CLXXVIII.

ČÍSLO 2009

Parlamentný
Kuriér ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

 CLXXVIII. ãíslo 2009
PARLAMENTN¯ KURIÉR Obsah
ãasopis z Národnej rady
Slovenskej republiky Editorial
ZaslúÏime si chvíle pohody a pokoja (F. Nagy) 2
Mesaãník, roãník XVII Slovensko-ukrajinská spolupráca
Spája nás tradiãné priateºstvo (Rozhovor s I. Ohnivets) 2
Vydavateº:
Slovenská národná reklamná
Európsky parlament
a propagaãná agentúra, s.r.o. Energetická bezpeãnosÈ, SR a EÚ (pk) 5
v spolupráci s Národnou radou SR, Národná rada SR
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Aby sa zvy‰ovala spokojnosÈ... (Rozhovor s M. Kondrótom) 7
Adresa redakcie: OÏívajú na Slovensku stavebné práce? (Rozhovor so ·. KuÏmom) 38
Bôrik Cieºom je ochrana slobody rozhodovania na úrovni samospráv 50
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. (Rozhovor s A. Slafkovsk˘m)
Tel./fax: 02/54 414 546
Aj novinár musí robiÈ tak, ako si to ‰éfredaktor predstavuje 52
e-mail: parkur@nextra.sk
eurorep@nextra.sk (‰éfredaktor) (Rozhovor s P. Prokopoviãom)
fotoparkur@nextra.sk (pre foto) Energetika na Slovensku
http://www.parlamentnykurier.sk V˘hodnosÈ tepla z teplární treba udrÏaÈ (Rozhovor s J. Králikom) 10
Vláda SR
Registrované MK SR ã. 428/08 Ako na to, pán minister...? (Rozhovor s J. Medveìom) 12
ISSN 1335–0307 Umenie zdravotne postihnut˘ch (A. Beník) 13
Nové zákazky pribúdajú pomaly (Rozhovor s I. ·tefanovom) 16
·éfredaktor: Franti‰ek Nagy
ASPEK
Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler ASPEK podporuje iniciatívy podnikov pri ochrane Ïivotného prostredia 14
(Rozhovor s J. Jankovsk˘m)
Redakcia: Anna Komová Slovensk˘ priemysel
Robert Kotian Národná podnikateºská cena pre cementáreÀ v Ladcoch 15
Izabela Nagyová (Rozhovor s A. Barcíkom)
Marta Toma‰oviãová Svet financií
Peter Zemaník
Stavebné sporenie je majákom stability (Rozhovor s I. Bére‰om) 18
Redakãn˘ kruh: Gyula Bárdos Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR
Stanislav Jani‰ Dôraz je na zjednodu‰ení postupov (Rozhovor s P. âernegom) 19
Róbert Madej Ide aj o predæÏenie Ïivotnosti (Rozhovor s E. Szolgayovou) 39
ªudmila Mu‰ková Rozvoj krajov Slovenska (Rozhovor s M. Sántaim) 43
Rafael Rafaj Podpora je dôleÏitá (Rozhovor s R. Behulom) 47
Mária Sabolová Stavba roka 2009
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová
Krásne stavby nikdy nevyjdú z módy (Rozhovor s M. Brichtovou) 22
madar@nextra.sk
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy Slovenské stavebníctvo
Asistentka riaditeºa: Architektura na Slovensku má evropsk˘ rozmûr 25
Magdaléna Horáková (Rozhovor s P. ·rubafiom)
02/54 414 546, 0903 766 995 S nov˘m menom a vy‰‰ou kvalitou (Rozhovor s A. Senderákom) 27
Úspech neprichádza sám od seba (Rozhovor s J. Mrázom) 28
Inzercia: 0903 715 585, 0903 233 566 Kríza nás uãí byÈ stále lep‰í (Rozhovor s L. Ver‰ovsk˘m) 30
Bratislava hlavné mesto SR
Riaditeº pre obchod a marketing:
Marián Reisel VáÏnosÈ situácie priná‰a aj nové rie‰enia (Rozhovor s A. ëurkovsk˘m) 32
02/54 414 544, 0905 224 492 Îelezniãná doprava
Nové trendy do rozvoja Ïelezniãnej dopravy na Slovensku! 34
Typo & lito: AppleStudio (Rozhovor so S. Podmanick˘m)
Tlaã: WELTPRINT, Bratislava Slovenská architektúra
Grafická úprava: J. B. Design Îilina – perla na Váhu... (M. Pavelek) 36
Fotografie: Rudolf Bihary, archív redakcie ZdruÏenie pre zatepºovanie budov
Karikatúry: Fedor Vico
Teplo nielen domova (Rozhovor s A. Novotn˘m) 41
Predplatné a objednávky na uverejnenie ·tátny fond rozvoja b˘vania
reklamy prijíma: Rozhodovanie o financovaní je nároãné (Rozhovor so Z. Kormanovou) 45
Slovenská národná reklamná a propagaãná Dialógy OA & EW
agentúra, s.r.o. O národe, ktor˘ ukradne peniaze v miske – a potom aj misku 54
po‰tov˘ prieãinok (Rozhovor s O. Andrásym)
814 01 Bratislava 1
Glosy – Poznámky – Eseje
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EUR Modern˘ ãlovek a náboÏenstvo (E. Weidler) 58
âervené Slovensko? Modrá Bratislava? Nie iba farebné? (R. Kotian) 60
âíslo úãtu 2629002985/1100 Parlamentn˘ denník
DIâ SK2020399458
Znárodnenie, privatizácia alebo strategické protikrízové opatrenie? (rk) 62
Foto na titulnej strane: Rudolf Bihary Supermonitor
Bratislavsk˘ hrad Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 71

www.parlamentnykurier.sk
E D I T O R I A L
ZaslúÏime si chvíle
pohody a pokoja
Takmer pre v‰etky spoloãenské skupiny v
bohat‰ej i chudobnej‰ej Európe sa stali uply-
nulé dva roky také ÈaÏké a trpké, ako uÏ
dávno neboli. Táto v‰eobecná situácia moh-
la priniesÈ – a priniesla – buì e‰te väã‰ie vy-
hrotenie konkurenãn˘ch súbojov medzi jed-
notlivcami i jednotliv˘mi vrstvami, buì, na-
opak, pochopenie, Ïe uváÏlivá kooperácia,
prinajmen‰om tam, kde je moÏná, dáva pod-
statne väã‰iu ‰ancu preÏiÈ súãasnú nepriazeÀ
osudu kaÏdému ‰ikovnému manaÏérovi, ve-
rejnému ãiniteºovi, expertovi v najrôznej-
‰ích oblastiach fungovania spoloãenského
organizmu. Túto ‰ancu si zvlá‰È uvedomí
kaÏd˘ elitn˘ predstaviteº svojej skupiny, keì
vezme do úvahy nielen dne‰ok, ale i zajtraj-
‰ok. Aj pre ‰tát, aj pre v‰etky firmy, aj pre
vplyvné individuality nie je jedinou priori-
tou momentálne, v kritickom okamihu, v
tvrdom spoloãenskom i firemnom súboji vy-
viaznuÈ so zdravou koÏou alebo vôbec ãino-
rodo a vitálne sa udrÏaÈ, ale aj – a najmä –
túto svoju koÏu preniesÈ v dobrej kondícii aj
do zajtraj‰ka. Lebo ten nebude o niã ºah‰í, ba
naopak, bude e‰te nároãnej‰í pre holú exis-
tenciu kaÏdého obãana SR, ako je dne‰ok.
Verím, Ïe ãasopis Parlamentn˘ kuriér pa-
tril medzi tie fenomény roku 2009, ktoré sa
usilovali jednak prezentovaÈ spoloãenskú
rovnováhu, a jednak naznaãovali, Ïe na‰a
existencia sa nemôÏe ohraniãovaÈ jedn˘m ro-
kom alebo jedn˘m volebn˘m obdobím, ale
musí presahovaÈ od vzniku ‰tátu cez rôzne
vládne zoskupenia aÏ po zajtraj‰ok. Najmä
na‰i partneri v ‰irokej ‰kále publicistick˘ch
rozhovorov – v˘znamní politici i podnikate-
lia a finanãníci predviedli ãitateºom, koºko
aktivít napæÀa nበÏivot a na ão sa môÏu ob-
2
ãania spoliehaÈ aj v roku 2010. KritickosÈ,
ktorá bola prirodzenou súãasÈou v‰etk˘ch
materiálov v PK, znásobovala hodnotu do-
teraj‰ích v˘konov a v˘sledkov, lebo sebaref-
lexia ministrov, poslancov, manaÏérov a ìal-
‰ích produktívnych ãiniteºov ná‰ho dne‰ka je
odrazom úsilia potlaãiÈ samoºúbosÈ tvrd˘mi
anal˘zami politick˘ch rozhodnutí a firem-
n˘ch ponúk obãanom, aby ão najviac z nich
bolo spokojn˘ch.
âas okolo Vianoc, Silvestra a Nového
roka je príleÏitosÈou – a takmer povinnosÈou
– zastaviÈ sa v neºútostnom zhone, ktor˘
rámcuje verejn˘, v˘robn˘, obchodn˘ a vzde-
lávací kaÏdodenn˘ program tisícov v˘kon-
n˘ch osobností, a pouvaÏovaÈ, koho v‰etké-
ho sme v tomto zhone ukrátili o na‰e gava-
lierstvo a na‰u pozornosÈ, hoci by to bol aj
potreboval a bol by si to aj zaslúÏil. Ak ak-
tívni, agilní a ãinorodí ºudia ãasto upred-
nostÀujú vo svojej spoloãenskej a podnika-
teºskej sluÏbe „cudzích“ ºudí, tento ãas je ob-
dobím, keì aj politici, aj podnikatelia môÏu,
naopak, trochu viac svojho záujmu venovaÈ
vlastn˘m príbuzn˘m a ostatn˘m svojim blíz-
kym. A my v redakcii si tieÏ chceme nájsÈ tro-
chu ãasu, aby sme sa priateºsky a srdeãne –
ponad „úradnú“ publicistickú komunikáciu
– poìakovali v‰etk˘m, ktorí rôznymi spôsob-
mi nám umoÏÀujú, aby sme kaÏd˘ mesiac (v
ãase krízy skôr kaÏdé dva mesiace) poskyt-
li v˘berovej, fulminantnej skupine na‰ich
ãitateºov takú zostavu publicistick˘ch mate-
riálov, ktorá im prinesie profesionálny, ob-
chodn˘, ale aj názorov˘ úÏitok.
Aj keì sa usilujeme o Ïurnalistickú nezá-
vislosÈ – a veríme, Ïe je pre kaÏdého ãitate-
ºa viditeºná a môÏe ju oceniÈ –, predsa len si
váÏime porozumenie, ktoré pre na‰u ãinnosÈ
prejavuje vedenie NR SR, prezident republi-
ky, ale tieÏ – hoci aj z diaºky – vláda SR,
NBS, SAV a mnohé ìal‰ie politické, kultúr-
ne a spoloãenské in‰titúcie, manaÏmenty v˘-
znamn˘ch podnikov a finanãn˘ch ustanoviz-
ní, medzi ktor˘mi máme veºa sponzorov a
in˘ch podporovateºov. Boli by sme radi,
keby práve na‰e tvorivé aktivity a na‰a dlho-
roãná ãinorodosÈ bola príkladom, Ïe ani kon-
kurencia alebo kritická nástojãivosÈ nemusí
byÈ dôvodom na neºútostnú neÏiãlivosÈ, ba aÏ
nepriateºstvo. A keby sa nám podarilo aspoÀ
trochu príjemnej pohody preniesÈ aj tam,
kde vy vo svojom pracovnom okruhu preÏí-
vate viac trpk˘ch, neÏ radostn˘ch chvíº.
Cítim vÏdy hrejivé ºudské pote‰enie, keì
sa redaktori, fotografi, autori a ìal‰í spolu-
pracovníci PK vrátia z pracovn˘ch stretnu-
tí s ministrami, poslancami, manaÏérmi a
ìal‰ími osobnosÈami a s radosÈou ma infor-
mujú, ako boli ústretovo prijatí. Verím, Ïe ani
v roku 2010 to nebude inak‰ie, bez ohºadu
na akúkoºvek globálnu krízu
‰éfredaktor
Ukrajina je dôleÏit˘m
ekonomick˘m partnerom
Slovenska. Ide predov‰etk˘m
o tranzit energonosiãov.
ZávaÏn˘m momentom vzájomnej
spolupráce sú dodávky komodít
surovinovej základne,
ktoré sú potrebné pre jednotlivé
odvetvia hospodárstva SR.
Ukrajina predstavuje pre
slovensk˘ch v˘robcov
a exportérov tovarov a sluÏieb
v˘znamn˘ a perspektívny trh.
Do roku 1993 bolo s Ukrajinou
v platnosti 30 prezidentsk˘ch
a medzivládnych dohôd, ktoré
Slovenská republika po rozdelení
âSFR sukcedovala. Po roku
1993 uzavrela SR s Ukrajinou
38 nov˘ch prezidentsk˘ch
a medzivládnych dohôd
a 29 medzirezortn˘ch dohôd.
Ukrajina získala 1. decembra
2005 na summite EÚ – Ukrajina
‰tatút krajiny s trhovou
ekonomikou. O jednotliv˘ch
dimenziách vzájomn˘ch vzÈahov
je aj rozhovor, ktor˘
s mimoriadnou a splnomocnenou
veºvyslankyÀou Ukrajiny
v Slovenskej republike
Innou OHNIVETS pripravila
Izabela Nagyová.
Ako by ste charakterizovali teraj‰iu úro-
veÀ dvojstrann˘ch ukrajinsko-sloven-
sk˘ch vzÈahov?
Chcem vyjadriÈ spokojnosÈ so súãasnou
úrovÀou rozvoja politického dialógu medzi
Ukrajinou a Slovenskou republikou, pouká-
zaÈ na intenzitu tohto dialógu na v‰etk˘ch
úrovniach spolupráce – vládnej, prezident-
skej, parlamentnej, rezortnej. Osobitne chcem
podãiarknuÈ aktívnosÈ dialógu medzi vláda-
mi Ukrajiny a Slovenskej republiky, poãas
ktor˘ch sa posúdil ‰irok˘ okruh otázok dvoj-
strannej spolupráce a medzinárodnej politi-
ky. Strany potvrdili hlbok˘ vzájomn˘ zá-
ujem o ìal‰í rozvoj vzájomne v˘hodnej part-
nerskej spolupráce medzi na‰imi ‰tátmi vo
v‰etk˘ch oblastiach. V otvorenom a kon-
‰truktívnom dialógu sme kon‰tatovali ne-
existenciu ak˘chkoºvek politick˘ch problé-
mov v ukrajinsko-slovensk˘ch vzÈahoch, sta-
noviská na‰ich krajín sú blízke alebo totoÏ-
né prakticky vo v‰etk˘ch otázkach medziná-
rodného Ïivota.
Ako ovplyvnila plynová kríza v januári
S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á
Spája nás tradiãné priateºstvo
2009 dvojstranné ukrajinsko-slovenské vzÈa-
hy?
Na zaãiatku tohto roku nie z viny Ukrajiny do-
‰lo k udalostiam, ktoré sa stali skú‰kou aj pre
ukrajinsko-slovenské vzÈahy. I‰lo o plynovú krí-
zu, ktorá sa dotkla nielen Slovenska, ale aj ìal-
‰ích krajín Európy. Situácia, ktorá vznikla po
tom, ão Rusko zastavilo dodávky plynu do kra-
jín Európy, bola veºmi váÏna. Ukrajina operatív-
ne informovala slovenskú stranu o situácii, exis-
tujúcich problémoch a plánoch na ich rie‰enie.
Dobré susedské vzÈahy na‰ich národov sa formo-
vali vekmi, silneli a nadobudli dynamiku a roz-
voj po získaní nezávislosti na‰ich krajín. Preto,
podºa ná‰ho názoru, Ïiadna epizóda nesmie a ani
nie je schopná otriasÈ základmi na‰ich dobr˘ch
susedsk˘ch vzÈahov. Teraz, keì uplynul urãit˘
ãas a opadli emócie, v‰etci nezaujatí pochopili,
Ïe Ukrajina skutoãne úprimne chcela pomôcÈ
svojmu najbliωiemu susedovi, no nedokázala to
urobiÈ z technick˘ch príãin.
Preto chcem vyjadriÈ presvedãenie, Ïe na‰e
dvojstranné vzÈahy aj naìalej ostanú na predchá-
dzajúcej vysokej úrovni, a Slovensko aj bude na-
ìalej podporovaÈ Ukrajinu v jej európskych a eu-
roatlantick˘ch snaÏeniach.
V ãom sú rezervy pri tranzite energonosi-
ãov?
Ukrajina vystupuje v prvom rade ako tranzit-
n˘ partner pri dodávkach ropy a plynu z Ruskej
federácie do SR a západnej Európy, Ukrajina je
najväã‰ím tranzitn˘m partnerom. Od systému na
prepravu plynu a ropy závisí spoºahlivosÈ a ply-
nulosÈ dodávok rusk˘ch uhºovodíkov˘ch ener-
gonosiãov k európskym spotrebiteºom. Mohol by
sa rozpracovaÈ ukrajinsko-slovensk˘ projekt v˘-
stavby nádrÏí na skladovanie plynu, podobn˘
schválenému projektu vytvorenia skladov˘ch
kapacít pre veºké strategické zásoby zemného
plynu na území âeskej republiky v regióne Mo-
ravy, ktoré by mohlo vyuÏiÈ Slovensko. Takéto
nádrÏe by mohli byÈ aj na území Ukrajiny neìa-
leko hraníc so Slovenskou republikou. Financo-
vanie v˘stavby môÏe predpokladaÈ zapojenie
finanãn˘ch prostriedkov Európskej banky pre
obnovu a rozvoj. Jej zámerom je zdvojnásobiÈ in-
vestície do projektov energetickej efektívnosti a
bezpeãnosti, ktoré sa realizujú v SR. Realizácia
S P O L U P R Á C A
projektov, ktoré zodpovedajú stratégii energetic-
kej bezpeãnosti Európskej únie, by sa mali staÈ
podstatn˘m ãiniteºom prehæbenia partnersk˘ch
vzÈahov medzi Ukrajinou a Slovenskom.
VyuÏitie alternatívnych zdrojov dodávok ropy
krajinami EÚ v rámci európskej stratégie
energetickej bezpeãnosti vo väã‰ine variantov
predpokladajú úãasÈ Ukrajiny ako tranzitné-
ho partnera.
Áno. Jedn˘m z perspektívnych smerov spo-
lupráce v tejto oblasti je projekt Eurázijského ko-
ridoru na prepravu ropy. V rámci prvej etapy rea-
lizácie tohto projektu, ktor˘ je zapojen˘ do stra-
tégie energetickej bezpeãnosti EÚ a má v˘znam-
nú podporu Európskej komisie, Ukrtransnafta,
o. a. s., a slovenská a. s. Transpetrol majú usku-
toãniÈ experiment dôsledného preãerpania ropy
systémom magistrálnych ropovodov DruÏba s
vyuÏitím ropovodu Odesa – Brody cez územie
Slovenska na závod na spracovanie ropy v Kra-
lupách v âesku. Na uskutoãnenie experimentu
ostáva schváliÈ technické otázky prijatia ropy na
hraniciach úãastníkov.
Ukrajina je veºk˘m samostatn˘m v˘robcom
elektrickej energie. Má znaãné nevyuÏité moÏ-
nosti jej exportu, ão je podstatn˘m predpokladom
pre vstup Ukrajiny do spoloãného európskeho
elektroenergetického systému a zv˘‰enie úrov-
ne vzájomnej energetickej bezpeãnosti Ukraji-
ny a Európskej únie. âlenstvo Ukrajiny v európ-
skom systéme na prepravu elektrickej energie
UCTE môÏe zabezpeãiÈ vklad znaãn˘ch energe-
tick˘ch zdrojov Ukrajiny do jednotného elektroe-
nergetického systému Európy. Do roku 2013, keì
sa majú do prevádzky uviesÈ nové energobloky
jadrovej elektrárne v Mochovciach, Slovensko
zaznamená urãit˘ deficit elektrickej energie
vlastnej v˘roby. Vnútorné potreby bude pokr˘-
vaÈ pribliÏne na 80 percent. V tomto období by
pre Ukrajinu i Slovensko bol vzájomne v˘hod-
n˘ rast exportu elektrickej energie do SR, ale e‰te
tu sú urãité technické prekáÏky.
Ako vnímate slovenskú podporu eurointe-
graãn˘ch snáh Ukrajiny?
Nesporne hlavnou zahraniãnopolitickou úlo-
hou Ukrajiny je európska a euroatlantická inte-
grácia a nበ‰tát naìalej aktívne pracuje na tom-
to smerovaní. Slovensko aktívne podporuje na‰e
snahy v tejto oblasti, predov‰etk˘m je priprave-
né poskytnúÈ Ukrajine praktickú pomoc pri rea-
lizácii programu V˘chodného partnerstva. Je
pripravené aktívne sa zúãastÀovaÈ na naplnení
v‰etk˘ch ‰tyroch platforiem spomínanej inicia-
tívy t˘kajúcej sa Ukrajiny, a taktieÏ Dohody o
asociácii medzi EÚ a Ukrajinou, ktorej podpísa-
nie je plánované na december tohto roku. Pre nás
je dôleÏité efektívne vyuÏiÈ integraãné skúsenos-
ti Slovenskej republiky. Ukrajina je vìaãná za
stálu slovenskú podporu eurointegraãného sme-
rovania ná‰ho ‰tátu a za odovzdanie svojich
skúseností v tejto oblasti.
Spolupracuje Ukrajina pri zabezpeãení fun-
govania schengenskej hranice?
Spolupráca so susedn˘mi krajinami – ãlenmi
Európskej únie – je jedn˘m z najdôleÏitej‰ích
smerov realizácie programového smerovania
Ukrajiny.
Pripojenie Ukrajiny k jednotnému európske-
mu humanitárnemu, ako aj migraãno-vízovému
priestoru je prvoradou prioritou pri budovaní
vzÈahov so susedn˘mi krajinami vrátane Slo-
venskej republiky.
Ukrajina má dôsledn˘ postoj k nevyhnutnos-
ti postupne liberalizovaÈ vízové vzájomné vzÈa-
hy s ãlensk˘mi krajinami Schengenu. Ako je
známe, Ukrajina 1. mája 2005 zaviedla pre ãlen-
ské krajiny EÚ jednostranne bezvízov˘ reÏim.
Oãakáva príslu‰né ústretové kroky a berie do
úvahy, Ïe koneãn˘m cieºom tohto opatrenia je za-
vedenie analogického reÏimu krajín EÚ k obãa-
nom Ukrajiny. Vo vízovej oblasti platí Dohoda
medzi Ukrajinou a Európskym spoloãenstvom o
zjednodu‰ení vybavovania víz a Dohoda medzi
Ukrajinou a Slovenskou republikou o malom po-
hraniãnom styku. Slovenská strana v základe
plní ustanovenia Dohody o zjednodu‰ení vyba-
vovania víz. V prvom polroku 2009 bolo vyba-
ven˘ch 10 044 víz, z nich 2 769 viacnásobn˘ch.
Percento odmietnutí vydaÈ vízum slovensk˘mi
konzulárnymi ustanovizÀami za toto obdobie
tvorilo 1,63 percent.
No je potrebné upozorniÈ, Ïe sa naìalej poru-
‰ujú termíny vydávania víz, naìalej nie je upra-
vená procedúra predkladania dodatoãn˘ch doku-
mentov. Termíny platnosti víz a povolení na po-
byt vo väã‰ine prípadov slovenské konzulárne
ustanovizne skracujú v porovnaní s t˘mi, ktoré
sú uvedené vo vízov˘ch Ïiadostiach. DosÈ zried-
kavo sa vybavujú päÈroãné viacnásobné víza. Vo
väã‰ine prípadov sa neposkytuje vysvetlenie
príãin odmietnutia vydaÈ víza. Nadobudnutie
platnosti Dohody medzi Ukrajinou a Slovenskou
republikou o malom pohraniãnom styku 27. sep-
tembra 2008 podstatne nezlep‰ilo práva obãanov
Ukrajiny na voºn˘ pohyb kvôli nadmernému
komplikovaniu procedúry vydávania povolení na
pohraniãn˘ styk konzulárnymi ustanovizÀami
SR. To viedlo k sklamaniu mnoh˘ch obyvateºov
Zakarpatskej oblasti z perspektív, ktoré môÏe za-
bezpeãiÈ táto dohoda. Najmä za obdobie od 1. ja-
nuára 2009 dodnes Generálny konzulát SR v
UÏhorode vydal len takmer 500 povolení na pri-
hraniãn˘ styk.
V záujme postupného zjednodu‰enia vízové-
ho reÏimu medzi Ukrajinou a SR ukrajinská
strana predloÏila návrh na zru‰enie vízov˘ch
poplatkov za vybavenie národn˘ch dlhodob˘ch
víz. Vzhºadom na dobré susedské vzÈahy medzi
Ukrajinou a Slovenskom, tradiãné priateºstvo,
kultúrnu blízkosÈ medzi na‰imi národmi, snahu
obyvateºov prihraniãn˘ch území podporovaÈ a
rozvíjaÈ rodinné, hospodárske a kultúrne zväz-
ky, a taktieÏ na pozitívnu podporu vedenia SR
strategickému kurzu Ukrajiny dúfame v podpo-
ru slovenskej strany na‰ím návrhom na zlep‰e-
nie záleÏitostí vo vízovej oblasti.
Ako hodnotíte rozvoj systému spoloãn˘ch
hraniãn˘ch prechodov?
Cezhraniãná oblasÈ je jedn˘m z hlavn˘ch
smerov medzi‰tátnej spolupráce s ãlensk˘mi
krajinami EÚ. Nadobúda osobitn˘ v˘znam z
hºadiska programu V˘chodné partnerstvo a vy-
Ïaduje si ìal‰iu v˘stavbu infra‰truktúry hraniã-
n˘ch prechodov. Ukrajina vytvára nové a re-
kon‰truuje staré hraniãné prechody. Na ukra-
jinsko-slovenskej hranici sa v minulom roku za-
3
S L O V E N S K O - U K R A J I N S K Á
v⁄‰ila prvá etapa v˘stavby ukrajinskej ãasti ná-
kladného terminálu hraniãného prechodu UÏho-
rod – Vy‰né Nemecké. Nasledujú práce na dru-
hej etape rekon‰trukcie územia a objektov toh-
to hraniãného prechodu a prestavba smeru pre
osobnú dopravu. Majú sa zaãaÈ v budúcom roku.
V rámci realizácie medzivládnej dohody, podpí-
sanej poãas náv‰tevy prezidenta Ukrajiny v SR,
sa plánuje v˘stavba a otvorenie e‰te jedného
cestného hraniãného prechodu Solomovo – âier-
na, ktor˘ spojí do jedného celku ‰tvrt˘ európsky
dopravn˘ koridor.
V tom istom ãase sa nedostatoãná pozornosÈ
venuje rovnomernému rozvoju systému hraniã-
n˘ch prechodov na spoloãnej ukrajinsko-slo-
venskej hranici. Cez ukrajinsko-slovenskú hra-
nicu sa ‰tyri z piatich hraniãn˘ch prechodov na-
chádzajú na území Ko‰ického kraja, tam je plá-
novaná v˘stavba e‰te dvoch mohutn˘ch cestn˘ch
hraniãn˘ch prechodov. Na území Pre‰ovského
kraja je len jeden hraniãn˘ prechod M. Bereznyj
– Ubºa, ktor˘m moÏno prekroãiÈ hranice len
osobn˘m motorov˘m vozidlom. V˘stavba no-
v˘ch hraniãn˘ch prechodov, urãenie ich statusu
a priepustnosti na základe nosnosti a poãtu do-
pran˘ch prostriedkov si vyÏaduje starostlivé
spracovanie. PozornosÈ si zasluhuje najmä zme-
na statusu hraniãného prechodu Mali Selmenci
– Veºké Slemence z pe‰ieho na automobilov˘ s
nosnosÈou do 3,5 tony, a taktieÏ v˘stavbe nové-
ho hraniãného prechodu Uliã – Zabroì.
Pri celkovo pozitívnom rozvoji cezhraniãnej
spolupráce medzi Ukrajinou a Slovenskou repu-
blikou ostávajú problémové otázky. Ich vyrie‰e-
nie má aktivizovaÈ a roz‰íriÈ medziregionálnu
spoluprácu a v‰estranné prehæbenie zväzkov me-
dzi na‰imi národmi a krajinami.
Od vyhlásenia nezávislosti Slovenskej republi-
ky patrí Ukrajina k najv˘znamnej‰ím obchod-
no-ekonomick˘m partnerom Slovenska. Ste
spokojní s rozvojom hospodárskej spolupráce
medzi Slovenskom a Ukrajinou? V ktor˘ch
oblastiach hospodárskej spolupráce Ukrajina
je zainteresovaná na rozvoji spolupráce?
Nበvzájomn˘ obrat tovaru v minulom roku
dosiahol vy‰e 1,7 mld. USD, no existujú tu e‰te
znaãné nevyuÏité rezervy. V ‰truktúre ukrajinské-
ho exportu na Slovensko prevaÏujú rudy a Ïelez-
né koncentráty, ãierne uhlie, nespracovan˘ hli-
ník, drevo, ktoré tvoria pribliÏne 33 percent ce-
lého ukrajinského exportu do SR. V ‰truktúre to-
varového exportu SR na Ukrajinu prevaÏujú au-
tomobily, Ïelezniãná technika, elektrotechnické
4
S P O L U P R Á C A
prístroje a zariadenia, produkcia káblov, surovi-
ny tvoria celkove 12 percent.
R˘chly rozvoj automobilového priemyslu na
Slovensku vytvára jednu z najreálnej‰ích moÏ-
ností zv˘‰enia objemu a zlep‰enia ‰truktúry
ukrajinského exportu a celkového roz‰írenia
hospodárskej spolupráce. Vzhºadom na dynami-
ku rozvoja automobilového priemyslu na Slo-
vensku, a taktieÏ berúc do úvahy v˘znam tohto
odvetvia pre hospodárstvo SR, moÏno oãakávaÈ,
Ïe po prekonaní hospodárskej krízy sa mimoriad-
ne aktuálnym stane zapojenie ukrajinsk˘ch v˘-
robcov do kooperácie so slovensk˘mi podnikmi
pri v˘robe súãiastok a dielov do automobilov, za-
pojenie ukrajinsk˘ch podnikov do logistick˘ch
schém automobilov˘ch koncernov Peugeot-Ci-
troën, Kia Motors, Volkswagen.
Ako ovplyvnila svetová finanãná kríza dvoj-
stranné hospodárske vzÈahy?
V minulom roku sme zaznamenali rast ob-
chodno-ekonomickej spolupráce, no globálna
finanãno-hospodárska kríza sa negatívne odra-
zila v tomto roku. V priebehu prvého polroka
2009 sa podstatne zníÏil zahraniãn˘ obchodn˘
obrat medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou
v porovnaní s príslu‰n˘m obdobím predchádza-
júceho roka. Za január – jún 2009 bol celkov˘
obrat tovaru a sluÏieb 2,2-krát niωí, ako za prí-
slu‰né obdobie predchádzajúceho roka.
Dvojstranná spolupráca to sú nielen obchod-
no-ekonomické vzÈahy, je to spolupráca v ob-
lasti kultúry, vedy, ‰kolstva. Mohli by ste
uviesÈ niektoré príklady takejto spolupráce v
ostatnom ãase?
Kon‰truktívnemu a plodnému charakteru ukra-
jinsko-slovenského partnerstva zodpovedajú dob-
ré dvojstranné vzÈahy v kultúrno-humanitárnej
oblasti. Je posilnená tradiãn˘mi sympatiami me-
dzi na‰imi národmi, ktoré sú blízke jazykom a
kultúrou. Zjednocujú nás tieÏ poãetné národ-
nostné men‰iny – slovenská na Ukrajine a ukra-
jinská na Slovensku. Pre kon‰truktívne posúde-
nie a vyrie‰enie otázky zabezpeãenia práv Ukra-
jincov Slovenska a Slovákov na Ukrajine je vy-
tvoren˘ úãinn˘ mechanizmus – Dvojstranná ukra-
jinsko-slovenská komisia pre národnostné men-
‰iny, kultúru a ‰kolstvo. Jej riadne zasadnutie sa
konalo v Kyjeve 1. – 2. októbra. Za jednu z naj-
dôleÏitej‰ích úloh, vyt˘ãen˘ch na spomínanom
zasadnutí, povaÏujeme vytvorenie centier ukra-
jinskej kultúry v Pre‰ove a slovenskej kultúry v
UÏhorode, kde sa bude rozvíjaÈ a mládeÏi odo-
vzdávaÈ jazyk, kultúra, tradície na‰ich bratsk˘ch
národov – ukrajinského a slovenského.
Úspe‰ne sa rozvíja spolupráca v ‰kolstve. V
akademickom roku 2008/2009 sa 29 ukrajin-
sk˘ch predstaviteºov zúãastnilo na ‰tudijn˘ch
v˘menách, z nich – ‰esÈ vedeck˘ch stáÏistov. 18
‰tudentov UÏhorodskej národnej univerzity bolo
na krátkodobej stáÏi na Katedre slovenského ja-
zyka In‰titútu slovakistiky, v‰eobecnej jazyko-
vedy a masmediálnych ‰túdií Filozofickej fakul-
ty Pre‰ovskej univerzity, päÈ ‰tudentov sa zúãast-
nilo na Letnom seminári slovenského jazyka
Studia Academica Slovaca.
Na základe podpísan˘ch dvojstrann˘ch doku-
mentov o spolupráci medzi Národnou akadé-
miou vied Ukrajiny a Slovenskou akadémiou
vied prebieha úspe‰ná spolupráca 17 vedeck˘ch
ustanovizní Ukrajiny a Slovenska.
Jednou z najdôleÏitej‰ích ã⁄t je podpora cez-
hraniãnej a medziregionálnej spolupráce. Ako
sa rozvíja spolupráca ukrajinsk˘ch regiónov
so slovensk˘mi? Akú rolu v jej rozvoji zohrá-
va Veºvyslanectvo Ukrajiny v SR?
DôleÏitou pákou realizácie programového
kurzu Ukrajiny na európsku integráciu je cezhra-
niãná spolupráca so susedn˘mi krajinami – ãlen-
mi Európskej únie, ktoré povaÏujú rozvoj dvoj-
strann˘ch vzÈahov s Ukrajinou za svoje zahra-
niãnopolitické priority. Ukrajinsko-slovenská
cezhraniãná spolupráca na dvojstrannom a mno-
hostrannom základe má napomôcÈ hospodársky
rozvoj prihraniãn˘ch regiónov susedn˘ch krajín
a prehæbenie spolupráce v in˘ch oblastiach. Rea-
lizácia Nórskeho finanãného mechanizmu, kto-
rého finanãné prostriedky boli dané na uskutoã-
nenie cezhraniãnej a medziregionálnej spolu-
práce nov˘m ãlensk˘m krajinám EÚ, predo-
v‰etk˘m SR, taktieÏ otvárajú nové moÏnosti pre
intenzifikáciu ukrajinsko-slovenskej cezhraniã-
nej a medziregionálnej spolupráce, predov‰et-
k˘m na obdobie rokov 2007 – 2013. V rámci
Programu susedstva medzi Ukrajinou a SR do
roku 2010 sa budú realizovaÈ spoloãné projek-
ty cezhraniãnej spolupráce: ãistá voda, rozvoj do-
pravnej prihraniãnej logistiky, rozvoj ukrajins-
ko-slovenskej spolupráce v cestovnom ruchu
atì. ëal‰í rozvoj cezhraniãnej a medziregionál-
nej spolupráce prihraniãn˘ch regiónov Ukrajiny
a SR prebieha v súlade s dohodami medzi Za-
karpatskou O·A a Pre‰ovsk˘m samosprávnym
krajom a Ko‰ick˘m samosprávnym krajom. Plán
spolupráce medzi Zakarpatskou oblasÈou a Pre-
‰ovsk˘m samosprávnym krajom, ktor˘ má inten-
zifikovaÈ vzájomné vzÈahy v ekonomike a regio-
nálnom rozvoji, ‰kolstve, kultúre, ‰porte a zdra-
votníctve; rozvoji miestnej samosprávy, doprav-
nej a prihraniãnej infra‰truktúre; ekológii a pro-
tipovodÀovej ochrane.
S rozvojom dvojstrannej cezhraniãnej spolu-
práce si znaãn˘ potenciál zachováva aktívna
spolupráca prihraniãn˘ch regiónov na‰ich kra-
jín v rámci medzinárodnej asociácie Karpatsk˘
euroregión. Okrem toho Ko‰ick˘ samosprávny
kraj v spolupráci so Zakarpatskou oblasÈou Ukra-
jiny rozpracoval návrh strategick˘ch projektov,
ktoré sa môÏu predstaviÈ v rámci v˘ziev progra-
mu ENPI CBC Maìarsko – Slovensko – Ukra-
jina – Rumunsko. Spomínané návrhy sa doplnia
poãas realizácie programu nov˘mi. V nich sú Ïia-
dateºmi organizácie kraja, miestna samospráva
alebo iní kompetentní Ïiadatelia. DôleÏit˘m a ak-
ãn˘m nástrojom cezhraniãnej spolupráce sú stá-
le zasadnutia ukrajinsko-slovenskej Medzivlád-
nej komisie pre cezhraniãnú spoluprácu.
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Európska únia je v otázke energetiky závislá od dovozu. Ten sa podieºa zhruba na polovici
spotrebovanej energii v EÚ. ZároveÀ je v‰ak Únia v tejto oblasti dosÈ neefektívna a míÀa
o 20 percent energie viac neÏ je nevyhnutné. Vysoká závislosÈ od dovozu robí EÚ zraniteºnou.
Energetická bezpeãnosÈ, SR a EÚ
Podºa EP treba zabrániÈ ìal‰iemu naru‰eniu dodávok a posilniÈ skladovacie kapacity
Európsky parlament prijal 18. septembra
2009 rezolúciu o energetickej bezpeãnosti,
podºa ktorej musí EÚ urobiÈ viac, aby zabrá-
nila ìal‰ím naru‰eniam dodávok plynu. Mal
by sa tieÏ prehodnotiÈ mechanizmus vãasné-
ho varovania, ktor˘ sa zaãiatkom roka 2009
poãas rusko-ukrajinskej energetickej krízy
ukázal ako neúãinn˘, odkázali poslanci Európ-
skej komisii. Podºa nich je potrebné posilniÈ
aj skladovacie kapacity pre plyn a zlep‰iÈ pre-
pojenie sietí. Parlament tieÏ potvrdil svoju
v˘zvu na vytvorenie spoloãnej európskej po-
litiky v oblasti energetickej bezpeãnosti.
Posilnenie Siete kontaktn˘ch subjektov
pre energetickú bezpeãnosÈ (NESCO) by
malo pomôcÈ vyhnúÈ sa ìal‰ím v˘padkom,
pí‰e sa v schválenej rezolúcii. Poslanci pri-
vítali dohodu o financovaní infra‰truktúr-
nych projektov ako súãasÈ Európskeho plánu
ekonomickej obnovy (250 miliónov eur), a
tieÏ my‰lienku vybaviÈ Európu nov˘mi „su-
per sieÈami“ pre elektrinu a plyn.
Parlament zároveÀ poÏiadal Komisiu, aby
prijala opatrenia proti „nepriateºsk˘m“ poku-
som „netransparentn˘ch“ zahraniãn˘ch spo-
loãností na energetickom trhu EÚ, ako naprík-
lad nedávne získanie akcií maìarskej energe-
tickej spoloãnosti MOL firmou Surgutnefte-
gaz a 20% akcií v rakúskom plynárenskom
obchodnom a logistickom centre Baumgar-
ten spoloãnosÈou CENTREX.
EÚ by sa mala angaÏovaÈ vo vzÈahoch s
kºúãov˘mi energetick˘mi dodávateºmi, ale
nie na úkor otvoreného dialógu o ºudsk˘ch
právach, uvádza sa v rezolúcii, podºa ktorej
by ºudské práva a energetická bezpeãnosÈ
mali byÈ prioritami budúceho summitu EÚ -
Rusko a mali byÈ pevnou súãasÈou novej do-
hody EÚ s Ruskom.
Napojenie EÚ na nové zdroje plynu z Blíz-
keho v˘chodu a Kaspického regiónu tak˘m
spôsobom, aby nedo‰lo k závislosti na akej-
koºvek jednej spoloãnosti alebo plynovode,
je jednou z priorít Parlamentu. Projekt Nabuc-
co umoÏní zníÏiÈ závislosÈ EÚ na rusk˘ch
dodávkach a projekt DESERTEC vyuÏije ‰i-
rok˘ potenciál solárnej energie na Blízkom
v˘chode a v severnej Afrike, uvádza sa v re-
zolúcii.
PROJEKT NABUCCO
Infra‰truktúra by mala do EÚ privádzaÈ
plyn, ktor˘ nepochádza z Ruska. S najväã‰ou
pravdepodobnosÈou by sa dodávateºom stal
AzerbajdÏan, prípadne Irak, Turkmenistan ãi
Irán. Plynovod s dæÏkou 3 300 km by mal pre-
chádzaÈ územím Turecka, Bulharska, Ru-
munska, Maìarska a Rakúska. Roãne by tak
EÚ mohla dováÏaÈ aÏ 30 miliárd metrov ku-
bick˘ch kaspického plynu. To síce predstavu-
je len 5 aÏ 10 % celkového dopytu, jednalo
by sa v‰ak o prvú "symbolickú" lastoviãku.
V júli 2009 podpísalo medzivládnu dohodu
o právnom rámci k projektu v‰etk˘ch päÈ
tranzitn˘ch krajín. V˘stavba by mala zaãaÈ v
roku 2011, priãom prvé metre kubické kas-
pického plynu by EÚ mohla vyuÏívaÈ uÏ o tri
roky neskôr. Európska únia medzit˘m odsú-
hlasila investíciu do projektu vo v˘‰ke 200
miliónov eur.
SOLÁRNA ELEKTRÁRE≈ NA PÚ·TI
Aj druh˘ energetick˘ projekt sa dostal bliÏ-
‰ie k realizácii v júli 2009. Skupina európ-
skych firiem totiÏ s Nadáciou Desertec pod-
písala memorandum o porozumení, ktorého
cieºom je v˘stavba solárnej elektrárne. Prá-
ve nevyuÏit˘ potenciál uÏ dlhodobo láka ved-
cov aj politikov. Pú‰te v okolí trópov totiÏ za
6 hodín získajú zo slnka viac energie, neÏ je
ºudstvo schopné vyrobiÈ za cel˘ rok. Podºa od-
hadov by solárna elektráreÀ v pú‰Èach sever-
nej Afriky mohla do roku 2050 pokr˘vaÈ aÏ
15 % európskej spotreby.
NÁâRT BUDÚCEJ SPOLOâNEJ
ENERGETICKEJ STRATÉGIE
V súvislosti s nedávnou plynovou krízou
prijal Parlament aj súbor odporuãení t˘kajú-
cich sa energetickej bezpeãnosti EÚ do bu-
dúcnosti. Poslanci poÏiadali o vypracovanie
akãn˘ch plánov, väã‰ie prepojenia kapacity
v oblasti zemného plynu a elektrickej ener-
gie medzi ãlensk˘mi ‰tátmi a nové ciele do
roku 2050 v rámci boja proti klimatick˘m
zmenám, ako je zv˘‰enie podielu obnoviteº-
n˘ch zdrojov na 60 % celkovej spotreby a zní-
Ïenie emisií skleníkov˘ch plynov o 80 %.
Poslanci taktieÏ zdôraznili, Ïe EÚ musí
vybudovaÈ zariadenia na skladovanie plynu
s moÏnosÈou r˘chleho ãerpania, priãom by
mali tieto rezervy zodpovedaÈ aspoÀ 90 dÀom
spotreby pre celu EÚ. Poslanci sa domnieva-
jú, Ïe aj keby Európa uskutoãnila svoje am-
biciózne plány na úsporu energie, zostane
naìalej s najväã‰ou pravdepodobnosÈou v
strednodobom horizonte závislá na dovoze fo-
sílnych zdrojov z tretích krajín. EÚ v súãas-
nej dobe dováÏa 50 % svojej spotreby ener-
gie a podºa odhadov by tento podiel v roku
2030 mohol byÈ aÏ 70 %.
„Pre zachovanie aspoÀ teraj‰ej úrovne
produkcie energií bude potrebné celosvetovo
do roku 2030 investovaÈ do rekon‰trukcie a
otvárania nov˘ch loÏísk ropy a plynu, ako aj
do v˘roby a rozvodov energii v‰etkého dru-
hu pribliÏne 26 biliónov USD,“ povedal po-
slanec EP Sergej KOZLÍK. ZároveÀ bude
podºa neho potrebné toky ropy, plynu a elek-
trickej energie integrovaÈ tak, aby sa vytvo-
ril úãinn˘ a v˘razne diverzifikovan˘ systém.
Ten musí napomôcÈ preklenúÈ dôsledky lokál-
nych politick˘ch stretov, ale aj dôsledky prí-
padn˘ch Ïiveln˘ch udalosti a umoÏniÈ funkã-
né zásobovanie energiami v celoeurópskom
kontexte. Slovenská republika mala moÏnosÈ
na vlastnej koÏi zakúsiÈ zloÏitosÈ situácie,
keì v dôsledku konfliktu medzi Ukrajinou a
Ruskom niekoºko dní nepri‰iel na Slovensko
ani kubík plynu, uviedol Kozlík. SkúsenosÈ
Slovenska, ale aj ìal‰ích európskych krajín
podºa neho ukázala, Ïe je potrebné razantne
podporiÈ priority Európskej únie zamerané na
prepájané a integrované rie‰enie izolovan˘ch
energetick˘ch trhov v Európe. V tejto súvi-
slosti tieÏ uviedol, Ïe chybné a neprezieravé
sa ukázalo vynútené a predãasné odstavenie
dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské
Bohunice. Tieto spæÀali v‰etky kritéria pre
bezpeãnú prevádzku. Ich odstavenie si v prí-
stupovej zmluve vynútila Európska komisia
ako daÀ za vstup Slovenska do Európskej
únie, povedal poslanec Kozlík s t˘m, Ïe „uve-
dené rozhodnutie nepochybne oslabilo ener-
getickú dostatoãnosÈ nielen Slovenska, ale
aj Európskej únie.“
DODÁVKY ROPY: EP PREDLOÎIL
SÚBOR ODPORÚâANÍ
Európsky parlament v marci 2009 podpo-
ril aj iniciatívnu správu, v ktorej navrhol sú-
bor opatrení na zabezpeãenie dodávok ropy
do EÚ. Poslanci Európskeho parlamentu vy-
zvali na vyuÏívanie nekonvenãn˘ch a prie-
skum nov˘ch zdrojov ropy, ako aj na roz‰í-
renie a zabezpeãenie transportn˘ch ciest. Vy-
5
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
uÏívanie ropy a ìal‰ích zdrojov energie s vy-
sok˘mi emisiami CO2 by sa podºa poslancov
mal zároveÀ obmedziÈ okrem iného podporou
investícií do alternatívnych zdrojov a zvy‰o-
vaním energetickej úãinnosti.
Poslanci v správe, ktorú vypracoval posla-
nec Herbert Reul (EPP, DE) pripomínajú, Ïe
ÈaÏba ropy v EÚ a Nórsku v roku 2007 pri-
spievala k pokrytiu 30 % domáceho dopytu,
priãom náklady na ÈaÏbu tejto ropy sa od
roku 2005 zdvojnásobili. Do roku 2030 by sa
pritom podºa odhadov mala závislosÈ krajín
EÚ od dovozu ropy zv˘‰iÈ na 95 %.
Vzhºadom na túto perspektívu poslanci
privítali iniciatívu Komisie na vedenie globál-
neho politického dialógu formou stretnutí na
vysokej úrovni, ktorého sa zúãastnia zástup-
covia krajín, ktoré vyváÏajú a spotrebúvajú
ropu. Úãelom t˘chto stretnutí bude vytvoriÈ
spravodlivú rovnováhu medzi ponukou a do-
pytom na trhu s touto nerastnou surovinou a
zabrániÈ krajinám produkujúcim ropu, aby
6
jej ceny udrÏovali na umelo vysokej úrovni. medzené mnoÏstvo ropy. Príkladom je Ïelez-
Parlament je taktieÏ presvedãen˘, Ïe na niãná, alebo lodná doprava.
to, aby do‰lo k stabilizácii cien ropy, je po- Poslanci zároveÀ vyzvali ãlenské ‰táty na
trebné zv˘‰iÈ transparentnosÈ trhu a to aj v kra- finanãnú podporu investíciám na propagáciu
jinách vyváÏajúcich ropu, ktoré by mali trans- energeticky úsporn˘ch technológií a v˘sku-
parentn˘m spôsobom zverejÀovaÈ objemy mom alternatívnych zdrojov energie nahra-
svojej produkcie a úroveÀ rezerv. dzujúcich ropu. VyuÏívanie ropy a ìal‰ích
Poslanci oãakávajú, Ïe ropné spoloãnosti zdrojov energie s vysok˘m objemom emisií
budú investovaÈ do prieskumu a rozvoja no- CO2 by sa malo obmedzovaÈ prostredníc-
v˘ch ropn˘ch zdrojov. Parlament v tomto tvom zvy‰ovania energetickej úãinnosti a
ohºade poÏaduje zv˘‰enie úsilia o komerãné prechodom na uhlíkovo-neutrálne rie‰enia.
vyuÏitie nekonvenãn˘ch zdrojov, ãím by sa Parlament vyzval ãlenské ‰táty a Komisiu,
zároveÀ prispelo k diverzifikácii. aby vzhºadom na súãasn˘ v˘voj posúdili za-
radenie ropnej infra‰truktúry do transeuróp-
ZNIÎOVANIE DOPYTU A skych energetick˘ch sietí a to najmä vzhºa-
ALTERNATÍVNE RIE·ENIA dom k poklesu domácej v˘roby a súãasnému
rastu závislosti od dovozu a potrebe nov˘ch
Parlament poukázal na to, Ïe nie je isté dopravn˘ch kapacít.
kedy a v akej miere dôjde k nepomeru medzi Poslanci rovnako zdôraznili, Ïe projekty t˘-
rastúcim dopytom a klesajúcou ponukou a sú-
kajúce sa novej ropnej infra‰truktúry, ako
ãasne vyjadril pochybnosÈ o tom, Ïe by v
napríklad ropovody Odesa – GdaÀsk a Con-
strednodobom alebo dlhodobom horizonte
stanca – Terst, ostávajú naìalej v centre eu-
boli biopalivá prvej generácie vhodnou náhra-
rópskeho záujmu.
dou ropy. Táto neistota bude v stále väã‰ej
miere zvy‰ovaÈ nebezpeãenstvo kolísania
cien ropy, a preto by sa podºa EP mali skú-
maÈ v‰etky opatrenia, ktoré sú vhodné na
zniÏovanie dopytu po rope.
EP je presvedãen˘, Ïe nárast spotreby ropy
v oblasti dopravy je v strednodobom a dlho-
dobom horizonte moÏné zníÏiÈ len vtedy, ak
EÚ uskutoãní dodatoãné opatrenia so záme-
rom posunúÈ dopravu smerom k jej energe-
tickej udrÏateºnosti tak, aby dopravné pro-
striedky nespotrebúvali Ïiadne, alebo len ob-
N Á R O D N Á R A D A
Myslím, Ïe to nie je len akési moje vyrovnanie sa so skutoãnosÈou, alebo zámerné videnie, lebo aj
analytici predpokladajú, Ïe svetová ekonomika má to najhor‰ie za sebou. Ako vidí spomínanú
situáciu aj v súvislosti s energetikou poslanec NR SR a predseda V˘boru pre hospodársku
politiku Maro‰ KONDRÓT, o tom uÏ v nasledujúcom rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Aby sa zvy‰ovala spokojnosÈ...
Rast európskych ekonomík v roku 2009
mnoh˘ch prekvapil medzikvartálnym ras-
tom, existuje e‰te riziko poklesu?
Je len samozrejmé, Ïe popri optimistoch
existujú aj pesimisti a aj keì indikácie z trhov
vykazujú oÏivenie, je nutné povedaÈ, Ïe znaã-
ná ãasÈ stabilizácie bola v dôsledku stimulá-
cie ekonomiky. Typick˘ prípad známeho ‰ro-
tovného stimulácia vytvorila motiváciu pre
spotrebiteºa kúpiÈ si automobil skôr ako uva-
Ïoval bez tohto ekonomického stimulu a ta-
k˘to spotrebiteº uÏ kupovaÈ v najbliωom ob-
dobí nebude. MoÏno oãakávaÈ pokles v˘roby
automobilov. Podobne je to s nehnuteºnosÈa-
mi. Prudk˘ pokles cien nehnuteºností ãoraz
viac ºudí presviedãa, Ïe síce nehnuteºnosÈ
môÏe byÈ dobrá investícia, ale tak, ako kaÏdá
investícia, len tá, ktorá má primerané paramet-
re. Znaãná ãasÈ investorov doplatila na nepro-
fesionálne narábanie s investíciami, ão pocí-
tili aj banky. V zásade oãakávam, Ïe banky
budú in˘m a tentoraz uÏ skutoãne profesionál-
nym spôsobom riadiÈ riziko, bez toho, aby
úplne neopodstatnene zníÏili angaÏovanosÈ v
hospodárstve SR. Banky si musia uvedomiÈ,
Ïe to bol konflikt záujmu v sektore bankov-
níctva a zlé riadenie rizík, ktoré spôsobilo ce-
novú bublinu v nehnuteºnostiach a to aj na Slo-
vensku a následn˘ nevídan˘ pád finanãného
sektora. A nielen v zahraniãí. Aj u nás rastie
poãet nesplácan˘ch úverov. Tejto kritike sa ne-
vyhne ani slovenské bankovníctvo. Rad opat-
rení vlády s krátkodob˘m úãinkom umoÏni-
lo stabilizovaÈ znaãnú ãasÈ pracovn˘ch miest.
Je nutné povedaÈ ale aj to, Ïe v lete budúce-
ho roku bude pravdepodobne vrcholiÈ neza-
mestnanosÈ. Ak sa sústredíme na ‰trukturálne
rie‰enia, potom tieto budú priná‰aÈ v stredno
a dlhodobom horizonte svoje ovocie. Je nut-
S R
né na‰tartovaÈ produktívne technológie, ako sú
technológie zabezpeãujúce trval˘ rozvoj spo-
loãnosti. To, ão by som chcel zdôrazniÈ je vy-
soko pozitívny prínos zavedenia eura a dosiah-
nut˘ stabilizaãn˘ efekt, ktor˘ znaãne obmedzil
riziká spojené s menou. Práve euro popri
in˘ch skutoãnostiach robí na‰u krajinu naìa-
lej investiãne atraktívnu a vytvára ìal‰iu po-
tenciu na tvorbu pracovn˘ch miest. Príkladom
je posledne ohlásená investícia v Trenãian-
skom kraji, ktorá má vytvoriÈ cca 3 000 pra-
covn˘ch miest v rokoch 2010 aÏ 2012.
âo vidíte ako najdôleÏitej‰ie pre Slovensko
aby sa zv˘‰il rast HDP?
Kríza naplno odhalila, Ïe rast HDP nie je
dostatoãn˘m indikátorom rozvoja spoloãnos-
ti. Mnohí ‰piãkoví ekonómovia poukázali na
to, Ïe pokiaº pri popise spoloãnosti nebudeme
zahrÀovaÈ aj ekológiu a úroveÀ kvality ºudské-
ho kapitálu, potom síce môÏeme vykázaÈ vy-
sok˘ rast HDP, ale nebude trvalo udrÏateºn˘.
Prejavilo sa to v pobaltsk˘ch krajinách, pre-
javilo sa to v Írsku a ·panielsku a prejavil sa
tento fenomén aj u nás. âo z toho, Ïe je vy-
kazovan˘ vysok˘ rast HDP a krajina uÏ nemá
obrazne povedané hlt pitnej vody z prírodn˘ch
zdrojov? Ekologick˘ dlh je váÏne ekonomic-
ké bremeno a verím tomu, Ïe po Kodanskom
summite uÏ nebude moÏné hádzaÈ zneãistenie
susedovi za plot a tváriÈ sa, Ïe sa niã nedeje.
Ale najdôleÏitej‰í je ºudsk˘ kapitál. Musíme
dopracovaÈ nበsociálny systém do podoby,
aby sa stal produkãn˘m nástrojom a formoval
aktívne trh práce ako aj pôsobil aktívne nie-
len na zaloÏenie rodiny, ale aj na jej trvalú re-
produkciu. Je nutné, aby vnútorné mechaniz-
my sociálneho systému vytvárali tlak na rast
hodnoty ºudského kapitálu nielen poãas obdo-
bia dospievania, ale aby sa systematické vzde-
lávanie stalo trvalou súãasÈou kaÏdodenného
Ïivota jednotlivca. V‰imnite si jedno. Ak zní-
Ïime náklady, síce nezv˘‰ime HDP, ale zv˘-
‰ime pridanú hodnotu. A tá urãuje spoºahlivej-
‰ie rast Ïivotnej úrovne spoloãnosti. To naj-
dôleÏitej‰ie v‰ak vidím reálne vytvorenie pod-
mienok pre ur˘chlen˘ nástup aplikovaného
v˘skumu a v˘voja do praktick˘ch rie‰ení so
spätnou väzbou do pedagogickej praxe. Zdro-
jom bohatstva sú idey a my‰lienky pretvore-
né do v˘robku o ktor˘ je na trhu záujem, Niã
in‰ie ºudstvo zatiaº nevymyslelo. Je tu ale
e‰te jeden fenomén a t˘m je korupcia. Kto si
dá tú námahu zistí, Ïe za posledné roky me-
rané indexom vydávan˘m Transparency Inter-
national dochádza k permanentnému odstra-
Àovaniu korupcie. Aj posledne publikovan˘
index preukázal na posun k lep‰iemu stavu.
Z vysokého stupÀa korupcie za vlády Miku-
lá‰a Dzurindu 3,7 sa poãas tohto vládneho po-
stupne obdobia dosiahla hodnota 5 a nikdy ne-
nastal prepad. Sme v polovici cesty. PretoÏe
odstránením 10% korupcie sa zdvojnásobuje
Ïivotná úroveÀ spoloãnosti. A aj preto rie‰e-
nie v tejto oblasti predstavuje kºúã k lep‰ie-
mu Ïivotu.
ëal‰ie oÏivenie hospodárstva je spojené aj
dostatkom energie na trhu. Aké sú predpo-
klady pre budúce obdobie?
Koncepcia stratégie v oblasti energií je sta-
bilná a je orientovaná na niekoºko základn˘ch
smerov. V oblasti elektrickej energie je spra-
covan˘ v˘hºad do roku 2030, kde je predpok-
lad, Ïe pri pôsobení súãasného ustáleného
tempa zniÏovania spotreby elektrickej energie
na priemernú úroveÀ krajín OECD budeme
prírastok HDP vykr˘vaÈ do znaãnej miery
úsporami, t. j. zniÏovaním relatívnej spotreby
energie v prepoãte na HDP. Základná ‰truktú-
ra v˘roby elektriny je zaloÏená na vyváÏe-
nom podiele jadrovej energie, energie OZE a
energie , ktorá umoÏÀuje efektívne regulovaÈ
otázku ponuky a dopytu v sústave – tepeln˘-
mi elektrárÀami a elektrinou vyrábanou koge-
neraãn˘m spôsobom. Podobne v zabezpeão-
vaní tepla sa trh zaãína orientovaÈ viac a viac
smerom na biomasu a iné obnoviteºné zdroje
energie. V tejto súvislosti by som spomenul zá-
kon 309/2009 Z. z. o podpore energie z obno-
viteºn˘ch zdrojov a kogeneraãnej v˘roby.
Otvára nov˘, perspektívny, ale zároveÀ tech-
nicky a ekonomicky nároãn˘ trh. Slovenská re-
publika sa zaviazala do roku 2020 zásobovaÈ
svoj trh na 14% energiami OZE. Na jednej
strane existuje globálny problém klimatic-
k˘ch zmien, kde sú to práve emisie, ktoré tre-
ba zniÏovaÈ maximálnym tempom, na druhej
strane je to práve energetická sloboda krajiny,
ktorú v prípade Slovenskej republiky vystihu-
je parameter podielu obnoviteºn˘ch zdrojov
7
N Á R O D N Á R A D A
energie. Ukazuje sa, Ïe kºúãom k úspe‰nému
rie‰eniu je zvládnutie problematiky ustanove-
nia jednotného trhu energií OZE a energií vy-
rában˘ch z fosílnych palív Rozumná politika
na‰ich energetick˘ch koncernov by nemala
byÈ obranou súãasn˘ch pozícií podºa ich hlav-
ného predmetu podnikania, ale diverzifikácia
investícií do nov˘ch technológií obnoviteº-
n˘ch zdrojov energie. Tejto transformácii v‰ak
potrebujeme daÈ ekonomick˘ rozmer, aby sme
zvládli prechod na OZE s najniωími investiã-
n˘mi nákladmi a t˘m aj cenami pre spotrebi-
teºa. Na ekonomickej báze si musíme vytvo-
riÈ stratégiu implementácie technológií OZE.
Novo prijatá Smernica EÚ 28 z roku 2009 a
jej implementácia v roku 2010 vytvára pre
tieto aktivity znaãn˘ priestor pre tvorivú rea-
lizáciu rie‰ení.
Ak˘m spôsobom sa zabezpeãuje dostatoã-
ná v˘roba silovej elektriny, ako sme a na-
koºko budeme aj naìalej závisí od dovozu
elektriny?
Pokles hospodárskych aktivít v tomto roku
je sprevádzan˘ aj poklesom spotreby elektric-
kej energie. Aj preto sme mali v tomto roku
elektrickej energie dostatok. Predpokladáme,
Ïe dobudovaním dvoch blokov v Mochov-
ciach a elektrárne v MalÏeniciach budú pokry-
té potreby hospodárstva SR na najbliωie roky.
Pripravovaná jadrová elektráreÀ v Jaslov-
sk˘ch Bohuniciach dotvorí nበzákladn˘ ener-
getick˘ potenciál.
Aká dôleÏitosÈ sa prikladá práve nov˘m
energetick˘m projektom, nebudú odkla-
dané práve pre hospodársku krízu a s Àou
spojen˘mi problémami?
OdkladaÈ projekty obnovy energetickej inf-
ra‰truktúry by bola ekonomická sebevraÏda.
Zhor‰ilo by to v˘razne investiãné prostredie
v SR a mohlo by to v koneãnom dôsledku maÈ
v˘znamn˘ negatívny vplyv na Ïivotnú úroveÀ
spoloãnosti. Navy‰e, v ãase ekonomickej krí-
zy predstavujú takéto investície spôsob bez-
peãného investovania a vytváranie potreb-
n˘ch pracovn˘ch miest. Zabezpeãenie ener-
gií v hospodárstve krajiny je strategickou nut-
nosÈou za kaÏd˘ch okolností. Ak sa vrátim k
problematike emisií, tak investície do energií
bez produkcie emisií sú odhadované ako 5 aÏ
20 násobne efektívnej‰ie, ak sa vykonajú te-
raz, ako následne odstraÀovaÈ ‰kody spôsobe-
né dôsledkom klimatick˘ch zmien.
Ktoré projekty v rámci energetiky by vy-
rie‰ili problémy Európskej únie?
Európska únia má rad ‰tátov, kde tvorba
emisií je znaãne vy‰‰ia ako v SR a v prepoã-
te na jedného obyvateºa je to dva aj trikrát
viac. Navy‰e, pre ìal‰í rozvoj ch˘ba vlastná
energia. Projekty zniÏujúce produkciu emisií
v kombinácii s vytváraním vlastnej energetic-
kej základne predstavujú jeden z rozhodujú-
cich problémov, ktoré zvlá‰È rozvinuté kraji-
ny EÚ musia radikálne rie‰iÈ. OpäÈ sme pri
ekonomike. Pokiaº by reálne fungoval trh s
emisiami a spoloãenská hodnota emisie by
bola pribliÏne rovná trhovej a navy‰e trh by
bol likvidn˘, potom by sme nemohli zaÏiÈ
nበproblém s emisiami. Európska únia potre-
buje spravodlivé pridelenie emisií a zabezpe-
ãiÈ cez tvorcu trhu cenovú stabilitu tak, cena
emisií vytvárala ekonomick˘ stimul na in-
8
S R
vestície, ktor˘mi eliminujeme ich produkciu
a zároveÀ zabezpeãíme nové energetické zdro-
je. Tu oãakávam okrem iného aj posun na
konferencii v Kodani, pretoÏe zatiaº je veºa
úloh kladen˘ch na ãlenské ‰táty a zároveÀ si
orgány na úrovni únii buì vôbec alebo veºmi
vágne plnia svoje úlohy. Nová smernica o
podpore obnoviteºn˘ch zdrojov vôbec nede-
finuje ekonomick˘ rozmer emisií ako nástroj
na rie‰enie budovania jednotného trhu a ná-
slednej transformácie smerom k obnoviteºn˘m
zdrojom energie. Je to veºk˘ projekt EÚ a v
tomto bode som pomerne kritick˘ k jeho rea-
lizácii. Emisie sú globálnym problémom,
energetická bezpeãnosÈ je problémom EÚ a
ãlensk˘ch ‰tátov, priãom rie‰enie je presunu-
té na plecia ãlensk˘ch ‰tátov bez vytvorenej
ekonomicky správnej systémovej podporu zo
strany orgánov EÚ.
Slovensko má za sebou aj plynovú krízu, to
spomínam aj v súvislosti so zimn˘mi me-
siacmi, kedy je dodávka plynu, naozaj, tak-
mer pre v‰etk˘ch veºmi dôleÏitá. Tá spomí-
naná sa zvládla, netreba maÈ Ïiadne ìal‰ie
obavy?
Plynovú krízu treba vnímaÈ hneì v niekoº-
k˘ch súvislostiach. Temer okamÏite sa vyrie-
‰il reverzn˘ chod plynárenskej sústavy, ão je
pozitívny moment krízy. ZároveÀ sa dôsled-
nej‰ie plánuje a zabezpeãuje cel˘ systém re-
zervn˘ch zásob s rie‰ením príslu‰nej ekono-
miky tak, aby spotrebiteº pocítil znaãné zv˘-
‰enie bezpeãnosti dodávok a zároveÀ mu ne-
stúpli náklady. Ako ohlásil predseda Úradu pre
sieÈové odvetvia, dokonca dochádza k zlacne-
niu cien zemného plynu. ZniÏovanie spotre-
by energií, ãi uÏ cez zatepºovacie programy,
alebo cez nasadzovanie OZE technológií zvy-
‰uje na‰u energetickú bezpeãnosÈ. Podobne je
to realizácia ìal‰ích prepojení plynárenskej sú-
stavy na susedné krajiny ako odozva na pre-
ru‰enie dodávok zo zaãiatku tohto roka. Ply-
nová kríza neãakane prebudila zo spánku na-
‰ich zodpovedn˘ch pracovníkov a preverila
ich schopnosÈ reagovaÈ na vzniklú situáciu.
Dnes sme v celkom inej rovine pripravenos-
ti na podobnú situáciu.
Aké je prepojenie v oblasti zemného plynu
a elektrickej energie v rámci krajín EÚ?
Na jednej strane je vhodné, aby sústavy na
národnej úrovni boli medzinárodne prepoje-
né a vytvorili jednotn˘ trh, na druhej strane je
tak˘to prístup technicky a investiãne nároãn˘.
Rie‰enie cez virtuálne obchody na burzách je
skôr ‰pekuláciou, ktorá po‰kodzuje spotrebi-
teºa. Neobstojí argument, keì dominantn˘ v˘-
robca u nás doma stanovuje cenu elektrickej
energie podºa nemeckého trhu na burze. Jed-
nak nie je schopn˘ reálne vyviesÈ energiu do
Nemecka a tieÏ nie je schopn˘ distribuãn˘ zá-
vod tak˘to objem energie doviesÈ, nie sú na to
vybudované trasy. A navy‰e je to zbytoãnosÈ.
Je chybou, Ïe regulátor nemá oprávnenie a ná-
stroje tak˘to typ ‰pekulaãného obchodu poza-
staviÈ minimálne u dominantného v˘robcu. Na
druhej strane je to práve tento postup, ktor˘
vytvoril priestor pre pomerne agresívny nástup
konkurencie, ktorá je schopná v silovej ãasti
ponúknuÈ aj o 30% niωie ceny ako súãasn˘
dodávatelia a nielen na jeden rok. V takomto
ponímaní je moÏné len privítaÈ efektívny vstup
konkurencie na trh. Podobne aj na trh s ply-
nom oãakávame vstup ìal‰ích dodávateºov a
vytvorenie efektívneho konkurenãného pro-
stredia.
Ak˘m smerom sa uberá cenová politika v
oblasti energetiky v zimn˘ch mesiacoch? Je
analyzovaná Úradom pre reguláciu sieÈo-
v˘ch odvetví?
Detailné analytické práce Úradu pre sieÈo-
vé odvetvia umoÏÀujú realizovaÈ nielen krát-
kodobé cenové rie‰enia, reagujúce na okam-
Ïité potreby praxe, ale vytváraÈ minimálne
strednodobé cenové stratégie. Cena na trhu v
investiãnom priestore musí byÈ dostatoãne sta-
bilná nielen pre spotrebiteºa, ale aj pre poten-
ciálneho investora. Trh musí byÈ zárukou, Ïe
investície, realizované v súlade s pravidlami na
trhu, budú podliehaÈ v˘luãne trhovému riziku,
ktoré ale musí zná‰aÈ investor. Tu máme na-
príklad problém s OZE. Povinn˘ v˘kup za
dopredu urãené ceny poãas 15 rokov presúva
podnikateºské riziko na spotrebiteºa (rozpor s
§2 Obchodného zákonníka) a diskriminuje
ostatn˘ch úãastníkov na trhu, ão je v rozpore
s ãlánkom 28 prístupovej zmluvy k ES. Na dru-
hej strane, aj kogeneraãná v˘roba tepla a elek-
trickej energie aj obnoviteºné zdroje sú na trhu
s energiami diskriminované minimálne o hod-
notu emisií, ktoré iné energetické zdroje majú
povolenie vypú‰ÈaÈ bez platieb. Pokiaº v˘rob-
ca elektrickej energie je samostatn˘m v˘rob-
com na trhu, potom redistribuãn˘ mechaniz-
mus na spoloãnom v˘robnom úãte opäÈ pôso-
bí diskriminaãne na trhu. Je nutné problém oto-
ãiÈ a zameraÈ rie‰enie podpory OZE a kogene-
raãnej v˘roby elektrickej energie a tepla naj-
prv ako rie‰enie zabezpeãujúce odstránenie
diskriminácie na trhu s energiami. Znalostná
krivka je schopná identifikovaÈ, ktoré techno-
lógie nad rámec odstránenia diskriminácie po-
trebujú podporu a v akej podobe a ão je jej dô-
vod.. Existuje elegantné a hlavne transparent-
né rie‰enie, ktoré je moÏné pri dobrej vôli
zvládnuÈ v roku 2010 v súvislosti s imple-
mentáciou Smernice 28 z apríla 2009.
A na záver nevynechajme ani geotermálnu
energiu, budú sa budovaÈ aj nové zdroje
geotermálnej energie?
Zákon o podpore obnoviteºn˘ch zdrojov
energie vytvára základn˘ rámec pre nástup no-
v˘ch technológii v˘roby. V oblasti tepla je
moÏné dosiahnuÈ u budov aÏ 80% úspor spo-
treby primárnych energií a zníÏiÈ produkciu aÏ
o 90% emisií. Na úrovni miest vhodnou im-
plementáciou je moÏné dosiahnuÈ práve správ-
nou aplikáciou geotermálnej energie aÏ 70%
tnú úsporu emisií a zníÏiÈ dokonca aj cenu pre
koneãného spotrebiteºa. Geotermálna ener-
gia je jedna z najlacnej‰ích energií do budúc-
na, pokiaº je vyuÏívaná na vykurovanie. V˘-
roba elektrickej energie je neúmerne drahá a
tam, kde je moÏné umiestniÈ energiu z geoter-
málneho zdroja v podobe tepla, dochádza k
znaãn˘m ekonomick˘m efektom pre investo-
ra ale hlavne pre spotrebiteºa. V dobre urobe-
n˘ch projektoch prispieva k zlacneniu celko-
v˘ch nákladov na vykurovanie. To sa v‰ak
nedá povedaÈ pri realizácii projektov zabez-
peãujúcich v˘robu elektrickej energie. Je to
spoloãenské plytvanie prostriedkami, ktoré
zaplatí spotrebiteº a úplne zbytoãne sa nám
v‰etk˘m cez cenu elektrickej energie zníÏi
Ïivotná úroveÀ.
E N E R G E T I K A N A S L O V E N S K U

Trvalo udrÏateºn˘ ekonomick˘ rozvoj kaÏdého ‰tátu sa nezaobíde bez garancie bezpeãnej dodávky energie pri
zachovaní jej konkurenãnej ceny z pohºadu nákladov˘ch vstupov do finálnych v˘robkov a sluÏieb. Zvlá‰tny
v˘znam to má pre ‰táty, ktoré sú odkázané v prevaÏnej miere na dovoz energetick˘ch zdrojov.
Tu je preto nevyhnutné dosiahnuÈ ão najvy‰‰ie vyuÏitie primárnej energie v dovezenom palive a zároveÀ
zabezpeãiÈ získanie energie z obnoviteºn˘ch zdrojov v maximálnej moÏnej miere. Pre Slovensko to platí
dvojnásobne, pretoÏe takmer 90 % fosílnych zdrojov energie sa musí dováÏaÈ.
VyuÏitie primárnej energie znásobuje skutoãnosÈ, Ïe v‰etky fosílne zdroje energie zaÈaÏujú
mimoriadne Ïivotné prostredie. Tieto skutoãnosti viedli k vypracovaniu Energetickej stratégie
Slovenska, ktorá sa postupne premieta do legislatívy tak, aby jej ciele boli dosiahnuté.
V regionálnych podmienkach slovensk˘ch miest sa toto bytostne dot˘ka obyvateºstva,
najmä pri problematike v˘roby tepla. K objasneniu názoru na legislatívu sme oslovili
generálneho riaditeºa Îilinskej teplárenskej, a. s., Ing. Juraja KRÁLIKA.

V˘hodnosÈ tepla z teplární

treba udrÏaÈ ky aplikovateºn˘. Vo V˘nose URSO ã. 7/2009,
ktor˘ stanovuje reguláciu cien v elektroener-
getike a ktor˘ nadobudol úãinnosÈ uÏ pre
stavbu ceny tepla a elektriny aj na rok 2010,
sa podstatnou mierou pre v˘robcov elektriny
vysoko úãinnou kombinovanou v˘robou me-
nia podmienky pre stanovenie v˘kupnej ceny
elektriny zavedením koeficientu, ktor˘ zo-
hºadÀuje rok rekon‰trukcie, modernizácie,
alebo uvedenia zariadenia v˘robcu elektriny
do prevádzky.
PrevaÏná väã‰ina teplárensk˘ch zdrojov
na Slovensku bola in‰talovaná v 60. aÏ 80.
rokoch minulého storoãia, a preto je tu oba-
va, Ïe aj keì sa stroje na v˘robu elektrickej
energie udrÏiavajú ich správcami v dobrej
kondícii, tento uveden˘ koeficient môÏe v˘-
razne redukovaÈ v˘nosy z predaja elektriny,
ão kontraproduktívne pôsobí proti pôvodné-
mu zámeru, ktor˘ sledoval trend maximálnou
mierou zniÏovaÈ náklady na teplo práve z
v˘nosov z predaja elektrickej energie.

Na základe toho ão ste uviedli natíska sa

Ing. Juraj KRÁLIK
V roku 1983 absolvoval Slovenskú vysokú ‰kolu
technickú v Bratislave odbor Tepelné zariadenia
a jadrové energetické stroje.
PracovaÈ zaãal v SSE, ‰. p., Îilina vo funkciách
odborn˘ technik rozvoja technológii, vedúci
pracovník technického rozvoja technológii
a navrhovania koncepcie rozvoja na úseku
centrálneho zásobovania teplom, neskôr vedúci
pracovník investiãného rozvoja.
V roku 2001 po odãlenení teplárensk˘ch
spoloãností z SSE pre‰iel pracovaÈ
do Îilinskej teplárenskej, a. s. ako vedúci
investiãného rozvoja a od roku 2006 pracuje
vo funkcii generálny riaditeº.
Jedn˘m zo zákonov, ktor˘ vychádza z Eu-
rópskych smerníc a v˘znamne má prispieÈ
k naplneniu cieºov Energetickej stratégie
Slovenska je Zákon ã. 309/2009 z 19. júna
2009 o podpore obnoviteºn˘ch zdrojov
energie a vysoko úãinnej kombinovanej
v˘roby tepla a elektriny a o zmene a do-
plnení niektor˘ch zákonov. Pán generálny
riaditeº, je toto zákon, na ktor˘ teplárne
tak netrpezlivo ãakali?
Pre objasnenie uvádzam, Ïe po zdæhav˘ch
pripomienkov˘ch rokovaniach pri príprave
tohto zákona sa nakoniec podarilo v zákone
zachovaÈ duch európskej smernice v tom,
aby teplárenské spoloãnosti, ktoré vyrábajú
teplo a elektrinu, mohli vyuÏívaÈ v˘hody,
ktoré pre v˘robcov elektriny a tepla vysoko
úãinnou kombinovanou v˘robou táto smer-
nica doporuãuje.
ZároveÀ v‰ak musím pripomenúÈ, Ïe aj
dobr˘ zákon môÏe byÈ niekedy problematic-
otázka: Budú teplárne v budúcnosti schop-
né udrÏaÈ si v regióne doteraj‰iu pozíciu na
trhu s teplom?
Súãasní v˘robcovia tepla, ktorí si zachova-
li kombinovanú v˘robu tepla a elektriny, po
obdobiach, kedy ãelili veºkej konkurencii lo-
kálnych zdrojov tepla na báze plynu, ktoré-
ho cena bola v˘znamne dotovaná, musia za-
bezpeãovaÈ komplexnú modernizáciu po ob-
dobí, keì neakumulovali dostatoãné zdroje z
dôvodu tvrdého konkurenãného tlaku na ceny
tepla. Dnes musia zabezpeãovaÈ v prvom
rade modernizáciu spaºovacích zariadení, aby
splnili sprísnené kritéria ekologickej v˘roby,
ão je prvoradá úloha, modernizáciu techno-
lógii na v˘robu elektriny, v˘menu parn˘ch
rozvodov tepla za horúcovodné s cieºom zní-
ÏiÈ straty pri prenose energií a v neposlednom
rade garantovaÈ kvalitu dodávaného média.
Na realizáciu modernizácie, vo v‰etk˘ch
troch rozhodujúcich oblastiach, nemajú teplá-
renské spoloãnosti dostatok investiãn˘ch

10
E N E R G E T I K A N A
zdrojov, ani za v˘raznej podpory nenávrat-
n˘ch dotácií z európskych fondov. Preto mu-
sia maÈ dostatoãn˘ ãas na rekon‰trukciu a
modernizáciu v˘roby elektriny, aby si moh-
li uplatÀovaÈ najvy‰‰iu cenu elektriny ako
som predt˘m spomenul, ktorá umoÏní na
druhej strane dosiahnuÈ niωiu cenu tepla a po-
môÏe tvoriÈ zdroje na ìal‰iu modernizáciu.
MôÏe sa to chápaÈ tak, Ïe do budúcna je
obtiaÏne pripraviÈ dlhodobú koncepciu
rozvoja teplárne v danom regióne? âo mô-
Ïete dodaÈ na vysvetlenie alebo doplne-
nie?
V ãase, keì sa neustále menia podmienky
pre stavbu cien energií, je mimoriadne obtiaÏ-
ne pripraviÈ uÏ krátkodobú a nieto e‰te dlho-
dobú koncepciu rozvoja energetick˘ch spo-
loãností. PrevaÏná väã‰ina modernizácií vy-
Ïaduje totiÏ cudzie zdroje z úverov alebo z
grantov EÚ, ktoré musia dlhodobo garanto-
vaÈ schopnosÈ splácaÈ poskytnuté úvery, resp.
zaruãiÈ vyuÏívanie zariadení nadobudnut˘ch
z ich podpory. V na‰om prípade príprava rea-
lizácie projektov ekologizácie zdroja bude
musieÈ byÈ odloÏená aÏ na to obdobie, kedy
legislatíva bude pevne fixovaná, to znamená,
Ïe v‰etky neväzné vyhlá‰ky a vykonávacie
predpisy k zákonu 309/2009 Z. z. budú ustá-
lené a nemenné.
Zmeny podmienok pre stavbu ceny elek-
triny, bez dostatoãného predstihu na apliká-
ciu zákonn˘ch nariadení, ohrozujú hospodá-
renie aÏ do takej miery, Ïe v prípade uÏ rea-
lizovan˘ch rozvojov˘ch programov to môÏe
ohroziÈ plnenie záväzkov spoloãnosti voãi
bankám, a môÏe vyústiÈ aÏ v neschopnosti
spoloãnosti splácaÈ uÏ ãerpané úvery.
Verím, Ïe hore uvedené argumenty dosta-
toãne vysvetºujú obavy teplárensk˘ch spoloã-
ností.
To ão spomínate sa t˘ka tej druhej strate-
gickej úlohy teplárensk˘ch spoloãností.
Ako v‰ak chcete zabezpeãiÈ tú prvú stra-
tegickú úlohu, t˘kajúcu sa plnenia ekolo-
gick˘ch kritérii v˘roby?
Zdá sa mi, Ïe mnohí o ekológii len hovoria,
ale vzhºadom na nároãnosÈ rie‰ení otázok eko-
lógie sa ich rie‰eniu vyh˘bajú. V Îilinskej te-
plárenskej, a.s. sa snaÏíme aktívne rie‰iÈ pro-
blémy ekologizácie v˘roby. Konkrétne v t˘-
chto dÀoch spú‰Èame technológiu odsírenia
spalín, ktorá zabezpeãí zníÏenie emisie SO2 aÏ
o 75%. Zariadenie sme vybudovali s prispením
grantu z EÚ vo v˘‰ke 50 % investiãn˘ch ná-
kladov. Dodávateºom technológie je firma AL-
STOM, ktorá je aj garantom dodávky techno-
lógie predstavujúcej svetovú ‰piãku.
ëalej v tomto období pripravujeme projekt
denitrifikácie spalín, ktor˘ by mal zabezpe-
ãiÈ zníÏenie emisii NOx do roku 2016, tak aby
sme plnili sprísnené limity emisii NOx plat-
né po tomto roku.
Ako predseda predstavenstva a generálny
riaditeº jednej z najúspe‰nej‰ích teplární
na Slovensku ste napriek uveden˘m oba-
vám presvedãen˘ o principiálnej v˘hod-
nosti kombinovanej v˘roby s dopadom na
región aspoÀ v strednodobom v˘hºade?
MoÏno to z podtónu predchádzajúcich kri-
tick˘ch pripomienok nevypl˘va, ale princíp
v˘hodnosti spoloãnej v˘roby a vyuÏitia tep-
S L O V E N S K U
la pri súãasnej v˘robe elektriny nemôÏe byÈ
spochybnen˘. Je len otázkou ãasu, kedy sa vo
vzájomnej odbornej diskusii argumenty pre
podporu najmä ekonomick˘ch v˘stupov v˘-
roby elektriny a poskytovania podporn˘ch
sluÏieb nastavia tak, aby oponenti prijali v˘-
hodnosÈ tohto kroku nie pre ãiastkové potre-
by investovania v rozvoji teplárne, ale pre v˘-
hodnosÈ spoloãnej v˘roby tepla a elektriny s
koneãn˘m a nespochybniteºn˘m dopadom
najmä na stabilizáciu ceny tepla pre obyva-
teºstvo a v neposlednom rade aj z pohºadu do-
padov na Ïivotné prostredie a ‰etrenie primár-
nych zdrojov na v˘robu energie.
PROFIL SPOLOâNOSTI
SpoloãnosÈ Îilinská teplárenská, a. s. IâO 36403032, so sídlom Ko‰ická cesta 11,
011 87, bola zaloÏená zriaìovateºom – Fondom národného majetku SR 17. 12. 2001, v sú-
lade s rozhodnutím vlády SR ã. 686 z 18. 7. 2001 o transformácii elektroenergetiky a ná-
sledn˘m rozhodnutím MH SR ã. 289/2001 zo 14. 12. 2001.
SpoloãnosÈ je zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresn˘m súdom v Îiline, v od-
dieli Sa, vloÏka ã. 10330/L, 1. 1. 2002.
Îilinská teplárenská, a. s., patrí medzi tri najväã‰ie centrálne zdroje tepla na Slovens-
ku. Zásobuje teplom viac ako polovicu spotreby tepla v Îiline a v najbliωom okolí. Zdroj
tepla pracuje v kombinovanej v˘robe tepla a elektriky a roãne dodá cca 550 000 MWh tep-
la a 63 000 MWh elektriky. Nosn˘m palivom je hnedé uhlia a zlomok paliva tvorí zemn˘
plyn. TepláreÀ intenzívne investuje do roz‰írenia dodávateºskej siete tepla a do ekologizá-
cie v˘roby aby, zníÏila nepriazniv˘ dopad v˘roby tepla na Ïivotné prostredie. V poslednom
období investovala do zv˘‰enia úãinnosti zachytenia tuh˘ch zneãisÈujúcich látok a ako prvá
tepláreÀ vybudovala odsírovaciu jednotku ktorá zniÏuje emisie SO2 o 75%. Cena dodáva-
ného tepla ich priamym odberateºom patrí k najniωím cenám tepla na Slovensku.
HLAVNÉ PREDMETY âINNOSTI
• nákup, rozvod a odbyt elektriny a tepla vrátane poskytovania sluÏieb súvisiacich s do-
dávkou, odberom alebo pouÏívaním elektriny a tepla
• zásobovanie teplom – v˘roba a rozvod tepla
• elektroenergetika – v˘roba a rozvod elektrickej energie
• elektroin‰talácie – in‰talácie a opravy el. strojov a prístrojov
• revízie elektrick˘ch zariadení sieti – poradenská sluÏba v energetike
• montáÏ a oprava meracej a regulaãnej techniky
• odborné prehliadky a skú‰ky plynov˘ch zariadení
• oprava a údrÏba plynov˘ch zariadení
• odborné prehliadky, odborné skú‰ky tlakov˘ch zariadení
• údrÏba, oprava tlakov˘ch zariadení
• oprava, údrÏba vyhraden˘ch elektrick˘ch zariadení
• opravy a montáÏ urãen˘ch meradiel – vodomery a meraãe tepla
• v˘kon ãinnosti stavebného dozoru
POLITIKA SPOLOâNOSTI
1. Prvorad˘m cieºom spoloãnosti je zabezpeãiÈ plnenie poÏiadaviek a oãakávaní zákaz-
níkov v ão najvy‰‰ej miere kvality tak, aby priniesla aj spokojnosÈ v‰etk˘ch zaintere-
sovan˘ch strán.
2. DodrÏiavaním zásad bezpeãnosti a ochrany zdravia pri práci, vytváraním vhodn˘ch
pracovn˘ch podmienok a kladením dôrazu na neustále zvy‰ovanie kvalifikácie, ako aj
na environmentálne povedomie v‰etk˘ch zamestnancov spoloãnosti, aby ich v˘kon do-
sahoval vysokú kvalitu poskytovan˘ch sluÏieb.
3. Na zabezpeãenie plynulého chodu prevádzky vytvárame a budujeme dlhodobé part-
nerské vzÈahy s na‰imi dodávateºmi, a obchodn˘mi partnermi, ão nám pomáha pri
udrÏiavaní a následnom zlep‰ovaní trhového postavenia spoloãnosti.
4. Zavedením integrovaného systému manaÏérstva, ktor˘ je realizovan˘ na procesnom
prístupe, budujeme stabilnú pozíciu spoloãnosti na trhu a udrÏiavame ju prostredníc-
tvom efektívneho riadenia procesov a poskytovan˘ch sluÏieb.
5. Zlep‰ovaním environmentálneho správania na‰ej spoloãnosti a orientovaním rozvo-
ja v˘robno-technickej základne na také technológie, ktoré zniÏujú negatívny vplyv na
Ïivotné prostredie.
6. Realizovaním systémového prístupu riadenia, vyuÏívaním v˘sledkov anal˘z údajov, ria-
dením procesov a ich vzájomn˘ch väzieb, koordináciou vzájomne súvisiacich ãinnos-
tí spoloãnosti sa zasadzujeme za napæÀanie stanoven˘ch cieºov a programov.
11
V L Á D A S R
Minister Ïivotného prostredia Slovenskej republiky Jozef MEDVEë povedal, Ïe nepotrebuje
sto dní na oboznámenie sa s rezortom, ktor˘ povedie, aj keì prichádza z oblasti finanãného
manaÏmentu. A moÏno práve preto bude na ministerstve poriadok. Aj to je dôvod, preão ho
Parlamentn˘ kuriér poprosil o rozhovor, ktor˘ priná‰a redaktorka Anna Komová.
Ako na to, pán minister...?
Oãakávam odpoveì, ktorá je priamo spo-
jená s va‰imi skúsenosÈami: ão je najdôle-
Ïitej‰ie pre zaãiatok pri riadení takého ‰pe-
cifického rezortu ak˘m je ministerstvo Ïi-
votného prostredia a vôbec pre riadenie
veºk˘ch rezortov, aby sa dostavili úspechy?
âo je najdôleÏitej‰ie, to je zorientovaÈ sa
v otázkach, ktoré súvisia s nov˘m prostredím
a teda s predmetom ‰tátnej správy. Naozaj,
ministerstvo Ïivotného prostredia je ‰pecific-
ké. Ja uÏ som sa niekoºkokrát vyjadril, Ïe vi-
dím paralelu medzi ministerstvom Ïivotné-
ho prostredia a ministerstvom financií, pre-
toÏe obe tieto ministerstvá majú dosah na
celú ekonomiku. Ministerstvo financií cez
peniaze a ministerstvo Ïivotného prostredia
preto, Ïe urãuje ãasto rámec pre podnikanie.
Urãuje kvalitu Ïivota tak, ako ho urãujú pe-
niaze.
Va‰e meno sa doteraz nespájalo so Ïivot-
n˘m prostredím, venovali ste sa finanãnej
oblasti, ão vás presvedãilo aby ste prijali
funkciu ministra, prekvapilo vás nieão pri
nástupe, alebo ste boli pripraven˘ na ÈaÏ-
‰ie podmienky?
To je nároãná otázka. Vyhodnotil som si, ão
som schopn˘ v rámci ‰truktúry ministerstiev
ponúknuÈ a kde sa cítim veºmi blízko a Mi-
nisterstvo Ïivotného prostredia za také pova-
Ïujem. Práve toto ministerstvo povaÏujem
za také ‰irokospektrálne, Ïe potrebuje mana-
Ïérsky prístup. Preto som sa po rokovaniach
s predsedom vlády rozhodol ponuku akcep-
tovaÈ.
Predsa len, aby ãlovek pracoval v oblasti
Ïivotného prostredia, zvy‰oval jeho úroveÀ
a ochranu, musí maÈ k nemu aspoÀ neja-
k˘ vzÈah, ako je to u vás, pán minister?
Cel˘ Ïivot som vlastne obklopen˘ prírodou,
lesom a doslova vyhºadávam tento priestor a
nachádzam v Àom uspokojenie. Aj priamo
som sa zúãastÀoval na ochrane lesov. Prosto,
prírodu mám rád bez ohºadu na to, akú funk-
ciu zastávam. Mám veºmi kladn˘ vzÈah k ce-
lému Ïivotnému prostrediu.
Ako vnímate odbornosÈ a vyuÏívanie kom-
petentností riaditeºov vá‰ho ministerstva?
Myslím si, Ïe nielen kompetencie, ale aj
zodpovednosÈ vyuÏívajú v takom rozsahu
ako treba a mnohí, napriek tomu , Ïe sú noví,
sú absolútne kompetentní. To znamená, Ïe
boli schopní za krátky ãas zastaÈ svoje funk-
cie v plnom rozsahu. EfektívnosÈ práce v‰et-
k˘ch na‰ich riaditeºov a vedúcich pracovní-
kov je v súlade s mojimi oãakávaniami.
Ste spokojn˘ s v˘menami a zásahmi, kto-
ré urobil vበpredchodca, v ãom musíte po-
12
kraãovaÈ, ão chcete v najbliωej dobe pre-
hodnotiÈ?
Pán vicepremiér âaploviã urobil v˘meny,
ktoré boli nevyhnutné. V kaÏdom prípade
treba vyhodnotiÈ jeho prístup ako mimoriad-
ne efektívny. On musel vykonaÈ tie opatrenia
veºmi r˘chlo tak, aby sa cel˘ proces zaãal
skvalitÀovaÈ. V mnoh˘ch jeho rozhodnutiach
pokraãujem, v t˘ch v˘menách ktoré boli uro-
bené ale kde som zváÏil, Ïe by bolo vhodnej-
‰ie urobiÈ systémovú zmenu som ju urobil,
rovnako ako pri v˘menách, kde je nutné v˘-
berové konanie. Filozofia pána vicepremié-
ra âaploviãa a moja je úplne rovnaká. – spre-
hºadniÈ, skvalitniÈ a zefektívniÈ cel˘ proces ria-
denia ministerstva.
UÏ ste sa stihli podrobne zoznámiÈ s eko-
nomick˘m stavom ministerstva a moÏnos-
Èami v hospodárení pre ìal‰ie obdobie?
To by som asi preháÀal, keby som povedal,
Ïe som sa zoznámil za to krátke obdobie so
v‰etk˘m, ale s informáciami, ktoré sú dôle-
Ïité pre ìal‰iu ãinnosÈ na Ministerstve Ïivot-
ného prostredia, som sa oboznámil. Stále pra-
cujem na ìal‰ích nevyhnutn˘ch procesoch ,
ktoré mi prinesú nielen v‰eobecn˘, ale aj veº-
mi konkrétny pohºad na jednotlivé odbory a
prácu celého ministerstva. Uvedomujem si, Ïe
sa budú musieÈ prijaÈ urãité opatrenia, ktoré
súvisia s racionalizáciou mnoh˘ch ãinností v
práci ministerstva.
DokáÏete vyuÏiÈ rozpoãet ministerstva na
budúci rok tak, aby sa dosiahla spokoj-
nosÈ?
Otázku poloÏme tak, ãi mám inú moÏnosÈ!
Je to najvy‰‰í zákon ‰tátu, ktor˘ treba re‰pek-
tovaÈ. Teraz je uÏ len otázne, ak˘m spôsobom
. Pristupujem k tomu tak, Ïe sú isté opatrenia
v oblasti verejn˘ch financií, tie opatrenia
chcem re‰pektovaÈ a chcem ich iniciatívne
uplatÀovaÈ uÏ aj pre to, Ïe sa cítim v tejto ob-
lasti verejn˘ch financií viac doma. TakÏe
chcem zdôrazniÈ, Ïe aj preto som prijal do sek-
cie, ktorá sa zaoberá ekonomikou a rozpoã-
tom ãloveka, ktor˘ je taktieÏ finanãník. A
nielen praktick˘ finanãník, ale aj dobre vyba-
ven˘ finanãnou teóriou. TakÏe predpokla-
dám, Ïe v súãinnosti generálneho riaditeºa
sekcie so mnou a s ostatn˘mi riaditeºmi sek-
cií a odborov sa naplnia oãakávania t˘kajú-
ce sa rozpoãtu.
Ste skúsen˘ ekonóm, ako sa pozeráte na
kauzy, ktoré sa rie‰ili v poslednom obdo-
bí na Ministerstve Ïivotného prostredia
SR?
Ja by som to skôr videl tak, Ïe kauzy sú pre
mÀa v˘zvou. DôleÏité je osvojiÈ si filozofiu,
Ïe ãlovek chce urobiÈ pozitívne rozhodnutia,
V L Á D A S R
Ïe chce prispieÈ k nieãomu, ão spoloãnosÈ
bude akceptovaÈ. Ja som s t˘mto zámerom aj
pri‰iel a chcem ho naplniÈ do maximálnej
moÏnej miery. Kauzy ako predaj kvót, popol-
ãek a podobne, sú kauzy, ktoré sú v kaÏdom
prípade rie‰iteºné. Prirodzene je tu urãit˘ po-
litick˘ rozmer, ão sa t˘ka ich rie‰enia a urãi-
te urobím v‰etko pre to, aby sa mnohé otáz-
ky, ktoré visia ako otáznik vo vzduchu, zod-
povedali, aby sme mali odpovede nielen pre-
ão, ale aj ako ìalej.
Myslíte si, Ïe máte dostatoãné informácie
a potenciál na to, aby ste zabránili podob-
n˘m situáciám?
Odpoveì na túto otázku súvisí s t˘m, koº-
ko mám ãasu na to, aby som overil pravdivosÈ
informácií. Na na‰e konanie máme ãas limi-
tovan˘, takÏe mnohé kauzy sa musia vyrie‰iÈ
aj z toho dôvodu, aby sa dali robiÈ nové roz-
hodnutia. To je Interblue, to je popolãek, to
je prieskum území, to je ropovod Schwechat
a ìal‰ie. To znamená, Ïe to musí byÈ veºmi
r˘chle oboznámenie sa s problémami a po-
merne veºmi r˘chle stanovisko na to, aby
sme rozhodovali v inej kvalite.
Ak˘ máte názor, pán minister, na kauzu In-
terblue, bude to e‰te dlho problém?
V priestoroch Dvorany Ministerstva kultúry SR sa 10. decembra 2009 uskutoãnil slávnostn˘ Veãer umenia
zdravotne postihnut˘ch obãanov SR, ktor˘ sa konal pod zá‰titou poslankyne NR SR Magdy Ko‰útovej.
Na sociálnej prezentácii sa zúãastnila ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Viera TOMANOVÁ.
Umenie zdravotne postihnut˘ch
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová
odovzdáva ocenenie Petre Kolberovej za umeleckú ãinnost.
Obsahom podujatia bola celoslovenská
prezentácia prác zdravotne postihnut˘ch ob-
ãanov zdruÏen˘ch v chránen˘ch dielÀach, v
oblasti keramiky, drevárskych a sklárskych
v˘robkov. ëalej sa prezentovala v˘stava fo-
tografií s názvom Cesta svetla Únie nevidia-
cich a slabozrak˘ch Slovenska, umelecké
v˘robky Republikového centra Zväzu teles-
ne postihnutej mládeÏe Bratislava, v˘stava
obrazov ÈaÏko postihnutej umelkyne – bezru-
kej Pavlíny Tri‰ãovej, obãianske zdruÏenie
Grifik Pre‰ov, v˘stava obrazov zrakovo po-
stihnutého fotografa Jána Mi‰koviãa MI·IA-
KA Banská Bystrica, v˘stava prác chránenej
dielne Dúha, Vranov nad Topºou, Pinelova
KaÏd˘m dÀom, kedy by sa tento problém
nemal rie‰iÈ, by mohlo Slovensko utrpieÈ stra-
ty z nekonania, alebo z obmedzen˘ch moÏ-
ností efektívne predávaÈ jednotky v rámci
emisn˘ch kvót.
Boli upravené isté kompetencie ‰tátnych ta-
jomníkov na ministerstve v oblasti právo-
moci, bola aj nemoÏnosÈ transparentnej
kontroly zo strany ‰tátnych tajomníkov
príãinou nepriaznivého obdobia?
Pri procesoch riadenia je mimoriadne dô-
leÏité rozli‰ovaÈ líniové a ‰tábne riadenie.
·tátni tajomníci a vedúci sluÏobného úradu sú
‰tábne funkcie, ktoré podporujú akékoºvek
poãiny rozhodnutia ministra a sú za urãité úse-
ky metodicky zodpovední. âo sa t˘ka existu-
júceho stavu organizaãnej ‰truktúry prebieha
anal˘za, na základe nej urobím urãité rozhod-
nutia, ktoré budú znamenaÈ zmenu postave-
nia aj vplyvu ‰tátnych tajomníkov a vedúce-
ho sluÏobného úradu v tom zmysle, Ïe príslu‰-
ní riaditelia musia niesÈ priamu zodpovednosÈ
ku mne – ale s t˘m, Ïe ‰tátni tajomníci a ve-
dúci sluÏobného úradu musia za svoje úseky
odobriÈ akékoºvek rozhodnutia tak, aby som
sa mohol ja stotoÏniÈ s rozhodnutiami gene-
rálnych riaditeºov a riaditeºov odborov, ktorí
sú v mojej priamej gescii. ·tátni tajomníci
nemocnica Pezinok, chránená dielÀa Raba
Pre‰ov, Zacharova Trstená, Slovenská chrá-
nená dielÀa Pie‰Èany, AZET Rubikon Brati-
slava a pod.
Umenie zdravotne postihnut˘ch obãanov
prezentovalo aj taneãné duo na vozíãku Pet-
ra Kolberová a Juraj Adam, trojnásobní majst-
ri Slovenska vo vozíãkarskom tanci a tretí na
majstrovstvách sveta v tejto disciplíne, ume-
lecké vystúpenie folklórneho súboru Javor-
Zºava predseda spoloãnosti Arpád Benik, poslankyÀa NR SR Magda Ko‰útová, ministerka práce sociálnych vecí a rodiny
Viera Tomanová. V˘robky pacientov psychiatrickej nemocnice Pezinok.
musia byÈ ‰tábnymi pracovníkmi, pretoÏe to
sú funkcie, ktoré podporujú vo vymedzen˘ch
úsekoch rozhodnutia ministra tak, aby minis-
ter Ïivotného prostredia bol nielen zaväzova-
n˘, ale aby mohol urobiÈ rozhodnutia s vedo-
mím, Ïe za ne nesie aj politickú zodpovednosÈ.
To znamená, ak by usúdil po procese schva-
ºovania, Ïe pri‰lo k pochybeniu, aby mal moÏ-
nosÈ rozhodnúÈ. Lebo akokoºvek sa prená‰a-
jú zodpovednosti, minister je vÏdy zodpo-
vedn˘ za ministerstvo. Nikdy sa nezbaví ani
nevyviní zo zodpovednosti. Systém chcem
nastaviÈ tak, aby som sa podpisoval so zod-
povednosÈou ministra.
Aké sú va‰e dlhodobé plány na skvalitÀo-
vanie Ïivotného prostredia na Slovensku?
Moje Ïelanie je jednoduché, byÈ ministrom
Ïivotného prostredia a vydrÏaÈ v kresle dovte-
dy, k˘m sa bude generovaÈ nová vláda. Mo-
jím plánom je, a zároveÀ prianím, aby na mi-
nisterstve Ïivotného prostredia bolo cítiÈ, Ïe
sa zaviedla systémová riadiaca práca, aby
bolo cítiÈ, Ïe je tu dobrá klíma, Ïe sa zlep‰ili
vzÈahy, Ïe neprebiehajú nejaké zákulisné boje
alebo neistota. Skrátka, vniesÈ do prostredia
ministerstva urãit˘ pokoj na prácu. Potom
príde aj efektívnosÈ.
ãek. Je to nielen u nás, ale aj v Európe ojedi-
nel˘ folklórny súbor, zloÏen˘ z mlad˘ch ta-
neãníkov s mentálnym postihnutím.
Ministerka práce sociálnych vecí a rodiny
Viera Tomanová odovzdala ocenenia zdravot-
ne postihnut˘m obãanom, ktorí pracujú v
chránen˘ch dielÀach a reprezentujú SR v ob-
lasti umenia.
Arpád Beník
predseda
13
N S
A Á PR EO KD N Á R A D A
ASPEK – Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku v spolupráci s Ministerstvom Ïivotného prostredia SR
pod zá‰titou ministra Ïivotného prostredia SR aj tento rok zorganizovala súÈaÏ o Národnú podnikateºskú cenu
za Ïivotné prostredie v SR 2009. Parlamentn˘ kuriér oslovil prezidenta ASPEK Ing. Júliusa JANKOVSKÉHO.
ASPEK podporuje iniciatívy podnikov
pri ochrane Ïivotného prostredia
Ste uÏ tretím rokom prezidentom ASPEK. V
ãom vidíte v˘znam existencie tejto asociácie?
ASPEK zaloÏen˘ v roku 1993 poãas svojho
uÏ vy‰e 15-roãného pôsobenia preukázal opod-
statnenosÈ krokov, vedúcich k jeho zaloÏeniu. Po-
ãas uvedeného obdobia si ASPEK získal priazeÀ
nielen v radoch svojej ãlenskej základne, ale aj
‰irokej odbornej verejnosti, spolupracujúcich
subjektov a in‰titúcií ‰tátu, ktoré ASPEK akcep-
tujú ako v˘znamného predstaviteºa podnikovej
sféry v oblasti Ïivotného prostredia. Za najv˘z-
namnej‰ie aktivity ASPEK povaÏujem jeho za-
pojenie do prípravy environmentálnych práv-
nych a technick˘ch predpisov a následné oboz-
namovanie podnikateºsk˘ch subjektov s úloha-
mi a povinnosÈami, ktoré z nich vypl˘vajú.
V tomto roku ASPEK zorganizoval uÏ dru-
h˘ roãník súÈaÏe o Národnú podnikateºskú
cenu za Ïivotné prostredie v SR. V ãom je
podºa vás jej v˘znam?
Cieºom súÈaÏe je morálna podpora aktivít
podnikateºsk˘ch subjektov, ktoré si uvedomu-
jú svoju zodpovednosÈ nielen voãi súãasn˘m, ale
aj budúcim generáciám a svojím konaním v˘-
raznou mierou prispievajú k zniÏovaniu nega-
tívnych vplyvov na Ïivotné prostredie. ÚãasÈ v
súÈaÏi prispieva k vytváraniu dobrého mena
podnikateºského subjektu v jeho vzÈahu k Ïivot-
nému prostrediu.
UÏ pri úspe‰nej premiére v roku 2007 pod-
niková sféra prejavila znaãn˘ záujem o úãasÈ v
súÈaÏi. Záujem prejavili v˘znamné podnika-
teºské subjekty, ktoré svoju úãasÈ zjavne pova-
Ïovali za potvrdenie svojho dobrého mena vo
vzÈahu k Ïivotnému prostrediu. Malé a stredné
podniky zasa vo svojej úãasti v súÈaÏi vidia prí-
leÏitosÈ prezentovaÈ, Ïe okrem svojho podnika-
teºského záujmu vedia aj pri podstatne skrom-
nej‰ích ekonomick˘ch moÏnostiach prispieÈ
14
S R
svojimi environmentálnymi aktivitami k zlep-
‰ovaniu stavu Ïivotného prostredia.
Stimulom záujmu o úãasÈ v súÈaÏi o Národ-
nú podnikateºskú cenu za Ïivotné prostredie v
SR je aj jej previazanosÈ na medzinárodnú sú-
ÈaÏ Európske ceny za Ïivotné prostredie v pod-
nikaní (EBAE - Europen Business Awards for
the Environment), ktorá v európskych kraji-
nách prebieha s dvojroãnou periodicitou uÏ od
roku 1987. Uskutoãnením národnej súÈaÏe v
roku 2007 vznikla tak pre slovenské podnika-
teºské subjekty po prv˘ raz moÏnosÈ vstupu na
pôdu medzinárodnej súÈaÏe.
Ako hodnotíte druh˘ roãník?
Do súÈaÏe v tomto roku bolo prihlásen˘ch 18
aktivít. Ich úroveÀ ukázala, Ïe slovenské pod-
nikateºské subjekty sú aj v podmienkach hos-
podárskej a finanãnej krízy schopné svojimi
aktivitami prispievaÈ k zosúlaìovaniu vlastn˘ch
ekonomick˘ch záujmov s celospoleãensk˘mi
potrebami udrÏateºnosti vo vzÈahu k Ïivotnému
prostrediu. Súãasne to preukazuje, Ïe súÈaÏ toh-
to druhu má v podmienkach Slovenskej repub-
liky svoje opodstatnenie. Nepochybnou podpo-
rou súÈaÏe pripravovanej v tomto roku bolo aj
potvrdenie spolupráce zo strany Ministerstva Ïi-
votného prostredia SR s opätovn˘m prevzatím
zá‰tity nad súÈaÏou ministrom Ïivotného prostre-
dia SR.
ASPEK povaÏuje spoluprácu s in‰titúciami
‰tátu za v˘znamn˘ predpoklad napæÀania
svojich programov˘ch cieºov. âo povaÏujete
za potrebné, aby sa táto spolupráca e‰te viac
rozvinula?
Doteraj‰ia prax preukázala, Ïe orientácia na
spoluprácu s in‰titúciami ‰tátu, deklarovaná uÏ
pri zakladaní ASPEK, je prospe‰ná a obojstran-
ne v˘hodná. Je prirodzené, Ïe najbliωím part-
nerom v tejto rovine je Ministerstvo Ïivotného
prostredia SR, s ktor˘m má ASPEK uÏ od roku
1994 podpísanú dohodu o spolupráci. Trvanie
platnosti tejto dohody potvrdzuje nielen uÏitoã-
nosÈ tejto spolupráce, ale aj jej nadãasovosÈ a ne-
závislosÈ ASPEK na politickej orientácii vede-
nia MÎP SR vo v‰etk˘ch doteraj‰ích funkã-
n˘ch obdobiach.
Na druhej strane v‰ak treba otvorene povedaÈ,
Ïe v posledn˘ch rokoch sa v znaãnej miere zní-
Ïila ochota viacer˘ch vedúcich predstaviteºov
tohto rezortu viesÈ kon‰truktívny dialóg o zásad-
n˘ch otázkach environmentálnej politiky a sme-
rovaní environmentálnej legislatívy. Ako prí-
klad môÏem uviesÈ problémy s implementáciou
Rámcovej smernice o vode a prípravu legisla-
tívneho rie‰enia environmentálnych záÈaÏí.
Funkciu prezidenta ASPEK vykonávate po-
pri svojom zamestnaní, kde ste generálnym
riaditeºom Zvolenskej teplárenskej, a. s. Aké
vidíte moÏnosti zniÏovania environmentál-
nych vplyvov teplárensk˘ch a energetick˘ch
prevádzok?
Slovensko vstupom do EÚ musí implemen-
tovaÈ európsku legislatívu, ktorá sa stále vyví-
ja smerom k sprísÀovaniu ekologick˘ch poÏia-
daviek na technológie, pouÏívané pri v˘robe
tepla a elektriny. Cieºom je minimalizovaÈ ich
negatívne environmentálne vplyvy. DostupnosÈ
vhodn˘ch technológií v súãasnosti nie je pro-
blémom, iná vec je ich vysoká finanãná nároã-
nosÈ. Cenotvorba, v rámci ktorej sa uplatÀuje re-
gulácia cien v˘stupn˘ch produktov, neumoÏÀu-
je preniesÈ v plnom rozsahu náklady ekologizaã-
n˘ch projektov na koncov˘ch odberateºov. Pre-
to ich nevyhnutnou súãasÈou musí byÈ nenávrat-
ná podpora v rámci operaãn˘ch programov
podpory Ïivotného prostredia SR a EÚ. V rám-
ci rie‰enia environmentálnych problémov aj na
základe konkrétnych skúseností Zvolenskej te-
plárenskej, a.s. vidím priestor vo väã‰om vyuÏí-
vaní obnoviteºn˘ch zdrojov energie ako náhra-
dy klasick˘ch fosílnych palív. KeìÏe vyuÏíva-
nie t˘chto palív má v˘razne pozitívne dopady
aj na lokálne ekonomické prostredie, prioritou
‰tátu by mala byÈ podpora rozvoja ich vyuÏíva-
nia.
S L O V E N S K ¯ P R I E M Y S E L

Národná podnikateºská cena

pre cementáreÀ v Ladcoch
Dlhodobo úspe‰né hospodárske v˘sledky PovaÏskej cementárne, a. s., Ladce, kvalita jej produktov a úroveÀ
technologick˘ch procesov získali v ostatn˘ch rokoch rad ocenení hlavne v systéme SLOVAK GOLD.
Vo ‰tvrtom ‰tvrÈroku 2009 získala cementáreÀ v Ladcoch najvy‰‰ie ocenenie Ministerstva Ïivotného
prostredia SR a Asociácie priemyselnej ekológie, NÁRODNÚ PODNIKATEªSKÚ CENU ZA ÎIVOTNÉ
PROSTREDIE V SR v kategórii „Proces“ za aktivitu – zniÏovanie emisií skleníkov˘ch plynov. Na ocenenú
technológiu BIOTRIX a jej prínosy sme sa op˘tali Ing. Antona BARCÍKA, generálneho riaditeºa spoloãnosti.
Dopad ºudskej ãinnosti na globálne ote-
pºovanie predstavuje novú hrozbu pre na‰u
planétu. Z tohto dôvodu sú ekologické po-
Ïiadavky na priemysel, osobitne v EÚ, stá-
le prísnej‰ie. MôÏete bliωie predstaviÈ oce-
nenú technológiu, ktorou Va‰a spoloãnosÈ
prispieva k rie‰eniu globálneho ekologické-
ho problému?
O v˘nimoãnej technológii, ktorou disponu-
je a vyuÏíva na‰a spoloãnosÈ ako jediná v SR
bolo uÏ doteraz prezentovan˘ch viacero infor-
mácií. Technológiu BIOTRIX uplatÀujeme
od vstupu Slovenska do EÚ. Ústretov˘ prístup
na‰ej spoloãnosti k tejto ãinnosti umoÏnil
Slovenskej republike v podstate bez problé-
mov vyrovnaÈ sa s poÏiadavkami EÚ na lik-
vidáciu Ïivoãí‰nych odpadov. dováva do vyrában˘ch produktov bez nega-
V prv˘ch rokoch po roku 2002 bol oceÀo- tívneho dopadu na ich kvalitu, priãom dochá-
van˘ hlavne prínos technológie pri zne‰kod- dza k v˘znamnému zniÏovaniu bilancie emi-
Àovaní organick˘ch substrátov spoluspaºo- sií CO2.
vaním v cementárenskej rotaãnej peci. Kon-
krétnym celospoloãensk˘m prínosom bola Existuje moÏnosÈ, aby va‰a vysoko úãinná
hlavne bezpeãná, hygienická, ekologická a technológia BIOTRIX poskytla aj ‰ir‰ie
bezodpadová likvidácia mäsovokostn˘ch mú- vyuÏitie pri ochrane Ïivotného prostredia?
ãok, Ïivoãí‰nych tukov a in˘ch Ïivoãí‰nych Podstatne vy‰‰ie zhodnotenie mäsovokost-
odpadov. Energetické a materiálové zhodno- n˘ch múãok nám umoÏÀuje ekologicky zhod-
tenie odpadov, ktoré by inak devastovali Ïi- notiÈ nielen celoslovenskú produkciu. Voºné
votné prostredie, znamenalo pritom pre na‰u kapacity v Ladcoch doteraz vyuÏili aj kafilé-
spoloãnosÈ ekonomické efekty oproti pouÏi- rie z Rakúska, âeskej republiky, Poºska a
tiu tradiãn˘ch fosílnych palív. Maìarska. Technológia BIOTRIX môÏe byÈ
v budúcnosti vyuÏiteºná aj pre iné bioodpady
Originálna a patentovo chránená techno- ako sú ãistiarenské kaly a pod. Technológia
lógia bola naposledy aj zo strany Minister- BIOTRIX poskytuje v˘znamn˘ potenciál pre-
stva Ïivotného prostredia SR ocenená hlav- vencie aj voãi infekãn˘m chorobám.
ne v súvislosti so zniÏovaním skleníkov˘ch
plynov. MôÏete nám kvantifikovaÈ prínos
technológie BIOTRIX v redukcií emisií
CO2, ktoré sú regulované kvótami aj pre
cementárensk˘ priemysel?
V˘sledkom doteraj‰ieho vyuÏívania ino-
vatívnej technológie je zníÏenie, resp. úspo-
ra emisií CO2 takmer v objeme 400 tisíc ton.
Aj pre tento mimoriadny prínos bola techno-
lógia v Ladcoch, ktorou sa ‰etria u‰ºachtilé pa-
livá, prírodné materiály a zniÏuje bilancia
emisií CO2 viacnásobne ocenená a to „âest-
n˘m uznaním“ predsedníãky úradu priemy-
selného vlastníctva SR, „Zlatou plaketou“ na
v˘stave CONECO, prestíÏnou cenou GRAND
PRIX SLOVAK GOLD a naposledy aj Národ-
nou podnikateºskou cenou za Ïivotné pro-
stredie v SR. Jedná sa o bezodpadovú likvi-
dáciu organick˘ch substrátov z produkcie ka-
filérií, keì aj vznikajúci popol sa chemick˘-
mi reakciami a fyzikálnymi pochodmi zabu-

15
V L Á D A S R

Globálna finanãná a hospodárska kríza negatívne ovplyvnila stavebn˘ trh prakticky na celom svete, nevynímajúc
trhy ãlensk˘ch ‰tátov EÚ a v˘chodnej Európy, kam export slovensk˘ch stavebn˘ch kapacít prevaÏne smeroval.
Za osem mesiacov tohto roku sa to prejavilo poklesom stavebnej produkcie v zahraniãí o 12,6 percenta.
Alebo napríklad zníÏením poãtu pracujúcich stavbárov v zahraniãí o takmer 10-tisíc osôb v prvom polroku 2009
v porovnaní s rovnak˘m obdobím vlaÀaj‰ka. V˘znamnou príleÏitosÈou pre slovensk˘ch stavbárov boli a zostávajú
projekty na obnovu ekonomiky krajín Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov – Ruskej federácie, Ukrajiny, Kazachstanu
a pod. Pri tejto téme sa zaãína rozhovor s ministrom v˘stavby a regionálneho rozvoja SR
Igorom ·TEFANOVOM, ktor˘ zaznamenala Izabela Nagyová.

Nové zákazky pribúdajú pomaly
Slovenské stavebníctvo v auguste takmer za-
stavilo prepad v˘konov. Podºa údajov ·tatis-
tického úradu SR v auguste odvetvie medzi-
roãne kleslo len o 0,2 percenta v porovnaní s
júlov˘m zníÏením aÏ o 5,7 percenta. Stavbá-
ri sa te‰ia. Znamená to, Ïe zlé ãasy v staveb-
níctve máme uÏ za sebou?
Podºa údajov ·tatistického úradu SR staveb-
ná produkcia v auguste dosiahla 566,1 mil. eur
a medziroãne klesla o 0,2 percenta. Pritom sta-
vebná produkcia v tuzemsku dokonca po prv˘
raz v roku prev˘‰ila úroveÀ vlaÀaj‰ka o 0,7 per-
centa. V˘sledky odvetvia stavebníctva ovplyv-
nil najmä rast produkcie na novej v˘stavbe rea-
lizovan˘ podnikmi s 20 a viac zamestnancami.
Z hºadiska v˘robného zamerania sa zmiernenie
poklesu dosiahlo vy‰‰ím objemom prác na in-
Ïinierskej v˘stavbe. Celkov˘ v˘voj ãiastoãne
ovplyvnili priaznivé klimatické podmienky, ale
i to, Ïe firmám dobiehajú zazmluvnené zákaz-
ky z minul˘ch období. Dopyt po stavebn˘ch
prácach je stále nízky, zaãínan˘ch projektov je
málo. Nové zákazky pribúdajú len pomaly. V od-
vetví je silná konkurencia, voºn˘ch prostriedkov
na investovanie je nedostatok. Stavebníctvu sa
v auguste relatívne darilo, ão je dobr˘ signál,
moÏno i náznak oÏivenia v odvetví, ale na prí-
li‰n˘ optimizmus je e‰te priskoro.
Do akej miery ovplyvnila hospodárska kríza
rozvoj b˘vania na Slovensku? Ako sa recesia
podpísala pod poãet Ïiadostí obcí a miest o do-
tácie z Programu rozvoja b˘vania?
Ekonomická kríza má negatívne dopady na
celé hospodárstvo, a teda aj na oblasÈ stavebníct-
va a konkrétne aj obstarávanie obecn˘ch ná-
jomn˘ch bytov. Aj napriek hospodárskej kríze sa
v‰ak darí uplatÀovaÈ vládnu politiku pri v˘stav-
be nájomn˘ch bytov, pretoÏe aj v súãasnosti ‰tát
podporuje v˘stavbu t˘chto bytov pre sociálne
slab‰ie skupiny obyvateºstva. Poãet Ïiadostí
miest a obcí kríza neovplyvnila, bol porovnateº-
n˘ s predchádzajúcim rokom. Mestá a obce v˘-
stavbu zabezpeãujú v kombinácii v˘hodného
úveru zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania a do-
tácie z ná‰ho ministerstva. Tento spôsob finan-
covania zabezpeãuje, Ïe nájomné, ktoré sa od-
víja od obstarávacích nákladov stavby, bude ce-
novo dostupné aj pre niωie príjmové skupiny
obyvateºov, pre ktoré sú nájomné byty urãené.
Vzhºadom na objem prostriedkov vyãlenen˘ch
v rozpoãte tento rok na v˘stavbu nájomn˘ch
bytov sa predpokladá, Ïe v tomto roku sa pod-
porí v˘stavba okolo 2 700 nájomn˘ch bytov.
Kam smerovali finanãné prostriedky na jed-
notlivé programy b˘vania? âo je príãinou
regionálnej disproporcie v rámci realizácie
Programu rozvoja b˘vania?
V rámci Programu rozvoja b˘vania sa po-
skytujú dotácie na tri úãely: obstarávanie nájom-
n˘ch bytov, obstarávanie technickej vybavenos-
ti a odstraÀovanie systémov˘ch porúch bytov˘ch
domov. Na tento program sa na rok 2009 zo ‰tát-
neho rozpoãtu vyãlenilo 56,9 mil. eur. Z toho sa
na obstarávanie nájomn˘ch bytov smerovalo
32,5 mil. eur, na obstarávanie technickej vyba-
venosti ‰tyri milióny eur a odstraÀovanie systé-
mov˘ch porúch bytov˘ch domov 18,3 mil. eur.
Tieto finanãné prostriedky vyuÏívajú jednotlivé
kraje proporãne. V˘nimku tvorí Bratislavsk˘
kraj, kde je oproti ostatn˘m krajom na Slovens-
ku v˘razne niωí záujem o obstarávanie nájom-
n˘ch bytov, ão zrejme vypl˘va z vy‰‰ej Ïivotnej
úrovne v tomto kraji. ·tátom podporované ob-
starávanie nájomn˘ch bytov neslúÏi na mobili-
tu pracovnej sily, ale na uspokojovanie potrieb
b˘vania sociálne slab‰ích skupín obyvateºstva.
Na druhej strane sa v‰ak Bratislavsk˘ kraj v˘-
razne vy‰‰ou mierou podieºa na vyuÏívaní do-
taãn˘ch prostriedkov z programu rozvoja b˘va-
nia na odstraÀovanie systémov˘ch porúch byto-
v˘ch domov. Systémové poruchy bytov˘ch do-
mov sa v rozhodujúcej miere prejavujú na pane-
lov˘ch bytov˘ch domoch. T˘chto bytov˘ch do-
mov je v Bratislavskom kraji, konkrétne v Bra-
tislave, najviac z celého Slovenska. To je aj dô-
vod v˘razne najvy‰‰ieho vyuÏívania dotaãn˘ch
prostriedkov na tento úãel v Bratislavskom kra-
ji.
Finanãná a hospodárska kríza zasiahla aj
okolité ‰táty, napríklad Ukrajinu, kde podni-
kali aj mnohé slovenské stavebné firmy. Je v
moÏnostiach ministerstva podporiÈ nejako
proexportné aktivity slovensk˘ch stavebn˘ch
firiem?
Globálna finanãná a hospodárska kríza nega-
tívne ovplyvnila stavebn˘ trh prakticky na celom
svete, nevynímajúc trhy ãlensk˘ch ‰tátov EÚ a
v˘chodnej Európy, kam export slovensk˘ch sta-
vebn˘ch kapacít prevaÏne smeroval. Prejavilo sa
to poklesom stavebnej produkcie v zahraniãí. V˘-
znamnou príleÏitosÈou pre slovensk˘ch stavbá-
rov boli a zostávajú projekty na obnovu ekono-
miky krajín Spoloãenstva nezávisl˘ch ‰tátov –
Ruská federácia, Ukrajina, Kazachstan a pod.
Prienik na tieto trhy nie je jednoduch˘. Konku-
rencia je veºká. Uplatnenie tu nachádzajú kapi-
tálovo silnej‰ie podniky zahraniãn˘ch vlastníkov,
respektíve spoloãnosti, vykonávajúce ‰peciali-
zované práce, ktoré majú vytvorené podmienky
na zakladanie spoloãn˘ch podnikov a potenciál
na získanie zákaziek pri v˘stavbe najmä ch˘ba-
júcej infra‰truktúry. Ministerstvo v˘stavby a re-
gionálneho rozvoja SR nedisponuje nástrojmi
priamej podpory exportu stavebn˘ch prác. Jeho
ãinnosÈ sa zameriava na v˘menu skúseností,
technológií a podporu rozvoja priamych pra-
covn˘ch kontaktov na podnikateºskej úrovni,
podnikateºsk˘ch zdruÏení a obchodn˘ch komôr,
v rámci svojho ãlenstva v medzivládnych komi-
siách pre hospodársku a vedecko-technickú spo-
luprácu medzi SR a t˘mito krajinami. Progra-
mom, ktor˘ nepodporuje proexportné aktivity
slovensk˘ch stavebn˘ch firiem, av‰ak v rámci
ktorého sa môÏu podporiÈ aj stavebno-investiã-
né aktivity, ktoré pozitívne vpl˘vajú na zv˘‰e-
nie produkcie slovensk˘ch stavebn˘ch firiem v
zahraniãí, je program cezhraniãnej spolupráce
ENPI Maìarsko – Slovensko – Rumunsko –
Ukrajina 2007 – 2013. Jeho cieºom je stimulo-
vaÈ aktivity na zintenzívnenie a prehæbenie so-
ciálnej a ekonomickej spolupráce medzi región-
mi Ukrajiny a ist˘mi územiami Maìarska, Ru-
munska a Slovenska.
Vláda prijala Vládny program zatepºovania
s cieºom podporiÈ energetické aspekty pri ob-
nove bytového fondu. Pripravujete v tomto
smere aj ìal‰ie kroky?
Vládny program zatepºovania sa zameriava na
úsporu energie na vykurovanie bytov v rodin-

16
V L Á D A S R
n˘ch domoch, ako aj v bytov˘ch domoch, a t˘m
aj na zníÏenie prevádzkov˘ch nákladov obyva-
teºov na b˘vanie. Vyãlenen˘ch 71 mil. eur na ten-
to program sa v tomto roku vyãerpá. ·tátny
fond rozvoja b˘vania uÏ v minulosti poskytoval
podporu formou mimoriadne v˘hodn˘ch úverov
na „obnovu bytovej budovy“. V rámci tohto
úãelu je moÏné poskytnúÈ, okrem iného, aj pod-
poru na tepelnú ochranu rodinn˘ch domov a
bytov˘ch domov, ktorou sa tieto bytové budo-
vy komplexne zateplia. Tento úãel, rovnako ako
aj úãel „zateplenie bytovej budovy“, ktor˘m bol
vládny program zatepºovania premietnut˘ do
zákona o ·tátnom fonde rozvoja b˘vania, sa za-
chovajú aj na nasledujúce roky. Vzhºadom na to
nie je potrebné pripravovaÈ ìal‰ie kroky.
Z ministerstva vy‰lo niekoºko návrhov nov˘ch
zákonov. Z nich najdôleÏitej‰í je zrejme nov˘
stavebn˘ zákon, ãi presnej‰ie, nov˘ zákon o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku.
Na ak˘ch princípoch je tento zákon postave-
n˘?
Návrh zákona je koncipovan˘ ako ucelená
komplexná právna úprava v oblasti územného
plánovania a verejného stavebného práva. Za-
h⁄Àa hmotnoprávne ustanovenia, ako aj proce-
sy obstarávania a schvaºovania územn˘ch plá-
nov, umiestÀovania, ohlasovania a povoºovania
stavieb vrátane kolaudácie, odstraÀovania sta-
vieb, osobitn˘ch oprávnení stavebného úradu
(nariadenia), ‰tátneho stavebného dohºadu a
sankcií. V samostatnej ãasti sa upravuje verej-
ná správa, a to kompetencie orgánov verejnej
správy v oblasti územného plánovania a sta-
vebného poriadku vrátane vymedzenia staveb-
n˘ch úradov, ‰peciálnych stavebn˘ch úradov a
Slovenskej stavebnej in‰pekcie. Do novej práv-
nej úpravy sa v celom rozsahu prevzali úpravy
vykonané vo väzbe na transpozíciu smerníc EÚ
do slovenského práva a nástroje zefektívnenia a
racionalizácie procesn˘ch povoºovacích postu-
pov zavedené novelami platného stavebného
zákona.
Nová právna úprava územného plánovania
vychádza z tradícií územného plánovania, jeho
postupnej modifikácie v deväÈdesiatych rokoch
a zo skúsenosti, Ïe zmeny uskutoãÀované v úze-
mí vÏdy ovplyvÀujú ‰ir‰ie okolie, môÏu v˘raz-
n˘m spôsobom ovplyvniÈ jeho kvalitu a spätne
kvalita prostredia vpl˘va na zmeny v území.
Územné plánovanie vyjadruje potrebu spoloã-
nosti usmerÀovaÈ vyuÏívanie územia a chrániÈ
pritom verejné záujmy. Medzi základné kon-
cepãné princípy novej právnej úpravy územné-
ho plánovania patrí zachovanie súãasnej ‰truk-
túry územnoplánovacej dokumentácie.
Medzi zásadné zmeny, ktoré priná‰a nov˘
zákon patrí roz‰írenie povinnosti maÈ územn˘
plán pre obce väã‰ie ako 1 000 obyvateºov – s
urãením prechodného obdobia –, zavedenie po-
vinnosti zverejÀovaÈ územnoplánovaciu doku-
mentáciu v elektronickej forme, racionalizácia
obstarávania územnoplánovacej dokumentácie,
doplnenie postupu obstarania územného plánu
na ÏiadosÈ, zavedenie in‰titútu územnoplánova-
cej informácie, ako aj nová ‰truktúra územnoplá-
novacích podkladov a posun územnoplánovacích
podkladov v ich úãele byÈ v˘chodiskom pre
spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.
Prístup k rozhodovaniu v území podºa stavu
pripravenosti územia v územnoplánovacej doku-
mentácii, ãiÏe v obciach, ktoré nemajú územn˘
plán, sa územné konanie uskutoãÀuje s úãasÈou
verejnosti a v obciach s územn˘m plánom zákon
umoÏní zjednodu‰ené územné konanie alebo
nového nástroja – územného súhlasu, ktor˘ je
vyjadrením súhlasu príslu‰ného stavebného úra-
du s oznámen˘m zámerom v území a nahrádza
územné rozhodnutie; pokiaº je schválen˘ územ-
n˘ plán zóny, nevyÏaduje sa územné konanie na
umiestÀovanie stavieb a zmenu vyuÏitia územia.
Návrh zákona zavádza zásadné zmeny s cie-
ºom racionalizácie a zefektívnenia kontroly ‰tá-
tu pri v˘stavbe zamerané najmä na zníÏenie ad-
ministratívnej nároãnosti povoºovacích konaní
a s t˘m súvisiacu novú diferenciáciu stavieb vo
väzbe na nové povoºovacie postupy, vytvorenie
in‰titútu audítora stavby, ãiÏe ãiastoãn˘ posun
v˘konu verejnej správy do súkromnoprávnej
sféry, novú úpravu povinností osôb zúãastnen˘ch
na v˘stavbe, posilnenie nástrojov kontroly sle-
dujúcej uskutoãÀovanie stavby a odstránenie
zisten˘ch nedostatkov a prehæbenie technickej
oblasti.
Zjednodu‰enie povoºovacieho procesu je pod-
mienené prenesením ÈaÏiska povoºovania stavieb
do územnoplánovacieho procesu za predpokla-
du, Ïe umiestÀovacie podmienky stavby sú jed-
noznaãne vyrie‰ené regulatívami územného plá-
nu zóny a územn˘m rozhodnutím alebo územ-
n˘m súhlasom.
Snahou novej právnej úpravy je vytvorenie
‰tandardn˘ch podmienok – z hºadiska rozvinu-
t˘ch krajín Európskej únie – na uskutoãÀovanie
zmien v prostredí, umoÏÀujúci vstup potencio-
nálnych investorov a vytváraÈ podmienky pre
právnu istotu pri realizácii ich aktivít, porovna-
teºnú s podmienkami v ostatn˘ch ãlensk˘ch ‰tá-
toch Európskej únie.
Do akej miery zohºadÀuje táto právna úpra-
va podnety zainteresovan˘ch subjektov?
Návrh zákona v rámci dvoch medzirezort-
n˘ch pripomienkov˘ch konaní sa prerokoval so
v‰etk˘mi pripomienkujúcimi subjektmi vrátane
ZdruÏenia miest a obcí Slovenska – ZMOS – a
profesijn˘ch zdruÏení – Slovenskou komorou ar-
chitektov a Slovenskou komorou stavebn˘ch
inÏinierov. V‰etky rozpory s ústredn˘mi orgán-
mi a profesijn˘mi zdruÏeniami sa odstránili.
Ministerstvo akceptovalo aj zásadnú poÏiadav-
ku ZMOS o spôsobe delegovania v˘konu ‰tát-
nej správy na obce so záverom, Ïe stavebn˘m
úradom bude kaÏdá obec a ãinnosÈ staveného
úradu budú vykonávaÈ spoloãné úradovne urãe-
né zákonom a upravilo prílohu zákona o urãení
sídla spoloãn˘ch úradovní a ich územn˘ch ob-
vodov podºa jeho návrhu. V priebehu roku 2008
a 2009 ministerstvo niekoºkokrát rokovalo oso-
bitne so ZMOS, ktoré opakovane predkladá
nové pripomienky najmä k zaãleneniu obcí do
spoloãn˘ch stavebn˘ch úradovní a niektoré pri-
pomienky k návrhu zákona vrátane spochybne-
nia záverov, ktoré sa prijali na predchádzajúcich
rokovaniach s ich zástupcami. Na rokovaniach
sa zástupcom ZMOS vysvetlili najmä princípy
nového zákona a súvislosti s platnou právnou
úpravou.
Prioritnou úlohou regionálnej politiky je v
roku 2009 vypracovanie strategického doku-
mentu Národná stratégia regionálneho rozvo-
ja SR. Ide o v˘chodiskov˘ strategick˘ doku-
ment, ktor˘ komplexne urãí strategick˘ prí-
stup ‰tátu k podpore regionálneho rozvoja v
SR. Mohli by ste podrobnej‰ie priblíÏiÈ jeho
podstatné zámery?
V podmienkach SR citeºne ch˘ba dokument,
ktor˘ by rie‰il regionálny rozvoj na Slovensku
mimo fondov EÚ ako doplnkov˘ch zdrojov.
Vypracovanie strategického dokumentu Národ-
ná stratégia regionálneho rozvoja SR vypl˘va zo
zákona o podpore regionálneho rozvoja, ktor˘
ho ustanovuje ako základn˘ dokument podpo-
ry regionálneho rozvoja na národnej úrovni.
Úlohou národnej stratégie je identifikovaÈ
vnútorn˘ potenciál a ‰pecifikovaÈ moÏnú kon-
kurencieschopnosÈ regiónu na úrovni – spoloã-
nej nomenklatúry územn˘ch jednotiek pre ‰ta-
tistické úãely – NUTS 3 v rámci Slovenskej re-
publiky i v rámci Európskej únie a charakteri-
zovaÈ ‰pecifické stránky regiónu – NUTS 3 – a
z nich vypl˘vajúce hlavné konkurenãné v˘ho-
dy v rámci Slovenskej republiky, ako aj v európ-
skom kontexte. ëalej urãiÈ funkãné zloÏky, kto-
ré bude potrebné v regióne – NUTS 3 – ìalej roz-
víjaÈ, ako aj kvalitatívne faktory ich rozvoja a sta-
noviÈ kritériá ekonomickej sebestaãnosti regió-
nu a moÏnosti financovania jeho rozvoja. Národ-
ná stratégia bude podkladom pre vypracovanie
nového programového dokumentu na vyuÏíva-
nie finanãn˘ch prostriedkov z fondov EÚ po
roku 2013.
Aké sú najãastej‰ie problémy, s ktor˘mi sa sa-
mosprávne kraje stretávajú pri implementá-
cii ‰trukturálnych fondov Európskej únie?
Slovenská republika vstúpila do programové-
ho obdobia 2007–2013 s ambíciou nadviazaÈ na
skúsenosti z predchádzajúceho programového
obdobia a vytvoriÈ predpoklady pre lep‰iu a
efektívnej‰iu implementáciu pomoci zo ‰truktu-
rálnych fondov. Jedn˘m z kºúãov˘ch aspektov
bolo posilnenie implementaãn˘ch ‰truktúr s dô-
razom na mieru ich participácie v regionálnom
priemete. Samosprávne kraje boli od zaãiatku
procesu programovania zapojené v zmysle pri-
ncípu partnerstva do prípravy NSRR a OP pro-
stredníctvom ãlenstva v príslu‰n˘ch pracovn˘ch
skupinách, ale aj formou ‰tandardného medzi-
rezortného pripomienkového konania.
Z hºadiska priameho zapojenia v implemen-
taãnom mechanizme ‰trukturálnych fondov vy-
stupujú samosprávne kraje ako sprostredkova-
teºské orgány pod riadiacimi orgánmi –SO/RO
pre Regionálny operaãn˘ program – ROP a
Operaãn˘ program Bratislavsk˘ kraj – OPBK,
ktoré boli vypracované so zámerom zv˘‰enia
miery participácie regionálnych ‰truktúr na ich
implementácii.
Zapojeniu samosprávnych krajov do procesu
implementácie pomoci v rokoch 2007 – 2013
ako sprostredkovateºsk˘ch orgánov pod riadia-
cimi orgánmi predchádzala anal˘za ºudsk˘ch
zdrojov a technick˘ch kapacít s cieºom optima-
lizácie podmienok pre v˘kon kompetencií de-
centralizovan˘ch opatrení uveden˘ch operaã-
n˘ch programov.
Operaãn˘ program Základná infra‰truktúra
je najväã‰ím zo v‰etk˘ch Operaãn˘ch progra-
mov v rámci Slovenskej republiky v progra-
movom období 2004 – 2006. Koºko projektov
sa v rámci neho doteraz prijalo a schválilo a
v akom objeme?
K 19.októbru 2009 sa v rámci Operaãného
programu Základná infra‰truktúra prijalo celko-
vo 3 298 projektov v sume 1,094 mld. eur. Z toh-
to poãtu sa schválilo 1 128 projektov. Celková
v˘‰ka ãerpania OP ZI k 19. októbru 2009 pred-
stavuje 590,5 mil. eur (ERDF +‰tátny rozpoãet).
17
S V E T F I N A N C I Í
Stavebné sporenie
je majákom stability
Rok 2009 sa skonãil. Prvá stavebná sporiteºÀa, a. s. (PSS, a. s.), obsadila 3. miesto v rebríãku Top firemn˘ filantrop,
6. miesto v rebríãku Banka roka a jej produkt – úver do 40 000 eur bez zábezpeky a skúmania príjmov Ïiadateºa –
získal Zlatú mincu. Ak vezmeme do úvahy, Ïe kríza zasiahla v‰etky oblasti ná‰ho Ïivota, je to moÏno aÏ prekvapivo
úspe‰n˘ rok. Parlamentn˘ kuriér oslovil v tejto súvislosti Ing. Imricha BÉRE·A, predsedu predstavenstva PSS, a. s.
Stavebné sporenie od poãiatku deklaruje, Ïe
jeho cieºom je pomáhaÈ ºuìom financovaÈ ich
b˘vanie – ão je jedna zo základn˘ch ºud-
sk˘ch potrieb. Ste spokojn˘ s t˘m, ako sa
vám darí tento cieº napæÀaÈ?
S ãist˘m svedomím môÏem povedaÈ, Ïe sme
spokojní, lebo sme nielen najväã‰ou stavebnou
sporiteºÀou, ale aj finanãnou in‰titúciou, ktorá
za posledn˘ch 17 rokov najviac prispela k pod-
pore rozvoja b˘vania na Slovensku.
Ako ste uviedli, stavebné sporenie pôsobí na
Slovensku 17 rokov a teda sa dnes môÏe prá-
vom povaÏovaÈ za najstar‰í nástroj financo-
vania b˘vania s podporou ‰tátu. Je táto pod-
pora dostatoãná a vytvára perspektívy na
ìal‰ie dlhodobé pôsobenie stavebného spore-
nia na na‰om trhu?
Slovensko je ‰pecifické v tom, Ïe sa tu uro-
bilo skutoãne mnoho noviel zákona o staveb-
nom sporení. Posledn˘ch päÈ rokov uÏ prebie-
ha proces stanovovania ‰tátnej prémie inak. Do
zákona o stavebnom sporení sa podarilo vniesÈ
takú zmenu, vìaka ktorej sa uÏ konkrétna v˘-
‰ka ‰tátnej prémie urãuje vzorcom na jej v˘po-
ãet a to ju objektivizuje. Samozrejme, Ïe by sme
privítali vy‰‰iu ‰tátnu prémiu, ktorá by podnie-
tila ºudí viac ‰etriÈ a menej investovaÈ do spo-
treby. Na druhej strane na‰a stavebná sporiteº-
Àa v‰etky vklady klientov pretavuje do staveb-
n˘ch úverov, ktoré klienti vyuÏívajú na finan-
covanie b˘vania, obnovu, opravy a rekon‰truk-
18
cie. Podãiarknuté a zrátané – stavebné sporenie
potvrdilo svoju v˘znamnú úlohu v hospodárstve
Slovenska a preto je jeho perspektíva skutoãne
dlhodobá.
Získané ocenenia, a nielen tie tohtoroãné,
potvrdzujú, Ïe aj verejnosÈ vníma va‰u ban-
ku veºmi pozitívne. âo v‰etko ste pre svojich
klientov v tomto neºahkom roku pripravili?
V‰etky kroky, ktoré PSS, a. s. v roku 2009
podnikla, smerovali k tomu, aby sme neohrozi-
li vklady klientov, na‰e podnikanie a aby sme
zostali lídrom na trhu. Aj v roku 2009 platilo,
Ïe klientom vychádzame v ústrety, hºadáme
nové moÏnosti, nové cesty. Stavebné sporenie
ako produkt – keì ho porovnávame s in˘mi
komerãn˘mi bankami – je vlastne ako hra na
klavíri v jednej oktáve. Banka komerãného cha-
rakteru má celú plejádu produktov, ktoré môÏe
variovaÈ, modifikovaÈ, upravovaÈ, takÏe môÏe
vyuÏívaÈ pri hre celú klaviatúru. My máme je-
den produkt, v ktorom sa snaÏíme byÈ najlep‰í,
najkvalitnej‰í a najkonkurencieschopnej‰í na
tomto trhu.
Dlhodobé sporenie, najmä pre obãanov v
star‰om veku, vyÏaduje záruku stability sys-
tému stavebného sporenia. Pred rokom ste sa
niekoºkokrát v médiách vyjadrovali na tému
krízy a stavebného sporenia. Pre‰iel rok a vy
uÏ viete bilancovaÈ. Dotkla sa kríza staveb-
ného sporenia alebo nie?
Kríza sa dotkla kaÏdého odvetvia hospodár-
stva, vrátane stavebného sporenia a dotkla sa
kaÏdého obãana tejto krajiny. Stúpajúca neza-
mestnanosÈ, strach zo straty zamestnania, pre-
pad v˘roby aj prepad obchodu sú jasn˘mi sig-
nálmi, Ïe kríza nie je zaÏehnaná. Ale i napriek
tomu môÏem s plnou váÏnosÈou skon‰tatovaÈ, Ïe
v tejto ÈaÏkej situácii je stavebné sporenie aj na-
ìalej majákom stability, ktor˘ ukazuje smer v˘-
voja b˘vania. Je to fungujúci systém, ktor˘ je
hlavn˘m pilierom financovania b˘vania v na‰ej
krajine.
Poskytovanie úverov je asi najboºavej‰ie
miesto a nielen na Slovensku. Ako sa situá-
cia v hospodárstve odrazila na podmienkach
poskytovania úverov klientom PSS, a. s.?
Treba si uvedomiÈ, Ïe vplyvom krízy sa zvy-
‰uje aj riziko splácania úverov. Úver na b˘va-
nie je vzÈah dlhodob˘, za toto dlh‰ie obdobie sa
niekoºkokrát môÏe zmeniÈ situácia nielen v ro-
dinnom, ale aj v pracovnom Ïivote klienta. Pre-
to je dôleÏité, aby sme k tomuto vzÈahu pristu-
povali ako k dlhodobému manÏelstvu z rozumu
a nie ako ku krátkodobému flirtu. Ak sa vyskyt-
ne problém, hovoríme o Àom a spoloãne hºadá-
me v˘chodisko. To isté oãakávame od klientov,
ktorí ãerpajú úver z na‰ej stavebnej sporiteºne.
Je dôleÏité, aby nás o svojich problémoch infor-
movali ihneì ako vzniknú a neãakali aÏ na tre-
tiu upomienku. Potom uÏ môÏe byÈ neskoro na
hºadanie spoloãného rie‰enia.
ZobraÈ si úver v stabilnej hospodárskej situá-
cii nie je jednoduché rozhodnutie. V súãas-
nosti je toto rozhodnutie navy‰e skompliko-
vané neistotou a strachom zo straty zamest-
nania. Správajú sa va‰i klienti inak ako pred
rokom?
Treba povedaÈ, Ïe aj klienti sa správajú opatr-
nej‰ie, a aj zodpovednej‰ie. Berú si menej úve-
rov a zvaÏujú kaÏdé zadæÏenie, rovnako ako
svoje schopnosti ho splácaÈ.
Poskytovanie úverov na b˘vanie a poskyto-
vanie darov na humanitné úãely – rozm˘‰ºa-
li ste niekedy nad t˘m, Ïe tieto dve veci majú
veºa spoloãného?
Zastávame filozofiu, Ïe s na‰im úspechom sa
chceme podeliÈ. Ako úspe‰ná spoloãnosÈ ist˘m
spôsobom pociÈujeme aj morálnu zodpoved-
nosÈ za podporu humanitárnych a sociálnych
projektov. Preto ãasÈ svojho zisku vyuÏívame
na ich podporu a tak pomáhame t˘m, ktorí po-
moc in˘ch bytostne potrebujú.
Tretie miesto v rebríãku Top firemn˘ filan-
rop v roku 2009 je pekné, no predchádzajú-
ce dva roky ste boli na mieste druhom. Ne-
mrzí vás pokles pozície?
Preão by mal? Práve naopak. KeìÏe my kaÏ-
d˘ rok poskytujeme na filantropiu pribliÏne
rovnaké financie, máme skôr radosÈ, Ïe nás
niekto v dobrom zmysle slova predbehol a dal
do tejto oblasti viac prostriedkov. Úprimne sa
te‰íme z toho, Ïe sa o slovo hlásia ìal‰ie firmy,
ktoré sa cítia byÈ spoloãensky zodpovedné a
chcú pomáhaÈ tam, kde na to ‰tát nestaãí.
UdrÏiavaÈ si dlhodobo popredné prieãky spo-
medzi viac ako 20 bánk urãite nie je jedno-
duché. âo zohráva rozhodujúcu úlohu v tom,
Ïe to dokáÏete?
Je to súãet viacer˘ch faktorov.V prvom rade
sme si získali dôveru viac ako milióna klientov
a neustále dbáme o to, aby sme si ju udrÏali. Po-
ãúvame svojich klientov a na základe toho pri-
chádzame s ponukami a novinkami, ktoré reflek-
tujú na ich potreby. Sme priateºská banka, kto-
rá je tu pre ºudí, ktorá je ochotná dobre poradiÈ
a v rámci svojich moÏností pomôcÈ. To sú na‰e
devízy a im vìaãíme za úspech, ktor˘ máme.
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y
S pripomienkami schválen˘ nov˘ zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku vrátane novely
zákona o Ïivnostenskom podnikaní/stavebn˘ zákon / je predmetom práce aj generálneho riaditeºa
Sekcie stavebníctva a bytovej politiky Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
Petra âERNEGU. Informácie poskytol pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Dôraz je na zjednodu‰ení
postupov
Pravdepodobne sa stále stretávate s otázka-
mi, na ktoré v rámci nového stavebného zá-
kona treba odpovedaÈ napriek tomu, Ïe sa
predpokladala istá harmónia v novej práv-
nej úprave v oblasti stavebného poriadku, ão
je najdôleÏitej‰ie upraviÈ? Aké nové prakti-
ky priná‰a so sebou právna úprava, v ãom
nastali zmeny, ktoré treba re‰pektovaÈ?
NajdôleÏitej‰ie zmeny a hlavné prínosy no-
vého zákona o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku sú:
• Navrhovaná úprava územného plánovania
priná‰a skrátenie procesu obstarávania územ-
noplánovacej dokumentácie s t˘m, Ïe sa vy-
uÏívajú územnotechnické podklady, ktoré
poskytujú sústavne aktualizované informácie
o stave územia, a súãasne sa ukladá obciam
a samosprávnym krajom povinnosÈ obstaraÈ
územnotechnické podklady. Zavádza sa po-
vinnosÈ poskytovaÈ podklady spracované or-
gánmi verejnej správy a vlastníkmi infra-
‰truktúry pre územnotechnické podklady.
• Roz‰iruje sa povinnosÈ maÈ územn˘ plán obce
pre obce s poãtom obyvateºov väã‰ím ako
1000 s urãením prechodného obdobia, v kto-
rom tieto obce majú obstaraÈ územn˘ plán.
• Zracionalizovala sa ‰truktúra územnopláno-
vacích podkladov a jasné definoval ich vzÈah
k územnoplánovacej dokumentácii.
• Územn˘ plán zóny je skupinov˘m územn˘m
rozhodnutím, o jeho obstaranie môÏe poÏia-
daÈ ktokoºvek, kto má záujem o realizáciu
svojho zámeru.
• Previazanie rozhodovania o umiestÀovaní
A R E G I O N Á L N E H O
stavieb a ich zmien, zmena ich úãelu a vply-
vu na vyuÏitie územia, zmena vyuÏitia úze-
mia a ochrana dôleÏit˘ch záujmov v území na
územnoplánovaciu prípravu: zjednodu‰ené
postupy pri územnom konaní v prípade, ak
obec má územn˘ plán obce; územné rozhod-
nutie alebo územn˘ súhlas sa nevydáva pre
územie, pre ktoré je schválen˘ územn˘ plán
zóny; pokiaº nie je schválen˘ územn˘ plán
zóny, na základe územného rozhodnutia a aj
na základe nového in‰titútu územného súhla-
su.
Nová navrhovaná úprava stavebného poriad-
ku zavádza zásadné zmeny s cieºom racionali-
zácie a zefektívnenia preventívnej kontroly ‰tá-
tu pri v˘stavbe zamerané najmä na zníÏenie
administratívnej nároãnosti povoºovacích kona-
ní vo väzbe novú diferenciáciu stavieb a nové
povoºovacie postupy.
DôleÏité je pritom zdôrazniÈ, Ïe zjednodu‰e-
nie povoºovacieho procesu je podmienené pre-
nesením ÈaÏiska povoºovania stavieb do územ-
noplánovacieho procesu za predpokladu, Ïe
umiestÀovacie podmienky stavby sú jednoz-
naãne vyrie‰ené regulatívami územného plánu
zóny alebo územn˘m rozhodnutím alebo územ-
n˘m súhlasom.
S ohºadom na uvedené sa zavádza nová ka-
tegorizácia stavieb vo väzbe na povoºovacie
postupy na stavby, ktoré vyÏadujú stavebné po-
volenie alebo vyÏadujú stavebné povolenie vy-
dané v zjednodu‰enom stavebnom konaní, na
stavby, ktoré nevyÏadujú stavebné povolenie
ani ohlásenie stavebnému úradu, na stavby, kto-
R O Z V O J A S R
ré vyÏadujú ohlásenie stavebnému úradu a na
stavby, ktoré vyÏadujú stavebné povolenie so
sprísnen˘m reÏimom povolenia. Uvedené stav-
by sú taxatívne vymenované v prílohe návrhu
zákona.
V rámci zjednodu‰eného stavebného a kolau-
daãného konania sa zavádza in‰titút audítora
stavby, ktor˘ na základe zmluvy so stavebníkom
vstupuje do povoºovacieho procesu a osvedãe-
ním potvrdzuje splnenie podmienok pre vyda-
nie stavebného povolenia a pre vydanie kolau-
daãného osvedãenia pri zákonom splnen˘ch
podmienok. Audítorov vymenúva a ich zoz-
nam vedie ministerstvo.
Návrh zákona zavádza nové sankcie a opat-
renia na zastavenie stavebn˘ch prác na nepovo-
lenej stavbe okrem stavebníka aj voãi zhotovi-
teºovi aÏ s moÏnosÈou zru‰enia jeho Ïivnosten-
ského oprávnenia a tieÏ voãi správcom sietí –
dodávateºovi vody a elektrickej energie – na za-
stavenie ich dodávok na nepovolenú stavbu.
Pri ukladaní pokút za poru‰enie zákona sa ur-
ãuje aj spodná hranica ich v˘‰ky a podstatne sa
zvy‰uje ich horná hranica. Nóvum je moÏnosÈ
uloÏenia dvojnásobku hornej sadzby pokuty
pri opakovanom správnom delikte.
Zavádza sa moÏnosÈ vydaÈ predbeÏné sta-
vebné povolenie pre ur˘chlenie v˘stavby vybra-
n˘ch druhov stavieb, ãím sa umoÏní vykonaÈ
prípravné práce a stavebné práce potrebné na
uskutoãÀovanie stavby pred vydaním stavebné-
ho povolenia.
Je upravená aj povinnosÈ nariadiÈ odstráne-
nie nepovolenej stavby, aké sú v˘nimky?
Návrh zákona, rovnako, ako aj dnes platn˘
stavebn˘ zákon, upravuje povinnosÈ stavebné-
ho úradu nariadiÈ odstránenie nepovolenej stav-
by; odstránenie sa nenariadi iba v prípade, ak
vlastník stavby preukáÏe, Ïe jej dodatoãné po-
volenie nie je v rozpore s verejn˘mi záujmami
chránen˘mi stavebn˘m zákonom a osobitn˘mi
predpismi.
K základn˘m cieºom novej právnej úpravy v
oblasti stavebného poriadku patrí aj sprísnenie
reÏimu nepovolen˘ch stavieb, najmä zavedením
nov˘ch mechanizmov na zabezpeãenie zastave-
nia stavebn˘ch prác voãi stavebníkovi a zhoto-
viteºovi stavby a tieÏ voãi správcom sieti tech-
nickej infra‰truktúry. Nere‰pektovanie rozhod-
nutia stavebného úradu o zastavení prác na ne-
povolenej stavbe sa podºa návrhu nového sta-
vebného zákona bude povaÏovaÈ za osobitne zá-
vaÏné poru‰enie tohto zákona a okrem udelenia
pokuty stavebn˘ úrad bude maÈ moÏnosÈ podaÈ
návrh na zru‰enie Ïivnostenského oprávnenia
zhotoviteºa.
19
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y
Aké sú právomoci Slovenskej stavebnej in‰-
pekcie , ktorá uÏ patrí pod Ministerstvo v˘-
stavby a regionálneho rozvoja, roz‰írili sa?
Slovenská stavebná in‰pekcia (SSI) je osobit-
n˘m orgánom ‰tátnej stavebnej správy, pro-
stredníctvom ktorého vykonáva Ministerstvo
v˘stavby a regionálneho rozvoja SR hlavn˘
‰tátny stavebn˘ dohºad. SSI bola zriadená k
1. januáru 2001 novelou stavebného zákona
ã. 237/2000 Z. z. Podrobnosti o organizácii a
kompetenciách in‰pekcie upravuje § 123a sta-
vebného zákona, ìal‰ie podrobnosti vypl˘vajú
zo zákona ã. 608/2003 Z. z. o ‰tátnej správe pre
územné plánovanie, stavebn˘ poriadok a b˘va-
nie a zo ·tatútu SSI, ktor˘ schvaºuje minister.
âinnosÈ a úlohy Slovenskej stavebnej in‰pek-
cie. Ochrana Ïivotného prostredia, Ïivota, zdra-
via a majetku sú v˘znamn˘m verejn˘m záuj-
mom. Aby bolo riziko ich po‰kodenia nespráv-
nou stavebnou ãinnosÈou minimálne, zákon ã.
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebn˘ zákon) v znení neskor‰ích
predpisov veºmi podrobne upravuje povinnos-
ti a práva v‰etk˘ch úãastníkov v˘stavby a upra-
vuje aj základné pôsobnosti orgánov ‰tátnej
stavebnej správy, ktor˘m je zveren˘ aj dohºad
nad dodrÏiavaním stavebného zákona.
SSI je oprávnená v rámci v˘konu hlavného
‰tátneho stavebného dohºadu:
• vykonávaÈ ‰tátny stavebn˘ dohºad (podºa § 98
aÏ 102 stavebného zákona),
• dohliadaÈ na plnenie podmienok a opatrení
uloÏen˘ch stavebn˘mi úradmi, dodrÏiavanie
povinností ustanoven˘ch stavebn˘m záko-
nom úãastníkmi v˘stavby,
• nariaìovaÈ odstraÀovanie zisten˘ch nedostat-
kov (§ 123a ods. 4 stavebného zákona) okrem
t˘ch, ktor˘ch nariadenie je vo v˘hradnej prá-
vomoci stavebn˘ch úradov,
• ukladaÈ pokuty podºa § 105 aÏ § 107 staveb-
ného zákona.
·tátny stavebn˘ dohºad. Je to ‰pecifická ãin-
nosÈ orgánov ‰tátnej stavebnej správy, ktorú
pre beÏné stavby (okrem stavieb povoºovan˘ch
‰peciálnymi, vojensk˘mi a in˘mi stavebn˘mi
úradmi) vykonávajú poverení zamestnanci sta-
vebn˘ch úradov, krajsk˘ch stavebn˘ch úradov
a Slovenskej stavebnej in‰pekcie (§ 99 staveb-
ného zákona), v istej miere nezávisle od seba.
Zamestnanci SSI poverení v˘konom dohºadu sú
in‰pektori, ktorí sú priamo orgánmi dohºadu.
Úãelom ‰tátneho stavebného dohºadu (§ 98 ods.
1 stavebného zákona) je ochrana verejn˘ch zá-
ujmov, práv a právom chránen˘ch záujmov
právnick˘ch a fyzick˘ch osôb, vypl˘vajúcich z
uskutoãÀovania stavby alebo jej zmeny, z vlast-
ností stavby pri jej uÏívaní, z odstránenia stav-
by, z terénnych úprav, prác a zariadení.
In‰pektori SSI sú oprávnení pri v˘kone hlav-
ného ‰tátneho stavebného dohºadu zisÈovaÈ, ãi:
• sa stavba, stavebné úpravy alebo udrÏiavacie
práce vykonávajú podºa stavebného povole-
nia,
• stavbu (aj jej zmenu) uskutoãÀuje oprávne-
ná osoba a vedenie uskutoãÀovania stavby
vykonáva stavbyvedúci (platia aj v˘nimky),
• sa na stavbe nachádza projekt a ãi sa vedie
stavebn˘ denník,
• sa dodrÏiavajú podmienky stavebného povo-
lenia a príslu‰n˘ch právnych predpisov a no-
riem (vrátane v‰eobecn˘ch technick˘ch po-
Ïiadaviek na v˘stavbu a stavby uÏívané oso-
bami s obmedzenou schopnosÈou pohybu a
orientácie),
20
A R E G I O N Á L N E H O
• sa stavba uÏíva v súlade s kolaudaãn˘m roz-
hodnutím,
• sa stavba udrÏiava v dobrom stavebnom sta-
ve,
• sa pri odstraÀovaní stavieb, stavebn˘ch úpra-
vách a udrÏiavacích prácach dodrÏiavajú sta-
novené podmienky,
• sa terénne úpravy, ÈaÏobné práce vykonáva-
jú podºa povolenia,
• sa odstraÀovaním stavby neohrozujú sused-
né pozemky a stavby.
NariaìovaÈ odoberanie vzoriek (§ 101 staveb-
ného zákona), priz˘vaÈ znalcov a pod.
In‰pektori sú povinní (§ 102 stavebného zá-
kona):
• v prípade zistenej chyby vyzvaÈ príslu‰nú
osobu na nápravu, ak táto osoba nedbá na v˘-
zvu, stavebn˘ úrad rozhodnutím nariadi ná-
pravu a môÏe stavbu zastaviÈ, alebo nariadiÈ
zdrÏaÈ sa urãitej ãinnosti,
• v prípade zistenia neodstrániteºnej chyby daÈ
podnet stavebnému úradu, ktor˘ zru‰í staveb-
né povolenie a urãí ìal‰í postup,
• - v prípade nepovolenej stavby vyzvaÈ na za-
stavenie stavebn˘ch prác.
Právomoci SSI sa neroz‰írili. Problém sa rie-
‰i nielen v oblasti ãiernych stavieb, ale aj
v rámci b˘vania v bytoch, ktoré sú ob˘vané
v re‰tituovan˘ch domoch. Je ich stále dosÈ,
aké sú v˘chodiská?
Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvo-
ja SR sa otázkami rie‰enia vzÈahov vlastníkov
a nájomcov bytov v re‰tituovan˘ch domoch za-
oberá uÏ dlh‰iu dobu. V minulosti v spoluprá-
ci s Ministerstvom spravodlivosti SR pripravi-
lo návrh zákonnej úpravy ukonãenia tohto pro-
blému, ktor˘ vláda SR v roku 2008 neschváli-
la a uloÏila pripraviÈ návrh koncepãného rie‰e-
nia uvedenej problematiky.
V tejto súvislosti Ministerstvo v˘stavby a
regionálneho rozvoja SR v spolupráci s Minis-
terstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom fi-
nancií SR a Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny SR vypracovalo a predloÏilo v júni
t. r. na rokovanie vlády SR „Návrh koncepcie
spôsobu usporiadania vzÈahov súkromn˘ch
vlastníkov bytov˘ch domov a nájomcov bytov
dotknut˘ch dereguláciou cien nájmu bytov“.
Materiál vláda SR prerokovala 16. septembra
2009 a uznesením ã. 640/2009 predloÏen˘ kon-
cepãn˘ návrh schválila.
Z viacer˘ch moÏn˘ch prístupov k rie‰eniu pri-
jala rie‰enie zaloÏené na poskytovaní náhrad-
n˘ch nájomn˘ch bytov obstaran˘ch z verej-
n˘ch prostriedkov ‰tátu s regulovanou cenou
nájmu pre t˘ch nájomcov, ktorí to budú, vzhºa-
dom na stanovené sociálne kritériá, potrebovaÈ.
ZároveÀ schválila, aby povinnosÈ obstarania
náhradn˘ch nájomn˘ch bytov pre dotknut˘ch
nájomcov pre‰la na samosprávy miest a obcí.
Prijat˘m uznesením uloÏila príslu‰n˘m minis-
trom pripraviÈ do konca roku 2010 návrhy zá-
konn˘ch úprav, ktor˘ch úlohou bude navrhnúÈ
také konkrétne právne kroky, aby sa situácia
vzÈahov vlastníkov a nájomcov dotknutého
spektra bytov ão najskôr dorie‰ila.
V súvislosti s prípravou návrhu koncepcie s
cieºom kvantifikovaÈ poãet bytov, ktor˘ch by sa
malo koncepãné rie‰enie dot˘kaÈ, sa v zmysle
opatrenia Ministerstva financií SR z 25. sep-
tembra 2008 ã. 02/R/2008, ktor˘m sa mení a do-
pæÀa opatrenie Ministerstva financií SR z 23. ap-
ríla 2008 ã. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu
R O Z V O J A S R
bytov, prihlasovali na Ministerstve v˘stavby a
regionálneho rozvoja SR nájomcovia bytov,
ktorí spæÀali podmienky stanovené citovan˘m
opatrením.
Podºa získan˘ch podkladov je moÏné kon‰ta-
tovaÈ, Ïe rie‰enie spôsobu usporiadania vzÈahov
nájomcov a súkromn˘ch vlastníkov domov, kde
je v súãasnosti cena nájmu regulovaná, by sa
malo dot˘kaÈ cca 1 000 nájomn˘ch bytov.
Problémy s b˘vaním majú aj mnohé mladé
rodiny a rovnako aj niektorí bezdetní obyva-
telia, ktor˘m by staãila men‰ia plocha bytu
a t˘ch mal˘ch bytov je stále nedostatok, ak˘
je stav v malometráÏnych bytoch s vyhliad-
kou do budúcnosti?
Oficiálne údaje o veºkostnej ‰truktúre sklad-
by trvalo ob˘van˘ch bytov v Slovenskej repu-
blike sú dostupné zo sãítania obyvateºov, domov
a bytov, ktoré sa uskutoãnilo v roku 2001. Z úda-
jov získan˘ch v rámci sãítania vypl˘va, Ïe po-
diel bytov s jednou obytnou miestnosÈou je 7,4 %
a s 2 obytn˘mi miestnosÈami je 19,7 %.
Z vybran˘ch údajov ‰tatistického úradu SR
o bytovej v˘stavbe v Slovenskej republike vy-
pl˘va, Ïe v roku 2007 z celkového poãtu 16 473
dokonãen˘ch bytov 10,7 % pripadlo na 1-izbo-
vé byty a garsónky s priemernou obytnou plo-
chou na 1 byt 32,7 m2 a 23,9 % pripadlo na 2-
izbové byty s priemernou obytnou plochou na
1 byt 47,1 m2.
V roku 2008 z celkového poãtu 17 184 do-
konãen˘ch bytov 11 % pripadlo na 1-izbové
byty a garsónky s priemernou obytnou plochou
na 1 byt 30,2 m2 a 24 % pripadlo na 2-izbové
byty s priemernou obytnou plochou na 1 byt 45
m2.
V I. polroku 2009 sa celkom dokonãilo
7 230 bytov, z ktor˘ch na 1-izbové byty a gar-
sónky s priemernou obytnou plochou 25,9 m2
pripadlo taktieÏ 11 %. Na 2-izbové byty pripa-
dol 19 % podiel bytov s priemernou obytnou
plochou na 1 byt 46,7 m2.
Z uvedeného vypl˘va, Ïe podiel dokonãova-
n˘ch men‰ích bytov v porovnaní s podielom zo
sãítania sa zvy‰uje.
V Programovom vyhlásení sa vláda SR zavia-
zala pre skupinu obyvateºstva s niωími príjma-
mi a pre mladé rodiny vytváraÈ podmienky na
v˘stavbu men‰ích nájomn˘ch bytov.
Ministerstvo v˘stavby a regionálneho rozvo-
ja SR pre naplnenie uveden˘ch zámerov vlády
SR nastavilo podmienky obstarávania nájom-
n˘ch bytov tak, aby sa vo väã‰ej miere podpo-
rovali byty s men‰ou podlahovou plochou. Na
tieto byty moÏno poskytnúÈ dotáciu vo v˘‰ke
30 % pri bytoch beÏného ‰tandardu a pri by-
toch niωieho ‰tandardu vo v˘‰ke 80 % obsta-
rávacích nákladov stavby.
Vzhºadom na potrebu obstarania men‰ích ná-
jomn˘ch bytov povaÏujeme aj v budúcnosti za
potrebné vytváraÈ podmienky pre zvy‰ovanie ich
podielu, av‰ak s t˘m súvisí aj objem finanãn˘ch
prostriedkov vyãlenen˘ zo ‰tátneho rozpoãtu a
pripravenosÈ projektov.
Koºko nájomn˘ch bytov sa dokonãí e‰te v
tomto roku z vyãlenen˘ch prostriedkov, ako
to bude v ìal‰ích rokoch?
V˘stavba nájomn˘ch bytov je v prevaÏnej
miere financovaná úverom z prostriedkov ·tát-
neho fondu rozvoja b˘vania a dotácií z Minis-
terstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR. V
roku 2009 boli na dotácie na obstaranie nájom-
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

n˘ch bytov v rámci programu rozvoja b˘vania vyãlenené finanãné pro-

striedky vo v˘‰ke 33 513 700 eur, z ktor˘ch sa podporí obstaranie cca
2 600 nájomn˘ch bytov.
Pre ·tátny fond rozvoja b˘vania boli pre rok 2009 zo ‰tátneho roz-
poãtu na obstarávanie nájomn˘ch bytov vyãlenené finanãné prostried-
ky v celkovej v˘‰ke 69 972 781 eur. Z uveden˘ch finanãn˘ch prostried-
kov sa podporí obstaranie cca 3 500 bytov.
V roku 2010 dochádza k poklesu vyãlenen˘ch zdrojov zo ‰tátneho
rozpoãtu, ão sa prejaví v niωej podpore obstarávania nájomn˘ch by- ARPROG, akciová spoločnosť, Poprad
tov ako je dlhodob˘ zámer (3 000 bytov). V rámci programu rozvoja Partizánska 3878/86 A, 058 01 Poprad
b˘vania, ako aj ·tátneho fondu rozvoja b˘vania je predpoklad obsta- tel.: 052 /772 10 20, fax: 052 /776 17 4 4
rania cca 2 500 nájomn˘ch bytov. e-mail: arprog@arprog.sk, www.arprog.sk

Je súãasn˘ stav v stavebníctve na Slovensku spôsoben˘ aj dôsled- Charakteristika spoloãnosti:

kom globálnej ekonomickej krízy, alebo v˘voj stavebníctva v rám- Arprog, a. s., Poprad vykonáva dopravné, inÏinierske, priemy-
ci dokonãovania stavieb e‰te nie je na tom najhor‰ie? selné, bytové a obãianske stavby a inÏiniersku ãinnosÈ.
Stavebníctvo patrí k odvetviam, ktoré globálna finanãná a hospodár-
ska kríza ovplyvnila najv˘raznej‰ie. Potvrdzujú to aj v˘sledky za de- Zrealizované stavby:
väÈ mesiacov, poãas ktor˘ch stavebná produkcia medziroãne klesla o • LyÏiarsky areál Levoãská Dolina
8,6 %. Z pohºadu rozostavanosti sa dokonãovanie stavieb javí relatív- • V˘stavba Aquaparku Poprad
ne priaznivo, nakoºko dobiehajú zákazky zazmluvnené v predchádza- • Autosalón Mercedes Poprad
júcich obdobiach. SkutoãnosÈou v‰ak zostáva, Ïe nové zákazky pribú- • Autosalón KIA Poprad
dajú len pomaly, pozastavil sa cel˘ rad rozostavan˘ch stavieb, voºn˘ch • 22 bytov˘ch jednotiek Nov˘ Smokovec
prostriedkov na investovanie je stále nedostatok. V koneãnom dôsled- • Bytov˘ dom 86 bytov˘ch jednotiek sídlisko Juh Poprad
ku sa globálna kríza prejaví vo v‰etk˘ch etapách v˘robného procesu, • VÚZ NBS – Rekon‰trukcia relaxaãného centra wellness
teda aj v dokonãovaní. Star˘ Smokovec
• PoÏiarna zbrojnica Vlková
Ako sa pozeráte na moÏnosÈ kvalitného b˘vania za dostupné ceny • Bytov˘ dom Toporec
pre priemerne zarábajúcich obyvateºov? Skúste pohºad do budúc- • Levoãská Dolina – technická infra‰truktúra pre 40 RD
nosti.
MoÏnosti kvalitného b˘vania za dostupné ceny pre priemerne zará- InÏinierska stavba roka 2007
bajúcich obyvateºov sú dostupné uÏ aj dnes. Problémom v tejto oblas- • Dostavba âOV Poprad – Matejovce
ti je v‰ak stále konzervatívny pohºad obyvateºstva na v˘stavbu byto-
v˘ch domov a rodinn˘ch domov. Pre na‰inca je kvalitn˘ dom alebo byt Stavby realizované na zlep‰enie a rozvoj Ïivotného prostredia
iba byt postaven˘ klasick˘m spôsobom a z klasick˘ch materiálov. To • Zásobovanie pitnou vodou obce Veºká Lomnica
znamená byt alebo dom z tehál alebo klasického muriva a tento zate- • Kanalizácia obce Letanovce
plen˘ minerálnou vlnou alebo polystyrénom. K nov˘m technológiám • Kanalizácia a âOV Krásnohorské Podhradie
a k novovyvinut˘m materiálom je na‰inec nedôverãiv˘. Pozerá sa na • Kanalizácia a âOV Plaveã
ne ako na nieão neodskú‰ané, problematické. Skrátka, neverí im. Pri- • Kanalizácia Banské
tom tieto nové technológie a materiály dokáÏu pri rovnakej alebo niÏ- • Vodovod Banské
‰ej cene zabezpeãiÈ rovnako kvalitné b˘vanie ako klasické technológie • Vranov – pitná voda a kanalizácia v povodí rieky Topºa
a materiály, navy‰e sú schopné zabezpeãiÈ podstatnú úsporu nákladov
na kúrenie a zabezpeãiÈ celkovo niωiu energetickú nároãnosÈ objektu.
Nechcem tu uvádzaÈ tieto nové technológie a materiály konkrétne,
lebo by som t˘m mohol robiÈ reklamu. No osobne si myslím, Ïe ãasom
väã‰ina obyvateºov prestane chápaÈ byt alebo dom ako vec s nekoneã-
nou trvanlivosÈou a nové technológie a materiály sa do Ïivota a v˘stav-
by presadia.

Nové byty dávajú aj nové pracovné príleÏitosti, ak sa pozeráme na

ìal‰ie dokonãovanie a následné zariaìovanie... nemala by byÈ vy‰-
‰ia ‰tátna podpora?
V stavebníctve moÏno hovoriÈ o tzv. multiplikaãnom efekte, ktor˘
súvisí s vytváraním nov˘ch pracovn˘ch príleÏitostí v stavebníctve,
ako aj v in˘ch súvisiacich priemyseln˘ch odvetviach, ktoré nadväzu-
jú na v˘stavbu, ako aj ìal‰ie zariaìovanie. Investovanie 33 200 eur do
rozvoja b˘vania predstavuje vytvorenie 3 pracovn˘ch príleÏitostí v sta-
vebníctve a priemysle.
Zo strany ‰tátneho rozpoãtu dochádza v budúcom roku k poklesu v˘-
davkov smerujúcich do rozvoja b˘vania. Ministerstvo v˘stavby a re-
gionálneho rozvoja SR uplatÀovalo v rámci priorít poÏiadavku na zv˘-
‰enie v˘davkov zo ‰tátneho rozpoãtu do tejto oblasti s t˘m, aby bolo
moÏné dodrÏaÈ zámery vlády SR v tejto oblasti. V schválenom ‰tátnom
rozpoãte na rok 2010 nie sú tieto poÏiadavky premietnuté.
TaktieÏ v oblasti investovania z vlastn˘ch a úverov˘ch zdrojov nie
je moÏné oãakávaÈ v budúcom roku v˘raznej‰í nárast. Preto aj na‰e oãa-
kávania v dokonãovaní v budúcom roku sú na úrovni tohto roku.
V tejto súvislosti s moÏnou vy‰‰ou ‰tátnou podporou moÏno spome-
núÈ zavedenie nového ‰tátom podporovaného úverového produktu pre
mlad˘ch manÏelov, ktor˘ je v pôsobnosti Ministerstva financií SR. Úver
s bonifikáciou úrokovej sadzby zo strany ‰tátu bude moÏné poskytnúÈ
mlad˘m manÏelom do 35 rokov s niωími a priemern˘mi príjmami. V˘-
‰ka úveru je limitovaná hodnotou 10 000 eur. Tieto úvery je moÏné vy-
uÏiÈ aj na zariaìovanie bytov.

21
S T A V B A R O K A 2 0 0 9

„Kritériá, na ktor˘ch je súÈaÏ Stavba roka postavená, by sa dali zhrnúÈ do jediného slova: komplexnosÈ.
Komplexná kvalita stavebného diela na v‰etk˘ch úrovniach jeho realizácie. Veºmi nás te‰ia pozitívne hodnotenia
aj zahraniãn˘ch úãastníkov tejto súÈaÏe: architektov, stavebníkov, stavebné firmy, ako aj jej
zahraniãn˘ch porotcov...“, povedala pre Parlamentn˘ kuriér Ing. Mária BRICHTOVÁ,
prezidentka ZdruÏenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia,
organizátor súÈaÏe. Rozhovor pripravil Marián Reisel.

Krásne stavby
nikdy nevyjdú z módy
15. roãník súÈaÏe Stavba roka akosi mimo-
voºne núti ãloveka obzrieÈ sa dozadu: ak˘ch
bolo t˘ch 15. roãníkov? âo sa zmenilo a ão
zostalo také ako bolo na poãiatku?
Áno, je to uÏ 15 rokov, ão sme sa rozhodli
uskutoãÀovaÈ takúto neobchodnú, teda pre-
zentaãnú súÈaÏ realizovan˘ch stavieb aj na
Slovensku na základe poskytnutého know-
how ãeskej Nadace ABF, ktorá v roku 1995
uskutoãÀovala v âesku uÏ jej druh˘ roãník. Sú-
ÈaÏ Stavba roka, ktorej dodnes jedin˘m orga-
nizátorom je ZdruÏenie pre rozvoj slovenskej
architektúry a stavebníctva – ABF Slovakia, je
od prvého roãníka súÈaÏou autorskou. To zna-
mená, Ïe od jej prvého roãníka sa prostredníc-
tvom nej prezentujú realizované stavebné die-
la na Slovensku a menovite aj ich autori archi-
tektonického rie‰enia, hlavní projektanti, hlav-
ní zhotovitelia a stavebníci, a to bez ohºadu na
ich ‰tátnu príslu‰nosÈ. To je 15-roãné „nó-
vum“, v ãeskej súÈaÏi Stavba roka sa staveb-
n˘mi dielami dlhé roky menovite prezentova-
li jedine ich autori, to znamená len architekti.
Tá slovenská sa od ãeskej lí‰i od samého za-
ãiatku aj filozofiou, ão sa t˘ka vyhlasovateºom
súÈaÏe. Ich poãet v slovenskej Stavbe roka po-
ãas 15-tich rokov neklesol pod jedenásÈ. Ide o
centrálne orgány ‰tátnej správy, profesijné
spolky ãi zdruÏenia, profesijné komory atì., ão
dokumentuje, Ïe súÈaÏ Stavba roka je v podsta-
te celospoloãenskou objednávkou verejnej pre-
zentácie kvality komplexnej realizácie staveb-
ného diela! Teda súÈaÏ Stavba roka sa trvalo
rozvíja v prospech kvality prezentácie úrovne
stavebníctva a architektúry na Slovensku pred
príslu‰nou odbornou i ‰irokou laickou verejnos-
Èou u nás i v zahraniãí.
Porozprávajme sa podrobnej‰ie o tomto
roãníku. âo vás na Àom najviac zaujalo,
nadchlo ãi, na druhej strane, prípadne i za-
mrzelo?
V kaÏdom roãníku súÈaÏe Stavba roka sú sta-
vebné diela, ktoré doslovne oãaria nielen prí-
slu‰nú odbornú verejnosÈ, ale aj verejnosÈ laic-
kú. A tú sme po prv˘ raz v 15-roãnej histórii
súÈaÏe „vyskú‰ali“, ãi a ako vníma stavby, kto-
ré sú súãasÈou ná‰ho kaÏdodenného Ïivota, a to
interenetov˘m hlasovaním o Cenu verejnosti
2009. Jej poslaním je predov‰etk˘m vychová-
vaÈ laickú verejnosÈ zvy‰ovaním povedomia v
oblasti architektúry a krajinotvorby, aby bola
rovnocennej‰ím partnerom pri pripomienko-
v˘ch konaniach investiãn˘ch zámerov ãi pro-
jektov, územnoplánovacej dokumentácie, ãi
pri zostavovaní a podpisovaní petícií ap.
Dobr˘m rozhodnutím bol uÏ v˘ber známe-
ho portálu zoznam.sk., na ktorom sa dvadsaÈ-
deväÈ stavebn˘ch diel, prihlásen˘ch do súÈaÏe
Stavba roka 2009, takmer mesiac uchádzalo o
priazeÀ nielen obãanov Slovenska, ale aj zahra-
niãn˘ch náv‰tevníkov tohto portála, a to svo-
Foto: Jozef Mravec
Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Kalin CAKOV, Ing. arch. Emil MAKARA
Hlavn˘ projektant: Ateliér architektúry, interiéru a designu CAKOV – MAKARA, s. r. o.
Hlavn˘ zhotoviteº: VÁHOSTAV-SK, a. s., Stavebník: NOVA REAL, spol. s r. o.
jimi zaujímav˘mi architektonick˘mi, urbanis-
tick˘mi a stavebno-kon‰trukãn˘mi rie‰enia-
mi, kvalitou stavebnej realizácie, resp. viac ãi
menej veºkolep˘m investiãn˘m zámerom sta-
vebníka (investora) ãi developera.
Teda porotou poãas hlasovania boli obãania.
Na niekoho zapôsobila fasáda – sklo, hliník ãi
tradiãn˘ materiál –, na niekoho usporiadanie
hmôt ãi ich prienikov, na iného netradiãná ar-
chitektúra. Netreba podceÀovaÈ ani celospolo-
ãensk˘ prínos stavebného diela pre obec, mes-
to, región ãi Slovensko z hºadiska hospodárske-
ho, ekologického, sociálneho, b˘vania, turis-
tického ruchu ãi trvalo udrÏateºného rozvoja
atì. V˘sledok hlasovania najmä poãtom hlasov
predãil na‰e oãakávania. V tejto webovej anke-
te bolo odovzdan˘ch celkovo 90 275 hlasov (!).
Verejn˘m ocenením a uznaním tejto ceny bolo
aj to, Ïe pani Silvia Ga‰paroviãová, manÏelka
prezidenta SR, sa podujala osobne Cenu verej-
nosti odovzdaÈ na slávnostnom veãere jej ví-
Èazom. Získala ju unikátna rekon‰trukcia: päÈh-
viezdiãkov˘ Grand Hotel Kempinski High Ta-
tras. „Korunn˘m princom“ od zaãiatku hlaso-
vania bola, a toto druhé miesto si aÏ do konca
udrÏala, bratislavská novostavba polyfunkã-
ného domu na Bazovej ul. Dom uÏ svojím
vzhºadom ãi architektonick˘m v˘razom sa v˘-
razne lí‰i od súãasn˘ch stavieb s pravouhl˘mi
hladk˘mi a transparentn˘mi plochami. Autori
Polyfunkãn˘ komplex DOMINO, novostavba, Bratislava

22
S T A V B A R O K A
architekti ho charakterizovali ako oslavu kriv-
ky – reminiscencie tvorby ‰panielskeho archi-
tekta Gaudího. Tretie miesto získala novostav-
ba horsk˘ch apartmánov˘ch víl Hrabovo (Ski
Park – Malinô Brdo, RuÏomberok). Sedem
apartmánov˘ch víl po 20 apartmánov˘ch by-
tov na prechodné ubytovanie alebo trvalé b˘-
vanie ich majiteºov oÏivilo Hrabovskú dolinu
a priÈahujú turistov na celoroãnú rekreáciu.
A ão ma zamrzelo? Zamrzela ma, Ïiaº, pri
akvizícii stavieb do súÈaÏe skutoãnosÈ, Ïe niek-
toré aj zaujímavé stavby, investiãne nároãné a
s nad‰tandardn˘mi trhov˘mi cenami, nemajú
predpokladanú kvalitu projektového rie‰enia a
stavebnej realizácie.
Ktoré z ocenen˘ch stavieb obzvá‰È zarezo-
novali vo vás? A na ktoré z t˘ch neocenen˘ch
by sa nemalo zabudnúÈ?
DokázaÈ realizovaÈ vo vysokej kvalite naj-
Èaωí diaºniãn˘ úsek na Slovensku D3 Hriãovs-
ké Podhradie – Îilina (StráÏov) za 26 (!) me-
Foto: Roman Skyba
Pani Silvia Ga‰paroviãová pri odovzdávaní Ceny verejnosti.
siacov pri plnej prevádzke, ako to dokázala fir-
ma Doprastav, a.s., by bolo bez skutoãne po-
krokov˘ch technológií v˘stavby a obrovsk˘ch
skúseností z realizácie dopravn˘ch stavieb ne-
mysliteºné. Ocenila to aj odborná porota ude-
lením dvoch cien, a to Ceny ministra v˘stav-
by a regionálneho rozvoja SR a Ceny Zväzu
stavebn˘ch podnikateºov Slovenska za vyso-
kú kvalitu stavebnej realizácie.
Podobne veºká investícia banskobystrickej
stavby, nositeºa tohtoroãnej Hlavnej ceny Stav-
ba roka 2009, Obchodno-administratívne cen-
trum TROSKY, 1. a 2. etapa dala riadne „za-
braÈ“ jej zhotoviteºovi a. s. HORNEX, aby do-
kázal nad‰tandardne v ne‰tandardn˘ch pod-
mienkach uskutoãniÈ to, ão Ing. arch. M. ·ov-
ãík, PhD. a kol. nakreslili a vyprojektovali so
zaujímav˘m hmotovo-priestorov˘m rie‰ením,
ktorého súãasÈou je elegantne pôsobiaca dosko-
vitá v˘‰ková budova s 22 nadzemn˘mi podla-
Ïiami s predsaden˘m obvodov˘m plá‰Èom v
kombinácii plôch pln˘ch a zasklen˘ch.
Vari nikoho, a teda ani mÀa osobne, nemoh-
la nechaÈ ºahostajnou zaujímavá a nároãná pa-
miatkovo chránená rekon‰trukcia a dostavba
b˘valého hotelového komplexu Hviezdoslav
na ·trbskom plese na päÈhviezdiãkov˘ Grand
Hotel Kempinski High Tatras nemeck˘ch ar-
2 0 0 9
Foto: Rastislav Gromnica
Horské apartmánové vily HRABOVO, novostavba, Hrabovská dolina SKI PARK – Malinô Brdo, RuÏomberok
Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Rastislav GROMNICA, Mgr. art. Martin GROMNICA,
Hlavn˘ projektant: A3UM 21, s. r. o., Hlavn˘ zhotoviteº: APS ALKON, a. s.
chitektov P. âerna a kol. s pre‰ovsk˘m zhoto-
viteºom a. s. SEMOS, ktorej odborná porota
udelila cenu Vydavateºstva Eurostav, s. r. o. za
komplexne progresívne rie‰enie architekto-
nického diela, nomináciu na Hlavnú cenu a na-
vy‰e verejnosÈ internetov˘m hlasovaním jej
udelila Cenu verejnosti 2009.
Z neocenen˘ch stavieb nielen mÀa osobne,
ale aj ‰irokú verejnosÈ v Cene verejnosti 2009
zaujala bratislavská novostavba polyfunkãné-
ho domu na Bazovej od slovensk˘ch architek-
tov Klementa Trizuljaka a ªubomíra Mezov-
ského s povaÏskobystrick˘m zhotoviteºom
a. s. HBH.
A v neposlednom rade Múzeum kolies
ETOP v Trenãíne. Z rôznych hºadísk architek-
tonicky i stavebno-technicky zaujímavá nie
veºká trojpodlaÏná budova s vagónovou stre-
chou zo skla a ocele, ukotvená do skaly Tren-
ãianskeho hradu, ktorá je aj jej zadnou stenou
– súãasÈou interiéru a moÏno si na Àu siahnuÈ
rukou... Vnútri popri nabl˘skan˘ch veteránoch
a kolesách dominuje krásna skulptúra: schodis-
ko v tvare kolesa (oceº a sklo).
A tak by sa uÏ len v tohtoroãnej súÈaÏi Stav-
ba roka na‰lo veºa príkladov, ktoré dokumen-
tujú pripravenosÈ stavebn˘ch spoloãností rea-
lizovaÈ na Slovensku aj tie najnároãnej‰ie ar-
chitektonické ãi projektové rie‰enia.
Kam podºa vás smeruje slovenské stavebníc-
tvo, to, ktoré vtláãa peãaÈ mestu a krajine?
Kam ho tlaãia developeri a kam ho chcú na-
smerovaÈ architekti? Sú to antagonistické
smery, alebo predsa len sem-tam sa ich mi-
mobeÏky pretnú?
Ako poãúvam od zahraniãn˘ch kolegov ãi
z informácií zo zahraniãn˘ch masmédií, je to
dnes vari celosvetov˘ problém ãi fenomén...
Architektúra sa stáva súãasÈou tovaru na rea-
litnom trhu. Mnohí stavebníci ãi developeri v
snahe maximálne vyuÏiÈ svoj stavebn˘ poze-
mok ãi star‰iu nehnuteºnosÈ, hºadajú na reali-
záciu svojho investiãného zámeru nie najlep-
‰ieho a najskúsenej‰ieho architekta ãi architek-
tonickú alebo projektovú kanceláriu s dobr˘m
menom a bohat˘mi referenciami z realizova-
n˘ch projektov, ale tak˘ch, ktorí sú mu ho
schopní realizovaÈ za ão najmenej finaãn˘ch
prostriedkov a s ich r˘chlou návratnosÈou. Ba
stáva sa, Ïe i dobr˘ architekt z existenãn˘ch dô-
vodov sa dá stavebníkom ãi developerom „do-
tlaãiÈ“ do nekvalitn˘ch projektov… A nesmie-
me zabudnúÈ na potenciálne ìal‰ie„riziko“ ne-
kvality stavby, a to stavebnú realizáciu t˘chto
Stavebník: CPI Slovakia, a. s., ãlen skupiny CPI Group
viac ãi menej vydaren˘ch projektov, teda na
ìal‰í stupeÀ investiãnej v˘stavby. A znovu sa
situácia opakuje s akvizíciou stavebnej firmy,
ktorá stavbu postaví ão najlacnej‰ie...
Teda uÏ to nie je o architektúre ani o kvali-
te komplexnej ralizácie investiãného zámeru,
ale väã‰inou len a len o peniazoch. A reãníc-
ka otázka, ãi je vôbec v silách, resp. vôli (?!)
napr. hlavn˘ch architektov miest, stavebn˘ch
úradov ãi ‰tátnej správy, samosprávy miest a
obcí zabrániÈ najmä súkromn˘m developerom
ãi stavebníkom zane‰varovaÈ dokonca do oãí
bijúcou nekvalitou stavieb mestá, obce, kraji-
nu. MoÏno aj napriek nedostatoãnej legislatí-
ve áno, ak by sme sa osvietenosti nedodovo-
lávali len u stavebníkov, developerov a hlav-
n˘ch architektov, ale i u t˘ch ìal‰ích v reÈazci
tu menovan˘ch a zodpovedn˘ch za územné
plány rozvoja na‰ich miest a obcí. Teda je to
o osvietenosti ãi rozhºadenosti a zodpoved-
nosti v‰etk˘ch tu menovan˘ch, o ich vzÈahu k
mestu, obci, k regiónu, k obãanom, ktorí sú
jeho súãasÈou, o vzÈahu ku kráse, k ekológii,
krajinotvorbe atì.
Som presvedãená, Ïe ak sa vráti status archi-
tektom, projektantom, staviteºom, resp. oni oÀ
zdravo zabojujú, pocítia to aj mestá, obce, re-
gióny i krajina aj na Slovensku premyslen˘m
urbanizmom, racionálnym dopravn˘m systé-
mom a cestnou infra‰tuktúrou, ako aj v˘stav-
bou modern˘ch mestsk˘ch ‰tvrtí s plnou vy-
bavenosÈou (obchody, kultúra, ‰port, parko-
viská...). Nové polyfunkãné domy ãi v˘‰kové
Foto: ªubomír Stacho
Administratívna budova ANASOFT APR,
rekon‰trukcia, Bratislava
Autor architektonického rie‰enia: Ing. arch. Pavol POKORN¯
Hlavn˘ projektant: Pokorn˘ architekti, s. r. o.
Hlavn˘ zhotoviteº: Bau3Mex, a. s.
Stavebník: ANASOFT APR, spol. s r. o.
23
S T A V B A R O K A
Foto: Ale‰ Jungmann
Autori architektonického rie‰enia: JESTICO WHILES, ARCHSTUDIO BOBEK JÁVORKA,
Hlavn˘ projektant: ARCHSTUDIO BOBEK JÁVORKA, zdruÏenie autorizovan˘ch architektov,
Hlavn˘ zhotoviteº: METROSTAV, a. s., Praha, CZ , Stavebník: ORCO Development, s. r. o.,
Cena Prvej stavebnej sporiteºne, a. s., BYTOV¯ DOM ROKA 2009
budovy svojím urbanistick˘m a architektonic-
k˘m rie‰ením budú re‰pektovaÈ prostredie, v
ktorom sú postavené. To znamená maÈ okrem
kvality aj kontext s mestom, ãi krajinou, s ich
mierkou, históriou, s ambíciou splynúÈ s nimi
v jeden organick˘ dobre fungujúci celok. Teda
v‰etko „‰ité“ na mieru obãana, ãloveka moder-
Foto: Marián Mydlo
Diaºnica D3 Hriãovské Podhradie – Kysucké Nové Mesto
úsek I: Hriãovské podhradie – Îilina (StráÏov), novostavba
Hlavn˘ projektant: GEOCONSULT, s. r. o.
Hlavn˘ zhotoviteº: ZdruÏenie StráÏov: DOPRASTAV, a. s. – líder
zdruÏenia, VÁHOSTAV-SK, a. s., STRABAG, s. r. o.
Stavebník: Národná diaºniãná spoloãnosÈ, a. s.
ného, ale s hlbok˘m duchovn˘m zázemím, in-
troverta s potrebou kvalitného a príjemného
prostredia na prácu a relax s regeneráciou po
nie ºahkej ãoraz viac intelektuálne nároãnej‰ej
práci. Napokon, ani nie je nutné stavaÈ aj na
Slovensku nad‰tandardné „pamätníky“, tan-
cujúce domy ãi Guggenheimove múzeá, ako to
ultramoderné v Bilbao, ãi neuveriteºn˘ch tva-
rov hmôt mrakodrapy. Nielen príslu‰ná od-
borná, ale aj laická verejnosÈ v Cene verejnos-
ti svojimi hlasmi potvrdila, Ïe má záujem o
stavby krásne svojou zaujímavou architektú-
rou, dokonal˘m hmotovo-priestorov˘m a ur-
banistick˘m rie‰ením, renesanciou tradiãn˘ch
stavebn˘ch materiálov, ktoré vtlaãia peãaÈ sú-
ãasn˘m mestám prinajmenej na niekoºko ge-
nerácií. Teda realizujme na Slovensku také
stavby, ktoré „nevyjdú z módy“ a s obdivom
a úctou ich prijmú aj ìal‰ie generácie.
NadviaÏem: názor na slovenské stavebníc-
tvo v laickej verejnosti je, myslím si, aj pre-
to znaãne rozporupln˘, lebo na jednej stra-
ne vidíme mimoriadne alebo aspoÀ zaujíma-
24
2 0 0 9
Obytn˘ súbor PARKVILLE, novostavba, Bratislava
vé stavby a na druhej – v tom drobnom
kaÏdodennom styku s drobn˘mi firmami –
nekvalitu, neúctu k práci, povrchnosÈ, ne-
profesionalitu… Alebo je to príli‰ ãiernobie-
le videnie?
Áno, na jednej strane úspe‰né „veºké“ staveb-
níctvo a na strane druhej, ktorá sa nás obãanov
takisto bytostne dot˘ka, pojem kvalita uskutoã-
nen˘ch prác mal˘mi firmami ãi Ïivnostníkmi
je pojem takmer nezámy... Mnoho drobn˘ch
Ïivnostníkov ãi mal˘ch firiem dravo vstúpilo v
90-tych rokoch na slovensk˘ stavebn˘ trh a do-
dnes vyuÏíva pomerne veºk˘ dopyt nás obãa-
nov a vykr˘va nedostatok remeselníkov, kto-
r˘ch zamestnávajú stredné a veºké stavebné
spoloãnosti. Malé firmy, resp. fyzické osoby
podnikajúce v zmysle Ïivnostenského zákona
s moÏnosÈou zamestnávaÈ ìal‰ie osoby na drob-
né a pomocné práce, v mnoh˘ch prípadoch ka-
zia dobré meno firiem, pretoÏe rekon‰trukcie
bytov, ãi obklady a dlaÏby, ãi obnova fasád aj
so zatepºovaním star‰ích bytov˘ch domov ãi ro-
dinn˘ch domov, ãi v˘mena okien za väã‰inou
plastové atì. nie sú v poÏadovanej kvalite. „Ne-
odbornosÈ“ nás obãanov, ãi na‰a neprehºadnosÈ
v kvalite a nomenklatúre stavebn˘ch materiá-
lov a v˘robkov im umoÏÀuje dodávaÈ v˘robky
Foto: Klement Trizuljak
POLYFUNKâN¯ DOM NA BAZOVEJ UL., novostavba, Bratislava
Autori architektonického rie‰enia: Ing. arch. Klement TRIZULJAK, Ing. arch. ªubomír MEZOVSK¯
Hlavn˘ projektant: Ing. arch. Klement Trizuljak – ATELIÉR TRIZULJAK
Hlavn˘ zhotoviteº: HBH, a. s., Stavebník: CZB Real, spol. s r. o.
menej kvalitné, v˘robky bez patriãn˘ch do-
kladov o preukazaní zhody atì.
Teda, zase je to v‰etko o ãloveku, o jeho zod-
povednosti voãi zákazníkovi a stavovskej cti.
Vari jedinou ochranou na‰ich investícií je
e‰te pred uzatvorením zmluvy poÏadovaÈ od
nich referencie o realizovan˘ch prácach, pre-
veriÈ si ich, zistiÈ ich platobnú schopnosÈ, uzat-
voriÈ kvalitnú zmluvu ãi objednávku v zmys-
le Obchodného zákonníka, od kaÏdého pouÏi-
tého stavebného materiálu ÏiadaÈ doklad o jeho
kvalite, pri väã‰ích stavebn˘ch prácach – no-
vostavbách ãi rekon‰trukciách – maÈ stavebn˘
dozor. Navy‰e pri realizácii väã‰ích investícií,
ak˘mi sú v˘stavba ãi rekon‰trukcia rodinn˘ch
domov, resp. star‰ích bytov˘ch domov, odpo-
rúãam vyuÏívaÈ sluÏby a informaãné systémy
stavovsk˘ch komôr, a to Slovenskej komory
stavebn˘ch inÏinierov a Slovenskej komory ar-
chitektov. Tie majú zoznamy autorizovan˘ch
inÏinierov projektantov, architektov, stavbyve-
dúcich, stavebn˘ch dozorov, a navy‰e posky-
tujú aj poradensko-konzultaãné sluÏby. A ãa-
kaÈ, Ïe to v‰etko vyrie‰i trh, teda zlikviduje ne-
kvalitu a etika podnikania bude vecou stavov-
skej cti a nepísan˘m zákonom, asi v na‰ich
ekonomick˘ch podmienkach a existujúcej le-
gislatíve by trvalo pridlho. Zostáva len na nás
obãanoch chrániÈ si svoje investície v˘berom
kvalitného dodávateºa ak˘chkoºvek staveb-
n˘ch prác rôznej investiãnej nároãnosti a vy-
uÏívaÈ sluÏby a informaãné systémy stavov-
sk˘ch komôr a profesijn˘ch obãianskych zdru-
Ïení, napr. Zväzu stavebn˘ch podnikateºov
Slovenska ap. Treba len ÏelaÈ slovenskej eko-
nomike a odvetviu stavebníctva a v˘stavby, aby
sa na Slovensku ão najskôr oÏivili utlmené in-
vestície, ba pri‰li i ìal‰ie i lukratívnej‰ie, aby
noãná mora veºk˘ch stavebn˘ch spoloãností,
realizujúcich veºké verejné zákazky, a to ne-
plnenie zmluvn˘ch finanãn˘ch záväzkov ‰tát-
nymi spoloãnosÈami za uskutoãnené práce v
reálnom ãase bola navÏdy zaÏehnaná a aby
bolo dostatok miesta aj pod slovensk˘m
slnkom na slovenskom stavebnom trhu pre
v‰etk˘ch t˘ch, ktorí v tomto nie ºahkom od-
vetví poctivo podnikajú.
S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O
„Myslím, Ïe tato soutûÏ, a je to patrno i v reakcích neprofesionálÛ v rámci vefiejné ankety,
odpovídá tuÏbû obyvatel Slovenska po stále hodnotnûj‰ím a plnûj‰ím Ïivotû v daném prostfiedí.
A také v neposlední fiadû tato opravdu velkorysá soutûÏ i vefiejná anketa pfiispívá k rehabilitaci
architektury jako profese a zvût‰ení zájmu vefiejnosti o ni,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér
Ing. arch. Pavel ·RUBAŘ, predseda medzinárodnej poroty súÈaÏe STAVBA ROKA 2009.
Architektura na Slovensku
má evropsk˘ rozmûr
Foto: Roman Skyba
Ing. Arch. Pavel ·rubafi,
ãlen âeské komory architektÛ,
vysoko‰kolsk˘ pedagog na Fakulte architektúry
VUT v Brne. Jeho profesionálnym zameraním je
architektúra a stavba miest, s postgraduálnym
‰túdiom v odbore urbanizmus a odbornou stáÏou
v ParíÏi kultúrne obãianske stavby.
Vytvoril rad architektonick˘ch a urbanistick˘ch
projektov. Ich úspe‰né realizácie sú v âesku
i v zahraniãí. Roky pracoval aj na ÚHA Brno.
Za realizácie svojich projektov – rekon‰trukcie,
novostavby – získal aj v˘znamné ocenenia.
Je ãlenom odborn˘ch porôt v architektonick˘ch
súÈaÏiach, dodnes má vlastnú projektovú
kanceláriu, je vysoko‰kolsk˘m pedagógom
a ãinn˘m v legislatívnych architektonick˘ch
orgánoch. V tomto roku bol aj predsedom
odbornej poroty prezentaãnej celo‰tátnej súÈaÏe
Stavba roka 2009 na Slovensku.
Va‰ou profesiou je architektúra, o ktorej
sa hovorí, Ïe je matkou umení... Je staveb-
né dielo dielom umeleck˘m? Alebo je to
skôr úÏitkové umenie, keìÏe musí priam
zákonite spæÀaÈ aj urãité poÏiadavky na
funkãnosÈ, bezpeãnosÈ, typológiu ap.?
Toto je spí‰ otázka pro teoretiky architek-
tury, proto se k nim obrátím. Takzvaná vel-
ká architektura existuje uÏ minimálnû 5 tisíc
let. Nejstar‰í vysvûtlení tohoto pojmu je v‰ak
aÏ u Vitruvia (1. stol. pfied Kristem – 10 knih
o architektufie). On i následní teoretici archi-
tektury jako Andrea Palladio (16. stol. – 4 kni-
hy o architektufie) a souãasn˘ Kenneth Framp-
ton (Moderní architektura – kritické dûjiny)
nazírají na architekturu jako na umûní, ov‰em
ale se v‰emi ostatními technicko-typologic-
k˘mi poÏadavky. Je nutno podotknout, Ïe
v‰ichni tfii v˘‰e zmínûní byli v urãit˘ch eta-
pách svého Ïivota praktikujícími architekty
a staviteli.
Jestli je architektura matka umûní? Ne-
vím. Ale jsem pfiesvûdãen, Ïe architektura je
umûní, které nemÛÏeme nevnímat. Je v‰ude
kolem nás a pfiíjímáme ji smyslovû, vûdomû
ãi podvûdomû. Proto je tak urãující, ponûvadÏ
mÛÏe kromû humanizace spoleãnosti b˘t po-
uÏita i jako prostfiedek totality. Napfiíklad
projekty architekta Alberta Speera v nacistic-
kém Nûmecku nebo stejnû pompézní socia-
listick˘ realismus v architektufie V˘chodního
bloku.
A ão pojem moderná architektúra? âo
musí architektonické dielo spæÀaÈ, aby sme
mohli o Àom povedaÈ, Ïe je moderné?
To je pojem ãistû v tomto smyslu séman-
tick˘. Moderna je architektonick˘ styl, ãaso-
vû nepfiíli‰ ohraniãen˘ koncem poloviny 20.
století. Jako napfiíklad s tím související reak-
ce – postmoderna, nebo eklektická neomoder-
na, která z moderny vychází. Nám jde ale o
nûco jiného. TakÏe se ptejme, co je moderní
vÛbec a vyplyne nám, Ïe je to velice subjek-
tivní. Pfiiznejme si, Ïe souãasn˘ ãlovûk je‰tû
na jedné stranû nevstfiebal principy v˘‰e zmí-
nûné moderny 20. století a jeho souãasník se
pohybuje pouze v oblasti virtuální architek-
tury, coÏ ov‰em není Ïádné science fiction.
Jsou studia, která se tím v˘luãnû zab˘vají.
Abychom se vrátili na zem. Moderní archi-
tektura je pro mnû architektonicko-estetické
dílo, vytvofiené soudob˘mi technologiemi se
v‰emi klady typologick˘mi, funkãními, kte-
ré jsou v souladu s pfiáním klienta, ale i ãtvrti,
mûsta, regionu ãi svûtadílu.
Ktor˘ súãasn˘ európsky ãi zámorsky ar-
chitekt je va‰ím vzorom, ãi z rôznych dô-
vodov obdivujete jeho architektonickú
tvorbu?
Osobnû nemám architektonick˘ vzor. Mít
vzor pfiedpokladá, Ïe se s jeho dílem skoro
ztotoÏníte, kdyÏ ho dostateãnû poznáte. KdyÏ
jsem obdivoval nûkterá díla ãi architekty,
musel jsem si vytvofiit dostateãn˘ odstup,
abych je mohl kriticky zhodnotit. Opaãn˘
postup by mohl vést aÏ k plagování. Zvlá‰tû
dnes, kdy informace o dílech je snadno do-
stupná jiÏ od fáze projektu aÏ po realizaci a
jejich kritické zhodnocení. Pfiesto pfiedkládám
nûkolik my‰lenek architektÛ, které jist˘m
zpÛsobem respektuji (mimo jin˘ch): Frank O.
Gehry (narozen v Torontu v Kanadû): Domní-
vám se, Ïe umûleck˘ v˘raz je jiskra, která za-
paluje na‰e du‰e, Ïe inovace a reakce na zou-
falé spoleãenské potfieby nejsou jedin˘mi
imperativy. Morphosis (skupina USA): Archi-
tektura jako obchod slouÏí sv˘m klientÛm.
Jdûte za nimi a zji‰Èujte, o co se dnes zajíma-
jí! – Skuteãná architektÛra je v‰ak antitezí to-
hoto postupu. Richard Meier (USA): My-
slím, Ïe Ïijeme v celosvûtové kultufie. Kultur-
ní identity samotn˘ch zemí uÏ nemají stejn˘
v˘znam jako v minulosti. Alvaro Siza (Portu-
galsko): Univerzálnost neznamená neutrali-
tu! Není to esperanto architektonického v˘-
razu, je to schopnost tvofiit od kofienÛ.
25
S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O
Ktor˘ zo slovensk˘ch súãasn˘ch architek-
tov vám je svojou tvorbou najbliωí?
Pro mne je tato otázka dosti problematic-
ká. Znalosti o slovenské architektufie byly
do listopadu 89 hlub‰í. V odborn˘ch ãasopi-
sech byly prezentovány projekty i jejich rea-
lizace a probíhaly také frekventovanûj‰í osob-
ní vztahy s kolegy na Slovensku. Od roku
1991, kdy jsem se stal vedoucím katedry Ve-
fiejn˘ch staveb Fakulty architektury v Brnû,
se tyto vztahy a vzájemné kontakty je‰tû více
prohloubily. Vzájemnû se nav‰tûvovali peda-
gogové se studenty, ãasto jsem byl v diplo-
mov˘ch komisích na Fakultû architektury v
Bratislavû atp. Pro mû to také znamenalo ná-
v‰tûvy kolegÛ v jejich privátních kancelá-
fiích a celková znalost architektonického dûní
na Slovensku.
Po skonãení této etapy mé pedagogické
ãinnosti jsem se intenzivnû vûnoval svému
ateliéru, ãím se tyto vztahy ãásteãnû utlumi-
ly. Sledoval jsem slovenskou architektonic-
kou scénu spí‰ okrajovû, ov‰em s trvajícími
osobními kontakty a se znalostí prací mû ge-
neraãnû blízk˘ch kolegÛ, napfiíklad doc. Ing.
arch. Ivana Gürtlera, prof. Ing. arch. Akad
arch. ·tefana ·lachtu PhD., Ing. arch. Ivana
Matu‰íka, ãi Ing. arch. Martina Kusého a ji-
n˘ch kolegÛ.
Boli ste predsedom poroty prestíÏnej súÈa-
Ïe realizovan˘ch stavieb na Slovensku
Stavba roka 2009. Pochodili ste takmer
celé Slovensko. Znesie súãasná slovenská
architektúra porovnanie napr. s ãeskou
architektúrou ão do kvality?
Co se t˘ãe ãeské a slovenské architektury
nelze neopomenout historické skuteãnosti a
to rok 1989 a posléze vytvofiení dvou samo-
statn˘ch státÛ. Slovensko mûlo v tomto ob-
dobí mnoho v˘znaãn˘ch projektÛ, které se
podafiilo úspû‰nû zrealizovat. T˘kalo se to
pfiedev‰ím dopravní infrastruktury na Slo-
vensku i v samotné Bratislavû. Z v˘znaã-
n˘ch akcí, podle mého názoru, bylo dÛleÏité
dokonãení objektÛ na Dunajském nábfieÏí v
Bratislavû a po na‰í cestû leto‰ní odborné
poroty je patrn˘ i rozvoj jednotliv˘ch regio-
nÛ. Domnívám se, Ïe rozvoj stavebnictví na
Slovensku byl dynamiãtûj‰í neÏ v âR s vy-
jímkou Prahy. Kvalita v˘stavby závisí na in-
vestiãních nákladech a kvalitû projektu. Tato
je srovnatelná a existují i silní stavebníci v
obou republikách. U ‰piãkov˘ch dûl v dne‰-
ním globalizovaném svûtû je kvalita, nechci
fiíci modernost, ale soudobost spojena s po-
krokem jak v názoru tak technologiích na-
prostou samozfiejmostí.
UÏ je po vyhlásení v˘sledkov súÈaÏe Stav-
ba roka 2009, teda sú verejne známe. Mô-
Ïete nám po súÈaÏi prezradiÈ vበosobn˘ tip
na hlavnú cenu? A ktoré ìal‰ie stavby Vás
e‰te profesionálne zaujali?
MÛj osobní tip na hlavní cenu byl Europa
shopping centrum a Europa bussines cen-
trum (I. a II. etapa) Trosky Banská Bystrica,
a to z následujících dÛvodÛ. Tento komplex
je posuzován jako jeden celek vzhledem k tûs-
n˘m vzájemn˘m vazbám v urbanistické, ob-
jemovû-kompoziãní, provozní a konstrukãní
oblasti. Hlavní cena roku 2009 se udûluje
tomuto dílu za ãin, kter˘ je sv˘m dopadem
pro Banskou Bystricu zásadní. Stavba kom-
26
Foto: Roman Skyba
Odovzdávanie hlavnej ceny súÈaÏe STAVBA ROKA 2009: zºava Ing. arch. M. ·ovãík, Ing. P. Valach, generálny manaÏér
VAV invest, s. r. o., Ing. I. Starna, v˘robn˘ riaditeº HORNEX, a.s., Ing. J. Rosenberg, obchodn˘ riaditeº HORNEX, a.s.
plexu jasnû odpovûdûla na to, jak˘m smûrem
by se mûlo optimálnû pokraãovat s v˘stavbou
u nov˘ch center pro obãanskou vybavenost
tak, aby souãasné potfieby byly organicky
propojeny se strukturou stávajícího postup-
nû vzniklého mûsta, vãetnû jeho historické-
ho jádra. Nemohu ale opomenout u této stav-
by jeji vysokou aÏ nadstandardní kvalitu sta-
vební realizace.
Dále se velmi reálnû ucházel o hlavní cenu
(vedle jiÏ zmínûn˘ch Trosek) excelentní pro-
jekt a realizace rekonstrukce a dostavby ho-
telu Kempinski na ·trbském plese v Tatrách.
Obû stavby fie‰ily rozdíln˘ problém: na jed-
né stranû urbanisticko-architektonick˘ kom-
plex obãanského vybavení o velkém objemu,
s moÏností jû‰tû dal‰ího územního rozvoje a
na stranû druhé s nesmírnou noblesou rekon-
struovan˘ historick˘ hotel na svûtové úrov-
ni v pfiekrásném pfiírodním prostfiedí.
Av‰ak v‰ech 9 ocenûn˘ch stavebních dûl
bylo podle mého názoru vybráno zcela zod-
povûdnû a po mnoha stránkách to bylo to
nejlep‰í z 15. jubilejního roãníku. Nezaned- Obchodno-administratívne centrum TROSKY, Banská Bystrica
batelné nebylo ani ocenûní inÏen˘rsk˘ch sta- Hlavná cena súÈaÏe STAVBA ROKA 2009.
veb. âistû subjektivnû mû zaujala novostav- Foto: Martin Liãko
ba polyfunkãního domu na Bazové ulici ar- ny stavebníka, prosazení projektu manaÏ-
chitekta Trizuljaka, jako rekonstrukce ná- mentem i projektanty nûkdy pfies byrokratic-
kupní centrum Aréna v ·amorínû, ãásteãnû ké pfiehrady a nakonec co nejlep‰í a bez-
design Muzea Kolies v Trenãínû, a kontext chybnou stavební realizaci. Duch této soutû-
horsk˘ch apartmánov˘ch vil v Hrabovské Ïe mû oslovil také proto, Ïe vedle prezento-
dolinû u RuÏomberku. Poslední 4 jmenova- van˘ch z rÛzn˘ch hledisek zajímav˘ch archi-
né realizace se v‰ak uÏ nedostaly do ocenû- tektur klade dÛraz na kvalitu jejich stavební
n˘ch projektÛ. realizace a funkãnost. Je nutno také vyzdvih-
nout bezchybnou organizaci celé soutûÏe od
Ak˘ je Vበnázor na organizovanie tak˘- pfiípravy materiálÛ pro porotu, vlastní fyzic-
chto prezentaãn˘ch súÈaÏí, teda nie súÈaÏí kou prohlídku v‰ech 29 staveb i moÏnost po-
obchodn˘ch? Sú prínosom pre kvalitu ar- roty nakonec vynést závûreãné rozdûlení cen.
chitektúry a stavebníctva? Za tuto ãinnost patfií dík ZdruÏeniu ABF Slo-
Pfii této pfiíleÏitosti chci fiíct, Ïe v˘znam ne- vakia, organizátorovi této soutûÏe a jmenovi-
obchodních soutûÏí jako byla tato ve svém 15. tû je potfieba vyzdvihnout odborní i organi-
jubilejním roãníku, je pro architekturu a sta- zaãní nasazení a profesionalitu jeho prezident-
vebnictví zásadní a nezastupiteln˘. Vítûzové ky Ing. Marii Brichtové. Bez nadsázky mohu
jsou v‰ichni úãastníci, tfiebaÏe nûktefií z nich fiíci, Ïe se slovenská architektura v 15. jubi-
nezískali Ïádnou z cen. Tito dávají do hry ne- lejním roãníku Stavba roka prezentuje na v˘-
jenom my‰lenku a technick˘ um celého své- znamném místû v Evropû, kde nyní je, a kte-
ho t˘mu, schopnost definovat zadání ze stra- ré jí právem náleÏí.
S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O
SpoloãnosÈ ·peciálne ãinnosti je na slovenskom stavebnom trhu známa najmä v oblasti
obãianskej a bytovej v˘stavby, demolaãn˘ch a recyklaãn˘ch prác a vodohospodárskych stavieb.
Od 1. 1. 2010 bude pôsobiÈ pod nov˘m názvom Eiffage construction Slovenská republika, s. r. o.
Parlamentn˘ kuriér oslovil riaditeºa a konateºa spoloãnosti Ing. Andreja SENDERÁKA.
SpoloãnosÈ ·peciálne ãinnosti je na sloven-
skom stavebnom trhu prítomná uÏ takmer 20
rokov. Za ten ãas sa stala vo svojej oblasti jed-
n˘m zo siln˘ch hráãov na slovenskom trhu.
Nepochybne k tomu prispelo aj to, Ïe od
roku 2007 je dcérskou firmou ãeskej spo-
loãnosti TCHAS, ktorá je zas súãasÈou
francúzskej stavebno – koncesnej skupiny
EIFFAGE. Súvisí s t˘m aj nov˘ názov va‰ej
firmy?
Pochopiteºne, chceli sme, aby uÏ z názvu
bola zrejmá na‰a príslu‰nosÈ k tejto v˘znamnej
francúzskej stavebnej spoloãnosti. Od 1. januá-
ra v‰ak neprichádzame len s nov˘m názvom.
ZároveÀ dochádza k roz‰íreniu pôsobnosti spo-
loãnosti: okrem Bratislavy a západného Sloven-
ska, kde sme doteraz pôsobili, sme vytvorili di-
víziu na v˘chode republiky v Ko‰iciach.
Va‰a firma bola v minulosti známa najmä v
segmente demolaãn˘ch prác, teraz sa stále
v˘raznej‰ie presadzuje na trhu pozemného
staviteºstva. Úspe‰ní ste najmä v bytovej v˘-
stavbe, ão je v krízou zasiahnutom sloven-
S nov˘m menom
a vy‰‰ou kvalitou
skom stavebníctve v˘nimoãné. âomu pripi-
sujete svoj úspech?
Nበúspech pripisujem kvalite a odhodla-
nosti ºudí, ktorí v spoloãnosti pracujú. ëalej mi-
moriadne dobrému zázemiu, ktoré vytvára ma-
terská spoloãnosÈ a v neposlednom rade aj re-
ferenciám, ktoré máme za sebou a tieÏ tomu, Ïe
nás stavebn˘ trh vníma ako serióznych partne-
rov, na ktor˘ch sa dá spoºahnúÈ.
KaÏdá do budúcnosti mysliaca firma dnes di-
verzifikuje riziká, roz‰iruje svoj záber, hºa-
dá nové nosné segmenty podnikania. Urãite
tak rozm˘‰ºate aj vo va‰ej spoloãnosti. Nemá-
te záujem napríklad o ‰tátny program zatep-
ºovania bytov˘ch domov?
Áno, aj my musíme rozm˘‰ºaÈ, ktor˘m sme-
rom pokraãovaÈ, ãomu sa venovaÈ v rámci krí-
zou zmietaného slovenského stavebného trhu.
E‰te donedávna bol na‰ou prioritou súkromn˘
sektor a s t˘m spojené zákazky na v˘stavbu by-
tov – spomeniem také referencie ako Devínsky
dvor, Villu Rustica ãi Perlu RuÏinova v Brati-
slave. V súãasnosti, keì súkromní investori
majú problémy s financovaním projektov, sme
sa aj my posunuli bliωie k ‰tátnym zákazkam,
ktoré sú financované z fondov Európskej únie
– ãi uÏ sú to rekon‰trukcie ‰kôl, alebo realizá-
cia kanalizácií a vodovodov. V neposlednom
rade na‰u technológiu búracích prác chceme vy-
uÏiÈ pri realizácii zemn˘ch prác, ako sú naprík-
lad v˘kopy stavebn˘ch jám a aj takto vyuÏiÈ ÈaÏ-
kú techniku, ktorú vlastníme.
Práve tam smeruje aj ìal‰ia otázka: technic-
k˘, personálny a kvalifikaãn˘ rozvoj firmy
priniesol i ‰ir‰í záber ãinností, najmä v‰ak
ekoprogram, v rámci ktorého vykonávate
drvenie a triedenie tuhého odpadu, vznika-
júceho pri búracích a likvidaãn˘ch prácach
s cieºom jeho recyklácie. MôÏete nám o tom-
to ekoprograme povedaÈ nieão viac?
Naìalej pokraãujeme v tejto ãinnosti, ide o re-
cykláciu betónu, ako aj asfaltu s moÏnosÈou
takto predrvené materály pouÏiÈ na ich opätov-
né vyuÏitie. V súãasnosti vlastníme stacionár-
nu drviãku a aj mobilné drviãky, kde pri na‰ich
vlastn˘ch stavbách uÏ takúto recykláciu pova-
Ïujeme za samozrejmosÈ a znaÏíme sa zviditeº-
niÈ tak, aby o tejto na‰ej ãinnosti vedeli aj iní.
Nielen z pohºadu ekológie, ale aj z pohºadu fi-
nanãn˘ch úspor.
Úspe‰ná bilancia va‰ej spoloãnosti sa preja-
vuje e‰te jedn˘m, uÏ spomenut˘m smerom:
na v˘chodnom Slovensku ste zriadili novú
kontaktnú kanceláriu s perspektívou jej
transformácie na od‰tepn˘ závod. Ako vidí-
te príleÏitosti a potenciál stavebného trhu
na v˘chode Slovenska? Alebo chcete ísÈ aj ìa-
lej – na Ukrajinu?
V rámci na‰ich aktivít na v˘chodnom Slo-
vensku nejde ani tak o úspe‰nú bilanciu spoloã-
nosti, ako skôr o trend, v rámci ktorého znaã-
ná ãasÈ finanãn˘ch prostriedkov tak zo strany
‰tátu ako aj zo strany súkromn˘ch investorov
smeruje na v˘chod republiky. Od mája 2009
máme zriadenú divíziu pre v˘chodné Slovens-
ko v Ko‰iciach, ktorá sa uÏ presadila v rámci v˘-
berov˘ch konaní a momentálne sa ãaká na pod-
pisy zmlúv a prevzatie stavenísk tak, aby sa
mohla rozbehnúÈ aj realizácia prác. Pôsobenie
divízie je zamerané na pozemné staviteºstvo
ako aj na vodohospodárske stavby.
A Ukrajina? Chceme sa predov‰etk˘m v˘raz-
nej‰ie presadiÈ na slovenskom stavebnom trhu,
takÏe v súãasnosti s aktivitami mimo na‰ej re-
publiky zatiaº neuvaÏujeme.
27
S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O

SpoloãnosÈ STAVOTERM Michalovce s.r.o. pôsobí na slovenskom trhu uÏ od roku 1992. ËaÏisko
v˘robného programu spoloãnosti tvoria dodávky stavieb bytov˘ch domov, obãianskej vybavenosti,
technickej infra‰truktúry, rekon‰trukcie a prestavby objektov a zatepºovanie stavieb. Firma má
zastúpenú komplexnú ‰truktúru profesií hlavnej stavebnej v˘roby a rozhodujúce remeselné kapacity.
Materiálno-technické podmienky spoloãnosti a skúsenosti odborne vy‰kolen˘ch pracovníkov dávajú
záruky kvalifikovanej a kvalitnej realizácie stavebnomontáÏnych prác a garancie na stavebnú dodávku.
Parlamentn˘ kuriér oslovil konateºa a spolumajiteºa spoloãnosti Ing. Jána MRÁZA.

Úspech neprichádza
Zaãnime najskôr otázkou takpovediac in
medias res. Pod aké najv˘znamnej‰ie stav-
by, realizované a zrealizované v tomto roku
na Slovensku, sa podpísala spoloãnosÈ
STAVOTERM Michalovce?
Vo v˘robnom programe spoloãnosti STA-
VOTERM Michalovce, s. r. o. sú hlavne stav-
by obãianske, bytové a tieÏ stavby zdravot-
níckeho charakteru. V roku 2009 sme ukon-
ãili a úspe‰ne odovzdali do uÏívania nosnú
stavbu Dostavba budovy srdcov˘ch a ciev-
nych chorôb v Ko‰iciach na Ondavskej uli-
ci, vrátane parkovacieho domu a komplex-
n˘ch inÏinierskych sietí. Táto stavba predsta-
vuje z viacer˘ch hºadísk unikátne dielo, aké
sa za posledn˘ch 20 rokov na Slovensku ne-
postavilo.
V tom istom roku sme dali do uÏívania z
oboru zdravotníckych stavieb DOM ZDRA-
VIA v Gelnici a Polyfunkãn˘ dom vo Vrano-
ve nad Topºou. Z bytov˘ch stavieb je to by-
tov˘ dom v obci Lekárovce a v Ko‰iciach na
sídlisku Ëahanovce PredajÀa potravín LIDL.
sám od seba
Pri novostavbe V˘chodoslovensk˘ ústav
srdcov˘ch a cievnych chorôb v Ko‰iciach
sa zastavme trochu dlh‰ie. Toto va‰e sta-
vebné dielo sa tento rok zúãastnilo – a tre-
ba hneì povedaÈ, Ïe so cÈou – súÈaÏe STAV-
BA ROKA 2009, najv˘znamnej‰ej súÈaÏe
tohto typu na Slovensku. âím je toto die-
lo – aj v rámci va‰ich realizácií – v˘ni-
moãné?
V˘chodoslovensk˘ ústav srdcov˘ch a ciev-
nych chorôb na Ondavskej ulici v Ko‰iciach,
ktor˘ sme podºa vyjadrenia uÏívateºa zreali-
zovali k jeho plnej spokojnosti v zmysle kom-
plexného urbanistického, architektonického a
dispoziãného rie‰enia, ako aj technologické-
ho vybavenia medicínskou technológiou, slú-
Ïi na poskytovanie ambulantnej a ústavnej
lieãby, operaãn˘ch v˘konov a praktick˘ ‰tu-
dijn˘ proces medikov vysoko‰kolského ‰tú-
dia. Investorom je samotn˘ ústav a pre v˘stav-
bu poskytol 28,9 mil. eur.
Zaãiatok v˘stavby ústavu bol v máji 2007
a úspe‰né ukonãenie kolaudáciou a vydaním
uÏívacieho povolenia bolo v auguste 2009.
Dôkazom úspe‰nosti realizácie diela je aj
fakt, Ïe pri slávnostnom odovzdávaní do uÏí-
vania mohli zdravotnícki pracovníci, ako aj
pozvaní hostia sledovaÈ historicky prvú ope-
ráciu cestou monitoringu na veºkoplo‰nej ob-
razovke v kongresovej sále.
Zdravotnícky personál poskytujúci nad-
‰tandardné sluÏby má viac ako 300 zamest-
nancov.
Hlavn˘mi oddeleniami sú kardiochirurgia,
kardiológia, aritmológia a cievná chirurgia.
In‰talovan˘ch je päÈ angiografick˘ch RTG
sál a rovnak˘ poãet operaãn˘ch sál. V úlohe
generálneho projektanta sa predstavila firma
ATRES Design, s. r. o., a autormi projektu sú
Ing. Ján Lórenc, Ing. Viktor Guth a Ing. Ja-
roslav Juriãko. Zhotoviteºom diela je STAVO-
TERM Michalovce, s. r. o.
Kon‰trukãne je objekt v najvy‰‰ej ãasti se-
dempodlaÏn˘ – so ‰iestimi nadzemn˘mi a
jedn˘m podzemn˘m podlaÏím, priãom ar-
chitektonické rie‰enie re‰pektuje okolitú zá-
stavbu, dopravné väzby a priestorové moÏ-
nosti investora. Svojím hmotov˘m rie‰ením
nadväzuje na komplex budovy Fakultnej ne-
mocnice, ktor˘ z v˘chodnej strany opticky
ukonãuje.
Budova je vybavená VN a NN rozvodÀou,
preberajúcou a odovzdávajúcou stanicou tep-
la, rôznorodou slaboprúdovou technológiou
a zvlá‰È zdravotníckymi monitorovacími za-
riadeniami na rôznych úrovniach. K budove
ústavu patrí samostatn˘ objekt parkovacieho
domu, náhradného zdroja elektrickej ener-
gie a kyslíkovej stanice. Je úplne samozrej-
mé, Ïe celá stavba umoÏÀuje bezbariérovú ko-
munikáciu.
Aká aktuálna pozícia va‰ej spoloãnosti z
toho rezultuje na súãasnom slovenskom
stavebnom trhu?
Úspe‰ná a vãasná realizácia takého nároãné-
ho diela ak˘m bola dostavba budovy VÚSCH
v Ko‰iciach mala pre na‰u stavebnú spoloã-
nosÈ pozitívne aspekty. Prv˘m je, Ïe dokona-
le preverila na‰e moÏnosti a schopnosti, pri-
ãom v neposlednom rade upevnila sebavedo-
mie pracovníkov a vieru vo vlastné schopnos-
ti. V druhom rade je cenná skutoãnosÈ, Ïe sme
sa na slovenskom stavebnom trhu zaradili
medzi spoloãnosti, ktoré sú schopné realizo-
vaÈ aj takéto zloÏité stavby nad 25 mil. eur a
to presne, naãas a v poÏadovanej kvalite. Toto
kon‰tatujeme aj z toho dôvodu, Ïe obdobn˘ch
stavieb na Slovensku v súãasnosti nie je veºa.
SpoloãnosÈ STAVOTERM Michalovce
s.r.o. sa t˘mto dostala súãasne do povedomia
zdravotníckej verejnosti, obãanov vyuÏívajú-
cich sluÏby tohto vysoko‰pecializovaného
zdravotníckeho zariadenia, ale aj laickej ve-
rejnosti. Vychádzajúc z uvedeného môÏeme
smelo kon‰tatovaÈ, Ïe sme konkurencieschop-
ná spoloãnosÈ, s ktorou sa na trhu musí poãí-
taÈ. Samozrejme, Ïe realizácia tohto diela
nám znaãne vylep‰ila na‰e portfólio a otvo-
rila priestor pre akviziãnú ãinnosÈ v nasledu-
júcich rokoch.
Okrem dodávok stavieb bytov˘ch domov
a obãianskej vybavenosti va‰a firma rea-
guje aj na ·tátny program zatepºovania a
ponúka aj zatepºovanie stavieb. Aké sú v
tomto smere moÏnosti na v˘chodnom Slo-
vensku?
·tátny program zatepºovania je organic-
kou súãasÈou ná‰ho v˘robného programu.
SpoloãnosÈ STAVOTERM Michalovce, s. r. o.
pri svojom vzniku v roku 1992 mala tento
druh prác ako hlavn˘ v˘robn˘ program a má
bohaté skúsenosti v tejto oblasti.
Zákazky zo strany ‰tátu, t˘kajúce sa zatep-
ºovania bytov, sa formou verejn˘ch súÈaÏí

28
S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O
prelievajú do ná‰ho v˘robného programu,
priãom tento dopæÀame aj vlastnou akviziã-
nou ãinnosÈou hlavne na území v˘chodného
Slovenska. Dnes môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe v
rámci ·tátneho programu zatepºovania sme
schopní zrealizovaÈ zateplenie ‰kôl, bytov,
respektíve in˘ch verejn˘ch budov v poÏado-
vanej zloÏitosti, kvalite a naãas, priãom geo-
grafická poloha zákaziek nie je rozhodujúca.
Toto sa t˘ka aj stavieb nefinancovan˘ch do-
táciami zo strany ‰tátu. Je samozrejmé, Ïe v
kontexte s poÏiadavkami na realizáciu t˘-
chto stavieb pruÏne reagujeme v oblasti po-
litiky ºudsk˘ch zdrojov v rámci spoloãnosti.
Mnohé firmy, paradoxne tie najúspe‰nej-
‰ie, donedávna zápasili v nedostatkom kva-
lifikovan˘ch a skúsen˘ch pracovníkov.
Ako je to vo va‰ej spoloãnosti? Aké sú va‰e
skúsenosti s udrÏaním napríklad vy‰kole-
n˘ch zamestnancov, ãi s nov˘mi pracovník-
mi, vychádzajúcimi zo ‰kôl a odborn˘ch
uãilí‰È?
Situácia na stavebnom trhu je v súãasnom
období pomerne zloÏitá, ão sa odráÏa aj v per-
sonálnej politike v‰etk˘ch spoloãností. Spo-
loãnosÈ STAVOTERM Michalovce, s. r. o., pri
svojom vstupe kládla veºk˘ dôraz na politi-
ku ºudsk˘ch zdrojov a to najmä z hºadiska
personalistiky a odmeÀovania vo firme, pri-
ãom sa snaÏíme nastaviÈ do budúceho obdo-
bia optimálnu potrebu pracovn˘ch síl na v‰et-
k˘ch úrovniach a to poãnúc robotníckymi
profesiami aÏ po manaÏérske pozície. UÏ
dávnej‰ie sme u schopn˘ch a perspektívnych
robotníkov zaviedli poÏiadavku na viacpro-
fesijnosÈ a to aj cestnou pre‰kolenia. Mana-
Ïérske pozície podºa potreby postupne do-
pæÀame po predchádzajúcich prevereniach
na niωích postoch.
Vìaka serióznej mzdovej politike nepoci-
Èujeme odliv skúsen˘ch pracovníkov hlavnej
stavebnej, ani pomocnej stavebnej v˘roby. Na
druhej strane sme nepocítili zv˘‰en˘ tlak na
poÏiadavky prijatia do pracovného pomeru od
absolventov uãilí‰È, stredn˘ch odborn˘ch
‰kôl, ale ani vysoko‰kolákov, a to aj napriek
prebiehajúcej finanãnej hospodárskej kríze na
Slovensku. Naopak, predpokladáme v obdo-
bí nasledujúcich dvoch aÏ piatich rokov ne-
dostatok odborne vzdelan˘ch, ale hlavne re-
meselne zruãn˘ch a perspektívnych robotní-
kov (murárov, obkladaãov, fasádnikov). Na
túto skutoãnosÈ na‰a stavebná spoloãnosÈ
upozorÀuje dlhodobo na rôznych fórach. Skú-
senosti za predchádzajúce roky v tejto oblas-
ti hovoria, Ïe na‰i pracovníci a to sa skutoã-
V˘chodoslovensk˘ ústav srdcov˘ch a cievnych chorôb v Ko‰iciach
ne t˘ka v‰etk˘ch profesií a postov, z na‰ej alebo je tu precedens nezasahovania do
spoloãnosti neutekajú, pravdaÏe, ak sa stotoÏ- trhov˘ch mechanizmov s floskulou: preÏi-
nia s nároãn˘mi poÏiadavkami vo v˘robnej jú najsilnej‰í, najzdrav‰í – a najdrav‰í?
oblasti, ktoré sú od nich poÏadované. Aká je filozofia va‰ej firmy a vás osobne?
Ako je v‰eobecne známe, toºkokrát omie-
E‰te pred rokom by tu na‰e otázky mohli ºaná hospodárska kríza je celosvetového cha-
prestaÈ. Slovensk˘ stavebn˘ boom vtedy rakteru, nie je to kríza len na území samotné-
naberal stále vy‰‰ie obrátky. Motor sa v‰ak ho Slovenska. Som presvedãen˘, Ïe je správ-
asi prehrial. Takmer ako blesk z jasného ne, aby ‰tát do priebehu krízy zasiahol, ão aj
neba zasiahla slovenské stavebníctvo sve- urobil spôsobom postupného cieleného uvoº-
tová finanãná a hypotekárna kríza. Staveb- Àovania verejn˘ch financií do programov v˘-
n˘ boom sa otriasol v základoch. Je to pod- stavby diaºnic, bytov a sociálnych bytov, za-
ºa vás skú‰ka, ktorá oddelí kvalitu od ne- tepºovania, revitalizácie obcí alebo vyuÏíva-
kvality, alebo hrozí trval˘ krízov˘ stav? nia solárnej energie. Mám pocit, Ïe by azda
Treba zvoniÈ na poplach? mohol e‰te vhodn˘m spôsobom motivovaÈ
KaÏdá kríza spoloãnosti, samozrejme hos- takzvan˘ch sporiteºov, aby pouÏili na‰etrené
podárska obzvlá‰È, priná‰a veºké problémy prostriedky do vlastn˘ch investícií, ãím by sa
t˘m ktor˘ch sa t˘ka, respektíve na ktor˘ch je mohli potencionálne uvoºniÈ prípadné ìal‰ie
úloha nájsÈ v˘chodiská z danej situácie. nemalé finanãné zdroje do stavebného sekto-
Stavebn˘ trh je zloÏit˘ sám o sebe v nor- ra, a t˘m zníÏiÈ dopady krízy na Slovensku.
málnom prostredí, a nielen poãas globálnej fi-
nanãnej hospodárskej krízy. Ako konateº spo-
loãnosti STAVOTERM Michalovce, s. r. o.
mám názor, Ïe táto kríza napriek tomu, Ïe sa
povaÏuje za celosvetovú, môÏe maÈ len doãas-
n˘ charakter.
Jej jedin˘m pozitívom je, Ïe skutoãne od-
delí kvalitu od nekvality a odºahãene poveda-
né, po kríze príde stále lep‰ie obdobie. To ne-
mení niã na fakte, Ïe kríza doºahla celoplo‰-
ne na stavebné spoloãnosti a v koneãnom
dôsledku na ºudí v nich pracujúcich.
Hlavnou prioritou na‰ej spoloãnosti v tom-
to období je intenzifikovaÈ akviziãnú ãinnosÈ
tak, aby sme nezníÏili objemy v˘roby a t˘m
sa nedotkli zamestnanosti, resp. eliminovali
touto ãinnosÈou príjmy zamestnancov. Prí-
padné opustenie dosiahnutej pozície spoloã-
nosti na stavebnom trhu z titulu krízy, resp.
nezvládnutia situácie, by v pokrízovom obdo-
bí znamenalo nutnosÈ vyvinúÈ obrovské úsi-
lie (nepoãítajúc vzniknuté ‰kody) vrátiÈ sa
na pôvodne nadobudnuté miesto, a pritom
toto úsilie by nemuselo ani byÈ úspe‰né. Je
preto samozrejmé, Ïe v tejto situácii konáme
a za Ïiadnych okolností nechceme pripustiÈ,
aby taká moÏnosÈ vôbec vznikla.
Aké sú teda moÏnosti sa z problémov do-
staÈ? Má tu nad‰tandardne zasiahnuÈ ‰tát,
29
S L O V E N S K É S T A V E B N Í C T V O

„Na‰ou víziou je byÈ najlep‰í vo vytváraní hodnoty pre na‰ich zákazníkov poskytovaním v˘nimoãn˘ch
sluÏieb a odborného poradenstva. Schopnosti a zruãnosti zamestnancov vyuÏívame pri individuálnom
prístupe k zákazníkom a pri vytváraní nad‰tandardnej kvality,“ povedal pre Parlamentn˘ kuriér
Ing. Ladislav VER·OVSK¯, generálny riaditeº a predseda predstavenstva REDING, a. s.
Ako sa darí túto nároãnú víziu napæÀaÈ, o tom v rozhovore, ktor˘ pripravil Marián Reisel.

Kríza nás uãí byÈ stále lep‰í mín zhotovenia diela a servis po odovzdaní
diela jeho uÏívateºovi. Kríza nás nauãila lep‰ie
hospodáriÈ, byÈ nároãnej‰í na seba a lep‰ie chá-
paÈ a vnímaÈ skutoãné potreby na‰ich zákazní-
kov, ako aj v˘voj faktorov vonkaj‰ieho pro-
stredia.

Napriek v‰etkému sa va‰a spoloãnosÈ usilu-

Ako vidíte, pán generálny riaditeº, súãasn˘
slovensk˘ stavebn˘ trh ako celok v tejto chví-
li, keì na Àom leÏí ÈaÏk˘ ãierny závoj finanã-
nej krízy?
Osobne si myslím, Ïe kríza v kontexte dlh‰ie-
ho ãasového horizontu je beÏn˘ jav, na ktor˘
sme len neboli doteraz zvyknutí. Má aj dobré
stránky: väã‰inu stavebn˘ch spoloãností pri-
nútila hlb‰ie sa zamyslieÈ nad t˘m, ão a ako ro-
bíme a v koneãnom dôsledku by sme z toho
mohli v‰etci profitovaÈ. ByÈ lep‰í hospodár, ro-
biÈ úãinnej‰ie, kvalitnej‰ie a efektívnej‰ie môÏe
byÈ len na prospech veci. Predt˘m sme ãasto-
krát nemali ani ãas na vypracovanie dlhodobej-
‰ej stratégie, anal˘zu minulosti a meniaceho sa
vonkaj‰ieho prostredia. Veci i‰li akosi samé, na
stavebnom „boome“ sa dalo slu‰ne profitovaÈ a
bola snaha vyuÏiÈ kaÏdú ponúkanú príleÏitosÈ.
Myslím si, Ïe dôsledky finanãnej a následne
hospodárskej krízy v stavebníctve sa naplno
prejavia neskôr ako v ostatn˘ch oblastiach hos-
podárstva. Kríza v stavebníctve a aj oÏivenie
budú maÈ urãit˘ fázov˘ posun. Je to spôsobené
hlavne snahou investorov dokonãiÈ zaãaté die-
la a trpezlivosÈou dodávateºov nezastaviÈ stav-
bu pri prv˘ch me‰kaniach platieb. Hor‰ie je, Ïe
podstatne klesol poãet novo zaãínan˘ch sta-
vieb a opätovné na‰tartovanie tohto procesu
potrebuje dlh‰í ãas. Proces prípravy novej stav-
by vrátane zabezpeãenia jej financovania a v˘-
beru dodávateºov trvá aj dva roky. V nasledu-
júcom období oãakávam aj ìal‰í pokles cien sta-
vebn˘ch materiálov. V priebehu budúceho roka
preto môÏe prísÈ zaujímavé obdobie pre inves-
torov, ktorí majú finanãné zdroje, pripravené
projekty a dokáÏu trochu riskovaÈ.
K negatívam súãasného obdobia patrí hlav-
ne zhor‰enie platobnej disciplíny a hºadanie
akejkoºvek zámienky na oddialenie platieb. Na
druhej strane to v‰ak núti dodávateºov k vy‰‰ej
kvalite prác, lep‰iemu plneniu svojich povinnos-
tí, dodrÏiavaniu termínov realizácie a dôslednej-
‰ej príprave zmlúv, ão je vlastne na prospech
veci.
Ako sa ku kríze postavil REDING, a. s.?
SkutoãnosÈou je, Ïe na‰i zákazníci sú stále ná-
roãnej‰í, za svoje peniaze chcú zodpovedajúcu
hodnotu a kvalitu. Stávajú sa pánmi na trhu a
my, ak chceme byÈ úspe‰ní, tak sa musíme ich
poÏiadavkám prispôsobiÈ. Na‰a spoloãnosÈ si
stanovila pre túto oblasÈ niekoºko takzvan˘ch
kºúãov˘ch faktorov úspechu, medzi ktoré pat-
ria hlavne cena diela, jeho kvalitné vykonanie,
prístup k zákazníkovi, dôvera a imidÏ firmy, ter-
je zosúladiÈ aj v oblasti bytovej v˘stavby es-
tetiku s funkãnosÈou: poskytnúÈ uÏívateºom
bytov pokojné, humánne a kvalitné b˘va-
nie. Jedn˘m z príkladov je vበnov˘ bytov˘
projekt v Galante GALA Residence. Mohli
by ste nám o Àom povedaÈ nieão viac? âím
by mohol byÈ zaujímav˘ pre potenciálnych
záujemcov, keìÏe je uÏ v predaji?
Stavba, v rámci ktorej postavíme 57 nov˘ch
bytov a 60 podzemn˘ch a nadzemn˘ch parko-
vacích miest sa nachádza v úplnom centre mes-
ta Galanta. Pri návrhu technického rie‰enia bol
kladen˘ dôraz najmä na energetickú úspornosÈ
a ekologickú bezchybnosÈ stavby, mnoÏstvo
zelene a dobrú dostupnosÈ vrátane pohodlného
parkovania. Skladba a veºkosÈ bytov je volená
tak, aby oslovila ão naj‰ir‰iu ‰kálu záujemcov,
s dôrazom na ão najefektívnej‰ie vyuÏitie pre-
dávanej plochy. Budúci majitelia majú moÏnosÈ
dispoziãn˘ch úprav bytov a v˘ber ‰tandardu
vybavenia podºa svojich predstáv. Myslím si, Ïe
aj napriek dobrej lokalite, kvalitn˘m a trvácnym
materiálom pouÏit˘m pri v˘stavbe a energetic-
k˘m úsporám, ktoré sa prejavia pri prevádzke,
sa nám podarilo cenu za byt, resp. za m2 obyt-
nej plochy stlaãiÈ tak, Ïe bude prijateºná aj pre
mladé rodiny a menej solventn˘ch záujemcov.
Stavbu zatiaº financujeme z vlastn˘ch zdrojov,
no netajím sa t˘m, Ïe na jar 2010 pripravujeme
so zatiaº nemenovanou bankou niekoºko zaují-
mav˘ch modelov financovania.
Bytov˘ projekt GALA Residence v centre Galanty

30
S L O V E N S K É
Ing. Ladislav Ver‰ovsk˘ s investorom projektu apartmánov
Pekná vyhliadka na Kolibe Dominikom Hrbat˘m
Pocit vzácneho súkromia v úplnom centre
mesta, energetická úspornosÈ, ekologická ne-
závadnosÈ, variabilné dispoziãné rie‰enie... To
v‰etko by sme mohli nazvaÈ vy‰‰ím ‰tandar-
dom, strednej vrstve cenovo prístupn˘m. Vy
sa v‰ak nebojíte ísÈ ani do nad‰tandardn˘ch,
cenovo uÏ naozaj nie kaÏdému prístupn˘ch
projektov. Mám na mysli projekt apartmá-
nov Pekná vyhliadka v Bratislave. âo okrem
„moÏno najkraj‰ieho v˘hºadu v Bratislave“
ponúkate záujemcom tu?
Hneì na úvod musím povedaÈ, keìÏe sa ne-
chcem chváliÈ cudzím perím, Ïe investorom
tejto v˘nimoãnej stavby je pán Dominik Hrba-
t˘, známa slovenská tenisová osobnosÈ. Stav-
ba dvoch apartmánov˘ch domov, kaÏd˘ s devia-
timi bytmi, 30 parkovacími miestami pod stav-
bou, plus ìal‰ími vonku je súãasÈou kondomí-
nia Pekná vyhliadka. Harmónia b˘vania nad
mestom a dotyk s prírodou sú v dokonalom sú-
lade. Areál je uzatvoren˘, s elektronicky chrá-
nen˘m vstupom. Architektonické rie‰enie do-
mov a ich okolia, úroveÀ a veºkostné rie‰enie
bytov sú zamerané pre stredn˘ch a vy‰‰ích ma-
naÏérov vo firmách a úradoch, ktorí chcú b˘vaÈ
takmer v centre, ale mimo jeho ruchu a poze-
raÈ sa na Bratislavu so skutoãne najkraj‰ím
v˘hºadom ak˘ poznám. Nepredané byty budú
neskôr zariadené na prenájom.
Keì si ãlovek pozrie va‰e doteraj‰ie realizá-
cie, vrátane aj pripravovan˘ch, nemôÏe si ne-
v‰imnúÈ najmä starostlivé vyhºadávanie
vhodn˘ch lokalít. To nie je maliãkosÈ. Posta-
viÈ dnes bytovku „na zelenej lúke“, bez sú-
visiacej infra‰truktúry uÏ nie je asi veºk˘
problém. Problém v‰ak je poskytnúÈ obyva-
teºom nielen kvalitnú stavbu, ale aj jej kva-
litné okolie. Je to va‰a filozofia?
Áno, máte pravdu, je to na‰a filozofia, dá sa
dokonca povedaÈ, Ïe je to na‰a znaãka ponúka-
nej kvality. MôÏem kon‰tatovaÈ, Ïe ani na jed-
S T A V E B N Í C T V O
nej stavbe, ktorú sme doteraz realizovali ako de-
veloper (stavebn˘ investor), sme nezabudli na
dostatoãn˘ poãet parkovacích miest, zelene,
vrátane v˘sadby vzrastl˘ch stromov, detsk˘ch
ihrísk alebo ‰portovísk. Ten kto pozná na‰e
stavby na Kováãskej, Nad Lúãkami, Podunaj-
skej, Majerníkovej, Îabotovej, Gercenovej, Zá-
poroÏskej a Raãianskej v Bratislave, alebo by-
tov˘ komplex v Stupave, môÏe túto skutoãnosÈ
len potvrdiÈ. V tomto trende chceme pokraão-
vaÈ aj v budúcnosti. ZároveÀ v‰ak musím kon-
‰tatovaÈ, Ïe táto filozofia spojená s vysokou
kvalitou prác, ‰tandardom vybavenia bytov a
primeranou cenou, nám nedovolí dosahovaÈ
také zisky ako konkurencia, u ktorej tieto hod-
noty nie sú prioritou.
SúãasÈou ponukového portfólia REDING-u
je aj ponuka komplexného rie‰enia obnovy
jestvujúcich bytov˘ch domov, vrátane ich
zateplenia. Táto ãinnosÈ je v súãasnosti veºmi
populárna, ãoho dôsledkom je aj mnoÏstvo
ponúk stavebn˘ch firiem. âím sa va‰a ponu-
ka pozitívne lí‰i od ostatn˘ch?
Podºa ‰tatistík je na Slovensku viac ako mi-
lión bytov a viac ako 10 000 nebytov˘ch objek-
tov s nevyhovujúcou tepelno-technickou bilan-
ciou. Pritom priemerná slovenská domácnosÈ
spotrebuje aÏ 60% z celkového mnoÏstva spo-
trebovanej energie na vykurovanie. Odstránenie
t˘chto nedostatkov je na jednej strane veºká
v˘zva na zlep‰enie Ïivotného prostredia a úspo-
ru prevádzkov˘ch nákladov a na druhej strane
príleÏitosÈou na zabezpeãenie dostatku práce
pre stavebné spoloãnosti.
REDING, a. s., plánuje v tejto oblasti posky-
tovaÈ svojim klientom komplexné sluÏby, teda
od vypracovania projektu, zabezpeãenia po-
trebn˘ch povolení na stavbu, pomoci pri finan-
covaní, cez vlastnú realizáciu, zabezpeãenie te-
pelno-technického certifikátu aÏ po kolaudá-
ciu stavby. Na tieto ãinnosti máme dostatok
vy‰kolen˘ch pracovníkov a vlastníme v‰etky
potrebné certifikáty. Îiaº, musím kon‰tatovaÈ, Ïe
táto oblasÈ, ktorá je veºmi citlivá na dobrú prí-
pravu, v˘ber materiálov, dodrÏiavanie techno-
logick˘ch postupov a zruãnosti realizátorov, je
zo strany investorov veºakrát podceÀovaná a v˘-
ber dodávateºa sa sústreìuje len na ponúknutú
cenu. Tento prístup, nakoºko sa jedná o dlhodo-
bú investíciu, by sa mohol v budúcnosti vypo-
mstiÈ.
Na záver teda trochu „budúcnostná“ otázka:
ako revitalizovaÈ, ozdraviÈ slovenské staveb-
níctvo? Ako ho postaviÈ znova na nohy, ale-
bo – aby sme boli ‰t˘loví – znova na pevné zá-
klady?
Pokiaº sa t˘ka budúcnosti, ak pouÏijem otre-
panú frázu: kríza urãite preãistí trh. Stavebné fir-
my a developeri, pre ktoré tento druh podnika-
nia nebude core business, teda hlavn˘ predmet
podnikania, asi nepreÏijú. Ceny nehnuteºností,
materiálov a stavebn˘ch prác sa stabilizujú a po-
nuka sa postupne vyrovná s dopytom. Îivot
pôjde ìalej.
Veºkou v˘zvou pre najbliωie obdobie a zá-
roveÀ príleÏitosÈou ako postaviÈ stavebníctvo
opäÈ na nohy ostáva efektívne vyuÏívanie fon-
dov Európskej únie. PripraviÈ kvalitné projek-
ty, zabezpeãiÈ ich transparentné zadávanie a
udrÏanie tejto agendy bez korupcie a klienteliz-
mu bude tou najlep‰ou cestou, akou sa môÏe-
me uberaÈ.
B R A T I S L A V A H L A V N É M E S T O S R

Hospodárska kríza pravdaÏe neobi‰la ani Bratislavu, aj keì hlavné mesto si stále udrÏuje renomé
najproduktívnej‰ej oblasti, kde sa schádzajú obyvatelia, ktorí hºadajú pomoc a pracovné príleÏitosti takmer
z celého Slovenska. Pri rie‰ení situácií pomáha aj primátor hlavného mesta SR Bratislavy Andrej ëURKOVSK¯,
ktor˘ zaujal stanovisko k súãasnej situácii aj v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

VáÏnosÈ situácie
priná‰a aj nové rie‰enia Hlavné mesto musí hospodáriÈ s t˘m, ão má
– náhrady strát de facto neexitujú. Hlavné
mesto, tak ako iné subjekty, mestá, ãi obce,
si muselo pomôcÈ ‰etrením vo v˘davkovej
ãasti rozpoãtu, siahlo na rezervn˘ fond, mu-
selo obmedziÈ najmä prevádzkové náklady.

Najpravdepodobnej‰ie vám pomáhajú pri

O vás je známe, Ïe sa snaÏíte v‰etky váÏ-
nej‰ie situácie rie‰iÈ v spolupráci s ostatn˘-
mi, ktor˘ch sa dan˘ problém dot˘ka. Pre-
to sa p˘tam, o ãom ste rokovali a aké v˘-
chodiská ste na‰li pre spoloãné rozhodnu-
tia, ktor˘mi sa treba snaÏiÈ o zmiernenie
dôsledkov hospodárskej krízy samozrejme,
v rámci va‰ich kompetencií?
Slovenské mestá realizujú v tomto roku
mnoÏstvo racionalizaãn˘ch opatrení s cie-
ºom vyrovnaÈ sa s dopadmi hospodárskej krí-
zy. Za základn˘ princíp ná‰ho úsilia povaÏu-
jeme zodpovedné nakladanie s vlastn˘m ma-
jetkom a efektívne a transparentné pouÏíva-
nie prostriedkov z na‰ich rozpoãtov. Na rea-
lizáciu svojich samosprávnych úloh a na pô-
sobenie ako ekonomicky stabilizujúceho pr-
vku v na‰ich regiónoch sú v‰ak potrebné aj
adekvátne zdroje. Na niekoºk˘ch stretnutiach
s Úniou miest Slovenska, ZdruÏením K8; pri
okrúhlych stoloch s odborníkmi a pod. – kto-
ré som osobne inicioval, sme ako systémové
rie‰enie na zmiernenie v˘padkov príjmov a
ako nástroj zv˘‰enia zainteresovania samo-
správ na tvorbe pracovn˘ch miest na svojom
území vyhodnotili napr. prerozdelenie 6,2 %
z v˘nosu z dane z príjmu fyzick˘ch osôb
práve, obciam, mestám a VÚC – ten doteraz
ostával súãasÈou ‰tátneho rozpoãtu. Rovnako
napríklad prostredníctvom dotácií zo ‰tátne-
ho rozpoãtu v spolupráci so samosprávami
v˘razne podporovaÈ projekty, ktoré posilÀu-
jú zamestnanosÈ a zlep‰ujú infra‰truktúru v
mestách a obciach. Navrhovali sme napríklad
zaviesÈ do praxe nov˘ miestny poplatok, kto-
r˘ umoÏní mestám a obciam získaÈ finanãné
prostriedky na zlep‰enie a dobudovanie inf-
ra‰truktúry, ktorej potreba súvisí s novou in-
vestiãnou v˘stavbou v katastrálnom území
mesta, obce ãi novelizovaÈ zákon o miestnych
daniach. Takto by som vo vymenúvaní na-
vrhovan˘ch moÏností mohol pokraãovaÈ e‰te
dlho.
Nesporne zloÏitej‰ia situácia ovplyvnila aj
podnikanie na území Bratislavy a ìal‰ie
plánované investície. Museli ste v˘razne
prispôsobovaÈ predchádzajúce rozhodnu-
tia?
Naopak – na magistrát mesta stále prichá-
dza veºké mnoÏstvo Ïiadostí od investorov na
ìal‰iu investiãnú ãinnosÈ na území mesta.
Tento záujem sa nezmenil a ani neustal. Na
druhej strane je pravdou, Ïe niektorí investo-
ri vyãkávajú, ako sa vyvinie nasledujúce ob-
dobie a podºa toho sa rozhodnú, kedy zaãnú
investíciu realizovaÈ.
Hlavné mesto samozrejme muselo plo‰ne
pristúpiÈ k ‰etreniu a preto sme zniÏovali v˘-
davky vo v‰etk˘ch mestsk˘ch organizáciách
i na pôde samotného mesta. Pristúpili sme aj
k obmedzeniu niektor˘ch investícií. Robili
sme v‰ak v‰etko preto, aby to Bratislavãania
nemuseli v˘razne pociÈovaÈ na chode svojho
mesta.
Ako sa pozeráte, pán primátor, dnes na
rozpoãet mesta, dajú s nahradiÈ straty spô-
sobené práve globálnou krízou? âo bolo
najviac postihnuté?
prekonávaní prekáÏok aj eurofondy, do
akej miery ich vyuÏívate pre hlavné mes-
to? Ako to ovplyvnilo v˘stavbu Bratislavy?
Pre Bratislavu, ktorá nemôÏe v˘razne ãer-
paÈ prostriedky z eurofondov je dôleÏité stá-
le zr˘chºovaÈ a zefektívniÈ ãerpanie ‰truktu-
rálnych fondov, prehodnotiÈ ‰truktúru priorít
a rozpoãtov v Národnom strategickom refe-
renãnom rámci a príslu‰n˘ch operaãn˘ch
programoch, aby sa prispôsobili potrebám
súãasnej ekonomickej situácie poãas trvania
hospodárskej krízy. Hlavné mesto v‰ak v sú-
ãasnosti pripravuje zásadn˘ dokument, Pro-
gram hospodárskeho a sociálneho rozvoja
/PHSR/ pre roky 2010 – 2020. Tento program
nesúvisí len so Ïivotom v meste a jeho budúc-
nosÈou, ale i moÏn˘m ãerpaním európskych
peÀazí, preto ho musíme pripraviÈ veºmi zod-
povedne. Dnes sme v procese jeho verejné-
ho prerokovania. Do komunikácie o PHSR sa
zapája ‰iroká verejnosÈ Bratislavy, ãomu sa
veºmi te‰ím.
Viete povedaÈ ako je Bratislava zadlÏená k
dne‰nému dÀu a aké sú v˘chodiská?
Celková úverová zadlÏenosÈ Hlavného
mesta SR Bratislavy v súãasnosti je vo v˘‰ke
cca 131 000 000,- eur, predstavujú ju dva úve-
ry od Dexia banky Slovensko, a. s. Treba
v‰ak jedn˘m dychom povedaÈ, Ïe Bratislava
ãerpala úvery v ostatn˘ch rokoch veºmi zod-
povedne, preto dnes je v pozícii subjektu,
ktor˘ aj napriek hospodárskej kríze, má za-
bezpeãené finanãné zdroje na rozvojové a
investiãné projekty. Z tohto pohºadu teda nie
je v˘‰ka úveru rozhodujúca.
Do ak˘ch v˘znamn˘ch stavieb, ktoré by
mali ovplyvniÈ Ïivot hlavného mesta, sa
investovalo?
V tomto roku sme zrealizovali najväã‰iu in-
vestíciu do hlavn˘ch cestn˘ch Èahov za ostat-
n˘ch 20 rokov: Obnovili sme povrchy komu-
nikácií, na PraÏskej, ·ancovej, Mickiewiczo-
vej, M˘tnej, RuÏinovskej, PraÏskej; zrekon-
‰truovali sme cestné Èahy na Kramároch.
Okrem toho mesto v˘razne investovalo do
opráv chodníkov, zastávok ãi dopravného zna-
ãenia na svojom území. Roz‰írili sme cyklo-
trasy v meste; investovali sme aj do drobnos-

32
B R A T I S L A V A H L A V N É
tí – ale pre najmen‰ích Bratislavãanov dôleÏi-
t˘ch – napríklad ‰mykºavky na kúpalisku Ros-
niãka, ktorá ich pote‰ila najmä poãas letn˘ch
prázdnin. V spolupráci s Mâ Bratislava-Dú-
bravka sme prostredníctvom Generálneho in-
vestora Bratislavy zaãali v˘stavbu nov˘ch ná-
jomn˘ch bytov v lokalite Pri kríÏi. Okrem
toho sme nakúpili mnoÏstvo nov˘ch autobu-
sov – v rámci jednej z priorít mesta – obnovy
vozového parku MHD. Ten sme v tomto roku
intenzívne obnovili aj pre Mestskú políciu. V
tomto roku sme zaãali veºkú rekon‰trukciu
Zimného ‰tadióna, ktor˘ bude Slovensko re-
prezentovaÈ v roku 2011 na MS v ºadovom ho-
keji. Okrem toho mesto v˘razne investovalo
do obnovy kultúrnych pamiatok a pri tejto
príleÏitosti by som rád spomenul, Ïe aj do
roz‰írenia zelene v Bratislave – len v novemb-
ri pribudlo viac ako 550 nov˘ch stromov, ale
aj kríkov a mestskej zelene. Mesto sa stále
mení a som tomu úprimne rád.
Ako sú na tom s v˘stavbou jednotlivé
mestské ãasti Bratislavy? Napríklad v Ja-
rovciach by mali byÈ dokonãené domy v
septembri v roku 2011, nezmenil sa plán
termínov?
KaÏdá mestská ãasÈ má svoje rozvojové pri-
ority, rovnako ako hlavné mesto. Väã‰ina in-
vestícií do domov, bytov, ãi in˘ch stavieb sú
privátne investície. Úlohou hlavného mesta je
v tomto prípade poskytovaÈ súãinnosÈ pri po-
sudzovaní projektov, ãi vydávaní záväzn˘ch
M E S T O
stanovísk .InvestovaÈ do stavieb súkromn˘ch
spoloãností mesto ani mestská ãasÈ nemôÏe a
teda ich ani nemôÏe nejako ovplyvniÈ. Samo-
zrejme v prípade, ak sú tieto projekty v súla-
de s územn˘m plánom hlavného mesta. V˘-
stavba bytov v Jarovciach, na ktorú sa p˘ta-
te je práve takouto privátnou investíciou.
Aká je situácia v architektonick˘ch projek-
toch? Nie sú pozastavené aj v˘znamnej‰ie
projekty v dôsledku hospodárskej krízy?
Ako som uÏ povedal, záujem o investície
v hlavnom meste pretrváva; pracovníci ma-
gistrátu majú na stole stále mnoÏstvá Ïiados-
tí o záväzné stanovisko. PravdaÏe – niektorí
investori vyãkávajú – za v‰etk˘ch spome-
niem investora, ktor˘ chce investovaÈ na Vy-
drici ale je samozrejme viac tak˘ch. V˘raznej-
‰ie to v‰ak mesto v tomto roku nepocítilo.
âo sa plánuje v na‰om hlavnom meste zre-
kon‰truovaÈ a aká je situácia v oblasti re-
kon‰trukcie pamiatok?
V minulom roku hlavné mesto odovzdalo
Bratislavãanom Apponyiho palác, nedávno
sme pozitívne zasiahli do fungovania Mirba-
chovho paláca, kde sídli GMB – zrenovova-
ním jeho podkrovia sa vytvorili ìal‰ie veºmi
príjemné priestory na rôzne podujatia pre od-
bornú, ale i laickú verejnosÈ. V tomto roku
sme Bratislavãanom odovzdali aj zrekon-
‰truovan˘ vojensk˘ cintorín v PetrÏalke, za-
ãala sa vyuÏívaÈ nádherne zrekon‰truovaná
S R
budova na Rudnayovom námestí, ktorá je v
bezprostrednom dotyku s Dómom sv. Marti-
na, ãi vynovené Mestské divadlo P. O. H.
Re‰taurujeme niektoré sochy (Janko Kráº,
sv. Michal Archanjel na Michalskom moste,
sochy na Mestskom divadle P. O. H., socha
Oºgy Trebitschovej a pod.). Momentálne re-
kon‰truujeme Starú radnicu, ktorá by mohla
byÈ pre Bratislavãanov k dispozícii v budú-
com roku. Prostredníctvom mestskej organi-
zácie Paming opravujeme aj kostol Klarisky,
Mestskú kniÏnicu a vykonávame aj sanaãné
práce na hrade Devín.
Skúsme sa pozrieÈ na nezamestnanosÈ.
Vìaka ãomu existujú priaznivé ‰tatistiky,
ktoré hovoria o najniωej nezamestnanos-
ti práve na území Bratislavy a Bratislav-
ského kraja?
Na na‰om území sa vytvárajú podmienky
pre ekonomick˘ rozvoj regiónov. Sme jedn˘m
z najväã‰ích zamestnávateºov a prostredníc-
tvom investícií a sluÏieb poskytujeme priestor
pre vznik alebo udrÏanie mnoÏstva ìal‰ích
pracovn˘ch miest. Hlavné mesto podporuje
a chce podporovaÈ projekty – ako bola naprík-
lad nedávna obrovská investícia do opravy
hlavn˘ch Èahov mesta – ktoré podporia zames-
tnanosÈ nielen v Bratislave, ale i celom regió-
ne. Zatiaº sa nám to darí a my v nastúpenom
trende chceme a budeme pokraãovaÈ e‰te in-
tenzívnej‰ie.
33
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A

Projektová, inÏinierska a konzultaãná spoloãnosÈ REMING Consult má za sebou uÏ 12 úspe‰n˘ch rokov.

V uplynul˘ch rokoch firma uspela vo viacer˘ch verejn˘ch súÈaÏiach, najmä v súÈaÏiach vypísan˘ch
Îeleznicami SR, a tak sa stala oblasÈ Ïelezniãnej dopravnej infra‰truktúry jej dominantnou.
Dnes je REMING Consult, a. s., generálnym projektantom na takmer 240 km z celkovej dæÏky
545 km eurokoridoru V.a, ktor˘ na území Slovenska vedie od Bratislavy cez Îilinu
a Ko‰ice do âiernej nad Tisou. âasopis Parlamentn˘ kuriér oslovil
generálneho riaditeºa spoloãnosti Ing. Slavomíra PODMANICKÉHO.

Nové trendy do rozvoja

Ïelezniãnej dopravy na Slovensku!
Ako hodnotíte rok 2009 na Slovensku v‰eo-
becne a v dopravnom stavebníctve zvlá‰È?
V stavebníctve na Slovensku v roku 2009
pokraãoval prepad. Obava súkromn˘ch inves-
torov o efektívnosÈ nov˘ch projektov a naj-
mä nedostatok finanãn˘ch zdrojov pozasta-
vili rast tohto dôleÏitého segmentu pre rozvoj
národného hospodárstva. Veºkí zahraniãní
investori a veºké finanãné skupiny pokraão-
vali, resp. zaãínali svoje investície len spora-
dicky a veºmi pomaly. Rozhodujúcimi sa tak
stali európske fondy, projekty PPP na v˘-
stavbu diaºnice D1 a r˘chlostnej komuniká-
cie R1 a okrajovo aj niektoré ‰tátne stimuly
pre udrÏanie chodu stavebníctva.
Toto obdobie krízy okrem iného podpori-
lo, Ïiaº, aj podmienky pre globalizáciu. Veº-
ké, väã‰inou zahraniãné spoloãnosti „poÏie-
rajú“ na‰e malé a stredné firmy, napriek tomu,
Ïe tieto sú kvalitné, flexibilné, Ïivotaschop-
né a pre trh veºmi dôleÏité. Je to trend a ÈaÏ-
ko sa dá proti nemu brániÈ. Ekonomika a fi-
nancie sú rozhodujúce.
Ako to v roku 2009 vyzeralo vo va‰ej pod-
nikateºskej oblasti?
Väã‰iny slovensk˘ch projektov˘ch, inÏi-
nierskych a konzultaãn˘ch spoloãností sa
globálna kríza zatiaº nejako mimoriadne ne-
dotkla. Oãakávané hospodárske v˘sledky v
tomto roku budú porovnateºné s v˘sledkami
v predchádzajúcich rokoch, vo v‰eobecnos-
ti sa drÏí zamestnanosÈ, dokonca sa zazname-
náva aj jej ãiastoãn˘ rast. Je to najmä vìaka
pokraãujúcej príprave a realizácie stavieb
cestnej dopravnej infra‰truktúry, a to osobit-
ne zásluhou projektov PPP na diaºniciach a r˘-
chlostn˘ch komunikáciách, ale i vìaka viace-
r˘m stavbám na cestách I. triedy.
A v oblasti Ïelezniãnej infra‰truktúry?
Îiaº, projekty a realizácia modernizácie
Ïelezniãn˘ch koridorov na Slovensku za po-
sledné roky stratili potrebnú dynamiku a uÏ
vôbec ich nie je moÏné porovnávaÈ so stav-
bami v cestnej infra‰truktúre. ·tátny rozpo-
ãet je uÏ dlhodobo maco‰sk˘ voãi Ïelezniã-
nej dopravnej infra‰truktúre, na rozdiel od si-
tuácie vo vyspel˘ch ‰tátoch EÚ.
UÏ v roku 1994, teda pred vy‰e 15 rokmi,
sa zaãalo na slovensk˘ch Ïelezniciach s prí-
pravou modernizácie medzinárodn˘ch Ïelez-
niãn˘ch koridorov. Hlavné a dnes preferova-
né sú koridor V.a – v dæÏke 545 km, koridor
IV – v dæÏke 203 km a koridor VI – v dæÏke
51 km, ão predstavuje spolu 799 km. K dne‰-
nému dÀu je dokonãen˘ch a od nového roku
bude aj prevádzkovan˘ch na plánovanú r˘ch-
losÈ 160 km/hod. iba necel˘ch 100 km uce-
lenej trate od Ïelezniãnej stanice Bratislava
Raãa po Nové Mesto nad Váhom! Teda len asi
12,5 % z celkovej dæÏky siete medzinárod-
n˘ch koridorov na Slovensku, zahrnut˘ch do
Európskej siete TEN-T. Je to Ïalostne málo,
najmä v porovnaní so Ïeleznicami susedn˘ch
‰tátov.
Projektové, inÏinierske a konzultaãné fir-
my ‰pecializované na Ïelezniãnú infra‰truk-
túru preto predpokladajú v roku 2010 pokles
trÏieb a v˘konov. Bez opätovného na‰tarto-
vania, resp. aktívneho pokraãovania v prípra-
ve projektov modernizácie koridorov môÏu
maÈ v budúcich rokoch váÏne problémy.
Îelezniãná doprava je va‰ou silnou strán-
kou. Ako sa dívate na súãasn˘ stav u nás
na Slovensku tejto v‰eobecne v Európe
uznávanej a podporovanej dopravy?
Pokiaº má ‰tát záujem byÈ okrem svojej pri-
rodzenej úlohy správcu Ïelezniãnej doprav-
nej infra‰truktúry aj serióznym prepravcom
na Ïeleznici vo verejnej osobnej doprave a zá-
roveÀ aj v nákladnej doprave, svoju stratégiu
musí oproti minul˘m rokom, lep‰ie poveda-
né desaÈroãiam, v˘razne zmeniÈ! Stratégia
rozvoja Ïelezniãnej dopravy na Slovensku
by mala preto podºa môjho názoru v najbliÏ-
‰ích rokoch sledovaÈ nové trendy, a to :
• âo najskôr zaviesÈ v grafikone dopravy
jednoznaãnú a podºa moÏností nemennú a
pravidelnú – intervalovú osobnú dopravu
tak, aby sa stala pre verejnosÈ ão najviac
spoºahlivou, a t˘m aj zaujímavou. Nepri-
pustiÈ dosiahnutie tohto cieºa pomal˘mi a
ãiastoãn˘mi úpravami grafikonu z roka na
rok, ako sa to deje teraz.
• ·tát ìalej musí zo svojho rozpoãtu a s po-
mocou fondov EÚ vloÏiÈ ão najväã‰ie in-
vestície do nov˘ch modern˘ch súprav pre
osobnú dopravu, aby sa stala pohodlnou a
príjemnou pre cestujúcich.
• Pre dosiahnutie skutoãnej atraktívnosti Ïe-
lezniãnej osobnej dopravy pre verejnosÈ
musí súbeÏne zaãaÈ mohutná revitalizácia
Ïelezniãn˘ch staníc a zastávok (moderné a
kvalitné sociálne vybavenie, jednotn˘ a
komfortn˘ informaãn˘ a orientaãn˘ systém,
kamerové bezpeãnostné systémy, parko-
vacie plochy pre osobné autá a bicykle,
podºa individuálnych miestnych podmie-
nok komerãné vybavenie a pod.) a kon-
cepãne ich rie‰iÈ uÏ ako terminály integro-
vanej verejnej osobnej dopravy.
• K dosiahnutiu tejto stratégie vedie e‰te jed-
na dôleÏitá cesta: zabezpeãiÈ integráciu ve-
rejnej osobnej dopravy v regiónoch, najmä
v Bratislavskom a Ko‰ickom. Razantne
ukonãiÈ hranie sa na vlastn˘ch piesoãkoch
a s plnou zodpovednosÈou sledovaÈ záujmy
verejnosti a ekonomiku. Je potrebné z kon-
cepãn˘ch rie‰ení a krokov vylúãiÈ subjek-
tívny záujem vyvolen˘ch subjektov alebo
samoºúbosÈ jedincov.
• Samostatnou kapitolou z medzinárodného
hºadiska pre strategick˘ rozvoj Ïelezniãnej
dopravy je samozrejme uÏ prebiehajúca
modernizácia medzinárodn˘ch koridoro-
v˘ch tratí, financovan˘ch zo ‰trukturál-
nych fondov EÚ, s kofinancovaním zo ‰tát-
neho rozpoãtu. Tá musí nabraÈ ìaleko väã-
‰iu dynamiku ako doteraz, pretoÏe po skon-
ãení plánovacieho obdobia 2007 – 2013
môÏe byÈ jej financovanie nepríjemne veº-
kou záÈaÏou pre ‰tátny rozpoãet. A katas-
trofou, ktorú e‰te nikto zatiaº nepripú‰Èa, je
moÏnosÈ, Ïe Ïelezniãná nákladná doprava
nás obíde cez susedné ‰táty.
• Pokiaº bude pretrvávaÈ tendencia prevá-
dzkovaÈ ‰tátom aj nákladnú dopravu, mu-
sia byÈ primerane vloÏené veºké investície
aj do modernizácie vozÀového parku ‰tát-
neho prepravcu Îelezniãnej spoloãnosti

34
Î E L E Z N I â N Á D O P R A V A
CARGO Slovakia, a. s. Medzi odbornou
verejnosÈou v‰ak v‰eobecne prevláda názor,
Ïe nákladného prepravcu, ktor˘ naviac
trvalo vytvára stratu a v budúcnosti sa nedá
neoãakávaÈ Ïiaden pozitívny zvrat, by sa
mal ‰tát zbaviÈ. âím skôr, t˘m lep‰ie.
A keì sa tak nestane?
V tom prípade ‰tát musí maÈ snahu zv˘‰iÈ
atraktívnosÈ aj nákladnej dopravy a rie‰iÈ mo-
dernizáciu jej zariadení, ak˘mi sú nielen ad-
ministratívne priestory pre ‰pediãné firmy a
prepravcov, ale predov‰etk˘m prekládkové
terminály, rampy a pod. V stratégii rozvoja Ïe-
lezniãnej nákladnej dopravy nadobúda na dô-
leÏitosti tzv. intermodálna doprava, ktorá v po-
sledn˘ch rokoch napriek kríze ako jediná za-
znamenáva rast. Treba jej venovaÈ zv˘‰enú
pozornosÈ.
Na Slovensku v poslednom ãase zabúdame
na vedºaj‰ie trate a regionálne trate, ktoré
v‰ak sú rovnako ako koridorové trate súãas-
Èou schémy prepravy po Ïeleznici v rámci
Dopravnej politiky ‰tátu. Preto ich moderni-
záciu a elektrifikáciu je potrebné zaradiÈ do
dlhodobého plánu stratégie rozvoja Ïelezníc
na Slovensku.
Na záver treba uviesÈ, Ïe jedn˘m z rozho-
dujúcich faktorov, ktor˘ v˘razne blokuje rast
podielu Ïelezniãnej nákladnej dopravy na
celkovej nákladnej doprave v ‰táte, je ceno-
vá politika. Napriek dlhoroãnej a neutíchajú-
cej kritike sú ceny za jeden vlakokilometer na
Slovensku naìalej jedn˘mi z najvy‰‰ích v
Európe. Preto ‰tát musí prijaÈ opatrenie, aby
sa cena za prepravu po slovensk˘ch Ïelezni-
ciach zrovnal s poplatkami minimálne v su-
sedn˘ch ‰tátoch.
Väã‰ina ãitateºov po tomto v‰etkom, ão ste
povedali bude okamÏite namietaÈ, Ïe tak˘-
to trend v stratégii rozvoja Ïelezniãnej do-
pravy si vyÏaduje enormné, aÏ nereálne fi-
nanãné zdroje zo ‰tátneho rozpoãtu a z
fondov EÚ…
Ale poloÏme si otázku, preão je to tak?
Ako to, Ïe Ïeleznica je v takom zlom stave a
je stále popolu‰kou? Îe Ïeleznica okrem 100
km modernizovanej trate z Bratislavy-Raãe
do Nového Mesta nad Váhom je v Ïalostnom
stave, vrátane jej sestersk˘ch prepravn˘ch
organizácií, Ïe diaºnica e‰te stále nie je dobu-
dovaná z Bratislavy do Ko‰íc, Ïe hlavné mes-
to stále nemá jasno v koncepcii nosného sys-
tému a v integrácii, nehovoriac o zlom stave
v ‰kolstve, v zdravotníctve a pod. Do ktoré-
ho rezortu i‰li teda peniaze, a ak i‰li, boli to
koncepãné, alebo len operatívne a lobistické
zásahy?
·tát má vo svojich zámeroch budovaÈ ‰iro-
korozchodnú traÈ. Ak˘ je vበnázor na ta-
kúto nároãnú investíciu?
Z dlhodobého pohºadu sa zdá byÈ my‰lien-
ka dobrá. Av‰ak je dobrá len dovtedy, pokiaº
sa dá objektívne garantovaÈ proklamovan˘
nárast toku tovaru z Ruska a z Ázie. PretoÏe
dnes sú kapacity na‰ich prekládkov˘ch staníc
na ukrajinsko – slovenskej hranici dostatoã-
né. VyuÏívané sú ani nie na 25%, ão pri sú-
ãasnom negatívnom v˘voji objemu prepravy
bude staãiÈ na dlhé roky, moÏno i desaÈroãia.
Na tento zámer budovaÈ ‰irokorozchodnú
traÈ sa v‰ak treba pozrieÈ aj z iného uhla po-
hºadu. Je múdre uÏ dnes analyzovaÈ situáciu,
moÏné prognózy, predvídaÈ potreby na pár
desaÈroãí dopredu a vãas byÈ pripravení. Pre-
to bude dobré bez stresu, negatívnych tlakov
urobiÈ serióznu a precíznu ‰túdiu. Tá by mala
povedaÈ, ãi v tejto iniciatíve má zmysel pokra-
ãovaÈ alebo nie. Ak áno, tak príprava takejto
investície môÏe zaãaÈ. PretoÏe jej príprava a
realizácia bude trvaÈ urãite viac ako 20 rokov.
A na záver: ako sa dívate na rie‰enie dopra-
vy v hlavnom meste SR Bratislave?
Na území Bratislavy nie je dodnes jasn˘
a úprimn˘ konsenzus medzi Magistrátom
mesta, Bratislavsk˘m samosprávnym kra-
jom, vládou SR (v zastúpení Ministerstva
dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR), Îelez-
nicami Slovenskej republiky a prepravcami
operujúcimi v Bratislave a jej regióne, o rie-
‰ení integrácie verejnej osobnej dopravy a o
koneãnej koncepcii nosného systému. Re-
trospektívne je moÏné tento stav charakteri-
zovaÈ, ako v˘sledok viacer˘ch príãin. Podºa
môjho názoru základnou príãinou je neocho-
ty dohodnúÈ sa. V novodobej histórii po roku
1989 si nepamätám, ãi do‰lo niekedy k seri-
óznym, cieºavedom˘m, sústreden˘m a po-
kraãujúcim rokovaniam medzi ‰tatutármi
mesta a ‰tátom, resp. medzi organizáciami
nimi riaden˘mi a od roku 2002 uÏ aj s pred-
staviteºmi VÚC, ak vynecháme akt podpísa-
nia Memoranda z roku 2007, ktorého naplne-
nie je na „veºmi tenkom ºade“.
ëal‰ou príãinou je podºa mÀa rozdielna fi-
lozofia zástupcov mesta, ktorá má logicky
tro‰ku rozdielne ciele v stratégii rozvoja mes-
ta (urbanizácia, architektúra, centrá sluÏieb,
kultúry, b˘vania a pod.), oproti filozofii zá-
stupcov ‰tátnej sféry, kde prevládajú skôr
makroekonomické, regionálne a celo‰tátne
záujmy a ciele.
Nedá mi nespomenúÈ lobizmus. V oboch
prípadoch (rozumej komunálna vers. ‰tátna
sféra) majú zásadn˘ vplyv veºké firmy, finanã-
né skupiny a ich lobisti, ãi uÏ v parlamente,
alebo v mestskom zastupiteºstve, ktorí obha-
jujú ekonomické záujmy „t˘ch svojich“. V ce-
lo‰tátnej mierke sa tieto subjektívne a vo väã-
‰ine prípadoch z pohºadu celospoloãenského
v˘znamu negatívne záujmy neodzrkadlia aÏ
tak negatívne na v˘sledkoch a najmä na kon-
cepcii, ako v rozsahu mesta.
Rie‰ením je dohoda o spoloãnej koncepcii
na báze pozitívnej diskusie, proste ochota
uzavrieÈ konsenzus medzi v‰etk˘mi zaintere-
sovan˘mi, a to bezpodmieneãne a jedine v
prospech mesta, ‰tátu, obãanov. Takéto rie‰e-
nie zároveÀ vytvorí e‰te lep‰ie podmienky pre
na‰u podnikateºskú sféru, moÏno s rovno-
cenn˘mi ekonomick˘mi v˘sledkami ako pri
doteraj‰ej nekoncepãnej, operatívnej a nieke-
dy aÏ korupãnej ‰truktúre rozvoja hospodár-
stva v Bratislave a na Slovensku. Veºké i
malé spoloãnosti, finanãné skupiny budú maÈ
navy‰e okrem ekonomick˘ch v˘sledkov aj
dobr˘ pocit, ktor˘ si myslím má pri dne‰nej
schéme veºmi málo firiem...
35
S L O V E N S K Á A R C H I T E K T Ú R A

Mesto s rozlohou 80,03 km2 leÏí v údolí rieky Váh v Îilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca
a Rajãianka. V˘plÀ kotliny tvoria treÈohorné sedimenty – zlepence s vloÏkami mäkk˘ch pieskovcov karpatského
paleogénu. PozdæÏ Váhu a Rajãianky sa tiahnu pomerne ‰iroké porieãne nivy, po stranách s pleistocénnymi
‰trkov˘mi terasami. Îilinská kotlina sa nachádza medzi pohoriami Malá Fatra, StráÏovské vrchy,
Súºovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Nadmorská v˘‰ka: 333 m n. m. (Námestie Andreja Hlinku).
Priemerná teplota vzduchu v júli dosahuje + 18 °C, v januári – 4 °C. Roãn˘ priemer zráÏok je 650 aÏ 700 mm.
Snehová pokr˘vka je 60 aÏ 80 dní v roku. Mesto je rozdelené na 20 mestsk˘ch ãastí a 45 sãítacích obvodov,
ktoré z hºadiska ich veºkosti predstavujú aj optimálne ãlenenie na urbanistické okrsky.

Îilina – perla na Váhu...
Ing. arch. Martin PAVELEK,
autorizovan˘ architekt Slovenskej komory architektov (SKA)
a hlavn˘ architekt mesta Îilina (od marca 2007)
DrÏiteº ocenení:
– nominácie SKA na „European Union Prize for
Contemporary Architecture Mies van der Rohe Award 2005“
– ceny SKA za architektúru „CE.ZA.AR 2004“,
– hlavnej ceny titulu „Stavba roka 2003“
v rovnomennej verejnej celo‰tátnej súÈaÏi,
– nominácie na „Cenu Du‰ana Jurkoviãa 2002“,
– ceny zdruÏenia ABF Slovakia
„Za tvoriv˘ prínos v centrálnej mestskej zóne“
v celo‰tátnej súÈaÏi „Stavba roka 1999“,
– ‰peciálnej ceny v medzinárodnej súÈaÏi EAAE
„Quest for urban design“ v Eindhovene v roku 1992.
Budova Dexia banka Slovensko, foto: Jozef Feiler
NEDÁVNA MINULOSË
Îilina sa najmä poãas rokov 1998 – 2006
stala veºmi ‰pecifick˘m a ne‰tandardn˘m
mestom v mnoh˘ch oblastiach vrátane archi-
tektúry, urbanizmu a územného plánovania.
Problémom nebol ani tak prudk˘ stavebn˘
rozvoj, ako absentujúci vyváÏen˘ a zodpoved-
n˘ prístup ku koncepãnému rozvoju mesta v
zmysle platn˘ch územno-plánovacích doku-
mentácií.
V tom ãase bolo vydan˘ch mnoÏstvo pre-
vaÏne vysoko úãelov˘ch a neprofesionálnych
rozhodnutí o realizácii nov˘ch stavieb, ktoré
nebrali ohºad na re‰pektovanie elementár-
nych urbanisticko-architektonick˘ch pravi-
diel, ba niekedy ani zákona a príslu‰n˘ch
technick˘ch noriem. Pre isté skupiny to bol
ekonomicky a krátkodobo efektívny Èah, Ïiaº,
s veºmi negatívnym dlhodob˘m dopadom a
degradáciou hodnoty územia v ktorom boli
realizované.
Mesto Îilina v rozsahu asi omnoho väã‰om
ako ostatné slovenské mestá má z tohto ob-
dobia veºmi zlú skúsenosÈ s developmentom.
Práve Îilina vo vypuklej miere doplatila na
nedostatky súãasnej platnej legislatívy, ktorá,
aj keì moÏno s dobr˘m úmyslom univerzál-
nosti, necháva veºk˘ priestor moÏnostiam
„slovenskej“ korupcie novodob˘ch samo-
správ. To, samozrejme, spôsobilo totálne roz-
vrátenie zákonného stavu. A tak vzniklo mno-
ho veºk˘ch realizácií obchádzajúcich územ-
n˘ plán mesta a zákon – predov‰etk˘m nové
nákupné strediská a obytné súbory na mies-
tach, kde boli a naìalej mali byÈ námestia, par-
ky alebo ‰portoviská. Nieão sa zachrániÈ dá,
s nieãím sa bude musieÈ spoloãnosÈ vysporia-
daÈ. Stavebn˘ boom z minul˘ch rokov prinie-
sol do Îiliny aj v˘stavbu v˘‰kov˘ch budov,
na ktoré mesto nebolo pripravené. Napriek
tomu, Ïe dve vy‰‰ie stavby sú tesne pred do-
konãením, v˘stavba prípadn˘ch ìal‰ích je
dosÈ diskutabilná. Stavby tohto druhu sú eko-
nomicky nároãné, ale predov‰etk˘m územne
problematické z titulu ìal‰ieho trvalo udrÏa-
teºného rozvoja mesta. Îilina má dnes 85 ti-
síc obyvateºov, ão v rámci Európy nie je niã
viac, ani niã menej ako ‰tandardné mesto na
regionálnej úrovni, kde spravidla najvy‰‰ou
budovou b˘va kostol.
SÚâASNOSË
Platn˘ Územn˘ plán sídelného útvaru (ìa-
lej ÚPN-SÚ) Îilina bol schválen˘ uznesením
Vlády SSR ã. 352/78 z 29. 11. 1978 a násled-
ne dopracovan˘ v júni 1980. V roku 1994 bol
ÚPN-SÚ prehodnoten˘ a jeho záväzné ãasti
boli schválené uznesením Mestského zastu-
piteºstva v Îiline a vyhlásené V‰eobecne zá-
väzn˘m nariadením mesta. V rokoch 1993 –
2009 bolo potom spracovan˘ch celkovo ‰esÈ
zmien ÚPN-SÚ Îilina. Okrem stále platného
„historického“ ÚPN-SÚ z roku 1980 bol roz-
pracovan˘ nov˘ „Územn˘ plán mesta Îilina“.
Koncept bol spracovan˘ a prerokovan˘ v
roku 2000 a odvtedy prebiehali práce na vy-
pracovaní samotného návrhu, ktor˘ v‰ak prav-
depodobne nebola vôºa zo strany b˘valého ve-
denia mesta dokonãiÈ.
Radniãná ulica, foto: Jozef Feiler
Vìaka posledn˘m komunálnym voºbám,
ktoré priniesli Îiline zásadné zmeny, sa mno-
hé veci vrátili do normálnych koºají a jednou
z nich bolo aj návrat ku koncepãnému rozvo-
ju mesta. Ihneì v roku 2007 boli vypracova-
né a odovzdané tri dôleÏité územno-plánova-
cie dokumenty: Dopravno-inÏinierske podkla-
dy, Návrh koncepcie zelene Mesta Îilina,
Koncepcia rozvoja mesta Îilina v oblasti te-
pelnej energetiky. ëalej bol vypracovan˘ Pro-
jekt cyklistick˘ch komunikácií, Projekt roz-
‰írenia statickej dopravy, Projekt debarierizá-
cie mesta Îilina a Územná prognóza strate-
gického rozvoja mesta Îilina. V marci 2007
bol obnoven˘ Útvar hlavného architekta, v
rámci organizaãnej ‰truktúry mestského úra-
du s názvom Odbor hlavného architekta
(OHA). Pre mestá veºkosti Îiliny je tak˘to od-
born˘ útvar absolútne nepostrádateºn˘ a mal
by byÈ povinn˘ zo zákona. Îiaº, slovenská le-
gislatíva do dne‰ného dÀa nena‰la preÀ mies-
to v Ïiadnom z príslu‰n˘ch zákonov. Otázka
polohy tohto odborného útvaru v ‰truktúre sa-
mosprávy mesta tak, aby si zachoval svoju ne-
závislosÈ, je v rámci odbornej verejnosti veº-

36
S L O V E N S K Á A R C H I T E K T Ú R A
mi diskutovaná. Na túto otázku asi neexistu-
je jednoznaãná odpoveì, ale na základe prá-
ve Ïilinsk˘ch skúseností je moÏné kon‰tato-
vaÈ, Ïe v prvom rade v‰etko záleÏí na ºuìoch
a aÏ potom na systéme. Dobrá koordinácia ur-
banistického a architektonického rozvoja
mesta závisí od kvality ºudí vo vedení mes-
ta a odborného útvaru a od ich vzájomnej ko-
munikácie. ªudsk˘ faktor tu musí predstavo-
vaÈ kvalitu v dvoch úrovniach – prvou je ro-
vina v˘luãne odborná a odzrkadºuje predo-
v‰etk˘m mieru vzdelanosti zodpovedn˘ch
osôb. Druhou je rovina skôr morálna, ktorá
odzrkadºuje mieru zodpovednosti verejného
ãiniteºa voãi spoloãnosti.
ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE
Základn˘m nástrojom „práce s mestom“ je
územné plánovanie najmä v chápaní perma-
nentného v˘konu t.j. realizácie celého kom-
plexu územno-plánovacích ãinností. Rozvoj
mesta musí byÈ riaden˘, kontinuálny a vÏdy
v˘hodn˘ pre jeho obyvateºov. Dne‰né územ-
né plánovanie musí byÈ r˘chlej‰ie a predví-
davej‰ie, musí pripraviÈ flexibilnej‰ie pod-
mienky na potenciálne vyuÏitie územia. ëa-
leko väã‰í dôraz musí byÈ kladen˘ na kvalit-
né a v˘hºadovo optimálne dopravné a komu-
nikaãné rie‰enie. TaktieÏ navrhované územ-
né rezervy musia byÈ pripravené zvládnuÈ
omnoho väã‰ie investiãné zámery ako kedy-
si s dôrazom na hodnoty a princípy trvalo
udrÏateºného rozvoja a ochrany Ïivotného a
obytného prostredia.
Nov˘ územn˘ plán Îiliny, ktor˘ bude do-
konãen˘ v apríli 2010, jednoznaãne pomenu-
je a vymedzí v‰etky funkãné zóny, aby bolo
od zaãiatku jasné, ão sa kde môÏe, resp. ne-
môÏe stavaÈ.
Územná prognóza, ktorá pracuje s ãasov˘m
horizontom 30 aÏ 50 rokov, je jednou z územ-
no-plánovacích metód, ktorá je na Slovensku
veºmi málo vyuÏívaná. Práve jej ãasov˘ ho-
rizont v‰ak zabezpeãuje dostatoãn˘ odstup od
dynamicky sa meniacej situácie v územnom
rozvoji súãasnosti. Vytvára priestor pre ana-
l˘zu a pochopenie prebiehajúcich procesov v
území, rozvojov˘ch trendov, a zároveÀ vytvá-
ra priestor na vyhodnocovanie a projekciu
moÏn˘ch budúcností. Len s dostatoãn˘m od-
stupom je moÏné vyhnúÈ sa ur˘chlen˘m rie-
‰eniam situácií, ktor˘m trpia mnohé v súãas-
nosti schvaºované územné plány a najmä ich
zmeny a doplnky. Cieºom územnej prognó-
zy strategického rozvoja je získaÈ pre Mesto
Îilina predov‰etk˘m odpoveì na zásadnú
otázku ako zabezpeãiÈ udrÏateºn˘ rozvoj. Prá-
ve územnou prognózou je moÏné pokryÈ ‰ir-
‰ie rozvojové tendencie a trendy od Eurore-
giónu cez región a aglomeráciu k vlastnému
mestu, s pokrytím rôznych ãasov˘ch rovín.
StanoviÈ hraniãné polohy vyuÏitia územia,
samotnej veºkosti mesta ako prijateºného, s
„priateºsk˘m“ a podnetn˘m prostredím pre
svojich obyvateºov v záujme zabezpeãenia
kvality Ïivota a vyváÏenosti vo v‰etk˘ch
zloÏkách prostredia.
DOPRAVA AKO ZÁKLADN¯ LIMIT
ROZVOJA ÚZEMIA
Mesto Îilina je dôleÏitou kriÏovatkou Ïe-
lezniãnej a diaºniãnej siete. Cez mesto prechá-
dzajú hlavné európske trasy E50 Západ –
V˘chod a E75 Sever – Juh. Z hºadiska doprav-
ného v˘znamu pre mesto Îilina a okolie je v˘-
znamné medzinárodné Letisko Îilina – Dol-
n˘ Hriãov. SlúÏi pre región severozápadného
Slovenska s pribliÏne 1,2 mil. obyvateºov.
BudúcnosÈ regiónu aj mesta je podmiene-
né realizáciou a dobudovaním zodpovedajú-
cej dopravnej infra‰truktúry. Mesto Îilina
opakovane apeluje na komplexné rie‰enie Ïi-
linského dopravného uzla s prioritou rie‰enia
diaºnice D1 v úseku Hriãovské Podhradie –
diaºniãná kriÏovatka Lietavská Lúãka – tunel
Vi‰Àové – Dubná skala, spolu s juÏn˘m diaº-
niãn˘m privádzaãom a IV. okruÏnou komu-
nikáciou (prepojením diaºniãného privádza-
ãa c cestou I/18, ktorou by sa vyrie‰ilo aj pre-
vedenie dopravy pri odstávkach tunela Vi‰-
Àové). Odkladanie v˘stavby a neustále zme-
ny harmonogramov sa v˘razne podieºajú na
neustále sa zhor‰ujúcej dopravnej situácii v
meste, kde základn˘ komunikaãn˘ systém
mesta plní zároveÀ funkciu nadradeného sys-
tému! Momentálne prevláda parciálny prístup
k rie‰eniu dopravy okolo a cez Îilinu. KaÏ-
d˘ „kompetentn˘ orgán“ si razí svoju politi-
ku, bez ohºadu na názory odbornej verejnos-
ti, priãom neraz vznikajú aÏ nezmyselné rie-
‰enia a návrhy.
Obrovské nedostatky z minulosti má aj zá-
kladn˘ mestsk˘ komunikaãn˘ systém najmä
vtom, Ïe neboli rovnocenne pokryté v‰etky
zloÏky dopravy. Preto sú aktivity v súãas-
nosti presmerované na budovanie cyklochod-
níkov, chodníkov, parkovísk, ako aj na celko-
vej debarierizácii mesta vo vzÈahu k hendike-
povan˘m obãanom.
ROZVOJ MESTA – BUDÚCNOSË
Îilina má vynikajúcu geografickú polohu
a ako dôleÏit˘ dopravn˘ uzol v blízkosti hra-
níc s Poºskom a âeskou republikou bude
vÏdy priÈahovaÈ investorov. Stala sa aktív-
nou súãasÈou novovzniknutého euroregiónu
Îilina – Ostrava – Katowice s veºk˘m ºud-
sk˘m i hospodárskym potenciálom.
V˘stavba závodu KIA sa nepochybne sta-
la ìal‰ím dôleÏit˘m impulzom pre na‰tarto-
vanie „budovateºského“ procesu, ktor˘ vo
v˘raznej miere poznaãil Ïivot mesta, ako aj
regiónu. Zóny na rozvoj takmer v‰etk˘ch
funkcií sú dlhodobo pripravené.
V˘razné ‰pecifikum Îiliny, obrovskou de-
vízou a zároveÀ nevyuÏitou rezervou, ktorá
Balustrády a farské schody, foto: Jozef Feiler
nebola doposiaº docenená, je prirodzené situo-
vanie mesta na sútoku troch riek – Váhu, Ky-
suce a Rajãianky – v blízkosti historickej pa-
miatky Budatínskeho hradu. Územie predsta-
vuje veºkú v˘zvu pre rozvoj mesta, ktoré by
v budúcnosti malo maÈ v˘razn˘ mestotvorn˘,
pobytovo-oddychov˘ charakter. Vyrie‰ená
obsluÏnosÈ územia a infra‰truktúra tak koneã-
ne môÏu otvoriÈ moÏnosti doplnenia rozvo-
ja mesta popri riekach.
ëal‰ie ‰pecifikum predstavujú pásy prie-
myselnej zóny, tiahnuce sa cel˘m mestom
od severu na juh a od v˘chodu na západ.
Spolu so Ïeleznicou a s uÏ spomínan˘m diaº-
niãn˘m privádzaãom rozdeºuje sídlo na po-
merne izolované ãasti. Rozvojové územie
súãasn˘ch priemyseln˘ch zón západného a
v˘chodného priemyselného pásma ãaká pre-
to celková revitalizácia a nové zadefinovanie
jej vyuÏitia ako zmie‰aného územia s podie-
lom polyfunkãn˘ch plôch vrátane mestského
b˘vania. Prvé investície a zámery sa uÏ ob-
javili, otázne je, ãi preÏijú aj prebiehajúcu fi-
nanãnú krízu.
Mesto oãakáva ìal‰ie investiãné aktivity
najmä v oblasti rozvoja a budovania vedo-
mostnej spoloãnosti, ão znamená záujem o ve-
decko-technologické parky a v˘skumné areá-
ly na v‰etk˘ch úrovniach, taktieÏ aktivity ‰i-
rokospektrálneho charakteru, kultúrno-spolo-
ãenské a mestotvorné, zamerané na revitali-
záciu verejn˘ch priestorov. Tak ako v oblas-
ti komerãn˘ch aktivít a obchodu, tak aj v ob-
lasti b˘vania sa v blízkej budúcnosti nepred-
pokladajú v˘razné zmeny, keìÏe v meste sú
tieto potreby s dostatoãnou rezervou pokryté.
Prípadné nové väã‰ie priemyselné zóny plá-
nuje mesto situovaÈ mimo svojho katastra.
Mesto je momentálne v ‰tádiu sebareflexie
a hºadania v˘sledného „tvaru“ nového mes-
ta. Snahou je, aby „perla na Váhu“ nadviaza-
la na v‰etky pozitíva z minulosti, od stredo-
vekého historického centra cez skvel˘ urba-
nisticko-priestorov˘ rozvoj s okruÏno-radiál-
nym dopravn˘m systémom aÏ po neprehliad-
nuteºnú prácu veºk˘ch architektov minulos-
ti, ak˘mi boli Peter Behrens, Fridrich Wein-
wurm, Milan Michal Harminc, Michal M.
Scheer, Jozef Zweigenthal a Ferdinand âap-
ka, ktorí svojimi skvel˘mi stavbami dotvori-
li „genius loci“ mesta Îilina.
www: zilina.sk
37
N Á R O D N Á R A D A
Ako zástupca primátora v Pre‰ove mal na starosti aj oblasÈ v˘stavby, ako ‰tátny tajomník
Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR pracoval pre odbor stavebníctva do roku 2006,
dnes je poslancom NR SR a ãlenom V˘boru NR SR pre hospodársku politiku – ·tefan KUÎMA.
Aj preto ho oslovila redaktorka Anna Komová so ÏiadosÈou o rozhovor.
OÏívajú na Slovensku stavebné práce?
Aj v rámci stavebníctva sa veºa z moÏn˘ch
projektov odloÏilo a sú niektoré aj také, kto-
ré sa síce zaãali realizovaÈ a zastavili sa, no
zdá sa, Ïe aj napriek sÈaÏen˘m podmienkam
sa v stavebníctve predsa len pracuje. Sledu-
jete pohyb prác?
Samozrejme, veì stavebníctvo je jedn˘m z
rozhodujúcich odvetví ná‰ho hospodárstva. Sú-
ãasn˘ v˘voj stavebníctva závisí predov‰etk˘m
od finanãn˘ch moÏností investorov verejného a
súkromného sektora. Nedávno ·tatistick˘ úrad
ohlásil za prv˘ch 9 mesiacov tohto roka medzi-
roãn˘ pokles stavebnej produkcie o takmer jed-
nu desatinu, ão je uÏ dosÈ citeºn˘ pokles.
Je nesporné, Ïe celkov˘ pokles produkcie sa
zaznamenal aj v stavebníctve, no, práve sta-
vebníctvu pomáha nielen ‰tát, ale aj investo-
ri a práve z toho dôvodu by sme mohli oãa-
kávaÈ slu‰nej‰í rozvoj?
·tátne objednávky majú svoje mantinely dané
moÏnosÈami verejn˘ch financií, a tie sú Ïiaº v ne-
radostnom stave. StavaÈ na dlh má tieÏ svoje ne-
gatívne stránky, pretoÏe prená‰a dlh na budúce
generácie a priná‰a náklady na dlhovú sluÏbu.
Ja vidím rie‰enie skôr v realizovaní takej hos-
podárskej politiky, ktorá je orientovaná na tvor-
bu stabilného podnikateºského prostredia, ãím
sa zároveÀ podporuje prílev zahraniãn˘ch in-
vestícií, konkurencieschopnosÈ a ekonomická
sila podnikateºsk˘ch subjektov i obyvateºstva.
Sledujete aj trh s bytmi? Spomalila sa síce v˘-
stavba nov˘ch bytov, no na rodinn˘ch do-
moch sa stále pracuje, ãím to je?
V˘stavba rodinn˘ch domov sa t˘ka prevaÏ-
ne solventnej‰ích vrstiev obyvateºstva, ktor˘ch
sa kríza dotkla relatívne najmenej. Tie nemuse-
li tak radikálne okresávaÈ plánované investície.
Súãasná ekonomická a sociálna neistota núti ºudí
k opatrnosti, a to sa prejavilo predov‰etk˘m v
spomalení bytovej v˘stavby.
38
S R
MoÏno vyãleniÈ lokality kde stavebné práce
oÏívajú r˘chlej‰ie? Myslíte si, Ïe je to dané aj
charakterom regiónu?
Súvisí to predov‰etk˘m s ekonomickou úrov-
Àou jednotliv˘ch regiónov. Je prirodzené, Ïe
regióny, do ktor˘ch pri‰iel v˘znamn˘ investor
r˘chlej‰ie ekonomicky napredujú, buduje sa
nová infra‰truktúra a tomu zodpovedá aj v˘voj
v oblasti bytovej v˘stavby. Bratislava ale i ìal-
‰ie krajské mestá a ich najbliωie okolie sú eko-
nomicky v˘konné, tam je predpoklad r˘chlej-
‰ieho oÏivenia pravdepodobnej‰í.
Dbá sa viac ako inokedy, práve v dne‰n˘ch
ãasoch na kvalitu v˘stavby alebo na rozpo-
ãet?
·iroká ponuka rôznych projektov a pomerne
veºká konkurencia v odvetví nesporne prispeli
k tlaku na kvalitu. âo sa t˘ka rozpoãtov, tam
vstupuje viacero faktorov, a to hlavne cena sta-
vebn˘ch komodít, cena práce, cenová politika
vo vzÈahu ku konkurencii a podobne, takÏe nie
je moÏné generalizovaÈ. KaÏd˘ projekt je jedi-
neãn˘, a preto si kaÏd˘ investor musí zabezpe-
ãiÈ dodávateºa, ktor˘ mu bude garantovaÈ najop-
timálnej‰ie rie‰enie.
V 90. rokoch bolo celkom rozbehnuté budo-
vanie infra‰truktúry, ako vidíte jej ìal‰iu
perspektívu?
Budovanie infra‰truktúry nebolo rozbehnuté
len v 90. rokoch. Naopak, najväã‰í rozvoj na-
stal v tejto dekáde, a to aj v súvislosti so vstu-
pom krajiny do Európskej únie a najmä po roku
2004 s moÏnosÈami, ktoré ãlenstvo v Únii pri-
nieslo. Mám na mysli najmä ‰trukturálne fon-
dy na základnú infra‰truktúru. V rokoch 2005
– 2006 sme boli dokonca svedkami dvojmiest-
neho nárastu stavebnej produkcie.
Ako je to s rozumnou investíciou do staveb-
níctva, dostatoãne sa pomáha pri kumulova-
ní investícií a následnom zvy‰ovaní pracov-
n˘ch príleÏitostí?
Stavebné investície môÏu akcelerovaÈ ekono-
mick˘ rast, nemôÏu v‰ak byÈ jeho prvotn˘m h˘-
bateºnom. T˘m je spravidla vhodná ekonomic-
ká klíma na podnikanie, kvalifikovaná pracov-
ná sila a príchod nov˘ch investícií. Stavebníc-
tvo vo v‰eobecnosti má veºk˘ potenciál pri zvy-
‰ovaní pracovn˘ch príleÏitostí za predpokladu,
Ïe ‰kolstvo dokáÏe ponúknuÈ kvalifikovan˘ch
zamestnancov. To je jedna z veºk˘ch v˘ziev
ná‰ho vzdelávacieho systému.
Kde sú e‰te rezervy podpory zo strany ‰tátu
pre mestá a obce?
Stavebn˘ rozvoj ãasto brzdí zloÏitá admini-
stratíva súvisiaca s v˘stavbou, nevyrovnané
majetkovoprávne vzÈahy ale i posuny zaãatia
realizácie stavieb ão komplikuje samosprávam
situáciu. Vnímam tieÏ v˘hrady samosprávy ku
komplikáciám pri ãerpaní eurofondov na inf-
ra‰truktúrne projekty a s t˘m spojené problémy
s prefinancovaním tak˘chto projektov.
Väã‰ie oÏivenie stavebného priemyslu a sta-
vebnej v˘roby by mohlo byÈ dôleÏité aj pre-
to, lebo by sa podporili ìal‰ie odvetvia, kto-
ré s nim súvisia a t˘m by mohli vznikaÈ aj
nové a ‰ir‰ie moÏnosti pracovn˘ch príleÏitos-
tí, aká je perspektíva a pohºad do budúc-
nosti?
DôleÏitá vo vzÈahu k rozvoju stavebníctva je
schopnosÈ osvojenia si nov˘ch druhov financo-
vania v˘stavby (napr. PPP-projekty) a v˘voj no-
v˘ch finanãn˘ch produktov. Je otázne ako sa s
nimi dokáÏe Slovensko vyrovnaÈ. Netreba tieÏ
zabúdaÈ, Ïe ako súãasÈ Európskej únie u nás v˘-
voj stavebníctva ovplyvÀuje aj úroveÀ adaptá-
cie podmienok európskeho stavebného trhu.
Nemali by sa zvy‰ovaÈ moÏnosti kúpy kvalit-
n˘ch bytov za dostupné ceny, pretoÏe v po-
slednom období je ponuka luxusn˘ch bytov,
a tie nie sú pre väã‰inu obyvateºov dostupné.
V slobodnej trhovej ekonomike sa obyvate-
lia riadia vlastn˘mi preferenciami a finanãn˘-
mi moÏnosÈami. Ponuka sa má prispôsobovaÈ
dopytu a nie naopak. Nechajme preto na obãa-
nov a podniky, aby oni rozhodli o tom, aké sta-
vebné produkty sú pre nich zaujímavé.
Dá sa braÈ príklad z okolit˘ch krajín, ako sa
rie‰i oÏivenie v stavebníctve v rámci krajín
EÚ?
V skutoãnosti Ïiadna vláda nemá originálny
recept na to, ako túto krízu prekonaÈ, a to ani v
stavebníctve. Kºúãov˘m sa ale zdá byÈ zacho-
vanie stability finanãného systému. ZároveÀ
na to, aby sa znova na‰tartoval ekonomick˘ rast
je potrebné, aby sa trh preãistil a tí konkuren-
cieschopní znova rozbehli investície, a to i v sta-
vebníctve.
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y
Ide aj o predæÏenie Ïivotnosti
·tátna program zatepºovania bytov˘ch domov, pravdepodobne opodstatnene rozvíril hladinu názorov ‰irokej
verejnosti. Veì v súãasnosti sa podpora na zatepºovanie poskytuje z verejn˘ch prostriedkov a tak záujem je veºk˘.
Viac k téme s riaditeºkou odboru bytovej politiky, Ministerstva v˘stavby a regionálneho rozvoja SR,
Elenou SZOLGAYOVOU, v rozhovore redaktorky Anny Komovej.
Pani riaditeºka, ão v‰etko bolo treba urobiÈ pre
zrealizovanie vládneho programu zatepºova-
nia?
Vláda Slovenskej republiky v nadväznosti na
krízu v dodávke plynu zaãiatkom roku 2009,
ako aj v súvislosti s finanãnou a hospodárskou
krízou deklarovala záujem vytvoriÈ podmienky
pre zníÏenie energetickej zaÈaÏenosti Slovenska.
Tieto zámery nadväzovali na dlhodobé záme-
ry rie‰iÈ energetickú bezpeãnosÈ Slovenska a sú-
ãasne plniÈ aj ciele Európskej únie z Energetic-
ko-klimatického balíãka do roku 2020, ktor˘
schválili poslanci Európskeho parlamentu 17.
decembra 2008. Dokument formuluje úlohy a
ciele, ktoré stanovujú zníÏiÈ emisie skleníko-
v˘ch plynov o 20 %, zv˘‰iÈ mieru energetickej
efektívnosti o 20 % a dosiahnuÈ 20 percentn˘ po-
diel obnoviteºn˘ch zdrojov na celkovej energe-
tickej skladbe spoloãenstva.
V tomto kontexte sa preto zaãiatkom roku
analyzovali viaceré moÏnosti realizovania pod-
pory zatepºovania, priãom v˘sledkom anal˘zy
bolo kon‰tatovanie, Ïe potenciál pre dosiahnutie
energetick˘ch úspor je predov‰etk˘m v budovách
na b˘vanie.
Prv˘m komplexn˘m materiálom, ktor˘ na‰e
ministerstvo pripravilo, bol Národn˘ program
obnovy a zatepºovania bytov˘ch budov, ktor˘ na-
vrhoval vyuÏiÈ na poskytovanie podpory existu-
júce legislatívne úpravy. Navrhovali sme vyuÏiÈ
jednak Program rozvoja b˘vania, ktor˘ je upra-
ven˘ V˘nosom MVRR SR ã. V-1/2006 v znení
neskor‰ích predpisov a zároveÀ ·tátny fond roz-
voja b˘vania, ktor˘ je upraven˘ zákonom ã.
607/2003 Z. z. v znení neskor‰ích predpisov a
jeho vykonávacími predpismi. Program rozvoja
b˘vania obsahuje ako jednu zloÏku poskytova-
nie dotácií na odstraÀovanie systémov˘ch porúch,
·tátny fond rozvoja b˘vania mal medzi úãelmi
poskytovanie v˘hodného úveru na obnovu byto-
v˘ch budov.
A R E G I O N Á L N E H O
Zámerom vlády SR bolo v‰ak vytvoriÈ nov˘
systém, zameran˘ cielene iba na zatepºovanie bu-
dov s efektívnou ekonomickou návratnosÈou,
ktorá umoÏÀuje dosiahnuÈ splnenie súãasn˘ch ná-
roãn˘ch tepelno-technick˘ch poÏiadaviek. Minis-
terstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja preto pri-
pravilo nov˘ materiál pod názvom Vládny pro-
gram zatepºovania, ktor˘ stanovil základne pri-
ncípy pre zatepºovanie budov na b˘vanie. Vlá-
da SR tento návrh uznesením ã. 379/2009 z 20.
mája 2009 schválila.
Pre praktickú realizáciu navrhovaného Vlád-
neho programu zatepºovania bolo potrebné okrem
základn˘ch náleÏitostí, ktor˘mi sú napr. úãel
podpory, prijímateº podpory, forma a v˘‰ka pod-
pory, upraviÈ aj jeho procesnú a in‰titucionálnu
stránku. Z hºadiska potreby ur˘chleného zavede-
nia tohto programu do praxe bolo preto nevyh-
nutné vyuÏiÈ existujúce in‰titúcie, ktoré majú
pre poskytovanie podpory vo forme úveru dlho-
roãnú prax a odborné, personálne, technické a in-
formaãné vybavenie. Z uvedeného dôvodu sa
vykonávateºom programu stal ·tátny fond roz-
voja b˘vania a v skrátenom legislatívnom parla-
ment schválil novelu tohto zákona, ktorá upra-
vila jeho pôsobnosÈ aj pre túto oblasÈ.
Kto sa podieºal na zavádzaní tohto programu
do praxe a kto urãoval konkrétne kroky pre
vybavovanie podpory, ktoré sa viacer˘m zda-
jú byÈ neprimerane zloÏité?
Predkladateºom vládneho programu zatepºo-
vania a súãasne gestorom spracovania návrhu zá-
kona ã. 265/2009 Z. z., ktor˘m sa mení a dopæÀa
zákon ã. 607/2003 Z. z. o ·tátnom fonde rozvo-
ja b˘vania v znení neskor‰ích predpisov bolo Mi-
nisterstvo v˘stavby a regionálneho rozvoja SR.
Aplikácia programu si vyÏadovala informovanie
odbornej verejnosti, medzi in˘m aj projektantov,
ktorí pripravujú projekty zatepºovania. Preto
na‰e ministerstvo v spolupráci so ·tátnym fon-
R O Z V O J A S R
dom rozvoja b˘vania a Slovenskou komorou
stavebn˘ch inÏinierov uskutoãnilo v mesiaci jún
odborné ‰kolenia.
Konkrétne podmienky pre vybavovanie pod-
pory boli prijaté vo vládnom programe zatepºo-
vania a ako je uvedené v predchádzajúcej odpo-
vedi, vychádzajú z princípov stanoven˘ch v pod-
mienkach pre získanie úveru zo ·tátneho fondu
rozvoja b˘vania. Pritom pre poskytovanie pod-
pory boli vyuÏité v‰etky existujúce procesné po-
stupy tak, ako sú známe pri podpore z prostried-
kov ·tátneho fondu rozvoja b˘vania. Postup pri
vybavovaní podpory pre úãel zatepºovania byto-
vej budovy je preto ‰tandardn˘m postupom ·tát-
neho fondu rozvoja b˘vania, ktor˘ sa za 13 ro-
kov jeho fungovania osvedãil a potenciálnym zá-
ujemcom bol preto viac-menej známy.
To, ãi je postup pri príprave a predkladaní
Ïiadosti príli‰ zloÏit˘, záleÏí na osobe Ïiadateºa
o úver. Treba si v‰ak uvedomiÈ, Ïe ide o posky-
tovanie verejn˘ch prostriedkov za v˘nimoãne v˘-
hodn˘ch podmienok, preto je potrebné stanoviÈ
podmienky jeho poskytovania transparentne a za-
bezpeãiÈ splnenie poÏiadaviek, ktoré naplnia
hlavn˘ cieº programu, teda zníÏenie energetickej
nároãnosti bytov˘ch budov. Inak, dnes je uÏ
moÏné kon‰tatovaÈ, Ïe proces nebol zrejme aÏ
tak˘ nároãn˘, veì za prv˘ mesiac fungovania
programu bolo predloÏen˘ch 177 Ïiadostí s po-
Ïadovanou podporou 40 miliónov eur.
Koho sa zatepºovanie t˘ka a aké sú podmien-
ky?
V˘hodn˘ úver je moÏné poskytnúÈ na zatepºo-
vanie rodinn˘ch domov alebo bytov˘ch domov.
Îiadateºom o podporu môÏe byÈ fyzická osoba,
ktorá má na území Slovenskej republiky trval˘
pobyt, dov⁄‰ila vek 18 rokov a má vlastn˘ prí-
jem, alebo právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky.
Oprávnen˘mi projektmi sú projekty pre zate-
plenie rodinn˘ch domov alebo bytov˘ch domov,
ktoré zabezpeãujú zlep‰enie tepelno-technic-
k˘ch vlastností a
a) preukazujú dosiahnutie zníÏenia potreby tep-
la na vykurovanie minimálne 20 % oproti v˘-
poãtovo urãenej potrebe tepla na vykurovanie
pred zateplením za podmienky, Ïe uskutoãne-
ním tohto úãelu sa splní hygienické kritérium,
kritérium v˘meny vzduchu a energetické kri-
térium urãené osobitn˘m predpisom,
b) spæÀajú kritériá minimálnych tepelnoizolaã-
n˘ch vlastností stavebn˘ch kon‰trukcií preuká-
zaním hodnoty súãiniteºa prechodu tepla sta-
vebn˘ch kon‰trukcií niωej, ako je poÏiadav-
ka osobitného predpisu, priãom stavebn˘mi
kon‰trukciami sú obvodov˘ plá‰È, stre‰n˘
plá‰È, otvorové kon‰trukcie a vnútorné delia-
ce kon‰trukcie medzi vykurovan˘m a nevyku-
rovan˘m priestorom a
c) boli dané do uÏívania pred rokom 1989.
·tatistika hovorí, Ïe asi 72 % z celkového
39
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y
poãtu bytov v bytov˘ch domoch sú paneláky,
teda panelová technológia bola pouÏívaná uÏ
v 60. rokoch. Aká je ÏivotnosÈ t˘ch star‰ích do-
mov a ão je v˘znamné pre ich rekon‰trukciu,
len zatepºovanie asi nepomôÏe?
ÎivotnosÈ sa pri bytov˘ch budovách postave-
n˘ch tradiãnou technológiou uvaÏuje 100 ro-
kov, pri panelov˘ch 80 rokov. Dosiahnutie takej-
to Ïivotnosti je podmienené v˘menou opotrebo-
van˘ch kon‰trukcií a technického zariadenia bu-
dov (TZB) a je závislé od pravidelnej údrÏby a
opráv. V prípade, Ïe sa pravidelná obnova a
údrÏba budov neuskutoãÀuje, ÏivotnosÈ byto-
v˘ch domov sa zniÏuje, a to pri budovách posta-
ven˘ch tradiãnou technológiou na 80 rokov a pri
panelov˘ch na 65 rokov.
Nedostatky bytov˘ch domov je moÏné podºa
závaÏnosti a najmä moÏn˘ch dôsledkov charak-
terizovaÈ z viacer˘ch hºadísk. Z hºadiska nedo-
statkov, ktoré zniÏujú úÏitkovú hodnotu, je po-
trebné uviesÈ, Ïe mimoriadne nepriaznivé úãin-
ky na kvalitu b˘vania má zatekanie stavebn˘mi
kon‰trukciami. Najexponovanej‰ou ãasÈou budo-
vy je stre‰ná kon‰trukcia. Zateká 90 % ploch˘ch
striech a vyskytuje sa aj v charakteristick˘ch
miestach obvodového plá‰Èa v dôsledku trhlín po
ploche dielcov obvodového plá‰Èa. K zatekaniu
dochádza ‰kárami stykov medzi dielcami obvo-
dového plá‰Èa, za a pod oplechovaním parapetov
otvorov, samotn˘mi oknami v dôsledku ich kon-
‰trukãného rie‰enia, ale aj ich deformácie a po-
ru‰enia, stykmi vystupujúcich kon‰trukcií v dô-
sledku ich poru‰enia (napr. poru‰ená nቺapná
vrstva).
Na zabezpeãenie ão najdlh‰ej Ïivotnosti teda
naozaj nestaãí iba zatepliÈ, je potrebné urobiÈ
kompletnú generálnu opravu. Znamená to v˘me-
nu vnútorn˘ch rozvodov, revíziu v˘Èahov a ich
v˘menu, odstránenie prípadn˘ch statick˘ch a
kon‰trukãn˘ch nedostatkov. AÏ takáto komplex-
ná obnova zaistí skutoãné kvalitné predæÏenie Ïi-
votnosti.
Myslím, Ïe kaÏdá domácnosÈ privíta zníÏenie
energetickej nároãnosti a t˘m aj men‰ie v˘-
davky na vykurovanie, ale bude to naozaj po-
ciÈovaÈ kaÏd˘ domáci rozpoãet bez priãinenia
samotn˘ch obyvateºov?
Z doteraz predloÏen˘ch Ïiadostí vypl˘va, Ïe
potreba energie na vykurovanie sa po zateplení
v˘poãtovo zniÏuje aÏ o cca 50 %. Z predloÏen˘ch
Ïiadostí vypl˘va aj to, Ïe priemerná potreba tep-
la na vykurovanie jedného bytu pred zateplením
predstavovala 9 196 kWh/rok a po zateplení
4 240 kWh/rok. Úspora teda predstavuje cca
5 000 kWh za rok, t. j. 18 GJ.
Ceny tepla za vykurovanie sú rozdielne v jed-
notliv˘ch regiónoch. Napríklad cena tepla v Ban-
skobystrickom kraji sa pohybovala v roku 2008
v rozpätí od 23 eur/GJ do 32 eur/GJ. Pri priemer-
nej hodnote ceny tepla je roãná úspora 495 eur
roãne. Priemerná v˘‰ka úveru na jeden byt pred-
stavuje hodnotu 4 900 eur, ão pri 15-roãnej le-
hote splatnosti predstavuje roãnú splátku 327
eur. Z uvedeného porovnania vypl˘va, Ïe domá-
ci rozpoãet by mal pozitívny efekt zo zateplenia
pocítiÈ.
Súãasne sa zlep‰uje vnútorná tepelná pohoda
v budove, zabraÀuje sa zatekaniu do obvodové-
ho plá‰Èa, do pôvodn˘ch stykov a spojov pane-
lov, obmedzuje sa korózia v˘stuÏe v t˘chto sty-
koch a spojoch, zniÏuje sa tepelné namáhanie ob-
vodov˘ch a nosn˘ch stavebn˘ch kon‰trukcií.
Okrem samotného zníÏenia nákladov na vy-
kurovanie v‰ak narastá aj hodnota majetku vlast-
40
A R E G I O N Á L N E H O
níkov bytového alebo rodinného domu, pretoÏe
udrÏovaná a zateplená nehnuteºnosÈ má vy‰‰iu
trhovú hodnotu, neÏ nehnuteºnosÈ, ktorá je v pô-
vodnom, neudrÏovanom stave.
Aké máte informácie koºko bytov a bytov˘ch
domov sa uÏ zateplilo a ak˘ je poãet nezate-
plen˘ch, s ak˘mi nákladmi sa e‰te poãíta?
·tatistika Ïiaº osobitne nesleduje zatepºovanie
bytov a bytov˘ch domov. Ministerstvo v˘stavby
a regionálneho rozvoja SR podporuje poskyto-
vaním dotácií odstraÀovanie systémov˘ch porúch
bytov˘ch domov, kde je moÏné realizovaÈ ãias-
toãné zateplenie obvodového plá‰Èa (najviac na-
máhaná ‰títová stena), alebo celoplo‰né zateple-
nie obvodového plá‰Èa. V rámci tohto programu
sa podporuje roãne obnova cca 16 000 bytov.
·tátny fond rozvoja b˘vania podporuje v˘hod-
n˘mi úvermi obnovu budov na b˘vanie, v rám-
ci ktorej sa doteraz v prevaÏnej väã‰ine realizo-
vala obnova obvodového plá‰Èa jeho zateple-
ním. V rámci tohto úãelu sa podporuje roãne
obnova cca 6 500 bytov. V neposlednom rade sa
realizuje od roku 2000 aj podpora vo forme ban-
kov˘ch záruk za komerãné stavebné úvery a jed-
nou z moÏnosti vyuÏitia t˘chto úverov je aj za-
teplenie budov na b˘vanie. V rámci tejto formy
bolo podporen˘ch cca 1 100 bytov.
Zo správy o stave a potrebe finanãn˘ch zdro-
jov na obnovu bytového fondu v rokoch 2007 –
2013 spracovanej v roku 2005 vypl˘valo, Ïe je po-
trebné obnoviÈ cca 600 tisíc bytov v bytov˘ch do-
moch a táto obnova si vyÏaduje investíciu 13
miliárd eur. V t˘chto objemoch investícií v‰ak nie
sú zarátané poÏiadavky na obnovu bytov v rodin-
n˘ch domoch. Pri anal˘zach zaãiatkom tohto
roku bolo podºa expertn˘ch odhadov potrebné na
zateplenie celého bytového fondu, teda bytov˘ch
i rodinn˘ch domov okolo 10,5 miliardy eur.
Pravdepodobne je stanovené aj obdobie, do-
kedy by sa mal obnoviÈ bytov˘ fond. Ako od-
hadujete vzhºadom na dne‰n˘ stav, dokonãe-
nie obnovy?
Stanovenie doby pre realizáciu celkovej obno-
vy bytového fondu nie je to správne definovanie
problému. ÎivotnosÈ domu je podmienená Ïi-
votnosÈou jednotliv˘ch kon‰trukcií a technické-
ho zariadenia budov (TZB) a je závislá od pra-
videlnej údrÏby a opráv t˘chto súãastí. Celkové-
mu pohºadu na potrebu obnovy bytového fondu
v bytov˘ch domoch sa venovala „Správa o sta-
ve a potreby finanãn˘ch zdrojov na obnovu by-
tového fondu v rokoch 2007 – 2013“, ktorá v‰ak
vychádzala aj z toho, Ïe v predchádzajúcich ro-
koch bola vo v˘raznej miere zanedbaná pravidel-
ná údrÏba bytového fondu, ako aj toho, Ïe niek-
toré súãasti bytov˘ch domov uÏ nevyhovujú sú-
ãasn˘m technick˘m poÏiadavkám. V rámci sprá-
vy sa kon‰tatovalo, Ïe podºa stavu k 1.1.2005 je
celkovú obnovu potrebné uskutoãniÈ na cca 600
tis. bytoch v bytov˘ch domoch a ako som spo-
menula uÏ v predchádzajúcej odpovedi, náklady
na tento zámer sa vyãísºujú na cca 13 miliárd eur.
Ak sa priemerne roãne zo ‰tátneho rozpoãtu do
obnovy poskytujú rádovo desiatky miliónov eur,
nie je moÏné oãakávaÈ, Ïe bez v˘razného vyuÏi-
tia súkromn˘ch zdrojov, ãi uÏ vlastn˘ch, alebo
úverov˘ch, sa obnova zrealizuje v horizonte,
ktor˘ by bol ideálny pre investovanie do obno-
vy jednotliv˘ch objektov. Vzhºadom na technic-
k˘ stav a vek bytového fondu v‰ak moÏno pove-
daÈ, Ïe by bolo Ïiadúce zabezpeãiÈ obnovu väã-
‰iny bytového fondu v priebehu najbliωích 10 –
15 rokov.
R O Z V O J A S R
Sú podmienky podpory a stimulácie Ïiadate-
ºov nastavené reálne, moÏno oãakávaÈ, pani
riaditeºka, spokojnosÈ zo strany obyvateºov?
NemôÏe sa staÈ, Ïe ‰tátny rozpoãet to nezvlád-
ne?
Súãasné nastavenie podmienok pre podporu
obnovy bytového fondu sa odvíjajú od moÏnos-
tí ‰tátneho rozpoãtu a v rámci tohto vymedzenia
ich povaÏujeme za optimálne. Je v‰ak nevyhnut-
né uviesÈ, Ïe v˘davky zo ‰tátneho rozpoãtu do ob-
lasti b˘vania zaznamenávajú medziroãn˘ po-
kles. Tento rok bol, práve aj vìaka mimoriadne-
mu nav˘‰eniu o 71 miliónov eur do Vládneho
programu zatepºovania v˘nimoãne ‰tedr˘. Samo-
zrejme, Ïe vzhºadom na celkovú potrebu obno-
vy bytového fondu sa snaÏíme hºadaÈ aj ìal‰ie sti-
mulaãné nástroje.
Existuje aj in˘ spôsob rie‰enia revitalizácie?
Rozhodujúca väã‰ina bytov v bytov˘ch do-
moch je vo vlastníctve fyzick˘ch osôb. Ich ob-
nova by mala byÈ preto ich záujmom. S pote‰e-
ním môÏem povedaÈ, Ïe v poslednom období
zaznamenávame, Ïe vlastníci bytov si ãoraz viac
uvedomujú vlastnú zodpovednosÈ za udrÏovanie
a zveºaìovanie svojho majetku a ãastej‰ie vyuÏí-
vajú aj iné zdroje na financovanie obnovy.
Pozitívny vplyv na rast obnovy bytov˘ch do-
mov má politika stavebn˘ch sporiteºní a komerã-
n˘ch bánk, ktoré zaviedli ‰peciálne úverové pro-
dukty pre tento segment b˘vania, ktoré sú dostup-
né pre vlastníkov bytov, resp. správcov bytové-
ho fondu. K rozvoju b˘vania nemalou mierou pri-
spel aj vstup Slovenskej republiky do Európ-
skej únie a s t˘m spojen˘ rast hospodárstva a rast
zamestnanosti sprevádzan˘ rastom sociálno-eko-
nomickej úrovne obyvateºstva.
S ak˘mi najãastej‰ími nedostatkami sa pri
hodnotení stavieb bytov˘ch domov stretáva-
te, sú spôsobené len opotrebovaním, ktoré
spôsobil ãas? Ako sa dá predæÏiÈ ich Ïivot-
nosÈ?
K základn˘m nedostatom bytov˘ch domov
som sa vyjadrila uÏ v predchádzajúcich odpove-
diach. âasÈ t˘chto nedostatkov je spôsobená
opotrebovaním a zanedbanou údrÏbou, ale sú aj
nedostatky, ktoré sú v˘sledkom nesprávne na-
vrhnutého systému, resp. sú realizaãn˘m nedo-
statkom, alebo nesprávne pouÏit˘m materiálom.
V takom prípade hovoríme o systémov˘ch poru-
chách, teda o poruchách, ktoré nie sú dôsledkom
zanedbanej údrÏby a opráv. Na ich odstraÀova-
nie poskytuje na‰e ministerstvo uÏ spomínané do-
tácie. O program je mimoriadne veºk˘ záujem,
Ïiadosti kaÏdoroãne v˘razne prevy‰ujú moÏnos-
ti ná‰ho rozpoãtu na tento úãel. Preto sa pri po-
sudzovaní Ïiadostí hodnotia viaceré aspekty, me-
dzi nimi napríklad tvorba fondu opráv, uskutoã-
Àovanie súbeÏn˘ch prác a pod. T˘m sa snaÏíme
stimulovaÈ vlastníkov, aby sa odváÏili realizovaÈ
ão najkomplexnej‰iu obnovu, pretoÏe ÏivotnosÈ
stavebn˘ch objektov je moÏné predæÏiÈ len inves-
tovaním do pravidelnej údrÏby a pri dlhodobo za-
nedbanej údrÏbe investovaním do celkovej ob-
novy.
Samotné obvodové steny panelov˘ch domov
teda vydrÏia za predpokladu, Ïe poãas Ïivotnos-
ti budovy sa uskutoãní 2 – 3 x obnova stavebn˘ch
kon‰trukcií a technick˘ch zariadení. Realizáci-
ou t˘chto cyklov obnovy budovy je moÏné pre-
dæÏiÈ ÏivotnosÈ budov na viac ako 100 rokov. To
znamená, Ïe v obnoven˘ch domoch môÏu spo-
kojne a kvalitne ÏiÈ e‰te ìal‰ie generácie.
Z D R U Î E N I E P R E
Zimné obdobie uÏ nastúpilo a pocit tepla s postupom chladn˘ch dní je stále Ïiaducej‰í.
Jeho dôleÏitosÈ si uvedomíme najmä vtedy, keì sa vrátime domov alebo do zateplen˘ch objektov.
V˘konn˘ riaditeº ZdruÏenia pre zatepºovanie budov Anton NOVOTN¯ má tieÏ isto dobr˘ pocit.
Viac v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Teplo nielen domova
Pán riaditeº, sme v ‰tádiu, keì uÏ je viac pa-
nelákov a budov zateplen˘ch takÏe skúse-
nosti s realizáciou úloh ‰tátneho Vládne-
ho programu zatepºovania vám nech˘ba-
jú, kde ste zaznamenali najväã‰ie problé-
my?
Vládny program zatepºovania roz‰íril v
roku 2009 doteraj‰ie moÏnosti zatepºovaÈ by-
tové a rodinné domy, priãom do zatepºovanej
plochy sa zahrnula plocha zateplenia obvodo-
vého a stre‰ného plá‰Èa, v˘meny okien a rie-
‰enia deliacich kon‰trukcii medzi vykurova-
n˘mi a nevykurovan˘mi priestormi. Z ná‰ho
pohºadu sa dá skôr hovoriÈ o napæÀaní pôvod-
n˘ch zámerov v tomto programe ako o zazna-
menaní problémov.
NároãnosÈ Ïiadosti sa mala prekonaÈ zapo-
jením projektantov do spracovania Ïiadosti a
zahrnutím t˘chto nákladov do oprávnen˘ch
nákladov, priãom sme oãakávali aj skvalitne-
nie projektovej dokumentácie. V tejto fáze
bolo kon‰tatovan˘ch dosÈ rezerv. Program
bol prv˘ raz zameran˘ ãisto na energetickú
hospodárnosÈ v budovách. V˘mena okien a
zatepºovanie obvodov˘ch a stre‰n˘ch kon-
‰trukcií svojím obsahom odpovedá v˘znam-
nej obnove budov a je aj zdrojom najväã‰ích
úspor tepla. Snaha u‰etriÈ prostriedky vedie
vlastníkov k mylnej predstave ão najviac uro-
biÈ vo vlastnej réÏii a neobjednaÈ si práce u
odborn˘ch firiem. Zabudovanie okien a zho-
tovenie striech by mala byÈ rovnako kvalifi-
kovaná práca ako je vyÏadovaná od zhotovi-
teºov zatepºovacích prác. Podiel bytov v by-
tov˘ch a rodinn˘ch domoch, ktoré je potreb-
né obnoviÈ je temer identick˘, okolo 600 ti-
síc bytov, ale zapojenie vlastníkov rodinn˘ch
domov je stále nízke. Úspe‰n˘ zaãiatok pro-
Z A T E P ª O V A N I E
gramu je vyjadren˘ v získaní úverov˘ch
zmlúv pre vlastníkov, ktor˘ch Ïiadosti boli v
poriadku, ale na zhotovenie a vyhodnotenie
zatepºovania majú vlastníci 24 mesiacov, tak-
Ïe skutoãné v˘sledky budeme poznaÈ aÏ v
roku 2011.
Ak˘ máte názor a s ak˘m ohlasom sa stre-
távate pri vybavovaní Ïiadostí o zatepºo-
vanie? Sú Ïiadosti re‰pektované?
Od úãinnosti programu uplynulo necel˘ch
5 mesiacov a môÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe suma
poÏadovan˘ch prostriedkov v Ïiadostiach
prekraãuje limit programu 71 mil. € a poãet
vybaven˘ch Ïiadosti dosahuje temer 90 %
rozsahu programu. To nasvedãuje nielen zá-
ujmu, ale aj pripravenosti Ïiadateºov. O kon-
krétnych problémoch so ÏiadosÈami vedia
najviac povedaÈ pracovníci ·FRB.
Vykonávateºom programu sa stal ·tátny
fond rozvoja b˘vania. Nemyslíte si, Ïe po-
stup pri vybavovaní podpory na zatepºova-
nie je príli‰ zloÏit˘, tak ako o tom hovoria
niektorí správcovia domov aj v médiách?
Program bol doplnen˘ do ·FRB ako ìal-
‰ia forma finanãnej podpory – zatepºovanie
bytovej budovy s nulovou úrokovou sadzbou
pri financovaní v˘znamnej obnovy budov v
plnej v˘‰ke.
Dosiahnutie v˘raznej‰ích úspor energie v
budovách vyÏaduje kvalifikované rie‰enie
od projektanta a preto sa uvaÏovalo s jeho za-
pojením do vypracovania Ïiadosti na profe-
sionálnej úrovni. Finanãné zahrnutie t˘chto
ãinností do oprávnen˘ch nákladov umoÏÀu-
je vlastníkovi zabezpeãiÈ si kvalifikované
zhotovenie projektu, Ïiadosti i zhotovenia
B U D O V
prác v˘znamnej obnovy budov, priãom v‰et-
ky tieto náklady sú súãasÈou nákladov hra-
den˘ch z bezúroãného úveru. Nutná zloÏitosÈ
tohto procesu je takto systémove rie‰ená na
profesionálnej úrovni.
Hlavn˘m dôvodom pri zatepºovaní je (zv˘-
‰enie energetickej hospodárnosti budov)
zníÏenie energetickej nároãnosti a s t˘m
spojené aj ìal‰ie zníÏenie v˘davkov. Aká je
predpokladaná úspora, ako sa dá ovplyv-
niÈ?
Pri rie‰ení tepelnej ochrany obvodového a
stre‰ného plá‰Èa a v˘mene okien je moÏné do-
siahnúÈ 40 – 50 % úspory spotreby tepla.
Kvalifikované rie‰enie stále len vytvára pred-
poklad pre dosiahnutie úspor, ale skutoãn˘
prínos ovplyvÀuje vlastník dôslednosÈou pre-
sadenia úsporného rie‰enia a svojím správa-
ním. V˘znamná obnova budov okrem úspor
energie priná‰a aj ìal‰ie prínosy. ZabraÀuje
zatekaniu do stavby a vzniku hygienick˘ch
nedostatkov, vytvára vnútornú pohodu, pre-
dlÏuje ÏivotnosÈ stavby o cca 25 rokov. Zni-
Ïovaním spotreby energetick˘ch zdrojov rie-
‰i sa napríklad aj energetická bezpeãnosÈ ‰tá-
tu a to je dôvod pre finanãnú podporu vlast-
níkov budov. Masívna podpora nielen vo for-
me poskytnutia úverov, ale i dotácií bude si
do budúcnosti najväã‰ou motiváciou pre
vlastníkov budov.
Kto môÏe, poÏiadaÈ o bezúroãn˘ úver, koho
sa to t˘ka?
Îiadateºom o úver sú ako fyzické osoby
vlastníci rodinn˘ch domov a ako právnické
osoby spoloãenstvá vlastníkov bytov, bytové
druÏstvá a správcovia bytov˘ch domov
Existuje ‰tatistika zateplen˘ch bytov˘ch
domov, koºko domov a budov e‰te ãaká na
zateplenie, s ak˘mi nákladmi je potrebné
poãítaÈ?
Presná ‰tatistika zateplen˘ch bytov˘ch do-
mov neexistuje a nie je ani evidencia reali-
zovan˘ch bytov cez jednotlivé zdroje podpo-
ry. Na uskutoãÀovanie t˘chto prác boli, resp.
sú vyuÏívané finanãné prostriedky ‰tátu (pod-
pora zo ·tátneho fondu rozvoja b˘vania a do-
tácie na odstraÀovanie systémov˘ch porúch),
prostriedky Stavebn˘ch sporiteºní a komerã-
n˘ch peÀaÏn˘ch ústavov a prostriedky vlast-
níkov bytov (fondy opráv a údrÏby).
Presne ‰tatistické údaje rozsahu realizácie
a ãist˘ch v˘dajov na obnovu bytov˘ch budov
nie sú podrobne sledované u ·FRB a ani u
jednotliv˘ch bankov˘ch zdrojov. Rozhodujú-
ca ãasÈ bankov˘ch zdrojov bola pritom dote-
raz pouÏitá aj na tzv. vylep‰ovanie bytov a iba
ãasÈ t˘chto prostriedkov v rozsahu cca 15 %
bola pouÏitá na financovanie prác, ktoré majú
41
Z D R U Î E N I E P R E Z A T E P ª O V A N I E B U D O V

Prehºad poskytnut˘ch podpôr ·FRB za roky 1996 – 2008

rok zdroje v mil. Sk poãet klientov podporené byty
spolu úver NP spolu FO PO spolu nová v˘stavba obnovené
1996 349,06 335,57 13,49 1 022 1 004 18 1 321 1 224 97
1997 1 678,22 1 374,49 303,73 3 545 3 513 32 4 078 3 748 330
1998 3 530,74 2 794,45 736,29 6 917 6 898 19 7 400 6 712 688
1999 1 645,42 1 276,11 369,31 2 787 2 782 5 2 922 2 778 144
2000 3 411,48 2 956,15 455,33 6 180 6 123 57 8 489 6 0422 447
2001 3 685,61 3 659,19 26,42 4 081 3 916 165 9 147 7 677 1 470
2002 5 183,31 5 154,49 28,82 4 367 4 088 279 10 781 9 464 1 317
2003 2 843,98 2 840,16 3,82 4 063 3 967 96 8 300 3 911 4 389
2004 3 383,04 3 382,26 0,78 1 966 1 813 153 5 801 3 983 1 818
2005 3 852,73 3 844,51 8,22 1 622 1 432 190 5 981 4 240 1 741
2006 4 700,52 4 691,74 8,78 1 582 1 279 303 9 341 4 697 4 644
2007 4 266,83 4 260,80 6,03 1 544 1 209 335 11 975 3 744 8 231
2008 4 809,21 4 802,02 7,19 1 325 1 004 321 10 940 4 465 6 475
spolu 43 340,15 41 371,94 1 968,21 41 001 39 028 1 973 96 476 62 685 33 791
FO – fyzická osoba
PO – právnická osoba
charakter opráv a obnovy bytov˘ch budov. Aké máte informácie o zdrojoch, ktoré sa robcovia systémov zatepºovania skvalitÀujú
Celkove podºa dostupn˘ch zdrojov MVRR roãne investujú do obnovy – zatepºovania? jednotlivé komponenty systému. Ekonomic-
SR do 31.12.2008 bolo na obnovu bytového âiastoãne som odpovedal uÏ pri predo‰lej ká návratnosÈ zatepºovania sa vypoãíta len z
fondu vynaloÏen˘ch 1 415 522 eur (42 644 otázke. V ·FRB pre ìal‰í rok je uvaÏovan˘ch úspor energie, ale zatepºovací systém priná-
miliónov Sk). Na úãely obnovy sa z banko- cca 27 miliónov eur na obnovu bytovej budo- ‰a aj ìal‰ie úspory, ktoré sa nedajú ekonomic-
v˘ch zdrojov vynaloÏilo cca 8 170 mil. Sk. vy, ão síce odpovedá kaÏdoroãne uvolÀova- ky vyjadriÈ. TieÏ jednotlivé vrstvy systému na-
Celková ãiastka potreby finanãn˘ch pro- n˘m prostriedkom na túto formu podpory, príklad povrchové úpravy sa poãas Ïivotnos-
striedkov podºa podkladov MVRR SR na ob- ale nedá sa to porovnaÈ s vládnym programom ti stavby musia obnovovaÈ bez ohºadu na za-
novu súãasného fondu bytov˘ch budov posta- 71mil. eur. tepºovanie. To v‰etko by sa pri stanovovaní
ven˘ch v hromadn˘ch formách v˘stavby je vo Ak sa majú do budúcnosti dosiahnuÈ po- ekonomickej návratnosti malo zohladniÈ. Ná-
v˘‰ke 12 229 mil. eur. Je to v‰ak odborn˘ od- trebné úspory tepla vládny program by mal vratnosÈ je poãítaná v rozmedzí 8 – 12 rokov
had na celkovú obnovu. To znamená nielen ìalej pokraãovaÈ. Nemali by sa podceÀovaÈ a to podºa toho, ão do v˘poãtu zapoãítame.
prostriedky na rie‰enie energetickej hospodár- ìal‰ie formy podpory, ktoré poskytujú staveb-
nosti obnovovan˘ch bytov˘ch domov, ale aj né sporiteºne a komerãné banky. Pre vlastní- Dá sa povedaÈ, Ïe dodatoãné zatepºovanie
prostriedky na obnovu rozvodov vody, tepla, kov bytov je dôleÏité, aby im bol poskytnu- obvodového a stre‰ného plá‰Èa je najv˘z-
plynu, elektroin‰talácii a potrebn˘ch zariado- t˘ profesionálny – developersk˘ rozbor v˘- namnej‰ie pre obnovu budov?
vacích predmetov. Pre potenciál obnovy 600 hodnosti jednotliv˘ch foriem podpory obno- Dodatoãné zatepºovanie obvodového a
tisíc rodinn˘ch domov pri zateplení a v˘me- vy budov. stre‰ného plá‰Èa spolu s v˘menou okien je
ne okien predstavujú odhadované náklady zdrojom najväã‰ích úspor v spotrebe tepla a
ìal‰ích 6 971 mil. eur. Technick˘ stav väã‰iny domov a budov je popri tom aj pozitívne vpl˘va na ÏivotnosÈ
Z rozsahu doteraj‰ej v˘stavby bytov˘ch uÏ star˘, mnohé kon‰trukcie uÏ doÏívajú nosn˘ch ãasti stavby a obálky budovy. Je to
budov najväã‰ie úspory je moÏné dosiahnuÈ teda treba investovaÈ aj do v˘meny. Ak˘ to naozaj v˘znamná obnova budovy, ako hovo-
v˘znamnou obnovou bytového fondu posta- má ìal‰í v˘znam? rí aj prevzat˘ termín z európskej legislatívy.
veného do konca roku 1989. Do r. 1989 bolo Treba rozli‰ovaÈ rozdielnu ÏivotnosÈ nos-
dokonãen˘ch spolu 1 593 123 bytov, z toho n˘ch kon‰trukcii stavby, ktorá je cca 80 ro-
785 357 bytov v bytov˘ch domoch a 801 075 kov a ÏivotnosÈ technického zariadenia budov
bytov bolo v rodinn˘ch domoch. V rokoch a v˘robkov dokonãovacieho cyklu budov,
1990-92 sa dokonãilo e‰te 36 064 bytov˘ch kde ÏivotnosÈ je 25 – 50 rokov. Zatepºovanie
(väã‰inou panelov˘ch domov) a 25 632 rodin- budov by malo predlÏiÈ ÏivotnosÈ stavby as-
n˘ch domov. U postaveného fondu bytov˘ch poÀ o 25 rokov. Rozvody vody, tepla, plynu,
budov prv˘ch 20 rokov je vymedzen˘ch na elektroin‰talácii mali byÈ vo väã‰ine panelo-
cyklickú údrÏbu a opravy bytov˘ch budov. v˘ch budov uÏ vymenené, ale to sa zatiaº
Pri doteraj‰ej realizácii v˘znamnej obnovy v málo kde vykonalo. Na druhej strane vek a
rozsahu cca 25 % potenciál energetick˘ch fyzick˘ stav ná‰ho bytového fondu je tak˘, Ïe
úspor v budovách na Slovensku v súãasnos- sa ho oplatí obnoviÈ, zvlá‰È keì na Slovens-
ti poskytuje pribliÏne: ku je nedostatoãn˘ a nízky podiel bytov na po-
• 600 tisíc bytov v bytov˘ch domoch posta- ãet obyvateºov.Je jeden z najniωich ak nie naj-
ven˘ch do roku 1992 niωí v Európskej únii.
• 600 tisíc rodinn˘ch domov,
• 12 000 nebytov˘ch budov. Kvalita zateplen˘ch domov a bytov sa ur-
Ak chceme zachrániÈ potrebn˘ fond byto- ãite zvy‰uje, aká je ekonomická návrat-
v˘ch ale aj nebytov˘ch budov (cca do roku nosÈ?
2030) a pritom plniÈ ciele v úsporách ener- Kvalite zatepºovania je potrebné stále sa ve-
gie a zniÏovaní emisií CO2 v bytovom fonde novaÈ, aby zhotovovanie zatepºovacích prác
je potrebné do roku 2020 presadiÈ 40 – 50 % sa nestalo zdrojom budúcich nedostatkov na
z potenciálu moÏn˘ch energetick˘ch úspor stavbe. ZdruÏenie pre zatepºovanie budov
pri obnove budov a presadzovaÈ nové opatre- spolu s TSÚS n.o. presadilo povinnosÈ kva-
nia v nov˘ch budovách. lifikácie zhotoviteºov a vydané licencie pre
zhotoviteºov sú kaÏdoroãne preverované. V˘-

42
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y A R E G I O N Á L N E H O R O Z V O J A S R

Rozvoj krajov Slovenska

Z iniciatívy Úradu vlády bol minul˘ rok vypracovan˘ dokument Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoloãnosti.
Regionálny rozvoj je jeho neodmysliteºnou súãasÈou. V nasledujúcom rozhovore sa rozprávame s generálnym
riaditeºom Sekcie stratégie rozvoja regiónov na Ministerstve v˘stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky Michalom SÁNTAIM, pre ktorého otázky pripravila redaktorka Anna Komová.
âo je podnetom pre spracovanie národnej
stratégie regionálneho rozvoja a ak˘mi in-
formáciami prispievajú jednotlivé samo-
správne kraje, obce a mestá?
Vypracovanie dokumentu „Národná straté-
gia regionálneho rozvoja Slovenskej republi-
ky“, vypl˘va z § 6 zákona ã. 539/2008 Z. z.
o podpore regionálneho rozvoja. Slovensko
potrebuje dokument takéhoto charakteru, aby
sa dosiahla ão najlep‰ia dlhodobo udrÏateºná
úroveÀ regionálneho rozvoja s efektívnym
spolupôsobením sektorov˘ch politík. ZároveÀ
sa skompletizuje systém plánovacích doku-
mentov regionálneho rozvoja na národnej
(národná stratégia), regionálnej a miestnej
úrovni (programy hospodárskeho a sociálne-
ho rozvoja). Jednotliví sociálno-ekonomickí
partneri sa aktívne zapájajú do procesu prí-
pravy tohto dokumentu v rámci expertnej
skupiny pre regionálnu politiku.

Zv˘raznili sa uÏ aj jednotlivé ‰pecifiká

Na va‰om ministerstve sa vytvára samo-
statn˘ strategick˘ dokument, ktorého ob-
sahom je práve regionálny rozvoj, ão je pre
v˘voj na nasledujúce roky najpodstatnej-
‰ie, aké je smerovanie pre budúce obdobie?
Áno, v súãasnom období MVRR SR pri-
pravuje strategick˘ dokument s názvom „Ná-
rodná stratégia regionálneho rozvoja Sloven-
skej republiky“ (ìalej len „národná straté-
gia“), ktor˘ vychádza z koncepãn˘ch, strate-
gick˘ch a programov˘ch dokumentov jedno-
tliv˘ch rezortov, vrátane dokumentu „Dlho-
dobá vízia rozvoja slovenskej spoloãnosti“.
Národná stratégia je v˘chodiskov˘ strategic-
k˘ dokument, ktorého cieºom je komplexne
urãiÈ strategick˘ prístup ‰tátu k podpore regio-
nálneho rozvoja v SR. Mala by sa staÈ nástro-
jom na naplnenie cieºov dlhodobej vízie roz-
voja slovenskej spoloãnosti v oblasti regionál-
neho rozvoja a regionálnej politiky. Stratégia
by mala navrhnúÈ rozsah a typ verejn˘ch in-
tervencií vedúcich k naplneniu strategick˘ch
cieºov regionálnej politiky. Z národnej stra-
tégie bude vychádzaÈ aj nov˘ programov˘
dokument na vyuÏívanie finanãn˘ch pro-
striedkov z fondov EÚ po roku 2013.
ëal‰ou úlohou národnej stratégie je:
• identifikovaÈ vnútorn˘ potenciál a ‰pecifi-
kovaÈ moÏnú konkurencieschopnosÈ regió-
nu v rámci Slovenskej republiky ako aj v
európskom kontexte,
• charakterizovaÈ ‰pecifické stránky regiónu
a z nich vypl˘vajúce hlavné konkurenãné
v˘hody v rámci Slovenskej republiky ako
aj v európskom kontexte,
• urãiÈ funkãné zloÏky, ktoré bude potrebné
v regióne ìalej rozvíjaÈ, ako aj kvalitatív-
ne faktory ich rozvoja,
• stanoviÈ kritériá ekonomickej sebestaãnos-
ti regiónu a moÏnosti financovania jeho
rozvoja.
Obsahom tohto dokumentu je:
• anal˘za hospodárskej a sociálnej situácie
regiónov vrátane anal˘zy stavu verejného
zdravia obyvateºov regiónov,
• dlhodobá vízia podpory regionálneho roz-
voja s v˘hºadom na dvadsaÈ rokov,
• stratégia rozvoja regiónov s urãením pod-
porovan˘ch priorít a cieºov,
• in‰titucionálne a organizaãné zabezpeãenie
realizácie národnej stratégie,
• systém monitorovania a hodnotenia s usta-
novením merateºn˘ch ukazovateºov,
• finanãn˘ plán s urãením zdrojov a foriem
financovania,
• ãasov˘ harmonogram realizácie národnej
stratégie.
AÏ po dosiahnutí spoloãenského konsenzu
a schválení dokumentu budeme môcÈ hovo-
riÈ o smerovaní pre budúce obdobie. UÏ teraz
v‰ak môÏem prezradiÈ, Ïe väã‰í dôraz bude-
me klásÈ na vyuÏívanie domáceho potenciá-
lu vrátane finanãn˘ch zdrojov.
toho-ktorého regiónu pre ìal‰í rozvoj, aká
je metodika tvorby plánov hospodárskeho
a sociálneho rozvoj krajov Slovenska?
Anal˘za hospodárskej a sociálnej situácie
regiónov vrátane ich ‰pecifík je súãasÈou ná-
rodnej stratégie. Základná ‰truktúra progra-
mov hospodárskeho a sociálneho rozvoja je
daná spomínan˘m zákonom o podpore regio-
nálneho rozvoja. Vzhºadom na potrebu vytvo-
renia komplexnej systematickej podpory re-
gionálneho rozvoja, v súãasnom období
MVRR SR spolupracuje s Organizáciou pre
hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) –
Program miestneho rozvoja a zamestnanos-
ti (LEED) na spoloãnom projekte „Rámec
ekonomického a sociálneho plánovania pre
vy‰‰ie územné celky v Slovenskej republike“.
Hlavn˘m zámerom uvedeného projektu je
posilniÈ proces tvorby strategického plánova-
nia a regionálneho rozvoja v Slovenskej re-
publike najmä na úrovni NUTS 3.
Projekt má za cieº podporiÈ vy‰‰ie územ-
né celky pri lep‰om navrhovaní regionálnych
a miestnych rozvojov˘ch stratégií a plánov,
podporovaÈ úãinnej‰ie partnerstvo, zapojiÈ
relevantn˘ch regionálnych a miestnych úãast-
níkov do procesu ich tvorby a vytvoriÈ vhod-
né a inovatívne nástroje regionálneho a miest-
neho rozvoja.
Z projektu vzídu dva hlavné v˘stupy:
(a) hodnotiaca správa, (b) metodika pre
návrh a implementáciu regionálnej rozvojo-
vej stratégie. To znamená, Ïe samosprávne
kraje dostanú novú metodiku tvorby progra-
mov hospodárskeho a sociálneho rozvoja
kraja, keìÏe doteraz pouÏívaná metodika uÏ
nezodpovedá súãasn˘m podmienkam pod-
pory regionálneho rozvoja. UpozorÀujem, Ïe
nová metodika bude maÈ pre samosprávne
kraje odporúãací charakter.

43
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y
Ako sa rie‰ia vnútroregionálne rozdiely?
Sú aj spoloãné charakteristiky, ktoré ich
navzájom spájajú?
Vyrovnávanie vnútroregionálnych rozdie-
lov je optimálne rie‰iÈ priamo na úrovni regió-
nov, v praxi v‰ak naráÏame na problém exakt-
ného merania t˘chto rozdielov. V súãasnom
období je najpouÏívanej‰í ukazovateº hrub˘
domáci produkt na obyvateºa v parite kúpnej
sily. Podiel HDP na obyvateºa zohºadÀuje
ekonomickú silu regiónu vzhºadom na poãet
obyvateºov. Jeho negatívnou stránkou je, Ïe
nezohºadÀuje reálny poãet pracovníkov pri
tvorbe produkcie. Porovnávanie hodnôt regio-
nálneho HDP nepovaÏujeme za najlep‰í uka-
zovateº pre men‰ie územie ako je kraj. Zvlá‰È
pri uplatÀovaní prepoãtov na jedného obyva-
teºa, na základe miesta trvalého bydliska a nie
na základe miesta v˘konu zamestnania, kde
sa HDP vytvoril. Ukazovateº HDP môÏe po-
skytovaÈ skresºujúce informácie, nemôÏe reál-
ne zohºadniÈ mieru zaostávania ãastí sledova-
ného regiónu na úrovni LAU 1 (okresu). Do-
minantnosÈ HDP by malo v praxi vyváÏiÈ po-
uÏívanie obmedzeného poãtu ukazovateºov
vyjadrujúcich kritériá rozvoja z environmen-
tálneho a sociálneho aspektu. Za dôleÏité v
procese implementácie ‰trukturálnych fon-
dov EÚ povaÏujeme aj nastavenie tak˘ch v˘-
berov˘ch kritérií, ktoré sa budú zameriavaÈ na
vyuÏívanie a rozvíjanie potenciálu regiónov
a zvy‰ovanie ich konkurencieschopnosti. Zá-
roveÀ je potrebné zameraÈ kontrolu a hodno-
tenie najmä na sledovanie efektívnosti a úãin-
nosti v˘sledku a nie procesu realizovan˘ch
projektov. Podstatné je ako projekty prispejú
k vopred definovan˘m cieºom.
Je kolektív autorov zostaven˘ z odborní-
kov, ktorí dokáÏu spracovaÈ so zreteºom
dlhodobej‰ieho v˘voja, víziu rozvoja slo-
venskej spoloãnosti so zameraním na regio-
nálny rozvoj?
Som presvedãen˘, Ïe áno, aj z toho dôvo-
du Ïe spracovatelia jednotliv˘ch kapitol sú
priebeÏne konfrontovaní ìal‰ími odborníkmi
a zástupcami dotknut˘ch in‰titúcií. MVRR
SR oslovuje a informuje sociálno-ekonomic-
k˘ch partnerov napríklad v marci a apríli t. r.
sa uskutoãnili na pôde MVRR SR stretnutia
zástupcov MVRR SR s ãlenmi Rady minist-
ra v˘stavby a regionálneho rozvoja pre regio-
nálny rozvoj, so zástupcami rezortov a tretie-
ho sektora. ZároveÀ MVRR SR sa obrátilo na
jednotlivé rezorty s poÏiadavkou o zaslanie
zoznamu aktuálnych a pripravovan˘ch stra-
tegick˘ch dokumentov, ako aj o zaslanie ‰pe-
cifikácie prioritn˘ch oblastí podpory a stra-
tegick˘ch cieºov za nimi riadenú oblasÈ. Za-
slané podklady boli vyuÏité pri vypracovaní
analytickej a strategickej ãasti dokumentu
Za veºmi dôleÏité povaÏujem aktívne vyuÏí-
vanie expertnej skupiny pre regionálnu poli-
tiku, zloÏenú z predstaviteºov ‰tátnej správy,
regionálnej a miestnej samosprávy, akademic-
kej sféry, reprezentatívnych profesijn˘ch
zdruÏení, mimovládnych organizácií a ìal‰ích
sociálno-ekonomick˘ch partnerov. Expertná
skupina bola ustanovená v júni 2007 a slúÏi
ako platforma na v˘menu skúseností a názo-
rov svojich ãlenov pri príprave koncepãn˘ch
materiálov, legislatívnych noriem a stano-
vísk k zásadn˘m otázkam v oblasti regionál-
neho rozvoja. TaktieÏ dôverujem schopnos-
44
A R E G I O N Á L N E H O
tiam pracovníkov ministerstva, ktorí majú
bohaté skúsenosti pri tvorbe legislatívnych,
strategick˘ch a programov˘ch dokumentov
na národnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ.
Veºk˘m prínosom je aj aktívna spolupráca s
domácimi i zahraniãn˘mi partnermi ako napr.
OECD, V4 a pod..
Pre rozvoj jednotliv˘ch regiónov je veºmi
dôleÏitá aj podpora malého a stredného
podnikania, cez ktoré operaãné programy
sa ich v˘voj aktuálne zabezpeãuje?
V Národnom strategickom referenãnom
rámci Slovenskej republiky na roky 2007 –
2013 je podpora malého a stredného podni-
kania zabezpeãená cez takmer v‰etky operaã-
né programy, najmä v‰ak cez Operaãn˘ pro-
gram KonkurencieschopnosÈ a hospodársky
rast, ktorého riadiacim orgánom je Minister-
stvo hospodárstva SR. Priority spomínaného
Operaãného programu sú nasmerované pre-
dov‰etk˘m na podporu podnikateºov, ktorí
do v˘roby zavádzajú inovácie, zvy‰ujú ener-
getickú efektívnosÈ v˘robného procesu a tieÏ
podnikateºov z oblasti cestovného ruchu. Ta-
kisto v na‰ich rozvojov˘ch dokumentoch po-
ãítame s mal˘m a stredn˘m podnikaním ako
v˘razn˘m faktorom regionálneho rozvoja.
Operaãn˘ program Konkurencieschop-
nosÈ a hospodársky rast je riaden˘minis-
terstvom hospodárstva, ako sa na Àom zú-
ãastÀuje va‰a Sekcia, spolupracujete?
Ministerstvo v˘stavby a regionálneho roz-
voja SR ako Centrálny koordinaãn˘ orgán pre
oblasÈ riadenia ·F a KF pre roky 2007-2013
zabezpeãuje efektívne a správne riadenie po-
moci EÚ v oblasti programovania, monitoro-
vania, hodnotenia a publicity. ZodpovednosÈ
za riadenie jednotliv˘ch operaãn˘ch progra-
mov, ktoré spadajú pod Národn˘ strategick˘
referenãn˘ rámec SR na roky 2007-2013, je
delegovaná na jednotlivé riadiace orgány. Do
kºúãov˘ch aktivít Centrálneho koordinaãné-
ho orgánu patrí príprava a pravidelná aktua-
lizácia „Systému riadenia ‰trukturálnych fon-
dov a Kohézneho fondu na programové ob-
dobie 2007 – 2013“, v ktorom sú stanovené
v‰etky postupy, prostredníctvom ktor˘ch sa
zabezpeãuje a koordinuje úãinné a efektívne
programovanie, v˘ber projektov na financo-
vanie, implementácia, monitorovanie a hod-
notenie pri realizácii pomoci zo ·F a KF pre
programové obdobie 2007 – 2013 v súlade s
platnou legislatívou EÚ a SR. Centrálny ko-
ordinaãn˘ orgán je teda sústreden˘ predo-
v‰etk˘m na koordinovanie práce v‰etk˘ch
riadiacich orgánov tak, aby proces ãerpania
‰trukturálnych fondov a Kohézneho fondu
bol ão najefektívnej‰í. To znamená, Ïe zod-
povednosÈ za Operaãn˘ program Konkuren-
cieschopnosÈ a hospodársky rast je delegova-
ná na Ministerstvo hospodárstva SR.
Ako sa môÏu obãania Slovenska informo-
vaÈ napríklad o prehºade ãerpaní z eurofon-
dov v jednotliv˘ch krajoch?
Hlavn˘m a spoloãn˘m informaãn˘m ná-
strojom Centrálneho koordinaãného orgánu a
riadiacich orgánov, ktor˘ poskytuje aktuálne
informácie o ·F a KF ‰irokej verejnosti, po-
tenciálnym Ïiadateºom o NFP, Ïiadateºom o
NFP, ako aj prijímateºom, je Informaãn˘ po-
rtál www.nsrr.sk, ktor˘ za úãelom komplex-
R O Z V O J A S R
ného informovania uveden˘ch segmentov je
prepojen˘ na stránky v‰etk˘ch riadiacich or-
gánov. Tento predstavuje hlavn˘ zdroj získa-
nia informácií t˘kajúcich sa nového programo-
vého obdobia 2007 – 2013, ako aj predchádza-
júceho programovacieho obdobia 2004 –
2006. Na informaãnom portáli www.nsrr.sk
môÏu záujemcovia o informácie nájsÈ v‰etky
aktuálne informácie a dokumenty súvisiace so
‰trukturálnymi fondami EÚ, Operaãné progra-
my NSRR SR pre roky 2007 – 2013, prehºa-
dy ãerpania, ako aj dôleÏité kontakty na jed-
notlivé riadiace orgány pre Operaãné progra-
my NSRR SR 2007 – 2013 a ìal‰ie potrebné
informácie a linky. Prehºad ãerpania za progra-
movacie obdobie 2004 – 2006 môÏu záujem-
covia nájsÈ na spomínanom portáli v sekcii
„programovacie obdobie 2004 – 2006“ a ak-
tuálny stav implementácie ·F za programové
obdobie 2007 – 2013 podºa OP, priorít, opat-
rení a VÚC je dostupn˘ v sekcii „ãerpanie“.
Ministerstvo v˘stavby a regionálneho roz-
voja SR, usporadúva aj tematické konfe-
rencie k poskytovaniu a doplneniu infor-
mácií a vysvetlenie nejasností k jednotli-
v˘m otázkam napr. ‰trukturálnych fon-
dov a k problematike fondov EÚ? Myslí-
te aj na t˘ch, ktorí nevyuÏívajú sluÏby in-
ternetu?
Ministerstvo v˘stavby a regionálneho roz-
voja SR ako CKO organizuje naozaj mnoho
konferencií a seminárov, ktoré sú urãené pre
‰irokú aj odbornú verejnosÈ. Len v uplynulom
období sme boli organizátorom konferencie,
ktorá sa konala pri príleÏitosti v˘stavy re-
gionálneho rozvoja a investiãn˘ch príleÏi-
tostí PRO REGION 2009 v Banskej Bystri-
ci a tieÏ dvoch odborn˘ch seminároch k téme
verejného obstarávania a k téme posudzova-
nia vplyvov na Ïivotné prostredie podºa legi-
slatívy EÚ. V˘znamnou bola nedávna „Kon-
ferencia nov˘ch ãlensk˘ch ‰tátov ku Kohéz-
nej politike“, ktorá sa konala 11. – 13. no-
vembra v Bratislave. Hlavn˘m informaãn˘m
nástrojom, ktor˘ vyuÏívame pri informovaní
verejnosti o organizovan˘ch akciách je samo-
zrejme internet. V dne‰nej dobe je prakticky
nemoÏné zapojiÈ sa do procesu ãerpania bez
vyuÏitia internetu. Îiadatelia o informácie si
prakticky v‰etky potrebné náleÏitostí nájdu
prostredníctvom internetu. Îiadosti o NFP a
projekty sa registrujú prostredníctvom systé-
mu ITMS, teda takisto prostredníctvom inter-
netu. Internet je v dne‰nej dobe nevyhnutnos-
Èou, preto sa sústredíme predov‰etk˘m na
jeho vyuÏitie. Vedieme databázu záujemcov
o informácie, ktor˘m zasielame prostredníc-
tvom e-mailu v‰etky novinky zaznamenané
na informaãnom portáli www.nsrr.sk. Túto da-
tabázu vyuÏívame taktieÏ pri zasielaní infor-
mácií o príprave konferencií, na ktoré sa
môÏu záujemcovia z databázy prihlásiÈ. Ku
koncu roka 2007 sa realizovali regionálne
konferencie k predstaveniu NSRR a jednotli-
v˘ch operaãn˘ch programoch vo v‰etk˘ch 8
samosprávnych krajoch. Informovanie ve-
rejnosti o spomínan˘ch konferenciách sme
realizovali aj prostredníctvom inzercie v no-
vinách. Ani v budúcnosti sa nebudeme brá-
niÈ vyuÏitiu in˘ch médií pre informovanie
verejnosti v nadväznosti na vzniknutú potre-
bu, av‰ak ako prioritné médium nám urãite
bude slúÏiÈ práve internet.
· T Á T N Y F O N D R O Z V O J A B ¯ V A N I A

Ako ste spokojn˘ s mnoÏstvom admini-

stratívy pri predkladaní projektov a
Stavba alebo prestavba domu alebo bytu nie je vôbec
pri ich hodnotení? jednoduchá záleÏitosÈ. Problémy nastávajú neraz uÏ
Centrálny koordinaãn˘ orgán vyvíja
maximálne úsilie, aby sa zjednodu‰ila ad- pri rozhodovaní o financovaní. Prostredníctvom ·tátneho
ministratíva pri predkladaní projektov,
ako aj pri ich hodnotení. Predkladanie a fondu rozvoja b˘vania pomáha ‰tát uÏ niekoºko rokov
hodnotenie projektov v‰ak nie je jednodu- pri roz‰irovaní bytového fondu Slovenska. S riaditeºkou
chou záleÏitosÈou, preto urãité „mnoÏstvo
administratívy“ je nevyhnutné. ·tátneho fondu rozvoja b˘vania Zuzanou KORMANOVOU
V‰etky postupy zabezpeãujúce proces
koordinácie subjektov zapojen˘ch do ria- sa rozprávala redaktorka Anna Komová.
denia a implementácie ·F a KF najmä s
cieºom zjednodu‰ovania implementaãné-
ho mechanizmu pri zachovaní v‰etk˘ch
povinností, princípov a zásad, ktoré v
rámci implementácie ·F a KF vypl˘vajú
Rozhodovanie
o financovaní
z legislatívy EÚ a SR, sú definované v
„Systéme riadenia ‰trukturálnych fondov
a Kohézneho fondu pre programové ob-
dobie 2007 – 2013“. Do kºúãov˘ch akti-

je nároãné
vít CKO patrí jeho príprava a pravidelná
aktualizácia. Pri nastavovaní systému pre
programové obdobie 2007 – 2013 sme
mali moÏnosÈ zuÏitkovaÈ skúsenosti z
predchádzajúceho programovacieho obdo-
bia 2004 – 2006. V aktuálne pripravova-
n˘ch procesoch presadzujeme z na‰ej po-
zície tzv. „princíp 3 Z“. Tento princíp zna-
mená zjednotenie, zjednodu‰enie a zefek-
tívnenie procesov. V praxi to znamená, Ïe
na‰im hlavn˘m cieºom je zjednodu‰enie
procesov pri kaÏdej etape programového
a projektového cyklu, ão v koneãnom dô-
sledku znamená „zjednodu‰enie byrokra-
cie“ pre Ïiadateºov pri predkladaní projek-
tov, ako aj skrátenie ãasu administrácie a
hodnotenia projektov. Celé riadenie pro-
jektu má byÈ jednoduch‰ie. Myslím Ïe sa
nám to úspe‰ne darí.
V programovom období 2007 – 2013
bola spustená nová verzia Informaãného
a monitorovacieho systému ITMS II pre
programové obdobie 2007 – 2013. Medzi
hlavné zmeny ITMS systému patrí novo
vybudovan˘ portál – verejná ãasÈ ITMS.
Táto ãasÈ systému umoÏÀuje Ïiadateºom
ako aj príjemcom príspevku priamo vytvá-
raÈ Ïiadosti o poskytnutie nenávratného fi-
nanãného príspevku (ìalej NFP) z pro- Akú podporu ·tátny fond rozvoja b˘vania rokov a má vlastn˘ príjem z podnikania ale-
striedkov ·F, resp. Ïiadosti o platbu. Dáta (·FRB) poskytuje, kto o Àu môÏe poÏiadaÈ bo zo závislej ãinnosti, alebo podºa osobit-
z portálu prená‰ané priamo do ITMS prá- a v akej v˘‰ke? ného predpisu
cu riadiacich orgánov zjednodu‰ia, keìÏe Druhom podpory z prostriedkov ·FRB • právnická osoba so sídlom na území Slo-
tí vkladané dáta uÏ len kontrolujú a v prí- môÏe byÈ: venskej republiky.
pade chybného zadania upravujú. Îiada- • úver s v˘hodn˘m úroãením a v˘hodnou le-
telia majú na druhej strane „on-line“ pre- hotou splatnosti (aÏ 30 rokov) V zmysle §5 zákona podporu moÏno po-
hºad o stave svojich Ïiadostí o poskytnu- • nenávratn˘ príspevok pri obstarávaní bez- skytnúÈ na tieto úãely:
tie NFP, resp. Ïiadostí o platbu. Portál zá- bariérového bytu v bytovom, polyfunkã- a) obstaranie bytu v˘stavbou, nadstavbou,
roveÀ zabezpeãuje pri vkladaní kontrolu nom alebo rodinnom dome. Tento byt musí vstavbou, prístavbou, prípadne prestavbou
správnosti zadávan˘ch údajov. T˘m sa
byÈ urãen˘ v˘luãne na trvalé b˘vanie ob- nebytového priestoru v bytovom dome, v
zniÏuje chybovosÈ vypæÀania Ïiadostí a
ãana s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím. rodinnom dome alebo v polyfunkãnom
skracuje sa priemern˘ ãas ich vybavova-
Podpora z prostriedkov ·FRB teda nie je dome,
nia.
Posledná aktualizácia systému sa usku- Ïiadnou sociálnou dávkou, ale v prevaÏnej b) v˘stavba alebo dostavba zariadenia sociál-
toãnila 23. septembra 2009, pri ktorej dô- miere je to veºmi v˘hodná, ale návratná for- nych sluÏieb, ktoré poskytuje starostlivosÈ
leÏit˘mi podnetmi boli podnety z rôznych ma podpory pri roz‰irovaní a zveºaìovaní celoroãne (ìalej len „zariadenie sociálnych
úrovní (opatrenia EK a legislatívne zme- bytového fondu. sluÏieb) alebo prestavba nebytového prie-
ny ES, podnety RO plynúce z bilaterál- V zmysle §7 zákona ã. 607/2003 Z. z. o storu na zariadenie sociálnych sluÏieb
nych rokovaní CKO s RO, návrhy samot- ·tátnom fonde rozvoj b˘vania, v znení ne- c) kúpa bytu
ného CKO), ktoré vytvárajú na CKO tlak skor‰ích zákonov (ìalej len zákon) Ïiadateºom d) obnova bytovej budovy,
pokraãovaÈ v ìal‰om zjednodu‰ovaní sys- o podporu môÏe byÈ: e) v˘stavba nájomného bytu vrátane bytu,
tému riadenia s dopadom na zefektívne- • fyzická osoba, ktorá je obãanom Slovenskej ktor˘ sa získa nadstavbou, vstavbou, prí-
nie ãerpania finanãn˘ch prostriedkov z republiky a má na území Slovenskej repu- stavbou, prípadne prestavbou nebytového
fondov EÚ. bliky trval˘ pobyt a ktorá dov⁄‰ila vek 18 priestoru

45
· T Á T N Y F O N D
f) obnova zariadenia sociálnych sluÏieb
g) zatepºovanie bytovej budovy
V˘‰ka moÏného úveru a jeho parametrov
je urãená platn˘m Nariadením vlády SR ã.
547/2008 Z. z. – § 2 na v‰etky úãely uvede-
né v § 5 ods. 1 zákona o ·FRB.
Je moÏné prostredníctvom ·FRB podpo-
rovaÈ nielen nové stavby bytov a domov, ale
aj rekon‰trukciu star˘ch domov pre skva-
litnenie b˘vania?
Rekon‰trukcie star˘ch domov formou sta-
vebn˘ch úprav nie sú podºa zákona moÏné.
Pri t˘chto objektoch je v‰ak moÏné poskyt-
núÈ podporu v zmysle §5 ods.1 písm. d) na ob-
novu bytovej budovy (obnova bytovej budo-
vy zah⁄Àa odstránenie statick˘ch nedostatkov
bytového domu, tepelnú ochranu bytového
alebo rodinného domu alebo obnovu alebo
modernizáciu spoloãn˘ch ãastí a spoloãn˘ch
zariadení bytového domu) a v zmysle §5
ods.1 písm. g) zatepºovanie bytovej budovy.
Ako je to pri kúpe star˘ch rodinn˘ch do-
mov, prípadne pri ich prestavbe? PretoÏe
dnes je ãoraz viac t˘ch, ktorí star˘ rodin-
n˘ dom nekupujú len za úãelom víkendo-
vej chalupy, ale v Àom b˘vajú poãas celé-
ho roka.
V zmysle §5 ods. 1 písm. c) zákona sa kú-
pou bytu rozumie kúpa bytu od stavebníka
uvedeného v kolaudaãnom rozhodnutí, od
ktorého nadobudnutia právoplatnosti neuply-
nulo viac ako dva roky. Tieto ustanovenia
v‰ak neplatia ak ide o kúpu bytu Ïiadateºom,
ktor˘m je odchovanec detského domova, kto-
r˘ si rie‰i svoje prvé b˘vanie.
Z uvedeného vypl˘va, Ïe nie je moÏné po-
skytnúÈ podporu z prostriedkov ·FRB na
kúpu star‰ích bytov alebo rodinn˘ch domov
(s v˘nimkou odchovanca detského domova).
âo to znamená dostatoãn˘ príjem na splá-
canie úveru a aké sú ìal‰ie podmienky pre
pridelenie podpory zo ·FRB?
âist˘ mesaãn˘ príjem domácnosti Ïiadate-
ºa musí byÈ v takej v˘‰ke, ktorá po odpoãte
1,3 násobku Ïivotného minima platného pre
predmetnú domácnosÈ a odpoãtu prípadn˘ch
in˘ch záväzkov Ïiadateºa a jeho domácnosti
umoÏÀuje splácanie splátky z poÏadovaného
úveru.
Medzi najpodstatnej‰ie podmienky po-
skytovania podpory zaraìujeme:
• preukázanie vlastn˘ch prostriedkov vo v˘-
‰ke 20 % z obstarávacej ceny na úãel, na
ktor˘ sa poÏaduje poskytnutie podpory. V˘-
nimkou sú Ïiadatelia, ktorí sú odchovanca-
mi detského domova a obce, ktoré Ïiadajú
podporu na v˘stavbu nájomn˘ch bytov.
• Ïiadateº fyzická osoba nesmie spolu s oso-
bami, ktor˘ch príjmy sa posudzujú spoloã-
ne prev˘‰iÈ ãist˘ mesaãn˘ príjem za pred-
chádzajúci kalendárny rok vo v˘‰ke 3,5 ná-
sobku Ïivotného minima. âist˘ mesaãn˘
príjem sa vypoãíta z príjmu za predchádza-
júci kalendárny rok, ako podiel toho príjmu
a príslu‰ného poãtu mesiacov, poãas kto-
r˘ch sa príjem poberal.
MôÏe sa ÏiadaÈ podpora zo ·FRB aj opa-
kovane, aké sú platné kritériá na udelenie
prostriedkov? Kde sa s nimi môÏu obyva-
telia zoznámiÈ?
46
R O Z V O J A B ¯ V A N I A
Îiadateºovi fyzickej osobe moÏno poskyt-
núÈ úver na v˘stavbu a kúpu bytu len raz.
Îiadateºovi (fyzickej osobe) moÏno po-
skytnúÈ podporu len vtedy, ak:
a) ãist˘ mesaãn˘ príjem Ïiadateºa a osôb, kto-
r˘ch príjmy sa posudzujú spoloãne za pred-
chádzajúci kalendárny rok neprevy‰uje
3,5-násobok Ïivotného minima vypoãítané-
ho pre Ïiadateºa a osoby, ktor˘ch príjmy sa
posudzujú spoloãne,
b) podlahová plocha bytu v bytovom dome
alebo v polyfunkãnom dome neprevy‰uje
80 m2,
c) podlahová plocha bytov˘ch a nebytov˘ch
priestorov v rodinnom dome prislúchajú-
ca k jednému bytu neprevy‰uje 160 m2 bez
plochy pre garáÏ a viac ako polovica z tej-
to podlahovej plochy je urãená na b˘vanie.
Pre osobu telesne ÈaÏko postihnutú je táto
v˘mera zv˘‰ená na 180 m2 .
ëal‰ou podmienkou pre poskytnutie pod-
pory je preukázanie Ïiadateºa, Ïe:
• má zabezpeãené vlastné prostriedky alebo
prostriedky stavebného sporenia vo v˘‰ke
20 % z obstarávacej ceny na úãel, na kto-
r˘ poÏaduje poskytnutie podpory,
• je schopn˘ platiÈ splátky a úroky z úveru v
dohodnutej v˘‰ke a v lehotách, ak je dru-
hom podpory úver.
20% vlastn˘ch prostriedkov nemusí pre-
ukazovaÈ osoba, ktorou je odchovanec detské-
ho domova a obec v úãele v˘stavby nájom-
n˘ch bytov
• má návrh na zabezpeãenie záväzku
Fyzická osoba
Ruãenie dvomi ruãiteºmi, priãom jeden z ru-
ãiteºov môÏe byÈ vo veku do 60 rokov a vek
druhého musí spæÀaÈ podmienku (vek + leho-
ta splatnosti úveru niωí ako 70 rokov. Ruãi-
telia dokladujú príjem za predchádzajúci ka-
lendárny ‰tvrÈrok, tak ako Ïiadateº. Ak je ru-
ãiteº Ïenat˘ (vydatá), tak prikladá aj overen˘
súhlas manÏelky (manÏela) s ruãením záväz-
ku.
Ruãitelia podpisujú tlaãivo Ïiadosti o pod-
poru osobne pred zamestnancom mestského
úradu v sídle okresu príslu‰ného miestu stav-
by kde sa ÏiadosÈ podáva.
Ruãenie nehnuteºnosÈou, predkladá sa v˘-
pis z katastra nehnuteºností a znaleck˘ posu-
dok na zakladanú nehnuteºnosÈ, nie star‰í ako
tri mesiace. Hodnota zakladanej nehnuteº-
nosti musí byÈ vo v˘‰ke 1,3-násobku poÏado-
vaného úveru. V prípade, Ïe sa zakladá nehnu-
teºnosÈ, ktorá nie je vo vlastníctve Ïiadateºa,
tak je potrebné predloÏiÈ overené vyhlásenie
vlastníka, na základe ktorého dá vlastník ne-
hnuteºnosti k dispozícii predmetnú nehnuteº-
nosÈ dlÏníkovi na zabezpeãenie záväzku voãi
·tátnemu fondu rozvoja b˘vania.
Právnická osoba – obec/mesto/VÚC
Ruãenie nehnuteºnosÈou
• v˘pis z katastra nehnuteºností osvedãujú-
ci vlastníctvo obce/mesta k predmetnej ne-
hnuteºnosti, znaleck˘ posudok na ocenenie
nehnuteºnosti nie star‰í ako tri mesiace ku
dÀu podania Ïiadosti o úver, priãom hod-
nota nehnuteºnosti je urãená znaleck˘m
posudkom podºa Vyhlá‰ky ã. 492/2004 Z.
z. a musí byÈ vo v˘‰ke 1,5-násobku sumy
poÏadovaného úveru, notárska zápisnica s
doloÏkou priamej vykonateºnosti exekuã-
ného titulu po priznaní úveru k otvoreniu
úverového úãtu pre Ïiadateºa.
Ak je nehnuteºnosÈ vo vlastníctve inej oso-
by ako Ïiadateºa – úradne overené vyhlásenie,
na základe ktorého dáva vlastník nehnuteºnos-
ti k dispozícii predmetnú nehnuteºnosÈ dlÏní-
kovi na zabezpeãenie záväzku voãi ·tátnemu
fondu rozvoja b˘vania (pri obci a meste sa vy-
uÏíva, ak vlastnia nezaÈaÏené vhodné nehnu-
teºnosti),
Ruãenie bankovou zárukou, predkladá sa:
• zmluva obec/mesto/VÚC s príslu‰nou ko-
merãnou bankou o poskytnutí bankovej
záruky alebo
• záväzn˘ prísºub banky o poskytnutí banko-
vej záruky (v‰etky komerãné banky vráta-
ne Slovenskej záruãnej a rozvojovej ban-
ky) vo forme mandátnej zmluvy.
V prípade akceptácie tejto záruky zo stra-
ny ·tátneho fondu rozvoja b˘vania Ïiadateº
musí predloÏiÈ záruãnú listinu podpísanú
obidvomi stranami t.j. obec/mesto a banka)
minimálne na obdobie v˘stavby predmetnej
stavby aÏ do jej vkladu do katastra a zriade-
nia záloÏného práva v prospech ·FRB k no-
vopostavenej nehnuteºnosti.
Informácie sú uvedené na internetovej
stránke www.sfrb.sk
Urãite aj fond, ktor˘ vediete, má svoje isté
priority, ktoré sú to a v ãom spoãíva ich v˘-
hoda?
Prioritou ·FRB je poskytovanie v˘hod-
n˘ch úverov, najmä pri v˘stavbe a obnove by-
tového fondu v SR. Ide predov‰etk˘m o v˘-
stavbu obecn˘ch nájomn˘ch bytov pre mla-
dé rodiny a podporu programov na úsporu
energie a zníÏenie nákladov na vykurovanie
a komplexnú obnovu bytov˘ch domov. V
roku 2009 pribudol ako priorita vlády aj Vlád-
ny program zateplenia.
Stáva sa aj to, Ïe ÏiadosÈ napríklad na nad-
stavbu rodinného domu za úãelom vybu-
dovania nového bytu nie je schválená, no
v rovnakom ãase dostane finanãnú pôÏiã-
ku obãan, ktor˘ ju Ïiada na v˘stavbu
domu, ako je to moÏné?
Ak ÏiadosÈ na nadstavbu rodinného domu
nie je v súlade so zákonom, alebo má nedo-
statky nemôÏe byÈ Ïiadateºovi poskytnut˘
úver. Ak ÏiadosÈ na v˘stavbu rodinného domu
je kompletná a v súlade so zákonom, Ïiada-
teºovi môÏe byÈ poskytnut˘ úver.
Dajú sa uÏ podané Ïiadosti dopæÀaÈ prípad-
ne meniÈ ich úãel?
Podané Ïiadosti sa nemôÏu dopæÀaÈ. MeniÈ
úãel Ïiadosti nie je moÏné.
Koºko obyvateºov bytov a rodinn˘ch do-
mov pouÏilo prostriedky zo ·FRB za po-
sedné roky jeho existencie?
Prehºad o poskytnut˘ch podporách a poã-
te podporen˘ch bytov za rok 1996 – 2008 je
v prílohe.
Neovplyvnila svetová kríza ãerpanie pro-
striedkov na b˘vanie v na‰ej republike?
âerpanie podpory z prostriedkov ·FRB
svetová finanãná kríza neovplyvnila.
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y A R E G I O N Á L N E H O
Radoslav BEHUL je generálny riaditeº Agentúry na podporu regionálneho rozvoja Ministerstva
v˘stavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorá v programovom období 2007 – 2013
implementuje Regionálny operaãn˘ program (ROP), Operaãn˘ program Bratislavsk˘ kraj (OPBK)
a programy cezhraniãnej spolupráce (CHS). Na otázky súvisiace s podporou zo ‰trukturálnych fondov
prostredníctvom uveden˘ch programov odpovedal redaktorke Anne Komovej.
Podpora je dôleÏitá
Pán generálny riaditeº, skúsme hneì na za-
ãiatku priblíÏiÈ zameranie vami riaden˘ch
programov.
Operaãné programy riadené Agentúrou na
podporu regionálneho rozvoja sú orientova-
né najmä na zvy‰ovanie kvality Ïivota obãa-
nov v regiónoch Slovenska prostredníctvom
podpory zariadení obãianskej infra‰truktúry
ako sú napríklad ‰koly, zariadenia sociál-
nych sluÏieb, in‰titúcie v oblasti kultúry a po-
dobne. ëal‰ou rámcovou oblasÈou je zlep‰o-
vanie vybavenosti územia formou podpory
miestnych a regionálnych komunikácií, revi-
talizácie verejn˘ch priestranstiev a podobne.
V regióne Bratislavského samosprávneho
kraja majú podporované aktivity podobn˘
charakter ale v men‰om rozsahu a z ãasti sú
zamerané aj na podporu podnikania a inová-
cií v podnikateºskom sektore. Programy cez-
hraniãnej spolupráce sú zase orientované na
rozvíjanie cezhraniãn˘ch partnerstiev for-
mou investiãn˘ch aj neinvestiãn˘ch projek-
tov, ktoré boli v minulosti podporované ini-
ciatívou Interreg.
Agentúra Ministerstva v˘stavby a regionál-
neho rozvoja SR t˘mito programami v rokoch
2007 – 2013 plynulo nadviazala na tematic-
ky podobné programy a iniciatívy, ktoré reali-
zovala uÏ v rokoch 2004 – 2006, ako je Ope-
raãn˘ program Základná infra‰truktúra, Jed-
notn˘ programov˘ dokument 2 a uÏ spomí-
naná iniciatíva Interreg IIIA.
Najväã‰ím programom riaden˘m Agen-
túrou je Regionálny operaãn˘ program
(ROP). O tento program zároveÀ prejavu-
jú najväã‰í záujem mestá a obce. MôÏete
ho bliωie charakterizovaÈ?
R O Z V O J A S R
Dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe ROP je akousi vlaj-
kovou loìou Agentúry na podporu regionál-
neho rozvoja. ROP je v rokoch 2007 – 2013
s celkov˘m rozpoãtom 1,7 miliardy eur tre-
tím najväã‰ím operaãn˘m programom spo-
medzi jedenástich operaãn˘ch programov na
Slovensku. ZároveÀ ide o vôbec najväã‰í
operaãn˘ program spolufinancovan˘ len z
Európskeho fondu regionálneho rozvoja a
zo ‰tátneho rozpoãtu SR. ROP pokr˘va celé
územie Slovenskej republiky okrem Brati-
slavského kraja a MVRR SR na jeho imple-
mentácii spolupracuje so samosprávnymi
krajmi.
Podpora je primárne poskytovaná verejné-
mu sektoru, t.j. obciam, mestám, samospráv-
nym krajom a vybran˘m orgánom ‰tátnej
správy. Globálnym cieºom ROP je zv˘‰enie
dostupnosti a kvality obãianskej infra‰truk-
túry a vybavenosti územia v regiónoch.
Aktivity tohto programu sú zamerané na re-
kon‰trukciu, roz‰irovanie, modernizáciu a
zlep‰enie vybavenia matersk˘ch, základn˘ch
a stredn˘ch ‰kôl, zariadení sociálnej infra-
‰truktúry, múzeí, galérií, kniÏníc, revitalizá-
ciu pamiatok vo vlastníctve verejného sekto-
ra a na podporu nekomerãn˘ch záchrann˘ch
sluÏieb. Okrem uvedeného podpora smeruje
do zlep‰ovania stavu miestnych komunikácií,
ciest II. a III. triedy, obnovy verejn˘ch prie-
stranstiev v mestách a obciach a z ãasti aj do
budovania infra‰truktúry rómskych osídlení.
Dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe finanãné prostriedky
z ROP kompenzujú kapitálové podfinancova-
nie infra‰truktúry vo vlastníctve verejného
sektora, ktoré bolo charakteristické v uplynu-
l˘ch ‰tyroch aÏ piatich dekádach plánované-
ho hospodárstva a následného obdobia trans-
formácie na trhovú ekonomiku.
Okrem technologicky vyspelej rekon‰truk-
cie stavebn˘ch objektov a ich moderného
vybavenia je v˘razn˘m príspevkom najmä
zniÏovanie energetickej nároãnosti budov.
Tento príspevok bude maÈ pozitívny dopad na
zníÏenie nákladov na prevádzku zariadení
zo strany ich zriaìovateºov ako aj pozitívny
dopad pre Ïivotné prostredie. Pridanou hod-
notou zároveÀ je, Ïe takmer v‰etky investiã-
né projekty realizované v rámci ROP obsa-
hujú stavebno-technické prvky odstraÀujúce
fyzické bariéry pre pohyb hendikepovan˘ch
osôb, ãi uÏ ide o verejné budovy, verejné
priestranstvá v mestách a obciach, cesty,
chodníky a podobne.
Samotné investiãné aktivity na t˘chto pro-
jektoch sa zaãali realizovaÈ v roku 2009 a ma-
sívne budú pokraãovaÈ podºa zazmluvnen˘ch
harmonogramov v roku 2010. V ãase hospo-
dárskej krízy má realizácia ROP zároveÀ aj
nov˘ rozmer: pozitívny dopad na odvetvie
47
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y
stavebníctva, ktoré trpí v˘padkom súkrom-
n˘ch investícií a v˘razn˘ dopad na zv˘‰enie
zamestnanosti v regiónoch.
Ak˘ poãet projektov predpokladáte zrea-
lizovaÈ v rokoch 2007 – 2013 prostredníc-
tvom ROP?
V rámci ROP sa realizuje vysok˘ poãet ma-
l˘ch aÏ stredne veºk˘ch investiãn˘ch projek-
tov s rozpoãtom od 175 000 do 3 000 000 eur.
Malá ãasÈ projektov pribliÏne v súhrnnej hod-
note do 10 miliónov eur bude maÈ neinves-
tiãn˘ charakter. Spolu sa predpokladá reali-
zácia pribliÏne 2 000 projektov.
MVRR SR, pod ktoré Agentúra na podpo-
ru regionálneho rozvoja spadá, prijalo v sú-
vislosti s príslu‰n˘mi uzneseniami vlády via-
ceré technické, organizaãné a administratív-
ne opatrenia na zintenzívnenie a ur˘chlenie
ãerpania disponibiln˘ch finanãn˘ch prostried-
kov. Aj z toho dôvodu sa väã‰ina t˘chto pro-
jektov fyzicky ukonãí do roku 2012, aj keby
sa mohli realizovaÈ aÏ do roku 2015.
Vzhºadom na to, Ïe ide o projekty, ktoré
majú reálny hmotn˘ v˘stup, dá sa kon‰tato-
vaÈ, Ïe v˘sledky t˘ch projektov budú a uÏ aj
majú priamy vplyv na zv˘‰enie kvality obãa-
nov. Projekty v rámci ROP zároveÀ prispie-
vajú k zlep‰ovaniu Ïivota marginalizovan˘ch
rómskych komunít, a to aj z hºadiska objemu
vyãlenenej finanãnej alokácie, ako aj z hºa-
diska poãtu projektov.
Ste spokojn˘ s úrovÀou projektov?
Oproti rokom 2004 – 2006 uÏ naozaj nie
je najãastej‰ím problémom nedostatoãná úro-
veÀ projektov. Je k dispozícii omnoho viac in-
formácií, ktoré sú prehºadnej‰ie, postupy a
formuláre sú ‰tandardizované a na trhu pôso-
bí veºa agentúr a poradensk˘ch spoloãností.
Medzi problematické patrí napríklad oblasÈ
verejného obstarávania.
Napriek zodpovednosti, ktorú majú minis-
terstvá, ide o oblasÈ, za ktorú sú zodpovední
samotní Ïiadatelia. Ide o kºúãov˘ proces z hºa-
diska úspe‰nosti projektu. Riadiace orgány,
resp. sprostredkovateºské orgány sú povinné
overovaÈ proces verejného obstarávania nie-
len z hºadiska jeho súladu s národnou legisla-
tívou ale aj z hºadiska súladu s legislatívou
Európskeho spoloãenstva. Tieto orgány sú
pri overovaní verejn˘ch obstarávaní oveºa
dôslednej‰ie ako v minulosti, ão povaÏujem
za nevyhnutné pretoÏe problémy s verejn˘m
obstarávaním sa môÏu vypomstiÈ aj s odstu-
pom niekoºk˘ch rokov. Îiadateºom hrozí vy-
máhanie poskytnut˘ch príspevkov a ãlen-
sk˘m ‰tátom zastúpen˘m riadiacimi orgánmi
nevyãerpanie prostriedkov Európskej komi-
sii.
Nedá sa predpokladaÈ, Ïe v‰etky Ïiadosti
budú predloÏené bez nedostatkov. Je moÏ-
né odstraÀovaÈ formálne nedostatky bez
ìal‰ích komplikácií? Majú Ïiadatelia do-
statok informácií?
Îiadateºom umoÏÀujeme doplniÈ ch˘bajú-
ce náleÏitosti, resp. odstrániÈ formálne nedo-
statky do 7 dní od podania Ïiadosti o nená-
vratn˘ finanãn˘ príspevok. Takto sa nám darí
úspe‰ne splniÈ podmienky formálnej kontro-
ly pri vy‰e 95 % predloÏen˘ch projektov. Je
to veºk˘ úspech lebo v minulosti cez túto
formálnu kontrolu ãasto nepre‰la ani polovi-
48
A R E G I O N Á L N E H O
ca Ïiadostí. V procese v˘beru projektov sa tak
do popredia dostáva kvalita projektu a nie
jeho formálna stránka.
Îiadatelia majú v prehºadnej forme k dis-
pozícii v‰etky programové a riadiace doku-
menty na internete. Vysoká úspe‰nosÈ Ïiada-
teºov v kontrole formálnej správnosti svedãí
aj o vhodnosti nastavenia informaãn˘ch a
komunikaãn˘ch opatrení. PriebeÏne zabezpe-
ãujeme vãasnú aktualizáciu informácií na
svojej oficiálnej internete aj formou ãasto
kladen˘ch otázok a formou schránky info-
rop@build.gov.sk. Prostredníctvom tejto
schránky môÏu záujemcovia získaÈ potrebné
informácie o ROP v podobe záväzn˘ch odpo-
vedí. Ide najmä o otázky t˘kajúce sa vypra-
covania Ïiadosti, rôzne otázky technického
charakteru a pod. Táto informaãná sluÏba sa
osvedãila a v znaãnej miere sa vyuÏíva. V sú-
ãasnosti sa prijíma okolo 50 otázok t˘Ïden-
ne. Informácie sa záujemcom o NFP posky-
tujú aj telefonicky.
S vyhlásením v˘zvy je spravidla spojené
usporiadanie sprievodn˘ch podujatí v regió-
noch Slovenska, na ktor˘ch zástupcovia mi-
nisterstva a samosprávnych krajov predstavia
opatrenie, v rámci ktorého bola v˘zva vyhlá-
sená, a poskytnú potenciálnym Ïiadateºom
doplÀujúce informácie súvisiace najmä s vy-
pracovaním Ïiadosti. K t˘mto podujatiam
patrí aj distribuovanie informaãn˘ch letákov
a broÏúr o ROP. Spomínan˘mi informaãn˘-
mi opatreniami sa dosahuje v˘razné zniÏova-
nie chybovosti predkladan˘ch projektov˘ch
zámerov.
V‰etky tieto aktivity Riadiaceho orgánu
pre ROP napomáhajú zniÏovaÈ formálne ne-
dostatky predkladan˘ch Ïiadostí o NFP a
zvy‰ovaÈ mieru úspe‰nosti Ïiadateºov.
MôÏete nám priblíÏiÈ aktuálny stav do-
siahnutého pokroku v prípade ROP?
Implementácia ROP sa zaãala v januári
2008 vyhlásením prvej v˘zvy na podporu
infra‰truktúry vzdelávania. Ku koncu no-
vembra 2009 bolo spolu prijat˘ch a zadminis-
trovan˘ch pribliÏne 2 600 Ïiadostí o nenávrat-
n˘ finanãn˘ príspevok prijat˘ch spolu v 12
v˘zvach. Z uvedeného mnoÏstva Ïiadostí je
schválen˘ch vy‰e 1400 Ïiadostí.
Z celkového rozpoãtu ROP na roky 2007
– 2013 vo v˘‰ke 1,7 miliardy eur je na tieto
Ïiadosti prerozdelen˘ch vy‰e 70 % v‰etk˘ch
prostriedkov. Tieto schválené prostriedky sa
intenzívne zazmluvÀujú a je aj na‰tartovan˘
proces ich ãerpania. Objem zazmluvnen˘ch
finanãn˘ch prostriedkov predstavuje pribliÏ-
ne 350 miliónov eur a poãet zazmluvnen˘ch
projektov je uÏ takmer 400.
Dosiahnutá úroveÀ ãerpania vytvorila vy‰e
roãnú rezervu z hºadiska stanoven˘ch ãaso-
v˘ch termínov pre vãasné vyuÏitie finanãn˘ch
prostriedkov. Koncom novembra 2009 sme v
rámci ROP dosiahli úroveÀ 100 % ãerpania
záväzku na rok 2007, ktor˘ sa musí vyãerpaÈ
do konca roku 2010. Tento objem vo v˘‰ke
pribliÏne 88 miliónov eur sa teda vyãerpal na
100 % uÏ v roku 2009, t. j. s vy‰e roãnou ãa-
sovou rezervou. ZároveÀ uÏ bude vykázané
pribliÏne 10 % ãerpanie záväzku na rok 2008,
ktor˘ je vo v˘‰ke 235 miliónov eur. Tieto ãís-
la sú naozaj povzbudivé, pretoÏe ide o reál-
ne peniaze, ktoré sa dostávajú do obcí, miest
a samosprávnych krajov.
R O Z V O J A S R
ZároveÀ sa bolo na‰tartované ãerpanie v
rámci Operaãného programu Bratislavsk˘
kraj a programov cezhraniãnej spolupráce.
Dovoºte mi e‰te raz zdôrazniÈ, Ïe Agentú-
ra na podporu regionálneho rozvoja, ale aj ìal-
‰ie riadiace orgány na in˘ch ministerstvách
prijali uÏ poãas roka 2009 cel˘ rad individu-
álnych opatrení, ktoré implementáciu ope-
raãn˘ch programov v˘razne posunuli vpred.
Ministerstvo v˘stavby a regionálneho roz-
voja SR v‰ak k zefektívneniu a ur˘chleniu t˘-
chto procesov zároveÀ prispelo aj z pozície
Centrálneho koordinaãného orgánu, ktor˘
systémovo nastavuje procesy platné pre v‰et-
ky operaãné programy. Som presvedãen˘, Ïe
nastúpené tempo a najmä objem uÏ schvále-
n˘ch projektov posunie ãerpanie v roku 2010
vpred naozaj v˘razn˘m spôsobom.
MôÏete uvedené opatrenia bliωie charak-
terizovaÈ?
V prípade Agentúry na podporu regionál-
neho rozvoja ide najmä o zavedenie systému
priebeÏn˘ch v˘ziev, ktor˘ sa pri veºkom
mnoÏstve mal˘ch aÏ stredn˘ch projektov uka-
zuje vhodnej‰í ako systém ãasovo ohraniãe-
n˘ch v˘ziev. Îiadatelia nemusia ãakaÈ rok,
prípadne rok a pol k˘m dostanú spätnú väz-
bu. Tento systém umoÏÀuje efektívne vyuÏiÈ
administratívne kapacity ministerstva a nasta-
viÈ termíny tak, aby sa zvládli stovky Ïiados-
tí poãas roka. ZároveÀ sme zaviedli elektro-
nickú rezerváciu termínov na predloÏenie
Ïiadostí o nenávratn˘ finanãn˘ príspevok.
Tento systém nám umoÏÀuje efektívne naplá-
novaÈ v˘zvy na predkladanie Ïiadostí o nená-
vratné finanãné príspevky a zároveÀ poskyt-
núÈ Ïiadateºom sedem dÀovú lehotu na odstrá-
nenie formálnych nedostatkov v predklada-
nej dokumentácii. Dosiahli sme t˘m uÏ spo-
mínanú vy‰e 95 % úspe‰nosÈ pri kontrole
formálnej správnosti. Tento systém bol po
jeho zavedení zaãiatkom roka 2008 naozaj
veºmi tvrdo kritizovan˘ ako systém nejak˘ch
ãaseniek ale ãas ukázal, Ïe ide o praktickú a
uÏitoãnú vec najmä z pohºadu samotn˘ch Ïia-
dateºov. Po vysvetlení v˘hod tohto systému
sme za posledn˘ch 18 mesiacov nezaregistro-
vali k jeho fungovaniu Ïiadne v˘hrady ba
priam naopak, objavili sa mnohé vyjadrenia
svedãiace o spokojnosti Ïiadateºov. Len v
prípade ROP sme zadministrovali pribliÏne 2
600 Ïiadostí za necelé 2 roky, ão je z hºadis-
ka ãasu neporovnateºné s tematicky podobnou
Prioritou 3 – Lokálna Infra‰truktúra Operaã-
ného programu Základná infra‰truktúra, kto-
rú na‰a agentúra implementovala v rokoch
2004 – 2006.
MVRR SR z pozície Centrálneho koordi-
naãného orgánu zaviedlo ‰tandardizované
postupy a odstránilo niektoré legislatívne me-
dzery. TieÏ boli zavedené niektoré elektronic-
ké prvky komunikácie, ão je novinkou opro-
ti predchádzajúcemu programovému obdobiu.
To sa ukázalo ako v˘hoda najmä z hºadiska
transparentnosti a auditovateºnosti nastave-
n˘ch systémov. Predpokladám, Ïe to bol veº-
k˘ prínos najmä pre ministerstvá, ktoré nema-
li skúsenosti z oblasti ‰trukturálnych fondov
z rokov 2004 – 2006.
Ako teda vnímate kritiku ohºadom údajné-
ho me‰kania pri ãerpaní finanãn˘ch pro-
striedkov z eurofondov?
M I N I S T E R S T V O V ¯ S TAV B Y
Skutoãná realizácia programového obdo-
bia 2007 – 2013 sa v prípade v‰etk˘ch ãlen-
sk˘ch krajín EÚ v podstate ani nemohla za-
ãaÈ skôr ako na prelome rokov 2007 a 2008.
„Oneskorenie“ nastalo uÏ pri prijímaní prí-
slu‰n˘ch nariadení na úrovni Európskeho
spoloãenstva. Samotné národné strategické
referenãné rámce ãlensk˘ch ‰tátov ako úplne
najzákladnej‰ie dokumenty boli prijímané aÏ
poãas roka 2007. Operaãné programy mohli
byÈ prijímané aÏ následne. Slovensko v t˘chto
pomyseln˘ch pretekoch skonãilo na 13. mies-
te spomedzi 27 ãlensk˘ch krajín.
Je treba uviesÈ, Ïe finanãné prostriedky
na toto obdobie sú k dispozícii aÏ do konca
roku 2015. V uplynul˘ch dvoch rokoch sa
vykonali v‰etky prípravné práce, prebehli
v˘zvy, vyhodnotili sa projekty, vykonali sa,
resp. e‰te sa vykonávajú verejné obstaráva-
nia. Najbliωie mesiace budú patriÈ finálnej
etape – realizácii projektov a t˘m aj násled-
nému ãerpaniu prostriedkov. Prezentované
kritické scenáre o dvoj percentnom ãerpaní
zavádzajúco narábajú s údajmi, ktoré sú ag-
regované za v‰etky programy a za v‰etky
roky celého programového obdobia. Je to
skresºujúce pretoÏe ãasové termíny pre vãas-
né ãerpania sa podºa metodiky Európskej
komisie sledujú z hºadiska plnenia finanã-
n˘ch plánov po jednotliv˘ch rokoch 2007 aÏ
2013. Z tohto hºadiska môÏeme koncom no-
vembra 2009 hovoriÈ o pribliÏne 62 % ãer-
paní na národnej úrovni.
O aké oblasti podpory je v rámci ROP
najväã‰í záujem? Nie je záujem Ïiadateºov
ovplyvnen˘ aj práve prebiehajúcou hospo-
dárskou krízou?
Jednotlivé opatrenia a aktivity v rámci ope-
raãn˘ch programov boli naplánované v ro-
koch 2006 – 2007. ·pecifikom ROP je jeho
veºká segmentácia na ‰iroké spektrum oblas-
tí od ‰kolstva, cez sociálnu oblasÈ, kultúru, pa-
miatky, verejn˘ cestovn˘ ruch, záchranné
sluÏby, regeneráciu sídiel, podporu rozvojo-
v˘ch dokumentov aÏ po regionálne komuni-
kácie. Aktuálna hospodárska kríza vyvíja na
samosprávy tlak, aby sa orientovali na svoje
priority, pretoÏe príli‰ veºa realizovan˘ch
projektov vytvára zároveÀ tlak na spolufinan-
covanie zo strany samospráv. Za uplynulé
dva roky sa vyprofilovali najatraktívnej‰ie ob-
lasti podpory s najvy‰‰ou absorpãnou kapa-
citou. Ide jednoznaãne o rekon‰trukcie ‰kôl,
kde záujem niekoºkonásobne prevy‰uje moÏ-
nosti programu a ìalej ide o regeneráciu sí-
diel, t.j. revitalizáciu verejn˘ch priestran-
stiev. Zriaìovatelia ‰kôl si uvedomujú aké dô-
leÏité je v súãasnosti investovanie do zniÏo-
vania prevádzkov˘ch nákladov, ktoré moÏno
v˘razne zníÏiÈ vìaka zlep‰eniu tepelnoizolaã-
n˘ch vlastností budov.
ZohºadÀujú sa v rámci ROP ‰pecifiká jed-
notliv˘ch regiónov Slovenska?
Na príprave ROP priamo participovali zá-
stupcovia samosprávnych krajov, ktorí majú
aj zastúpenie v Monitorovacom v˘bore pre
ROP. Okrem tejto pozície v˘znamn˘ch so-
ciálno-ekonomick˘ch partnerov sa samo-
správne kraje aj priamo zúãastÀujú implemen-
taãn˘ch procesov. Spomedzi 11 operaãn˘ch
programov práve ROP v najväã‰ej miere zo-
hºadÀuje regionálne ‰pecifiká v jednotliv˘ch
A R E G I O N Á L N E H O
podporovan˘ch sektorov˘ch oblastiach, a to
aj prostredníctvom zapojenia zástupcov regio-
nálnych samospráv do implementácie progra-
mu. MVRR SR ako Riadiaci orgán pre ROP
uzatvorilo so samosprávnymi krajmi zmluvy
o delegovaní urãit˘ch úloh riadiaceho orgá-
nu na tzv. sprostredkovateºské orgány pod
Riadiacim orgánom pre ROP. Samosprávne
kraje implementujú vybrané opatrenia ROP
s celkov˘m podielom vy‰e 40 % z rozpoãtu
ROP.
Aby bolo moÏné zabezpeãiÈ vyváÏen˘ so-
ciálny a hospodársky rozvoj Slovenska, tre-
ba myslieÈ na to, Ïe kaÏd˘ región má svoje
vlastné ‰pecifiká. Tento faktor sa vo vysokej
miere zohºadÀoval uÏ pri nastavovaní straté-
gie ROP. Na základe rozsiahlej sociálnej a
ekonomickej anal˘zy regiónov a v nadväz-
nosti na dohodu predsedu vlády SR, minist-
ra v˘stavby a regionálneho rozvoja SR a
predsedov vy‰‰ích územn˘ch celkov sa jed-
notliv˘m samosprávnym krajom urãili aj in-
dikatívne regionálne alokácie.
Prejdime k lehotám na vybavovanie Ïia-
dostí o platbu a spôsob úhrady. Nezazna-
menávate v tejto oblasti sÈaÏnosti?
MVRR SR dodrÏiava v‰etky lehoty na vy-
bavovanie Ïiadostí o platbu, t. j. úhrady sú za-
sielané prijímateºom na úãty v stanoven˘ch le-
hotách. V treÈom a ‰tvrtom kvartáli 2009 sa
prijímalo mimoriadne veºké mnoÏstvo Ïiados-
tí o platbu, ão sme aj predpokladali. Pripra-
vili sme sa a k Ïiadnym prieÈahom nedo‰lo.
KaÏd˘ prijímateº má k dispozícii informácie
vo forme verejne prístupn˘ch príruãiek a in-
‰trukcií a má aj svojho urãeného finanãného
manaÏéra na ministerstve, s ktor˘m komuni-
kuje. Prijímatelia si majú moÏnosÈ zvoliÈ sys-
tém financovania projektu podºa konkrétne-
ho typu prijímateºa v zmysle Systému finanã-
ného riadenia ‰trukturálnych fondov a Kohéz-
neho fondu t.j. môÏu si zvoliÈ systém tzv.
predfinancovania, refundácie alebo záloho-
v˘ch platieb.
A ão perspektívy a ìal‰ie plány, pán gene-
rálny riaditeº, rátate s ìal‰ím pokrokom v
procese realizácie ROP, oãakávate zme-
ny?
R O Z V O J A S R
Implementácia ROP je z ãasového hºadis-
ka iba v prvej tretine, no na základe doteraj-
‰ieho priebehu implementácie ROP môÏem s
pote‰ením kon‰tatovaÈ, Ïe v˘voj sa uberá
správnym smerom: v súãasnosti prebieha za-
zmluvÀovanie veºkého mnoÏstva projektov,
r˘chlym tempom sa zvy‰uje stav ãerpania, fy-
zicky sa ukonãuje veºké mnoÏstvo investiã-
n˘ch projektov.
Do konca roka 2009 bude vyhlásen˘ch
e‰te niekoºko v˘ziev a od roku 2010 sa poãet
a tempo vyhlasovan˘ch v˘ziev zaãne zniÏo-
vaÈ. Treba braÈ do úvahy, Ïe prevaÏná ãasÈ fi-
nanãn˘ch prostriedkov uÏ bola prerozdelená
a poãet vyhlasovan˘ch v˘ziev sa teda bude
obmedzovaÈ zostatkovou alokáciou ROP. Na-
stane ãas na vyhodnocovanie úãinnosti jed-
notliv˘ch opatrení a na posúdenie dopadov
poskytnutej pomoci. V roku 2011 sa vykoná
strategické hodnotenie operaãného progra-
mu, ktoré bude z hºadiska jeho ìal‰ieho na-
predovania kºúãové. Dúfame, Ïe toto hodno-
tenie potvrdí na‰e silné stránky a poukáÏe na
oblasti, v ktor˘ch e‰te máme priestor na zlep-
‰ovanie, aby sme mohli pokraãovaÈ v úspe‰-
nej implementácii ROP v prospech sloven-
sk˘ch regiónov.
Te‰í nás, Ïe spomedzi 11 operaãn˘ch pro-
gramov je to práve ROP, o ktor˘ je na Slo-
vensku najväã‰í záujem a ktor˘ priná‰a hma-
tateºné v˘sledky v podobe konkrétnych v˘stu-
pov stoviek investiãn˘ch projektov. UÏ teraz
môÏeme predpokladaÈ – aj keì s obrovsk˘m
predstihom –, Ïe o typy projektov, aké sa
podporujú v rámci ROP, bude veºk˘ záujem
aj v nasledujúcom programovom období 2014
– 2020.
49
N Á R O D N Á R A D A S R

V regionálnej politike je ako doma – viackrát bol primátorom Liptovského Mikulá‰a a mesto sa za jeho pôsobenia
zmenilo na nepoznanie. Obstál aj vo voºbách do vy‰‰ích samosprávnych krajov. Aj toto je dôvodom, preão do NR
SR predloÏil návrh zákona o financovaní volieb do orgánov samosprávy obcí a samosprávnych orgánov. Tvrdí,
Ïe „potrebujeme úpravu volebn˘ch zákonov na Slovensku tak, aby demokracia nebola ohrozovaná rôznymi
záujmov˘mi skupinami do takej miery, ktorá im dnes dovoºuje prakticky si „kúpiÈ“ jednotlivé zastupiteºstvá,
starostov, primátorov alebo predsedov samosprávnych krajov“. A hoci veºmi neverí, Ïe s t˘m zákonom uspeje,
aspoÀ chce zaãaÈ diskusiu na túto tému. Poslanec SDKÚ-DS Alexander SLAFKOVSK¯.

Cieºom je ochrana slobody

rozhodovania na úrovni samospráv mym dôsledkom moÏnosti zneuÏitia právomo-
ci verejn˘ch ãiniteºov a mnoÏstvo ‰kandalóz-
nych rozhodnutí samospráv.

V dôvodovej správe takisto pí‰ete: Slovensko

je jednou z mála európskych krajín s nulo-
vou reguláciou financovania predvolebnej
kampane a bez pravidiel dávajúcich za po-
vinnosÈ zverejniÈ zdroje financií pouÏit˘ch na
kampaÀ pri voºbách do samosprávnych or-
gánov obcí a krajov.“ Ako sa to stalo, Ïe to
zákon neobsahuje?
Nebol som medzi t˘mi, ão zákon pripravo-
vali, ale pravdepodobne do‰lo k preceneniu sa-
moochrannej ãinnosti demokratického systé-
mu pred korupciou, alebo k neznalosti európ-
skeho ‰tandardu ochrany transparentnej súÈaÏe
v tejto oblasti.

Vo va‰ej dôvodovej správe sa takisto nachá-

Do NR SR ste predloÏili návrh zákona o fi-
nancovaní volieb do orgánov samosprávy
obcí a do orgánov samosprávnych krajov –
preão ste sa rozhodli pre tak˘to zákon? âo je
jeho podstatou?
Hlavn˘m cieºom je ochrana slobody rozho-
dovania a demokracie na úrovni samospráv
pred neobmedzen˘m vplyvom peÀazí a lobistic-
k˘ch skupín. NetransparentnosÈ financovania
a neobmedzená v˘‰ka v˘dajov zapríãinili uÏ
mnoho zl˘ch rozhodnutí, ktoré stáli obãanov v
koneãnom dôsledku veºké finanãné straty.
Hneì druh˘ paragraf návrhu zákona tvrdí:
„Úãelom zákona je zavedenie pravidiel do
systému vedenia, financovania a kontroly fi-
nancovania volebnej kampane, vrátane urãe-
nia prípustnej v˘‰ky v˘davkov politick˘ch
strán a nezávisl˘ch kandidátov pouÏit˘ch na
volebnú kampaÀ (§3) v období pred voºbami
do orgánov samosprávy, ako aj urãenie pra-
vidiel na úhradu za volebnú kampaÀ (§9).“
Preão povaÏujete urãenie prípustnej v˘‰ky
v˘davkov politick˘ch strán za také dôleÏité?
Predov‰etk˘m preto, aby náklady na „infor-
maãnú kampaÀ“ nerástli do neprimeran˘ch v˘-
‰ok. Sme svedkami toho, Ïe nárast v˘‰ky nákla-
dov na predvolebnú kampaÀ dosiahol také roz-
mery, ktoré evidentne prekraãujú v˘‰ku zdrojov,
ktorá by staãila na zaistenie dobrej informova-
nosti voliãov, tak aby sa mohli slobodne rozhod-
núÈ na základe dostatku informácií. Rôzne bez-
platné akcie ako koncerty, kultúrne a ‰portové
podujatia, mnoÏstvo drobn˘ch reklamn˘ch pred-
metov, mohutná inzercia v printov˘ch a elektro-
nick˘ch médiách, ako aj informaãne málo hod-
notná, ale drahá billboardová a plagátová kam-
paÀ vyhnali náklady do tak˘ch rozmerov, kto-
ré je moÏné pokryÈ len zo zdrojov oãakávajúcich
protihodnotu za poskytnutú finanãnú pomoc.
V dôvodovej správe pí‰ete: „Po roku 2002 za-
ãal veºk˘ záujem miestnych finanãn˘ch kru-
hov o v˘sledok volieb do samosprávnych or-
gánov, ako aj snaha ovplyvniÈ ich vo svoj
prospech. Preto potrebujeme úpravu voleb-
n˘ch zákonov na Slovensku tak, aby demo-
kracia nebola ohrozovaná rôznymi záujmo-
v˘mi skupinami do takej miery, ktorá im
dnes dovoºuje prakticky si „kúpiÈ“ jednotli-
vé zastupiteºstvá, starostov, primátorov ale-
bo predsedov samosprávnych krajov.“ Dote-
raz v‰ak nebola verejnosÈ oboznámená s ne-
jak˘mi veºk˘mi ‰kandálmi pri financovaní
volebnej kampane. Je to roz‰íren˘ jav?
KeìÏe nemáme zákonom prikázané zverejÀo-
vanie pôvodu pouÏit˘ch finanãn˘ch prostried-
kov, tak kandidáti ºahko odbili zvedav˘ch no-
vinárov a obãanov tvrdením, Ïe kampaÀ si fi-
nancujú z vlastn˘ch zdrojov, alebo za pomoci
politickej strany. Máme v‰ak niekoºko súdnych
procesov pre trestn˘ ãin korupcie (Bratislava-
Raãa, Ko‰ice – sídlisko Dargovsk˘ch hrdinov,
âadca, VÚC Banská Bystrica...), ktorá je pria-
dza formulácia: „PredloÏen˘ návrh je snahou
o urãité vyváÏenie medzi neobmedzenou voº-
nosÈou pri financovaní kampane, ktorá vy-
niesla náklady na predvolebn˘ boj do v˘-
‰ok, ktoré uÏ nie sú kandidáti schopní zná-
‰aÈ z vlastn˘ch zdrojov, alebo príspevkov
politick˘ch strán. Preto chce zabrániÈ rastú-
cemu vplyvu finanãn˘ch podporovateºov na
samosprávnu politiku tak, aby nebola obme-
dzovaná pri slobodnom rozhodovacom pro-
cese.“ Je rozhodovanie na úrovni samospráv-
nych krajov také lukratívne, Ïe sa okolo nej
toãí toºko „finanãn˘ch podporovateºov“? Pre-
ão sa to neprejavuje na záujme o voºby na tej-
to úrovni?
Rozpoãty jednotliv˘ch samosprávnych kra-
jov sa pohybujú okolo 133 mil. eur (cca 4 mi-
liardy Sk) roãne. Nie sú to malé peniaze. Pro-
blém nezáujmu o voºby je v tom, Ïe ich kom-
petencie nie sú tak viditeºné v kaÏdodennom Ïi-
vote ako kompetencie miest a obcí. V mestách
chodia na úrad obãania, ale na krajsk˘ úrad
chodia riaditelia a vedúci pracovníci organizá-
cií zriaìovan˘ch samosprávnym krajom. V jed-
nom kraji je to okolo 80 stredn˘ch ‰kôl, 50
kultúrnych a sociálnych ustanovizní, 3 – 4 zdra-
votnícke zariadenia, správa ciest 2. a 3. triedy,
spolufinancovanie prímestskej dopravy... Spo-
lu okolo 4 500 aÏ 5 000 zamestnancov. Tohto-
roãné voºby do VÚC naznaãili urãit˘ vzostup
záujmu a teda aj pochopenia súvislostí voliãmi.
„âasom kampane sa na úãely tohto zákona
rozumie obdobie zaãínajúce 180 dní a kon-
ãiace 12 hodín pred otvorením volebn˘ch

50
N Á R O D N Á R A D A
miestností pre voºby do orgánov samosprá-
vy“ – nie je ‰esÈ mesiacov predsa len tro‰ku
pridlh˘ ãas? âo vás k takémuto ãasovému
úseku viedlo?
Ide predov‰etk˘m o to, aby konãiaci funkcio-
nári kandidujúci v nasledujúcich voºbách ne-
mohli dlhodobo zneuÏívaÈ to, Ïe majú mocen-
sk˘ vplyv na tlaãené a elektronické médiá vo
svojom okolí, ãasto priamo vo vlastníctve in‰ti-
túcie, do ktorej kandidujú. Nie sú zriedkavé aj
prípady, Ïe priamo primátor je ãlenom dozor-
ného orgánu, alebo konateºom s. r. o zodpoved-
nej za printové médium alebo miestnu televíziu.
Návrh zákona zakazuje v ãase 180 dní pred
voºbami publicistické relácie a reportáÏe, res-
pektíve sa musia zahrnúÈ do nákladov na kam-
paÀ náklady obvyklé na vydanie takejto publi-
cistickej informácie. Spravodajstvo sa nezaka-
zuje.
Nekladie takéto dlhé obdobie aj privysoké
nároky na kontrolu takto vynaloÏen˘ch fi-
nancií?
KaÏd˘ kandidát si musí zvoliÈ zákonn˘ spô-
sob vedenia svojho volebného úãtu. Cez tento
musia pretiecÈ v‰etky peniaze pouÏité v kampa-
ni a má za povinnosÈ zverejniÈ pôvod finanãn˘ch
zdrojov. ZároveÀ musí sledovaÈ aj aktivity sú-
perov. Ak sa mu bude zdaÈ nieão podozrivé, má
právo podaÈ podnet na nezávislú Komisiu pre
sledovanie volebn˘ch nákladov, ktorá musí do-
staÈ od kaÏdého kandidáta koneãné vyúãtovanie
svojich nákladov na kampaÀ do 4 t˘ÏdÀov od
volieb. Porovnaním, ãi sa daná aktivita nachá-
dza v predloÏen˘ch úãtoch a dokladoch s obsa-
hom sÈaÏnosti sa ºahko posúdi, ãi kandidát nie-
ão zatajil, alebo nie. Ak zatajil, tak sa mu ob-
vyklá cena za poskytnutú sluÏbu pripoãíta ku ná-
kladom. Ak prekroãí ich povolenú v˘‰ku, stra-
tí moÏnosÈ uchádzaÈ sa o vyplatenie sumy do-
sahujúcej 50% povolenej v˘‰ky nákladov v da-
nom volebnom obvode a navy‰e Komisia uro-
bí podnet na Ústavn˘ súd, pre poru‰enie záko-
na a môÏe prísÈ ku zru‰eniu volieb. Priznám, Ïe
ch˘ba e‰te sankcia pre toho, kto sa poru‰enia do-
pustil, ako je napríklad vo Francúzsku, keì má
takáto osoba zakázané kandidovaÈ vo voºbách
na najbliωích 12 mesiacov. To je v‰ak úloha pre
eventuálne 2. ãítanie.
Takisto navrhujete, Ïe „darca prispievajúci
na kampaÀ politickej strane alebo nezávislé-
mu kandidátovi musí byÈ zapísan˘ do voliã-
ského zoznamu vo volebnom obvode kandi-
dáta, ktorému prispieva na kampaÀ“ – ako
pôvodom Mikulá‰an, moji rodiãia stále Ïijú
v Liptovskom Mikulá‰i, by som moÏno vás
chcel podporiÈ – alebo vá‰ho protikandidá-
ta, s ktor˘m som chodil do ‰koly, ale nemô-
Ïem. Takisto mám skvelého kamaráta v Mi-
chalovciach a tieÏ som limitovan˘. PovaÏu-
jete to za racionálne takto limitovaÈ va‰ich
moÏn˘ch podporovateºov? Napokon, darca-
mi môÏu byÈ iba fyzické osoby, tak snáì to ne-
bezpeãenstvo nie je aÏ také vysoké.
Navrhnuté znenie nebráni, aby ste svojim
rodiãom poslali peniaze, ktor˘mi môÏu podpo-
riÈ Vá‰ho kandidáta, ale je v podstate postave-
n˘ teoretick˘ strop pre v‰etk˘ch kandidátov, aby
do súÈaÏe i‰li s rovnak˘mi ‰ancami.
Va‰a predstava v˘‰ky financií vynaloÏen˘ch
na kampaÀ je v zákone dosÈ komplikovaná.
Ako ste pri‰li na tak˘to systém?
S R
Princíp vychádza z poãtu voliãov vo voleb-
nom obvode a z predpokladu, Ïe niektoré nákla-
dy sú rovnaké, ãi robíte plagát, alebo informaã-
nú broÏúru pre 5 000 obvod, alebo 500 000, lí-
‰ia sa len poãty opakovaní – alebo poãty v˘tlaã-
kov. Preto s narastajúcim poãtom voliãov aj
klesá koeficient, ktor˘m sa koneãná suma ná-
sobí. Na jedného voliãa pripadá 2 promile prie-
mernej mzdy za uplynul˘ rok ão je t. ã. okolo
1,34 eur. Koeficient pri volebnom obvode so 40
tisíc voliãmi je 0,50 a pri poãte 750 000 je 0,25.
To znamená, Ïe povolená v˘‰ka v˘dajov je v pr-
vom prípade 26 800 eur (807 000 Sk) a v dru-
hom 251 250 eur (7 569 000 Sk). Odhadujem
z vlastnej dlhoroãnej skúsenosti, Ïe aj 50% z ma-
ximálnych povolen˘ch nákladov je dostatoãná
suma na to, aby bolo moÏné urobiÈ dobrú infor-
maãnú kampaÀ.
âo si v koneãnom dôsledku sºubujete od pri-
jatia takéhoto zákona?
Predov‰etk˘m vy‰‰iu objektivitu a kvalitu
rozhodovania na oboch stupÀoch samospráv
ako priamy dôsledok slobodn˘ch , nikomu ne-
zaviazan˘ch politikov.
V doteraj‰om období sa stalo normou, Ïe zá-
kony predkladané opozíciou sa nedarí v plé-
ne presadiÈ – konzultovali ste tento zákon aj
s koaliãn˘mi poslancami? Alebo s poslanca-
mi, ktorí takisto kandidovali v Ïupn˘ch voº-
bách? S ak˘mi v˘sledkami?
Áno, konzultoval. V auguste som uÏ takmer
hotov˘ návrh ponúkol V˘boru pre verejnú sprá-
vu a regionálny rozvoj, aby ho prijal ako svoju
iniciatívu bez akéhokoºvek môjho nároku na au-
torstvo. Predseda v˘boru Tibor Cabaj mi pove-
dal, Ïe iniciatíva je to predãasná a do v˘boru ho
nepredloÏil. Kolegovia z KDH a SMK nemali
s predloÏen˘m návrhom Ïiadny problém ho
podporiÈ, ão nebol prípad zástupcov Smeru,
HZDS a SNS, aj keì neoficiálne si vedeli pod-
poru zákonu predstaviÈ. Nielen ja si myslím, Ïe
Slovensko takúto normu potrebuje.
PovaÏujete financovanie volieb do orgánov
samosprávnych krajov za najdôleÏitej‰í pro-
blém tohto aktu? Ako sa dívate na informá-
cie o kupovaní hlasov voliãov a o úniku obá-
lok a hlasovacích listín z jedného volebného
okrsku v Ko‰iciach?
Obidva stupne samospráv sú rovnako dôle-
Ïité, aj keì ten obecn˘ obãania vnímajú ako im
bliωí. Aféra s kupovaním hlasov sa udiala aj v
Liptovskom Mikulá‰i a na in˘ch miestach Slo-
venska. Je to smutné, ale podºa súãasnej legisla-
tívy ÈaÏko postihnuteºné. Pomohla by masívnej-
‰ia mobilizácia demokratov a medializácia po-
dozrení, aby si obãania uvedomili, o ão ide a
akému nebezpeãenstvu sa vystavujú, ak by opa-
kovane dali hlas ºuìom, ktorí uÏ raz z kupova-
nia hlasov boli podozriví.
Pred niekoºk˘mi dÀami sa skonãili voºby do
orgánov samosprávnych krajov. Rozhodli
ste sa – ako poslanec NR SR – kandidovaÈ aj
za poslanca Îilinského samosprávneho kra-
ja – ão vás k tomuto rozhodnutiu viedlo?
Presvedãenie, Ïe mám ão povedaÈ ku proce-
su správy vecí verejn˘ch na úrovni samospráv-
neho kraja, ako Ïe som aj nieão urobil v pro-
spech jeho obyvateºov, a Ïe mám reálnu ‰ancu
byÈ zvolen˘.
PovaÏujete za vhodné, aby mali politici via-
cero funkcií v orgánoch verejnej správy? Dá
sa to vôbec stíhaÈ, ak chcete tie funkcie vyko-
návaÈ kvalitne?
Bolo by vhodné upraviÈ to zákonom tak, Ïe
nie je moÏné kumulovaÈ viacej ako dva mandá-
ty. O dvoch mandátoch hovorím preto, Ïe aj ten,
kto má len jeden mandát v samospráve, e‰te má
svoje pracovné povinnosti inde, tak ako ich
majú aj poslanci NR SR. O kvalite sa objektív-
ne nedá diskutovaÈ, pretoÏe politick˘ oponent
Vám vÏdy povie, Ïe on by to vedel lep‰ie, a Ïe
chyba je vo Vás osobne, lebo nezvládate svoje
povinnosti v rámci mandátov... Nemám v‰ak v˘-
hrady proti tomu, aby sa mandáty obmedzili len
na jeden, ale pre v‰etk˘ch.
PovaÏujete za v˘hodu v pozícii poslanca NR
SR, ak máte skúsenosti aj z tejto roviny spra-
vovania vecí verejn˘ch? A naopak?
Áno. Mnoho zákonov som aj pripomienko-
val, Ïe z pohºadu samospráv ich aplikácia nie je
jednoduchá a bude robiÈ problémy. Obãas aj nie-
ão podarilo presadiÈ, ale nebolo toho veºa...
Aké problémy Îilinského kraja povaÏujete za
najdôleÏitej‰ie?
Bolo by moÏné veºa popísaÈ, ale ja povaÏu-
jem za najdôleÏitej‰ie vyrie‰iÈ problémy s do-
pravnou infra‰truktúrou a to cestnou aj Ïelezniã-
nou a potom stabilitu a kvalitu poskytovania
zdravotníckych sluÏieb. Za chvíºu doplatíme
na to, Ïe sú v kraji 3 veºké nemocnice (Îilina,
Martin, RuÏomberok), ale beÏné ochorenia bude
problém lieãiÈ, lebo v men‰ích nemocniciach
(âadca, Trstená, Doln˘ Kubín a Liptovsk˘ Mi-
kulበ) bude problém udrÏaÈ kvalitn˘ch lekárov
a dostupnosÈ zdravotníckej starostlivosti sa v˘-
razne zníÏi.
Na ktoré problémy sa chcete sústrediÈ v ìal-
‰om volebnom období?
Predov‰etk˘m na zdravotníctvo a vyrovna-
nosÈ finanãnej bilancie.
Preão sa nedarí dostaÈ do vedomia verejnos-
ti dôleÏitosÈ orgánov vy‰‰ích územn˘ch cel-
kov? Je to chyba verejnosti, politikov, mé-
dií...?
Ako som uÏ uviedol vy‰‰ie, problém vidím
v tom, Ïe kompetencie samosprávnych krajov
sú rovnako dôleÏité ako tie na obciach, ale ob-
ãan ich nemôÏe rie‰iÈ priamo. Má len nepriamy
dosah cez svojich poslancov a potom riaditeºov
a vedúcich príslu‰n˘ch in‰titúcií. Ak by si uve-
domil, Ïe jeho zdravie, odpoãinok na dôchod-
ku aj vzdelanie jeho detí pre pracovn˘ proces je
v rukách VÚC, asi by sa o ne viacej zaujímal.
Médiá tu môÏu urobiÈ kus dobrej práce. Ak sú
politici ochotní investovaÈ nemalé sumy do
kampaní (cca 130 000 eur), musia aj oni prispieÈ
ku lep‰ej informovanosti voliãov.
Nemyslíte si, Ïe by sa mal ist˘m spôsobom
zjednodu‰iÈ a zjednotiÈ volebn˘ mechanizmus
viacer˘ch volebn˘ch systémov?
Podºa môjho názoru ten ãas dozrel. Je potreb-
né proces podºa moÏnosti zjednodu‰iÈ a spojiÈ
niektoré voºby, ako aj zaviesÈ prísnej‰í a efek-
tívnej‰í reÏim kontroly financovania volieb.
Môj návrh zákona je súãasÈou takého snaÏenia,
aj keì mu dávam malú ‰ancu na postup do dru-
hého ãítania. BohuÏiaº. AspoÀ sa môÏe otvoriÈ
diskusia na túto tému.
51
N Á R O D N Á R A D A S R

V‰etky slovenské vlády aÏ po súãasnú Ficovu, viac ãi menej zanedbávajú mimoriadne dôleÏitú
sociálnu a ekonomickú skupinu, ktorá hrá v mnoh˘ch ‰tátoch dôleÏitú úlohu, a najmä v tak˘ch
kritick˘ch chvíºach, aké teraz znepríjemÀujú Ïivot politikom i ‰irokej ‰kále ºudí v „pracovnom“ veku
– poãas rastúcej alebo nadmernej nezamestnanosti. Máme na mysli mal˘ch a stredn˘ch
podnikateºov ãi Ïivnostníkov. Ak veºkotováreÀ, ako je VW, prijme 600 nov˘ch zamestnancov,
pracovn˘ trh to v˘razne pocíti. Ale rovnako – a veºmi nepríjemne – to pobadá, keì tak˘to podnik
600 ºudí v priebehu niekoºk˘ch dní prepustí. Sú to skutoãne nepríjemné otrasy. A najodolnej‰í proti
tak˘mto ‰okom je práve stredn˘ a niωí stav, kam Ïivnostníkov môÏeme zaradiÈ.
Mnohé vlády na Západe a v ·kandinávii vhodnú legislatívu pre nich skutoãne pripravujú veºmi
starostlivo, aby vytvorili optimálne podmienky pre ich existenciu a najmä aby byrokrati zbytoãn˘mi
predpismi a nezmyseln˘m úradovaním im neodãerpávali energiu, ale aj finanãné prostriedky.
Len tak mimochodom na tomto mieste povedzme, Ïe väã‰ina men‰ích firiem v cestovnom ruchu sa
zaraìuje do tejto sociálnej skupiny, a ak teraz koneãne chápeme, aké rezervy sú v tomto odvetví
ekonomicko-spoloãenskom, nemôÏeme nebraÈ na zreteº jeho potreby a záujmy. Tento trochu dlh˘
úvod k rozhovoru s jedn˘m z najaktívnej‰ích opoziãn˘ch poslancov má svoje odôvodnenie.
Publicista Ernest Weidler sa totiÏ stretol s v˘chodoslovensk˘m poslancom
Pavlom PROKOPOVIâOM – a ten do SDKÚ-DS pre‰iel zo svojho predo‰lého postu, ktor˘m bola
funkcia predsedu Únie Ïivnostníkov, podnikateºov a roºníkov SR. My vidíme Prokopoviãovu v˘hodu
najmä v tom, Ïe zblízka a so znalosÈou pozná Ïivnostnícke prostredie, ktoré sa – dúfajme –
v blízkom ãase ústretovo otvorí ambicióznym a kreatívnym ºuìom, aby mohli zrealizovaÈ svoje plány
a naplniÈ svoju zdravú ctiÏiadosÈ, ale pritom nepredpokladajú, Ïe sa v rekordne krátkom ãase stanú
milionármi. Práve stretnutie s Prokopoviãom kaÏdému pripomína, Ïe nie v‰etky sociálne skupiny
majú v parlamente také kompetentné zastúpenie ako „malí zamestnávatelia“, teda tí, ktorí sú
chlebodarcami len sebe sam˘m. Jeho zvlá‰È uÏitoãné skúsenosti vypl˘vajú z jeho ìal‰ej politickej
aktivity – od roku 2002 do 2006 bol ministrom dopravy, pô‰t a telekomunikácií SR, a tak nie div,
Ïe mnohé jeho odborné anal˘zy v parlamentnom pléne i vo v˘boroch sa t˘kajú renovácie
Bratislavského letiska a projektov PPP najmä v súvislosti s v˘stavbou diaºnic. S tou súvisia aj jeho
úvahy o tom, ako pri celo‰tátnom záujme o r˘chle roz‰irovanie siete diaºnic re‰pektovaÈ právo
kaÏdého obãana na nedotknuteºnosÈ jeho majetku.

Aj novinár musí robiÈ tak,

ako si ‰éfredaktor predstavuje
Teraz sa o politikoch ãasto aj nie veºmi
priaznivo hovorí.
A nielen teraz...
Ale keì prídete do Stropkova, do svojho
domovského prostredia, akí sú k vám ºu-
dia? Dávajú vám nieão najavo?
Ja si osobne nemôÏem sÈaÏovaÈ, Ïe by som
pri styku s mojimi rodákmi, s ºuìmi, ktorí Ïijú
v Stropkove, pociÈoval nejaké negatívne ten-
dencie voãi sebe, aj keì, samozrejme, ne-
chcem tvrdiÈ, Ïe v‰ade mám len svojich priaz-
nivcov. Ja som v‰ak roden˘ Stropkovãan, na-
rodil som sa tam, vyrastal a prakticky – aÏ na
posledn˘ch niekoºko rokov, keì Ïijem aj s ro-
dinou v Bratislave – bez prestania b˘val. V
Stropkove mám stále trvalé bydlisko, mám
tam svoj vlastn˘ rodinn˘ dom, ktor˘ som si
sám postavil zaãiatkom 90. rokov, takÏe cho-
dím tam veºmi rád, aj preto, Ïe tam mám veºa
kamarátov a príbuzn˘ch. A zaruãene aj pre-
to, lebo zatiaº som nepocítil nejaké osobné an-
tipatie voãi mne, aj keì, samozrejme, ten
vzÈah sa nedá meraÈ preferenciami politic-
k˘ch strán: teda, Ïe ak niekto nevolí SDKÚ,
to neznamená, Ïe je proti mne. Myslím si, Ïe
v Stropkove si obyvatelia veºmi váÏia a cenia
to, Ïe som aktívne prispel kedysi k ustanove-
niu sídla obvodného úradu po mnoh˘ch a
mnoh˘ch rokoch, odkedy sa zaãali o to usi-
lovaÈ, prakticky od roku 1961. Ale fakticky aÏ
v roku 2004 sa stal Stropkov akoby okresn˘m
mestom, teda sídlom obvodného v˘znamu s
príslu‰n˘mi orgánmi a s príslu‰n˘mi in‰titú-
ciami. To bolo pre Stropkovãanov neskona-
lé zadosÈuãinenie, pretoÏe roky a roky poci-
Èovali istú krivdu zo strany susedného Svid-
níka, ktor˘ ako mesto prakticky vznikol iba
po 2. svetovej vojne. TakÏe ak Stropkov do-
stal zrazu in˘ ‰tatút s v˘znamnej‰ím postave-
ním, neÏ dovtedy mal, bol to pre obyvateºov
dosÈ pozitívny fakt, pre ktor˘ ma aj starí
Stropkovãania, aj stredná generácia vnímajú
v dobrom svetle. No a tí mladí ma zase skôr
vnímajú cez súãasnú politiku, vidia ma v te-
levízii, ãítajú sem-tam o mne v tlaãi, a pad-
ne im veºmi príjemne, keì sa stretnú s ãlove-
kom, ktorého poznajú len z televízie. Neho-

52
N Á R O D N Á R A D A
voriac o tom, Ïe som sa dlhé roky angaÏoval
aj v stropkovskom futbale, a aktívny som bol
práve v tom v ãase, keì stropkovsk˘ futbal
hral popredné miesto aj v rámci Slovenska.
Bolo to najmä v 80. rokoch, ale aj teraz, po
roku 2002. TakÏe ja osobne sa nesÈaÏujem,
hoci platí to, ão som povedal na zaãiatku: ne-
myslím si, Ïe tam mám len sam˘ch priazniv-
cov, urãite sú tam aj ºudia, ktorí mi neprajú,
ºudí, ktorí mi moÏno závidia, ktorí mi vyt˘-
kajú – a moÏno aj právom – niektoré veci, ão
som vykonal, ãi, naopak, nevykonal. Ale
osobne som to nejako v zlom nepocítil a be-
riem to normálne, Ïe tak to asi musí byÈ.
V politike ste uÏ naozaj dosÈ rokov. Boli ste
ministrom, teraz ste poslancom. Neºuto-
vali ste ani v jednom období, Ïe ste sa po-
litikom stali?
ªutoval som to v jednom jedinom okam-
Ïiku, ale nakoniec sa v‰etko vyvinulo aj tak
inak, Ïe tá ºútosÈ sa nakoniec pominula. Moje
pochybnosti sa zahniezdili v nepríjemnom
rodinnom ãase a ja som bol vtedy veºmi roz-
háran˘. My sme boli s manÏelkou 17 rokov
bezdetní. Ja som do politiky vstúpil v roku
1994, a keì som zaÏil prvé voºby, bol som
podpredsedom Strany podnikateºov a Ïiv-
nostníkov, neskôr predsedom Únie Ïivnostní-
kov, podnikateºov a roºníkov. Keì sa nám v
roku 1997 – po 17 rokoch – predsa len naro-
dila dcérka, ja som sa v roku 1998, teda keì
mala rok aj nieão, stal poslancom a zaãal
som chodiÈ v podstate na t˘ÏdÀovky. Keì sa
konãilo volebné obdobie, bol rok 2001, a ja
som vtedy veºmi ºutoval, Ïe prakticky ani ne-
vidím, ako mi dcéra rastie. Tak vtedy som po-
stavil otázku manÏelke, ale aj vtedy uÏ ‰tvor-
roãnej dcérke: Mám dobré miesto na kandi-
dátke, takÏe je jasné, Ïe sa do parlamentu
dostanem. Buìto idete so mnou do Bratisla-
vy a ja budem pokraãovaÈ v politike, alebo ja
uÏ na t˘ÏdÀovky chodiÈ nebudem, vrátim sa
domov, no ale, samozrejme, bude to zname-
naÈ aj zníÏenie môjho spoloãenského a aj fi-
nanãného ‰tandardu. Bude to tro‰ku iné ÏiÈ
bez postavenia v takom mesteãku, ako je
na‰e. Aj keì som bol podnikateº, daÀov˘ po-
radca, predsa to nebolo na takej úrovni ako vo
vrcholovej politike. ManÏelka s dcérkou po-
chopili moju a na‰u situáciu, rozhodli sa a pri-
S R
‰li do Bratislavy, takÏe odvtedy, od roku 2001,
b˘vame tu, v hlavnom meste. Dcérka tu cho-
dí aj na základnú ‰kolu, ale, ako som pove-
dal, trvalé bydlisko máme stále v Stropkove.
TakÏe vtedy to bol ten jedin˘ moment, kedy
som ºutoval, Ïe som do toho i‰iel, pretoÏe som
nebol doma a do Bratislavy som chodil na
t˘ÏdÀovky. Ale na‰Èastie veºmi-veºmi serióz-
ne k tomu pristúpila moja rodina, takÏe sa to
vyrie‰ilo a odvtedy nemôÏem povedaÈ, Ïe by
som ºutoval. Niekedy som podráÏden˘, zvlá‰È
keì si preãítam nieão, ão som nikdy nepove-
dal a najmä, keì niekedy vidím a poãujem aj
v elektronick˘ch médiách, ãi v televízii, ale-
bo v rádiu, pasáÏe z toho, ão som poskytol ako
rozhovor, také zostrihané, Ïe sú z toho len dve
vety, ktoré v‰ak dávajú absolútne in˘ v˘-
znam textu, neÏ som pôvodne do mojich viet
dal. Ale s t˘m musíme poãítaÈ. Novinár tieÏ
potrebuje pravdepodobne predloÏiÈ materiál
tak, ako si to jeho ‰éfredaktor predstavuje a
ako to tie noviny chcú maÈ, takÏe s tak˘mito
deformáciami musím poãítaÈ, keì som v po-
litike.
Väã‰ina politikov má deti, ale je zaujíma-
vé, Ïe aj novinári, aj ktoríkoºvek iní zá-
ujemcovia o Ïivotné osudy politikov sa po-
merne málo zaujímajú o túto dôleÏitú sú-
ãasÈ ich prostredia, hoci, ako vidno na va-
‰om príklade, deti sú mimoriadne dôleÏi-
tou zloÏkou politikovej osobnosti. Veì kvô-
li nim sa môÏe staÈ, Ïe politik sa dokonca
z nejakého dôvodu vzdá svojho v˘znamné-
ho postavenia. Na druhej strane – aj v Ïi-
votnom príbehu t˘chto detí môÏe maÈ
funkcia ich rodiãov v˘znamn˘ vplyv. Ako
va‰a dcéra hovorí o svojich spoluÏiakoch,
resp. ão oni hovoria? Berú do úvahy, Ïe ona
je dcéra politika, alebo to nikdy nepríde do
reãi? Rozpráva vám nieão o tom?
Ja si myslím, Ïe nielen deti, ale celkovo ro-
dina je veºmi dôleÏitá pre politika, pre jeho zá-
zemie, pre jeho dobré prostredie, v ktorom
môÏe sústredene pôsobiÈ. A konkrétne ão sa
t˘ka mojej dcéry, má e‰te len 12 a pol roka,
takÏe deti, myslím si, v tomto veku e‰te prí-
li‰ nevnímajú v‰etky súvislosti spoloãensk˘ch
podmienok, v ktor˘ch Ïijú ich rodiãia. Sa-
mozrejme, Ïe keì mám niekedy ãas a prídem
po Àu do ‰koly, hlavne v zime, tak sa jej sp˘-
tam, ão nového v ‰kole a ona mi povie, Ïe ju
niektor˘ spoluÏiak upozorní: Aha, to je tvoj
oco! To je ten poslanec, alebo ten minister, ão
bol vtedy a vtedy v televízii! TakÏe deti, sa-
mozrejme, takéto základné veci vedia, ale ne-
prikladal by som tomu nejak˘ veºk˘ v˘znam.
Tie deti to e‰te tak naplno nevnímajú a nere-
gistrujú, skôr moÏno rodiãia, keì ma zbada-
jú. Pár krát som bol na rodiãovskom zdruÏe-
ní a vtedy skôr vidím veºav˘znamné pohºady
niektor˘ch rodiãov a je to také nejaké tlme-
né, skôr tiché poznámky alebo ão, ale zatiaº
som nejaké negatívne zmienky nepocítil. A tie
deti, myslím si, ma e‰te absolútne nevníma-
jú v nejakom kontexte s v˘znamnou funkci-
ou. A ani dcérka to ani trochu neberie ako nie-
ão v˘nimoãné. MoÏno by to skôr brala, keì
som bol ministrom, keì som mal úradné auto
alebo sekretárku, ale vtedy zasa e‰te bola prí-
li‰ malá na to, aby to nejako vnímala. No a po-
slanec – to zase nie je ani trochu lukratívne ale-
bo atraktívne z jej pohºadu, a ani z pohºadu
ostatn˘ch detí, teda jej spoluÏiakov. Napokon,
ministrov je predsa len 14 ãi 15, k˘m poslan-
cov je 150, to je dosÈ slu‰n˘ poãet na to, aby
to mohla registrovaÈ ako nieão neobvyklé.
Samozrejme, Ïe sem-tam jej nejak˘ spoluÏiak
povie: Vãera som videl tvojho otca v televíz-
nych správach, alebo jej pripomenie, ão som
povedal, ale berú to v podstate normálne. Ne-
myslím si, Ïe by to nejako v˘razne poznaãi-
lo vzÈahy medzi nimi.
O politikoch sa ãasto ‰íria informácie, Ïe
kradnú alebo klamú alebo vyvádzajú e‰te
nejaké iné negatívne skutky. Myslíte, Ïe ich
deti alebo spoluÏiaci to nejako registrujú
a Ïe nahlas alebo v sebe nejako na to rea-
gujú? Keby va‰a dcérka zistila, Ïe ste nie-
ão také vyviedli, ão nie je v súlade s pravid-
lami spoloãenského poriadku, myslíte si, Ïe
by na takú správu nejako zareagovala a Ïe
by vám to dokonca moÏno vyhodila na
oãi?
Myslím si, Ïe urãite. Na toto sú deti veºmi
citlivé. Niekedy mám pocit, Ïe skutoãne je po-
zícia toho poslanca alebo ministra, keì ho za-
ãnú v‰elijako vykresºovaÈ v médiách, nega-
tívna. Len ão si ráno zapnete rádiá, hneì vás
omráãi názor, Ïe v‰etci sú takí a takí. Jedno
nemenované veselé rádio, ktoré chce hneì
ráno ºudí za kaÏdú cenu rozosmiaÈ, si myslí,
Ïe povie veºkú „srandu“, keì ohlási naprík-
lad: Pozor, stav najvy‰‰ej pohotovosti, zasa-
dajú poslanci! âo nám zase vyvedú? Myslí-
te si, Ïe keì to poãúva decko, získa z toho po-
zitívny dojem o poslancoch? Povie si: BoÏe,
tí tam fakt vyvádzajú ãosi stra‰né! Aj keì die-
Èa tomu z faktografického hºadiska nerozu-
mie, ale vycíti, Ïe sa o ºuìoch v parlamente,
a teda aj o jeho otcovi alebo mame, hovorí
nieão odstra‰ujúce. Nehovoriac o tom, Ïe v
novinách, ãasopisoch a elektronick˘ch mé-
diách sa niekedy v‰etci hádÏu do jedného
vreca. TakÏe, myslím si, je veºmi dôleÏité, aká
mienka sa o nich ‰íri a ako sú poslanci pre-
zentovaní. A konkrétne moja dcérka – keby
sa dozvedela, Ïe som nieão urobil v rozpore
s t˘m, ão sa ju snaÏím uãiÈ, ão sa jej snaÏím
v‰tepiÈ, tak asi by sme mali dlho konflikt. Tak-
Ïe tí, ão to v médiách robia bez rozmyslu a
bez dôvodu, by si mali uvedomiÈ, aké dôsled-
ky môÏe maÈ ‰írenie zlého mena pre rodinu
toho politika.
53
D I A L Ó G Y O A & E W

O ãom?
O úskaliach zamatovosti Zamatovej
O Dzurindovi a „nezávislom“ súdnictve
O právnej obhájiteºnosti Guantanama
O tom, ako Hríb neodhalil filozofiu Ficovho myslenia
O tom, ako sa uãia politické strany vyhraÈ voºby
O ãloveku, o ktorého bojujú politici i komerãné televízie
O tom, preão argentínske seriály zafungovali aj na Slovensku
O národnostnej SMK a obãianskom Moste
O Maìaroch, ktorí sa cítia na Slovensku dobre

O národe, ktor˘ ukradne peniaze

v miske – a potom aj misku
V t˘chto dÀoch sme si pripomínali a osla-
vovali okrúhle 20. v˘roãie pádu komunis-
tického reÏimu, teda November ´89. Túto
udalosÈ mnohí Slováci a âesi priam víÈazo-
slávne oznaãujú ako zamatovú revolúciu.
Jednak preto, Ïe sa odohrala bez krvipre-
lievania, a jednak i preto, Ïe nevyvodila ne-
jaké tvrdé závery voãi t˘m, ktorí sa vo
zv˘‰enej miere angaÏovali poãas komunis-
tického ‰tyridsaÈroãia. Teraz sa uÏ v‰ak
ãasto uvaÏuje nad t˘m, napríklad v súvi-
slosti so súãasn˘mi turbulenciami v justí-
cii, ãi to bolo správne a ãi nebolo treba po-
vedzme sudcov a prokurátorov, ktorí bru-
tálne zasahovali proti slu‰n˘m ºuìom, zba-
viÈ ich postavenia a niektor˘ch moÏno aj
potrestaÈ za to, ão napáchali. A ãi teda dô-
sledky zamatovosti nenechali zlé postko-
munistické stopy v dne‰nej justícii. T˘ka sa
to v‰ak aj zotrvania mnoh˘ch ‰éfov v dô-
leÏit˘ch podnikoch na ich miestach s otvo-
renou moÏnosÈou privatizovania t˘chto lu-
kratívnych a bohat˘ch podnikov.
Samozrejme, Ïe zamatovosÈ má isté úska-
lia, ale pre mÀa hlavn˘ problém je ten – ak sa
uÏ teda pozerám na tieto problémy so znalos-
Èou t˘ch uplynul˘ch 20 rokov –, Ïe nie je moÏ-
né robiÈ súãasne ekonomické a politické re-
formy a zmeny, pretoÏe ekonomické reformy
priná‰ajú a musia priná‰aÈ, bohuÏiaº, aj nepo-
pulárne opatrenia, a t˘m pádom sa v demo-
kratick˘ch podmienkach dajú politicky len
veºmi ÈaÏko ustáÈ proreformn˘m silám. Pre-
to si myslím, Ïe to dobre dopadlo v t˘ch kra-
jinách, kde najprv v podmienkach – no, ne-
viem, ako by sme to nazvali – dajme tomu
osvietenej diktatúry alebo nejakého osviete-
ného absolutizmu prebehli ekonomické refor-
my bez toho, Ïe by ºudia v t˘ch ãasoch eko-
nomick˘ch reforiem boli mohli veºmi vyja-
drovaÈ svoj politick˘ názor. A aÏ potom, keì
prebehnú nevyhnutné ekonomické reformy,
tak potom príde vhodn˘ ãas aj na uvoºnenie
rôznych názorov toho ‰irokého politického
spektra a vtedy uÏ sa môÏu uskutoãniÈ aj nor-
málne demokratické voºby – keì uÏ je eko-
nomika akoÏe utrasená do gatí. U nás a aj v
mnoh˘ch in˘ch krajinách sa to tak nedialo a
teraz sú s t˘m veºké problémy, pretoÏe stra-
na, ktorá v podmienkach demokracie robí
potrebné, ba priamo nevyhnutné ekonomic-
ké reformy, nemá najmen‰iu ‰ancu, aby vy-
hrala voºby. TakÏe potom to vyzerá tak, ako
to vyzerá u nás a v‰ade, kde ten priebeh bol
podobn˘, Ïe vlastne politická strana, ktorá sa
správa racionálne a chce vyhraÈ voºby, tak robí
populistickú a t˘m pádom veºmi ‰kodlivú
politiku. To platí napríklad aj o Nemecku, kde
Angela Merkelová hovorila o nevyhnutn˘ch
ekonomick˘ch reformách, ale nena‰la v sebe
odvahu, aby ich aj urobila. A keìÏe ich neuro-
bila, tak teraz za to, ão neurobila, bola odme-
nená t˘m, Ïe znovu vyhrala voºby. Keby bola
totiÏ tie potrebné reformy urobila, tak asi by
voºby nevyhrala. TakÏe aj tak˘ je svet, Ïe kaÏ-
dé dobro bude po práve potrestané a kaÏdé zlo
bude po práve odmenené.
TakÏe vy neveríte, Ïe keby povedzme niek-
torí predstavitelia b˘val˘ch dvoch Dzu-
rindov˘ch vlád boli s obãanmi trochu kul-
tivovanej‰ie hovorili, trochu inteligentnej-
‰ie, s väã‰ím porozumením pre ich uvaÏo-
vanie, a teda keby boli ºuìom aj trochu po-
pulárnej‰ie, lep‰ie a citlivej‰ie vysvetlili
mnohé veci, Ïe by predsa len boli mohli zís-
kaÈ väã‰iu podporu u ãasti obyvateºstva?
Urãite áno, ale to, ão som hovoril, platilo
ani nie tak o období vlády Mikulá‰a Dzurin-
du, ale skôr o t˘ch prv˘ch, teda hneì porevo-
luãn˘ch obdobiach, lebo aj Dzurinda, samo-
zrejme, bol v ÈaÏkej situácii, keìÏe sa musel
pohybovaÈ v prostredí „nezávislého“ súd-
nictva, aké tu z ãias komunizmu zostalo. A
darmo Dzurinda v predvolebnej kampani sºu-
boval, Ïe budú potrestaní rôzni privatizéri a
moÏno aj únoscovia prezidentovho syna a

54
D I A L Ó G Y O A & E W
páchatelia hore-dole v rôznych kauzách –
keì „nezávislé“ súdy rozhodli, Ïe niã zvlá‰t-
ne sa nestalo a v‰etko bolo v najlep‰om po-
riadku. TakÏe Dzurinda v podmienkach také-
hoto „nezávislého“ súdnictva ÈaÏko mohol
dodrÏaÈ ak˘koºvek sºub, ão mu mnohí neprá-
vom vyãítali, lebo v normálnych demokratic-
k˘ch pomeroch premiér nemôÏe zasahovaÈ do
v˘konu súdnej moci. A to je správne. Problém
je v tom, ãi u nás boli a sú normálne pome-
ry. Aby teda justícia fungovala, musia najprv
nastaÈ normálne pomery, ãiÏe napríklad sud-
ca musí byÈ absolútne neúplatn˘. To u nás v
mnoh˘ch prípadoch nebolo.
âasto hovoríme, aké úãinné a nezávislé je
súdnictvo vo Veºkej Británii alebo v Spo-
jen˘ch ‰tátoch, lenÏe zabúdame na to, Ïe uÏ
uplynuli rokov odvtedy, ako sa tam usta-
novilo solídne a veºmi vyspelé súdnictvo,
takÏe tam sa teraz uÏ pomerne ºahko môÏe
v plnej miere dodrÏiavaÈ princíp autonóm-
nosti justície. Ale ão má vlastne robiÈ pred-
seda vlády, prípadne aj predseda parla-
mentu, keì ‰tát sa e‰te len konsoliduje ako
organizácia demokratická a vyspelá? âo
by ste robili, keby ste boli premiérom a vi-
deli by ste, Ïe v justícii sa dejú aj veci ‰kod-
livé, ba aÏ nespravodlivé? Je nesprávne,
aby politici hºadali nejaké rie‰enia? Je ne-
demokratické, aby sa snaÏili hºadaÈ moÏ-
nosÈ, ako zasiahnuÈ?
Je to tak, ako naznaãujete. Asi by som na
mieste premiéra hºadal nejaké moÏnosti, tie
sú v‰ak veºmi obmedzené a paradoxne tí sud-
covia povedzme zo spomínaného Anglicka
alebo z Ameriky, ale aj francúzski sudcovia
veºmi ÈaÏko chápu, keì sa dozvedia, Ïe v ne-
jakom európskom ‰táte ide politická moc za-
sahovaÈ do moci súdnej. Aj to, samozrejme,
vnímajú veºmi citlivo, a ÈaÏko sa im vysve-
tºuje, Ïe tie zásahy sú vlastne, dajme tomu, aj
potrebné a správne. Oni proste nepredpokla-
dajú, Ïe sudcovia môÏu byÈ skorumpovateº-
ní a Ïe niektorí sú moÏno uÏ aj skorumpova-
ní. To oni ÈaÏko chápu. A preto ak˘koºvek zá-
sah politikov do nezávislosti súdnictva berú
veºmi váÏne a hneì protestujú, priãom si ne-
uvedomujú, Ïe svojím spôsobom ten zásah
‰tátu spravodlivosti moÏno prospieva. Na
druhej strane treba povedaÈ, Ïe naozaj to nie
je systémové rie‰enie. Systémové rie‰enie je
nastoliÈ tak˘ stav, aby sudcovia boli naozaj
stopercentnou zárukou spravodlivosti, lebo
preto sú súdy, aby sa ºudia domohli nezauja-
t˘ch, spravodliv˘ch rozsudkov. Ale, viete, sú
mnohé veci, ktoré nemôÏete predpokladaÈ.
Îiadna ústava na svete napríklad nepredpo-
kladá, Ïe – ão ja viem – prezident by mohol
byÈ zloãincom, a tak isto nepredpokladá, Ïe
by prezident udelením povedzme amnestie sa
snaÏil zahladiÈ trestn˘ ãin. Ale kaÏdá ústava
vychádza logicky z toho, Ïe prezident je slu‰-
n˘ ãlovek a Ïe sa pridrÏiava nejak˘ch normál-
nych ‰tandardov. Ale keì tie normálne ‰tan-
dardy, dajme tomu, nie sú dodrÏané alebo
keì za prezidenta zvolia lumpa, ão sa obãas
stáva kde-kade vo svete, napríklad v Afrike,
tak potom cel˘ ten systém, ktor˘ v in˘ch kra-
jinách funguje dobre, zrazu sa rozpadne a
zlyhá, lebo ústava naozaj nemôÏe predpo-
kladaÈ, Ïe prezident bude ‰éfom nejakej ma-
fie.
V‰ade v Európskej únii sa vytvorila celá sé-
ria zásad, ktorá vychádza z toho, Ïe Európa
má byÈ slu‰ná, demokratická, spravodlivá,
ale aj ekonomicky dostatoãne vyvinutá a sta-
bilizovaná. Zabúda sa v‰ak na to, Ïe v˘voj v
27 ‰tátoch EÚ bol veºmi odli‰n˘ v podstate vo
v‰etkom, teda aj v súdnictve, ale aj v in˘ch
oblastiach, povedzme v morálnom zázemí
ºudí. TakÏe, ão ja viem, politici v Poºsku ale-
bo v Rumunsku nemôÏu byÈ v mnoh˘ch svo-
jich aktivitách tak ìaleko, ako sú – alebo aj
musia byÈ – v Anglicku, vo Francúzsku atì.
V‰etko sa v‰ak príli‰ zov‰eobecÀuje, keì sa
povie, Ïe sa to a to vykoná v Európe, a naj-
mä v Bruseli. A keì sa povie, Ïe v Bruseli, tak
to je hneì písmo sväté. A hoci sú anglickí ale-
bo francúzski politici vyspelí, ako by im ani
na um nezi‰lo – tak ako je to pri tom súdnict-
ve –, aby brali do úvahy veºmi odli‰n˘ histo-
rick˘ v˘voj. Nie preto, aby boli k Slovákom
a k âechom milosrdnej‰í, ale aby sa táto od-
li‰nosÈ brala do úvahy ako rozumné v˘chodis-
ko pre pozitívne opatrenia, ktoré by viedli k
vy‰‰ej úrovni v celej EÚ.
Nielen niektorí politici, ale ani beÏní obãa-
nia v niektor˘ch t˘ch ‰Èastnej‰ích krajinách
nepredpokladajú také ‰vindle, na ktoré my
sme tu uÏ moÏno zvyknutí. My sme ostraÏi-
tej‰í na ‰vindlerov, lebo máme s nimi svoje
skúsenosti, ale tam sa skôr vychádza z toho,
Ïe ºudia sú slu‰ní a poctiví. Je tak˘ známy prí-
klad, ktor˘ rozprával Petr Novotn˘. Keì bol
v Amerike, tak niekde zatelefonoval a bol to
omyl. Na to mu ten jeho hostiteº hovorí, Ïe
keì to bol omyl, tak zavolበdo telefónnej
centrály, povie‰, Ïe to bol omyl a oni nám ten
hovor nebudú úãtovaÈ. A jemu hneì pri‰la na
um otázka: A keby som sa normálne dovolal,
kam chcem, ale zavolal by som do centrály,
Ïe to bol omyl, tak ão? On hovorí: Tak asi by
nám to nepoãítali, ale vie‰, Ïe mne to v Ïivo-
te nepri‰lo na um? Jemu v‰ak ako âechovi,
ktor˘ pri‰iel do Ameriky, hneì pri‰lo na um,
ako by sa dala vyuÏiÈ táto ochota centrály a
ako by sa dalo podvádzaÈ. Veì, pokiaº ja
viem, tak pre Slovensko sa vyrábali ‰peciál-
ne verejné telefónne automaty – také búdky,
ktoré sú nezniãiteºné, lebo samozrejme Slo-
váci a moÏno e‰te viac Poliaci boli medzi pr-
v˘mi, ktorí e‰te aj pri pouÏívaní t˘chto auto-
matov vymysleli nejak˘ ‰vindeº. A to tak˘, Ïe
keì tam na nejakom ‰pagátiku hodia mincu,
váhou úplne podobnú na tú, ktorá sa vyÏadu-
je, a vytiahnu to, tak ten peniaz vlastne u‰et-
ria a t˘m ‰vindºom vybabrú s majiteºmi ve-
rejn˘ch telefónov, ktorí takéto správanie te-
lefonujúcich ºudí jednoducho nepredpoklada-
jú. Ale ani v komunistickej Európe to nebo-
lo v‰ade rovnaké. Moja mama robila v expor-
te a tak chodila dlhé roky do NDR na nejakú
stavbu. A tam v NDR, hoci to bol komunis-
tick˘ ‰tát, fungoval predaj novín tak, Ïe no-
viny poloÏili na nejaké verejne dostupné
miesto a dali k nim misku. KaÏd˘, kto tam pri-
‰iel a zobral si noviny, hodil do misky penia-
ze. Fungovalo to takto aÏ dovtedy, k˘m ne-
pri‰li na tú stavbu slovenskí robotníci, lebo tí
hneì najprv ukradli v‰etky peniaze v miske,
potom samotnú misku, potom noviny a potom
e‰te aj ten stolãek, na ktorom noviny aj mis-
ka boli postavené. To tí Nemci vraj nevedeli
vôbec pochopiÈ, preão to tak je. No je to tak
preto, lebo my máme nejako v sebe zakódo-
vanú potrebu vybabraÈ vo v‰etkom so svetom,
a Nemci ju nemajú. Neviem, ako je to teraz,
ale v t˘ch ãasoch, keì tam ona chodila, keì
na semafore bola ãervená, tak hoci bola pol-
noc a ‰iroko-ìaleko nebolo jedno auto a ani
Ïiaden policajt tam nebol, Nemec cez tú kri-
Ïovatku nepre‰iel. Takí boli v˘chodní Nem-
ci. Ako to bolo a je u nás, to vieme v‰etci.
UvaÏovali sme o tom, ãi NeÏná revolúcia
mala byÈ taká, aká bola, a ãi teda nebolo
treba niektor˘ch ºudí potrestaÈ. S t˘m sú-
visí taká v‰eobecná otázka, ktorá platí
zrejme v celej Európe: Podºa ak˘ch záko-
nov t˘chto ºudí posudzovaÈ? Totalitné a
diktátorské reÏimy sa totiÏ snaÏia si aj zá-
kony v tej dobe, keì vládnu, tak dotvoriÈ,
aby ich chránili. A tak mnohé ãiny, ktoré
povaÏujeme dnes za nemorálne a neºuds-
ké, dostali autoritatívne reÏimy poãas svo-
jej vlády do pozície ãinov, ktoré boli v sú-
lade s morálkou, takÏe páchatelia mno-
h˘ch ‰kandalóznych skutkov podºa vte-
daj‰ej justície neporu‰ili zákony.
Tak, to nie je nov˘ problém, ten sa vyno-
ril vlastne uÏ po 2. svetovej vojne, keì víÈaz-
né mocnosti súdili nacistov. Oni totiÏ tí na-
cisti vlastne postupovali v zmysle zákonov,
ktoré schválil poãas Hitlerovej vlády nemec-
k˘ parlament – Reichstag, takÏe nemecké
zákony to, ão robili, umoÏÀovali. A pri No-
rimberskom procese z toho naozaj aj bol
právny problém: na základe ãoho ich súdiÈ,
keìÏe vlastne neporu‰ili vtedy platné nemec-
ké zákony. A tak sa vymyslela v‰eobecná de-
klarácia ºudsk˘ch práv a Norimbersk˘ súd po-
sudzoval vojnov˘ch zloãincov na základe
poru‰enia nadnárodn˘ch zvyklostí a princí-
pov, teda ich súdil za zloãiny proti ºudskos-
ti. A túto deklaráciu ºudsk˘ch práv, myslím,
prijali uÏ pred skonãením vojny a jej znenie
‰írili cez rozhlasové stanice, a t˘m vlastne oz-
namovali aj do Nemecka, Ïe mnohí tam po-
ru‰ujú ºudské práva a Ïe podºa toho ich budú
aj súdiÈ. Túto v‰eobecnú deklaráciu ºudsk˘ch
práv poru‰oval aj komunistick˘ reÏim, a pre-
to keby sa súdy v postkomunistick˘ch ‰tátoch
boli rozhodli stíhaÈ ãiniteºov minulého reÏi-
mu, tak by ich rovnako mohli stíhaÈ na zákla-
de poru‰ovania rovnak˘ch princípov ako na-
cistov. Keì v 70. rokoch minulého storoãia aj
komunistické âeskoslovensko podpísalo pro-
tokoly Helsinskej konferencie, tak po ãase
vznikla Charta 77, ktorá nechcela niã iné,
len to, aby âeskoslovensko dodrÏiavalo to, k
ãomu sa v Helsinkách oficiálne zaviazalo. Sa-
mozrejme, ãeskoslovenská socialistická vlá-
da dúfala, Ïe to bude len tak˘ formálny do-
kument, a Ïe nikto nebude od nej vyÏadovaÈ,
aby sa aj dodrÏiaval. ReÏimy totality majú
tendenciu navonok vyzeraÈ pekne a podpí‰u
kadejaké dohody, a keì sa náhodou stane, Ïe
nejaká ãasÈ obyvateºstva to zoberie nedajbo-
Ïe váÏne, tak sa veºmi ãudujú. V‰ak si zober-
te, aby sme pre‰li tro‰ku aj do súãasnosti, ne-
dávnu minulosÈ: väzenie Guantanamo – ão to
bolo? To by som rád poãul jedného právni-
ka, ktor˘ by mi vysvetlil právnu obhájiteºnosÈ
Guantanama. Ako sa dá v právnom ‰táte ob-
hájiÈ, Ïe bez súdu alebo nejakého iného opráv-
nenia Ameriãania pochytali nejak˘ch ºudí, o
ktor˘ch povedali, Ïe sú teroristi a zavreli ich
do väzenia. Navy‰e ich vypoãúvali metóda-
mi, ktoré sa blíÏili k muãeniu. Guantanamo
ako keby bolo vyÀaté z demokratického sve-
ta. Z toho vidíte, Ïe aj také vyspelé krajiny,
55
D I A L Ó G Y O A & E W
ako sú Spojené ‰táty, keì sa dostanú do ne-
jakej zloÏitej situácie, tak ich rie‰ia tieÏ ka-
dejak˘mi prostriedkami. KeìÏe na americkej
pôde nemoÏno niekoho len tak zavrieÈ bez ob-
vinenia a väzniÈ ho bez súdu dlhé roky, tak to
urobili na Guantaname, ktoré leÏí mimo Spo-
jen˘ch ‰tátov na Kube v akomsi zálive. Len-
Ïe Ameriãania tam neväznili ºudí ani podºa
kubánskych zákonov, preto hovorím, Ïe Gu-
antanamo ako keby to bolo vyãlenené z tej-
to zemegule.
Nedávno sme boli svedkami zaujímavej a
podºa mÀa prekvapujúcej, neãakanej uda-
losti. V istej súkromnej televízii v pravidel-
nej relácii, ktorá sa vysiela raz t˘Ïdenne ve-
ãer pre nároãnej‰í kruh divákov a volá sa
Lampa, jedného dÀa avizovali, Ïe sa v nej
oproti sebe posadia pred kamery a mikro-
fóny také dve odli‰né osobnosti, ak˘mi sú
moderátor ·tefan Hríb a politik Robert
Fico. Ten Robert Fico, ktor˘ nechodí na
Ïiadne diskusie s Mikulá‰om Dzurindom a
in˘mi pravicov˘mi politikmi, a ten Hríb,
ktor˘ len veºmi zriedkavo poz˘va do svo-
jej Lampy v˘razn˘ch ºaviãiarov, meãia-
rovcov alebo slotovcov. Vy ste 100-percent-
ne verili, Ïe táto diskusia naozaj aj bude?
Nemali ste pocit, Ïe moÏno ju v poslednej
chvíli zru‰ia?
Keì to oznámili, tak uÏ som veril, Ïe to
bude. Nakoniec to bolo, ale aj tak v takej
skrátenej verzii, ão odôvodnili t˘m, Ïe pán
premiér bol unaven˘, lebo nadránom prices-
toval z futbalového zápasu v Poºsku.
Pritom toto ospravedlnenie nebolo falo‰né,
lebo zo strany Roberta Fica bola vôbec
odvaha, Ïe sa dal na nároãnú noãnú disku-
siu po takej noci a po takom záÏitku, ak˘
mal 24 hodín predt˘m – bol totiÏ v Poºsku
na futbale, ktor˘ rozhodol o tom, Ïe na‰i re-
prezentanti postúpili na majstrovstvá sve-
ta vo futbale v Afrike. V Poºsku vyhrali
na‰i. Ale kto vyhral v televíznej Lampovej
diskusii?
Ja si myslím, Ïe to je práve ten najhor‰í spô-
sob, ako nad t˘m uvaÏovaÈ, kto vyhral: ãi
Hríb, alebo Fico. Rozhovor nie je futbalov˘
zápas, kde vyhraÈ treba – poãas dialógu uva-
ÏovaÈ v tak˘chto kategóriách je pom˘lené. Ja
si zásadne nemyslím, Ïe takéto diskusné re-
lácie sú o tom, aby niekto vyhral a niekto zos-
tal porazen˘. Skôr si myslím, Ïe je to veºmi
dobrá príleÏitosÈ ukázaÈ nejakého prominen-
ta v jeho psychickej nahote a moÏno aj pood-
haliÈ niektoré jeho názory, ktoré buì nepoz-
náme, alebo ich nepoznáme v nejakej ich
kry‰talicko ãistej podobe. A, bohuÏiaº, musím
povedaÈ, Ïe táto relácia túto ‰ancu, ktorú
mala, absolútne nevyuÏila, lebo vlastne sme
sa o Robertovi Ficovi ani ako o ãlovekovi, ani
ako o politikovi vlastne niã nového nedozve-
deli, ão je veºmi veºká ‰koda. Potom som ãí-
tal aj komentár k tejto udalosti práve z pera
samotného ·tefana Hríba v t˘Ïdenníku, kto-
r˘ vydáva, podºa ktorého mu údajne vyãíta-
li, a mal som tak˘ pocit, Ïe aj on moÏno sám
sebe tro‰ku vyãíta, Ïe nebol voãi premiérovi
omnoho tvrd‰í a Ïe mu neskákal do reãi. Ja
si v‰ak myslím, Ïe toto je ten najne‰Èastnej‰í
spôsob vysvetlenia neúspechu jeho relácie,
lebo to by bola e‰te hor‰ia cesta, ako bola tá
zdrÏanlivá, po ktorej sa moderátor vybral.
56
Bolo by sa to zvrhlo na obyãajnú hádku, ão
je zlé. Skôr si myslím, Ïe v˘sledok by bol
podstatne lep‰í, keby sa bolo Hríbovi poda-
rilo zbaviÈ sa nejak˘ch svojich osobn˘ch an-
tipatií voãi premiérovi a keby bol vystupoval
ako profesionál, ktor˘ – keì si raz pozve hos-
Èa (veì ho nikto nenútil pozvaÈ si do Lampy
premiéra!), tak podºa mÀa je jeho povinnos-
Èou vystupovaÈ v rozhovore s ním na jednej
strane korektne, ale na druhej strane otvore-
ne ukázaÈ, ão to je za ãloveka a aké sú jeho
my‰lienkové pochody a jeho pohºady na svet.
Napríklad aj na také hodnoty, ako je kresÈan-
stvo a ão by bol ochotn˘ obetovaÈ v záujme
ochrany povedzme západnej civilizácie. Lebo
premiér ãasto vystupuje tak, Ïe sa zdá, ako
keby nebol ochotn˘ obetovaÈ niã, a to je dosÈ
zvlá‰tne. âiÏe keby bol Hríb tro‰ku odhalil fi-
lozofiu Ficovho myslenia a jeho du‰u, tak by
to mohla byÈ veºmi zaujímavá a omnoho osoÏ-
nej‰ia relácia, ako keì sa rozprávali o neja-
k˘ch kauzách na rôznych ministerstvách, kto-
ré, samozrejme, premiér odbil rôznymi tak˘-
mi floskulami, na ktoré je nauãen˘ a ktoré na
kaÏdej tlaãovke desaÈkrát denne hovorí. To
bola moÏno Hríbova novinárska chyba, Ïe
pustil predsedu Smeru do teritória, v ktorom
je Fico doma, namiesto toho, aby ho dotlaãil
do roviny mierne filozofickej a takej aÏ du-
chovnej. To totiÏ nie je tá rovina, na ktorú je
zvyknut˘ reagovaÈ na tlaãov˘ch besedách, a
navy‰e si myslím, Ïe v tejto oblasti nie je tak˘
siln˘ v „kramflekoch“, ako si je sebaist˘ vo
v‰elijak˘ch tribúnov˘ch reãiach. A keìÏe ten
diskusn˘ zápas prebiehal podºa pravidiel, kto-
ré boli v˘hodné pre Fica, tak Fico vy‰iel v
podstate ako víÈaz tejto debaty. Na druhej
strane vy‰iel aj ako porazen˘, a to v tom, Ïe
naozaj nedokázal byÈ úprimn˘, priãom zákla-
dom t˘chto rozhovorov je úprimnosÈ. Pokiaº
tam istá úprimnosÈ nie je a nie je tam sebaref-
lexia, tak takéto debaty prakticky strácajú
zmysel. Na premiérovu obranu musím pove-
daÈ, Ïe aj mne keby niekto v prúde reãi pove-
dal: Hanbím sa za va‰u vládu, ako to urobil
Hríb Ficovi, tieÏ neviem, ako by som zarea-
goval, lebo po tak˘chto slovách ÈaÏko môÏe
byÈ ãlovek úprimn˘, keìÏe sa ho zmocní po-
cit, Ïe hovorí s nepriateºom, a nie s niek˘m,
kto chce vedieÈ, ak˘ je. Moderátor nemôÏe
prichádzaÈ s t˘m, Ïe jeho rozhovorov˘ part-
ner je apriori zl˘ a Ïe ho treba zniãiÈ pred zrak-
mi a u‰ami televíznych divákov, ale s t˘m, Ïe
je zvedav˘ na to, ak˘ dotyãn˘ ãlovek vo svo-
jej podstate je. MoÏno naozaj najväã‰ím Hrí-
bov˘m problémom v tejto debate bolo to, Ïe
nebol zvedav˘, ak˘ je Robert Fico, pretoÏe to
uÏ dávno vedel, a len to chcel ukázaÈ aj tele-
víznym divákom. Tak sa v‰ak, podºa mÀa, pu-
blicistick˘ rozhovor podobného typu robiÈ
nedá.
Ak v 20. storoãí politika dosÈ bazírovala na
ºavicovosti a pravicovosti, napríklad vo
Veºkej Británii sa dosÈ pravidelne strieda-
li ºavicoví labouristi a pravicoví konzerva-
tívci, 21. storoãie ako by sa tejto charakte-
ristiky politick˘ch strán pomaly zriekalo.
ªavicovo-pravicové plus liberálne koalí-
cie nie sú zriedkavosÈou v Rakúsku, done-
dávna taká fungovala v Nemecku, aj prvá
Dzurindova vláda bola práve taká. Ucho-
vá sa podºa vás tradiãné ãlenenie politic-
k˘ch strán podºa teraj‰ej charakteristiky,
alebo to zaãne byÈ príÈaÏou pre voºnej‰ie
uplatÀovanie politick˘ch a ekonomick˘ch
princípov v celej ‰írke aktivít a najmä po-
ãas vládnutia tej-ktorej strany?
Mám tak˘ zl˘ pocit, Ïe politické strany si
zanalyzovali, ak˘ typ politiky a ak˘ typ réto-
riky je najefektívnej‰í z hºadiska volebn˘ch
preferencií, a keìÏe tieto anal˘zy im robili,
predpokladám, nejaké agentúry, takÏe oni za-
dali rôznym – asi aj nadnárodn˘m – agentú-
ram poÏiadavku, aby im vypracovali projekt,
ako majú postupovaÈ tak, aby vo voºbách
dobre obstáli. A tak sa domnievam, Ïe v‰et-
ky tieto agentúry dodali v‰etk˘m politick˘m
stranám vlastne ten ist˘ model správania,
ktor˘ si len jemne modifikujú: keì je to pra-
vicová strana, tak moÏno tro‰ku viac zdôraz-
Àujú isté prvky akoby pravicové, a ak je stra-
na ºavicová, moÏno jemne viac zdôrazÀujú iné
prvky, akoby ºavicové, ale v zásade nikto ne-
príde s nejak˘mi veºmi radikálne odli‰n˘mi
názormi, napriek tomu, Ïe niektoré odli‰nos-
ti by boli aj potrebné. V podstate teda filozo-
fia aj v‰elijako oznaãen˘ch strán – t˘m, Ïe je
vypracovaná asi veºmi podobn˘mi agentúra-
mi – je skoro tá istá, lebo dnes uÏ, bohuÏiaº,
a to je asi najväã‰í problém politiky vôbec, ºu-
dia nejdú do politiky preto, aby presvedãili
spoloãnosÈ o nejakej svojej pravde, alebo o
svojich my‰lienkach a názoroch – nejde sa
teda do politiky s ideálmi, ale ide sa do nej s
pragmatizmom. A ten pragmatizmus je naozaj
len jeden, a ten je unifikovan˘, lebo dnes sú
uÏ agentúry také profesionálne, Ïe presne ve-
dia povedaÈ, ão treba hovoriÈ voliãovi, aby vás
volil. A keì to niektorí nedodrÏia, lebo aj u nás
máme také niektoré politické strany, ktoré
napriek v‰etkému majú nejaké svoje ideály,
teda nechcú vyuÏívaÈ úplne hrub˘ pragmatiz-
mus, tak tie nedosiahnu ani jedno percento vo-
liãov, lebo jednoducho ºudia majú pocit, ako
keby i‰li proti prúdu. Inak, keì sa pozriete
okolo seba, veºmi sa to podobá aj na situácie
v in˘ch spoloãensk˘ch oblastiach. T˘ka sa to
najmä televízií. Veì politici vlastne bojujú o
toho istého ãloveka, o ktorého bojujú aj ko-
merãné televízie, lebo diváci sú zároveÀ aj vo-
liãmi a voliãi sú zároveÀ aj divákmi. A aj po-
stupy, ako ich získaÈ, sú veºmi podobné, pre-
to, keì si pozornej‰ie v‰imnete televízne sta-
nice, jedna sa na druhú veºmi podobajú. Veì
aj v samotn˘ch programoch sa tieÏ presa-
dzujú módne trendy: keì raz sú moderné rea-
lity ‰ou a dosiahnu nejak˘ úspech, potom
v‰etky televízie ponúkajú divákom reality
‰ou. A keì je potom modern˘ zase seriál ale-
bo sitkom, tak v‰etky televízie zaplavujú di-
vákov seriálmi alebo sitkomami. Ich mode-
ly správania sú úplne totoÏné. âo sa v‰ak
moÏno komerãnej televízii dá odpustiÈ, keìÏe
Ïiadna súkromná televízia sa ani netají t˘m,
Ïe je komerãnou firmou, ale od politikov som
e‰te nepoãul, Ïe by niekto tak úprimne ako ‰éf
súkromnej televízie povedal: Nám vlastne
ide o peniaze! Zmyslom ná‰ho fungovania je
zarábaÈ peniaze! To som e‰te od politika ne-
poãul, Ïe by to povedal, k˘m komerãná tele-
vízia to aspoÀ úprimne povie. A v‰etko to
smeruje, aj v televíziách, ale aj v politike, k
ãoraz viditeºnej‰ej uniformite. Tak ako sa
budú ãím ìalej, t˘m viac podobaÈ v‰etky te-
levízne stanice jedna na druhú, lebo v‰etky
budú vychádzaÈ z toho, ão mediálne agentú-
ry koncepãne vypracujú, aby sa dal získaÈ ão
D I A L Ó G Y O A & E W
najväã‰í poãet divákov, tak sa, podºa mÀa,
moÏno aj tie isté agentúry budú ‰pecializovaÈ
na masy ºudí ako budúcich voliãov. Veì tá
masa sa správa rovnako alebo veºmi podob-
ne, ãi uÏ ide o sympatie k politikovi, alebo o
sympatiu k televíznej hviezde. A správa sa
veºmi podobne aj v Brazílii, aj na Slovensku,
aj v Anglicku, aj vo Francúzsku, hoci pod-
mienky súkromného i spoloãenského Ïivota
sú zásadne iné v Brazílii, ako vo Francúzsku.
Ale masov˘ konzument uÏ ãi televízneho vy-
sielania alebo politiky sa správa aÏ nepocho-
piteºne podobne. A to aÏ do tej miery, Ïe ar-
gentínske seriály zafungovali v plnom rozsa-
hu aj na Slovensku. A to isté asi platí aj v po-
litickej oblasti, Ïe modely, ktoré sa moÏno sto-
percentne osvedãia v nejakej krajine, zafun-
gujú úplne rovnako aj u nás, hoci by nám ani
na um nezi‰lo, Ïe sa presadia vo veºmi odli‰-
n˘ch ‰tátoch. Z toho vypl˘va, Ïe veºká väã-
‰ina ºudí reaguje pozitívne na rovnaké veci a
reaguje negatívne tieÏ na to isté.
Ale v politike predsa len, zdá sa mi, na
rozdiel od televízií, to nie je také jednodu-
ché, aby v‰etky strany, hoci majú rovnak˘
pragmatick˘ zámer, rovnako vystupovali.
Musia sa tváriÈ, Ïe sa nieãím odli‰ujú, mu-
sia to aspoÀ deklarovaÈ, takÏe musia vy-
myslieÈ, ão ponúknu obãanom. Aké teda
bude o nejak˘ch desaÈ rokov ich ãlenenie?
âo budú ponúkaÈ, podºa vás, obãanom,
aby ºudia mali chuÈ práve do ich strany
vstúpiÈ, alebo ich stranu podporiÈ, a nie
druhú? Bude nieão také, ãi nebude uÏ niã,
ão by bolo aspoÀ náznakom rôznorod˘ch
hodnôt?
Celosvetovo, aj na Slovensku preÏívame
takú krízu hodnôt – v tomto zase sme sveto-
ví, lebo v nieãom predsa len musíme byÈ aj
svetoví. Dnes sa málokde vo svete stane, aby
ºudia verili nejak˘m ideálom. Ich ãinnosÈ nie
je motivovaná nejak˘mi hodnotami, ale len
pragmatizmom takého kaÏdodenného preÏi-
tia. MoÏno sa to zmení, to sa v histórii obãas
stávalo a potom sa to skonãilo buì dobre, ale
ãasto aÏ nadmieru zle. Lebo aj komunizmus
bol pôvodne tak˘ pekn˘ ideál, s ktor˘m niek-
to pri‰iel, a mnoh˘m ºuìom sa to zapáãilo. Ale
potom sa to skonãilo vo veºkej tragédii, hoci
pôvodn˘ zámer bol celkom lákav˘. TakÏe
moÏno aj pod vplyvom tak˘chto sklamaní
sú ºudia dnes veºmi ostraÏití voãi tomu, keì
niekto dôjde s nejak˘mi veºk˘mi ideálmi,
lebo málokedy dopadnú dobre. Posledn˘
ideál, ktor˘ síce tieÏ s rôznymi peripetiami,
ale vcelku dobre dopadol, bol ten, s ktor˘m
pri‰iel k ºuìom JeÏi‰ Kristus. Rozhodne sa
v‰ak nedá povedaÈ, Ïe by sa aj na tento ideál
nebola nalepila nejaká krv, lebo veºa tisícov
a moÏno aj desaÈtisícov ºudí bolo zavraÏde-
n˘ch len preto, lebo niekto zneuÏil tento ideál,
najmä v ãasoch inkvizície. Ideály majú totiÏ
tú veºmi nebezpeãnú vlastnosÈ, Ïe sú ºahko
zneuÏiteºné. Mnohí majú totiÏ pocit, Ïe v
mene pekn˘ch ideálov je zloãin prípustn˘.
Napríklad v‰ade tam, kde komunizmus zapus-
til korene, to vyústilo do vraÏdenia, ãi to bolo
v Rusku, âíne alebo v KambodÏi. A teraz je
otázka, ãi takéto vraÏdenie vypl˘va zo samot-
nej podstaty komunizmu, alebo ãi len nejakí
karieristi si uzurpovali túto my‰lienku o spra-
vodlivom svete a v mene tej spravodlivosti
vraÏdili.
V posledn˘ch mesiacoch a rokoch vzniklo
na Slovensku niekoºko nov˘ch strán s ºuì-
mi, ktorí sami osebe, ako ich poznáme z
úãinkovania mimo politiky, majú svoje
hodnoty. Ale ani jedna táto skupina repre-
zentantov nov˘ch strán nepri‰la s nejakou
v˘raznej‰ou novou programovou ponu-
kou. Prezentujú sa najmä t˘m, Ïe chcú byÈ
lep‰í ako tí, odkiaº vystúpili, alebo ako tí,
ktor˘ch chcú nahradiÈ. Napríklad Kon-
zervatívni demokrati Slovenska okolo Pal-
ka a Miklo‰ka chcú byÈ lep‰í ako KDH, Su-
líkova strana SaS chce byÈ lep‰ia, ako je
SDKÚ, a Bugárov Most-Hít chce lep‰ie
obhajovaÈ men‰iny ako SMK, ale ani jed-
ni nepri‰li s niãím veºmi originálnym...
S názorom na t˘ch prv˘ch dvoch by som
s vami asi súhlasil, ale s Mostom celkom nie.
Most, aspoÀ pre mÀa, pri‰iel s nieãím nov˘m,
pretoÏe – ako to tro‰ku vypl˘va aj z jeho ná-
zvu – hovorí hlavne o tom, aspoÀ ja to tak chá-
pem, Ïe je veºmi múdre najmä pre Slovens-
ko, ale aj pre tu Ïijúcich Maìarov, aby Slo-
venská republika vytvorila tunaj‰ím Maìarom
dobré podmienky, aby totiÏ povaÏovali toto
územie na juhu Slovenskej republiky za svo-
ju vlasÈ, aby sa tu dobre cítili a aby nepoãuli
stále niekoho tvrdiÈ, Ïe tu Ïijúci Maìari sú iní
ºudia, ako sú Slováci, ktorí tu Ïijú. Lebo keì
sa tu Ïijúci Maìari nebudú cítiÈ dobre a keì
nebudú Slovensko povaÏovaÈ za svoju vlasÈ,
ako obãas povedal pán Slota, keì bola voºba
prezidenta a keì Iveta Radiãová dostala dosÈ
hlasov práve od Maìarov na juÏnom Slo-
vensku, Ïe „predsa nedopustíme, aby nám
prezidenta zvolili Maìari“. Tak to je ão? Ako
môÏu maÈ títo ºudia pocit, Ïe sú rovnocenn˘-
mi obãanmi? Pritom Maìari tu Ïijúci sú takí
istí obãania tejto republiky, ako je pán Slota
alebo ako som ja alebo ako ste vy. Preão by,
preboha, nemali maÈ právo tieÏ si voliÈ pre-
zidenta? TakÏe pokiaº sa toto nestane, takáto
obãianska rovnosÈ bez ohºadu na národnosÈ,
tak potom, pochopiteºne, tí Maìari, ktorí tu
Ïijú, nebudú povaÏovaÈ Slovenskú republiku
za svoju vlasÈ. A ak˘ bude dôsledok? Tak˘, Ïe
budú hºadaÈ vlasÈ inú a asi v‰etci dobre vie-
me, kde ju budú hºadaÈ. To by v‰ak bolo pre
Slovenskú republiku veºkou tragédiou. A
nech si nikto nemyslí, Ïe keby pol milióna
Maìarov Ïijúcich na území Slovenska ne-
chcelo byÈ obãanmi Slovenskej republiky, Ïe
my ich k tomu nejak˘m spôsobom donútime.
Pol milióna ºudí sa nedá k takému nieãomu
donútiÈ. Keì sa tu Maìari nebudú cítiÈ dobre
a vyhlásia obãiansku neposlu‰nosÈ tak˘m
spôsobom, ako to urobil Gándhí v Indii, Ïe
proste jednoducho tu nebudú platiÈ dane a ne-
budú uznávaÈ na‰e zákony, tak ão urobíme?
Zavrieme pol milióna ºudí, alebo ich postrie-
ºame? Alebo tam po‰leme tanky? âo urobí
Slovenská republika? Niã neurobí. Urobí to,
ão urobila Veºká Británia a povie: Prehrali
sme a nech je India samostatná. Niã iné sa
nedá robiÈ, pol milióna ºudí nemôÏete ani za-
vrieÈ, ani zastreliÈ. To boli také rôzne pokusy
v in˘ch ãastiach sveta, Ïe sa silné ‰táty sna-
Ïili vyvraÏdiÈ celé národy, ale to asi v Euró-
pe nie je moÏné a asi ani nikomu by to na Slo-
vensku nezi‰lo na um, lebo zase Slováci sú
vcelku mierumilovn˘ národ. TakÏe je naozaj
jediná cesta – ísÈ spolu. A preto ja v zásade
sympatizujem s ideami Mosta-Hídu v tom, Ïe
chcú pracovaÈ na vytvorení tak˘ch podmie-
nok pre tunaj‰ích Maìarov, aby sa tu cítili
dobre, ão je zásadne iná filozofia, neÏ akú hlá-
sa SMK, lebo SMK chce na národnostnom
princípe skôr nejak˘m spôsobom vyãleniÈ
Maìarov z obyvateºstva Slovenskej republi-
ky, k˘m Most ich chce na obãianskom princí-
pe zaãleniÈ do Ïivota v Slovenskej republike.
K˘m teda SMK povaÏujem za stranu nacio-
nalistickú, tak Most povaÏujem za stranu za-
loÏenú na obãianskom princípe, a to je sku-
toãne zásadn˘ rozdiel.
A myslíte si, Ïe takto to môÏu cítiÈ aj via-
cerí obãania maìarskej národnosti na Slo-
vensku, prípadne Ïe aj niektorí Slováci
veria moÏnosti, aby tu fungovala strana,
ktorá bude rovnocenne reprezentovaÈ zá-
ujmy Maìarov i Slovákov? V jednom z
posledn˘ch prieskumov mal dokonca o
nieão viac desatín podpory Most-Híd neÏ
Csákyho SMK.
Tieto prieskumy berme skutoãne s jem-
nou rezervou. Ale na druhej strane stretol
som sa nedávno zoãi-voãi s viacer˘mi Maìar-
mi, keì som staval dom. Medzi t˘mi, ão mi
ho stavali, bolo veºa maìarsk˘ch robotníkov
aj remeselníkov, povedzme stolárov, takÏe
to neboli ani pozostatky maìarskej ‰ºachty a
ani nejakí maìarskí intelektuáli, ale takzva-
ní normálni ºudia, ktorí Ïijú zo svojej práce.
A oni sa cítia na Slovensku dobre, najmä
vìaka daÀov˘m a in˘m reformám. Majú sa tu
dobre, Ïijú si pomerne blahobytne, a ich ro-
diãia, respektíve starí rodiãia si e‰te pamäta-
jú obdobie, keì juh Slovenska bol cez 2. sve-
tovú vojnu priãlenen˘ k Maìarsku. Uchová-
vajú si v pamäti, aké bolo vtedy ich postave-
nie – boli druho- a moÏno aÏ treÈotriedni ob-
ãania Maìarska, takÏe nemajú na to obdobie
veºmi dobré spomienky. Ale pokiaº by ich
niekto nejak˘m nezmyseln˘m spôsobom za-
ãal naozaj obmedzovaÈ v tom, Ïe pouÏívajú
maìarsk˘ jazyk alebo Ïe dodrÏiavajú nejaké
svoje zvyklosti, tak by sa tu prestali cítiÈ dob-
re a to by bola naozaj veºmi veºká hlúposÈ.
PretoÏe kto staval, tak vie, Ïe keì chce zoh-
naÈ dobrého robotníka, tak je najlep‰ie sa ísÈ
pozrieÈ niekde na juh Slovenska. Nehovo-
rím, Ïe nie sú aj inde, napríklad aj na Orave
sú ‰ikovní. Ale naozaj veºmi dobrí remesel-
níci a svedomití a poctiví, sú Maìari. Napo-
kon, v zásade my s nimi naozaj dobre vychá-
dzame, len im netreba hádzaÈ pod nohy ne-
zmyselné polená, aby sme im nejak˘m spô-
sobom neznechutili Ïivot na tomto území, v
tejto na‰ej republike. Lebo keby sa to stalo,
niet tej sily, ktorá by im zabránila v tom, aby
si hºadali inú vlasÈ. Ak by sme tento vzÈah na-
ru‰ili, to by bola, podºa mÀa, ‰koda i pre
nich, i pre nás, ale hlavne pre Slovenskú re-
publiku.
S Oliverom Andrásym
uvaÏoval Ernest Weidler
57
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Modern˘ ãlovek
a náboÏenstvo
Bolo by síce správne, ale aj veºmi nároãné
vyhranene a vyãerpávajúco urãiÈ, kto je mo-
dern˘ ãlovek. MôÏeme len úplne letmo pove-
daÈ niekoºko záchytn˘ch bodov. Modern˘ ãlo-
vek, samozrejme, registruje ão najviac tech-
nick˘ch vymoÏeností doby, objavov a nov˘ch
prvkov oÏivujúcich beÏn˘ Ïivot ãloveka. Dáva
sa napríklad ‰okovaÈ rozmanit˘mi vstupmi
ºudstva do vesmíru aÏ po prvé kroky ãloveka
na Mesiaci a po objav glycínov na úlomkoch
komét, ktoré – podºa vedcov – signalizujú, Ïe
Ïivot je vo vesmíre oveºa beÏnej‰í, neÏ dote-
raz ºudia predpokladali. Modern˘ ãlovek ne-
odmieta tradíciu, môÏe ju dokonca obdivovaÈ,
ale najmä k jej filozofii je kritick˘. Veºmi opa-
trne skúma a prípadne prijíma rôzne svetoná-
zorové podnety a s odstupom posudzuje tlak
názorov z médií a od sugestívnych osobnos-
tí. Pri umeleck˘ch záÏitkoch dodrÏiava odstup
od prvotnej emocionality, ktorá ãasto gradu-
je do banality a g˘ãovitosti. Nemoderné nie
je to, ão vzniklo dávno, v úplne in˘ch do-
bách, ale skôr to, ão je vnútorne vzdialené od
súãasnej spoloãenskej atmosféry.
1 boh existuje. âlovekov Ïivot t˘m nemusí byÈ
UÏ z toho, ão som naznaãil, aspoÀ pre mÀa
zreteºne vypl˘va, Ïe samotnú vieru v Boha –
a teda i samotného veriaceho ãloveka – nepo-
vaÏujem za prejav staromódnosti alebo ãoho-
si, ão je neprístojné a neprípustné pre moder-
ne zm˘‰ºajúceho ãloveka. Z tohto aspektu je
vierovyznanie úplne neutrálne, viera, Ïe Boh
existuje, neponiÏuje ãloveka do kategórie ob-
medzencov, ako sa pokú‰ali degradovaÈ ve-
riacich povedzme komunistickí ideológovia.
Je pravda, Ïe mnohí bohovia najmä v staro-
veku prenikli do vedomia kmeÀov a národ-
n˘ch spoloãenstiev ako reakcia na rôzne prí-
rodné javy, na vulgárne zov‰eobecÀovanie
rôznych vtedy nevysvetliteºn˘ch podnetov a
na psychické stavy vtedaj‰ieho ãloveka (naj-
mä strach). Ale primitívne a konvenãne pri-
jaté vierovyznanie by sme uÏ rozhodne nema-
li stotoÏÀovaÈ s vierou, ktorá vznikla v hlb‰ích
vrstvách ºudskej du‰e ako v˘sledok nároãnej-
‰ieho uvaÏovania – a nielen bezmy‰lienkovi-
tej emocionálnosti.
Ak sa v meditatívnej chvíli zamyslíme nad
v‰etk˘mi prvkami fungovania sveta okolo
nás, máme právo sa p˘taÈ, ãi dokonal˘ vzÈah
jednotliv˘ch prvkov ãlovekovej telesnosti i
psychiky alebo dokonalá zviazanosÈ rôznych
prírodn˘ch javov, z ktorej rezultujú jedineã-
né prírodné zákony, vznikli len tak, samé
osebe, alebo ãi predsa to len nebol nejak˘ ge-
niálny a dodnes ãloveku nepochopiteºn˘ sti-
mul, ktor˘ mal svoj podiel na usporiadaní
prírody, obklopujúcej ãloveka a vytvárajúcej
prostredie, v ktorom sa v‰etky tvory, teda aj
ãlovek, pohybujú. Nie je jedin˘ presvedãiv˘
dôkaz, Ïe t˘m „usporiadateºom prírody a ves-
míru“ bolo Nieão, ão oznaãujeme slovom
Hospodin, Boh, Stvoriteº. Ale rovnako nemá-
58
me k dispozícii ani jeden presvedãiv˘ argu-
ment, ktor˘m by sme sa mohli zaprisahávaÈ,
Ïe Boh nie je. âlovek má len – len! – vieru,
vyznanie alebo presvedãenie, teda prvky síce
silné, ale pri v‰etkej sile veºmi obmedzené
ãlovekov˘mi zmyslami. Od ãlovekovej vôle
– moÏno by tu lep‰ie znelo menej pekné slo-
vo „chcenie“ – teda od ãlovekovho chcenia
závisí, ako prijme Boha. Ak chce, tak verí, Ïe
Boh je, ak nechce, jednoducho neverí.
2
Ateizmus je v mnoh˘ch prípadoch snobsk˘
a módny, nejeden ãlovek, ktor˘ neverí, má po-
cit, Ïe je na vy‰‰ej intelektuálnej úrovni, neÏ
ten, kto verí. Ale je tak˘to pocit oprávnen˘?
Nie je dôleÏité a prvoradé braÈ do úvahy ob-
sah ãlovekovej viery, jej pramene? A najmä
to, ãi ju veriaci prijíma automaticky a teda ne-
kriticky, len ako zdeden˘ faktor svojho Ïivo-
ta, alebo ãi ju prijíma s pln˘m alebo aspoÀ do-
statoãn˘m vedomím problematickej a pro-
blémovej BoÏej existencie?
Ale rovnako nemoÏno povaÏovaÈ za v˘-
hradné ãlovekovo negatívum, ak neverí, Ïe
limitovan˘. Úplne rovnako – nemám na mys-
li priebeh Ïivota ako súhrn rôznych príhod,
rozhodnutí a zásahov osudu do konkrétneho
chodu Ïivota kaÏdého jednotlivca – preÏije
svojich 60, 70, 80 rokov ãlovek zboÏn˘ i bez-
boÏn˘ a je len ºudskou fikciou predstava, v
akom zmysle bude prípadn˘ Boh braÈ do úva-
hy ãlovekove skutky. To sa nedá len tak do-
kázaÈ a demon‰trovaÈ, aj keì obrazy Hierony-
ma Boscha, ktoré umelecky predvádzajú po-
smrtné putovanie ºudsk˘ch du‰í po druhom
svete, teda aj po pekle, sú neobyãajne suges-
tívne a in‰pirujú v ãloveku slovami neopísa-
teºné scenérie. KaÏd˘ – prinajmen‰om v kres-
Èansko-Ïidovskom svete – berie hriech ako
kon‰tantu, ktorú na ãloveka uvalil Boh a kto-
rou podmienil svoj posmrtn˘ vzÈah ku kaÏdej
ºudskej bytosti. Zjednodu‰ene povedané: pod-
ºa poãtu a závaÏnosti hriechov bude Boh roz-
hodovaÈ o „veãnom“ osude ãloveka. Nemá-
me v‰ak dôvod neuvaÏovaÈ, ãi hriech tieÏ ne-
vymysleli len ºudia ako jeden zo závaÏn˘ch
prostriedkov na ochranu spoloãnosti pred
rozkladn˘mi úãinkami ãinov, ktoré povaÏu-
jeme za negatívne a ‰kodlivé. SpoloãnosÈ má
väã‰iu ‰ancu, Ïe bude kultivovaná, morálne
vyspelá, vo vzÈahoch medzi ºuìmi porozume-
niaplná a teda menej zvieracia, ak ãím menej
osôb bude páchaÈ „hriechy“. UÏ ãi uveríme,
Ïe hriechy – previnenia, prehre‰enia, pokle-
sky – zoslal na ãloveka Boh, alebo ãi ich za-
viedli do spoloãnosti múdri a ‰ikovní ºudia,
v koneãnom dôsledku na tom nezáleÏí: je to
rozumná kategória, ktorú môÏeme re‰pekto-
vaÈ s dobr˘m úmyslom bez ohºadu na to, ãi
vypl˘va z na‰ej viery v Boha, alebo ãi má ko-
rene v zaujímavej zloÏke ºudskej povahy: v
hanblivosti pred druh˘mi ãlenmi ºudského
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
spoloãenstva po‰kodzovaÈ ich, ignorovaÈ a
správaÈ sa k nim bez dostatoãného porozume-
nia.
3 dôleÏitosÈ rie‰enia otázky, ãi niekto verí v
Apropo, hriech. Ten je asi najlep‰ím príkla-
dom na demon‰trovanie podstatného rozdie-
lu medzi uvaÏovaním a potom konaním ãlo-
veka veriaceho v Boha a neveriaceho, Ïe ne-
jak˘ boh vôbec existuje. A iste e‰te presnej-
‰ím rozãlenením ºudí vzhºadom na ich vzÈah
k Bohu by bolo stanoviÈ tri skupiny: 1. ºudia,
ktorí veria v Boha na základe exaktne urãe-
nej vierouky a definovanej nejak˘m cirkev-
n˘m uãením s pomerne stabiln˘mi bodmi
tejto viery, 2. ºudia, ktorí veria v Boha mimo
akéhokoºvek náboÏenského spoloãenstva a
teda mimo nejakej dogmatiky, jednoducho
veria sami podºa seba bez ohraniãenia BoÏí-
mi prikázaniami a dôsledkami za ich poru‰o-
vanie (peklo, oãistec, nebo, Posledn˘ súd) a
3. ºudia, ktorí absolútne neveria, Ïe nejak˘
boh existuje a sú presvedãení, Ïe svetom
h˘bu len prírodné zákony a ãlovek so svojou
povahou. Ak nejde veriaci muÏ za prostitút-
kami, tak okrem beÏn˘ch praktick˘ch dôvo-
dov, ktoré si v‰eobecne môÏe klásÈ úplne
kaÏd˘ muÏ, aj religiózny aj ateista – dosÈ vy-
soké finanãné náklady, obava pred pohlavn˘-
mi chorobami a pod. –, ãlovek zboÏn˘, naj-
mä kresÈan alebo Ïid, nejde za t˘mito Ïena-
mi na prvom mieste asi preto, Ïe si uvedomu-
je „BoÏie“ dôsledky takejto náv‰tevy: Boh by
sa nahneval na tohto muÏa, keìÏe ten by sa
dopustil hriechu a sÈaÏil by si moÏnosÈ byÈ po
smrti osloboden˘ od Èarchy viny uvalenej na
ãloveka Bohom, keì vyhnal Adama a Evu z
raja, lebo nedodrÏali jeho zákaz nejesÈ zo
stromu poznania. Ohrozil by svoje spasenie.
Ale ne‰iel by moÏno ani muÏ neveriaci, lebo
ten by si okrem uveden˘ch praktick˘ch dô-
vodov moÏno uvedomil morálne zábrany,
ktoré udrÏiavajú ºudstvo nad úpln˘m bah-
nom kaÏdodenného neprístojného správania
a poãínania.
Mravné rozpaky sa síce na hriech veºmi po-
dobajú, ale predsa len majú aj dôleÏité roz-
dielne v˘chodisko: K˘m kaÏd˘ hriech je uÏ
po storoãiach existencie konkrétnych nábo-
Ïenstiev dosÈ zreteºne definovan˘ a poÏia-
davky na ãloveka sú vyhranené Bohom ale-
bo ºuìmi, ktorí Boha rôznym spôsobom, viac
ãi menej dôveryhodne, zastupovali, mravné
rozpaky síce ãlovek prijíma z atmosféry a zo
zväã‰a nepísan˘ch princípov v spoloãnosti,
ale v podstate kaÏd˘ jednotlivec si ich môÏe
doformovaÈ podºa svojich vedomostí, skúse-
ností a predstáv o Ïivote. Ak pritom neklame
sám seba a ak si mnohé zásady nestanovuje
svojvoºne tak, aby vyhovovali jemu osobne.
Vymedzenie obsahu a pojmu kaÏdého hriechu
je zrejme dielom mnoh˘ch múdrych, ba aÏ
chytráckych prorokov, duchovn˘ch vzdelan-
cov a pisárov, ãiÏe zapisovateºov „BoÏieho
slova“, ktorí svoju filozofiu odvodili alebo na-
vigovali od veºmi naliehav˘ch úloh kon‰tituo-
vania uÏitoãn˘ch základov ºudského spoluÏi-
tia (a je obdivuhodné, ão v‰etko pri tom ob-
siahli v Starom i Novom zákone – vlastne
v‰etko, ão najmä etická kvalita fungovania
spoloãnosti si vyÏaduje). Pravda, ani slobod-
nosÈ ãlovekovej vôle, ak síce neverí v Boha,
ale re‰pektuje beh ºudsk˘ch dejín a v˘voj
morálky v nich, nie je absolútna – ak chce maÈ
ãlovek dobr˘ pocit zo seba samého, musí aj
etické princípy chápaÈ ako „BoÏie prikáza-
nie“. Za veºmi dôleÏit˘ povaÏujem záver z tej-
to pasáÏe: AspoÀ pre mÀa z nej vypl˘va, Ïe
Boha, nie je v jej v‰eobecnej platnosti, lebo
tá je nemoÏná, k˘m ºudstvo nenadobudne is-
totu, Ïe Boh je alebo nie je – a tú pravdepo-
dobne nezíska nikdy. Ale to nemôÏe byÈ na
prekáÏku, aby som si úplne rovnako neváÏil
kaÏdú ºudskú bytosÈ, ak Ïije ão najpln‰ie buì
podºa BoÏích prikázaní (s minimom hrie-
chov), alebo podºa kvalitn˘ch pravidiel vypl˘-
vajúcich zo spoloãenskej morálky udrÏiava-
nej tradíciou. V oboch prípadoch totiÏ ãlovek
koná prínosne pre celú pospolitosÈ a kultivu-
je ºudskú civilizáciu. TakÏe hanebné (a pod-
ºa mÀa aj veºmi nemoderné, starootrocké a
feudálne) je len to, ak sa niekto pokú‰a vnú-
tiÈ za kaÏdú cenu svoje „BoÏie alebo morál-
ne prikázania“ ostatn˘m ºuìom, lebo to vÏdy
robili len primitívni fanatici alebo diktátori,
ktorí seba hodnotili vy‰‰ie ako ostatné ºudstvo
alebo Boha.
4 ºovstva nebeského, tak preão navrhovatelia
Práve na tomto mieste môÏeme povedaÈ, Ïe
by asi bolo neobyãajne zásluÏné, keby sa
múdri teológovia a skúmatelia „BoÏích vecí“
pokúsili presondovaÈ, ktoré z mnoh˘ch posol-
stiev a prikázaní uloÏen˘ch do svät˘ch kníh
a vloÏen˘ch do úst Bohu, naozaj pochádzajú
alebo môÏu pochádzaÈ od Boha, a ktoré sa do
MojÏi‰ovej a JeÏi‰ovej hlavy a do mnoh˘ch
in˘ch hláv v Starom a Novom zákone dosta-
li zásluhou skvel˘ch filozofick˘ch, moralis-
tick˘ch (mravouãn˘ch), literárno-‰tylistic-
k˘ch a rozprávaãsk˘ch v˘konov obdivuhod-
n˘ch muÏov ºudskej histórie od „stvorenia
sveta“. Domnievam sa, Ïe viera v Boha by ne-
musela utrpieÈ, ak by sa viaceré pouãenia a
príhody z Biblie odÀali s patriãn˘mi dôkaz-
mi Bohu a prisúdili ºuìom. Ak niekto zosmil-
ní alebo okradne suseda, je to – prepáãte za
v˘raz – svinstvo, ale nemusí to byÈ hneì
hriech, ktor˘ urazí Boha. Boh sa totiÏ sotva
uráÏa a nemusí byÈ ani malichern˘m posudzo-
vateºom ºudsk˘ch skutkov. Kto povaÏuje
Boha za dokonalého a teda za nieão viac,
neÏ je ãlovek, mal by z Neho striasÈ rôzne
ºudské príÈaÏe, ktoré napokon opustia skôr ãi
neskôr aj ãloveka, keì zomrie a keì sa zaãne
vytrácaÈ z pamäti ºudí vo svojom okolí.
ModernosÈ ãloveka teda nezávisí, podºa
mÀa, od toho, ãi verí v Boha, ale od toho, cez
aké náboÏenstvo, cez aké rituály a cez akú cir-
kev alebo náboÏenské spoloãenstvo to robí.
Celibát sa môÏe zdaÈ mnoh˘m ºuìom nezmy-
seln˘m zásahom do Ïivota kvalitn˘ch kato-
líckych muÏov, ktorí sa rozhodli, Ïe budú
slúÏiÈ Bohu ako kÀazi alebo mnísi. Je to v‰ak
interná vec katolíckej cirkvi a keì jej vede-
nie stále na tom trvá a keì to patriãná skupi-
na dobrovoºne prijíma, ostatní ºudia nemajú
dôvod, aby proti tomu zasahovali a je aj ne-
vkusné sa z toho vysmievaÈ. V tomto zmys-
le sa ani celkom nedá hovoriÈ ako o nemoder-
nosti. V tomto prípade je to vyslovene sub-
jektívny pocit. Odôvodnenie, preão Vatikán
pri celibáte zotrváva, môÏe maÈ svoju logiku
(ãlovek bez rodiny sa môÏe pln‰ie venovaÈ ná-
roãn˘m duchovn˘m úlohám), a to by mali
ostatní ºudia re‰pektovaÈ.
Zato moÏno povaÏovaÈ za nemoderné ná-
vrhy poslancov Jozefa Rydla a Petra Gabu-
ru, ktor˘mi chcú zakázaÈ – odvolávajúc sa na
„mravné pravidlá kresÈanskej civilizácie“ –
prácu v nedeºu a vo sviatok, najmä v obcho-
doch. Cirkevnú etiku chcú vnútiÈ v‰etk˘m
obãanom SR a obmedziÈ ich slobodnú vôºu.
UÏ samotné toto diktátorstvo je v nesúlade so
spoloãensk˘m statusom dne‰ného Slovenska
a núti obãanov, aby verili, Ïe je to prejav
vôle BoÏej, hoci je to len prejav svojvôle
niekoºk˘ch staromódnych muÏov. Problém sa
zaãína t˘m, Ïe zákaz práce v nedeºu odzrkad-
ºuje len limitované myslenie niekoºk˘ch cir-
kevn˘ch otcov, presahuje cirkevn˘ kruh a
zasahuje celú spoloãnosÈ. Moderná cirkev a
moderní veriaci sa usilujú do maximálnej
miery zosúladiÈ princípy rôznych skupín, kto-
ré tvoria podstatu daného spoloãenstva, aby
sa podºa moÏnosti ão najmenej obmedzova-
li a aby svojou filozofiou neumen‰ovali prá-
vo na Ïivotn˘ ‰t˘l kaÏdej z nich.
(Len tak mimochodom: evidentná je po-
vrchnosÈ a nedomyslenosÈ oboch návrhov,
ich propagandistické zameranie. Ak v nede-
ºu nemá robiÈ nikto, kto sa chce dostaÈ do krá-
bez zaváhania uchovali privilégiá? Preão ne-
navrhli, aby nepracovali ani sluÏobníci a ku-
chárky arcibiskupov alebo zvonári? Nepreká-
Ïa, Ïe ich moÏno Pán Boh vylúãi zo svojho
posmrtného raja? Je to v‰etko len umelé vnu-
covanie pokryteckej morálky.)
Ak má byÈ viera v Boha moderná, nemô-
Ïe zotrvaÈ na rovnak˘ch – alebo rovnako
formulovan˘ch – princípoch, aké proroci
do Ïidovsko-kresÈanského náboÏenstva
vniesli vtedy, keì e‰te ºudstvo o mnoh˘ch
nov˘ch úkazoch vo vesmíre, ale aj o po-
znatkoch z dávnej minulosti netu‰ilo. Na-
ozaj Pán Boh zakázal prv˘m ºuìom jesÈ ja-
blká zo stromu poznania a naozaj mal ºsti-
v˘ had takú presvedãovaciu silu, Ïe naho-
voril Evu, aby poru‰ila BoÏí zákaz? Sved-
ãí o BoÏej dokonalosti, ak dal prednosÈ
svojmu ustanoveniu pred veãn˘m Ïivotom
ãloveka v raji? Naozaj má Pán Boh také zá-
mery s ºudstvom na Zemi, aké zachytáva
Biblia, keì je – moÏno – úplne inak sfor-
mované Jeho kráºovstvo na in˘ch nebe-
sk˘ch telesách a s in˘mi Ïiv˘mi tvormi,
neÏ sú ºudia? Nie je v‰etko oveºa pestrej‰ie,
neÏ kam siaha na‰a fantázia? Ako by sme
mali byÈ pripravení na Ïivot v úplne in˘ch
podmienkach, neÏ dnes o nich tu‰íme? Ne-
mali by sme zhodiÈ z pliec na‰u úbohú prí-
zemnosÈ a zbaviÈ sa aj v duchovnom zmys-
le príÈaÏlivosti zemskej?
Ernest Weidler,
publicista
59
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
âervené Slovensko?
Modrá Bratislava?
Nie iba farebné?
Zrejme poznáte ten vtip o farebnom ãerno-
chovi.
Hovorí ãernoch belochovi: Keì som sa na-
rodil, bol som ãierny. Keì som vyrástol, bol
som ãierny. Keì je mi zima, som ãierny. Keì
sa spálim, som ãierny. Keì je mi zle, som sko-
ro ãierny. AÏ raz umriem, zase budem ãierny.
A ty? Keì si sa narodil, bol si ruÏov˘. Vyrás-
tol si, a si biely. Keì je ti zima, si modr˘. Spá-
li‰ sa, a si ãerven˘. Je ti zle a bude‰ zelen˘.
A aÏ umrie‰, bude‰ fialov˘. A ty hovorí‰ o
mne, Ïe ja som farebn˘?
TakÏe takto: Po prvom kole Ïupn˘ch volieb
vy‰iel v denníku Sme ãlánok na titulnej strán-
ke: Slovensko sa vyfarbilo. Je ãervené.
Po druhom kole Ïupn˘ch volieb mali Hos-
podárske noviny na titulnej stránke ãlánok:
Slovensko je oranÏové, Bratislava modrá.
Znie to dobre, tieto slovné hraãky s farba-
mi – len sú dosÈ nepresné.
V˘sledky Ïupn˘ch volieb totiÏ hovoria
predsa len nieão iné – predov‰etk˘m to, Ïe
Slovensko je voãi politike dosÈ ºahostajné a
ak nevidí v politickom zápase ak˘-tak˘ zmy-
sel, venuje sa podstatnej‰ím veciam.
Volebná úãasÈ vo voºbách do orgánov sa-
mosprávnych krajov bola nízka – v prvom
kole sa zúãastnilo volieb 22,90 percenta vo-
liãov, najviac v Banskobystrickom (27,06) a
Pre‰ovskom kraji (26,31), najmenej v Brati-
slavskom (19,46) a Trnavskom kraji (20,46).
V druhom kole sa garde trochu obrátilo, hoci
porovnávam sãasti neporovnateºné: najviac
voliãov pri‰lo v Bratislavskom kraji (20,18),
dokonca viac ako v prvom kole, lebo súboj
Pavla Fre‰a s Vladimírom Bajanom získal prí-
chuÈ akéhosi existenciálneho zápasu opozície
o aspoÀ jedno kreslo predsedu samosprávne-
ho kraja. Najmenej voliãov pri‰lo v Tren-
ãianskom kraji (15,77). ÚãasÈ v druhom kole
dosiahla 18,39 percenta.
Predsedov samosprávnych krajov si zvo-
lili uÏ v prvom kole obyvatelia Trnavského
(Tibor Miku‰), Nitrianskeho (Milan Belica),
Îilinského (Juraj Blanár) a Ko‰ického kraja
(Zdenko Trebuºa). Z hºadiska predsedov sa-
mosprávnych krajov vyznelo toto kolo jed-
noznaãne v prospech koalície, ktorá obsadi-
la tri posty Ïupanov, o jedného sa podelila so
slovenskou opozíciou v Nitrianskom kraji.
Druhé kolo dopadlo podobne, opozícia uspe-
la iba v Bratislavskom kraji (Pavol Fre‰o), v
ostatn˘ch troch krajoch dominovali kandidá-
ti koaliãn˘ch strán, v Trenãianskom zvíÈazil
Pavol Sedláãek, v Banskobystrickom Vladi-
mír MaÀka a v Pre‰ovskom Peter Chudík. Z
hºadiska predsedov samosprávnych krajov je
v˘sledn˘ pomer 6 koaliãn˘ch : 1 spoloãn˘
(Belica) : 1 opoziãn˘ (Fre‰o), hoci pre féro-
vosÈ treba poznamenaÈ, Ïe nitriansky Ïupan
60
má oveºa bliωie ku koaliãn˘m stranám ako
k opozícii, ale spojil ich len záujem poraziÈ
maìarskú kandidátku Ágnes Biró. Tvrdenie
o oranÏovom Slovensku a modrej Bratislave
z hºadiska straníckej príslu‰nosti Ïupanov je
teda dosÈ presné, nie v‰ak úplne, ão sa v‰ak
z tohto hºadiska celkom ani nedá.
Presnej‰í obraz nám môÏe poskytnúÈ stra-
nícka kandidatúra 408 poslancov. Z hºadis-
ka zloÏenia jednotliv˘ch zastupiteºstiev by
bolo takisto priveºk˘m zjednodu‰ením ho-
voriÈ o Slovensku ãervenom ãi oranÏovom –
ako teda vyzerá situácia v jednotliv˘ch zastu-
piteºstvách?
V Banskobystrickom kraji má jednoz-
naãnú väã‰inu koalícia Smer – HZDS, ktorá
obsadila 27 mandátov z 50 moÏn˘ch.
V Bratislavskom kraji je situácia opaãná
– koalícia SDKÚ – KDH – SMK – OKS zí-
skala 26 mandátov zo 44 moÏn˘ch.
V Ko‰ickom kraji zvíÈazil Smer s 26 man-
dátmi, HZDS získalo 4 mandáty, ão staãí na
väã‰inu v 57-ãlennom zbore.
V Nitrianskom kraji je situácia zloÏitej-
‰ia, ako sa zdá na prv˘ pohºad. Vyhrala síce
koalícia Smer – SDKÚ – HZDS – KDH s 38
mandátmi nad SMK s 13 mandátmi, ak by
sme v‰ak zastupiteºstvo rozdelili stranícky, tak
má súãasná opozícia väã‰inu: SDKÚ 9, KDH
7 a SMK 13 majú spolu 29 mandátov v 54-
ãlennom zbore. HovoriÈ o ãervenom/oranÏo-
vom Nitrianskom kraji je teda zjavne nepres-
né.
V Pre‰ovskom kraji sa e‰te len ukáÏe, na
ãom vlastne je. Tu musíme vymenovaÈ v‰et-
ky mandáty, aby bolo jasnej‰ie, ão sa vlast-
ne stalo. Koaliãn˘ dvojblok Smer (21) –
HZDS (5) získal 26 mandátov v 62-ãlennom
zbore. Opoziãn˘ dvojblok SDKÚ (15) – KDH
(10) získal o jedno kreslo menej. Ani jedna
zostava teda nemá nadpoloviãnú väã‰inu a o
tom, kto má navrch, rozhodne, kam sa priklo-
nia ostatní: Liga (1), Slobodné fórum (1),
Strana rómskej koalície (1), HZD(1), Úsvit (1)
a najmä ‰iesti nezávislí. Väã‰ina 32 mandá-
tov sa teda dá vyskladaÈ rôzne, av‰ak z dôvo-
du, Ïe zastupiteºstvo bude maÈ skôr sklony
prokoaliãné, lebo takéto môÏe skôr profitovaÈ
zo spolupráce s vládou, dá sa predpokladaÈ,
Ïe v pre‰ovskom zastupiteºstve prevládnu
provládne vektory.
V Trenãianskom kraji je situácia jednoz-
naãná, koalícia Smer (20) – HZDS (7) domi-
nuje v 45-ãlennom zastupiteºstve.
Inak je to v Trnavskom kraji, ktor˘ do veº-
kej miery pripomína svojho nitrianskeho bra-
ta. Opoziãné zoskupenie KDH (8) – SDKÚ
(3) má o jeden mandát viac ako koaliãn˘
blok Smer (4) – HZDS (3) – SNS (1) – HZD
(1). Jaz˘ãkom na váhach v 40-ãlennom zastu-
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
piteºstve môÏe byÈ 11 poslancov SMK. Ak sa
spoja poslanci opoziãn˘ch strán, majú po-
hodlnú 22-ãlennú väã‰inu a tvrdenie o ãerve-
nom Slovensku dostáva uÏ ‰tvrt˘ úder.
Îilinsky kraj je zasa do veºkej miery po-
dobn˘ pre‰ovskému, takÏe aj tu treba byÈ de-
tailn˘. Koaliãná dvojka Smer (16) – HZDS
(5) má spolu 21 mandátov v 57-ãlennom za-
stupiteºstve. Opoziãná trojica SDKÚ (4) –
KDH (13) – OKS (1) má 18 mandátov. SNS
získala 6 poslancov, ão e‰te stále nestaãí koa-
liãn˘m stranám na potrebnú 29-mandátovú
väã‰inu. Jeden zelen˘ je málo, k dispozícii je
v‰ak e‰te 11 nezávisl˘ch, takÏe moÏno pred-
pokladaÈ, Ïe väã‰ina zastupiteºstva bude pro-
koaliãná. TvrdiÈ, Ïe Ïilinské zastupiteºstvo je
ãervené/oranÏové, v‰ak môÏe iba farboslep˘.
Ako teda vyzerá sumár krajsk˘ch zastupi-
teºstiev? Jedno, bratislavské, je jednoznaãne
opoziãné, vo dvoch, Trnavskom a Nitrian-
skom, majú väã‰inu poslanci zastupujúci sú-
ãasné opoziãné strany, aj keì spolupráca na
úrovni kraja môÏe vyzeraÈ inak. Vo dvoch kra-
joch, Îilinskom a Pre‰ovskom je pomer koa-
liãn˘ch a opoziãn˘ch poslancov viac ãi me-
nej vyrovnan˘ a rozhodnú malé strany alebo
nezávislí kandidáti. V troch krajoch, Bansko-
bystrickom, Ko‰ickom a Trenãianskom kra-
ji zvíÈazila koalícia. HovoriÈ o víÈazstve v
pomere 7 : 1 je teda na prepadnutie z prvác-
kych poãtov.
Okrem veºkého koaliãno-opoziãného me-
rania síl sa v‰ak v t˘chto Ïupn˘ch voºbách ko-
nali aj ìal‰ie mikrosúboje. Zápas o väã‰inu
Strana november 2009 október 2009
Smer 35,9 37,4
SDKÚ 12,4 14,4
KDH 10,2 10,1
SNS 9,0 5,8
HZDS 7,0 6,9
Most-Híd 6,7 5,8
SMK 6,2 5,1
SaS 3,6 4,4
v˘sledku a zminimalizujú ‰ance Mikulá‰a
Dzurindu udrÏaÈ sa vo svojom poste vìaka
hlasom, ktoré by inak nikdy nedostal.
Ostatné pouãenia z volieb som uÏ písal
inde, tu ich len trochu sparafrázujem: Rozdiel
medzi koalíciou a opozíciou nie je tak˘ prie-
pastn˘, ako medzi Smerom a ostatn˘mi stra-
nami. HZDS kandidujúce samo je úplne in˘
kaliber ako v závese Smeru. SNS nebude
taká na odpis ako v t˘chto voºbách, kde do-
platila na koaliãnú izoláciu a ‰kandálne spra-
vovanie rezortov. PäÈ a pol percenta hlasov v
Ïupn˘ch voºbách neznamená niã, v parla-
mentn˘ch posúva sulíkovcov / bugárovcov
medzi veºk˘ch chlapcov na Hradn˘ kopec. Po
‰tyri percentá pre SMK a Most-Híd nie je
osem percent pre maìarskú men‰inu, ale nula.
Kºúãové pritom bude, ako obstoja strany,
ktoré atakujú päÈpercentnú hranicu. Lebo si-
tuácie, keì sa do NR SR 1. dostane HZDS
alebo nie, 2. keì sa dostane SaS alebo nie, 3.
keì sa dostane do NR SR jedna, dve alebo
Ïiadna maìarská strana, a ich kombinácie, vy-
tvárajú mnoÏstvo variácií, vìaka ktor˘m budú
budúcoroãné parlamentné voºby mimoriadne
zaujímavé aj z hºadiska predvolebnej kombi-
natoriky a povolebn˘ch poãtov.
v maìarskej men‰ine zdanlivo suverénne Lebo po voºbách vyhráva ten, kto sa ako
vyhrala Csákyho SMK, av‰ak v˘sledok Gá- prv˘ dopracuje k ãíslu 76.
bora Gála v Trnavskom kraji signalizuje, Ïe Ostatné sú len kecy a vata.
keì pôjde o meranie síl Csáky – Bugár, Du-
ray – Simon, Berényi – Gál, nemusí byÈ roz- Róbert Kotian
hodovanie maìarského voliãa také jednoznaã-
né. Túto my‰lienku podporujú aj niektoré
prieskumy verejnej mienky, kde je podpora
oboch subjektov mimoriadne vyrovnaná (po-
sledn˘ prieskum agentúry Focus v novemb-
ri 2009 – viì tabuºka).
V t˘chto Ïupn˘ch voºbách skonãila ka-
tastrofálne Slotova SNS, ão je v‰ak skôr
spôsobené jej izoláciou v rámci koalície ako
skutoãn˘mi preferenciami, kde sa o svoju
budúcnosÈ musí skôr obávaÈ Meãiarova stra-
na. Dá sa totiÏ navy‰e oãakávaÈ, Ïe pred par-
lamentn˘mi voºbami ako zvyãajne zapôsobí
tzv. maìarská karta a vyostren˘ súboj Slota
– Csáky (podporovan˘ aj udalosÈami spoza
maìarsk˘ch hraníc) bude pridávaÈ percentá
obom stranám konfliktu.
O svoju existenciu bojovala aj Sulíkova
strana Sloboda a solidarita, ktorá má do veº-
kej miery oprávnené ambície roz‰íriÈ rady
parlamentn˘ch strán a hoci v t˘chto voºbách
získala iba jedného poslanca, pri väã‰ino-
vom volebnom systéme nemohla na oveºa
väã‰í poãet poslancov ani pom˘‰ºaÈ. Sulíkov
prepoãet o získaní viac ako piatich percent
hlasov je do istej miery opodstatnen˘ – musí
sa v‰ak e‰te potvrdiÈ vo viacer˘ch priesku-
moch verejnej mienky, inak môÏe prevládnuÈ
obava z prepadnutia hlasov a voliãi upred-
nostnia istotu inej, väã‰ej strany. Hoci nedá
sa vylúãiÈ – a s t˘mto by moÏno mohol Su-
lík aj poãítaÈ vo svojej marketingovej straté-
gii – Ïe ak bude pred voºbami dominancia
Smeru taká vysoká, Ïe nebude moÏné oãaká-
vaÈ, Ïe nebude vládnuÈ aj naìalej, mohli by sa
sympatizanti SaS pokojne vyka‰laÈ na obavy
z prepadnutia hlasov (lebo je jedno, ãi bude
maÈ Smer s SNS alebo HZDS 80 alebo 82 hla-
sov a Dzurindova SDKÚ 15 alebo 22 man-
dátov) a uprednostniÈ voºbu srdcom. Z dvoch
dôvodov – pomôÏu SaS k ão najlep‰iemu
61
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

OD 15. SEPTEMBRA DO 30. OKTÓBRA 2009
16.septembra – Pokuty za poru‰enie jazyko-
vého zákona, ktor˘ vstúpil do úãinnosti 1. sep-
tembra, sa ru‰iÈ nebudú. Parlament totiÏ nepod-
poril iniciatívu nezávisl˘ch poslancov NR SR
Lászlóa Nagya a Zsolta Simona zru‰iÈ sankcie,
keìÏe ich návrh novely zákona o ‰tátnom jazy-
ku dnes zastavil uÏ v prvom ãítaní. Predklada-
telia Ïiadali od decembra zru‰iÈ udeºovanie po-
kút za nedodrÏiavanie pravidiel spisovnej slo-
venãiny, ako aj ustanovenia t˘kajúce sa uvádza-
nia nápisov na pamätníkoch.
16. septembra – Poslanci Vladimír Palko a
Pavol Minárik (obaja nezávislí) dnes v parla-
mente neuspeli s návrhom ústavného zákona o
preukazovaní pôvodu majetku. SnemovÀa ho to-
tiÏ zastavila hneì v prvom ãítaní, právnu nor-
mu podporilo len 41 poslancov zo 133 prítom-
n˘ch.
16. septembra – O prijatí návrhu skupiny 42
Bolo to ako blesk z jasného neba. E‰te niekoºko dní pred
prerokovaním návrhu zákona o strategick˘ch podnikoch sa v rezorte
hospodárstva hovorilo iba v náznakoch. Potom vláda prerokovala do
veºkej miery in˘ zákon, neÏ ak˘ predloÏilo Jahnátkovo ministerstvo –
ako povedal sám minister: „Návrh zákona, ktor˘ odi‰iel
z ministerstva hospodárstva a po rôznych pripomienkach sa
napokon dostal na rokovanie vlády, nebol identick˘ s t˘m, ktor˘ sme
pripravili.“ Bokom zostali aj tripartitní partneri – odborári
a zamestnávatelia. A minister ªubomír Jahnátek sºuboval,
Ïe v Národnej rade sa zákon zmení do veºkej miery tak, aby sa
podobal pôvodnému návrhu. A keìÏe zákon má maÈ platnosÈ iba do
konca roka 2010, podanie na ústavn˘ zákon by malo pri jeho
r˘chlosti zjavne labilné opodstatnenie.

opoziãn˘ch poslancov NR SR o protiústavnos-
ti takzvaného tlaãového zákona na ìal‰ie kona-
nie rozhodlo dnes plénum Ústavného súdu (ÚS)
SR. Ako vypl˘va z podania poslancov, v uve-
denom zákone sú v rozpore s Ústavou podºa ich
názoru najmä ãlánky, ktoré hovoria o úprave po-
vinnosti mlãanlivosti vydavateºov tlaãe, tlaão-
v˘ch agentúr a ich zamestnancov ohºadne zdro-
ja, ak o to zdroj, ktor˘m je fyzická osoba, po-
Ïiada. ëalej sa návrh zaoberá podmienkami
vzniku uverejnenia opravy, vzÈahom medzi prá-
vom na odpoveì a právom na opravu ãi peÀaÏ-
n˘m zadosÈuãinením v prípade nezverejnenia
opravy alebo odpovede.
16. septembra – Prezident SR Ivan Ga‰pa-
roviã dnes prijal demisiu ministra pôdohospo-
dárstva Stanislava Becíka na základe jeho listu
z 9. septembra 2009. Na jeho miesto na návrh
predsedu vlády SR zo 14. septembra tohto roku
zároveÀ vymenoval Vladimíra Chovana.
21. septembra – Slovensk˘ komisár Ján Fi-
geº zodpovedn˘ za oblasÈ ‰kolstva, kultúry a od-
borného v˘cviku dnes predloÏil predsedovi Eu-
rópskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi
svoju rezignáciu. Figeº, ktorého v sobotu zvo-
lili za predsedu KDH, Barrosa informoval, Ïe by
sa svojej novej funkcie chcel ujaÈ 1. októbra.
22. septembra – Spor medzi Slovenskom a
Maìarskom t˘kajúci sa slovenského jazykové-
ho zákona je bilaterálnou otázkou a Európsky
parlament nemá Ïiadne právomoci na interven-
ciu. Uviedol to dnes v Bruseli predseda Európ-
skeho parlamentu Jerzy Buzek po stretnutí s
predsedom Národnej rady SR Pavlom Pa‰kom.
23. septembra – Ak by sa voºby do Národnej
rady SR konali v septembri, víÈazne by z nich vy-
‰la strana súãasného premiéra Roberta Fica Smer-
SD. Poslanecké mandáty by si medzi sebou roz-
delilo sedem politick˘ch subjektov. Ako vypl˘-
va z prieskumu agentúry Focus, najsilnej‰ia vlád-
na strana Smer-SD by získala podporu 35,3 per-
centa voliãov, pre opoziãného lídra SDKÚ-DS by
sa rozhodlo 13,4 percenta op˘tan˘ch. Do parla-
mentu by sa dostala aj nová politická strana
Most-Híd b˘valého predsedu SMK Bélu Bugá-
ra, ktorej podporu vyjadrilo 5,8 percenta obãa-
nov. Pre KDH by sa rozhodlo 11,2 percenta op˘-
tan˘ch. âlen vládnej koalície SNS by získala 8,6
percenta hlasov. Nasleduje opoziãná SMK so
6,2-percentnou podporou voliãov. Svojich zá-
stupcov by v parlamentne mala aj ªS-HZDS, kto-
rú by volilo 6,1 percenta respondentov.
Znárodnenie,
privatizácia
alebo strategické
protikrízové opatrenie?
I. PRVÉ âÍTANIE
ªubomír Jahnátek,
minister hospodárstva SR
Dôvodom na predloÏenie vládneho návrhu
zákona na skrátené legislatívne konanie je sú-
ãasná nepriaznivá hospodárska situácia spôso-
bená globálnou finanãnou a ekonomickou krí-
zou.
Zhor‰ené hospodárske vzÈahy a platobná
neschopnosÈ jednotliv˘ch obchodn˘ch spoloã-
nosti vedú k situácii, Ïe aj obchodné spoloãnos-
ti, ktoré dodávajú v˘robky, alebo poskytujú
sluÏby v˘znamné z celospoloãenského hºadis-
ka, nebudú môcÈ plniÈ svoje záväzky, ão sa
môÏe prejaviÈ aj na nedostatoãnom plnení mno-
h˘ch funkcií ‰tátu.
Hospodárstvo Slovenskej republiky sa pod-
ºa ãl. 55 Ústavy Slovenskej republiky zakladá
na princípoch sociálne a ekologicky orientova-
nej trhovej ekonomiky. A ‰tát je povinn˘ plniÈ
svoje úlohy pri zabezpeãovaní v‰eobecného
hospodárstva a sociálneho rozvoja spoloãnos-
ti.
Vzhºadom na skutoãnosÈ, Ïe hrozí moÏnosÈ,
Ïe práve v tomto období sa môÏu spoloãnosti
v dôsledku krízy dostávaÈ do existenãn˘ch
problémov, vás Ïiadam o schválenie skrátené-
ho legislatívneho konania.
Daniel Lip‰ic (KDH)
Najskôr taká jedna milá paralela. Tento vlád-
ny návrh zákona bol schválen˘ na vláde minu-
l˘ t˘ÏdeÀ 28. októbra. 28. október bol oslavo-
van˘ ako deÀ znárodnenia za b˘valého komu-
nistického reÏimu. Asi vhodnej‰í deÀ ako pri-
pomienku tohto dÀa si vláda nemohla vybraÈ
na predloÏenie tohto návrhu zákona.
Ja sa vyjadrím k meritu v prvom ãítaní. Te-
raz sa vyjadrím k skrátenému konaniu, ktoré
vláda zdôvodÀuje nepriaznivou hospodárskou
situáciou spôsobenou globálnou finanãnou a
ekonomickou krízou. Ale samozrejme, väã‰i-
na ºudí na Slovensku vie, Ïe kríza nezaãala v
októbri roku 2009, ale v septembri roku 2008.
To vieme v‰etci, okrem vlády a jej predsedu.
Budem citovaÈ pár v˘rokov premiéra Fica ku
kríze. September 2008, nepredpokladám Ïeby
sa svetová finanãná kríza Slovenska akokoºvek
dotkla.
Október 2008, môÏe byÈ naìalej najr˘chlej-
‰ie sa rozvíjajúcou ekonomikou, napriek tomu
aká svetová kríza tu je.
November 2008, pokiaº bude rásÈ vy‰‰ie
ako sme plánovali, je to v˘borná správa. Bu-
dem maÈ peniaze navy‰e, ktoré môÏeme pouÏiÈ.
Január 2009, verím, Ïe rok 2009 napriek
ÈaÏk˘m dopadom krízy bude tak˘, Ïe budeme
môcÈ povedaÈ, Ïe máme najvy‰‰í hospodársky
rast v Európskej únii.
Apríl 2009, Slovensko je v dobrej kondícii
oproti ostatn˘m krajinám aj podºa t˘ch najpe-
simistickej‰ích predpovedí, bude najmenej dve
a moÏno aj tri percentá nad priemerom euro-
zóny.
Ja si myslím, Ïe vládu charakterizujú, dne‰-
nú vládu, tri charakteristiky po prvé, diletant-
stvo.
Po druhé, veºká miera korupcie.
A po tretie, vulgarizácie verejného Ïivota.
Tento návrh zákona je prejavom diletantstva
a poviem to len na pár príkladoch z tohto ná-
vrhu.
Ak chcete rie‰iÈ krízu, tak ten návrh zákona

62
P A R L A M E N T N ¯
musí k nej maÈ nejak˘ vzÈah, teda mal by po-
môcÈ rie‰iÈ dopady krízy.
Ak by tento návrh zákona bol prijat˘ v tej-
to podobe, akú sme dostali, nevyrie‰i niã.
Preão? Tento návrh zákona predpokladá ur-
ãité povinnosti a ukladá ich vlastníkovi strate-
gickej spoloãnosti alebo správcovi spoloãnos-
ti. Ja sa vás pán minister p˘tam, kto je to. Na
vláde máte niekoºko právnikov, predseda vlá-
dy je právnik, ministerka spravodlivosti je
právniãka, minister vnútra je právnik a mnohí
pôsobili aj v oblasti civilného a obchodného
práva.
Kto je vlastník spoloãnosti. U nás je moÏné
vlastniÈ akcie, obchodné podiely, ale kto je
vlastník spoloãnosti. Kto je správca spoloãnos-
ti. MôÏe byÈ správca konkurznej podstaty, keì
je spoloãnosÈ v konkurze. Ale, kto je správca
spoloãnosti. Komu vy dávate povinnosti. Ten-
to zákon je právny pa‰kvil. Je nevykonateºn˘.
A nemôÏe maÈ Ïiadne právne následky v tejto
podobe, ako bol predloÏen˘. Toto je odbornosÈ
vládnej koalície.
Len na ukáÏku. Samozrejme, problém nie je
v kríze, lebo ako som spomenul, kríza tu uÏ je
viac ako rok. Problém je v nieãom inom. Pro-
blém, ktor˘ priznala aj vláda, je v Nováckych
chemick˘ch závodoch, ktor˘ch finanãná si-
tuácia nie je spôsobená krízou, ale pokutou ulo-
Ïenou na úrovni Európskej únie Európskou
komisiou za kartel, ktor˘ táto spoloãnosÈ uzat-
vorila.
To nemá niã s krízou spoloãné. Preto tvrde-
nie v zavádzajúcej správe zdôvodÀujúce skrá-
tené legislatívne konanie, je klamstvom. Je
úmyseln˘m zavádzaním.
Budem hovoriÈ potom v prvom ãítaní o tom,
ão tento meritórne zákon docieºuje, Ïe krízu
bude prehlbovaÈ, lebo neumoÏní ozdravenie
funkãn˘ch podnikov, Ïe bude napomáhaÈ ‰pe-
kulantom, ktor˘ch vyplatí ‰tát, keì vytunelu-
jú firmu, a Ïe znemoÏní na Slovensko investí-
cie, dobromyseºné investície, ktoré by niekto
chcel zhodnotiÈ, pretoÏe bude musieÈ ponuku
na predaj, svoj podiel, svoje akcie, uvidíme v
druhom ãítaní.
Ale keìÏe tento vládny návrh v tejto verzii,
ako je predloÏen˘ a predpokladám, Ïe bude pre-
pracovan˘ od nadpisu aÏ po podpis posledn˘
v druhom ãítaní, v tejto verzii ako je predloÏe-
n˘, nerie‰i absolútne niã, je svedectvom zúfal-
stva a neodbornosti vládnej koalície vedenej
Ïiaº právnikmi, a preto si myslím, Ïe nie je Ïia-
den dôvod, aby parlament tento návrh v skrá-
tenom konaní prijal.
Ivan ·tefanec (SDKÚ-DS)
V skrátenom legislatívnom konaní tu máme
zákon, o ktorom sa pán minister Jahnátek vy-
jadril takto: „Návrh zákona, ktor˘ odi‰iel z
ministerstva hospodárstva a po rôznych pripo-
mienkach sa napokon dostal na rokovanie vlá-
dy, nebol identick˘ s t˘m, ktor˘ sme pripravi-
li.“ âiÏe schvaºujeme nieão, k ãomu sa pán mi-
nister nehlási, to je prvá poznámka. Druhá –
vláda vymyslela tento návrh minul˘ t˘ÏdeÀ v
utorok, schválila ho expresne v stredu a 7 dní
sme mali v laviciach návrh na skrátené legisla-
tívne konanie. Dámy a páni, nepamätám si ta-
k˘to postup, Ïe by sme 7 dní ãakali na to, k˘m
sa vládna koalícia dohodne kedy to zaradí na
program.
TakÏe, vláda schválila ur˘chlene nieão, ão
ministerstvo hospodárstva nepripravovalo. Tak-
D E N N Í K
to sa vyjadril pán minister. Na legislatívnu 23. septembra – Plánovaná ÈaÏba uránu na
radu vlády sa dostal tento zákon aÏ potom, ão Slovensku by sa mala zakázaÈ. Myslia si to en-
bol schválen˘ vládou. ëal‰ie nóvum. Tento vironmentálne mimovládne organizácie Green-
zákon, to uÏ nás ani neprekvapuje, nebol pred- peace, Priatelia Zeme – SPZ, obãianske zdruÏe-
metom rokovania tripartity a odpoveì na to, kto nie (OZ) Sosna a OZ Breãtan, a tieÏ 113.488 ob-
tu opäÈ minoruje tripartitu a sociálnych partne- ãanov Slovenska, ktorí podpísali petíciu proti
rov, je vopred jasná. Dámy a páni, dá sa kon- plánovanej ÈaÏbe. Tú dnes environmentalisti
‰tatovaÈ, Ïe víÈazn˘ február je tu opäÈ, akurát z
doruãili do Národnej rady (NR) SR a oãakáva-
víÈazného februára 1948 chce vládna koalícia
jú, Ïe sa touto témou bude plénum zaoberaÈ.
urobiÈ víÈazn˘ november 2009. Za tak˘to zá-
26. septembra – Vyslovenie nedôvery minis-
kon by sa totiÏ nemusel hanbiÈ ani Klement
terke spravodlivosti Viere Petríkovej (nomi-
Gottwald, dokonca si myslím, Ïe, pán minis-
nantka ªS-HZDS) má byÈ cieºom mimoriadnej
ter, vy ste hor‰í ako Klement Gottwald, preto-
schôdze Národnej rady (NR) SR, ktorú chce ini-
Ïe na jeho malé ospravedlnenie, myslím, Gott-
ciovaÈ opoziãné KDH. Na tomto kroku sa dnes
walda, môÏe slúÏiÈ fakt, Ïe ten nemal skúsenos-
zhodlo mimoriadne predsedníctvo hnutia, pri-
ti s následkami znárodÀovania. A to sa o vás po-
ãom dôvodom sú posledné disciplinárne kona-
vedaÈ nedá. ZnárodÀovanie nie je novinkou,
nia voãi sudcom, ktorí sa vyjadrujú kriticky k
akurát, Ïe vÏdy ‰kodí ºuìom, pretoÏe zo skú-
stavu justície.
seností vieme, Ïe krajiny, ktoré ochraÀovali sú-
26. septembra – ªS-HZDS nevyluãovala
kromné vlastníctvo, vÏdy prosperovali. Kraji-
Slovenskú národnú stranu (SNS) z koalície pre
ny, ktoré ne‰li touto cestou, chátrali a upada-
voºby do vy‰‰ích územn˘ch celkov (VÚC).
li. Takáto politika je teda evidentne proti ºuìom.
Bola to otázka jej záujmu, jej programu. „V ãase,
âo sa t˘ka obsahu zákona, aj moji predreã-
keì sa rozhodovalo, boli presvedãení, Ïe si sta-
níci sa uÏ vyjadrili, Ïe na prv˘ pohºad je pro-
ãia sami,“ uviedol dnes pre TASR predseda ªS-
tiústavn˘, protieurópsky. Ja si dovolím dodaÈ,
HZDS Vladimír Meãiar v Prievidzi, kde sa zú-
Ïe nie je vôbec jasné, ktor˘ je strategick˘ pod-
ãastnil na krajskom nominaãnom sneme ªS-
nik, ktor˘ nie, ktor˘ teda bude podliehaÈ zná-
HZDS.
rodneniu a ktor˘ nie, ani ão by malo byÈ po-
26. septembra – Predseda vlády SR Robert
hnútkou pre politické chúÈky znárodÀovania.
Fico (Smer-SD) je presvedãen˘, Ïe ani v teore-
âo je ale úplne jasné, Ïe zákon je zl˘, nezmy-
tickej rovine by nemala vzniknúÈ situácia, kedy
seln˘ a ‰kodliv˘. Takouto politikou sa nevyt-
by bol ãlovek odvolan˘ z funkcie pre vyslove-
voria nové pracovné miesta, dámy a páni. Vlá-
nie kritick˘ch alebo politick˘ch názorov. Uvie-
da, bohuÏiaº rie‰i to, ão nemá a nerie‰i to, ão
dol to pre TASR cez svoju hovorkyÀu Silviu
má. Nerie‰i ani dnes v schválenom ‰tátnom roz-
Glendovú, priãom reagoval na uÏ stiahnut˘ ná-
poãte rekordne rastúcu nezamestnanosÈ, re-
vrh na disciplinárne konanie voãi sudkyni Jane
kordne rastúcu zadlÏenosÈ, nerie‰i korupciu, v
Dubovcovej.
ktorej sme najhor‰í z Európskej únie a hor‰í neÏ
1. októbra – PoslankyÀa Národnej rady (NR)
mnohé africké krajiny, ale rie‰i nieão, ão pro-
SR Lucia ÎitÀanská (SDKÚ-DS) je presvedãe-
blémom nie je. Takáto politika rozhodne nevyt-
ná, Ïe ãlenovia Súdnej rady SR zlyhali a je na-
vára nové pracovné miesta a takáto politika nie
ãase ich vymeniÈ. Vyhlásila to na dne‰nom tla-
je pre ºudí, ale ide proti ºuìom. Preto nemáme
ãovom brífingu s t˘m, Ïe zmenu polovice ãle-
najmen‰í dôvod tak˘to zákon podporovaÈ, ta-
nov rady, ktorí sú nominantmi prezidenta, vlá-
k˘to zákon je ‰kodliv˘ a, samozrejme, ja osob-
dy, resp. NR SR, môÏe ihneì iniciovaÈ predse-
ne budem hlasovaÈ proti.
da vlády SR Robert Fico (Smer-SD). „Práve on
je zodpovedn˘ za stav v justícii, lebo ju zveril
Rafael Rafaj (SNS)
do rúk Vladimíra Meãiara (ªS-HZDS) a ·tefa-
Mám malé zamyslenie pre porovnanie, v
na Harabina (predseda Najvy‰‰ieho súdu SR),“
akej sme situácii. V prípade, Ïe podobné opat-
tvrdí opoziãná poslankyÀa.
renie filozofické, aj ekonomické, urobili Spo-
2. októbra – Predseda vlády SR Robert Fico
jené ‰táty. Tam to nebolo znárodnenie? V prí-
uznáva a re‰pektuje nezávislosÈ súdnictva, ale
pade, Ïe podobné opatrenia robili aj vlády
neuznáva nezávislosÈ niektor˘ch sudcov od prá-
ãlensk˘ch krajín Európskej únie. Vtedy to ne-
ce. „Aj my musíme pracovaÈ. A keìÏe sú sud-
bolo znárodnenie? âiÏe len preto, Ïe sme na
covia nezávislí a platení t˘mto ‰tátom, oãaká-
Slovensku, tak musíme byÈ principiálne iní?
vam najmä od t˘ch, ktorí majú váÏne problémy
Veì buìme tro‰ku objektívni a pozrime sa a na-
s prieÈahmi v konaní, Ïe si budú plniÈ svoje po-
z˘vajme veci prav˘m menom. Jednoducho,
vinnosti,“ vyhlásil na dne‰nej tlaãovej konferen-
kríza zasahuje v‰etky regióny a ak vlády pri-
cii premiér, ktor˘ v‰ak nemieni komentovaÈ
jímajú podobné opatrenia, tak prosím vás, po-
„veci do vnútra justície“. Reagoval tak na ini-
zerajme sa aj na na‰e opatrenia t˘mto zorn˘m
ciatívu minimálne 105 sudcov pracujúcich s
uhlom pohºadu. A ja som presvedãen˘, Ïe tak,
pocitom neslobody, ktorí podpísali dokument
ako pri akejkoºvek inej norme, aj tu, v druhom
PäÈ viet hovoriaci o snahe kompetentn˘ch orgá-
ãítaní, je priestor na prípadné vylep‰ovanie, tak-
nov postihovaÈ sudcov za verejne vyslovené
Ïe preto túto normu Slovenská národná strana
názory na pomery v justícii. „Sme v ‰tádiu, keì
podporí.
zmena justiãného systému zvnútra nie je moÏ-
ná,“ povedala sudkyÀa Krajského súdu v Bra-
Oºga Nachtmannová (Smer)
tislave Katarína Javorãíková. Apeluje preto na
Ja budem veºmi vecná. Pán poslanec, ja vám
sudcovsk˘ stav, verejnosÈ, ale aj na medzinárod-
pripomeniem slová Paula Krugmana, minulo-
né organizácie, aby podporili snahu zmeniÈ po-
roãného nositeºa Nobelovej ceny, ktor˘ vo svo-
mery v justícii.
jom rozhovore pre tlaãovú agentúru Reuter zo
4. októbra – DôleÏit˘m pozitívom plánova-
dÀa 13. októbra 2008 povedal, Ïe ºudia, ktorí
ného rozpoãtu na budúci rok je konsolidácia ve-
nás uisÈujú, Ïe trh naìalej funguje a Ïe to po-
rejn˘ch financií. „Napriek tomu, Ïe ide o voleb-
vedie nakoniec k vyrie‰eniu dne‰n˘ch problé-
n˘ rok, tak ideme dole s deficitom,“ vyhlásil pre-
mov, sa hromadne m˘lia. Je treba vidieÈ, Ïe v
63
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

miér SR Robert Fico v dne‰nej diskusnej relá- súãasnosti klasické mechanizmy a normálne vlastník musí zabezpeãiÈ, aby nedo‰lo k hro-
cii V politike v televízii TA3. Deficit by sa mal trhové správanie sú rozvrátené. TakÏe pán po- madnému prepú‰Èaniu zamestnancov. Hromad-
zníÏiÈ zo 6,3 % v tomto roku na 5,5 % v roku slanec, nie táto vláda ide do minulosti, práve, né prepú‰Èanie je aj prepustenie 30 zamest-
2010. „Konsoliduje rozpoãet o 0,8 %,“ kon‰ta-
Ïe hºadá nové mechanizmy, ktoré zodpoveda- nancov, ão je niekedy pre efektívny chod pod-
toval Fico. Spomínaná konsolidácia pomôÏe
júc súãasn˘m potrebám. Práve, Ïe vy, rigidne niku potrebné. Teraz tieto podniky budú maÈ zá-
podºa neho Slovensku aj pri predaji eurobondov.
trváte na urãit˘ch postulátoch, ktoré uÏ malo kaz a budú musieÈ niekedy aj neefektívne za-
„Ideme podºa prísºubov, ão sme dali,“ vyhlásil
kto uznáva. mestnávaÈ ºudí, len aby vyhoveli dikcii tohto
zákona. Myslím, Ïe som povedal dostatok ar-
premiér. Rozpoãet je podºa neho v prvom rade
rozpoãtom na ochranu ºudí. Deklaroval silnú
György Juhász (SMK) gumentov k tomu, preão tento návrh ani na
Prerokovávame dodatoãne zaraden˘ bod skrátené legislatívne konanie, ani samotn˘ ná-
orientáciu jeho vládneho kabinetu smerom k
programu: návrh vlády na skrátené legislatív- vrh zákona nepodporím.
sociálnemu ‰tátu. Opätovne potvrdil, Ïe neplá-
ne konanie o vládnom návrhu zákona o niek-
nuje zv˘‰iÈ dane. „Nevidím priestor na zvy‰o-
tor˘ch opatreniach t˘kajúcich sa strategick˘ch ªubomír Jahnátek,
vanie daní, i‰li by sme sami proti sebe, keby sme
spoloãností. Pred 20 rokmi, pred 17. novem- minister hospodárstva SR
k tomu pristúpili,“ kon‰tatoval. TieÏ podotkol,
brom by prerokovávanie takéhoto návrhu ne- Pôvodne som nechcel vystúpiÈ v tejto rozpra-
Ïe sa nebude meniÈ ani odvodové zaÈaÏenia, ãi
vyvolalo rozruch, ale asi nikto z aktérov 17. no- ve, ale niektoré diskusné príspevky poslancov
uÏ smerom hore, alebo dolu.
vembra neoãakával, Ïe po 20 rokoch budú do Národnej rady ma vyprovokovali k tomu, Ïe
8. októbra – Vo vzÈahu medzi trojicou vlád-
Národnej rady Slovenskej republiky predloÏe- som si zobral slovo. Najprv by som chcel tak˘
nych strán Smer-SD, SNS a ªS-HZDS moÏno
né takéto návrhy. Ako to v odôvodnení uvádza v‰eobecn˘ odkaz pre poslancov z opozície.
len ÈaÏko hovoriÈ o pohode, no nie je ani napä-
vláda, návrh na skrátené legislatívne konanie Prosím vás, dajte pokyn va‰im pracovníkom,
tie. Pre TASR to uviedla prvá podpredsedníãka
je odôvodnen˘ podºa § 89 ods. 1 zákona ã. ktorí vám robia hedlajny do komunikaãnej prí-
SNS Anna Belousovová s t˘m, Ïe volebná kam-
350/1996 Z. z., keì hrozia Slovenskej republi- ruãky, aby vám zmenili slovo znárodnenie a
paÀ sa uÏ dávno zaãala. „Teda zobuìme sa a ne-
ke váÏne hospodárske ‰kody. „Viacero v˘- slovo kúpa majetku.
buìme naivní,“ apelovala. Na margo udalostí
znamn˘ch obchodn˘ch spoloãností sa nachá- Znárodnenie je vtedy, keì ‰tát zoberie nie-
posledn˘ch dní, keì vicepremiér Du‰an âaplo-
dza v situácii s uveden˘mi znakmi, ich predaj ão zadarmo, bez náhrady. Kúpa je, keì ‰tát aj
viã (Smer-SD) poveren˘ riadením ministerstva
po ãastiach a zánik by mali v˘znamne nepriaz- podºa tohto zákona chce prevziaÈ majetok ne-
Ïivotného prostredia v rezorte po SNS „upratu-
nivé dôsledky na riadny chod ‰tátu“. Ja mám jakej spoloãnosti, ktorá je v ekonomickej krí-
je“, podotkla, Ïe je to historik, ktor˘ môÏe len
opaãn˘ názor. Ak by sa prijal tento zákon, kto- ze a je ochotn˘ za to zaplatiÈ riadnu cenu, kto-
ÈaÏko hodnotiÈ prácu odborn˘ch pracovníkov.
r˘ destabilizuje podnikateºské prostredie a kto- rú vygeneruje trh.
„Teraz nehovorím o kauzách, ale o odbornej ãin-
r˘ zneisÈuje strategick˘ch investorov, myslím âiÏe ak toto pokladáte za znárodnenie, tak
nosti zamestnancov. Mne to niekedy pripadá,
t˘m aj potenciálnych strategick˘ch investo- máte veºké medzery aj v ekonomick˘ch po-
akoby SNS bola jedinou stranou zodpovednou
rov, tak tie ‰kody môÏu byÈ e‰te väã‰ie. Ale keì jmoch.
za v‰etky kauzy súãasné, minulé aj budúce,“
hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, Teraz ku konkrétnym vystúpeniam.
podãiarkla.
musíme sa dotknúÈ aj samotného obsahu toho Pán poslanec Lip‰ic, lebo nie ste môj kole-
9. októbra – Îiaden sudca na Slovensku nie
zákona. K tomu by som sa chcel op˘taÈ jednu ga, ja vás vnímam v poslednej dobe, Ïe vystu-
je stíhan˘ za názor. Uviedla to ministerka spra-
vec: preão sa pre strategické podniky zvolil po- pujete v médiách veºmi ãasto, veºmi hlasno a
vodlivosti Viera Petríková (nominantka ªS-
ãet zamestnancov 500. Ak dôjde k prepú‰Èaniu veºmi hlúpo s prepáãením za v˘raz.
HZDS), priãom toto tvrdenie je pripravená pre-
ºudí, napr. v Humennom alebo napr. ako teraz Vy nie ste len zl˘ právnik a politik, ale máte
ukázaÈ aj poslancom Národnej rady SR. Tí sa
v ·túrove, kde celulózky a papierne budú pre- aj dopletenú históriu. Obãania âiech a Sloven-
zídu na mimoriadnej schôdzi s jedin˘m bodom
pú‰ÈaÈ cca 350 zamestnancov, priãom tento ska spájajú 28. októbra s vyhlásením prvej
– návrh na vyslovenie nedôvery ministerke Pe-
podnik má strategick˘ v˘znam pre cel˘ regi- âeskoslovenskej republiky a s vyhlásením fe-
tríkovej.
ón, tak to nemôÏe byÈ strategick˘ podnik. Za- deratívnej republiky. ZnárodÀovanie spájajú s
12. októbra – Slovenská národná strana
mestnanci tejto firmy nemajú nárok na zákon- februárom 1948. Va‰e názory na zákon, lebo vy
(SNS) chce do konca roka otvoriÈ v Národnej
nú ochranu? Alebo takéto podniky vláda vyhlá- ste sa nevyjadrovali k tomu, ão momentálne
rade (NR) SR otázku znovuzavedenia trestu
si za strategick˘ podnik, podºa § 2 ods. b a c, prerokovávame, to znamená k procedúre, ale
smrti. „BohuÏiaº, Európska únia (EÚ) to vylú-
ktoré hovoria, Ïe strategické podniky sú aj uÏ ste sa vyjadrovali k zákonu. Tak va‰e názo-
ãila, ale aj v EÚ sa vedú veºké diskusie o zno-
také, ktoré v˘znamn˘m spôsobom dodávajú ry na tento zákon majú pre mÀa takú hodnotu,
vuzavedení tohto trestu,“ povedal pre TASR
energiu alebo prevádzkujú vodné dielo, ãistia- ako asi va‰e znalosti z histórie. Pán poslanec
predseda SNS Ján Slota. Ak je trest smrti zaká-
reÀ odpadov˘ch vôd uÏ tu zaznelo, Ïe tento le- ·tefanec, míÀaÈ, minuli ste sa tro‰ku, tro‰ku v
zan˘ na európskej úrovni, treba podºa Slotu
gislatívny návrh bol pripraven˘ veºmi nar˘ch- precizácii, ja som neprehlásil, Ïe sa nehlásim
proti tomuto zákazu lobovaÈ na úrovni EÚ.
lo a z toho dôvodu by som sa chcel aj op˘taÈ, k návrhu, ale Ïe návrh, ktor˘ do‰iel do vlády
13. októbra – Predseda Národnej rady (NR)
lebo sú tam aj v návrhu niektoré nejasné veci, bol in˘, ako návrh, ktor˘ vypracovalo minis-
SR Pavol Pa‰ka je presvedãen˘, Ïe opozícia
napríklad odôvodnení samotného návrhu záko- terstvo hospodárstva. Za t˘m si stojím a za t˘m
pripravila návrh na odvolanie ministerky spra-
na je napísané, Ïe strategick˘ podnik je podnik, trvám. Jednoduchá odpoveì, viete, zvolebnie-
vodlivosti Viery Petríkovej (nominantka ªS-
ktor˘, o ktorom rozhodne vláda a takéto roz- va sa, oÏívajú ‰truktúry, ale s t˘m niã neurobí-
HZDS) na základe novinov˘ch ãlánkov, ão je
hodnutie vlády a teraz citujem, takéto rozhod- te, to je v poriadku.
podºa neho v˘smechom parlamentu. Vyhlásil to
nutie vlády je obmedzené t˘m, Ïe musí ísÈ o ob- Preão sa ãakalo sedem dní? Jednoducho bol
po dne‰nom rokovaní poslaneckého grémia,
chodnú spoloãnosÈ, ktorá má viac ako 500 za- oveºa dôleÏitej‰í zákon na programe a to bol zá-
priãom reagoval na predstaviteºov opozície,
mestnancov a teraz alebo v˘znamn˘m spôso- kon o ‰tátnom rozpoãte a bolo treba plne sú-
ktorí dnes doruãili podpisy potrebné na zvola-
bom dodáva energiu, plyn, teplo produkty ra- strediÈ kapacity v‰etk˘ch poslancov na tento zá-
nie mimoriadnej schôdze NR SR s jedin˘m bo-
finérskeho priemyslu pre obyvateºstvo pre kon roka a preto sme súhlasili, Ïe nie, aÏ po
dom – vyslovenie nedôvery ministerke Petríko-
ostatn˘ priemysel a celo ‰tátu dopravu, alebo schválení zákona o rozpoãte bude rozhodnutí
vej. „Opozícia síce na to má právo, ale aspoÀ si
prevádzkuje vodné dielo. aj skrátenom konaní na zákon o niektor˘ch
mohla daÈ tro‰ku záleÏaÈ. Privítal by som viac
Kritérium 500 zamestnancov bude zname- aspektoch strategick˘ch podnikoch.
zodpovednosti pri vyuÏívaní tohto in‰titútu,
naÈ, Ïe strategick˘mi spoloãnosÈami nebudú Odvolávali ste sa na legislatívnu radu. Vie-
lebo to potom v oãiach obãanov devalvuje fun-
môcÈ byÈ men‰ie obchodné spoloãnosti. Jedna te, ja som na tej legislatívnej rade vãera bol a
govanie parlamentu aj samotné princípy demo-
veta v odôvodnení odporuje druhej a keì pla- venoval som dosÈ dlhú diskusiu jednotliv˘m
kracie,“ kon‰tatoval Pa‰ka s t˘m, Ïe opozícia ne-
tí tá posledná veta, Ïe kritérium 500 zamestnan- ãlenom legislatívnej rady a môÏem vám pove-
môÏe pri odvolávaní s hlasmi poslancov Sme-
cov bude znamenaÈ, Ïe strategick˘mi spoloã- daÈ, Ïe po vysvetleniach a doplneniach, keì
ru-SD poãítaÈ.
nosÈami nebudú môcÈ byÈ men‰ie obchodné som ich oboznámil s t˘mi prvkami, ktoré boli
13. októbra – Predseda ªS-HZDS Vladimír
spoloãnosti, tak podºa mojej mienky tam musí v návrhu zákona z ministerstva hospodárstva
Meãiar charakterizuje svoj vzÈah s lídrom SNS
byÈ slovo súãasne a nie slovo alebo. A moja po- do‰li sme vlastne k zhode, akurát ten zápis
a koaliãn˘m partnerom Jánom Slotom ako nu-
sledná otázka je, ako sa bude zabezpeãovaÈ musí reagovaÈ na to, ão bolo predloÏené, ale
lov˘, no ak budú potrebné rokovania v záujme
plnenie § 5 ods. c) zákona, ktorá hovorí, Ïe vecne sme sa vo v‰etkom zhodli a z legislatív-

64
P A R L A M E N T N ¯
nej rady som odi‰iel bez pocitu nejak˘ch pro-
blémov, ktoré by mala legislatívna rada s ná-
vrhom zákona, ktor˘ bude postupne cez posla-
necké kluby, alebo cez v˘bory upraven˘.
âo sa t˘ka vyhlásenia, Ïe podnik je zdrav˘,
robil ste v podniku, ja nevyãítam pokiaº by po-
slanec, ktor˘ nerobil v˘konnú manaÏérsku
funkciu v nejakom v˘robnom, alebo obchod-
nom podniku, Ïe by sa tohto slovíãka chytil. Vy
viete veºmi dobre, ak˘ je mechanizmus pri vy-
hlásení konkurzu. V‰etci dodávatelia sluÏieb
energií vám okamÏite nahodia platbu vopred a
nútia prednostne splatiÈ v‰etky va‰e záväzky
voãi tomuto dodávateºovi. To sa stalo aj v No-
váckych chemick˘ch závodoch, okamÏite v‰et-
ci naskoãili na predplatbu. Pokiaº by tento re-
Ïim dlhodobo pokraãoval, jednoducho ten pod-
nik, aj keì je zdrav˘, sa zrúti. On jednoducho
nevie preklenúÈ 90- alebo 120-dÀovú lehotu
splatnosti, ão je rozdiel medzi fakturáciou za
dodané tovary a fakturáciou za dodané surovi-
ny a sluÏby. âiÏe jednoducho bolo treba upo-
kojiÈ situáciu a tento zákona k tomu slúÏi, aby
sa tá situácia u dodávateºov upokojila a aby sa,
aj keì je to relatívne podnik schopn˘ preÏitia,
ja nehovorí Ïe zdrav˘, relatívne schopn˘ pre-
Ïitia, aby sa ke‰ovo nezrútila, ke‰ovo nezlik-
vidoval. âiÏe v tom je tá poznámka.
âo sa t˘ka pána poslanca Juhásza. Preão
500 ºudí. Je to otázka diskusie, budete to maÈ
v pléne, ãíslo sa môÏe spresniÈ, my sme dali 500
vzhºadom na to, Ïe urãite vláda nebude schop-
ná tak˘mto zákonom pokryÈ kaÏdú obchodnú
spoloãnosÈ, ktorá bude maÈ 20, 50, alebo 100
zamestnancov. Ale to je, to je na diskusiu.
II. A POTOM BOLO DRUHÉ âÍTANIE
Daniel Lip‰ic (KDH)
Dovoºte mi vyjadriÈ sa struãne v druhom ãí-
taní k návrhu, ktor˘ nám bol predloÏen˘, teda
k spoloãnej správe, ktorá prakticky mení cel˘
obsah návrhu zákona. Rokujeme o inom záko-
ne, ako sme rokovali v prvom ãítaní.
Návrh zákona, ktor˘ nám bol predloÏen˘ a
o ktorom sme rokovali vãera, má asi 1 a pol
strany a 7 paragrafov. Spoloãná správa, ktorá
nám bola predloÏená dnes ráno má 19 bodov,
novelizuje ìal‰ie zákony a má asi 11 strán.
PovaÏujem za prejav mimoriadnej trúfalosti po-
sudzovanie právnych kvalít od pána ministra
vãera s t˘m, Ïe pri‰iel s tak˘mto návrhom do
parlamentu, to je naozaj prejav pomerne veº-
kej trúfalosti, ale nezaloÏenej na odborn˘ch ar-
gumentoch.
Tie pozmeÀovacie návrhy meritórne zuÏu-
jú rozsah návrhu zákona na konkurz, na kon-
kurzné konanie. Ja som vãera spomínal, Ïe
pokiaº má vláda pocit, Ïe je potrebné prefero-
vaÈ v konkurznom konaní predaj podniku ako
celku, tak mala vstúpiÈ do konkurzného záko-
na. Tento návrh zákona vlastne nie je niãím
in˘m ako nepriamou novelou konkurzného zá-
kona. Nepriama novela konkurzného zákona,
ktorá bude spôsobovaÈ problémy v praxi. Po-
viem jeden konkrétny príklad. V konkurznom
konaní máte prípady mnoh˘ch záloÏn˘ch ve-
riteºov, ktorí sú uspokojovaní z oddelen˘ch
podstát a záloÏné právo zaniká po skonãení
konkurzného konania. V prípade, Ïe preberie
predpokladám, Ïe podnik ako tak˘ ‰tát, ão
bude záloÏn˘mi právami? Ak˘ bude vzÈah toh-
to, ktor˘ sa t˘ka ãisto konkurzného konania a
D E N N Í K
konkurzného zákona. A by som poprosil o spoloãnej veci, osobné záleÏitosti musia ísÈ pod-
konkrétnu odpoveì na tento argument. Lebo ak ºa jeho slov bokom. Expremiér takto komento-
chcete rie‰iÈ osobitn˘m spôsobom konkurz, val súãasnú situáciu medzi ªS-HZDS a národ-
novelizujte zákon o konkurze. Koniec koncov niarmi, ktorú v poslednom období poznaãila
zákon o konkurze pozná e‰te nelikvidaãnú for- ostrej‰ia v˘mena názorov cez médiá. „My sme
mu konkurzu a tou je re‰trukturalizácia. A je to ani predt˘m spolu so Slotom ako osoby za jed-
nov˘ modern˘ in‰titút, ktor˘ sa na Slovensku n˘m stolom nesedávali. Medzi nami nie je ta-
uÏ aj aplikuje. Ak sa vám zdá, Ïe ho treba e‰te k˘to vzÈah a nebol. Ja ho poznám viac ako kto-
vylep‰iÈ, fajn, vylep‰ite ho, ale tento spôsob zá-
koºvek druh˘,“ kon‰tatoval. Podºa neho to v‰ak
kona, ktor˘ vytvorí právny chaos s konkurz-
neznamená odpoveì na otázku, ãi s ním bude v
n˘m zákonom, nebude slúÏiÈ podºa mojej mien-
budúcej vláde, alebo nie. „No s doktorom Slo-
ky niãomu okrem naozaj nejakej marketingo-
tom, ktor˘ vie, Ïe sa operuje päÈ by-passov, mi
vej snahe zaujaÈ. Navy‰e, veì fajn, v konkurz-
je ÈaÏko rozprávaÈ, lebo najviac sa dajú opero-
nom konaní nech sa predá podnik ako celok,
vaÈ ‰tyri. On je v oblasti, kde ja uÏ nie som,“
aby sa zachovala zamestnanosÈ. Na tom sa
uviedol Meãiar na margo Slotov˘ch naráÏok
zhodneme. Ale preão to musí ísÈ cez ‰tát? Pre-
na zdravotn˘ stav ‰éfa ªS-HZDS.
ão najskôr ‰tát, zrejme konkurznú podstatu
15. októbra – Predseda Národnej rady SR Pa-
kúpi, lebo to tieÏ nie je celkom jasné z pozme-
vol Pa‰ka (Smer-SD) dnes otvoril rokovanie
Àovacích návrhov, konkrétne majetok strategic-
mimoriadnej schôdze parlamentu s jedin˘m bo-
kej spoloãnosti, ktor˘ ‰tát kúpi v konkurznom
dom programu – návrhom na vyslovenie nedô-
konaní, nie je jasné ako to kúpi, ako podnik ako
very ministerke spravodlivosti a podpredsedníã-
celok alebo to po jednotliv˘ch kusoch nehnu-
ke vlády Viere Petríkovej (nominantka ªS-
teºností, hnuteºn˘ch vecí? Nie je to tu jasne vy-
HZDS). Tento krok iniciovali opoziãné strany
jadrené, ale preão to má ísÈ cez ‰tát? Preão má
SDKÚ-DS, KDH a SMK, ktor˘m sa nepáãi sú-
byÈ ‰tát sprostredkovateº? Veì nech v kon-
ãasn˘ stav v justícii.
kurznom konaní sa predá podnik ako celok
15. októbra – Návrh na vyslovenie nedôve-
záujemcovi, ktor˘ ponúkne najviac. Preão to
ry ministerke spravodlivosti a podpredsedníãke
robíte cez dva kroky? Îe najskôr ‰tát a potom
vlády SR Viere Petríkovej je jedin˘ spôsob, ako
to ‰tát ponúkne ìal‰iemu súkromnému záujem-
na pôde parlamentu hovoriÈ o zlom stave sloven-
covi, ãiÏe bude privatizovaÈ ìalej. To nedáva
skej justície. Vyhlásila to dnes na pôde parlamen-
Ïiaden zmysel okrem nejakej marketingovej
tu poslankyÀa Národnej rady (NR) SR a pred-
snahy zaujaÈ a hovoriÈ, pobádaÈ, pozrite, ‰tát rie-
kladateºka návrhu Lucia ÎitÀanská (SDKÚ-
‰i va‰e problémy, ‰tát zabezpeãí va‰u zames-
DS). „Zlé zákony sa dajú v budúcnosti opraviÈ
tnanosÈ. To sa mi zdá, Ïe je rie‰enie, ktoré je
veºmi r˘chlo, ale obnova viery, Ïe právo a spra-
právne nesprávne a nelogické.
vodlivosÈ môÏe platiÈ pre v‰etk˘ch, môÏe trvaÈ
veºmi dlho, pretoÏe morálne ‰kody sú veºké,“
Jozef Haleck˘ (ªS -HZDS)
uviedla ÎitÀanská v rozprave k návrhu na odvo-
Ja by som chcel len pripomenúÈ, Ïe z tak˘-
lanie ‰éfky rezortu spravodlivosti.
chto dvoch dÀoch, ão hovoríme o tomto záko-
15. októbra – Ministerka spravodlivosti a
ne, myslím si, Ïe by sme mohli nájsÈ viacej po-
podpredsedníãka vlády Viera Petríková (nomi-
chopenia pre tento zákon, pretoÏe mnohé veci
nantka ªS-HZDS) ostáva vo svojej funkcii.
sa vysvetlili, mnohé veci sa aj opravili a doplni-
Opoziãn˘m poslancom sa na dne‰nej mimo-
li a pre mÀa, pokiaº by tento zákon rie‰il len
riadnej schôdzi parlamentu nepodarilo presadiÈ
niektoré fiktívne alebo falo‰né bankroty alebo
vyslovenie nedôvery ministerke, ktorú podrÏa-
konkurzy tam, kde majitelia nútia manaÏment,
li v‰etky tri vládne strany. Na vyslovenie nedô-
aby predãasne alebo nie príli‰ odôvodnene vy-
very je potrebn˘ súhlas aspoÀ 76 zo 150 ãlenov
hlasoval konkurz, bankrot, je dobré a postaãu-
Národnej rady SR, za odchod ministerky z funk-
júce. Av‰ak nesmieme zabúdaÈ na hlavnú a
cie v‰ak hlasovalo len 53 zákonodarcov.
podstatnú vec, preão tento zákon vzniká a na
17. októbra – Predseda Strany maìarskej
ão má byÈ. To je ani nie tak kvôli firmám, zá-
koalície (SMK) Pál Csáky sa domnieva, Ïe na
vodom, podnikom, ale kvôli zamestnancom,
Slovensku bude potrebné vytvoriÈ samospráv-
aby zamestnanci vo väã‰ích podnikoch pri hro-
ny men‰inov˘ systém v oblasti kultúry a ‰kol-
madnom prepú‰Èaní neboli prepustení z práce
stva. Vyhlásil to dnes na tlaãovej konferencii v
z nie príli‰ odôvodnen˘ch dôvodov, to zname-
Rimavskej Sobote po 9. Republikovom kongre-
ná, Ïe ide tu hlavne o zamestnancov, kde v kon-
se strany. „Chceme sa zameraÈ na tento problém.
kurze uÏ majitelia firmu veºmi ani nezachraÀu-
Naznaãila to aj Ficova vláda na zaãiatku svoj-
jú, ani nekonsolidujú, ani nepredávajú. Skôr to
ho pôsobenia,“ kon‰tatoval Csáky, ktorému dnes
trvá veºmi dlh˘ ãas a tento zákon rie‰i tieto
delegáti v tajnom hlasovaní v 270 prípadoch z
otázky r˘chlo, promptne a jasne. Jasne v tom
297 odovzdan˘ch hlasovacích lístkov vyjadrili
zmysle, Ïe nebude ãakaÈ na rôzne ìal‰ie domá-
svoju dôveru.
ce a zahraniãné firmy, pokiaº sa budú zaujímaÈ
19. októbra – Predseda najsilnej‰ej opoziã-
a kupovaÈ krachujúci podnik a podnik v nejas-
nej strany SDKÚ-DS MikulበDzurinda je pre-
n˘ch perspektívach. TakÏe ‰tát to odkúpi pred-
svedãen˘, Ïe kaÏd˘, kto sníva o územnej auto-
nostne, ale ako uÏ bolo zdôraznené, doãasne.
nómii na Slovensku, sa raz prebudí zo sna, kto-
To znamená, Ïe ‰tát nebude masovo odkupo-
r˘ je smutn˘, hlúpy a smie‰ny. Expremiér tak-
vaÈ niektoré podniky, ale iba tie, ão majú pers-
to reagoval na sobotÀaj‰í (17.10.) kongres SMK,
pektívu sa zachrániÈ a udrÏaÈ v danom regióne
kde predseda Fideszu Viktor Orbán v prejave
zamestnanosÈ. Myslím si, Ïe tento zákon bude
okrem iného povedal, Ïe kaÏdé spoloãenstvo v
prínosom aj u nás.
Európe má právo aj na autonómiu, ktorá je ‰i-
roko akceptovanou európskou hodnotou. „âlo-
Zsolt Simon (Most-Híd)
vek, ktor˘ sníva takéto sny, na spoluprácu ne-
Je tro‰ku hlúpe vystupovaÈ k zákonu, ktor˘
nájde absolútne nikoho,“ podãiarkol Dzurinda
dnes uÏ zmenil svoju podobu aspoÀ podºa toho,
po dne‰nom rokovaní s KDH.
ão máme v spoloãnej správe. Preto svoje vy-
65
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

19. októbra – Ak by sa parlamentné voºby stúpenie rozdelím do tak˘ch dvoch blokov. ciele ospravedlnili zásah do slobôd vnútorné-
konali v septembri, do Národnej rady SR by sa Najskôr k samotnému vládnemu návrhu záko- ho trhu.
nedostala Strana maìarskej koalície (SMK), na, k tomu ão si predstavovala vláda pod t˘m- Po tretie, aj keby ciele sledované návrhom zá-
ani Most-Híd. Vypl˘va to z prieskumu verejnej
to zákonom a potom k tomu, ão v skutoãnos- kona boli akceptovateºné z pohºadu záväzkov
mienky, ktor˘ na vzorke 1142 respondentov
ti z neho asi bude, keì sa prijmú zmeny podºa Slovenskej republiky voãi Európskej únii, pro-
realizovala od 31. augusta do 27. septembra
spoloãnej správy. Minul˘ t˘ÏdeÀ sme dostali striedky, ktor˘m návrh zvolil na ich dosiahnu-
agentúra Median SK. Z respondentov, ktorí v
rozdané materiály do poslaneck˘ch lavíc t˘ka- tie sú v rozpore s pravidlami Európskej únie. Na
júce sa tohto návrhu. Tento materiál pripomí- dosiahnutie deklarovan˘ch cieºov sú jednak
prieskume nevylúãili svoju úãasÈ na voºbách a
na, ako keby vláda oslavovala víÈazn˘ február nevhodné a jednak zjavne neprimerané, zasa-
vedia, koho budú voliÈ, boli odpovede op˘tan˘ch
a nie 20. v˘roãie NeÏnej revolúcie z roku 1989. hujú do vlastníckych práv osôb s majetkovou
nasledovné: 42,9% respondentov by svoj hlas
20. v˘roãie novembra 1989 vláda Roberta Fica úãasÈou v obchodn˘ch spoloãnostiach a to aj
dalo Smeru-SD, na druhom mieste s 16,3% by
oslavuje predloÏen˘m zákonom zo‰tátnenia vtedy, ak by i‰lo len o doãasnú úpravu viazanú
skonãila SDKÚ-DS, tretie KDH s 10,8% a ‰tvrtá
súkromn˘ch spoloãností. Rad zl˘ch rozhodnu- na urãité vopred vymedzené ãasové obdobie.
SNS s 9,8%. Nasledujú ªS-HZDS 7,8%, SMK
tí zhor‰ili celkovú situáciu v krajine. Toto ide- Po ‰tvrté, zásahy do slobôd jednotného trhu
4,6%, Most-Híd 3,1% a SaS 2,8%.
me e‰te umocniÈ t˘m, Ïe prijímame tak˘to ná- navrhované zákonom neumoÏÀujú efektívne
19. októbra – Vláda SR dostala Slovensko
vrh zákona. Komu ide vláda skutoãne pomá- preskúmanie t˘chto zásahov nezávisl˘m súdom
do sociálnej krízy, ktorej v˘sledkom je, Ïe za rok
haÈ? Nováckym chemick˘m závodom? Kúsok a to uÏ len z dôvodu absencie ak˘chkoºvek
pribudlo 132 000 nezamestnan˘ch a tento po-
genézy. Novácke chemické závody urobili kar- transparentn˘ch jednoznaãn˘ch kritérií na zá-
ãet stále rastie. Myslí si to predseda SDKÚ-DS
telovú dohodu, ktorá bola potvrdená a dostali klade ktor˘ch by bolo moÏné posudzovaÈ po-
MikulበDzurinda, ktor˘ po dne‰nom rokovaní
pokutu. To jest konali proti zákonu aj podºa slo- trebu a primeranosÈ t˘chto zásahov. V jedno-
s KDH vyhlásil, Ïe návrh ‰tátneho rozpoãtu
vensk˘ch zákonov, aj podºa medzinárodného tliv˘ch prípadoch v podmienkach Európskej
usvedãuje kabinet z toho, Ïe moÏnosti populis-
práva. Aká to je logika, t˘m, ktorí poru‰ujú zá- únie musia byÈ akékoºvek zásahy do voºného
tov sa na Slovensku vyãerpali. „Túto tézu mô-
kon, ‰tát ide pomáhaÈ. Vláda Roberta Fica po- pohybu a kapitálu a slobodu usadzovania sa,
Ïem podoprieÈ napríklad porovnávaním v˘dav-
máha t˘m, ktorí poru‰ujú zákon. To znamená, preskúmateºné nezávisl˘m súdom.
kov na najviac postihnuté skupiny obyvateºov.
Ïe metódy, ktoré uplatÀoval minister spravod- Po piate, navrhovan˘ zákon narú‰a európske
Peniaze vyãlenené pre t˘chto obãanov budú na
livosti Harabin, prebrala vláda Roberta Fica ako pravidlá hospodárskej súÈaÏe t˘m, Ïe ne‰tan-
budúci rok aj nominálne niωie ako v tomto
celok a bude ho uplatÀovaÈ v ostatn˘ch prípa- dardn˘m spôsobom napomáha preÏitiu vybra-
roku,“ upozornil expremiér. Dzurinda zároveÀ
doch. n˘ch ekonomick˘ch subjektov a navy‰e poten-
tvrdí, Ïe jeho vláda napæÀala ‰tátnu kasu, no
·tát pod va‰ím vedením chce ozdraviÈ vytu- ciálne zv˘hodÀuje veriteºov t˘chto subjektov.
„v‰etko, ão sme vytvorili, títo uÏ staãili rozhaj-
nelované podniky, alebo podniky, ktoré sa do- VáÏen˘ pán minister, na základe spoloãnej
dákaÈ“. Podºa jeho slov je to vidieÈ napr. na za-
stali do problémov? Pán minister, váÏená vlá- správy, ktorú sme dostali rozdanú si kladiem
dlÏovaní Slovenska.
da a obãania tejto krajiny, je to tragikomédia, naozaj otázku. Ak˘ je skutoãn˘ zámer a ão ten-
22. októbra – Poslancom Národnej rady
spomeÀme si len na jeden príklad, ktor˘ uve- to zákon donesie? Vytvára ilúziu? No, skutoã-
(NR) SR, prezidentovi SR a ãlenom vlády sa ani
diem, lesy ‰tátny podnik. Ukradli z nich 600 ka- ne je to ÈaÏké odhadnúÈ. Podºa, keì prejdú po-
v roku 2010 nebudú valorizovaÈ platy. Vypl˘va
miónov dreva, 19-tisíc metrov kubick˘ch. Do- zmeÀujúce návrhy, ktoré sú v spoloãnej sprá-
to z novely zákona o dani z príjmov, ktorú dnes
voºte, aby som sa op˘tal. Kde je tu oÏivenie? ve, tak správca konkurznej podstaty nebude
parlament definitívne schválil. Úpravu do záko-
Skôr je to rozkrádanie. Tak˘mto spôsobom môcÈ prepú‰ÈaÈ, ale vlastník e‰te pred vyhláse-
na prostredníctvom pozmeÀovacieho návrhu
chcete pristupovaÈ? Predajom t˘chto ozdrave- ním a jeho manaÏment pred vyhlásením kon-
presadila poslankyÀa za Smer-SD Jana La‰‰á-
n˘ch spoloãností budete predávaÈ, boÏe chráÀ kurzného konania môÏe prepustiÈ v‰etk˘ch za-
ková, priãom ju podporili koaliãní aj opoziãní
privatizovaÈ, za podmienok, ako ste predávali mestnancov aj hromadn˘m prepú‰Èaním, pre-
zákonodarcovia. Platy poslancov a in˘ch ústav-
‰tátny majetok emisie? Za poloviãnú cenu? toÏe tento zákon uÏ na tento dôvod nemyslí. To
n˘ch ãiniteºov boli zmrazené aj v tomto roku, ão
To naozaj je nov˘m smerom po nás potopa? âo znamená, Ïe e‰te väã‰í tunel, neÏ by mal byÈ.
malo rozpoãtu priniesÈ úsporu v sume asi 12 mi-
podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 500 za- Hovoríte, v pozmeÀujúcich návrhoch sa ho-
liónov Sk (398.327 eur).
mestnancov. Tam záchrana pracovn˘ch miest vorí v § 4 ods. 1 sa má zmeniÈ do znenia, ak
22. októbra – Dne‰ná opozícia sa iba hrá na
uÏ nemá tú istú hodnotu pre túto sociálnu vlá- nie je moÏné urãiÈ cenu na základe ponukové-
solidárnu. „Z Dzurindu, Miklo‰a a Radiãovej
du? Pán minister, hovoríte o cene generovanej ho konania, urãí ju znalec. Keì správca má po-
nikdy nebudú sociálni politici,“ vyhlásil premiér
trhom, ale no za akú cenu vygeneruje trhom? núknuÈ ‰tátu, resp. Fondu národného majetku,
SR Robert Fico na pôde parlamentu poãas pra-
No asi Ïiadnu. kde tu vznikne nejaké ponukové konanie? E‰te
videlnej Hodiny otázok. Zdôraznil, Ïe ich kro-
Tento návrh zákona je v rozpore so sloboda- niekto in˘ sa môÏe prihlásiÈ? V‰ak správca je
kom a postojom v sociálnej oblasti nikto na
mi jednotného trhu Európskej únie a konkrét- povinn˘ ponúknuÈ tomu, komu urãí tento zá-
Slovensku nemôÏe veriÈ. Premiér odmieta fari-
ne s voºn˘m pohybom kapitálu, respektíve slo- kon. To znamená, Ïe ponukové konanie z toh-
zejské metódy opozície. „Myslím si, Ïe je na
bodou usadzovania sa. Poru‰uje záväzky Slo- to návrhu môÏeme vypustiÈ a môÏme to nahra-
ãase, aby na‰i priatelia z SDKÚ-DS i‰li na Me-
venskej republiky voãi Európskej únii. Návrh diÈ len znalcom. TakÏe od tejto chvíle tí, ktorí
dzinárodn˘ úrad pre miery a váhy a dali do tre-
zákona je v rozpore so slobodami jednotného budú oceÀovaÈ tieto spoloãnosti v konkurze,
zoru aj jednotku farizejstva,“ kon‰tatoval. Ten-
trhu Európskej únie a so slobodou usadzova- budú maÈ veºmi lukratívny dÏob. Budú ho oce-
to úrad sa nachádza vo francúzskom meste Se-
nia sa. Tieto slobody sú garantované zmluvou ÀovaÈ v prospech ‰tátu? Alebo budú posudzo-
vres a garantuje definície jednotiek. Podºa Fica
o zaloÏení Európskeho spoloãenstva. Je tieÏ vy- vaÈ v prospech spoloãnosti, to tí, ktorí vytune-
by sa v tomto trezore „najlep‰ie vynímal“ po-
soko pravdepodobné, Ïe navrhované opatrenie lujú spoloãnosti. PretoÏe dávame im návod, keì
slanec za SDKÚ-DS Pavol Fre‰o kvôli jeho
je v rozpore s pravidlami ochrany hospodárskej máte viac ako päÈsto zamestnancov, nemusíte
kritike rekon‰trukcie bratislavského hradu, pri-
súÈaÏe platn˘mi v Európskej únii. Po prvé, zá- platiÈ odvody, nemusíte platiÈ Ïiadne povin-
ãom v‰ak nemá problém maÈ fotografiu zre-
kon uvádza nejednoznaãné, nezrozumiteºné a nosti, poistenie a niã podobné a spoloãnosÈ sa
kon‰truovaného hradu na svojom predvoleb-
arbitárne opatrenia zo strany ‰tátu voãi akcio- dostane do konkurzu a ‰tát vás kúpi. Kúpi za
nom billboarde.
nárom a potenciálne zasahuje spätne od ich zá- akú cenu? Za súdnoznaleckú cenu. A znalec má
22. októbra – Zákaz ÈaÏby uránu na území
väzkov a oãakávania. Zásahy do základn˘ch moÏnosÈ ísÈ od do. PretoÏe ten majetok je tre-
Slovenskej republiky zatiaº platiÈ nebude. Po-
slobôd jednotného trhu moÏno vykonávaÈ len ba ohodnotiÈ. Aká to verejná ponuka. Je to len
slanci Národnej rady SR dnes totiÏ po búrlivej
pri dodrÏiavaní poÏiadaviek jednoznaãnej, ob- farizejsk˘ klam, ktor˘ zavádzate pred touto
diskusii zamietli uÏ v prvom ãítaní návrh poslan-
jektívnej právnej úpravy, ktorá nezasahuje spoloãnosÈou.
kyne Jarmily Tkáãovej (SDKÚ-DS), ktor˘ so za-
spätne do existujúcich vzÈahov a legitímnych Táto vláda vehementne presadzovala a vy-
vedením takéhoto zákazu od nového roka poãí-
oãakávaní osôb s majetkovou úãasÈou v ob- hlasuje, Ïe nepodporuje privatizáciu. Pán mi-
tal.
chodn˘ch spoloãnostiach. nister a váÏená vláda, keì kúpite spoloãnosÈ v
23. októbra – Po tom, ão parlament ani na
Po druhé, deklarované ciele sledované ná- konkurznom konaní a následne ju ponúknete
druh˘ pokus nezvolil ani jedného z desiatich
vrhom zákona nie sú akceptovateºné ako dôvod vo verejnej obchodnej súÈaÏi, je to privatizácia?
kandidátov predsedu ªS-HZDS Vladimíra Me-
na obmedzenie slobôd jednotného trhu. Pravid- Je to predaj ‰tátneho majetku? To uÏ nie je pri-
ãiara na sudcov disciplinárnych senátov, do no-
lá Európskej únie vyluãujú, aby ekonomické vatizácia? Podºa mÀa je. A keì ju budete pre-

66
P A R L A M E N T N ¯
dávaÈ tak, ako táto vláda nám ukázala pri pre-
daji emisií, tak vieme, ão nás ãaká. DaÀoví po-
platníci draho kúpia konkurznú podstatu a lac-
no ju predáme a súãasnú zlú finanãnú situáciu
aj vìaka zl˘m rozhodnutiam tejto vlády, aj
vìaka hospodárskej kríze e‰te umocníme t˘mi-
to krokmi, ktoré nás ãakajú.
Pán minister a váÏená vláda, vláda si cení,
alebo má záujem chrániÈ len t˘ch alebo tie
spoloãnosti, kde pracuje viac ako päÈsto ºudí?
To, na t˘ch hladov˘ch dolinách, kde je jeden
zamestnávateº, ktor˘ zamestnáva uÏ sto t˘chto
ºudí, sto pracovn˘ch miest, tie uÏ nebudú lu-
kratívne, tie uÏ nebudú prioritné pre túto vlá-
du? Alebo ich poãet hlasov je menej ako t˘ch
päÈsto alebo nad päÈsto. Vychádzame podºa
marketingového Èahu, pretoÏe to platí len na rok
2010, ktor˘ je volebn˘, ako vieme.
VáÏen˘ pán minister a váÏená vláda, zamy-
sleli ste sa nad t˘m, keì uÏ uvaÏujete o strate-
gick˘ch podnikoch, ão sa stane, keì v prípade
majiteº povie, Ïe uzatvorím túto prevádzku?
Nepustím spoloãnosÈ do konkurzu, pretoÏe
mnohé ãísla nenaznaãujú, Ïe musím ísÈ do
konkurzu. Prepustí v‰etk˘ch zamestnancov,
ukonãí v˘robu, nebude dodávaÈ vodu, strategic-
ké suroviny, ão v tom prípade. Ako mieni za-
siahnuÈ vláda? Do toho, aby bola naìalej zabez-
peãená, boli zabezpeãené naìalej tieto dodáv-
ky. No nijako. To znamená, Ïe vበprístup je len
oãn˘m klamom. A ak˘msi medov˘m motúzi-
kom pre voliãov tejto vlády. Preto dávam pro-
cedurálny návrh nepokraãovaÈ v tomto návrhu
zákona a vrátiÈ predkladateºovi na prepracova-
nie a nech nie Národná rada a nie poslanci opra-
vujú.
Lucia ÎitÀanská (SDKÚ-DS)
Cítim potrebu vystúpiÈ a venovaÈ sa tomuto
návrhu zákona v druhom ãítaní aj k tomu, ão
je uvedené v spoloãnej správe, pretoÏe myslím
si, Ïe keì tento návrh zákona bude v tejto po-
dobe schválen˘, nieÏe rie‰i problém, ale vytvá-
ra nové problémy a vytvára priestor pre mnoÏ-
stvo súdnych sporov.
D E N N Í K
Nedá sa neobísÈ spôsob prípravy tohto záko-
na a spôsob, ak˘m sa tak˘mto váÏnym zásahom
do právneho prostredia, podnikateºského pro-
stredia, právneho prostredia, v ktorom sa rie-
‰ia podniky, ktoré sú v úpadku, zasahuje. Na-
ozaj prijímaÈ tak˘to zákon v skrátenom legisla-
tívnom konaní a potom vlastne poãas jedného
veãera, v priebehu druhého ãítania, zmeniÈ ten
zákon na úplne in˘ je situácia, ktorá je abso-
lútne neprijateºná a z takéhoto procesu schva-
ºovania právnej úpravy objektívne nemôÏe
vyjsÈ dobrá právna úprava, pretoÏe dobrá práv-
na úprava vyÏaduje predsa len urãit˘ ãas, pre-
toÏe sa treba nad Àou aj zamyslieÈ a hlavne sa
treba zamyslieÈ nad súvislosÈami tejto právnej
úpravy vo vzÈahu k in˘m právnym predpisov.
A o tom chcem hovoriÈ. Hovoril o tom uÏ
pán poslanec Lip‰ic, ale ja si myslím, Ïe je veº-
mi dôleÏité o tom hovoriÈ opakovane a upozor-
niÈ na tie problémy, ktoré tu vznikajú. To, ão
vzniklo v priebehu veãera alebo noci je zme-
na, ktorá znamená, Ïe tento zákon sa bude
vzÈahovaÈ len na obchodné spoloãnosti, na kto-
r˘ch majetok bol vyhlásen˘ konkurz. Ja plne
potvrdzujem to, ão povedal pán poslanec Lip-
‰ic, toto je ãistá nepriama novela zákona o
konkurze a re‰trukturalizácii, ão je v legislatí-
ve nieão, ão je neprípustné a obãas sa to stá-
va, ale vÏdy to vytvára problémy.
Ak naozaj chceme rie‰iÈ predaj majetku ob-
chodnej spoloãnosti nejak˘m in˘m spôsobom
neÏ je to rie‰ené dnes v zákone o konkurze a
re‰trukturalizácii, jediné ãisté legislatívne rie-
‰enie je novelizovaÈ zákon o konkurze a re-
‰trukturalizácii. A je to dôleÏité nielen kvôli
tomu, aby sme sa tu hrali na ãistotu legislatí-
vy a ãistotu legislatívneho procesu, ale je to dô-
leÏité kvôli tomu, aby boli podchytené v‰etky
nadväznosti na ostatné ustanovenia zákona o
konkurze a re‰trukturalizácii. A ja sa podrob-
nej‰ie dotknem niektor˘ch vecí, o ktor˘ch uÏ
hovoril aj pán poslanec Lip‰ic.
Jedna tá otázka je, preão by mal majetok ob-
chodn˘ch spoloãností, ktoré budú maÈ status
strategick˘ch obchodn˘ch spoloãností, kupo-
vej voºby moÏno nominuje svojich kandidátov
aj opozícia. Pre TASR to dnes uviedla poslan-
kyÀa SDKÚ-DS Lucia ÎitÀanská. „V‰etci po-
slanci dostali od treÈosektorov˘ch organizácií
moÏn˘ch kandidátov na ãlenov disciplinárnych
senátov aj z radov sudcov. Vytvára sa priestor,
aby moÏno pri‰li takouto formou viaceré návrhy
a to si myslím, Ïe je cesta, akou aj my, opoziã-
ní poslanci, uÏ môÏeme podávaÈ návrhy na sud-
cov disciplinárnych senátov,“ vyhlásila ÎitÀan-
ská. Opozícia v prvej voºbe svojich kandidátov
nestavala, keìÏe jej v tomto volebnom období
ani jeden nepre‰iel. „Je veºmi ÈaÏko oslovovaÈ
ºudí, aby i‰li so svojou koÏou na trh, boli prira-
dení k opoziãnej strane a potom e‰te aj nepre‰-
li,“ vysvetlila.
25. októbra – Vicepremiér a poveren˘ minis-
ter Ïivotného prostredia Du‰an âaploviã (Smer-
SD) si myslí, Ïe po dvoch mesiacoch jeho pô-
sobenia v envirorezorte dostal nov˘ rozmer, a to
odborn˘, profesionálny a transparentn˘. V sú-
vislosti s kauzou predaja emisií podpredseda vlá-
dy v relácii Slovenskej televízie O 5 minút 12
objasnil, Ïe Slovensko ãaká na vyplatenie jed-
ného eura (30 Sk) za predanú tonu emisií na ze-
lené projekty. Poznamenal tieÏ, Ïe SR vyuÏíva
v‰etky moÏné zákony, aby sa v celej kauze do-
siahla dohoda so spoloãnosÈou Interblue Group.
27. októbra – Obãania SR nezískajú moÏnosÈ
rozhodovaÈ o v˘stavbe skládok odpadov v blíz-
kosti ich domovov. Parlament dnes totiÏ nepo-
sunul do druhého ãítania opoziãno-koaliãn˘ ná-
vrh novely stavebného zákona od poslancov
Národnej rady SR Pavla Fre‰a (SDKÚ-DS) a
Miroslava JureÀu (ªS-HZDS). Legislatívci pri
predkladaní návrhu vytvorili spojenectvo s cie-
ºom zv˘‰iÈ ‰ancu prijatia právnej úpravy, ktorá
je podºa nich urãite prospe‰ná pre ºudí.
27. októbra – Pozemky alebo stavby bude od
júla 2010 moÏné vyvlastniÈ vo verejnom záuj-
me na úãely obrany nielen v ãase vojny alebo
vojnového stavu. Túto zmenu priná‰a novela zá-
kona o obrane, ktorú dnes schválili poslanci
Národnej rady SR.
27. októbra – Rektor Trenãianskej univerzi-
ty Alexandra Dubãeka (TnUAD) Miroslav Me-
ãár zrejme bude v novembri vysvetºovaÈ parla-
mentnému ‰kolskému v˘boru kauzu vydáva-
nia diplomov po roãnom alebo dvojroãnom ‰tú-
diu. V˘bor totiÏ dnes prijal uznesenie, na zákla-
de ktorého poslanci pozvú Meãára na jeho naj-
bliωie rokovanie.
28. októbra – Mandátov˘ a imunitn˘ v˘bor
parlamentu dnes nevyhovel poÏiadavke Gene-
rálnej prokuratúry (GP) SR a nevydal poslanca
Smeru-SD Jána K. na trestné stíhanie. Po roko-
vaní v˘boru to pre TASR uviedla jeho predsed-
níãka Renáta Zmajkoviãová (Smer-SD). Gene-
rálny prokurátor Dobroslav Trnka, ani martin-
sk˘ okresn˘ prokurátor, ktorí sa dnes zúãastni-
li na rokovaní v˘boru a odpovedali na otázky po-
slancov, nedokázali rozpt˘liÈ pochybnosti väã-
‰iny ãlenov v˘boru. „Podºa môjho názoru nebo-
li vykonané v‰etky potrebné vy‰etrovacie úko-
ny,“ poznamenala Zmajkoviãová. Spresnila, Ïe
od pôvodného uznesenia prokurátora, podºa
ktorého bolo moÏné pokraãovaÈ vo vy‰etrova-
ní bez toho, aby bol poslanec zbaven˘ imunity,
neboli Ïiadne ìal‰ie úkony vykonané. Prokura-
túra pri‰la k záveru, Ïe Ján K. sa v apríli 2006,
v ãase, keì e‰te nebol poslancom, dopustil v
Martinskom okrese obmedzovania osobnej slo-
body.
67
P A R L A M E N T N ¯ D E N N Í K

28. októbra – Predseda parlamentu Pavol vaÈ najskôr ‰tát a potom mali byÈ prípadne ná- budú uplatÀovaÈ svoje nároky, ktoré im vypl˘-
Pa‰ka otvoril mimoriadnu schôdzu Národnej sledne predávané. Tá otázka je samozrejme, vajú zo zákona o konkurze a vyrovnaní. A viem
rady (NR) SR, na ktorej sa opoziãní poslanci po- môÏeme si poloÏiÈ otázku preão ‰tát. Ale ja ju si predstaviÈ, Ïe pôjdu aÏ pred Ústavn˘ súd, pre-
kúsia vysloviÈ nedôveru ministrovi v˘stavby
teraz nejdem rie‰iÈ. Ja sa chcem na to pozrieÈ toÏe v priebehu procesu sa im zmenili zásadn˘m
Igorovi ·tefanovovi (nominant SNS) za kauzu
z pohºadu úãelu zákona o konkurze a re‰truk- spôsobom podmienky. Oni dali peniaze za ne-
tzv. nástenkového tendra. Ten v‰ak pravdepo-
turalizácii, ktor˘ smeruje k uspokojeniu pohºa- jak˘ch podmienok, vedeli, Ïe za nejak˘ch pod-
dobne svoju funkciu obháji, keìÏe opozícia
dávok, ku kolektívnemu uspokojeniu pohºadá- mienok budú ich pohºadávky uspokojené v
vok veriteºov. A tu naráÏame, pretoÏe samozrej- rámci konkurzu. A teraz t˘mto zákonom táto ich
nemá potrebn˘ch 76 hlasov na jeho odvolanie.
me, veritelia majú záujem na ão najvy‰‰om pozícia sa zásadn˘m spôsobom zhor‰ila. Tie
Schôdza dnes bude pokraãovaÈ aj po 19. hodi-
uspokojení ich pohºadávok. Tuto máme fixne spory budú a tie spory môÏu byÈ váÏne.
ne aÏ do skonãenia v‰etk˘ch vystúpení, hlaso-
stanovené, ak˘m spôsobom sa urãí cena majet- Preto pre mÀa, ak ste toto chceli rie‰iÈ, jedi-
vaÈ sa v‰ak bude aÏ vo ‰tvrtok o 11. hodine. Pod-
ku, za ktorú bude správca predávaÈ tento ma- n˘m spôsobom je novela zákona o konkurze a
ºa opozície je ·tefanov spoluzodpovedn˘ za
jetok strategickej obchodnej spoloãnosti ‰tátu. re‰trukturalizácii, kde obdobne ako to bolo
kontroverzn˘ nástenkov˘ tender, priãom pred-
To môÏe byÈ v˘hodné pre veriteºov, ale rovna- rie‰ené v zákone v jednej novele zákona o
seda vlády Robert Fico (Smer-SD) podºa nich
ko to môÏe byÈ cena, ktorá bude nev˘hodná pre konkurze a vyrovnaní z roku 1999, keì bola
v tejto oblasti nekoná.
veriteºov, pretoÏe my nevieme, Ïe ãi pri riad- priorita rie‰enie zamestnanosti, bolo na urãit˘
29. októbra – Minister v˘stavby Igor ·tefa-
nom predaji v rámci konkurzu, kedy by riad- ãas v zákone o konkurze a vyrovnaní ustano-
nov (nominant SNS) podºa oãakávaní ostáva vo
ne predával správca, ãi by nevygeneroval vy‰- venie, ktoré hovorilo, Ïe pokiaº je to moÏné,
svojej funkcii aj po treÈom pokuse opozície o
‰iu cenu neÏ je cena, ktorú urãí znalec vo svo- správca musí uprednostniÈ predaj podniku ako
jeho odvolanie na pôde Národnej rady (NR)
jom posudku. âiÏe tam môÏu vzniknúÈ veºmi celku. Ale to potom sa musí rie‰iÈ v zákone o
SR. Za vyslovenie nedôvery voãi nemu hlaso-
rôzne situácie, kedy to môÏe byÈ v˘hodné, ale konkurze a re‰trukturalizácii a jasne povedaÈ,
valo len 54 zo 121 prítomn˘ch poslancov, na od-
aj veºmi nev˘hodné pre veriteºov, lebo vychá- Ïe za t˘chto a t˘chto podmienok ostatné usta-
volanie ãlena vlády je pritom potrebn˘ch mini-
dzam z toho, pretoÏe to jedno ustanovenie vy- novenia zákona o konkurze, ktoré hovoria o
málne 76 hlasov. Poãas pribliÏne ‰tvorhodino-
padlo. Vychádzam z toho, Ïe veritelia budú v‰eobecnej konkurznej podstate a osobitn˘ch
vej mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá sa
uspokojovaní z v˘ÈaÏku konkurzu, ergo z toho konkurzn˘ch podstatách, neplatia. A to tento
uskutoãnila e‰te v stredu veãer, na obhajobu
ão ‰tát za konkurznú podstatu zaplatí. To je jed- zákon nehovorí. Ja naozaj, generujeme priestor
·tefanova vystupovali len predstavitelia SNS.
na vec. pre súdne spory.
30. októbra – Poslanci Národnej rady (NR)
Pre koho to bude s najväã‰ou pravdepodob- Nehovoriac o tom, Ïe tento zákon hovorí o
SR zaãali v úvode siedmeho dÀa aktuálnej 42.
nosÈou skoro vÏdy nev˘hodné, bude to nev˘- tom, Ïe správca bude predávaÈ majetok. Neho-
schôdze rokovaÈ o poslednom zostávajúcom
hodné pre zabezpeãen˘ch veriteºov, pretoÏe vorí, ãi bude predávaÈ v‰etok ‰tátu. Nehovorí,
bode programu – návrhu ‰tátneho rozpoãtu na
dnes máme zákon o konkurze a re‰trukturali- ãi bude predávaÈ v‰etok majetok podniku ale-
budúci rok, ktorého cieºom je prispieÈ k zníÏe-
zácii naschvál a môÏeme sa o tej filozofii roz- bo len niektor˘ vybran˘ majetok podniku. To
niu deficitu verejn˘ch financií z tohtoroãn˘ch
právaÈ, ale dnes ho máme naschvál nastaven˘ je veºk˘ rozdiel. Pohybujeme sa v rovine ob-
6,3 % na 5,5 % hrubého domáceho produktu
tak, Ïe v rámci predaja majetku, predaja ma- chodného práva. Táto právna úprava v tomto
(HDP). Vládna koalícia je na podpore rozpoã-
jetku v rámci konkurzu rozli‰ujeme osobitné smere je absolútne nepresná a dnes hovorím, Ïe
tu s minimálnymi zmenami dohodnutá, opozí-
podstaty a v‰eobecnú podstatu. viem si predstaviÈ veºmi dobrú argumentáciu aj
cia naopak dúfa, Ïe návrh v jeho súãasnej po-
Osobitné podstaty tvoria majetok zabezpe- dnes v prospech zabezpeãen˘ch veriteºov, ale
dobe neprejde. Vládny návrh rozpoãtu poãíta v
ãen˘ch veriteºov. To znamená, ten, kto dnes po- bude to mnoÏstvo alebo môÏe z toho vzniknúÈ
budúcom roku s hotovostn˘m schodkom na
skytne úver podnikateºovi a zabezpeãí si ho zá- mnoÏstvo sporov. To mnoÏstvo sporov bude zá-
úrovni 3,75 miliardy eur (112,97 miliardy Sk)
loÏn˘m právom, dnes vie, Ïe v rámci konkur- visieÈ od toho, koºkokrát sa ‰tát rozhodne uplat-
pri oãakávan˘ch príjmoch ‰tátu 12,53 miliardy
zu ten majetok, ktor˘ je predmetom záloÏné- niÈ tento zákon. Ale ak sa ho rozhodne uplatniÈ,
eur (377,48 miliardy Sk) a v˘davkoch 16,28 mi-
ho práva, bude predan˘ len v prospech jeho po- tak vznikne z toho mnoÏstvo sporov, ktoré budú
liardy eur (490,45 miliardy Sk).
hºadávky. To znamená, pokiaº má dobre urobe- trvaÈ roky. A dokonca si myslím, Ïe môÏu skon-
30. októbra – ·tvorhodinová diskusia o ná-
né záloÏné právo, vie, Ïe aj v rámci konkurzu ãiÈ aj tak, Ïe nakoniec ‰tát bude od‰kodÀovaÈ t˘-
vrhu ‰tátneho rozpoãtu na budúci rok, poznaãe-
ako veriteº bude plnohodnotne uspokojen˘. chto zabezpeãen˘ch veriteºov.
ná nízkou úãasÈou politikov v sále, sa dnes nies-
Keì sa robil nov˘ zákon o konkurze a re- Nehovoriac o tom z pohºadu môjho, pohºa-
la v konfrontaãnom tóne medzi opozíciou, mi-
‰trukturalizácii, toto bolo urobené naschvál, du ako obchodného právnika, ani tá novela
nistrom financií Jánom Poãiatkom (Smer-SD) a
pretoÏe samozrejme takáto právna úprava kon- nie je ani terminologicky ãistá. UÏ sa síce niek-
niekoºk˘mi koaliãn˘mi poslancami. Rozprava
kurzu a re‰trukturalizácie podporuje alebo zni- de hovorí, Ïe predávame v rámci konkurzu,
bude pokraãovaÈ v utorok ráno, na svoje vystú-
Ïuje riziko úverovania, ão sa samozrejme pre- správca predáva majetok v rámci konkurznej
penie ãaká e‰te 11 písomne prihlásen˘ch záko-
javuje v úrokoch, za ktoré dnes banky posky- podstaty, ale keì zoberiem spoloãnú správu a
nodarcov, ìal‰í sa budú môcÈ následne prihlá-
tujú peniaze podnikateºom. zase zoberiem § 4 odsek 3, ten znie: „Ak sa Slo-
siÈ ústne. Podºa ministra financií je vládny ná-
Keì padá ich istota, Ïe ako zabezpeãení ve- venská republika stane vlastníkom strategickej
vrh rozpoãtu zodpovedn˘, konsoliduje verejné
ritelia majú v rámci zákona o konkurze a re- spoloãnosti na základe opatrení podºa tohto
financie ambicióznej‰ie neÏ si to vyÏadujú na‰e
‰trukturalizácie absolútnu prednosÈ, to sa samo- zákona a pominú dôvody a pominú dôvody
záväzky v Európskej únii (EÚ) a umoÏÀuje na-
zrejme musí prejaviÈ do ich vyhodnotenia ri- tohto opatrenia, Slovenská republika môÏe po-
pæÀanie vládnych politick˘ch priorít v blízkej aj
zikovosti poskytovania úverov. A to zásadn˘m núknuÈ strategickú spoloãnosÈ na predaj nové-
vzdialenej budúcnosti. Napriek tomu, Ïe rozpoã-
spôsobom sa dot˘ka podnikateºského prostre- mu vlastníkovi“. Zase tu hovoríte o vlastníko-
tov˘ rámec EÚ sa v súãasnosti otriasa v zákla-
dia ako takého a samozrejme t˘m, Ïe sa zhor- vi strategickej spoloãnosti. Ja robím obchod-
doch, slovensk˘ kabinet sa podºa Poãiatka sprá-
‰ujú alebo zvy‰uje sa riziko pre vymoÏiteºnosÈ né právo 20 rokov. Ja neviem ão je vlastník ob-
va naìalej zodpovedne. „V tak˘chto ãasoch
pohºadávok v rámci konkurzu pre zabezpeãe- chodnej spoloãnosti. Viem, ão je vlastník ak-
predkladá slovenská vláda rozpoãet, ktor˘ pred-
n˘ch veriteºov, to samozrejme zhor‰uje pod- cií, viem kto je vlastník obchodn˘ch podielov
pokladá návrat deficitu na úroveÀ 3 % uÏ v
mienky podnikateºského prostredia na Slo- a viem, kto je vlastník podniku alebo vlastník
roku 2012. Konsolidujeme uÏ v budúcom roku,
vensku. A ja neviem, ãi v kríze je toto dobré? majetku. Vlastník strategickej spoloãnosti, ja
kedy mnohé krajiny e‰te nechávajú dobiehaÈ
Keì zvy‰ujeme riziko pre t˘ch, ktorí poskytu- vám dnes neviem povedaÈ, ão to je.
fi‰kálne stimuly, a to dôraznej‰ie, neÏ si to vy-
jú peniaze pre podnikateºov. Ja myslím, Ïe to Ak teda ‰tát kúpi nejak˘ majetok, podºa toh-
Ïadujú na‰e záväzky,“ zdôraznil minister. Naj-
je váÏna vec. to zákona v rámci konkurzného konania, tak
lep‰ím spôsobom zniÏovania deficitu je pritom
Druhá vec, vo vzÈahu k zabezpeãen˘m veri- bude môcÈ predaÈ tento majetok, ale potom je
podºa neho úspora v˘davkov prostredníctvom
teºom. Ja dnes, keìÏe je to osobitn˘ zákon a nie vlastníkom majetku a nie vlastníkom strategic-
ich zefektívÀovania, nie zvy‰ovanie daní.
je vyrie‰en˘ vzÈah so zákonom o konkurze a vy- kej spoloãnosti.
rovnaní, ja dnes neviem a neviem vám odpo- âiÏe, opakujem, tak˘mto spôsobom nemô-
(pk)
vedaÈ ako dopadnú tie spory, keì na jednej Ïe v r˘chlosti vzniknúÈ dobr˘ zákon. Ale to
strane správca bude postupovaÈ podºa tohto zá- úplne najzávaÏnej‰ie ão vnímam, Ïe touto ne-
kona a na druhej strane zabezpeãení veritelia priamou novelou sa zásadn˘m spôsobom vstu-

68
P A R L A M E N T N ¯
puje do zákona o konkurze a vyrovnaní, zásad-
n˘m spôsobom sa zasahuje do pozície zabez-
peãen˘ch veriteºov, ão nie je banálna vec a
môÏe maÈ naozaj váÏny vplyv, negatívny vplyv
na podmienky financovania v‰etk˘ch podnikov
a podnikateºov, ktorí spæÀajú niektoré z krité-
rií strategického podniku, tak ako je zadefino-
van˘ t˘mto zákonom.
Veºmi pekne prosím, aby sme sa t˘mito pri-
pomienkami e‰te zaoberali. Niekedy je lep-
‰ie, keì právna úprava zaãne platiÈ o dva me-
siace neskôr. neÏ aby vytvárala takéto problé-
my, ktoré táto právna úprava urãite vytvorí.
Július Brocka (KDH)
K˘m vy hasíte poÏiar Nováckych chemic-
k˘ch závodov alebo tak ako hovoríte, tak za-
tiaº Makyta Púchov ide prepustiÈ 650 zamest-
nancov. 650 zamestnancov v Makyte Púchov
stratí svoje zamestnanie. Pravdepodobne pre-
to, Ïe si zamestnávatelia Makyty Púchov ne-
zobrali k srdcu infantilnú radu pani minister-
ky Tomanovej, Ïe staãilo by, keby si odpusti-
li jednu cigaru za mesiac.
No, spolumajiteº tejto firmy, rakúsky sÈahu-
je v˘robu do Srbska. Nie z dôvodu svetovej
hospodárskej krízy, ale z dôvodu legislatívy, z
dôvodu podmienok na podnikanie v Slovenskej
republike. A pritom Srbsko nemá ani euro.
Srbsko nie je ani v Európskej únii. Tam prav-
depodobne zamestnávatelia nefajãia cigary.
Preão to spomínam? Pán minister, toto je
modelov˘ príklad, ako funguje trhová ekono-
mika, ako funguje trhové prostredie. Je mi
ºúto, Ïe správate tak, ako keby ste tomu nero-
zumeli, ako funguje trh. Ja som presvedãen˘,
Ïe vy tomu rozumiete, ale tieto va‰e kroky po-
‰kodzujú celú krajinu. Vy ste síce argumento-
vali v skrátenom konaní, teda v dôvodoch,
preão rokujeme o tomto zákone v skrátenom
konaní, Ïe hrozia veºké národohospodárske
‰kody. Ale veì prav˘ opak je pravdou. Veºké
národohospodárske ‰kody hrozia z prijatia ta-
kéhoto zákona, z prijatia takéhoto zákona. Ja
si myslím, Ïe by sa vláda, exekutíva mala v
ãase hospodárskej krízy, keì nemá veºké moÏ-
nosti, ako ju ovplyvniÈ, keìÏe tie vplyvy sú von-
kaj‰ie, ktoré ovplyvÀujú slovenskú ekonomi-
ku, teda najmä, najmä tie väã‰ie sú z okolit˘ch
krajín a z okolitého sveta, slovenská vláda by
sa mala pripravovaÈ na deÀ po, na deÀ po krí-
ze, ale obávam sa, Ïe aj tak˘mto návrhom zá-
kona slovenská vláda skôr pripravuje novú
krízu, ‰peciálne teraz slovenskú.
Pán minister, vláda nemusí vytváraÈ pracov-
né príleÏitosti, aj keì teda by mohla a nemy-
slím t˘m teraz na sociálne podniky, kde to boli
stovky miliónov korún na umelé miesta. Ne-
myslím t˘m ani na miesta nov˘ch kontrolórov,
ktor˘mi chcete kontrolovaÈ na Slovensku ãier-
nu prácu. Podºa môjho názoru sú to do vzdu-
chu vyhodené peniaze. Peniaze, ktoré ani ne-
máte, lebo to v‰etko bude na dlh. Ja myslím na
vytváranie zmyslupln˘ch pracovn˘ch miest,
po ktor˘ch je dopyt. A chcem vás nasmerovaÈ,
aj keì tuto je to, by som povedal, skôr rada pre
iného kolegu vo vláde, dnes sa múdri ºudia za-
oberajú t˘m, Ïe ako vyjsÈ z krízy, ako vynájsÈ
nieão, ão ºudia by kupovali, ão by ºudia potre-
bovali. Veì ak sa niekedy podarilo vyjsÈ z krí-
zy, tak vÏdycky t˘m, Ïe sa na trhu proste ob-
javila nejaká technologická zmena, Ïe sa ob-
javilo koleso, Ïe sa objavilo auto, Ïe sa obja-
vil poãítaã, Ïe jednoducho, alebo teda nieão, ão
D E N N Í K
ºudia potrebujú, ão ºuìom uºahãí spôsob Ïivo-
ta a za ão sú ochotní daÈ svoje peniaze.
A tu je dlhodobo na Slovensku, na Slovens-
ku jednou takou oblasÈou, v ktorej je veºk˘
dopyt po vytváraní pracovn˘ch miest, po pla-
tení sluÏieb a to je sféra sociálnych sluÏieb. Táto
vláda nemá na to, aby uspokojila dopyt obãa-
nov, obyvateºov a miesto toho, aby dala prie-
stor t˘m, ktorí môÏu ten dopyt uspokojovaÈ, tak
ona preferovaním ‰tátneho likviduje to ne‰tát-
ne. To znamená po vás bude e‰te menej posky-
tovateºov sociálnych sluÏieb, menej t˘ch, kto-
rí by sa mohli zamestnaÈ v tejto oblasti a po-
tom, samozrejme budú rad‰ej chodiÈ do cudzi-
ny, do Rakúska, do Nemecka. Tí, ktorí tie sluÏ-
by môÏu poskytovaÈ, teda zamestnaÈ sa, ale sa-
mozrejme na Slovensku zostávajú tí, ktorí ãa-
kajú, Ïe im vytvoríte podmienky, Ïe im niek-
to také sluÏby bude poskytovaÈ.
MoÏno som tro‰ku odboãil od prerokované-
ho zákona t˘m, Ïe vláda by mohla vytváraÈ pra-
covné miesta, aj keì ja to od nej neãakám.
Nie je to treba. Nie je treba, aby ste plytvali na-
príklad aj peniazmi na udrÏanie pracovn˘ch
miest. Ja viem, Ïe keì sú peniaze z únie, tak vás
to tak nebolí, lebo to ako keby neboli na‰e pe-
niaze. Ale ja si myslím, Ïe ãasy socializmu uÏ
sú dávno za nami, kedy ‰tát bol zamestnáva-
teº. Dneska to vedia lep‰ie, efektívne robiÈ iní.
Múdra, zodpovedná vláda musí vytváraÈ priaz-
nivé podmienky. UÏ o tom hovorili aj pani
ÎitÀanská a kolega Lip‰ic, aj pán Zsolt Simon.
âo sú to tie priaznivé podmienky? To je na
prvom mieste legislatíva, na druhom mieste da-
Àové prostredie a na treÈom mieste, no, keì som
hovoril o legislatíve, ale myslím si, Ïe to je aj
samostatná oblasÈ, to je justícia, justícia a prá-
vo. A samozrejme, k tomu e‰te by mohli niek-
torí dodaÈ, Ïe slu‰né správanie, slu‰né správa-
nie. Proste v‰etky opatrenia, ktoré by vás vlast-
ne niã nestáli, ale efekt, ovocie pre krajinu by
bolo, by bol nesmierny. A teraz konkrétne k t˘m
podmienkam jednotliv˘m.
Legislatíva. Pracovné právo. Pracovn˘ trh na
Slovensku nepruÏn˘. Proste ºudí musia za-
mestnávaÈ aj vtedy, keì zamestnanci nemajú ão
robiÈ. Proste chodia do roboty za 60-percent-
nú mzdu. Ako takéto abnormality sú proste v
trhovom prostredí, ktoré e‰te skôr prispieva k
likvidácii aj toho, ktor˘ moÏno je chor˘ a
uzdravil by sa z chrípky, ale keì dostane zápal
pºúc, tak skonãí, alebo ak prasaciu chrípku
alebo inú, tak zomrie. Tu patrí e‰te, samozrej-
me, aj iná, iné zákony, kolektívne vyjednáva-
nie, minimálna mzda, ale aj tento vበkonkrét-
ny návrh, ktor˘ sa t˘ka strategick˘ch spoloã-
ností. Právnici hovoria, Ïe to je pa‰kvil. Ja ne-
právnik hovorím, Ïe to je nepodarok. Nepoda-
rok, lebo naozaj, pán minister, ‰kody, ‰kody
vzniknú pre ekonomiku, slovenskú ekonomi-
ku z prijatia tohto zákona. Pozrite sa, vy hasí-
te poÏiar v Novákoch, ale iné firmy hromadne
prepú‰Èajú. Stovky, tisíce ºudí na Slovensku
stratia prácu a vy k tomu e‰te, by som povedal,
prilievate oheÀ. Tu sa tvárite, Ïe hasíte, ale
vlastne prilievate oheÀ po celom Slovensku.
DaÀové prostredie. No dobre, rovná daÀ,
veì väã‰ie, väã‰í benefit a ovocie z prijatia rov-
nej dane zbierala va‰a vláda. Nie tá, ktorá tú da-
Àovú legislatívu upravila. Proste vy ste mali
väã‰í profit z prijatia rozumn˘ch, múdrych zá-
konov daÀov˘ch, ktoré z nás urobili atraktív-
nej‰iu krajinu, ako Maìarsko, Poºsko, âesko a
in˘ch. Samozrejme, musí to byÈ stabiln˘ prie-
stor, nesmieme do toho kaÏd˘ t˘ÏdeÀ bú‰iÈ a
stra‰iÈ t˘ch, ktor˘ch potrebujeme. Slovenská
ekonomika, my sa nevytrhneme a nebudeme
maÈ vy‰‰iu Ïivotnú úroveÀ z toho, Ïe budeme
vyrábaÈ pre seba, veì to sú elementárne veci.
Mne to je aÏ hlúpe, Ïe to musím v takomto váÏ-
nom prostredí opakovaÈ, Ïe sme závislí od
toho, ãi k nám príde nemeck˘ investor, ãi k nám
príde francúzsky investor. A oni by pri‰li. Oni
by pri‰li, lebo sú v svrabe. Lebo sú v svrabe.
V Nemecku brzdili nezamestnanosÈ, lebo boli
pred voºbami, nemohli si to dovoliÈ, alebo teda
politici tieÏ sa správali populisticky, nezodpo-
vedne, no ale teraz sú v situácii, Ïe uÏ chcú aj
dane zniÏovaÈ a firmy preto budú hºadaÈ nové
destinácie, nové, lep‰ie prostredie, v ktorom
bude pre nich lacnej‰ie vyrábaÈ, efektívnej‰ie,
aby boli konkurencieschopnej‰í. Ale keì my
budeme prostredie zhor‰ovaÈ, no tak nebudú
chodiÈ na Slovensko, budú si vyberaÈ, lebo ten,
tá ponuka t˘ch, kde sú tie podmienky lep‰ie,
tak zo dÀa na deÀ rastie. A to ani nehovorím o
tom, Ïe by ste mali odvody zniÏovaÈ, Ïe neja-
ké bremeno zniÏovaÈ t˘m na‰im. Ja hovorím
skôr o tom, aby táto krajina vyzerala atraktív-
na z toho medzinárodného hºadiska, keì tí za-
hraniãní investori zvaÏujú, Ïe ãi pôjdu do toho
Srbska uÏ aj mimo Európskej únie, alebo rad-
‰ej zostanú v prostredí chránenom, aj Severoa-
tlantickou alianciou, aj t˘m eurom, aj Európs-
kou úniou.
No a tretia tá oblasÈ, ktorá vlastne uÏ o tom
hovorili aj predreãníci, ão vyháÀa v oblasti
spravodlivosti a justície investorov, Ïe sú tu
prieÈahy v súdnych konaniach, Ïe roky trvajú
súdne spory a jednoducho investori dnes, dnes
je doba veºmi r˘chla a nemajú ãas ãakaÈ päÈ ro-
kov alebo dlh‰ie na skonãenie súdneho sporu,
jednoducho, a to samozrejme, ão v tejto oblas-
ti je najväã‰ia prekáÏka príchodu in˘ch a vy-
háÀania t˘ch, ktorí sú tu, tak to je neuveriteº-
ná korupcia a klientelizmus. Je to, bohuÏiaº,
va‰a vizitka. MÀa to mrzí, Ïe mnohí to spája-
jú aj s krajinou, ale je to v prvom rade veºká
hanba tejto vládnej koalície.
Vo v‰etk˘ch kritériách, ktoré som spomenul,
je Slovensko zásluhou slovenskej vlády na
tom veºmi zle, alebo je hor‰ie, ako bolo pred
tromi rokmi, alebo pred pár rokmi. A pritom
hospodárska kríza by mohla byÈ pre nás, pre
malú otvorenú krajinu príleÏitosÈou, ako z nej
vyÈaÏiÈ, ako z nej vyÈaÏiÈ, Ïe jednoducho deÀ po
Slovensko bude krajinou, v ktorej budú nové
investície, nové pracovné príleÏitosti, lebo kva-
lifikovaná pracovná sila na Slovensku je.
Pán minister, ja si myslím, by som vás dlho
nezdrÏoval od práce, Ïe vy t˘mto návrhom zá-
kona ako keby ste Slovensko obkolesovali
ostnat˘m drôtom, alebo v˘straÏn˘mi ãerven˘-
mi majákmi, ako sa vám to viac páãi, pretoÏe
kaÏd˘ normálny, slu‰n˘ investor po prijatí aj
tohto zákona, sa bude veºmi dlho rozhodovaÈ,
ãi sa Slovensku rad‰ej nevyhne.
Dámy a páni, ponuka krajín s lep‰ími pod-
mienkami sa kaÏd˘m dÀom zvy‰uje. A pre
Slovensko je to tragédia. Je to neporovnateºne
väã‰ia tragédia, ako krach jednej firmy, ktorú
spravovali podvodníci. Pán minister, vበnávrh
nepomôÏe ohrozen˘m zamestnancom. Vበná-
vrh pomôÏe podvodníkom, nenásytn˘m Ïralo-
kom v pozadí va‰ich koaliãn˘ch strán. T˘m
bude staãiÈ, Ïe budú ìalej dojiÈ tento ‰tát. Na-
koniec, veì to robia od volieb nepretrÏite.
69
P A R L A M E N T N ¯
ªubomír Jahnátek,
minister hospodárstva SR
Znovu po tretíkrát musím opakovaÈ, Ïe pô-
vodne som nepredpokladal, Ïe vystúpim, ale
musím zareagovaÈ na niektoré poznámky, kto-
ré tu boli v pléne prednesené, ale urãite nebu-
dem reagovaÈ na v‰etky invektívy, ktoré tu
boli a v‰etky kombinácie a asociácie, ktoré
vznikali pod rôznymi pojmami a dojmami jed-
notliv˘ch reãníkov, lebo miestami mi to skôr
pripomínalo ako reláciu, ktorá kaÏd˘ t˘ÏdeÀ ide
na Markíze, Ïe aj múdry schybí.
Ja sa skôr sústredím, sústredím sa len na
t˘ch, ktorí sa prihlásili do rozpravy.
K pánu poslancovi Brockovi a Lip‰icovi, ne-
mám v podstate Ïiadnu poznámku, lebo to i‰lo
mimo témy, nebolo to zamerané na zákon, kto-
r˘ momentálne prerokovávame, ale celé ich vy-
stúpenie sa niekde rozlialo do ‰írky, ale samo-
zrejme hospodárska kríza je veºmi dôleÏit˘ fe-
nomén a ja sa nebránim diskusii, aby sme si raz
urobili diskusn˘ klub k hospodárskej kríze a k
spôsobom ako to vidíme, ako by sme túto krí-
zu vedeli spolu rie‰iÈ, ale dneska prerokováva-
me bohuÏiaº in˘ zákon a priestor na takéto di-
skusie nie je.
Poãúval som vystúpenie pani kolegyni Îit-
Àanskej, spozornel som, keì povedala, Ïe je od-
borníãka na hospodárske právo. To ma skutoã-
ne ako zabralo a rád by som s Àou tro‰ku roz-
debatoval jeden aspekt, ktor˘ zv˘raznil, alebo
ktor˘ som ja odhadol ako jadro jej vystúpenia
alebo jej obáv a to bola otázka alebo aspekt, Ïe
‰tát chce zasiahnuÈ do práv veriteºov.
Dlhú pasáÏ vo svojom príspevku venovala
práve tomuto aspektu.
Pani poslankyÀa, rád by som vás poprosil,
keby sme si dali do ãasovej osi existujúci zá-
kon o konkurze a re‰trukturalizácii, a úpravy
zákona, ktoré sú definované v spoloãnej sprá-
ve z gestorského v˘boru. Tam by ste zistili, Ïe
‰tát v podstate reaguje len v dvoch momentoch,
v dvoch ãasov˘ch bodoch do celého tohto pro-
cesu.
Po prvé, keì je vyhlásen˘ konkurz a do
schôdze, do prvej schôdze veriteºov môÏe oz-
námiÈ, Ïe na základe kritérií, ktoré zákon de-
finuje, sa ‰tát domnieva, Ïe sa môÏe jednaÈ o
strategick˘ podnik a preto si uplatÀuje naÀ
právo oznaãiÈ ho za strategick˘ podnik.
Cel˘ proces konkurzného konania pokraãu-
je. Akcionár spoloãnosti vyhlásením konkur-
zu a stanovením konkurzného správcu stráca
právo v˘konu akcionárskeho práva. Toto prá-
vo mu je odÀaté zo zákona predchádzajúceho,
zo zákona o konkurze a re‰trukturalizácii. A
právo akcionára preberá príslu‰n˘ krajsk˘ ob-
chodn˘ súd prostredníctvom správcu konkurz-
nej podstaty, ktor˘, ktorého menuje krajsk˘
obchodn˘ súd.
Ten má za úlohu zhromaÏdiÈ v‰etky pohºa-
dávky, preveriÈ opodstatnenosÈ t˘chto pohºadá-
vok a päÈ dní od ukonãenia preverenia v‰etk˘ch
pohºadávok musí zvolaÈ schôdzu veriteºov. To
je prv˘ death line, dokedy sa ‰tát musí prihlá-
siÈ, Ïe má záujem o strategick˘ podnik.
Nastane prvé zasadnutie veriteºského v˘bo-
ru. Veriteºsk˘ v˘bor je zloÏen˘ z hlavn˘ch ve-
riteºov. To znamená, z t˘ch spoloãnosti, práv-
nick˘ch alebo súkromn˘ch, ktoré tam majú
reálne vloÏené svoje prostriedky. to znamená,
v prvom rade sú ohrozené ich vklady do tejto
spoloãnosti.
·tát nekoná. ·tát sa pozerá ão urobí veriteº-
70
D E N N Í K
sk˘ v˘bor, lebo veriteºsk˘ v˘bor chce nejak˘m
spôsobom maÈ istotu, Ïe svoje prostriedky ve-
ritelia dostanú nejak˘m spôsobom z tejto, spo-
loãnosti, na ktorú je vyhlásen˘ konkurz, chcú
maÈ zabezpeãené svoje pohºadávky.
·tát necháva voºnú ruku t˘mto veriteºom.
Veritelia rozhodnú, ãi sa rozhodnú predaÈ
majetok spoloãnosti, alebo idú spoloãnosÈ re-
‰trukturalizovaÈ. Keì sa rozhodnú, Ïe idú spo-
loãnosÈ re‰trukturalizovaÈ niã sa nedeje, ‰tát uÏ
nemá ìal‰iu moÏnosÈ vôbec do tohto podniku
vstúpiÈ. Nemá. Z tohto zákona nemôÏe tam
vstúpiÈ. Jeho funkcia skonãila s t˘m, Ïe sa pri-
hlásil ako ‰tátny podnik a koniec. V‰etko roz-
hodujú veritelia.
In˘ prípad ale nastáva, keì sa veritelia roz-
hodnú speÀaÏiÈ majetok spoloãnosti, ão nie je
vÏdy podmienkou pri konkurznom konaní.
Keì sa rozhodnú speÀaÏiÈ, znovu ‰tát neprote-
stuje, ‰tát sa naìalej prizerá a beÏí proces ge-
nerovania ceny, trhovej ceny alebo najv˘hod-
nej‰ej ceny, ktorá by mohla byÈ zaplatená za
predaj majetku, ktor˘ ponúkol správca kon-
kurznej podstaty na predaj.
AÏ keì správca konkurznej podstaty vyge-
neruje trhovú cenu, ktorú nikto nemôÏe spo-
chybniÈ, vtedy, a aÏ vtedy keì je cena stanove-
ná. âiÏe, nie je ovplyvnená niãím, keì je cena
stanovená, vtedy si ‰tát môÏe druh˘krát vstú-
piÈ do tohto procesu a uplatniÈ si prednostné
právo za tu najv˘hodnej‰iu cenu, ktorú vyge-
neroval nie ‰tát, ale ktorú vygeneroval konkurz-
n˘ správca, a ktorú vygeneroval trh. âiÏe, Ïiad-
ne ovplyvÀovanie ani majetku, ani podstaty, ani
veriteºov, ani nikoho. Je to absolútne ãisté a
transparentné. Je tam jedna záklopka, Ïe ão keì
trh nevygeneruje Ïiadnu cenu a spoloãnosÈ
môÏe ísÈ do bankrotu. Pôjde urãite do bankro-
tu v tom momente. Potom nastúpi opravn˘ in-
‰titút a to je znaleck˘ posudok, ktor˘ stanoví
buì ministerstvo financií, toho znalca stanoví
buì ministerstvo financií alebo stanoví kon-
kurzn˘ správca. To je jedno, kto toho znalca
stanoví.
âiÏe, niã sa nedeje, ‰tát nevystupuje, ‰tát len
garantuje aby sa cel˘ proces dial transparent-
ne. A aÏ by pri‰lo k momentu, Ïe trh nevie vy-
generovaÈ nového strategického partnera pre
danú spoloãnosÈ, vtedy nastupuje ‰tát cez me-
chanizmus, ktor˘ som tu deklaroval.
âiÏe, toºko asi k názoru pani poslankyne
ÎitÀanskej a verím, a som pripraven˘ diskuto-
vaÈ ìalej s Àou o tomto aspekte, lebo myslím
si, Ïe toto bola vecná diskusia aj z jej strany,
ale aj ja som sa snaÏil vecne reagovaÈ na tie jej
nezrovnalosti, ktoré v tej ãasovej osy pri pro-
cese konkurzu spoloãnosti prebiehajú.
E‰te tu mám jednu poznámku na pána po-
slanca Simona.
Pán poslanec, ja mám dojem, Ïe neviete
presne ão znamená proces konkurzu a hlavne,
ão znamenajú pohºadávky tejto spoloãnosti v
procese konkurzu, keì uÏ konkurz nastal. Vy
ste nás tu obvinil, Ïe my ideme nebodaj zapla-
tiÈ ‰esÈstomiliónovú pokutu za Novácke che-
mické závody.
Nechápem akou asociáciou ste na tak˘to
geniálny nápad pri‰ili, váÏne. To sa nedá po-
chopiÈ. Veì, konkurzn˘ správca má jasné po-
kyny. Musí sústrediÈ v‰etky pohºadávky. Veri-
telia sa musia prihlásiÈ. Majú ‰tyridsaÈpäÈ dní
od nástupu konkurzného správcu nato, aby si
uplatnili svoje pohºadávky. Len do tohto obdo-
bia platí, Ïe niektorá pohºadávka bude alebo ne-
bude uznaná. Pokiaº ju nepredloÏí, vrátane Eu-
rópskej komisii, pokiaº Európska komisia do
‰tyridsaÈpäÈ dní nepredloÏila svoju pohºadáv-
ku, no nebude uspokojená. BohuÏiaº. To je zá-
kon, ktor˘ vy‰iel v roku 2005. Ale, keì si
uplatnia, potom, a príde aÏ po to koneãné ‰tá-
dium, Ïe sa predáva majetok spoloãnosti, kto-
rá je v konkurze, vygeneruje sa nejaká cena za
predaj tohto majetku a z tejto ceny, z tejto
sumy sa potom uspokojujú parciálne adekvát-
ne urãit˘m percentom v‰etky pohºadávky, kto-
ré boli uznané konkurzn˘m správcom v proce-
se prihlasovania poznámok. ëalej ste nás ‰ko-
lil, obviÀoval a uráÏal ak˘m spôsobom bude
vláda znovu predávaÈ takto nadobudnuté spo-
loãnosti. Pán poslanec Simon, môÏem vám na
to odpovedaÈ úplne jasne, úplne presne. Bude
to predávaÈ urãite inak ako ste vy predávali slo-
vensk˘ plynárensk˘ podnik, ako ste vy predá-
vali distribuãné siete, ako ste vy predávali slo-
venské elektrárne. Ako ste vy vygenerovali
cenu za slovenské elektrárne, ktoré ste preda-
li za osemstosedemdesiat miliónov eur. V tej-
to sume ste predali ‰tyri funkãné jadrové elek-
trárne, dva bloky jadrov˘ch elektrární, ktoré
sme museli za sedemdesiat halierov za v˘rob-
nú cenu celú kapacitu elektrárne predaÈ a Enel
nám okamÏite v tu sekundu vrátil túto elektri-
nu za ‰tyri koruny dvadsaÈ, to bol vበdiel plus
za t˘ch osemstosedemdesiat miliónov ste pre-
dali dve tepelné elektrárne, dokopy osem tepel-
n˘ch blokov a dvadsaȉtyri vodn˘ch elektrár-
ní. A keì si to porovnávate s cenou, ktorú vy-
generoval Enel alebo slovenské elektrárne te-
raz na dostavbu tretieho a ‰tvrtého bloku jadro-
vej elektrárne, ktorá je na 60 % stavebne a tech-
nologicky dodaná, tak tam je cena 2,72 miliar-
dy eur. Za ‰tvrtinu tejto sumy ste predali pod-
nik slovensk˘ch elektrární. A vy nám tu idete
vyãítaÈ a vytvárate scenáre ako bude táto vlá-
da predávaÈ majetok. Urãite transparentne, ur-
ãite to nebude robiÈ tak ako ste vy robili v‰et-
ky tieto privatizácie, Ïe ste nemali ani toºko od-
vahy aby ste podmienky privatizácie dali do
privatizaãnej zmluvy. Schovávali ste to do rôz-
nych príloh, ktoré nepodliehali zverejneniu.
Dávali ste len zmluvy, privatizaãné, v ktor˘ch
niã nebolo, ale fakty, Ïe sa ‰tát vzdáva riade-
nia spoloãnosti, vplyvu na spoloãnosti, Ïe ‰tát
môÏe po privatizácii prísÈ do t˘chto spoloãnos-
ti akurát tak na kávu, keì ho pozvú. To ste dá-
vali do dodatkov k t˘mto zmluvám, ktoré ste
nezverejÀovali.
Páni z opozície, takto my privatizovaÈ nebu-
deme. Takto podniky, ktoré sa dostávajú do
ekonomick˘ch problémov, predávaÈ nebudeme.
III. A POTOM SA HLASOVALO
Pavol Pa‰ka, predseda NR SR
Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. 82
prítomn˘ch, 78 za, 3 proti, 1 nehlasoval. Kon-
‰tatujem, Ïe sme schválili vládny návrh záko-
na o niektor˘ch opatreniach t˘kajúcich sa stra-
tegick˘ch spoloãností.
IV. A BOLO VYMAªOVANÉ.
A 31.decembra 2010 sa moÏno k tomuto
záznamu vrátiÈ. A bude vidno, ako je to naozaj.
(rk)
S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
Jifií Paroubek je manipulátor, ktor˘ túÏi po
moci. MoÏno má v‰ak men‰ie sebavedomie,
neÏ sa zdá. Manipulátori totiÏ neustále horúã-
kovito rozm˘‰ºajú, ako svoj cieº dosiahnuÈ.
Len ão v‰ak zistia, Ïe taktika, ktorú pouÏili, nie
je dobrá, zaãnú revidovaÈ svoje predo‰lé roz-
hodnutia.
Psychológ Jeron˘m Klime‰.
Lidovky.cz 28. 9.
(Aj nejak˘ slovensk˘ psychológ by mal ve-
rejnosti prezradiÈ, aké sebavedomie má
Fico.)
***
SpoloãnosÈ stále trpí ranami spôsoben˘mi
ateistickou ideológiou ãasto priÈahovanou mo-
dernou mentalitou konzumu, a to v ãase nebez-
peãnej krízy ºudsk˘ch a náboÏensk˘ch hod-
nôt. Vzniká naliehavá potreba prostredníctvom
cirkvi posilniÈ duchovné a morálne hodnoty
súãasnej spoloãnosti po 20 rokoch od skonãe-
nia dlhej zimy komunistickej diktatúry.
PápeÏ Benedikt XVI.
HN 28. 9.
(Ani na katolíckom Slovensku sa cirkvi veº-
mi nedarí posilÀovaÈ záujem obãanov o
mravné hodnoty, naopak, krajina je zamo-
rená egoizmom a honbou za peniazmi.)
***
Ak bude kancelárka Merkelová naìalej hraÈ
rolu mamky národa, tak bude maÈ ÈaÏkosti so
svojimi nov˘mi koaliãn˘mi partnermi, libe-
rálmi, ale aj s vlastnou stranou. Keì sa v‰ak
zmení na Ïeleznú lady, tak stratí renomé a
uznanie u obyvateºstva. Jej zlaté ãasy sa skon-
ãili.
Redakãn˘ komentár
Süddeutsche Zeitung 28. 9.
(Vyhranené osobnosti to majú dnes v politi-
ke ÈaÏké. Lep‰ie je premiérom-úradníkom.)
***
Veºké nerovnováhy patrili k príãinám teraj-
‰ích hospodárskych ÈaÏkostí. Ak ich nenapra-
víme, budeme maÈ recept na nasledujúcu veº-
kú krízu. MyslieÈ si, Ïe nie sú potrebné refor-
my na globálnej úrovni, by bolo úplne nespráv-
ne. Viac ako inokedy je mimoriadne dôleÏité
uskutoãniÈ nevyhnutné reformy finanãného
systému v záujme posilnenia jeho odolnosti.
·éf Európskej centrálnej banky
Jean-Claude Trichet.
Corriere della Sera 28. 9.
(Slovenské hospodárstvo by mohlo skonãiÈ
dosÈ tragicky, keby sme sa pokúsili ‰tát len
ako-tak previezÈ z krízy do nov˘ch ãias. Pre-
miér Fico a ekonomickí ministri musia vy-
27. septembra – 26. októbra 2009
hmataÈ nerovnováhy a nájsÈ pre ne efektív-
ne rie‰enia. Slova reforma sa netreba báÈ.)
***
Záujmom kaÏdého úradu, rezortu a vlády
by malo byÈ sledovanie úãinnosti svojich opat-
rení. Mali by ich pravidelne vyhodnocovaÈ a
oboznamovaÈ verejnosÈ s t˘m, ako zabrali. Vlá-
da by sa tieÏ mala viac radiÈ so zamestnávateº-
mi, ale aj s opozíciou. Pomohlo by to ohroze-
n˘m a nezamestnan˘m, ale aj zamestnávateºom,
lebo by nestratili kvalifikovan˘ch pracovní-
kov.
Predseda sociálneho v˘boru NR SR
Jozef Haleck˘ (ªS-HZDS). HN 28. 9.
(Oãi nechcú veriÈ slovám vo v˘roku popred-
ného koaliãného parlamentného funkcioná-
ra. Dá sa teda aj na Slovensku uvaÏovaÈ nie
iba úzkoprso stranícky?)
***
Nedôstojné Èahanice vyvrcholili, keì politi-
ci schválili obmedzenia vlastn˘ch príjmov o 4
%. Myslia si, Ïe budú lep‰ie súznieÈ s ºudom,
keì budú maÈ rovnaké obmedzenia ako uãite-
lia. Koºkí z nich si v‰ak budú musieÈ nájsÈ dru-
hé zamestnanie, aby mohli dôstojne existovaÈ,
ako to robí mnoÏstvo uãiteliek, ktoré sú u nás
obºúben˘m ºudsk˘m zdrojom upratovacích fi-
riem?
Krízov˘ manaÏér Ladislav Îák.
Britské listy 29. 9.
(Nesúlad medzi existenãn˘m zabezpeãením
miliárd obãanov a nehanebn˘mi príjmami
stoviek finanãn˘ch manaÏérov a ‰piãkov˘ch
politikov v NATO, EÚ, OSN a v ústavn˘ch
orgánoch kaÏdého ‰tátu je tikajúcou sociál-
nou atómovou bombou nad planétou Zem.)
***
Mal˘ národ sa dá tak ºahko uraziÈ. T˘m je cit-
livej‰í na vlastnú hrdosÈ, ãím je men‰í. Vìaka
tomu je zraniteºnej‰í ako národy veºké. Vlast-
ne poriadne uraziÈ moÏno iba mal˘ národ. Musí
byÈ stále v strehu, ãul˘, pripraven˘ odráÏaÈ as-
poÀ posme‰ky, ak uÏ nie vojenskú agresiu.
Dramatik Viliam Klimáãek.
Pravda 29. 9.
(Mal˘ národ je t˘m menej mal˘, ãím vyspe-
lej‰ie reaguje na uráÏky in˘ch národov. Ura-
ziÈ ·vajãiarov nie je ºahké, lebo uÏ desaÈro-
ãia podávajú také v˘kony, Ïe aj oveºa väã‰ie
národy musia dávaÈ pred nimi klobúk dolu.
Slováci sú urazení stále.)
***
Aféra „milión za zákon“, s ktorou pri‰iel
denník MF Dnes, je ukáÏkou dobrej investiga-
tívnej práce novinárov. Odhalil zloãinné prak-
tiky, roky bujnejúce v ãeskej politike. Samozrej-
mosÈ, s akou sa poslanci TOP 09 a KSâM po-
stavili k evidentnej korupãnej ponuke, nazna-
ãuje, Ïe podobné veci robia beÏne. Prezentova-
li domnelému zástupcovi spoloãnosti prevá-
dzkujúcej hazard rôzne spôsoby, ako sa dá uta-
jiÈ sponzoring (úplatok). Sú to vraj metódy vy-
skú‰ané.
Predseda ãeskej Strany zelen˘ch
Ondfiej Li‰ka. Blog.aktuálnû.cz 29. 9.
(Bez investigatívnej a vôbec kvalitnej Ïurna-
listiky by bol verejn˘ Ïivot e‰te o‰klivej‰í,
preto kaÏd˘ demokrat musí existenciu mé-
dií a novinárov chrániÈ ako oko v hlave.)
***
Podºa verejne dostupn˘ch informácií minis-
terstvo práce odmietlo 430 Ïiadostí o dotáciu.
Pritom o ne Ïiadali aj organizácie, ktoré pôso-
bia dlhé roky a majú veºmi dobré v˘sledky. Do-
tácie, a to aÏ z troch zdrojov, v‰ak dostala ne-
zisková organizácia, ktorá sa od roku 2003 iba
pripravuje zaãaÈ aktívnu ãinnosÈ. Ak tá dosta-
ne takéto dotácie, tak je evidentné, Ïe by k
nim bez straníckych, politick˘ch i osobn˘ch vä-
zieb poslankyne Smeru Vaºovej prísÈ nemohla.
Komentátor Marián Le‰ko.
Sme 30. 9.
(Robert Fico bude maÈ zloÏitú úlohu, keì
bude chcieÈ urãiÈ predvolebné priority Sme-
ru. V popredí môÏe byÈ odstraÀovanie mo-
rálnych disproporcií v konaní ãlenov.)
***
Jedn˘m z dôsledkov vysokého deficitu bude,
Ïe keì kríza odznie a bude potrebné (aj pre pra-
vidlá eurozóny) zadlÏenie krajiny zniÏovaÈ a
splácaÈ, budú ch˘baÈ peniaze na iné, uÏitoãnej-
‰ie veci – v˘davky do oblastí, ktoré si to pre ìal-
‰iu modernizáciu ‰tátu vyÏadujú.
Ekonomick˘ expert Robert ÎitÀansk˘.
Sme 30. 9.
(Deficit nie je len slovo, s ktor˘m môÏu ‰er-
movaÈ vládni ãinitelia a opozícia, aby naklo-
nili mienku ºudí na svoju stranu, ale je to aj
drsn˘ rámec, ktor˘ ovplyvní a ohraniãí osob-
né materiálne potreby úplne v‰etk˘ch. MoÏ-
no budú musieÈ doplácaÈ obãania zo svojho,
ak budú chcieÈ, aby chodili po uliciach miest
elektriãky.)
***
Premiér Jan Fischer je ukáÏkov˘m príkla-
dom, ako ãlovek rastie a nachádza sám seba aÏ
v ÈaÏk˘ch skú‰kach. Úradníkovi Fischerovi päÈ
vládnych mesiacov padlo na úÏitok. Z nenápad-
71
S U P E R M O N I T O R
ného, Èarbavého ‰tatistika v neforemn˘ch ob-
lekoch, ktor˘ odovzdane niesol svoj údel báb-
ky v rukách politikov, sa stal sebavedom˘ hráã.
V súboji o rozpoãet bolo vidieÈ premenu na
prv˘ pohºad. Pred mikrofónmi v snemovni stál
dynamick˘ reãník s iskrou v oku, v obleku, kto-
r˘ mu padol ako uliaty, a ktor˘ presne vedel, ão
chce a ako to dosiahne.
Publicistka Lenka Zlámalová.
Hospodáfiské noviny 30. 9.
(Samozrejme, takáto premena sa nezaãína
modern˘m strihom obleku, ale razantn˘mi
zmenami psychiky úradníka na psychiku
‰tátnika.)
***
Je tragédiou, Ïe západná sociálna demokra-
cia uÏ nedokáÏe osloviÈ svojich tradiãn˘ch vo-
liãov. Jej centrálnou témou prestala byÈ sociál-
na spravodlivosÈ a uÏ dávno sa nevenuje soli-
darite, ale najmä lesbiãkám. UÏ veºmi dávno jej
nejde o zmenu systému, ale iba o jeho okrቺo-
vanie.
Filozof a politológ ªubo‰ Blaha.
Slovo 30. 9.
(Blaha je pohor‰en˘ nielen z toho, Ïe sociál-
na demokracia v EÚ trápne prehrala voºby
do Europarlamentu, ale e‰te viac z toho, Ïe
jej lídri namiesto toho, aby príãiny svojho
debaklu zhodnotili, pokojne ‰li na letné do-
volenky. A stále sa povaÏujú za socialistov.)
***
Kresba: Andrej Mi‰anek. Extra plus september
(Maìarskí politici sú zrejme príli‰ inteli-
gentní na to, aby podávali trestné oznáme-
nia na cynick˘ch Ïurnalistov alebo karika-
turistov.)
***
Konsolidácia verejn˘ch financií SR by mala
byÈ ão najr˘chlej‰ia. Uznesenie, ktoré sme pri-
jali na Rade guvernérov Európskej centrálnej
banky, vyz˘va vlády, aby sa zodpovedne pri-
hlásili k návratu k zdrav˘m verejn˘m financiám
a predloÏili dôveryhodnú konsolidaãnú straté-
giu.
Guvernér NBS Ivan ·ramko.
HN 1. 10.
(Ani keì múdri ekonómovia povedia, Ïe sa
kríza blíÏi ku koncu, pre vlády to e‰te záver
zl˘ch ãias neznamená. AÏ keì preãistia v‰et-
ko, ãím sa financie kvôli kríze po‰kvrnili, sa
zaãne obdobie, keì sa krajiny môÏu vrátiÈ k
stabilizácii svojej ekonomiky.)
72
***
PápeÏ je zodpovedn˘ za smrÈ státisícov ºudí.
V marci nav‰tívil africk˘ Kamerun a Angolu.
Tam vyhlásil, Ïe pandémiu AIDS „nemoÏno vy-
rie‰iÈ rozdávaním kondómov, ktoré naopak ten-
to problém zväã‰ujú“. BohuÏiaº, 136 miliónov
africk˘ch katolíkov to vezme váÏne. T˘m Rat-
zinger zniãil mnohoroãné úsilie osvetov˘ch
pracovníkov zastaviÈ ‰írenie vírusu HIV.
Novinár Ivan Brezina.
Mladá fronta Dnes 1. 10.
(Mnohí ãeskí ateisti skutoãne neprejavujú
ani najmen‰iu úctu pred vysokou vatikáns-
kou autoritou. Obvinenie znie ostro, ale dô-
sledky svojho vyhlásenia si mal vãas uvedo-
miÈ aj samotn˘ Benedikt XVI. V ideológiách
nie je nijak˘ priestor na útlocitnosti. A sa-
motné jadro problému je veºmi citlivé – veì
naozaj ide o milióny ºudsk˘ch Ïivotov.)
***
Ani jedna povojnová vláda Bosny a Herce-
goviny nedokázala zaistiÈ spravodlivosÈ pre ti-
sícky Ïien a dievãat, ktoré boli znásilnené po-
ãas vojny 1992 – 1995. Obete ãasto zneuÏíva-
li extrémne brutálnym spôsobom, mnohé ãas-
to drÏali vo väzensk˘ch táboroch, hoteloch a sú-
kromn˘ch domoch. Mnoho Ïien a dievãat po-
tom zabili. Tie, ktoré preÏili, sa dodnes nedoã-
kali svojich práv. A vinníci t˘chto zloãinov –
ãlenovia ozbrojen˘ch síl, polície, polovojen-
sk˘ch skupín – sú stále na slobode. Niektorí z
nich si dokonca uchovali mocenské pozície.
Riaditeºka programu Amnesty
International Nicole Duckworthová.
Pravda 1. 10.
(Tak sa to opakuje storoãia bez ohºadu na re-
Ïimy a mravné kódexy jednotliv˘ch spolo-
ãenstiev: Gauneri nepoznajú zºutovania a
ãím sú bezohºadnej‰í, t˘m viac si váÏia seba
sam˘ch. Navy‰e si v ãase svojich najväã‰ích
svinstiev v‰etko zariadia tak, aby ich nikto
nemohol trestaÈ ani za najkrutej‰ie zloãi-
ny.)
***
Môj vnuk je kvintán a latinské názvy tried
im ru‰ia. Rád citujem názor nebohého básnika
Milana Krausa, Ïe gramatika latinãiny sa neuãí
na banálnych textoch, ale na v˘rokoch mú-
drych ºudí, básnikov, filozofov, reãníkov, his-
torikov, ‰tátnikov. T˘m sa okrem gramatiky
uãí aj vzdelanosÈ, kultúra. Poriadok jazyka s po-
riadkom myslenia.
Básnik Ján Buzássy.
Sme 1. 10.
(Minister ‰kolstva by si v‰ak najprv musel
spraviÈ poriadok so svojím myslením.)
***
Je pravda, Ïe v rezortoch, ktoré sú povaÏo-
vané za najcitlivej‰ie – zdravotníctvo, ‰kol-
stvo, sociálne veci – nedochádza v rozpoãte k
poklesu, ale, naopak, k miernemu nárastu v˘-
davkov. Av‰ak najmä vìaka eurofondom. No
napríklad v˘davky na dávky v hmotnej núdzi
alebo pre zdravotne ÈaÏko postihnut˘ch zo ‰tát-
neho rozpoãtu medziroãne klesajú.
Ekonóm M.E.S.A.10 Ján Maru‰inec.
HN 1. 10.
(Je to hanba. ªudia v ÈaÏkom zdravotnom
stave si sami, bez pomoci ‰tátu, nemôÏu po-
môcÈ. Je ich v‰ak príli‰ málo na to, aby mali
politici dôvod na nich myslieÈ.)
***
Kresba: Marián Kamensk˘. Trend 1. 10.
(Rad‰ej nech v‰etci chorí skapú, ale zdravot-
n˘m poisÈovniam ani cent zisku!)
***
Ako ãlen poroty âesko-slovenskej SuperStar
sa spevák Paºo Habera p˘tal tínedÏera, ãi uÏ mal
sex a aké to bolo. A bucºatú súÈaÏiacu dohnal
k psychológovi otázkou, ako si dokáÏe vytrieÈ
zadok. To sú veci, z ktor˘ch mi rozum stojí.
T˘ch chudáãikov, ktorí si chcú len zaspievaÈ
pred porotou a vypoãuÈ si názor odborníkov, mi
je ºúto. âím je ãlovek známej‰í a ãím viac v Ïi-
vote dokázal, t˘m by mal byÈ pokornej‰í. U Ha-
beru to má, zdá sa, opaãn˘ spád.
Muzikálov˘ herec Ján Slezák.
Plus 7 dní 2. 10.
(Habera si v porotách rôznych SuperStar uÏ
iste zarobil slu‰né peniaze. A zaruãene si
dobre uvedomuje, Ïe vulgárnosti a nehu-
mánne zlomyseºnosti televízni diváci neod-
sudzujú, naopak, niektorí ich priam zboÏÀu-
jú. TakÏe ich aj on rád pouÏíva. A zamoru-
je Slovensko najhor‰ími morálnymi impulz-
mi, aké sú len moÏné.)
***
Filmárãina je ÈaÏké povolanie, treba pri Àom
veºa obetovaÈ. Zatiahne vás ìaleko od ºudí,
ktor˘ch máte rád. Keì pracujete, zvy‰ok vá‰-
ho sveta bledne a keì dopracujete, zistíte, Ïe ten
svet sa medzit˘m vyvíjal a kamsi posunul. Tak
sa ho snaÏíte zasa dobehnúÈ.
Vedúci v˘pravy mexického filmu
Faunov labyrint (3 Oscary). TV oko 2. 10.
(A len veºmi zriedka sa vám ho podarí do-
behnúÈ.)
***
Nepamätám si, Ïe by nejak˘ sudca, keì sa
rozhodol zaÏalovaÈ médium, ktoré o Àom kri-
ticky písalo, spor nevyhral a nevysúdil aj slu‰-
né peniaze. Aj v prípade, Ïe v‰etci jeho kole-
govia veºmi dobre vedeli, Ïe bol skorumpova-
n˘ a bral úplatky a aj keì v‰etky jeho argumen-
ty v Ïalobe boli postavené na vode. A najmä tre-
ba zastra‰iÈ médiá, aby si nabudúce dobre roz-
mysleli, ãi budú kritizovaÈ ºudí v talároch.
Komentátor Milo‰ Luknár.
Plus 7 dní 2. 10.
S U P E R M O N I T O R
(SR sa v justícii vrátila k systému neobme-
dzenej moci. Preão? Kto to umoÏnil?)
***
Kresba: Vlado Fedoroviã. Tele plus 3. 10.
(Úplne íreãit˘ Slovák, ktor˘ si nedáva servít-
ku pred ústa, by na plnú hubu povedal:
„Sleãinka, uÏ vám niekto povedal, Ïe ste na
zoÏratie?“)
***
Kresba: Vojto Haring. Tele plus 3. 10.
(Pán doktor, ‰koda vyhadzovaÈ peniaze na
protiprasacie vakcíny, ak nájdete dobr˘ ho-
roskop. Uvidíte, e‰te aj pán minister Ra‰i vás
pochváli!)
***
Irán je jednou z najstar‰ích civilizácií sveta.
Dvetisíc rokov iránskych dejín delí vzostup
islamu na dve takmer rovnaké polovice. Preto
sú aj iránske srdcia rozdelené medzi cisárske
pôÏitky zmyslov (s jeho luxusom a poéziou) a
váÏnou zboÏnosÈou. Túto rozpoltenosÈ lep‰ie
pochopíme, keì si uvedomíme, Ïe autorom na-
sledovného pekného a jednoduchého ‰tvorver-
‰ia - Smädí ma po kalichu vína / chcem sa po-
te‰iÈ pohºadom na dievãenskú ruku / kto vie o
zakázanom ovocí / môÏe byÈ svedkom mojej
túÏby – je ajatolláh Chomejní.
Britsk˘ prozaik a esejista Martin Amis.
Sme 3. 10.
(Preto sa práve v Iráne mohlo staÈ, Ïe muÏ
s tvárou posiatou nenávisÈou – Mahmúd Ah-
madínedÏád – umoÏnil v Teheráne zabiÈ jed-
nu z najkraj‰ích Ïien sveta, protestujúcu
26-roãnú Nedu.)
***
Dobr˘ vodiã je sexy.
Hereãka Zuzana Mauréry.
OÎene.sk 3. 10.
(Koneãne sa muÏi zasa dozvedeli nieão dô-
leÏité o sebe.)
***
V tlaãiarni v Zlíne pracoval 55-roãn˘ muÏ
vy‰e 30 rokov. Z pozície majstra ho najprv
preradili na post tlaãiara a nakoniec ho prepus-
tili. Neskôr vystrelil na spolumajiteºa firmy a
potom na ìal‰ieho ãlena vedenia. Jeden z nich
v nemocnici zomrel. Potom obrátil strelec zbraÀ
na seba a zraneniu podºahol. Vo Francúzsku
skoãil z diaºniãného viaduktu 51-roãn˘ zamest-
nanec Télécomu. Podºa vdovy podºahol tlaku,
ktorému ho vystavili v zamestnaní.
Editorka Lenka Krbcová.
Reflex.cz 3. 10.
(Prepustenie zo zamestnania nemá len ÈaÏi-
vé sociálne dôsledky, ale aj – najmä u star-
‰ích ºudí – ãasto katastrofálne psychické do-
sahy. Poãet nezamestnan˘ch nie je teda len
chladné ãíslo v ‰tatistikách ministerstva prá-
ce a jeho úradov, ale aj súhrn tisícov osudov.
A tak je to aj s mnoh˘mi dôchodcami. Pre-
to k politike sociálne solidárnej vlády nepat-
ria len dávky a podpory, ale i aktívne huma-
nistické opatrenia. Má na ne pani Tomano-
vá?)
***
V ruskej klasike je nieão hlboké a tajomné.
Niekedy sa v jej textoch moÏno aj stratiÈ. A naj-
zaujímavej‰ie na nej je hºadanie. Hºadanie v ãlo-
veku, v jeho du‰i, skúmanie, preão koná prá-
ve tak a nie inak. Pritom pri ãítaní máte pocit,
Ïe postavy hovoria celkom banálne veci.
Herec Jevgenij LibezÀuk, Pre‰ov,
cena za v˘kon vo Vi‰Àovom sade.
Pravda 5. 10.
(Hlbiny nebies, teda vesmíru, alebo hlbiny
pekla, teda ºudskej du‰e, sú za t˘m, ão jedi-
neãne stvárnil A. P. âechov. Je trápne, ako
dokáÏe ‰kolsk˘ systém a v Àom aj uãiteº zne-
chutiÈ stredo‰kolákom Dostojevského, Tol-
stého, âechova.)
***
Dne‰ná manifestácia v Ríme proti mne bola
úplná fra‰ka. Ak˘ch 100 000 ºudí? Taká háveì...
Sloboda je v Taliansku oveºa väã‰ia neÏ v kto-
romkoºvek inom západnom ‰táte. Preto mám aj
ja slobodu sÈaÏovaÈ sa súdu na novinárov, keì
ma ohovárajú. Nikdy som nepopieral, Ïe som
s Patriziou spal. Nikdy som jej v‰ak za to ne-
platil a ani som nevedel, Ïe je prostitútka. Nik-
dy v Ïivote, ani jedin˘ raz, som za sex nepla-
til. Keby som platil, akú radosÈ by som z neho
mal?
Taliansky premiér Silvio Berlusconi.
Lidovky.cz 5. 10.
(Koºko ºudí by dnes manifestovalo v Brati-
slave za slobodu slova? Tisíc? Sto? Dvad-
saÈ?)
***
Ak môÏem daÈ drobnú radu Slovensku, dal
by som dôraz na reformu ‰kolského systému.
V tejto oblasti je na tom veºmi zle, od Z· cez
uãili‰tia po univerzity. Nevídan˘ rozvoj sloven-
ského priemyslu nebude udrÏateºn˘ ako trvalá
v˘hoda bez zv˘‰enia poãtu vzdelan˘ch ºudí.
Len potom sa u vás môÏe hlboko zakoreniÈ prie-
myselná kultúra, ktorá nemá tradície.
Poslanec EP Lajos Bokros, b˘val˘
minister financií Maìarska. Sme 5. 10.
(UÏ 2 roky sa hráme na ‰kolskú reformu,
ktorá je pre spoloãnosÈ mimoriadne dôleÏi-
tá a môÏe rozhodnúÈ o potlaãení dôsledkov
pusto‰ivej krízy. Ale málo sa staráme o to, ãi
dostatoãne ovplyvní skutoãnú vzdelanosÈ
obãanov SR, nie iba na papieri, ale v reali-
te.)
***
Zaãínam maÈ dojem, Ïe keì sa vo svete ne-
stane niã zaujímavej‰ie, kurióznej‰ie a ‰kanda-
lóznej‰ie, vìaãne hltáme aj správy o magick˘ch
dátumoch, ako je 22. 2. 2222. V‰etci tu‰íme, ba
aj vieme, Ïe je nieão medzi nebom a zemou, no
ºudské zmysly nie sú zatiaº schopné vycítiÈ a po-
chopiÈ v‰etko to, ão na nás príroda spolu s ce-
l˘m vesmírom nastraÏili a moÏno tie magické
zoskupenia ãíslic nám signalizujú, Ïe sa deje
ãosi v˘nimoãné. A zabúdame pritom, Ïe v‰et-
ky tie symboly a signály si vymysleli sami ºu-
dia.
Humorista Milan Markoviã.
Pravda 5. 10.
(Aj Boh je len nieão, ão sa deje medzi nebom
a Zemou, a najmä ãosi, ão si vymysleli sami
ºudia? Alebo je to Boh, kto si vymyslel ãlo-
veka, aby sa mal s ãím hraÈ, tak ako jasno-
vidci a numerológovia s magick˘mi zosku-
peniami ãísiel, povedzme 9. 9. 09?)
***
Mnohé veci v katolíckej cirkvi na Slovensku
majú ìaleko od slov evanjelia. Mnoh˘m neve-
riacim, ale aj veriacim sa zdá, Ïe nie v‰etci kÀa-
zi Ïijú svoje poslanie ‰íriÈ dobrú zvesÈ. KoreÀ
problémov katolíckej cirkvi, ale aj celej spoloã-
nosti na Slovensku je v na‰ich rodinách. A ako
vyzerajú rodiny na Slovensku, tak vyzerajú aj
cirkvi, ale aj samotná spoloãnosÈ.
B˘val˘ pastoraãn˘ koordinátor
Jozef Kakos. Sme 5. 10.
(ByÈ kÀazom je veºmi odli‰né, ako byÈ zubá-
rom alebo uãiteºom. KÀaz by mal byÈ nosi-
teºom základn˘ch biblick˘ch posolstiev a nie
len úradníkom na nejakej fare. Jeho komu-
nikácia so ‰irokou skupinou ºudí by im mala
ão najviac priná‰aÈ, mala by od nich veºa po-
ÏadovaÈ a mala by do nich vpeãaÈovaÈ ãosi z
BoÏej jedineãnosti.)
***
Hlavn˘m problémom EÚ nie je sila ãi sla-
bosÈ jej ekonomiky. Napriek 50-roãnej histórii
európskej integrácie sa povaÏuje za projekt
odtrhnut˘ od potrieb obyãajn˘ch obãanov. Aj
priebeh schvaºovania Lisabonskej zmluvy po-
tvrdil, Ïe zdruÏovanie ‰tátov je proces, na kto-
rom záleÏí elitám, ale uÏ menej obyvateºom.
Pritom Lisabon je najlep‰ie z najhor‰ích rie‰e-
ní, ak e‰te starnúci kontinent chce, aby ho zvy-
‰ok sveta bral aspoÀ trochu váÏne. EÚ ch˘ba
tvár. A tak si ju Európania nedokáÏu personi-
fikovaÈ. Únii ch˘ba príbeh.
Publicista Martin Ehl.
Hospodáfiské noviny 6. 10.
(Od maliãka nieão doma a s ºuìmi, ktorí
tvoria nበdomov, preÏívame. Spoloãne vy-
tvárame nበpríbeh. Bez neho sme len figu-
ríny. Také, aké sme dnes v Bruseli.)
***
73
S U P E R M O N I T O R
Najhor‰ie sme asi dopadli my, ‰tudenti na Pe-
dagogickej fakulte UK. E‰te pred pár dÀami
sme sedeli na predná‰kach a zrazu sme sa do-
zvedeli, Ïe diplomy z Pred‰kolskej pedagogi-
ky nám nedajú. A nikto nám nepovedal, preão
robili zápisy na odbory, ktoré stratili akreditá-
cie. Niektor˘m ponúkli, aby do‰tudovali na
uãiteºstve I. stupÀa, ja v‰ak neprejdem na in˘
odbor. Za rok máme dobehnúÈ to, ão iní majú
naplánované na dva. Chcú, aby sme mali vy-
sokú ‰kolu a nakoniec nám urobia tak˘to pod-
raz. A e‰te som aj zaplatila 530 eur ‰kolné ako
externistka.
Uãiteºka v ‰kôlke a diaºkovo ‰tudujúca
Jozefína BartoÀová. Pravda 6. 10.
(Byrokratizmus ‰kolského rezortu je veºmi
trpk˘. A aj jeho bezcitnosÈ.)
***
Je potrebná zmena kultúry v bankovníctve,
aby sa zlep‰il pohºad verejnosti na bankárov.
Banky by si mali vziaÈ z krízy ponauãenie a za-
myslieÈ sa nad niektor˘mi spôsobmi riadenia,
etikou a kultúrou v bankovníctve.
·éf najväã‰ej britskej banky HSBC
Stephen Green.
World Business Report BBC 6. 10.
(Ak Greenov návrh nie je len prázdnym
gestom, na ktoré sa kaÏd˘ – aj on sám – vy-
ka‰le, bolo by veºmi perspektívne, ak by sa
otvorili ÈaÏké dvere do bankov˘ch kancelá-
rií, aby ºudia aspoÀ trochu pochopili tajom-
stvo finanãného sveta.)
***
Je vôbec v ºudskom Ïivote nieão nepodstat-
né, bezv˘znamné?
Spisovateº Daniel Hevier.
HN 6. 10.
(A je vÏdy podstatné to, ão sa ãloveku zdá byÈ
v˘znamné?)
***
Obãas si na internete pozriem reakcie ãita-
teºov pod ãlánkami. âasto ma v nich zarazia
slová, ktoré sú uÏ ìaleko za hranicami aj t˘ch
„najostrej‰ích“. Ide z nich toºko nenávisti a
zlostnej frustrácie, aÏ ãloveka strasie a povie si,
Ïe stretnúÈ ich autora môÏe byÈ Ïivotu nebez-
peãné. Ale ktovie, môÏbyÈ ten ãlovek, na inter-
nete prskajúci okolo seba oheÀ a síru, pôsobí
v skutoãnom Ïivote veºmi milo a príjemne.
PretoÏe vtedy vystupuje pod svojím skutoãn˘m
menom. Skryt˘ za anonymitu klávesnice v‰ak
zo seba vypºuje aj tie najskrytej‰ie spla‰ky.
Spisovateºka Petra Nagyová-DÏerengová.
OÎene.sk 6. 10.
(Pri tom – skryt˘ – moÏno ‰okuje aj sám
seba, keì zistí, ak˘ v skutoãnosti je.)
***
Tri ‰tvrtiny Rumunov a Gruzíncov povaÏu-
jú náboÏenstvo za kºúãovú súãasÈ svojho Ïivo-
ta.
Publicistka Silvie Lauder.
Respekt.cz 6. 10
(Je priam hanbou, ako ãasto sa slovenskí ka-
tolíci pri presadzovaní svojich dogiem do ce-
lospoloãenského Ïivota opierajú o v˘sledky
ak˘chsi prieskumov. Ich kresÈanskosÈ má
74
byÈ viditeºná nie z prieskumov, ale zo slov, a
najmä zo skutkov. Potom by cirkevní hod-
nostári nepotrebovali pre svoju argumentá-
ciu o „katolíckej masovosti“ viac alebo me-
nej vy‰pekulované ãísla. Boh je duchovná a
nie matematicky vyrátaná bytosÈ.)
***
AÏ 68 % firiem tvrdí, Ïe im opatrenia vlády
nepomohli. Vláda ich urobila, pretoÏe ich uro-
biÈ musela, uÏ len ako záväzok voãi voliãom.
Problémom sú v‰ak opatrenia v reálnej ekono-
mike.
Predseda Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory Peter Mihók.
Slovo 7. 10.
(Najlep‰ou moÏnosÈou vlády sú zásahy do jej
vlastnej politiky. Ficov poradca Peter Stanûk
povedal, Ïe pribliÏne 20 % z toho, ão ‰tát ob-
stará, sa rozkradne. Ak sa obstará za sto mi-
liárd Sk roãne, rozkradne sa 20 miliárd.
Úplne sprosto sa tie peniaze ukradnú.)
***
Vo vysvetleniach premiéra Berlusconiho o
mlad˘ch dievãatách v jeho vile sme na‰li urãi-
té rozpory a zdá sa, Ïe i lÏi. On ich odmietol vy-
svetliÈ. Kde sú vo verejnom a politickom Ïivo-
te rozpory, tam sa otvára prirodzen˘ a povin-
n˘ priestor pre novinára. Premiérova manÏel-
ka Veronica, prvá dáma Talianska, vtedy uvied-
la: Môj manÏel robí smetiskovú politiku, sºu-
buje poslanecké posty mladiciam. To uÏ nie je
súkromie, ale politické oznámenie.
·éfredaktor talianskeho denníka
La Repubblica Ezio Mauro. Sme 7. 10.
(Politici klamú bez ohºadu na tému. Dobré
médiá hºadajú pravdivé odpovede a tak sa
odkr˘vajú ‰kandály. Politici potom nepo-
núkajú sebakritiku alebo dokonca demisiu,
ale rad‰ej médiá Ïalujú. V krajinách s labil-
nou vládou a justíciou – do veºkej miery aj
v Taliansku – spory vyhrávajú politici, v
krajinách demokratick˘ch nemajú ‰ancu.)
***
Divadlo a drámu povaÏujem za ãosi oveºa
komplikovanej‰ie, ako je literatúra. V divadle
musíte v kaÏdom obraze povedaÈ nejakú vtip-
nú pointu, niekoho uraziÈ alebo vyvolaÈ hádku.
V literatúre to tak na‰Èastie nemusí byÈ. Divad-
lo si Ïiada úplne in˘, agresívnej‰í tok príbehu.
Slovensk˘ spisovateº Pavol Rankov,
získal prvú Cenu EÚ za literatúru.
Pravda 7. 10.
(Dramatická tvorba sa bráni zubami-ne-
chtami, aby autor nebol iba pí‰ucim darebá-
kom. Asi práve preto je tak málo dramatic-
kej literatúry na Slovensku.)
***
Vládne opatrenia pomohli stabilizovaÈ eko-
nomiku, ale je otázka, ãi sme zachraÀovali to,
ão je zachrániteºné alebo to, ão je nezachráni-
teºné. Do poklesu HDP sa zatiaº nedostal na-
príklad pokles spotreby domácností, ktor˘ e‰te
nepri‰iel.
Prezident Republikovej únie
zamestnávateºov Marián Jusko.
Slovo 7. 10.
(B˘val˘ guvernér NBS pripomenul dôleÏit˘
faktor, ktor˘ ovplyvní úroveÀ Ïivota ºudí, a
zrejme negatívne: gradujúca kríza spôsobí
v rodinách viditeºn˘ pokles moÏností na ná-
kupy a na pouÏitie sluÏieb, ak sa im e‰te
viac zníÏia príjmy. Staãí uviesÈ zdanlivo
miernu úpravu cien liekov alebo nároky na
nákup ‰kolsk˘ch pomôcok pre tisíce Ïia-
kov.)
***
Je takmer jedno, akému odvetviu ºudskej
ãinnosti dá mlad˘ ãlovek prednosÈ poãas svo-
jej cesty za objavovaním sveta a Ïivotn˘m ‰Èas-
tím. Ak sa mu venuje dostatoãne dychtivo a pri-
tom sústredene a komplexne, môÏe si ão aj
len cez jednu disciplínu – nech uÏ je to hudba,
futbal alebo hoci aj sex – osvojiÈ toºko uÏitoã-
n˘ch schopností, Ïe postihne celé univerzum.
Redaktor Marek ·álek.
T˘den 7. 10.
(Ak by ‰tát chápal sociálnosÈ plnohodnotne,
tak by finanãne, ale aj organizaãne oveºa
viac podporoval rôzne mimo‰kolské moÏnos-
ti uplatÀovania osobnosti mlad˘ch ºudí.
Zl˘m dôsledkom nezamestnanosti a nízkych
platov rodiãov je pribrzdenie tak˘ch aktivít
mladej generácie, ktoré by ich bavili a aj by
skvalitnili ich fyzickú a duchovnú kondí-
ciu.)
***
Kresba: Fedor Vico. HN 7. 10.
(Aj ministerky si musia zváÏiÈ, aké ÈaÏké
môÏe byÈ ich slovo. A ão ním môÏu dolámaÈ.)
***
Dôstojn˘ Ïivot je téma, ktorá vládne t˘mto
storoãím a znamená viac neÏ len zachovanie
minimálnych podmienok na preÏitie. SDKÚ sa
chce venovaÈ zamestnanosti, sociálnym sluÏ-
bám, rodinnej politike, chudobe, podpore mla-
d˘ch rodín a strednej triedy i zdravotníctvu.
Vedúca Tímu SDKÚ-DS pre dôstojn˘ Ïivot
Iveta Radiãová. Sme 8. 10.
(DôveryhodnosÈ u‰ºachtilého Tímu spochyb-
Àuje, Ïe nadväzuje na predo‰lú sociálnu po-
litiku SDKÚ. V informácii z tlaãovej konfe-
rencie sa neobjavilo ani slovo o najväã‰ej
mase sociálne odkázan˘ch ºudí, o dôchod-
coch. Kaník pripravil síce odváÏnu reformu
s 2. pilierom, ale tá sa t˘ka len seniorov v ìa-
lekej budúcnosti. Nijakú pozornosÈ otázke,
ako urobiÈ dôstojnou starobu dnes, aby SR
nebola na konci rebríãka EÚ, nevenujú.)
***
Je 2. júla. Noc. Práve som sa vrátil domov z
koncertu v PKO, kde sme s IMT Smile hrali na
univerzitnej beánii. Som unaven˘ a v hlave sa
mi e‰te stále oz˘va zvuk elektrick˘ch gitár.
S U P E R M O N I T O R
Ale pocit, ktor˘ mám po hraní, ten sa nedá ni-
ãím nahradiÈ a ani presne opísaÈ. ëakujem za
to, Ïe tak˘ pocit môÏem zaÏívaÈ. Práve tento
zvlá‰tny stav mysle mi dáva silu a chuÈ do hra-
nia.
Muzikant Ivan Tásler.
HN 8. 10.
(Dnes akoby spoloãenstvo úprimne v˘bu‰nej
pop-hudby naozaj bolo jedin˘m prostredím,
kde môÏu umelci a citliví ºudia preÏiÈ zdra-
vú a Ïivotodarnú extázu.)
***
Presvedãenie o tom, Ïe ãesk˘ národ je síce
nev˘bojn˘, ale zato si cení kultúru a vzdelanie,
je v niektor˘ch vrstvách roz‰írené. Kde sa v‰ak
berie taká húÏevnatá schopnosÈ ignorovaÈ rea-
litu? Veì predsa bije do oãí, Ïe veºká ãasÈ po-
pulácie si vzdelanie neváÏi a nevie, preão by aj
mala. Vysoko‰kolsk˘ diplom je im len nástro-
jom pre kariéru.
Komentátor Martin Weiss.
Lidové noviny 8. 10.
(Netreba sa im ãudovaÈ. Koºkí ºudia potre-
bujú – a v akom rozsahu – vedomosti, kto-
ré získali v ‰kole? Nie je 10 – 15 rokov vy-
uãovania, ak je mizerné a stereotypné, len
trápením detí a mlad˘ch ºudí namiesto uÏi-
toãnej‰ieho preÏitia najkraj‰ích rokov Ïivo-
ta?)
***
Slováci sa stali za posledn˘ch 20 rokov sami
sebe men‰inou. Obãanmi druhej kategórie, kto-
rí sa vzájomne okrádajú, vykorisÈujú, v hor‰om
prípade vraÏdia v organizovan˘ch klanoch,
ktoré sa v tejto krajine bijú o lyÏiarske stredis-
ká, dovoz áut a historické centrá na‰ich miest.
Evanjelick˘ teológ Michal Havran ml.
Îurnál 8. 10.
(Je to trefn˘ a súãasne smutn˘ postreh: dob-
rovoºne sa meníme na bezcenn˘ a chamtiv˘
klan uznávajúci len jarmoãné hodnoty. ·tú-
rovci by z nás museli byÈ veºmi zhnusení.)
***
Svet vrcholnej politiky je pln˘ animozít, ne-
dôvery, nepriateºstva. T˘m viac prekvapí, ak˘
je napravo naºavo obºúben˘ a chválen˘ premiér
Fischer. Rovnako velebia i jeho vládu. Na jed-
nej strane kabinet odvádza ‰pinavú prácu za
‰tandardné politické strany, na druhej ho ostre-
ºujú kvôli údajnej asociálnosti.
Komentátor LukበJelínek.
âesk˘ rozhlas 9. 10.
(Politik si musí uzrejmiÈ, ão chce svojou ve-
rejnou ãinnosÈou dosiahnuÈ: Aby si ho gene-
rácie pripomínali za jeho odváÏne politické
kroky, ktor˘mi prekonal pohodlnú nehyb-
nosÈ? Aby ho volilo ão najviac obãanov?
Alebo aby získal takú moc a také postavenie,
Ïe bude najvplyvnej‰ím a najbohat‰ím ãini-
teºom v ‰táte?)
***
Znepokojujú nás pokusy zastra‰iÈ úprimnú
sudkyÀu, ktorá koná v súlade s vysokou úrov-
Àou bezúhonnosti a osobnej odvahy. SudkyÀa
Dubovcová ãelí po‰kodzovaniu svojho dobré-
ho mena. V roku 2002 si získala aj medzinárod-
né uznanie v boji proti korupcii v justícii v SR.
Îiadame vás, pán premiér, aby ste zaistili, Ïe
sa s Dubovcovou bude zaobchádzaÈ slu‰ne, a
Ïe bude uchránená pred absurdn˘mi pokusmi
po‰kodiÈ jej profesionálnu i osobnú bezúhon-
nosÈ.
Z otvoreného listu Transparency
International premiérovi Ficovi.
Sme 9. 10.
(Symbolom justície sú lekárnické váÏky s
dvoma citlivo reagujúcimi miskami. Akú
váhu má v t˘chto mesiacoch miska odváÏ-
nych sudcov, ktorí chránia dôleÏit˘ stæp de-
mokracie v SR – a misa s atakmi ·tefana Ha-
rabina, ale uÏ aj premiéra Fica na tento pi-
lier?)
***
V antick˘ch Aténach ºudia mohli vyhnaÈ za
hradby mesta politika, z ktorého sa stal pre
v‰etk˘ch nebezpeãn˘ demagóg. Je najvy‰‰í
ãas pripomenúÈ starú demokratickú tradíciu
Paroubkovi. Ten si modernú parlamentnú za-
stupiteºskú demokraciu vyloÏil e‰te hor‰ie neÏ
prezident Klaus, ktor˘ ju okyptil na 4-sekun-
dovú obãiansku úãasÈ raz za 4 roky vo voºbách.
Publicista Petr Holec.
Reflex.cz 9. 10.
(Aj v SR by mala zastupiteºská demokracia
v parlamente koneãne neznamenaÈ dikta-
túru víÈazov volieb, ale primerané zastúpe-
nie v‰etk˘ch obãanov ‰tátu pri rozhodova-
ní o ich existencii – s moÏnosÈou pre ich zá-
stupcov vstupovaÈ do deja.)
***
Valorizácia dôchodkov v I. pilieri je vÏdy v
rukách politikov. Hoci existuje vzorec, podºa
ktorého by mali penzie upravovaÈ, NR môÏe
rozhodnúÈ o vy‰‰om zdvihnutí dôchodkov. ·tá-
tu v‰ak uÏ teraz ch˘bajú peniaze na vyplácanie
základn˘ch penzií, nieto e‰te ich valorizáciu.
Ekonóm Martin Chren,
Nadácia F. A. Hayeka. Pravda 9. 10.
(Masa slovensk˘ch dôchodcov je vydaná na
milosÈ a nemilosÈ úradníkom a politikom,
preto nejeden z t˘ch, ão lipne na II. pilieri,
to robí preto, aby sa oslobodil z okovov ne-
kompetentn˘ch ºudí, ktorí môÏu star˘ch ºudí
oÏobráãiÈ e‰te aj o penzie, patriace k najniÏ-
‰ím v Európe. A najtrápnej‰ie pôsobí bez-
vládna Jednota dôchodcov, ktorá sa podob-
ne ako odborári vyjadruje úplne krotko ku
v‰etk˘m problémom, na rozdiel od zástup-
cov rakúskych dôchodcov, ktorí veheme-
nente bojujú za lep‰í Ïivot seniorov.)
***
V poslednom ãase politici na seba neustále
navzájom útoãia obvineniami, Ïe sa na vláde
nad nami v˘znamne podieºajú aj ºudia s mizer-
nou intelektuálnou úrovÀou, opilci, sexuálni
bezuzdní samopa‰níci, polo‰ialenci a nositelia
diktátorsk˘ch chúÈok. Takéto v˘povede a rekri-
minácie nepovzbudzujú obãanov, aby dôvero-
vali na‰ej politickej reprezentácii.
Novinár Martin Stín.
Virtually 9. 10.
(OdváÏi sa niekto povedaÈ, akí sú slovenskí
politici?)
***
Niektorí pedagógovia sa voãi Ïiakom sprá-
vajú nevhodne, hrubo. âastujú Ïiakov nadáv-
kami, najmä s názvami zvierat (koza, krava, so-
már), stupÀami mentálnej retardácie (debil,
imbecil, idiot), prípadne s mimoriadne vulgár-
nymi v˘razmi (‰pinavec, buzerant). UráÏajú ro-
diãov svojimi vyjadreniami o ich deÈoch: Pani
uãiteºka, ktorá vyuãuje môjho syna, na moju
otázku, ako sa syn správa v ‰kole, mi odpove-
dala: Furt pi...e.
Publicistka Jarmila Horáková.
Îena.sme.sk 9. 10.
(·kolské prostredie sa stáva Ïalostn˘m
zrkadlom v‰eobecnej nekultúrnosti a hru-
bosti slovenskej spoloãnosti. Najmä deti slu‰-
n˘ch rodiãov sa stávajú obeÈami arogant-
n˘ch Ïiakov, ktorí ‰ikanujú aj uãiteºov, ale
aj bezmocn˘ch spoluÏiakov. Tí sa boja cho-
diÈ do ‰koly. A ministerstvo úplne ignoruje
atmosféru v ‰kolskom prostredí.)
***
Aj poãas môjho pôsobenia na ministerstve
práce sa v projektoch na eurofondy udiali for-
málne chyby, ale urãite nie Ïiadna korupcia.
Nik nám nevyãítal, Ïe tendre boli netranspa-
rentné.
Podpredsedníãka SDKÚ-DS
Iveta Radiãová.
„Sobotné dialógy“ (SRo) 10. 10.
(Vtedy ‰lo o jednotlivé javy, ktoré vyboão-
vali z normálu, k˘m dnes, naopak, sa prija-
lo za normu svojvoºné manipulovanie so
‰tátnymi peniazmi.)
***
Nastúpili sme v pionierskych uniformách.
Ako sochy sme tam stáli uÏ niekoºko hodín bez
pohybu. Nikto nesmel ani muknúÈ, napriek
tomu, Ïe sa vo mne oz˘vali telesné potreby.
Miesto toho som dvíhal ruky a kriãal s ostat-
n˘mi: „Nech Ïije Komunistická strana âíny!"
Oãi dievãaÈa vedºa mÀa netrpezlivo blúdili
hore-dolu. Odrazu som zbadal, Ïe sa jej kotú-
ºajú slzy. Najprv som si pomyslel, Ïe sa necha-
la strhnúÈ revoluãn˘m nad‰ením, ale potom
som si uvedomil, Ïe sa za nieão hanbí. Keì som
sa prizrel, videl som, Ïe sa pocikala.
âínsky spisovateº Kang Îeng Guo
(predná‰a v USA). Sme 10. 10.
(Tento nevinno-smutn˘ – a pre niekoho aÏ
smie‰ny – drobn˘, zanedbateºn˘ príbeh
dvoch detí z komunistickej âíny patrí me-
dzi najdojímavej‰ie dokumenty o cynizme a
neºudskosti diktátorsk˘ch reÏimov.)
***
Kresba: Alan Lesyk. Pravda 10. 10.
(Tí druhí e‰te len prídu, ak ich r˘chlo nevy-
hubíme my.)
75
S U P E R M O N I T O R
***
Mount Everest je pre mÀa minulosÈ. Je to naj-
vy‰‰í kopec, ale niãím in˘m ma neoslovil. Pri-
niesol mi kus slávy, ktorá je vlastne o niãom.
Horolezec Zoltán Demján (ako prv˘
Slovák stál na najvy‰‰ej hore sveta).
Sme 12. 10.
(V t˘ch slovách je v‰etko. Najmä úÏasná
pom˘lenosÈ ãloveka, ktor˘ hºadá svoje v˘‰i-
ny tam, kde sú len kamene, aj keì je to 8850
m nad morom, hoci nieão, ão ãloveka vyzdvi-
huje do neodmerateºn˘ch v˘‰ok, je niekde
úplne inde – a tam to nájsÈ je najväã‰ím
umením vyspelého ãloveka. Pritom len má-
lokto to tam hºadá.)
***
Skutoãná kultúra sovietsky svet narú‰ala.
Tak to bolo, aj keì pri‰li Beatles. Voãi rocko-
vej hudbe sa komunisti nevedeli brániÈ.
Rusk˘ spisovateº Vladimír Sorokin.
T˘ÏdeÀ 12. 10.
(Aj boº‰evickí ãinitelia vedeli, Ïe Beatles sú
geniálni; Ïe sú symbolom ducha 20. storoãia.
Ale napriek tomu – alebo práve preto – ne-
chceli dovoliÈ, aby sa táto sugestívna hudba
v rozhlase hrala. V ãase vrcholiacej beatle-
sovskej sugescie zakazovali Beatles vysie-
laÈ!)
***
Viacerí nominanti koaliãn˘ch strán sa na
FNM dostávajú podºa informácií Pravdy „za
odmenu“. Fond totiÏ po zastavení privatizácie
nemá veºa práce a niektor˘m ãlenom vedenia
staãí prísÈ raz za 2 t˘Ïdne na poradu. Mesaãné
odmeny sa pritom pre 27 ãlenov v˘konného v˘-
boru, prezídia a dozornej rady pohybujú oko-
lo 2-tisíc eur na hlavu. SNS má v prezídiu fon-
du Cudráka, ktor˘ pôsobil v minulosti vo vo-
jenskej kontrarozviedke.
Komentátor Martin Kováãik.
Pravda 12. 10.
(Zbytoãn˘ FNM s luxusn˘mi takmer 60 000
eurami na mesiac je parádnym obrazom
sociálnej politiky súãasnej vlády. K˘m mno-
hí seniori, ktorí priniesli Slovensku v˘znam-
né hodnoty umelecké, vedecké a priemysel-
né, nedostanú ani len biedny vianoãn˘ dô-
chodkov˘ prídavok, ak majú penziu vy‰‰iu
ako smie‰nych 500 eur, zato b˘valí vojaci a
policajti, ak sú dosÈ blízko k Jánovi Slotovi,
dostanú 2000! – a takmer za niã.)
***
Najväã‰í problém som mal dostaÈ film do slo-
venskej distribúcie. Îiadali sme grant, ale na mi-
nisterstve kultúry nám vyradili ÏiadosÈ s odô-
vodnením, Ïe sme ho Ïiadali pôvodne na film,
ktor˘ sa volá Ako sa varili dejiny a v skutoãnos-
ti sme nakrútili film Ako sa varia dejiny.
ReÏisér vyznamenaného dokumentu
Ako sa varia dejiny Peter Kerekes.
HN 12. 10.
(Aká sme smutne nekultivovaná krajina.)
***
Preão sa vlády nedokáÏu správaÈ rozumnej-
‰ie a míÀaÈ len to, na ão majú? Preto, lebo vlá-
76
da nie je ekonóm. Sú to politici, ktorí predáva-
jú svoje produkty voliãom. Obyãajne sa zaãí-
najú správaÈ zodpovedne, aÏ keì ich k tomu
niekto donúti.
Prognostik SAV Vladimír BaláÏ.
Sme 12. 10.
(A ne‰Èastím Slovenska je, Ïe väã‰ina obãa-
nov nevidí dôvod, preão by ich mali nútiÈ.)
***
Osvedãenou formou navodenia rovnováhy
ná‰ho fyziãna a psychiky je meditácia. Pomá-
ha nám uvoºniÈ a vyãistiÈ si rozbúrenú myseº.
Pomocou nej si kaÏd˘ môÏe sám v sebe upra-
taÈ.
Lektorka pre zdrav˘ Ïivotn˘ ‰t˘l
Magdaléna Deme‰ová. Pravda 12. 10.
(Ani nie moderná technika, ale spoloãenská
atmosféra vytvára v tisícoch ºuìoch pocit
potreby vlastniÈ rôzne dôleÏité a nie lacné
veci. Bez naháÀania ãasu nemoÏno si na-
hnaÈ toºko financií, koºko potrebujeme, aby
sme boli ‰tandardn˘mi ºuìmi dne‰ka.)
***
Neprejde deÀ, aby som nepoãul o blíÏiacom
sa konci sveta. Podºa predpovede jasnovidcov
ãoskoro nastanú zemetrasenia, v˘buchy so-
piek a pohyby oceánov, v ktor˘ch sa prepadne
západné pobreÏie USA. Zánik sveta si väã‰ina
ºudí nedokáÏe predstaviÈ. Ale moÏno to bude
deÀ ako kaÏd˘ in˘. AÏ po prvej popoludÀaj‰ej
káve sa svet koneãne rozhodne, Ïe sa pominie.
Fejtónista Petr Koudelka.
Vanilka.cz 12. 10.
(To bude najhor‰ie: Ïe do posledného oka-
mihu nebudeme vedieÈ, ãi tie údesné otrasy
okolo nás sú uÏ koncom sveta, alebo e‰te
len zvuk, ktor˘ sa ‰íri z ná‰ho televízora.)
***
Polícia zastavila trestné stíhanie vo veci oho-
várania, ktoré inicioval Soroãina, predseda OS
v Michalovciach. Dvoch redaktorov SME chcel
usvedãiÈ z ohovárania za ãlánok o tom, ako ich
odmietali pustiÈ na súde na verejné pojednáva-
nie. Vy‰etrovateº podºa policajnej hovorkyne
stíhanie zastavil, „lebo je nepochybné, Ïe sa ne-
stal skutok, pre ktor˘ sa trestné stíhanie vedie“.
Îurnalistka Monika Tódová.
Sme 13. 10.
(A tento miniincident vygradoval e‰te aj
predseda Najvy‰‰ieho súdu, keì oznaãil la-
bilného okresného sudcu za jedného z naj-
lep‰ích sudcov v SR.)
***
V Bratislave sa skonãila svetová v˘stava
psov. âítala som o tom vo v‰etk˘ch novinách,
aj o tom, Ïe pri tom udelili titul najkraj‰ieho psa.
Ten, kto ho získal, sa stane vychytenou parti-
ou a jeho potomstvo sa zaradí medzi najvy‰‰iu
psiu ‰ºachtu s patriãnou hodnotou. Vo ·véds-
ku oznámili, Ïe Nobelovu cenu za literatúru
udelia tento rok nemeckej spisovateºke narode-
nej v Rumunsku, Herte Müllerovej. Literárna
cena v‰ak nie je aÏ taká zaujímavá, preto ju väã-
‰ina médií obi‰la krátkou informáciou a beÏní
ºudia ju ani nezaregistrovali.
Spisovateºka Petra Nagyová-DÏerengová.
O.Îene.sk 13. 10.
(Literáti v 19. a 20. storoãí boli bázou sloven-
skej kultúry a národného ducha. Dnes sot-
va znamenajú nieão viac, ako, prepytujem,
psie hovienka v tráve na brehu Dunaja.)
***
·tátny fond rozvoja b˘vania uÏ priznal zá-
ujemcom o bezúroãn˘ úver v rámci ‰tátneho
programu zatepºovania podporu v celkovej v˘-
‰ke 48,5 milióna eur.
HovorkyÀa ministerstva v˘stavby
Linda Va‰koviãová. HN 13. 10.
(Niekedy je pre vládu nároãné, aby bola
spravodlivá. ·tát poãas krízy na‰iel niekoº-
ko oblastí, v ktor˘ch ponúkol podporu, na-
príklad ‰rotovn˘m alebo zatepºovaním.
Pravda, tieto milióny mohla vyuÏiÈ iba malá
ãasÈ obãanov, a uÏ vôbec nie tí, ktorí nema-
li auto alebo vhodnú budovu. Sú státisíce
ºudí, ktorí nedostali od vlády ani cent, hoci
ich sociálne podmienky sú na hranici únos-
nosti.)
***
Neexistujú problémy, sú len v˘zvy a ich rie-
‰enia. To je moje krédo, ktorého sa drÏím.
Riaditeº spoloãnosti Dorchester
Group of Companies Erik Mikurãík.
HN 13. 10.
(Nie kaÏdá veta, ktorá znie pekne a aktivi-
zujúco, je aj naozaj realizovateºná.)
***
Kresba: Pavel Jakubec. HN 13. 10.
(Povedali ste mi, Ïe mám byÈ premiérom, ale
nevraveli ste, Ïe vzpieraãom.)
***
Najhor‰ia recesia americkej ekonomiky od
ãias veºkej hospodárskej krízy je za nami, no
nízke v˘davky domácností, oslabené neschop-
nosÈou pracovného trhu vytvoriÈ nové miesta,
budú oÏivovanie ekonomiky spomaºovaÈ.
Prezident americkej Národnej asociácie
pre podnikanie Lynn Reaser.
HN 14. 10.
(Mimoriadne ÈaÏké bude nájsÈ ãiaru medzi
formálnym a reálnym koncom krízy.)
***
Bez zásadn˘ch reforiem hrozí v nasledujú-
cich desaÈroãiach 13 ãlensk˘m krajinám EÚ
vrátane Slovenska enormn˘ nárast v˘davkov na
splácanie dlhov, úrokov, dôchodky a zdravot-
níctvo.
Eurokomisár pre ekonomické otázky
Joaquín Almunia. Financial Times 14. 10.
S U P E R M O N I T O R
(KeìÏe reformy nie sú vo verejnosti veºmi ob-
ºúbené, v SR nemáme veºkú nádej...)
***
Nie je presné tvrdiÈ, Ïe v novembri 1989 sa
volalo po hrubej ãiare. VerejnosÈ chcela spoz-
naÈ pravdu o zloãinoch a aj o zloãincoch reÏi-
mu: o prokurátoroch z vykon‰truovan˘ch pro-
cesov, o t˘ch, ão rozkazovali strieºaÈ na hrani-
ciach alebo biÈ vo vy‰etrovniach ·tB – a o
t˘ch, ão za to zodpovedali ako politici. Ako sa
stalo, Ïe z konkrétnych otázok zostal len hmlis-
t˘ slogan o potrebe „vyrovnaÈ sa z minulosÈou“,
ktor˘m si prilep‰uje svoju agendu pár politi-
kov?
Jeden z lídrov-moderátorov
novembrovej revolúcie Ján Budaj.
HN 14. 10.
(PrefíkanosÈ a ÏivotaschopnosÈ mnoh˘ch b˘-
val˘ch komunistick˘ch politick˘ch a hos-
podárskych kapitánov je obdivuhodná v
tom najhor‰om slova zmysle. Bez toho, aby
si aspoÀ trochu preãistili svedomie za v‰et-
ky svinstvá poãas boº‰evického reÏimu, si
nanajv˘‰ zrúcali star‰ie vily, ktoré vtedy zí-
skali s poÏehnaním „strany“, ale len preto,
aby si na ich mieste postavili vily e‰te luxus-
nej‰ie a drah‰ie.)
***
Zatiaº ão JeÏi‰ lieãil malomocn˘ch a vracal
zrak slep˘m, niektorí súãasní kÀazi rie‰ia „kom-
plikácie“ s hendikepovan˘mi inak. Napríklad
levoãsk˘ dekan Dlugo‰ vykázal z kostola ne-
vidiace dievãa s vodiacim psom. Stalo sa to v
Chráme sv. Jakuba, ktor˘ je známy dielom
Majstra Pavla z Levoãe. KÀaz sa vyjadril, Ïe
kostol je priestor pre BoÏí kult, preto tam psy
nemajú ão robiÈ. Odvolal sa na cirkevné právo.
Îurnalistka Eva BlaÏeková.
Slovo 14. 10.
(Nie psy, ale neºudskí kÀazi nemajú ão robiÈ
v priestoroch, kde sa ctí a uctieva Boh.)
***
Euro je jedin˘m váÏnym konkurentom do-
lára. V súãasnosti existuje 65 % svetov˘ch re-
zerv v dolároch a 25 % v eurách. Je moÏné, Ïe
nastane nejaká zmena. No tá bude pravdepo-
dobne pomalá. Americkí politici si môÏu opa-
kovaÈ svoju mantru o silnom dolári. Je to v‰ak
len ambícia bez nástroja. Globálna úloha dolá-
ra nie je v záujme USA.
Komentátor Martin Wolf.
Financial Times 14. 10.
(âlovek neraz nadobúda dojem, akoby do-
lár uÏ nebol dôleÏit˘m a ãasto rozhodujúcim
ãiniteºom menovej politiky. Ale ãítanie úvah
zahraniãn˘ch analytikov nás upriamuje k
„dolárovému“ návratu. Je to e‰te stále do-
minantná svetová mena. A ak jeho zlyhania
spôsobili krízu na celom svete, aÏ jeho ozdra-
venie bude signál, Ïe sa situácia zlep‰uje.)
***
âo láka Slovákov, aby sa stali novodob˘mi
emigrantmi a vybrali sa ÏiÈ za hranice svojej
vlasti? Hlavn˘m dôvodom sú peniaze. Prida-
nou hodnotou v‰ak môÏe byÈ pokojn˘ vidiec-
ky Ïivot na skok od centra slovenskej metro-
poly, alebo aj lep‰ie perspektívy pre potomkov.
Rakúsko navy‰e ponúka dobr˘ základ na vzde-
lanie detí, o jazykovej vybavenosti nehovo-
riac.
Konateºka realitnej spoloãnosti
ImmobilienGroup Monika Haklová.
HN 14. 10.
(Je rozko‰ou uÏ len ãítaÈ citovan˘ text. Hoci
e‰te aj dnes sa mnohí b˘valí komunisti sna-
Ïia terorizovaÈ ºudí vo svojom dosahu, tí
predsa len pár km od Bratislavy v Kittsee a
Wolfsthale aspoÀ pre svoje deti nájdu Ïi-
votn˘ priestor bez diktatúry hlupákov.)
***
Kto pri‰iel na to, Ïe Klaus je geniálny tak-
tik? âo geniálneho je na tom, ak poãkal, Ïe
bude ch˘baÈ iba jeho podpis, a potom sa vyta-
sil s podmienkami, o ktor˘ch nemali jeho part-
neri ani tu‰enia? To je primitívna finta, na kto-
rú sa zmôÏe aj najprízemnej‰í intrigán. Skutoã-
n˘m majstrovsk˘m kúskom by bolo, keby sa
bol prezident vybral do Bruselu vtedy, keì sa
zmluva vyjednávala a svoje poÏiadavky presa-
dil v rozpálenom ringu najÈaωích váh.
Publicista Jifií Leschtina.
Hospodáfiské noviny 15. 10.
(Dnes uÏ politika na kaÏdej úrovni kdekoº-
vek v Európe nevyvoláva vlastne niã iné,
len zhnusenie a sklamanie. Intrigánstvo a po-
litická zbabelosÈ rámcujú väã‰inu aktivít.)
***
Vidí sa mi, Ïe súãasná popmusic je na sme-
tisku dejín. Veì ãím je charakteristická alebo
zaujímavá? V 60-ych rokoch bola veºmi otvo-
rená, experimentujúca. V 70-ych sa opíjala dis-
com, no spájala tieÏ rock s klasikou a keì uÏ
toho bolo priveºa, strãil baganãu medzi dvere
punk. V 80-ych sa rodila z novej vlny alterna-
tívna scéna, indies a neskôr house music. 90-
te roky prevalcovala elektronika, sampling, no
na vyváÏenie aj grunge a lo-fi. âo nové sa
v‰ak deje teraz? Ako budeme spomínaÈ na 1. de-
kádu nového tisícroãia? Ako na hudbu bez tvá-
re?
Publicista Daniel BaláÏ.
HN 15. 10.
(A na mnoÏstvo úboh˘ch zvukov s video-
klipmi, ktoré letia okolo nás kamsi do prázd-
na.)
***
Coco bola niek˘m, kto zaãal hovoriÈ nie:
Takto nebudem vyzeraÈ! Dievãa z vidieka svo-
jím nov˘m ‰t˘lom obleãenia stvorilo modernú
Ïenu. PochopiÈ ju znamená porozumieÈ spaºu-
júcemu pohºadu tvrdej Ïeny, ktor˘m dokázala
prenikaÈ za fasády a masky druh˘ch ºudí. Prá-
ve vìaka nemu uspela aj v móde, pretoÏe po-
chopila Ïenské osudy svojej doby.
Anne Fontaine, reÏisérka filmu o módnej
ikone Coco Chanel. HN 15. 10.
(Iba francúzska umelkyÀa dokáÏe hovoriÈ aj
o módnej návrhárke ako o unikátnej intelek-
tuálke, ktorá si zaslúÏi poklonu kaÏdého do-
konalého muÏa.)
***
Mnohí oãakávali, Ïe rok 1989 utlmí naduÏí-
vanie akademick˘ch titulov. Îe o schopnostiach
a vedomostiach ãloveka bude vypovedaÈ hlav-
ne vykonaná práca. Opak je pravdou. Staãí sa
prejsÈ po akomkoºvek ãeskom úrade, kde sa to
na menovkách hemÏí bakalármi, aby sme po-
chopili, Ïe najmä verejn˘ sektor sa bez t˘chto
smie‰nych barliãiek nedokáÏe zaobísÈ.Snáì
preto, aby sme si nemysleli, Ïe v kancelárii na-
razíme na „blbca“.
Redaktor Jifií P‰eniãka.
Ekonom 15. 10.
(Tisíce slabostí a neschopností ºudia 40 rokov
váºali na nemravnosÈ komunistického reÏi-
mu a na bezcharakternosÈ, ktorú plodil.
Ukazuje sa, Ïe t˘m, ão kládli na plecia stra-
ny, len zakr˘vali svoju ctibaÏnosÈ, chamti-
vosÈ a neúctu k vlastnej dôstojnosti. ReÏi-
mom zakr˘vali, Ïe sami so svojimi vlastnos-
Èami sú strojcami väã‰iny svinstiev, ktoré
vo svojej podstate e‰te zhor‰ovali neºudsk˘
systém.)
***
Na Slovensku sa medzi obyvateºmi preceÀu-
je mediálny pohºad na otázky domácej politi-
ky, ktor˘ v skutoãnosti neraz zastiera celú pod-
statu vecí. Vzhºadom na realitu to b˘va smie‰-
ne. Na druhej strane sa mi zdá, Ïe na‰i ºudia ne-
doceÀujú Ïivot ako tak˘. Majú z neho málo ra-
dosti a iba frflú a lamentujú. Vytvorili sme si
prostredie so ‰pecifickou neurózou.
Spisovateºka Eva Maliti-FraÀová.
OÎene.sk 16. 10.
(Politike sme dali veºmi nesprávne miesto:
nechápeme ju ako prostriedok na vytvára-
nie pozitívnej bázy pre kvalitn˘ Ïivot, ale ako
cirkus, v ktorom sme aj my klaunmi.)
***
Aj keì politické strany visia Fischerovmu
úradníckemu kabinetu na krku ako mlynské
kamene, ktoré sÈaÏujú kaÏd˘ jeho krok, u ºudí
je obºúben˘. âaro jeho popularity má korene vo
vysokej nedôvere väã‰iny k politick˘m stra-
nám. ªudia sa v‰ak chcú na niekoho spoliehaÈ.
Sú dokonca ochotní prijaÈ ÈaÏivé opatrenia od
niekoho, komu dôverujú. V ãloveku je rovna-
ko silná túÏba po slobode a anarchii, ako potre-
ba podrobiÈ sa tomu, kto to s nimi myslí dobre.
Novinár Ivo ·ebestík.
Britské listy 16. 10.
(Pre vyhliadky Smeru vo voºbách 2010 bude
maÈ rozhodujúci vplyv dôveryhodnosÈ Ro-
berta Fica vo vedomí verejnosti. Otázka je,
ãi toto pozitívum nena‰trbia niektorí jeho
ministri a poslanci. Koºko obãanov sa zmie-
ri so sporn˘mi zásahmi Viery Tomanovej,
ªubomíra VáÏneho, Richarda Ra‰iho a ìal-
‰ích?)
***
V situácii, keì sa deje bezprávie, je mlãanie
spoluzodpovednosÈou za zlo. NemoÏno hovo-
riÈ o pravde len z kazateºnice a abstraktne ãi iba
metafyzicky, ak ju nie som schopn˘ a ochotn˘
konfrontovaÈ s nepravdou v spoloãenskom Ïi-
vote. NemoÏno hovoriÈ o spravodlivosti iba fi-
lozoficky alebo teologicky, ak pritom mlãíme
pred nespravodlivosÈou, ktorá sa deje tu a te-
raz v spoloãnosti. NemoÏno hovoriÈ o Bohu
chrbtom k obetiam dejín, chrbtom k nespravod-
77
S U P E R M O N I T O R
livosti, neprávostiam a utrpeniu in˘ch. Politi-
ka nesmie byÈ technikou hrubej moci.
KÀaz a publicista Ján Krstiteº Balázs.
Plus 7 dní 16. 10.
(Ak Àou v‰ak je, tak je stra‰ne ÈaÏké ju zºud-
‰tiÈ. Ba takmer nemoÏné.)
***
Akademick˘ titul predstavoval urãitú ne-
spochybniteºnú hodnotu, bez ohºadu na
reÏim.âo je komické vzhºadom na to, Ïe docen-
ti mohli byÈ poãas komunizmu na vrátnici a ºu-
dia so sotva skonãenou základnou ‰kolou moh-
li zasa riadiÈ ministerstvá. MoÏno je pozitívnym
dôsledkom plzenskej akademickej masakry
(plagiátstvo diplomoviek), Ïe prestaneme titu-
ly uctievaÈ.
Publicista Milo‰ âermák.
Ekonomick˘ deník E15 16. 10.
(Najhor‰ie v‰ak je, Ïe nevieme, ão vôbec
máme uctievaÈ.)
***
âloveku dobre padlo, keì videl rady na Ve-
ãerník. Ale náklad sme zvy‰ovaÈ nemohli, boli
sme v jednom vydavateºstve s Pravdou a tí
mali prv˘ nárok na vy‰‰í náklad. Mali sme aj
oveºa men‰ie platy ako oni. Pravìákov i tak
‰tvalo, Ïe Veãerník mal takú popularitu.
Novinárka Hilda Gábri‰ová,
autorka stoviek príbehov do Veãerníka.
TV oko 16. 10.
(Boli to poniÏujúce ãasy. ªudia, ktorí nebo-
li v komunistickej strane, nemali rovnaké
práva, ako partajníci, boli menejcenní. No-
vinári z denníka, ktor˘ patril ÚV strany,
mali nielen vy‰‰ie platy, ale aj v‰ade otvore-
né dvere, nik sa neodváÏil „súdruhov“ ne-
vpustiÈ.)
***
Ideály novembra 1989 sme neopustili a po-
maly ich uskutoãÀujeme, hoci s neãakan˘m
mnoÏstvom prekáÏok. MôÏu za to aj politické
strany. Nie sú prostredím, kde by rástli nové
osobnosti. Ideovo sa vyprázdnili, uÏ len boju-
jú o moc.
B˘val˘ disident a ãs. exprezident
Václav Havel. Sme 17. 10.
(Havel je uÏ asi jedinou osobnosÈou jesene
1989, ktorá má autoritu Európy a USA a kto-
rú sú ºudia ochotní poãúvaÈ. V SR k okrúhle-
mu v˘roãiu síce vo veºkom pí‰u Fedor Gál a
Peter Zajac, ale nikto nie je zvedav˘ na ich
rozbory udalostí spred 20 rokov.)
***
Vychádzali sme z jednoduchej legendy o
Svätoplukovi: Svätopluk sa vzdáva koruny,
vstupuje inkognito do zoborského klá‰tora a
Ïije tam nejaké roky. Necháva sa spoznaÈ aÏ
pred smrÈou. To je veºk˘ predobraz odmietnu-
tia dejín, politiky, vojny. Holl˘ je v na‰ej hre len
pokraãovanie tohto istého príbehu – zatúÏi po
kráºovstve pozemskom a po hrdinsk˘ch ãi-
noch: napí‰e epos o Svätoplukovi, ktor˘m ho
povoláva naspäÈ do dejín.
ReÏisér Rastislav Ballek uvádza
v SND experiment Hollyroth.
Pravda 17. 10.
78
(Je veºmi príjemné, keì sa v záplave teleno-
velov˘ch povrchn˘ch obludností a prázd-
not objaví skupina tvoriv˘ch ºudí – okrem
reÏiséra dramaturg Pavlac, v˘tvarník Ciller
a najmä herec Robo Roth – a tá predvedie
siln˘ intelektuálny a umeleck˘ v˘kon, kto-
r˘m chce donútiÈ diváka, aby uvaÏoval o
dramatick˘ch momentoch zo slovensk˘ch
dejín.)
***
Keì to beriem ako ãlovek, ktor˘ pri‰iel do
politiky z akademického prostredia, povaÏujem
etické hodnoty za prioritné. Pri niektor˘ch zly-
haniach sa stáva, Ïe je ãlovek rozãarovan˘.
Archeológ a podpredseda vlády
Du‰an âaploviã. Sme 17. 10.
(Ak sa nieão zásadne nezmení, v‰eobecná
morálka sa rozpadne. Zostane len hnojisko.)
***
Kresba: Vojto Haring. Tele plus 17. 10.
(A to e‰te ani netu‰íme, ão budeme takto ví-
Èazoslávne kriãaÈ o 20 rokov.)
***
Humor, ktor˘m si uÈahujeme sami zo seba,
posilÀuje. A ãistí zrak. âo poviete napríklad na
túto úÏasnú vetu A. P. âechova: „Boli to ãest-
ní ºudia. Klamali, len keì bolo treba.“?
Spisovateº TomበJanovic.
Pravda 17. 10.
(Ako dobre uÏ v 19. storoãí poznal âechov
politikov 21. storoãia.)
***
âeská politika a ãeská demokracia sú v za-
hanbujúcej kríze. Na politickej scéne panuje ab-
solútny zmätok, ktorému v˘datne napomáha-
jú obe veºké strany, ODS i âSSD. Zaãína to celé
pripomínaÈ scenériu Dostojevského Besov, ale
len takú zabahnenú a celkom nedémonickú, ni-
jaké proroctvo revolúcie, skôr nezadrÏateºn˘
pád do blata, pád na úplné dno.
Redaktor Adam Drda.
Rádio âesko 19. 10.
(Ktorá vládna strana sa najviac podieºa na
zahanbujúcej kríze slovenskej demokracie?)
***
ªudia s nízkymi príjmami majú pocit, Ïe Ïi-
vot je nespravodliv˘, a preto nedôverujú ºuìom
okolo seba. Je v‰ak tieÏ pravda, Ïe i veºmi dô-
verãiví ºudia majú podpriemerné príjmy.
Riaditeº lond˘nskej ekonomickej ‰koly
Howard Davies. HN 19. 10.
(Je veºmi hlúpe posudzovaÈ ºudí okolo seba
a rôzne situácie podºa svojho príjmu.)
***
Je moÏné tvrdiÈ, Ïe silnej‰í ‰tát je opodstat-
nen˘ poãas finanãnej krízy, keì sa v ÈaÏkej si-
tuácii ocitne naraz veºké mnoÏstvo ºudí. Problé-
mom je, Ïe ak raz ‰tát narastie, je takmer ne-
moÏné dostaÈ ho po kríze do jeho pôvodnej veº-
kosti.
Komentátor Daniel Bútora.
T˘ÏdeÀ 19. 10.
(Pre politikov je veºmi ÈaÏké konaÈ a rozho-
dovaÈ sa v kaÏdej situácii rozumne. Aj tí
najãestnej‰í musia braÈ do úvahy i ‰kodlivé
poÏiadavky prízemn˘ch ºudí.)
***
SDKÚ ponúka ‰piãkov˘ch odborníkov, v˘-
borné projekty a víziu úspe‰ného Slovenska.
Ponúka rie‰enia pre strednú vrstvu.
Predseda SDKÚ-DS MikulበDzurinda.
HN 19. 10.
(Toto je veºmi pozitívny zámer. LenÏe zatiaº
nevieme o Ïiadnych konkrétnych projek-
toch pre stredn˘ch podnikateºov – povedzme
v cestovnom ruchu.)
***
Politik môÏe byÈ milovan˘, politik môÏe byÈ
nenáviden˘. Ale politik nesmie byÈ smie‰ny.
Obávam sa, Ïe rad na‰ich politikov dosiahol
toto ‰tádium odpudivej smie‰nosti.
Pradávny ãesk˘ premiér Milo‰ Zeman.
MF Dnes 19. 10.
(A v SR je smie‰nych kaÏd˘ t˘ÏdeÀ 5-10 po-
litikov, ktorí sa zúãastÀujú na mediálnych di-
skusiách. Najmä keì robia z ºudí hlupákov
svojimi vykon‰truovan˘mi argumentmi.)
***
âasy sú iné a väã‰ina star‰ej televíznej ge-
nerácie nech si uvedomí koneãne raz a navÏdy,
Ïe ju vychovávali v in˘ch ãasoch. Vládla tu ko-
munistická strana a tí komentátori aj keby chce-
li, tak to nemohli zo seba daÈ von. Vládla do-
gma distingvovaného prejavu.
·portov˘ TV komentátor Marcel Merãiak.
Sme 19. 10.
(Merãiakova opováÏlivosÈ nemá hraníc. Ak
nieão v Ïurnalistike presahovalo beÏn˘ prie-
mer, tak to boli pestré ‰portové reportáÏe ta-
k˘ch zjavov, ak˘mi boli v rozhlase Gabo
Zelenay a v TV Karol Polák. Merãiak a jeho
nudní kolegovia im nesiahajú ani po päty.)
***
V EÚ je 22 miliónov detí s nadváhou, z toho
5 miliónov trpí na obezitu. Pritom sa v rámci
EÚ vyhlasujú kampane za zdravú v˘Ïivu ‰ko-
lákov a ‰tudentov stredn˘ch ‰kôl, konajú putov-
né v˘stavy s heslom „Jedz, pi a h˘b sa“, zria-
ìujú sa webové stránky, usporadúvajú akcie na
zlep‰enie stravovacích návykov detí. A aj tak
milión Európanov umrie roãne na obezitu.
Publicista Pavel Kováfi,
Reflex.cz 20. 10.
(EÚ by mala byÈ in‰titúciou na najvy‰‰ej
politickej a duchovnej úrovni s v˘znamn˘-
mi ekonomick˘mi aktivitami. âím ìalej je
v‰ak ustanovizÀou absolútnej priemernosti,
ktorú formujú ºudia bez nápaditosti, krea-
S U P E R M O N I T O R
tívnosti a spirituálnosti. Nie sú schopní vy-
myslieÈ viac, neÏ predpisy o obmedzení obe-
zity detí. Pritom sú takí netvoriví, Ïe nedo-
káÏu nikoho presvedãiÈ, aby re‰pektoval na-
jobyãajnej‰ie pravidlá Ïivota.)
***
Prv˘ pohºad na SR od novembra ´89 hovo-
rí o príbehu SR ako úspe‰nej krajiny: sme v EÚ,
NATO, OECD, v schengenskej zóne i eurozó-
ne. Druh˘ pohºad poukazuje na neefektívnu
‰tátnu byrokraciu, rozbujnenú korupciu, proble-
matické súdnictvo, oslabené verejné médiá,
na nízku kvalitu verejnej debaty a vyprázdÀo-
vanie verejného priestoru. Ak k tomu pridáme
roz‰írené pocity nespravodlivosti a nerovnos-
ti príleÏitostí, pokles dôvery ºudí v spoloãens-
ké in‰titúcie a v spravodlivé pravidlá hry, do-
stávame obraz neveselého "reálneho kapitaliz-
mu".
Sociológ Martin Bútora.
HN 21. 10.
(Ak by sme chceli zhodnotiÈ, ako prispeli k
prvému i druhému pohºadu v‰etky 3 garni-
túry – Meãiarova, Dzurindova a Ficova –,
bolo by to kon‰truktívne len vtedy, keby
sme mohli poãítaÈ s t˘m, Ïe poprední politi-
ci a ich voliãi sa aspoÀ trochu pouãia.)
***
Vie to aj pán Fico, podºa mÀa to moÏno do-
chádza aj pánovi Meãiarovi, ako veºmi pán
Harabin ‰kodí. Pri cestách po Slovensku nás ºu-
dia upozorÀujú najmä na to, Ïe okrem zlej eko-
nomickej situácie, straty zamestnania, problé-
mov v zdravotníctve a ‰kolstve, je zlá situácia
v justícii. ªudia vedia aj to, Ïe prv˘m muÏom
slovenskej justície je ãlovek, ktor˘ bol usved-
ãen˘ z lÏí v národnej rade, ktor˘ vulgárne ata-
koval poslanca opozície. A chápu, Ïe tak˘to prí-
klad potom ani na súdoch nemôÏe priná‰aÈ niã
dobrého.
MikulበDzurinda.
Sme 21. 10.
(Je nejaká nádej, Ïe predseda Súdnej rady
pochopí neudrÏateºnosÈ svojich spôsobov?)
***
ReportáÏ Kubániovej v STV ukázala, ako
„funguje" sociálny podnik, ktorému minister-
stvo práce poskytlo sto miliónov Sk. Úãelom
takého podniku je „nájdenie efektívneho me-
chanizmu na zamestnanie, zamestnanosÈ a za-
mestnateºnosÈ" dlhodobo nezamestnan˘ch
osôb. Za milióny z verejn˘ch zdrojov zdruÏe-
nie Arvik „v mesaãn˘ch kurzoch dosiaº vy‰ko-
lilo 161 nezamestnan˘ch". Z nich sa dlhodo-
bo na trhu práce uplatnilo len niekoºko ºudí.
Komentátor Marián Le‰ko.
Sme 21. 10.
(Aké dôsledky by v NR SR a v celej sloven-
skej politike malo, keby sa vzbúrilo v‰etk˘ch
50 poslancov Smeru-SD a poÏiadalo minis-
terku Tomanovú, aby okamÏite odstránila
prejavy a náznaky korupcie v sociálnych
zariadeniach? Nezískali by podporu obãa-
nov?)
***
Ocitáme sa vo veºmi zvlá‰tnom stave, keì je
verejná podoba moci ãoraz otvorenej‰ie nepa-
triãná, obscénna. Pozrime sa na Sarkozyho vo
Francúzsku. Pozrime sa na Berlusconiho v Ta-
liansku, ktor˘ uÏ viac ako päÈ rokov systema-
ticky podkopáva aj sexuálnymi ‰kandálmi ão
len minimum dôstojnosti ‰tátnej moci. KaÏd˘
deÀ sa viac ãudujeme, ako je to moÏné.
Slovinsk˘ filozof a psychoanalytik
Slavoj ÎiÏek. Slovo 21. 10.
(Úvaha sa konãí desivou pointou: „To, ão ce-
lému svetu hrozí, je e‰te dynamickej‰í kapi-
talizmus ako ten, ktor˘ poznáme. A ten z
dlhodobého hºadiska demokraciu nepotre-
buje ani najmenej.“)
***
Morálny kandidát na starostu povie: „Vybu-
dujeme ihrisko vlastn˘mi silami. ZloÏíme sa
naÀ a prispejeme aj vlastnou prácou.“ Príde ne-
morálny a ten povie: „Vylobujem od ‰tátu pe-
niaze na ihrisko (na úkor in˘ch obcí), mám na
ministerstve známeho.“ Tipnite si, ktorého ob-
ãania zvolia! Ihrisko sa nakoniec stavia z vy-
lobovan˘ch peÀazí, z ktor˘ch sa väã‰ina roz-
kradne.
Spisovateº Vlastimil Podrack˘.
bigbloger.lidovky.cz 21. 10.
(Ten príbeh je z âR. Ale mohol by byÈ aj zo
Slovenska.)
***
UÏ 2 roky Ïijem s rodinou v Singapure. Ne-
Ïijem tam len pre obchody, presÈahoval som sa
tam aj kvôli svojim dvom dcéram. Mám pre ne
také ambiciózne plány, Ïe neviem, ãi im mám
závidieÈ, alebo ich ºutovaÈ. Mali by sa venovaÈ
filozofii, histórii a jazykom – av‰ak vzdeláva-
nie by mali odºahãovaÈ cestovaním, aby spoz-
nali, ako Ïijú rôzni ºudia.
Jim Rogers (66) povaÏovan˘
za najserióznej‰ieho investora.
HN 22. 10.
(Aj v tom je rozdiel medzi bohat˘mi a chu-
dobn˘mi, Ïe tí prví sú v˘razne slobodnej‰í.
Kto má dosÈ peÀazí, môÏe sa rozhodnúÈ, ãi
bude s rodinou b˘vaÈ v New Yorku alebo v
Singapure a ãi dá dcéry ‰tudovaÈ do Anglic-
ka alebo do Ázie.)
***
Európska sociálna demokracia je v rozkla-
de. Jej problémom nie je hospodárska kríza ani
víÈazstvo pravice. Je Àou dlhodobá tematická
prázdnota a rozmazanie ideologick˘ch hraníc
v politike. Obsahovo zosivela asi tak r˘chlo,
ako autentická pravica na kontinente vyhynu-
la.
Publicista TomበFerenãák.
Sme 22. 10.
(Politici sú ãoraz menej intelektuálne zdat-
ní a tak nie sú ani schopní posúdiÈ, kam ich
politika bez akejkoºvek filozofie a svetoná-
zoru povedie, ako ich vynuluje.)
***
Napriek tomu, Ïe prinajmen‰om z technolo-
gickej stránky sú v‰etky islamské spoloãnosti
oveºa zaostalej‰ie ako kresÈanské, islamsk˘
svet vytláãa kresÈansk˘. Tam, kde sa tieto dva
svety stretnú, obyãajne napreduje islam.
Expredsedsa KDH Ján âarnogursk˘.
Îurnál 22. 10.
(KresÈania sú momentálne veºmi leÏérni. Nie
je veºká disciplinovanosÈ v ich viere, nie je
ochota niesÈ kríÏ povedzme solidarity s trpia-
cimi, nie je ani slobodné hºadanie Boha v ãase
‰okujúcich objavov a vynálezov modernej
vedy a techniky. KaÏd˘ si len tak Ïije.)
***
Dnes je situácia pre zaãínajúce podnikateº-
ky oveºa jednoduch‰ia ako pred 10 rokmi. Ja
som vo svojich zaãiatkoch mala dva problémy
– bola som Ïena a navy‰e veºmi mladá. Teraz
je uÏ v‰ak beÏné, Ïe sa dievãatá pú‰Èajú do
podnikania a nie je to Ïiadna rarita. A t˘m, Ïe
ich je stále viac, zvykajú si na to uÏ aj muÏi,
banky a rôzne iné organizácie.
Majiteºka cestovnej kancelárie
Tatiana Kyseºová. HN 22. 10.
(Mladé manaÏérky svojou agilitou urobili
pre Ïeny oveºa viac ako ureãnené feminist-
ky.)
***
Keì bude svetov˘ oceán priezraãne modr˘,
bude to s najväã‰ou pravdepodobnosÈou preto,
lebo bude m⁄tvy. A my s ním. Bez zeleného,
hnedého a ktovie akého e‰te planktónu totiÏ
prestane fungovaÈ najväã‰ia továreÀ na v˘robu
kyslíka na svete.
Komentátor Peter JavÛrek.
Îurnál 22. 10.
(âo v‰etko sme schopní zaregistrovaÈ, aké
detaily v obrovskom priestore vesmíru, aké
metafory, a napriek tomu nedokáÏeme zaru-
ãiÈ a udrÏaÈ Ïivot na Zemi.)
***
„âas ‰túdia“ – nie ‰túdium samo – síce po-
vaÏujeme za sladk˘ Ïivot, ale v posledn˘ch
rokoch vlastn˘ zmysel vzdelanosti leÏí mimo
obzoru ‰tudentskej du‰e. Vzdelávacie in‰titú-
cie sa stali celkom nepôvabn˘mi firmami, ob-
chodujúcimi s informáciami, atestami a diplo-
mami.
Teológ a stredo‰kolsk˘ uãitel
David BartoÀ. Rádio âesko 23. 10.
(Kedysi predsa len bola väã‰ia rovnováha
medzi univerzitn˘m bohémstvom a medzi
záujmom aspoÀ o aké-také poznatky z vy-
braného predmetu.)
***
E‰te ste niã nevytvorili, e‰te ste niã zákaz-
níkovi nepredali a uÏ musíte podávaÈ desiatky
hlásení na úradoch. Zákony nás nútia do byro-
kracie. Ak má ãlovek nejak˘ nápad v hlave,
chce zaãaÈ podnikaÈ, tak buì sa z toho zblázni,
buì si to nechá robiÈ externou firmou, alebo to
vzdá. Takmer kaÏdé desiate euro administratív-
nych nákladov je minuté zbytoãne.
V˘konn˘ riaditeº IT firmy PosAm
Milan Drobn˘. HN 23. 10.
(Nie je pravda, Ïe poslanci musia schvaºovaÈ
zákony, ktoré stoja obãanov milióny eur,
plno cenného ãasu a zbytoãn˘ch papierov.
Silná osobnosÈ vo vláde by si s t˘m poradi-
la.)
***
79
S U P E R M O N I T O R
Premiér hovoril v snemovni zrozumiteºne,
jasne a dôstojne. Práve tá dôstojnosÈ je dôleÏi-
tá, pretoÏe od tejto ãrty sme si v ãeskej politi-
ke odvykli. âo Fischerovi ch˘ba, je posadnu-
tosÈ akoukoºvek víziou, schopnosÈ získavaÈ si
priaznivcov i nepriateºov.
Publicista Milo‰ âermák.
Ekonomick˘ deník E15 23. 10.
(Buì je príli‰ úradníkom, alebo vie, Ïe prie-
merní ºudia nenávidia t˘ch, ktorí majú sny.)
***
Vláda ‰ikovn˘m spôsobom necháva na pri-
mátorov a starostov, aby nepopulárne opatre-
nia, teda ‰pinavú robotu, robili oni a nie vláda.
·tátny rozpoãet je veºmi sociálny pre v‰etky mi-
nisterstvá, ale je tvrdo pravicov˘ pre mestá a
obce.
Nezávisl˘ primátor mesta Martin
Andrej Hrnãiar. Plus 7 dní 23. 10.
(Koºko voliãov správne ocení, ão kabinet
koná sociálne a ão je len pre‰ibanosÈ?)
***
Zákony, ktor˘mi sa máme riadiÈ, nie sú le-
gislatívnymi normami vychádzajúcimi priro-
dzene z noriem spoloãensk˘ch. Na na‰om úze-
mí sa totiÏ len celkom v˘nimoãne objaví práv-
na norma, ktorá by spontánne dozrela v ãeskej
spoloãnosti a drvivá väã‰ina z nich sa vná‰a
zvonka, ãasto pod siln˘m politick˘m alebo aj
mocensk˘m tlakom.
Krízov˘ manaÏér Ladislav Îák.
Britské listy 23. 10.
(E‰te nám asi naozaj nezi‰lo ani na um, Ïe
aj texty zákonov a ich obsah alebo zmysel
môÏu maÈ a asi by aj mali maÈ svoje národ-
né korene a mali by sa stotoÏÀovaÈ so ‰t˘lom
Ïivota a morálkou spoloãnosti, v ktorej
vznikli a pre ktorú vznikli. To, ão roky vy-
chádza z NR a jej hlasovaní, je úplne odcu-
dzené a máloãím vnútorn˘m sa s obãanmi
spája.)
***
V roku 2004 putoval do Bruselu ·pidla, kto-
r˘ sa ‰tvrÈ roka predt˘m rozlúãil s postom pre-
miéra âR. Bol to klasick˘ scenár „upratovania“
smerom nahor.
Politológ Stanislav Balík.
Lidové noviny 24. 10.
(Pre sociálne pomery pol miliardy Európa-
nov zaãína byÈ najpotrebnej‰í modern˘ dô-
chodkov˘ systém. ·pidla pre jeho kon‰ti-
tuovanie nevykonal absolútne niã.)
***
Sme nespokojní so stavom politiky u nás.
Neveríme parlamentu ani politick˘m stranám,
ktoré si sami volíme. Preão je to stále hor‰ie?
Chyba môÏe byÈ aj v nás: âo keì sme nevhod-
ní pre demokraciu my? Pardón, samozrejme nie
sme nevhodní, ale demokracia môÏe byÈ ne-
vhodná pre nás. MôÏeme vôbec niekedy vytvo-
riÈ ‰tát, v ktorom bude ãloveku slobodne a dob-
re?
Publicista Petr Homoláã.
Neviditeln˘ pes. 24. 10.
(Ani slovensk˘ ‰tát sa nespráva k svojim ºu-
ìom veºmi dobromyseºne. Premiér Fico si
napríklad neuvedomuje, Ïe súbor v‰etk˘ch
80
jeho verejn˘ch vystúpení je nepríjemnou
sériou sam˘ch antagonizmov raz k tej sku-
pine ºudí, druh˘ raz k inej. LenÏe stavaÈ
svoju politickú kariéru na „triednom“ ne-
priateºstve nie je v demokracii perspektív-
ne.)
***
âítal som ãlánok o krachujúcich novinách v
USA. Rie‰enie samotn˘ch novinárov bolo pre
mÀa ‰okom. KeìÏe noviny uÏ na seba nemajú,
nech ich Ïiví ‰tát dotáciami. Nech im dá gran-
ty. Namiesto toho, aby zavreli svoj stratov˘
podnik, zbavia sa za peniaze svojej nezávi-
slosti. Kto bude dobr˘, dostane dotáciu a pre-
Ïije.
Grafik Tom Vild.
bigbloger.lidovky.cz 24. 10.
(V SR sa nieão podobné uÏ rozbehlo vo ve-
rejnoprávnych médiách. Ministerstvo kultú-
ry im, finanãne podvyÏiven˘m, poskytne na
niektoré relácie milióny eur na základe zmlu-
vy a bude sa aj s mediálnymi radami tváriÈ,
Ïe to nespájajú s nijak˘m vplyvom.)
***
Súãasn˘mi trendmi a evergreenmi sú auto-
rské kniÏky. Ilustrátor je zároveÀ aj spisovateº,
vymyslí si jednoduch˘ príbeh a ten rozmaºuje
tak, Ïe kaÏdá dvojstránka je ilustrovaná, fareb-
ná. Na kniÏnom veºtrhu v Bologni sme videli
davy ilustrátorov z rôznych krajín, ako Èahajú
za sebou obrovské kufre na kolesách, nav‰te-
vujú stánky renomovan˘ch vydavateºstiev a
predstavujú svoje práce. Stáli aj v dlh˘ch ra-
doch.
Ilustrátorka Martina Matloviãová,
na BIB získala Zlaté jablko.
Pravda 24. 10.
(Je nepredstaviteºné, Ïe by sa v 16. storoãí po-
stavili Raffael, Michelangelo, da Vinci a ìal-
‰í renesanãní v˘tvarníci pred brány palácov
bohat˘ch mecená‰ov vo Florencii s kufrík-
mi pln˘mi svojich malieb a kresieb a ponú-
kali by im svoje Mony Lisy. Hoci...)
***
Chránen˘m územím je pre mÀa pevná dos-
ka. Maºovanie. Maºovanie obrazu na stene.
Mám ho v sebe, neviem kde. Vidím ho iba po
tme. MôÏu tam ísÈ len tí, ão tam b˘vajú. Ja som
tam obãas. Keì som tam, nosím ta‰ky plné fa-
rieb.
Jedna z protagonistiek Divadla z PasáÏe
ªubica Tureková. Pravda 26. 10.
(V SR je to jediné profesionálne komunitné
divadlo, ktoré pracuje s ºuìmi s mentálnym
postihnutím. V máji boli na 2-t˘ÏdÀovom
turné v USA s inscenáciou Chránené územie.
Vzbudili veºk˘ záujem divákov. Kto dokáÏe
vytvoriÈ sugestívne predstavenia s tak˘mito
interpretmi, má úÏasné vnútorné dispozí-
cie, trpezlivosÈ a vytrvalosÈ. VyráÏa to dych.)
***
Dekanova dcéra rekordne r˘chlo získala ti-
tul inÏinierky. K˘m beÏní ‰tudenti chodia do
‰koly 5 rokov, na Trenãianskej univerzite sta-
ãí pár mesiacov. Dekanova dcéra Bánociová na-
stúpila na ‰túdium v akademickom roku
2006/7. UÏ v júni robila ‰tátnice. PäÈ roãníkov,
poãas ktor˘ch bolo treba zozbieraÈ okolo 300
kreditov, zvládla za niekoºko mesiacov.
Îurnalistky Zuzana Petková
a Mária Miháliková. Pravda 26. 10.
(Ak sa takmer kaÏd˘ deÀ doãítame o novom
podozrení z podvodu v najrôznej‰ích oblas-
tiach Ïivota, uÏ to nemôÏe byÈ v˘nimoãná
udalosÈ. Podvody sa premieÀajú na povin-
nú súãasÈ beÏného Ïivota. A ak to nie je do-
jem, ale realita, potom sú slu‰ní ºudia zacvik-
nutí v pasci, z ktorej ich nemá kto oslobodiÈ
a zachrániÈ sa môÏu len útekom.)
***
Ja Ïijem hudbou stále. Keì pijem kávu v bist-
re, a dokonca aj keì v tom bistre znie prí‰erná
muzika, ão mi trhá u‰i. Predstavte si, Ïe aj v tom
momente mi hlava chrlí nové nápady.
Prominentn˘ americk˘ klávesista
Scott Kinsey. Pravda 26. 10.
(Z dÏezmanov˘ch slov vypl˘va takmer ab-
solútna sloboda. Niã ho nesputnáva, Ïiadna
dogma, ktorou by si dal nieão zakazovaÈ
alebo predpisovaÈ, ani od seba samého.
***
âaro ãítania je v tom, Ïe kaÏd˘ si nielen
môÏe, ale aj musí v‰etko, ão ãíta, predstavovaÈ.
Postavy, prostredie, situácie. Ilustrácie knihy,
akokoºvek realistické, sú len majákmi na ces-
te príbehom. Cesta medzi majákmi zostáva na
predstavivosti ãitateºa.
KniÏn˘ grafik Fero Jablonovsk˘.
Pravda 26. 10.
(ªudstvu dnes hrozia viaceré existenãné ka-
tastrofy, ale najviac momentálne dve: Ïe do-
volí klíme, ktorá ho obklopuje, aby ho udu-
sila a spálila – a Ïe sa ºahkomyseºne zriekne
neopakovateºn˘ch impulzov z rôznych ume-
leck˘ch záÏitkov.)
***
Kresba: Shooty. Sme 26. 10.
(Univerzálny ‰éf ktorejkoºvek strany.)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler