CLXXIX.

ČÍSLO 2010

Parlamentný
Kuriér ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

 CLXXIX. ãíslo 2010
PARLAMENTN¯ KURIÉR OBSAH
ãasopis z Národnej rady
Slovenskej republiky
Editorial
O kontrole arogantnej a kultivovanej (F. Nagy) 2
Predseda vlády SR
Mesaãník, roãník XVIII Slovensko pôjde úspe‰ne ìalej (Rozhovor s R. Ficom) 3
Slovenská národná strana
Vydavateº: Vlastenectvo a jeho podpora zákonom (Rozhovor s J. Slotom) 6
Slovenská národná reklamná Hnutie za demokratické Slovensko
a propagaãná agentúra, s.r.o. Sústreìme sa na bezpeãnostnú politiku (Rozhovor s V. Meãiarom) 8
v spolupráci s Národnou radou SR, Slovensk˘ priemysel
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Recept na dlhovekosÈ (Rozhovor s A. Barcíkom) 13
Adresa redakcie: Svet financií
Bôrik Slovenská konsolidaãná svoje úlohy plní na jednotku (Rozhovor s A. Sakom) 14
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. Vláda SR
Tel./fax: 02/54 414 546 Aby zmeny priná‰ali dobré vzÈahy (Rozhovor s M. Lajãákom) 16
e-mail: parkur@nextra.sk
Nové v˘zvy – lep‰ie spôsobilosti (Rozhovor s J. Ba‰kom) 23
Elektronick˘ technick˘ preukaz – v˘znamná novinka v oblasti e-sluÏieb 37
eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor) (Rozhovor s R. KaliÀákom)
fotoparkur@nextra.sk (pre foto) Schengen – dva roky po (Rozhovor s J. Buãekom) 42
http://www.parlamentnykurier.sk Slovensko-nemecká spolupráca
Investori sú ako plachá zver (Rozhovor s A. Hartmannom) 18
Registrované MK SR ã. 428/08 Silné partnerstvo (Rozhovor s B. Stockerom) 19
ISSN 1335–0307 Strana maìarskej koalície
Slovenská spoloãnosÈ potrebuje aj mentálne zmeny (Rozhovor s P. Csákym) 20
·éfredaktor: Franti‰ek Nagy Národná rada SR
Lisabonská zmluva by mala obãanom zaruãiÈ isté v˘hody 21
Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler (Rozhovor s P. Kuboviãom)
Obrana a bezpeãnosÈ teraz v ‰ir‰ích súvislostiach (Rozhovor s J. Kovarãíkom) 34
Redakcia: Anna Komová Aj práca vo v˘bore NR SR môÏe byÈ prospe‰ná len vtedy, ak je dôsledná 36
Robert Kotian
(Rozhovor s P. Prokopoviãom)
HZDS má stabilné postavenie na politickej scéne (Rozhovor s J. Haleck˘m) 59
Izabela Nagyová Ponúkame vyvedenie Slovenska z krízy (Rozhovor s J. Brockom) 60
Marta Toma‰oviãová Koalícia a opozícia sú dva rozdielne svety (Rozhovor s I. ·tefancom) 61
Peter Zemaník Rozprávka o troch gro‰och (Rozhovor s V. Mazúrovou) 62
Obrana Slovenska
Redakãn˘ kruh: Gyula Bárdos Veda a v˘skum pre obranu a bezpeãnosÈ (I. Christov) 24
Stanislav Jani‰ Azimut NATO (E. Ko‰út) 33
Róbert Madej Ministerstvo obrany SR
ªudmila Mu‰ková Smerovanie obrannej politiky SR (Rozhovor s J. Demetrianom) 26
Rafael Rafaj ZdruÏenie obranného priemyslu
Mária Sabolová Kºúãová stratégia ZOP SR... (V. Ferencey) 28
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová Ochrana strategick˘ch objektov
madar@nextra.sk Máme osemnásÈ rokov skúseností s ochranou objektov (P. Vrbiãan) 30
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy
Ozbrojené sily SR
Nové rádiostanice pre Ozbrojené sily SR 32
Asistentka riaditeºa: (Rozhovor s O. Onráãkom a P. Podhradsk˘m)
Magdaléna Horáková Policajn˘ zbor SR
02/54 414 546, 0903 766 995 M˘tna polícia sa stáva súãasÈou PZ SR (Rozhovor s J. Packom) 38
·peciálne vozidlá
Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566 ·piãkové pracoviská M˘tnej polície SR (StraÏan, s. r. o.) 39
Informaãné technológie
Riaditeº pre obchod a marketing: Bezpeãnej‰ie mestá – kvalitnej‰í Ïivot (M. Ondru‰) 40
Marián Reisel Súãasné trendy v oblasti správy daní a odvodov (J. Plulíková) 46
02/54 414 544, 0905 224 492 ITAPA
Umenie eSluÏieb (Rozhovor s L. Mu‰kovou) 48
Typo & lito: AppleStudio Verejná správa
Tlaã: WELTPRINT, Bratislava Informaãná spoloãnosÈ a eGovernment (Rozhovor s J. Hochmannom) 49
Grafická úprava: J. B. Design
Ministerstvo financií SR
Reforma daÀovej a colnej správy prinesie efektívnosÈ aj úãinnosÈ 52
Fotografie: Rudolf Bihary, TASR, (Rozhovor s M. Lendack˘m)
archív redakcie Ministerstvo vnútra SR
Karikatúry: Fedor Vico V súlade s Európskou úniou (Rozhovor s D. Sakovou) 54
Úrad vlády SR
Predplatné a objednávky na uverejnenie Digitálna vláda (Rozhovor s J. âechom) 56
reklamy prijíma: Zahraniãní slováci
Slovenská národná reklamná a propagaãná Volebná legislatíva a moÏnosti aktívnej úãasti Slovákov Ïijúcich v zahraniãí 58
agentúra, s.r.o. vo voºbách do Národnej rady SR v roku 2010 (C. Baláz)
po‰tov˘ prieãinok Dialógy MM & EW
814 01 Bratislava 1 Cirkev – barliãka pre t˘ch, ão si sami nevedia vyprofilovaÈ svoje ja 64
(Rozhovor s M. Markoviãom)
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EUR Glosy – Poznámky – Eseje
·tyri potupné slovenské sklzy a nádeje 21. storoãia (E. Weidler) 68
âíslo úãtu 2629002985/1100 Na prahu volebného roka (R. Kotian) 70
DIâ SK2020399458 Parlamentn˘ denník
Zmluva s Interblue group je nev˘hodná pre ‰tát – uÏ vedia v‰etci (rk) 72
Foto na titulnej strane: StraÏan, s. r. o. Supermonitor
M˘tna polícia SR Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 79

www.parlamentnykurier.sk
E D I T O R I A L
O kontrole
arogantnej a kultivovanej
Keì v t˘chto ãasoch mnoh˘ch tvrd˘ch a
ãasto nezmyseln˘ch i neodôvodnen˘ch zrá-
Ïok skupiny politikov so skupinou noviná-
rov zisÈujeme, Ïe mnohí politici vo vláde a
v parlamente dôverujú serióznosti Ïurnalis-
tov a ìal‰ích autorov Parlamentného kurié-
ra, máme skutoãne dobr˘ pocit. Naozaj
dbáme o to, aby sme nikdy neprekrútili
v˘poveì ná‰ho rozhovorového partnera,
aby sme neskreslili zmysel toho, ão chcel
povedaÈ. Samozrejme, pracovaÈ v takejto
oblasti úplne bez ch˘b asi nie je moÏné, ale
musia to byÈ omyly, ktoré sa stali vyslove-
ne náhodne a bez zlého úmyslu. Ak pripus-
tíme, Ïe aj Ïurnalistovi sa niektor˘ politik
z celkom objektívnych dôvodov nepozdá-
va, vÏdy si veºmi jasne uvedomujeme, Ïe
zakroãiÈ proti politikovi, ktor˘ po‰kodzu-
je svoje okolie alebo aj cel˘ ‰tát, môÏeme
len serióznym Ïurnalistick˘m materiálom.
Ale v prvom rade môÏu – obãania. Raz za
‰tyri roky vo voºbách, ale aj hocikedy ino-
kedy prostredníctvom svojich volen˘ch zá-
stupcov v NR SR. To nevyluãuje, ale skôr
dopæÀa kritickosÈ analytikov a novinárov:
cel˘ demokratick˘ svet sa usiluje udrÏiavaÈ
priestor na kontrolu verejn˘ch ãiniteºov
práve v médiách, lebo ãlovek – nech je na
akomkoºvek vyv˘‰enom poste – má veºa
svojich slab˘ch stránok a nie vÏdy odolá
rôznym poku‰eniam, ktoré okolo neho po-
letujú. Ale táto kontrola nesmie byÈ svojvoº-
ná a arogantná, musí byÈ kultivovaná a ob-
jektivizovaná. A politik zasa úplne rovna-
ko by nemal svoju ãasto veºkú moc pouÏí-
vaÈ pov˘‰enecky a nekontrolovane ani voãi
beÏn˘m obãanom, ani voãi kritick˘m Ïur-
nalistom.
Komunikácia politikov s na‰ím tvori-
v˘m ‰tábom prebieha zväã‰a v pozitívnej
atmosfére, lebo – ako sa zdá – máme dô-
veru väã‰iny verejn˘ch ãiniteºov. T˘chto ãi-
niteºov môÏem ubezpeãiÈ, Ïe aj kreatívnym
ºuìom na pozícii Ïurnalistov sa pracuje
podstatne lep‰ie a bez zlomyseºnosti alebo
in˘ch negatívnych osobn˘ch pocitov, keì
vedia, Ïe muÏ alebo Ïena, s ktor˘mi vedú
rozhovor, im dôveruje. Ak aj im teda zále-
Ïí na tom, aby rozhovor, v ktorom sú hlav-
n˘mi postavami, mal dobrú atmosféru a
aby vyvolal pozitívne reakcie vo vedomí ãi-
tateºa, musia svojím vystupovaním pôsobiÈ
príjemne a ústretovo. Toto absolútne nezna-
mená – a my to od na‰ich partnerov ani ne-
ãakáme a neÏiadame –, aby súhlasili so
v‰etk˘mi názormi, ktoré publicista alebo
analytik vysloví. Naopak, tvrdé my‰lienko-
vé a argumentaãné súboje sú korením kaÏ-
dého zaujímavého rozhovoru – a to môÏe-
me pripomenúÈ politikom aj mimo Parla-
mentného kuriéra, najmä keì sa zúãastÀu-
jú na rôznych mediálnych besedách. Pritom
2
spoloãenská slu‰nosÈ uplatÀovaná za ak˘-
chkoºvek okolností neumen‰uje ani trochu
silu argumentov.
Svet okolo nás je pln˘ absurdn˘ch konf-
liktov. A, ako je známe, stresy spôsobujú
ãloveku nielen zlú náladu, ale aj mnohé zá-
vaÏné choroby. Aj novinári, aj politici majú
obãanom priná‰aÈ nielen dôleÏité informá-
cie, nielen náhºady na rôzne situácie, nie-
len mozaiku, z ktorej sa vytvára obraz ná-
‰ho Ïivota, ale majú aj tento Ïivot civilizo-
vaÈ a kultivovaÈ. Nie je to ºahké, ale aj jed-
na, aj druhá profesia má také spoloãenské
postavenie, ktoré jej umoÏÀuje, aby sa ne-
starala len o svoj blahobyt a komfort, ale
aby priná‰ala aj hodnoty a pozitívne pod-
nety, ktoré obãania málokde inde získajú.
âasto s obºubou sledujeme politické di-
skusie v rakúskych a nemeck˘ch médiách.
Nemusia byÈ vÏdy geniálne – rozhovor je
kráºovskou publicistickou disciplínou, prí-
ÈaÏlivou, ale aj veºmi nároãnou na moderá-
tora, ktor˘ ho vedie. Ba dokonca aj na toho,
kto je „len“ hosÈom a zdanlivo len odpove-
dá na otázky, ktoré mu Ïurnalista kladie.
Zrelou politickou osobnosÈou je ten, kto
rozhºadene a s citom pre diváka alebo po-
slucháãa reaguje na v‰etko, ão v diskusii za-
znie a vyh˘ba sa tomu, aby pôsobil ako hlu-
pák a aj tomu, aby robil hlupáka z diváka
alebo poslucháãa. Aj istá elegancia je po-
zitívnou súãasÈou dobrého dialógu a obãan
si zostavuje mozaiku ‰tátnikovej osobnos-
ti zo v‰etk˘ch jeho verejn˘ch v˘konov. A
pokiaº ide o rozhovory, samozrejme, dojem
môÏe nadobudnúÈ aj z jedného dialógu.
Ale väã‰inou si tento obraz skladá z celej
série rôznych verejn˘ch vystúpení politic-
kej veliãiny.
Domnievame sa, Ïe rozumn˘ politik oãa-
káva od moderátora otázky, ktoré ho vypro-
vokujú k múdrym odpovediam a v˘pove-
diam. Vtedy má rozhovor bohat˘ obsah a
aj v˘razn˘ spoloãensk˘ v˘znam. âitatelia
PK majú dialogické novinárske Ïánre veº-
mi radi – rozhodne patria k najobºúbenej-
‰ím z toho, ão im v kaÏdom ãísle ponúka-
me. Bez aktívnej spolupráce na‰ich res-
pondentov sa nám v‰ak nepodarí zostaviÈ
kaÏdé ãíslo tak, aby v Àom prevaÏovali prí-
ÈaÏlivé rozhovory. E‰te raz podãiarknime:
za dobré v˘chodisko kvalitn˘ch materiálov
povaÏujeme premyslené a dobre skonci-
pované otázky. Ale za úspe‰né vyznenie ce-
lého textu zodpovedajú rovnakou mierou aj
Ïurnalista, aj minister, generálny riaditeº
alebo poslanec.
‰éfredaktor
P R E D S E D A V L Á D Y S R
„VÏdy hovorím, Ïe kto robí a robí veºa, urobí aj chyby. Aj my sme zistili,
Ïe niektoré opatrenia neboli také úãinné ako sme pôvodne oãakávali. Ale kaÏdé jedno
sme poctivo zhodnotili, takÏe sme sa z ch˘b mohli pouãiÈ,“ hovorí predseda vlády SR
Robert FICO v rozhovore, ktor˘ poskytol Izabele Nagyovej.
Slovensko pôjde úspe‰ne ìalej
Ako hodnotíte uplynul˘ rok vlády? Bol
komplikovanej‰í alebo Èaωí ako ten pred-
chádzajúci?
Jednoduch˘ nie je Ïiadny rok vládnutia,
ale tento bol o to Èaωí, Ïe sme museli v plnej
miere ãeliÈ dopadom celosvetovej hospodár-
skej krízy. Prvé mimoriadne zasadanie vlády
pre krízu sme mali uÏ v septembri 2008, ale
vlani v januári sme zriadili krízovú radu a cel˘
prv˘ polrok sme intenzívne rokovali so sociál-
nymi partnermi, bankami, veºk˘mi investor-
mi a prijali sme mnoho úãinn˘ch opatrení,
vìaka ktor˘m sme zachránili 160-tisíc pracov-
n˘ch miest a prilákali veºké nové investície,
ktoré uÏ od tohto roka vytvoria tisíce nov˘ch
pracovn˘ch príleÏitostí.
Ak by ste mohli niektoré rozhodnutie zpos-
tu predsedu vlády zmeniÈ a urobiÈ teraz
inak, ktoré by to bolo? A naopak ão pova-
Ïujete za najlep‰í krok, ktor˘ ste urobili v
uplynulom roku ako premiér?
VÏdy hovorím, Ïe kto robí a robí veºa, uro-
bí aj chyby. Aj my sme zistili, Ïe niektoré opat-
renia neboli také úãinné, ako sme pôvodne
oãakávali. Ale kaÏdé jedno sme poctivo zhod-
notili, takÏe sme sa z ch˘b mohli pouãiÈ.
Ale ani jeden najlep‰í krok neviem zodpo-
vedne vybraÈ. UÏ som spomenul, Ïe sme jed-
n˘m z opatrení zachránili pred prepustením
160-tisíc ºudí, spustili veºké verejné investí-
cie napríklad dotáciami na zatepºovanie, ur˘-
chºujeme v˘stavbu diaºnic, doslova sme „do-
tlaãili“ Slovenské elektrárne k dostavbe dvoch
blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach –
to v‰etko sú ìal‰ie tisíce nov˘ch pracovn˘ch
príleÏitostí.
Av‰ak za najdôleÏitej‰ie povaÏujem, Ïe
sme napriek tvrd˘m dopadom krízy na verej-
né financie rad‰ej ‰etrili na spotrebe minister-
stiev, zníÏili sme administratívne náklady, ale
ne‰krtali sme sociálne dávky, podporu mla-
d˘m rodinám, podporu hypoték pre mlad˘ch,
v˘davky na dôchodky a podobne. Pritom uÏ
na prv˘ balík protikrízov˘ch opatrení sme
dali 332 mil. eur bez zv˘‰enia v˘davkov ‰tát-
neho rozpoãtu.
Aj v tomto roku pokraãuje v ‰krtaní na mi-
nisterstvách – dokopy za 800 mil. eur – ale na-
opak zvy‰ujeme dotácie na hypotéky pre mla-
d˘ch, zvy‰ujeme dôchodky, zvy‰ujeme pod-
poru mamiãiek, ktoré sa starajú o najmen‰ie
deti, zvy‰ujeme sociálnu ochranu ºudí, ale
dávame aj viac peÀazí na ‰kolstvo ãi zdravot-
níctvo.
A to v‰etko pri zniÏovaní daní – zv˘‰ili
sme nezdaniteºné minimum pre ºudí, zavied-
li zamestnaneckú prémiu pre t˘ch, ktorí zará-
bajú najmenej, zníÏili sme DPH na lieky a
zdravotnícke pomôcky.
Napriek naozaj ÈaÏk˘m dopadom globálnej
hospodárskej krízy na Slovensko sme sa jed-
noducho nevzdali na‰ej zásady, Ïe chránime
ºudí pred najhor‰ím, lebo odmietame, aby
platili úãet za nezodpovednosÈ niekoho iného.
Takto vnímame úlohu sociálnodemokratic-
kej vlády a podºa toho konáme.
Uplynul˘ch 12 mesiacov znamenalo pre
Slovensko predov‰etk˘m obdobie boja s
krízou. Do akej miery podºa vás vláda do-
kázala eliminovaÈ dopady krízy na poli slo-
venského pracovného trhu? Ste spokojn˘
s prijat˘mi opatreniami na udrÏanie res-
pektíve roz‰írenie sociálnych programov
a stimulov do podnikateºského prostredia?
Pracovn˘ trh je najcitlivej‰ou oblasÈou, kde
sa prejavujú dopady svetovej krízy. Cel˘ svet,
celá Európa zápasí s hromadn˘m prepú‰Èaním,
3
P R E D S E D A V L Á D Y
s nárastom nezamestnanosti a na Slovensku
narástla nezamestnanosÈ rovnak˘m tempom,
ako v celej EÚ. Podºa zahraniãn˘ch odborní-
kov doplácame najviac na to, Ïe vy‰e 80 per-
cent HDP tvorí export – po „reformách“ mi-
nulej vlády sme najotvorenej‰ia ekonomika v
Európe. Tieto „reformy“ vytvorili extrémnu
závislosÈ Slovenska od hospodárskeho v˘vo-
ja v zahraniãí. Napríklad nedávna anal˘za
agentúry PriceWaterhouseCoopers poukáza-
la, Ïe „hoci makroekonomické základy zostá-
vajú silné, mal˘ domáci trh nedokáÏe nahra-
diÈ negatívny vplyv prepadu exportu,“ nech
vláda prijíma akékoºvek opatrenia.
Naopak, aj táto anal˘za potvrdila, ão hovo-
ria v‰etci odborníci – najv˘znamnej‰ím „opat-
rením“, ktoré nám pomáha aspoÀ ãiastoãne ãe-
liÈ kríze bolo prijatie eura. Euro totiÏ ponúka
investorom dôleÏitú stabilitu, je t˘m rozhodu-
júcim faktorom, preão sa nám aj v ãase hlbo-
kej krízy darí pritiahnuÈ na Slovensko inves-
tície vytvárajúce nové pracovné miesta.
Pokiaº ide o zlep‰ovanie podnikateºského
prostredia sústredili sme sa napríklad na za-
bezpeãenie dostupnosti úverov, zv˘‰ili sme
prostriedky Slovenskej záruãnej a rozvojovej
banky, preberáme ãasti záruk za úvery podni-
kateºov, roz‰írili sme poãet jednotn˘ch kon-
taktn˘ch miest pre Ïivnostníkov, na ÏiadosÈ
podnikateºom sme zr˘chlili vracanie DPH a
Ïivnostníkom sme vy‰li v ústrety oddelením
v˘poãtu odvodov od minimálnej mzdy.
V tomto roku k vytváraniu pracovn˘ch prí-
leÏitostí prispeje aj r˘chlej‰ie schvaºovanie
prostriedkov z eurofondov.
Zaãiatkom januára 2009 zaÏilo Slovensku
nepríjemnú plynovú krízu. Aké ponauãe-
nie vyplynulo pre krajinu z tejto kritickej
situácie? Aké sú základné priority vlády v
oblasti energetiky pre tento rok?
Absolútnou prioritou je urobiÈ v‰etko pre to,
aby sa plynová kríza neopakovala. Práve pre-
4
S R
to som sa uÏ vopred chcel stretnúÈ s rusk˘m
premiérom a akceptoval som návrh termínu na
16. novembra. Okrem toho, Ïe sme v neustá-
lom kontakte s rusk˘mi partnermi, vyrie‰ili
sme problém reverzného chodu, aby sme v prí-
pade krízy mohli dopraviÈ plyn z âeska. Le-
gislatívne sme si zabezpeãili kontrolu nad
plynov˘mi zásobníkmi a kontrolujeme, ako sa
SPP pripravuje na zimu.
Aj tieto aktivity zapadajú do plnenia celko-
vého cieºa, ktor˘m je zvy‰ovanie energetickej
bezpeãnosti Slovenska. Po dlh˘ch a nároãn˘ch
rokovaniach a po silnom tlaku zo strany vlá-
dy vlani zaãali Slovenské elektrárne budovaÈ
3. a 4. blok JE Mochovce, ão je investícia v
objeme viac ako 2,7 mld. eur, najväã‰ia sú-
kromná investícia na Slovensku. ·tátna spo-
loãnosÈ JAVYS vytvorila s ãesk˘m âEZom
spoloãn˘ podnik na vybudovanie úplne novej
JE v Jaslovsk˘ch Bohuniciach.
Zvy‰ujeme aj podporu alternatívnym ener-
getick˘m zdrojom, viac peÀazí sme vyãleni-
li pre projekty vyuÏitia biomasy ãi slneãn˘ch
kolektorov. No a k zníÏeniu spotreby energií
prispeje aj vy‰e 70 mil. eur, ktoré sme navy-
‰e vyãlenili na zatepºovanie rodinn˘ch a by-
tov˘ch domov. Takto sme v minulom roku za-
teplili uÏ vy‰e 15-tisíc bytov.
Jednou z najviac diskutovan˘ch tém vlani
bola téma 2. dôchodkového piliera. Okolo
tejto témy sa mediálne nabalilo mnoÏstvo
úãelov˘ch a jednostrann˘ch tvrdení a sta-
novísk. Va‰e stanoviská sú známe. Aké kro-
ky chcete urobiÈ, aby sa stali realitou?
Vláda urobila celkom konkrétne opatrenia,
ktoré sledujú jedin˘ cieº – zabezpeãiÈ ºuìom
ão najbezpeãnej‰ie a najvy‰‰ie dôchodky. Od-
mietame hazardovanie s dôchodkov˘mi úspo-
rami ºudí, odmietame, aby museli riskovaÈ, Ïe
po rokoch pri odchode na penziu zistia, Ïe na
svojom úãte nemajú niã, alebo takmer niã. Pre-
to sme zmenili zákon tak, Ïe sa prudko zníÏi-
li poplatky, aby ºuìom zostalo viac peÀazí a
okrem toho bude v˘‰ka poplatkov závisieÈ
od toho, ako DSS zhodnotia investície svojich
klientov. Navy‰e sme zabezpeãili, Ïe ºudia
nesmú maÈ na úãtoch menej peÀazí, neÏ na ne
vloÏili. Pritom odmietam tvrdenia, Ïe sme
donútili DSS zmeniÈ investiãné stratégie. My
sme ich iba donútili, aby sami niesli riziko
vlastn˘ch obchodov, lebo doteraz veselo ob-
chodovali s cudzími peniazmi, ale straty zná-
‰ali iba ich klienti, samotné DSS neriskovali
niã. Dokonca im zákon garantoval poplatky,
aj keì ºudia o svoje peniaze pri‰li. Jednodu-
ché porovnanie v˘nosov s vloÏen˘mi peniaz-
mi dokazuje, Ïe ºudia dnes majú na úãtoch me-
nej, neÏ na ne vloÏili. Toto je bohuÏiaº jedin˘
konkrétny v˘sledok takzvanej dôchodkovej
reformy.
Slovensko zaãne stavaÈ prostredníctvom
prvého projektu PPP vo svojej histórii r˘-
chlostnú komunikáciu R1 od Nitry po Te-
kovské Nemce. Je to v‰ak len prvá lastoviã-
ka tohto druhu, keìÏe v˘stavbu diaºniãnej
siete na Slovensku sprevádza mnoÏstvo
problémov. Ktoré z nich povaÏujete za prio-
ritné a ako ich chcete prednostne v posled-
n˘ch mesiacoch predvolebného obdobia
rie‰iÈ?
Najväã‰ím problémom sú, ako to uÏ b˘va,
peniaze. Mali sme excelentne rozbehnutú prí-
pravu v‰etk˘ch PPP-projektov, ale finanãná
kríza donútila banky k oveºa opatrnej‰iemu
prístupu. Pritom v niektor˘ch prípadoch je to
aÏ prehnané, ão sa ukázalo vtedy, keì od nás
chceli garancie, aké nemuseli dávaÈ ani kra-
jiny viac postihnuté finanãnou krízou. V tej
chvíli sme jasne povedali, Ïe také garancie ne-
dáme, lebo ani my nechceme PPP-projekty za
kaÏdú cenu. V˘sledok sa r˘chlo dostavil –
banky od svojich poÏiadaviek ustúpili a my
sme financovanie dotiahli do úspe‰ného kon-
ca.
Samotn˘ fakt, Ïe aj v tejto finanãnej mizé-
rii banky sú ochotné tieto projekty financovaÈ
a fakt, Ïe sa v˘znamne pritom angaÏovala
Európska banka pre obnovu a rozvoj svedãí
o kvalite slovensk˘ch PPP-projektov a o ich
finanãnej udrÏateºnosti.
Predseda Európskej komisie José Manuel
Barroso iba nedávno upozornil, Ïe v ãase,
P R E D S E D A V L Á D Y
keì sa Európa dostáva z hospodárskej krízy,
môÏu práve PPP-projekty opäÈ pritiahnuÈ in-
vestorov a pomôcÈ kaÏdej vláde v boji s ne-
zamestnanosÈou. Treba vziaÈ do úvahy, Ïe v˘-
stavba diaºnic zamestnáva priamo asi 8 000
ºudí, ìal‰ích vy‰e 25-tisíc nepriamo. PPP-
projekty umoÏnia zv˘‰iÈ tempo v˘stavby, a
teda aj poãet pracovn˘ch miest. Nehovoriac
o tom, Ïe diaºnice priná‰ajú do vzdialenej‰ích
regiónov nov˘ch investorov a nové pracovné
príleÏitosti.
V˘sledky napokon môÏu obãania vidieÈ
okamÏite – len ão sme uzavreli zmluvy na v˘-
stavbu r˘chlostnej cesty R1, zaãalo sa reálne
stavaÈ.
Najdrah‰ia diaºnica je tá, ktorú nepostaví-
me, ºudia z v˘chodného, ale aj veºkej ãasti
stredného Slovenska o tom vedia najlep‰ie
rozprávaÈ. Pritom sme dohodli tak˘ systém fi-
nancovania, Ïe keì sa so zlep‰ovaním globál-
nej ekonomiky zaãnú zniÏovaÈ úroky, tak aÏ
90 percent takto u‰etren˘ch peÀazí získa na-
späÈ ‰tát, iba 10 percent pôjde investorovi.
Napriek obrovsk˘m problémom sú PPP-
-projekty naozaj prínosom, o ãom svedãí aj
fakt, Ïe do konca volebného obdobia odo-
vzdáme do prevádzky asi 150 kilometrov
diaºnic a r˘chlociest, teda o 50 percent viac
ako sme sa zaviazali v programe vlády, ão po-
vaÏujem v t˘chto ÈaÏk˘ch podmienkach za
veºmi dobr˘ v˘sledok.
V súãasnej svetovej kríze pretrvávajú oba-
vy, Ïe pod tlakom jej dopadov sa zavrú
brány ìal‰ích fabrík zahraniãn˘ch investo-
rov. Ako mienite kreovaÈ vládnu dotaãnú
politiku v tejto situácii?
Obmedzovanie ãi aÏ zatváranie prevádzok
je dôsledkom krízy, prepadu odbytu na európ-
skych a svetov˘ch trhov. Tak to je v celej Eu-
rópe, a Slovensko je na európske trhy napo-
jené takpovediac pupoãnou ‰núrou. Preto som
osobitne rád, Ïe sa nám aj v ãase krízy darí zí-
skavaÈ nové investície, ako sme nedávno spú‰-
Èali v˘robu nového radu mal˘ch vozidiel vo
Volkswagene, ão prinesie celkovo 3 500 pra-
covn˘ch miest, takisto sa investície ãrtajú na
v˘chode v Kechneci, rovnako obrovská inves-
tícia konferenãno-kasínového komplexu pri
Bratislave, o Mochovciach
s 3 500 pracovn˘mi miestami som hovoril.
Sme presvedãení, Ïe kombinácia eura, poli-
tickej a ekonomickej stability a cielenou pod-
porou investícií, ktorú sme zaviedli nov˘m zá-
konom o investiãnej pomoci, kde podporuje-
me vo vy‰‰ej miere investície v regiónoch s
vy‰‰ou nezamestnanosÈou, investície s vy‰‰ou
pridanou hodnotou produkcie a vy‰‰ím stup-
Àom vzdelania pracovníkov, Ïe toto je cesta,
ako budeme naìalej atraktívnou krajinou pre
investície a budeme tvoriÈ nové, udrÏateºné
pracovné miesta.
Práve v decembri bola prezentovaná naj-
nov‰ia ‰túdia Svetovej banky a spoloãnosti
PricewaterhouseCoopers, podºa ktorej nበda-
Àov˘ systém najmä vìaka svojej jednodu-
chosti pomáha Slovensku aj poãas hospodár-
skej krízy zostaÈ pre investorov atraktívnym.
Pritom pripravujeme nové opatrenia, ktoré
e‰te viac zjednodu‰í daÀovú a odvodovú agen-
du pre podnikateºov.
Napokon, aj aktuálny prieskum Americkej
obchodnej komory na Slovensku medzi vy‰e
100 spoloãnosÈami z 22 krajín ukázal, Ïe vy‰e
S R
98 percent zahraniãn˘ch investorov chce na
Slovensku zostaÈ, pritom vy‰e polovica plánu-
je napriek celosvetovej kríze svoje podnika-
nie u nás roz‰íriÈ.
âo oãakávate od roku 2010? Aké bude pod-
ºa vás smerovanie v˘voja slovenskej ekono-
miky?
Napriek tomu obrazu úplnej skazy a úpad-
ku, ktor˘ tu ‰íri opozícia a médiá, akoby krí-
za bola len na Slovensku a nikde inde – pri-
tom len podºa posledn˘ch údajov v EÚ kríza
pripravila o prácu 4 milióny ºudí, ão je skoro
celé Slovensko – môÏeme povedaÈ, Ïe SR má
dobré vyhliadky. Európska komisia nám pred-
povedá na rok 2010 najvy‰‰í rast z krajín EÚ,
na úrovni 1,9 percenta, v ìal‰ích rokoch by
sme sa mali dostaÈ na úroveÀ 3-4 percent.
Slovensko má takisto druhú najniωiu zadlÏe-
nosÈ v eurozóne a ‰iestu najniωiu v EÚ, ão
úplne vyvracia tie katastrofické scenáre, kto-
ré tu ‰íri pravicová opozícia.
âo je podstatné, v roku 2010 ideme konso-
lidovaÈ, teda zniÏovaÈ deficit, a to napriek krí-
ze a napriek volebnému roku, a rovnako, na
rozdiel od b˘valej vlády, ktorá vo volebn˘ch
rokoch 2002 a 2006, v ãase celosvetového
hospodárskeho rastu, zvy‰ovala deficit. Toto
treba vÏdy znova a znova SDKÚ opakovaÈ pri
ich reãiach o údajnom nezodpovednom hos-
podárení tejto vlády.
Teda Slovensko má dobré predpoklady vrá-
tiÈ sa na cestu ekonomického rastu, ão nako-
niec nehovoríme len my, hovoria to oficiálne
in‰titúcie EÚ, medzinárodné finanãné in‰titú-
cie, renomované agentúry ãi ratingové spoloã-
nosti. Na‰ou úlohou bude, okrem ìal‰ieho
vytvárania dobr˘ch predpokladov na dlhodo-
bo udrÏateºn˘ rast a jeho smerovania do eko-
nomicky slab‰ích regiónov, v prvom rade za-
bezpeãiÈ, aby tento rast tvoril nové pracovné
miesta pre ºudí, dlhodobo udrÏateºné pracov-
né miesta s vy‰‰ou pridanou hodnotou a vy‰-
‰ou Ïivotnou úrovÀou.
Aké má vláda SR priority vo vnútornej i za-
hraniãnej politike v tomto roku?
Prioritami vo vnútornej politike je to, o
ãom je doteraz cel˘ tento rozhovor – vytvo-
renie podmienok na obnovenie hospodárske-
ho rastu, verejn˘mi investíciami a cielenou
podporou súkromn˘ch, domácich aj zahra-
niãn˘ch investícií, s cieºom tvoriÈ nové pracov-
né miesta, a teda zachovaÈ alebo zvy‰ovaÈ so-
ciálny ‰tandard ºudí. Pre sociálnodemokra-
tickú vládu nemôÏe byÈ iná priorita, najmä v
ãase krízy, ako ochrana ºudí a ich sociálneho
‰tandardu.
V zahraniãnej politike nemáme ão meniÈ,
naìalej budeme dôveryhodn˘m partnerom v
rámci EÚ a NATO, budeme aktívne prispie-
vaÈ k akcieschopnosti Únie v t˘ch oblastiach,
kde je to potrebné, ãi uÏ pôjde o energetiku,
zahraniãnú politiku alebo iné oblasti. Súãas-
ne v‰ak budeme nekompromisne brániÈ národ-
né záujmy Slovenska, ãi uÏ pôjde o vymysle-
né útoky na jazykov˘ zákon, alebo iné oblas-
ti suverenity na‰ej krajiny. V prípade NATO
sme potvrdili, Ïe posilníme na‰u úãasÈ v Af-
ganistane.
Aké sú Ïelania premiéra pre svoju krajinu
do rozbiehajúceho sa roku parlamentn˘ch
volieb?
Urãite tu bude veºa negativizmu, tak to uÏ
vo volebn˘ch rokoch chodí, preto prajem ºu-
ìom okrem zdravia a osobnej pohody aj ne-
nechaÈ sa takpovediac úplne prevalcovaÈ po-
litikou, ÏiÈ svoje Ïivoty, svoje radosti a staros-
ti. Pri t˘ch starostiach, tam kde to vláde umoÏ-
Àujú jej právomoci a moÏnosti, sa budeme sna-
ÏiÈ ºuìom pomáhaÈ. No a v júni vo voºbách si
ºudia spoãítajú, kto pre nich ão urobil a roz-
hodnú. Po takmer 20 rokoch v aktívnej poli-
tike môÏem povedaÈ, Ïe zdrav˘, v dobrom
zmysle sedliacky rozum ºudí, je najlep‰ím
kritériom hodnotenia politikov a strán. A nech
ºudia rozhodnú ako rozhodnú, som presved-
ãen˘, Ïe na‰a krajina pôjde, napriek kríze a
problémom s Àou súvisiacim, úspe‰ne ìalej.
5
S L O V E N S K Á N Á R O D N Á
Hodnoty majú pre ãloveka rôzny v˘znam. Spoloãne s postojmi vytvárajú ist˘ Ïivotn˘ ‰t˘l.
No, e‰te k tomu je dobre maÈ aj vy‰‰ie city, ktoré treba kultivovaÈ, ale pozor, sú závislé nielen
od v˘chovy, ale aj od vzdelania. Komu treba obnovovaÈ cit pre vlastenectvo? Rozhovor
s poslancom NRSR a predsedom SNS Jánom SLOTOM moÏno prinesie vysvetlenie.
Vlastenectvo
a jeho podpora zákonom
Podpora vlastenectva. âo podºa vás sa dá
podporiÈ zákonom, ak niekomu tento po-
cit vlastenectva ch˘ba? Nie kaÏd˘ cíti rov-
nako, ak niekto nemá na to aby sa zaobe-
ral vlastenectvom, asi nebude re‰pektovaÈ
Ïiaden zákon?
Vlastenectvo si mnohí zaãneme uvedomo-
vaÈ aÏ keì sme v cudzine a domovina nám
ch˘ba. Vlastenectvo sa nedá a ani ho nechce-
me prikazovaÈ, patrí medzi tie spoloãenské a
individuálne hodnoty, ktoré sú získavané skú-
senosÈou, ale aj v˘chovou v rodine a ‰kole.
V˘chove k vlastenectvu je potrebné vytváraÈ
6
S T R A N A
Pripravila redaktorka Anna Komová.
podmienky. Mnohí argumentujú tvrdením o
akomsi nanútení vlastenectva a hrozbe opaã-
ného efektu. Poviem príklad: Zákon o rodi-
ne, paragraf 18 vraví o povinnostiach manÏe-
lov v zmysle vzájomnej pomoci, vernosti a
re‰pektu. Litera zákona teda prikazuje k ur-
ãitej mravnej norme, ktorá by mala byÈ síce
prirodzená, ale vieme, Ïe existujú v˘nimky a
ºudia, pre ktor˘ch nie je. Vlasteneck˘ zákon
nechce prikazovaÈ, chce vytváraÈ priestor vo
v˘chovno-vzdelávacom procese, o ãom sved-
ãí aj fakt, Ïe neobsahuje Ïiadne postihy za
jeho nedodrÏanie.
Ide o úplne novú právnu normu, ktorá sa
pravdepodobne stretne s odmietnutím. Vy-
chádzam z prv˘ch reakcií z NR. Preão asi?
âo chcete konkrétne zv˘razniÈ v spomína-
nej právnej norme, ão obsahuje znenie na-
vrhovaného zákona?
Pravdupovediac, celkom nechápem od-
mietanie nieãoho takého prirodzeného, ako je
láska k vlasti a v˘chova k tomuto pozitívne-
mu pocitu. Ak sa niektorí ºudia cítia na Slo-
vensku ako cudzinci a nemajú bliωí vzÈah k
národu, jeho dejinám, kultúre, je to zrejme ‰ir-
‰í problém, moÏno aj v tom, Ïe vidia, Ïe si ne-
váÏime sami seba, na‰u históriu a svoj ‰tát.
Zákon obsahuje hranie ‰tátnej hymny na
zaãiatku prvej vyuãovacej hodiny v t˘Ïdni,
sºub vernosti republike na úrovni samospráv
pri zvolení do úradu, ãi pri preberaní dokla-
du ‰tátneho obãianstva SR, umiestnenie ‰tát-
nych symbolov do miestností, kde prebieha
rokovanie obecného, miestneho alebo mest-
ského zastupiteºstva, hranie ‰tátnej hymny
pri ‰portov˘ch súÈaÏiach organizovan˘ch ná-
rodn˘mi ‰portov˘mi klubmi, hranie hymny
vo verejnoprávnych médiách. Zákon vytvá-
ra priestor pre normálne prezentovanie vzÈa-
hu obãana k ‰tátu a ‰tátnych symbolov v jeho
in‰titúciách.
Kto by si mal obsah spomínaného zákona
osvojiÈ myslíte si, Ïe sa dá vlastenectvu na-
uãiÈ?
Nezabudnime, Ïe vlastenectvo je historic-
ky vzniknutá hodnota, na‰a história je v mno-
hom o vlasteneck˘ch vlnách a poãinoch osob-
ností i o obetiach v jeho mene. Ako som uÏ
spomenul, tento zákon má predov‰etk˘m v˘-
chovnú funkciu. Jeho aplikácia závisí od kul-
túry autorít, ktoré to budú robiÈ. OsvojiÈ by si
ho mali citliv˘m a kultivovan˘m spôsobom
najmä tí, u ktor˘ch sa formuje a vytvára vzÈah
k Slovenskej republike. Primárnym adresá-
tom je na‰a mládeÏ, ktorá by mala byÈ hrdá
na Slovensko a jeho dejiny.
Kde by sa malo, podºa vás najv˘raznej‰ie
prehlbovaÈ vlastenectvo, myslím v ak˘ch
organizáciách, prípadne ‰kolách, aby sa
dosiahol Ïelan˘ v˘sledok?
·tát reprezentuje národ a jeho obãanov,
vzniká z ich vôle. Malo by byÈ normálne, Ïe
symboly, ktoré reprezentujú ‰tát a národ sú
prítomné v jeho ãinnosti a prejavoch. V ‰tát-
nych a verejn˘ch aktivitách by bezpochyby
mali byÈ uplatÀované navrhované rámce na
S L O V E N S K Á N Á R O D N Á
v‰etk˘ch stupÀoch samosprávnych a ‰tátnych
úradov a ‰kôl. VzÈah k vlasti a hlboké vlas-
tenecké presvedãenie boli a sú v˘znamnou
hybnou i kohéznou silou pri vytváraní lep‰ej
obce, mesta a celej krajiny, ale aj pri preko-
návaní spoloãensk˘ch problémov a kríz.
Do akej miery by mala pomôcÈ história?
SkutoãnosÈ, Ïe máme svoju vlasÈ, svoj do-
mov, svoj ‰tát niekedy vyznieva tak, ako by
sme ich dostali do daru, automaticky. Urãite
‰tát musí e‰te veºa pracovaÈ na tom, aby ob-
ãan cítil vyváÏenosÈ, koºko z nás si v‰ak uve-
domuje fakt, Ïe nás aj chráni, Ïe vytvára pod-
mienky pre vzdelanie, uplatnenie, Ïivot rodi-
ny, v˘chovu detí a pod. História je siln˘m od-
kazom v tomto smere a kºúãov˘m prvkom pri
v˘chove k vlastenectvu. Cez jej dôkladné a
pravdivé poznanie, zbavené ideologick˘ch
nánosov je moÏné podnietiÈ hrdosÈ k Sloven-
skej republike, pretoÏe máme na ão byÈ hrdí.
Bolo to práve silné vlastenecké cítenie, kto-
ré bolo hybnou silou spoloãensk˘ch zmien.
Veºké diela na‰ej literatúry (Slávy dcéra, Det-
van, Mor ho...) sú preniknuté my‰lienkami
vlastenectva vyrastajúcich z túÏob po ºud-
skosti, vlasti a spravodlivosti. Vlastenecké
cítenie je nerozluãne späté so slovensk˘m
národom a celé jeho dejiny sú vlastne zápa-
som o vlastnú svojbytnosÈ a ‰tátnosÈ.
Nezdá sa vám ãiastoãne iluzórna predsta-
va, Ïe po uzákonení sa zaãnú ºudia zam˘‰-
ºaÈ nad t˘m, kto by mal prehlbovaÈ vzÈah
k vlasti a prehodnotiÈ svoje vlastenectvo?
V˘chova k vlastenectvu nie je samoúãelná
úloha na t˘ÏdeÀ alebo mesiac. Je to prv˘ krok
na ceste k tomu, aby mladí zaãali prejavovaÈ
zdravé a normálne prvky vlastenectva, kde-
koºvek a kedykoºvek to pocítia za potrebné a
vhodné.
Myslím, Ïe úspech by bol aj samotné za-
m˘‰ºanie sa, ale neviem ãi to staãí na to, aby
sa v‰etci vo chvíli vlasteneck˘ch nevyh-
nutností aj ako vlastenci prejavili?
Som presvedãen˘, Ïe dobr˘ vlastenec nik-
dy nezradí svoj národ, to je dôleÏité. Vieme,
Ïe vzÈah k domovine, vlasti, alebo patriotiz-
S T R A N A
mus sú u‰ºachtilé city, vieme, Ïe nemôÏeme
maÈ domov v‰ade a teda vlastne nikde. Ak má
niekto rád svoju vlasÈ, z toho logicky vypl˘-
va, Ïe jeho konanie je t˘mto vzÈahom podmie-
nené a v‰etky jeho ãinnosti sa tomu vedome,
ãi podvedome podriaìujú. Ak chce niekto
bojovaÈ proti vlastenectvu, bojuje t˘m vlast-
ne proti sebe, proti vlastnej podstate. âo na-
hradí tieto hodnoty? Ochudobnenie a pocity
prázdna.
Patríme medzi civilizovanú spoloãnosÈ,
máme svoju históriu i kultúru, no vlaste-
nectvo zatiaº v rámci politiky a spoloãen-
ského Ïivota sa prejavuje asi skôr symbo-
licky a viacerí si myslia, Ïe to staãí. Myslí-
te si, Ïe sa práve zákonom zv˘‰i prejav
vlastenectva Slovákov?
Poviem opäÈ príklad: Niektorí ºudia aver-
ziu voãi kresÈanstvu maskujú láskou ku v‰et-
k˘m náboÏenstvám. Podobne to je aj s t˘m-
to zákonom. V preambule ústavy SR sa ho-
vorí: „pamätajúc na politické a kultúrne de-
diãstvo svojich predkov a na stároãné skúse-
nosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú
‰tátnosÈ...“ Ak sa základné symboly na‰ej
‰tátnosti majú dostaÈ do ‰kôl a úradov, na
tom hádam nikto nemôÏe vidieÈ niã zlé. Som
presvedãen˘, Ïe vlastenecké cítenie väã‰iny
Slovákov je na dobrej úrovni, sú tu v‰ak jas-
ne ãitateºné trendy a snahy tento pocit z pod-
vedomia ºudí vykoreniÈ, odstrániÈ ako nieão
preÏité. Mediálnym ohlupovaním je na‰a mlá-
deÏ vychovávaná ku kozmopolitizmu, ktor˘
je jej dokonca nanucovan˘ ako ãosi moder-
né. âo v‰ak v skutoãnosti ponúka? Morálny
relativizmus a manipulovateºnosÈ.
Aké formy pre obnovenie pocitu vlaste-
nectva navrhujete, ak˘m spôsobom a kde
v‰ade moÏno presadiÈ zákon o vlastenect-
ve?
Forma je v tomto prípade dôleÏitá, podstat-
né je v‰ak vidieÈ zmysel tejto normy. V tom-
to smere musia maÈ v‰etky autority, ktoré za-
stupujú ‰tát, jasno a musia byÈ stotoÏnené s
t˘m, Ïe sú na rôznych úrovniach zástupcami
Slovenskej republiky a nie nejakí ‰a‰ovia.
Myslíte si, Ïe ºudia sú takí disciplinovaní a
váÏia si sami seba, Ïe prem˘‰ºajú nad svo-
jím národn˘m cítením alebo necítením?
Národné cítenie je u väã‰iny ºudí pocit
podvedom˘ spájajúci sa s rodinou, rodn˘m
krajom, domovom. Bez toho, aby o tom ve-
dome prem˘‰ºali, sami seba definujú ako Slo-
vákov a svoju domovinu ako Slovenskú re-
publiku.
DokáÏe sa podºa vás zákonom zmobilizo-
vaÈ sebavedomie aj t˘ch Slovákov, ktorí sa
dávno nezam˘‰ºajú nad slovenskou identi-
tou?
Mám nádej, Ïe sa tak stane, pretoÏe je
pravdou, Ïe na niektor˘ch miestach Sloven-
ska v úradoch nevisí slovenská zástava, ale
zástava iného ‰tátu. Je tieÏ pravdou, Ïe niek-
torí politickí predstavitelia Slovenskej repu-
bliky nie sú primárne lojálni k Slovenskej re-
publike, ale k inému ‰tátu, napriek tomu, Ïe
tu Ïijú a pracujú. Sú akoby cudzincami vo
vlastnej krajine.
Tvrdím to s plnou váÏnosÈou, nechceme
preferovaÈ Ïiadnu uniformitu, vynucovaÈ kon-
formitu, ale vzájomná úcta a lojalita k ‰tátu
a národu, ktor˘ mi dáva priestor na existen-
ciu je podmienkou normálneho spoluÏitia,
ak pravda tu nejde o nieão iné. V t˘chto ve-
ciach v‰ak zastupujeme predstavy väã‰iny
slovenského národa.
Dá sa e‰te obrátiÈ karta, ão oãakávate, ak˘
v˘voj?
Veríme, Ïe áno, nerobili by sme tieto ini-
ciatívy ak by sme neverili v ich zmysel. SNS
prevzala zodpovednosÈ vo svojom programe
za ochranu národn˘ch a ‰tátnych záujmov.
Práve ‰kola priná‰a mnohé aj nové moÏnos-
ti a príleÏitosti pre rozvoj vlasteneckého cí-
tenia.
Teraz to závisí od nás v‰etk˘ch, ãi z pro-
stej malomy‰lienkovosti na‰im deÈom priblí-
ÏiÈ tému na‰ej vlasti nepodporíme ‰kolu pri
vykonávaní si svojho poslania aj na tomto
úseku v˘chovy a vzdelávania, alebo dáme
vlasteneckej v˘chove dôstojn˘ rámec a zne-
nie. Myslime v‰ak na to, Ïe na‰a vlasÈ bude
raz v ich rukách a dúfajme i srdciach.
7
H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É
To, Ïe sa Slovensko zaãlenilo do EÚ a NATO, zmenilo aj jeho bezpeãnostné postavenie a vytvorili
sa nové podmienky na realizáciu bezpeãnostn˘ch a obrann˘ch záujmov. Poslanec NRSR
a predseda ªS-HZDS Vladimír MEâIAR odpovedá na otázky redaktorke Anne Komovej.
Sústreìme sa
na bezpeãnostnú politiku
Ako sa Slovenská republika zaãlenila podºa
vás do práce organizácie pre bezpeãnosÈ a
spoluprácu v Európe, zv˘‰ila sa na‰a bezpeã-
nosÈ v rámci Európy?
Organizácia pre bezpeãnosÈ a spoluprácu v
Európe je organizácia konzultatívna. Jej úlohou
je prevencia v konfliktoch. Sama nemá silu tak,
aby konflikty rie‰ila, alebo konflikty zastavila.
TakÏe rokovanie v rámci OBSE nebolo t˘m, kto-
ré by bolo vedelo povedzme vyrie‰iÈ vojnu na
Balkáne, alebo zastaviÈ konflikty, ktoré sa v
tejto oblasti rozvíjali. Samotn˘ vstup do Orga-
nizácie pre bezpeãnosÈ a spoluprácu v Európe
8
S L O V E N S K O
znamenalo, Ïe Slovensko chce byÈ pri tom, chce
byÈ plnoprávny ãlen, chce sa zúãastÀovaÈ t˘chto
rokovaní a rozhodovaní a Ïe v rámci nich bude
re‰pektovaÈ tie limity, ktoré sú dané. Ja sa na ten-
to cel˘ komplex otázok t˘kajúcich sa národnej
bezpeãnosti pozerám absolútne inak. Otázkou
národnej bezpeãnosti nie sú rakety, atómové
zbrane, delá. Otázka národnej bezpeãnosti na pr-
vom mieste závisí od toho, ãi ten ktor˘ národ je
schopn˘ udrÏaÈ si svoj populaãn˘ rast. Ak nie,
vymiera sám a na to netreba tanky a ani delá.
Druhá otázka je, ãi si vie zachovaÈ zdrav˘ v˘-
voj, ochranu zdravia, Ïivota a v˘Ïivy. Ak nie, ne-
dostatkami vo vnútri niãí sám seba. Tretia ob-
lasÈ je, ãi je odhodlanie a povedomie toho ná-
roda také, Ïe chce zostaÈ ÏiÈ a zachovaÈ sa ako
národ. Ak áno, tak˘to národ je schopn˘ preÏiÈ
aj tanky, delá, okupácie, aj odlúãenie, dokonca
si vie okupantov prispôsobiÈ svojim kultov˘m
hodnotám. TakÏe sa na otázku národnej bezpeã-
nosti musíme pozeraÈ ako na úplne in˘ okruh
problémov neÏ tie, ktoré súvisia s armádou, s
policajnou ochranou a s bezpeãnosÈou vôbec.
Preto k bezpeãnosti patrí aj ochrana pred Ïivel-
n˘mi pohromami, alebo prevádzkov˘mi havá-
riami. Tu je mnoho faktorov, s ktor˘mi sa tá spo-
loãnosÈ musí vedieÈ vyrovnaÈ a na prvé miesto
kladiem tie tri, ktoré sú rozhodujúce. ÚãasÈ v or-
ganizácii je potom odvodená smerom k t˘m
ohrozeniam, ktoré som spomínal, t.j. vojenské,
bezpeãnostné, prírodné a prevádzkové katastro-
fy a havárie.
Vstup do Organizácie pre bezpeãnosÈ a spo-
luprácu v Európe v ãase, keì v podstate stredo-
európsky priestor nebol vykryt˘ Ïiadnou bez-
peãnostnou ‰truktúrou, znamenal nádej, Ïe tu
bude prebiehaÈ produktívny dialóg. Nakoniec sa
stredná Európa hºadala sama. Boli rôzne názo-
ry, napr. názor Lecha Walesu na vytvorenie
NATA 2 v strednej Európe. Boli rôzne názory
na konzultáciu medzi ‰tátmi OBSE (t. j. i t˘mi,
ktoré sú dnes na území Sovietskeho Zväzu) a
vlastnou organizáciou, Organizáciou pre bez-
peãnosÈ a spoluprácu v Európe a vôbec aj na
otázku, ão je to prevencia. Tie otázky si bolo tre-
ba vyjasniÈ najmä tam, kde boli chápané otáz-
ky práva ãloveka, práva men‰ín a práva náro-
dov a národností. TakÏe tento komplex treba
hodnotiÈ tak v ãase inej bezpeãnostnej ‰truktú-
ry, v ktorej by Slovensko mohlo byÈ v strednej
Európe a nebolo.
Dá sa hovoriÈ o garantovaní bezpeãnosti prá-
ve z dôvodu vstupu do NATO?
Stredná Európa v tomto období bola silne po-
znaãovaná aj t˘m, Ïe sa rozpadla ‰truktúra za-
loÏená na Var‰avskej zmluve, aj t˘m, Ïe v pro-
bléme ako ìalej bolo i samotné NATO, aj t˘m,
Ïe v‰etky bezpeãnostné ‰truktúry Európy nebo-
li schopné vyrie‰iÈ Balkán. Aj keì Balkán a
jeho história je nieão, ão povie, Ïe tam nebol iba
konflikt dvoch národov, bolo tam aj veºa von-
kaj‰ích záujmov. V tejto situácii bola otázka, ako
ìalej a kaÏd˘ sa snaÏil o svoje rie‰enia. Slovens-
ko sa op˘talo Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch, ãi
sú ochotné daÈ záruky bezpeãnosti Slovensku.
A dostalo odpoveì nie. V rámci individualít
hodnôt nie. ZvaÏovali teda otázku, keì nemá-
me Ïiaden stredoeurópsky systém, sami by sme
si garantovaÈ nemohli, ãi v takom prípade sme
schopní vojensky odolávaÈ komukoºvek, ãi v
tom prípade by nemohla byÈ pre Slovensko va-
H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É
riantom aj neutralita. Ale neutralita by musela
byÈ niek˘m garantovaná. Takého garanta nebo-
lo. âiÏe toto, ako dlhodobé v˘chodisko z ces-
ty nebolo. Bola daná jedna otázka, ãi by na
Slovensku, povedal jeden z kongresmanov,
mohla byÈ povedzme vojenská základÀa Spoje-
n˘ch ‰tátov americk˘ch. Na mieste som odpo-
vedal, Ïe nie. Po odchode sovietov nie je zá-
ujem, aby tu boli cudzie vojská kdekoºvek. Pri-
‰iel potom projekt, ktor˘ sme privítali. Bol to
Projekt partnerstva pre mier. Partnerstvo pre
mier znamenalo v podstate, Ïe tieto ‰táty, kto-
ré sú v strednej Európe a ‰táty západnej Euró-
py, Spojené ‰táty americké zaãínajú kooperovaÈ
na nejakom bezpeãnostnom systéme, priãom
Partnerstvo pre mier bolo prípravnou fázou pre
vstup do NATO. Otázka vstupu do NATO bola
potom nieãím in˘m, bol to komplex vecí, kto-
ré znamenali predstupeÀ prípravy a ten sa mu-
sel plniÈ v zloÏkách legislatívnych, politick˘ch,
vojensk˘ch, ale aj v odzbrojovacích kritériách.
U nás to bola povedzme likvidácia niektor˘ch
druhov techniky, obmedzovanie niektor˘ch dru-
hov vojsk, zlikvidovali sme obrovské mnoÏstvo
tankov aj inej techniky. Zasa na druhej strane
sme mali veºmi málo helikoptér, a to t˘ch, kto-
ré mohli vyvaÏovaÈ a vyjednávali sme. âiÏe
vstup do tejto ‰truktúry bol postupn˘ a vlastne
nedá sa ani povedaÈ, Ïe sme vstúpili, pretoÏe do
NATO sa poz˘va. Pri rokovaniach, ktoré sme
mali, bolo Slovensko veºmi vysoko hodnotené
v oblasti vojenskej prípravy, kde nezlyhalo. V
oblasti prípravy legislatívy, kde sme patrili tak
isto k najlep‰ím, ako aj v oblasti politickej bol
problém. Tento problém mal tri dimenzie. Prvá
dimenzia bola v tom, Ïe vnútropolitick˘ zápas,
ktor˘ prebiehal, hovoril, Ïe to nebol môj zápas,
boli to vtedy kresÈanskí demokrati v ãele celej
opozície a prezident republiky. Tento zápas ho-
voril, Ïe je pre nás dôleÏitej‰ie vysporiadaÈ sa
s Meãiarom, ako vstup do NATO a do EÚ. Pre-
to si vyrie‰me najprv tento problém. Obrátili sa
na iné ‰táty a iné vlády so ÏiadosÈou, aby po-
mohli vysporiadaÈ tento problém a aÏ potom
vstupovaÈ do NATO. My sme hovorili, Ïe je pr-
voradá otázka vyrie‰enia vonkaj‰ieho prostre-
dia okamÏite a vnútropolitick˘ problém nie je
tak˘ zásadn˘, aby nebol rie‰iteºn˘ riadnymi de-
mokratick˘mi voºbami. Druh˘ faktor, ktor˘
ovplyvÀoval nበvstup do NATO súvisel s pod-
mienkami, ktoré Slovensko malo a s ktor˘mi sa
vysporiadaÈ muselo. âi sme chceli, ãi nechceli
aj po rozpade Var‰avskej zmluvy, aj po rozpa-
de RVHP nበobchod bol vo vy‰e 80% orien-
tovan˘ na krajiny s vymeniteºn˘m rubºom. A tu
bolo nieão, Ïe e‰te dobiehala táto v˘mena a sú-
ãasne zaãínal cel˘ presun ekonomiky na spolu-
prácu, aj typovú organizáciu ekonomiky zá-
padnej, priãom v mnoh˘ch základn˘ch odvet-
viach sme povedali, Ïe sa ich dot˘kaÈ nebude-
me, nevstúpime do tohto systému a zaãali byÈ
úãelové pochybnosti, Ïe vlastne, kde smeruje-
me. Tretí faktor, ktor˘ prijímal a ktor˘ ovplyv-
nil na‰e prijímanie napr. pri rozhovoroch, pri-
jatí Partnerstva pre mier, kde povedzme, Ïe vte-
dy sa postavili viacerí proti. Povedzme u nás aj
M. Kováã, ktorého som ja prijímal. Tretí fak-
tor bola skutoãnosÈ, Ïe ministerkou zahraniã-
n˘ch vecí bola Marilyne Albright – ãeskoslo-
venská ‰tátna obãianka. Ona vo mne videla
vinu za rozbitie âeskoslovenska a v Slovákoch
nacionalistov. TakÏe aj napriek mnoh˘m kon-
zultáciám, ktoré sme medzi sebou mali v sna-
he o upevnenie dôvery, aj tak˘ program sme do-
S L O V E N S K O
konca jeden ãas prijali, táto nedôvera viedla k
tomu, Ïe pri poz˘vaní do NATO v Madride
Slovensko nebolo pozvané. Predt˘m som nav‰tí-
vil viacer˘ch politikov, s ktor˘mi sme mali veº-
mi rozsiahle rokovania a povedané bolo, Ïe si
máme vyrie‰iÈ v‰etko v Spojen˘ch ‰tátoch ame-
rick˘ch. âiÏe ten bod, ktor˘ rozhodoval áno a
nie bolo Ministerstvo zahraniãn˘ch vecí a Rada
národnej bezpeãnosti USA, ktor˘ potom pove-
dali, t˘chto poz˘vame a t˘chto pozveme, ale ne-
skor‰ie. âiÏe Slovensko nikdy nebolo vyrade-
né z prístupového procesu, ale bolo zaradené do
druhej skupiny a práve v Madride, keì bolo toto
rozhodnutie oznámené, tak som vo verejnom
prejave prezidentovi Spojen˘ch ‰tátov pove-
dal: ,,Verte Slovákom aspoÀ toºko, ako oni ve-
ria Vám“ a vyzval som na revíziu t˘chto postu-
pov. Bolo nám oznámené, Ïe sme v druhej sku-
pine, zostávame a sme kandidáti na vstup do
NATO. Po tomto stretnutí v Madride pri‰iel Ja-
vier Solana, ako predstaviteº ruskej bezpeãnos-
ti, ma povzbudiÈ a uistiÈ a samozrejme sa v Ma-
dride uskutoãnil aj môj rozhovor s Helmutom
Kohlom, ktor˘ rovnako hovoril o podpore Slo-
venska, ak tento záujem nebude ochabovaÈ.
Udalosti, ktoré pri‰li po t˘chto rokovaniach
boli zneuÏité na útok proti vláde a na pokus o
vnútornú destabilizáciu, takÏe primárnou sa ne-
stala otázka vstupu do NATO, ale vnútropolitic-
k˘ zápas, ktor˘ vrcholil potom aj referendom,
neplatn˘m referendom, ktoré bolo postavené na
základe rozporu partnerov vo vládnej koalícii,
aj otázky vstupu do NATO, v pozícii, kedy by
Vám väã‰ina ºudí musela odpovedaÈ záporne, ale
drvivá väã‰ina ºudí sa rozhodla k referendu ne-
prísÈ. TakÏe to referendum v˘sledky neovplyv-
nilo, aj keì zahraniãná politika sa o tento fakt
dlho opierala. Pokiaº ide o otázky bezpeãnosti,
keì sme vstúpili do NATO a stali sa ãlenom
NATO, tak treba povedaÈ, Ïe je to organizácia
kolektívnej bezpeãnosti a ona robí podporu ãle-
novi takú, ako kaÏdému inému ãlenovi, ãiÏe
napadnutie jedného je napadnutie v‰etk˘ch. Ale
súãasne nás priviedlo na cestu globálnej zodpo-
vednosti, ak sa angaÏuje jeden, idú s ním ostat-
ní a preberajú zodpovednosÈ za to, ão robia. Nie
v‰ak vÏdy. Napríklad Irak bol v tomto smere ne-
‰Èastn˘, ale nebol vyrie‰en˘ vnútorn˘ pomer a
vzÈahy medzi ‰tátmi, medzi ãlenmi. Ak dochá-
dza ku konfliktu, bol to povedzme konflikt
grécko-tureck˘, ktor˘ NATO rie‰ilo dosÈ dlho,
napriek tomu, Ïe tento konflikt dozrieval dlho.
TakÏe v‰etky otázky bezpeãnosti aj so vstupom
do NATO vyrie‰ené nie sú. ëalej otázka vstu-
pu do NATO a v˘voj, ktor˘ vtedy bol, NATO
nemalo nepriateºa. NATO pracovalo na princí-
pe ãlenov ako operatívnych ‰tátov a súãasne sa
zaãalo vo vnútri vyvíjaÈ tro‰ku inak, vìaka sku-
pine západoeurópskych ‰tátov, ktorí postavili al-
ternatívu istú vnútornej autonómie západnej
Európy, v rámci NATO. Nevyboãovala z rám-
ca NATO, ale chcela maÈ väã‰í podiel na vele-
ní, chcela maÈ samostatné ozbrojené a zásaho-
vé zloÏky, vybudované ‰truktúry okamÏitého zá-
sahu, vlastn˘ zbrojn˘ priemysel a táto otázka di-
skusie o autonomizme európskom a o euroatlan-
tickom NATE, tá je stále Ïivá a aktuálna a zrej-
me sa bude e‰te meniÈ aj na konzultácie o otáz-
kach strategickej politiky euro-ázijskej.
Ako sa prejavuje spolupráca krajín, existu-
jú spojenecké záväzky, ako ich plní Slovens-
ká republika, nevznikajú problémy?
Slovensko sa od zaãiatku snaÏí byÈ spoºahli-
v˘m ãlenom NATO. Spoºahliv˘ znamená plniÈ
záväzky. A tieto záväzky sa rodia vo velení
NATO. Politické záväzky na rokovaní vedú-
cich predstaviteºov NATO, ktoré b˘va raz roã-
ne v ‰táboch NATO, v kompatibilite a v kom-
parácii ozbrojen˘ch síl so ‰truktúrami NATO, ão
sa v‰etko dodrÏuje a plní. Je tam neplnenie, z
môjho hºadiska, v dvoch okruhoch. Zaviazali
sme sa, Ïe budeme prispievaÈ na obranu 2 %
HDP. Je kríza, ale aj keì kríza nebola, viedla k
tomu, Ïe sme to celkom neplnili. Je otázka, ão
je to ten 2% príspevok na obranu? âi je to iba
príspevok na vlastné ozbrojené sily, alebo na bu-
dovanie bezpeãnostn˘ch systémov v ‰táte, do
ktor˘ch patria aj mnoÏstvá in˘ch. Druhé, stupeÀ
v˘cviku a v˘zbroje ozbrojen˘ch síl SR. MôÏe-
me maÈ sily r˘chleho nasadenia v akomkoºvek
poãte, akokoºvek dobre vycviãen˘ch, ale nemá-
me ich ako doviezÈ. Zaostávame absolútne v
úrovni v˘zbroje a v úrovni v˘cviku ozbrojen˘ch
síl za ostatn˘mi ‰tátmi. Vojenská ochrana ‰tátu
si vyÏaduje aj ‰truktúry schopné ten ‰tát brániÈ
a tu Slovensko potrebuje znovu prehodnotiÈ
svoje strategické otázky. Doteraz nám ãlenstvo
v NATO umoÏnilo u‰etriÈ nieão na nákladoch,
ale otvoril sa historick˘ v˘voj, kríza, pokusy o
9
H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É
presun síl v rámci kontinentálneho usporiada-
nia sveta, mnoho nov˘ch otázok, na ktoré si
budú musieÈ politici v priebehu najbliωích pár
rokov zodpovedaÈ. E‰te nie sú jasné odpovede
a mnoh˘m nie sú jasné otázky. Ja ich ãítam, aj
keì v tomto rozhovore im e‰te nebudem veno-
vaÈ odpoveì.
V rámci bezpeãnostného prostredia je veºa
nestability, aj t˘m, Ïe existuje veºa negatív-
nych vplyvov a aj preto by mala narastaÈ
snaha o spoloãné a efektívne postupy, ako to
vidíte?
âo je to bezpeãnostné prostredie? Je ekolo-
gické prostredie otázkou bezpeãnosti? Musím
odpovedaÈ, Ïe áno, pretoÏe poruchy v tomto
systéme môÏu ohroziÈ ºudstvo ako celok. Sú
niektoré vzÈahy bohat˘ch a chudobn˘ch otázkou
nestability? Znova musím odpovedaÈ, Ïe áno.
Bolo vypracovan˘ch mnoho strategick˘ch ‰tú-
dií, najmä medzi autormi Spojen˘ch ‰tátov ame-
rick˘ch, ktorí predpovedali budúci konflikt ako
otázky kultúr, náboÏenstiev a pod., ktoré sa
stretnú. Väã‰inou sa to kdesi Èahalo po tej línii,
ako sú Spojené ‰táty arabské a ìalej na v˘chod
aÏ k Indonézii, ale historick˘ v˘voj hovorí o nie-
ãom inom. Hovorí o tom, Ïe je to o deºbe pô-
sobnosti politickej moci vo svete, o prenose
hospodárskych stredísk z jedného zoskupenia na
druhé, o prenose trhov a hºadanie nového uspo-
riadania sveta, od mono k poly. To jest mnoh˘m,
ktorí sa budú na tom usporiadaní podieºaÈ.
Pokiaº ide o snahu o spoloãné efektívne po-
stupy, samozrejme sú vedené t˘m zabrániÈ, aby
tu neboli konflikty horúce. Nedá sa im zabrániÈ
na miestnej úrovni. VAfrike pokraãujú ìalej, aby
sa zastavila povedzme obãianska vojna v Afga-
nistane. Pokraãujú ìalej, aby sa zabránilo mno-
h˘m hnutiam, ktoré idú povedzme celou Áziou.
Je tu e‰te veºa vplyvov, ktoré môÏu bezpeãnosÈ
v budúcnosti ohroziÈ. Ale ten konflikt môÏe byÈ
aj chudobní a bohatí, aj súvisiaci s populaãnou
vlnou, ktorá je v Ázii silnej‰ia, aj s prenosu Èa-
Ïiska hospodárskych aktivít, hospodárskeho ras-
tu, aj ekonomickej sily do Ázie. a to bude vyÏa-
dovaÈ usporiadanie Európy vnútornej ako takej,
v rámci subsystému svetov, aj jej jednoznaãnej
euroatlantickej orientácie na kvalifikovanie pod-
mienok euro-ázijskej spolupráce. Pokiaº ide o
otázky politické, keì sme vstupovali do NATO,
boli diskutované otázky krajín kooperujúcich a
krajín ãlensk˘ch. Ja vidím v nieãom isté riziká
pre bezpeãnosÈ v Európe. Nemyslím to ako hroz-
bu konfliktu, ale ako také akési meranie síl, na-
Èahovanie svalov. Je to v neschopnosti vysporia-
daÈ sa s Ruskom a toto, akoby rusofóbia, prechá-
dza veºkou ãasÈou politikov a stále chcú niekto-
ré systémy presúvaÈ k hraniciam Ruska bliωie,
priãom Rusko nebolo definované ako nepriateº,
aj keì z hºadiska vojenského je to obrovská sila.
A toto zbytoãné naÈahovanie, ktoré tu existuje,
robí problém. Také záujmy zaãiatkom 90. rokov
neboli.
Aj ‰írenie informaãn˘ch a vojensk˘ch tech-
nológií zohráva svoju úlohu pri obrane a
bezpeãnosti ‰tátu, netreba byÈ ostraÏitej‰í,
ak˘ je v˘voj?
V ãasoch socializmu, vo svojich ekonomic-
k˘ch kapacitách malo Slovensko dve tretiny
zbrojnej v˘roby âeskoslovenska. Îe ãeskoslo-
vensk˘ zbrojn˘ priemysel, ktor˘ patril do prvej
päÈky vo svete, bol predov‰etk˘m slovensk˘
priemysel, ãiÏe pád tohto odvetvia na Slovens-
10
S L O V E N S K O
ku mal závaÏné sociálne aj technologické dô-
sledky. My uÏ ani v tej ‰írke, ani v tom sortimen-
te momentálne nie sme schopní obnoviÈ vojen-
sk˘ priemysel, ktor˘ sme mali, napriek tomu tu
nejaká v˘roba zostáva a ten v˘voj ide dvoma
smermi. Prv˘: jednotkou vo svete sú Spojené
‰táty americké, ktoré investujú do armády sko-
ro toºko, ako cel˘ ostatn˘ svet dohromady. Dru-
h˘: samozrejme, Ïe v˘voj systémov vo v‰etk˘ch
oblastiach stojí obrovské náklady a môÏe ich ro-
biÈ predov‰etk˘m ten, kto na tieto náklady má
zdroje. Tie vojenské systémy dnes nie sú iba v
technológiách, sú aj v oblasti zdravotného, bio-
logického, chemického, psychologického stavu
armád, sú potom ale aj v technológiách, kde sa
hºadajú technológie, ktoré by zhruba na 90%
boli vyuÏiteºné v civilnom priemysle. ëalej,
v˘voj technológií vedie k tomu, Ïe je to neus-
tály súboj meãa a ‰títu. Ak sa zväã‰ujú prostried-
ky útoku, zlep‰ujú sa prostriedky obrany. Ak sa
zdokonaºujú prostriedky obrany, hºadá sa zlep-
‰enie v meãi, aby vedel túto obranu prekonaÈ.
Toto je staré, aj keì technológie sú nové. âo je
nové? V informaãn˘ch technológiách zaostáva
svet za Ameriãanmi zhruba 20 rokov. Infor-
maãné technológie, ktoré dnes majú, pomocou
druÏicov˘ch systémov vedia preniesÈ z kamery
vojaka z prvej línie informáciu cez tento systém,
aÏ do ‰tábu a spracovaÈ ju a vedia mu poskyt-
núÈ individuálnu pomoc. To uÏ je nieão, kde je
to ìaleko. Druhá otázka je okrem informaã-
n˘ch systémov otázka nosiãov zbraní. Mnohé
konvenãné zbrane majú silu zbrane hromadné-
ho niãenia. Existujú. Ale nosiãe uÏ dneska pra-
cujú s presnosÈou útoku na 10 km a s presnos-
Èou 40 cm. Koºko ich je na svete? Kto má také-
to nosiãe? Samozrejme tie, ktoré sú globálne,
idú do kozmu a tie, ktoré môÏu útoãiÈ naraz z
morského prostredia aj inde. Pokiaº ide o cha-
rakter rozmiestÀovania zbraní, prestali byÈ zá-
leÏitosÈou území ‰tátov. Jedn˘m z najväã‰ích
skladísk zbraní sa stávajú oceány. Kde stále, ãi
sú to Spojené ‰táty americké, postupne s veºk˘m
zaostávaním, zaãínajú sa do morí dostávaÈ aj âí-
Àania aj Rusi. To isté je otázka vzdu‰ného prie-
storu a ochrany vo vzdu‰nom priestore. To uÏ
sú rakety, to uÏ sú lietadlá a to sú iné typy zbra-
ní, ktoré dosÈ dobre ani nepoznáme, pretoÏe
kaÏd˘ si svoje veci chráni a chráni ich na mno-
ho rokov dopredu. VÏdy pri akomkoºvek tech-
nickom prostriedku, ktor˘ sa vyvinie, skúma sa
vyuÏiteºnosÈ v zbrojnom priemysle, takÏe to sú
spojené nádoby. Tam, kde ide technologick˘ po-
krok, tam smeruje aj toto. História ºudstva vo vo-
jenskom v˘voji ale potvrdzuje jedno pouãenie:
,,Celá technika bez vojaka nie je k niãomu“.
âiÏe, musí tam byÈ nositeº, ktor˘ vie aj s Àou za-
obchádzaÈ a chce aj Ïivot obetovaÈ, ak taká nut-
nosÈ príde. Ak tak˘to nositeº nie je, tak celú tú
kvalitu techniky do istej miery znehodnocuje.
Samozrejme, videli sme aj operácie, ako pove-
dzme pú‰tna búrka a iné, ktoré boli robené na
kamery, na efekty, s veºk˘m prenosom a pria-
mym útokom boja a podobne, ão e‰te nebolo.
To v‰etko ukazuje ìalej, Ïe to akosi má tú voj-
nu obãanovi priblíÏiÈ. Ale v skutoãnosti naras-
tá z vojny a z rizika bezpeãnosti najväã‰ie rizi-
ko. Je tu e‰te jedno riziko, ktoré som nepome-
noval dostatoãne a to je riziko prírodn˘ch ka-
tastrof. To je nielen otepºovanie, to je aj to, ão
je zem schopná uniesÈ, to je otázka ochrany
zdravia pred biologick˘mi chorobami. Veì malé
baktérie zabili viac ºudí, ako v‰etky armády
dohromady. A koºko ráz vyãistili celú Európu.
A tu sme zasa kdesi na hranici konfrontácie ºud-
sk˘ch Ïelaní a schopností Zeme, tieto Ïelania na-
pæÀaÈ a nechaÈ sa ìalej exploatovaÈ. Vylúãené sú,
alebo nie sú vylúãené napríklad i ohrozenia
kozmické, kde sa technológie e‰te len hºadajú.
Mnoh˘m veciam sa budú o pár rokov smiaÈ nad
tajnosÈou, ale to ºudské poznanie e‰te tak ìale-
ko nepokroãilo. A nedá sa ani toto v histórii
Zeme podceniÈ, uÏ to bolo a môÏe sa aj zopa-
kovaÈ, takÏe t˘ch rizík, ktor˘m by mala civili-
zácia ãeliÈ ako celok a schopnosÈou civilizácie
zjednotiÈ sa je rizík veºa a táto schopnosÈ je
veºmi malá.
Ak˘ má vplyv na bezpeãnosÈ daného ‰tátu
práve zv˘‰en˘ migraãn˘ pohyb?
Migrácia je súãasÈ moderného sveta. Neus-
tále zvy‰ovanie produktivity práce, triedenie
prác na lep‰ie a hor‰ie platené, sociálne akcep-
tovanej‰ie a menej akceptované vedie k tomu,
Ïe pracovná sila sa dostáva do závozu v tom, Ïe
rastie jej potreba, ale klesá jej ponuka. Slo-
vensko vstúpilo do EÚ, ale jedno s privítaní, kto-
ré sa mi tam dostalo bolo: ,,Vitajte v umierajú-
cej Európe“. To znamená, Ïe nedostatok sily, ne-
schopná Európa nahrádza prirodzenú pôrod-
nosÈ emigráciou, keì v ãase otvorenia dverí zo
západn˘ch ‰tátov prevládal názor, Ïe sa nako-
niec podarí emigrantov ponemãiÈ, pofrancúz‰tiÈ,
poangliãtiÈ a pod. A napríklad vo Francúzsku sa
kaÏd˘ emigrant, ktorého ‰tát prijme, stáva fran-
cúzskym obãanom, ale ão je vnútorn˘ rozpor,
nedochádza k splynutiu spôsobu Ïivota a návy-
kov s pôvodn˘m obyvateºstvom. Pri väã‰ích ko-
munitách sa tieto vyãleÀujú a vytvárajú hrani-
cu, kde ich spôsob Ïivota, ich Ïivotn˘ ‰tandard
a uvaÏovanie sa dostáva dosÈ ãasto aj do rozpo-
ru so zákonom ich ‰tátu, v ktorom Ïijú. A prá-
ve z tohto hºadiska migrácie sa stáva problé-
mom, Ïe ako uchovaÈ identitu pôvodn˘ch kul-
túr, ako udrÏaÈ zaãlenenie t˘ch kultúr, ktoré sú
vonkaj‰ie do vnútorn˘ch, pri niekoºko milióno-
vom poãte emigrantov, ktoré tvoria 13 – 15%
obyvateºstva v niektor˘ch ‰tátoch. Samozrejme,
Ïe migrácia existuje aj v podobe vnútornej.
T˘m, Ïe sa pracovná sila pohybuje. Slovensko
je zatiaº ‰tátom, ktoré svojich ºudí nevie vyuÏiÈ
a viac menej ich núti k sociálnej emigrácii - ak
chce‰ ÏiÈ a zamestnaÈ sa, odíì do zahraniãia. Nie
je to na Slovensku prv˘ raz. Ak ale zaãne radi-
kálnej‰ie zvy‰ovaÈ svoju ekonomiku, príde ne-
dostatok pracovn˘ch síl, ão uÏ aj pri nezames-
tnanosti v niektor˘ch oblastiach je a zaãína sa
dováÏaÈ lacnej‰ia pracovná sila z Rumunska a
Ukrajiny. Nedá sa vylúãiÈ, Ïe neskor‰ie to budú
aj iné ‰táty. Nedá sa vylúãiÈ ani to, Ïe rozvoj
niektor˘ch odvetví vedie priamo k migrácii
obyvateºov in˘ch ‰tátov spojen˘ch s obcho-
dom, s v˘menou, s technológiami. Napríklad
príliv âíÀanov. Aj keì nie je nijako dramatic-
k˘, ale je evidentn˘. V ãasoch, keì som bol mlá-
denec, bol v Bratislave jeden ãínsky kuchár. A
teraz sú to celé odvetvia. A toto Slovensko
ãaká. Bude sa musieÈ vedieÈ vyrovnaÈ s t˘mto
migraãn˘m pohybom. Na to, aby to bolo schop-
né, bude musieÈ vyrovnaÈ svoju vnútornú jed-
notu. Nesmie ísÈ do etnick˘ch konfliktov, bola
by to jeho skaza. Preto musí skôr daÈ prednosÈ
sociálnym, ekonomick˘m, politick˘m pred et-
nick˘mi a nájsÈ spôsob ako ho rie‰iÈ. V západ-
nej Európe sú radikáli, ktorí to chcú rie‰iÈ vy-
hnaním, alebo ozbrojen˘m konfliktom. âo je
pre mÀa smutné, s t˘mito názormi sa dostáva-
jú aj do orgánov EÚ a obsadzujú miesta v par-
H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É
lamentoch in˘ch ‰tátov. Pre Slovensko by toto
cesta nebola, takÏe z hºadiska svojbytnosti hod-
nôt kultúry a ostatného, môÏeme pri t˘chto mi-
graãn˘ch pohyboch preÏiÈ vtedy, keì si ozaj
osvojíme vlastné hodnoty, vlastnú kultúrnu pod-
statu, budeme sa vedieÈ i v t˘chto pohyboch za-
chovaÈ. Dnes ich nevieme predvídaÈ. âína má
miliardu ‰tyristo obyvateºov, India cez miliar-
du obyvateºov, to je v dvoch ‰tátoch polovica
obyvateºov zemegule, ktorá veºmi dynamicky
rastie. Ako sa bude ìalej uberaÈ tento v˘voj, ne-
vieme. Z Indonézie prechádzajú ºudia do Euró-
py, z africk˘ch krajín prichádzajú do Európy, z
arabsk˘ch krajín prichádzajú do Európy. To nie
sú len krajiny konfliktu, mnohí idú nie za mi-
gráciou politickou, ale za migráciou sociálnou
a ten príliv je neustály. Najviac na to upozorÀu-
jú Taliani a ·panieli, ale problémy mali aj Fran-
cúzi, aj Nemci, aj Holanìania, aj Angliãania. âi
chceme, ãi nie, Európa sa bude musieÈ s t˘mto
fenoménom vyrovnaÈ, kde je hranica slobody a
ochrany indivíduá pred prenasledovaním a kde
je hranica zodpovednosti ‰tátu za stav svojho
obyvateºstva. Je otázka, ãi migraãn˘ pohyb s
najväã‰ou pravdepodobnosÈou môÏe viesÈ k is-
tému tichému ovplyvÀovaniu zmeny politík,
zmeny hodnôt, ale aj zmeny pomeru síl vo
vnútri jednotliv˘ch ‰tátov. Napríklad, bez ohºa-
du na rasové predpoklady, Ameriãania v Spo-
jen˘ch ‰tátoch americk˘ch, bieli Ameriãania
sú men‰inou a budú ãím ìalej t˘m väã‰ou men-
‰inou. A tieÏ sa budú musieÈ s t˘m vyrovnaÈ, aj
keì si e‰te zakladajú na tom, Ïe sú po indiánoch
druhí obyvatelia.
Pán predseda, ako sa zmenila koncepcia bez-
peãnostného systému na Slovensku a ‰tátov
v euroatlantickom priestore, dá sa povedaÈ Ïe
majú spoloãné hrozby?
Samozrejme, Ïe sa kaÏdá vláda dnes podpí-
sala na bezpeãnostn˘ch systémoch Slovenska.
Aby tie systémy boli funkãné, musíme povedaÈ,
Ïe v ãom máme problém. Oni musia tvoriÈ jed-
notn˘ celok, ktor˘ som spomínal, v otázkach
bezpeãnosti potravinovej, kde sme dnes závis-
l˘, v otázkach hodnoty národnej, kde máme ão
doháÀaÈ a spomínal som, Ïe zaostávame v otáz-
kach populaãn˘ch, kde sa bohuÏiaº prispôsobu-
jeme Európe vymierajúcej a máme ão robiÈ,
aby sa táto krivka zmenila a bohuÏiaº treba pri-
znaÈ, Ïe ju do znaãnej miery udrÏujú práve Ró-
S L O V E N S K O
movia vysok˘mi populaãn˘mi prírastkami, aÏ
6 násobne vy‰‰ími, ako ostatní obãania Slo-
venskej republiky. To Slovensko musí tento
v˘voj akceptovaÈ. Musí sa vedieÈ s ním vyrov-
naÈ. Pokiaº ide o systémy bezpeãnosti v zmys-
le vojenskom a podobne, boli vybudované zá-
kladné ‰truktúry armády, bezpeãnosti, spravo-
dajsk˘ch sluÏieb. Dobudoval sa tretí rezort, t.j.
ten, ktor˘ má pomáhaÈ pri haváriách. Poviem,
Ïe v‰etky tri sú vo v˘voji veºmi kolísavo pod-
ºa toho, ako ktorá vláda im prikladá iniciatívu.
Sú aj pokroky aj ústupky. Nepovedal by som,
Ïe tento systém je dobr˘ a Ïe nás spoºahlivo
chráni. On existuje, ale kvalita v˘konu jedno-
tliv˘ch zloÏiek e‰te ãaká na to, kto sa jej ujme
a zhodnotí ju. Zoberme si len bezpeãnostn˘
systém, ktor˘ súvisí s ãinnosÈou spravodajsk˘ch
sluÏieb. Sú rozhádzané, decentralizované a ne-
vyhodnocujú spoloãne v‰etky tri zloÏky spravo-
dajské, koordinované pre potreby obrany ‰tátu,
záujmy. KaÏd˘ sa hrá na svojom piesoãku. Zo-
berme si len napríklad otázku integrovan˘ch
systémov pri haváriách. Na‰Èastie sme v prírod-
n˘ch katastrofách niã väã‰ie nemali. Ak by
bolo, preukáÏu sa slabiny. A tie slabiny, pove-
dzme si, teraz je stav hor‰í v tomto smere ako
bol v roku 1998. Keì si zoberieme otázku vo-
jenskej obrany, tak isto nie je na tom najlep‰ie,
nakoniec predseda vlády definoval armádu ako
,,tá, ão nevie pochodovaÈ“, ale pritom je pred-
seda obrany ‰tátu. TakÏe tu sú otázky otvorené
aj pred ochranou civilného obyvateºstva. Dosta-
tok zásob, rezerv, liekov, to v‰etko sa buduje vo-
pred na isté preÏitie minimálne troch mesiacov,
k˘m by sa obnovili väzby toho ‰tátu k vonkaj-
‰iemu prostrediu a boli by schopní z vonkaj‰ie-
ho prostredia dopæÀaÈ to, ão potrebujú. TakÏe,
z tohto hºadiska, môj pohºad je veºmi úprimn˘
a neãakám, Ïe bude so mnou niekto súhlasiÈ.
Pre Európu predstavuje strategickú globál-
nu hrozbu práve terorizmus, ako je táto sku-
toãnosÈ vnímaná zo strany politikov, sú opat-
renia proti terorizmu zabezpeãované aj na
Slovensku v dostatoãnej miere a zodpoved-
nosti?
Najväã‰ia zákernosÈ terorizmu ako súãasti
politického zápasu je to, Ïe pomocou hrozby ná-
silia sa pokú‰a zmeniÈ systém. A pomocou vy-
dierania, zastra‰ovania, naru‰ovania chodu jed-
notliv˘ch in‰titúcií, vyvoláva ohrozenie obãa-
nov, ako celku. Samozrejme, Ïe vÏdy sú s ním
spojené krvavé obete, vÏdy sú s ním spojené
akty násilia hrubo poru‰ujúce ºudské a obãians-
ke práva, preto v˘zva kaÏdej demokratickej
vlády je vedieÈ terorizmu ãeliÈ. Terorizmus má
tieÏ svoje historické vnímanie, on niekoºko sto-
roãí bol v Európe prijíman˘, dokonca v niekto-
r˘ch chvíºach, ako jedin˘ prostriedok v samo-
derÏavie, politick˘m zápasom. Terorizmus v
súãasnosti má tro‰ku in˘ pohyb. Ten, ktor˘ sa
prikláÀa k sieti Al-Káida a pod., vlastne zaãal
vznikaÈ poãas vojny proti Sovietskemu zväzu v
Afganistane, kde sa moslimovia postavili do
úlohy pravovern˘ch a bojov˘ Islam bol ideoló-
gia, ktorá mala ovplyvniÈ bojujúce skupiny.
ªudí, ktorí tam boli. Vojna skonãila, i‰li domov
a i‰li bojovaÈ za islam a pretváraÈ svet ìalej. Sa-
mozrejme, Ïe táto bojová zloÏka sa e‰te dodnes
neupokojila. Ale niekto ju pre Afganistan cvi-
ãil, vyzbrojoval, získaval, niekto to uãenie roz-
víjal. Hádajme kto? A teraz sa na to dopláca. Po-
kiaº ide o otázky, ão s teraj‰ím terorizmom, tak
má samozrejme aj podobu v rôznych úchylkách
rôznych skupín, názorov, ktoré demokracia so
sebou nesie a toto ohrozenie je. Samozrejme
ohrozenie rovnako veºké ako terorizmus, alebo
väã‰ie sú drogy. A o t˘ch sa bohuÏiaº nehovo-
rí. Treba otvorene povedaÈ, Ïe silami ‰tátov a in-
dividuálnymi nie je moÏné obchod s drogami
zvládnuÈ, pretoÏe je silnej‰í finanãne, ako sily
‰tátov. Nakoniec aj Spojené ‰táty pri pokuse uro-
biÈ nápravu obchod nezastavili a ide ìalej, pri-
ãom vedie k degenerácii veºkej ãasti populácie.
Nielen k úmrtiam, k degenerácii, tam je jeho
najväã‰ia porucha, ktorú potom vyvoláva a roz-
kladá tú ‰truktúru kaÏdého ‰tátu z vnútra. A
máme ho aj na Slovensku. Keì to zaãínalo, tak
sme presne vedeli odhadnúÈ obdobia, kde to pô-
jde. Zaãínali u nás, u ‰kolsk˘ch detí, aby si vy-
chovali budúcich zákazníkov. Pokiaº ide o boj
s terorizmom, vyÏaduje obrovské nasadenie
bezpeãnostn˘ch síl a mimoriadne kvalitnú spra-
vodajskú sluÏbu. ëalej vyÏaduje schopnosÈ
predvídaÈ, ale aj schopnosÈ drÏaÈ kontakty, kto-
ré by takéto situácie vyluãovali. A to uÏ je v
umení bezpeãnostnom, aj v umení politickom.
Je prítomn˘ na tejto planéte, jeho sila je pomer-
ne veºká, zabíja nevinn˘ch preto, aby zastra‰il
ostatn˘ch. VyÏaduje nielen odsúdenie, ale aj
odstránenie.
Narastá aj ilegálne obchodovanie s rádio-
aktívnym materiálom a podºa ‰tatistiky je zá-
vaÏn˘ problém aj ‰írenie konvenãn˘ch zbra-
ní, aké opatrenia z uvedenej skutoãnosti vy-
pl˘vajú pre Slovensko, treba sa t˘m váÏnej-
‰ie zaoberaÈ?
Atómové bomby, ktoré boli rozvíjané na kon-
ci 2. svetovej vojny a prv˘krát ich pouÏili Spo-
jené ‰táty na území Japonska, medzit˘m skú‰a-
né rôznymi ‰tátmi viedli k záveru, Ïe ak ºudstvo
bude v t˘chto skú‰kach a vo v˘voji t˘chto zbra-
ní pokraãovaÈ, ohrozí podstatu svojho bytia.
Dokonca ‰ialenstvo dosiahlo také preteky, Ïe
vlastne v rámci NATO a Var‰avskej zmluvy sa
uÏ predbiehali nielen o to, Ïe kto bude maÈ lep-
‰ie a efektívnej‰ie zbrane, ale kto bude koºko
razy schopn˘ zniãiÈ svet. Nie zniãiÈ Ïivot vôbec,
ale koºko ráz ho zniãiÈ. Samozrejme uÏ po pr-
vom druhé moÏné nie je. Rozpad Var‰avskej
zmluvy, rastúci terorizmu, pokus niektor˘ch
‰tátov získaÈ atómové zbrane viedol k tomu, Ïe
bol boj získaÈ ºudí, ktorí majú poznatky o v˘-
voji atómov˘ch zbraní, napr. sa vtedy veºmi
11
H N U T I E Z A D E M O K R A T I C K É
veºa politikov objavilo naraz v âíne. ëalej zís-
kaÈ nosiãe t˘chto zbraní, aby boli schopní zasa-
hovaÈ na viacer˘ch miestach vysoko efektívne
a vytvárali systém ohrozenia na princípe rovno-
váhy strachu. Keì ty mne, aj ja tebe. A na tom
sa budovala zásada mieru. Na strachu nie in˘ch
hodnotách. Obmedzovanie je len jeden z pro-
striedkov, ako mnoÏstvo hrozieb zníÏiÈ, ale nie
vyrie‰iÈ. Pokiaº ide o obchodovanie s materiá-
lom, tak samozrejme, Ïe ide o uránov˘ materiál,
smerom k in˘m rádioaktívnym látkam. Po páde
Var‰avskej zmluvy vznikli reálne obavy, ako sú
zabezpeãené atómové zbrane, sklady s jadrov˘m
palivom a in˘mi materiálmi. Na území b˘val˘ch
‰tátov Sovietskeho zväzu, ãi nemôÏe dôjsÈ k ob-
chodovaniu, preto poÏiadavka i‰la k t˘m, pove-
dzme v rokoch 90. bola veºmi aktuálnou otáz-
ka obchodovania s ãervenou ortuÈou. Pokusy ob-
chodovania s rádioaktívnymi materiálmi sa na-
‰li aj na Slovensku. Myslím, Ïe vtedy tá trasa
i‰la cez Budape‰È, preto sme ju evidovali ale mi-
moriadne do nej nevstupovali. Aby sa tieto ma-
teriály ìalej ne‰írili, treba vysok˘ stupeÀ bezpeã-
nosti a ochrany. Ale aj spracovania t˘chto ma-
teriálov na to, aby mohli poslúÏiÈ ako v˘bu‰ná
zmes sa vyÏadujú isté technológie, ktoré uÏ
dnes sú vìaka druÏicov˘m a in˘m systémom,
ktoré vedia napr. rozlí‰iÈ hadicu v záhrade mi-
moriadne nároãné, aby unikli svetovej pozornos-
ti. Spravodajská kontrola má záujem ne‰íriÈ tie-
to zbrane. Treba ale povedaÈ, Ïe aj mnohé kon-
venãné zbrane sú rovnako nebezpeãné. Málo sa
hovorí napríklad o zbraniach, ktoré mali skôr vy-
vinuté v Sovietskom zväze, teraz ich vyvíjajú aj
v Spojen˘ch ‰tátoch americk˘ch. Sú to látky,
ktoré sa rozpt˘lia vo vzduchu, potom sa do
nich hodí zápalná zmes a exploduje vzduch, kto-
r˘ trhá ústne dutiny, trhá pºúca a ãlovek zomie-
ra hocikde a niet diery, do ktorej by sa schoval,
lebo kde je vzduch je táto v˘bu‰ná zmes prítom-
ná. Vyvíjané to bolo v súvislosti s Afganistanom,
je to rovnako nebezpeãné, ako atómové zbrane.
ªudia povedali, Ïe musia obmedziÈ v˘voj bak-
teriologick˘ch zbraní, lebo ich to môÏe zniãiÈ.
Pokraãuje v˘voj t˘chto zbraní? V‰etci hovoria,
Ïe nie. Neverím. V˘voj chemick˘ch zbraní, po-
kraãuje. Urãite. Rôznym spôsobom sa rôzne
látky skú‰ajú a prebieha. Sem tam sa nejaká
12
S L O V E N S K O
správa navonok dostane, ale do vnútra t˘ch la-
boratórií sa ide veºmi ÈaÏko. AÏ spätne, keì po
rokoch sa obnaÏuje pravda o niektor˘ch ve-
ciach tak sa zisÈuje, Ïe vlastne propaganda,
ochota vlád sprístupniÈ informácie a vlastná
prax, nie sú vÏdy totoÏné. Preto aj, keì ide o ‰í-
renie zbraní, tak sa hºadajú opatrenia, ktoré by
zabránili ‰íreniu t˘chto atómov˘ch zbraní. Po-
kiaº ide o konvenãné hºadajú sa spôsoby, ako za-
medziÈ t˘m typom zbraní, ktoré mrzaãia ºudí, nie
Ïe vyraìujú a odstavujú technológiu. Sú to napr.
nቺapné míny, ktoré sú veºmi zákerné, lebo
vojna skonãí a oni e‰te stále mrzaãia ºudí, mrza-
ãia deti. Sú to takzvané guºôãkové bomby, kto-
ré vybuchujú v istej v˘‰ke, a zabíjajú v tej v˘-
‰ke v‰etko okolo seba a ìal‰ie typy zbraní, kde
humanizácia vojny, zachovanie istého ºudské-
ho charakteru vedie k tomu, Ïe vlastne získanie
prevahy neznamená fyzická likvidácia protiv-
níka, znamená zneschopnenie boja schopnosti
toho druhého a treba hºadaÈ technológie, ktoré
by k tomuto viedli. âi to bude úspe‰né, alebo
nebude úspe‰né, nemôÏem povedaÈ. Zatiaº je isté
len jedno Ïe vojny, ktoré prebiehali, vÏdy mali
za následok veºa, veºa m⁄tvych medzi civilmi.
Tak o tom je aj sem tam vyskú‰anie nov˘ch
zbraní, ktoré stále po svete prebieha, ale aj ne-
ustále rokovanie humanistov o tom, aby to tak-
to nebolo. Niektoré typy zbraní sa zakázali. Aj
Slovensko sa musí t˘mto zaoberaÈ. Na na‰om
území prebiehal v˘voj niektor˘ch zbraní. Skla-
dy chemické a zbrane sme vylúãili aj tam, kde
sa spracovávali, to sme v‰etko vyraìovali a zo-
brali pod kontrolu e‰te v dobe mojej vlády. Po-
kiaº ide o konvenãné zbrane, e‰te je nieão za-
chované, ale uÏ aÏ toºko koºko bolo neviem, ãi
sa podarí e‰te niekedy na Slovensku obnoviÈ.
Slovensko za prestup do tohto systému, zapla-
tilo svoju daÀ v poklese ekonomiky, nezames-
tnanosti i vo v˘robe ocele i vo v˘robe a obcho-
de so zbraÀami. Vìaãne, ak nám to prinesie
viacej bezpeãnosti. Ale k˘m mi sme v˘robu
zastavovali, ostatní pridávali. Vlastne je to vÏdy
otázka pouÏitia noÏa – budem krájaÈ chlieb,
alebo...?
MoÏno práve aj nelegálnou migráciou sa roz-
‰iruje organizovan˘ zloãin, ako sa treba brá-
niÈ proti tomu, máme na Slovensku dostatoã-
né opatrenia, ktoré by zabránili moÏnému
narastaniu kriminality?
Organizovan˘ zloãin by som nekládol na
úroveÀ: organizovan˘ zloãin rovná sa migrácia.
To by sme len oklamali samy seba. Otvorili sa
trhy. UmoÏÀuje sa slobodn˘ pohyb osôb. UmoÏ-
Àuje sa voºn˘ obchod. Ale tie trhy a zníÏená kon-
trola sa prejavuje vo v‰etkom. Zaãnem organi-
zovan˘m zloãinom. Preto bol ºah‰í spôsob or-
ganizovania obchodu s drogami, ktor˘ k nám za-
ãal prichádzaÈ cez balkánsku cestu, preto sa
bolo moÏné ºah‰ie dostaÈ ku niektor˘m formám
násilia povedzme aj organizovan˘m skupinám
v oblasti finanãn˘ch podvodov a prenikania ta-
kéhoto kapitálu, preto sa zaãal rozvíjaÈ aj pove-
dzme obchod so Ïenami, ktor˘ doteraz neskon-
ãil a existuje, ako forma zloÏitej trestnej ãinnos-
ti a preto sú aj iné formy kriminality, ktoré sú
dnes internacionalizované. Napríklad v dobe
hºadania odpovede na bezpeãnostné v˘zvy naj-
citlivej‰ia bola Bratislava, pretoÏe od momen-
tu spáchania skutku po prekroãenia hranice je
15 minút. âiÏe polícia mohla zaãaÈ hºadaÈ nie-
koho, aÏ keì bol v Rakúsku na letisku. Najskôr,
technicky. A sú tu mnohé iné veci, ktoré súvi-
sia práve s touto organizovanou kriminalitou a
ãiernym obchodom a ãiernymi peniazmi. Spo-
loãnosÈ stále s nimi bojuje, ale stále nevyhráva.
Z hºadiska toho ão sme pouÏívali, ão vidím Ïe
pouÏíva Dzurindova a Ficova vláda som skôr
pesimista, pretoÏe sa pouÏívajú pokusy o rekon-
‰trukciu skutkov minul˘ch a nie zábrany skut-
kom budúcim. Nejde len o vy‰etrovanie zloãi-
nu. Pokiaº ide o ºudí, ktorí pracujú v policajn˘ch
aparátoch, tak si dovoºujem tvrdiÈ, Ïe sme jeden
z najpolicajnej‰ích ‰tátov v Európe, okrem t˘ch,
ktorí pracujú priamo v polícii, Ïe sa poãty zv˘-
‰ili. ZaloÏili mestské polície, pribudli ìal‰ie
zloÏky, ìal‰í policajti, sú civilno-bezpeãnostné
sluÏby, kde sú ìal‰ie zloÏky, ìal‰í policajti.
Rozvíja sa znovu spolupráca s pomocníkmi,
rozvíja sa spravodajská ãinnosÈ. Keì zoberieme
na tisíc obyvateºov, koºko ºudí máme v bezpeã-
nostn˘ch zloÏkách, tak vlastne vidíme, Ïe do-
statoãn˘ spôsob vyuÏitia kapacity nie je. Ale ako
s t˘m pohnúÈ ìalej, to je otázka povedzme bu-
dúcich ‰tyroch, ôsmych, alebo dvadsiatich ro-
kov. PredpovedaÈ neviem, v‰etko závisí od toho,
ako to ãlovek dokáÏe vo svojom vedomí a po-
chopení nevyhnutnosti organizovaÈ a realizovaÈ.
TakÏe organizovan˘ zloãin, ktor˘ ide priebeÏ-
ne cel˘m svetom, pohybuje sa vo v‰etk˘ch jeho
zloÏkách môÏe vyvolaÈ váÏne otrasy. Medzi
t˘mto svetom ãiernych ekonomík a bielym pre-
bieha neustály proces prepierania peÀazí na
bielych, sÈahovania bielych do tohto a napriek
pokusu kontroly vlád, zostáva asi pomer jedna
k jednej. Îe sem tam vyhrávame a sem tam pre-
hrávame. Z hºadiska nevyhnutnosti potlaãiÈ sme
v situácii garancie obãianskych a ºudsk˘ch práv.
NemôÏme o nich hovoriÈ, bez toho aby sme im
nezabezpeãili reálny v˘kon a reálnu ochranu. A
potom je tu e‰te jedna vec, ktorú povedzme za-
tiaº v jednom ‰táte Európy vyrie‰ili: v˘chovn˘
systém, ktor˘ bude povaÏovaÈ ãloveka za me-
nej cenného, sám seba ak by kradol, alebo sa do-
pú‰Èal poru‰ovania zákonov s vysokou úctou k
zákonu hodnotám a s vysokou úctou k hodno-
tám civilizaãn˘m, ktoré sa vykonávajú. To sú-
visí moÏno aj s prerábaním podstaty myslenia
a toho, ão sa po generácie v‰tepovalo. Nie na-
darmo máme na Slovensku hrdinu zbojníka.
S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E L

Predstavenstvo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) udelilo PovaÏskej cementárni, a. s., Ladce
pri príleÏitosti 120. v˘roãia existencie tejto najstar‰ej a zároveÀ jednej z najmodernej‰ích cementární na Slovensku
ãestné uznanie. Ocenenie spoloãnosti odovzdal generálny tajomník SOPK Martin Hrivík na slávnostnom
zhromaÏdení pracovníkov a pozvan˘ch hostí. To, Ïe podnikateºsk˘ subjekt dokázal úspe‰ne preÏiÈ
120 rokov v tvrdom konkurenãnom prostredí iste nie je náhoda. Rovnako to, Ïe uÏ takmer
15 rokov vedie spoloãnosÈ predseda predstavenstva a generálny riaditeº Ing. Anton BARCÍK,
je v súãasn˘ch podmienkach v˘nimoãné. K t˘mto témam sme oslovili práve Ing. Antona Barcíka.

Recept na dlhovekosÈ: „Pane BoÏe,

nedopusÈ, aby som zov‰ednel!“
Ocenenie PovaÏskej cementárne, a. s., Ladce
ãestn˘m uznaním SOPK
Poãas 120-roãnej existencie cementárne v
Ladcoch sa istotne striedali dobré i zlé ãasy,
menili sa technológie a stavali sa nové objek-
ty. âo rozhodlo o tom, Ïe cementáreÀ v Lad-
coch oslávila 120. v˘roãie svojej existencie v
takej dobrej kondícii?
Ladce a Slovensko dostali pred miliónmi ro-
kov dar – horu Butkov. Stojí nad Ladcami ako
neprehliadnuteºná dominanta stredného PovaÏia.
Je nielen pravek˘m archívom morského Ïivota
a histórie slovensk˘ch vrchov, ale aj zdrojom
veºmi kvalitn˘ch vápencov na v˘robu ‰piãko-
v˘ch cementov. Kvalitné vápence z hory But-
kov, to je materiálna základÀa, ale aj konkurenã-
ná v˘hoda pre prvú cementáreÀ na Slovensku,
cementáreÀ v Ladcoch.
Ak ladeckí cementári preÏili od zaloÏenia
cementárne v roku 1889 aÏ doteraz, potom je to
zásluha hlavne ºudí, ktorí sa cementárenskému
remeslu oddali a z ktor˘ch mnohí boli uznáva-
ní odborníci európskeho formátu.
Ja osobne môÏem bliωie charakterizovaÈ iba
ostatné takmer ‰tvrÈstoroãie, poãas ktorého pra-
cujem vo vedení spoloãnosti. Veºk˘m pozitívom
bolo najmä to, Ïe vzhºadom na plné vyuÏívanie
in‰talovan˘ch v˘robn˘ch kapacít mohla cemen-
táreÀ v posledn˘ch desiatich rokoch pristúpiÈ
systematicky, krok za krokom, k modernizácii
v˘robn˘ch a expediãn˘ch celkov v takom roz-
sahu, ktor˘ nebol v Ladcoch realizovan˘ takmer
30 rokov. Za krátky ãas sme takmer strojnáso-
bili v˘robu cementu na vlaÀaj‰ích viac ako mi-
lión ton a dosiahli viaceré v˘nimoãné v˘sledky,
ktoré boli ocenené hlavne v oblasti kvality a vy-
uÏívania alternatívnych palív.
MôÏete byÈ aspoÀ trocha osobn˘ a prezradiÈ,
ako sa vám darí uÏ 15. rok úspe‰ne drÏaÈ „di-
rigentskú paliãku“ vo firme, ktorej mimo-
riadne tvrdú konkurenciu tvoria hlavne nad-
národné, mimoriadne silné cementárenské
koncerny?
Ak by som povedal, Ïe sa usilujem konaÈ
zodpovedne hlavne voãi svojim spolupracovní-
kom, môÏe to vyznieÈ ako fráza. Preto jedn˘m
dychom dodávam: ãlovek by mal prijaÈ, Ïe nie
je dokonal˘ a nemôÏe dokonale robiÈ v‰etko a
vynikaÈ v sto oblastiach.
Mnohí vedúci pracovníci nechcú rozumieÈ
tomu, Ïe bez svojich spolupracovníkov by nik-
dy neboli tam, kde sú. Îiadny ãlovek neÏije iba
sám pre seba. KaÏd˘ z nás potrebuje na Ïivot-
nej ceste, ktorá u nikoho nie je ideálna, ãasto po-
moc druh˘ch. Pri chybách ãi pádoch je dôleÏi-
té, aby ãlovek nezostal na v‰etko sám.
Do kaÏdého z nás je vloÏen˘ potenciál talen-
tov a schopností. Tieto kvality vloÏené do ºudí
sa aj u vedúcich pracovníkov naplno prejavia iba
v takej skupine ºudí, ktorá má hlb‰ie vzÈahy a spo-
loãn˘ cieº. Pevné harmonické vzÈahy v pracov-
nom kolektíve pracovné úsilie iba znásobujú.
Myslím si, Ïe práve v tímovej práci, zaloÏe-
nej na harmonick˘ch vzÈahoch, nachádzame vo
vedení spoloãnosti v Ladcoch silu popasovaÈ sa
s problémami, ktoré priná‰a firemn˘ Ïivot. Mo-
jou osobnou v˘hodou je, Ïe domáci slovensk˘
vrcholov˘ manaÏment, ktor˘ mimochodom v
rovnakom zloÏení pracuje spolu tieÏ uÏ takmer
Vystúpenie Martina Babjaka, Lucie Bílej
a Veºk˘ch diabolsk˘ch huslí na galaveãere pri príleÏitosti
120. v˘roãia existencie cementárne v Ladcoch.
15 rokov, sa opiera o sociálne zázemie, zaloÏe-
né na priateºsk˘ch vzÈahoch a spoloãn˘ch akti-
vitách v regióne.
Ak mám byÈ e‰te konkrétnej‰í, som presved-
ãen˘, Ïe vedúci pracovník sa nemôÏe pri hºada-
ní správnych rie‰ení prestaÈ zdokonaºovaÈ. Túto
poÏiadavku krásne vyjadruje krédo, ktorého au-
torom nie som ja, ale som si ho osvojil: „Pane
BoÏe, nedopusÈ, aby som zov‰ednel.“

13
S V E T F I N A N C I Í
Uznesením vlády SR ã. 515/2009 z 15. júla 2009 bol minul˘ rok schválen˘ vecn˘ zámer
programu poskytovania pomoci obãanom, ktorí stratili schopnosÈ splácaÈ úver na b˘vanie
v dôsledku hospodárskej krízy. K tejto i k ìal‰ím témam sa pre Parlamentn˘ kuriér vyslovil
Mgr. Alexander SAKO, predseda predstavenstva a generálny riaditeº Slovenskej konsolidaãnej, a. s.
Slovenská konsolidaãná
má za sebou
ìal‰í úspe‰n˘ rok
Zaãíname nov˘ rok, je vhodn˘ ãas bilanco-
vaÈ...
âo sa t˘ka bilancovania, zaãnem pripo-
mienkou v˘sledkov Slovenskej konsolidaãnej
od roku 2006, keì zaãalo pracovaÈ súãasné
Predstavenstvo. Za tri a pol roka sme jednoz-
naãne zefektívnili prácu samotnej spoloãno-
sti. Posilnili sa rozhodovacie kompetencie
strednej a niωej úrovne manaÏmentu, ão u ºudí
viedlo k ochote prevziaÈ osobnú zodpovednosÈ
SK
a ich podiel na v˘sledkoch firmy. Premietlo sa
to samozrejme aj do hospodárskych v˘sled-
kov Slovenskej konsolidaãnej. T˘m mám na
mysli nielen objem, ale predov‰etk˘m ‰truk-
túru príjmov, ktorá je na kvalitatívne vy‰‰ej
úrovni. Verím, Ïe Slovenská konsolidaãná
a.s. bude v tomto trende pokraãovaÈ aj v budúc-
nosti.
Z dlhodobého hºadiska povaÏujem za
úspech koncentráciu správy a vymáhania po-
hºadávok verejného sektora v Slovenskej kon-
solidaãnej. Slovenská konsolidaãná má ºud-
sk˘, organizaãn˘ i technick˘ potenciál, aby sa
mohla staraÈ o správu i vymáhanie pohºadá-
vok, ão je v súãasnosti roztrie‰tené a nie naj-
efektívnej‰ie. Predpokladom je zmena záko-
na o správe majetku ‰tátu. Preto sa aj v tom-
to roku budeme snaÏiÈ, aby sa dostala na pro-
gram rokovania NR SR.
14
Koncom minulého a najmä zaãiatkom toh-
to roka sa v súvislosti so Slovenskou kon-
solidaãnou hovorilo najmä o Programe
‰tátnej pomoci obãanom, ktorí pri‰li o za-
mestnanie v dôsledku krízy a nie sú schop-
ní splácaÈ úvery za b˘vanie. âo tento pro-
jekt pre Slovenskú konsolidaãnú znamená?
Program ‰tátnej pomoci iniciovala vláda
SR. Ministrovi financií SR uloÏila zriadiÈ pra-
covnú skupinu zo zástupcov Ministerstva fi-
nancií SR, Slovenskej bankovej asociácie a
Slovenskej konsolidaãnej, ktorá mala pripra-
viÈ vecné a legislatívne podmienky Programu.
Pre v‰etk˘ch zúãastnen˘ch zástupcov z toho
vyplynuli úlohy, ktoré sa dajú rozdeliÈ do ‰ty-
roch skupín. Prvou boli legislatívne a admi-
nistratívne zmeny zah⁄Àajúce novelizáciu zá-
kona o rozpoãtov˘ch pravidlách verejnej sprá-
vy. Tá umoÏnila Slovenskej konsolidaãnej
poskytovaÈ pôÏiãky fyzick˘m osobám na úãe-
ly Programu. Novela zákona o bankách umoÏ-
Àuje bankám poskytnúÈ Slovenskej konsoli-
daãnej informácie o vybran˘ch úveroch i pla-
tobnej disciplíne Ïiadateºov a poskytnúÈ infor-
mácie o prípadn˘ch in˘ch aktívach Ïiadateºov.
Novela zákona o katastri nehnuteºností sprí-
stupnila Slovenskej konsolidaãnej agregova-
né informácie z katastrálneho portálu Úradu
geografie, kartografie a katastra SR o Ïiada-
teºoch o úãasÈ v Programe. Bolo nevyhnutné
doplniÈ v Stanovách Slovenskej konsolidaã-
nej predmet podnikania „poskytovanie úverov
alebo pôÏiãiek z peÀaÏn˘ch zdrojov získan˘ch
v˘luãne bez verejnej v˘zvy a bez verejnej
ponuky majetkov˘ch hodnôt“. S t˘m súvise-
lo i zabezpeãenie právoplatného Ïivnostenské-
ho listu voºnej Ïivnosti, a tieÏ zápis zmien
predmetu podnikania Slovenskej konsolidaã-
nej do Obchodného registra.
Do druhej skupiny, ktorá by sa dala nazvaÈ
ako spolupráca s bankami, patrila príprava
Dohody o spoloãnom postupe medzi Slo-
venskou konsolidaãnou a bankami (ìalej Do-
hoda), ktorá bola uzavretá 11. decembra 2009.
V zmysle Dohody mala Slovenská konsoli-
daãná povinnosÈ pripraviÈ a bankám dodaÈ in-
formaãné príruãky o podmienkach zaradenia
do Programu a formuláre Îiadosti o zarade-
nie do Programu. Slovenská konsolidaãná
zverejnila komplexné informácie o Programe
a podmienkach poskytovania úverov na svo-
jej webovej stránke. PovinnosÈou Slovenskej
konsolidaãnej bolo i zriadenie „call centra“ a
S V E T F I N A N C I Í
administratívneho pracoviska, cez ktoré zá-
ujemcovia o Program získavajú informácie o
podmienkach úãasti v Àom, ako aj o pod-
mienkach poskytovania úverov.
TreÈou skupinou úloh bola príprava produk-
tu vo forme potrebn˘ch dokumentov. I‰lo
najmä o úverovú a záloÏnú zmluvu, obchod-
né podmienky a rôzne sprievodné listy. Do tej-
to skupiny patrilo tieÏ stanovenie úrokov˘ch
sadzieb. ·tvrtá skupina predstavovala úpravu
vnútorn˘ch predpisov, nastavenie informaã-
n˘ch systémov, ale i organizaãné, personálne
a technické zmeny. Do tejto skupiny okrem
in˘ch patrilo i vypracovanie dodatku k smer-
nici zameranej proti legalizácii príjmov z
trestnej ãinnosti a financovaniu terorizmu, ãi
implementácia nov˘ch funkcií do informaã-
n˘ch systémov Slovenskej konsolidaãnej.
Od prijatia prvého zo spomínan˘ch Uzne-
sení vlády do splnenia finálnej úlohy, ktorou
bolo spustenie „call centra“, pre‰lo presne na
deÀ päÈ mesiacov. Som veºmi rád, Ïe to na‰i
zamestnanci i externí partneri zvládli za tak˘
krátky ãas, najmä ak zváÏime, Ïe i‰lo o jedi-
neãn˘ projekt.
Ako jednu z povinností, ktoré Slovenská
konsolidaãná v súvislosti s Programom mu-
sela splniÈ, ste spomínali zriadenie „call
centra“. Koºko je v centre zamestnancov a
ako vyzerá z technickej stránky?
Chcem zdôrazniÈ, Ïe prvoradé pri plánova-
ní a zriaìovaní „call centra“ bola pre Slo-
venskú konsolidaãnú spokojnosÈ obãanov,
ktorí sa na nás obrátia. Druhou dôleÏitou po-
Ïiadavkou bolo, aby „call centrum“ bolo efek-
tívne vynaloÏenou investíciou s ohºadom na
vopred stanovené obdobie jeho existencie.
Dobrou predchádzajúcou skúsenosÈou pre
Slovenskú konsolidaãnú bolo „call centrum“,
ktoré existovalo v súvislosti s prevzatím po-
hºadávok zo spoloãnosti Veriteº. Pôvodne sme
plánovali, Ïe v centre budú 4 operátori, ale po
zváÏení v‰etk˘ch faktorov a najmä s ohºadom
na poÏadovanú kvalitu a dostupnosÈ infor-
mácií pre klientov sme sa nakoniec rozhodli
ich poãet zv˘‰iÈ. „Call centrum“ sa v prípade
potreby môÏe rozrásÈ aÏ na 10 operátorov.
V‰etci desiati boli vybratí spomedzi zamest-
nancov Slovenskej konsolidaãnej, neboli pri-
jatí ‰peciálne kvôli „call centru“, a teda nezvy-
‰ovali sme zbytoãne mzdové náklady Slo-
venskej konsolidaãnej. Operátori „call cent-
ra“ pre‰li v˘cvikom a dosiahli sme ich plno-
hodnotnú vzájomnú zastupiteºnosÈ. Pokiaº ide
o technické zabezpeãenie „call centra“, Pred-
stavenstvo Slovenskej konsolidaãnej sa roz-
hodlo pre zriadenie „na kºúã“ formou prenáj-
mu. Ide o softvérové rie‰enie, pri ktorom kaÏ-
d˘ operátor pracuje na svojom riadnom pra-
covisku a môÏe v ãase poklesu záujmu vola-
júcich pracovaÈ aj na svojej beÏnej agende. Nie
je to teda nijaká ‰peciálna miestnosÈ s mnoÏ-
stvom zvoniacich telefónov, akú by si moÏno
niekto predstavoval.
Aj keì sa Slovenská konsolidaãná v mé-
diách vyskytovala predov‰etk˘m v súvi-
slosti so spomínan˘m Programom, rok
2009 pre va‰u spoloãnosÈ znamenal aj ìal-
‰ie úlohy…
Máte pravdu. Bolo by zjednodu‰ujúce a
zavádzajúce, keby sa vnímanie Slovenskej
konsolidaãnej v roku 2009 zúÏilo iba na spus-
tenie Programu do reálneho Ïivota. Zaãiatku
roka 2009 v celej krajine dominovala téma
prechodu na euro, a ten neobi‰iel ani Slo-
venskú konsolidaãnú.
Zavedenie eura povaÏovala Slovenská
konsolidaãná i jej zriaìovateº MF SR za jed-
nu z prioritn˘ch úloh uÏ v roku 2008. Pre
plynulé a úspe‰né zabezpeãenie finanãn˘ch,
úãtovn˘ch, daÀov˘ch a informaãn˘ch as-
pektov prechodu na euro vznikol projekto-
v˘ tím odborn˘ch zamestnancov. Jeho úlo-
hou bolo rozpracovaÈ a koordinovaÈ kon-
krétne opatrenia prechodu na euro. Najzásad-
nej‰ie zmeny sa t˘kali informaãného systé-
mu na spracovanie dát podvojného úãtov-
níctva, majetku, miezd a správy pohºadá-
vok, do ktorého bola zapracovaná funkcia
duálneho zobrazovania finanãn˘ch hodnôt.
Konverzia dát v informaãnom systéme bola
realizovaná plynulo v súlade so stanoven˘m
harmonogramom analytick˘ch, prípravn˘ch
a testovacích prác.
Pre zamestnancov spoloãnosti bol na hlav-
nej stránke kaÏdého poãítaãa nain‰talovan˘
„Eurobox“ s aktuálnymi informáciami a vy-
braní zamestnanci absolvovali odborné ‰ko-
lenia. Prechod na euro sa premietol aj do vnú-
torn˘ch predpisov spoloãnosti, ktoré sme no-
velizovali.
Postup spoloãnosti pri prechode na euro
preverila v dvoch etapách i vnútorná kontro-
la. O postupe prác i o v˘sledku auditov boli
pravidelne podrobne informované orgány spo-
loãnosti. Pre verejnosÈ a klientov Slovenská
konsolidaãná sprístupnila zostatky portfólia
pohºadávok v duálnom zobrazení aj na svojej
webovej stránke. V rámci kontroly konverzie
dát sme overili dodrÏanie princípov konver-
zie úãtovníctva, premeny menovitej hodnoty
základného imania a akcií a konverzie údajov
dlhodobého hmotného a nehmotného majet-
ku.
Preberaním pohºadávok od niektor˘ch or-
gánov ‰tátnej správy sa Slovenská konso-
lidaãná zaoberala uÏ niekoºko rokov. Ako
ste v Àom pokraãovali minul˘ rok?
Jednou z hlavn˘ch ãinností Slovenskej kon-
solidaãnej bola aj v roku 2009 príprava pro-
cesu postúpenia pohºadávok voãi dlÏníkom v
konkurze a v likvidácii z in‰titúcií verejného
sektora. Zástupcovia spoloãnosti pokraãova-
li v rokovaniach s predstaviteºmi viacer˘ch in-
‰titúcií verejného sektora, napr. s Minister-
stvom vnútra SR, Ministerstvom pôdohospo-
dárstva SR, Ministerstvom obrany SR, Minis-
terstvom hospodárstva SR, ãi Ústredím prá-
ce, sociálnych vecí a rodiny. Vynakladali sme
maximálne úsilie, aby tieto in‰titúcie postúpi-
li pohºadávky do Slovenskej konsolidaãnej. Aj
keì sme sa tejto téme na stránkach Parla-
mentného kuriéra uÏ venovali, chcem zopako-
vaÈ filozofiu súãasného Predstavenstva Slo-
venskej konsolidaãnej. Máme tím, ktor˘ do-
káÏe s profesionálnou odbornosÈou vymáhaÈ
akékoºvek pohºadávky. Slovenská konsoli-
daãná je vybavená funkãn˘m softvérom, vy-
budovan˘m na reálnej správe a vymáhaní po-
hºadávok, ktor˘ v maximálnej miere systema-
ticky zhromaÏìuje informácie o jednotliv˘ch
pohºadávkach a dlÏníkoch. ZdruÏením pohºa-
dávok sektora verejnej správy sa skráti obdo-
bie vymáhania, zníÏi sa zaÈaÏenosÈ informaã-
n˘ch systémov, priame náklady, ako aj poÏia-
davky na personálne a technické vybavenie.
V˘hodou je aj to, Ïe Slovenská konsolidaãná
vystupuje vo väã‰ine prípadov ako konkurz-
n˘ veriteº z titulu bankov˘ch pohºadávok, tak-
Ïe prebiehajúce konkurzné konania dlh‰í ãas
monitoruje a disponuje podrobn˘mi informá-
ciami. Neustála aktívna komunikácia so správ-
cami konkurzn˘ch podstát, monitorovanie a
prehodnocovanie ich ãinnosti zvy‰uje trans-
parentnosÈ priebehu konkurzu, ão skracuje
dæÏku konania a ur˘chºuje inkaso.
V priebehu roka 2009 Slovenská konsoli-
daãná uzavrela 5 zmlúv o postúpení pohºadá-
vok, a to s Coln˘m riaditeºstvom SR, SZRB,
a. s., Sociálnou poisÈovÀou a dve s DaÀov˘m
riaditeºstvom SR.
Na základe zmluvy o postúpení pohºadávok
s Coln˘m riaditeºstvom SR prevzala Slovens-
ká konsolidaãná dokumentáciu k 1 613 pohºa-
dávkam voãi 139 dlÏníkom v konkurze a v lik-
vidácii v nominálnej hodnote 13 462 269,55
eur. Po podpise zmluvy prevzala Slovenská
konsolidaãná od DaÀového riaditeºstva SR
dokumentáciu k 18 824 pohºadávkam voãi 1
399 dlÏníkom v konkurze a v likvidácii v no-
minálnej hodnote 71 676 900,32 eur. Druhá
zmluva s DR SR nám umoÏnila prevziaÈ do-
kumentáciu k 6 890 pohºadávkam voãi 728
dlÏníkom v konkurze a v likvidácii v nominál-
nej hodnote 62 790 195,47 eur. Od SZRB, a.
s., sme prevzali dokumentáciu k 50 pohºadáv-
kam voãi 50 dlÏníkom v nominálnej hodnote
7 431 480,12 eur a od Sociálnej poisÈovne do-
kumentáciu k 161 pohºadávkam voãi 161
dlÏníkom v konkurze a v likvidácii v nominál-
nej hodnote 9 412 448,26 eur.
Prakticky cel˘ minul˘ rok rokovala Slo-
venská konsolidaãná a Ministerstvo vnútra
SR o príprave procesu postúpenia niektor˘ch
pohºadávok z rezortu vnútra do na‰ej spoloã-
nosti. V˘sledkom t˘chto rokovaní bolo decem-
brové nariadenie ministra vnútra SR o zabez-
peãení jednotného postupu pri postúpení po-
hºadávok z nezaplaten˘ch pokút a súhlas s ná-
vrhom zmluvy o ich postúpení do Sloven-
skej konsolidaãnej. V súãasnosti sa pripravu-
je zmluva s Krajsk˘m riaditeºstvom PZ v Nit-
re. Po jej uzavretí prevezme Slovenská kon-
solidaãná dokumentácie k pohºadávkam. V
priebehu roka 2010 predpokladáme uzavretie
zmlúv o postúpení pohºadávok aj s ìal‰ími
krajsk˘mi riaditeºstvami PZ.
Aj napriek na‰ej iniciatíve a podpore via-
cer˘ch in‰titúcií verejného sektora sa Sloven-
skej konsolidaãnej stále nepodarilo presved-
ãiÈ na‰ich zákonodarcov o potrebe zmeny zá-
kona ã. 278/1993 Z. z. o správe majetku ‰tá-
tu, ktorá by umoÏnila postupovanie pohºadá-
vok aj z in˘ch in‰titúcií verejného sektora.
âo Slovenskú konsolidaãnú, a. s. ãaká v
najbliωom ãasovom horizonte?
Pre rok 2010 povaÏujem za kºúãové profe-
sionálne zvládnutie ná‰ho podielu na Progra-
me pomoci obãanom, ktorí v dôsledku krízy
stratili zamestnanie a nie sú schopní splácaÈ
úver na b˘vanie. Ide z hºadiska SK o netypic-
k˘ projekt, ktor˘ Slovenskú konsolidaãnú sta-
via do inej pozície, neÏ na akú sme zvyknutí.
Som v‰ak presvedãen˘, Ïe SK svoje úlohy
zvádne aj v tomto prípade na jednotku.
15
V L Á D A S R
Stále poãuÈ hlasy, Ïe sa Európa e‰te nevyrovnala s medzinárodn˘mi vzÈahmi po studenej vojne.
K postamerickej Európe sa vyslovil aj americk˘ analytik Jeremy Shapiro a ìal‰í. Dnes sa k tomu vyjadruje
aj nበminister zahraniãn˘ch vecí Miroslav LAJâÁK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Aby zmeny priná‰ali
dobré vzÈahy
Pokúste naãrtnúÈ smerovanie EÚ a zv˘raz-
niÈ vzÈahy medzi jednotliv˘mi krajinami
vnútri Európskej únie a smerom k USA. Dá
sa povedaÈ, Ïe sa vzÈahy komplikujú len ne-
dostatkom porozumenia?
VzÈahy Európskej únie s akoukoºvek treÈou
krajinou sú v˘sledkom schopnosti nájsÈ spoloã-
n˘ prienik záujmov. Samotn˘ proces dialógu,
teda hºadania ‰ir‰ieho prieniku záujmov, ne-
moÏno oznaãiÈ za nedostatok porozumenia.
Inak to nie je ani vo vzÈahoch Únie s USA, a
osobitne s administratívou prezidenta Obamu.
Prezident Obama je viac ako len idealistickou
personifikáciou moÏnosti zmeny a nádeje, Ïe
veci sa dajú robiÈ inak a lep‰ie. My Európania
so zadosÈuãinením sledujeme, Ïe americká ad-
ministratíva teraz zdôrazÀuje pragmatickosÈ
vzÈahov voãi in˘m krajinám a regiónom, orien-
tuje sa na konkrétne v˘sledky dialógu a pozor-
ne naãúva aj in˘m. SpoliehaÈ sa dnes len na his-
torické „zvlá‰tne spojenectvá“ alebo „strate-
gické partnerstvá“ a ich automatické a nekritic-
ké nasledovanie by bolo zavádzajúcim hodno-
tením reality. Ani samotná Únia, napriek obrov-
skému politickému a obchodnému potenciálu,
nemôÏe automaticky poãítaÈ s preferenãn˘m
prístupom v USA. Ak by som to zhrnul, dobré
vzÈahy ãlenov Únie s USA sú predpokladom pre
dobré vzÈahy EÚ so Spojen˘mi ‰tátmi. Na‰a ne-
schopnosÈ ponúkaÈ reálne odpovede na v˘zvy
súãasného sveta by znamenala neschopnosÈ
EÚ uspieÈ v konkurencii in˘ch rastúcich globál-
nych partnerov. Aj Únia, aj USA musia udrÏia-
vaÈ a obnovovaÈ vzájomnú relevantnosÈ koordi-
náciou v tak˘ch ÈaÏk˘ch otázkach, ako je stabi-
lizácia Afganistanu, kontrola iránskeho jadro-
16
vého programu, rie‰enie dopadov finanãnej krí-
zy alebo manaÏovanie klimatick˘ch zmien. UÏ
z tohto zoznamu vidno, Ïe slovensko-americká
alebo euro-americká agenda je de facto rovna-
ká a ‰pekuláciami o divergencii prístupov rad-
‰ej nestrácajme ãas a kredibilitu.
V ak˘ch oblastiach by sa Ïiadala uωia spo-
lupráca a väã‰ia snaha o v˘raznej‰ie kontak-
ty a porozumenie?
Agenda vzÈahov medzi USA a Európou, ãi uÏ
EÚ alebo jednotliv˘mi krajinami je nesmierne
‰iroká a ÈaÏko jednoznaãne identifikovaÈ, kde by
bolo prioritnej‰ie hºadaÈ e‰te uωiu spoluprácu.
Ak si odmyslíme mediálne najpútavej‰ie zahra-
niãno-politické témy, ako je spomínan˘ Afganis-
tan, ãi Pakistan, Irán, blízkov˘chodn˘ mierov˘
proces, západn˘ Balkán, agendu kontroly a ne-
‰írenia zbraní alebo boj s násiln˘m extrémiz-
mom, zostáva stále mnoho konkrétnych oblas-
tí, kde uÏ prebieha prakticky kaÏdodenná komu-
nikácia a pravidelné stretnutia na najvy‰‰ej úrov-
ni. Kodansk˘ summit k otázkam klimatick˘ch
zmien je iba jednou z mnoh˘ch tak˘chto aktivít.
Ak k tomu pridáme témy ako energetická bez-
peãnosÈ, harmonizácia postupov pri regulácii fi-
nanãn˘ch trhov, liberalizácia svetového obcho-
du, dosahovanie rozvojov˘ch cieºov, bezpeã-
nosÈ cestovania, kontrola migrácie, zistíme, Ïe
kaÏd˘ rezort a kaÏdá krajina má veºa tém na di-
skusiu. Samozrejme, na‰e názory nemusia byÈ
vÏdy rovnaké. Americká spoloãnosÈ nie je totoÏ-
ná s európskou alebo slovenskou, napriek tomu,
Ïe uznávame a ctíme si rovnaké hodnoty slobo-
dy, bezpeãnosti, ºudsk˘ch práv, právneho ‰tátu
a otvoreného trhu. Myslím si, Ïe nikto ani neoãa-
káva 100%-nú zhodu vo v‰etkom. Pre nás je mi-
moriadne dôleÏité, aby americká administratíva
pokraãovala v spôsobe komunikácie, na ktor˘
sme si zvykli u prezidenta Obamu – na otvore-
nosÈ, priamoãiarosÈ a obojstrannú efektívnosÈ.
ëal‰ie vzájomné porozumenie môÏe rásÈ, ak vo
v‰eobecnosti nebudeme hºadaÈ a rie‰iÈ otázky mi-
nulosti, ale pozeraÈ sa na spoloãnú budúcnosÈ.
DôleÏité tieÏ bude netváriÈ sa, Ïe porozumenie
a zhoda sú aj tam, kde v skutoãnosti nie sú. Ak
sme mali in˘ názor na dosiahnuteºnosÈ cieºov na-
príklad v boji proti klimatick˘m zmenám, nema-
lo cenu zakopávaÈ sa v star˘ch pozíciách, ale do-
siahnuÈ dohodu, ktorá nás v‰etk˘ch posunie
vpred. V súãasnom svete nie sú vzÈahy nastave-
né tak, Ïe USA nieão získajú iba ak Európa, Slo-
vensko alebo iná krajina stratí – to by sme ak-
ceptovali prístupy geopolitiky 19. storoãia. Pre
udrÏateºnú budúcnosÈ buì spoloãne nieão zí-
skame, alebo v koneãnom dôsledku spoloãne
stratíme.
Zabezpeãuje si podºa vás Európska únia v do-
statoãnej miere svoju sebestaãnosÈ v rámci za-
hraniãnej politiky?
SebestaãnosÈ moÏno nie je ten správny v˘raz
vo vzÈahu k zahraniãnej politike EÚ, keìÏe sú-
ãasn˘ globalizovan˘ svet si, napriek niekedy
rozdielnym záujmom, vyÏaduje vy‰‰iu mieru
spolupráce globálnych aktérov. EÚ si plne uve-
domuje svoju zodpovednosÈ za v˘voj vo svete
a konkrétnymi krokmi sa snaÏí prispieÈ k posil-
neniu medzinárodného mieru a bezpeãnosti.
Spoloãná zahraniãná a bezpeãnostná politika
(SZBP) odráÏa skutoãnosÈ, Ïe EÚ je zoskupe-
ním krajín uznávajúcich spoloãné hodnoty. Pre-
to jedn˘m z jej základn˘ch cieºov je upevÀovaÈ
a podporovaÈ demokraciu, právny ‰tát, ºudské
práva a zásady medzinárodného práva.
Formovanie SZBP predstavuje neustály pro-
ces, v rámci ktorého si Únia vytvára nástroje po-
trebné na realizáciu zahraniãno-politick˘ch cie-
ºov. Tento proces prebieha uÏ od 70. rokov 20.
storoãia. K jeho zintenzívneniu do‰lo najmä v
90. rokoch, o. i. aj v dôsledku balkánskych vo-
jen. Aktuálnym vyvrcholením tohto procesu sú
niektoré dôleÏité zmeny v súvislosti s prijatím
Lisabonskej zmluvy, ktoré by mali viesÈ k po-
silneniu postavenia EÚ vo svete.
Nie zanedbateºná je aj skutoãnosÈ, Ïe SZBP
donedávna nemala dosÈ nástrojov, aby sa zmy-
sluplne a viac etablovala aj v oblasti miero-
v˘ch misií a krízov˘ch operácií. Situácia sa za-
ãala meniÈ. Operácia v âade, ako aj pôsobenie
proti ãinnosti somálskych pirátov, posúvajú EÚ
do spoloãenstva aktívnych donorov mieru a
stability v krízov˘ch regiónoch a stáva sa rele-
vantn˘m partnerom in˘ch bezpeãnostn˘ch or-
ganizácií vo svete.
Do akej miery závisí európska bezpeãnosÈ od
Spojen˘ch ‰tátov, akú úlohu v nej zohráva
Slovenská republika?
Myslím si, Ïe posudzovaÈ „mieru závislosti“
Európy od USA pri zabezpeãení bezpeãnosti nie
je správne vzhºadom na charakter transatlantic-
kého spojenectva. Transatlantické spojenectvo
je základn˘m pilierom bezpeãnosti na oboch
stranách Atlantiku a ako také je jednotné a ne-
deliteºné. Vojenská prítomnosÈ USA po druhej
svetovej vojne garantovala západnej Európe
slobodu a demokratické riadenie svojich vecí.
Spojené ‰táty sú i naìalej integrálnou súãasÈou
európskej bezpeãnosti – v Európe sa angaÏujú
prostredníctvom ãlenstva v NATO, OBSE, i na
bilaterálnej báze.
Úloha Slovenska je zrejmá – sme plnopráv-
ny ãlen NATO, EÚ, OSN, OBSE a teda sme in-
tenzívne zapojení do mierového úsilia medziná-
rodného spoloãenstva. Boli sme plne angaÏova-
ní v Bosne a Hercegovine a na‰e jednotky sa
osvedãili aj v Kosove. Rovnako sa podieºame
V L Á D A S R
aj na stráÏení hranice medzi oboma ãasÈami
Cypru. NeangaÏujeme sa len vojensky, ale aj po-
liticky. Je v‰eobecne známe, Ïe priestor západ-
ného Balkánu i v˘chodnej Európy patrí medzi
na‰e zahraniãnopolitické priority a o nበvklad
i názor majú na‰i partneri záujem.
Ako by ste charakterizovali priority Európy,
ktoré sú v protiklade s americk˘mi záujma-
mi?
Nemyslím si, Ïe európske a americké priori-
ty sú v protiklade. Osobitne nie teraz v období
hospodárskej krízy, keì politické a hospodárskej
elity na oboch stranách Atlantiku hºadajú spo-
loãn˘ pohºad na jej prekonanie. Navy‰e treba
maÈ na zreteli, Ïe tu ide o zachovanie Ïivota-
schopnosti a pokraãujúcej príÈaÏlivosti euroame-
rického ekonomického modelu pre cel˘ globa-
lizovan˘ svet. Dokonca by som povedal, Ïe na-
opak – vo v‰eobecnosti preÏívame konvergent-
né obdobie európskych a americk˘ch politík.
Pri uvaÏovaní nad vzÈahmi EÚ a USA by
sme mali maÈ na zreteli aj ich historick˘ kon-
text, najmä pokiaº ide o príspevok USA k sta-
bilite a prosperite povojnovej Európy. Úzka
transatlantická väzba bola v minulosti prínosom
pre obe strany a mala kºúãov˘ v˘znam aj pre rie-
‰enie mnoh˘ch otázok v medzinárodn˘ch vzÈa-
hoch a táto skúsenosÈ potvrdzuje dôleÏitosÈ
úzkej spolupráce medzi EÚ a USA v oblasti za-
hraniãnej a bezpeãnostnej politiky. SR je zástan-
com tak˘chto pevn˘ch transatlantick˘ch vä-
zieb. Tento prístup nevyluãuje rozdielne po-
hºady na niektoré ãiastkové problémy, o ktor˘ch
s na‰imi americk˘mi partnermi otvorene di-
skutujeme, ale nemajú vplyv na kvalitu a inten-
zitu na‰ich vzájomn˘ch vzÈahov.
Akú pridanú hodnotu ponúka v rámci vzÈa-
hov Slovensko Európskej únii a Európska
únia Spojen˘m ‰tátom?
Pridaná hodnota je dvojstranná záleÏitosÈ.
Tak ako je EÚ pridanou hodnotou pre Sloven-
sko, rovnako je Slovensko pridanou hodnotu pre
EÚ. Únia je spoloãenstvom rovnocenn˘ch kra-
jín, ktoré sa hlásia k rovnak˘m hodnotám de-
mokracie a re‰pektovania ºudsk˘ch práv. V Únii
funguje princíp solidarity a chudobnej‰ie ‰táty
môÏu vyuÏívaÈ zdroje EÚ pre vlastn˘ rozvoj a
tak podporiÈ rozvoj a napredovanie celého Eu-
rópskeho spoloãenstva. Slovensko môÏe spolu-
podieºaním sa na rozhodovacích procesoch Únie
dosiahnuÈ omnoho viac, ako keby sme stáli
mimo. Benefity z ãlenstva v EÚ sú teda zrejmé
a na Slovensku v‰eobecne prijímané: eurofon-
dy pre regióny, solidarita silnej‰ích so slab‰ími,
kultúra spolupráce, Schengen, eurozóna.
Odpoveì na pridanú hodnotu, ktorú EÚ po-
núka USA, môÏe byÈ vnímaná vo viacer˘ch ro-
vinách. V prvom rade je to najväã‰í a najspoºa-
hlivej‰í partner s rovnakou hodnotou orientáci-
ou. USA povaÏujú aktuálny v˘voj v EÚ po ap-
likácii Lisabonskej zmluvy za najpríhodnej‰í na
posilnenie euroatlantického partnerstva. Táto
väzba má mimoriadny potenciál, napr. harmo-
nizácia ‰tandardov a noriem, o ktorú majú zá-
ujem podnikateºské kruhy, by automaticky vy-
tvorila globálne ‰tandardy. Rastie podpora pre
Free Trade Agreement. Aj preto sa USA pozor-
ne zaujímajú, aké zmeny a reformy prebiehajú
v EÚ. USA vidia oveºa väã‰ie ‰ance v kolektív-
nom hºadaní rie‰ení star˘ch a nov˘ch hrozieb,
v spoloãnom rozvoji, lebo rozvojové témy sú
stále viac súãasÈou zahraniãnej politiky.
Preão je potrebné neustále hºadanie nov˘ch
postojov v rámci európskych vzÈahov sme-
rom k európskej bezpeãnosti a spæÀa Slo-
vensko oãakávané postoje, ktoré by upevni-
li na‰e smerovanie?
Nepovedal by som, Ïe neustále hºadáme nové
postoje. Európa len neustále vyhodnocuje mie-
ru svojej bezpeãnosti i mieru ohrození a zvaÏu-
je, ãi disponuje adekvátnymi kapacitami na ãe-
lenie tak˘mto hrozbám. Je to proces prirodze-
n˘, postupn˘. Svet v súãasnosti ãelí príli‰ dyna-
mickému v˘voju bezpeãnostného prostredia,
neÏ aby zostal nehybne stáÈ. Aj preto pripravu-
jeme v Aliancii po 10 rokoch novú Strategickú
koncepciu, ktorá bude lep‰ie odzrkadºovaÈ sú-
ãasn˘ stav, novú povahu hrozieb a perspektívu
v˘voja v bezpeãnostnej oblasti. ZároveÀ ãoraz
naliehavej‰ie pociÈujeme potrebu lep‰ej komu-
nikácie medzi NATO a EÚ s cieºom koneãne ze-
fektívniÈ vzájomnú komunikáciu a zabrániÈ ne-
potrebn˘m duplicitám. Rovnako je dôleÏité,
aby bol lep‰ie zadefinovan˘ vzÈah NATO k ìal-
‰ím medzinárodn˘m organizáciám; mám na
mysli predov‰etk˘m OSN. Iste, aj iní prichádza-
jú s návrhmi na zmeny ãi úpravy európskej
bezpeãnostnej architektúry. KaÏdá takáto inicia-
tíva si zaslúÏi byÈ dôkladne posúdená v‰etk˘mi
aktérmi európskej bezpeãnosti a medzinárod-
n˘m spoloãenstvom.
Pravdepodobne ‰ir‰ia diskusia, väã‰ie kompro-
misy a rovnako veºká spoluzodpovednosÈ by
mohla prispieÈ aj k väã‰ej bezpeãnosti, ão viac
by sme mohli oãakávaÈ od hlb‰ej spolupatriã-
nosti medzi ‰tátmi EÚ v oblasti bezpeãnosti?
Domnievam sa, Ïe osobitne v bezpeãnostnej
agende unijn˘ch vzÈahov je súlad názorov a jed-
nota postojov v porovnaní s niektor˘mi in˘mi
agendami pomerne vysoká. Nechcem t˘m pove-
daÈ, Ïe tu nie sú otvorené otázky. Stále vnímam
ako nedostatok Únie niωiu intenzitu strategic-
kej komunikácie s Alianciou, ktorej väã‰inu ãle-
nov tvoria paradoxne práve ãlenovia EÚ. Na-
priek tomu niet poch˘b o tom, Ïe EÚ je dnes glo-
bálnym hráãom s polmiliardou obyvateºstva a s
evidentne silnou ekonomikou. Jej súãasné posta-
venie v medzinárodn˘ch vzÈahoch v‰ak nie cel-
kom zodpovedá tomuto potenciálu. Na jednej
strane je EÚ schopná reagovaÈ a zasiahnuÈ aj v
zahraniãnej a bezpeãnostnej oblasti, hlavne v krí-
zov˘ch situáciách. Na druhej strane v‰ak ãasto
zostáva v tieni t˘ch, ktorí udávajú tón a urãujú
globálne stratégie. Je dôleÏité, Ïe Únia si tento
svoj ãiastoãn˘ deficit uvedomuje a ãlenské kra-
jiny sa dokáÏu zhodnúÈ na potrebe posilnenia po-
zície a vplyvu EÚ vo svete.
Hºadajú si aj Spojené ‰táty novú pozíciu sme-
rom k Európe, ak˘ je ich vzÈah so Sloven-
skom, ão je dôleÏité pre správny v˘voj a spo-
luprácu, aké máte skúsenosti, pán minister?
âi si USA hºadajú a na‰li novú pozíciu voãi
Európe bude moÏné hodnotiÈ aÏ s odstupom
ãasu. V kaÏdom prípade prezident Obama pri-
niesol novú dynamiku a ‰t˘l komunikácie. Ak
napríklad niektorí mohli v minulosti povaÏovaÈ
americkú angaÏovanosÈ v Afganistane za ne-
vhodnú a ru‰ivú, prezident Obama nie rozhod-
nutím o budúcej stratégii pôsobenia USA v kra-
jine, ale spôsobom komunikácie dosiahol pod-
statne vy‰‰iu úroveÀ politického porozumenia
u spojencov. Americkí predstavitelia nezabúda-
jú pripomínaÈ, Ïe ich oddanosÈ spojeneck˘m
záväzkom je nespochybniteºná.
Vo vzÈahu k Slovensku moÏno poloÏiÈ otáz-
ku aj opaãne – vie krajina ako Slovensko indi-
viduálne prispieÈ nieãím konkrétnym pre dosiah-
nutie ktoréhokoºvek spoloãného cieºa alebo na-
plniÈ spoloãnú agendu? SkúsenosÈ mi hovorí, Ïe
urãite áno. Samozrejme, na‰e príspevky sú adek-
vátne na‰im zdrojom a moÏnostiam. Pre nás je
zaväzujúce napríklad ocenenie úspe‰nosti trans-
formaãného procesu, ktor˘m na‰a krajina pre-
‰la od roku 1989. USA sa netaja, Ïe pre nich sme
„úspe‰n˘m príbehom“, Ïe krajiny ako je Slo-
vensko sú vzormi a lídrami pre ìal‰ie národy a
krajiny, ktoré sa chcú transformovaÈ na moder-
né demokracie s trhovou ekonomikou. Je to pre
nás záväzok a povzbudenie pre ìal‰iu spoluprá-
cu s krajinami západného Balkánu alebo V˘-
chodného partnerstva. Súãasne to potvrdzuje
vzájomnú relevanciu a autenticitu vzÈahov.
Aké sú va‰e ‰ir‰ie vízie pre zahraniãnú a bez-
peãnostnú politiku, ktoré by prispeli k Ïela-
n˘m zmenám a dobr˘m vzÈahom?
Predov‰etk˘m by som uvítal podstatnej‰ie
prehæbenie spolupráce a súãinnosti v‰etk˘ch veº-
k˘ch aktérov európskej bezpeãnosti – NATO,
Európskej únie i OBSE. Prirodzene, bolo by
upokojujúce pre Európu i svet, keby Aliancia,
ako prvá a najdôleÏitej‰ia organizácia garantu-
júca bezpeãnosÈ na‰ej krajiny, bola schopná
efektívne ãeliÈ kaÏdej novej v˘zve. Svet je dnes
men‰í a my si uvedomujeme, Ïe „ohnisko“ ohro-
zenia bezpeãnosti Slovenska a in˘ch ãlensk˘ch
krajín Aliancie nemusí byÈ nevyhnutne na na‰ich
priamych hraniciach. Vidíme to na príklade Af-
ganistanu, ktor˘ je vzdialen˘ tisíce kilometrov
od ná‰ho územia a napriek tomu z jeho územia
teroristi priamo ohrozili obyvateºstvo ãlensk˘ch
krajín NATO. Spolu s na‰imi spojencami by
sme mali vedieÈ efektívne garantovaÈ na‰u bez-
peãnosÈ a chrániÈ sa pred v‰etk˘mi hrozbami,
nech prichádzajú z akejkoºvek diaºky. ZároveÀ
bude potrebné budovaÈ dobré vzÈahy s partner-
sk˘mi krajinami a organizáciami, nezabúdajúc
ani na kooperatívne vzÈahy s Ruskom.
17
S L O V E N S K O - N E M E C K Á S P O L U P R Á C A

V˘znam hospodársko-obchodnej spolupráce v slovensko-nemeck˘ch vzÈahoch dokresºuje, Ïe Nemecko je

najväã‰ím obchodn˘m partnerom SR a druh˘m najv˘znamnej‰ím zahraniãn˘m investorom v SR.
Podºa Národnej banky Slovenska dosiahla k 31. decembru 2007 kumulovaná v˘‰ka priamych investícií
nemeck˘ch firiem 4,239 mld. eur. Na Slovensku pôsobí okolo 400 nemeck˘ch firiem a ich dcérskych
spoloãností, ktoré tu investovali 3,5 mld. eur a zamestnávajú okolo 75-tisíc ºudí. Práve pri hospodárstve
sa zaãína rozhovor, ktor˘ mimoriadny a splnomocnen˘ veºvyslanec Spolkovej republiky Nemecko
na Slovensku Axel HARTMANN poskytol Izabele Nagyovej.

Investori sú ako plachá zver
Na Slovensko ste pri‰li len nedávno. S ak˘-
mi oãakávaniami a predsavzatiami ste na-
stúpili na svoju diplomatickú misiu?
Slovensko poznám uÏ dlho. Prv˘krát som k
vám zavítal pred 25 rokmi a presvedãil som sa
o kráse va‰ej krajiny. Ale aj v posledn˘ch ro-
koch, pred nástupom na túto diplomatickú mi-
siu ako veºvyslanec, som príleÏitostne cestoval
cez Slovensko.
ËaÏisko mojej misie urãite zameriam na
hospodárstvo. Práve v ãase hospodárskej a fi-
nanãnej krízy, ktorá e‰te stále nie je úplne pre-
konaná, je dôleÏité vylep‰iÈ hospodárske pre-
pojenie medzi Nemeckom a Slovenskom a
hºadaÈ nové moÏnosti hospodárskej spoluprá-
ce. Samozrejme, aj kultúra ponúka mnoÏstvo
príleÏitostí.
Nemecko je nበnajväã‰í obchodn˘ partner
a patrí k strategick˘m investorom na Slo-
vensku. Do akej miery ovplyvní globálna
ekonomická a finanãná kríza ìal‰í záujem
nemeck˘ch investorov o Slovensko?
Globálnu krízu, Ïiaº, pociÈujeme v‰ade. Îiad-
nu krajinu neu‰etrila. Momentálne je rozhodu-
júce, aby rámcové podmienky investovania
ostali nezmenené. Nedávno vstúpil do platnos-
ti zákon o strategick˘ch podnikoch, ktor˘ veº-
mi znepokojil nielen nemeck˘ch, ale i mno-
h˘ch in˘ch zahraniãn˘ch investorov. V‰etk˘ch
desaÈ zahraniãn˘ch obchodn˘ch komôr pred-
nieslo svoje pochybnosti. Prial by som si, aby
vláda hovorila s komorami a vyjasnila otázky,
ktoré zostali otvorené. Investori sú ako plachá
zver. Keì ich vyºakajú, hºadajú iné miesta.
Myslím si, Ïe t˘mto star˘m poºovníckym pra-
vidlom by sme sa mali riadiÈ i na Slovensku.
Bilaterálna spolupráca oboch krajín sa ne-
odohráva len v obchodno-ekonomickej a v
pracovnej oblasti, ale i na poli kultúry, vedy,
v˘skumu ãi vzdelávania. Mohli by ste uviesÈ
projekty, ktoré sa realizujú, prípadne pri-
pravujú v t˘chto oblastiach?
Problémom, ktor˘ ovplyvÀuje atraktivitu
Slovenska ako hospodárskej lokality, je otáz-
ka odbornej pracovnej sily. Nemecké podniky
ma stále ãastej‰ie informujú o tom, Ïe sa u nich
uchádzajú o zamestnanie len mladí ºudia, kto-
rí priamo po ukonãení ‰koly, bez odborného
vzdelania, chcú zaãaÈ pracovaÈ. Z hºadiska
podnikov tento stav v sebe skr˘va nebezpeãen-
stvo, Ïe odborníkov, ktorí sú v danom odbore
skutoãne vyuãení, bude ãoraz menej, a ak sa
tomu nezabráni, môÏe to zo strednodobého a
dlhodobého hºadiska viesÈ i k presídleniu fi-
riem. Práve tejto problematike sa venuje veº-
mi dobrá iniciatíva Nemecko-slovenskej ob-
chodnej a priemyselnej komory, ktorá predlo-
Ïila koncept takzvanej odbornej vysokej ‰ko-
ly. Tá by mlad˘m ºuìom na Slovensku ponúk-
la odborné vzdelanie a pripravila ich na vstup
do pracovného Ïivota. Konceptom sa zaoberá
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky a dúfam, Ïe k nemu ão-
skoro vydá svoje stanovisko.
V oblasti kultúry by som chcel poukázaÈ na
mnohé rôznorodé kultúrne aktivity oboch na-
‰ich krajín. Na srdci nám leÏí najmä budúcnosÈ
Spoloãnej nemecko-slovenskej ‰koly v Brati-
slave. Mimochodom, 80 percent jej Ïiakov po-
chádza z ãisto slovensk˘ch rodín, len 20 per-
cent detí je z rodín nemeck˘ch. V na‰ej snahe
daÈ tejto ‰kole pevn˘ právny základ sme pokro-
ãili o veºk˘ krok vpred. V‰etk˘m zúãastnen˘m
ãlenom vlády by som sa chcel i na tomto mies-
te poìakovaÈ za skvelú spoluprácu v rie‰ení tej-
to otázky.
V oblasti vedy a v˘skumu je spolupráca ta-
kisto chvályhodná. Spomeniem napríklad an-
gaÏovanosÈ firiem Volkswagen a V˘chodoslo-
venská energetika/RWE na Technickej univer-
zite v Ko‰iciach. Mnoho ìal‰ích podnikov spo-
lupracuje podobnou formou i s ostatn˘mi slo-
vensk˘mi univerzitami.
Ako hodnotíte situáciu nemeckej men‰iny na
Slovensku?
Nemecká men‰ina na Slovensku má vyni-
kajúce podmienky na rozvoj. Hoci ju tvorí uÏ
len malá skupina, e‰te vÏdy je verejne aktív-
na. Veºmi si váÏim, Ïe najmä v poslednom
ãase sa ãastej‰ie poukazuje na v˘znam ne-
meckého osídlenia od ãias stredoveku a jeho
prínos pre Slovensko. Prosperita baníctva ale-
bo lesného hospodárstva by bez nemeck˘ch
osídlencov nebola b˘vala moÏná v takom roz-
mere.
Jedn˘m z poslaní Európskej únie je podpo-
ra spolupráce jej ãlensk˘ch ‰tátov na re-
gionálnej úrovni. Ako sa rozvíja spoluprá-
ca nemeck˘ch regiónov so slovensk˘mi?
Ak˘ je tu podiel a úloha Veºvyslanectva SRN
v Bratislave?
Ako je známe, Nemecko je federálny ‰tát.
Spolková republika Nemecko má 16 spolko-
v˘ch krajín s vlastn˘mi vládami a parlament-
mi. Z tohto hºadiska majú slovenské regióny,
pokiaº hºadajú partnerov, skutoãne z ãoho vy-
beraÈ. Samozrejme Ïe iniciatíva musí prísÈ zo
strany slovensk˘ch regiónov. Veºvyslanectvo
potom veºmi ochotne sprostredkuje kontakt s
nemeck˘mi spolkov˘mi krajinami.
Do akej miery sa vám podarilo spoznaÈ Slo-
vensko a jeho obyvateºov? V ãom by sa pod-
ºa vás mohli Slováci uãiÈ od Nemcov, a na-
opak, v ãom by mohli Slováci pôsobiÈ in‰pi-
rujúco na Nemcov?
Som ãlovek veºmi otvoren˘ a predov‰etk˘m
rád cestujem. A tak som uÏ stihol spoznaÈ mno-
ho ãastí va‰ej peknej krajiny. Hneì prv˘ t˘ÏdeÀ
po mojom príchode som odcestoval na v˘chod-
né Slovensko, aby som si utvoril obraz o tamoj-
‰ej situácii. Mnoho va‰ich ºudí má veºk˘ záujem
o Nemecko i o na‰ich obãanov, takÏe nadvia-
zaÈ kontakty a posilniÈ t˘m sieÈ bilaterálnych
vzÈahov, ktoré sú uÏ i tak veºmi dobré, je sku-
toãne veºmi ºahká úloha. Vìaãn˘ som i za
mnoÏstvo ponúk na spoluprácu, ktoré prichá-
dzajú na na‰u ambasádu, a v ktor˘ch sú obsiah-
nuté uÏ konkrétne predstavy, ktoré sa snaÏíme
potom sprostredkovaÈ.
A v ãom sa dá od druhého uãiÈ? To je vÏdy
otázka skúseností. Máme rozliãnú minulosÈ.
Nemecko malo po druhej svetovej vojne jedi-
neãnú ‰ancu voºne rozvíjaÈ – aspoÀ svoju zá-
padnú ãasÈ – ako slobodnú, demokratickú kra-
jinu so sociálnym trhov˘m hospodárstvom.
V˘chodná ãasÈ – podobne ako Slovensko –
trpela pod diktatúrou komunizmu. Pri zmene
hospodárskych systémov v roku 1989 na v˘-
chode na‰ej krajiny sme nadobudli mnoÏstvo
skúseností, z ktor˘ch by mohlo urãite ãerpaÈ i
Slovensko. Práve preto by som si prial uωí dia-
lóg medzi krajinami v˘chodnej ãasti Nemec-
ka a ‰tátnymi in‰titúciami Slovenska.
Slováci sú usilovní ºudia. S ãul˘m záujmom
sa pozerajú na Nemecko. Myslím si, Ïe ako veº-
vyslanec tu mám vìaãnú úlohu – a síce spájaÈ
priateºov s priateºmi.

18
S L O V E N S K O - N E M E C K Á S P O L U P R Á C A

Silné partnerstvo
„S veºkou úctou a optimizmom sme si uvedomili, Ïe obe na‰e vlády nadviazali novú a veºmi intenzívnu
spoluprácu medzi na‰imi dvoma krajinami. Toto je pre na‰e podnikanie veºmi zaujímavé a sºubné,
pretoÏe pre stroje Fendt uÏ máme na Slovensku vytvorené intenzívne a úspe‰né partnerstvo s na‰ím
v˘hradn˘m distributérom firmou Hriadeº, s. r. o.“, povedal pre Parlamentn˘ kuriér Bernhard STOCKER,
obchodn˘ riaditeº spoloãnosti AGCO Fendt GmbH a country manager pre Benelux a ·vajãiarsko.
Aká bola základná vízia AGCO Fendt
GmbH pri vstupe na slovensk˘ trh?
Plne sme sa spoºahli na obidve vlády a Eu-
rópsku úniu, Ïe poºnohospodári na Slovensku
budú môcÈ v budúcnosti vyrábaÈ zdravé a chut-
né potraviny pre svoju krajinu a tieÏ pre v˘voz
svojich v˘robkov na celosvetové trhy.
Toto je základnou víziou AGCO Fendt, Ïe
chceme podporovaÈ poºnohospodárov kvalit-
nou technológiou s vysokou úãinnosÈou, ako aj
najlep‰ími sluÏbami, s garanciou, Ïe ich v˘rob-
né náklady sú skutoãne pod kontrolou a Ïe nie
sú závislí len od financií, od kolísania nákladov
na palivo a hnojivá a od kolísania in˘ch v˘rob-
n˘ch nákladov.
So spoloãnosÈou Hriadeº a jej profesionálnym Nov˘ Fendt Vario 828 – Novinka roka 2009.
a skúsen˘m personálom sme vytvorili silné aÏ tri servisné a 6 predajn˘ch miest a v˘znam-
partnerstvo, pretoÏe Hriadeº je medzi slovensk˘- ne zlep‰ila svoju pozíciu v t˘chto regiónoch.
mi poºnohospodármi známy svojimi najlep‰ími Táto zaangaÏovanosÈ a investície vyústili aj do
komplexn˘mi sluÏbami a servisom pre zákaz- roz‰írenia pracovného personálu, ão taktieÏ po-
níkov. máha zlep‰iÈ lokálnu zamestnanosÈ. K˘m v roku
2002 spoloãnosÈ Hriadeº zamestnávala len 60
Ako sa prejavilo va‰e partnerstvo na hospo- ºudí, v súãasnosti tu pracuje na pln˘ úväzok aÏ
Kedy zaãala va‰a spolupráca s firmou Hria- dárskych v˘sledkoch firmy Hriadeº, s. r. o.? 86 ºudí.
deº, s. r. o.? Od zaãiatku roku 2002 aÏ do súãasnosti spo-
Na‰e partnerstvo bolo od‰tartované v roku loãnosÈ Hriadeº v˘znamne zv˘‰ila svoj objem V ãom vidíte ìal‰ie moÏnosti rozvoja spolu-
2002 oficiálnym podpísaním distributérskej predaja a obrat, a to hlavne v oblasti traktorov práce?
zmluvy. Po 7 rokoch spolupráce musím po- vy‰‰ích v˘konnostn˘ch tried, urãen˘ch pre pro- Ak obidve na‰e vlády a Európska únia budú
tvrdiÈ, Ïe aj v takom ÈaÏkom prostredí, ak˘m je fesionálnych poºnohospodárov. V roku 2009 naìalej podporovaÈ poºnohospodárov a pomá-
podnikanie v poºnohospodárstve, je pre úspe‰- ich podiel na trhu narástol aÏ na 15,8 %. haÈ im pri investovaní do poºnohospodárskej
né obchodovanie rozhodujúcim faktorom siln˘ Za obdobie svojho pôsobenia spoloãnosÈ techniky a infra‰truktúry, v˘sledn˘ efekt sa pre-
partner so siln˘mi základmi. Hriadeº so sídlom v Nitre otvorila na Slovensku javí priamo vo vidieckych oblastiach, kde ºudia
zúfalo hºadajú zamestnanie. Osobne vidím za-
angaÏovanie obidvoch na‰ich vlád ako novú
motiváciu pre AGCO Fendt a Hriadeº na e‰te
lep‰iu spoluprácu v budúcnosti.

A na záver: ak˘ je vበosobn˘ vzÈah k Slo-

vensku?
VÏdy rád cestujem na Slovensko, pretoÏe je
to nádherná a rozmanitá krajina, ktorej vidiek
ob˘vajú ºudia s nádhernou muzikou a jedlom.
Spolu s na‰imi poºnohospodármi budeme pre
v‰etky strany realizovaÈ prospe‰n˘ rast, ktoré-
ho úãinkom bude optimistická budúcnosÈ v ob-
lasti zamestnanosti na vidieku pre tam Ïijúcich
obyvateºov.

Pán Stocker (prv˘ z prava) sa osobne zúãastÀuje úspechov firmy Hriadeº, ktorá v uplynul˘ch dvoch rokoch získala prestíÏne
nemecké ocenenia Shell Service Award. Cenu osobne prevzal pán Zoltán Szikszai, konateº a riaditeæ firmy HRIADEª (druh˘ zºava).
Dodávky na základe medzinárodnej v˘meny zásielok na Slovensku
Znaãka 2009 2008 Rozdiel
ks spolu ks % ks spolu ks % spolu ks ks % %
v mesiaci v roku v roku v mesiaci v roku v roku v roku v roku v roku
Nov 2009 Jan – Nov 2009 Jan – Nov 2009 Nov 2008 Jan – Nov 2008 Jan – Nov 2008 2009 vs. 2008 2009 vs. 2008 2009 vs. 2008
FENDT 2 58 15,8 % 0 25 2,5 % 33 132,0 % 13,2 %

19
S T R A N A M A ë A R S K E J
Nezávisle od toho, ak˘m v˘sledkom vyjde Strana maìarskej koalície z budúcoroãn˘ch
parlamentn˘ch a komunálnych volieb, chystá sa zaãiatkom roka 2011 vzdaÈ predsedníckej
funkcie. SMK ho vlani na jeseÀ potvrdila na svojom ãele. Hovorí, Ïe nepri‰iel na predsednícky
post s t˘m, Ïe na Àom bude donekoneãna, a je pripraven˘ odísÈ. Podºa neho má byÈ stranícke
jadro pevné a demokratické a ak nastanú momenty, ktoré to odôvodÀujú, mali by o funkciách
rozhodovaÈ práve tie. Rozhovor s predsedom Strany maìarskej koalície Pálom CSÁKYM
Slovenská spoloãnosÈ
potrebuje aj mentálne zmeny
Ak˘ bol pre SMK minul˘ rok?
Veºmi nároãn˘. Boli sme nútení konfron-
tovaÈ sa s odchodom niektor˘ch na‰ich kole-
gov. Museli sme ãeliÈ nacionalistick˘m úto-
kom vládnej koalície. Najnevhodnej‰ím z
nich bolo prijatie novely zákona o ‰tátnom ja-
zyku. Niektoré médiá a agentúry na prie-
skum verejnej mienky s nami hrali nevkus-
nú hru, stále spochybÀovali akcieschopnosÈ
a podporu SMK zo strany voliãov. V tomto
prostredí sme obstáli ãestne v oboch kolách
prezidentsk˘ch volieb. Vo voºbách do Eu-
rópskeho parlamentu sme dosiahli viac hla-
sov ako pred piatimi rokmi. Podarilo sa nám
stabilizovaÈ stranu a na základe poÏiadavky
verejnej mienky maìarskej komunity na Slo-
vensku sme na 1. septembra 2009 v Dunaj-
skej Strede zorganizovali protestnú akciu
proti nedemokratickej novele zákona o ‰tát-
nom jazyku. Pri‰lo tam vy‰e 10-tisíc ºudí. Za
päÈ t˘ÏdÀov sme vyzbierali 30-tisíc podpisov
proti prijatej novele zákona o ‰tátnom jazy-
ku. Osobne som veºmi nerád, Ïe sme sa mu-
seli venovaÈ tak˘mto aktivitám, no sme slo-
bodní ºudia, ktorí budú brániÈ v‰etky svoje
práva proti nedemokratickej moci. Teraz, na
20
K O A L Í C I E
zaznamenala Izabela Nagyová.
konci roka, snáì môÏeme povedaÈ, Ïe súãas-
ná nevhodná vládna koalícia a osobitne mi-
nister – diletant Maìariã, urobili v roku 2009
Slovenskej republike veºmi zlé meno.
Pred regionálnymi voºbami ste avizovali, Ïe
SMK v nich zrejme neobháji svoju pozíciu
z roku 2005. Ako je SMK spokojná s v˘-
sledkami regionálnych volieb?
V SMK prevláda s v˘sledkami volieb do
regionálnych samospráv opatrná spokojnosÈ.
Za prehru môÏeme charakterizovaÈ len nበv˘-
sledok v Ko‰ickom kraji, v ostatn˘ch ‰ty-
roch krajoch sa nám podarilo viac-menej
udrÏaÈ svoju pozíciu. Vnímame pozorne aj od-
kaz Bratislavského kraja, kde opoziãné poli-
tické sily vytvorili hodnotovú koalíciu a tá
bola veºmi úspe‰ná. Som presvedãen˘, Ïe
keby sa opozícia správala obdobne aj v in˘ch
krajoch, bola by oveºa úspe‰nej‰ia. Z hºadis-
ka SMK je podmienkou takejto spolupráce
prekonanie bigotného nacionalizmu sloven-
sk˘ch politick˘ch strán v Nitrianskom kraji.
Republikov˘ kongres SMK schválil strate-
gick˘ dokument Istota pre ºudí – Ïivota-
schopná komunita, moderná politická stra-
na. Cieº dokumentu je daÈ SMK a jej vo-
liãom víziu na budúce 20 aÏ 25-roãné ob-
dobie. Na ão sa zameriava táto stratégia?
Slovenská spoloãnosÈ – ako aj jej súãasti,
to znamená aj maìarská komunita na Slovens-
ku – vstupom do EÚ a ãiastoãnou integráci-
ou do sfér EÚ dosiahla urãit˘ stupeÀ v˘voja.
Pod termínom ãiastoãnej integrácie rozu-
miem plnú ekonomickú, skoro plnú legisla-
tívnu, ãiastoãnú politickú a mentálnu integrá-
ciu do európskych pomerov. Teraz je potreb-
né vymyslieÈ ako ìalej. Nበprogram ponúka
takúto víziu z hºadiska maìarskej komunity
na Slovensku. Hovoríme v Àom o celospolo-
ãensk˘ch záleÏitostiach – o ekonomike, o
cezhraniãnej spolupráci, o európskych hod-
notách, o ìal‰om v˘voji v oblasti samospráv,
ale aj o ‰pecifick˘ch potrebách men‰inov˘ch
komunít, o jazykov˘ch, kultúrnych, vzdelá-
vacích otázkach, ale aj o potrebe nastolenia
nov˘ch prvkov vo vzÈahoch medzi men‰ina-
mi a národnou väã‰inou.
Slovensko-maìarské vzÈahy v uplynulom
období charakterizuje v˘razné napätie. Je
vôbec moÏné, aby tieto neustále v˘kyvy
odzneli a na‰tartovala vzájomne prospe‰-
ná spolupráca ako medzi dobr˘mi sused-
mi?
Áno, je moÏné obnoviÈ civilizované po-
mery aj v slovensko-maìarsk˘ch vzÈahoch. V
období medzi 1998 – 2006 tu vládli oveºa kul-
tivovanej‰ie pomery. Svedectvo o tom podá-
va moja najnov‰ia kniha, ktorá vy‰la v sloven-
skom jazyku na poãesÈ 20. v˘roãia NeÏnej re-
volúcie pod názvom Ruka na zmier. Pod-
mienkou takejto zmeny je nástup európskej
vládnej koalície namiesto koalície provinãné-
ho nacionalizmu.
âo by pomohlo Slovensku pri zvy‰ovaní
úrovne ekonomiky a medziºudsk˘ch vzÈa-
hov tak, aby sme sa ão najviac priblíÏili
rozvinut˘m európskym ‰tátom?
Ekonomika má ‰ancu sa rozbehnúÈ v roku
2010, otázna je trvalá udrÏateºnosÈ takejto
zmeny. Chce to dobr˘ch ekonómov a slu‰nú
politickú súhru, ako sa to dialo v období 1998
a 2006. Slovenská spoloãnosÈ v‰ak potrebu-
je aj mentálne zmeny, vnútornú akceptáciu eu-
rópskych hodnôt. Zdá sa, Ïe je to oveºa váÏ-
nej‰ia v˘zva.
Slovensko by malo uspieÈ aj vo svetovej
agende a zviditeºnení neskreslen˘ch názo-
rov v rámci svetového spoloãenstva. âo je
dôleÏité urobiÈ pre to, aby sa dosiahol vi-
diteºn˘ a Ïelan˘ úspech?
Bez vnútorn˘ch zmien nie je moÏné dosiah-
nuÈ pozitívnu medzinárodnú akceptáciu. Slo-
venská republika evidentne potrebuje zmenu
vládnej koalície, tá teraj‰ia sa oãividne fatál-
ne vyãerpala.
Myslíte si, Ïe Slovensko dostatoãne podpo-
ruje medzinárodné ‰tandardy pre ºudské
práva?
Slovami áno, skutkami nie. Staãí sa odvo-
laÈ na nedemokratické zákony, ak˘mi sú tla-
ãov˘ zákon alebo zákon o ‰tátnom jazyku.
Slovensko ide v tejto oblasti zl˘m smerom.
Aké sú priority SMK pre nastávajúce par-
lamentné voºby?
DosiahnuÈ slu‰n˘, aspoÀ 9-percentn˘ v˘sle-
dok a pri zostavovaní novej vlády SR sa staÈ
potenciálnym partnerom demokratick˘ch síl.
N Á R O D N Á R A D A
Lisabonská zmluva by mala
obãanom zaruãiÈ isté v˘hody
Doteraz dvadsaÈsedem európskych ‰tátov, aj keì kaÏd˘ má svoju vlastnú históriu a kultúru,
je spojen˘ch do Európskej únie. Aj o tom, ak˘ je v˘znam Lisabonskej zmluvy pre existenciu EÚ
sa s poslancom NRSR za SDKÚ DS Pavlom KUBOVIâOM, ktor˘ pracuje v zahraniãnom v˘bore
Zaãiatkom novembra 2009 sa veºmi r˘ch-
lo roz‰írila správa o poslednom podpise,
ktor˘ uviedol Lisabonskú zmluvu do plat-
nosti, preão nastali isté komplikácie, ako to
vy vidíte, na strane âeskej republiky pri
rozhodovaní o jej podpísaní?
Od poãiatku procesu som nepovaÏoval
zrod zmluvy a jej prijatie za niã jednoduché
a ºahké. ZloÏitá situácia, ktorá nastala po pr-
vom referende v Írsku ma pravdupovediac
trochu zaskoãila, ale po jeho úspe‰nom opa-
kovaní som mal dobr˘ pocit z toho, Ïe posled-
né krajiny ukonãia ratifikáciu v ão najskor‰om
termíne. Vtedy boli e‰te otvorené otázky v
Spolkovej republike Nemecko, Poºsku a sa-
mozrejme v âeskej republike. V prv˘ch
dvoch ratifikácia po írskom referende a splne-
ní poÏiadaviek Spolkového ústavného súdu v
Nemecku prebehla hladko a dá sa povedaÈ
veºmi r˘chlo. Postup âeskej republiky, resp.
Václava Klausa ma trochu prekvapil, keìÏe
mohol ohroziÈ jej vstup do platnosti v posu-
nutom plánovanom termíne. Keì si spomenie-
me, v celej Európskej únii panovali nervóz-
ne reakcie na ãesk˘ postup a skloÀovali sa aj
alternatívy, ãi vôbec k ratifikácii v âR dôjde.
Premiér a minister zahraniãn˘ch vecí âR vy-
svetºovali, Ïe je to rie‰iteºn˘ problém, s kto-
r˘m si musí poradiÈ vláda âR vrátane prezi-
denta. Podºa môjho názoru, ak˘koºvek verej-
n˘, agresívny nátlak zvonka by bol viedol iba
k v˘raznému skomplikovaniu situácie. Som
rád, Ïe sa na‰lo rie‰enie, ktoré umoÏnilo do-
S R
rozprávala redaktorka Anna Komová.
konãiÈ proces ratifikácie aj v âeskej republi-
ke a pán prezident Klaus nakoniec pridal k ra-
tifikácii aj svoj podpis.
âo z platnosti Lisabonskej zmluvy vypl˘-
va pre ãlenov EÚ, do akej miery je dôleÏi-
tá pri rie‰ení spoloãn˘ch problémov?
Lisabonská zmluva priná‰a v˘razné spre-
hºadnenie rozdelenia právomocí medzi EÚ a
ãlenské ‰táty. Zavádza v˘slovnú kategorizá-
ciu jednotliv˘ch druhov právomocí EÚ, pri-
ãom v‰etky právomoci v tejto podobe existo-
vali uÏ v predchádzajúcich zmluvách. V
Zmluve o fungovaní EÚ sú jasne vymedze-
né tri základné kategórie právomoci: 1. v˘luã-
né; 2. spoloãné; 3. odborné, koordinaãné a do-
plnkové. Lisabonská zmluva tieÏ viac zdôraz-
Àuje základnú zásadu, Ïe EÚ vykonáva len tie
právomoci, ktoré na Àu preniesli ãlenské ‰tá-
ty. V˘slovne sa tieÏ kon‰tatuje, Ïe v‰etky
ostatné právomoci zostávajú v pôsobnosti
ãlensk˘ch ‰tátov. Únia nekoná tam, kde môÏu
úãinne konaÈ ãlenské ‰táty (subsidiarita), a ani
obsah a forma ãinnosti Únie neprekraãuje
rámec toho, ão je nevyhnutné na dosiahnutie
cieºov zakotven˘ch v zmluvách (proporcio-
nalita). Teda z uvedeného vypl˘va, Ïe Lisa-
bonská zmluva posúva Európsku úniu do-
predu a v ãase spojenia 27 krajín jej umoÏÀu-
je ostaÈ nielen funkãnou, ale i akcieschopnou.
DokáÏu sa ‰táty EÚ dohodnúÈ na spoloã-
n˘ch rie‰eniach aj keì napríklad tradície,
kultúra, rozloha i poãet obyvateºov sú rôz-
ne?
Rozhodne spoloãné rie‰enia nie sú priorit-
ne závislé od tradícií, kultúry, rozlohy, ãi
poãtu obyvateºov. Je to primárne záleÏitosÈ
predsedov vlád a hláv ãlensk˘ch ‰tátov a
dnes uÏ aj najvy‰‰ích predstaviteºov Európ-
skej únie, a to tzv. „prezidenta“ a „minister-
ky zahraniãn˘ch vecí“. Pokiaº ide o oblasÈ
vonkaj‰ej ãinnosti Únie vrátane spoloãnej za-
hraniãnej a bezpeãnostnej politiky, ãlenské
‰táty chceli t˘m, Ïe táto oblasÈ je zahrnutá v
Zmluve o EÚ, podãiarknuÈ ‰pecifickosÈ po-
stavenia spoloãnej zahraniãnej bezpeãnostnej
politiky vo vzÈahu k ostatn˘m európskych po-
litikám. Ide o ‰pecifickosÈ rozhodovacích
procesov a nástrojov. V spoloãnej zahraniã-
nej a bezpeãnostnej politike je zachovan˘ v
zásade medzivládny prístup vypl˘vajúci z
jednomyseºnosti v Rade pri rozhodovaní.
Ak˘ politick˘ odkaz poskytuje Lisabons-
ká zmluva pre ãlenov EÚ a ako to vníma-
jú v neãlensk˘ch ‰tátoch?
Lisabonská zmluva znamená v˘razn˘ krok
vpred pre celú Úniu a zároveÀ je absolútne
kºúãov˘m signálom pre potenciálnych kandi-
dátov na ãlenstvo, Ïe brány Únie sa môÏu po
splnení prísnych kritérií opäÈ otvoriÈ.
Dá sa povedaÈ, Ïe práve vplyvom platnos-
ti Lisabonskej zmluvy sa rie‰ia a vyrie‰ia
aj aktuálne zmeny a problémy súãasného
sveta?
Lisabonská zmluva je odpoveìou na me-
niaci sa svet, ako aj na zmeny uskutoãnené v
uplynul˘ch rokoch v samotnej Európskej
únii. Táto nová zmluva napomôÏe EÚ presa-
dzovaÈ jej ciele – budovaÈ priestor prosperi-
ty, slobody, bezpeãnosti a spravodlivosti sme-
rom dovnútra roz‰íreného 27-ãlenného zosku-
penia ‰tátov, ale aj navonok voãi ìal‰ím kra-
jinám. Preto zavádza nové, jednoduch‰ie
„pravidlá hry“, ktoré umoÏnia lep‰ie fungo-
vanie európskych in‰titúcií a r˘chlej‰iu reak-
ciu na príleÏitosti a v˘zvy globalizácie, ãi
hrozby terorizmu.
Aké v˘zvy vypl˘vajú z Lisabonskej zmlu-
vy, ktoré sú v˘znamné pre Slovensko?
Slovensko je dnes uÏ plnohodnotn˘m ãle-
nom EÚ, je súãasÈou schengenského priesto-
ru a aj krajinou eurozóny. Som presvedãen˘,
Ïe uÏ dnes na základe uveden˘ch skutoãnos-
tí sme u nás schopní lep‰ie odolávaÈ problé-
mom, ktoré priná‰a dne‰n˘ svet. Je treba tie-
to na‰e prednosti vyuÏiÈ pri rie‰ení energetic-
21
N Á R O D N Á R A D A
k˘ch problémov a rie‰ení hospodárskej krí-
zy, ktorej sprievodn˘m javom je zvy‰ovanie
nezamestnanosti. Mali by sme byÈ aktívni a
prichádzaÈ s rie‰eniami, ktoré budú prospe‰-
né pre nás a v˘hodne pre EÚ. Pri presadzo-
vaní na‰ich rie‰ení nám moÏnosti v orgánoch
ako rada, komisia, parlament priná‰ajú na‰e
kompetencie dané práve touto zmluvou. Je len
na na‰ich zástupcoch ako sa dokáÏeme pre-
sadiÈ.
Aj Slovensko ako plnohodnotn˘ ãlen Eu-
rópskej únie sa aktívne podieºalo na jej
tvorbe, vynaloÏila sa dostatoãná aktivita na
presadenie nevyhnutn˘ch poÏiadaviek Slo-
venska v jej obsahu?
Lisabonská zmluva podºa môjho názoru
odráÏa predstavy a poÏiadavky, ktoré Slo-
vensko presadzovalo e‰te pri rokovaniach o
ústavnej zmluve. Ide napr. o zachovanie jed-
nohlasného rozhodovania v oblasti daní, ãi so-
ciálnych vecí.
Zmluvou sa zaviedla jednotná právna sub-
jektivita, ão to znamená v ‰ir‰ích súvislos-
tiach pre na‰u krajinu?
Doteraz malo formálne právnu subjektivi-
tu len Európske spoloãenstvo. Popri Európ-
skom spoloãenstve mala aj Európska únia
„de-facto“ právnu subjektivitu. Lisabonskou
zmluvou má jedinú právnu subjektivitu naìa-
lej Európska únia. Tento krok, spolu so zru-
‰ením trojpilierovej ‰truktúry vrátane Európ-
skeho spoloãenstva, povedie k väã‰ej ãitateº-
nosti a zrozumiteºnosti EÚ vo vzÈahu k von-
kaj‰ím partnerom únie i k európskym obãa-
nom. Pojem „Európske spoloãenstvo“ je v‰a-
de v zmluvách nahraden˘ pojmom „Európska
únia“. Právna subjektivita EÚ v‰ak v nijakom
prípade neoprávÀuje Úniu konaÈ nad rámec
zveren˘ch právomocí od ãlensk˘ch ‰tátov
alebo prekraãovaÈ svoje kompetencie. Zru‰e-
nie trojpilierovej ‰truktúry EÚ znamená spre-
hºadnenie a zjednodu‰enie systému rozho-
dovacích procesov a prijíman˘ch právnych
aktov. Rozhodovacie procesy a druhy prijíma-
n˘ch právnych aktov boli zjednotené s v˘nim-
kou oblasti spoloãnej zahraniãnej a bezpeã-
nostnej politiky.
22
S R
Máme svojich zástupcov aj v Európskom
parlamente, do akej miery vedia a môÏu
na‰i obãania vyuÏívaÈ svoje právomoci pro-
stredníctvom Európskeho parlamentu?
Lisabonská zmluva posilnila postavenie
Európskeho parlamentu a t˘m sa posilnila
pozícia aj jeho ãlenov – europoslancov. Na‰i
poslanci majú pri svojej práci moÏnosÈ pri rie-
‰ení problémov resp. schvaºovaní legislatív-
nych postupov sa oboznámiÈ so stanoviskom
na‰ej vlády, príslu‰ného ministerstva a parla-
mentu. Obãania, profesijné zdruÏenia, mi-
movládne organizácie majú moÏnosÈ kontak-
tovaÈ na‰ich zástupcov, prezentovaÈ svoje
predstavy pri konkrétnych problémoch a Ïia-
daÈ ich o podporu svojich návrhov. Samozrej-
me je dobré, ak sú iniciatívni pri získavaní sta-
novísk od nich aj samotní poslanci. Patrí to
vlastne aj do ich náplne práce.
Aké je postavenie Európskeho parlamen-
tu v porovnaní s Radou Európy, myslím na
spolurozhodovanie. Ako to ovplyvÀuje exis-
tenciu EÚ?
Európsky parlament získal Lisabonskou
zmluvou nové právomoci. Ide o pritom o
spolurozhodovací postup, v ktorom má Eu-
rópsky parlament rovnakú váhu ako Rada
EÚ, tento postup sa stáva riadnym legislatív-
nym postupom. Europoslanci priamo volia
predsedu Európskej komisie. Európsky par-
lament získal v rámci riadneho legislatívne-
ho postupu kontrolu nad celou v˘davkovou
ãasÈou rozpoãtu EÚ. Roz‰iruje sa tieÏ oblasÈ
medzinárodn˘ch zmlúv, s ktor˘mi musí Eu-
rópsky parlament vysloviÈ súhlas. Je to opro-
ti Rade Európy v˘razn˘ posun vpred a pod-
ºa mÀa kompetencie Európskeho parlamentu
uÏ dnes nie sú ani zìaleka porovnateºné s t˘mi
Rady Európy.
Ako si môÏu jednotlivé ãlenské ‰táty EÚ
posilÀovaÈ svoje domáce rozhodovanie, je
dôleÏité zachovanie si dominantného posta-
venia domácich parlamentov?
Lisabonskou zmluvou dochádza k posilne-
niu kontroly subsidiarity národn˘mi parla-
mentmi. Podºa dohodnutého mechanizmu na
kontrolu dodrÏania súladu legislatívneho ná-
vrhu Európskej komisie so zásadou subsi-
diarity majú národné parlamenty na preskú-
manie návrhu lehotu predæÏenú zo 6 (návrh z
ústavnej zmluvy) na 8 t˘ÏdÀov. Európska
komisia je podºa zmluvy povinná posielaÈ
priamo národn˘m parlamentom svoje legisla-
tívne návrhy v rovnakom ãase ako Európske-
mu parlamentu a Rade EÚ. KaÏd˘ národn˘
parlament môÏe Európskej komisii doruãiÈ
svoje odôvodnené stanovisko, Ïe dan˘ návrh
je v rozpore so zásadou subsidiarity. Ak ta-
k˘to názor bude zastávaÈ jedna tretina národ-
n˘ch parlamentov (kaÏd˘ národn˘ parlament
má pritom 2 hlasy), tak Európska komisia
bude musieÈ návrh e‰te raz posúdiÈ. Ak bude
tak˘to názor zastávaÈ jednoduchá väã‰ina
hlasov národn˘ch parlamentov a Európska
komisia bude chcieÈ svoj návrh aj naìalej
udrÏaÈ (nestiahne ho, ani nezmení), bude mu-
sieÈ vypracovaÈ svoje odôvodnené stanovis-
ko, ktoré bude postúpené Európskemu parla-
mentu a Rade EÚ. Podobne budú postúpené
Európskemu parlamentu a Rade odôvodne-
né stanoviská národn˘ch parlamentov. Ná-
sledne Rada a Európsky parlament budú tieÏ
posudzovaÈ súlad návrhu so zásadou subsidia-
rity v prvom ãítaní. Ak 55 % väã‰ina ãlenov
Rady alebo jednoduchá väã‰ina európskych
poslancov podporí záver, Ïe návrh nie je v sú-
lade so zásadou subsidiarity, návrh Európskej
komisie bude zamietnut˘. Navy‰e, ãlenské
‰táty budú môcÈ (podºa Protokolu o uplatÀo-
vaní zásad subsidiarity a proporcionality) po-
daÈ Ïalobu na Súdny dvor EÚ pre poru‰enie
zásady subsidiarity nielen vo svojom mene
(ako doteraz), ale aj v˘slovne v mene svojich
národn˘ch parlamentov, ak to ich vnútro‰tát-
ny právny poriadok umoÏÀuje.
Európske záujmy by sa vlastne mali pro-
pagovaÈ ako jeden celok, ako je to v pra-
xi?
Dnes vieme, Ïe boj proti hospodárskej krí-
ze, bezpeãnosÈ a ochrana pred terorizmom,
zvy‰ovanie Ïivotnej úrovne, energetika,
ochrana Ïivotného prostredia a mnohé ìal‰ie
témy sa stali témami európskeho záujmu.
Treba v‰ak povedaÈ, Ïe v‰etky tieto témy nás
zaujímajú aj na Slovensku. Obãania ãlen-
sk˘ch krajín EÚ vlastne urãujú ão je alebo do
budúcnosti bude naozaj spoloãn˘m európ-
skym záujmom.
Lisabonská zmluva obsahuje mechaniz-
mus ako hºadaÈ spoloãné rie‰enia a záujmy v
rôznych oblastiach Ïivota obãanov v‰etk˘ch
ãlensk˘ch krajín EÚ. To, ão je dobré pre ob-
ãana Slovenska, je dobré aj pre obãana inej
ãlenskej krajiny EÚ a naopak. Preto záujem
európsky je záujem Slovenska a naopak.
Chodíte po Slovensku, rozprávate sa s ob-
ãanmi, ako vnímajú podºa va‰ich skúsenos-
tí na‰u úãasÈ v EÚ?
Za posledn˘ rok som absolvoval niekoºko
verejn˘ch diskusií po celom Slovensku. Po-
pri aktuálnych témach padla nie raz diskusia
aj na na‰e ãlenstvo v Európskej únii, ktoré
bolo zo strany obãanov – voliãov vnímané ab-
solútne pozitívne. Rozhodne sprievodné ar-
gumenty tohto ich kladného vnímania ãlen-
stva boli ãasto iné, ale je to logické, keìÏe
kaÏd˘ z regiónov Slovenska je ‰pecifick˘ a
in˘, ão podporuje rozmanitosÈ názorov, ale i
prianí, ktoré vychádzajú z aktuálnych po-
trieb.
V L Á D A S R

Nové v˘zvy – lep‰ie spôsobilosti

Ministri obrany ãlensk˘ch krajín NATO sa 22. a 23. októbra 2009 po prv˘krát neformálne stretli na
Slovensku. Stretnutiu predsedal generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Hostiteºom
úãastníkov neformálneho dvojdÀového stretnutia bol minister obrany SR Jaroslav Ba‰ka. Neformálne
rokovania, ktoré sa konajú dvakrát do roka (na jar a jeseÀ), majú za úlohu prezentovaÈ NATO
v ãlensk˘ch krajinách a jednotlivé ãlenské krajiny v rámci NATO. Tieto rokovania, vyuÏívané na
neformálnu a otvorenú diskusiu ministrov obrany ãlensk˘ch krajín NATO, predchádzajú formálnym
rokovaniam, ktoré prebiehajú v Bruseli a zameriavajú sa na prijímanie rozhodnutí a oficiálnych
deklarácií. Parlamentn˘ kuriér priná‰a stále aktuálny úvodn˘ prejav ministra obrany SR
Jaroslava BA·KU na konferencii „Nové v˘zvy – lep‰ie spôsobilosti”, ktorá sa konala v Bratislave
v dÀoch 21. – 22. 10. 2009 pri príleÏitosti stretnutia ministrov obrany ãlensk˘ch krajín NATO.
Hoci na niektoré ‰pecifické aspekty fungo- niu v rámci rozpoãtu urãeného na obranu, ão
vania NATO môÏeme maÈ rozdielne pohºady, nás núti hºadaÈ nové, niekedy i nekonvenãné,
som si ist˘, Ïe sa zhodneme v základn˘ch bo- spôsoby rie‰enia otázky získavania zdrojov.
doch: rovnako ako pred 60 rokmi, NATO je i Jedin˘m moÏn˘m rie‰ením v t˘chto ÈaÏk˘ch
dnes rovnakou organizáciou, zaloÏenou na ãasoch je prehodnotenie a opätovné stanove-
spoloãn˘ch hodnotách a na princípoch slobo- nie prioritn˘ch cieºov a úloh. Toto je spôsob,
dy a demokracie. V‰etci sme zajedno v tom, ktor˘ nám pomáha ‰etriÈ a rozumne vyuÏívaÈ
Ïe zostáva najdôleÏitej‰ím bezpeãnostn˘m prostriedky akéhokoºvek druhu. Ako sa hovo-
nástrojom transatlantického spoloãenstva. rí: „NemôÏe byÈ kaÏd˘ deÀ dobr˘, ale kaÏd˘
V‰etci sme taktieÏ presvedãení o tom, Ïe deÀ môÏe priniesÈ nieão pozitívne“. Inak po-
úspech NATO dnes závisí od silného politic- vedané, negatívne vplyvy danej ekonomickej
kého presvedãenia jeho ãlenov a od podpory situácie ponúkajú príleÏitosti pre zavedenie
verejnosti. Prostredie a priestor pre ‰írenie lep‰ieho a oveºa flexibilnej‰ieho systému ria-
mieru a bezpeãnosti sa v‰ak podstatne zme- denia zdrojov, ão je potrebné na splnenie
nili. Vo svetle nov˘ch hrozieb, vznikajúcich dlhodob˘ch poÏiadaviek.
najmä mimo územia ãlensk˘ch krajín NATO, V prípade Slovenska nejde o novú situáciu.
sa do popredia dostávajú nové potreby a kla- Tak˘to prístup sme prijali e‰te pred vznikom
dú sa nové poÏiadavky nielen na vojenské, ale existujúcej krízy, ktorá vlastne cel˘ proces iba
i na civilné spôsobilosti ãlensk˘ch krajín ur˘chlila. Z toho dôvodu uplatÀujeme veºmi
NATO. Pretrvávajú hrozby, ako terorizmus, ‰í- rázne a nie veºmi populárne opatrenia: zni-
renie zbraní hromadného niãenia ãi nestabil- Ïovanie poãtu civiln˘ch a vojensk˘ch zamest-
né krajiny. Integrálnou súãasÈou tohto nové- nancov ministerstva o 25 %, v rámci racio-
ho prostredia sa stali navy‰e i ìal‰ie javy, ako nalizácie ‰truktúr velenia a riadenia ozbro-
VáÏen˘ pán minister zahraniãn˘ch vecí, napr. kybernetické útoky, klimatické a demo- jen˘ch síl (s v˘nimkou nasaditeºn˘ch prvkov
váÏen˘ pán prezident Slovenskej atlantic- grafické zmeny ãi energetická bezpeãnosÈ. ozbrojen˘ch síl) a prehodnotenia priorít po-
kej komisie, V minulosti im nebola venovaná primeraná kiaº ide o akviziãné projekty. Rovnako upra-
va‰e excelencie, pozornosÈ a dnes by sme mali spolupracovaÈ vujeme Dlhodob˘ plán rozvoja ministerstva
váÏené dámy a páni, milí hostia, tak, aby sme si s nimi dokázali poradiÈ. obrany (Model 2015) s v˘hºadom do roku
Ak chceme úãinne ãeliÈ t˘mto hrozbám, ne- 2020.
je mi veºkou cÈou privítaÈ vás v Bratislave smieme poºaviÈ v na‰ich transformaãn˘ch Dovoºte mi povedaÈ nieão viac o súãasnej
v mene svojom i v mene ministerstva obrany. snahách. Základn˘m predpokladom pre zv˘- úlohe slovensk˘ch ozbrojen˘ch síl v Afganis-
Som skutoãne rád, Ïe sme sa tu stretli v pred- ‰enie a posilnenie obranného potenciálu ce- tane. ISAF je nepochybne stredobodom záuj-
veãer tohto prvého neformálneho stretnutia lého NATO je zvy‰ovanie úrovne spôsobilos- mu snáh spojeneck˘ch síl. Táto operácia zo-
ministrov obrany ãlensk˘ch krajín NATO, tí kaÏdej spojeneckej krajiny. Preto by disku- stáva naìalej najvy‰‰ou prioritou NATO a v
ktoré sa koná na Slovensku. Som obzvlá‰È sia o vyuÏiteºnosti síl mala zostaÈ jadrom vnú- blízkej budúcnosti tomu urãite nebude inak.
rád, Ïe moÏnosÈ zorganizovaÈ toto v˘nimoã- torn˘ch rozhovorov v NATO. UÏ sme sa pre- Slovenská republika sa pevne zaviazala po-
né stretnutie sme dostali práve v roku, ktor˘ svedãili o tom, a nielen v Afganistane a ope- máhaÈ pri dosiahnutí úspechu v Afganistane,
je v˘znaãn˘ t˘m, Ïe svoje v˘roãie oslavuje rácii ISAF, Ïe kvalitne pripravené, vycviãené a preto povaÏujeme túto operáciu za jednu z
NATO aj Slovensko. a vybavené jednotky vysielané do zahraniãia hlavn˘ch priorít. Na základe tejto skutoã-
Uplynulo 60 rokov odvtedy, ão sa 12 spo- sú najlep‰ím nástrojom na plnenie ‰irokého nosti sme zv˘‰ili nበpríspevok stráÏnej jed-
jeneck˘ch krajín rozhodlo zaloÏiÈ organizáciu, spektra úloh. Logika je jednoduchá – sily notky o 11 vojakov, ktorí pôsobia v provincii
ktorá sa neskôr stala najefektívnej‰ou orga- pripravené na rozmiestnenie a nasadenie, s Kandahár a o 3 príslu‰níkov zdravotníckeho
nizáciou na báze kolektívnej bezpeãnosti v ce- perspektívou dlhodobej udrÏateºnosti, sú vy- tímu v provincii Uruzgan. Celkov˘ poãet na-
losvetovej histórii, a 5 rokov po tom, ão sa jej uÏiteºné tak pre úãely obrany územia vlastné- saden˘ch príslu‰níkov OS SR v operácii ISAF
ãlenom stala i Slovenská republika, si opäÈ ho ‰tátu, ako i v operáciách ìaleko od ná‰ho je 245.
kladieme základné otázky: Aká je úloha NATO územia. Na záver mi dovoºte poìakovaÈ sa Sloven-
v súãasnosti? Aké sú základné úlohy a kºúão- Budovanie operaãn˘ch síl je v súãasnosti skej atlantickej komisii za zhromaÏdenie veº-
vé priority NATO? Akú úlohu zohráva ãlánok podmienené vysok˘m operaãn˘m tempom a kého poãtu odborníkov z rôznych in‰titúcií.
5? Príprava novej strategickej koncepcie po- obmedzenou dostupnosÈou finanãn˘ch, mate- Tak ako uviedol pán generálny tajomník na
núka reálne odpovede. Vìaka Slovenskej at- riálnych a ºudsk˘ch zdrojov. Súãasná finanã- zaãiatku príprav novej strategickej koncep-
lantickej komisii sa program tejto konferen- ná a ekonomická kríza je faktorom, ktor˘ vo cie, transparentnosÈ vo veci bezpeãnosti a
cie zameriava i na tieto problematické otáz- veºkej miere bráni a brzdí politiku vyuÏívania. obrany je dôleÏitá. Táto konferencia je len ìal-
ky. Momentálne v‰etci ãelíme znaãnému zniÏova- ‰ím príkladom takéhoto prístupu.

23
O B R A N A S L O V E N S K A

SpoloãnosÈ METRODAT, s. r. o., bola zaloÏená v roku 1990 s pôvodn˘m zameraním na oblasÈ v˘poãtovej
a automatizaãnej techniky. Roku 1993 boli jej aktivity roz‰írené na oblasÈ priemyseln˘ch laserov˘ch technológií.
Táto oblasÈ ãinností v nasledujúcom období získala dominanciu s postupnou orientáciou na vojenské aplikácie
laserov˘ch technológií a optoelektroniky predov‰etk˘m v infraãervenom pásme optického spektra.

Veda a v˘skum v sluÏbách

obrany a bezpeãnosti kou univerzitou vo Zvolene ako spolurie‰iteºom, ìa-
Kontinuálne snaÏenie spoloãnosti vyústilo do
dlhodobého zámeru rozvoja vedy a techniky s pri-
oritou v˘skumu a v˘voja zameraného na obranu
a bezpeãnosÈ, ako i progresívne materiály a tech-
nológie nevyhnutne potrebné pre danú oblasÈ. V˘-
skum a v˘voj je realizovan˘ ako súãasÈ komerã-
n˘ch aktivít, ãi uÏ priamo ako v˘skumné úlohy, ale-
bo ako v˘voj ‰pecifick˘ch produktov a metód pre
potreby klientov najmä z oblasti obrany a bezpeã-
nosti. Zo súãasn˘ch aktivít spoloãnosti je to naprík-
lad rie‰enie v˘skumnej úlohy v rámci Agentúry na
podporu v˘skumu a v˘voja (kalibraãné a certifi-
kaãné metódy termovíznych kamier, emisivita a
spektrálne charakteristiky materiálov) s Technic-
lej spolupráca s firmou Kon‰trukta Defence Tren-
ãín na v˘vojovej úlohe (termovízny zameriavací
kontajner pre projekt ZUZANA), v˘vojová úloha
pre francúzske ozbrojené sily v spolupráci so spo-
loãnosÈou SAGEM, Francúzsko (ochrana bojo-
v˘ch fregát pred laserom navádzan˘mi zbraÀov˘-
mi systémami). METRODAT, s. r. o., sa podieºa na
úlohách obranného v˘skumu pre rezort obrany âR
v spolupráci s Vojensk˘m technick˘m ústavom
v˘zbroje a munície Slaviãín, Vojensk˘m technic-
k˘m ústavom ochrany Brno, EVPÚ Defence Uhers-
ké Hradi‰tû. SpoloãnosÈ spolupracuje taktieÏ s re-
zortom obrany SR (napr. príprava a úãasÈ na 7. py-
rotechnickej konferencii, v˘voj protilaserov˘ch
ochrann˘ch systémov pre misiu v Afganistane).
Okrem komerãn˘ch aktivít je spoloãnosÈ ME-
TRODAT, s. r. o., aktívna aj v rezorte ‰kolstva. La-
serové laboratórium vybudované spoloãnosÈou na
Katedre fyziky, elektrotechniky a aplikovanej me-
chaniky Drevárskej fakulty Technickej univerzity
vo Zvolene je v súãasnosti vyuÏívané pre potreby
v˘uãby predmetu Laserové technológie a tieÏ na do-
ktorandské ‰túdium zamerané na akademické uplat-
nenie a priemyselnú prax. Je pri tom vyuÏívaná vy-
soko‰kolská uãebnica napísaná ‰pecialistami spo-
loãnosti spoloãne s pedagógmi univerzity.
SpoloãnosÈ METRODAT, s. r. o., disponuje roz-
siahlym parkom meracích prístrojov pre oblasÈ
optoelektroniky, laserovej techniky, elektroniky,
automatizaãnej techniky, bezkontaktn˘ch teplot-
n˘ch meraní, testovanie klimatickej a mechanickej
odolnosti optick˘ch aj elektronick˘ch sústav, vy-
sokofrekvenãn˘ch, vysokonapäÈov˘ch, vysoková-
kuov˘ch a in˘ch meraní. Tento prístrojov˘ park je
v spoloãnosti vyuÏívan˘ pri v˘voji vlastn˘ch v˘-
robkov pre priemyselné laserové technológie a tieÏ
pre sektor obrany – spoloãnosÈ je certifikovaná
Národn˘m úradom pre obrannú ‰tandardizáciu, ko-
difikáciu a ‰tátne overovanie kvality NCAG ako v˘-
robca a dodávateº obrann˘ch technológií pre
NATO. SamozrejmosÈou je poskytovanie dlhodo-
bej zákazníckej rie‰iteºskej a servisnej podpory.
Ustálen˘ multidisciplinárny rie‰iteºsk˘ tím spo-
loãnosti vrátane extern˘ch spolupracovníkov pozo-
stáva z vysokoerudovan˘ch ‰pecialistov s dlhoroã-
n˘mi skúsenosÈami pre jednotlivé oblasti aktivít.
Cieºom spoloãnosti METRODAT, s. r. o., je uve-
dené technické a personálne zázemie ìalej zveºa-
ìovaÈ a budovaÈ si tak pevnú pozíciu na trhu a na
poli vedecko-technickej ãinnosti.
Ivan CHRISTOV
konateº METRODAT, s. r. o.

phone: +421 2 544 16 614

METRODAT, s. r. o. cell: +421 905 707 071
Beblavého 8 fax: +421 2 544 11 448
e-mail: metrodat@netax.sk
811 01 Bratislava
web: www.metrodat.eu
Slovak Republic

• nechladené termovízne kamery • Uncooled Thermal Imaging Cameras

• nechladené termovízne pu‰kohºady • Uncooled Thermal Imaging Weapon Scopes

• laserové diaºkomery GARVAN • Laser Rangefinders GARVAN

• systémy detekcie a indikácie oÏiarenia LAWAREC • Laser Warning Receivers LAWAREC

• vojenské aplikácie laserov˘ch technológií • Military Applications of Laser Technologies

Laser Technologies – Industrial and Military Applications

INZERÁT

25
M I N I S T E R S T V O
V rámci Slovenska moÏno hovoriÈ o stabilizovanom bezpeãnostnom prostredí a predsa obranná politika
‰tátu poãíta s rastúcou mierou rizika vzniku vnútro‰tátnych konfliktov aj roz‰írením nevojensk˘ch hrozieb.
Podrobnej‰ie k téme v rozhovore s generálnym riaditeºom obrannej politiky, medzinárodn˘ch vzÈahov
a legislatívy MO SR Júliusom DEMETRIANOM, s ktor˘m sa rozpráva redaktorka Anna Komová.
Smerovanie obrannej politiky SR
âo povaÏujete za najváÏnej‰ie globálne
hrozby, na ktoré netreba zabúdaÈ ani v sú-
ãasnom relatívne bezpeãnom prostredí?
Koniec studenej vojny paradoxne okrem
mnoÏstva pozitívnych zmien priniesol i roz-
‰írenie vtedaj‰ích hrozieb o nové, ktoré sú ãas-
to nevojenského charakteru s nízkou mierou
predvídateºnosti. Terorizmus, ‰írenie zbraní
hromadného niãenia, hrozba zlyhávajúcich
‰tátov, ktoré nedokáÏu plniÈ základné funkcie,
regionálnych konfliktov, ale aj nekontrolova-
teºná migrácia, kriminalita – to v‰etko sú
hrozby, ktoré, ako sa objavuje vo va‰ej otáz-
ke, nemôÏu ostaÈ mimo na‰ej pozornosti.
Väã‰inou sa neviaÏu ku konkrétnemu ‰tátu,
naopak ãasto sa vymykajú jeho kontrole. V
uplynul˘ch rokoch sa k nim pridávajú i ìal-
‰ie fenomény ak˘mi sú kybernetické útoky,
klimatické a demografické zmeny ãi hrozby
v oblasti energetickej bezpeãnosti, ktoré sa
stávajú súãasÈou tohto nového prostredia.
T˘m v‰etk˘m sa musíme zaoberaÈ pri tvorbe
a realizácii na‰ej bezpeãnostnej a obrannej po-
litiky, teda nielen pri tvorbe stratégií, smer-
níc ãi doktrín, ale najmä v ich implemento-
vaní v reálnom prostredí.
V rámci ãlenstva v NATO a EÚ sa SR
ist˘m spôsobom zaviazala k spolugaranto-
vaniu bezpeãnosti v‰etk˘ch spojencov. Sme
dostatoãne pripravení pre plnenie tohto
záväzku?
Základn˘m princípom kolektívnej obrany
je princíp solidarity, teda zdieºanie bremena
spoloãn˘ch záväzkov. Inak povedané, kaÏd˘
ãlensk˘ ‰tát NATO, ale aj EÚ prispieva k
spoloãnej obrany podºa svojich moÏností a ka-
pacít. Jednotlivé podiely sú v prípade mnoÏ-
stva záväzkov presne kvantifikované, ãiÏe, ak
26
O B R A N Y S R
to zjednodu‰íme, ‰táty vedia aké sú ich prí-
spevky a ako ich kto napæÀa.
Je pochopiteºné, Ïe Slovenská republika,
ako jeden z mal˘ch ‰tátov Aliancie a Únie,
prispieva do spoloãnej obrany adekvátne svo-
jej veºkosti a poãtu obyvateºov. K tomu sme
sa zaviazali svojim vstupom do t˘chto orga-
nizácií a tieto svoje záväzky bez v˘hrad plní-
me. Samozrejme, existujú i ìal‰ie, nie pres-
ne urãené príspevky k spoloãnej bezpeãnos-
ti, ktoré závisia najmä od politickej vôle a
moÏností ‰tátu v konkrétnom ãase a situácii.
Azda najlep‰ím príkladom sú zahraniãné ope-
rácie, v ktor˘ch nie je dan˘ povinn˘ podiel
úãasti jednotliv˘ch ãlensk˘ch krajín. ÚãasÈ v
operáciách preto najlep‰ie vyjadruje odhod-
lanie konkrétnej ãlenskej krajiny napæÀaÈ svo-
je medzinárodné záväzky. Pri pohºade na mi-
nulé i súãasné ‰tatistiky na‰ej úãasti v nich sa
domnievam, Ïe SR je aj v tomto parametri
rovnocenn˘m partnerom, ktor˘ je nielen do-
statoãne pripraven˘ plniÈ svoje záväzky, ale
permanentne to dokazuje svojím konaním.
VÏdy sa kládol dôraz na efektívne zabez-
peãenie obrany. Do akej miery sa v súãas-
nosti vytvárajú predpoklady na zdokona-
lenie systému jej riadenia a rozvoja ozbro-
jen˘ch síl?
V rámci rezortu obrany, ale aj na medzire-
zortnej úrovni prebieha niekoºko paraleln˘ch
procesov, ktor˘ch cieºom je zdokonalenie
efektívnosti bezpeãnostného, ako aj obranné-
ho systému SR. V prvom prípade stojí za
zmienku najmä príprava Koncepcie bezpeã-
nostného systému SR, ktorá vytvára predpo-
klady pre komplexné zefektívnenie celkové-
ho rámca pre zaruãovanie bezpeãnosti obãa-
na a ‰tátu vrátane zmien v legislatíve. S t˘m
úzko súvisí príprava návrhov na úrovni rezor-
tu obrany, medzi ktor˘mi dominuje najmä
proces prehodnotenia v súãasnosti platného
Dlhodobého plánu rozvoja ministerstva ob-
rany s v˘hºadom do roku 2015 (Model 2015),
ktorého v˘sledkom by mal byÈ podobn˘ do-
kument s v˘hºadom do roku 2020, tzv. Mo-
del 2020. V tejto súvislosti tieÏ treba spome-
núÈ návrhy opatrení v oblasti re‰trukturalizá-
cie ‰truktúr velenia OS SR, ako aj spracova-
nie tzv. Modelu dosiahnuteºn˘ch síl.
Smernica pre obrannú politiku SR na roky
2008 – 2013 upravuje ìal‰ie smerovanie
obrannej politiky. MôÏete spomenúÈ naj-
dôleÏitej‰ie ciele, ktoré treba uÏ dnes plniÈ?
Hoci je spomínaná smernica strednodo-
b˘m dokumentom s v˘hºadom na 5 – 6 rokov,
v ãase svojho vzniku reagovala na poznatky
o reálnych a najmä komplexn˘ch potrebách
rezortu a ozbrojen˘ch síl. Preto sa hneì po
svojom schválení zaãala implementovaÈ v
celej ‰írke svojich ustanovení a úloh, ktor˘ch
realizovateºnosÈ z ãasového hºadiska sa po-
chopiteºne môÏe navzájom odli‰ovaÈ. Preto je
pomerne zloÏité selektovaÈ z priorít, ktoré sú
v smernici uvedené, tie dôleÏitej‰ie a tie me-
nej dôleÏité. KaÏdá má svoju dôleÏitosÈ, ãi ide
o napæÀanie medzinárodn˘ch záväzkov, v˘-
cvik, transformáciu v systéme velenia a ria-
denia, zefektívÀovanie hospodárenia so zdroj-
mi, alebo zdokonaºovania systému spravodaj-
stva ãi plnenie úloh v oblasti ‰tandardov.
Rozhodujúce je, Ïe ich postupné napæÀanie
ako celok vytvára nevyhnutné predpoklady
pre efektívne pôsobenie OS SR.
âo povaÏujete za základnú zmenu v obra-
nyschopnosti ‰tátu?
Ako som uÏ spomenul, hrozby súãasného
sveta sa objavujú globálne, bez obmedzení.
To je základn˘ rozdiel v porovnaní s obdobím
studenej vojny, keì boli známi potenciálni sú-
peri, ich pribliÏná sila ako aj relatívny prie-
beh moÏného konfliktu. Dnes tomu tak nie je.
Naopak, hrozbám musíme byÈ schopní ãeliÈ
kdekoºvek a kedykoºvek.
Tomu sa musí prispôsobovaÈ aj obrann˘ po-
tenciál SR. Musí byÈ formovan˘ tak, aby sme
dokázali reagovaÈ na situácie ohrozujúce bez-
peãnosÈ obãanov, ‰tátu a spojencov nielen
na na‰om území, ale aj mimo neho. Musíme
pôsobiÈ preventívne, reagovaÈ na hrozby tam,
kde vznikajú a predt˘m, neÏ spôsobia nena-
praviteºné ‰kody. Aby sme to ale boli schop-
ní, musíme disponovaÈ modern˘mi, dobre
vyzbrojen˘mi a vycviãen˘mi ozbrojen˘mi
silami plne kompatibiln˘mi s ozbrojen˘mi si-
lami na‰ich spojencov. To je zásadn˘ rozdiel
oproti minulosti, keì sme budovali sily mo-
hutné, no statické. Túto zmenu sme pochopi-
teºne zohºadnili aj v bezpeãnostnej a obran-
M I N I S T E R S T V O
nej politiky, ktorá uÏ niekoºko rokov stojí na
dvoch základn˘ch princípoch: aktívna úãasÈ
v operáciách medzinárodného krízového ma-
naÏmentu a transformácia ozbrojen˘ch síl.
Aké sú politicko-vojenské ambície SR do
konca roku 2013? Poãíta sa aj s vyuÏitím
kolektívnej obrany?
Politicko-vojenskú ambíciu SR definuje
najmä Obranná stratégia SR, priãom jej de-
tailnej‰ie rozpracovanie moÏno nájsÈ v Smer-
nici pre obrannú politiku na roky 2008 –
2013. V struãnosti moÏno zhrnúÈ, Ïe základ-
n˘m cieºom obrannej politiky SR je bezpeã-
nosÈ obãanov a zaruãenie obrany ‰tátu s vy-
uÏitím vlastn˘ch síl, moÏností kolektívnej
obrany, aktívnou úãasÈou na upevÀovaní mie-
ru a stability vo svete a predchádzaním konf-
liktom a urovnávaním krízov˘ch situácií v sú-
lade s medzinárodn˘m právom a budovaním
dôvery.
Tento základn˘ cieº sa realizuje najmä z po-
zície ãlenstva SR v NATO a EÚ. Aj preto pri-
oritou zostáva naìalej budovanie nasaditeº-
n˘ch a udrÏateºn˘ch síl a síl vysokej pripra-
venosti na ich nasadenie a udrÏanie v operá-
ciách mimo územia ‰tátu. SR pripravuje svo-
je ozbrojené sily na pôsobenie minimálne v
dvoch súbeÏn˘ch operáciách. Prioritou pritom
je dosahovanie pripravenosti pôsobiÈ v ope-
rácii pod vedením NATO, druhou spravidla
operácia na podporu mieru vedená niektorou
z medzinárodn˘ch organizácií (prioritne EÚ).
Pochopiteºne nemoÏno zabúdaÈ ani na ambí-
ciu prispievaÈ do rotaãn˘ch cyklov pohoto-
vosti síl r˘chlej reakcie NATO (NATO Res-
ponse Force – NRF) a EÚ (EU Battle Groups
– BG).
Na ão treba sústrediÈ svoju snahu, aby Slo-
vensko dokázalo upevÀovaÈ stabilitu a bez-
peãnosÈ vo svete?
UÏ som naznaãil, Ïe súãasné hrozby nepoz-
najú hranice ani vzdialenosti. Preto tvrdenie
o tom, Ïe o na‰ej bezpeãnosti sa nerozhodu-
je u nás doma, ale ìaleko za hranicami Slo-
venska ãi Európy, platí bezv˘hradne. Z toh-
to dôvodu musíme byÈ schopní zakroãiÈ voãi
hrozbám tam, kde je to potrebné. Túto moÏ-
nosÈ nám dajú len moderné a expediãné sily.
Preto sa Slovensko, najmä prostredníctvom
rezortu obrany, sústreìuje na budovanie toh-
to typu síl a ich vyuÏívanie v zahraniãn˘ch
operáciách, ktor˘ch cieºom je zniÏovaÈ dopa-
dy reálnych ãi potenciálnych hrozieb.
Nastal uÏ v˘raznej‰í posun pri napæÀaní
politicko-vojensk˘ch ambícií a prehodno-
til sa obrann˘ systém ‰tátu?
Dôkazom napæÀania politicko-vojenskej
ambície, tak ako je uvedená v dokumentoch,
ktoré som spomenul, je najmä úãasÈ v zahra-
niãn˘ch operáciách, na‰e priebeÏné príspev-
ky v NRF a BG a plnenie záväzkov medzi-
národn˘ch organizácií, najmä tzv. Cieºov síl
NATO. V zahraniãn˘ch operáciách na zákla-
de mandátu schváleného NR SR ku koncu
roka 2009 pôsobí 664 príslu‰níkov OS SR. Z
toho pod hlaviãkou NATO v operáciách ISAF
v Afganistane, KFOR v Kosove a vo veliteº-
stve NATO v Sarajeve, pod hlaviãkou OSN
v operácii UNFICYP na Cypre a v operácii
UNTSO v S˘rii a Libanone a pod hlaviãkou
EÚ v operácii ALTHEA v Bosne a Hercego-
O B R A N Y S R
vine a v pozorovateºskej misii EÚ v Gru-
zínsku.
Po tom, ako sme v roku 2008 prispievali do
pohotovostnej ãasti NRF-10, v druhej polo-
vici roka 2009 máme v pohotovosti 300 vo-
jakov ako príspevok do bojovej skupiny pod
vedením âeskej republiky. Následne v prvej
polovici roka 2010 prispejeme do mnohoná-
rodnej bojovej skupiny pod vedením Poºska
230 vojakmi.
âo povaÏujete za priority v Dlhodobom
pláne prípravy a rozvoja podpory obrany
s v˘hºadom do roku 2015?
Systém podpory obrany ‰tátu je dôleÏitou
súãasÈou obrany Slovenskej republiky. Na
zabezpeãenie koordinovaného postupu a efek-
tívneho vyuÏívania obrann˘ch zdrojov bol
preto Dlhodob˘ plán prípravy a rozvoja pod-
pory obrany ‰tátu s v˘hºadom do roku 2015
vecne a ãasovo zosúladen˘ s Dlhodob˘m plá-
nom rozvoja ministerstva obrany s v˘hºadom
do roku 2015. Úlohy sú zdrojovo pokryté v
Programovom pláne MO SR.
V súlade s Programov˘m vyhlásením vlá-
dy SR za priority Dlhodobého plánu prípra-
vy a rozvoja podpory obrany ‰tátu s v˘hºadom
do roku 2015 povaÏujem:
a) podiel na obrane zvrchovanosti a územnej
celistvosti ‰tátu, nedotknuteºnosti jeho hra-
níc pred ozbrojen˘m napadnutím,
b) napæÀanie ãastí záväzkov ku kolektívnej
obrane ãlensk˘ch ‰tátov v rámci NATO,
c) realizáciu projektov v rámci programu bez-
peãnostn˘ch investícií NATO,
d) rozvoj schopnosti prijaÈ spojenecké a koa-
liãné sily na vlastnom území a ich podpo-
ru poãas preletov, presunov, v priestoroch
rozmiestnenia a v priebehu mnohonárod-
n˘ch operácií a cviãení uskutoãÀovan˘ch
na území Slovenskej republiky,
e) udrÏiavanie funkãnosti stacionárneho a
mobilného komunikaãného a informaãné-
ho systému,
f) udrÏiavanie vojensk˘ch objektov obran-
nej infra‰truktúry v uÏívaní ozbrojen˘ch síl,
g) obranu a ochranu objektov obrannej infra-
‰truktúry s dôrazom na strategické objek-
ty,
h) vedenie a aktualizáciu ústrednej evidencie
objektov a zariadení obrannej infra‰truktú-
ry Slovenskej republiky,
i) poskytovanie geografick˘ch, topografic-
k˘ch, meteorologick˘ch a ìal‰ích urãe-
n˘ch sluÏieb.
Pokraãovala aj harmonizácia obranného
plánovania SR s obrann˘m plánovaním
NATO, aké usmernenia sa prijali pre ìal-
‰iu spoluprácu?
Slovenská republika bola jednou z krajín,
ktoré iniciovali prehodnotenie predchádzajú-
ceho systému obranného plánovania aliancie,
resp. zmenu existujúceho stavu. V júni 2009
bol na rokovaní ministrov obrany âK NATO
odsúhlasen˘ Plán prechodu a implementácie
procesu obranného plánovania NATO
(NDPP), ktor˘ v súãasností realizujeme v
procesoch obranného plánovania MO SR.
Miera efektívnosti nového procesu obranné-
ho plánovania bude závisieÈ predov‰etk˘m od
harmonizácie a efektívnosti systémov obran-
ného plánovania jednotliv˘ch ãlensk˘ch kra-
jín.
Zásadná zmena, ktorú nov˘ systém obran-
ného plánovania priná‰a je v tom, Ïe nie je za-
meran˘ len na budovanie vojensk˘ch jedno-
tiek a útvarov, ale na budovanie komplexn˘ch
spôsobilosti. SpôsobilosÈ chápeme ako schop-
nosÈ vojenskej jednotky plniÈ poÏadované
opatrenia na dosiahnutie cieºov. Zah⁄Àa oblasÈ
doktrín, tvorby ‰truktúr, v˘cviku, materiálne-
ho zabezpeãenia, prípravy a schopností per-
sonálu, infra‰truktúry a interoperability. Zjed-
nodu‰ene povedané spôsobilosti sa neobme-
dzujú len na postavenie jednotky, ale na za-
bezpeãenie v‰etkého ão súvisí s jej v˘stavbou,
prípravou na nasadenie, schopnosÈou nasade-
nia, udrÏaním v operácii a návratom.
Realizácia Plánu prechodu a implementá-
cie NDPP v podmienkach MO SR ukázala, Ïe
pre ìal‰iu spoluprácu bude potrebné:
– vymedziÈ obsah a základné parametre po-
litickej smernice,
– na rezortnej úrovni zmeniÈ programovú
‰truktúru, tak aby vytvárala predpoklady
pre efektívne udrÏiavanie a rozvoj spôso-
bilostí,
– zaviesÈ systém kontrolingu, priebeÏného
monitorovania plnenia a hodnotenia úloh
v rozsahu programového plánu spojen˘ch
s budovaním spôsobilostí s vyuÏitím inte-
grovaného informaãného systému,
– na národnej úrovni vytvoriÈ integrované
prierezové pracovné tímy, stanoviÈ ich zod-
povednosÈ a urãiÈ mechanizmus ich fungo-
vania.
Implementácia nového systému obranného
plánovania bude vyÏadovaÈ aj prípravu a or-
ganizáciu metodick˘ch zamestnaní s kompe-
tentn˘mi zloÏkami rezortu obrany a ostat-
n˘ch rezortov. Na úspe‰né zabezpeãenie pred-
metnej úlohy chceme vyuÏiÈ aj aktivity orga-
nizované ‰tábom NATO ako aj národné skú-
senosti ostatn˘ch spojencov.
Je podºa vás vyãlenen˘ dostatok finanã-
n˘ch prostriedkov na zabezpeãenie obra-
ny SR?
Predpokladám, Ïe Ïiadny minister ãi vyso-
k˘ funkcionár ministerstva obrany na svete
nie je úplne spokojn˘ s mnoÏstvom peÀazí,
ktoré sú pre jeho rezort obrany vyãlenené.
VÏdy sa dajú niektoré veci urobiÈ lep‰ie a s
väã‰ím mnoÏstvom zdrojov. V súãasnosti
v‰etci pociÈujeme dosahy finanãnej a hospo-
dárskej krízy, ministerstvo obrany SR nevy-
nímajúc. Podstatné v‰ak je, aby aj s obmedze-
n˘m prísunom financií rezort obrany zabez-
peãoval v‰etky úlohy, ktoré mu prináleÏia a
ktoré má stanovené zákonom. Dovolím si
tvrdiÈ, Ïe sa nám to darí. Prijali sme viacero
opatrení e‰te pred pocítením dopadov ekono-
mickej krízy, ãím sa nám podarilo vytvoriÈ istú
zdrojovú rezervu, ktorá nám pomohla zmier-
niÈ dopady krízy. Inak povedané, snaÏíme sa
hºadaÈ rezervy v beÏn˘ch v˘davkoch, aby
sme naìalej mohli pokraãovaÈ v procese mo-
dernizácie, v˘cviku a celkového rastu spôso-
bilostí OS SR. Som preto presvedãen˘, Ïe re-
zort i ‰tát ako celok je stále schopn˘ zabez-
peãovaÈ bezpeãnosÈ svojho teritória a jeho
obyvateºov na poÏadovanej úrovni.
27
Z D R U Î E N I E O B R A N N É H O P R I E M Y S L U S R

ZdruÏenie obranného priemyslu SR aktuálne zdruÏuje 45 subjektov, z ktor˘ch väã‰ina je

orientovaná na v˘robu a sluÏby v rôznych odvetviach priemyslu a dva subjekty sa zaoberajú
vedou, v˘skumom a v˘vojom. Od obdobia spoloãensk˘ch zmien koncom osemdesiatych rokov aÏ
po súãasnosÈ do‰lo k mnoh˘m zmenám a pohybom aj v podnikoch vtedaj‰ieho a súãasného
zbrojárskeho priemyslu, resp. priemyslu ‰peciálnej v˘roby.

Kºúãová stratégia ZOP SR –

rozvoj inovaãného potenciálu
jeho ãlenov nentov sa stáva vysoko sofistikovanou, vyuÏí-
va nové materiály a v˘robné technológie, má
vysoké poÏiadavky na odbornú pripravenosÈ
technick˘ch a v˘robn˘ch pracovníkov. V ko-
neãnom dôsledku predstavuje v˘roba v tejto
oblasti v˘robu s vysokou pridanou hodnotou,
efektívnu pre v˘robcu i pre ‰tát.

Z uveden˘ch aspektov vychádza i systémo-

Ambulancia TATRAPAN AMB, v˘robca PPS VEHICLES, s. r. o.
Dynamika zmien zastihla celú sféru ‰pe-
ciálnej v˘roby nepripravenú na tvorivú kon-
verziu ‰peciálnej v˘roby a na prípravu inová-
cií pre komerãnú v˘robu. Zru‰ené alebo
utlmované v˘robné programy, uvoºnené v˘-
skumné a v˘vojové kapacity sa v rámci kon-
verzie nepodarilo vyuÏiÈ na iné programy s
duálnym vyuÏitím v civilnej sfére. ·peciálna
v˘roba v SR sa postupne musela transformo-
vaÈ z v˘voja a v˘roby ÈaÏkej obrnenej tech-
niky na rozsiahle systémy a podsystémy tech-
nológií s vysokou pridanou hodnotou, apli-
kovateºn˘ch predov‰etk˘m v integrácii v˘-
chodn˘ch a západn˘ch technológií pri moder-
nizácii techniky zavedenej v OS SR. Dôsled-
ky procesu pseudokonverzie a ìal‰ích ob-
jektívnych zmien sú v‰eobecne známe a pre-
javujú sa v súãasnosti na‰Èastie uÏ v nepod-
statnej miere v niektor˘ch subjektoch obran-
ného priemyslu v súãasnosti zdruÏen˘ch v
ZOP SR.
vá anal˘za siln˘ch a slab˘ch stránok ZOP SR
deklarovaná v dokumente Stratégia rozvoja
ZOP SR na obdobie rokov 2008 – 2012. Zá-
very hodnotiacej anal˘zy boli podkladom
pre definície strategick˘ch zámerov ZOP SR
na vyt˘ãené obdobie. Plnenie stratégie rozvo-
ja sa realizovalo a priebeÏne realizuje predo-
v‰etk˘m v oblasti legislatívy a v oblasti pod-
pory predaja v˘robkov obranného priemys-
lu SR. ëal‰ou ÈaÏiskovou oblasÈou rozvojo-
vej stratégie ZOP SR je podpora rozvoja v˘-
skumu a v˘voja. V prv˘ch dvoch oblastiach
sa podarilo presadiÈ niektoré v˘znamné zme-
ny predov‰etk˘m v oblastí pravidiel licenã-
nej politiky, ão by mohlo pomôcÈ vo vytvá-
raní motivaãného podnikateºského prostredia
porovnateºného s in˘mi krajinami EÚ. Nová
pripravovaná dohoda o spolupráci medzi MO
SR a ZOP SR v˘znamne prispeje k novej kva-
lite vzÈahov medzi oboma stranami dohody
v celom spektre budúcej spolupráce. Sem by
mala patriÈ aj podpora predaja v˘robkov ob-
ranného priemyslu SR pre potreby domácich
ozbrojen˘ch síl, ale aj moÏnosÈ predaja slo-
vensk˘ch v˘robkov na zahraniãn˘ch trhoch,
ktoré po vykonan˘ch skú‰kach v OS SR ne-
budú zavedené do ozbrojen˘ch síl. Domáca
v˘roba produktov obranného priemyslu sa po

Aj pre dne‰né podmienky objektívne pla-

tí, Ïe v˘roba obrannej techniky a jej kompo- Pracovisko TATRAPAN, v˘robca ALES a. s.

28
Z D R U Î E N I E O B R A N N É H O
Simulátor vrtuºníka Mi-171,
v˘robca Virtual Reality Media, a. s.
na‰om vstupe do EÚ a NATO nezaobíde bez
komparácie a prepojenia s v˘robou produk-
tov obranného a bezpeãnostného charakteru
v ostatn˘ch ãlensk˘ch krajinách uveden˘ch
zoskupení. V rámci ofsetovej politiky má
ZOP SR hlavnú prioritu v podpore ofsetov˘ch
operácií zameran˘ch na transfer sofistikova-
n˘ch technológií a know-how, ktoré prispe-
jú k rozvoju v˘skumu a v˘voja v SR, meno-
vite v subjektoch ZOP SR. ·ance na‰ich spo-
loãností na ‰ir‰iu medzinárodnú spoluprácu
v rámci NATO (NIAG, NAMSA) a EÚ
(EDA) negatívne ovplyvÀuje skutoãnosÈ, Ïe
dnes nemáme priemyslovú základÀu obrany
(Defence Industrial Base) tak komplexne or-
ganizovanú, ako sa chápe vo vyspel˘ch kra-
jinách sveta a Európy a ako sa v súãasnosti
presadzuje v európskom integraãnom pro-
jekte EDTIB (European Defence Technolo-
gy and Industrial Base). Takáto základÀa je
zaloÏená na úzkej súãinnosti ‰tátu a vybrané-
ho priemyselného sektora. Vychádza zo ‰tát-
nej priemyselnej politiky, koordinovanej vo-
jenskej akvizície s NATO a EÚ a predov‰et-
k˘m zo strategick˘ch a bezpeãnostn˘ch do-
kumentov daného ‰tátu. V súãasnosti sa v EÚ
vytvára európsky trh s obrannou technikou
(European Defence Equipment Market), v
rámci ktorého bude vytvoren˘ priestor pre
predaj produktov obranného priemyslu, ale
zároveÀ sa bude rozvíjaÈ vzájomná spoluprá-
ca vo v˘skume a v˘voji. Podiel slovensk˘ch
firiem na spoloãn˘ch projektoch Európskej
obrannej agentúry závisí a bude i v budúcnos-
ti závisieÈ od technologick˘ch moÏností fi-
riem a kvality ich v˘robkov.
Napriek uvedenému súãasná ‰truktúra ob-
ranného priemyslu v SR môÏe garantovaÈ
flexibilné plnenie obrann˘ch a bezpeãnost-
n˘ch poÏiadaviek z pohºadu mnoÏiny poÏa-
dovan˘ch obrann˘ch technológií, ale aj z po-
hºadu mnoÏiny, ktorú predstavujú civilné
technológie, potrebné na zabezpeãenie poÏa-
dovan˘ch schopností ‰tátu k eliminácii bez-
peãnostn˘ch hrozieb. V tomto zmysle je po-
trebné hºadaÈ spoloãné v˘chodiská medzi
‰tátnou správou a ZOP SR v úplnom chápa-
ní uÏitoãnosti ZOP SR pre rezorty MO SR a
MV SR. Relevantnou sa javí potreba úzkej sú-
ãinnosti vojensk˘ch a policajn˘ch profesio-
nálov so ‰pecialistami ZOP SR napr. pri prí-
prave koncepãn˘ch zámerov na elimináciu
spektra vybran˘ch bezpeãnostn˘ch hrozieb.
Okrem produkcie nov˘ch produktov a sys-
témov sofistikovanej obrannej techniky, pod-
niky obranného priemyslu kontinuálne plnia
ìal‰ie nároãné úlohy pre ozbrojené sily, me-
dzi ktoré patria napr. generálne opravy tech-
niky a zbraÀov˘ch systémov, v ktor˘ch rám-
P R I E M Y S L U S R
ci sa realizujú zloÏité modernizácie predov‰et- rámci v˘ziev M· SR, prípadne do projektov
k˘m v oblasti komplexnej modernizácie ria- v rámci ‰trukturálnych fondov EÚ. Európske
diacich zbraÀov˘ch systémov, priãom je sa- ‰trukturálne fondy zamerané na v˘skum a
mozrejmé, Ïe v‰etky tieto modernizácie sa vy- v˘voj sú úplne vyuÏiteºné i pre takú ‰pecific-
konávajú v súlade so ‰tandardmi NATO. kú oblasÈ, akou je obranná, resp. bezpeãnost-
ná technika. ·ance firiem z oblasti v˘voja a
Tendencia k multinacionálnemu nasadzo- v˘roby obrann˘ch technológií by mohli byÈ
vaniu ozbrojen˘ch síl na rie‰enie vojensk˘ch dobré, pretoÏe v‰eobecne sa predpokladá, Ïe
i nevojensk˘ch konfliktov v rôznych regió- zbrojná v˘roba je zaloÏená na ‰piãkov˘ch
noch sveta si vyÏaduje, aby jednotlivé národ- technológiách, vyuÏiteºn˘ch i v civiln˘ch ap-
né ozbrojené sily mali poÏadovanú úroveÀ in- likáciách. Samozrejme, Ïe dotácie zo ‰truk-
teroperability a aby boli v‰estranne spôsobi- turálnych fondov EÚ nie sú zadarmo a nesú
lé v spoloãn˘ch operáciách. Takáto spoluprá- so sebou cel˘ rad povinností pre Ïiadateºa. V
ca je podmienená vysokou kvalitou mate- tejto súvislosti bude potrebné, aby sa subjek-
riálneho vybavenia ozbrojen˘ch síl, podieºa- ty zdruÏenia nenechali deprimovaÈ admini-
júcich sa na plnení spoloãn˘ch operácií. Za- stratívou, spojenou s manaÏmentom projek-
bezpeãovanie kvalitnej v˘zbroje a materiálu tov, ale aby chápali ‰trukturálne fondy ako
v rozmere vybavenia kompletn˘ch ozbroje- veºkorysú podporu z európskych fondov, kto-
n˘ch síl nemôÏe byÈ len otázkou akvizícií rá môÏe v˘razne pomôcÈ realizovaÈ dobré
formou nákupov. Pri uvaÏovaní o bilaterálnej podnikateºské zámery.
ãi koaliãnej spolupráci na v˘robe a zabezpe-
ãovaní potrieb vlastn˘ch ozbrojen˘ch síl je
akákoºvek spolupráca podmienená poÏadova-
nou kvalitou sluÏieb a kvalitou produkcie
národného obranného priemyslu.
Je objektívnou skutoãnosÈou, Ïe kvalitná
produkcia národného obranného priemyslu je
základn˘m aspektom exportného potenciálu
tejto produkcie. Kvalitná produkcia je zalo-
Ïená na v˘skume a v˘voji nov˘ch vysoko so-
fistikovan˘ch produktov a systémov. Spojo-
vacím ãlánkom tak˘chto sofistikovan˘ch
technológií sú smart mechatronické techno-
lógie zaloÏené na elektronike, informaãn˘ch
a komunikaãn˘ch progresívnych technoló-
giách, ktor˘ch Ïivotn˘ cyklus sa neustále
zniÏuje pod hranicu ‰tyroch rokov.
ZdruÏenie obranného priemyslu povaÏuje
za jednu z rozhodujúcich priorít svojho roz-
voja práve otázky rozvoja v˘skumu a v˘vo-
ja obrann˘ch technológií. Cieºom tohto ino-
vaãného rozvoja je dosiahnuÈ v rámci ZOP SR
trvalo funkãn˘ proces transformácie najnov-
‰ích poznatkov vedy, v˘skumu a v˘voja do
obrann˘ch technológií. K tomuto cieºu je po-
trebné aktivizovaÈ spoluprácu v˘robn˘ch sub-
jektov ZOP SR so subjektmi vedy a v˘sku-
mu v rámci zdruÏenia, ako aj v rámci akade-
mickej sféry v celej SR. Je to cesta vytvára-
nia inovaãn˘ch sietí v˘skumu a v˘voja. ZOP
SR má pred sebou nároãnú úlohu vytváraÈ
inovaãné siete zo subjektov zdruÏenia a z Poºná nemocnica na báze kontajnerov ISO 1C,
pracovísk vedy a v˘skumu v SR, rie‰iÈ legi- v˘robca Vojensk˘ opravárensk˘ podnik Trenãín, a.s.
slatívne zázemie pre ich budovanie a v nepo- Nemenej dôleÏitou oblasÈou rozvoja ZOP
slednom rade plniÈ úlohu centra pre koordi- SR je intern˘ rozvoj zdruÏenia a s ním spo-
náciu inovaãn˘ch aktivít v jednotliv˘ch ino- jené aktivity. Do oblasti vnútorného rozvoja
vaãn˘ch sieÈach. Prosperujúce inovaãné sie- zdruÏenia patrí koncepãná spolupráca s ìal-
te sa budú môcÈ zapájaÈ do tvorivého rie‰e- ‰ími záujmov˘mi zdruÏeniami v SR, pôsobia-
nia medzinárodn˘ch projektov, ão v˘znam- cimi v jednotliv˘ch odvetviach priemyselnej
ne prispeje k rozvoju na‰ej ekonomiky zalo- v˘roby. V‰eobecne je potrebné preferovaÈ
Ïenému na vedomostiach. Dosiahnutie opísa- zvy‰ovanie asociaãného povedomia, t. j. pro-
ného cieºového stavu vyÏaduje postupn˘ pre- fesionálne chápanie a presadzovanie identi-
chod na systematick˘ inovaãn˘ rozvoj v jed- ty ZOP SR, hºadanie nov˘ch aktívnych pro-
notliv˘ch subjektoch ZOP SR. Tento cieº striedkov na zlep‰ovanie efektívnej spolu-
okrem vlastn˘ch osvedãen˘ch postupov je práce v rámci zdruÏenia, aktívnej‰ie propago-
moÏné realizovaÈ predov‰etk˘m iniciatíva- vanie cieºov a v˘sledkov zdruÏenia, a to v
mi v zapájaní sa do medzinárodn˘ch projek- rámci SR i v rámci EÚ a alianãnej ‰truktúry
tov. ZOP SR chce v súãinnosti s MO SR v‰e- NATO.
stranne podporovaÈ iniciatívy na zapájanie sa
do rie‰enia projektov medzinárodného rozme- prof. Ing. Viktor FERENCEY, CSc.
ru. Je potrebné analyzovaÈ aj vlastné schop- viceprezident pre stratégiu
nosti na zapojenie sa do rie‰enia projektov v ZdruÏenie obranného priemyslu SR
29
O C H R A N A S T R A T E G I C K ¯ C H O B J E K T O V

Rozvoj technickej ochrany v oblasti bezpeãnosti na Slovensku pri‰iel niekoºko rokov po páde Ïeleznej opony.
SpoloãnosÈ Kelcom International Liptovsk˘ Mikulá‰, ktorej obchodné meno bolo od roku 2006 zmenené na
QUADRIQ, a. s., sa zaãala zaoberaÈ technickou ochranou majetku osôb a organizácií uÏ od roku 1991. Po viac neÏ
18 rokoch odbornej práce v oblasti bezpeãnosti na Slovensku naprojektovala a dodala desiatky rozsiahlych rie‰ení
komplexnej ochrany Strategick˘ch objektov obrannej infra‰truktúry. Podieºala sa na v˘stavbe bezpeãnostn˘ch
a kamerov˘ch systémov na diaºniciach, tuneloch i v mestách. V ãase masívnej v˘stavby priemyseln˘ch podnikov
vytvorila a dodala optimalizované rie‰enia bezpeãnosti, poÏiarnej bezpeãnosti a kamerov˘ch systémov pre mnoÏstvo
slovensk˘ch i medzinárodn˘ch firiem. S nárastom poÏiadaviek klientov, spoloãnosÈ vytvorila svoje testovacie
laboratórium, testovací polygón, 24-hodinov˘ hotline a ìal‰ie obchodno-technické zastúpenia na Slovensku.

Máme osemnásÈ rokov skúseností

s ochranou objektov
ZA ÚSPECHY VëAâÍME
KONTINUÁLNEMU ROZVOJU
PONÚKAN¯CH TECHNOLÓGIÍ
SpoloãnosÈ QUADRIQ, a. s., sa uÏ roky radí
medzi ‰piãku slovensk˘ch firiem poskytujúcich
sluÏby v oblasti ochrany objektov. UspieÈ v
konkurencii ìal‰ích firiem je otázkou správne-
ho v˘beru ponúkan˘ch technológií, umn˘m
rozvrhnutím komponentov a optimálnou inte-
gráciou do riadiaceho systému. V˘znamn˘m
faktorom, ktor˘ nám dopomáha byÈ vÏdy o
krok vpred je skutoãnosÈ, Ïe venujeme zv˘‰e-
nú pozornosÈ medzinárodn˘m trendom v oblas-
ti rozvoja bezpeãnostn˘ch technológií. Pravi-
deln˘mi stretnutiami s hlavn˘mi v˘robcami
technológií priamo v ich laboratóriách, vãasn˘m
pre‰koºovaním na‰ich technikov i bezpeãnost-
n˘ch manaÏérov a úãasÈou na medzinárodn˘ch
v˘stavách zabezpeãujeme vãasnú aktualizáciu
vylep‰ení a noviniek v oblasti bezpeãnostn˘ch,
ale aj in˘ch technológií. Následné preskú‰anie
v na‰om vlastnom laboratóriu alebo na testova-
com polygóne nám umoÏÀuje posúdiÈ systémy
z pohºadu na‰ich skúseností i z pohºadu poÏia-
daviek na‰ich zákazníkov.
Ing. Pavel Vrbiãan, predseda predstavenstva
a generálny riaditeº QUADRIQ, a.s.
OCHRANA STRATEGICK¯CH OBJEKTOV
OBRANNEJ INFRA·TRUKTÚRY
Vìaka dlhoroãn˘m skúsenostiam z oblasti
nasadzovania integrovan˘ch bezpeãnostn˘ch
systémov sa spoloãnosÈ QUADRIQ, a. s. zara-
dila medzi hlavn˘ch dodávateºov komplexn˘ch
bezpeãnostn˘ch rie‰ení. âasom vyvinula a zdo-
konalila bezpeãnostn˘ ‰tandard, ktor˘ zahrÀu-
je komplexné rie‰enie bezpeãnosti z pohºadu
optimálneho nasadenia technick˘ch prostried-
kov, organizaãn˘ch opatrení a prvkov riadenia
ºudsk˘ch zdrojov zainteresovan˘ch na ochrane
t˘chto objektov. Skúsenosti, ktoré boli získané
nasadzovaním a prevádzkovaním t˘chto
ochrann˘ch systémov, sa postupne pretavili na
komplex technick˘ch prostriedkov a opatrení,
neskôr nazvan˘ Integrovan˘ Bezpeãnostn˘ Sys-
tém a stali sa zákonnou normou platnou v Slo-
venskej republike.
NATO A CERTIFIKÁCIE PRE NA·U
SPOLOâNOSË QUADRIQ
Viaceré nami in‰talované systémy pracujú na
objektoch, ktoré majú v˘znam aj v rámci alian-
cie NATO. Vzhºadom na túto skutoãnosÈ mu-

Certifikát
NATO Confidential Krajsk˘ dopravn˘ in‰pektorát – dohºadové centrum kriÏovatiek, diaºnic, tunelov.

30
O C H R A N A S T R A T E G I C K ¯ C H O B J E K T O V

sia nasadzované systémy vyhovovaÈ aj medzi-

národn˘m ‰tandardom. V‰etko prebieha v sú-
lade s ostatn˘mi právnymi normami, najmä
v‰ak v oblasti ochrany utajovan˘ch skutoãnos-
tí, ale aj poÏiadaviek na bezpeãnosÈ práce a
ochranu zdravia a pod. Okrem nevyhnutne po-
Ïadovaného Potvrdenia o priemyselnej bez-
peãnosti, ktoré sme na Slovensku získali ako
prví, sme ãasom získali aj potvrdenie – certi-
fikát NATO CONFIDENTIAL, ktor˘ nám
umoÏÀuje manipulovaÈ s utajovan˘mi skutoã-
nosÈami v pôsobnosti NATO.
Od júla 2004 sme registrovaní Úradom pre
obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne
overovanie kvality, ako oficiálny dodávateº ob-
rannej infra‰truktúry pre ãlenské krajiny NATO.
V roku 2007 v Bruseli sa uskutoãnil slávnost-
n˘ podpis rámcovej zmluvy (Basic Order Ag-
reement) medzi na‰ou spoloãnosÈou QUA-
DRIQ, a. s., a agentúrou NC3A (NATO Con-
sultation, Command and Control Agency). Uza- V˘stava Arms&Security, Kyjev 2009 – stretnutie so zástupcom ministra vnútra Ukrajiny.
vretím predmetnej zmluvy sa na‰a spoloãnosÈ
QUADRIQ, a. s., stala prvou slovenskou fir- HISTORICKÉ MͪNIKY V¯VOJA SPOLOâNOSTI QUADRIQ, A. S.
mou, ktorá sa zaradila do databázy NC3A. Táto
agentúra sa v˘znamnou mierou podieºa na vyuÏí- 1991 – Vzniká spoloãnosÈ KELCOM International Liptovsk˘ Mikulá‰, a. s., ako lokálny zástup-
vaní spoloãne financovan˘ch zdrojov NATO. ca kanadskej spoloãnosti KELCOM pre región Liptov a Orava na trhu zabezpeãovacích systémov
1993 – Snaha, ‰ikovnosÈ a odvaha priviedla mladú spoloãnosÈ pred brány Bojnického zámku.
MEDZINÁRODNÉ OBCHODNÉ AKTIVITY Prv˘ „miliónov˘“ kontrakt sa stáva prvou v˘znamnou referenciou, ktorá zaãína otváraÈ dvere k
ìal‰ím zákazníkom
Vzhºadom na obrovské mnoÏstvo skúsenos- 1995 – SpoloãnosÈ sa stáva víÈazom konkurzu na dodávku integrovaného zabezpeãovacieho sys-
tí pri návrhu a realizácii bezpeãnostn˘ch sys- tému pre vtedaj‰í Benzinol, a. s. (dnes SLOVNAFT, a. s., ãlen skupiny MOL). Úspe‰né zvládnutie
témov zo Slovenska, vyuÏili sme moÏnosÈ roz- tejto úlohy je impulzom pre prudk˘ rozvoj spoloãnosti a v nasledujúcich 6 rokoch buduje ìal‰ích
‰íriÈ svoje aktivity aj do zahraniãia. V spoluprá- sedem rozsiahlych zabezpeãovacích komplexov na strategicky v˘znamn˘ch objektoch ‰tátu
ci so skupinou DIRICKX sme viackrát prezen- 2001 – SpoloãnosÈ sa stáva jedn˘m z najv˘znamnej‰ích dodávateºov bezpeãnostn˘ch technoló-
tovali na‰e schopnosti na v˘stavách v Bruseli gií a v˘nosy prv˘ raz v jeho histórii prekroãili 100 mil. SKK a otvárajú sa mu ìal‰ie trhy v oblas-
(orientované k potrebám NATO), na v˘stavách ti komplexnej ochrany objektov s vy‰‰ími rizikami
v regióne Blízkeho v˘chodu – v Dubaji (zame- 2002 – V snahe spojiÈ víziu majiteºov s potrebami klientov a predstavami zamestnancov bol zave-
rané na ochranu letísk) a na v˘stavách v Kyje- den˘ systém riadenia kvality podºa ISO 9001:2000 a získan˘ certifikát riadenia kvality pre projek-
ve, kde sme prezentovali nበpotenciál v oblas- ciu, dodávku a údrÏbu systémov na komplexnú ochranu objektov s vy‰‰ími rizikami
ti ochrany kritickej infra‰truktúry. Zúãastnili 2003 – Zisk potvrdenia o priemyselnej bezpeãnosti od Národného bezpeãnostného úradu SR na
sme sa niekoºk˘ch tendrov a v súãasnosti pre- dodávku systémov ochrany dôleÏit˘ch objektov ‰tátu
biehajú rokovania v technologicko-koncepãnej 2004 – SpoloãnosÈ s ruãením obmedzen˘m sa transformovala na akciovú spoloãnosÈ
rovine. ZároveÀ veríme, Ïe v blízkom ãase sa 2005 – SpoloãnosÈ sa stáva súãasÈou skupiny DIRICKX Groupe
nám podarí úspe‰ne zhodnotiÈ na‰e skúsenos- 2006 – SpoloãnosÈ zmenila obchodné meno na QUADRIQ, a. s., aby sa jednoznaãne profilova-
ti aj na trhoch mimo Slovenskej republiky. la na trhu komplexnej bezpeãnosti
2007 – Zv˘‰ená orientácia aktivít spoloãnosti na komerãn˘ a zahraniãn˘ trh
Ing. Pavel VRBIâAN 2008 – Modernizované Integrované bezpeãnostné systémy na báze IP boli úspe‰ne in‰talované
Predseda predstavenstva a generálny riaditeº na viacer˘ch objektoch
spoloãnosti QUADRIQ, a. s. 2009 – SpoloãnosÈ QUADRIQ získala Certifikát NATO Confidential

31
O Z B R O J E N É S I L Y
Nové rádiostanice
pre Ozbrojené sily SR
V tlaãi sa v poslednom období objavilo niekoºko ãlánkov na tému rádiostaníc izraelskej v˘roby, ktoré boli
nakúpené pre Ozbrojené sily SR. Hodnotenie tohto ãinu vyznieva v ãlánkoch znaãne pejoratívne.
Je to naozaj tak? Parlamentn˘ kuriér k tejto téme oslovil doc. Ing. Oldfiicha ONDRÁâKA, PhD.
a doc. Ing. Petra PODHORANSKÉHO, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Rádiostanice sú v ãlánkoch hodnotené ako
hraãkárske, pretoÏe vraj nie sú kompatibilné
s in˘mi stanicami pouÏívan˘mi v armádach
NATO. Rozumejme americk˘mi, francúzsky-
mi alebo nemeck˘mi a in˘mi. Ako to je vlast-
ne s kompatibilitou rádiostaníc?
Doc. Ing. Oldfiich Ondráãek, PhD.: Odbor-
ne sa tejto vlastnosti hovorí interoperabilita. To
znamená schopnosÈ vzájomnej komunikácie. Sku-
toãnosÈ je taká, Ïe akákoºvek z uveden˘ch rádio-
staníc, a takisto izraelská rádiostanica, je vzájom-
ne interoperabilná v analógovom reÏime. Je to zá-
kladn˘ reÏim krátkovlnn˘ch a veºmi krátkovln-
n˘ch rádiostaníc. Napríklad pri VKV staniciach
je to reÏim frekvenãnej modulácie, odborne aj na-
z˘vanej F3. Interoperabilita v analógovom reÏi-
me bola prakticky preukázaná skú‰kami so v‰et-
k˘mi uveden˘mi stanicami, dokonca aj s pouÏí-
van˘mi stanicami sovietskej v˘roby.
Preão je teda interoperabilita spochybÀovaná?
Doc. Ing. Peter Podhoransk˘, PhD.: V in˘ch
reÏimoch ãinnosti sú v‰etky spomenuté rádiosta-
nice neinteroperabilné. To znamená, Ïe americ-
ké rádiostanice nie sú interoperabilné s francúz-
skymi ani s ostatn˘mi spomenut˘mi, francúzske
so stanicami in˘ch v˘robcov a takisto izraelské
s in˘mi rádiostanicami. Je to základn˘ atribút
bezpeãnosti rádiov˘ch sietí. Vo väã‰ine prípa-
dov je priamo neÏiaduce, aby rádiové siete, aj na
taktickej úrovni v rôznych ozbrojen˘ch silách
boli transparentne prepojiteºné. Napokon zna-
menalo by to úplné preÈaÏenie rádiov˘ch pásiem.
Preão boli vybraté práve izraelské rádiostani-
ce?
Doc. Ing. Oldfiich Ondráãek, PhD.: V˘ber rá-
diovej technológie na zabezpeãenie taktick˘ch ko-
munikácií vyÏaduje zásadné rozhodnutie, ktoré
32
S R
V tlaãi bola tieÏ zverejnená informácia o zabu-
dovávaní rádiostaníc do zastaran˘ch bojo-
v˘ch vozidliel. Ak˘ zámer sa sledoval s takou-
to zástavbou?
Doc. Ing. Oldfiich Ondráãek, PhD.: Rádios-
tanice slúÏia na komunikáciu medzi veliteºmi a
jednotkami v mierov˘ch aj vo vojnov˘ch operá-
ciách. To znamená, Ïe je ich potrebné umiestniÈ,
tj. integrovaÈ aj do bojovej techniky. K stavu
spomenut˘ch bojov˘ch vozidiel sa nevieme kom-
plexne vyjadriÈ, ale bojové vozidlá, do ktor˘ch
boli rádiostanice zabudované v minulom roku, sú
v dobrej kondícii. Veì väã‰ina nemá najazdené
viac ako 6 000 km. Pokiaº je nám známe, koncep-
cia BVP je medzi pásov˘mi vozidlami doposiaº
neprekonaná. PouÏitie pásov˘ch vozidiel v pú‰t-
nych podmienkach a v teréne s ÈaÏkou zjadnos-
Èou je naìalej v˘hodnej‰ie ako pouÏitie koleso-
v˘ch vozidiel. Majú lep‰iu priechodnosÈ. Na-
opak kolesové transportéry sú r˘chlej‰ie na dob-
r˘ch povrchoch.
musí zohºadniÈ viaceré poÏiadavky. Spravidla je
to súhrn poÏiadaviek, ktoré zahrnujú operaãné, âo teda priniesla zmena komunikaãnej tech-
technické a ekonomické parametre. nológie?
Medzi operaãné parametre patrí moÏnosÈ vy- Doc. Ing. Peter Podhoransk˘, PhD.: Zabu-
tvárania potrebného mnoÏstva rádiov˘ch sietí v dovanie rádiostaníc, vnútorného spojenia a vozid-
priestore operácie tak, aby sa vzájomne neovplyv- lovej v˘bavy jednotlivca do bojov˘ch vozidiel ich
Àovali. Jednou z v˘hod zvolenej technológie je zásadn˘m spôsobom modernizovalo. Táto moder-
pouÏitie tzv. ortogonálnych frekvencií, ktoré nizácia sa dá prirovnaÈ v˘mene avioniky v lietad-
umoÏÀujú vytváranie dostatoãného mnoÏstva rá- lách. Priná‰a úplne nové moÏnosti a novú bezpeã-
diov˘ch sietí pracujúcich na malom priestore. nosÈ v mobilnom spojení.
Presné parametre sú v‰ak dôverné, a nie je moÏ-
né ich publikovaÈ.
Medzi technické parametre patrí r˘chlosÈ pre-
nosu dát. R˘chlosÈ prenosu dát do 115 kbit/s s rôz-
nymi módmi prenosu a rôznym zabezpeãením je
v súãasnej dobe maximum, ão sa dá v pásme
VKV dosiahnuÈ. To znamená, Ïe tento parameter
je jeden z najlep‰ích na svete. Splnenie noriem
Stanag, ktoré sú normami NATO a splnenie no-
riem MIL STD, ktoré sú normami americkej ar-
mády, je takisto veºmi dôleÏité.
Ekonomické parametre sú dôleÏité a treba po-
vedaÈ, Ïe sú v prípade izraelsk˘ch rádiostaníc
najlep‰ie.
Keì porovnáte ‰piãkové rádiostanice pracujú-
ce v jednom frekvenãnom pásme, ão ich spá-
ja a ão rozdeºuje?
Doc. Ing. Peter Podhoransk˘, PhD.: Vezmi-
te dvoch v˘robcov ‰piãkov˘ch automobilov. Vy-
rábajú automobily, ktoré spæÀajú parametre po-
trebné pre cestnú premávku. Majú rovnaké pneu-
matiky, volant, brzdy, podobné svetlá, spotrebo-
vávajú naftu alebo benzín. Ak v‰ak chcete medzi
nimi vymeniÈ motor, nejde to. Majú inú kon-
‰trukciu a predsa dávajú automobilom pohyb.
Takto je to aj s rádiostanicami. Majú vlastné tech-
nické rie‰enie prijímaãov a vysielaãov.
O B R A N A S L O V E N S K A
Rok 2009 bol aj rokom kvalitnej práce a úspechov Úradu pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne
overovanie kvality so sídlom v Trenãíne. Bol to najzloÏitej‰í rok vo viac ako päÈroãnej ãinnosti úradu ‰tátnej
správy, ale aj veºmi úspe‰n˘ z hºadiska vnútro‰tátnych a najmä medzinárodn˘ch aktivít, ktoré úradu
vypl˘vajú zo zákona ã. 11/2004 Z. z. o obrannej ‰tandardizácii, kodifikácii a ‰tátnom overovaní kvality
v˘robkov a sluÏieb na úãely obrany v znení zákona ã. 277/2009 Z. z. (ìalej len „zákon“).
Tak ako cel˘ rezort Ministerstva obrany
Slovenskej republiky, aj Úrad pre obrannú
‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overova-
nie kvality (ìalej len „úrad“) pocítil dôsled-
ky ekonomickej krízy zníÏením rozpoãto-
v˘ch prostriedkov verejnej správy na svoju
ãinnosÈ a dotklo sa nás aj zníÏenie poãtov za-
mestnancov o 20 %. Napriek t˘mto skutoã-
nostiam zamestnanci, z ktor˘ch sa podstatná
ãasÈ profesionálne zaoberá manaÏérstvom
kvality, povaÏovali zv˘‰enie kvality ãinnos-
ti úradu za otázku profesionálnej cti a prestí-
Ïe. Preto sa úrad prihlásil do súÈaÏe o Národ-
nú cenu Slovenskej republiky za kvalitu 2009
a získal ocenenie zlep‰enia v˘konnosti v ka-
tegórii C 1 – organizácie ‰tátnej správy (bez
rozdielu veºkosti). ÚãasÈ v súÈaÏi povaÏuje-
me za najlep‰í spôsob dosiahnutia ‰piãkovej
v˘konnosti ná‰ho úradu a preto pripravujeme
prihlá‰ku do súÈaÏe aj v roku 2010. ManaÏ-
ment i zamestnancov úradu pozitívne moti-
vovalo piate v˘roãie zriadenia úradu, ktoré
sme si pripomenuli 1. mája 2009 spoloãne so
vstupom Slovenskej republiky do NATO a
Európskej únie.
Zlep‰enie v˘konnosti úradu znamenalo
skvalitnenie legislatívneho prostredia pre v˘-
kon obrannej ‰tandardizácie, kodifikácie a
‰tátneho overovania kvality zákonom ã. 277
z 19. júna 2009, ktor˘m sa mení a dopæÀa zá-
kon. Znamenalo skvalitnenie intern˘ch nor-
matívnych aktov Ministerstva obrany Slo-
venskej republiky a samotného úradu, ktoré
sa t˘kajú „triády ãinností“ a stali sa zároveÀ
predpokladom pre kvalitnej‰ie v˘kony za-
mestnancov voãi na‰ím zákazníkom. Mimo-
riadny v˘znam pre rezort mala konferencia
Azimut NATO
Podmienky a v˘sledky zahraniãnej spolupráce
„Obranná ‰tandardizácia, kodifikácia, ‰tát-
ne overovanie kvality a ich ìal‰ie uplatnenie
v rezorte Ministerstva obrany Slovenskej re-
publiky“, ktorú úrad organizoval v súãinnos-
ti s Generálnym ‰tábom ozbrojen˘ch síl Slo-
venskej republiky a Akadémiou ozbrojen˘ch
síl gen. M. R. ·tefánika v L. Mikulá‰i kon-
com novembra minulého roka. Vo svojich
záveroch sformovala úlohy pre perspektívny
a efektívny model uplatÀovania ‰tandardizá-
cie, kodifikácie a overovania kvality v rezor-
te.
Úrad v uplynulom roku, v súlade so záko-
nom, úzko spolupracoval s centrálnymi or-
gánmi NATO, príslu‰n˘mi orgánmi ãlen-
sk˘ch krajín NATO a príslu‰n˘mi orgánmi
spolupracujúcich krajín. Program zahraniã-
n˘ch aktivít, napriek obmedzeniu finanãn˘ch
prostriedkov, bol bohat˘ a v˘znamne podpo-
roval úspe‰né rie‰enie odborn˘ch problémov
aliancie a najmä Slovenskej republiky. Akti-
vity mali zásadn˘ prínos pri plnení jej spoje-
neck˘ch úloh v alianãnom zoskupení NATO,
ako i v rámci Európskej únie, ale znamenali
aj medzinárodnú podporu slovenského obran-
ného priemyslu. Prispeli k pozitívnemu po-
hºadu zahraniãn˘ch partnerov na Slovenskú
republiku, jej hodnovernosÈ a partnerskú spo-
ºahlivosÈ.
V˘znamn˘m krokom úradu bol podpis Do-
hody o vzájomnom uznávaní ‰tátneho overo-
vania kvality s JuÏnou Kóreou, ktorá je dô-
leÏit˘m investorom na Slovensku i v Európ-
skej únii. ëalej boli vykonané rokovania k
memorandám o porozumení s ministerstva-
mi obrany USA a Izraela, od ktor˘ch oãaká-
vame nemal˘ ekonomick˘ prínos pre republi-
ku v súvislosti s dohodou o vzájomnom bez-
platnom vykonávaní ‰tátneho overovania
kvality. Rokovania budú pokraãovaÈ aj v tom-
to roku, kedy je aj predpoklad podpísania
memoránd.
Prezentácia úradu pre slovensk˘ch poslan-
cov Európskeho parlamentu priblíÏila odbor-
nú ãinnosÈ úradu a ukázala jeho poslanie v
rámci Európskej agentúry pre vyzbrojovanie
(EDA) a v ‰truktúre orgánov NATO (CNAD).
Mimoriadny v˘znam mala pre poslancov za-
oberajúcich sa problematikou európskej bez-
peãnosti. Bola pokraãovaním náv‰tevy úra-
du b˘val˘m poslancom Európskeho parla-
mentu Milo‰om Kotercom, súãasnou poslan-
kyÀou Katarínou Neveìalovou a pokraãova-
ním úspe‰ne nadviazan˘ch pracovn˘ch kon-
taktov. Vysoko pozitívne hodnotíme aj spo-
luprácu a vzájomnú informovanosÈ s úradom
stáleho predstaviteºa Slovenskej republiky
pri NATO a osobne s veºvyslancom Franti‰-
kom Ka‰ick˘m.
V oblasti obrannej ‰tandardizácie po-
kraãovalo úspe‰né prijímanie a implementá-
cia ‰tandardizaãn˘ch dokumentov, trvalé a
cielené zvy‰ovanie úrovne interoperability
ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky v zmys-
le na‰ich spojeneck˘ch záväzkov. Cel˘ pro-
ces intenzívne podporovali zamestnanci úra-
du a svojimi zahraniãn˘mi aktivitami pri-
speli k úspe‰nej ãinnosti centrálnych orgánov
NATO, najmä na príprave novej direktívy
AAP-3(J) upravujúcej politiku obrannej ‰tan-
dardizácie NATO. Táto direktíva vyÏiada v
roku 2010, prípadne nasledujúcom, zmenu
slovenskej legislatívy a súvisiacich intern˘ch
normatívnych aktov rezortu obrany.
Ocenením aktívneho podielu zamestnan-
cov úradu na plnení úloh MSHT/EDA bola
organizácia Standardization Management
Workshop, pod zá‰titou EDA, ktor˘ sa konal
8. a 9. septembra 2009 v Bratislave. ZároveÀ
bol príleÏitosÈou na vzdelávanie personálu
rezortu obrany a mimorezortn˘ch organizá-
Z odovzdávania cien v rámci súÈaÏe o Národnú cenu SR
za kvalitu 2009.
cií o najnov‰ích úlohách a trendoch obrannej
‰tandardizácie na európskej úrovni s väzbou
na obrann˘ priemysel. V tejto súvislosti, v sú-
ãinnosti so SÚTN, pripravuje úrad imple-
mentáciu Európskej smernice na selektova-
nie a pouÏívanie materiálov˘ch obrann˘ch
‰tandardov v projektovom riadení a v akvi-
zícii.
Medzinárodné aktivity zamestnancov ko-
difikaãného systému zabezpeãili jeho reál-
nu kompatibilitu s kodifikaãn˘m systémom
NATO a zároveÀ prispeli k jeho rozvoju a
skvalitÀovaniu národnej i alianãnej databázy.
Alianãná prevádzka kodifikaãného systému
zaistila pre Slovenskú republiku a jej obran-
n˘ priemysel priestor pre v˘robcov a dodá-
vateºov na trhoch v ãlensk˘ch krajinách
NATO i v spolupracujúcich krajinách cestou
33

zaraìovania slovensk˘ch v˘robkov, v˘robcov
a dodávateºov do medzinárodnej databázy
pre logistickú podporu. ZároveÀ zabezpeãi-
la prístup slovensk˘ch ozbrojen˘ch síl, v˘rob-
cov a dodávateºov ku kodifikovan˘m poloÏ-
kám alianãnej databázy, do kodifikaãn˘ch
ãíselníkov v slovenskom jazykovom prostre-
dí a pouÏívanie referencií pre vlastné potre-
by.
Centrálny kodifikaãn˘ orgán NATO osobit-
ne ocenil postup Slovenskej republiky k spo-
lupráci s Ruskou federáciou formou podpísa-
nia „Dohody o spolupráci v oblasti kodifiká-
cie“ s Rosoboronoexportom, v ktorej sa de-
klaruje záujem oboch strán dohody spolupra-
covaÈ pri kodifikácii v˘robkov sovietskeho a
ruského pôvodu na úãely obrany pri zabez-
peãovaní jednotnej a presnej identifikácie
poloÏiek zásobovania v súlade s pravidlami
Zmyslom ãlenstva v NATO je aj zachovaÈ slobodu a bezpeãnosÈ pre v‰etk˘ch, nielen ãlenov,
ktorí vyznávajú spoloãné hodnoty demokracie a ºudsk˘ch práv. Je to roz‰írenej‰í zmysel,
no obsaÏnej‰ie uÏ v nasledujúcom rozhovore s vedúcim stálej delegácie NRSR
v Parlamentnom zhromaÏdení NATO a podpredsedom V˘boru NRSR pre obranu a bezpeãnosÈ
Jánom KOVARâÍKOM a redaktorkou Annou Komovou.
Obrana a bezpeãnosÈ teraz
v ‰ir‰ích súvislostiach
34
a postupmi kodifikaãného systému NATO.
Slovensko sa stalo prvou krajinou spomedzi
ãlenov NATO, ktoré formou dohody o spo-
lupráci získalo garanciu kodifikaãn˘ch úda-
jov z Ruskej federácie s poÏadovanou kvali-
tou a kontaktmi na reálnych v˘robcov.
Zahraniãné aktivity v oblasti ‰tátneho ove-
rovania kvality, okrem podielu na príprave
vy‰‰ie uveden˘ch medzinárodn˘ch dohôd,
podporili ìal‰í rozvoj medzinárodnej evaluá-
cie ‰tátneho overovania kvality a spolupráce
v oblasti obstarávania tovarov a sluÏieb na
úãely obrany. V rámci pracovnej skupiny
WG 2 pre kvalitu v centrále NATO, pri kon-
ferenciách organizovan˘ch európskou po-
boãkou Centrálnej agentúry na obstarávanie
produktov, ako aj pred zástupcami minister-
stva obrany USA bola deklarovaná spôsobi-
losÈ Slovenskej republiky, zastúpenej na‰ím
úradom, profesionálne realizovaÈ ‰tátne ove-
rovanie kvality podºa ‰tandardizaãnej doho-
dy STANAG 4107. Okrem toho zástupcovia
úradu prejavili aktivitu pri definovaní poÏia-
daviek na databázov˘ model pre ‰tátne ove-
rovanie kvality v pracovnej skupine NATO,
a pri príprave novej edície alianãnej publiká-
cie pre vzájomné ‰tátne overovanie kvality
medzi ‰tátmi NATO
ZároveÀ, v súlade so ‰tandardizaãn˘mi do-
hodami pre overovanie kvality, úrad v roku
2009 zrealizoval ‰esÈ Ïiadostí na ‰tátne ove-
rovanie kvality v prospech ãlensk˘ch ‰tátov
NATO sa snaÏí o plnenie bezpeãnostnej
úlohy a rozvíjanie úãinnej spolupráce nie-
len medzi európskymi organizáciami ale aj
smerom k USA, ako sa do bezpeãnostn˘ch
aktivít zapája Slovenská republika od vstu-
pu do NATO?
Slovenská republika uÏ v predvstupovom
období prijala niekoºko záväzkov, ktoré bolo
potrebné splniÈ nato, aby sa vôbec mohla staÈ
ãlenom tejto organizácie. Rovnako, ako ãle-
novi nám z ná‰ho ãlenstva vypl˘vajú nielen
v˘hody, ale aj povinnosti, ktoré si, podºa môj-
ho názoru dobre a zodpovedne plníme. Samo-
zrejme, nie je to len o záväzkoch, ale predo-
v‰etk˘m o vedomí, Ïe ako ãlen NATO chce-
me prispievaÈ k cieºom, ktoré si táto organi-
zácia prostredníctvom svojich ãlensk˘ch ‰tá-
tov zadefinovala. Preto sa na‰a ãinnosÈ dá opí-
saÈ v intervale od na‰ej kaÏdodennej úãasti na
rozhodovaní a fungovaní NATO aÏ po úãasÈ
na aktivitách krízového manaÏmentu, vráta-
ne operácií.
NATO pre v˘stroj, muníciu a mobilnú tech-
niku dodávan˘ch zo Slovenskej republiky.
Úrad uplatnil osemnásÈ Ïiadostí o ‰tátne ove-
rovanie kvality voãi ãlensk˘m ‰tátom NATO
v obdobn˘ch komoditách, ktoré sa dodávajú
do ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky. Uve-
dené aktivity sú v˘sledkom nároãnej a kva-
lifikovanej práce, ktorej v˘znamnou pridanou
hodnotou je i akceptácia Slovenskej republi-
ky v oblasti overovania kvality v prostredí ãle-
nov Aliancie NATO a spolupracujúcich kra-
jín.
Ing. Emil KO·ÚT
riaditeº
Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu,
kodifikáciua ‰tátne overovanie kvality
so sídlom v Trenãíne
Martina Rázusa 7
P. O. BOX 61
911 01 TRENâÍN
0960/338 900, 0903/824 944
emil.kosut@mil.sk
www.uosksok.sk
Aké sú kolektívne ciele a spolupráca na ich
napæÀaní?
Kolektívne ciele NATO sú dané uÏ pôvod-
n˘m zámerom, ktor˘ bol sledovan˘, keì
NATO vzniklo – obrana a ochrana spojen-
cov v zmysle v‰etci za jedného, jeden za
v‰etk˘ch – ak môÏem t˘mto heslom opísaÈ
ãlánok 5 Washingtonskej zmluvy. Ale nie je
to len o kolektívnej obrane, je to o ‰írení hod-
nôt mieru a demokracie, je to o spoloãn˘ch
hodnotách, ktoré ãlenské ‰táty vyznávajú. V
priebehu ãasu sa ciele NATO roz‰irovali a
dnes je to nielen obranné vojenské zoskupe-
nie, ale zoskupenie, ktoré poskytuje aj hu-
manitárnu pomoc, pomoc pri rozvoji ‰tátov
atì. Spolupráca existuje na v‰etk˘ch úrov-
niach v rámci centrály NATO v Bruseli, na
ão existuje veºké mnoÏstvo formátov, záro-
veÀ existujú veºmi silné bilaterálne a multi-
laterálne vzÈahy medzi ãlenmi aj v ‰ir‰om
meradle NATO.
N Á R O D N Á R A D A
Rozvojom európskej bezpeãnosti a obran-
nej identity v rámci Aliancie by sa mala za-
bezpeãovaÈ aj stabilita medzi ãlenmi, ako
sa to prejavuje v bezpeãnostnej politike
Slovenska?
Bezpeãnostná politika SR je moÏno viac
ako iné priamo ovplyvnená na‰im vstupom do
NATO. Jednak sme museli uskutoãniÈ na-
ozaj masívnu a zásadnú reformu ná‰ho obran-
ného sektora, v podstate vytvoriÈ nové ozbro-
jené sily Slovenskej republiky a museli sme
sa adaptovaÈ na nové podmienky – na zme-
nu plánovania spojenú s teritoriálnou obranou
na plánovanie v zmysle kolektívnej obrany.
Získavame novú expertízu, nov˘ch exper-
tov, prebrali sme nové postupy. Dovolím si
povedaÈ, Ïe bezpeãnostná politika SR urobi-
la veºk˘ krok vpred, a to nielen kvantitatív-
ny, ale aj kvalitatívny. Cel˘ tento trend sa od-
ráÏa ako v jednotliv˘ch rozhodnutiach ‰tátu
o pôsobení na medzinárodnom poli v oblas-
ti bezpeãnostnej a obrannej politiky, tak aj v
dokumentoch, ktoré boli po roku 2000 masív-
ne prepracované a reflektujú súãasné trendy
a potreby.
Zv˘‰ila sa aj vojenská schopnosÈ Slovenska
kolektívne konaÈ, alebo ide viac o udrÏa-
nie zodpovedajúcej vojenskej sily?
Urãite sa zv˘‰ila vojenská schopnosÈ pre
kolektívne konanie. Interoperabilita je jedno
z ãarovn˘ch slov na pôde Aliancie, predov‰et-
k˘m ão sa t˘ka pôsobenia ozbrojen˘ch síl
mimo územia SR a uÏ spomínan˘m precho-
dom od teritoriálnej obrany ku kolektívnej.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky sa mu-
seli adaptovaÈ na nové podmienky a keìÏe
sme splnili podmienky na vstup do NATO,
znamená to aj, Ïe sme dokázali dosiahnuÈ
poÏadované ciele aj v tejto oblasti. Na‰a úãasÈ
spoloãne s in˘mi spojencami na operáciách
Aliancie a hodnotenie tejto úãasti sú toho
jasn˘m dôkazom.
Európski spojenci sa rozhodli prevziaÈ na
seba väã‰iu zodpovednosÈ v oblasti bez-
peãnosti a obrany, ão to znamená pre Slo-
vensko?
Tak ako aj pre na‰ich spojencov v Alian-
cii je to predov‰etk˘m záväzok pristupovaÈ k
plneniu cieºov v tejto oblasti e‰te zodpoved-
nej‰ie. To si vyÏaduje okrem flexibility i ne-
malé nároky na zdroje – finanãné a personál-
ne predov‰etk˘m. V ãase krízy v‰etky ãlen-
ské ‰táty bojujú so zniÏovaním rozpoãtov na
obranu. To je fakt, ktorému sa treba prispô-
sobiÈ, a preto je potrebné ão najviac optima-
lizovaÈ svoju ãinnosÈ a e‰te jasnej‰ie si stano-
viÈ stratégie na dosiahnutie deklarovan˘ch
záväzkov. Je to nároãn˘ proces, bez ktorého
v‰ak v krátkodobom a strednodobom horizon-
te nemáme ‰ancu na reálne plnenie toho, ão
sme deklarovali.
Na ão v‰etko netreba zabúdaÈ pri roz‰iro-
vaní mierovej politiky ako aj zvy‰ovaní
bezpeãnosti a stability, ak˘ je ‰ir‰í cieº pre
‰táty NATO a ão z toho a musí viac pre-
hlbovaÈ práve na Slovensku?
Ten najv‰eobecnej‰í a naj‰ir‰í cieº NATO
je rovnako ako pre OSN jasn˘ – mier a sta-
bilita vo svete. NATO v ãase globalizácie
nemôÏe uvaÏovaÈ o stabilite a mieri len pre
svojich ãlenov, pretoÏe v˘voj v in˘ch, ãasto
S R
vzdialen˘ch ãastiach sveta nás uÏ bezpro-
stredne ovplyvÀuje. Staãí sa pozrieÈ na export
terorizmu z takzvan˘ch upadajúcich ‰tátov,
obchod s drogami a ºuìmi. Dovolím si pove-
daÈ, Ïe Slovensko v tomto za tie roky poma-
ly dospieva a nielen politici, ale aj obyvate-
lia Slovenska si uvedomujú potrebu angaÏo-
vaÈ sa pri stabilizácii regiónov aj mimo euro-
atlantického priestoru. DôveryhodnosÈ, kto-
rú majú na‰e ozbrojené sily to dokazuje.
Osobne si myslím, Ïe je e‰te ão zlep‰ovaÈ –
kaÏdoroãne klesajúce v˘davky na obranu ako
aj nedostatoãné logistické zabezpeãenie, ãi
neochota niektor˘ch politick˘ch predstavite-
ºov ãasto pramení v ºahostajnosti k politike,
ktorá priamo nezískava hlasy.
DôleÏit˘ je dialóg, vieme ho viesÈ? Pomá-
ha prekonávaÈ konflikty?
Sme plnohodnotn˘m a plnoprávnym ãle-
nom NATO a ako viete, NATO je zaloÏené vo
svojom rozhodovaní na princípe konsenzu –
teda Ïiadne hlasovanie a prehlasovanie ale-
bo väã‰inov˘ názor, ale dohoda. Slovensko uÏ
svojou históriou a povahou je primárne za
mierové rie‰enie sporov, my sme nikdy ne-
mali veºké tendencie k okamÏit˘m ozbroje-
n˘m rie‰eniam. Preto aj na pôde Aliancie
presadzujeme túto politiku a rovnako ostat-
né ãlenské ‰táty NATO. Ozbrojen˘ konflikt
je to posledné, ão ãlenské ‰táty Aliancie chcú.
To treba maÈ na pamäti.
Aké sú názory na ãlenstvo Slovenska v
NATO podarilo sa nám zaãleniÈ bez v˘raz-
nej‰ích ÈaÏkostí?
Ako som uÏ spomenul, áno, sme plnohod-
notn˘m a plnoprávnym ãlenom Aliancie.
Na‰a úãasÈ na aktivitách NATO, na‰e prí-
spevky, aj v súãasnosti plánované zv˘‰enie
na‰ej úãasti v operácii ISAF, ãi vyváÏené pô-
sobenie v KFOR sú dôkazom toho, Ïe sme in-
tegrálnou súãasÈou NATO. Veºmi dobr˘m
príkladom toho sú aj náv‰tevy predstaviteºov
NATO na najvy‰‰ej úrovni, ãi nedávne roko-
vanie ministrov obrany ãlensk˘ch ‰tátov
NATO v Bratislave. Na‰e ãlenstvo v NATO
je aj z pohºadu ºudí, ktorí s touto problema-
tikou denne prichádzajú pracovne do styku uÏ
vnímané ako kaÏdodenná, niekedy snáì aÏ ru-
tinná práca.
Aké sú oãakávania z na‰ej aktivity, dá sa
uvaÏovaÈ okrem bezpeãnosti a obrany aj o
in˘ch formách spolupráce napríklad v ob-
lasti pomoci pri Ïiveln˘ch a in˘ch katastro-
fách?
Áno, ako som uviedol, v súãasnosti NATO
nie je primárne vojenská organizácia, ale viac
politická. Rozsah typov operácií ozbrojen˘ch
síl NATO, rovnako ako kapacity civilného
krízového manaÏmentu zah⁄Àajú v sebe aj
spôsobilosti na akútnu pomoc pri humanitár-
nych alebo prírodn˘ch katastrofách. Nezabú-
dajme na pirátstvo ako fenomén star˘ tisícro-
ãia, ktor˘ v‰ak v súãasnosti spôsobuje také
problémy, Ïe Aliancia sa rozhodla nasadiÈ
svoje prostriedky a pouÏiÈ svoje zdroje na eli-
mináciu hrozieb z neho vypl˘vajúcich. Vzde-
lávanie a v˘cvik bezpeãnostn˘ch síl v ‰tátoch,
ktoré sa zotavujú z konfliktov a pokú‰ajú sa
odznova vybudovaÈ svoju ‰tátnosÈ je ìal‰ím
príkladom. A takto by som mohol pokraão-
vaÈ. âiÏe Aliancia dnes nie je len o vojne a
ozbrojen˘ch konfliktoch, je to organizácia,
ktorá má ambíciu pomáhaÈ tam, kde je to pre
jej ãlenské ‰táty a nielen pre ne potrebné.
Hodnotíte na‰e spojenectvo a zaãlenenie do
severoatlantickej aliancie ako dobr˘ krok?
Urãite. K ãlenstvu v Aliancii nevidím inú
alternatívu. Stali sme sa ãlenom popri OSN
najv˘znamnej‰ej a povedzme si aj veºmi ex-
kluzívnej organizácie. Nemá to pre nás len
vojenské implikácie. Svetu to hovorí, Ïe Slo-
vensko je stabilná demokratická krajina, kto-
rá má zabezpeãenú svoju bezpeãnosÈ snáì na-
júãinnej‰ou vojensko-politickou organizá-
ciou. S t˘mto potvrdením Slovensko získalo
otvorené dvere pre zahraniãné investície, na
reformu spoloãnosti a v koneãnom dôsledku
na zv˘‰enie Ïivotného ‰tandardu slovensk˘ch
obãanov.
35
N Á R O D N Á R A D A
Aj práca vo v˘bore NR SR môÏe byÈ
prospe‰ná len vtedy, ak je dôsledná
Pred ãasom, keì som pre Parlamentn˘ kuriér pripravovala rozhovor s poslancom Pavlom Prokopoviãom, dostala
som otázku, preão sa zaujímam o kontrolu ãinnosti vojenského spravodajstva, kde vlastne ani nie sú Ïiadne
problémy? Odpoveì bola veºmi jednoduchá, preto, lebo tematicky spomínan˘ v˘bor patril do obsahu
pripravovaného ãísla. Dnes je situácia iná, na rad prichádza V˘bor NRSR pre kontrolu ãinnosti SIS, kde je
poslanec Pavol PROKOPOVIâ predsedom a kde je, ako sám hovorí, viac problémov. Pripravila Anna Komová.
Pán predseda, V˘bor NRSR pre kontrolu
ãinnosti SIS má podºa vá‰ho presvedãenia
malé, alebo nedostaãujúce právomoci, teda
právomoci ãlenov a predsedu sú obmedze-
né, z ãoho vychádzate?
âinnosÈ Osobitného kontrolného v˘boru
NR SR na kontrolu ãinnosti SIS /OKV SIS/
sa riadi zákonom o SIS a rokovacím poriad-
kom NR SR. Tieto legislatívne normy upra-
vujú, ão môÏe kontroln˘ v˘bor vlastne kon-
trolovaÈ. Kºúãov˘m momentom je fakt, Ïe
OKV SIS nemôÏe vyÏadovaÈ a teda ani Ïiad-
nym spôsobom kontrolovaÈ ãinnosÈ SIS v
Ïiadnych Ïiv˘ch ani uzavret˘ch prípadoch,
ãlenovia v˘boru sú odkázaní iba na vyjadre-
nie riaditeºa SIS, ão v‰ak preveriÈ, ãi skontro-
lovaÈ uÏ nemôÏu.
Chceli by ste maÈ moÏnosÈ informovaÈ sa
o v‰etk˘ch záleÏitostiach, ktoré sú spojené
so SIS, máte pocit, Ïe ste z dôvodu neinfor-
movanosti nieão pri svojej práci zanedba-
li, alebo ste dostatoãne nepomohli tam,
kde to bolo potrebné?
T˘m, Ïe OKV SIS nemá právomoci, ktoré
by mu umoÏnili ão len trochu „ nazrieÈ“ do
práce SIS, nemôÏe v˘bor ani zaruãiÈ verejnos-
ti, Ïe v tajnej sluÏbe ide v‰etko v súlade so zá-
konom a Ïe sa zákony neporu‰ujú. To v‰ak
neznamená, Ïe sú nejaké indície, alebo do-
konca podozrenia o poru‰ovaní zákonov zo
strany príslu‰níkov SIS. Av‰ak z dôvodu ne-
moÏnosti efektívnej kontroly ãinnosti SIS sa
to nedá vylúãiÈ. âo sa t˘ka toho, ãi sme nie-
ão moÏno zanedbali, neviem o niãom takom.
Je v‰ak pravda, Ïe sa ãasto na v˘bore zaobe-
ráme podnetmi a sÈaÏnosÈami obãanov a moÏ-
nosÈ úãinnej a efektívnej kontroly SIS zo
36
S R
strany ná‰ho v˘boru by urãite viac napomoh-
lo k objektívnej‰iemu vybaveniu tak˘chto
podaní. Opakujem, takto sme odkázaní v˘luã-
ne na vyjadrenia riaditeºa SIS.
Preão sú podºa vás nedostupné informácie
práve z tzv. Ïiv˘ch, teda neukonãen˘ch
prípadov, nie je to preto, aby sa náhodou
predãasne nevyniesli informácie, ktoré by
mohli naru‰iÈ alebo nejak˘m spôsobom
spomaliÈ priebeh?
Súhlasím s vami, Ïe je tu isté riziko, av‰ak
na druhej strane by sa s tak˘mito informácia-
mi mohli stretávaÈ iba ústavní ãinitelia, kto-
rí by pre‰li najprísnej‰ími previerkami a boli
by zárukou, Ïe k tomu nedôjde.
Máte snáì nejaké vedomosti, alebo infor-
mácie o tom, Ïe by SIS poru‰ovala zákon?
V jednej z predchádzajúcich odpovedí som
uviedol, Ïe nemám Ïiadne indície, podozre-
nia, ãi dokonca poznatky o tom, Ïe by zo stra-
ny SIS dochádzalo k poru‰ovaniu zákonov.
Av‰ak nemôÏem to ani vylúãiÈ, keìÏe to ne-
mám moÏnosÈ Ïiadnym spôsobom kontrolo-
vaÈ.
âo by ste zmenili, keby vám legislatíva dá-
vala väã‰ie moÏnosti pre kontrolu SIS?
Podºa va‰ich predstáv a návrhov, by sa
mali nielen posilniÈ právomoci predsedu
V˘boru pre kontrolu SIS, ale aj zmeniÈ
pravidlá jeho voºby, ako a preão aÏ teraz?
V decembri som predkladal do NR SR ná-
vrh novely zákona o SIS, kde som pri‰iel s
viacer˘mi návrhmi, ako zefektívniÈ kontrol-
nú ãinnosÈ OKV SIS. Mimo iného som tam
navrhoval, aby riaditeº SIS predkladal ná-
‰mu v˘boru ak˘mi písomn˘mi príkazmi ho
poveruje premiér ako predseda vlády aj ako
predseda Bezpeãnostnej rady ‰tátu. Navrho-
val som tieÏ, aby predseda v˘boru bol preve-
ren˘ najprísnej‰ími previerkami aby mohol
vstupovaÈ do ak˘chkoºvek vecí, t˘kajúcich sa
SIS a on by bol skutoãn˘m garantom pre ve-
rejnosÈ, ktor˘ by mohol predstúpiÈ pred verej-
nosÈ s ubezpeãením, Ïe v SIS sa neporu‰ujú
zákony. Dnes takáto osoba neexistuje. Îiaº.
Koalícia to zmietla zo stola a odmietla sa o
tom baviÈ... Preão asi? Úmyselne som tento
návrh novely predkladal aÏ teraz s úãinnos-
Èou od 1. júla 2010, teda po najbliωí parla-
mentn˘ch voºbách, aby ma nikto nemohol
obviniÈ, Ïe to robím v prospech súãasnej opo-
zície, alebo dokonca seba samého... Dnes
nikto nevie s urãitosÈou povedaÈ, ako bude po
voºbách a teda nevie ãi bude v koalícii alebo
opozícii a teda bola jedineãná ‰anca, ako sa
v tomto smere posunúÈ dopredu. Îiaº, v˘sle-
dok mojej iniciatívy som uÏ povedal.
Vy ste vlastne predsedom V˘boru NRSR
pre kontrolu ãinnosti SIS uÏ 3 roky, upo-
zorÀovali ste aj v zaãiatkoch na nedostatoã-
nosÈ moÏností kontroly?
Samozrejme, Ïe som na to upozorÀoval os
samého zaãiatku tohto volebného obdobia.
Problematike som rozumel, lebo uÏ v rokoch
1999 aÏ 2002 som bol podpredseda tohto v˘-
boru a teda po nástupe do funkcie predsedu
OKV SIS v roku 2006 som bol s problema-
tikou znaãne oboznámen˘. Zvolal som aj dve
mimoriadne zasadnutia ná‰ho v˘boru v˘luã-
ne k problematike zmeny legislatívy v záuj-
me úãinnej‰ej a efektívnej‰ej kontroly, av‰ak
prax ukázala, Ïe hlavne strana Smer nemá zá-
ujem o moÏnosÈ akejkoºvek kontroly v tejto
oblasti.
Do akej miery by sa mohla staÈ kontrola po
zmenení Zákona o SIS efektívnej‰ia a pri-
ná‰aÈ dostatoãne presné opatrenia?
ZáleÏalo by na tom, ão by sa novelou zme-
nilo. Ak by sa bola prijala moja novela, veº-
mi podstatne by sa zmenila aj moÏnosÈ kon-
troly SIS. Predseda v˘boru, ktor˘ by bol z opo-
zície, by mohol prekontrolovaÈ podºa vlastné-
ho uváÏenia osobne ak˘koºvek podnet, sÈaÏ-
nosÈ obãana na ãinnosÈ SIS a ão je dôleÏité,
mohol by obãanom Slovenska skutoãne garan-
tovaÈ, Ïe SIS pracuje v intenciách zákona a ne-
poru‰uje ho. Ale o tom som uÏ hovoril...
Kedy ste sa naposledy zaoberali moÏnou
dohodou s koalíciou, ktorá by priniesla
Ïiadané zmeny?
Prakticky celé obdobie, ão som vo funkcii
predsedu OKV SIS, teda necelé 4 roky sa o
to pokú‰am. Îiaº, bezv˘sledne. Akoby dne‰-
ná koalícia ani nepripú‰Èala moÏnosÈ, Ïe raz
bude v opozícii...
âo v prípade, Ïe v‰etko zostane po sta-
rom, vidíte v tom prípade pre budúcnosÈ
moÏné problémy, ktoré by mohli spôsobiÈ
prekáÏky v práci V˘boru NRSR pre kon-
trolu ãinnosti SIS?
Mimoriadne prekáÏky nevidím, ale nevi-
dím ani zmysel, preão by tento v˘bor mal byÈ
vôbec zriaden˘, keìÏe nemôÏe prakticky niã
zmysluplne kontrolovaÈ. Nemá na to totiÏ
Ïiadne právomoci. Podobne je to aj s vyba-
vovaním podnetov a sÈaÏnosti. Nemá absolút-
ne Ïiadne moÏnosti preveriÈ, ãi je podnet ale-
bo sÈaÏnosÈ jednotliv˘ch obãanov SR opod-
statnen˘.
V L Á D A S R
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v oãakávaní novej éry e-sluÏieb priná‰a, okrem iného, aj novinku,
o ktorej hovoril minister vnútra SR Róbert KALI≈ÁK na medzinárodnom kongrese ITAPA v novembri 2009
v Bratislave a ktorá pote‰í v‰etk˘ch vodiãov. Ide o zavedenie elektronického technického preukazu, tzv. e-TP karty.
Viac informácií poskytol minister pre Parlamentny kuriér redaktorke Anne Komovej.
Elektronick˘ technick˘ preukaz –
v˘znamná novinka v oblasti e-sluÏieb
Pán minister, na kongrese ITAPA 2009 ste
predstavili v˘znamnú novinku z dielne Mi-
nisterstva vnútra SR: zavedenie elektronic-
kého technického preukazu. Na akom princí-
pe sa uskutoãní jeho realizácia?
Elektronické osvedãenie o evidencii motoro-
vého vozidla a jeho realizácia budú zaloÏené na
súãasn˘ch trendoch v oblasti v˘roby dokladov.
Jeho realizáciou zúroãíme v‰etky na‰e doteraj-
‰ie skúsenosti a poznatky získané pri imple-
mentácii ostatn˘ch súãasn˘ch dokladov. Mám
na mysli materiály, z ktor˘ch bude vyroben˘ a
tieÏ spôsob jeho v˘roby a vydávania – pôjde o
polykarbonátovú kartiãku s kontaktn˘m ãipom.
Aké údaje bude obsahovaÈ elektronick˘ tech-
nick˘ preukaz? Budú maÈ väã‰í rozsah, bude
ich viac ako doteraz?
Na elektronickom osvedãení o evidencii budú
vygravírované základné údaje o vozidle. Rov-
naké údaje budú zapísané na kontaktnom ãipe.
Novou moÏnosÈou, ktorú bude elektronické
osvedãenie o evidencii poskytovaÈ, je prístup
priamo do Národnej evidencie vozidiel, kde
budú sústredené v‰etky komplexné a aktuálne
informácie o vozidle.
Na to, aby sa dali údaje preãítaÈ bude potreb-
né aj ãítacie zariadenie. Nenastanú problé-
my?
V projekte sme samozrejme mysleli aj na
túto problematiku. Musím v‰ak podotknúÈ, Ïe ãí-
tanie údajov z ãipu nebude prístupné kaÏdému.
Na tento úãel budú zriadené ‰pecializované kio-
sky, kde si bude obãan môcÈ skontrolovaÈ obsah
ãipu a tieÏ sa mu sprístupnia uÏ spomínané úda-
je z Národnej evidencie vozidiel. Rovnako sme
mysleli aj na dopravn˘ch policajtov, ktorí budú
vybavení ãítacími zariadeniami.
Kde v‰ade budú ‰pecializované kiosky
umiestnené? Budú aj prenosné kiosky?
Kiosky budú umiestnené ma kaÏdom okres-
nom dopravnom in‰pektoráte a oddeleniach do-
kladov Okresn˘ch riaditeºstiev Policajného zbo-
ru. O prenosn˘ch kioskoch zatiaº neuvaÏujeme.
Hovoríte, Ïe aj dopravní policajti sa budú
môcÈ dostaÈ bez problémov k údajom. Ak˘m
spôsobom?
Pre dopravn˘ch policajtov budú slúÏiÈ ãítacie
zariadenia, pomocou ktor˘ch budú môcÈ vyãí-
taÈ obsah ãipu a rovnako sa im sprístupnia úda-
je z Národnej evidencie vozidiel a z pátracích
evidencií. Tieto zariadenia budú súãasÈou v˘ba-
vy policajn˘ch vozidiel a spolu s kamerami a
platobn˘mi terminálmi prispejú k zefektívneniu
práce dopravnej polície.
Aké informácie budú sprístupnené? Bude
moÏné dozvedieÈ sa aj o emisnej kontrole
alebo poistení?
âip bude disponovaÈ iba základn˘mi údajmi
o vozidle, pre získanie komplexn˘ch informá-
cií poslúÏia kiosky a ãítacie zariadenia. Tam sa
obãania dozvedia o technick˘ch údajoch, pois-
tení, rovnako aj informáciu, ãi náhodou nie je
ich vozidlo v pátraní.
âo sa stane s klasick˘mi papierov˘mi pre-
ukazmi? Budú sa sÈahovaÈ postupne, alebo
máte premyslené iné rie‰enie?
Myslím, Ïe vodiãi vedia, preão pristupujeme
k tejto zmene. Urãite kaÏd˘ z nich má svoje zá-
Ïitky s t˘mto nepraktick˘m kusom papiera.
Klasické papierové osvedãenia o evidencii v‰ak
zostávajú v platnosti, obãan ich bude maÈ ulo-
Ïené u seba doma ako b˘val˘ veºk˘ technick˘
preukaz. ZároveÀ budú slúÏiÈ ako doãasná ná-
hrada po dobu 30 dní za elektronické osvedãe-
nie o evidencii, ak je e‰te v procese v˘roby, bolo
odcudzené alebo stratené.
KaÏdá inovácia by mala so sebou priná‰aÈ
isté v˘hody. V ãom bude praktické vyuÏíva-
nie e-TP karty?
V˘hod bude viac. Nevidím ich v‰ak iba v
praktickej‰om pouÏívaní a v získaní komplex-
n˘ch informácií jedn˘m prostriedkom, ale aj vo
zv˘‰ení bezpeãnosti dokladu a zabraÀovaniu
fal‰ovania a legalizovania kradnut˘ch vozidiel.
Rovnako sa t˘mto dokladom snaÏíme priblíÏiÈ
k obãanovi a to t˘m, Ïe bude maÈ aspoÀ jeden
doklad o vozidle vÏdy k dispozícii.
âo v prípade, ak majiteº kartu stratí alebo
mu bude odcudzená? Ak˘ bude postup od
okamihu zistenia spomínanej skutoãnosti?
Doteraj‰í postup sa nezmení. Obãan je povin-
n˘ stratu alebo odcudzenie nahlásiÈ na najbliÏ-
‰ie oddelenie Policajného zboru. Rovnako v‰ak
bude moÏné elektronické osvedãenie o eviden-
cii zablokovaÈ prostredníctvom elektronickej
sluÏby. Toto v‰ak bude môcÈ vykonaÈ iba opráv-
nená osoba, aby nepri‰lo k zneuÏívaniu.
Odkedy plánujete túto novinku – zavedenie
elektronického technického preukazu – zaãaÈ
realizovaÈ? Sú v‰etky technické podmienky
potrebné pre realizáciu uÏ nastavené alebo je
potrebné e‰te nieão dorie‰iÈ?
Implementácia elektronického osvedãenia o
evidencii zaãína práve v t˘chto dÀoch. Prv˘
preukaz chceme vydaÈ uÏ v júni. V tomto sme-
re je potrebné dorie‰iÈ viacero technick˘ch as-
pektov súvisiacich s úpravami informaãn˘ch
systémov na dopravn˘ch in‰pektorátoch a v
Národnom personalizaãnom centre.
Pán minister, prejdime teraz k zákonu o po-
zemn˘ch komunikáciách. Platí od 1. februá-
ra 2009 a priniesol viacero zmien. Aké to
boli zmeny a ako sa vodiãi s nimi vyrovnali?
Nevznikali problémy na cestách? Ako sa rie-
‰ilo prechodné obdobie?
Z dopravno-bezpeãnostnej situácie v roku
2009 jednoznaãne vypl˘va, Ïe zákon o cestnej
premávke, ktor˘ nadobudol úãinnosÈ 1.2.2009,
priniesol v˘razné zv˘‰enie bezpeãnosti na na-
‰ich cestách. Za 11 mesiacov roku 2009 bol za-
evidovan˘ v˘razne pozitívny v˘voj dopravnej
37
V L Á D A S R
nehodovosti a ão je najdôleÏitej‰ie, v tomto ob-
dobí bolo na na‰ich cestách usmrten˘ch o 170
osôb, teda o 34 % menej ako v rovnakom ob-
dobí roku 2008. A to uÏ minul˘ rok bol sám ose-
be ‰tatisticky najlep‰ím v histórii samostatného
Slovenska. Je nepochybné, Ïe najväã‰iu záslu-
hu má na takejto dopravno-bezpeãnostnej situá-
cii najmä nová legislatíva súvisiaca s pravidla-
mi cestnej premávky, ale aj pravidelné a úãin-
né dopravno-bezpeãnostné akcie polície. A to
najdôleÏitej‰ie je, Ïe nové pravidlá cestnej pre-
mávky si obãania r˘chlo osvojili a pochopili ich
opodstatnenosÈ.
Neskomplikovala sa situácia na cestách hlav-
ne v centre väã‰ích miest a pravdaÏe v Bra-
tislave?
Ak sa niekde vyskytnú komplikácie, urãite nie
sú spôsobené nov˘mi pravidlami cestnej pre-
mávky, ale najmä cestnou infra‰truktúrou a v˘-
razn˘m nárastom áut v posledn˘ch rokoch, na
ktor˘ cestná infra‰truktúra nebola pripravená.
Povinnosti zo spomínaného zákona vypl˘-
vajú aj pre cyklistov a chodcov. Ako sa do-
drÏiavajú? Policajti kontrolujú aj chodcov?
Samozrejme, Ïe áno. Chodci patria k najzra-
M˘tna polícia sa stáva súãasÈou PZ SR
Novelou zákona o Ïelezniãnej polícii, ktorá má nadobudnúÈ platnosÈ v prv˘ch mesiacoch roka 2010, sa m˘tna
polícia zaãlení do Policajného zboru. KaÏdá zmena priná‰a so sebou isté pozitíva a niekedy aj negatívne prvky,
ktoré treba ãasom pomenovaÈ a rie‰iÈ. âo sa zmení, o tom viac v rozhovore s prezidentom Policajného zboru
Slovenskej republiky Jánom PACKOM. Pripravila Anna Komová.
Pán prezident, ako vnímate skutoãnosÈ, ktorú
so sebou priná‰a novela zákona o Ïelezniãnej
polícii, Ïe m˘tni policajti budú súãasÈou do-
pravnej polície? âo nové táto zmena prinesie
do va‰ich radov?
Táto zmena by mala nastaÈ 1. 3. 2010 a vníma-
me ju veºmi pozitívne. M˘tna polícia sa stane sú-
ãasÈou odboru dopravnej polície Prezídia Poli-
cajného zboru. Je predsa nelogické, aby v˘kon po-
licajnej sluÏby na na‰ich cestách vykonávalo nie-
koºko zloÏiek nekoordinovane.
Aké zmeny vzniknú napríklad pri prechode po-
licajtov medzi zloÏkami polície? Nezv˘‰i sa ad-
ministratíva?
M˘tni policajti sa stanú súãasÈou Policajného
zboru, a t˘m sa práveÏe zníÏi sa administratíva a
zefektívni sa ãinnosÈ.
Podºa akého systému sa budú rozmiestÀovaÈ
38
niteºnej‰ím úãastníkom cestnej premávky. Veº-
mi dôleÏitá je tu prevencia. Máme za sebou
niekoºko úspe‰n˘ch projektov v tejto oblasti, na-
príklad projekt VidieÈ a byÈ viden˘. Jednu veº-
kú akciu sme prichystali aj pred Vianocami,
keìÏe sa zhor‰uje poãasie, r˘chlej‰ie sa stmie-
va a t˘m sa zniÏuje viditeºnosÈ na cestách.
Ako sa dá spoºahlivo zistiÈ, ãi vodiã telefonu-
je poãas jazdy?
Zakázané pouÏívanie mobilu moÏno zistiÈ
najmä technick˘mi prostriedkami (kamera, foto
a pod.). DokázaÈ v‰ak, Ïe vodiã motorového vo-
zidla sa dopustil takéhoto druhu priestupku,
môÏe aj policajt bez technického prostriedku,
kde je v‰ak potrebné, aby o veci spísal záznam
(ak sa vodiã sám neprizná), ktor˘ je jedn˘m z
dôkazov pre rozhodovanie správneho orgánu o
priestupku.
Oãakávali ste, Ïe sa prijatím nového cestné-
ho zákona zlep‰í situácia na na‰ich cestách?
Aké sú v˘sledky?
Urãité oãakávanie sme mali, ale doteraj‰ie v˘-
sledky nás príjemne prekvapili. Som rád, Ïe sa
z ciest domov k svojim rodinám vrátilo oveºa
viac Ïiv˘ch a nezranen˘ch ºudí. Pokles o 170
policajti medzi útvary V ãom spoãíva efektív-
nosÈ a zvy‰ujú sa aj nové moÏnosti napríklad
pre absolventov?
Ako som uÏ spomenul, m˘tna polícia bude sú-
ãasÈou odboru dopravnej polície Prezídia Poli-
cajného zboru. V súãasnosti uÏ máme vy‰pecifi-
kované, ako budú rozmiestnené jednotlivé deta-
‰ované pracoviská. Súãasná ‰truktúra m˘tnej po-
lície sa meniÈ nebude, nebude zaradená do ‰truk-
túr krajsk˘ch riaditeºstiev Policajného zboru, ale
bude súãasÈou odboru dopravnej polície Prezídia
Policajného zboru.
Nebude väã‰ia moÏnosÈ manipulácie práve na-
príklad s mlad˘mi policajtmi, ktor˘ch bude
moÏné preloÏiÈ na in˘ útvar a na urãit˘ ãas?
Nie, nebude. V tomto smere sa niã nemení,
nemení sa totiÏ zákon o ‰tátnej sluÏbe príslu‰ní-
kov Policajného zboru, a ako som uÏ viac krát spo-
menul, m˘tna polícia bude súãasÈou odboru do-
pravnej polície Prezídia Policajného zboru, a ne-
bude zaradená do ‰truktúr krajsk˘ch riaditeºstiev
Policajného zboru.
Ako sa dotkne novela policajtov, ktorí pracu-
jú napríklad v pohotovostnej motorizovanej
jednotke alebo v operaãn˘ch strediskách?
Nijako. Novela zákona o Ïelezniãnej polícii
iba priãleÀuje m˘tnu políciu do ‰truktúr Policaj-
ného zboru, takÏe to nebude maÈ Ïiaden vplyv na
ostatné odborné sluÏby.
Kto môÏe dostávaÈ príplatok za nerovnomer-
nosÈ, môÏu to byÈ aj policajti, ktorí nepracujú
v nepretrÏit˘ch zmenách a kto rozhodne o tej-
to moÏnosti?
zachránen˘ch ºudsk˘ch Ïivotov hovorí sám za
seba. Rovnako v˘razne klesol poãet ÈaÏko zra-
nen˘ch, konkrétne o 355. KaÏdá krajina Európ-
skej únie by podºa záväzku mala do konca roka
2010 zníÏiÈ poãet obetí na cestách o polovicu
oproti roku 2002, ão v prípade Slovenska zna-
mená na 305 (rok 2002 : 610). Splnenie tohto
záväzku sa zdalo v minul˘ch rokoch absolútne
nereálne napr. e‰te v roku 2008 bolo 558 obe-
tí. Po schválení nového cestného zákona a do-
pravno-bezpeãnostn˘ch akciách polície je splne-
nie tohto záväzku omnoho reálnej‰ie. Je v‰ak po-
trebné pozitívny trend minimálne udrÏaÈ.
Nedosiahli sa úspechy práve sprísnením
sankcií? Pravdepodobne si vodiãi rozmys-
lia, ãi prídu o ãasÈ financií len kvôli nedodr-
Ïiavaniu predpisov…
Samozrejme, aj prísnej‰ie pokuty za závaÏ-
né priestupky majú na v˘sledku svoj podiel. Ale
je potrebné dodaÈ, Ïe väã‰ina pokút za beÏné
priestupky sa oproti minulému obdobiu veºmi
nezmenila, ba je dokonca o nieão niωia. Pod-
statn˘ vplyv majú najmä bezpeãnostné opatre-
nia ako zníÏenie r˘chlosti v obci na 50 km/h, ale-
bo celoroãné svietenie, ãi zákaz predbiehania ka-
miónov na diaºniciach.
Nárok na tento príplatok a podmienky pre jeho
priznanie je presne vy‰pecifikovan˘ v zákone o
‰tátnej sluÏbe policajtov.
Ako sú v novele ohodnotení policajti, ktorí pra-
cujú poãas víkendov? Nebudú znev˘hodnení?
Novela zákona o Ïelezniãnej polícii hovorí iba
o priradení m˘tnej polície do ‰truktúr Policajné-
ho zboru. OdmeÀovanie policajtov ‰pecifikuje
zákon o ‰tátnej sluÏbe policajtov a v tomto sme-
re sa predsa niã nemení.
KeìÏe m˘tni policajti budú súãasÈou dopravnej
polície, menia sa ich kompetencie a náplÀ práce?
Zákon predsa presne ‰pecifikuje ich oprávne-
nia a touto novelou zákona o Ïelezniãnej polícii
sa v tomto smere niã nemení.
Aká je va‰a vízia o úãinnosti novely, dostaví sa
oãakávan˘ úãinok, alebo sa bude musieÈ ãasom
nieão meniÈ?
Novela zaradí m˘tnu políciu do ‰truktúr doprav-
nej polície Policajného zboru a v˘sledkom bude
efektívnej‰í v˘kon sluÏby na na‰ich cestách. âo
sa t˘ka prípadn˘ch zmien, treba si uvedomiÈ, Ïe
kaÏd˘ zákon musí reagovaÈ na prípadné zmene-
né podmienky, ãiÏe na v˘voj spoloãnosti.
Îelezniãní policajti pracujú pod Ministerstvom
vnútra SR uÏ od apríla 2009, ão bolo dôvodom
novely, preão po roku?
Treba si uvedomiÈ, Ïe tak, ako nastávajú zme-
ny v spoloãnosti, ako sa celá spoloãnosÈ vyvíja, je
potrebné tomu prispôsobovaÈ i v˘kon policajnej
sluÏby, aby bol naozaj efektívny. A na Slovensku
máme od 1. januára uÏ elektronické m˘to.
· P E C I Á L N E
Urãite ste si v ostatn˘ch t˘ÏdÀoch v‰imli nové bielo-zelené vozidlá Volkswagen Transporter Caravelle
s monitorovacím prístrojom na streche. Sú to pojazdné kontrolné pracoviská M˘tnej polície SR. O ich
technologickú prípravu a kompletizáciu pre nበdopravn˘ systém sa postarala spoloãnosÈ StraÏan s. r. o.
M˘tna polícia SR prevzala po finálnej kontrole od spoloãnosti StraÏan s. r. o. 30 ‰peciálne upraven˘ch vozidiel.
Najmodernej‰í spôsob v˘beru poplatkov za
pouÏívanie diaºnic a r˘chlostn˘ch ciest dnes
vo väã‰ine európskych krajín zabezpeãuje
veºmi presná elektronika. Hoci úvodné nákla-
dy na m˘tny systém sú veºmi vysoké, spoºah-
livosÈ a presnosÈ v˘beru m˘ta je v koneãnom
dôsledku prínosom ako pre prevádzkovateºov
ciest, tak aj pre autodopravcov, ktorí platia len
za to, ão skutoãne prejazdia. KaÏd˘ systém
v‰ak okrem prevádzky potrebuje aj kontrolu.
ZÁKLADNÁ ÚLOHA
Najväã‰ím problémom fungovania v˘beru
elektronického m˘ta nie je technika, ale vo-
diãi, ktorí sa snaÏia nedodrÏiavaÈ pravidlá
hry a obchádzaÈ zákony. Na kontrolu a do-
drÏiavanie pravidiel jestvuje M˘tna polícia
vybavená najmodernej‰ími technologick˘mi
vymoÏenosÈami. Najviditeºnej‰ou súãasÈou
m˘tneho systému sú aj neprehliadnuteºné vo-
zidlá M˘tnej polície. Základom ich vozidiel
sú spoºahlivé modely Volkswagen Transpor-
ter Caravelle s dieslov˘m motorom 2,5 l a
v˘konom 128 kW (175 k). To, ão je na nich
mimoriadne, je technologická komunikaãná
ãasÈ, umoÏÀujúca okamÏitú komunikáciu ako
s centrálou SkyToll, teda v˘bercom m˘ta,
tak aj s palubnou jednotkou monitorovaného
vozidla.
Vo vnútri vozidla sa dnes nachádza plne vy-
bavené pracovisko vrátane notebooku, ka-
merového systému na snímanie celej akcie v
prípade nutnosti zásahu, ãi platobného termi-
nálu na v˘ber pokút platobnou kartou, zaria-
denia na kontrolu pravosti bankoviek. T˘m
naj‰pecifickej‰ím zariadením je komunikaã-
ná centrála, ktorá umoÏÀuje, aby si vozidlo
V O Z I D L Á
·piãkové pracoviská
M˘tnej polície SR
M˘tnej polície na diaºku oskenovalo identi-
fikaãn˘ kód palubnej jednotky a overilo v sys-
téme prevádzkovateºa, ãi je riadne zaregistro-
van˘ a ãi spæÀa zákonom predpísané náleÏi-
tosti. Celá komunikácia trvá sekundy, takÏe
posádka vozidla vie v momente, keì sa pri-
blíÏi ku kamiónu, ãi spæÀa podmienky na pre-
mávku. Ak nie, vozidlo M˘tnej polície zasta-
ví neplatiace auto. ZároveÀ pohyb vozidla
monitoruje centrála M˘tnej polície, takÏe
auto je neustále pod dohºadom.
·PECIÁLNE VOZIDLÁ
Najväã‰ou v˘zvou pre spoloãnosÈ StraÏan,
Vnútorná zástavba vozidla spæÀa podmienky pre fungovanie komunikaãnej techniky a zároveÀ umoÏÀuje vozidlu
ktorá sa zaoberá ‰peciálnymi vozidlami pre
hasiãské a záchranné zbory ãi prípravou vo-
zidiel pre Políciu SR, bolo vyladiÈ technolo-
gické systémy. „Musíme si uvedomiÈ, Ïe v
aute funguje paralelne niekoºko komunikaã-
n˘ch zariadení, ktoré sa nesmú navzájom ru-
‰iÈ“ hovorí Ivan StraÏan, riaditeº spoloãnos-
ti. „Je to vlastne malé pojazdné elektronické
laboratórium, ktoré musí perfektne fungovaÈ
aj vo vy‰‰ích r˘chlostiach. ZároveÀ slúÏi ako
kompletné pracovisko, ktoré musí ponúkaÈ aj
bezpeãnosÈ posádke vozidla. ëal‰ou dôleÏi-
tou vlastnosÈou technologickej v˘bavy je, Ïe
musí byÈ na ‰pici, teda vyuÏíva tie najmoder-
nej‰ie v súãasnosti dostupné vybavenia, aby
dokázalo v najbliωích rokoch plniÈ svoje
úlohy na kvalitatívne najvy‰‰om stupni.“
Vozidlá M˘tnej polície v‰ak nie sú Ïiadne
stroje na v˘ber pokút. Ich prvoradou úlohou
je dbaÈ na dodrÏiavanie pravidiel m˘tneho
systému. ZároveÀ sú ìal‰ou zo zloÏiek bez-
peãnosti cestnej premávky. „Ak by ste na-
hliadli do vnútra vozidla M˘tnej polície, na-
‰li by ste tam aj doplnky, ktoré z auta robia
v prípade nevyhnutnosti aj vozidlo prvého zá-
sahu pri nehode,“ hovorí Ivan StraÏan. „V
kaÏdom aute je protipoÏiarna deka, hasiaci
prístroj, ãi rezaã bezpeãnostn˘ch pásov a ba-
lík prvej pomoci. ZároveÀ tu nájdete aj gene-
rátor elektrickej energie, sveteln˘ stoÏiar ãi
stroboskopické svetlá na cestu, ktoré tvoria
nutnú v˘bavu policajného vozidla, urãeného
na zásah pri dopravnej nehode.“ Celé toto vy-
bavenie robí z vozidiel M˘tnej polície SR
‰piãkovú mobilnú jednotku, ktorej hlavn˘m
úãelom je dbaÈ na zákonnosÈ a bezpeãnosÈ v
rámci cestnej premávky na Slovensku.
slúÏiÈ aj ako jednotka r˘chleho zásahu pri nehodách.
39
I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

BezpeãnosÈ a ochrana obyvateºov je v dne‰nom svete skutoãnou v˘zvou. SpoloãnosÈ SAP vyvíja
technológie, ktoré umoÏÀujú organizáciám na lokálnej, regionálnej aj ‰tátnej úrovni staÈ sa
efektívnej‰ími. Vízia spoloãnosti SAP je podnietiÈ vznik lep‰ej a modernej‰ej spoloãnosti, ktorej
jadrom je spokojn˘ obãan. Rie‰enia SAP sú zaloÏené na princípe tzv. best practices, ktoré
odráÏajú ‰pecifiká rôznych oblastí verejnej správy a najlep‰ie praktické skúsenosti z celého sveta.

Bezpeãnej‰ie mestá –
kvalitnej‰í Ïivot skupín, pouÏívanie informaãn˘ch prostriedkov
na zmeranie kriminálnych aktivít a pod.

EFEKTÍVNE RIADENIE

Vo svete neustálych zmien potrebujeme sta-

BEZPEâNOSË MIEST – V¯ZVA
BUDÚCNOSTI
Podºa prognostikov by mal poãet obyvate-
ºov miest vzrásÈ do roku 2025 o polovicu.
V roku 2050 bude aÏ 74 % svetovej popu-
lácie ÏiÈ v mestách. Rastúca urbanizácia sa
dotkne predov‰etk˘m rozvinut˘ch krajín, Slo-
vensko nevynímajúc. Sú to teda mestá, ktoré
svojou organizáciou, kultúrou ãi infra‰truktú-
rou budú urãovaÈ kvalitu Ïivota Slovenska v
budúcnosti. K dôleÏit˘m parametrom ich roz-
voja patrí bezpeãnosÈ obyvateºov a ochrana ich
majetku.
Prosperujúce a zdravé mestá sú cieºom nie-
len volen˘ch predstaviteºov, ale predov‰et-
k˘m obãanov, komunít a podnikateºsk˘ch sub-
jektov, ktorí v danom sídle Ïijú ãi pôsobia. Pre
stabilitu mestského prostredia je kºúãové iden-
tifikovaÈ v‰etky potenciálne nebezpeãné si-
tuácie a hrozby. ZískaÈ jasnú predstavu o tom,
ak˘m bezpeãnostn˘m rizikám mestá ãelia,
znamená zhromaÏìovaÈ dôkazy z mnoÏstva
zdrojov a pouÏiÈ tieto informácie na detekciu
trendov a sledovaÈ súvislosti. Takto získané po-
znatky a informácie je potom dôleÏité trans-
formovaÈ do stratégií, ktoré pomôÏu riadiÈ
v‰etky zainteresované orgány v súlade s jed-
notn˘mi cieºmi a víziami.
DôleÏit˘m krokom je prijímanie kvalifiko-
van˘ch rozhodnutí. Zodpovedné in‰titúcie mu-
sia byÈ teda schopné analyzovaÈ a hodnotiÈ zí-
skané informácie. Inteligentné analytické ná-
stroje (nástroje SAP BusinessObjects) pomá-
hajú nielen získavaÈ a sledovaÈ potrebné dáta,
ale ich aj podaÈ v správnom kontexte.
V praxi to znamená, Ïe orgány ãinné naprík-
lad v oblasti kriminality alebo justície musia
byÈ schopné identifikovaÈ podozrivé osoby a
centrá zloãinu, analyzovaÈ príãiny zloãinnos-
ti a nastaviÈ ‰pecifické nástroje, ako zloãinu
predchádzaÈ. Moderné aplikácie SAP pre ob-
lasÈ bezpeãnosti a ochrany môÏu v˘razne po-
môcÈ v lep‰ej identifikácii, hodnotení a elimi-
nácii rizík. Zákazníci SAP z oblastí justície,
spravodajsk˘ch sluÏieb, krízov˘ch organizá-
cií, ochrany hraníc, hasiãsk˘ch zborov a polí-
cie stavajú na prístupe zaloÏenom na informá-
ciách a poznatkoch.
Technologické nástroje SAP a SAP Business-
Objects poskytujú organizáciám moÏnosÈ sú-
strediÈ na jednej platforme aplikácie pre riade-
nie dát, informácií, znalostí z prostredia ochra-
ny a bezpeãnosti. Tieto nástroje podnecujú a
umoÏÀujú vzájomnú spoluprácu jednotliv˘ch
oddelení, organizácií a agentúr. Moderné tech-
nológie priná‰ajú sluÏby zaloÏené na poznaní
rizík a dlhodobom prístupe k bezpeãnosti.
Príkladom môÏe byÈ identifikácia citliv˘ch
oblastí, ktoré si v prípade ne‰Èastia vyÏadujú
zv˘‰enú pozornosÈ, stratégia prevencie zloãi-
nu, detekcia a monitoring vysoko rizikov˘ch
bilné a flexibilné verejné sluÏby, aby sme
mohli vytváraÈ úãinné stratégie a vyuÏívaÈ
znalosti, príslu‰né zdroje, infra‰truktúru a pra-
covníkov. Len tak budeme skutoãne schopní
ãeliÈ aktuálnym v˘zvam.
Finanãná kríza zmenila komplexnosÈ vzÈa-
hov medzi obyvateºmi, biznisom a organizá-
ciami. Niektoré z dôsledkov tejto zmeny sme
uÏ pocítili, niektoré prídu neskôr. In‰titúcie na
v‰etk˘ch úrovniach potrebujú byÈ riadené efek-
tívnej‰ie. Ich dôleÏitosÈ pri formovaní ekono-
mického a sociálneho zázemia neustále rastie.
Na orgány ‰tátnej správy a samosprávy je vy-
tváran˘ ãoraz väã‰í tlak, aby lep‰ie nakladali
s peniazmi daÀov˘ch poplatníkov a efektívnej-
‰ie vyuÏívali verejné zdroje. Orgány ochrany
a bezpeãnosti v tomto procese zohrávajú dô-
leÏitú rolu, potrebujú v‰ak podporu v podobe
flexibiln˘ch a sofistikovan˘ch technológií.
Softvérové nástroje spoloãnosti SAP sú
dlhodobo vyuÏívané na rôznych úrovniach
riadenia verejnej správy aj samosprávy. Rie-
‰enia SAP podporujú transformáciu miest-
nych, regionálnych a ‰tátnych bezpeãnost-
n˘ch organizácií.
Rie‰enia z portfólia SAP Business Suite
pre policajné zloÏky, orgány spravodlivosti,
ochrany hraníc, spravodajské sluÏby a iné
zloÏky bezpeãnosti pomáhajú úãinnej‰ie bo-
jovaÈ proti zloãinu. To je v‰ak len zaãiatok.
V budúcnosti budú bezpeãnostné a ochran-
né zloÏky musieÈ hºadaÈ cesty, ako lep‰ie ria-
diÈ zdroje. Je to dôleÏit˘m predpokladom toho,

40
I N F O R M A â N É
aby in‰titúcie boli schopné drÏaÈ krok ãi do-
konca predbehnúÈ neustále sa zdokonaºujúci
zloãin. Preto budú musieÈ lep‰ie vyuÏívaÈ tech-
nológie, a tak dosiahnuÈ zodpovedajúcu úro-
veÀ ochrany obyvateºstva a majetku.
SLUÎBY POTREBUJÚ IMPULZ
Svojou dynamikou, diverzitou a pulzujúcim
Ïivotom sú dne‰né mestá centrami ekonomic-
kej, sociálnej, kultúrnej a technologickej zme-
ny ‰tátu. Obyvateºstvo, komunity ãi podnika-
teºské subjekty sú stále nároãnej‰ie, majú stá-
le vy‰‰ie oãakávania na kvalitu sluÏieb. Podob-
ne ako v biznise, pre mnoh˘ch sú atribútom
kvality: moÏnosÈ v˘beru, dostupnosÈ, dôvera,
r˘chlosÈ, interaktivita a osobn˘ prístup. Orga-
nizácie v t˘chto prípadoch potrebujú byÈ e‰te
flexibilnej‰ie.
SchopnosÈ dosahovaÈ vysok˘ ‰tandard slu-
Ïieb a ich neustále zdokonaºovanie sú podmie-
nené adekvátnou technologickou podporou.
Rastúce mnoÏstvá dát, komplexnosÈ potrieb
obãanov a in˘ch subjektov, nárast a sofistiká-
cia zloãinu kladú stále vy‰‰ie nároky na tech-
nologickú základÀu. Moderné aplikácie pomá-
hajú orgánom verejnej bezpeãnosti a ochrany
transformovaÈ ich vnútornú ‰truktúru a priniesÈ
nové, e‰te kvalitnej‰ie postupy. Softvér pod-
poruje a podnecuje efektívne vyuÏívanie zdro-
jov, majetku, informácií a pracovnej sily.
Bezpeãnostné orgány dnes poskytujú obãa-
nom a subjektom celú paletu sluÏieb. Niekto
môÏe byÈ svedkom dopravnej nehody, nahlá-
siÈ podozrivú ãinnosÈ, in˘ sa môÏe staÈ obeÈou
lúpeÏného prepadnutia. Úlohou bezpeãnost-
n˘ch zloÏiek je tieto a podobné údaje zazna-
menávaÈ. Problémom je v‰ak nízka miera spo-
lupráce medzi jednotliv˘mi orgánmi a odde-
leniami, zastaralé, nefunkãné a neprepojené
systémy komplikujú Ïivot nielen pracovní-
kom, ale aj obyvateºom. Navy‰e záznamy
ukladané v izolovan˘ch, vzájomne neprepo-
jen˘ch systémoch a databázach sú ãastokrát
rozdielne.
Jedn˘m z úspe‰n˘ch príkladov rie‰enia je
SAP Investigative Case Management pre ve-
rejn˘ sektor. Pomáha zloÏkám bezpeãnosti a
ochrany zaviesÈ jednotné prostredie pre posky-
tovanie sluÏieb. Zodpovedné orgány môÏu
pouÏívaÈ softvér na spracovanie prípadov,
identít, informácií a riadenia sluÏieb. V˘sled-
kom je spokojn˘ obãan, ktor˘ profituje z ºah-
ko dostupn˘ch a kvalitn˘ch sluÏieb.
Vìaka spoloãnej platforme sú bezpeãnost-
né zloÏky schopné koordinovaÈ svoju ãinnosÈ
a spoloãne riadiÈ cel˘ proces.
T E C H N O L Ó G I E
SPOLUPRÁCA A INOVÁCIE
Mestá musia odpovedaÈ na v˘zvy vypl˘va-
júce z neustálej zmeny prostredia e‰te koordi-
novanej‰ími sluÏbami, zdieºan˘mi informá-
ciami, spoloãn˘mi cieºmi – jednoducho spo-
luprácou. Technológie sãasti pomáhajú prácu
izolovan˘ch pracovísk a ich procesov vzá-
jomne prepojiÈ, ãím do urãitej miery prispie-
vajú k transformácii ‰truktúr organizácií.
Pre zloÏky, ktoré majú bezpeãnosÈ a ochra-
nu na starosti, je mimoriadne citlivou záleÏi-
tosÈou bezpeãné zdieºanie spravodajsk˘ch in-
formácií. V centre ich záujmu stojí vytváranie
spoloãn˘ch stratégií a cieºov, na ktor˘ch sa v˘-
znamnou mierou podieºajú nové technológie
a ktoré pomáhajú lep‰ie riadiÈ riziká.
SAP venuje mimoriadnu pozornosÈ tech-
nologick˘m inováciám v oblasti bezpeãnosti
a ochrany obyvateºstva. Inovaãné cykly pre-
biehajú pod dohºadom skupiny Industry Value
Network pre verejnú bezpeãnosÈ, ktorá za-
stre‰uje okrem spoloãnosti SAP aj mnoÏstvo
ìal‰ích partnerov. Tento systém disponuje bo-
hat˘mi skúsenosÈami a know-how v oblasti
bezpeãnosti a ochrany. Spája v sebe technoló-
giu s rie‰ením, ão dáva mestám jedineãnú prí-
leÏitosÈ pre spoluprácu a inovácie.
OTVORENOSË NA V·ETK¯CH
ÚROVNIACH
Jedn˘m z dôsledkov hospodárskej krízy je
potreba väã‰ej otvorenosti in‰titúcií nov˘m
my‰lienkam, partnerstvám a technológiám.
Tento prístup, samozrejme, vytvára vy‰‰ie ná-
roky na fungovanie úradov. Skúsenosti po-
tvrdzujú, Ïe úspech spoãíva v angaÏovaní v‰et-
k˘ch relevantn˘ch subjektov do dlhodobého
programu a proaktívnych stratégií.
Z na‰ej vlastnej skúsenosti vieme, Ïe dosiah-
Príklad z Nemecka: prístup k informáciám
dáva polícii viac samostatnosti
Policajn˘ zbor spolkovej krajiny Báden-
sko-Württembersko tvorí takmer deväÈ sto-
viek pracovníkov. Príslu‰níkov poriadko-
v˘ch síl dopæÀa diaºniãná a rieãna polícia a
kriminalisti. V roku 2005, s cieºom zdokona-
liÈ manaÏérsky informaãn˘ systém, siahlo ve-
denie policajného zboru po nástrojoch SAP
NetWeaver® Business Intelligence. Dnes
má polícia najºudnatej‰ej spolkovej krajiny
uÏ takmer tri roky v rukách siln˘ manaÏér-
sky nástroj.
Nov˘ spôsob riadenia sa opiera o sledo-
vanie kºúãov˘ch ukazovateºov. Nástroje
SAP NetWeaver® Business Intelligence po-
núkajú vedeniu polície nové analytické ná-
stroje a predov‰etk˘m odbúranie manuál-
neho spracovania. Vìaka napojeniu na exis-
tujúci ekonomick˘ systém je teraz moÏn˘
jednoduch˘ pohºad na vzÈah medzi náklad-
mi jednotliv˘ch zloÏiek a ich v˘sledkami.
Okrem iného systém integruje ‰tatistiky
kriminality, nehodovosti, aktivity polície v
nadväznosti na rozpoãet. V˘stupmi moÏno
sledovaÈ závislosti medzi jednotliv˘mi uka-
zovateºmi. Pracovníci polície majú okamÏi-
t˘ prístup k ‰tatistikám objasnenosti prípa-
nuÈ efektívny a úãinn˘ systém bezpeãnosti a
ochrany je beh na dlhé trate. Jeho úãinnosÈ je
závislá od kºúãov˘ch faktorov, ak˘mi sú v
tomto prípade dlhodobé rie‰enia, ktoré sa ne-
sústreìujú len na reaktívne sluÏby. Stále dôle-
Ïitej‰iu rolu v tomto procese zohrávajú rôzne
organizácie, komunity a podnikateºské subjek-
ty, ktoré dotvárajú holistick˘ pohºad a prístup
k zloãinu a násiliu.
Príkladom proaktívneho prístupu je odhaºo-
vanie príãin zloãinnosti, práca s reakciami ko-
munít, monitorovanie a cielené intervencie
voãi vysoko rizikov˘m skupinám, sledovanie
a prevencia násilia na ‰kolách, efektívnej‰ie a
úãinnej‰ie súdnictvo a pod.
Za v‰etky oblasti môÏeme spomenúÈ oblasÈ
kriminalistiky a justície. Príslu‰né orgány po-
trebujú spolupracovaÈ s obyvateºmi, komuni-
tami a podnikateºsk˘mi subjektmi na budova-
ní dialógu s verejnosÈou. Len tak budú schop-
né odhaºovaÈ vysokorizikové skupiny a elimi-
novaÈ zloãin uÏ v zárodku.
Spolupráca s verejnosÈou v˘razne napomô-
Ïe vytvoriÈ úãinnej‰í systém súdnictva, zv˘‰iÈ
bezpeãnosÈ na ‰kolách, zabezpeãiÈ lep‰iu
ochranu hraníc, lep‰ie predchádzaÈ hrozbám te-
rorizmu, následkom drog, asociálneho správa-
nia, domáceho násilia, ale aj dopadom Ïivel-
n˘ch katastrof.
SpoloãnosÈ SAP má pripraven˘ cel˘ rad ap-
likácií, ktoré pomáhajú skvalitniÈ transparent-
nosÈ a riadenie. Ponúka nielen jednotnú plat-
formu, ale aj mnoÏstvo preveren˘ch rie‰ení,
‰pecificky vyvinut˘ch pre oblasÈ bezpeãnosti
a ochrany vo verejnej správe. Ich úlohou je nie-
len zlep‰iÈ kontrolu a prehºad. UmoÏÀujú vy-
váÏiÈ procesy a získaÈ nad nimi kontrolu, skva-
litniÈ riadenie a eliminovaÈ riziká.
Martin Ondru‰,
SAP Slovensko
dov a rovnako jednoducho vedia sledovaÈ,
aké dôkazy zhromaÏdili pri vy‰etrovaní.
Podobné informácie sú potom základom
pre hodnotenie efektivity aktivít a pouÏit˘ch
metód.
Riadiaci policajní pracovníci a spolupra-
cujúce organizácie majú k dispozícii detail-
n˘ pohºad na prácu bezpeãnostn˘ch zlo-
Ïiek. Dáta a v˘kazy sú dostupné okamÏite.
Do ãinnosti polície to priná‰a znaãnú dáv-
ku autonómnosti. V predchádzajúcom sys-
téme sa totiÏ anal˘zami zaoberali zvlá‰tne
oddelenia, informácie boli zhromaÏìované
na rozliãn˘ch miestach, ãím bol prístup k dá-
tam komplikovanej‰í.
Prínosy systému vysoko oceÀujú tak v
radoch polície, ako aj v kontroln˘ch orga-
nizáciách. Nebolo prekvapením, Ïe po nie-
koºk˘ch mesiacoch od nasadenia nového
systému práce sa zaãalo hovoriÈ o jeho ìal-
‰om roz‰írení. A nielen v Bádensku-Würt-
tembersku. O podobné rie‰enia majú zá-
ujem aj ìal‰ie spolkové krajiny. Podºa názo-
ru zainteresovan˘ch expertov spoloãnosti
SAP je aÏ 80 % obsahu projektu pouÏiteº-
ného aj v ìal‰ích organizáciách verejnej
správy.
41
V L Á D A S R
21. december 2007 je pamätn˘m dÀom pre Slovenskú republiku: v tento deÀ sme sa stali ãlenmi
schengenského priestoru. K tejto téme oslovila redaktorka Anna Komová ‰tátneho tajomníka
Schengen – dva roky po
Skúsme pri v˘roãí Schengenu trochu bilanco-
vaÈ na‰e úãinkovanie v tomto, dnes uÏ pre via-
cer˘ch samozrejmého zaãlenenia do schen-
genského priestoru. Ak˘ je vበpohºad do ob-
dobia, keì Slovensko stálo na prahu rozhod-
nutia?
Ako je v‰etk˘m známe, od 21. decembra 2007
bola Slovenská republika prijatá medzi krajiny
schengenského priestoru ako plnohodnotn˘ ãlen.
Myslím si, Ïe tento deÀ si kaÏd˘ zapamätá, pre-
toÏe od tohto dÀa bola zru‰ená kontrola na vnú-
torn˘ch schengensk˘ch hraniciach. Od tohto
dÀa je môÏu obãania Slovenskej republiky pre-
kraãovaÈ vnútorné hranice schengenského prie-
storu na ktoromkoºvek mieste bez vykonania
kontroly.
V súvislosti s ukonãením vykonávania hraniã-
nej kontroly na vnútorn˘ch hraniciach boli od-
delenia hraniãnej polície zru‰ené a policajti z t˘-
chto oddelení, za úãelom plnenia kompenzaã-
n˘ch opatrení, boli zaradení do organizaãnej
‰truktúry krajsk˘ch riaditeºstiev Policajného
zboru, hlavne k sluÏbe poriadkovej polície. V‰et-
ky kompetencie sluÏby hraniãnej polície na vnú-
tornej hranici pre‰li na sluÏbu poriadkovej po-
lície a v prípade doãasného obnovenia kontro-
ly vnútornej hranice aj na sluÏbu cudzineckej po-
lície.
Ak by som chcel spätne bilancovaÈ obdobie,
ktoré tomu v‰etkému predchádzalo, musím spo-
menúÈ, Ïe v prvom schengenskom hodnotení
sme ako krajina neuspeli. Na túto skutoãnosÈ
vláda Slovenskej republiky reagovala mojím vy-
menovaním do funkcie splnomocnenca vlády
SR pre zabezpeãenie vstupu Slovenskej republi-
ky medzi krajiny schengenského priestoru. Stal
som sa zodpovedn˘ za splnenie schengensk˘ch
kritérií. Bolo nadefinovan˘ch viac ako 180 opat-
rení, ktoré sme museli splniÈ, aby ìal‰ie hodno-
tenie Slovenskej republiky uÏ bolo úspe‰né. Vy-
naloÏilo sa enormné úsilie a v krátkom ãase sa od-
42
Ministerstva vnútra SR Jozefa BUâEKA.
stránili v‰etky nedostatky, ktoré boli Slovenskej
republike vytknuté pri prvom hodnotení. Av‰ak
v˘sledok stál zato a Slovenská republika sa v krát-
kom ãase dokázala z chvosta krajín, ktoré sa
uchádzali o vstup do Schengenu dostaÈ na ãelo.
Pri opätovnej náv‰teve schengensk˘ch hodno-
tiacich komisií v oblasti ochrany pozemnej hra-
nice a vzdu‰nej hranice v˘sledky hodnotenia
boli vysoko pozitívne a v niektor˘ch parame-
troch sme dosiahli pozíciu tvorcu nov˘ch para-
metrov tzv. „najlep‰ej praxe“. Hodnotiaci v˘bor
bol spokojn˘ so zlep‰ením infra‰truktúry a tech-
nick˘m vybavením na hraniãn˘ch priechodoch
na pozemnej a vzdu‰nej hranici, ktoré boli vy-
hodnotené v súlade so schengensk˘mi poÏiadav-
kami. Nedostatky v hraniãnej kontrole, ktoré
boli pozorované poãas hodnotenia v roku 2006
boli odstránené, postupy pri hraniãn˘ch kon-
trolách boli vyhodnotené v súlade so schengen-
sk˘mi ‰tandardmi. Hodnotiaci v˘bor ocenil kon-
krétne opatrenia Slovenskej republiky vykona-
né na zlep‰enie profesionalizmu personálu, zlep-
‰ovanie jazykov˘ch zruãností a materiálno tech-
nického zabezpeãenia.
V nadväznosti na tieto hodnotenia Rada JHA
na svojom zasadnutí 6. decembra 2007 prijala
rozhodnutie o úplnom uplatÀovaní schengen-
ského acquis v Slovenskej republike od 21.
decembra 2007.
Boli aj negatívne ohlasy zo strany vtedaj‰ích
ãlensk˘ch ‰tátov EÚ k ochrane vonkaj‰ích
hraníc. Aká je realita dnes?
Samozrejme, Ïe boli aj negatívne ohlasy. Vte-
daj‰ie krajiny schengenského priestoru vyjadri-
li obavy, ãi nové ãlenské ‰táty budú schopné za-
bezpeãiÈ dostatoãnú a spoºahlivú kontrolu na
vonkaj‰ej hranici, hlavne Rakúsko a Nemecko
vyjadrili obavy zo zv˘‰enia nelegálnej migrácie.
Av‰ak tieto obavy sa nepotvrdili. Vstupom Slo-
venskej republiky do schengenského priestoru sa
nezv˘‰ila nelegálna migrácia zo Slovenskej re-
publiky do susedn˘ch krajín. Tento fakt prizna-
lo i Rakúsko, ktoré malo obavy z nárastu nele-
gálnej migrácie po roz‰írení schengenského
priestoru. Rakúske ministerstvo vnútra prizna-
lo, Ïe obavy, ktoré mali boli neopodstatnené a
kriminalita zo strany cudzincov nemá stúpajú-
cu tendenciu, skôr naopak. Nelegálna migrácia
poklesla aj na úseku ‰tátnej hranice s Ukrajinou.
Slovenská republika si plní v‰etky povinnosti vy-
pl˘vajúce z jej ãlenstva v spoloãnosti schengen-
sk˘ch krajín pri zabezpeãení kontroly vonkaj‰ích
hraníc ako na pozemnej tak i na vzdu‰nej hra-
nici. MoÏno kon‰tatovaÈ, Ïe úlohy, ktoré nám vy-
plynuli z ãlenstva v schengenskom priestore,
sme sa zhostili zodpovedne a profesionálne.
Je potrebné, vzhºadom na vysok˘ stupeÀ bez-
peãnosti hlavne na na‰ej v˘chodnej hranici,
stále zabezpeãovaÈ ochranu nov˘mi spôsob-
mi, alebo existujúci ‰tandard ochrany je po-
staãujúci?
Uvedomujeme si na‰u zodpovednosÈ za
ochranu celého schengenského priestoru. Pracu-
jeme na neustálom skvalitÀovaní kontroly von-
kaj‰ej hranice, najmä pozemnej. Aj keì v súãas-
nosti je ochrana v˘chodnej hranice na vysokej
úrovni, stále je ão zlep‰ovaÈ a modernizovaÈ.
Technické zabezpeãenie úseku ‰tátnej hranice s
Ukrajinou bolo poãas schengenského hodnote-
nia prezentované ako kombinácia technick˘ch
prostriedkov a Ïivej sily.(tzv. „STAFO“– systém
technickej a fyzickej ochrany ‰tátnej hranice).
Slovenská republika sa zaviazala, Ïe v budúcnos-
ti vybuduje plne funkãn˘ systém technickej
ochrany severného úseku ‰tátnej hranice s Ukra-
jinou.
Prioritn˘m cieºom je vybudovanie modelu
integrovanej bezpeãnosti ‰tátnej hranice a pokra-
ãovanie v mobilizácii vnútorn˘ch síl a prostried-
kov sluÏby hraniãnej polície, s cieºom elimino-
vania nelegálnej migrácie a s Àou súvisiacej
trestnej ãinnosti, zvy‰ovaním úãinnosti a efek-
tívnosti policajnej práce vo v‰etk˘ch oblastiach.
V súãasnosti prebiehajú práce na budovaní tzv.
„pilotného projektu virtuálneho plotu“ v sever-
nej ãasti ‰tátnej hranice s Ukrajinou. Tento pro-
jekt je zaloÏen˘ na líniovom detekãnom systé-
me kontroly pohybu osôb. Kompletné technic-
ké zabezpeãenie severného, hornatého úseku
‰tátnej hranice má byÈ dobudované do konca
roku 2012.
V súãasnosti je pri hraniãnej kontrole plne vy-
uÏívan˘ systém RALEN (ktor˘ je unikátnou
novinkou vo svete), ãi uÏ na Ïelezniãn˘ch hra-
niãn˘ch priechodoch (âierna nad Tisou, MaÈov-
ské Vojkovce), ale i na cestnom hraniãnom
priechode Vy‰né Nemecké, kde pri rekon‰truk-
cii nákladnej dopravy bol nain‰talovan˘ úplne
nov˘ systém detektorov, ktoré odhalia prítom-
nosÈ ãloveka ukrytého v kamióne so 100 %
úãinnosÈou. Systém je jedn˘m z nosn˘ch tech-
nick˘ch prostriedkov zabezpeãenia vonkaj‰ej
schengenskej hranice s Ukrajinou.
V L Á D A S R
Aké sú v˘sledky nelegálnej migrácie cez úze-
mie Slovenska? Nezaznamenali sme zv˘‰en˘
poãet migrantov v priebehu 2 rokov?
MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe v˘voj nelegálnej mi-
grácie na Slovensku sa za posledn˘ch niekoºko
rokov vyznaãuje klesajúcou tendenciou, priãom
najv˘raznej‰í pokles sa prejavil v roku 2008, kto-
r˘ je vo v‰eobecnosti povaÏovan˘ za prv˘ rok
ãlenstva Slovenskej republiky v schengenskom
priestore.
Porovnaním údajov o nelegálnej migrácii z ro-
kov pred vstupom Slovenska do schengenského
priestoru s údajmi z rokov 2008 a 2009 môÏe-
me kon‰tatovaÈ, Ïe do‰lo k v˘raznému zníÏeniu
poãtu nelegálnych migrantov pri neoprávnenom
prekroãení ‰tátnej hranice SR (ìalej len
„NP·H“), ako aj pri neoprávnenom pobyte (ìa-
lej len „NP“). Na porovnanie uvádzam, Ïe v
roku 2007 bolo zadrÏan˘ch 6 761 nelegálnych
migrantov (1 725 pri NP·H vonkaj‰ej hranice /‰t.
hr. s UKR a 3 medzinárodné letiská/, 1 680 pri
NP·H vnútornej hranice /‰t. hr. s HUN, AUT,
CZE a POL / a 3 356 pri NP), v roku 2008 bolo
zadrÏan˘ch 2 355 nelegálnych migrantov (994
pri NP·H vonkaj‰ej hranice, 40 pri NP·H vnú-
tornej hranice a 1 321 pri NP) a poãas obdobia
11 mesiacov roku 2009 bolo zadrÏan˘ch 1 670
nelegálnych migrantov (562 pri NP·H vonkaj-
‰ej hranice, 17 pri NP·H vnútornej hranice
a 1 091 pri NP).
Najv˘raznej‰í pokles bol po vstupe SR do
Schengenu zaznamenan˘ v oblasti neoprávnené-
ho prekroãenia vnútornej hranice, ão je prirodze-
n˘m dôsledkom ukonãenia vykonávania hra-
niãn˘ch kontrol na vnútorn˘ch hraniciach. Na
pokles v kategórii neoprávneného prekroãenia
vonkaj‰ej hranice malo nesporn˘ vplyv tech-
nické, bezpeãnostné i personálne posilnenie von-
kaj‰ej hranice. V porovnaní s rokom 2007 v
roku 2008 v˘razne poklesol aj poãet zisten˘ch
migrantov zadrÏan˘ch pri neoprávnenom po-
byte na území SR. Dôvodom poklesu bola naj-
mä skutoãnosÈ, Ïe migranti, pre ktor˘ch Slo-
vensko nebolo cieºovou krajinou, v dôsledku
zru‰enia kontrol na vnútorn˘ch hraniciach bez
väã‰ích obmedzení pokraãovali v nelegálnej mi-
grácii v smere do cieºov˘ch destinácií.
Obdobie posledn˘ch dvoch rokov sa vyzna-
ãuje t˘m, Ïe Slovensko uÏ nie je len tranzitnou
krajinou, ale postupne sa stáva cieºovou krajinou.
Toto pozorujeme predov‰etk˘m u ‰tátnych prí-
slu‰níkov Vietnamu a Ukrajiny, ktorí vstupujú na
územie Slovenskej republiky legálne, ale po zá-
niku povolenia na pobyt nevycestujú v urãenej
lehote z územia Slovenska do domovskej kraji-
ny, ale sa naìalej zdrÏiavajú na území Sloven-
skej republiky, ãím sa ich pobyt na území Slo-
venskej republiky stáva nelegálnym.
S tak˘mto pre migranta jednoduch‰ím spôso-
bom nelegálnej migrácie, t. j. nie neoprávnené
prekroãenie vonkaj‰ej hranice Slovenskej repu-
bliky ale neoprávnen˘ pobyt po legálnom vstu-
pe, sa budeme pravdepodobne v budúcnosti stre-
távaÈ ãastej‰ie. S tak˘mto trendom migrácie sa
stretávajú mnohé vyspelé ‰táty západnej Európy.
V dôsledku hospodárskej krízy dochádza v sú-
ãasnosti k ru‰eniu povolení na prechodn˘ pobyt
na úãel zamestnania. T˘mto vzniká predpoklad,
Ïe cudzinci nevycestujú z územia Slovenskej re-
publiky do krajiny pôvodu a na na‰om území sa
budú zdrÏiavaÈ neoprávnene. Toto môÏe negatív-
ne ovplyvniÈ v˘voj v kategórii neoprávneného
pobytu na území SR.
Do roku 2010 je prijat˘ Haagsky program.
Ako sa napæÀajú jeho ciele v oblasti ochrany
ºudsk˘ch práv?
Jedn˘m z kºúãov˘ch bodov Haagskeho pro-
gramu bolo vytvorenie spoloãnej migraãnej a
azylovej politiky. Táto oblasÈ má aj ºudskopráv-
nu rovinu, a preto súãasÈou jej realizácie sa sta-
lo aj prehlbovanie ochrany základn˘ch práv ute-
ãencov a azylantov. Tieto zámery sa postupne
realizovali prostredníctvom zbliÏovania a koor-
dinácie národn˘ch politík v oblasti azylu a mi-
grácie. Na‰ou snahou je najmä zabezpeãenie
re‰pektovania ºudskej dôstojnosti, ochrany osob-
n˘ch údajov, zabezpeãenie ‰tandardn˘ch Ïivot-
n˘ch podmienok, právna ochrana a ìal‰ie prá-
va a slobody zakotvené v Charte základn˘ch
práv.
Ochrana základn˘ch práv a slobôd sa z na‰ej
strany realizuje poskytovaním právnej pomoci,
pomocou pri prekonávaní jazykovej bariéry,
podporou zo strany ‰tátu pri sociálnej integrácii,
tak aby bola vytvorená rovnaká príleÏitosÈ úãas-
ti na Ïivote spoloãnosti ako u ostatn˘ch obyva-
teºov ‰tátu a v neposlednom rade aj uºahãenie ná-
vratu do krajiny pôvodu. Pri plnení úloh spolu-
pracujeme s mimovládnymi organizáciami, eu-
rópskymi a medzinárodn˘mi in‰titúciami a re-
gionálnymi orgánmi.
Zavedenie jednotn˘ch pravidiel migraãnej a
azylovej politiky v EÚ má v koneãnom dôsled-
ku pomôcÈ k obmedzeniu obchodovania s ºuì-
mi, ich ilegálneho pa‰ovania cez hranice, ãoho
následkom je aj potláãanie ºudsk˘ch práv a zá-
kladn˘ch slobôd a dehonestácia ºudskej bytosti
na predmet predaja a kúpy.
Nadobudnutím úãinnosti Lisabonskej zmlu-
vy od 1.12.2009 prijala EÚ záväzok pristúpiÈ k
Európskemu dohovoru o ºudsk˘ch právach v
blízkej budúcnosti, ãím by sa ochrana ºudsk˘ch
práv v európskom kontexte e‰te prehæbila.
Ako je to s hrozbou terorizmu, ste spokojn˘
s jeho potláãaním v spolupráci s príslu‰n˘mi
zloÏkami EÚ i celého sveta?
Boj proti terorizmu je jednou z hlavn˘ch úloh
krízového manaÏmentu v Európskej únii. Aj z
tohto dôvodu v roku 2007 prebehlo prvé kolo
hodnotenia pripravenosti ãlensk˘ch krajín EÚ na
boj proti terorizmu. V dÀoch 28. aÏ 30. októbra
2009 ãlenovia hodnotiaceho tímu zastupujúci Se-
kretariát Rady EÚ, Komisiu, Europol a ãlenské
‰táty z Európskej únie uskutoãnili uÏ druhé kolo
hodnotenia pripravenosti Slovenskej republiky
na boj proti terorizmu. Je potrebné si uvedomiÈ,
Ï následky teroristického útoku sú v podstate rov-
naké ako po mimoriadnej udalosti ãi krízovej si-
tuácii. Teroristick˘ útok je iba in˘ inicializaãn˘
zdroj takejto udalosti. Z toho dôvodu je dôleÏi-
tá okrem boja proti terorizmu aj pripravenosÈ ‰tá-
tu na rie‰enie následkov teroristického útoku.
Program prijatia delegácie EÚ tak, aby ãleno-
via hodnotiacej komisie získali ucelen˘ prehºad
o spôsobe rie‰enia problematiky boja proti tero-
rizmu na Slovensku. Hodnotenia sa aktívne zú-
ãastnili aj zástupcovia Úradu vlády SR, Minis-
terstva obrany SR, Ministerstva zdravotníctva
SR, Ministerstva dopravy, pô‰t a telekomuniká-
cií SR, Ministerstva hospodárstva SR, Minister-
stva Ïivotného prostredia SR, Slovenskej infor-
maãnej sluÏby, Národného bezpeãnostného úra-
du SR a jednotlivé útvary Ministerstva vnútra
SR, ktoré majú ão povedaÈ do rie‰enia danej
problematiky.
V L Á D A S R
Na záver rokovania hodnotiaca komisia EÚ
vyjadrila poìakovanie za prístup slovenskej stra-
ny k hodnoteniu, ocenila spôsob modelu prezen-
tácie systému krízového manaÏmentu v SR a po-
zitívne hodnotila model krízového riadenia v
SR. Po ukonãení hodnotenia pripravenosti vo
v‰etk˘ch ãlensk˘ch krajinách Únie budú vypra-
cované v‰eobecné odporúãania, ktor˘ch úãe-
lom bude skvalitniÈ pripravenosÈ ãlensk˘ch kra-
jín EÚ na boj proti terorizmu.
Predmetom hodnotenia pripravenosti ãlen-
sk˘ch krajín EÚ na boj proti terorizmu bola aj
pripravenosÈ civilnej ochrany, kde boli doklado-
vané v‰etky opatrenia v tomto smere vykonáva-
né. V rámci prevencie napr. kladieme dôraz na
pripravenosÈ v‰etk˘ch príslu‰n˘ch orgánov ve-
rejnej správy rie‰iÈ dôsledky moÏn˘ch teroris-
tick˘ch útokov s pouÏitím chemick˘ch, biolo-
gick˘ch, radiaãn˘ch a nukleárnych (CBRN)
prostriedkov. Sme aktívnym úãastníkom projek-
tu CBRN aj na úrovni EÚ (poãas ‰védskeho
predsedníctva to bola jedna z hlavn˘ch priorít).
V˘sledkom je pripravenosÈ ‰peciálneho modu-
lu postaveného SR v tejto oblasti na báze kon-
troln˘ch chemick˘ch laboratórií civilnej ochra-
ny, vyuÏiteºn˘ch aj pre EÚ. ·peciálne spolupra-
cujeme na projekte CBRN v rámci NATO, a to
so v‰etk˘mi ‰pecifick˘mi v˘zvami s dôrazom
na zlep‰enie schopnosti spolupráce so v‰etk˘-
mi ‰tátmi, hlavne v stredoeurópskom regióne.
To sa deje cez úãasÈ na rôznych cviãeniach,
kde prvky teroristickej hrozby sú pravidelne
precviãované.
Ako vnímate spoluprácu Slovenska a EÚ v ne-
ustálom zabezpeãovaní ochrany práv, slobo-
dy a bezpeãnosti? Sú e‰te nejaké komunikaã-
né rezervy?
Spolupráca medzi SR a EÚ v oblasti Schen-
genu poskytuje zv˘‰enú ochranu a bezpeãnosÈ
pre obyvateºov SR, ako aj pre obãanov ostatn˘ch
ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. Komunikácia v súãasnos-
ti prebieha primerane na vyhovujúcej úrovni.
Fungujúce komunikaãné kanály dostatoãne
umoÏÀujú v˘menu informácií, v záujme uspo-
kojivého plnenia z nich plynúcich úloh.
Momentálne ãelíme ìal‰ím v˘zvam v oblas-
ti ochrany práv, slobody a bezpeãnosti, ako bolo
uvedené aj v novoprijatom ‰tokholmskom pro-
grame na roky 2010 – 2014. Komunikaãné re-
zervy e‰te vidíme vo vzájomnej harmonizácii po-
stupov spolupráce, priãom v tomto ohºade vidí-
me priestor pre agentúru EUROPOLu ako ko-
ordinátora pre optimalizáciu operaãnej policaj-
nej spolupráce (napr. pri cezhraniãn˘ch operá-
ciách a vytváraní spoloãn˘ch vy‰etrovacích tí-
mov). Do budúcna oãakávame tieÏ intenzívnej-
‰iu spoluprácu s partnersk˘mi krajinami EÚ. V
súãasnosti, keì je otvorená otázka ìal‰ieho roz-
‰irovania schengenského priestoru, je jedn˘m z
rozhodujúcich cieºov spustenie nov˘ch infor-
maãn˘ch systémov. T˘m by sa umoÏnila lep‰ia
v˘mena potrebn˘ch údajov medzi ãlensk˘mi
‰tátmi EÚ a agentúrami EÚ s vysokou zárukou
dodrÏiavania pravidiel ochrany osobn˘ch úda-
jov.
âo povaÏujete za dôleÏité na neustále zefek-
tívÀovanie boja proti nadnárodnému tero-
rizmu a rozsiahlej trestnej ãinnosti?
V nadväznosti na predchádzajúce bude potreb-
né neustále posilÀovaÈ úlohu krízového manaÏ-
mentu a skvalitÀovaÈ v‰etky systémy, ktoré sú za-
merané na rie‰enie následkov teroristického úto-
44
ku tzn. integrovaného záchranného systému so
v‰etk˘mi jeho zloÏkami vrátane civilnej ochra-
ny obyvateºstva. Ako som uviedol, je potrebné
skvalitÀovaÈ v‰etky systémy v oblasti civilnej
ochrany obyvateºstva. Ide hlavne o prevenciu, to
znamená cez rôzne programy realizované v rám-
ci EÚ a NATO byÈ pripraven˘ na moÏnosÈ hro-
zieb, vypl˘vajúcich z následkov teroristick˘ch
hrozieb. MaÈ pripravenú oblasÈ verejnej správy
– t. j. orgánov ‰tátnej správy a samosprávy – na
rie‰enie tak˘chto hrozieb. To sa uÏ niekoºko ro-
kov realizuje cez rôzne formy prípravy krízov˘ch
‰tábov v‰etk˘ch stupÀov, súãinnostn˘ch cviãe-
ní jednotliv˘ch subjektov, vrátane IZS, medzi-
národn˘ch cviãení. Realizáciou programu boja
proti chemick˘m zbraniam spolupracujeme aj s
Organizáciou pre kontrolu zákazu chemick˘ch
zbraní (OPCW) na príprave personálu v tejto ob-
lasti uÏ niekoºko rokov. V budúcom roku bude
v SR seminár NATO a cviãenie v oblasti civil-
ného núdzového plánovania na tému CBRN a
hrozieb pouÏitia t˘chto prostriedkov. Jednodu-
cho povedané, venujeme aj t˘mto otázkam do-
statoãnú pozornosÈ napriek tomu, Ïe sme zatiaº
neboli priamym cieºom teroristického útoku.
Netreba ãastej‰ie obnovovaÈ technické zaria-
denia, ktoré slúÏia na odhalenie falo‰n˘ch
dokladov? Je dostatok financií pre ich moder-
nizáciu?
Tu moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe modernizácii a ob-
nove technick˘ch zariadení slúÏiacich na odha-
ºovanie falo‰n˘ch a pozmenen˘ch dokladov Mi-
nisterstvo vnútra Slovenskej republiky venuje
dostatoãnú pozornosÈ. Bolo prijat˘ch viacero
krokov, ktoré prispeli k radikálnemu obnoveniu
technického zariadenia na odhaºovanie falo‰-
n˘ch dokladov. V súãasnosti máme na v‰etk˘ch
hraniãn˘ch priechodoch na slovensko-ukrajin-
skej ‰tátnej hranici a troch medzinárodn˘ch le-
tiskách v Bratislave, Poprade a Ko‰iciach vyba-
vené miestnosti na vykonávanie druholíniovej
kontroly najmodernej‰ou technikou na odhaºo-
vanie falo‰n˘ch a pozmenen˘ch dokladov.
Finanãné prostriedky na nákup ‰peciálnej
techniky na odhaºovanie falo‰n˘ch dokladov sú
ãerpané predov‰etk˘m z prostriedkov zahraniã-
nej pomoci (fondy EÚ), konkrétne z Fondu pre
vonkaj‰ie hranice, kde bolo zo strany Európskej
komisie poskytnut˘ch na nákup t˘chto technic-
k˘ch prostriedkov 777 500 eur.
Ak˘ je stav v personálnom zabezpeãení kva-
litn˘ch odborn˘ch pracovníkov, ktorí zabez-
peãujú ochranu schengenského priestoru?
Ochrana vonkaj‰ej hranice EÚ sa po vstupe
medzi krajiny schengenského priestoru stala pre
Slovenskú republiku jednou z dlhodob˘ch pri-
orít. Ochranu vonkaj‰ej pozemnej hranice s
Ukrajinou zabezpeãuje takmer 900 policajtov a
na medzinárodn˘ch letiskách je ochrana vzdu‰-
nej hranice zabezpeãená pribliÏne 200 policajt-
mi. Uvedomujeme si, Ïe poÏadované v˘sledky
môÏeme dosiahnuÈ len za predpokladu vzdela-
ného a v˘borne pripraveného ºudského potenciá-
lu, ktor˘ svoje poznatky a skúsenosti spája s vy-
uÏívaním najmodernej‰ej techniky.
Príslu‰níci hraniãnej a cudzineckej polície sú
vzdelávaní tak na úrovni vnútro‰tátnej, kde sa v
rámci Európskeho tréningového dÀa obozna-
mujú so zmenami v domácej i európskej legisla-
tíve, ako aj na úrovni medzinárodnej, ktorá je za-
meraná predov‰etk˘m na oblasÈ jazykovej prí-
pravy, ochrany ºudsk˘ch práv, odhaºovania fal-
‰ovan˘ch cestovn˘ch dokladov, identifikácie
odcudzen˘ch motorov˘ch vozidiel a v˘cviku
psov.
Slovenská republika je v rámci vzdelávacích
aktivít agentúry Frontex (Európska agentúra pre
riadenie operaãnej spolupráce na vonkaj‰ích
hraniciach ãlensk˘ch ‰tátov EÚ zo sídlom vo
Var‰ave) zapojená do tvorby spoloãn˘ch uãeb-
n˘ch osnov, na základe ktor˘ch bude vytvore-
n˘ jednotn˘ ‰tudijn˘ program pre hraniãnú stráÏ
vo v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch.
Urãite máte aj ìal‰ie plány jednak na udrÏa-
nie, ale aj na neustále zlep‰ovanie podmienok,
ktoré vedú k dobr˘m v˘sledkom v rámci spo-
lupráce krajín EÚ v rámci bezpeãnosti. Mô-
Ïete nás s nimi oboznámiÈ?
Okrem uÏ skôr spomínaného vzdelávania je
predpokladom dosahovania poÏadovan˘ch v˘-
sledkov pri ochrane schengenského priestoru aj
medzinárodná spolupráca krajín EÚ, ktorá sa v
podmienkach hraniãnej a cudzineckej polície
realizuje prostredníctvom agentúry Frontex.
Operaãné aktivity agentúry Frontex slúÏia
predov‰etk˘m na overovanie schopností exper-
tov komunikovaÈ a pracovaÈ s kolegami v me-
dzinárodn˘ch tímoch, vymieÀaÈ si skúsenosti, zí-
skavaÈ prehºad o situácii v in˘ch ãlensk˘ch ‰tá-
toch, ale predov‰etk˘m spoloãne dosahovaÈ cieº,
ktor˘m je ochrana vonkaj‰ej hranice EÚ.
Slovenská republika sa aktívne zapája do ope-
raãn˘ch aktivít agentúry Frontex, najmä na po-
zemnej a vzdu‰nej hranici, ale testujeme svojich
expertov aj v rámci cviãení tímov r˘chleho na-
sadenia a na morskej hranici. Tak napr. v dÀoch
29. 9. aÏ 8. 10. 2009 sa na na‰om území na slo-
vensko-ukrajinskej hranici uskutoãnilo prvé cvi-
ãenie Rabit tímov (sú to tímy r˘chleho pohraniã-
ného nasadenia) pod zá‰titou agentúry Frontex.
Nasaden˘ch bolo 21 ãlenov tímu z 15 ãlensk˘ch
krajín EÚ. PoÏiadaÈ o nasadenie tímu v prípade
potreby môÏe v odôvodnen˘ch prípadoch v sú-
vislosti s ochranou vonkaj‰ích hraníc ktorákoº-
vek ãlenská krajina EÚ. Získané poznatky sa
spracúvajú a publikujú v tzv. katalógoch, ktoré
sú k dispozícii pre príslu‰níkov hraniãn˘ch po-
lícií ãlensk˘ch ‰tátov ako zdroj najnov‰ích infor-
mácií a poznatkov.
ëalej musíme pokraãovaÈ v plnení úloh, kto-
ré pre nás vyplynuli z Národného plánu riade-
nia ochrany ‰tátnych hraníc Slovenskej republi-
ky (ìalej len „Národn˘ plán“). Obsahom tohto
dokumentu sú tieÏ ãinnosti v tretích krajinách,
najmä v krajinách pôvodu nelegálnej migrácie
a tranzitn˘ch krajinách, opatrenia v oblasti legi-
slatívy, medzinárodnej spolupráce, tvorby a do-
plnenia administratívnych ‰truktúr, vzdelávania
a v˘cviku, materiálno-technického zabezpeãenia,
vrátane aktivít na vonkaj‰ích hraniciach, vo vnú-
trozemí Slovenskej republiky, ako aj vyt˘ãenie
základn˘ch cieºov Národného plánu na obdobie
rokov 2007 aÏ 2013.
TaktieÏ stojí za zmienku budovanie Európske-
ho systému hraniãného dozoru (EUROSUR),
ktor˘ predstavuje rozhodujúci krok v ìal‰om
postupnom vytváraní spoloãného Európskeho in-
tegrovaného systému riadenia hraníc.
Od vybudovania Európskeho systému hra-
niãného dozoru oãakávame zníÏenie poãtu ne-
legálnych prisÈahovalcov, ktor˘m sa podarí bez
odhalenia vstúpiÈ na územie EÚ, zv˘‰enie cel-
kovej vnútornej bezpeãnosti EÚ prispením k
predchádzaniu cezhraniãnej trestnej ãinnosti a
posilnenie pátracích a záchrann˘ch kapacít.
I N F O R M A â N É
Celospoloãenské zmeny nevyhnutne vyÏadujú zmenu chápania postavenia
daÀovej správy, ktorej hlavnou úlohou je v˘ber a správa daní ako hlavnej zloÏky
‰tátnych príjmov urãen˘ch na financovanie verejn˘ch sluÏieb, ale zároveÀ sa stáva
Súãasné trendy v oblasti
správy daní a odvodov
Súãasné prostredie dynamick˘ch spolo-
ãensk˘ch zmien kladie rastúce nároky nielen
na subjekty komerãného sektora, ale taktieÏ
vyÏaduje zmeny v prístupe k v˘konu funkcií
verejnej správy. Vládne iniciatívy jednotli-
v˘ch krajín v oblasti správy daní sa formujú
ako reakcia na existenciu faktorov s negatív-
nym dopadom na verejné financie.
Kritick˘mi faktormi, ktoré dnes vyvolá-
vajú potrebu zmien v správe daní, sú predo-
v‰etk˘m nepriazniv˘ demografick˘ v˘voj v
celosvetovom meradle a zmeny v ‰truktúre
obyvateºstva prejavujúce sa starnutím. Tieto
faktory v˘znamne ovplyvÀujú príjmovú strán-
ku ‰tátneho rozpoãtu, ako aj v˘davkovú, a to
v podobe zv˘‰en˘ch nárokov na financova-
nie sociálneho systému. Spolu so spomalením
hospodárskeho rastu tak vytvárajú tlak na
efektivitu poskytovan˘ch sluÏieb, zniÏovanie
nákladov a kontinuálne vyhºadávanie moÏ-
n˘ch nákladov˘ch úspor.
Na druhej strane je moÏné vnímaÈ globa-
lizaãné trendy a ich dopad na dane jednotli-
v˘ch krajín prejavujúce sa predov‰etk˘m na
v˘‰ke daÀovej sadzby, obzvlá‰È pri daniach
z príjmu právnick˘ch osôb. Podniky a firmy
zohºadÀujú v˘‰ku daÀovej sadzby pri vy-
hodnocovaní svojich investiãn˘ch zámerov,
ão sa prejaví na v˘voji zahraniãn˘ch inves-
tícií. Korporátne dane sú tak moÏn˘m nástro-
jom v rukách vlád na zatraktívnenie podni-
Produkt Proces
Flexibilné sluÏby
Vysok˘ stupeÀ
vychádzajúce
‰tandardizácie
z reálnych potrieb
Férové, jednoduché Procesy sú
a personalizované
sluÏby orientované
navrhnuté z
pohºadu zákazníka
na zákazníka
DodrÏiavanie Procesy
pravidiel na základe
motivácie,
zabezpeãujú vysok˘
‰tandard sluÏieb
nie donútenia
·tandardizované Procesy umoÏÀujú
sluÏby zaloÏené flexibilnú
na kooperácii kooperáciu in‰titúcií
Obr.1 – Dimenzie systému v˘beru a správy daní (Zdroj: Capgemini)
46
T E C H N O L Ó G I E
aj kºúãov˘m orgánom pre styk s obãanom.
kateºského prostredia a vytvorenie stimulov, transparentnosÈ daÀov˘ch pravidiel a jednoz-
ktoré umoÏnia pritiahnutie zahraniãn˘ch in- naãnosÈ daÀovej legislatívy.
vestícií. Vhodne zvolené informaãné technológie v
Proces harmonizácie daÀov˘ch systémov tejto oblasti dokáÏu prispieÈ predov‰etk˘m k
ãlensk˘ch ‰tátov Európskej únie, ako aj tlak jednoduch‰ej interpretácii daÀov˘ch predpi-
zo strany daÀovníkov na úroveÀ poskytova- sov a pravidiel, zv˘‰iÈ informovanosÈ, a tak
n˘ch sluÏieb zasa predstavuje motiváciu pre poskytovaÈ nástroje na efektívne predchá-
daÀové správy jednotliv˘ch krajín k posilÀo- dzanie daÀov˘m únikom a podvodom. Spo-
vaniu vlastnej konkurencieschopnosti zvy- lupráca orgánov daÀovej správy s in‰titúcia-
‰ovaním kvality sluÏieb. mi verejnej správy, komplexn˘ prístup ku
Celospoloãenské zmeny nevyhnutne vyÏa- kontrole a vymáhaniu a v neposlednom rade
dujú zmenu chápania postavenia daÀovej vyuÏívanie modern˘ch technológií, ako na-
správy, ktorej hlavnou úlohou je v˘ber a sprá- príklad manaÏérske informaãné systémy na
va daní ako hlavnej zloÏky ‰tátnych príjmov rozhodovanie alebo „business inteligence“,
urãen˘ch na financovanie verejn˘ch sluÏieb, tak umoÏní identifikovaÈ ne‰tandardné da-
ale zároveÀ sa stáva aj kºúãov˘m orgánom pre Àové správanie a obchádzanie daÀov˘ch pra-
styk s obãanom. vidiel.
Pri zohºadnení poÏiadaviek kladen˘ch na Niekoºko krajín uÏ v súãasnosti vyuÏíva sú-
funkãn˘ a efektívny daÀov˘ systém moÏno de- ãinnosÈ s komerãn˘mi finanãn˘mi in‰titúcia-
finovaÈ základné princípy, ktoré by sa násled- mi pri získavaní informácií ako podkladu na
ne mali premietnuÈ v prijat˘ch opatreniach. vyhodnotenie správnosti daÀov˘ch priznaní.
Optimálny systém by mal v prvom rade vy- Holandská daÀová správa sa rozhodla podria-
tváraÈ podmienky na dobrovoºné plnenie da- diÈ svoj prístup základnému cieºu – zniÏova-
Àov˘ch a odvodov˘ch povinností a súlad s niu administratívnej záÈaÏe prostredníctvom
platnou legislatívnou úpravou (compliance), efektívnej‰ej a pohotovej‰ej spolupráce jed-
ão v˘znamn˘m spôsobom prispieva k zníÏe- notliv˘ch orgánov verejnej správy, zameranej
niu nákladov na zabezpeãenie v˘beru daní ãi predov‰etk˘m na podniky a spoloãnosti pod-
odvodov, ako aj striktne odhaºovaÈ a postiho- nikajúce na území Holandska. Úzka spoluprá-
vaÈ daÀové úniky. V súlade s t˘mto cieºom je ca troch kºúãov˘ch in‰titúcií – daÀového úra-
nevyhnutná aktivita a otvorenosÈ daÀovej du, obchodnej komory a úradu pre hospodár-
správy pri zvy‰ovaní daÀového povedomia, ske záleÏitosti vedie k zníÏeniu mnoÏstva
formulárov a informácií, ktoré uÏ spoloãnos-
ti vykazujú len jedenkrát. Tieto informácie sa
následne spracúvajú prostredníctvom útvaru
„back-office“ spoloãného pre v‰etky tri in‰ti-
Organizácia Technológia ªudia túcie.
ëal‰ím rie‰ením, ktoré napomáha zvy‰o-
vaÈ konanie daÀovníkov v súlade s platnou le-
gislatívou, je úãinn˘ manaÏment správy iden-
Zdieºané Technológie
tít a prístupov slúÏiaci na overovanie totoÏ-
Orientácia
poskytovanie skvalitÀujú sluÏby
na zákazníka
nosti obãanov a právnick˘ch osôb, ako aj na
sluÏieb a zniÏujú náklady
vytváranie rôznych úrovní prístupov k infor-
máciám ãi sprístupÀovanie rôznych funkcio-
Organizaãné Jednotn˘ SchopnosÈ nalít a úkonov. Z pohºadu daÀovej správy
ãlenenie re‰pektuje
segmentáciu
pohºad ponúkaÈ v‰ak poskytuje nezanedbateºnú moÏnosÈ jed-
na klienta úplné poradenstvo
klientov notného pohºadu na daÀovníka a jeho vzÈah
k daÀovej správe prostredníctvom jedného
Vymáhanie Zdieºanie údajov Spoloãné úãtu a to bez ohºadu na typ platen˘ch daní. S
organizované
naprieã
vedie k vy‰‰ej za‰koºovanie pribúdajúcim rozsahom ‰tátnych príjmov
efektivite a rozvoj
organizáciami spravovan˘ch jednou in‰titúciou – cla, poist-
ného na zdravotnú starostlivosÈ, poistného
Spolupráca V˘mena dát na sociálne poistenie, resp. zabezpeãenie, sa
so samosprávami Meranie a riadenie
naprieã v˘znam konsolidovaného pohºadu na obãa-
pre front-office v˘konnosti
in‰titúciami
sluÏby na ãi spoloãnosÈ zvy‰uje. Ku krajinám, kto-
ré v súãasnosti pristúpili k budovaniu archi-
tektúry na báze jednotného daÀového úãtu,
patria Francúzsko a ·panielsko.
I N F O R M A â N É T E C H N O L Ó G I E

Orientácia daÀovej správy na daÀovníka

(obãana ãi podnikateºa) je pojem, ktor˘ dekla-
ruje prístup zohºadÀujúci potreby a poÏia-
davky daÀovníkov a vychádza im v ústrety pri
plnení ich daÀov˘ch povinností, napríklad
sprístupÀovaním a diverzifikáciou komuni-
kaãn˘ch kanálov. Technologick˘ rozvoj pod-
poruje efektívnu interakciu medzi obãanom
a daÀovou správou v rôznych podobách, ãi uÏ
ide o on-line sprievodcu, telefonické cen-
trum podpory, elektronické formuláre pred-
vyplnené uÏ známymi údajmi alebo moÏnosÈ
potvrdiÈ daÀové priznanie krátkou textovou
správou z mobilného telefónu ãi automatic-
ky generované notifikácie o aktuálnych ter-
mínoch daÀov˘ch povinností. Alternatívne
komunikaãné kanály umoÏÀujúce napríklad
elektronické podávanie daÀov˘ch priznaní
zároveÀ zniÏujú administratívnu záÈaÏ, ako aj
náklady spojené s plnením daÀov˘ch povin-
ností v porovnaní s ich papierovou formou.
Klientsky orientovaná daÀová správa záro-
veÀ predpokladá prispôsobenie procesnej
stránky s ohºadom na daÀovníka, zjednodu-
‰enie pravidiel, postupov i daÀov˘ch ‰truktúr
na nevyhnutné úkony, a t˘m zvy‰ovanie úrov-
ne kvality poskytovan˘ch sluÏieb aj spokoj-
nosti daÀovníka.
Dánsky prístup zameran˘ na daÀovníka sa
orientuje na zjednodu‰enie procesu podáva-
nia daÀov˘ch priznaní zdieºaním a vyuÏíva-
ním údajov od zamestnávateºov, bánk, spoloã-
ností poskytujúcich hypotekárne úvery, zväz-
mi a odborov˘mi organizáciami a s organi-
záciou zabezpeãujúcou vyplácanie sociál-
nych dávok. Bezdotyková stratégia vyuÏíva
maximálnu automatizáciu daÀového procesu
tak, aby v najvy‰‰ej moÏnej miere elimino-
vala dánskym obyvateºom ÈaÏkosti spojené s
podaním daÀového priznania. ·iroká základ-
Àa údajov umoÏÀuje dánskej správe daní vy-
tváraÈ daÀové priznanie obsahujúce reporto- Za predpokladu technologickej podpory
vané údaje o daÀovníkovi, ktor˘ ich môÏe ná- je moÏné vytvoriÈ a roz‰irovaÈ vyuÏitie ana-
sledne dopæÀaÈ a meniÈ prostredníctvom inter- lytick˘ch nástrojov a premeniÈ dáta na infor- O Capgemini
netu alebo cez telefón. Akékoºvek zmeny sú mácie podporujúce tvorbu intern˘ch rozhod-
okamÏite zaznamenané v daÀovom priznaní nutí, vyuÏiÈ ich na úãely auditu ãi vymáhania Capgemini je jedn˘m z najv˘znamnej-
s okamÏit˘m preklopením prípadn˘ch daÀo- pri identifikácii potenciálnych rizikov˘ch da- ‰ích svetov˘ch poskytovateºov sluÏieb v
v˘ch preplatkov na bankov˘ úãet obãana. Àov˘ch subjektov, definovaÈ daÀové subjek- oblasti poradenstva, technológií a out-
DaÀová správa zároveÀ sprístupÀuje kaÏ- ty pre následnú kontrolu a podobne. sourcingu. V súãasnosti pôsobí vo viac ako
dému obãanovi osobn˘ prieãinok na portáli MoÏn˘m zdrojom synergického efektu zní- 30 krajinách sveta, kde zamestnáva viac
daÀovej správy s podan˘mi daÀov˘mi prizna- Ïenia nákladov je integrácia orgánov správy ako 92 000 zamestnancov. Capgemini sa
niami, informáciami o roãnom zúãtovaní a daní a orgánov zabezpeãujúcich v˘ber odvo- vo svojej ãinnosti orientuje najmä na in-
vysporiadaní, ako aj s aktuálnymi osobn˘mi dov, ktor˘ch kºúãové procesy vykazujú vyso-
formaãné technológie a podnikové pora-
daÀov˘mi údajmi, ktor˘mi daÀová správa k˘ stupeÀ konformity a tvoria vysok˘ pred-
disponuje. Nastaven˘ prístup dánskej daÀo- poklad pre efektívne vyuÏitie zdrojov, ako aj denstvo, systémovú integráciu, technolo-
vej správy tak umoÏÀuje napæÀaÈ víziu zabez- informácií. gick˘ v˘voj, dizajn a outsourcing. VyuÏí-
peãenia verejn˘ch príjmov jednoduch˘m, Pre daÀovú správu, pre ktorej ãinnosÈ je va pri tom osobit˘ spôsob spolupráce s
efektívnym a korektn˘m spôsobom. Admini- charakteristická silná závislosÈ od kvality dát klientmi, naz˘van˘ Collaborative Busi-
stratívna záÈaÏ spojená s podávaním daÀov˘ch a informácií, je kºúãovou otázkou r˘chlosÈ a ness Experience podporovan˘ globálnym
priznaní je u väã‰iny daÀovníkov obmedze- ãistota získavania dát pred ich ìal‰ím spraco- delivery modelom Rightshore®.
ná na potvrdenie daÀového priznania, prí- vaním. Pri vyuÏití technológií je moÏné ná- Pre Capgemini je verejná správa jed-
padne zmenu uÏ uveden˘ch údajov. PovinnosÈ sledne tieto dáta spracúvaÈ, automatizovane n˘m z kºúãov˘ch sektorov, v roku 2008
vykazovania údajov je t˘m obmedzená na ne- vyhodnocovaÈ získané údaje, extrahovaÈ úda-
dosiahol globálny public tím, ktor˘ pozo-
vyhnutné minimum údajov, ktoré nie sú da- je z vyzbieran˘ch dát (data mining) a vyuÏiÈ
Àovej správe k dispozícii. ich pri identifikovaní a hodnotení rizík a tvor- stáva z viac ako 13 000 konzultantov, ob-
Princíp nákladovej efektívnosti priná‰a be rozhodnutí. rat 2,15 miliardy eur, ão predstavuje tak-
otázku, ako poskytovaÈ sluÏby poÏadovanej Jana PLULÍKOVÁ mer ‰tvrtinu celkového obratu skupiny. V
kvality pri niωích nákladoch daÀovej správy. Consultant sektore verejnej správy sa spoloãnosÈ sú-
Informaãné a komunikaãné technológie po- Capgemini Slovensko, s. r. o. streìuje na poradenstvo v oblasti daní a
skytujú v tomto smere moÏnosÈ zniÏovaÈ ná- odvodov, bezpeãnosti, zdravotnej starostli-
klady na spracovanie a zlep‰iÈ produktivitu vosti a poradenstvo pre regióny a mestá.
práce automatizáciou procesov v‰ade tam, Viac informácií nájdete na:
kde je to moÏné, ako aj digitalizáciu a elek- www.capgemini.com/public.
tronizáciu dokumentov.

47
I T A P A
V Bratislave sa koncom minulého roka uskutoãnil Medzinárodn˘ kongres ITAPA 2009, ktor˘
pod mottom „Umenie e-sluÏieb” spojil zahraniãn˘ch expertov, predstaviteºov verejnej správy
a politikov. O novinkách v informatizácii, prioritách Európskej únie v oblasti eGovernmentu
a zaujímav˘ch projektoch, ktoré slúÏia najmä obãanom sa vyslovila pre Parlamentn˘ kuriér
programová riaditeºka kongresu Lucia MU·KOVÁ.
Do roku 2010 mala Európskej únie defino-
vané ciele tzv. Akãn˘m plánom eEurope
2010. Aké sú zámery Európskej únie pre
oblasÈ eGovernmentu na ìal‰ie obdobie?
Európska komisia v spolupráci so ‰véd-
skym predsedníctvom, ktoré prebiehalo po-
ãas druhého polroku 2009, na príprave priorít
v oblasti eGovernmentu na ìal‰ie obdobie in-
tenzívne pracovala. Tieto priority boli pred-
stavené vo svojej premiére práve na kongre-
se ITAPA, ktor˘ sa uskutoãnil len dva t˘Ïd-
ne pred hlavnou udalosÈou roka – Minister-
skou konferenciou vo ‰védskom Malmö.
Pre ìal‰ie obdobie boli vyt˘ãené tri hlav-
né priority. Prvou je posilnenie mobility jed-
notného európskeho trhu. Jednotn˘ trh a mo-
bilita tovarov a sluÏieb patrí ku kºúãov˘m pri-
ncípom EÚ. âlenské ‰táty majú preto zavá-
dzaÈ a podporovaÈ také sluÏby, ktoré v˘znam-
ne zjednodu‰ia moÏnosÈ ‰tudovaÈ, pracovaÈ,
b˘vaÈ, odísÈ do dôchodku, alebo zakladaÈ fir-
my v ktoromkoºvek z nich. Patrí sem aj pod-
pora spoloãn˘ch, tzv. paneurópskych sluÏieb.
Napríklad kompatibilné elektronické verejné
obstarávanie (EVO), t. j. európske firmy by
mali maÈ jednoduch˘ prístup k v‰etk˘m sys-
témom EVO.
Druhou prioritou je zv˘‰enie efektivity a
v˘konu. Táto priorita je odpoveìou EÚ na
hospodársku krízu a klimatické zmeny. Ape-
luje na ãlenské ‰táty, aby razantne zniÏovali
administratívne zaÈaÏenie obãanov a podni-
kateºov, hºadali spôsoby zlep‰enia organizaã-
n˘ch procesov a vyuÏívaním tzv. zelen˘ch
technológií redukovali emisie.
TreÈou prioritou je posilnenie postavenia
obãanov, transparentnosti a prístupu k rozho-
dovacím procesom.
48
Umenie e-sluÏieb
âo konkrétne sa myslí pod pojmom posil-
nenie postavenia obãanov?
Princípy a filozofia slobodného prístupu k
informáciám sa dostali na vy‰‰iu úroveÀ. Do-
teraj‰ia úroveÀ by sa dala charakterizovaÈ ako
„informácie na vyÏiadanie“. Dnes uÏ mnoho
krajín v‰etky informácie a databázy, ktoré
neobsahujú chránené informácie, proaktívne
zverejÀuje na internete. Verejné in‰titúcie
vlastnia mnoÏstvo údajov, ktoré môÏu byÈ
uÏitoãné pre podnikateºov, ale aj pre beÏn˘ch
obãanov, pre vzdelávanie, v˘skum, turistiku,
kultúru, neziskové organizácie a pod. Úrady
uÏ teda neãakajú pasívne na ÏiadosÈ, ale prie-
beÏne a aktívne zverejÀujú údaje a databázy
na svojich webov˘ch stránkach ãi na portáli.
Ako tak˘to proaktívny prístup vyzerá v
praxi?
Peknou ukáÏkou tejto iniciatívy je americ-
k˘ projekt Open Government, v˘znamne pod-
porovan˘ administratívou Baracka Obamu.
Konkrétne napr. stránka www.recovery.gov,
ktorá prehºadne zobrazuje alokáciu financií z
protikrízového balíka americk˘m firmám a
sleduje ich vyuÏívanie.
V úvode ste spomenuli elektronické verej-
né obstarávanie ako jednu z v˘znamn˘ch
sluÏieb. Preão je dôleÏit˘ jeho rozvoj?
EVO je osobitná kapitola. Vo Francúzsku
vyuÏíva EVO 16 ministerstiev a 10 000 ve-
rejn˘ch nákupcov. Roãne na portáli prebeh-
ne 20 000 tendrov v hodnote 17 biliónov eur,
registrovan˘ch je 100 000 firiem, ponúkajú-
cich tovary a sluÏby. Od januára 2010 bude
dokonca obstarávanie IT vo Francúzsku pre-
biehaÈ uÏ len elektronicky. Vo ·védsku si
EVO získalo popularitu aj v samospráve, vy-
uÏíva ho uÏ 30 % samospráv a 50 % regiónov.
Na kongrese ITAPA, ako aj na ministerskej
konferencii v Malmö boli predstavené
mnohé zaujímavé projekty. MôÏete niekto-
ré z nich priblíÏiÈ?
Úspe‰n˘m projektom spoza hraníc je ãesk˘
projekt CzechPoint. Vìaka nemu si obãania
âR môÏu vybavovaÈ rôzne v˘pisy na po‰te,
u notára, ãi na mnoh˘ch ìal‰ích miestach v ich
okolí. V súãasnosti je v âR vy‰e 5 000 kon-
taktn˘ch miest. âeskí obãania sa na Cze-
chPoint najãastej‰ie obracajú so ÏiadosÈou o
v˘pis z registra trestov a o v˘pis z katastra ne-
hnuteºností. Projekt poãas svojej prevádzky
priniesol zisk vo forme u‰etren˘ch nákladov
vo v˘‰ke 18 mil. eur, priãom realizaãné ná-
klady predstavovali sumu 6,6 mil. eur. Oby-
vatelia môÏu vyuÏívaÈ CzechPoint bez poplat-
kov. Na elektronickej komunikácii získavajú
nielen obãania, ale i samospráva, resp. kon-
taktné miesta. Prevádzkovateº (Ministerstvo
vnútra âR) totiÏ platí kontaktn˘m bodom
poplatky za vykonanie elektronického admi-
nistratívneho úkonu.
ëal‰í zaujímav˘ projekt je eVEM alebo
„One Stop Shop for Companies“, ako ho pre-
z˘vajú Slovinci. MoÏnosÈ elektronicky zalo-
ÏiÈ firmu v Slovinsku spôsobila, Ïe miera za-
kladania nov˘ch spoloãností v krajine na-
rástla o 20 % a roãne sa u‰etrí viac neÏ 10 mil.
eur. Za t˘mto úspechom stojí „elektronick˘
supermarket“, kde budúci podnikateº „nakú-
pi“ v‰etko pre svoje podnikanie na jednom
mieste a takmer okamÏite. Prv˘m krokom
pri zakladaní firmy je vyplnenie on-line re-
gistraãného formulára. Systém ìalej overí
informácie v existujúcej obchodnej, daÀo-
vej, demografickej a priestorovej databáze.
Ak je v‰etko v poriadku, firma sa automatic-
ky zaregistruje na súde a systém jej vygene-
ruje identifikaãné (IâO) a daÀové (DIâ) ãís-
Primátor Bratislavy Andrej ëurkovsk˘
a predseda KDH Ján Figeº na kongrese ITAPA 2009
lo. V mene vlastníkov odo‰le potrebné regi-
straãné informácie daÀov˘m orgánom a tieÏ
do systému zdravotného a sociálneho poiste-
nia. V‰etko prebieha v rámci zabezpeãenej
elektronickej komunikácie, ktorú garantujú
bezpeãnostn˘ certifikát a elektronick˘ podpis.
Vo Veºkej Británii je pozoruhodná snaha o
ão najvy‰‰iu participáciu obãanov, úrady
adaptujú a vyuÏívajú sociálne siete a online
médiá, ako Facebook, You Tube, ãi Twitter.
Svoj profil má na nich vytvoren˘ nielen pre-
miér Gordon Brown, ale aj jednotlivé gróf-
stva, ãi starostovia municipalít. Británia zá-
roveÀ patrí k priekopníkom pri zavádzaní
noviniek, ako sú napr. smartphone pre diabe-
tikov ãi kardiakov, ktoré vedia automaticky
alarmovaÈ systém zdravotnej starostlivosti.
V E R E J N Á S P R Á V A

Informaãná bezpeãnosÈ
a eGovernment
Na Lisabonskom summite v roku 2000 sa predstavitelia ‰tátov a vlád dohodli na cieli urobiÈ
z EÚ najkonkurencieschopnej‰iu a najdynamickej‰iu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta,
schopnú trvalo udrÏateºného rastu a prijali Lisabonskú stratégiu a následne programy e-Europe,
ktor˘ch pokraãovateºom po roku 2005 bol strategick˘ dokument i2010 – Európska informaãná
spoloãnosÈ pre rast a zamestnanosÈ. Vzhºadom na to, Ïe jednou z najdôleÏitej‰ích súãastí
budovania elektronickej verejnej správy v kaÏdom ‰táte je aj informaãná bezpeãnosÈ, medzi svoje
hlavné priority EÚ zaradila aj túto kºúãovú oblasÈ. Vydala mnoÏstvo strategick˘ch dokumentov,
odporúãaní, smerníc a nariadení t˘kajúcich sa ochrany osobn˘ch a citliv˘ch údajov, ochrany
poãítaãov˘ch programov, elektronického podpisu, elektronického obchodu, ochrany kritickej
infra‰truktúry, boja s poãítaãovou kriminalitou a so spamom, ‰írením detskej pornografie a pod.,
ãím potvrdila pozitívnu úlohu informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technológií (IKT) a s t˘m
súvisiacu informaãnú bezpeãnosti v Európe.
rany NATO, priãom úlohou tohto centra je po-
silniÈ spôsobilosÈ spolupráce kybernetickej
obrany NATO s cieºom podporiÈ jej vojens-
kú transformáciu, podporiÈ partnerské kraji-
ny a in˘ch klientov s cieºom zlep‰enia inter-
operability Aliancie v oblasti kybernetickej
obrany.
Z uvedeného vypl˘va, Ïe existencia sekto-
ra IKT je nevyhnutná pre v‰etky segmenty
spoloãnosti kaÏdého ‰tátu. Podniky sa na ten-
to sektor spoliehajú nielen v priamom preda-
ji, ale aj pri zabezpeãovaní efektivity vnútor-
n˘ch procesov. IKT sú kritickou zloÏkou ino-
vácie a ako ukázal prieskum, zodpovedajú za
takmer 40 % rastu produktivity. IKT prenik-
li do práce vládnych orgánov a verejnej sprá-
vy, a to vzhºadom na prechádzanie na sluÏby
elektronickej verejnej správy (eGovernmen-
tu) na v‰etk˘ch úrovniach, ako aj na ich nové
uplatnenia, napr. v inovatívnych rie‰eniach
súvisiacich so zdravotníctvom, s energeti-
kou, bankovníctvom, obchodom a politic-
kou angaÏovanosÈou, kde sa verejn˘ sektor
stáva silne závisl˘m na IKT. Aj obãania sa stá-
le viac spoliehajú na IKT, ktoré pouÏívajú pri
svojich kaÏdodenn˘ch ãinnostiach. Posilne-
ÚVOD ním bezpeãnosti kritickej informaãnej infra-
‰truktúry sa zv˘‰i dôvera obãanov v IKT, a
V roku 2005 Európska komisia zdôrazni- to nie len vìaka lep‰ej ochrane osobn˘ch
la naliehavú potrebu koordinovaného úsilia údajov a súkromia.
s cieºom vybudovaÈ dôveru a vieru zaintere- Sme si vedomí, Ïe informaãná bezpeãnosÈ
sovan˘ch strán v elektronické komunikácie musí zohºadÀovaÈ záujmy vlastníkov IKT
a sluÏby. S t˘mto zámerom sa v roku 2006 systémov, potreby ich pouÏívateºov, ako aj
prijala Stratégia pre bezpeãnú informaãnú práva fyzick˘ch a právnick˘ch osôb, ktor˘ch
spoloãnosÈ. Jej hlavné prvky vrátane bezpeã- údaje sa v systémoch spracovávajú. Existu-
nosti a odolnosti infra‰truktúr IKT boli schvá- je mnoÏstvo ãiniteºov, ktoré môÏu spôsobiÈ
lené uznesením Rady 2007/068/01. Navrho- kolíziu t˘chto systémov a znehodnotenie úda-
vaná politická iniciatíva EÚ/EK taktieÏ zo- jov, ktoré sa v nich spracovávajú. Sú to naj-
hºadÀuje ãinnosti kybernetickej bezpeãnosti mä, prírodné vplyvy, technické poruchy,
NATO, ktoré sú orientované najmä na vojens- ºudské chyby a omyly, ‰kodliv˘ softvér, cie-
kú oblasÈ, t. j. na spoloãnú politiku kyberne- ºavedomé útoky, poãítaãová kriminalita a
tickej ochrany a ãinnosti Riadiaceho orgánu medzinárodn˘ terorizmus.
kybernetickej obrany a na v˘stupy Koopera- Slovensko je v súãasnosti jedn˘m z naj-
tívneho centra excelencie kybernetickej ob- slab‰ích ãlenov EÚ aj v tejto oblasti. Dôvo-

49
V E R E J N Á S P R Á V A
dy spoãívajú v nedostatoãnej a nekonzistent-
nej legislatíve, nedostatoãnej odbornej úrov-
ni a v nedostatoãn˘ch znalostiach správcov
informaãn˘ch systémov, pouÏívateºov, ão
v‰ak je hor‰ie aj riadiacich pracovníkov v ob-
lasti informaãnej bezpeãnosti. Bezpeãnostné
povedomie (t. j. poznanie potreby a podsta-
ty informaãnej bezpeãnosti) v‰etk˘ch jej po-
uÏívateºov, a to s následnou transformáciou
bezpeãnostného povedomia do kompetent-
nosti, ãím sa rozumie pochopenie a uplatÀo-
vanie vlastnej zodpovednosti za informaãnú
bezpeãnosÈ pri práci s IKT ani zìaleka nedo-
sahuje potrebnú úroveÀ. Ako ukázal prie-
skum stavu informaãnej bezpeãnosti v SR vy-
konan˘ ministerstvom financií v decembri
2008, tejto oblasti nie je venovaná patriãná
pozornosÈ, procesy riadenia incidentov nie sú
dostatoãne rozvinuté, ch˘bajú metodiky a
‰kolenia a v niektor˘ch prípadoch ãinnosti IT
zabezpeãujú odborne nekvalifikovaní pra-
covníci. V˘razne neÏiaducim javom je skutoã-
nosÈ, Ïe dodávateºské subjekty majú ãasto
pri realizácii projektov a pri prevádzkovaní
informaãn˘ch systémov prístup k osobn˘m a
citliv˘m údajom a tak dochádza k zneuÏíva-
niu t˘chto informácií. Toto tieÏ úzko súvisí s
neprimeran˘m a ãastokrát neÏiedúcim out-
sourcovaním prevádzky informaãn˘ch systé-
mov ‰tátnych in‰titúcií komerãn˘m dodáva-
teºom sluÏieb.
Problémom je aj roztrie‰tenosÈ kompeten-
cií, podvojné vydávanie ‰tandardov kompe-
tentn˘mi in‰titúciami, ich vzájomná nekom-
patibilita a nedostatoãná zahraniãná spoluprá-
ca pri ich prijímaní. Zo ‰tatistík vypl˘va, Ïe
elektronické vzdelávacie sluÏby vyuÏíva me-
nej ako 4% zamestnancov, ão je pribliÏne
trikrát menej ako je priemer EÚ. Prijatím
strategick˘ch dokumentov, a to najmä Národ-
nej stratégie pre informaãnú bezpeãnosÈ v
SR, Návrhu systému vzdelávania v infor-
maãnej bezpeãnosti v SR, Návrhu na zriade-
nie ‰pecializovanej jednotky pre rie‰enie po-
ãítaãov˘ch incidentov v SR – CSIRT.SK a jej
následn˘m zriadením v júli 2009 minister-
stvom financií, vláda SR preukázala, Ïe po-
vaÏuje informaãnú bezpeãnosÈ za v˘znamnú
ãasÈ vedomostnej spoloãnosti. Ale aj napriek
tejto snahe je moÏné si v‰imnúÈ, Ïe postup
realizácie sfunkãÀovania uvádzanej jednotky
je dnes v sklze.
CIELE, PRIORITY A ÚLOHY
Hlavn˘m cieºom je vytvoriÈ jednotnú plat-
formu budovania informaãnej spoloãnosti
postavenú na právnych základoch so zabez-
peãením primeranej ochrany a dôveryhodnos-
ti digitálneho priestoru Slovenskej republiky,
posilniÈ plnenie poÏiadaviek vypl˘vajúcich z
právnych predpisov EÚ/ES so zameraním
na smernicu Rady 2008/114/ES o identifiká-
cii a oznaãení kritick˘ch infra‰truktúr a zhod-
notení potreby zlep‰iÈ ich ochranu, podporiÈ
dosiahnutie cieºov smernice Európskeho par-
lamentu a Rady 2006/123/ES o sluÏbách na
vnútornom trhu, najmä ãlánku ã. 6 a ãlánku
ã. 8 smernice, so zameraním na rast spokoj-
nosti obãanov a podnikateºov s verejnou sprá-
vou v oblasti zabezpeãenia ochrany infor-
mácií digitálneho priestoru. Je nespochybni-
teºné, Ïe kritické informaãné infra‰truktúry sú
Ïivotne dôleÏité pre hospodárstvo a spoloãen-
50
sk˘ rast EÚ. V poãetn˘ch správach o inová-
cii a hospodárskom raste sa vyzdvihuje hos-
podárska a spoloãenská úloha sektora IKT.
Medzi takéto správy patria oznámenie o stred-
nodobom preskúmaní i2010, tzv. Ahova sprá-
va a kaÏdoroãné hospodárske správy EÚ.
Medzinárodná organizácia pre ekonomickú
spoluprácu a rozvoj (OECD), v ktorej zastu-
puje Slovenskú republiku pracovník z mi-
nisterstva financií, zdôrazÀuje dôleÏitosÈ in-
formaãnej infra‰truktúry a internetu s cieºom
„pozdvihnúÈ hospodársku v˘konnosÈ a so-
ciálny blahobyt a posilniÈ schopnosÈ spoloã-
nosti zlep‰ovaÈ kvalitu Ïivota pre obãanov na
celom svete“. ëalej OECD odporúãa politi-
ku, ktorou sa upevÀuje dôvera a bezpeãnosÈ
internetovej infra‰truktúry.
REGULAâN¯ RÁMEC
Pokiaº ide o regulaãn˘ aspekt, Ministerstvo
financií SR ako gestor informaãnej bezpeã-
nosti v rámci informatizácie verejnej správy,
vypracovalo na základe úlohy B.3 uznesenia
vlády SR ã. 570/2008 zo dÀa 27. augusta
2008 ìal‰í strategick˘ dokument v tejto ob-
lasti, pod názvom „Návrh Akãného plánu na
roky 2009 aÏ 2013 k dokumentu Národná
stratégia pre informaãnú bezpeãnosÈ v SR“
(NSIB). Spolugestormi realizácie navrhova-
n˘ch opatrení sú v‰etky Ministerstvá a ostat-
né ústredné orgány ‰tátnej správy. Dokument
reaguje na odporúãania Európskej komisie a
na Oznámenie Komisie Európskemu parla-
mentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a
sociálnemu v˘boru a V˘boru regiónov o
ochrane kritick˘ch informaãn˘ch infra‰truk-
túr „Ochrana Európy pred rozsiahlymi kyber-
netick˘mi útokmi a naru‰eniami, zvy‰ovanie
pripravenosti, bezpeãnosti a odolnosti“ z 31.
marca 2009. Strategické ciele a priority infor-
maãnej bezpeãnosti boli definované v citova-
nej Národnej stratégii z roku 2008, na ktorú
nadväzujú dokumenty „Návrh systému vzde-
lávania v oblasti informaãnej bezpeãnosti v
SR“, „Návrh organizaãného, personálneho,
materiálno-technick˘ch a finanãného zabez-
peãenia na vytvorenie ‰pecializovanej jednot-
ky pre rie‰enie poãítaãov˘ch incidentov v
SR – CSIRT.SK”, „Správa o plnení úloh z Ná-
rodnej stratégie pre IB a úloh Akãného plá-
nu“ a „Legislatívna anal˘za a návrh práv-
nych predpisov“ schválená v roku 2009.
Posledne citovan˘ dokument vypracovan˘
ministerstvom financií predstavuje prv˘ ko-
ordinovan˘ prístup k pretváraniu legislatív-
neho prostredia pre eGoverment v SR, so za-
vádzaním elektronick˘ch sluÏieb a s t˘m sú-
visiacich prioritn˘ch projektov operaãného
programu (OPIS). Ide tu o v˘znamn˘ infor-
maãn˘ zdroj pre stanovenie ãasového a vec-
ného harmonogramu pokrytia projektov˘ch
priorít legislatívnymi predpismi. âasov˘ har-
monogram legislatívnych zmien je navrhnu-
t˘ v súlade s realizáciou projektov programu
OPIS, ktor˘ch v˘zvy uÏ boli schválené, pri-
ãom sa prihliada aj na projekty v procese prí-
pravy. Referenãn˘m dokumentom vytvárajú-
cim rámec pre ãerpanie prostriedkov EÚ je
Národn˘ strategick˘ referenãn˘ rámec SR
na roky 2007 – 2013, ktor˘ je základom pre
operaãn˘ program Informatizácie spoloãnos-
ti, prostredníctvom ktorého budú financova-
né hlavné projekty informatizácie verejnej
správy, vrátane informaãnej bezpeãnosti v
SR. Aj tu si v‰ak bude musieÈ informaãná bez-
peãnosÈ razantnej‰ie vydobyÈ svoje prioritné
postavenie, ktoré jej, ako som uÏ spomenul,
prislúcha.
AKâN¯ PLÁN PRE IB
A JEHO ZAMERANIE
Návrh úloh Akãného plánu na obdobie ro-
kov 2009 aÏ 2013 je zameran˘ na oblasÈ vy-
tvárania povedomia a kompetentnosti v infor-
maãnej bezpeãnosti, vytvárania bezpeãného
prostredia a roz‰irovanie národnej a medzi-
národnej spolupráce a kompetentnosti SR
doma a v zahraniãí. Tu sa tieÏ poãíta s posil-
nením informaãnej bezpeãnosti a ochranou
osobn˘ch údajov, citliv˘ch údajov, interope-
rabilitou a návrhom dátov˘ch ‰tandardov pre
v˘menu údajov medzi kooperujúcimi infor-
maãn˘mi systémami verejnej správy.
Akãn˘ plán pre informaãnú bezpeãnosÈ sa
opiera o dokument NSIB, a to konkrétne o
strategické ciele a strategické priority uvede-
né a podrobnej‰ie rozpracované v Àom. Úlo-
hy vychádzajú zo súãasnej situácie infor-
maãnej bezpeãnosti v SR v porovnaní so sta-
vom v ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ, ako aj z porov-
nania stavu SR s vyspel˘mi ‰tátmi sveta.
Návrh plánu je plne v súlade s uÏ spomína-
nou bezpeãnostnou politikou EÚ/EK, s Àou
súvisiacimi odporúãaniami, ako aj stanove-
n˘mi strategick˘mi prioritami. Patriãná po-
zornosÈ je pritom venovaná medzinárodnému
v˘voju na politickej scéne, najmä zásadám
krajín G8 t˘kajúcim sa ochrany komunikaã-
n˘ch a informaãn˘ch infra‰truktúr, rezolúcii
Valného zhromaÏdenia OSN ã. 58/199 „Vy-
tvorenie globálnej kultúry kybernetickej bez-
peãnosti a ochrana kritick˘ch informaãn˘ch
infra‰truktúr“ a nedávnemu odporúãaniu
OECD o ochrane kritick˘ch informaãn˘ch
infra‰truktúr. Úlohy Akãného plánu, ktor˘ bol
schválen˘ vládou v januári 2010, sú rozãle-
nené do ôsmych základn˘ch kategórií. Sú to
Prevencia a pripravenosÈ v rámci ktorej sa
poãíta s vytvorením plne funkãn˘ch vnútro-
‰tátnych/ vládnych tímov CSIRT/CERT v
ãasovom horizonte najneskôr do roku 2012.
Súãasne bude potrebné prijaÈ minimálne ‰tan-
dardy, zabezpeãiÈ zdieºanie informácie v ob-
lasti politiky IB a podporiÈ spoluprácu medzi
verejn˘m a súkromn˘m sektorom, pokiaº ide
o ciele bezpeãnosti a odolnosti, o základné
poÏiadavky, osvedãené postupy a opatrenia
v oblasti bezpeãnostnej politiky; Detekcia a
reakcia, kde sa poãíta s vytvorením systému
zdieºania informácií a vãasného varovania a
reakcie na incidenty. Je potrebné zefektívniÈ
riadenie informaãnej bezpeãnosti, sfunkãniÈ
zriadenú ‰pecializovanú jednotku pre rie‰e-
nie poãítaãov˘ch incidentov CSIRT.SK a pri-
jaÈ zákon o informaãnej bezpeãnosti v pred-
pokladanom termíne do roku 2011, priãom
legislatívny zámer tohto zákona je v legisla-
tívnom procese. Súãasne sa predpokladá ná-
sledné vytvorenie a vzájomná spolupráca
ìal‰ích ‰pecializovan˘ch jednotiek CSIRT/
CERT, a to najmä vysoko‰pecializovanej
jednotky v pôsobnosti Národného bezpeã-
nostného úradu Ministerstva obrany, resp.
ìal‰ích; ZmierÀovanie a obnova je zamera-
ná na praktickú ãasÈ vnútro‰tátnych cviãení
a rie‰enie núdzov˘ch udalostí s cieºom pri-
V E R E J N Á S P R Á V A
blíÏenia sa k úrovni ‰tátom EÚ. Tu bude po-
trebné, aby si rezortné in‰titúcie vypracova-
li vnútrorezortné plány rie‰enia núdzov˘ch
udalostí. Následne je potrebné zorganizovaÈ
pravidelné cviãenia reakcie pre prípad roz-
siahlych sieÈov˘ch bezpeãnostn˘ch inciden-
tov a obnovy funkcií po katastrofe. Predpo-
kladá sa, Ïe vnútro‰tátne/vládne tímy CSIRT/
CERT zriadené Ministerstvom financií SR a
Národn˘m bezpeãnostn˘m úradom, resp.
ìal‰ími, dostanú úlohu koordinovaÈ cviãenia
a testovanie vnútro‰tátnych plánov rie‰enia
núdzov˘ch udalostí za úãasti zainteresova-
n˘ch strán zo súkromného i verejného sek-
tora; Z hºadiska medzinárodnej a medzire-
zortnej spolupráce je internet celosvetovou
a vysoko distribuovanou sieÈou sietí, priãom
jeho kontrolné strediská sa nemusia bezpod-
mieneãne riadiÈ národn˘mi hranicami. To si
vyÏaduje osobitn˘, cielen˘ prístup, aby sa za-
bezpeãila jeho odolnosÈ a stabilita. Minister-
stvo financií, ako gestor správy internetu v
SR, rozprúdi celo‰tátnu rozpravu s cieºom
vymedziÈ priority ‰tátu pre dlhodobú odol-
nosÈ a stabilitu internetu a zaangaÏuje do nej
v‰etky príslu‰né verejné a súkromné zainte-
resované strany; Kritériá kritickej infra-
‰truktúry, kde úlohou bude vypracovaÈ kri-
tériá na identifikáciu ‰tátnych kritick˘ch inf-
ra‰truktúr pre sektor IKT v nadväznosti na
pripravovan˘ zákon Ministerstva vnútra SR
o kritickej infra‰truktúre, v ktorom sa vyme-
dzia kritériá kritick˘ch infra‰truktúr pre sek-
tor IKT v ‰táte, v náväznosti na európske kri-
tické infra‰truktúry. Prijatie uvedeného záko-
na, ktor˘ je v súãasnosti v progrese, sa pred-
pokladá v priebehu roku 2011; Ochrana ºud-
sk˘ch práv a slobôd je kontinuálna úloha,
priãom bude potrebné preskúmaÈ zákon o
ochrane osobn˘ch údajov za úãelom jeho
prípadnej úpravy, legislatívne upraviÈ citlivú
informáciu a legislatívne upraviÈ prístup k
osobn˘m a citliv˘m údajom tak, aby Ïiadna
osoba nemala právo zoznamovaÈ sa s nimi v
rozsahu presahujúcom úãel ich spracovania;
Budovanie povedomia a kompetentnosti v
oblasti informaãnej bezpeãnosti priamo sú-
visí s prípravou projektu vzdelávania a sta-
novením ‰tandardov znalostí pre cieºové sku-
piny pouÏívateºov IKT v informaãnej bezpeã-
nosti v zmysle uznesenia vlády SR ã.
391/2009. Cieºom úlohy, pod gesciou minis-
terstva financií a ministerstva ‰kolstva, bude
implementovaÈ systém vzdelávania pre cie-
ºové skupiny a zaradiÈ ho do v‰etk˘ch vzde-
lávacích programov formálneho a neformál-
neho vzdelávania. Poãíta sa aj s vytvorením
popisu kvalifikácie informaãnej bezpeãnos-
ti v rámci národnej sústavy kvalifikácií, pre-
toÏe tá u nás dodnes neexistuje. Vzhºadom na
to, Ïe neexistuje centrálny prístupov˘ bod k
normám a ‰tandardom, tento bude potrebné
zriadiÈ. Na návrhu na jeho zriadenie v súãas-
nosti pracuje ministerstvo financií. Prístupo-
v˘ bod bude postaven˘ na princípe uÏ existu-
júceho dlhodobo úspe‰ne prevádzkovaného
informaãného systému orgánu ‰tátnej sprá-
vy; V oblasti vytváranie bezpeãného prostre-
dia ministerstvo financií vypracuje jednotnú
metodiku pre klasifikáciu informácie a IKT
systémy, novelizuje v˘nos o ‰tandardoch pre
informaãné systémy verejnej správy a vypra-
cuje uÏ spomenut˘ zákon o informaãnej bez-
peãnosti.
PRIPRAVOVAN¯ ZÁKON vaÈ prekr˘vania sa kompetencií v oblasti ko-
O INFORMAâNEJ BEZPEâNOSTI ordinácie informaãnej bezpeãnosti, resp. sa
A JEHO ZAMERANIE bude úãelovo zasahovaÈ do tvorby kºúãov˘ch
zákonov a do kompetencií, vrátane vydáva-
Úlohou ‰tátu je priebeÏne zaisÈovaÈ prime- nia ‰tandardov. Stále zotrváva riziko, Ïe do
ranú ochranu v‰etk˘ch IKT systémov, ktoré rie‰ení nebude v primeranom ãase a v prime-
sú v pôsobnosti ‰tátnych orgánov a orgánov ranom rozsahu zakomponované hºadisko eu-
samosprávy. Ministerstvom financií pripravo- rópskej interoperability. Pokiaº sa jedná o za-
van˘ zákon o informaãnej bezpeãnosti, s bezpeãenie finanãn˘ch zdrojov, ich v˘‰ka je
predpokladom jeho prijatia v roku 2011, vy- v súãasnosti postaãujúca. Av‰ak, reálnou hroz-
tvorí ucelen˘ koordinovan˘ a efektívny sys- bou je, Ïe finanãné prostriedky vyãlenené na
tém ochrany informaãn˘ch systémov verej- informatizáciu verejnej správy v rámci OPIS
nej správy (ISVS) v SR. KeìÏe ISVS sú sú- a ‰tátneho rozpoãtu nebudú efektívne vyuÏi-
ãasÈou ‰ir‰ieho digitálneho priestoru SR, kto- té a t˘m postaãujúce pre uskutoãnenie v‰et-
rého znaãná ãasÈ je v súkromn˘ch rukách, zá- k˘ch potrebn˘ch projektov, ako aj to, Ïe
kon musí vytvoriÈ podmienky na zvy‰ovanie vzhºadom na me‰kanie ãerpania t˘chto pro-
úrovne informaãnej bezpeãnosti v celom di- striedkov sa nepodarí vyãerpaÈ ich väã‰ia
gitálnom priestore SR zavedením interopera- ãasÈ, ão dnes uÏ reálne hrozí. Spomenul som
bility a ‰tandardizácie informaãnej bezpeã- len niektoré váÏne riziká, ale vzhºadom na
nosti. Vo v‰eobecnosti bude tento zákon rie- zvolen˘ proces informatizácie u nás ich je
‰iÈ dva okruhy problémov a to, zaistenie podstatne viac. Napríklad, financovanie IKT
ochrany pre informaãné systémy verejnej nebude v súlade s aktuálnym procesom tvor-
správy, ako celku a vytvorenie v‰eobecného by ‰tátneho rozpoãtu, prejavia sa nedosta-
právneho rámca pre ochranu celého digitál- toãné odborné kapacity zainteresovan˘ch
neho priestoru SR. Rozsah zákona sa bude subjektov pri zabezpeãovaní koordinácie,
vzÈahovaÈ na informaãné systémy verejnej programového a projektového manaÏmentu
správy a stanoví povinné a nutné bezpeã- pre prierezové projekty, do procesu informa-
nostné poÏiadavky na ostatné IKT systémy di- tizácie verejnej správy sa nepodarí úspe‰ne
gitálneho priestoru SR, ktoré komunikujú s zahrnúÈ územnú samosprávu a ìal‰ie riziká,
ISVS v rozsahu potrebnom na zaistenie bez- moÏno ich nazvaÈ aj neoãakávané riziká.
peãného fungovania ISVS. Treba pozname-
naÈ, Ïe úãelom zákona nebude meniÈ kompe- Ján Hochmann
tencie za ‰pecifické oblasti IB definované riaditeº
existujúcimi zákonmi. To znamená, Ïe obsa- legislatívy, metodiky, ‰tandardov
hom nového zákona bude vytvorenie jednot- a bezpeãnosti informaãn˘ch systémov
ného legislatívneho rámca pre oblasÈ infor- verejnej správy
maãnej bezpeãnosti v SR ako celku, defino- Ministerstvo financií Slovenskej republiky
vanie nov˘ch kompetencií orgánov ‰tátnej ·tefanoviãova ã. 5, 817 82 Bratislava 15
správy v oblasti IB (nové oblasti, ktoré nema- e-mail: jan.hochmann@mfsr.sk
jú gestorstvo) a spôsob koordinácie orgánov
‰tátnej správy pri rie‰ení spoloãn˘ch úloh v
oblasti IB. DôleÏité je tieÏ zavedenie jednot-
nej terminológie základn˘ch pojmov z oblas-
ti informaãnej bezpeãnosti pre potreby legi-
slatívy a vytvorenie ‰tandardizaãného rámca
IB, ão si v‰ak vyÏaduje dlh‰ie obdobie. Ke-
ìÏe proces riadenia informaãnej bezpeãnos-
ti vo verejnej správe a klasifikácie ISVS z hºa-
diska poÏiadaviek na informaãnú bezpeãnosÈ
u nás absentuje, nov˘ zákon bude nutne rie-
‰iÈ aj túto problematiku. Zadefinuje minimál-
ne bezpeãnostné poÏiadavky pre jednotlivé
kategórie ISVS, zavedie kategórie citliv˘ch,
ale neutajovan˘ch údajov a vymedzí postave-
nie ‰pecializovanej jednotky CSIRT.SK, ako
aj úlohy ìal‰ích CSIRT-ov pri ochrane digi-
tálneho priestoru SR. ëalej zákon stanoví
minimálne poÏiadavky na bezpeãnosÈ eGo-
vernmentu a poÏiadavky na bezpeãnosÈ in-
ternetu ako kºúãovej ãasti kritickej infra‰truk-
túry ‰tátu. Osobitná ãasÈ bude venovaná no-
v˘m identifikaãn˘m technológiám RFID pra-
cujúcim na princípe rádiofrekvenãnej identi-
fikácie osôb a tovarov a právnej ochrane pro-
ti nevyÏiadanej po‰te (spamu).
RIZIKÁ
Za reálne riziká ohrozujúce dosiahnutie
vyt˘ãen˘ch cieºov povaÏujem existujúci práv-
ny rámec, ktor˘ ako celok, bude bariérou v
rozvoji eGovernmentu, napr. nepodarí sa pri-
jaÈ zákon o informaãnej bezpeãnosti, sfunkã-
niÈ jednotku CSIRT.SK, budú naìalej zotrvá-
51
M I N I S T E R S T V O
V zmysle zniÏovania vlastn˘ch nákladov a s v˘hºadom na zjednotenie v˘beru daní, cla a poistn˘ch
odvodov, ako aj so zámerom zjednodu‰enia procesov a odstránením byrokracie, je vypracovan˘ návrh
reformy daÀovej a colnej správy. Jej koncepciu pribliÏuje v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou
generálny riaditeº Sekcie stratégie Ministerstva financií SR Marek LENDACK¯.
Reforma daÀovej a colnej správy
prinesie efektívnosÈ aj úãinnosÈ
Pán riaditeº, ão vypl˘va zo ‰túdie realizo-
vateºnosti zjednotenia v˘beru daní, ciel a
poistn˘ch odvodov, vypracovanej v spo-
lupráci s Ministerstvom práce a sociál-
nych vecí a Ministrerstvom zdravotníctva,
v ãom boli najv˘raznej‰ie problémy?
V prvom rade by som rád vysvetlil posta-
venie tejto ‰túdie v rámci celkového koncep-
tu reformy daÀovej a colnej správy s v˘hºa-
dom zjednotenia v˘beru daní, cla a odvodov,
ktorá bola schválená vládou SR v máji 2008
v rámci rovnomenného koncepãného materiá-
lu. Ako to uÏ aj zo spomenutého názvu vypl˘-
va, schválená bola realizácia reformy daÀo-
vej a colnej správy. Zjednotenie v˘beru daní,
cla a odvodov je v uvedenom koncepãnom
materiáli predstavené ako vízia ãi zámer, ku
ktorému reforma smeruje. Samotnú realizá-
ciu zjednotenia v˘beru daní, cla a odvodov
podmienila vláda SR vzhºadom na komplex-
nosÈ tejto problematiky vykonaním odbor-
n˘ch anal˘z. A toto je úlohou práve uÏ spo-
mínanej ‰túdie moÏnosti realizovateºnosti
zjednotenia v˘beru daní, cla a poistn˘ch od-
vodov, pfii ktorej vypracovaní, ako ste správ-
ne uviedli, Ministerstvo financií SR spolupra-
cuje s Ministerstvom práce, sociálnych vecí
a rodiny SR a Ministerstvom zdravotníctva
SR, priãom na príprave participuje aj Sociál-
na poisÈovÀa a vybrané zdravotné poisÈovne.
Spolupráca t˘chto rezortov je nevyhnutná,
keìÏe ‰túdia rie‰i obsiahlu problematiku za-
h⁄Àajúcu napr. anal˘zu prípadného zjednote-
nia vymeriavacích základov daní a odvodov,
osobn˘ch rozsahov, odstránenie v˘nimiek a
iné, ako aj vplyvy t˘chto krokov.
52
F I N A N C I Í S R
Na aké v˘chodiská reforma nadväzuje?
V˘chodiskami reformy sú v prvom rade
programové vyhlásenie súãasnej vlády a uÏ
spomínaná Koncepcia reformy daÀovej a col-
nej správy s v˘hºadom zjednotenia v˘beru
daní, cla a odvodov. ëalej reforma vychádza
z viacer˘ch strategick˘ch dokumentov z ob-
lasti informatizácie spoloãnosti a v neposled-
nom rade z reálnych problémov fyzick˘ch a
právnick˘ch osôb a samotnej verejnej sprá-
vy. T˘mito problémami sú, v krátkosti pove-
dané, zloÏitosÈ procesov a s t˘m spojená ne-
efektívnosÈ vynakladania ãasu a finanãn˘ch
prostriedkov, neúãinnosÈ na strane verejnej
správy a iné.
Ktoré kroky v rámci postupnosti a s v˘hºa-
dom do roku 2013 treba naplniÈ v najbliÏ-
‰om období?
Naplnenie vízie reformy je veºmi kom-
plexn˘ a dlhotrvajúci proces. Jeho realizácia
z tohto dôvodu prebieha etapovite v niekoº-
k˘ch krokoch uskutoãÀovan˘ch vo viacer˘ch
fázach. S v˘hºadom do roku 2012 sa plánuje
najmä zásadná zmena ‰truktúry daÀov˘ch
orgánov SR, a to vytvorenie ôsmich daÀov˘ch
úradov v sídlach VÚC so svojimi pracoviska-
mi a stanicami, ìalej roz‰írenie pôsobnosti
DaÀového úradu pre vybrané daÀové sub-
jekty na celé územie SR, ako aj realizácia or-
ganizaãn˘ch zmien t˘kajúca sa intern˘ch pro-
cesov daÀov˘ch orgánov. ëal‰ie plánované
zmeny sa t˘kajú najmä oblasti optimalizácie
procesov, elektronizácie apod. V‰etky tieto
kroky sú zároveÀ koordinované na úrovni
daÀovej a colnej správy tak, aby k 1. 1. 2013
mohlo dôjsÈ k zlúãeniu daÀovej a colnej sprá-
vy do jednej in‰titúcie, Finanãnej správy SR.
V rámci nej sa vzájomne vyuÏijú prednosti
jednej správy v prospech druhej. Do 1. 1.
2013 nás teda ãaká nároãn˘ proces, ktor˘ sa
ìalej t˘ka aj vytvorenia vhodn˘ch priestoro-
v˘ch podmienok a zmien nastavenia ‰tátnej
sluÏby colníkov, súvisiaci aj so zachovaním
statusu colníka len v t˘ch prípadoch, v kto-
r˘ch je potrebné túto pozíciu zachovaÈ. Z
uvedeného vypl˘va, Ïe zmeny sa dotknú aj
samotn˘ch zamestnancov a bude nevyhnut-
né vhodn˘mi spôsobmi zabezpeãiÈ, aby tie-
to zámery boli správne pochopené a do‰lo k
stotoÏneniu sa s nimi aj vovnútri t˘chto or-
ganizácií.
Spomínaná Koncepcia si vyÏaduje aj re-
formné zmeny v systéme riadenia a orga-
nizácie daÀovej a colnej správy, aké kon-
krétne?
Zmeny v riadení a organizovaní zásadné-
ho charakteru nastanú najmä v daÀovej sprá-
ve, kde príde k spomínanej redukcii poãtu
úradov. Tento nov˘ model riadenia je in‰pi-
rovan˘ práve súãasn˘m systémom riadenia
colnej správy – model 8 finanãn˘ch úradov,
vynímajúc ‰pecializované finanãné úrady,
ktor˘ sa ukazuje ako veºmi funkãn˘. Z pohºa-
du colnej správy sa tento model riadenia a or-
ganizovania zachová do tej miery, Ïe zosta-
ne takmer nezmenená jeho ‰truktúra – dôjde
iba k zru‰eniu jedného colného úradu. Násled-
ná zmena nastane zlúãením daÀovej a colnej
správy, kedy koneãn˘m v˘sledkom bude Fi-
nanãná správa SR zloÏená z Finanãného ria-
diteºstva SR, 8 finanãn˘ch úradov v sídlach
VÚC, jedného ‰pecializovaného Finanãného
úradu pre vybrané subjekty a jedného ‰pecia-
lizovaného Finanãného kriminálneho a jus-
tiãného úradu, priãom kaÏd˘ z t˘chto úradov
si bude môcÈ pre zachovanie efektívnosti a do-
stupnosti zriaìovaÈ pracoviská ãi stanice na
lokálnej úrovni.
Uvedené usporiadanie podporujú aj zahra-
niãné skúsenosti, kde ‰táty s podobnou roz-
lohou, podobn˘m poãtom klientov majú ove-
ºa niωí poãet daÀov˘ch úradov ako je to v sú-
ãasnosti v SR.
Úãelom spomínanej koncepcie reformy
daÀovej a colnej správy je aj vecné a orga-
nizaãné rie‰enie zjednotenia v˘beru daní
a odvodov. S ak˘m prínosom pre ‰tát a ob-
ãana?
Najprv by som to rád uviedol na pravú
mieru. Vecné a organizaãné rie‰enie zjedno-
tenia v˘beru daní a odvodov nie je úãelom
M I N I S T E R S T V O
spomínanej schválenej koncepcie. Toto bude
predmetom Koncepcie zjednotenia v˘beru
daní, cla a poistn˘ch odvodov, ktorá bude vy-
pracovaná, berúc do úvahy v˘sledky ‰túdie o
moÏnosti realizovateºnosti zjednotenia v˘-
beru daní, cla a poistn˘ch odvodov a násled-
ne bude predloÏená vláde na schválenie. Je
v‰ak potrebné povedaÈ, Ïe tvorí základ pre
proces zjednotenia v˘beru daní, cla a poist-
n˘ch odvodov, je jeho základn˘m „stavebn˘m
kameÀom“.
HovoriÈ v tejto fáze o v‰etk˘ch prínosoch
by bolo moÏné zatiaº z veºkej ãasti iba v hy-
potetickej rovine. KeìÏe nerád hovorím hy-
poteticky, spomeniem iba to, ão vieme nais-
to povedaÈ. najväã‰ie úspory a synergie na
strane ‰tátu, ako aj povinného subjektu, na-
stanú po zjednotení v˘beru daní, cla s v˘be-
rom poistn˘ch odvodov. âo sa t˘ka ‰tátu,
pôjde napr. o zavedenie efektívneho vymá-
hania, kontroly, realizácie úhrad a zúãtovania
na jednom mieste, zjednodu‰enie postupov,
zjednotenie termínov úhrad a iné. Pre subjekt
sa zasa zníÏi poãet úkonov, bude komuniko-
vaÈ iba s jedn˘m miestom, platiÈ na jeden
úãet atì. Uvediem príklad: vytvorením jed-
notného miesta pre platobn˘ styk pre dane a
clo bude moÏné ihneì zabezpeãiÈ napr. úhra-
du pohºadávky po lehote splatnosti colnej
správy z daÀového preplatku a naopak, a tak
predchádzaÈ nárastu pohºadávok po lehote
splatnosti a nevymoÏiteºn˘ch pohºadávok.
Celkovú efektívnosÈ vìaka maximálnej syner-
gii a maximalizácii úspor je v‰ak moÏné oãa-
kávaÈ po zjednotení v˘beru daní, cla a poist-
n˘ch odvodov do jedného miesta v˘beru,
kedy bude moÏné na jednom mieste rie‰iÈ
napr. aj pohºadávky súvisiace s úhradou po-
istn˘ch odvodov. Z pohºadu subjektu sa t˘m
taktieÏ zjednodu‰í platobn˘ styk, zníÏia nákla-
dy na bankové poplatky, skráti ãas spojen˘ s
rie‰ením daÀovo-odvodovej agendy a iné.
Aké sú termíny pre realizáciu Koncepcie
reformy daÀovej a colnej správy, ão v‰et-
ko podmieÀuje ich úspe‰nosÈ?
Dva míºniky som uÏ spomenul, ide o 1.ja-
nuár 2012, keì by mala nadobudnúÈ úãinnosÈ
reforma daÀovej správy a 1. január 2013,
kedy by subjekty mali agendu daní a cla rie-
‰iÈ uÏ iba s jednou in‰titúciou.
Kºúãov˘mi podmienkami nevyhnutn˘mi
pre úspe‰nú realizáciu zámerov reformy je
schválenie príslu‰nej legislatívy, zavedenie
nov˘ch informaãn˘ch systémov, zásadná
zmena súãasn˘ch procesov, ako aj príprava
potrebn˘ch priestorov. Celková úspe‰nosÈ je
v‰ak ovplyvnená aj ìal‰ími faktormi, ako
napr. zavedením systému vzdelávania za-
mestnancov finanãnej správy s previazaním
na odmeÀovanie. Cieºom je dosiahnuÈ vyso-
kú odbornosÈ zamestnancov a to aj prostred-
níctvom celoÏivotného vzdelávania pri vyuÏí-
vaní modern˘ch foriem napr. eLearningu.
Jedn˘m z faktorov je i premietnutie strategic-
k˘ch cieºov do ukazovateºov v˘konnosti (ba-
lance scorecard) za úãelom motivácie za-
mestnancov dosahovaÈ v˘kony a stotoÏniÈ sa
s cieºmi finanãnej správy, nakoºko v˘kony
budú sledované a ohodnotené.
Cieºom reformy je vytvoriÈ modern˘ a dob-
re fungujúci systém, ktor˘ bude schopn˘ aj
naìalej zlep‰ovaÈ svoju úãinnosÈ, zniÏovaÈ
náklady a skvalitÀovaÈ sluÏby.
F I N A N C I Í S R
âo priná‰a program UNITAS pre potreb-
né a oãakávané zmeny v daÀovej a colnej
správe?
Hlavné zmeny, okrem organizaãn˘ch, na-
stanú vo v˘kone procesov, kde je moÏné oãa-
kávaÈ najväã‰ie úspory a synergie a vy‰‰iu
efektívnosÈ ãinnosti budúcej finanãnej sprá-
vy. Tam, kde je to moÏné, nastane zjednote-
nie procesov, a to v oblastiach, kde obe sprá-
vy vykonávali rovnaké procesy, t˘ka sa to
napr. ekonomick˘ch, hospodárskych, IT slu-
Ïieb, právnych sluÏieb, úãtovníctva ‰tátnych
príjmov, v˘konu niektor˘ch typov kontrol,
exekuãnej ãinnosti, apod. ëal‰ie procesy
budú vykonávané ako ãiastoãne zjednotené
alebo budú rie‰ené samostatne, av‰ak vÏdy na
centrálnej, resp. regionálnej úrovni. Integru-
jú a koncentrujú sa napr. procesy v˘beru a
kontroly, ãím sa zv˘‰i ich úãinnosÈ. Bude
moÏné vyuÏiÈ pôsobnosÈ Finanãného krimi-
nálneho a justiãného úradu pre vy‰etrovanie
tzv. daÀov˘ch a coln˘ch trestn˘ch ãinov, bude
moÏné vyuÏiÈ uniformovanú zloÏku finanãnej
správy aj pre v˘kon daÀov˘ch kontrol apod.
Zlep‰í sa tieÏ správa pohºadávok ‰tátu pro-
stredníctvom moÏnosti ich okamÏitého vzá-
jomného zapoãítania, ako som spomenul vy‰-
‰ie.
Reforma prinesie prínosy aj samotn˘m za-
mestnancom budúcej finanãnej správy. Vytvo-
ria sa podmienky pre odbremenenie zamest-
nancov od rutinn˘ch ãinností, a to automati-
záciou procesov a presmerovaním ich ãinnos-
ti. Pôjde napr. o rozdelenie agendy správcov
dane na agendu prípravného charakteru a od-
bornú agendu, ão umoÏní efektívnej‰ie vyuÏiÈ
kvalifikovan˘ch zamestnancov, ako aj zefek-
tívniÈ samotn˘ v˘kon ãinností. ëalej kon-
centrácia zamestnancov umoÏní v˘menu skú-
senosti, vzájomnú zastupiteºnosÈ zamestnan-
cov a ich ‰pecializáciu.
ëal‰ou v˘znamnou zmenou bude zavede-
nie informaãn˘ch a komunikaãn˘ch techno-
lógií, ktor˘ch koneãn˘m efektom bude bez-
papierová komunikácia a automatizované
procesy nielen vo vnútri finanãnej správy,
ale aj vo vzÈahu k okoliu. Zavedú sa elektro-
nické rozhodovacie procesy s adekvátnou
právnou váhou.
V‰etky tieto zmeny si budú vyÏadovaÈ aj
zmenu myslenia samotn˘ch zamestnancov,
ãomu je potrebné venovaÈ vysokú mieru po-
zornosti.
Ako ste spokojn˘ so zabezpeãením potreb-
n˘ch technick˘ch a technologick˘ch po-
stupov, ako aj zabezpeãením ìal‰ích pro-
striedkov na realizáciu zmien?
Niektoré zmeny idú veºmi pozitívne vpred.
Iné, a to najmä v oblasti zavádzania informaã-
n˘ch systémov, kde ide o komplexné a roz-
siahle zmeny, ktoré navy‰e musia nadväzovaÈ
na novú legislatívu, ak nechceme vynakladaÈ
duplicitné v˘davky, a ktoré, Ïiaº, nemáme
priamo v rukách, idú pomal‰ie, ako by sme
si Ïelali. Uvedené súvisí predov‰etk˘m s pro-
cesom verejného obstarávania, ktor˘ je veº-
mi obtiaÏne zabezpeãiÈ v slovensk˘ch pod-
mienkach tak, aby boli plánované termíny
dodrÏané. V prípade dlh‰ieho posunu termí-
nov budeme nútení reagovaÈ prehodnotením
úãinnosti jednotliv˘ch zmien. Druhou oblas-
Èou, ktorú bude potrebné rie‰iÈ, je oblasÈ prí-
pravy vhodn˘ch priestorov, a to nielen z dô-
vodu centralizácie a koncentrácie úkonov,
ale aj z dôvodu vytvorenia vhodn˘ch priesto-
rov pre zamestnancov finanãnej správy, na-
koºko v súãasnosti v mnoh˘ch prípadoch títo
vykonávajú svoje pracovné povinnosti v prie-
storoch s havarijn˘m stavom. Reforma si kla-
die za cieº zlep‰iÈ aj pracovné podmienky za-
mestnancov, nakoºko uvedené priamo súvisí
aj s ich v˘konom a ich spokojnosÈou.
Informaãné systémy, ako aj ich moderni-
zácia hrá iste dôleÏitú úlohu pri úspe‰nom
napredovaní reformy aj v ìal‰om období.
Aké máte skúsenosti s doteraj‰ími moÏnos-
Èami v ich vyuÏívaní? Treba nieão meniÈ,
obnovovaÈ ...?
Poìme najprv k samotnej úlohe informaã-
n˘ch systémov. Hovorí sa o nich najmä v sú-
vislosti so zjednodu‰ením postupov, ur˘chle-
ním ãinností a podobne. Vytvorenie elektro-
nického prostredia je v‰ak v súãasnosti záro-
veÀ nevyhnutnou podmienkou zlep‰enia v˘-
beru, zabezpeãenia úãinnej kontroly, efek-
tívneho vymáhania, zníÏenia rizika daÀov˘ch
únikov, ãi predchádzania organizovanému
zloãinu a tieÏ boja proti nezákonnej ãinnos-
ti.
Na zabezpeãenie reformy je potrebné vy-
tvoriÈ technické podmienky. Je potrebné na-
hradiÈ súãasn˘ informaãn˘ systém daÀov˘ch
orgánov, a to vzhºadom na jeho uÏ viac ako
10-roãnú prevádzku. V oblasti informaãn˘ch
technológií je toto obdobie veºmi dlhé a po-
uÏitá platforma a architektúra rie‰enia, ako aj
v˘vojové prostriedky sú uÏ takmer nepouÏi-
teºné. Nov˘ informaãn˘ systém musí spæÀaÈ
poÏiadavky na modern˘, integrovan˘, centra-
lizovan˘ systém zaloÏen˘ na procesnom prí-
stupe s vyuÏitím procesn˘ch modelov, s ma-
ximálnou mierou automatizácie a optimalizá-
cie ãinností. Musí byÈ podporená digitalizá-
cia v‰etk˘ch ãinností a elektronická komuni-
kácia vovnútri finanãnej správy, ako aj s oko-
lím.
Ako hodnotíte prípravu legislatívy pre na-
stávajúcu reformu? Oãakávalo by sa, Ïe by
mala pomáhaÈ pri jednotliv˘ch postupoch
navrhovan˘ch zmien. Je v‰etko v poriad-
ku?
Legislatívu sa snaÏíme pripravovaÈ v súla-
de s plánovan˘mi zámermi. 22. októbra 2009
bol Národnou radou SR schválen˘ zákon o or-
gánoch ‰tátnej správy v oblasti daní a poplat-
kov, ktor˘ by mal nadobudnúÈ úãinnosÈ od za-
ãiatku roka 2012. ZároveÀ bol v tento deÀ v
prvom ãítaní podporen˘ návrh zákona o sprá-
ve daní. Oba tieto zákony sú nevyhnutnou
podmienkou realizácie reformy. Trochu nás
v‰ak spomalil fakt, Ïe v momente tvorby zá-
kona o správe daní nebola k dispozícii legi-
slatívne vyrie‰ená oblasÈ jednotného identi-
fikátora fyzickej osoby, elektronickej komu-
nikácie verejnej správy, vrátane pouÏívania
zahraniãn˘ch elektronick˘ch podpisov, oblasÈ
spoloãn˘ch registrov a pod. Preto pri tvorbe
právnych predpisov sme museli rie‰iÈ aj tie-
to ãasti a následne bude potrebné ich prispô-
sobovaÈ k neskôr vytvoren˘m súvisiacim
právnym predpisom. SnaÏíme sa in‰pirovaÈ aj
zahraniãím, napr. âeskou republikou, priãom
sa snaÏíme sledovaÈ a implementovaÈ do le-
gislatívy a do procesov najnov‰ie trendy v ob-
lasti informaãn˘ch technológií.
53
M I N I S T E R S T V O
Navrhované zmeny by mali byÈ v súlade
nielen s právnymi predpismi Slovenskej
republiky, ale aj s medzinárodn˘mi zmlu-
vami súvisiacimi s daÀami, colníctvom aj
poistn˘mi odvodmi. Je to dorie‰ené?
Áno, pri návrhoch berieme do úvahy aj
medzinárodné záväzky, ktor˘mi je Slovenská
republika viazaná. V podstate aj v in˘ch ‰tá-
toch, kde sa realizoval tento proces, bolo nut-
né sa vysporiadaÈ s touto oblasÈou, takÏe exi-
stujú uÏ skúsenosti. Na príprave v‰etk˘ch
zmien participujú vÏdy projektové tímy tvo-
rené zo zástupcov v‰etk˘ch príslu‰n˘ch in‰ti-
túcií. V súãasnosti sú to popri zástupcoch MF
SR najmä zástupcovia z daÀov˘ch orgánov a
colnej správy, ktor˘ch úlohou je okrem iného
ustriehnuÈ aj túto oblasÈ. Pri prácach na zjed-
notení v˘beru daní a odvodov participujú zá-
stupcovia Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR a Ministerstva zdravotníctva SR,
ktorí spolu so zástupcami Sociálnej poisÈov-
ne a vybran˘ch zdravotn˘ch poisÈovní zabez-
peãujú prenos medzinárodn˘ch záväzkov v
oblasti odvodov do pripravovaného rie‰enia.
In‰piruje sa Slovensko a vyuÏíva skúse-
nosti z podobn˘ch aktivít z ostatn˘ch ‰tá-
tov Európskej únie?
Slovenská republika nie je prv˘m ‰tátom v
Európe, ktor˘ sa zaoberá reformou daÀovej a
colnej správy alebo otázkou jednotného v˘-
beru daní, cla a poistn˘ch odvodov. âerpá zo
skúseností z reforiem a modernizácií verejné-
ho sektora v Európe i vo svete a zohºadÀuje
v˘znamné trendy a smerovania v tejto oblas-
ti.
Ciele a zámery viacer˘ch európskych a aj
mimoeurópskych vlád teda poskytli podnety
a iniciatívu na zaãatie tohto reformného pro-
V súlade s Európskou úniou
Nov˘ identifikátor fyzick˘ch osôb je iste pre spoluÏitie v Európskej únii prínosom a rovnako
aj v súlade so smernicami EÚ. Podrobnej‰ie informácie priná‰ame v rozhovore s generálnou
riaditeºkou Sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpeãnosti MV SR Denisou SAKOVOU,
54
F I N A N C I Í S R
cesu. Táto skutoãnosÈ je viditeºn˘m pokrokom
smerom k zjednodu‰eniu, úsporám, efektivi-
te, kvalitn˘m sluÏbám a komfortu. Pritom
zámer, ktor˘ je plánované realizovaÈ na Slo-
vensku, je vo svojej komplexnosti rie‰en˘ v
máloktorej krajine tak˘mto spôsobom. âas-
tokrát je potrebné veºmi dlhé obdobie, v kto-
rom sa rie‰ia otázky t˘kajúce sa zjednotenia
v˘beru daní, cla a poistn˘ch odvodov, po de-
klarovanom zjednotení. V prípade, Ïe sa po-
darí tento zámer zrealizovaÈ tak ako bol na-
staven˘, ak sa podarí zabezpeãiÈ v‰etky pod-
mienky, ktoré sú nevyhnutné pre jeho splne-
nie, Slovensko sa stane jedn˘m z lídrov v tej-
to oblasti.
Na jednej strane je reforma a na druhej
strane je obãan. Aké zmeny bude pociÈovaÈ,
bude sa môcÈ spoºahnúÈ aj na zvy‰ovanie
komfortnosti v sluÏbách a bude pociÈovaÈ
aj men‰iu stresovú záÈaÏ pri plnení si po-
vinností?
Urãite áno, pretoÏe cieºom je zabezpeãiÈ pre
klienta jednoduché a komfortné vybavovanie
a preniesÈ, kde je to moÏné, záÈaÏ alebo nazval
by som to skôr aktívnosÈ, na stranu verejnej
správy.
Napr. zjednodu‰í sa súãasn˘ komplikova-
n˘ systém predkladania dokumentov, zavedú
sa jednotné a zjednodu‰ené formuláre. Záro-
veÀ sa zredukuje ich poãet, a to aj vo vzÈahu
k in˘m orgánom ‰tátnej správy a in˘m orga-
nizáciám, ão znamená, Ïe subjekt nebude
musieÈ vypæÀaÈ a predkladaÈ údaje, ktoré si do-
káÏe finanãná správa získaÈ z iného admini-
stratívneho zdroja.
TaktieÏ spomeniem vyuÏívanie elektronic-
k˘ch sluÏieb a zavedenie internetového portá-
lu, ão umoÏní klientom rokovaÈ s finanãnou
ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
Pani riaditeºka, priblíÏte, prosím, cieº infor-
maãného systému identifikátor fyzick˘ch
osôb, rovnako jeho úãel a vyuÏitie, je to dô-
leÏité pre Slovensko?
Informaãn˘ systém Identifikátor fyzick˘ch
osôb bude generovaÈ základné identifikátory
pre jednoznaãnú identifikáciu fyzick˘ch osôb.
Tieto identifikátory, resp. jeden z nich by
mal v dlhodobom ãasovom horizonte nahra-
diÈ pouÏívané rodné ãíslo, ktoré podºa európ-
skych ‰tandardov nespæÀa potreby ochrany
osobn˘ch údajov.
Nové identifikátory bude moÏné vyuÏívaÈ
na komunikáciu informaãn˘ch systémov ‰tát-
nej a verejnej správy s informaãn˘m systé-
mom registra fyzick˘ch osôb v správe minis-
terstva vnútra, na jednoznaãnú identifikáciu
fyzickej osoby, na vydanie certifikátu pre za-
ruãen˘ elektronick˘ podpis a pre sluÏby eGo-
vernmentu.
správou on-line, kedykoºvek a kdekoºvek.
Portál im zároveÀ poskytne jednoduch˘ a
bezpeãn˘ prístup k sluÏbám, umoÏní im sle-
dovanie spôsobu vybavovania dokumentov,
prístup k elektronického spisu, k osobnému
úãtu a mnoho ìal‰ích sluÏieb vrátane proak-
tívneho poskytovania informácií spôsobom,
ktor˘ si klient vyberie. Plánuje sa totiÏ zave-
denie informovania klientov prostredníctvom
emailu, telefónu alebo textovej správy (SMS),
a to napr. pri zmenách právnych predpisov, pri
vzniku udalosti, s ktorou súvisí plnenie povin-
nosti klienta, pri vzniku pohºadávky po leho-
te splatnosti a podobne.
ëalej vìaka zavedeniu jedného úãtu klient
namiesto realizácie niekoºk˘ch úhrad bude
môcÈ zrealizovaÈ povinnú úhradu iba jednou
platbou a na jeden úãet a v jednom termíne.
Na jednom mieste získa komplexn˘ pohºad o
stave plnenia svojich povinností, ako aj po-
vinností finanãnej správy voãi nemu.
Skvalitnením metodickej pomoci sa zasa
zabezpeãí konzistentn˘ prístup voãi klien-
tom finanãnej správy. Bude vytvorené kon-
taktné centrum, ktoré bude poskytovaÈ pomoc
24 hodín denne, a to vyuÏitím rôznych foriem
v závislosti od ãasu poskytovanej sluÏby.
Klient bude môcÈ predloÏiÈ podanie na ºubo-
voºnom mieste finanãnej správy a rovnako
bude môcÈ na ºubovoºnom mieste získaÈ infor-
mácie, potvrdenia a podobne.
Kedy sa má cel˘ proces realizácie zjedno-
tenia v˘beru daní a odvodov zav⁄‰iÈ?
Cel˘ proces by sa mal zav⁄‰iÈ k 1. 1. 2014,
kedy finanãná správa priberie k svojej agen-
de aj úlohy spojené s v˘berom poistn˘ch od-
vodov a do praxe bude zaveden˘ jednotn˘ da-
Àovo-odvodov˘ proces.
âo by mal spæÀaÈ identifikátor, aby bol na
jednej strane uÏitoãn˘ pre úrady a na dru-
hej strane bral do úvahy predov‰etk˘m
ºudské práva a ochranu osobn˘ch úda-
jov?
Odpoveì je jednoznaãná, tak˘to identifiká-
tor musí byÈ unikátny, bezpeãne generovan˘,
resp. derivovan˘, pouÏiteºn˘ v elektronic-
kom aj neelektronickom svete a musí garan-
tovaÈ ochranu súkromia v zmysle Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES,
Smernice Európskeho parlamentu a Rady
95/46/ES a dotknutej národnej legislatívy.
Z toho nepriamo vypl˘va, Ïe túto poÏiadav-
ku nemôÏe splniÈ iba jeden identifikátor, ale
t˘ch identifikátorov bude viacero. Obãan
v‰ak bude vnímaÈ iba jeden identifikátor rov-
nako ako doteraz vnímal rodné ãíslo.
Ak˘ model je podºa vás vhodn˘ pre Slo-
M I N I S T E R S V O
vensko, ão v‰etko treba pri v˘bere zohºad-
ÀovaÈ?
Model zohºadÀuje to najlep‰ie zo severské-
ho modelu a západoeurópskeho modelu s pri-
hliadnutím na osobitosti SR. ·truktúra iden-
tifikátorov bude zvolená tak, aby mohla byÈ
vyuÏívaná v identifikaãn˘ch a autentizaã-
n˘ch prostriedkoch (napr. identifikaãné ãipo-
vé karty). Identifikátory budú pridelené v‰et-
k˘m fyzick˘m osobám konajúcim voãi ‰tát-
nej a verejnej správe, resp. v‰etk˘m fyzick˘m
osobám, ktor˘ch údaje budú evidované v ºu-
bovoºnom informaãnom systéme verejnej
správy.
âo je nevyhnutné pre to, aby boli vytvore-
né ão najlep‰ie predpoklady na elektro-
nickú komunikáciu medzi informaãn˘mi
systémami verejnej správy? Preão je to
dôleÏité?
Základnou podmienkou integrácie IS VS je
sprístupnenie základn˘ch komponentov archi-
tektúry eGovernmentu, ktoré by mali byÈ vy-
uÏívané vo viacer˘ch IS VS pri elektronickej
forme v˘konu správy. Vybudovanie t˘chto
komponentov sa dosiahne realizáciou kºúão-
v˘ch projektov informatizácie verejnej sprá-
vy, bez ktor˘ch proces informatizácie nebu-
de môcÈ efektívne napredovaÈ. Za najdôleÏi-
tej‰ie základné komponenty architektúry in-
tegrovaného IS VS sa povaÏujú:
• Elektronická identifikaãná karta,
• Základné identifikátory,
• Základné ãíselníky,
• Základné registre,
• Základné prístupové komponenty.
Ak˘m spôsobom sa dá zabezpeãiÈ zv˘‰ená
bezpeãnosÈ pri elektronickej komunikácii
verejnej správy s obãanmi?
Zv˘‰enú bezpeãnosÈ pri vyuÏívaní elek-
tronick˘ch sluÏieb ‰tátnej a verejnej správy
dosiahneme prostredníctvom vyuÏívania bez-
peãnej autentifikácie, identifikácie a zaruãe-
ného elektronického podpisu.
V ãom vidíte efektívnej‰í spôsob komuni-
kácie, väã‰ie v˘hody pre obyvateºov?
Komunikácia s verejnosÈou môÏe prebiehaÈ
prostredníctvom rôznych komunikaãn˘ch ka-
V N Ú T R A S R
nálov ako napr. www, telefón, e-mail, osob-
n˘ styk alebo po‰ta. V závislosti od charak-
teru poskytovanej sluÏby, alebo preferencií
Ïiadateºa je moÏné zvoliÈ vstupn˘ komunikaã-
n˘ kanál. Prostredníctvom neho Ïiadateº po-
Ïiada o poskytnutie sluÏby, ako aj v˘stupn˘
kanál na doruãenie v˘stupu spracovania sluÏ-
by. V˘stupn˘ kanál je moÏné zvoliÈ nezávis-
le od vstupného kanála. Napríklad obãan si
podá ÏiadosÈ prostredníctvom www/mail, ale
jej spracovanie formou rozhodnutia mu môÏe
byÈ doruãené napr. po‰tou.
Do akej miery sa môÏu vyskytovaÈ prípa-
dy zneuÏívania osobn˘ch údajov?
Z rodného ãísla, ktoré je v súãasnosti vy-
uÏívané ako jednoznaãn˘ identifikátor fyzic-
kej osoby je moÏné vyãítaÈ dátum narodenia
a pohlavie konkrétnej osoby. V rámci koncep-
cie IFO sa jednoznaãn˘ identifikátor fyzickej
osoby, resp. sada identifikátorov bude gene-
rovaÈ ako bezv˘znamové identifikátory.
Táto elementárna poÏiadavka priamo súvi-
sí s uplatÀovaním ºudsk˘ch práv a základn˘ch
slobôd fyzick˘ch osôb. A ich nedostatoãná
ochrana môÏe dotknutej osobe privodiÈ neÏia-
dúci zásah do jej súkromia s následkom váÏ-
nej ujmy.
Napr. vyuÏívaním sady generovan˘ch jed-
noznaãn˘ch identifikátorov v rámci elektro-
nickej komunikácie medzi informaãn˘mi sys-
témami VS sa minimalizuje riziko zneuÏitia
osobn˘ch údajov. Na rozdiel od súãasného
stavu, keì v kaÏdom systéme ‰tátnej a verej-
nej správy, ale aj v IS privátnych spoloãnos-
tí, sa rodné ãíslo pouÏíva ako jednoznaãn˘
identifikátor osoby. A ak z dôvodu nedosta-
toãnej ochrany niekto získa prístup do niek-
torého systému ‰tátnej, verejnej alebo sú-
kromnej sféry (napr. zlá konfigurácia fire-
walu, zle nakonfigurované programy, ako sú
mail servery – Sendmail, Postfix..., nebezpeã-
ne nastavené systémové premenné, napr. v
systémovej premennej PATH superuÏívateºa
je nastaven˘ aktuálny adresár, tzv. „.“ slabé
heslá, ºahko urãiteºné, otvorené sieÈové porty,
napr. sluÏba finger, vzdialené „r“ sluÏby prí-
kazového interpretu, prevádzkovanie FTP,
DNS, telnet a pod., staré verzie SW, chybne
konfigurované a nebezpeãné CGI programy,
príp. staré úãty uÏívateºov), potom práve na
základe znalosti rodného ãísla moÏno bezpro-
blémovo a vo veºmi krátkom ãasovom oka-
mihu získaÈ v‰etky údaje o konkrétnej osobe
alebo zmeniÈ, prípadne vymazaÈ obsah spra-
cúvan˘ch údajov (v˘‰ka finanãnej operácie,
v˘‰ka konta v banke a pod.)
Problematika okolo informaãn˘ch systé-
mov nie je iste lacná záleÏitosÈ, ako bude
informaãn˘ systém identifikátora osôb za-
bezpeãen˘ finanãne? Máme na to?
Realizácia tejto koncepcie bude financova-
ná z prostriedkov Operaãného programu in-
formatizácia spoloãnosti.
Iste je dôleÏité aj to, kto obstará infor-
maãn˘ systém identifikátora, bude verej-
ná súÈaÏ?
Informaãn˘ systém IFO je v súãasnosti v
procese obstarávania. Obstaráva sa v zmys-
le zákona o Verejnom obstarávaní postupom
uωej súÈaÏe.
Ako je to s legislatívou, vyÏiada si tento
projekt nejaké legislatívne úpravy, ão bude
treba uzákoniÈ?
Urãite bude potrebné upraviÈ urãité legisla-
tívne normy. V prvej etape sa predpokladá no-
vela zákona ã. 301/1995 Z.z. o rodnom ãísle
v znení neskor‰ích predpisov. Jedná sa o jed-
noduchú úpravu, ktorá sa nedotkne obãanov,
ale bude stanovovaÈ pravidlá pouÏitia IFO pre
IS VS. ZároveÀ umoÏní MV SR generovaÈ
IFO pre vyuÏitie v ìal‰ej etape. Zmena rod-
ného ãísla u obãanov SR si vyÏiada úpravu
ìal‰ích niekoºk˘ch zákonov a dotkne sa v‰et-
k˘ch obãanov SR a cudzincov s pobytom na
území SR. Toto bude rie‰ené v druhej etape.
Dá sa to v súãasnosti zvládnuÈ s rovna-
k˘m personálnym obsadením verejn˘ch
správ, Registra obyvateºov a Sekcie infor-
matiky, telekomunikácií a bezpeãnosti?
Predpoklad je, Ïe áno.
Aké sú va‰e ìal‰ie plány, aké novinky z pô-
sobnosti va‰ej Sekcie môÏeme v najbliωej
dobe oãakávaÈ?
Jedn˘m z v˘znamn˘ch projektov blízkeho
obdobia je vydávanie elektronického technic-
kého preukazu s ãipom vo formáte ID1, vy-
robeného na báze hrubého polykarbonátu.
ëal‰ím projektom, ktorého v˘sledky pocíti
priamo obãan, je sprístupnenie sluÏieb systé-
mu centrálnej matriky alebo centrálnej ohla-
sovne, ìalej to bude projekt implementácie
elektronickej identifikaãnej karty s ãipom,
projekt národnej evidencie vozidiel a pro-
jekty registra fyzick˘ch osôb a registra adries.
55
Ú R A D V L Á D Y
Jedn˘m z hlavn˘ch cieºov, ktor˘ je definovan˘ v pláne e-Europa pre podporu informaãnej
spoloãnosti v Európe, je práve digitálna vláda. Na jeho napæÀaní pracuje aj riaditeº Odboru
informatiky a elektronick˘ch sluÏieb Úradu vlády Slovenskej republiky Ing. Jakub âECH,
ktor˘ poskytol informácie pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Vበodbor na Úrade vlády je nesporne veº-
mi dôleÏit˘ aj pri zabezpeãovaní úrovne
elektronickej komunikácie. âo je náplÀou
jeho ãinnosti?
Je to ‰iroké spektrum projektov a ãinností z
oblasti informatizácie a informatiky. Podieºa-
me sa na vypracúvaní koncepcií, noriem a ‰tan-
dardov informaãn˘ch systémov verejnej sprá-
vy, zabezpeãuje ich realizáciu vo forme projek-
tov v spolupráci s odborn˘mi útvarmi úradu
vlády a ústredn˘mi orgánmi ‰tátnej správy.
ëalej vypracúvame odborné stanoviská k ma-
teriálom predkladan˘m na rokovanie vlády,
ktoré sa t˘kajú oblasti informatiky, informati-
zácie spoloãnosti a ich aplikácie na racionali-
záciu ‰tátnej správy a miestnej samosprávy,
relevantn˘ch projektov Operaãného programu
informatizácie spoloãnosti, tu vypracúva odbor-
né stanoviská a poskytuje poradenstvo v otáz-
kach Operaãného programu informatizácia spo-
loãnosti. Iniciujeme a realizujeme projekty na
zabezpeãovanie sprístupÀovania domácich a
zahraniãn˘ch informaãn˘ch zdrojov pre po-
treby zamestnancov úradu vlády, zabezpeãuje-
me prideºovanie hardvéru a softvéru pre pouÏí-
vateºov na úrade vlády, poskytuje odborno–po-
radenské sluÏby v oblastiach informatiky. Za-
bezpeãujeme ìalej technickú podporu poãas
rokovania vlády a taktieÏ poãas v˘jazdového
rokovania vlády.
Spravujeme a prevádzkujeme projekt Digi-
tálna vláda, ako aj zabezpeãujeme rozvoj a
fungovanie informaãn˘ch systémov Úradu vlá-
dy SR, vrátane intranetovej a internetovej stán-
ky ÚV SR, ako aj ìal‰ích samostatn˘ch tema-
tick˘ch webov spadajúcich pod na‰u in‰titúciu.
Osobne podieºam na ãinnosti Editorial boardu
pre portál krajín Európskej únie Your Europe.
V rámci na‰ich úloh sa sústredíme na ão naje-
fektívnej‰ie rie‰enia v‰etk˘ch systémov, ãi uÏ
z pohºadu pracovníkov ÚV SR, ktorí sa venu-
56
S R
Digitálna vláda
jú jednotliv˘m agendám, ale rovnako tak obãa-
nov, ktorí potrebujú v˘stupy z t˘chto systé-
mov. Ide nám aj o ão naj‰ir‰ie portfólio sluÏieb
a obsahu v rámci na‰ich internetov˘ch strá-
nok, ako aj príÈaÏliv˘ modern˘ dizajn a celko-
v˘ komfort pre pouÏívateºov.
Zabezpeãujeme aj oblasÈ elektronickej in-
formaãnej bezpeãnosti, na úseku ochrany uta-
jovan˘ch skutoãností bezpeãnosÈ technick˘ch
prostriedkov.
V akom ‰tádiu je projekt Digitálna vláda a
ão nové prinesie? Ráta sa s jeho v˘razn˘m
prínosom aj pre komunikáciu v rámci celej
‰tátnej správy?
Projekt Digitálna vláda prinesie riadené spra-
covanie administratívneho toku dokumentov,
plnú elektronizáciu dokumentov a ich obeh pre
potreby rokovania vlády SR, zefektívni zároveÀ
prípravu rokovania vlády SR a zlep‰í komuni-
káciu Úradu vlády SR s ministerstvami a ìal-
‰ími ústredn˘mi orgánmi ‰tátnej správy.
Bude tieÏ dobr˘m základom pre r˘chlu rea-
lizáciu a integráciu ìal‰ích doplnkov˘ch apli-
kácií, ako napr. elektronické hlasovanie a pre-
zentácia úãastníkov rokovania vlády, resp. po-
radn˘ch orgánov. V˘znamn˘m prínosom bude
aj redukcia obehu papierov˘ch dokumentov.
Niektoré ãasti projektu sú uÏ dokonãené a po-
uÏívajú sa, zvy‰né sú tesne pred spustením.
Dodané hardvérové vybavenie uÏ niekoºko ro-
kov umoÏÀuje úãastníkom schôdze vlády efek-
tívnu prácu s prerokovávan˘mi elektronick˘mi
dokumentmi.
Projekt Digitálnej vlády uÏ zefektívnil pro-
ces interného pripomienkového konania na
Úrad vlády SR kompletnou elektronizáciou
pripomienkovan˘ch dokumentov a ich riade-
n˘m obehom.
V rámci projektu Digitálnej vlády prvé tri po-
radné orgány – Legislatívna rada vlády, Hospo-
dárska a sociálna rada a Cenová rada vyuÏíva-
jú informaãn˘ systém na lep‰iu organizáciu
svojej práce, a to hlavne na organizovanie stret-
nutí, potvrdzovanie úãasti, publikovanie a pri-
pomienkovanie materiálov.
Projekt je do budúcnosti moÏné ìalej rozví-
jaÈ a pridávaÈ ìal‰ie moduly roz‰irujúce funk-
cionalitu. Poãíta sa aj s integráciou s projektom
legislatívneho toku, ãím by sa zabezpeãil kom-
plexn˘ prehºad o schvaºovanej legislatíve, od jej
vzniku na príslu‰nom rezorte aÏ po uverejne-
nie v Zbierke zákonov. Obãan by mal v kaÏdom
okamihu prehºad o stave, v akom sa dan˘ do-
kument nachádza a mohol by si pozrieÈ aj v‰et-
ky jeho predchádzajúce verzie a porovnaÈ zme-
ny, ktoré sa v Àom udiali poãas legislatívneho
procesu.
V rámci programu Európskej únie IDABC
sa podieºate na portáli Your Europe – Va‰a
Európa ako ãlen redakãnej rady. MôÏete
nám bliωie priblíÏiÈ tento projekt? âo pri-
ná‰a pre obãanov a ão pre podnikateºov?
Portál je rozdelen˘ na dve ãasti. Jedna ãasÈ
je urãená pre podnikateºské subjekty a druhá
ãasÈ je urãená pre beÏn˘ch obãanov. KaÏdá z t˘-
chto ãastí je ãlenená podºa jednotliv˘ch krajín
a v‰etky informácie sú uvádzané v jazyku da-
nej krajiny a minimálne v preklade do troch sve-
tov˘ch jazykov – angliãtiny, nemãiny a francúz-
‰tiny, priãom niektoré informácie sú preloÏené
do v‰etk˘ch 20 jazykov ‰tátov Európskej únie.
âo sa t˘ka tej prvej ãasti môÏem spomenúÈ,
Ïe portál pomáha zistiÈ v‰etko, ão potrebujú
podnikatelia vedieÈ, napr. o rôznych moÏnos-
tiach financovania, zakladaní a financovaní
podniku, úãtovníctve, daniach, o sociálnom za-
bezpeãení, o pracovnom práve, verejnom ob-
starávaní a o mnoh˘ch ìal‰ích oblastiach. Po-
rtál taktieÏ poskytuje mnoÏstvo praktick˘ch
informácií a uÏitoãn˘ch odkazov na ‰pecializo-
vané internetové stránky, ktoré môÏu pomôcÈ
otvoriÈ rôznym spoloãnostiam a podnikateºom
cestu na nové trhy. Prostredníctvom obchod-
n˘ch komôr si môÏu spoloãnosti nájsÈ nov˘ch
obchodn˘ch partnerov alebo osloviÈ príslu‰né
subjekty, ktoré im poskytnú odborné osobné po-
radenstvo.
âo sa t˘ka podnikateºov, na stránke Va‰a
Európa môÏu podnikateºské subjekty r˘chlo
nájsÈ informácie, ktoré potrebujú a dozvedia sa
tieÏ, ako sa môÏu vyhnúÈ zbytoãnej byrokracii.
Portál je urãen˘ napr. pre t˘ch, ktorí sa chysta-
jú zaloÏiÈ si poboãku v niektorom inom ‰táte
Európskej únie a ktorí potrebujú vedieÈ, aké ad-
ministratívne kroky musia vykonaÈ. Podnikate-
lia ìalej na portáli nájdu orgány, na ktoré je po-
trebné sa obrátiÈ a ako ich kontaktovaÈ, rovna-
ko tak i spôsoby financovania, t. j. aké formy
financovania sú dostupné a kde je moÏné zís-
kaÈ osobné poradenstvo.
V druhej ãasti sa nachádzajú informácie pre
obãanov, kde stránka pomáha obãanom nájsÈ
odpovede na kºúãové otázky v oblastiach kaÏ-
dodenného Ïivota, ako sú napr. ‰kolsk˘ systém,
právo na pobyt v inej krajine EÚ, poistenie
vozidla a vodiãsk˘ preukaz, uznanie kvalifiká-
cie na v˘kon povolania, sociálne zabezpeãenie,
práva obãana, ktoré vypl˘vajú z obãianstva
EÚ, spotrebiteºské otázky, dane a mnohé ìal-
‰ie oblasti.
Na portáli môÏu obãania nájsÈ rôzne viacja-
zyãné príruãky, praktické informaãné letáky,
zoznamy uÏitoãn˘ch adries a príslu‰n˘ch odka-
zov, ktoré im môÏu pomôcÈ pri celom procese
sÈahovania a usadenia sa v inej krajine EÚ.
TaktieÏ môÏu vyuÏiÈ ‰pecializované sluÏby,
ktoré im poskytnú poradenstvo pri konkrét-
nych problémoch alebo im stránka môÏe po-
môcÈ vyrie‰iÈ konkrétny problém.
Obãanom stránka zasa poskytuje informácie
pre t˘ch, ktorí majú záujem ‰tudovaÈ, pracovaÈ
alebo ÏiÈ v niektorom inom ãlenskom ‰táte EÚ.
Ú R A D V L Á D Y
Portál je urãen˘ pre t˘ch obãanov, ktorí sa sÈa-
hujú do niektorého iného ‰tátu Európskej únie,
ktorí potrebujú informácie o tom, aké formali-
ty je potrebné vyplniÈ pri cestovaní z domov-
skej krajiny a pri príchode do novej krajiny. Pre
t˘ch, ktorí si nie sú istí, aké sú ich práva na so-
ciálne zabezpeãenie (zdravotné zabezpeãenie,
sociálne dávky, dôchodok atì.), ktoré nado-
budli vo svojej krajine a ktorí potrebujú infor-
mácie o tom, ãi musia svoje vozidlo zaregistro-
vaÈ a kde ho majú zaregistrovaÈ.
PriblíÏte nám úroveÀ internetov˘ch stránok
Úradu vlády SR, aká je nároãnosÈ ich koor-
dinácie?
V oblasti internetov˘ch stránok máme – do-
volím si tvrdiÈ – v˘nimoãné postavenie v celej
‰tátnej správe. Ako jediná in‰titúcia nemáme len
jednu alebo dve internetové stránky, ale pribliÏ-
ne 25 tematicky aj graficky rozliãn˘ch stránok,
ão je o to nároãnej‰ie z pohºadu koordinácie,
správy a prevádzky. Toto ‰pecifikum vypl˘va
z toho, Ïe len Úrad vlády SR zastre‰uje dvoch
vysok˘ch ústavn˘ch ãiniteºov, okrem toho 3
splnomocnencov (pre informatizáciu, rómske
komunity a ‰port), viacero tém z oblasti ãlen-
stva v EÚ vrátane ãerpania eurofondov a ìal-
‰ie. Napriek zloÏitosti tejto ‰truktúry stránok
sme k nej pristúpili, pretoÏe nám záleÏí na po-
Ïiadavkách v‰etk˘ch útvarov a pracovníkov
Úradu vlády SR, ako aj na spokojnosti obãanov
a náv‰tevníkov na‰ich stránok. ZároveÀ sa pri
tvorbe v‰etk˘ch na‰ich stránok snaÏíme po-
uÏívaÈ nielen najmodernej‰ie technológie, ale
aj zabezpeãovaÈ ão najvy‰‰iu prístupnosÈ strá-
nok pre slabozrak˘ch a nevidiacich. To doka-
zuje aj vysoké hodnotenie pri testovaniach strá-
nok ‰tátnej a verejnej správy, kde sa stránka ÚV
SR umiestnila na najvy‰‰ích prieãkach. Rovna-
ko ma pote‰ilo zverejnenie správy v médiách,
Ïe ÚV SR je jedin˘ z rezortov, ktoré majú
stránku k niektorému operaãnému programu,
ktor˘ si ju vytvoril aj vìaka vlastn˘m pracov-
níkom odboru informatiky a elektronick˘ch
sluÏieb bez ak˘chkoºvek ìal‰ích finanãn˘ch ná-
kladov.
Ako je to s prezentáciou predsedu vlády,
predpokladám, Ïe vzrastá záujem o jeho
osobu, dokáÏete uspokojiÈ verejnosÈ?
Prirodzen˘ záujem o osobu predsedu vlády
SR a jeho aktivity vyvolal potrebu sprístupniÈ
tieto informácie na internete. Preto v máji mi-
nulého roka bola spustená internetová stránka
www.premiersr.sk. Na úvod by som vyzdvihol
pútavú grafiku a moderné stvárnenie stránky,
kde sme pouÏili najnov‰ie technológie. Osob-
ne ju povaÏujem za jednu z najlep‰ích stránok
v danej oblasti.
Náv‰tevníci a záujemcovia sa na nej môÏu
dozvedieÈ veºa o ãinnosti predsedu vlády SR,
nájsÈ denne aktualizované informácie dopæÀa-
né o videozáznamy a fotografie. Príspevky sú
logicky ãlenené do jednotliv˘ch kategórií, ão
do veºkej mieri prispieva k prehºadnosti strán-
ky. Príkladom sú pravidelne aktualizované no-
vinky, vyhlásenia, prejavy a tlaãové konferen-
cie.
K lep‰ej informovanosti a prístupu k infor-
máciám bola zriadená rubrika „zasielanie no-
viniek“. Staãí v nej zadaÈ e-mailovú adresu a ná-
v‰tevník je pravidelne informovan˘ prostred-
níctvom e-mailov˘ch správ. Rubrika „Sp˘taj-
te sa premiéra“, slúÏi obãanom, ktorí chcú po-
S R
loÏiÈ otázku predsedovi vlády a tie, ktoré sa t˘-
kajú aj ‰ir‰ej skupiny, nie osobného problému
konkrétneho ãloveka, alebo sa dokonca opaku-
jú, sú zverejÀované spolu s odpoveìou v rubri-
ke „Odpovede na otázky“.
Nepochybne zaujímavosÈou stránky je sek-
cia „LÏi v médiách“, kde sa predseda vlády SR
snaÏí reagovaÈ na mnohé nepravdivé a ten-
denãné informácie v médiách. Takisto blog
premiéra patrí medzi najnav‰tevovanej‰ie rubri-
ky, aj keì poãet príspevkov nie je v takom
mnoÏstve ako u beÏn˘ch blogerov. Veríme, Ïe
upravená forma z písan˘ch ãlánkov na video-
blog zv˘‰i jej atraktivitu. Stránka premiersr.sk
je prepojená na YouTube kanál, kde sa nachá-
dzajú spracované (skrátené) videozáznamy z
akcií, na ktor˘ch sa zúãastnil premiér, alebo prí-
hovorov, ãi vyhlásení. ZaujímavosÈou je taktieÏ
prepojenie na Flickr so zverejnen˘mi fotkami
z „trochu iného súdka“.
Stránka predsedu vlády sa mení. Mení sa
podºa narastajúcich potrieb a zistení, ktoré sa
dozvedáme zo ‰tatistík náv‰tevnosti a reakcií
náv‰tevníkov. Veríme, Ïe aj t˘mto spôsobom
sme pomohli dostaÈ sa bliωie k obãanovi a
lep‰ie informovaÈ o predsedovi vlády SR.
Okrem stránky premiéra ste vytvorili a spus-
tili aj samostatnú internetovú stánku pre
podpredsedu vlády. Preão?
Prezentácia o ãinnosti ústavn˘ch ãiniteºov
prostredníctvom internetovej stránky je priro-
dzen˘m krokom k informovaniu ‰irokej verej-
nosti. Za t˘mto úãelom bola zriadená prezen-
tácia podpredsedu vlády SR. Kvôli jednodu-
chosti a pohodlnosti bola web stránka zriade-
ná aj na adrese www.vicepremier.sk. Zadaním
jednoduchej adresy sa náv‰tevníci oboznámia
so ‰irok˘m portfóliom, ktoré vicepremiér SR
Du‰an âaploviã zabezpeãuje.
Stránka okrem faktografick˘ch informácii,
ako napríklad Ïivotopis, publikácie, informácie
o kancelárii a kontaktoch obsahuje aj pravidel-
ne aktualizované informácie o aktivitách a pat-
ria tam aj tlaãové správy, oznamy a vyhlásenia.
Na stránke sa môÏe uÏívateº dozvedieÈ o akti-
vitách a postojoch k najrôznej‰ím problemati-
kám. V prehºadnom kalendári akcií sa obãania
môÏu chronologicky dozvedieÈ o akciách, na
ktor˘ch sa podpredseda zúãastnil alebo zúãast-
ní v budúcnosti.
Náv‰tevou rubriky „Zaujímavosti“ spozná-
te napr. majetkové pomery podpredsedu vlády
SR. ·írka aj hæbka informácií vychádza z 12 ob-
lastí pôsobnosti vicepremiéra a jeho agendy. At-
raktivitu webu zdôrazÀuje neustále dopæÀaná fo-
togaléria. Kvalitu tohto informaãného kanálu
podãiarkujú aj informácie v ‰peciálnych rubri-
kách: Dotácie, Euroinfo, Európska politika a ve-
domostná spoloãnosÈ, Finanãn˘ mechanizmus
EHP, Nórsky finanãn˘ch mechanizmus a ·vaj-
ãiarsky finanãn˘ mechanizmus, ale aj proble-
matika ºudsk˘ch práv a národnostn˘ch men‰ín,
Operaãn˘ program informatizácia spoloãnosti.
ëalej informácie z Rady vlády pre mimovlád-
ne neziskové organizácie a Rady vlády pre ná-
rodnostné men‰iny a etnické skupiny, ãi Úrad
pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí a V˘bor mi-
nistrov pre drogové záleÏitosti a kontrolu drog.
Je potrebné poznamenaÈ, Ïe stránka prechá-
dza neustálymi zmenami, a to nielen obsaho-
v˘mi, priãom vznikajú nové rubriky alebo sa
upravujú existujúce, ale aj funkãn˘mi – aby
bola uÏívateºsky komfortnej‰ia a prehºadnej‰ia.
Zabezpeãujete tieÏ oblasÈ bezpeãnosti infor-
maãn˘ch systémov. Aké sú najdôleÏitej‰ie
úlohy v tomto smere?
V ‰tátnej a verejnej správe sa informácie v
ãoraz väã‰ej miere spracúvajú v elektronickej
forme pomocou poãítaãov a in˘ch informaãno-
komunikaãn˘ch technológií. Aj preto je jednou
z úloh OIES zabezpeãiÈ technické zariadenia a
dátovú infra‰truktúru pred rôznymi potenciál-
nymi hrozbami.
Informaãn˘ systém Úradu vlády SR je chrá-
nen˘ pred vonkaj‰ími hrozbami a zlyhania-
mi. Z pohºadu fyzickej bezpeãnosti je to zá-
lohovanie zdrojov napätia, redundancia ko-
munikaãn˘ch liniek, fyzické zdvojenie zaria-
dení s kritick˘mi servermi. V‰etky dôleÏité
informácie sú niekoºkonásobne zálohované.
Prístup k nim, ak ide o citlivé osobné a slu-
Ïobné údaje je starostlivo regulovan˘ tak,
aby nedochádzalo k ich úniku a zneuÏitiu. Fi-
rewallmi a IPS/IDS systémami je privátna
sieÈ chránená pred útokmi z prostredia inter-
netu. Veºk˘ dôraz sa kladie aj na bezpeãné
a spoºahlivé fungovanie internetov˘ch strá-
nok Úradu vlády SR. SlúÏia totiÏ jednak
ako informaãné stránky o ãinnosti Úradu
vlády SR, ako aj o ìal‰ích oblastiach. Na
ich ochranu sa okrem iného pravidelne in-
‰talujú najnov‰ie programy, moduly, do-
plnky a denne sa monitorujú, vyhodnocujú
a analyzujú logy a na ich základe sa pripra-
vujú a realizujú opatrenia na odstránenie
prípadn˘ch hrozieb útokov.
Elektronická po‰ta smerujúca na a z Úradu
vlády SR je zabezpeãená vo viacer˘ch stup-
Àoch: antivírovou a antispamovou ochranou
na centrálnom serveri aÏ po antivírovú ochra-
nu jednotliv˘ch staníc a poãítaãov siete (chrá-
nia aj proti infiltrácii ‰kodlivého SW prostred-
níctvom lokálne pripájan˘ch zariadení). Pracov-
níci si pravidelne zvy‰ujú kvalifikáciu ‰kolenia-
mi v oblasti bezpeãnosti. Navy‰e nám z Orga-
nizaãného poriadku Úradu vlády SR vypl˘va
zabezpeãovanie oblasti bezpeãnosti technic-
k˘ch prostriedkov. V tomto smere sa podieºa-
me na viacer˘ch dôleÏit˘ch projektoch, bohu-
Ïiaº pre ich charakter vám k nim nemôÏem
uviesÈ viac podrobností.
Aké máte plány v najbliωej budúcnosti?
Darí sa a budú sa vyuÏívaÈ v‰etky moÏnos-
ti, ktoré internet ponúka?
Aj na najbliωie mesiace mám pripraven˘
nabit˘ program v súvislosti s realizáciou viace-
r˘ch projektov. Plánujeme kompletne dokonãiÈ
a implementovaÈ projekt digitálnej vlády, vrá-
tane modernizácie hardvérového vybavenia v
zasadacej miestnosti vlády, chystáme spustenie
vlastného internetového vysielania z tlaãov˘ch
konferencií, pripravujeme moÏnosÈ ãetovania
obãanov priamo s premiérom, rovnako uvaÏu-
jeme nad jeho prezentáciou na facebooku, ke-
ìÏe chceme obsiahnuÈ v‰etky moÏnosti, ktoré
internet v súãasnosti ponúka. Z pohºadu infor-
maãného systému Úradu vlády SR pripravuje
rozsiahlu zmenu a modernizáciu e-mailov˘ch
a domén serverov s cieºom zlep‰iÈ a zv˘‰iÈ
komfort pracovníkov úradu a t˘m e‰te viac
zr˘chliÈ a zefektívniÈ vybavovanie agendy pre
v‰etk˘ch obãanov ãi podnikateºov, ktorí sú a
vÏdy budú na‰ou najvy‰‰ou prioritou.
57
Z A H R A N I â N Í S L O V Á C I
Volebná legislatíva
a moÏnosti aktívnej úãasti Slovákov
Ïijúcich v zahraniãí vo voºbách
do Národnej rady SR v roku 2010
Voºby sú v demokratick˘ch formách ‰tátu zá-
kladnou a pravidelnou formou, ktorej prostred-
níctvom sú ustanovené orgány a ‰tátni funkcio-
nári urãitého spoloãenstva ºudí cestou hlasova-
nia. K najdôleÏitej‰ím z nich patria parlamen-
ty, hlavy ‰tátov, orgány územnej samosprávy a
súdne orgány.
„KaÏd˘ má právo zúãastÀovaÈ sa na správe
svojej krajiny priamo, alebo prostredníctvom
slobodne zvolen˘ch zástupcov. KaÏd˘ má prá-
vo na rovnak˘ prístup k verejnej správe vo svo-
jej krajine. Základom vládnej moci nech je
vôºa ºudu; táto vôºa má byÈ vyjadrená pravidel-
ne konan˘mi a riadne vykonávan˘mi voºbami,
na základe v‰eobecného a rovného hlasovacie-
ho práva, tajn˘m hlasovaním alebo in˘m rov-
nocenn˘m postupom zabezpeãujúcim slobodu
hlasovania“ ãlánok 21 V‰eobecnej Deklarácie
ºudsk˘ch práv schválenej Valn˘m zhromaÏde-
ním OSN 10. decembra 1948.
Obãania Európskej únie s pobytom v ãlen-
skom ‰táte, ktorého nie sú ‰tátnymi príslu‰ník-
mi, majú právo voliÈ (aktívne volebné právo)
alebo byÈ volen˘ (pasívne volebné právo) vo
voºbách do Európskeho parlamentu a majú
právo voliÈ a byÈ volen˘ v komunálnych voº-
bách v krajine svojho pobytu za rovnak˘ch
podmienok ako ‰tátni príslu‰níci tohto ‰tátu.
Toto právo sa uplatÀuje v súlade s vnútro‰tát-
nymi právnymi predpismi, teda národn˘mi vo-
lebn˘mi zákonmi dan˘ch krajín, predov‰et-
k˘m ústavou a osobitn˘mi volebn˘mi zákon-
mi. V praxi to znamená, Ïe obãania SR pri
voºbách do Európskeho parlamentu nemusia
prísÈ na Slovensko, môÏu voliÈ v príslu‰nej
krajine EÚ, ale musia poÏiadaÈ o zapísanie do
zoznamu voliãov, kde majú pobyt. Na tomto zá-
klade sa uskutoãní v˘mena informácií medzi
príslu‰n˘m ãlensk˘m ‰tátom a Slovenskou re-
publikou, zo zoznamu voliãov na Slovensku
budú vy‰krtnutí a môÏu hlasovaÈ za euro po-
slancov krajiny, v ktorej volia.
Ústava Slovenskej republiky v ãl. 30 okrem
58
iného hovorí „Obãania majú právo zúãastÀo-
vaÈ sa na správe verejn˘ch vecí priamo alebo
slobodnou voºbou svojich zástupcov. Cudzinci
s trval˘m pobytom na území Slovenskej repu-
bliky majú právo voliÈ a byÈ volení do orgánov
samosprávy obcí a do orgánov samosprávy
vy‰‰ích územn˘ch celkov. Volebné právo je
v‰eobecné, rovne a priame sa a vykonáva sa taj-
n˘m hlasovaním. Podmienky v˘konu volebné-
ho práva ustanoví zákon“.
Podºa rôznych odhadov poãet Slovákov Ïi-
júcich v zahraniãí sa pohybuje medzi 2 aÏ 2,5
milióna osôb. Pozrime sa teda bliωie, aké ‰pe-
cifické podmienky stanovuje zákon k uplatne-
niu volebného práva pre Slovákov Ïijúcich v za-
hraniãí a ako sa tieto podmienky premietajú do
reálneho v˘konu konkrétnej realizácie.
Na zaãiatok povedzme, kto je v zmysle zá-
kona Slovákom Ïijúcim v zahraniãí a kto z
nich má volebné právo realizovateºné na úze-
mí Slovenskej republiky. Podºa §2 ods. a, 1, 2
zákona ã. 474/2005 Z. z. o Slovákoch Ïijúcich
v zahraniãí a o zmene a doplnení niektor˘ch zá-
konov „Slovákom Ïijúcim v zahraniãí je osoba,
ktorá nemá trval˘ pobyt na území Slovenskej re-
publiky a 1. je ‰tátnym obãanom Slovenskej
republiky alebo 2. nie je ‰tátnym obãanom Slo-
venskej republiky, ale uchováva si národné po-
vedomie a on alebo jeho predok v priamom rade
má slovenskú národnosÈ“. Volebné právo sa v
celosvetovej legislatíve v‰eobecne viaÏe na
‰tátne obãianstvo, takÏe aj zákonná moÏnosÈ
úãasti na voºbách prezidenta SR a voºbách do
NR SR, sa viaÏe na Slovákov Ïijúcich v zahra-
niãí – obãanov Slovenskej republiky, uvede-
n˘ch v ods. a.1.
Podºa § 4 ods. 6 zákona ã. 46/1999 Z. z. o
spôsobe voºby prezidenta SR, o ºudovom hla-
sovaní, o jeho odvolaní a o doplnení niektor˘ch
ìal‰ích zákonov „...obãana, ktor˘ nemá trval˘
pobyt na území SR a dostaví sa v deÀ voºby do
volebnej miestnosti, okrsková volebná komisia
dopí‰e do zoznamu oprávnen˘ch voliãov, ten-
to zápis vyznaãí v jeho platnom cestovnom do-
klade a umoÏní mu voliÈ pri splnení v‰etk˘ch zá-
konom stanoven˘ch podmienok. Voºby nemoÏ-
no vykonaÈ zo zahraniãia, ani na veºvyslanect-
ve alebo generálnom konzuláte, ale len na úze-
mí Slovenska a zastúpenie obãana nie je prí-
pustné“. V praxi to znamená, Ïe moÏnosÈ úãas-
ti Slovákov Ïijúcich v zahraniãí na priamej
voºbe prezidenta je minimálna a prakticky bez-
v˘znamná.
Obãania Slovenskej republiky, ktorí Ïijú ale-
bo sa zdrÏiavajú v zahraniãí, sa môÏu zúãast-
niÈ volieb do Národnej rady SR prostredníctvom
po‰ty. Kore‰pondenãne môÏu hlasovaÈ obãania
SR, ktorí 1) nemajú trval˘ pobyt na území SR,
2) majú trval˘ pobyt na území SR, ale v ãase
volieb sa zdrÏiavajú mimo jej územia. Aby
sme mohli porovnaÈ tieto moÏnosti pracovne oz-
naãíme prvú skupinu ako OSR 1 a OSR 2.
Vzhºadom na to, Ïe Ïiadna ‰tátna in‰titúcia ne-
eviduje na základe príslu‰ného zákona, ãi zá-
konnej vyhlá‰ky, migraãné pohyby a pobyt ob-
ãanov Slovenskej republiky v zahraniãí, nie je
moÏné presne stanoviÈ ich poãet a sme odkáza-
ní len na odhady, ktoré sa pohybujú v rozme-
dzí od 150 aÏ 300-tisíc osôb.
Do skupiny OSR1 prináleÏia osoby, ktoré
patria k tzv. starej emigrácii t.j. pred rokom
1968, ich potomkov a manÏelsk˘ch partnerov
(cudzincov), ktor˘m na základe poÏiadania
bolo v zmysle zákona udelené ‰tátne obãianstvo
SR; emigrácia z rokov 1968 – 1969 a uteãen-
cov z obdobia 1970 – 1989; migranti ktorí
odi‰li za prácou alebo ‰túdiom a trvalo sa usa-
dili v zahraniãí; tzv. manÏelská emigrácia; cu-
dzí ‰tátni príslu‰níci slovenského i neslovenské-
ho pôvodu, ktorí poÏiadali o udelenie ‰tátneho
obãianstva SR, väã‰inou nositelia dvojitého
‰tátneho obãianstva. Podºa ná‰ho odhadu táto
skupina tvorí pribliÏne 30% z celkového poã-
tu obãanov Slovenskej republiky trvalo Ïijúcich
v zahraniãí. Títo obãania môÏu v zmysle § 10
a 12 zákona ã. 333/2004 Z. z. o voºbách do Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky, voliÈ na zá-
klade zaradenia do osobitného zoznamu voli-
ãov, ktor˘ vedie Mestská ãasÈ Bratislava-Petr-
Ïalka. V § 10 sú stanovené podmienky, ktoré
musí voliã splniÈ pre zapísanie do osobitného
zoznamu voliãov. Ide o pomerne zloÏitú a ÈaÏ-
kopádnu procedúru, ktorá väã‰inu potenciál-
nych voliãov vopred odradí od úãasti na voº-
bách. V˘sledky ostatn˘ch volieb znamenali
úpln˘ prepad úãasti tejto skupiny voliãov, kto-
rí za tak˘chto podmienok rezignovali na moÏ-
nosÈ voºby po‰tou.
Do skupiny OSR2 prináleÏia osoby, ktoré sa
prechodne zdrÏiavajú v cudzine a to krátkodo-
bo alebo dlhodobo za úãelom práce, ‰túdia a
vzdelávania, rekreácie a turistiky, obchodu a
in˘ch dôvodov. Mnohí z t˘chto „doãasn˘ch“
Slovákov Ïijúcich v zahraniãí síce trvalo b˘va-
jú v zahraniãí, ale trval˘ pobyt majú prihláse-
n˘ v mieste na území Slovenskej republiky.
Títo obãania môÏu poÏiadaÈ obec svojho trva-
lého pobytu o voºbu po‰tou alebo musia prices-
tovaÈ na Slovensko.
Podºa údajov ·tatistického úradu SR sa v par-
lamentn˘ch voºbách 2006 zúãastnilo 2 335 917
osôb, ão predstavovalo 54,67 % zo zapísan˘ch
voliãov, z toho z cudziny 3 427 osôb t. j. 0,14
% a z toho vo volebnom okrsku Mestská ãasÈ
Bratislava-PetrÏalka, len 543 obálok.
C. Baláz
Pokraãovanie v budúcom ãísle
N Á R O D N Á R A D A
Na konci supervolebného roka to azda ani nemôÏe byÈ inak – podobne ako inde ani
v Parlamentnom kuriéri sa nedá vyhnúÈ hodnoteniu uplynulého roka, ão povaÏujú poslanci
v Àom za pozitívne a ão za negatívne, ako sa im (ne)podarilo limitovaÈ dopady ekonomickej krízy
na slovenskú spoloãnosÈ, ão oãakávajú od budúceho roka. V ankete Parlamentného kuriéra
odpovedajú Jozef HALECK¯ (ªS-HZDS), Július BROCKA (KDH) a Ivan ·TEFANEC (SDKÚ-DS).
HZDS má stabilné postavenie
na politickej scéne
âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-
li opoziãné strany?
Pomerne vysokou aktivitou v parlamente
a predkladaním väã‰ieho poãtu noviel v par-
lamente.
A negatívne?
T˘m, Ïe nevedeli cel˘ ãas nájsÈ inú kartu,
ako tú, ktorou e‰te viac pomáhali Robertovi
Ficovi zvy‰ovaÈ jeho popularitu a preferencie.
âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ej
strany?
Uspokojivé aÏ dobré v˘sledky vo voºbách
do europarlamentu a vy‰‰ích územn˘ch cel-
kov.
Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne zapoji-
la do rie‰enia dopadov globálnej krízy na
obyvateºov Slovenska?
Myslím, Ïe áno. Schválila desiatky vlád-
nych opatrení a noviel zákonov, ktoré vytvo-
rili ‰irokú paletu prostriedkov na strane neza-
mestnan˘ch, i zamestnávateºov na udrÏanie
alebo vytvorenie nov˘ch pracovn˘ch príleÏi-
tostí. Parlament moÏno mal vyvinúÈ väã‰í
tlak na ministerstvá i vládu, aby periodicky
a efektívne vyhodnocovali tieto opatrenia a
neúãinné utlmovali a úãinné aktívnej‰ie roz-
víjali.
V tomto roku sa konali troje volieb – pre-
S R
zidentské, Ïupné a eurovoºby. Ako ste vy-
hodnotili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto
volebn˘ch aktoch?
Prezidentské voºby nám dali úãinné a pers-
pektívne skúsenosti do budúcich rozhodova-
ní. Îupné a euvoºby priniesli pre ºudovú stra-
nu v˘sledky, ktoré boli nad oãakávanie odbor-
níkov a médií. OpäÈ sa potvrdilo, Ïe ªS-
HZDS má stále svoje stabilné postavenie na
slovenskej politickej scéne a podporu ºudo-
v˘ch voliãov, hlavne na vidieku.
Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-
mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-
minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-
jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejav
dominancie Smeru v ºavej ãasti spektra a
rozdrobenosti spektra napravo od stredu?
Smer je e‰te na vzostupnej krivke svojej po-
pularity a bude na nej e‰te polovicu alebo aj
celú ãasÈ budúceho volebného obdobia. VyuÏil
oslabenie HZDS v predchádzajúcom voleb-
nom období, ktoré oslabili organizované a
„ÈaÏké“ odchody ãasti poslancov a malú ak-
tivitu a presvedãivosÈ poslancov kºúãov˘ch
parlamentn˘ch v˘boroch. Smer-SD to vyuÏil
a svojou aktívnou, agresívnou a populárnou aÏ
populistickou politikou prebral v˘znamnú
ãasÈ na‰ich voliãov. Má talentovaného a efek-
tívneho ‰éfa strany, ktor˘ aktívne útoãne a
úãinne smerom k svojim voliãom upevÀoval
aj v minulom roku svoje pozície. Smer robil
a hlavne dobre hovoril to, ão ºudia potrebujú
a radi to na televíznych obrazovkách sledujú.
Pravá ãasÈ politického spektra sa úspe‰ne
trie‰tila a robila takú politiku, aká skôr pro-
spievala Smeru. Úãinne pripravovala pôdu
pre smeãovanie skôr predsedovi Smeru ako
sebe.
A propos, za podstatnú chybu povaÏujem
aj to, Ïe opoziãné strany tak urputne bránili
vstupu ªudovej strany-HZDS medzi európ-
skych ºudovcov, aÏ dosiahli to, Ïe moÏno im
t˘ch 5 – 10 % bude stále ch˘baÈ, aby mohli
zostaviÈ vládu v budúcej perspektíve. Miku-
lበDzurinda to asi vytu‰il, ale KDH to nako-
niec poriadne zaklincovalo.
Predseda vlády Robert Fico po kritick˘ch
vyjadreniach eurosocialistov na adresu
Slovenskej národnej strany povedal, Ïe
„kaÏdá politická strana, ktorá prekroãí
päÈpercentnú hranicu, má maÈ príleÏitosÈ
podieºaÈ sa na vytváraní koalície. Ak to
bude dobré pre Slovensko, tak pôjdeme s
KDH. Ak to bude dobré pre Slovensko, tak
pôjdeme so SNS, HZDS alebo niek˘m
in˘m“. âo podºa vás bude rozhodovaÈ o zo-
stavení budúcej parlamentnej väã‰iny?
Uvedená predvolebná „ stratégia“ Smeru je
iba povinná pirueta pre politické strany, ani
nie tak pre voliãov. Ja si myslím, Ïe Smer-SD
potrebuje SDKÚ-DS v politickom ringu ako
nutného sparingpartnera – koho iného... KDH
by voliãskou historickou kontrapozíciou pri-
pravilo pomaly osud SDª a v Smere aspoÀ
b˘valí ãlenovia b˘valej SDª to vedia a cítia.
A SMK a Most-Híd vyluãujú SNS, takÏe
skôr SNS, v‰ak. No, a HZDS? Ako ukázali
Ïupné voºby, Smer chcel, ba priam musel oz-
naãiÈ HZDS ako svojho strategického partne-
ra do volieb i budúcnosti.
TakÏe budúce zostavovanie koalície bude
vyzeraÈ podºa toho, koºko poslancov získa
HZDS a koºko SNS a ãi Smer bude potrebo-
vaÈ k zostaveniu vlády len HZDS, alebo e‰te
aj SNS. No a, prípadn˘ parlamentn˘ Most-
Híd bude maÈ sotva nad 5 %, a to je pre Smer
málo.
Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzi
koaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami a v kto-
r˘ch témach mala koalícia a opozícia naj-
bliωie?
Príãinou vysokej úrovne rozporov je „trva-
lo bojová nálada“ líderskej koaliãnej a opo-
ziãnej strany, prítomnosÈ niektor˘ch, genetic-
59
N Á R O D N Á R A D A
ky podmienen˘ch agresívnych poslancov a
antagonistick˘ boj oboch nacionálnych strán,
ktor˘m bojové nasadenie náramne vyhovuje,
ba je aÏ nutné. Skoro v‰etky praktické témy
sú s opaãn˘m energetick˘m nábojom. Na
ãom sa koalícia a opozícia môÏe zhodovaÈ?
To sú európske a ìal‰ie medzinárodné zmlu-
vy, otázky religiózne a to je asi v‰etko.
Predseda Smeru sa netají t˘m, Ïe by chcel
v budúcom roku e‰te do volieb predloÏiÈ a
schváliÈ zákon o pôvode majetku – je pod-
ºa vás, tobôÏ po v˘roku ústavného súdu,
moÏné prijatie efektívnej a ústavnej normy?
Smer, ale aj opozícia, budú naìalej prijímaÈ
zákony o pôvode majetku, aÏ sa im to raz na-
koniec podarí. Aby pre‰iel parlamentom a
moÏno aj ústavn˘m súdom, bude asi okypte-
n˘ tak, Ïe vlastne bude ani nie veºmi potreb-
n˘. Dúfam, Ïe nebude to zákon, ktor˘ sa bude
e‰te prijímaÈ dlho a opakovane, hlavne pred
nejak˘mi dôleÏit˘mi voºbami.
Ponúkame vyvedenie
Slovenska z krízy
âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-
li koaliãné strany?
Jedin˘m pozitívom zostáva spoloãné pre-
sadenie zavedenia eura na Slovensku. Rád by
som spomenul toho viac, ale Ïiadne ìal‰ie po-
zitíva som nezaznamenal.
A negatívne?
Na túto otázku by dôsledná odpoveì zabra-
la viac strán, keìÏe plytvanie a rozkrádanie
nadobudlo neb˘valé rozmery. Prekvapila ma
intenzita plytvania, ão v krízovom stave len
a len prehlbuje krízu. V˘razn˘m negatívom,
ktor˘ rapídne zadlÏil obãanov Slovenska,
bola najmä neochota vlády ‰etriÈ na sebe a ne-
revidovaÈ v˘davky ‰tátneho rozpoãtu v tom-
to roku. Podozriv˘ch tendrov bolo toºko, Ïe
som nezaregistroval takmer jedin˘ bez ‰kan-
dálu. Najväã‰ie kauzy, ako priamy predaj
60
S R
Otázkou stále zostáva, preão Smer a opo-
zícia v predchádzajúcom období tento zákon
neprijali. Mohli, mali ústavnú väã‰inu. O
tom, Ïe nie je moÏná retroaktivita, dokazova-
nie nelegálnych príjmov obvinen˘m a nie je
moÏné, ani ìaleké obdobie dozadu na skúma-
nie tak˘ch vecí, vedia aj ‰tudenti práva, a nie
to e‰te príslu‰né právnické kapacity v parla-
mente.
Budúci rok je ìal‰ím supervolebn˘m ro-
kom – ão budete povaÏovaÈ za úspech va-
‰ej strany v budúcom roku v parlament-
n˘ch a obecn˘ch voºbách?
UÏ by sa niektoré tie voºby aj pospájaÈ, aby
sme ich nezdevalvovali. Samozrejme, nie sú
to ani parlamentné, ale aj obecné. V parla-
mentn˘ch voºbách by sme boli spokojní vte-
dy, keby sme získali toºko poslancov, aby
staãila vládna dvojkoalícia. My uÏ vieme,
kde by sme boli. V miestnych, obecn˘ch a
mestsk˘ch voºbách by sme opäÈ chceli vytvá-
emisií neznámej garáÏovej firme, sociálne
podniky, nástenkov˘ tender, alebo podvody
s pozemkami sa diali v priamej réÏii Smeru.
Za v‰etky dôkazy ponúkam fakt, Ïe zmluvu
s garáÏovou firmou schválila vláda Roberta
Fica a ten ist˘ pán odvolal vtedaj‰ieho minist-
ra Ïivotného prostredia Jána Chrbeta, ktor˘ uÏ
chcel túto ‰kandalóznu zmluvu zru‰iÈ. Ko-
rupãné kauzy a rozkrádaãky vlády sa pocho-
piteºne prejavili i v medzinárodnom hodno-
tení Slovenska. Podºa Svetového ekonomic-
kého fóra sme vo vládnej korupcii najhor‰í v
Európe a hor‰í aj ako Burundi ãi Zimbabwe.
âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ej
strany?
Existenciu druhého dôchodkového piliera.
Aj napriek zúriv˘m útokom, klamstvám a
notorick˘m legislatívnym zmenám namiere-
raÈ úspe‰né víÈazné koalície, podobne ako vo
voºbách do VÚC, so Smerom.
Napriek opakovan˘m pokusom sa ani v
tomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SR
zákon o obmedzení poslaneckej imunity –
myslíte si, Ïe je to vôbec moÏné, aby si po-
slanci sami siahli na tento v˘dobytok?
Poslaneckú imunitu mohli aj opozícia, aj
Smer, úãinne obmedziÈ ústavn˘m zákonom,
v minulom volebnom období. Preão to neuro-
bili? Pokusy opäÈ budú, je to úãinné na voli-
ãov. A tí istí budú sa pokú‰aÈ predkladaÈ tie-
to zákony o obmedzení poslaneckej imunity
opäÈ. Aby sa obmedzila poslanecká imunita
iba na v˘roky v parlamente, musí byÈ ideál-
na, aÏ historicky dobrá kon‰telácia v‰etk˘ch
hviezd a planét.
Budete chcieÈ byÈ aj naìalej poslancom
NR SR?
Akú odpoveì by ste asi mohli dostaÈ ...
n˘m proti tomuto pilieru drvivá väã‰ina ºudí
pochopila, o ão ide a zachovala sa zodpoved-
ne. Úspechom bolo aj zastavenie plytvania a
u‰etrenie peÀazí ºudí napríklad v kauzách Ti-
pos, nástenkov˘ tender, ãi mediálny kom-
plex.
Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-
ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnej
krízy na obyvateºov Slovenska?
NR SR zostala snáì jedin˘m parlamen-
tom v Európe, kde nám bola odopretá disku-
sia na túto tému. UÏ len tento fakt svedãí o
tom, Ïe odpoveì je jasné NIE. Presadením
straníckeho princípu vládna koalícia neustá-
le tvrdo‰ijne odmietala opoziãné návrhy, aj
keì niektoré z nich si napokon osvojila, naj-
mä v zníÏení daní cez zv˘‰enie nezdaniteºné-
ho minima, v skrátení lehoty na vrátenie
DPH, alebo pri príspevkoch zamestnancom,
ktorí momentálne nemajú prácu. KeìÏe ale
omnoho viac t˘chto návrhov vládna koalícia
odmietla (zjednodu‰enie odvodov, ur˘chlenie
ãerpania eurofondov, predæÏenie podpory v
nezamestnanosti, predæÏenie príspevku na
materskej dovolenke, povinné elektronické
verejné obstarávanie, zru‰enie nepotrebn˘ch
in‰titúcií atì.), jednoznaãne preváÏila pasivi-
ta a neãinnosÈ, ktorá sa spolu s plytvaním sta-
la oficiálnou politikou vládnej väã‰iny.
V tomto roku sa konali troje volieb – pre-
zidentské, Ïupné a eurovoºby. Ako ste vy-
hodnotili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto
volebn˘ch aktoch?
Podºa v˘sledkov sme ani jedny voºby cel-
kovo nevyhrali, ale zaznamenali sme postup-
n˘ trend posilÀovania na‰ich pozícií. V mi-
nul˘ch prezidentsk˘ch voºbách sme v druhom
kole nemali kandidáta, v tohoroãn˘ch to tak
bolo a na‰a kandidátka zvádzala tuh˘ súboj
N Á R O D N Á R A D A
o víÈazstvo do poslednej chvíle. Máme tieÏ
svojho Ïupana v Bratislave a s na‰ou podpo-
rou vyhral aj kandidát v Nitre, ão je spolu
zlep‰enie oproti predchádzajúcemu stavu. Na
druhej strane sme v eurovoºbách jeden man-
dát stratili, ão sa nedá hodnotiÈ pozitívne.
Faktom tieÏ zostáva, Ïe koneãné v˘sledky
volieb dopadli pre nás lep‰ie, ako ukazovali
prieskumy. Celkovo sme na základe tohtoroã-
n˘ch v˘sledkov motivovaní uspieÈ najmä v
nadchádzajúcich parlamentn˘ch voºbách v
roku 2010.
Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-
mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-
minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-
jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejav
dominancie Smeru v ºavej ãasti spektra a
rozdrobenosti spektra napravo od stredu?
Základn˘ dôvod vidím v tom, Ïe Smer pri-
‰iel do vlády a nemusel robiÈ Ïiadne nepopu-
lárne opatrenia. A nerobil ich ani v tomto
roku, keì len rozdával a neurobil niã zodpo-
vedné a potrebné pre budúcnosÈ krajiny. Po-
ãas súãasnej vlády bolo k dispozícii o 775 mi-
liárd korún viac ako poãas minulého obdobia.
Zásadn˘ problém je v‰ak v tom, Ïe sa tieto
prostriedky nepouÏili na rozvoj Slovenska.
Smer samozrejme vyuÏíva svoju dominan-
ciu v ºavej ãasti spektra, strany napravo od
stredu sa vÏdy a v‰ade Èaωie spájali. Pre nás
je aktuálnou v˘zvou nielen spolupráca stre-
do-prav˘ch strán, ale najmä presadenie zod-
povednej stredo-pravej politiky proti populiz-
mu a nezodpovednosti.
Koalícia a opozícia
sú dva rozdielne svety
âím vás v tomto roku pozitívne prekvapi-
li koaliãné strany?
Odpoveì na túto otázku musím preskoãiÈ,
pretoÏe by som musel dlho prem˘‰ºaÈ a ja
chcem pokraãovaÈ v rozhovore. Ale predsa
S R
Predseda vlády Robert Fico po kritick˘ch
vyjadreniach eurosocialistov na adresu
Slovenskej národnej strany povedal, Ïe
„kaÏdá politická strana, ktorá prekroãí
päÈpercentnú hranicu, má maÈ príleÏitosÈ
podieºaÈ sa na vytváraní koalície. Ak to
bude dobré pre Slovensko, tak pôjdeme s
KDH. Ak to bude dobré pre Slovensko,
tak pôjdeme s SNS, HZDS alebo niek˘m
in˘m“. âo podºa vás bude rozhodovaÈ o zo-
stavení budúcej parlamentnej väã‰iny?
V prvom rade samozrejme v˘sledky volieb
a to, ãi SDKÚ-DS spolu s KDH získa viac ako
Smer. Súãasná politika Smeru sa nedá kori-
govaÈ, ale treba ju zásadne zmeniÈ. Preto zá-
sadne odmietame spoluprácu so Smerom.
Ponúkame alternatívu vyvedenia Slovenska
z krízy a jeho rozvoja, ão uÏ raz SDKÚ-DS
dokázala.
Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzi
koaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami a v kto-
r˘ch témach mala koalícia a opozícia sebe
najbliωie?
Najväã‰ie rozpory vidím v spôsobe správy
vecí verejn˘ch a v prehºadnosti, ãi na druhej
strane v súãasnej koaliãnej neprehºadnosti
narábania s verejn˘mi zdrojmi. Podstatn˘
rozdiel tieÏ vidím v koaliãnom preferovaní
úzkej skupiny ºudí na úkor ostatn˘ch. Vieme
sa zhodnúÈ v európskych témach i v oblastiach
zahraniãnej politiky.
Predseda Smeru sa netají t˘m, Ïe by chcel
v budúcom roku e‰te do volieb predloÏiÈ a
schváliÈ zákon o pôvode majetku – je pod-
len, to posledné hlasovanie za nበnávrh uzne-
senia o náboÏensk˘ch symboloch vo verej-
n˘ch in‰titúciách po rozhodnutí Európskeho
súdu pre ºudské práva, bolo prekvapením.
ºa vás, tobôÏ po v˘roku ústavného súdu,
moÏné prijatie efektívnej aj ústavnej nor-
my?
KeìÏe doteraz jedin˘m v˘sledkom predse-
du Smeru v tejto oblasti bol absolútny nepo-
darok z ústavného hºadiska, pochybujem, Ïe
ku tomu príde.
Budúci rok je ìal‰ím supervolebn˘m ro-
kom – ão budete povaÏovaÈ za úspech va-
‰ej strany v budúcom roku v parlament-
n˘ch a obecn˘ch voºbách?
Zlep‰enie oproti súãasnému stavu. Primár-
ne sa samozrejme bude hodnotiÈ úspech pod-
ºa toho, ãi budeme maÈ moÏnosÈ podieºaÈ sa
v˘konne na správe vecí verejn˘ch.
Napriek opakovan˘m pokusom sa ani v
tomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SR
zákon o obmedzení poslaneckej imunity –
myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-
ci sami siahli na tento v˘dobytok?
Je to moÏné. Staãí len urobiÈ to, ão mnohí de-
klarujú a nie cirkusy a zavádzanie, ako to pred-
viedol predseda parlamentu. Som presvedãe-
n˘, Ïe imunita by sa mala vzÈahovaÈ len na po-
slaneckú prácu v NR SR a na v˘roky poslan-
cov. Sám som za tak˘to návrh spolu s mojimi
kolegami z SDKÚ-DS uÏ trikrát hlasoval.
Budete chcieÈ byÈ aj naìalej poslancom
NR SR?
Áno, chcem sa naìalej uchádzaÈ o dôveru
ºudí. Pri na‰ich vnútrostraníckych pravidlách
ale budem musieÈ najskôr uspieÈ v získaní tej-
to dôvery u na‰ich ãlenov.
A negatívne?
Îe dlhodobo ignorovali na‰e legislatívne
iniciatívy a nepodporili Ïiadne opoziãné ná-
vrhy. Arogantn˘ ‰t˘l vládnutia, bez ‰tipky
veºkorysosti...
âo povaÏujete za najväã‰í úspech va‰ej
strany?
Vnútorne sa KDH stabilizovalo, „re‰truk-
turalizovali“ sme hnutie v ãase veºk˘ch glo-
bálnych kríz a ideme do parlamentn˘ch vo-
lieb z dobrej pozície (dvojciferné preferencie).
Myslíte si, Ïe NR SR sa dostatoãne aktív-
ne zapojila do rie‰enia dopadov globálnej
krízy na obyvateºov Slovenska?
Za nበposlaneck˘ klub môÏem povedaÈ, Ïe
sme robili, ão bolo v na‰ich silách. Nebolo
schôdze, aby sme nepredkladali konkrétne ná-
vrhy aj na tlmenie negatívnych dopadov hos-
podárskej krízy (napr. vy‰‰ia podpora v ne-
zamestnanosti v zákone o sluÏbách zamestna-
nosti, alebo niωie odvody v zákone o sociál-
nom poistení), aj návrhmi na oÏivenie sloven-
skej ekonomiky. Návrhmi nie nákladn˘mi,
ako to naopak robila slovenská vláda svoji-
61
N Á R O D N Á R A D A S R

mi „balíãkami“. My sme navrhovali zv˘‰iÈ
konkurencieschopnosÈ na‰ej ekonomiky vy-
tvorením priaznivej‰ieho prostredia na pod-
nikanie i zamestnávanie (napr. zákonník prá-
ce, niωie odvody, odstránenie klientelizmu i
úsporné opatrenia vo verejnej správe). Koa-
liãní poslanci v‰ak Ïiaden nበnávrh nepod-
porili.
V tomto roku sa konali troje volieb – pre-
zidentské, Ïupné a eurovoºby. Ako ste vy-
hodnotili úspe‰nosÈ va‰ej strany v t˘chto
volebn˘ch aktoch?
Prezidentské voºby nás zastihli v ãase vnú-
tornej nestability, a preto sme podporili spo-
loãného opoziãného kandidáta – Ivetu Radi-
ãovú. V eurovoºbách sme dosiahli relatívne
dobr˘ v˘sledok – máme rovnak˘ poãet po-
slancov ako SDKÚ a SMK a vy‰‰í poãet ako
vládne SNS a HZDS. V regionálnych voºbách
sme dosiahli veºmi dobr˘ v˘sledok v Trnav-
skom a Bratislavskom kraji, ale celosloven-
sky to bol skôr neúspech.
Podºa prieskumov verejnej mienky je zrej-
mé, Ïe v uplynulom roku pretrvávala do-
minancia Smeru-SD. âím si to odôvodÀu-
jete? PovaÏujete to za prirodzen˘ prejav
dominancie Smeru v ºavej ãasti spektra a
rozdrobenosti spektra napravo od stredu?
Smer-SD pri‰iel k moci v období svetovej
ekonomickej konjunktúry a zároveÀ pozitív-
nych ekonomick˘ch dôsledkov reforiem pred-
chádzajúcej vlády, keì v‰ak verejnosÈ s istou
zotrvaãnosÈou pociÈovala nepopulárne opatre-
nia z ãias reforiem. Demagógiou a populiz-
mom si Smer-SD udrÏiaval dominanciu, ale
vrchol uÏ má za sebou. Ukázal sa ako veºmi zl˘
hospodár v dobr˘ch ãasoch a nemá rie‰enia ani
na negatívne dopady krízy a oÏivenie sloven-
skej ekonomiky. Situácia na pravej strane po-
litického spektra má na to, Ïe Smer dominuje
na ºavej strane spektra, minimálny vplyv.
Predseda vlády Robert Fico po kritick˘ch
vyjadreniach eurosocialistov na adresu
Slovenskej národnej strany povedal, Ïe
„kaÏdá politická strana, ktorá prekroãí
päÈpercentnú hranicu, má maÈ príleÏitosÈ
podieºaÈ sa na vytváraní koalície. Ak to
bude dobré pre Slovensko, tak pôjdeme s
KDH. Ak to bude dobré pre Slovensko,
tak pôjdeme s SNS, HZDS alebo niek˘m
in˘m“. âo podºa vás bude rozhodovaÈ o zo-
stavení budúcej parlamentnej väã‰iny?
Vôºa obãanov po zmene vlády, teda voliãi.
Kde sú podºa vás najväã‰ie rozpory medzi
koaliãn˘mi a opoziãn˘mi stranami a v kto-
r˘ch témach mala koalícia a opozícia sebe
najbliωie?
Takmer vo v‰etkom sa rozchádzajú, v ob-
sahu jednotliv˘ch politík, ale aj v ‰t˘le a spô-
sobe vládnutia. To sú dva rozdielne svety.
Akoby opití mocou nepotrebujú s opozíciou
ani len komunikovaÈ. VerejnosÈ – zdá sa – ako-
by im to zatiaº tolerovala. Zhoda bola tu‰ím
iba pri hlasovaní o medzinárodn˘ch zmlu-
vách a dohodách, okrem tej Lisabonskej...
Predseda Smeru sa netají t˘m, Ïe by chcel
v budúcom roku e‰te do volieb predloÏiÈ a
schváliÈ zákon o pôvode majetku – je pod-
ºa vás, tobôÏ po v˘roku ústavného súdu,
moÏné prijatie efektívnej aj ústavnej nor-
my?
Nemá na to uÏ veºa ãasu, ale najmä nebu-
de dráÏdiÈ svojich koaliãn˘ch partnerov, keì-
Ïe poãíta s pokraãovaním tejto koalície aj po
voºbách. âiÏe Ïiaden zmyslupln˘ zákon o
preukazovaní pôvodu majetku nebude.
Budúci rok je ìal‰ím supervolebn˘m ro-
kom – ão budete povaÏovaÈ za úspech va-
‰ej strany v budúcom roku v parlament-
n˘ch a obecn˘ch voºbách?
KaÏd˘ v˘sledok, ktor˘ je lep‰í ako ten
predchádzajúci, je úspechom, t. j. napríklad
ak bude maÈ KDH v parlamentn˘ch voºbách
dvojcifern˘ v˘sledok. V komunálnych voº-
bách by sme mali okrem obhájenia star˘ch
pozícií v Bratislave, Ko‰iciach, Trnave a pod.
získaÈ i nové.
Napriek opakovan˘m pokusom sa ani v
tomto roku nepodarilo schváliÈ v NR SR
zákon o obmedzení poslaneckej imunity –
myslíte, Ïe je to vôbec moÏné, aby si poslan-
ci sami siahli na tento v˘dobytok?
Áno, je to moÏné, ak bude na to dostatoã-
n˘ tlak verejnosti. Tu máte vy – médiá –ne-
zastupiteºnú rolu. TakÏe máte e‰te rezervy.
Budete chcieÈ byÈ aj naìalej poslancom
NR SR?
Zatiaº ma to baví. A keì budem zvolen˘...
Klasik Sokrates povedal, Ïe v˘chova dobré-
ho politika trvá 50 rokov.

Rozprávka o troch gro‰och

Ako sa blíÏi záver tohto volebného obdobia, najmä novinári skúmajú v‰elijaké ‰tatistické údaje zo ‰tvorroãného
fungovania NR SR a politológovia hodnotia rôzne aspekty úãinkovania poslancov v tomto najvy‰‰om zákonodarnom
orgáne. Okrem iného tí aj oní posudzujú, koºkokrát ktor˘ ãlen parlamentu vystúpil na zasadaniach pléna alebo
koºko návrhov zákonov predloÏil na schválenie. Súdny ãlovek v‰ak sotva bude poslancov kvalifikovaÈ len podºa
tak˘chto ãasto formálnych faktorov a údajov. Orava je región, ktor˘ si sám o sebe zaslúÏi pozornosÈ a prihliadnutie
slovensk˘ch politikov na jeho ‰pecifické problémy. A ak poslankyÀa Viera MAZÚROVÁ (Smer-SD) viackrát vstúpila
do prerokúvania ‰irokej ‰kály zákonov názormi, v ktor˘ch zhrnula ÈaÏkosti a svojrázne zábrany ºudí z íreãitého
a studeného kraja za chrbtom ostatného Slovenska a ak sa jej podarilo oravské osobitnosti citlivo zakomponovaÈ do
textov, ktoré pôsobia na ostatn˘ch obãanov SR neutrálne a bez príchute, mohla veºmi v˘razne obohatiÈ slovenskú
legislatívu, ktorá príli‰ nemôÏe braÈ ohºady na v˘nimoãné momenty existencie ºudí na severe alebo na juhu. Hoci
úplne ich ignorovaÈ tieÏ nie je ani rozumné, ani správne. Najmlad‰ia oravská obec Oravská Lesná, odkiaº Viera
Mazúrová prichádza, sa povaÏuje aj za najchladnej‰iu obec na Slovensku, a aj z toho musí byÈ kaÏdému jasné, Ïe jej
obyvatelia majú niektoré ‰pecifické starosti, na ktoré musí prihliadaÈ aj poslankyÀa. V zime tam ãasto namerajú aj
mínus 20 stupÀov Celzia, takÏe nehovoríme do vetra, ak pripomíname, Ïe nie je ºahké zastupovaÈ ºudí z kraja, ktor˘
je síce malebn˘, ale nie vÏdy prívetiv˘. Ako sa jej darilo, uÏ zakrátko ukáÏu voºby... Pravdu povediac, ná‰ho
publicistu Ernesta Weidlera aÏ prekvapila, s akou úprimnou (oravskou?) priamoãiarosÈou vyslovila svoje politické
i ºudské uznanie predsedovi strany Robertovi Ficovi.
Ak˘ je to pocit byÈ poslankyÀou strany, kto- ‰iu vrstvu slovenského obyvateºstva. PretoÏe ak âo myslíte, vydrÏí to dlhé roky, alebo raz to
rá je stále a poãas celého volebného obdobia strana Smer má dobr˘ sociálny program a po- predsa len oslabne?
najsilnej‰ia a teda stále je v popredí? máha t˘m 70 % celého Slovenska a Slovensko K˘m strana bude tento program presadzovaÈ
Ja si myslím, Ïe strana Smer-sociálna demo- to cíti, obãania dávajú tejto strane v˘raznú pod- a bude myslieÈ na ºudí a bude robiÈ v‰etko vo
kracia je preto v popredí a preto je najsilnej‰ia, poru. svojej politike smerom k ºuìom, tak na v˘slní
lebo má program, ktor˘ je príÈaÏliv˘ pre naj‰ir- ostane.

62
N Á R O D N Á R A D A
Domnievam sa, Ïe Smer, hoci je to pomerne
mladá strana, má jednu naozaj unikátnu
vlastnosÈ, akú nemá asi Ïiadna iná: tak˘
vzÈah ãlenov a funkcionárov k predsedovi,
ako v Smere-SD, je asi ojedinel˘ nielen na
Slovensku, ale aj v ìal‰ích krajinách. Z ãoho
to vypl˘va? On e‰te nemal vlastne nijak˘
konflikt povedzme s nejak˘m podpredse-
dom alebo krajsk˘m predsedom, ako to inde
b˘va. Robert Fico pôsobí ako pilier, ktor˘
pevne stojí a nik sa ho zo strany Smer ani ne-
pokú‰a nejako rozk˘vaÈ.
Strana Smer má to ‰Èastie od Boha, Ïe máme
takého predsedu, ktor˘ je siln˘, myslí na ºudí
a je úÏasne charizmatick˘, ão znamená, Ïe celé
Slovensko ho miluje.
Celé? To uÏ ste tro‰ku prifarbili, nie?
Nikto s ním nemá problém ako s osobnosÈou
predsedu vlády, pretoÏe je obrovsky ºudsk˘,
obrovsky priateºsk˘ a veºmi-veºmi pracovit˘,
preto nehovorím ìaleko od pravdy, keì vravím,
Ïe celé Slovensko ho miluje. Trvám na tom.
Povedali ste, Ïe Smer má od Boha ‰Èastie. Slo-
vo „od Boha“ ste mysleli len tak obrazne, ke-
ìÏe ste ho pouÏili v slovnom spojení „maÈ od
Boha ‰Èastie“, alebo trochu v Boha aj verí-
te?
Urãite som veriaca, veì na‰a politická stra-
na presadzuje aj hodnoty duchovné, takÏe ja si
myslím, Ïe je v podstate jedno, ãi je ãlovek ve-
riaci, neveriaci, ãi je takého alebo iného vyzna-
nia, na‰a strana má tak˘ch ºudí, ktorí presadzu-
jú sociálnu politiku.
Podºa v‰etkého v celej Európe, teda nie iba
na Slovensku, a iste e‰te aj mimo Európy, je
v sociálnej politike – samozrejme, popri ne-
zamestnanosti – najzloÏitej‰ím problémom
problém dôchodcov. Na Slovensku je to
‰tvrtina obyvateºov, ão je veºké mnoÏstvo, a
to uÏ sú ºudia, ktorí si zväã‰a vlastnou prá-
cou zarobiÈ nemôÏu. Myslíte si, Ïe dôchod-
kové systémy, nech uÏ ich pouÏívajú kdekoº-
vek, sú dobré, alebo Ïe bude treba zrejme v
celej Európe nájsÈ nejak˘ nov˘ mechaniz-
mus, ktor˘ by nárast poãtu star˘ch ºudí a
úbytok ºudí v mladom a strednom veku dal
do poriadku?
S R
Áno, problém dôchodcov je, ako vidno, ce-
losvetov˘ problém, pretoÏe generácie postup-
ne starnú a nebude maÈ kto o niekoºko desiatok
rokov pracovaÈ na také mnoÏstvo dôchodcov,
koºko ich je aj u nás. Ale musím povedaÈ jed-
no, Ïe úlohou kaÏdej vlády, ktorá bude v tom-
to na‰om ‰táte, je postaraÈ sa o dôchodcov, tak-
Ïe sa jednoducho musí nájsÈ systém, ktor˘ bude
tieto veci garantovaÈ a ja si myslím, Ïe vláda
musí vedieÈ, odkiaº tie financie pre dôchodcov
bude maÈ a systém musí byÈ tak˘, aby dal zá-
ruku, Ïe bude o nich postarané na patriãnej
úrovni.
Ja vidím asi len jedno v˘chodisko a to by
malo byÈ práve strane Smer-SD sympatické.
Napokon, v t˘chto t˘ÏdÀoch to presadzujú aj
v susednej krajine, kde máte veºmi blízkych
straníckych i ºudsk˘ch priateºov – mám na
mysli âSSD pána Paroubka. Oni to naz˘va-
jú milionárska daÀ, ja sa v‰ak tomuto ozna-
ãeniu vyh˘bam, lebo v praxi to nevyzerá
veºmi dobre. Ale viete si predstaviÈ nejaké
lep‰ie, reálne uskutoãniteºné rie‰enie? Ide
totiÏ o to, Ïe skupina ºudí, ktorá má mimo-
riadne vysoké príjmy, sa ãasti z nich zriek-
ne, a tie peniaze sa potom dajú pouÏiÈ na rôz-
ne sociálne ciele, napríklad vo veºkej miere
aj na dôchodky.
Tento princíp bol zakotven˘ uÏ v star˘ch
rozprávkach. Veì o ãom inom je rozprávka o
troch gro‰och? Múdry sedliak, ktor˘ pouãoval
kráºa Mateja, ako rozdeliÈ neveºk˘ majetok pre
celú rodinu, to aj tak robil: jeden gro‰ dával sy-
novi, z jedného sám Ïil a tretí splácal rodiãom.
Kdesi som to ãítala v zmodernizovanej podo-
be, Ïe ten gro‰, ktor˘ dával synovi, vlastne in-
vestoval do budúcnosti a vytváral si ním ak˘-
si penzijn˘ fond. A v tej rozprávke je to tak, ako
ste hovorili. To znamená, Ïe tí, ão majú viac, je
prirodzené, ak sa podieºajú na dôchodkovom
systéme v krajine, ktor˘ je potrebn˘ a ktor˘ vy-
tvára sociálnu politiku. TakÏe aj ja si myslím,
Ïe je úplne prirodzené, aby tí, ão majú viac, aj
viac odovzdávali. Napokon, ja si myslím, Ïe je
to v nás, ºuìoch, aj zakotvené, pretoÏe ak niek-
to má, hovorí sa, Ïe ten dá najviac. Na tento pri-
ncíp nemôÏeme zabúdaÈ. Je teda potrebné, aby
lep‰ie zarábajúci obãania na‰ej republiky par-
ticipovali na sociálnej politike v ‰táte.
Ale v nejakej ‰irokej miere sa to nikde ne-
robí. B˘val˘ ãesk˘ premiér ·pidla bol päÈ ro-
kov sociálnym komisárom v EÚ, ale neviem
o tom, Ïe by bol vymyslel ão len jednu vec v
záujme lep‰ieho dôchodkového systému.
Dôchodkov˘ systém je veºmi ÈaÏk˘, nie je
jednoduché vymyslieÈ, ão urobiÈ, aby i‰iel
správnym smerom. V priebehu desiatok rokov
ide niekedy aj v opaãnom smere, ako by bolo
treba, aby ‰iel. Preto je potrebné maÈ tak˘to sys-
tém premyslen˘ a dlhodobej‰ie naplánovan˘,
aby sme sa o star˘ch ºudí dobre postarali.
Pritom sa ãasto zabúda, ão sa vlastne za slo-
vom dôchodca skr˘va. Mám na mysli jeho
Ïivot. Niekedy sa viac hovorí o ‰tatistikách
a ãíslach a úplne sa zabúda na to, Ïe za t˘mi
ãíslami sú ºudia a ºudské osudy, to sa nebe-
rie dosÈ do úvahy. To sú väã‰inou ºudia, kto-
rí v mladosti alebo v strednom veku naplno
Ïili. Niekedy v‰ak veºmi ÈaÏko. A vtedy im
mnohí hovorili: No, keì uÏ bude‰ na dô-
chodku, to sa bude‰ maÈ. Ale nemajú sa tak,
Ïe by im niekto mohol závidieÈ. Raz poãas
vlády Mikulá‰a Dzurindu OSN dokonca vy-
hlásila rok star˘ch ºudí, ale ani vtedy k dô-
chodcom nikto ão len jedno slovíãko nepre-
hovoril. Teraz vláda prejavuje nad‰tandard-
n˘ vzÈah k dôchodcom t˘m, Ïe niektor˘m
dáva vianoãné dôchodky, hoci pán premiér,
keì ste tak vyzdvihli jeho ºudské ãrty, by tieÏ
mohol moÏno trochu viac komunikovaÈ so
star˘mi ºuìmi.
Myslím si, a je to fakt, Ïe táto vláda za pred-
sedovania Roberta Fica urobila pre dôchodcov
– podºa môjho názoru – najviac za posledné
dlhé roky, pretoÏe ak sa vyzdvihuje, Ïe urãite
kaÏd˘ dôchodca uÏ nieão preÏil, má neoceni-
teºné skúsenosti a tak si zaslúÏi, aby sa na neho
myslelo – tak potom jedine táto vláda, ão aj len
vianoãn˘m príspevkom pre dôchodcov, na nich
myslí, keìÏe vie, Ïe urobili nieão pre túto re-
publiku a vytvorili hodnoty, ktoré tuná ostanú
v podstate navÏdy, ãi uÏ vytvorili hodnoty pre
obec, pre mesto, ale vÏdy to vlastne vytvorili
pre celé Slovensko. TakÏe ten vianoãn˘ príspe-
vok, ktor˘ je v takej v˘‰ke, v akej je, ukazuje,
Ïe si vláda star˘ch ºudí váÏi – a je to viac ako
milión dôchodcov. Aj ja mám mamu dôchod-
kyÀu a ona sa obrovsky te‰í z toho príspevku,
pretoÏe je to jeden z v˘znamn˘ch symbolov,
ktor˘ jasne ukazuje, ako táto vláda na dôchod-
cov myslí. A vÏdycky, aspoÀ podºa toho, ão po-
ãúvam, keì chodím medzi ºudí, sa dozviem, Ïe
oceÀujú, ako si vláda spomenie na t˘ch, ão vy-
tvorili hodnoty, ktoré sú pre Slovensko veºmi
podstatné. Ja si myslím, Ïe aj v‰etci invalidní
dôchodcovia v Slovenskej republike sú obrov-
sky ‰Èastní, pretoÏe im vrátili to, ão im patrilo.
Tam, kde Ïijem, mám tak˘ smutn˘ príklad: in-
validnému dôchodcovi zobrali dôchodok len
preto, Ïe mal nohu odrezanú len kúsok pod ko-
leno. Tak bol prehodnoten˘ a musel ísÈ praco-
vaÈ. Cítil sa neskutoãne ukrivden˘. Keì nastú-
pila táto vláda, tak jeden z prv˘ch krokov, ão
urobila, bolo, Ïe t˘mto ºuìom s telesnou chy-
bou vrátila nielen ‰tatút invalidného dôchodcu,
ale im aj doplatila to, ão im minulá vláda ukriv-
dila. Ja si myslím, Ïe v‰etci do jedného, koho
sa to t˘kalo, sú spokojní a jednoducho vidia, Ïe
táto teraj‰ia vláda má obrovsk˘ sociálny rozmer.
63
D I A L Ó G Y M M & E W

O ãom?
O náboÏenstve, ku ktorému MM nepotrebuje cirkev
O póze politick˘ch strán v NR SR, keì sa hlásia ku kresÈanstvu
O manipulatívnosti a stádovitosti
O tom, z ãoho má MM strach
O veselom vítaní smrti
O teroristoch a ich strachu
O tom, ãi sa vo voºbách rozhodneme pre to najlep‰ie
O obãianskej povinnosti ísÈ voliÈ
O tom, Ïe národ má politikov, ak˘ch si zaslúÏi
O ãestnosti na vysokej funkcii vo vysokej politike

Cirkev – barliãka pre t˘ch,

ão si sami nevedia
vyprofilovaÈ svoje ja
Mnohé európske ‰táty dosÈ prekvapujúco,
aspoÀ sa mi tak zdá, vzru‰il európsky súd,
ktor˘ pred niekoºk˘mi t˘ÏdÀami nariadil
talianskej vláde, Ïe v kaÏdej ‰kolskej trie-
de musia zvesiÈ zo steny kríÏ, pretoÏe nie
je to v súlade s demokratick˘mi zásadami
– a tí, ktorí nie sú kresÈania, sa môÏu cítiÈ
nepríjemne. Katolíci v Taliansku sa dosÈ
búria, oni chápu kríÏ najmä ako symbol,
a v tom zmysle by chceli, aby na stene zos-
tal, ale zatiaº je to tak, Ïe poÏiadavka eu-
rópskeho súdu platí. Samozrejme, uÏ sa
ozvali aj slovenskí katolícki biskupi a vy-
jadrujú hlbokú ºútosÈ nad t˘mto rozhod-
nutím, takÏe vzniká také napätie, aké by
sme e‰te pred desiatimi rokmi asi neboli
ani ãakali. Vy si ão myslíte, majú tam zo-
staÈ, alebo skutoãne, ak v triede sú deti
rodiãov, ktorí neveria, teda ktorí sú ateis-
ti, alebo neveria po kresÈansky, alebo jed-
noducho nemajú priazniv˘ vzÈah ku krí-
Ïom na ‰kolsk˘ch stenách, bolo by rozum-
nej‰ie, aby tie kríÏe dali dole – aby nik ne-
mal pocit, Ïe je diskriminovan˘? Alebo je
na mieste, aby sa tradícia re‰pektovala?
Ja sa predov‰etk˘m necítim byÈ povolan˘
o tom diskutovaÈ – o ãomkoºvek, ão raz je v˘-
sledkom súdneho procesu alebo súdneho ko-
nania. To je, mám dojem, zbytoãná diskusia.
A ão sa t˘ka mojich pocitov, ja som voãi ná-
boÏenstvám akéhokoºvek druhu veºmi tole-
rantn˘, pokiaº nezaãnem pociÈovaÈ, Ïe z kon-
troverzií rôznych náboÏenstiev vznikajú konf-
likty, ão sa veºmi ãasto stáva. A preto sa rad-
‰ej do podobn˘ch vecí nezvyknem mie‰aÈ,
pretoÏe si myslím, a ja to sám tak pociÈujem,
Ïe akékoºvek cítenie, tobôÏ náboÏenské cíte-
nie kaÏdého jednotlivca, je veºmi intímna sú-

64
D I A L Ó G Y M M
kromná vec. Iste by som nebol nad‰en˘ t˘m,
keby niekde vo verejn˘ch miestnostiach vi-
sela trebárs svastika, ale ãoho je to v˘sledok?
To je zase v˘sledok istej dohody, dokonca si
myslím kodifikovanej dohody, Ïe tam nebu-
de, ão je nesprávne, lebo sa to sprofanovalo,
hoci pôvodne aj tá svastika znamenala nieão
úplne iné, neÏ nám v Európe zaviedol ist˘ fü-
hrer, v‰ak. Ale pokiaº tam má byÈ povedzme
kríÏ, alebo kríÏ tam byÈ nemá, ja si nemyslím,
Ïe je to ÈaÏk˘ problém, dokonca tak˘, Ïe by
kvôli tomuto mal zasadaÈ súd a Ïe by sudco-
via mali rie‰iÈ, ãi má v ‰kolách visieÈ kríÏ ale-
bo ãi majú moslimské Ïeny chodiÈ zahalené,
alebo nie. Neviem, do akej miery to môÏe nie-
komu prekáÏaÈ. Ja si len myslím, Ïe náboÏen-
stvo by naozaj malo byÈ aÏ do takej miery in-
tímna záleÏitosÈ, Ïe by rôzne veci nemala há-
dam ovplyvÀovaÈ ani cirkev. Nemám niã pro-
ti náboÏenstvu, ale k náboÏenstvu rozhodne
nepotrebujem cirkev.
âiÏe vlastne je veºk˘m omylom spájaÈ ne-
jako úzko vieru ãloveka, a teda náboÏen-
stvo, s istou organizáciou, ktorou je cirkev?
MoÏno nie omylom, ale nepociÈujem to
ako nevyhnutné. Neviem teraz uviesÈ nejakú
paralelu, ale to je to isté, ako keby do orga-
nizácie rodinného Ïivota alebo do organizá-
cie mojej kuchyne zaãala zasahovaÈ nejaká or-
ganizácia. Je to asi tro‰ku pritiahnuté za vla-
sy, ale ãi ja sa budem modliÈ k tomu, ãi ono-
mu boÏstvu, pretoÏe ich je neúrekom na tom-
to na‰om malom svete, ão budem cítiÈ, ão bu-
dem vyznávaÈ a ako sa podºa toho budem
správaÈ, to je, myslím si, v prvom rade naozaj
moja intímna vec a tá cirkev, to je asi uÏ len
akási barliãka pre t˘ch, ão si sami nevedia vy-
profilovaÈ svoje vnútorné ja.
Teraz ste vlastne povedali to, k ãomu by
som rád smeroval. Na prv˘ pohºad, samo-
zrejme, kaÏd˘ trochu liberálne uvaÏujúci
ãlovek, priãom mi nejde o ideológiu, ale o
slobodn˘ priestor pre kaÏdého, aby si vy-
tváral svoje názory, by nemal byÈ sputná-
van˘, a tak by sa mala správaÈ aj cirkev
alebo iná organizácia, ktorá má u‰ºachtilé
zámery. Nemala by Ïiadneho ãloveka ob-
medzovaÈ Ale ak chceme byÈ veºmi tole-
rantní, ãi dokonca aÏ nadmieru, tak sa mi
zdá, Ïe by sme mali byÈ tolerantní aj k
t˘m, ktorí, na druhej strane, cirkev potre-
bujú.
Áno. Zaruãene.
Keì ju potrebujú, nech ju majú. Problema-
tické je, keì si ãelní predstavitelia cirkví,
teda takpovediac cirkevní ‰éfovia, nie vÏdy
uvedomujú, ak˘ dosah má, keì zaãnú v ‰tá-
te ovplyvÀovaÈ parlament a parlament v
dôsledku ich aktivít nieão odhlasuje, ão
potom znamená, Ïe aj neveriaci sa musia
podriadiÈ pravidlám, ktoré presadila cir-
kev. Vtedy to je v modernej spoloãnosti
nebezpeãné. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe
ani ten kríÏ, ktor˘ visí na rôznych verej-
n˘ch miestach, nepri‰iel tam celkom zo
vzduchoprázdna. Aj neveriaci môÏe uznaÈ,
Ïe kresÈansk˘ kríÏ je neraz pekn˘m a sil-
n˘m symbolom. A ak si ho zavesia v mno-
h˘ch domácnostiach na stenu, tí ºudia to
môÏu myslieÈ úprimne a môÏe pre nich
znamenaÈ veºa pozitívneho. Tak isto, keì
& E W
visí alebo stojí v kostole. Pravda, ak je
kresÈanstvo náboÏenstvo, ktoré svojim ve-
riacim odporúãa úprimné a presvedãivé
porozumenie k in˘m ºuìom, aj v takom prí-
pade, ako je kríÏ na stene v ‰kolskej trie-
de, mali by sa kresÈania t˘mto odporúãa-
ním riadiÈ a nevnucovaÈ svoj symbol t˘m
Ïiakom, ktorí boli vychovaní v inom duchu.
Preão nezíde na um ani jednému kresÈan-
skému hodnostárovi – aspoÀ o tom neviem
– poÏiadaÈ v kaÏdej triede v‰etk˘ch rodi-
ãov o súhlas zavesiÈ kríÏ na stenu? A ak by
to ão len jednému váÏne prekáÏalo, tak ho
zavesiÈ iba na stenu v domácnosti, v byte.
Ja sa stra‰ne rád zúãastÀujem na rozhovo-
re s tak˘m vzdelan˘m ãlovekom, ktorého uÏ
netreba dopæÀaÈ a ktorému vlastne ani netre-
ba úplne na v‰etko odpovedaÈ, pretoÏe ste vy-
jadrili to, ão si naozaj myslím. Áno, cirkev je
tu na to, aby, nech mi je odpustená povrchnosÈ
v tomto mojom vyjadrení – pôsobila ako zá-
ujmová organizácia, ktorá háji záujmy svojich
oveãiek, teda svojich klientov, t˘ch svojich
veriacich. Nevonia mi, to musím priznaÈ, keì
je nadradená, keì formuluje, ão sa musí a za-
sahuje povedzme tak˘m ãi onak˘m skryt˘m
alebo menej skryt˘m spôsobom do národ-
n˘ch i nadnárodn˘ch ‰tátnych záleÏitostí.
A jej problematick˘ vplyv cítiÈ zrejme naj-
viac v slovenskom parlamente. Uvedomte
si tú formálnu prevahu jej názorov, hádam
e‰te väã‰iu ako v parlamente talianskom,
keìÏe v slovenskej Národnej rade okrem
Smeru-sociálnej demokracie sa v‰etky
ostatné strany nejak˘m spôsobom hlásia
ku kresÈanstvu. To nie je chyba, to je ich
vec, a keì naozaj úprimne chcú maÈ vo svo-
jom programe nieão kresÈanské – alebo
v‰etko chcú maÈ na kresÈansk˘ch princí-
poch –, nech to majú. Ale keì si uvedomí-
te, Ïe sa takmer v‰etci hlásia ku kresÈan-
stvu, tak potom si uÏ naozaj môÏete mys-
lieÈ, Ïe to robia len preto, aby pritiahli t˘m
voliãov...
Iste, iste... Oni t˘m totiÏ ãosi manifestujú
a ãlovek to ãasto nemôÏe braÈ inak, len ako
pózu, ako isté prihrávanie si ãohosi, ão sa po-
dobá cirkevnému ‰t˘lu – Ïe aj oni sú stredom
v‰etkého, hádam aj vesmíru, neviem, ãi sú vô-
bec proti nieãomu, povedal by som, Ïe nie sú
vlastne proti niãomu, len proti tomu zlému,
ktoré ani nie vÏdy presne definujú.
Mne to niekedy pripomína t˘ch 99,8 alebo
99,6 % voliãov, ktorí v minulom reÏime
hlasovali za Národn˘ front a komunistic-
kú stranu. Tak˘ mám aj teraz niekedy po-
cit, keì sa naraz v‰etci hlásia ku kresÈan-
stvu. Ale pritom v samotnom parlamente
je tak málo ºudského, nadãasového, hu-
manistického, Ïe priamo o kresÈanskom
sa ãasto ani hovoriÈ nedá.
No to je práve to, ão sa aj mne zdá. To ste
vystihli. Skoro by som to v‰etko, ão tu od nás
doteraz na danú tému odznelo, priradil k
dvom pojmom, s ktor˘mi sa neviem stotoÏ-
niÈ a ktoré u nás pretrvávajú. Tie dve slová sú
manipulatívnosÈ a stádovitosÈ. To znamená, Ïe
vÏdy sa treba k nieãomu priradiÈ, k ãomusi
priãleniÈ, ão je väã‰inové, bez ohºadu na to,
ãi si môÏeme byÈ istí, Ïe tá väã‰ina má prav-
du, alebo ãi sa s Àou stotoÏÀujeme. Pritom –
kto kedysi za totality veril, tak sa bál to pri-
znaÈ. Dnes hádam sa uÏ nemá kto ãoho báÈ v
otázke viery, ale väã‰ina sa neprizná, Ïe ne-
chodí do kostola, Ïe vlastne nie je veriaci, a
zasa len robí to, ão sa patrí, aby robil: aby
predstieral vieru alebo neveru, podºa rôznych
vonkaj‰ích okolností. VÏdy ãosi iné, len nik-
dy nebyÈ sám sebou, len ísÈ stále smerom
„kam vietor, tam plá‰È“.
UÏ niekoºko mesiacov sa nad Európou a
Severnou Amerikou vzná‰a fantóm smrtia-
cej prasacej chrípky. A teraz uÏ vo veº-
kom aj v na‰om priamom susedstve, na
Ukrajine. Som zvedav˘, ãi odpoviete
úprimne, a keì odpoviete, ãi sa vám chce
na to vôbec odpovedaÈ. Vy máte z nieãoho
strach? Povedzme z takejto choroby, keì
poãujete, koºko ºudí je ohrozen˘ch a koº-
ko m⁄tvych? Alebo povedzme z hrozivej ví-
chrice, ktorá kedysi pred ‰tyrmi rokmi ãi
kedy zasiahla Vysoké Tatry a nemilosrdne
niãila nielen hory, ale aj ºudí? Alebo z ne-
bezpeãného manévru nejakého oproti jaz-
diaceho vodiãa? Alebo zo zemetrasenia, z
pádu nejakej planéty alebo kométy na ze-
meguºu, alebo aj zo smrteºnej choroby?
Máte z nieãoho strach?
Ja budem citovaÈ múdrej‰ích ºudí, neÏ som
ja. Ja dokonca nemám strach ani zo smrti,
lebo to je jedna z mála istôt v Ïivote ãlove-
ka, v‰ak? Mám tro‰ku strach, alebo skôr oba-
vy z toho, aké môÏe byÈ raz to umieranie... Ale
nie je v mojej náture myslieÈ na takéto veci,
hoci raz to príde, bo prísÈ musí. Skôr by som
povedal, Ïe mám asi, znie to ako floskula, naj-
väã‰í strach zo strachu. Skrátka, to je to, ão
bolo na svete kedysi, keì sa ãlovek musel báÈ
a niekedy ani nevedel ãoho, skrátka preÏil Ïi-
vot v strachu, v póze, v obavách, v neistote.
Z toho mám najväã‰í strach, Ïe by sa toto raz
mohlo vrátiÈ. Ale na druhej strane pochybu-
jem, Ïe v teraj‰ích európskych ‰truktúrach je
do detailu moÏné, aby sa nieão zopakovalo
tak, ako to bolo, alebo Ïe by sa to zaãalo tomu
niekdaj‰iemu podobaÈ. Z chorôb – no, uÏ je
to asi mojím vekom, moÏno tro‰ku náturou,
Ïe som dostatoãne racionálny ãlovek a usilu-
jem sa postupom ãasu stále viac dbaÈ o svo-
je zdravie. Nepatrím, myslím si, evidentne
medzi hypochondrov, ale naozaj Ïijem a stra-
vujem sa tak zdravo, Ïe hádam aj môÏem byÈ
ist˘m príkladom pre lekársku komoru slo-
venskú. Ale nedávam sa oãkovaÈ proti chríp-
ke. Samozrejme, nevyhºadávam ºudí, ktorí sú
chorí a rovnako nezná‰am t˘ch, ão chodia
smrkajúc do práce, pretoÏe si myslia, Ïe sú ne-
nahraditeºní a Ïe sú obetaví. Je to somarina,
pochopiteºne – predov‰etk˘m sú nebezpeãní.
Ak som povedal, Ïe Ïijem zdravo alebo stried-
mo, tak predsa len na nieão tro‰ku hre‰ím –
na nie celkom dostatoãn˘ spánok. Ale ináã na-
ozaj som so sebou spokojn˘ a zatiaº sa mi to
– nie som poverãiv˘, ale klopem tu na dre-
vo, lebo tento pohansk˘ zvyk dodrÏiavam –
vcelku vypláca. Jediné, ão som bol chorobou
postihnuteºn˘, tak ja odmaliãka som b˘val
priedu‰kár. Keì som mal 12, 13 rokov, mal
som chronické chrípky a potom niã, dlhé
roky niã. Ale tak ako my muÏi sa v istom veku
vraciame do detsk˘ch rokov nielen mentál-
ne, ale celou svojou bytosÈou, tak sa mi za-
ãalo vracaÈ aj toto, ale nauãil som sa s t˘m ÏiÈ,
vedel som, ako s klimatizáciou v aute a aj
inde, takÏe momentálne mám uÏ niekoºko
65
D I A L Ó G Y M M
rokov pokoj. Preto sa nebojím ani chrípky.
Mám, samozrejme, obavy pred moÏnosÈou ta-
kého ãi onakého ochorenia, takého ãi onaké-
ho úrazu, viem, ão sa deje na na‰ich cestách,
‰oférujem od roku 1964, takÏe viem, ão to
znamená, ale snaÏím sa predísÈ, ãomu sa dá.
Nie v‰etkému sa dá, to uÏ sa ãlovek môÏe len
tro‰ku modliÈ potom a dúfaÈ.
Ale predsa len strach ãloveka niekedy za-
sahuje. Stane sa, Ïe sa ãlovek bojí dokon-
ca nejakého iného ãloveka, ani nevie v pr-
vej chvíli preão, ale ãlovek má z niekoho
druhého zl˘ pocit. Samozrejme, strach
majú aj zvieratá. Myslíte si, Ïe ºudsk˘
strach sa podobá tomu zvieraciemu, alebo
sa od neho nejako v˘razne odli‰uje?
MoÏno sa m˘lim, ale zvieratá, keì si vez-
mem len psíkov a maãky, teda domáce zvie-
ratá okolo nás, tak tie majú vypestovan˘ ãas-
to svoj strach práve na základe veºmi zl˘ch
skúseností s ºuìmi. To ostatné, Ïe sa antilopa
bojí geparda a in˘ch dravcov, to nie je strach,
to je pud sebazáchovy...
A pud sebazáchovy nejako ovplyvÀuje ºud-
sk˘ strach, nejako úzko súvisia?
Nemyslím si, Ïe medzi pudom sebazácho-
vy a strachom je znamienko rovnosti. Keì
siahnete na horúcu platÀu a popálite sa a
myknete rukou, to je pud a nie strach. To je
reflex. Strach moÏno vzniká potom na zákla-
de toho, Ïe sa k vám nejak˘ stredovek˘ mu-
ãiteº blíÏi so Ïerav˘mi klie‰Èami a vy uÏ vie-
te, Ïe to páli, a vtedy, samozrejme, moÏno
vznikne strach, ak to chcem pritiahnuÈ za vla-
sy a zveliãiÈ. Neviem, ale mám dojem, Ïe
ãlovek má v moci budovaÈ jednak svoj pud se-
bazáchovy, jednak trénovaÈ svoje sebavedo-
mie, aby tomu strachu neprepadal, aby sa ne-
rozvíjal ìalej a nerástol ãasto zbytoãn˘ strach
od detstva t˘m, Ïe uÏ v mladom veku ho stra-
‰ili bubákmi pod posteºou a neviem ãím moÏ-
n˘m, pretoÏe rodiã vo v˘chove na iné nemal
a na iné nestaãil. Takto vznikajú a takto sa za-
ãínajú strachy.
Tu mi schodí na um zaujímavá otázka. Aj
vy iste viete, Ïe sú národy, ktoré nie Ïe sa
boja smrti, ale smrÈ takmer ãakajú a víta-
jú ju veselo, a nie s plaãom, ako my tu. Vám
je to nieãím sympatické? Vy by ste boli
66
& E W
ochotn˘ a schopn˘ vidieÈ v smrti nieão po-
zitívne, povedzme to, Ïe smrÈ vás nechá
previezÈ do nieãoho, ão má vy‰‰iu hodno-
tu, neÏ je tento nበpozemsk˘ Ïivot?
V tomto rozm˘‰ºaní moÏno máte blízko k
starovekej rieke Acheron – teda k Rieke vzdy-
chov –, k starogréckym antick˘m boÏstvám
a k prievozníkovi Cháronovi, ktor˘ preváÏal
du‰e zomrel˘ch na druh˘ breh. Mne táto my-
‰lienka v‰ak nie je sympatická – a viete pre-
ão? PretoÏe mne to v mysli okamÏite prepí-
na na samovraÏedn˘ch atentátnikov, a t˘ch je,
namôjdu‰u, toºko a v takom o‰iali, aÏ sa mi
zdá, akoby tí ºudia boli úplne, s prepáãením,
zmagorení, osprostení a veria tomu, Ïe budú
blahoslavení len preto, ak na sebe ãosi odpá-
lia a zabijú 50 ìal‰ích ºudí. No, s Pánom Bo-
hom...
Myslíte si, Ïe tak˘ samovraÏedn˘ teroris-
ta, keì sa opá‰e granátmi a ide v nejakom
autobuse alebo vo svojom aute a keì sa uÏ
blíÏi k cieºu svojho zabijackého útoku a vie
teda, Ïe o 3-4 minúty vrazí do skupiny
úplne neznámych ºudí, ktor˘ch zabije, pri-
ãom zahynie aj on – Ïe si to uvedomuje?
Má trochu strach? Rozm˘‰ºa, Ïe by sa za-
stavil a zachránil si Ïivot?
Samozrejme, moÏno sa to uÏ aj stalo...
MoÏno aj on má chvíºu prirodzen˘ ºudsk˘
strach alebo obavu. Ale nakoniec, bohuÏiaº,
preváÏi jeho osprostenie ideológiou – neviem
to, s prepáãením, vyjadriÈ kultivovanej‰ie, a
najmä napokon preváÏi tá stádovitosÈ, ktorá
ho strhla, ten zhubn˘ vplyv toho-ktorého ná-
boÏenstva. Lebo nemôÏem si pomôcÈ, ale
platí to, ão som povedal v úvode, Ïe k mno-
h˘m konfliktom – a konfliktom veºmi krva-
v˘m – dochádzalo len na základe stretov rôz-
nych vyhroten˘ch náboÏensk˘ch ideológií. A
nie Ïe len, pretoÏe samozrejme to môÏu byÈ
– ako ãasto aj boli a stále sú – dobyvaãné voj-
ny. Tak, ako sa teraz bojuje na rôznych kon-
coch sveta o ropu, tak sa o chvíºu bude bojo-
vaÈ o vodu, o pitnú vodu. Pokiaº je schopn˘
niekto takej obete, Ïe zabije seba, len aby pri-
tom zabil ìal‰ích 50 ºudí, priãom nie som si
ist˘, ãi to vôbec povaÏuje za obeÈ, tak sa zba-
vuje toho jedineãného, ão má kaÏd˘ ãlovek –
tej svojej ºudskej entity, tej v˘luãnosti, jedi-
neãnosti kaÏdého ãloveka, kaÏdého z nás. A
stane sa len proste ãlenom akejsi masy, aké-
hosi nerozm˘‰ºajúceho davu, pretoÏe to, Ïe on
si povie, Ïe ja teraz budem veleben˘, ja sa te-
raz stretnem neviem s k˘m tam hore, v nebi,
len preto, Ïe zabijem neviem koºk˘ch ìal‰ích,
to je zvlãilosÈ, to nemá naozaj s kultúrou
ºudskou a s racionálnym zm˘‰ºaním niã spo-
loãné. To má v‰etko nieão spoloãné len s
emóciami, ktoré sú vybiãované s prepáãe-
ním – a zase to zjednodu‰ím – s nejak˘mi
cirkvami.
Ak veríme v niektoré spoloãenské zásady,
ak ich re‰pektujeme, lebo sa nám páãia, a
ak si myslíme, Ïe by podºa nich mali ÏiÈ aj
iní ºudia, nie je v tomto prípade nበprístup
k celej tejto tematickej oblasti trochu po-
m˘len˘ alebo nedôsledn˘? Veì keì to tak
vezmete, aj v súlade s t˘m, ako ste to pred
chvíºou vysvetºovali, najväã‰ími vinníkmi
sú organizátori t˘chto samovraÏedn˘ch
fanatick˘ch teroristick˘ch útokov.
Urãite, urãite...
Ale t˘m sa skoro nikdy niã nestane. Netre-
ba, aby sa civilizovaní ºudia sústreìovali
práve na nich?
Ale kto to má byÈ ten civilizovan˘ ãlovek?
U nás azda neexistujú civilizovaní ºudia? Je
ich, myslím, stále dosÈ v tejto republike, v tej-
to krajine. A napriek tomu si nemyslím, Ïe sa
vÏdy napríklad v t˘ch ospevovan˘ch slobod-
n˘ch voºbách rozhodneme pre to najlep‰ie. Ja
mám tak˘to názor, vy máte zase in˘, kopa
in˘ch ºudí zase in˘, ale je to len také uvaÏo-
vanie. Je to optimálne, pre ão sa rozhodneme,
alebo ãi sa – chvalabohu, nie v tak˘ch rozme-
roch, ako je to pri t˘ch krvav˘ch teroristic-
k˘ch udalostiach, o ktor˘ch sme hovorili pod
tlakom nejakej ideológie rozváÏne rozhodne-
me? Zvolíme to najlep‰ie, to, ão je pre nás
v‰etk˘ch osoÏné? PretoÏe nie v‰etci si vybe-
rieme to primerané a náleÏité. A to sa t˘ka
moÏno aj mÀa, Ïe neviem vÏdy uvaÏovaÈ naj-
lep‰ie, najvhodnej‰ie, pretoÏe sme boli 50
rokov trénovaní v istej pohodlnosti, Ïe ktosi
rozhoduje za nás. Je to v kaÏdom z nás neja-
k˘m spôsobom, niekto z nás si to Èaωie pri-
znáva, z niekoho to ide von veºmi jednodu-
cho, pretoÏe si povie: jasná vec, 2 koruny za
mlieko bolo kedysi lep‰ie. Ale to uÏ, Ïe ãi je
nejaká sloboda, to málokoho vzru‰uje. âo
aká sloboda? Proste si, kto mohol, nakradol
a mal celkom pekn˘ rodinn˘ dom z toho na-
kradnutého materiálu. A Ïe nemohol ísÈ do Ra-
kúska? A ão tam? A naão? A ão do Ameriky?
V‰ak to vidím v televízii, alebo ja neviem ão.
To som sa uÏ tro‰ku rozkonáril, ale ide o to,
Ïe stále je v nás stra‰ne veºa tej stádovitosti,
stále málokto z nás sa vie rozhodnúÈ podºa
toho najlep‰ieho v sebe. âo myslíte, koºko
ºudí, koºk˘m ºuìom sú sympatické malé stra-
niãky, keìÏe v‰etko okolo nich je veºmi, veº-
mi, veºmi nejasné. ªudia rozm˘‰ºajú o tom,
ãi vôbec dosiahnu t˘ch 5 %, aby sa dostali do
parlamentu, a tak rad‰ej ich nevolia: rad‰ej
zvolím hentoho, ten je predsa len istota, ale-
bo nejdem vôbec na voºby, v‰ak tam nemám
koho voliÈ. Ale nezaujíma sa o to, Ïe kto ne-
chodí na stretnutia s poslancami, nevie ani len
to, kto je jeho poslanec v jeho obvode, v jeho
meste, ãi na jeho dedine. Nezaujíma sa o to,
ãiÏe je mu to v podstate jedno a staãí mu, Ïe
sa potom vynadáva dakde v krãme. Paralela
je ideovo tá istá, ako u toho davu, ktor˘ sa do-
pú‰Èa rôznych krvav˘ch záleÏitostí. Ten ãlo-
vek sa nevie rozhodnúÈ za seba.
Ani si moÏno neuvedomujete, ako ste do
tejto svojej v˘povede o voºbách vloÏili nie-
ão mimoriadne dôleÏité, ãomu sa síce ob-
ãas venuje pozornosÈ, ale podºa mÀa veºmi
málo. Má teda ãlovek nejakú ºudskú, ale-
bo obãiansku, alebo akúkoºvek inú povin-
nosÈ ísÈ voliÈ? Lebo sú tieto dve moÏnosti:
ísÈ voliÈ a potom si za volebnou plentou vy-
braÈ z t˘ch, ão sú k dispozícii, alebo nejsÈ
voliÈ a maÈ pocit, Ïe ani jeden mi nevyho-
vujete, tak som vás nevolil. Kedy je ãlovek
k sebe samému ãestnej‰í, alebo pred sebou
sam˘m hodnotnej‰í?
Myslím si, Ïe slovensk˘ voliã urobí veºmi
málo pre to, aby naozaj s ãist˘m svedomím
zistil, Ïe mu skutoãne nikto nevyhovuje. To
nie je pravda, k nieãomu ãi k niekomu, k ne-
jakému programu, k nejakému ãloveku – väã-
‰inou je to k ºuìom, nie k programu, Ïiaºbo-
hu – má ãlovek predsa len o ãosi bliωie, no
D I A L Ó G Y M M
ÈaÏko nájdete niekoho, kto vám vyhovuje
100-percentne a koho treba vyniesÈ rovno na
Olymp. Samozrejme, to je v‰etko relatívne,
ale obãan musí byÈ tro‰ku aktívny. Skrátka,
u nás nie je zvykom sa presvedãiÈ o tom, Ïe
ja volím ãosi, a koho ty volí‰? Aha, on volí
toho a toho, to je celkom schopn˘ ãlovek, bu-
dem ho aj ja voliÈ. Ja by som nikdy nepristú-
pil k takému ãomusi. Samozrejme, Ïe potom
vzniká tá väã‰inovosÈ, zase som pri tom stá-
de, zase som pri tom, Ïe ãlovek sa nepresved-
ãí, ãi ten sºub, ktor˘ dostáva od toho ãi ono-
ho politika, je vôbec reálne splniÈ, ãi nevyze-
rá veºmi sladko, ãi vie tro‰ku analyzovaÈ to,
ão ten ãlovek hovorí v konfrontácii so sku-
toãnosÈou. Skrátka, nemyslím si, Ïe sa dá
jednoznaãne povedaÈ: je to povinnosÈ ob-
ãianska, ãi aká povinnosÈ ísÈ voliÈ. KaÏd˘ si
môÏe povedaÈ: je tu demokracia, kaÏd˘ ma
môÏe maÈ rád! MôÏem a nemusím ísÈ voliÈ,
ale nesiem sám pred sebou, nie pred spoloã-
nosÈou, sám pred sebou nesiem zodpovednosÈ
za to, Ïe to dopadlo tak, ako som nechcel.
Ale môÏe sa staÈ, Ïe si pozriete kandidát-
ky ão ja viem piatich strán a zistíte, Ïe ani
na jednej z nich nie je ani jeden ãlovek, kto-
r˘ by zodpovedal va‰im ão ako tolerant-
n˘m predstavám. Tak vtedy naozaj uvaÏu-
jem, ãi mám inú moÏnosÈ, ako vyjadriÈ, Ïe
ani jeden mi nevyhovuje, len nevoliÈ.
To je ÈaÏká vec, samozrejme, ani t˘ch 20
rokov, ão máme demokratickú moÏnosÈ slo-
bodne si vybraÈ, za koho budeme vo voºbách
hlasovaÈ, nám na v‰etko nedáva odpoveì.
Ani voºby nemusia staãiÈ na to, aby sme vo-
lebnú moÏnosÈ vedeli vyuÏiÈ. Teoreticky je to
tak, musím poznaÈ svojho kandidáta, musím
poznaÈ jeho program, proste toho, koho
chcem uprednostniÈ. Ale koºkí z nás pri trans-
formácii na inú spoloãnosÈ, na inú domácnosÈ,
na inú prácu, alebo vo vedomí, Ïe som mo-
mentálne nezamestnan˘ alebo mám iné sta-
rosti a problémy, má e‰te moÏnosÈ, ãas a chuÈ
chodiÈ za vecami, ktoré sa t˘kajú kandidátov
a t˘ch strán, ktoré sa uchádzajú o hlasy, aby
sa dozvedeli podstatu, ktorá by ãloveku po-
mohla správne sa rozhodnúÈ? Áno, dobre,
tak nám potom zostáva aj metóda pokus –
omyl: Zm˘lil som sa, ale aj keì vidím, Ïe zvo-
lím toho, ktor˘ mi sºuboval to, ão potom ne-
dodrÏí, e‰te stále je moÏnosÈ aspoÀ s niekoº-
k˘mi ºuìmi vyvíjaÈ tlak povedzme na nejaké
orgány, veì existuje miestne zastupiteºstvo,
obecné, obvodné a ja neviem aké, aby sa
veci napravili, a teda skrátka nedopustiÈ sa tej
chyby viackrát. Ja tieÏ patrím medzi ºudí,
ktorí sa uãia na vlastn˘ch chybách, ale blíÏim
sa k tej vzdialenej dokonalosti aspoÀ t˘m, Ïe
neopakujem dvakrát tú istú chybu.
Hovorí sa, Ïe kaÏd˘ národ má tak˘ch po-
litikov, ak˘ch si zaslúÏi. Je to pravda? Ak
by som si chcel aj vybraÈ politikov, o kto-
r˘ch si myslím, Ïe by ma dobre reprezen-
tovali, ão keì by medzi kandidátmi nebol
ani jeden, ktor˘ by sa aspoÀ blíÏil k mojim
kritériám? Medzi desiatkami môÏu byÈ
lep‰í a hor‰í, ale ão keì v podstate nie je
medzi nimi ani jeden, pri ktorom by som
mal ãisté svedomie, Ïe keì ho zvolím, bude
spæÀaÈ aspoÀ základné kritériá, ktoré sa
kladú na verejného ãiniteºa?
Nebudem hovoriÈ o t˘chto ºuìoch, ja bu-
& E W
dem hovoriÈ napríklad o sebe. âasto som si
sám sebe dal totálne teoretickú otázku – ta-
kúto úvahu som rozvinul sám v sebe: âo by
si si ty poãal, keby si bol na jeho mieste? Na
ich mieste? MoÏno by mi povedali: Áno, poì,
priateº, veì ti pomôÏeme, bude‰ jedn˘m z nás,
mበvplyv, mበmeno, mበelán a neviem, ão
e‰te má‰. A teraz ão by sa stalo? I‰iel by som
tam, povedzme, teoreticky, pretoÏe ja tieÏ
nie som svät˘, s t˘mi najãistej‰ími úmyslami,
s t˘mi najúÏasnej‰ími predstavami, s veºk˘m
elánom, atì., atì. Budem vedieÈ, ão mám ro-
biÈ? Naozaj mi niekto pomôÏe? Nebudem
tam sám, nebudú ma maÈ tam za eléva, na kto-
rom sa vyv⁄‰ia len preto, Ïe je tam nováãik,
len preto, Ïe skrátka oni sú uÏ mazáci? Bude
mi tam niekto nezi‰tne pomáhaÈ, aby som ja
napokon zlizol smotanu, ºudovo povediac?
Neosprostiem aj ja medzi nimi, budem e‰te
ako poslanec alebo nebodaj ãlen vlády cho-
diÈ aj na nákupy do obchodu? Budem e‰te ro-
zumieÈ t˘m ºuìom okolo seba? Neskonãím
tak, ako mnohí, ktorí sú odtrhnutí od skutoã-
nosti? A napokon budem kritizovan˘, napo-
kon mi ºudia nebudú rozumieÈ len preto, Ïe ja
nerozumiem im, lebo podºa mÀa sa to ãasto
stáva, a ja natoºko som si nie ist˘ sám sebou
v tomto. A preto by som nikdy do takého
nieãoho ne‰iel – nie Ïe by neboli ponuky ke-
dysi, teraz uÏ, chvalabohu, nie, ale keì som
o tom uvaÏoval, povedal som si, Ïe to nie je
jednoduché. Som presvedãen˘, Ïe nejeden
ãlovek ide do politiky s t˘mi najãistej‰ími
úmyslami a vidí, Ïe sa to skrátka nedá, a tak
stroskotá. Dokonca si myslím, Ïe mnohí z
nich stroskotajú práve preto, Ïe tí, ão tam
majú len to teplé miesteãko, to koryto, ako sa
vraví, t˘m nevonia, Ïe je tam ktosi iniciatív-
ny a Ïe ten nov˘ vyãnieva a ich ostatn˘ch
budú maÈ za hlupákov, za neschopn˘ch, tak
aj jeho musia spraviÈ neschopn˘m, aby boli
pekne vyrovnaní.
Aj to je hádam jeden z dôvodov, preão ºu-
dia na vysok˘ch postoch v politike, ale nie-
len v nej, nemôÏe si uchovaÈ svoju slu‰nosÈ,
aj keì ju predt˘m, neÏ sa vy‰plhali hore,
mali.
Napokon, hovorí sa dosÈ ãasto – a ja sa s
váhaním s t˘m stotoÏÀujem –, Ïe ãlovek na
istej pozícii, v istej funkcii, vo vysokej poli-
tike, keì chce nieão dosiahnuÈ, nemôÏe byÈ
ãestn˘, nemôÏe byÈ slu‰n˘, musí sem-tam
klamaÈ, musí podvádzaÈ. Nemálo ºudí uvádza
ako príklad Alexandra Dubãeka. To bol ãlo-
vek, ktor˘ sa veºmi vymaÀoval spod predsta-
vy vtedaj‰ích papalá‰ov a údajne – ja to ne-
viem posúdiÈ, ja nevidím do v‰etkého, nikto
z nás, málokto z nás vidí do celého toho zá-
kulisia –, Ïe len vìaka, alebo kvôli svojej
mäkkosti, nedôraznosti, nie príli‰ veºkej prie-
bojnosti a úplnej neschopnosti povedaÈ aj
krutej‰ie, neslu‰nej‰ie slovo, nieto e‰te trebárs
buchnúÈ do stola, skonãil t˘m spôsobom, ako
skonãil.
A e‰te je veºmi ÈaÏké nájsÈ si ºudí tolerant-
n˘ch a chápav˘ch, ktor˘mi sa môÏete ob-
klopiÈ, aby ste netrãali sám ako kôl v plo-
te.
Navy‰e, od prípadu k prípadu, keìÏe okol-
nosti sú rôzne, závisí od situácie, do ktorej sa
ãlovek dostane, a niekedy sú to veºmi ex-
trémne situácie, treba aj na najvy‰‰ích mies-
tach pouÏiÈ v‰elijaké prostriedky, ktoré nie sú
pravidlom, sú v˘nimkou. Je to vlastne veºké
umenie zachovaÈ si v nejakej v˘znamnej‰ej
pozícii svoju tvár. Preto, Ïiaºbohu, slu‰ní ºu-
dia povedzme v politike sú skôr v˘nimka neÏ
pravidlo. Ale to by nás nemalo znechucovaÈ
v presvedãení, Ïe sú aj takí.
S Milanom Markoviãom
uvaÏoval Ernest Weidler
67
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
·tyri potupné slovenské
sklzy a nádeje 21. storoãia
V uplynul˘ch mesiacoch sa medzi ‰kandály
s tendrami, emisiami, m˘tami a sociálnymi
podnikmi zdanlivo prekvapujúco zaradila aj
‰iroká ‰kála podvodov na vysok˘ch ‰kolách. Od
plagiátorstva medzi pedagógmi i ‰tudentmi aÏ
po sporné známky za pochybné skú‰ky a neza-
slúÏené diplomy. Aj pomery a atmosféra v aka-
demickom prostredí, napríklad na ‰kolách v
Trnave a v Trenãíne, spôsobujú, Ïe najkvalitnej-
‰í mladí ºudia odchádzajú ‰tudovaÈ na zahraniã-
né univerzity a pedagógovia tieÏ hºadajú priaz-
nivé podmienky pre svoje vedecké a predná‰a-
teºské ambície v mimoslovenskom prostredí,
ktoré uprednostÀuje tvorivosÈ, skúmateºskú pra-
covitosÈ a osobnú i odbornú ãestnosÈ pred ºah-
ko získan˘mi formálnymi úspechmi. Aj keì sa
v demokratickom svete povaÏuje vysoko‰kols-
ké milieu za najslobodnej‰ie zo v‰etk˘ch sociál-
nych oblastí a ‰tát má doÀho zasahovaÈ iba mi-
nimálne, predsa len vláda nesie základnú zod-
povednosÈ za dobré podmienky a kvalitn˘ mo-
rálno-profesionálny rámec aj tejto „republiky
v republike“.
1 videlného bodu parlamentného programu –
Aj keì sme si nenam˘‰ºali, Ïe vysoké ‰kol-
stvo je priam zárukou serióznosti a mravnosti
slovenskej spoloãnosti, to, ão sa v minul˘ch
t˘ÏdÀoch prevalilo, mnoh˘ch predsa len dosÈ ‰o-
kovalo. Na príli‰ mnoh˘ch katedrách ne‰lo o ná-
leÏité vzdelanie ‰tudentov, ale len o to, aby ão
najskôr – priam v rekordnom ãase – úspe‰ne ab-
solvovali ‰túdium a dostali diplom, bez ohºadu
na to, ako on pravdivo odzrkadºuje v˘kony a po-
znatky mladého ãloveka. Úplnou katastrofou je,
Ïe pochybné postupy mnoh˘ch pedagógov – a
cel˘ch skupín! – takmer nikoho veºmi nezne-
pokojili. Dekanova dcéra, ktorá si hádam za rok
stihla odbaviÈ 4-roãné ‰túdium, ani po odhale-
ní t˘chto praktík diplom nevrátila a opºuvané
vysvedãenie o jej charaktere a o povahe jej
otca si doma aj naìalej ochraÀuje – prinajmen-
‰om e‰te i v tejto chvíli, keì o tom pí‰em – a
iste sa ním bude neru‰ene p˘‰iÈ. A naìalej svo-
je múdre anal˘zy politickej situácie v tomto ‰tá-
te ‰íri v STV pedagóg podozriv˘ z opisovania
cudzích odborn˘ch prác.
Zato o jedineãn˘ch a originálnych náuãn˘ch
úkonoch, ktoré by prerástli do zaujímav˘ch
v˘skumn˘ch poãinov a podkladov pre prax v
‰irokom spoloãenskom kontexte, nepoãuÈ tak-
mer niã. Ani ambiciózni docenti a profesori
nenachádzajú na svojich vysok˘ch ‰kolách nie-
len materiálne podmienky, ale ani in‰piráciu pre
spoloãensky závaÏné odborné práce. Nanajv˘‰
v období, keì sa vo ·védsku udeºujú Nobelo-
ve ceny, vzdycháme, Ïe medzi ocenen˘mi po-
vedzme zo susedného Poºska a Maìarska nie sú
e‰te stále Ïiadne slovenské osobnosti.
A húfne odchody talentovan˘ch príslu‰níkov
mladej generácie na ‰túdiá do zahraniãia sú
predzvesÈou Ïalostnej úrovne budúcich sloven-
sk˘ch intelektuálov. Iste by bolo skvelé, keby
ão najviac mlad˘ch zbieralo moderné vedo-
68
mosti na dobr˘ch zahraniãn˘ch univerzitách a
potom sa takto vyzbrojení vracali do slovenskej
ekonomiky, na slovenské vedecké pracoviská
a vysoké ‰koly. Ale keì si pred záverom zahra-
niãného ‰túdia zhrnú, aké platy by v SR dosta-
li, aká ÏiãlivosÈ by ich doma ãakala, aké tvori-
vé zázemie a aké perspektívy rastu ich profe-
sionálnej kariéry, tak, samozrejme, rad‰ej zos-
tanú v Amsterdame, Lond˘ne alebo prinajmen-
‰om Prahe. A Slovensko ich navÏdy stratí. To
ministrovu rodnú stranu v‰ak akosi netrápi.
AspoÀ nijaké znepokojenie verejne neprejavu-
je.
2
·tvrtková Hodina otázok a odpovedí ãlenov
vlády patria predov‰etk˘m moÏnosti opoziã-
n˘ch poslancov op˘taÈ sa na pálãivé aktuálne
otázky kompetentn˘ch, ktoré nemajú kde inde
zaznieÈ, neÏ v parlamente, a ktoré by mali vlád-
ni ãinitelia struãne, a najmä jasne a pravdivo vy-
svetliÈ nielen poslancom opozície, ale cez nich
aj ostatnému obyvateºstvu SR. Ak si v‰ak veº-
kú ãasÈ z nich – úplne proti zmyslu tohto pra-
uzurpujú poslanci koalície a ãlenovia vlády
odpovedajú len na to, ão vo veºkej miere chcú
oni, a to dokonca tak, Ïe nejde o objasnenie ne-
príjemn˘ch situácií oponentom vlády, ale vlast-
ne o ‰tátnu propagandu, je to deformácia fun-
govania Národnej rady SR.
A e‰te viac sa takéto znetvorovanie zrelej de-
mokracie a znehodnocovanie morálnej vyspe-
losti koaliãn˘ch strán i jednotliv˘ch politikov
prezentuje pri pokusoch opozície vysloviÈ ne-
dôveru ãlenovi vlády. Iste, môÏe ísÈ len o poli-
tikárãenie opoziãn˘ch strán. Ak koaliãní poli-
tici takéto zneuÏívanie váÏneho in‰titútu, kto-
r˘ má politiku preãisÈovaÈ, odmietnu, je to v po-
riadku. Ak v‰ak ide o situáciu, ktorá má za cieº
prehodnotiÈ morálnu a profesionálnu kvalitu
niektor˘ch v˘konov vládnych politikov, podo-
zriv˘ch z toho, Ïe povedzme pri tendroch dali
neoprávnene zarobiÈ firmám blízkym danému
ministrovi alebo koaliãnej strane, je úplne na
mieste, aby sa problémom zaoberal parlament.
Ak z návrhu na odvolanie a z diskusie vyplá-
va na povrch neetické konanie ústavného ãini-
teºa, mali by aj vládni poslanci uváÏiÈ, ãi po-
chybné konanie nie je relevantn˘m dôvodom,
aby mu odhlasovali nedôveru spojenú s jeho od-
volaním z funkcie. Pri návrhu opozície na od-
volanie ministra dopravy VáÏneho v januári
2010 dokonca predseda koaliãnej strany HZDS
Meãiar mimo zasadania NR SR uznal potrebu
okamÏite VáÏneho odvolaÈ pre váÏne chyby pri
zavádzaní automatického m˘ta. Ale hneì dodal,
Ïe hlasovaÈ za nedôveru nebude, lebo by to
mohlo ohroziÈ ìal‰iu existenciu koalície. Slu‰-
n˘ch ºudí môÏe úplne oprávnene zaskoãiÈ otáz-
ka: Je morálnej‰ie a pre SR aj uÏitoãnej‰ie ne-
chaÈ fungovaÈ ministra, ktor˘ koná v súlade s
potrebami nejakej firmy, aj keì na to doplatia
obãania SR zv˘‰en˘mi platbami zo ‰tátneho
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
rozpoãtu – alebo nahradiÈ ho inou, korektnej-
‰ou osobnosÈou? MôÏe byÈ ‰tát morálne vyspe-
l˘ a európsky rovnocenn˘, ak má vo vláde ãle-
nov, ktorí uprednostÀujú záujmy nejakej stra-
ny alebo skupiny sponzorov na úkor piatich mi-
liónov obãanov SR?
Skrátené konanie sa má v NR SR pouÏiÈ
vtedy, ak ide o mimoriadne naliehavé zákonné
opatrenie, ktoré môÏe u‰etriÈ veºké ‰tátne finan-
cie alebo zabrániÈ zbytoãnému po‰kodeniu ob-
ãanov ãi poriadku v ‰táte. Ale veºmi zniÏuje
hodnotu tohto parlamentného postupu, keì ho
vláda vyvoláva kvôli svojim propagandistic-
k˘m potrebám. ZníÏiÈ poãet ministerstiev vo
vláde je akt, ktor˘ treba dôkladne prediskuto-
vaÈ a ani teraj‰ej vláde niã nebránilo v tom, aby
návrh tohto zákona predloÏila v roku 2009 ãi
2008. Ak ho náhlivo a unáhlene presadí v NR
SR teraz, lebo sa jej hodí do predvolebnej kam-
pane, hoci je podozrenie, Ïe je to postup ne-
ústavn˘, je to Èah neetick˘ a umen‰uje nadãa-
sovú kvalitu politiky vládnych strán.
Fico, na rozdiel od mnoh˘ch svojich kolegov,
má vzácny dar charizmy. Ale sám sa oÀ pripra-
vuje, ak ju nevyuÏíva na presadenie tak˘ch
vládnych opatrení, ktoré nespochybniteºne slú-
Ïia na skvalitÀovanie a modernizáciu ‰tátu, ale
aj na pohodov˘ Ïivot obãanov a ich rodín. Z po-
stkomunistick˘ch politikov – Miga‰, Weiss,
Kanis – je Fico pravdepodobne jedin˘, kto má
predpoklady, aby ºavicovú stranu skon‰tituoval
súladne s princípmi civilizovaného európske-
ho spoloãenstva. Pritom by si mal uvedomiÈ, Ïe
pri súãasnom postavení európskych socialistov
by sa svojimi osobn˘mi kvalitami mohol zara-
diÈ medzi ich ÈahúÀov a predraÈ sa aÏ na ich ãelo,
keby svoje úsmevy obopol filozofiou premy-
slenej sociálnej politiky. A t˘m sa staÈ aj európs-
kou individualitou. Preão by mu malo staãiÈ byÈ
iba slovensk˘m provinãn˘m premiérom? Pre-
ão koná príli‰ málo pre to, aby naplnil nejaké
medzinárodné politické a‰pirácie?
3 hyb je zatiaº zanedbateºn˘ a v podstate niã ne-
Keì zaãal Dzurinda na prelome tisícroãí
kon‰tituovaÈ SDKÚ, moÏno ani netu‰il, aké
mal ‰Èastie – alebo Ïe by predsa premyslen˘ zá-
mer? –, keì sa obklopil ºuìmi, ktorí mu v pe-
strej zostave poskytli silné ºudské i profesionál-
ne zápolie. Jeho konanie v˘razne zintenzívni-
li Kukan a zakrátko i Miklo‰. On sám veºa vo
svojej osobnostnej ‰truktúre k dispozícii nemal,
Ïiadne pozoruhodné gestá nevedel nájsÈ ani na
zaãiatku svojho politického vzostupu, ani v
priebehu rokov, keì uÏ bol premiérom. A ne-
chápal, ako to dnes neberie na vedomie ani
Fico, Ïe by potreboval na vystuÏenie svojej
ºudskej, ale aj politickej kapacity viac intelek-
tuálneho a umeleckého potenciálu aspoÀ oko-
lo seba, keì uÏ nie v sebe, neÏ mal a má. Nie
náhodou súbeÏne s T. G. Masarykom a v koo-
perácii s ním sa realizoval aj excelentn˘ spiso-
vateº Karel âapek a ten znásobil prezidentove
danosti. (Fico sa veºmi m˘li, ak si myslí, Ïe Ma-
ìariã mu vystaãí na to, aby dodal punc kultivo-
vanosti jeho verejnému vystupovaniu.)
ZaslúÏi si úctu, ako sa Dzurinda za 10 rokov
nauãil verejne si poãínaÈ. Bol to nad‰tandard v
jeho príli‰ ‰tandardnej politickej praxi, ktorá od
zaãiatku 21. storoãia uÀho dominovala. Na sil-
nom základe – iste popri Kukanovi a Miklo‰o-
vi e‰te s niekoºk˘mi ìal‰ími – skon‰tituoval
svoje vlády a keby nebol podºahol v‰eobecne
preferovanej racionálnosti niektor˘ch svojich
ministrov – zvlá‰È ãasto sa spomína Palacka, ale dnes vyzeraÈ, aby nebolo len formálne a teda
iste tam patrí aj Kaník –, mohol sa dostaÈ moÏ- úplne prázdne a obãiansky nepríÈaÏlivé. Malo
no aj za voºby 2006. Nebol dôsledn˘ a asi bol by v Európanoch udrÏiavaÈ potrebu konaÈ v
aj osobne charakterovo slab˘. Preto v‰etko po- súlade so základn˘mi pozitívnymi morálnymi
zitívne, ão urobil a ão sa nauãil, v nepríjemnej princípmi, bez ohºadu na to, ãi je ãlovek kres-
miere zmazali jeho stále narastajúce nedosta- Èansky pokrsten˘. Asi tak, ako sa to v niekto-
toãnosti. Slovo „morálka“ z jeho úst uÏ nezne- r˘ch fázach darilo – a moÏno aj darí – nemec-
lo príli‰ presvedãivo. A bol to uÀho veºk˘ ka- kej CDU.
meÀ úrazu, pretoÏe zhromaÏdil medzi svojimi PísaÈ o oboch maìarsk˘ch stranách by zna-
prívrÏencami najmä tak˘ch, ktor˘m na ºudskej menalo rozvetvene písaÈ o ºudskej malosti – a
mravnosti veºmi záleÏí. to uÏ zväã‰a ani nie je o politike. Ideov˘ pod-
V posledn˘ch rokoch si príli‰ okato stráÏi klad SMK i Mostu-Hídu je úplne rovnak˘ a Du-
svoje vedúce postavenie v SDKÚ-DS. A to mu ray s Csákym, ale asi aj Bugár, by mali zváÏiÈ,
ãasto zaslepuje oãi pri hodnotení optimálnych ãi na „maìarskej“, teda inteligentnej úrovni
postupov v strane. Pritom to nerobí úplne vo- rozmlátili najstabilnej‰iu politickú stranu v SR.
slep – napríklad veºmi uváÏene podporoval Ra- V súãasnom stave ich existencie je zbytoãné
diãovú v jej súboji o post prezidenta. Ale to bolo hºadaÈ nejaké spoloãenské a politické problémy,
maximum. Dnes uÏ celkom nevie, kam z kádro- keì ide len o ºudské zlyhania.
v˘ch konopí – a odchod Radiãovej z politiky
by mohol maÈ nepríjemné dôsledky. Lebo po- NepovaÏujeme za úplne stopercentné, Ïe
ãet inteligentn˘ch spolupútnikov v SDKÚ ra- aj po voºbách bude naìalej premiérom Ro-
pídne klesá, hoci Dzurinda práve t˘ch potrebu- bert Fico. ªudsk˘ i politick˘ Ïivot priná‰a-
je ão najviac – aj ako protiváhu k Ficovej „ºu- jú mnohé prekvapujúce zvraty a chcelo by
dovosti“. Bez nich SDKÚ hrozí váÏny pokles sa napísaÈ, Ïe v˘sledok je v rukách BoÏích.
obãianskej podpory. Ak jedin˘ vyhral nedávne Ale ak sa v‰etko stane podºa predpokladov,
regionálne voºby solídne vystupujúci Fre‰o a Fico by sa mal sám nad sebou zamyslieÈ:
stal sa bratislavsk˘m Ïupanom, je to pre Dzu- ãím a k˘m chce vlastne byÈ? Má pravdepo-
rindu memento, Ïe vzdelan˘ch kolegov vedºa dobne poslednú príleÏitosÈ namiesto zneva-
seba potrebuje. A práve takí ho buì opú‰Èajú, Ïovania novinárov skúmaÈ úskalia vo svojej
alebo k nemu nepribúdajú. To potvrdzuje aj re- du‰i a vyuÏiÈ ‰ancu, ktorú mu osud doÏiãil.
latívne slu‰n˘ úspech novej strany, klonu Tak, ako Dzurinda, aj on by mal nie úrad-
SDKÚ – Sulíkovej SaS. Ak v‰ak Dzurinda ão nícky a stranícky, ale ãloveãensky a verejne
najskôr nevymyslí, ako presvedãiÈ svojich po- rozobraÈ niektoré problematické miesta svoj-
tenciálnych podporovateºov, Ïe zlyhania na po- ho konania, obohatiÈ svoj tím o kvalitn˘ch
ste premiéra neboli preÀho javom zákonit˘m a ºudí, koneãne venovaÈ pozornosÈ hodnotn˘m
nemenn˘m a Ïe – ak e‰te dostane dôveru – a dobre zváÏen˘m politick˘m anal˘zam slo-
bude slúÏiÈ obãanom oddanej‰ie, neÏ vtedy, venského verejného Ïivota a spojiÈ svoju
keì bol pri moci, je len malá nádej, Ïe sa zno- schopnosÈ byÈ populárny s budovaním úspe‰-
vu dostane na popredné miesto rebríãka obãian- ného, slobodného, intelektuálne vyspelého
skej dôvery. a ºudsky prívetivého ‰tátu.
4 Ernest Weidler,
KDH sa síce trochu h˘be dopredu, ale ten po- publicista
znamená. Na rozdiel od SDKÚ jeho kádrové
prírastky sú bezv˘razné a nepriná‰ajú takmer
nijaké osobnostné prínosy. Figeº sa musí odhod-
laÈ k ráznej‰ím programov˘m i osobnostn˘m
zmenám, ak má KDH dostaÈ v˘raznej‰í imidÏ
príÈaÏlivej strany pre slu‰n˘ch obãanov – a nie-
len katolíkov. Tak˘ v‰eºudsk˘ imidÏ by niekto-
rá strana v slovenskom parlamente mala maÈ.
KríÏe na stenách v ‰kolsk˘ch triedach niã zá-
vratné a zaujímavé nepriná‰ajú. Nekompro-
misné a dobre sformulované antikorupãné Èa-
Ïenie alebo mierne liberálne názorové v˘zvy
Slovensko potrebuje ako soº – a keì SDKÚ, ale
momentálne aj SaS ka‰lú na to, aby mali dosta-
toãne ‰irok˘ repertoár globálnej príÈaÏlivosti pre
obãanov SR, KDH by v ‰irokom rámci kresÈan-
ského svetonázoru (kde hºadaÈ Boha vo vesmí-
re?) a hºadania duchovnej bázy malo vstúpiÈ do
bezradného slovenského spoloãenstva. Z toh-
to aspektu v KDH veºmi ch˘bajú jedineãné vy-
stúpenia Franti‰ka Miklo‰ka a do istej miery aj
Vladimír Palka (jeho zbytoãne prísny, aÏ vy‰e-
trovateºsk˘ prístup k ºuìom a dogmám bol a je
ãasto kontraproduktívny). Ich ‰tylistická, ale aj
my‰lienková originálnosÈ v sterilnom KDH
veºmi ch˘ba. Ak sa KDH (ale t˘ka sa to aj Pal-
kovho KDS) vytrvalo vracajú k jedineãnému
postaveniu kresÈanstva v slovensk˘ch a európ-
skych dejinách a k potrebe neustále naÀ nadvä-
zovaÈ, treba uváÏiÈ, ako má toto nadväzovanie
69
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Na prahu volebného roka
Rok 2009 bol uÏ jednoznaãne rokom pred-
volebn˘m – aj so v‰etk˘m, ão k tomu patrí.
S tromi volebn˘mi aktmi, staronovou hlavou
‰tátu, drsn˘mi dopadmi celosvetovej eko-
nomickej krízy, s rastúcim napätím medzi
koalíciou a opozíciou, medzi koaliãn˘mi
stranami navzájom a v maìarskom spoloãen-
stve tobôÏ. Do priestoru vrcholovej politiky
sa chcú dostaÈ prinajmenej dva nové politic-
ké subjekty a od nového roka prestane pla-
tiÈ koaliãná zmluva. DrÏme si klobúky, frãí-
me z kopca.
Troje volieb
Rok 2009 dostal aj prívlastok roka predvo-
lebného – pretoÏe obãania dostali ‰ancu v
troch voºbách a piatich volebn˘ch aktoch po-
dieºaÈ sa na tom, kto bude reprezentovaÈ kra-
jinu na jej najvy‰‰om poste, kto ju bude za-
stupovaÈ v Európskom parlamente a kto bude
rozhodovaÈ o politike na jej regionálnej samo-
správnej úrovni. Treba jedn˘m dychom dodaÈ,
Ïe väã‰inou tieto moÏnosti slovenská spo-
loãnosÈ ignorovala. Prvého kola prezident-
sk˘ch volieb sa totiÏ zúãastnilo 43,6 percen-
ta voliãov, druhého kola 51,7 percenta (ão bol
vlani jedin˘ akt, kedy sa volieb zúãastnila viac
ako polovica oprávnen˘ch voliãov), vo voº-
bách do Európskeho parlamentu hlasovalo
19,6 percenta voliãov, v prvom kole Ïupn˘ch
volieb 22,9 percenta a v druhom kole 18,4
percenta. âo bolo síce viac ako v Ïupn˘ch
voºbách v roku 2004, ale z hºadiska reprezen-
tatívnosti ãi zmysluplnosti volebného aktu
mizerne málo.
Bizarné na troch volebn˘ch rozhodnutiach
uplynulého roka bolo aj to, Ïe akoby nepoz-
nali porazen˘ch – drvivá väã‰ina úãastníkov
sa povaÏovala za úspe‰n˘ch a pri správnom
zakrivení uhla pohºadu sa dali pre toto poci-
Èovanie aj objaviÈ argumenty.
Ako prvého si v tomto roku zvolili obãa-
nia Slovenska prezidenta – podºa oãakávaní
‰irokej aj laickej verejnosti sa do druhého
kola s v˘razn˘m náskokom prebojovali oba-
ja hlavní favoriti, prezident Ivan Ga‰paroviã
a opoziãná kandidátka Iveta Radiãová. Ko-
neãne sa teda – na tretí pokus – konali sku-
toãné voºby hlavy ‰tátu, kde nebol víÈaz vo-
pred jasn˘, lebo Vladimír Meãiar na rozdiel
od predchádzajúcich dvoch volieb (1999,
2004) nekandidoval. A treba zrejme pripome-
núÈ, Ïe v roku 2009 si pravica e‰te raz „vy-
chutnala“ svoj arogantn˘ v˘ber z roku 2004,
kedy sa nebola schopná zhodnúÈ na spoloã-
nom kandidátovi a tak umoÏnila Ivanovi Ga‰-
paroviãovi, aby v druhom kole taneãn˘m
krokom porazil svojho dlhoroãného ‰éfa Me-
ãiara. Ktorého by napokon v druhom kole po-
razil v tom ãase kaÏd˘.
Neãakaná vyrovnanosÈ súboja – 876 061
hlasov pre Ivana Ga‰paroviãa a 713 735 pre
Ivetu Radiãovú – v druhom kole vyvolali
viacero démonov, predov‰etk˘m maìarskú
kartu, ktorú proti opoziãnej kandidátke vytia-
hol nielen prezident, ale aj predseda vlády a
ukázalo sa viac ako preukazne, Ïe samostat-
nosÈ a nezávislosÈ budúcej hlavy ‰tátu bude
70
len iluzórna. Takisto sa ukázalo – ão potvrdi-
li aj iné tohtoroãné voºby – Ïe Bratislava,
juÏné Slovensko a Ko‰ice sú nastavené inak
ako zvy‰ok Slovenska. Takmer milión obãa-
nov (988 808) si vedelo predstaviÈ v ãele ‰tá-
tu Ïenu, ão znamenalo ìal‰í prielom na kon-
zervatívnom a paternalistickom Slovensku.
Rovnako sa v‰ak potvrdila ºahostajnosÈ mnoÏ-
stva voliãov – druhého kola sa zúãastnilo len
51,67 voliãov, ãiÏe takmer polovica dospel˘ch
obãanov neprejavila záujem o to, kto bude ich
vrcholn˘m reprezentantom a zdá sa, Ïe ºahos-
tajnosÈ slovenskej spoloãnosti sa jej môÏe
veºmi nevyplatiÈ. Napokon, uÏ sa jej nevyplá-
ca, lebo to, ako ºahkováÏne berú politici svo-
je sºuby verejnosti, vypovedá o nejestvujúcej
sile verejnej mienky.
Neplánovan˘m „bonusom“ v‰ak bolo aj
to, ako ºahkováÏne naloÏila slovenská pravi-
ca s politick˘m kapitálom, ak˘ sa podarilo zís-
kaÈ v prezidentsk˘ch voºbách Ivete Radião-
vej a okamÏite ju usmernila do úzkych man-
tinelov dvojky/trojky/‰tvorky SDKÚ-DS, len
aby si nenárokovala ani len na post volebné-
ho lídra, keì uÏ na kreslo predsedu strany nie
je mentálne vybavená. Na rozdiel od Miku-
lá‰a Dzurindu, ktor˘ je síce z hºadiska stra-
níckej stratégie skutoãne ‰piãkov˘m hráãom,
ale pri získavaní hlasov voliãov je uÏ veºmi
dávno za zenitom.
Pochybnosti iného druhu sa spájajú s hla-
vou ‰tátu – pozitívne oãakávania signalizova-
li, Ïe Ivan Ga‰paroviã sa stane prezidentom
v‰etk˘ch obãanov a keìÏe „uÏ tretíkrát nebu-
de potrebovaÈ podporu Roberta Fica, stane sa
premiérovi partnerom a oveºa slu‰nej‰ou ka-
pitolou v slovensk˘ch encyklopédiách, neÏ
ako je to teraz“. âo znelo krátko po voºbách
e‰te ako sci-fi, je dnes uÏ Ïánrom fantasy.
ëal‰ím meraním síl boli voºby do Európ-
skeho parlamentu. A hoci ani eurovoºby sa ne-
dajú oznaãiÈ za drah˘ prieskum verejnej mien-
ky, lebo úãasÈ v nich b˘va mizerná, fascinu-
júce na nich bolo, ako sa v˘znamní hráãi do-
kázali oznaãiÈ za víÈazov. Najprv si pripo-
meÀme v˘sledky: volieb sa zúãastnilo takmer
dvadsaÈ percent oprávnen˘ch voliãov, Smer-
SD získal päÈ mandátov, SDKÚ-DS, SMK a
KDH po dvoch a SNS a ªS-HZDS po jednom
poslancovi. Toºko fakty, teraz interpretácie:
Smer sa povaÏoval za víÈaza, lebo mal najviac
poslancov a o dvoch viac ako v roku 2004.
Porazená sa necítila ani opozícia, lebo spolu
mala o jedného poslanca viac ako získal Smer,
ãiÏe súboj o smerovanie krajiny nebol tak˘
jednoznaãn˘, ako tomu nasvedãovali dlhodo-
bé prieskumy verejnej mienky. Z hºadiska
zloÏenia europarlamentu nebolo nezaujíma-
vé, Ïe frakcia konzervatívcov získala o jed-
no kreslo viac ako socialisti. Aby sa nemoh-
la cítiÈ víÈazne, bolo treba pripomenúÈ, Ïe v po-
rovnaní s predchádzajúcimi voºbami mala o
dva mandáty menej. Na európskej úrovni
v‰ak patrilo Slovensko k málo krajinám, kde
uspeli socialisti – väã‰ina Európy hlasovala
v prospech pravice, zrejme sa ºavici nepoda-
rilo dostatoãne spojiÈ globálnu krízu s pravi-
cov˘mi stranami. Alebo presvedãiÈ voliãov, Ïe
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
je na jej rie‰enie lep‰ie pripravená ako kon-
zervatívne strany.
ZaujímavosÈou t˘chto volieb bolo, Ïe mla-
dá strana Richarda Sulíka zastala tesne pred
bránami do Európskeho parlamentu a Ïe s pal-
kovcami neodi‰li z KDH aj voliãi.
Tretími voºbami a piatym volebn˘m aktom
(voºby prezidenta a Ïupana sú dvojkolové)
bolo rozhodovanie o predsedoch a poslancoch
samosprávnych krajov, kde sa do veºkej mie-
ry zopakovala situácia s voºbami do Európ-
skeho parlamentu. Mám na mysli nízku úãasÈ
(hoci o ãosi vy‰‰iu ako pri voºbách v roku
2005) a dominantn˘ pocit víÈazstva vo väã-
‰ine zúãastnen˘ch strán. Napriek tomu, Ïe vo
väã‰ine tlaãe prevládli defetistické texty o
Slovensku ãervenom ãi oranÏovom, realita po
Ïupn˘ch voºbách je predsa len trochu fareb-
nej‰ia. Z hºadiska predsedov samosprávnych
krajov je zjavné, Ïe najviac Ïupanov získal
Smer-SD (troch sám, troch spolu s HZDS,
jedného aj s KDH a SDKÚ), bratislavsk˘
post v‰ak stratil, lebo v ba‰te pravice sa pre-
sadil pravicov˘ kandidát Pavol Fre‰o. Situá-
cia s poslancami je dokonca e‰te kompliko-
vanej‰ia – vo dvoch Ïupách má väã‰inu opo-
zícia (Bratislava a Trnava), v jednej (Nitra)
slovenské strany, ktoré sa spojili proti SMK
(hoci väã‰inu v zastupiteºstve majú opoziã-
né strany, v kraji rozhoduje aspoÀ zatiaº et-
nické kritérium), vo dvoch krajoch (Pre‰ov a
Îilina)je situácia viac-menej vyrovnaná a
rozhodne, kam sa priklonia poslanci mal˘ch
strán a nezávislí, tri kraje (Trenãín, Banská
Bystrica a Ko‰ice) jednoznaãne ovláda koa-
lícia.
âísla sú dôleÏité, ale bezv˘znamné nie sú
ani trendy – zdá sa, rozdiel medzi koalíciou
a opozíciou nie je aÏ tak˘ obrovsk˘ ako je roz-
diel medzi Smerom a ostatn˘mi politick˘mi
stranami. V parlamentn˘ch voºbách sa volí
pomern˘m systémom, takÏe aj strany, ktoré
získali v Ïupn˘ch voºbách viac ako päÈ per-
cent a nezískali primeran˘ poãet poslancov,
majú vo voºbách do NR SR väã‰ie ‰ance
uspieÈ. V parlamentn˘ch voºbách pôjde zrej-
me kaÏdá veºká strana samostatne, a tak v˘-
mentu sa nedostali ani jedna národná strana
a ani jeden nástupca SDª, a Ïe Ficov Smer
získal takisto menej percent, ako avizovali
prieskumy verejnej mienky. A tak moÏno po-
vedaÈ, Ïe v ponovembrovom období boli pri
moci strany s paternalistick˘mi sklonmi
(1992 – 1994, 1994 – 1998, 2006 – 2009) pri-
bliÏne rovnak˘ ãas ako strany proreformné
(1990 – 1992, 1998 – 2006).
Inak to nie je ani dnes a pomer síl súãas-
nej koalície a opozície (spolu so Sulíkovou
stranou Sloboda a solidarita a Bugárov˘m
Mostom) je podºa posledn˘ch prieskumov
pribliÏne v spomínanom pomere (podºa Fo-
cusu 50 : 35, v zálohe s piatimi percentami
SaS, podºa MVK 53,6 : 33,5 v zálohe s pia-
timi percentami SaS).
A hoci sa dnes nedá odhadnúÈ, ak˘ vplyv
na nálady slovenskej verejnosti bude maÈ
priebeh ekonomickej krízy, situácia v Maìars-
ku po voºbách, oãakávan˘ rast nezamestna-
nosti a zrejme aj vyostren˘ politick˘ súboj na
viacer˘ch líniách (opozícia vz. koalícia, SMK
vz. Most, SMK vz. SNS, Smer + HZDS vz.
SNS...), zdá sa ako pravdepodobné, Ïe voº-
by vyhrá Smer a bude zostavovaÈ vládu s
dvoma koaliãn˘mi partnermi (v˘nimkou by
sledky SNS a HZDS zo Ïupn˘ch volieb môÏu mohla byÈ dvojkoalícia Smer – SDKÚ, ale
byÈ v júni 2010 úplne opaãné, lebo Meãiaro- toto je seriózne médium). Ktorí z danej po-
va strana stratí efekt spojenectva so Sme- nuky to budú, je otázne, lebo je otázne aj to,
rom. S veºkou politikou ãoraz zjavnej‰ie ko- koºko strán vôbec prekroãí päÈpercentné kvó-
ketujú aj sulíkovci aj bugárovci – a podºa v‰et- rum (ohrozené sú obe maìarské strany, za vo-
kého, keì budú za tieto strany kandidovaÈ aj dou nie je ani Meãiarovi HZDS a ‰ance na
ich lídri (Bugár, Gál, Sulík), môÏeme sa do- úspech má aj Sulíkova SaS). Tento predpok-
ÏiÈ roz‰írenia poãtu parlamentn˘ch strán na lad v‰ak vracia do hry uvaÏovanie, Ïe ak
sedem aÏ osem. âo, samozrejme, bude maÈ bude chcieÈ vládnuÈ Ficov Smer, bude musieÈ
veºk˘ vplyv na povolebné rokovania a na zobraÈ na milosÈ Jána Slotu, ak bude chcieÈ
zostavenie budúcej koalície, lebo tak˘to po- vládnuÈ Dzurindova SDKÚ-DS, bude mu-
ãet parlamentn˘ch subjektov zvy‰uje poãet sieÈ posprataÈ v‰etk˘ch a akceptovaÈ Meãia-
reálnych kombinácií. VylúãiÈ sa zrejme dá iba rovo HZDS-ªS.
koalícia, kde bude SNS a ktorákoºvek maìars- Asi si treba zaãaÈ zvykaÈ. E‰te stále sme ne-
ká strana, ostatné alternatívy sú moÏné. Do- vyãerpali limity nemoÏného.
konca aj opakovanie súãasnej koalície, hoci
to po napätiach vnútri súãasného zoskupenia Róbert Kotian
môÏe vyzeraÈ nepravdepodobne. Je jasné, Ïe
viacero ‰kandálov spojen˘ch s nominantmi
Slotovej strany limituje ochotu Smeru a jeho
predsedu pokraãovaÈ vo vládnutí s národ-
niarmi, Ïe tejto alternatíve neÏiãia ani posto-
je európskych socialistov, ktorí sa netaja v˘-
hradami voãi takejto koalícii a Ïe zrejme aj
Robert Fico by bol rad‰ej, keby sa takejto
kombinácii mohol vyhnúÈ, ak v‰ak bude stáÈ
pred dilemou, ãi byÈ vo vláde s SNS alebo v
opozícii, nebude váhaÈ ani minútu.
Dlhodobé prieskumy verejnej mienky v‰ak
naznaãujú, Ïe pomer „proreformn˘ch“ a „pro-
tireformn˘ch“ politick˘ch strán je pribliÏne
40 : 60. Ak sa teda v minulosti viackrát sta-
lo, Ïe uspeli proreformné strany a posunuli
slovenskú spoloãnosÈ skokom, mali na to
vplyv dôleÏité, ale z programového hºadiska
sekundárne faktory. Voºby v roku 1990 boli
do veºkej miery protikomunistick˘m plebis-
citom a bizarnosÈ tomuto aktu dodal fakt, Ïe
na úspechu reformistov z VPN sa v˘razne po-
dieºali populárne tváre exkomunistov na ich
kandidátke (âiã, Meãiar).
V roku 1998 uspeli proreformné strany
preto, lebo pre Weissovu SDª bolo neprija-
teºné, aby sa nepripojila do antimeãiarovské-
ho bloku a preváÏila tak misky váh na stra-
nu SDK a SMK. V roku 2002 mimoriadne po-
mohlo neºavicov˘m stranám, Ïe do parla-
71
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

OD 1. DO 30. NOVEMBRA 2009 Zdalo by sa, Ïe predaj „teplého vzduchu“ nemôÏe byÈ dôvodom jednej
1. novembra – Podºa ministra financií je
z najväã‰ích káuz súãasného volebného obdobia. Ak v‰ak môÏete
vládny návrh rozpoãtu zodpovedn˘, konsoli- tonu luftu predaÈ za päÈ ãi ‰esÈ eur za tonu, prípadne za desaÈ ãi
duje verejné financie ambicióznej‰ie neÏ si to
vyÏadujú na‰e záväzky v Európskej únii (EÚ) trinásÈ, ako to bolo zvykom v in˘ch susedn˘ch krajinách, máte
a umoÏÀuje napæÀanie vládnych politick˘ch pri- zarobené na malér. A potom sú odvolaní traja ministri Ïivotného
orít v blízkej aj vzdialenej budúcnosti. Najsil-
nej‰ia opoziãná strana SDKÚ-DS ho naopak prostredia a Slovenskej národnej strane je odÀat˘ cel˘ rezort. A viac
oznaãuje za zlú správu pre obãanov SR, preto-
Ïe na jednej strane v˘razne zvy‰uje zadlÏova-
ako pol roka po tom, ako sa prevalil cel˘ ‰kandál, sa kauze venuje aj
nie Slovenska a pokraãuje v neefektívnom vy- poslaneck˘ zbor.
nakladaní verejn˘ch zdrojov, zároveÀ v‰ak ne-

vytvára Ïiadne predpoklady, aby sa na Slovens-
ku obnovil zdrav˘ ekonomick˘ rast a vytvárali
nové pracovné miesta. Vládny návrh rozpoãtu
poãíta v budúcom roku s hotovostn˘m schod-
kom na úrovni 3,75 miliardy eur (112,97 miliar-
dy Sk) pri oãakávan˘ch príjmoch ‰tátu 12,53 mi-
liardy eur (377,48 miliardy Sk) a v˘davkoch
16,28 miliardy eur (490,45 miliardy Sk). Pod-
ºa ministerstva financií má prispieÈ k zníÏeniu
deficitu verejn˘ch financií v budúcom roku na
5,5 % z tohtoroãn˘ch 6,3 % hrubého domáce-
ho produktu (HDP).
2. novembra – Petíciou proti ÈaÏbe uránu sa
bude zaoberaÈ Národná rada (NR) SR. „Preto-
Ïe preverovanie podpisov v NR SR potvrdilo,
Ïe petiãnú akciu podporilo vy‰e 100 000 obãa-
nov SR, bude jej prerokovanie zaradené do pro-
gramu v˘borov a decembrovej schôdze parla-
mentu,“ informovala TASR hovorkyÀa Green-
peace Slovensko Lucia Szabová. Petíciu s vy‰e
100 000 podpismi predloÏili environmentálne
organizácie Greenpeace, Priatelia Zeme – SPZ,
obãianske zdruÏenia Sozna a Breãtan v sep-
tembri. „Petícia proti plánovanej ÈaÏbe uránu je
najväã‰ou environmentálne orientovanou pe-
tiãnou akciou v histórii Slovenska,“ kon‰tatoval
riaditeº Greenpeace Juraj Rizman. Pozname-
nal, Ïe ide tieÏ o prv˘ úspe‰n˘ prípad, keì sa slo-
vensk˘m environmentálnym organizáciám po-
darilo pomocou petiãnej akcie presadiÈ tému
t˘kajúcu sa ochrany Ïivotného prostredia na ro-
kovanie parlamentu.
3. novembra – Dne‰n˘ podpis Lisabonskej
zmluvy ãesk˘m prezidentom Václavom Klau-
som vníma slovensk˘ minister zahraniãn˘ch
vecí Miroslav Lajãák ako odstránenie poslednej
formálnej prekáÏky, ktorá bráni ukonãeniu ra-
tifikaãného procesu Lisabonskej zmluvy. „My-
slím si, Ïe nám to naozaj umoÏní koneãne sa sú-
strediÈ na otázky, ktoré sú pred nami. Na vybu-
dovanie nov˘ch in‰titúcií, novej Komisie a hlav-
ne na to, aby EÚ mala viac energie a pôsobiÈ ako
globálny hráã a venovaÈ sa veciam okolo seba,“
reagoval dnes ‰éf slovenskej diplomacie v Ban-
skej Bystrici, v ktorej rokoval so svojím maìar-
sk˘m rezortn˘m kolegom.
4. novembra – V ‰tátnom rozpoãte, o ktorom
majú poslanci hlasovaÈ e‰te dnes dopoludnia,
dôjde pravdepodobne len k miernym úpravám
v podobe presunov medzi jednotliv˘mi kapito-
lami. Vypl˘va to z pozmeÀujúcich návrhov, kto-
ré poãas rokovania o rozpoãte predloÏili ãleno-
via snemovne. Nádej na schválenie majú pritom
len koaliãné návrhy, na ktor˘ch sa pred ãasom
dohodli aj lídri koaliãn˘ch strán. Rozpoãet Slo-
venskej akadémie vied (SAV) by sa mal takto
zv˘‰iÈ o 10 miliónov eur (301 miliónov Sk), a
to presunom z kapitoly V‰eobecná pokladniã-
ná správa. Na základe návrhu Rafaela Rafaja
(SNS) má presunom v rámci kapitoly Minister-
stva kultúry (MK) SR Matica slovenská získaÈ
Zmluva
s Interblue Group
je nev˘hodná pre ‰tát
– uÏ vedia v‰etci
I. âO OBSAHOVALA SPRÁVA
O PREDAJI EMISIÍ (ZÁVER)
Podºa súãasnej právnej úpravy je obchodo-
vanie s jednotkami AAU (Assigned Amount
Units – priznané jednotky podºa Kjótskeho
protokolu) plne v kompetencii Ministerstva
Ïivotného prostredia Slovenskej republiky, kto-
ré môÏe prebytoãné jednotky predaÈ priamo,
sprostredkovane alebo na draÏbe kvót. Pro-
blémom je, Ïe ide o ‰pecifick˘ druh obchodo-
vania, ktor˘ prebieha v inom ako obvyklom re-
Ïime a je odborne veºmi nároãn˘. V tomto
kontexte nebol proces v˘beru zmluvnej strany,
rokovaní s potenciálnymi partnermi a so spo-
loãnosÈou Interblue Group, Llc. profesionálne
zvládnut˘, ão mohlo po‰kodiÈ medzinárodn˘
kredit Slovenskej republiky v tejto oblasti.
Koneãn˘ zmluvn˘ vzÈah so spoloãnosÈou
INTERBLUE GROUP, Llc. zodpovedá pria-
memu predaju. Argumenty o ãasovo obme-
dzenej ponuke v prípade transakcií tohto typu
nemajú opodstatnenie. V prípade rámcovej
zmluvy o predaji kvót skleníkov˘ch plynov na
dlh‰ie ãasové obdobie (do konca roku 2012)
nemá opodstatnenie ani dojednanie pevne sta-
novenej kúpnej ceny, nakoºko ide o druh ma-
jetkového práva s vysokou cenovou volatilitou.
V tejto súvislosti treba kon‰tatovaÈ, Ïe na pre-
daj prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót Slovenskej re-
publiky v nasledujúcich rokoch zmluva nepo-
skytuje dostatoãné garancie pre ‰tát ako predá-
vajúceho, keìÏe z hºadiska rozsahu vzájomn˘ch
práv a povinností zmluvn˘ch strán je zmluva
nevyváÏená a je jednostranne v˘hodná v pro-
spech strany kupujúceho. Vo vzÈahu k zaplate-
niu kúpnej ceny predávajúcemu v prípade rea-
lizácie budúcich obchodov zmluva neobsahu-
je Ïiadne ustanovenia o zabezpeãení záväzku
kupujúceho, a teda neposkytuje garanciu zapla-
tenia kúpnej ceny zo strany kupujúceho v bu-
dúcnosti. Z uvedeného pre Slovenskú republi-
ku, s ohºadom na v‰eobecné zásady naklada-
nia s majetkom ‰tátu (hospodárnosÈ, úãelnosÈ,
efektívnosÈ a transparentnosÈ) vypl˘va, Ïe pre-
daj prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót v rokoch 2009
aÏ 2012 je potrebné uskutoãniÈ na novom
zmluvnom základe, resp. za odli‰n˘ch obchod-
n˘ch podmienok. Tieto by mali poskytnúÈ
obom zmluvn˘m stranám vyváÏen˘ rozsah ich
vzájomn˘ch práv a povinností a dostatoãné
garancie hospodárneho a efektívneho predaja
pre Slovenskú republiku.
Riziko, Ïe na konci prvého záväzného obdo-
bia bude nadbytok AAU, je reálne (súvisí naj-
mä s t˘m, Ïe USA neratifikovali Kjótsky pro-
tokol), rovnako reálny je predpoklad, Ïe cena
AAU sa môÏe postupne zniÏovaÈ. Z uvedené-
ho dôvodu je prioritou ministerstva získanie
imidÏu dôveryhodného a spoºahlivého partne-
ra na trhu obchodovania s voºn˘mi AAU jed-
notkami a zapojenie sa do obchodovania s emi-
siami podºa ãlánku 17 protokolu. Slovenská
republika mala zásluhou platného legislatív-
neho rámca vytvorené aj veºmi dobré podmien-
ky na r˘chly ‰tart a zapojenie sa do procesu ro-
kovaní o predaji voºn˘ch jednotiek AAU.
V prípade, Ïe sa nadbytok AAU nepodarí od-
predaÈ v prvom záväznom období, moÏn˘m rie-
‰ením bude v prípade úspe‰nej medzinárodnej
dohody v Kodani prenos nevyuÏit˘ch jednotiek
AAU do nasledujúceho obdobia (ãlánok 3.13
protokolu). Ten môÏe SR pouÏiÈ na plnenie
prísnej‰ích redukãn˘ch cieºov po roku 2012.
II. âO ZAZNELO NA SCHÔDZI
Jozef Medveì, minister Ïivotného prostre-
dia SR
Správa o plánovan˘ch a realizovan˘ch pre-
dajoch emisií, spôsobe v˘beru kupca a proce-
se uzatvárania zmluvy sa predkladá na rokova-
nie Národnej rady na základe uznesenia ã.
1552 z 25. júna tohto roku a uznesenia 1568 z
8. septembra tohto roka. Správa vo svojej
úvodnej ãasti obsahuje prehºad a struãnú cha-
rakteristiku medzinárodnoprávnych dokumen-
tov, vrátane európskej a slovenskej legislatívy,
ktoré upravujú problematiku zniÏovania emi-
sií skleníkov˘ch plynov a obchodovania s
emisn˘mi kvótami.

72
P A R L A M E N T N ¯
Predaj prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót Slo-
venskej republiky uskutoãnilo ministerstvo Ïi-
votného prostredia podºa zákon ã. 572/2004 Z.
z. o obchodovaní s emisn˘mi kvótami a o zme-
ne a doplnení niektor˘ch zákonov v znení ne-
skor‰ích predpisov, ktor˘m bola do právneho
poriadku Slovenskej republiky transponovaná
smernica Európskeho parlamentu a Rady ã.
2003/87-ES o vytvorení schémy obchodovania
s emisn˘mi kvótami skleníkov˘ch plynov.
Správa popisuje priebeh rokovaní a aktivít mi-
nisterstva Ïivotného prostredia v súvislosti s
predajom prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót typu
AAU vrátane chronologického prehºadu ro-
kovaní zástupcov ministerstva s potenciálny-
mi kupujúcimi v roku 2007 a 2008. Minister-
stvo Ïivotného prostredia v procese prípravy a
realizácie predaja prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót
vyhodnocovalo ponuky spolu ‰iestich spoloã-
ností, ktoré mali záujem na odkúpení voºn˘ch
AAU jednotiek na základe nasledujúcich kri-
térií: celkové mnoÏstvo jednotiek AAU, o kto-
ré má daná spoloãnosÈ záujem, cena za jednu
tonu AAU, podmienky a spôsob realizácie
úhrady kúpnej ceny, iné dodatoãné podmien-
ky záujemcu ne‰pecifikované. Na základe sta-
noven˘ch kritérií ministerstva pre v˘ber kupu-
júceho ministerstvo ìalej rokovalo o moÏnos-
tiach odpredaja prebytoãn˘ch emisn˘ch kvót
AAU v ãasovom horizonte november 2007 aÏ
júl 2008 spolu so ‰tyrmi obchodn˘mi spoloã-
nosÈami tak, ako vypl˘va z prehºadu uskutoã-
nen˘ch rokovaní uvádzan˘ch v správe. Poãnúc
mesiacom júl 2008 uÏ ministerstvo rokovalo
v˘hradne s americkou spoloãnosÈou Interblue
Group, ktorej ponuku vyhodnotilo ako najv˘-
hodnej‰iu. Uvedená spoloãnosÈ bola pre zahra-
niãn˘ch odborníkov na trhu s emisiami ne-
známou spoloãnosÈou.
VáÏené panie poslankyne, váÏení páni po-
slanci, pred uzatvorením samotnej zmluvy o
predaji emisn˘ch kvót ministerstvo Ïivotného
prostredia informovalo vládu Slovenskej repu-
bliky na rokovaniach vlády 8. a 15. októbra
2008 o tom, Ïe v rokovaniach so záujemcami
dosiahlo upustenie od poÏiadaviek na kontro-
lu financií a participovaní na jednotliv˘ch pro-
jektoch len u spoloãnosti Interblue Group a Ïe
spoloãnosÈ Interblue Group ponúkla sumu 6
euro 5 centov za jednu tonu ekvivalentu oxi-
du uhliãitého. Ministerstvo v informácii ìalej
uviedlo, Ïe v roku 2008 má k dispozícii celko-
v˘ limit v objeme 16,5 milióna ton voºn˘ch jed-
notiek, ktoré nie je moÏné preniesÈ do nasledu-
júcich období, pretoÏe ich, pri ich nevyuÏití tie-
to prepadnú. Uvedené informácie poskytnuté
vládou boli zo strany ministerstva neúplné,
nepresné a informácie o ãasovo obmedzenej
platnosti jednotiek A a U zavádzajúce.
Uvedené náleÏitosti plánovaného obchodné-
ho vzÈahu tak, ako ich ministerstvo prezentova-
lo na rokovaniach vlády, v koneãnom dôsledku
nezodpovedali zmluvnému vzÈahu medzi Slo-
venskou republikou zastúpenou ministerstvom
Ïivotného prostredia ako predávajúcim a spoloã-
nosÈou Interblue Group ako kupujúcim podºa
uzatvorenej zmluvy o predaji kvót skleníko-
v˘ch plynov z 13. novembra 2008, keìÏe minis-
terstvo uÏ ìalej neinformovalo vládu o ãasovej
viazanosti ponuky Interblue a ani o nov˘ch po-
Ïiadavkách spoloãnosti Interblue Group, ktor˘ch
akceptáciou zo strany ministerstva do‰lo k zme-
ne podstatn˘ch obchodn˘ch náleÏitostí zmluvy
o predaji kvót skleníkov˘ch plynov.
D E N N Í K
Podºa uvedenej zmluvy sa ministerstvo za-
viazalo predaÈ spoloãnosti Interblue Group 50
miliónov jednotiek za kúpnu cenu 5 euro 5 cen-
tov v priebehu rokov 2008 aÏ 2012. Zmluva o
predaji kvót skleníkov˘ch plynov z 13. no-
vembra bola zmenená a doplnená dvoma do-
datkami z 2. decembra 2008 a 6. februára 2009.
Prv˘ z dodatkov v sume upravil zv˘‰enie kúp-
nej ceny na 6 euro 5 centov za zrealizovan˘ ob-
chod prevodu 15 miliónov ton AAU v roku
2008, ktoré podmienil pouÏitím kúpnej ceny na
projekty takzvanej zelenej investiãnej schémy
GIS projekty, druh˘ dodatok o zmluve násled-
ne podrobne ‰pecifikoval tieto projekty.
Správa obsahuje i prehºad v‰etk˘ch zreali-
zovan˘ch transakcií s jednotkami AAU pro-
stredníctvom národného registra emisn˘ch kvót
Slovenskej republiky. V roku 2008 bolo v Slo-
venskej republike zobchodovan˘ch celkovo
15 miliónov 150-tisíc ton jednotiek AAU, z
toho 15 miliónov ton bolo transferovan˘ch
spoloãnosti Interblue Group a 150-tisíc ton ja-
ponskej spoloãnosti Sumitomo Corporation
na základe zmluvy uzatvorenej v roku 2003
medzi Sumitomo Corporation ako kupujúcim
a spoloãnosÈou Evolution Markets ako predá-
vajúcim.
VáÏené panie poslankyne, váÏení páni po-
slanci, z anal˘zy postupu ministerstva Ïivotné-
ho prostredia pri v˘bere zmluvného partnera z
v˘sledkov rokovaní s potenciálnymi kupujúci-
mi, ako aj z koneãného zmluvného vzÈahu so
spoloãnosÈou Interblue Group vypl˘va, Ïe pro-
ces obchodovania s emisn˘mi kvótami nebol
zo strany ministerstva profesionálne zvládnu-
t˘, ão mohlo po‰kodiÈ medzinárodn˘ kredit
Slovenska v tejto oblasti. Zmluva neposkytu-
je dostatoãné garancie pre ‰tát ako predávajú-
ceho, keìÏe z hºadiska rozsahu vzájomn˘ch
práv a povinností zmluvn˘ch strán je zmluva
nevyváÏená a je jednostranne v˘hodná v pro-
spech strany kupujúceho.
Stanovenie pevnej kúpnej ceny pre jednot-
ky AAU v zmluve uzatvorenej na dlhé ãasové
obdobie do konca roku 2012 nemá s poukazom
na v‰eobecné zásady nakladania s majetkom
‰tátu, ktor˘mi sú hospodárnosÈ, úãelnosÈ, efek-
tívnosÈ a transparentnosÈ opodstatnenie. Priori-
tou ministerstva v súãasnosti je právne dorie-
‰iÈ ukonãenie zmluvného vzÈahu s Interblue
Group a získaÈ imidÏ dôveryhodného a spoºa-
hlivého partnera na trhu obchodovania s voº-
n˘mi jednotkami AAU.
Pavol Fre‰o (SDKÚ-DS)
Doãkali sme sa správy, ktorú sme tu prv˘-
krát, jej znenie vlastne, alebo jej zadanie zada-
li koncom júna. Trvalo to uÏ skoro ‰esÈ mesia-
cov, k˘m sa správa dostala na rokovanie par-
lamentu.
Úpln˘ záver a útlu korunku nasadili, nasa-
dilo ministerstvo t˘m, Ïe ani druhé uznesenie,
ktoré ju zaväzovalo dodaÈ správu do 8. októb-
ra, nebolo schopné ministerstvo dodrÏaÈ.
V tomto zmysle musím kon‰tatovaÈ, Ïe to,
ão sme mali, na‰e podozrenia od zaãiatku na
tomto ministerstve, myslím t˘m od marca, ap-
ríla, Ïe jednoducho nie je pod kontrolou par-
lamentu tak ako má byÈ. Jednoducho sa napæÀa
a stále tento stav trvá. Úplne na úvod sa chcem
op˘taÈ pána ministra, zaãnem rovno v strede.
Prisºúbil na v˘bore, Ïe nám dá kore‰ponden-
ciu s firmou Interblue group.
Pán minister, musím vám povedaÈ, Ïe ste
700 000 eur (21 miliónov Sk). TreÈou predpo-
kladanou zmenou je zv˘‰enie prostriedkov Úra-
du priemyselného vlastníctva o 295 000 eur
(9 miliónov Sk).
4. novembra – Najsilnej‰ia opoziãná strana
SDKÚ-DS je podºa slov jej podpredsedu Ivana
Miklo‰a pripravená ponúknuÈ alternatívu úspe‰-
ného fungovania Slovenska, ktorú krajina potre-
buje. Vyhlásil to na dne‰nej tlaãovej konferen-
cii, kde predstavitelia SDKÚ-DS reagovali na
schválen˘ rozpoãet pre rok 2010. Ten dnes v plé-
ne parlamentu 83 hlasmi odobrili v˘luãne koa-
liãní poslanci. Podºa lídra strany Mikulá‰a Dzu-
rindu chce SDKÚ-DS nevyhnutnú obnovu SR
zaloÏiÈ na vytváraní podmienok pre vznik no-
v˘ch pracovn˘ch miest, podpore strednej vrstvy,
rodín s nezaopatren˘mi deÈmi a na tvrdom po-
tieraní korupcie, klientelizmu, plytvania verej-
n˘mi zdrojmi a nastolení poriadku a spravodli-
vosti. Expremiér je totiÏ presvedãen˘, Ïe v sú-
ãasnosti sme svedkami morálneho a hmotného
niãenia Slovenska a po tomto období devastá-
cie budeme potrebovaÈ v˘raznú zmenu.
4. novembra – Ostrá diskusia medzi opoziã-
n˘mi a koaliãn˘mi poslancami Národnej rady
(NR) SR sa rozprúdila na záver deviateho roko-
vacieho dÀa 42. schôdze parlamentu. Dôvodom
je vládny návrh zákona o strategick˘ch podni-
koch z dielne ministerstva hospodárstva, ktor˘
ãlenovia zákonodarného zboru prerokúvajú v
zr˘chlenom reÏime a zatiaº sa dostal do druhé-
ho ãítania. Ak by právna norma pre‰la v navrho-
vanej podobe, vláda bude môcÈ v prípade, ak sa
strategick˘ podnik dostane do problémov a hro-
zí jeho r˘chla likvidácia, zasiahnuÈ a uplatniÈ si
predkupné právo na jeho kúpu za znalcom sta-
novenú cenu, s cieºom zabezpeãiÈ jeho stabili-
záciu a následne ho ponúknuÈ na odpredaj beÏ-
nému investorovi. Za strategick˘ môÏe byÈ pri-
tom podºa návrhu vyhlásen˘ podnik, ktor˘ má
vplyv na inú priemyselnú produkciu na Slo-
vensku alebo podniká v oblasti energií, sieÈo-
v˘ch odvetví, vodárenstva, ãistiarní, resp. má
viac ako 500 zamestnancov, prípadne má v˘raz-
n˘ sociálny vplyv na svoj región.
5. novembra – Poslanci uÏ dnes rokujú o
úplne inom zákone o strategick˘ch podnikoch,
ak˘ pôvodne do parlamentu predloÏila vláda,
upozornil dnes v úvode 10. rokovacieho dÀa ak-
tuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR pod-
predseda opoziãného KDH Daniel Lip‰ic. K
zmenám v zákone, ktoré uÏ v stredu avizoval mi-
nister hospodárstva ªubomír Jahnátek aj pred-
seda ªS-HZDS Vladimír Meãiar, do‰lo poãas
rokovania v˘borov. „Návrh zákona, ktor˘ nám
bol predloÏen˘, má asi 1,5 strany a sedem pa-
ragrafov. Spoloãná správa, ktorá nám bola pred-
loÏená dnes ráno, má 19 bodov, novelizuje ìal-
‰ie zákony a má asi 11 strán,“ upozornil Lip‰ic
v rozprave k návrhu zákona o strategick˘ch
podnikov, o ktorom parlament rokuje v zr˘-
chlenom reÏime od stredy. V pozmenenej podo-
be tak ide podºa opoziãného poslanca v podsta-
te len o nepriamu novelu konkurzného zákona,
ktorá ale bude v praxi spôsobovaÈ viaceré pro-
blémy.
5. novembra – PoslankyÀa Zdenka Kramplo-
vá podpísala záväzok, Ïe sa v prípade odchodu
z ªS-HZDS vzdá mandátu. „Uvidíme, ãi ho
dodrÏí,“ reagoval 4. novembra predseda ªS-
HZDS Vladimír Meãiar na novinársku otázku,
ãi Kramplová ostáva ãlenkou poslaneckého klu-
bu ªS-HZDS.
5. novembra – Netradiãne pravidelnou
73
P A R L A M E N T N ¯
‰tvrtkovou Hodinou otázok na ãlenov vlády sa
vyãerpal program 42. schôdze Národnej rady
(NR) SR, ktorej dominoval zákon roka – vlád-
ny návrh ‰tátneho rozpoãtu na budúci rok. Naj-
bliωie poslanci zasadnú do svojich lavíc aÏ 1.
decembra, priãom predseda parlamentu Pavol
Pa‰ka poslednú schôdzu v tomto roku predbeÏ-
ne naplánoval na tri t˘Ïdne.
6. novembra – GaráÏová firma Interblue
Group, ktorej SR predala 15 miliónov ton emi-
sií za cenu 5,05 eura (152 Sk) za tonu odmieta
ìalej priamo rokovaÈ s ministerstvom Ïivotné-
ho prostredia (MÎP). Na dne‰nej tlaãovej kon-
ferencii to uviedol podpredseda SDKÚ-DS Ivan
Miklo‰ s t˘m, Ïe firma tak bude robiÈ iba pro-
stredníctvom sprostredkovateºa. V tejto súvislos-
ti vyzvala najsilnej‰ia opoziãná strana premié-
ra Roberta Fica, aby sa do veci osobne zapojil
a dohodol zru‰enie zmluvy s Interblue Group.
6. novembra – Firma Interblue Group nedos-
tala, ani nedostane Ïiadne ìal‰ie emisie. Pre
TASR to ako reakciu na dne‰nú tlaãovú konfe-
renciu SDKÚ-DS uviedla hovorkyÀa predsedu
vlády Silvia Glendová. „Premiér Robert Fico o
tom rozhodol uÏ dávno a nezmení to ani opako-
vanie lÏí a útoky zúfalej opozície, ktorá o tejto
kauze neustále klame,“ dodala.
10. novembra – Nezávisl˘ poslanec Národ-
nej rady (NR) SR a podpredseda strany Most-
Híd Gábor Gál dnes predloÏil do parlamentu no-
velu, ktorá sprísni ústavn˘ zákon o konflikte zá-
ujmov. Informoval o tom na tlaãovej konferen-
cii v Bratislave. Zákon o ochrane verejného zá-
ujmu pri v˘kone funkcií verejn˘ch funkcioná-
rov (zákon o konflikte záujmov) má zabrániÈ
tomu, aby verejní funkcionári zneuÏívali svoje
postavenie na podporu svojich alebo sebe blíz-
kych podnikateºsk˘ch subjektov. SúãasÈou zá-
kona je povinnosÈ verejn˘ch funkcionárov po-
dávaÈ kaÏd˘ rok majetkové priznania.
12. novembra – Poslancom Národnej rady
(NR) SR, prezidentovi SR a ãlenom vlády sa ani
v roku 2010 nebudú valorizovaÈ platy. Vypl˘va
to z novely zákona o dani z príjmov, ktorú dnes
podpísal prezident SR Ivan Ga‰paroviã. Úpra-
vu do zákona presadila v parlamente prostred-
níctvom pozmeÀovacieho návrhu poslankyÀa za
Smer-SD Jana La‰‰áková, priãom ju podporili
koaliãní aj opoziãní zákonodarcovia. Platy po-
slancov a in˘ch ústavn˘ch ãiniteºov boli zmra-
zené aj v tomto roku, ão malo rozpoãtu priniesÈ
úsporu v sume asi 12 miliónov Sk (398 327 eur).
12. novembra – Poslanec NR SR Peter Ga-
bura dnes uspel na Krajskom súde v Bratislave
v spore na ochranu osobnosti so svojím parla-
mentn˘m kolegom Sergejom Chelemendikom.
Súd uznal, Ïe Chelemendik v˘rokmi vo svojej
knihe zasiahol do Gaburov˘ch práv a zaviazal
ho, aby Gaburovi do 15 dní zaplatil 9 958 eur
(300 000 Sk) ako náhradu nemajetkovej ujmy.
Odvolací súd dnes zmenil rozsudok súdu prvé-
ho stupÀa, podºa ktorého mal Chelemendik Ga-
burovi zaplatiÈ aÏ 33 194 eur (1 milión Sk).
Predseda senátu to zdôvodnil t˘m, Ïe sporné v˘-
roky boli publikované v knihe, z ktorej sa pre-
dalo pribliÏne 2000 v˘tlaãkov. „Asi by bola si-
tuácia iná, ak by boli ‰írené v celoslovenskej te-
levízii,“ struãne dôvodil sudca.
12. novembra – Justícia by sa mala viac
otvoriÈ a rozhodnutia súdov by mali byÈ sprístup-
nené na internete, aby sa k nim mohla dostaÈ ‰i-
roká verejnosÈ, vyhlásila dnes na tlaãovej kon-
ferencii poslankyÀa Národnej rady SR Lucia Îit-
Àanská (SDKÚ-DS). Tá preto v tejto veci v pia-
74
D E N N Í K
nám dali tie isté veci, ktoré sme mali na posla-
neckom prieskume a pritom vieme, Ïe sú moÏ-
no ìal‰í jeden, dva listy k dispozícii. In˘mi slo-
vami, nedodrÏali ste, ão ste sºúbili. A ak to mô-
Ïete e‰te teraz napraviÈ, povedaÈ pracovníkom,
nech nám teraz tu na stôl rozdajú tu kore‰pon-
denciu, budem veºmi, veºmi rád. Lebo jedno-
ducho, takto to nejde. Takto to nejde. Vy ste to
prisºúbili. My sme dostali e-mail. V tom e-mai-
li jednoducho ch˘ba fax od pani Loetken, Ïe
nezaplatí, nezaplatí ìal‰ích pätnásÈ miliónov eur
a ìal‰ie moÏno doklady. Chcem vás na to na-
ozaj upozorniÈ. My tuto svoju prácu berieme
váÏne a treba naozaj váÏne braÈ aj parlament a
jeho kontrolnú funkciu.
K samotnej správe by som sa rád vyjadril,
nakoºko práve z t˘chto dôvodov, ktoré som te-
raz vymenoval, vãera som navrhol spolu s
opoziãn˘mi poslancami, aby sme i‰li robiÈ ìal-
‰í poslaneck˘ prieskum.
Jednoducho to podozrenie, Ïe pán minister
nemá v rukách v rukách to ministerstvo, trvá.
Chceli sme mu pomôcÈ t˘m, Ïe pôjdeme na po-
slaneck˘ prieskum. Koaliãní kolegovia to za-
mietli, povaÏujem to za chybu, a povaÏujem to
aj zároveÀ aj za prevzatie politickej zodpo-
vednosti zo strany koaliãn˘ch strán za to, ão sa
s touto zmluvou nielen udialo, ale ão sa e‰te
udeje.
K samotnej správe, keìÏe sme ju uÏ dosta-
li, by som povedal pár slov. Aj pán minister vo
svojom úvodnom vystúpení, a to musím uznaÈ,
skon‰tatoval to ão hovoríme od marca, apríla
prakticky na kaÏdej tlaãovej konferencii. A to
je to, Ïe táto zmluva je jednostranne v˘hodná
pre kupujúceho a je nev˘hodná pre Slovensko.
Dokonca skon‰tatoval aj to, ão sme hovori-
li na prv˘ch tlaãov˘ch konferenciách, Ïe je
rozdiel medzi t˘m, ão chválila vláda a je roz-
diel medzi t˘m, ão je skutoãne v zmluve. Trva-
lo to tri‰tvrte roka, neÏ táto vláda dokázala
túto svoju chybu priznaÈ.
Ja som pôvodne rozm˘‰ºal, Ïe sem prinesiem
v‰etky tie dôkazy, alebo respektíve v‰etky tie
volania po dôkazoch, ktoré pán premiér sa ich
dovolával, Ïe aby sme dokázali, Ïe kto predá-
val drah‰ie, aby sme dokázali, Ïe sa dalo pre-
daÈ lep‰ie, kde vyz˘val opozíciu, vyz˘val mé-
diá, v‰etky tie silné reãi.
MôÏete si ich nájsÈ v ktoromkoºvek proste
zázname, alebo v niektorom z mojich blogov,
ale chcem upriamiÈ pozornosÈ na jednu váÏnej-
‰iu záleÏitosÈ. A tá váÏnej‰ia záleÏitosÈ je, Ïe je
10. decembra. My sme nedostali doplatok pät-
násÈ miliónov eur a hrozí nám reálne, Ïe si fir-
ma Interblue Group od nás vyÏiada ìal‰ie emi-
sie za sumu päÈ eur päÈ centov za to.
To je reálna hrozba, ktorej táto vláda nedo-
kázala ãeliÈ. To je reálna hrozba, o ktorej ne-
nájdete ani pol slova, ako ju rie‰iÈ v tejto sprá-
ve. A pritom podot˘kam, Ïe nielen o realizo-
van˘ch, ale aj plánovan˘ch predajoch mala
táto správa pojednávaÈ.
In˘mi slovami, pokiaº naozaj toto minister-
stvo bude nekonaÈ tak ako doteraz, tak sa do-
staneme do situácie, kedy ìal‰ích osem milió-
nov ton jednoducho nedostaneme zaplatené
tak, ako sa patrí. To znamená, Ïe utrpíme ìal-
‰iu stratu.
Ja si myslím, Ïe v tomto je kºúãová otázka
toho, o ãom sa dnes bavíme. Toto je kºúãová
otázka toho, o ãom sa dnes bavíme, lebo máme
zmluvu, ktorá je nev˘hodná, máme za sebou
nejaké predaje, ktoré uÏ táto vláda ani nenaz-
naãila, Ïe by bola ochotná daÈ do poriadku. Do-
konca máme partnera, ktor˘ nám nedal dopla-
tok, a tvárime sa, Ïe s t˘mto partnerom ideme
ìalej vyjednávaÈ.
My keì sme si vyp˘tali, preto som hneì za-
ãal s t˘m, a pán minister znova to pripomeniem,
tú kore‰pondenciu a komunikáciu s Interblue
grup pre poslancov. Sºúbili ste to na v˘bore.
Nemáme to. In˘mi slovami, ja vám poviem,
ako to je po t˘ch poslaneck˘ch prieskumoch,
ktoré som ja videl. To, ão som videl, bolo, Ïe
tá kore‰pondencia je zhruba na úrovni pár e-
mailov a v zásade ani Ïiadneho nezrealizova-
ného stretnutia.
O tomto som chcel rozprávaÈ na poslanec-
kom prieskume. A o tomto si myslím, pán mi-
nister, Ïe by ste mali informovaÈ aj Národnú
radu, lebo naozaj hrozí, Ïe nielenÏe nedostane-
me zaplatené, ale hrozí, Ïe ten kontrakt bude
ìalej, ìalej trvaÈ. A Ïe v súvislosti s t˘mto kon-
traktom znova budeme za polovicu predávaÈ
my Slováci za polovicu oproti âechom. Za
menej ako polovicu oproti Maìarom. A to uÏ
nehovorím o ìal‰ích a ìal‰ích prípadoch.
Veºmi, veºmi mi na tom prekáÏa, Ïe napriek
tomu, Ïe aj opozícia ponúkla súãinnosÈ, aby
sme tu tento problém vyrie‰ili. Aj opozícia
bola aktívna, aby sa táto ‰kandalózna zmluva
zmenila.
Boli sme ochotní naozaj sériu poslaneck˘ch
prieskumov urobiÈ. Boli sme ochotní vyvinúÈ
aj tlak. Tak jednoducho toto vláda nevyuÏila.
Zobrala si to pod svoju kuratelu. Prehodili si
ministerské stoliãky, traja, ‰tyria, piati. Preho-
dili sa tam stranícke triãká, ale kontrakt beÏí ìa-
lej.
Moje naozaj také veºmi vnútorné podozre-
nie, ale za ktoré zobrala súãasná vládna koalí-
cia zodpovednosÈ je, Ïe tento kontrakt sa nepo-
darí vyrie‰iÈ do volieb. Je to najväã‰ia kauza.
Suverénne najväã‰ia a najznámej‰ia kauza,
akú táto vláda spravila.
Táto správa vzhºadom na to, Ïe sa tam kon-
‰tatuje, Ïe naozaj, naozaj je tá zmluva nev˘hod-
ná, aj keì sa tam rozpráva o tom procese ob-
starania, ktor˘ teda myslím si, Ïe asi nikto z nás
ako sme tu by nenazval transparentn˘m. Jej Èa-
Ïisko leÏí v tom, Ïe ide o miliardy, o ktoré sme
uÏ pri‰li. A Ïe navy‰e môÏeme o ìal‰ie miliar-
dy prísÈ.
Ja to dám e‰te do jedného súvisu, lebo sme
na pôde Národnej rady a dám to do jedného sú-
visu, ktor˘ súvisí s vami poslancami, ‰peciál-
ne s poslancami koalície. Ten v˘nos, ktor˘
mal byÈ z predaja emisií, mal ísÈ na zatepºova-
nie. Pre t˘ch z vás, ktorí sa len trochu informu-
jete u ºudí, ktorí zateplenie realizujú, tak zistí-
te, Ïe sa jedná o ãinnosÈ, ktorá je veºmi nároã-
ná na personál. To znamená, veºa ºudí to doká-
Ïe zamestnávaÈ.
DokáÏe to veºa ºudí zamestnávaÈ. Je to úãin-
n˘ nástroj boja proti kríze. In˘mi slovami, ne-
chávate ºuìom prácu. Je to úãinn˘ nástroj boja
proti kríze, ale keì predávate za polovicu, tak
môÏte len polovicu naozaj daÈ na zatepºovanie,
a môÏte len polovicu ºudí zamestnaÈ oproti
tomu, ão by ste naozaj skutoãne mohli.
Odporúãam v tomto zmysle pozrieÈ si, ako
ten prípad rie‰ili v âechách. A za koºko tam
predávali. A ja si pamätám, ako postupne sa pri-
hlasovali vysokí ministerskí úradníci. Potom
dokonca ministri b˘valí. A prihlasovali sa k ce-
nám, ktoré boli dvojnásobné oproti Slovensku.
Preão to hovorím vám poslancom, lebo vy
P A R L A M E N T N ¯
budete za chvíºu maÈ voºby. Vy budete sa zod-
povedaÈ svojim ºuìom. A vy im budete musieÈ
vysvetliÈ, ão ste urobili pre zápas s krízou.
Zatepºovanie nie je Ïiaden abstraktn˘ pro-
gram. Nie je to proste nieão, ão sa dá pocho-
piÈ iba teoreticky. Nieão, ão naozaj nemá reál-
ny hmatateºn˘ dôkaz. In˘mi slovami, vy bude-
te musieÈ ºuìom vysvetliÈ, preão polovica z
nich, ktorá mohla byÈ zúãastnená zatepºovania,
a ktorá mohla z toho maÈ prácu, jednoducho ju
nemá.
V tomto zmysle má opozícia veºmi ãisté
svedomie. A ‰peciálne, po tom vãeraj‰om po-
slaneckom prieskume zamietnutom, naozaj
veºmi ãisté svedomie. Urobili sme, ão sme ve-
deli.
To sa v‰ak nedá povedaÈ o vládnej koalícii.
To sa nedá rovnako povedaÈ o tejto správe, kto-
rá nepojednáva o tom hlavnom, a to, Ïe ão s tou
zmluvou bude. A preto ja dávam návrh uzne-
senia, aby sme túto správu vrátili ministerstvu
Ïivotného prostredia na dopracovanie. A aj po-
viem dopracovaÈ v ktorej ãasti, dopracovanie
o úhrade nedoplatku pätnásÈ miliónov eur, a o
vypovedaní zmluvy, alebo ukonãení zmluvy s
Interblue grup samotnej. To je presne text toho,
ão som vãera navrhoval na poslaneckom prie-
skume. A teraz chcem, aby o tom hlasovala Ná-
rodná rada. A pokiaº naozaj koalícia sa otoãí
chrbtom v otázke boja proti kríze voãi vlastn˘m
ºuìom, tak nech to jednoducho národ vidí.
Alexander Slafkovsk˘ (SDKÚ-DS)
Ja by som chcel pána kolegu doplniÈ, Ïe by
nielen vzniklo veºa pracovn˘ch príleÏitostí v
stavebnom priemysle, ale keby sme tie penia-
ze, o ktoré sme pri‰li, a e‰te môÏeme prísÈ, ale
len tie, o ktoré sme pri‰li, investovali do úhra-
dy volebn˘ch kampaní tak, aby tí, ktorí do
kampaní i‰li, neboli nikomu po kampani zavia-
zaní, tak by sme si u‰etrili minimálne na ‰es-
toro parlamentn˘ch volieb.
A to by kaÏdá politická strana, ktorá získa-
la viac ako 3 percentá, dostala tridsaÈ miliónov
korún. Za to sa dá urobiÈ pekná kampaÀ na ce-
lom Slovensku. Potom by sme tu nemali v
parlamente také politické strany, ktoré umoÏ-
Àujú takéto k‰efty na to, aby si zaplatili vlast-
né volebné kampane.
Stanislav Kahanec (KDH)
Niektoré základné údaje uÏ spomenul pô-
vodne predreãník. Ja by som chcel v úvode
ukázaÈ aké perliãky na zaãiatok. Skúste hádaÈ,
ak˘ ãas tomuto problému venovala verejno-
právna televízia. No venovala podobn˘ ãas, ako
venovala predraÏeniu napríklad www stránok
na ministerstve v˘stavby a regionálneho roz-
voja.
Tam keì porovnáme televíziu, ktorá dala
najviac, dala tri minúty dvadsaȉesÈ sekúnd,
STV osemnásÈ, ale pri probléme s Interblue
Group STV slovo o garáÏovej firme ani nepou-
Ïila. Pritom sídlo firmy je v garáÏi v USA. Je
to symbolické, Ïe jeden tender bol korkov˘ a
tento tender je garáÏov˘. Proti tomu by som niã
nemal, pokiaº by to bola firma ako Bill Gates,
alebo nejakí chlapci od google, ktorí takisto za-
ãínali v garáÏi, ale potom sa prepracovali na
topmanaÏérov a topv˘robcov na TOP produk-
ciu v poãítaãoch, ãi v softvéri. To by bolo v po-
riadku. Otázka je, preão táto firma nemá jas-
nú adresu, jasné pozadie a jasné údaje. Ak by
sme to robili transparentn˘m a trhov˘m spô-
D E N N Í K
sobom a dosiahli by sme vyváÏenú zmluvu
v˘hodnú pre obe strany obchodného vzÈahu,
boli by urãite väã‰ie zdroje v ‰tátnom rozpoã-
te, a teda by boli aj urãite väã‰ie zdroje aj pre
moÏnú podporu verejnoprávnej Slovenskej te-
levízie. A tu je ten paradox. Na jednej strane o
tom, ão by mohlo priniesÈ zdroje do ‰tátneho
rozpoãtu, sa táto Slovenská televízia nechce
veºmi vyjadrovaÈ, na druhej strane by privíta-
la, keby tieto zdroje dostala, lebo cel˘ ãas tu po-
ãúvame, ako jej ch˘bajú. TakÏe by sa aj ona
mala zaujímaÈ o to. To bol ten zaãiatok, ktor˘
som chcel povedaÈ na úvod.
To, ão som hovoril, Ïe ak by to bola vyvá-
Ïená zmluva a v˘hodné pre obe strany, to, my-
slím si, Ïe je úplne jasne vyjadrené a potvrde-
né v implicitnej forme aj v záveroch predloÏe-
nej správy. Keì si pozrieme záver predloÏenej
správy, tak je tam jasne uvedené, Ïe zmluva ne-
poskytuje dostatoãné garancie pre ‰tát ako pre-
dávajúceho z hºadiska rozsahu vzájomn˘ch
práv a povinností, Ïe zmluva je nevyváÏená, Ïe
je jednostranne v˘hodná pre kupujúceho. No,
nie je to celkom normálne, aby niekto dohado-
val zmluvu, ktorá je jednostranne v˘hodná,
ale napriek tomu, Ïe nie je to celkom normál-
ne, stretávame sa s t˘m, nielen tu, ale aj v re-
giónoch, ale tu, v rámci rezortov pribúdajú
nuly, o ktoré sa jedná. Nuly nie akoÏe bez hod-
noty, ale nuly, ktoré pridávajú hodnotu a jed-
ná sa uÏ o miliardy. Keì zoberieme konkrétne
tento problém, tak ten rozdiel, ak by sa uplat-
nila pribliÏne beÏná cena, ktorá v tom ãase sa
pohybovala pri in˘ch odpredajoch, tak by sme
u‰etrili napr. cez 2 mld. A to je uÏ, myslím Ïe
dobr˘ balíãek pre podporu najmä v rámci krí-
zového ãasu.
ëal‰ia vec k správe. Správa je predloÏená
síce s dátumom november 2009, teraz máme
december, ãiÏe nemôÏe maÈ v‰etky dne‰né
údaje, ale napriek tomu ja by som osobne pri-
vítal, ak by tie podklady, tú kore‰pondenciu a
jednotlivé údaje boli aj aktualizované, aby sme
ich dostali pred rokovaním k tejto správe aj na
stôl. A myslím si, Ïe by bolo vhodné, aby sme
ich dostali aj v slovenãine. Ja viem, Ïe tu ste
mohli maÈ dobr˘ úmysel, keì ste nám v rám-
ci kore‰pondencie k správe predloÏili tú kore‰-
pondenciu v angliãtine, zrejme v úmysle, aby
sme mali hodnovern˘ podklad, aby nedochá-
dzalo k zlému prekladu, ako sa to uÏ tu na úrov-
ni parlamentu niekoºkokrát spomínalo, ale ja
si myslím, Ïe asi by nebolo celkom nenormál-
ne, ak by sme na Slovensku dostávali tieto
podklady aj v slovenãine. A keì zoberiem ten
posledn˘ z nich, ktor˘ sa t˘kal stanoviska fir-
my Interblue Group z 5. októbra, tak od vtedy
ubehli uÏ 2 mesiace. Je to vzhºadom na ten ru‰-
n˘ v˘voj tejto kauzy myslím, Ïe dostatoãne
dlhé obdobie, aby sme dostali nové informá-
cie. My sme ich zatiaº nedostali ani na stôl a
myslím, Ïe ani v úvodnej reãi, lebo tam bol
skon‰tatovan˘ záver, teda bral som to ako hlav-
n˘ v˘sledok, záver tejto správy a nejak˘ ten
úvod. TakÏe bolo by to korektné, ak by sme ta-
kéto podklady, aby sme sa k nim mohli vyja-
driÈ. Lebo uÏ len keì si pozrieme ten jeden do-
kument, teda tú jednu kore‰pondenciu z 5.
októbra, tak tam vtedy e‰te firma Interblue
Group chcela mediátora, ale v súãasnej dobe
uÏ ho nechce, uÏ sa v‰etko zmenilo, zmenili sa
podmienky okolo tohto v˘voja a zaznelo aj
mnoho rozporupln˘ch vyjadrení s úrovne re-
zortu, ktoré sa t˘kali predov‰etk˘m priprave-
tok (13. 11.) podá do parlamentu návrh novely
zákona o súdoch, ktor˘ by od apríla 2010 ukla-
dal súdom povinnosÈ zverejÀovaÈ v‰etky právo-
platné rozhodnutia súdov do troch dní od zaãiat-
ku ich právoplatnosti.
13. novembra – Len v mestách s poãtom
obyvateºov viac ako 50 000 by mohla byÈ po no-
vom zriadená herÀa, priãom tá sa musí nachá-
dzaÈ aspoÀ 200 metrov od ‰koly, ‰kolsk˘ch za-
riadení ãi zariadení sociálnych sluÏieb pre deti
a mládeÏ. V novele zákona o hazardn˘ch hrách
to navrhujú nezávislí poslanci Národnej rady SR
Rudolf Bauer a Pavol Minárik. Ich iniciatívou
sa bude parlament zaoberaÈ uÏ na decembrovej
schôdzi.
15. novembra – V˘sledok prvého kola volieb
do vy‰‰ích územn˘ch celkov (VÚC) povaÏuje
predseda Smeru-SD Robert Fico pre stranu za
jednoznaãne úspe‰n˘. „Je to v˘sledok, ktor˘
potvrdzuje, Ïe Smer-SD je stabilná politicky
dominantná strana na Slovensku, ktorá sa opie-
ra nielen o poslancov NR SR, ministrov, ‰tát-
nych tajomníkov, ale má svoje silné pozície aj
na komunálnej úrovni,“ uviedol na dne‰nej tla-
ãovej konferencii. Úspech podºa neho spoãíva
v tom, Ïe kaÏd˘ jeden kandidát na predsedu
VÚC, ktorého nominoval, alebo podporoval
Smer-SD, buì vyhral v prvom kole, ale postú-
pil do druhého. Fico privítal informáciu, Ïe v
tomto roku pri‰lo k volebn˘m urnám takmer o
180 000 ºudí viac ako pri poslednom hlasova-
ní. Napriek tomu 22,9-percentnú úãasÈ povaÏu-
je za nízku, ale neviní z toho voliãov. Domnie-
va sa totiÏ, Ïe treba verejnosÈ viac informovaÈ
o dôleÏitosti a kompetenciách samosprávnych
krajov.
17. novembra – Predseda Národnej rady SR
Pavol Pa‰ka (Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe 17.
november je jeden z najv˘znamnej‰ích medzní-
kov v histórii Slovenska, ktor˘ prirovnáva k
Slovenskému národnému povstaniu a vzniku
samostatnej SR.
17. novembra – Zaãiatkom roku 1990 ces-
toval aktivista Verejnosti proti násiliu (VPN) zo
Îiaru nad Hronom a zároveÀ uchádzaã o post
ministra vnútra Vladimír Meãiar do Bratislavy
s presvedãením, Ïe aj v prípade úspechu nebu-
de vo funkcii dlho. „Keì pri‰la nominácia na mi-
nistra vnútra a zaãalo sa o nej váÏne rozprávaÈ,
tak som to bral, Ïe je to najrizikovej‰ie, Ïe mi-
nistri vnútra spravidla nemajú dlhú politickú
kariéru, tak som i‰iel do Bratislavy s t˘m, Ïe o
pol roka som doma,“ odpovedal Meãiar na otáz-
ku TASR, s ak˘m zámerom kandidoval na po-
zíciu ministra. Funkciu „vysúÈaÏil“ v konkurze,
ktor˘ na ministersk˘ post vypísala VPN, v po-
litike v‰ak uÏ potom zostal cel˘ Ïivot.
17. novembra – Strategick˘ predseda SMK
Miklós Duray bol za komunizmu dvakrát väz-
nen˘, raz bol za „podvracanie republiky“ vo vy-
‰etrovacej väzbe rok bez toho, aby prebehol
súd. Povedal to pre TASR pri príleÏitosti 20. v˘-
roãia NeÏnej revolúcie. „Bol som signatárom
Charty 77,“ pripomenul dlhoroãn˘ disident. Na
otázku, ako navzájom spolupracovali disidenti,
ktorí boli veºmi rôznych názorov, Duray zdôraz-
nil, Ïe ich spájal spoloãn˘ cieº.
18. novembra – Slovenská opozícia by mala
nájsÈ jednotu na presadzovanie záujmov stredo-
pravej politickej rodiny na Slovensku a opätov-
né vytvorenie vlády. Uviedol to dnes európsky
politik, b˘val˘ belgick˘ predseda vlády a súãas-
n˘ predseda Európskej ºudovej strany (EPP)
Wilfried Martens. Ten v Bratislave predstavil
75
P A R L A M E N T N ¯
svoju knihu „Europe: I Struggle, I Overcome“
(Európa: Zápasím a vstávam). Na margo utor-
Àaj‰ích (17. 11.) osláv 20. v˘roãia NeÏnej revo-
lúcie poznamenal, Ïe SR sa odvtedy bezpochy-
by zmenila. Cestu od komunizmu k zrodeniu de-
mokracie a nezávislého slovenského ‰tátu pri-
tom oznaãil ako veºmi ÈaÏkú.
18. novembra – Ak by bolo v budúcnosti po-
trebné zmeniÈ nejak˘ odsek slovenského záko-
na o ‰tátnom jazyku, predseda Európskeho par-
lamentu Jerzy Buzek bude ochotn˘ o tom hovo-
riÈ, v tejto chvíli je v‰ak podºa neho kºúãové, aby
vláda SR udrÏiavala neustály dialóg s men‰ina-
mi. Povedal to po dne‰n˘ch pracovn˘ch raÀaj-
kách s predsedom vlády SR Robertom Ficom.
„VÏdy sme mali záujem o dodrÏiavanie ºud-
sk˘ch a men‰inov˘ch práv,“ povedal Buzek s
dôvetkom, Ïe Slovenská republika sa v t˘chto
otázkach môÏe spoliehaÈ na asistencie OBSE
(Organizácia pre bezpeãnosÈ a spoluprácu v Eu-
rópe) a Rady Európy. „Je dôleÏité zabezpeãiÈ
správnu aplikáciu tohto zákona v praxi,“ uzavrel
Buzek.
18. novembra – Poslanci Národnej rady SR
Stanislav Kahanec (KDH) a ·tefan KuÏma
(SDKÚ-DS) dnes podali na Okresné riaditeºstvo
Policajného zboru v Pre‰ove trestné oznámenie
na neznámeho páchateºa vo veci podozrenia z
trestného ãinu marenia prípravy a priebehu vo-
lieb a referenda. To sa t˘ka údajného obchodo-
vania s hlasmi rómskych voliãov poãas sobot-
n˘ch volieb.
19. novembra – Vysvetºovanie kauzy ex-
presn˘ch diplomov od rektora Trenãianskej uni-
verzity Alexandra Dubãeka si dnes v ‰kolskom
parlamentnom v˘bore nevypoãul minister ‰kol-
stva Ján Mikolaj (SNS). „Ja som ho nepozval,“
zdôvodnil svoj odchod pred vystúpením rekto-
ra Miroslava Meãára. Vysvetlil, Ïe sa s ním uÏ
stretol skôr. Meãár nestihol zodpovedaÈ ani otáz-
ky poslancov, zastavil ho totiÏ návrh Ferdinan-
da Devínskeho z SDKÚ-DS, ktor˘ Ïiadal, aby
bola rozprava ukonãená. Tvrdil, Ïe rektor na
pôde parlamentu znamená spolitizovanie prípa-
du a zásah do autonómie vysokej ‰koly.
20. novembra – Poslanec Národnej rady SR
za ªS-HZDS Milan Urbáni dostal ultimátum. Ak
zo strany dobrovoºne nevystúpi, 5. decembra
podá politické grémium hnutia Predstavenstvu
ªS-HZDS návrh na jeho vylúãenie. Na dne‰nej
tlaãovej konferencii o tom informoval líder stra-
ny Vladimír Meãiar s t˘m, Ïe tento krok nepo-
vaÏuje za trestanie svojho b˘valého podpredse-
du. Meãiar je totiÏ presvedãen˘, Ïe Urbáni sedí
na dvoch stoliãkách, keìÏe buduje Európsku de-
mokratickú stranu (EDS).
20. novembra – Prezident SR Ivan Ga‰pa-
roviã podpísal zákon o ‰tátnom rozpoãte na rok
2010, ktor˘ parlament tento rok schválil netra-
diãne uÏ zaãiatkom novembra. ·tát tak má de-
finitívne záväzn˘ plán hospodárenia, podºa kto-
rého by mal deficit verejn˘ch financií klesnúÈ z
tohtoroãn˘ch 6,3 % na 5,5 % hrubého domáce-
ho produktu (HDP). Schválen˘ rozpoãet poãí-
ta v budúcom roku s hotovostn˘m schodkom na
úrovni 3,75 miliardy eur (112,97 miliardy Sk)
pri oãakávan˘ch príjmoch ‰tátu 12,53 miliardy
eur (377,48 miliardy Sk) a v˘davkoch 16,28 mi-
liardy eur (490,45 miliardy Sk).
23. novembra – Sveteln˘m nápisom 100.000
dnes aktivisti z organizácie Greenpeace pred bu-
dovou Národnej rady SR vyjadrili svoje nie
plánovanej ÈaÏbe uráne pred utorkov˘m (24.11.)
zasadnutím parlamentného v˘boru pre pôdo-
76
D E N N Í K
nosti zverejnenia metódy v˘poãtov. Na jednej
strane pán nov˘ minister hovoril, Ïe nie je pro-
blém, na druhej strane pán ‰tátny tajomník ho-
voril, Ïe asi to celkom také jednoduché nebu-
de. Nie sú jasné veci, ako sa vysporiada vyrov-
nanie t˘ch 15 mil. eur, ktoré nechce zaplatiÈ, ale
vôbec nie je jasné ani dokedy rezort, teda pán
minister chce ãakaÈ, Ïe dokedy sa to vyplatí.
Otázka je, ãi sa to nakoniec nedohodne, Ïe to
bude nበpoplatok, aby sme mohli zru‰iÈ zmlu-
vu. Ale je to slu‰n˘ poplatok, lebo 15 mil. eur
by malo byÈ okolo 450 mil. Sk, teda zhruba 0,5
mld. b˘val˘ch Sk. TakÏe nejedná sa o Ïiadne
drobné, nejedná sa ani o 2 mil. ako pri Privi-
légiu, ale jedná sa o v˘hodnosÈ pri t˘chto pre-
dajoch, ktoré sa rátajú rádovo v miliardách a
minimálna úspora by mala byÈ, ak by sa to dob-
re predalo, cez 2 mld. Tak ão teda s t˘m, ako
vlastne sa bude robiÈ? Toto by som rád dostal
ako odpoveì od vás, pán minister. V posled-
n˘ch mesiacoch m. r., teda predminulého, e‰te
2007 sme tu poãuli silné slová pána premiéra,
ako vyrie‰i nástenkov˘ tender a mali sme to tak,
Ïe do Vianoc v roku 2008 urobia v˘sledky
ÚVO, urobia v˘sledky NKÚ a v˘sledok bol
tak˘, Ïe zrazu sa zistilo, Ïe to je veºmi nároã-
né a v‰etko to sa presunulo k Veºkej noci 2008.
Ja podobn˘ scenár oãakávam aj pri tomto tend-
ri, i keì nie som si tak˘ ist˘, Ïe to do tej Veº-
kej noci budúceho roka skonãíme. To teda oãa-
kávam, Ïe ão mi na to povie pán predkladateº,
ako teda ãaká ukonãenie tohto problému, lebo
zatiaº to môÏe byÈ len nejak˘ nenaplnen˘ sºub,
Ïe sa to vyrie‰i, ale zatiaº nevieme dokedy, ak
by sa to vyrie‰ilo do Veºkej noci, to by som po-
vaÏoval e‰te aj za veºk˘ úspech, vzhºadom na
to ão uÏ tu bolo povedané kolegom Fre‰om, Ïe
neoãakáva, Ïe sa to vôbec vyrie‰i ani do volieb.
A ja si myslím, Ïe asi bude maÈ pravdu.
A ão zostalo pre Slovensko? No pre Sloven-
sko zostávajú potom uÏ len oãi pre plaã, ‰ko-
dy, ktoré sme utrpeli, moÏnosti zdrojov pre
‰tátny rozpoãet a Ïe máme na krku nevyrie‰e-
n˘ problém, ktor˘ sa bude niekde e‰te dlhé me-
siace posúvaÈ niekde do stratena, medzit˘m
moÏno prídu voºby a potom zasa úplne noví po-
slanci, úplne nová vláda. TakÏe uvidíme. Pán
minister, budem rád, ak mi odpoviete na tie
otázky, ktoré som dal a podºa toho aj sa vyja-
dríme, k tejto správe, ako poslanci za KresÈan-
skodemokratické hnutie.
Jarmila Tkáãová (SDKÚ-DS)
Ako ãlenka v˘boru pre pôdohospodárstvo,
Ïivotné prostredie a ochranu prírody dovolím
si predloÏiÈ politick˘ pohºad na tento problém.
Obchodovanie s emisiami je r˘dzo odborn˘
problém, je pomerne zloÏit˘ a dopodrobna mu
rozumejú odborníci, ktorí sa tomu dlhodobo ve-
nujú. Ale politická stránka problému je úplne
jednoduchá. Aj malé dieÈa rozumie, Ïe 5 je
menej ako 10, Ïe keì kúpim za 5 a predám za
10, tak mi zostane 5. A Ïe v prípade emisií t˘ch
zvy‰n˘ch 5 malo zostaÈ obyvateºom Slovenska
a nie nejak˘m priekupníkom a nedá sa vylúãiÈ,
Ïe v pozadí s niekoºk˘mi slovensk˘mi politik-
mi. Aby bolo vo veci jasnej‰ie, vyÏiadali sme
si správu o uskutoãnenom predaji a po peripe-
tiách so straten˘mi dokladmi a vyhoden˘mi mi-
nistrami sme ju koneãne dostali. Zo správy, kto-
rú ministerstvo Ïivotného prostredia predloÏi-
lo Národnej rade, sme zistili asi toºko: nedoz-
vedeli sme sa to, ão sme Ïiadali, iba technic-
k˘ popis situácie, o ktorej sme v‰etci vedeli a
ktorú sme uÏ v‰etci dávno poznali, Ïe zmluva
je absolútne nev˘hodná pre ‰tát. Je jasné, Ïe
proces nebol profesionálne zvládnut˘ a nebo-
li dôvody ponáhºaÈ sa, ale komusi na tom zá-
leÏalo, aby sa predaj uskutoãnil ão najskôr.
Kto dal obchodu definitívne áno, sme sa zo
správy nedozvedeli.
Na stránke vlády, na internetovej stránke
vlády pri rokovaniach vlády 15. októbra je
materiál, ktor˘m vláda tento predaj odobruje,
ale tento materiál e‰te aj dnes je neprístupn˘.
Zo správy nezistíme ani to, kto za firmou In-
terblue Group stojí. ·tát obchodoval s nezná-
mou firmou a zrejme sa nikto nezaujímal ani
o to, ãi to nie sú napr. obchodníci s drogami.
MoÏno preto, Ïe niekto to pozadie veºmi dob-
re poznal. Keì si slovensk˘ podnikateºsk˘ sub-
jekt, keì sa chce uchádzaÈ o ‰tátnu zákazku,
musí preukázaÈ rôzne skutoãnosti, Ïe nedlhu-
je na daniach, na odvodoch do zdravotnej po-
isÈovne, do sociálnej poisÈovne, Ïe napr. 5 ro-
kov dozadu neporu‰il zákon o nelegálnej prá-
ci a nelegálnom zamestnávaní. A my tu urobí-
me obrovsk˘ biznis s firmou, o ktorej nikto niã
nevie, iba Ïe sídli na nejakej adrese, kde je ga-
ráÏ a 2 basketbalové ko‰e a Ïe konateºka je
·vajãiarka, zrejme, podºa dostupn˘ch informá-
cií, ktorá b˘va v Dánsku a ktorá je asi konateº-
kou v ìal‰ích 50 firmách. Prípad podozrivého
predaja emisií tejto garáÏovej firme váÏnym
spôsobom po‰kodil dobrú povesÈ Slovenska,
nielen dobrú povesÈ, ale aj dôveryhodnosÈ Slo-
venska. Premiér Fico nesie za toto zlyhanie
zodpovednosÈ, a to zodpovednosÈ osobnú. V
tejto kauze pán premiér fatálne zlyhal. Podºa
ná‰ho názoru ide o jednu z najváÏnej‰ích káuz
tejto vládnej koalície a v tejto kauza, opakujem,
predseda vlády Robert Fico fatálne zlyhal. Slo-
venskí vládni politici sú dôvodne podozriví z
toho, Ïe niekto dopredu premyslel a pripravil
tento v˘predaj teplého vzduchu garáÏovej fir-
me s cieºom získaÈ na úkor obãanov Slovenska
obrovsk˘ balík peÀazí. Preto, dámy a páni, je
kºúãové odkryÈ vlastnícku ‰truktúru tejto firmy,
aby sa národ dozvedel, ãi skutoãne i‰lo o úmy-
seln˘ a premyslen˘ podvod alebo to bola iba
do neba volajúca ºudská hlúposÈ, doteraz za 2
mld. korún..
Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS)
Kºúãové v celej tejto kauze, aby sme sa po-
hli ìalej, je zistiÈ vlastnícku ‰truktúru tejto ga-
ráÏovej firmy. Absolútne súhlasím aj s názorom
pani poslankyne Tkáãovej, keì tvrdila, Ïe nit-
ky vedú k predsedovi vlády. Pripomínam, Ïe
vláda pod vedením pána Roberta Fica odsúhla-
sila tento ‰kandalózny predaj emisií garáÏovej
firme a sám Robert Fico odvolal ministra Ïi-
votného prostredia pána Chrbeta v ãase, keì sa
tento vyjadril, Ïe chce zru‰iÈ zmluvu s garáÏo-
vou firmou.
Ján Chrbet (SNS)
Dovoºte aj mne v krátkosti reagovaÈ na sprá-
vu, ktorá sa momentálne tu prejednáva, v tom-
to parlamente. O teplom vzduchu, smrade a
e‰te neviem ako boli emisné kvóty typu AU na-
zvané, sa uÏ a e‰te stále hovorí veºmi veºa. Pre-
to ja sa nechcem vracaÈ k tomu, ão vlastne
AAU sú, veì v predloÏenej správe je to rozo-
berané cca na 7 stranách. DôleÏitej‰ie z môj-
ho pohºadu je asi vysvetliÈ, preão sa predáva-
li a hlavne Ïe sa predávali pre Slovenskú repu-
bliku za v˘hodnú, alebo zodpovedajúcu cenu.
P A R L A M E N T N ¯
Veºmi ma mrzí, Ïe s úmyslom pomôcÈ enviro-
rezortu, ktor˘ je, ako vieme, veºmi finanãne
poddimenzovan˘ a keì sú na rezort kladené
stále vy‰‰ie nároky, keì musí plniÈ predvstupo-
vé zmluvy v oblasti budovania vodovodov a
kanalizácii pre malé obce, v ktor˘ch Ïijete aj
vy, v oblasti ochrany prírody, zabezpeãovania
plavebnej dráhy alebo protipovodÀov˘ch opat-
rení, je tu vyrobená kauza, ktorá urãite ne-
prospela ani envirorezortu, ale ani Slovensku.
MoÏno, Ïe niekto bude so mnou polemizovaÈ,
ale ão aj robíte, Ïijeme v ‰tvorrozmernom prie-
store, ja za ‰tvrt˘ rozmer povaÏujem ãas, pre-
to ak chceme tu prejednávan˘ proces predaja
hodnotiÈ objektívne, musíme vziaÈ do úvahy, Ïe
obchod sa dojednal a uskutoãnil na základe do-
pytu, ponuky práve v danom ãase. V danom
ãase, za vtedy existujúcich podmienok a vte-
dy dostupn˘ch informácií bola uzatvorená
zmluva, tu sa chcem tro‰ku pozastaviÈ, zmlu-
va, o ktorej ste hovorili pre ‰tát nev˘hodná, ale
ktorú moÏno porovnaÈ so vzorovou zmluvou
vypracovanou renomovanou holandskou práv-
nou kanceláriou pre Európsku banku pre ob-
novu a rozvoj. A táto zmluva bola vypracova-
ná tak, aby bola pre Slovenskú republiku v˘-
hodná a ten, kto tvrdí opak, postupuje ten-
denãne, vyrába kauzy, nespokojnosÈ verejnos-
ti a cel˘ proces vyuÏíva na získanie v˘hod pre
seba a znev˘hodÀovanie in˘ch. MôÏem vás
ubezpeãiÈ, Ïe keì som nastúpil do funkcie, na
ministerstve Ïivotného prostredia, na základe
predloÏen˘ch ponúk a anal˘zy trhu sa pracov-
níci ministerstva pokú‰ali získaÈ informácie, ãi
cena za jednotku emisii je dobrá, ãi sa nedá pre-
daÈ v˘hodnej‰ie a ãi postupujeme v súlade so
zákonom Slovenskej republiky, ale súãasne aj
s kjótskym protokolom. A práve tu je potreb-
né si uvedomiÈ pár skutoãností. Nachádzame
sa v ãase krízy. V ãase, keì v‰eobecne klesá ob-
jem obchodu, keì sa zatvárajú mnohé prevá-
dzky, keì sa pozastavuje v˘roba na celom sve-
te. Celosvetovo je kapacita voºn˘ch emisn˘ch
jednotiek 10 miliárd ton, keì si vezmeme, Ïe
len Rusko vlastní 5,6 miliardy, Rumunska 0,5
miliardy, Ukrajina 2 miliardy, zdá sa, Ïe ponu-
ka prevy‰uje dopyt. Od renomovan˘ch odbor-
D E N N Í K
níkov zahraniãn˘ch, ale aj na‰ich moÏno pred-
pokladaÈ, Ïe do roku 2012 do ukonãenia kjót-
skeho protokolu bude potrebné celosvetovo
800 miliónov ton. Napríklad Japonsko ako
hlavn˘ odberateº hovorí o tom, Ïe bude potre-
bovaÈ cca 500 miliónov ton emisií. Informácie,
ktoré som v ãase uzatvárania zmluvy k dispo-
zícii mal, nasvedãovali k tomu, Ïe vstupom ìal-
‰ích ‰tátov na trh s emisiami hrozí reálne rizi-
ko nadbytku emisií na trhu, ako aj reálne rizi-
ko poklesu cien emisií. V t˘chto intenciách som
v tom ãase informoval aj vládu Slovenskej re-
publiky a preto kladiem otázku, nebola z toh-
to dôvodu fixácia ceny opodstatnená? V tejto
situácii je jasné, Ïe cenu urãuje kupujúci a nie
predávajúci. Preto je na mieste otázka, ão by
sa stalo, ak by Slovenská republika nepredala
ani jednu jednotku, nevznikla by ‰koda, vtedy
keby nám zostali len prázdne nenaplnené moÏ-
nosti úhºadne usporiadané na papieri, za kto-
r˘ by ‰tát nezískal ani cent? Pozrime sa tieÏ na
cenu, za ktoré emisie predali âesi, nie dema-
gogicky podºa vyjadren˘ch, alebo ceny vyja-
drenej v US dolároch, alebo v eurách, ale aj za
podmienok, za ktor˘ch sa tieto peniaze mohli
realizovaÈ. Na internete máte v‰eobecnú strán-
ku ministerstva Ïivotného prostredia âeskej re-
publiky, kde sa neuvádza cena, ale kde sa ne-
uvádzajú ani podmienky, za ktor˘ch âeská re-
publika predala svoje emisie. Je len otázne a je
len od vás prezentované, Ïe tieto podmienky
boli dobré, a Ïe cena bola podstatne vy‰‰ia.
ëal‰í otáznik si môÏem poloÏiÈ, bola táto cena
v âeskej republike predaná. KaÏd˘ ‰tát si chrá-
ni zmluvy a chráni si svojich obchodn˘ch part-
nerov, my sme to bohuÏiaº neurobili. Mne sa
zdá, Ïe keby bolo ministerstvo Ïivotného pro-
stredia predalo emisie po desaÈ eur za tonu, bolo
by povedané, preão nie za dvanásÈ, keby sme
naopak nepredávali, boli by sme napádaní, Ïe
sme nevyuÏili moÏnosÈ, ktorú sme mali na zí-
skanie finanãn˘ch prostriedkov.
ëal‰ím faktom, na ktor˘ by som chcel upo-
zorniÈ, je, Ïe v roku 2008 e‰te neexistoval trh
s emisn˘mi kvótami typu AAU. Európsky re-
gister a medzinárodn˘ register bol prepojen˘
aÏ v mesiaci novembri 2008, z ãoho logicky vy-
hospodárstvo a Ïivotné prostredie. Poslanci sa
tu totiÏ majú zaoberaÈ petíciou proti ÈaÏbe, kto-
rú podporilo vy‰e 113 000 obãanov SR, ako aj
41 dotknut˘ch samospráv obcí a miest ãi ‰iro-
kého spektra obãianskych organizácií.
24. novembra – Na 44. schôdzi parlamentu,
ktorá zaãína v utorok 1. decembra, oãakáva
predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Pa‰ka
búrlivú diskusiu k skráten˘m legislatívnym ko-
naniam, viacer˘m poslaneck˘m návrhom zá-
konov, ale aj k novele stavebného zákona, ku
ktorej je aÏ 70 pozmeÀovacích návrhov a k no-
vele zákona o sudcoch a prísediacich v prípade,
Ïe ju prekladateº z rokovania schôdze opäÈ ne-
stiahne. Predseda NRSR to povedal po dne‰nom
rokovaní poslaneckého grémia. „Pravdepodob-
ne sa definitívne bude diskutovaÈ o rozsahu
zmien a o tom, ako s t˘mto zákonom ìalej, ale-
bo nie ìalej, aÏ pred konaním schôdze na koa-
liãnej rade,“ naznaãil Pa‰ka ìal‰í osud novely
zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá bola v
minulosti z programu parlamentu opakovane
stiahnutá.
24. novembra – Predseda parlamentu Pavol
Pa‰ka (Smer-SD) neoãakáva po skonãení plat-
nosti koaliãnej zmluvy v januári 2010 Ïiadne
zmeny v spolupráci koaliãn˘ch strán, ktorá aj tak
v prvom rade funguje vìaka vzájomnej komu-
nikácii. „Ak nie sú partneri rozumní, koaliãná
zmluva nezabezpeãí niã,“ odpovedal po dne‰-
nom rokovaní parlamentného grémia na otázku
TASR, ãi aktuálne koalícia funguje na základe
koaliãnej zmluvy alebo ad hoc dohôd. Rozhod-
nutie predsedu vlády Roberta Fica odÀaÈ Sloven-
skej národnej strane (SNS) rezort Ïivotného
prostredia totiÏ spôsobilo, Ïe reálny stav neko-
re‰ponduje s ustanoveniami koaliãnej zmluvy.
Premiér odmietol aj návrhy SNS zaãaÈ rokova-
nia o novom znení koaliãnej zmluvy a podãiar-
kol, Ïe o rezort pri‰li bez nároku na kompenzá-
ciu.
25. novembra – Nezávisl˘ poslanec Národ-
nej rady (NR) SR a zároveÀ predseda Konzer-
vatívnych demokratov Slovenska (KDS) Vladi-
mír Palko dnes predloÏil do parlamentu novelu
Trestného zákona, ktorou navrhuje trestaÈ kupo-
vanie volebn˘ch hlasov sadzbou jeden aÏ päÈ ro-
kov nepodmieneãne. Na zamedzenie kupovaniu
voliãsk˘ch hlasov navrhuje do Trestného záko-
na zaviesÈ novú skutkovú podstatu „podpláca-
nie v priebehu volieb a referenda“ v znení: „Kto
inému priamo alebo cez sprostredkovateºa po-
núkne alebo sºúbi úplatok v súvislosti s v˘ko-
nom jeho ústavného práva voliÈ, alebo z toho dô-
vodu poskytne, ponúkne alebo sºúbi úplatok
inej osobe, potrestá sa odÀatím slobody na je-
den aÏ päÈ rokov.“
26. novembra – Posúdenie existujúceho sta-
vu vzÈahov Slovenska a Maìarska bolo hlavnou
témou dne‰nej schôdzky národn˘ch skupín Me-
dziparlamentnej únie parlamentov Maìarskej re-
publiky a Slovenskej republiky, ako aj ãlenov
maìarsko-slovenskej a slovensko-maìarskej
skupiny priateºstva, ktorá sa konala v severoma-
ìarskom Komárome. Predseda slovenskej sku-
piny únie Miroslav âíÏ ocenil pozitívnu atmos-
féru pri diskusii o úlohách parlamentov v súãas-
nej situácii vo vzÈahu medzi oboma krajinami.
„Zadefinovali sme základné okruhy záujmové
jednotliv˘ch strán, vyloÏili sme svoje stanovis-
ká, pokúsili sme sa demon‰trovaÈ, Ïe dobré su-
sedské vzÈahy sú pravdepodobne veºmi dôleÏi-
t˘m prvkom, ktor˘ od nás obãania oãakávajú,
a úlohy parlamentn˘ch skupín priateºstva pri
77
P A R L A M E N T N ¯
zlep‰ovaní dialógu,“ povedal âíÏ pre TASR.
Podºa jeho maìarského partnera Gábora Hársa
ãlenovia skupín, ktorí sa v Komárome zi‰li z ma-
ìarskej iniciatívy, sa zhodli na tom, Ïe parlamen-
ty hrajú v˘znamnú úlohu v zmiernení napätia.
27. novembra – Portfólio medziin‰titucionál-
nych vzÈahov a administratívy, ktoré sa v novej
Európskej komisii (EK) u‰lo Slovensku, ozna-
ãil dnes minister zahraniãn˘ch vecí SR Miroslav
Lajãák za veºmi dôleÏité. Podºa ‰éfa diploma-
cie je tento rezort zaujímavej‰í neÏ energetika,
o ktorú malo Slovensko záujem. „Táto pozícia,
ktorú máme, je nepochybne v˘znamnej‰ia,
vplyvnej‰ia a silnej‰ia neÏ tá, o ktorú sme sa usi-
lovali,“ zdôraznil v reakcii na dne‰nú informá-
ciu z Bruselu, Ïe slovensk˘ komisár Maro‰ ·ef-
ãoviã bude v EK zodpovedn˘ za rezort medzi-
in‰titucionálnych vzÈahov a administratívu a
zároveÀ bude podpredsedom komisie.
29. novembra – VíÈazstvo poslanca Národ-
nej rady (NR) SR Pavla Fre‰a (SDKÚ-DS,
KDH, SMK, OKS, SaS) vo voºbách na post
predsedu Bratislavského samosprávneho kraja
(BSK) povaÏuje predseda SDKÚ-DS Mikulá‰
Dzurinda za prielom. Podºa neoficiálnych v˘-
sledkov ·tatistického úradu SR získal v druhom
kole volieb Fre‰o 66 163 a súãasn˘ líder kraja
Vladimír Bajan (nezávisl˘, s podporou Smeru-
SD, HZDS, SZS a HZD) 43 187 hlasov.
30. novembra – Ministerstvo zdravotníctva
(MZ) a Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ)
podºa poslanca Národnej rady SR Viliama No-
votného (SDKÚ-DS) katastrofálne podcenilo
situáciu pri nákupe vakcín proti pandemickej
chrípke. „V októbri minister zdravotníctva a
hlavn˘ hygienik uistili verejnosÈ, aby nepodlie-
hali panike, Ïe v‰etko je pod kontrolou. AÏ na
mal˘ detail. Na Slovensku dodnes niet ani jed-
nej vakcíny,“ povedal Novotn˘. Dodal, Ïe na-
kúpiÈ vakcíny malo ministerstvo v lete tak, aby
sa stihli obãania zaoãkovaÈ v zime. „Oãkovanie
v januári a februári, keì sa uÏ chrípka roz‰íri,
môÏe byÈ zbytoãné,“ podotkol Novotn˘.
30. novembra – Ústavnoprávny v˘bor Ná-
rodnej rady (NR) SR odporuãil na dne‰nom za-
sadnutí plénu poslancov schváliÈ v skrátenom le-
gislatívnom konaní vládnu novelu trestn˘ch kó-
dexov. Zmena Trestného zákona a poriadku má
v˘razne zv˘‰iÈ moÏnosÈ postihovania prania
‰pinav˘ch peÀazí a moÏného následného finan-
covania terorizmu na Slovensku. S posilnením
ochrany a boja proti terorizmu by mal byÈ do
Trestného zákona zaveden˘ nov˘ trestn˘ ãin,
ktor˘m je financovanie terorizmu. Ak niekto
bude na tento úãel sám alebo prostredníctvom
niekoho zhromaÏìovaÈ ãi poskytovaÈ finanãné
alebo iné prostriedky, hrozí mu 20- aÏ 25-roã-
né väzenie alebo doÏivotie.
30. novembra – Strana Most-Híd nemieni ãa-
kaÈ, k˘m vláda SR vydá stavebné povolenie a
zaãne stavaÈ ropovod cez Îitn˘ ostrov a ohro-
zovaÈ tak zdroje pitnej vody. Rozhodla sa pre-
to osloviÈ slovenské aj rakúske ochranárske or-
ganizácie a vodárenské spoloãnosti a 17. de-
cembra usporiadaÈ v Bratislave konferenciu na
tému „âo je verejn˘ záujem Slovenska? Ochra-
na zdrojov pitnej vody alebo ich ohrozenie pre
rakúske záujmy“. Na dne‰nej tlaãovej besede
strany v Bratislave o tom informoval nezávisl˘
poslanec Národnej rady SR a ãlen Mostu-Híd
Zsolt Simon.
(pk)
78
D E N N Í K
pl˘va nemoÏnosÈ vykonaÈ obchodovanie a pre-
vody emisn˘ch kvót z predávajúceho na kupu-
júceho. Myslím, Ïe ministerstvo Ïivotného
prostredia vykonalo transparentné rokovacie
konanie so záujemcami o kúpu emisn˘ch ply-
nov a po predloÏení ponúk vykonal riaden˘,
komplexn˘ a nároãn˘ v˘ber. Pokraãoval v
tvrd˘ch obchodn˘ch rokovaniach s uchádza-
ãom, ktor˘ predloÏil najv˘hodnej‰iu ponuku.
Chcem podotknúÈ taktieÏ, Ïe ministerstvo Ïi-
votného prostredia pracovalo na vytvorení pro-
jektov zelenej investiãnej schémy a to projekt
s názvom národn˘ zatepºovací projekt a projekt
emisné svetlo, pán minister materiály a kom-
pletné manuály s v˘poãtami boli na minister-
stve odovzdané. TakÏe je potrebné sa vrátiÈ aj
k tomuto a v t˘chto indíciách jednaÈ.
Cieºom t˘chto projektov bolo zabezpeãiÈ
plnenie zmluvn˘ch povinností zo strany Slo-
venskej republiky tak, aby bola zaplatená aj
zvy‰ná ãasÈ zmluvnej ceny za predaj emisií.
VáÏené panie poslankyne, páni poslanci, je
veºmi ºahké nieão kritizovaÈ, Èaωie nieão uro-
biÈ, myslím, Ïe predaj emisií objektívne bude
moÏné aÏ po uzavretí prvého obdobia kjótske-
ho protokolu. K otázke v˘hodnosti alebo ne-
v˘hodnosti zmluvy pre Slovenskú republiku
som toho názoru, Ïe zmluva z dlhodobého hºa-
diska bola aj pre Slovenskú republiku v˘hod-
ná. Odpoveì na túto otázku nám v‰ak najlep-
‰ie poskytne budúcnosÈ, v˘voj cien a stav trhu,
stav trhu s emisiami. Potom bude definitívne
moÏné povedaÈ, ãi Slovensko na predaji emi-
sia prerobilo, alebo naopak zarobilo. Teraz je
to len traumatizovanie spoloãnosti a moÏné
vytækanie politického kapitálu s cieºom s diskre-
ditovaÈ vládnu koalíciu a hlavne Slovenskú
národnú stranu.
Ján Medveì, minister Ïivotného prostredia
SR
Akokoºvek by som chcel odpovedaÈ, akokoº-
vek by som sa snaÏil odpovedaÈ na celkom kon-
krétne otázky, moje stanovisko, moje odpove-
de, alebo moje záväzky by boli limitované
t˘m, ako hlboko s problémom som zoznáme-
n˘ a ako v tejto situácii konaÈ môÏem. âo sa
t˘ka politického a ekonomického problému
tejto kauzy, tak to nazvem, chcel by som teraz
zaujaÈ stanovisko skôr ako minister Ïivotného
prostredia, ktor˘ sa cíti byÈ ‰tatutárom ‰tátu na
strane, na zmluvnej strane oproti Interblue
group. Ak vychádzam s tejto skutoãnosti, tak
si dovolím zdôrazniÈ, Ïe kontrakt je stále Ïiv˘
a narábaÈ s informáciami, ktoré by mohli u‰ko-
diÈ mne ako zástupcovi ‰tátu pri ìal‰om vyjed-
návaní, sa mi zdá tro‰ka riskantné. Ja by som
chcel na margo vystúpenia pána poslanca Fre-
‰a povedaÈ, Ïe si vysoko váÏime jeho expozí-
ciu v tejto kauze a Ïe ho skôr vnímam ako oso-
bu, ktorá chce pomôcÈ a skôr ako osobu, kto-
rá chce subordinovaÈ akékoºvek moje kroky.
Nemám Ïiadnu prekáÏku, pán poslanec, osob-
nú, ani politickú, ani Ïiadnu, aby som s vami
na túto tému kore‰pondoval, aby som s vami
o tejto téme hovoril. To vás chcem ubezpeãiÈ.
âo sa t˘ka ìal‰ieho postupu, ja som cez médiá
predoslal informáciu o tom, ako chcem pokra-
ãovaÈ. V kaÏdom prípade v tej správe je zdô-
raznená pozícia Slovenskej republiky, nechcem
sa t˘m ìalej zapodievaÈ, jeden fakt je, Ïe keby
som ja bol pán poslanec Chrbet v pozícii mi-
nistra, asi by som bol nadstavil tie parametre
trocha inak. Ale to je otázka situácie, obdobia,
právneho rozmeru, trhu a tak podobne. To dnes
nechcem rekriminovaÈ. Urãite by som ja ako v
pozícii va‰ej moÏno pristupoval inak.
âo sa t˘ka ìal‰ieho konania, vychádzajme
z toho, Ïe zmluva je podpísaná do roku 2012,
je platná na dobu urãitú a sú urãité právne in-
‰trumenty, ktor˘mi sa zru‰iÈ dá. Chcem zdôraz-
niÈ, Ïe jednou z foriem, ako ju ukonãiÈ, je vy-
jednávaÈ, a ão najskôr zmluvu ukonãiÈ, zru‰iÈ
a podobne.
Druh˘ in‰trument, ktor˘ tu existuje, ktor˘ v
podstate môÏe nabúraÈ in‰titút doby urãitej
zmluvy, je in‰titút, ktor˘ si dovolím rámcovaÈ
v tom zmysle, Ïe zatiaº nemáme do tejto chví-
le stanovisko obchodného partnera na na‰u
v˘zvu zaplatiÈ 15-miliónov˘ doplatok, nemá-
me, my sme tú v˘zvu urobili, nemáme stano-
visko ani písomné, ani ústne, to znamená, Ïe
v tejto chvíli budeme krátko ãakaÈ a potom
mám pripravené kroky, ktor˘mi bude moÏné
vyuÏiÈ in‰titút, ktor˘ v tejto chvíli z hºadiska aj
obchodno-právneho si dovolím nepredostrieÈ.
Za koºko sa budú predávaÈ na margo toho,
ja dnes ne‰pekulujem o tom, Ïe ãi sa to bude
predávaÈ lep‰ie, alebo hor‰ie, vychádzam zo
skutoãnosti, Ïe teraz platí zmluva, chcem ju
skonãiÈ, chceme v podstate zaãaÈ obchod od-
znova a chcem ubezpeãiÈ v‰etk˘ch poslancov,
ktorí kritizujú, Ïe urãite ministerstvo Ïivotné-
ho prostredia transparentne bude informovaÈ o
tom, akú stratégiu má, aké kritériá má a ak˘m
spôsobom za akú cenu chce emisie zobchodo-
vaÈ.
III. HLASOVANIE O FRE·OVOM
NÁVRHU
Tibor Lebock˘ (Smer-SD)
K rozprave k tomuto bodu vystúpili ‰tyria
poslanci. Pán poslanec Fre‰o dal procedurál-
ny návrh, aby bola správa vrátená ministerstvu
Ïivotného prostredia na prepracovanie s t˘m,
aby bol doplnen˘ do správy e‰te aj bod v na-
sledovnom znení: „Nevyplatenie bonusu za
zelené projekty v sume 15 miliónov eur a opat-
renia prijaté na zru‰enie tejto zmluvy.“
Miroslav âíÏ, podpredseda NR SR
Prítomn˘ch 130 poslancov, za návrh 55 po-
slancov, proti 58 poslancov, zdrÏalo sa 16 po-
slancov, nehlasoval 1 poslanec. Tento návrh
sme neschválili.
IV. HLASOVANIE O SPRÁVE O PREDAJI
EMISIÍ
Národná rada SR nebola najprv dvakrát
uzná‰aniaschopná – správu vzal parlament na
vedomie aÏ na tretí pokus.
V. A âO ëALEJ?
âi v‰ak tak˘to postoj väã‰iny poslancov NR
SR prinesie ch˘bajúcich 15 miliónov eur a ãi
sa podarí vyhnúÈ ìal‰iemu nev˘hodnému ob-
chodovaniu s garáÏovou firmou, je veºmi, veº-
mi nejasné.
(rk)
S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
To, Ïe Amerika dnes uÏ nemá dominantn˘ vplyv,
priná‰a pre nás dve riziká. T˘m prv˘m je, Ïe pre-
chodné obdobie od americkej dominancie do viac
„samoriadiaceho“ systému cynicky vyuÏije Rusko
na to, aby dostalo susedné krajiny do podruãia. To
druhé priná‰a potenciálne zlyhanie Ameriky vo vy-
budovaní nového globálneho systému. KeìÏe USA
nebudú môcÈ udrÏiavaÈ poriadok vo svete, treÈou al-
ternatívou je rozbroj a chaos. To by ohrozilo mini-
málne medzinárodn˘ obchod, ktor˘ nám (napriek
kríze) v˘razne zv˘‰il príjmy a Ïivotnú úroveÀ.
Riaditeº lond˘nskeho Centra
pre európsku reformu TomበValá‰ek.
Sme 27. 10.
(Aká smie‰ne malá je na‰a moÏnosÈ samostat-
ne rozhodovaÈ o na‰om osude. Stále sme v tie-
ni USA a Ruska, i keì sa obãas nadúvame a tvá-
rime, Ïe o sebe rozhodujeme sami.)
***
Viacerí ‰tudenti dostali diplom rovnako po-
chybne ako dcéra dekana. Je to len vrchol ºadov-
ca. Keì som na pochybenia upozorÀovala, bola
som odvolaná z funkcie. ·tudenti platili roãne na
rôzne neziskové organizácie po 16-tisíc korún.
Kam i‰li peniaze, neviem povedaÈ.
B˘valá prodekanka Mária Gogová.
Pravda 27. 10.
(Naozaj sa zdá, Ïe korektní a slu‰ní ºudia nema-
jú na Slovensku ‰ancu.)
***
V ãeskom vysokom ‰kolstve je viac zhnitého
neÏ mnohí tu‰ili. Okrem fal‰ovania titulov baka-
lárskych, magistersk˘ch a doktorsk˘ch sa médiá
potk˘najú o problémy s napojením politikov na sú-
kromné ‰koly a zverejÀujú sa aj etické prehre‰ky
‰tudentiek, ktoré sú chtivé po vyuãujúcich. âesk˘
vysoko‰kolsk˘ systém je poriadne zasvinen˘.
Komentátor David Klime‰.
Ekonomick˘ deník E15 27. 10.
(Koºko spoloãensk˘ch prostredí je vlastne zasvi-
nen˘ch? Hádam nie v‰etky? AÏ jedného dÀa
nám prestane prekáÏaÈ akákoºvek nemravnosÈ?
A v‰etci sa nájdeme v chlieve?)
***
AngaÏovaÈ sa je úplne zbytoãné. Sám niã ne-
zmením a akurát ão strácam drahocenn˘ ãas. Aj tak
za mÀa rozhodujú iní, ãi sa do toho v⁄tam alebo ne-
v⁄tam. A tak po práci v ob˘vaãkovom kresle za-
pínam televízor a vypínam sám seba. Iste, aj niã
nerobiÈ je odpoveìou na záplavu problémov, kto-
ré na nás útoãia zo v‰etk˘ch strán. Sme zahltení
vlastn˘mi starosÈami, ktor˘m nik okolo nás nero-
zumie, pretoÏe kaÏd˘ má dosÈ t˘ch svojich.
Komentátor Michal Feik.
Slovo 28. 10.
27. októbra 2009 – 5. decembra 2009
(Apatia ºudí okolo nás môÏe maÈ v‰ak aj iné dô-
vody. Niekto sa roky usiloval vstúpiÈ do spolo-
ãenského diania, chcel ho s dobru snahou vylep-
‰ovaÈ, ale jeho okolie ho moÏno toºkokrát zra-
dilo a nepodporilo, Ïe je uÏ z ºudí a sveta na smrÈ
unaven˘.)
***
Ak vedu vystihuje schopnosÈ predpovedaÈ bu-
dúcnosÈ, neschopnosÈ veºkej ãasti ekonomickej
obce v‰imnúÈ si prichádzajúcu krízu mal by vyvo-
lávaÈ znaãné znepokojenie.
Univerzitní profesori George Akerlo
a Joseph E. Stiglitz. Sme 28. 10.
(Nie je v‰elião, ão sa tvári ako vedeck˘ náhºad,
iba ‰arlatánstvo pseudovzdelancov?)
***
Od roku 1918, kedy vznikla âeskoslovenská re-
publika, sa vystriedalo dosÈ reÏimov. Mali aj nie-
ão spoloãné? Veì po kaÏdej zmene sa u nás naj-
prv likvidovali elity a nová vrchnosÈ sa vÏdy tvá-
rila, Ïe aÏ s Àou sa zaãína história. A tak bez ohºa-
du na rôzne reÏimy na‰a republika spoloãn˘ch
mala a má asi len nás, drvivú väã‰inu obãanov, kto-
rí Ïijú svoje obyãajné Ïivoty.
Komentátor Ivan Hoffman.
deník.cz 29. 10.
(A nad v‰etk˘m letí ãas, ktor˘ ignoruje, ãi prá-
ve zomiera skvel˘ vedec, alebo bedár.)
***
Dlhé roky sa na ‰tátny sviatok opakuje medzi
ºuìmi otázka: Dostane vyznamenanie Karel Gott?
Prezident Klaus túto peknú tradíciu tipovania vãe-
ra nabúral – speváka vyznamenal. Veºké debaty to
v‰ak nevyvolalo. Nie snáì preto, Ïe by spoloãnosÈ
do‰la ku konsenzu, ale asi ju pre‰la chuÈ hádaÈ sa
o Gottovi v ãase, keì médiá referujú o úkazoch
oveºa hrozivej‰ích.
Publicista Ondfiej ·tindl.
Lidové noviny 29. 10.
(Gott je asi jediná osobnosÈ, ktorá po udelení vy-
znamenania klesla do úplnej v‰ednosti.)
***
Medzi bohat˘mi je obºúbené príslovie: KaÏd˘
si je tvorcom vlastného ‰Èastia a ak niekto ostane
na svojej Ïivotnej ceste dolu, je to jeho problém.
A tí dolu si zasa zvykli, Ïe tak, ako je dediãné bo-
hatstvo, je dediãná aj chudoba.
Politologiãka Katarína Mallok (Nemecko).
Sme 29. 10.
(Pritom ani kresÈania, ani uvedomelí socialisti,
ani veºkodu‰ní liberáli nepripú‰Èajú – hoci je to
proti ich základnej ideológii – zmenu nekresÈan-
skej a nesociálnej situácie.)
***
Architekt Ladislav Hudec, banskobystrick˘ ro-
dák, pomohol projektom hotela Park (1934), aÏ do
konca 40. rokov 20. storoãia najvy‰‰ej budovy
sveta mimo Severnej Ameriky (84 m a 22 nadzem-
n˘ch poschodí), zmeniÈ mesto ópiov˘ch brlohov
·anghaj na ParíÏ v˘chodu.
Îurnalista Martin Krno.
Îurnál 29. 10.
(Hudec môÏe byÈ slávny na celom svete, ale SR
to neprekáÏa, aby o Àom niã nevedela.)
***
Klasiku hrajú v‰etky orchestre na celom svete.
No na‰a ºudová hudba sa hrá len tu – je to nieão,
ão inde neexistuje, a t˘m sme jedineãní. Je na‰ou
povinnosÈou sa Àou zaoberaÈ.
Primá‰ka v SªUKu Zuzana Pokorná (1971).
TV oko 30. 10.
(A nemali by sme sa z toho te‰iÈ tak, ako z olym-
pijského titulu v ºadovom hokeji?)
***
Otec sa venoval boxu cel˘ Ïivot a mÀa od ma-
liãka brával so sebou na tréningy. A tak som od sko-
rého detstva snívala o tom, ako vstúpim do ringu
a bude mi tlieskaÈ veºa divákov. Toho sa ãlovek u
amatérov nedoãká. Profesionálny box je v‰ak veº-
kolepá ‰ou. Pri nástupe nech˘ba hudba, svetelné
efekty a dym v ringu, ale najmä fanú‰ikovia, kto-
rí sa uÏ dopredu te‰ia.
Profesionálna komárÀanská pästiarka
Petra Jachmanová (25). Pravda 30. 10.
(Ak to Ïenám-pästiarkam ne‰kodí, nech si kaÏ-
dá uÏíva Ïivot podºa svojej vôle.)
***
Satelit NASA zachytil vo vesmíre v˘buch hviez-
dy. Ide o dosiaº najvzdialenej‰í vesmírny objekt.
Je 13 miliárd sveteln˘ch rokov ìaleko. Vieme, Ïe
takéto objekty by mali jestvovaÈ. ByÈ v‰ak jedn˘m
z ºudí, ktorí ho na‰li, je úÏasné. O tom raz budete
rozprávaÈ vnúãatám.
Talian Ruben Salvaterra z Národného in‰titútu
pre astrofyziku. Sme 30. 10.
(Îe by sa Boh k ãloveku pomaly pribliÏoval?
Alebo ãlovek k Bohu? Pravda, podºa toho, ako
sa ºudstvo správa, to na skor˘ dotyk ãloveka s
Bohom veºmi nevyzerá.)
***
Pocit, ktor˘ má ãlovek, keì sa díva na schody
pri rieke Ganges, kde sedia chorí ºudia a ãakajú na
smrÈ, sa nedá opísaÈ. Vo mne vzbudzovalo veºk˘
re‰pekt, ako tamoj‰í ºudia veria v duchovno. Ro-
diny sedeli pri m⁄tvych zabalen˘ch do plátna a ãa-
79
S U P E R M O N I T O R
kali v modlitbách, kedy sa ich manÏel, otec, man-
Ïelka ãi matka dostane na rad, aby ho spálili. Ho-
relo naraz 8 m⁄tvych...
Publicistka Martina Ruttkayová.
HN 30. 10.
(Boh dal ºuìom, ale aj mnoh˘m zvieratám tak˘
rozum, Ïe vedia, ão to je smrÈ a ão spraví s ãlo-
vekom. KaÏdá ºudská skupina si ju v‰ak odli‰-
ne prispôsobuje svojim emóciám, najmä aby za-
kryla, aká je smrÈ definitívna a ºudí nedôstoj-
ná. Na to sa ãlovek tak dlho a únavne trápi, aby
jeho zvy‰ky napokon hodili do rieky, zahraba-
li do hliny alebo rozsypali na lúku pri krema-
tóriu?)
***
Na „dedinské" zápasy chodím veºmi rád, páãi
sa mi tam. Chlapi postávajú pri zábradlí, nesedia
na tribúne, pijú pivo, komentujú hru.
·éf ‰portovej redakcie TV Nova
Du‰an Mendel. Sme 31. 10.
(Sú to dnes dve divácky diametrálne odli‰né
skupiny fanú‰ikov. Jedni s vyholen˘mi hlava-
mi, s tajne prenesenou pyrotechnikou, s nená-
visÈou v oãiach, bez hlb‰ieho záujmu o krásne
futbalové akcie. Potrebujú sa vybúriÈ a lep‰í
spôsob si nevedia nájsÈ. Chlapi komentujúci
pri pive sú moÏno menej vzdelaní, ale nie sú ne-
civilizovaní a bezcitní.)
***
Agentúra Bloomberg oslovila 1450 finanãn˘ch
manaÏérov s otázkou, aké vysoké odmeny za toh-
toroãnú prácu ãakajú. AÏ 58 % predpokladá, Ïe
budú rovnaké alebo vy‰‰ie neÏ vlani. Ich optimis-
tické nádeje sú v‰ak v priamom rozpore so Ïela-
ním väã‰iny obyãajn˘ch ºudí. Tí totiÏ finanãn˘ch
manaÏérov povaÏujú za pôvodcov úpadku a radi
by ich bonusy obmedzili.
Îurnalistka Pavla Kozáková.
Lidové noviny 31. 10.
(Máloktor˘ spoloãensk˘ jav má také bezchyb-
né alibi ako sociálna nespravodlivosÈ.)
***
Kresba: Pavol M. Kubi‰. Tele plus 31. 10.
(Kedysi mal muÏ viac Ïien, aby mal viac sexu,
dnes, aby mal kto robiÈ v domácnosti.)
***
80
Posledn˘ rok intenzívne vyuÏívam pracovÀu v
na‰om dome v KriÏovanoch. S 13-mesaãn˘m Leo-
nom som na materskej dovolenke, preto mi vyho-
vuje, Ïe môÏem spojiÈ príjemné s uÏitoãn˘m. Se-
dím za poãítaãom, retu‰ujem a vyberám fotky. A
ak si mi oãi potrebujú na chvíºu odd˘chnuÈ od mo-
nitora, staãí sa zadívaÈ na malého Leona.
Fotografka. Jana Keketi,
vicemiss Slovenska 1998. OÎene.sk 31. 10.
(Internetová pracovÀa v byte ur˘chli revoluã-
nú zmenu v usporiadaní rodinného Ïivota. Stá-
le viac ºudí bude denne vytváraÈ svoje produk-
ty doma. A potom hotové dielko po‰lú e-mailom
do centrály firmy. Sociológovia by uÏ mali skon-
cipovaÈ filozofiu tohto nového spolunaÏívania,
aby sa uchovala emocionalita vo vzÈahu oboch
partnerov.)
***
âo doteraj‰ie vlády ponúkajú na rie‰enie naras-
tajúcej krízy dôchodkového systému? Stovky po-
písan˘ch strán najrôznej‰ích anal˘z a koncepcií,
ktoré zostávajú v ‰uplíkoch, ak nie v stoke.
Publicista Ladislav ·afránek.
Haló noviny 2. 11.
(Generácie budú preklínaÈ t˘ch súãasn˘ch po-
litikov – a politiãky –, ktorí obetujú peknú sta-
robu miliónov obãanov SR svojim primitívnym
socialistick˘m teóriám.)
***
Nové pravidlá pre odmeÀovanie uãiteºov sú ab-
solútne nepripravené. Budú namiesto kvality od-
meÀovaÈ kvantitu (kredity). Dôraz sa bude klásÈ na
formálne splnenie podmienok pre získanie vy‰‰ie-
ho platu, nie na naozaj kvalitné ìal‰ie vzdelávanie.
Podpredsedníãka KDH Jana ÎitÀanská.
Sme 2. 11.
(Hlavné je, aby sa v‰etko, ão vyprodukuje mi-
nisterstvo ‰kolstva, dalo nazvaÈ reformou.)
***
Existuje muÏ, ktor˘ by dokázal vierohodne opí-
saÈ pochody Ïenskej du‰e? A spisovateº, ktor˘ by
tak dokonale zobrazil rôzne typy virtuálnych Ïien,
Ïe by im uverili aj Ïenské ãitateºky?
Spisovateºka Dá‰a âejková.
Pravda 2. 11.
(A ão, povedzme, Flaubert: Madame Bovary?
Alebo Tolstoj: Anna Kareninová? Atì.?)
***
B˘val˘ minister financií Kohlovej vlády Wei-
gel kon‰tatoval, Ïe nebyÈ eura, finanãná kríza by
sa EÚ dotkla oveºa drastickej‰ie, neÏ sa stalo. Ani
Rusi nemajú niã proti Lisabonskej zmluve, ktorá
premení EÚ z cirkusu na kolieskach na organizo-
vané spoloãenstvo a tí, ão s Àou budú chcieÈ ob-
chodovaÈ, budú vedieÈ, na koho sa obrátiÈ a ako sa
bude o veciach rozhodovaÈ.
Politológ Rudolf Kuãera.
âesk˘ rozhlas 2. 11.
(Rozhodne v‰etko, ão prispeje k poriadku v
Európe, je nanajv˘‰ potrebné a pote‰iteºné.)
***
Everest je mojím druh˘m celoveãern˘m titulom
v Balete SND. Povedal by som, Ïe v podstate kaÏ-
d˘ má svoj Everest v sebe. KaÏd˘ túÏi nieão zdo-
laÈ, dokázaÈ, dosiahnuÈ. Má to v‰ak jeden háãik: pri
zdolávaní Everestu by sme nemali stratiÈ pokoru
a tvár.
Choreograf SND Mário Radaãovsk˘,
autor baletu Everest. Pravda 3. 11.
(Sme dosÈ skeptickí nad umeleck˘mi kapacita-
mi slovensk˘ch tvorcov. Ale obãas predsa len sa
objavia mimoriadne kreatívne individuality,
ktoré rozvíria stojaté umelecké vody. Pravda,
väã‰ina z nich sú Slováci, ktorí kedysi dávno od-
tiaºto odi‰li, niekde v zahraniãí sa dali podpich-
núÈ exkluzívnymi impulzmi a aÏ potom sa s
nimi vrátili na Slovensko.)
***
Medzi Bratislavou a Berlínom najväã‰í rozdiel
vidím v odli‰nom záujme ºudí o kultúru. V SR sa
mnohí zavrú do novovybudovan˘ch nevkusn˘ch
nákupn˘ch stredísk, kde trávia hodiny míÀaním
svojich almuÏien. Akoby sa chceli sami izolovaÈ
od dialógu s okolit˘m svetom. K˘m v SR sa dá
umením iba ÈaÏko uÏiviÈ, lebo sponzori sa nájdu
zväã‰a len na lacnú, komerãnú zábavu, na Zápa-
de sú veºké koncerny hrdé na to, Ïe podporujú kva-
litné umenie.
Hudobn˘ skladateº Peter Machajdík
(Ïije v Berlíne). HN 3. 11.
(Aj z toho vidno, z ak˘ch nekultúrnych ºudí uro-
bil Meãiar „slovensk˘ch kapitalistov“.)
***
Sociálny ‰tát a otvorená ekonomika sú dve stra-
ny tej istej mince. Ak sa svet v priebehu krízy ne-
prepadol do priepasti protekcionizmu, ako v 30. ro-
koch 20. storoãia, do veºkej miery sa o to zaslúÏi-
li sociálne programy, ktoré by trhoví fundamenta-
listi radi dali do ‰rotu.
Profesor na Harvardovej univerzite
Dani Rodrik. HN 4. 11.
(Najmä v spoloãensk˘ch vedách neplatí len jed-
na pravda a svoje opodstatnenie môÏe maÈ aj
trhová báza ekonomiky a úplne rovnako aj po-
treba sociálneho ‰tátu.)
***
Pre toho, kto chcel v komunistickom reÏime
vzdorovaÈ, zostávala emigrácia alebo tvorba, kto-
rá nemohla byÈ zverejÀovaná. Veºkú ‰ancu zrazu
mali aj druhoradé talenty. Typick˘mi témami sa
stali budovanie socializmu, zdruÏstevÀovanie, in-
dustrializácia, kult komunistickej strany, bratstvo
so Sovietskym zväzom a nenávisÈ proti imperia-
lizmu.
Estetik a spisovateº Oliver Bako‰.
Sme 4. 11.
(A dnes aké talenty, ak nie druhoradé, ovláda-
jú slovenskú literatúru alebo kazateºstvo?)
***
Na Ernesta – môjho pradeda – si sotva niekedy
spomeniem. Ani z jeho tvorby som veºa nepreãí-
tala, pretoÏe na mÀa pôsobí dosÈ depresívne.Ale aj
tak chcem povedaÈ, Ïe Ernest skvele vyzeral. Mal
‰elmovit˘ v˘zor medveìa, som z toho paf. Malá
‰elma prejde dlhú cestu.
Americká kráska Dree Hemingway.
Nâ 4. 11.
(Z akéhosi dôvodu povaÏujeme za samozrej-
mosÈ, Ïe pravnuãka jedného z najslávnej‰ích
americk˘ch spisovateºov 20. storoãia sa k nemu
S U P E R M O N I T O R
hádam denne vracia a Ïe v‰etky jeho romány
preãítala. Ale preão vlastne? Ona je predsa ab-
solútne samostatn˘m ãlovekom.)
***
UÏ od augusta 2009 mestá a obce krátia bez
ohlásenia súkromn˘m matersk˘m ‰kolám, sú-
kromn˘m základn˘m umeleck˘m ‰kolám a ostat-
n˘m ‰kolsk˘m zariadeniam plánované rozpoãty,
ãím vznikajú pre tieto ‰koly finanãné podmienky,
ktoré im neumoÏÀujú preÏitie.
Eva Ohraìanová, vedúca sekcie asociácie
súkromn˘ch ‰kôl. Sme 4. 11.
(Nech budú ekonomické efekty akékoºvek, vlá-
da si nemôÏe robiÈ nárok na chválu, ak dopus-
tí, aby sa pre nedostatok financií museli zatvá-
raÈ v‰eobecné a umelecké ‰koly.)
***
Ak sa ãesk˘m politikom vyãítala hro‰ia koÏa,
dnes sa mnohí dali pre istotu pokryÈ oceºov˘mi dos-
kami pancierov. Aby cez ne neprerazila Ïiadna
hanba. V spoloãnosti, ktorá si potrpí aspoÀ na istú
noblesu, by konanie vinníkov rôznych káuz doÏi-
votne deklasovalo. Ale dnes máme do ãinenia s ta-
kou ºudskou malosÈou, aká je nezluãiteºná s v˘ko-
nom hocakej verejnej funkcie.
Novinár Ivo ·ebestík.
Britské listy 4. 11.
(Je e‰te nieão, ão by vyprovokovalo na‰ich po-
litikov, aby sa hanbili po korienky vlasov?)
***
Ako ostatní, keì pri‰la revolúcia, som ‰iel na ná-
mestie a zvonil som kºúãmi, pretoÏe sme verili, Ïe
príde Amerika a v‰etko bude v poriadku. ZaloÏil
som vydavateºstvo a bol na ceste staÈ sa jedn˘m z
najbohat‰ích ºudí na Slovensku. Musím roku 1989
ìakovaÈ za moÏnosÈ podnikaÈ a maÈ viac peÀazí,
ako by som inak mal, ale nemôÏem povedaÈ, Ïe
som ‰Èastnej‰í.
Veºkopodnikateº Ivan Kmotrík.
Financial Times 5. 11.
(Je to kli‰é povedaÈ, Ïe bohatstvo nie je zárukou
‰Èastia. Ale ak to hovorí Kmotrík, nejak˘ váÏ-
ny dôvod musí maÈ.)
***
Viackrát sme sa nepohodli so Smerom, Ïe keì
bol dobr˘ návrh opozície, neboli ochotní ho pod-
poriÈ. Smer nie je ochotn˘ podporovaÈ ani dobré
opoziãné návrhy (ústretovej‰í predaj kolkov˘ch
známok). So Smerom hlasujeme, lebo dodrÏiava-
me koaliãné dohody.
Poslanec za HZDS Ján Kovarãík.
Sme 5. 11.
(Gyula Bárdos z SMK to pomenúva exaktne:
„Je to jasn˘ príklad , ako súãasná koalícia de-
graduje parlament.“ A my dodávame: Ale aj
seba.)
***
K˘m obce v okolí Bratislavy preÏívajú rozkvet,
desiatky dedín pri Stropkove a Svidníku sú v hlbo-
kom úpadku. Hrozí im zánik, pritom nie hocikde,
ale priamo v strede Európy. MôÏu vzniknúÈ celé
opustené, vyºudnené pásy a aÏ po ãase sa ukáÏe,
Ïe bolo v˘hodnej‰ie investovaÈ do záchrany t˘chto
obcí, ako ich kriesiÈ z m⁄tvych.
Sociológ ªubomír FalÈan,
podpredseda SAV. Pravda 5. 11.
(Tvárime sa, Ïe sme civilizovaná krajina, ale Ïi-
jeme úplne nekoncepãne. Na systéme nám ne-
záleÏí ani pri zveºaìovaní kultúry, ani pri dô-
chodkoch, ani pri urbanizácii.)
***
E‰te stále nemáme väã‰inu uãebníc pre 2. a 6.
roãníky, z ktor˘ch sa má uãiÈ podºa nov˘ch pravi-
diel. Knihy v‰ak ch˘bajú aj v roãníkoch, kde re-
forma od‰tartovala uÏ vlani. Uãitelia si pomáhajú
star˘mi knihami; niektoré texty pripravujú vo voº-
nom ãase alebo sÈahujú z internetu, kde postupne
vychádzajú ãasti pripravovan˘ch uãebníc. Pri roz-
mnoÏovaní textov minú uãitelia mnoÏstvo papie-
ra a tonera v kopírkach. A teda aj veºa peÀazí ‰ko-
ly a rodiãov.
ZástupkyÀa riaditeºa Z· Mária Hronská.
Sme 5. 11.
Ktovie, ãi v USA by od ministra, ktor˘ spôsobí
svojimi chybami a nedostatoãnosÈami finanãné
‰kody na ním riadenom úseku, neÏiadali, aby
straty nahradil zo svojho platu.)
***
Politick˘ reportér si ãasto praje, aby bol ãarov-
nou mu‰kou ako v seriáli Arabela, a mohol neru-
‰ene poãúvaÈ najtajnej‰ie rokovania. Veºmi zaují-
mavé by bolo poãuÈ – a úplne najlep‰ie by bolo aj
vidieÈ –, ako trebárs vyzerá rozhodovanie o veºk˘ch
objednávkach pri tendri na likvidáciu ekologick˘ch
‰kôd.
Publicista Petr Koláfi.
Lidovky.cz 5. 11.
(Ale keby novinár aj bol mu‰kou a ponúkol by
verejnosti autentické rozprávanie o tom, ako lo-
bisti prerokúvajú so straníckymi elitami nielen
niekoºkomiliónové obchody, ale aj zákony, kto-
ré môÏu spôsobiÈ miliardové ‰kody národnému
hospodárstvu a rodinám, demagógovia by do-
kázali i tak prevalcovaÈ triezve uvaÏovanie más
obyvateºstva.)
***
MoÏno t˘m, Ïe dnes treba v‰etko vyrobiÈ stra‰-
ne r˘chlo a je toho ãoraz viac, alebo sa herci viac
trasú o chlieb a nevedia zaprotestovaÈ, televízie tla-
ãia na hercov, aby dali v˘poveì v divadle. Chcú
maÈ hercov stále k dispozícii. Myslia si, Ïe televí-
zia divadlu prospieva, lebo ºudia chodia do divad-
la na hercov známych z obrazovky a Ïe divadlo ne-
zohºadÀuje tento fakt. Divadlo sa zasa stále tvári,
Ïe je in‰titúciou, ktorá robí vysoké umenie a TV
je len bokovka.
Herec Ján Koleník. Pravda 6. 11.
(Divadlo je pre väã‰inu hercov dielÀou, kde sa
interpret nauãí mnohé dôleÏité kúsky herecké-
ho remesla, a tak televízni reÏiséri nemusia
dobr˘ch hercov takmer niã uãiÈ. Prídu pred
kameru uÏ nie ako uãni, ale ãasto ako majstri.
A na uãÀov neraz len klesnú.)
***
Keì si ãlovek preãíta najnov‰ie ekonomické
správy, zmocní sa ho nervózne vzru‰enie: Kríza je
uÏ za nami a vravia nám to také renomované in-
‰titúcie, ako sú âeská národná banka, âesk˘ ‰ta-
tistick˘ úrad a dokonca samotné finanãné trhy.
Znie to pekne a moÏno je správne hlásaÈ také sprá-
vy, ale len keby to bola pravda. ËaÏkosÈ je v tom,
ako upozornil ekonóm Roubini, Ïe to môÏe byÈ aj
naopak. Ceny rizikov˘ch aktív rastú a Roubini
varuje pred t˘m, ão sa stane, aÏ hodnota dolára pre-
stane klesaÈ. Svetová ekonomika by dostala váÏ-
nu ranu.
Komentátor Petr Holub.
âesk˘ rozhlas 7. 11.
(BeÏní ºudia po mesiacoch ÈaÏiv˘ch úderov, kto-
ré ich zasahujú takmer kaÏd˘ deÀ, potrebujú
povzbudenie. Ale nie za kaÏdú cenu. Lebo ìal-
‰ie sklamanie na nich doºahne s dvojnásobnou
silou a zrazí ich na kolená.)
***
Európsky súd pre ºudské práva v ·trasburgu svo-
jím nariadením zvesiÈ zo stien v ‰kolách kríÏe robí
z Európy dom stojaci na piesku. Európa je histo-
ricky nepopierateºne v˘sledkom syntézy gréckej fi-
lozofie, rímskeho práva a germánskych, keltsk˘ch
a slovansk˘ch kultúr. Túto syntézu umoÏnilo prá-
ve priklonenie sa národov ku kresÈansk˘m hodno-
tám.
Europoslanec Miroslav Mikolá‰ik (KDH).
Sme 7. 11.
(KríÏ v‰ak uÏ nie je len v˘razom kultúrnych
hodnôt a morálnym symbolom Európy. Na
krku ho v kovovom prevedení nosia napríklad
aj striptérky.)
***
Po novembri 1989 v ãeskej verejnosti prevaÏo-
val strach, potom ho r˘chlo vystriedala katarzia,
ktorá prerástla na eufóriu zo znovu nájdenej ob-
ãianskej zdatnosti: zjednotili sme sa a donútili ka-
pitulovaÈ neÏelan˘ reÏim. RadosÈ z konca diktatú-
ry bola veºkolepá. Dokonale sme vedeli, ão nechce-
me a dokázali sme to daÈ najavo vtipom, iróniou,
sarkazmom. Komunistick˘ krẠa partajná ‰ºachta
boli náhle nahí. Zmocnil sa nás pátos a podºahli
sme morálnemu g˘ãu.
Fejtónista Jifií Suk,
Respekt.cz 7. 11.
(BeÏn˘ ãlovek smie podºahnúÈ krásnej atmosfé-
re, ktorá ho napæÀa, ale v tom je veºkosÈ verej-
ného ãiniteºa, Ïe si uvedomí reálnu hodnotu si-
tuácie, ãi je len epizódou, alebo historickou
chvíºou, a podºa toho koná aj sám, ale aj in‰pi-
ruje svoje okolie.)
***
Skupina Bez ladu a skladu absolvovala v no-
vembri niekoºko koncertov v Amerike. Bez neÏnej
revolúcie by to nebolo moÏné. Západ bol pre nás
len nedostupn˘m snom. Keby reÏim nepadol, zos-
tal by snom pravdepodobne dodnes. Keby ste mi
pred 20 rokmi povedali, Ïe v roku 2009 budem hraÈ
v New Yorku, povedal by som vám, Ïe potrebuje-
te psychiatra. Rok 1989 bol zázrak. Naozaj som si
myslel, Ïe budem do konca Ïivota ÏiÈ v komuniz-
me, bez moÏnosti cestovaÈ alebo profesionálne
hraÈ. Teraz sa cítim slobodn˘.
Hudobník Michal Ka‰ãák.
New York Times 9. 11.
(Gorbaãovovsk˘ rok 1989 patril medzi najpre-
lomovej‰ie v dejinách ºudstva, aj keì my si to
nie vÏdy uvedomujeme. Kam by nás bol dovie-
dol BreÏnev a jeho dediãi?)
***
81
S U P E R M O N I T O R
Komunizmus bol mimoriadne siln˘m (a nákaz-
liv˘m) pokusom odstrániÈ prirodzen˘, nedokona-
l˘ poriadok a nahradiÈ ho „dokonal˘m“. Z mapy
sveta chcel vymazaÈ národy, náboÏenstvá, Boha,
tradiãné hodnoty. Tento pokus zlyhal. Ale nevy-
hynul...
Komentátor Dag Dani‰.
Pravda 9. 11.
(Máloão tak ‰kodí súãasnej slovenskej spoloã-
nosti, ako poniÏovanie a vytláãanie Ïurnalistov.
Tí siedmi-desiati najuváÏlivej‰í sú dnes jediní,
ktorí pravidelne ponúkajú aspoÀ niekoºk˘m
tisícom ãitateºov zaujímavé a veºmi potrebné ak-
tuálne úvahy.)
***
Je nespravodlivé, Ïe Klaus vynechal v˘znam-
n˘ prvok, ktor˘ prispel k pádu boº‰evizmu, totiÏ
iniciatívu, ktorá sa zrodila na vy‰‰ích poscho-
diach ruského boº‰evického aparátu. Vznikol naj-
radikálnej‰í projekt reformy z celej éry komuniz-
mu a jeho nositeºom sa podarilo aparát ovládnuÈ.
Navy‰e zásluhou Gorbaãovovej garnitúry bolo, Ïe
sa impérium zloÏilo pokojne.
Politológ Bohumil DoleÏal.
Události 9. 11.
(Ani po 20 rokoch nedokáÏeme vziaÈ na vedo-
mie, ão by sa bolo stalo s cel˘m svetom, a naj-
mä s nami, povinn˘mi spojencami Sovietov,
keby sa bola zaãala v Moskve streºba.)
***
V rebríãku 500 najlep‰ích univerzít sveta sa ne-
objavila ani jedna slovenská. TotiÏ podmienky
boli nastavené tak, aby Ïiadna nemala ani ‰ancu.
To tvrdia kompetentní v SR. Hodnotitelia vyÏado-
vali od ‰kôl, aby mali vo svojom zázemí nositeºa
Nobelovej ceny. A tak˘ch v SR niet.
Komentátor Erik Potock˘.
Pravda 9. 11.
(Ktor˘ verejn˘ ãiniteº vytvoril od 1918 pod-
mienky, aby sa tak˘ nositeº mohol urodiÈ?)
***
Do EK väã‰ina ‰tátov nominuje politikov vy-
slúÏil˘ch. Pre niektor˘ch je kreslo v Bruseli trafi-
kou, pre in˘ch rafinovan˘m vyhnanstvom, keì
nemajú prekáÏaÈ v politike domácej.
Komentátor Ivan Hoffman.
Deník.cz 9. 11.
(Pritom v Európskej komisii by mali byÈ vyspe-
lé, rozhºadené osobnosti, pretoÏe by mali prijí-
maÈ závaÏné rozhodnutia pre pol miliardy ob-
ãanov EÚ. Momentálne nieto jedinej.)
***
Prevláda názor, Ïe by bolo najlep‰ie, keby sa na
post prezidenta únie dostal politik, ktor˘ by nepre-
káÏal ani jednej vláde ãlensk˘ch ‰tátov EÚ, mal
by prirodzen˘ re‰pekt mal˘ch i veºk˘ch, aby slab-
‰ích neprovokoval svojou históriou predáka niek-
torej z európskych mocností a nenaháÀal im strach,
Ïe nimi bude vo svojich globálnych víziách po-
h⁄daÈ.
Publicista Zdenûk Velí‰ek.
âesk˘ rozhlas 10. 11.
(Od amerického prezidenta sa ãaká, Ïe to bude
‰tátnik, individualita schopná vyná‰aÈ v˘znam-
né rozhodnutia a byÈ aj symbolom momentál-
nej americkej jedineãnosti. V Európe b˘vajú
82
prezidentmi politici, ktorí ºuìom a vláde príli‰
nezavadzajú.)
***
V‰etci trávime ãoraz viac ãasu v autách a auto
je pre audioknihy ideálne, najmä v zápchach. Majú
veºkú perspektívu a je iba otázka ãasu, kedy na to
niekto bystr˘ príde a v˘ber audiokníh bude veºk˘.
Humorn˘ch zvlá‰È. Humor je jedna z ochrann˘ch
látok, aby sa ãlovek nezbláznil.
âesk˘ moderátor Jan Kraus (talk‰ou
Uvolnûte se, prosím). HN 10. 11.
(Niã nie je lieãivej‰ie, ako humor, ak neprekra-
ãuje hranice ºudského intelektu a vkusu.)
***
Po páde komunizmu v âeskoslovensku v roku
1989 nenastali v‰etky ideálne situácie, o ktor˘ch
sme snívali v ob˘vaãke pri svieãkach, keì sme roz-
m˘‰ºali, aké to bude úÏasné po páde komunizmu.
To tak vÏdy b˘va, pretoÏe Ïivot b˘va niekedy aj
tvrd‰í ako sny a ideály.
B˘val˘ disident Ján âarnogursk˘.
Sme 10. 11.
(Keby bol âarnogursk˘ menej ustrnut˘ vo svo-
jom myslení, a teda menej názorov˘m byrokra-
tom, mohol maÈ v SR také unikátne postavenie
ako má v âR Václav Havel.)
***
Systém verejn˘ch sluÏieb zamestnanosti je málo
v˘konn˘. Vo vzÈahu k ekonomicky aktívnym oso-
bám, ktoré stratili zamestnanie, sa pracuje nie cel-
kom systémovo.
Viceprezident KOZ Vladimír Moj‰.
HN 10. 11.
(Ak ani vláde naklonení odborári neprijíma-
jú v‰etky jej kroky nekriticky, je to varovanie
pre ústavn˘ch ãiniteºov, Ïe uÏ tu predsa len nie
je komunizmus, kde sa muselo kaÏdé rozhod-
nutie vlády bez slova akceptovaÈ. Ak prekypí
miera únosnosti v krokoch, ktoré negatívne za-
sahujú ºudí z niωích sociálnych skupín, tie sa
zaãnú brániÈ.)
***
Aj súdy svojimi rozhodnutiami vstupujú do po-
litiky. Najpolitickej‰ím súdom je Ústavn˘ súd,
keìÏe má právomoc rozhodovaÈ o veciach, ktoré
sa politiky dot˘kajú. V Európe platí zásada sebaob-
medzenia ústavn˘ch sudcov, aby sudcovia, vedo-
mí si svojej moci, zasahovali do politiky len spô-
sobom najnutnej‰ím. KaÏd˘ orgán sa v‰ak snaÏí
zvy‰ovaÈ svoju moc…
Právnik Zdenûk Koudelka.
Blog.aktuálnû.cz 10. 11.
(Na Slovensku momentálne máloão obmedzu-
je v zdravej miere moc Ústavného súdu a je teda
otázne, ãi ÚS nemôÏe – ão je veºmi nebezpeãné
– zasahovaÈ do politiky podºa potrieb politic-
k˘ch subjektov, ktoré majú v ‰táte najväã‰iu
moc.)
***
Preão by jedni mali zarábaÈ na nástenkách a emi-
siách ÈaÏké milióny a druhí s mal˘mi deÈmi variÈ
rascové polievky?
Komentátor Ivan ·tuljater.
Sme 11. 11.
(Toto je kºúãová absurdita súãasného sociálne-
ho ‰tátu. Ak milióny eur miznú v tendroch, po-
tom nutne tie milióny ch˘bajú pri zvy‰ovaní ro-
diãovského príspevku.)
***
Kapitalizmus nepominie tak, ako pominul ko-
munizmus. Súãasná kríza vypovedá len o zlyha-
niach euforického kapitalizmu.
Komentátor Martin Wolf.
Financial Times, 11. 11.
(Je ãoraz evidentnej‰ie, Ïe dnes Ïiaden systém
neponúka istotu stabilného zajtraj‰ka.)
***
âlovek neveril, Ïe on, dokonca jeho deti, sa do-
Ïijú pádu socializmus. Z hºadiska jedného ºud-
ského Ïivota bol komunistick˘ reÏim doslovne
vníman˘ tak, Ïe tu bude naveky.
Rektor vysokej ‰koly Samuel Abrahám.
HN 11. 11.
(Bol to stra‰n˘ pocit, ktor˘ sa podarilo vnútiÈ
v‰etk˘m obyvateºom socialistického ‰tátu: Ko-
munizmus je nezniãiteºn˘. Buì ãlovek musí ujsÈ
– a uÏ sa nikdy nebude smieÈ vrátiÈ. Alebo na-
trvalo zostaÈ poníÏen˘m lokajom straníckych
funkcionárov.)
***
Nበbudúci eurokomisár je nev˘razn˘, praktic-
ky aj doma neznámy. Keby mala takto vyzeraÈ celá
EK a celá EÚ, zaãal by jej zvoniÈ umieraãik. âes-
ké politické elity opäÈ potvrdili, Ïe perspektívy EÚ
nechápu. Do Bruselu neposlali toho najlep‰ieho,
ale toho najbezfarebnej‰ieho.
Komentátor LukበJelínek.
âesk˘ rozhlas 12. 11.
(âesi urobili to isté i pred 5 rokmi, keì nomi-
novali za eurokomisára b˘valého premiéra
·pidlu, mdlého politika, ktor˘ nezanechal po
sebe nijakú v˘raznej‰iu stopu v sociálnom re-
zorte, hoci práve ten otváral desiatky moÏnos-
tí pre ambiciózneho ãiniteºa.)
***
Sºúbili sme si lásku, sºúbili vravieÈ pravdu len,
sºúbili sme si vydrÏaÈ. Je neuveriteºné, ako tieto slo-
vá z piesne Ivana Hoffmana pred 20 rokmi ovlád-
li túto krajinu. Zborovo sa spievala na zaplnen˘ch
námestiach a uãila sa aj v ‰kolách. Hudba má zá-
zraãnú schopnosÈ spájaÈ dokonca aj ºudí s rôzny-
mi názormi, keì spoloãne spievajú tú istú pesniã-
ku.
Spevák skupiny IMT Smile Ivan Tásler.
HN 12. 11.
(JeseÀ ’89 nebola teda len politickou „neÏnou
revolúciou“, ale mala v sebe zakódované aj
niektoré krásne ºudské okamihy. Ak zakrátko
prevládla chamtivosÈ, nie je na vine November
´89, ale nezniãiteºnosÈ hlúpych ºudsk˘ch vlast-
ností.)
***
Existencia mimozemského Ïivota bude maÈ
mnohé teologické dôsledky. Napríklad – budú ka-
tolíci veriÈ, Ïe JeÏi‰ zomrel aj za hriechy mimoze-
m‰Èanov, alebo mali vlastného spasiteºa?
Kozmológ a fyzik Paul Davies.
Washington Post 12. 11.
S U P E R M O N I T O R
(Mnohé cirkvi a mnohí teológovia sa najviac
obávajú toho, Ïe nové aspekty oslabia alebo
úplne potlaãia niektoré veãné náboÏenské prav-
dy, lebo tie budú neudrÏateºné.)
***
Ist˘ afgansk˘ bojovník vyhlásil: „Ameriãania
majú radi pepsikolu, my milujeme smrÈ.“
Profesor na lond˘nskej univerzite
Patrick Porter. Îurnál 12. 11.
(Kto by povedal, akí vtipní a nielen cynickí sú
zabijaci z divok˘ch ázijsk˘ch hôr...)
***
Kresba: Danglár. Pravda 12. 11.
(Diaºnice netreba vedieÈ stavaÈ! Staãí vedieÈ
správne zratúvaÈ ich kilometre.)
***
Bor‰ã je skvelé jedlo. A aj veºká filozofia. To nie
je len o samotnom jedení chutného jedla, ale aj o
tom, Ïe keì stojíte 3,5 hodiny pri sporáku, máte ãas
porozprávaÈ sa s rodinou, odd˘chnuÈ si a podob-
ne.
Rusk˘ spevák Sergej Tolstov,
sólista Opery SND. Sme 13. 11.
(Îivotn˘ ‰t˘l ãloveka na prelome tisícroãí sa v
mnohom prudko zmenil. Ale rodina v Àom e‰te
stále zohráva jedineãnú rolu, aj keì ju rámcu-
jú veºmi banálne záleÏitosti.)
***
Otváranie novej diaºnice sa odohralo práve po-
ãas 48-hodinového ãasového intervalu pred Ïup-
n˘mi voºbami, v ãase, keì zákon zakazuje pred-
volebnú agitáciu kandidátov v médiách. Verej-
nosÈ pritom mohla jasne vidieÈ, ako vládni politi-
ci potºapkávajú po pleciach „svojich“ Ïupanov a
„svojich“ kandidátov krátko pred t˘m, ako sa budú
usilovaÈ o priazeÀ obãanov.
Komentátor Márius Kopcsay.
Pravda 13. 11.
(Vo vyspelej demokratickej spoloãnosti vyspe-
lí demokratickí politici úplne rovnako re‰pek-
tujú pravidlá, ktoré sú urãené paragrafov˘mi
zákonmi, ako aj tie, ktoré sú nepísané, ale vy-
pl˘vajú zo v‰eobecne uznávanej morálky. Je SR
demokracia?)
***
Dnes uÏ viem, Ïe politiku musia robiÈ profesio-
náli. Hrá sa tvrdo, ºstivo a s maximálnym nasade-
ním. Preto by do toho mali ísÈ ºudia so silnou mo-
tiváciou a citom pre spravodlivosÈ.
Ponovembrov˘ minister kultúry
Ladislav Snopko. TV oko 13. 11.
(Hor‰ie je to s t˘mi, ktorí v politike mátoÏia do-
dnes a nezíde im na um, ako po‰kodili práve v
prv˘ch rokoch po Novembri ’89 Slovensko,
keì vo veºkom pestovali politiku amatérsky a
veºmi zle. A navy‰e sa ãudovali, Ïe obãania ich
nechápu a Ïe ich nevolia.)
***
Po novembri 1989 sa na Slovensku musela
uskutoãniÈ transformácia a reformy, a to aj na-
priek negatívnym sprievodn˘m javom. V súãasnos-
ti je dôleÏité, aby sa kvalita Ïivota v SR pribliÏo-
vala ku kvalite Ïivota v modern˘ch európskych
krajinách.
Prezident Ivan Ga‰paroviã.
Sme 13. 11.
(Reformy, ktoré sa uskutoãnili od roku 1998 do
roku 2006, boli rozhodujúce pre kvalitu Ïivota
v SR, a preto je dobre, Ïe ich podãiarkol aj
prezident.)
***
Sú problémy, ale dosiahli sme stav, ktor˘ je
lep‰í ako ten, ão tu bol. Prestali sme sa pokladaÈ
za Európanov druhej kategórie. Na dekomunizá-
ciu nebola spoloãenská objednávka.
Disident Ján âarnogursk˘, právnik.
HN 13. 11.
(Neúplná spoloãenská objednávka na mnohé
váÏne zmeny je najväã‰ím problémom SR.)
***
âlovek, ktor˘ nemá prácu a zaistenú existenciu
svojej rodiny a do ktorého huãia, Ïe je to jeho vina,
lebo sa nedokázal o seba postaraÈ, chápe slobodu
a aj udalosti spred 20 rokov s men‰ím nad‰ením,
neÏ autori ãiernobielych komentárov. Jeden môj
klient mi povedal: „Aj ja som vtedy zvonil na
Václaváku kºúãmi od svojho bytu, ale tie kºúãe mi
teraz majiteº zobral..“
Poslanec Stanislav Kfieãek.
Blog.aktuálnû.cz 13. 11.
(Pár novoboháãov pripravilo âR a SR o jedi-
neãn˘ zvuk nádejne znejúcich kºúãov.)
***
Kresba: Fedor Vico. HN 13. 11.
(A naÀ sme v Smere zriadili pracovnú skupinu,
ktorú vedie minister dopravy VáÏny.)
***
Novembrové udalosti mám spojené s jednou
osobou a tou je môj predchodca v prezidentskom
úrade – Václav Havel.
âesk˘ prezident Václav Klaus.
Sme 14. 11.
(âeská politická i osobná ºudská kultúra poli-
tikov v âR a v SR má predsa len in˘ rozmer.
Medzi Havlom a Klausom lietajú iskry, ale
Klaus si napriek tomu Havla uctí. Keì v‰ak vez-
meme do úvahy, ako sa premiér SR správa k
svojmu predchodcovi a k jeho tímu – priãom vy-
spelá Európa Dzurindu i Miklo‰a hodnotia veº-
mi pozitívne, ale tak ich hodnotí i prezident SR
–, má objektívny obãan SR veºmi nepríjemn˘
dojem.)
***
Na r˘chlokvasen˘ch nositeºov vízií je rovnako
tristn˘ pohºad ako na nevkusn˘ch r˘chlozbohatlí-
kov. Tí, ão sa stali symbolmi siln˘ch ekonomic-
k˘ch vízií neboli ekonómovia, ale béãkov˘ herec
Reagan, chemiãka Thatcherová alebo dopravn˘ in-
Ïinier Dzurinda. Roky v‰ak dávali dokopy tímy by-
str˘ch hláv a mali jasno, kam chcú svoje krajiny
viesÈ.
Komentátorka Lenka Zlámalová.
Lidové noviny 14. 11.
(Pre sociálnu politiku nie je dôleÏité, ãi Toma-
nová pracovala predt˘m na sociálnom praco-
visku, ale ãi má vo svojom úrade silnú skupi-
nu tvoriv˘ch odborníkov, schopn˘ch nahradiÈ
povedzme 2. pilier kvalitn˘m dôchodkov˘m
systémom, ktor˘ by zmenil mizernú dôchodko-
vú politiku v SR. Îiaº, verejnosÈ za 3 roky ni-
jakú víziu nepoãula.)
***
ModernosÈ do Ruska nepríde bez politickej plu-
rality, obãianskej spoloãnosti a slobodnej tlaãe, kto-
rá priná‰a investorom presné informácie. Moder-
nosÈ potrebuje slobodné, kreatívne prostredie, kon-
kurenciu názorov a postojov.
Glosátor Jan Macháãek.
Respekt.cz 14. 11.
(Preto zasa zo SR modernosÈ odchádza a vlá-
da tu necháva priestor bez perspektívy.)
***
Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 14. 11.
(âo majú Meãiar a Dzurinda spoloãné s mly-
nármi a bankármi? TieÏ uÏ melú z posledného.)
***
Kardinál Korec mal veºkú autoritu. Keì v‰ak
ãlovek prijme funkciu, prestáva byÈ slobodn˘. Po
revolúcii sa príli‰ sústredil na vlastnú minulosÈ, pri-
ãom prehliadol, Ïe komunisti sa postupne etablo-
vali v in˘ch stranách a hnutiach. Obávam sa, Ïe sa
stal obeÈou svojho úradu. Nemá dostatoãn˘ prehºad
o súãasnom dianí, keì sa láme chlieb medzi kres-
Èanskou demokraciou a in˘mi hnutiami, reprezen-
tovan˘mi Meãiarom alebo Ficom. Kto in˘ ako Ko-
rec by mal maÈ odvahu povedaÈ ºuìom pravdu o
morálnom profile a skutkoch politikov?
83
S U P E R M O N I T O R
KÀaz a publicista Anton Srholec.
Sme 14. 11.
(Na Srholcov˘ch slovách je smutné to, Ïe dnes
uÏ treba odvahu na to, aby ich vyslovil.)
***
Kresba: Alan Lesyk. Pravda 14. 11.
(Len aby vám, suseda, medzi klobásky nenas-
merovali diaºnicu.)
***
To, Ïe v ãase hospodárskej a sociálnej krízy v
regionálnych voºbách bodovali najmä kandidáti
vládnych strán, je triumfom Roberta Fica a prehrou
pravicovej opozície, ktorá sa na ne mohla koneã-
ne pripraviÈ. KeìÏe nedokázala ponúknuÈ silnú
celospoloãenskú tému, keìÏe nedokázala zmobi-
lizovaÈ svojich voliãov, keìÏe nedokázala ponúk-
nuÈ dôveryhodn˘ch a siln˘ch kandidátov, opozí-
cia oprávnene a zaslúÏene prehrala.
·éfredaktor Peter Vavro.
HN 16. 11.
(Pes pravicového úpadku je zakopan˘ v ‰t˘le
komunikácie SDKÚ s obãanmi. Vládna koalí-
cia má totiÏ za nechtami toºko káuz, Ïe solíd-
nych ºudí musia veºmi odradzovaÈ.)
***
V roku 2009 Ïijeme v celkom inom svete ako
v roku 1989. Hnacím motorom zmien bola veda.
Pokroãila za 20 rokov moÏno viac ako predt˘m za
osemdesiat. Odhaduje sa, Ïe v 21. storoãí urobí
veda tisíckrát väã‰í skok, ako urobila doteraz.
Prv˘ ponovembrov˘ minister ‰kolstva,
vedec Ladislav Kováã. T˘ÏdeÀ 16. 11.
(A predsa ãlovek ãoraz menej dokáÏe vyuÏiÈ
skvelé objavy na vytvorenie takého spôsobu
Ïivota, ktor˘ by jemu aj jeho blíÏnym priná‰al
ãistú radosÈ a zbavoval ho strachu .)
***
November ’89 bol veºk˘, osudov˘ a hlavne
nádherne ãarovn˘ a ãist˘. Romanticky ãist˘. ªu-
dia vtedy zo seba dostali to najlep‰ie, ão v nich
bolo. Odvahu. Ideály. Silu. Lásku k spoloãenstvu,
ktoré vytvorili. A túÏbu po spravodlivosti, slu‰nos-
ti a slobode.
Komentátor Dag Dani‰.
Pravda 16. 11.
(Väã‰ina ºudí prekonala a prekvapila seba sa-
m˘ch. Komunizmus predov‰etk˘m obmedzoval
ich slu‰nosÈ, zmysel pre slobodu a mravnú ãis-
totu. A to práve z nich vytrysklo v Novembri
’89. LenÏe veºmi r˘chlo sa podarilo ÈaÏk˘m
boº‰evick˘m betónov˘m doskám znovu priºah-
núÈ krásne ºudské vzopätia. TakÏe asi bude po-
trebná e‰te jedna – a grandiózna – revolúcia,
aby nás oãistila.)
84
***
Aby ste sa stali Superstar s nejak˘m honorárom
a kariérou speváka, musíte dostaÈ aspoÀ 40 000 hla-
sov. Aby ste sa stali poslancom VÚC s rozhodo-
vaním o financiách a smerovaní celého kraja, sta-
ãí vám t˘ch hlasov 800. TakÏe je jasné, Ïe v SR ºu-
ìom podstatne viac záleÏí na tom, ktor˘ pubertiak
vyhrá drahé auto, ako na tom, kto si privlastní tú
miliardu. Gratulujem.
Blogerka Zuzana ·ubová.
Sme 16. 11.
(ÚãasÈ zástupcov ºudu na riadení SR a jej regió-
nov je javom veºmi potupn˘m.)
***
Prijatie eura je pre b˘valé komunistické kraji-
ny, ktoré sú dnes v EÚ, kºúãové.
Eurokomisár pre ekonomické otázky
Joaquín Almunia. HN 16. 11.
(A Ïe ho prijala i SR, dokazuje, Ïe sa nemusí-
me tackaÈ na chvoste európskych udalostí.)
***
To, ão sa Európe od konca vojny dodnes poda-
rilo, je zázrak. Îiadne iné slovo nevyjadruje lep-
‰ie fakt, Ïe sa 27 ‰tátov dokázalo dohovoriÈ na spo-
loãn˘ch pravidlách a zaviazaÈ sa, Ïe ich budú do-
drÏiavaÈ. Jadro EÚ má uÏ niekoºko rokov aj spo-
loãnú menu euro. Do tohto klubu patrí aj SR a ne-
viem o nikom, kto by to ºutoval. V˘hody sú totiÏ
také zjavné, Ïe nemá zmysel ich dokazovaÈ. âes-
kí podnikatelia krútia len nechápavo hlavou, pre-
ão ho e‰te nemáme aj my.
âesk˘ ekonóm TomበJeÏek.
Ekonomick˘ deník E15 16. 11.
(Nech vraví kto chce ão chce, euro v SR je v˘-
sledkom spoloãného úsilia dvoch odli‰n˘ch vlád,
Dzurindovej a Ficovej, a to dokazuje – práve
dnes, keì je kríza –, Ïe v niektor˘ch úkonoch
by mali aspoÀ odborníci, ktor˘ch nemáme veºa,
konaÈ v uÏitoãnej súãinnosti bez ohºadu na ich
stranícku príslu‰nosÈ. Oni v‰ak na seba jedova-
to strieºajú.)
***
Právnemu poriadku musí predchádzaÈ poriadok
mravn˘. Preto je dôleÏité, aby hodnoty prijíma-
la celá spoloãnosÈ ako ukazovatele dobrého sme-
ru v ºudskom spoluÏití. A to predpokladá trvalé
pestovanie mravného cítenia nás v‰etk˘ch alebo
proste slu‰nosÈ. V‰etci môÏu v tejto veci nieão
urobiÈ. Ale najviac tí, ktor˘ch najãastej‰ie vidieÈ
alebo ktorí svojím konaním najviac ovplyvÀujú
spoloãnosÈ. Duchovn˘ Ïivot, vedecké bádanie,
zboÏnosÈ, kultúra a vzdelanosÈ nebudú uÏ len
nadstavbou, ale v˘razom bytostnej potreby ãlo-
veka.
Exprezident Václav Havel.
Lidovky.cz 17. 11.
(Ako a kedy sa rozhodneme, ãi zaradíme aj
niekdaj‰ieho federálneho prezidenta, jedineãnú
mravnú osobnosÈ v celej svetovej politike, aj me-
dzi v˘razné postavy slovensk˘ch dejín? Od-
kopneme ho? Preão? Bol, ãi nebol aj hlavou ná-
‰ho ‰tátu? Len preto, Ïe bol na slovenské pome-
ry nevídane osvieten˘, sa budeme tváriÈ, Ïe je
cudzí?)
***
„Návrat do Európy“, znelo heslo âechov a Slo-
vákov poãas pádu komunizmu v ich nejasn˘ch oãa-
kávaniach novej budúcnosti. Lí‰ili sa nanajv˘‰
ich predstavy, ão to Európa vlastne je. Pre ãasÈ di-
sentu i neangaÏovan˘ch obãanov predstavovala
predov‰etk˘m pluralitnú demokraciu, obãianske
práva, slobodu názoru, prejavu, pohybu, spolão-
vania, podnikania. Ale pre väã‰iu ãasÈ populácie
Európa predstavovala v prvom rade plné obcho-
dy a peÀaÏenky.
Îurnalista Pfiemysl Jan˘r.
Britské listy 17. 11.
(A tieto predstavy sa ani za 20 rokov veºmi ne-
zmenili. Zmenil sa len ich pomer. Vtedy mal svo-
ju prevahu idealizmus a plné obchody boli sprí-
jemnením pekn˘ch emócií. Dnes sa za akékoº-
vek city uÏ hanbíme, aby sme nevyzerali zaos-
talo.)
***
Îivotná úroveÀ je neporovnateºne lep‰ia. V ob-
lasti morálnej sa, naopak, mnoho nezmenilo. Ná-
rod po novembri ’89 zostal rovnak˘. V komuniz-
me platilo „kto nekradne, okráda svoju rodinu“,
Niektorí ‰ibali zistili, Ïe v ãase slobody sa dá
kradnúÈ ºah‰ie a viac. Chyba teda nie je v slobo-
de, ale v nás. Sloboda ukázala, akí naozaj sme. A
niekedy to nie je pekn˘ pohºad.
Poslanec Jaroslav Plach˘.
Virtually 17. 11.
(Podlosti, tendrové podvody a korupcia nie sú
návratom ku komunistickej morálke. Tá sa usi-
lovala byÈ aspoÀ navonok dosÈ prísna. Darebáct-
va sú vyuÏitím komunistickej ideológie na na-
niãhodnosti, ktoré majú korene v b˘valom re-
Ïime, ale sú trvalo zakódované v zl˘ch ºud-
sk˘ch povahách a keì je príleÏitosÈ, slobodu na-
plno vyuÏívajú.)
***
Pomaly sa uÏ nenájdu takí, ktorí by sa nezamy-
sleli nad t˘m, aké to bolo pred novembrom ’89
hrozné a v akej úÏasnej slobode Ïijeme dnes. Ne-
prestávajú ma fascinovaÈ tí, ktorí sa objavili tesne
pred prevratom, z ãista-jasna, bezúhonní, nespro-
fanovaní. Sami sebe pridelili morálny kredit, vìa-
ka ktorému dnes môÏu hlava-nehlava kritizovaÈ a
rozdávaÈ tituly typu „boº‰evik“.
Publicista Michal Feik.
Slovo 18. 11.
(A predsa len „boº‰evik“ môÏe ironizovaÈ „úÏas-
nú slobodu dnes“. Keby Feik preÏil kruté ob-
medzenia rodín, ktoré nemali boº‰evickú zá‰ti-
tu pri pokusoch o ‰túdium svojich detí na vy-
sokej ‰kole, asi by si túto komunisticky ladenú
iróniu odpustil.)
***
Keì sa chcú dnes mladí ºudia dozvedieÈ viac o
novembri 1989, veºa moÏností nemajú. Za 20 ro-
kov totiÏ nevy‰la v odborn˘ch in‰titúciách kom-
plexnej‰ia publikácia, ktorá by analyzovala revo-
luãné udalosti v ‰ir‰ích súvislostiach. Nemáme
dosÈ ºudí ani peÀazí.
Riaditeº Historického ústavu SAV
Slavomír Michálek. Sme 18. 11.
(Na‰e priority sú veºmi pokrútené: milióny eur
na lukratívne podpory pre firmy blízke partaj-
n˘m vlastencom máme, tisíce eur na ‰túdium
slovenskej histórie nemáme.)
S U P E R M O N I T O R
***
Uveril som, Ïe cez preliatu krv JeÏi‰a Krista mi
Boh odpustil v‰etky moje viny a cez svoju vieru
som prijal, Ïe som sa znovu narodil. Priamo fyzic-
ky som cítil, ako v‰etka tieseÀ zo mÀa spadla a Ïe
som vnútorne slobodn˘ a voºn˘...
Bloger Jifií Beránek.
lidovky.cz 18. 11.
(Je to veºmi pohodlné: ãakaÈ na spasenie a na
krásny Ïivot na druhom svete, ktoré ãloveku
sprostredkuje ukriÏovan˘ a teda trpiaci JeÏi‰
Kristus. âlovek by sa mal v‰ak spoliehaÈ na svo-
je vlastné skutky a na vlastnú obetavosÈ. Po-
modliÈ sa je najºah‰ie.)
***
Keì sa Slovinsko rozhodlo pre vznik samostat-
ného ‰tátu, zvolali do ‰portovej haly 3 000 najlep-
‰ích mozgov krajiny a niekoºko dní sa radili, ako
ìalej.
Herec a politik Milan KÀaÏko.
Pravda 18. 11.
(Naão sú mozgy, ak sú preferenãné hlasy?)
***
Biznis ãlovek nikdy nerobí sám. Ale firma vÏdy
potrebuje niekoho, kto to "roztlaãí“.
Prezident ‰vajãiarskej firmy Longines
Walter von Känel. HN 18. 11.
(Podobne to platí aj v politike. Ani najlep‰í
program nemusí pomôcÈ strane, aby zaujala ve-
rejnosÈ. Ale pre stranu je ‰Èastím, keì má také-
ho húÏevnatého roztláãateºa, ako je Robert Fico.
KDH môÏe maÈ najviac morálne zaloÏen˘ch
politikov na l m2, keìÏe v‰ak nemá nikoho, kto
by ho rozchodil, je dlhodobo uviaznuté na jed-
no miesto.)
***
Pád komunizmu aj cirkvám vzal pozíciu prena-
sledovaného a utláãaného spoloãenstva. Cirkvi,
hoci umlãané a poniÏované, poÏívali u beÏn˘ch
ºudí vìaka tejto pozícii úctu a re‰pekt. Zrazu si mali
ºudí získaÈ in˘mi spôsobmi a v úplne in˘ch pod-
mienkach, na ktoré neboli pripravené. Po 20 rokoch
prichádza ãas, aby sme si aj vnútri náboÏensk˘ch
spoloãenstiev odpovedali, ãi a ako sme dar slobo-
dy zvládli. Nebude to celkom príjemn˘ pohºad, ale
nesmierne dôleÏit˘.
Katolícky kÀaz Miro Lettrich.
Sme 19. 11.
(KeìÏe medzi ºuìmi v poslednom ãase najviac
zaostáva morálka, práve cirkvi majú povin-
nosÈ nieão so súãasnou situáciou robiÈ. Boh uÏ
nie je tam, kde sídlil stároãia a kam ho uloÏili
práve cirkvi. Tie v‰ak veºmi vzìaºujú Boha od
ºudí, ak neprichádzajú za ãlovekom s nov˘mi
iniciatívami a za Bohom s nov˘mi úvahami.)
***
Vláda nám v‰etk˘m dala rabat 600 dolárov. Ak
peniaze minieme vo Wal-Marte, pôjdu do âíny. Ak
ich dáme za benzín, dostanú ich Arabi. Nákupom
ovocia pomôÏeme Mexiku, Hondurasu a Guatema-
le a kúpou dobrého auta Nemecku. Niã z toho ne-
zostane v americkej ekonomike. Jediná moÏnosÈ,
ako udrÏaÈ peniaze doma, je minúÈ ich za pivo a
prostitútky.
·vajãiarsky investor a ekonomick˘ guru
Marc Faber. HN 19. 11.
(Od roku 2000 sú Faberove chmúrne predpo-
vede spoºahlivé. Podºa ãeského experta Socho-
ra prognózoval dosÈ presne súãasnú krízu, bub-
linu na trhu nehnuteºností i kolaps na finanã-
n˘ch trhoch. LenÏe politici vo svojej pohodlnej
praxi na jeho prognózy ka‰ºali.)
***
Revolúcia nám v˘razne zasiahla do vzÈahov,
priateºsk˘ch aj mileneck˘ch, polovica z nich sa roz-
padla. ªudia sa zaãali vracaÈ z emigrácie, kto bol
deÀ pred t˘m robotníkom v kotolni, bol zrazu mi-
nistrom. Mávalo to s nimi, a nie kaÏd˘ to zvládol.
Filmová reÏisérka Maria Procházková.
Sme 19. 11.
(ZhodnotiÈ sa objektívne, bez samochvály a se-
badegradovania, je veºké umenie.)
***
Po udalostiach spred 20 rokov je pozitívna
osobná sloboda. Ale schopnosÈ ovplyvÀovaÈ poli-
tiku je obmedzená. Vysvetºujem si to vyãerpaním
elít, ktoré chcú krajinu viesÈ.
Francúzsky politológ Jacques Rupnik.
HN 19. 11.
(Na Slovensku elity nemajú byÈ ani veºmi z
ãoho unavené. Vzali si na plecia príli‰ málo.)
***
Za 20 rokov vyrástla poãetná generácia ºudí, kto-
rá cez cel˘ svoj produktívny vek nerobila niã iné
neÏ politiku. A mnohí nepochybne dúfajú, Ïe im
to vydrÏí aÏ do penzie. Uvedomujú si, Ïe sa riade-
ním osudu ocitli v recyklaãnej linke na sociálne is-
toty, z ktorej sa dobrovoºne nevystupuje. Neveria,
Ïe by mohli obstáÈ na ‰tandardnom trhu práce, v
súkromnej sfére.
Redaktor Jifií P‰eniãka.
T˘deník Ekonom 19. 11.
(A preto sa tí ctiÏiadostiví, ão nikde neobstoja,
vrhajú na politiku. Tam im je dobre.)
***
ZvoliÈ do najvy‰‰ej funkcie v EÚ – za preziden-
ta – takého bezv˘znamného ãloveka, ako je van
Rompuy, ktor˘ sa správa ako prísny katolík, a ne-
skúsenú barónku Ashtonovú za ministerku zahra-
niãia, len posilÀuje dojem, Ïe EÚ je hniezdom
byrokratov a ‰ediv˘ch myslí.
Brazílsky Ïurnalista Fabiano Golgo.
Britské listy 20. 11.
(HovoriÈ o Bruseli vo vzÈahu k ãlensk˘m ‰tátom
EÚ ako o Kremli za sovietskej éry môÏe byÈ aj
v˘plodom zlomyseºnosti. Ale Brusel musí uro-
biÈ v‰etko, aby sa ním nestal.)
***
·tyristo najbohat‰ích âíÀanov disponuje sú-
kromn˘m majetkom presahujúcim tristo miliárd
americk˘ch dolárov. Natíska sa logicky otázka,
preão by mala táto hospodárska elita akceptovaÈ
politickú neslobodu. A ãi dlhodobo bude. Maãko-
pes politickej neslobody a ekonomickej slobody
nie je rie‰ením, je len oddialením a vyhrotením bu-
dúceho konfliktu.
Ekonomick˘ analytik Vladimír VaÀo.
Sme 20. 11.
(A ten konflikt by bol tragédiou ºudstva. Treba
len dúfaÈ, Ïe miliardárom príli‰ záleÏí na vlast-
nom Ïivote, neÏ by ho chceli riskovaÈ, a Ïe iste
vymyslia civilizovanej‰ie rie‰enie.)
***
Nestaãí vyjsÈ na vrchol. Keì oblaky zmiznú, nie
sú zábery pre kameru aÏ také zaujímavé. Niekoº-
ko ráz v‰ak hory odpovedali na môj zámer. Zahra-
li to, ão som nikdy nevidel. Viete, to farebné di-
vadlo, to, Ïe sme súãasÈou veºkého vesmíru, naj-
lep‰ie precítite, keì si deÀ vymieÀa sluÏbu s no-
cou a naopak. Slnko sa stráca v atmosfére Zeme,
ktorá hrá v‰etk˘mi farbami, a na druhej strane vy-
chádza biely mesiac na modropurpurovej oblohe...
A vy ste nad t˘m v‰etk˘m. O plynutí ãasu viete len
z plynutia oblakov pod vami.
Dokumentarista a cestovateº
Pavol Barabá‰. Pravda 20. 11.
(A nadobudne ãlovek aj in˘ pohºad na existen-
ciu Boha?)
***
Americk˘ prístup k ‰portu je fantastick˘. Keì
ste vynikajúci, tak vás v tom v‰emoÏne podporu-
jú. Keì je na Slovensku niekto ão i len tro‰ku lep-
‰í, tak ho treba ão najskôr udupaÈ.
Tenistka Daniela Hantuchová.
HN 20. 11.
(MalosÈ sa prejavuje predov‰etk˘m neÏiãlivos-
Èou a závisÈou. A my sme mal˘ národ.)
***
Treba si uvedomiÈ, Ïe SuperStar je predov‰et-
k˘m televízny program. Jeho základn˘m motí-
vom je, aby mal ão najviac divákov. Cieºom nie je
nájsÈ speváka ãi skladateºa. Úãastníci SuperStar to
nemôÏu vedieÈ. Na to sú príli‰ mladí a naivní.
Mali by si daÈ poradiÈ aspoÀ to, aby nepodpísali
hlúpu zmluvu a musia sa nauãiÈ povedaÈ nie. Lebo
SuperStar ãloveka núti na v‰etko povedaÈ áno.
·táb si vymyslí, Ïe súÈaÏiaci sa vyváºajú v blate a
tí to urobia.
Spevák Miro Îbirka.
Pravda 21. 11.
(Televízie sú ãím ìalej, t˘m viac pohltené pod-
vodmi – na divákoch i na naivn˘ch úãinkujú-
cich. Niã nie je úprimné a pekné, nad v‰etk˘m
visí peoplemetrov˘ biã.)
***
Vo svojej dobe Beethovena povaÏovali za bar-
bara, povrchného muzikanta, ktor˘ skladá „ºúbi-
vú hudbu“ pre ºudí ãítajúcich romány. A Baricco
pripája aj príbeh, Ïe skladateºa, ktorého dnes po-
vaÏujeme za hudobného velikána, v predveãer
premiéry viac ako prijatie jeho diela zaujímalo, ão
publikum povie na jeho sako. V tom ãase chudob-
n˘ Beethoven mal jediné.
ManaÏér Vladimír Pisár.
Pravda 21. 11.
(Aj to je BoÏím tajomstvom, v ktorej chvíli sa
beÏn˘ ãlovek z davu stane géniom.)
***
Musím priznaÈ, Ïe 17. novembra ma najlep‰ie
uspokojovalo spravodajstvo ãesk˘ch televízií: ne-
pretrÏit˘ blok âT 24 bol ukáÏkou európskej kva-
lity komentátorstva. Povedal som si: „UÏ vie‰,
preão sa to muselo spustiÈ v Prahe? Preto, Ïe âesi
raz oslávia 20. v˘roãie na ‰piãkovej národnej úrov-
85
S U P E R M O N I T O R
ni.“ A my sme zaostali v oslavách Novembra as-
poÀ o pol bratského kroka.
Spisovateº Daniel Hevier.
Sme 21. 11.
(âeské a slovenské televízie sa nelí‰ia mnoÏ-
stvom g˘ãa, povrchností a skresºovaním reali-
ty, ktoré aj tam, aj tu vysielajú. Lí‰ia sa v tom,
ão ponúkajú medzi t˘m.)
***
V záplave ankiet, ão sme kto robili v novemb-
ri 1989, mi ch˘bala otázka, ão sme vtedy nerobi-
li. Napríklad sme neurobili niã pre oznaãenie ko-
munistickej strany za zloãineckú organizáciu. Za
to, ão 40 rokov robila, aj za to, ão neurobila. Ani
sme nepostavili jej b˘val˘ch predstaviteºov mimo
akúkoºvek moÏnosÈ zastávaÈ funkcie v úradoch
nového ‰tátu. Chyba.
Dramatik Viliam Klimáãek.
Pravda 23. 11.
(Bolo to zo slu‰nosti, alebo sme len boli pohodl-
ní a zbabelí?)
***
Za najväã‰ích vlastencov sa vyhlasujú jednotliv-
ci, ktorí neovládajú ani základnú spisovnú slo-
venãinu a ich jedin˘mi slovensk˘mi kniÏkami sú
vkladné. V krajine, ktorá drsnie, nás ãakajú ÈaÏké
ãasy. Ale napriek v‰etkému verím, Ïe sa tu dá ÏiÈ
‰Èastne a zmysluplne. A ak túto krajinu nieão do-
káÏe zachrániÈ pred definitívnym spusto‰ením, tak
je to tvorivosÈ.
Spisovateº Michal Hvoreck˘.
Sme 23. 11.
(Parlament, vláda, médiá, justícia a iné dôleÏi-
té in‰titúcie sú nebezpeãne zamorené nekon-
‰truktívnosÈou, zlovôºou a záporn˘mi signál-
mi, ktoré obãanov znechucujú. Ale na‰Èastie
predsa len je tu dosÈ ºudí, ktorí túto krajinu du-
chovne obohacujú.)
***
Veºmi rád chodím do prírody, do lesov, a keì sa
pozerám na poriadok prírody, kde sa odohráva
veºa zabíjania, utrpenia a bolesti, je pre mÀa veº-
mi ÈaÏké uveriÈ, Ïe to celé stvoril nejak˘ Boh. Veì
to je dosÈ ohavn˘ nápad.
Filmov˘ reÏisér
Lars Von Trier („Antikrist“).
Lidové noviny 23. 11.
(Duchovenstvo musí ão najskôr pochopiÈ, Ïe s
predstavou Boha, ako sa zahniezdila v hlavách
ºudí pred storoãiami, dnes uÏ nemoÏno obstáÈ.
Treba skúmaÈ podstatu BoÏiu z viacer˘ch hºa-
dísk, neÏ bolo zvykom, v konfrontácii s moder-
n˘mi náhºadmi na svet.)
***
K˘m kapitalizmus bude existovaÈ, budú existo-
vaÈ aj krízy. Práve preto, Ïe kríza znamená zhor-
‰enie ekonomickej situácie jednotlivcov a firiem,
ºudia sa zaãnú zam˘‰ºaÈ, ãi robia dobre to, ão ro-
bia. âi by si znovu nemohli vylep‰iÈ svoje príjmy
na úroveÀ pred krízou. A tak veºa ºudí aj spoloã-
ností zaãína robiÈ veci efektívnej‰ie. A zlep‰uje sa
Ïivotná úroveÀ.
Riaditeºka Next Finance
Markéta ·ichtafiová. Sme 23. 11.
(Ambiciózni a talentovaní r˘chlo pochopia, Ïe
musia oÏiviÈ svoje hºadaãstvo alebo, ako sa ºu-
86
dovo povie, „rozk˘vaÈ svoju kostru“. Svet ne-
zadrÏateºne postúpi o krok dopredu.)
***
Vraj pravda zvíÈazí nad lÏou a nenávisÈou. UÏ
v tom je chudinka v nev˘hode, Ïe musí bojovaÈ
proti dvom. So lÏou je ÈaÏké remizovaÈ a nenávisÈ
sa nedá poraziÈ vôbec. Dá sa ignorovaÈ alebo za-
biÈ väã‰ou nenávisÈou.
Herec Marián Gei‰berg-
Pravda 24. 11.
(Nie je ºahko vysvetliteºné, preão ani v ãase spo-
loãensk˘ch úspechov závisti neubúda.)
***
Pred 20 rokmi sme sa s komunistami dohodli na
spoloãnej vláde, nazvali sme ju vláda národného
porozumenia a povaÏovali sme to za dobr˘ názov.
Azda uÏ porozumenie neplatí?
B˘val˘ predseda KDH Ján âarnogursk˘.
HN 24. 11.
(Osobitne ‰lo o zmierlivosÈ medzi b˘val˘mi ko-
munistami a kritikmi komunistického reÏimu.
Toto bol naozaj jedineãn˘ spoloãensk˘ úkaz. AÏ
na to, Ïe sa do porozumenia zahrnuli aj tí, kto-
rí uÏ do minulej éry vniesli veºa ‰pinavostí a ke-
ìÏe sa im premlãali, ãoraz drzej‰ie prichádza-
jú s nimi aj do súãasnosti a infikujú nimi aj slu‰-
n˘ch ºudí.)
***
Vo verejnosti je roz‰írená mylná predstava, Ïe
peÀaÏné toky regulujú centrálne banky. Z nich
v‰ak prichádza len 1-2 % peÀaÏnej masy. AÏ 98 %
vytvárajú banky. Túto moc majú e‰te aj potom, ako
ich zachránili vlády. A to bez toho, aby boli via-
zané nejak˘mi podmienkami.
Profesor bankovníctva Richard Werner.
Financial Times Deutschland 25. 11.
(Experti by mali komplexne a prehºadne ana-
lyzovaÈ slovenské finanãníctvo.)
***
Ako opoziãn˘ poslanec si nerobím Ïiadne ilú-
zie o tom, Ïe by nejak˘ môj návrh mohol v NR
prejsÈ. Ak sa niektoré návrhy predsa stali zákon-
mi, tak len vtedy, keì si ich osvojila koalícia.
Poslanec KDH Július Brocka.
HN 25. 11.
(Ak vládna koalícia celé roky blokuje v NR ak-
tivity opoziãn˘ch poslancov, 1. ignoruje princí-
py vyspelej demokracie, keì nedáva moÏnosÈ
uplatniÈ sa reprezentantom veºkej ãasti obyva-
teºstva a 2. uprednostÀuje svoje stranícke záuj-
my pred potrebami obãanov, keìÏe ani dobré
nápady, ktoré by skvalitnili Ïivot ºudí v SR, sa
nepresadia.)
***
Fischerova úradnícka vláda je populárnej‰ia neÏ
prezident. Je to vec nevídaná. Tak˘ skvel˘ v˘sle-
dok nedosiahol Ïiaden kabinet v samostatnej âR.
ªudia sú presvedãení o tom, Ïe sa v˘voj v krajine
buì uberá zl˘m smerom alebo nemieri nikam. Pod-
ºa obãanov môÏu za to predov‰etk˘m politici. Ve-
rejnosÈ je unavená z ich predo‰lého ‰t˘lu riadenia.
Redaktor Petr Hartman.
âesk˘ rozhlas 25. 11.
(Ak SR nieão potrebuje, je to úradnícka vláda,
ktorá by eliminovala vplyv politikov.)
***
Ja uÏ mám úplne iné priority, neÏ tenisovú ka-
riéru. UÏila som si mesiac v Nepále, v okolí hima-
lájskej Annapurny, vo v˘‰ke 5416 m. Som veºmi
rada, Ïe som tam bola. Nedá sa opísaÈ, aká je to
nádhera – prebúdzaÈ sa v takom prostredí a potom
byÈ cel˘ deÀ v obklopení hôr.
Tenistka Janette Husárová (35), majsterka sveta
vo ‰tvorhre 2002. Pravda 26. 11.
(âítame mená rôznych tenistov, registrujeme
ich v˘sledky. A zrazu sa dozvieme, Ïe jedno z t˘-
chto mien sa podujalo na obdivuhodn˘ v˘kon:
vyliezlo, s náhodn˘mi spoloãníkmi, pod hima-
lájsky ‰tít len preto, aby získalo nie slávu, ale
boÏsk˘ záÏitok.)
***
Medzi vecami, ktoré by sa mali urobiÈ hneì te-
raz, je zabezpeãenie potenciálnych v˘davkov na
príspevky pre ‰pecifické skupiny – napríklad dô-
chodky.
Ekonomick˘ komentátor Martin Wolf.
Financial Times 26. 11.
(Neberieme na vedomie, Ïe v pomerne krát-
kom ãase bude v‰etko inak: Ïivotn˘ ‰t˘l ºudí a
aj zabezpeãenie ich existencie. Pritom zmeny a
zásahy do Ïivota môÏu byÈ radikálne a málok-
to sa s nimi dokáÏe vyrovnaÈ. A niet nikoho, kto
by na ne ºudí pripravoval.)
***
Topolánkovo vedenie namiesto politickej di-
skusie o predvolenej stratégii podstrãilo delegátom
kongresu ODS oxeroxovanú Víziu 2020. Namies-
to diskusie, ão sa bude robiÈ poãas nasledujúcich
5 mesiacov, zaãali sa stavaÈ vzdu‰né zámky, ako
bude vyzeraÈ svet v budúcnosti. Lep‰ie je hovoriÈ
o krásnom svete v roku 2020 neÏ sa pustiÈ do
tvrdej politickej diskusie, z ktorej by mohlo vyply-
núÈ, Ïe ODS roãník 2009 je totálne vyprázdnená.
Komentátor Petr Holec.
Reflex.cz 27. 11.
(Niekedy novinári nevedia, ão od politikov chcú.
Ak sú straníci príli‰ vecní, zazlievajú im, Ïe nie
sú rojkovia, ktorí obãanov in‰pirujú ku krás-
nym predstavám o budúcom svete. A ak im po-
núknu príÈaÏlivé ilúzie, je zasa zle, Ïe nie sú dosÈ
prízemní.)
***
Veºa hercov Ïije okram divadla aj seriálmi a
mám pocit, Ïe niektorí sú dosÈ vyÈaÏení. Neviem
si predstaviÈ, Ïe by som dokázala takto fungovaÈ.
Aj tak preÏívam obdobie, keì som skutoãne vyÈa-
Ïená. Robím tri slovenské seriály, ktoré patria v SR
k najsledovanej‰ím, ão ma na jednej strane te‰í, ale
i poriadne zamestnáva. Iste príde onedlho obdobie,
keì nebudem toºko vládaÈ.
Hereãka Gabriela Dzuríková.
Pravda 27. 11.
(V 2. polovici 20. storoãia z mnoh˘ch hercov vy-
rástli osobnosti. Tvorili najsilnej‰iu zloÏku vte-
daj‰ieho tvorivého zázemia spoloãnosti, hoci
vládol komunizmus. Iste, viacerí sa aj vtedy
hlavne usilovali dobre zarábaÈ. Ale v popredí
bola schopnosÈ premeniÈ silné záÏitky na filozo-
fickú bázu kaÏdodennej existencie tisícov obãa-
nov.)
***
S U P E R M O N I T O R
âím viac sa Obama snaÏí, t˘m viac kazí.
Nositeº Nobelovej ceny za ekonómiu
Paul Krugman. HN 27. 11.
(A ako je to s Ficom? TieÏ sa veºmi snaÏí?)
***
Ako môÏeme vylúãiÈ, Ïe sa Ïivot vyvinul aj
inde, neÏ iba na Zemi? A vykúpenie? Kde je na-
písané, Ïe ho budú mimozem‰Èania potrebovaÈ?
MoÏno zostali v úplnom priateºstve s ich Stvori-
teºom. MoÏno na‰i príbuzní na inej planéte majú
svoj vlastn˘ príbeh spásy.
Reverend José Gabriel Funes,
‰éf Vatikánskeho observatória.
Plus 7 dní 27. 11.
(Toto je dôleÏit˘ prelom v chápaní Boha. Boh
môÏe predsa v‰etko, aj to, ão si ãlovek nevie ani
predstaviÈ. Teda aj spasenie, ktoré priná‰a i
niekto in˘, neÏ JeÏi‰.)
***
Nemusíme maÈ v EÚ politiku iba z ãakania na
to, ão si za svoju politiku vyvolí Amerika. V sú-
ãasnosti nám hrozí nebezpeãenstvo, Ïe z Európy
urobíme politicky bezv˘znamného aktéra.
Rektor Oxfordskej univerzity
Chris Patten.
Sme 27. 11.
(Európa mala v priebehu storoãí vÏdy medzi lí-
drami aj mysliteºov a vizionárov, ktorí vyÈaho-
vali star˘ kontinent z bahna a prachu prie-
mernosti a dávali mu punc nadãasovosti. Dnes
je z Európy len nezaujímavé trhovisko, kde
moÏno predaÈ v‰etko.)
***
Dirigent je ãlovek, ktor˘ sa vyjadruje celou
svojou bytosÈou. Od zaãiatku do konca vedie ob-
rovskú komunikáciu s orchestrom. No nie je to tak,
Ïe rozhoduje o v‰etkom. Hudbu robia ºudia, kto-
rí ju hrajú. Vy predstavujete priestor, v ktorom ro-
bia to, ão najlep‰ie vedia.
Dirigent Peter Valentoviã.
TV oko 27. 11.
(âinnosÈ dirigenta je zvlá‰tnym BoÏím darom.
Asi sa ani nedá opísaÈ, ako sa v jeho du‰i kri-
Ïujú desiatky úÏasn˘ch podnetov, ktoré iní ºu-
dia vôbec nezachytia.)
***
Minister financií chce od zástupcov ‰tátu v do-
zorn˘ch radách, aby sa správali ako zodpovední
správcovia zvereného majetku a riadili manaÏ-
ment. Jeho úsilie je vopred odsúdené na nezdar.
Dozorné rady sú totiÏ totálne pre‰pikované poli-
tick˘mi trafikantmi v‰etk˘ch parlamentn˘ch strán,
ktorí väã‰inou vôbec nepracujú a v najlep‰om prí-
pade firme ne‰kodia. Tieto funkcie slúÏia stra-
nám ako obrovské vrece sladkostí, ktor˘mi odme-
Àujú ãi umlãujú.
Komentátor Martin Zvûfiina.
Lidové noviny 27. 11.
(Zdá sa, Ïe práve politické strany sú koncent-
rátom negatívnych spoloãensk˘ch javov.)
***
Pani Milka je hereãka storoãia. Je ãarovná, pô-
vabná, i vo svojom veku jedineãná. Je to vÏdy zá-
Ïitok s Àou hraÈ.
Herec Vladimír Kobielsky.
Pravda 28. 11.
(Milka Vá‰áryová je ‰iroko-ìaleko jediná svoj-
ho druhu. V prvom rade moÏno pôsobí ako
príÈaÏlivá, maximálne Ïenská dáma. A predsa
uÏ desaÈroãia je prioritne umelkyÀa.)
***
Dokumentárne zábery z novembrov˘ch dní
1989 pripomínajú, Ïe skrytá dlhodobá nespokoj-
nosÈ verejnosti sa nedá potlaãiÈ: ãasom sa z bez-
mocnosti zmení na mohutn˘ gejzír, ktor˘ zmetie
nástroje útlaku. Na‰a súãasná politická ‰piãka by
si toto mala uvedomiÈ pri spomienkach na svoje
lacné víÈazstvo, prevaÏne darované bezradn˘mi b˘-
val˘mi vládcami.
Publicista Zdenûk Jemelík.
Neviditeln˘ pes 28. 11.
(Nov˘ gejzír by mal zburcovaÈ pohodlnú verej-
nosÈ, ktorá opäÈ prehliada vystrájanie pov˘-
‰encov a tí svoju moc rafinovane vyuÏívajú na
vytváranie ziskov z eurofondov.)
***
PorovnávaÈ moderátorov v Amerike ãi západ-
nej Európe so slovensk˘mi je ako mie‰aÈ jablká s
hru‰kami. V zahraniãí pre jedného moderátora
pracuje cel˘ tím ºudí, ktor˘ mu zháÀa podklady ãi
vym˘‰ºa otázky. Ja som si v‰etko pripravovala
sama.
Moderátorka Jarmila Harga‰ová.
Pravda 28. 11.
(Hoci prevaha moderátorov˘ch my‰lienok ne-
musí byÈ zárukou príÈaÏlivosti relácie.
***
V Rusku vznikla atmosféra udavaãstva a honov
na inak zm˘‰ºajúcich. Nielen v politike, ale aj v
kultúre sa zaãalo poºovaÈ na ãarodejnice. V Moskve
v centre mesta zastrelili liberálneho advokáta Mar-
kelova a mladú antifa‰istickú ‰tudentku Baburo-
vovú.
Rusk˘ spisovateº Viktor Jerofejev.
Sme 28. 11.
(A nenájde sa nik, kto by Rusku, ale asi aj ce-
lému svetu, poriadne napºul do oãí.)
***
ZboÏÀujem moju ‰ou a mám ju dosÈ rada na to,
aby som vedela, kedy je ãas povedaÈ zbohom.
Moje kosti, ako i moja du‰a, cítia 25 rokov práce.
Posledn˘ raz ju uvediem 9. septembra 2011.
Televízna „kráºovná“,
americká moderátorka Oprah Winfreyová.
Pravda 28. 11.
(S trpkosÈou kon‰tatujeme, Ïe ani jedna slovens-
ká TV, ãi verejnoprávna, ãi súkromná, nena‰la
jediného moderátora, z ktorého by sa stala v˘-
razná osobnosÈ na Winfreyovej úrovni. Taká,
ktorá má podºa ãasopisu Vanity Fair „väã‰í
vplyv na ºudí i celú kultúru neÏ ak˘koºvek pre-
zident, profesor, politik ãi náboÏensk˘ vodca –
moÏno okrem pápeÏa“.)
***
PraÏská komunálna ‰ºachta bezstarostne poru-
‰uje v‰etky pravidlá s otvorenosÈou, aká by bola
aj v minulom reÏime nepredstaviteºná. Premiér i
prezident ãerta starého dbajú na to, za ão nesú pred
obãanmi zodpovednosÈ, a Ïe táto ich ignorancia z
nás robí Európanov 2. kategórie.
Sociológ Karel Dolej‰í.
Britské listy 28. 11.
(ªudia by mali oveºa energickej‰ie stráÏiÈ exis-
tenciu nezávisl˘ch médií. âoraz viac len akti-
vita Ïurnalistov núti aj politikov, aby predsa
úplne neignorovali potreby verejnosti.)
***
Kresba: Franti‰ek Bojniãan. Tele plus 28. 11.
(V‰etko je to len konina. A najväã‰ie hovorí
môj tréner.)
***
Spôsob, ak˘m zvíÈazil nበkandidát Fre‰o v
Bratislavskom kraji, povaÏujem za kºúãov˘, lebo
v tomto regióne neboli voºby len o Fre‰ovi. Na vo-
lebn˘ch billboardoch bol jeho porazen˘ konkurent
Bajan spoloãne s premiérom. Aj z toho vidno, ako
Ficovi na v˘sledku záleÏalo.
Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Miklo‰.
„Na telo“ (TV Markíza) 29. 11.
(MoÏno povedaÈ, Ïe v hlavnom meste sa koncen-
truje intelektuálny a kreatívny potenciál SR,
teda ten, ktor˘ stranám vládnej koalície ãasto
ch˘ba. TakÏe celkove sa síce potvrdila kvanti-
tatívna prevaha Smeru v SR, ale súãasne sa
zv˘raznil deficit duchovnej zrelosti.)
***
Väã‰ina zo 4 miliónov dospel˘ch v SR mala v
roku 2008 mesaãn˘ príjem men‰í ako 20 000 Sk.
Na druhej strane cca 200 ºudí dosahovalo príjmy
vy‰‰ie ako milión Sk. Najpoãetnej‰ia skupina – asi
1,7 milióna zamestnan˘ch dôchodcov i prijímate-
ºov rôznych sociálnych dávok – mala mesaãne
príjem do 10 000 Sk. Cca 1,3 milióna obãanov
malo príjem 10 000 – 20 000.
Iveta Pauhofová z Ekonomického
ústavu SAV. Pravda 30. 11.
(V európskom kontexte je pri reálnom hodno-
tení Slovensko e‰te stále chudobná krajina. V
takejto kon‰telácii sa v‰ak ani boháãi nemôÏu
cítiÈ príjemne a spokojne.)
***
Ja som mal ‰Èastie, Ïe najskôr som bol ãlove-
kom, aÏ potom som sa stal umelcom. Niektorí
majú smolu, Ïe sú umelcami, ale nikdy sa im ne-
podarilo staÈ sa ºuìmi.
Mím a pedagóg Miro Kasprzyk.
Sme 30. 11.
(Za komunizmu sa práve medzi amatérmi dali
nájsÈ vrcholné humanistické v˘kony.)
87
S U P E R M O N I T O R
***
Nepovedal by som, Ïe Mozart je typick˘ rakús-
ky ãi viedensk˘ skladateº. Je to skladateº, ktor˘ ne-
pochádza zo Ïiadneho národa. Ani zo Ïiadneho
sveta. On nie je z planéty Zem. Aj preto Mozart
patrí kaÏdému. KaÏd˘ ho môÏe cítiÈ, pretoÏe jeho
hudba je veºmi blízka na‰ej du‰i.
Rakúsky dirigent Friedrich Haider
(„âarovná flauta“ v Opere SND).
Pravda 30. 11.
(To je to, ão nacionalizmu a in˘m fanatizmom
najviac ch˘ba: ºudská du‰a.)
***
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus november
(Dnes uÏ je zamatová budajka staromódna. V
móde je teraz Ïobraãenka a ficovka.)
***
My sa opú‰ÈaÈ EÚ zatiaº nechystáme. Îe by
mala âR vystúpiÈ z EÚ, si myslí len 7 % ºudí.
Redaktorka Markéta Barto‰ová.
âesk˘ rozhlas 1. 12.
(Dnes uÏ vieme, v ãom je najväã‰í prínos EÚ pre
SR: EÚ nás chráni pred slovensk˘mi podvod-
níkmi, ktorí by chceli zneuÏiÈ svoju verejnú
funkciu na vlastné obohacovanie, a pred po-
hrobkami komunizmu, ktorí by zas radi obme-
dzili ºudské práva obãanov SR.)
***
Preão sa politici do svojich stoliãiek tak tlaãia,
ak sú skutoãne podºa ich oficiálne priznan˘ch prí-
jmov také málo v˘nosné? Otázkou je tieÏ, ão pre
tie peniaze robia napríklad poslanci.
Komentátor LukበPardubsk˘.
HN 1. 12.
(Pritom poslanci sú natoºko nezávisl˘mi politik-
mi, Ïe ani vedenie parlamentu na nich veºk˘ do-
sah nemá. V podstate za nich svojím v˘berom
zodpovedajú politické strany.)
***
V Bruseli prijímajú návrhy, na ktoré by sa slo-
venskí ãinitelia nezmohli, ale obãanov pote‰ia.
Komentátor Miroslav âaploviã.
Pravda 2. 12.
(Koºko návrhov prijat˘ch v Bratislave pote‰i-
lo obãanov SR?)
***
Top-filozofiou novej strany TOP 09 chce byÈ
pragmatizmus, strohá politická prax a sedliacky ro-
zum. Zatiaº sa zdá, Ïe to funguje. A aj to, Ïe par-
tajné vedenie nesºubuje vzdu‰né zámky.
Politológ Jan Kubáãek.
Ekonomick˘ deník E15 2. 12.
88
(V SR sa e‰te stále veºká ãasÈ verejnosti vyÏíva
v sºubovan˘ch vzdu‰n˘ch zámkoch.)
***
DrÏaÈ sa bokom a nechaÈ trhy, nech si s problé-
mom poradia, by Amerike a svetu priniesla vy‰-
‰iu nezamestnanosÈ, neÏ aká panuje dnes. Kvalit-
né politiky, ktoré podporujú produkciu a zamestna-
nosÈ bez toho, aby spôsobili infláciu, by mali byÈ
politicky populárne.
Predná‰ateº na Kalifornskej univerzite
J. Bradford DeLong. HN 2. 12.
(Ukázalo sa, Ïe absolútna podriadenosÈ voºné-
mu trhu má veºa úskalí, ale tak isto aj pohyby
v spoloãnosti, ak sú v‰etky podriadené ‰tátu.
Rozhodujúce je, aby sa presadili v kaÏdej kra-
jine politiky kvalitné a prínosné, ktoré navy‰e
neterorizujú ºudí.)
***
Îena nedokáÏe zmeniÈ muÏa. Ak, tak len na
chvíºu. Potom v‰ak muÏ nie je sám sebou, len
vlastnou karikatúrou, akousi poºutovaniahodnou
bábkou. Keì si raz muÏa vyberiem kvôli tomu, ak˘
je, nebudem ho predsa meniÈ.
Moderátorka Jana Hospodárová.
Magazín Pravdy 3. 12..
(KaÏd˘ muÏ i Ïena majú príÈaÏlivé a odpudivé
vlastnosti. A partnerstvo máva svoju súdrÏnosÈ
i preto, Ïe oboch nieão jedineãné na druhom
zvábilo a bola by ‰koda, keby sa nepokú‰ali pri-
najmen‰om minimalizovaÈ negatívne elementy
v povahe toho druhého.)
***
Amerika je ãím ìalej, t˘m viac polarizovanou
spoloãnosÈou. Roz‰írili sa politické rozdiely me-
dzi bohat˘mi a chudobn˘mi, medzi etnick˘mi
skupinami, medzi príslu‰níkmi cirkví, medzi ro-
den˘mi Ameriãanmi a prisÈahovalcami. Americkú
politiku naplnil jed.
Ekonóm Jeffrey D. Sachs
z Kolumbijskej univerzity. Sme 2. 12.
(A pritom práve politika má – spolu s cirkev-
n˘mi ustanovizÀami – vytváraÈ obãanom pod-
mienky na príjemn˘ a pokojn˘ Ïivot. Je zniãu-
júce, Ïe aj na‰u politiku zamoril jed.)
***
Hudba je ìal‰ou a vy‰‰ou úrovÀou jazyka. Vy-
jadruje to, ão slová uÏ nedokáÏu.
Izraelsk˘ huslista Vadim Gluzman.
Pravda 3. 12.
(A je vôbec nieão, ão slová vyjadriÈ nedokáÏu?
V Biblii hneì na zaãiatku svojho evanjelia apo‰-
tol Ján predsa hovorí: „Na poãiatku bolo Slo-
vo ... a to Slovo bol Boh.“)
***
Popularitu beriem s nadhºadom a oddeºujem
svoj Ïivot od toho, ktor˘ preÏívam ako herec.
Britsk˘ herec Robert Pattinson.
OÎene.sk 3. 12.
(Nemyslíme si, Ïe herec chce t˘mto tvrdením
ºudí klamaÈ. Len si vytvára svoje schémy Ïivo-
ta a tieto skreslené náhºady potom sugeruje
sám sebe a zaãne im sám veriÈ.)
***
Teroristi idú cielene proti civilnému obyvateº-
stvu. Nechcú oslabenie vojenskej sily protivníka,
ale teror. Chcú vyvolaÈ atmosféru v‰adeprítomné-
ho strachu a hrôzy. âím je táto hrôza v‰eobecnej-
‰ia, ãím viac sa kaÏd˘ bojí, ãím viac detí zomrie,
t˘m lep‰ie pre teroristov.
Komentátor Peter Morvay.
Sme 4. 12.
(Terorizmus nie je boj za ideály, ale len proti
nim. Sú to najhnusnej‰ie morálne grcance. Pri
novembrovej masakre na Filipínach páchate-
lia strieºali Ïenám do rozkroku.)
***
V básni Nad Dubãekov˘m hrobom Jevtu‰enko
tvrdí, Ïe Dubãek t˘m, Ïe v auguste 1968 nevyhlá-
sil ozbrojen˘ odpor (proti sovietskym vojskám),
nás zachránil pred krvav˘m kúpeºom. A tomu tre-
ba veriÈ, lebo to hovorí Rus.
Básnik ªubomír Feldek.
HN 4. 12.
(A kto by si zobral na zodpovednosÈ smrÈ ºudí,
ktorí by v tomto kúpeli zahynuli?)
***
V na‰ich konãinách je e‰te stále podozrivé, keì
príde niekto nezávisl˘ a nieão chce.
Prekladateºka Renáta Deáková.
TV oko 4. 12.
(V tom je obludná obmena situácie z komunis-
tick˘ch ãias.)
***
Mediálny rozruch okolo osoby Adely Baná‰o-
vej sa zaãal v roku 2005 megalomansk˘m projek-
tom, ktor˘ dovtedy u nás nemal obdobu – Sloven-
sko hºadá SuperStar. Odvtedy uÏ odmoderovala
ìal‰ie dve série a vyvrcholilo to „federálnou“ me-
ga‰ou v tomto roku. Dnes jej patria prime-timy a
vyzerá to tak, Ïe sa bez nej pomaly nezaobíde Ïiad-
ny veºk˘ projekt.
Publicistka Elena Strápková.
HN 4. 2.
(Megaprojekty sú váÏnym nebezpeãenstvom
pre Baná‰ovej tvorivú budúcnosÈ. Schémy je
ÈaÏké obmeniÈ samostatn˘m uvaÏovaním a ‰ty-
lizovaním originálnych my‰lienok.)
***
Preão slovensk˘m univerzitám ch˘bajú sku-
toãné vedecké osobnosti a profesori? Zhruba pred
10 rokmi som chcel sústrediÈ celé politické spek-
trum okolo vypracovania dlhodobej koncepcie
rozvoja vzdelanosti v SR: âaploviã kamarát, Ftáã-
nik kamarát, Fronc kamarát atì. Tak som chodil
k Du‰anovi na schôdze. Ale bola to strata ãasu.
Dne‰né politické strany myslia viac na volebné ví-
Èazstvá a moc, menej na spoluprácu.
V˘znamn˘ matematik prof. Beloslav Rieãan.
Pravda 5. 12.
(Aj najuãenej‰í slovenskí politici sa dostali do
takého útlmu svojich ambícií, Ïe namiesto toho,
aby svoje postavenie vyuÏili na vzostup vedy a
‰kolstva, pomáhajú ich udupávaÈ.)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler