CLXXXIII. – CLXXXIV.

ČÍSLO 2010

Parlamentný
Kuriér ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

 CLXXXIII. – CLXXXIV. ãíslo 2010
PARLAMENTN¯ KURIÉR Obsah
ãasopis z Národnej rady
Slovenskej republiky Editorial
Ako zosúladiÈ v PK osobn˘ názor s nadpartajnosÈou (F. Nagy) 2
Prezident SR
Mesaãník, roãník XVIII
Ozbrojené sily SR a ich medzinárodn˘ v˘znam (Rozhovor s I. Ga‰paroviãom) 2
IDEB
Vydavateº: Ocenenie exponátov na IDEB 2010 5
Slovenská národná reklamná Vláda SR
a propagaãná agentúra, s.r.o. ·krty neohrozili akcieschopnosÈ a funkãnosÈ armády (J. Ba‰ka) 6
v spolupráci s Národnou radou SR, Program stability a slovenská ekonomika (Rozhovor s J. Poãiatkom) 33
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Od lekárov si p˘tajte lacnej‰ie lieky (R. Ra‰i) 49
Adresa redakcie: Vlna hromadného prepú‰Èania sa zastavila (Rozhovor s V. Tomanovou) 69
Bôrik ·peciálne vozidlá
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. Nákladné vozidlá pre ozbrojené sily 7
Tel./fax: 02/54 414 546 Grand Prix pre bezpeãnosÈ 9
e-mail: parkur@nextra.sk Ozbrojené sily SR
eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor) Ani kríza nesmie zastaviÈ ìal‰ie vyzbrojovanie slovenskej armády 10
fotoparkur@nextra.sk (pre foto) (Rozhovor s ª. Miku‰kom)
http://www.parlamentnykurier.sk Modernizácia leteckej techniky (Rozhovor s M. Babiakom) 20
·tvrté národné letecké dni (J. Begala) 23
Registrované MK SR ã. 428/08 Pri povodniach bolo nasaden˘ch viac ako 3 200 vojakov (M. Vanga) 24
ISSN 1335–0307 Obrana Slovenska
BOÎENA ako ju nepoznáme (Rozhovor s V. Îbodákom) 14
·éfredaktor: Franti‰ek Nagy ZdruÏenie obranného priemyslu SR stojí pred novou etapou 16
(Rozhovor s ª. âernákom)
Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler Moderné obranné systémy pre bezpeãnej‰í svet (E. Ko‰út) 18
Centrum v˘nimoãnosti zriadili v Trenãíne (Rozhovor s R. Lackoviãom) 27
Redakcia: Anna Komová Veda a v˘skum
Robert Kotian Nové systémy v Ozbrojen˘ch silách SR (I. Plichta) 19
Izabela Nagyová NATO
Peter Zemaník Nová strategická koncepcia NATO (Rozhovor s F. Ka‰ick˘m) 25
Národná rada SR
âo sa zmenilo? (Rozhovor s M. Fedorom) 29
Redakãn˘ kruh: Gyula Bárdos
V˘znam má aj medzinárodné uznanie (Rozhovor s E. Vestenick˘m) 30
Stanislav Jani‰
Ako sa napæÀajú oãakávania (Rozhovor s J. Burianom) 41
Róbert Madej ZadlÏené Grécko rozdeºuje aj verejnosÈ (Rozhovor s I. Miklo‰om) 42
ªudmila Mu‰ková Situácia sa vyvíja (Rozhovor s M. JureÀom) 43
Rafael Rafaj Poriadok by mal byÈ (Rozhovor s J. Brockom) 44
Mária Sabolová Situácia sa komplikuje (Rozhovor s I. Farkasom) 45
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová Problémy sa rie‰ia, ale... (Rozhovor s V. Novotn˘m) 46
madar@nextra.sk Zlyháva len motivácia? (Rozhovor s B. Sániovou) 48
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy Rie‰enie sociálnych problémov nie je jednoduché (Rozhovor s J. Haleck˘m) 63
Asistentka riaditeºa: Sociálna situácia sa dot˘ka kaÏdého (Rozhovor s M. Gibalovou) 64
Magdaléna Horáková KaÏdého jedného to stihne (Rozhovor s F. Miklo‰kom) 75
02/54 414 546, 0903 766 995 Ministerstvo financií SR
NapæÀajú sa predsavzatia a spolupráca? (Rozhovor s P. KaÏimírom) 35
Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566 MoÏnosti sledujeme (Rozhovor so Z. Krajãírom) 37
Ministerstvo hospodárstva SR
Riaditeº pre obchod a marketing: Investiãné stimuly a ich efektivita (Rozhovor s V. Ferenczom) 38
Marián Reisel Podnikateºská aliancia Slovenska
02/54 414 544, 0905 224 492 Pohºad podnikateºov a manaÏérov na prekáÏky podnikania v SR (R. Kiãina) 40
Slovenské zdravotníctvo
Typo & lito: AppleStudio Mení sa situácia na trhu s liekmi? (Rozhovor s P. Trnovcom) 51
Tlaã: WELTPRINT, Bratislava Lekárenstvo na rázcestí (Rozhovor s P. Stankom a O. Sukeºom) 52
Grafická úprava: J. B. Design Práca ADL je rokmi overená a potrebná (Rozhovor s I. Novákom) 54
Fotografie: Rudolf Bihary, Ministerstvo zdravotníctva SR
Milan Vanga, archív redakcie Záujem o preventívne prehliadky narastá (Rozhovor s D. Klaãkom) 56
Karikatúry: Fedor Vico Operaãn˘ program Zdravotníctvo a súãasnosÈ (Rozhovor s M. Vankom) 58
MoÏnosti pre zdrav‰í Ïivot (Rozhovor s A. Hochelom) 60
Predplatné a objednávky na uverejnenie Informatizácia a zdravotníctvo (Rozhovor s V. Huãkom) 61
reklamy prijíma: Sociálny systém SR
Slovenská národná reklamná a propagaãná Nezaniká podstata sociálneho systému? (Rozhovor s D. Luka‰íkom) 66
agentúra, s.r.o. Podpredseda NR SR
po‰tov˘ prieãinok Vláda aj parlament si udrÏali stabilitu aÏ do volieb (Rozhovor s M. âíÏom) 73
814 01 Bratislava 1 Dialógy OA & EW
Cirkev bez morálky je ako Louvre bez obrazov (Rozhovor s O. Andrásym) 77
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 6,60 EUR Glosy – Poznámky – Eseje
Nekompetentn˘ záujem kompetentn˘ch o zdravie obãanov (E. Weidler) 81
âíslo úãtu 2629002985/1100 Priveºa neznámych (R. Kotian) 83
DIâ SK2020399458 Parlamentn˘ denník
V tesnom závese za maìarsk˘m parlamentom (rk) 85
Foto na titulnej strane: StraÏan, s. r. o. Supermonitor
·peciálna vojenská technika Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 94

www.parlamentnykurier.sk
E D I T O R I A L
Ako zosúladiÈ v PK osobn˘
názor s nadpartajnosÈou
Konãí sa nám ìal‰ie parlamentné volebné ob-
dobie a s ním aj ìal‰ie ‰tvorroãie vychádzania ãa-
sopisu Parlamentn˘ kuriér. Napätie medzi poli-
tick˘mi subjektmi, ktoré v NR SR fungovali, ne-
poºavilo a poºud‰tenie najvy‰‰ieho slovenského
zákonodarného orgánu sa tieÏ nepodarilo neja-
ko v˘raznej‰ie presadiÈ. Ide predsa len o veºa a
kaÏdá strana si urputne obhajuje svoju predsta-
vu o riadení ‰tátu a o vytváraní i dodrÏiavaní jeho
legislatívy. Napokon, aj stranícke sekretariáty a
‰irok˘ kruh ãlenov ãi priaznivcov jednotliv˘ch
strán oãakávajú od poslancov, ktorí sa dostali do
parlamentu cez volebné listiny práve ich strany,
istú spätnú reakciu cez podporu konkrétnych
krokov a návrhov vychádzajúcich z ich politic-
k˘ch programov.
KaÏd˘ si môÏe predstaviÈ, aká zloÏitá je úlo-
ha ‰éfredaktora ãasopisu, ktor˘ sa usiluje po-
skytovaÈ dobré a osoÏné sluÏby svojim „zákaz-
níkom“, teda ãitateºom v samotnej národnej rade,
ale aj vo vláde, na desiatkach úradov celo‰tátnej
i okresnej alebo lokálnej úrovne, podnikov˘m
manaÏérom, finanãníkom a ostatn˘m, ktorí sa
profesionálne zaujímajú o dianie v slovenskej
spoloãnosti a v prvom rade v slovenskom hospo-
dárstve a politike. KeìÏe od zaãiatku bolo ambí-
ciou vedenia redakcie získaÈ popredn˘ch Ïurna-
listov a politologick˘ch analytikov za svojich
autorov, nemohlo si neuvedomiÈ, Ïe kaÏd˘ vyspe-
l˘ publicista a expert má svoj pomerne vyhrane-
n˘ názor na ‰irokú ‰kálu situácií a postojov, kto-
ré napæÀajú politickú aktivitu vo verejnom Ïivo-
te ‰tátu. LenÏe tieto vyspelé názory sú ãasto aÏ
diametrálne odli‰né od programového statusu
jednotliv˘ch strán, ale aj jednotlivcov, ktorí v po-
litike pôsobia. Ako v‰ak súãasne naplniÈ pocho-
piteºnú poÏiadavku, aby obsah i jednotlivé ãlán-
ky v Parlamentnom kuriéri boli nadstranícke ãi
nestranícke, respektíve aby nevyvolávali vo funk-
cionároch strán pocit, Ïe sa celospoloãensk˘ ãa-
sopis prikláÀa k tej alebo inej vplyvnej strane?
2
Túto pluralitu a pestrosÈ sme sa usilovali do-
siahnuÈ uÏ t˘m, Ïe sme nebazírovali na názoro-
vej jednote autorov, ba naopak, Ïe sme vyhºadá-
vali a vytvárali otvoren˘ kruh spolupracovníkov
so ‰irok˘m názorov˘m rozpätím, ão sa nám da-
rilo najmä v rubrike „Glosy – poznámky – ese-
je“, ktorá sa nesústreìovala len na politickú a
ekonomickú tematiku, ale napríklad aj nábo-
Ïenskú s reflexiami skúsen˘ch kÀazov. MôÏem
s pote‰ením kon‰tatovaÈ, Ïe podstatná ãasÈ na‰ich
ãitateºov takto aj vnímala obsahové zameranie
ná‰ho 80 – 120-stranového magazínu. A s rov-
nak˘m zadosÈuãinením musím uviesÈ aj to, Ïe ani
vedenie parlamentu sa nám nijako nestaralo do
náplne ãasopisu a niã od nás nepoÏadovalo.
Samozrejme, dogmatici ºahko vyná‰ajú rôz-
ne nespochybniteºné postuláty a hºadajú ãi vy-
Ïadujú nejakú absolútnu bezpartajnosÈ od re-
dakcie i od autorov. Podºa mÀa, jej uplatÀovanie
v Ïurnalistickej praxi závisí v najväã‰ej miere od
profesionality a morálneho zázemia samotného
autora. Jeho vyspelosÈ moÏno nájsÈ aj v tom, ako
dokáÏe sám v sebe, ale aj navonok pred verej-
nosÈou obhájiÈ svoje postupy, svoj v˘ber tém,
svoju selekciu osobností, ktor˘m venuje pozor-
nosÈ, ale aj spôsob, ako svoj materiál spracuje.
Tak sa správajú najlep‰í komentátori v denníkoch
a t˘Ïdenníkoch – ako vyzreté osobnosti, ktoré
sami sebe diktujú svoj poriadok. Je ich v Ïurna-
listickom prostredí veºmi málo, ale sú – a sme
hrdí na to, Ïe aj my ich máme vo svojich radoch.
V podstatnej ãasti tohto ‰tvorroãného obdobia
sme obohatili nás magazín viacer˘mi príÈaÏliv˘-
mi Ïurnalistick˘mi rubrikami a materiálmi. Ale
musím priznaÈ, Ïe aj nám v redakcii kríza, kto-
rá prepukla najmä v polovici tejto volebnej pe-
riódy (2008), skomplikovala tvorbu a obmedzi-
la na‰e snahy, a tak sme museli od niektor˘ch zá-
merov upustiÈ. Urobíme v‰ak v‰etko pre to, aby
sme – keì sa finanãné napätie trochu zmierni –
opäÈ roz‰írili ‰kálu na‰ej publicistiky a aby sme
na‰im nároãn˘m ãitateºom poskytli ão najviac za-
ujímav˘ch a potrebn˘ch informácií, ktoré aj z
praktick˘ch dôvodov takmer denne potrebujú.
TotiÏ pre poslanca je mimoriadne cennou súãas-
Èou jeho pracovného v˘konu získavanie in‰pirá-
cie z rôznych zdrojov – a teda ‰irok˘ rozhºad. Vo
viacer˘ch na‰ich rubrikách – „Európsky parla-
ment“, „Parlamentn˘ denník“, „Super-monitor“
– sa viditeºne práve o takúto sluÏbu cieºavedo-
me usilujeme. A keì zistíme, ako moderná doba
roz‰iruje potreby na‰ich ãitateºov, budeme hºa-
daÈ moÏnosti, ako ich v Parlamentnom kuriéri
zrealizovaÈ v ìal‰ích pravideln˘ch publicistic-
k˘ch útvaroch.
Azda sa môÏeme spoliehaÈ na to, Ïe poslan-
ci, ktorí skonãili so svojou ãinnosÈou v NR SR,
si odnesú do svojich domovov aj pozitívnu spo-
mienku na tento nበãasopis, ktor˘ ich 4 roky sys-
tematicky v parlamentn˘ch laviciach ãakal a
sprevádzal – a Ïe aj tí, ão do veºkej zasadaãky
NR SR práve vstupujú, nájdu v Àom dosÈ zaují-
mav˘ch podnetov pre svoju ãinnosÈ, ktorú verej-
nosÈ pozorne sleduje
‰éfredaktor
S prezidentom
Slovenskej republiky
Ivanom GA·PAROVIâOM sa
opäÈ stretávame na stránkach
ná‰ho ãasopisu. Tentoraz ako
s hlavn˘m veliteºom
Ozbrojen˘ch síl Slovenskej
republiky. Rozhovor pre
Parlamentn˘ kuriér pripravila
redaktorka Anna Komová.
Medzi hlavné úlohy zahraniãnej a bez-
peãnostnej politiky SR patrí aj aktívna
úãasÈ OS SR v operáciách medziná-
rodného spoloãenstva. âo to znamená
pre Slovensko a ak˘ je ohlas v zahra-
niãí?
Vstupom Slovenskej republiky do me-
dzinárodn˘ch zoskupení, ako Severoa-
tlantická aliancia, Európska únia i Orga-
nizácia spojen˘ch národov sme okrem
vymoÏeností, ktoré z tohto ãlenstva vy-
pl˘vajú, na seba prevzali i záväzky a zod-
povednosÈ spolupodieºaÈ sa aj na presa-
dzovaní bezpeãnostn˘ch záujmov a
ochrane mieru vo svete. Slovensko dnes
uÏ nie je iba pasívnym pozorovateºom, ale
aktívne sa zapája do medzinárodn˘ch ak-
tivít na zlep‰enie bezpeãnostnej situácie
nielen na vlastnom území, ale aj v rámci
medzinárodného spoloãenstva. Konflik-
ty vo svete potvrdzujú opodstatnenie vo-
jenskej prítomnosti mnohonárodn˘ch síl
v postihnut˘ch oblastiach, k˘m sa bezpeã-
nostná situácia nestabilizuje. Slovenská
republika prispieva k tvorbe a realizácii
európskej bezpeãnostnej a obrannej poli-
tiky predov‰etk˘m úãasÈou v operáciách
EÚ, prípravou a vyãlenením príspevkov
do bojov˘ch skupín EÚ, úãasÈou na pro-
gramoch a projektoch Európskej obrannej
agentúry, ako aj podporou rozvoja civil-
n˘ch a vojensk˘ch spôsobilostí EÚ.
K prioritn˘m oblastiam v oblasti obra-
ny trvalo patria operácie krízového manaÏ-
mentu mimo územia Slovenskej republi-
ky, kde Slovenská republika udrÏiava
dlhodobo vysokú úãasÈ. Svoje pôsobenie
pritom v súlade s nov˘m prístupom po-
stupne sústreìuje do men‰ieho poãtu ope-
rácií, pri súãasnom navr‰ovaní úãasti v sú-
ãasnosti najnároãnej‰ej operácii v Afganis-
tane. Príslu‰níci Ozbrojen˘ch síl Sloven-
skej republiky pôsobia v 7 operáciách a
misiách medzinárodného krízového ma-
naÏmentu v 5 krajinách na 2 kontinentoch.
Z toho v troch operáciách pod velením
NATO (ISAF v Afganistane, KFOR v Ko-
sove, veliteºstvo NATO v Sarajeve v Bos-
ne a Hercegovine), v dvoch operáciách
pod velením EÚ (ALTHEA v Bosne a
Hercegovine, EUMM Gruzínsko) a v
dvoch misiách pod velením OSN (UNFI-
CYP na Cypre, UNTSO v S˘rii / Izraeli /
Libanone).
âinnosÈ slovensk˘ch vojakov v miero-
v˘ch misiách vysoko hodnotia nielen
predstavitelia medzinárodn˘ch organizá-
P R E Z I D E N T S R
Ozbrojené sily SR
a ich medzinárodn˘ v˘znam
cií a zoskupení, ale aj politickí predstavitelia
i domáce obyvateºstvo krajín v mieste pôso-
benia.
ZúãastÀujú sa jednotky Ozbrojen˘ch síl
SR aj na bojov˘ch operáciách? Boli zazna-
menané aj straty na Ïivotoch?
BohuÏiaº, aj keì sa slovenskí vojaci sa
priamo do bojov˘ch operácií nezapájali, pri
plnení úloh v zahraniãí zahynulo 54 osôb, z
toho 47 vojakov a zamestnancov v misiách
NATO (z toho 3 Ïeny), 6 vojakov v misiách
OSN a 1 vojak v misii EÚ. Som presvedãe-
n˘, Ïe ich Ïivoty nevyhasli nadarmo. Títo
na‰i spoluobãania pomáhali in˘m, bojovali za
mier, budovali stabiln˘ Ïivot v krajinách, kde
pojem demokracia b˘va ãasto len frázou. Aj
keì na‰i vojaci plnili úlohy v zahraniãí, ne-
bojovali len za obãanov in˘ch krajín, ale aj za
Slovensko, za nበmier, slobodu a hodnoty,
ktoré vyznáva cel˘ demokratick˘ svet. A to
si mnohí u nás ani neuvedomujú.
Kde v‰ade pomáhali príslu‰níci OS SR a
aké dôleÏité úlohy plnili pri obnove a sta-
bilizácii konfliktmi zniãen˘ch území?
V mierov˘ch misiách a operáciách medzi-
národného krízového manaÏmentu pôsobia
príslu‰níci ozbrojen˘ch síl Slovenskej repu-
bliky od roku 1993 a vystriedalo sa ich v nich
pribliÏne 12-tisíc vojakov. Príslu‰níci ozbro-
jen˘ch síl Slovenskej republiky zaãali pôso-
biÈ v misiách v roku 1992, keì boli slovens-
kí vojaci e‰te v rámci federálnej armády vy-
slaní do pozorovateºskej misie v Somálsku a
taktieÏ do pe‰ieho práporu v mierovej misii
v b˘valej Juhoslávii. Potom pôsobili v nástup-
nick˘ch krajinách Juhoslávie (Chorvátsko,
Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Kosovo)
a ìal‰ích krajinách, ako Albánsko, Angola, Li-
béria, Uganda, Rwanda, Sierra Leone, Etió-
pia, Eritrea, Golanské v˘‰iny, Irak, Moldav-
sko, Abcházsko, Gruzínsko, Cyprus, V˘chod-
n˘ Timor, Afganistan.
Plnili úlohy pri obnove a stabilizácii konf-
liktmi zniãen˘ch oblastí – Ïenijné zabezpe-
ãenie (odmínovanie, likvidácia munície, Ïe-
nijné stavebné práce), stráÏne úlohy, zabez-
peãenie implementácie mierov˘ch dohôd (ob-
rana a ochrana síl, objektov a obyvateºstva,
pozorovanie, monitorovanie, hliadkovanie) i
zdravotnícke úlohy.
Ktorá úãasÈ bola z pohºadu medzinárodné-
ho v˘znamu pre Slovensko najdôleÏitej‰ia?
Kºúãovou prioritou nielen NATO, ale aj
Slovenska je zaistenie nevyhnutnej miery
stability v Afganistane a predov‰etk˘m do-
siahnutie toho, aby sa táto krajina uÏ v budúc-
nosti nemohla staÈ útoãiskom teroristov. Nová
stratégia EÚ pre Afganistan i Pakistan sa za-
meriava na také oblasti, ako sú budovanie in-
‰titucionálnych kapacít, spolupráca v boji
proti terorizmu, integrované riadenie hraníc
a vzdelávanie.
Nová americká stratégia v Afganistane
bude maÈ tri ãasti. Prvá je zv˘‰enie jednotiek,
ktoré by mali zintenzívniÈ bojové úsilie pro-
ti Talibanu a bezpeãnosÈ v krajine. Vycviãe-
nie afgansk˘ch síl, ão umoÏní postupné sÈa-
hovanie zahraniãn˘ch vojensk˘ch síl z kra-
jiny. Druhou ãasÈou je lep‰ia podpora civil-
nej správy krajiny, najmä odstránenie veºkej
korupcie. Tretia je snaha o ekonomick˘ roz-
voj krajiny s dôrazom na poºnohospodárstvo
a budovanie infra‰truktúry.
Prejdime ku konkrétnym misiám. Ak˘ bol
v˘znam pôsobenia príslu‰níkov ozbroje-
n˘ch síl Slovenskej republiky vo v˘cviko-
vej misii NTM-I v Iraku?
Slovenská republika má záujem, aby sa
vybudoval jednotn˘, demokratick˘, slobod-
n˘ irack˘ ‰tát, ktor˘ re‰pektuje ºudské práva
a nie je hrozbou pre vlastn˘ch obyvateºov, su-
sediace ‰táty ani pre medzinárodné spolo-
ãenstvo. Slovensko si plnilo svoje spojenec-
ké záväzky k posilÀovaniu mieru a stability.
3
P R E Z I D E N T S R

kou komunitou. Táto misia je jednou z naj-

star‰ích mierov˘ch operácií OSN. Na‰i voja-
ci pravideln˘m hliadkovaním v nárazníkovej
zóne zamedzujú moÏnému naru‰eniu mieru,
násilnostiam a konfliktom.

ZúãastÀovali sa Ozbrojené sily SR na po-

moci aj prostredníctvom darovania vojen-
ského materiálu a techniky?
Napríklad darovanie prebytoãného vojen-
ského materiálu, ktor˘ by inak ozbrojené sily
museli zlikvidovaÈ na vlastné náklady, bolo
jedn˘m z príspevkov k stabilizácii bezpeã-
nostného prostredia v Afganistane. Prepravu
tohto materiálu do Afganistanu na vlastné
náklady zabezpeãili USA. Podobne to bolo aj
v prípade in˘ch krajín.

Z ak˘ch zdrojov sú hradené v˘davky na

pôsobenie príslu‰níkov OS SR v misiách?
Staãia rozpoãtové zdroje?
V˘davky na pôsobenie slovensk˘ch voja-
kov v misiách sú hradené z rozpoãtu rezortu
ministerstva obrany a sú urãené ako priorit-
Nasadenie na‰ich vojakov v rámci mnohoná- Z misií pod vedením OSN najviac na‰ich né. Na rok 2010 je na operácie a misie me-
rodn˘ch síl bolo v záujme irackého obyvateº- vojakov pôsobí v jednotkách UNFICYP (Uni- dzinárodného krízového manaÏmentu vyãle-
stva, ão potvrdila aj iracká vláda. V˘cviková ted Nations Force in Cyprus) na Cypre, kde nen˘ch viac ako 28 miliónov eur.
misia NATO v Iraku má mandát vychádzajú- dohliadajú na pokoj medzi tureckou a gréc-
ci z rezolúcie Bezpeãnostnej rady OSN a Ïia-
dosti doãasnej irackej vlády.
V Iraku je pretrvávajúci nedostatok dosta-
toãne vycviãen˘ch irack˘ch vládnych bezpeã-
nostn˘ch síl a na‰i vojaci pomáhali formou
poskytnutia v˘cviku a pomoci s vyzbrojením
jej bezpeãnostn˘ch síl tak, aby Irak mohol ão
najskôr prevziaÈ späÈ plnú zodpovednosÈ za
svoju bezpeãnosÈ.

Ako hodnotíte misie pod vedením OSN?

OSN nemá vlastné ozbrojené sily; je závis-
lá od príspevkov ãlensk˘ch ‰tátov. Do mie-
rov˘ch operácií OSN prispieva vojensk˘m a
policajn˘m personálom 115 krajín. KaÏdá
mierová operácia OSN má svoje ‰pecifiká, ale
v‰etky sledujú spoloãné základné ciele – mi-
nimalizovaÈ ºudské utrpenie a vytvoriÈ pod-
mienky pre fungovanie miestnych in‰titúcií.
V súãasnosti je po celom svete aktívnych 16
mierov˘ch misií pod zá‰titou OSN.

Aké ìal‰ie úlohy medzinárodného v˘zna-

mu stoja pred Ozbrojen˘mi silami SR v
najbliωom období?
Sú to tieto úlohy:
– V závislosti od dokonãenia procesu tvor-
by novej Strategickej koncepcie NATO
analyzovaÈ a pripraviÈ návrh úpravy Obran-
nej stratégie Slovenskej republiky.
– ZabezpeãiÈ prípravu delegácie Slovenskej
republiky na samit NATO v Portugalsku v
novembri 2010.
– ÚãasÈ na spoloãn˘ch mnohonárodn˘ch cvi-
ãeniach v rámci NATO a EÚ.
– Prioritou bude udrÏaÈ a postupne zvy‰ovaÈ
spôsobilosÈ pôsobiÈ v operáciách pod vede-
ním NATO a EÚ a podporovaÈ úãasÈ v
operáciách na podporu mieru, v ktor˘ch v
súãasnosti ozbrojené sily pôsobia.
– K zabezpeãeniu pripravenosti NATO a EÚ
r˘chlo a úãinne reagovaÈ na potenciálny
krízov˘ v˘voj, naìalej sa podieºaÈ na budo-
vaní síl r˘chlej reakcie NATO a bojov˘ch
skupín EÚ.

4
 Ocenenie exponátov na IDEB 2010
GRAND PRIX:
exponát popis

Diaºkovo ovládaná zbraÀová stanica ZSRD 08
Ekologick˘ nekovov˘ tréningov˘ ruãn˘ granát
Vojenská obuv do zhor‰en˘ch
poveternostn˘ch podmienok
Letiskové ‰pec. hasiãské vozidlo
BOÎENA RIOT CONTROL
AKTIS 4x4.1R-08 M·P
ABRaCA
V˘suvn˘ kontajner
ZbraÀová stanica s lafetovan˘m guºometom kalibru 12,7 mm alebo granátometom
AGS-17, senzorick˘m kontajnerom a jej diaºkov˘m ovládaním umoÏÀuje bezpeãné ve-
denie paºby z krytu alebo zabezpeãeného vozidla. V spojení so zbraÀou a jej integrá-
ciou na vozidlo je vhodná na plnenie bojov˘ch úloh, vlastnej ochrany, ako aj vykoná-
vanie optického prieskumu vo dne aj v noci.
Ocenenie bolo udelené za technické a kon‰trukãné vyhotovedenie, bezpeãné a jedno-
duché ovládanie a variabilnosÈ pouÏitia lafetovan˘ch zbraní.
Ekologick˘ nekovov˘ tréningov˘ ruãn˘ granát je vyroben˘ z prírodn˘ch materiálov –
minerálneho prachu a biodegradovateºného plastu. Granát je vhodn˘ na tréning a v˘-
cvik hádzania granátov. Pri v˘cviku nie je ohrozené zdravie cviãiaceho ani vedúceho
zamestnania a v˘cvik je veºmi realistick˘.
Ocenenie bolo udelené za jeho ‰etrnosÈ ku Ïivotnému prostrediu priãom zvukové a sve-
telné efekty zostávajú zachované.
Topánky sú vyrábané lepenou technológiou s polo priepustnou membránovou pod‰ív-
kou GORE-TEX s termoizolaãnou vloÏkou. Topánka prostredníctvom pod‰ívky posky-
tuje nohe vysok˘ komfort t˘m, Ïe odvádza vlhkosÈ od pokoÏky a umoÏÀuje nohe d˘-
chaÈ.
Ocenenie bolo udelené za kon‰trukciu topánky, ktorá chráni nohu pred nízkymi teplo-
tami do –40°C.
Vozidlo je urãené na hasenie poÏiarov na letiskách a v ich okolí. ObsluÏné panely sú
ergonomicky umiestnené a sú vhodné aj na pouÏívanie v rukaviciach. Pri v˘robe boli
pouÏité najmodernej‰ie technológie a dostupné materiály.
Ocenenie bolo udelené za jeho vysoké v˘stupné parametre pri hasení vodou a penou,
z ktor˘ch spomenieme vysokotlakové ãerpadlo s v˘konom 10 000 litrov za 1 minútu.
Je primárne nosiãom odmínovacieho zariadenia, ale tieÏ nosiãom doplnkov˘ch zaria-
dení, ako napríklad: kamerov˘m systémom, vysokotlakov˘m rozptyºovaãom plynov,
rampou s reflektormi, megafónom, ru‰iãkou GSM pásma a ‰títom s meniacou sa ‰ír-
kou, ktoré sa dajú pouÏiÈ proti rozvá‰nenému davu a nepokojom na uliciach.
Ocenenie bolo udelené za v‰estranné vyuÏitie nosiãa LOCUST pre odmínovacie zaria-
denie a pre ìal‰ie rôzne nastavby a aplikácie.
Vozidlo je z kategórie N2G so skriÀou mobilného ‰tábneho pracoviska pre jednotlivé
stupne velenia v ozbrojen˘ch silách. Vozidlo AKTIS 4x4 M·P vyhovuje preprave po
Ïeleznici a je kompatibilné s technikou armád NATO. Vozidlo taktieÏ spæÀa emisné
limity EURO 4, má nízku hluãnosÈ a v˘bornú ovládateºnosÈ.
Ocenenie bolo udelené za moÏnosÈ variabilného vybavenia komunikaãn˘mi prostried-
kami a moÏnosÈ vytvorenia ‰tábneho pracoviska podºa potreby uÏívateºa.
ABRaCA je prenosn˘, viacbodov˘, automatick˘ biologick˘, radiaãn˘ a chemick˘ v˘-
straÏn˘ systém. Skladá sa z prijímacieho a riadiaceho pracoviska a monitorovacích
satelitov. Pri prekroãení meran˘ch hodnôt okamÏite vysiela údaje do riadiaceho pra-
coviska a obsluhu upozorní opticky a aj akusticky.
Ocenenie bolo udelené za jednoduchosÈ rie‰enia, mobilnosÈ a r˘chle rozvinutie systé-
mu k meraniu.
V˘suvn˘ kontajner ISO 1C, typ VK 2 je ‰peciálny kontajner, ktor˘ umoÏÀuje dvojná-
sobné roz‰írenie svojej uÏitoãnej plochy. Je urãen˘ predov‰etk˘m na pouÏitie armádou
alebo zloÏkami záchranného systému.
Ocenenie bolo udelené za technické a kon‰trukãné prevedenie a variabilnosÈ pouÏitia
kontajnera so zachovaním prepravn˘ch vlastností kontajnera ISO 1C.

Ocenenie Národného riaditeºa pre vyzbrojovanie:

Útoãná pu‰ka Sa-58 Technické rie‰enie vychádza zo skúseností so zbraÀou Sa-58, najmä v zahraniãn˘ch
misiách a vyuÏíva jednoduchosÈ kon‰trukãného rie‰enia a spoºahlivosÈ pôvodnej zbra-
ne. Modernizáciou sa odstránili nedostatky zbrane a moÏnosÈ upnutia rôzneho prí-
slu‰enstva, ão doteraz nebolo moÏné. Ocenenie bolo udelené za inovatívny a efektív-
ny návrh útoãnej pu‰ky na báze samopalu Sa-58.
LMV IVECO 4x4 M65 Úpravou a doplnením vozidla o rôzne systémy a zariadenia (zbraÀová stanica, ru‰iã-
ky, detektory, vrhaãe dymov˘ch granátov), ktoré zv˘‰ia bojové a úÏitkové vlastnosti vo-
zidla, sa umoÏní jeho nasadenie v mierov˘ch misiách. Ocenenie bolo udelené za inte-
gráciu v˘zbroje, komunikaãn˘ch a bezpeãnostn˘ch systémov do vozidla IVECO 4x4
M65 v rámci spoloãného projektu MO SR a MO âR.

5
V L Á D A S R

„Som veºmi hrd˘ na to, Ïe sa podarilo zracionalizovaÈ a zefektívniÈ niektoré ‰truktúry v rámci
rezortu ministerstva obrany za uplynulé ‰tyri roky. Zru‰ili sa rôzne príspevkové a rozpoãtové
organizácie v rámci rezortu, zredukovalo sa vojenské zdravotníctvo, v ozbrojen˘ch silách sa
zru‰ili niektoré veliace ‰truktúry – spojovacie veliteºstvo, veliteºstvo logistiky, veliteºstvo v˘cviku.
ëalej sa podarilo zmeniÈ legislatívu t˘kajúcu sa podmienok v˘konu sluÏby profesionálneho
vojaka tak, Ïe vojaci k platom dostali aj osobitné príspevky a príplatky, ãi uÏ to bol príspevok
na b˘vanie, alebo preplácanie finanãn˘ch prostriedkov na cestovanie za rodinou.“
Takto sumarizuje minister obrany SR Jaroslav BA·KA svoje pôsobenie na ãele rezortu:

·krty neohrozili akcieschopnosÈ

a funkãnosÈ armády
Pri realizácii úloh programového vyhláse-
nia vlády SR v období rokov 2006 aÏ 2010
do‰lo v rámci rezortu obrany k v˘znamnému
pokroku vo viacer˘ch oblastiach. V roku
2007 sme prijali nov˘ prístup k úãasti v ope-
ráciách a misiách mimo územia SR. Prijalo
sa rozhodnutie, Ïe na‰a krajina sa bude pred-
nostne zapájaÈ do men‰ieho poãtu operácií,
ktoré sú z hºadiska zahraniãnopolitickej orien-
tácie Slovenskej republiky a spojeneck˘ch zá-
väzkov prioritn˘mi.
V súlade s t˘m sme redukovali na‰u úãasÈ
– z jedenástich operácií a misií na konci roka
2006 – do ‰tyroch operácií a troch misií v sú-
ãasnosti. Do‰lo tieÏ k v˘znamnej zmene pro-
porcionality zastúpenia Ozbrojen˘ch síl SR
v operáciách pod vedením NATO, konkrét-
ne z 31 na 62 percent. Podstatne sa pritom po-
silnila úãasÈ v kºúãovej operácii NATO v Af-
ganistane. Pre Slovensko je v súãasnosti ope-
rácia ISAF najdôleÏitej‰ou operáciou medzi-
národného krízového manaÏmentu a napriek
dopadom krízy na rezort obrany si na‰a kra-
jina naìalej v plnej miere plní svoje medzi-
národné záväzky a poãty vojakov v ISAF
e‰te zvy‰uje. Za posledné dva roky sa úãasÈ
slovensk˘ch vojakov v Afganistane viac ako
strojnásobila.

RAST MEDZINÁRODNEJ PRESTÍÎE

Slovenská republika v uplynul˘ch ‰tyroch

rokoch skvalitnila aj tvorbu svojich národ-
n˘ch pozícií vo vzÈahu ku kºúãovej agende
NATO a Európskej únie. Dôraz sme kládli na
protiraketovú obranu, jadrovú politiku NATO,
novú implementáciu konceptu síl reakcie
NATO, nového systému obranného pláno-
vania Severoatlantickej aliancie, ale aj na
tvorbu mnohonárodn˘ch projektov, ãi na hºa-
danie rovnováhy medzi existujúcimi zdrojmi
a úlohami aliancie. Práve v minulom roku
Slovensko usporiadalo historicky prvé ne-
formálne rokovanie ministrov obrany ãlen-
sk˘ch krajín NATO, ktoré prispelo k posilne-
niu medzinárodnej prestíÏe.
Medzi v˘znamné kroky, ktoré sa nám po-
darilo v uplynulom období realizovaÈ, patrí aj
dokonãenie transformácie vojenského ‰kol-
stva. Vytvorili sme stabilné podmienky na
efektívne vzdelávanie a v˘cvik kadetov a dô-

6
 NÁKLADNÉ VOZIDLÁ
PRE OZBROJENÉ SILY
GRAND PRIX IDEB 2010 pre vozidlo AKTIS 4x4.1R-08 M·P mobilné ‰tábne pracovisko

AKTIS 4x4.1R-08 M·P

Vozidlo AKTIS 4x4.1R-08 M·P – mobilné ‰tábne
pracovisko získalo na tohtoroãnom veºtrhu obrannej
techniky IDEB 2010 GRAND PRIX IDEB 2010
v kategórii Velenie a spojenie.
Vozidlo je z kategórie N2G so skriÀou mobilného
‰tábneho pracoviska pre jednotlivé stupne velenia
v ozbrojen˘ch silách. Vyhovuje preprave po Ïeleznici
a je kompatibilné s technikou armád NATO. Vozidlo
taktieÏ spæÀa emisné limity EURO 4, má nízku
hluãnosÈ a v˘bornú ovládateºnosÈ.

Vozidlo AKTIS 4x4.1R-08 M·P je urãené na presun a zabezpeãenie

práce ‰tábu na pohybliv˘ch miestach velenia operaãn˘ch a taktick˘ch
stupÀov. Hermeticky uzatvorená nadstavba vozidla vybavená
filtráciou vzduchu, klimatizáciou a nezávisl˘m kúrením umoÏÀuje
príslu‰níkom ‰tábu plniÈ úlohy aj v prípade, Ïe v priestore ãinnosti ãi
na bojisku by mohli byÈ pouÏité rádioaktívne, chemické alebo
biologické bojové prostriedky. Torzno-v˘kyvné uloÏenie nadstavby
zabezpeãuje celému vozidlu v˘nimoãne dobré jazdné vlastnosti aj
v najÈaωom teréne, ãím je umoÏnen˘ r˘chly a bezpeãn˘ presun posádky a techniky.
Rie‰enie podvozku s dobr˘m perovaním dlh˘mi parabolick˘mi pruÏinami a torzn˘mi stabilizátormi a s pohonom najmodernej‰ím
v˘konn˘m hnacím agregátom umoÏÀujú vozidlu spoºahlivú prevádzku na cestn˘ch komunikáciách i v nároãnom teréne.
Vozidlo poskytuje maximálny komfort a vysokú bezpeãnosÈ trojãlennej posádke.

MAN HX 32.440 8x8 BB (HX 77)

Rad HX je v‰estrann˘ ‰pecialista medzi nákladn˘mi vozidlami s pohonom v‰etk˘ch
kolies, vyvinut˘ pre potreby v tvrdej vojenskej sluÏbe. Spája v sebe znalosti
z úÏitkov˘ch vozidiel MAN a z nákladn˘ch vozidiel s pohonom v‰etk˘ch kolies,
spoºahlivosÈ odskú‰an˘ch hromadne vyrában˘ch komponentov s najmodernej‰ími
pokrokov˘mi technológiami. Toto z MAN vozidiel typu HX robí najhospodárnej‰ie
vojenské vozidlá vo svojej triede.
Sú tieÏ jedn˘mi z najvy‰‰ou ÏivotnosÈou,
pretoÏe sú kon‰truované na
prevádzkovú ÏivotnosÈ 20 rokov.
Vo vyhotoveniach 4x4, 6x6 a 8x8
pokr˘vajú ‰irok˘ rad aplikácií – od
vozidla na prevoz nákladu, resp. osôb
aÏ po vysokov˘konn˘ Èahaã s celkovou
hmotnosÈou súpravy aÏ do 120 ton.

TANAX TRUCKS, a. s.
âerveÀova 28, 811 03 Bratislava, Slovakia
Phone: +421 2 / 593 55 400, Fax: +421 2 / 593 55 740
e-mail: info@tanaxtrucks.sk, www.tanaxtrucks.sk
V L Á D A S R
stojníkov v jednej vojenskej vysoko‰kolskej
in‰titúcii (Akadémia OS generála M.R. ·te-
fánika – pozn. redakcie) podºa potrieb ozbro-
jen˘ch síl, priãom v roku 2009 bola Akadé-
mia OS komplexne akreditovaná.
Podarilo sa nám tieÏ zefektívniÈ riadiace
‰truktúry rezortu obrany. V súlade s reálny-
mi potrebami rezortu obrany sme uskutoãni-
li rozsiahle organizaãné zmeny. Po dlh˘ch ro-
koch sme zaznamenali nielen tabuºkovú re-
dukciu poãtu, ale aj reálne zníÏenie poãtov fy-
zick˘ch osôb na Ministerstve obrany SR.
Celkovo do‰lo na Ministerstve obrany SR a
jemu podriaden˘ch zloÏkách k redukcii per-
sonálu o 26 percent.
Na‰ou zásadnou úlohou v oblasti plánova-
nia bolo vyrie‰iÈ nerovnováhu medzi úloha-
mi a zdrojmi. Programovú ‰truktúru sme pre-
hodnotili tak, aby finanãné zdroje boli adres-
ne alokované na rozvoj kºúãov˘ch spôsobi-
lostí. Nová úprava v oblasti projektového ria-
denia zabezpeãila prepojenie procesov projek-
tového riadenia a verejného obstarávania.
Prehæbila sa transparentnosÈ procesu tvorby
projektov, ako aj efektívnosÈ vyuÏívania fi-
nanãn˘ch prostriedkov.
MODEL 2020 – BUDÚCNOSË
SO ZMENAMI
Od roku 2008 sme zaviedli nov˘ model plá-
novania v rezorte, ktor˘ sprehºadÀuje proce-
sy plánovania a hodnotenia obrany. Jeho cie-
ºom je dosiahnuÈ vy‰‰í súlad medzi úlohami
a zdrojov˘mi moÏnosÈami pri súãasnej re-
dukcii administratívneho zaÈaÏenia.
V˘raznou zmenou oproti roku 2006 bolo
podºa môjho názoru aj zavedenie nového spô-
sobu úãtovania a vykazovania na aktuálnom
princípe. Zv˘‰ila sa kvalita prípravy a reali-
zácie rozpoãtu, jeho sledovania a vyhodnoco-
vania, ako aj kontroly platobného behu, skva-
litnenia prác evidencie, správy, vymáhania a
úroãenia pohºadávok ‰tátu v správe Minister-
stva obrany SR.
Od roku 2006 sa rezortu podarilo splniÈ aj
úlohy pri nakladaní s prebytoãn˘m majet-
kom ‰tátu v správe Ministerstva obrany SR.
Za odpredaj a odplatn˘ prevod prebytoãného
nehnuteºného a hnuteºného majetku sme zí-
8
skali 4,476 milióna eur. ZníÏila sa tieÏ potre-
ba skladovacích kapacít a do‰lo k skvalitne-
niu bezpeãnosti skladovania zásob munície v
muniãn˘ch skladoch. Domnievam sa, Ïe za
pozitívum môÏeme nepochybne povaÏovaÈ aj
zaãiatok prípravy materiálu Rozvoj rezortu
Ministerstva obrany SR – Model 2020, kto-
r˘ akceptuje upravené zdrojové podmienky na
zabezpeãenie úloh obrany ‰tátu a plnenie me-
dzinárodn˘ch záväzkov.
Najv˘znamnej‰í pokrok pri obstarávaní
v˘zbroje, techniky a materiálu sa podºa môj-
ho názoru dosiahol v oblasti v˘stroja a v˘-
zbroje jednotlivca. Pokrok nastal aj v preprav-
nej technike, kde boli napríklad zakúpené
malé terénne automobily Nissan, ako náhra-
da za vozidlá UAZ sovietskej v˘roby. Do‰lo
tieÏ k modernizácii leteckej techniky, realizo-
vaná bola obmena pristávacieho systému le-
teckej základne Sliaã, obstaral sa taktick˘
mobiln˘ pristávací systém.
Poãas nedávneho medzinárodného veºtrhu
obrannej techniky IDEB mali úãastníci podu-
jatia moÏnosÈ vidieÈ zaujímavú vojenskú tech-
niku a materiál, ktor˘ vlastnia Ozbrojené sily
Slovenskej republiky – rôznu logistickú tech-
niku, ale aj ãasÈ vojenskej poºnej nemocnice.
Hrd˘ som na osobnú v˘stroj a v˘zbroj jednot-
livca, ktorú máme naozaj na ‰piãkovej úrov-
ni. Prezentovali sa tu aj ìal‰ie novinky, naprík-
lad kolesová technika – ‰peciálne ºahké ob-
rnené vozidlo pre 5. pluk ‰peciálneho urãe-
nia, ktoré bude nasadené s na‰imi vojakmi v
Afganistane.
OBRANN¯ PRIEMYSEL
A OFSETOVÁ POLITIKA
Na spomínanej v˘stave IDEB podpísalo
Ministerstvo obrany SR dohodu o spoluprá-
ci so ZdruÏením obranného priemyslu SR.
T˘mto krokom sa roz‰iruje potenciál sloven-
sk˘ch podnikov obranného priemyslu presa-
diÈ sa v rámci spolupráce pri realizácii nad-
národn˘ch projektov. Ak by sme to neurobi-
li a ak by sa to nedarilo, bolo by to ohroze-
nie samotnej existencie obranného priemys-
lu na Slovensku. Ministerstvo sa svojím die-
lom bude snaÏiÈ, aby na‰e podniky v medzi-
národn˘ch projektoch uspeli. Spolupráca so
zahraniãn˘mi firmami obranného priemyslu
sa musí rozvíjaÈ aj v rámci ofsetovej politi-
ky. Ak si teda ministerstvo obrany objedná
techniku od zahraniãnej firmy, táto spoloãnosÈ
musí ponúknuÈ participáciu na niektorom zo
svojich projektov slovenskej firme.
Podpisom tohto dokumentu sme sa zavia-
zali k vzájomnej spolupráci pri v˘mene infor-
mácií v oblasti v˘skumu, v˘voja, skú‰ok,
v˘roby, nákupu a predaja v˘zbroje, vojenskej
techniky a materiálu, ako aj v oblasti progra-
mov vyzbrojovania, obranného v˘skumu,
rozvoja technológií a bezpeãnostn˘ch inves-
tícií. Ministerstvo obrany SR a ZdruÏenie
obranného priemyslu SR budú koordinovaÈ
postupy pri rokovaniach v orgánoch NATO
a EÚ v rámci presadzovania politiky vlády SR
najmä v oblastiach podpory obranného prie-
myslu Slovenskej republiky a jeho zapojenia
sa do programov, projektov a aktivít v oblas-
ti vyzbrojovania, obranného v˘skumu a roz-
voja technológií, trhu s obrannou v˘zbrojou
a technikou a obrannej, technologickej a prie-
myselnej základne v rámci NATO a EÚ.
Obidve strany budú spoloãne pripravovaÈ ná-
vrhy systémov˘ch rie‰ení na zabezpeãenie
kvality, stability a bezpeãnosti dodávok hlav-
nej v˘zbroje, techniky a materiálu pre potre-
by ozbrojen˘ch síl Slovenskej republiky.
Naìalej pretrváva aj podpora Ozbrojen˘ch
síl SR a ministerstva obrany slovenskému
‰portu prostredníctvom ‰portovej in‰titúcie
Dukla. Jej ‰portovci vlani získali na vrchol-
n˘ch podujatiach spolu 45 medailí, ão je v
histórii Dukly asi najviac v jednom roku.
Minul˘ rok sme sa rozhodli vykonaÈ audit vo
Vojenskom ‰portovom centre Dukla Banská
Bystrica, s cieºom zefektívniÈ organizaãné
‰truktúry, nastaviÈ niektoré procesy jedno-
duch‰ie a hlavne zabezpeãiÈ, aby tréneri pra-
covali na sebe, na spôsobe komunikácie so
‰portovcami, ktorí sú im pridelení. Podobne
na‰ou snahou je, aby sa aj jednotliví ‰portov-
ci zdokonaºovali a zlep‰ovali vo svojich v˘-
konoch. Oãakávame, Ïe v budúcnosti sa bude
znaãka Dukly viac zviditeºÀovaÈ.
· P E C I Á L N E V O Z I D L Á
Grand Prix pre bezpeãnosÈ
ZúãastniÈ sa v˘stavy, akou je IDEB, je dôleÏit˘m medzníkom ìal‰ieho rozvoja kaÏdej firmy.
NajdôleÏitej‰ie dôvody sú dva: na jednej strane stretnutie s odbornou verejnosÈou, ktorá hodnotí prácu
vystavujúcej spoloãnosti, na strane druhej nepochybne aj stretnutie s konkurenciou ãi ìal‰ími
spoloãnosÈami, pracujúcimi v danej oblasti, kde sa ukáÏu aj trendy, ktoré dan˘m odborom h˘bu.
V prípade Medzinárodného veºtrhu obran-
nej techniky v máji v Bratislave spoloãnosÈ
STRAÎAN, s. r. o., mohla s hrdosÈou kon‰tato-
vaÈ, Ïe záujem odbornej verejnosti o viaceré z
noviniek, ktoré predstavila, bol veºk˘. A porov-
nanie s konkurenciou a partnermi ukázalo, Ïe
snahy spoloãnosti STRAÎAN, s. r. o., tvoria ne-
raz technologick˘ predvoj a ãasto urãujú tren-
dy, ktoré t˘mto segmentom h˘bu.
GRAND PRIX PRE HASIâSK¯ ·PECIÁL
SpoloãnosÈ STRAÎAN, s. r. o., sa dlhodobo
venuje produkcii vozidiel, ktoré poskytujú zv˘-
‰enú ochranu posádke a zároveÀ sú urãené pre
mimoriadne situácie. Na tohtoroãnom veºtrhu
IDEB 2010 odbornú verejnosÈ najviac zaujalo
letiskové ‰peciálne hasiace vozidlo postavené na
podvozku Mercedes – Benz Actros 4160K s
pohonom 8x4. Toto vozidlo je urãené na mimo-
riadne udalosti a hasenie na letiskách ãi v prie-
myseln˘ch podnikoch, kde je nevyhnutn˘ veº-
mi r˘chly zásah a hrozí nebezpeãenstvo v˘bu-
chov a extrémnych poÏiarov. V˘nimoãnosÈou
vozidla sú jeho vysoké v˘stupné parametre pri
hasení vodou a penou, ão priaznivo vpl˘va na
r˘chlosÈ hasenia poÏiarov. Technická jednotka
vozidla je vyrobená z hliníkov˘ch panelov, ka-
rosériu dopæÀajú úloÏné priestory pre v˘bavu ha-
siãského vozidla. NádrÏ na vodu je z vysoko-
pevnostného sklolaminátu, nápravy vozidla sú
chránené samostatn˘mi chladiacimi vodn˘mi
d˘zami. Celé vozidlo je ergonomicky uprave-
né tak, aby sa dalo obsluhovaÈ aj v ochrann˘ch
poÏiarnick˘ch rukaviciach. Toto vozidlo si od-
nieslo z tohtoroãného veºtrhu IDEB ocenenie
Grand Prix.
NAJMODERNEJ·IE CISTERNY
Veºk˘ medzinárodn˘ záujem vyvolal aj ìal‰í
Letiskové ‰peciálne hasiãské vozidlo TLF 16000.
‰peciál z dielne spoloãnosti STRAÎAN, s. r. o.,
ktor˘ mal v Bratislave svoju svetovú premiéru.
Je to model cisterny urãenej na armádne úãely
na prevoz palivov˘ch hmôt a in˘ch tekutín,
vhodn˘ aj na pouÏitie v nároãn˘ch bojov˘ch a
terénnych podmienkach. Balisticky chránené
cisterny sú postavené na ‰piãkov˘ch podvoz-
koch Mercedes Benz Zetros 2733 s pohonom
6x6. Svetová premiéra je v tom, Ïe doteraz sa
nikomu nepodarilo vyrobiÈ na tomto podvozku
urãenom na vojenské úãely a pre najnároãnej-
‰ie podmienky bezpeãnú cisternu. Takéto auto
je v˘nimoãné preto, Ïe umoÏní preváÏaÈ po-
honné hmoty alebo leteck˘ petrolej do kritic-
k˘ch miest, do ktor˘ch sa ‰tandardné cisterny
nedostanú, alebo ak aj dostanú, hrozila by im ex-
plózia pri útoku protivníka. Vozidlo má nielen
najväã‰iu priechodnosÈ vo svojej triede, ale je
aj mimoriadne bezpeãné, ão je pri prevoze pa-
liva v bojov˘ch podmienkach nevyhnutné. Je-
dineãnosÈ tohto modelu spoãíva aj v tom, Ïe od
projektu a v˘kresovej dokumentácie aÏ po fina-
lizáciu a skú‰ky prebehla celá príprava na Slo-
vensku.
ZÁUJEM O ·PECIÁLNE VOZIDLÁ
V˘stava IDEB 2010 ukázala aj medzi ná-
v‰tevníkmi a odbornou verejnosÈou, Ïe najväã-
‰í záujem je o vyuÏitie bezpeãnosti v kombiná-
cii s najmodernej‰ími komunikaãn˘mi techno-
lógiami. V tomto smere sa spoloãnosÈ STRA-
ÎAN, s. r. o., mohla pochváliÈ pancierov˘mi pre-
vedeniami vozidiel napríklad na podvozkoch
Mercedes-Benz G, ktoré uÏ overila slovenská ar-
máda aj v ÈaÏk˘ch podmienkach ‰peciálnych síl
v Afganistane. Záujem vzbudili aj ºahké malé
‰tvorkolky a ‰esÈkolky pre r˘chle nasadenie v
teréne. Z technologick˘ch noviniek azda najviac
zaujalo komunikaãné vozidlo v podobe proto-
typu na podvozku Mercedes Benz Zetros 1833
s pohonom 4x4, ktor˘ pre‰iel ‰peciálnou úpra-
vou podºa poÏiadaviek ministerstva obrany a mi-
nisterstva vnútra ako pojazdné komunikaãné
stredisko. Vozidlo vzniklo ako spoloãná objed-
návka silov˘ch rezortov vnútra a armády s cie-
ºom nahradiÈ zastaranú techniku. Prototyp je
plne funkãn˘ a je schopn˘ vytvoriÈ mobilnú
komunikaãnú stanicu pokr˘vajúcu veºké úze-
mie. SpæÀa svetové parametre a dokáÏe vytvo-
riÈ technologicky najprogresívnej‰ie moÏné pre-
pojenie voda – zem – vzduch na prenos signá-
lu – zvukového aj obrazového, z kritick˘ch
miest.
PRIORITOU JE BEZPEâNOSË
SpoloãnosÈ STRAÎAN, s. r. o., sa v oblasti
úpravy vozidiel a ich servisu pohybuje uÏ dru-
hé desaÈroãie. Od svojich poãiatkov sa ‰pecia-
lizuje na prípravu vozidiel, ktoré z rôznych dô-
vodov potrebujú osobitné úpravy – pre potre-
by armády, hasiãov, záchrann˘ch a bezpeãnost-
n˘ch zloÏiek, polície. Dnes je dôleÏit˘m part-
nerom ‰tátu a silov˘ch zloÏiek pri efektívnej,
kvalitnej a vysoko sofistikovanej príprave vo-
zidiel a techniky ‰peciálneho urãenia.
Lesn˘ ‰peciál Zetros 2733/6x6, ‰peciálne cisternové vozidlo
na prepravu pohonn˘ch hmôt (ADR).
„Vozidlá, ktoré pripravujeme v na‰ej spo-
loãnosti pre armádu, hasiãov, políciu, horskú
sluÏbu, slúÏia ako nenahraditeºní pomocníci v
extrémnych podmienkach, neraz v situáciách,
keì rozhodujú sekundy o bytí a nebytí,“ hovo-
rí Ivan StraÏan, riaditeº spoloãnosti. „Prioritou
a celosvetov˘m trendom medzi v˘robcami vo-
zidiel aj medzi úpravcami je otázka bezpeã-
nosti. Videli sme to aj na tohtoroãnej v˘stave
IDEB 2010. BezpeãnosÈ ºudí je t˘m najdôleÏi-
tej‰ím momentom, ktor˘ musí moderná mobil-
ná technika poskytnúÈ. Sme radi, Ïe v˘stava
akou je IDEB, potvrdila na‰e dlhoroãné smero-
vanie a filozofiu spoloãnosti, kde je na prvom
mieste kvalita ochrany ãloveka v nebezpeã-
n˘ch situáciách, ãi uÏ ide o vojenské zásahy ale-
bo katastrofy a poÏiare, kde je Ïivot ãloveka v
extrémnom ohrození.“
9
O Z B R O J E N É S I L Y S R

„Vo väzbe na disponibilné finanãné prostriedky bolo nevyhnutné v oblasti vyzbrojovania redukovaÈ
pôvodné zámery a ciele. Z uveden˘ch dôvodov boli stanovené priority, v rámci ktor˘ch sú len
v minimálnych rozsahoch a poãtoch zabezpeãované najmä systémy riadenia vzdu‰n˘ch operácií
a zabezpeãenie ochrany vzdu‰ného priestoru v rámci integrovaného systému protivzdu‰nej obrany NATO
(NATINADS), interoperabilita komunikaãn˘ch, navigaãn˘ch a identifikaãn˘ch systémov techniky VzS
so systémami NATO, ‰peciálna chemická technika, rádiolokaãná technika a technika urãená na
prepravu a zabezpeãenie logistickej podpory deklarovan˘ch jednotiek,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér
ªudovít MIKU·KA, národn˘ riaditeº pre vyzbrojovanie a generálny riaditeº Sekcie obranného
plánovania a manaÏmentu zdrojov Ministerstva obrany SR.

Ani kríza nesmie zastaviÈ

ìal‰ie vyzbrojovanie
slovenskej armády
Ako hodnotíte to, ão sa urobilo v rámci vy-
zbrojovania Ozbrojen˘ch síl Slovenskej
republiky v období 2006 – 2010? Na ão
bol kladen˘ najväã‰í dôraz?
Jedna z najväã‰ích a najzásadnej‰ích pozor-
ností v rokoch 2006 – 2010 bola kladená na
modernizáciu fyzicky a morálne zastaranej
bojovej techniky a materiálu. Celkovo bolo v
uveden˘ch rokoch do Ozbrojen˘ch síl SR
zaveden˘ch 82 druhov techniky a materiálu.
Napríklad: pre prípravu posilnenia kontin-
gentu vojakov v Afganistane (Vojenská polí-
cia a ‰peciálne jednotky OS SR) boli obsta-
rané ºahké pechotné zbrane s príslu‰enstvom
a muníciou a jej doplnenie-ukonãenie bude
realizované v roku 2010. V predchádzajú-
cich rokoch boli splnené aj mimoriadne po-
Ïiadavky Ozbrojen˘ch síl SR na doplnenie
noãn˘ch pozorovacích prístrojov pre misie a
plnenie cieºov síl. T˘mto sú OS SR uspoko-
jivo vybavené tak˘mto druhom materiálu.
V rámci generaãnej obmeny star˘ch typov
dielensk˘ch prostriedkov bola v uplynulom
roku vyrobená overovacia séria nov˘ch typov
dielensk˘ch prostriedkov, v‰etky na báze
kontajneru ISO 1C. V prípade, Ïe skú‰ky
preukáÏu v‰etky poÏadované spôsobilosti,
budú v tomto roku nové dielenské prostried-
ky v piatich typoch dodávané pre OS SR v
zmysle ich poÏiadaviek. Do v˘zbroje Ozbro-
jen˘ch síl SR boli v roku 2009 dodané vozid-
lá Nissan Pathfinder a Nissan Navara v poã-
te 87 kusov. ëalej boli dodané 4 kusy vozi-
diel znaãky TATRA novej typovej rady a z
toho 3 kusy s balistickou ochranou. V roku
2010 bolo dodan˘ch do v˘zbroje ozbroje-
n˘ch síl SR 10 kusov automobilov stredn˘ch
terénnych - ‰peciál s balistickou ochranou
typu IVECO LMV 4x4.
V oblasti rádiolokaãnej techniky bola do-
konãená modernizácia rádiolokátorov ST-68,
modernizácia pasívneho sledovacieho systé-
mu KRTP-86E a boli dodané ìal‰ie dva sys-
témy velenia ASTRA-TATRAPAN. V oblas-
ti komplexnej RCHBO ochrany boli dodané
Ozbrojen˘m silám SR diaºkové detektory to-
xick˘ch látok, dozimetrické prístroje, súpra-
vy na odber kontaminovan˘ch vzoriek, izo-
laãné odevy. V roku 2010 budú OS SR v
rámci dodávok ‰peciálnej techniky vybave-
né komplexom pre logistickú podporu, pod-
ºa plánu vyzbrojovania budú pokraãovaÈ do-
dávky obrnen˘ch vozidiel TATRAPAN.
Podarilo sa tieÏ obstaraÈ pre OS SR celkom
19 druhov ‰peciálnych kontajnerov. Prebeh-
la modernizácia raketometu RM 70/85. Me-
dzi podstatné modernizaãné prvky patrí sys-
tém riadenia paºby, ktor˘ umoÏÀuje auto-
nómne nasadanie raketometu a moÏnosÈ streº-
by pôvodn˘ch 122 mm rakiet a nov˘ch rakiet
MLRS, ktoré sú integrované v kontajneroch.
K novému zbraÀovému systému boli dodané
v˘cvikové manipulaãné zariadenia - trenaÏé-
ry a taktieÏ v˘cviková technika k systému ria-
denia paºby.
Uskutoãnil sa nákup stredného terénneho
automobilu AKTIS v rôznych modifikáciách,
ktor˘ vyrába pre OS SR slovensk˘ v˘robca
TANAX TRUCK, a. s., Bánovce nad Bebra-
vou ako náhradu za vozidlá P V3S, realizo-
vala sa modernizácia a v˘roba samohybného
v˘bu‰ného odmínovaãa (SVO), ktor˘ dodá-
va pre OS SR slovensk˘ v˘robca Kon‰truk-
ta-Defence, a. s., Trenãín, v predchádzajúcom
období boli vyrobené a dodané nové 81 mm
mínomety vrátane potrebnej munície. Tieto sa
predpokladá dodaÈ aj v nasledujúcom obdo-
bí. Tu je princíp a spôsob obsluhy rovnak˘
ako u uÏ pouÏívan˘ch 98 mm mínometoch.
V rámci zvy‰ovania kvality zdravotnícke-
ho zabezpeãenia v poºn˘ch podmienkach a
zmysle pripravenosti OS SR pre vyslanie
mimo územia SR je realizovan˘ projekt poº-
nej nemocnice ROLLE-2, ktorá bude vyba-
vená zariadeniami pre zabezpeãenie zdra-
votníckej pomoci v súlade s poÏiadavkami
NATO.

10
O Z B R O J E N É S I L Y
V oblasti munície sa podarilo zabezpeãiÈ
v˘voj a následn˘ nákup munície, ktorá je
vyrábaná v slovenskom priemysle pre potre-
bu OS SR, kde môÏem spomenúÈ delostrelec-
k˘ náboj MUNZA pre 155 mm ShKH
vz.2000, tankov˘ 125 mm podkalibern˘ ná-
boj TAPNA. V oblasti rádiolokaãnej techni-
ky bola zabezpeãená modernizácia rádioloká-
torov typu P-37 a modernizácia mobiln˘ch
3D rádiolokátorov typu ST-68 a technikou
AVS ASTRA PVO je zabezpeãovan˘ pre-
hºad a vyhodnocovanie vzdu‰nej situácie pre
potreby pozemn˘ch jednotiek OS SR.
Aj napriek dopadom finanãnej krízy rezort
Ministerstva obrany pokraãoval v moderni-
zácii v˘zbroje a v˘cviku vybran˘ch jednotiek
OS SR tak, aby obstál svojim záväzkom voãi
NATO a EÚ (ako letecké trenaÏéry pre vrtuº-
níky Mi-17M, L-39, MiG-29, modernizácia
lietadiel MiG-29 – plnenie úloh NATINADS,
obmena letového parku dopravn˘ch lietadiel
2x L-410 a oprava vzletovej a pristávacej
dráhy na letisku Sliaã aj s modernizáciou po-
trebnej infra‰truktúry letiska). V oblasti letec-
kej techniky boli v rokoch 2009 – 2010 rea-
lizované uÏ spomenuté projekty modernizá-
cie vrtuºníkov Mi-17M, umoÏÀujúce ãinnosÈ
bezpeãnej komunikácie a bojovej identifiká-
cie, obstaranie systému objektívnej kontroly
TOPAZ pre lietadlá MiG-29 (zabezpeãenie
zv˘‰enia bezpeãnosti ich prevádzky so soft-
vérom umoÏÀujúcim ich prevádzku podºa
technického stavu), ukonãenie modernizácie
vrtuºníkov Mi-17LPZS, modernizácia lieta-
diel MiG-29 AS/UBS, umoÏÀujúca ãinnosÈ v
reÏimoch bezpeãnej komunikácie a bojovej
identifikácie.
S R
OceÀujem efektívny posun pouÏitia zdro-
jov od finanãne nároãn˘ch a menej urgent-
n˘ch projektov k projektom bezprostredne
spojen˘ch s priamou podporou vojakov (ako
napríklad ich priama v˘stroj a v˘zbroj).
Na ãom je postaven˘ súãasná stratégia vy-
zbrojovania slovenskej armády? Orientu-
jete sa skôr na domácich alebo na zahra-
niãn˘ch dodávateºov?
Vo v‰eobecnosti platí, Ïe na dodávkach
pre Ozbrojené sily SR sa môÏu podieºaÈ rov-
nako domáci ale aj zahraniãní dodávatelia.
Domáci dodávatelia sú vyberaní predov‰et-
k˘m v t˘ch prípadoch, ak dan˘ v˘robok (v˘-
zbroj, technika alebo materiál) bol vyvíjan˘
pre potrebu OS SR v spolupráci s rezortom
obrany.
Jednou z priorít rezortu, ale aj Slovenskej
republiky vo väzbe na celosvetovú krízu je
udrÏaÈ zamestnanosÈ resp. vytváraÈ nové pra-
covné miesta. V rámci na‰ich moÏností pre-
to orientujeme zabezpeãenie potrebnej v˘-
zbroje, techniky a materiálu od vlastn˘ch or-
ganizácií rezortu ak˘mi sú Vojenské opravá-
renské podniky (VOP). Z pridelen˘ch finanã-
n˘ch zdrojov budeme v roku 2010 i naìalej
zabezpeãovaÈ nevyhnutnú v˘zbroj, techniku
a materiál pre vybavenie jednotiek OS SR na
Slovensku a jednotiek zabezpeãujúcich misie
v zahraniãí.
Pre modernizáciu leteckej techniky vyuÏí-
vame prednostne akciovú spoloãnosÈ Letec-
ké opravovne Trenãín, ktorej ministerstvo
obrany je 100 % akcionárom. Pri realizácii
ìal‰ích projektov v rámci zabezpeãenia ria-
denia letov˘ch operácií, tvorby a distribúcie
jednotnej informácie o vzdu‰nej situácii, le-
teck˘ch pozemn˘ch komunikaãn˘ch systé-
mov, simulaãn˘ch technológií, modernizá-
cie rádiolokaãnej techniky vzdu‰n˘ch síl OS
SR sú ako hlavn˘ kontraktor vyuÏívané slo-
venské spoloãnosti Ales, a. s., ·peciálne sys-
témy a software, a. s., VRM, a. s., VOP Tren-
ãín. Samozrejme, obstarávanie komponen-
tov, ktoré nevyrába domáci priemysel, sa vy-
konáva nákupom zo zahraniãia.
Tento rok ste na medzinárodnom veºtrhu
obrannej techniky IDEB ocenili v˘robky
Vojenského technického a skú‰obného
ústavu Záhorie a Vojenského opraváren-
ského podniku Trenãín. Preão práve tie?
Ako istotne viete, na Medzinárodnom veº-
trhu obrannej techniky IDEB 2010 boli oce-
nené aj iné organizácie, spoloãnosti a firmy,
nielen VTSÚ Záhorie a VOP Trenãín, a. s.,
Ceny udeºovali usporiadateº veºtrhu spoloã-
nosÈ INCHEBA a Ministerstvo obrany SR.
Za Ministerstvo obrany udelil generálny
riaditeº sekcie obranného plánovania a manaÏ-
mentu zdrojov MO SR dve ceny národného
riaditeºa pre vyzbrojovanie, prostredníctvom
ktor˘ch boli ocenené rie‰enia zabezpeãujúce
pre MO SR moÏnosÈ veºmi efektívneho ko-
neãného rie‰enia s vyuÏitím a rozvojom do-
mácich v˘robn˘ch spôsobilostí. Jednu dostal
VTSÚ Záhorie za inovatívny a efektívny ná-
vrh 7,62 mm útoãnej pu‰ky na báze samopa-
lu Sa vz. 58. Technické rie‰enie hlavného
kon‰truktéra Ing. Miroslava Sima vychádza
zo skúsenosti so zbraÀou Sa-58, najmä v za-
hraniãn˘ch misiách a vyuÏíva jednoduchosÈ
kon‰trukãného rie‰enia a spoºahlivosÈou pô-
vodnej zbrane. Modernizáciou sa odstránili
nedostatky zbrane a moÏnosÈ upnutia rôzne-
ho príslu‰enstva, ão doteraz nebolo moÏné.
Druhú cenu dostal VOP Trenãín, a. s., za in-
tegráciu v˘zbroje, komunikaãn˘ch a bezpeã-
nostn˘ch systémov do vozidla IVECO LMV
4x4 v rámci spoloãného projektu MO SR a
MO âR.
Vojensk˘ opravárensk˘ podnik Trenãín,
a. s., dostal aj cenu usporiadateºa veºtrhu za
prenosn˘, viacbodov˘, automatick˘, biologic-
k˘, radiaãn˘ a chemick˘ v˘straÏn˘ systém
ABRaCA, ktor˘ sa skladá z prijímacieho a
riadiaceho pracoviska a monitorovacích sate-
litov. Pri prekroãení meran˘ch hodnôt okam-
Ïite vysiela údaje do riadiaceho pracoviska a
obsluhu upozorní opticky a aj akusticky. Oce-
nenie bolo udelené za jednoduchosÈ rie‰enia,
mobilnosÈ a r˘chle rozvinutie systému k me-
raniu – takto to prezentoval usporiadateº veº-
trhu.
Aké sú perspektívy spolupráce MO SR so
ZdruÏením obranného priemyslu SR?
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
a ZdruÏenie obranného priemyslu Sloven-
skej republiky podpísali 4. mája 2010 „Do-
hodu o spolupráci medzi Ministerstvom ob-
rany Slovenskej republiky a ZdruÏením ob-
ranného priemyslu Slovenskej republiky“ s
cieºom posilniÈ obranyschopnosÈ ‰tátu, pod-
poriÈ vládnu politiku a zapojiÈ Slovenskú re-
publiku do spoloãn˘ch projektov v rámci Or-
ganizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO),
Európskej únie (EÚ) a ich ãlensk˘ch ‰tátov.
Oblasti spolupráce zah⁄Àajú spoluprácu pri
v˘mene informácií v oblasti v˘skumu, v˘vo-
ja, skú‰ok, v˘roby, nákupu a predaja v˘zbro-
je, vojenskej techniky a materiálu, ako aj v ob-
lasti programov vyzbrojovania, obranného
v˘skumu, rozvoja technológií a bezpeãnost-
n˘ch investícií, ktoré budú obe strany pova-
ÏovaÈ za úãelné, poskytovanie informácií o
prioritách a potrebách rezortu ministerstva ob-
rany v rozvoji obrann˘ch spôsobilostí s dô-
razom na materiálovú oblasÈ v jednotliv˘ch
etapách Ïivotného cyklu obrann˘ch systé-
mov a o metodikách, mechanizmoch a postu-
11
O Z B R O J E N É S I L Y
poch, ktoré sa t˘kajú vyzbrojovania, obran-
ného v˘skumu, ‰tandardizácie a obstarávania
v˘zbroje, techniky a materiálu vrátane akvi-
zície súrnych poÏiadaviek.
Reciproãne predmetom spolupráce zo stra-
ny zdruÏenia je informovanie o schopnos-
tiach obranného priemyslu Slovenskej repub-
liky zabezpeãovaÈ v˘zbroj, techniku, materiál,
opravy a sluÏby pre Ozbrojené sily Slovenskej
republiky v mierov˘ch podmienkach a v krí-
zov˘ch situáciách a informovanie o záujmoch
ãlenov zdruÏenia uchádzaÈ sa o ‰tátne zákaz-
ky v pôsobnosti ministerstva obrany tak, aby
neboli poru‰ené pravidlá hospodárskej súÈa-
Ïe. ministerstvo obrany a ZOP budú koordi-
novaÈ postupy pri rokovaniach v orgánoch
NATO a EÚ v rámci presadzovania politiky
vlády Slovenskej republiky najmä v oblastiach
podpory obranného priemyslu Slovenskej re-
publiky a jeho zapojenia sa do programov,
projektov a aktivít v oblasti vyzbrojovania, ob-
ranného v˘skumu a rozvoja technológií, trhu
s obrannou v˘zbrojou a technikou a obrannej,
technologickej a priemyselnej základne v
rámci NATO a EÚ. Budú spoloãne pripravo-
vaÈ návrhy systémov˘ch rie‰ení na zabezpe-
ãenie kvality, stability a bezpeãnosti dodá-
vok hlavnej v˘zbroje, techniky a materiálu pre
potreby Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republi-
ky. Na úãely vzájomnej informovanosti a vy-
uÏitia odborného potenciálu zdruÏenia bude
ministerstvo obrany po vzájomnej dohode
presadzovaÈ úãasÈ predstaviteºov ZdruÏenia
obranného priemyslu Slovenskej republiky
na rokovaniach a ãinnosti odborn˘ch komisií,
pracovn˘ch v˘borov a skupín v rámci ‰truk-
túr NATO a EÚ, ktoré sú urãené pre predsta-
viteºov obranného priemyslu.
Ciele sú nepochybne vysoké. Aké sú v‰ak
moÏnosti? Ako zasiahla do procesu vy-
zbrojovania slovenskej armády kríza? Za-
stavila ãi spomalila niektoré tendre?
Ciele pre oblasÈ vyzbrojovania boli stano-
vené v období, keì nikto nepredpokladal roz-
sah a dosah celosvetovej finanãnej a hospo-
dárskej krízy. Vychádzali z potrieb Ozbroje-
n˘ch síl SR na získanie potrebn˘ch spôsobi-
lostí nevyhnutn˘ch pri plnení úloh na zabez-
peãenie obranyschopnosti ‰tátu, ako aj prija-
t˘ch záväzkov voãi NATO a EÚ.
12
S R
Vzhºadom na obmedzené finanãné moÏ-
nosti vypl˘vajúce z dopadov finanãnej sve-
tovej krízy, v oblasti vyzbrojovania sme sa
prioritne zamerali na zabezpeãenie spôsobi-
lostí Ozbrojen˘ch síl SR súvisiacich so záväz-
kami voãi EÚ a NATO v takom rozsahu, aby
odloÏenie alebo redukcia poãtov dodávanej
v˘zbroje nezapríãinili ich nesplnenie.
Po zváÏení v‰etk˘ch okolností, ale hlavne
uÏ vy‰‰ie uveden˘ch obmedzení v oblasti fi-
nanãn˘ch moÏností na vyzbrojovanie v dobe
krízy, sme boli nútení poãetne zredukovaÈ a
odsunúÈ modernizáciu bojov˘ch obrnen˘ch
vozidiel BVP-2, ktoré sú vo v˘zbroji Po-
zemn˘ch síl OS SR a t˘m zníÏiÈ plánované
náklady na ich modernizáciu v strednodobom
horizonte. Vzhºadom na to, Ïe tento projekt
úzko súvisí s nákupom bojov˘ch obrnen˘ch
vozidiel novej generácie, posunuli sme aj
tento nákup do neskor‰ích rokov. V krátko-
dobom horizonte nebudeme môcÈ realizovaÈ
nákup rádiolokaãnej techniky malého a stred-
ného dosahu pre Vzdu‰né sily OS SR, ktoré
budú musieÈ cviãiÈ, zabezpeãovaÈ letovú pre-
vádzku a hlavne vykonávaÈ nepretrÏit˘ prie-
skum vzdu‰ného priestoru SR rádiolokátor-
mi, ktoré majú v súãasnosti vo svojej v˘-
zbroji. Odsúvame obmenu automobilov ná-
kladn˘ch terénnych ÈaÏk˘ch a stredn˘ch a
redukujeme nákup mal˘ch terénnych vozi-
diel.
Najväã‰ím projektom, ktor˘ zasiahla eko-
nomická kríza je projekt obstarania taktick˘ch
dopravn˘ch lietadiel. MO SR stále vníma
akvizíciu taktick˘ch dopravn˘ch lietadiel ako
jednu z priorít rezortu. AktuálnosÈ potreby no-
v˘ch dopravn˘ch lietadiel vypl˘va z viace-
r˘ch dôleÏit˘ch faktorov ak˘mi sú hlavne
plnenie záväzkov SR v rámci aliancie NATO
na prepravu vyãlenen˘ch síl, nákladu, mate-
riálu do miest ozbrojen˘ch konfliktov, nedo-
statoãné kapacity a zastarávanie súãasn˘ch
dopravn˘ch lietadiel An-26, zabezpeãenie
adekvátnej reakcie na urgentnú potrebu letec-
kej prepravy v ãase krízov˘ch situácií, ako aj
poskytnutie pomoci pri prírodn˘ch katastro-
fách a humanitárnych krízach na území i
mimo územia SR. Projekt obstarania taktic-
k˘ch dopravn˘ch lietadiel sa nachádza v ko-
neãnom ‰tádiu prípravy zmluvy s víÈazom ve-
rejnej súÈaÏe. K samotnému obstaraniu bude
môcÈ dôjsÈ aÏ po vyãlenení finanãn˘ch pro-
striedkov.
Ktoré projekty v rámci vyzbrojovania do-
minujú v roku 2010?
V roku 2010 v oblasti vyzbrojovania po-
zemnou v˘zbrojou, technikou a materiálom
dominuje najmä obstaranie a zabezpeãenie
materiálu pre jednotku ISAF, ako sú ºahké ob-
rnené vozidlá a ºahké pechotné zbrane a v˘-
stroj vojakov. ëal‰ími dominujúcimi pro-
jektmi sú obstaranie dielensk˘ch prostriedkov
a ãiastoãná obmena stredn˘ch terénnych au-
tomobilov, ale to som uÏ uviedol v odpove-
di na prvú otázku.
Na zabezpeãenie poÏiadaviek letecva pre-
bieha ìalej modernizácia ãasti lietadiel L-
410 v˘menn˘m spôsobom. V ‰tádiu prípra-
vy je projekt upgradu vrtuºníkov Mi-17M, od-
ráÏajúci nové poÏiadavky na prevádzku trans-
portn˘ch vrtuºníkov vo vysokohorskom pro-
stredí a prostredí so zv˘‰en˘m rizikom po‰ko-
denia spôsobeného paºbou zo zeme. ëal‰ím
prioritn˘m projektom ozbrojen˘ch síl v ob-
lasti pozemn˘ch leteck˘ch systémov je do-
konãenie modernizácie leteckej základne
Sliaã (podporn˘ch systémov podºa odporúãa-
ní ICAO a ‰tandardov NATO) s cieºom zabez-
peãiÈ aj poskytovanie navigaãn˘ch sluÏieb
pre civilné letectvo.
Aké sú ciele Ministerstva obrany SR ão sa
t˘ka vyzbrojovania Ozbrojen˘ch síl SR v
horizonte najbliωích rokov?
Vyt˘ãenie cieºov Ministerstva obrany SR
obsahuje pripravovan˘ „Model 2020“, v kto-
rom je definovan˘ cieºov˘ stav, ktor˘ by mal
rezort dosiahnuÈ v období do roku 2020. Pri-
jatím tohto dokumentu budú jednoznaãne
stanovené ciele aj pre oblasÈ vyzbrojovania,
ãi uÏ v krátkodobom, strednodobom, ale aj v
dlhodobom horizonte. Anal˘zou dosiahnu-
t˘ch spôsobilostí a súãasného stavu vyzbro-
jenia Ozbrojen˘ch síl SR, priorít vypl˘vajú-
cich z doteraj‰ích prijat˘ch záväzkov a oãa-
kávaného trendu moÏností zabezpeãenia fi-
nanãn˘ch zdrojov budeme môcÈ stanoviÈ po-
stupnosÈ vyzbrojovania pre najbliωie roky.
Bez ohºadu na takto stanovené priority
bude nevyhnutné postupne zabezpeãiÈ a vy-
rovnaÈ deficit vo v˘zbroji, ktor˘ bol spôsobe-
n˘ dopadmi finanãnej a hospodárskej krízy.
V oblasti letectva bude potrebné zabezpeãiÈ
plynul˘ upgrade vrtuºníkov Mi-17M pre na-
sadenie v oblastiach s vy‰‰ím stupÀom ohro-
zenia, vykonaÈ obstaranie mobilného komple-
tu kontrolno-meracej techniky na zabezpeãe-
nie vykonávania predpísan˘ch prác a odstra-
Àovania porúch na lietadlách MiG-29, pokra-
ãovaÈ v modernizácii pozemn˘ch leteck˘ch
komunikaãn˘ch systémov, systémov tvorby
a distribúcie jednotnej informácie o vzdu‰nej
situácii so zameraním na bezpeãnostnú iden-
tifikáciu. ZároveÀ bude potrebné dorie‰iÈ spô-
sob zabezpeãenia dostatoãn˘ch leteck˘ch
prepravn˘ch kapacít tak, aby boli splnené
operaãné poÏiadavky OS SR vypl˘vajúce zo
zákonov SR a medzinárodn˘ch záväzkov SR.
Rozhodnutie o nákupe vlastn˘ch taktick˘ch
dopravn˘ch lietadiel bude potrebné chápaÈ
ako znak politickej zodpovednosti k obãanom
SR a vyslan˘m jednotkám do krízov˘ch ob-
lastí, nemenej aj ako naplnenie atribútov riad-
neho ãlenského ‰tátu EÚ a NATO.
N Á R O D N Á R A D A S R

Vojenský opravárenský podnik Trenčín, a.s.

• Okrem tohto produktu z dielne
VOP Trenčín, a. s., bola cena
GRAND PRIX udelená
i exponátu ABRaCA –
prenosnému, viacbodovému,
automatickému, biologickému,
radiačnému a chemickému
výstražnému systému,
ktorý je určený
špeciálnemu operačnému
tímu na poskytovanie
komplexných informácií
z rádiologických
a chemických meraní
ovzdušia.

• V kontexte
programu
podniku treba
uviesť, že
značná časť
pozornosti sa
sústreďuje
nielen na • Vojenský opravárenský podnik
výskum, Trenčín, a. s., neustále vyvíja aktivity
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Ing. Pavol Blažej preberá vývoj v oblasti technickej inovácie svojich
Cenu národného riaditeľa pre vyzbrojovanie za IVECO 4x4 M65.
Zľava: štátny tajomník MO SR Daniel Duchoň, národný riaditeľ a opravy techniky, ale aj produktov a vytvára nové projekty,
pre vyzbrojovanie Ľudovít Mikuška, predseda predstavenstva na novorealizované projekty čím si naďalej udržuje stabilnú
a generálny riaditeľ VOP Trenčín Ing. Pavol Blažej. pozíciu na trhu, ale aj kredit
pomocou využitia moderných
strojno-technologických zariadení dôveryhodného partnera pre
a inovatívnych programových riešení. Ozbrojené sily Slovenskej republiky.
Jedným z takýchto projektov je aj
projekt ľahkého stredného obrneného
vozidla IVECO 4x4 M65, ktorému
bola na veľtrhu obrannej techniky
IDEB 2010 udelená Cena národného
riaditeľa pre vyzbrojovanie,
za dôkladné vybavenie na vysokej
profesionálnej úrovni spĺňajúce
náročné požiadavky Ozbrojených síl
Slovenskej republiky, pre ktoré je
určené.

Obchodný riaditeľ Ing. František Vlkovič preberá GRAND PRIX IDEB 2010 Chladiarenský kontajner
za exponát ABRaCa. Zľava: generálny riaditeľ Incheba Alexander Rozin,
obchodný riaditeľ VOP Trenčín Ing. František Vlkovič,
štátny tajomník MO SR Daniel Duchoň. Kontakty:
Ing. Pavol Blažej, predseda
• Vojenský opravárenský podnik predstavenstva a generálny riaditeľ
Trenčín, a. s., má dlhoročnú tradíciu
v oblasti vývoja, výroby a opráv Tel.: + 421 32 6560201
pásovej a kolesovej techniky a jej e-mail: pblazej@voptrencin.sk
modernizácie. Je držiteľom systému Ing. František Vlkovič,
manažérstva kvality ISO 9001:2008, obchodný riaditeľ
AQAP 2130:2007, Tel.: + 421 32 6560221
AQAP 2110/Z1:2009 e-mail: fvlkovic@voptrencin.sk
a osvedčenia NCAGE.

VOJENSKÝ OPRAVÁRENSKÝ PODNIK TRENČÍN, a. s.,

Kasárenská 8, 911 05 Trenčín, Slovak Republic, Fax: + 421 32 6523176
www.voptrencin.sk

13
O B R A N A S L O V E N S K A
Na tohtoroãnom veºtrhu obrannej techniky IDEB 2010 v Bratislave získal exponát
BOÎENA RIOT z dielne WAY INDUSTRIES, a. s., Krupina v˘znamné ocenenie: GRAND PRIX
IDEB 2010 v kategórii Obrnené vozidlo. Parlamentn˘ kuriér pri tejto príleÏitosti oslovil
Vladimíra ÎBODÁKA, obchodného manaÏera WAY INDUSTRIES, a. s.
BOÎENA ako ju nepoznáme
Odmínovacie stroje BOÎENA sa v kru-
pinskej fabrike vyrábajú uÏ viac ako 15 ro-
kov a urãite patria medzi najznámej‰ie a
najpopulárnej‰ie v˘robky slovenského
zbrojárskeho priemyslu. Doteraz sme boli
v súvislosti s BOÎENOU zvyknutí na kla-
sickú podobu odmínovacieho stroja, nasa-
dzovaného v zamínovan˘ch oblastiach sve-
tov˘ch konfliktov. Toto je nieão nové. Ako
vznikla my‰lienka vyuÏiÈ BOÎENU pre
potreby policajtov a takpovediac „pustiÈ ju
do ulíc“?
Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích atribútov pri prá-
ci s BOÎENOU je poÏiadavka na bezpeãnosÈ.
A práve my‰lienka poskytnúÈ vy‰‰iu bezpeã-
nosÈ policajtom vystaven˘m útokom rozvá‰-
neného davu bola zárodkom vzniku tohto
policajného variantu BOÎENY.
My‰lienka sa zrodila pred niekoºk˘mi rok-
mi, keì na juhu Francúzska prepukli nepoko-
je a denne sme na tevíznych obrazovkách vi-
deli horiace autá, rozbité v˘kladné skrine,
zniãen˘ majetok. DlaÏobn˘m kockám a fºa-
‰iam s horºavinou vrhan˘ch v˘trÏníkmi ãeli-
li policajti chránení prevaÏne len prostriedka-
mi osobnej ochrany, ‰títmi a helmami. Projekt
„policajnej BOÎENY“ v‰ak vtedaj‰ie vede-
nie spoloãnosti nezaujal. Obrat nastal aÏ vla-
ni, s príchodom spoloãnosti SITNO Holding.
Aj blízky vzÈah majiteºov holdingu k sloven-
skému futbalu a konkrétne skúsenosti s van-
dalizmom na ‰tadiónoch urãite zohrali svoju
úlohu pri rozhodovaní, ãi sa pustiÈ do tohto
nového dobrodruÏstva s BOÎENOU.
Ako z hºadiska v˘slednej realizácie hodno-
títe spoluprácu s Policajn˘m zborom SR?
Spoluprácu s Policajn˘m zborom SR na
14
tomto projekte sme zaãali koncom leta minu-
lého roku a hodnotíme ju vysoko pozitívne.
Od funkcionárov a pracovníkov na v‰etk˘ch
úrovniach sme získali mnoÏstvo informácií,
bez ktor˘ch by BOÎENA RIOT nebola do-
konãená vãas a nedosahovala súãasné para-
metre. Chceme v tejto spolupráci ìalej pokra-
ãovaÈ a máme záujem, aby si prototyp dôklad-
ne otestovali ‰peciálne zásahové jednotky
PZ, navrhli nám prípadné ìal‰ie úpravy a vy-
lep‰enia, tak aby im BOÎENA RIOT ão naj-
lep‰ie slúÏila v reálnom nasadení.
Ak˘ bol záujem o va‰u novinku na samot-
nom veºtrhu?
Vystavovan˘ prototyp bol dokonãen˘ len
zopár dní pred zaãatím IDEB a tak sme aj my
s veºk˘m napätím oãakávali, aké prijatie sa
mu dostane. S pote‰ením môÏem kon‰tatovaÈ,
Ïe reakcia médií, odbornej, ale aj laickej ve-
rejnosti bola priaznivá a prev˘‰ila na‰e oãa-
kávania. Ceníme si pozitívne hodnotenie,
ktorého sa BOÎENE RIOT dostalo od minist-
ra vnútra SR, ministra obrany SR, náãelníka
Generálneho ‰tábu OS SR, ale aj od predsta-
viteºov NATO a viacer˘ch náv‰tevníkov zo
zahraniãia. Tohtoroãn˘ veºtrh urãite patril
medzi najúspe‰nej‰ie v histórii BOÎENY.
Na ão by mala BOÎENA RIOT predov‰et-
k˘m slúÏiÈ a aké sú jej základné technické
parametre?
BOÎENA RIOT je ‰peciálny prostriedok
urãen˘ pre policajné a vojenské jednotky na
udrÏiavanie verejného poriadku pri demon-
‰tráciách, kultúrnych a ‰portov˘ch poduja-
tiach väã‰ieho rozsahu, ako aj na ochranu
zdravia a majetku obãanov pri prepuknutí
masov˘ch nepokojov. Po ãiastoãn˘ch technic-
k˘ch úpravách zameran˘ch najmä na zv˘‰e-
nie balistickej odolnosti ‰títu môÏe byÈ stroj
efektívne vyuÏit˘ aj v boji proti terorizmu.
Pozostáva z dvoch hlavn˘ch ãastí, primár-
neho nosiãa, ktor˘ je v podstate zhodn˘ s od-
mínovacím strojom BOÎENA 4 a ochranné-
ho ‰títu. Diaºkovo, rádiov˘m signálom ovlá-
dan˘ primárny nosiã je vybaven˘ pohonnou
jednotkou s v˘konom 147 HP. Je spoºahlivo
chránen˘ proti mechanickému po‰kodeniu
krytmi z pancierovej ocele. Na ochranu voãi
ohÀu je motorov˘ priestor vybaven˘ samoãin-
n˘m hasiacim zariadením.
K primárnemu nosiãu sa pomocou r˘chlou-
pínaãa pripája vlastn˘ rozÈahovací ochrann˘
‰tít vysok˘ 3,25 m. V zloÏenej polohe má ‰ír-
ku 4,5 m, boãnice ‰títu na oboch stranách je
moÏné hydraulick˘m pohonom vysunúÈ do
maximálnej ‰írky 7,5 m. Jeho súãasÈou je
zdvíhacia plo‰ina s nosnosÈou 250 kg, ktorej
prídavn˘ ‰tít pri plnom zdvihu dosiahne aÏ
v˘‰ku aÏ 4,4 m.
BOÎENA RIOT je kon‰truovaná tak, aby
poskytovala nové moÏnosti na skvalitnenie
ãinnosti poriadkov˘ch jednotiek, spoãívajú-
ce na nasledujúcich princípoch:
Zv˘‰ená úroveÀ bezpeãnosti. Robustn˘
ochrann˘ ‰tít, pokryt˘ nehorºav˘m kompo-
zitn˘m materiálom s vysokou odolnosÈou
voãi mechanickému po‰kodeniu poskytu-
je ochranu policajnej jednotke so silou 20
– 30 príslu‰níkov, ktorí na odrazenie pria-
meho útoku môÏu vyuÏiÈ 8 strieºní pre ruã-
né zbrane, ako aj vysokotlakov˘ rozpra‰o-
vaã slzotvornej kvapaliny. Na ‰títe je siré-
na a v˘konn˘ amplión na komunikáciu s
davom a na tento úãel môÏe byÈ na ‰títe
zdvíhacej plo‰iny umiestnen˘ aj chránen˘
sveteln˘ display. BOÎENA je diaºkovo
ovládaná aÏ zo vzdialenosti 1 000 m, ão
umoÏÀuje jej pouÏitie napríklad na zadrÏa-
nie, resp. usmernenie a vytláãanie davu aj
v mimoriadne nebezpeãn˘ch situáciách.
Mobilita a operaãná pruÏnosÈ. Oproti
statick˘m bariéram pouÏívan˘m beÏne na
prehradenie ulíc a zabránenie vstupu davu
do vyãlenen˘ch priestorov, poskytuje BO-
ÎENA RIOT mobilnú bariéru, ktorú moÏ-
no operatívne presunúÈ r˘chlosÈou do 9
km/h na nové miesto, ak si to situácia vy-
Ïiada. Dáva to nové moÏnosti napríklad pri
zhromaÏdeniach, kde z etick˘ch alebo
in˘ch dôvodov nie je Ïiaduca demon‰trá-
cia sily. MôÏe byÈ pripravená v zálohe a po-
uÏitá len v nevyhnutnom prípade.
Stále monitorovanie bezpeãnostnej si-
tuácie. Monitoring situácie pred ‰títom
stroja je moÏné vykonávaÈ priamym pozo-
rovaním cez 12 priezorov bezpeãne zakry-
t˘ch nerozbitn˘m sklom, ktoré sú umiest-
O B R A N A S L O V E N S K A
nené vo v˘‰ke oãí. Okrem toho je stroj vy-
baven˘ sofistikovan˘m videosystémom s
tromi pevn˘mi kamerami, ktoré dávajú pre-
hºad o situácii tesne pred a za ‰títom a jed-
nou panoramatickou kamerou, 36x optick˘
zoom, na sledovanie a pribliÏovanie situá-
cie okolo stroja v rozsahu 360°. Obraz zo
v‰etk˘ch kamier je súãasne moÏné sledovaÈ
na monitore, umiestnenom v zadnej ãasti
primárneho nosiãa, na displeji operátora
BOÎENY a na ìal‰om prenosnom monito-
re aÏ do vzdialenosti 1 000 metrov od vo-
zidla, v závislosti od prostredia, v ktorom
sa BOÎENA nachádza. Tento monitor vy-
uÏíva veliteº operácie, resp. operaãné stre-
disko na získanie prehºadu o situácii v mies-
te nasadenia, odhaºovanie „vodcov“ a ini-
ciátorov násilností v dave a v prípade po-
treby na správne, presné a efektívne vyko-
nanie zásahu poriadkovej jednotky voãi na-
ru‰iteºom zákona. Zábery zo v‰etk˘ch ka-
mier sú sústavne nahrávané na pamäÈovú
kartu a môÏu byÈ pouÏité ako dôkazov˘
materiál v prípade súdnych dohier. Na po-
zorovanie v noci sú na ‰títe umiestnené xe-
nónové reflektory a prehºadová kamera je
prispôsobená na noãné videnie.
Dovoºte laickú otázku: ako je moÏné, Ïe sa
cel˘ stroj neprevrhne? Predná „nátlaãná
stena“ pôsobí oproti samotnej kabíne 3 x
Èaωie…
V skutoãnosti je to naopak, na pohºad sub-
tílna BOÎENA má hmotnosÈ 5 250 kg, zatiaº
ão ‰tít len 1 550 kg. ·tít je vyroben˘ z ºahk˘ch
a pevn˘ch materiálov a primárny nosiã ho bez
problémov preváÏa a zdvihne do v˘‰ky 2,5 m
aj s dvoma plne vyzbrojen˘mi policajtmi na
zdvíhacej plo‰ine. Navy‰e, pohonná jednot-
ka je dostatoãne silná na zadrÏanie náporu päÈ-
desiatich v˘trÏníkov.
Pôsobíte uÏ roky ako obchodn˘ manaÏér
WAY INDUSTRIES a máte bohaté skúse-
nosti z predaja BOÎENY na svetov˘ch
trhoch. Myslíte si, Ïe by o BOÎENU RIOT
mohli prejaviÈ záujem aj v zahraniãí? Exi-
stuje vo svete nieão podobné?
V˘roba strojov BOÎENA je orientovaná
prevaÏne na zahraniãné trhy, a sme presved-
ãení, Ïe tak ako odmínovacie stroje, aj BO-
ÎENA RIOT si ãoskoro nájde zákazníkov v
zahraniãí. Budeme sa môcÈ o tom presvedãiÈ
uÏ onedlho na najväã‰ej európskej v˘stave ob-
ranného priemyslu EUROSATORY v ParíÏi,
kde nበnajnov‰í produkt predstavíme medzi-
národnej odbornej komunite.
15
O B R A N A S L O V E N S K A
ZdruÏenie obranného priemyslu Slovenskej republiky (ZOP SR) je záujmov˘m zdruÏením právnick˘ch
osôb pôsobiacich v oblasti obranného priemyslu. âlenskú základÀu tvoria v˘vojové, v˘robné a obchodné
spoloãnosti, vojenské technické a skú‰obné ústavy, vojenské opravárenské podniky a vysoké ‰koly.
Parlamentn˘ kuriér oslovil nového prezidenta ZdruÏenia obranného priemyslu SR ªudovíta âERNÁKA.
ZdruÏenie obranného priemyslu SR
stojí pred novou etapou
Ing. ªudovít âERNÁK, CSc.
sa narodil 12. októbra 1951 v Hliníku nad Hronom.
Po absolvovaní vysoko‰kolského ‰túdia na SV·T
v Bratislave nastúpil 1. augusta 1975 do závodu SNP,
ako v˘skumn˘ pracovník do V˘skumno-v˘vojového
ústavu. V rokoch 1979 – 1982 absolvoval internú
a‰pirantúru na V·T v Ko‰iciach a po návrate do
ZSNP v roku 1982 nastúpil do prevádzky elektrol˘zy,
kde pracoval najskôr v informaãnom systéme VS
elektrol˘zy, potom ako vedúci v˘roby a neskôr ako
vedúci projektu pre modernizáciu v˘roby hliníka.
V septembri 1989 bol zvolen˘ za generálneho riaditeºa
ZSNP. Roku 1990 absolvoval trojmesaãn˘ kurz
v Anglicku (Univerzita v Birminghame). Poãas jeho
pôsobenia sa závod SNP pretransformoval zo ‰tátneho
podniku na akciovú spoloãnosÈ, do ktorej následne
vstúpil ako partner nórsky v˘robca hliníka
Hydroaluminium. V máji roku 1990 inicioval
zaloÏenie Zväzu priemyslu SR. Vo voºbách roku 1992
bol zvolen˘ za poslanca SNR, vzápätí bol vymenovan˘
za ãlena vlády SR a poveren˘ v˘konom funkcie
ministra hospodárstva SR. V rokoch 1993 – 1994
pôsobil ako podpredseda NR SR a v rokoch 1994 – 1998
bol ãlenom NR SR. V rokoch 1998 – 1999 bol znova
ministrom hospodárstva. Od roku 2000 pôsobí ako
predseda predstavenstva spoloãnosti SITNO
HOLDING, a. s. V súãasnosti je aj predsedom
Slovensko-ruskej podnikateºskej rady a honorárnym
konzulom Uzbeckej republiky na Slovensku.
16
S akou víziou, zámermi a cieºmi ste nastú-
pili na pozíciu prezidenta ZOP SR? Ktoré
sú tie hlavné, základné kon‰tanty, na kto-
r˘ch chcete postaviÈ svoje pôsobenie?
Jedno funkãné obdobie som uÏ vo funkcii
prezidenta ZOP SR pôsobil, potom som jed-
no vynechal a teraz som bol do tejto funkcie
zvolen˘ znova. Moja vízia uÏ pred niekoºk˘-
mi rokmi spoãívala hlavne v tom, aby sme
mali na medzinárodné in‰titúcie, zahraniãné
partnerské organizácie a na slovenskú vládu
vytvorené také komunikaãné mechanizmy,
aby sme vedeli tlmoãiÈ na‰e pragmatické sta-
noviská k legislatíve a k predpisom, ktoré
priamo ovplyvÀujú zbrojársky priemysel.
V poslednom období sa e‰te zv˘raznila po-
treba pruÏn˘ch kooperatívnych mechanizmov
s Poradnou skupinou NATO pre priemysel
(NIAG) a s Európskou obrannou agentúrou
(EDA). Moje pôsobenie chcem orientovaÈ
hlavne na to, aby mali na‰i ãlenovia dostatok
informácií a aby vedeli vyuÏívaÈ moÏné ‰an-
ce na priame dodávky, prípadné kooperácie a
z nich vypl˘vajúce offsetové programy.
Na bratislavskom veºtrhu obrannej techni-
ky IDEB 2010 ste podpísali s ministrom
obrany SR Jaroslavom Ba‰kom Dohodu o
spolupráci medzi Ministerstvom obrany
SR a ZdruÏením obranného priemyslu SR.
âo je jej obsahom a cieºom?
Som rád, Ïe sa mojim predchodcom poda-
rilo dotiahnuÈ prípravu zmluvy tak ìaleko, Ïe
sa na IDEBe mohla podpísaÈ. Ide o dohodu,
ktorá definuje mechanizmy spolupráce tak,
aby medzi ministerstvom obrany a ZOP pre-
biehala v˘mena informácií t˘kajúcich sa v˘-
skumu, v˘roby a skú‰ok vojenskej techniky,
ako aj informácií z oblasti programov vyzbro-
jovania, obranného v˘skumu a bezpeãnost-
n˘ch investícií.
Veºa oãakávame od vytvorenia spoloãného
orgánu, tzv. Technickej rady, zloÏenej z odbor-
níkov z podnikateºského prostredia a z rezor-
tu obrany. Technická rada bude pripravovaÈ ná-
vrhy systémov˘ch rie‰ení na zabezpeãenie
kvality a bezpeãnosti dodávok pre potreby
ozbrojen˘ch síl, s maximálnou moÏnou mie-
rou zapojenia slovensk˘ch firiem obranného
priemyslu.
Podnikateºské prostredie pre pôsobenie slo-
venského obranného priemyslu v‰ak nie je
uÏ mnoho rokov veºmi priaznivé. âo chce
ZOP SR robiÈ, aby sa to zlep‰ilo?
Áno, v období transformácie na‰ej ekono-
miky zaãiatkom 90. rokov minulého storoãia
v˘roba ‰peciálnej techniky na Slovensku
utrpela ÈaÏké rany, pre‰la neúspe‰nou etapou
konverzie a v tomto tlaku preÏilo len málo fi-
riem, ktoré ponúkali nieão predajné. Aj tí,
ktorí preÏili, v‰ak naráÏali skôr na nepochope-
nie ako na podporu. Preto bude snahou ZOP
SR dosiahnuÈ v rámci slovenskej ekonomiky
a aj v rámci slovenského prostredia také po-
stavenie, aké majú zbrojári v in˘ch krajinách.
Predov‰etk˘m bude potrebné zjednodu‰iÈ niek-
toré administratívne postupy, pomôcÈ beÏn˘-
mi metódami pri financovaní veºk˘ch projek-
tov a viac presadzovaÈ offsetové programy.
Ako sa dotkla firiem, zdruÏen˘ch v ZOP SR
kríza?
Zrejme máte na mysli súãasné obdobie sve-
tovej ekonomickej krízy, pretoÏe ako som
uviedol, slovensk˘ zbrojársky priemysel pô-
sobil v krízovom období uÏ pekn˘ch pár ro-
kov pred Àou. Svetová ekonomická kríza sa
dotkla na‰ich ãlenov rovnako ako ostatn˘ch
podnikateºsk˘ch subjektov. ZníÏenie rozpoã-
tov a zv˘‰enie konkurenãného tlaku nás pri-
nútilo uskutoãniÈ niektoré radikálne rezy, ale
preÏijeme.
Aké sú podºa vás najväã‰ie prekáÏky, kto-
ré stoja v ceste e‰te úspe‰nej‰iemu presade-
niu sa slovenského ‰peciálu na svetov˘ch
trhoch?
Otázka znie veºmi optimisticky, ako keby
sme boli úspe‰ní a chceli byÈ e‰te úspe‰nej‰í.
Fakt je v‰ak tak˘, Ïe nepatríme medzi lídrov
na trhu a musíme tuho zabojovaÈ, aby sme si
vylep‰ili na‰e postavenie. Momentálne platí-
me daÀ za to, Ïe obranná technika bola prak-
ticky dve desaÈroãia na periférii záujmu. To,
O B R A N A S L O V E N S K A
Ïe sa roky neinvestovalo, Ïe sa nepodporoval
aplikovan˘ v˘skum, Ïe absentovala príprava
mlad˘ch kádrov sa prejavilo v tom, Ïe sme
stratili svoje v˘borné postavenie hlavne na
trhoch severnej Afriky a Prednej Ázie. Nemá
v‰ak zmysel plakaÈ nad rozliatym mliekom.
Posledné roky sa koncentrujeme na to, aby
sme vedeli obstáÈ v konkurencii so siln˘mi
hráãmi, alebo aby sme sa s nimi vedeli pri veº-
k˘ch projektoch spojiÈ.
Do ktor˘ch smerov v rámci v˘roby by bolo
treba investovaÈ a ão podporiÈ vo v˘skume,
aby sme drÏali krok so svetov˘m v˘vojom?
E‰te stále sme si zachovali v˘robnú schop-
nosÈ v oblasti ÈaÏkej obrnenej techniky, v ob-
lasti v˘roby, delaborácie a likvidácie munície,
v oblasti opráv a upgrade leteckej techniky.
Sme dobrí v oblasti prístrojov a zariadení pre
zdravotnícke potreby, prístrojov pre chemic-
ké anal˘zy a v priemyselnej obrannej elektro-
nike. V t˘chto oblastiach by sme mali inves-
tovaÈ do technologick˘ch zariadení, aby sme
v˘robky dodávali v poÏadovanej kvalite a v
konkurencieschopnej cene.
Popri t˘chto „klasick˘ch“ odvetviach si
veºmi dobré meno urobili nové, mladé firmy,
pôsobiace v oblasti programového vybave-
nia, riadiacich a komunikaãn˘ch systémov a
v oblasti simulátorov. V tomto smere by sme
mali podporiÈ ich v˘vojové projekty, pretoÏe
tam je veºká perspektíva.
Ktor˘mi v˘robkami sme doteraz najviac
Podpis Dohody o spolupráci medzi rezortom obrany a ZOP SR.
oslovili in˘ch? Aká je aktuálna pozícia na-
príklad Zuzany, BoÏeny, Tatrapanu a Ali-
gátora?
Sú to najpopulárnej‰ie v˘robky slovensk˘ch
zbrojárov. V ãase svojho zrodu patrili k sve-
tovej ‰piãke a aj po rokoch majú v˘borné pa-
rametre a sú predajné. Pozíciu svetového líd-
ra vo svojej triede si stále udrÏiava odmínova-
cie zariadenie BoÏena, prebehla modernizácia
Zuzany a Tatrapanu a dúfam, Ïe im to pomô-
Ïe v˘raznej‰ie sa presadiÈ na trhu. Aligátor je
‰ikovn˘ v˘robok, ale doplatil na zloÏité vlast-
nícke vzÈahy a rôzne zmluvné exkluzivity,
takÏe momentálne sa nevyrába.
Majú vôbec slovenské podniky obranného
priemyslu potenciál presadiÈ sa sami v rám-
ci svetov˘ch trhov? Alebo je cestou iba par-
ticipácia pri realizácii nadnárodn˘ch pro-
jektov v rámci NATO a EÚ?
Potenciál máme, ale trh je prakticky rozde-
len˘, a preto by sme mali nadviazaÈ na na‰e tra-
diãné trhy, ponúkaÈ im modernizáciu na‰ich
pôvodn˘ch v˘robkov a ich generálne opravy,
spájaÈ tieto projekty s ponukou nov˘ch produk-
tov.
Pri presadzovaní t˘chto ponúk by mala byÈ
súhra v‰etk˘ch moÏn˘ch lobingov. Za takéto
projekty by mali lobovaÈ ãlenovia vlády, zdru-
Ïenia v˘robcov a samotné firmy. Participácia
na nadnárodn˘ch projektoch nie je jediná ces-
ta, ale je to vhodn˘ spôsob na predaj toho, ão
od nás vedia a chcú kúpiÈ.
Ako hodnotíte súãasnú slovenskú legislatí-
vu, ktorá sa t˘ka ‰peciálu? Vytvára pre slo-
venské firmy dostatoãn˘ manévrovací prie-
stor?
Súãasná legislatíva je na ‰tandardnej úrov-
ni, ale pracuje sa na novom zákone, v ktorom
budú zapracované prvky z európskej smerni-
ce ãíslo 43/2009. Je to smernica o zjednodu-
‰ení transferu v˘robkov ‰peciálnej techniky v
rámci EÚ. Táto pripravovaná verzia nového
zákona bude na modernej európskej úrovni.
Nie kaÏd˘ b˘va doma prorokom, ale pred-
sa: aké sú moÏnosti, aby slovenské v˘rob-
ky e‰te viac „bodovali“ v rámci dodávok
hlavnej v˘zbroje, techniky a materiálu pre
potreby Ozbrojen˘ch síl Slovenskej republi-
ky?
Spolupráca v˘robcu akejkoºvek obrannej
techniky s vlastnou armádou je v kaÏdej kra-
jine veºmi dôleÏitá. Pri úãasti v tendroch je
podmienka, aby ponúkan˘ produkt bol zave-
den˘ v armáde materskej krajiny, t. j. aby pre-
‰iel vojskov˘mi skú‰kami. Preto schopnosÈ
kaÏdej armády nakupovaÈ a modernizovaÈ
priamo ovplyvÀuje domáci obrann˘ priemy-
sel v‰ade vo svete. Som rád, Ïe Ministerstvo
obrany SR a Armáda SR v tomto smere robia,
ão môÏu a ão im neustále sa zniÏujúci rozpo-
ãet dovolí.
Aké sú ìal‰ie plány v oblasti ‰peciálnej v˘-
roby, nie v‰ak len plány, ale aj moÏnosti na
ich perspektívnu realizáciu? âo chcete v
tomto zmysle vykonaÈ v najbliωom obdo-
bí?
Chceme spolupracovaÈ pri príprave nového
zákona, chceme napæÀaÈ body Dohody o spo-
lupráci s MO SR, pravidelne sa stretávaÈ s
na‰imi partnermi v zahraniãí a presvedãiÈ novú
vládu o tom, Ïe obrann˘ priemysel je v ‰truk-
túre slovenskej ekonomiky opodstatnen˘ a ak
mu budú venovaÈ pozornosÈ, vráti sa to obãa-
nom Slovenska stonásobne.
17
O B R A N A S L O V E N S K A

Moderné obranné systémy

pre bezpeãnej‰í svet
Podiel obrannej ‰tandardizácie, kodifikácie a ‰tátneho overovania kvality
V˘stava obrannej techniky IDEB 2010 bola jednou z v˘znamn˘ch akcií Ministerstva obrany SR, ZdruÏenia
obranného priemyslu SR a bratislavskej INCHEBY, ktorá sa uskutoãnila zaãiatkom mája tohto roku. V priebehu
viac ako troch dní rezorty obrany Slovenskej republiky, âeskej republiky, ale najmä spoloãnosti obranného priemyslu
vystavovali zaujímavé exponáty, ktor˘mi sú vybavené ozbrojené sily, sú pripravené do sériovej v˘roby, alebo
prezentovali svoje odborné ãinnosti. V˘stavu, ktorej sa zúãastnilo 235 vystavovateºov z 24 ‰tátov vzhliadlo 22071
náv‰tevníkov z radov odbornej i laickej verejnosti. V˘stavy sa v rámci expozície Ministerstva obrany SR zúãastnil aj
Úrad pre obrannú ‰tandardizáciu, kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality so sídlom v Trenãíne (ìalej len „Úrad“).
tívne hodnotíme aj rozhovory s nov˘m preziden-
tom ZdruÏenia obranného priemyslu SR ªudo-
vítom âernákom, generálnymi riaditeºmi alebo
riaditeºmi spoloãností obranného priemyslu SR,
najmä o realizácii dohody o spolupráci, uzatvo-
renej s Úradom na jeseÀ v roku 2008.
V˘znamnou sprievodnou akciou v˘stavy ob-
rannej techniky bola aj medzinárodná vedecká
konferencia ICMT „·peciálna technika 2010,
Vojenské technológie 2010“, ktorú pripravila a
v deÀ po otvorení v˘stavy realizovala Tren-
ãianska univerzita Alexandra Dubãeka Trenãín
– Fakulta ‰peciálnej techniky s Univerzitou ob-
rany Brno (âR) – Fakulta vojensk˘ch techno-
lógií a s na‰ím Úradom. Konala sa pod zá‰titou
ministra obrany SR Jaroslava Ba‰ku a ‰tátneho Záber z konferencie ·peciálna technika 2010.
tajomníka Ministerstva ‰kolstva SR Jozefa Ha- • potvrdili potrebu úzkej spojitosti obrannej
bánika. V piatich sekciách boli rie‰ené teoretic- ‰tandardizácie, kodifikácie a ‰tátneho overo-
ké a praktické problémy vojensk˘ch a ‰peciál- vania kvality so ‰peciálnou technikou a vo-
nych technológií, v˘zbroje a in˘ch vojensk˘ch jensk˘mi technológiami súãasnosti,
Úrad vyuÏíva kaÏdú vhodnú príleÏitosÈ na zariadení, elektronick˘ch systémov, systémov • deklarácia vystavovateºov o plnení poÏiada-
prezentáciu svojich pôsobností a postupov, kto- pre velenie, riadenie, komunikáciu a informa- viek exponátov na interoperabilitu potvrdila
ré mu ukladá zákon o obrannej ‰tandardizácii, tiku, vrátane aplikácie ‰tandardov NATO, kodi- nevyhnutnosÈ ìal‰ieho zvy‰ovania informaã-
kodifikácii a ‰tátnom overovaní kvality v˘rob- fikácie a skú‰ania kvality vojensk˘ch technoló- nej podpory obrannému priemyslu SR o tvor-
kov a sluÏieb na úãely obrany. Svojím odborn˘m gií. Konferencia potvrdila bezprostrednú spoji- be a novelizácii materiálov˘ch ‰tandardizaã-
pôsobením si vybudoval pevné miesto v systé- tosÈ ‰peciálnej techniky a ‰tandardizaãn˘ch do- n˘ch dokumentov NATO a o pouÏívaní ‰tan-
me v˘voja, v˘roby, prevádzky, údrÏby a opráv kumentov NATO, ktor˘ch akceptáciu svojím dardizaãn˘ch dokumentov na úãely obrany
‰peciálnej techniky. Pre v˘voj, v˘robu a cel˘ Ïi- vystúpením potvrdila aj zástupkyÀa Slovenské- ãlensk˘mi krajinami Európskej únie,
votn˘ cyklus ‰peciálnej techniky poskytuje prí- ho ústavu technickej normalizácie. Na konferen- • v expozícii ozbrojen˘ch síl SR bol vystave-
slu‰né ‰tandardizaãné dokumenty, zabezpeãuje cii boli prezentované najnov‰ie trendy v oblas- n˘ objekt MOBLAB s úplnou kodifikáciou
kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality produk- ti kodifikácie v˘robkov presadzované centrál- poloÏiek podºa poÏiadaviek odberateºa s vy-
tov z domácej i zahraniãnej produkcie. Preto ná- nymi orgánmi NATO a najnov‰ie trendy ‰tátne- uÏitím nadnárodného elektronického slovní-
v‰tevy stánku a Ïiadosti o nové informácie zo ho overovania kvality realizované prostredníc- ka pre kodifikaãné ãinnosti ako jeden z prí-
strany odbornej, ale aj laickej verejnosti boli po tvom legislatívnych opatrení Národnej rady SR. kladov nov˘ch trendov v kodifikaãnom sys-
dobu v˘stavn˘ch dní poãetné. Stánok neobi‰iel V poslednom dni v˘stavy sa uskutoãnil aj me- téme NATO,
ani minister obrany SR Jaroslav Ba‰ka, ktorého dzinárodn˘ seminár „História ‰peciálnej tech- • v rámci realizácie koncepcie ‰tátneho overo-
zaujímal stav prijímania ‰tandardizaãn˘ch doku- niky 2010“, ktorú organizovala ako doplnkové vania kvality pre produkty so zv˘‰en˘mi po-
mentov NATO a problematika spracovania ko- podujatie IDEB-u 2010 Trenãianska univerzi- Ïiadavkami na bezpeãnosÈ a spoºahlivosÈ bolo
difikaãn˘ch údajov pre slovenské produkty na ta Alexandra Dubãeka Trenãín – Fakulta ‰peciál- so zahraniãn˘mi dodávateºmi dohodnuté ‰tát-
základe Ïiadostí zahraniãn˘ch odberateºov. O nej techniky v spolupráci s Veliteºstvom síl v˘- ne overovanie kvality taktick˘ch balistic-
ãinnosÈ Úradu sa zaujímali aj ‰tátny tajomník Mi- cviku a podpory ozbrojen˘ch síl SR v Trenãí- k˘ch viest s cieºom minimalizácie kvalitatív-
nisterstva obrany SR Daniel DuchoÀ, náãelník ne. Podujatie ukázalo, Ïe aj pohºad do minulos- nych rizík a zv˘‰enia bezpeãnosti príslu‰ní-
generálneho ‰tábu ozbrojen˘ch síl SR generál ti môÏe poskytnúÈ niektoré zaujímavé poznat- kov ozbrojen˘ch síl SR.
ªubomír Bulík, ale aj ìal‰í v˘znamní predstavi- ky a pouãenia pre súãasnosÈ. Je na nás, ako ich Nové poznatky a skúsenosti sú v súãasnosti
telia ozbrojen˘ch síl SR a âR. Za obojstranne vyuÏijeme pri plnení cieºov síl a rozvoja ozbro- predmetom anal˘z odborn˘ch orgánov Úradu
uÏitoãné povaÏujeme rozhovory s generálnym jen˘ch síl SR. z hºadiska ich ìal‰ieho vyuÏitia v praxi.
riaditeºom sekcie obranného plánovania a ma- ÚãasÈ Úradu na spomínan˘ch akciách a ro-
naÏmentu zdrojov Ministerstva obrany SR – kovaniach s nimi spojen˘ch povaÏujem za Ing. Emil KO·ÚT
národn˘m riaditeºom pre vyzbrojovanie ªudo- úspe‰né, pretoÏe priniesli pre na‰u ìal‰iu odbor- riaditeº Úradu pre obrannú ‰tandardizáciu,
vítom Miku‰kom o pôsobení zamestnancov Úra- nú ãinnosÈ viacero pozitívnych poznatkov a v˘- kodifikáciu a ‰tátne overovanie kvality
du v projektov˘ch tímoch rezortu obrany. Pozi- sledkov:

18
V E D A A V ¯ S K U M
V uplynul˘ch rokoch sa spoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o., orientovala na v˘voj a dodávky
automatizovan˘ch systémov velenia a riadenia a v˘cvikov˘ch systémov. Obidve oblasti na seba
veºmi úzko nadväzujú v efektívnom zbere informácií o vlastn˘ch a nepriateºov˘ch jednotkách,
kvalifikovanom a r˘chlom rozhodovaní a zlep‰ovaní operaãného umenia veliteºov a ‰tábov.
Nové systémy
v Ozbrojen˘ch silách SR
SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o.,
má sídlo v Bratislave a v˘vojovo-
v˘robnú prevádzku v Liptovskom
Mikulá‰i. PrevaÏná ãasÈ
pracovníkov firmy pochádza
z vojenského v˘skumu.
SpoloãnosÈ sa od svojho poãiatku
orientuje na v˘voj, realizáciu
a integráciu systémov velenia
a v˘cviku pre pozemné sily.
SpoloãnosÈ zrealizovala niekoºko
úspe‰n˘ch projektov, ktoré sú
zavedené do pouÏitia alebo sú
po vojskov˘ch skú‰kach.
Niektoré z projektov sa rie‰ili
samostatne, viaceré v‰ak boli
integrované do funkãného celku
v spolupráci v˘robn˘ch
a v˘vojov˘ch firiem.
SpoloãnosÈ CSBC, spol. s r. o.,
pri svojej práci vyuÏíva od roku
2003 systém riadenia kvality
ISO 9001:2000. Poãas rie‰enia
zahraniãn˘ch dodávok boli
systém riadenia kvality
a jeho aplikácia pri v˘robe
overované zahraniãn˘mi
odberateºsk˘mi auditmi.
CSBC, spol. s r. o.
Roºnícka 10, 831 07 Bratislava
Tel.: +421 44 5570 141, 5570 142
Fax: +421 44 5570 143
e-mail: csbc@csbc.sk
Základom spracovania a vyhodnocovania si-
tuácie, prípravy formalizovan˘ch dokumentov,
v˘strah, hlásení a grafick˘ch podkladov je pro-
gramov˘ balík pod názvom C2SYS-TS. Jeho
dve hlavné vetvy – ‰tábna (STAF) a vozidlová
(MIS) sú vzájomne prepojené a ponúkajú auto-
matizáciu a metodické vedenie dôstojníkom na
v‰etk˘ch stupÀoch velenia jednotiek.
Systém C2SYS-TS bol postupne nasaden˘ na
úroveÀ velenia brigády a práporov, kde zahrÀu-
je stupeÀ velenia rota, ãata a druÏstvo. Systém
C2SYS-TS bol zaveden˘ do v˘zbroje OS SR v
roku 2004.
Poãas rie‰enia ‰pecializovaného automati-
zovaného systému RCHB-IS boli vyrie‰ené
podporné programové moduly, ktoré umoÏÀu-
jú zobrazovanie RCHB udalostí v spoloãnom
obraze situácie a uºahãujú vybrané prepoãty
pre dekontamináciu jednotiek. Kºúãovou vlast-
nosÈou je ‰írenie informácií o udalostiach auto-
maticky v celom systéme a vo formáte NATO.
Nákup nov˘ch rádiov˘ch prostriedkov v pás-
me VKV a KV priniesol potrebu zásadnej mo-
dernizácie vnútorného komunikaãného systému
obrnen˘ch vozidiel. Do vozidiel sme integrova-
li (zabudovali) rádiové prostriedky, interkomu-
nikaãné zariadenia, prilby a hovorové zariade-
nia, ako aj celú kabeláÏ. Komunikácia medzi vo-
zidlami priniesla aj redizajn ‰irokopásmového
komunikaãného systému s ad-hoc metódou vzá-
jomnej komunikácie a nadväzovania spoja. Ta-
k˘to komunikaãn˘ systém umoÏÀuje v˘meny
veºk˘ch dátov˘ch objemov medzi miestami ve-
lenia za stoja a pohybu a v˘menu men‰ích dá-
tov˘ch blokov v pásme VKV a KV. Aby bola
takáto komunikácia efektívna, vyrie‰ili sme
systém velenia pre vozidlá (MIS) tak, aby ão
najviac zohºadÀoval ‰tandardy NATO a vytvo-
ril nov˘ „natívny“ interfejs medzi systémom a
obsluhou.
Od roku 2006 sme zaãali v˘voj taktického si-
mulaãného systému pre pozemné jednotky. Po-
stupne sme vyvinuli podporu väã‰iny ruãn˘ch
zbraní a zbraní na vozidlách. Nev˘hodu rôznych
komunikaãn˘ch prostredí pre taktické a balis-
tické simulácie sme vyrie‰ili zjednotením obid-
voch systémov, ãím sme získali unikátny v˘cvi-
kov˘ systém.
Investície vloÏené do rozvoja simulaãn˘ch
systémov postupne presadzujme do predaja pre
zahraniãn˘ch partnerov a odberateºov. Osved-
ãila sa nám spolupráca s viacer˘mi kvalifiko-
van˘mi partnermi, ktorí pokr˘vajú svetov˘ trh
v rôznych oblastiach. Tento systém sa javí efek-
tívnym najmä z pohºadu finanãnej a personál-
nej nároãnosti pre firmu ná‰ho rozsahu.
Vyslovenie záveru o moÏnom vyuÏívaní na-
‰ich simulaãn˘ch systémov aj v na‰ich OS SR
je cieºom pre nasledujúce roky, najmä vzhºadom
na nadväznosÈ s dodan˘mi systémami velenia.
Ing. Ivan PLICHTA, CSc.
riaditeº CSBC, spol. s r. o.
19
O Z B R O J E N É S I L Y S R
V rámci modernizácie leteckej techniky bol zvolen˘ jednotn˘ systém vybavenia leteckej techniky.
Aj o tom, ak˘ je jeho v˘znam sa doãítate v rozhovore s nov˘m veliteºom Vzdu‰n˘ch síl OS SR
Martinom BABIAKOM. Pripravila Anna Komová.
Modernizácia leteckej techniky
Po pôsobení v ‰truktúrach NATO a gene-
rálneho ‰tábu ozbrojen˘ch síl nastupuje-
te na pozíciu veliteºa Vzdu‰n˘ch síl OS SR.
S ak˘mi predsavzatiami?
Som nesmierne hrd˘ a rád, Ïe s odstupom
krátkeho obdobia sa opäÈ vraciam k letectvu
a to na jeho najvy‰‰iu pozíciu. Je to pre mÀa
nová v˘zva zúroãiÈ doteraj‰ie dlhodobé skú-
senosti a zároveÀ záväzok plniÈ úlohy na naj-
vy‰‰ej odbornej úrovni. Preto som pln˘ oãa-
kávaní a osobne to pociÈujem ako poslanie a
vyjadrenie dôvery mojich nadriaden˘ch za
svoju doteraj‰iu kariéru profesionálneho vo-
jaka – pilota.
Som presvedãen˘, Ïe tak ako ja, aj v‰etci
ostatní príslu‰níci vzdu‰n˘ch síl, velitelia,
náãelníci, piloti, technici, ‰pecialisti budú
pristupovaÈ k svojim povinnostiam s rovna-
k˘m entuziazmom a zanietením, s cieºom
pracovaÈ vysoko odborne, zodpovedne, pre-
ferovaÈ tímov˘ prístup, pozitívne myslenie a
prejavovaÈ profesionálnu ãesÈ k letectvu a
raketovému vojsku. Iba tak˘mto prístupom
môÏeme spoloãne napæÀaÈ na‰e poslanie, kto-
r˘m naìalej zostáva ochrana a nedotknuteº-
nosÈ vzdu‰ného priestoru Slovenskej republi-
ky. V súãasnej spoloãnej Európe musíme túto
na‰u zodpovednosÈ vnímaÈ z komplexnej‰ie-
ho pohºadu a chrániÈ jej cel˘ vzdu‰n˘ priestor
v rámci integrovaného systému protivzdu‰-
nej obrany NATO známeho pod názvom NA-
TINADS, ktorého sme plnohodnotnou sú-
ãasÈou. TaktieÏ plníme ìal‰ie záväzky v me-
dzinárodnom krízovom manaÏmente, do kto-
rého vzdu‰né sily prispievajú vyãleÀovaním
síl a prostriedkov do misií pod zá‰titou NATO
a Európskej únie. V neposlednom rade na‰ou
prioritou zostáva aj pomoc obyvateºstvu pri
rie‰ení mimoriadnych situácií, ako sú po-
vodne, poÏiare a iné Ïivelné pohromy.
20
V rozvojov˘ch programoch vzdu‰n˘ch síl
je mojím dlhodob˘m cieºom opätovné re-
‰tartovanie modernizaãn˘ch projektov. Na-
hradiÈ techniku, ktorá je morálne zastaraná,
fyzicky opotrebovaná, ktorá je na pokraji
svojej Ïivotnosti. V prvom rade je to pokra-
ãovanie v uÏ známom projekte obstarania
nov˘ch taktick˘ch dopravn˘ch lietadiel ako
náhrady za AN-24,26. ëalej dokonãenie mo-
dernizácie vrtuºníkov Mi-17 na získanie ich
úplnej schopnosti nasadenia do bojov˘ch mi-
sií a z dlhodobého hºadiska sa treba zaãaÈ pri-
pravovaÈ na nahradenie lietadiel Mig-29 in˘m
typom, pretoÏe proces obstarania je záleÏitos-
Èou 5 aÏ 10 rokov prípravy. Aj protiraketové
komplety musia prejsÈ modernizaãn˘m pro-
cesom z hºadiska ich kompatibility.
Akú úroveÀ spæÀa modernizácia prostried-
kov leteckej techniky v súãasnosti?
Modernizácia leteckej techniky, prieskum-
n˘ch rádiolokaãn˘ch a rádiotechnick˘ch pro-
striedkov PVO vychádzala z dokumentov,
ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniÈ
v priebehu prístupov˘ch procesov a taktieÏ po
vstupe do NATO. PoÏiadavky na vybavenie
vychádzali z noriem ICAO a partnersk˘ch
cieºov, ktoré sa po vstupe SR do NATO trans-
formovali na ciele síl z oblasti navigácie, ko-
munikácie, vlastnej ochrany leteckej techni-
ky a identifikácie vlastn˘/cudzí.
Zástavba rádionavigaãného, rádiokomu-
nikaãného vybavenia, ukazovateºov a indikaã-
n˘ch systémov pracujúcich v anglosaskej
mernej sústave do leteckej techniky (MiG-29,
L-39, L-410, An-26) a systémov identifiká-
cie vlastn˘/cudzí do leteckej a rádiolokaãnej
techniky protivzdu‰nej obrany zabezpeãila
interoperabilitu s ostatn˘mi ãlensk˘mi kraji-
nami NATO. V obmedzenej miere sú vyba-
vené vrtuºníky Mi-24, Mi-2 a Mi-8 z dôvo-
du postupného vyraìovania z prevádzky po
vyãerpaní technického Ïivota, lietadlo An-24
z dôvodu ukonãenia prevádzky po leteckej
katastrofe tohto typu v roku 2006.
Nezanedbateºn˘m faktorom, ktor˘ má po-
zitívny vplyv na zv˘‰enú bezpeãnosÈ leteckej
prevádzky, bolo aj zníÏenie rôznorodosti tech-
nického vybavenia leteckej techniky, jej uni-
fikácie, ãím sa zároveÀ zníÏili aj finanãné ná-
klady na zabezpeãovanie prevádzky t˘chto
systémov.
Z protilietadlov˘ch raketov˘ch prostried-
kov bol zmodernizovan˘ rádiolokátor ST-
68MSK a nahraden˘ star˘ systém velenia
protilietadlového raketového kompletu 2K12
KUB nov˘m automatizovan˘m systémom
velenia ASV TATRAPAN PVO, ãím sa za-
bezpeãilo prehºadnej‰ie a efektívnej‰ie odo-
vzdávanie informácií o cieºoch s následn˘m
ur˘chlením ich prideºovania a praktického
velenia. Pre komplexnú modernizáciu tohto
systému je potrebné zrealizovaÈ nákup nové-
O Z B R O J E N É S I L Y
ho 3D rádiolokátora stredného dosahu, kto-
r˘ by zabezpeãoval autonómnu rádiolokaãnú
informáciu pri jeho bojovom pouÏití a hlav-
ne, ak chceme zachovaÈ jeho operaãnú pouÏi-
teºnosÈ do budúcnosti, je bezpodmieneãne
potrebná modernizácia hlavn˘ch ãastí celého
kompletu, ãím sa umoÏní jeho prevádzkova-
nie na ìal‰ích 10 aÏ 15 rokov.
Protilietadlov˘ komplet S-300PMU má v
tomto roku plánovanú strednú opravu, ktorá
má zabezpeãiÈ zv˘‰enie spoºahlivosti systé-
mu. Modernizácia tohto kompletu zatiaº nie
je plánovaná.
V rádiolokaãn˘ch a rádiotechnick˘ch pro-
striedkoch prieskumn˘ch systémov protivz-
du‰nej obrany boli realizované modernizácie
3D rádiolokátorov P-37MSK, ST-68MSK,
KRTP-81E a KRTP-86E.
Prispôsobovanie komunikaãn˘ch, navi-
gaãn˘ch a identifikaãn˘ch systémov nor-
mám NATO a ICAO by malo patriÈ medzi
hlavné zámery modernizácie. Ak˘ je stav
v jednotliv˘ch systémoch?
Vykonávanie samotnej modernizácie le-
teckej techniky bolo plánované a realizova-
né v rámci rozsiahlych modernizaãn˘ch pro-
jektov tak, aby boli splnené poÏiadavky no-
riem ICAO a ‰tandardov NATO. Vo väã‰ine
prípadov sa modernizácia vykonávala prie-
beÏne s vykonávaním generálnych opráv le-
teckej techniky. MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe v
roku 2009 bol ukonãen˘ proces nevyhnutnej
modernizácie kºúãov˘ch typov leteckej tech-
niky, ktor˘ zaãal v roku 2002. Hlavn˘mi mo-
dernizaãn˘mi prvkami palubného vybavenia
boli navigaãné systémy presného priblíÏe-
nia na pristátie, autonómne a globálne poziã-
né navigaãné systémy, diaºkomerné, identifi-
kaãné, núdzové systémy a rádiostanice pre
komunikáciu v leteck˘ch pásmach. Je zrejmé,
Ïe tieto systémy musia maÈ aj zodpovedajú-
ce pozemné zariadenia, ktoré umoÏÀujú leti-
skovej sluÏbe riadenia letovej prevádzky tie-
to sluÏby plnohodnotne poskytovaÈ. V‰etky
tieto stacionárne systémy spæÀajú poÏadova-
né kritériá.
V protilietadlov˘ch raketov˘ch systémoch
je súãasné vybavenie na niωej úrovni. Majú
star‰ie komunikaãné prostriedky a identifi-
kaãné systémy obsahujú len prostriedky krát-
keho dosahu typu IGLA. Ich modernizácia je
programovo plánovaná.
Bola ukonãená v˘stavba systému riade-
nia letovej prevádzky pre Vzdu‰né sily OS
SR. S ak˘m v˘sledkom?
V˘stavba a ãiastoãná modernizácia pre za-
bezpeãenie systému riadenia letovej prevá-
dzky vo VzS OS SR, konkrétne na letisku
Sliaã, bola spätá s rekon‰trukciou tohto letis-
ka. Po dokonãení kolaudácie letiska Sliaã, in-
‰talácii a letovom overení leteck˘ch pozem-
n˘ch zariadení letiska bude v druhej polovi-
ci tohto roka na letisku Sliaã spustená vojen-
ská letecká ãinnosÈ. Rekon‰trukcia bola vy-
konaná za pomoci investiãn˘ch programov
NATO.
Hlavn˘m systémom zabezpeãenia riadenia
letovej prevádzky VzS OS SR je národn˘
systém velenia a riadenia LETVIS, ktor˘ od
januára 2009 plne nahradil systém NATO –
ASOC. UmoÏÀuje vytvorenie a distribúciu
multiradarovej informácie, tvorbu a v˘menu
S R
plánov letovej prevádzky a zabezpeãenie me-
teorologickej informácie. Systém LETVIS
umoÏÀuje bezpeãnostnú akreditáciu a priame
pripojenie do integrovaného systému pro-
tivzdu‰nej obrany NATO – NATINADS.
Sú rádiokomunikaãné systémy letovej pre-
vádzky spoºahlivé a bezpeãné? Aké sú ich
nové moÏnosti?
Rádiokomunikaãn˘ systém VzS OS SR v
súãasnej konfigurácii predstavujú 3 rádioko-
munikaãné body pre letiskové riadenie leto-
vej prevádzky letísk KuchyÀa, Sliaã a Pre‰ov
a 3 rádiokomunikaãné body pre zabezpeãe-
nie centrálneho miesta navedenia brigády ve-
lenia, riadenia a prieskumu. Miesta riadenia
letovej prevádzky jednotliv˘ch letísk sú
okrem tohto vybavené lokálnymi rádiov˘mi
stanicami Rohde&Schwarz rady 200. Spoºah-
livosÈ rádiovej komunikácie zem – vzduch je
zabezpeãená zálohovaním rádiov˘ch staníc a
ich pomocn˘ch systémov, pravideln˘m leto-
v˘m overovaním Leteck˘m úradom SR, ako
i dodrÏiavaním profylaktick˘ch o‰etrení da-
n˘ch v˘robcom. UHF/VHF rádiové stanice
zem – vzduch majú frekvenãné pásmo a frek-
venãn˘ odstup kompatibilné s NATO, s moÏ-
nosÈou roz‰írenia o bezpeãnú hlasovú komu-
nikáciu odolnú voãi ru‰eniu a sú kompatibil-
né s civiln˘m riadením letovej prevádzky v
súlade s normami ICAO.
Ako sa zdokonalila pozemná a záchranná
sluÏba leteck˘ch základní?
Pre potreby leteckej pátracej a záchrannej
sluÏby boli zmodernizované 4 vrtuºníky Mi-
17, ktoré sú oznaãované ako Mi-17 LPZS.
Táto modernizácia vychádzala z modernizá-
cie vrtuºníkov Mi-17 MODER, ktorá bola
zameraná hlavne na zdokonalenie navigaã-
n˘ch a rádiokomunikaãn˘ch zariadení na pa-
lube vrtuºníka.
Na zv˘‰enie operaãn˘ch spôsobilostí boli
tieto vrtuºníky vybavené televíznou a infraãer-
venou kamerou, digitálnou mapou, systé-
mom noãného videnia, meteorologick˘m ra-
darom, premietaním letov˘ch údajov na di-
splej pilota, spojovacími prostriedkami, pá-
tracím svetlometom, nov˘m Ïeriavom na
zdvíhanie osôb na palubu vrtuºníka, svetl˘m
náterom pre r˘chlu lokalizáciu vrtuºníka a
ìal‰ími zdokonaleniami v oblasti bezpeãnos-
ti letov.
V oblasti záchrany bola modernizácia za-
meraná na zdokonalenie zdravotníckej v˘ba-
vy na palube vrtuºníka. Záchranár a zdravot-
ník-záchranár leteckej pátracej a záchrannej
sluÏby tieÏ dostali nové záchranné prostried-
ky ako sú hydraulické noÏnice, rozbrusovaã-
ka, motorová píla a moderná záchranárska
prilba.
V oblasti pozemnej pátracej a záchrannej
sluÏby sa podarilo zaãiatkom roka 2010 za-
viesÈ do v˘zbroje taktick˘ mobiln˘ rádioko-
munikaãn˘ systém na podvozku terénneho
vozidla Mercedes-Benz G -TMRS-05, urãe-
ného pre vybudovanie komplexného komu-
nikaãného centra pri leteckej nehode alebo Ïi-
velnej pohrome.
Aké sú hlavné rozdiely medzi prv˘m rea-
lizovan˘m koncepãn˘m dokumentom –
Model 2010 a ìal‰ím – Model 2015? âo pri-
ná‰a Model 2015 vzdu‰n˘m silám OS SR?
Vstupom Slovenskej republiky do Severoa-
tlantickej aliancie a prijatím do EÚ sa zme-
nil spôsob zabezpeãenia obrany Slovenskej
republiky. Centrálnou my‰lienkou aktualizá-
cie Dlhodobého plánu – Model 2010 bol pre-
to prechod ozbrojen˘ch síl z modelu urãené-
ho na zabezpeãenie teritoriálnej obrany Slo-
venskej republiky na model kolektívnej ob-
rany v rámci bezpeãnostnej a obrannej poli-
tiky NATO a EÚ. Na základe uznesenia Vlá-
dy SR bol definovan˘ základn˘ príspevok
Slovenskej republiky do zabezpeãenia spoloã-
nej obrany v rámci NATO – Ciele síl, z ãoho
vyplynula úloha vybudovaÈ Ozbrojené sily
Slovenskej republiky s dôrazom na nasaditeº-
nosÈ, rozmiestniteºnosÈ, udrÏanie, mobilitu a
interoperabilitu s ozbrojen˘mi silami ãlen-
sk˘ch ‰tátov NATO.
Realizáciou Modelu 2010 na Model 2015,
ktor˘ predstavuje súãasn˘ stav, do‰lo k úspo-
re v oblasti personálu zníÏením poãtu profe-
sionálnych vojakov a zamestnancov. V súla-
de s poÏiadavkami NATO do‰lo vo Vzdu‰-
n˘ch silách OS SR k zníÏeniu poãtu samostat-
21
O Z B R O J E N É S I L Y S R

ão spôsobuje predæÏenie v˘cviku na získanie

vy‰‰ej triednosti, stagnáciu aÏ stratu získa-
n˘ch návykov a zruãností u pilotov a riadia-
cich letovej prevádzky. Nedostatok finanã-
n˘ch prostriedkov má za následok nemoÏnosÈ
precviãovania lietania vo väã‰ích skupinách
a v˘cvik v taktickom lietaní podºa uvede-
n˘ch ‰tandardov a vytvára váÏne riziká v prí-
prave pilotov na zabezpeãenie dlhodobej
udrÏateºnosti operaãn˘ch spôsobilostí. Prí-
prava nov˘ch pilotov, ale aj obnovovací v˘-
cvik, sa rie‰i v limitovanej forme v rámci tzv.
zmluvného v˘cviku civilnou organizáciou.
V˘cvikové problémy sa sãasti nahrádzajú
zv˘‰en˘m vyuÏívaním dostupn˘ch leteck˘ch
trenaÏérov MiG-29, L-39 a od mája 2010 aj
novovybudovan˘m trenaÏérom Mi-17.

Aké sú najbliωie úlohy, ktoré stoja pred

Vzdu‰n˘mi silami OS SR?
Z uvedeného krátkeho v˘poãtu je moÏné vi-
dieÈ ak˘mi zásadn˘mi problémami sa vzdu‰-
né sily v súãasnosti zaoberajú. Zdrojová otáz-
ka je síce limitujúca, ale prvoradou úlohou je
udrÏanie si vysokej bezpeãnosti letového v˘-
cviku a prevádzky, nedopustiÈ zníÏenie úrov-
n˘ch útvarov a k zmene organizaãn˘ch ‰truk- du nezabezpeãenia dostatoãného mnoÏstva a ne súãasn˘ch spôsobilostí a schopností jedno-
túr leteck˘ch základní na krídla, priãom bol sortimentu náhradn˘ch dielcov, opráv a reví- tlivcov a zároveÀ cel˘ch vzdu‰n˘ch síl ako
hlavn˘ dôraz poloÏen˘ na funkãnosÈ jedno- zií, ale aj z dôvodu málo pruÏného a efektív- systému. Prioritn˘m naìalej zostáva integro-
tiek urãen˘ch na plnenie úloh Cieºov síl. V neho systému verejného obstarávania. Toto van˘ systém NATINADS, ktor˘ je operáciou
rámci vykonan˘ch zmien boli zníÏené poãty spôsobuje postupné vyãerpávanie sklado- vzdu‰n˘ch síl v mieri 24 hodín denne po cel˘
hlavn˘ch druhov bojovej techniky a novovyt- v˘ch zásob a predlÏuje obdobie uschopÀova- rok a kaÏdodenne sa doÀ vyãleÀuje 240 pro-
vorená Brigáda velenia, riadenia a prieskumu nia techniky. TaktieÏ stagnuje nákup poÏado- fesionálnych vojakov i zodpovedajúca tech-
Zvolen zastre‰ila rádiolokaãné a spojovacie vanej munície, hlavne leteck˘ch riaden˘ch ra- nika. ëal‰ou takpovediac nonstop sluÏbou je
jednotky rozmiestnené po celom teritóriu SR. letecká pátracia a záchranná sluÏba drÏaná z
kiet.
letiska Pre‰ov. VyãleÀovan˘mi vojakmi mu-
Finanãná kríza zasiahla aj armádu. Do síme zabezpeãiÈ aj prebiehajúce misie, ktor˘ch
Nenastala v dôsledku finanãnej krízy aj sa OS SR zúãastÀujú v rámci medzinárodné-
akej miery sa dotkli úsporné opatrenia stagnácia v oblasti v˘cviku nov˘ch prí-
Vzdu‰n˘ch síl OS SR? ho krízového manaÏmentu. Nesmieme poºa-
slu‰níkov vojenského letectva? viÈ ani v odbornom a v‰evojskovom v˘cviku,
Dopady finanãnej krízy sa prejavili uÏ v
Ako som uviedol, zniÏovanie poãtu leto- úlohy zabezpeãujeme aj pre civilné obyvateº-
roku 2009, keì bol rozpoãet vzdu‰n˘ch síl po-
v˘ch hodín pre pilotov a posádky spôsobuje stvo v zmysle krízového pouÏitia. Moderni-
stupne skráten˘ o 16,9 %. Pre rok 2010 je roz-
zaostávanie vzdu‰n˘ch síl OS SR za ostatn˘- zaãné projekty zväã‰a majú dlhodob˘ charak-
poãet vzdu‰n˘ch síl celkové zníÏen˘ oproti
naprogramovan˘m zdrojom na rok 2009 o mi krajinami NATO v plnení ‰tandardov. Se- ter a ako som uÏ naãrtol, predbeÏne sú progra-
22,45% . kundárny dopad sa prejavuje aj na obmedzo- mované a budú sa realizovaÈ podºa priorít a
Pôvodn˘ zámer zvy‰ovaÈ operaãné spôso- vaní úãasti príslu‰níkov vzdu‰n˘ch síl na za- rozpoãtového krytia.
bilosti, hlavne úroveÀ vycviãenosti, musel hraniãn˘ch cviãeniach, odborn˘ch kurzoch,
byÈ zmenen˘ na udrÏanie minimalizovan˘ch
spôsobilostí letectva a protivzdu‰nej obrany.
Z dôvodu v˘razného krátenia rozpoãtov˘ch
prostriedkov môÏu vzdu‰né sily udrÏiavaÈ
len minimalizované operaãné spôsobilosti
zamerané hlavne na plnenie prioritn˘ch úloh
medzinárodného, národného krízového ma-
naÏmentu a limitovan˘ch asistenãn˘ch úloh.
Aby som uvedené skutoãnosti hlb‰ie kon-
kretizoval, v praxi malo uvedené krátenie fi-
nanãn˘ch zdrojov negatívny vplyv predo-
v‰etk˘m na úroveÀ vycviãenosti pilotov, le-
teckého a technického personálu. Museli sme
prehodnotiÈ poãty deklarovan˘ch cviãiacich
pilotov, posádok a ich nálety sa naplánovali
na minimálnu poÏadovanú úroveÀ. Zru‰iÈ
sme museli ostré bojové streºby lietadlami
MiG-29 a taktieÏ streºby protilietadlov˘ch
kompletov 2K12 KUB. V‰etky ciele síl sú
plnené s obmedzeniami a ãasÈ cieºov si vyÏia-
da prehodnotenie národného stanoviska SR,
t. z. zmenu rozsahu plnenia, odsunutie termí-
nu dosiahnutia pripravenosti alebo odstúpe-
nie od plnenia. V neposlednom rade dôsled-
ky sa prejavili v niωej dostupnosti techniky
zhor‰ením jej prevádzkyschopnosti z dôvo-

22
O Z B R O J E N É S I L Y
Pie‰Èanské letisko bolo 29. a 30. mája 2010 uÏ po ‰tvrt˘ raz dejiskom najväã‰ej
leteckej udalosti roka na Slovensku. V poradí uÏ ‰tvrté Národné letecké dni sa
slávnostne zaãali za úãasti prezidenta SR a hlavného veliteºa ozbrojen˘ch síl
Ivana GA·PAROVIâA, ministra obrany SR Jaroslava BA·KU
a predsedu Trnavského samosprávneho kraja Tibora MIKU·A.
·tvrté národné letecké dni
Na otváracom ceremoniáli, pred nastúpenou
ãestnou jednotkou a príslu‰níkmi OS SR odchá-
dzajúcimi plniÈ úlohy do operácie ISAF v Af-
ganistane, boli ìalej prítomní: ‰tátny tajomník
MO SR Daniel DuchoÀ, náãelník Generálneho
‰tábu OS SR generál ªubomír Bulík, jeho zá-
stupca generálporuãík Peter Gajdo‰, veliteº po-
zemn˘ch síl generálmajor Jaroslav V˘vlek, ve-
liteº síl v˘cviku a podpory generálmajor Miro-
slav Kováã, veliteº vzdu‰n˘ch síl generálmajor
Martin Babiak a ìal‰í. Medzi hosÈami zo zahra-
niãia bol aj náãelník Generálneho ‰tábu rakú-
skeho Bundesheeru generál Edmund Entacher
a zástupca náãelníka Generálneho ‰tábu Armá-
dy âeskej republiky generálmajor âestmír Te-
safiík.
Hlavn˘m programov˘m partnerom Národ-
n˘ch leteck˘ch dní, ktoré sa uskutoãnili na po-
ãesÈ najúspe‰nej‰ieho slovenského stíhaãa v
sluÏbách RAF Otta Smika, 65. v˘roãia ukonãe-
nia 2. svetovej vojny a 130. v˘roãia narodenia
gen. M. R. ·tefánika, bolo Ministerstvo obra-
ny SR. PríÈaÏliv˘ program a zaujímavé sprie-
vodné podujatia prilákali na Letisko Pie‰Èany
vy‰e 35 000 náv‰tevníkov za obidva dni. Leto-
S R
vé aj statické ukáÏky pre nich pripravili slovens-
kí vojenskí profesionáli, policajné a záchra-
nárske zloÏky Ministerstva vnútra SR, ako aj za-
hraniãní úãastníci z âeska, Francúzska, Ho-
landska, Talianska, Maìarska, Nemecka, Rakús-
ka, Ukrajiny a USA.
Tohtoroãné Národné letecké dni predstavili
‰iroké spektrum vojenskej i civilnej leteckej a
pozemnej techniky, priãom vedºa tej súãasnej
náv‰tevníci videli aj cenné historické lietadlá
pripomínajúce roky druhej svetovej vojny. Ne-
ch˘bal ani zrekon‰truovan˘ pancierov˘ vlak z
obdobia SNP – „IVP ·tefánik“. A Vojenské his-
torické múzeum malo svoje v˘stavné priestory
na pie‰Èanskom letisku otvorené pre verejnosÈ
po oba dni.
Slovenské vzdu‰né sily v letov˘ch ukáÏkach
predstavili lietadlá MiG-29, L-39, An-26 ãi
vrtuºníky Mi-17 LPZS a Mi-24. Svojimi v˘kon-
mi na oblohe zaujali aj zahraniãní úãastníci. Di-
váci mohli obdivovaÈ takmer akrobatické lieta-
nie talianskeho taktického transportného lie-
tadla C-27J Spartan, Eurofighter Typhoon pri-
letel nad pie‰Èanské letisko z Rakúska a vy‰‰iu
pilotáÏ predvádzal v letov˘ch ukáÏkach pilot
ìal‰ieho „Typhoona“ z Talianska. Aj typ JAS-
39 Gripen tohto roku prezentovali vojenské le-
tectvá dvoch krajín, a to âeska a Maìarska. Do
rozsiahleho programu ãeského vojenského le-
tectva patrilo taktieÏ pôsobivé predstavenie lie-
tadla L-159 Alca a vrtuºníka W3A Sokol s
„bambi vakom“ na hasenie poÏiarov. Potlesk si
za svoje vystúpenie odniesol i vojensk˘ pilot ho-
landskej stíhaãky F-16.
Medzi lahôdky z oblasti ‰portového lietania
patrilo vystúpenie svetoznámeho maìarského
akrobata Zoltána Veresa s lietadlom Extra 300
i precízne lietanie ãeskej akrobatickej skupiny
Fyling Bulls Aerobatic Team na lietadlách Z-
50LX. V˘roãie ukonãenia druhej svetovej voj-
ny pripomenuli lietadlá Jakovlev Jak-3U (regis-
trovan˘ v Nemecku), Polikarpov Po-2 a Lisu-
nov Li-2 (registrované v Maìarsku), ale na-
príklad aj ko‰ick˘ Retro Sky Team s lietadlami
Jak-52, Z-226 a Z-526 vo farbách nemeck˘ch
a sovietskych lietadiel z ãias vojny. Na zemi ná-
v‰tevníci zasa obdivovali americk˘ C-130J Su-
per Hercules ãi francúzsky bojov˘ stroj Mira-
ge 2000D... A tak by sme mohli pokraãovaÈ, na-
príklad od defilé záchranárskej techniky cez
ukáÏky ìal‰ích lietadiel po prezentáciu nitrian-
skej protilietadlovej brigády, Ïilinského pluku
‰peciálneho urãenia a vojenskej polície alebo
hoci aj po rôzne atrakcie pripravené usporiada-
teºmi pre t˘ch najmlad‰ích náv‰tevníkov letec-
k˘ch dní. No e‰te stále by to nebolo v‰etko. A
tak moÏno staãí len struãne zhrnúÈ, Ïe 4. národ-
né letecké dni sa vydarili a zostali verné svojej
tradícii.
Ján Begala
23
O Z B R O J E N É S I L Y S R

Prudké a dlhotrvajúce daÏde, ktoré spôsobili záplavy vo viacer˘ch regiónoch Slovenska, si do 10. júna
vyÏiadali nasadenie 3 225 vojakov s 298 kusmi techniky. V období od 14. do 23. mája bolo nasaden˘ch
v Leviciach, Pie‰Èanoch, Dolnom Kubíne, âadci, Bytãi, Kysuckom Novom Meste, Stropkove a Trebi‰ove
914 vojakov so 49 kusmi techniky. Poãas zásahu bolo vykonan˘ch aj osem letov vrtuºníkmi v trvaní päÈ hodín.
Hlavnou úlohou príslu‰níkov ozbrojen˘ch síl SR bolo plnenie, nosenie a ukladanie vriec s pieskom pozdæÏ
vodn˘ch tokov a hrádzí, aby sa zabránilo vyliatiu tokov z ich kor˘t.

Pri povodniach bolo nasaden˘ch

viac ako 3 200 vojakov
Neprestávajúce daÏde spôsobili záplavy, a
teda aj nasadenie ozbrojen˘ch síl v období od
1. júna. Vodné toky spôsobili problémy obyva-
teºom Slovenska pri Leviciach, Bardejove, No-
v˘ch Zámkoch, Nitre, Revúcej, Pre‰ove, Trebi-
‰ove a Luãenci. ëal‰í deÀ uÏ vojaci zasahova-
li aj v okolí Ko‰íc a v Trenãíne. Ozbrojené sily
boli uvedené do 2. stupÀa pohotovosti, ktor˘ sa
vyhlasuje v prípade, ak v stave bezpeãnosti do-
‰lo k ohrozeniu Ïivota alebo zdravia osôb, Ïi-
votného prostredia alebo majetku, alebo na úze-
mí Slovenskej republiky alebo jej ãasti bol
(bude) vyhlásen˘ núdzov˘ stav alebo mimoriad-
na situácia.
Slovensko rozdelili ozbrojené sily SR na ãasÈ
V˘chod a Západ, kde boli vytvorené aj veliteº-
stvá pre spádové ãasti. Generálny ‰táb nazval
operáciu Neverending Rain – Nekoneãn˘ dáÏì
2010. Boli vytvorené aj pohotovostné rekogno-
skaãné skupiny pripravené okamÏite preveriÈ
stav v krízov˘ch oblastiach. Nasadenie vojakov
sa rie‰ilo podºa ‰tandardn˘ch operaãn˘ch postu-
pov ako pri ktoromkoºvek inom nasadení. Od 3.
júna pokraãovali vojaci na rovnak˘ch lokalitách,
pribudli ohrozené Michalovce a situácia v t˘chto
lokalitách bola rovnaká aj 4. júna. V sobotu
vojaci zasahujú aj v Starej ªubovni, Trebi‰ove,
Leviciach a v Banskej Bystrici.
Po plnení a ukladaní vriec s pieskom vojaci
plnili úlohy aj pri evakuácii osôb zo zaplaven˘ch
obcí, kde bola nasadená prepravná technika a
obojÏivelné transportéry. Vrtuºníky Vzdu‰n˘ch
Generál Bulík na hrádzi pri Trebi‰ove
síl OS SR monitorovali situáciu zo vzduchu a
pri obci Nitriansky Hrádok preváÏali vrecia s
pieskom do vzdialenej‰ích lokalít. Ozbrojené
sily SR uÏ v piatok 4. júna uvoºnili zo svojich
zásob 600 pohotovostn˘ch dávok potravín (PO-
DAP), ktoré boli prostredníctvom ·tátnych
hmotn˘ch rezerv distribuované evakuovan˘m
obyvateºom Slovenska. Spolu bolo pri povod-
niach k 10. júnu vydan˘ch 4 400 potravinov˘ch
balíãkov. KaÏd˘ z nich zabezpeãí stravu jednej
osobe na tri dni.
Obciam, ktor˘m boli po‰kodené mosty ale-
bo prístupové cesty, ozbrojené sily postavili
doãasné premostenia pomocou Ïenijnej techni-
ky – mostn˘ch automobilov AM 50 a mostn˘ch
tankov MT 55, ão si vyÏadovalo upraviÈ podlo-
Ïie a prístupové cesty. Spolu 7 mostov postavi-
li Ïenisti v obciach Bukovce, Trebi‰ov, Nová ªu-
bovÀa, Spi‰ská Nová Ves, Jakubany, Jurské –
Ihºany a ªubica. 11. júna je plánovaná stavba
ìal‰ieho mosta v obci Sulín.
K˘m na zaãiatku povodní bolo hlavnou úlo-
hou plnenie, nosenie, vozenie a ukladanie vriec
s pieskom pozdæÏ tokov a hrádzí. Úlohy postup-
ne pribúdali, vojaci upravovali cestné komuni-
kácie, pomáhali pri evakuácii 444 osôb posky-
tovali lekársku pomoc. Pomocou vojenskej tech-
niky bolo rozvezen˘ch takmer 14 000 litrov
pitnej vody a desaÈ ton rôzneho materiálu, ako
spacie vaky, karimatky a prikr˘vky. Do postih-
nut˘ch oblastí ozbrojené sily rozviezli aj 5 000
dávok varenej stravy.
Poãas leteckej prepravy vriec s pieskom v
podvese a monitorovania povodÀovej situácie
uskutoãnili Vzdu‰né sily OS SR 139 letov v
trvaní 61,35 hodiny vrtuºníkmi a lietadlami.
Na zásah a pomoc civiln˘m zloÏkám je pri-
praven˘ch viac ako 3 000 vojakov so stovkami
kusov Ïenijnej, protichemickej, spojovacej, pre-
pravnej a uvoºÀovacej techniky, vrátane letec-
k˘ch prostriedkov vzdu‰n˘ch síl. O pomoc
ozbrojen˘ch síl môÏu poÏiadaÈ jednotlivé krízo-
vé ‰táby a povodÀové komisie. Ozbrojené sily
SR nepretrÏite monitorujú v˘voj stavu vod-
n˘ch hladín a prijímajú opatrenia na zabezpe-
ãenie moÏného zásahu na celom území Slo-
venska.
V minulosti uÏ vojaci viackrát zasahovali
pri ochrane Ïivotov, zdravia a majetku obãanov
spevÀovaním brehov a hrádzí vrecami s pie-
skom, aby zabránili ìal‰iemu vylievaniu riek z
ich kor˘t. Pomoc civiln˘m zloÏkám pri zmier-
Àovaní alebo likvidácii následkov Ïiveln˘ch
pohrôm a katastrof vypl˘va ozbrojen˘m silám
SR z ústavy a príslu‰n˘ch zákonov. Spoluprá-
ca so zloÏkami Ministerstva vnútra SR, hlavne
s Hasiãsk˘m a záchrann˘m zborom bola poãas
povodní bezproblémová, s jedin˘m cieºom po-
môcÈ v ão najväã‰om rozsahu. Vojaci, ktorí boli
nasadení, vnímajú svoju úlohu nielen ako po-
slanie, ktoré im vypl˘va z Ústavy Slovenskej re-
publiky a príslu‰n˘ch zákonov, ale sú hrdí na to,
Ïe môÏu obãanom pomôcÈ pri záchrane ich Ïi-
votov, zdravia a majetku. Ich prístup k t˘mto
úlohám povaÏujem za naozaj príkladn˘.
kpt. Mgr. Milan Vanga
hovorca Ozbrojen˘ch síl SR

24
N A T O
Úlohou Severoatlantickej aliancie je obrana územia a obyvateºov v‰etk˘ch ãlensk˘ch ‰tátov.
K jej napæÀaniu nepochybne prispeje aj pripravovaná nová koncepcia. K jej prípravnej fáze sa
v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér vyjadruje vedúci stálej delegácie SR pri NATO
Franti‰ek KA·ICK¯. Oslovila ho redaktorka Anna Komová.
Nová strategická koncepcia NATO by mala
reagovaÈ na nové skutoãnosti v rámci me-
dzinárodnej bezpeãnosti. Mohli by ste ich
‰pecifikovaÈ?
Od prijatia poslednej Strategickej koncep-
cie NATO uplynulo vy‰e desaÈ rokov. Za toto
obdobie do‰lo k viacer˘m zmenám bezpeã-
nostného prostredia, na ktoré by Aliancia
mala reagovaÈ. Zmenilo sa medzinárodné
geopolitické rozloÏenie síl. Severoatlantická
aliancia sa roz‰írila z devätnásÈãlennej na
dvadsaÈosemãlennú organizáciu, priãom väã-
‰ina krajín, ktoré do NATO v tomto období
vstúpili, patrila kedysi do sféry vplyvu v˘-
chodného bloku. Vstupom do NATO sa tie-
to krajiny postavili na stranu niekdaj‰ieho
protivníka. Aj keì po páde Ïeleznej opony od-
mietame blokové vnímanie sveta, treba uznaÈ,
Ïe do‰lo k preskupeniu síl. Niektoré javy exi-
stujúce aj v minulosti, ako terorizmus a pirát-
stvo získali nov˘ rozmer a prekvapivú inten-
zitu a silu, ão moÏno vnímaÈ ako nov˘ prvok.
Medzi oblasti, ktoré si zasluhujú pozornosÈ
NATO, je ‰írenie zbraní hromadného niãenia.
Osobitne nebezpeãne sa javí rastúca hrozba
‰írenia jadrov˘ch zbraní vlastnen˘ch ãi vyví-
jan˘ch nedemokratick˘mi krajinami s totali-
tárnym reÏimom a extrémistick˘mi vládami.
Problematika kontroly zbraní, odzbrojenia a
ne‰írenia zbraní hromadného niãenia má v˘-
Nová strategická
koncepcia NATO
znamné miesto v oblasti prevencie zvy‰ova-
nia medzinárodného napätia, preto si zaslu-
huje trvalú pozornosÈ aj Severoatlantickej
aliancie. Nov˘mi skutoãnosÈami sú aj prebie-
hajúce klimatické zmeny s dôsledkami, kto-
ré môÏu maÈ bezpeãnostné implikácie. Úby-
tok pitnej vody, zmen‰ovanie v˘mery ornej
pôdy alebo súperenie o limitované zdroje ne-
rastn˘ch surovín patrí k rizikov˘m faktorom
aj z bezpeãnostného hºadiska. Destabilizaã-
n˘m faktorom môÏu byÈ aj dlhodobej‰ie v˘-
padky v dodávkach energetick˘ch zdrojov.
ëalekosiahle následky na chod spoloãnosti
môÏu maÈ kybernetické útoky vzhºadom na
roz‰írenie v˘poãtovej techniky do v‰etk˘ch
oblastí hospodárstva. Aj to sú javy, ktoré so
sebou priná‰a globalizácia, sú súãasÈou me-
niaceho sa sveta a Severoatlantická aliancia
by ich pri koncipovaní svojich budúcich úloh
mala braÈ do úvahy. Za uplynulé desaÈroãie sa
prenieslo ÈaÏisko pozornosti NATO z Európy
do Ázie. Najv˘znamnej‰ia operácia, na kto-
rej sa NATO zúãastÀuje, prebieha v Afganis-
tane. Operácia ISAF má mnohé ‰pecifiká,
ktoré si vyÏadujú mobilizáciu ºudsk˘ch aj
hmotn˘ch zdrojov, ão vytvára priestor pre
‰ir‰iu medzinárodnú spoluprácu. Aj tento fak-
tor moÏno chápaÈ ako nov˘ prvok, na ktor˘
by mala obsiahnuÈ nová Strategická koncep-
cia NATO. Mení sa aj optika na‰ej bezpeãnos-
ti, ktorú uÏ viac neposudzujeme len z úzke-
ho hºadiska bezprostrednej obrany vlastného
teritória. Na‰a bezpeãnosÈ je ovplyvÀovaná
bezpeãnostn˘mi faktormi v krajinách, ktoré
sú ãasto vzdialené tisícky kilometrov. Z toh-
to pohºadu pramení aj nevyhnutnosÈ angaÏo-
vanosti spojencov ìaleko za svojimi hranica-
mi.
Ak˘ podiel na vzniku novej koncepcie
majú teroristické útoky?
Terorizmus predstavuje problematiku, kto-
rá prispela k rozhodnutiu Aliancie o vytvore-
ní novej Strategickej koncepcie NATO. Tero-
ristick˘ útok z 11. septembra 2001 bol jedn˘m
zo siln˘ch argumentov v prospech prípravy
novej Strategickej koncepcie NATO. Nebol
v‰ak jedin˘. K teroristick˘m útokom dochá-
dzalo aj predt˘m. Citlivou stránkou teroriz-
mu je skutoãnosÈ, Ïe si páchatelia teroristic-
k˘ch ãinov vyberajú civilné obete, priãom sa
zväã‰a usilujú, aby obetí bolo ão najviac. âo
sa zmenilo, je povaha útokov, ich intenzita a
rozsah, na ão by mala Aliancia reagovaÈ.
Nová Strategická koncepcia NATO by mala
byÈ struãn˘m a verejnosti zrozumiteºn˘m do-
kumentom, v ktorom by malo byÈ zakotvené
základné smerovanie Aliancie pre nadchá-
dzajúce obdobie. Terorizmus je jedn˘m z
bezpeãnostn˘ch rizík, preto je veºmi pravde-
podobné, Ïe odkaz na boj proti terorizmu v tej
ãi onej forme nájde svoje miesto aj v novej
Strategickej koncepcii NATO.
Ako by sa mal zmeniÈ základn˘ smer a
cieº pôsobenia novelizovanej koncepcie?
Samit NATO v ·trasburgu/Kehli poveril
generálneho tajomníka NATO, aby do nasle-
dujúceho samitu NATO pripravil novú Stra-
tegickú koncepciu Aliancie. âlenské krajiny
Aliancie uvaÏovali, ak˘m spôsobom budú
reagovaÈ na zmeny bezpeãnostného prostre-
dia. Na zasadnutiach Severoatlantickej rady
sa viedli diskusie na tému, ãi je potrebné pri-
praviÈ celkom nov˘ dokument, novú Strate-
gickú koncepciu NATO, alebo ãi postaãí ak-
tualizácia Strategickej koncepcie z roku 1999.
Diskusie na túto tému sa viedli aj na poduja-
tiach v rámci reflexnej fázy prípravy novej
Strategickej koncepcie, na seminároch, kon-
ferenciách a ìal‰ích podujatiach, na ktor˘ch
sa do diskusie zapájali okrem ãlensk˘ch kra-
jín Aliancie aj ìal‰ie medzinárodné organizá-
cie, mimovládne organizácie a odborná verej-
nosÈ. âlenské krajiny sa rozhodli, Ïe sa pri-
praví nov˘ dokument, nepôjde teda len o
úpravu doteraz platnej Strategickej koncep-
cie.
Cieº novej Strategickej koncepcie zostáva
rovnak˘ – urãiÈ smerovanie Aliancie a defi-
novaÈ hlavné úlohy, ktor˘mi by sa Aliancia
mala zaoberaÈ v˘hºadovo na obdobie desia-
tich rokov a ktoré by mali reagovaÈ na zme-
ny bezpeãnostného prostredia. Nová Strate-
gická koncepcia NATO bude pravdepodobne
obsahovaÈ niektoré princípy, ktoré naìalej
zostávajú pre Alianciu v platnosti a uÏ boli ob-
siahnuté v predchádzajúcich strategick˘ch
koncepciách, ako je hlavná úloha Severoatlan-
tickej aliancie, ktorou je ochrana ãlensk˘ch
krajín NATO. Aj nová Strategická koncepcia
NATO bude naìalej vychádzaÈ z transatlan-
tického spojenectva, z princípu nedeliteºnos-
ti bezpeãnosti, zo záruk politickej nezávi-
slosti a ochrany územnej integrity svojich
ãlenov. âlenské krajiny by nemali byÈ len
príjemcom bezpeãnostn˘ch záruk, ale naìa-
lej by sa mali podieºaÈ o zodpovednosÈ za
kolektívnu bezpeãnosÈ. Aliancia bude aj na-
ìalej stavaÈ na princípe transparentnosti a
predvídateºnosti a bude sa usilovaÈ predo-
v‰etk˘m o mierové rie‰enia prípadn˘ch spo-
rov. Nová Strategická koncepcia pôjde v‰ak
za rámec doteraz platn˘ch princípov a vyjad-
25
N A T O
rí sa aj k problematikám, ktoré v predchádza-
júcich dokumentoch neboli zohºadnené.
Aké by mali byÈ ìal‰ie odli‰nosti od posled-
nej strategickej koncepcie, ktorá bola pri-
jatá na summite v roku 1999?
Po prv˘ raz v histórii Aliancie sa príprava
dokumentu, ak˘m je nová Strategická kon-
cepcia, stala vecou verejnou. Je to zásluha ge-
nerálneho tajomníka NATO A. F. Rasmusse-
na, ktor˘ dostal poverenie od hláv ‰tátov a
vlád na samite NATO v ·trasburgu/Kehli v
apríli minulého roku pripraviÈ návrh novej
Strategickej koncepcie NATO. Generálny ta-
jomník sa rozhodol pre netradiãn˘ spôsob
prípravy Strategickej koncepcie so ‰irokou
úãasÈou odbornej verejnosti, nie ako tomu
bolo doteraz, keì sa Strategická koncepcia
pripravovala ako intern˘ dokument Aliancie
za zatvoren˘mi dverami. Prípravu novej Stra-
tegickej koncepcie NATO generálny tajom-
ník NATO rozvrhol do reflexnej, konzultaã-
nej, draftovacej a závereãnej negociaãnej
fázy, ktorá vyvrcholí prijatím dokumentu na
samite NATO v novembri tohto roku v Lisa-
bone. Zámerom generálneho tajomníka
NATO bolo vytvorenie dostatoãne veºkého
priestoru na plnú informovanosÈ verejnosti a
zapojenie odborníkov do diskusií o tom, ako
by nová Strategická koncepcia NATO mala
vyzeraÈ. Generálny tajomník v septembri mi-
nulého roku vymenoval dvanásÈãlennú sku-
pinu expertov na prípravu novej Strategickej
koncepcie na ãele s b˘valou ministerkou za-
hraniãn˘ch vecí USA Madeleine Albrighto-
vou, ktorú poveril vypracovaním správy s
anal˘zou a odporúãaniami pre generálneho ta-
jomníka NATO. Správa expertov, ktorá bola
zverejnená 17. mája 2010, odráÏa odbornú di-
skusiu, ktorá sa realizovala poãas reflexnej
fázy prípravy novej Strategickej koncepcie.
V záujme ‰irokej úãasti odbornej verejnosti
na príprave novej Strategickej koncepcie
NATO sa uskutoãnili ‰tyri hlavné semináre s
úãasÈou expertov na prípravu novej Strategic-
kej koncepcie, v Luxembursku, Slovinsku,
Nórsku a v USA, okrem toho cel˘ rad ìal‰ích
podujatí a medzinárodn˘ch konferencií, kto-
ré sa venovali vybran˘m bezpeãnostn˘m
otázkam. Experti na prípravu novej Strategic-
kej koncepcie sa na podujatiach aktívne zú-
ãastÀovali a pozorne sledovali odbornú disku-
siu. Pri príprave svojej správy vychádzali zo
záverov jednotliv˘ch seminárov a konferen-
cií, zároveÀ v‰ak pristupovali k vypracovaniu
svojej správy ako nezávislí odborníci. Zverej-
nením správy expertov sa ich úloha oficiál-
ne skonãila, v tejto fáze sa ÈaÏisko zodpoved-
nosti presúva na ãlenské krajiny v zastúpení
stálych predstaviteºov pri NATO, ktorí s ge-
nerálnym tajomníkom NATO diskutujú o ob-
sahu správy expertov. Interaktívna diskusia
ãlensk˘ch krajín prispieva k cizelovaniu ná-
rodn˘ch pozícií a bude slúÏiÈ ako základ pre
generálneho tajomníka NATO, ktor˘ by mal
prv˘ návrh novej Strategickej koncepcie
NATO predloÏiÈ ãlensk˘ch krajinám koncom
septembra tohto roku. Bude nasledovaÈ záve-
reãná intenzívna negociaãná fáza, v ktorej
budú ãlenské krajiny rokovaÈ s generálnym ta-
jomníkom NATO uÏ o konkrétnom znení no-
vej Strategickej koncepcie. K návrhu novej
Strategickej koncepcie sa budú maÈ moÏnosÈ
vyjadriÈ aj ministri zahraniãn˘ch vecí a obra-
26
ny ãlensk˘ch krajín NATO na spoloãnom za-
sadnutí v októbri tohto roku, ktoré bude pred-
chádzaÈ samitu NATO v Lisabone, kde sa ro-
kovania prenesú na najvy‰‰iu úroveÀ a zav⁄‰ia
sa prijatím novej Strategickej koncepcie hla-
vami ‰tátov a vlád ãlensk˘ch krajín Aliancie.
Nové prvky novej Strategickej koncepcie
vypl˘vajú z potreby reagovaÈ na nové bezpeã-
nostné v˘zvy. Potrebné je tieÏ vychádzaÈ zo
skúseností získan˘ch v operácii ISAF. Nov˘m
momentom je aj poÏiadavka na dosiahnutie
rovnováhy medzi aktivitami spojencov v rám-
ci ãl. 5 a mimo ãl. 5 Washingtonskej zmluvy.
Nesmieme vynechaÈ reformn˘ proces, ktor˘
prebieha v Aliancii a rozhodovací proces,
ktor˘ má pre nás osobitn˘ v˘znam. Na mno-
hé otázky máme medzi spojencami rozliãné
názory, ale vÏdy sme boli schopní dosiahnuÈ
dohodu. Preto je potrebné uchovanie kon-
senzu ako základného princípu, na ktorom je
budovaná Aliancia. Nanovo sa treba pozrieÈ
na partnerstvá a zaãaÈ ich vnímaÈ aj cez pri-
zmu rie‰enia bezpeãnostn˘ch hrozieb, pri-
ãom je potrebné citlivo reagovaÈ aj na potre-
by partnerov.
USA a EÚ majú na niektoré problémové
otázky niekedy odli‰né názory. Vytvorí sa
v novej koncepcii dostatoãn˘ priestor aj na
dosahovanie konsenzu pri odli‰n˘ch posto-
joch? Bude nová koncepcia dostatoãne
pruÏná a flexibilná?
Nová Strategická koncepcia NATO by
mala urãiÈ hlavné smerovanie Aliancie, vyt˘-
ãiÈ jej základné úlohy. Bude predstavovaÈ zá-
väzok a program potvrden˘ transatlantick˘m
konsenzom v‰etk˘ch ãlenov Severoatlantic-
kej aliancie. Z povedaného vypl˘va, Ïe sa ne-
bude zaoberaÈ podrobnosÈami, ão zabezpeãí
jej dostatoãnú pruÏnosÈ. NemoÏno zabrániÈ,
aby sa v nazeraní na niektoré bezpeãnostné
otázky objavili rozdielne prístupy USA a
ãlensk˘ch krajín Európskej únie. Práve na
pôde Severoatlantickej aliancie vidím vhod-
n˘ priestor na diskusiu aj o otázkach, ktoré by
mohli spojencov rozdeºovaÈ. Väã‰ina ãlen-
sk˘ch krajín NATO je zároveÀ aj ãlensk˘mi
krajinami Európskej únie. Samotné krajiny by
mali maÈ záujem na hospodárnom vyuÏívaní
svojich finanãn˘ch, ale aj ºudsk˘ch zdrojov,
zvlá‰È v období prekonávania svetovej hospo-
dárskej krízy, preto je v ich záujme vyhnúÈ sa
zbytoãnej duplicite. Rie‰ením je in‰titucionál-
na spolupráca medzi NATO a EÚ v bezpeã-
nostnej oblasti, v operáciách krízového ma-
naÏmentu, ale aj pri v˘mene rôznych druhov
informácií.
Ako by sa mal konkrétne rie‰iÈ rozpor me-
dzi Národnou bezpeãnostnou stratégiou
USA a Európskou bezpeãnostnou stratégi-
ou, ktoré sa zhodujú v definovaní hrozieb,
ale rozchádzajú sa v reakciách na ne?
Je legitímnym právom USA urãiÈ si takú
bezpeãnostnú stratégiu, ktorá zodpovedá ich
záujmom. DôleÏité v‰ak je formovanie bez-
peãnostnej stratégie Severoatlantickej alian-
cie, ktorej súãasÈou sú USA. NATO sa dlho-
dobo usiluje o zintenzívnenie spolupráce me-
dzi NATO a EÚ. Nové impulzy a podnety na
aktívnej‰iu spoluprácu priniesla v˘mena ãel-
n˘ch predstaviteºov oboch medzinárodn˘ch
organizácií. Od nástupu nového generálneho
tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmusse-
na v septembri minulého roku moÏno badaÈ
zv˘‰enú aktivitu Aliancie smerom k Európ-
skej únii. Záujem o spoluprácu moÏno vidieÈ
aj na strane Európskej únie, najmä Vysoká
predstaviteºka EÚ pre zahraniãnú a bezpeã-
nostnú politiku Catherine Ashtonová podpo-
ruje vzájomné kontakty a spoluprácu oboch
medzinárodn˘ch in‰titúcií. Generálny tajom-
ník NATO sa zúãastnil na rokovaniach minis-
trov zahraniãn˘ch vecí ãlensk˘ch krajín Eu-
rópskej únie, alebo na zasadnutí Politického
a bezpeãnostného v˘boru EÚ, ão predstavu-
je ìal‰í krok k zv˘‰eniu vzájomnej informo-
vanosti oboch organizácií a uºahãuje spoluprá-
cu. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe ide o dlhodo-
b˘ a zloÏit˘ proces. Zintenzívnenie spolu-
práce by pomohlo prijatie niektor˘ch politic-
k˘ch rozhodnutí, na ktoré si v‰ak musíme
poãkaÈ. Urãit˘ potenciál vidím v pozitívnom
pôsobení krajín, ktoré sú ãlensk˘mi krajina-
mi NATO aj EÚ, ktoré svoje názory na rie-
‰enie rôznych otázok môÏu prezentovaÈ na
pôde oboch medzinárodn˘ch organizácií a
prispievaÈ tak k obrusovaniu hrán a vzájom-
nému zbliÏovaniu. Napriek v‰etk˘m existu-
júcim problémom je potrebné maximálne sa
snaÏiÈ otváraÈ v‰etky komunikaãné kanály,
uÏitoãná je v˘mena názorov, je potrebné di-
skutovaÈ o v‰etk˘ch témach. ëal‰ie posilÀo-
vanie konzultácií oboch organizácií bude i na-
ìalej predstavovaÈ vhodn˘ mechanizmus na
v˘menu názorov s cieºom konvergovaÈ názo-
ry o v‰etk˘ch spoloãn˘ch bezpeãnostn˘ch
otázkach, vrátane otvoren˘ch citliv˘ch tém.
Bude nová koncepcia aj dokumentom, kto-
r˘ bude umoÏÀovaÈ v˘raznej‰ie angaÏo-
vanie sa spojencov napríklad v krízov˘ch
situáciách?
Severoatlantická aliancia je postavená na
základoch transatlantického spojenectva. Ako
v kaÏdom vzÈahu, ktor˘ má maÈ perspektívu,
je potrebné aj dávaÈ, nie iba prijímaÈ. Nie je ta-
jomstvom, Ïe vo v˘dajoch na obranu medzi
európskymi a transatlantick˘mi spojencami
nie je rovnováha. Tak˘to stav je z dlhodobé-
ho hºadiska neudrÏateºn˘. Princíp solidarity a
spoloãné zdieºanie nákladov je kºúãové. To by
sa malo odraziÈ aj pri príprave novej Strategic-
kej koncepcie NATO, ale aj pri zostavovaní
svojich rozpoãtov na obranu. Preto je mimo-
riadne dôleÏité informovaÈ verejnosÈ o bezpeã-
nostn˘ch otázkach a vysvetºovaÈ vzájomné
súvislosti a záväzky, ktoré vypl˘vajú z ãlen-
stva v Severoatlantickej aliancii. âlenské kra-
jiny by sa mali usilovaÈ o posilÀovanie NATO,
a t˘m aj o zvy‰ovanie vlastnej bezpeãnosti, to
v‰ak nedá bez podpory verejnej mienky. Skú-
senosti z Afganistanu bezpochyby umoÏnia
posunúÈ kvalitu angaÏovanosti ãlensk˘ch kra-
jín Aliancie na vy‰‰iu úroveÀ. Preto si myslí-
me, Ïe NSK by mala prijaÈ usmernenia anga-
Ïovanosti spojencov v operáciách krízového
manaÏmentu, ktoré by umoÏnili lep‰iu prípra-
vu a úspe‰nej‰iu realizáciu budúcich spoloã-
n˘ch operácií Aliancie.
Ak˘ v˘znam sa v novej koncepcii bude
prikladaÈ moÏnostiam ‰irokej medziná-
rodnej spolupráce?
BezpeãnosÈ treba chápaÈ v ‰ir‰ích súvislos-
tiach. Skúsenosti z Afganistanu naznaãujú, Ïe
pre úspe‰nosÈ operácie nepostaãujú iba vo-
jenské hºadiská. NATO je odkázané na spo-
N A T O
luprácu s in˘mi subjektmi. Potrebn˘ je kom-
plexn˘ prístup, ktor˘ si vyÏaduje medzinárod-
nú spoluprácu v ‰ir‰om v˘zname slova, spo-
luprácu krajín aj medzinárodn˘ch organizá-
cií. Potrebné je zohºadnenie aj civiln˘ch as-
pektov a spolupráca medzi civiln˘mi a vojen-
sk˘mi zloÏkami. ·iroká medzinárodná spolu-
práca sa v súãasnosti stáva nevyhnutnosÈou,
ão sa nepochybne odrazí aj v novej Strategic-
kej koncepcii NATO a je jedn˘m z rie‰ení exi-
stujúcich problémov. DôleÏité je viac ako v
minulosti sa zam˘‰ºaÈ nad otázkami deºby
práce a kompetencií. Samotná Severoatlantic-
ká aliancia predstavuje spoloãenstvo krajín,
ktoré viaÏe vzájomná spolupráca. NATO ako
organizácia si tieÏ hºadá partnerov, spomedzi
ktor˘ch je Európska únia prirodzen˘m part-
nerom uÏ z dôvodu svojho zloÏenia. Druh˘m
podstatn˘m argumentom sú spoloãné hod-
noty, ktoré obe medzinárodné organizácie
zdieºajú, ak˘mi je demokracia, sloboda a
ºudské práva, z ãoho vypl˘vajú mnohé spo-
loãné ciele. Medzi prvorad˘ch partnerov na
spoluprácu patrí Organizácia spojen˘ch náro-
dov, ktorá prostredníctvom Bezpeãnostnej
rady rie‰i otázky bezpeãnosti na celom sve-
te. Dozrel ãas, aby tam, kde je to moÏné, me-
dzinárodné organizácie navzájom spolupraco-
vali a koordinovali svoje aktivity v záujme do-
siahnutia vy‰‰ej efektívnosti svojich operácií
a zvy‰ovania bezpeãnosti vo svete. NATO má
záujem naìalej rozvíjaÈ spoluprácu aj s ìal‰í-
mi medzinárodn˘mi organizáciami, ako je
napr. OBSE, Rada Európy, Africká únia, Liga
arabsk˘ch ‰tátov, MAAE a cel˘ rad ìal‰ích or-
ganizácií.
Ako a ãím prispieva Slovenská republika
k formulovaniu v˘sledného dokumentu?
Centrum v˘nimoãnosti
zriadili v Trenãíne
Zasadanie vojenského v˘boru NATO, ktoré bolo na úrovni náãelníkov generálnych ‰tábov v Bruseli, prinieslo aj
poÏiadavku zriadenia Centra v˘nimoãnosti. Aby bolo Centrum v˘nimoãnosti akceptované v NATO a komunite
EOD, treba vyrie‰iÈ e‰te veºa úloh. Zatiaº sa k nevyhnutnosti existencie Centra v˘nimoãnosti a jeho dobudovania
vyjadruje plukovník Ing. Roman LACKOVIâ v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Slovenská republika sa na procese prípra-
vy novej Strategickej koncepcie NATO zú-
ãastÀuje od samého zaãiatku. Zástupcovia
SR sa poãas reflexnej fázy prípravy novej
Strategickej koncepcie zúãastÀovali na se-
minároch a konferenciách, ktoré organizova-
lo NATO v spolupráci s jednotliv˘mi krajina-
mi alebo mimovládnymi subjektmi. Tam sa
z rôznych hºadísk hodnotili témy, ktor˘m by
sa mala venovaÈ aj nová Strategická koncep-
cia NATO. Poãas konzultaãnej fázy prípravy
novej Strategickej koncepcie sa realizovala
náv‰teva ãlenky skupiny expertov na prípra-
vu novej Strategickej koncepcie NATO, Ma-
rie Gervais Vindricaire, ktorá je zároveÀ veº-
vyslankyÀou Kanady v Rakúsku. Poãas jej ná-
v‰tevy SR sa na prijatiach v NR SR, na MZV
SR a na MO SR hovorilo o predstave Sloven-
skej republiky, ako by mala nová Strategic-
ká koncepcia vyzeraÈ. Slovenská republika v
období, ktoré predchádzalo náv‰teve, pripra-
vila svoj poziãn˘ dokument k novej Strategic-
kej koncepcii, ktor˘ adresovala generálne-
mu tajomníkovu NATO, predsedovi vojenské-
ho v˘boru, stálym predstaviteºom ãlensk˘ch
krajín Aliancie, ako aj skupine expertov na
prípravu novej Strategickej koncepcie. V po-
ziãnom dokumente sme sa zamerali na oblas-
ti prioritného záujmu Slovenska, medzi kto-
ré patrí uchovanie princípu konsenzu v roz-
hodovacom procese, dôleÏitosÈ ãlánku 5 a 4
Washingtonskej zmluvy, ktor˘ predstavuje
princíp kolektívnej obrany a konzultácie spo-
jencov o bezpeãnostn˘ch otázkach, ìalej rov-
nováha medzi ãlánkom 5, a operáciami, kto-
ré nespadajú pod ãlánok 5. Pre Slovensko je
dôleÏitá aj politika otvoren˘ch dverí Aliancie,
ale aj otázky energetickej bezpeãnosti. S
uspokojením môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe nedáv-
Aké sú ciele a úlohy pôsobenia Centra v˘-
nimoãnosti?
Cieºom Centra v˘nimoãnosti pre oblasÈ
EOD (likvidácie v˘bu‰n˘ch systémov) ako
alianãnej medzinárodnej vojenskej in‰titúcie
je pôsobiÈ v rámci NATO ako odborn˘ a po-
radn˘ orgán v tejto oblasti. Hlavn˘mi oblas-
Èami práce Centra sú v˘mena informácií, roz-
voj technológií, získavanie skúseností z ope-
rácií, ich anal˘za a vyuÏitie vo v˘cviku a
úprave ‰tandardov a doktrín. Na to, aby COE
EOD toto bolo schopné splniÈ, je nevyhnut-
né byÈ v neustálom styku s alianãn˘mi ‰truk-
túrami, odborn˘mi orgánmi, pracovn˘mi sku-
pinami, operaãn˘mi veliteºstvami, ale aj ope-
ráciami a jednotliv˘mi krajinami NATO. Toto
no zverejnená správa expertov s anal˘zou a
odporúãaniami pre generálneho tajomníka
NATO, obsahuje v‰etky témy, ktor˘m sme sa
venovali v na‰om poziãnom dokumente.
Pravdou tieÏ je, Ïe hodnotenie niektor˘ch as-
pektov sa od ná‰ho videnia odli‰uje, preto je
potrebné v rokovaniach venovaÈ t˘mto té-
mam zv˘‰enú pozornosÈ. Pre Slovenskú
republiku má osobitn˘ v˘znam aj spôsob prí-
pravy novej Strategickej koncepcie NATO. Z
ná‰ho pohºadu by to mali byÈ práve ãlenské
krajiny, ktoré by mali rozhodnúÈ o koneãnej
verzii novej Strategickej koncepcie NATO.
Hlavn˘m fórom, na ktorom môÏe Slovensko
tlmoãiÈ svoje názory na novú Strategickú
koncepciu generálnemu tajomníkovi NATO,
alebo ãlensk˘m krajinám Aliancie, je Seve-
roatlantická rada, na ktorej sa ako stály pred-
staviteº Slovenskej republiky pravidelne zú-
ãastÀujem. Osobitne intenzívne obdobie ro-
kovaní o novej Strategickej koncepcii nás
ãaká na jeseÀ. Koncom septembra by mal
generálny tajomník NATO predloÏiÈ ãlen-
sk˘m krajinám prv˘ návrh novej Strategickej
koncepcie NATO. K návrhu generálneho ta-
jomníka sa budú maÈ príleÏitosÈ vyjadriÈ aj mi-
nistri zahraniãn˘ch vecí a ministri obrany na
ich spoloãnom októbrovom zasadnutí a na no-
vembrovom samite NATO v Lisabone sa k
nemu budú vyjadrovaÈ a budú ho schvaºovaÈ
najvy‰‰í predstavitelia ãlensk˘ch krajín Alian-
cie. Do samitu NATO v Lisabone nás ãaká
e‰te veºa intenzívnej práce. Verím v‰ak, Ïe jej
prijatie pomôÏe Alianciu upevniÈ a posilniÈ
princíp transatlantickej jednoty. Nová Strate-
gická koncepcia NATO by mala pomôcÈ
Aliancii e‰te lep‰ie a efektívnej‰ie plniÈ nároã-
né úlohy pri ‰írení a upevÀovaní bezpeãnos-
ti v Európe a vo svete.
sa e‰te nie dostatoãne chápe na úrovni MO
SR.
Ako by ste hodnotili podmienky, ktoré boli
vytvorené pre spoluprácu s ostatn˘mi kra-
jinami Aliancie? Sú dostatoãné a vhodné
pre existenciu Centra v˘nimoãnosti?
Minul˘ rok som predstavil tzv. „EOD Com-
munity of Interest“ orgány NATO, in‰titúcie,
veliteºstvá, operácie a iné organizácie s kto-
r˘mi musím neustále spolupracovaÈ, aby som
vôbec naplnil samotn˘ koncept Centier v˘ni-
moãnosti Aliancie. S t˘mito som zaãal inten-
zívnu spoluprácu a do konca roka 2010 a aj
v roku 2011 budem v tomto pokraãovaÈ. Za-
tiaº v‰etky podmienky, ktoré sú ãiastoãne na-
27
O B R A N A S L O V E N S K A
formulované aj v 64 akreditaãn˘ch kritériách
nesplÀujeme. Priorizujem podstatne pod-
mienky a tie sa snaÏím realizovaÈ v prvom po-
radí. Od 1. mája 2009 – kedy sme prakticky
úplne nespæÀali Ïiadne z kritérií – do dne‰né-
ho dÀa máme dokonãen˘ch pribliÏne 45 kri-
térií. Niektoré sú priamo spojené s podpisom
Memoránd o porozumení pre COE EOD. Ide
o dokumenty na ktor˘ch sa nepodarilo dohod-
núÈ od roku 2007. Tieto sa podpísali v Bru-
seli náãelníkmi generálnych ‰tábov. Podpísa-
né MOU rozbehlo prípravu ìal‰ích nesplne-
n˘ch kritérií. Potom pozvem akreditaãnú ko-
misiu z NATO, aby pri‰li posúdiÈ, ãi COE
EOD môÏe byÈ akreditované ako medzinárod-
nú vojenskú in‰titúciu NATO.
âo je hlavn˘m zámerom COE EOD, aké
povinnosti vypl˘vajú z jeho pôsobenia?
Centrum ako odborn˘ a poradn˘ orgán
NATO pre v˘bu‰né a nástraÏné v˘bu‰né sys-
témy musí byÈ neustále informovan˘ o naj-
nov‰ích trendoch, novinkách a hrozbách.
Spracováva získané informácie a odporúãa
rie‰enia. V prvom poradí sú to odporúãania
pre nové v˘cvikové normy, pracovné proce-
dúry, bezpeãnostné postupy. TieÏ navrhuje
nové ‰tandardy, ktoré zároveÀ presadzuje vo
v‰etk˘ch Armádach NATO, ãím zabezpeãu-
je jej interoperabilitu. V apríli tohto roka sme
prevzali starostlivosÈ o Terminológiu EOD za
celé NATO. Toto znamená obrovskú zodpo-
vednosÈ aj za oblasti IED (nástraÏné systémy),
C-IED (boj proti nim), Ïenijnej podpory a
in˘ch a navy‰e koordinácia terminológie me-
dzi nimi. ëalej má Centrum získavaÈ skúse-
nosti praktickej ãinnosti z operácií, analyzo-
vaÈ ich a skúsenosti zov‰eobecÀovaÈ, alebo
navrhovaÈ systémové rie‰enia. Po urãitej per-
sonálnej a materiálnej príprave bude Cen-
trum sledovaÈ aj oblasÈ technológií spoje-
n˘ch s EOD, IED. Na základe skúseností
bude tieÏ navrhovaÈ rie‰enia. Prv˘mi úloha-
mi Centra v oblasti technológií sú – hºadanie
nového moderného systému na v˘menu citli-
v˘ch informácií v rámci Aliancie, diaºkovo
ovládané roboty a potreba nov˘ch technoló-
gií pri likvidácií v˘bu‰n˘ch systémov s che-
mick˘mi náplÀami. Toto sa Centrum pokúsi
rie‰iÈ poãas v˘stavy „EOD Demonstrations
and Trials“, ktorú organizuje 6. – 10. septemb-
ra 2010 na v˘stavisku EXPO v Trenãína.
Dá sa povedaÈ, Ïe sa zlep‰ujú vzÈahy me-
dzi partnermi v oblasti likvidácie v˘bu‰nín
a nevybuchnutej munície (EOD – Explo-
sive Ordnance Disposal), uÏ ste to pocíti-
li, kedy konkrétne?
Áno. VzÈahy sa lep‰ia. Je to t˘m, Ïe sme ak-
tívni, rie‰ime podstatnú agendu, ktorá trápi
väã‰inu krajín. SnaÏíme sa produkovaÈ kva-
litnú prácu a za t˘m si stojíme. VÏdy chceme
maÈ istotu, Ïe to do ãoho investujeme má
zmysel pre NATO ako celok a preto na‰e od-
porúãania sú dobre akceptované. Je e‰te veºa
dôleÏit˘ch partnerov, s ktor˘mi sme e‰te ne-
zaãali uωie spolupracovaÈ. Je to len otázka
ãasu a pochopenia, Ïe finanãné zdroje, ktoré
máme sºúbené aj dostaneme. âasto sa na per-
sonál COE EOD pozerá z dávkou závisti, Ïe
„len cestujú“. Nechápu súvislosti a úlohy,
ktoré máme.
Ako by ste vyjadrili prínos COE EOD pre
28
generálny ‰táb, velenie a jednotky OS SR?
Prínos COE EOD pre OS SR resp. SR je
tak˘ ist˘ ako pre v‰etky ìal‰ie ãlenské kraji-
ny NATO. Z hºadiska toho Ïe COE EOD je
financované krajinami, ktoré prispievajú per-
sonálom je logické, Ïe tieto krajiny dostanú
trochu viac. OS SR bude stále platiÈ do roz-
poãtu najväã‰iu ãasÈ a preto mojou snahou
bude vÏdy podºa moÏnosti vrátiÈ späÈ ão naj-
viac napríklad v podobe kurzov, poradenstva
pri aktivitách a pri budovaní národn˘ch EOD
kapacít. Aj poãas spomínanej v˘stavy dávam
prakticky zadarmo priestor ozbrojen˘m silám
a slovenskému zbrojnému priemyslu, aby sa
zoznámili s nov˘mi trendmi a poÏiadavkami
v oblasti EOD, IEDD a ãiastoãne C-IED.
Zriadením centra v˘nimoãnosti sa mala
zlep‰iÈ aj informovanosÈ, stalo sa tak?
Nerozumiem otázke. Pravdepodobne my-
slíte „Information Management System“, kde
budeme ako NATO in‰titúcia zohrávaÈ dôle-
Ïitú úlohu pri v˘voji nového produktu zodpo-
vedajúcemu poÏiadavkám 21. storoãia. Mo-
mentálne v NATO na národn˘ch úrovniach
existuje niekoºko podobn˘ch produktov, kto-
ré sú uÏ v‰ak zastarané. Napr. Britské tech-
nické informaãné centrum – EOD TIC, ame-
rick˘ NEPS, alebo ‰védsky informaãn˘ sys-
tém – EOD IS. Centrum sa stalo ãlenom
„EOD TIC Transformation Teamu“, úzko
spolupracuje s USA aj so ‰védskou spoloãnos-
Èou, ktorá vyvinula EOD IS. Budeme úãinne
spolupracovaÈ v záujme priniesÈ Aliancii v‰et-
k˘mi akceptovateºn˘ systém na v˘menu in-
formácií.
Skúsme hovoriÈ aj o praktickom v˘cviku
napríklad ‰tábnych dôstojníkov. Aké sú
v˘sledky?
Kurz riadenia a velenia pre ‰tábnych dôstoj-
níkov je poÏiadavka z operácií. âasto poãas
nasadenia dochádza k mnoh˘m nedorozu-
meniam na úrovni ‰tábov, ão môÏe ohroziÈ
úspe‰nosÈ operácií a aj Ïivoty EOD operáto-
rov. Súvisí to s t˘m, Ïe tento v˘cvik rie‰i
kaÏdá krajina inak a niektoré vôbec. Pri tvor-
be tohto ‰peciálneho v˘cviku sme si dali zá-
leÏaÈ a v spolupráci s expertmi z Francúzska
a USA sme pripravili veºmi praktick˘ a kva-
litn˘ kurz. Tento sme si veºmi úspe‰ne otes-
tovali v októbri 2010. PredbeÏne budeme ro-
biÈ dva takéto kurzy kaÏd˘ rok, ale prispôso-
bíme sa poÏiadavkám Aliancie. Pre SR pred-
nostne vyãleníme miesta v kurze, aby nedo-
chádzalo k duplicite s Národn˘m centrom
EOD v Novákach. Robíme aj ìal‰í kurz a sme
schopní podºa poÏiadaviek NATO pripraviÈ
akékoºvek iné. Vzhºadom na citlivosÈ ich za-
tiaº nebudem menovaÈ.
Na ão bude zameran˘ v˘cvik v najbliωom
období, ak˘ je postup?
âiastoãne som uÏ odpovedal. Postup je
jednoduch˘. Buì je to poÏiadavka NATO,
poÏiadavka konkrétnej ãlenskej alebo partner-
skej krajiny na konkrétny v˘cvik, alebo ná-
vrh COE EOD na základe svojich vlastn˘ch
anal˘z. PretoÏe sme Centrum pre oblasÈ EOD,
vÏdy to bude súvisieÈ s touto prácou.
Ako by ste hodnotili doteraj‰iu prácu Cent-
ra v˘nimoãnosti s prihliadnutím na operaã-
né poÏiadavky na COE EOD?
Doplním e‰te, Ïe skutoãná, reálna práca
Centra sa zaãala v lete 2010, keì sme prenik-
li do ‰truktúr NATO a naladili sa na rovnakú
vlnovú dæÏku. Po mojom nástupe do funkcie
som musel zásadne zmeniÈ princíp práce
Centra. Od roku 2007 sme budovali COE
EOD a ãakali sme, Ïe po vybudovaní prídu
automaticky experti EOD a zaãnú robiÈ. To
bola chyba. Aj keì s nedobudovanou infra-
‰truktúrou, nevhodne vybrat˘m personálom
Centrum muselo preniknúÈ do Aliancie. Mu-
selo zaãaÈ pracovaÈ na konkrétnej agende a
predkladaÈ aj malé príspevky a návrhy. Tak-
to sme sa postupne zviditeºÀovali a získava-
me autoritu. Na základe na‰ej konkrétnej prá-
ce oslovujeme lídrov a krajiny a takto sme zí-
skali prv˘ch. Len konkrétna a uÏitoãná prá-
ca priláka aj ìal‰ích. Samozrejme paralelne
sme museli rie‰iÈ aj nepríjemné otázky na
domácej pôde. V˘mena personálu, ch˘bajú-
ca technika a infra‰truktúra, neustále boje o
zdroje aj keì uÏ boli schválené a podobne.
Nebudem sa sÈaÏovaÈ. Naopak sa chcem po-
ìakovaÈ v‰etk˘m lídrom rezortu obrany, kto-
rí pochopili, Ïe sºub sa musí splniÈ do bodky.
ëakujem za ich trpezlivosÈ o mnou a toleran-
ciu pri niekedy z ich pohºadu nad‰tandardn˘ch
poÏiadavkách. Pre COE EOD nie sú nad-
‰tandardné. Som si plne vedom˘, Ïe toto v‰et-
ko je investícia rezortu obrany SR a preto bu-
dem inou formou tieto investície vracaÈ.
Aké sú najbliωie oãakávané úlohy v jedno-
tliv˘ch oblastiach pôsobenia Centra v˘ni-
moãnosti v Trenãíne?
V júni máme sériu predná‰ok v Akadémii
ozbrojen˘ch síl, tieÏ spoloãné rokovanie k rie-
‰eniu bezpeãnostn˘ch hrozieb zo Ïilinskou
univerzitou. DôleÏitá aktivita v pracovnej
skupine NATO – MILENG, kde dvakrát v
roku dokladáme stav v oblasti EOD je ohro-
zená práve z dôvodu odobratia skôr schvále-
n˘ch zdrojov. Z toho istého dôvodu sa prav-
depodobne neuskutoãnia moje dve predná‰ky
v Lond˘ne na prelome júna a júla, ktoré si vy-
Ïiadali v oblasti boja proti v˘bu‰n˘m systé-
mom a Ïenijnej podpory boja. V septembri or-
ganizujeme uÏ spomínanú v˘stavu. V októb-
ri kurz ‰tábnych dôstojníkov a mnoÏstvo ìal-
‰ích aktivít. Medzit˘m najdôleÏitej‰ie bude
dokonãiÈ doteraz nesplnené akreditaãné kri-
tériá – dokonãiÈ rekon‰trukciu budovy, dobu-
dovaÈ priestory na prácu s utajovan˘mi doku-
mentmi, dorobiÈ posledné personálne a ta-
buºkové zmeny, doÏiadaÈ ch˘bajúcu techniku
a materiál, a tieÏ pracovaÈ dlhodobo na t˘ch
odborn˘ch úlohách, ktoré e‰te nie sme dnes
schopní splniÈ...
A v lete chcem aj dovolenku.
N Á R O D N Á R A D A S R
B˘val˘ minister obrany a poslanec za SDKÚ-DS Martin FEDOR dnes pracuje vo V˘bore NR SR
pre obranu a bezpeãnosÈ. Po roku sme ho poÏiadali o jeho pohºad na v˘voj v armáde. Zmenilo sa
nieão? To si uÏ preãítate v rozhovore, ktor˘ poskytol redaktorke Anne Komovej.
âo sa zmenilo?
Keì sme pred rokom spolu robili rozhovor,
hodnotili ste hrdosÈ na sluÏby v ozbroje-
n˘ch silách i hrdosÈ verejnosti na príslu‰-
níkov ozbrojen˘ch síl ako nie veºmi dosta-
toãnú. Ako to vidíte s odstupom ãasu, zme-
nilo sa nieão?
Spomínal som predov‰etk˘m, Ïe nie je
dobré, keì jeden predseda vlády zniÏuje kre-
dit ozbrojen˘ch síl a ich príslu‰níkov ne-
vhodn˘mi poznámkami a komentármi. Nie je
ani dobré, keì rozpoãet ministerstva obrany
slúÏi ako akási rezerva predsedu vlády, kto-
rou kaÏdoroãne vykr˘va najväã‰ie diery v
hospodárení ‰tátu, keì to práve uzná za vhod-
né. ËaÏko sa pracuje v takej neÏiãlivej atmos-
fére, ÈaÏko sa potom napæÀajú dlhodobej‰ie
plány rozvoja a modernizácie ozbrojen˘ch síl.
Súãasn˘ premiér sa ãasto negativisticky sta-
via k ministerstvu a jeho zamestnancom, ão
sa odráÏa aj v kvalite vzÈahu verejnosti k ar-
máde. ÚroveÀ regrutácie ako nevyhnutného
predpokladu dopæÀania kvalitn˘ch ozbroje-
n˘ch síl stagnuje, nenaplnenosÈ útvarov sa
prehlbuje. V˘cvik sa aÏ na niekoºko vybra-
n˘ch útvarov obmedzuje na minimum. Z
toho vypl˘va i vysoká miera skepsy profesio-
nálnych vojakov v zmysel svojho povolania.
Pritom hrdosÈ t˘ch, ão si vybrali toto povo-
lanie na to ão robia a hrdosÈ nás ostatn˘ch na
kvalitnú armádu je nesmierne dôleÏitá. Voja-
ci musia cítiÈ, Ïe majú spoloãenskú podporu,
Ïe pôsobia v záujme krajiny.
Neexistuje koncepãné plánovanie, rozho-
duje sa ad hoc na základe politick˘ch objed-
návok, prípadne lobistick˘ch tlakov. ëal‰ím
dôleÏit˘m faktorom je aj trend neustáleho
zniÏovania podielu v˘davkov na obranu v
pomere k HDP. Tento pomer dokonca v roku
2010 dosahuje historické minimum. Navy‰e
reakciou na zniÏovanie finanãn˘ch prostried-
kov a zdrojov je najãastej‰ie „plo‰né“ zniÏo-
vanie poãetn˘ch stavov, bez akejkoºvek kon-
cepcie a priorít. Nedostatok finanãn˘ch pro-
striedkov sa prehlbuje praxou dotácií a for-
mou zvy‰ovania základného imania pre ‰tát-
ne podniky, rozpoãtové a príspevkové orga-
nizácie v správe rezortu. Roz‰írené je zneu-
Ïívanie utajovan˘ch skutoãností na obstará-
vanie priamym zadaním ako najnetranspa-
rentnej‰ej metódy obstarávania. Rezort sa
uzatvára do seba, zniÏuje sa úroveÀ verejnej
diplomacie.
Finanãná kríza v‰ak neobi‰la ani armádu,
v ozbrojen˘ch silách sa uskutoãnili viace-
ré zmeny, bolo to iste aj za úãelom ‰etre-
nia. Na druhej strane, neovplyvnilo to pod-
ºa vás pripravenosÈ a bojaschopnosÈ ozbro-
jen˘ch síl ako celku?
Základnou pracovnou metódou minister-
stva obrany sa stala improvizácia. Akoby ne-
existovalo koncepãné plánovanie. Je v‰ak aj
pravdou, Ïe rezort obrany má naozaj ÈaÏkú
úlohu. NevypoãítateºnosÈ rozhodnutí o v˘‰ke
alokovan˘ch finanãn˘ch zdrojov pre potreby
obrany znemoÏÀuje realizáciu dlhodob˘ch
plánov. Zmeny sa dejú Ïivelne pod tlakom ne-
dostatku finanãn˘ch prostriedkov, alebo na
základe politickej „objednávky“ od predsedu
vlády. TakÏe nie rozhodnutia na základe reál-
nych poÏiadaviek a úloh, ale na základe po-
litickej objednávky. Takéto rozhodnutia ne-
vylep‰ujú kvalitu riadenia ãi velenia ozbro-
jen˘ch síl.
Ako sa pozeráte na oblasÈ riadiacich pro-
cesov v rámci OS SR?
Pretrváva stále veºa neduhov z minulosti.
Jednotlivé zmeny musia kore‰pondovaÈ s úlo-
hami, ktor˘mi sú ozbrojené sily poverené.
Nie je dobré, ak dochádza napríklad k plo‰-
nému zniÏovaniu stavov bez anal˘zy dopadov
a úpravy riadiacich a veliacich ‰truktúr. V
tejto oblasti vidím stále veºk˘ priestor na zlep-
‰enie fungovania t˘chto ‰truktúr. DôleÏitá je
v‰ak aj istá stabilita personálu aj na strategic-
k˘ch úrovniach. So súãasn˘m vedením minis-
terstva sa napríklad zhodujeme v názore, Ïe
zlúãenie troch veliteºstiev a vytvorenie spoloã-
ného veliteºstva stojí za reálnu úvahu. Zv˘‰i
sa efektívnosÈ a koordinácia strategickej ve-
liacej ‰truktúry a u‰etrí sa niekoºko desiatok,
moÏno stoviek miest v ‰táboch s moÏnosÈou
ich presunu v prospech bojov˘ch útvarov.
Viete, aké bolo plánovanie na modernizá-
ciu armády za vá‰ho pôsobenia a ak˘ stu-
peÀ dosiahla modernizácia ozbrojen˘ch
síl dnes. Je to dostatoãné z hºadiska NATO?
Ozbrojené sily v uplynulom desaÈroãí pre-
chádzali radikálnymi zmenami. Zásadná otáz-
ka znela: ako prispôsobiÈ ‰truktúry OS tak,
aby lep‰ie mohli vykonávaÈ úlohy, ktor˘mi je
29
N Á R O D N Á R A D A
armáda poverená. Po dokonãení plnej profe-
sionalizácie mala nastaÈ nemenej dôleÏitá
fáza masívnej modernizácie – prispôsobova-
nie techniky cieºom, ktoré v oblasti obrany a
bezpeãnosti chceme plniÈ. Îiaº, táto etapa
takmer vôbec nenastala. V súãasnosti je väã-
‰ina techniky na hranici alebo uÏ za hranicou
technickej Ïivotnosti. A t˘ka sa to aj pozem-
nej, aj leteckej techniky. Zdá sa, Ïe je to pre-
dov‰etk˘m vplyvom v˘kyvov v alokovaní
finanãn˘ch prostriedkov, v zle nastaven˘ch
prioritách, ale aj nákupoch prevádzan˘ch ad
hoc, neprid⁄Ïajúcich sa koncepãn˘ch doku-
mentov. Nezdá sa mi napríklad, aby vysokou
prioritou rezortu boli dotácie ‰tátnym podni-
kom formou zvy‰ovania základného imania,
kde sa utopili obrovské peniaze v nepros-
pech modernizácie a akviziãn˘ch programov.
Niektoré tendre boli aj ukonãené, ale nerea-
lizované kvôli nedostatku finanãn˘ch pro-
striedkov. Aj v tejto oblasti treba urobiÈ zásad-
n˘ poriadok.
Myslíte si, Ïe by si dokázala armáda po-
môcÈ pri financovaní aj z in˘ch príjmov?
Ako je to v rámci in˘ch armád NATO?
PredvídateºnosÈ finanãného rámca je veºmi
dôleÏitá pre kvalitné fungovanie OS SR. Sú
niektoré moÏnosti ako vyuÏiÈ aj mimoroz-
poãtové zdroje, ale nevnímam ich ako rozho-
dujúce. Rezort obrany prechádza naozaj zl˘m
obdobím i ão sa t˘ka finanãného rámca. Som
presvedãen˘, Ïe aj prostriedky, ktoré sú k
dispozícii, sa dajú vyuÏívaÈ efektívnej‰ie.
V˘znam má aj
medzinárodné uznanie
Obrana a bezpeãnosÈ je nielen národná, ale celosvetová úloha. Slovensko má zv˘‰ené nároky na jej
plnenie uÏ aj preto, Ïe sa stalo ãlenom medzinárodn˘ch organizácií. O dosiahnut˘ch v˘sledkoch
a ìal‰om v˘voji v oblasti bezpeãnosti a obrany sa porozprávala redaktorka Anna Komová s poslancom
NR SR za SNS a ãlenom V˘boru pre obranu a bezpeãnosÈ Emilom VESTENICK¯M.
30
S R
Ako by ste hodnotili koncepciu predaja
armádnych nehnuteºností, ão by tieÏ moh-
lo pomôcÈ aj vzhºadom na súãasnú finanã-
nú krízu a celkové podkapitalizovanie ar-
mády?
Zákon o predaji prebytoãn˘ch nehnuteº-
ností nie je dobre postaven˘. Príjem z pre-
daja nie je príjmom rozpoãtovej kapitoly re-
zortu obrany, ale ‰tátneho rozpoãtu. Upozor-
Àovali sme, Ïe schválen˘ zákon sa stane ná-
strojom na lacn˘ v˘predaj ‰tátneho majetku.
Pôvodne nadbytoãn˘ armádny majetok sme-
roval bezodplatne na mestá a obce. Som pre-
svedãen˘, Ïe samospráva vie s majetkom
nakladaÈ lep‰ie a efektívnej‰ie v prospech ob-
ãanov. Odbúrava sa t˘m navy‰e byrokracia
na ministerstve a minimalizuje sa priestor na
moÏné ãachre so ‰tátnym majetkom. Samo-
správa kasárne a ìal‰ie, pre ministerstvo ob-
rany prebytoãné, objekty buì predala a pe-
niaze vyuÏila v prospech v‰etk˘ch, alebo
nehnuteºnosti prerobila na ‰koly ãi sociálne
zariadenia. Ak sa uÏ vláda rozhodla predá-
vaÈ tento majetok, mala by to robiÈ ão naj-
transparentnej‰ie a súÈaÏou. Najefektívnej‰ie
by ho bolo predávaÈ draÏbou, najmä elektro-
nickou draÏbou. Ukazuje sa tieÏ, Ïe sumy,
ktoré vláda oãakávala ako príjem z predaja
t˘chto nehnuteºností boli v˘razne nadhodno-
tené. Skutoãné príjmy z predaja nehnuteºnos-
tí sú stále mizivé oproti predpokladan˘m ãí-
slam.
Predsa len, nie sú aj isté pozitíva? âo po-
vaÏujete za najväã‰í úspech z medzinárod-
ného hºadiska v poslednom období?
Za najväã‰ie pozitívum poãas uplynulého
‰tvorroãného obdobia z pohºadu slovenského
povaÏujem udrÏanie angaÏovanosti Slovenska
v zahraniãn˘ch operáciách, predov‰etk˘m
pod hlaviãkou Severoatlantickej aliancie.
V ãom vidíte perspektívu a ìal‰ie moÏnos-
ti na zvy‰ovanie úrovne Ozbrojen˘ch síl
Slovenskej republiky?
Pri budovaní modern˘ch ozbrojen˘ch síl
preferujeme dlhodobé a koncepãné plánova-
nie namiesto ad hoc rie‰ení, ktoré sú drah‰ie
a menej efektívne. Ukazuje sa, Ïe neustále
„plátanie“ opravy techniky vychádzajú ãas-
to z celkového pohºadu drah‰ie ako prípadné
nové akvizície. Treba podporiÈ spoloãné vy-
uÏívanie (zdieºanie) kapacít v rámci vnútro-
‰tátneho i medzinárodného bezpeãnostného
sektora. Treba sa snaÏiÈ o realizovanie spoloã-
n˘ch obstarávaní, ãím v˘razne u‰etríme pro-
striedky slovensk˘ch daÀov˘ch poplatníkov
a získame kvalitné vybavenie pre na‰ich prí-
slu‰níkov ozbrojen˘ch síl. Minimalizácia roz-
poãtov˘ch a príspevkov˘ch organizácií a ich
prehºadné financovanie je tieÏ cestou k efek-
tivite a sprehºadneniu finanãného manaÏmen-
tu. V posledn˘ch rokoch sa plnohodnotn˘
v˘cvik stal beÏnou vecou len pre niekoºko vy-
bran˘ch útvarov. To sa musí zmeniÈ, pretoÏe
bez kvalitného personálu, motivovan˘ch a
dobre pripraven˘ch profesionálov bude aj tá
najmodernej‰ia technika bezzubá.
Pracujete vo V˘bore NR SR pre obranu a
bezpeãnosÈ, ão znamená aj istú spoluprá-
cu a úlohy smerom k Ministerstvu obrany
SR. Ako by ste zhodnotili va‰u doteraj‰iu
spoluprácu?
Aby nevzniklo zbytoãné nedorozumenie v
oblasti obsahu pojmov, rad‰ej hneì v úvode
rozhovoru poznamenávam, Ïe podºa môjho
názoru uÏ aj obranu SR treba chápaÈ v ‰ir‰ích
súvislostiach neÏ sú oblasti vykr˘vané roz-
poãtom finanãn˘ch prostriedkov minister-
stva obrany. A keì uÏ hovorím o pojmoch, tak
vopred varujem. Z urãit˘ch dôvodov budem
miestami pouÏívaÈ v˘razy, ktoré nebudú vÏdy
v súlade s momentálne platnou terminológi-
ou. Za to sa ospravedlÀujem. Som si v‰ak ist˘,
Ïe to nebude na úkor zrozumiteºnosti.
A teraz, aby sme nezabudli na podmienky
existujúcich vzÈahov, ktoré chceme hodnotiÈ.
KaÏdopádne je uÏitoãné pripomenúÈ, Ïe exi-
stujúca vláda nie je, na‰Èastie pre obãanov,
vládou jednej politickej strany, ale je koaliã-
N Á R O D N Á R A D A
ná, zloÏená z troch, principiálne rozdielne
orientovan˘ch politick˘ch strán, majúcich vo
vzÈahu k budovaniu obranyschopnosti SR,
prvkom, ktoré ju tvoria, celkov˘m i parciál-
nym cieºom, ktoré v˘konné orgány sledujú v
danom ãase, predsa len odli‰n˘ vzÈah. ëalej
je moÏno bez váhania kon‰tatovaÈ, Ïe aj keì
bola ochota k spolupráci vysoko nad‰tandard-
ná, podmienky na to boli plné principiálnych
rozdielností, keìÏe volebné programy strán a
názory z nich plynúce neboli totoÏné.
Bolo v záujme v‰etk˘ch troch koaliãn˘ch
partnerov podstúpiÈ proces zjednocovania a
stanoviÈ kºúãové normy vzájomn˘ch vzÈa-
hov. Jeho podstata prebehla e‰te v lete roku
2006, poãas tvorby programového vyhlásenia
vlády a priebeÏne, chodom ãasu pokraãova-
la, vo vzÈahu k zachovaniu koaliãnej jedno-
ty, úspe‰ne. V procese zjednocovania sa pod-
ºa môjho vnímania v zásade vÏdy uprednost-
Àovala ako dominantná tá názorová línia,
ktorú prezentoval koaliãn˘ partner, nesúci
politickú zodpovednosÈ za dan˘ rezort a tieÏ
v˘sledn˘ stav, dá sa povedaÈ, vektorového
súãtu t˘ch síl, ktoré v danom ãase tá ktorá
zloÏka koalície, aj pod nie bezv˘znamn˘m tla-
kom rôznych zahraniãn˘ch ‰truktúr, práve
predstavovala, alebo podmienene re‰pektova-
la. V hrub˘ch rysoch povedané, viacej, aj
keì nie v‰etko Ïiadané, sa podarilo urobiÈ v
oblasti zabezpeãenia vojensk˘ch profesioná-
lov, policajtov, colníkov, príslu‰níkov hasiã-
ského záchranného zboru, väzenskej a justiã-
nej stráÏe, obãianskych zamestnancov, ãasti
ich dôchodcov a b˘val˘ch aktívnych protifa-
‰istick˘ch bojovníkov.
Men‰ia úspe‰nosÈ sa dosiahla v oblasti for-
movania celkovej obranyschopnosti ‰tátu.
Ak nemáte napríklad pod dostatoãnou kontro-
lou brániaceho sa ‰tátu aspoÀ energetiku, pa-
livá, pohonné hmoty, elektrickú energiu, ko-
munikaãné prostriedky, distribúciu a úscho-
vu informácií, presne ‰pecifikovateºné mate-
riálne zdroje, ÈaÏko, veºmi ÈaÏko sa budete brá-
niÈ proti tomu, ktorého partneri nimi môÏu
manipulovaÈ proti va‰ej vôli. NemôÏeme sa
tieÏ pochváliÈ napríklad ani nárastom toho, ão
môÏu aj laici nazvaÈ bojovou v˘konnosÈou ar-
mády a ão tvorievalo spoloãnú v˘slednicu
technick˘ch moÏností bojového stroja, vycvi-
ãenosti obsluhy, súãinnosti palebn˘ch systé-
mov, ich zabezpeãenia, schopnosti taktic-
k˘ch a umenia operaãn˘ch veliteºov.
Funkãná rovnováha a optimálne zladenie
t˘chto faktorov b˘val vÏdy môj sen. Ak mám
byÈ ako b˘val˘ vojak e‰te otvorenej‰í, tak
podºa môjho názoru hazardne, bez zvaÏova-
nia existujúcich zahraniãno-politick˘ch pod-
mienok a v˘voja medzi‰tátnych vzÈahov kle-
sajú poãty profesionálnych príslu‰níkov v
ozbrojen˘ch silách pod prípustné, obranne
nutné minimum. Úmerná alternatíva takto
vznikajúcemu poklesu palebnej sily sa v‰ak
ani v kvalitatívnom rozmere nevytvorila. Vo-
jakom-bojovníkom, teda nie v‰etk˘m ão no-
sia uniformu, sa venuje menej pozornosti neÏ
je uÏitoãné. Hlavná armádna v˘zbroj i muní-
cia v nej, oproti v‰etk˘m na‰im susedom,
vytrvalo ostarieva a nie vÏdy by bola voãi
tro‰ku modernej‰ím prostriedkom úãinná. To
nie je zanedbateºn˘ stav a je nesprávne tento
proces obchádzaÈ bez, teraz uÏ stále nalieha-
vej‰ieho, plánovania v˘znamnej zmeny, pre-
toÏe v prípade vzniku situácie na ktorú sa ar-
S R
máda chystá roky, teda vojny ohrozujúcej
SR, by nás to stálo prinajmen‰om zbytoãne
mnoho materiálnych strát, ale aj Ïivotov na-
‰ich vojakov. Je v‰eobecne známe, Ïe za chy-
by politikov platia vojaci krvou. Pri rozmere
ná‰ho ‰tátu a poãte jeho obyvateºov by sme
mali byÈ v t˘chto záleÏitostiach mimoriadne
opatrní a hádam e‰te viac dôslední. Nemali by
sme byÈ ani vojensky ºahostajní k potenciá-
lom hrozieb v na‰om geopolitickom priesto-
re len preto, Ïe ich mnohí ºahkováÏni domá-
ci, ale i zahraniãní analytici aÏ sugestívne
bagatelizujú, alebo tí opatrnej‰í vo formulá-
ciách ich prepuknutie pokladajú za nepravde-
podobné. Som presvedãen˘, Ïe pokiaº nebu-
de potenciál hrozby odstránen˘ a ten je nate-
raz v na‰om priestore zakotven˘ hlavne v
iredente, pokiaº nebudú dokázateºne znemoÏ-
nené jeho prejavy, nedostatoãná v‰ímavosÈ na-
‰ich ‰tátnikov k potrebám obrany bude rov-
ná hazardu, kde v stávke bude zachovanie ná-
roda i existencia celého ‰tátu. A je jedno ãi sa
prejaví nesprávnym smerovaním vyãlene-
n˘ch prostriedkov, alebo ich neefektívnym
vyuÏitím, nekoncepãn˘m krátením, chybnou
personálnou ãi informaãnou politikou, alebo
v‰eobecnou bezstarostnosÈou.
Prirodzene si uvedomujem, Ïe toto sú len
moje názory a ºahko sa dá namietaÈ biblick˘m
„NeÏízni volovi hubu jeho“ s dodatkom „lebo
jeho káru neÈahቓ. Taká je dávna pravda.
Kto nesie plnú zodpovednosÈ, nemôÏe dispo-
novaÈ len ãasÈou právomocí a byÈ nepretrÏite
podrobovan˘ revíziám svojich rozhodnutí
tlakom partnera. Ale myseº nezastaví‰. A tak
aÏ história ukáÏe, ãi finanãné a intelektuálne
prostriedky vynaloÏené na obranu a budova-
nie armády boli v hodnotenom ãase smerova-
né do najvhodnej‰ích oblastí a zúÏitkované s
primeranou efektívnosÈou.
V celkovom pohºade môÏem v‰ak spolu-
prácu s ministerstvom obrany hodnotiÈ pozi-
tívne. VÏdy sa niesla v duchu nutnosti zacho-
vaÈ jednotu koalície, so snahou rad‰ej tolerant-
nosÈou podporiÈ v˘znamovo men‰ie zlo, neÏ
spormi spôsobiÈ opak a teda aj napriek princi-
piálnej rozdielnosti názorov na v˘znamnosÈ
jednotliv˘ch sledovan˘ch cieºov a postupov
k nim, dovoliÈ sporn˘m rozhodnutiam, aby
boli podrobené skú‰ke ãasom. KaÏd˘ má v
pamäti, Ïe ani personálne obsadenie vrchol-
n˘ch postov nebolo v˘nimkou.
Asi si celkom Ïivo spomínate aj na to, Ïe v
Bratislave bolo neformálne rokovanie mi-
nistrov obrany, ak˘ to malo v˘znam pre
Slovenskú republiku?
To je veselá otázka a myslím, Ïe odpoveì
na Àu bude platná iba po na‰u rozhovorovú
prítomnosÈ, lebo je veºmi pravdepodobné, Ïe
s kaÏdou novou situáciou vo svete prinesie v
oblasti prevencie e‰te viac pozitívneho, ão v
ãase konania rokovaní nemohlo byÈ oãakáva-
teºné ani len vo sne. Nebudem sa preto toãiÈ
okolo hodnôt, ktoré boli mnohostranne per-
traktované v priebehu akcie samotnej a spa-
dajú do kompetencie funkcionárov v˘konnej
moci ‰tátu a slovníka mediálnych analyti-
kov, ãi politológov. Pripomeniem len, Ïe kaÏ-
dá z tak˘chto akcií je pre Slovenskú republi-
ku v t˘chto dobách nesmierne v˘znamná,
pretoÏe v‰etci zúãastnení vysokopostavení
zahraniãní funkcionári a vplyvní ‰tátni úrad-
níci z ich sprievodu majú moÏnosÈ a mimo-
riadnu, nami vítanú príleÏitosÈ, spoznaÈ z na-
‰ej republiky oveºa viacej, neÏ by sa za nami
na akciu vynaloÏené prostriedky dalo urobiÈ
inou cestou. V dne‰n˘ch podmienkach, keì
SR prehráva na plnej ãiare propagandistické
zráÏky v zahraniãí, keì je na‰a diplomacia v
nev˘hode spoãívajúcej v nevyhnutnosti ãeliÈ
kooperovan˘m informaãn˘m operáciám ma-
ìarsk˘ch, ‰ovinizmu podliehajúcich politi-
kov spojen˘ch s denn˘m mediálnym tlakom
sympatizujúcich redaktorov, zneuÏívajúcich
moÏnosÈ úãelovo opisovaÈ a nepravdivo ko-
mentovaÈ odznievajúce udalosti, denné pod-
mienky a pomery Ïivota na‰ich obãanov, mu-
sela maÈ z takéhoto stretnutia oveºa väã‰í úÏi-
tok oblasÈ reprezentovaná na‰ím ministrom
zahraniãn˘ch vecí neÏ napríklad sám minis-
ter obrany. Akcie tohto typu vÏdy predstavu-
jú príleÏitosÈ na prechod od pasívneho zná‰a-
nia a odreagúvania tlaku z postupov nepríjem-
ného protivníka, k aktívnosti, ão i len doãas-
nej. Bola to, aj pre tieto mimochodné vply-
vy, akcia mimoriadne prospe‰ná pre SR a
nehodnotil by som ju len s ohºadom na na‰e
ministerstvo obrany a priame v˘stupy z nej
v podobe oficiálne neoficiálnych dokumen-
tov.
Ako ste spokojn˘ s úrovÀou obrany a bez-
peãnosti na Slovensku, máme sformovan˘
národn˘ bezpeãnostn˘ program?
Nerád odpovedám v tak˘chto rozhovoroch
na otázky smerujúce k právnick˘m formulá-
ciám, ãi v‰eobecne zverejÀovan˘m doktrí-
nam, alebo ÈaÏko meniteºn˘m dogmám. Pre-
to mi dovoºte vyjadriÈ sa tro‰ku voºnej‰ie,
tak ako b˘va zvykom v období tvorby filo-
zofie daného postupu. Nateraz nie som si ve-
dom˘, Ïe by vo svete existoval nejak˘ zmluv-
n˘ záväzok, ãi in˘ právnick˘ dokument, kto-
r˘ by znemoÏÀoval Slovenskej republike brá-
niÈ svoju vlastnú slobodu, nezávislosÈ, územ-
nú celistvosÈ, suverenitu, zvrchovanosÈ alebo
nedotknuteºnosÈ ‰tátnych hraníc. SR je plno-
hodnotn˘m ãlenom NATO, EÚ, ale i OSN,
OBSE, OECD. To je pevn˘ základ národné-
ho bezpeãnostného programu SR.
Od takéhoto stavu sa odvíja Bezpeãnostná
stratégia SR a následne z nej tieÏ Obranná
stratégia SR i ìal‰ie oficiálne dokumenty,
ale ani o nich hovoriÈ v právnickej podobe nie
je mojou snahou. Áno, dá sa voãi nim namie-
taÈ mnohé. Napríklad, Ïe v ostatn˘ch rokoch
sa mení bezpeãnostné prostredie a to aj v
strednej Európe. A t˘m sa menia bezpeãnost-
né hrozby, na ktoré musí SR reagovaÈ. Aj
preto sú uvedené dokumenty zrelé na inová-
31
N Á R O D N Á R A D A
ciu, Ïe by sa v nich podºa môjho názoru Ïia-
dalo v˘raznej‰ie posilniÈ národn˘ a zrejme i
obãiansky prvok, keìÏe sa v nich viacej spo-
liehame, a to ku svojej ‰kode, na plnenie cu-
dzích, neÏ svojich vlastn˘ch bezpeãnostn˘ch
poÏiadaviek. Pozitívom v‰ak je, Ïe existujú
a dávajú zákonn˘ priestor, pri dostatoãnej
vôli vládnucich politick˘ch síl na skôr viac,
neÏ menej úãinnú a úspe‰nú obrannú aktivi-
tu.
Keì stvoríte niektoré programy a plány
príli‰ podrobne a stanú sa rigidn˘mi, keì bu-
dete o nich hovoriÈ nadmieru v neodborn˘ch
a neangaÏovan˘ch kruhoch, spravíte ich síce
pre redaktorov masmédií zaujímav˘mi, teda
aspoÀ na ãas, ale funkãne sa prepadnú do ne-
úãinna. Dovolil by som si tvrdiÈ, Ïe prvora-
dou úlohou pre zaruãenie bezpeãnosti ná‰ho
národa je postaviÈ na potrebné miesta správ-
nych ºudí. A my nateraz nie sme na tom naj-
hor‰ie. Navy‰e, práve teraz má sám národ a
v‰etci lojálni obãania tie najvhodnej‰ie pod-
mienky na presadenie svojej vôle. V deÀ vo-
lieb rozhodujeme o budúcej vládnucej koa-
lícii na celé ‰tyri roky. Bude na vôli kaÏdého
jedného z nás a národa ako celku, akú si vy-
berie vládu. Na základe tejto vôle sformova-
ná vláda bude maÈ rozhodujúci vplyv na
schopnosÈ SR ubrániÈ to, ão Ústava SR brá-
niÈ ukladá aj obãanovi. V rukách vlády sa sú-
stredia rozhodujúce sily na formovanie pod-
mienok k obrane i nástrojov na jej úspe‰nú
realizáciu, ak bude potreba v tom najostrej-
‰om slova zmysle aktuálna. Ale viac neÏ
otvoreného stretu sa obávam vplyvu tendenã-
n˘ch, pomaly pôsobiacich zákulisn˘ch in-
formaãn˘ch operácií, ktoré môÏu dostaÈ SR
pomocou prelínania virtuálnej a objektívnej
reality do ÈaÏko prekonateºn˘ch nepríjem-
ností, obzvlá‰È ak zostaneme tradiãne pasív-
ni a nesystematickí. Preto tvrdím, Ïe voºby do
NR SR vo vzÈahu k obrane a bezpeãnosti SR
dnes uÏ nie sú vyjadrením sympatií ãi anti-
patií voãi urãitej osobnosti ãi súhlasu alebo
odporu voãi programu danej politickej stra-
ny. Je to aj prejav súhlasu s nosn˘mi hodno-
tami potenciálnych, zdôrazÀujem, potenciál-
nych koaliãn˘ch partnerov ním volenej stra-
ny a ich vzÈahu k obrane SR. Tu, v naznaãe-
n˘ch následkoch vykonanej voºby, sa doka-
zuje prezieravosÈ a miera zodpovednosti ob-
ãana za obranu svojej vlasti. Voliãi, a v tej
chvíli nik in˘, daním svojich hlasov rozhodu-
jú ãi republiku budú maÈ, alebo ju dovolia roz-
parcelovaÈ. A je jedno, ãi si to uvedomujú, ale-
bo budú poslu‰ne nasledovaÈ tlak médií ovlá-
dan˘ch cudzármi ako sa svojsky hovorí v
Mníchovej Lehote na Trenãiansku. Verte mi,
po nev‰ímavom postupe voliãov budú to po-
litici s im danou mocou, kto môÏu svojimi
rozhodnutiami vytvoriÈ pre armádu také pod-
mienky a stavy, Ïe nebude môcÈ nielen víÈa-
ziÈ, ale ani bojovaÈ. A ão myslíte, kto bude
masmédiami obvinení z neúspechu? Ubezpe-
ãujem vás, budú to tí, ão odmietnu nehovo-
riÈ pravdu.
âo môÏe byÈ, podºa vá‰ho názoru, najsil-
nej‰í destabilizujúci faktor obrany a bez-
peãnosti na Slovensku, v Európe a vo sve-
te v najbliωom období?
Budem sa zaoberaÈ len veºmi malou ãasÈou
va‰ej otázky. Tou, ktorá sa t˘ka nás. Dovolím
si byÈ aj mierne neurãit˘ a prejdem z dôvo-
32
S R
du nedostatku miesta od dôkazov k tvrde-
niam. Najsilnej‰ími destabilizujúcimi faktor-
mi v stredoeurópskom geopolitickom priesto-
re a teda aj príãinou nov˘ch konfliktov (vô-
bec nepochybujem, Ïe vzniknú), bude chorob-
ná túÏba po moci a vplyve, územné nároky,
dezinformaãn˘m tlakom mediálnych pro-
striedkov vyvolaná neschopnosÈ obyvateº-
stva poznaÈ pravdu. Ich nositeºmi budú tie for-
mácie, v ktor˘ch sa z uveden˘ch veliãín vy-
tvorí nezvládnuteºná koncentrácia. Naciona-
lizmus, ‰ovinizmus, rasistické predsudky, or-
todoxnosÈ náboÏenstiev, vytváranie ilúzií, vy-
volávanie problémov, monopolizácia a s Àou
spojené odvolávanie sa na hospodárnosÈ, budú
ich zámienkami a nástrojmi. Na vznik a stup-
Àovanie ohrozenia na jednej strane i zacho-
vanie bezpeãnosti na strane druhej, vÏdy po-
trebujete vhodné podmienky. Tie nevznikajú
sami od seba, ale sú následkom pôsobenia
faktorov, ktoré sú buì v˘sledkom ãinnosti
ãloveka alebo prírody. To ão je mimo ãlove-
ka môÏeme ovplyvniÈ menej a závisí to od do-
siahnutej úrovne rozvoja. âo sa t˘ka ºudí,
t˘ch vÏdy zvládala v˘chova a propaganda.
Rola médií v tejto veci vÏdy bola a tobôÏ dnes
je nezastupiteºná. Aj preto, len tak na okraj,
odporúãam kaÏdému vnímavému ãloveku u
nás doma i kdekoºvek za hranicami, aby si
v‰imol líniu, ktorú na území SR práve mas-
médiá sledujú napríklad voãi postupom ma-
ìarsk˘ch poslancom v EUP, zámerom ich
domácej vládnej koalície, cieºom SMK v NR
SR a nech sa pokúsi pravdivo, aspoÀ pre seba
zadefinovaÈ, kto je, aspoÀ podºa masmediál-
nych redaktorov, extrémista a ão to extré-
mizmus vôbec je. Kto koho a kde chce utlá-
ãaÈ a roz‰irovaÈ svoj vplyv a moc nad rámec
platn˘ch ‰tátnych hraníc. Kto organizuje ak-
cie nepokojov, alebo hrozí ich vyvolaním a
kto na ne iba s ome‰kaním reaguje. A bude
hneì maÈ pravdivú, ale háklivú odpoveì na
otázku o bezprostredn˘ch bezpeãnostn˘ch
hrozbách, ich iniciátoroch a nositeºoch v
strednej Európe, ktorej sa väã‰ina tvorcov
verejnej mienky manipulaãne vyh˘ba.
Nie sme v‰ak vydaní napospas nemeniteº-
n˘m stavom. ªudí a ich nemiestne chcenie,
alebo zlovôºu môÏeme, ak sa na to pripraví-
me, úspe‰ne paralyzovaÈ. Na‰a rozhodnosÈ a
r˘chlosÈ odpovede na ºubovoºné politické ex-
travagancie, ako aj ich slabiny sú na‰ou silou.
Preto treba konaÈ, konaÈ v predstihu a u‰etrí-
me prostriedky, o ktor˘ch sme si zvykli tvrdiÈ,
Ïe ich je nedostatok. A ako konaÈ? Tak, aby
nevraÏivec vedel jednoznaãne, Ïe u nás ho
úspech neãaká. Hovorí sa, Ïe kaÏdé dielo sa
zav⁄‰i aÏ vtedy, keì ãlovek dosiahne svoj
cieº a ani sa nezaãne, ak ãlovek príde o svo-
ju vôºu . T˘ka sa to v‰etk˘ch, i t˘ch najväã-
‰ích organizaãn˘ch ‰truktúr, lebo aj za nimi
je, síce na rozdielnych úrovniach hierarchie,
ale predsa len, vÏdy ãlovek. PretoÏe strach z
neúspechu ochromuje vôºu, odrádza od akti-
vity a môÏe znemoÏniÈ útoãníkovi dosiahnuÈ
svoj cieº. ªudia, ktorí sú odhodlaní ísÈ cestou
násilia nere‰pektujú niã, okrem svojej vlast-
nej ‰kody, aj to iba vtedy, ak z nej plynie cel-
kov˘ neúspech. SpôsobiÈ ãosi také môÏe
zvládnuÈ iba v˘znamná sila. Takouto silou, ale
aj vôºou ju pouÏiÈ, musí SR disponovaÈ, ak
chceme ubrániÈ svoje právo na existenciu a
udrÏaÈ geopolitick˘ priestor ktorého sme sú-
ãasÈou, aj bezpeãn˘m. Neznie to príjemne,
viem, ale majme sa na pozore pred politikmi,
ktorí radi a ochotne vytvárajú pekné ilúzie a
neradi ich ºuìom berú, lebo tak strácajú po-
pularitu a moc.
Budem obrazn˘. Ak je ohrozená mnoÏina
zdruÏujúca konkrétne podmnoÏiny urãit˘ch
prvkov, je ohrozen˘ kaÏd˘ konsolidujúci pr-
vok v nej. Je prirodzené, ak napadnutá ãasÈ
vyvíja úmerné obranné úsilie a e‰te pochopi-
teºnej‰ie je, ak sa s predstihom snaÏí voãi
hrozbe sformovaÈ úãinnú prevenciu. Subjekt,
ktor˘ prevenciu nepodporuje, alebo nejak˘m
spôsobom de‰truuje, napomáha rastu ohroze-
nia. Nemusí síce hneì byÈ va‰ím nepriateºom,
ale má k nemu bliωie neÏ k vám samotn˘m.
VnímaÈ takéto pochody je vecou prirodzenej
opatrnosti realistického politika.
Mali by sme si zvyknúÈ pomenúvaÈ veci
prav˘mi pojmami a nedovoliÈ nikomu naz˘-
vaÈ pravdu vulgárnosÈou. Tak postupujú tí, ão
v snahe zneváÏiÈ to, ão je podstatné, teda ob-
sah, odpútavajú pozornosÈ od neho poukazo-
vaním na formu a spôsob jeho podania. KaÏ-
d˘ neãakan˘ úder i podraz, obzvlá‰È od spo-
jenca, je zrada. A kulantnosÈ voãi zradcovi sa
nevypláca. Tak uãia dejiny.
V L Á D A S R
Stav slovenskej ekonomiky je stále v pozornosti nielen odborníkov-ekonómov a analytikov, ale venuje jej
pozornosÈ aj ‰ir‰ia verejnosÈ. O raste ekonomiky a moÏnostiach, ktoré stoja pred Slovenskom, hovorí v
rozhovore s redaktorkou Annou Komovou minister financií SR Ján POâIATEK.
Program stability
a slovenská ekonomika
Aké miesto zastáva na‰a ekonomika medzi vy-
spel˘mi krajinami EÚ?
Slovensko v súãasnosti patrí medzi najr˘chlej-
‰ie rastúce ekonomiky. Sme malá otvorená ekono-
mika, preto je hospodársky rast na Slovensku v˘-
razne závisl˘ od v˘voja vo vyspel˘ch krajinách
EÚ. Pokiaº ide o Ïivotnú úroveÀ, odhliadnuc od krí-
zy, dosiahlo Slovensko najväã‰í pokrok z okolit˘ch
krajín pri dobiehaní západn˘ch krajín, keì sa do-
stalo z 53 % priemeru HDP na obyvateºa krajín
EÚ-15 v roku 2005 na 65 % v roku 2008, priãom
predbehlo Maìarsko.
Aké sú aktuálne vyhliadky rastu slovenskej
ekonomiky a ão sa podieºa na jej oÏivovaní?
Podºa reálneho v˘voja HDP I. kvartál 2010 sko-
ãil na úrovni 4,8 %. Na základe prognóz renomo-
van˘ch zahraniãn˘ch in‰titúcií, ako je OECD, je
veºmi pravdepodobné, Ïe dôjde k postupnému
oÏiveniu ekonomiky aj poãas ìal‰ích kvartálov.
Vzhºadom na tak˘to vysok˘ rast HDP dôjde aj k
zlep‰ovaniu ìal‰ích makroekonomick˘ch ukazo-
vateºov, ako napríklad k stabilizácii a postupnému
zniÏovaniu miery nezamestnanosti a rastu inves-
tícií. Za oÏivením na Slovensku stojí oÏivenie u na-
‰ich najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch partnerov,
ktoré prispieva k rastu slovenského exportu a pod-
necuje nové investície. V˘znamn˘m podielom pri-
speje k rastu HDP v tomto roku aj v˘stavba diaº-
nic pomocou PPP-projektov. V nasledujúcich ro-
koch by sa mal rast HDP zr˘chliÈ spolu s rastom
spotreby domácností.
Aké moÏnosti zahraniãnej spolupráce nám po-
môÏu k r˘chlej‰iemu napredovaniu?
V˘znamn˘m krokom k r˘chlej‰iemu hospodár-
skemu rastu bola integrácia do európskych ‰truk-
túr, predov‰etk˘m prijatie spoloãnej meny – eura.
Aj keì na podrobné vyhodnotenie vplyvu zavede-
nia eura na ekonomiku uplynulo krátke ãasové ob-
dobie, dôsledky pre Slovensko sú prevaÏne pozi-
tívne.
V súãasnosti, aj v súvislosti so situáciou v Gréc-
ku, je potrebná medzinárodná koordinácia na ce-
loeurópskej úrovni, aby sa dalo podobn˘m situá-
ciám úãinne predchádzaÈ a zmierÀovaÈ ich najhor-
‰ie dopady.
Ako zhodnotila program stability Európska
komisia, ão kritizuje a naopak ão vyzdvihuje?
EK povaÏuje politiku slovenskej vlády poãas
krízy v roku 2009 ako správnu, primeranú stavu
ekonomiky a verejn˘ch financií. Makroekono-
mické predpovede na ìal‰ie roky hodnotila ako
optimistické, ale podobné hodnotenie dostali pro-
gramy väã‰iny ãlensk˘ch krajín EÚ. Vzhºadom na
neistotu ohºadom budúceho ekonomického v˘vo-
ja, istú dávku opatrnosti povaÏujeme za adekvát-
nu. Aj pri na‰ich predpovediach sme tento fakt bra-
li do úvahy. EK tieÏ vyzvala na podrobnej‰ie roz-
pracovanie opatrení, ktoré zabezpeãia splnenie fi‰-
kálnych cieºov v roku 2011 a 2012. Tieto opatre-
nia budú ‰pecifikované v rozpoãte na ìal‰ie roky.
âomu pomôÏu opatrenia, ktoré sú prezentova-
né v programe stability?
Tieto opatrenia pomôÏu stabilizovaÈ verejné fi-
nancie s miernou konsolidáciou v tomto roku tak,
aby sa nepo‰kodili zárodky obnovujúceho sa ras-
tu.
Od ãoho je priamo závisl˘ priazniv˘ v˘voj eko-
nomiky v rámci krajín Európskej únie?
Je závisl˘ predov‰etk˘m od v˘voja dopytu u
na‰ich hlavn˘ch obchodn˘ch partnerov. V posled-
nom ãase sa objavujú opakované v˘zvy na stimu-
lovanie dopytu v prípade krajín s vonkaj‰ím pre-
33
V L Á D A S R
bytkom, aby pomohli rastu v krajinách s deficit-
n˘m hospodárením a slab‰ou exportnou v˘konnos-
Èou. Predpokladáme, Ïe umelé stimulovanie môÏe
byÈ len doãasn˘m liekom. Rie‰enie skôr vidíme v
‰trukturálnych reformách, ktoré by mali zdynami-
zovaÈ cel˘ európsky priestor vrátane na‰ej ekono-
miky.
MoÏno hovoriÈ o relatívne stabilnom prostredí
na Slovensku aj z pohºadu dopadov nízkeho
prílevu kapitálu?
V˘padok prílevu priamych zahraniãn˘ch inves-
tícií v roku 2009 v dôsledku svetovej hospodárskej
krízy nebol tak˘ v˘razn˘ ako sa pôvodne predpo-
kladalo. V nasledujúcich rokoch sa oãakáva opä-
tovn˘ nárast prílevu zahraniãného kapitálu a bu-
dovanie nov˘ch prevádzok firiem, ako napríklad
AU Optronics (v˘roba LCD obrazoviek v Trenãí-
ne), ktorá vytvorí v roku 2011 aÏ 1 300 nov˘ch pra-
covn˘ch miest. Roz‰írenie v˘roby oznámil aj Sam-
sung a nové modely áut sa zaãnú vyrábaÈ v brati-
slavskom Volkswagene.
Aké sú predpoklady pre moÏnosti r˘chlej‰ieho
spamätania sa z nepriazniv˘ch podmienok, kto-
ré ovplyvÀovali a e‰te aj ovplyvÀujú ekonomi-
ku Slovenska?
DôleÏit˘m predpokladom na zabezpeãenie trva-
lého hospodárskeho rastu je priaznivé podnikateºs-
ké prostredie, podpora inovácií a znalostnej eko-
nomiky. Tieto faktory umoÏnia Slovensku pritiah-
nuÈ investície s vysokou pridanou hodnotou, kto-
ré zabezpeãia rast produktivity, zamestnanosti a
celkovej Ïivotnej úrovne.
Dohoda platná s Európskou bankou pre obno-
vu a rozvoj a Slovenskom si vyÏiadala príspe-
vok do fondu. V akej v˘‰ke a na ão je fond ur-
ãen˘?
Dohoda medzi Európskou bankou pre obnovu
a rozvoj (EBOR) a Slovenskou republikou zastú-
penou Ministerstvom financií SR bola uzavretá
3. júla 2009. V zmysle tejto bilaterálnej dohody bol
vytvoren˘ Fond technickej spolupráce medzi SR
a EBOR, do ktorého bol v júli 2009 poskytnut˘ prí-
spevok vo v˘‰ke 1 mil. eur.
Fond je urãen˘ na financovanie poradensk˘ch
sluÏieb, technickej pomoci, ‰túdií realizovateºnos-
ti atì. pre projekty, ktoré EBOR v rámci svojho
mandátu financuje, resp. má financovaÈ v prijíma-
teºsk˘ch krajinách na základne úspe‰ného v˘bero-
vého konania. Ide o men‰ie projekty, ktoré môÏu
slúÏiÈ ako prv˘ krok k väã‰ím investiãn˘m projek-
tom, k získaniu skúseností v danej oblasti, získa-
niu obchodného partnera atì.
Ide o viazan˘ fond, ktor˘ je urãen˘ v˘hradne na
podporu aktivít slovensk˘ch subjektov (konzultan-
tov, poradenské spoloãnosti so sídlom v SR) s
cieºom pomoci transformujúcim sa krajinám v˘-
chodnej Európy a strednej Ázie (prijímateºské kra-
jiny EBOR) pri ich prechode na trhové hospodár-
stvo s dôrazom na podporu súkromného sektora.
Viete povedaÈ, do akej miery sa k dne‰nému dÀu
rozvinula spolupráca EBOR s podnikateºsk˘mi
subjektmi na Slovensku?
Spolupráca s EBOR s podnikateºsk˘mi subjekt-
mi na Slovensku sa postupne rozvíja. Ministerstvo
financií SR aktívne komunikuje s t˘mi subjektmi,
ktoré prejavili záujem, ako napr. SARIO, NAD-
SME, SOPK, AZZZ, RÚZ, PAS, a usiluje sa o ich
zapojenie do procesu obstarávania pre projekty
EBOR.
Okrem toho MF SR v spolupráci s EBOR zor-
ganizovalo pre slovensk˘ch podnikateºov tri semi-
náre/workshopy, na ktor˘ch boli oboznámení s
moÏnosÈami finanãnej podpory EBOR, zapojenia
slovensk˘ch konzultantov a dodávateºov do pro-
jektov EBOR a o postupoch obstarávania EBOR.
Ktoré krajiny sú zainteresované na donorsk˘ch
aktivitách EBOR?
Prostriedky fondu sú urãené na projekty v kra-
jinách, v ktor˘ch EBOR vykonáva svoju ãinnosÈ
a zároveÀ sú príjemcami oficiálnej rozvojovej po-
moci podºa aktuálneho zoznamu OECD.
Teritoriálne fond pokr˘va 19 krajín v˘chodnej
Európy a strednej Ázie: Albánsko, Arménsko,
AzerbajdÏan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina,
Chorvátsko, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizská
republika, b˘valá juhoslovanská republika Ma-
cedónsko, Moldavsko, Mongolsko, âierna Hora,
Srbsko, TadÏikistan, Turecko, Turkmenistan, Ukra-
jina a Uzbekistan.
Ako sa darí v spolupráci s EBOR pokraãovaÈ
v reformách, ktoré slúÏia na získanie a udrÏa-
nie ekonomickej sily Slovenska?
V roku 2009 bol schválen˘ objem investícií
EBOR v SR vo v˘‰ke 240 mil. eur, z toho 150 mil.
eur pre PPP-projekty – R 1. EBOR poskytla 90 mil.
eur pre Úverovú linku na podporu energetickej
efektívnosti – SLOVSEFF s cieºom povzbudiÈ
miestne banky, aby naìalej poskytovali úvery ma-
l˘m a stredn˘m podnikom a bytov˘m spoloãen-
stvám a aby úzko spolupracovali s komerãn˘mi
bankami a in˘mi medzinárodn˘mi finanãn˘mi in-
‰titúciami za úãelom mobilizovania financovania
poãiatoãn˘ch PPP projektov na v˘stavbu ciest.
V roku 2008 bol objem investícií vo v˘‰ke 2,6
mil. eur pre projekt Arka Property Fund II. Celko-
v˘ objem investícií EBOR za obdobie 1991 –
2009 bol vo v˘‰ke 1,471 mld. eur.
M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R
·tátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky Peter KAÎIMÍR
sa v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou vyjadruje k súãasnej ekonomickej
situácii Slovenska, ale aj k európskej spolupráci.
NapæÀajú sa predsavzatia
a spolupráca?
Skúsme si pohºadom do minulosti priblíÏiÈ
budúcnosÈ. E‰te v roku 2009 bolo obnove-
nie normálneho fungovania kreditn˘ch
trhov najdôleÏitej‰ou úlohou na prekona-
nie globálnej krízy. Ako sa splnili oãakáva-
nia v tomto smere a ako ìalej?
K˘m na zaãiatku globálnej finanãnej krí-
zy sme hovorili iba o ãiastoãnom dopade na
domáci finanãn˘ trh najmä na sektor kolek-
tívneho investovania a dôchodkového spore-
nia, koncom roka 2008 a v roku 2009 zme-
nou jej charakteru na hospodársku krízu a jej
postupn˘m prenesením do reálnej ekonomi-
ky sa kríza v˘raznej‰ie prejavila aj v banko-
vom sektore. Banky sa zaãali správaÈ podstat-
ne konzervatívnej‰ie a opatrnej‰ie, priãom
osobitne to pocítili najmä podniky, ktoré
vzhºadom na vysok˘ podiel odvetví citliv˘ch
na ekonomick˘ pokles zaznamenali zhor‰e-
nie ekonomick˘ch ukazovateºov. Kombinácia
poklesu dopytu podnikov po úveroch a pod-
statné sprísnenie úverov˘ch ‰tandardov zo
strany bánk spôsobili zníÏenie objemu finan-
covania podnikového sektora bankami, ão
ale predstavuje trend v celej EÚ. Práve úve-
rov˘ kanál je vo väã‰ine európskych krajín,
vrátane Slovenska, podstatn˘ pre financova-
nie ekonomiky, preto je obnovenie dôvery
kreditn˘ch trhov rozhodujúce.
E‰te zaãiatkom roka 2009 bolo podpísané
Memorandum medzi Slovenskou záruãnou a
rozvojovou bankou, a. s., Exportno-import-
nou bankou Slovenskej republiky, Slovenskou
bankovou asociáciou a Ministerstvom finan-
cií Slovenskej republiky o spolupráci a v˘me-
ne informácií v oblasti spolufinancovania
mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov a následne
vo februári Memorandum o spolupráci pri rie-
‰ení dopadov finanãnej a hospodárskej krízy
na slovenskú spoloãnosÈ medzi vládou Slo-
venskej republiky a Slovenskou bankovou
asociáciou. Aj vìaka t˘mto spoloãn˘m sna-
hám sme zaznamenali len mierny pokles v po-
skytovaní úverov podnikom, ktor˘ v roku
2009 predstavoval 3,3 %. Pozitívnej‰ia situá-
cia je vo financovaní domácností, kde môÏe-
me hovoriÈ o relatívne dobrom raste úverov.
K˘m v prípade úverov na b˘vanie je oÏive-
nie opatrnej‰ie, v segmente spotrebiteºsk˘ch
úverov bol dokonca v prvom ‰tvrÈroku 2010
vykázan˘ absolútny vy‰‰í objem novopo-
skytnut˘ch úverov v porovnaní s rovnak˘m
obdobím minulého roka.
V záujme dosiahnutia pozitívnych v˘sled-
kov aj v oblasti úverovania podnikového sek-
tora bude Ministerstvo financií SR pokraão-
vaÈ v podpore ãinností Eximbanky SR a Slo-
venskej záruãnej a rozvojovej banky, a.s. a
prostredníctvom ich osobitn˘ch produktov,
najmä rôznych záruãn˘ch schém motivovaÈ
vyuÏitie finanãn˘ch zdrojov komerãného ban-
kového sektora.
Prinavracia sa dôvera na finanãné trhy?
Zásahy vlád a centrálnych bánk uskutoãne-
né v reakcii na globálnu krízu zaãali obnovo-
vaÈ dôveru na finanãn˘ch trhoch. Nekontro-
lovaná stimulácia ekonomík prostredníctvom
vládnych v˘davkov sa v‰ak môÏe negatívne
prejaviÈ v rastúcom zadlÏovaní ‰tátov, ktoré
predstavuje relatívne nov˘ druh rizika na fi-
nanãn˘ch trhoch. Trvalej‰ie obnovenie dôve-
ry navy‰e skomplikovala osobitná situácia v
Grécku.
Prijímané opatrenia na úrovni EÚ a odsú-
hlasenie Európskeho finanãného stabilizaãné-
ho fondu by mohli napomôcÈ k upokojeniu fi-
nanãn˘ch trhov. Mnohé návrhy zv˘‰enej re-
gulácie finanãného trhu sa dnes konzultujú na
európskej úrovni a budú premietnuté do legi-
slatívnych rámcov, ako napr. tzv. nová archi-
tektúra dohºadu a opatrenia tzv. krízového
manaÏmentu. V‰etky pripravované opatre-
nia majú za cieº posilniÈ koordináciu dohºa-
du nad finanãn˘mi in‰titúciami v rámci EÚ
a zabezpeãiÈ rie‰enie krízovej situácie e‰te
predt˘m, ako nastanú s finanãnou in‰titúciou
problémy, ako aj poãas obdobia, kedy je táto
in‰titúcia v problémoch s následn˘m riadením
jej prípadnej likvidácie.
V nadväznosti na pomoc poskytnutú niek-
tor˘m finanãn˘m in‰titúciám v krajinách EÚ
sa táto pomoc bude prehodnocovaÈ, priãom
Európska komisia aj v tejto oblasti pripravu-
je nové pravidlá. Stále viac sa presadzuje ná-
zor, Ïe náklady by uÏ ìalej nemali zná‰aÈ
rozpoãty ‰tátov, a teda daÀoví poplatníci, ale
trh – ide o tzv. pravidlo „polluter pays“.
âo drÏalo a posúvalo dynamiku ekonomi-
ky na Slovensku? Ako to vidíte v tomto
roku?
Ekonomick˘ rast na Slovensku bol v pred-
krízovom období Èahan˘ domácim dopytom
podporovan˘m silnou spotrebou domácnos-
tí v dôsledku pozitívneho v˘voja na trhu prá-
ce a zahraniãn˘m dopytom podporovan˘m
v˘robou v automobilovom a elektrotechnic-
kom priemysle. V poslednom kvartáli 2008
a v roku 2009 bolo Slovensko zasiahnuté
globálnou ekonomickou krízou cez kanál za-
hraniãného obchodu. Slovensko je malá otvo-
rená ekonomika, ktorá je senzitívna na zme-
ny vo v˘voji vonkaj‰ieho prostredia. Pokles
zahraniãného dopytu na‰ich najv˘znamnej-
‰ích obchodn˘ch partnerov sa prejavil na po-
35
M I N I S T E R S T V O
klese exportov a v˘raznom poklese investí-
cií. S miernym oneskorením sa kríza prejavi-
la aj na v˘voji na trhu práce, keì do‰lo k po-
klesu zamestnanosti a pomal‰iemu rastu
miezd, ão sa prejavilo v zníÏení spotreby do-
mácností. V roku 2009 pri‰lo k poklesu HDP
o 4,7 %.
V roku 2010 sa oãakáva rast ekonomiky o
2,8 %, ktor˘ bude podporen˘ najmä oÏivením
vonkaj‰ieho prostredia. Existujú aj odhady re-
levantn˘ch medzinárodn˘ch in‰titúcií, ktoré
hovoria o rádovo vy‰‰ích ãíslach rastu! Pozi-
tívny v˘voj v zahraniãí potvrdzujú najnov‰ie
predbeÏné odhady HDP krajín EÚ za prv˘
kvartál 2010 a taktieÏ prognóza EK. Na rast
budú pozitívne vpl˘vaÈ aj veºké investiãné
projekty (PPP-projekty, AU Optronics, VW).
·tátny rozpoãet sa podºa údajov akosi pre-
padáva, v ãom sú príãiny? Naznaãuje to, Ïe
nás ãaká opäÈ zl˘ rok?
V˘davky ‰tátneho rozpoãtu sa vyvíjajú v
súlade so schválen˘m zákonom o ‰tátnom
rozpoãte na tento rok. Porovnaním rovna-
k˘ch období tohto a minul˘ch rokoch moÏ-
no kon‰tatovaÈ, Ïe tempo ãerpania v˘davkov
k rozpoãtu sa nijako nevymyká trendu predo-
‰l˘ch rokov. Podiel ãerpania v˘davkov ‰tát-
neho rozpoãtu oproti schválenému rozpoãtu
je v porovnaní s rovnak˘m obdobím predchá-
dzajúcich dvoch rozpoãtov˘ch rokov na po-
rovnateºnej úrovni (% ãerpania schváleného
rozpoãtu k 30. 4. 2010 je 28,9 %; k 30. 4. 2009
je to 26,0 % a k 30. 4. 2008 na úrovni 27,8 %).
Dôvody vy‰‰ieho ãerpania schváleného
rozpoãtu k 30. 4. 2010 (na úrovni 28,9 %)
oproti rovnomernému ãerpaniu v˘davkov:
– nelineárnosÈ ãerpania v˘davkov ‰tátneho
rozpoãtu na úroky a ostatné platby súvisiace
s úrokmi, ktoré je typické pre ‰tátny dlh, pri-
ãom prevaÏná ãasÈ sa ãerpá v prvej polovici
rozpoãtového roka, a to v nadväznosti na
splátkové kalendáre jednotliv˘ch dlhopisov a
vládnych úverov (ãerpanie t˘chto v˘davkov
dosahuje k 30. 4. 2010 úroveÀ takmer 50 %
schváleného rozpoãtu),
– skutoãnosÈ, Ïe v roku 2010 sú súãasÈou
v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu aj v˘davky na
transfery do Sociálnej poisÈovne na krytie
deficitov vzniknut˘ch v dôsledku zavedenia
II. piliera do základného fondu starobného po-
istenia, ktoré v minulosti boli hradené zo ‰tát-
nych finanãn˘ch aktív, a nie z v˘davkov ‰tát-
neho rozpoãtu (ãerpanie t˘chto v˘davkov do-
siahlo k 30. 4. 2010 úroveÀ 430 mil. eur).
Dohoda platná s Európskou bankou pre
obnovu a rozvoj a Slovenskom si vyÏiada-
la príspevok do fondu. V akej v˘‰ke a na
ão je fond urãen˘?
V zmysle tejto bilaterálnej dohody uza-
vretej medzi Európskou bankou pre obnovu
a rozvoj (EBOR) a Slovenskou republikou za-
stúpenou Ministerstvom financií SR bol vy-
tvoren˘ Fond technickej pomoci medzi SR a
EBOR, do ktorého bol v júli 2009 poskytnu-
t˘ príspevok vo v˘‰ke 1 mil. eur.
Fond je urãen˘ na financovanie poraden-
sk˘ch sluÏieb, technickej pomoci, ‰túdií rea-
lizovateºnosti a atì. pre projekty, ktoré EBOR
v rámci svojho mandátu financuje, resp. má
financovaÈ v prijímateºsk˘ch krajinách na zá-
kladne úspe‰ného v˘berového konania. Ide o
men‰ie projekty, ktoré môÏu slúÏiÈ ako prv˘
36
F I N A N C I Í S R
krok k väã‰ím investiãn˘m projektom, k zí- riÈ priestor pre v˘menu skúseností medzi kra-
skaniu skúseností v danej oblasti, k získaniu jinami s podobn˘m v˘vojom, ako aj poskyt-
obchodného partnera a iné. nutie skúseností Slovenska ‰ir‰iemu spektru
Ide o viazan˘ fond, ktor˘ je urãen˘ v˘- partnersk˘ch krajín.
hradne na podporu aktivít slovensk˘ch sub- âo oãakávate v súvislosti s nárastom expor-
jektov (konzultantov, poradenské spoloãnos- tu, bude maÈ z ãoho rásÈ hrub˘ domáci
ti so sídlom v SR) s cieºom pomoci transfor- produkt?
mujúcim sa krajinám v˘chodnej Európy a Na základe nedávno zverejnen˘ch pred-
strednej Ázie (prijímateºské krajiny EBOR) beÏn˘ch dát o HDP, vzrástla slovenská eko-
pri ich prechode na trhové hospodárstvo s dô- nomika oproti prvému kvartálu 2009 o 4,6 %.
razom na podporu súkromného sektora. KeìÏe podrobná ‰truktúra e‰te nie je známa,
Prostriedky fondu sú urãené na projekty v predpokladáme, Ïe rast HDP bol Èahan˘ naj-
krajinách, v ktor˘ch EBOR vykonáva svoju mä priemyslom a zahraniãn˘m obchodom, ão
ãinnosÈ a zároveÀ sú príjemcami oficiálnej naznaãovali aj mesaãné dáta za prvé tri me-
rozvojovej pomoci v zmysle aktuálneho zoz- siace 2010. Export tovarov za prv˘ kvartál
namu OECD. 2010 vzrástol o16,9 %. Na‰i najväã‰í ob-
Teritoriálne fond pokr˘va 19 krajín v˘- chodní partneri (Nemecko a âesko) na zákla-
chodnej Európy a strednej Ázie, ktoré sú prí- de predbeÏn˘ch odhadov zverejnen˘ch Euro-
jemcami oficiálnej rozvojovej pomoci v statom rástli medziroãne aj medzikvartálne,
zmysle aktuálneho zoznamu OECD: Albán- ão potvrdzuje oÏivenie vonkaj‰ieho prostre-
sko, Arménsko, AzerbajdÏan, Bielorusko, dia.
Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Gruzíns- Prognóza EK z mája 2010 predpokladá
ko, Kazachstan, Kirgizská republika, b˘valá rast HDP krajín EÚ o 1 % v roku 2010 a o
juhoslovanská republika Macedónsko, Mol- 1,7 % v roku 2011, ão sa prejaví na raste pro-
davsko, Mongolsko, âierna Hora, Srbsko, dukcie a exportu. MF SR predpokladá rast
TadÏikistan, Turecko, Turkménsko, Ukrajina HDP v roku 2010 o 2,8 % a v roku 2011 o
a Uzbekistan. 3,3 %.
Ako sa MF SR zapája do oficiálnej rozvo- Aké sú teda prognózy?
jovej pomoci, môÏete byÈ konkrétny? Slovenská ekonomika od prudkého prepa-
Ministerstvo financií spravovalo v roku du zaãiatkom roka 2009 zaÏíva jeden z naj-
2009 71% z celkovej sumy poskytnutej na ofi- r˘chlej‰ích medzikvartálnych rastov HDP.
ciálnu rozvojovú pomoc. Ide predov‰etk˘m Tento rast bol ovplyvnen˘ predov‰etk˘m oÏi-
o odvody do rozpoãtu Európskej únie, prí- vením u na‰ich obchodn˘ch partnerov v Eu-
spevky do medzinárodn˘ch finanãn˘ch in‰ti- rópe, a z neho vypl˘vajúcim vy‰‰ím domácim
túcií, ako aj vlastné aktivity. Medzi najv˘z- dopytom. V súãasnosti je otázne, do akej
namnej‰ie vlastné aktivity patrí vytvorenie miery je tento domáci dopyt podporovan˘
Fondu technickej pomoci medzi SR a EBOR fi‰kálnymi stimulmi a nakoºko je oÏivenie
(spomenut˘ vy‰‰ie), príspevok do Spoloãné- udrÏateºné. DôleÏité v‰ak je, Ïe v˘znamné
ho európskeho fondu pre krajiny západného zahraniãné in‰titúcie (EK, MMF) predpove-
Balkánu manaÏovaného EBOR a Európskou dajú Slovensku v tomto aj v budúcom roku na
investiãnou bankou v celkovej v˘‰ke 700 tis. európske pomery pomerne siln˘ rast, preto
eur a program „Verejné financie pre rozvoj“. moÏno povedaÈ, Ïe vyhliadky do budúcnosti
Pri tvorbe tohto programu bolo kºúãov˘m sú pozitívne.
faktorom presvedãenie, Ïe správne postupy v
riadení verejn˘ch financií sú kºúãové pre boj
s korupciou, zniÏovanie chudoby a zabezpe-
ãenie efektívneho vyuÏívania verejn˘ch zdro-
jov. MF SR poskytlo finanãn˘ príspevok
1,050,000 USD na realizácie programu a zá-
roveÀ sa rozhodlo ponúknuÈ expertízu svojich
pracovníkov a ìal‰ích odborníkov na verej-
né financie zo Slovenska ‰tátom z t˘chto re-
giónov. Program realizuje Regionálne cen-
trum UNDP v Bratislave. Programová rada
vybrala pre realizáciu aktivít programu v pr-
vej fáze Srbsko, Moldavsko a âiernu Horu.
MF SR sa tieÏ zapojilo do aktivít zamera-
n˘ch na zmiernenie dôsledkov dopadu zme-
ny klímy v rozvojov˘ch krajinách, na ktoré v
roku 2010 finanãne prispeje sumou 125 000
eur.
Na aké oblasti sa zameriavajú regionálne
projekty a programy?
V rámci programu „Verejné financie pre
rozvoj – PosilÀovanie kapacít v oblasti verej-
n˘ch financií v krajinách západného Balká-
nu a Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov“ plánu-
jeme realizovaÈ aj regionálne aktivity. Ich za-
meranie je rovnaké ako zameranie národ-
n˘ch aktivít, av‰ak moÏnosÈ zapojiÈ sa budú
maÈ aj krajiny susediace s krajinami vybran˘-
mi pre realizáciu programu. Cieºom je vytvo-
M I N I S T E R S T V O F I N A N C I Í S R
Riaditeº in‰titútu finanãnej politiky MF SR Zdenko KRAJâÍR sa vyjadruje k ekonomickej situácii na Slovensku,
v období keì sa oãakáva rast ekonomiky a nárast zahraniãného dopytu. Pripravila redaktorka Anna Komová.
MoÏnosti sledujeme
Ako by ste hodnotili dôsledky moÏného
prílevu priamych investícií pre Slovens-
ko?
Hospodársky rast na Slovensku bol predo-
v‰etk˘m v období rokov 2004 – 2008 Èahan˘
prílevom priamych zahraniãn˘ch investícií.
Tieto v˘razn˘m spôsobom prispievali k ras-
tu produktivity cez transfer know-how, ako aj
k rastu zamestnanosti. Práve rast produktivi-
ty v˘robn˘ch faktorov stál za v˘razn˘m ras-
tom potenciálu slovenskej ekonomiky. Záro-
veÀ vìaka rastu reálnej produktivity mohlo
Slovensko zaznamenaÈ pomerne vysok˘ rast
reálnych miezd bez vyvolávania inflaãn˘ch
tlakov.
Oãakával sa väã‰í odlev investorov v krí-
zovom období? Aká je dnes situácia?
Finanãná kríza, ktorá sa naplno zaãala pre-
javovaÈ od polovice roka 2008, v˘razne za-
triasla dôverou vo finanãné in‰titúcie a pre-
hæbila neistotu ohºadom solventnosti viace-
r˘ch v˘znamn˘ch in‰titúcii, ão vyústilo do sé-
rie bankrotov a núten˘ch predajov. Priame za-
hraniãné investície sú menej senzitívne na cy-
klick˘ v˘voj v porovnaní s in˘mi formami ka-
pitálov˘ch tokov, keìÏe sú väã‰inou spojené
s reálnymi investíciami. Napriek tomu sa prí-
lev priamych investícii v roku 2009 oslabil z
dôvodu poklesu globálnej ekonomickej akti-
vity. V roku 2009 bol na Slovensku ãist˘ prí-
lev investícii reprezentovan˘ reinvestova-
n˘m ziskom a majetkovou úãasÈou vo v˘‰ke
1,308 mld. eur ( v roku 2008 1,549 mld. eur).
Po relatívne nízkom príleve priamych za-
hraniãn˘ch investícii v roku 2009, oãakáva-
me, Ïe od roku 2010 by sa prílev priamych za-
hraniãn˘ch investícii mal postupne zvy‰o-
vaÈ. Slovensko stále predstavuje atraktívny
cieº pre investorov – relatívne nízke náklady
práce, nízke daÀové zaÈaÏenie, priaznivé pod-
nikateºské prostredie, ãlenstvo v eurozóne.
KeìÏe Slovensko sa stále nachádza v proce-
se konvergencie voãi západn˘m ekonomi-
kám, investície by mali pokraãovaÈ v prispie-
vaní k rastu produktivity a t˘m potenciálu ce-
lej ekonomiky.
Ako poznaãilo oslabenie prílevu investícií
na Slovensko rast zamestnanosti, kedy a
kde to bolo najhor‰ie, aká je prognóza?
Oslabenie prílevu investícii je len jednou
z príãin poklesu zamestnanosti, oveºa dôleÏi-
tej‰ím je samotn˘ vplyv poklesu zahraniãné-
ho a domáceho dopytu spôsoben˘ globálnou
hospodárskou krízou. Trh práce reagoval na
jej dopady s oneskorením niekoºk˘ch kvartá-
lov. K˘m reálna ekonomika zaãala pociÈovaÈ
vplyvy krízy od zaãiatku roka 2009, vplyv na
zamestnanosÈ bol poãas prvého polroka mi-
nimálny. ZamestnanosÈ sa zaãala v˘razne
prepadávaÈ aÏ v druhom polroku. K˘m v po-
sledn˘ch mesiacoch sme svedkami postupné-
ho oÏivenia slovenskej ekonomiky – prie-
myselná produkcia sa zvy‰uje, objem expor-
tu zaãína v˘razne rásÈ, tak trh práce naìalej
vykazuje nepriazniv˘ v˘voj, keì zamestna-
nosÈ podºa r˘chleho odhadu ·tatistického úra-
du poklesla v prvom kvartáli 2010 medziroã-
ne o 3 %.
Potrvá urãit˘ ãas, k˘m sa oÏivenie z reál-
nej ekonomiky prenesie na trh práce. Miera
nezamestnanosti by mala dosiahnuÈ vrchol v
tomto roku a zaãne sa zniÏovaÈ len pozvoºne,
keìÏe sa ekonomika stále nachádza pod svo-
jím potenciálom. Údaje z Ústredia práce za
apríl 2010 uÏ naznaãili mierne zlep‰enie, keì
sa nezamestnanosÈ po niekoºkomesaãnom
raste zníÏila o 0,36 percentuálneho bodu na
úroveÀ 12,5%.
S oÏivovaním externého prostredia sa za-
oberala aj Európska komisia. Aká je pod-
ºa vás situácia dnes a aké sú oãakávania
smerom do budúcnosti?
Nedávno zverejnené r˘chle odhady HDP
(flash odhad HDP) krajín EÚ a eurozóny za
prv˘ kvartál 2010 zaznamenali medziroãné aj
medzikvartálne rasty. To potvrdzuje oÏivenie
vonkaj‰ieho prostredia, ktoré naznaãovali uÏ
aj údaje za zahraniãn˘ obchod, keì export to-
varov na Slovensku vzrástol o 16,9%. TaktieÏ
oãakávania vyjadrené indikátormi sentimen-
tu v zahraniãní neustále rastú (indikátor sen-
timentu, IFO, PMI, ZEW).
PredbeÏné v˘sledky za prv˘ kvartál na-
znaãujú, Ïe oÏivenie v zahraniãní môÏe byÈ r˘-
chlej‰ie, ako pôvodne predpokladala vo svo-
jej májovej prognóze Európska komisia. Tá
predpokladala pomal‰ie rasty v prvom kvar-
táli v porovnaní so skutoãnosÈou. Na najbliÏ-
‰ie roky predpokladá EK rast HDP krajín EÚ
na úrovni 1,0 % v roku 2010 a 1,7 % v roku
2011. To sa u nás prejaví na náraste exportu,
investícií a s oneskorením aj na raste zames-
tnanosti a mzdách, ão posilní dopyt domác-
ností. Podºa poslednej prognózy MF SR sa
rast HDP v roku 2010 oãakáva na úrovni
2,8% a v roku 2011 na úrovni 3,3 %.
âo je z vá‰ho pohºadu najdôleÏitej‰ie pre
r˘chly rast ekonomiky v tomto roku? Ak˘
v˘voj predpokladáte?
Dynamika rastu HDP v roku 2010 sa bude
odvíjaÈ od situácie vo vonkaj‰om prostredí a
konkurencieschopnosti na‰ich v˘robkov v
zahraniãí. V˘sledky predbeÏn˘ch odhadov
rastov na‰ich obchodn˘ch partnerov nazna-
ãujú r˘chlej‰ie oÏivenie ako sa predpoklada-
lo. Rizikom môÏe byÈ koniec roka, ktor˘ by
mal byÈ poznaãen˘ sprísnením fi‰kálnych po-
litík v eurozóne, ão môÏe ãiastoãne spomaliÈ
rast t˘chto ekonomík. Na strane druhej oãa-
kávame v˘razne zr˘chlenie v˘roby podpore-
né spustením veºk˘ch investiãn˘ch projektov
(PPP projekty, AU Optronics, VW). ëal‰ími
pozitívnymi signálmi sú r˘chly rast nov˘ch
objednávok v Nemecku ako aj jeho v˘razné
zlep‰enie indikátorov ekonomického senti-
mentu v nemeckej ekonomike (IFO a ZEW).
37
M I N I S T E R S T V O
V akom stave sa nachádzajú zisky západo-
európskych firiem, majú priamy vplyv aj
na na‰u ekonomiku?
Firemné zisky v roku 2009 zasiahla globál-
na hospodárska kríza. Od roku 2010 zaÏíva
globálna ekonomika postupné oÏivenie, ão by
malo maÈ vplyv aj na v˘voj ziskov zahraniã-
n˘ch firiem. Ekonomika Európskej únie od re-
cesie zaãiatkom roka 2009 na medzi kvartál-
nej báze postupne rastie, za prv˘ kvartál 2010
dosiahla rast HDP na úrovni 0,3 %.
Rastúca ziskovosÈ zahraniãn˘ch firiem
umoÏÀuje t˘mto firmám uskutoãÀovaÈ pria-
me zahraniãné investície. Zo ‰ir‰ieho pohºa-
du rastúca ziskovosÈ indikuje rastúcu pro-
dukciu a trÏby, ão zasa môÏe znamenaÈ z ná-
‰ho pohºadu zv˘‰enie vonkaj‰ieho dopytu.
MôÏu si banky efektívne riadiÈ svoju likvi-
ditu, ak˘ to má vplyv na reálnu ekonomi-
ku?
Stabilita bankového sektora v oblasti lik-
vidity nebola naru‰ená ani hospodárskou krí-
zou v roku 2009. Z dlhodobého pohºadu je dô-
leÏité, Ïe väã‰ina bánk stále pokr˘va úvero-
vé aktivity stabiln˘mi vkladmi klientov.
SchopnosÈ bankového sektora pokryÈ nelik-
vidné aktíva (úvery klientom) relatívne sta-
biln˘mi zdrojmi (vklady klientov a hypotekár-
ne záloÏné listy) je i naìalej vysoká. Vy‰‰í po-
diel volatiln˘ch zdrojov pri financovaní úve-
Investiãné stimuly a ich efektivita
Novelizáciou zákona o investiãnej pomoci sa podporujú aj menej sofistikované projekty, kde je dôleÏitá
predov‰etk˘m ºudská práca. Na Slovensku je moÏn˘ priestor pre nové investície. Máme dosÈ investorov?
Rozhovor o investiãnej pomoci priná‰ame s generálnym riaditeºom Sekcie stratégie Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky Vojtechom FERENCZOM, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
38
F I N A N C I Í S R
rov vykazovali prevaÏne poboãky zahraniã-
n˘ch bánk. Situácia v oblasti krátkodobej lik-
vidity je taktieÏ stabilná. Takmer v‰etky ban-
ky plnili v poslednej dobe predpísan˘ ukazo-
vateº krátkodobej likvidity. Banky teda doká-
Ïu refinancovaÈ svoje aktivity z vlastn˘ch
zdrojov a z vkladov klientov a nie sú odká-
zané na pôÏiãky na medzibankovom trhu.
Slovenské banky nemajú problém s likvi-
ditou, preto je dosah riadenia likvidity na
reálnu ekonomiku minimálny. Negatívne
môÏu vpl˘vaÈ skôr sprísnené úverové pod-
mienky, ktoré zostávajú i naìalej úãinné vo
väã‰ine slovensk˘ch bánk a pretrvávajúca
opatrnosÈ bánk pri financovaní nov˘ch pro-
jektov.
Ako by ste zhodnotili úverovú aktivitu
bánk za posledné obdobie, obnovuje sa dô-
vera?
Úverová aktivita bánk sa za posledné me-
siace roka 2010 ochladzuje. Pretrváva v˘voj
z roku 2009 a dochádza k stagnácii celkové-
ho mnoÏstva úverov. Na medzimesaãnej báze
sa hodnota nov˘ch úverov rovná hodnote
splátok úverov, ão znamená, Ïe stav úverov
v ekonomike nerastie. MnoÏstvo nov˘ch úve-
rov je veºmi nízke. V ‰truktúre úverov pod-
nikom dominujú prevaÏne prevádzkové úve-
ry. Podniky prestali ãerpaÈ investiãné úvery.
Pri pohºade na ‰truktúru úverov, dochádza od
Investiãnú pomoc od ‰tátu dostalo niekoº-
ko podnikov na Slovensku, aká je ich mie-
ra pomoci oÏivenia ekonomiky na Slovens-
ku?
Medzi spoloãnosti, ktor˘m bolo schvále-
októbra na medziroãnej báze k poklesu mnoÏ-
stva úverov podnikom, priãom mnoÏstvo úve-
rov domácnostiam i naìalej rastie, ale s niÏ-
‰ím tempom ako v minulosti.
Ako sa správajú podniky, ktoré sú závislé
od pravideln˘ch úverov˘ch zdrojov, vidí-
te zlep‰enie? Aká je prognóza?
Banky sú i naìalej opatrné pri poskytova-
ní nov˘ch úverov a uplatÀujú sprísnené pod-
mienky. V oblasti úverovania sa banky sústre-
dili najmä na úvery s vy‰‰ou pravdepodobnos-
Èou návratnosti, priãom v porovnaní s pred-
krízov˘m v˘vojom sa zmenil pohºad bánk
na samotnú návratnosÈ úveru. Pri financova-
ní podnikov sa tak banky zamerali na menej
rizikové odvetvia a subjekty. V oblasti úve-
rovania banky pokraãujú v uprednostÀovaní
financovania domácností, ktoré sú vnímané
ako menej rizikové v porovnaní s podnikmi.
Mnohé podniky zápasiace so zníÏen˘m dopy-
tom zo zahraniãia boli nútené obmedziÈ svo-
ju v˘robu. V roku 2010 sa oãakáva oÏivenie
zahraniãného obchodu a rast priemyselnej
produkcie. So zvy‰ujúcim sa poãtom zákaziek
a zv˘‰ením exportu podnikov do zahraniãia
budú banky ochotné poskytovaÈ väã‰ie mnoÏ-
stvo prostriedkov, ktoré zaãnú vykazovaÈ lep-
‰ie hospodárske v˘sledky.
né poskytnutie investiãn˘ch stimulov – inves-
tiãnej pomoci – patria spoloãnosti, ako PCA
Slovakia, s. r. o., KIA Motors, s. r. o., SONY
SLOVAKIA, spol. s r. o., Samsung Electro-
nics Slovakia, s. r. o., VOLKSWAGEN SLO-
VAKIA, a. s., a iní, ktorí podºa rôznych ‰ta-
tistick˘ch meraní predstavujú lídrov sloven-
skej ekonomiky pri tvorbe HDP. Títo, ako aj
mnohí iní investori, patria k najväã‰ím pro-
ducentom, alebo zamestnávateºom v lokali-
tách – regiónoch, v ktor˘ch sa rozhodli rea-
lizovaÈ svoje investície.
Máte informácie, ãi napæÀajú to ão dekla-
rovali v investiãn˘ch zmluvách? âo v prí-
pade ak nedokáÏu napríklad zabezpeãiÈ a
udrÏaÈ ist˘ poãet pracovn˘ch miest?
Vo v‰eobecnosti moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe in-
vestori vyvíjajú maximálne úsilie pri dodrÏia-
vaní podmienok, ktoré im vypl˘vajú z vyda-
n˘ch rozhodnutí, príp. investiãn˘ch zmlúv. V
prípade, Ïe investor nenapæÀa niektoré pod-
mienky Ministerstvo hospodárstva SR s cie-
ºom udrÏaÈ v˘znamn˘ objem investícií a plá-
novan˘ch novovytvoren˘ch pracovn˘ch
miest, po dôkladnej anal˘ze investiãného pro-
jektu zváÏi predæÏenie obdobia na zrealizo-
vanie investiãného projektu o jeden kalendár-
ny rok oproti pôvodnému termínu.
M I N I S T E R S T V O
Ak investor neplnil zásadné podmienky, na
základe ktor˘ch bola investiãná pomoc schvá-
lená, Ministerstvo hospodárstva SR pozasta-
vilo, resp. zru‰ilo poskytovanie investiãnej
pomoci.
Myslíte si, Ïe je to v˘hodná pomoc pre in-
vestorov? Aké sú pravidlá pri udeºovaní in-
vestiãn˘ch stimulov?
Od 1. januára 2008 vstúpil do platnosti zá-
kon ã. 561/2007 Z. z. o investiãnej pomoci a
o zmene a doplnení niektor˘ch zákonov v
znení neskor‰ích predpisov, podºa ktorého je
moÏné podporiÈ investiãnou pomocou projek-
ty v oblasti priemyselnej v˘roby so zamera-
ním na vybudovanie nového podniku, roz‰í-
renie existujúceho podniku, diverzifikáciu
v˘roby, alebo zásadnú zmena v˘robného pro-
gramu. ëalej to môÏu byÈ technologické cent-
rá, napr. centrum priná‰ajúce vylep‰enie,
zmenu v˘robkov, v˘robn˘ch procesov, tech-
nológií a pod. PodporiÈ moÏno aj centrá stra-
tegick˘ch sluÏieb. Napr. centrá pre v˘voj po-
ãítaãov˘ch programov, centrá zákazníckej
podpory – úãtovnícke, finanãné, ústredia nad-
národn˘ch firiem. A tieÏ cestovn˘ ruch - vy-
budovanie nov˘ch komplexov v turistick˘ch
centrách, alebo roz‰írenie existujúcich kom-
plexov o nové sluÏby.
Investiãná pomoc sa môÏe poskytnúÈ for-
mou dotácie na obstaranie dlhodobého hmot-
ného majetku a dlhodobého nehmotného ma-
jetku, úºavy na dani z príjmu, príspevku na
vytvorené nové pracovné miesta alebo for-
mou prevodu nehnuteºného majetku alebo
zámeny nehnuteºného majetku za cenu niÏ-
‰iu, ako je v‰eobecná hodnota majetku.
Legislatívny rámec pre poskytovanie inves-
tiãnej pomoci vymedzuje aj povinnosti pre
prijímateºov. Tí sú povinní zachovaÈ dlhodo-
b˘ hmotn˘ majetok a dlhodob˘ nehmotn˘
majetok, na ktor˘ bola poskytnutá investiã-
ná pomoc v rozsahu zodpovedajúcom skutoã-
nej v˘‰ke ãerpanej investiãnej pomoci, naj-
menej v‰ak poãas 5-tich zdaÀovacích obdo-
bí, nasledujúcich po období, v ktorom prijí-
mateº skonãil investiãn˘ zámer. Za poru‰enie
tejto podmienky sa nepovaÏuje v˘mena za-
riadenia alebo vybavenia, ktoré zastaralo. ëa-
lej musia zachovaÈ poãet nov˘ch vytvore-
n˘ch pracovn˘ch miest najmenej 5 rokov od
ich prvého obsadenia. Podmienky pre po-
skytnutie investiãnej pomoci musia splniÈ
najneskôr do troch kalendárnych rokov od vy-
dania rozhodnutia o schválení investiãnej po-
moci. Príslu‰né predpisy prijímateºov inves-
tiãnej pomoci tieÏ zaväzujú realizovaÈ inves-
tiãn˘ zámer tak, Ïe najmenej 25 % hodnoty
oprávnen˘ch investiãn˘ch nákladov musí byÈ
financovan˘ch z vlastn˘ch zdrojov alebo pro-
stredníctvom externého financovania, ktoré
nezah⁄Àa ‰tátnu pomoc.
Je dostatoãne zatraktívnené aj investiãné
prostredie pre zahraniãn˘ch podnikateºov,
neukazujú sa potreby zlep‰enia?
S cieºom zaviesÈ jednotn˘ systém riadenia
v‰etk˘ch ‰tátnych in‰titúcií a im podriade-
n˘ch organizácií, zameran˘ch na podporu
zahraniãn˘ch investorov schválila vláda SR
v júni minulého roku materiál „Koncepcia
riadenia prílevu zahraniãn˘ch investícií v
kontexte globálnej finanãnej a hospodárskej
krízy“. T˘ka sa hlavne ãinnosti Ministerstva
H O S P O D Á R S T V A
hospodárstva SR, Ministerstva zahraniãn˘ch
vecí SR, agentúry SARIO a zastupiteºsk˘ch
úradov SR v zahraniãí. Koncepcia obsahuje
základné ciele a zásady riadenia prílevu za-
hraniãn˘ch investícií, ako aj úlohy pre jed-
notlivé in‰titúcie vypl˘vajúce z navrhova-
n˘ch opatrení. Urãuje ich vzájomnú previa-
zanosÈ v jednotliv˘ch ãinnostiach. Nekoor-
dinovan˘ obsahov˘ a teritoriálny prístup in-
‰titúcií, ktoré sú aktívne v oblasti podpory
prílevu zahraniãn˘ch investícií na Slovens-
ko, zabraÀuje potenciálnemu vyuÏitiu syner-
gie, resp. komplementárnosti jednotliv˘ch
aktivít.
ZniÏuje, podºa vás pán riaditeº, politika in-
vestiãn˘ch stimulov aj regionálne rozdie-
ly?
Samotná politika investiãn˘ch stimulov
nerie‰i a ani nemôÏe rie‰iÈ problematiku vy-
rovnávania regionálnych rozdielov. Av‰ak je
to nástroj, ktor˘ môÏe najmä v kombinácii s
makroekonomick˘mi opatreniami slúÏiÈ na
zatraktívnenie ekonomicky poddimenzova-
n˘ch lokalít, ktoré nie sú, ãasto z objektívnych
dôvodov, samostatne schopné „predaÈ“ svo-
je investiãné v˘hody a príleÏitosti.
Aké sú v˘sledky vyhodnotenia efektivity uÏ
poskytnut˘ch investiãn˘ch stimulov?
V období od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2009 vlá-
da Slovenskej republiky schválila poskytnu-
tie investiãn˘ch stimulov alebo investiãnej
pomoci pre 97 Ïiadateºov v celkovej v˘‰ke 1
146,82 mil. eur (34,549 mld. Sk).
Najviac vyuÏívanou formou pomoci v rám-
ci celého obdobia poskytovania investiãn˘ch
stimulov bola finanãná dotácia na obstaranie
investiãného majetku (48,79 %). Druhou naj-
vyuÏívanej‰ou formou pomoci bola nepriama
pomoc vo forme daÀov˘ch úºav (38,98 %).
Príspevky na rekvalifikáciu ako aj tvorbu no-
v˘ch pracovn˘ch miest, ktoré boli implemen-
tované v spolupráci s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR, tvorili 7,7 %.
Najmenej vyuÏívanou formou pomoci bol
prevod nehnuteºného majetku za cenu niωiu
ako je v‰eobecná hodnota majetku v objeme
0,20 % z celkového objemu schválenej ‰tát-
nej pomoci.
Do akej miery sa podporujú investori for-
mou daÀov˘ch úºav?
Investiãné stimuly resp. investiãná pomoc
formou daÀov˘ch úºav boli schválené v ob-
jeme 446,997 mil. Eur, ão predstavuje 38,98
% z celkovej schválenej pomoci. V období od
1. 1. 2001 do 30. 6. 2006 boli daÀové úºavy
schválené v objeme 113,907 mil. eur, ão tvo-
rilo 20,38 % z objemu v tom období schvá-
lenej pomoci. V období od 1. 7. 2006 do 31.
12. 2009 boli daÀové úºavy schválené vo v˘-
‰ke 333,090 mil. eur, t.j. 56,64 % z objemu v
tom období schválenej pomoci.
DokáÏete porovnaÈ rozdeºovanie investiã-
n˘ch stimulov dnes a za predchádzajúcej
vlády, v ãom vidíte najväã‰ie rozdiely?
V období od 1. 1. 2001 do 30. 6. 2006 vlá-
da Slovenskej republiky schválila ‰tátnu po-
moc formou investiãn˘ch stimulov pre 21
Ïiadostí o poskytnutie investiãn˘ch stimulov
v celkovom objeme 16,833 mld. Sk (558,75
mil. eur). Takmer 68,9 % pomoci bolo schvá-
S R
lenej vo forme priamej finanãnej dotácie a da-
Àové úºavy tvorili 20,38 % schválenej pomo-
ci. Z hºadiska vplyvu na vyrovnávanie regio-
nálnych disparít moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe po-
moc vo forme investiãn˘ch stimulov a inej re-
gionálnej pomoci sa koncentrovala predo-
v‰etk˘m do najviac ekonomicky rozvinut˘ch
regiónov.
V období od 1. 7. 2006 do 31. 12. 2009 vlá-
da Slovenskej republiky schválila poskytnu-
tie investiãn˘ch stimulov pre 76 projektov v
celkovom objeme 17,716 mld. Sk. (588,07
mil. Eur). Z hºadiska dosahu na vyrovnáva-
nie regionálnych disparít moÏno kon‰tatovaÈ,
Ïe pomoc vo forme investiãn˘ch stimulov sa
zefektívnila, priãom v˘znamná zmena nasta-
la aj v ‰truktúre schválen˘ch investiãn˘ch
stimulov. Z celkov˘ch investiãn˘ch stimulov
tvoria daÀové úºavy, ktoré najmenej priamo
zaÈaÏuje verejné zdroje, 56,64 % pomoci.
Priama finanãná dotácia sa na celkovom ob-
jeme schválenej pomoci podieºa 29,66 %.
Ak˘ záujem je investovaÈ práve na Slo-
vensku, aká je v˘‰ka investícií a ão to zna-
mená pre Slovensko, ak máme na mysli
pracovné pozície?
Investiãná aktivita domácich, ako aj za-
hraniãn˘ch podnikateºov prebieha na Slo-
vensku aj v období pretrvávajúcej negatívnej
situácii na svetov˘ch trhoch. V pokroãilom
‰tádiu prípravy investiãn˘ch projektov evidu-
je MH SR záujem investorov, ktorí plánujú
realizácie svojich investícií v objeme viac
ako 420 mil. eur, priãom sa predpokladá s vy-
tvorením viac ako 3 200 nov˘ch pracovn˘ch
miest.
Objavili sa aj investori, ktorí by chceli pod-
porovaÈ vedu a v˘skum?
MH SR eviduje v súãasnosti záujem niek-
tor˘ch domácich ako aj zahraniãn˘ch inves-
torov, ktorí zvaÏujú realizovaÈ investiãné pro-
jekty v oblasti vedy a v˘skumu na Slovens-
ku. PretoÏe ide o projekty v prípravnej fáze
vstupu investorov na nበtrh, nerád by som
bliωie konkretizoval jednotlivé investiãné
aktivity.
Myslíte si, Ïe existuje reálny prehºad o tom,
kto a za ak˘ch podmienok môÏe dostaÈ in-
vestiãnú pomoc, netreba sa obávaÈ klien-
telizmu?
Podmienky za ak˘ch môÏe byÈ investiãná
pomoc schválená urãuje zákon ã. 561/2007
Z. z. o investiãnej pomoci a o zmene a do-
plnení niektor˘ch zákonov v znení neskor‰ích
predpisov. Obsahuje konkrétne podmienky,
nutné pre zákonné kvalifikovanie sa Ïiadate-
ºov o investiãnú pomoc. K samotnému návrhu
o poskytnutie investiãnej pomoci sa musia vy-
jadriÈ jednotliví poskytovatelia pomoci. Ná-
sledne je návrh predmetom medzirezortného
pripomienkového konania. Závereãné roz-
hodnutie o schválení poskytnutia investiãnej
pomoci je na rozhodnutí vlády SR, príp. Eu-
rópskej komisie, ãím je podºa môjho názoru
dostatoãne zabezpeãená transparentnosÈ
schvaºovania investiãnej pomoci.
39
P O D N I K A T E ª S K Á A L I A N C I A S L O V E N S K A

Pohºad podnikateºov a manaÏérov

na prekáÏky podnikania v SR
·tvorica naj‰ir‰ie pociÈovan˘ch problémov
v podnikateºskom prostredí na Slovensku je
rovnaká ako pred ‰tyrmi rokmi: zlá vymoÏi-
teºnosÈ práva, nestabilita a nejednoznaãnosÈ zá-
konov, odvodové zaÈaÏenie a korupcia. Pod-
statn˘ rozdiel je v tom, Ïe problém korupcie
poskoãil zo ‰tvrtej na prvú prieãku. Nie pre-
to, Ïe by váÏnosÈ problémov v ostatn˘ch troch
zmienen˘ch oblastiach klesla. Naopak, vo
v‰etk˘ch ìalej vzrástla. Vypl˘va to z priesku-
mu Podnikateºskej aliancie Slovenska (PAS),
ktor˘ pre PAS realizovala analytická jednot-
ka TREND Analyses v rámci prípravy Sprá-
vy o stave podnikateºského prostredia v SR.
KeìÏe podobn˘ prieskum sa realizoval aj v
roku 2006, je moÏné porovnávaÈ v˘sledky a
identifikovaÈ trendy v˘voja podnikateºského
prostredia poãas uplynul˘ch ‰tyroch rokov.
Korupciu ako rozhodujúci problém oznaãilo
aÏ 52 % respondentov (v roku 2006 necelá
‰tvrtina). Za rozhodujúcu alebo váÏnu pre-
káÏku pre fungovanie svojho podnikania ko-
rupciu oznaãilo aÏ vy‰e 85 % – pred ‰tyrmi
rokmi 65 % – z podnikateºov a manaÏérov,
ktorí sa do prieskumu zapojili. Takmer rovna-
ko respondenti ohodnotili stav vymoÏiteºnos-
ti práva cez súdy. Ten uÏ v prieskume pred
‰tyrmi rokmi oznaãili za rozhodujúcu alebo
váÏnu prekáÏku podnikania vy‰e tri ‰tvrtiny
podnikateºov a manaÏérov. Aktuálne sa na
tom zhodlo aÏ 85 % z nich. Na tretej a ‰tvrtej
prieãke figurujú nestabilita a nejednoznaã-
Najväã‰ím problémom je korupcia
nosÈ zákonov a odvodové zaÈaÏenie. Pre troch
z desiatich podnikateºov sú rozhodujúcou a pre
ìal‰ích piatich váÏnou prekáÏkou v ich pod-
nikaní. Medzi najväã‰ie problémy z pohºadu
majiteºov a top manaÏérov firiem patrí aj fun-
govanie verejného obstarávania. Za rozhodu-
júcu alebo váÏnu prekáÏku povaÏujú súãasnú
prax v tejto oblasti tri ‰tvrtiny respondentov.
Podnikatelia v prieskume tieÏ hodnotili,
ako verejné in‰titúcie svojou ãinnosÈou prispie-
vajú k vytváraniu priazniv˘ch podmienok na
podnikanie. Z desiatky sledovan˘ch in‰titúcií
boli súdy najhor‰ie hodnotené uÏ v roku 2006.
Dokázali si v‰ak pohor‰iÈ e‰te viac. Îe pre
podnikanie vytvárajú priaznivé podmienky si
myslí uÏ iba 7 percent respondentov, pred
‰tyrmi rokmi e‰te 12 percent. Naopak z dvoch
moÏn˘ch negatívnych hodnotení sa ku kate-
gorickému ,,urãite nie“ tentoraz priklonilo uÏ
60 % podnikateºov, teda o polovicu viac ako
pred ‰tyrmi rokmi (vtedy 39 %). V˘razn˘ pre-
pad v hodnotení in‰titúcií zaznamenal parla-
ment. V predchádzajúcom prieskume bol tre-
tí, tentoraz je aÏ predposledn˘. Îe vytvára
priaznivé podmienky na podnikanie si myslí
uÏ len jeden z desiatich podnikateºov. E‰te
hlb‰í pád podºa podnikateºov predviedla vlá-
da. V roku 2006 bola najvy‰‰ie hodnotenou in-
‰titúciou so 65-percentn˘m podielom pozitív-
nych odpovedí. Z aktuálneho prieskumu vy-
‰la vláda ako tretia najhor‰ia, iba s 12 percen-
tami pozitívnych odpovedí. Odpovede na
otázku „aké opatrenia by podnikatelia presa-
dzovali, ak by boli na poste premiéra“, len
podãiarkujú priority identifikované uÏ vy‰‰ie.
Úplne jasn˘mi prioritami, na ktor˘ch sa zho-
dujú prakticky v‰etci podnikatelia, sú: 1) ráz-
nej‰ie potláãanie korupcie na úradoch, 2) zlep-
‰enie vymáhateºnosti práva a 3) zabezpeãenie
férovosti vo verejnom obstarávaní. Takmer
rovnako jednotn˘ hlas volá aj po stabilizácii
(men‰om poãte zmien) zákonov ovplyvÀujú-
cich podnikanie, a tieÏ po zníÏení administra-
tívnej nároãnosti podnikania. Uveden˘ch päÈ
problémov by ako stimuly pre rozvoj podni-
kania a tvorbu pracovn˘ch miest presadzova-
lo vy‰e 94 percent majiteºov a manaÏérov fi-
riem. PAS zdruÏuje predstaviteºov podnika-
teºskej sféry na Slovensku, ktorí uprednostÀu-
jú celoplo‰né skvalitÀovanie podnikateºského
prostredia pred napæÀaním subjektívnych in-
dividuálnych a rezortn˘ch záujmov. Podnika-
teºské subjekty zdruÏené v PAS sa snaÏia pre-
sadzovaÈ princípy zákonnosti, etickosti, soli-
dárnosti a transparentnosti v podnikaní. Pod-
niky zdruÏené v PAS dosahujú roãné trÏby na
úrovni 16,93 mld. eur (510 mld. Sk) a zamest-
návajú pribliÏne 64-tisíc pracovníkov.
Róbert Kiãina,
v˘konn˘ riaditeº PAS

Prekážky pre fungovanie a rast podnikania (%)

rozhodujúca prekážka vážna prekážka mierna prekážka žiadna prekážka bez odpovede

Korupcia
Vymožiteľnosť práva cez súdy
Nestabilita a nejednoznačnosť zákonov
Odvodové zaťaženie
Fungovanie verejného obstarávania
Politická nestabilita/neistota
Poplatkové zaťaženie
Financovanie
Obmedz. vstupu na trh, iné protikonk. praktiky
Daňové zaťaženie
Pracovná sila a jej kvalita
Infraštruktúra
Organizovaný zločin, vydieranie
Pôda - rozdrobené a nevysporiadané vlastníctvo

0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100

40
N Á R O D N Á R A D A
Ako sa napæÀajú oãakávania
Tak ako sa v ekonomike Slovenska negatívne prejavil pokles hospodárskych aktivít okolit˘ch krajín,
malo by sa aj ich oÏivenie prejavovaÈ na raste ekonomiky Slovenska. Viac v rozhovore s predsedom
V˘boru NR SR pre financie, rozpoãet a menu Jozefom BURIANOM a redaktorkou Annou Komovou.
Na rok 2010 sa predpokladal rast DPH na
úrovni 1,9 percent, inflácia (CPI) mala do-
siahnuÈ 3,2 percent. Aké vplyvy, o ktor˘ch
sa vie, môÏu zmeniÈ uÏ existujúce prognó-
zy?
Prognóza MF SR z februára 2010 oãaká-
va na tento rok reálny hospodársky rast na
úrovni 2,8 %. Neskor‰ie prognózy zahraniã-
n˘ch in‰titúcií tento odhad potvrdzujú, alebo
dokonca prekonávajú.
Za rastom HDP v roku 2010 by mala stáÈ
predov‰etk˘m tvorba investícií, ku ktor˘m
podstatn˘m spôsobom prispeje aj v˘stavba
diaºnic. DôleÏit˘m faktorom je aj otoãenie
cyklu zásob, t.j. opätovné naplnenie zásob fi-
riem po v˘raznom minuloroãnom vyprázdne-
ní. Export tovarov a sluÏieb zaãne rásÈ, no v
dôsledku rastu investícií a tvorby zásob po-
rastie import e‰te r˘chlej‰ie. V dôsledku toho
bude celkov˘ príspevok zahraniãného ob-
chodu negatívny. Pokles zamestnanosti a po-
mal˘ rast miezd spôsobí, Ïe aj domáca spo-
treba bude v roku 2010 prispievaÈ k hospo-
dárskemu rastu záporne.
Inflácia (CPI) by mala podºa tejto prognó-
zy dosiahnuÈ 2,1 %, ão odráÏa predov‰etk˘m
nízke dopytové inflaãné tlaky, keìÏe sa eko-
nomika v súãasnosti nachádza hlboko pod
svojím potenciálom.
Predpokladalo sa aj to, Ïe miera nezames-
tnanosti aj deficit platobnej bilancie do-
siahnu maximum, aká je súãasná realita,
ak˘ v˘voj bude nasledovaÈ?
Trh práce reagoval na dopady hospodárskej
krízy s oneskorením niekoºk˘ch kvartálov.
K˘m reálna ekonomika zaãala pociÈovaÈ do-
pady krízy od zaãiatku roka 2009, vplyv na
zamestnanosÈ bol poãas prvého polroka mi-
nimálny. ZamestnanosÈ sa zaãala v˘razne
prepadávaÈ aÏ v druhom polroku. K˘m v po-
sledn˘ch mesiacoch sme svedkami postupné-
ho oÏivenia slovenskej ekonomiky – prie-
S R
myselná produkcia sa zvy‰uje, objem expor-
tu zaãína v˘razne rásÈ, tak trh práce naìalej
vykazuje nepriazniv˘ v˘voj, keì zamestna-
nosÈ podºa r˘chleho odhadu ·tatistického úra-
du poklesla v prvom kvartáli 2010 medziroã-
ne o 3 %. Potrvá urãit˘ ãas, k˘m sa oÏivenie
z reálnej ekonomiky prenesie na trh práce.
Miera nezamestnanosti by mala dosiahnuÈ
vrchol v tomto roku a zaãne sa zniÏovaÈ len
pozvoºne, keìÏe sa ekonomika stále nachádza
pod svojím potenciálom.
Svetová ekonomická kríza zasiahla predo-
v‰etk˘m svetov˘ obchod. Slovensko je malá
a otvorená ekonomika a preto bol pokles sve-
tového obchodu u nás tak˘ v˘razn˘. KeìÏe
dovozná nároãnosÈ exportu je relatívne vyso-
ká, pokles exportu sprevádzal pokles impor-
tu, navy‰e nepriazniv˘ v˘voj domáceho do-
pytu spôsobil, Ïe pokles importu bol vy‰‰í v
porovnaní s exportom. Slovensko tak v roku
2009 zaznamenalo prebytok obchodnej bilan-
cie. Deficit beÏného úãtu tak bol na oveºa niÏ-
‰ej úrovni ako v roku 2008. Oãakávame, Ïe
v roku 2010 príde opäÈ k miernemu nárastu
deficitu beÏného úãtu platobnej bilancie.
Ak˘ je stav v oblasti fi‰kálnej politiky?
Verejné financie stále podliehajú vplyvom
súãasnej ekonomickej situácie nielen v SR,
ale aj v Európe, ãi vo svete. Po zhor‰enom
hospodárení v roku 2009 vyvolanom stimul-
mi do ekonomiky bude treba vyvinúÈ ìal‰ie
úsilie smerujúce ku konsolidácii verejn˘ch fi-
nancií a dodrÏaní schváleného rozpoãtu na
tento rok. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe ‰tátny
rozpoãet je len jednou zloÏkou verejn˘ch fi-
nancií a preto bude potrebné sústrediÈ sa aj na
ìal‰ie subjekty rozpoãtu verejnej správy, vrá-
tane samosprávy.
Vláda prijala na rok 2010 kombináciu zv˘-
‰enia deficitu verejnej správy a radikálne-
ho zníÏenia v˘davkov v ‰tátnej správe. Aké
je predbeÏné ‰etrenie vplyvom prijat˘ch
opatrení? Je dostatoãné?
V schválenom ‰tátnom rozpoãte na rok
2010 do‰lo k medziroãnému ‰etreniu v˘dav-
kov na prevádzku na jednotliv˘ch minister-
stiev – pokles v˘davkov ·R aÏ o 787 mil. eur.
Vláda sa tak zamerala aj na efektivitu vyna-
kladania verejn˘ch prostriedkov na samotné
prevádzkové v˘davky jednotliv˘ch kapitol a
teda na v˘davky súvisiace s verejn˘m obsta-
rávaním. V˘voj v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu
je v súlade s schválen˘m rozpoãtom, úroveÀ
ãerpania v˘davkov oproti schválenému roz-
poãtu kopíruje trend minul˘ch rokov a to aj
napriek skutoãnosti, Ïe v tomto roku sa prv˘
raz vykr˘va transfer pre Sociálnu poisÈovÀu
v celej v˘‰ke z v˘davkov ‰tátneho rozpoãtu,
a nie z prostriedkov ‰tátnych finanãn˘ch ak-
tív.
Ako vpl˘va pokles dopytu najväã‰ích ob-
chodn˘ch partnerov SR na v˘voj ekonomi-
ky SR?
Slovenská ekonomika patrí medzi otvore-
né ekonomiky, kde import spolu s exportom
v˘razne prevy‰ujú HDP (vy‰e 140% z HDP).
Z tohto pohºadu je ekonomika krajiny veºmi
senzitívna na zmeny vo v˘voji vonkaj‰ieho
prostredia. Pokles dopytu najväã‰ích obchod-
n˘ch partnerov SR spôsobil v˘razn˘ v˘padok
exportu. Exportne orientované podniky zní-
Ïili produkciu a investície. Pokles exportu
sa následne prejavil na v˘voji celej ekonomi-
ky, keì do‰lo k rastu nezamestnanosti, pomal-
‰iemu rastu miezd a k zníÏeniu spotreby do-
mácností. Práve zahraniãn˘ obchod bol v prí-
pade Slovenska hlavn˘m transmisn˘m ka-
nálom globálnej ekonomickej krízy, ão sa
odrazilo na poklese HDP v roku 2009 o
4,7 %.
âo sa oãakáva od ekonomického v˘voja
EÚ, ak˘ vplyv má a bude maÈ na ekonomi-
ku Slovenska?
Slovensk˘ export je teritoriálne nasmero-
van˘ na krajiny západnej Európy. Rast zahra-
niãného dopytu krajín EÚ meraného rastom
HDP by sa mal podºa Európskej komisie zv˘-
‰iÈ o 1 % v roku 2010 a o 1,7 % v roku 2011.
Rast dopytu na‰ich najväã‰ích partnerov sa
prejaví na raste ná‰ho v˘vozu do t˘chto kra-
jín a investícií, ão zmierni pokles zamestna-
nosti, a t˘m aj spotreby domácností. Posled-
ná prognóza MF SR predpokladá rast HDP v
roku 2010 o 2,8 % a v roku 2011 o 3,3 %.
V roku 2010 sa uÏ oãakával aj zv˘‰en˘ za-
hraniãn˘ dopyt, ão malo podporiÈ rast slo-
venského exportu. Ako sa napæÀajú spomí-
nané oãakávania?
·Ú SR zverejnil 12. 5. 2010 flash odhad
HDP, podºa ktorého vzrástla slovenská eko-
nomika oproti prvému kvartálu 2009 o 4,6 %
(medzikvartálne o 0,8 %). Predpokladáme, Ïe
za rastom HDP stál najmä priemysel a zahra-
niãn˘ obchod, ão naznaãovali aj mesaãné in-
dikátory. Zahraniãn˘ obchod skonãil za prvé
tri mesiace vo vysokom prebytku 301,6 mil.
eur, k ãomu prispel rast exportu tovarov o 16,9
%. Pre nás dôleÏité európske ekonomiky (Ne-
mecko a âesko) pokraãovali v raste. Nemec-
ká ekonomika stúpla oproti medziroãne o 1,5
% rovnako ako ãeská ekonomika, ktorá si tieÏ
pripísala rast 1,2 %.
V˘sledky flash odhadov HDP pre SR a
ostatné krajiny eurozóny a EÚ na prv˘ kvar-
tál 2010 potvrdzujú oÏivenie, ktoré môÏe byÈ
r˘chlej‰ie ako sa pôvodne oãakávalo napr. v
poslednej prognóze EK z mája 2010, ktorá
predpokladala pomal‰ie rasty na prv˘ kvar-
tál 2010 v prípade SR, Nemecka a âeska.
Finanãné trhy by mali vo v‰eobecnosti
41
N Á R O D N Á R A D A
predbiehaÈ v˘voj v reálnej ekonomike, aká
je situácia?
Finanãné trhy po prepade v dôsledku krí-
zy zaÏívajú od marca 2009 postupn˘ rast na
vlne hospodárskeho oÏivenia, index Dow-
Jones dokonca v apríli 2010 prekonal hrani-
cu 11 000 bodov. V posledn˘ch t˘ÏdÀoch sú
akciové indexy, ako aj v˘menn˘ kurz eura
ovplyvnené situáciou v Grécku.
Ak˘ bude maÈ podºa vás rozsah vplyvu na
ZadlÏené Grécko
rozdeºuje aj verejnosÈ
Reakcie na informácie o bruselskom samite, ktoré ãlenom V˘boru pre európske záleÏitosti predniesli
minister financií Ján Poãiatek a minister Miroslav Lajãák, boli a sú rôzne. Situácia sa komplikuje.
Ako ìalej? Podrobnej‰ie o tom v rozhovore s ãlenom V˘boru NR SR pre financie rozpoãet a menu
Nezdalo sa, Ïe by vláda chcela obísÈ parla-
ment pri rozhodovaní o Grécku, preão
také reakcie?
Dlhodobo je známy poh⁄dav˘ postoj Ro-
berta Fica k parlamentu a in˘m in‰titúciám a
k pravidlám demokratického ‰tátu. Myslím si,
Ïe hlavn˘m dôvodom je obava vlády, Ïe pri
rozprave v parlamente by vy‰lo najavo, Ïe
vláda robí takú istú politiku, ktorá priviedla
Grécko do dne‰ného takmer zúfalého stavu.
Urãite sme v neºahkej situácii, na jednej
strane solidarita európskych krajín, na
druhej zadæÏenosÈ Slovenska. âo e‰te hro-
zí? MôÏe sa to vyostriÈ aÏ do rozpadu eu-
rozóny?
Najprv by sme si mali povedaÈ, ão máme
tou solidaritou na mysli. Azda len nie to, Ïe
chudobnej‰í, zodpovednej‰í zaplatia vy‰‰í
Ïivotn˘ ‰tandard nezodpovedn˘m a stále e‰te
bohat‰ím. ZadæÏené krajiny si poÏiãajú, aby
poÏiãali e‰te zadæÏenej‰ej. Slovensko má dnes
dlh v porovnaní s in˘mi krajinami e‰te stále
prijateºn˘. Ale treba povedaÈ, Ïe dlhy rastú re-
kordn˘m tempom.
42
S R
slovenskú ekonomiku práve tak ãasto sklo-
Àované Grécko?
Vplyv Grécka nateraz nemal vplyv na zv˘-
‰enie úrokov˘ch nákladov slovenského dlhu.
Samotn˘ vplyv na ekonomiku v‰ak bude zá-
visieÈ od ìal‰ieho v˘voja. Hlavné riziko spo-
ãíva v stabilite finanãného systému eurozó-
ny. Prípadn˘ default Grécka môÏe nepriazni-
vo vpl˘vaÈ na finanãn˘ systém eurozóny cez
zv˘‰enie rizikov˘ch priráÏok v krajinách s vy-
sok˘m verejn˘m dlhom a celkové oslabenie
Ivanom MIKLO·OM a redaktorkou Annou Komovou.
Ako je moÏné, Ïe banky poÏiãiavali Gréc-
ku, keì pri pôÏiãke beÏnému klientovi si
overujú v‰etky moÏnosti splácania aj ma-
jetkové pomery? Na základe ãoho poÏi-
ãiavali?
PoÏiãiavanie vládam je pre banky menej ri-
zikové ako beÏn˘m klientom. Ak je to navy-
‰e krajina eurozóny, malo by to byÈ e‰te me-
nej rizikové. Veì finanãnú situáciu krajiny ne-
skúma len sama banka, sú tu ratingové agen-
túry, Eurostat, Európska centrálna banka, Eu-
rópska komisia. V‰etci pravidelne skúmajú fi-
nanãné „zdravie” kaÏdej ãlenskej krajiny a
svoje závery zverejÀujú. Svoju rolu iste zo-
hralo fal‰ovanie ekonomick˘ch ukazovateºov
Gréckom, ale hlavne predpoklad, Ïe grécke
dlhy nakoniec niekto zaplatí. Tento predpok-
lad, ako sme dnes svedkami, sa ukazuje byÈ
správnym.
Pomoc Grécku je podmienená súhlasom
národn˘ch legislatív a prijatím úsporn˘ch
opatrení priamo v Grécku. Nie je to dosta-
toãná záruka?
Nie, pretoÏe opatrenia Grécka nie sú dosta-
toãné na to, aby sa zaplatili vytvorené dlhy.
Navy‰e je otázne, ãi bude grécka vláda schop-
ná nielen opatrenia presadiÈ v parlamente,
ale aj ich vynútiÈ v praxi. âi budúce grécke
vlády a parlamenty budú maÈ dostatoãnú vôºu
splácaÈ svoje záväzky. Súhlas národn˘ch le-
gislatív nie je Ïiadnou zárukou návratnosti pô-
Ïiãiek. UÏ slovo pomoc, ktoré ste pouÏila v
otázke evokuje, Ïe ide o nenávratné pôÏiãky.
Bude pre prípadnú pomoc Grécku potreb-
né zmeniÈ zákon o ‰tátnom rozpoãte aj zá-
kon o rozpoãtov˘ch pravidlách?
Áno, ale nielen kvôli pôÏiãke Grécku. Vlá-
da Roberta Fica súhlasila s dohodou na vy-
tvorenie záchranného mechanizmu v hodno-
te okolo 750 miliárd eur, ktor˘ zah⁄Àa garan-
cie proti kolapsu ãlensk˘ch ‰tátov eurozóny.
Bude musieÈ Národná rada prerokovaÈ aj
dôvery zo strany investorov. Oslaben˘ fi-
nanãn˘ systém pôsobí nepriaznivo na reálnu
ekonomiku krajín eurozóny, ktoré patria me-
dzi na‰ich najv˘znamnej‰ích obchodn˘ch
partnerov. Napriek tomu sa v súãasnosti ne-
predpokladá, Ïe by prípad Grécka v˘razne
ovplyvnil v˘voj ekonomiky na‰ich najv˘z-
namnej‰ích obchodn˘ch partnerov, v‰etko
v‰ak bude závisieÈ od v˘voja v nasledujúcich
mesiacoch.
medzinárodné zmluvy, ktoré zabezpeãia
aj zmluvn˘ základ bilaterálnej pomoci?
Národná rada by mala rokovaÈ o v‰etk˘ch
zásadn˘ch otázkach, ako aj záväzkoch, kto-
ré na seba Slovenská republika prevezme.
âi bude musieÈ je otázka na odborníkov v ob-
lasti práva.
Preão sa najväã‰ia vlna odporu proti Gréc-
ku zdvihla práve v Nemecku?
Asi to bude t˘m, Ïe Nemecko je jedn˘m z
t˘ch zodpovedn˘ch, ktor˘ zaplatí za nezod-
povednosÈ druh˘ch najvy‰‰ím dielom, preto-
Ïe ich váha v eurozóne je najvy‰‰ia.
Vie niekto garantovaÈ, Ïe tento spôsob pod-
pory v rámci solidarity eurozóny bude
úãinn˘? âo bude po troch rokoch, aké sú
prognózy?
ÚãinnosÈ prijíman˘ch opatrení je diskuta-
bilná, o ãom svedãí fakt, Ïe poãiatoãné nad-
‰enie finanãn˘ch trhov z t˘chto opatrení sa
r˘chlo rozplynulo.
âoraz ãastej‰ie sa hovorí aj o in˘ch kraji-
nách, ktor˘ch ãaká podobn˘ osud ako
napr. Taliansko, ·panielsko, Portugalsko...
aké rie‰enia existujú?
Vo v‰etk˘ch spomínan˘ch krajinách ide v
podstate o to isté – dlhodobo spotrebováva-
jú viac ako sú schopné vytvoriÈ. Bez hlbok˘ch
reforiem, ktoré by tento stav zvrátili ich ne-
odvratne ãaká podobn˘ osud. Naveky sa na
dlh ÏiÈ nedá. I keì sa e‰te stále nájdu banky
alebo vlády, ktoré sú ochotné na tento Ïivot
nad pomery poÏiãaÈ, raz to niekto zaplatiÈ
bude musieÈ. Teraz ide o to, aby to neboli aj
slovenskí obãania platiaci dane.
Nebolo by lep‰ie pre Grécko ísÈ do ‰tátne-
ho bankrotu?
Pre banky, ktoré nezodpovedne poÏiãia-
vali a pre európske in‰titúcie, ktoré sa tomu
neãinne prizerali, urãite nie. Pre ostatn˘ch
áno.
N Á R O D N Á R A D A
Podºa informácií, ktoré zverejnil Európsky ‰tatistick˘ úrad, hospodárenie Slovenska nie je práve
najlep‰ie. Podrobnej‰ie v rozhovore s podpredsedom V˘boru NR SR pre financie rozpoãet
a menu, poslancom za SNS Miroslavom JURE≈OM. Pripravila redaktorka Anna Komová.
Podºa informácií domáci sektor vyprodukoval
niωí zisk ako sa predpokladalo. âo to spôso-
bilo v rámci ekonomiky Slovenska?
V prvom rade to spôsobilo niωí v˘ber dane z
príjmu, ktorá je na Slovensku jedna z najniωích
v rámci Európskej únie. Bude to maÈ dopady v
prvom rade v rámci obchodn˘ch spoloãností na
ich rozvoj, na ich sociálne zabezpeãenie. V dru-
hom rade to ovplyvní verejné financie hlavne
obcí a miest, ale tieÏ naplnenie celkového ‰tát-
neho rozpoãtu a v koneãnom dôsledku percen-
tuálne vyjadren˘ deficit.
Viete, ako sa vyvíjal v˘ber daní?
Nerád by som sa pú‰Èal do presn˘ch ãísiel. Na
to tu máme najmä ‰tatistick˘ úrad, a tieÏ analy-
tické útvary finanãn˘ch in‰titúcií. V˘razn˘ v˘ber
daní ovplyvnila daÀ z pridanej hodnoty, ktorá je
rozhodujúca. Obãania SR sa v ãase krízy zaãali
správaÈ prirodzene a riadili svoju spotrebu, sprá-
vali sa hospodárne, ão v koneãnom dôsledku sa
prejavilo aj na v˘bere daní v SR. Dá sa povedaÈ,
Ïe je to uzatvoren˘ kruh. Spotreba v˘razne
ovplyvÀuje produkciu, pokles produkcie ovplyv-
Àuje zamestnanosÈ a pochopiteºne nálady a sprá-
vanie sa obãanov. Verím, Ïe je to jav prechodn˘
a na základe hodnotení prvého ‰tvrÈroka 2010 sa
ukazuje rast HDP.
Sú na príãine v‰etkého len dane?
Urãite nie. Vláda Róberta Fica poãas tohto vo-
lebného obdobia viackrát vykonala, tzv. viazanie
beÏn˘ch a kapitálov˘ch v˘davkov jednotliv˘ch
rezortov, a tieÏ boli prijímané jednotlivé krízo-
vé opatrenia. Spotreba verejn˘ch financií patrí
k jednej z najniωích, ak by sme urobili percen-
tuálne vyjadrenia napr. k HDP. Napriek tomu si
v‰ak myslím, existuje viacero moÏností ako po-
zitívne ovplyvniÈ deficit ‰tátneho rozpoãtu v SR.
Pomerne málo sa vykonalo v oblasti zamestna-
nosti rómskych spoluobãanov a vôbec rie‰enia
rómskej otázky. Málo sme boli dôslední v oblas-
S R
Situácia sa vyvíja
ti malého a stredného podnikania a v oblasti
‰tátnej pomoci v prospech „slovensk˘ch podni-
kateºsk˘ch subjektov“.
Aké sú najãastej‰ie aktuálne riziká plnenia da-
Àov˘ch a odvodov˘ch príjmov?
Je základnou otázkou ãi máme dobre vyváÏe-
né daÀové a odvodové príjmy. Na jednej strane
v oblasti daní patríme k ‰tátom s najniωím da-
Àov˘m zaÈaÏením. Na strane druhej patríme k ‰tá-
tom s najvy‰‰ím odvodov˘m zaÈaÏením. V zá-
ujme podpory zamestnanosti a vôbec rozvoja
podnikateºsk˘ch subjektov povaÏujem za dôle-
Ïité, aby vláda, ktorá vzíde z júnov˘ch volieb sa
zaoberala prehodnotením uvádzan˘ch príjmov. V
oblasti odvodov˘ch príjmov veºmi veºa Ïivnost-
níkov a mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov vytvá-
ra ãiernu ekonomiku t˘m, Ïe dávajú svojim za-
mestnancom minimálnu mzdu a ãasÈ príjmu im
dávajú formou nezdanen˘ch peÀazí. Tento stav
pretrváva na Slovensku dlhodobej‰ie a doposiaº
ho Ïiadna vláda ho nerie‰ila.
Aké opatrenia by sa podºa vás mali prijaÈ na
posilnenie ekonomiky nielen na Slovensku,
ale v celej Európe?
Z pohºadu poºnohospodára v prvom rade mô-
Ïem povedaÈ, Ïe spoloãná poºnohospodárska po-
litika je diskriminaãná. Je funkãná na základe tzv.
historického princípu, ãím vytvára nerovné pod-
nikateºské prostredie.
Príklady, ako Grécko, ale i Maìarsko a ìal‰ie
krajiny jednoznaãne poukazujú na váÏne ma-
kroekonomické disproporcie vo vnútri t˘chto
‰tátov. NemôÏeme ísÈ cestou v˘vozov prebytkov
z tzv. star˘ch ãlensk˘ch ‰tátov do nov˘ch ãlen-
sk˘ch ‰tátov a ukazuje sa, Ïe ponechanie rie‰e-
nia len na globálny trh je nedostaãujúce. Veºmi
dôleÏitá je práca a zamestnanosÈ a je potrebné,
aby Európa hºadala ekonomické nástroje na re-
guláciu zamestnanosti v jednotliv˘ch ‰tátoch
EÚ. Slovenská republika dnes importuje 50 %
spotreby potravín. Na druhej strane má siln˘ ex-
port vypl˘vajúci z rozvoja automobilového prie-
myslu. Preto povaÏujem za dôleÏité prijatie opat-
rení na posilnenie spotreby domácich sloven-
sk˘ch potravín.
DôleÏitá je obnova cesty trvaloudrÏateºného
rozvoja, nebude veºmi dlhá, ako to vidíte vy?
Za absolútne najdôleÏitej‰ie povaÏujem roz-
voj infra‰truktúry, dobudovanie diaºnic. ZároveÀ
je tu viacero moÏností, ktoré nevyuÏívame. Ako
príklad uvediem, Ïe Nemecko má dnes okolo 6
000 bioplynov˘ch staníc, Rakúsko cca 600. Slo-
vensko má 6 bioplynov˘ch staníc, napriek tomu,
Ïe sme sa zaviazali plniÈ podiel alternatívnych
zdrojov na spotrebe energií. Zákon o obnoviteº-
n˘ch zdrojoch bol prijat˘ v júli 2009. Verím, Ïe
tieto moÏnosti v najbliωích rokoch vyuÏijeme.
Dá sa v súãasnosti dosiahnuÈ konsolidáciou ve-
rejn˘ch financií cieº vyrovnaného rozpoãtu na
nasledujúce roky?
Slovensko patrí k ‰tátom s najniωou zadlÏe-
nosÈou. Rast HDP, ktor˘ pred krízou bol najvy‰-
‰í v Európe a v súãasnosti sa znovu ukazuje, Ïe
patríme k popredn˘ch krajinám, kde sa oãakáva
rast HDP. Dá sa oãakávaÈ, Ïe to môÏe v˘razne pri-
spieÈ ku konsolidácií verejn˘ch financií. V rám-
ci prerozdelenia ‰tátneho rozpoãtu by som dával
dôraz na financie v prospech vytvárania pracov-
n˘ch miest a rozvoja podnikateºského prostredia,
ão by urãite pozitívne ovplyvnilo konsolidáciu
verejn˘ch financií.
Ak˘ v˘znam má podpora mal˘ch a stredn˘ch
podnikov na Slovensku pre ekonomiku Slo-
venska?
Na Slovensku je aktívnych asi 200- tisíc Ïiv-
nostníkov a mal˘ch podnikateºov. Ak by napr.
kaÏd˘ z nich zamestnal troch aÏ piatich zamest-
nancov, je to veºmi siln˘ ekonomick˘ potenciál.
Podpora mal˘ch a stredn˘ch podnikov má via-
cero podôb a netreba ju vidieÈ iba v priamej fi-
nanãnej podpore. DôleÏitá je vymoÏiteºnosÈ prá-
va, dôleÏitá je legislatíva pre stabilné ekono-
mické prostredie.
Diferenciácia v podpore mal˘ch a stredn˘ch
podnikov a nadnárodn˘ch spoloãností sa zaãala
v ãase vlády Mikulá‰a Dzurindu. Îiaº, za vlády
Róberta Fica nebola odstránená. Nadnárodné
spoloãnosti ako napríklad KIA, Samsung a iné
poberali v prepoãte na jedného zamestnanca ìa-
leko vy‰‰iu podporu ako domáci malí a strední
podnikatelia a rozdiel bol e‰te i v tom, Ïe tieto
nadnárodné spoloãnosti ju mali vyplatenú ih-
neì a domáci malí a strední podnikatelia sa jej
niekedy vôbec nedoãkali.
Dá sa nejak˘m spôsobom mal˘m a stredn˘m
podnikateºom uºahãiÈ existenciu na trhu?
Dôsledn˘m dodrÏiavaním platnej legislatívy,
prípadn˘m vylep‰ením platnej legislatívy, odbú-
ravaním administratívnej nároãnosti a zefektív-
nením úradníckej sluÏby.
43
N Á R O D N Á R A D A
Slovensko je veºmi malá krajina na to, aby robila poriadok a rie‰ila situáciu Ameriky,
ale doma by si poriadok mala udrÏaÈ. Diskutuje poslanec NR SR a ãlen V˘boru pre financie
rozpoãet a menu Július BROCKA a redaktorka Anna Komová.
Poriadok by mal byÈ
Vstup Slovenska do eurozóny sa na jednej
strane chápe ako veºmi dobr˘ a dôleÏit˘
krok, na druhej strane z toho vypl˘vajú
pre nás aj isté povinnosti. Tá najdiskutova-
nej‰ia je v poslednom období Grécko. Skús-
te vysvetliÈ jeho dosah na na‰u ekonomiku?
PovinnosÈou Slovenska ako ãlena Eurozó-
ny je dodrÏiavanie Paktu stability a rastu. Cie-
ºom paktu je podporovaÈ úspech Hospodárskej
a menovej únie a chrániÈ fi‰kálne zodpoved-
né krajiny eurozóny pred nezodpovedn˘mi.
KDH si vÏdy ctilo tento dokument, ktor˘ je zá-
rukou ochrany Slovenska ako ãlena eurozóny.
Za na‰ej vlády sa nám aj napriek bolestn˘m
krokom podarilo ozdraviÈ verejné financie a
splniÈ nároãné maschtrichtské kritériá. Európ-
ske in‰titúcie v‰ak v súãasnosti upozorÀujú, Ïe
nebol kaÏd˘ tak˘ zodpovedn˘ a úprimn˘ ako
my. Fi‰kálna nezodpovednosÈ sa dokonca za-
ãala ‰íriÈ eurozónou ako mor. Zakr˘vanie si oãí
pred neschopnosÈou ‰etriÈ a flagrantn˘m roz-
hadzovaním nás priviedlo k súãasnej kríze
menovej únie.
Îiaº problémom nie je iba Grécko. Situácia
je zloÏitá. KaÏdé z ponúkan˘ch rie‰ení môÏe
ohroziÈ na‰ich obyvateºov. Preto KDH nevolí
cestu populizmu, ale snaÏí sa navrhovaÈ zod-
povedné rie‰enie. Navrhujeme podanie po-
mocnej ruky, ale aÏ po odhodení bremena roz-
poãtovej nezodpovednosti. Inak bude z pôÏiã-
ky dar. Vlády zaãnú preteky v rozhadzovaní v
domnienke, Ïe ich následne niekto zachráni. To
by v‰ak znamenalo bolestn˘ koniec menovej
únie.
Prijatím eura nemáme moÏnosÈ ovplyvÀo-
vaÈ v˘voj kurzu cez NBS, takÏe sme závis-
lí od jeho v˘voja voãi ostatn˘m menám.
Ako sa t˘m ovplyvÀuje trh?
KDH uÏ pred prijatím eura upozorÀovalo na
44
S R
riziká a nev˘hody s t˘m spojené. Boli sme v‰ak
akoby utláãaní masou eurooptimistov, ktorí ne-
chceli vidieÈ cel˘ rozmer pravdy. Predpokla-
dy fi‰kálnej zodpovednosti a reálnej konver-
gencie upokojovali väã‰inu odborníkov. V sú-
ãasnosti v‰ak vidíme, Ïe v˘voj sa zásadne lí‰i
od oãakávaní. Logika spoloãného prospechu
z jednotnej meny zniÏujúcej transakãné nákla-
dy a dávajúcej punc dôveryhodnosti je na-
‰trbená. Do popredia vychádzajú politické
ambície, ktoré ohrozujú súdrÏnosÈ menovej
únie.
SchopnosÈ NBS ovplyvÀovaÈ v˘voj meno-
vého kurzu bola uÏ pred prijatím eura v˘raz-
ne obmedzená. Dôvodom nebolo len naviaza-
nie slovenskej koruny na euro, ale aj nበsys-
tém menového kurzu, ktor˘ je prioritne riade-
n˘ trhom. Aj cez menov˘ kurz nám trh ãasto
dával signály o tom, ako je vnímaná slovens-
ká hospodárska politika. Tieto signály sa stra-
tili a vidíme, ako to ovplyvÀuje sebareflexiu
vlády.
Sú tu v‰ak aj pozitívne stránky. Obchodné
vzÈahy vo vnútri menovej únie sa uskutoãÀu-
jú v bezpeãnej‰om prostredí. Podniky tak pri
väã‰ine transakcií nemusia rátaÈ s kurzov˘m ri-
zikom. Slovensko taktieÏ nie je ohrozované
‰pekulatívnymi útokmi na menu. Národná
banka Slovenska nemusí hasiÈ v˘znamné krát-
kodobé v˘kyvy kurzu od oãakávanej hodno-
ty.
Menovú politiku ovplyvÀuje Centrálna eu-
rópska banka, kto môÏe byÈ najspokojnej-
‰í?
Vstupom do menovej únie Slovensko stra-
tilo vlastnú menovú politiku. Menová politi-
ka Európskej centrálnej banky síce sleduje
rovnaké ciele ako sledovala NBS, av‰ak na
inom území. V popredí uÏ nie je Slovensko, ale
‰ir‰ia menová oblasÈ. Profil Slovenska pritom
ani ekonomick˘m v˘konom, ani nezamestna-
nosÈou, ani mnoh˘mi ìal‰ími kºúãov˘mi uka-
zovateºmi nezodpovedá priemeru Európskej
únie. DôleÏité je tieÏ podotknúÈ, Ïe eurozóna
nespæÀa základné poÏiadavky na optimálnu
menovú oblasÈ. Zaostáva najmä v pruÏnosti
pohybu pracovnej sily.
Najväã‰ím rizikom v‰ak je lieãenie straty
dôvery v ekonomike nov˘mi peniazmi. Níz-
ke úrokové sadzby nedokáÏu nahradiÈ strate-
nú dôveru. Dôvera sa dlho buduje, ale ºahko
stráca. Obnova dôvery môÏe byÈ zaloÏená len
na zodpovednosti a spoºahlivosti. Pokiaº to tak
nebude, tak je stimulácia menovou politikou
skôr kontraproduktívna a môÏe smerovaÈ k
ìal‰ím krízam. KDH na to upozorÀuje uÏ te-
raz, keì je e‰te ãas na odvrátenie nechceného.
Ako vnímate postupné oÏivovanie ekonomi-
ky Slovenska? A ão zadlÏovanie?
V‰etky chvály na základe nov˘ch ãísiel sú
zatiaº len populizmom. Konkurencieschop-
nosÈ slovenskej ekonomiky sa v porovnaní s
okolit˘mi ‰tátmi v minulom roku v˘razne
oslabila. Podºa globálneho prieskumu ‰vaj-
ãiarskeho In‰titútu pre rozvoj manaÏmentu sa
Slovensko v 58-ãlennom rebríãku prepadlo
oproti minulému roku aÏ o 16. prieãok na 49.
miesto. UÏ niekoºko rokov po sebe vykazuje-
me zhor‰ovanie podnikateºského prostredia.
Podºa merania Podnikateºskej aliancie Slo-
venska sa dokonca dostalo pod úroveÀ roku
2001.
Postupné oÏivovanie ekonomiky Sloven-
ska je zaloÏené na 2 faktoroch. Prv˘m sú sti-
muly, ãi uÏ fi‰kálne alebo monetárne. S kºú-
ãov˘mi úrokov˘mi sadzbami ECB sa v‰ak uÏ
nedá ísÈ veºmi niωie a fi‰kálne stimuly ãosko-
ro pominú. Druh˘m faktorom je postupná ob-
nova dôvery medzi podnikateºmi a upokojo-
vanie rozbúren˘ch trhov˘ch vôd. PovodeÀ
síce na ãas ustúpila, zabúda sa v‰ak na budo-
vanie hrádze. In‰titucionálne prostredie sa ne-
zlep‰uje, práve naopak zhor‰uje sa. KDH uÏ
teraz upozorÀuje na to, Ïe sa musíme pripra-
viÈ. Musíme dokázaÈ lep‰ie odolaÈ nasledujú-
cej povodni, ktorej pravdepodobnosÈ nie je
nízka.
Konãí sa Konvergenãn˘ program na roky
2007 – 2010. Ako by ste ho zhodnotili?
Skúste sa sp˘taÈ ºudí, ako sa im Ïije, ãi do-
biehame vyspelé krajiny európskej únie. Azda
jedine v prípade, Ïe oni cúvajú, resp. cúvajú
r˘chlej‰ie ako my. Roky 2007 – 2008 pokla-
dám za roky premárnenej ‰ance, ‰ance profi-
tovaÈ z vysokého rastu a pripraviÈ sa na zlé
ãasy. V rokoch 2009 – 2010 pyká cel˘ národ
za nezodpovednosÈ vládnych predstaviteºov.
Odborníci nech sa pozrú na plánované a reál-
ne konsolidaãné úsilie vlády. To je jeden zo
zdrojov skazy.
N Á R O D N Á R A D A
Myslím, Ïe veºa problémov narobila, a e‰te
sme sa s nimi úplne nevyrovnali, aj finanã-
ná kríza. Ako by ste hodnotili moÏnosti,
ktoré by napomohli zlep‰eniu situácie?
V prvom rade nemôÏeme predpokladaÈ, Ïe
kríza je za nami. Boli tu ÈaÏké straty a dlhy sú-
kromného sektora. Ten ich väã‰inou vyprodu-
koval kvôli zle nastaven˘m pravidlám na trhu
a kvôli priamym intervenciám verejného sek-
tora. Malo prísÈ k odstráneniu porúch v nasta-
vení motivácií ekonomick˘ch subjektov na
trhu. Namiesto toho pri‰lo k záchrane podni-
kov, ktoré predt˘m ÈaÏko zarábali na umelo vy-
volanom hospodárskom raste. To vedie len k
ìal‰ej neopatrnosti a spoliehaniu sa na záchra-
nu z verejn˘ch zdrojov.
Dlhy a straty v‰ak nezmizli. Len sa pre-
miestnili zo súkromného sektora na ‰táty. Tie
dlhy v‰ak bude nutné raz zaplatiÈ. A kto ich za-
platí? Banky ãi veºké podniky? Vlády? Alebo
sa zaplatia z daní ãi zv˘‰ením inflácie? Toto
sú otázky, ktoré si kladú zodpovední politici.
âo treba podporiÈ na Slovensku, aby sa ná-
‰mu hospodárstvu zaãalo v˘raznej‰ie dariÈ?
Súãasn˘ komplikovan˘ hospodársky v˘voj
si vyÏaduje premyslenú stratégiu podpory do-
máceho hospodárstva. Sme poznaãení neisto-
tou viac ako kedykoºvek predt˘m. UÏ tu nie je
Situácia sa komplikuje
Napriek tomu, Ïe na Slovensku neboli zaznamenané tie najhor‰ie dopady finanãnej krízy,
hospodárstvo to rozhodne ovplyvnilo. Ako ìalej? Poslanec Iván FARKAS (SMK-MKP),
ãlen V˘boru NR SR pre financie rozpoãet a menu sa rozpráva s redaktorkou Annou Komovou.
Ako nám pomohlo dodrÏiavanie Maastri-
chtsk˘ch kritérií pri zniÏovaní schodku
verejn˘ch financií?
Veºmi, lebo to nebolo len vodidlo pri zave-
dení eura, ale najmä na konsolidáciu verej-
n˘ch financií na Slovensku. Skrátka, v niek-
tor˘ch oblastiach to bolo bolestivé, ale stálo
to za to. Hospodárstvo sa dalo do poriadku,
S R
iba neistota v podnikaní, ale pribúda neistota
v schopnosti ‰tátov splácaÈ svoje záväzky a ne-
istota v menov˘ systém, ktorého sme ãlenmi.
Kºúãom k udrÏateºnému rozvoju je obnova
dôvery a vytvorenie vysoko flexibilného pod-
nikateºského prostredia. Ako som uÏ povedal,
jedin˘m spôsobom ako sa dá dôvera obnoviÈ
je dôkazmi zodpovednosti a spoºahlivosti. Mu-
síme teda vytvoriÈ podnikateºské prostredie, v
ktorom je ãestné konanie odmeÀované a ne-
ãestné trestané. NaráÏam teraz na funkãnosÈ,
resp. nefunkãnosÈ obchodn˘ch súdov, schop-
nosÈ dovolaÈ sa spravodlivosti, dôveru v ochra-
nu súkromného vlastníctva a plodov jeho vy-
uÏívania, správanie sa úradov voãi súkromní-
kom a mnoho in˘ch rezerv, ktoré máme. Na
potrebu t˘chto opatrení KDH upozorÀuje tak-
mer na dennej báze.
V strednodobom horizonte sa musíme sna-
ÏiÈ o zv˘‰enie flexibility ná‰ho podnikateºské-
ho prostredia. Slovensko je totiÏ malou otvo-
renou ekonomikou, ktorá je závislá od v˘voja
externého prostredia. Bolo by ekonomickou sa-
movraÏdou spoliehaÈ sa na to, Ïe je uÏ po krí-
ze a ìal‰ie externé ‰oky neprídu. Oni prídu. Pre-
to musíme maÈ jednoduch˘ ‰tart, prevádzku aj
ukonãenie podnikania, flexibilné pracovno-
právne prostredie, vysokú vymoÏiteºnosÈ prá-
va, konkurenãné daÀovo-odvodové prostredie,
verejné financie sa ozdravili. T˘m sa zame-
dzilo roz‰íreniu finanãnej krízy na Slovens-
ko. Neskôr doºahli na tunaj‰iu ekonomiku
len dopady hospodárskej krízy.
Oprime sa o Národn˘ strategick˘ refe-
renãn˘ rámec na roky 2007 – 2013. âo
priná‰a v súãasnosti?
s hospodárskou praxou kompatibiln˘ systém
vzdelávania a podporovaÈ transformáciu Slo-
venska na vedomostnú spoloãnosÈ.
ZadæÏenie vlastne existuje v rámci celej eu-
rozóny, ako sa s t˘m dá vôbec vyrovnaÈ v na-
sledujúcom období?
Hovorí sa o troch základn˘ch alternatív-
nych scenároch. Prv˘m je fi‰kálna konsolidá-
cia. Teda ozdravenie verejn˘ch financií a po-
stupné oddlÏenie ‰tátov na akceptovateºnú úro-
veÀ. To je v‰ak zásadn˘ problém. Pri nízkom
ekonomickom raste, ktor˘ je realitou v euro-
zóne, by bolo potrebné ‰krtaÈ sociálne v˘ho-
dy. A to je vraj politicky nepriechodné. Zostá-
vajúce dve alternatívy sú hor‰ie, ba ich dopad
by bol aÏ katastrofálny. Prvou je rozpad euro-
zóny a druhou vysoká inflácia.
MôÏeme si teda vybraÈ medzi nemoÏn˘m a
neÏelan˘m. KDH presadzuje zodpovedné rie-
‰enia. Zasadzujeme sa za fi‰kálne ozdravenie
Slovenska, eurozóny i celej Európskej únie.
Cestou KDH je zodpovedné vynakladanie ve-
rejn˘ch zdrojov, ekonomická sloboda spojená
so zodpovednosÈou a dobré podnikateºské pro-
stredie, ktoré generuje vysokú zamestnanosÈ.
Touto cestou by malo ísÈ Slovensko v ìal‰ích
rokoch i v dlhom období.
Katastrofálne ãerpanie fondov EÚ. V júni
budeme v polovici programového obdobia
2007 aÏ 2013, napriek tomu máme vyãerpa-
n˘ch len nieão vy‰e 7 % rozpoãtového rám-
ca. Vlani sme ako opatrenie na zmiernenie do-
padov hospodárskej krízy viackrát navrhli
otvorenie národného strategického referenã-
ného rámca a to z viacer˘ch dôvodov. Rámec
bol schválen˘ v absolútne in˘ch podmien-
kach, v podmienkach vysokého hospodár-
skeho rastu. Teraz sme v období hlbokej hos-
podárskej krízy, moÏno ãochvíºu budeme v
postkrízovom období. Toto obdobie vyÏadu-
je rie‰enie in˘ch priorít. Navrhli sme posil-
niÈ v˘znamom aj finanãne tie operaãné pro-
gramy, ktoré sú momentálne podºa mÀa pod-
hodnotené. Chceli sme hlavné finanãné toky
nasmerovaÈ tam, kde sa dosiahne zmiernenie
regionálnych disparít, kde sa posilnia zaosta-
lé regióny. Prioritne myslíme na posilnenie
v˘stavby dopravnej infra‰truktúry, na v˘-
stavbu ‰tartovacích bytov, nájomn˘ch bytov
a na zatepºovanie bytov. Ako multiplikaãn˘
efekt sa dosiahne vy‰‰ia zamestnanosÈ, ‰etre-
nie energiami, ochrana Ïivotného prostredia.
Odzrkadlí sa súãasná situácia v Grécku na
príjmoch ‰tátneho rozpoãtu?
Na v˘davkoch urãite, a to uÏ v blízkej bu-
dúcnosti. âi sa odzrkadlí na príjmoch, to zá-
visí od toho, ako sa vládam ãlensk˘ch krajín
45
N Á R O D N Á R A D A
eurozóny podarí konsolidovaÈ postavenie spo-
loãného platidla – eura. Ak kurz eura bude
permanentne padaÈ, euro sa váÏne oslabí a to
môÏe maÈ dôsledky na odbytov˘ch trhoch.
Doºahne to potom aj na tunaj‰ích v˘robcov a
môÏe to maÈ váÏne dôsledky pre ekonomiku.
Nie je isté, ãi sa vyhneme ìal‰ej vlne hospo-
dárskej krízy. Následne sa to môÏe odzrkad-
liÈ, podobne ako vlani, na stave hospodárstva
a v druhom slede na daÀov˘ch príjmoch.
Ak padá príjmová stránka ‰tátneho roz-
poãtu, nemalo by sa siahnuÈ k alternatív-
nym zdrojom? Kde ich vidíte?
Vláda zarátala do príjmovej stránky ‰tátne-
ho rozpoãtu na rok 2010 príjmy z ãerpania
fondov EÚ v takej v˘‰ke, Ïe ani sama to ne-
mohla myslieÈ váÏne, najmä po katastrofál-
nom doteraj‰om ãerpaní. Ako som uviedol,
máme zatiaº vyãerpan˘ch len nieão cez 7 %
dispoziãného rámca pre Slovensko vo v˘‰ke
11,4 mld. eur. Oveºa efektívnej‰ie ãerpanie
fondov EÚ by mohlo ãiastoãne nahradiÈ da-
Àové v˘padky. Ak nemáme zdroje doma, tre-
ba ich efektívnej‰ie hºadaÈ v spoloãnom roz-
poãte EÚ.
Dá sa predpokladaÈ, kedy nastane obdobie
revitalizácie? âím je to podmienené?
Prvé náznaky oÏivenia sa objavili, je otáz-
ne, ãi to bude jav trvácny. Som optimistom v
tom, Ïe sa podarí euro skonsolidovaÈ. V opaã-
nom prípade môÏe dôjsÈ k nedoziernym ten-
denciám v hospodárstve. MôÏe to maÈ veºmi
hlbok˘ negatívny vplyv na ekonomiku.
Aká je situácia na finanãn˘ch trhoch Eu-
rozóny?
Problémy sa rie‰ia, ale…
NemoÏno povedaÈ, Ïe by sa situácia v zdravotníctve nemenila, isté kroky smerujúce k lep‰iemu sa urobili,
ale stále je ão rie‰iÈ tak, aby prínos v rezorte bol smerom k pacientom aj lekárom a zdravotníckemu
personálu v˘raznej‰í a zodpovedal dobe, ktorú Ïijeme. Ako vníma súãasn˘ stav poslanec NR SR a predseda
V˘boru pre zdravotníctvo Viliam NOVOTN¯, o tom uÏ v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
46
S R
Vzhºadom na v˘voj verejn˘ch financií v
niektor˘ch ãlensk˘ch krajinách eurozóny sa
nedá povedaÈ, Ïe by bola nálada finanãn˘ch
trhov optimisticky naladená. Finanãn˘ sektor
je síce momentálne stabiln˘, otázne je, ãi
tak˘ bude aj v budúcnosti. Neplatí to v‰ak len
pre ãlenské krajiny eurozóny, platí to aj pre
v‰etky krajiny, ktoré hospodársky závisia od
trhov krajín, ktoré sú v eurozóne.
Väã‰ina slovensk˘ch fabrík je závislá aj
od zahraniãného trhu, ak˘ je stav v tejto
oblasti?
Stav na zahraniãn˘ch trhoch sa zlep‰uje,
odbyt narastá.
âo povaÏujete za mimoriadne dôleÏité pre
rast domácej spotreby?
Za podstatné povaÏujem najmä to, aby sa
stav eura stabilizoval, aby sa finanãné trhy
upokojili a aby sa informácie a predpovede o
najv˘raznej‰om hospodárskom raste v EÚ prá-
ve na Slovensku potvrdili, aby sa hospodárstvo
dostalo do fázy nového rastu. A aby sa verej-
né financie stabilizovali, aby do‰lo k vyrovna-
nému hospodáreniu vo verejnom sektore.
Ako sa pozeráte na nezamestnanosÈ a moÏ-
nosti rastu zamestnanosti v porovnaní s
celoeurópskym priemerom?
To závisí od toho, ãi sa predpovede o bu-
dúcom najvy‰‰om hospodárskom raste spo-
medzi ãlensk˘ch krajín EÚ na Slovensku po-
tvrdia, ãi sa ekonomika dostane na cestu sta-
bilného rastu. Samozrejme aj v tomto prípa-
de to nebude maÈ okamÏitú odozvu v náras-
te zamestnanosti. K tomu dochádza po krízo-
vom období s fázov˘m oneskorením 1 – 1,5
roka.
Na záver skúste zhodnotiÈ politickú kultú-
ru na Slovensku. Ako by sa dal zv˘‰iÈ jej
kredit?
SMK sa o to permanentne pokú‰a, no v
tomto volebnom období to ne‰lo. V podmien-
kach hospodárskej krízy sme neustále na-
vrhovali rokovania, odborné konzultácie na-
prieã politick˘m spektrom, podávali sme rad
návrhov zákonov, ktoré mohli efektívnej‰ie
zmierniÈ dopady hospodárskej klímy. Asi len
vládne strany majú patent na rozum, nereago-
vali na volania z radov opozície. Ako po-
sledn˘ príklad uvediem, Ïe som na poslednom
riadnom zasadnutí NR SR navrhol, aby mi-
nister financií informoval poslancov o skutoã-
nom stave verejn˘ch financií na Slovensku,
keìÏe od zaãiatku tohto roka Ïiadne informá-
cie o skutoãnom stave verejn˘ch financií z
útrob MF von neprenikajú. Koaliãní poslan-
ci ma nepodporili, asi nie sú zvedaví na mie-
ru rozkolísania verejn˘ch financií. Je to sute-
rén politickej kultúry.
Alebo neustála snaha prekr˘vaÈ nepríjem-
né udalosti, ako napríklad participáciu Sloven-
ska na pomoci Grécku in˘mi agendami, z
ktor˘ch sa dá vytæcÈ politick˘ kapitál. Takou-
to agendou sa stal zákon na roz‰írenie dvoji-
tého obãianstva v Maìarsku, priãom takáto
benevolentná legislatíva na Slovensku existu-
je od roka 2005. Za tú novelu zákona o ‰tát-
nom obãianste z roka 2005 zahlasovalo 134
poslancov NR SR, medzi in˘mi aj poslanci
SMK-MKP, ale aj vtedaj‰í opoziãn˘ poslanec-
k˘ klub Smer na ãele s Robertom Ficom.
Tomu sa hovorí politická kultúra! Dokedy
sa takto bude zneuÏívaÈ politick˘ systém a dô-
vera obãanov?
V‰etci Ïijeme v predvolebnom období, ão
znamená aj nové sºuby a predsavzatia zo
strany politikov. Súãasná vláda má za se-
bou isté úspechy, ale aj pády. âo je podºa
vás dominantnej‰ie v zdravotníctve: ozdra-
venie alebo zhor‰enie stavu?
V porovnaní zdravotn˘ch systémov, ktor˘
prednedávnom zverejnil ‰védsky spotrebi-
teºsk˘ in‰titút Health Consumer Powerhou-
se, sme skonãili na ‰iestom mieste od konca
z 33 krajín. To je v˘sledok tejto vlády, to ani
nemusím viac komentovaÈ.
Väã‰inu sºubov vláda nesplnila. Z t˘ch,
ktoré splnila, nie v‰etky boli pre zdravotníc-
tvo prospe‰né. Ako prospelo slovenskému
zdravotníctvu zastavenie transformácie ne-
mocníc na ‰tátne akciové spoloãnosti? 130
miliónov eur musela vláda vyãleniÈ na ich od-
dlÏenie. Naão bol dobr˘ zákaz zisku? Ambu-
lantní lekári dostávajú z poisÈovní menej pe-
Àazí ako pred ‰tyrmi rokmi. A naviac hrozí,
Ïe Slovensko prehrá arbitráÏe, a to bude dra-
N Á R O D N Á R A D A
h˘ úãet za túto vládu. Ako sa zlep‰ila kvali-
ta a dostupnosÈ po nahradení poplatkov v˘-
menn˘mi lístkami? A to pritom do zdravot-
níctva prúdi o 50 % viac peÀazí ako pred
‰tyrmi rokmi.
Zo splnen˘ch zámerov oceÀujem nedávne
zásahy do liekovej politiky. Nesúhlasím v‰ak
s tvrdením ministra Ra‰iho, Ïe lieky zlacne-
li. Nie, lieky sú drah‰ie, pacienti v lekárÀach
doplácajú viac neÏ pred ‰tyrmi rokmi.
Vláda nesplnila záväzky v oblasti budova-
nia kvality – nezaviedli sa diagnostické a lie-
ãebné ‰tandardy, nezaviedla sa platba nemoc-
niciam podºa diagnóz, tzv. DRG-systém. Vlá-
da absolútne zlyhala v informatizácii zdravot-
níctva, eHealth je tam, kde pred ‰tyrmi rok-
mi. Platba ‰tátu za poistencov ‰tátu nie je
sºúben˘ch 5 % z priemernej mzdy. Za ‰tyri
roky tak Ficova vláda dala zdravotníctvu o
330 mil. eur (10 miliárd korún) menej, ako
sºúbila.
Vy ste neraz kritizovali zru‰enie 20-koru-
nov˘ch poplatkov u lekárov, ale ºudia to
privítali, tak ako to vidíte s odstupom ãasu?
Zru‰enie poplatkov a ich nahradenie odpo-
rúãacími lístkami povaÏujem za nesprávne
rozhodnutie. Môj názor sa nezmenil, skôr
som sa utvrdil v postoji, ktor˘ so mnou zdie-
ºa aj veºa lekárov, s ktor˘mi sa stretávam.
Poplatky mali zmysel a opodstatnenie pri za-
pojení pacientov do zodpovednosti za hospo-
dárne fungovanie zdravotného systému. Pod-
statné je, Ïe nezniÏovali dostupnosÈ zdravot-
nej starostlivosti, ako namietali kritici, a boli
v súlade s Ústavou SR, ão potvrdil nakoniec
aj Ústavn˘ súd. Zru‰ením poplatkov sa opäÈ
preplnili ãakárne ambulancií, lekári sa sÈaÏu-
jú na opätovn˘ rast zneuÏívania bezplatného
zdravotníctva. Navy‰e, napriek prísºubu z
programového vyhlásenia, zru‰ené poplatky
vláda lekárom nekompenzovala.
Ak mala byÈ cieºom zru‰enia poplatkov
sociálna dostupnosÈ zdravotníctva, tak sa vlá-
de podaril prav˘ opak. Namiesto zru‰en˘ch
dvadsaÈkorunáãok sa rozmohli alternatívne
netransparentné poplatky: za objednanie na
konkrétny ãas, za telefonické objednanie na
vy‰etrenie, za vedenie dokumentácie a podob-
ne, ãasto vo v˘‰ke okolo 10 eur. Pacienti tak
platia oveºa viac ako pred ‰tyrmi rokmi. Pod-
ºa ãísel ·tatistického úradu SR sa priemerná
spoluúãasÈ pacienta zv˘‰ila z 3 800 korún v
roku 2005 na 6 500 korún v roku 2009. Zru-
‰enie poplatkov teda nebolo sociálnym opat-
rením. Domnievam sa, Ïe sociálne najslab‰ích
dokonca po‰kodilo.
Samozrejme, nespokojnosÈ so stavom zdra-
votnej starostlivosti u nás stále existuje,
ale treba vidieÈ aj záujem vlády o rie‰enie
tohoto stavu. MôÏete byÈ samozrejme kri-
tick˘, ale skúsme vidieÈ aj to pozitívne…
âo hodnotím pozitívne – a zhodujú sa na
tom i analytici – sú dva zásahy do liekovej po-
litiky. Prv˘m bolo zavedenie degresívnej mar-
Ïe na lieky, druh˘m referencovanie cien lie-
kov. Degresívna marÏa umoÏnila zlacnieÈ
drah‰ím liekom, Ïiaº, vlani ju minister Ra‰i
zru‰il pre nemocnice. Referencovanie cien
zasa umoÏnilo zníÏiÈ ceny liekov na úroveÀ
najlacnej‰ích krajín v Európskej únii. Záslu-
hu má na tom najmä ministerstvo financií. Vy-
uÏila sa na to „na‰a“ legislatíva z roku 2004,
S R
ktorá referencovanie predpokladala. V˘sled-
kom je de facto stagnácia nákladov na lieky
v roku 2009. Treba povedaÈ, Ïe len vìaka
tomu nedopadla kríza na poskytovateºov a pa-
cientov príli‰ tvrdo.
Ak˘ máte názor na zavedenie a vyuÏívanie
v˘menn˘ch lístkov od v‰eobecného lekára
k ‰pecialistovi, plní to úãel?
Rozhodne to neplní svoj úãel. Je to ne-
zmysel, ‰ikana ºudí a otravná práca pre leká-
ra. Nedo‰lo k poklesu poãtu vy‰etrení, neza-
medzilo sa duplicitám ani zneuÏívaniu. Pa-
cienti namiesto dvadsaÈkorunáãok platia svo-
jím ãasom. Najviac na to doplatili zamestna-
ní ºudia, ktorí si kvôli jednému vy‰etreniu mu-
sia zobraÈ neraz i deÀ voºna.
Ak by boli v˘menné lístky ozajstn˘m v˘-
pisom z dokumentácie, obsahujúcim pred-
chádzajúce vy‰etrenia, mali by zmysel. Ale
preão robiÈ z pacientov po‰tárov? Preão by ne-
mohol vበ‰pecialista pristúpiÈ k va‰ej elek-
tronickej zdravotnej dokumentácii v systéme
eHealth?
Ak˘ je vበnázor na rajonizáciu zdravot-
nej starostlivosti? Je pacientom na zákla-
de rajonizácie zabezpeãovaná lekárska sta-
rostlivosÈ aj v prípade, Ïe lekár je nadmie-
ru vyÈaÏen˘?
Rajonizácia – tak ako je napísaná v záko-
ne – doslova niã neznamená. Nikomu niã ne-
garantuje. Ak chce rajónny lekár pacienta
odmietnuÈ, môÏe to urobiÈ v súlade so záko-
nom. Staãí, aby namiesto nadmernej vyÈaÏe-
nosti argumentoval moÏnou neobjektivitou vo
vzÈahu k pacientovi. Ministerstvo zdravot-
níctva toto bezzubé ustanovenie o rajonizá-
cii presadilo bez toho, aby dokázalo vyargu-
mentovaÈ rozsah údajného problému, ktor˘
chcelo rie‰iÈ. A ani dnes nemá k dispozícii
údaje, ako rajonizácia zmenila Ïivot na Slo-
vensku. Vieme len, Ïe samosprávnym krajom
narástla agenda. Vivat, byrokracia.
Ako pomáhajú zdravotníctvu eurofondy,
vyuÏívajú sa dôsledne?
O pouÏívaní eurofondov sa po Slovensku
‰íria veºmi znepokojujúce príbehy. I zo stra-
ny politikov vládnej koalície padajú obvine-
nia o v˘palníctve pri ich prideºovaní. Nejas-
n˘ proces rozhodovania sÈaÏuje konkurenãné
prostredie v zdravotníctve. Poskytovatelia,
ktorí nezískali moÏnosÈ ãerpaÈ eurofondy sa
tak právom cítia diskriminovaní.
Konkrétnym zdravotníckym zariadeniam
eurofondy nepochybne pomohli alebo po-
môÏu – vidieÈ opravenú fasádu, zrekon‰truo-
vanú operaãnú sálu alebo prebudovanú kotol-
Àu. Otázkou je, ãi sa tieto peniaze nedali po-
uÏiÈ efektívnej‰ie, s väã‰ím prínosom pre kva-
litu Ïivota a s men‰ími negatívami pre trans-
parentnú súÈaÏ poskytovateºov. Som presved-
ãen˘, Ïe áno.
Program informatizácie sa uÏ postupne
zavádza v zdravotníctve, stihne sa to v ter-
míne?
Nie. ·tyri roky sa v tejto oblasti vyslove-
ne prehajdákali. V európskom porovnaní
EHCI 2009 je slovensk˘ stav eHealthu na
úplnom konci rebríãka.
Referencovanie cien liekov je v legislatíve
od reformy zdravotníctva v roku 2004, s
drobnou novelizáciou pred troma rokmi. V
ãom vidíte v˘znam tejto novely?
Problém je v tom, Ïe sa tento zákon ne-
uplatÀoval. Ministerstvo zdravotníctva pri
regulácii cien liekov skrátka nepostupovalo
podºa zákona a netlaãilo na zniÏovanie cien
na úroveÀ najlacnej‰ích krajín EÚ. V˘sledkom
bolo, Ïe za lieky museli platiÈ na‰e zdravot-
né poisÈovne neraz o 50 – 60 % viac ako v Ne-
mecku ãi vo Veºkej Británii. Referencovanie
cien bolo len vecou rozhodnutia minister-
stva. Nakoniec sa k tomu odhodlali aÏ minu-
l˘ rok na tlak z ministerstva financií.
ZhrÀte, prosím, va‰e predstavy o fungova-
ní dobrého zdravotníctva. Kedy asi by sa
mala kvalita poskytovan˘ch sluÏieb zlep-
‰iÈ a dosiahnuÈ úroveÀ vyspel˘ch európ-
skych ‰tátov?
Na‰e ciele sa zhodujú s cieºmi zdravotnej
politiky podºa WHO: chceme zlep‰iÈ zdravot-
n˘ stav obyvateºov, zv˘‰iÈ ich spokojnosÈ a za-
bezpeãiÈ ich finanãnú ochranu pred katastro-
fick˘mi nákladmi.
Základn˘m predpokladom zlep‰ovania sys-
tému je meranie jeho v˘sledkov. Len tak vie-
me porovnaÈ, ãi sa nejakou zmenou zlep‰ili
alebo zhor‰ili príslu‰né ukazovatele. A len tak
vieme odlí‰iÈ kvalitn˘ch poskytovateºov od
t˘ch menej kvalitn˘ch, a môÏeme ich lep‰ie
odmeÀovaÈ a motivovaÈ. Mojou ambíciou je
zaviesÈ tak˘ spôsob odmeÀovania, ktor˘ bude
lep‰ie oceÀovaÈ kvalitu a nároãnosÈ poskyto-
vanej zdravotnej starostlivosti.
Kvalita zdravotnej starostlivosti závisí aj od
‰tandardizácie diagnostick˘ch a lieãebn˘ch
postupov. Pacient má predsa nárok na urãit˘
‰tandard kvality, bez ohºadu na to, ãi je to v
Bratislave alebo v Kráºovskom Chlmci.
Okrem toho povaÏujem za potrebné zaviesÈ
akreditáciu zdravotníckych zariadení, ktorá by
vymedzovala odborné kompetencie jednotli-
v˘ch poskytovateºov. Vytvoríme t˘m centrá
excelentnosti, kde sa bude môcÈ rozvíjaÈ aj
veda a v˘skum.
Rozdelením zdravotnej starostlivosti na
‰tandard, hraden˘ z verejného zdravotného
poistenia, a nad‰tandard umoÏníme spustiÈ
individuálne zdravotné poistenie. Nad‰tan-
dard si pacient zaplatí buì sám v hotovosti,
alebo sa naÀ pripoistí. To umoÏní prílev no-
v˘ch zdrojov do zdravotníctva.
UmoÏnenie legálnej spoluúãasti je pod-
mienené zabezpeãením solidárneho charak-
teru zdravotníctva. DostupnosÈ zdravotnej
starostlivosti najslab‰ím sociálnym skupinám
chceme zabezpeãiÈ uzákonením stropu maxi-
málnej spoluúãasti pacientov. Ak by mal pa-
cient na doplatkoch za lieky a na poplatkoch
u lekára a v lekárni zaplatiÈ viac ako 120 eur
roãne, zvy‰ok mu preplatí jeho zdravotná po-
isÈovÀa.
Dobré zdravotníctvo je také, kde sú spokoj-
ní v‰etci jeho úãastníci: pacienti, zdravotní-
ci i poisÈovne. Takémuto stavu sa môÏeme pri-
blíÏiÈ len vtedy, keì ich práva a povinnosti
budú v rovnováhe.
47
N Á R O D N Á R A D A
PoslankyÀa NR SR za ªS HZDS, ãlenka V˘boru pre zdravotníctvo Beata SÁNIOVÁ sa v rozhovore
s redaktorkou Annou Komovou zam˘‰ºa nad skvalitnením zdravotníctva na Slovensku a nad moÏnosÈami
ako zabezpeãiÈ zv˘‰enú starostlivosÈ o zdravie obyvateºov a nezabúdaÈ pri tom ani na lekárov.
Zlyháva len motivácia?
Ako je to s problematikou v‰eobecn˘ch le-
károv a ich starostlivosÈou o pacientov?
Práve HZDS stojí za moÏnosÈou, Ïe by
mala byÈ zv˘‰ená starostlivosÈ zmenou od-
porúãacích lístkov. Ako by to malo fungo-
vaÈ?
Na túto otázku treba odpovedaÈ rozsiahlej-
‰ie. Tu nejde len o odporúãacie lístky. Treba
povedaÈ, Ïe v‰eobecn˘ch lekárov v niektor˘ch
regiónoch Slovenska je nedostatok, a z toho
vypl˘va organizácia práce, záujem o pacien-
ta, a teda aj odporúãacie lístky. Ak by v sys-
téme starostlivosti o pacienta zo strany v‰eo-
becného lekára bola starostlivosÈ 24 hod., tak
by organizácia a vypisovanie lístkov bolo
ãosi iné.
Myslíte si, Ïe by sa nemohlo staÈ, Ïe by
v‰eobecn˘ lekár ãasto robil prácu ‰pecia-
listu a mohol by nieão aj zanedbaÈ, prípad-
ne nesprávne rozhodnúÈ?
KaÏd˘ lekár robil Hipppokratovu prísahu,
a tak sa musí o pacienta postaraÈ a poskytnúÈ
mu tú najlep‰iu a odbornú starostlivosÈ. Dnes
sa medicína polarizuje tak, Ïe príprava pre
v‰eobecného lekára a ‰pecialistu je rozdiel-
na. Práve preto, v‰eobecn˘ lekár má moÏnosÈ
pacienta konzultovaÈ so ‰pecialistom. A zase
sme pri odporúãacích lístkoch. Keby fungo-
valo poãitaãové spojenie medzi t˘mito dvo-
ma, tak by si to „vymieÀali“ t˘mto systé-
mom!
Ako hodnotíte súãasné poskytovanie le-
kárskej sluÏby prvej pomoci?
O tomto sme v zdravotnom v˘bore ãasto
hovorili a veºakrát analyzovali. Urãite tento
problém treba rie‰iÈ tak, aby tu bola spokoj-
nosÈ predov‰etk˘m pacienta, ale aj lekára
48
S R
sluÏby PP. Preão sú niektorí kolegovia, ktorí
pracujú niekoºko dní v mesiaci v sluÏbách PP
a nemajú s t˘mto problém? A zase sme pri or-
ganizovaní práce, systéme a odmeÀovaní. Sú
to rozliãné zariadenia, organizácie, prevá-
dzkovatelia a pod.
V ãom by sa LSPP mala prehodnotiÈ a kto-
ré v˘kony by sa mali zjednodu‰iÈ?
Aké zjednodu‰enie? Lekár LSPP má v sys-
téme záchranné sluÏby a takmer na kaÏd˘ch
30 km jednu nemocnicu! To umoÏní konzul-
tácie, prevoz pacienta. A tu konãí jeho práca
s pacientom.
Ani dlhé rady pred ambulanciami nie sú
v˘nimoãné, ba niekedy nepomáha ani ãa-
senka, pretoÏe existujú akútne stavy. Nie je
to t˘m, Ïe existuje málo ambulancií odbor-
n˘ch lekárov a takmer vôbec neexistuje
zastupovanie?
OpäÈ sme pri organizácii práce. Dnes VUC
má zmapované svoje regióny, vie kde je po-
trebné vydaÈ povolenie na nové ambulancie.
A zastupovanie? Ak je lekár na dovolenke ale-
bo PN, nájde si kolegu na zastupovanie, lebo
nemôÏe nerobiÈ „v˘kony“. MoÏno sú v˘nim-
ky, keì lekár zatvorí ambulanciu, lebo nepo-
trebuje „bodovaÈ“. Mám niekoºko osobn˘ch
skúseností, keì moju otázku, kde sú pacien-
ti o 13.30 alebo aÏ o 14 hod., vystavili posme-
chu, Ïe ão by som chcela!
âo by sa rie‰ilo roãn˘m finanãn˘m limitom
doplatkov za lieky, nebolo by veºa po‰ko-
den˘ch pacientov? Veì choroby sa nevy-
skytujú len nad 70 rokov, veºa váÏne cho-
r˘ch s celoÏivotnou lieãbou sú aj mlad‰ie
roãníky.
Aj to je jedna stránka, ak by sa tento sys-
tém zaviedol, vyÏaduje to podrobnú anal˘zu
prínosu a následkov.
Dá sa vôbec rie‰iÈ korupcia a klientelizmus
zdravotníctva v období, keì v rezorte nie
je dostatok financií?
Na tento problém mám svoj názor. Ko-
rupcia a klientelizmus sa nevyrie‰i len príle-
vom peÀazí na platy zdravotníkov. Platí to aj
pre iné rezorty. T˘ka sa to charakteru ºudí,
toho, aké majú hodnoty a ako vysoko si po-
stavia svoje nároky v Ïivote. Je veºa lekárov,
ktor˘m sú tieto termíny cudzie a pracujú pre
dobro pacienta. Nie sú to frázy, choìte a ur-
ãite ich nájdete!
Dotknime sa aj hodnotení zdravotn˘ch v˘-
konov lekárov, ão by sa malo zmeniÈ v tej-
to oblasti?
Oãakávan˘ katalóg v˘konov zmení platby
na pacienta, presne povedané platbu za v˘-
kon. Poãkajme, ako sa na‰tartuje, a tu bude
povinnosÈ zdravotn˘ch poisÈovní tieto platby
naplniÈ. Ak sa zv˘‰i príjem za v˘kon, tak sa
môÏe upraviÈ aj plat zdravotníka.
Zaoberali ste sa aj situáciou veºmi váÏ-
nych ochorení, ako ste ju zhodnotili, ão sa
dá urobiÈ pre pomoc v t˘chto prípadoch?
A sme na zaãiatku tohto rozhovoru! V‰eo-
becn˘ lekár a prevencia. Odborn˘ lekár a
prevencia. Preventívne programy, v˘chova
obyvateºstva a záujem o svoje zdravie! Tre-
ba sa o seba staraÈ, a na toje systém preven-
cií rozliãného druhu. To, Ïe dnes vo svete
vedú v úmrtnosti onkologické a kardiova-
skulárne ochorenia je známa ‰tatistika, ale
koºko Ïien alebo muÏov v jednom regióne vy-
uÏije moÏnosÈ preventívnej kontroly za rok?
Teraz nehovorím o peniazoch, ale o organi-
zácii práce lekára a v˘chove obyvateºstva!
V L Á D A S R
„Zru‰enie poplatkov u lekára, obmedzenie zisku zdravotn˘ch poisÈovní ãi zmeny v liekovej politike patria
medzi najv˘raznej‰ie zásahy súãasnej vlády v oblasti zdravotníctva, ku ktor˘m sa zaviazala aj vo
svojom programovom vyhlásení. Naopak, nepodarilo sa nám zaviesÈ nepovinné zdravotné poistenie,
nezru‰ila sa predchádzajúca podoba roãného zúãtovania poistného a nedosiahla sa ani päÈpercentná
sadzba poistného za poistencov ‰tátu.“ Takto hodnotí minister zdravotníctva SR Richard RA·I zo svojho
pohºadu jednotlivé úspechy a neúspechy za uplynulé ‰tyri roky.
Od lekárov si p˘tajte
lacnej‰ie lieky
Zru‰enie poplatkov
Ministerstvo ako jeden z prv˘ch krokov za
uplynulé ‰tyri roky zrealizovalo zru‰enie 20-
korunov˘ch poplatkov u lekárov. Podºa môj-
ho názoru práve tento poplatok mohol pacien-
tov zo sociálne slab˘ch skupín odradiÈ od
náv‰tevy lekára, ktorého nakoniec vyhºadali
aÏ v prípade zhor‰enia zdravotného stavu.
Zru‰enie poplatkov preto beriem ako zdravot-
nícky benefit, keìÏe sa ním odstránila „psy-
chická“ bariéra pred náv‰tevou lekára. My-
slím si, Ïe ich zavedenie nemalo reálny eko-
nomick˘ efekt. Do budúcnosti by sa malo e‰te
presne stanoviÈ, za ktoré sluÏby budú môcÈ le-
kári od pacientov vyberaÈ poplatky tak, aby
sa net˘kali sluÏieb súvisiacich s poskytova-
ním zdravotnej starostlivosti. Lekár by si tak
napríklad nemohol p˘taÈ poplatok za vypísa-
nie receptu.
Pokiaº ide o zdravotné poisÈovne, ak budú
dodrÏiavaÈ legislatívu a dávaÈ v‰etky pro-
striedky na pacientov, tak sa nov˘ch opatre-
ní zo strany ministerstva uÏ nemusia báÈ.
Inovatívne zavádzanie liekov
Napriek tomu, Ïe poplatky u lekárov sa zru-
‰ili, kritici ministerstva tvrdia, Ïe pacienti
platia reálne za sluÏby v zdravotníctve viac.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, Ïe tre-
ba porovnávaÈ porovnateºné. Napríklad v
roku 2005 sa oproti vlaÀaj‰ku predpísalo o 12
miliónov balení liekov viac, a treba preto po-
rovnávaÈ platbu za jedno balenie alebo nákla-
dy na dennú lieãbu. Za ‰katuºku sa platí me-
nej, priãom sa pí‰u väã‰ie balenia liekov, keì
sa to preráta na dennú lieãbu, tá je pre pacien-
tov niωia. Pripomínam tieÏ, Ïe od tohto júna
bude pre ºudí k dispozícii 55 percent liekov
bez doplatku alebo s doplatkom do jedného
eura. ZároveÀ apelujem na pacientov, aby si
od lekárov Ïiadali lacnej‰ie lieky. Pri ich vy-
hºadávaní môÏe pacientom pomôcÈ aj lieko-
vá kalkulaãka, ktorú má ministerstvo zdravot-
níctva na svojej webovej stránke.
Opatreniam v liekovej politike dominova-
lo referencovanie cien liekov, kedy sa porov-
náva ‰esÈ najniωích cien v Európskej únii a
na základe tohto priemeru sa stanovia ceny
pre domáci trh. Filozofiou bolo, aby sa nepla-
tilo viac za to, za ão sa v in˘ch krajinách Eu-
rópskej únie platí menej. Prvá vlna referen-
covania prinesie úsporu 90 miliónov eur, dru-
há 60 a tretia 30 miliónov eur. Spomínaná
úspora sa prejaví v systéme, priãom pre pa-
cienta je dôleÏit˘ poãet liekov bez alebo s mi-
nimálnym doplatkom. Pripomenul by som
tieÏ, Ïe za ‰tyri roky pri‰lo na slovensk˘ trh
600 nov˘ch druhov liekov, a SR tak patrí
‰iesta prieãka v rámci krajín EÚ z hºadiska
inovatívneho zavádzania liekov.
Za svoju „srdcovú záleÏitosÈ“ povaÏujem
prijatie novely zákona ã. 377/2004 Z. z. o
ochrane nefajãiarov. Vo svete fajãí viac ako
miliarda ºudí, podºa Svetovej zdravotníckej
organizácie na ochorenia súvisiace s fajãením
zomiera 3,5 milióna osôb roãne. Ak sa chce-
49

me úspe‰ne a v plnej miere podieºaÈ na boji
o vlastné zdravie, musíme si ãím skôr uvedo-
miÈ zhubné pôsobenie ‰kodlivín tabaku na
zdravie a pevne sa rozhodnúÈ, ãi s fajãením
chceme skutoãne a definitívne prestaÈ. Som
presvedãen˘, Ïe aj prijatie legislatívy nám po-
mohlo na‰tartovaÈ tento boj. Trend obme-
dzovaÈ fajãenie je zreteºn˘ v celej Európe a
pote‰iteºné je, Ïe mnohé fajãiarske re‰taurá-
cie sa po 1. septembri 2009 stali nefajãiarsky-
mi, obmedzilo sa fajãenie v areáloch zdravot-
níckych zariadení, ‰kôl a v úradn˘ch budo-
vách.
V˘menné lístky zru‰í aÏ informatizácia
Mzdy zdravotníckych pracovníkov za ob-
dobie od roku 2006 do roku 2010 narástli o
51 percent, priãom inflácia predstavovala 14
percent. Reálna mzda teda stúpla o 37 percent
v zdravotníctve, ão je stále málo. My chce-
me v tomto trende pokraãovaÈ a myslíme si,
Ïe ak sa platy e‰te raz takto zdvihnú za ‰tyri
roky, tak dosiahnu hladinu, ktorú zdravotné
sestry poÏadujú, a to je jeden a pol násobok
platov priemernej mzdy v národnom hospo-
dárstve, Tu treba upozorniÈ na veºké rozdie-
50
ly medzi platmi zdravotn˘ch sestier vo fakult- zdravotnej starostlivosti je ‰irok˘, preto na to
n˘ch nemocniciach a platmi v ostatn˘ch zdra- nie je veºk˘ priestor. Domnievam sa, Ïe ne-
votníckych zariadeniach. Na porovnanie vo povinné poistenie by sa mohlo napríklad vy-
fakultn˘ch nemocniciach predstavuje prie- uÏívaÈ pri platení za nad‰tandardné sluÏby ãi
mern˘ plat vy‰e 800 eur, v men‰ích nemoc- plastické operácie.
niciach so statusom s. r. o je to necel˘ch 580
eur. Máme nemocnice pod pôsobnosÈou mi-
nisterstva zdravotníctva, kde sú také platy, Ïe
sestry neprotestujú. Problém v‰ak je, Ïe ne-
vieme zasiahnuÈ nemocnice na úrovni miest,
obcí a súkromné firmy. Práve preto je dôle-
Ïité vytvoriÈ platovú formu pomocou tabuliek,
kde kaÏdá sestra bude ohodnotená na zákla-
de vzdelania a vekovej ‰truktúry. V˘chodi-
skom je tabuºka, ktorá zohºadní urãit˘ plato-
v˘ priemer, s t˘m, Ïe ten, kto má plat momen-
tálne vy‰‰í, by ne‰iel dolu.
Sektor zdravotníctva tieÏ zaznamenal zme-
nu v podobe zavedenia rajonizácie, ãím sme
reagovali na prax, keì si pacienti nevedeli
nájsÈ svojho obvodného lekára. I‰lo o to, aby
pacient neostal visieÈ vo vzduchu. Pacient si
tak naìalej môÏe vybraÈ ktoréhokoºvek leká-
ra. Lekár v jeho obvode v‰ak má povinnosÈ
pacienta prijaÈ. DosÈ sa diskutuje o zavedení
v˘menn˘ch lístkov od v‰eobecn˘ch lekárov
k ‰pecialistom. Tie majú zabezpeãiÈ, aby ob-
vodn˘ lekár detailne poznal zdravotn˘ stav
pacienta a vedel o jeho ìal‰ích náv‰tevách na-
príklad u kardiológa a mal z ich aj spätnú väz- Pre dopady hospodárskej a finanãnej krí-
bu. Tu by som chcel zdôrazniÈ, Ïe v˘menné zy sa nám nepodarilo dosiahnuÈ päÈ percent
lístky zaniknú po informatizácii zdravotníct- za poistencov ‰tátu. No, napriek tomu, Ïe sa-
va. Projekt e-Health je v súãasnosti v pilot- dzba poklesla zo 4,9 percenta na 4,78 percen-
nom skú‰aní, priãom by sa mal financovaÈ ta, na jedného poistenca ide o 1,8 eura viac.
najmä z operaãného programu Zdravotníctvo. Predpokladám, Ïe najbliωie by sadzba moh-
Ten má Slovensko ako prvá krajina v rámci la stúpnuÈ na päÈ percent. Nedo‰lo ani k zru-
Únie. Presvedãen˘ som o tom, Ïe ponúknu- ‰eniu roãného zúãtovania poistného. Tento
té finanãné prostriedky sa vyãerpajú, keìÏe krok v‰ak bude moÏné realizovaÈ aÏ po zave-
záujem je veºk˘. dení jednotného v˘beru daní a odvodov. Za-
Vláda SR v programovom vyhlásení poãí- tiaº sa nám podarilo roãné zúãtovanie zjedno-
tala aj so zavedením nepovinného zdravotné- du‰iÈ: moÏno ho podaÈ aj elektronicky a sku-
ho poistenia, o tento krok v‰ak nebol zo stra- piny ako ‰tudenti ãi dôchodcovia boli od po-
ny poisÈovní záujem. Rozsah poskytovanej vinnosti podávaÈ zúãtovanie oslobodení.
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

„Úlohou SAFS je pokúsiÈ sa ovplyvÀovaÈ vnímanie spoloãnosti a mienkotvorcov tak, aby si

uvedomovali, Ïe inovatívne lieky sú a stále budú potrebné. Systém by mal zas vytváraÈ
prostredie, ktoré zabezpeãí, aby reálna inovácia mala vytvorené podmienky na neobmedzen˘
vstup. Vo v‰eobecnosti urãite platí, Ïe priaznivé ekonomické prostredie priÈahuje investície
a kaÏd˘ ‰tát má v rukách nástroje na to, aby zatraktívÀoval prostredie pre investorov,“ povedal
pre Parlamentn˘ kuriér MUDr. Pavol TRNOVEC, predseda predstavenstva Slovenskej asociácie
farmaceutick˘ch spoloãností orientovan˘ch na v˘skum a v˘voj (SAFS).

Mení sa situácia na trhu s liekmi? Do akej miery zodpovedajú v˘davky na lie-

MUDr. Pavol TRNOVEC
je absolventom Jesseniovej lekárskej
fakulty Univerzity Komenského v Martine.
Po ukonãení ‰túdia pracoval ako
sekundárny lekár v NsP Trstená.
Vo farmaceutickom priemysle pôsobí
od júna roku 1994, kedy zaãal pracovaÈ
v spoloãnosti Eli Lilly. Od roku 2005
pôsobí v spoloãnosti GlaxoSmithKline
ako Corporate Affairs Director.
Poãas praxe vo farmaceutickom priemysle
pôsobil v rôznych funkciách v marketingu,
medicínskom oddelení a v predaji
na Slovensku, v USA a v Rakúsku.
âlenom predstavenstva SAFS
bol v rokoch 2004 aÏ 2005,
v rokoch 2007 aÏ 2009 pôsobil ako
podpredseda a v roku 2010 sa stal
predsedom predstavenstva SAFS.
Aké postavenie v rámci Európskej únie má
podºa vás slovensk˘ trh s liekmi? Je konku-
rencieschopn˘?
Slovensk˘ trh s liekmi tvorí pribliÏne 1 % eu-
rópskeho trhu, priãom ceny liekov u nás sú v
priemere na úrovni 2. – 3. najniωej ceny v EÚ.
Nበtrh s liekmi patrí v rámci EÚ medzi tie naj-
regulovanej‰ie, a to hlavne na úrovni cenotvor-
by a systému úhrad. Z uvedeného je teda zrej-
mé, Ïe tak˘to relatívne mal˘, prísne regulova-
n˘ trh nevytvára pre farmaceutick˘ priemysel
veºmi optimálne podmienky na budúci rozvoj.
Príli‰ re‰triktívne zdravotnícke rozpoãty a lieko-
vé politiky zamerané len na ‰etrenie môÏu spô-
sobiÈ nedostatoãné v˘nosy, ktoré sú potrebné na
v˘skum a v˘voj liekov aj v blízkej budúcnosti.
Nenastávajú v súãasnej zloÏitej situácii pro-
blémy pri zabezpeãovaní plynulej dodávky
liekov pre nemocnice a pacientov?
Viaceré anal˘zy poukázali na to, Ïe sloven-
sk˘ nemocniãn˘ systém je neefektívny, ãi uÏ z
hºadiska optimalizácie lôÏkového fondu, v˘be-
rov˘ch komisií, hospodárenia s liekmi... Iba na
základe dlhodob˘ch vzÈahov nie sú plynulé do-
dávky do nemocníc naru‰ené, av‰ak to sa deje
na úkor zadlÏenia na strane v˘robcov a distribú-
torov. Ako asociácia inovatívneho priemyslu sa
prihovárame za projekt zv˘‰enia kvality ne-
mocniãnej starostlivosti, v rámci ktorej majú
dodávky liekov svoje miesto.
ky zdravotnému stavu obyvateºov Sloven-
ska?
Ak sa pozrieme na ‰tatistiky OECD a EÚ, mô-
Ïeme nájsÈ jasné prepojenie medzi zdravotn˘m
stavom populácií krajín a ich bohatstvom. To
meriame nielen ekonomickou v˘konnosÈou, ale
aj ochotou investovaÈ do zdravia obãanov. Sys-
tém na Slovensku zatiaº funguje tak, Ïe na‰i
pacienti sa k najmodernej‰ím originálnym lie-
kom môÏu dostaÈ. Ukazovatele dæÏky preÏívania
a zdravého Ïivota hovoria o tom, Ïe tento stav
treba nielen udrÏaÈ, ale aj ìalej zlep‰ovaÈ – aj
prostredníctvom modernej‰ej lieãby dostupnej
pre slovensk˘ch pacientov.
Investície do najmodernej‰ích liekov treba
vnímaÈ ako prínos pre zdravotn˘ stav obãanov,
a teda aj pre celú spoloãnosÈ. Majú v˘znam nie-
len z hºadiska zdravotníckeho, ale aj sociálne-
ho a ekonomického. T˘m, Ïe zlep‰ujú zdravot-
n˘ stav pacientov, predlÏujú a skvalitÀujú ºud-
sk˘ Ïivot, zároveÀ zvy‰ujú produktivitu a pod-
porujú ekonomick˘ rast. Navy‰e, dobr˘ zdravot-
n˘ stav obyvateºov Slovenska ãi Európskej únie
je dôleÏit˘ aj v spojitosti s nepriazniv˘m v˘vo-
jom demografick˘ch ukazovateºov. KeìÏe sa
stále rodí menej detí a doÏívame sa stále vy‰‰ie-
ho veku, je dôleÏité, aby sme sa vládali posta-
raÈ nielen o seba, ale aj o svojich starnúcich
blízkych.
Rast spotreby liekov, a teda aj nákladov na ne
je logicky spojen˘ so starnutím populácie, v˘-
vojom nov˘ch presnej‰ích diagnostick˘ch me-
tód a nárokmi ºudí na kvalitu Ïivota nielen v cho-
robe, ale aj v zdraví. Tento fakt je urãovan˘ aj
ekonomick˘m rastom a s t˘m súvisiacim zvy-
‰ovaním oãakávaní spoloãnosti.
A ako je to so zniÏovaním cien liekov? MoÏ-
no u nás získaÈ aj najnov‰ie lieky r˘chlo a bez
problémov?
Vo v‰eobecnosti áno. Na‰i pacienti majú prí-
stup k najmodernej‰ím dostupn˘m liekom. Nie-
kedy je tento prístup ãiastoãne obmedzen˘ pre-
skripãn˘mi a indikaãn˘mi obmedzeniami, kto-
ré limitujú, ktor˘ odborník môÏe liek predpísaÈ
a na ak˘ typ ochorenia (zvyãajne sú moÏnosti po-
uÏitia uωie neÏ moÏnosti stanovené v rámci
schválen˘ch indikácií).
V súvislosti so zníÏením cien liekov v‰ak ur-
ãite stojí za zváÏenie diskusia o uvoºnení indi-
kaãn˘ch a preskripãn˘ch obmedzení u niekto-
r˘ch liekov, ão by prispelo k zlep‰eniu zdravot-

51
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
ného stavu pacientov t˘m, Ïe by sa lieky dosta-
li ku v‰etk˘m pacientom, ktorí by mali z ich uÏí-
vania prospech. Ide hlavne o lieky, ktoré z po-
hºadu svojej ekonomickej záÈaÏe uÏ nie sú pro-
blémom, ale naopak ich pouÏívanie môÏe byÈ na-
vy‰e pre spoloãnosÈ ekonomicky v˘hodné. MoÏ-
nosÈ získania aj najnov‰ích liekov by mala byÈ
zachovaná aj v nasledujúcom období.
V tejto súvislosti jedna aktuálna otázka: Gréc-
ko plánuje zniÏovaÈ ceny pri viac ako 1 500
liekoch plo‰n˘m ‰krtaním cien aÏ o 27 %.
Ovplyvní to ceny liekov na na‰om trhu, resp.
príchod nov˘ch liekov na Slovensko?
V prvom rade treba povedaÈ, Ïe situáciu na
trhu s liekmi v Grécku zapríãinili extrémne okol-
nosti, ktoré vznikli ako dôsledok obrovskej za-
dlÏenosti ‰tátu. Vzhºadom na systém referenãné-
ho oceÀovania liekov, kedy sú európske trhy
vzájomne prepojené a navzájom sa ovplyvÀujú,
ide urãite o váÏnu záleÏitosÈ, ktorá si jednoznaã-
ne vyÏaduje rokovania s príslu‰n˘mi sloven-
sk˘mi autoritami, teda s Ministerstvom zdravot-
níctva SR a Ministerstvom financií SR.
Grécke ministerstvo hospodárstva k zníÏeniu
cien liekov v dôsledku hroziaceho krachu ‰tát-
nych financií vydalo oznam, v ktorom sa hovo-
rí, Ïe ceny nastavené v tomto krízovom reÏime
by nemali byÈ pouÏité na úãely referencovania
(cenotvorby) v in˘ch krajinách.
âo sa t˘ka prípadného dopadu na portfóliá
jednotliv˘ch spoloãností, to bude moÏné vy-
hodnotiÈ aÏ na základe hlb‰ích anal˘z.
Aké sú súãasné trendy vo v˘voji liekov a ão
najviac zamestnáva farmaceutov vo v˘skume?
Lekárenstvo na rázcestí
Slovenská lekárnická komora (SleK) zastupuje záujmy lekárnikov na Slovensku.
Na otázky Parlamentného kuriéra odpovedajú ãlenovia prezídia SleK
52
V˘skum a v˘voj sa, prirodzene, zameriava
na ochorenia, ktoré sú v súãasnosti najroz‰íre-
nej‰ie. Okrem nákazliv˘ch chorôb, ak˘mi sú
napríklad malária ãi chrípka, ide hlavne o civi-
lizaãné choroby, ku ktor˘m patria srdcovociev-
ne ochorenia a poruchy metabolizmu tukov a cu-
krov, rôzne druhy rakoviny, nervové a du‰evné
ochorenia ãi ochorenia d˘chacieho ústrojenstva.
Okrem toho farmaceutické spoloãnosti vyvíja-
jú lieky aj na zriedkavej‰ie choroby; ide naprík-
lad o rôzne dediãné ochorenia, ako je porucha
tvorby enz˘mov nevyhnutn˘ch pre Ïivot a po-
dobne. Veºkú pozornosÈ farmaceutick˘ priemy-
sel venuje aj v˘voju liekov urãen˘ch pre deti.
A kde moÏno v tejto oblasti oãakávaÈ v˘-
znamn˘ pokrok ãi objavy? PredpovedaÈ nie je
ºahké. Posledné roky sa nesú predov‰etk˘m v
znamení biotechnológií a lieãiv, ktoré sú v˘-
sledkom práce na biologickej úrovni – lieãivo je
napríklad produkované tkanivov˘mi kultúrami
‰pecifick˘ch buniek. Samostatnou skupinou sú
vakcíny. Farmaceutick˘ priemysel ponúka rie-
‰enia na prevenciu infekãn˘ch, ãasto Ïivot ohro-
zujúcich ochorení a dokonca aj nádorov˘ch
ochorení.
Poznávanie ºudskej genetickej informácie –
genómu – zasa otvorilo cesty k lieãbe cez gene-
tiku. Moderné biotechnologické prípravky dnes
dokáÏu opraviÈ chybnú informáciu uÏ v bunkách.
Veºká pozornosÈ sa venuje aj zdokonaºovaniu lie-
kov˘ch foriem tak, aby sa zv˘‰ila úãinnosÈ a bez-
peãnosÈ lieãby a aby bolo ich uÏívanie pre pa-
cientov ão najpohodlnej‰ie.
Originálne farmaceutické spoloãnosti zdruÏe-
né v SAFS sú práve tie spoloãnosti, ktoré pod-
stupujú riziko a investujú obrovské mnoÏstvo
PharmDr. Peter STANKO a Mgr. Ondrej SUKEª.
Lekárenstvo je jeden z mála segmentov zdra-
votníctva, ktor˘ sa javí byÈ bezproblémov˘.
Je to naozaj tak?
PharmDr. Peter STANKO: Na prv˘ pohºad
moÏno áno. SkutoãnosÈ je v‰ak taká, Ïe lekáren-
stvo na Slovensku je v súãasnosti vo váÏnej krí-
ze, a t˘m zìaleka nemyslím iba krízu finanãnú.
Stále máme napríklad nedorie‰enú otázku vlast-
níctva lekární na úrovni poskytovateºov zdravot-
nej starostlivosti. V tomto smere máme ãerstvé
vyjadrenie Európskeho súdneho dvora, ktor˘
odporúãa vrátiÈ lekárne do rúk lekárnikom. Ale
je toho oveºa viac.
A ão okrem vlastníctva a financií lekáren-
stvo na Slovensku trápi?
Napríklad odborn˘ rozvoj. Oproti medicíne je
lekárenstvo z hºadiska legislatívneho rámca sil-
no obmedzené. Rozhodujúce úlohy by tu mala
zohrávaÈ Slovenská lekárnická komora v spolu-
práci s akademickou obcou. Îiaº, odkedy pán mi-
nister Zajac de facto odobral komorám odbor-
nú a stavovskú autonómnosÈ, nemáme moÏnosÈ,
ako dostávaÈ lekárenstvo na úroveÀ vyspel˘ch
európskych krajín.
zdrojov – ºudsk˘ch a finanãn˘ch – s cieºom
nájsÈ nové moÏnosti lieãby, ktorá zatiaº nie je do-
stupná vôbec, prípadne nie je dostupná v Ïiadu-
cej úãinnosti, bezpeãnosti, alebo forme podania.
Dotknime sa e‰te etického kódexu farmaceu-
tického priemyslu. V ãom je jeho dôleÏitosÈ?
V prvom rade, v oblasti etiky ide vÏdy o vec
morálky. Etick˘ kódex je tu na to, aby vytváral
pravidlá, ktor˘mi sa dotknuté subjekty majú vo
svojich aktivitách riadiÈ a ktor˘ nastavuje formál-
ne zrkadlo správaniu sa nielen farmaceutick˘ch
spoloãností a ich zamestnancov, ale v‰etk˘m,
ktorí s liekmi pracujú.
V SAFS za kºúãovú povaÏujeme hlavne po-
trebu kultivovaÈ prostredie prostredníctvom
vzdelávania subjektov, ktor˘ch sa daná proble-
matika t˘ka, aby sa minimalizoval priestor na
akékoºvek neetické praktiky. Jednou z najdôle-
Ïitej‰ích oblastí, na ktorej v rámci prevencie
spolupracujeme aj s profesijn˘mi a stavovsk˘-
mi organizáciami lekárov je práve vzájomn˘
vzÈah priemyslu a lekárskej obce. Aj preto sme
v ostatnom období podpísali deklarácie o zása-
dách spolupráce so Slovenskou lekárskou komo-
rou a Slovenskou lekárskou spoloãnosÈou, vyda-
li sme publikácie o základn˘ch etick˘ch a práv-
nych otázkach, ktoré sa t˘kajú vzájomn˘ch in-
terakcií farmaceutického priemyslu a odbornej
verejnosti, rozbehli sme interaktívne testy z ob-
lasti etiky a práva na www.safs.sk, ktoré pomá-
hajú v procese vzdelávania v‰etk˘ch zúãastne-
n˘ch. A v t˘chto aktivitách budeme pokraãovaÈ
i naìalej. Ja osobne som mimoriadne hrd˘ na to,
Ïe za vznikom etického kódexu stál SAFS a
jeho ãlenské spoloãnosti.
To, Ïe komora nemá kompetencie je obãas po-
ãuÈ, ale skôr v súvislosti s t˘m, Ïe nemôÏe po-
stihovaÈ poru‰ovateºov zákona.
To je jedna stránka veci. Komora si nikdy ne-
uzurpovala právo posudzovaÈ právo, nie je v‰ak
dôvod, ak nadradená a nezávislá autorita (MZ
SR, ·ÚKL, ÚDZS) potvrdí poru‰enie zákona,
aby zostalo m⁄tve ticho. VÚC si urobí vlastn˘
v˘klad a komora je iba v pozícii ‰tatistu. V˘sle-
dok? Vinník je nepotrestan˘. Pre kaÏd˘ stav, aj
pre ten lekárnick˘, platí a bude platiÈ, Ïe najprís-
nej‰í je sám voãi sebe. K˘m to tak platilo, Ïiad-
ny lekárnik ani majiteº si nedovolil poru‰iÈ zá-
kon. To, ão sa tu deje od roku 2005 v‰ak uÏ nie
je liberalizmus, ale anarchia: v‰etci môÏu v‰et-
ko a nikto nikomu niã nemôÏe.
Znamená to, Ïe máme zle nastaven˘ zákon?
Problémy sú dva. Jeden je nepostihovanie po-
ru‰ovateºov zákona, aj keì zákon je dobr˘. Dru-
há vec je, Ïe právne normy dnes nemusia prechá-
dzaÈ odbornou oponentúrou. Inak by sa nemoh-
li stávaÈ také právne lapsusy ako v poslednom ob-
dobí. Myslím si, Ïe aj poslanec NR SR, ktor˘ na-
vrhuje zákon alebo jeho novelu, by mal byÈ via-
zan˘ názorom odborníkov. V zdravotníckom v˘-
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
bore, dokonca ani v celom parlamente nesedí
Ïiadny odborník na lieky. Keì si odmyslíme
Slovenskú lekárnickú komoru, tak tu predsa
máme nezávislú akademickú obec. Predsa nie je
moÏné, aby napríklad Farmaceutická fakulta
UK, ão je dlhodobo jedna z najlep‰ích sloven-
sk˘ch fakúlt vôbec, nebola za posledn˘ch 5 ro-
kov poÏiadaná ani o jeden odborn˘ posudok k
problematike liekov, liekovej politiky a lekáren-
stva.
Tvrdíte teda, Ïe v oblasti lekárenstva sa ob-
chádzajú odborné ‰piãky?
Presne tak. Ale v rámci postkomunistického
v˘voja je to e‰te asi choroba celej spoloãnosti,
z ktorej sme sa nestihli vylieãiÈ. Lekárnici s prí-
chodom kaÏdej novej vládnucej garnitúry veria,
Ïe dôjde k obratu. Nielen na prospech lekárni-
kov, ale aj na prospech pacientov. Ako príklad
môÏe slúÏiÈ aktuálny problém. Grécka vláda sa
pokúsila extrémne zrezaÈ ceny liekov. Dosiah-
la to, Ïe jej z krajiny zaãínajú lieky miznúÈ, pre-
toÏe je pre v˘robcov (predov‰etk˘m originál-
nych) zrazu neatraktívnym trhom. Pred 2 – 3
rokmi sa rezali ceny liekov aj na Slovensku. Ko-
mora vtedy upozorÀovala, Ïe to môÏe viesÈ k ob-
medzeniu dostupnosti liekov. Nikto neveril. Vy-
triezvenie nastalo, keì k takému ãomusi do‰lo.
To, Ïe treba hºadaÈ v systéme finanãné rezervy,
vie kaÏd˘ ekonóm. Ale kaÏdá minca má dve stra-
ny a lekárnici sú ‰tudovaní v tom smere, Ïe ve-
dia odhadnúÈ a predvídaÈ aj iné dopady tak˘chto
krokov.
TakÏe sme sa predsa dostali aj k t˘m penia-
zom. Sú lieky naozaj aÏ tak˘ Ïrút peÀazí?
Lieky sú naozaj pre rozpoãet v˘znamná po-
loÏka. Ak by sme celkovo dotovali zdravotníc-
tvo na úrovni priemeru EÚ, tak zistíme, Ïe na lie-
ky dávame presne toºko ako iné ‰táty. Cenotvor-
ba liekov je zloÏit˘ proces. Slovenská lekárnic-
ká komora uÏ dlhodobo navrhuje stabilizovaÈ fi-
nancovanie lekární cez definované v˘kony, ako
je to v in˘ch zdravotníckych odvetviach. T˘m by
sa stalo to, Ïe ‰tát by vôbec nemusel pri regulá-
cii cien prihliadaÈ na dopady na lekárne. Ak by
sme tento systém nastavili správne, bol by v˘-
hodn˘ pre v‰etky strany.
Aké je teda struãné posolstvo slovensk˘ch
lekárnikov smerom k politikom?
Zabezpeãme, aby sa práca lekárnika neodví-
jala od ceny lieku, vráÈme odborno-profesijnú sa-
mosprávu plne do rúk stavovskej organizácie a
pri tvorbe legislatívy sa vÏdy opierajme o fun-
dované anal˘zy farmaceutick˘ch akademick˘ch
autorít.
VráÈme sa teraz k uÏ naznaãenej dôleÏitej
téme: k laicizácii lekárenstva, inak povedané
k otázke, kto môÏe lekáreÀ prevádzkovaÈ.
Ak˘m spôsobom je upravené vlastníctvo le-
kární v krajinách Európskej únie?
Mgr. Ondrej SUKEª: Pojem „vlastníctvo le-
kární“ nie je relevantné pomenovanie, zákon to
takto nedefinuje, keìÏe v súvislosti s prevá-
dzkou verejnej lekárne pozná iba pojem „posky-
tovanie lekárenskej starostlivosti“. Zo 17 „sta-
r˘ch“ ãlensk˘ch ‰tátov EÚ legislatíva v desia-
tich krajinách zveruje poskytovanie lekárenskej
starostlivosti do rúk farmaceutom, laici ju môÏu
poskytovaÈ v siedmich. Z hºadiska veºkosti kra-
jín a poãtu obyvateºov je v‰ak tento pomer ove-
ºa v˘raznej‰í v prospech farmaceutov a predsta-
vuje viac ako dvojtretinovú väã‰inu – inak po-
vedané, 72 percent obyvateºov „star˘ch“ ‰tátov
EÚ môÏe poskytovaÈ lekárenskú starostlivosÈ iba
v prípade, ak má farmaceutické vzdelanie. My-
slím, Ïe to je jednoznaãná odpoveì.
Po vstupe postkomunistick˘ch ‰tátov sa ten-
to pomer ãiastoãne posunul v prospech laikov,
keì z 10 postupne pristupujúcich krajín iba je-
diná (Slovinsko) neumoÏnila laicizáciu leká-
renstva. Stále v‰ak väã‰ina obyvateºov EÚ (57%)
na získanie povolenia potrebuje farmaceutické
vzdelanie.
MoÏno teda jednoznaãne kon‰tatovaÈ, Ïe lai-
cizácia lekárenstva (u nás skrytá do slova libe-
ralizácia) nie je európsky trend, ale experiment
nevyspel˘ch postkomunistick˘ch vlád.
PoÏaduje teda Slovenská lekárnická komora
umoÏnenie prevádzky lekární iba farmaceu-
tom?
Áno. Slovenská lekárnická komora poÏadu-
je to, aby sa Slovenská republika pripojila k
vyspel˘m európskym demokraciám (napr. Ne-
mecko, Francúzsko, Rakúsko, Luxembursko...)
a upravila svoju legislatívu tak, aby odborné
ãinnosti, na ktoré sa vynakladá 30 percent v‰et-
k˘ch zdravotníckych v˘davkov neboli predme-
tom laického ovplyvÀovania. Tento názor je
okrem legislatívy spomínan˘ch ‰tátov podpore-
n˘ aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora,
ktor˘ síce potvrdil, Ïe regulácia tejto oblasti je
v kompetencii ãlensk˘ch ‰tátov, ale zároveÀ vy-
slovil jednoznaãn˘ názor, citujem: „Pokiaº ide
o prevádzkovateºa, ktor˘ je farmaceutom, ne-
moÏno poprieÈ, Ïe jeho cieºom je podobne ako
u in˘ch osôb snaha o dosahovanie zisku. Na ta-
kúto osobu sa v‰ak hºadí tak, Ïe ako profesionál-
ny farmaceut nebude lekáreÀ prevádzkovaÈ s
v˘luãn˘m ekonomick˘m cieºom, ale aj so zre-
teºom na odborné hºadisko. Jeho súkromn˘ zá-
ujem na dosahovaní zisku je tak zmierÀovan˘
vplyvom jeho vzdelania, odborn˘ch skúsenos-
tí a zodpovednosti, ktorú nesie, lebo prípadné po-
ru‰enie zákonn˘ch alebo etick˘ch pravidiel nie-
lenÏe zniÏuje hodnotu jeho investície, ale pod-
r˘va aj jeho vlastnú profesijnú existenciu.“
Je na na‰ich zákonodarcoch, ãi pri svojom
rozhodovaní uprednostnia záujmy lobistov, kto-
rí v kumulovanom vlastníctve poisÈovní, ambu-
lancií a lekární objavili generátor ºahkého zis-
ku alebo záujmy obãanov, ktorí majú právo na
‰tandardnú a kvalitnú európsku legislatívu.
Kde sa teda podºa vás dnes nachádza slo-
venské lekárenstvo?
Slovenské lekárenstvo je dnes na rázcestí.
Na jednej strane tu máme cca 60 % lekární,
ktoré osobne a na vlastné riziko prevádzkujú far-
maceuti – ãasto ako rodinné podniky, kde sa po-
volanie odovzdáva z generácie na generáciu, a
na druhej strane je tu cca 40 % obchodn˘ch
spoloãností, ktoré vìaka „liberalizovan˘m“ pod-
mienkam získali moÏnosÈ poskytovaÈ lekárenskú
starostlivosÈ. NemoÏno síce pau‰alizovaÈ, lebo
jednoznaãne aj v t˘ch 40 % lekární nájdeme od-
borne zdatn˘ch a zodpovedn˘ch farmaceutov,
urãite sa aj medzi laick˘mi prevádzkovateºmi
nájdu rozumní ºudia, ktorí nezasahujú do prevá-
dzky lekárne a neovplyvÀujú odborné rozhod-
nutia, tak ako sa aj medzi lekárnikmi urãite náj-
du ãierne ovce, ktoré vo svojich vlastn˘ch lekár-
Àach robia hanbu povolaniu.
Legislatíva v‰ak musí stanovovaÈ jednoznaã-
né pravidlá a nesmie vychádzaÈ z hypotézy osob-
nej statoãnosti. Dnes tu neexistuje vymoÏiteºnosÈ
zodpovednosti farmaceuta za procesy v lekárni,
neexistuje etická samoregulácia, narastá tlak
laick˘ch agresívnych marketingov˘ch praktík
stimulujúcich neodôvodnenú spotrebu liekov,
stráca sa kolegialita, rozmáha sa „spolupráca“ le-
kární a lekárov, spoãívajúca v odmeÀovaní le-
károv za preskripciu – toto v‰etko sú v‰ak iba
dôsledky zásadn˘ch systémov˘ch ch˘b, ktoré sa
spravili v lekárenskej legislatíve.
Aké sú tie chyby?
Praktická likvidácia odbornej samosprávy,
zníÏenie kvalifikaãn˘ch predpokladov, zdobro-
voºnenie atestácií, vstup laikov do formovania
lekárenstva, nejasné definície vedúce k bez-
trestnosti flagrantn˘ch poru‰ení napr. cenovej re-
gulácie. Niekoºko príkladov: zákon síce stano-
vuje presn˘ pomer úhrady zdravotnej poisÈov-
ne a pacienta (na 4 desatinné miesta) a ukladá
povinnosÈ pri zníÏení doplatku pomerne zníÏiÈ
aj úhradu poisÈovne, ale obchádzanie tohto usta-
novenia formou rozliãn˘ch vernostn˘ch bonu-
sov je podºa kompetentn˘ch orgánov v poriad-
ku. Zákon síce garantuje slobodnú voºbu posky-
tovateºa a zakazuje lekárovi ovplyvÀovaÈ voºbu
lekárne – v medializovanom prípade, keì leká-
ri nedali pacientom recept, ale poslali ich do kon-
krétnej lekárne samosprávny kraj kon‰tatoval, Ïe
v‰etko je v poriadku, lebo „zákon neprikazuje,
Ïe pacient musí dostaÈ recept do ruky“.
Je zmyslom legislatívy stanovenie zrozumi-
teºn˘ch a jasn˘ch pravidiel, alebo snaha o hºa-
danie kºuãiek a medzier, ktor˘mi prejdú kade-
jakí ‰pekulanti, vìaka ktor˘m tí poctivej‰í Èaha-
jú za krat‰í koniec?
53
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

âlenmi Asociácie dodávateºov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) sú farmaceutické a distribuãné

spoloãnosti, ako aj majitelia lekární. Jej prezidentom sa stal koncom roka 2009 MUDr. Igor NOVÁK.

Práca ADL je rokmi

overená a potrebná ‰ími ‰tátmi Európskej únie. Problémy s do-
stupnosÈou môÏu maÈ len tie zdravotnícke
zariadenia, ktoré majú dlhodobo problémy s
platobnou disciplínou.

V akom rozsahu sa dotkla tejto oblasti

podnikania kríza?
Na rozdiel od in˘ch oblastí zdravotníctvo
netrpí krízou dopytu, ãi spotreby. Na druhej
strane je na‰e zdravotníctvo veºmi závislé od
verejn˘ch zdrojov a tie uÏ kríza veºmi ovplyv-
Àuje. Pokiaº sa nezhor‰í platobná disciplína
zdravotn˘ch poisÈovní, nebudú maÈ problémy
lekárne a ani ich dodávatelia. Urãité problé-
my dnes majú tie nemocnice, ktoré neboli
úspe‰né pri Ïiadosti o návratnú finanãnú v˘-
pomoc. Tie potrebujú pomoc od svojich zria-
ìovateºov a zodpovedné riadenie, aby sa ich
situácia stabilizovala.

Aké najväã‰ie problémy by ste diagnosti-

MUDr. Igor NOVÁK
promoval na lekárskej fakulte UK v Bratislave
v roku 1990. DesaÈ rokov pracoval ako detsk˘
anesteziológ a intenzivista v Bratislave.
Vo farmaceutick˘ch spoloãnostiach pracuje od
roku 1999. Pracoval na rôznych pozíciách,
kde sa zaoberal odbornou podporou jednotliv˘ch
produktov, liekovou politikou, kategorizaãn˘m
procesom a cenotvorbou. Od roku 2009 pracuje
v spoloãnosti Novartis. Na pozíciu predsedu
sekcie v˘robcov a následne prezidenta ADL
bol zvolen˘ v novembri 2009.
V LI EKOV A ZDR AV
EªO
VA
T N
DÁ
DO
KaÏd˘ ãlovek prijatím novej funkcie berie
na seba aj novú zodpovednosÈ. âo pre vás
osobne znamená pozícia prezidenta ADL?
Viac radostí alebo viac starostí?
ADL predstavuje uÏ rokmi overenú znaã-
ku, ktorú kaÏd˘, kto sa pohybuje v liekovom
reÈazci dobre pozná. V súãasnosti zdruÏuje
142 v˘robcov, majiteºov lekární a distribúto-
rov. âo ma te‰í je, Ïe stále dostávame nové
Ïiadosti o ãlenstvo v na‰ej asociácii, ão vní-
mam ako pozitívny signál. ·iroká ãlenská
základÀa predstavuje veºk˘ potenciál, ãi uÏ
odborn˘ alebo ekonomick˘. Po prevzatí funk-
cie som si uvedomil, aká veºká zodpovednosÈ
je s Àou spojená. Na ãele ADL sa poãas jej
existencie vystriedalo niekoºko skvel˘ch ºudí.
Bol by som nerád, ak by sa táto tradícia po-
ru‰ila. Urãite cítim veºkú zodpovednosÈ, ale
nevnímam to ako starosti. Je to skôr príleÏi-
tosÈ podieºaÈ sa na vytváraní takej liekovej po-
litiky, ktorá by bola prijateºná pre v‰etk˘ch jej
OT
aktérov a zároveÀ, ão je asi najdôleÏitej‰ie,
ÍC
K
bola prínosom pre pacienta.
YC
kovali v aktuálnej liekovej politike ‰tátu?
Myslím si, Ïe z celého zdravotného systé-
mu je lieková politika oblasÈou, kde je regu-
lácia zo strany ‰tátu najväã‰ia. Neustále sa
zdôrazÀuje, Ïe spotreba liekov je priveºká, Ïe
na Àu ‰tát spotrebuje jednu tretinu prostried-
kov urãen˘ch na zdravotníctvo. No dá sa na
to pozrieÈ aj inak. Celkové v˘davky na zdra-
votníctvo ako percentá z HDP dosahujú v
‰tátoch OECD priemer 8,6 %, na Slovensku
je to 6,5 %. ëal‰ím faktom je, Ïe ceny liekov
sa v súãasnosti pohybujú na úrovni 2 – 3
najlacnej‰ích v Európe. Náklady na ostatné
súãasti zdravotného systému stále v˘razne za-
ostávajú za európskym priemerom. Z toho po-
tom vypl˘va aj uvádzaná vysoká spotreba
na lieky.
V ãom vidíte v˘znam referencovania cien
liekov?
Medzinárodné referencovanie cien liekov
vnímame ako nástroj liekovej politiky, ktor˘m
sa dosiahla v˘razná úspora. ADL, ale aj ostat-
né asociácie (SAFS a GENAS) v˘razne pri-
speli k transparentnosti tohto procesu. Hlav-
ne priãinením referencovania nárast nákladov

H
IA

PO
I ÁC

MÔ
A SO C

Aká je súãasná situácia v oblasti dodáva-

CO K

nia liekov a zdravotníckych pomôcok na

CO K

A SO C

Slovensku? Kde vidíte najväã‰ie problémo-

MÔ

I ÁC
PO

vé miesta?
IA
H

DO
YC

DÁ
K
ÍC
V LI E AVO
TN EªO
VA
T Nielen súãasná, ale dlhodobo je situácia so
KO V A Z D R
zásobovaním ãi liekmi alebo zdravotníckymi
pomôckami veºmi dobrá. Verím, Ïe lekárne a
nemocnice oceÀujú veºkú konkurenciu, kto-
rá je v tejto oblasti, ão im umoÏÀuje vybraÈ
si tie najlep‰ie sluÏby od t˘ch najlep‰ích do-
dávateºov. Samozrejme na Slovensku je sor-
timent dostupn˘ch liekov a zdravotníckych
pomôcok porovnateºn˘ s in˘mi najvyspelej-

54
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
na lieky bol v uplynulom roku len 1,1 %, ão
je najmenej v európskom priestore. Ak to
trocha odºahãím, dovolím si tvrdiÈ, Ïe lieky
v súãasnosti pre ministerstvo zdravotníctva
nepredstavujú problémovú oblasÈ, a teda sa
môÏe zameraÈ na tie oblasti zdravotného sys-
tému, kde to ‰krípe dlhodobo. V súvislosti s
referencovaním cien liekov sa v médiách ob-
javili informácie o dopade gréckeho zniÏova-
nia cien liekov na nበsystém. Podºa na‰ich
informácií ide len o doãasn˘ stav, ktor˘ má
byÈ nahraden˘ definitívnou právnou úpravou
zaoberajúcou sa cenotvorbou liekov v Gréc-
ku. Samotné grécke autority na to upozorÀu-
jú a vyz˘vajú ostatné krajiny, aby prechod-
ne vzniknuté zmeny cien gréckych liekov
neboli predmetom referencovania. Na túto
tému musí v‰ak nepochybne prebehnúÈ disku-
sia s na‰imi autoritami, ktoré tento proces ria-
dia. Dúfam, Ïe dospejeme v tejto otázke k
obojstranne akceptovateºnému rie‰eniu.
ADL má moÏnosÈ vyjadrovaÈ sa aj k legi-
slatívnym návrhom. Ktoré najdôleÏitej‰ie
legislatívne kroky ADL pripomienkovala v
poslednom období? Dosiahol sa Ïelan˘ v˘-
sledok?
ADL sa dlhodobo snaÏí o dialóg v tejto ob-
lasti a musím uznaÈ, Ïe v prípade potreby
máme moÏnosÈ dialóg viesÈ na kaÏdú tému,
ktorú povaÏujeme za potrebné prediskuto-
vaÈ. Túto ochotu ministerstva zdravotníctva
si mimoriadne ceníme a dúfame, Ïe spoluprá-
ca sa bude naìalej prehlbovaÈ.
Pre v‰etk˘ch ãlenov asociácie je mimoriad-
ne dôleÏité, aby sme vedeli, aké kroky minis-
terstvo zdravotníctva pripravuje a aké dô-
sledky pre nás z toho vypl˘vajú. Potrebuje-
me plánovaÈ, byÈ pripravení na zmeny, a ak
je to potrebné vecne argumentovaÈ, ak máme
pocit, Ïe niektoré opatrenia sú pre systém ri-
zikové. Ako konkrétny príklad uvediem prá-
ve spomínané medzinárodné referencovanie
cien liekov. Bez v˘raznej kooperácie s aso-
ciáciou by referencovanie urãite nebolo ta-
k˘m transparentn˘m procesom ak˘m je dnes.
TransparentnosÈ a predvídadeºnosÈ je pre nás
kºúãová. Okrem iného ADL zaslala pripo-
mienky na legislatívne zmeny k novému ná-
vrhu zákona ã. 140/1998 Z. z. o liekoch a
zdravotníckych pomôckach, materiál obsaho-
val 40 legislatívnych pripomienok aj s odô-
vodneniami k novele zákona. TieÏ sme pri-
pomienkovali právne predpisy z oblasti refe-
rencovania cien liekov v zmysle zákona ã.
577/2004 Z. z. Spomedzi ìal‰ích by som e‰te
spomenul zásadné pripomienky k návrhu vy-
hlá‰ky, ktorou sa mení a dopæÀa vyhlá‰ka
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej repu-
bliky ã. 723/2007 Z. z., ktorou sa upravujú
podrobnosti postupu pri urãení ‰tandardnej
dávky lieãiva a maximálnej v˘‰ky úhrady
poisÈovne za ‰tandardnú dávku lieãiva v zne-
ní vyhlá‰ky Ministerstva zdravotníctva Slo-
venskej republiky ã. 446/2005 Z. z., ktoré
ADL pripomienkovala s partnersk˘mi asociá-
ciami GENAS a SAFS.
Dá sa podºa vás vytvoriÈ tak˘ legislatívny
rámec liekovej cenotvorby, ktor˘ by bol
efektívny, transparentn˘ a najmä dlhodo-
bej‰ie platn˘? Ako to funguje v in˘ch kra-
jinách Európskej únie?
Dobrá otázka. Nie je jednoduché vytvoriÈ
systém, ktor˘ spæÀa v‰etky spomínané atribú-
ty. OpäÈ by som zdôraznil, Ïe lieková politi-
ka je len jedn˘m z pilierov, ktoré podopiera-
jú cel˘ zdravotn˘ systém. Ak ostatné piliere
nefungujú dostatoãne, je veºmi ÈaÏké vytvo-
riÈ dobre fungujúci systém liekovej politiky.
Ale netreba sa vzdávaÈ. ADL sa podieºala na
príprave materiálu „Stratégia liekovej politi-
ky do roku 2015“. Na tomto materiáli spolu-
pracovali aj ostatné asociácie, takÏe je tu ‰i-
rok˘ konsenzus v nastolen˘ch témach. Teraz
je potrebné materiál vziaÈ a zaãaÈ seriózne di-
skutovaÈ k jeho jednotliv˘m bodom. ADL je
pripravená. PorovnávaÈ alebo snaÏiÈ sa o pre-
beranie in˘ch systémov liekovej politiky, ale-
bo len niektor˘ch jeho ãastí môÏe byÈ veºmi
nebezpeãné, ak sa nezoberie do úvahy, Ïe
kaÏd˘ systém v inom ‰táte je zasaden˘ do ‰pe-
cifick˘ch ekonomick˘ch, politick˘ch a hos-
podárskych súvislostí. VyberaÈ si len hro-
zienka z koláãa môÏe byÈ krátkodobo veºmi
efektné, ale môÏe viesÈ k zrúteniu celého sys-
tému.
Jedn˘m z cieºov ADL je staraÈ sa aj o vy-
hovujúce podmienky pri zvy‰ovaní vzde-
lanosti a profesionálnej úrovne jej ãlenov.
âo pre to robíte? Aké sú v˘sledky?
V tomto smere sa snaÏíme o maximálnu
efektívnosÈ. Informujeme na‰ich ãlenov o
v‰etk˘ch legislatívnych zmenách, t˘kajúcich
sa liekového reÈazca, zabezpeãujeme moni-
toring tlaãe na dennej báze, informujeme o
realizovan˘ch krokoch prezídia a predsedníct-
va sekcie v˘robcov. Najnov‰ie plánujeme
zrealizovaÈ workshop, ktor˘ sa bude zaobe-
raÈ kategorizaãn˘m procesom a cenotvorbou.
Mnohí, najmä men‰í ãlenovia asociácie ne-
majú zamestnancov, ktorí sa tomuto procesu
venujú na pln˘ úväzok, ako je to vo väã‰ích
spoloãnostiach. KeìÏe kategorizácie sú 4 x do
roka a podávanie cenov˘ch návrhov taktieÏ,
je dôleÏité, aby ºudia, ktorí cenové návrhy po-
dávajú, poznali proces ão najdokonalej‰ie.
Oslovuje ADL svojimi iniciatívami aj laic-
kú verejnosÈ? Poskytujete informácie, z
ktor˘ch môÏu ãerpaÈ aj pacienti?
Toto je oblasÈ, kde je ão zlep‰ovaÈ. Aj keì
z pohºadu v˘robcov to nie je jednoduché.
Hlavne pri liekoch, ktoré sú viazané na lekár-
sky predpis, oslovenie pacienta podlieha prís-
nym legislatívnym normám a etickému kóde-
xu. Urãite by v‰ak bolo prínosom, ak by pa-
cienti, respektíve pacientske organizácie mali
moÏnosÈ, ak nie priamo ovplyvÀovaÈ, tak as-
poÀ monitorovaÈ napríklad kategorizaãn˘
proces, tak ako je to beÏné v niektor˘ch in˘ch
európskych ‰tátoch. Na druhej strane si uve-
domujeme potrebu informovaÈ laickú verej-
nosÈ o na‰ich niektor˘ch aktivitách, prípad-
ne ju vzdelávaÈ v t˘ch oblastiach, ktoré môÏu
viesÈ k zdrav‰iemu Ïivotnému ‰t˘lu obyvateº-
stva. Plánujeme uωiu spoluprácu s Bede-
krom zdravia, ktor˘ oslovuje práve laickú
verejnosÈ.
Má ADL prehºad, aké boli v˘davky na lie-
ky a zdravotnícke potreby za posledné ob-
dobie? Zvy‰ujú sa v rámci SR?
Tieto údaje samozrejme sledujeme a ana-
lyzujeme ich. V súãasnosti v˘davky na lieky
nerastú tempom, na aké sme boli zvyknutí
pred vypuknutím finanãnej krízy. Opatrenia,
ak˘mi boli dve plo‰né zníÏenia cien liekov –
spolu o 14%, zavedenie degresívnej marÏe a
medzinárodné referencovanie cien liekov
spôsobili nivelizáciu v˘davkov na lieky. Za
uplynul˘ rok sme zaznamenali nárast v˘dav-
kov na lieky len o 1,1%. Náklady zdravotn˘ch
poisÈovní na lieky predstavovali v minulom
roku pribliÏne 1 miliardu eur.
Myslím si, Ïe jednocifern˘ percentuálny
rast v˘davkov na lieky je akceptovateºn˘ aj
pre ‰tát. S ohºadom na niektoré ukazovatele
zdravotného stavu obyvateºstva by bolo logic-
ké ak by v˘davky boli o nieão vy‰‰ie, teda v
rozmedzí, ktoré som uÏ spomenul. Zdravot-
nícke pomôcky sú taktieÏ vystavené väã‰ej re-
gulácii neÏ v minulosti.
âo dôleÏité ADL pripravuje v najbliωom
období?
Chceme byÈ ão najviac úãastní na ìal‰om
v˘voji zdravotníctva na Slovensku. Urãite
chceme byÈ pri tom, keì sa bude na túto tému
diskutovaÈ, ãi uÏ na úrovni vlády alebo Ná-
rodnej rady. Samozrejme, máme aj beÏnú
agendu. ADL uÏ tradiãne organizuje stretnu-
tia s ministrami zdravotníctva a dúfam, Ïe v
tejto tradícii budeme pokraãovaÈ i naìalej.
Chceme uωie spolupracovaÈ s médiami, pre-
toÏe si uvedomujeme ich v˘znam a vplyv.
TaktieÏ chceme rozvinúÈ na‰u spoluprácu s
ostatn˘mi asociáciami zdruÏujúcimi v˘rob-
cov liekov, ale aj s asociáciami a zdruÏenia-
mi, ktoré sú súãasÈou liekového reÈazca, ako
aj s odbornou verejnosÈou. Na‰ím cieºom je
transparentn˘, predvídateºn˘ a férov˘ zdravot-
n˘ systém, ktor˘ bude viesÈ k zlep‰ovaniu
zdravotného stavu obyvateºstva, ktorému
bude umoÏnen˘ vãasn˘ prístup k modernej a
kvalitnej lieãbe, a tá by mala byÈ aj cenovo
dostupná.
55
M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A S R

Na preventívne prehliadky k lekárovi chodíme viac ako v minulosti. Najãastej‰ie nav‰tevujeme s deÈmi
detského lekára, dospelí zasa zubára. Aj napriek zv˘‰enej prevencii v‰ak nechodíme k lekárovi tak ãasto,
ako by sme mali. A to aj napriek tomu, Ïe prevencia je najúãinnej‰ou zbraÀou v boji proti rakovine ãi
infarktu. Preventívne prehliadky sú stanovené zákonom od roku 2005. V‰etky sú plne hradené, poistenci
si teda na ne nedoplácajú. Preventívna prehliadka sa vykonáva u v‰eobecného lekára pre dospel˘ch
a u v‰eobecného lekára pre deti a dorast, u stomatológa, u gynekológa a u urológa.
V minulom roku pribudla prehliadka u gastroenterológa. Rozhovor so ‰tátnym tajomníkom
Danielom KLAâKOM zaznamenala Izabela Nagyová.

Záujem o preventívne
prehliadky narastá
Ako hodnotíte prevenciu a hlavné opatre-
nia na ochranu zdravia na Slovensku po-
ãas rokov 2006 – 2010?
Preventívne aktivity, ktoré sa realizovali na
Slovensku v období rokov 2006 – 2010, sa
orientovali predov‰etk˘m na ovplyvÀovanie,
respektíve redukciu rizikov˘ch faktorov zod-
povedn˘ch za vznik, rozvoj a pretrvávanie
najv˘znamnej‰ích infekãn˘ch a chronick˘ch
ochorení, ale aj na podporu a zdôrazÀovanie
vplyvu a v˘znamu protektívnych faktorov
udrÏujúcich a rozvíjajúcich zdravie. Aktivi-
ty zah⁄Àali nielen ‰iroké spektrum proble-
matík, ale aj ‰iroké spektrum cieºov˘ch sku-
pín – od detí pred‰kolského veku cez ‰kolá-
kov, adolescentov, dospel˘ch aÏ po seniorov.
Jednou z cieºov˘ch skupín v hodnotenom ob-
dobí bola aj marginalizovaná rómska komu-
nita. Vytváraním partnerstiev a neformálnou
spoluprácou so vzdelávacími in‰titúciami,
samosprávou, mimovládnymi, ako aj medzi-
národn˘mi organizáciami, napríklad Sveto-
vou zdravotníckou organizáciou, bolo moÏ-
né aktivity zameraÈ nielen na rizikové, respek-
tíve protektívne faktory, ale aj na determinan-
ty zdravia, ktoré ich ovplyvÀujú, napríklad so-
ciálno-ekonomické, environmentálne, poli-
tické determinanty zdravia – a sú kºúãové
pri zlep‰ovaní, respektíve zhor‰ovaní zdravot-
ného stavu populácie. V‰etky aktivity sa usku-
toãnili v súlade s aktuálnou koncepciou ·tát-
nej politiky zdravia v SR, Programov˘m vy-
hlásením vlády SR na úseku verejného zdra-
votníctva na roky 2006 – 2010 a ìal‰ími sú-
visiacimi národn˘mi a medzinárodn˘mi rezo-
lúciami, v˘zvami a odporúãaniami.
Ako ste spokojn˘ so záujmom obãanov o
pravidelné preventívne lekárske prehliad-
ky? âo a ak˘m spôsobom by sa dalo e‰te
zlep‰iÈ?
V minulom roku celková náv‰tevnosÈ pre-
ventívnych prehliadok poistencov, napríklad
Union zdravotnej poisÈovne, dosiahla 35 per-
cent, ão je v porovnaní s rokom 2008 mier-
ny nárast, keì celková náv‰tevnosÈ preventív-
nych prehliadok bola na úrovni 34 percent.
Stopercentnú náv‰tevnosÈ evidujeme u detí vo
veku do 18 mesiacov; vysoké percento – 70
percent – dosahujú aj preventívne prehliad-
ky u detí vo veku od 3 do 18 rokov. Preven-
tívne prehliadky u zubára v minulom roku vy-
uÏilo takmer 39 percent poistencov Union
zdravotnej poisÈovne, ão je mierny nárast
oproti roku 2008, keì zubára v rámci preven-
cie nav‰tívilo takmer 37 percent. Gynekolo-
gické prehliadky v minulom roku dosiahli ná-
v‰tevnosÈ na úrovni takmer 32 percent, ão je
pribliÏne na rovnakej úrovni. Najmenej vy-
uÏívajú poistenci preventívne prehliadky u
v‰eobecného lekára pre dospel˘ch – vyuÏilo
ju 14 percent poistencov a tradiãne urologic-
ké preventívne prehliadky, ktoré vyuÏilo nie-
ão vy‰e jedného percenta poistencov – 1,2
percenta poistencov.
Na zv˘‰enie náv‰tevnosti preventívnych
prehliadok Union zdravotná poisÈovÀa svojim
poistencom ponúka bezplatnú sluÏbu Pre-
ventívna pripomienka, ktorú si môÏu aktivo-
vaÈ prostredníctvom webovej stránky alebo na
ktoromkoºvek kontaktnom mieste. Správa
formou SMS alebo e-mailu poistencov upo-
zorní a pripomenie, ktoré preventívne pre-
hliadky by mali v tomto roku absolvovaÈ. S
informáciami o tom, ako jednotlivé prehliad-
ky prebiehajú, ão v‰etko lekár vy‰etrí, sa
môÏu poistenci oboznámiÈ aj na internetovej
stránke Union zdravotnej poisÈovne
http://www.unionzp.sk/preventivne-prehliad-
ky.html, alebo na informaãn˘ch letákoch o
preventívnych prehliadkach, ktoré sú k dis-
pozícii na ktoromkoºvek kontaktnom mieste
Union zdravotnej poisÈovne.
Donedávna prevládal názor, Ïe na Sloven-
sku sa podarilo v˘razne obmedziÈ ‰írenie
nákazliv˘ch chorôb. V niektor˘ch regió-
noch sa v‰ak opäÈ objavila infekãná Ïltaã-
ka, a podºa dostupn˘ch informácií tam ne-
staãia lôÏka infekãn˘ch oddelení. âo s t˘m?
Na základe efektívnej surveillance sa niek-
toré infekãné ochorenia na Slovensku elimi-
novali aÏ eradikovali – poliomyelitída, zá‰krt,
novorodeneck˘ tetanus a tetanus detí a mla-
distv˘ch, os˘pky –, alebo sa ich chorobnosÈ
vìaka oãkovaniu v˘znamne zníÏila – rubeo-
la, mumps, vírusová hepatitída typu B.
Pri ochoreniach na vírusovú hepatitídu
typu A (VHA) sme po roku 2000 zazname-
nali v SR klesajúci trend, ktor˘ trval do roku
2007. V roku 2008 do‰lo takmer k dvojnásob-
nému vzostupu v poãte ochorení. ëal‰í nárast
bol zaznamenan˘ aj v roku 2009, keì bolo v
SR hlásen˘ch 1 449 ochorení na VHA – cho-
robnosÈ 26,8 na 100 000 obyvateºov –, ão

56
M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A S R

predstavuje vzostup oproti roku 2008 o 98,5 incidencie a jej nízku celoslovenskú hodno- Od zaãiatku objavenia sa vírusu pande-
percent a oproti 5-roãnému priemeru o 167 tu, nás experti Svetovej zdravotníckej orga- mickej chrípky A (H1N1) 2009 poskytovali
percent. Vy‰e 90 percent ochorení bolo hlá- nizácie zaradili medzi ‰táty s nízkou inci- pracovníci Ministerstva zdravotníctva SR,
sen˘ch z v˘chodného Slovenska. Najvy‰‰ia denciou tuberkulózy. Úradu verejného zdravotníctva SR, regionál-
chorobnosÈ zaznamenali v Pre‰ovskom – I napriek priaznivej situácii vo v˘skyte nych úradov verejného zdravotníctva v SR,
113,1 na 100 000 obyvateºov, a Ko‰ickom TBC na Slovensku a oãkovaniu proti tomu- virológovia a iní odborní pracovníci priebeÏ-
kraji – 55,83 na 100 000 obyvateºov. Najpo- to ochoreniu, je naìalej potrebné udrÏiavaÈ né informácie o ochorení vyvolanom t˘mto
stihnutej‰ou vekovou skupinou boli deti a dobrú úroveÀ diagnostiky, lieãby a dispenzár- vírusom. Okrem toho od 30. apríla 2009 bola
Ïiaci základn˘ch ‰kôl. Úmrtie na VHA zazna- neho sledovania chor˘ch, ako aj hlásnej sluÏ- priamo na tieto úãely zriadená telefonická
menané nebolo. Poãas roka sa vyskytlo 51 by. linka Ministerstva zdravotníctva SR – Call
men‰ích i väã‰ích epidémií VHA, v ktor˘ch centrum. Na tejto telefonickej linke pracov-
ochorelo 989 osôb. Okrem ‰tyroch epidémií, Zaãiatkom minulého roka sa vo svete ob- níci odboru epidemiológie ÚVZ SR poskyto-
ktoré sa vyskytli na strednom Slovensku, javil nov˘ druh chrípkového ochorenia, vali nepretrÏite verejnosti informácie o pan-
v‰etky ostatné sa zaznamenali v okresoch tzv. prasacia chrípka. Vírus sa roz‰íril aj u demickej chrípke A (H1N1) 2009. Dovolím
v˘chodného Slovenska, najmä medzi róm- nás. Koºko sme doteraz zaevidovali ocho- si preto povedaÈ, Ïe laická verejnosÈ aj médiá
skym obyvateºstvom. rení tohto typu a ão s nakúpen˘mi vakcí- dostali a stále dostávajú dosÈ informácií o
Vzhºadom na vy‰‰ie uvedenú nepriaznivú nami? tomto ochorení.
epidemiologickú situáciu vo v˘skyte VHA v Na Slovensku je evidovan˘ch 1 210 prípa-
oblastiach s prevahou rómskeho obyvateº- dov pandemickej chrípky A (H1N1) 2009. Po- Aké nové právne úpravy pripravujete na
stva by realizácia odporúãaného oãkovania ãet prípadov ochorenia narastá uÏ len po- ochranu nefajãiarov?
proti VHA u dvojroãn˘ch detí s nízkym so- zvoºne. PretoÏe pandémia chrípky A (H1N1) Prvou právnou úpravou, ktorej prostredníc-
ciálno-hygienick˘m ‰tandardom zakotvená 2009 trvá, oãkovanie proti pandemickej chríp- tvom chceme zaviesÈ úpln˘ zákaz fajãenia v
v návrhu novely vyhlá‰ky 585/2008 Z. z., kto- ke na Slovensku v súãasnosti stále prebieha. re‰tauráciách a baroch, je novela zákona o
rou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a Od zaãiatku februára je moÏné daÈ sa zaoã- ochrane nefajãiarov. V druhom rade posilniÈ
kontrole prenosn˘ch ochorení znamenala na- kovaÈ kaÏdému, kto má o oãkovanie záujem. v˘kon kontroly fajãenia zo strany RÚVZ vy-
júãinnej‰iu a najúspornej‰iu primárnu preven- V prípade ukonãenia oãkovania proti pande- tvorením organizaãn˘ch útvarov, ktoré budú
ciu rozsiahlych kaÏdoroãn˘ch epidémií VHA. mickej chrípky na základe odporúãaní sveto- na túto a iné ãinnosti v oblasti prevencie faj-
Uveden˘ návrh je aj v súlade s Národn˘m v˘ch zdravotníckych autorít, budú nevyuÏi- ãenia pripravené. Na rokovanie vlády SR
programom starostlivosti o deti a dorast na té vakcíny likvidované ako ostatn˘ nebezpeã- plánujeme predloÏiÈ návrh Národného akã-
roky 2008 – 2015. Oãkovanie dvojroãn˘ch n˘ odpad – pouÏité ihly, striekaãky – z pre- ného plánu na kontrolu tabaku na roky 2011
detí Ïijúcich v lokalitách s nízkym sociálno- vádzky ambulancií. – 2014, kde sa bude ochrane nefajãiarov, detí
hygienick˘m ‰tandardom by znamenalo nie- a mládeÏe, venovaÈ zv˘‰ená pozornosÈ. Inter-
len zníÏenie celkovej chorobnosti na VHA, Ako ste spokojní s informovanosÈou ve- vencie v prevencii fajãenia a ochrane nefaj-
ale najmä zníÏenie chorobnosti u detí pred- rejnosti o prevencii smerom k jednotliv˘m ãiarov by mal vo zv˘‰enej miere vykonávaÈ
‰kolského veku. Priemerná dæÏka hospitalizá- chrípkov˘m ochoreniam? ÚVZ SR a RÚVZ.
cie chorého na VHA je asi 14 dní, náklady na
jedno ochorenie tvoria asi 2 000 eur, priãom
náklady na zaoãkovanie jedného dieÈaÈa dvo- VyuÏitie preventívnych prehliadok v roku 2008 a 2009
ma dávkami sú asi 62 eur.
mohli vyuÏiÈ poãet vyuÏit˘ch poãet osôb % vyuÏívania
Cel˘ rok 2008 v roku 2008 prehliadok s prehliadkou preventívnych
Znovu sa vynorila aj nákaza tuberkulózou. v roku 2008 v roku 2008 prehliadok
Preão sa aj napriek oãkovaniu roz‰iruje?
Podºa Svetovej zdravotníckej organizácie gynekológia 126 309 40 273 40 114 31,9%
predstavuje tuberkulóza (TBC) z celosveto- urológia 19 683 153 153 0,8%
vého hºadiska jeden z najväã‰ích zdravot- pediatria do 1 roka 31 956 31 956 7 474 100%
n˘ch problémov ºudstva. Kvalifikované od- pediatria 18-mesaãní
hady hovoria o tom, Ïe roãne vzniká aÏ osem
miliónov nov˘ch prípadov TBC a 2,8 milió- pediatria – 3–18 51 624 38 561 37 842 74,7%
nov osôb roãne umierajú na choroby priamo VLD nad 18 212 515 27 591 26 868 13,0%
alebo nepriamo súvisiace s TBC. Hoci sa 90 Stomatológ do 18 178 754 154 817 136 876 36,8%
percent zo v‰etk˘ch prípadov TBC ochorení
Stomatológ nad 18 241 632
a aÏ 98 percent úmrtí na TBC vyskytuje v roz-
vojov˘ch oblastiach, súãasná globalizácia Gastroenterológ
sveta napomáha ‰íreniu TBC aj do krajín, v Spolu 862 473 293 351 34,0%
ktor˘ch bola uÏ pod kontrolou.
V Európe je aÏ 85 percent bakteriologicky
overenej tuberkulózy v krajinách strednej a mohli vyuÏiÈ poãet vyuÏit˘ch poãet osôb % vyuÏívania
v˘chodnej Európy. Väã‰ina západoeuróp- Cel˘ rok 2008 v roku 2008 prehliadok s prehliadkou preventívnych
skych krajín vykazuje incidenciu pod 20 prí- v roku 2008 v roku 2008 prehliadok
padov na 100 000 obyvateºov. Medzi krajiny
s nízkym v˘skytom tuberkulózy – pribliÏne gynekológia 141 586 45 114 45 065 31,9%
10 na 100-tisíc obyvateºov) patria z b˘val˘ch urológia 23 242 275 274 1,2%
krajín v˘chodného bloku uÏ len Slovensko, pediatria do 1 roka 39 960 39 960 9 949 100%
âeská republika a Slovinsko. pediatria 18-mesaãní
Hoci incidencia TBC v európskom regió-
ne rastie, situácia vo v˘skyte TBC na Slo- pediatria – 3–18 58 505 40 579 39 653 69,4%
vensku v súãasnosti sa stabilizuje a chorob- VLD nad 18 234 924 33 560 32 527 14,3%
nosÈ má dlhodobo klesajúci trend. Od roku Stomatológ do 18 198 648 180 491 159 801 38,6%
1960, kedy bolo hlásen˘ch 7 817 prípadov
Stomatológ nad 18 269 393
TBC a chorobnosÈ dosiahla hodnotu 164,1 na
100-tisíc obyvateºov do roku 2008 klesol po- Gastroenterológ 78 78 77
ãet hlásen˘ch ochorení na 513 (chorobnosÈ Spolu 966 336 340 057 35,2%
9,5 na 100-tisíc obyvateºov), ão je doteraz naj-
niωí v˘skyt. Vzhºadom na dlhodob˘ pokles PrameÀ: Union zdravotná poisÈovÀa

57
M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A
Operaãn˘ program Zdravotníctvo (OPZ) a jeho aktuálne plnenie je predmetom rozhovoru
redaktorky Anny Komovej, ktorej na otázky odpovedá generálny riaditeº sekcie európskych
programov a projektov Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) Marek VANKO.
Operaãn˘ program
Zdravotníctvo a súãasnosÈ
Ak˘ je súãasn˘ stav v rámci postupnej rea-
lizácie Operaãného programu Zdravotníc-
tvo?
Operaãn˘ program Zdravotníctvo je aktuál-
ne v plnom procese implementácie. K zaãiat-
ku mája 2010 sme zazmluvnili takmer 49 %
prostriedkov OPZ a prijímateºom sme vypla-
tili prostriedky vo v˘‰ke 30,8 milióna eur, ão
predstavuje 10,5 % alokácie celého OPZ. V
nasledujúcich mesiacoch predpokladáme ìal-
‰í v˘razn˘ nárast ãerpania. Ministerstvo zdra-
votníctva SR tak zaãína prostredníctvom zrea-
lizovan˘ch projektov plniÈ ciele definované v
prioritn˘ch osiach a opatreniach OPZ.
Ako sa darí v súãasn˘ch neºahk˘ch pod-
mienkach napæÀaÈ stratégiu Operaãného
programu?
Stratégiou OPZ je samotná realizácia kom-
plexn˘ch projektov modernizácie infra‰truk-
túry nemocníc a zariadení ambulantn˘ch po-
skytovateºov zdravotnej starostlivosti typu po-
likliník a zdravotn˘ch stredísk za úãelom zlep-
‰enia podmienok ovplyvÀujúcich zdravotn˘
stav obyvateºstva v produktívnom, ako aj v ne-
produktívnom veku, prostredníctvom zvy‰o-
vania kvality, efektívnosti a dostupnosti zdra-
votnej starostlivosti a podpory zdravia, v rám-
ci zdravotníckej infra‰truktúry. O tom, Ïe sa
nám to darí, svedãí aj uveden˘ stav implemen-
tácie OPZ. âo ma v‰ak te‰í e‰te viac je sku-
toãnosÈ, Ïe prostredníctvom kaÏdého zrealizo-
vaného projektu zaãínajú pociÈovaÈ efekty
OPZ samotní pacienti krat‰ími ãakacími leho-
tami, zv˘‰ením rozsahu zdravotníckych v˘ko-
nov a kvalitnej‰ím poskytovaním zdravotnej
58
S R
starostlivosti. O zlep‰enie zdravia na‰ich ob-
ãanov nám ide v prvom rade.
Mala podºa vás súãasná finanãná kríza
vplyv na záujem Ïiadateºov o nenávratn˘ fi-
nanãn˘ príspevok?
Celosvetová finanãná kríza síce zv˘‰ila zá-
ujem Ïiadateºov o získanie NFP z prostriedkov
OPZ, ale urãite nemala rozhodujúci vplyv.
V˘razn˘ záujem o prostriedky OPZ pociÈuje-
me stále. Dopyt bol od zaãiatku niekoºkoná-
sobne väã‰í ako ponúkané finanãné moÏnos-
ti. Treba zdôrazniÈ, Ïe prostriedky ‰trukturál-
nych fondov z akéhokoºvek operaãného pro-
gramu majú v˘znamn˘ potenciál zmierniÈ do-
pady celosvetovej krízy v ktorejkoºvek ob-
lasti.
Do akej miery pomohla ãerpaniu prostried-
kov zo ‰trukturálnych fondov iniciatíva
Európskej komisie, ktorá zjednodu‰ila
niektoré procesy?
Iniciatíva Európskej komisie sa v prvom
rade t˘kala prostriedkov implementaãne nároã-
nej‰ieho európskeho sociálneho fondu. V sys-
téme implementácie OPZ, ktor˘ je financova-
n˘ z prostriedkov európskeho fondu regio-
nálneho rozvoja sa preto tieto kroky v˘raznej-
‰ie neprejavili. V tomto kontexte je na druhej
strane potrebné pozitívne vyzdvihnúÈ iniciatív-
nu MF SR povoliÈ systém predfinancovania aj
organizáciám súkromného sektora.
Ak˘ je súãasn˘ stav v poskytovaní nená-
vratného finanãného príspevku a projek-
toch OPZ?
MZ SR zverejnilo od zaãiatku realizácie
OPZ 10 v˘ziev na predkladanie Ïiadostí o
NFP a jedno priame zadanie. Dve v˘zvy, kto-
ré boli vyhlásené v roku 2010 e‰te nie sú uza-
vreté, nakoºko termín uzávierky t˘chto v˘-
ziev je plánovan˘ na jún 2010. V rámci dote-
raz vyhlásen˘ch v˘ziev sme prijali 151 Ïiados-
tí o NFP, z ktor˘ch MZ SR schválilo a násled-
ne zazmluvnilo 31. Z nich je 11 projektov za-
meran˘ch na modernizáciu ‰pecializovan˘ch
nemocníc, 6 projektov na modernizáciu v‰eo-
becn˘ch nemocníc a predmetom 12 projektov
je rekon‰trukcia a modernizácia polikliník a
zdravotn˘ch stredísk. Zvy‰né dva projekty sú
národné projekty. 4 projekty uÏ boli po vec-
nej aj finanãnej stránke riadne ukonãené.
âo je nové v realizácii národn˘ch projek-
tov? Nastali zmeny?
Oba národné projekty sú zazmluvnené a na-
chádzajú sa v stave realizácie. Národn˘ projekt
Dobudovanie infra‰truktúry Národnej trans-
fúznej sluÏby SR v hodnote 7 302 243,75 eur
M I N I S T E R S T V O
má plánovan˘ termín ukonãenia aktivít 31.
marec 2011. Cieºom projektu je dosiahnuÈ
prostredníctvom komplexnej modernizácie
pracovísk NTS SR zabezpeãenie najvy‰‰ej
moÏnej kvality, bezpeãnosti a sebestaãnosti v
produkcii krvn˘ch prípravkov, v podmien-
kach maximálnej efektívnosti, úãinnosti, úãel-
nosti a hospodárnosti na celom území SR a pre
potreby v‰etk˘ch obãanov.
Druh˘ národn˘ projekt s názvom „Nákup
mobiln˘ch mamografick˘ch jednotiek“, kto-
rého realizátorom je V˘chodoslovensk˘ onko-
logick˘ ústav, a. s., je zameran˘ na obstaranie
dvoch mobiln˘ch mamografick˘ch jednotiek
na zabezpeãenie vy‰‰ej kvality vy‰etrení pri
niωej radiaãnej dávke, na skrátenie lehoty
vy‰etrenia a zníÏenia úmrtnosti Ïien na rako-
vinu prsníka, ako aj na úspory nákladov na
lieãbu vãasnou diagnostikou. SúãasÈou projek-
tu je aj jeho publicita formou mediálnej kam-
pane. MZ SR s V˘chodoslovensk˘m onkolo-
gick˘m ústavom, a.s. uzatvoril zmluvu o po-
skytnutí NFP vo v˘‰ke 4 533 974 eur. V rám-
ci projektu aktuálne prebieha príprava verej-
ného obstarávania. Vlastná realizácia aktivít
projektu je naplánovaná na 1 rok. Samotná
diagnostika a prevádzka mobiln˘ch mamo-
grafick˘ch jednotiek bude prebiehaÈ najmä
po ukonãení projektu a bude sa hradiÈ z verej-
ného zdravotného poistenia.
MôÏete v krátkosti predstaviÈ uÏ zrealizo-
vané projekty v zdravotníctve s podporou
‰trukturálnych fondov Ktoré majú najväã-
‰í v˘znam a preão?
V rámci OPZ boli riadne ukonãené ‰tyri pro-
jekty, z ktor˘ch kaÏd˘ v˘raznou mierou pri-
spieva k naplneniu celkového cieºa OPZ:
1. Komplexná modernizácia SÚSCCH, a. s.,
s cieºom zvy‰ovaÈ úroveÀ poskytovanej
zdravotnej starostlivosti, ktorého prijímate-
ºom bol Stredoslovensk˘ ústav srdcov˘ch
a cievnych chorôb, a. s., s rozpoãtom pro-
jektu 6 970 616,82 eur. Realizáciou projek-
tu sa zabezpeãilo vybavenie novostavby
ústavu najmodernej‰ou zdravotníckou tech-
nikou a zariadením nevyhnutn˘m pre kom-
plexné poskytovanie ‰pecializovanej zdra-
votnej starostlivosti pacientom s ochorením
obehovej sústavy. Komplexné vybavenie
ústavu zabezpeãilo vãasnú a presnú diag-
nostiku a zlep‰enie efektívnosti lieãby kar-
diovaskulárnych ochorení ãím prispieva k
zníÏeniu úmrtnosti a zlep‰eniu zdravotné-
ho stavu obyvateºov spádov˘ch regiónov.
2. Modernizácia zdravotníckej infra‰truktú-
ry pre zabezpeãenie komplexn˘ch zdra-
votníckych sluÏieb VÚSCH, a. s. Prijíma-
teºom projektu s rozpoãtom 3 484 417,15
eur bol V˘chodoslovensk˘ ústav srdcov˘ch
a cievnych chorôb, a. s. Predmetom reali-
zácie projektu bolo zabezpeãenie poskyto-
vania komplexn˘ch sluÏieb VÚSCH, a. s.,
prostredníctvom nákupu ‰piãkovej diag-
nostickej a intervenãnej zdravotníckej tech-
niky, ktorá je potrebná na zabezpeãenie
zv˘‰enia kvality diagnostiky ochorení obe-
hovej sústavy a následne realizácie samot-
n˘ch intervenãn˘ch v˘konov. Za hlavné
v˘sledky projektu a jeho budúci dopad po-
vaÏujeme zv˘‰enie poãtu lôÏok, zv˘‰enie
poãtu a spektra diagnostick˘ch a operaã-
n˘ch v˘konov, ako aj zníÏenie priemernej
doby hospitalizácie pacientov v porovnaní
Z D R A V O T N Í C T V A
so stavom pred realizáciou projektu. Rea-
lizácia projektu je základom pre ìal‰í roz-
voj oddelení VÚSCH, a. s., a na jeho v˘stu-
poch sú postavené dlhodobé investiãné a
rozvojové plány celého ústavu.
3. Projekt Nákup angiografického prístroja
pre komplexné kardiologické aplikácie rea-
lizovalo Kardiocentrum Nitra, s. r. o., s
rozpoãtom 1 749 764,32 eur. Prostredníc-
tvom projektu bol zakúpen˘ nov˘ vysoko-
sofistikovan˘ prístroj na komplexné kardio-
logické aplikácie – angiograf. Obstaraním
prístroja sa zv˘‰i roãn˘ poãet v˘konov z 1
500 na predpokladan˘ch 2 050 od konca
roku 2010. Zv˘‰enie poãtu v˘konov za-
bezpeãí kvalitnej‰iu diagnostiku a zlep‰e-
nie prevencie stále narastajúceho poãtu pa-
cientov s kardiovaskulárnymi ochorenia-
mi. V dôsledku zv˘‰eného poãtu v˘konov
realizáciou projektu vznikli a budú udrÏa-
né tri nové pracovné miesta.
4. Modernizáciu technológie zariadenia ambu-
lantnej starostlivosti realizoval prijímateº
CT Martin, s. r. o., s celkov˘m rozpoãtom
1 729 403,17 eur. Prostredníctvom projek-
tu sa obstaral prístroj nukleárnej magnetic-
kej rezonancie, ktor˘ ako doplnkov˘ k sú-
ãasne prevádzkovanému CT prístroju. V˘-
sledkom projektu je zv˘‰enie spektra vy‰et-
rení, vìaka ktor˘m sa v spádovej oblasti v˘-
razne skrátia ãakacie lehoty. R˘chlej‰ou a
presnej‰ou diagnostikou dôjde k zv˘‰eniu
záchytu jednotliv˘ch ochorení, zv˘‰eniu
efektivity ich lieãby a zníÏeniu úmrtnosti na
ochorenia skupiny 5. Sekundárnym pozitív-
nym dopadom je moÏnosÈ vyuÏívania prí-
stroja ‰tudentmi pregraduálneho a postgra-
duálneho ‰túdia lekárskej fakulty za úãelom
praktického oboznámenia sa s vy‰etrovaním
prostredníctvom metódy nukleárnej magne-
tickej rezonancie.
V septembri 2009 sa zaãali realizovaÈ aj
trojroãné projekty podpory ‰pecializaãné-
ho ‰túdia. Koºko zdravotníckych pracovní-
kov je do nich zapojen˘ch? Stretli sa so zá-
ujmom?
V rámci v˘zvy OPV 2008/2.2/03 boli schvá-
lené projekty siedmich vy‰‰ích územn˘ch cel-
kov. Cieºom v˘zvy je podporiÈ ‰pecializaãné
‰túdium zdravotníckych pracovníkov za úãe-
lom doplnenia a stabilizácie stavov kvalifiko-
van˘ch zdravotníckych pracovníkov v samo-
správnych krajoch. KeìÏe sa do v˘zvy zapo-
jili v‰etky oprávnené samosprávne kraje sved-
ãí to o ich záujme rie‰iÈ otázku dostatoãného
poãtu kvalifikovan˘ch zdravotníckych pra-
covníkov vo svojom regióne. Dôvodom ne-
priaznivého stavu kvalifikovan˘ch zdravot-
níckych pracovníkov niektor˘ch ‰pecializá-
cií v regiónoch SR je nepriaznivá demografic-
ká ‰truktúra zdravotníckych pracovníkov (vy-
sok˘ podiel zdravotníckych pracovníkov v
dôchodkovom alebo preddôchodkovom veku)
a nízky prílev absolventov so záujmom o ne-
dostatkové ‰pecializácie aj z dôvodu ich odli-
vu do zahraniãia.
V‰etky zapojené samosprávne kraje sa za-
viazali poãas trojroãn˘ch projektov finanãne
podporiÈ ‰pecializaãné ‰túdium spolu 995 zdra-
votníckych pracovníkov vo vybran˘ch ‰pe-
cializáciách, ktoré sú v jednotliv˘ch krajoch
najkritickej‰ie. Najãastej‰ie ide o podporu ‰tú-
dia budúcich v‰eobecn˘ch lekárov, stomatoló-
S R
gov, rádiológov, anesteziológov a vybrané
‰pecializácie zdravotn˘ch sestier.
Do projektov je zapojen˘ch uÏ 507 zdravot-
níckych pracovníkov. V‰etky projekty by mali
byÈ skonãené do 31. augusta 2012. Na schvá-
lené projekty v‰etk˘ch samosprávnych krajov
bol vyãlenen˘ NFP vo v˘‰ke 9 259 325,81 eur.
Ako sa napæÀajú ìal‰ie plány na podporu
vzdelávania zdravotníckych pracovníkov?
âomu prikladáte rozhodujúci v˘znam?
MZ SR vyhlásilo v rámci opatrenia 2.2 cel-
kovo 6 v˘ziev na predkladanie Ïiadostí o NFP.
V‰etky vyhlásené v˘zvy boli zamerané na
predkladanie väã‰ích komplexn˘ch regionál-
nych alebo nadregionálnych projektov so sys-
témov˘m rie‰ením problémovej situácie, trva-
lou udrÏateºnosÈou a v˘raznou pridanou hod-
notou. Okrem spomínan˘ch pilotn˘ch a ná-
sledn˘ch veºk˘ch projektov podpory ‰peciali-
zaãného ‰túdia zdravotníckych pracovníkov
jednotliv˘ch samosprávnych krajov sú aktuál-
ne v realizácii ìal‰ie tri veºké projekty.
Slovenská lekárska komora realizuje trojroã-
n˘ projekt di‰tanãného sústavného vzdeláva-
nia lekárov prostredníctvom vytvorenia nové-
ho elektronického vzdelávacieho portálu, kto-
r˘ bude funkãn˘ aj po ukonãení aktivít projek-
tu. Portál bude moÏné priebeÏne dopæÀaÈ o
nové témy, aby sa kontinuálne udrÏiavali a ob-
novovali vedomostí a zruãnosti zdravotníc-
kych pracovníkov – lekárov.
Slovenská komora sestier a pôrodn˘ch asis-
tentiek realizuje tieÏ trojroãn˘ projekt vybudo-
vania 7 regionálnych centier a elektronického
systému na pravidelné hodnotenie sústavného
vzdelávania registrovan˘ch sestier a pôrod-
n˘ch asistentiek. Sestry a pôrodné asistentky
sú najpoãetnej‰ou skupinou zdravotníckych
pracovníkov a vybudovaná sieÈ centier a elek-
tronick˘ systém zefektívni v˘kon zákonom
stanoven˘ch ãinností Komory. Registrova-
n˘m sestrám a pôrodn˘m asistentkám prine-
sie elektronizácia zv˘‰en˘ komfort pri evido-
vaní a hodnotení absolvovaného sústavného
vzdelávania aj po ukonãení realizácie projek-
tu.
Posledn˘m veºk˘m realizovan˘m projek-
tom je projekt Úradu verejného zdravotníctva
SR zameran˘ na vytvorenie a realizáciu sys-
tému vzdelávania pracovníkov regionálnych
úradov verejného zdravotníctva v SR, ktor˘ v
tomto rozsahu e‰te nebol realizovan˘ a aj po
ukonãení samotnej realizácie vzdelávacích
aktivít projektu bude vyuÏívan˘ na ‰kolenie
nov˘ch a do‰koºovanie existujúcich zamest-
nancov regionálnych úradov.
ZároveÀ sa novou v˘zvou vyhlásenou 30. 4.
2010 darí realizovaÈ podporu ìal‰ieho vzdelá-
vania zdravotníckych pracovníkov v súlade s
plánovan˘m harmonogramom v˘ziev na rok
2010. V˘zva je zameraná na zv˘‰enie ìal‰ích
zruãností pracovníkov v zdravotníctve pro-
stredníctvom podpory realizácie celosloven-
sk˘ch projektov sústavného vzdelávania. Ce-
loslovensk˘mi projektmi sa chápu projekty
zamerané na cieºovú skupinu vykonávajúcu
zdravotnícke povolanie na území v‰etk˘ch sa-
mosprávnych krajov SR okrem bratislavské-
ho, ktor˘ nie je oprávnen˘ na ãerpanie pomo-
ci z opatrenia 2.2 Operaãného programu Vzde-
lávanie. Termín prekladania Ïiadostí o NFP je
30. 6. 2010.
59
M I N I S T E R S T V O
Stále ãastej‰ie sa otvára otázka bezplatného zdravotníctva. Aké hodnoty sa dostávajú do popredia, ão je
dôleÏité a vhodné urobiÈ pre to, aby zdravie obãanov bolo prvoradé, aj o tom sa s generálnym riaditeºom
Sekcie zdravia ministerstva zdravotníctva Adamom HOCHELOM rozprávala redaktorka Anna Komová.
MoÏnosti pre zdrav‰í Ïivot
Zdravotná starostlivosÈ je na Slovensku
stále „horúco“ diskutovanou témou. âo je
z vá‰ho pohºadu nevyhnutné urobiÈ pre to,
aby sa skvalitÀovala?
Na túto otázku existuje potenciálne veºmi
jednoduchá odpoveì – treba za zdroje, ktoré
sú k dispozícii nakupovaÈ sluÏby, ktoré sú naj-
potrebnej‰ie a nenakupovaÈ tie, ktoré sú me-
nej potrebné a je úplne jedno, aké je mnoÏstvo
t˘chto zdrojov. T˘mto by sa postupne viac a
viac odstránili individuálne geografické, ãi
sociálne disparity v dostupnosti zdravotnej
starostlivosti. Hor‰ie je to uÏ z implementaã-
n˘mi stratégiami ako tento stav dosiahnuÈ.
Buì musíme oznaãiÈ tie stavy/ochorenia/diag-
nózy, ktoré nebudeme platiÈ zo solidárnych ve-
rejn˘ch zdrojov ão je mimoriadne ÈaÏké z od-
borného ako aj spoloãensko-politického pohºa-
du, alebo musíme zaÈaÏiÈ kaÏdú zdravotnú sta-
rostlivosÈ doplatkom, ktor˘ bude na jednej
strane motivaãn˘ pre pacienta, na strane dru-
hej nebude bariérou dostupnosti. Môj názor je
ísÈ skôr tou druhou cestou, s prípadnou moÏ-
nosÈou pripoistenia na spoluúãasÈ, ktoré by
bolo zverené komerãnému poistnému trhu.
Systém solidarity v rámci financovania
zdravotnej starostlivosti je dosÈ zloÏit˘. V
ãom je jeho základ? Je stanovená miera
solidarity správna?
Na Slovensku je celkov˘ podiel verejn˘ch
v˘davkov na zdravotníctvo z celkov˘ch v˘-
davkov cca 82%. ZároveÀ treba povedaÈ, Ïe so-
lidarita je paradoxne takmer absolútna, na-
koºko v‰etky ochorenia sú preplácané z verej-
n˘ch zdrojov ako aj na lieky zo v‰etk˘ch hlav-
n˘ch skupín je príplatok buì nulov˘ alebo do
1 €. Podiel „doplatkov“ je tvoren˘ najmä do-
platkami na lieky z vlastného rozhodnutia pa-
cienta alebo nákupom voºnopredajn˘ch liekov
alebo zdravotníckych pomôcok. Veºká miera
60
Z D R A V O T N Í C T V A
doplatkov z vlastného rozhodnutia figuruje
tieÏ v stomatológii. O správnosti takto nasta-
venej solidarity ja osobne pochybujem, ão
som sa snaÏil vysvetliÈ v odpovedi na prvú
otázku.
âo je najpodstatnej‰ie pri rie‰ení prevencií
a predchádzaniu chorobám v súvislosti s in-
vestíciami ‰tátu i samotn˘ch obãanov?
V súlade so známymi údajmi je zrejmá dô-
leÏitosÈ primárnej a sekundárnej prevencie pri-
ncipiálna pre dobr˘ zdravotn˘ stav jednotliv-
ca. Ak sa na vec pozrieme globálne, tak rôz-
ne tlaky na ãistotu Ïivotného prostredia sú
veºmi dôleÏité. Z tohto pohºadu preto také ob-
chodovanie s emisn˘mi kvótami vyznieva
smie‰ne. Na úrovni krajiny, je potrebné aktív-
ne o zdravom Ïivotnom ‰t˘le neustále dooko-
la rozprávaÈ aby boli ºudia vzdelaní. To isté pla-
tí o sekundárnej prevencii, teda pri aktívnom
vyhºadávaní poãiatoãn˘ch ‰tádií ochorení, kto-
r˘ch lieãba je oveºa úspe‰nej‰ia a nepomerne
lacnej‰ia. A znova sme pri kontexte solidari-
ty voãi t˘m, ktorí sa k svojmu telu nespráva-
jú zodpovedne a od nás ostatn˘ch oãakávajú,
Ïe sa im na lieãbu chorôb poskladáme... Jed-
noducho musíme nájsÈ také spôsoby, aby sme
motivácie správne nastavili v prospech súla-
du individuálnych a spoloãn˘ch motivácií.
Poplatky za pobyt v nemocniciach aj za ná-
v‰tevu u lekára sú zru‰ené. Nenarobilo to
v‰ak v systéme e‰te väã‰ie komplikácie?
Nie tento krok v systéme nenarobil Ïiadne
komplikácie. Objektívne treba povedaÈ, Ïe
sme stratili isté mnoÏstvo zdrojov, av‰ak ich
vyberanie nemalo Ïiaden impakt na fungova-
nie systému. Rad‰ej korektne povedzme, na ão
sa pripláca, lebo akákoºvek pau‰alizácia zne-
prehºadÀuje efekty. ªudia si na neveºké poplat-
ky zvykli, av‰ak ich vyberanie neregulovalo
systém...
Ako je to s poskytovaním neodkladnej zdra-
votnej starostlivosti a jej preplácaním po-
isÈovÀami?
Dnes zákon predpokladá, Ïe o neodkladnú
zdravotnú starostlivosÈ ide vtedy, keì to potvrdí
zdravotná poisÈovÀa. Na jednej strane je to ne-
korektné voãi poskytovateºom zdravotnej sta-
rostlivosti, ktorí môÏu v dobrej miere pacien-
ta v akútnom stave o‰etriÈ a následne to pois-
ÈovÀa uznaÈ nemusí, lebo zdravotné poisÈovne
nedokáÏu reagovaÈ v reálnom ãase. Na druhej
strane, ak by zdravotné poisÈovne nemali Ïiad-
nu moÏnosÈ vyjadrovaÈ sa k tejto téme, veºmi
r˘chlo by poskytovatelia zdravotnej starostli-
vosti mohli moment „neodkladnosti“ zneuÏí-
vaÈ. Predpokladá sa, Ïe spory v tejto oblasti rie-
‰i Úrad pre dohºad nad zdravotnou starostlivos-
Èou, málokedy sa v‰ak poskytovatelia naÀ v t˘-
chto veciach obracajú. Z môjho pohºadu by
bolo dobré, ak by mohla vzniknúÈ nejaká ar-
bitráÏ, ktorá by povedzme zasadala na úrade
S R
a kto by chcel, mohol by s tak˘mito probléma-
mi predstúpiÈ a v reálnom ãase by sa rozhod-
lo. Odstránila by sa t˘m administratíva a po-
stupne by sa uzrejmila „dobrá prax“ v tejto ob-
lasti.
Ako vnímate dlhé ãakacie doby na jednot-
livé vy‰etrenia u lekárov – ‰pecialistov?
Nemám Ïiadnu oficiálnu informáciu o
dlh˘ch ãakacích dobách u ‰pecialistov, viem
v‰ak neformálne, Ïe sa nieão viac ãaká v niek-
tor˘ch regiónoch na niektoré vy‰etrenia typu
mamografia, av‰ak uÏ u poskytovateºa vedºa
sa ãaká poloviãn˘ ãas – t˘m chcem povedaÈ,
Ïe ºudia sú ãasto tieÏ dosÈ málo flexibilní vy-
hºadávaÈ lep‰ie sluÏby...
A ão hovoríte na situáciu, kedy zdravotná
poisÈovÀa ãasÈ poskytnut˘ch v˘konov leká-
rom – ‰pecialistom nikdy nezaplatila ? V
ãom je problém?
Je to jedna z moÏností, ako limitovaÈ spo-
trebu zdrojov v systéme. Je to samozrejme tá
jednoduch‰ia, neadresná forma regulácie, av-
‰ak je pouÏívaná aj v in˘ch krajinách, keìÏe
ukontrolovaÈ cca 70-tisíc v˘konov u ‰pecialis-
tov fyzick˘m spôsobom nie je prakticky moÏ-
né. Zdravotné poisÈovne v‰ak kombinujú aj iné
formy kontrol, ktoré sú tieÏ efektívne. Problém
je stále ten ist˘ – nedostatok zdrojov a ich
adekvátne vyuÏívanie.
Ako sa v tomto volebnom období zvy‰ova-
la reálna mzda zdravotníkov? Neboli veºmi
spokojní…
Toto nie je moja parketa, viem daÈ len ofi-
ciálne priemerné údaje – v kategórii lekár sa
zv˘‰ila mzda medzi 2006 a 2009 39 % a u se-
stier 36 %. Ak to porovnáme s rastom miezd
v národnom hospodárstve, ktoré bolo v rovna-
kom období 19,5 %, tak mi vychádza, Ïe by
mali byÈ zdravotníci relatívne spokojní.
Myslíte si, Ïe sa v praxi dostatoãne uplatÀu-
je legislatíva, ktorá umoÏÀuje diferencova-
né odmeÀovanie pracovníkov v zdravot-
níctve?
Osobne nemám dostatok informácií, aby
som to mohol úplne zodpovedne posúdiÈ. Keì
sa v‰ak rozprávam o platoch s kolegami z pra-
xe, vyzerá to tak, Ïe príjmy lekárov sú urãite
diferencované a tí, ktorí veºa a dobre pracujú,
si uÏ aj v slovenskom zdravotníctve vedia veº-
mi slu‰ne zarobiÈ.
Myslíte si, Ïe Slovensko má na to, aby sa
úroveÀ a kvalita poskytovan˘ch sluÏieb v
zdravotníctve stále zvy‰ovala?
Áno, ak sa dohodneme na ist˘ch reduk-
ciách tam, kde nám netreba kapacity, tak v kon-
texte spolupráce erudovan˘ch zdravotníkov,
ktor˘ch máme v systéme dostatok, urãite vie-
me dosiahnuÈ zvy‰ovanie kvality.
Z D R A V O T N Í C T V O
Informatizácia a zdravotníctvo
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) sa v plnej miere venuje problematike a ‰íreniu eHealth v zdravotníctve.
Jeho riaditeº Vladimír HUâKO poskytol bliωie informácie pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
PribliÏne pred rokom sme sa rozprávali o presa-
dzovaní informatizácie v rezorte zdravotníctva.
Vtedy ste o tom hovorili ako o veºmi ÈaÏkej úlo-
he. Ako hodnotíte situáciu dnes? âo v‰etko sa po-
darilo v rámci postupnej realizácie dosiahnuÈ?
Informatizácia rezortu zdravotníctva je naìalej ná-
roãnou a zloÏitou úlohou, ktorá si vyÏaduje veºmi de-
tailné analytické a plánovacie práce a hlavne entu-
ziazmus zúãastnen˘ch, bez ktorého by to ne‰lo. V
rámci programu eHealth sme sa zamerali na 18 kºú-
ãov˘ch aktivít, ktoré sa nachádzajú v rôznom stave
rozpracovanosti a v rôznych realizaãn˘ch etapách:
• vypracovanie Katalógu potrieb a sluÏieb eHealth,
• návrh Koncepcie rozvoja ISVS“ (KRIS) za rezort
zdravotníctva,
• vypracovanie ‰túdie uskutoãniteºnosti projektov
eHealth,
• vypracovanie ‰túdie uskutoãniteºnosti Architek-
tonick˘ rámec a implementácia programu eHealth
pre v‰etky tri vlny eHealth,
• príprava programovej kancelárie eHealth na
NCZI,
• projekt legislatívnych zmien pre eHealth,
• projekt ochrany osobn˘ch údajov v rámci
eHealth,
• projekt vytvorenia pilotnej infra‰truktúry eHealth
na NCZI,
• konsolidácia údajovej základne,
• celo‰tátna konferencia organizovaná NCZI pod
zá‰titou MZ SR – „eHealth na ‰tartovacej ãiare“,
• vypracovanie „·túdie uskutoãniteºnosti Elektro-
nické sluÏby zdravotníctva – eHealth sluÏby ob-
ãanom (Prvá prioritná oblasÈ)“ v rámci OPIS,
• v rámci OPIS vypracovanie Ïiadosti o pridelenie
NFP v rámci OPIS a Národného projektu pre
uvedenú oblasÈ,
• v˘berové konanie pre prvú vlnu eHealth,
• organizaãné zabezpeãenie a rozbeh priorít prvej
vlny eHealth (EZKO, NZP, eMedikácia/ePre-
skripcia) zo strany NCZI,
• príprava ‰truktúry Elektronickej zdravotnej kniÏ-
ky obãana,
• príprava ‰truktúry Národného zdravotného portá-
lu,
• príprava interoperability plánovaného eHealth
systému SR so systémami ìal‰ích krajín EÚ v
rámci projektu epSOS,
• vypracovanie „·túdie uskutoãniteºnosti Elektro-
nické sluÏby zdravotníctva – eHealth sluÏby ob-
N A S L O V E N S K U
ãanom (Druhá prioritná oblasÈ)“ v rámci OPIS.
Na vytvorenie obrazu o nároãnosti riadenia a rea-
lizácie programu – aktivity sú zaradené do 15 domén;
v ich rámci bolo k dne‰nému dÀu identifikovan˘ch
79 projektov, z ktor˘ch 23 bolo ukonãen˘ch, 29 ak-
tuálne prebieha, 22 je v prípravnej fáze a 5 projek-
tov ãaká na mandát pre zahájenie prípravn˘ch ãin-
ností.
V˘znamnou aktivitou v rámci elektronizácie zdra-
votníctva, na ktorej stojí a padá úspech programu
eHealth, je konsolidácia údajovej základne s cieºom
vytvoriÈ jednotnú údajovú základÀu rezortu. Aktivi-
ta prebieha v dvoch doménach, v ktor˘ch boli rea-
lizované, resp. sú rozpracované tieto projekty:
• doména – Jednotná referenãná údajová základÀa
rezortu,
– v˘voj a nasadenie 1. verzie systému pre sprá-
vu Registra v˘konov,
– klinická terminológia – zahájenie prípravnej
fázy pre SNOMED CT,
– 1. etapa konsolidácie v oblastiach,
• administratívne registre,
• zoznam kódov poskytovateºov ZS a pra-
covníkov ZS,
• katalóg liekov, zdravotn˘ch pomôcok, die-
tetick˘ch potravín,
• databáza evidencie úmrtí, pitiev,
• doména – ManaÏment zdravotníckych informá-
cií,
– zjednotenie systému ‰tatistick˘ch zberov (‰z),
zdravotn˘ch hlásení (zh) a zdravotn˘ch regis-
trov(zr),
– v˘voj elektronickej registratúry pre správu ‰z,
zh, zr,
– prototyp poskytovania inteligentn˘ch v˘stupov
prostredníctvom najnov‰ích databázov˘ch
technológií pre oblasÈ ekonomiky poskytova-
teºov zdravotníckej starostlivosti,
– anal˘za stavu a návrh rie‰enia kºúãov˘ch v˘-
konnostn˘ch indikátorov rezortu.
Samozrejme, kaÏdá z vymenovan˘ch 18 aktivít
je pre program veºmi dôleÏitá a kaÏdej z nich venu-
jeme veºkú pozornosÈ. Vnímame pripomienky a ko-
mentáre zo strany verejnosti, vìaka ktor˘m môÏe-
me do na‰ej práce vniesÈ pohºady budúcich pouÏí-
vateºov, k ãomu bola vytvorená aj webová lokalita
www.ezdravotnictvo.sk
Ako si plní NCZI úlohu vytváraÈ podmienky pre
implementáciu ‰tandardov zdravotníckej infor-
matiky na Slovensku?
Plnením tejto úlohy, v rámci ktorej realizujeme
podporu implementácie, prevádzky a v˘voja ‰tandar-
dov zdravotníckej informatiky, chceme zabezpeãiÈ
internú a medzinárodnú interoperabilitu v oblasti
zdravotníckych informaãn˘ch systémov. Realizuje-
me ju prierezov˘m projektom cez prvú a druhú vlnu
eHealth projektov. V rámci rie‰enia t˘chto projek-
tov sa budeme primárne venovaÈ ‰tandardom pre:
• údajové ‰truktúry a dokumenty,
• terminológiu a sémantiku,
• komunikáciu a prenosu údajov,
• pouÏívateºské rozhrania informaãn˘ch systémov,
• architektúru rie‰ení,
• bezpeãnosÈ údajov.
Odpoãet rie‰en˘ch úloh k dne‰nému dÀu:
• spracovanie Katalógu ‰tandardov, ktor˘ je publi-
kovan˘ na web stránke NCZI a podáva základné
informácie o ‰tandardoch,
• spracovanie návrhu legislatívneho rie‰enia zave-
denia ‰tandardov zdravotníckej informatiky do
slovenského zdravotníckeho prostredia,
• vstup NCZI, ako oficiálneho zástupcu SR, do
medzinárodnej organizácie IHT SDO, ktorá je
tvorcom a garantom terminologického systému
SNOMED CT. V rámci integrácie SNOMED CT
v SR pripravujeme projektové rie‰enie pre jeho
preklad a následnú implementáciu,
• spoluúãasÈ na spracovaní referenãnej terminoló-
gie EÚ v projekte epSOS a príprava rie‰enia a im-
plementácie jeho slovenskej verzie.
Do akej miery vám pomáha pri presadzovaní
úloh informatizácie zdravotníctva súvisiaca platná
legislatíva? Je vyhovujúca?
V roku 2009 bola v tejto oblasti prijatá novela zá-
kona ã. 275/2006 Z. z. o informaãn˘ch systémoch
verejnej správy z dielne MFSR, a v marci 2010 bol
z iniciatívy MZSR predloÏen˘ na rokovanie Legi-
slatívnej rady vlády SR návrh novely zákona ã.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, sluÏbách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivos-
ti a o zmene a doplnení ìal‰ích zákonov, ktorého ob-
sahom sú nevyhnutné zmeny v informaãnej sústa-
ve zdravotníctva a zrovnoprávnenie elektronickej
formy poskytovania sluÏieb zdravotníctva. Vzhºa-
dom na skutoãnosÈ, Ïe sa nachádzame vo volebnom
roku prerokovanie tohto návrhu v poradn˘ch orgá-
noch vlády bolo presunuté na obdobie po voºbách
do NRSR a návrh bude predloÏen˘ na schválenie vlá-
de v druhom polroku 2010.
Je zrejmé, Ïe posledné zmeny legislatívy v oblas-
ti informatizácie zdravotníctva prijaté v roku 2007
nemôÏu reflektovaÈ v˘voj a trendy informatizácie za
posledné tri roky, preto prijatie novej legislatívy sa
javí ako nevyhnutn˘ predpoklad pri presadzovaní
úloh informatizácie zdravotníctva.
Vytvorilo sa uÏ priaznivé prostredie na zverejÀo-
vanie komplexn˘ch informácií, alebo budeme
musieÈ e‰te nejak˘ ãas poãkaÈ?
NCZI je uÏ svojím zameraním predestinované na
rolu poskytovateºa komplexn˘ch zdravotníckych
informácií a ako iniciátor v tejto oblasti sa podieºa
na vytváraní ão najpriaznivej‰ieho prostredia pre ich
zverejÀovanie. Samozrejme, musíme podotknúÈ, Ïe
v koneãnom dôsledku v‰etky informaãné zdroje po-
chádzajú od poskytovateºov zdravotnej starostli-
vosti a organizácií, ãi in‰titúcií pôsobiacich v rezor-
te. Preto sa snaÏíme t˘mto subjektom poskytovaÈ
technickú a metodickú asistenciu a vytvoriÈ kontro-
lovateºné ale hlavne bezpeãné toky informácií. V
tomto smere sme vyvinuli nové softvérové apliká-
cie podporené technick˘mi rie‰eniami na zjednodu-
‰enie prístupu k relevantn˘m zdravotníckym údajom.
Veºkú snahu venujeme objektivizácii dát a v rámci
spolupráce s ostatn˘mi partnermi produkujúcimi
zdravotnícke informácie chceme docieliÈ komplex-
n˘ informaãn˘ systém, ktor˘ bude vytváraÈ priazni-
vé prostredie a objektívnu informaãnú bázu nielen
pre tvorcov zdravotnej politiky a odborníkov, ale aj
pre samotného obãana, aby si mohol doplniÈ vedo-
mosti o moÏnostiach, ‰írke a kvalite poskytovanej
zdravotnej starostlivosti. Pripravovan˘ manaÏérsky
systém prezentácie zdravotníckych indikátorov po
spustení do prevádzky bude túto funkciu plne zabez-
peãovaÈ a stane sa zrkadlom kvality, efektívnosti a
produktivity sluÏieb v zdravotníctve.
61
Z D R A V O T N Í C T V O
S ak˘mi problémami sa v rámci zavádzania in-
formatizácie zdravotníctva stretávate najãastej-
‰ie? Vedie sa uÏ elektronická medicínska agenda
o pacientoch aj u ambulantn˘ch lekárov?
Elektronizácia zdravotníctva je na‰a priorita, jed-
notlivé úlohy vypl˘vajúce z Programu implementá-
cie eHealth sú vymedzené jeho strategick˘mi cieº-
mi. Úspech celého procesu závisí aj od zv˘‰enia po-
vedomia v‰etk˘ch zúãastnen˘ch subjektov a hlav-
ne obãanov aby prijali pozitíva, ktoré priná‰a elek-
tronizácia rezortu zdravotníctva. âasto sa stretáva-
me aj s nedôverou zo strany zdravotníckych zaria-
dení, ale i obãanov, ktorí sa obávajú zneuÏitia citli-
v˘ch údajov a nárastu prác súvisiacich so zavede-
ním elektronizácie zdravotnej dokumentácie. Obá-
vajú sa, Ïe nie je dorie‰ená ekonomická otázka a
hlavn˘ dopad budú niesÈ zdravotnícke zariadenia.
Mnohé ambulancie uÏ pouÏívajú vlastné infor-
maãné systémy na vedenie zdravotnej dokumentá-
cie. Lekári upozorÀujú na nejednotnosÈ pouÏíva-
n˘ch informaãn˘ch systémov v ambulanciách, ne-
dorie‰enie objemu vstupn˘ch údajov a na prácnosÈ
pri ich zadávaní. Na‰ou ambíciou je vytvoriÈ také
prostredie, ktoré aj napriek rôznorodosti pouÏíva-
n˘ch IS bude poskytovaÈ jednotné a rovnaké infor-
mácie pre v‰etk˘ch poskytovateºov ZS.
Je uÏ do programu eHealth zapojené kompletné
zdravotníctvo?
Do programu eHealth sú od zaãiatku prípravnej
fázy zapojené v‰etky relevantné subjekty v oblasti
zdravotníctva. V Komisii eHealth sú zastúpené jed-
notlivé profesionálne in‰titúcie reprezentujúce zdra-
votníckych pracovníkov (Úrad verejného zdravot-
níctva, Slovenská lekárska komora, ÚDZS, ·ÚKL,
zdravotné poisÈovne a pod.). Nachádzame sa práve
v etape, keì sa po spustení verejnej diskusie k jed-
notliv˘m prototypom aplikácií oãakáva omnoho in-
tenzívnej‰ia komunikácia s predstaviteºmi z oblas-
ti zdravotníctva, s profesijn˘mi a stavovsk˘mi or-
ganizáciami zdravotníckych pracovníkov, ako i so
samotn˘mi poskytovateºmi zdravotnej starostlivos-
ti.
Ako je dobudovan˘ verejne prístupn˘ interneto-
v˘ portál v rámci systému eHealth?
V súãasnosti sa v rámci hlavného projektu prvej
vlny implementácie eHealth eSO1 spustila prípra-
va Národného zdravotného portálu. Obsah Národ-
ného zdravotného portálu bol schválen˘ Komisiou
eHealth v októbri 2009 a je základn˘m dokumen-
tom, z ktorého sa pri príprave vychádza. ëal‰ou kºú-
ãovou aktivitou, ktorú v rámci prípravy Národného
zdravotného portálu realizujeme, je návrh procesov
Redakãnej rady. Na národnej konferencii Zdravot-
nícka informatika 2010 predstavíme verejnosti prv˘
prototyp NZP, ktor˘ bude urãen˘ na verejnú disku-
siu. Zámerom verejnej diskusie je daÈ dostatok prie-
storu laickej i odbornej verejnosti na vyjadrenie sa
k obsahu i funkãnosti NZP (aj keì je potrebné si uve-
domiÈ, Ïe ide o prototyp) a získaÈ ìal‰ie relevantné
pripomienky a námety na skvalitnenie v˘sledného
rie‰enia.
V rámci NCZI pracuje aj Centrum poskytova-
nia informácií. Ako sú vyuÏívané jeho sluÏby?
Kto sa na spomínané Centrum najviac obracia?
CPI poskytuje okrem informácií v zmysle záko-
na ã. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k infor-
máciám aj informácie ‰tatistického charakteru. Pri-
márnym odberateºom ‰tatistick˘ch v˘stupov je MZ
SR a hlavní odborníci MZ SR, ·Ú SR, zdravotníc-
ke organizácie, národné a regionálne správy, medzi-
národné zdravotnícke organizácie, farmaceutické
firmy a vo v˘znamnej miere ‰tudenti a pracovníci
vysok˘ch ‰kôl, ktorí údaje vyuÏívajú pri tvorbe di-
plomov˘ch a vedeck˘ch prác. ëal‰iu poãetnú sku-
62
N A S L O V E N S K U
pinu Ïiadateºov tvoria zástupcovia printov˘ch a
elektronick˘ch médií.
Záujem odbornej i laickej verejnosti sa sústreìu-
je v prevaÏnej miere na zisÈovanie informácií o zdra-
votnom stave obyvateºstva SR, údajov o chorobnos-
ti a úmrtnosti populácie na rôzne ochorenia. Îiada-
né sú ãasto aj prehºady o sieti zdravotníckych zaria-
dení v SR a regiónoch, údaje o posteºovom fonde
zdravotníckych zariadení, o poãte lekárov, sestier a
in˘ch zamestnancoch v zdravotníctve.
Okrem ‰tandardne spracovan˘ch informácií v
zmysle Kontraktu medzi MZ SR a NCZI, ponúka
na‰a organizácia tieÏ ne‰tandardne spracované infor-
mácie. Ide o v˘stup údajov spracovan˘ v˘berom z
primárnych ‰tatistick˘ch údajov na základe ‰pecific-
kej poÏiadavky klienta. Väã‰inou ide o spracovanie
analytick˘ch v˘stupov z rozliãn˘ch ãasov˘ch a vec-
n˘ch hºadísk, s vyuÏitím viacer˘ch zdrojov informá-
cií.
V poslednom období pribudli i otázky zamerané
na aktivity NCZI v súvislosti s implementáciou
eHealth. Najãastej‰ie smerujú k oãakávan˘m príno-
som projektu pre pacienta i lekára. Záujem verejnos-
ti sa tieÏ sústreìuje na plánované bezpeãnostné opat-
renia pri manipulácii s údajmi o pacientoch a zdro-
je financovania. V˘znamnou podporou pre CPI v
tomto smere je portál www.ezdravotnictvo.sk pre-
vádzkovan˘ NCZI, ktor˘ priná‰a obyvateºom SR i
cudzincom ucelen˘ prehºad o aktuálnom dianí v
tejto oblasti.
Len pre predstavu, za prvé ‰tyri mesiace tohto
roka sme spracovali 538 poÏiadaviek.
Je podºa vás dodávanie informácií z Centra
oprávnen˘m subjektom na dobrej úrovni alebo
je e‰te ão zlep‰ovaÈ?
CPI rie‰i poÏiadavky s minimálnymi ãakacími le-
hotami (priemerne 2 – 4 dni), a to i napriek stúpa-
júcemu poãtu Ïiadostí vybaven˘ch roãne (viac ako
1000). Volíme maximálne ústretov˘ prístup voãi
Ïiadateºom.
Napriek tomu, je ão zlep‰ovaÈ. Súãasn˘ systém
zberu údajov a ich následného spracovania, ne-
umoÏÀuje dostatoãne r˘chlu tvorbu v˘sledkov su-
márnych ‰tatistick˘ch zisÈovaní. Poskytujeme ‰tatis-
tické informácie, ktoré slúÏia ako podklad pre orga-
nizácie pôsobiace v zdravotníctve k prijímaniu stra-
tegick˘ch rozhodnutí. Îiaº, musíme kon‰tatovaÈ, Ïe
ãasto aÏ s polroãn˘m aÏ roãn˘m oneskorením. Rie-
‰enie vidíme v dôslednej elektronizácii zberu a spra-
covania ‰tatistick˘ch zisÈovaní a vo vybudovaní ma-
naÏérskeho informaãného systému, ktor˘ umoÏní
oprávnen˘m subjektom interaktívne pracovaÈ s in-
formáciami a poskytne dynamickú anal˘zu údajov
podºa vopred definovan˘ch kritérií.
Stretávate sa s pochopením pri príprave inte-
raktívneho elektronického vzdelávania eLear-
ning? S k˘m spolupracujete?
Elektronické vzdelávanie – eLearning – predsta-
vuje ‰irokú oblasÈ moÏností na získavanie vedo-
mostí prostredníctvom modern˘ch informaãn˘ch a
telekomunikaãn˘ch technológií. UmoÏÀuje rie‰iÈ
niektoré ‰pecifické problémy, ktoré úzko súvisia so
vzdelávaním, preto sa môÏe uplatniÈ ako veºmi uÏi-
toãn˘ a v˘konn˘ nástroj na zvy‰ovanie znalostí.
Na‰ou snahou je vytvoriÈ pre obãanov a odbornú
verejnosÈ vhodné inovaãné a efektívnej‰ie spôsoby
vzdelávania ako základn˘ rámec interaktívneho
elektronického vzdelávania v oblasti vyuÏívania
eHealth, starostlivosti o zdravie, ãi poskytovania
prvej pomoci.
Doména je v príprave, preto zatiaº Ïiaden projekt
nebol v tejto oblasti aktivovan˘. V rámci prípravy
identifikujeme niekoºko subjektov rezortu zdravot-
níctva a ‰kolstva, s ktor˘mi bude uÏitoãné spolupra-
covaÈ pretoÏe majú skúsenosti buì s témami, ktoré
by sme chceli rozvinúÈ, alebo so systémom eLear-
ningu.
V spolupráci s MZ SR ste uÏ pred rokom zaãali
pripravovaÈ manaÏérsky informaãn˘ systém. Je
uÏ pouÏiteºn˘?
Tak, ako sme pred rokom ãitateºov informovali,
podarilo sa nám za aktívnej podpory MZ SR, hlav-
ne odboru informatiky vytvoriÈ prototyp ManaÏér-
skeho informaãného systému, ktor˘ je schopn˘ pre-
zentovaÈ zdravotnícke údaje a poskytovaÈ záujem-
com v‰etky dostupné informácie v poÏadovanej in-
teraktívnej ‰truktúre podºa Ïelania. Prototyp Mana-
Ïérskeho informaãného systému overil vhodnosÈ
pouÏit˘ch informaãn˘ch technológií, ktoré sú zákla-
dom na vytvorenie uÏívateºsky flexibilného a kom-
fortného prostredia pre prezentovanie zdravotníc-
kych údajov v reálnom ãase a podºa uÏívateºom za-
dan˘ch kritérií v˘beru.
V spolupráci s MZ SR, ·ÚKL, ZP a ìal‰ími or-
ganizáciami bola zostavená ‰iroká mnoÏina kºúão-
v˘ch v˘konnostn˘ch indikátorov. V tejto etape sa
ukonãuje ich analytické hodnotenie s urãením v˘zna-
mov˘ch priorít a zabezpeãenie dostupnosti zdrojov
údajov pre obsahové naplnenie MIS. ·iroká vyuÏi-
teºnosÈ manaÏérskeho prezentaãného systému je
podmienená zabezpeãením validn˘ch a aktuálnych
vstupn˘ch informácií, ktoré sú v˘stupom z vlastné-
ho informaãného systému zdravotníckych indikáto-
rov a doplnené údajmi z informaãn˘ch systémov
partnersk˘ch zdravotníckych a ‰tatistick˘ch organi-
zácií. V tomto procese treba dorie‰iÈ v‰etky legisla-
tívne podmienky v˘meny informácií medzi spolu-
pracujúcimi organizáciami vytvorením prísnych
bezpeãnostn˘ch reÏimov, urãiÈ stupne ochrany sprí-
stupÀovan˘ch údajov a pre tieto stupne definovaÈ
skupiny pouÏívateºov, aby sa zamedzilo akémukoº-
vek úniku dôvern˘ch a individuálnych údajov.
S akou odozvou sa va‰e aktivity stretli vo verej-
nosti? Víta túto novú moÏnosÈ informácií?
Prvá oficiálna prezentácia pilotnej verzie MIS
bola uskutoãnená v apríli 2010 pre vedúcich pracov-
níkov MZ SR a ohlasy boli pozitívne. ·iroká odbor-
ná a laická verejnosÈ doteraz e‰te nemala moÏnosÈ
oboznámiÈ sa s uveden˘m manaÏérskym prezen-
taãn˘m systémom. Prezentácia anal˘z zdravotníc-
kych indikátorov v minulom období bola zameraná
len na v˘ber urãit˘ch ãiastkov˘ch ukazovateºov,
resp. porovnania ich v˘voja. MIS umoÏní komplex-
ne vyberaÈ a porovnávaÈ údaje podºa zadan˘ch kri-
térií a tak ponúknuÈ ‰irok˘ pohºad na kvalitu sluÏieb,
ãinnosÈ, zdravotn˘ stav a ekonomiku zdravotníctva.
Myslíte si, Ïe sú uÏ obãania dostatoãne informo-
vaní o v˘hodách a moÏnostiach programu
eHealth?
Pre verejnosÈ je zriadená webová stránka www.ez-
dravotnictvo.sk, na ktorej zverejÀujeme najaktuál-
nej‰ie informácie, t˘kajúce sa elektronizácie zdra-
votníctva, priãom tieto informácie je moÏné zo stra-
ny verejnosti aj komentovaÈ. Táto webová stránka
slúÏi a bude naìalej slúÏiÈ aj ako priestor pre zverej-
Àovanie ãiastkov˘ch v˘stupov kºúãov˘ch domén
(NZP, eZKO, eMedikácia a ePreskripcia, eAlokácia)
za úãelom vyvolania verejnej diskusie k uveden˘m
témam.
NCZI v súãasnosti usporadúva ìal‰iu z konferen-
cií zameran˘ch pre odbornú verejnosÈ s cieºom po-
skytnúÈ informácie o aktuálnom stave Programu
implementácie eHealth. ZároveÀ sa zúãastÀujeme s
vlastn˘mi príspevkami na rôznych odborn˘ch kon-
ferenciách a seminároch. Pripravujeme komplexn˘
plán informaãn˘ch aktivít pre ‰irokú verejnosÈ, kto-
r˘ by sa mal spustiÈ uÏ tento rok. Verím, Ïe pri jeho
realizácii nám v˘znamne pomôÏu v‰etky verejné mé-
diá, veì zdravie je jediná hodnota uznaná v‰etk˘mi.
N Á R O D N Á R A D A
Na Slovensku sa s rastom ekonomiky zniÏoval aj poãet nezamestnan˘ch. Kríza v‰ak urobila svoje
a nezamestnanosÈ opäÈ zaãala stúpaÈ. Aké sú moÏnosti ‰tátu pomáhaÈ? Vyjadruje sa poslanec NR SR,
predseda V˘boru pre sociálne veci a b˘vanie Jozef HALECK¯ v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Rie‰enie sociálnych problémov
nie je jednoduché
Ako by ste hodnotili mieru dlhodobej neza-
mestnanosti na Slovensku? MôÏete ju porovnaÈ
s krajinami OECD?
Miera nezamestnanosti na Slovensku síce pat-
rí medzi najvy‰‰ie v rámci krajín OECD, ale na po-
sledn˘ch miestach európskeho rebríãka sme boli
aj na zaãiatku volebného obdobia, keì bola mie-
ra nezamestnanosti pod 8 %. Teraz, pri hodnotách
nad 13 %, je poradie podobné. Vypl˘va to z toho,
Ïe príãinou je celosvetová finanãná a hospodárs-
ka kríza, ktorá postihuje v‰etky krajiny Európy i
sveta. Dôvodom vysokej nezamestnanosti je aj
na‰a vy‰e 80-percentná v˘razná závislosÈ od ex-
portu krajiny, a takisto v˘razná kríza v susedn˘ch
krajinách Európy, s ktor˘mi hospodársky spolupra-
cujeme.
Aké sú príãiny, ktoré spôsobujú práve dlhodo-
bú nezamestnanosÈ? Nie je moÏné, ich ak nie
úplne, tak aspoÀ v˘raznej‰ie odstrániÈ?
Príãinou dlhodobej nezamestnanosti je v˘razn˘
nedostatok pracovn˘ch príleÏitostí v niektor˘ch re-
giónoch Slovenska s vysokou nezamestnanosÈou,
nízka vzdelanostná úroveÀ niektor˘ch kategórií
pracovníkov a ãastá, nízka motivácia t˘chto ºudí
hºadaÈ si prácu a ochota pracovaÈ. Bez práce sú ãas-
to rómski obãania a obãania sociálne a zdravotne
hendikepovaní.
V neposledne miere aj ‰truktúra zamestnanos-
ti nie je dobrá. Prevláda práca v neperspektív-
nych oblastiach priemyslu a poºnohospodárstva a
mal˘ rozvoj je v sluÏbách a v turizme. Relatívne
mal˘ rozvoj zaznamenávame aj v malom a drob-
nom podnikaní, kde by sa mohli zamestnaÈ celé ro-
diny a ich ìal‰ie príbuzenstvo.
Do akej miery je spôsobená miera nezamestna-
nosti v˘sledkom celosvetovej krízy?
V rozhodujúcej mierne je na‰a nezamestnanosÈ
spôsobená práve celosvetovou hospodárskou a fi-
nanãnou krízou. Ako som uÏ spomínal, nበexport
je viazan˘ v prevaÏnej mierne na zahraniãie. A fi-
S R
nanãné in‰titúcie, ktoré sú u nás, sú dcérskymi po-
boãkami zahraniãn˘ch bánk. V podstate na‰a ne-
zamestnanosÈ sa bude zniÏovaÈ vtedy, keì sa zlep-
‰í hospodárska a finanãná situácia vo svete, v Eu-
rópe. PreviazanosÈ na‰ich hospodárskych a finanã-
n˘ch ‰truktúr so ‰truktúrami v Európskej únii je
taká silná, Ïe je to rozhodujúci faktor zlep‰ovania
na‰ej situácie, aj napriek t˘m najlep‰ím opatreniam
u nás.
Dostávajú obyvatelia Slovenska, ktorí sú zne-
v˘hodnení v hºadaní si zamestnania z najrôznej-
‰ích dôvodov, dostatoãnú pomoc od ‰tátu?
Pomoc vlády a parlamentu bola primeraná a v‰e-
stranná. Bolo prijat˘ch vy‰e 60 legislatívnych eko-
nomick˘ch, finanãn˘ch a sociálnych opatrení. Tie-
to opatrenia sme prijímali skôr ako susedné kraji-
ny a boli prijímané v etapách, podºa v˘voja hos-
podárskej a sociálnej situácie. Niektoré opatrenia
boli viacej a niektoré menej úãinné.
Príslu‰né kroky boli prijímané na pomoc samot-
n˘m nezamestnan˘m, ale aj pre uºahãenie situácie
na strane zamestnávateºov.
Zamestnávatelia mali moÏnosÈ poãas krízy pla-
tiÈ menej do sociálnych a zdravotn˘ch fondov za
svojich zamestnancov a v odôvodnen˘ch prípa-
doch, pri v˘padku vo v˘robe ponechaÈ svojich za-
mestnancov na urãitú dobu doma a ‰tát platil za
nich povinné odvody.
Nezamestnaní, ktorí chceli podnikaÈ, pracovaÈ
na ÏivnosÈ, dostávali od ‰tátu úãinnú finanãnú v˘-
pomoc a boli im takisto preplácané sociálne a
zdravotné odvody.
Táto pomoc ‰tátu sa aj najviac vyuÏívala.
Pomerne veºké finanãné prostriedky sa vyna-
kladali na pilotné sociálne podniky, ktoré mali byÈ
miestom zamestnávania znev˘hodnen˘ch a dlho-
dobo nezamestnan˘ch v oblastiach s najvy‰‰ou
nezamestnanosÈou. Tento experiment sa ukázal
ako málo úãinn˘ a kontroverzn˘, ale uÏ ìal‰ie
obecné sociálne podniky boli efektívnej‰ie a Ïia-
danej‰ie.
Finanãné prostriedky na aktívny trh práce boli
prednostne smerované do regiónov s najvy‰‰ou
mierou nezamestnanosti.
Aké majú moÏnosti pre uplatnenie sa na trhu
práce mlad‰ie roãníky a aké majú moÏnosti pri
návrate do práce matky po skonãení mater-
skej dovolenky?
Je pravda, Ïe mlad‰ie roãníky, absolventi stred-
n˘ch, ale aj vysok˘ch ‰kôl, mali sÈaÏené podmien-
ky pre uplatnenie sa na trhu práce. Ale bol vytvo-
ren˘ tzv. in‰titút absolventskej praxe, kde zamest-
návatelia mohli sa uºahãen˘ch odvodov˘ch povin-
nosti zamestnávaÈ absolventov ‰kôl a t˘m im daÈ
‰ancu presvedãiÈ, Ïe sú kvalitní a uÏitoãní pre fir-
mu.
Mnohí mladí v‰ak ãasto odchádzali do zahrani-
ãia, kde platové podmienky boli lep‰ie a kde na
druhej strane mohli získavaÈ jazykové a odborné
zahraniãné skúsenosti.
S moÏnosÈami pomoci mlad˘m ºuìom v‰ak
spokojní byÈ nemôÏeme.
Matkám s mal˘mi deÈmi sa v tomto období po-
mohlo t˘m, Ïe sa im zv˘‰il príspevok na materskej
a rodiãovskej dovolenke. Ale nedostatkom je, Ïe
nie sú lep‰ie podmienky pre kombináciu rodiãov-
skej dovolenky a práce a hlavne nie sú dostatoã-
ná moÏnosÈ pracovaÈ na skrátené pracovné úväz-
ky.
Je nedostatok miest v pred‰kolsk˘ch zariade-
niach, a nevytvorili sa primerané finanãné moÏnos-
ti vyuÏívaÈ na tento úãel rodinn˘ch príslu‰níkov.
Ale aj v˘‰ka materského a rodiãovského prí-
spevku v budúcnosti musí byÈ vy‰‰ia pre zlep‰e-
nie starostlivosti o matku a dieÈa.
Do akej miery sa ‰tát stará o moÏnosti rekvali-
fikácie nezamestnan˘ch?
Systém rekvalifikaãn˘ch kurzov pre nezamest-
nan˘ch sa vyuÏíval dostatoãne a na celom Sloven-
sku. Úrady práce mali dostatok prostriedkov aj z
eurofondov, aby rekvalifikaãné ‰kolenia zameria-
vali na tie skupiny nezamestnan˘ch a tie oblasti,
ktoré to najviac potrebovali. Nezamestnaní získa-
vali potrebné odborné vedomosti a zruãnosti nie-
len pre aktívne zapojenie sa na trhu práce, ale aj
pre svoje v‰eobecné zv˘‰enie vzdelania a pracov-
nej inteligencie.
Je tieÏ pravdou, Ïe mnohé rekvalifikácie boli
samoúãelné a nezohºadÀovali potreby firiem a ani
vlastné potreby ‰kolen˘ch.
VyuÏívali sa v naj‰ir‰ej miere aj aktivaãné prá-
ce pre nezamestnan˘ch?
Aktivaãné práce pre nezamestnan˘ch boli
osvedãenou, populárnou a úãinnou pomocou na
trhu práce, hlavne na dedinách a v oblastiach s vy-
sokou koncentráciou dlhodobo nezamestnan˘ch,
nezamestnan˘ch s dávkami v hmotnej núdzi a v ob-
lastiach s rómskou populáciou.
Nerie‰ili síce odvodové zdravotné a sociálne ná-
leÏitosti nezamestnan˘ch, ale pomohli t˘m najchu-
dobnej‰ím, ale aj samotn˘m obciam dosiahnuÈ so-
ciálny zmier a uspokojiÈ poÏiadavky obcí a miest.
Potrebné je viac rozvinúÈ verejnoprospe‰né prá-
ce, ktoré sú vhodnou formou aktívneho trhu prá-
ce pre urãité skupiny nezamestnan˘ch.
Ako by ste hodnotili pomoc eurofondov v rám-
ci zamestnanosti a sociálnej problematiky na
Slovensku?
Eurofondy v sociálnom rezorte sa vyuÏívali
azda najviac a najúãinnej‰ie. VyuÏívali sa nielen v
sociálnych podnikoch, rekvalifikaãn˘ch kurzoch
pre nezamestnan˘ch, ale aj pri zriaìovaní zariade-
ní pre seniorov, zdravotne postihnut˘ch a sociál-
ne znev˘hodnen˘ch osôb.
Aké sú moÏnosti rie‰enia nezávideniahodnej
situácie najchudobnej‰ích rodín a dôchodcov u
nás?
Úlohou do budúcnosti je úãinnej‰ie podporovaÈ
63
N Á R O D N Á R A D A
chudobné rodiny, hlavne mladé rodiny s deÈmi, osa-
melé matky s deÈmi nielen zvy‰ovaním finanãnej
v˘pomoci, ale aj vytváraním vhodn˘ch pracovn˘ch
podmienok, budovaním väã‰ieho poãtu sociál-
nych bytov, kaÏdoroãnej valorizácie sociálnych
dávok a zachovanie v‰etk˘ch opatrení solidarity pre
chudobn˘ch. Musí sa zachovaÈ a postupne zvy‰o-
vaÈ minimálna mzda, upraviÈ matersk˘ a rodiãov-
sk˘ príspevok tak, aby zodpovedal potrebám t˘chto
rodín.
Úãinnej‰ia a prehºadnej‰ia pomoc sa musí ve-
novaÈ rómskym rodinám a ich deÈom. U dôchod-
cov sa musí zachovaÈ doteraj‰ia solidarita pri zí-
skavaní a zvy‰ovaní dôchodkov˘ch dávok. V plá-
Sociálna situácia sa dot˘ka kaÏdého
Monika GIBALOVÁ, poslankyÀa NR SR za KDH a ãlenka V˘boru NR SR pre sociálne veci a b˘vanie sa
v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér zaoberá problematikou, ktorú dôverne pozná, veì sama je
iniciátorkou návrhu novela zákona o sociálnych sluÏbách. Rozhovor priná‰a redaktorka Anna Komová.
Z ãoho vychádza va‰a iniciatíva predkladania
novely zákona o sociálnych sluÏbách, v ãom to
doteraj‰ie znenie hodnotíte ako nevyhovujú-
ce?
UÏ na jeseÀ roku 2006 som sa po nástupe do par-
lamentu pokúsila novelou dnes uÏ neexistujúceho
zákona 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci na-
vrhnúÈ také rie‰enia financovania sociálnych slu-
Ïieb, aby bolo nepochybné, Ïe poskytovateº sociál-
nych sluÏieb má nárok na finanãn˘ príspevok pri
splnení podmienok stanoven˘ch zákonom. I‰lo
nie len o zdôraznenie právneho nároku poskyto-
vateºa sociálnych sluÏieb na finanãn˘ príspevok,
ale o snahu vytvoriÈ podmienky efektívnej‰ej, od-
bornej‰ej, úctivej‰ej sluÏby ºuìom v núdzi, s dô-
razom na zakotvenie rovnakej príleÏitosti pre uÏí-
vateºa i poskytovateºa sociálnej pomoci.
Dlho oãakávan˘ zákon ã. 448/2008 Z. z. o so-
ciálnych sluÏbách z dielne MPSVaR na jeseÀ roku
2008 nadobudol úãinnosÈ 1. januára 2009. UÏ pri
schvaºovaní zákona na 28. schôdzi NR SR (29. 10.
2008) som spoloãne s poslankyÀou Klárou Sárkö-
zy (SMK) predloÏila pozmeÀujúce návrhy, ktoré
mali umoÏniÈ slobodnú voºbu v˘beru poskytova-
teºa a odstrániÈ diskrimináciu vo financovaní ne-
verejn˘ch poskytovateºov. V tom ãase absenciu
slobodnej voºby poskytovateºa v návrhu zákona
nikto nenamietal, ani nedával návrhy na zmenu
znenia návrhu zákona. KeìÏe pozmeÀujúce návrhy
64
S R
ne je trinásty dôchodok a prestavba celého dôchod-
kového systému tak, aby neklesal priemern˘ dô-
chodok v pomere k priemernému zárobku.
T˘m dôchodcom, ão chcú a môÏu pracovaÈ, sa
má umoÏniÈ za zv˘hodnen˘ch odvodov˘ch a da-
Àov˘ch podmienok naìalej pracovaÈ.
Vytvára hospodárska politika ‰tátu základné
podmienky pre rast zamestnanosti? Aká je pers-
pektíva zlep‰enia situácie pre v‰etk˘ch obyva-
teºov Slovenska?
Slovensko svojou polohou a podmienkami vy-
tvára dobré podmienky pre vstup zahraniãného
kapitálu a rozvoj ná‰ho hospodárstva. Vláda posky-
neboli schválené, na 32. schôdzi NR SR som pred-
loÏila návrh novely zákona o sociálnych sluÏbách,
ktor˘ mal odstrániÈ najváÏnej‰ie nedostatky plat-
ného zákona, t.j. umoÏniÈ slobodn˘ v˘ber posky-
tovateºa a zrovnoprávniÈ financovanie. Návrh bol
5. februára 2009 zamietnut˘.
V apríli 2009 som bola iniciátorkou podania na
ústavn˘ súd. 24. apríla 2009 prijal Ústavn˘ súd SR
podanie 45 poslancov NR SR, ktorí namietajú ne-
súlad niektor˘ch ustanovení zákona o sociálnych
sluÏbách s Ústavou Slovenskej republiky a s Eu-
rópskou sociálnou chartou. Ústavn˘ súd nevyho-
vel návrhu, ktor˘ bol zaevidovan˘ pod spisovou
znaãkou PL.ÚS 13/09, aby pozastavil úãinnosÈ
napadnut˘ch ustanovení zákona.
V priebehu rokov 2008 – 2010 som podrobila
ministerku Tomanovú niekoºkokrát verejnej kriti-
ke v súvislosti s jej dezinformovaním verejnosti a
s neochotou odstrániÈ nedostatky zákona o sociál-
nych sluÏbách.
Na 40. schôdzu NR SR som predloÏila v pora-
dí druh˘ návrh novely zákona o sociálnych sluÏ-
bách s rovnak˘mi návrhmi na zmenu, ako po pr-
v˘krát, t.j. umoÏniÈ slobodn˘ v˘ber poskytovate-
ºa sluÏby a odstrániÈ nerovnaké podmienky finan-
covania poskytovateºov, pretoÏe to spôsobuje ich
postupnú likvidáciu. Aj tento návrh bol 10. sep-
tembra 2009 zamietnut˘.
V januári 2010 vláda SR predloÏila do parlamen-
tu novelu zákona o sociálnych sluÏbách.
24. februára 2010 poãas rokovania 76. schôdze
V˘boru NR SR pre sociálne veci a b˘vanie som na-
vrhla pozmeÀujúci návrh k vládnemu návrhu no-
vely zákona o sociálnych sluÏbách. Identick˘ po-
zmeÀujúci návrh podal aj predseda v˘boru Halec-
k˘. KeìÏe hrozilo, Ïe Haleck˘ a s ním poslanci ªS-
HZDS umoÏnia schválenie navrhovan˘ch zmien v
zákone, premiér Fico 9. marca 2010 dopoludnia ná-
vrh zákona v 2. ãítaní stiahol z rokovania parla-
mentu;
V ten ist˘ deÀ, 9. marca 2010 popoludní, pred-
loÏila poslankyÀa Klára Sárközy do novely záko-
na, ktor˘m sa mení zákon ã. 43/2004 Z. z. o sta-
robnom dôchodkovom sporení, zúÏen˘ rozsah mo-
jich pozmeÀujúcich návrhov k zákonu o sociálnych
sluÏbách. Takto by sa nepriamou novelou dosiah-
lo aspoÀ nieão z toho (iba slobodn˘ v˘ber posky-
tovateºa sociálnej sluÏby), ão premiér Fico na ná-
vrh ministerky Tomanovej stiahnutím zákona o so-
ciálnych sluÏbách znemoÏnil zmeniÈ. ªS-HZDS
tento návrh nepodporila. Ak by sa tak bolo stalo,
tuje potrebné finanãné a infra‰trukturálne stimuly
pre príchod zahraniãn˘ch firiem. Viac snahy tre-
ba venovaÈ v˘robe s vy‰‰ou pridanou hodnotou a
vstup zahraniãn˘ch firiem na v˘chodné a stredné
Slovensko.
V oblasti vzdelávania a ‰kolstva sa musíme
snaÏiÈ, aby sa rozvíjali také ‰tudijné odbory, kto-
ré na‰e hospodárstvo potrebuje a neÏenie mlad˘ch
ºudí na úrady práce.
Pre malé, stredné podnikanie a Ïivnostníkov je
potrebné vytvoriÈ optimálne podmienky rozvoja.
Slovensko má predpoklady zvládnuÈ krízu
úspe‰ne a zabezpeãiÈ ekonomické a sociálne isto-
ty pre svojich obãanov.
zmeny v zákone o sociálnych sluÏbách mohli byÈ
úãinné uÏ v marci.
âo by sa v zákone malo zmeniÈ, doplniÈ, aby bol
zákon prijateºn˘ a spæÀal poÏiadavky sociálne-
ho ‰tátu?
Najväã‰ími prívrÏencami sociálneho ‰tátu sú
sociálnodemokratické strany. Prieniky a zráÏky
preukázateºne hºadajú aj kresÈanské prúdy, vychá-
dzajúc zo svojich ideov˘ch v˘chodísk, ktoré sa naj-
mä v ostatnom storoãí formovali na princípoch so-
ciálnej náuky cirkvi, zdôrazÀujúcej zachovanie
ºudskej dôstojnosti, spravodlivosti, solidarity a
subsidiarity. To sú tie atribúty, ktoré oponujú naj-
väã‰ej ambícii sociálneho ‰tátu, alebo ‰tátu blaho-
bytu, ktor˘ ako hovorí blahej pamäti pápeÏ Ján Pa-
vol II. vo svojej encyklike CA (48) „priamo zasa-
huje do spoloãnosti a oberá ju o zodpovednosÈ,
plytvá ºudskou a sociálnou energiou a spôsobuje
prebujnenie ‰tátneho aparátu, ktor˘ ovláda viac by-
rokratická logika ako úsilie slúÏiÈ obãanom, ão pri-
ná‰a so sebou ohromné narastanie v˘davkov“.
Táto citácia naznaãuje transparentnú aj sofistiko-
vanú podstatu sociálneho ‰tátu budovaného touto
vládou, centralizovaÈ a organizovaÈ obãanom Ïivot
natoºko, Ïe sa prirodzené a slobodne tvorené die-
la pomoci a svojpomoci oslabujú a strácajú.
Zákon o sociálnych sluÏbách je uãebnicov˘m
príkladom paternalizmu v distribúcii pomoci, ako
prvku tzv. sociálneho ‰tátu. Zákon predpisuje obci,
resp. vy‰‰iemu územnému celku povinnosÈ za-
bezpeãiÈ sociálnu sluÏbu najskôr právnickou oso-
bou nimi zriadenou ãi zaloÏenou, následne, ak to
nie je moÏné, in˘m verejn˘m poskytovateºom a ak
ani to nie je moÏné, tak neverejn˘m poskytovate-
ºom. In˘mi slovami, v rámci skupiny potenciálnych
poskytovateºov má najskôr prednosÈ poskytovateº,
ktor˘m je obec, resp. vy‰‰í územn˘ celok, po nich
nasledujú iní verejní poskytovatelia a aÏ ak ani je-
den z verejn˘ch poskytovateºov nie je spôsobil˘ so-
ciálnu sluÏbu poskytnúÈ, prichádza na rad neverej-
n˘ poskytovateº.
To, ão je potrebné v zákone predov‰etk˘m zme-
niÈ a doplniÈ, je exaktne odôvodnené v podaní
skupiny 45 poslancov ústavnému súdu. Podºa ná-
zoru poslancov, keìÏe obec a vy‰‰í územn˘ celok
sú t˘mi orgánmi verejnej moci, ktoré v koneã-
nom dôsledku „rozhodujú“, a to t˘m, Ïe svojim v˘-
berom konkrétneho poskytovateºa realizujú právo
prijímateºa na poskytnutie sociálnej sluÏby, je z po-
vahy veci zrejmé, Ïe ich rozhodnutie, spoãívajú-
N Á R O D N Á R A D A
ce vo v˘bere konkrétneho poskytovateºa, má okrem
prijímateºa sociálnej sluÏby bezprostredn˘ dopad
aj na poskytovateºov tejto sluÏby. In˘mi slovami,
obec a vy‰‰í územn˘ celok sú t˘mi subjektmi,
ktor˘m zákonodarca zveril oprávnenie, ktorého
realizácia má v praxi bezprostredn˘ dopad na moÏ-
nosÈ poskytovateºa sociálnych sluÏieb, vykonávaÈ
svoj predmet ãinnosti.
Z ustanovení § 8 ods. 2 a 3 zákona ã. 448/2008
Z. z. vypl˘va, Ïe obec a vy‰‰í územn˘ celok sú pri
v˘bere konkrétneho poskytovateºa povinní skôr,
neÏ by mohli pristúpiÈ k v˘beru neverejného po-
skytovateºa, vyãerpaÈ v‰etky moÏnosti zabezpeãiÈ
predmetnú sluÏbu verejn˘m poskytovateºom. Ar-
bitrom, ktor˘ rozhoduje o tom, kedy e‰te môÏe a
kedy uÏ nemôÏe znev˘hodnená skupina poskyto-
vateºov poskytovaÈ svoje sluÏby ich prijímateºom,
je pritom práve a len verejná moc, ktorá pôsobí ako
zakladateº zv˘hodnen˘ch poskytovateºov.
Tieto ustanovenia predstavujú okrem poru‰enia
princípu rovnosti také obmedzenie základného
práva podnikaÈ, ktoré nie je zluãiteºné s poÏiadav-
kou formulovanou v ãl. 13 ods. 4 ústavy. Podsta-
tou práva na podnikanie je z hºadiska súkromné-
ho záujmu moÏnosÈ zabezpeãenia si obÏivy a z hºa-
diska verejného záujmu v koneãnom dôsledku za-
bezpeãenie fungovania trhovej ekonomiky. Zá-
kladn˘m predpokladom, ktor˘ je nevyhnutn˘ na to,
aby právo na podnikanie mohlo byÈ reálne na-
plnené, je zabezpeãenie rovnak˘ch pravidiel fun-
govania na trhu v druhovo totoÏn˘ch situáciách.
Zásahom do podstaty práva podnikaÈ je stav, kedy
zákon v t˘chto ustanoveniach vytvára systémové
predpoklady pre to, aby urãitá skupina subjektov
tohto základného práva (zv˘hodnení verejní posky-
tovatelia sociálnych sluÏieb) mohla poÏívaÈ také
postavenie, v dôsledku ktorého by v tej istej oblas-
ti ãinnosti iná skupina (znev˘hodnení neverejní po-
skytovatelia) mohla byÈ de facto úplne vylúãená z
poskytovania sluÏieb v tejto oblasti. Takáto zákon-
ná úprava vo svojich dôsledkoch môÏe znamenaÈ
to isté, ako úpln˘ zákaz poskytovania sociálnych
sluÏieb neverejn˘mi poskytovateºmi.
Zákonodarca zaradením tzv. neverejn˘ch posky-
tovateºov sociálnych sluÏieb, ktorí sa od jednej sku-
piny tzv. verejn˘ch poskytovateºov nelí‰ia v Ïiad-
nom relevantnom aspekte, na sam˘ koniec reÈaz-
ca prístupu k verejn˘m zdrojom, urãen˘m na finan-
covanie základného práva osôb, odkázan˘ch na so-
ciálne sluÏby, participáciu neverejn˘ch poskytova-
teºov na poskytovaní sociálnych sluÏieb nie Ïe
podporuje, ale ju bezprostredne ohrozuje.
K tomu sa Ïiada uÏ len dodaÈ: „·tát, ktor˘ chce
v‰etko zabezpeãiÈ, ktor˘ v‰etko vzÈahuje na seba,
sa v koneãnom dôsledku stáva byrokratickou in-
‰tanciou, ktorá nemôÏe zabezpeãiÈ to najpodstat-
nej‰ie, ão trpiaci – a kaÏd˘ ãlovek – potrebuje: lá-
skyplnú osobnú starostlivosÈ. Nepotrebujeme ‰tát,
ktor˘ v‰etko riadi, ale ‰tát, ktor˘ v línii princípu
subsidiarity veºkodu‰ne uznáva a napomáha inicia-
tívy povstávajúce z rôznych sociálnych síl, spoje-
né spontánnosÈou a blízkosÈou ºuìom, ktorí potre-
bujú pomoc.“ (porov. Benedikt XVI., Encyklika
Deus Caritas est, 2006, s.40).
K tomu treba dodaÈ, Ïe Ústavn˘ súd Slovenskej
republiky 18. mája 2010 rozhodol v pléne o ne-
ústavnosti niektor˘ch ustanovení zákona ã.
448/2008 Z. z. o sociálnych sluÏbách. T˘m sa za-
v⁄‰il takmer dva roky trvajúci zápas o to, aby si ob-
ãan mohol slobodne zvoliÈ poskytovateºa sociálnej
sluÏby a aby zákon nevytváral dve kategórie po-
skytovateºov sluÏieb: privilegovan˘ch a diskrimi-
novan˘ch. Ústavn˘ súd rozhodol, Ïe napadnuté
ustanovenia ãlánku I. § 8 zákona o sociálnych
sluÏbách nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej re-
publiky.
Ústavn˘ súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
S R
kon‰tatoval, Ïe zákonom o sociálnych sluÏbách nie
je moÏné vytvoriÈ kategóriu privilegovan˘ch ve-
rejn˘ch poskytovateºov sociálnych sluÏieb, a ostat-
n˘m subjektom z radov neverejn˘ch poskytovate-
ºov ponechaÈ iba zvy‰kovú klientelu. Tak˘to me-
chanizmus nie je legitímny, pretoÏe zjavne znev˘-
hodÀuje neverejn˘ch poskytovateºov sluÏieb a vy-
tvára podmienky, ktoré sú pre nich likvidaãné.
Úãelom zákona je zabezpeãiÈ dostupnosÈ sociál-
nych sluÏieb pre v‰etk˘ch obãanov v reÏime, pre
ktor˘ nemôÏu byÈ urãujúce fi‰kálne hºadiská.
Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej repub-
liky je prísºubom, Ïe uÏ v blízkej budúcnosti bude
zákon ã. 448/2008 Z. z. re‰pektovaÈ slobodnú vôºu
osôb odkázan˘ch na sociálne sluÏby a zabezpeãí,
aby poskytovatelia sociálnych sluÏieb mohli pôso-
biÈ v zdravom konkurenãnom prostredí, z ãoho
budú maÈ úÏitok v‰etci obãania.
Ako sa pozeráte na zriaìovanie sociálnych pod-
nikov?
Sociálne podniky tak, ako ich poznáme v na‰ich
podmienkach, teda neslávne známy pilotn˘ projekt
ôsmich sociálnych podnikov pod patronátom
MPSVaR, nie je len ukáÏkou klientelizmu a pride-
ºovania trafík svojim straníckym kolegom, ale aj
neprofesionálneho a neodborného prístupu. Efek-
tivita t˘chto sociálnych podnikov je legálne spo-
chybniteºná, ba ão viac, vo verejnosti vznikli po-
chybnosti o dôveryhodnosti projektu. Pritom pro-
jekty tohto typu, samozrejme v nezdeformovanej
podobe, sú vo svete v˘znamn˘m prvkom sociál-
neho podnikania.
Ako pomáhajú verejné financie zariadeniam,
ktoré poskytujú sociálne sluÏby?
Sociálne sluÏby ako originálne kompetencie
miestnej a regionálnej samosprávy sú financova-
né z priamych daní v súlade so zákonom o sociál-
nych sluÏbách. PretoÏe platn˘ zákon v ustanove-
ní paragrafu 8 je diskriminaãn˘, ão napokon kon-
‰tatoval aj Ústavn˘ súd SR, neverejní poskytova-
telia toho ãasu nemajú prístup k verejn˘m finan-
ciám napriek tomu, Ïe klienti aj t˘chto zariadení
sú daÀoví poplatníci.
Do pomoci sociálnej problematike sa zapojila aj
Európska únia. Ako pomáhajú eurofondy zlep-
‰iÈ sociálne sluÏby a prostredie na Slovensku?
Európska únia cez eurofondy v˘znamne pomá-
ha rozvíjaÈ sociálne sluÏby. Îiaº, podmienky v˘zvy
na predkladanie projektov na vybudovanie no-
v˘ch, alebo rekon‰trukciu existujúcich zariadení
sociálnych sluÏieb sú formulované tak, aby neve-
rejní poskytovatelia mali nemoÏn˘, alebo veºmi ob-
medzen˘ prístup k t˘mto zdrojom. âo tieÏ pova-
Ïujeme za nerovnak˘ prístup k moÏnosti prístupu
k zdrojom z EÚ.
DokáÏeme vyãerpaÈ zdroje z EÚ do konca roku
2010?
Odpoveì na túto otázku by si Ïiadala dlh‰ie a
samostatné vyjadrenie. âerpanie zdrojov je ohro-
zené a dnes uÏ vieme, Ïe programové ani ãasové
limity nenaplníme.
Na ão boli prostriedky, ktoré boli urãené pre ne-
zamestnan˘ch, doteraz najviac vyuÏívané?
Îiaº, prostriedky Základného fondu poistenia v
nezamestnanosti Sociálnej poisÈovne sa vyuÏíva-
jú pre nezamestnan˘ch iba vo veºmi obmedze-
nom rozsahu. Je to paradoxné, pretoÏe prostried-
ky fondu nepochádzajú zo ‰tátneho rozpoãtu, ale
z odvodov zamestnancov a zamestnávateºov a z
dobrovoºného poistenia osôb. Sú to prostriedky ku-
mulované úãelovo na jedin˘ cieº – pre financova-
nie nezamestnan˘ch. A napriek tomu sa prelieva-
jú do fondu dôchodkového poistenia a moje poku-
sy zabrániÈ tomu v tomto volebnom období stro-
skotali.
VerejnosÈ sa k problému stavia prevaÏne ºahos-
tajne, mnohí ºudia sa domnievajú, Ïe v˘‰ka dáv-
ky a kritériá, ktoré treba splniÈ pre získanie, sú v˘-
luãne vecou ‰tátu a treba mu vyjadrovaÈ vìaku za
to, ak nezamestnan˘m hodí akúkoºvek obhryzenú
kosÈ vo forme almuÏny. Väã‰ina z nich vôbec ne-
tu‰í, Ïe pomoc v nezamestnanosti si financujú
sami, Ïe e‰te celkom nedávno príjmy z fondu po-
vinného poistenia boli niekoºkokrát vy‰‰ie ako
v˘davky na nezamestnan˘ch a Ïe väã‰ina financií
urãen˘ch na krytie nezamestnanosti skonãila úplne
inde, s poÏehnaním platnej zákonnej normy.
Vychádzam zo zásady, Ïe nezamestnaní pobe-
rajúci príspevok v nezamestnanosti nie sú príÏiv-
níci, vychádzam z toho, Ïe nezamestnanosÈ je po-
trebné financovaÈ v˘luãne z fondu poistenia v ne-
zamestnanosti, ktor˘ vytvárajú pracovne ãinné
osoby a zamestnávatelia za podmienok urãen˘ch
zákonom. V˘‰ka povinn˘ch a dobrovoºn˘ch odvo-
dov do fondu má byÈ v˘slednicou miery ochoty
pracovne ãinn˘ch osôb a zamestnávateºov prispie-
vaÈ do fondu, ktorá je ovplyvnená aj predstavou o
tom, ak˘ príjem je primeran˘ pre nezamestnané-
ho v období, keì stratil prácu a usiluje sa nájsÈ si
nové pracovné miesto.
Fond poistenia v nezamestnanosti má byÈ úplne
odpojen˘ od ‰tátneho rozpoãtu a v spôsobe jeho
prerozdelenia sa má uplatÀovaÈ princíp zásluhovos-
ti aj solidárnosti. Prostriedky, akumulované vo
fonde poistenia v nezamestnanosti, je prípustné po-
uÏiÈ v˘luãne na úãel pre ktor˘ sú urãené. Vhodne
zvolená v˘‰ka odvodov do fondu a kritériá jeho
prerozdelenia sú zárukou toho, aby prebytky fon-
du z obdobia konjunktúry hospodárstva slúÏili na
krytie potrieb zv˘‰eného poãtu nezamestnan˘ch v
období krízy. Teda neprichádza do úvahy aby sa tie-
to prostriedky prelievali do in˘ch fondov Sociál-
nej poisÈovne, napríklad do Základného fondu dô-
chodkového poistenia SP, ako sme toho dnes
svedkami a to podãiarkujem, na základe zákonnej
úpravy. V roku 2008 sa t˘mto spôsobom – a teraz
pouÏijem naozaj veºmi tvrd˘ v˘raz, ktor˘ vystihu-
je podstatu problému – zdefraudovali 4/5 roãného
príjmu fondu. Mám pochybnosti o tom, Ïe si to
uvedomujú tí, ktorí do tohto fondu prispievajú. O
tom, Ïe nastavenie v˘‰ky odvodov do fondu pois-
tenia v nezamestnanosti bolo urãené primerane
svedãí aj fakt, Ïe fond je mierne prebytkov˘ aj pri
súãasnej vysokej úrovni nezamestnanosti.
Pri dne‰nej v˘‰ke odvodov do fondu bolo teda
moÏné veºkorysej‰ie zmierniÈ podmienky nadobud-
nutia nároku na dávku, v˘‰ky dávky v nezames-
tnanosti a dæÏky jej vyplácania tak, aby sa Slovens-
ká republika odpútala z jedného z posledn˘ch
miest medzi krajinami Európskej únie, aby neza-
mestnaní mali moÏnosÈ preÏiÈ obdobie doãasnej
straty práce v dôstojn˘ch podmienkach z pro-
striedkov, ktoré si v podstate sami u‰etrili na hor-
‰ie ãasy.
Myslíte si, Ïe by sa mala zmeniÈ orientácia ‰tát-
nej sociálnej politiky tak, aby sa vo väã‰ej mie-
re oslovil aj tretí sektor?
V odpovedi na otázky k téme sociálnych sluÏieb
som to naznaãila. Bez tretieho sektora, bez pomo-
ci cirkví a diel pomoci cirkví, bez obãianskej par-
ticipácie a solidarizácie, v situácii, keì je ãinnosÈ
a angaÏovanosÈ t˘chto in‰titúcií cielene utlmova-
ná, budeme odkázaní na ‰tátny dirigizmus a vrá-
time sa späÈ k centralizácii. Akceptácia tretieho sek-
tora, neverejn˘ch a neziskov˘ch organizácií a
zdravé podmienky pre ich rozvoj, sú znaãkou dob-
re fungujúcej a modernej demokracie.
65
S O C I Á L N Y S Y S T É M
Du‰an LUKA·ÍK v rokoch 1999 aÏ 2002 pracoval ako vedúci analytick˘ch prác súvisiacich s dôchodkovou
reformou II. piliera a poradca ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR. Jeho názor, Ïe zmenené detaily zniãia
dobré systémy sa pokúsime zdôvodniÈ v rozhovore, ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
Nezaniká podstata sociálneho systému?
Problematika sociálneho systému SR sa stá-
va znova aktuálnou témou. Deficit Sociálnej
poisÈovne sa znaãne zv˘‰il a sociálny systém
potrebuje spolu s verejn˘mi peniazmi rie‰e-
nie. Otázkou zostáva, ktoré je to najv˘hodnej-
‰ie rie‰enie pre SR?
Pri rie‰ení problematiky sociálneho systému
dochádza ãasto k rie‰eniam, ktoré znaãne zjed-
nodu‰ujú problematiku na bielo ãierne videnie
a ãasto rie‰enia podliehajú politick˘m cieºom
vládnucej strany. Objem nezmyseln˘ch spro-
stredkovateºsk˘ch provízií rádovo miliardy ko-
rún v roku 2004 a 2005 dokonca hovorí o zneu-
Ïití politického rozhodnutia v prospech indivi-
duálnych záujmov. Poãas ôsmich rokov sa spo-
radicky oz˘vali dokonca hlasy, Ïe priebeÏn˘
systém je potrebné zru‰iÈ a roz‰íriÈ kapitálovú
zloÏku a naopak, pred tromi rokmi zas zaznie-
vali hlasy, Ïe v˘nos pracovnej sily je vy‰‰í ako
v˘nos kapitálu a preto je potrebné keì nie zru-
‰iÈ, tak v˘razne obmedziÈ kapitálovú zloÏku.
Ako vÏdy, extrémy sú nevhodné a vystihujú len
obmedzen˘ pohºad na problém, kde v prípade
sociálneho systému akoby zaniklo jeho poslanie
a podstata jeho rie‰enia. Predsa poslaním sociál-
neho systému je vyrie‰iÈ sociálne riziká obãana
a jeho rodiny, ão sú presne zákonom vymedze-
né riziká. To, preão je sociálny systém zloÏit˘ vy-
pl˘va z toho, Ïe tu vstupuje zloÏit˘ systém so-
ciálnych vzÈahov do interakcie s primerane zlo-
Ïit˘m ekonomick˘m systémom SR nadviaza-
n˘m na vonkaj‰ie ekonomické prostredie sveta.
Tieto systémy sú v dynamickej interakcii a zá-
roveÀ samotn˘ ekonomick˘ systém sa dyna-
micky vyvíja. PostihnúÈ túto zloÏitosÈ v˘voja si
vyÏaduje nielen vysokú dávku abstraktného my-
slenia pre zadefinovanie podstatn˘ch parametrov
systému, ale zároveÀ prognostické metódy ana-
l˘z. Ak k tomu pristupujú moderné nástroje ka-
pitálového trhu a riadenia rizík, tak zloÏitosÈ
tejto problematiky vystúpi o to viac.
Predsa v‰ak pomerne dlho existovala v mé-
diách debata o „v˘hodnosti prvého alebo
druhého piliera“. Ak˘ je vበnázor na túto
problematiku?
Táto otázka bola v médiách nezmyselne na-
66
S R
stolená. Pôvodné rie‰enie sociálneho systému
bolo zaloÏené na priebeÏnom financovaní sociál-
nych rizík, medzi ktor˘mi bol aj starobn˘ dôcho-
dok, ale aj invalidné ãi pozostalostné dôchodky
a samozrejme cel˘ rad rizík sociálneho charak-
teru spojen˘ch so stratou príjmov. Pôvodn˘ sys-
tém mal za cieº ekonomicky financovaÈ tieto ri-
ziká tak, aby spoloãnosÈ mala najniωí náklad pri
splnení stanoven˘ch kritérií vo forme primera-
nej v˘‰ky dávok. To umoÏní ako celok minima-
lizovaÈ náklady pri zachovaní základnej Ïivot-
nej úrovne obãana ãeliaceho v˘skytu sociálne-
ho rizika. Umením je vyrie‰iÈ sociálny systém zá-
roveÀ tak, aby vhodn˘m spôsobom stimuloval
jednotlivca - obãana, aby rie‰enie sociálneho
systému zabránilo zneuÏívaniu obãanom a cez
to v‰etko plnilo svoje poslanie. Sociálny systém
nemá vytváraÈ luxus, ale poslaním sociálneho
systému je pre kaÏdého obãana zabezpeãiÈ isto-
tu dôstojného preÏitia poãas konkrétneho rizika
zaradeného do kategórie sociálnych rizík. Tak,
ako bola v debatách interpretovaná otázka v˘-
hodnosti ãi nev˘hodnosti sociálneho systému a
mali sme tu dva tábory, tak je moÏné povedaÈ,
Ïe argumenty, ktor˘mi bola verejnosÈ zásobova-
ná, nemali svoju v˘povednú hodnotu a nemali
navy‰e z pohºadu rie‰enia sociálneho systému
vecn˘ zmysel. Ten dôvod je v tom, Ïe ãasto tie-
to argumenty boli odvodené od úãtovn˘ch pri-
ncípov, kde na konci rie‰enia sa poãítalo, koºko
voliãsk˘ch hlasov politik dostane, ale nie, ako
je potrebné vyrie‰iÈ trvalo udrÏateºn˘ sociálny
systém v dynamick˘ch zmenách demografie a
v˘voja ekonomiky. PretoÏe rie‰enie sociálneho
systému musí byÈ zaloÏené na stimulovaní vnú-
torn˘ch síl sociálneho systému tak, aby sociál-
ny systém aktívne formoval trh práce a stimu-
loval zakladanie a udrÏanie trojgeneraãnej rodi-
ny. DôleÏitosÈ sociálneho systému pre obãana je
v tom, Ïe sa s ním stretáva e‰te pred narodením
sprevádza ho poãas jeho Ïivota a pôsobí pre ob-
ãana aj po jeho smrti.
VráÈme sa k rie‰eniu sociálneho systému, ak˘
je základn˘ zmyslel rie‰enia I. a II. piliera?
Základn˘ zmysel rie‰enia I. a II. piliera je
moÏné vidieÈ v niekoºk˘ch podstatn˘ch skutoã-
nostiach. V prvom rade dobré rie‰enie zahrÀu-
je jednotu protikladov individuálnej stimulácie
jednotlivca a poÏadovanej úrovne sociálnej so-
lidarity. To v sebe zahrÀuje príslu‰nú zloÏku zá-
sluhovosti a príslu‰nú zloÏku redistribuãného
mechanizmu, ktor˘m je vyjadrená sociálna so-
lidarita medzi jednotliv˘mi príjmov˘mi skupi-
nami. ·tandardn˘ sociálny systém, rokmi ove-
ren˘ a fungujúci v mnoh˘ch krajinách, sa zvy-
ãajne pohybuje tak, Ïe na príjmovej strane exi-
stujú odvody z najniωej mzdy aÏ po jej trojná-
sobok. Na strane v˘davkov je ale nutné zabez-
peãiÈ, aby obãania s najniωími príjmami dosiah-
li minimálne 1,2 násobok Ïivotného minima
ako najniωí dôchodok. To odvody z najniωích
miezd bez prerozdelenia zdrojov nezaruãujú.
Sú v zásade len dve moÏnosti rie‰enia. Pokiaº po-
necháme na strane v˘plat dôchodkov zásluho-
v˘ princíp a budeme vyplácaÈ dôchodky v po-
dobe 1:3 presne ako v prípade odvodov, potom
je nutné zdroje sociálneho systému doplniÈ o
v‰eobecné dane. V˘sledkom tohto rie‰enia je, Ïe
zdraÏie pracovná sila a stane sa na‰a ekonomi-
ky menej konkurencie schopná. To bolo rie‰e-
nie, ktoré sa zaviedlo za druhej vlády Mikulá‰a
Dzurindu. V zásade vytvorenie II. piliera na pri-
ncípe individuálneho sporenia znamená zdraÏe-
nie sociálneho systému od svojej ekonomickej
podstaty a zároveÀ posilnenie zásluhovosti v I.
pilieri znamená zv˘‰en˘ tlak na ekonomické
zdroje. V˘sledkom je stav, Ïe sa finanãné zdro-
je sociálneho systému skryte vyãerpávajú, pri-
ãom laik o tom ani nevie. Po niekoºk˘ch rokoch
sa ukáÏe deficit sociálneho systému presne tak,
ako sa to stalo v roku 2009, hoci odborník o tej-
to skutoãnosti vie uÏ v ãase jej realizácie. Rie-
‰enie zv˘‰enia odvodov na 4 násobok najniωej
mzdy má dva dôsledky: zdraÏuje ãasÈ pracovnej
sily a v nesprávnej interpretácii toho, Ïe to ob-
ãan odvádza peniaze do systému, demotivuje
ãasÈ pracovnej sily s vy‰‰ím príjmom. Navy‰e,
ekonomicky sa vzniknuté problémy t˘mto spô-
sobom rie‰iÈ nedajú, ão fakty z roku 2009 pre-
ukázali dostatoãne.
Ako je moÏné rie‰iÈ problém deficitu sociál-
neho systému?
V prvom rade treba jasne formulovaÈ, Ïe sys-
tém povinn˘ch odvodov do sociálneho systému
vychádza z ústavy a obmedzuje slobodu podni-
kateºa v nakladaní s jeho majetkom v tom zmys-
le, Ïe je povinn˘, ak chce zamestnaÈ pracovníka,
popri plate vyãleniÈ prostriedky aj na zaplatenie
odvodov a daní. V zásade je pre podnikateºa jed-
no, ãi je to úãtovne rie‰ené ako odvod z hrubé-
ho platu zamestnanca, alebo ako povinná daÀ,
ktorú odvedie zamestnávateº, tieto peniaze vÏdy
predstavujú náklad podnikateºa. Tieto podmien-
ky predstavujú povinnosÈ podnikateºa pod hroz-
bou exekúcie majetku podnikateºského subjek-
tu ‰tátom. V takomto ponímaní ‰tátom nariade-
n˘ch povinn˘ch odvodov tieto peniaze predsta-
vujú vÏdy verejné peniaze. To, ão sa stalo pri rea-
lizácii II. piliera je, Ïe verejné peniaze pouÏíva-
né vo verejnom systéme sociálneho poistenia sa
zrazu rozdelili a povedalo sa v rozpore s logikou
veci, Ïe peniaze v II. pilieri sú súkromné penia-
ze, ktoré budú na súkromn˘ch úãtoch a budú
predmetom dedenia, hoci sú to peniaze odvádza-
né zo zákona a vynútené ‰tátnymi donucovací-
mi prostriedkami. Tento krok v˘razne zv˘‰il ná-
klady na sociálny systém. Sociálny systém sa
skryte vyãerpáva, priãom rie‰enie v roku 2004
bolo zavedené bez toho, aby bolo povedané, Ïe
sa zv˘‰ia dane alebo odvody, t.j. zabezpeãí sa ná-
hrada za v˘padok príjmov sociálneho systému.
Druh˘ podstatn˘ moment zaveden˘ druhou vlá-
dou Mikulá‰a Dzurindu predstavuje zv˘‰enie
dávok z priebeÏného sociálneho systému nad rá-
mec spoloãenskej dohody, ktorá bola platná po-
ãas aktívneho veku príslu‰ného obãana. Populis-
ticky tomu autori hovorili zv˘‰enie zásluhovos-
ti. T˘m sa do sociálny systému zaviedol v˘znam-
S O C I Á L N Y S Y S T É M
n˘ problém, pretoÏe obãania pracovali pove-
dzme 40 rokov pri spoloãenskej dohode preroz-
deºovacích princípov 3:1 na vstupe so solidárnym
prerozdelením 2:1 a zrazu sa sociálny systém
mení na prerozdelenie na strane v˘davkov temer
k pomeru 3:1. Toto právo obãan nadobudne aÏ pri
odchode do dôchodku, ale poãas 40 rokov, keì
sa mal podieºaÈ cez platby zamestnávateºa na
vytváraní zdrojov, tak ich vytváral v reÏime na
strane v˘davkov 2:1. Je to problém zv˘‰en˘ch ná-
kladov a je to problém ústavného princípu o na-
dobudnutí práv. II. pilier po zavedení bol nespo-
ãetn˘mi novelami v priebehu 2 rokov od zave-
denia transformovan˘ z pôvodne sporivého sys-
tému starobn˘ch dôchodkov na hybrid sporivé-
ho a poistného systému. Ak definujeme, Ïe pre
spoloãnosÈ najv˘hodnej‰í je najlacnej‰í systém,
potom je evidentné, Ïe ekonomicky najv˘hodnej-
‰ie rie‰enie predstavuje systém II. piliera, ktor˘
bude zaloÏen˘ na poistn˘ch princípoch s rie‰e-
ním podobne ako v systéme priebeÏnom na pri-
ncípe redistribuãn˘ch mechanizmov zabezpeãu-
júcich prerozdelenie v pomere 3:1 na 2:1. Toto
je jedna z podstatn˘ch zloÏiek rie‰enia, ktoré
zlacní sociálny systém a zachová jeho poslanie.
Individuálny úãet umoÏÀuje presne vyjadriÈ pri-
meranú zásluhovosÈ jednotlivca vo vyváÏenej
solidarite s jednoduchou kontrolou aj zo strany
jednotlivca. âo je dôleÏité, zachová sa rovnomer-
né rozloÏenie rizika medzi v˘nos pracovnej sily
a v˘nos kapitálu pri tvorbe starobného dôchod-
ku a poistné princípy pri ostatn˘ch dávkach so-
ciálneho poistenia s primeranou mierou solida-
rity.
V politick˘ch kruhoch sa diskutuje o ìal‰om
posune veku odchodu do dôchodku na 65 ro-
kov. Bude treba prijaÈ takéto rie‰enie?
Tieto v˘poãty sme robili v roku 1999 a 2000.
Rôzne ekonomické modely sociálneho systé-
mu preukázali, Ïe zv˘‰enie priemerného veku
doÏitia slovenskej populácie o cca 8 rokov opro-
ti stavu, kedy bol rie‰en˘ pôvodn˘ sociálny sys-
tém vedie k záveru, Ïe je nutné nájsÈ rie‰enie ako
predæÏenie priemerného veku doÏitia finanãne za-
bezpeãiÈ. Rozbory ukázali, Ïe slovenské Ïeny
Ïijú cca o 8 rokov dlh‰ie ako muÏi a Ïe Ïeny, kto-
ré majú deti sa doÏívajú ‰tatisticky dlh‰ieho
veku ako Ïeny ão deti nemajú. To sú fakty. Ale
je moÏné a navy‰e je to správne, aby sa admi-
nistratívnym spôsobom zv˘‰il vek odchodu do
dôchodku bez zohºadnenia aktuálneho zdravot-
ného stavu obãana? Má to opäÈ posudzovaÈ úrad-
ník? Koºko skrivodlivosti sa napácha? Je evi-
dentné, Ïe je potrebné posilniÈ systém slobodné-
ho rozhodnutia obãana. On je t˘m subjektom,
ktor˘ najlep‰ie pozná svoju ekonomickú situá-
ciu, svoju zdravotnú situáciu a svoje motivácie.
Ukazuje sa, Ïe ìaleko lep‰í spôsob predstavuje
presun tejto kompetencie do rúk obãana a nech
je na jeho slobodnej vôli, ako po splnení krité-
rií dan˘ch zákonom posúdi svoju situáciu a svo-
je ciele. V diskusii o v˘hodnosti a nev˘hodnos-
ti II. piliera sa viedli diskusie, ãi má byÈ limit 10
rokov prispievania do II. piliera alebo 15 rokov.
Táto otázka je z pohºadu systémového rie‰enia
nezmyselná. Jedine, ão z pohºadu sociálneho
systému je zaujímavé je, koºko rokov musí ob-
ãan povinne prispievaÈ do sociálneho systému a
zúãastÀovaÈ sa budovania zdrojov sociálneho
systému. Je jedno, ãi len v priebeÏnom alebo v
prípade úãasti aj v kapitalizaãnom pilieri. Uka-
zuje sa, Ïe minimum je 35 rokov, ak sa bude vek
doÏitia znova predlÏovaÈ, musí sa predæÏiÈ prime-
S R
rane aj táto podmienka. Po splnení tejto pod-
mienky je nutné skúmaÈ, ãi stav akumulova-
n˘ch prostriedkov I a II. piliera spæÀa kritérium
1,2 násobku Ïivotného minima prepoãítaného na
príslu‰nú strednú dobu doÏitia. Po splnení tejto
podmienky by malo byÈ na obãanovi, aby sa roz-
hodol, ãi ostane pracovaÈ alebo nie, alebo ãi
ostane pracovaÈ a bude naìalej ukladaÈ peniaze
na svoj úãet alebo nie. T˘m je moÏné vytvoriÈ
pribliÏne 10-roãn˘ interval od 55 do 65 rokov,
kedy to bude obãan, ktor˘ sám posúdi svoju ak-
tuálnu zdravotnú a finanãnú situáciu a podºa
svojich osobn˘ch cieºov sa rozhodne o konkrét-
nom ãase a podmienkach odchodu do dôchod-
ku. Po dov⁄‰ení 65 rokov sa uÏ len posúdi, ãi ob-
ãan má dosÈ peÀazí na úãte a bude poberaÈ sta-
robn˘ dôchodok zo sociálneho systému alebo
bude vyplácan˘ zo systému sociálnej pomoci. Je
moÏné plne súhlasiÈ s t˘mi názormi, Ïe admini-
stratívny posun veku odchodu do dôchodku na
65 rokov je nutné zamietnuÈ. Vy‰‰ie uvedené rie-
‰enie predstavuje elegantn˘ spôsob priblíÏenia
sa k obãanovi a zohºadÀuje plne jeho potreby ale
aj jeho mieru zásluh pri budovaní zdrojov v so-
ciálnom systéme a teda aj jeho individuálnych
zdrojov. V‰imnite si, do 35 rokov povinného pri-
spievania do sociálneho systému sa nezaráta to,
Ïe obãan je nezamestnan˘. Musí sa snaÏiÈ a
musí si chrániÈ atraktívnosÈ svojej pracovnej
sily priebeÏn˘m zvy‰ovaním a dopæÀaním kva-
lifikácie tak, aby bol zaujímav˘ na trhu práce. In-
dividuálny úãet jednoducho Ïiada od obãana
jeho vlastnú a primeranú iniciatívu.
Odznela kritika na zmenu poplatkov pre DSS
a kritériá posudzovania v˘konu fondov. Je
moÏné stotoÏniÈ sa s názorom, Ïe dôvodom
toho, Ïe obãania pri‰li na akciovom trhu o rast
od 20 do 40 % je zmena zákona?
Tieto názory boli publikované na základe
toho, Ïe autori t˘chto tvrdení spätne dozadu
spoãítali príslu‰né hodnoty v˘nosov akcií a bolo
povedané, Ïe keby sme boli investovali do ak-
cií, tak by bolo moÏné zarobiÈ vy‰‰ie uvedené
zhodnotenie. Autori t˘chto anal˘z vychádzajú z
predpokladu, Ïe vedia urãiÈ, Ïe cena akcií na trhu
porastie. Na tieto zvlá‰tne anal˘zy snáì len dve
poznámky. SpomeÀte si, Ïe pri marketingu vstu-
pu do II. piliera zo zákona museli subjekty na
svojich propagaãn˘ch materiáloch informovaÈ,
Ïe minulé v˘nosy nie sú zárukou budúcich zi-
skov. Kto pozorne ‰tuduje zákonitosti kapitálo-
vého trhu vie, Ïe pravdepodobnosÈ toho, Ïe ak-
cie budú rásÈ alebo klesaÈ sa dá predpovedaÈ len
so 4 % úspe‰nosÈou. Existuje aÏ 96 % pravde-
podobnosÈ omylu. To sú známe fakty z odbor-
nej literatúry. TakÏe v‰etci títo „ve‰tci“ sú gene-
rálmi po prehratej vojne. Podstatou problému,
ktor˘ doniesla zmena zákona, je zmena rizika.
K˘m pred zmenou zákona riziko spojené s in-
vestovaním niesol obãan, po zmene zákona ho
v rozhodujúcej ãasti nesie DSS. Ak ale rozho-
duje o investíciách DSS, tak preão má niesÈ ri-
ziko obãan, ktor˘ ho nevie a nemôÏe ovplyvniÈ?
Navy‰e obãan povinne prispieva kaÏd˘ mesiac
na úãet v II. pilieri, nie je v pozícii dobrovoºné-
ho majiteºa úãtu, ktor˘ keì sa rozhodne tak po-
zastaví platby. ZároveÀ kríza na finanãn˘ch
trhoch v roku 2008 jasne preukázala, Ïe sú-
kromn˘ sektor nevie poistiÈ nielen súkromné fi-
nancie a tobôÏ nie verejné peniaze. Tak ako v
USA, aj v EÚ sú to ‰táty, ktoré zachraÀujú sú-
kromné banky a finanãné in‰titúcie, ãi sa podie-
ºajú na záchrane ‰tátu. K˘m bankov˘ sektor vy-
kazuje zisky, dovtedy sú zisky rozdelené do sú-
kromnej sféry v podobe astronomick˘ch od-
mien manaÏérov a dividend pre akcionárov, a
keì sú banky v problémoch sú to dane obãanov,
cez ktoré sa rie‰ia straty. Prakticky tak˘to ist˘
problém existuje aj pri rie‰ení Grécka. Podvod
na strane ‰tátnych úradníkov Grécka, neschop-
nosÈ euroúradníkov a príslu‰ného komisára, spo-
lu s ratingov˘mi agentúrami a zlé riadenie rizík
súkromn˘ch bánk vedie k tomu, Ïe v‰etci obãa-
nia eurozóny sa idú poskladaÈ cez verejné zdro-
je na rie‰enie problému. OpäÈ verejn˘ sektor ce-
lej eurozóny vypláca poistku súkromn˘m ban-
kám cez úãty Grécka. Kritériá eurozóny sa ne-
plnia a aj keì je moÏné veriÈ, Ïe sa hºadajú naj-
lep‰ie rie‰enia, je moÏné vysloviÈ predpoklad, Ïe
tlak verejnosti spôsobí, Ïe nakoniec pravda bude
musieÈ byÈ povedaná a príslu‰ní vinníci budú
braní na zodpovednosÈ. Nielen politicky. Alebo
to skonãí tak, Ïe bankári po prijatí záchrann˘ch
peÀazí budú znova pripíjaÈ na zdravie platiteºom
daní v eurozóne v najdrah‰om hoteli ParíÏ v
Monte Carle pri oslave záchrany banky tak, ako
to bolo v nedávnej minulosti alebo si spravia Ïúr
v Kalifornii? Tu je aj problém II. piliera. V pr-
vom rade II. pilier pretvára skryt˘ dlh na eko-
nomicky vyjadren˘ a zachyten˘ v úãtovníctve.
KeìÏe mnohé ‰táty eurozóny majú len priebeÏ-
n˘ systém, dlh tohto systému nie je zachyten˘
v úãtovníctve ‰tátu, hoci ãasto dosahuje aÏ 3 %
HDP. ZároveÀ aktíva II. piliera by mali byÈ po-
istené voãi inflácii. Predsa obãan, v mene kto-
rého odvádza podnikateº peniaze, má právo do-
staÈ po 40 rokoch aspoÀ tú istú hodnotu späÈ pri
v˘plate svojho starobného dôchodku. Túto po-
istku musí realizovaÈ správca úãtov. Ale reálne
verejné zdroje v rozsahu ak˘ má a bude maÈ II.
pilier, (cca 1 HDP) súkromn˘ sektor poistiÈ ne-
vie. Jednoducho na to nemá nástroje. T˘mi dis-
ponuje len ‰tát. Najväã‰í finanãn˘ ústav sveta
AIG zbankrotoval a nebyÈ stovák miliárd dolá-
rov zo ‰tátneho rozpoãtu USA, do‰lo by k ukon-
ãeniu ãinnosti spoloãnosti AIG so v‰etk˘mi ka-
tastrofálnymi dôsledkami dominoefektu. Nedi-
vím sa, Ïe DSS sa bránia poistiÈ aktíva voãi inf-
lácii, pretoÏe to predstavuje váÏny systémov˘
problém. Na druhej strane, poistenie nielen o inf-
láciu, ale aj o rast miezd, ako je to v priebeÏnom
systéme sociálnej poisÈovne, predstavuje opäÈ
zbytoãn˘ rast v˘davkov, ktor˘ nemá Ïiadne
opodstatnenie, okrem lobizmu sociálneho part-
nera. Skúste si v‰ak predstaviÈ, Ïe ako obãan ide-
te do banky. Ak si chcete poÏiãaÈ, musíte preuká-
zaÈ, Ïe pôÏiãku ste schopní splatiÈ a navy‰e, mu-
síte maÈ aj majetok, ktor˘m zaruãíte pôÏiãku.
Musíte navy‰e zaplatiÈ cenu peÀazí v podobe
úroku obsahujúceho poloÏku, ktorou sa zhodno-
cujú peniaze do v˘‰ky inflácie a poloÏku zisku.
Tak sa správa ‰tandardne banka voãi obãanovi.
V prípade II. piliera ‰tát zriadil banku, do kto-
rej povinne platia podnikatelia (za zamestnan-
cov – obãanov) z príkazu ‰tátu za to, Ïe môÏu
zamestnávaÈ pracovnú silu. DSS si peniaze z t˘-
chto úãtov poÏiãiavajú a tvrdia, Ïe ich zhodno-
tia. A za to si berú poplatky. Ale mali by logic-
ky vrátiÈ peniaze zhodnotené do v˘‰ky inflácie
(vtedy len vrátia to, ão si poÏiãali) a poplatky by
mali byÈ odvodené ako podiel na zisku. Navy-
‰e aÏ do v˘‰ky inflácie by mali byÈ schopné vy-
staviÈ majetkovú garanciu. Zhodnotenie o rast
miezd predstavuje neprimeranú poÏiadavku.
Ako vidíte, aj zloÏit˘ problém je jednoduch˘, ak
sa nezahmlieva. âo sa t˘ka va‰ej otázky, niã ne-
bránilo DSS, aby profesionálne investovali,
67
S O C I Á L N Y S Y S T É M
zvlá‰È keì je trh s akciami dolu ako bol v roku
2008 a zaãiatkom roku 2009. UÏ v druhej polo-
vici roku 2008 ‰piãkoví investori predali dlho-
pisy a uzatvorili peÀaÏné pozície (okrem peÀa-
zí urãen˘ch na riadenia likvidity) a investovali
do akcií s cieºom v 10 aÏ 15-roãnom horizonte
ochrániÈ investície pred oãakávanou dramatic-
kou infláciou, ktorú oãakávajú tak o rok aÏ dva
a mala by trvaÈ niekoºko rokov. Na‰e DSS uro-
bili v tom ãase presn˘ opak, predali akcie a vy-
tvorili dlhopisové a peÀaÏné pozície. âas uká-
Ïe, ãi to bola chybná alebo dobrá stratégia, ale
bolo to slobodné rozhodnutie manaÏérov DSS
a za toto rozhodnutie si musia niesÈ svoj diel zod-
povednosti v dobrom aj v zlom. Je smie‰ne, ak
sa vytvára atmosféra, Ïe za rozhodnutím predá-
vaÈ akcie je zmena zákona. V‰imnite si ale, ak
v Nemecku a Francúzsku stoja pred dilemou za-
chrániÈ banky so zl˘m manaÏmentom rizík, ale-
bo zadæÏiÈ systém verejn˘ch financií, volí sa za-
dæÏenie verejného systému, tentoraz eurozóny.
S t˘m súvisí aj problém novo emitovan˘ch pe-
Àazí. Ich stiahnutie z obehu znamená potenciál-
ne stratu likvidity bankového sektora. Kto si
vezme na zodpovednosÈ moÏn˘ rozvrat banko-
vého systému, ktor˘ bol práve zachránen˘? His-
tória hovorí, Ïe táto dilema sa v minulosti vÏdy
rie‰ila infláciou. Rie‰enie Grécka novou vlnou
pôÏiãiek verejného sektora len potvrdzuje tézu
dlhodobého rie‰enia zv˘‰enej menovej bázy
infláciou. Toto riziko mnohí investori ãoraz viac
vidia reálne. Minimálne v USA.
VráÈme sa k reforme sociálneho systému, s
prihliadnutím na demografick˘ v˘voj, ão na-
znaãujú va‰e skúsenosti z predchádzajúcich
rokov?
Na‰e modely z roku 1999 aÏ 2000 jasne pre-
ukázali, Ïe ak nedôjde k rie‰eniu, sociálny sys-
tém bude vytváraÈ veºmi vysok˘ deficit verej-
n˘ch financií rádovo aÏ 2 HDP. To je systémo-
vá charakteristika priebeÏného sociálneho sys-
tému v kombinácii s demografick˘m v˘vojom.
Ukázalo sa, Ïe rie‰enie na rozdelenie I. a II. pi-
liera s pomerom odvodov do II. piliera 9%
umoÏÀuje vykonaÈ transformáciu sociálneho
systému v horizonte 35 rokov, z ãoho prv˘ch 10
rokov je kritick˘ch na stabilitu sociálneho sys-
tému. V zásade je potrebné poìakovaÈ sa pani
ministerke, Ïe sa jej podarilo v˘znamn˘m spô-
sobom stabilizovaÈ systém II. piliera, aj keì k
ìal‰ím potrebn˘m zmenám zatiaº nedo‰lo. Na
druhej strane na‰e rie‰enia poskytovali argu-
menty, Ïe je úplne zbytoãné sa snaÏiÈ o to, aby
jedna generácia niesla celú ekonomickú záÈaÏ
transformácie. Navrhovali sme, aby ‰tát na trans-
formáciu sociálneho systému vydal ‰peciálny typ
dlhopisov s lehotou splatnosti v extréme aÏ 75
rokov s úrokom vo v˘‰ke inflácie + 1%. V ho-
rizonte 75 rokov je moÏné tento v súãasnosti e‰te
skryt˘ dlh sociálneho systému splatiÈ. Tu je pro-
blém asi ten, Ïe ak sme v priebeÏnom sociálnom
systéme, tak dlh nie je vyjadren˘ v úãtovníctve
‰tátu, hoci tu dlh reálne existuje. Mám za to, Ïe
súãasná situácia rie‰enia Grécka koneãne otvo-
rí aj túto otázku a zistí sa, Ïe tento problém je
masívnym problémom krajín EÚ. To, Ïe ho ne-
evidujeme v úãtovníctve e‰te neznamená, Ïe
neexistuje! Preto úvahy o poru‰ení rovnováhy
medzi I a II. pilierom neurobia niã in‰ie, len pro-
blém, ktor˘ sa postupne odkr˘va sa znova skry-
je a presunie sa znova na ìal‰iu generáciu. UÏ
vyrie‰ené problémy sa znova obnovia. Pokiaº ne-
vytvoríme ‰truktúrovan˘ fond medzigeneraã-
68
S R
nej solidarity z aktív ‰tátu a ‰tátnych dlhopisov
urãen˘ch v˘luãne pre dôchodkovú reformu,
bude veºmi ÈaÏké nájsÈ systémové rie‰enie pre so-
ciálny systém. Je to aj otázka toho, ãi verejné pe-
niaze rie‰ené úãelovo pre sociálny systém, sú pe-
niaze, ktoré majú pracovaÈ v reÏime pohybu
voºného kapitálu tak, ako to Ïiada EÚ. Slovens-
ko je v súãasnosti v situácii, keì poskytuje in-
vestiãné stimuly z verejn˘ch zdrojov do v˘‰ky
15 % pre zahraniãn˘ kapitál súkromného charak-
teru a zároveÀ posiela zadarmo vlastn˘ kapitál
verejného charakteru do zahraniãia. Je to ekono-
mick˘ nezmysel v systéme verejn˘ch financií a
v˘razne po‰kodzuje Slovensko. Momentálne
rie‰enie sociálneho systému je nevyhovujúce
ale to neznamená, Ïe jeho systémov˘mi úprava-
mi sa nevieme prepracovaÈ do polohy, kedy je
moÏné cez individuálny úãet v˘znamn˘m a po-
zitívnym spôsobom formovaÈ trh práce. Rie‰e-
nia umoÏÀujú podporiÈ aj vznik rodiny a hlav-
ne jej udrÏanie v trojgeneraãnom modele. To sa-
motn˘ priebeÏn˘ sociálny systém neumoÏÀuje a
ak, tak len veºmi obmedzene.
MôÏete bliωie rozviesÈ my‰lienku aktívneho
formovania trhu práce a rodiny?
Tá idea je zaloÏená na skutoãnosti, Ïe ão je
anonymné, bez priamej previazanosti na obãa-
na, to je ãasom systémovo obãanom zneuÏité a
spôsobuje demotiváciu. ·tedré sociálne systémy
spôsobili to, Ïe rodiny prestali vnímaÈ deti v ro-
vine ekonomickej a zostala len rovina emocio-
nálna. Tá sa ãasto naplní uÏ pri jednom dieÈati.
V˘sledkom je demografick˘ problém mnoh˘ch
krajín, ale najmä t˘ch, kde dôchodkov˘ systém
zaruãuje 50 % a vy‰‰iu náhradu v podobe sta-
robného dôchodku. Nie konkrétne dieÈa, ale
anonymn˘ me‰ec peÀazí v ‰táte zabezpeãí sta-
robu ãloveka. Zistilo sa, Ïe toto je kºúãov˘ mo-
ment demografického problému. V ‰tedrom prie-
beÏnom sociálnom systéme uÏ nepotrebujem
vlastné dieÈa, ktoré by v súlade s rozprávkou O
troch gro‰och sa malo postaraÈ o rodiãa, na to sa
poskladáme anonymne v‰etci. Staãí uÏ len pra-
covaÈ a platiÈ odvody. DieÈa uÏ nie je potrebné
na zabezpeãenie staroby. Podobne je to aj so sys-
témom nezamestnanosti. V‰etci sa skladáme do
jedného fondu a len ãasÈ z neho prijíma penia-
ze. OpäÈ je tu anonymná väzba medzi platbami
a príjemcom. A tak Ïiaº existuje rad tak˘ch prí-
padov, kedy rad‰ej ºudia odmietnu prácu a po-
berajú dávky v nezamestnanosti, ako by, hoci do-
ãasne prijali aj hor‰ie platenú prácu. To nehovo-
rím o motivácii k celoÏivotnému vzdelávaniu
ako prevencii pri zachovaní si atraktivity svojej
pracovnej sily na trhu práce. Akonáhle je v‰ak
k dispozícii individuálny úãet, vieme sociálny
systém vyrie‰iÈ tak, Ïe rozloÏenie rizika spoje-
ného s nezamestnanosÈou je rozloÏené medzi
anonymn˘ spoloãn˘ fond a medzi individuálny
úãet jednotlivca. Pokiaº jednotlivec bude ve-
dieÈ, Ïe ãasÈ dávok v nezamestnanosti sa mu
vypláca z jeho individuálneho úãtu, asi si roz-
myslí „prejesÈ“ svoj dôchodok a zároveÀ sa zv˘-
‰i motivácia k roz‰irovaniu vzdelania a pracov-
n˘ch návykov. Veºmi podobná situácia je v ob-
lasti vytvorenia ekonomick˘ch väzieb v trojge-
neraãnej rodine. Ak ãasÈ z daní z príjmu fyzic-
kej osoby dieÈaÈa po jeho vstupe do pracovného
pomeru presmerujeme na úãty otca a matky, tak
rodiãia budú maÈ ekonomickú motiváciu maÈ
dieÈa skôr a hlavne investujú do jeho vzdelania
s cieºom zv˘‰iÈ jeho hodnotu na trhu práce a t˘m
aj ovplyvniÈ v˘‰ku dane z príjmu, ktorá pôjde na
jeho osobn˘ úãet ako príspevok k dôchodku. Ne-
bude staãiÈ maÈ dieÈa, alebo veºa detí, tie deti
budú musieÈ maÈ v dospelosti prácu a pri vy‰‰om
vzdelaní majú ‰ancu maÈ aj vy‰‰í príjem. To sa-
mozrejme usmerní v˘ber vzdelania smerom k
reálnemu uplatneniu na trhu práce – in˘mi slo-
vami zaniknú prirodzen˘m spôsobom uãebné
odbory, ktoré nebudú maÈ uplatnenie na trhu
práce. Rodiãia cez ekonomickú ãasÈ vnímania
dieÈaÈa budú maÈ prirodzenú motiváciu maÈ viac
detí a investovaÈ do ich reálne uplatniteºného
vzdelania na trhu práce. Presne ako v minulos-
ti, vytvorí sa reÏim vzÈahov trojgeneraãnej rodi-
ny s aplikáciou generáciami overenej ekonomi-
ky obsiahnutej v rozprávke O troch gro‰och.
UÏ dlh‰í ãas sa venujete sociálnemu systému,
kedy ste si uvedomili nutnosÈ jeho rie‰enia?
V roku 1994 sme investovali do spoloãnosti
Gescia, ktorej predmetom náplne bolo rie‰enie
doplnkového dôchodkového systému III. pilie-
ra. Zaujímali nás investiãné zdroje stredno a
dlhodobého charakteru. K samotnej reforme so-
ciálneho systému som sa dostal aÏ v roku 1999.
Prvé rie‰enia sme predstavovali zaãiatkom roku
2000, ktoré poloÏili základ my‰lienok rie‰enia
sociálneho systému v rozdelení na I. a II. pilier.
Jeho postupné rozpracovanie vytváralo nadstav-
by a samozrejme boli potrebné dlhodobé testy
tohto rie‰enia. V roku 2001 bolo zrejmé, Ïe
musí dôjsÈ k rozsiahlej verejnej diskusii. Po do-
hode s vtedaj‰ím ministrom pánom Magva‰im,
sme rozdali materiály v‰etk˘m záujemcom tak,
aby vznikla spoloãenská diskusia. Bolo zaujíma-
vé vidieÈ, ako sa vytvorilo postupne rad rie‰ite-
ºov. Bol prezentovan˘ cel˘ rad rie‰ení sociálne-
ho systému. Pre mÀa to bolo akoby vytvorenie
veºkého laboratória, kde sa testujú idey a princí-
py a na nich postavené rie‰enia a zodpovedne sa
vyhodnocujú. Je lep‰ie detailne analyzovaÈ pri-
chádzajúce nápady a rie‰enia a pomaly budovaÈ
koncepãne a systémovo konzistentn˘ sociálny
systém. V roku 2000 ma ani vo sne nenapadlo,
Ïe si niekto dovolí tak brutálne zaútoãiÈ na emó-
ciu chamtivosti a nahovoriÈ ºuìom, Ïe je dobre,
ak individuálny úãet bude úãtom sporiv˘m a
opustí sa princíp poistenia s redistribúciou umoÏ-
Àujúcou plne pokryÈ sociálne riziká definované
zákonom. Navy‰e, Ïe bude ºuìom reálne upre-
né slobodné rozhodnutie v dôsledku ãoho bude
poru‰ená rovnosÈ príleÏitostí s dopadom na ich
práva v podobe v˘‰ky vyplácaného dôchodku.
Ako som spomenul, je to transformácia v dæÏke
trvania 35 rokov a dobré rie‰enie si vyÏaduje roz-
loÏiÈ ekonomickú záÈaÏ najlep‰ie na tri generá-
cie. Preto aj postup rie‰iteºov musí byÈ trpezli-
v˘ a hlavne obozretn˘ a dostatoãne vyargumen-
tovan˘. Ináã sa narobia váÏne chyby, ktoré bude
nákladné odstraÀovaÈ v budúcnosti. Len málok-
torá ãasÈ verejn˘ch financií je tak nároãná ako
sociálny systém. Sociálny systém predstavuje
polovicu verejn˘ch financií. Aj slon sa dá zjesÈ,
ak sa konzumuje po ãastiach. Preto sociálny
systém by mal prejsÈ skutoãnou verejnou di-
skusiou, mali by sme sa vrátiÈ k jeho poslaniu a
krok po kroku analyzovaÈ rôzne moÏnosti a rie-
‰enia. Je to problematika zhruba na 6 rokov sys-
tematickej práce s postupn˘m uvádzaním ove-
ren˘ch ãiastkov˘ch rie‰ení tak, aby nakoniec
prerástli do uceleného systému, ktor˘ bude slú-
ÏiÈ tak jednotlivcovi, ako jeho rodine tak spoloã-
nosti. Bez vytvorenia celospoloãenskej dohody
je to prakticky nerie‰iteºn˘ problém, ão aj súãas-
n˘ stav preukázal.
V L Á D A S R

„Na‰ou prioritou bolo práve odstránenie krívd b˘valej vlády. Na stretnutiach s obãanmi som sa
stretla s veºkou vìakou a podporou t˘ch, ktor˘m sme pomohli zlep‰iÈ Ïivotné podmienky.
Verte mi, táto forma spätnej väzby je pre mÀa povzbudzujúca a potvrdzuje fakt, Ïe kroky, ktoré
sme podnikli práve na zlep‰enie situácie t˘chto ºudí, neboli márne,“ vraví ministerka práce,
sociálnych vecí a rodiny SR Viera TOMANOVÁ v rozhovore, ktor˘ pripravila Izabela Nagyová.

Vlna hromadného prepú‰Èania

sa zastavila Ako by ste zhodnotili, pani ministerka, ob-
dobie rokov 2006 – 2010 z pohºadu Minis-
terstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR?
Pokojne môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe máme za
sebou veºmi úspe‰né ‰tvorroãné obdobie. Mu-
sím zdôrazniÈ, Ïe sa nám podarilo postupne od-
strániÈ, prípadne v rámci moÏností maximál-
ne zmierniÈ, negatívne dopady sociálnej poli-
tiky b˘valej vlády. Ak by som to rozmenila na
drobné, v praxi to znamená najmä zlep‰enie
situácie mlad˘ch rodín, zdravotne postihnu-
t˘ch spoluobãanov a seniorov.
Rodinám sme pri narodení prvého, druhé-
ho a tretieho dieÈaÈa pomohli zavedením prí-
platku k príspevku pri narodení dieÈaÈa, ão
spolu s príspevkom pri narodení dieÈaÈa pred-
stavuje sumu 829,86 eur na jedno dieÈa. Za mi-
nulej vlády to bolo len 148 eur. Pozitívnou
zmenou je aj zv˘‰enie rodiãovského príspev-
ku na 256 eur pre t˘ch rodiãov, ktorí stratili
príjem zo zamestnania z dôvodu osobnej sta-
rostlivosti o dieÈa. A nesmiem vynechaÈ ani va-
lorizáciu v‰etk˘ch príspevkov na podporu ro-
dín s deÈmi, ãi uÏ prídavkov, príspevkov ná-
hradnej starostlivosti, zv˘‰enie daÀového bo-
nusu na dieÈa, ìalej nové sociálne dávky pre
zárobkovo ãinn˘ch rodiãov detí do troch ro-
kov veku vo forme príspevku na starostlivosÈ
o dieÈa. Jeho v˘‰ka sa odvíja od preukázan˘ch
v˘davkov rodiãa, najviac 164,22 eur mesaã-
ne. Ak sa rodiã rozhodne nastúpiÈ do práce, má
nárok na jednorazov˘ príspevok vo v˘‰ke 25
percent z celkovej sumy nevyãerpaného rodi-
ãovského príspevku. Nesmiem zabudnúÈ na
príplatok k prídavku na dieÈa pre nepracujú-
cich rodiãov – dôchodcov v sume 10,31 eur
mesaãne.
Musím podãiarknuÈ, Ïe bola to práve táto
vláda, ktorá zrealizovala po prv˘krát od roku
2004 valorizáciu prídavku na dieÈa. Mimocho-
dom, b˘valá vláda, ktorá mohla urobiÈ tento
ústretov˘ krok smerom k obãanovi, tak neuro-
bila. Zákonom sme zaviedli valorizaãn˘ me-
chanizmus, aby sa táto dávka mohla pravidel-
ne kaÏdoroãne zvy‰ovaÈ k 1.januáru kalendár-
neho roka v nadväznosti na úpravu súm Ïivot-
ného minima. Mysleli sme aj na ãoraz viac sa
objavujúce prípady osamel˘ch rodiãov s deÈ-
mi, ak si druh˘ rodiã neplní vyÏivovaciu po-
vinnosÈ. V takomto prípade sa v zmysle záko-
na o náhradnom v˘Ïivnom poskytuje finanã-
ná podpora.
Nezabudli sme ani na kaÏdoroãné zvy‰ova-
nie sumy dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke v hmotnej núdzi vÏdy k 1. septemb-
ru a zároveÀ v spolupráci s orgánmi samosprá-

69
V L Á D A S R
vy sme vytvorili ‰ir‰í priestor na realizáciu
takzvaného osobitného príjemcu. Zvy‰ovala
sa aj hranica príjmu obãanov na úãel posúde-
nia hmotnej núdze a poskytnutia pomoci v
hmotnej núdzi. V záujme podpory vzdeláva-
nia a zabezpeãenia rovnak˘ch ‰ancí pre deti
z rodín v hmotnej núdzi sme zaviedli kaÏdo-
roãné poskytovanie dotácie na stravu a dotá-
cie na ‰kolské potreby v matersk˘ch ‰kolách
a základn˘ch ‰kolách.
Nesmierne dôleÏit˘m krokom pre túto vlá-
du, ako aj pre samotné Ministerstvo práce, so-
ciálnych vecí a rodiny SR bola pomoc obãa-
nom s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím.
UmoÏnili sme kompenzáciu sociálnych dô-
sledkov ‰ir‰iemu okruhu fyzick˘ch osôb, zv˘-
‰ili sme maximálnu v˘‰ku niektor˘ch peÀaÏ-
n˘ch príspevkov, napríklad na osobnú asisten-
ciu, na kúpu pomôcky a podobne. Zaviedli
sme nové peÀaÏné príspevky na kúpu zdvíha-
cieho zariadenia aÏ do v˘‰ky 11 617,88 eur a
v neposlednom rade sme zv˘‰ili ochranu prí-
jmov fyzick˘ch osôb s ÈaÏk˘m zdravotn˘m po-
stihnutím pri peÀaÏn˘ch príspevkoch na kom-
penzáciu zv˘‰en˘ch v˘davkov a peÀaÏnom
príspevku na opatrovanie. Pri peÀaÏnom prí-
spevku na kompenzáciu zv˘‰en˘ch v˘dav-
kov sa zv˘‰ila hranica ochrany príjmu fyzic-
kej osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím
pre poskytnutie tohto peÀaÏného príspevku z
dvojnásobku na trojnásobok sumy Ïivotného
minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Zaviedli sa nové podmienky, ktoré umoÏÀu-
jú poskytovaÈ niektoré peÀaÏné príspevky
aj fyzick˘m osobám, ktoré v roku 2006
podºa zákona o sociálnej pomoci tieto pod-
mienky nespæÀali.
I‰lo napríklad o peÀaÏn˘ príspevok na osob-
nú asistenciu, peÀaÏn˘ príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla a peÀaÏn˘ prí-
spevok na opatrovanie. ZároveÀ sme zavied-
li kaÏdoroãnú valorizáciu v‰etk˘ch opakova-
n˘ch peÀaÏn˘ch príspevkov na kompenzáciu
a pri peÀaÏnom príspevku na opatrovanie sa
zv˘‰ila ochrana príjmu fyzickej osoby s ÈaÏ-
k˘m zdravotn˘m postihnutím. Takisto sme
zaviedli nov˘ spôsob posudzovania odkáza-
nosti na pomoc inej osoby, roz‰írili sme okruh
fyzick˘ch osôb, ktor˘m je moÏné poskytovaÈ
peÀaÏn˘ príspevok na opatrovanie, stanovili
sme jednotnú v˘‰ku peÀaÏného príspevku na
opatrovanie v prípade, ak fyzická osoba –
opatrovateº poberá niektorú zo zákonom usta-
noven˘ch dôchodkov˘ch dávok. U ostatn˘ch
opatrovateºov sa v˘‰ka peÀaÏného príspevku
na opatrovanie stanovuje v závislosti od prí-
jmu fyzickej osoby s ÈaÏk˘m zdravotn˘m po-
stihnutím, priãom sa zv˘‰ila ochrana aj tohto
príjmu z 1,2-násobku na 1,3-násobok sumy Ïi-
votného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu. Podºa nami stanovenej právnej úpravy
je moÏné fyzickej osobe, ktorá vykonáva opa-
trovanie poskytnúÈ odºahãovaciu sluÏbu. V
takomto prípade môÏe zároveÀ dostaÈ aj pe-
ÀaÏn˘ príspevok na opatrovanie. PeÀaÏn˘ prí-
spevok na opatrovanie je tieÏ moÏné poskyt-
núÈ aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ÈaÏk˘m
zdravotn˘m postihnutím poskytuje opatrova-
teºská sluÏba najviac osem hodín mesaãne. Pri
peÀaÏnom príspevku na osobnú asistenciu sa
zv˘‰ila sadzba za jednu hodinu osobnej asis-
tencie zo sumy 1,83 eur na 2,49 eur a zru‰ila
sa veková hranica 65 rokov na poskytovanie
70
tohto peÀaÏného príspevku. Zv˘‰ili sme ma-
ximálnu v˘‰ku peÀaÏného príspevku na kúpu
pomôcky, ktorou je druh˘ mechanick˘ vozík
zo sumy 531,11 eur na sumu 1 659,70 eur a
na kúpu druhého elektrického vozíka zo sumy
3 651,34 eur na sumu 4 979,09 eur . UmoÏni-
li sme poskytnúÈ peÀaÏn˘ príspevok na kúpu
pomôcky, ktorou je druh˘ naãúvací aparát, a
to v maximálnej v˘‰ke 331,94 eur a roz‰írili
sme moÏnosÈ kúpiÈ z tohto peÀaÏného prí-
spevku nielen vodiaceho psa, ale aj asistenã-
ného psa a signálneho psa.
Áno, na‰ou prioritou bolo práve odstráne-
nie krívd b˘valej vlády. Na stretnutiach s ob-
ãanmi som sa stretla s veºkou vìakou a pod-
porou t˘ch, ktor˘m sme pomohli zlep‰iÈ ich Ïi-
votné podmienky. Len na ilustráciu, rezort
taktieÏ opätovne priznal a zv˘‰il niektoré in-
validné dôchodky a od‰kodnil tak 34 913 ºudí.
Verte mi, táto forma spätnej väzby je pre mÀa
povzbudzujúca a potvrdzujúca fakt, Ïe kroky,
ktoré sme podnikli práve pre zlep‰enie situá-
cie t˘chto ºudí, neboli márne.
âo sa pomoci seniorom t˘ka, pristavím sa
pri roku 2006, keì sme prv˘ raz zaviedli via-
noãn˘ príspevok, ktor˘ sa poskytuje kaÏdoroã-
ne v závislosti od v˘‰ky dôchodku. V minu-
lom roku ho dostalo takmer 1,16 milióna ºudí
a poskytli sme ho napriek finanãnej a hospo-
dárskej kríze. ëalej by som rada upriamila po-
zornosÈ na najv˘znamnej‰ie zmeny v sociál-
nom poistení. Konkrétne napríklad na pre-
dæÏenie obdobia platenia poistného za vybra-
n˘ okruh poistencov ‰tátu, roz‰írenie okruhu
poistencov ‰tátu o asistentov, zmenu termínu
zvy‰ovania dôchodkov˘ch dávok, ãiÏe valo-
rizaãného mechanizmu, zv˘‰enie úrazovej
renty a pozostalostnej úrazovej renty, nové
urãenie sumy starobn˘ch dôchodkov prizna-
n˘ch pred 1. októbrom 1988, dodatoãné zapla-
tenie poistného na dôchodkové poistenie, nové
podmienky nároku na invalidn˘ dôchodok –
a podot˘kam, to som poukázala len na tie naj-
dôleÏitej‰ie zmeny, ktoré sa bezprostredne t˘-
kajú zlep‰enia Ïivota obyvateºov tejto krajiny.
KeìÏe priestor mi neumoÏÀuje vymenovaÈ
v‰etky zmeny, ktor˘mi by som sa za cel˘ re-
zort rada pochválila, nechám hovoriÈ aj ãísla
– celkovo sme doteraz prijali 146 zákonov, na-
riadení, opatrení a v˘nosov...
Miera nezamestnanosti na Slovensku, kto-
rá sa uÏ tretí mesiac zniÏuje z takmer 13
percent, sa v súãasnosti pohybuje na hra-
nici 12 percent. Ako vnímate momentálnu
situáciu na trhu práce?
Vcelku uspokojivo. Trh práce sa postupne
stabilizuje, a aj ‰tatistika mi dáva za pravdu,
Ïe je moÏné oãakávaÈ mierne zlep‰ovanie,
ktoré je ale závislé od rôznych faktorov.
Z pohºadu poãtu voºn˘ch pracovn˘ch miest
je situácia stabilizovaná na úrovni pribliÏne 6-
tisíc aktuálnych voºn˘ch pracovn˘ch miest,
ktoré ku koncu mesiaca zostávajú neobsade-
né. T˘Ïdenne úrady práce, sociálnych vecí a
rodiny SR získajú a obsadia takmer tisíc pra-
covn˘ch miest. Nov˘ch zamestnancov si za-
mestnávatelia hºadajú aj in˘m spôsobom. V
priemere pribliÏne 16-tisíc uchádzaãov o za-
mestnanie odchádza mesaãne na rôzne voºné
pracovné miesta. Netreba v‰ak zabúdaÈ na
miesta, ktoré existujú a je reálna potreba ich
udrÏania nástrojmi aktívnej politiky trhu prá-
ce.
Nedá mi nespomenúÈ, Ïe v súvislosti s rie-
‰ením dopadov globálnej ekonomickej krízy
na zamestnanosÈ boli novelou zákona o sluÏ-
bách zamestnanosti, úãinnou od marca 2009,
zaveden˘ch päÈ nov˘ch aktívnych opatrení
na trhu práce doãasného charakteru – do kon-
ca roku 2010 – aby sme podporili a udrÏali za-
mestnanosÈ, ako aj vytváranie nov˘ch pra-
covn˘ch miest, a to Príspevok na podporu
udrÏania zamestnanosti, Príspevok na podpo-
ru vytvorenia nového pracovného miesta, Prí-
spevok ku mzde zamestnanca, Príspevok na
podporu samostatnej zárobkovej ãinnosti, Prí-
spevok na samostatnú zárobkovú ãinnosÈ v ob-
lasti spracovania poºnohospodárskych v˘rob-
kov a obchodovania s nimi.
K spomínan˘m piatim opatreniam pribud-
lo 1. marca 2010 ìal‰ie nové aktívne opatre-
nie, rovnako doãasného charakteru do konca
budúceho roka, a síce Príspevok na podporu
regionálnej a miestnej zamestnanosti. Tieto
opatrenia sa v pozitívnom zmysle slova pod-
písali pod vytvorenie 50 135 pracovn˘ch miest
v celkovej dohodnutej sume finanãn˘ch pro-
striedkov vo v˘‰ke 30,5 mil. eur.
Aplikaãná prax ukázala, Ïe veºmi ‰Èastnú
ruku sme mali pri stanovení príspevku na pod-
poru udrÏania zamestnanosti, ako protikrízo-
vého opatrenia, prostredníctvom ktorého bolo
za sledované obdobie podporené udrÏanie 41
472 pracovn˘ch miest a príspevku na podpo-
ru vytvorenia nového pracovného miesta, kto-
ré nám umoÏnilo podporiÈ vytvorenie 8 457
pracovn˘ch miest pre uchádzaãov o zamest-
nanie. Úãinn˘m opatrením sa ukazuje byÈ aj
príspevok na podporu regionálnej a miestnej
zamestnanosti, vzhºadom na to, Ïe za krátke
obdobie jeho úãinnosti, ãiÏe od 1. marca 2010
do 21. mája 2010 sa uzatvorilo uÏ 1 133 do-
hôd s dohodnut˘m poãtom 3 405 pracovn˘ch
miest na zamestnanie znev˘hodnen˘ch uchá-
dzaãov o zamestnanie, priãom sa podarilo
umiestniÈ na trhu práce uÏ 3 239 z nich.
Samozrejme, k priaznivej‰ej situácii na na-
‰om trhu práce prispelo aj 33 aktívnych opat-
rení na trhu práce. KeìÏe vo väã‰ine prípadov
sa zaãínala ich úãinnosÈ na jar 2008, dnes mô-
Ïeme bilancovaÈ, Ïe v období od 1. marca do
konca roku 2009 opatrenia a programy pod-
porili, udrÏali, ãi vytvorili viac ako 100-tisíc
pracovn˘ch miest.
Kedy oãakávate obrat smerom k lep‰iemu
na pracovnom trhu?
Napriek dobrej odolnosti trhov práce sa
oãakáva, Ïe Európa aÏ do konca roka 2010
stratí e‰te viac ako sedem miliónov pracov-
n˘ch miest a nezamestnanosÈ by mohla dosiah-
nuÈ v priemere viac ako 10 percent. Je pote-
‰iteºné, Ïe napriek spomínanej celosvetovo
nepriaznivej situácii sa na Slovensku vlna
hromadného prepú‰Èania zastavila a môÏeme
hovoriÈ o v˘raznom zníÏení novovyhlásen˘ch
hromadn˘ch prepú‰Èaní. Na ilustráciu – v pr-
vom kvartáli 2010 bolo ohlásen˘ch 27 hro-
madn˘ch prepú‰Èaní, k˘m v rovnakom obdo-
bí predchádzajúceho roka ich bolo aÏ 179.
K obratu k lep‰iemu urãite prispejú aj uÏ
spomínané aktívne opatrenia trhu práce, akti-
vizácia poradensk˘ch sluÏieb a rokovaní pri
predchádzaní a utlmovaní dopadov hromad-
n˘ch prepú‰Èaní a prepú‰Èaní z titulu finanã-
nej a hospodárskej krízy, ako aj ponuka prá-
ce v rámci medzinárodnej siete EURES.
V L Á D A S R

V tejto súvislosti musím spomenúÈ nedáv-

ny veºtrh práce – JobExpo 2010. Podujatie,
ktoré nadviazalo na dlhoroãnú tradíciu trhov
práce s medzinárodnou úãasÈou, sa stretlo s
veºk˘m ohlasom u vy‰e 20-tisíc obãanov hºa-
dajúcich prácu, ako aj u takmer 150 zamest-
návateºov z domova i zo zahraniãia, ktorí prá-
cu ponúkali. Uchádzaãi aj záujemcovia o za-
mestnanie sa mohli oboznámiÈ s ponukou pri-
bliÏne 1 400 pracovn˘ch miest na Slovensku.
PribliÏne 6 000 pracovn˘ch miest ponúkali
úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Ponu-
ku zo zahraniãia roz‰írila o ìal‰ie voºné mies-
ta aj medzinárodná sieÈ EURES o 400 miest
v zahraniãí. O tom, Ïe vyberaÈ naozaj bolo z
ãoho, svedãí 53 200 informaãn˘ch pohovorov
realizovan˘ch u jednotliv˘ch vystavovateºov.
Samotn˘ veºtrh priniesol náv‰tevníkom 1 331
predbeÏn˘ch pracovn˘ch zmlúv. ëal‰í z nich
majú ‰ancu uspieÈ v následn˘ch v˘berov˘ch
konaniach. Veºtrh práce ponúkol náv‰tevní-
kom aj moÏnosÈ overiÈ si jazykové ãi poãíta-
ãové zruãnosti a súãasne absolvovaÈ test aj s
akreditovan˘m certifikátom potvrdzujúcim
ich kvality.
âoraz viac zaznievajú hlasy najmä z radov
opozície o zniÏovaní odvodovej zaÈaÏenos-
ti ako o zbrani proti vysokej nezamestna-
nosti. Ak˘ je vበnázor na takéto opatrenie?
Ako som uÏ spomenula, prioritou Minister-
stva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v ob-
lasti sociálneho poistenia bolo pod mojím ve-
dením v prvom rade presadenie opatrení za-
meran˘ch na nápravu krívd b˘valej vlády,
ktorej sa dopustili pri zavádzaní dôchodkovej
reformy a nového systému sociálneho poiste-
nia na prelome rokov 2003 a 2004, t. z. nápra-
vu ãasto nelogického a nespravodlivého práv-
neho stavu, ktor˘ vznikol a pretrvával v dô-
sledku zavádzania uÏ spomínanej reformy.
Konkrétne mám na mysli najmä benevolent-
né nastavenie podmienok nároku na predãas-
n˘ starobn˘ dôchodok, opätovné prehodnoco-
vanie invalidn˘ch dôchodkov – nález Ústav-
ného súdu SR ã. 460/2006 Z. z. zo 7. júna
2006 – a zapojenie väã‰ieho poãtu osôb do 2.
piliera, v porovnaní s pôvodn˘mi predpoklad-
mi b˘valej vlády, priãom pre veºké mnoÏstvo
t˘chto osôb nemalo spomínané zapojenie
zmysel, respektíve bolo aÏ nev˘hodné a v
niektor˘ch prípadoch tak do‰lo v dôsledku
zavádzajúceho konania.
VáÏnou krivdou bolo tieÏ nastavenie ta-
k˘ch podmienok nároku na invalidné dôchod-
ky u ich súãasn˘ch poberateºov, ktoré by spô-
sobili veºkému mnoÏstvu t˘chto poberateºov
zánik nároku na túto dávku dosiahnutím dô-
chodkového veku, priãom by im vznikol ná-
rok na starobn˘ dôchodok v omnoho niωej
sume, respektíve by im nárok na starobn˘ dô-
chodok ani nevznikol a zostali by zo dÀa na
deÀ bez príjmu zo systému sociálneho pois-
tenia. Tieto, ale aj ìal‰ie nenaplnené predpo-
klady oãakávané pri zavádzaní reformy vytvo-
rili v systéme sociálneho poistenia „sekeru“ v
objeme pribliÏne 2,9 mld. eur v priebehu ro-
kov 2004 aÏ 2011, s ktorou sa musela súãas-
ná vláda, okrem naprávania vy‰‰ie spomenu-
t˘ch váÏnych krívd, vyrovnaÈ. Medzi nevyh-
nutné opatrenia zlep‰ujúce bilanciu Sociálnej
poisÈovne patrí napríklad zv˘‰enie maximál-
nych vymeriavacích základov na platenie po-
istného na dôchodkové poistenie, poistného na
poistenie v nezamestnanosti, poistného do re-
zervného fondu solidarity z 3-násobku na 4-
násobok priemernej mesaãnej mzdy v NH SR
s cieºom posilniÈ solidaritu medzi vysoko a níz-
kopríjmov˘mi poistencami; sprísnenie pod-
mienok nároku na predãasn˘ starobn˘ dôcho-
dok z dôvodu priblíÏenia sa k pôvodnému
úãelu zavedenia in‰titútu predãasného starob-
ného dôchodku, a to ochrana poistencov, kto-
rí pred dov⁄‰ením dôchodkového veku majú
problém uplatniÈ sa na trhu práce a predæÏenie
potrebného obdobia dôchodkového poistenia
a starobného dôchodkového sporenia na nárok
na starobn˘ dôchodok a predãasn˘ starobn˘
dôchodok z 10 na 15 rokov s cieºom ochrániÈ
budúcich dôchodcov.
Vo vzÈahu k ìal‰iemu smerovaniu dôchod-
kového systému, respektíve celého systému
sociálneho poistenia a moÏnosti zniÏovania
odvodov je potrebné si uvedomiÈ, Ïe uvedenú
problematiku musíme vnímaÈ komplexne naj-
mä z pohºadu realizácie projektu UNITAS –
Zjednotenia v˘beru daní, clá a poistn˘ch od-
vodov, t. z., Ïe otázka moÏného zniÏovania od-
vodov bude relevantná aÏ v prípade, ak dôj-
de k zjednoteniu predmetného v˘beru. A ak
bude na to vytvoren˘ finanãn˘ priestor, kto-
r˘m by bol v˘padok spôsoben˘ zníÏením od-
vodov kompenzovan˘. V˘zvou do budúcnos-
ti v‰ak nie je len projekt UNITAS, ale aj vy-
tvorenie legislatívnych podmienok na pristú-
penie k Európskemu zákonníku sociálneho
zabezpeãenia, ãím sa v‰eobecne zv˘‰i úroveÀ
sociálneho zabezpeãenia a taktieÏ dôjde k po-
silneniu miery solidarity v sociálnom poiste-
ní.
Ministerstvo sa veºmi zasadzovalo za tripar-
titu odborov, vlády a zamestnávateºsk˘ch
zdruÏení. Ako hodnotíte pozíciu a spoluprá-
cu t˘chto troch skupín, ktor˘ch názory sa
ãasto rozchádzajú?
Treba si uvedomiÈ, Ïe sociálny dialóg je
neopomenuteºn˘m nástrojom participácie zá-
stupcov zamestnancov a zamestnávateºov na
riadení makroekonomick˘ch a makrosociál-
nych procesov. E‰te nikdy nebol tak˘ dôleÏi-
t˘ ako v tomto neºahkom období, keì na pod-
niky a zamestnancov doliehajú dopady sveto-
vej finanãnej a hospodárskej krízy. Preto ro-
kovania v Hospodárskej a sociálnej rade sú pre
vládu, ako aj sociálnych partnerov veºmi dô-
leÏité. V sociálnom dialógu ide o záujmy troch
strán, preto je úplne prirodzené a legitímne, Ïe
sa vÏdy na v‰etkom nezhodneme. To v‰ak ani
v koneãnom dôsledku nie je cieºom. Ide nám
o to, aby sme si vyjasnili postoje a – pokiaº je
to moÏné – aby sme nachádzali aj vzájomne
prijateºné rie‰enia. Aj keì sa niekedy na‰e ná-
zory vo v‰etkom vÏdy úplne nezhodujú, po-
vaÏujem za nevyhnutné, aby sa vláda poradi-
la so sociálnymi partnermi pri prijímaní opat-
rení sociálnej a hospodárskej politiky s vply-
vom na podnikateºskú sféru a zamestnancov.
Inou otázkou je, ak niektor˘ z aktérov sociál-
neho dialógu nemá v skutoãnosti záujem o
kon‰truktívnu a korektnú spoluprácu. To v‰ak
nepovaÏujem za sociálny dialóg, skôr za prak-
tiky bojkotu ãinnosti vlády.
Ako vnímate narastajúci problém s dlhodo-
bo nezamestnan˘mi?
V súvislosti so zv˘‰en˘m poãtom obãa-
nom, ktorí boli zaradení do evidencie uchádza-
ãov o zamestnanie sa komplexne zv˘‰il poãet
osôb v kaÏdej zo znev˘hodnen˘ch skupín ob-
ãanov vrátane dlhodobo nezamestnan˘ch ob-
ãanov. Nedá sa preto povedaÈ, Ïe narastá pro-
blém iba s dlhodobo nezamestnan˘mi obãan-
mi. Samozrejme, Ïe ‰peciálne aj na spomína-
nú skupinu obãanov je zameraná zv˘‰ená po-
zornosÈ úradov práce tak, aby títo uchádzaãi
o zamestnanie boli prioritne prostredníctvom
rôznych aktivít a nástrojov aktívnych opatre-
ní trhu práce zaradení ão najskôr na trh prá-
ce.
S t˘m nepochybne súvisí aj prijatie opatre-
ní, ktoré sa t˘kajú vzdelávania a rekvalifi-
kácie niektor˘ch skupín obyvateºstva zo
znev˘hodnen˘ch oblastí s vysokou mierou
nezamestnanosti aj prostredníctvom nové-
ho programu európskych fondov. Aké kon-
krétne v˘sledky ste doteraz dosiahli?
V˘znamn˘m ãiniteºom aktívnych opatrení
trhu práce je vzdelávanie a príprava pre trh prá-

71
V L Á D A S R
ce, ktor˘ napomáha uchádzaãom o zamestna-
nie, ºudom hºadajúcim si prácu a mamiãkám
po materskej dovolenke k ich zaãleneniu sa na
trh práce.
Úrad práce môÏe uchádzaãovi o zamestna-
nie zabezpeãiÈ vzdelávanie a prípravu pre trh
práce, ak o to písomne poÏiada, na základe
zhodnotenia jeho schopností, pracovn˘ch skú-
seností, odborn˘ch zruãností, dosiahnutého
stupÀa vzdelania a zdravotnej spôsobilosti
najmä v prípade nedostatku odborn˘ch vedo-
mostí a odborn˘ch zruãností, potreby zmeny
vedomostí a odborn˘ch zruãností vzhºadom na
dopyt na trhu práce a straty schopností vyko-
návaÈ pracovnú ãinnosÈ v doteraj‰om zamest-
naní.
Uchádzaãovi o zamestnanie môÏe úrad za-
bezpeãiÈ bezplatne vzdelávanie a prípravu pre
trh práce. Na základe podpísanej dohody Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny preplatí zá-
ujemcovi o zamestnanie náklady na kurzov-
né aÏ do v˘‰ky 100 percent nákladov. TaktieÏ
úrad uhrádza vedºaj‰ie náklady na stravova-
nie, ubytovanie a v˘davky na cestovné z mies-
ta trvalého pobytu alebo prechodného poby-
tu do miesta konania rekvalifikaãného kurzu
v zmysle zákona o cestovn˘ch náhradách.
Nezamestnan˘m rodiãom starajúcim o dieÈa
pred zaãatím povinnej ‰kolskej dochádzky,
ktorí sa zúãastnia rekvalifikaãného kurzu sa
vypláca príspevok na sluÏbu pre rodinu s deÈ-
mi vo v˘‰ke 43,16 eur mesaãne na jedno die-
Èa a na kaÏdé ìal‰ie dieÈa vo v˘‰ke 33,20 eur.
Vzdelávanie a prípravu pre trh práce si
v‰ak môÏe zabezpeãiÈ uchádzaã o zamestna-
nie z vlastnej iniciatívy na vlastné náklady.
Nezamestnan˘ zúãastÀujúci sa na rekvali-
fikaãnom kurze, ktor˘ trvá viac ako jeden ka-
lendárny mesiac, má nárok na dávku vo v˘-
‰ke Ïivotného minima. V˘‰ka Ïivotného mi-
nima 178,92 eur platila do 30. júna 2009. Od
1. júla 2009 má uchádzaã o zamestnanie, kto-
r˘ sa zúãastÀuje na vzdelávaní a príprave pre
trh práce v dæÏke viac ako jeden kalendárny
mesiac nárok na dávku vo v˘‰ke 185,19 eur.
Ako sa tieto opatrenia pretavili do konkrét-
nych v˘sledkov? Dajme vari opäÈ priestor ãí-
slam – v roku 2008 úrady práce prijali 19
233 Ïiadostí uchádzaãov o zamestnanie a zne-
v˘hodnen˘ch uchádzaãov o zamestnanie na
zaradenie do vzdelávania a prípravy pre trh
práce. Do vzdelávania a prípravy pre trh prá-
ce bolo zaraden˘ch 12 004 uchádzaãov o za-
mestnanie a 97 znev˘hodnen˘ch uchádzaãov
o zamestnanie, ão predstavuje 62,9 percent z
prijat˘ch Ïiadostí. Vzdelávanie a prípravu pre
trh práce absolvovalo spolu 12 037 osôb.
Do konca septembra 2009 bolo do vzdelá-
vania a prípravy pre trh práce zaraden˘ch 13
340 uchádzaãov o zamestnanie v dohodnutej
sume 4 728 939,00 eur.
Rada by som v tejto súvislosti spomenula
e‰te dva nové národné projekty NP III 2/A
Vzdelávanie a príprava pre trh práce a NP
III2/B Zvy‰ovanie zamestnanosti a zamestna-
teºnosti znev˘hoden˘ch uchádzaãov o zamest-
nanie, z ktor˘ch bude financované vzdeláva-
nie a príprava pre trh práce na najbliωie ob-
dobie. Nové národné projekty sú financova-
né 85 percent z Európskeho sociálneho fon-
du a 15 percent zo ‰tátneho rozpoãtu. Podkla-
dom na urãenie cieºov vzdelávania, respektí-
ve rekvalifikácie sú jednotlivé regionálne plá-
ny vzdelávania spomenuté vy‰‰ie. V súãasnos-
72
ti sa spracúvajú podklady k jednotliv˘m ve-
rejn˘m obstarávaniam na aktivity uveden˘ch
národn˘ch projektov.
Ministerstvo zaãalo pracovaÈ na novom in-
formaãnom systéme pre sociálne dávky.
Mohli by ste priblíÏiÈ podstatu tohto projek-
tu?
Národn˘ projekt Elektronické sluÏby Minis-
terstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na
úseku v˘konu správy ‰tátne sociálne dávky,
sociálna pomoc a pomoc v hmotnej núdzi je
jedn˘m z v˘znamn˘ch projektov v oblasti
eGovernmentu. Jeho hlavn˘m cieºom je zjed-
nodu‰iÈ prístup verejnosti k sluÏbám Ústredia
a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a Mi-
nisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
v oblasti sociálnych dávok, podporiÈ a zracio-
nalizovaÈ ãinnosÈ oboch in‰titúcií pri rozhodo-
vaní o sociálnych dávkach a pri ich vypláca-
ní, poskytnúÈ informaãné a analytické pro-
striedky pre manaÏovanie oblasti sociálnych
dávok . Po ukonãení projektu budú obãanom
k dispozícii moderné elektronické sluÏby pre
styk s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny,
ktoré im umoÏnia prostredníctvom internetu
podávaÈ Ïiadosti o sociálne dávky, získavaÈ in-
formácie o postupe v procese rozhodovania o
Ïiadosti, prezeraÈ si zoznamy vyplaten˘ch dá-
vok a pod. Ide o dôleÏitú súãasÈ sluÏieb eGo-
vernmentu v sociálnej oblasti. V súãasnosti je
plánovan˘ch 40 rôznych typov Ïiadostí, o
ktoré bude moÏné poÏiadaÈ elektronick˘m
spôsobom. Uvediem aj konkrétny príklad:
Keì si obãan SR bude chcieÈ poÏiadaÈ naprík-
lad o rodiãovsk˘ príspevok, uÏ nebude musieÈ
podnikaÈ cestu na Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny alebo aj do Sociálnej poisÈovne. Cez
internet sa prihlási na svoje konto na portáli,
kde vyberie konkrétny typ Ïiadosti, vyplní v
elektronickom formulári základné údaje o
sebe, svojom partnerovi a svojom dieÈati, na-
hlási ãíslo úãtu, alebo adresu, na ktorú mu má
byÈ dávka doruãená a formulár odo‰le. ÎiadosÈ
sa spracuje v IS RSD – skontroluje sa identi-
ta Ïiadateºa, jeho partnera aj dieÈaÈa voãi regist-
ru osôb, získa sa informácia zo Sociálnej po-
isÈovne o poberaní materského a následne sa
prisúdi alebo zamietne nárok na dávku a vy-
poãíta sa jej v˘‰ka. Îiadateºovi bude odosla-
né elektronicky podpísané rozhodnutie a v
prípade priznania dávky mu táto bude vypla-
tená v najbliωom v˘platnom termíne.
Spomínan˘ informaãn˘ systém prispeje k
zr˘chleniu konania o sociálnych dávkach vìa-
ka automatizácii procesu riadenia Ïiadostí o
sociálne dávky od ich podania, cez automati-
zované získavanie relevantn˘ch vstupn˘ch
údajov z in˘ch informaãn˘ch systémov, posú-
denie nároku na dávku, aÏ po v˘poãet jej v˘-
‰ky a vyplatenie Ïiadateºovi. Pomocou kontrol-
n˘ch mechanizmov sa zamedzí vyskytujúcim
sa prípadom zneuÏívania, napríklad viacnásob-
ného poberania sociálnych dávok. Okrem zní-
Ïenia poãtu neoprávnene vyplaten˘ch dávok
sa u‰etrí aj na ãasovom a finanãne nároãnom
vymáhaní. Vìaka zavedeniu elektronick˘ch
rozhodnutí v konaní o sociálnych dávkach sa
zredukuje mnoÏstvo papierovej komunikácie.
Pri súãasnom poãte vydan˘ch rozhodnutí roã-
ne – okolo 750-tisíc – tak príde k netriviálnym
úsporám okrem iného aj na po‰tov˘ch po-
platkoch. Národn˘ projekt sa musí ukonãiÈ
do 24 mesiacov, ão znamená, Ïe najneskôr vo
februári 2012 ho budú môcÈ obãania v plnej
miere vyuÏívaÈ.
Aké rie‰enia ponúka vláde SR nová Stra-
tégia rozvoja slovenskej spoloãnosti do roku
2020, napríklad v oblasti dlhodobo neudr-
Ïateºného prvého priebeÏného piliera?
Stratégia rozvoja slovenskej spoloãnosti,
ktorú vláda SR vzala na vedomie 10. marca
2010 a ku ktorej zároveÀ bola vyhlásená od-
borná a verejná diskusia, v oblasti dôchodko-
vého systému navrhuje okrem iného reformu
financovania 1. a 2. piliera a zavedenie in‰ti-
tútu minimálneho dôchodku. V zásade ne-
mám v˘hrady k návrhom prezentovan˘m v
stratégií pre oblasÈ dôchodkového systému, av-
‰ak popri zabezpeãení finanãnej udrÏateºnos-
ti systému je potrebné braÈ do úvahy aj zabez-
peãenie primeranej ochrany dôchodcov a kaÏ-
dé opatrenie, ktoré sa navrhuje, je potrebné cit-
livo zváÏiÈ vo väzbe na ìal‰ie opatrenia, vo
väzbe na nastavenie ãasovej realizácie a vo
väzbe na dopady z pohºadu obãanov. V˘zvy,
ktor˘m bude ãeliÈ dôchodkov˘ systém do bu-
dúcnosti, som uÏ spomínala. V kaÏdom prípa-
de zmeny, respektíve ìal‰ie smerovanie dô-
chodkového systému, by mali byÈ prijímané na
základe ão naj‰ir‰ieho odborného, politické-
ho a verejného konsenzu a nie unáhlene a ne-
premyslene. Dôsledky unáhlen˘ch zmien mô-
Ïeme vidieÈ v súãasnosti ako v˘sledok refor-
my dôchodkového systému a systému sociál-
neho poistenia, keì cel˘ proces reformy od sa-
motnej prípravy, cez schválenie a implemen-
táciu príslu‰n˘ch zákonov trval menej ako je-
den rok, nehovoriac o (ne)pripravenosti So-
ciálnej poisÈovne, najmä jej informaãn˘ch sys-
témov, na také váÏne zmeny.
Ministerstvo v spolupráci s Fondom sociál-
neho rozvoja nedávno od‰tartovalo Celo-
roãn˘ projekt Európsky rok boja proti chu-
dobe a sociálnemu vylúãeniu. Koºko toho
vie o chudobe slovenská verejnosÈ?
Poãas mojich pracovn˘ch, ale aj súkrom-
n˘ch náv‰tev v‰etk˘ch kútov Slovenska som
sa veºa zhovárala s ºuìmi, naãúvala ich problé-
mom. Faktom zostáva, Ïe ºudia sa s chudobou
stretávajú, vnímajú ju – intenzívnej‰ie prirodze-
ne tí, ktor˘ch sa bezprostredne t˘ka. Chudoba
je v‰ak ‰irokosiahly problém. MÀa veºmi te‰í,
Ïe sa Slovensko zapojilo do kampane v rámci
Európskeho roka boja proti chudobe a to aj na-
priek tomu, Ïe miera rizika chudoby na Slo-
vensku patrí k najniωím v rámci Európskej
únie. Sociálne vylúãení potrebujú pocítiÈ pod-
poru zo strany spoloãnosti v podobe solidár-
nej‰ieho prístupu. ·iroká verejnosÈ naopak
musí prekonaÈ mnoÏstvo stereotypov zviaza-
n˘ch s problematikou chudoby a postojov k
chudobn˘m a sociálne vylúãen˘m. Osvetov˘
charakter kampane ponúka vysvetlenie zá-
kladn˘ch pojmov a súvislostí v spojení s téma-
mi chudoby a sociálneho vylúãenia, ão je zá-
kladn˘m predpokladom otvorenia kvalitnej
celospoloãenskej diskusie. Chudobu a sociál-
nu exklúziu ako celospoloãensk˘ problém nie
je moÏné rie‰iÈ izolovane len prostredníctvom
sociálnych opatrení. Preto tieÏ v rámci Európ-
skeho roka boja proti chudobe vyz˘vame k
spolupráci ão naj‰ir‰í okruh mimovládnych
organizácií orientovan˘ch vo svojej ãinnosti na
pomoc najrozliãnej‰ím skupinám ºudí ohroze-
n˘ch sociálnym vylúãením a chudobou.
P O D P R E D S E D A
Vie, Ïe koalície neb˘vajú uzatvorené iba z lásky, tá súãasná si v‰ak udrÏala akcieschopnosÈ a stabilitu aÏ
do volieb. Takisto oãakáva, Ïe „budúca koalícia bude zásadn˘m spôsobom závislá od v˘sledku volieb
a strategick˘ch potrieb ‰tátu a programov˘ch prienikoch pri tvorbe vládneho programu“. Rovnako vie,
Ïe zostavenie budúcej koalície môÏe „zásadn˘m spôsobom ovplyvniÈ prípadn˘ prepad jednej z niektor˘ch
etablovan˘ch politick˘ch strán“. âi sa splní jeho predstava, Ïe je naãase zaãaÈ pretváraÈ nezdravú
polaritu spoloãnosti, uvidíme uÏ po t˘chto voºbách. Podpredseda NR SR za Smer-SD Miroslav âÍÎ.
Vláda aj parlament si udrÏali
stabilitu aÏ do volieb
Podºa viacer˘ch vyjadrení sa zdá, Ïe ste s
vládnutím so svojimi partnermi spokojn˘ –
chceli by ste si to zopakovaÈ?
KaÏdé vládnutie, resp. kaÏdá koalícia nie je
uzatvorená z lásky. Úspe‰nosÈ kaÏdej koalície
moÏno hodnotiÈ z hºadiska rozmanit˘ch kritérií,
ako aj z pohºadu, do akej miery splnila stano-
vené ciele. Pôsobenie tejto koalície zabezpeãi-
lo potrebnú stabilitu ‰tátu na vstup do schengen-
ského priestoru, prijatie eura, Lisabonskej zmlu-
vy, na efektívne rie‰enie otázok spojen˘ch so
svetovou hospodárskou krízou. V zásade sa do-
drÏiavali ustanovenia koaliãnej zmluvy, vláda,
ako aj parlament konali v zásade bezproblé-
movo a udrÏali si akcieschopnosÈ a potrebnú sta-
bilitu do posledn˘ch chvíº pred voºbami. V po-
rovnaní s predchádzajúcimi obdobiami to nie je
celkom samozrejm˘ jav. Vzhºadom na to, Ïe
obaja partneri patria skôr k stredo-pravej ãasti
politického spektra sa docielila aj relatívne vy-
soká zhoda v programov˘ch otázkach a dosiah-
li sme vysok˘ stupeÀ podpory pre realizáciu po-
litiky sociálneho ‰tátu. Problémy smerovali skôr
k netotoÏn˘m pohºadom na niektoré postupy pri
správe ‰tátu a predov‰etk˘m ku viacer˘m etic-
k˘m kritériám pri nakladaní s majetkom ‰tátu,
spôsobe a realizácii ochrany národno‰tátnych
záujmov a prístupe k národnostn˘m men‰inám.
Budúca koalícia bude zásadn˘m spôsobom zá-
vislá od v˘sledku volieb, strategick˘ch potrieb
‰tátu a nepochybne tieÏ od ochoty poctivo pra-
N R S R
covaÈ na programov˘ch prienikoch pri tvorbe
vládneho programu.
AÏ do jari tohto roku sa zdalo, Ïe (spolu)vlád-
nutie Smeru nie je niãím ohrozené a hoci je
zrejme zjavné, Ïe Smer bude maÈ najviac
mandátov, viacero prieskumov ukazuje, Ïe
zostavovanie vlády môÏe byÈ veºk˘m rébu-
som. âím si vysvetºujete takú zmenu trendu
v preferenciách politick˘ch strán?
To, Ïe hospodárska kríza v tomto smere zá-
sadne zasiahne aktuálnu vládu, bolo politic-
k˘m komentátorom jasné uÏ viac ako pred ro-
kom. Zneistené a ohrozené obyvateºstvo vníma
vo vy‰‰ej miere mediálne, ako aj opoziãné ata-
ky, je prístupnej‰ie nov˘m sºubom, citlivej‰ie
vníma správy, ãi uÏ domnelé alebo skutoãné o
spôsoboch nakladania s verejn˘m majetkom.
Na jednej strane bolo nevyhnutné, aby sa
Smer di‰tancoval od prehre‰kov svojich part-
nerov, na druhej strane im to zrejme zníÏilo
podporu vo verejnosti – dala sa táto dilema
rie‰iÈ inak? DrÏaÈ partnerov nakrátko od sa-
motného zaãiatku?
Myslím si, Ïe iné viditeºné rie‰enia neboli.
Koalícia je spojenectvo strán s rozdielnou inten-
zitou autentickej podpory ºudí, s vlastnou zod-
povednosÈou kaÏdého subjektu. ZodpovednosÈ
najväã‰ej strany v koalícii za kvalitu správy ‰tá-
tu je zrejmá, av‰ak limitovaná logikou politic-
kej polarizácie krajiny a reálnych alternatív pri
rie‰ení kolízií. Realizácia tzv. „vodcovského“
princípu pri ãinnosti koalície na základe najväã-
‰ej zodpovednosti má svoje objektívne hranice.
Ako vnímate ìal‰ie dve strany, ktoré pôsobia
vo „va‰ej polovici“ politického spektra –
KSS a SDª, ktorá sa v poslednom ãase dosÈ
kriticky vyjadruje na va‰u adresu?
Ako vyjadrenia, ktoré ovplyvÀuje predvoleb-
ná logika, snaha zviditeºniÈ sa, v prípade SDª
aj ako snaha diskreditovaÈ Smer-SD na zákla-
de politickej objednávky opozície. Je faktom, Ïe
z politického vedenia SDª z verejn˘ch vystú-
pení nepoznám nikoho.
Vo viacer˘ch posledn˘ch voºbách sa zvyãaj-
ne presadila do NR SR nová strana – ãi uÏ to
bola SOP, ANO, Smer a teraz sa zdá, Ïe to
bude SaS. Nie je to aj signál akejsi nespokoj-
nosti s t˘m, kto vládne a kto je v opozícii?
Akoby ºudia stále ãakali nieão nové, iné, ão
prinesie nejakú kvalitatívnu zmenu...
Ale áno, podobn˘ jav sa objavil pri kaÏd˘ch
voºbách doteraz a takéto momenty sme zazna-
menali aj pri súãasn˘ch voºbách v âeskej repu-
blike. Frustrácia z aktuálnej politiky, ãi politi-
kov je v‰eobecn˘ jav, rovnako ako predstava,
Ïe noví a zatiaº neznámi ºudia môÏu existujúce
problémy rie‰iÈ lep‰ie. Nové strany v‰ak dote-
raz, okrem Smeru-SD neprekroãili hranicu 10%,
aj keì spravidla mali siln˘ koaliãn˘ potenciál.
Pokladám v‰ak za dôleÏité, aby sa potenciálni
voliãi dobre zoznámili s reálnymi programami
t˘chto strán, a aby venovali veºkú pozornosÈ per-
sonálnemu vedeniu a ich osobnostn˘m kvali-
tám. V dne‰nej politike má mimoriadny v˘-
znam dôsledná znalosÈ politick˘ch a spoloãen-
sk˘ch reálií, schopnosÈ vnímaÈ problémy v do-
statoãnej ‰írke a spektre, moÏnosÈ ponúknuÈ
osobnosti tak pre celo‰tátnu, regionálnu a miest-
nu úroveÀ. Je veºk˘ rozdiel medzi chcením a ve-
dením ako. Je potrebné vnímaÈ aj skutoãné
predpoklady pre efektívnu politickú ãinnosÈ a
odlí‰iÈ ju od rôznych druhov populizmu.
Aj kvalifikovaní pozorovatelia slovenského
politického Ïivota pripú‰Èajú, Ïe o zostavení
vlády nerozhodne to, kto získa najviac man-
dátov, ale to, kto z tzv. mal˘ch sa dostane do
NR SR. Vláda bude zrejme vyzeraÈ inak, ãi
sa do NR SR dostanú dve maìarské strany
alebo iba jedna, ãi uspejú obaja va‰i koaliã-
ní partneri, alebo iba jeden...
73
P O D P R E D S E D A
UvaÏujem podobn˘m spôsobom, a preto rôz-
ne zostavovanie koalícii pred voºbami povaÏu-
jem za neefektívne. Pre budúcu koalíciu bude
rozhodujúce kaÏdé percento pre jednotlivé po-
litické strany a zásadn˘m spôsobom ju môÏe
ovplyvniÈ prípadn˘ prepad jednej z niektor˘ch
etablovan˘ch politick˘ch strán.
Aké sú va‰e hlavné priority pri zostavovaní
povolebnej koalície? Sú medze, za ktoré
v Ïiadnom prípade neustúpite?
Zjednodu‰ene má Smer-SD dve základné pro-
gramové priority. Politiku európskeho sociál-
neho ‰tátu a ochranu národno‰tátnych záujmov.
K nim patrí ochrana suverenity, integrity, národ-
n˘ch zdrojov, nezávislosti. Logicky je prioritou
moÏn˘ programov˘ prienik, dohoda na aspoÀ zá-
kladn˘ch prvkoch hierarchizovaného hodnoto-
vého systému, primeran˘ stupeÀ ochoty ku kom-
promisom, osobnostná kultúra predstaviteºov
predpokladaného partnera. Ak pokladáme akti-
vity ná‰ho juÏného suseda za bezpeãnostné rizi-
ko, tak dôleÏitá bude aj schopnosÈ budúcej vlá-
dy zabezpeãovaÈ potrebné aktivity aj v prostre-
dí EÚ, ãi v medzinárodnom prostredí. Ak vníma-
me politiku ako sluÏbu obãanom a ak principiál-
nou úlohu politiky je zabezpeãovaÈ ºuìom pod-
mienky pre dôstojn˘ a pokojn˘ Ïivot, tak moÏ-
n˘m koaliãn˘m limitom by boli skôr rôzne pr-
vky extrémizmu, zásadné rozdiely v pohºade na
ochranu národno‰tátnych záujmov, ãi nere‰pek-
tovanie dosiahnut˘ch sociálnych ‰tandardov.
âo povaÏujete za kºúãovú tému tejto voleb-
nej kampane? Akoby to neboli základné
problémy slovenskej spoloãnosti – nezames-
tnanosÈ, v˘voj ‰tátneho rozpoãtu, dopady
svetovej krízy na slovenskú ekonomiku a
ako ich minimalizovaÈ... Preão?
Logicky by sme v‰etci oãakávali, Ïe hlavnou
témou budú programové otázky. Podºa môjho
názoru sa im súãasná opozícia vyh˘ba a disku-
siu o nich povaÏuje pre seba za nev˘hodnú. Sig-
nifikantn˘m je pokus súãasnej líderky SDKÚ
zmeniÈ rétoriku vo vzÈahu k sociálnemu ‰tátu, k
spravodlivej‰iemu prerozdeºovaniu, väã‰ej citli-
vosti k sociálnym potrebám ºudí, av‰ak bez
toho, aby uviedla zdroje na ich realizáciu, kon-
kretizovala ich, stanovila jednotlivé postupy.
ZároveÀ prezentuje politiku zastavenia zadlÏo-
vania importovanú z âeskej republiky, máva
gréckou kartou. Tieto protismerne pôsobiace
tendencie uvádza tieÏ KDH, ktoré s nezmenenou
neoliberálnou politikou chce podporovaÈ mladé
rodiny, vzdelanie, dôchodcov, zdravotníctvo.
Takto vymedzené programy skr˘vajú nebezpe-
ãenstvo odhalenia vnútorn˘ch protireãení a tak
s masívnou podporou médií ide skôr o politiku
prezentovania tzv. ‰kandálov, osobn˘ch diskre-
ditácií, diskreditácie ºavice ako my‰lienkového
prúdu. Tzv. maìarskú kartu dotiahol do ná‰ho
prostredia nበjuÏn˘ sused a jej dopady a moÏ-
né dôsledky prijat˘ch opatrení sa stali súãasÈou
predvolebného boja celkom prirodzene.
Premiér viackrát vyhlásil, Ïe volebná kam-
paÀ by mala byÈ skôr za ako proti. âo zna-
mená za v prípade Smeru-SD?
Ak mám byÈ úprimn˘, súãasn˘ charakter vo-
lebnej kampane sme predpokladali, viedli nás
k tomu skúsenosti a poznatky tohto volebného
obdobia. Z doteraz povedaného vypl˘va, Ïe
hodnotové konfrontácie, podrobné hodnotenie
navrhnut˘ch povolebn˘ch krokov povaÏujeme
74
N R S R
za veºmi dôleÏité a zásadné. Ak veríme hodno-
te demokracii, tak je úlohou politick˘ch strán,
ale hlavne ich povinnosÈou podrobne informo-
vaÈ verejnosÈ o zásadn˘ch cieºoch a realizovaÈ
politiku poãas ‰tyroch rokov v intenciách na-
vrhnut˘ch krokov a byÈ t˘mito prezentovan˘mi
cieºmi viazan˘. V minulosti sme pozorovali
skôr opaãné tendencie a Ïiadnu pozitívnu zme-
nu doteraz neregistrujeme.
Nie je zvlá‰tne, Ïe o slovenskej spoloãnosti sa
dlhodobo traduje, Ïe je paternalistická, nasta-
vená skôr ºavicovo, ale prieskumy verejnej
mienky vypovedajú, Ïe podpora neºavicov˘ch
strán (ktor˘mi sú vlastne v‰etky okrem Sme-
ru) prevy‰uje podporu ºavice... ako si to vy-
svetºujete? Staãí predpoklad, Ïe delenie na ºa-
vicu a pravicu vôbec nie je také dôleÏité?
NuÏ v tomto prípade by som skôr poukázal na
nevyváÏen˘ mediálny priestor, predov‰etk˘m v
printov˘ch médiách. NedokáÏem v sebe potla-
ãiÈ názor, Ïe ich evidentnou snahou je poukázaÈ
na ‰kodlivosÈ osvedãeného európskeho sociálne-
ho modelu, aká je pre spoloãnosÈ ‰kodlivá poli-
tika Smeru-SD atì. Pokiaº by i‰lo o hodnotovú
polemiku a poskytnutie vyváÏeného priestoru pre
celé názorové spektrum, tak by to bolo v poriad-
ku, ale stále si myslím, Ïe sme svedkami silnej
manipulácie v prospech silného neoliberálneho
individualistického politického myslenia. Okrem
toho z médií sa vytratila citlivosÈ a slu‰nosÈ, ão
v˘razne zasahuje verejnú mienku a city ºudí.
Sociologiãka Oºga Gyárfá‰ová vo svojom
ãlánku v knihe Kde sme. Mentálne mapy Slo-
venska na margo slovenského voliãa napísa-
la, Ïe „napriek stovkám ‰túdií a anal˘z zostá-
va v mnohom záhadnou ãiernou skrinkou,
klbkom ÈaÏko pochopiteºn˘ch motivácií, ne-
raz skôr prípadom pre psychoanalytika neÏ
sociológa“. TieÏ si to myslíte?
Veºmi zvlá‰tne kon‰tatovanie od sociológa.
·koda, Ïe nenapísala, v ktorej krajine je to inak.
Je nesplniteºnou túÏbou kaÏdého politika dostaÈ
skutoãne exaktné údaje o tom, ão si myslí a hlav-
ne, ako sa bude správaÈ „jeho“ obyvateºstvo. Ve-
rejná mienka je vrtkavá, je ovplyvniteºná, pod-
lieha emóciám, manipuláciám, ale zároveÀ je
múdra a schopná urobiÈ správne rozhodnutia.
Obãanov Slovenska povaÏujem za vyspel˘ch,
schopn˘ch reflektovaÈ aktuálny stav.
Ani tejto koalícii sa nepodarilo prekonaÈ
dlhodob˘ zlozvyk slovenského parlamentu
–neakceptovaÈ a nepodporovaÈ racionálne
argumenty a návrhy opoziãn˘ch poslancov
–dala by sa táto situácia zmeniÈ v novom
parlamente?
OznaãiÈ existujúci stav ako zlozvyk je podºa
mÀa nepresné. Poslanci vládnej koalície úplne
prirodzene realizujú vládny program, ktor˘ b˘va
ãasto v rozpore s programami opoziãn˘ch strán.
PozmeÀujúce návrhy opozície ãasto znamena-
jú pokus o prienik vládnych programov˘ch pri-
orít do právnych predpisov. Je pravda, Ïe ocho-
tu zaoberaÈ sa opoziãn˘mi návrhmi ãasto
ovplyvÀuje charakter politického zápasu, dôve-
ra v dobrú vôºu, negatívne prípady z minulos-
ti. Problémom je aj to, ão je vlastne „dobr˘“ ná-
vrh. Väã‰inou sa práve o obsahu návrhu vedie
politick˘ boj. Parlamentná ‰tatistika prijat˘ch
návrhov opozície v‰ak nevyzerá hrozivo.
PovaÏujete za pravdepodobné, aby po voº-
bách vládla koalícia zloÏená zo súãasnej koa-
liãnej a opoziãnej strany? Teraj‰ie vyjadre-
nia lídrov opoziãn˘ch strán to vyluãujú, ale
veºmi dobre vieme, Ïe predvolebné vyhláse-
nia a povolebné skutky sú neraz zásadne od-
li‰né. Aké by boli prednosti a slabiny takej-
to koalície?
Súhlasím s t˘m, Ïe rôzne predvolebné vyhlá-
senia politick˘ch strán k moÏnosti budúcich
koalícii povolebná realita mení. Nie je to ideál-
ne, pretoÏe to voliãi môÏu vnímaÈ ako manipu-
láciu, ãi nevierohodnosÈ. Na druhej strane je po-
trebn˘ dostatoãn˘ priestor pre vykonanie vôle
voliãov, priãom voºby môÏu predvolebn˘ stav
zásadne zmeniÈ. Je faktom, Ïe Slovensku ‰ko-
dí rozdelenie spoloãnosti ako dediãstvo 90-tych
rokov, ako aj osobitné postavenie Bratislavy k
ostatnému Slovensku. Negatívne pôsobia do-
zvuky rozdelenia âeskoslovenska, vzÈahy k ná-
rodn˘m otázkam ako hodnote, národnostné
otázky, intenzita ochrany národno‰tátnych zá-
ujmov, vzÈah neoliberálnych hodnôt, individua-
lizmu, obãianskosti – k snahe zabezpeãovaÈ
rovnomern˘ rozvoj celej spoloãnosti, solidari-
te a prerozdeºovaniu. Túto spoloãenskú polari-
záciu fakticky kopírujú aj politické strany a vy-
tvárajú príslu‰né tábory. Myslím, Ïe je naãase
zaãaÈ túto polaritu prekonávaÈ.
N Á R O D N Á R A D A S R

Vieme, samozrejme, Ïe uÏ v minulom ãísle sme uverejnili sumarizujúci rozhovor ná‰ho publicistu
Roberta Kotiana s Franti‰kom MIKLO·KOM. Ale vzhºadom na to, Ïe aj nበdruh˘ „rozhovorov˘“ Ïurnalista
Ernest Weidler vlastne cel˘ svoj ponovembrov˘ profesionálny Ïivot spojil s popredn˘mi osobnosÈami
dramatického obdobia od novembra 1989 po dne‰ok, a teda vo v˘raznej miere aj s Miklo‰kom, ktor˘ patril
medzi dominantné individuality, má si s ním ão povedaÈ o jeho politickom i straníckom oblúku ohraniãenom
rokmi 1990 – 2010. A tak uzatvárame dosÈ rozsiahlu kapitolu kontaktov doteraj‰ieho Parlamentného
kuriéra s Miklo‰kovou osobnosÈou dne‰n˘m interview. Miklo‰ko bol totiÏ muÏom, ktor˘ bol v slovenskej
vrcholovej politike príÈaÏliv˘ alebo dôleÏit˘ prinajmen‰om dvoma svojimi vlastnosÈami: VÏdy mal svoj
vlastn˘, ãasto aÏ príli‰ originálny názor na pohyby v modernej slovenskej politike, ale aj na historick˘ v˘voj
slovenského národa – a vÏdy si za svojimi názormi dosÈ nekompromisne stál. A druhou, mimoriadne
dôleÏitou ãrtou tohto aktívneho politika bola vlastnosÈ, ktorá takmer v‰etk˘m súãasn˘m politikom
nepríjemne ch˘ba: nebol parlamentn˘m byrokratom a politick˘m úradn˘m ‰imºom, ale bol a je humanistom,
v ãom ho môÏeme chápaÈ ako ist˘ protipól, ale aj slovensk˘ ekvivalent Václava Havla. A aj preto si ho
novinár vÏdy váÏil ako zaujímavého a príÈaÏlivého partnera pre zmyslupln˘ dialóg.

KaÏdého jedného to stihne zaloÏiÈ stranu. Îe to bolo správne, aby sme raz
mohli povedaÈ, Ïe sme postavili alternatívu k
tomu, ão tu bolo pred pár rokmi príli‰ zafi-
xované. Tá znaãka v‰ak nezabrala. Ja si my-
slím, Ïe znaãka nezabrala aj preto, lebo jed-
nak sú ºudia konzervatívni a na‰i voliãi si po-
ãas 20 rokov zvykli na znaãku KDH, ktorá
predsa len je zárukou nieãoho, a jednak vlast-
ne ten spor, ktor˘ sa odohral vnútri KDH
medzi nami ‰tyrmi – Palkom, Minárikom,
Bauerom a mnou – a medzi KDH, najmä jej
‰truktúrami, nevy‰iel navonok tak, aby si ho
na‰i voliãi uvedomili a najmä prebrali v sebe,
a takisto aby si ho uvedomil dostatoãn˘ po-
ãet, takÏe z tejto stránky problémové veci
budú ìalej plynúÈ a treba ich nechaÈ ìalej
plynúÈ.

Ale predsa len, keì tak o tom uvaÏujete,

Od va‰ich zaãiatkov, keì ste do politiky
vstúpili, aÏ v podstate doteraz, preÏili sme
svojím spôsobom 20 rokov v zaujímavej
kooperácii. A teraz zrazu sa to má preru-
‰iÈ. Ako vnímate tento svoj momentálny
údel? Je to bodka za nieãím? Alebo skôr
bodkoãiarka? Alebo je to ‰tart k nieãomu
úplne inému a novému a lep‰iemu?
Prvého marca 2010 to bolo 20 rokov, ão
som vstúpil do parlamentu, a v stredu 3. mar-
ca som pozval Jána Budaja na obed, ale s t˘m,
aby – samozrejme – on zaÀ zaplatil, pretoÏe
on bol ten, kto ma dotlaãil do najvy‰‰ej slo-
venskej politiky, odkiaº som sa uÏ potom
dlhé roky nedostal. To „nedostal“ hovorím v
úvodzovkách, lebo musím úprimne povedaÈ,
Ïe som v nej bol celkom rád bol. Je to 20 ro-
kov, ão som v slovenskom parlamente bez
prestania, a to hovorí dve veci: Hovorí to o
tom, Ïe nejak˘m spôsobom aj svoju osobnú,
aj stranícku, aj – povedal by som – ‰tátnu his-
tóriu som preÏil tu, v tomto prostredí, a pre-
to, isteÏe, kaÏd˘ tak˘to odchod môÏe niesÈ v
sebe istú nostalgiu. Ale na druhej strane ne-
môÏem nebraÈ do úvahy, Ïe kaÏd˘ jeden po-
litik bude raz postaven˘ pred takúto situáciu,
pretoÏe nikto tu nie je naveky. To bolo to zú-
falstvo komunistick˘ch mocipánov, ktorí ne-
chceli odísÈ, lebo vedeli, Ïe sa stanú obyãaj-
n˘mi ºuìmi a Ïe budú musieÈ chodiÈ riadne po
ulici ako ostatní, takÏe, myslím si, Ïe v tom-
to smere sa nemám na ão sÈaÏovaÈ, pretoÏe to
kaÏdého jedného stihne a málokto nakoniec
môÏe byÈ tak˘, aby si mohol povedaÈ: Bol som
tu cel˘ch 20 rokov a bol som pri veºmi zaují-
mav˘ch udalostiach tejto krajiny. MoÏno to
nie je odchod, ktor˘ by bol sprevádzan˘ veº-
k˘m gestom a ktor˘ by dal nejakú viditeºnú
bodku za t˘m oblúkom, ão som absolvoval,
ale ja si myslím, Ïe je to dôstojn˘ odchod. Ne-
môÏem sa vrátiÈ totiÏ ani do KDH, v ktorom
som tieÏ preÏil bohaté a hádam aj plodné
roky. Ja som z KDH musel odísÈ a cesta na-
späÈ uÏ nie je moÏná, pretoÏe prosto ja som
sa s KDH rozi‰iel vnútorne. Stále si myslím,
hoci nie je v tom jednotn˘ názor, Ïe sme mali
neurobili ste vy ‰tyria, najmä teda Vladi-
mír Palko a vy, ktorí ste predsa boli cen-
trálnymi osobnosÈami va‰ej novej malej
strany, nejakú zásadovú chybu? Nieão, ão
ste nemali premyslené, nieão, ão by po-
vzbudilo ºudí, aby za vami ‰li?
Samozrejme, o tomto môÏeme diskutovaÈ
donekoneãna, ale politik by sa nemal veºmi
obzeraÈ dozadu, lebo potom vlastne môÏe
spochybniÈ v‰etko, ão robil a robí. Proste, tá
situácia sa nikdy nedá modulovaÈ dozadu, tá
situácia, v ktorej sa ãlovek rozhoduje, je
daná. Je daná momentálne aj nejakou vnútor-
nou dispozíciou ãloveka, aj okolnosÈami, aj
nejakou históriou, ktorá ho k tomu doviedla,
to sa nedá zopakovaÈ a povedaÈ, Ïe by som sa
ináã správal v tej alebo onej situácii, to sa v
politike celkom nedá. Ten zápas potom vy-
vrcholil a tak˘ ten akoby posledn˘ dôvod,
preão sme odi‰li z KDH, bol, Ïe sme sa roz-
i‰li v kºúãovej otázke: ãi ísÈ so Smerom do
vlády, alebo nie. My sme boli ‰tyria, teda
vlastne piati, lebo sprvu bol s nami aj Lip‰ic,
ale ten zostal v KDH, my sme boli proti
tomu, aby sme i‰li do Smeru alebo so Sme-
rom, lebo sme vedeli, Ïe by sme tam hrali
úplne smie‰nu rolu. A vtedy nastal prosto

75
N Á R O D N Á R A D A
ak˘si vnútorn˘ zlom. My stále povaÏujeme za
vrchol principiálnosti KDH, Ïe odi‰lo z vlá-
dy po tom, ão nám Dzurinda odmietol pod-
poriÈ zmluvu o v˘hrade vo svedomí. KDH to
v‰ak povaÏovalo, povedzme na sneme KDH,
za chybu a v˘reãnou odpoveìou toho snemu
bolo, Ïe Fronc dostal najviac hlasov podpo-
ry, ão naznaãilo, Ïe KDH oºutovalo nበod-
chod z vlády, hoci my sme z nej odi‰li prá-
ve, ja by som povedal, vo vrcholnej situácii.
Tá situácia sa bude raz hodnotiÈ ìaleko ‰ir‰ie,
neÏ len ako nejak˘ vnútrostranícky protest ãi
spor. Ja sledujem aj v˘voj kresÈanskej demo-
kracie v Európe, a je zaráÏajúce, Ïe kaÏdá jed-
na sa zlomila na nejakom malom ústupku a
uÏ sa nezastavila, uÏ zaãala byÈ kompromis-
ná, uÏ kaÏdá zaãala, povedal by som, vyhla-
sovaÈ nejakú miernosÈ ako svoju cnosÈ a skon-
ãili tak, Ïe v Taliansku vlastne uÏ neexistujú
a Ïe v Rakúsku dávajú spolu zákon, ktor˘m
sa môÏe vetovaÈ zákon o eutanázii a podob-
ne. Prosto, nevedia sa uÏ zastaviÈ a ani sa ne-
zastavia, a nakoniec skonãia veºmi zle. Tak-
Ïe aj tam, v na‰om spore s väã‰inou v Hru-
‰ovského KDH, i‰lo o ãosi viac, neÏ len o od-
chod z vlády alebo o spoluprácu so Smerom.
I‰lo tam o európsky fenomén kresÈanskej de-
mokracie, jedna strana po druhej stratili svoj
vnútorn˘ náboj, svoju vnútornú silu a dnes-
ka sú to pragmatické strany a vlastne je jed-
no, ãi sú tí alebo tí vo vláde, a je proste jed-
no, ãi sú tam aj kresÈanskí demokrati, alebo
nie sú tam. âiÏe to je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci je, Ïe ten vnútorn˘ zápas
v KDH asi bol vÏdy, odkedy som tam v 1992-
om vstúpil, a keì namiesto 19 % ich pri voº-
bách KDH získalo 8, tak od tej chvíle bola
tendencia odstaviÈ Jána âarnogurského. âar-
nogursk˘ zostávajúcich osem rokov prosto
zápasil, a zaãalo sa to vlastne de‰trukciou spô-
sobenou SKDH, teda Klepáãom a spol. UÏ tí
chceli odstavovaÈ âarnogurského, a pokraão-
vali 10 rokov, pretoÏe im nevyhovoval. Ne-
vyhovoval tej sivej mase, ktorá chcela nieão
iné, nieão populárne alebo populistické, aby
sme mali 20 %, ãi dokonca 25. Nakoniec to
zav⁄‰ili vyhlásenia na‰ich starostov a primá-
torov, ktorí t˘m, Ïe boli v malom meste pán-
mi, tak si mysleli, Ïe v‰etkému rozumejú.
TakÏe to bol neustály zápas o identitu KDH,
ão nakoniec vyvrcholilo v odchode Mikulá-
‰a Dzurindu, ktor˘ povedal, Ïe dá hlavu na
klát, ak nedosiahne 25 %, atì., atì. âiÏe
vlastne celá história KDH bola sprevádzaná
snahou odstaviÈ od riadenia hnutia jasnej‰ie
vyprofilované krídlo. A vlastne to, ão sa odo-
hralo potom, po voºbách v 2006-om, bolo len
to, Ïe pri hlasovaní na predsedníctve bol v˘-
sledok 5 na 5 a rozhodnúÈ musel svojím hla-
som predseda KDH Hru‰ovsk˘. A záver bol
absolútne symbolick˘ – Hru‰ovsk˘ urobil
historick˘ krok, Ïe sa pridal k tej väã‰ine, kto-
rá chcela v KDH odjakÏiva likvidovaÈ tento
– nazvime to – disidentsk˘ alebo jasn˘ roz-
mer hnutia.. A potom do‰lo k tomu, k ãomu
dôjsÈ muselo – a odvtedy sa to s KDH vezie.
My, ktor˘ch nazvali „Palkovci“, sme vlastne
museli brániÈ vyhranenú pozíciu po cel˘ ãas,
aÏ k˘m sme neodi‰li.
Na chvíºu sa od tejto línie rozhovoru od-
kloÀme. Dlhé roky bol va‰ím politick˘m
spolupútnikom Ján âarnogursk˘. Za aké-
ho politika ho povaÏujete? Bol skôr pozi-
76
S R
tívne úãinkujúcou osobnosÈou, alebo vní-
mate ho opaãne. Názory naÀho sa totiÏ vi-
diteºne lí‰ia, pritom jeho pozícia bola ãas-
to dominantná v slovenskom verejnom Ïi-
vote.
Nebol tak˘ úspe‰n˘, ako bol úspe‰n˘ po-
vedzme Vladimír Meãiar, uÏ t˘m, Ïe takmer
15 rokov bol na vrchole. Ale Ïe je to zaujíma-
v˘ ãlovek a politik, svedãí to, Ïe uÏ niekoºko
rokov nie je v politike a stále je o neho zá-
ujem, stále o Àom poãuÈ, takÏe jemu nie úrad
– veì bol aj premiérom – dával punc nejaké-
ho populizmu, ale samotná jeho osobnosÈ vy-
volávala záujem verejnosti. Nesmieme za-
budnúÈ, Ïe aj za komunizmu mal unikátne po-
stavenie, veì bol disidentom, poãas komuniz-
mu na Slovensku jeden z nemnoh˘ch. Ale bol
v podstate v˘nimoãn˘ aj potom. TakÏe Ján
âarnogursk˘ bude do smrti zaujímav˘m po-
litikom – a to hovorí za v‰etko.
Ch˘ba dnes v slovenskej politike takáto
osobnosÈ?
Neviem, ãi moÏno aplikovaÈ osobnosÈ Jána
âarnogurského na dne‰ok. âarnogursk˘ sa v
nieãom zmenil: zmenil sa v tom, Ïe dnes sa
venuje uÏ len geopolitike a vnútorná politika
je pre neho absolútne nezaujímavá a tro‰ku
akoby sa k nej staval aÏ tak – nazvime to –
opovrÏlivo. A to je zle. Áno, on vidí veci na-
prosto jasne na medzinárodnej politickej scé-
ne a predpovedá veci naprosto zreteºne a os-
tro, ale siln˘ bol tu, keì bojoval s Meãiarom,
keì bojoval s nacionalistami o zvrchovanosÈ
a podobne. Dnes v‰ak stratil tento rozmer
zápasu o vnútornú tvár Slovenska, a preto pro-
sto uÏ dneska nemoÏno o Àom hovoriÈ, Ïe tu
ch˘ba alebo nech˘ba. Tu bude ch˘baÈ, ak tu
nebude ãlovek, ktor˘ sa jasne vyjadrí k vnú-
torn˘m pomerom. Ja som to videl v marci: po
hlasovaní o zákone o vlastenectve som do‰iel
prv˘krát domov naprosto v depresii, pretoÏe
to, ão sa udialo v parlamente, je fenomén
prekraãujúci beÏn˘ zákon. Celá vládna koa-
lícia zahlasovala zaÀ – okrem predsedu Pa‰-
ku, nech mu to slúÏi na ãesÈ –, ale nielen to.
V‰etci poslanci v slovenskej opozícii sa ale-
bo zdrÏali, alebo sa urobili neprítomn˘mi.
Tí, ktorí nás tu pouãujú o európskom obãian-
stve a neviem o ãom v‰etkom, sa zºakli a len
tichuãko sedeli, ani sa neprezentovali, a boli
sme len my traja, ktorí sme sa dokázali po-
staviÈ proti tomuto hlúpemu zákonu, a to bol
Palko, Minárik a Miklo‰ko. Ja som nehlaso-
val ani nie tak kvôli Maìarom, hoci ten zá-
kon je zameran˘ vlastne aj proti nim, ale som
hlasoval preto, lebo ten zákon tu zaãne zno-
vu przniÈ posvätné symboly ná‰ho ‰tátu, kto-
ré by sa mali prirodzen˘m spôsobom pesto-
vaÈ, a nie takto, Ïe deti budú kaÏd˘ pondelok
poãúvaÈ hymnu, aÏ sa im zhnusí (to bolo e‰te
predt˘m, neÏ bola prijatá definitívne verzia
zákona – pozn. EW). A tak to bude stále. A
toto násilie, ktor˘m chcú vnucovaÈ vlaste-
nectvo, pretoÏe niã prirodzené a kon‰truktív-
ne nevedia vymyslieÈ, veì ‰tyri roky ich spre-
vádzajú najmä korupcie, toto chcú vnútiÈ ce-
lej krajine. To v‰ak, Ïe oni sú takí, mi nemu-
sí prekáÏaÈ, ale Ïe na slovenskej pôde nie je
schopn˘ sa im nikto vzoprieÈ, Ïe sa v‰etci za-
‰ívajú alebo zdrÏujú hlasovania, aby si umy-
li pilátovsky ruky, to je tragédia, pretoÏe to
znamená, Ïe vlna nacionálneho primitivizmu
zaãne valcovaÈ Slovensko. A preto bude tre-
ba politika, ktor˘ sa vie postaviÈ proti tomu
– a t˘m bol vo svojej dobe na slovenskej po-
litickej scéne Ján âarnogursk˘. âiÏe v tom-
to zmysle tak˘to politik, bojím sa, tu bude
ch˘baÈ.
Hovorili ste, ako negatívne, aÏ bezúte‰ne
dopadli mnohé kresÈansko-demokratické
strany v Európe. Preão na Slovensku ne-
mohla vzniknúÈ taká kresÈanská demokra-
cia, ktorá by strhla nie len kresÈanov v SR,
ale ktorá by strhla v‰etk˘ch slu‰n˘ch ºudí
v tejto krajine, aby chceli prispieÈ nieãím
plusov˘m ku skvelému Slovensku, teda k
takému, ktoré tu e‰te moÏno ani nebolo?
Priznám sa, Ïe neviem na to odpovedaÈ.
MôÏem len povedaÈ, Ïe proste to, ão sme no-
sili v sebe, to sme prezentovali. A súhlasím,
Ïe asi sme neboli schopní postaviÈ nejakú
modernú víziu, ktorá – povedzme si úprim-
ne – by bola v prvom rade víziou ekonomic-
kou, teda národohospodárskou. MoÏno tro‰-
ku ako poºahãujúca okolnosÈ môÏe byÈ, Ïe sme
sa 20 rokov viac-menej len bránili, Ïe sme
ãierna totalita, Ïe sme slobodomurári, Ïe sme
âechoslováci, Ïe nemáme radi Slovensko a
pod. Ale samozrejme, Ïe o tom treba disku-
tovaÈ a o tom treba veºmi otvorene hovoriÈ, ãi
sme nemohli otvoriÈ nejakú väã‰iu víziu, kto-
rá by presiahla aj to, ão dneska zaÏíva kres-
Èanská demokracia v Európe: Ïe by tu bola
kresÈanská demokracia, ktorá by nedegenero-
vala a zároveÀ by bola prijateºná pre ºudí. Teda
pre ‰irok˘ okruh ºudí. To sú v‰ak kompliko-
vané otázky, pretoÏe degenerácia kresÈanskej
demokracie v Európe nastávala paradoxne
t˘m, Ïe sa vo vyspel˘ch krajinách zvy‰oval
blahobyt a práve konzum v nich menil ºudí –
a politickí lídri t˘chto krajín sa zaãali svojim
ºuìom prispôsobovaÈ, aby ich vôbec volili.
TakÏe vznikal zaãarovan˘ kruh: ako keby sa
ºudia ãím ìalej mali lep‰ie, a t˘m kresÈanskí
demokrati museli ustupovaÈ vo svojich zása-
dách, aby boli vôbec akceptovaní. Ale to uÏ
je otázka, ktorú treba zodpovedaÈ s odstupom
ãasu, lebo – na druhej strane –, keì skú‰am
zvaÏovaÈ, kde sme mohli alebo kde bol ten
okamÏik, keì sme mohli presiahnuÈ slovens-
kú spoloãnosÈ, tak si naÀ ani veºmi nespomí-
nam. Ale to znamená, Ïe zrejme som v sebe
ani tú víziu nemal, ktorou by som bol mohol
ãosi okolo mÀa presiahnuÈ.
Azda v‰ak treba e‰te povedaÈ – a to je tieÏ
na va‰u obranu –, Ïe zrejme ani samotná
katolícka cirkev, z ktorej aj politicky, aj
ideologicky KDH predsa len v istom zmys-
le vychádzalo, do 21. storoãia nedorástla.
Ak v Európe naozaj vzrástla Ïivotná úro-
veÀ a ºudia sa majú podstatne lep‰ie ako
kedysi, cirkev nedostatoãne reflektuje na
moderné impulzy tejto doby.
Máte pravdu, ani cirkev nedorástla na to,
aby reflektovala pokojne toto neãakane zlo-
Ïité obdobie, veì – povedzme si úprimne –
Slovensko moÏno prv˘ krát v cel˘ch svojich
dejinách Ïije úplne slobodne, ani 1938-om, to
uÏ boli tridsiate roky, ktoré poznaãila jednak
hospodárska kríza a jednak nastupujúci fa‰iz-
mus, a ani potom, odkedy nastúpil komuniz-
mus – to uÏ vôbec nie –, my sme neboli v
priaznivej situácii. Ani dnes to nie je ºahká si-
tuácia a my nemáme s takou, aká je, Ïiadnu
skúsenosÈ.
D I A L Ó G Y O A & E W

O ãom?
O novej reformácii katolíckej cirkvi
O konfrontácii umelcov s t˘m, ão vzniklo pred nimi
O inej histórii kultúry v Poºsku a na Slovensku
O maìarsk˘ch umelcoch v ParíÏi a slovensk˘ch v Halle a Jene
O Amerike ako bohatom Rusku
O verejn˘ch spovediach obetí pedofiln˘ch kÀazov
O budúcom parlamente bez Franti‰ka Miklo‰ka
O kriminalizácii drog

Cirkev bez morálky je ako

Louvre bez obrazov
katolíckej cirkvi odvrátia, ão sa teraz aj v dosÈ
masovom meradle deje. Najmä v Nemecku,
ale a aj v in˘ch kútoch sveta. Je to logické,
lebo katolícka cirkev, ale aj cirkev ako taká,
pokiaº nemá morálnu autoritu, tak stráca zmy-
sel. Keì máme pochybovaÈ o ãestnosti fará-
rov, tak potom takí farári vôbec nemusia exis-
tovaÈ. A také názory, aké sformuloval brazíl-
sky arcibiskup, len odìaºujú problém a zväã-
‰ujú ho. A ak chce katolícka cirkev pretrvaÈ,
bude musieÈ prísÈ niekto, kto bude problémy
rie‰iÈ. âím skôr, t˘m lep‰ie. Najmä pre cirkev.

Bude sa to daÈ vyrie‰iÈ, alebo jednoducho

Brazílsky arcibiskup Grinks v súvislosti so
sériou nepríjemn˘ch káuz vysokoposta-
ven˘ch katolíckych duchovn˘ch síce tvrdí,
Ïe znásilÀovanie malolet˘ch treba povaÏo-
vaÈ za zloãin, ale hneì dodáva, Ïe cirkev
bude maÈ problém rezaÈ do vlastného tela
a oznamovaÈ prípady príslu‰n˘m orgá-
nom. Bolo by podºa neho trochu zvlá‰tne,
keby cirkev obvinila svojich vlastn˘ch sy-
nov. Nie je to v‰ak znakom absolútnej de-
formácie cirkvi, ak si táto organizácia ná-
rokuje pre svojich ãiniteºov iné zaobchá-
dzanie, neÏ s tzv. beÏn˘mi obãanmi?
Tak asi v tomto prípade platí to isté, ão pla-
tí aj pre politické ‰piãky, teda najmä v obdo-
bí medzi voºbami. Aj tie majú ãasto pocit, Ïe
vlastne sa v tom ãase nikomu nemusia zod-
povedaÈ, a podºa toho sa aj správajú. Ale po-
tom prídu voºby – a zase sa trochu „znormál-
nia“. Katolícka cirkev má nev˘hodu, Ïe nija-
ké voºby nemá. Ale to neznamená, Ïe nijaké
dôsledky takéto konanie cirkevn˘ch hodno-
stárov nemá. Má ich v tom, Ïe sa mnohí od
sa môÏe staÈ, Ïe – ão ja viem – o nejak˘ch
10 alebo 50 rokov by nejaká cirkev zanik-
la?
Ja si nemyslím, Ïe cirkev zanikne, ale môÏe
sa staÈ, berme to teoreticky, Ïe dôjde k neja-
kej druhej reformácii alebo k nieãomu také-
mu, prosto k nejakému ozdravnému procesu,
ktor˘ môÏe viesÈ aj k tomu, Ïe ãasÈ veriacich
odíde z lona katolíckej cirkvi a zaloÏia si ne-
jakú inú cirkev, ako vlastne sa to stalo v prí-
pade luteránov. Teoreticky sa nieão také môÏe
staÈ, keì to bahno bude veºmi hlboké.
Ale práve slovenské pomery dosÈ spochyb-
Àujú reálnosÈ takéhoto rie‰enia. Som pre-
kvapen˘ a ako evanjelika ma, samozrejme,
mrzí, Ïe napríklad evanjelická cirkev 200
rokov bola ak˘msi kultúrno-duchovn˘m
základom slovenského národa, ba dalo by
sa uvaÏovaÈ aj v tom zmysle, Ïe práve evan-
jelická cirkev vo veºkej miere ho zachrá-
nila, veì ona v roku 1843 kodifikovala spi-
sovnú slovenãinu. Ale teraz v posledn˘ch
desaÈroãiach evanjelická cirkev je na ne-
odôvodnenom ústupe, nijako sa vo verej-
nosti neprejavuje, takÏe neviem, nikde
okolo seba nevidím nijak˘ch tak˘ch ºudí,
ktor˘ch by som mohol povaÏovaÈ za neja-
k˘ch reformátorov. Nepripadá mi to prav-
depodobné, Ïe by nejak˘ reformátor roz-
h˘bal masy a priniesol do náboÏenského Ïi-
vota nieão ozdravujúce.
Ja som to urãite nemyslel tak, Ïe Slovens-

77
D I A L Ó G Y O A & E W
ko teraz zreformuje katolícku cirkev. Keì sa
to udeje, tak moÏno v Taliansku alebo inde vo
svete. PravdepodobnosÈ toho, Ïe ten reformá-
tor bude pochádzaÈ zo Slovenska, je taká
malá, Ïe by som ju aÏ zanedbal, ale naprík-
lad môÏe byÈ z Poºska, ão uÏ je pravdepodob-
nej‰ie. Z Poºska by mohol byÈ – napokon, od-
tiaº bol predchádzajúci pápeÏ, ktor˘ naozaj
vniesol do katolíckej cirkvi mnohé v˘razne
pozitívne ãrty, takÏe naÀho bude e‰te asi mno-
ho generácií spomínaÈ. Ale „nov˘ Luther“
zo Slovenska celkom iste nebude. Navy‰e ja
ani netvrdím, Ïe sa to stane, ja len vychádzam
z historick˘ch paralel, Ïe keì sa do cirkvi do-
stali také pnutia, aké sú v nej teraz, tak aj keì
sa snaÏili v‰etky problémy zametaÈ pod ko-
berec, ony nakoniec prepukli s e‰te väã‰ou si-
lou a potom uÏ sa nedalo nejakému rie‰eniu
vyhnúÈ – alebo aspoÀ hºadaniu toho rie‰enia.
A história sa zase neuveriteºne opakuje. A pre-
ão vravím, Ïe môÏe byÈ z Poºska, ale urãite nie
zo Slovenska? NuÏ, Poºsko má tro‰ku inú
históriu kultúry, myslenia, hudby, literatúry,
v ist˘ch momentoch je na svetovej úrovni, ão
sa o slovenskej kultúre, ani myslení asi pove-
daÈ nedá: ani jedno slovenské literárne dielo,
a ani hudobné, nedosahuje úroveÀ svetovej
‰piãky. Jediné, ão si myslím, Ïe je na sveto-
vej úrovni – paradoxne – to je humor Lasicu
a Satinského. Keby sa dal nejak˘m spôsobom
preloÏiÈ do akéhokoºvek iného jazyka, tak,
myslím si, by sme sa nemuseli hanbiÈ ani
pred Angliãanmi, ani pred Francúzmi, ani
pred Woody Allenom, ale okrem tohto diela
neviem, Ïe by vzniklo nejaké iné dielo sve-
tovej úrovne. MoÏno v populárnej hudbe
vznikli aj niektoré dobré diela, tam by som
e‰te skôr povedal, Ïe mnohé diela na‰ich
skladateºov sú v˘borné a moÏno aj porovna-
teºné so zahraniãn˘mi, ale vo váÏnej hudbe
neviem, ão také vzniklo, ão by sa dalo porov-
naÈ s Verdim, alebo s âajkovsk˘m. A v lite-
ratúre uÏ naozaj veºmi málo takého vzniklo,
ão by bolo na svetovej ‰piãke, o ãom svedãí
aj to, Ïe od nás zo Slovenska nikto nemá No-
belovu cenu a pokiaº viem, ani na Àu nebol
nominovan˘.
Pokiaº ide o dôvody, preão sa slovenská
kultúra nevie presadiÈ v zahraniãí, ste vlast-
ne udreli klinãek po hlaviãke, keì ste spo-
menuli úspechy poºskej kultúry a ja do-
dám e‰te aj kultúru. Poliakov je síce o nie-
ão viac, ako nás Slovákov, ale to nehrá prí-
li‰ rozhodujúcu úlohu pri tom, ãi kultúra
nejakého národa prenikne do sveta. Hor‰ie
je, Ïe na Slovensku sa takmer nikto neve-
nuje tomuto závaÏnému problému, preão
slovenská literatúra alebo váÏna hudba sú
v európskom kontexte v úzadí, a povedzme
v tieni maìarskej alebo poºskej. To nie je vec
poãtu obyvateºstva alebo in˘ch kvantita-
tívnych ukazovateºov. Zrejme je nieão v nás
je, ão nám bráni, aby sme prekroãili hrani-
ce duchovnej a kultúrnej priemernosti.
Mnohí maìarskí básnici a skladatelia veº-
kú ãasÈ Ïivota strávili v ParíÏi, priãom zosta-
li síce maìarsk˘mi umelcami, ale keìÏe hoj-
ne pôsobili v ParíÏi, ktor˘ bol vtedy, dá sa po-
vedaÈ, kultúrnym stredom sveta, boli tam
vlastne konfrontovaní v podstate s t˘m naj-
lep‰ím, ão v európskom umení vznikalo, a tak
aj oni, nazvime to tak, hrali prvú ligu. Na Slo-
vensku sa v‰ak stalo tradíciou, Ïe keì mal
78
niekto úspech v Prahe, tak si myslel, Ïe do-
byl cel˘ svet.
Zo Slovenska bol v ParíÏi napríklad Domi-
nik Tatarka, ten tam ‰tudoval na Sorbon-
ne. Dokonca niektoré jeho prózy sa tam aj
odohrávali. Ale – hoci ho zaslúÏene uzná-
vame – ani on celkom neprekroãil prah sve-
tovosti.
Ale rozhodne Tatarka patrí k tomu lep‰ie-
mu, ão tu vzniklo a asi iná moÏnosÈ ani nie je,
ako sa konfrontovaÈ v podstate s vrcholkami
svetovej literatúry, keì chce byÈ ãlovek sve-
tov˘. Ja tomu veºmi neverím, Ïe niekto bude
ÏiÈ na lazoch, v Ïivote nestretne Ïivého bás-
nika a predsa tam bude písaÈ nejakú svetovú
poéziu. Hoci v ãasoch internetu sa stávajú
v‰elijaké zázraky, tak je moÏné, Ïe aj tak˘to
je moÏn˘, ale ja tomu veºmi neverím. Nijak˘
básnik, ani maliar, podºa mÀa, pokiaº nie je
konfrontovan˘ s t˘m, ão vzniklo pred ním, nie
je tak˘ génius, Ïe vytvorí nieão veºké úplne
z niãoho, z nuly. V‰etko, ão v dejinách vznik-
lo, vÏdy na nieão nadväzovalo a najmä v
tom, Ïe to predchádzajúce popieralo. Aj keì
s t˘m nesúhlasili, alebo to dokonca odsudzo-
vali a na protest proti tomu maºovali inak, aj
tak svojím spôsobom nadväzovali na to, ão
bolo predt˘m. Ale keì niekto nepozná to, ão
bolo predt˘m, tak to nemôÏe ani popieraÈ. Aj
o Piccasovi som ãítal, Ïe on vedel maºovaÈ aj
„normálne“. A Ïe to, ãím sa potom preslávil,
tie abstraktné a hranaté geometrické obrazy,
boli vlastne ako keby protestom proti tomu,
ão ºudia povaÏujú za normálne maºovanie. Ale
keby v Ïivote nebol Ïiaden obraz z predchá-
dzajúceho obdobia videl, a keby nevedel aj
„normálne“ maºovaÈ, tak asi ÈaÏko by bol ma-
ºoval tak, ako maºoval.
Je zaujímavé, Ïe vlastne aj slovensk˘ch
spisovateºov podobn˘m spôsobom ovplyv-
nil ich ‰tudijn˘ pobyt v zahraniãí, v Nemec-
ku. Pritom nikto o tom takmer nehovorí.
Viacerí ‰tudovali v Halle a v Jene – a hoci
o ·túrovcoch radi hovoríme, a oprávnene,
a hoci ich vzdelanie, literárnu tvorbu, ale
aj pohºad na svet pobyt na nemeck˘ch uni-
verzitách v˘znamne ovplyvnil, my to úplne
ignorujeme a takmer vôbec o tom nehovo-
ríme. Sme sami k sebe vlastne veºmi ‰kan-
dalózni, nezdá sa vám?
Tak my to moÏno berieme tak, Ïe ak tam
boli, je to vlastne zlé, pretoÏe mali byÈ tu. Be-
rieme to tak, Ïe na kieho ãerta tam liezli,
lebo my chceme stále akoÏe nieão slovenské.
Napríklad „dobr˘ slovensk˘ obraz“. Hoci
podºa mÀa dobr˘ slovensk˘ obraz je tak˘
ist˘, ako dobr˘ maìarsk˘ obraz, akurát, Ïe ho
vytvoril ãlovek slovenského pôvodu. Prosto
francúzski maliari nie sú preto dobrí, Ïe ma-
ºovali v ParíÏi na, ja neviem, Ïe maºovali
Montmartre. Oni keby boli maºovali aj tu –
práve sa pozeráme na Dóm svätého Martina
– tento bratislavsk˘ Dóm, tak by aj ten, keby
to boli dobrí maliari, namaºovali vydarene,
presne tak, ako namaºovali dobre nejaké kos-
tolíky na Montmartri. To nie je v tom, Ïe ma-
ºovali Montmartre, a ich maliarstvo nie v tom
je francúzske, Ïe maºovali nejaké prostitútky
okolo Place de Clichy. Lebo prostitútky, keby
sme veºmi chceli, nájdeme aj v Bratislave.
TakÏe v na‰om pohºade je zakliate na‰e zápec-
níctvo. Ale pripú‰Èam, Ïe za t˘m boli aj pe-
niaze, pretoÏe mnohí na‰i spisovatelia a ma-
liari nemali peniaze na to, aby i‰li b˘vaÈ do
ParíÏa, lebo to iste stálo slu‰né peniaze. To,
Ïe sme e‰te stále v kultúrnej oblasti chudob-
ní, iste súvisí aj s t˘m, Ïe sme v minulosti boli
chudobní materiálne. Ale keì sú niektorí Slo-
váci dnes veºmi bohatí, nie je to záruka, Ïe ãa-
som sa t˘m na‰a kultúra dostane na vy‰‰iu
úroveÀ. Je to iba taká moÏnosÈ, ktorú môÏe-
me, ale nemusíme vyuÏiÈ.
Nebola by to pekná téma: vplyv nemeckej
kultúrnej atmosféry na slovensk˘ch ·tú-
rovcov?
Urãite áno. Ale priznám sa, Ïe tomu aÏ tak
nerozumiem, a preto neviem zodpovedne po-
vedaÈ, do akej miery bolo to, ão sa dialo v
Halle, odrazom toho, ão bolo v ParíÏi alebo
v Lond˘ne, a v ìal‰ích podobn˘ch väã‰ích
centrách, alebo do akej miery mali Nemci
takú svojbytnú kultúru, ktorá by nebola aÏ tak
veºmi závislá od ParíÏa. Lebo Nemci mali
skôr siln˘ch filozofov, to bola ich doména...
A pokiaº hovoríme o talentovan˘ch Slová-
koch, pripomeÀme si, Ïe sme mali e‰te jed-
nu kategóriu, a to boli ºudia, ktorí – keì do-
siahli nejakú slávu – zabudli na to, Ïe sú Slo-
váci... Slávny PetŒfi bol vlastne Petroviã,
takÏe podºa mena on asi nie je vôbec maìar-
ského pôvodu, ale keìÏe dosiahol istú slávu,
alebo keì chcel dosiahnuÈ slávu, tak zabudol
na svoj slovensk˘ pôvod a stal sa Maìarom.
To je dosÈ, myslím si, typická ãrta, a nie veº-
mi pozitívna: Slovák je len dovtedy Slová-
kom, k˘m nevyhnutne musí. Len ão dostane
‰ancu byÈ âechom, Maìarom alebo Francú-
zom, okamÏite sa stane príslu‰níkom toho
iného národa. âasto mám pocit, Ïe Slováci sú
len tí, ktorí nemali moÏnosÈ staÈ sa príslu‰ník-
mi iného národa. KaÏd˘ Slovák, ktor˘ ide do
Prahy, tak o chvíºu zabudne na to, Ïe je Slo-
vák a zaãne hovoriÈ po ãesky a na slovenské
slová si len ÈaÏko vie spomenúÈ.
A e‰te sa vrátim trochu k Francúzsku, tre-
ba si uvedomiÈ, Ïe napríklad hádam naj-
väã‰ia slovenská politicko-kultúrna osob-
nosÈ Milan Rastislav ·tefánik Ïil v ParíÏi
a tak tam nasával aj paríÏskeho ducha. Syn
evanjelického farára...
...z Ko‰arísk, aby som trochu propagoval
aj rodnú obec svojej manÏelky...
...opustil nielen Ko‰ariská, ale vôbec celé
slovenské zápecníctvo a stal sa z neho v
podstate svetov˘ muÏ. Napríklad jeho
hvezdárske skúmania sú zo slovenského as-
pektu úÏasné veci. A to v‰etko malo svoju
spätosÈ práve s Francúzskom.
A nemusí to byÈ len s Francúzskom, ale vô-
bec s cestovaním do rôznych konãín sveta.
Obãas sa ma p˘tate, preão toºko v posledn˘ch
rokoch cestujem. No pre toto cestujem, aby
som sa aspoÀ tro‰ku zbavil ná‰ho zápecníct-
va. My keì tu sedíme, tak kaÏdú chvíºu na-
dávame, Ïe je tu zle a inde je to lep‰ie, alebo
aj naopak, keì povieme, Ïe v‰ade je naniã, len
tu je dobre – obidva tieto názory nie sú veº-
mi ‰Èastné, lebo vkladáme do nich príli‰ veºa
úzkoprsosti a malichernosti. Treba v‰ak vidieÈ
svet, dobre si ho obzrieÈ a vedieÈ nás reálne
zaradiÈ, lebo nie vo v‰etkom sme zlí, ale zìa-
leka nie sme ani vo v‰etkom dobrí, takÏe tre-
ba, aby sme na‰li na‰e reálne miesto v tom-
D I A L Ó G Y O A & E W
to svete. Ak v‰ak svet nepoznáme – a bez toho
to jednoducho nejde – nedokáÏeme sa správ-
ne orientovaÈ. Inak si môÏeme len tak vym˘‰-
ºaÈ a fantazírovaÈ, aké by to bolo, keby sme
boli na Marse, ale keìÏe nikto nebol na Mar-
se, tak vôbec si nevieme niã predstaviÈ. Len
tak trepeme a tárame, a to sa u nás, bohuÏiaº,
ãasto deje. Napríklad za komunizmu skoro
v‰etci sme si vytvárali zdanie alebo fatamor-
gánu, aké je to úÏasné v Amerike – a potom,
keì sme tam po Novembri ’89 boli, tak mno-
hí sme, vrátane mÀa, zostali sklamaní, lebo
sme si Ameriku predstavovali oveºa lep‰iu a
dokonalej‰iu, neÏ v skutoãnosti bola, a po-
tvrdilo sa nám, ão JoÏo RáÏ uÏ dávno hovo-
ril, Ïe Amerika je v podstate bohaté Rusko.
AspoÀ vtedy to tak bolo, dnes uÏ je to moÏ-
no inak. Keì som bol v Amerike na Floride,
bol som poriadne zaskoãen˘, keì som videl,
Ïe sú tam v‰etky domy z dreva, a teda Ïe sú
to vlastne len také kulisy. âasto to bolo zlo-
mené a oni to len tak nejako zdrôtovali a celé
natreli na bielo. V Amerike je základ, aby bolo
v‰etko natreté nabielo. Keì je to natreté na
bielo, tak je to akoÏe dobré a v poriadku. âo
je biele, je dobré. Asi nie je náhoda, Ïe aj síd-
lo prezidenta je v Bielom dome.
Keì sa uvádzajú nepríjemné situácie, kto-
ré spôsobili niektorí pedofilní kÀazi, obãas
v médiách vystupujú aj obete t˘chto prípa-
dov. âasto sa to odohralo niekedy pred
20–30 rokmi, takÏe tí, ão boli vtedy e‰te len
neplnolet˘mi chlapcami, alebo aj dievãata-
mi, majú dnes povedzme 30 alebo 40 rokov.
Sú to uÏ teda dospelí muÏi, ktorí Ïijú v ne-
jakom svojom spoloãenstve. Vy by ste ve-
rejne o takomto svojom priam desivom
záÏitku z detstva hovorili, keby sa vám to
prihodilo? NesnaÏili by ste sa to tak neja-
ko ututlaÈ, necítili by ste sa nepríjemne,
keby ste pred ºuìmi mali hovoriÈ, ako vás
nejak˘ kÀaz obÈaÏoval alebo znásilÀoval?
Myslím si, Ïe keì ãlovek nieão také nosí v
sebe dlhé roky a potom príde taká príleÏitosÈ,
Ïe sa môÏe toho nejako vyrozprávaÈ a oslobo-
diÈ svoju du‰u, tak to nejeden zrejme urobí.
Viete, preão tí postihnutí teraz o tom rozprá-
vajú? Lebo zistili, Ïe sa to stalo aj in˘m. K˘m
mali pocit, Ïe sa to stalo len im, tak sa moÏ-
no za to aj tro‰ku hanbili, ale zrazu ako keby
im padol zo srdca kameÀ, Ïe uÏ to je problém
viacer˘ch, dokonca celospoloãensk˘, a tak
uÏ o tom nahlas rozprávajú. A ja ich naozaj aj
chápem, lebo to je podstata toho, preão chla-
pi chodia do krãmy na pivo. Tam sa vlastne
ãlovek vyrozpráva, a keì sa z toho vyrozprá-
va, uÏ ako keby ten problém mali v‰etci tí, ão
sedia pri stole a ão toho jedného poãúvajú. Keì
sú ‰tyria, tak uÏ ja mám len ‰tvrtinu problému,
lebo tri ‰tvrtiny problému majú tí, ão sú v mo-
jej spoloãnosti a mne sa uºaví. Preto ãlovek po-
rozpráva niekomu nieão, aby sa mu uºavilo,
lebo ono to tak nejako psychologicky je, Ïe
keì niekomu nieão poviem, uÏ to nie je len
môj problém, ale je to nበspoloãn˘ problém.
Z tohto hºadiska sa e‰te vrátim k Amerike: tam
je spoloãnosÈ v tom taká zvlá‰tna, Ïe nepatrí
hovoriÈ o svojich problémoch, lebo tí ostatní
to berú tak, Ïe ich obÈaÏujete. Tam keì príde-
te a zaãnete odpovedaÈ tú obligátnu formulku
na zaãiatku rozhovoru How do you do? – ão
znamená doslova: Ako sa máte? – Ïe ako sa
máte, tak ste za blázna. A nedajboÏe by ste spo-
menuli, Ïe máte problém, Ïe ste chor˘, alebo
také nieão, tak okamÏite v‰etci uteãú a uÏ v Ïi-
vote vás nikde nezavolajú, lebo tam sa to jed-
noducho nepatrí. Tam si kaÏd˘ musí vyrie‰iÈ
svoje problémy sám. A keìÏe to väã‰inou nie
sú schopní vyrie‰iÈ, tak z toho potom Ïijú tí po-
ãetní psychoanalytici, ktorí niã nerobia, len to,
ão u nás kamaráti na pive, Ïe vlastne poãúva-
jú problémy in˘ch. Oni ani niã nepomôÏu, len
si ich vypoãujú, a t˘m pádom sa t˘m ºuìom
uºaví, ale je to za peniaze. U nás máme psy-
choanalytikov v kaÏdej krãme, koºko chcete
– a zadarmo. Ak sa vrátim k niektor˘m kato-
líckym duchovn˘m a k t˘m muÏom, ktorí
majú za sebou nepríjemné skúsenosti s nimi
– keìÏe sa to, ão sa prihodilo, stalo akoby ve-
rejn˘m tajomstvom, tak zrejme stratili ten
ostych, ktor˘ v nich bol. Preto o tom hovoria
aÏ teraz a nie pred piatimi alebo siedmimi
rokmi.
Ale ten brazílsky arcibiskup Grinks nazna-
ãuje, Ïe cirkev si nemôÏe dovoliÈ nejako vo
veºkom a príli‰ nahlas o tom hovoriÈ a mne
niã tebe niã vykopnúÈ svojich hrie‰nych
synov. Neprisudzuje cirkvi nejaké zvlá‰t-
ne, v˘nimoãné postavenie? Neukazuje to,
Ïe mnohí stále chápu cirkev ako nieão také
zvlá‰tne, hádam doslova posvätné?
Mne to tak pripadá, ako keby sa niektorí na
Titanicu do poslednej chvíle verili, Ïe je ne-
potopiteºn˘, lebo je veºk˘. Ale napriek tomu
i‰iel ku dnu. Aj cirkev je veºká, ale to nezna-
mená, Ïe sa nemôÏe potopiÈ. Toto, ão hlása ten
biskup, je pre mÀa aÏ nepochopiteºn˘ prejav
p‰trosej politiky. âo bude nasledovaÈ? Strãia
hlavu do piesku a budú tvrdiÈ, Ïe niã také ne-
bolo? To v‰ak nie je moÏné, lebo teraz uÏ k
tomu musia zaujaÈ nejaké stanovisko. A uÏ
keì nie oni, tak ich k tomu nejak˘m spôso-
bom donúti verejnosÈ a ãím viac budú strkaÈ
hlavu do piesku, t˘m to bude pre nich zloÏi-
tej‰ie. Brazílsky arcibiskup asi e‰te celkom
nepochopil, Ïe loì cirkvi narazila do ºadov-
ca a je po‰kodená. Zrejme e‰te stále tam sto-
jí niekde pri t˘ch, ão hrajú na husliach a spo-
lu s nimi spieva, lebo si myslí, Ïe keì bude
hore na palube spievaÈ, tak vodu, ktorá sa valí
do lode, nejak˘m spôsobom zadrÏí a ona aÏ
na palubu nepríde. Ale ona príde.
A keìÏe tá voda sa valí najmä smerom na
cirkev, tak sa nemôÏem vyhnúÈ zdanlivo
hlúpej otázke, ale podºa mÀa veºmi podstat-
nej a dôleÏitej: Potrebuje Pán Boh, aby tu
mal nejakú cirkev, ktorá by ho zastupova-
la, ktorá by tu reprezentovala Jeho záuj-
my, Jeho predstavy, Jeho poÏiadavky? Ne-
môÏe sa ukázaÈ, Ïe cirkev je organizácia
príli‰ ºudská a nie BoÏia?
Ale to je práve môj názor, Ïe cirkev je
ºudská organizácia. Pán Boh urãite cirkev
nepotrebuje. Naão by mu bola?! ªudia potre-
bujú cirkev, lebo keby ju nepotrebovali, tak
asi by neexistovala. Cirkev urãite nie je po-
boãka Pána Boha na Zemi.
Ono zrejme uÏ od nepamäti, teda stároãia,
ºudia potrebovali na to, aby spoloãnosÈ do-
drÏiavala mravné princípy, nejakú organi-
záciu, ktorá by nad t˘m bdela alebo pred
ktorou by ºudia mali re‰pekt, ãi priamo
strach.
Pozrite sa, ja cirkev beriem tak, ako mi na-
povedá otázka: Potrebujú maliari galériu?
No nepotrebujú. Lebo vy si môÏete kaÏd˘ jed-
notliv˘ obraz pozrieÈ u toho maliara, ão ho na-
maºoval, alebo tam, kde práve ten obraz je.
Ale je to vcelku nepraktické, behaÈ od jedné-
ho maliara k druhému. Pragmatickej‰ie a v˘-
hodnej‰ie je, Ïe keì chcete vidieÈ nejaké v˘-
znamné maliarske diela, tak idete povedzme
do Louvru a tam si to kompletne pozriete. Z
tohto hºadiska ja beriem aj cirkev, Ïe ona je
tou galériou BoÏieho diela, kde to dielo mô-
Ïete precítiÈ v takej zhutnenej a koncentrova-
nej podobe. A prípadne aj s odborn˘m v˘kla-
dom, pretoÏe nie je moÏné, aby bol kaÏd˘ ãlo-
vek teológom. Na to je cirkev. Ale cirkev bez
morálky je ako Louvre bez obrazov.
Vyvoláva vo vás nejak˘ ‰tekliv˘, alebo ne-
príjemn˘ pocit skutoãnosÈ, Ïe politik, kto-
r˘ v˘razne poznaãil a ovplyvnil slovenskú
politiku od novembra 1989, teda Franti‰ek
Miklo‰ko, a ten je dokonca va‰ím osobn˘m
priateºom, opú‰Èa slovensk˘ parlament?
Vo mne to vyvoláva smútok. To je naj-
presnej‰ie slovo: smútok. Aj keì sa asi nedá
povedaÈ, Ïe by uÏ úplne z politiky odi‰iel, ja
si myslím, Ïe minimálne parlamentn˘ Ïivot
bude chudobnej‰í a trúfam si povedaÈ, Ïe bez
osobnosti Franti‰ka Miklo‰ka o dosÈ chudob-
nej‰í. S jeho názormi som naozaj ãasto nesú-
hlasil, to vôbec nepopieram, ale rozhodne
vÏdy tie názory stáli za to, aby ãlovek nad
nimi rozm˘‰ºal, aj vtedy, keì s nimi polemi-
zoval. Lebo aj to je obohatenie, keì ãlovek s
nieãím nesúhlasí, keì hºadám argumenty pro-
ti tomu, ão druh˘ ãlovek hovorí, aj vtedy nad
t˘m rozm˘‰ºam a svojím spôsobom to cibrí
môj rozum, ãiÏe aj to je dobré. A on je naozaj
jedn˘m z t˘ch, ktor˘ dokázal prísÈ s tak˘m nie
kaÏdodenn˘m a nie konvenãn˘m pohºadom,
na ak˘ sme v‰etci zvyknutí. Ale zrazu sa na
tú vec, na ktorú sa v‰etci pozeráme so vÏit˘m
názorom, Miklo‰ko pozrie úplne netradiãne,
a toto ho spája povedzme aj s umením: poze-
rá sa na ten ist˘ pohár, ako v‰etci, a zrazu on
ho vidí inak. A keì tak˘ ãlovek v parlamen-
te nebude, tak sa to stra‰ne v‰etko splo‰tí a
cel˘ obraz slovenskej politiky bude omnoho
fádnej‰í a nudnej‰í, ako bol. Mne je to ºúto,
pretoÏe slovenskému politickému Ïivotu pod-
ºa mÀa veºmi ch˘ba nejak˘ nápad, dokonca
nejaká poézia, nejaká vzne‰enosÈ a nieão také
nadãasové, ão hocikto nedovidí. Mysle slo-
vensk˘ politikov siahajú nanajv˘‰ potiaº, Ïe
dokedy, za ão a kde postavíme diaºnicu, ale-
bo nejakú elektráreÀ. A samozrejme, Ïe ão z
toho budú maÈ oni. Tam sa v‰etko konãí a nik-
to nerozm˘‰ºa aspoÀ trochu o národe a o na-
‰om mieste vo svete – preão vlastne sú tu Slo-
váci a kam by mali smerovaÈ. O tom nikto ne-
rozm˘‰ºa – e‰te maximálne o tom, kde a ako
vytunelovaÈ nejak˘ podnik. A Miklo‰ko bol
jeden z mála, alebo je jeden z mála, ktor˘ si
kladie takéto osudové otázky, Ïe odkiaº sme-
rujeme a vlastne na ão sme tu, aké je histo-
rické poslanie Slovákov v Európe. A keì on
v parlamente nebude, tak ja neviem, kto si
bude takéto otázky klásÈ. Ján Slota asi ÈaÏko.
âasto o tom rozm˘‰ºam, kde sa to v Àom
nabralo táto schopnosÈ originálne a nadãa-
sovo reagovaÈ na rôzne, aj veºmi beÏné
udalosti?
Povedal by som, Ïe sú to dva rozhodujúce
79
D I A L Ó G Y O A & E W
komponenty: jednak je to istá Ïivotná púÈ,
ktorou pre‰iel, istá Ïivotná skúsenosÈ, poãas
ktorej sa zoznámil s doteraj‰ím chodom sve-
ta, a druh˘ je jeho talent, Ïe to, ão sa nauãil
alebo s ãím sa zoznámil, dokáÏe, ako by som
povedal, posunúÈ tvoriv˘m spôsobom ìalej.
Lebo zase keby niã neãítal a keby niã neve-
del, tak darmo by mal talent, tak by niã ne-
mohol rozvíjaÈ, lebo by ani nebolo ão. âiÏe
najprv musí maÈ nejakú hlinu a potom musí
maÈ schopnosÈ z tej hliny vytvoriÈ sochu. Tú
hlinu by mohol maÈ aj in˘, ale to nezname-
ná, Ïe dokáÏe z toho vytvoriÈ nieão originál-
ne. A preto ja sa s ním vÏdy rád stretnem, lebo
vÏdy posunie na‰u debatu aspoÀ tro‰ku do ta-
kej roviny, ktorá ma obohatí. Preto sa naprík-
lad rád stretávam aj s Borisom Filanom, lebo
on je tieÏ tak˘ ãlovek, ktor˘ sa vie na beÏné
veci, aj keì nie z politickej oblasti, pozrieÈ
úplne netradiãn˘m spôsobom. A podobne aj
Milan Lasica.
S Miklo‰kom ste ãasto debatovali o rôz-
nych spoloãensk˘ch a politick˘ch situá-
ciách, priãom ste mu hovorili aj svoje ná-
zory na ne. Myslíte si, Ïe vás pozorne po-
ãúval, Ïe si va‰e náhºady uchovával v pa-
mäti a Ïe bol schopn˘ aj konaÈ na základe
nejakého vá‰ho podnetu?
Îe si to zapamätal, tomu verím, lebo on má
veºmi dobrú pamäÈ, ale ãi podºa toho aj ko-
nal, to nie som si celkom ist˘, lebo on je
zase veºmi tvrdohlav˘. Keì som sa napríklad
motal okolo neho, keì prv˘ krát kandidoval
na prezidenta a bol som dokonca ãlenom ne-
jakého jeho neoficiálneho poradného zboru,
alebo ako by som to nazval, tak my sme mu
v‰etci radili podºa svojho najúprimnej‰ieho
vedomia a svedomia, ale potom to aj tak do-
padlo tak, Ïe on si urobil podºa seba. Neviem,
ãi si pamätáte, on mal vtedy tak˘ plagát, na
ktorom boli nejaké klie‰te, nejaké kombi-
naãky na akomsi stolíku a ani doteraz celkom
nechápem, preão to tam bolo, priãom niekto-
ré na‰e návrhy na plagáty boli, podºa môjho
názoru, a doteraz si to myslím, lep‰ie, neÏ tie
jeho klie‰te, ale on si aj tak urobil po svojom
Ale mÀa to od neho neodradzuje. To je v˘ho-
da aj nev˘hoda takého poradcu, Ïe ten nemá
zodpovednosÈ, lebo ãlovek radí, ale vlastne
koÏu na trh nesie ten, komu radíme. Aj keì
ja sa doteraz s ním stretnem, tak mu hovorím
úprimne, ão si myslím podºa najlep‰ieho ve-
domia a svedomia, a ão on si z toho zoberie,
tak si to zoberie, a ão nie, to nie. T˘m sa na‰e
priateºstvo nena‰trbovalo.
Teraz vám poviem jeden konkrétny prí-
klad z politickej praxe, ktor˘ síce nestojí
na ‰pici súãasn˘ch hlavn˘ch problémov, ale
aj tak ukazuje, ako politici môÏu ovplyv-
niÈ Ïivot beÏného obãana a aká je dôleÏitá
ich citlivosÈ pri kaÏdom rozhodovaní. Po-
merne nová strana SaS na ãele s Richar-
dom Sulíkom pri‰la vo svojom programe
s návrhom, Ïe keby mali moÏnosÈ, tak Ïe
by sa postavili proti kriminalizácii drog.
Mali t˘m na mysli to, Ïe keì sa u nejaké-
ho, ão ja viem, ‰tudenta alebo ‰tudentky,
nájde tu‰ím ão len jedna cigareta s drogou,
tak ho za to môÏu nejako potrestaÈ, ão má
za následok, Ïe tento mlad˘ ãlovek dosta-
ne zápis do svojho registra trestov a tom to
zostane na dlhé roky. SaS navrhuje, aby sa
80
takéto prísne posudzovanie zru‰ilo a aby sa
jedna cigareta alebo nejaké úplne minimál-
ne mnoÏstvo nepoãítalo ani za trestn˘ ãin,
ba ani za priestupok, aby ten mlad˘ ãlovek
mal ‰ancu zostaÈ ãist˘. Najmä niektoré po-
slankyne sa v‰ak tvrdo postavili proti to-
muto návrhu SaS.
Ja som v tomto prípade skôr na ich strane.
Môj postoj voãi drogám je tieÏ na úrovni, ako
by som to povedal, nulovej tolerancie. Ja
viem, Ïe sa povie: âo to je to jedna cigareta?
LenÏe podºa mÀa v praxi to funguje inak:
Dnes jedna, zajtra druhá, pozajtra tretia – a uÏ
je z toho narkománia.
LenÏe ak sa takto privodí narkománia, a
teda závislosÈ od drog, na druhej strane je
dosÈ príkladov, Ïe ide ãasto len o zvedavosÈ
alebo krátkodob˘ pokus – a ak im to neza-
pí‰u do registra trestov, tak sa z toho dosÈ
r˘chlo vylíÏu. Proti samotnej mánii v‰ak
treba asi bojovaÈ nejak˘mi in˘mi a silnej-
‰ími zbraÀami, neÏ trestami za náhodné
drogovanie. Sú ‰tudenti, ktorí to skúsili
raz, moÏno dvakrát, ale t˘m to skonãilo.
Pochopili alebo vycítil, Ïe sa hrá o ich Ïi-
vot a prestali.
Ale boli mnohí takí, ão to skúsili a nepres-
tali, a t˘m to zniãilo Ïivot... MoÏno by síce
niektor˘ z nich mal niekde záznam, Ïe precho-
vával drogy, ale bol by normálny ãlovek, pre-
toÏe by mu jednoducho zobrali moÏnosÈ maÈ
zajtra druhú a pozajtra tretiu tú cigaretu. Ja nie
som z t˘ch, ktorí si myslia, Ïe kradnúÈ malé
sumy by malo byÈ dovolené a iba veºké sumy
by mali byÈ zakázané. Keì budeme tolerant-
ní k tomu, Ïe niekto ukradne 5 korún, tak zaj-
tra ukradne 10 korún a pozajtra uÏ moÏno mi-
lión. V Holandsku sú legálne ºahké drogy. A
o nejak˘ ãas dôjde niekto s t˘m, Ïe keì sú po-
volené ºahké, tak preão by nemohli byÈ aj
poloÈaÏké a potom dôjdu s t˘m: V‰ak keì sú
aj tieto, tak preão by nemohli byÈ hocijaké...?
Tomu sa hovorí syndróm uvarenej Ïaby. To
znamená, Ïe hodia Ïabu do studenej vody a
postupne ju zohrievajú, aÏ ju celkom uvaria,
lebo Ïaba, ktorá sa varí, nevie, kedy má vy-
skoãiÈ. Najprv dovolíte jednu cigaretu, potom
dovolíte uÏ dve, v‰ak keì má jednu, preão by
nemohol maÈ aj dve, ão je logická otázka, veì
keì má pri sebe jednu dávku, a to je legálne,
tak preão by nemohol maÈ aj dve, veì dve, to
je tieÏ niã... A nakoniec to skonãí ako s tou Ïa-
bou.
Keby sa to t˘kalo va‰ej dcéry, okamÏite by
ste zaãali uvaÏovaÈ inak.
Nie, práve naopak, ja by som bol prí‰erne
nekompromisn˘ a nemilosrdn˘. Ja som jej
nikdy niã toºko nehuãal do hlavy, ako to, Ïe:
Keby ti kdekoºvek ponúkali cukríky zadarmo,
nezober niã bez platenia, lebo v tom môÏu byÈ
drogy. Ani keby si bola v spoloãnosti a keby
ti povedali, veì to len vyskú‰aj, aké to je, aby
si vedela, ak˘ to je pocit – neexistuje, nevy-
skú‰aj niã, ani sa k tomu nepriblíÏ, ani náho-
dou, ani zo Ïartu, ani zo zvedavosti, niã, niã,
niã... Naão má maÈ vôbec niekto doma neja-
kú cigaretu s drogou?
Ako niekoho donútite, alebo ão s ním uro-
bíte, keì má 16 rokov a keì sa nejako do-
stane k jednej cigarete s nejak˘m narko-
tikom...
Treba mu daÈ, obrazne povedané, takú po
hlave, aby si to navÏdy zapamätal... Lebo
keì to dieÈa bude maÈ pocit, Ïe v‰ak niã zlé
nerobím, lebo to nie je ani trestné, tak ja bu-
dem maÈ ako otec tieÏ Èaωiu robotu, ak mi ona
povie, v‰ak preão by som to nemohla maÈ, veì
je to dovolené. Ale keì sa môÏem oprieÈ aj o
zákon, tak jej môÏem povedaÈ: Prepáã, ale to,
ão ty robí‰, je trestn˘ ãin, neblázni, v‰ak Èa za-
vrú! A to uÏ aj to decko ºah‰ie pochopí, Ïe, do-
kelu, nechcem sa dostaÈ do basy. Uºahãí mi to
moju argumentáciu: Preão to robí‰? Nerob to,
lebo Èa zavrú, ty bláznivá!
Viacer˘ch mlad˘ch ºudí zachránilo to, Ïe sa
nedostali do basy. To vám ja hovorím z mo-
jich poznatkov. Podºa mojich poznatkov
ani obava z basy nie je vÏdy dostatoãn˘m
dôvodom pre niektor˘ch mlad˘ch, aby sa
mali pred nieãím na pozore.
Ale predsa len je to ist˘ v˘kriãník. Ja ne-
mám pochopenie ani pre sprejerov, ani pre ich
umelecké ambície a argumenty, Ïe oni sa
chcú len realizovaÈ, a na to majú právo. Keby
som chytil sprejera, tak by som mu, aj keì uÏ
nie priamo a doslova, odÈal ruku. A moÏno
niekedy aj doslova. Ja nemám veºké pocho-
penie pre osobné ambície, pokiaº je to spolo-
ãensky nebezpeãné...
Viete, aké ÈaÏké je lieãenie narkománie?
Stra‰ne ÈaÏké, a práve preto treba náchyl-
n˘ch odohnaÈ od prvého momentu a ani ich
nepripustiÈ k tomu, aby k nieãomu s drogami
do‰lo. Prosto, malo by sa to stavaÈ do roviny,
Ïe uÏ najmen‰í kontakt s drogou – teda len sa
priblíÏiÈ k cigarete – je absolútny zloãin. Ja na-
príklad ani neviem, ako to vyzerá, ani ako taká
droga vonia. Niekto príde na diskotéku a
prvé, ão povie, je: Ja tu cítim marihuanu!
lebo uÏ vie, ako to vonia. Ja som sa nikdy k
tomu ani nepriblíÏil, ani sa k tomu nechcem
priblíÏiÈ, ani nechcem vedieÈ, ako to vonia, ani
vôbec niã. Ja si myslím, Ïe toto, ão presadzu-
je SaS, je len tak˘ akoby prv˘ krok, to je e ako
s homosexualitou, Ïe preão by sa nemohli zo-
sobá‰iÈ a keì uÏ sa zosobá‰ia, tak preão by ne-
mohli aj deti adoptovaÈ, a potom, Ïe je to
vlastne rodina ako kaÏdá iná. KaÏd˘ vÏdy za-
ãne pomaliãky, nenápadne, zdanlivo nevinne.
Aj Maìari zaãínajú s poÏiadavkou dvojitého
obãianstva a pritom v‰etci vieme, Ïe im ide
o zru‰enie Trianonskej dohody a vytvorenie
veºkého Uhorska. Len vedia, Ïe doba na to
e‰te nedozrela, a tak zaãínajú s nieãím ako-
Ïe nevinn˘m. Nedávno som ãítal rozhovor s
BraÀom Hochelom, ktorého pred voºbami
vylúãili z kandidátky SaS. Ja som si doteraz
BraÀa Hochela ako literárneho teoretika vcel-
ku váÏil, ale ten rozhovor bol prí‰ern˘, takú
znô‰ku nezmyslov od inak inteligentného
ãloveka som uÏ dávno neãítal. A on v Àom ho-
vorí, Ïe podºa neho 90 % jeho Ïiakov uÏ má
skúsenosti s drogou. To je predsa prí‰erné,
nie? Ja osobne si vykladám iniciatívu SaS tak,
Ïe im podáte malíãek, a ãasom vám zoberú
celú ruku. Aj to je jeden z dôvodov, preão by
som asi ja takúto stranu nikdy nemohol vo-
liÈ, lebo odsúhlasiÈ alebo odobriÈ prv˘ ústre-
tov˘ krok smerom k drogám je pre mÀa úplne
neprijateºné.
S Oliverom Andrásym
uvaÏoval Ernest Weidler
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Nekompetentn˘ záujem
kompetentn˘ch o zdravie obãanov
Nie v‰etky úvahy a názory Roberta Fica,
ktoré vyvolali negatívnu reakciu niektor˘ch
Ïurnalistov, opoziãn˘ch politick˘ch subjektov
a ãasti verejnosti, sú vo svojej podstate a v ko-
neãnom dôsledku nesprávne ãi dokonca ‰kod-
livé alebo skazonosné. Ich prapôvodné v˘cho-
disko môÏe maÈ oprávnené dôvody, ale ich dô-
sledok môÏe byÈ neblah˘, a to len preto, lebo
Robert Fico takmer nikdy s t˘mi, ktor˘ch
jeho reflexie a ãasto aj rozhodnutia zasahu-
jú, nekomunikoval vo forme diskusie, v˘-
meny argumentov a hºadania rozumn˘ch rie-
‰ení, ale zväã‰a ich len – z postu premiéra –
vnucoval prostredníctvom legislatívneho dik-
tátu. Ideologizovanie, premieÀanie mediál-
nych vystúpení na prejavy triedneho boja a za-
vr‰ovanie t˘chto postupov straníckou propa-
gandou ho za uplynulé obdobie pripravovali
o imidÏ modernej európskej individuality.
Príklady s ìalekosiahlymi konzekvenciami
plasticky ukazujú, Ïe jeho metóda riadenia
‰tátu nie je plnohodnotne uváÏená. Zmyslupl-
n˘ dialóg s vyspel˘mi obãanmi úplne vyne-
cháva zo svojej politickej praxe. Odmietnu-
tie Kaníkovho a potom aj Radiãovej revoluã-
ného vstupu do dôchodkového systému (po-
nuka 2. dôchodkového piliera budúcim pen-
zistom, ktorá je prv˘m a nevyhnutn˘m osob-
n˘m krokom k zabezpeãeniu vy‰‰ieho dô-
chodku, nezávislého od svojvôle byrokratov
a poslancov) neprinieslo premiérovi Ficovi
úspech. Pritom tento pilier naozaj nie je sto-
percentnou spoºahlivou zárukou neskor‰ej
vysokej a bezpeãnej penzie a môÏe ohroziÈ aj
sociálne únosné udrÏiavanie a skvalitÀovanie
poberania dôchodkov dne‰n˘mi a zajtraj‰ími
seniormi. Je to opatrenie, ktoré si zaslúÏi,
aby nebolo len v rukách súkromn˘ch dô-
chodkov˘ch spoloãností, ale aby sa k nemu
vyjadrilo ão najviac politick˘ch a profesionál-
nych expertov a aby si obãania mohli vybraÈ
zo ‰irokej ‰kály dôkazov a úvah.
Pre Roberta Fica je v‰ak typické, Ïe sa tej-
to diskusii vyhol a vybral si direktívny spô-
sob rie‰enia. Pravda, dilema, ktorú druh˘ pi-
lier vyvoláva, je príli‰ závaÏná na to, aby sa
dala rozÈaÈ jedn˘m sekom, ão potvrdili aj stá-
tisíce obãanov, ktorí – napriek svojej viere vo
v‰emohúcnosÈ a blahodarnosÈ Ficovho Sme-
ru-SD – nepodºahli naliehaniu a sladk˘m re-
ãiam premiéra a z 2. piliera, napriek lukratív-
nym ponukám, nevystúpili. A tak vlastne do-
dnes nevieme, ãi Kaníkovu reformu treba za-
radiÈ medzi pozitívne aktivity Dzurindovej
vlády, alebo len medzi v˘strelky pravicov˘ch
mudrákov.
E‰te problematickej‰í je energick˘ Ficov
vstup do zdravotného poistenia. Premiérova
zdanlivo príÈaÏlivá téza, Ïe jeho vláda nepri-
pustí, aby niekto dosahoval zisk na úkor zdra-
via obãanov, získala úspech u t˘ch ºudí, kto-
rí príli‰ neuvaÏujú o v‰etk˘ch súvislostiach
dynamicky vysloveného hesla. A tak mohol
daÈ prijaÈ zákon, ktor˘ nezmyselne obmedzil
v˘nosy majiteºov súkromn˘ch poisÈovní, a
t˘m úplne spochybnil logiku ich existencie v
slovenskom zdravotníctve. Tieto poisÈovne
po svojom vzniku umoÏnili obãanom, ktorí si
priplatili, nové moÏnosti zdravotnej staro-
stlivosti. A tak ten, kto rad‰ej obmedzil svo-
je v˘davky na fajãenie, alkohol a iné rozko-
‰e a presunul ich do komerãnej poisÈovne, si
zabezpeãil vy‰‰í rating starostlivosti. Ficov
zásah v‰ak
1. priamo po‰kodil obãanov, keì zredukoval
záujem majiteºov o hºadanie nov˘ch pr-
vkov pozornosti voãi poistencom a
2. ohrozil ‰tát a jeho financie, keì nad SR visí
Ïaloba majiteºov ZP, a nebezpeãenstvo, Ïe
sa z toho vykºuje trest s niekoºkomilióno-
vou pokutou (hoci, ako naznaãuje komen-
tár Rada BaÈa v SME 19. 4. „prebehol naj-
väã‰í politick˘ obchod v sektore v tomto
volebnom období – Penta uzavrela so Sme-
rom prímerie“. Ak je to pravda, Smer sa –
iste mal na to utilitárne záujmy – spoloãen-
sky nekorektne dohodol s majiteºmi ZP
Dôvera a úplne sa zriekol svojho citu pre
blíÏnych, teda svojej veºkolepej sociálnej
solidarity. Aj v Smere-SD má – ako v in˘ch
stranách – prospechárstvo prednosÈ pred
princípmi.
Zo ‰irok˘ch humanitn˘ch aktivít si Smer-
SD ponechal milodary, ktoré sa naz˘vajú via-
noãné dôchodky, a tie boli len zanedbateºnou
almuÏnou pre ãasÈ penzistov – t˘ch najchu-
dobnej‰ích –, hoci svojou nesystematickou
povahou vyÈahovali tisíce eur od ostatn˘ch
obãanov, ktorí musia platiÈ odvody do Sociál-
nej poisÈovne. Tieto sociálne motivované dô-
chodky Smer zaviedol zrejme napríklad pre-
to, aby mal minister Maìariã ãím argumen-
tovaÈ v diskusiách s líderkou SDKÚ-DS Ra-
diãovou, keì jej mal predloÏiÈ príklad sociál-
nej politiky Smeru (25. 4. v TA3). Pritom ti-
síce dôchodcov ani tento vianoãn˘ prídavok
– a ani Ïiaden in˘ – nedostane, a ani nijakú
zvlá‰tnu valorizáciu, ktorá by sa zreteºne od-
li‰ovala od zvy‰ovania penzií v dzurindov-
skom období (teraz uÏ avizovali trochárske 3
%). Potvrdzuje sa, Ïe „blahobyt budovan˘ na
úkor spravodlivosti a súdrÏnosti vedie len k
blahobytu vyvolen˘ch“ (kÀaz a publicista
Ján Krstiteº Balázs, SME 21. 4.).
O potrebe globálnej a plnohodnotnej sociál-
nej spolupatriãnosti a o spoloãenskej obme-
dzenosti sociálne prezentovan˘ch zdrapov
niektor˘ch opatrení, ktoré na prv˘ pohºad vy-
zerajú ºudomilne, ale sú len lacn˘mi gestami,
vedia predov‰etk˘m vyspelé a k humanite
tendujúce firmy a in‰titúcie v USA a západ-
nej Európe, ale nie – prinajmen‰om nie v
praxi – politické subjekty a miliardárske fi-
nanãné skupiny v SR. Smer-SD za celé 4-roã-
né obdobie svojej vlády nevytváral sociálny
‰tát – ão je podºa Wikipédie „demokratick˘
‰tát, ktor˘ je právnym ‰tátom a zároveÀ sa
snaÏí aktívnymi opatreniami vyrovnávaÈ so-
ciálne protiklady“ –, ale len poskytoval ob-
medzené v˘hody niektor˘m sociálne slab˘m
81
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
skupinám, ãi dokonca iba jednotlivcom z
nich, vyberan˘m nie len podºa ich ekono-
mickej a existenãnej situácie, ale najmä pod-
ºa toho, ako sa bude môcÈ „sociálny krok a zá-
krok“ politickej strany propagandisticky vy-
uÏiÈ.
Keby bol premiér namiesto rázneho útoku
proti súkromn˘m majiteºom ZP uprednostnil
uváÏlivé zhodnotenie ich aktivít a keby bol
inicioval legislatívu, ktorá by znemoÏnila,
aby sa títo majitelia mohli svojvoºn˘mi roz-
hodnutiami pohrávaÈ s poistencami a s ich
zdravím, aj by ich bol v súlade so zákonom
zmysluplne a „ºavicovo“ obmedzil a aj by
podporil prirodzené práva obãanov, aby vo
vzÈahu k nim nemohli ZP zneuÏívaÈ svoje
postavenie.
Tak ako to teraz predviedla ZP Dôvera:
Pred niekoºk˘mi rokmi vzniklo v Bratisla-
ve medicínske centrum, ktoré oznaãím iba ini-
ciálkou M., aby som mu nerobil skrytú rekla-
mu. Jeho majitelia vyvinuli toºko úsilia pri
jeho kon‰tituovaní, Ïe sa z neho zakrátko
stala jedna z najlep‰ích – a nielen zdravotníc-
kych – in‰titúcií medzi mnoÏstvom ustanoviz-
ní priemern˘ch. âasÈ úhrady platí samotn˘ zá-
ujemca, ãasÈ zaÀho povinne platí ZP Dôvera,
s ktorou M. uzavrela dohodu. Táto spoluprá-
ca fungovala v˘borne, ba by sa chcelo napí-
saÈ, Ïe bezchybne, ão je naozaj zatiaº zried-
kavosÈou na Slovensku: centrum postupne
vybavili takmer v‰etk˘mi potrebn˘mi apara-
túrami na okamÏité lieãenie, ale aj na vyko-
návanie dlhodob˘ch kontrol zo v‰etk˘ch
moÏn˘ch medicínskych odborov. AÏ k˘m
jedného dÀa ZP Dôvera oznámila svojim
klientom: „Hodnotením pre‰lo aj zdravot-
nícke zariadenie M. PoÏiadavky na proklient-
sky prístup a nad‰tandardné prostredie síce
obe jeho prevádzky spæÀajú, no, Ïiaº, kontro-
ly poukázali na opakované nedodrÏiavanie
osvedãen˘ch medicínskych postupov. Zna-
mená to, Ïe zariadenie poskytovalo v roku
2009 starostlivosÈ, ktorá síce neohrozila zdra-
vie pacientov, no bola medicínsky neefektív-
na, neopodstatnená a (alebo) neúãinná.“ Pre-
to sa Dôvera rozhodla s M. nepokraãovaÈ v
spolupráci. Desiatky jej poistencov tak zra-
zu zostali bez kvalitnej lekárskej starostlivos-
ti. KeìÏe odôvodnenie riaditeºa Dôvery bolo
nezmyselné – môÏem prinajmen‰om za seba
vyhlásiÈ, Ïe lieãenie v M. bolo na moju ÈaÏ-
kú obliãkovú chorobu veºmi úãinné –, poÏia-
dal som vedenie ZP Dôvera o vysvetlenie, ão
pod nedodrÏiavaním osvedãen˘ch postupov
rozumejú.
Zo v‰etk˘ch osloven˘ch napísal späÈ iba
riaditeº ZP Dôvera ·imun, ale aj on sa úplne
vyhol odpovedi na otázku, ão ZP Dôvera
chápe pod „medicínsky neefektívnou staro-
stlivosÈou“. A vôbec sa k problému neunúval
napísaÈ stanovisko Jaroslav Ha‰ãák, ktor˘
má v Pente na starosti projekt ZP Dôvera. Ale
nenapísal názor ani minister Ra‰i a vôbec
neodpísal ani na opakovanú ÏiadosÈ predse-
da Úradu pre dohºad nad zdravotnou starostli-
vosÈou Demoviã (hoci tomu to ukladá zá-
kon).
Z toho vypl˘va, Ïe
1. vysokí úradníci a majetní manaÏéri rôznych
firiem ka‰lú na obãanov, ktorí ich Ïivia, a
ignorujú povinnosÈ s ºuìmi komunikovaÈ,
2. sú si bohorovne istí svojím mocensk˘m a
finanãn˘m postavením v ‰táte, ktoré ich
82
zbavuje povinnosti pravdivo ºudí informo- starostlivosti, a tak sa môÏu správaÈ, ako
vaÈ, chcú, ale najmä bez ohºadu na potreby obãa-
3. humanistické poslanie, ktoré vypl˘va naj- nov (HN 27. 4.). Problémy narastajú kvôli vy-
mä zo starostlivosti o zdravie, t˘mto pro- sokému veku lekárov, keìÏe mlad‰í nepri-
blematick˘m charakterom niã nehovorí a chádzajú, a to aj v dôsledku nedostatoãného
4. za krokom ZP Dôvera sa skr˘va moÏno uta- finanãného ohodnotenia. Ako teda ‰afária sú-
jen˘ úskok na úkor vysoko kvalitného za- kromné zdravotné poisÈovne s peniazmi z
riadenia M., ale najmä na úkor úspe‰nej odvodov tisícov obãanov – a v tieni proble-
zdravotnej starostlivosti o obãanov. matickej legislatívnej starostlivosti presade-
Ak som hovoril o nehumánnosti, ponú- nej vládnou koalíciou?
kam e‰te jeden zdrvujúci príklad. Hospice, KeìÏe jedn˘m z pilierov vládneho progra-
ktoré sú urãené pre dlhodobo ÈaÏko chor˘ch mu Roberta Fica a Smeru bola ústretová zdra-
a zomierajúcich ºudí, kryjú náklady na prevá- votnícka politika k ‰irok˘m obãianskym
dzku z príspevku pacienta a zdravotnej pois- vrstvám a keìÏe Úrad pre dohºad... má pria-
Èovne. „Veºmi nízke platby zo zdravotn˘ch po- mo v názve vymedzenú svoju kºúãovú povin-
isÈovní v‰ak nepokryjú náklady na paliatívnu nosÈ dohliadaÈ na zdravotnú starostlivosÈ v ‰tá-
lieãbu a komplexnú starostlivosÈ, ktorá sa v te, je neprípustné, aby sa Ministerstvo zdra-
hospicoch poskytuje,“ upozorÀuje generálny votníctva SR, Úrad pre dohºad..., strana Smer-
sekretár Slovenskej katolíckej charity Gu- SD, ale aj finanãná skupina ako majiteºka
mulák. Niektoré zdravotné poisÈovne v‰ak ZP Dôvera nezaujímali o to, ako sa v praxi
nechcú platby zv˘‰iÈ a tak viaceré hospice realizuje zdravotná starostlivosÈ a keby pri-
kvôli neúnosnej situácii uvaÏujú o ukonãení pustili, aby sa z nejak˘ch dôvodov, podºa
ãinnosti. Pritom umieranie v bolestiach je v‰etkého najmä zi‰tn˘ch, zniãila ustanovi-
veºmi smutnou kapitolou ºudského Ïivota. zeÀ, ktorá sa v˘nimoãne a plnohodnotne o
O neºudskom, bezcitnom vzÈahu spoloãnos- zdravie svojich pacientov stará. Ak sa nieão
ti k ºuìom, ktorí sa uÏ sami nedokáÏu zbaviÈ zásadné nezmení, tak sa dokáÏe, Ïe zdravot-
krutej záÈaÏe, svedãí asi aj to, Ïe túto potup- nícka politika v konãiacom sa období, dekla-
nú informáciu sme nena‰li uverejnenú v tla- rovaná od volieb 2006 Smerom, bola ne-
ãi tak, aby bila do oãí a zaujala ão najviac ºudí, úprimná a pokrytecká.
ale len zastrãenú v Teletexte STV 25. 4. A akú Podºa Ïurnalistu BaÈa (SME 27. 4.) „sa Fi-
dôveru môÏe maÈ ZP Dôvera, keì nijaké rie- covej vláde podarilo nev‰edn˘m spôsobom
‰enie dôstojného záveru Ïivota zomierajú- zadefinovaÈ pojem ´ºavicové zdravotníctvo´.
cich ºudí neprezentuje? Je to súbor politick˘ch opatrení, ktoré posil-
Premiér Fico mal iste pravdu prinajmen‰om Àujú vplyv podnikateºsk˘ch skupín na dianie
v tom, Ïe varoval pred ziskuchtivosÈou „ka- v rezorte.“ Robert Fico teda na konci svojho
pitalistov“ a chcel sa blysnúÈ pred obãanmi vládnutia dosiahol prav˘ opak toho, s ãím
ostr˘m zákrokom proti potenciálnym vyko- vstupoval do rozkladom ohrozeného sloven-
risÈovateºom v takej citlivej oblasti, akou ského zdravotníctva. A ani opozícia sa nija-
zdravotníctvo je. Ale keìÏe konal bez dosta- ko v˘razne nepriãinila o to, aby mal sloven-
toãného rozváÏenia a keìÏe zasiahol bez po- sk˘ obãan dobr˘ pocit, Ïe niekto kompetent-
trebnej ohºaduplnosti, medzi prstami mu me- n˘ má záujem o jeho zdravie.
dzit˘m prekæzli najhor‰ie príznaky bezcit-
nosti. Ak chce v‰ak byÈ Smer-SD sociálne so- Ernest Weidler,
lidárny, nemôÏe len tak pripustiÈ, aby si fi- publicista
nanãná skupina Penta a jej ZP Dôvera mani-
pulovali s obãanom podºa svojej ºubovôle.
Navy‰e, ak riaditeº ·imun na internete veºmi
‰armantne pí‰e: „Na‰ou víziou je vytvoriÈ
najkvalitnej‰iu zdravotnú poisÈovÀu, ktorá
bude v˘hodn˘m partnerom pre poistencov,
poskytovateºov aj platiteºov.“ Sú to v‰ak mo-
mentálne len frázy, ktoré vyvolávajú roz-
trpãenie, keìÏe Dôvera si dobre uvedomuje
svoje postavenie takmer monopolu – (popri
nej je uÏ len jedna, a veºmi malá, komerãná
ZP Únia), ão Protimonopoln˘ úrad SR nere-
gistruje a t˘m necháva ‰éfov Dôvery, aby si
bez pov‰imnutia ba‰ovali. Obãania majú je-
dinú moÏnosÈ – vrátiÈ sa opäÈ do ‰tátnej V‰eo-
becnej ZP alebo masovo podporiÈ zatiaº utiah-
nutú ZP Union. Neprívetivá ZP Dôvera si
nezaslúÏi niã iné, len aby ju obãania zaãali v
maximálnej miere ignorovaÈ. Prípadne aby
‰tátna V‰ZP prekvapila v‰etk˘ch obãanov
SR a aby vyvinula masívny útok na komerã-
ného Ïraloka a prebrala mu toºko poisten-
cov, koºko je to len moÏné.
O diktátorstve zdravotn˘ch poisÈovní voãi
zdravotn˘m poskytovateºom hovorí aj Slo-
venská lekárska komora, ktorá kritizuje, Ïe v
ambulantnom sektore nedo‰lo k Ïiadnemu
zvy‰ovaniu cien, keìÏe monopolné správanie
dáva poisÈovniam do rúk úplne jednoznaãn˘
tromf vo vzÈahu k poskytovateºom zdravotnej
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E

Priveºa neznámych
Posledné predvolebné prieskumy verejnej kázal získaÈ podporu z druhého brehu. (Tabuº-
mienky, venované popularite politick˘ch ka ã. 1)
strán, potvrdili tohtoroãn˘ trend, ktor˘ na V májovom prieskume agentúry Polis Slo-
jednej strane otriasol niekoºkoroãnou axió- vakia dokonca nastal zásadn˘ zvrat, keì po
mou, Ïe bez Smeru-SD sa nebude daÈ zosta- prv˘ raz v tomto volebnom období by strany
viÈ vláda a jedinou nezodpovedanou otázkou SDKÚ-DS, KDH, SMK, SaS a Most-Híd
je, ãi bude Robert Fico potrebovaÈ aÏ dvoch mali viac ako koaliãná dvojka, teda 82 hlasov.
koaliãn˘ch partnerov, alebo si vystaãí s jed- Smer s SNS by mali len 68 hlasov, HZDS by
n˘m (dnes uÏ znie neuveriteºne, Ïe podºa jed- sa do parlamentu nedostalo. Hoci sa tento
ného vlaÀaj‰ieho prieskumu by dokonca mo- prieskum dá braÈ s istou rezervou, odzrkad-
hol vládnuÈ aj sám). Na druhej strane priesku- ºuje ìal‰í trend –na rozdiel od predchádzajú-
my signalizujú, Ïe pozície koalície a opozí- cich volieb, kedy sa dali v˘sledky viac-me-
cie sú mimoriadne vyrovnané a patová situá- nej voºby odhadnúÈ a otázna bola jedna rele-
cia, keì by jeden aj druh˘ blok získal po 75 vantnej‰ia strana, tieto voºby budú do samé-
mandátov, sa nedá vylúãiÈ – napokon, tak˘- ho konca veºkou neznámou, pretoÏe na hra-
to v˘sledok sa objavil aÏ vo dvoch tohtoroã- nici zvoliteºnosti sa pohybujú minimálne ‰ty-
n˘ch prieskumoch. Dokonca májov˘ prie- ri strany: SNS, ªS-HZDS, Most-Híd aj SMK
skum agentúry Polis Slovakia prisúdil opoziã- a treba dodaÈ, Ïe hoci má SaS uÏ niekoºko me-
n˘m stranám väã‰inu v NR SR. siacov veºmi slu‰né v˘sledky v prieskumoch
verejnej mienky, fakt, Ïe ide o novú stranu,
âo hovoria prieskumy prikazuje, aby sa k jej preferenciám pristupo-
Podºa posledného prieskumu Focusu by sa valo s veºkou obozretnosÈou. (Tabuºka ã. 2)
teda voºby skonãili remízou a súãasné koaliã- Tieto trendy v podstate potvrdzuje aj porov-
né a opoziãné strany by mali v parlamente po nanie posledn˘ch prieskumov troch agentúr,
75 hlasov. Hoci viacerí politológovia tento va- ktoré sa prieskumom venujú dlhodobo a sys-
riant spochybÀujú, vylúãiÈ sa celkom nedá a tematicky (Polis – 15. aÏ 25. mája, Focus –
bolo by urãite zaujímavé, ktor˘ blok by do- zaãiatok mája, MVK – apríl). (Tabuºka ã. 3)
Tabuºka ã. 1
Strana máj apríl marec február január
Smer-SD 35,3 36,8 38,4 38,6 41,4
SDKÚ-DS 14,0 13,4 14,3 11,3 15,2
SaS 13,3 11,5 8,6 9,6 5,1
KDH 8,3 8,6 9,7 9,6 9,0
SNS 6,1 8,6 6,3 6,2 6,2
SMK 5,9 5,1 5,2 5,1 5,6
Most-Híd 5,6 5,1 6,9 5,6 5,2
ªS-HZDS 5,1 5,4 5,4 5,8 6,5
Tabuºka ã. 2
Strana máj apríl marec február
Smer-SD 34,3 36,2 38,0 40,8
SDKÚ-DS 16,0 13,8 12,7 14,4
KDH 11,9 13,2 13,4 10,0
SaS 9,9 9,2 8,0 8,1
Most-Híd 5,3 6,2 6,7 6,0
SMK 5,1 5,8 5,9 5,1
SNS 5,0 5,3 5,2 5,6
ªS-HZDS 4,0 4,0 4,4 4,1
Tabuºka ã. 3
Strana Polis Focus MVK
Smer-SD 34,3 35,3 35,1
SDKÚ-DS 16,0 14,0 11,7
KDH 11,9 8,3 11,4
SaS 9,9 13,3 11,6
Most-Híd 5,3 5,6 5,1
SMK 5,1 5,9 6,0
SNS 5,0 6,1 6,2
ªS-HZDS 4,0 5,1 5,2

83
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Axiómy a ‰pekulácie
Zo v‰etk˘ch spomínan˘ch prieskumov vy-
pl˘va niekoºko viac-menej zjavn˘ch a niekoº-
ko viac-menej ‰pekulatívnych kon‰tatovaní.
K t˘m zjavn˘m, o ktor˘ch sa nepochybu-
je a moÏno ich oznaãiÈ za axiómu, patrí naj-
mä tá, Ïe voºby vyhrá Smer-SD. Nie je to niã
prekvapujúce, dlhodobo ho vedie najpopulár-
nej‰í slovensk˘ politik, zdedil sºubné ekono-
mické dediãstvo a nakoniec jeho preferenciám
veºmi neublíÏila ani globálna kríza, na ktorú
sa dá zvaliÈ mnohé. âo uÏ dnes, samozrejme,
neznamená, Ïe aj bude zostavovaÈ vládu. V
slovensk˘ch politick˘ch reáliách by to nebo-
lo niã mimoriadne, napokon, stalo sa tak aj v
roku 1998, aj v roku 2002, keì vládu zosta-
voval MikulበDzurinda, prv˘krát v drese
SDK (bol druh˘ za ªS-HZDS), druh˘krát v
drese SDKÚ (víÈazom volieb bola takisto
Meãiarova strana a Ficov Smer skonãil aÏ tre-
tí). Aj keì by to v slovensk˘ch dejinách ne-
bolo niã mimoriadne, v prípade Smeru-SD by
to bolo prinajmenej pozoruhodné, lebo pre-
‰ustrovaÈ tak˘ voliãsk˘ kapitál, ak˘m dispo-
noval po väã‰inu volebného obdobia, by bolo
skutoãne pov‰imnutiahodn˘m kúskom.
A nemoÏno obísÈ ani najãerstvej‰í ãesk˘
príklad, kde síce Paroubkovi socialisti mali
najviac, na zostavenie vlády v‰ak mali málo
poslancov a dva dni po voºbách sa zdala stre-
do-pravá koalícia (ODS, Top 09 a Veci verej-
né) ako najpravdepodobnej‰ie rie‰enie.
ëal‰ím trendov˘m javom je, Ïe v pôvod-
nej alternatívnej trojici voãi Smeru-SD nahra-
dila Csákyho stranu Sulíkova Sloboda a so-
lidarita. Dôvodom je nielen to, Ïe Csákyho
pozícia sa oslabila vznikom Bugárovho Mos-
tu, ale aj to, Ïe SMK sa ãoraz viac podobá na
slovenskú filiálku Orbánovho Fideszu, a to do
veºkej miery limituje nielen jeho elektorát
na Slovensku, ale aj koaliãn˘ potenciál. Dô-
sledkom je, Ïe sa zniÏuje nielen voãi koalícii,
ale aj voãi opozícii – ão sa len veºmi ÈaÏko ra-
cionálne vysvetºuje, pretoÏe ak má SMK ob-
hajovaÈ a presadzovaÈ záujmy maìarskej men-
‰iny na Slovensku, nemôÏe tak robiÈ s Orbá-
nom za chrbtom. Maìarská men‰ina bude
teda stáÈ pred dilemou – ãi má voliÈ verbálne
agresívnej‰iu SMK, ktorá navonok vyzerá
ako lep‰í obhajca jej záujmov, ale smeruje do
84
opoziãn˘ch lavíc, skadiaº sa presadzujú záuj-
my takmer bez v˘sledkov, alebo empatickej-
‰ích bugárovcov, ktor˘ch aÏ tak veºmi nepo-
ãuÈ bubnovaÈ na nacionalistickú nôtu, ale kto-
rí sa môÏu podieºaÈ na vládnutí oveºa skôr,
pretoÏe budú prijateºnej‰ím partnerom.
Základn˘m zistením doteraj‰ích priesku-
mov v‰ak je, Ïe sa vyrovnali sily vládnuce-
ho Smeru-SD a trojice opoziãn˘ch strán –
dvoch parlamentn˘ch SDKÚ-DS a KDH
a(zatiaº?) mimoparlamentnej SaS. Ktoré pod-
ºa doteraj‰ích vyhlásení nemajú vôbec, ale vô-
bec záujem o vládnutie spolu so Smerom. Is-
teÏe, predvolebné vyhlásenia a povolebné
ãiny sú neraz dve odli‰né entity, ão sa ukáza-
lo aj po voºbách v roku 2002, keì o koalíciu
so Smerom mali záujem aj kresÈanskí demo-
krati aj dzurindovci, to v‰ak bolo e‰te pred-
t˘m, ako KDH a SDKÚ zistili, ão je Smer
vlastne zaã. âiÏe s istou licenciou na omyl –
a pre potreby tohto ãlánku, aj keì nevyluãu-
jem, Ïe ani Radiãová, ani Figeº nebudú takí
odmietaví voãi Smeru po voºbách ako teraz,
hoci u Sulíka by som to neoãakával, lebo v
tom prípade môÏe s politikou skonãiÈ, tak˘-
to podraz by mu jeho voliãi neodpustili –
môÏeme oãakávaÈ, Ïe pri rovnosti ãi porov-
nateºnosti ziskov Smeru a trojkoalície SDKÚ
–KDH – SaS budú o zostavení vlády rozho-
dovaÈ tzv. malé strany HZDS, SNS, SMK a
Most. De facto rozhodne, kto z nich sa do par-
lamentu dostane a s ak˘m ziskom.
âo nás teda ãaká?
I. Smer spolu s SNS a HZDS získa väã‰i-
nu a ak sa mu nepodarí vymeniÈ SNS za
SMK alebo Most (vtedy by vládu tvori-
la trojkoalícia Smer – HZDS – SMK/
Most), alebo HZDS za KDH (vtedy by
vládu tvorila trojkoalícia Smer – KDH –
SNS), bude pokraãovaÈ v teraj‰ej zosta-
ve.
II. Opozícia získa väã‰inu a ak nikto z nich
nepodºahne lákadlám Smeru, budeme maÈ
po ‰tyroch rokoch opäÈ neºavicov˘ „zle-
penec“ aj so v‰etk˘m, ão je s t˘m spoje-
né. Vtedy skúsme dúfaÈ, Ïe táto koalícia
bude pouãenej‰ia a teda menej arogant-
ná a naklonená korupcii, ako tá v rokoch
2002 – 2006.
III. Ak sa do NR SR nedostane niektorá z ma-
ìarsk˘ch strán, bude platiÈ jemne pozme-
nen˘ variant I.
IV. Ak sa do NR SR nedostane SNS alebo
HZDS, bude platiÈ jemne pozmenen˘ va-
riant II.
V. Parlamentn˘ pat, keì majú strany koalí-
cie (dve alebo tri) rovnako 75 mandátov
ako strany opozície (tri aÏ päÈ). Vtedy roz-
hodne, kto skôr podºahne lákadlám dru-
hej strany, ãi Smer získa KDH, SMK
alebo Most, alebo opozícia získa na svo-
ju stranu HZDS. Tieto rokovania bude li-
mitovaÈ, Ïe v jednej koalícii bude len ÈaÏ-
ko SNS s ktoroukoºvek maìarskou stra-
nou. Záujem o zmenu postoja Jána Fige-
ºa alebo Vladimíra Meãiara bude teda
eminentn˘.
âo rozhodne?
Volebné programy ãítajú voliãi len v mini-
málnej miere a zdá sa, Ïe v koneãnom dôsled-
ku rozhodne dôveryhodnosÈ a presvedãivosÈ
lídrov. Volebná kampaÀ prechádza zaujíma-
v˘mi v˘kyvmi a k˘m sa spoãiatku zdalo, Ïe
v˘sledky budú do veºkej miery determinova-
né globálnou krízou, kolapsom gréckeho va-
riantu sociálneho ‰tátu ãi Hanzelove ‰kandál-
ne tvrdenia o pozadí financovania strany
Smer, súãasnej koalícii mimoriadne pomoh-
la maìarská karta, ktorú vytiahol tesne pred
voºbami maìarsk˘ premiér Viktor Orbán – ãi
tak urobil vedome alebo nevedome, o tom
moÏno viesÈ spor, ale je jednoznaãné, Ïe Or-
bánovmu Maìarsku bude viac vyhovovaÈ
medzinárodne slab‰ia vláda, v ktorej by boli
Slota s Meãiarom, ako vláda s vysok˘m me-
dzinárodn˘m kreditom, kde by sa predsedo-
via SNS a HZDS nenachádzali. Faktom v‰ak
takisto je, Ïe namiesto toho, aby sa diskuto-
valo o v˘voji ‰tátneho rozpoãtu a zadlÏova-
ní krajiny, ako sa to stalo v âesku, kde uspe-
li strany „rozpoãtovej zodpovednosti“, slo-
venská volebná kampaÀ je podobn˘ch citli-
v˘ch tém u‰etrená. Îe sa tak stalo aj záslu-
hou nedviÏnej opozície, je jej historickou
zodpovednosÈou a zrejme jej to bude spoãí-
tané.
(rk)
P A R L A M E N T N ¯
Na poãiatku boli tentoraz Maìari – hoci do strednej Európy pri‰li ako
jedni z posledn˘ch, aÏ po star˘ch Slovanoch. Presnej‰ie, na poãiatku
posledného napätia medzi maìarsk˘mi a slovensk˘mi politikmi bolo
prijatie novely zákona o maìarskom obãianstve, ktorá sa t˘ka
zjednodu‰eného udeºovania dvojakého obãianstva zahraniãn˘m Maìarom.
A potom na striedaãku mimoriadne rokovali slovenská vláda a slovensk˘
parlament a zaãali sa diaÈ veci. Zatiaº iba legislatívneho charakteru.
V tesnom závese
za maìarsk˘m
parlamentom
Pavol Pa‰ka, predseda NR SR (Smer-SD)
Túto schôdzu som zvolal na základe Ïiadosti
skupiny poslancov, ale najmä v súvislosti s v˘-
vojom situácie ohºadne prijímania zákona o dvo-
jakom obãianstve v Národnom zhromaÏdení Ma-
ìarskej republiky. Procedúra 52. schôdze na zá-
klade dohody koaliãn˘ch poslaneck˘ch klubov
a aj na základe snahy dosiahnuÈ dohody na úrov-
ni poslaneckého grémia, ktoré Ïiaº neboli dosiah-
nuté je takáto.
Budeme prerokovávaÈ o chvíºoãku prv˘ bod
programu, je to návrh uznesenia. Toto uznesenie
má byÈ jedn˘m zo ‰tandardn˘ch pokusov Národ-
nej rady SR otvoriÈ dialóg s kolegyÀami a kole-
gami NZ MR, aby neprijímali unilaterálne roz-
hodnutia o tak citlivej a závaÏnej problematike,
ako je dvojaké obãianstvo.
My sme avizovali uÏ viackrát, Ïe ìal‰ie body
programu súvisia aj s t˘m, ako sa bude vyvíjaÈ
situácia v NZ MR. Budeme preto po prerokova-
ní a dúfam aj po prijatí uznesenia, ktorého návrh
máte v‰etci v pozvánke a programe 52. schôdze
pokraãovaÈ preru‰ením schôdze a budeme oãa-
kávaÈ, ako sa zachovajú poslanci a poslankyne
NZ MR.
Ja preto preru‰ím rokovanie 52. schôdze po pri-
jatí uznesenia a budeme rokovaÈ o vládnom ná-
vrhu zákona o ‰tátnom obãianstve, ktor˘ budeme
prerokovávaÈ tak, ako Ïiadala skupina poslan-
cov v skrátenom legislatívnom konaní aÏ potom,
ako bude potvrdené hlasovaním v NZ MR prija-
tie maìarského zákona o dvojakom obãianstve.
Pavol Hru‰ovsk˘ (KDH)
Na rozdiel od vás nemôÏem súhlasiÈ s argu-
mentáciou a s v˘kladom tak, ako ste ho podali
vy. Námietku som uÏ vzniesol na rokovaní po-
slaneckého grémia.
Táto schôdza nie je zvolaná v súlade s roko-
vacím poriadkom. Vãera sme dostali pozvánku
na rokovanie dne‰nej schôdze aj s bodmi progra-
mu, ktoré navrhla skupina poslancov prerokovaÈ,
hoci vláda Slovenskej republiky rokuje o ná-
vrhoch zákonov aÏ dnes. Teda nedá sa navrhnúÈ
na rokovanie schôdze nieão, ão e‰te neexistuje.
Preto namietam spôsob, ak˘m bola táto schôdza
zvolaná.
Pavol Pa‰ka, predseda NR SR (Smer-SD)
Pán poslanec Hru‰ovsk˘, prepáãte, neformu-
lovali ste Ïiadny procedurálny návrh na hlasova-
nie, takÏe nebudeme hlasovaÈ.
D E N N Í K
Kolegyne, kolegovia, bolo mi trikrát smutno.
Prv˘krát, keì som si prezeral v˘pisy z rozpravy,
ktorá prebiehala v Národnom zhromaÏdení Ma-
ìarskej republiky k zákonu o dvojakom obãian-
stve a bolo mi smutno preto, lebo som nechcel
veriÈ vlastn˘m oãiam, keìÏe som ãítal len prepi-
sy, Ïe je v 21. storoãí e‰te nieão také moÏné a Ïe
tak˘to obsahovo balastov˘ resentiment má v
dne‰nej Európskej únii e‰te v niektor˘ch politic-
k˘ch spektrách miesto. Druh˘krát mi bolo veº-
mi smutno, keì som si dnes otvoril na‰e objek-
tívne, takzvané objektívne printové médiá a s hrô-
zou som si preãítal, ako vraj táto schôdza je
úplne zbytoãná, ako na ão sme sa zvolali a o ãom
to vlastne chceme rozprávaÈ, a ako Ïe to ubliÏu-
jeme v‰etk˘m t˘m, ktor˘ch vraj chceme utláãaÈ
a ktor˘m chceme ublíÏiÈ. A tretíkrát mi bolo veº-
mi smutno dnes na rokovaní poslaneckého gré-
mia a tu mi dovoºte tro‰ku ‰ir‰í kontext a preto,
Ïe som sa snaÏil veºmi racionálne zdôvodniÈ ko-
nanie Národnej rady aj v súlade s vládou Sloven-
skej republiky a dôvody, preão som povaÏoval za
potrebné, aby Národná rada pre Ïiadny in˘ dô-
vod, ale len z dôvodu svojej suverenity a obha-
joby ‰tátnych a národn˘ch záujmov vytvorila v
európskom priestore ‰tandardnú parlamentnú
paritu k rozprave a k mechanizmom a k proce-
som, ktoré sa odohrávali niekoºko dní na pôde
maìarského Národného zhromaÏdenia. Îiaº, a
moÏno ktovie, ãi aj na‰Èastie, sme veºmi krátko
pred voºbami na Slovensku. Îiaº preto, lebo
reakcie niektor˘ch opoziãn˘ch predstaviteºov,
opoziãn˘ch poslaneck˘ch klubov som nechá-
pal. Na‰Èastie, moÏno je dobré, Ïe v tak˘chto pre
krajinu a národ vypät˘ch chvíºach si ºudia na Slo-
vensku môÏu overiÈ skutoãné postoje a skutoã-
n˘ vzÈah k vlasti, k národu, k histórii a k budúc-
nosti a preto e‰te raz zdôrazním, mi bolo veºmi
smutno a dúfam, Ïe práve prijatie uznesenia,
ktorého návrh vám predloÏím, bude tou najlep-
‰ou odpoveìou a najlep‰ím dôkazom toho, Ïe Ná-
rodná rada Slovenskej republiky je suverénna, Ïe
Národná rada Slovenskej republiky je schopná do
posledného okamihu vykonávaÈ v súlade s Ústa-
vou Slovenskej republiky svoj mandát a Ïe Ná-
rodná rada je tou in‰titúciou a t˘m orgánom,
ktor˘ je schopn˘ obhajovaÈ ‰tátne a národné zá-
ujmy Slovenskej republiky a vopred vás chcem
poÏiadaÈ, v‰etk˘ch t˘ch, ktor˘m nechce byÈ smut-
no po dne‰nom dni a t˘ch, ktor˘m nechce byÈ e‰te
smutnej‰ie zajtra v prípade prijatia zákona o
dvojakom obãianstve v maìarskom Národnom
OD 15. FEBRUÁRA
DO 31. MÁJA 2010
16. februára – Parlamentné voºby by vo fe-
bruári vyhrala strana Smer-SD, ktorá by získa-
la 38,6 percenta hlasov, ão je pribliÏne o tri per-
centá menej ako pred mesiacom. Nasledovala by
SDKÚ-DS (11,3 %), KDH (9,6 %), SaS (9,6 %)
a SNS (6,2 %). Do parlamentu by sa dostali aj
ªS-HZDS (5,8 %), Most-Híd (5,6 %) a SMK
(5,1 %). Vypl˘va to z v˘sledkov prieskumu ve-
rejnej mienky, ktor˘ v dÀoch 3. aÏ 9. februára
uskutoãnila agentúra Focus na vzorke 1031 res-
pondentov. Pred bránami zákonodarného zboru
by zostali KSS (2,9 %), Slobodné fórum (1,2 %),
HZD (1,0 %) a SZ (1,0 %). Ani jedno percento
voliãov by nezískali napríklad strany SDª, KDS,
OKS, Liga ãi DSZ op˘tan˘ch by ne‰lo voliÈ
15,6 percenta a 19,1 percenta respondentov e‰te
nevedelo alebo nechcelo odpovedaÈ.
17. februára – Mamojkova novela je proti
zmyslu celej reformy, ktorú v rámci vysokého
‰kolstva uskutoãÀujeme, tvrdí minister ‰kolstva
Ján Mikolaj. Ako uviedol na dne‰nom v˘jazdo-
vom rokovaní vlády SR, novelou by sa dehones-
tovala celá snaha na rozdelenie vysok˘ch ‰kôl
podºa kvality. Návrh novely zákona o vysok˘ch
‰kolách inicioval poslanec Mojmír Mamojka
(Smer-SD). Touto zmenou chce rie‰iÈ nedosta-
tok garantov na vysok˘ch ‰kolách
20. februára – V prípade prijatia vládneho zá-
kona o preukazovaní pôvodu majetku v takej po-
dobe, ako bol predloÏen˘ NR SR, skonãí zákon
podºa prvej podpredsedníãky SNS Anny Belou-
sovovej s veºkou pravdepodobnosÈou na Ústa-
vom súde SR, ktor˘ ho zru‰í alebo pozastaví. „âo
nám vadí, je, Ïe dokazovanie je na strane obvi-
neného,“ kon‰tatovala Belousovová v dne‰nej di-
skusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné
dialógy.
20. februára – Ak po tohtoroãn˘ch parla-
mentn˘ch voºbách nebude moÏné zostaviÈ vlá-
du bez strany Smer-SD, mali by stabilné strany
hºadaÈ moÏnosÈ vytvoriÈ ‰irokú koalíciu ponad
politické spektrum. Na tlaãovej konferencii po
Mimoriadnom sneme KDH pri príleÏitosti 20.
v˘roãia zaloÏenia strany to dnes v Îiline kon‰ta-
toval jej predseda Ján Figeº. Podºa lídra kresÈan-
sk˘ch demokratov by ‰iroká koalícia musela
byÈ nielen vyváÏená, stabilná, ale aj precízne de-
finovaná z hºadiska politického programu a pra-
vidiel.
22. februára – Predseda poslaneckého klubu
SDKÚ-DS Stanislav Jani‰ sa domnieva, Ïe KDH
hrá v rámci rétoriky o povolebnej spolupráci na
dve strany tak, ako sa správalo aj po voºbách v
roku 2006. „Je mi ºúto, ak KDH uvaÏuje pár me-
siacov pred voºbami nad nejakou krízovou alter-
natívou. Nበpostoj je úplne jasn˘ – so Smerom-
SD do vlády nepôjdeme. Ten, kto si neverí, pri-
pú‰Èa aj krízové varianty,“ povedal Jani‰.
22. februára – Predseda opoziãného KDH
Ján Figeº je presvedãen˘, Ïe ak pripú‰Èa núdzo-
vé rie‰enie, ktor˘m je spoloãná koalícia stredo-
prav˘ch strán so Smerom-SD, tak je to z dôvo-
du zodpovednosti za ‰tát. Zdôraznil to na dne‰-
nej tlaãovej konferencii, priãom reagoval na slo-
vá ‰éfa poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanisla-
va Jani‰a.
25. februára – Náklady na prípravu a vyko-
nanie tohtoroãn˘ch volieb do Národnej rady SR
vyjdú na 9.723.447 eur. Z tejto sumy pôjde vy‰e
7,95 milióna eur z rozpoãtu ministerstva vnútra
a viac ako 1,76 milióna eur zo ·tatistického úra-
85
P A R L A M E N T N ¯
du SR. Harmonogram ich organizaãno-technic-
kého zabezpeãenia schválila dnes vláda. Voºby
vyhlásil ‰éf parlamentu Pavol Pa‰ka na sobotu
12. júna.
27. februára – Predseda vlády SR Robert
Fico (Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe pranie ‰pi-
nav˘ch peÀazí v najsilnej‰ej opoziãnej strane
SDKÚ-DS sa jasne preukázalo. Vyhlásil to v
dne‰nej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné
dialógy s t˘m, Ïe Smer-SD predloÏil v tejto veci
jasné informácie a strana Mikulá‰a Dzurindu sa
po troch tlaãov˘ch konferenciách rozpadla. „My
sme jasne preukázali, Ïe z úãtov vo ‰vajãiarskych
bankách sa posúvali peniaze cez spoloãnosÈ Soul
a 22 miliónov Sk i‰lo smerom do SDKÚ-DS,“
kon‰tatoval. Za dôkaz, Ïe sa preukázalo pranie
‰pinav˘ch peÀazí, povaÏuje premiér aj Dzurin-
dovo odstúpenie z postu lídra kandidátky pre par-
lamentné voºby.
1. marca – Konzervatívni demokrati Sloven-
ska (KDS) nebudú kandidovaÈ v parlamentn˘ch
voºbách 2010. „Najmä pre finanãnú situáciu
strany sme sa rozhodli, Ïe v júnov˘ch voºbách
sa nebudeme uchádzaÈ o hlasy voliãov „, uvie-
dol dnes predseda KDS Vladimír Palko. Podºa
neho po zloÏení volebnej kaucie vo v˘‰ke 16.600
eur by strane nezostali takmer Ïiadne financie na
samotnú volebnú kampaÀ. „KandidovaÈ bez riad-
nej volebnej kampane by nebolo seriózne voãi
voliãom,“ dodal Palko. KDS sa v‰ak zúãastní na
komunálnych voºbách v závere roka.
2. marca – Poslednú riadnu schôdzu Národ-
nej rady SR v tomto volebnom období dnes
otvoril predseda parlamentu Pavol Pa‰ka (Smer-
SD). Poãas prvého hlasovania o 17.00 h si v‰ak
budú musieÈ poslanci splniÈ rest z predchádza-
júceho zasadnutia, ktor˘m je hlasovanie o návrhu
zákona na podporu vlastenectva z dielne SNS.
V rámci 66-bodového programu sa bude disku-
tovaÈ aj o zákone o preukazovaní pôvodu majet-
ku od predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-
SD), s ktor˘m sa viaÏe aj novelizácia Ústavy SR.
Osud tejto iniciatívy v‰ak nie je jasn˘, keìÏe
napr. Ústavnoprávny v˘bor NR SR neprijal k
zmene najvy‰‰ieho zákona ‰tátu uznesenie.
2. marca – Vlastenectvo a jeho podpora bude
maÈ od apríla 2010 zákonnú podobu. Poslanci
Národnej rady SR dnes aj po viacer˘ch ústup-
koch predstaviteºov SNS k ich návrhu zákona na
podporu vlastenectva túto iniciatívu schválili. Zo
122 prítomn˘ch zákonodarcov za právnu normu
zahlasovalo 77 poslancov. Ak právnu normu
podpí‰e aj prezident SR, tak ‰tátna hymna zaznie
nielen pred zasadnutiami vlády, parlamentu a za-
stupiteºstiev, ale aj na verejn˘ch zhromaÏde-
niach obcí ãi zaãiatku kaÏdého ‰kolského vyuão-
vacieho t˘ÏdÀa. Jej hranie budú musieÈ do vysie-
lania zaradiÈ verejnoprávne médiá a v rámci
svojej programovej ‰truktúry odvysielajú v deÀ
‰tátneho sviatku takto zameran˘ blok
4. marca – Predseda koaliãného subjektu ªS-
HZDS Vladimír Meãiar sa cíti byÈ návrhom zá-
kona o preukazovaní pôvodu majetku z dielne
premiéra Roberta Fica (Smer-SD) ako právnik
po‰pinen˘. Kon‰tatoval to poãas rozpravy k
zmene Ústavy SR, ktorá návrh tejto právnej nor-
my sprevádza. Meãiar, ktor˘ sa vo svojom vy‰e
polhodinovom prejave pokúsil podaÈ právnu
anal˘zu, aby poukázal na neprijateºnosÈ takého-
to zákona, vyhlásil, Ïe tu vzniká falo‰ná do-
mnienka o tom, Ïe sa ide stíhaÈ majetok získa-
n˘ podvodmi. „Omyl, dámy a páni! Celá kon-
‰trukcia zákona je úplne opaãná, t˘mto ºuìom sa
nestane niã. Nejde o to, ãi Ïije z nakradnutého,
86
D E N N Í K
zhromaÏdení, aby ste tento návrh uznesenia, kto-
r˘ ste dostali do lavíc podporili.
Novelizácia zákona o maìarskom ‰tátnom ob-
ãianstve je len ìal‰ím míºnikom v politike Fide-
szu pod heslom zjednotenie národa nad hranica-
mi. Je to presne v duchu v˘roku Zsolta Német-
ha, Ïe Maìarsko susedí samo so sebou. E‰te v
roku 2000 aÏ roku 2002 pán Viktor Orbán odmie-
tal udelenia ‰tátneho obãianstva Maìarom v su-
sedn˘ch krajinách. V roku 2004 uÏ podporoval
referendum o udelení ‰tátneho obãianstva za-
hraniãn˘m Maìarom, ktoré bolo v réÏii svetové-
ho kongresu Maìarov a pobyt Fideszu v opozí-
cii posilnil národniarske extrémistické názory
na túto otázku aj vo vnútri strany, ão bolo pred
desaÈroãím nepredstaviteºné, dnes sa stáva poli-
tickou realitou. Legislatívna úprava umoÏÀujú-
ca udelenie ‰tátneho obãianstva bez trvalého po-
bytu, zákon o Trianone a tak ìalej. Preão to ho-
vorím? NuÏ preto a práve t˘m, ktorí aj dnes ráno
na poslaneckom grémiu spochybÀovali túto schô-
dzu, Ïe je to provokácia, na ktorú máme právo
odpovedaÈ a budeme odpovedaÈ spôsobom kto-
r˘ je v demokratickej Európe obvykl˘. Budeme
odpovedaÈ prijatím suverénneho rozhodnutia,
suverénneho parlamentu, suverénneho národné-
ho ‰tátu, suverénneho ãlena Európskej únie.
Dovoºte mi teraz dámy a páni, aby som pred-
niesol návrh uznesenia.
Národná rada Slovenskej republiky vyjadru-
je svoje hlboké znepokojenie nad iniciatívou
Národného zhromaÏdenia Maìarskej republiky,
ktorej cieºom je novelizácia zákona o ‰tátnom ob-
ãianstve, umoÏniÈ udeºovanie dvojakého obãian-
stva aj obãanom Slovenskej republiky. Upozor-
Àuje na to, Ïe zo strany Národného zhromaÏde-
nia Maìarskej republiky ide o jednostrann˘ krok
smerujúci k vytváraniu in‰titucionálnych väzieb
medzi Maìarskom a príslu‰níkmi men‰ín na
území Slovenska formou získania ‰tátneho zväz-
ku, ão vyvoláva váÏne pochybnosti o súlade toh-
to konania s medzinárodn˘m právom, odporúãa-
niami medzinárodn˘ch in‰titúcií, ako aj so zá-
kladn˘mi princípmi a hodnotami Európskej únie;
obzvlá‰È Zmluva o dobrom susedstve a priateº-
skej spolupráci medzi Slovenskou republikou a
Maìarskou republikou z roku 1995, Zmluva me-
dzi âeskoslovenskou socialistickou republikou
a Maìarskou ºudovou republikou o úprave niek-
tor˘ch otázok ‰tátneho obãianstva z roku 1961,
Európsky dohovor o obãianstve z roku 1997,
Dohovor o niektor˘ch otázkach vzÈahujúcich sa
na konflikt zákonov o obãianstve z roku 1930,
Bolzanské odporúãania vysokého komisára o
OBSE pre otázky národnostn˘ch men‰ín a národ-
nostn˘ch men‰inách v medzi‰tátnych vzÈahoch,
Správe Benátskej komisie o preferenãnom zaob-
chádzaní s men‰inami príbuzensk˘ch ‰tátov z
roku 2001 a najmä Trianonská mierová zmluva
z roku 1920 ako aj rozhodnutia medzinárodn˘ch
súdnych orgánov. Národná rada povaÏuje za ne-
akceptovateºné, aby Národné zhromaÏdenie Ma-
ìarskej republiky prijalo akúkoºvek exteritoriál-
nu právnu normu, ktorá sa t˘ka obãanov Sloven-
skej republiky bez toho, aby túto normu v zmys-
le Zmluvy o dobrom susedstve a priateºskej spo-
lupráci medzi Slovenskou republikou a Maìars-
kou republikou nekonzultovala s vedúcimi poli-
tick˘mi predstaviteºmi Slovenskej republiky.
Národná rada varuje pred opätovn˘m spochyb-
Àovaním Trianonskej mierovej zmluvy z roku
1920 a povojnového územného usporiadania Eu-
rópy a zároveÀ Národná rada Ïiada predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky, aby infor-
moval predsedu Národného zhromaÏdenia Ma-
ìarskej republiky o prijatom uznesení Národnej
rady Slovenskej republiky.
VáÏené pani poslankyne, váÏení páni poslan-
ci, verím, Ïe o chvíºoãku po otvorení rozpravy za-
znie mnoÏstvo argumentov na podporu tohto
znenia uznesenia Národnej rady. Ak tí, ktorí
majú neustálu potrebu spochybÀovaÈ medziná-
rodné právo, vyuÏijú moÏnosÈ vystúpiÈ, chcem ich
len poÏiadaÈ o jedinú vec. Majte prosím vás re‰-
pekt k národn˘m a ‰tátnym záujmom Slovákov.
Robert Fico, predseda vlády SR
VáÏen˘ pán predseda Národnej rady Slovenskej
republiky, váÏené dámy a páni, ìakujem za moÏ-
nosÈ vystúpiÈ v tomto okamihu, pretoÏe zaãína-
me dnes jadrové fórum na Slovensku a predt˘m
e‰te mám pracovné stretnutie s ãesk˘m premié-
rom, preto nebudem môcÈ v popoludÀaj‰ích ho-
dinách byÈ prítomn˘ na rokovaní Národnej rady.
VáÏené dámy a páni, je mi naozaj veºmi ºúto,
Ïe sa musí konaÈ táto mimoriadna schôdza Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky a Ïe musíme
siahnuÈ k tak˘m mimoriadnym nástrojom ko-
munikácie so ‰tátom, ‰tátom, ktor˘ je na‰im su-
sedom, ktor˘ je na‰im partnerom v Európskej únii
a spojencom v Severoatlantickej aliancie. Pochy-
bujem, Ïe sa dejinách Európskej únie nájde pre-
cedens k takému hrubému ignorovaniu bilatelár-
nej zmluvy o priateºstve a dobr˘ch susedsk˘ch
vzÈahoch, nehovoriac uÏ o odporúãaniach Benát-
skej komisie a vysokého komisára OBSE pre ná-
rodnostné men‰iny, keì ide o prerokovávanie zá-
kona, ktor˘ sa bezprostredne t˘ka pribliÏne 10 %
obãanov susedného ‰tátu. Je mi ºúto, Ïe vedenie
politickej strany FIDES, ktorá má v novom ná-
rodnom zhromaÏdení dvojtretinovú väã‰inu od-
mietol na‰e návrhy na zvolanie zmie‰anej komi-
sie pre národnostné men‰iny a Ïe dezignovan˘
predseda vlády doposiaº nereagoval na moje ofi-
ciálne pozvanie na stretnutie. Dovolím si do-
konca povedaÈ, Ïe tieto odpovede boli aÏ arogant-
né, pretoÏe v prípade návrhu na zvolanie zmie-
‰anej komisie nám bolo oznámené, Ïe sa tak sta-
ne aÏ vtedy, ak bude vytvorená nová maìarská
vláda. Ale pritom je rovnako oznámené, Ïe o zá-
kone o dvojakom obãianstve sa má hlasovaÈ zaj-
tra ráno o 9.00 hodine. Rovnako je neúnosné, aby
na ÏiadosÈ ohºadne stretnutia dezignovan˘ pred-
seda vlády vôbec nereagoval. Kvôli tomu nám
nezostáva niã iné, váÏené dámy a páni, iba pria-
mo osloviÈ maìarsk˘ parlament Národnou radou
Slovenskej republiky a chcem poìakovaÈ po-
slancom Národnej rady, ktorí iniciovali túto mi-
moriadnu schôdzu Národnej rady.
Chcel by som potvrdiÈ, Ïe sme sa naozaj usi-
lovali o nové na‰tartovanie slovensko-maìar-
sk˘ch vzÈahov. Vyslali sme viacero jasn˘ch pod-
netov, Ïe chceme tieto vzÈahy orientovaÈ na rea-
lizáciu spoloãn˘ch Ïivotn˘ch záujmov, na posil-
Àovanie regionálnej a cezhraniãnej spolupráce,
na kooperáciu pri rie‰ení dopadov svetovej hos-
podárskej krízy. Urãite poznáte moje vyjadrenie,
ktoré som opakoval stále, som pripraven˘ kde-
koºvek na akomkoºvek mieste, v ktorúkoºvek
hodinu rokovaÈ s maìarsk˘m partnerom, o kto-
rejkoºvek téme vzájomn˘ch slovensko-maìar-
sk˘ch vzÈahov. A k tomu aj do‰lo, keì som z
predchádzajúcim premiérom Maìarskej repu-
bliky s pánom Bajnaiom rokoval v malom mes-
teãku SeãéÀ v Maìarsku na témy, ktoré boli pre
Slovensko a Maìarsko veºmi dôleÏité. My sme
nechceli, váÏené dámy a páni, a nikto nás nemô-
Ïe ani z toho obviÀovaÈ, aby sa táto téma stala ob-
P A R L A M E N T N ¯
sahom predvolebnej kampane. Táto téma bola
Slovenskej republike nanútená. V Maìarsku po-
trebovali vytiahnuÈ veºkomaìarskú kartu na od-
pútanie pozornosti od bezradnosti pri rie‰ení
ekonomick˘ch a sociálnych problémoch. Chcem
poÏiadaÈ aj opozíciu, aj novinárov, aby uÏ presta-
li so stereotypom, Ïe vládna koalícia vyÈahuje ne-
jakú maìarskú kartu. Robili sme a do poslednej
chvíle robíme v‰etko, aby sme dotlaãili novú
vládnu stranu v Maìarsku ku konzultáciám a
aby sa problém odsunul po na‰ich parlamentn˘ch
voºbách, ão v‰ak stále maìarská strana odmieta.
Je mi naozaj ºúto na‰ich spoluobãanov maìarskej
národnosti, Ïe sa s nimi z vonku takto manipu-
luje, Ïe sú vydieraní cez prirodzené city súvisia-
ce s ich jazykovou a kultúrnou identitou, ktoré
udrÏiavanie a pestovanie im zaruãuje slovenská
ústava a na‰e medzinárodné záväzky. Chcem
povedaÈ, Ïe obãania Slovenskej republiky maìar-
skej národnosti sú súãasÈou úspe‰ného príbehu
na‰ej nezávislej ‰tátnosti. Spolu so Slovákmi a
príslu‰níkmi ìal‰ích národnostn˘ch men‰ín sa te-
‰ili do vstupu do Európskej únie, do NATO, do
schengenského priestoru, zo zavedenia eura, z vy-
sok˘ch tém rastu do obdobia svetovej hospodár-
skej krízy a verím, Ïe aj z v˘sledkov, ktoré oz-
namuje na rok 2010 Európska komisia. Ak sa m˘-
lim, tak mi prepáãte, ale vari iba s v˘nimkou Ra-
kúska majú práve na‰i Maìari najvy‰‰iu kvalitu
Ïivota a Ïivotnú úroveÀ z pomedzi v‰etk˘ch s
Maìarskom susediacich ‰tátov. Práve to je zrej-
me t⁄Àom v oku Fideszu a Jobbiku, Ïe na‰i spo-
luobãania maìarskej národnosti si nachádzajú po-
zitívne puto so ‰tátom, ktorého sú obãanmi, v kto-
rom sa narodili a v ktorom Ïijú. Novelizácia zá-
kona o dvojakom obãianstve im neponúka niã.
Iba právnu neistotu. Vná‰a nielen napätie do na-
‰ich medzi‰tátnych vzÈahov, ale aj zbytoãnú ner-
vozitu na národnostne zmie‰ané územia. Mies-
to rie‰enia problému prekonávania ekonomickej
zaostalosti na t˘chto územiach, ktoré sa t˘kajú
tak tam Ïijúcich Slovákov, ako aj Maìarov mu-
síme rie‰iÈ takúto neproduktívnu a ‰kodlivú tému.
Fidesu nejde o blaho na‰ich spoluobãanov slo-
vensk˘ch Maìarov, ale o nieão iné. Zákon má byÈ
prijat˘ nielen ako symbolické gesto voãi Maìa-
rom Ïijúcich mimo posttrianonsk˘ch hraníc. Je
súãasÈou star‰ej programovej koncepcie Fideszu
o vytváraní in‰titucionalizovaného 15-milióno-
vého maìarského spoloãenstva v Karpatskej kot-
line. Fidesz v súvislosti s tzv. maìarsk˘m krajan-
sk˘m zákonom hlásal my‰lienku národnej inte-
grácie, ktorá sa zav⁄‰i, keì kaÏd˘ Maìar, ktor˘
Ïije v Karpatskej kotline dostane maìarské ‰tát-
ne obãianstvo a volebné právo. Programom Fi-
deszu, ktor˘ sa po neúspechu zákona o zahraniã-
n˘ch Maìarov a medzinárodn˘ch fórach pokú-
‰a realizovaÈ zákonom o dvojakom obãianstve je
vytvoriÈ in‰titucionalizovan˘ a právny vzÈah za-
hraniãn˘ch Maìarov s maìarsk˘m ‰tátom. Ide o
cieºavedomú politiku oslabovania väzby na‰ich
obãanov maìarskej národnosti so Slovenskou
republikou. Nie je pravda, Ïe nejde o masové po-
skytovanie maìarského obãianstva. Potvrdzuje
to vyjadrenie jedného z predkladateºov zákona
pána Németha v maìarskom parlamente. Citujem
„„prostredníctvom dvojakého ‰tátneho obãian-
stva môÏe vzniknúÈ takto celomaìarsk˘ in‰titút,
Ïe maìarsk˘ ‰tát bude ‰tátom 15-miliónového
Maìarska. Dosiahnutie tohto cieºa sa vo vystú-
peniach poslancov za Fidesz aj za Jobbik, ktorí
si navzájom bohuÏiaº tlieskali, spája aj s poÏa-
dovaním in‰titútu autonómie a z hlasovaním o
zmene hraníc. Tu nejde váÏené dámy a páni o
D E N N Í K
zjednocovanie maìarského národa v kultúrnom
rozmere, ale ako politického národa. Nie sme po-
litickí prostáãikovia a jasne vnímame, Ïe zákon
o dvojakom obãianstve sa odôvodÀoval rie‰ením
nespracovanej trianonskej traumy. Z rozpravy k
zákonu a k Trianonu jasne vyplynulo, Ïe ide o
veºmi spojené nádoby. Dvojaké obãianstvo sa má
staÈ nástrojom na realizáciu revizionistického
sna in˘mi nástrojmi ako v tridsiatych rokoch.
Chcú to urobiÈ zneuÏitím a dezintrepretáciou eu-
rópskych dohovorov o obãianstve a starostlivos-
ti o men‰iny. Jeden z ìal‰ích predkladateºov zá-
kona o dvojakom obãianstve v súvislosti s pamät-
n˘m dÀom Trianonu povedal: „Je potrebná nová
národná politika, ktorá umoÏní, aby pouÏívanie
slovného spojenia Maìari za hranicami a Maìa-
ri na tejto strane bolo bezpredmetné.“ Za potles-
ku poslancov Fideszu, ktor˘ sa hlási k Európskej
ºudovej strane odzneli aj tieto slová predstavite-
ºov extrémistického Jobbiku. Tento návrh záko-
na, citujem „symbolicky v podstate pripojí späÈ
odtrhnuté ãasti národa, stávajú sa súãasÈou náro-
da. Z verejnoprávneho z hºadiska to speãatí no-
vela zákona o ‰tátnom obãianstve“. Potlesk, a toto
nás uÏ musí vyru‰ovaÈ, veºmi si vyslúÏili aj slo-
vá chvály na mníchovskú dohodu a viedenskú ar-
bitráÏ. Teda akt agresie voãi b˘valému âeskoslo-
vensku. Citujem: „Medzivojnové Maìarsko si
dokázalo nájsÈ cestu k pozdvihnutiu a vedelo si
vytvoriÈ samostatnú armádu. A vìaka tomu reví-
zia priniesla v˘znamné v˘sledky, keìÏe zhruba
polovicu odtrhnut˘ch území sa podarilo získaÈ
späÈ a to vôbec nie hriechom Horthyho, Ïe sa tie-
to dosiahnuté v˘sledky nepodarilo udrÏaÈ. Veì
Mníchovská dohoda a rozhodnutia viedensk˘ch
arbitráÏí boli veru v tom ãase právoplatn˘mi
rozhodnutiami podºa medzinárodného práva a
okupácii a niãeniu ãervenej armády môÏeme ìa-
kovaÈ za to, Ïe sa tieto v˘sledky nepodarilo
udrÏaÈ. V˘sledkom tejto revizionistickej politiky
bolo aj to, Ïe revizionistické zákony vrátili ma-
ìarské obãianstvo obyvateºom Ïijúcim na tom-
to území.“ VáÏené dámy a páni, ak niekto v kra-
jine, ktorá je ãlensk˘m ‰tátom Európskej únie a
NATO, v krajine, ktorá je na‰im susedom, hovo-
rí otvorenie o spochybÀovaní Mníchovskej do-
hody, hovorí o tom, Ïe to je vlastne dohoda, kto-
rá je perfektná, dobrá, Ïe tak by mala zostaÈ v
platnosti. Myslím si, Ïe je veºmi správne ak dnes
o tejto téme rokuje Národná rada Slovenskej re-
publiky. Nበspor s Maìarskom sa po t˘chto po-
tleskoch v Maìarskom národnom zhromaÏdení
stal sporom vlády, ktorá sa jasne hlási k antifa-
‰istickej tradícii stelesnenej v Slovenskom národ-
nom povstaní so ‰tátom, do ktorého sa plazivo
vracia revizionizmus a hned˘ mor. Toto je pod-
stata sporu a budem to opakovaÈ na kaÏdom me-
dzinárodnom fóre a poviem to e‰te raz nበspor
sa po t˘chto slovách a potleskoch v národnom
zhromaÏdení Maìarského parlamentu stal spo-
rom vlády, ktorá sa jasne hlási k antifa‰istick˘m
tradíciám predov‰etk˘m v podobe Slovenského
národného postavenia zo ‰tátom, do ktorého sa
plazivo vracia revizionizmus a hned˘ mor. Pred-
staviteº extrémistického revizionistického hnu-
tia 64 Ïúp si v Maìarskom parlament pochvaºo-
val, Ïe prostredníctvom oficiálneho pamätného
dÀa Trianonu uÏ dostanú ochranu, keì si budú or-
ganizovaÈ podujatia v Karpatskej kotline k Tria-
nonu. Ignorovanie IV. ãlánku ParíÏskej mierovej
zmluvy, ktorá zakazuje v‰etky revizionistické
organizácie, prejavy a symboly sa tak stalo ofi-
ciálnom ‰tátnou politikou v ãlenskom ‰táte Eu-
rópskej únie a NATO. Toto by mali vnímaÈ a v‰í-
ale ãi preukáÏe pred súdom, odkiaº na to získal
peniaze, teda ãi to pokryje alebo nie,“ vyhlásil.
Za právnu normu, ktorú povaÏuje za srandu cez
slzy, preto nezahlasuje, lebo by sa musel hanbiÈ
pred svojimi vnukmi.
4. marca – Koaliãné strany Smer-SD a SNS
a opoziãné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa
dnes na pôde Národnej rady SR spojili a schvá-
lili zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ako
aj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR z dielne
predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD).
Práve na zmenu najvy‰‰ieho zákona ‰tátu bolo
potrebn˘ch aspoÀ 90 hlasov, a tie koalícia nemá.
Zákon po podpise prezidenta SR vstúpi do úãin-
nosti 1. januára 2011. Za úpravu ústavy napokon
zahlasovalo 112 ãlenov zákonodarného zboru zo
132 prítomn˘ch, samotn˘ zákon si získal podpo-
ru 116 hlasov. Ústavnú novelu podporili v‰etci
prítomní poslanci Smeru-SD, SDKÚ-DS, SMK
aj KDH a väã‰ina prítomn˘ch ãlenov SNS, ako
aj nezávislí poslanci. Kladne hlasovala aj prvá
podpredsedníãka národniarov Anna Belousovo-
vá, líder strany Ján Slota v sále ch˘bal. Z ªS-
HZDS bola väã‰ina proti, za zahlasovala len
Zdenka Kramplová a Jozef Tarãák.
8. marca – Poslanec Národnej rady SR za
SDKÚ-DS a predseda bratislavského vy‰‰ieho
územného celku (VÚC) Pavol Fre‰o sa vzdal
kandidatúry do júnov˘ch parlamentn˘ch volieb,
v ktor˘ch mal kandidovaÈ na siedmom mieste.
Vyvodil tak politickú zodpovednosÈ za manipu-
láciu s hlasmi vo februárov˘ch straníckych pri-
márnych voºbách v miestnom zväze Bratislava
– Staré mesto, kde je predsedom. Jeho krok, o
ktorom informoval líder strany MikulበDzurin-
da, dnes vzalo na vedomie stranícke Prezídium.
Podºa jeho slov do‰lo v tomto zväze poãas pri-
márok k fal‰ovaniu dvoch podpisov a v˘sledky
volieb tu tak boli anulované, ão spôsobilo drob-
né úpravy v koneãnej verzii kandidaãnej listiny
SDKÚ-DS. âlenka Prezídia Lucia ÎitÀanská
deklarovala, Ïe tento zväz mal zhruba 50 ãlenov
a anulovanie volebn˘ch v˘sledkov zásadne po-
dobu kandidátky neovplyvní.
9. marca – Vysoko‰kolskí uãitelia budú môcÈ
garantovaÈ ‰tudijn˘ odbor aÏ do 70. roku Ïivo-
ta. Posunutie súãasnej hranice o päÈ rokov pre-
sadil predseda Ústavnoprávneho v˘boru NR SR
Mojmír Mamojka (Smer-SD) novelou zákona o
vysok˘ch ‰kolách (V·), ktorú dnes schválil par-
lament s úãinnosÈou od 1. októbra 2010. Koaliã-
n˘ poslanec chce takto rie‰iÈ nedostatok odbor-
n˘ch garantov, ktorí skonãili svoju funkciu z
dôvodu 65. roku veku. Podºa jeho slov to v˘-
znamnou mierou ohrozuje ‰túdium nielen budú-
cich, ale uÏ aj zapísan˘ch ‰tudentov na jednot-
livé ‰tudijné programy a odbory.
9. marca – Legislatívne zmeny pri posudzo-
vaní vplyvov na Ïivotné prostredie, ktoré by
mali daÈ verejnosti viac priestoru vyjadriÈ sa, dnes
definitívne schválili poslanci Národnej rady
(NR) SR. Rezort Ïivotného prostredia tak zapra-
coval v˘hrady Európskej komisie (EK), ktorá za-
ãala voãi Slovensku práve pre ne konaÈ. Nove-
la zákona o posudzovaní vplyvov na Ïivotné
prostredie (EIA) tak upravuje pojem dotknutá ve-
rejnosÈ v procese schvaºovania niektor˘ch verej-
n˘ch a súkromn˘ch projektov. Právna norma
poãíta s t˘m, Ïe k environmentálnym vplyvom
sa budú môcÈ vyjadrovaÈ aj niektoré fyzické
osoby, obãianske iniciatívy, ako aj obãianske
zdruÏenia a organizácie podporujúce ochranu
Ïivotného prostredia. V aktuálnej legislatíve sú
tieto práva obãanov ãiastoãne obmedzené.
87
P A R L A M E N T N ¯
10. marca – Poslanci Národnej rady SR ukon-
ãili dne‰n˘m dÀom poslednú riadnu 49. schôdzu
parlamentu v tomto volebnom období. V súãas-
nom zloÏení sa zídu síce e‰te v máji, no iba na
trojdÀovej slávnostnej schôdzi. ZaoberaÈ by sa
na nej napriek tomu mali aj návrhmi zákonov,
ktoré posunuli do druhého ãítania. Závereãnému
rokovaciemu dÀu dominovala najmä rozprava k
návrhu na prijatie uznesenia k v˘rokom maìar-
ského europoslanca za stranu Jobbik Csanáda
Szegediho na adresu Slovenska. Emotívne vy-
jadrenia predniesli predov‰etk˘m poslanci SNS,
ktorí návrh predloÏili, ale aj niekoºkí iní ãleno-
via snemovne. V pléne sa navy‰e objavilo okrem
národniarskeho návrhu aj znenie od poslanca
Smeru-SD Juraja Horvátha. Ani o jednom v‰ak
napokon parlament nehlasoval. Predkladatelia
obidvoch znení svoje návrhy stiahli. Poslanci tak
rozhodli iba o tom, Ïe Slovenská republika zria-
di od 1. januára 2011 Slovensk˘ historick˘ ústav
v Ríme (SHÚR).
10. marca – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã
odvolá ministra v˘stavby a regionálneho rozvo-
ja Igora ·tefanova (nominant SNS) vo ‰tvrtok 11.
marca o 11.00 h. Vedením Ministerstva v˘stav-
by a regionálneho rozvoja SR bude poveren˘
podpredseda vlády SR a minister ‰kolstva Ján
Mikolaj (nominant SNS). Médiá o tom dnes in-
formoval prezidentov hovorca Marek Trubaã.
14. marca – Pavol Pa‰ka (Smer-SD) ako
predseda Národnej rady (NR) SR sa neospravedl-
ní nezávislému poslancovi Franti‰kovi Miklo-
‰kovi za v˘roky, ktoré na jeho adresu tento t˘Ï-
deÀ v parlamente pouÏil predseda koaliãnej SNS
Ján Slota. Pripustil v‰ak, Ïe osobne s nimi nesú-
hlasí. Miklo‰ko sa dostal do ostrej konfrontácie
s poslancami SNS poãas rozpravy k v˘rokom
predsedu maìarskej strany Jobbik Csanáda Sze-
gediho. „Miklo‰ko, ty si jeden diablov syn. My
ti to prepáãime, lebo Èa berieme ako mentálne re-
tardovaného,“ vyhlásil Slota v reakcii na Miklo-
‰kovu poznámku, Ïe maìarské peniaze v projek-
te megakasína Metropolis SNS neprekáÏajú.
„Pán Miklo‰ko je matador Národnej rady, kto-
r˘ svojim mierne provokujúcim spôsobom vie
douráÏaÈ ‰iroké okolie,“ povedal na jeho adresu
Pa‰ka v dne‰nej diskusnej relácii televízie Mar-
kíza Na telo. Podºa vlastn˘ch slov by sa mu
ospravedlnil len vtedy, keì by ho urazil sám.
„Reprezentujem v zmysle ústavy Národnú radu
navonok a keì by z mojej pôsobnosti do‰lo k si-
tuácii, Ïe by som niekoho urazil, nemám problém
sa ospravedlniÈ nikdy nikomu,“ podãiarkol. Zá-
roveÀ v‰ak vyhlásil, Ïe hranice parlamentarizmu
neexistujú a parlament je t˘m miestom, kde si
kaÏd˘ môÏe povedaÈ ão chce.
14. marca – Nie je rozumné pred voºbami vy-
luãovaÈ kohokoºvek z budúcej spolupráce, ãoho
dokladom môÏu byÈ predvolebné vyhlásenia
dne‰n˘ch opoziãn˘ch strán z roku 2006, kedy
v‰etky odmietali Smer-SD. Po voºbách v‰ak
zmenili názor. „LeÏali pod stolom a prosili,“
vyhlásil v dne‰nej relácii TA3 V politike pred-
seda vlády Robert Fico bez upresnenia, ktoré
konkrétne strany „prosili“ Smer-SD o miesto
vo vláde. Cieºom Smeru-SD je podºa Fica v pr-
vom rade vyhraÈ voºby. „Budem povaÏovaÈ za
obrovsk˘ úspech strany, ktorú vediem, ão i len
o jediné percento viac, ako v roku 2006,“ uvie-
dol s odôvodnením, Ïe druhú polovicu volebné-
ho obdobia vládla koalícia v ãase ekonomickej
krízy.
17. marca – Ani jeden zo súãasn˘ch ‰iestich
parlamentn˘ch subjektov nepripú‰Èa, Ïe by po jú-
88
D E N N Í K
maÈ nielen v‰etky ‰táty b˘valej antifa‰istickej
koalície, ale aj zaslepenci u nás doma, ktorí roz-
právajú o tom, Ïe reakcie slovenskej vlády sú vraj
nejakou úãelovou hrou maìarskou kartou. Aká
úãelová hra? To niekto hovorí o zmene hraníc.
Niekto tu jednoducho atakuje slovensk˘ch obãa-
nov maìarskej národnosti, niekto tu robí váÏne
rozhodnutia, niekto chváli a vyná‰a do nebies
Mníchovskú dohodu a nás obviÀujú - slovenskú
vládnu koalíciu, Ïe my vytiahli sme nejakú ma-
ìarskú kartu. Odmietam takúto interpretáciu fak-
tov. To ão sa deje v Maìarskej republike je Ïivot-
ne nebezpeãné pre Slovenskú republiku. Vyjadre-
nia nespokojnosti vládnuceho Fideszu a jeho
ideového spojenca Jobbiku s v˘sledkami prvej a
druhej svetovej vojny, ktoré treba napraviÈ sú teda
vlastne vyjadreniami nespokojnosti so súãasnou
európskou architektúrou. Ak sa k takémuto po-
stoju v minulosti pridajú vplyvné politické sily
aj v ìal‰ích európskych ‰tátoch a zaãnú rozbíjaÈ
tabu historického revizionizmu, na ktorom bola
postavená súãasná Európska únia, máme sa sku-
toãne na ão v‰etci v Európe te‰iÈ. Na to by mali
myslieÈ v‰etci, ktorí k tomu, ão sa deje v maìar-
skom parlamente, pristupujú v˘luãne cez okulia-
re medzinárodno-právnej komparatistiky rie‰e-
nia otázok dvojakého obãianstva. Keby mal Fi-
desz ãisté úmysly, dámy a páni, tak by v Ïiadnom
prípade sa nevyh˘bal konzultáciám, ale Fidesz
ãisté úmysly ani ãisté záujmy so Slovenskou re-
publikou urãite nemá. V chápaní Fideszu sa ude-
ºovanie ‰tátneho obãianstva stalo nástrojom vnú-
tornej a zahraniãnej politiky, ba aÏ geopolitiky a
prestalo byÈ nástrojom na spájanie a posilÀova-
nie rodín na rie‰enie humanitárnych a ºudsko-
právnych otázok. Veºkomaìarsk˘ nacionalizmus
a revizionizmus sa stali oficiálnou ‰tátnou poli-
tikou Maìarskej republiky. To, ão sa pokladalo
za extrémizmus, sa posväcuje dnes parlamentom.
Nechceme, aby na túto nezodpovednú politiku
doplatili príslu‰níci maìarskej men‰iny na Slo-
vensku. Na‰i spoluobãania, ktor˘ch si váÏime,
ktorí sú pevnou súãasÈou Slovenskej republiky,
súãasÈou úspe‰ného príbehu na‰ej ‰tátnosti. Ne-
chceme, aby sa stali rukojemníkmi tejto dobro-
druÏnej a nezodpovednej politiky. Preto aj z toh-
to miesta opäÈ vyz˘vam dezignovaného predse-
du maìarskej vlády, aby vyuÏil svoj politick˘
vplyv a pozastavil legislatívny proces v národ-
nom zhromaÏdení a vytvoril podmienky na se-
riózne konzultácie v súlade s literou a duchom
zmluvy o dobrom susedstve. Chcem v mene vlá-
dy Slovenskej republiky vyjadriÈ plnú podporu
k návrhu uznesenia, o ktorom teraz rokuje táto
národná rada. Musíme vyuÏiÈ do poslednej ho-
diny do hlasovania o zákone v maìarskom par-
lamente v‰etky ‰tandardné veci a robiÈ to, ão
mala robiÈ maìarská strana, keì chcela prijaÈ
tak˘to zákon. Veºmi oceÀujem, Ïe minister zahra-
niãn˘ch vecí odchádza o chvíºu na stretnutie s vy-
sok˘m predstaviteºom OBSE pre národnostné
men‰iny. Kontaktujeme Európsku komisiu, kon-
taktujeme európske parlamenty. Vláda Sloven-
skej republiky ani Národná rada Slovenskej re-
publiky by nemali urobiÈ Ïiadny in˘ krok do
okamihu prijatia zákona v maìarskom parla-
mente. Ja sa drÏím tejto politiky a verím, Ïe to,
ão budeme teraz v nasledujúcich hodinách do zaj-
traj‰ieho rána do 9.00 hodiny robiÈ, prinesie aj
svoj efekt. Ak v‰ak, váÏené dámy a páni, napriek
tomuto v‰etkému, napriek tomu, Ïe tento problém
sme nespôsobili my, napriek tomu, Ïe sa správa-
me ‰tandardne, zvolali sme zmie‰anú komisiu.
Vyz˘vam predsedu dezignovanej vlády maìar-
skej na stretnutie, komunikujeme, konzultujeme.
Ak v‰ak napriek tomuto v‰etkému Národné zhro-
maÏdenie maìarského parlamentu Maìarskej
republiky zajtra ráno zákon o dvojakom obãian-
stve schváli je na‰ou svätou povinnosÈou tvrdo
reagovaÈ. Tvrdo a okamÏite reagovaÈ a na toto je
pripravená tak vláda Slovenskej republiky. Ve-
rím, Ïe je na to pripravená aj Národná rada Slo-
venskej republiky. Maìarsko a odkazujem to
maìarsk˘m politikom, ktorí to ãasto hovoria,
nesusedí samo so sebou. Maìarsko susedí so
suverénnym a sebavedomím Slovenskom.
Anna Belousovová, podpredsedníãka NR SR
Pán predseda vlády, oceÀujem va‰e vystúpe-
nie, ale chcela by som len teda diskutovaÈ o jed-
nej veci. Myslím si, Ïe pozícia Slovenskej repu-
bliky vo vzÈahu k Maìarsku práve pri tomto zá-
kone by mala byÈ jednoznaãná. NerokovaÈ. Pod-
ºa mÀa nie je prístupné rokovanie s Maìarskom
o zákone o dvojitom obãianstve, pretoÏe ak aj vy-
chádzame z práva, medzinárodného práva to ro-
kovanie vÏdy vonia kompromisom. To znamená,
Ïe ak zaãneme rokovaÈ o dvojitom obãianstve v˘-
sledok bude, ão Ïe príjmu zákon ale ak˘, alebo
proste naznaãujeme nejak˘ kompromis. Myslím
si, Ïe pozícia Slovenska by mala byÈ jednoznaã-
ná. My nemáme o ãom rokovaÈ, pretoÏe tento zá-
kon jednoducho odmietame. Potom Maìari môÏu
argumentovaÈ a tá ich politika je jednoznaãná aj
v medzinárodn˘ch fórach, Ïe veì sa rokovalo,
prebiehali konzultácie atì. OceÀujem, Ïe skutoã-
ne treba viac iniciatívy venovaÈ tomu, aby sa in-
formovali príslu‰né medzinárodné organizácie,
aj orgány Európskej únie.
Robert Fico, predseda vlády SR
ëakujem pekne za pripomienku. Pani pod-
predsedníãka Národnej rady, v mene vlády Slo-
venskej republiky chcem skon‰tatovaÈ, Ïe ja na-
‰ou povinnosÈou rokovaÈ, pretoÏe nás k tomu
zaväzuje aj základná zmluva medzi Slovenskou
republikou a Maìarskou republikou a na viac v
tom je na‰a silná stránka. My musíme ukázaÈ aj
medzinárodnému spoloãenstvu, Ïe po prvé ten-
to spor sme nevyvolali a po druhé, sme pripra-
vení postupovaÈ tak, ako by sme my oãakávali
presne od maìarskej strany. Teda zvolaÈ zmie‰a-
nú komisiu, stretnutie premiérov, moÏnosÈ stret-
nutie prezidentov, stretnutie predsedov, parla-
mentov, expertov, rokovaÈ o tejto otázke. Nie je
moÏné takto jednostranne dovoliÈ Maìarskej re-
publike prijímaÈ zákony, preto napriek tomu, Ïe
sme spolu vo vládnej koalícii, pani podpredsed-
níãka, ak dovolíte, budem presadzovaÈ túto filo-
zofiu vo vláde Slovenskej republiky, do posled-
nej minúty pred hlasovaním v Národnom zhro-
maÏdení Maìarskej republiky, vyvíjaÈ v‰etky di-
plomatické ‰tandardné iniciatívy.
Ak napriek tomuto v‰etkému, bez ak˘chkoº-
vek konzultácií, maìarsk˘ parlament rozhodne
o prijatí tohto zákona, potom som za absolútne
tvrdú reakciu so v‰etk˘mi dôsledkami a návrh zá-
kona, ktor˘ je pripraven˘ v tomto duchu, má
v‰etky dôsledky, komplet v‰etky dôsledky, ale
potom bude niesÈ zodpovednosÈ za veci, ktoré sa
môÏu udiaÈ, predov‰etk˘m maìarsk˘ parlament
a maìarská strana. My sa do poslednej minúty
musíme správaÈ ‰tandardne.
Pál Csáky (SMK)
Dovoºte mi, aby som svoje vystúpenie zaãal
jednou historkou, zo zaãiatku 50. rokov minulé-
ho storoãia.
P A R L A M E N T N ¯
Berija, ktor˘ bol známy t˘m, Ïe nerád otváral
citlivé veci pred diktátorom Stalinom, sa raz
predsa len odhodlal k ãinu a pri‰iel za generalis-
simom. „Predstavte si, Jozef Vissarionoviã,“ po-
vedal mu pobúrene, „predstavte si, Ïe nበstra-
nícky denník Pravda klame“. Stalin sa pozrel na
neho: „O ãom hovorí‰, súdruh Berija?“ „Súdruh
Stalin, predstavte si, Ïe vãeraj‰ia Pravda písala,
Ïe na námestí, blízko na‰ej daãe, sa odovzdal
prv˘ sovietsky mrakodrap.“ „A ão má byÈ?“ p˘ta
sa Stalin. „No, práve to,“ kriãí Berija skoro ne-
príãetne. „Súdruh Stalin, moja manÏelka nad‰e-
ne i‰la na to námestie vãera poobede, a predstav-
te si, niã ani obyãajná búda nie je na tom námes-
tí, nie Ïe mrakodrap. Pravda klame.“ Stalin ìa-
lej babral perom, potom sa pozrel na neho a po-
vedal: „Ale, ale súdruh Berija, ão si ty za chla-
pa? Ako chce‰ viesÈ nበobrovsk˘ Sovietsky
zväz, keì nevie‰ rozkazovaÈ ani svojej manÏel-
ke? Tá úbohá Ïena nám tu nekontrolovane pobe-
háva na rôznych námestiach, vym˘‰ºa v‰elijaké
popla‰né správy, namiesto toho, aby sedela pek-
ne doma a ãítala na‰u Pravdu.“
NuÏ dámy a páni, nieão také absurdné sa deje
dnes tu aj s nami, na pôde tohto parlamentu. Ne-
rokujeme a ani sme nerokovali o t˘ch témach,
ktoré by podºa elementárnej logiky si zaslúÏili as-
poÀ minimum diskusie na pôde parlamentu, v
kaÏdej slu‰ne fungujúcej demokracii. Takéto
otázky sú napr. tie, ktoré hovoria o tom, ãi sku-
toãne najefektívnej‰ím spôsobom rie‰enia sú-
ãasn˘ch finanãn˘ch problémov, je nevídané za-
dlÏenie generácie na‰ich detí a vnukov.
ëal‰ia taká téma by mohla byÈ súhrn podmie-
nok rie‰enia dopadov gréckej krízy na peÀaÏen-
ky obãanov Slovenskej republiky. Kolegovia z
SDKÚ nedávno hovorili o tom, Ïe poãas pôso-
benia tejto vlády sa rozkradne zo spoloãného
majetku obãanov v‰etko, ão nie je priskrutkova-
né a mysleli predov‰etk˘m na ukradnuté limity
oxidu uhliãitého, priãom pri v‰etkej úcte, ne-
zbadali inováciu, Ïe sa kradnú uÏ aj pásma vo Vy-
sok˘ch Tatrách, ktoré sú predsa len viac-menej
priskrutkované k slovenskej zemi. A mÀa osob-
ne by aj zaujímalo, ãi najsilnej‰ia vládna strana
Smer rozdávala politické posty za peniaze, pod-
ºa Ïivej váhy poslanca alebo podºa v˘‰ky budú-
ceho ‰tátneho tajomníka v roku 2002. Ale tieto
reálne problémy, zdá sa, Ïe pre parlamentnú väã-
‰inu nie sú zaujímavé. Bubliny a fantómy sú za-
ujímavej‰ie a podºa klasického uãenia starého Jo-
D E N N Í K
sifa Vissarionoviãa, ak nemበproblém, vytvor ho
a najúãinnej‰ie rie‰i‰ tak, Ïe odstráni‰ nositeºa
problému. Demokrat, Ïiadny demokrat sa ne-
môÏe dívaÈ na ãlenov Ïiadnej národnej men‰iny
ako na rukojemníkov. NuÏ, ão sa stalo? Prv˘m
krokom nového maìarského parlamentu bolo
realizovanie toºkokrát Ïiadaného slovenského
návrhu, na ústavné zakotvenie práva príslu‰níkov
men‰ín v Maìarskej republike, na parlamentné
zastúpenie.
Maìarsk˘ parlament pri urãení nového poãtu
poslancov Národného zhromaÏdenia, zakotví aj
právo príslu‰níkov men‰ín, teda aj slovenskej ná-
rodnostnej men‰iny, na parlamentné zastúpenie.
Pripomínam, Ïe takáto ústavná garancia v Slo-
venskej republike pre men‰iny neexistuje. A
moji kolegovia sa ma op˘tali aj dnes ráno, ãi ná-
hodou súãasnou hystériou okolo zákona o ‰tát-
nom obãianstve, nechce slovenská vláda pre-
kryÈ práve tento fakt. Súãasne chce maìarsk˘ par-
lament rie‰iÈ jednou jedinou vetou aj moÏnosÈ za-
kotvenia zr˘chleného procesu udelenia ‰tátneho
obãianstva pre t˘ch, ktorí ovládajú maìarsk˘ ja-
zyk, resp. majú maìarsk˘ch predkov. Navrhova-
ná úprava je stopercentne identická ako úprava
príslu‰ného rumunského zákona, resp. úplne
zodpovedá úprave, ktorá bola aj v príslu‰nom slo-
venskom zákone v období medzi 1997 a rokmi
2005.
Podot˘kam, Ïe za tieto znenia slovenského zá-
kona hlasovali vtedy v‰etci poslanci aj súãasn˘ch
vládnych strán aj v roku 2005 aj v roku 2007. Do-
plním e‰te, Ïe aj slovensk˘ zákon obsahuje zr˘-
chlenú moÏnosÈ pridelenia ‰tátneho obãianstva,
nielen pre zahraniãn˘ch Slovákov, ale aj pre ak-
tívnych záujemcov o Slovensko alebo slovens-
kú kultúru a v‰etci poslanci Strany maìarskej
koalície, vÏdy hlasovali za tieto úpravy, a to je
vlastne v‰etko. KrẠje nah˘! Súãasná vlna hys-
térie odkr˘va len neustále snahy súãasnej vlád-
nej koalície, vidieÈ nepriateºa v tunaj‰ej maìar-
skej komunite. HovoriÈ kolegovia, v súvislosti s
t˘mto krokom, o bezpeãnostnom riziku a hovo-
riÈ o Maìarsku ako o potencionálnom nepriate-
ºovi, v súãasnej dobe nespæÀa ani základné kri-
tériá európskeho politického dialógu. Maìarsko
susedí so siedmimi krajinami a ‰esÈ z nich berie
na vedomie tento krok tak, ako berie na vedomie
tento krok aj medzinárodná komunita, ktorá sa
ãuduje, ão sa deje na Slovensku.
Niektorí hovoria, Ïe forma prijatia zákona nie
nov˘ch voºbách nebol znovu súãasÈou zákono-
darného zboru. Voºby v roku 2006 vyhral Smer-
SD, ktor˘ získal 29,14 percenta, nasledovala
SDKÚ-DS s 18,35 percenta a prvú trojicu uzat-
várala SNS (11,73 %). Dvojcifern˘ v˘sledok
dosiahla aj SMK (11,68 %). Pod hranicou desia-
tich percent sa ocitli ªS-HZDS (8,79 %) a KDH
(8,31 %).
·esÈ mimoparlamentn˘ch politick˘ch subjek-
tov má ambíciu získaÈ v júnov˘ch parlamentn˘ch
voºbách aÏ 35 percent voliãsk˘ch hlasov. Vypl˘-
va to z vyjadrení ich lídrov, priãom kaÏdá zo strán
plánuje prekroãiÈ minimálne päÈ percentnú hra-
nicu potrebnú na vstup do Národnej rady (NR)
SR. Posledn˘ prieskum agentúry MVK dáva
najväã‰iu ‰ancu na naplnenie tohto cieºa strane
Sloboda a solidarita (SaS), ktorá v Àom získala
viac ako deväÈ percent preferenãn˘ch hlasov a
tieÏ strane Bélu Bugára Most-Híd, ktorá so zi-
skom 5,2 percenta veºmi tesne prekroãila poÏa-
dované kvórum.
18. marca – Ak by sa parlamentné voºby ko-
nali v marci, vyhral by ich Smer-SD so ziskom
38,4 percenta hlasov pred SDKÚ-DS so 14,3 per-
centa. Vypl˘va to z reprezentatívneho priesku-
mu agentúry Focus, ktor˘ uskutoãnila v dÀoch
2. – 9. marca 2010 na vzorke 1 077 responden-
tov. Tretie najvy‰‰ie preferencie má KDH, kto-
ré by volilo 9,7 percenta respondentov, 8,6 per-
centa získala SaS, 6,9 percenta Most-Híd, SNS
6,3 percenta, ªS-HZDS 5,4 percenta a SMK 5,2
percenta. Pod hranicou zvoliteºnosti ostáva KSS
s 1,4–percentnou podporou a SDª so ziskom 1,1
percenta. Inú stranu by volilo 2,7 percenta voli-
ãov, 15,6 percenta respondentov by ne‰lo voliÈ
a 17,6 percenta odpovedalo „neviem“, resp. „ne-
chcem odpovedaȓ.
19. marca – Prezident SR Ivan Ga‰paroviã sa
rozhodol vrátiÈ zákon na podporu vlastenectva
z dielne SNS späÈ do parlamentu. „Nepodpí‰em
ho z pragmatického dôvodu. S jeho obsahom sú-
hlasím, nemám k nemu absolútne v˘hrady,“
ozrejmil dnes pred novinármi. Najviac mu pre-
káÏa dátum úãinnosti od 1. apríla. Podºa neho má
maÈ právna úprava tejto my‰lienky ão najdôstoj-
nej‰iu úroveÀ. O vrátenie vlasteneckého zákona
neformálne poÏiadal hlavu ‰tátu premiér Robert
Fico, odôvodnil to nutnosÈou posunúÈ jeho úãin-
nosÈ z apríla na september, ãím by ‰koly získa-
li viac ãasu na prípravu. Obsahovo nemá problém
s podporou vlastenectva.
21. marca – Napriek tomu, Ïe predseda vlá-
dy SR Robert Fico (Smer-SD) e‰te pred viac ako
mesiacom hovoril o potrebe rie‰iÈ financovanie
SDKÚ-DS na pôde Národnej rady SR, kauza sa
na parlamentnú pôdu stále nedostala. Podºa har-
monogramu sa poslanci zídu uÏ len na trojdÀo-
vej slávnostnej schôdzi v máji. Na zvolanie mi-
moriadneho zasadnutia s touto témou by bolo po-
trebn˘ch 30 ich podpisov.
23. marca – Ústredná volebná komisia
(ÚVK) dnes zaregistrovala kandidaãné listiny
v‰etk˘ch 18 politick˘ch subjektov, ktoré sa budú
uchádzaÈ o priazeÀ voliãov v júnov˘ch parla-
mentn˘ch voºbách. ZároveÀ vyÏrebovala ãísla,
ktoré budú uvedené na hlasovacích lístkoch.
âíslo jeden získala Európska demokratická stra-
na, dva Únia – Strana pre Slovensko, tri Strana
rómskej koalície, ‰tyri Paliho Kapurková, vese-
lá politická strana. Pod ãíslom päÈ ide do súbo-
ja Sloboda a solidarita (SaS), pod ‰estkou SDª,
sedmiãkou SMK, osmiãkou ªS-HZDS. âíslo
deväÈ si vyÏrebovala Komunistická strana Slo-
venska (KSS), 10 SNS, 11 Nová demokracia, 12
89
P A R L A M E N T N ¯
ZdruÏenie robotníkov Slovenska. âlenovia ÚVK
pridelili ãíslo 13 KDH, 14 ªudovej strane –
Na‰e Slovensko, 15 SDKÚ-DS, 16 subjektu
AZEN – Aliancia za Európu národov. Sedem-
nástku má Smer-SD a osemnástku Most-Híd.
26. marca – Voºby do Národnej rady (NR) SR
by podºa februárového prieskumu vyhrala stra-
na Smer-SD, na druhom mieste by skonãila
SDKÚ-DS a na treÈom KDH. Prieskum realizo-
vala agentúra Median SK od 1. do 28. februára
na vzorke 1206 respondentov vo veku 18 aÏ 79
rokov. Z respondentov, ktorí v prieskume nevy-
lúãili svoju úãasÈ na voºbách a vedia, koho budú
voliÈ, by 43,9 percenta dalo hlas strane Smer-SD,
druhú SDKÚ-DS by volilo 12,7 percenta op˘ta-
n˘ch a tretiemu KDH by svoj hlas odovzdalo
11,1 percenta voliãov. Do parlamentu by sa do-
stala aj SNS so ziskom 7,9 percenta, ªS-HZDS
s 6,3 percentami a SMK so 6,2 percentami. Tes-
ne pred bránami NR SR zostala SaS, ktorej by
svoj hlas odovzdalo 4,8 percenta respondentov.
Strany, ktoré by podºa prieskumu nezískali ani
dve percentá hlasov, vedie Most-Híd s 1,6 per-
centami.
1. apríla – Korupcia a klientelizmus je váÏ-
ny problém, ktor˘ má na Slovensku dlhú tradí-
ciu a hlboké korene. „Nebudem sa tváriÈ, Ïe ne-
máme na Slovensku problém s klientelizmom a
korupciou,“ vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-
SD) na dne‰nom stretnutí s predstaviteºmi Fran-
cúzsko–slovenskej obchodnej komory v Brati-
slave. Najsilnej‰ia vládna strana je podºa svoj-
ho predsedu pripravená v budúcnosti prijímaÈ aj
také opatrenia na boj s korupciou, na ktoré moÏ-
no doteraz nebola politická vôºa. „Na‰i koaliã-
ní partneri odmietli centrálne verejné obstaráva-
nie, ktoré sme navrhovali v roku 2006. Toto
bude pre nás pomerne v˘znamná téma pri roko-
vaniach o zostavení novej vlády a budeme túto
tému klásÈ na stôl,“ zdôraznil.
11. apríla – ªS-HZDS nemala v tomto voleb-
nom období ani jeden jedin˘ reálny ‰kandál. V
relácii televízie Markíza Na telo to dnes vyhlá-
sil líder ªS-HZDS Vladimír Meãiar. „A pozem-
kov˘ fond bol ãí ‰kandál,“ nepriamo oponoval
lídrovi ªS-HZDS podpredseda SDKÚ-DS Ivan
Miklo‰ s t˘m, Ïe poukázal na medializované in-
formácie v súvislosti s pozemkami v Slavkove
a Veºkej Lomnici. ZároveÀ v‰ak poznamenal, Ïe
oveºa väã‰ia miera zodpovednosti z hºadiska
korupcie, ktorá sa na Slovensku deje za posled-
né ‰tyri roky, je na Robertovi Ficovi (Smer-SD)
a Jánovi Slotovi (SNS). Podºa Miklo‰a vládna
koalícia Roberta Fica, Jána Slotu a Vladimíra
Meãiara nemá vôºu proti korupcii bojovaÈ.
14. apríla – Predseda vlády SR Robert Fico
(Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe ak by na Slo-
vensku po júnov˘ch parlamentn˘ch voºbách vlá-
dol „zlepenec“ pravicov˘ch strán SDKÚ-DS,
KDH, SMK, Most-Híd a SaS, atakoval by veº-
ké investície a PPP projekty. „Pamätáme sa, ako
v roku 2002 Dzurindova vláda zastavila v˘stav-
bu diaºnic. Ak dnes tvrdia, Ïe majú v˘hrady voãi
veºk˘m investíciám a PPP projektom, tak ozna-
mujú, Ïe zastavia v˘stavbu diaºnic touto cestou
a aj veºké investície, na ktor˘ch sme postavili boj
proti kríze,“ povedal premiér.
14. apríla – Najsilnej‰ia opoziãná strana
SDKÚ-DS nie je proti budovaniu diaºnic, chce
ich stavaÈ a dokonca r˘chlej‰ie ako vláda Rober-
ta Fica (Smer-SD). Pred novinármi to dnes vy-
hlásil podpredseda SDKÚ-DS Ivan Miklo‰ s
t˘m, Ïe jeho strana len kritizuje spôsob, ak˘m sa
cesty stavajú v súãasnosti. Podºa opoziãného
90
D E N N Í K
je dobrá. Chceli by rokovaÈ. NuÏ, poÏiadavka na
rokovania je poÏiadavkou sympatickou. Aj Ma-
gyar koalíció partja je toho názoru, Ïe bude po-
trebné rokovaÈ a keìÏe zákon bude úãinn˘ len od
1. 1. 2011, sme toho názoru, Ïe ostane dostatok
ãasu aj na rokovania. NuÏ, ale kolegovia s k˘m?
S k˘m chcete rokovaÈ? S t˘m prezidentom So-
lyomom, ktorému nebol umoÏnen˘ vstup na úze-
mie Slovenskej republiky, vlani v auguste? Ale-
bo s t˘m predsedom vlády Bajnaim, ktor˘ okam-
Ïite pozval na rokovania predsedu vlády Rober-
ta Fica, vlani v septembri, ale ktor˘ v decembri,
v minulom roku, bol núten˘ vyhlásiÈ, Ïe z dohôd
sa niã neplní.
Alebo skutoãne si myslí ktokoºvek váÏne, Ïe
budú rokovania na parlamentnej úrovni v blízkej
budúcnosti potom, ako ãlenovia slovenskej vlád-
nej koalície sa vyjadrili aj vãera, neprijateºn˘m
spôsobom, na adresu maìarského parlamentu? A
aby sme nezabudli, rokovalo Slovensko napr. o
prijatí zákona o ‰tátnom jazyku? Rokovalo pred
prijatím identického návrhu o slovenskom ‰tát-
nom obãianstve? Rokovalo pred zavedením hy-
bridn˘ch uãebníc zemepisu pre ‰koly s vyuãova-
cím jazykom maìarsk˘m? Alebo po neadekvát-
nom policajnom zásahu v Dunajskej Strede?
Dámy a páni, bolo by potrebné zachovaÈ si as-
poÀ ‰tipku zdravého rozumu a po voºbách si
fakt sadnúÈ za rokovací stôl. Teraz vidíme, Ïe je
veºa tak˘ch vládnych politikov, ktorí sa riadia
Murphyho zákonom o úspe‰nom politikovi. Ak
nevie‰, ão mበrobiÈ, hlavne v predvolebnom
období, nájdi dostatok ºudí, ktorí pochodujú ne-
jak˘m smerom, postav sa na ich ãelo a mበga-
rantovan˘ úspech. V mene Strany maìarskej
koalície, odmietam takúto hystériu, ktorá sa vy-
tvorila nevhodn˘m spôsobom. SMK nabáda kaÏ-
dého k civilizovanému a rozumnému postoju a
je pripravená zohraÈ úlohu katalyzátora na rie‰e-
nie tohto problému po voºbách.
Nakoºko, ale dnes, tu nevidíme vôºu na rozum-
n˘ dialóg, dovoºte mi, aby som vás oboznámil s
dvoma rozhodnutiami ãlenov poslaneckého klu-
bu Magyar koalíció pártja - Strany maìarskej
koalície. Prv˘m je, Ïe nemienime tu poãúvaÈ
krajne nevhodné v˘kriky niektor˘ch na‰ich ko-
legov a po mojom vystúpení poslanci za SMK
opustia rokovaciu sálu a t˘mto dne‰n˘ rokovací
deÀ pre nás konãí.
Po druhé, chcem vás informovaÈ o tom, Ïe na
rokovaní poslaneckého klubu Strany maìarskej
koalície, viac poslancov za SMK informovalo ko-
legov, Ïe v budúcnosti majú záujem poÏiadaÈ aj
o ‰tátne obãianstvo Maìarskej republiky, pri-
ãom prehlasujú, Ïe Ïiaden z nich sa nevzdá ani
slovenského ‰tátneho obãianstva. Tento krok po-
slanci chápu ako prejav svojej dvojitej obãianskej
a národnej väzby. KaÏd˘ z nás si váÏi aj na‰e slo-
venské ‰tátnej obãianstvo a kaÏd˘ poslanec aj bu-
dúceho slovenského parlamentu za SMK, sa
bude riadiÈ naìalej na základe úcty a re‰pektu k
slovenskej ústave a k zákonom slovenskej repu-
bliky. Nie sme, ale majetkom Ïiadneho ‰tátu,
sme slobodní ºudia. Chcem, jasne povedaÈ aj to,
Ïe ani mená ani ãas a spôsob získania iného ‰tát-
neho obãianstva, nikto nikdy nebude zverejÀo-
vaÈ. Je to vec osobná pre kaÏdého ãloveka, ob-
ãana, tak ako nikto nemá ão skúmaÈ ani teraj‰í
stav dvojitého ‰tátneho obãianstva a vy‰e 200 ti-
síc obãanov Slovenskej republiky a samozrejme
ak prijmete akúkoºvek re‰triktívnu formu sloven-
ského zákona o ‰tátnom obãianstve, obrátime
sa na Ústavn˘ súd Slovenskej republiky, ako aj
na Európsky súd pre ºudské práva.
Miroslav Lajãák, minister zahraniãn˘ch vecí
SR
Vzniká otázka politick˘ch motívov takéhoto
aktu. Nie je to len otázka, ktorú si kladieme my,
ale aj ostatní partneri v Európskej únii a priebeh
diskusií v maìarskom parlamente nielen o tom-
to zákone, ale aj o zákone, ktor˘ má reagovaÈ na
90. v˘roãie Trianonskej dohody, to veºavravne ilu-
struje. To, Ïe napriek rozbehnutému budape‰tian-
skemu r˘chliku e‰te stále voláme po rokovaniach,
neprijmeme zmenu ná‰ho zákona okamÏite, nie
je prejavom na‰ej naivity, váhania, ãi nebodaj
obáv, ale prejavom maximálnej ‰tátnickej zodpo-
vednosti a takto to vnímajú aj na‰i partneri v Eu-
rópskej únii. Najúãinnej‰í zahraniãn˘ tlak na Fi-
desz, aby pristal na dialóg bude vtedy, keì bude
jednoznaãne zjavné, kto je racionálny a priprave-
n˘ na diskusiu a kto je arogantn˘ a nekomunika-
tívny. Od Slovenska sa bez ohºadu na prebieha-
júci predvolebn˘ súboj oãakáva racionálny prí-
stup. Máme ‰ancu ukázaÈ na‰u zrelosÈ a európs-
kosÈ a zároveÀ nechaÈ vyznieÈ európsku nezrelosÈ
a zaostalosÈ t˘ch, ktorí naduto odmietajú dialóg.
Pri podobn˘ch problémoch s vládou Fidesz pred
pár rokmi sa ukázalo, Ïe cielen˘m úsilím a bez
zbytoãn˘ch unáhlen˘ch krokov, rozváÏnym postu-
pom, vieme dosiahnuÈ aj usmernenie Fideszu na
koºaj európskosti a slu‰ného susedského spoluÏi-
tia. Pokú‰ame sa aj teraz primäÈ Maìarsko k
tomu, aby si vo svojej zahºadenosti do seba, za-
ãalo uvedomovaÈ ‰ir‰ie súvislosti. Nová maìars-
ká garnitúra bola 8 rokov v opozícii a ako by za-
budla, ão to znamená niesÈ zodpovednosÈ za ve-
denie ‰tátu. PripomeÀme jej teda pocit zodpoved-
nosti, ktor˘ ponesie za svoje kroky. Pokúsme sa
spoloãne vyuÏiÈ nastávajúci ãas a tak ako bude di-
plomacia konaÈ v zahraniãí, vy vyuÏite svoje
moÏnosti a autoritu na upokojenie na‰ej spoloã-
nosti. VyuÏime silu argumentu a presvedãime na-
‰ich spoluobãanov, Ïe nech uÏ prijmeme akékoº-
vek koneãné rozhodnutie, Ïe toto rozhodnutie nie
je namierené proti nim, ale Ïe ide o sebaobranu
ná‰ho ‰tátu voãi nevídanej arogancii. Presvedãi-
me ich, Ïe nechceme nikoho trestaÈ, ale máme prá-
vo a povinnosÈ sa brániÈ. O chvíºu odlietam do
Haagu rokovaÈ s vysok˘m komisárom OBSE pre
národnostné men‰iny. Som presvedãen˘ a verím,
Ïe Národná rada Slovenskej republiky mi svojou
múdrosÈou a rozváÏnosÈou umoÏní, aby moje ro-
kovanie prinieslo Slovensku prospech.
Július Brocka (KDH)
Pán minister, rád by som vám nieão povedal
predt˘m ako odídete do Haagu. Ja som dnes bol
druh˘krát ‰okovan˘ z va‰ich ani nie z va‰ich vy-
stúpení, ale z va‰ich poznámok by the way. Vy
ste povedali, Ïe tento parlament nadsluhuje. Pán
minister, tento parlament nenadsluhuje, tento
parlament vás bude kontrolovaÈ aÏ do 12. júna.
Aj vás, aj túto vládu. Je to na‰a povinnosÈ voãi
obãanovi. Ja viem, Ïe niekedy by sa vám to me-
nej hodilo, napríklad aj v diskusii o Grécku, lebo
vtedy ste mali druhú poznámku, pri ktorej som
takisto spozornel, keì ste sa vyjadrili a bolo to
v médiách, Ïe ako by sme vyzerali, keby sme v
Bruseli reagovali inak. Pán minister, prosím vás,
to naozaj vy tak zastupujete Slovensko, Ïe sa p˘-
tate sám seba, ako by ste vyzerali? âo ma po tom,
akoby som vyzeral, keì je mojou povinnosÈou
brániÈ záujmy tejto krajiny! Pán minister, my
vás budeme kontrolovaÈ aj pri k‰eftoch va‰ej
koalície, osobitne va‰ej strany, o tom budeme
tieÏ, radi by sme diskutovali. Do 12. júna na to
mandát mám, pán minister.
P A R L A M E N T N ¯
Miroslav Lajãák, minister zahraniãn˘ch vecí
SR
Pán poslanec, ak sa vás tá poznámka o nadslu-
hovaní dotkla, tak sa ospravedlÀujem a myslím,
Ïe v‰etci pochopili kontext, v akom som to po-
vedal. Ak, pokiaº ide o Grécko, tak si stojím za
kaÏd˘m svojim slovom a pokiaº ide o k‰efty, tak
to si vyprosím pán poslanec, aby ste v súvislos-
ti s mojou osobou takéto slová pouÏívali.
MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)
VáÏená Národná rada Slovenskej republiky,
chcem na úvod povedaÈ, Ïe som si veºmi pozor-
ne vypoãul takmer v‰etk˘ch vystupujúcich a nie-
ão mi tu ale nehrá. Veºmi dramaticky vystúpil
predseda vlády, pán minister zahraniãn˘ch vecí
pouÏil slovo, Ïe situácia je kritická. No, ale ani
úãasÈ v sále medzi poslancami vládnej koalície,
nás je akosi hustej‰ie tu z opozície, ale ani úãasÈ
ãlenov vlády tomu nenasvedãuje. Nieão tu nese-
dí. Keì je tá situácia kritická, ako predseda vlá-
dy môÏe daÈ prednosÈ jadrovému fóru nejakému?
Minister zahraniãn˘ch vecí uteká za vysok˘m ko-
misárom OBSE, no chvalabohu, ale ão robil do-
teraz? To teraz, keì idú zajtra ráno v Budape‰ti
hlasovaÈ, teraz uteká za Vollebaekom? Preão toº-
ko ãasu sme stratili, preão sme sa nevenovali za-
hraniãno-politickej aktivite? Ja som mohol stih-
núÈ ‰éfa Európskej ºudovej strany uÏ minul˘ t˘Ï-
deÀ. A minister zahraniãn˘ch vecí teraz uteká za
vysok˘m komisárom? âo naozaj tu nieão nese-
dí, ale poìme teda k veci. V prvom rade chcem
povedaÈ veºmi jasne, Ïe krok, pre ktor˘ sa roz-
hodla nová politická reprezentácia Maìarskej
republiky, ktorá vzi‰la z ostatn˘ch parlamentn˘ch
volieb je zl˘, nesprávny a neperspektívny. To je
úplne jasné. Je to krok nesprávny a zl˘, ale aj ne-
perspektívny, lebo vná‰a do Európy napätie a
vná‰a disharmóniu a nepokoj a z toho niã dob-
rého vzísÈ nemôÏe. Je to krok zl˘ a nesprávny aj
preto, lebo zhor‰uje uÏ aj dnes zlé susedské vzÈa-
hy medzi obidvoma na‰imi krajinami. Vná‰a do
t˘chto vzÈahov nové napätie, novú nedôveru. Na
jednej strane si uvedomujem, Ïe Slovensko je su-
verénny zvrchovan˘ ‰tát a aj dostatoãne siln˘,
aby zvládol aj takúto provokáciu, ako je navrho-
vaná právna norma z dielne budape‰tianskeho
parlamentu. Jasné, Ïe to zvládneme, ale je to
zbytoãné. Je to úplne zbytoãné. Kazí to vzÈahy,
kazí to náladu, ºuìom to priná‰a starosti, ºudí to
znepokojuje a to je naozaj veºmi zbytoãné. Sa-
mozrejme ako politik chápem, Ïe takéto témy
krátkodobo, strednodobo môÏu vnútropoliticky
pomáhaÈ, ale aj vnútropoliticky sa ukazuje, Ïe len
krátko alebo strednodobo a spravidla strednodo-
bo.
Preão teda zam˘‰ºan˘ zákon z dielne budape‰-
tianskeho parlamentu striktne a zásadne odmie-
tame? Máme na to ‰tyri celkom jasné dôvody. Po
prvé, ako som uÏ naznaãil, je to krok veºmi, veº-
mi antieurópsky. Predstavte si k akému dominu
by to v Európe mohlo viesÈ, keby pre podobn˘
krok sa rozhodlo Francúzsko vo vzÈahu k Belgic-
ku. V‰etci veºmi dobre vieme, koºko Valónov Ïije
v Belgickom kráºovstve. Aké napätie by to vy-
volalo v samotnom Belgicku, ale najmä medzi
Francúzskom a Belgickom? O vzÈahu medzi Ne-
meckom a Rakúskom. Nemecko má ·vajãiars-
ko a ìal‰ími krajinami, ani nemusíme hovoriÈ.
Dlho by som mohol také paralely hºadaÈ, Talians-
ko - Slovinsko. Len nech zostanem povedzme v
priestore krajín Európskej únie. Samozrejme
touto cestou sa Európa vydaÈ nemôÏe. To je
úplne jasné a argumentácia, Ïe Rumuni si to ne-
D E N N Í K
chali a argumentácia, Ïe Srbi si to nechali, je
úplne scestná. Boli a sú v inom postavení ako sme
dnes my, Slováci, obãania aj Európskej únie ãle-
novia aj Severoatlantickej aliancie. Teda krok
striktne, striktne idúci proti my‰lienke, ale aj
praxi európskeho znovuzjednotenia.
Po druhé, tento krok je veºmi zl˘ aj preto, Ïe
ako som uÏ opäÈ naznaãil, veºmi narú‰a na‰e
vzájomné susedské vzÈahy. Je dobré, Ïe v roku
1995 sa podarilo podpísaÈ základnú medzi‰tátnu
zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maìars-
kou republikou. Je dobré, Ïe máme zmie‰anú ko-
misiu. Je dobré, Ïe máme in‰titúty, ktoré hovo-
ria ako sa máme správaÈ, keì v na‰ich vzÈahoch
dôjde k nedorozumeniu. Nieão o tom viem. Aj
na základe krajanského zákona, ktor˘ nás neme-
nej vyru‰il a ktor˘ podºa môjho názoru moÏno
e‰te omnoho viacej mal vná‰aÈ zlé prvky do Ïi-
vota obãanov Slovenskej republiky a do spolu-
Ïitia medzi na‰imi dvoma krajinami, ale práve
tieto nástroje je treba vyuÏívaÈ. Naão sme tú zá-
kladnú zmluvu uzatvárali? Som presvedãen˘,
Ïe treba sa vrátiÈ na jej pôdu, treba vyuÏiÈ nástro-
je, ktoré základná medzi‰tátna zmluva ponúka a
nedorozumenie odstrániÈ tak ako tomu bolo v
zmienenom krajanskom zákone.
Tretím dôvodom, preão veºmi striktne odmie-
tame zákon, pre ktor˘ sa budape‰tiansky parla-
ment rozhodol alebo rozhoduje, je absencia le-
gitímneho cieºa. Ja nebudem vás zabávaÈ dlh˘-
mi citáciami, ale zo dvakrát to povaÏujem za po-
vinné urobiÈ. Tak teda legitímny cieº podºa me-
dzinárodného Súdneho dvora v Haagu je a tu za-
ãína citát „obãianstvo právnym zväzkom, ktoré-
ho základom je sociálny akt prepojenia skutoã-
nej väzby, existencie, záujmov a citov“, koniec
citátu. Je právnym v˘razom skutoãnosti, Ïe jed-
notlivec, ktorému sa udeºuje buì priamo záko-
nom, alebo na základe rozhodnutia ‰tátnych or-
gánov je viac spojen˘ s obyvateºstvom ‰tátu,
ktor˘ mu obãianstvo udeºuje neÏ s ktor˘mkoºvek
in˘m. Samozrejme, Ïe návrh zákona z budape‰-
tianskeho parlamentu t˘mto podmienkam ne-
zodpovedá, ale nezodpovedá ani základn˘m po-
Ïiadavkám medzinárodného Súdneho dvora, zá-
kladn˘m podmienkam, ktoré tento dvor vyÏadu-
je na udelenie obãianstva a ja to opäÈ zacitujem
„zvyãajne je to bydlisko jednotlivca, centrum
jeho záujmov, jeho rodinné väzby, jeho úãasÈ na
verejnom Ïivote, spojenie ním preukázané pre
danú krajinu v‰tepované jeho deÈom“. Je úplne
jasné, Ïe tento zákon takéto atribúty ani zìaleka
nespæÀa. No a napokon je tu ‰tvrt˘ dôvod a to je
zjavná protiprávnosÈ, rozpor s medzinárodn˘m
právom a tu bude druh˘ citát, „prístup Maìarskej
republiky nie je v súlade s odporúãaniami vyso-
kého komisára pre men‰iny t˘kajúcimi sa posta-
venia národnostn˘ch men‰ín v medzi‰tátnych
vzÈahoch, teda v rozpore s takzvan˘mi bolzan-
sk˘mi odporúãaniami“ a je to veºmi zaujímavé
podºa môjho názoru a jasné v dvoch bodoch. Po
prvé, Ïiaden ‰tát nesmie vykonávaÈ jurisdikciu
nad obyvateºstvom alebo ãasÈou obyvateºstva
iného ‰tátu bez jeho súhlasu a po druhé, ‰táty za-
bezpeãia, aby takéto udelenie obãianstva re‰-
pektovalo zásady priateºsk˘ch vrátane dobrosu-
sedsk˘ch vzÈahov a územnú suverenitu a zdrÏia
sa udeºovania obãianstva v masovej mierke, pod-
ãiarkujem v masovej mierke. A to aj v prípade,
Ïe ‰tát, v ktorom b˘vajú, povoºuje dvojaké ob-
ãianstvo.
Na záver poviem k t˘mto argumentom len to,
Ïe je známa právna zásada, Ïe na bezpráví nie je
moÏné budovaÈ právo a myslím si, Ïe tie argu-
politika kabinet stavia cez predraÏené projekty
a bez anal˘z, ktoré buì vôbec neboli, alebo ak
áno, tak sú odopierané verejnosti, ktorá by moh-
la ich v˘hodnosÈ posúdiÈ.
20. apríla – Najsilnej‰ia koaliãná strana Smer-
SD chce zachovaÈ zásadu z roku 2006, aby novú
vládu zostavoval víÈaz júnov˘ch parlamentn˘ch
volieb. Na dne‰nej tlaãovej konferencii to vyhlá-
sil predseda Smeru-SD Robert Fico. Poukázal na
snahu zostaviÈ pravicovú vládu z piatich politic-
k˘ch subjektov (SDKÚ-DS, SMK, KDH, Most-
Híd a SaS), ão oznaãil za ich legitímnu pozíciu,
priãom, ako zdôraznil, Smer-SD je na to pripra-
ven˘.
20. apríla – Vládu by mal naozaj zostavovaÈ
víÈaz volieb, ak pravda, bude maÈ dostatoãne
siln˘ch partnerov. Uviedla to dnes pred novinár-
mi v Ko‰iciach volebná líderka SDKÚ-DS Ive-
ta Radiãová ako reakciu na dne‰né vyhlásenia
predsedu Smeru-SD Roberta Fica. „Poãas krát-
keho obdobia kampane dostávam neustále tú
istú otázku. Naozaj viete pomôcÈ s pracovn˘mi
miestami? Naozaj dokáÏete do priemyseln˘ch
parkov priniesÈ investorov? Toto sú otázky, na
ktoré odpovedám. Útoky pána Fica ma nezaují-
majú,“ dodala Radiãová. Radiãová v reakcii po-
ukázala na to, Ïe súãasná koalícia Smer-SD,
ªS-HZDS, SNS predviedla, ako vie vládnuÈ a
preto je na obãanovi, ãi jej e‰te dá ‰ancu a ãi ju
povaÏuje za základ stability tohto ‰tátu. „Zodpo-
vedná vláda rie‰i problémy tejto krajiny. Nezod-
povedná vláda sa zaoberá politick˘mi stranami.
Odporúãam zaoberaÈ sa problémami tejto kraji-
ny,“ podãiarkla Radiãová.
27. apríla – Predseda parlamentu Pavol Pa‰-
ka (Smer-SD) otvoril dnes jubilejnú 50. schôdzu
Národnej rady SR. Poslancov by na nej mali za-
mestnaÈ tak zákony, ktoré parlamentu vrátil pre-
zident SR Ivan Ga‰paroviã, ako aj návrh nove-
ly zákona o ‰tátnych symboloch SR a ich pouÏí-
vaní z dielne predsedu vlády SR Roberta Fica.
27. apríla – Zaãiatok a koniec ‰kolského roka
bude v ‰tátnych, cirkevn˘ch a súkromn˘ch ‰ko-
lách od septembra 2010 spojen˘ aj s poãúvaním
slovenskej hymny. Poslanci NR SR dnes 80
hlasmi schválili vládnu novelu zákona o ‰tátnych
symboloch, ktorá takúto povinnosÈ zavádza. No-
velu podporili v˘luãne koaliãné strany a okrem
Smeru-SD a ªS-HZDS aj národniari. Tí v‰ak jej
predloÏenie pôvodne oznaãovali ako podraz,
keìÏe rie‰i podobné ustanovenia ako ich vlaste-
neck˘ zákon, ktor˘ parlament neschválil.
3. mája – Vláda SR nepodpí‰e Ïiadny bian-
ko ‰ek Grécku. Na dne‰nej mimoriadnej tlaão-
vej besede to na margo finanãn˘ch problémov a
pripravovanej pomoci Grécku vyhlásil premiér
Robert Fico (Smer-SD). Upozornil, Ïe slovensk˘
kabinet chce chrániÈ vklady Slovákov v ban-
kách, ako aj euro a finanãnú stabilitu v eurozó-
ne, na druhej strane v‰ak chce vidieÈ záruky, Ïe
si Grécko splní domácu úlohu. Akékoºvek roz-
hodnutie o pôÏiãke musí byÈ podºa neho podmie-
nené reálnym rozhodnutím tejto krajiny o obme-
dzení sociálnych v˘hod, na ktoré nemá. To, Ïe
o tak˘chto opatreniach rozhodla grécka vláda, sa
mu zdá málo a ich ochote reálne presadiÈ tvrdé
úsporné opatrenia príli‰ neverí.
10. mája – Keì predseda vlády Robert Fico
(Smer-SD) hovorí o „pravicovom zlepenci“, ná-
lepkuje politick˘ch súperov. „Ale to, ão on po-
zliepal, krajinu dostáva na maìarskú cestu, a do-
konca jeho politickoetick˘ relativizmus dovoºu-
je povedaÈ, Ïe je pripraven˘ aj pokraãovaÈ,“ po-
vedal v rozhovore pre TASR predseda KDH Ján
91
P A R L A M E N T N ¯
Figeº. Osobne berie moÏnosÈ vytvorenia pravi-
covej alternatívy, podobnej ako v roku 2002,
veºmi váÏne. „VoliÈ Roberta Fica znamená zvy-
‰ovaÈ pravdepodobnosÈ súãasného veºmi pevné-
ho zväzku Vladimíra Meãiara, Jána Slotu a Ro-
berta Fica,“ zdôraznil Figeº.
13. mája – Opozícia napokon neuspela so
svojou snahou o mimoriadne rokovanie Národ-
nej rady (NR) SR, na ktorom sa malo hovoriÈ o
finanãnej pôÏiãke pre Grécko. SnemovÀa totiÏ
nebola ani na ‰tvrt˘ pokus uzná‰aniaschopná a
predseda parlamentu Pavol Pa‰ka (Smer-SD)
tak schôdzu ani neotvoril.
13. mája – Novelu zákona o dvojakom ob-
ãianstve v navrhovanej podobe a bez konzultá-
cií bude Slovenská republika povaÏovaÈ za bez-
peãnostné riziko. ZároveÀ ho okamÏite predlo-
Ïí na posúdenie vysokému komisárovi OBSE pre
men‰iny. Na dne‰nej tlaãovej konferencii to vy-
hlásil premiér Robert Fico. Ako ìalej pokraão-
val, v prípade, Ïe maìarsk˘ parlament novelu
schváli na piatkovej (14.5.) ustanovujúcej schô-
dzi, tak to bude pre Slovensko jednostrann˘
krok Maìarskej republiky (MR) a konanie v
rozpore s medzinárodn˘m právom.
19. mája – Generálny prokurátor Dobroslav
Trnka vyzval Bohumila Hanzela, aby pri‰iel vo
veci sponzorovania Smeru-SD vypovedaÈ na
‰peciálnu prokuratúru. „Dvere na ‰peciálnej pro-
kuratúre má od rána do veãera otvorené,“ uvie-
dol po dne‰nom rokovaní vlády SR. Dodal, Ïe
trestné oznámenie môÏu podaÈ aj redaktori den-
níka Sme v prípade, ak disponujú tak˘mi mate-
riálmi, o ktor˘ch sa pí‰e v danom periodiku.
Pokiaº nikto nepodá trestné oznámenie, Trnka to
podobne, ako tomu bolo pri Danielovi Lip‰ico-
vi a Vladimírovi Meãiarovi, zaradí do politické-
ho folklóru.
Podnikateº a v minulosti zakladajúci ãlen stra-
ny Smer-SD Bohumil Hanzel dnes pre denník
Sme uviedol, Ïe videl kópiu notársky overenej
zmluvy medzi Smerom-SD a piatimi sponzormi,
ktorá sa t˘kala konkrétnych miest na kandidát-
ke strany. Tvrdí, Ïe bol osobne pri viacer˘ch
stretnutiach so sponzormi, v rokoch 2000 – 2002
mali strane poskytnúÈ „pribliÏne 60 miliónov
korún“. Sponzorov mal podºa Hanzela pre stra-
nu získavaÈ aj predseda strany Robert Fico osob-
ne.
25. mája – Predseda Národnej rady SR Pavol
Pa‰ka (Smer-SD) dnes za úãasti v‰etk˘ch posla-
neck˘ch klubov otvoril rokovanie mimoriadnej
52. schôdze parlamentu, na ktorej sa budú po-
slanci zaoberaÈ maìarsk˘m návrhom zákona o
dvojakom obãianstve pre zahraniãn˘ch Maìarov.
Na zvolaní zasadnutia sa zhodli predstavitelia
koaliãn˘ch strán Smer-SD, SNS a ªS-HZDS.
25. mája – Poslanci Národnej rady SR dnes
po takmer ‰tvorhodinovej rozprave 113 hlasmi
schválili uznesenie parlamentu, v ktorom vyja-
drujú hlboké znepokojenie nad návrhom maìar-
ského zákona o dvojakom obãianstve. Na tom-
to kroku sa zhodli predstavitelia v‰etk˘ch poli-
tick˘ch strán okrem SMK s t˘m, Ïe o prijatom
uznesení bude maìarskú stranu informovaÈ ‰éf
NR SR Pavol Pa‰ka (Smer-SD). Rokovanie 52.
mimoriadnej schôdze bolo následne preru‰ené
do stredy (26. 5.) do 10.00 h. Parlament bude ãa-
kaÈ na kroky Maìarskej republiky. Ak tá aj na-
priek uzneseniu kontroverzn˘ zákon prijme
(malo by sa tak staÈ v stredu ráno, pozn. TASR),
slovensk˘ parlament by mal v skrátenom kona-
ní schváliÈ vládnu novelu zákona o ‰tátnom ob-
ãianstve.
92
D E N N Í K
menty veºmi jasne poukazujú, Ïe cel˘ ten prístup
novej politickej garnitúry Maìarskej republiky
je zl˘, chybn˘ a protiprávny. Je mi to tro‰ku aj
ºúto, ale musím to povedaÈ. Viktor Orbán Èahá Eu-
rópu do konfliktov a do napätia a moÏno ani ne-
preÏeniem, keì poviem, Ïe tento nov˘, o chvíºu
designovan˘ premiér Maìarskej republiky Èahá
Európu do 19. storoãia. ·kodí, ‰kodí to na‰im
obojstrann˘m vzÈahom a myslím si, Ïe to nepros-
pieva ani perspektíve znovuzjednotenej Európy,
ktorá má naozaj plno kºúãov˘ch problémov, kto-
ré je neodkladné rie‰iÈ.
Toºko dámy a páni k podstate samotného pro-
blému. Pochopiteºne, Ïiada sa teraz povedaÈ ão
s t˘m. Vláda ponúka dva kroky. V prvom, návrh
uznesenia Národnej rady, v druhom konkrétny zá-
kon. Chcem povedaÈ za Slovenskú demokratic-
kú a kresÈanskú úniu demokratickú stranu, Ïe to
prvé podporíme, aj keì si slovník vieme predsta-
viÈ v tom vyhlásení lep‰í, v˘stiÏnej‰í, ale nebu-
deme sa hraÈ na slovíãka a návrh vyhlásenia Ná-
rodnej rady podporíme. Problém v‰ak vidíme v
tom druhom. Oboznámili sme sa s predlohou,
ktorú mieni vláda prerokovaÈ, neviem, ãi ju dnes
prerokovala alebo e‰te ju len prerokúvaÈ bude a
v tejto predlohe alebo z tejto predlohy je jasné
jedno. Ja to preãítam, to sú tri riadky. Tú podsta-
tu. ·tátny obãan Slovenskej republiky stráca
‰tátne obãianstvo Slovenskej republiky dÀom,
ktor˘m na základe v˘slovného prejavu vôle, kto-
r˘m je ÏiadosÈ, vyhlásenie alebo in˘ úkon sme-
rujúci k nadobudnutiu cudzieho ‰tátneho ob-
ãianstva dobrovoºne nadobudne cudzie ‰tátne
obãianstvo.
Dámy a páni, vidím tu dva problémy. Prv˘ pro-
blém v tom, Ïe nemúdry zákon má poslúÏiÈ k
tomu, Ïe so slovensk˘m zákonom sa ideme vy-
hráÏaÈ obãanom Slovenskej republiky. HroziÈ
im sankciami, trestom, nie veºmi príjemn˘mi
víziami. Ale je tu e‰te druh˘ dôvod, ktor˘ ma vy-
ru‰il e‰te viac. A síce, je to akceptovanie exteri-
toriálnych úãinkov maìarského zákona. To na-
ozaj ideme sa tváriÈ, Ïe zákon Maìarskej repu-
bliky bude na Slovensku vykonávan˘? Ja môÏem
ten odsek preãítaÈ e‰te raz, ale z neho podºa mÀa
úplne jasne vypl˘va, Ïe slovensk˘ zákon bude do-
konávaÈ úãinky maìarského zákona. A to pova-
Ïujem za neprijateºné. PovaÏujem za krajne ne-
prijateºné, aby bez ná‰ho súhlasu mal zákon Ma-
ìarskej republiky exteritoriálne úãinky, aby my
sme na‰ím slovensk˘m zákonom zobrali palicu
a bili ºudí za to, ão vymyslí budape‰tiansky par-
lament.
Som si ist˘, Ïe aj ponáhºaÈ sa treba pomaly a
treba hºadaÈ také rie‰enie, aby sme tieto cezhra-
niãné alebo exteritoriálne úãinky maìarského
zákona eliminovali celkom. Tak ako sme to do-
kázali v rámci krajanského zákona. Budape‰È
uplatÀuje krajansk˘ zákon opäÈ aj v Bukure‰ti ale-
bo v Rumunsku, to ja dobre viem, uplatÀuje ho
vo Vojvodine alebo v Srbsku, ten dobre viem,
dobre viem, ale sa neuplatÀuje v Slovenskej re-
publike. Zabránili sme politicky a diplomaticky
exteritoriálnym úãinkom cudzieho ‰tátu, preto-
Ïe to bolo v rozpore s na‰imi národn˘mi a ‰tát-
nymi záujmami. A preto by som chcel navrhnúÈ
vláde Slovenskej republiky, aby prehodnotila
tento zámer alebo text, aby prijala také rie‰enie,
ktoré nebude robiÈ z obãanov Slovenskej repu-
bliky ani rukojemníkov bez ohºadu na to, akej sú
národnosti, ani sa im vyhráÏaÈ, ale hlavne, kto-
r˘ zabráni exteritoriálnym úãinkom zákona Ma-
ìarskej republiky ako celku.
My sme si dovolili tak˘to návrh zákona v
troch paragrafoch napísaÈ. MôÏe ho vláda pre-
vziaÈ, môÏe daÈ skrátené konanie, môÏe ho vy-
lep‰iÈ. Bolo by dobré, keby sme s chladnou hla-
vou túto situáciu vyhodnotili a dohodli sa na ta-
kom znení zákona, ktor˘ naozaj ochráni, ochrá-
ni v‰etk˘ch obyvateºov na‰ej vlastni, v‰etk˘ch
obyvateºov ná‰ho ‰tátu bez ohºadu na národ-
nosÈ. Myslím si, Ïe tak˘to zákon a takéto rie‰e-
nie sa prijaÈ dá, tak ako sa to dalo vtedy, keì sme
sa bránili a ako v‰etci veºmi dobre vieme, aj
úspe‰ne ubránili krajanskému zákonu.
Vladimír Meãiar (ªS-HZDS)
Pozeral som to a po dlh‰om ãase a poãúval
pána Dzurindu a videl som dvoch Dzurindov. Vi-
del som Dzurindu, ktor˘ riskuje vládu, riskuje
konflikt, nejde na stretnutie s maìarsk˘m pred-
staviteºom, stavia sa proti nárokom, ktoré sme-
rujú do vnútra vládnej koalície a riskuje, Ïe pad-
ne ako predseda vlády. To bola jedna poloha.
Dnes vidím Dzurindu, ktor˘ je pokakan˘ z
toho, Ïe nepríde do vlády, preto sa chce zapáãiÈ
stranám maìarskej koalície za kaÏdú cenu, zís-
kaÈ ich podporu pre tvorbu koalície a získaÈ si ich
podporu pre ciele, ktoré chce, pre ktoré deformu-
je svoje b˘valé postoje aj svoje b˘valé názory.
A keì hovorí, ak˘ to bol fantastick˘ úspech za-
brániÈ krajanskému zákonu. NuÏ ani by som ne-
povedal, krajansk˘ zákon síce nepre‰iel parla-
mentom, na to nás bolo dosÈ veºa a dosÈ veºkej
sily, ale príloha k tomuto zákonu vo forme do-
hody medzi ministrom zahraniãn˘ch vecí a in˘-
mi, podºa ktor˘ch voºn˘m spôsobom prúdia pro-
striedky na podporu iredenty na Slovensku, tá
podpísaná a re‰pektovaná bola. TakÏe ãomu sa
to chválite a z ãoho ste to nad‰en˘? DosÈ dobre
tomu nerozumiem.
MikulበDzurinda (SDKÚ-DS)
S dôverou, Ïe aj pán poslanec Meãiar aj pán
poslanec Kovarãík boli v tejto rokovacej sále, by
som chcel len pripomenúÈ. Podporíme vyhláse-
nie Národnej rady Slovenskej republiky a navrhu-
jeme zásadne lep‰ie rie‰enie ako je predloha vlá-
dy. Opakujem pán Kovarãík, veì si to pozrite.
Vládna predloha akceptuje platnosÈ zákona Ma-
ìarskej republiky na Slovensku. To je neprijateº-
né. Netreba sa jeÏiÈ, netreba z toho vytækaÈ vnú-
trostranícky politick˘ kapitál, treba sa dobre za-
myslieÈ, ãi neexistuje rie‰enie, ktoré naozaj uká-
Ïe, Ïe sme suverénna krajina, Ïe sme zvrchova-
n˘ ‰tát, Ïe vieme ochrániÈ v‰etk˘ch obãanov na-
‰ej republiky, Ïe neprepadneme panike, Ïe nepre-
padneme hystérii. O tom bolo moje vystúpenie
pán Kovarãík.
Takéto rie‰enie sme prijali aj v prípade aj kra-
janského zákona. Nie je pravda, ão hovorí pán po-
slanec Meãiar. Vtedy bol zámer vyplácaÈ 15-ti-
síc forintov kaÏdému obãanovi Slovenskej repu-
bliky, ktor˘ alebo ktorá dá svoje dieÈa do ‰koly
s vyuãovacím jazykom maìarsk˘m. Tomu sme
zabránili, bez toho, Ïeby sme mali ak˘koºvek pro-
blém a získali sme na svoju stranu v‰etky európ-
ske in‰titúcie a dokázali sme si vynútiÈ, Ïe tento
zákon sa na Slovensku nevykonáva. Navrhuje-
me rie‰enie, ktoré by nebolo rozpracovaním ex-
teritoriálnych úãinkov Maìarskej republiky, ale
ktoré by t˘mto úãinkom komplexne zabránilo. V
ãom je problém?
Július Brocka (KDH)
My poslanci za KresÈansko-demokratické hnu-
tie a poãul som, Ïe aj poslanci za SDKÚ bude-
me hlasovaÈ za návrh uznesenia Národnej rady
P A R L A M E N T N ¯
v tejto veci. Pán Meãiar, vás ako keby to ‰tvalo.
My opoziãné strany vám hovoríme, Ïe budeme
hlasovaÈ za návrh tohto uznesenia. Veì my vie-
me, ão treba v tejto kauze, Ïe Slovensko treba
brániÈ aj proti vonkaj‰ím útokom, aj proti vnú-
torn˘m útokom alebo vonkaj‰ím nepriateºom aj
vnútorn˘m nepriateºom, ale my vám chceme po-
vedaÈ, Ïe sú aj iné dôleÏité veci v tejto krajine.
Ja som vlastne chcel zaãaÈ inak. Ja som chcel po-
vedaÈ to, Ïe dnes rokujeme o tejto otázke slovens-
ko-maìarsk˘ch vzÈahoch a o bezprecedentnej
snahe maìarského parlamentu. Dnes, Ïe o tom ro-
kujeme, Ïe to je dobrá správa. Dobrá správa o
tom, Ïe Národná rada je funkãná, Ïe Národná
rada funguje. Lebo uÏ niekoºko t˘ÏdÀov sa tu po-
kú‰ajú predstavitelia Slovenskej republiky a do-
konca z Bruselu vysielaÈ také signály obãanom
Slovenskej republiky, Ïe vy uÏ nefungujete, Ïe
parlament uÏ nepracuje. Dámy a páni, to som
chcel ja zdôrazniÈ aj ministrovi zahraniãn˘ch
vecí, Ïe ak to on tak berie, to je veºk˘ omyl. Veì
my sme tu na kontrolu vlády a rokovaÈ o váÏnych
veciach aÏ do 12. júna. âiÏe nedbám, keì tu bu-
deme rokovaÈ aj kaÏd˘ druh˘ deÀ, aj do volieb.
To je prvá poznámka. A to, Ïe som chcel roko-
vaÈ o eure a o Grécku. Pán Meãiar, no áno, lebo
to nie je o hru‰kách. Veì 25 miliárd slovensk˘ch
korún, to je uÏ je viacej ako keì sme diskutova-
li o prínose eura pre slovenskú ekonomiku. Vte-
dy ste hovorili, Ïe to bude jedno percento HDP.
25 miliárd je uÏ viac, a to je len jeden podpis a
jedna akcia. 150 miliárd ruãiÈ za záväzky in˘ch
nezodpovedn˘ch, to uÏ je 5-krát toºko alebo 6-
krát toºko, pán Meãiar. To nie sú maliãkosti, keì
poslanci Národnej rady a nielen ja poslanec, aj
obãania Slovenskej republiky chcú poãuÈ vá‰
názor a tu moÏno z tohto miesta. Ale dobre, to
je o inom. O tom moÏno teda na inej schôdzi ak
budete súhlasiÈ z vôle opozície teraz v tomto
prípade opozície, aby sme o tom rokovali. To bola
dobrá správa, Ïe Národná rada a parlament fun-
guje. Teraz tie zlé samozrejme to sú o tom, to je
o vás ako funguje táto vládna koalícia v boji s krí-
zou, s nezamestnanosÈou, ale aj v zahraniãnej po-
litike. Dámy a pán, ja teraz nechcem rozprávaÈ
najprv o Maìaroch, o Orbánovi, ja chcem teraz
hovoriÈ o vás. Zahraniãná politika tejto vládnej
koalície. Pán Meãiar, veì keby nebolo ãeského
premiéra Topolánka zhodou okolností âeská re-
publika predsedala Európskej únii minul˘ rok,
keì bola plynová kríza, tak slovenská vláda ne-
mala ani ministra zahraniãn˘ch vecí. UÏ ste za-
budli, ako ste Kubi‰a pustili do OSN? AÏ keì sme
my hovorili, Ïe uÏ dávno mal byÈ predseda vlá-
dy v Moskve alebo v Kyjeve, tak aÏ potom na to
pri‰li v slovenskej vláde? Áno, to bolo jedno, to
bolo z minulosti a to teraz pán premiér, ktor˘ tu
nie je aj v súãasnosti. Áno, susedské vzÈahy je vec
dvoch. V zahraniãnej politike aj vo vzÈahoch
slovensko-maìarsk˘ch ste to doteraz, teda veº-
kú múdrosÈ a schopnosti ste nepreukázali. A to
musím povedaÈ, Ïe donedávna v Maìarsku mali
socialistickú vládu. Takí socialisti, akí ste vy zo
Smeru, a vy ste sa s nimi nedokázali ani stretnúÈ.
Veì tie vzÈahy slovensko-maìarské sú by som
povedal na bode mrazu a pritom ste mali kama-
rátov ideologick˘ch spojencov a ani s t˘mi ste ne-
vedeli. To znamená, Ïe jednoducho ani v dobr˘ch
ãasoch ste to nevedeli a neviete to ani v t˘ch
zl˘ch. Ale opakujem, KresÈansko-demokratické
hnutie poslanci klubu za KDH podporia návrh
tohto uznesenia o zmene ‰tátneho obãianstva v
Maìarskej republike. My to povaÏujeme za ne-
vyhnutné, my to povaÏujeme za primerané opat-
D E N N Í K
renie ako reaguje Národná rada na tento jedno-
strann˘ akt maìarskej strany udeºovaÈ obãianstvo
obãanom Slovenskej republiky maìarskej ná-
rodnosti v rozpore s medzinárodn˘m právom. A
v závere predsa len by som rád aspoÀ dvomi ve-
tami reagoval aj na predsedu Národnej rady Pav-
la Pa‰ku, ktor˘ predkladal tento návrh. Ako mu
bolo trikrát smutno . Áno aj mne, aj nám bolo mi-
nimálne trikrát smutno. Pán predseda, keì ste
pred pár dÀami odmietli hlasmi Smeru rokovaÈ
o tak˘ch váÏnych otázkach, ako je podporovanie
z daní na‰ich obãanov t˘ch, ktorí sú nezodpoved-
ní, a ktorí Ïijú nad svoje pomery. Druh˘krát mi
bolo smutno, keì ste zvolali túto schôdzu a pred-
seda klubu poslancov za KDH má pravdu. Ten
asistent si vyzdvihol obálku a návrh programu,
Ïe tam budú tri body, ale Ïiaden materiál nie je
súãasÈou rokovania na tejto schôdzi o zákonoch,
ktoré chcete alebo myslíte prijaÈ. A tretíkrát mi
bolo smutno pán predseda, Ïe aj táto kauza hodí
sa vám, Ïe Àou chcete prekryÈ len ‰kandály, v kto-
r˘ch sa va‰a strana teraz pred voºbami varí.
Daniel Lip‰ic (KDH)
Nebudem sa zam˘‰ºaÈ, pán predsedajúci, nad
motiváciou Viktora Orbána, ãi cieºom tohto ná-
vrhu nie je prekryÈ ekonomické problémy v Ma-
ìarsku, je to pomerne tradiãná taktika, prekr˘vaÈ
nacionalizmom ekonomické problémy, a to je
problém mnoh˘ch krajín. Nedá mi moÏno nepo-
vedaÈ, jeden názor. UÏ tuná bolo povedané, Ïe
Viktor Orbán skú‰al urãité hranice aj v minulos-
ti, keì navrhoval prijatie krajanského zákona, a
vtedy b˘valá vláda reagovala. Reagovala aj ná-
vrhom zákona o protiopatreniach a Viktor Orbán
prehral. Mal v b˘valej vláde veºmi tvrdého sú-
pera. Myslím si, Ïe Viktorovi Orbánovi by vyho-
vovalo, keby dne‰ná vláda po voºbách pokraão-
vala, lebo je na medzinárodnom poli slab‰ím
súperom. Preto si myslím, Ïe Viktor Orbán pred-
niesol tento návrh teraz, pred parlamentn˘mi
voºbami, aby vám pomohol. Ale myslím si, Ïe uÏ
som to povedal viackrát, Ïe v oblasti národno‰tát-
nych záujmov, je KDH schopné sa spojiÈ aj s je-
Ïibabou, to platí. To znamená, my podporíme text
vyhlásenia a dokonca zrejme podporíme aj no-
velizáciu zákona o ‰tátnom obãianstve, aby sme
zaviedli ãeskú právnu úpravu, pretoÏe iné limi-
ty, iné limity si neviem predstaviÈ, aké by sme ve-
deli nastaviÈ.
A potom bolo prijaté uznesenie k návrhu
novelizácie zákona o ‰tátnom obãianstve, o
ktorom rokuje Národné zhromaÏdenie Ma-
ìarskej republiky.
A na druh˘ deÀ Národné zhromaÏdenie
Maìarskej republiky prijalo novelu zákona o
maìarskom obãianstve, ktorá sa t˘ka zjedno-
du‰eného udeºovania dvojakého obãianstva
zahraniãn˘m Maìarom.
A niekoºko hodín po tom prijala Národná
rada Slovenskej republiky novelu zákona o
‰tátnom obãianstve. Diskusia bola mimoriad-
ne podobná tej predchádzajúcej. Tá slovens-
ká zodpovedala tomu, Ïe bolo pred voºbami,
tá maìarská zasa tomu, Ïe Viktor Orbán zis-
til, v akom stave je jeho krajina a koºko to
bude stáÈ.
(rk)
26. mája – Poslanci Národného zhromaÏde-
nia Maìarskej republiky schválili dnes novelu
zákona o maìarskom obãianstve, ktorá sa t˘ka
zjednodu‰eného udeºovania dvojakého obãian-
stva zahraniãn˘m Maìarom. Za návrh hlasova-
lo 344 poslancov, traja bolo proti, päÈ sa zdrÏa-
lo hlasovania. Návrh novely schválil parlament
aj napriek ostrému protestu Slovenskej republi-
ky. Slovensko má ako protiopatrenie priprave-
nú novelu zákona o ‰tátnom obãianstve.
26. mája – Vládny návrh novely zákona o
‰tátnom obãianstve, o ktorom aktuálne rokuje
Národná rada SR, vyzerá, akoby sa predseda vlá-
dy SR Robert Fico (Smer-SD) dohodol s dezig-
novan˘m premiérom Maìarska Viktorom Orbá-
nom (Fidesz). Pred novinármi to vyhlásil líder
SDKÚ-DS MikulበDzurinda, ktor˘ slovenskú
navrhovanú právnu normu povaÏuje za zlú a
pokúsi sa ju zmeniÈ pozmeÀovacími návrhmi.
„SR by nikdy nemala uznaÈ úãinky takéhoto zá-
kona (o dvojakom obãianstve, pozn. TASR). To
sme takí slabí, Ïe to nevieme jasne povedaÈ ale-
bo to niekomu vyhovuje hraÈ Orbánovou kartou?
Dohodol sa Fico s Orbánom? Z toho, ão pred-
kladá vláda SR, sa mi zdá, Ïe áno. Orbán napí-
sal zákon a Fico k nemu urobil vyhlá‰ku,“ po-
vedal Dzurinda. Slovensk˘ návrh novely podºa
neho umoÏÀuje vznik a etablovanie sa celkom
novej men‰iny obyvateºov SR, ktorí nebudú ob-
ãanmi Slovenska, ale Maìarska, no bydlisko
budú maÈ stále v SR.
26. mája – Opoziãná strana SDKÚ-DS je
podºa premiéra Roberta Fica schopná obetovaÈ
ãokoºvek, aj slovensk˘ národ. Vyhlásil to na
margo toho, Ïe poslanci tohto politického sub-
jektu dnes na mimoriadnej schôdzi Národnej
rady (NR) SR nezahlasovali za novelu zákona o
‰tátnom obãianstve. Fico dodal, Ïe to SDKÚ-DS
opakovane ukazuje celé ‰tyri roky. Mrzí ho fakt,
Ïe táto opoziãná strana v prípade obhajovania ná-
rodno‰tátnych záujmov absolútne zlyhala. Upo-
zornil, Ïe tak spravila preto, aby si udrÏala moÏ-
nosÈ povolebnej spolupráce s SMK. „Niet o tom
Ïiadnych poch˘b,“ podãiarkol na dne‰nej tlaão-
vej konferencii po schválení predmetnej legisla-
tívnej normy. Tú podporilo 90 poslancov za
Smer-SD, SNS, ªS-HZDS a KDH.
26. mája – Príhovorom predsedu parlamen-
tu Pavla Pa‰ku (Smer-SD) a ‰éfov niektor˘ch
poslaneck˘ch klubov dnes poslanci ukonãili
‰tvrté volebné obdobie Národnej rady (NR) SR.
Na záver zaznela ‰tátna hymna a Pa‰ka pozval
ãlenov zákonodarného zboru na ãa‰u vína a ob-
ãerstvenie. Parlament sa za ‰tyri roky stretol do-
vedna na 52. schôdzach. „Mal som veºké pred-
stavy a plány a musím povedaÈ, Ïe veºa z nich
sa podarilo naplniÈ,“ povedal Pa‰ka. Za najzá-
kladnej‰iu víziu oznaãil to, aby parlament bol
schopn˘ pracovaÈ a napæÀaÈ plán a rie‰iÈ aj veº-
mi chúlostivé a závaÏné témy dialógom. Za
smutn˘ v‰ak povaÏuje pohºad médií. „Je normál-
ne, Ïe národné parlamenty sú pod ich drobno-
hºadom. No nie je celkom obvyklé, aby za ‰ty-
ri roky mali informácie tak˘ negatívny obsah a
rozmer,“ upozornil. Dúfa preto, Ïe nová NR
SR nebude len predmetom diskreditácie a ata-
kov, ale objektívnej anal˘zy. Pa‰ka zároveÀ vy-
slovil Ïelanie, aby nov˘ parlament na‰iel kon-
senzus a zaãal rie‰iÈ niektoré nedopovedané
alebo Èaωie vysvetliteºné procedúry fungovania
zákonodarného zboru.
(rk)
93
S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
Keì americk˘ prezident prijal v Bielom
dome populárneho duchovného vodcu TibeÈa-
nov dalajlámu, podporil nielen boj TibeÈanov
za ºudské práva, ale prestal si daÈ od âíny dik-
tovaÈ tempo. A hoci riskuje problémy, nebudú
o niã väã‰ie, neÏ keì to s âínou skú‰al po dob-
rom.
Komentátorka Miriam Zsilleová.
Sme 22. 2.
(Kto by v‰ak bol e‰te nedávno veril, Ïe v
roku 2010 nebude najväã‰ím problémom
pre prezidenta USA âína, ale nezadrÏateº-
né vytekanie ropy v Mexickom zálive?)
***
Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 22. 2.
(UÏ môÏe byÈ Sulík popredn˘m politikom –
uÏ si ho v‰imli aj karikaturisti.)
***
Rozhodujúci je patriarchálny systém, ktor˘
Ïenu stále redukuje na súkromnú sféru. Na ve-
rejnosti sa u Ïien v prvom rade poãítajú mla-
dosÈ a krása, nie v˘kon. MuÏ vládne a má prá-
vo v˘beru. MuÏ je definovan˘ svojimi ãinmi,
Ïena iba existenciou.
Rakúska spisovateºka Elfriede Jelinek.
Sme 23. 2.
(A aj tak Ïenina blízkosÈ vyvoláva v muÏo-
vi také pozitívne reakcie, ako niã iné na
svete.)
***
Ambíciou médií by mala byÈ kultivácia ãi-
tateºa, poslucháãa, diváka.
Mediálna etiãka Eva Poláková.
Slovo 24. 2.
(Pritom táto kultivácia je úplne kdesi na po-
slednom mieste.)
***
Podºa návrhov âSSD skonãí po roku 2035
väã‰ina dôchodcov v chudobe. My v ODS
chceme daÈ ºuìom na v˘ber, ãi budú ‰etriÈ len
so ‰tátnym dôchodkov˘m systémom, alebo
94
22. februára 2010 – 20. apríla 2010
svoje úspory ãiastoãne zhodnotia v kapitálo- (Je aspoÀ malá nádej, Ïe nové zloÏenie NR
vom pilieri. SR zefektívni nበparlamentarizmus?)
Exminister sociálnych vecí
Petr Neãas. Virtually 24. 2. ***
(V SR obraciame v‰etko naopak. Smer 2. pi-
lier priam de‰truoval.) DeÀ rokovania parlamentu nás stojí priemer-
ne 3 milióny Kã. Bez ohºadu na to, Ïe v ‰tát-
*** nej kase sa cerí poriadna diera. Na‰i zákono-
darcovia v‰ak aj v tejto situácii povaÏujú za Ïi-
Na svetovej v˘stave EXPO 2010 v ·angha- votne dôleÏité zru‰iÈ zníÏenie platieb poãas
ji sa potrebujeme zviditeºniÈ, ale nevyuÏívame materskej dovolenky ãi rie‰iÈ problém zamest-
ani ten intelektuálny potenciál na‰ich ºudí, naneck˘ch v˘hod odborárov. A je smutn˘ po-
ktor˘ máme k dispozícii. Prezentácie socialis- hºad na kvalitu argumentov sprevádzajúcich
tického âeskoslovenska v historickom priere- oba návrhy.
ze vychádzajú úspe‰nej‰ie ako samostatnej B˘val˘ viceguvernér âNB Ludûk
SR. Niedermayer. Hospodáfiské noviny 26. 2.
Prezident Spolku architektov Slovenska (Je patologické, ako málo dokáÏu politici
Ján M. Bahna. Sme 25. 2. daÈ do správneho poradia svoje priority.)
(StarostlivosÈ na‰ich verejn˘ch ãiniteºov o
razantnej‰ie uvádzanie na‰ich duchovn˘ch ***
a kultúrnych hodnôt do svetového vedo-
mia je mizerná.) AÏ keì zákon vstúpil do platnosti, odbory
zistili, Ïe sa im nepáãi.
*** Komentátor Martin Weiss.
Lidové noviny 27. 2.
V predo‰lom reÏime kiná hrávali veºa dob- (âohokoºvek sa novinári dotknú, natrafia na
r˘ch francúzskych a talianskych filmov. silnej‰iu ãi stredne Ïeleznú skupinu politi-
Filmov˘ producent Rudolf Biermann. kov a odborárov, ktorá sa usiluje niekoho
TV oko 26. 2. viac ãi menej vymedzovaÈ.)
(Mlad‰í ºudia si sotva vedia predstaviÈ, aké
stranícke pokyny ovplyvÀovali kultúrnu ***
ponuku. Globálne sa zakazovala – „neodpo-
rúãala“ – americká ponuka, lebo to boli
prejavy „imperializmu“. Väã‰iu ‰ancu mali
diela francúzske a talianske, ak sa podari-
lo presvedãiÈ ideologick˘ch tajomníkov, Ïe
sú kritické ku kapitalistickému reÏimu.)
***
Uãili nás, Ïe hlavná sila triedneho boja je
triedna nenávisÈ. NenávisÈ v‰ak nedokáÏe bu-
dovaÈ, akokoºvek opodstatnené by boli jej dô-
vody.
KÀaz a publicista Marián Gavenda.
Pravda 26. 2.
(NenávisÈ a nevraÏivosÈ sú základné omyly
a bludy ná‰ho dne‰ka.)
***
âo sa nedá pochopiÈ na poÏiadavke, aby v
parlamente namiesto 150 obãas posedávajú-
cich poslancov ich bolo len sto? Aj tak ich tam Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus február
väã‰inou nájdete na rokovaní e‰te menej. Tro- (Pán Figeº by si mohol kúpiÈ tento obrázok
chu nadnesene povedané, niã by sa nestalo, ani od pána Mi‰aneka a pouÏívaÈ ho ako logo.)
keby sme nemali Ïiadneho, pretoÏe aj tak hla-
sujú podºa toho, ão im prikáÏe stranícka cen- ***
trála.
Komentátor Milo‰ Luknár. BBC sa rozhodla v˘razne zníÏiÈ náklady. V
Plus 7 dní 26. 2. rámci ‰etrenia plánuje zru‰iÈ pribliÏne polovi-
S U P E R M O N I T O R
cu webov˘ch stránok a aj vysielanie 2 rozhla-
sov˘ch staníc. Takéto ‰etrenie v‰ak nepovedie
iba k strate stoviek pracovn˘ch miest, ale aj k
poklesu kvality programov pre mlad˘ch ºudí.
·éf Národného zväzu novinárov
Jeremy Dear. The Times 27. 2.
(·éfovia STV a SRo sa neobávajú poklesu
kvality TV a rozhlasov˘ch programov pre
mlad˘ch ºudí, pretoÏe pre mladú generáciu
takmer Ïiadne nevysielajú.)
***
V rodine, v ktorej som vyrastal, sme beÏne
hovorili, Ïe „my, cigáni", takÏe sa mi ten po-
jem zdá úplne normálny. Nespomínam si ani,
Ïe by sa v súvislosti s hudbou pouÏíval názov
rómska, v‰etci poznajú len cigánsku. Preto aj
na‰a kapela sa volá Cigánski diabli.
Cimbalista Ernest ·arközi.
Sme 1. 3.
(Oznaãenie veºkej etnickej skupiny Rómo-
via je typick˘m príkladom boº‰evického po-
krytectva. Komunisti sa maximálne p˘‰ili
bojom proti rasizmu – aj preto, Ïe rasizmus
pestovali k svojim ãernochom Ameriãania.
V‰etko, ão zaváÀalo poniÏovaním cigánov,
odvrhovali. Pravda, tak ako ani slovenskí
demokratickí politici nepoznajú nijaké
úãinné opatrenie na rie‰enie „rómskej otáz-
ky“, nena‰li ho ani komunisti.)
***
Dnes sa nám túÏba predkov po nesmrtelnos-
ti zdá komická. Ale túÏba po veãnej mladosti
je e‰te smie‰nej‰ia. Pocit nezmyselnosti Ïivo-
ta v okamihu, keì nie sme produktivní, zaují-
mavo je spät˘ s predstavou, Ïe sme tu len a len
preto, aby sme spoloãnosti nieãím prispieva-
li. Aby sme nieão vykonali, ãím by sme si svo-
je bytie zaslúÏili.
Ekonóm TomበSedláãek.
Hospodáfiské noviny 2. 3.
(Hoci aj v ãeskej tlaãi v˘razne prevaÏujú tzv.
pragmatické témy, predsa len ãitateºovo ve-
domie obohacujú aj uÏitoãn˘mi témami s
hlb‰ím záberom do du‰e ãloveka.)
***
Nie sme hlúpe stádo oviec! Chceme späÈ pe-
niaze za emisie! Nechceme v NR SR oÏranov!
Obãiansky aktivista Alojz Hlina,
keì priviedol pred NR SR 10 oviec.
Sme 2. 3.
(A predsa sa zdá, Ïe je okolo nás viac poslu‰-
n˘ch oviec, neÏ kon‰truktívnych obãanov.)
***
Súdnictvo je podºa ústavy samostatnou zloÏ-
kou moci. Jeho nezávislosÈ je v‰ak zamieÀa-
ná ãasto s nekontrolovateºnosÈou. Sudcovia
by v‰ak mali byÈ stopercentne závislí od záko-
nov.
Komentátor Erik Potock˘.
Pravda 2. 3.
(Tak je to v‰ak len v stopercentne demokra-
tick˘ch ‰tátoch. A t˘ch je málo.)
***
OblasÈ vymáhateºnosti práva za ostatné 4
roky i‰la dole vodou. Problémom pre podni-
ky bol i spôsob prijímania zákonov. Poslanci
neãakane menili normy prílepkami k in˘m
zákonom, ktoré s problematikou nesúviseli,
ãím znemoÏnili aj ‰ir‰iu diskusiu o predlohe.
Predseda Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory Peter Mihók.
HN 3. 3.
(Aj vytváranie a schvaºovanie zákonov je
alebo by mala byÈ kon‰truktívna ãinnosÈ.)
***
Podºa predstáv väã‰iny obãanov SR ideál-
na je societa, ktorá sa viac orientuje na dosiah-
nutie vysokej technickej vyspelosti ako na du-
chovn˘ rozvoj. Mala by uprednostÀovaÈ rov-
nomern˘ rozvoj v‰etk˘ch obãanov pred pod-
porovaním najnadanej‰ích ºudí.
Sociológ Ján Sopóci.
Slovo 3. 3.
(Napoly boº‰evická fantazmagória rovno-
stárstva má v SR hluboké korene. A práve
ona vyháÀa kvalitn˘ch ºudí do zahraniãia.
Zakrátko tu bude veºmi smutná krajina.)
***
Médiá sú opäÈ plné Kocábov˘ch poÏiada-
viek, aby âT okamÏite prestala reprízovaÈ sta-
ré spravodajské programy z komunistickej
éry. Aj ja sa obãas na ne pozerám a takmer
vÏdy si pri tom gratulujem, Ïe uÏ neÏijeme v
tom hnuse, v tej komunistickej zoologickej zá-
hrade.
Publicista Josef Havránek.
Virtually.cz 4. 3.
(Boli to âesi, ktorí v povojnovom âesko-Slo-
vensku nechali vyhraÈ komunistov, a nie
Slováci, ktorí vo voºbách 1946 podporili de-
mokratickú stranu. A boli to âesi, ktorí s
veºk˘m hrmotom – poãas Dubãekovej PraÏ-
skej jari a po zamatovej revolúcii – ‰liapa-
li po komunistoch, hoci práve oni dodnes
majú komunistov i v snemovni!)
***
Nepreberné mnoÏstvo informaãn˘ch povin-
ností vypl˘vajúcich z právnych predpisov za-
ÈaÏuje neúmerne podnikateºsk˘ sektor. Podni-
ky musia venovaÈ vypæÀaniu najrôznej‰ích for-
mulárov a podávaniu správ ãi hlásení ‰tátnym
a in˘m in‰titúciám (odborom, spotrebiteºom a
pod.) zbytoãne veºa ãasu. Tieto náklady pred-
stavujú sumu 91,1 mil. eur!
Generálny sekretár asociácie
zamestnávateºsk˘ch zväzov Oto Nevick˘.
HN 4. 3.
(Napokon, nezniãiteºn˘ slovensk˘ slogan
znie: S byrokraciou na veãné ãasy!)
***
Nízky podiel Ïien na rozhodovaní a moci,
násilie na nich, ich niωí príjem, diskriminácia
pri prijímaní do zamestnania a pri povy‰ova-
ní sú stále súãasÈou Ïivota ãesk˘ch Ïien i v 21.
stor.
Sociologiãka Alena KfiíÏková.
Britské listy 4. 3.
(Je v ºudsk˘ch silách túto situáciu nielen v
âR, ale i v SR zmeniÈ? A chcú to aj Ïeny?)
***
Staroba je odporná. Vlastimil Brodsk˘, prá-
ve preto, Ïe bol hereck˘ velikán, mal hlboké
depresie, aÏ sa napokon pred 8 rokmi zastre-
lil na svojej chalupe.
Herec Leopold Haverl (74).
Plus 7 dní 5. 3.
(Staroba niektor˘ch ºudí naozaj deprimu-
je, priná‰a im trpké pocity, ktoré predt˘m
nepoznali a ktoré si asi nevedeli ani predsta-
viÈ. âi sa dá na ne v mladosti pripraviÈ a ãi
by takáto príprava mala nejak˘ zmysel,
ÈaÏko povedaÈ. Skôr nie.)
***
V stredoeurópskom svete stiesnen˘ch nos-
talgikov, nacionalistick˘ch paranoikov a úzko-
prs˘ch malome‰tiakov patria Slováci k najza-
komplexovanej‰ím. Niã to neukazuje jasnej-
‰ie ako nov˘ vlasteneck˘ zákon. Ako vôbec
môÏe niekto dostaÈ tak˘ nápad?
Komentátor Burkhard Bisschof.
Rakúsky denník Die Presse 5. 3.
(SNS bola od vzniku SR v 1993-om 2x ãle-
nom vlády a traja jej nominanti boli v tom
ãase ministrami ‰kolstva. Preão sú napriek
tomu mladí Slováci takí slabí vlastenci, Ïe
im treba zákonom vtækaÈ lásku k vlasti?
Ktoré vlastenecké aktivity svojej politiky
povaÏujú elity SNS za siln˘ hybn˘ faktor po-
zitívneho vzÈahu obãanov ku kultúre svoj-
ho národa?)
***
Za zneuÏívanie detí a mlad˘ch ºudí v cirkev-
n˘ch ‰kolách môÏe aj celibát kÀazov. Katolíc-
ka cirkev by ho mala koneãne zru‰iÈ. Je napo-
kon v rozpore aj s Bibliou. Apo‰tol Pavol pí‰e
KorinÈanom: „Vzhºadom na nebezpeãenstvo
smilstva nech má kaÏd˘ svoju Ïenu a kaÏdá
nech má svojho muÏa.“ Cirkev by preto mala
povoliÈ kÀazom sobá‰e. Biskupi by mali nájsÈ
odvahu rozprávaÈ o tom. Potom by sa posta-
vila väã‰ia ãasÈ verejnosti i katolíkov za nich.
Uznávan˘ katolícky teológ Hans Küng.
Süddeutsche Zeitung 5. 3.
(Katolícky kÀaz má vo svojom úde obdob-
nú energiu a potrebu, ako ich má v Àom kto-
r˘koºvek in˘ muÏ. Celibát – ale aj mnohé iné
cirkevné predpisy a poÏiadavky – nemôÏe
nijako súvisieÈ s BoÏou vôºou i s BoÏím vzÈa-
hom k 6 miliardám ºudí. ËaÏko prijaÈ pred-
stavu, Ïe Boh je tak˘ malichern˘, ako vie byÈ
len ãlovek pri kontakte s inou ºudskou by-
tosÈou. Pre Boha aj sexualita je len útrÏkom
z ºudskej bytosti.)
***
Máme smolu, Ïe urãitá kultivovanosÈ majet-
n˘ch ºudí nejde ruka v ruke s objemom ich ma-
jetku. PretoÏe i majetn˘ ãlovek uvaÏovaÈ môÏe
kvalitne, menej kvalitne alebo nekvalitne. Len-
Ïe nekvalitne uvaÏujúci chudobn˘ ãlovek je pre
spoloãnosÈ oveºa menej nebezpeãn˘ ako nekva-
litne uvaÏujúci bohat˘ ãlovek. A ak niekto ne-
cíti morálny záväzok uÏ t˘m faktom, Ïe je bo-
hat˘, tak potom nastávajú také smutné veci, ako
je naháÀanie s koÀmi na ·trbskom plese.
Herec Martin Huba.
Plus 7 dní 5. 3.
95
S U P E R M O N I T O R
(Jednoducho, v kultivovanosti a mravnos-
ti kaÏd˘ rok klesáme hlb‰ie a hlb‰ie.)
***
Kresba: Fedor Vico. HN 5. 3.
(Tak vyzerajú najväã‰ie v˘dobytky sociál-
ne solidárnej politiky.)
***
UÏ menej záleÏí na tom, ãi ãlovek patrí k
spoloãenskej smotánke. Oveºa dôleÏitej‰ie je
byÈ inteligentn˘ a pracovit˘. Dnes finanãné fir-
my zamestnávajú najlep‰ích absolventov elit-
n˘ch univerzít. Roku 2007 sa 47 % absolven-
tov Harvardu uplatnilo vo finanãníctve alebo
ako konzultanti. No môÏeme tvrdiÈ, Ïe banky
fungujú lep‰ie neÏ pred polstoroãím?
Komentátor David Brooks.
The New York Times 6. 3.
(MôÏete dodrÏiavaÈ stovky múdrych pravi-
diel, a predsa nemáte istotu, Ïe ste v˘kvetom
nejakého spoloãenstva. Musíte maÈ chariz-
mu, ale niãím si ju v sebe nevypestujete. Ani
drzosÈ nie je zárukou. PomôÏe modlitba?
Nevieme ani to, kde máme hºadaÈ odpoveì.)
***
Jean Jacques Rousseau vyhlásil roku 1755:
„Prv˘ ãlovek, ktor˘ si oplotil kus zeme a zi‰-
lo mu na um mu povedaÈ: Toto je moje! a na-
‰iel ºudí, ktorí boli dosÈ naivní na to, aby mu
uverili, je prav˘ zakladateº obãianskej spo-
loãnosti." Prv˘, kto si vzal, je prv˘ podnika-
teº a prv˘ zlodej.
Nemeck˘ filozof Peter Sloterdijk.
Sme 6. 3.
(A potom sa e‰te podarila jedineãná ka-
mufláÏ, ktorá miliónom ºudí vsugerovala, ba
priamo vnútila presvedãenie, Ïe toto prvé
zlodejstvo je zaãiatkom skvelej éry nedotk-
nuteºnosti súkromného vlastníctva, nech sa
jeho majiteº k nemu dostal akokoºvek. Ak sa
poãas ponovembrovej privatizácie niekto
zmocnil, väã‰inou cez svoju stranícku prí-
slu‰nosÈ vo VPN alebo vtedaj‰om HZDS,
miliardov˘ch majetkov, k˘m ostatní len
tvrdo pracovali, je dnes elitou a ten zvy‰ok
ho musí re‰pektovaÈ.)
***
Navrhnem zmenu v zákone o sociálnych
sluÏbách. Chcem dosiahnuÈ slobodn˘ v˘ber
poskytovateºa sociálnych sluÏieb a zrovno-
právnenie financovania verejn˘ch aj neverej-
n˘ch organizácií v tejto oblasti. Teraj‰í zákon
neumoÏÀuje obãanovi vybraÈ si sociálne sluÏ-
by, rozhoduje zaÀho samospráva. Pritom väã-
‰inou ide o dôchodcov. Je to ne‰Èastn˘ krok
vlády.
96
Predseda sociálneho v˘boru Jozef
Haleck˘ (ªS-HZDS).
„Sobotné dialógy“ SRo 6. 3.
(Treba prelomiÈ hlúpy v˘mysel minister-
stva, ktoré teraj‰ím zákonom deprimuje
star˘ch a chor˘ch ºudí a pripravuje ich aj
o ten zvy‰ok slobody, ktorú vo vysokom
veku majú.)
***
Kresba: Alan Lesyk. Pravda 6. 3.
(Ale tie cudzie slová sex a eros musí‰ nahra-
diÈ slovensk˘mi. Len aby neboli vulgárne.)
***
Herectvo je Ïivá filozofia. Je to forma hry,
ktorou my herci oãisÈujeme nielen seba, ale
najmä ºudí od nánosu smútku. Denis Diderot
povedal, Ïe hercove slzy padajú z mozgu.
Dne‰ná doba znehodnocuje kultúru. A nemy-
slím iba divadelnú, ale kultúru bytia vôbec –
architektúru, v˘tvarné umenie, b˘vanie, sprá-
vanie najmä politikov. Tí v˘razne ovplyvÀu-
jú na‰e Ïitie. To v‰etko sú vzory, ão sa na ºudí
nalepujú a usádzajú ako ‰kodliv˘ psychick˘
prach. Dúfam, Ïe nás jedného dÀa neprevalcu-
jú roboty. A necitliví ºudia.
Hereãka Zita Furková (70).
OÎene.sk 6. 3.
(NedopusÈme, aby prázdnota v‰edn˘ch dní
rozpt˘lila zvy‰ky príjemného prachu, kto-
r˘ na nás e‰te stále usadá zo zázraãn˘ch he-
reck˘ch kreácií. A chráni nás pred ‰kodli-
v˘m prachom, ktor˘ na nás padá skoro
kaÏdú nedeºu z televíznych diskusií v primi-
tívnych hádkach politikov. BráÀme sa zvy-
‰kami síl, aby nás neprevalcovali.)
***
Dvaja benediktíni ma zneuÏívali 6 rokov.
Mal som 11 rokov, keì do‰lo k môjmu zneuc-
teniu prv˘krát. Jeden z mníchov ma vylákal do
kostolnej veÏe. Mal som smrteºn˘ strach, se-
del som hore, nemohol som sa pohnúÈ, mohol
som sa len pevne drÏaÈ – a on stál predo mnou.
Musel som sa mu spovedaÈ, Ïe som robil ne-
cudné veci s in˘mi. Potom mi dal rozhre‰enie.
A ja som sa mu vlastne vÏdy spovedal z toho,
ão robil so mnou on.
Nemenovan˘ 53-roãn˘ muÏ.
Rakúske rádio Ö 3 – 9. 3.
(Ani pokrytectvo v cirkvi, ani morálne de-
formácie súvisiace s náboÏenstvom abso-
lútne nespochybÀujú Boha. Ten je – alebo
nie je – mimo ak˘chkoºvek ºudsk˘ch per-
verzností.)
***
Návod je jednoduch˘: Vezmi 10, 20 ãi koº-
ko chce‰ firiem s najväã‰ími obratmi a ziska-
mi a rozdeº ich peniaze medzi chudobn˘ch. Pa-
roubkov plán je triviálny. V‰etky firmy s mi-
liardov˘mi príjmami budú povinne odvádzaÈ
1 % zo zisku na ‰port a kultúru.
Publicista Jan BartoÀ.
Neviditeln˘ pes 9. 3.
(Len ak sa podarí príjmy rôznych firiem,
podnikov a in‰titúcií rozdeliÈ na percentá,
ktoré nahradia dane, odvody a iné poplat-
ky, a stanú sa viacúãelov˘m finanãn˘m
zdrojom tam, kde sa dnes hrabú nie vÏdy ãi-
st˘mi rukami ‰tátni úradníci, a ten pra-
meÀ bude fungovaÈ bez toho, aby si z neho
oni nieão zhrabli, môÏe vzniknúÈ úplne nov˘
a nádejn˘ dôchodkov˘, zdravotnícky, sociál-
ny a ìal‰í systém, ktor˘ uspokojí kaÏdého,
kto to potrebuje a kto si to nejak˘m spôso-
bom zaslúÏi.)
***
Kresba: Pavel Jakubec. HN 9. 3.
(Máme za ão byÈ hrdí na svoju vlasÈ a jej ro-
botn˘ ºud.)
***
Miklo‰ko, ty si jeden diablov syn, hnusn˘,
odporn˘, my ti to prepáãime, lebo Èa berieme
ako mentálne retardovaného.
Predseda SNS Ján Slota
na rokovaní slovenského parlamentu.
Pravda 10. 3.
(âlovek má veºkú chuÈ nedaÈ sa zatiahnuÈ
do parlamentného verbálneho hnoja. Ako
v‰ak aspoÀ v sebe sa nebúriÈ proti záplave
ºudskej ‰piny?)
***
Po vzniku eura sa svet ovládan˘ dolárom
rozdelil. Keby bol ich vzájomn˘ kurz stabil-
n˘, nebol by to problém. Ale ak dolár lieta
hore-dolu, vytvára to veºké deformácie vo
svetovom menovom systéme. Bolo by dobré,
keby sa kurz eura a dolára stabilizoval a spo-
lu s japonsk˘m jenom a ãínskym juanom vy-
tvorili základ svetovej meny.
Kanadsk˘ ekonóm Robert A. Mun-
dell. Sme 10. 3.
(Postavenie dolára vo svetovom finanãníc-
tve je exkluzívne. Napriek v‰etk˘m problé-
mom je stále zárukou, Ïe sa ani v depresiách
ºudstvo nemusí obávaÈ peÀaÏn˘ch zemetra-
sení.)
***
Vzhºadom na problémy penzijného systému
súãasní ‰tyridsiatnici sa uÏ nemôÏu spoliehaÈ
na to, Ïe ich ‰tát uÏiví. Ako by sa mali rozum-
ní z nich zachovaÈ? PripraviÈ sa na starobu
vãas. To znamená v prvom rade maÈ deti. Dob-
S U P E R M O N I T O R
re vychované deti, ktoré nenechajú svojich
rodiãov hniÈ zaÏiva v ústavoch. Schopné za-
robiÈ toºko, aby svojich rodiãov uÏivili, ked
‰tátny dôchodok vystaãí len na chlieb a vodu.
Ak z nejakého dôvodu nemôÏete maÈ deti,
neostáva iné rie‰enie, ako sa dostatoãne „za-
zobaÈ“.VytvoriÈ si vlastn˘ penzijn˘ fond. A maÈ
vlastné b˘vanie.
Ekonóm Pavel Kohout.
Pravda 10. 3.
(Staroba by mala byÈ pozitívnym vyvrcho-
lením ºudského Ïivota. Ale zvlá‰È teraz je len
h⁄bou nerie‰iteºn˘ch starostí. Koºkí starci sa
spoliehajú na svoje deti? Na svoj kapitál?
Na starostlivosÈ vlády? Ktorá od roku 1993
venovala dôchodcom potrebnú pozornosÈ?)
***
So Semaforom sme hrali aÏ na javisku Ná-
rodného divadla. Sprvu mi to nepripadalo ni-
jako mimoriadne. AÏ keì sa rozsvietili svetlá
a ja som videl plnú sálu aplaudujúcich ºudí, ho-
voril som si – v tamtej lóÏi sedával Bedfiich
Smetana, v orchestrisku bol Antonín Dvofiák
Vedúca individualita praÏského
Semaforu Jifií Such˘. Pravda 10. 3.
(Dodnes sme e‰te neprecítili jeden z najzau-
jímavej‰ích kultúrno-spoloãensk˘ch javov
20. storoãia. Na rozdiel od Mozartov a Beet-
hovenov 18. a 19. storoãia v modernom
veku neboli dominantn˘mi osobnosÈami
hudby „váÏni hudobníci“, ale Beatles, ba
dokonca aj pesniãkári zo Semaforu. A za-
slúÏene sa uznávali ako tvorcovia „váÏne-
ho“ umenia.)
***
Pre nadmieru vzdelávania nezostáva v ‰ko-
lách ãas na v˘chovu. Prvorad˘mi sú podºa
názoru pedagógov i rodiãov v‰etky predmety,
ktoré prednostne stimulujú len rozumovú ãasÈ
mozgu, teda matematika, fyzika, chémia, ja-
zyky ãi história. Priam trpen˘mi sú v‰etky
ostatné, ktor˘ch úlohou je rozvoj citovosti a
etiky, pohybovej kultúry ãi pozitívneho vzÈa-
hu k prírode.
Uãiteº a ãlen OZ pre posilÀovanie
ºudskosti Milan ·upa. Slovo 10. 3.
(Inteligentné a citlivé deti – ale vlastne tak-
mer v‰etky – sú priam obeÈou zdrevenené-
ho, odºud‰teného ‰kolského systému. Vzde-
lávanie len málo prispieva k tomu, aby zo
‰koly vy‰li moderne erudovaní mladí ºu-
dia. A v˘chova len minimálne kultivuje ich
emocionálnu, ale aj morálnu ºudskú bázu,
robí z nich skôr trosky neÏ individuality.)
***
V‰etci sú na‰tvaní: Fico preto, lebo SNS mu
vypovedá poslu‰nosÈ, SNS preto, lebo Fico si
na jej úkor ãistí svoje predvolebné triãko, a my
ostatní preto, lebo sledujeme ìal‰ie predstave-
nie politického divadielka, ktoré zahmlieva
skutoãné problémy spoloãnosti.
Komentátor Peter JavÛrek.
HN 11. 3.
(LenÏe mnohí sú uÏ unavení z hlúpych di-
vadiel – a koneãne by chceli slu‰n˘ Ïivot, v
ktorom ich nebude denne niekto okrádaÈ,
klamaÈ a vysmievaÈ.)
*** To, ãi niekto má alebo nemá deti, je kaÏdé-
ho osobnou vecou. Ak Ïiadne nemám, som me-
Niektoré debaty môÏu pôsobiÈ na ãloveka, nej kvalitn˘ ãlovek? Nejde predsa o kariéru,
ktor˘ neÏije v tejto krajine, banálne. Naprík- ale o to, Ïe svoju prácu stra‰ne milujem. Ne-
lad tá, ãi môÏu dne‰ní Slováci odvodzovaÈ vyrastala som v ideálnom prostredí, tak som
svoje korene od Veºkej Moravy, ktorá existo- jednoducho nikdy nepocítila túÏbu maÈ dieÈa.
vala v 9. storoãí. Premiér Fico hovorí, Ïe áno âeská speváãka Jana PetrÛ.
a svojich podriaden˘ch vyz˘va, aby národ na- TV oko 12. 3 .
z˘vali pojmom Starí Slováci. V‰etk˘mi mas- (Najdepresívnej‰ie nemusia byÈ stopy po
Èami mazan˘ Fico je právnik, nie historik. Ale nevºúdnom detstve, ale skôr ºudía, ktorí sa
vyzerá to tak, Ïe sa snaÏí prepísaÈ aj minulosÈ, zlomyseºne v⁄tajú v Ïivote ãloveka a zne-
aj budúcnosÈ Slovenska. moÏÀujú mu zabudnúÈ na ÈaÏivé údery. Pet-
Britsk˘ t˘Ïdenník The Economist. 11. 3. rÛ to perfektne charakterizuje: „Som pre-
(Bolo by zaujímavé vedieÈ, ãi expresívne svedãená, Ïe sa na internete ãasto realizuje
oznaãenie slovenského politika za ãloveka spodina. ªudia, ktorí nie sú spokojní sami
mazaného v‰etk˘mi masÈami je skôr po- so sebou a tak anonymne ubliÏujú, bodajú,
chvalou a vyzdvihnutím ‰ikovnosti ako v˘- prskajú.“)
raznej ãrty premiéra, alebo ãi ho renomo-
van˘ t˘Ïdenník myslí ironicky.) ***
*** Som veriaca. Najskôr nás k tomu viedli ro-
diãia, ale neskôr som aj sama chodila do kos-
K˘m vládnym predstaviteºom finanãné trhy tola, pretoÏe som to tak cítila. Pravda je pre
umoÏnia zadlÏovaÈ sa, Ïiadna úroveÀ dlhu nie kaÏdého to, na ão príde on sám.
je pre nich dosÈ alarmujúca pre to, aby si po- Nová Miss Universe SR Anna Amenová.
vedali: „DosÈ, staãilo!“ Plus 7 dní 12. 3.
Profesor na Harvard University (Je v˘nimoãné, ak tvár nie je len pekná, ale
Kenneth Rogoff. HN 11. 3. ak je i schránkou senzibilnej du‰e.)
(Ak v‰ak majú e‰te omrvinku v slu‰nosti v
sebe, mali by sa pozrieÈ do stoviek rodín na ***
ich deti a vnukov a odprosiÈ ich za riziko,
do ktorého ich vháÀajú.) Keì deti z domu odi‰li, bol som smutn˘. Aj
som si vtedy poplakal. Zrazu som cítil, Ïe ma
*** nepotrebujú. Keì v‰ak po ãase pri‰li a Ïiada-
li ma, aby som im opäÈ zasiahol do Ïivota, ne-
Moderná doba v priemyselne vyspel˘ch urobil som to. Vnímal som to tak, Ïe uÏ majú
‰tátoch postavila chudobu mimo spoloãenskú svoj vlastn˘ Ïivot. Syndróm prázdneho hniez-
normu. Nastavila urãit˘ ‰tandard, ktor˘ musí da bol doãasn˘ stav. Hoci istá kríza v zaãiat-
kaÏd˘ „slobodn˘“ jedinec dosiahnuÈ, aby sa koch nastala, dopadla tak dobre, Ïe je to me-
neocitol v katastrofálnej situácii. Pre moder- dzi mnou a deÈmi teraz e‰te lep‰ie ako pred-
ného ãloveka je chudoba vÏdy smrteºná. t˘m.
Ivo ·ebestík, ãesk˘ Ïurnalista Ïijú- Psychológ Du‰an Fabian.
ci v Belgicku. Britské listy 11. 3. TV oko 12. 3.
(Sloboda nie je len stav, Ïe ãlovek môÏe (Je veºmi pravdepodobné, Ïe tam, kde vzÈa-
chodiÈ po parku a Ïe nesedí vo väzení. Ak hy medzi rodiãmi a deÈmi desaÈroãia prebie-
ãlovek nemá moÏnosÈ ÏiÈ na ‰tandardnej hali prirodzene, znovu sa spontánne vyvi-
úrovni, ak je zotroãen˘ nedostatkom finan- nie priaznivá príbuzenská spätosÈ.)
cií, nemá oveºa väã‰iu slobodu pre svoje ko-
nanie, neÏ má nevoºník.) V pamäti mi utkvel KrẠLear, kde sa alter-
novali Gustáv Valach s Karolom Machatom.
*** Je obdivuhodné, Ïe SND bolo v tom ãase v ta-
kej forme, Ïe malo na troch Learov. Myslím
Clintonová sa stala ‰éfkou americkej diplo- e‰te na Ctibora Filãíka. Máloktoré divadlo na
macie, lebo je to schopná a vplyvná dáma. Plus svete má na to, aby malo tri také osobnosti v
zastupuje najmocnej‰iu akcieschopnú kraji- súbore.
nu na svete, takÏe ju v‰ade re‰pektujú. Ashto- Dramatik Osvald Zahradník
novú naopak na jej post vybrali práve preto, (1932; „Sólo pre bicie hodiny“).
lebo je slabá. A tieÏ, aby zostala slabá a nepliet- Pravda 13. 3.
la sa do práce politikom, ão ju vybrali. Na roz- (Zásluhou hercov v SND preÏili Slováci fan-
diel od Clintonovej na jej názor nikto zveda- tastické obdobie. MoÏno si uÏ nikdy Ïiadna
v˘ nie je. generácia nevychutná také záÏitky. Dne‰ní
Komentátor Peter Morvay. herci? Úbohé bábky v telenovelách.)
Sme 12. 3.
(Sotva sa nájde niekto, kto by mal odvahu ***
alebo chuÈ spoãítaÈ, koºko miliárd dolárov
stoja ºudstvo tisíce zbytoãn˘ch vysok˘ch Aj v âR sa manuálne pracujúcim darí hor-
úradníkov, ktorí len formálne majú dôleÏi- ‰ie a manaÏérom lep‰ie. MôÏeme si o ich ºud-
té postavenie, ale ich ãinnosÈ nijak˘ prínos skej hodnote myslieÈ, ão chceme, ale ão s t˘m,
pre EÚ, jej parlament alebo EK nezname- keì sa firmám ich kráºovské gáÏe oplatia?
ná. Finanãne i politicky by sa svet uzdravil, Viac ich zdaniÈ? Firmy im buì pridajú, alebo
keby sa zbavil svojich darmojedov.) zavrú firmu a odídu inam. NechaÈ si diktovaÈ
odbormi? Triedna nenávisÈ je zl˘ radca. Neexi-
*** stuje rie‰enie, existujú len imperatívy, ktoré
môÏu dôsledky nerovnosti zmierniÈ: podpora
97
S U P E R M O N I T O R
vzdelania alebo dohºad na obãiansku rovnosÈ,
aby bolo vidieÈ, Ïe ani najväã‰í boháã si nekú-
pi prednosÈ na úrade a imunitu pred zákonom.
Komentátor Martin Weiss.
Lidové noviny 13. 3.
(Pomaly asi mnoh˘m ºuìom dôjde, Ïe v 19.
a 20. storoãí sa spoloãenské pomery a naj-
mä sociálne vzÈahy medzi jednotliv˘mi sku-
pinami veºmi zle, ‰kodlivo, antihumánne
ustálili a teraz je uÏ takmer nemoÏné v‰et-
ky neznesiteºné deformácie radikálne zme-
niÈ.)
***
To, Ïe komunistické strany v praxi vytvori-
li pa‰kvil toho, za ão pôvodne bojovali, nie je
v˘nimka, ale pravidlo. V dejinách nájdete plno
hnutí, ktoré vyrastali z najãistej‰ích ideálov a
zvrhli sa v opak – jedn˘m z prv˘ch je, mimo-
chodom, kresÈanstvo. Keì porovnáte to, ão
hlásal rebel a radikál JeÏi‰, bojovník proti es-
tabli‰mentu, s t˘m, ão predstavujú kresÈanské
cirkvi od chvíle, keì sa predrali k moci, ão tam
nájdete spoloãné?
Publicista a filmov˘ kritik
Pavel Branko (88). Pravda 13. 3.
(Keby dnes JeÏi‰ oÏil a keby chcel znovu byÈ
rebelom, ãím by sa stal? PápeÏom sotva.)
***
Je mnoÏstvo prípadov, keì chce nastúpiÈ
do autobusu decko z osady a ostatní ho nepus-
tia, lebo vraj páchne. Síce sa o tom nerozprá-
va, ale deje sa to. Chápem v‰ak aj obãanov,
ktorí sa boja, lebo Rómovia sú takí, aj takí.
Moja manÏelka je uãiteºka v materskej ‰kole
a keì pomáhala v tábore s rómskymi deÈmi, vi-
dela, ako sa te‰ili, Ïe vidia sprchu. V 20. sto-
roãí!
Legendárny huslista, primá‰
Ján Berky Mrenica. Sme 15. 3.
(Ako to, Ïe medzi toºk˘mi múdrymi a ‰ikov-
n˘mi „bielymi“ sa nenájde ani jeden, kto-
r˘ by na‰iel úãinn˘, nerasistick˘ a pre jed-
n˘ch i druh˘ch prijateºn˘ spôsob zaãlenenia
Rómov do európskej civilizácie? V ãom je
ten najväã‰í háãik a najÈaωia prekáÏka?)
***
Korupcia v Rusku uÏ nadobudla také rozme-
ry, Ïe sa niektoré západné národné spoloã-
nosti chystajú túto krajinu opustiÈ. Je to uÏ ne-
kontrolovateºná epidémia. Podstatne optimis-
tickej‰ia ako v Rusku je situácia napríklad v
Nigérii.
·éfka americkej protikorupãnej
organizácie Alexandra Wrageová.
Pravda 15. 3.
(A jako je to so Slovenskom? Je na tom
lep‰ie, ãi e‰te hor‰ie, ako Nigéria?)
***
MnoÏia sa temné predpovede o budúcnos-
ti EÚ. V âR vyjadril krajn˘ pesimizmus pre-
zident Klaus, keì varoval, Ïe EÚ sa nachádza
v najväã‰ej kríze vo svojej histórii a Ïe je v nej
ohrozená obãianska a ekonomická sloboda. K
ÈaÏkostiam treba zaradiÈ prehodnotenie tzv.
Lisabonskej stratégie, ktorá si dala pred 10 rok-
mi za úlohu, aby EÚ ekonomicky predbehla
98
USA. Dnes zverejnená ekonomická stratégia
EÚ do roku 2020 je viditeºne skromnej‰ia.
Politológ Jifií Pehe.
Denník Referendum 16. 3.
(USA sú i v 21. storoãí, ako globálna politic-
ká a ekonomická dominanta nedostiÏné.)
***
Neverejní poskytovatelia sociálnych slu-
Ïieb, medzi ktor˘ch patrí aj Slovenská katolíc-
ka charita, sú voãi ‰tátnym vo veºkej finanã-
nej nev˘hode. Na‰e charitné in‰titúcie sú vy-
dané na milosÈ rozhodnutiu VÚC alebo obcí,
ãi im pridelia finanãné prostriedky. Tie v‰ak
narábajú so svojimi finanãn˘mi prostriedkami
tak, aby uprednostnili in‰titúcie, ktoré ony
sami zriadili. A tie, ktoré majú iného zriaìo-
vateºa, sú menej financované, ão môÏe viesÈ k
ich zániku.
Predseda konferencie biskupov
Stanislav Zvolensk˘. Pravda 16. 3.
(Úprimná sociálna solidarita chce v prvom
rade pomáhaÈ t˘m, ktorí to potrebujú, bez
ohºadu na to, ãi to zlep‰í imidÏ ‰tátu. To
vládni politici nie vÏdy re‰pektovali.)
***
Keì ‰tudenti vyjdú do ulíc, alebo ak diplo-
mati priamo v súdnej sieni sledujú proces so
sudcom, je to neklamné znamenie, Ïe situácia
je naozaj váÏna, no zároveÀ sú to aj známky
nádeje. V prvom prípade je to odkaz, Ïe mla-
dí ºudia prestávajú byÈ ºahostajní, v tom dru-
hom, Ïe zahraniãie nie je slepé a pozorne sle-
duje, ão tu stvárajú Harabin a spol.
KÀaz a publicista Ján K. Balázs.
Sme 16. 3.
(Jednou z kºúãov˘ch otázok novej vlády je:
Koºko harabinizmu sa do jej programu a do
pracovného ‰t˘lu jej justície presunie z do-
teraj‰ích 4 rokov vládnutia?)
***
Na tvorivé ‰tipendijné pobyty povedzme v
USA vás vyberú len na základe predo‰lej prá-
ce, eventuálne tvorivého projektu, ktor˘ pred-
loÏíte. Ponúknu vám ‰ancu plného sústredenia
na prácu, ãasto v nádhernom, in‰pirujúcom
prostredí a obãas aj bez kontaktu s okolit˘m
svetom, ako je to vo Fundación Valparaíso, kde
nie je pre úãastníkov dostupn˘ ani len internet.
Spisovatel Gustáv Murín, predseda
Slovenského centra PEN. Slovo 17. 3.
(âo je dnes vlastne Èaωie: nájsÈ si pod oz-
naãením tiché miesto lokalitu bez rachotu
áut a buldozérov, alebo priestor, kde ‰iro-
ko-ìaleko nie je internet?)
***
V‰etky veºké prípady, v ktor˘ch sa obãan
ozval proti ‰tátu ãi politikovi, sa konãia pre-
hrou t˘ch, ão idú s koÏou na trh. âím menej
ºudí sa v‰ak ozve, t˘m lep‰ie sa bude dariÈ gau-
nerom.
Komentátor LukበFila.
Sme 17. 3.
(Gauneri sú v‰ak ãoraz sofistikovanej‰í.
Okolo prsta si dokáÏu omotaÈ aj samotnú le-
gislatívu, aj t˘ch, ão vy‰etrujú – aby ich
neposielali do väzenia, ale aby ich chráni-
li.)
***
V SR je dlhodob˘ problém so zl˘m sociál-
nym systémom. Pre veºkú ãasÈ osôb v sociál-
nej sieti je neekonomické zamestnaÈ sa. Pri
práci by sa ich celkov˘ príjem zníÏil. Je potreb-
né nastaviÈ systém tak, aby sa oplatilo praco-
vaÈ, a nie sedieÈ doma a poberaÈ dávky.
Analytik In‰titútu zamestnanosti
Michal Páleník. HN 17. 3.
(Sociálny systém sa v SR zatiaº nevydaril ani
jednej vláde – a to aj preto, Ïe pozornosÈ sú-
streìovali na veci, ktoré neboli najdôleÏitej-
‰ie. Venovali mnoÏstvo síl na zabránenie
tomu, aby dostávali sociálne dávky tí, ão ich
nie veºmi potrebujú, napríklad invalidi,
ktorí neboli dosÈ invalidní. A doslova vyho-
dili veºa ‰tátnych peÀazí na dotácie, ktoré
boli len formálnou, málo v˘znamnou pomo-
cou chudobn˘m, ako je vianoãn˘ dôcho-
dok.)
***
Kresba: Shooty. Sme17. 3.
„Dobrá karikatúra, a taká urãite ·útovcova
je, je veºmi dobrá publicistika. Predpokladá
prenikavé myslenie, postreh a vtipnú reakciu
na aktuálny podnet. OkamÏit˘m úderom vlast-
ne strãí do vrecka kaÏdú siahodlhú anal˘zu.“
Kritiãka Ada Jung.
(V dne‰nej slovenskej tlaãi sú karikatúry
najsilnej‰ím zdrojom pôsobivej spoloãen-
skej a politickej kritiky.)
***
Odpudiv˘m fenoménom mal˘ch strán je
vydieraãsk˘ potenciál v súhre s ich koaliãnou
nespoºahlivosÈou. Voliãské preferencie siln˘ch
strán sú zasa nezávislé na ich programe. Veº-
ké strany nosia v sebe síce rad ne‰várov, ale
malé strany rozhodne tieÏ nie sú bez nich.
Komentátor Vít ·lechta.
Big blog lidovky.cz 18. 3.
(My by sme zasa mohli upozorniÈ na
zvlá‰tnu neproporcionálnosÈ veºkej slo-
venskej strany Smer-SD: Ten má len jed-
nu silnú osobnosÈ, ale zato veºmi silnú, a
potom len kôpku osôbok v tieni tej veºkej.
Staãí to v‰ak na dlhodobé politické preÏi-
tie?)
***
V denníku New York Times sa objavil názor,
aby sa olympiáda v budúcnosti konala na jed-
nom mieste. Coubertin jej cestovanie myslel
dobre, ale teraz je to uÏ jedno, pretoÏe my‰lien-
ka pospolitosti a fair play aj tak dorazí vìaka
televízii v‰ade a my ju rie‰ime skôr na námes-
S U P E R M O N I T O R
tí alebo v ‰portbaroch omotaní vlajkou, neÏ
aby sme sa niekam plahoãili.
Fejtónista Milan Tesafi.
Reflex 19. 3.
(Samozrejme, podstatne by sa zníÏili aj ná-
klady – vÏdy znovu a znovu stavaÈ nové
olympijské ‰tadióny a nacviãovaÈ nanovo
originálne ceremónie –, ale zatiaº stále niek-
to in˘ chce skúsiÈ rozko‰ z pocitu, Ïe je síd-
lom unikátneho podujatia a únavné sÈaho-
vanie je prirodzenou súãasÈou hºadania no-
vej koncepcie otváracieho obradu.)
***
Spievalo sa cez poludnie. Vtedy v‰etko
stíchlo, chlapi odloÏili kosy, ºahli si, dali na tvár
klobúky a Ïeny im pripravovali jedlo. I‰li ku
studniãke, naberali vodu a spievali. Ale nie pri
práci. Ani pri hrabaní sena nespievali: „Ojoj,
kdeÏe tam spievaÈ!“ povedala mi jedna tetka.
„Spotené, upachtené, to nie!“
Speváãka ºudov˘ch piesní
Darina La‰ãiaková. Pravda 19. 3.
(Zaslepene sme si roky vytvárali falo‰né
predstavy „o Ïivote ná‰ho ºudu“. Ale on bol,
ako vidno, vyspelej‰í a estetickej‰ie zaloÏe-
n˘, neÏ sú na‰e vykon‰truované chiméry.)
***
Moja stará mama bola negramotná. A moja
mama, ktorá má vysoko‰kolské vzdelanie, je
opäÈ negramotná, tentoraz poãítaãovo.
Internetová publicistka Elena Akácsová. TV
oko 19. 3.
(Generaãná priepasÈ bude viesÈ k tak˘m
psychologick˘m odli‰nostiam medzi ºuìmi
rôzneho veku a pouÏívanej techniky, Ïe si
ich e‰te stále nevieme ani predstaviÈ.)
***
V eurozóne potrebujeme silné riadenie eko-
nomiky, aby sa v budúcnosti krajina pouÏíva-
júca euro nedostala do podobn˘ch problémov,
aké má Grécko.
âlen rady guvernérov ECB Mario Draghi.
Nemeck˘ denník Handelsblatt 19. 3.
(Keì zaãnú tlaãiÈ na politikov, ale aj exper-
tov reálne denné ÈaÏkosti, mnohé teórie –
povedzme o nezávislosti ekonomick˘ch ak-
tivít v ‰táte – sa viditeºne oslabia.)
***
Práca z domova, ãi uÏ na konkrétnom pro-
jekte, alebo ako súãasÈ virtuálneho tímu, zna-
mená pre zamestnávateºov úsporu nákladov,
pre zamestnancov úsporu ãasu, prípadne eli-
mináciu nákladov na dopravu. Názory na jej
efektivitu sa v‰ak rôznia. Rodinní príslu‰níci
majú totiÏ prirodzenú tendenciu vyru‰ovaÈ,
vyÏadovaÈ si pozornosÈ a plnenie rôznych do-
mácich úloh.
Informatik Ivan Piln˘. T˘Ïdenník
EURO 10/2010
(Naozaj stojí za pozornosÈ, Ïe zamestnanec
oveºa prirodzenej‰ie cíti povinnosÈ aj doma
sa správaÈ ako „v práci“, k˘m jeho príbuz-
ní sa zasa podriaìujú psychickému tlaku, Ïe
sa môÏu, ba moÏno aj majú správaÈ ako
„doma“. ªudská psychika je veºmi zotr-
vaãná.)
*** a odvtedy vÏdy chcela byÈ po jeho boku. Tvrdo
bojovala, aby si uchovala svoje postavenie.
Boli sme takí chudobní, Ïe jediné hraãky, ão Nevyzerala ako Ïena z nacistickej propagan-
sme mali, boli slovné hraãky. dy – nechcela maÈ deti ani byÈ Ïenou v domác-
Publicista a spisovateº Miro âársky. nosti. Aj preto vyhovovala chúÈkam muÏa,
Sme 20. 3. star‰ieho o 23 rokov. Vzali sa 2 dni pred spo-
(Nie v‰etci vedia, ãi Boh je. A predsa kaÏd˘ loãnou samovraÏdou, keì bola poráÏka Ne-
verí, Ïe slovo je od Boha. Takú silu a nád- mecka uÏ nevyhnutná. Aktívne Hitlera v roz-
heru slovo skr˘va.) hodnutí odísÈ zo sveta vlastnou rukou podpo-
rovala.
*** Historiãka Heike Görtemakerová.
Pravda 20. 3.
Niekedy pred 65 miliónmi rokov sa do ob- (Bol by to siln˘ príbeh, keby nebola Ïenou
lasti mexického polostrova Yucatán zrútil ob- azda najväã‰ieho vraha v dejinách ºudstva.)
rovsk˘ rozÏeraven˘ asteroid a vytvoril rozsiah-
ly kráter. T˘m dopadom sa spustil proces, kto- ***
rého následkom bolo masové vymieranie Ïi-
v˘ch druhov. V priebehu pomerne krátkeho ob- ZneuÏívanie detí je trestn˘ ãin, a jeden z na-
dobia ich zmizlo asi 75 %. Predstava asteroi- jodpornej‰ích. Páchateº to má ºahké: ide do kri-
du pribliÏujúceho sa ku krajine, kde sa pokoj- minálu. Po Àom v‰ak zostáva obeÈ, ktorá pre-
ne prechádzajú dinosaury, má v sebe práve toº- ‰la peklom . Jej utrpenie bolo bez konca. Ne-
ko hrôzy ako príÈaÏlivosti. viem ako vy, ale ja som si, keì bolo moje die-
Filozof Miroslav Marcelli. Èa malé, dokázala v takom prípade skoro pred-
Pravda 20. 3. staviÈ, Ïe by som vzala spravodlivosÈ do svo-
(Je úplnou v˘nimkou, ak sa nájde u nás my- jich rúk. A pritom som mierna osoba.
sliteº, ktor˘ sa nev⁄ta len v bezv˘znamn˘ch Publicistka Lída Raku‰anová.
reflexiách, ale hºadí na ãloveka cez prizmu Deník.cz 20. 3.
vesmírnych dejov a historick˘ch tisícroãí .) (Nik nesmie braÈ spravodlivosÈ do svojich
rúk, lebo by to znamenalo rozklad justície.
*** Ako v‰ak zaãleniÈ do súdneho konania a do
rozsudku emócie postihnut˘ch matiek?)
EK sa chce v budúcnosti podieºaÈ na tvor-
be rozpoãtov krajín eurozóny, aby mohla do- ***
statoãne vãas rozpoznaÈ nepriazniv˘ v˘voj fi-
nancií ktorejkoºvek ãlenskej krajiny, ktorá ne-
plní poÏiadavky stability platné pre eurozónu.
Ak sa bude rozpoãet nejakej krajiny vyvíjaÈ ne-
správnym smerom , euroskupina bude musieÈ
o tomto probléme váÏne diskutovaÈ.
Komisár Olli Rehn.
Welt am Sonntag 20. 3.
(Medzi slobodou a poriadkom je vÏdy na-
pätie a musí to byÈ veºmi múdry, a najmä
rozváÏny verejn˘ ãiniteº, aby povedal, ão je
v danej chvíli pre ‰irokú verejnosÈ potreb-
nej‰ie. Disciplína v pouÏívaní ‰tátneho roz-
poãtu je existenãne dôleÏitá nielen pre ten Kresba: Peter Gossányi. Tele plus 20. 3.
ãi onen ‰tát, ale aj pre krajiny ostatné, kto- (Pán Picasso, a sme my dve hor‰ie? Aj my
ré sú v nejakom zväzku so ‰tátom únie.) vám urobíme, keì chcete, tender pri WC!)
*** ***
ªuìom, ktorí nerobia muziku, sa asi nedá
vysvetliÈ, ão je na koncertnom pódiu také lá-
kavé. ËaÏko niekto pochopí, Ïe to je pre mÀa
zmysel Ïivota. Îe je to pre mÀa miesto, kde
mám pokoj. Ktosi mi raz argumentoval: To je
nezmysel, skáãe‰ tam ako div˘, o akom poko-
ji to rozpráva‰? Nerozumel tomu, lebo to ne-
mohol precítiÈ. Na pódiu sa na niã nehrám, kaÏ-
d˘ ma tam vidí presne takého, ak˘ som. Tam
sa cítim úplne slobodn˘. Hrá sa tam predsa ro-
kenrol.
Spevák I.M.T. Smile Ivan Tásler.
Sme 20. 3.
(Hudba – váÏna i rokenrolová – dáva ãlo-
veku, ktor˘ sa jej podvolí, nov˘ rozmer. Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 20. 3.
Nie tak˘, ktor˘ by iní nedokázali pochopiÈ, (To by uÏ bol veºmi vypoãítav˘, keby si ju
ale nechcú sa podrobiÈ sile jej zvlá‰tnej bol zobral iba preto, aby mal niωie dane.)
energie.)
***
***
Politici nech pokojne cestujú, keì ich to
Eva Braunová stretla Hitlera ako 17-roãná baví. Ale preão sa tvária, Ïe cestujú za nás? My
99
S U P E R M O N I T O R
tieÏ necestujeme za nich, ale za seba. Rovna-
ko je to s veãerami. Na oficiálnych náv‰tûvách
prominentov prekáÏa, Ïe si ten feudálny pre-
Ïitok dávajú platiÈ slobodn˘mi obãanmi.
Komentátor Ivan Hoffman.
Deník.cz 22. 3.
(Je stále ‰ir‰ia ‰kála príleÏitostí na utráca-
nie – a preÏieranie – ‰tátnych peÀazí.)
***
S ospravedlnením pápeÏa sme spokojní.
Urobil v‰etko, ão bolo potreba. Neexistuje
dôvod, preão by cirkev mala na Slovensku
kvôli tejto kauze strácaÈ veriacich a ich pod-
poru.
Hovorca KBS Jozef Kováãik.
HN 22. 3.
(Katolíctvo na celom svete nie je spokojné
s pápeÏov˘m komentárom k zneuÏívaniu
detí mníchmi a kÀazmi: „ByÈ hlboko otra-
sen˘ neznamená absolútne niã.“ V Rakús-
ku milión ºudí uvaÏuje z cirkvi kvôli hlbo-
kému sklamaniu vystúpiÈ. A tak, zdá sa, je-
diní katolíci, ktorí sú takmer bezv˘hradne
spokojní, sú Slováci. Buì sú hlb‰ie veriaci
na vatikánsky spôsob, alebo sú absolútne
nekritickí ku v‰etkému, ão pápeÏ vykoná a
vysloví.)
***
Hospodársky Ïivel krajiny sa vÏdy oháÀal
dobre a modern˘ ãesk˘ národ dokázal vytvá-
raÈ kultúrne prostredie porovnateºné s európ-
skym ‰tandardom, k˘m ãeská politika bola
vÏdy provinãná a nezná‰anlivá. Teraz preÏíva-
me vrchol úbohosti. Oãarovanie bohatstvom,
luxusom drah˘ch áut, vypoÏiãan˘ch víl, aro-
ganciou a temn˘ch kontaktov.
Komentátor Karel Steigerwald,
MFD 23. 3.
(V tomto ohºade sme s âechmi bratmi –
podobáme sa na seba. MoÏno aÏ na to, Ïe ani
kultúrne zázemie nebolo na Slovensku také,
aby si zaslúÏilo obdiv.)
***
Predpoklad ‰vajãiarskej prokuratúry, Ïe v
súvislosti s predajom slovensk˘ch emisn˘ch
kvót do‰lo k trestnej ãinnosti, je pre Fiocvu vlá-
du zniãujúci, lebo kvóty nepredávala mafiáns-
ka firma, ale ministerstvo Ïivotného prostre-
dia a dvakrát sa predajom zaoberala aj vláda
v zbore.
Komentátor Marián Le‰ko.
Sme 24. 3.
(NájsÈ politika, ktor˘ od vzniku SR v 1993
konal s ãist˘mi úmyslami, je skoro nemoÏ-
né.)
***
Kde je krásne a kde je kvalitná architektú-
ra, tam Ïijú bohatí ºudia. A kde Ïijú bohatí ºu-
dia, tam je dobré investovaÈ. Ekonóm Mundell
investoval do zámku v Toskánsku – skvelá my-
‰lienka. Nádherná krajina s neuveriteºn˘m
mnoÏstvom kultúrnych pamiatok nikdy ne-
stratí príÈaÏlivosÈ. A teda ani ekonomickú hod-
notu.
Ekonóm Pavel Kohout.
Pravda 24. 3.
100
(Aká úºava: po tisícoch riadkoch o chrapún-
skej korupcii text o elegantnej krajine.)
***
Ak americk˘ filozof Thoreau napí‰e „Plyt-
ká voda sa zohrieva prv ako hlboká“, je to v˘-
straha pred povrchn˘mi láskami. On v‰ak pí‰e
aj o tom, Ïe zamrznut˘ rybník na jar hlasno
praská pod dotykom slneãn˘ch lúãov. KieÏ
by to bola pravda aj o na‰ich zamrznut˘ch
srdciach.
Básnik Ján Buzássy.
Sme 24. 3.
(Ale ani Buzássy nevie vysvetliÈ, preão sa
mnohí cítia najlep‰ie s prituhnut˘mi du‰a-
mi.)
***
BáseÀ je to, ão v nás znie, keì sme veºmi
‰Èastní, alebo veºmi ne‰Èastní. Poézia b˘va
v‰ak aj meditácia, ãi sebareflexia, keì si ujas-
Àujeme vlastné postoje, stanoviská, ãiny. A
kladieme si aj priame otázky, aby sme sa ne-
mohli vyhnúÈ sami sebe.
Spisovateºka Mária Bátorová. Slo-
vo 24. 3.
(BáseÀ je to, ão oslovuje alebo zobúdza naj-
podstatnej‰ie osobné prvky v nás. Na‰e
emócie a na‰e úvahy. A to aj vtedy, keì sa
zdá, Ïe sme uÏ úplne zatvrdnutí.)
***
Mesto Bratislava a firma Juraja ·irokého
stavajú bez povolenia hotel a administratívnu
budovu pri rozostavanom zimnom ‰tadióne.
Investorom je spoloãnosÈ Tehelné pole, v kto-
rej väã‰inu má firma Juraja ·irokého TP Slo-
van, 40-percentn˘ podiel má hlavné mesto. Pri-
mátorom je Andrej ëurkovsk˘ z KDH.
Îurnalistka Dorota Kráková.
Sme 24. 3.
(Absolútna sociálna de‰trukcia je charak-
teristická pre celú Európu. V Rakúsku ‰éf
banky, ktor˘ musel odísÈ z úradu po 10 me-
siacoch, dostal nehanebné odstupné skoro
2 milióny eur. UÏ neplatia nijaké BoÏie zá-
kony a uÏ vonkoncom nijak˘ cit pre slu‰-
nosÈ.)
***
Uplynulo uÏ vy‰e 20 rokov, odkedy zaãali
vychádzaÈ najavo dôkazy o rozsiahlom po-
hlavnom zneuÏívaní detí katolíckymi duchov-
n˘mi – a odhalenia stále pokraãujú. ZároveÀ
je zrejm˘ aj rozsah tutlania. SnaÏili sa zapri-
sahaÈ detské obete a ich rodiãov, aby mlãali,
vyuÏívajúc ich lojalitu k cirkvi. MoÏno bol do
toho zapleten˘ i pápeÏ. Veria, Ïe cirkev stojí
nad zákonom.
Anglick˘ publicista Gwynne Dyer.
Sme 25. 3.
(Ak bol do tutlania zapleten˘ moÏno aj pá-
peÏ, tak je ãas na otázku, ãi netreba ur˘chle-
ne rozpustiÈ celú takúto cirkev. KeìÏe Boh
uÏ pri nej nie je.)
***
Îijeme vo zvlá‰tnej dobe. V nej nie je pod-
statné, kto ão vraví, ale ak˘m spôsobom sú
jeho slová prezentované v médiách. A ãasto
úplne inak, neÏ boli myslené,. Navy‰e je zby-
toãné snaÏiÈ sa uviesÈ skreslené v˘roky do pa-
triãn˘ch medzí, pretoÏe ony uÏ i tak Ïijú svo-
jím Ïivotom. V súãasnosti nie je príli‰ dôleÏi-
té, ão politici ãinia, ale ak˘m spôsobom doká-
Ïu zapôsobiÈ na verejnosÈ. Na to, samozrejme,
potrebujú médiá.
Komentátor Petr Hartman.
âesk˘ rozhlas 26. 3.
(Kto vlastne viac skresºuje realitu a jej osob-
nosti: Tí, ktorí o nieãom informujú, tí, kto-
rí vyslovujú akoÏe názory, tí, ktorí komen-
tujú udalosti a v˘povede osobností, tí, kto-
rí formujú obãanov – alebo médiá a Ïurna-
listi? Alebo sa klameme navzájom v‰etci?)
***
Va‰e médiá sú cieºom veºkého poãtu civil-
n˘ch Ïalôb zo strany politikov, ktoré u Ïurna-
listov vyvolávajú obavy, a tí nemôÏu pracovaÈ
bez strachu. Podobné praktiky zasahujú do
práce médií. Sme znepokojení minimálne pre
12 veºk˘ch prípadov podobn˘ch Ïalôb, v kto-
r˘ch ide o sumu viac ako 700-tisíc eur. My sa
zaujímame o to, ako tieto Ïaloby ovplyvnia slo-
bodu a otvorenosÈ médií, ktorú v USA pova-
Ïujeme za základn˘ kameÀ demokracie.
Chargé d’affairs USA v SR Keith
A. Eddins. Plus 7 dní 26. 3.
(EK vyzvala justíciu v celej únii, aby fi-
nanãné pokuty pre médiá boli minimálne.
LenÏe slovenské súdy na ãele s Harabinom
základné kamene demokracie ignorujú.)
***
Pred pár rokmi bol jeden z na‰ich politikov
na náv‰teve Slovákov Ïijúcich v Srbsku. Po-
chvaºoval si, ako pekne hovoria svojou rodnou
reãou, a hoci uÏ celé generácie Ïijú ìaleko od
svojej vlasti, udrÏujú jej tradície. V ‰kole sa
uãia po slovensky, pouÏívajú slovenské uãeb-
nice a aj keì sa od svojej pôvodnej vlasti nik-
dy nedoãkali skutoãnej pomoci, na svoj jazyk
nezabudli. Nikomu neprekáÏa, Ïe ich deti sa
rozprávajú medzi sebou po slovensky.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 26. 3.
(Keby sa stalo to, ão by vyspelí slovenskí a
maìarskí politici mali urobiÈ – bez poniÏo-
vania, ústretov˘mi krokmi znormálniÈ a
spríjemniÈ denn˘ Ïivot men‰ín – nebol by
najmen‰í dôvod, aby Slováci a Maìari Ïili
v dlhodob˘ch k⁄ãoch.)
***
V krátkom ãase zistíme – som presvedãen˘
–, Ïe v kozme máme susedov. Ale nie som si
aÏ tak˘ ist˘, ãi sa s t˘mto faktom budeme ve-
dieÈ správne a zodpovedne vysporiadaÈ. A, sa-
mozrejme, to isté platí o nich, keì objavia
na‰u existenciu.
Vedec roka 2009 Jozef Masarik.
Sme 27. 3.
(Sme uÏ dosÈ inteligentní a vzdelaní na to,
aby sme pochopili, Ïe tí „druhí“ nebudú
maÈ moÏno niã z toho, ão máme my? A Ïe to
bude stretnutie úplne mimo na‰ich pred-
stáv?)
***
S U P E R M O N I T O R
Pripojil som sa na inernet a zadal som hes-
lo JeÏi‰: 4 830 000 stránok. Potom som zadal
porno a narazil som na 130 000 000 stránok.
A ão na nich? Okrem iného anal, orgy, lesbian,
potom v‰elijaké formy incestu, otec s dcérou,
ale aj vnuk a stará matka. Tak˘ farár kedysi ví-
daval iba svoju gazdinú, a dnes sa mu polona-
hé dievãatá promenádujú priamo pred oãami
kaÏd˘ veãer.
Estetik a románopisec Umberto
Eco (1932). L´Espresso 27. 3.
(Kto sleduje ‰irokú sieÈ médií, nemôÏe ne-
padaÈ na zadok, ão internet vyvádza s ºuì-
mi. Mení sa absolútne v‰etko, viera v Boha,
drzosÈ politikov, autorita otcov rodín i kÀa-
zov, nekoneãné horizonty poznatkov. MôÏe-
me dnes ãokoºvek posudzovaÈ podºa niekdaj-
‰ích kritérií a morálnych poÏiadaviek? Nie
je smie‰na a farizejská hviezdiãka na obra-
zovke, ktorá neúãelne oznaãuje programy
nevhodné pre mládeÏ?)
***
Z obsahu politiky sa vytratila úcta k obãa-
nom a k spoloãnosti ako celku.
Poslanec Zdenûk Mar‰íãek (KSâM).
Haló noviny 30. 3.
(Aj v SR úctu nahradilo poniÏovanie dru-
h˘ch, najmä politick˘ch oponentov.)
***
Nedá sa niã robiÈ, len zaplakaÈ nad psychia-
trizáciou ‰tátu, ktor˘ je vystaven˘ rozhodnu-
tiam vá‰Àami zmietaného a hlúpeho parla-
mentu. S krajinou, kde vysielateº má údajne
povinnosÈ preloÏiÈ aj „The end" na konci fil-
mu, nemôÏe byÈ v‰etko v poriadku.
Komentátor Peter Schutz.
Sme 30. 3.
(Je zaráÏajúce, akí ºudia majú právo rozho-
dovaÈ o zákonoch a vôbec o osude obãanov.)
***
Ani jeden z odborníkov, dokonca ani porad-
ca premiéra Fica Stanek, nespochybnil v˘sle-
dok ankety HN, podºa ktorej najlep‰ím minis-
trom financií v dejinách SR bol Ivan Miklo‰.
Uznanie si zaslúÏi predov‰etk˘m za daÀovú re-
formu. Motivoval ekonomickú aktivitu, zlep-
‰il podnikateºské prostredie na Slovensku a do-
stal SR na mapy zahraniãn˘ch investorov.
Riaditeº INESS Richard ëurana.
HN 30. 3.
(Je Ïalostné, ak niekto uráÏa vyspelého a
Slovensku osoÏného ekonóma len preto,
lebo je spät˘ s opaãnou politickou stranou.)
***
V tuneli pod ‰vajãiarsko-francúzskymi hra-
nicami sa podarilo dosiahnuÈ najväã‰iu ener-
giu zráÏok v histórii fyziky. ZráÏka vytvorila
svetov˘ rekord a napodobnila podmienky krát-
ko po veºkom tresku. Teraz sa ãakajú odpove-
de na otázky, z ãoho pozostáva „neviditeºn˘“
vesmír.
Slovensk˘ vedec Peter Kadleãík,
ktor˘ sa na úspechu podieºal. Sme 31. 3.
(Hadrónov˘ ur˘chºovaã je experiment, kto-
r˘ nemá v histórii obdobu. Sme veºmi úbo-
hí, keì sa popri tom musíme zaoberaÈ zá-
chodov˘mi tendrami prízemn˘ch politi-
kov.)
***
Prechádzala som popri kaluÏiach krvi. Mala
som z toho hrôzu a chcela som byÈ odtiaº ão
najr˘chlej‰ie preã. Trasou metra, kde sa jed-
na zo samovraÏedn˘ch atentátniãiek odpálila,
cestujem kaÏd˘ deÀ do práce práve v tom
ãase, kedy sa tragédia stala. Na‰Èastie – práve
v pondelok som me‰kala a pri‰la som na za-
stávku o pol hodiny neskôr.
Slovenka Michala Trpáková;
Ïije teraz v Moskve. HN 31. 3.
(Darmo sa ãlovek bojí, darmo naÀho sadá
hrôza – ÏiÈ sa musí. Ani predtuchy a stra‰-
né záÏitky nás nemôÏu zastaviÈ, aby sme ne-
vstupovali na nebezpeãné územia.)
***
Prebudila nás hrôzostra‰ná správa. Teroris-
tick˘ útok na moskovské metro, desiatky
m⁄tvych a zranen˘ch, samovraÏedné atentát-
niãky. Pritom 18-roãné dievãatá majú chodiÈ
do ‰koly, cestovaÈ po svete, preÏívaÈ romantic-
ké lásky a snívaÈ o budúcnosti, ktorá urãite na-
stane.
Sociologiãka Silvia Porubänová.
Pravda 31. 3.
(Je poºutovaniahodné, Ïe ani odborníãka
na vzÈah spoloãnosti a jednotlivcov nevie
nájsÈ dôveryhodné vysvetlenie na to, preão
i dievãatá schádzajú z hôr zabíjaÈ a daÈ sa
zabiÈ.)
***
Deti, ão ãítajú, majú oproti t˘m, ktoré len
pozerajú televíziu, nepomerne bohat‰í slovník.
Ja som ako dieÈa milovala kniÏku Edmonda de
Amicis Srdce. Patrila e‰te mojej mame – bolo
to staré predvojnové vydanie. Plakávala som
pri nej a vedela som naspamäÈ celé pasáÏe.
Prekladateºka Mária ·tefánková.
OÎene.sk 31. 3.
(Ak by bol minister ‰kolstva dosiahol, aby
uãitelia slovenãiny – ale aj in˘ch predmetov
– zmenili aspoÀ ãasÈ vyuãovania na krásne
chvíle, vzbudil by vlastenectvo v Ïiakoch
oveºa rukolapnej‰ie a hodnotnej‰ie, neÏ po-
ãúvaním hymny.)
***
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus marec
2010
(Klamete! Na Slovensku ani ãert nenájde re-
nomovan˘ch politológov!)
***
Od roku 1992 bolo realizovan˘ch 5 oddlÏe-
ní nemocníc. Na prv˘ pohºad tu ‰tát ako "dob-
rodinec“ oddlÏuje poskytovateºov nemocniã-
nej starostlivosti. Av‰ak nie je návratná fi-
nanãná v˘pomoc aj trestaním riadne hospodá-
riacich? Tvrdé rozpoãtové pravidlá musia pla-
tiÈ pre kaÏdého v systéme. Pokiaº budeme od-
dlÏovaÈ, zadlÏovanie bude pokraãovaÈ.
Generálny sekretár Asociácie
zamestnávateºskych zväzov Oto Nevick˘.
HN 1. 4.
(Na rozdiel od rie‰enia zadlÏenosti v beÏ-
n˘ch podnikoch a in‰titúciách je situácia v
nemocniciach zásadne odli‰ná. âlovek nut-
ne potrebuje pri mnoh˘ch chorobách o‰et-
renie v nemocnici. Ak také zariadenie zban-
krotuje, málokto má naporúdzi radu, ão
urobiÈ, aby spravodlivé rie‰enie súãasne ne-
po‰kodilo zdravie chorého obãana.)
***
Keì neãakane v roku 2004 pri‰lo oznáme-
nie o objave evanjelia – nazvaného podºa Ju-
dá‰a – v prastarej koptãine, hneì som sa roz-
hodol, Ïe ho preloÏím. V Àom je Judበvykre-
slen˘ ako najchápavej‰í a najdôvernej‰í JeÏi-
‰ov priateº, ktor˘ svojho majstra nezrádza.
Sám JeÏi‰ mu vraví: „Ty ich prev˘‰i‰ v‰etk˘ch.
Obetuje‰ totiÏ toho ãloveka, ktor˘ sa do mÀa
odieva.“ JudበpomôÏe JeÏi‰ovi a oslobodí
jeho du‰u t˘m, Ïe ju zbaví fyzického tela.
Historik Marek Dospûl z Karlovej
univerzity v Prahe. Plus 7 dní 2. 4.
(HodnovernosÈ textov Biblie je problematic-
ká. Jednak nie sú priamym opisom a zápi-
som konkrétnych udalostí. A jednak nevie-
me, koºko do pôvodn˘ch zdrojov vloÏili ne-
skor‰í kronikári, teda koºko záverov a po-
kynov pri‰lo od Boha ãi JeÏi‰a a koºko vlo-
Ïili neskor‰í spisovatelia pod menom proro-
ka MojÏi‰a, kráºa ·alamúna alebo apo‰to-
la Pavla, a ãasto v záujme rôznych pek-
n˘ch téz a uÏitoãn˘ch prikázaní.)
***
Du‰an Jurkoviã je jedn˘m z najv˘raznej‰ích
predstaviteºov secesie na Slovensku, a hoci
jeho diela tvoria základ modernej slovenskej
architektúry, do povedomia verejnosti sa ne-
dostáva.
Publicistka Eva Andrejãáková. TV
oko 2. 4.
(Slovensk˘mi vlastencami nie sú tí, ktorí ná-
rodovectvo omieºajú, ale tí, ão vynakladajú
maximálne úsilie na to, aby z ãiernej diery
zabudnutia vytiahli tvorivé osobnosti.)
***
Diskusie o náboÏenstve dávno nemali toº-
ko "‰Èavy", ako na internetov˘ch fórach. Na-
vy‰e web vie poslúÏiÈ aj samotn˘m kÀazom
ako in‰pirácia pred kázÀou. Vzácne diela, kto-
ré nemáte ‰ancu zohnaÈ v kniÏnici, tam zrazu
objavíte v digitalizovanej forme. âlovek sa tieÏ
dostane k rôznym v˘kladom Biblie. Len si
treba daÈ pozor, nie po v‰etk˘ch sa dá siahnuÈ.
DraÏovsk˘ farár Pavol Linet.
Pravda 3. 4.
(Internetu ch˘ba posvätnosÈ priameho pre-
sunu BoÏích prikázaní a posolstiev na ãlo-
veka – v‰etko je sprostredkované cez tech-
101
S U P E R M O N I T O R
nické prostriedky. Proroci, kÀazi, apo‰toli
strácajú svoju bezprostrednosÈ a zrejme i
dôveryhodnosÈ. Alebo naopak: internetov˘
text akoby znemoÏÀoval, aby MojÏi‰ ãi Svä-
t˘ Ján svätokrádeÏne vstupovali medzi
Boha a ºudí.)
***
Odoberanie akademick˘ch titulov ºuìom,
ktorí ich v Plzni získali podvodom, je len prv˘
krok. âo sa stane, ak nejakého tohto plzenské-
ho „lÏidoktora“ menovali medzit˘m napríklad
za sudcu? Zostanú jeho rozsudky platné, keì
pre ne de facto nemal kvalifikáciu?
Komentátorka Lída Raku‰anová.
Deník.cz 3. 4.
(V SR by sme túto otázku mohli posunúÈ do
vyhrotenej‰ej, ale úplne reálnej situácie:
Ak niekto sprivatizoval v zlatej zosúkrom-
Àovacej ére po novembri ´89 ‰tátny maje-
tok zásluhou svojej príslu‰nosti k vládnej
strane, nebol sprivatizovan˘ vlastne podvo-
dom? A ak bol sprivatizovan˘ podvodom,
má majetok patriÈ lÏiprivatizérovi a jeho ro-
dine?)
***
Konflikt medzi Googlom a âínou je kºúão-
v˘m príbehom na‰ich ãias. Mäkká globálna
moc americkej internetovej firmy bojuje s
tvrdou územnou mocou ãínskeho ‰tátu. Od-
váÏna men‰ina ãínskych pouÏívateºov interne-
tu sa sÈaÏuje, ale ão ak väã‰ine âíÀanov vyho-
vuje, Ïe dostávajú informácie, ktoré pre‰li
vlasteneck˘m, puritánskym a ideologick˘m
filtrom?
Anglick˘ politológ Timothy Garton Ash. Sme
3. 4.
(Musí nás zdesiÈ, keì si uvedomíme, Ïe do-
nedávna aj tok informácií k nám prechá-
dzal cez idiotsk˘ a otrokársky filter. A my
sme sa len veºmi opatrne bránili, lenÏe veºa
sme neubránili, lebo totalitná moc bola
tvrdá. Odborníãka na ãínsky internet Mac-
Kinnonová situáciu kompletizuje: „Tí, ão sa
narodia s klapkami na oãiach, to poklada-
jú za normálne, k˘m si neuvedomia, Ïe Ïi-
vot bez klapiek je nielen moÏn˘, ale aj ove-
ºa lep‰í.“)
***
Kresba: ·tefan Maday. Tele plus 3. 4.
102
(Najmä ak by to bol kritik pána Najvy‰‰ie-
ho sudcu.)
***
V katolíckej cirkvi sa ãasto nestáva, aby
biskupi odstupovali pod tlakom verejnej mien-
ky. Ten tlak sa v‰ak stupÀuje. Biskupom – as-
poÀ niektor˘m – bude postupne dochádzaÈ, Ïe
to, ako konali, nie je zluãiteºné s ìal‰ím zotr-
vávaním v úrade.
Teológ Miroslav Kocúr. Sme 3. 4.
(Zlyhania duchovn˘ch, keì unikali pred
zodpovednosÈou za svoje sexuálne zvrhlos-
ti, evokuje zaãudovanie, ako sa dokázali
modliÈ pred Bohom, keì ho pokojne zradi-
li.)
***
NበÏivot je ako kniha. A v‰etko, ão v Ïivo-
te urobíme, je v tejto knihe zapísané. Len ão
nበãas na tomto svete uplynie, bude nám táto
kniha nahlas preãítaná a my sa budeme Bohu
zodpovedaÈ zo svojich ãinov. Je to dobrá sprá-
va pre v‰etk˘ch, lebo Boh je zvrchovane spra-
vodliv˘. Nahliadne do ná‰ho srdca a spravod-
livo rozhodne o tom, ãi máme právo na veã-
n˘ Ïivot v nebi. Rozhodne úplne objektívne o
tom, ako sme s darom Ïivota naloÏili.
Publicista Jaroslav Kysilko.
Blog.iDnes.cz 5. 4.
(V ãom sa lí‰i táto rozprávka o spravodli-
vom Bohu od hocktorej inej, napísanej ºuì-
mi?)
***
Demokracia spoãíva v úãelnom usporiada-
ní vzÈahov medzi ºuìmi v spoloãenstve. A hlav-
ná je v nej spravodlivosÈ. O tom, ão je spravod-
livosÈ, sa nedá hlasovaÈ, hlasovaním sa nestá-
va zo svinstva niã iné, neÏ opäÈ svinstvo. De-
mokratick˘ ‰tát nie je ten, kde väã‰ina rozho-
duje o tom, ão je spravodlivosÈ, ale kde väã‰i-
na ºudí je schopná spravodlivosÈ akceptovaÈ.
Politológ Bohumil DoleÏal.
Udalosti 6. 4.
(Îiaº, absolútna väã‰ina slovensk˘ch politi-
kov v parlamente, vo vláde, v televíznych di-
skusiách a inde priam deklaratívne doka-
zuje, Ïe demokracia je im na Èarchu.)
***
Politici kradnú z toho, ão ‰tátu zaplatili ob-
ãania. Väã‰ina ºudí nekradne. Ani v obchode,
ani susedovi jablká. Tak preão môÏu politici?
Zrejme aj preto, Ïe im to verejnosÈ toleruje.
Publicistka Vanda Vavrová.
Pravda 6. 4.
(NajzaráÏajúcej‰ie je, s akou samozrejmos-
Èou uÏ aj verejnosÈ berie fakt, Ïe vysoká
politika je tu aj na to, aby umoÏnila vo veº-
kom a ‰vihácky kradnúÈ.)
***
SpoloãnosÈ je presiaknutá priam nenávisÈou
ku v‰etkému, ão súvisí s cirkvou.
Nitriansky biskup Viliam Judák.
Sme 6. 4.
(Slováci nie sú proti cirkvi, ale uÏ aj oni od-
mietajú ãasté cirkevné farizejstvo.)
***
âasto sa tvrdí, Ïe politika by mala byÈ sú-
bojom ideí, z ktor˘ch tie, ktoré majú najlep-
‰iu obhajobu, zvíÈazia a jej zástancovia sa ju
pokúsia uviesÈ do Ïivota. Súãasnú politickú
scénu v‰ak nie je moÏné opísaÈ inak neÏ ako
súboj vzájomn˘ch uráÏok a sprostoty.
Libertarián Lubo‰ Zálom.
Neviditeln˘ pes 6. 4.
(Na idey a nieão kultúrne alebo pekné ne-
zostáva absolútne nijaké miesto.)
***
ZisÈujeme, Ïe vstupom do eurozóny sme
vstúpili do spolku, kde nie je problém podvá-
dzaÈ a klamaÈ. Kedysi, keì chytili zlodeja, tak
ho potrestali. Dnes sa "zlodejãina" stala ‰t˘lom
práce nielen politikov, ale aj cel˘ch ‰tátov.
Niekto spreneverí 300 mld. eur a ostatní mu
e‰te pridajú ìal‰ích 54 mld., aby preÏil, keì-
Ïe ho odhalili. Alebo aby nevykrikoval, Ïe aj
ostatní kradli?
Finanãn˘ analytik Peter Karailiev.
Pravda 7. 4.
(Údesné. Aj na najvy‰‰ích miestach európ-
skych centrál sa kradne vo veºkom ‰t˘le.)
***
Aj v NASA sú profesori publikujúci ãlánky
s hypotézami, Ïe r˘chlosÈ svetla nie je posled-
ná hranica. Îe r˘chlosÈ väã‰ia ako r˘chlosÈ svet-
la je moÏná. A Ïe mimozem‰Èania cestujú v gi-
gantick˘ch vesmírnych lodiach – generaãn˘ch
koráboch. Tam sa ich generácie rodia a umie-
rajú, aÏ nakoniec dorazia k cieºu svojej cesty.
Sci-fi spisovateº Erich von Däniken.
Sme 7. 4.
(Na‰e predstavy o pohybe vo vesmíre sú
zatiaº veºmi obmedzené. Zemská príÈaÏlivosÈ
nás nepustí ani fyzicky, ale ani psychicky. A
horko-ÈaÏko ani fantáziou.)
***
Îijeme nesmierne zr˘chlenú súãasnosÈ.
Ustaviãne v pohybe, v ãinnosti, v plánoch.
ªudia, kontakty, telefonáty, presuny. Odvyk-
li sme si len tak byÈ, pokojne doma, naprík-
lad..Tam, kde je bod istoty v neistom vesmí-
re. Ba‰ta bezpeãia hoci aj v prúde neºútostn˘ch
správ, ktoré sa na nás odv‰adiaº bez prestania
valia. Niã nám nesmie ujsÈ, o v‰etkom musí-
me vedieÈ.
Sociologiãka Silvia Porubänová.
Pravda 7. 4.
(Îijeme tak zr˘chlene, Ïe uÏ ani nevieme, ão
je Ïivot.)
***
Flamenco je hudba silne spojená so samot-
nou ºudskou podstatou, vychádza zo srdca a
nemá niã spoloãné s biznisom. Teda presn˘
opak toho, ão sa deje so súãasnou modernou
hudbou a jej mediálnym promom. Flamenco
je hudbou skutoãn˘ch ºudí, je to vlastne ich reã.
Flamencov˘ gitarista Paco de Lucia.
Sme 8. 4.
(V prívale úbohostí, ‰pinavostí a primitív-
ností z médií a cez médiá je jedin˘m zdro-
jom emotívneho pote‰enia pre ãloveka ume-
S U P E R M O N I T O R
nie vôbec a hudba zvlá‰È. Odkiaº padá na
ãloveka táto manna, tento ºuìom na pú‰ti
zázraãne dan˘ sladk˘ pokrm ãi nápoj?)
***
Ja ãítam pre rozko‰. Som veºmi vìaãná za
to, Ïe som si e‰te uchovala radosÈ z ãítania.
Poetka Mila Haugová.
Magazín (Pravda) 8. 4.
(âítanie kníh a poãúvanie hudby je ‰tekle-
nie, ktoré sa dá k máloãomu prirovnaÈ.)
***
Vzostup profesionálnych bádateºov a prie-
myseln˘ch v˘skumn˘ch laboratórií vytvoril
triedu ºudí, ktor˘ch povolaním nebolo splodiÈ
a aplikovaÈ jedin˘ geniálny vynález, ale vy-
myslieÈ samotn˘ proces neustálej a trvalej vy-
naliezavosti a novátorstva.
Uãiteº ekonómie na Kalifornskej
univerzite J. Bradford DeLong. HN 8. 4.
(A práve Slovensko naliehavo potrebuje
profesionálnych vynálezcov.)
***
Rusk˘ jadrov˘ ‰rot by sa bez dohody USA
a Ruska mohol dostaÈ do skutoãne nebezpeã-
n˘ch rúk, takÏe Kremeº i Biely dom by mali
o starosÈ viac. Ale zasa nemá zmysel si naho-
váraÈ, Ïe odzbrojovacia dohoda je zásadná aj
pre niekoho iného neÏ pre Moskvu a Washing-
ton.
Komentátor Zbynûk Petráãek.
Lidové noviny 9. 4.
(Do akej miery by mohli âína, India alebo
arabské ‰táty vyhodiÈ svet do vzduchu, na
to si nik netrúfa odpovedaÈ. Ale ani na to,
ãi sa ºudia dosÈ starajú o bezpeãn˘ Ïivot
svojich rodín a ãi by nemali urobiÈ nieão
viac, neÏ iba chodiÈ do zamestnania.)
***
Treba revolúciu! A mali by ju zaãaÈ uãite-
lia literatúry t˘m, Ïe hneì dnes veãer vyhodia
z okna televízor. Cez deÀ rozprávajú deÈom o
tom, ako by mali ãítaÈ, ale keì sa vrátia z ro-
boty domov, sami si hneì sadnú za poãítaã a
zaãnú tam vypisovaÈ hlúposti, e‰te i s grama-
tick˘mi chybami. Ja pomáham t˘m, Ïe nakrú-
cam filmy. Nemusím pritom nevyhnutne ãosi
hºadaÈ, napokon, niet ão nájsÈ. Staãí, keì sa
kaÏd˘ v nieãom nájde a pokúsi sa to robiÈ ão
najlep‰ie.
Francúzsky reÏisér Bruno Dumont.
Debutoval filmom Îivot JeÏi‰a.
Sme 9. 4.
(A ão robia pritom cirkvi, je byrokratická
agenda bez Boha. âo uÏ v nej moÏno nájsÈ?)
***
U vydavateºov by som sa prihováral za to,
ão sa volalo viazan˘ predaj. Ak chce‰ poma-
ranãe, kúp si k nim zemiaky! A v tlaãi: Ak
chce‰ zlú správu, pozri si aj dobrú! Za moto-
cyklistu, ktor˘ havaroval, preãítaj si o dvoch,
ktorí do‰li bez nehody! Za kaÏdú fotku porno-
hereãky si pozri obrázok mní‰ky pri modlit-
be a k debilnému v˘roku politika nájdi vetu in-
teligentnú.
Publicista K.H. Bfiezovsk˘.
Vanilka 9. 4.
(Rovnováha medzi pozitívnymi impulzmi a
bolestn˘mi skúsenosÈami je síce ideálnym
fungovaním zdravej ºudskej du‰e, ale ãlove-
ka denne vykoºajujú prekvapujúce úchyl-
ky.)
***
Kuba nemá skutoãn˘ záujem o zlep‰enie
vzÈahov s nami. Ak by sa totiÏ tak stalo a
Washington by naozaj zru‰il desaÈroãia trva-
júce obchodné embargo uvalené na Kubu, ta-
moj‰í lídri by stratili v˘hovorku, preão je na
tom ich krajina po ekonomickej stránke tak
biedne.
Americká ministerka zahraniãia
Hillary Clintonová. Pravda 10. 4.
(Komunistickí politici bez rozpakov zava-
ria aj svojim spoluobãanom, ak t˘m vo svo-
jom tradiãnom pokrytectve zakryjú svoje
svinstvá a zdanlivo skrá‰lia svoje domáce
pomery.)
***
Kamery na D1 zachytili vodiãa, ktor˘ sa
„pomstil“ pomal‰ej dodávke – poãkal na Àu a
rozbil jej predné sklo fºa‰ou. ªuìom v „pomal-
‰om“ aute sa niã nestalo. Keby áno, bol by ten
ponáhºajúci sa vodiã vrah. Kde sa berie v nás,
slu‰n˘ch, príjemn˘ch a mil˘ch ºuìoch, ktorí by
normálne kuraÈu neublíÏili, tá bezohºadnosÈ a
túÏba ublíÏiÈ? Slu‰n˘ rovná sa byÈ slab˘?
Glosátorka Vlaìka ·pidlová.
Blog.iDNES.cz 10. 4.
(KeìÏe viera v Boha a iné imperatívy nad
ãlovekom bdejú stále menej a kdesi – boh-
vie kde – sa v ºudskej du‰i rozplynuli niek-
daj‰ie v˘kriãníky, koná ãlovek bez zábran.)
***
Nik z rodiny ma nepodporoval. A tak som
si hlboko deprimovan˘ poznaãil do denníka:
„Mama je koza. Otec je ignorant.“ A uvedo-
mil som si, Ïe som sa postavil proti rodiãom.
Brazílsky spisovateº Paul Coelho.
Pravda 10. 4.
(Bol Coelho v tej chvíli rebel a revolucionár,
alebo nezadrÏateºn˘ grobian?)
***
Moskva naozaj oslobodila veºkú ãasÈ Euró-
py od nacizmu, ale preto, aby nás okamÏite
uväznila v komunizme.
Komentátor ·tefan Hríb.
T˘ÏdeÀ 12. 4.
(Pravda, k˘m nacizmus sám seba hrdo de-
klaroval ako diktatúru, boº‰evické pokrytec-
tvo zotroãen˘m vnucovalo svoj reÏim ako
naju‰ºachtilej‰í spôsob Ïivota v dejinách
ºudstva.)
***
PápeÏ je muÏ, ktorého prvou reakciou je
ututlaÈ ‰kandál, keì jeho kÀazov prichytia so
spusten˘mi nohavicami, a odsúdiÈ mladé obe-
te na mlãanie. In‰titucionalizované utajovanie
znásilnenia dieÈaÈa je v‰ak zloãinom podºa
kaÏdého zákona a vyÏaduje si nie kajanie v sú-
kromní, nie cirkvou vyplatené od‰kodné, ale
spravodlivosÈ a trest.
Britsk˘ ateistick˘ aktivista
Christopher Hitchens. Sme 12. 4.
(A preto Hitchens plánuje právne kroky,
ktoré by viedli k zatknutiu pápeÏa Benedik-
ta XVI. poãas jeho septembrovej náv‰tevy
Británie. âi ide len o osobnú exhibíciu, aby
sa o Àom hovorilo po celom svete, alebo o
prejav spravodlivosti, ÈaÏko posúdiÈ. Ale
nie je isté, ãi mlãaním pápeÏa poãas Veºkej
noci postupoval Vatikán rozumne a prime-
rane.)
***
Hrozné je pomyslenie, Ïe v dohºadnom ãase
sa zrejme nezv˘‰i úãasÈ Ïien na správe vecí ve-
rejn˘ch a zásadne sa ani ich postavenie v spo-
loãnosti nezlep‰í...
Komentátor Márius Kopcsay.
Pravda 12. 4.
(Nemali by sa Ïeny razantnej‰ie brániÈ, ak
uÏ muÏi nedokáÏu zmeniÈ svoj Ïivotn˘ ‰t˘l?)
***
V Nedeºn˘ch otázkach âT obaja predsedo-
via najsilnej‰ích strán, ODS a âSSD, ukázali
svoju úprimnú tvár – Ïe národu predvádzajú
divadielko. S veºk˘m emocionálnym nasade-
ním obaja vystihli psychológiu postavy, prav-
da, nie svoju, ale svojho oponenta.
Psychologiãka Hana Formánkova. Blog.iD-
NES.cz 12. 4.
(Je to v˘stiÏné prezentovanie paradoxu,
ktor˘m politici t˘ÏdeÀ ão t˘ÏdeÀ ob‰ÈastÀu-
jú ohlúpnutú verejnosÈ aj v SR: úprimne
konajú naozaj len vtedy, keì sa pretvárajú.)
***
V roku 2020 bude 75 % svetovej populácie
ÏiÈ v mestách. Pre krátke cesty sa budú najviac
pouÏívaÈ elektromobily. Budeme oveºa viac
chodiÈ pe‰o do ‰koly i zo ‰koly, niekedy aj do
kopca a v snehu, a vyuÏívaÈ bicykle. Zdravé
jedlo budú vyberaÈ inteligentné prístroje.
Editorka Nicole Perlrothová. For-
bes.com 13. 4.
(Modern˘ ãlovek osciluje medzi bojom s
chor˘m spôsobom Ïivota a pohodlnosÈou.)
***
V reakcii na mnoÏiace sa odhalenia sexuál-
neho zneuÏívania mladistv˘ch kÀazmi opus-
tilo freiburskú diecézu 2700 ãlenov a podob-
n˘ úbytok zaznamenali aj v stuttgartskej. Cir-
kevníci sledujú odliv veriacich s obavami,
lebo cirkev nielenÏe stratí vplyv, ale aj finanã-
né príspevky.
Denník Südwest Presse 13. 4.
(Falo‰nosÈ a pokrytectvo, ktoré dostihli v
poslednom ãase aj pápeÏa, nemilosrdne spo-
chybÀujú zmysel cirkvi a vnucujú otázku,
ãi si Boh nevystaãí na komunikáciu s veria-
cimi aj sám a ãi na to potrebuje hrie‰nych
sprostredkovateºov.)
***
S pádom komunizmu nevymizla zrada, se-
baklam ãi ubliÏovanie blízkym. MoÏno je to
103
S U P E R M O N I T O R
dnes dokonca hor‰ie ako v minulosti, pretoÏe
na nás nikto priamo nemieri a nikam nás ne-
tlaãí. Pozitívom obdobia pred rokom 1989 bola
vzájomná pomoc. ªudia k sebe mali bliωie.
MoÏno ich k sebe lepil strach alebo to, Ïe sme
boli zatvorení a nemali sme príli‰ na v˘ber.
Hereãka Vilma Cibulková,
hrá v Klimáãkovej hre „Komunizmus“.
Pravda 13. 4.
(Niektoré charakteristické znaky komuniz-
mu boli vraÏedné, ale ºudia ich sebazáchov-
ne v sebe potláãali. Ale keì pri‰la sloboda,
mnohí uÏ bez zábran nechali rozkvitnúÈ
v‰etky svinstvá, ktoré kedysi starostlivo
utajovali.)
***
Poplatky na vysok˘ch ‰kolách – mysleli
sme si – budú viesÈ k tomu, Ïe ‰tudenti budú
ako protihodnotu ÏiadaÈ od vysok˘ch ‰kôl
viac, budú nároãnej‰í na uãiteºov a budú aj dy-
chtivej‰í po vedomostiach. Opak je pravdou.
Chcú, aby uãitelia od nich menej poÏadovali.
Dokonca to vyzerá tak, Ïe ãím viac platia za
‰túdium, akoby si t˘m viac nárokovali uºahãe-
nie skú‰ky.
·tefan Samson, Ekonomická fakulta
TU Ko‰ice. HN 14. 4.
(Morálny nihilizmus ‰tudentov ich hlboko
zniÏuje pod ich ºudskú úroveÀ z roku 1989.)
***
Namiesto vízie modernej národnostnej po-
litiky je vo Vízii a stratégii rozvoja slovenskej
spoloãnosti (SAV) stra‰enie maìarskou kartou.
Publicista a kÀaz Ján Krstiteº Balázs.
Sme 14. 4.
(Ak modern˘ ‰t˘l a víziu do národnostnej
politiky nevná‰a povedzme maìarsk˘ pre-
zident, to neznaãí, Ïe by sa nemali slovens-
kí intelektuáli nepredraÈ cez prízemn˘ na-
cionalizmus k zrelému vzÈahu, ktor˘ by mo-
hol priniesÈ dôstojné rie‰enia.)
***
KresÈania by sa mali kajaÈ zo svojich hrie-
chov. Oni sa v‰ak aj v t˘chto ãasoch ãasto vy-
h˘bajú slovu pokánie, ktoré sa im zdá príli‰
tvrdé.
PápeÏ Benedikt XVI.
Pravda 15. 4.
(Pre väã‰inu je najÈaωie vedomie, Ïe záleÏí
len od niekoho iného, buì od kÀaza, alebo
v koneãnom dôsledku priamo od Boha, ãi
mu bude odpustené.)
***
V klasickej hudbe sú veci organizované na
vysokej intelektuálnej úrovni, ktoré sa spája-
jú s hodnotami v˘razov˘mi a emocionálnymi.
Friedrich Nietzsche povedal, Ïe Ïivot bez hud-
by by bol omylom. Ja v nej nachádzam satis-
fakciu aj akési tajomstvo Ïivota.
·éfdirigent Slovenskej filharmónie Emmanu-
el Villaume. Sme 15. 4.
(Väã‰ina ºudí venuje takmer v‰etky svoje
sily na uchovanie svojej existencie. Ale pri-
tom ignorujú to, ão bytiu ãloveka dáva plnú
hodnotu. A to nie sú fa‰írky, ale naozaj hud-
ba.)
104
***
Niekedy, keì sa ºudia dostanú do väzenia,
zvyknú si na tento druh Ïivota. V takejto situá-
cii je moja postava "CigáÀa“, pretoÏe jeho Ïi-
vot vo väzení je organizovan˘ a vonku by bol
straten˘.
Francúzsky filmov˘ i divadeln˘ herec
Reda Kateb. HN 15. 4.
(Najhor‰ie je, keì sa z ãloveka stáva ‰tva-
nec bez jediného oporného bodu.)
***
O 20-30 rokov pravdepodobne budeme ve-
dieÈ vìaka pokusu s podzemn˘m veºk˘m tre-
skom vylieãiÈ rakovinu, nadváhu aj zubn˘ kaz
jedn˘m Èahom. Ak˘ hadrónov˘ ur˘chºovaã
nám ur˘chºuje na‰e Ïivoty, nevieme, ale vie-
me, Ïe nás ovplyvÀuje nejaká tajomná sila.
Moderátorka Adela Baná‰ová.
HN 16. 4.
(Ako sa zmení du‰a ãloveka, keì ºudstvo od-
halí tajomnú silu Ïenúcu na‰e Ïivoty?)
***
BoÏe, si geniálny umelec. Vymyslel si ºud-
skú hlavu. A to nie je v‰etko. Mohol si ju pre-
pchaÈ rôznymi taºafatkami, ove‰aÈ ornamentál-
nymi zbytoãnosÈami, ale ty si majster. Tebe sta-
ãili ‰tyri detaily – oãi, ústa, nos a u‰i. A pritom
kaÏdá hlava je unikát, aj moja.
Básnik TomበJanovic.
Pravda 17. 4.
(Je povzbudzujúce, Ïe medzi desiatkami
pragmatick˘ch a vecn˘ch citátov môÏeme
uviesÈ z ãasu na ãas aj také, v ktor˘ch za-
iskrí obyãajná, a predsa boÏská fantázia.)
***
Privatizácia po Novembri ’89 mala váÏne
dôsledky. A skôr ãi neskôr môÏe niekto oprá-
‰iÈ heslo: „âo bolo ukradnuté, sa musí vrátiÈ.“
Za t˘ch 20 rokov nebolo toho málo.
Podpredseda Strany demokratického
socializmu Lubomír Ledl.
Haló noviny 17. 4.
(Len ako ochraÀovaÈ v‰etk˘ch obãanov vy-
spelého ‰tátu, teda i bohat˘ch, i chudob-
n˘ch?)
***
Putin je uÏ roky najv˘raznej‰ou postavou
medzi svetov˘mi politick˘mi lídrami. A jeho
prestíÏ stále rastie. Nie je dobr˘m, ale veºk˘m
ãlovekom.
New York Post 17. 4.
(Musíme ÏasnúÈ, ako vysoko oceÀujú ruské-
ho premiéra noviny pokladané za bulvár-
ne.)
***
Slovensko bolo zaujímavé v dobách ekono-
mickej reformy. Mali sme vo vás skvel˘ prí-
klad, ako sa dá ekonomika na‰tartovaÈ, ale
dnes je uÏ ãaro preã.
Spravodajca âRo na Slovensku
ªubomír Smatana. Sme 17. 4.
(Bude maÈ v‰ak e‰te niekto odvahu po tráp-
nom páde Dzurindu robiÈ v SR reformy?)
***
Kto je skutoãn˘ vlastník Corony, ktorá chce
ãerpaÈ eurofondy na rozvoj turizmu a aké má
kontakty na ‰tátnu SACR, nevieme. Mohla by
to vedieÈ Magda Gáliková, Meãiarova dcéra.
Komentátor Dag Dani‰.
Pravda 19. 4.
(Hlavná otázka v‰ak je, aké profesionálne
a osobné kvality sa najviac priãinili o to, Ïe
sa Meãiarove a Slotove deti vy‰vihli na ma-
naÏérske posty, ktoré si vyÏadujú skúse-
nosÈ.)
***
Gréci sú veºkí patrioti. Teraz chcú opäÈ po-
môcÈ svojej krajine, ale Ïiadajú potrestaÈ po-
litikov zodpovedn˘ch za korupciu. A to nielen
poslaÈ ich za mreÏe, ale aj vrátiÈ to, ão nakrad-
li.
Majiteº CK Aeolus Yannis Iliopoulos.
HN 19. 4.
(Slováci nie sú takí vlastenci, aby Ïiadali po-
trestaÈ svojich politikov za korupciu.)
***
Vrátil som sa do t˘ch ist˘ch zl˘ch koºají.
Ulica, drogy, stará komunita kamarátov. Po-
kraãoval som v tom, ale uÏ trochu in˘m spô-
sobom. âlovek, i keì je narkoman, tak neja-
k˘m spôsobom vnútri zreje. Îil som slastne.
Ale nechcel som zomrieÈ. To bol tieÏ dôvod,
preão som preÏil.
Hudobník (bicie) Martin Valihora.
T˘ÏdeÀ 19. 4.
(Zvlá‰È veºa zla priná‰ajú do spoloãnosti
dogmatici. Aj tí, ão sa usilujú priamoãiaro
trestaÈ mlad˘ch ºudí, ak sa u nich ão len vy-
skytnú drogy. Narkomanov treba izolovaÈ
a stíhaÈ, ale radikálne a nepremyslené vä-
zenie môÏe navÏdy ne‰Èastníka zniãiÈ.)
***
Môj priateº novinár b˘val v Dagestane u
miestnej rodiny. Hlboko veriaca 28-roãná Ma-
riam varila veãeru. Ako uãiteºka informatiky
mala aÏ 2 vysoko‰kolské diplomy. A práve ona
o 3 t˘Ïdne v Moskve odpálila v metre bombu
a zabila prinajmen‰om 12 ºudí. „Keì som po-
chopil, Ïe som sa stretol s teroristkou, nemo-
hol som tomu uveriÈ. Zdala sa mi taká pokoj-
ná, normálna.“
Spravodajca talianskeho denníka
Mark Franchetti. Stampa 20. 4.
(Keby Mariam hovorila absolútne úprim-
ne, ako by nám pred svojou zabijackou ak-
ciou v moskovskom metre opísala, ão cíti-
la, keì sedela medzi ºuìmi opásaná gra-
nátmi?)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler