CXCIII.

ČÍSLO 2011

Parlamentný
Kuriér ČASOPIS
Z NÁRODNEJ
RADY
SLOVENSKEJ
REPUBLIKY

1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993

 CXCIII. ãíslo 2011
PARLAMENTN¯ KURIÉR OBSAH
ãasopis z Národnej rady Editorial
Slovenskej republiky Politika = pote‰enie Ïivota (F. Nagy) 2
Vláda SR
Mesaãník, roãník XIX Precenil som slovensk˘ch aj maìarsk˘ch nacionalistov (Rozhovor s R. Chmelom) 3
Reforma zdravotníctva nie je samoúãelná (Rozhovor s I. Uhliarikom) 7
Vydavateº: âo priná‰a novela zákona o zdravotnom poistení 8
Slovenské ‰kolstvo
Slovenská národná reklamná Aby veda znamenala v˘nimoãnosÈ (Rozhovor s J. Masarikom) 5
a propagaãná agentúra, s.r.o. Ministerstvo zdravotníctva SR
v spolupráci s Národnou radou SR, Reforma zdravotníctva slúÏi ochrane Ïivotov a zdravia (Rozhovor s J. Porubsk˘m) 10
Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Aj v liekovej politike treba ísÈ po novom (Rozhovor s M. Gajdo‰ovou) 14
Adresa redakcie: Do kvalitn˘ch zdravotn˘ch sluÏieb treba investovaÈ (Rozhovor s T. Hlavat˘m) 18
Zdravotníctvo v projektoch (Rozhovor s ª. Partikom) 19
Bôrik PosilÀovanie zdravotníckeho systému (Rozhovor s E. Bránskou) 33
Buková 5/A, 811 02 Bratislava 1. MoÏno hovoriÈ o hnacom motore? (Rozhovor s P. KaÏíkom) 38
Tel./fax: 02/54 414 544 Európsky parlament
e-mail: parkur@gtsmail.sk Poslanci EP za prísnej‰ie pravidlá v boji proti fal‰ovaniu liekov 12
eurorep@gtsmail.sk (‰éfredaktor) Jasnej‰ie pravidlá pre lieãbu v inej ãlenskej krajine 13
fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto) Poslanci EP poÏadujú efektívnej‰í systém nakladania s elektroodpadom 61
Slovenské zdravotníctvo
http://www.parlamentnykurier.sk V kvalite liekov nemoÏno zºaviÈ (Rozhovor s M. Molitorisovou) 16
Bayer priná‰a na Slovensko nielen inovatívne a cenovo prístupné lieky 21
Registrované MK SR ã. EV4085/10 (Rozhovor s H. Nusserom)
ISSN 1335–0307 ZáleÏí nám na vytvorení transparentného prostredia (Rozhovor s P. Adamkovom) 22
Re‰triktívne opatrenia môÏu zhor‰iÈ dostupnosÈ liekov (Rozhovor s I. Novákom) 24
Hºadíme za horizont funkãného obdobia 26
·éfredaktor: Franti‰ek Nagy (Rozhovor s T. Czuºbom, O. Sukeºom a T. Turiakom)
Národná rada SR
Zástupca ‰éfredaktora: Ernest Weidler Zmeny, ktoré sa dotknú nemocníc (Rozhovor s V. Novotn˘m) 29
Nemala by sa vytrácaÈ perspektíva (Rozhovor s R. Ra‰im) 30
Redakcia: Anna Komová Aj posudkoví lekári sú potrební (Rozhovor so ·. Zelníkom) 31
Robert Kotian Biomedicínsky v˘skum (Rozhovor s P. Kalistom) 31
Spojené ‰táty „z prvej ruky“ (Rozhovor s B. Obrimãákovou) 41
Izabela Nagyová Preão náhradná rodina...? (Rozhovor s N. Blahovou) 57
Peter Zemaník Aj zákony treba prispôsobovaÈ (Rozhovor s J. Brockom) 58
Asi v‰etci chceme aby boli podmienky pre Ïivot dobré (Rozhovor s B. Ondru‰om) 59
Redakãn˘ kruh: Tibor Bastrnák Úspe‰nosÈ závisí od uhradenia záväzkov (Rozhovor s J. Vaºovou) 60
Stanislav Jani‰ Na Slovensku sú pozitívne trendy pri nakladaní s odpadmi (Rozhovor s J. Golianom) 73
Bibiána Obrimãáková Alica v Národnej rade SR (Rozhovor s I. Matoviãom) 74
Priority Obyãajn˘ch ºudí 75
Rafael Rafaj V koalícii je Ïivot vesel‰í (Rozhovor s I. ·tefancom) 83
Mária Sabolová Národné centrum zdravotníckych informácií
Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová Roz‰írenie sluÏieb eHealthu (Rozhovor s A. Orbanom) 35
jmadarasova@chello.sk Médiá na Slovensku
Generálny riaditeº: Franti‰ek Nagy Nová legislatíva by mohla otvoriÈ rozhlasov˘ trh na Slovensku (Rozhovor s E. Babitzovou) 42
Európska únia
Asistentka riaditeºa: Summit EÚ o energetickej bezpeãnosti a spoloãnom trhu 44
Magdaléna Horáková Energetická bezpeãnosÈ EÚ a Slovensko (Rozhovor s J. Miku‰om) 44
0903 766 995 Vytvorenie jednotného trhu s plynom je aj v záujme SR (Rozhovor s J. Klepáãom) 45
Energetická efektivita je jednou z hlavn˘ch priorít Európskej únie 51
Inzercia: 0903 715 585 Zelená pre ekologickej‰ie úÏitkové vozidlá 52
Plynárenstvo na Slovensku
Ako NAFTA a. s., prispieva k liberalizácii trhu s plynom (Rozhovor s M. Holl˘m) 47
Riaditeº pre obchod a marketing: Ministerstvo hospodárstva SR
Marián Reisel Stále treba pracovaÈ na vytváraní stability národného hospodárstva 49
02/54 414 544, 0905 224 492 (Rozhovor s A. Îákovou)
Automobilov˘ priemysel
Typo & lito: AppleStudio ·koda Auto smeruje do budúcnosti (Rozhovor s R. Baumgartnerom) 53
Slovensko-ãeská spolupráca
Tlaã: WELTPRINT, Bratislava Kvalita na‰ich vzÈahov nezávisí od ’zafarbenia‘ vlády (Rozhovor s P. BrÀom) 54
Grafická úprava: J. B. Design âeská republika má záujem o slovenské skúsenosti (Rozhovor s J. Karfíkom) 55
Fotografie: Rudolf Bihary, Ministerstvo Ïivotného prostredia
archív redakcie Environmentalistika a Slovensko (Rozhovor s K. Vilinoviãom) 62
Karikatúry: Fedor Vico Îivotné prostredie
APOH má záujem o komplexnú zmenu legislatívy 63
Predplatné a objednávky na uverejnenie V˘robcovia na Slovensku zbierajú viac elektroodpadu ako je európsky priemer 64
(Rozhovor so ·. StraÀákom, O. âelkom a M. Ciranom)
reklamy prijíma: Ako sa realizujú v SR odporúãania Európskej smernice ã. 2006/66ES (J. Kamenick˘) 67
Slovenská národná reklamná a propagaãná Kºúãom k rie‰eniu problémov s odpadmi je legislatíva (J. Lí‰ka) 72
agentúra, s.r.o. Samospráva na Slovensku
po‰tov˘ prieãinok Environmentálne záÈaÏe z ÈaÏobného priemyslu (Z. BaláÏová) 68
814 01 Bratislava 1 Kde mestá a obce najviac tlaãí topánka? (V. Krakovská) 71
Dialógy OA & EW
Cena jedného v˘tlaãku bez DPH 3,30 EUR Obãania sa raz odºúbia od kaÏdého politického miláãika (Rozhovor s O. Andrásym) 76
Glosy – Poznámky – Eseje
âíslo úãtu 2629002985/1100 Kto stráÏi stráÏcov? (R. Kotian) 80
Ktor˘ ãlovek má veãnú pravdu? (E. Weidler) 82
DIâ SK2020399458 Parlamentn˘ denník
Je dôleÏité, ako sa tu budú cítiÈ slovenskí Maìari (rk) 84
Foto na titulnej strane: Rudolf Bihary: Supermonitor
LekáreÀ âerven˘ rak Supermonitor a (medzit˘m) minikomentáre (A. Weidlerová, E. Weidler) 89

www.parlamentnykurier.sk
E D I T O R I A L
Politika = pote‰enie Ïivota
Keì niekedy veãer na konci víkendu ãlo-
vek, ktor˘ sa zaujíma o Ïivot okolo seba,
hrabne do toho, ão v tento deÀ preÏil, a naj-
mä do série rozhlasov˘ch a televíznych
politick˘ch diskusií, môÏe byÈ zdesen˘ z
toho, ão sa v Àom usadilo. Prvotn˘m pred-
pokladom je, ak chápeme politiku ako spo-
loãensk˘ jav, ktor˘ poskytuje najpozitívnej-
‰ie sluÏby nejakého ‰tátu, mesta alebo re-
giónu obyvateºom v tomto spoloãenstve, Ïe
sa pred mikrofónmi stretla elita tejto komu-
nity, a Ïe cel˘ deÀ rozosievala pote‰ujúce
in‰pirácie a podnety, ktoré spríjemnia bu-
dúce hodiny.
Îiaº, sumár poznatkov z t˘ch debatn˘ch
dní je zaráÏajúci. A pre kultivovaného ãlo-
veka priam zaráÏajúci. Niã originálne sa v
obãanovi neusadilo, nijaké nádeje lep‰ieho
Ïivota v Àom nevykvitli, niã civilizované a
vyvinuté sa v Àom neusídlilo. Akoby si
v‰etci politici sadali k diskusnému stolu s
jedin˘m zámerom: od prvého momentu ão
najviac pouráÏaÈ kolegov z in˘ch, a najmä
tzv. nepriateºsk˘ch subjektov a potom ich
doraziÈ tvrd˘m úderom dokazujúcom, Ïe
oponent a oponentka sú podliak (alebo kla-
márka), ktorí si nezaslúÏia byÈ ani len ve-
rejnou osobnosÈou. A tak sa valia uráÏky,
pohany a poniÏovania na „druhú stranu“ a
vybrané ‰táby straníckych grémií vyhodno-
cujú priebeh t˘chto diskusií z hºadiska, ãi
sme vyhrali nad protivníkmi, ako by ‰lo o
pästiarsky zápas.
âo to v‰ak znamená, Ïe vyhrala Radião-
vá nad Ficom alebo Fico nad Figeºom? Je
hneì potom ãi v jednom, druhom alebo
treÈom prípade lep‰í Ïivot ºudí v Trnave
alebo v Snine? Je príÈaÏlivej‰í pre zahraniã-
n˘ch investorov? Uãí sa deÈom v ‰kole lep-
‰ie? Sú ºudia k sebe úctivej‰í v mestskom
autobuse? A rodiãia k deÈom ãi deti k rodi-
ãom sú k sebe citlivej‰í a uhladenej‰í? Ba
môÏeme to e‰te aj znásobiÈ: Je lep‰ia Ra-
diãová sama osebe, je lep‰í sám osebe Fico?
AÏ vtedy by to stálo za pozornosÈ, keby sa
v mysli a pamäti zafixovalo, Ïe Fico pove-
dal túto alebo tamtú pamätihodnú my‰lien-
ku alebo Ïe Radiãová povedala tento pod-
netn˘ a Ïivot vylep‰ujúci nápad.
Iste, vláda sa má, zjednodu‰ene poveda-
né, staraÈ v prvom rade o rozmach národ-
ného hospodárstva a parlament o schvaºo-
vanie potrebn˘ch a prospe‰n˘ch zákonov.
OSPRAVEDLNENIE
OspravedlÀujeme sa za chybu, ktorá sa stala v ãísle CXCI – CXCII Parlamentného
kuriéra na strane ã. 54 pri rozhovore Zabezpeãovanie plynulosti informácií v NR SR.
Na otázky odpovedal riaditeº odboru informaãn˘ch technológií Ing. Karol Guni‰,
a nie vedúci kancelárie NR SR Michal NiÏÀan.
2
Ale e‰te majú aj jednu nároãnú povinnosÈ:
robiÈ v‰etko pre to, aby kaÏd˘ jeden oby-
vateº ‰tátu bol v‰estranne poÏehnan˘ – toto
oznaãenie je veºmi presné a skôr ho prevza-
li náboÏenstvá z múdrych kníh knieÏat a
mysliteºov, neÏ naopak. Radiãová a Fico a
ich ‰táby nemajú teda skúmaÈ ani tak to,
koºko blahodarn˘ch slov pouÏili v neja-
kom verejnom vystúpení, ale koºkí diváci
a poslucháãi mali po takejto diskusii dob-
r˘, uspokojujúci pocit. Koºkí, ak ich schvá-
tila depresia, opäÈ dostali chuÈ ÏiÈ, a práve
v tomto ‰táte a v tomto spôsobe demokra-
cie a re‰pektovania ºudsk˘ch práv. Koºko
ráz uÏ mali Figeº, Slota, Radiãová alebo
Fico dobr˘ pocit, Ïe vykonali dobr˘ skutok,
pretoÏe pote‰ili ºudí, do ktor˘ch prelieva-
jú alebo by mali prelievaÈ svoju a „celo‰tát-
nu“ energiu vy‰‰ieho rangu.
Ak sa menovaní politici uÏ prebojovali
do silnej kompánie v˘raznej skupiny ºudí,
ktorí sa môÏu objaviÈ v médiách takmer
vÏdy, keì chcú, mali by si rozmyslieÈ, ako
a ãím zapôsobia na ‰irokú pospolitosÈ, aby
ich emócie a slová mali ão najsugestívnej-
‰í dosah a aby dosiahli to, ão – moÏno po
ÈaÏkej stároãnej minulosti – najmä Slová-
kom ch˘ba. MoÏno to ani nie je dobrá ná-
lada a radosÈ zo Ïivota, ale pozitívne nala-
denie du‰e a potreba byÈ uÏitoãn˘ pre celé
svoje okolie.
âlovek má maÈ chuÈ byÈ bezkonkurenã-
n˘, a aby tú chuÈ dostal, má mu ju od veã-
n˘ch ãias vsugerovaÈ na prvom mieste ne-
jaká duchovná osobnosÈ, prorok, posol,
apo‰tol, nejaké knieÏa alebo kÀaz, nejak˘
mudrák alebo rozhºaden˘ verejn˘ ãiniteº.
Ak sa pamätáte, ani nie tak dávno bol ta-
kouto individualitou kÀaz Ján SucháÀ so
svojimi zamysleniami v Rádiu Twist. Po
SucháÀovej rozhlasovej kázni nezostala v
du‰i ‰kodoradostná zlomyseºnosÈ k nieko-
mu, koho nezná‰ame, ale úvaha o nieãom
dôleÏitom zo Ïivota. Áno, to je veºmi nároã-
ná poÏiadavka na kaÏdého politika, ktor˘
má trúfalosÈ prichádzaÈ k ºuìom s oãistn˘-
mi ideami, lebo to súãasne znamená prichá-
dzaÈ s kvalitn˘mi a príÈaÏliv˘mi pote‰enia-
mi, ktoré poskytujú väã‰iu hodnotu do po-
litick˘ch aktivít.
‰éfredaktor
Redakcia
V L Á D A S R
Doyen slovenskej vlády (1939) pôsobí v slovenskej vrcholovej politike od roku 1990, kedy bol ãeskoslovensk˘m
veºvyslancom v Maìarsku, neskôr bol ãlenom parlamentu, ale aj slovenskej vlády. Dlhé roky predt˘m glosoval
a analyzoval nielen slovensko-maìarské vzÈahy, ale aj slovenskú históriu a literatúru, v rokoch 1988 a 1989 stál
za reformovaním Slovensk˘ch pohºadov. Ako pozitívum najnov‰ieho v˘voja vníma, Ïe „obãania ukázali politikom,
Ïe objednávka na etnickú konfrontáciu ãi priam konflikt nie je taká aktuálna, ako sa mnoh˘m rozdúchavaãom
nacionálnych vá‰ní zdalo“. Podpredseda vlády SR pre ºudské práva a národnostné men‰iny Rudolf CHMEL.
Precenil som slovensk˘ch
aj maìarsk˘ch nacionalistov
Úspech strany Most-Híd v parlamentn˘ch
voºbách bol neãakane vysok˘ – oãakávali ste
ho? âím si ho vysvetºujete?
Ja som skeptik takpovediac z povolania, tak-
Ïe, priznávam, Ïe som s ôsmimi percentami ne-
rátal, hoci s piatimi tak trocha áno. Prerátal som
sa v tom najlep‰om slova zmysle v tom, Ïe som
si myslel o voliãoch, Ïe tá povestná maìarská kar-
ta, okorenená v‰etk˘mi t˘mi svätoplukiádami, s
ktorou tak intenzívne, presvedãivo a úprimne
hral vo volebnej kampani najmä Smer a jeho
‰éf, zaberie viacej. Pre Smer síce zabrala, ale len
preto, Ïe oslabila jeho dvoch satelitov. Nezabra-
la dokonca ani medzi men‰inami, najmä medzi
najpoãetnej‰ou, maìarskou, a to je tieÏ dobr˘ sig-
nál. Precenil som teda tak slovensk˘ch, ako aj
maìarsk˘ch nacionalistov.
V˘sledok tejto mojej chybnej prognózy je v‰ak
pozitívny. AspoÀ pre spoloãnosÈ. A tak trochu aj
pre stranu Most - Híd. Obãania ukázali politikom,
Ïe objednávka na etnickú konfrontáciu ãi priam
konflikt nie je taká aktuálna, ako sa mnoh˘m roz-
dúchavaãom nacionálnych vá‰ní zdalo. To je
vari predsa len dobré, aj keì moÏno nie defini-
tívne posolstvo volieb. On sa uÏ nejak˘ nacionál-
ny a sociálny populista nájde, aby ten plamienok
rozdúchal... A obãan, ktor˘ by chcel rie‰enie
svojich problémov maÈ uÏ za sebou hneì, ho
iste podporí.
A bola strana Most-Híd na tak˘to úspech pri-
pravená aj programovo a personálne?
Asi bude pravda, Ïe sme sa, aj ako nová, jed-
noroãná strana, nejako osobitne na tak˘to úspech
nepripravovali, nechceli sme maÈ zbytoãne veº-
ké oãi. Rubom tejto situácie potom bolo naozaj
to, Ïe sme nebudovali nejako systematicky a ná-
stojãivo tieÀovú vládu tak, ako by si to Ïiadal bu-
dúci v˘sledok, aj keì interne sme si rezorty pred-
sa len podelili. Napokon v‰ak aÏ reálne rozdeºo-
vanie rezortov v koalícii vÏdy ukáÏe, o ão má tá-
ktorá strana skutoãn˘ záujem.
Akoby tradíciou z predo‰l˘ch Dzurindov˘ch
vlád sa nám dostali rezorty, ktoré obhospodaro-
vala pred rokom 2006 SMK. Zvyãajne sú pri roz-
deºovaní v centre záujmu najmä tzv. silové a
ekonomické rezorty; o tie nesilové, neekono-
mické aÏ tak˘ záujem nie je. Ale vcelku sme s
prerozdelením rezortov neboli nespokojní.
Medzi tie nesilové aj nelukratívne „rezorty“
patrí aj úrad podpredsedu vlády pre ºudské prá-
va a národnostné men‰iny, ktor˘ takmer päÈ me-
siacov od volieb fungoval v starom reÏime, lebo
som musel ãakaÈ na schválenie novely kompe-
tenãného zákona, ktorá tento úrad v dobrom slo-
va zmysle osekala a nechala mu iba tú ºudsko-
právnu dimenziu, v ktorej je zahrnut˘ nielen jej
univerzálny rozsah, ale aj veºmi konkrétne oblas-
ti, najmä tie, ktoré sa t˘kajú národnostn˘ch men-
‰ín, rodovej rovnosti a pod.. Dalo by sa povedaÈ,
Ïe napriek poãiatoãn˘m zmätkom okolo minis-
terstva Ïivotného prostredia sme dnes v situácii,
Ïe v základe sme veci zvládli a v detailoch sa
vÏdy nájdu problematické situácie, ktoré treba
operatívne rie‰iÈ. Ako naposledy post ‰tátneho ta-
jomníka na ministerstve dopravy.
Vzájomn˘ vzÈah medzi Mostom a SMK bol lo-
gicky napät˘ – ako medzi konkurujúcimi stra-
nami. Projekt spolupráce slovenskej väã‰iny
a maìarskej men‰iny oslovil voliãov oboch
etník v neãakanej miere. Ako bude ìalej po-
kraãovaÈ?
Konkurenãné strany neb˘vajú v mileneckom
vzÈahu, ale mám pocit, Ïe ten rozvodov˘ syndróm
nezvládli najmä v SMK. Nemá uÏ asi zmysel sa
k nemu vracaÈ. âím skôr ten syndróm nové ve-
denie strávi, t˘m lep‰ie. Ukázalo sa, Ïe maìar-
sk˘ voliã na Slovensku nerezonuje tak nalieha-
vo na nacionalistické signály, ktoré mu e‰te stá-
le vysielajú politici aj médiá na oboch brehoch
Dunaja, Ïe chce ÏiÈ kvalitne a dôstojne, ale nie v
etnickom napätí a konfrontácii. Pravdepodobne
väã‰ia ãasÈ voliãov maìarskej národnosti aj pre-
to pozitívne reagovala na program strany Most-
Híd, ktorá nielen heslami, ale aj reálnymi postoj-
mi a skutkami chce uskutoãÀovaÈ slovensko-ma-
ìarskú spoluprácu a porozumenie a obhajovaÈ zá-
ujmy men‰ín nielen v oblasti jazyka, vzdelania
a kultúry, teda identity.
V tomto politickom zápolení budú konkrétne
v˘sledky oboch strán rozhodujúce aj pre budú-
ce postoje voliãov. Nacionalistická rétorika ne-
bude asi kºúãom pre ich rie‰enie, preto si myslím,
Ïe ani téma dvojitého obãianstva ako ju servíru-
je Fidesz nebude pre na‰ich voliãov nejak˘m
zvlá‰tnym lakmusov˘m papierikom. Ak je totiÏ
voliã saturovan˘ vo svojich základn˘ch ºudsk˘ch
právach, a o to aj strane Most-Híd ide, ak mu vy-
tvárame reálne sociálne a ekonomické podmien-
ky pre kvalitn˘ a dôstojn˘ Ïivot, tak v‰etky ostat-
né rituálne „tanãeky“ politikov sú zaujímavé iba
ako vidiecky cirkus. Ale Ïe do tohto priestoru sa
vÏdy – raz úspe‰ne, inokedy menej úspe‰ne – po-
kúsia natlaãiÈ populisti, je tieÏ isté.
Chcel by som veriÈ, Ïe voliãi sa budú drÏaÈ na-
ìalej zdravého rozumu. Je to v‰ak aj záväzok pre
nás, ktorí sme ich oslovili moÏno s trochu netra-
diãnou my‰lienkou slovensko-maìarského poro-
zumenia, Ïe musíme v tomto úsilí nielen pokra-
ãovaÈ, ale ho aj skvalitniÈ.
Pri návrate do politiky ste zrejme oãakávali,
Ïe budete pôsobiÈ v NR SR a nie v exekutíve.
Aké argumenty rozhodli o tomto poste?
Ja som si naozaj predstavoval svoje pôsobenie
skôr v parlamente, exekutívu som si uÏ raz uÏil
a viem, Ïe to znamená sedemdÀov˘ pracovn˘ t˘Ï-
deÀ s dvanásÈhodinov˘m denn˘m reÏimom. O
tom, Ïe by som ja mal zaujaÈ post podpredsedu
vlády, rozhodlo predsedníctvo, hoci cestou naÀ
som e‰te veºmi silne uvaÏoval, Ïe ho neprijmem.
Aj také v‰ak b˘vajú niekedy Ïivotne dôleÏité
rozhodnutia.
Argumenty, ktoré zrejme zabrali v môj pro-
spech a moÏno ma aj trochu presvedãili, vychá-
dzali z mojej dlhodobej odbornej aj diplomatic-
kej ãi politickej skúsenosti s agendou a s exeku-
tívou vôbec, hoci, samozrejme, nikto nie je ne-
nahraditeºn˘. Istá pridaná hodnota v mojom prí-
pade môÏe byÈ moja dlhodobá práca na slovens-
ko-maìarskom poli ãi rovno zmierení. Ale ak by
som mal iba vykurovaÈ vesmír ãi byÈ nejak˘m or-
namentálnym reprezentantom strany v exekutí-
ve, a nemal by som moÏnosÈ reálne veci pohnúÈ
dopredu v intenciách, ktoré som si predsavzal, asi
by som si na‰iel zmysluplnej‰iu perspektívu na
verejnom nebi...
Zdá sa, akoby volebn˘ v˘sledok zaskoãil v‰et-
k˘ch – predchádzajúca vláda akoby si mysle-
la, Ïe e‰te bude vládnuÈ, a snaÏila sa po voº-
bách nar˘chlo prijaÈ e‰te nejaké zmluvy a do-
tiahnuÈ predaje, a vy akoby ste tieÏ neãakali,
Ïe sa dostanete k moci a chvíºami to vyzerá,
akoby ste boli zaskoãení t˘m, ão v‰etko vás
ãaká.
3
V L Á D A S R
Na to, akí sme boli zaskoãení, to zase i‰lo po-
merne r˘chlo – z oboch strán. Preberanie ãi odo-
vzdávanie ‰tátnej moci, nielen v strednej Euró-
pe, nie je idylick˘ proces. Istá triedno-etnická pa-
tologickosÈ, ktorá bola súãasÈou politickej kultú-
ry u nás nielen pred voºbami, sa musela odraziÈ
a e‰te stále sa odráÏa aj v povolebnej atmosfére.
Zrejme, keì sa niekedy hladina upokojí, hoci
to nevidím ruÏovo, mohol by nastaÈ ãas na sys-
témové rie‰enia aj zmeny s t˘m súvisiace. Teraz
e‰te stále Ïijeme v hektickej atmosfére, ktorá
neve‰tí zmenu politickej kultúry, skôr naopak, jej
zhor‰ovanie. âo ma naozaj nete‰í.
Rokovania o vláde a jej vládnom programe
boli zloÏité - ão sa vám podarilo presadiÈ a ão
nie?
Z hºadiska ºudsko-právnej agendy je progra-
mové vyhlásenie prierezové a prelína sa vlastne
cel˘m dokumentom. Podarilo sa presadiÈ nie-
koºko dôleÏit˘ch vecí – jednak je to posilnenie
právomocí podpredsedu vlády pre ºudské práva
a národnostné men‰iny, pribudli nové kompeten-
cie z oblasti kultúry men‰ín a men‰inového ‰kol-
stva, rodovej rovnosti ãi rovnosti príleÏitostí a od-
budli aktivity, ktoré s dominantnou agendou úra-
du nesúvisia.
Dva dôleÏité segmenty – ºudsko-právny vo
svojej v‰eobecnosti a národnostno-men‰inov˘ o
nieão konkrétnej‰í – tvoria dva piliere, na ktor˘ch
úrad podpredsedu bude budovaÈ svoju stavbu v
nasledujúcom období, keìÏe prvé ‰tyri mesiace
boli svojho druhu provizóriom. AÏ novelizova-
n˘ kompetenãn˘ zákon fakticky úrad podpredse-
du vlády sfunkãÀuje a dovolí ho aj personálne pri-
merane doplniÈ.
V základnej legislatívnej oblasti sa zatiaº po-
darilo uviesÈ do parlamentného procesu novelu
zákona o ‰tátnom jazyku, práve sme dokonãili
pracovnú verziu novely zákona o pouÏívaní ja-
zykov národnostn˘ch men‰ín, ktorá by mala ísÈ
do parlamentu zaãiatkom roka a rozbiehame prí-
pravu základného zákona o podpore a rozvoji kul-
túry národnostn˘ch men‰ín, ktor˘ by sme chce-
li dostaÈ do parlamentu v druhom ‰tvrÈroku 2011.
·koda je, Ïe sa do vládneho programu nepo-
darilo dostaÈ vytvorenie Fondu slovensko-maìar-
ského porozumenia, na ktorom mi mimoriadne
záleÏalo. Îiaº, koalícia mala naÀ in˘ názor, asi jej
nestál za to, aby mohol byÈ vhodnou bázou pre
rozmanité aktivity v tomto smere, smerujúce k
slovensko-maìarskému zmiereniu. Rovnako je
‰koda, Ïe sa nena‰la vôºa na prijatie generálne-
ho zákona o právnom postavení národnostn˘ch
men‰ín, ktor˘ by mal byÈ ak˘msi stre‰n˘m legi-
slatívnym rámcom pri rie‰ení problémov národ-
nostn˘ch men‰ín. Na jeho príprave v‰ak chceme
priebeÏne pracovaÈ.
Na aké úlohy a ciele sa chcete vo svojej ãinnos-
ti vo vláde sústrediÈ? âo by ste po ‰tyroch ro-
koch povaÏovali za úspech, ak by ste dosiah-
li?
Okrem spomínan˘ch legislatívnych iniciatív v
oblasti ºudsk˘ch práv a v jednotliv˘ch oblas-
tiach, t˘kajúcich sa postavenia národnostn˘ch
men‰ín, bude veºa práce najmä v súvislosti s
rómskou agendou i s agendou, ktorá by mala na-
staviÈ v men‰inovej problematike korektné pro-
stredie, priãom osobitn˘ dôraz by som kládol na
tému slovensko-maìarského zmierenia, keìÏe
vyrovnanie s minulosÈou by malo byÈ celospolo-
ãensk˘m záujmom. Práca tohto úradu bola vní-
maná skôr ako akási virtuálna neÏ reálna, ja by
som v‰ak chcel akcentovaÈ práve jej reálnosÈ aj
realistickosÈ. Vízie, slová sú moÏno dôleÏité, ale
4
od takéhoto úradu sa oãakáva vari aj reálny v˘-
stup. Ten bude merateºn˘ a viditeºn˘ vtedy, keì
sa naozaj zlep‰í stav ºudsk˘ch práv – univerzál-
ne aj v men‰inovej komunite, kde je ãasto tenden-
cia ich poru‰ovaÈ akoby ºahko a prirodzene. Ne-
hovoriac o tom, Ïe sa v tejto agende budeme mu-
sieÈ vÏdy pomeriavaÈ aj s medzinárodn˘m kon-
textom, ão je len zdanlivo nieão zanedbateºné.
Najväã‰ou novinkou na tomto poste sú zrejme
otázky rodovej rovnosti. PovaÏujete tento pro-
blém za tak˘ dôleÏit˘, Ïe sa dostal aj do va‰ich
kompetencií? Kde najviac zaostávame v tej-
to otázke?
Problematika rodovej rovnosti nám vypl˘va zo
záväzkov z medzinárodn˘ch zmlúv a in‰titúcií,
takÏe aj preto sa jej musíme venovaÈ, ale mali by
sme ju chápaÈ ako integrálnu súãasÈ ºudsko-práv-
nej problematiky vôbec. RovnosÈ príleÏitostí,
hoci sa to nezdá ani na‰im koaliãn˘m konzerva-
tívcom, na základe rodovej rovnosti je váÏna
ºudsko-právna agenda. E‰te ãasto sme nem˘mi
svedkami diskriminácie na základe pohlavia.
Tzv. rodová desegregácia napríklad znamená,
Ïe sú odvetvia, kde je minimálne zastúpenie Ïien.
A keìÏe máme Ïenu predsedníãku vlády, tak
som v tejto otázke, napriek t˘m konzervatív-
com, predsa len trochu optimistickej‰í. Inak,
malo by to byÈ prirodzen˘m atribútom modernej
spoloãnosti 21. storoãia, ale my – nielen v tejto
veci – ãasto väzíme v zajatí predstáv, no, prinaj-
men‰om patriarchálnych.
Ako by sa podºa vás mala rie‰iÈ otázka dvoji-
tého obãianstva?
To je prípad zlého zapnutia prvého gombíka na
reverende. V‰etky ìal‰ie uÏ budú, zrejme, zapnu-
té zle. Návrh novely zákona o ‰tátnom obãianstve
opodstatnene ru‰í moÏnosÈ odobratia obãianstva,
ale zjavne tam, kde bude reã o neplatnosti maìar-
ského zákona na území SR, asi k zhode medzi SR
a MR nedôjde. Neviem o tom, Ïe by sa v tejto veci
viedli medzi‰tátne konzultácie, po prvom januá-
ri nastane nová situácia, na ktorú bude treba na
oboch stranách meritórne reagovaÈ. KeìÏe slo-
vensko-maìarské medzi‰tátne vzÈahy nie sú síce
zablokované, ale nie sú ani odblokované, aj v tej-
to nie celkom jasne pomenovateºnej situácii sa
ãaká na kºuãiara, ktor˘ by odomkol salón s roko-
vacím stolom. Nie je v‰ak celkom jasné, kto si zaÀ
sadne, lebo nevedno, ão predstavuje ten ústreto-
v˘ krok, ktor˘ by tú situáciu odklial. Na to, Ïe by
v tomto procese istú mediátorskú úlohu mohol zo-
hraÈ Most-Híd som uÏ, Ïiaº, prestal veriÈ.
Dlhodobou „traumou“ slovensko-maìarsk˘ch
vzÈahov je otázka ‰tátneho a men‰inov˘ch ja-
zykov. âo by ste chceli dosiahnuÈ v tejto ob-
lasti?
Nieão sa v tej veci uÏ urobilo, v parlamente je
novela zákona o ‰tátnom jazyku, ktorú predkla-
dal minister kultúry, na jej korekcii sme sa ãias-
toãne podieºali, keìÏe bolo treba odstrániÈ nezmy-
selné re‰triktívne opatrenia novely z roku 2009.
Ak tvrdíme, Ïe men‰iny obohacujú na‰u krajinu,
mali by sme to vyjadriÈ aj v legislatíve. Zákon o
‰tátnom jazyku v poslednej novelizácii v‰ak, na-
opak, väã‰mi zasahoval do práv národnostn˘ch
men‰ín, ukladal im nadmerné povinnosti a vo
viacer˘ch oblastiach ich obmedzoval. A navy‰e,
‰íril u príslu‰níkov men‰ín strach, ãoho v˘razom
bolo aj v˘razné pouÏívanie sankcií, pokút. Na via-
ceré nedostatky tejto novely poukázali anal˘zy vy-
sokého komisára OBSE i tzv. Benátskej komisie,
priãom kameÀom úrazu bol aj nesúlad medzi zá-
konom o ‰tátnom jazyku a zákonom o pouÏívaní
jazykov národnostn˘ch men‰ín. Súãasná novela
nie je ideálna, je kompromis, ktor˘ sa dal v tejto
koalícii dosiahnuÈ, priná‰a v‰ak mäk‰ie pravidlá
pri pouÏívaní jazyka v úradnom styku, väã‰iu
slobodu vo sfére kultúry, v sociálnej a humanitár-
nej sfére a zniÏuje v˘‰ku aj pouÏitie sankcií, kto-
ré sa nemajú t˘kaÈ fyzick˘ch osôb. Nesúlad s ja-
zykmi národnostn˘ch men‰ín sa má odstrániÈ v
novele, ktorú s najväã‰ou pravdepodobnosÈou
budem predkladaÈ na prvom zasadnutí parlamen-
tu po novom roku. Táto novela by mala byÈ naj-
mä v súlade s medzinárodn˘mi záväzkami Slo-
venskej republiky, predov‰etk˘m s Európskou
chartou regionálnych alebo men‰inov˘ch jazykov,
s odporúãaniami Rady Európy atì.
UÏ ste sa vyjadrili, Ïe by ste chceli v budúcnos-
ti prehodnotiÈ 20-percentnú hranicu pre po-
uÏívanie jazykov národnostn˘ch men‰ín. Zní-
ÏiÈ by sa mala na 10 percent. Takáto zmena by
umoÏnila pouÏiÈ jazyk národnostnej men‰iny
v úradnom styku vy‰‰iemu poãtu obcí, v kto-
r˘ch sú menej poãetné minority. âo vás k to-
muto zámeru vedie? Okrem odporúãaní k
uplatÀovaniu Európskej charty regionálnych
alebo men‰inov˘ch jazykov.
Pri zníÏení hranice na pouÏívanie jazykov ná-
rodnostn˘ch men‰ín z 20 na 10 percent vychádza-
me z odporúãaní RE. Vychádzame v ústrety men-
‰inám s menej v˘razn˘m zastúpením na území
SR. Najviac sa bude t˘kaÈ nemeckej, rómskej a
rusínskej men‰iny. Jazyky národnostn˘ch men-
‰ín, a t˘ch men‰ích osobitne, potrebujú zv˘‰enú
ochranu, nakoºko ich postavenie v ‰táte nie je také
silné ako postavenie ‰tátneho jazyka. Toto zníÏe-
nie hranice je jeden zo spôsobov ich ochrany.
„Vlasteneck˘“ zákon z apríla 2010 ste navrhli
zru‰iÈ: vlastenectvo sa podºa vás nedá vynu-
covaÈ zákonom. Tu ste zatiaº nena‰li veºkú
podporu u koaliãn˘ch partnerov – ako si to vy-
svetºujete?
Trochu som sa o veci narozm˘‰ºal i napísal
som o tom pár úvah, ale nebol som úspe‰n˘, keì
som si myslel, Ïe v politike by sa mohli nájsÈ aj
racionálnej‰ie uvaÏujúci ºudia, dokonca ani v tej
koaliãnej, kde tieÏ nie je núdza o demokratick˘ch
nacionalistov a patriotov. Politici si myslia, Ïe
vlasÈ je práve to, keì sú oni pri moci, a Ïe to tre-
ba bezpodmieneãne milovaÈ. Prisolia vám k tomu
nejakú sochu, sprivatizujú si ju a vy sa z toho
máte pominúÈ. VlasÈ v‰ak nemoÏno nariadiÈ, vy-
tvoriÈ nasilu, zhora, nebodaj politick˘mi strana-
mi, dokonca ani vládou alebo parlamentom, ãi ne-
dajboh hlasovaním. VlasÈ, vlastenectvo nemoÏ-
no ani väã‰ine, ani men‰ine, ale najmä nie jedin-
covi nariadiÈ, a uÏ vonkoncom im nemoÏno na-
riadiÈ, Ïe nieão je ich vlasÈ. Ale inak: mnoh˘m,
najmä politikom, by moÏno predsa len bolo tre-
ba nariadiÈ, ak uÏ sa hlásite za vlastencov, nerob-
te vlasti hanbu!
Myslíte, Ïe otázky ako dekriminalizácia ma-
rihuany a registrované partnerstvá e‰te nie je
slovenská spoloãnosÈ pripravená akceptovaÈ?
Zatiaº nie, hoci nejde o totoÏné témy. Dekri-
minalizácia marihuany e‰te neznamená jej lega-
lizáciu, registrované partnerstvá sú na kresÈans-
ko-konzervatívnom Slovensku na rozdiel od li-
berálneho âeska stále tabu. DeväÈdesiat rokov
spoluÏitia je zrejme málo na takú mentálnu trans-
formáciu. Inak, stálo by uÏ za verejn˘ diskurz tro-
chu prevetraÈ tému, ãi je Slovensko naozaj kres-
Èanská a konzervatívna krajina, ãi to nie je náho-
dou len v nedeºu predpoludním a zvy‰ok t˘ÏdÀa
je... nechcem ani pomyslieÈ!
S L O V E N S K É · K O L S T V O
Je známych viac úspe‰n˘ch slovensk˘ch vedcov, ktorí sa svojou prácou a schopnosÈami zaradili medzi
svetovú elitu. Jeden z nich je aj nov˘m dekanom na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity
Komenského v Bratislave – Jozef MASARIK. Rozhovor poskytol redaktorke Anne Komovej.
Aby veda znamenala
v˘nimoãnosÈ
KeìÏe ste prijali funkciu dekana FMFI UK,
neznamená to, Ïe ste skonãili s vedeckou prá-
cou? P˘tam sa preto, lebo práca dekana fa-
kulty, to je aj manaÏovanie a svojím spôso-
bom administratíva....
MoÏno v mnoh˘ch prípadoch to tak je, ale ja
sa budem snaÏiÈ, aby nebolo, ão bude dobré nie-
len pre mÀa, ale aj pre fakultu. Preão? Lebo ak
fakulta bude maÈ dekana, ktor˘ sám stále „neúra-
duje“ tak nebude maÈ ãas a chuÈ nútiÈ aj zamest-
nancov do úradovania. Mojím cieºom je zru‰iÈ
v‰etky zbytoãné hlásenia, v˘kazy ‰tatistiky a
spolu s prodekanom pre informaãné technológie
sa budem snaÏiÈ vyuÏiÈ tieto progresívne techno-
lógie tak, aby ºudí od práce odbremeÀovali, a nie
im prácu pridávali. Situácie nielen v ‰kolstve, ale
v celej spoloãnosti je totiÏto taká, Ïe to ão sa pred-
t˘m robilo na papieri sa teraz robí aj na papieri
aj na poãítaãi. NuÏ a poãítaãe sú veºmi r˘chle a
tak veºmi r˘chlo rastie aj poãet formulárov, kto-
ré chrlia. Treba tak koneãne a aspoÀ na jednom
mieste tento útok byrokracie zastaviÈ. Ambíciu
umravniÈ administratívu má aj rektor UK, minis-
ter ‰kolstva, vláda, takÏe je ‰anca, Ïe boj nebu-
de tak˘ nerovn˘ ako v minulosti
Ste jadrov˘ fyzik, máte za sebou viac poby-
tov na prestíÏnych zahraniãn˘ch univerzi-
tách po celom svete, kde vás to, ako sa hovo-
rí, vedecky nadchlo – preão?
Na toto odpovedaÈ neviem. Mal som ‰Èastie,
Ïe som bol na pracoviskách, na ktor˘ch vládla
skvelá tvorivá vedecká atmosféra aj osobné
vzÈahy boli veºmi priateºské a korektné. V Los
Alamos som pracoval na konkrétnej kozmickej
misii, a to bolo vzru‰ujúce. Podieºal som sa na
príprave tejto misie, cez ‰tart aÏ po jej koniec.
Bolo to nieão úplne nové, pretoÏe predt˘m som
pracoval na kozmickom v˘skume zameranom
len na anal˘zu v˘sledkov z meteoritov, t. j. z ob-
jektov, ktoré sme na‰li na Zemi a tu sme mali
zariadenie, ktoré priamo skúmalo Mars nielen
nejak˘ kúsok z neho. Poãas práce vo ‰vajãiar-
skom federálnom ústave pre Ïivotné prostredie
som zasa aplikoval skúsenosti a poãítaãové pro-
gramy vyvinuté pre kozmick˘ v˘skum na ‰tú-
dium procesov v zemskej atmosfére a na zem-
skom povrchu s cieºom rekon‰truovaÈ klimatic-
kú históriu Zeme, variácie jej magnetického
poºa, variácie intenzity slneãnej ãinnosti, ão
bolo nielen akademicky veºmi zaujímavé, ale
v˘sledky mohli maÈ aj závaÏné spoloãensko-
ekonomické aplikácie.
Patríte medzi objaviteºov vody na Marse, vy-
tvorili ste model simulácie kozmického Ïiare-
nia s látkov˘m prostredím, ako to ovplyvni-
lo va‰e ìal‰ie vedecké pôsobenie, vበìal‰í Ïi-
vot?
Po získaní jedného v˘sledku v základnom
v˘skume nasleduje jeho publikovanie, ãím sa
jedna kapitola uzatvára a zaãína sa nová, ão
znamená in˘ niekedy zásadne nov˘ problém
alebo nieão podobné. Môj v˘skum je orientova-
n˘ na problémy súvisiace s problematikou jadro-
v˘ch reakcií vyvolan˘ch kozmick˘m Ïiarením.
Neutróny produkované v tak˘chto reakciách
boli pouÏité aj pri v˘skumoch vedúcich k po-
tvrdeniu prítomnosti vody na povrchu a v pod-
povrchov˘ch vrstvách Marsu. Moje simulácie
vyuÏíval tím, ktor˘ robil merania, a interpreto-
val ich. Tie isté procesy vyvolané kozmick˘m
Ïiarením v atmosfére Zeme alebo na jej po-
vrchu umoÏÀujú dozvedieÈ sa nieão veºmi zaují-
mavé zo star‰ej, ale i nedávnej histórie Zeme.
V poslednom ãase sa venujem katastrofick˘m,
procesom vznikajúcim pri kolapsoch veºk˘ch
nebesk˘ch objektoch, respektíve pri zráÏkach
men‰ích kozmick˘ch objektov.
âo povaÏujete za najväã‰í vedeck˘ prínos v
oblasti jadrovej fyziky?
Toto je skôr námet na napísanie knihy ako
otázka na jeden rozhovor. Ale pokúsim sa byÈ
struãn˘. V oblasti základného v˘skumu za naj-
väã‰í úspech povaÏujem pochopenie ‰truktúry
hmoty. Znamená to, Ïe v súãasnosti poznáme
najmen‰ie ãastice, z ktor˘ch sa skladá hmota a
ktoré urãujú jej rôzne vlastnosti. Vieme, Ïe che-
mické vlastnosti látky sú determinované javmi
v atóme, predov‰etk˘m t˘m, ão a ako sa deje v
jeho elektrónovom obale. Slu‰n˘m pochope-
ním t˘chto procesov vznikli mnohé aplikácie, a
tie umoÏnili prudk˘ rozvoj chémie, mikroelek-
troniky, nanotechnológií a mnohé iné vyuÏitia.
Ak ideme hlb‰ie do ‰truktúry hmoty, pochope-
nie procesov prebiehajúcich v atómovom jadre
umoÏnilo vyuÏiÈ energiu uvoºÀovanú pri ‰tiepe-
ní sa ÈaÏk˘ch jadier a pri syntéze ºah‰ích jadier.
Jadrová fyzika má aj mnoÏstvo in˘ch aplikácií,
najmä v diagnostike a terapii. Z nich je zrejme
najznámej‰ou jadrová magnetická rezonancia,
ktorá sa dnes naz˘va uÏ len magnetická rezonan-
cia, lebo slovo jadrová evokuje v mnoh˘ch ºu-
ìoch nieão negatívne. V podobnom duchu by
som mohol pokraãovaÈ aj s elementárnymi ãas-
ticami, ktoré nielenÏe umoÏÀujú pochopiÈ fan-
tastické veci z prv˘m momentov existencie ves-
míru, ale na‰li uplatnenie opäÈ hoci aj v lekár-
skej diagnostike, napríklad vo forme elektróno-
vo-pozitrónovej emisnej tomografie (PET). NuÏ
a nemoÏno zabudnúÈ ani na vedºaj‰ie produkty
rozvoja jadrovej fyziky a jadrov˘ch technológií.
Prv˘ poãítaã bol skon‰truovan˘ v Los Alamos
práve na úãely jadrového v˘skumu. Po niekoº-
k˘ch desaÈroãiach v CERNe, Európskom stre-
disku jadrovej a ãasticovej fyziky, vznikol pre
potreby komunikácie a v˘meny údajov medzi
5
S L O V E N S K É · K O L S T V O
ãlenmi veºk˘ch celosvetov˘ch v˘skumn˘ch tí-
mov World Wide Web, nuÏ a o tom ako táto
technológia zmenila svet, netreba asi nikoho
presviedãaÈ.
Nad‰enie pre vedu u vás pravdepodobne trvá,
ako ju vidíte dnes na slovensk˘ch univerzi-
tách a vysok˘ch ‰kolách?
Postavenie vedy na slovensk˘ch ‰kolách je
komplikované a nedá sa charakterizovaÈ v‰eobec-
ne, ale treba si ‰koly a univerzity rozdeliÈ do nie-
koºk˘ch skupín. Na Slovensku je niekoºko uni-
verzít, ktoré znesú medzinárodné kritériá na
hodnotenie kvality v˘skumnej práce, sú univer-
zity, na ktor˘ch v˘skumná ãinnosÈ je aj rozsahom
aj kvalitou slabá a sú aj ‰koly, ktoré Ïiadnu se-
rióznu ãinnosÈ v oblasti v˘skumu nevykazujú.
Veºa sa diskutuje o vede na vysok˘ch ‰kolách,
no v podstate uÏ desaÈroãia sa na zlep‰enie situá-
cie niã reálne neurobilo. V minulosti vznikli aj
rozumné programy a vízie rozvoja vedy na Slo-
vensku, ktor˘ch súãasÈou samozrejme bola aj vy-
soko‰kolská veda, no tragédiou je, Ïe tieto ro-
zumné veci sa nerealizovali a so striedaním sa
politick˘ch garnitúr sa vym˘‰ºalo vÏdy nieão
nové. Hlavné problémy nielen vysoko‰kolskej
vedy, ale vedy na Slovensku vôbec vidím v ne-
existencii systému vo vede. Zámerne som pove-
dal systému, lebo systém neexistuje vlastne v ni-
ãom. Neexistuje systém podpory vedy, propagá-
cie vedy, prenosu poznatkov vedy do praxe,
podpory talentov, vyuÏívania zahraniãn˘ch zdro-
jov atì. Skôr ako poviem niekoºko poznámok k
absentujúcim systémom, spomeniem jednu, z
môjho pohºadu najpodstatnej‰iu vec. Najväã-
‰ím problémom na‰ej vedy je absencia anal˘zy
situácie v na‰ej vede, z ktorého by malo vychá-
dzaÈ rozhodnutie o tom, v ktorej oblasti sa robí
‰piãkov˘ v˘skum, ktoré tímy sú ‰piãkové a hod-
né podpory. Aj keby sme boli bohat‰ou krajinou,
nemá zmysel podporovaÈ podpriemer. S t˘mto
súvisí systém hodnotenia kvality a v˘stupov
vedy, ktor˘ je komplikovan˘ vzhºadom na rôz-
norodosÈ a ‰pecifickosÈ vedy a v ktorom sa v sú-
ãasnosti robia len prvé kroky. PodporovaÈ treba
‰piãku. Treba ju v‰ak pomocou rozumného sys-
tému hodnotenia vedy identifikovaÈ. S podporou
‰piãky súvisí aj potreba vybudovania systému
podpory zo ‰tátnych a súkromn˘ch zdrojov. Pod-
pora zo ‰tátnych zdrojov je taká aká je, ale zo sú-
kromn˘ch je blízka k nule. ·tátna podpora je spo-
6
radická, lebo napríklad najsilnej‰ia agentúra vy-
pisovala v˘zvy nie kaÏdoroãne a objem pro-
striedkov nízky.
Posudzovanie projektov je do znaãnej miery
tieÏ náhodn˘m procesom, a tak aj v˘ber podpo-
ren˘ch projektov musí byÈ viac menej náhodn˘.
V procese hodnotenia projektov sú zaangaÏova-
n˘ aktívni vedci, a preto ãasÈ viny je aj na nás.
A keì uÏ som zaãal so sebakajaním, tak treba na
rovinu povedaÈ, Ïe veºké rezervy má vedecká ko-
munita aj v propagácii vedy a priblíÏení vedec-
k˘ch v˘sledkov ‰irokej verejnosti v zrozumiteº-
nej forme. Ak nepresvedãíme spoloãnosÈ, Ïe
investície do vedy sú tie najlep‰ie investície, tak
finanãná situácia vo vede sa urãite nezlep‰í.
NuÏ a pozícia vysok˘ch ‰kôl v tejto oblasti je
lep‰ia a ich úloha e‰te závaÏnej‰ia ako ‰pecia-
lizovan˘ch v˘skumn˘ch ústavov. Podobné
tvrdenie platí aj o prenose poznatkov vedy do
praxe, kde v‰ak v˘znamnú úlohu môÏu zohraÈ
legislatívne a finanãné nástroje (daÀové úºavy
a pod.) pre podnikateºov, ktoré sú v‰ak v právo-
moci politikov.
Dá sa povedaÈ, Ïe peniaze, to je to najdôleÏi-
tej‰ie, ão vede na Slovensku ch˘ba?
Peniaze sú asi to najdôleÏitej‰ie, lebo v‰etko
ostatné aj napriek neute‰enej situácii e‰te stále
vo vede máme. Treba v‰ak urobiÈ zopár veci,
ktoré som spomenul vy‰‰ie, lebo bez ujasnenia
si ão vlastne vo vede chceme podporovaÈ nebu-
de peÀazí nikdy dosÈ. Spomenul som uÏ pár
vecí, ktoré sú potrebné a v súvislosti s peniaz-
mi by som k tomu dodal, Ïe po urobení anal˘z,
‰tatistík vypracovaní vízií treba aj rozhodnúÈ.
Zúãastnil som sa za desiatky rokov ão pôsobím
v ‰kolstve a vede desiatok rôznych ‰kolení se-
minárov, brainstormingov a neviem ako v‰eli-
jako sa to volalo, no bez jasn˘ch záverov, úloh
a zodpovedností. Diskusie sú dobré, no nie také
nekoneãné ako sa to deje u nás. Navy‰e pri
zmene politick˘ch, ale i vedeck˘ch a akademic-
k˘ch reprezentácií ich vÏdy zaãíname nanovo,
a preto sme v‰ak e‰te stále len na zaãiatku.
Kvôli tomu mnoÏstvo peÀazí teãúcich do vedy
je malé a aj tie nie sú vyuÏité optimálne. Problé-
mom peÀazí je aj ich zlá ‰truktúra. Raz sú pe-
niaze na nákup prístrojov a infra‰truktúry, ako
teraz zo ‰trukturálnych fondov, no vtedy nie sú
na ºudí, ktorí by prístroje vyuÏívali. NuÏ a keì
prístroje zastarajú tak potom budú peniaze na
ºudí. Dúfam, Ïe raz sa uÏ tento posun v kapitá-
loch a mzdov˘ch prostriedkoch podarí odstrá-
niÈ a veci budú fungovaÈ optimálne.
âo robíte pre ‰tudentov konkrétne Fakulty
matematiky fyziky a informatiky Univerzity
Komenského, kde ste dekanom, aby získali tie
najlep‰ie vedomosti a schopnosti, aby sa z
nich stali dobrí vedci, odborníci?
Na na‰ej fakulte sme takí staromódni, a pre-
to robíme pre ‰tudentov to najlep‰ie ão môÏe-
me, ão znaãí, Ïe sme nepodºahli tlaku na zniÏo-
vanie nárokov na ‰tudentov s cieºom aby malo
ão najviac z nich záujem získaÈ diplom bez zí-
skania vedomostí. Na ‰Èastie e‰te stále máme na
Slovensku dosÈ nadan˘ch mlad˘ch ºudí, ochot-
n˘ch tvrdo pracovaÈ, ktorí majú záujem hlavne
o vzdelanie a poznanie a prichádzajú na na‰u fa-
kultu. A keì k nám prídu, snaÏíme sa ich kva-
litne vzdelávaÈ, slu‰ne a kolegiálne sa k nim
správaÈ ako k svojim partnerom, umoÏÀujeme
im získaÈ skúsenosti aj z in˘ch domácich ãi za-
hraniãn˘ch ‰piãkov˘ch univerzít a v˘skumn˘ch
ústavov a zapájame ich do na‰ich v˘skumn˘ch
tímov. NuÏ a v rámci moÏností sa im snaÏíme
spríjemniÈ aj prostredie na ‰túdium v budove
rozpadajúcej sa nám pred oãami, o opravu a zá-
chranu ktorej máme záujem doteraz snáì len my.
V L Á D A S R

Predsedníãka vlády SR Iveta Radiãová privítala zámer Ministerstva zdravotníctva SR predloÏiÈ novelu zákona ã. 577/2004
Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá zv˘‰i transparentnosÈ v procese kategorizácie liekov, sprísni reguláciu cien
liekov a zavedie niekoºko nov˘ch nástrojov, ktoré zefektívnia v˘ber liekov hraden˘ch z verejn˘ch zdrojov. PoÏiadala ministra
zdravotníctva, aby návrh stanovil presné pravidlá tvorby cien liekov, vrátane jednoznaãne vymedzen˘ch kompetencií
a zodpovednosti kategorizaãnej komisie. Zákon musí podºa predsedníãky vlády SR jasne urãiÈ, v ak˘ch prípadoch je moÏné
o zaradení liekov rozhodovaÈ v zr˘chlenom konaní, aby nebolo moÏné tento proces spochybÀovaÈ. Osoby zainteresované
v liekovej politike by zároveÀ mali povinne zverejÀovaÈ moÏné konflikty záujmov ãi finanãné príjmy od farmaceutick˘ch
spoloãností. O niektor˘ch z t˘ch tém hovorí minister Ivan UHLIARIK v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.

Reforma zdravotníctva
nie je samoúãelná
Slovenská republika je pre iné krajiny rov-
nako referenãn˘m ‰tátom, ak prihliadneme
na skutoãnosÈ, Ïe ide vlastne o relatívne malé
trhové prostredie, nemôÏe sa staÈ, Ïe v˘rob-
covia nebudú v budúcnosti uvádzaÈ nové lie-
ky?
Nerád by som o tejto otázke viedol ‰pekula-
tívne úvahy. Faktom je, Ïe zo strany farmaceu-
tick˘ch firiem boli vyhlásenia tohto typu prezen-
tované e‰te koncom roka 2008, keì ministerstvo
avizovalo aktívne spustenie referencovania cien
liekov. Po piatich ukonãen˘ch kolách referenco-
vania do‰lo k zníÏeniu cien liekov pribliÏne o 17
– 18 %, priãom sme nezaznamenali stiahnutie
Ïiadneho z kºúãov˘ch liekov z trhu, ani zníÏen˘
záujem v˘robcov o uvádzanie inovatívnych lie-
kov na nበtrh.
V rámci novely zákona ã. 577/2004 Z. z. na-
vrhuje ministerstvo sprísnenie podmienok refe-
rencovania cien liekov, ão sa celkom pochopi-
teºne prejavuje na rétorike dodávateºov a ich vy-
hláseniach o moÏnej nedostupnosti liekov. V sú-
ãasnosti sa neobávame, Ïe by sprísnením legi-
slatívy do‰lo k nedostatku inovatívnych liekov
na na‰om trhu. V kaÏdom prípade budeme situá-
ciu na trhu s liekmi pozorne monitorovaÈ a v prí-
pade, ak by do‰lo k reálnemu obmedzeniu do-
stupnosti kºúãov˘ch liekov, budeme pripravení
prijaÈ ur˘chlené opatrenia na rie‰enie vzniknu-
tej situácie.
Do akej miery môÏe referencovanie ovplyv-
ÀovaÈ aj nestabiln˘ kurz krajín s inou menou
ako euro?
Je zrejmé, Ïe pohyby v˘menn˘ch kurzov
môÏu maÈ ist˘ vplyv na v˘sledky referencova-
nia cien liekov. Na druhej strane je otázne, ãi je
tento vplyv skutoãne tak˘ relevantn˘ ako pre-
zentujú zástupcovia farmaceutick˘ch spoloã-
ností. V˘robcovia by si mali uvedomiÈ, Ïe do-
teraj‰ie znenie zákona im neposkytovalo Ïiad-
nu garanciu pouÏívania dlhodobého priemeru
v˘menn˘ch kurzov, ktor˘m by sa mal elimino-
vaÈ prípadn˘ negatívny vplyv krátkodob˘ch
kurzov˘ch v˘kyvov. Naopak, novela zákona
ã. 577/2004 Z. z. jasne hovorí, Ïe ceny liekov
sa majú prepoãítavaÈ priemern˘m kurzom za po-
sledné tri mesiace. KeìÏe novela je momentál-
ne v ‰tádiu zapracovávania pripomienok, vieme
v tomto ãase e‰te stále diskutovaÈ o vhodnosti
spomínaného ustanovenia zákona a o jeho prí-
padnej úprave.
Ako ãasto sa uskutoãÀuje referencovanie a ké
sú skúsenosti z predchádzajúcich období?
Dostali sa na nበtrh aj nové lieky, o ktoré
malo Slovensko mimoriadny záujem?
Komplexné referencovanie cien v‰etk˘ch ka-
tegorizovan˘ch liekov sa uskutoãÀuje dva razy
roãne, vÏdy s úãinnosÈou k 1. aprílu a 1. októb-
ru kalendárneho roka. Okrem toho sa individu-
álne referencuje cena kaÏdého nového lieku,
ktor˘ Ïiada o vstup do kategorizácie, rovnak˘
postup sa uplatÀuje aj pri Ïiadostiach o zmenu
ceny lieku.
Skúsenosti z predchádzajúcich období nám
jasne ukázali, Ïe ceny liekov pred zavedením re-
ferencovania boli na Slovensku v˘razne nadsa-
dené v porovnaní s in˘mi krajinami s porovna-
teºnou ekonomickou v˘konnosÈou a mnohokrát
dokonca vy‰‰ie aj v porovnaní s krajinami ako
Veºká Británia, Fínsko ãi ·védsko. Rovnako
sme sa pouãili, Ïe na dosiahnutie uspokojivého
efektu referencovania je nevyhnutn˘ aj aktívny
prístup ministerstva, ktoré musí maÈ v rukách do-
statoãné nástroje umoÏÀujúce vymoÏiteºnosÈ
zníÏenia cien na poÏadovanú úroveÀ. V‰etky tie-
to praktické poznatky sme sa snaÏili ão najdô-
slednej‰ie premietnuÈ do novely zákona ã.
577/2004 Z. z. tak, aby referencovanie cien lie-
kov aj v budúcnosti priná‰alo ão najvy‰‰í efekt.
Po piatich kolách referencovania zatiaº nepo-
zorujeme zníÏen˘ záujem v˘robcov o uvádza-
nie inovatívnych liekov na nበtrh. MôÏeme
preto povedaÈ, Ïe k na‰im pacientom sa bez
zbytoãného zdrÏania dostávajú prakticky v‰et-
ky najmodernej‰ie lieky.
Ak˘ v˘sledok vychádza z porovnania cien
liekov v rámci krajín Európskej únie?
Zavedením referencovania sa ceny liekov na
na‰om trhu zníÏili pribliÏne o 17 – 18 %. Dnes
môÏeme povedaÈ, Ïe ceny liekov na na‰om trhu
zodpovedajú priemeru ‰iestich najniωích cien v
rámci ‰tátov Európskej únie. Od ìal‰ích kôl re-
ferencovania preto nemoÏno oãakávaÈ tak v˘raz-
né zníÏenia cien, ako boli zaznamenané doteraz.
Je v‰ak potrebné v tomto procese ìalej pokraão-
vaÈ, a t˘m zabezpeãovaÈ, aby ceny liekov na na-
‰om trhu kopírovali v˘voj cien v ostatn˘ch kra-
jinách a aby v budúcnosti opäÈ nedo‰lo k nepri-
meranému nadsadeniu cien liekov na na‰om trhu.
Som presvedãen˘, Ïe novela zákona ã.
577/2004 Z. z. priná‰a jasné pravidlá pre v‰et-
k˘ch úãastníkov procesu kategorizácie a cenot-
vorby od v˘robcov, cez zdravotné poisÈovne aÏ
po samotné ministerstvo. Pri ich tvorbe sme
vychádzali z doteraj‰ích praktick˘ch skúsenos-
tí a súãasne sme sa snaÏili myslieÈ na moÏné pro-
blémy, ktoré sa môÏu vyskytnúÈ v budúcnosti.
Verím, Ïe nové pravidlá obmedzia priestor pre
subjektívne rozhodovanie a vyvrátia akékoºvek
pochybnosti o moÏnom nedostatku transparent-
nosti v jednotliv˘ch rozhodovacích procesoch.

7
V L Á D A S R
âo priná‰a novela zákona o zdravotnom poistení
Zmeny, ktoré priná‰a novela ã. 499/2010 Z. z. zákona ã. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení
Struãn˘ prehºad zmien:
– definícia zárobkovej ãinnosti – nadviazanie
na zákon o dani z príjmov, zavedenie plate-
nia zdravotného poistenia aj z kapitálov˘ch
príjmov,
– nové definície platiteºov poistného odvode-
né od zárobkovej ãinnosti,
– nová definícia vymeriavacích základov, zru-
‰enie tzv. vyÀat˘ch príjmov,
– v nadväznosti na zmeny sa upravuje platenie
preddavkov na verejné zdravotné poistenie,
– Doruãovanie v˘kazu nedoplatkov – V˘-
kaz nedoplatkov na poistnom sa bude doru-
ãovaÈ doporuãene s doruãenkou do vlast-
n˘ch rúk, priãom adresu môÏe zdravotná po-
isÈovÀa zisÈovaÈ z rôznych dostupn˘ch re-
gistrov. Bezdôvodné odopretie prevzatia ale-
bo neprevzatie zásielky a jej vrátenie poisÈov-
ni sa povaÏuje taktieÏ za doruãenie. Opatre-
nie má obmedziÈ moÏnosti vyh˘bania sa od-
vodovej povinnosti platiteºov poistného.
– Prepojenie informácií medzi ÚDZS a Da-
Àov˘m riaditeºstvom – Na zabezpeãenie
toku informácií potrebn˘ch na zisÈovanie vy-
meriavacích základov a podkladov pre roã-
né zúãtovanie poistného ÚDZS uzatvorí do-
hodu s DaÀov˘m riaditeºstvom SR do 30. 6.
2011.
Podstatné zmeny:
– zavádza sa odvodová povinnosÈ 10 % z prí-
jmov z dividend
– zavádza sa odvodová povinnosÈ z príjmov z
prenájmov
– do vymeriavacieho základu zamestnancov
sa zaraìujú v‰etky zdaniteºné plnenia okrem
príjmov z dohôd vykonávan˘ch mimo pra-
covného pomeru
– samoplatiteºom sa zvy‰uje minimálny vy-
meriavací základ na úroveÀ SZâO
Dividendy: po prv˘ raz splatné v roku 2013,
sadzba odvodov 10 %, t˘ka sa to príjmov z di-
vidend prevy‰ujúcich 44,2 % priemernej mesaã-
nej mzdy spred dvoch rokov. PovinnosÈ platiÈ
odvody má poistenec.
Príjmy z prenájmov: rovnako ako ostatné
príjmy podºa § 6 zákona o dani z príjmov. Od-
vodovej povinnosti podliehajú len príjmy pre-
vy‰ujúce roãne 500 €.
Zdaniteºné plnenia zamestnancov: vrátane
odchodného, odstupného a pod.
Minimálny vymeriavací základ samopla-
titeºov: z doteraj‰ích 28,57 % priemernej mzdy
na 44,2 % z priemernej mzdy (to je hodnota,
ktorá v zákone nahradila veliãinu minimálnej
mzdy). V roku 2011 tak minimálne preddav-
ky budú maÈ v˘‰ku 0,14x0,442x744,5 € =
46,06 €.
Príjmy, podliehajúce odvodom
Zákon definuje pojem „zárobková ãinnosÈ“,
z ktorej príjem podlieha odvodovej povinnos-
ti. Odvoláva sa pritom na ustanovenia zákona
ã. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Zárobkovou ãinnosÈou je:
• príjem zo závislej ãinnosti OKREM dohôd
o vykonaní práce
podºa § 5 zákona o dani z príjmov
8
Do vymeriavacieho základu sa zah⁄Àajú v‰et-
ky príjmy zdaÀované ako príjem zo závislej
ãinnosti, teda aj napr. odchodné, odstupné,
suma zdaÀovaná v súvislosti s pouÏívaním
motorového vozidla zamestnávateºa, ãasÈ za-
mestnaneckej opcie poskytnutej zamestnan-
covi a pod. V˘nimku z odvodovej povinnos-
ti si naìalej zachovávajú príjmy z dohôd vy-
konávan˘ch mimo pracovného pomeru.
• príjmy z podnikania, inej samostatne zá-
robkovej ãinnosti a príjmy z prenájmov
OKREM príjmov osobn˘ch asistentov
podºa § 6 zákona o dani z príjmov
Vymeriavacím základom pre príjmy z prenáj-
mov sú príjmy prevy‰ujúce 500 € roãne.
Osoba s príjmom podºa § 6 sa bude povaÏo-
vaÈ za SZâO: táto zmena znamená povinnosÈ
pre autorov, zdaÀujúcich svoje príjmy pod-
ºa § 6, prihlásiÈ sa v zdravotnej poisÈovni do
konca januára 2011 ako SZâO a najneskôr
do 8. 2. 2011 musia uhradiÈ po prv˘ raz pred-
davky za január. Presun autorov od samopla-
titeºov k SZâO priná‰a aj v˘hodu: vymeria-
vacím základom pre odvody je u SZâO zá-
klad dane, k˘m u samoplatiteºa jeho cel˘
zdaniteºn˘ príjem.
• príjmy z kapitálového majetku
podºa § 7 zákona o dani z príjmov
• príjmy z ostan˘ch príjmov
podºa § 8 zákona o dani z príjmov
• podiel na zisku obchodn˘ch spoloãností
alebo druÏstiev (dividendy)
podºa § 3 ods. 2 písm. c) a § 5 ods. 7 písm.
i) zákona o dani z príjmov
Vymeriavacím základom pre dividendy sú
príjmy z dividend prevy‰ujúce 44,2 % z prie-
mernej mesaãnej mzdy spred dvoch rokov.
Pre rok 2011 je táto hranica 0,442x744,5 €
= 329,06 €. Toto ustanovenie sa t˘ka podie-
lov na zisku, ktor˘ bol dosiahnut˘ v úãtov-
nom období po úãinnosti zákona. V príjmoch
zdravotníctva sa tak odvody z dividend pre-
javia aÏ v roku 2013 (podiely na zisku za rok
2011 vyplácané v roku 2012 budú zúãtova-
né v roãnom zúãtovaní za rok 2012 v marci
2013 a finanãne vyrovnané do konca júna
2013).
Odvodovej povinnosti podliehajú aj také
príjmy, ktoré z dôvodu zamedzenia dvojitého
zdanenia nepodliehajú na Slovensku dani z prí-
jmov.
Do vymeriavacieho základu nevstupujú :
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú
od dane oslobodené alebo sa daÀ z nich
vyberá zráÏkovo (napr. úroky v bankách,
cestovná náhrada, príjem z dávok, príspev-
kov podºa osobitn˘ch predpisov, ‰tipendiá
atì.)
• príjmy z v˘konu ãinnosti osobného asis-
tenta (tzn. príjmy, ktoré dosahujú osoby po-
skytujúce pomoc fyzickej osobe s ÈaÏk˘m
zdravotn˘m postihnutím)
• príjmy z dohôd o prácach vykonávan˘ch
mimo pracovného pomeru (t. j. z dohody
o vykonaní práce, dohody o pracovnej ãin-
nosti, dohody o brigádnickej práci ‰tudentov)
DôleÏité od 1. 1. 2011!
• osoba so zdravotn˘m postihnutím má po-
vinnosÈ
a. predloÏiÈ zdravotnej poisÈovni doklad o
invalidite prípadne zníÏenej pracovnej
schopnosti do 8 dní od vzniku skutoãnos-
ti (rozhodnutie Sociálnej poisÈovne alebo
rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpe-
ãenia podºa osobitného predpisu alebo roz-
hodnutie príslu‰ného úradu)
b. osoba s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím sa
preukáÏe preukazom obãana s ÈaÏk˘m
zdravotn˘m postihnutím alebo preukazom
obãana s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím
so sprievodcom do 8 dní od vzniku sku-
toãnosti
• poistenec má povinnosÈ oznámiÈ skutoãnosti,
na základe ktor˘ch má nárok na zníÏenú sadz-
bu poistného do 8 dní od vzniku skutoãnosti
• Od 1. 1. 2011 platí zmena v oznamovacích po-
vinnostiach pre platiteºov, ktorí svoju ãinnosÈ
aktuálne vykonávajú, ale doteraz nemali po-
vinnosÈ to zdravotnej poisÈovni ohlásiÈ a od-
vádzaÈ preddavky na zdravotné poistenie.
a. Poistenec, ktor˘ má príjem z prenájmu v
rozhodujúcom období (rok 2011) má po-
vinnosÈ prihlásiÈ sa do zdravotnej poisÈov-
ne ako SZâO do 31. 1. 2011
b. Poistenec, ktor˘ bol do 31. 12. 2010 po-
vaÏovan˘ za dobrovoºne nezamestnanú
osobu a po 1. 1. 2011 uÏ takouto osobou
nebude (napr. z dôvodu príjmu z prenájmu
sa stane SZâO), má povinnosÈ ohlásiÈ
zmenu platiteºa poistného do 31. 1. 2011
c. ·tudent denného aj externého ‰túdia, kto-
r˘ k 31. 12. 2010 dosiahol 26 rokov je po-
vinn˘ si splniÈ oznamovaciu povinnosÈ
podºa § 24 a teda prihlásiÈ sa ako platiteº
poistného do 31. 1. 2011 v zmysle § 36
ods. 6 zákona ã. 580/2004 Z. z. o zdravot-
nom poistení.
• Ak je poistenec poistencom ‰tátu, túto sku-
toãnosÈ preukazuje vyplnením ãestného vy-
hlásenia.
Táto povinnosÈ sa t˘ka:
a. fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje sta-
rostlivosÈ v zariadení, v ktorom je umiest-
nená na základe rozhodnutia súdu,
b. fyzickej osoby, ktorá sa celodenne a riad-
ne stará o dieÈa do veku ‰iestich rokov,
c. fyzickej osoby, ktorá opatruje fyzickú oso-
bu s ÈaÏk˘m zdravotn˘m postihnutím,
d. manÏelku alebo manÏela zamestnanca,
ktor˘ vykonáva ‰tátnu sluÏbu v cudzine,
alebo zamestnanca, ktor˘ podºa pracovnej
zmluvy vykonáva práce vo verejnom zá-
ujme v zahraniãí.
• Poistenec, ktor˘ je zdravotne poisten˘ v
cudzine má povinnosÈ predloÏiÈ potvrde-
nie o zdravotnom poistení v cudzine naj-
neskôr do 31. 3. kalendárneho roka. Uve-
dené sa t˘ka poistenca, ktor˘ nemá povinnosÈ
podávaÈ roãné zúãtovanie poistného na verej-
né zdravotné poistenie z dôvodu, Ïe ãasÈ
roka bol poisten˘ v SR a nemal príjmy zda-
Àované podºa § 6 zákona o dani z príjmov,
príjmy z dividend alebo príjmy zdaÀované
podºa § 7 a § 8 zákona o dani z príjmov.
M I N I S T E R S T V O
Ochrana Ïivotov a zdravia predpokladá aj zabezpeãenie primeranej zdravotnej starostlivosti.
Pri napæÀaní cieºa sú nevyhnutné aktuálne a presné informácie, ako aj porovnávanie so v‰etk˘mi
krajinami EÚ. K téme sa vyjadruje ‰tátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR
Ján PORUBSK¯, ktorého sa p˘tala redaktorka Anna Komová.
Reforma zdravotníctva slúÏi
ochrane Ïivotov a zdravia
Aké reformy sa na Slovensku uskutoãnili
v poslednom období v zdravotníckej oblas-
ti na posilnenie zdravotníckeho systému.
MôÏete ich porovnaÈ s európskym ‰tan-
dardom?
Za posledn˘ch dvadsaÈ rokov boli na Slo-
vensku snahy o zásadné reformy aj v zdravot-
níckej oblasti. Medzi prvé takéto kroky moÏ-
no povaÏovaÈ zavedenie zdravotného poiste-
nia a pluralitu zdravotn˘ch poisÈovní, od‰tát-
nenie primárnej a ‰pecializovanej ambulant-
nej starostlivosti. To v‰etko v deväÈdesiatych
rokoch minulého storoãia. K veºkej reforme
celého zdravotníckeho systému do‰lo zaãiat-
kom tohto storoãia (2003 – 2006) prijatím
úplne novej zdravotníckej legislatívy, ktorá sa
dot˘kala v podstate v‰etk˘ch segmentov po-
skytovania zdravotnej starostlivosti. âi uÏ
i‰lo o ambulantnú starostlivosÈ, ústavnú sta-
rostlivosÈ, spoloãné vy‰etrovacie a laboratór-
ne zloÏky, neodkladnú zdravotnú starostli-
vosÈ a pod. Vznikol Úrad pre dohºad nad
zdravotnou starostlivosÈou ako nezávislá in-
‰titúcia, ktorá dozerala na kvalitu poskytova-
nia zdravotnej starostlivosti, ale aj na ãin-
nosÈ zdravotn˘ch poisÈovní. Stanovili sa pra-
vidlá a kritériá na postgraduálnu v˘chovu
v‰etk˘ch lekárskych aj nelekárskych odborov
a pracovníkov, ktorí sa aktívne podieºajú na
poskytovaní zdravotnej starostlivosti. ëal-
‰ím reformn˘m krokom uÏ v súãasnom obdo-
bí je prijatie návrhu zákona, ktor˘m sa mení
a dopæÀa zákon 581/2004 Z. z. o zdravotn˘ch
poisÈovniach, dohºade nad zdravotnou staro-
stlivosÈou ... T˘m reformn˘m krokom je pre-
10
Z D R A V O T N Í C T V A
dov‰etk˘m umoÏnenie transformácie nemoc-
níc na akciové spoloãnosti. Od tohto kroku sa
oãakáva zlep‰enie hospodárenia tzv. b˘va-
l˘ch ‰tátnych nemocníc (fakultné a univerzit-
né nemocnice, niektoré ‰pecializované ne-
mocnice a ústavy). Zv˘‰ila sa nezávislosÈ
UDZS. V príprave sú ìal‰ie legislatívne ná-
vrhy t˘kajúce sa napr. implementácie eHealt-
hu, pripravuje sa nov˘ zákon o liekoch a
zdravotníckych pomôckach.
âo ovplyvÀovalo v˘voj zdravotníckych re-
foriem u nás a v Európe?
Odpoveì na túto otázku nie je jednoduchá.
Je veºmi ÈaÏké definovaÈ motiváciu a odvahu
jednotliv˘ch ‰tátov k uskutoãneniu zdravot-
níckej reformy. KaÏd˘ ‰tát mal a má inú v˘-
chodiskovú ekonomickú, sociálnu, kultúrnu
a spoloãenskú bázu, z ktorej sa dá pri akejkoº-
vek reforme vychádzaÈ. Predsa sú v‰ak isté
spoloãné prienikové body, ktoré viedli k za-
vedeniu reformn˘ch krokov v zdravotníctve
v mnoh˘ch ‰tátoch Európy, k˘m v niektor˘ch
sa na takéto kroky len pripravujú. Medzi tie
spoloãné body patrí podºa mojej mienky v˘-
razn˘ pokrok vo v˘voji a v˘robe rôznych
diagnostick˘ch prístrojov, vo v˘voji a v˘ro-
be veºkého mnoÏstva rôznych skupín farma-
ceutick˘ch prípravkov, v˘voj a v˘roba nov˘ch
operaãn˘ch technológií a prístrojov, tran-
splantaãná medicína a pod. Samozrejme to
zvy‰uje nároky na finanãné zdroje, ktoré by
pokryli náklady spojené s poskytovaním kva-
litnej ale finanãne stále viac nákladnej zdra-
votnej starostlivosti. Z môjho pohºadu je veº-
S R
mi dôleÏit˘m reformn˘m krokom aj potreba
zmeniÈ správanie sa ºudí voãi vlastnému zdra-
viu – zmeniÈ hlboko zakorenen˘ názor, Ïe
„to je v‰etko zadarmo“. Cieºom reformn˘ch
opatrení by malo byÈ zaviesÈ isté pravidlá do
systému poskytovania zdravotnej starostli-
vosti, ktoré by platili rovnako pre v‰etk˘ch zú-
ãastnen˘ch na tomto procese: pacienti – po-
skytovatelia – poisÈovne. Zdá sa v‰ak, Ïe aj na-
priek zrealizovan˘m reformám v zdravot-
níctve, ãi uÏ u nás alebo v in˘ch európskych
‰tátoch, stále dochádza k napätiam medzi
kvalitou a kvantitou poskytovania zdravotnej
starostlivosti a na druhej strane s jej financo-
vaním.
Aká je situácia v rozvoji najzákladnej‰ích
funkcií zdravotníckych systémov? Ktoré
funkcie zdravotníckych systémov sa po-
vaÏujú za najzákladnej‰ie a aká je situácia
v ich rozvoji a zdokonaºovaní (poskytova-
nie sluÏieb, generovanie zdrojov financova-
nie a dohºad)?
Súãasné zdravotníctvo sa e‰te stále chápe,
a to nielen na Slovensku, ale aj vo viacer˘ch
krajinách Európy, ako poskytovanie zdravot-
nej starostlivosti. Moderné zdravotníctvo by
v‰ak malo byÈ chápané ako sluÏba spoloãnos-
ti, ktorá zdravie zabezpeãuje a rozvíja, ãiÏe
orientované na zdravie samotné aÏ v takpo-
vediac v druhom slede na jeho ochranu pred
naru‰ením psychick˘mi ãi fyzick˘mi ochore-
niami, jeho zlep‰ovanie ãi na jeho návrat. A
aÏ v terciárnom slede je zdravotníctvo povin-
né zmierÀovaÈ dôsledky ochorenia na du‰u i
telo ãloveka, a to na báze conditio sine qua
non.
Základná funkcia zdravia je teda uvedome-
nie si jeho hodnoty ako pre jednotlivca tak aj
pre malú komunitu (uωiu ãi ‰ir‰iu rodinu) a
tieÏ aj pre ‰irokú komunitu (spoloãnosÈ na
báze národa). Zdravotnícky systém, a to naj-
mä jeho základná zloÏka, verejné zdravot-
níctvo, by sa malo staÈ v˘znamn˘m nositeºom
tejto funkcie systému. Zdravie je svojím spô-
sobom dar, o ktor˘ je povinn˘ v prvom rade
jedinec, obdaren˘ rozumom a vôºou, staraÈ sa
zodpovedne. SpoloãnosÈ preberá tieto kompe-
tencie ako prvok solidarity a ochrany tam, kde
to jedincovi nedovolia jeho limity alebo vply-
vy prostredia. Uvedomenie si hodnoty zdra-
via, ale vlastnej zodpovednosti, podelenej
medzi jednotlivca a spoloãnosÈ, by mala byÈ
tou základnou funkciou zdravotníctva.
Druhou základnou funkciou je aktívne za-
bezpeãovanie zdravia v rámci prevencie, t.j.
v rámci zabraÀovania vzniku ochorení.
AÏ tou treÈou, i keì stále základnou funk-
M I N I S T E R S T V O
ciou, je poskytovanie zdravotnej starostlivos-
ti. Rámec tejto funkcie urãujú viaceré princí-
py, priãom zásadn˘mi sú rovnocennosÈ tejto
starostlivosti a jej dostupnosÈ. Práve z pohºa-
du rovnocennosti je nesmierne dôleÏité for-
mulovaÈ príslu‰nú legislatívu spôsobom, kto-
rá nebude znamenaÈ prípadné po‰kodenie ri-
zikov˘ch skupín, najmä ekonomicky nízko-
príjmov˘ch. To je zrejme aj jedna z príãin,
preão sa o stanovení rozsahu zdravotnej sta-
rostlivosti, hradenej zo základného verejné-
ho poistenia, hovorí uÏ najmenej 10 rokov,
hoci zatiaº bez zreteºného v˘sledku. Dostup-
nosÈ lieãby, pri re‰pektovaní jej rovnocen-
nosti, sa potom vymedzuje viac v geografic-
kom chápaní. Na‰ím cieºom je poskytovanie
ão najväã‰ieho rozsahu zdravotníckych slu-
Ïieb v rámci príslu‰ného prirodzeného regió-
nu, najãastej‰ie vymedzeného územím samo-
správneho kraja. Práve presun kompetencií na
samosprávy v oblasti riadenia zdravotníctva
by mohol byÈ v˘znamn˘m prvkom v rozvoji
tejto základnej funkcie zdravotníctva.
Ktoré faktory netreba podceÀovaÈ pretoÏe
sú dôleÏité pre zlep‰enie zdravia v‰etk˘ch
obyvateºov Slovenska?
UÏ koncom 19. storoãia bolo organizáto-
rom zdravotníctva zrejmé, Ïe na dosiahnutie
dobrého stavu zdravia obyvateºstva nie je do-
staãujúci len systém starostlivosti o zdravie je-
dincov, ale Ïe je potrebné rie‰iÈ otázky ochra-
ny a podpory zdravia obyvateºstva a jeho jed-
notliv˘ch skupín. Zaãalo sa vlastne formovaÈ
verejné zdravotníctvo (Public Health). Jeho
úlohou je predchádzaÈ chorobám, predlÏovaÈ
Ïivot, podporovaÈ zdravie a pohodu. V súãas-
nosti je verejné zdravotníctvo definované ako
veda a umenie predchádzaÈ chorobám, pre-
dlÏovaÈ Ïivot a podporovaÈ zdravie organizo-
van˘m úsilím spoloãnosti. V Programovom
vyhlásení vlády sa hovorí aj o takej téme ako
je zlep‰enie zdravia obyvateºov Slovenska.
Veºk˘ dôraz sa kladie na podporu a financo-
vanie celonárodn˘ch programov, zameran˘ch
predov‰etk˘m na prevenciu chorôb. Ide o
existujúce celonárodné programy, ako sú Ná-
rodn˘ program prevencie ochorení srdca a
ciev, Národn˘ program du‰evného zdravia,
Z D R A V O T N Í C T V A S R
Národn˘ program starostlivosti o deti a dorast.
V procese finalizácie je nov˘ Národn˘ onko-
logick˘ program. Vzhºadom k nie príli‰ priaz-
nivému demografickému v˘voju – postupné
starnutie populácie na Slovensku, musíme
pripraviÈ program starostlivosti o seniorov.
ëal‰ím nedobr˘m faktorom, ktor˘ nemoÏno
v Ïiadnom prípade podceniÈ, je v˘razn˘ ná-
rast obezity a s Àou spojen˘ch rôznych chro-
nick˘ch zdravotn˘ch komplikácií – diabetes,
choroby srdcovo-cievneho systému, pohy-
bového systému. Nárast obezity je tak v˘-
znamn˘, Ïe sa uÏ hovorí o epidémii obezity.
Problém zabezpeãenia kvality zdravia v‰et-
k˘ch obyvateºov Slovenska v‰ak presahuje
svojimi príãinami ale aj dopadmi len rezort
zdravotníctva. Tento proces je treba rie‰iÈ uÏ
celospoloãensky, s prierezom, zapojením a
dopadom na mnohé iné orgány ‰tátnej ale aj
verejnej správy.
Verejné zdroje do zdravotníctva sú obme-
dzené, ale na druhej strane je potrebné
zabezpeãiÈ kvalitnú zdravotnú starostli-
vosÈ. Kde moÏno nájsÈ potenciál na jej po-
skytovanie?
O financovaní zdravotníctva je potrebné
viesÈ trvalú a váÏnu, vysoko odbornú disku-
siu. Je faktom, Ïe pri hodnotení financovania
musíme vychádzaÈ z dvoch základn˘ch para-
metrov: prv˘m je podiel objemu venovaného
pre zdravotníctvo voãi objemu HDP, kde Slo- pln˘ prejav uvedeného potenciálu limitova-
vensko je na jednom z najspodnej‰ích miest n˘ samotn˘m prostredím. Zatiaº sa Ïiadnej
krajín EÚ. Druh˘m parametrom je absolútny vláde nepodarilo formulovaÈ reálnu potrebu
objem financií v prepoãte na 1 obyvateºa, zdravotnej starostlivosti, Ïiaº, nepodarilo sa
ktor˘ sa odhaduje na cca 680 eur. Z t˘chto stanoviÈ ani jej reálnu cenu. Preto je veºmi ÈaÏ-
dvoch v˘chodiskov˘ch parametrov je úplne ké hovoriÈ o treÈom súvisiacom vektore, reál-
zreteºné, Ïe slovenské zdravotníctvo je pod- nej kvalite zdravotnej starostlivosti. Dá sa
financované, aj keì to neplatí pre v‰etky jeho domnievaÈ, na základe skúseností z in˘ch
segmenty, ale pre ústavnú starostlivosÈ áno. krajín, Ïe najväã‰í potenciál na získanie kva-
Hlavne v ústavnej starostlivosti sa nezohºad- lity je zakotven˘ v samotnom zdravotníckom
Àuje jej potreba generovaÈ vnútorné zdroje pre pracovníkovi, pretoÏe tam sa dá, obrazne po-
vlastnú obnovu v zmysle uÏ dávno aktuálnych vedané, oãakávaÈ zlep‰enie od 20 % do 50 %.
rekon‰trukcií, modernizácií, inovácií. Kvali- Staãí, aby sme sa ºudsky i odborne viac a
ta zdravotnej starostlivosti je síce na jednej hlb‰ie venovali pacientovi, a je viac ako prav-
strane podmienená úrovÀou vzdelávania a depodobné, Ïe dosiahneme r˘chlej‰ie diagnó-
praktickej prípravy dominantne zdravotníc- zu, nasadíme správnej‰iu lieãbu, a navy‰e
kych pracovníkov, ako aj ìal‰ím vzdelávaním budeme maÈ spokojného pacienta. Ale to je asi
a zvy‰ovaním kvalifikácie, na druhej strane súãasne aj to najÈaωie.
11
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Európsky parlament vo februári schválil legislatívu, ktorá má zabrániÈ falo‰n˘m liekom dostaÈ
sa do legálnej distribuãnej siete a ohroziÈ tak zdravie a Ïivoty pacientov. Novelizovaná smernica
zavádza bezpeãnostné prvky a opatrenia, ktoré umoÏnia vystopovaÈ liek od v˘robcu aÏ k spotrebiteºovi.
Nové pravidlá sa t˘kajú aj internetového predaja a ich súãasÈou sú tieÏ sankcie pre fal‰ovateºov.
Poslanci EP za prísnej‰ie pravidlá
v boji proti fal‰ovaniu liekov
„Fal‰ované lieky sú tichí zabijaci,“ uvied-
la spravodajkyÀa novej legislatívy, poslanky-
Àa Marisa Matias (GUE/NGL, PT). „Nedoká-
Ïu pomôcÈ ako skutoãné lieky,“ prípadne „ob-
sahujú toxické prísady, ktoré môÏu ich uÏíva-
teºom ublíÏiÈ alebo ich usmrtiÈ.“
Ch˘bajúca legislatíva fal‰ovateºom podºa jej
slov iba pomáha. „Sami sme prispeli k obrov-
skému nárastu tejto kriminálnej ãinnosti,“
uviedla poslankyÀa poukazujúc na ‰tvornásob-
né zv˘‰enie mnoÏstva zabaven˘ch falo‰n˘ch
liekov a dodala, Ïe „ochrana bezpeãia pacien-
tov je základn˘m cieºom tejto smernice.“
Podºa odhadov je dnes 1% zo v‰etk˘ch lie-
ãiv, ktoré sa k pacientom v EÚ dostávajú pro-
stredníctvom legálnej siete predajcov, falo‰-
n˘ch a toto percento neustále rastie. Situácia
za hranicami EÚ je pritom e‰te hor‰ia. Pred-
pokladá sa, Ïe mnoÏstvo fal‰ovan˘ch lieãiv
presahuje 30%. Tento problém sa uÏ t˘ka aj
liekov na predpis vrátane inovatívnej‰ích a Ïi-
vot zachraÀujúcich lieãiv, ão celú situáciu e‰te
zhor‰uje a v˘znamne zvy‰uje riziká pre prípad-
n˘ch uÏívateºov. S cieºom predchádzaÈ zdra-
vie a Ïivot ohrozujúcim situáciám vyjadril
Parlament pomerom hlasov 569:12:7 novej le-
gislatíve podporu.
Poslanci pozmenili pravidlá tak, aby upra-
vovali predaj farmaceutík aj prostredníctvom
internetu. Ten totiÏ predstavuje jeden z najvyu-
Ïívanej‰ích kanálov, prostredníctvom ktorého
sa falo‰né lieky dostávajú v EÚ do obehu.
âlenské ‰táty, ktoré umoÏÀujú fungovanie in-
ternetov˘ch lekární, im budú po novom mu-
sieÈ vydaÈ osobitné povolenie. Bez neho nebu-
de predaj liekov cez internet moÏn˘.
Webové stránky internetov˘ch lekární, kto-
12
r˘m bude vydané povolenie, budú obsahovaÈ
logo EÚ. Cieºom je umoÏniÈ pacientom ºah‰iu
identifikáciu t˘ch lekární, ktoré majú povole-
nie na predaj farmaceutík cez internet. V‰et-
ky autorizované lekárne budú prostredníc-
tvom loga prepojené na centrálnu webovú
stránku na úrovni ãlenského ‰tátu, ktorá umoÏ-
ní náv‰tevníkom overiÈ si jeho pravosÈ, prelis-
tovaÈ si zoznam v‰etk˘ch lekární s povolením
na internetov˘ predaj, ãi dozvedieÈ sa viac o
rizikách takéhoto nákupu liekov. Webové
stránky jednotliv˘ch ãlensk˘ch ‰tátov budú
prepojené na centrálnu stránku EÚ.
Poslancami schválen˘ návrh zavádza nové
bezpeãnostné prvky, ktoré sa objavia na oba-
loch liekov. Ich cieºom je zabezpeãiÈ autentic-
kosÈ a identifikáciu kaÏdého lieãiva a zároveÀ
odhaliÈ, ãi do‰lo k manipulácii s obalom. Jed-
nou z moÏností je zavedenie sériového ãísla,
ktoré by bola schopná „preãítaÈ“ kaÏdá leká-
reÀ. Samotn˘ návrh bezpeãnostného prvku je
v‰ak v kompetencii Komisie.
Bezpeãnostné prvky sa objavia na obale
kaÏdého lieku na predpis. Jedinou v˘nimkou
by mohli byÈ lieãivá, pri ktor˘ch preukázateº-
ne nehrozí Ïiadne riziko ohrozenia pacienta.
Liekov na voºn˘ predaj by sa bezpeãnostné
opatrenia mali dotknúÈ iba vo v˘nimoãn˘ch
prípadoch a to vtedy, ak existuje riziko fal‰o-
vania. PozornosÈ bude potrebné venovaÈ aj
prebaºovaniu liekov. V tak˘chto prípadoch
musia byÈ pôvodné bezpeãnostné prvky rov-
nocenne nahradené.
âlensk˘m ‰tátom pribudne povinnosÈ vybu-
dovaÈ systém, ktorého cieºom bude zabrániÈ,
aby sa potenciálne nebezpeãné lieãivá, falo‰-
né alebo nekvalitné, dostali k pacientovi. Jeho
súãasÈou bude aj moÏnosÈ stiahnuÈ lieky od
v‰etk˘ch úãastníkov dodávateºského reÈazca,
vrátane pacientov.
Ak vznikne podozrenie, Ïe lieãivo predsta-
vuje váÏne ohrozenie verejného zdravia, v‰et-
ci úãastníci dodávateºského reÈazca vo v‰et-
k˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch budú musieÈ byÈ bez-
odkladne informovaní. V prípade, Ïe tak˘to
liek sa uÏ dostal k pacientom, reakcia musí na-
staÈ do 24 hodín tak, aby sa lieãivo stiahlo z
obehu ão najr˘chlej‰ie.
Distribuãn˘ reÈazec liekov je ãoraz kompli-
kovanej‰í a zah⁄Àa nielen predajcov, na kto-
r˘ch sa vzÈahuje platná legislatíva, ale aj spro-
stredkovateºov. Na ÏiadosÈ poslancov sa pre-
to do jej novelizovanej podoby dostala pod-
mienka, aby boli sprostredkovatelia liekov
zapísaní v osobitnom registri, z ktorého budú
v prípade nere‰pektovanie nov˘ch pravidiel
vyÀatí.
Poslancom sa tieÏ podarilo presadiÈ, aby sa
predmetom regulácie stali nielen dováÏané, ale
aj vyváÏané lieky. Pravidlá t˘kajúce sa infor-
mácií, ktoré musí distribútor poskytnúÈ predaj-
covi sa tak budú aplikovaÈ aj pri predaji lieãiv
lekárÀam v tretích krajinách.
Nová smernica tieÏ zavádza sankcie za po-
ru‰enie pravidiel. Ich presné stanovenie pone-
cháva v kompetencii ãlensk˘ch ‰tátov. Nesmú
v‰ak byÈ niωie ako sankcie uplatniteºné v prí-
pade poru‰enia vnútro‰tátnych právnych pred-
pisov podobnej povahy a v˘znamu.
Text, ktor˘ schválil Európsky parlament je
v˘sledkom dohody s ãlensk˘mi ‰tátmi. Oãa-
káva sa preto, Ïe Rada túto novelizovanú
smernicu odobrí. Po jej definitívnom schvá-
lení budú maÈ ãlenské ‰táty 24 mesiacov na vy-
konanie nevyhnutn˘ch zmien vo svojej vnú-
tro‰tátnej legislatíve.
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T

Z VYSTÚPENÍ SLOVENSK¯CH
EUROPOSLANCOV
Sergej Kozlík (ALDE). Podºa odhadov je
dnes v Európskej únii pribliÏne 1% z celko-
vého mnoÏstva lieãiv, ktoré sa dostanú k pa-
cientom legálne prostredníctvom siete le-
kární, falo‰n˘ch. Toto percento neustále ras-
tie. Ide o zdravie ºudí. Falo‰né lieky môÏu
maÈ iné úãinky neÏ tabletky, ktoré predpí‰e
lekár. MôÏu byÈ aj Ïivotu nebezpeãné. Fal-
‰ovanie je zloãinom a musí byÈ spojené so
zvlá‰tnymi sankciami. Nová legislatíva, kto-
rú podporujem, priná‰a viac bezpeãnostn˘ch
prvkov, ako i sankcií pre fal‰ovateºov. Vyme-
dzuje kontroln˘ systém zlep‰ujúci identifi-
káciu liekov, aby sa v budúcnosti dali toky
liekov vystopovaÈ od v˘robcu aÏ ku spotre-
biteºovi. Do rámca nov˘ch pravidiel je za-
hrnut˘ aj predaj lieãiv prostredníctvom inter-
netu. Ten predstavuje jeden z najviac vyuÏí-
van˘ch spôsobov, ako dostaÈ falo‰né v˘rob-
ky na trhy Európskej únie.
Miroslav Mikolá‰ik (PPE). Prerokúvame
normu, ktorá hovorí o fal‰ovan˘ch liekoch.
Vieme, Ïe po zbraniach, drogách, farmaceu-
tick˘ priemysel vyrába najväã‰ie zisky, a
nie je teda náhodou, Ïe zloãinci sa zameria-
vajú na fal‰ovanie liekov, aby práve pom˘-
lili na‰ich spoluobãanov, pacientov. Koºko-
krát liek, ktor˘ má lieãiÈ rakovinu alebo
srdce, neobsahuje vôbec tú úãinnú látku ale-
bo len v malom percente a je to vlastne zlo-
ãin, ktor˘ ohrozuje zdravie, koºkokrát aj Ïi-
vot pacienta. Je dobré, Ïe sme prijali v tom-
to texte aj princípy, nové princípy, ktoré
sprísÀujú postih t˘ch, ktorí robia kriminálnu
ãinnosÈ v tejto oblasti, a som rád, Ïe Európa
urobila krok správnym smerom. Samozrej-
me, Ïe predaj na internete, ale aj predaj cez
normálny klasick˘ dodávateºsk˘ systém, kto-
r˘ ãasto predáva vlastne fal‰ované lieky,
bude takto lep‰ie kontrolovan˘.

Jasnej‰ie pravidlá pre lieãbu

v inej ãlenskej krajine
Poslanci EP v januári schválili legislatívu, ktorá sa zaoberá právom európskych obãanov na lieãbu v inej ãlenskej
krajine Únie. Smernica o právach pacientov pri cezhraniãnej zdravotnej starostlivosti upravuje oblasti ako
povolenie lieãby ãi zákroku v inej ãlenskej krajine EÚ, ako aj preplácanie lekárskych v˘dajov.
rodn˘ch kontaktn˘ch miest, ktoré budú pa- pohotovostnej zdravotnej starostlivosti pri
cientom poskytovaÈ v‰etky potrebné infor- cestovaní európskych obãanov v rámci EÚ.
mácie a tieÏ asistenciu v prípade problémov. Nová legislatíva pritom zohºadÀuje roz-
Podmienky poskytovania cezhraniãnej hodnutia Európskeho súdneho dvora, podºa
zdravotnej starostlivosti sú dôleÏité pre kaÏ- ktor˘ch je potrebné re‰pektovaÈ práva pa-
dého, kto chce podstúpiÈ lieãbu alebo zákrok cientov a zároveÀ zabezpeãiÈ, aby systémy so-
v inom ‰táte EÚ, neÏ z ktorého pochádza, ãi ciálneho zabezpeãenia v jednotliv˘ch kraji-
uÏ je to z dôvodu príli‰ dlh˘ch ãakacích lehôt nách neboli vystavené príli‰nému tlaku.
alebo z nedostatku odbornej starostlivosti v Vo v‰eobecnosti si väã‰ina pacientov vybe-
jeho domovskej krajine. Europoslanci preto rá zdravotnú starostlivosÈ v blízkosti svojho
tieÏ posilnili predpisy v oblasti spolupráce bydliska. Jednotlivé ãlenské ‰táty EÚ preto v
ãlensk˘ch krajín v prípade zriedkav˘ch ocho- súãasnosti vynakladajú na zdravotnú starost-
rení, keìÏe znalosti o tak˘chto ochoreniach sú livosÈ poskytnutú v zahraniãí pribliÏne 1%
ãasto slabé a je na nich málo odborníkov. svojich rozpoãtov na zdravotníctvo.
SpravodajkyÀa legislatívy o právach pacientov pri cezhraniãnej
ˇ Cieºom smernice EÚ je vyjasniÈ, ako a Text prijat˘ Európskym parlamentom je uÏ
zdravotnej starostlivosti Françoise Grossetete v rozhovore kedy je moÏné pacientom preplácaÈ zdra- v˘sledkom kompromisu vyjednaného s Radou,
s Johnom Dallim, komisárom EK pre zdravie.
votnícky zákrok alebo lieãbu poskytnutú v tá ho e‰te musí odsúhlasiÈ formálne. Po vstu-
SpravodajkyÀa Françoise Grossetête (EPP, inej ãlenskej krajine Únie. NeovplyvÀuje pe smernice do platnosti budú maÈ ãlenské
FR) uviedla: „Pacienti uÏ nebudú ponechaní teda systém Európskeho preukazu zdravot- krajiny EÚ 30 mesiacov na zapracovanie no-
na svoju vlastnú pomoc pri vyhºadávaní zdra- ného poistenia, ktor˘ upravuje poskytovanie v˘ch pravidiel do ich národnej legislatívy.
votnej starostlivosti a informácií o jej preplá-
caní mimo ich ãlenskej krajiny. Táto smerni-
ca objasní ich práva, ktoré boli doposiaº de-
finované veºmi vágne“.
Nové predpisy vyjasÀujú pravidlá preplá-
cania zdravotnej starostlivosti poskytnutej v
inom ãlenskom ‰táte EÚ - uvádzajú naprík-
lad, Ïe lieãba v inej ãlenskej krajine sa bude
pacientovi preplácaÈ vtedy, ak by mal na Àu
normálne nárok aj v jeho ãlenskej krajine
(kde je poisten˘).
âo sa t˘ka Ïiadania povolenia o vyuÏitie
zdravotnej starostlivosti v inej ãlenskej kra-
jine EÚ, bude aj naìalej platiÈ v prípade ‰pe-
cializovanej starostlivosti a starostlivosti vy-
Ïadujúcej si hospitalizáciu, no na naliehanie
europoslancov smernica zavádza vylep‰enie
v prospech pacientov - povolenie totiÏ bude
môcÈ byÈ zamietnuté jedine vtedy, ak bude
spadaÈ do zoznamu dôvodov fixne stanove-
n˘ch v znení smernice.
S cieºom umoÏniÈ pacientom vyuÏívaÈ ich
práva v súvislosti s cezhraniãn˘m poskytova-
ním zdravotníckych sluÏieb bude kaÏd˘ ãlen- Predseda EP Jerzy Buzek pri podpise legislatívnych aktov vrátane smernice o právach pacientov pri poskytovaní
sk˘ ‰tát musieÈ zriadiÈ jedno alebo viacero ná- cezhraniãnej zdravotnej starostlivosti.

13
M I N I S T E R S T V O
Ministerstvo zdravotníctva sa usiluje nájsÈ úspory aj v liekovej politike.
Do konca roka by sa malo u‰etriÈ 183 miliónov eur. No netreba zabúdaÈ aj na to staré známe,
Ïe ... niekedy je menej viac. ëalej v rozhovore s generálnou riaditeºkou Sekcie farmácie
a liekovej politiky MZ SR Michaelou GAJDO·OVOU a redaktorkou Annou Komovou.
Aj v liekovej politike
treba ísÈ po novom
Reforma sa obyãajne robí preto, aby sa
nieão zlep‰ilo. Prinesie nová lieková poli-
tika aj zlep‰enie systému zdravotníctva
alebo iba u‰etrenie?
Novelu zákona ã. 577/2004 Z. z. môÏeme
bez zbytoãného pátosu nazvaÈ reformou, ke-
ìÏe po dlhom ãase ide o vysoko komplexnú
a inovatívnu úpravu tohto zákona, ktorá pre-
chádza v‰etk˘mi jeho oblasÈami – od rozsa-
hu zdravotnej starostlivosti, cez úpravu pro-
cesov kategorizácie a cenotvorby aÏ po úpra-
vu fungovania kategorizaãn˘ch komisií a
zv˘‰enie transparentnosti rozhodovacích pro-
cesov.
V prvom rade si treba uvedomiÈ, Ïe zákon
ã. 577/2004 Z. z. je zákonom o rozsahu zdra-
votnej starostlivosti uhrádzanej na základe
verejného zdravotného poistenia. Je preto
zrejmé, Ïe primárnym úãelom tohto zákona
musí byÈ stanovenie rozsahu zdravotnej sta-
rostlivosti, ktorá sa má obãanom – poistencom
hradiÈ na základe verejného zdravotného po-
istenia, alebo jednoducho povedané, preplá-
caÈ ãi uÏ plne alebo ãiastoãne zo zdravotnej
poisÈovne. V neºahkej situácii, keì príjmy
zdravotn˘ch poisÈovní rastú len nepatrne a do-
pyt po kvalitnej zdravotnej starostlivosti je stá-
le vy‰‰í, je pre nበzdravotn˘ systém absolút-
14
Z D R A V O T N Í C T V A
ne nevyhnutné hºadaÈ priestor na zvy‰ovanie
úãelnosti a efektívnosti vynakladania pro-
striedkov, ktor˘mi systém verejného zdra-
votného poistenia disponuje. V˘razy ako
úspora alebo u‰etrenie je potrebné chápaÈ v
správnych súvislostiach – v Ïiadnom prípade
nejde o zvy‰ovanie zisku zdravotn˘ch pois-
Èovní, naopak ide o moÏnosÈ presunúÈ ãasÈ
zdrojov z t˘ch oblastí, kde dokáÏeme nákla-
dy zníÏiÈ bez toho, aby bola ohrozená kvali-
ta alebo dostupnosÈ zdravotnej starostlivosti,
do oblastí s vysoko dynamick˘m rastom ná-
kladov, napríklad do lieãby závaÏn˘ch ocho-
rení pomocou najnov‰ích inovatívnych liekov.
Po druhé treba vziaÈ do úvahy skutoãnosÈ,
Ïe pôvodn˘ zákon ã. 577/2004 Z. z. bol na-
písan˘ pred siedmimi rokmi, priãom väã‰ina
pravidiel súvisiacich so samotn˘m procesom
kategorizácie liekov, zdravotníckych pomô-
cok ãi dietetick˘ch potravín odvtedy pre‰la len
ãiastkov˘mi úpravami, v dôsledku ãoho ak-
tuálne nastavenie procesov a ich pravidiel
nedostatoãne reflektuje teraj‰ie poÏiadavky.
Novela zákona zásadn˘m spôsobom mení
spôsob komunikácie ministerstva so v‰etk˘-
mi zúãastnen˘mi subjektmi, dopæÀa mnohé
pravidlá a kritériá na rozhodovanie, ktoré sa
v praxi ukázali ako nedostaãujúce prípadne
úplne ch˘bali, upravuje ãinnosÈ kategorizaã-
n˘ch komisií a v˘razne zvy‰uje mieru dostup-
nosti informácií pre odbornú aj laickú verej-
nosÈ, ãím v koneãnom dôsledku prispieva k
zv˘‰eniu transparentnosti procesov súvisia-
cich s kategorizáciou a cenotvorbou. Nevyne-
chateºnou súãasÈou reformn˘ch opatrení je
zmena postavenia zdravotn˘ch poisÈovní, ako
nákupcov zdravotnej starostlivosti, v rámci
procesov kategorizácie a cenotvorby. V˘raz-
ne sa zvy‰uje zapojenie t˘chto subjektov do
jednotliv˘ch procesov, ão okrem roz‰írenia
práv so sebou priná‰a aj roz‰írenie povin-
ností a zv˘‰enie zodpovednosti za plnenie
stanoven˘ch cieºov v oblasti úãelného a efek-
tívneho vynakladania prostriedkov na lieky,
zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny.
Aké zmeny oãakávate od nového zákona o
lieku, ktor˘ by mal platiÈ od 1. októbra?
NemôÏe sa zniÏovanie nákladov dot˘kaÈ
zdravotného stavu pacientov?
Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôc-
kach ustanovuje základné poÏiadavky na za-
obchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi
pomôckami. Zaobchádzaním s liekmi a so
zdravotníckymi pomôckami sa rozumie v˘-
roba liekov, veºkodistribúcia liekov a posky-
tovanie lekárenskej starostlivosti. Tieto dru-
S R
hy zaobchádzania moÏno vykonávaÈ len na
základe povolenia. Zákon ìalej ustanovuje
poÏiadavky na uvádzanie na trh liekov a zdra-
votníckych pomôcok. Pred uvedením lieku na
trh je potrebné vykonávaÈ farmaceutické skú-
‰anie, farmakologicko-toxikologické skú‰anie
a klinické skú‰anie. Klinické skú‰anie moÏ-
no vykonávaÈ len na základe povolenia. Pri
klinickom skú‰aní sa kladie dôraz na ochra-
nu úãastníkov klinického skú‰ania.
Po uvedení lieku alebo zdravotníckej po-
môcky na trh sú prísne poÏiadavky na moni-
torovanie a vyhodnocovanie neÏiaducich
úãinkov liekov resp. nehôd, porúch a zlyha-
ní zdravotníckej pomôcky.
Cieºom zákona o liekoch a zdravotníckych
pomôckach je zabezpeãiÈ, aby sa pacientom
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti po-
dávali len kvalitné, úãinné a bezpeãné lieky,
funkãné a bezpeãné zdravotnícke pomôcky v
súlade s právnymi predpismi Európskej únie,
ktoré sa na zákon vzÈahujú.
Samotn˘ zákon o liekoch a zdravotníckych
pomôckach priamo neovplyvÀuje v˘‰ku ná-
kladov na poskytovanie zdravotnej starostli-
vosti.
Referencovanie cien liekov v‰ak prinesie
nielen zniÏovanie, ale aj zvy‰ovanie cien,
prispeje to k v˘raznému ‰etreniu?
Pri zodpovedaní tejto otázky sa treba po-
zrieÈ na referencovanie cien liekov zo ‰ir‰ej
perspektívy. Aktuálny model referencovania,
pri ktorom boli ceny liekov upravované tak,
aby neprekraãovali priemer ‰iestich najniωích
cien spomedzi ãlensk˘ch ‰tátov Európskej
únie, priniesol roãné úspory vo v˘‰ke pri-
bliÏne 180 miliónov eur, ão pri celkov˘ch
nákladoch na lieky vo v˘‰ke okolo jednej
miliardy eur roãne znamená zníÏenie cien
liekov pribliÏne o 17 – 18 %. Pri úprave pod-
mienok referencovania na úroveÀ druhej naj-
niωej ceny v Európskej únii moÏno predpo-
kladaÈ ìal‰ie zníÏenie cien liekov o pribliÏne
6 – 7 %. Aj z uvedeného je zrejmé, Ïe sprís-
nením cenovej regulácie nemôÏe prísÈ k plo‰-
nému zv˘‰eniu cien liekov, môÏu sa v‰ak vy-
skytnúÈ individuálne situácie, pri ktor˘ch v˘-
robca lieku poÏiada o zv˘‰enie ceny.
Treba si uvedomiÈ, Ïe tak ako na sloven-
skom trhu nemohla cena lieku prekroãiÈ prie-
mer ‰iestich najniωích, nedal sa vylúãiÈ ani
stav, keì cena lieku na na‰om trhu bola v˘-
razne pod priemerom ‰iestich najniωích cien
v EÚ a v˘robca, z jeho pohºadu celkom po-
chopiteºne, poÏiadal ministerstvo o moÏnosÈ
zv˘‰enia ceny lieku na úroveÀ tohto prieme-
M I N I S T E R S T V O
ru. Analogické situácie môÏu vznikaÈ, a s ur-
ãitosÈou vznikaÈ budú, aj pri referencovaní
cien liekov na úroveÀ druhej najniωej ceny
v EÚ. Platná legislatíva, podºa ktorej bolo vy-
konan˘ch uÏ päÈ kôl referencovania, s podob-
nou situáciou nijako nepoãíta, v zákone nie je
urãené Ïiadne pravidlo, ktoré by jasne urão-
valo, ako má v tak˘chto prípadoch minister-
stvo rozhodnúÈ. Doteraj‰ia prax v‰ak ukáza-
la, Ïe toto zìaleka nie je jediné pravidlo, kto-
ré platnému modelu referencovania ch˘ba.
Absencia pravidiel, pochopiteºne, vytvára
priestor pre subjektívne rozhodovanie a vy-
sokú mieru netransparentnosti. Za zmienku
stojí fakt, Ïe osoby, ktoré svoje meno v mi-
nulosti rady spájali s úspechmi referencova-
nia, neiniciovali Ïiadne konkrétne zmeny le-
gislatívnych pravidiel, ktoré by smerovali k
odstráneniu známych nedostatkov tohto pro-
cesu. Práve novela zákona ã. 577/2004 Z. z.
si vzala za cieº jasne definovaÈ pravidlá celé-
ho procesu a odstrániÈ jeho známe nedostat-
ky, okrem iného aj t˘m, Ïe jasne zadefinuje
objektívne pravidlá pre prípadné zvy‰ovanie
cien liekov. S urãitosÈou preto moÏno kon‰ta-
tovaÈ, Ïe novela zákona umoÏní zvy‰ovanie
cien len za vopred známych a objektívne ove-
riteºn˘ch okolností, zabráni nepredvídateºné-
mu skokovitému zvy‰ovaniu cien a obmedzí
priestor na subjektívne rozhodovanie.
A ão generiká, myslíte si, Ïe je moÏné po-
mocou nich lieãiÈ aj komplikované diagnó-
zy? Nie je moÏné generikami pri t˘chto
diagnózach viac ublíÏiÈ ako pomôcÈ?
Z D R A V O T N Í C T V A
Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôc-
kach definuje generické lieky. KaÏd˘ liek bez
ohºadu, ãi je v patentovej ochrane alebo nie
je, podlieha registrácii. Registráciou sa rozu-
mie preukázanie a potvrdenie kvality, úãin-
nosti a bezpeãnosti lieku. Ak je liek registro-
van˘, úvahy o jeho nevyhovujúcej kvalite,
úãinnosti alebo bezpeãnosti sú bezpredmet-
né. Zákon o liekoch a zdravotníckych po-
môckach kladie vysok˘ dôraz na monitorova-
nie neÏiaducich úãinkov lieku a na sústavné
hodnotenie pomeru prínosu lieku a rizika lie-
ku. Ukladá povinnosÈ lekárom, aby oznamo-
vali ·tátnemu ústavu pre kontrolu lieãiv v‰et-
ky závaÏné neÏiaduce úãinky a neoãakávané
neÏiaduce úãinky. ·tátny ústav pre kontrolu
lieãiv má právomoc, ak sú objektívne preuká-
zateºné dôkazy o niωej úãinnosti lieku alebo
o vysokom v˘skyte neÏiaducich úãinkov a
t˘m niωej bezpeãnosti lieku, zru‰iÈ registrá-
ciu lieku. V praxi sa ãasto medializujú názo-
ry, Ïe generické lieky sú menej úãinné alebo
bezpeãné, ale tieto medializované názory nie
sú podloÏené Ïiadnymi konkrétnymi objek-
tívnymi dôkazmi.
Kto bude rozhodovaÈ o tom, ãi je potreb-
né vydaÈ originál lieku alebo generiká?
Otázka je poloÏená pravdepodobne v súvi-
slosti s navrhovanou generickou preskripci-
ou liekov. Generická preskripcia je predpiso-
vanie generického lieku názvom lieãiva (úãin-
nej látky). V novom zákone o liekoch a zdra-
votníckych pomôckach sa navrhuje, aby bol
tento spôsob predpisovania povinn˘. Lekár
S R
predpí‰e generick˘ liek názvom lieãiva, uve-
die ìalej liekovú formu a mnoÏstvo lieãiva v
liekovej forme. Tento spôsob umoÏní, aby
lekárnik vydal pacientovi generick˘ liek buì
s doplatkom alebo s niωím doplatkom. Opaã-
ne, ak si to pacient bude ÏelaÈ, môÏe mu le-
kárnik vydaÈ originálny alebo generick˘ liek
aj s najvy‰‰ím doplatkom. Ustanovenie sa
nebude vzÈahovaÈ na lieky s obsahom omam-
nej látky alebo psychotropnej látky. Podobne,
ako pri generickej substitúcii, aj pri generic-
kej preskripcii má lekár právo zakázaÈ v˘daj
konkrétneho lieku resp. liekov, ktor˘ch názvy
uvedie na druhej strane lekárskeho predpisu
a medicínsky to odôvodní.
Ako sa zmeny dotknú pravidiel pre urão-
vanie v˘‰ky úhrad zdravotn˘ch poisÈov-
ní?
Základné pravidlá pre urãovanie v˘‰ky
úhrad zdravotn˘ch poisÈovní zostanú po sprís-
není referencovania aj po zavedení generic-
kej preskripcie rovnaké. Ministerstvo bude aj
naìalej urãovaÈ v˘‰ku úhrady za takzvanú
‰tandardnú dávku lieãiva, ão znamená, Ïe v
danej skupine liekov bude zdravotná poisÈov-
Àa v rovnakej miere uhrádzaÈ originálny aj ge-
nerick˘ liek. Tak˘to systém povaÏujeme za
spravodliv˘ a v praxi osvedãen˘. Súãasne
sme presvedãení, Ïe práve zachovanie tohto
systému môÏe v kombinácii so zavedením ge-
nerickej preskripcie prispieÈ k pozitívnej pod-
pore cenovej súÈaÏe, a t˘m k zniÏovaniu cien
liekov pre zdravotné poisÈovne, ako aj pre pa-
cientov.
15
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

SpoloãnosÈ sanofi-aventis patrí k v˘znamn˘m producentom lieãiv vo svete a v tejto oblasti jej patrí
dokonca prvé miesto v Európe. Jej v˘skumné pracoviská vyvinuli a spoloãnosÈ dodáva na trh doteraz
najznámej‰ie lieky pre internú medicínu, na kardiovaskulárne choroby, trombózu, metabolické, ìalej
onkologické ochorenia, choroby centrálneho nervového systému a vakcíny. SpoloãnosÈ pôsobí aj na
Slovensku ako kombinovaná spoloãnosÈ sanofi-aventis a Zentiva. Parlamentn˘ kuriér sa obrátil
s otázkami na country manaÏérku pre Slovensko PharmDr. Milicu MOLITORISOVÚ.

V kvalite liekov
nemoÏno zºaviÈ
Základom celosvetového rastu spoloãnos- napriek aktívnej chemoterapii. Îiadna do-
ti sanofi-aventis je vysoko produktívny a stupná lieãba v druhej línii doteraz nepredæ-
inovatívny sektor v˘skumu a v˘voja s pri- Ïila preÏívanie t˘chto pacientov a nepresadi-
bliÏne 11 000 vedcami, ktorí pracujú na v˘- la sa v klinickej praxi. Úãinná látka kabazi-
voji inovatívnych terapeutick˘ch postu- taxel, vyvinutá spoloãnosÈou sanofi-aventis,
pov vo viac ako 20 v˘skumn˘ch centrách je nov˘ semisyntetick˘ taxán cielene vyvinu-
na troch kontinentoch. Hitom posledného t˘ na prekonanie rezistencie na doteraz pouÏí-
obdobia bola napríklad vakcína proti vané taxány. Kombinácia kabazitaxelu a pred-
chrípke, podávaná intradermálnou cestou. nizónu je prvá a jediná lieãba, ktorá signifi-
Pripravuje sanofi-aventis nieão podobné? kantne predæÏi preÏívanie pacientov s meta-
Po rokoch stagnácie vo farmakoterapii fi- statick˘m hormonálne refraktérnym karcinó-
brilácie predsiení prichádza sanofi-aventis s mom prostaty predt˘m lieãen˘ch docetaxelom
nov˘m antiarytmikom, ktoré obsahuje lieãi- a v súãasnosti sa povaÏuje za ‰tandardn˘ lie-
vo dronedarón. Fibrilácia predsiení je naj- ãebn˘ postup. Kabazitaxel je registrovan˘
ãastej‰ia srdcová arytmia (odhaduje sa, Ïe na americkou FDA a jeho registrácia v Európskej
Slovensku Àou trpí asi 150 000 osôb), ktorá únii sa oãakáva v druhom kvartáli 2011.
v˘znamne zvy‰uje riziko závaÏn˘ch kompli-
kácií, ak˘mi sú cievna mozgová príhoda ale- Podºa posledn˘ch informácií pokraãuje ex-
bo zlyhanie srdca. ·pecialisti v kardiológii si panzia sanofi-aventis na svetovom farma-
ãoraz viac uvedomujú, Ïe samotné udrÏanie ceutickom trhu: akvizíciou spoloãnosti
normálneho srdcového rytmu nestaãí a najdô- Genzyme roz‰iruje sanofi-aventis svoje pô-
leÏitej‰ím cieºom lieãby má byÈ zníÏenie v˘- sobenie v oblasti biotechnológií. Aké sú zá-
skytu závaÏn˘ch srdcovo-cievnych príhod a mery a oãakávania v tomto smere?
s nimi spojen˘ch hospitalizácií. V klinickej Spoloãnosti sanofi-aventis a Genzyme Cor-
‰túdii ATHENA bol preto pouÏit˘ unikátny poration v polovici marca tohto roka oznámi-
parameter úãinnosti antiarytmickej farmako- li uzavretie definitívnej dohody, podºa ktorej
terapie: ãas do prvej hospitalizácie alebo sanofi-aventis získa túto spoloãnosÈ. Tran-
úmrtia. Lieãba dronedarónom v tejto ‰túdii sakcia by mala byÈ dokonãená uÏ v druhom
ako historicky prvá preukázala, Ïe toto antia- ‰tvrÈroku 2011, priãom podlieha obvykl˘m
rytmikum nielenÏe v˘znamne predæÏi ãas zo- podmienkam na uzatváranie tak˘chto transak-
trvania pacientov v normálnom srdcovom
rytme, ale aj oddiali ich hospitalizáciu pre po-
ruchy srdcového rytmu alebo kardiovaskulár-
ne príhody. Podºa nov˘ch odporúãaní Európ-
skej kardiologickej spoloãnosti (ESC) z au-
gusta 2010 je dronedarón antiarytmikom pr-
vej voºby vo väã‰ine prípadov nepermanent-
nej predsieÀovej fibrilácie. Lieãba droneda-
rónom môÏe v koneãnom dôsledku usporiÈ fi-
nanãné prostriedky za hospitalizácie a kardio-
vaskulárne komplikácie, ktor˘m zabráni, ale-
bo ich oddiali. Pre odbornú lekársku verejnosÈ
v Slovenskej republike je táto lieãba dostup-
ná od októbra 2010.
ëal‰ou perspektívnou a sºubnou oblasÈou je
lieãba onkologick˘ch ochorení, kde je stále
veºa nepoznaného a veºa neuspokojen˘ch po-
trieb. Karcinóm prostaty je celosvetovo tre-
tie najãastej‰ie sa vyskytujúce nádorové ocho-
renie muÏov. Toto ochorenie je vysoko sen-
zitívne na hormonálnu lieãbu, av‰ak u pacien-
tov s pokroãil˘m nádorom vzniká na Àu re-
zistencia. Metastatick˘ hormonálne refrak-
térny karcinóm prostaty ãasto progreduje aj

16
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
cií. Genzyme bude predstavovaÈ novú dôle-
Ïitú platformu pre udrÏateºnú rastovú straté-
giu spoloãnosti sanofi-aventis, roz‰irujúc jej
pôsobenie v oblasti biotechnológií. Sanofi-
aventis má v úmysle vytvoriÈ zo spoloãnosti
Genzyme svoje celosvetové centrum kvality
v oblasti lieãby zriedkav˘ch ochorení.
Okrem zriedkav˘ch ochorení si spoloãnosÈ
Genzyme vybudovala silnú pozíciu na trhu v
oblastiach obliãkovej endokrinológie, hema-
tológie-onkológie a biochirurgie, ktoré sú
komplementárne k existujúcemu zameraniu
sanofi-aventis a zah⁄Àajú vysokodiferencova-
né, na trhu vedúce produkty, ktoré poskytu-
jú v˘znamné prínosy pre pacientov.
Situácia v oblasti zdravotnej starostlivos-
ti na Slovensku nie je takpovediac ruÏová,
zadlÏenosÈ veºk˘ch nemocníc, kríza, ktorá
zasahuje najmä star‰iu generáciu odkáza-
nú v prevaÏnej miere na zdravotnú starost-
livosÈ, kritick˘ stav vo V‰eobecnej zdravot-
nej poisÈovni. Ako na tieto v˘zvy reaguje sa-
nofi-aventis ako najväã‰í v˘robca a dodá-
vateº liekov pre slovensk˘ch pacientov?
Sanofi-aventis nie je len najväã‰í v˘robca
a dodávateº liekov na slovenskom trhu, ale aj
jedin˘ skutoãn˘ investor a zamestnávateº v
oblasti farmaceutickej v˘roby na Slovensku.
Uvedomujeme si na‰u zodpovednosÈ, ktorá z
t˘chto skutoãností vypl˘va, a tieÏ problémy,
pred ktor˘mi stoja Ministerstvo zdravotníct-
va SR a vláda SR v zdravotnej politike.
Napriek tomu, Ïe spotreba a v˘davky na lie-
ky nerastú, dlh v zdravotníctve je znaãn˘.
Na‰ou snahou je ponúkaÈ vo vzájomnej spo-
lupráci rie‰enia, ktoré majú ambície prispieÈ
k vy‰‰ej nákladovej efektivite v zdravotnej
starostlivosti, pri zachovaní dobrej dostupnos-
ti a zvy‰ovaní kvality v záujme pacientov. Na
druhej strane si v‰ak uvedomujeme, Ïe lieko-
vá politika – hoci v˘znamná – je len jedna ãasÈ
komplexu problémov v zdravotníctve. Sú-
stredenie sa na zniÏovanie nákladov prostred-
níctvom úsporn˘ch krokov v liekovej politi-
ke pri súãasnej cenovej hladine liekov (cca 3.
najniωia cena v EÚ) nesie v sebe znaãné ri-
ziká. Krátkodobé úsporné ciele môÏu so se-
bou priniesÈ zv˘‰enú záÈaÏ pre pacienta a
ústup z dosiahnutej úrovne kvality lieãby s ná-
vratom o niekoºko rokov späÈ. Bez ur˘chle-
ného rie‰enia in˘ch prioritn˘ch problémov v
zdravotnej starostlivosti pacienti na Slovens-
ku budú na pozitívne zmeny zatiaº len ãakaÈ.
Ako hodnotíte avizovan˘ zámer Minister-
stva zdravotníctva SR, pripraviÈ novelu
zákona ã. 577/2004 Z. z., ktorá má ambí-
ciu zv˘‰iÈ transparentnosÈ v procese kate-
gorizácie liekov a zefektívniÈ v˘ber liekov
hraden˘ch z verejn˘ch zdrojov? NemôÏe
avizované sprísnenie regulácie cien liekov
na druhú najniωiu cenu v rámci EÚ nega-
tívne ovplyvniÈ príchod nov˘ch liekov na
slovensk˘ trh?
Od decembra 2009 bol novelou zákona ã.
577/2004 Z. z. proces rozhodovania o ce-
nách a úhradách za lieky podriaden˘ zákonu
ã. 71/1967 Z. z. o správnom konaní. AÏ do za-
ãiatku tohto roku MZ nedokázalo zosúladiÈ
procesy s poÏiadavkami zákona a fakticky do-
drÏiavaÈ zákon. Veríme, Ïe v súãasnosti im-
plementované zmeny budú reálne zvy‰ovaÈ
transparentnosÈ procesov a rozhodovaní, a Ïe
koneãné znenie novely zákona 577/2004 ten-
to proces úspe‰ne zav⁄‰i.
Navrhovaná novela mení existujúcu regu-
láciu ceny. Limit sa mení z priemeru najniÏ-
‰ích ‰iestich európskych cien na druhú najniÏ-
‰iu. Myln˘ názor a interpretácia o neustálom
zvy‰ovaní cien liekov vypl˘va zo sústavné-
ho tlaku regulátorov na zniÏovanie úhrad
zdravotn˘ch poisÈovní. Tieto napokon vedú k
zvy‰ovaniu doplatkov pacientov, a tak vo
väã‰ine prípadov k domnienkam o zvy‰ova-
ní cien liekov. Druh˘m aspektom novej regu-
lácie ceny na druhú najniωiu v Európe, je
zv˘‰ené riziko v˘vozu, tzv. reexportu distri-
bútorov, do krajín s vy‰‰ou regulovanou ce-
nou.
Takéto praktiky uÏ viedli v Grécku k nedo-
statku niektor˘ch liekov a grécka vláda v zá-
ujme zabezpeãenia dostupnosti vydala zákaz
exportu pre 28 liekov. DôleÏité je kon‰tatovaÈ,
Ïe náklady na lieky na Slovensku za posled-
né 2 roky sú stabilné, nerastú. Slovensko ne-
zaujíma popredné miesta v EÚ v spotrebe lie-
kov na osobu ako sa ãasto jednostranne komu-
nikuje – ani vo finanãnom vyjadrení a v poã-
te balení. Ceny liekov na Slovensku sú dnes
pribliÏne na úrovni tretej najniωej ceny v EÚ.
Vysok˘ podiel nákladov na lieky na celkov˘ch
nákladoch na zdravotníctvo, nie je obrazom
„nadspotreby“ liekov na Slovensku, ale odrá-
Ïa niωí objem celkov˘ch nákladov, respektí-
ve investícií do zdravotníctva a do zdravia.
Sanofi-aventis, to nie je len v˘skum a v˘-
voj nov˘ch liekov, ale aj osveta, charitatív-
ne aktivity, vzdelávanie, v˘chova najmä
mladej generácie k zdravému Ïivotnému
‰t˘lu. MôÏete na záver spomenúÈ najv˘z-
namnej‰ie aktivity va‰ej spoloãnosti v tom-
to smere?
Na‰a spoloãnosÈ je hlavn˘m partnerom pre-
ventívno-vzdelávacieho projektu Go Fit, kto-
r˘ realizuje Slovenská nadácia Silvie Ga‰pa-
roviãovej – Vzdelanie a zdravie pre v‰etk˘ch
na vybran˘ch základn˘ch ‰kolách. Tento pro-
jekt vychádza z potreby kontinuálneho vzde-
lávania a prevencie civilizaãn˘ch ochorení uÏ
od útleho veku. Je známe, Ïe práve nedosta-
tok pohybu a nezdravá v˘Ïiva sú najv˘znam-
nej‰ie rizikové faktory vzniku chronick˘ch
kardiovaskulárnych, onkologick˘ch, meta-
bolick˘ch a respiraãn˘ch ochorení.
Cieºom projektu je zv˘‰iÈ povedomie o
zdravom Ïivotnom ‰t˘le a motivovaÈ k zdra-
vému stravovanou a pravidelnej pohybovej
aktivite prostredníctvom zapojenia nielen
detí, ale a ich rodiãov a pedagógov. Do pro-
jektu sa zapojilo 80 % detí a aÏ 90 % peda-
gógov. Podºa v˘sledkov prieskumu aÏ 13 %
detí trpí nadváhou a 5 % dokonca obezitou,
priãom ãísla majú s vekom stúpajúcu ten-
denciu. Celková situácia v Ïivotnom ‰t˘le
detí je o to kritickej‰ia, Ïe ani fyzická aktivi-
ta nekompenzuje nevyváÏen˘ spôsob stravo-
vania. V˘sledky tieÏ ukázali, Ïe stresujúce
prostredie má vplyv na zdravotn˘ stav sa-
motn˘ch pedagógov. Takmer 20 % z nich má
zv˘‰en˘ krvn˘ tlak a dokonca viac ako 50 %
zv˘‰ené hladiny cholesterolu a cukru.
KeìÏe jedn˘m z hlavn˘ch cieºov projektu
je podpora pohybov˘ch aktivít detí a ich ro-
diãov, posledn˘ marcov˘ víkend sme od‰tar-
tovali ‰kolské kolá rodinn˘ch súÈaÏí. Projekt
vyvrcholí v máji pri príleÏitosti Svetového dÀa
„Pohybom k zdraviu“, poãas ktorého budú
medzi sebou súÈaÏiÈ zapojené ‰koly a víÈazná
z nich získa finanãn˘ príspevok na rekon-
‰trukciu ‰portovísk ‰koly.
Sme veºmi radi, Ïe máme príleÏitosÈ pod-
poriÈ dobrú my‰lienku primárnej prevencie ci-
vilizaãn˘ch ochorení a ukázaÈ tak na‰im naj-
men‰ím, Ïe ÏiÈ zdravo sa oplatí.
17
M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A
Asi nie je niã nové, keì poviem, Ïe reãiam a víziám o bezplatnom zdravotníctve uÏ odzvonilo.
Aj preto sa treba sústrediÈ na to, aby sme boli stále zdrav‰í. Generálny riaditeº Sekcie zdravia MZ SR
Tibor HLAVAT¯ poskytol rozhovor pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Do kvalitn˘ch zdravotn˘ch
sluÏieb treba investovaÈ
Podºa názoru zástupcov zdravotníckej obce
by sa malo dospieÈ k tomu, aby v‰etci pa-
cienti mali rovnakú ‰ancu a bola im sprí-
stupnená kvalitná zdravotná starostlivosÈ.
âo sa pre to robí a kde sú nedostatky?
V˘davky na zdravotnú starostlivosÈ stúpa-
jú vo v‰etk˘ch vyspel˘ch krajinách, ão súvi-
sí jednak so starnutím populácie, so stúpajú-
cou kvalitou poskytovan˘ch zdravotn˘ch slu-
Ïieb a dopytom po kvalitnej‰ích sluÏbách.
Na‰i obãania takisto oãakávajú kvalitné a
moderné zdravotné sluÏby. Pochopiteºne, Ïe
je na‰ou snahou vytváraÈ pre zvy‰ovanie kva-
lity podmienky.
Základnou a aktuálnou otázkou, ktorú si
musíme ako spoloãnosÈ zodpovedaÈ a dospieÈ
k istému spoloãenskému konsenzu je, z ak˘ch
zdrojov chceme zabezpeãovaÈ vy‰‰iu kvalitu
zdravotn˘ch sluÏieb. Myslím, Ïe práve prebie-
hajúce diskusie o povahe a v˘‰ke zdravotn˘ch
odvodov, doplnkového poistenia ãi definova-
ní nad‰tandardu reflektujú práve tento ‰truk-
turálny problém slovenského zdravotníctva.
Ak sa dosiahne spoloãensk˘ konsenzus, Ïe
zdravotníctvo chceme kvalitnej‰ie a financie
doplníme z verejn˘ch zdrojov, sociálne odká-
zaní pacienti nebudú pociÈovaÈ zv˘‰enú záÈaÏ.
Ak prevládne názor, Ïe zv˘‰enie kvality chce-
me financovaÈ zo súkromn˘ch zdrojov, je po-
trebné jedn˘m dychom rie‰iÈ otázku sociálnej
únosnosti a dopadov na slab‰ie vrstvy spoloã-
nosti.
Diskutuje sa aj o platbách za diagnózy,
malo by to priniesÈ spravodlivej‰ie hod-
notenie v˘konov?
18
S R
Áno, podstatou systému platby za diagnó-
zu (DRG systém) je rovnaká platba za tú istú
zdravotnú starostlivosÈ u v‰etk˘ch poskytova-
teºov. Základom ohodnotenia a v˘poãtu plat-
by je závaÏnosÈ diagnózy, komplikácie ocho-
renia, pridruÏené ochorenia, dæÏka lieãby a
rozsah potrebn˘ch v˘konov. Na základe t˘-
chto parametrov urãí ‰peciálny softvér pomo-
cou klasifikaãného algoritmu príslu‰n˘ DRG
kód. Kódu je moÏné na základe dohody po-
skytovateºov a poisÈovní prideliÈ príslu‰nú
v˘‰ku platby. To v‰ak neznamená, Ïe operá-
cia Ïlãníka bude platená v‰ade úplne rovna-
ko. DRG kód, a t˘m aj platba, bude závisieÈ
od viacer˘ch faktorov, ako sú závaÏnosÈ ocho-
renia, ãi bol pacient napríklad diabetik, ãi
bol v˘kon komplikovan˘, ãi bola potrebná
hospitalizácia na anesteziologicko-resusci-
taãnom oddelení a podobne. V krajinách kde
sa DRG systém aplikoval, sú platby za nároã-
n˘ch a komplikovan˘ch pacientov s danou
diagnózou asi 1,5 – 2,5 násobne vy‰‰ie opro-
ti nekomplikovan˘m pacientom.
Majú pacienti na Slovensku dostatok infor-
mácií o kvalite sluÏieb pri jednotliv˘ch
diagnózach, myslíte si, Ïe vedia zhodnotiÈ
ãi im bola poskytnutá adekvátna starostli-
vosÈ?
V súãasnom systéme poskytovania zdravot-
nej starostlivosti naliehavo absentujú verejne
dostupné parametre kvality daného poskyto-
vateºa. Na základe dostatoãne detailn˘ch in-
dikátorov kvality by mohol pacient porovná-
vaÈ a následne sa kvalifikovane rozhodovaÈ.
MZ SR plánuje v tomto roku vypracovaÈ
novú koncepciu indikátorov kvality, ktorá by
reflektovala princípy verejnej dostupnosti a
dostatoãne detailného rozsahu údajov. Indiká-
tory kvality by sa stali jedn˘m z kºúãov˘ch pa-
rametrov akreditácie poskytovateºov zdra-
votníckych zariadení a podkladom pre infor-
mované rozhodovanie sa pacientov a zdravot-
né poisÈovne.
Dajú sa porovnaÈ investície do zdravia ob-
ãanov na Slovensku s investíciami in˘ch
krajín Európskej únie?
Veºmi dobrá a aktuálna otázka. Jedn˘m
v˘razn˘m makroekonomick˘ch ukazovate-
ºov je pomer v˘davkov na zdravotníctvo a
hrubého domáceho produktu danej krajiny.
Takéto anal˘zy sú dostupné z viacer˘ch ná-
rodn˘ch aj medzinárodn˘ch zdrojov ako je
OECD, WHO, EÚ, MF SR alebo ·tatistick˘
úrad SR. Podºa pouÏitej metodiky sa údaje
mierne odli‰ujú a pri ich interpretácii je po-
trebné dôkladne prihliadaÈ na pouÏit˘ zdroj
údajov a metodiku. Takisto je dôleÏité dôklad-
M I N I S T E R S T V O
ne rozli‰ovaÈ absolútne v˘davky na zdravot-
níctvo a ich relatívny pomer k HDP.
Podºa anal˘z OECD z roku 2009 v˘davky
na zdravotníctvo predstavujú 7,3 % HDP
(celkové zdroje), respektíve 5,4 % HDP (ve-
rejné zdroje). Objem súkromn˘ch zdrojov
predstavuje asi 1,9% HDP a je porovnateºn˘
s ostatn˘mi sledovan˘mi krajinami Európy
V˘nimkou v Európe je ·vajãiarsko, ktoré je
známe vysok˘m podielom súkromn˘ch pla-
tieb na úrovni asi 4,1% HDP. Na druhej stra-
ne objem verejn˘ch zdrojov na Slovensku
predstavuje podºa metodiky OECD iba 5,4 %
HDP a v porovnaní s európskym priemerom
6,9 % je niωí asi o 1,5 % zdrojov HDP. Vy-
spelé krajiny, ako je Nemecko, Belgicko ale-
bo ·kandinávia dávajú z verejn˘ch zdrojov na
zdravotníctvo dokonca viac, t. j. na úrovni 8
– 9 % HDP. V porovnaní s krajinami b˘valé-
ho v˘chodného bloku sú na‰e v˘davky na
zdravotníctvo na pribliÏne rovnakej v˘‰ke.
Aj keì presné anal˘zy tzv. „potreby fi-
nanãn˘ch zdrojov“ nie sú k dispozícii, moÏ-
no sa odôvodnene domnievaÈ, Ïe rozsah zdro-
jov verejného zdravotného systému na Slo-
vensku nepostaãuje na krytie zdravotnej sta-
rostlivosti v kvalite, ktorú obãania oãakáva-
jú a ktorá je porovnateºná s kvalitou vyspel˘ch
európskych krajín. Popri nespochybniteºne
niωiemu relatívnemu objemu zdrojov na
Zdravotníctvo v projektoch
Európska komisia schválila Slovensku samostatn˘ operaãn˘ program pre sektor zdravotníctva.
Operaãn˘ program Zdravotníctvo patrí medzi najúspe‰nej‰ie a sledované operaãné programy
do roku 2013 aj z pohºadu generálneho riaditeºa Sekcie európskych programov a projektov MZ SR,
ªubomíra PARTIKU. Odpovedá na otázky redaktorke Anne Komovej.
Z D R A V O T N Í C T V A
zdravotníctvo v európskom kontexte, patria
medzi nepriame dôkazy narastajúca finanãná
spoluúãasÈ pacienta a ‰iroko roz‰íren˘ pro-
blém nadlimitov. Nadlimity sú medicínsky
uznané zdravotné v˘kony poskytnuté pacien-
tovi nad rámec zmluvne dohodnutého obje-
mu. Jednotlivé poisÈovne nadlimity buì nepre-
plácajú vôbec alebo preplácajú iba ãiastoãne.
ëal‰ím nepriamymi dôkazmi sú dlhé ãakacie
doby na plánovanú ambulantnú zdravotnú
starostlivosÈ a obãanmi veºmi negatívne vní-
maná otázka ‰edej ekonomiky v nemocni-
ciach.
Relatívny nedostatok finanãn˘ch zdrojov sa
negatívne prejavuje aj vo financovaní v‰eo-
becn˘ch nemocníc. Dlh nemocníc narastá
podºa veºkosti nemocnice a nároãnosti pa-
cientov a roãne dosahuje úroveÀ asi 15 % v˘-
nosov. Rozsah tzv. vnútorného dlhu nemoc-
níc, t.j. nutnosti kapitálov˘ch investícií do
aktív (budovy, prístroje), nie je presne kvan-
tifikovateºn˘. Je moÏné ho odhadnúÈ na úrov-
ni 2 – 4 mld. eur. V neposlednom rade sa zdá
byÈ nepriamym dôkazom nedostatoãn˘ch
zdrojov zaostávanie implementácie medicín-
skych inovácií, ktoré naráÏajú na problém fi-
nancovania zo strany poisÈovní.
Ako som uÏ spomínal, obãania SR oãaká-
vajú kvalitnej‰iu zdravotnú starostlivosÈ. Pod-
ºa dostupn˘ch údajov kriticky je vnímaná
S R
najmä úroveÀ zdravotnej starostlivosti v ne-
mocniciach, starostlivosÈ o dlhodobo cho-
r˘ch a imobiln˘ch pacientov a zaostávanie v
zavádzaní nov˘ch diagnostick˘ch a lieãeb-
n˘ch metód.
Je preto otázkou spoloãensk˘ch diskusií,
akú kvalitnú zdravotnú starostlivosÈ chceme,
kto má zv˘‰enie kvality financovaÈ a v akom
pomere (t. j. ‰tát, zdravotné poisÈovne a ob-
ãania). Môj osobn˘ názor je, Ïe ak by sme
mali na zdravotníctvo zdroje porovnateºné s
vyspelou Európou, t. j. o 1 – 2% HDP viac,
vieme dosiahnuÈ úroveÀ porovnateºnú so spo-
mínan˘mi vyspel˘mi európskymi krajinami.
Bolo by moÏné investovaÈ do v˘stavby a mo-
dernizácie nemocníc, financovaÈ adekvátnu
o‰etrovateºskú starostlivosÈ, roz‰íriÈ a inovo-
vaÈ spektrum ‰pecializovan˘ch zdravotn˘ch
v˘konov.
Pri diskusiách o financovaní v‰ak nemoÏ-
no zabúdaÈ ani na aspekt efektívneho vyuÏi-
tia existujúcich zdrojov. V tomto smere MZ
SR pripravilo a pripravuje opatrenia na opti-
malizáciu nákladov v oblasti hospodárenia ne-
mocníc, efektívnej‰ej liekovej politiky aj am-
bulantnej starostlivosti. MoÏnosti optimalizá-
cie v˘davkov odhadujem na úrovni 5 – 8%
zdrojov slovenského zdravotníctva. V porov-
naní so západnou Európou nám v‰ak ch˘ba
asi 25%.
Koºko projektov sa k dne‰nému dÀu z OPZ
zazmluvnilo?
Záujem Ïiadateºov vysoko prevy‰uje fi-
nanãné moÏnosti v rámci alokácie zdrojov.
Celkovo bolo v rámci obidvoch osí vyhláse-
n˘ch 10 v˘ziev na predkladanie Ïiadostí o ne-
návratn˘ finanãn˘ príspevok (NFP) a jedno
vyzvanie na predloÏenie národného projektu.
Kumulatívne bolo spolu predloÏen˘ch 210
Ïiadostí o NFP, z toho bolo schválen˘ch 56.
Z OPZ sa uskutoãnili viaceré aktivity. Kto-
ré z nich pokladáte za tie viac v˘znamné,
s dosahom na ‰ir‰iu verejnosÈ?
V rámci OPZ je fyzicky ukonãen˘ch zatiaº
10 projektov. V rámci opatrenia 1.1 OPZ sa
realizovala napríklad komplexná modernizá-
cia Stredoslovenského ústavu srdcov˘ch a
cievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica, mo-
dernizácia V˘chodoslovenského ústavu srdco-
v˘ch a cievnych chorôb, a. s., Ko‰ice, kúpil
sa lineárny ur˘chºovaã vo V˘chodosloven-
skom onkologickom ústave, a. s., Ko‰ice a an-
giografick˘ prístroj pre komplexné kardiolo-
gické aplikácie v Kardiocentre Nitra, s. r. o.
V rámci tohto opatrenia sme napríklad moder-
nizovali zdravotnícku infra‰truktúru v Ná-
rodnom rehabilitaãnom centre Kováãová a
19
M I N I S T E R S T V O
urobili technologickú rekon‰trukciu a mo-
dernizáciu v Národnom ústave reumatick˘ch
chorôb Pie‰Èany. V rámci opatrenia 2.1. bol
napríklad obstaran˘ a in‰talovan˘ prístroj nu-
kleárnej magnetickej rezonancie v spoloã-
nosti CT Martin, s. r. o. Prínosy pre verejnosÈ
spoãívajú hlavne v skvalitnení jednotliv˘ch
medicínskych a diagnostick˘ch úkonov a po-
stupov, zníÏení ãakacích lehôt a zlep‰ení a
zhospodárnení priestorov jednotliv˘ch zdra-
votníckych zariadení.
Viete ak˘ bol regionálny prínos projektov,
ktoré mapovali oblasti skvalitnenia lieãby
kardiovaskulárnych ochorení?
V rámci ukonãen˘ch projektov sa v oblas-
ti skvalitnenia lieãby kardiovaskulárnych
ochorení podarilo zrekon‰truovaÈ a vybaviÈ tri
‰piãkové centrá – v Ko‰iciach, Banskej By-
strici a Nitre. Napríklad vo V˘chodosloven-
skom ústave srdcov˘ch a cievnych chorôb, a.
s., Ko‰ice na jednotke intervenãnej arytmo-
lógie v˘razne stúpol poãet implantácií trva-
lého kardiostimulátora. K˘m pred realizáci-
ou projektu sa za prv˘ polrok 2009 zrealizo-
valo 164 implantácií, za rovnaké obdobie
roku 2010 ich bolo 229. Nárast predstavoval
vy‰e 71 %. Rovnako napríklad za uvedené ob-
dobie vzrástol poãet katétrov˘ch ablácií (in-
vazívna lieãebná metóda pouÏívaná na lieã-
bu niektor˘ch porúch srdcového rytmu) zo
149 na 242, t. j. o vy‰e 61 %. Takto by sme
mohli spomenúÈ aj ìal‰ie oddelenia. Zjedno-
du‰ene povedané, v˘razne sa zv˘‰ila kvalita
a zníÏili ãakacie lehoty.
Dostali sa peniaze aj pre vybudovanie ale-
bo modernizáciu pracoviska?
V‰etky schválené a realizované projekty v
rámci OPZ museli spæÀaÈ kritérium komplex-
nosti, ão znamená, Ïe kaÏd˘ ukonãen˘ projekt
priná‰a plne funkãnú a ekonomicky udrÏateº-
20
Z D R A V O T N Í C T V A
nú synergiu stavebnej, technologickej, infor-
maãno-komunikaãnej, tematickej a logistic-
kej oblasti v súlade s budúcim dopytom po
sluÏbách. Samotn˘ komplexn˘ projekt mohol
byÈ zameran˘ na jednu alebo viacero uvede-
n˘ch piatich oblastí pod podmienkou zabez-
peãenia ich vzájomnej synergie ihneì po
ukonãení projektu. In˘mi slovami komplex-
nosÈ projektov zaruãovala, Ïe sa nebudú rea-
lizovaÈ projekty, v rámci ktor˘ch by naprík-
lad bol nakúpen˘ a in‰talovan˘ najmoder-
nej‰í zdravotnícky prístroj v nevyhovujúcich
havarijn˘ch priestoroch zdravotníckeho zaria-
denia, alebo by sa kompletne rekon‰truova-
ná budova následne zariadila existujúcimi
zastaran˘mi a opotrebovan˘mi zdravotníc-
kymi prístrojmi, alebo by nebola po ukonãe-
ní projektu zariadená vôbec.
Ak˘ dosah majú prostriedky pouÏité z eu-
rofondov na kvalitu zdravotníckych slu-
Ïieb?
V˘sledkom anal˘zy OPZ je zl˘ zdravotn˘
stav obyvateºov SR v porovnaní s ostatn˘mi
ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ a zl˘ stav materiálno-
technickej infra‰truktúry zdravotníckych za-
riadení. Preto globálnym cieºom OPZ je zlep-
‰enie podmienok ovplyvÀujúcich zdravotn˘
stav obyvateºstva v produktívnom, ako aj v
neproduktívnom veku, prostredníctvom zvy-
‰ovania kvality, efektívnosti a dostupnosti
zdravotnej starostlivosti a podpory zdravia, v
rámci zdravotníckej infra‰truktúry. V zásade
kaÏd˘ jeden schválen˘ projekt vysokou mie-
rou ovplyvÀuje kvalitu zdravotníckych sluÏieb
a som presvedãen˘, Ïe pacienti túto zv˘‰enú
kvalitu naozaj pocítia.
Z Európskeho fondu regionálneho rozvo-
ja získalo uÏ nenávratn˘ príspevok nie-
koºko ìal‰ích subjektov. Ktoré a naão ich
moÏno pouÏiÈ?
S R
Spomenul by som dve ‰pecifické oblasti.
Prvou je národn˘ projekt s názvom Dobudo-
vanie infra‰truktúry Národnej transfúznej
sluÏby SR. Jeho hlavn˘m cieºom je centrali-
zovaÈ v˘robu krvn˘ch prípravkov a komplex-
ne zmodernizovaÈ transfúziologické praco-
viská. Rekon‰truujú sa tri spracovateºské cent-
rá, obstarávajú nové prístroje pre odberové a
spracovateºské centrá a tieÏ ‰peciálne vozid-
lá na prevoz krvi a krvn˘ch prípravkov. Dru-
hou oblasÈou je podporenie 10-tich projektov
modernizácie a rekon‰trukcie zdravotníckych
zariadení z opatrenia 2.1 Rekon‰trukcia a
modernizácia zariadení ambulantnej zdravot-
nej starostlivosti. Táto úloha sa realizuje aj v
rámci Úradom vlády Slovenskej republiky
schválen˘ch Lokálnych stratégií komplex-
ného prístupu, t. j. v oblastiach s marginali-
zovan˘mi rómskymi komunitami.
Ktoré kraje vyrie‰ia svojej problémy v ob-
lasti zdravotníctva práve vìaka financiám
z fondov?
Potenciálni Ïiadateºa o NFP sa musia na-
chádzaÈ resp. poskytovaÈ zdravotnú starostli-
vosÈ v oprávnen˘ch regiónoch cieºa „Konver-
gencia“, ktor˘mi sú Trnavsk˘, Nitriansky,
Trenãiansky, Banskobystrick˘, Îilinsk˘, Pre-
‰ovsk˘ a Ko‰ick˘ samosprávny kraj. Úze-
mie Bratislavského samosprávneho kraja nie
je v rámci cieºa „Konvergencia“ oprávnené,
preto zdravotnícke zariadenia v Bratislav-
skom samosprávnom kraji nie sú oprávnené
na poskytnutie NFP. ZároveÀ v‰ak treba ob-
jektívne povedaÈ, Ïe v˘‰ka alokácie OPZ nie
je dostatoãná, aby sa v‰etky problémy v jed-
notliv˘ch krajoch v oblasti zdravotníctva vy-
rie‰ili.
Ak˘ bol celkov˘ objem vyãlenen˘ch fi-
nanãn˘ch prostriedkov pre projekty v
zdravotníctve?
Celková alokácia verejn˘ch zdrojov Ope-
raãného programu Zdravotníctvo (OPZ) je
294 117 647 eur. K 31. decembru 2010 bolo
zakontrahovan˘ch 278 341 025 eur, ão je
94,64 %. âerpanie predstavovalo sumu 56
867 423 eur, ão je na úrovni 19,33 % OPZ. Sa-
mostatn˘ Operaãn˘ program zdravotníctvo
máme ako jediná krajina v EÚ, ostatné kra-
jiny podporu zdravotníctva majú väã‰inou v
rámci in˘ch operaãn˘ch programov. Je to pre
nás veºká v˘hoda, lebo aj keì patríme medzi
najmen‰ie operaãné programy v SR, vieme
cielene nasmerovaÈ zdroje na priority samot-
ného MZ SR. ZároveÀ pri v˘raznom zniÏo-
vaní zdrojov zo ‰tátneho rozpoãtu na kapitá-
lové v˘davky pre kapitolu MZ SR a t˘m aj pre
jednotlivé ‰tátne príspevkové organizácie,
OPZ predstavuje hlavn˘ zdroj financovania
modernizácie a rekon‰trukcie zdravotníckych
zariadení. Rovnako som rád, Ïe v rámci OPV
sa vyãlenilo zvlá‰È opatrenie na podporu vzde-
lávania v zdravotníctve. Verím, Ïe dobré prí-
klady z praxe, vysok˘ dopyt jednotliv˘ch Ïia-
dateºov o NFP, pozitívne hodnotenie imple-
mentácie OPZ zo strany Európskej komisie a
tieÏ súlad so stratégiou Európa 2020 budú zna-
menaÈ zachovanie samostatného OPZ aj pre
nasledujúce programové obdobie
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
SpoloãnosÈ Bayer je popredná svetová chemická a farmaceutická firma zameraná na v˘skum a v˘voj.
Je v‰ak rovnako známa prísnymi etick˘mi zásadami a pravidlami transparentnosti. Mnohé z jej prístupov
a skúseností by bolo moÏné vyuÏiÈ aj pri ozdravovaní zdravotného systému Slovenskej republiky.
Parlamentn˘ kuriér preto oslovil Dr. Haralda NUSSERA, generálneho manaÏéra Bayer, spol. s r.o.
Bayer priná‰a na Slovensko
nielen inovatívne
a cenovo prístupné lieky
Kde vidíte miesto spoloãnosti Bayer v lieko-
vom reÈazci v rámci spolupráce s Minister-
stvom zdravotníctva SR a zdravotn˘mi pois-
ÈovÀami na Slovensku?
Ministerstvo zdravotníctva SR, zdravotné po-
isÈovne, ale rovnako nemocnice a lekárne slúÏia
ºuìom na Slovensku pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. SpoloãnosÈ Bayer ako farmaceu-
tická firma má v tomto reÈazci rovnako nezastu-
piteºnú úlohu. Na‰ím záujmom je priná‰aÈ na Slo-
vensko inovatívne a cenovo prístupné lieky.
Aké konkrétne rie‰enia ponúka Bayer Minis-
terstvu zdravotníctva SR ãi zdravotn˘m po-
isÈovniam?
V mnoh˘ch terapeutick˘ch oblastiach ponú-
kame rie‰enia, ktoré skracujú dæÏku hospitalizá-
cie, zniÏujú potrebu lekárskych v˘konov ãi uÏí-
vaním v˘razne zniÏujú riziko vzniku závaÏn˘ch
ochorení. Jednoducho povedané, pri modernej
zdravotnej starostlivosti, ktorá vyuÏíva najnov-
‰ie v˘sledky vedeckého v˘skumu, vieme po-
skytnúÈ rie‰enia zabezpeãujúce trvalú udrÏateº-
nosÈ zdravotného systému.
Na zdravotné systémy je v‰ak vyvíjan˘ obrov-
sk˘ tlak na zniÏovanie nákladov.
Pre nás je dôleÏité, Ïe lieky sú cenovo efek-
tívne v porovnaní s aktuálnymi moÏnosÈami
lieãby a okrem toho ponúkajú v˘hody pre spo-
loãnosÈ. To znamená, Ïe prostriedky vynaloÏe-
né na lieãbu sú pre spoloãnosÈ menej nákladné,
ako keby sa lieãba neposkytla.
Samozrejme, aj spoloãnosÈ Bayer vníma ob-
rovsk˘ finanãn˘ tlak na zdravotné systémy. Na-
priek tomu zníÏenie cien inovatívnych produk-
tov nie je jedin˘m spôsobom ako zníÏiÈ nákla-
dy. Preto by sme radi ponúkli Ministerstvu zdra-
votníctva SR spoluprácu, ak ju bude povaÏovaÈ
za vhodnú.
âo presne si pod touto ponukou predstavu-
jete?
Na‰a spoloãnosÈ by ocenila, ak by ju Minis-
terstvo zdravotníctva SR poÏiadalo o spoloãnú
diskusiu o prínosoch iného ako peÀaÏného cha-
rakteru, najlep‰ie prostredníctvom obchodnej
komory alebo aj priamo. Samozrejme, pri zacho-
vaní prísnej transparentnosti. Vedeli by sme na-
príklad poskytnúÈ na‰e manaÏérske skúsenosti a
vedomosti v oblasti nákladového manaÏmentu.
V súãasnosti sa zo strany mimovládnych or-
ganizácií, ale aj samotného ministerstva zdra-
votníctva ãoraz ãastej‰ie oz˘vajú hlasy vola-
júce po zv˘‰ení transparentnosti vo farma-
ceutickom priemysle. Ako sa Bayer pozerá na
tieto v˘zvy?
Bayer víta iniciatívy neziskov˘ch organizá-
cií a ministerstva zdravotníctva t˘kajúce sa
transparentnosti. Podporíme v‰etky zmeny pra-
vidiel, ktoré urobia systém transparentnej‰ím.
Bayer by ocenil transparentnosÈ t˘kajúcu sa
v‰etk˘ch aspektov zdravotného systému.
Ako sa reálne aplikujú etické zásady a pra-
vidlá transparentnosti v spoloãnosti Bayer?
Na Slovensku sme ãlenom SAFS – Sloven-
skej asociácie farmaceutick˘ch spoloãností. Jed-
n˘m z jej hlavn˘ch cieºov je aj propagácia trans-
parentn˘ch princípov, procedúr a kritérií regi-
strácie, kategorizácie a preplácania liekov tak,
aby v‰etci v˘robcovia mali rovnaké podmien-
ky a aby sa minimalizoval priestor pre neetic-
ké záujmy a korupciu. Bayer sa zaviazal tieto
pravidlá plne dodrÏiavaÈ. Navy‰e, kaÏd˘ za-
mestnanec na‰ej spoloãnosti na akejkoºvek úrov-
ni a v ktorejkoºvek krajine sa musí správaÈ mo-
rálne a konaÈ legálne. Ak by k uzavretiu obcho-
du viedla neetická alebo nelegálna cesta, rad‰ej
ho nezrealizujeme. KaÏd˘ zamestnanec vie, Ïe
musí za tak˘chto okolností obchod odmietnuÈ.
Máte aj konkrétne príklady nápadov, ako
zv˘‰iÈ transparentnosÈ zdravotného systému?
Sme pripravení byÈ plne transparentní, a te-
raz by sme ocenili a podporili oficiálne formál-
ne systémové pravidlá. Rovnako aj v tomto prí-
pade je spoloãnosÈ Bayer pripravená pokiaº
bude poÏiadaná, priná‰aÈ nápady, ako by to
mohlo vyzeraÈ. Najlep‰ie by bolo, keby takúto
poÏiadavku spracovali odborné asociácie.
Jednou z na‰ich úvah je zv˘‰iÈ právne pove-
domie zdravotníckych pracovníkov a vzdelávaÈ
ich aj v oblasti etického kódexu asociácie far-
maceutick˘ch spoloãností. Tieto semináre by
sme mohli realizovaÈ napríklad ako stretnutia za
okrúhlym stolom.
Bayer je známy svojou spoloãensky zodpo-
vednou politikou a aj tento rok ste boli me-
dzi nominovan˘mi na hlavnú cenu za spolo-
ãensky zodpovedné podnikanie Via Bona. âo
pre Vás osobne znamená spoloãensky zodpo-
vedné podnikanie?
Osobne povaÏujem zodpovedné podnikanie za
také, ktorého v‰etky aktivity sú ãestné a trans-
parentné, zodpovedné k zamestnancom a ob-
chodn˘m partnerom a ktoré neprofituje na úkor
budúcich generácií, teda je trvalo udrÏateºné.
Jedn˘m z dôvodov, Ïe pracujem uÏ viac ako de-
saÈ rokov pre túto firmu je práve súlad mojej
osobnej filozofie s tou podnikateºskou, ktorú
presadzuje Bayer. Je to filozofia priradiÈ ekono-
mick˘m, ekologick˘m a sociálnym cieºom rov-
nakú dôleÏitosÈ. Ozdobou na tomto správaní sú
aj na‰e projekty spoloãenskej zodpovednosti
realizované na Slovensku. Napríklad Ekológia v
objektíve, Kúsok ‰Èastia, Making Science Make
Sense ãi napríklad aj tohoroãn˘ lokálny projekt
Kráºovsk˘ rod, ktor˘ bol ocenen˘ v európskom
meradle. Mám e‰te v ãerstvej pamäti príhovor
pani premiérky Radiãovej poãas úvodného stret-
nutia projektu Na‰e mesto, ktor˘ má presvedãil,
Ïe to s pomocou druh˘m myslí naozaj úprimne.
Cením si ºudí i firmy, ktorí dokáÏu popri svojej
hlavnej ãinnosti myslieÈ na druh˘ch.
21
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

Kategorizaãn˘ proces – stanovenie ceny a úhrady lieku – je v súãasnosti v procese zmeny, dôsledkom ktorej
by mala byÈ vy‰‰ia transparentnosÈ procesu a jeho zosúladenie s poÏiadavkami zákona o správnom konaní.
Na nedostatky tohto procesu farmaceutick˘ priemysel upozorÀoval od zaãiatku pôsobenia na Slovensku
a opakovane Ïiadal Ministerstvo zdravotníctva SR o nápravu. Îiaº, ani referencovanie cien liekov,
ktoré nepochybne prinieslo úsporu finanãn˘ch prostriedkov, neprebiehalo a ani neprebieha v súlade
s platnou legislatívou. Pohºad v˘robcov originálnych liekov na danú problematiku vám priná‰ame
v rozhovore s predsedom predstavenstva SAFS MUDr. Pavlom ADAMKOVOM.

ZáleÏí nám na vytvorení

transparentného prostredia kov pre ministerstvo zdravotníctva a minister-
stvo financií, ktorá sa stala základom pre sta-
novenie cien liekov na Slovensku.

OvplyvÀuje systém referencovania cien lie-

MUDr. Pavol Adamkov,
predseda predstavenstva SAFS
Je absolventom Lekárskej fakulty Univerzity
Komenského v Bratislave. ·tyri roky pracoval
na KoÏnej klinike Slovenskej lekárskej univerzity
v Bratislave.
Vo farmaceutickom priemysle pôsobí od roku 2000.
Do roku 2008 zastával rôzne pozície so zameraním
na predaj a marketing v spoloãnostiach
Servier a AstraZeneca AB.
Od roku 2008 je riaditeºom pre medicínske
a vonkaj‰ie záleÏitosti v spoloãnosti AstraZeneca AB.
âlenom predstavenstva SAFS a zároveÀ
jeho predsedom sa stal v januári 2011.
Jednou z najpálãivej‰ích otázok navrhova-
nej novely zákona o rozsahu zdravotnej
starostlivosti je aj urãovanie cien liekov,
ktoré sa na Slovensku budú hradiÈ zo zdra-
votného poistenia. Ako vnímate zavedenie
systému tzv. referencovania, teda urãova-
nia cien liekov na základe ich porovnáva-
nia medzi jednotliv˘mi krajinami a ná-
sledného urãovania ich priemeru?
Novela tohto zákona z roku 2008 priniesla
spomínané referencovanie cien liekov, a to na
úroveÀ priemeru 6 najniωích cien z ko‰a v‰et-
k˘ch krajín EÚ. To spôsobilo, Ïe cena liekov
na Slovensku sa prakticky dostala na tretiu naj-
niωiu cenu v rámci EÚ. V záujme pacientov
v˘robcovia nechceli, aby bola ohrozená do-
stupnosÈ niektor˘ch Ïivot zachraÀujúcich lie-
kov, a preto pristúpili na kompromisné rie‰e-
nia, dúfajúc, Ïe v rámci vzájomnej diskusie sa
podarí existujúce nedostatky odstrániÈ a zosú-
ladiÈ proces s platnou legislatívou. Navy‰e, sa-
motn˘ farmaceutick˘ priemysel sa spolupodie-
ºal na vytvorení databázy európskych cien lie-
kov na Slovensku to, Ïe nie v‰etky ‰táty EÚ
sú ãlenmi eurozóny?
Jednoznaãne áno. Najniωie ceny v sloven-
skom referenãnom ko‰i sú ãasto práve ceny
z t˘ch krajín, ktoré nie sú ãlenmi eurozóny
a ich meny sú znaãne volatilnej‰ie ako mena
euro. Ceny sú úzko naviazané na aktuálny stav
ekonomiky danej krajiny a veºmi ãasto aj na
jej momentálne politické prostredie (najmä
pokiaº ide o b˘valé postkomunistické ‰táty
EÚ). V˘menné kurzy mien ãlensk˘ch krajín
EÚ nepouÏívajúcich menu euro majú nepre-
dikovateºn˘ v˘voj. Obzvlá‰È teraz v ãase krí-
zy a rozpoãtov˘ch deficitov, kedy je národ-
ná mena vyuÏívaná aj ako efektívny nástroj
menovej politiky (najmä na ochranu vnútor-
ného trhu danej krajiny). Referencovaním ta-
k˘chto cien dochádza nielen k referencova-
niu cien, ale aj k referencovaniu v˘menn˘ch
kurzov.
Takáto nestabilita cien liekov a neist˘ v˘-
voj prostredia môÏu pôsobiÈ ako bariéra
v prístupe nov˘ch liekov na slovensk˘ trh
a t˘m zníÏiÈ uÏ aj tak zl˘ zdravotn˘ stav ná‰ho
obyvateºstva (zdroj: OECD Health Data,
2010, www.oecd.org).
Ak˘ je názor v˘robcov originálnych lie-
kov na nov˘ návrh novely z pohºadu refe-
rencovania na druhú najniωiu cenu v EÚ?
Stanovenie referenãnej ceny liekov ako
druhej najniωej v rámci celej EÚ sa môÏe ne-
gatívne prejaviÈ v ohrození dostupnosti liekov
pre slovensk˘ch pacientov. Extrémne nízka
cenová hladina liekov v SR bude akcelerovaÈ
re-exporty, ktoré sa uÏ pri súãasn˘ch pravid-
lách pohybujú na úrovni asi 10 – 15 %. Tie-
to re-exporty znamenajú to, Ïe zníÏenie ceny
liekov na druhú najniωiu cenu v EÚ spôso-
bí zv˘‰enie v˘vozu lacn˘ch slovensk˘ch lie-
kov do zahraniãia a v dôsledku toho môÏu

22
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
niektoré lieky pre na‰ich pacientov ch˘baÈ.
Benefit z nízkych cien na Slovensku tak pa-
radoxne budú maÈ súkromné distribuãné spo-
loãnosti a ich cieºové krajiny, a nie slovens-
kí pacienti. Pre slovensk˘ch pacientov osta-
nú iba prázdne regály v lekárÀach a nereali-
zovateºné recepty v rukách, ako sa ukazuje aj
na príklade Grécka, ktoré zaviedlo obdobn˘
princíp pri stanovovaní cien liekov (E. Sukkar,
Greek regulator blames low prices for medi-
cine shortages, Scrip 24, February 2011).
Veºmi podstatnou v˘hradou tieÏ je, Ïe eko-
nomická v˘konnosÈ Slovenska preukázateºne
nie je na úrovni druhej najniωej ceny. Slo-
venská ekonomika vyjadrená v hrubom domá-
com produkte parity kúpnej sily je podºa Eu-
rostatu (Eurostat New Release: Regional GDP
per inhabitant in 2008; February 24, 2011) na
ôsmom mieste odspodu. PodceÀovanie vlast-
n˘ch schopností a moÏností nie je prejavom
stability, sebadôvery a ambicióznosti, ktorú sa
Slovenská republika snaÏí navonok prezento-
vaÈ. Takéto správanie nesvedãí ani o národnej
hrdosti, ktorú by kaÏd˘ ‰tát mal maÈ.
âo v tejto súvislosti navrhujete?
Na‰ím návrhom je, aby referenãnou cenou
lieku bola druhá najniωia cena spomedzi cien
v krajinách eurozóny. Tak˘mto spôsobom ur-
ãenia referenãnej ceny liekov pre Slovensko
sa minimalizuje vplyv kurzov˘ch v˘kyvov
národn˘ch mien.
Z pohºadu navrhovanej novely, ak˘ je po-
stoj asociácie k procesu rozhodovania o
úhradách zo zdravotného poistenia a t˘m
aj o doplatku za lieky zo strany pacienta?
Farmaceutické spoloãnosti, ktoré majú zá-
ujem o vytvorenie transparentného prostredia
na Slovensku, povaÏujú za nevyhnutné, aby
zasadnutia tzv. poradn˘ch orgánov ministra
zdravotníctva boli verejné. VerejnosÈ zasa-
daní kategorizaãnej komisie a kategorizaãnej
rady je veºmi váÏnou poÏiadavkou celého
farmaceutického priemyslu v prospech obãa-
nov Slovenska, nakoºko v prípade kategori-
zácie liekov ide o rozhodovanie o pouÏití ve-
rejn˘ch prostriedkov na úrovni 1,5 miliardy
eur, t. j. cca 2,5 % HDP. Verejn˘ dohºad nad
t˘mto rozhodovaním je preto nevyhnutn˘,
nakoºko tu sa tvoria rozhodnutia o úhrade
zdravotn˘ch poisÈovní za liek a doplatku pa-
cienta, t. j. ceny za liek, ktorú vníma pacient.
Ministerstvo zdravotníctva SR v‰ak navrhu-
je vyÀatie ãinnosti kategorizaãnej komisie
a kategorizaãnej rady spod Správneho kona-
nia, ão pripomienkovala v medzirezortnom
pripomienkovaní dokonca aj Generálna pro-
kuratúra SR.
Zasadnutia poradn˘ch orgánov ministra
zdravotníctva (Kategorizaãná komisia a Ka-
tegorizaãná rada) sú základom v celom roz-
hodovacom procese. Ak sa vyjmú zo správ-
neho konania, môÏu vzniknúÈ podozrenia
z netransparentnosti celého kategorizaãného
procesu. V neposlednom rade v t˘chto rozho-
dovacích orgánoch sedia zástupcovia zdravot-
n˘ch poisÈovní, ktorí rozhodujú o. i. aj o svo-
jom zisku. âím väã‰í zisk pre poisÈovne, t˘m
väã‰ie nároky na doplatky pacientov.
Navrhujeme preto, aby bol proces úhrad za
lieky nezávisl˘ od podnikateºsk˘ch aktivít, ãi
uÏ na strane farmaceutick˘ch spoloãností ale-
bo na strane zdravotn˘ch poisÈovní. Mal by
byÈ v gescii nezávislého profesionálneho a ne-
politického orgánu, v ktorom budú pracovaÈ
certifikovaní odborníci z oblasti medicíny
a farmakoekonomiky, ktor˘ch nezávislosÈ
bude potvrdená. Takto je to vyrie‰ené vo via-
cer˘ch krajinách EÚ, kde podobné orgány
dlhodobo konajú transparentne a vo verejnom
záujme (Veºká Británia, Nemecko, Francúzs-
ko, Holandsko, ·védsko atì.).
V médiách sa pred nedávnom objavili in-
formácie o tom, Ïe v prípade cien nov˘ch
inovatívnych liekov môÏe dôjsÈ k situá-
ciám, kedy by si pacienti museli doplácaÈ
za liek stovky eur...
Toto je ìal‰í problém, na ktor˘ sme upozor-
nili a ktor˘ hrozí v prípade urãovania úhrad
cien nov˘ch inovatívnych liekov, ktor˘ch
úhrada zo zdravotného poistenia nebude môcÈ
presiahnuÈ 25 percent, pokiaº nebudú maÈ
cenu urãenú v aspoÀ dvoch krajinách z pia-
tich s rovnak˘m, respektíve podobn˘m HDP
na obyvateºa ako Slovensko. Ide teda o zave-
denie dvojakého referencovania pre originál-
ne lieky, ão bráni hospodárskej súÈaÏi a je
v rozpore so základn˘mi princípmi. Napriek
tomu, Ïe liek bude zaregistrovan˘ a bude maÈ
urãenú cenu napr. v EÚ 15, prakticky nebu-
de pre slovensk˘ch pacientov ekonomicky
dostupn˘. Napríklad liek s cenou 1 000 eur
budú hradiÈ poisÈovne maximálne do úrovne
250 eur a zvy‰ok bude musieÈ doplatiÈ sám pa-
cient.
Aj v tomto prípade by podºa nás mal byÈ re-
ferenãn˘ kô‰ definovan˘ na úrovni cien
v krajinách eurozóny a schválenie úhrady
zdravotnou poisÈovÀou by malo byÈ bez ba-
riéry 25 precent v prípadoch, ak má liek úrad-
ne urãenú cenu aspoÀ v dvoch krajinách eu-
rozóny.
SAFS v prvom ‰tvrÈroku tohto roka pre‰iel
procesom tzv. rebrandingu a zvolil si nové
predstavenstvo, ktorého ste predsedom.
Okrem nového loga má SAFS nové hodno-
ty a ciele. Mohli by ste nás s nimi v krát-
kosti oboznámiÈ?
Mení sa prostredie, v ktorom pôsobíme, my
sa meníme a mení sa aj situácia na trhu. Aso-
ciácia preto na prelome trinásteho a ‰trnáste-
ho roku svojej existencie dospela k potrebe
aktualizácie svojich priorít a s t˘m súvisiacou
zmenou loga, ktoré v sebe nesie na‰e hlavné
atribúty: „Viac sa p˘tame. Viac sa dozvedá-
me. Viac priná‰ame.“. Z ãoho vypl˘vajú aj
na‰e hodnoty: transparentnosÈ, propacient-
skosÈ, etika a samozrejme inovatívnosÈ. Máme
ambíciu byÈ partnerom v udrÏiavaní a zvy‰o-
vaní transparentnosti procesov v sektore zdra-
votníctva, v zabezpeãovaní dostupnosti naj-
nov‰ích liekov pre pacientov na Slovensku,
v budovaní hodnoty inovatívnych liekov
v oãiach odbornej i ‰irokej verejnosti a v ne-
poslednom rade v posilÀovaní úrovne etiky,
keìÏe nám záleÏí na tom, ak˘m spôsobom do-
sahujeme na‰e ciele. Prioritou pre nás v‰ak
ostáva pacient – on je pre nás hnacím moto-
rom akéhokoºvek v˘voja v oblasti farmácie.
Na naplnenie tohto cieºa existuje mnoho ciest,
ãi uÏ sú to nové lieky, preventívne a edukaã-
né programy alebo charitatívne aktivity. V‰et-
ky v‰ak smerujú k zlep‰eniu Ïivota pacienta.
Slovenská asociácia
farmaceutick˘ch spoloãností
orientovan˘ch na v˘skum a v˘voj
RuÏová dolina 6, 821 08 Bratislava 2
tel.: 00421 2 5022 1414
e-mail: safs@safs.sk
www.safs.sk
23
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
Slovensko sa pú‰Èa do veºkej reformy liekovej politiky, ktorá má u‰etriÈ desiatky miliónov eur.
Ako hovorí MUDr. Igor NOVÁK, prezident Asociácie dodávateºov liekov, ktorá zdruÏuje cel˘
liekov˘ reÈazec, na Slovensku sa reforma robí systémom povyberania hrozienok z koláãa.
O plusoch a mínusoch pripravovan˘ch krokov sa zhovárala Petra Jedliãková.
Re‰triktívne opatrenia môÏu
zhor‰iÈ dostupnosÈ liekov
Ministerstvo zdravotníctva plánuje v tom-
to roku realizovaÈ zásadnú liekovú reformu.
Jej potreba sa odôvodÀuje aj t˘m, Ïe treti-
na nákladov v zdravotníctve smeruje na
lieky. Ako sa pozeráte na tieto plány?
OECD uvádza, Ïe Slovensko má vy‰e 30-
percentnú spotrebu z celkov˘ch nákladov na
zdravotníctvo na lieky, priãom odporúãalo ‰et-
riÈ. Tento pohºad má v‰ak viaceré nepresnos-
ti. Slovensko vydáva v súãasnosti na zdravot-
níctvo menej ako 6 percent z HDP, ão je cel-
kovo menej ako takmer 9-percentn˘ priemer
OECD. Na sledovanie v˘davkov na lieky sa
okrem toho v jednotliv˘ch krajinách pouÏíva
rôzna metodika. Na Slovensku sa do celkovej
spotreby poãítajú aj nemocniãné lieky, v in˘ch
krajinách nie. KeìÏe sú tam tieto dve ‰tatisti-
ky oddelené, spotreba u nás opticky narastá.
Treba tieÏ poukázaÈ na to, Ïe slovenské nákla-
dy na ambulantnú a nemocniãnú starostlivosÈ
sú podstatne niωie ako inde v Európe. Z t˘chto
faktov vypl˘va v˘razná disproporcia, samo-
zrejme v prospech liekov. To sú také tri aspek-
ty, ktoré hovoria o tom, Ïe tá metodika je zlá,
na lieky sa na Slovensku nespotrebuje toºko,
ako sa zdá na prv˘ pohºad. Za posledné dva
roky náklady na lieky nerástli. Odkedy sa v
roku 2009 zaviedlo referencovanie cien liekov,
bol rast minimálny. A tento rast je pritom
ovplyvÀovan˘ i t˘m, Ïe na Slovensku sú lac-
né lieky, ão spôsobuje, Ïe ich ãasÈ je opäÈ pred-
metom v˘vozu do krajín s drah‰ími liekmi. To-
muto procesu hovoríme paraleln˘ export. V sú-
ãasnosti predstavuje aÏ desaÈ percent z toho, ão
24
sa obchoduje a pri konkrétnych liekoch to
môÏe byÈ aÏ 20 percent ich objemov pre slo-
vensk˘ trh.
Dá sa predpokladaÈ, Ïe spotreba liekov bude
vzhºadom na demografick˘ v˘voj a starnu-
tie populácie rásÈ. Deklaruje sa snaha za-
viesÈ opatrenia, aby percentuálny rast ná-
kladov na lieky neprevy‰oval rast celko-
v˘ch zdrojov v zdravotníctve. Myslíte si, Ïe
je tento cieº reálny? Bude to maÈ nejak˘ do-
pad na pacientov?
Práve pre demografick˘ v˘voj a starnutie
populácie by malo ministerstvo zdravotníctva
kalkulovaÈ aj s rastom nákladov. Obávame sa,
Ïe takéto v˘razne re‰triktívne opatrenia pove-
dú k zhor‰eniu dostupnosti liekov, ako aj k
tomu, Ïe niektoré lieky neprídu vôbec na trh,
niektoré budú musieÈ odísÈ a zaãne sa lieãiÈ star-
‰ími molekulami.
Myslíte si teda, Ïe opatrenia, ktoré navrhu-
je ministerstvo zdravotníctva, môÏu spôso-
biÈ to, Ïe nebudú u nás dostupné najnov‰ie
a najmodernej‰ie lieky?
Áno, môÏe nastaÈ aj taká situácia. KeìÏe v˘-
voj je vo v‰etk˘ch oblastiach, tak sa nedá ‰pe-
cifikovaÈ, Ïe sa zhor‰í starostlivosÈ napríklad
v rámci onkológie alebo srdcovocievnych
ochorení. Dotkne sa to v‰etk˘ch oblastí, kde
prichádzajú nové lieky. âo sa t˘ka cien liekov,
tak ministerstvo nerie‰i diagnózu systému,
rie‰i financie a t˘m pádom ceny. V˘voj nové-
ho lieku stojí asi miliardu eur, ãiÏe keì liek pri-
chádza na trh, má nejakú cenu. Tá odráÏa ná-
klady, ktoré sú spojené s jeho v˘vojom. Keì
regulátor v˘razne tlaãí na ceny, tak sa v˘rob-
covi neoplatí prísÈ do krajiny, kde je cenotvor-
ba tak˘mto spôsobom re‰triktívna. Nov˘ liek
sem jednoducho nepríde. Najdrah‰ie lieky sú
v onkológii a potom sú to takzvané orphan lie-
ky, ktoré sú pre malé populácie pacientov, kde
sa v˘skyt ochorenia pohybuje rádovo menej
ako jeden na stotisíc. Samozrejme, keìÏe je to
pre malú populáciu, tak aj náklady sú vysoké.
Je podºa vás pripravovaná reforma systémo-
vá?
Problém tejto reformy vidím v tom, Ïe mi-
nisterstvo na Àu pouÏilo v‰etko, ãím sa dá zní-
ÏiÈ cena. Pritom v‰etky opatrenia fungujú v ur-
ãit˘ch systémoch a väã‰inou je to tak, Ïe sa ne-
uplatÀujú v‰etky naraz. Na Slovensku sme
povyberali hrozienka z koláãa. V in˘ch systé-
moch sa pritom takéto opatrenia kompenzujú
aj v˘hodami pre farmaceutick˘ priemysel. Mi-
nisterstvo teraz vyberá v‰etky re‰trikãné ná-
stroje a farmaceutick˘ priemysel je postaven˘
do roly, buì s t˘m súhlasiÈ alebo nie. Pritom
sa stále za t˘m v‰etk˘m stráca pacient. Keì sa
totiÏ v‰etky tieto opatrenia zavádzajú nesysté-
movo, v koneãnom dôsledku na to doplatí pa-
cient. Ch˘ba tieÏ dopadová ‰túdia, ão súbeh
jednotliv˘ch opatrení spôsobí. Plánuje sa tak
zaviesÈ nieão, kde nie je vyãíslené, ak˘ to bude
maÈ dopad. Problémom je, Ïe ºudí, ktorí by ve-
deli ‰túdiu zrealizovaÈ, zrátame na prstoch
dvoch rúk. Odborníci sú, ale mimo sektora a
kaÏd˘ z ºudí, ktorí by to vedel urobiÈ, má mi-
nimálne jeden konflikt záujmov.
Ministerstvo odhaduje, Ïe novela zákona o
rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá má
priniesÈ aj prísnej‰ie referencovanie cien
liekov, usporí sto miliónov eur roãne.
Neviem si to celkom dobre predstaviÈ. Ho-
vorí sa, Ïe 75 miliónov eur prinesie referenco-
vanie na druhú najniωiu cenu v EÚ. UÏ teraz
sa pritom mnohé lieky na‰ich ãlenov nachádza-
jú pod touto hladinou. Je to dôsledok toho, Ïe
nikdy nebolo vo väã‰ej miere umoÏnené, aby
sa cena vrátila na priemer ‰iestich najniωích
cien. Slovensko je referenãná krajina pre iné
krajiny v Európskej únii a panuje názor, Ïe
Ïiadna farmaceutická spoloãnosÈ nedovolí zní-
ÏiÈ cenu lieku tak, aby bol najlacnej‰í v Únii.
Je to problematické, lebo t˘mto spôsobom slo-
venská cena dokáÏe ovplyvniÈ cenu na in˘ch,
oveºa väã‰ích trhoch. Stáva sa, a to bez vôle far-
maceutickej spoloãnosti, Ïe cena na Slovens-
ku je taká nízka, Ïe rozdiel medzi cenou v
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
in˘ch krajinách predstavuje zaujímav˘ zisk
pre distribuãné spoloãnosti. Tie liek skúpia na
slovenskom trhu a primárne s ním neobchodu-
jú pre slovenského pacienta, ale vyvezú ho do
zahraniãia, kde je cena vy‰‰ia. MôÏe sa potom
staÈ, Ïe zásoby lieku jednoducho nie sú, je vy-
predan˘ a vzniká problém zohnaÈ ho pre sloven-
ského pacienta. UÏ referencovaním na úroveÀ
priemeru ‰iestich najniωích cien sme sa dosta-
li na takú úroveÀ, Ïe lacné slovenské lieky sa
stali zaujímavé pre distribútorov. Keì cena pô-
jde e‰te niωie, bude sa to diaÈ e‰te viac. Boli
by sme radi, keby sa dal referenãn˘ kô‰ upra-
viÈ napríklad na krajiny eurozóny, kde nie je
taká pohyblivosÈ kurzov. Nestabilita kurzov
môÏe totiÏ spôsobiÈ, Ïe lieky sa budú predávaÈ
pod cenu. Napríklad v Grécku, kde do‰lo k veº-
mi v˘raznému zniÏovaniu cien liekov, zaãali
následne obmedzovaÈ reexport, lebo niektoré
lieky vypadávali z trhu. Zaãali preto vydávaÈ
povolenie na v˘voz liekov, aby lieky zostali aj
pre gréckych pacientov.
Podieºali ste sa na prípravách zmien, ktoré
idú zavádzaÈ prísnej‰iu reguláciu?
UÏ od ostatnej novely zákona o rozsahu
zdravotnej starostlivosti z roku 2009 upozor-
Àujeme, Ïe proces kategorizácie nie je trans-
parentn˘. Niektoré zmeny prichádzajú aj v
dôsledku na‰ich podnetov. Pre nás je veºmi dô-
leÏité, aby prostredie bolo transparentné, pred-
vídateºné a aby sa sem dostávali lieky v tak˘ch
cenov˘ch hladinách, aby si ich pacient mohol
dovoliÈ a dostával tak kvalitnú a modernú lieã-
bu. To sú na‰e ciele, a preto sa aj snaÏíme byÈ
partnerom Ministerstva zdravotníctva SR.
Spomenuli ste, Ïe je pre vás dôleÏitá trans-
parentnosÈ systému, kde vidíte najväã‰ie
medzery?
âo sa t˘ka samotného kategorizaãného pro-
cesu, vstup nov˘ch liekov bol garantovan˘
‰tyrikrát do roka, ale ‰tyrikrát do roka dochá-
dzalo aj k prehodnocovaniu úhrad. To malo za
následok v niektor˘ch skupinách zv˘‰enie do-
platkov, a na tie sú pacienti najcitlivej‰í. Ten-
to doplatok svojím spôsobom odráÏa aj dostup-
nosÈ toho lieku pre pacienta, pretoÏe nie kaÏ-
d˘ je sociálne únosn˘. âo sa t˘ka negatív, za
najväã‰ie povaÏujeme to, Ïe sme nemali moÏ-
nosÈ reagovaÈ na rozhodnutia kategorizaãnej
komisie. Tá mohla ad hoc rozhodnúÈ o zmene
úhrady alebo indikaãn˘ch a preskripãn˘ch ob-
medzení. Práve táto novela by to mala odstrá-
niÈ, ku kaÏdému návrhu bude správne konanie.
V˘robca tak bude maÈ moÏnosÈ reagovaÈ e‰te
pred zasadnutím komisie. Následne bude môcÈ
reagovaÈ aj na rozhodnutie. Toto vnímame po-
zitívne. âo povaÏujem za veºk˘ krok späÈ, je
neverejnosÈ zasadania komisie. PoisÈovne spo-
lu s ministerstvom majú osem hlasov z jede-
nástich, môÏu rozhodnúÈ o ãomkoºvek. Preto
je podºa nás dôleÏité, aby zasadania boli verej-
né, aby bolo jasné, ako sa k rozhodnutiam do-
speje. Takisto sú potrebné odôvodnenia roz-
hodnutí. Bolo by zároveÀ Ïiaduce, aby mali v
kategorizaãnej komisii aspoÀ poradn˘ vplyv
pacienti, ão je beÏné v in˘ch európskych ‰tá-
toch.
Ako sa pozeráte na plánované zverejÀova-
nie konfliktov záujmov ãlenov komisie?
Samozrejme, s t˘m problém nemáme. Je to
beÏná vec v‰ade na svete, Ïe odborníci dekla-
rujú spoluprácu s farmaceutick˘mi spoloãnos-
Èami. Treba sa v‰ak v tejto súvislosti zamyslieÈ
nad t˘m, Ïe s k˘m in˘m by mali farmaceutic-
ké spoloãnosti spolupracovaÈ na v˘skume, v˘-
voji, vzdelávaní a konzultaãnej ãinnosti ako s
t˘mi, ktorí s ich produktmi pracujú. Klinické
‰túdie robia lekári, v˘skum robia lekári a ná-
sledne lieky aj predpisujú. Tá spolupráca je ab-
solútne logická a ãudovaÈ sa nad t˘m a hovo-
riÈ o tom, Ïe farmaceutické spoloãnosti spolu-
pracujú s lekármi preto, aby ich korumpova-
li, je prinajmen‰om scestné. Práve trh s liek-
mi je asi najviac regulovan˘m trhom vo v‰et-
k˘ch oblastiach priemyslu. Je tu zákon o rekla-
me, Etick˘ kódex, veºmi prísne kritériá na
vstup akejkoºvek molekuly na trh. Existujú
prísne európske normy, napriek tomu je farma-
ceutick˘ priemysel stále obviÀovan˘ z obrov-
skej miery korupcie, ão je prinajmen‰om ten-
denãné.
Novinkou v zákone o rozsahu zdravotnej
starostlivosti má byÈ farmakoekomické hod-
notenie lieku. Ako vnímate toto opatrenie?
Farmakoenomika sa vyuÏíva uÏ v súãas-
nosti. Vyvstáva tu otázka, ão bude s liekmi, kto-
ré sú uÏ na trhu, pacienti sú na ne nastavení a
prekraãujú limit 26 500 za jeden zachránen˘
rok Ïivota pri plnom zdraví (QALY), ktor˘ na-
vrhuje ministerstvo. Odborná verejnosÈ sa
zhodla, Ïe priná‰ajú úÏitok pre pacienta a ne-
majú terapeutickú alternatívu.
MôÏe sa teda staÈ, Ïe toto opatrenia spôso-
bí nedostupnosÈ niektor˘ch liekov?
Dotkne sa to v‰etk˘ch nov˘ch liekov, kto-
ré prichádzajú na trh, ãiÏe sa to dotkne aj pa-
cientov. Farmakoekonomické hodnotenie lie-
ku sa vôbec nevníma kriticky, my to vítame,
za t˘mto hodnotením je veºké racio, lebo pri
jednej diagnóze môÏete zmeraÈ prínos daného
lieku. Ale je problém, Ïe kaÏdé farmakoeno-
mické hodnotenie sa robí podºa inej metodiky,
ão môÏe skresºovaÈ v˘sledky. Liek, ktor˘ by sa
pôvodne mohol zdaÈ drah‰í, totiÏ môÏe byÈ
vzhºadom na to, Ïe pri Àom povedzme ne-
vznikajú vedºaj‰ie úãinky vyÏadujúce ìal‰ie ná-
klady, lacnej‰í ako ten, ão sa tak javil na prv˘
pohºad. Toto v‰ak rozdielne farmakoekonomic-
ké metódy hodnotia inak. Takmer v Ïiadnej ‰tú-
dii nie je uvedené, ako sa stanovovala hodno-
ta jedného QALY. V˘sledky tak môÏu byÈ skre-
sºujúce a nemalo by sa preto rozhodovaÈ iba
technokraticky, ale treba nejednoznaãné v˘-
sledky aj rozumom korigovaÈ. Za t˘mto QALY
je veºa nejasností. Existuje In‰titút NICE vo
Veºkej Británii, ktor˘ to zavádzal do praxe. Ale
na základe jeho metodológie dochádzalo k
rozhodnutiam, ktoré boli neudrÏateºné a na
základe tlaku voliãov a politikov teraz in‰titút
metodológiu prehodnocuje, hlavne pri t˘ch
ochoreniach, ktoré sú okamÏite smrteºné, on-
kologické a zriedkavé. My sa na Slovensku
tvárime, akoby 15 – 20-roãn˘ v˘voj, ktor˘
NICE zaviedol, neexistoval. Ideme to zaviesÈ
ako nejakú dogmu, pritom sú tam metodolo-
gické nejasnosti a rozhodnutia na základe
QALY nemôÏu byÈ vÏdy správne.
Pripravujú sa aj sankcie za nedostupnosÈ
liekov, ako sa na to pozeráte?
V prípade, Ïe budeme druhí najlacnej‰í,
hrozí nedostupnosÈ v dôsledku paraleln˘ch
exportov a v tom prípade sa nie vlastnou vi-
nou staneme nedostupn˘mi. Za toto je nelogic-
ké sankcionovaÈ spoloãnosÈ. In˘m prípadom je
nedostupnosÈ, ktorá sa t˘ka viac generick˘ch
spoloãností pri ‰pekulatívnom zníÏení ceny.
Generikum prichádza na trh a chce si uzurpo-
vaÈ ão najväã‰í podiel z danej molekuly, veº-
mi prudko zníÏi cenu a ak tak neurobia iné spo-
loãnosti, bude to musieÈ pacient doplatiÈ v do-
platku. Potom tá spoloãnosÈ liek nedodá, úhra-
da sa zníÏila, ale na trhu nie je Ïiaden liek s nu-
lov˘m doplatkom. Pacienti nemôÏu prejsÈ na
ten najlacnej‰í a pôvodná terapia má teraz v dô-
sledku tohto kroku veºk˘ doplatok. Volá sa to
fantómov˘ liek, toto sa deje beÏne a tu je sank-
cia oprávnená. Chceme, aby sa postihovali
fantómové lieky a nie reexporty, lebo za to v˘-
robcovia naozaj nemôÏu.
Farmaceutick˘ priemysel je väã‰inou pre-
zentovan˘ ako nepriateº zdravotníckeho
systému kvôli tomu, Ïe z neho odãerpá veº-
k˘ balík peÀazí. Ako to vnímate?
Podporujeme napríklad vzdelávanie na Slo-
vensku a len za uplynul˘ rok sme podporili asi
200 vzdelávacích akcií. V‰ade sa iba pí‰e, Ïe
vyváÏame lekárov po kongresoch po celom
svete, ale my sa pritom naozaj staráme o vzde-
lávanie, ktoré je povinné a doÏivotné. Tieto ak-
cie si organizujú väã‰inou lekári, ale náklady
musí niekto zná‰aÈ. TaktieÏ realizujeme vzde-
lávacie akcie a osvetu pre pacientov, aj pre
in˘ch odborníkov v zdravotníckom sektore.
KaÏd˘ jeden pacient chce maÈ informovaného
a schopného lekára – ãi je z Bratislavy alebo
z Humenného. Lekárov treba vzdelávaÈ, aj v
Európskom parlamente sa hovorí o tom, Ïe prá-
ve farmaceutické firmy, ktoré robia v˘skumy,
majú veºké mnoÏstvo relevantn˘ch informácií.
Farmaceutické firmy sú tu pre pacientov, ne-
jdú proti nim. Ceny liekov sú preto také, aké
sú, lebo vypl˘vajú z potrebn˘ch nákladov na
v˘skum a v˘voj.
KO V A Z D R
V LI E AVO
EªO
DÁ
VA
T TN
ÍC
K
YC
DO
H
IA
PO
I ÁC
MÔ
A SO C
CO K
CO K
A SO C
MÔ
I ÁC
PO
IA
H
DO
YC
DÁ
K
ÍC
V LI E AVO
TN EªO
VA
T
KO V A Z D R
Asociácia dodávateºov liekov
a zdravotníckych pomôcok
Heydukova 1, 811 08 Bratislava
tel./fax: +421 2 52631188, 87
www.adl.sk
25
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O

V roku 2010 prebehli v Slovenskej lekárnickej komore na v‰etk˘ch úrovniach voºby orgánov,
ktoré vyvrcholili v novembri voºbou nového prezidenta, nového prezídia a Rady SLeK. Nové vedenie
komory uÏ od prv˘ch dní aktívne komunikuje svoje zámery a idey. Prezident Slovenskej lekárnickej
komory PharmDr. Tibor CZUªBA a viceprezidenti Mgr. Ondrej SUKEª a Mgr. TomበTURIAK
sa zam˘‰ºajú nad aktuálnymi legislatívnymi otázkami slovenského lekárenstva.

Hºadíme za horizont
funkãného obdobia
Neobávate sa novely zákona ã. 577/2004
Mgr. TomበTuriak: Z. z., ktorá zavádza kaÏdomesaãnú katego-
rizáciu liekov?
„Vítame jasné pravidlá Podºa slov ministra zdravotníctva Ivana
Uhliarika sa pod kaÏdomesaãnou kategorizá-
v cenovej regulácii.“ ciou liekov rozumie zaradenie liekov, zdravot-
níckych pomôcok a dietetick˘ch potravín do
kategorizaãného zoznamu a úradné urãenie
ceny lieku dvanásÈkrát v roku. K samotnému
preceneniu dôjde ‰tyrikrát v roku a k úprave
cien liekov podºa európskej referenãnej ceny
(druhá najniωia cena spomedzi úradne urãe-
n˘ch cien lieku v in˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch
Európskej únie) len dvakrát v priebehu roka.
Návrh z pohºadu preceÀovania zachováva
status quo. TakÏe odpoveìou na otázku je, Ïe
sa neobávame.
âo oãakávate od tejto novely v rámci kaÏ-
dodennej praxe?
Nie je ºahké predikovaÈ anomálie, ktoré
prinesie nov˘ spôsob kategorizácie liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetick˘ch po-
travín. Za urãit˘ch okolností môÏe spôsobiÈ
väã‰iu nedostupnosÈ liekov na na‰om trhu z
dôvodu paralelného exportu do in˘ch krajín.
Posilnenie právomocí zdravotn˘ch poisÈovní
v ãase moÏnosti vytvárania zisku môÏe spô-
sobiÈ zníÏenie dostupnosti drah˘ch liekov v
prospech zisku zdravotn˘ch poisÈovní. Zod-
povednosÈ za to, ako sa ‰tát s uveden˘mi
hrozbami vyrovná je na pleciach ministerstva,
no prípadné negatívne dopady si odnesieme
v‰etci.

Slovenská lekárnická komora uÏ dlh‰ie

Mgr. TomበTuriak (1979).
Farmaceutickú fakultu absolvoval v roku 2003
Od roku 2005 prevádzkuje LekáreÀ Argentum v âadci a od
roku 2010 je zodpovedn˘m farmaceutom v lekárni Makov.
Od roku 2007 je podpredsedom predstavenstva Aliancie
lekárnikov – zdruÏenia nezávisl˘ch lekárnikov.
Je podpredsedom Miestnej lekárnickej komory v âadci.
V novembri 2010 bol zvolen˘ za 2. viceprezidenta
Slovenskej lekárnickej komory.
poÏaduje kompenzácie za kategorizaãné
Mgr. Ondrej Sukeº:
straty. NepredloÏíte opäÈ ministerstvu túto
poÏiadavku?
„V lekárenstve nesmie
Novela zákona ã. 577/2004 Z. z. priná‰a
jasnej‰ie pravidlá hry a vytvára väã‰í ãasov˘
preváÏiÈ obchod
priestor na optimalizáciu skladov˘ch zásob le-
kárne, ão by sa dalo povaÏovaÈ za snahu eli-
nad odbornosÈou.“
minovaÈ potrebu kompenzácií za ‰kody vznik- Komora aktívne vystupovala v procese pri-
nuté kategorizáciou. Aj napriek tomu bude k jímania novely zákona ã. 581/2004. Z. z. o
urãit˘m ‰kodám dochádzaÈ. PoÏiadavka zdravotn˘ch poisÈovniach. Aké boli va‰e zá-
úplnej kompenzácie ‰kôd spôsoben˘ch pre- sadné v˘hrady?
ceÀovaním by mala byÈ „povinnou jazdou“ Na‰e v˘hrady sa net˘kali ustanovení nove-
Slovenskej lekárnickej komory, no neverím, ly zákona ã. 581/2004 Z. z., ale pozmeÀova-
Ïe rozpoãet ministerstva môÏe poãítaÈ s ta-
cieho návrhu poslanca Viliama Novotného,
k˘mto opatrením. MoÏn˘m rie‰ením by boli ktor˘ zásadne menil ustanovenia zákona o lie-
ìal‰ie systémové zmeny, napríklad moÏnosÈ koch a do zákona bol zaraden˘ tesne pred dru-
v˘daja lieku nakúpeného pred platnosÈou no- h˘m ãítaním. PozmeÀovací návrh zavádzal do
vého cenového opatrenia za cenu platnú v
predchádzajúcom cenovom opatrení.

Aké máte zásadné pripomienky k novele

zákona?
Po jednoznaãnom v˘klade nejasn˘ch usta-
novení zákona zo strany ministerstva má
SLeK zásadné pripomienky len tri. Jednou je
jednoznaãná definícia pojmu „dostupnosÈ lie-
ku na trhu“ tak, aby sa zabezpeãilo jej reálne
posúdenie e‰te pred vyradením lieku z kate-
gorizácie a zároveÀ aby liek bol dostupn˘ v
celom liekovom reÈazci, nie iba „vybran˘m“
subjektom. Druhou je, Ïe povaÏujeme za po-
trebné legislatívne jednoznaãne ukotviÈ
‰tvrÈroãnú frekvenciu preceÀovania. A po-
slednou pripomienkou je poÏiadavka SLeK
maÈ moÏnosÈ nominovaÈ svojho zástupcu za
ãlena kategorizaãnej komisie, keìÏe sa nás do-
pady kategorizácií priamo dot˘kajú.

26
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
Mgr. Ondrej Sukeº (1978).
Farmaceutickú fakultu absolvoval v roku 2001.
V roku 2004 získal ‰pecializáciu v odbore lekárenstvo
a od roku 2006 je poskytovateºom lekárenskej starostlivosti
v Lekárni Don Bosco v Humennom.
V tom istom roku sa stal predsedom
Miestnej lekárnickej komory v Humennom.
V roku 2010 sa stal predsedom Regionálnej lekárnickej
komory Pre‰ov a bol zvolen˘ za 1. viceprezidenta SLeK.
Je krajsk˘m odborníkom v odbore Lekárenstvo
v Pre‰ovskom samosprávnom kraji.
lekárenskej praxe moÏnosÈ poskytovateºov
lekárenskej starostlivosti poskytovaÈ zºavy a
bonusy pri v˘daji liekov na lekársky predpis.
âo je zlé na cenovej konkurencii verej-
n˘ch lekární?
Na cenovej konkurencii verejn˘ch lekární
nie je zlé niã a lekárni dnes nik nebráni maÈ
niωie ako maximálne ceny. Návrh poslanca
Novotného v‰ak obsahoval nejasné ustanove-
nia, umoÏÀoval napr. tretím osobám bez jas-
nej legislatívnej definície vstupovaÈ do pro-
cesu cenotvorby liekov, ãím by sa naru‰ila au-
tonómia odborného zástupcu daná zákonom
o liekoch. PozmeÀovací návrh sa takto dostá-
val aj do priameho rozporu so zákonom o po-
skytovateºoch a etick˘m kódexom v Àom
uvedenom, ktor˘ hovorí, Ïe predpisovanie a
odporúãanie liekov má sledovaÈ v˘luãne od-
born˘ cieº a nesmie sa riadiÈ komerãn˘mi
hºadiskami. Za úvahu stojí aj rozpor s rozsud-
kom ESD, v ktorého konaní zaznelo jasné sta-
novisko, Ïe farmaceut, ktor˘ vo svojom ko-
naní zohºadÀuje aj záujem tretej strany, neko-
ná nezávisle a odborne. V lekárenstve nemô-
Ïe preváÏiÈ obchod nad odbornosÈou.
Pokiaº chce lekáreÀ poskytnúÈ zºavu, pre-
ão by to nemala maÈ umoÏnené?
PozmeÀovací návrh pána poslanca Novot-
ného vytváral myln˘ dojem, Ïe lekáreÀ dnes
nemôÏe zníÏiÈ cenu lieku. Nie je to pravda. Na
Slovensku nemáme systém pevn˘ch, ale ma-
ximálnych cien a legislatíva umoÏÀuje posky-
tovateºovi lekárenskej starostlivosti zníÏiÈ ko-
neãnú cenu lieku pri zachovaní ustanovené-
ho pomeru úhrady zdravotnej poisÈovne a pa-
cienta (§ 45 zákona ã. 577/2004 Z. z.). VyuÏi-
tie tohto ustanovenia v lekárenskej praxi bolo,
kvôli jeho nevymoÏiteºnosti a kreatívnej ap-
likácii práva kontroln˘mi orgánmi, spresne-
né od 1. 12. 2009 novelou zákona o liekoch.
Táto novela v‰ak rovnako nezakázala zniÏo-
vanie cien, ale obmedzila marketingové po-
stupy v súvislosti s v˘dajom predpisovaného
sortimentu. V pléne NR SR bola schválená 16.
septembra 2009 – 128 poslancami naprieã
cel˘m koaliãn˘m aj opoziãn˘m spektrom a
ZA hlasoval dokonca aj poslanec Novotn˘.
Dôvodová správa návrhu zákona uvádzala:
„Niektorí pacienti v snahe maximalizovaÈ v˘-
‰ku získanej finanãnej odmeny ãastej‰ie na-
v‰tevujú lekárov s poÏiadavkou predpísania
lieku. Ide o neÏiaduci jav, ktor˘ má charak-
ter nekalej hospodárskej súÈaÏe a zároveÀ in-
dukuje neodôvodnené a nehospodárne pred-
pisovanie liekov. âo také prevratné nastalo v
slovenskom zdravotníctve, Ïe tieto dôvody
zrazu po roku neexistujú?
Predstavitelia siete lekární Dr. Max v‰ak ak-
tívne vystupovali v prospech tohto pozme-
Àovacieho návrhu s argumentom, Ïe zºavy
z doplatkov nemôÏu zv˘‰iÈ spotrebu liekov.
Predstavitelia tejto spoloãnosti zaãínali a za-
ãínajú kaÏd˘ mediálny v˘stup slovami „pod-
ºa nás“. V‰etky argumenty Slovenskej lekár-
nickej komory zaãínali odkazom na odborné
publikácie a ‰túdie renomovan˘ch autorov. V
americkej ‰túdii analyzujúcej závislosÈ nákla-
dovosti spotreby liekov na v˘‰ke spoluúãasti
bola sledovaná skupina 19 982 pacientov. V
úvode ‰túdie títo pacienti nemali Ïiadnu fi-
nanãnú spoluúãasÈ na lieãbe, ale v priebehu
troch rokov boli zaradení do troch úrovní do-
platkov – 1,50 USD, 3,00 USD a 3,00 USD
spolu s obmedzením in˘ch poistn˘ch benefi-
tov. Porovnávacia skupina pozostávajúca z
23 164 poistencov nemala poãas celého troj-
roãného obdobia Ïiadne doplatky na lieky. Z
v˘sledkov vypl˘va, Ïe uÏ nízka hladina 1,50
USD viedla k ‰tatisticky signifikantnému zní-
Ïeniu poãtu lekárskych predpisov o 10,70 %.
Pokles pokraãoval v ºubovoºnej skupine liekov
s kaÏdou hladinou spoluúãasti pacienta. Pri do-
platku 3,00 USD predstavoval pokles ìal‰ích
10,60 % a pri platbe 3,00 USD spojenou s ìal-
‰ími regulaãn˘mi obmedzeniami bol pokles
12,00 %. ·túdia dokázala, Ïe regulovaná spo-
luúãasÈ pacienta v˘razne zniÏuje poãet pred-
písan˘ch lekárskych predpisov. Z mnoÏstva
ìal‰ích relevantn˘ch ‰túdií vypl˘va, Ïe okam-
Ïit˘ jednostrann˘ nízky benefit konkrétneho
pacienta je spojen˘ z nárastom individuálnej
spotreby, a teda má vplyv na rast celkovej
spotreby liekov (v priemere cca 10 %). Ak˘
v˘znam má pre deficitné zdravotníctvo legi-
slatíva, ktorá priná‰a preukázateºné riziko ras-
tu spotreby liekov?
Ministerstvo chce vernostn˘ systém presa-
diÈ v novom zákone o liekoch. Oãakávate,
Ïe prejde?
Nepredpokladáme, Ïe Národná rada prijme
zákon uÏ raz vráten˘ prezidentom Slovenskej
republiky a v opätovnom prerokovaní od-
mietnut˘ drvivou väã‰inou 85 poslancov.
PharmDr. Tibor Czuºba:
„Oãakávame modern˘
a kvalitn˘ zákon
o liekoch.“
PharmDr. Tibor Czuºba (1965).
Farmaceutickú fakultu UK absolvoval v roku 1987,
titul doktora farmácie získal v roku 1988.
·pecializáciu v odbore lekárenstvo v roku 1990.
Od roku 1999 je drÏiteºom povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti v lekárni Absint
v Strede nad Bodrogom.
V roku 1994 sa stal predsedom
Miestnej lekárnickej komory v Trebi‰ove
a od roku 2004 je predsedom
Regionálnej lekárnickej komory v Ko‰iciach.
V novembri 2010 bol zvolen˘ za
prezidenta Slovenskej lekárnickej komory.
V súãasnosti pôsobí tieÏ ako ãlen Vedeckej Rady
Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Ko‰iciach.
Zúãastnila sa Slovenská lekárnická komo-
ra prípravy nového zákona o liekoch?
Nie, Slovenská lekárnická komora nebola
prizvaná k tvorbe nového zákona o liekoch.
Sme z toho mierne sklamaní, pretoÏe sme
presvedãení, Ïe spoloãn˘ konsenzus v‰etk˘ch
zúãastnen˘ch strán by bol urãite na prospech
v˘slednej podoby zákona. Nov˘ zákon o lie-
koch sa prijíma po trinástich rokoch platnos-
ti a takmer tridsiatich novelizáciách súãasné-
ho. Práve kvôli ãast˘m novelizáciám oãaká-
vame, Ïe nov˘ zákon bude nielen odborn˘, ale
aj prezierav˘ a nadãasov˘.
âo konkrétne oãakávate od nového záko-
na o liekoch?
Oãakávame normalizáciu a ‰tandardizáciu
vzÈahov v lekárenstve. Zákon o liekoch musí
byÈ prv˘m predpisom, ktor˘ povie, Ïe odbor-
nosÈ je na prvom mieste. Od roku 2004 v‰ak
napríklad dochádza ku kontinuálnemu zniÏo-
27
S L O V E N S K É Z D R A V O T N Í C T V O
vaniu kvalifikaãn˘ch kritérií pre zodpoved-
n˘ch farmaceutov. Obávame sa, Ïe aj v návrhu
nového zákona o liekoch to bude pokraãovaÈ.
Nerozumieme tomu – pri prerokúvaní po-
zmeÀovacieho návrhu poslanca Novotného
viackrát zazneli slová o zbytoãne vysokom
poãte lekární na Slovensku. ZniÏovanie od-
born˘ch predpokladov v‰ak povedie nie iba
k ìal‰iemu nárastu poãtu lekární, ale spôso-
bí aj niωiu kvalifikáciu ich personálu a môÏe
predstavovaÈ váÏne riziko pre pacientov. Pre-
to oãakávame zodpovedn˘ postoj ministerstva
a poslancov a prijatie moderného a kvalitné-
ho zákona o liekoch v duchu posledn˘ch od-
porúãaní Európskeho súdneho dvora.
Z programového vyhlásenia vlády vypl˘va
záväzok zaviesÈ v novom zákone o liekoch
tzv. generickú preskripciu. O ão ide?
Zjednodu‰ene povedané, ide o predpisova-
nie liekov názvom úãinnej látky s uvedením
liekovej formy a dávky, nie firemn˘m ná-
zvom v˘robcu. V˘ber v˘robcu konkrétneho
lieku je na pacientovi.
Oponenti, hlavne z radov lekárov namie-
tajú, Ïe tento krok je veºmi rizikov˘. Ak˘
je vበnázor?
Krajiny, v ktor˘ch je generická preskripcia
zavedená, nezaznamenali Ïiadne zdravotné ri-
ziká. Je v‰ak dôleÏité povedaÈ, Ïe generická
preskripcia nie je top témou lekárnickej ko-
mory a ani sme aktívne nepresadzovali zave-
denie tohto modelu, preto nás mimoriadne
mrzí znevaÏovanie odbornosti farmaceutov zo
strany lekárskych zdruÏení pri odmietaní ge-
nerickej preskripcie. Ak sa ministerstvo roz-
hodne pre jej zavedenie, sme pripravení a
ochotní aktívne spolupracovaÈ jednak na le-
gislatívnej príprave a hlavne na praktick˘ch
krokoch tejto zmeny.
Sú slovenskí lekárnici pripravení na takú
zásadnú zmenu?
Vzdelanie farmaceuta podlieha jednotn˘m
európskym ‰tandardn˘m kritériám, preto ne-
pochybujeme o erudovanosti slovensk˘ch
farmaceutov. Ale aj v súvislosti s touto zme-
nou chceme vystúpiÈ proti uÏ spomínanému
zniÏovaniu kvalifikaãn˘ch poÏiadaviek na
ãinnosÈ farmaceuta v rozpore s európskou a
svetovou praxou. ·tyridsaÈ rokov budovan˘
systém postgraduálneho vzdelávania bol bez
odbornej diskusie odstaven˘ na vedºaj‰iu ko-
ºaj a máme reálne obavy o kvalitu lekárenstva.
Minister zdravotníctva po nástupe do funkcie
28
votníckeho povolania. V tejto ãinnosti musí
existovaÈ kontinuita bez ohºadu na aktuálne
vedenie komory a preto môj pohºad smeruje
za horizont funkãného obdobia . Mojím pri-
oritn˘m záujmom je definovaÈ komoru ako
korektného relevantného partnera v‰etk˘ch in-
‰titúcií podieºajúcich sa na definícii lekáren-
ského prostredia, tak aby sme neboli iba pri-
pomienkujúcim subjektom, ale aktívnym spo-
lutvorcom lekárenstva.
Ak˘m obdobím prechádza SLeK? Aké sú
va‰e oãakávania?
Slovenská lekárnická komora prechádza
obdobím generaãnej v˘meny jej predstavite-
ºov. K slovu sa dostávajú mladí aktívni kole-
govia, ktorí napriek svojmu veku uÏ vo svo-
jej profesii nieão dokázali a stali sa re‰pekto-
deklaroval záujem sprísniÈ podmienky prevá- van˘mi osobnosÈami aj u svojich star‰ích ko-
dzkovania verejn˘ch lekární. Veríme, Ïe sprís- legov. Chcem, aby v˘stupy komory vychádza-
nenie nebude maÈ charakter obmedzovania sú- li z reálnych argumentov, relevantn˘ch ‰túdii
ÈaÏe, ale zadefinuje vysoké odborné kritériá. a akademickej diskusie. Nie sme opozíciou,
PoÏadujeme preto obnovenie povinnosti ab- na‰ím poslaním je kvalita lekárenstva a poc-
solvovaÈ ‰pecializaãné ‰túdium v ‰peciali- tivosÈ práce farmaceuta. Mojím oãakávaním je
zaãnom odbore lekárenstvo. víÈazstvo odbornosti nad lobingom ‰pekulan-
tov, ktorí v lekárenstve nevidia svoje profesio-
S ak˘mi predsavzatiami ste prijali funkciu nálne poslanie, ale obyãajn˘ obchod s liekmi.
prezidenta SleK?
Komora má potenciál staÈ sa modernou, Slovenská lekárnická komora
aktívnou in‰titúciou a zbaviÈ sa nánosov his- Nová RoÏÀavská 3
torick˘ch reliktov. Smerovanie SleK je dané 831 04 Bratislava 3
zákonom, nie úvahou prezidenta. Tou úlo- tel.: 069 2029 486
hou je v prvom rade chrániÈ práva a záujmy e-mail: sekretariát@slek.sk
svojich ãlenov v súvislosti s v˘konom zdra- www. slek.sk
Slovenské lekárenstvo a jeho samospráva pre‰li od deväÈdesiatych rokov viacer˘mi his-
torick˘mi medzníkmi. NajdôleÏitej‰ím krokom bola prvá komplexná legislatívna definícia
lekárenskej starostlivosti v zákone ã. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
Slovenská lekárnická komora uÏ v tom ãase existovala 6 rokov na základe zákona ã. 13/1992
Zb. o Slovenskej lekárskej komore, Slovenskej komore zubn˘ch lekárov a Slovenskej lekár-
nickej komore. V tom období sa lekárenstvo nachádzalo v stave permanentného ekonomic-
kého ohrozenia, ale napriek tomu spoloãenské a legislatívne ukotvenie odbornej samosprá-
vy malo v‰etky atribúty vyspel˘ch demokratick˘ch krajín.
Snaha slovensk˘ch lekárnikov jednoznaãne definovaÈ lekárnictvo ako slobodné povo-
lanie v duchu európskych tradícií a vymedziÈ toto povolanie legislatívou reflektujúcou kon-
krétne odborné ‰pecifiká vyvrcholila v roku 2002 prijatím zákona ã. 216/2002 Z. z. o po-
volaní lekárnika a o Slovenskej lekárnickej komore.
Tento zákon v‰ak neplatil ani tri roky a bol zru‰en˘ v rámci reformy zdravotníctva mi-
nistra Rudolfa Zajaca zákonom ã. 578/2004 Z. z. o poskytovateºoch zdravotnej starostli-
vosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovsk˘ch organizáciách v zdravotníctve. Nov˘ zá-
kon nere‰pektuje prirodzené odli‰ností jednotliv˘ch zdravotníckych povolaní a pokú‰a sa
o univerzálnu definíciu v‰etk˘ch stavovsk˘ch organizácií, ãím vracia pomery pred rok 2002.
Zavádza tieÏ in‰titút oddelenia registrácie a ãlenstva v Slovenskej lekárnickej komore, pri-
ãom registrácia je povinná a tzv. ãlenstvo nepovinné. Z hºadiska kompetencií komory a na-
stavenia vzÈahov ide o komplikované rie‰enie, ktoré vedie v praxi k rozporom pri konaní
komory, ktoré je iné voãi ãlenom a iné voãi neãlenom.
Legislatíva ministra Rudolfa Zajaca zaãala v slovenskom lekárenstve novú etapu vzÈa-
hov. Zaãal prevaÏovaÈ obchod nad odbornosÈou a etablovali sa laickí prevádzkovatelia le-
kární, ktorí do lekárenstva priná‰ali agresívne marketingové praktiky. Ich ãinnosÈ bola pod-
porená nálezom Ústavného súdu z roku 2000, v ktorom súd o. i. kon‰tatoval: „Ak práv-
nická osoba, ktorá je vlastníkom verejnej lekárne, poskytuje lekárenskú starostlivosÈ pro-
stredníctvom odborného zástupcu, je daná garancia odbornosti pri poskytovaní tohto dru-
hu zdravotníckej starostlivosti, a t˘m je realizovan˘ aj verejn˘ záujem v tomto spoloãen-
skom vzÈahu.“ Odli‰nosÈ v˘voja v Slovenskej republike a v klasick˘ch krajinách Európ-
skej únie definitívne potvrdzuje rozsudok ESD v spojen˘ch veciach C-171/07 a C-172/07
z 19. mája 2009, ktor˘ priznáva ãlensk˘m ‰tátom kompetenciu slobodne regulovaÈ posky-
tovanie lekárenskej starostlivosti, ale o. i. kon‰tatuje, Ïe „Na rozdiel od farmaceutov ne-
majú osoby, ktoré nie sú farmaceutmi, uÏ zo samotnej povahy veci porovnateºné vzdela-
nie, skúsenosti a zodpovednosÈ ako farmaceuti. Za t˘chto podmienok treba kon‰tatovaÈ,
Ïe neposkytujú rovnaké záruky ako farmaceuti.“
Nové vedenie komory vo svojich prv˘ch vyhláseniach deklaruje ambíciu byÈ modernou,
aktívnou in‰titúciou spolutvoriacou lekárenstvo a v duchu tejto filozofie sa aktívne zúãast-
Àuje aktuálneho legislatívneho procesu.
N Á R O D N Á R A D A
Rie‰iÈ problematiku ‰tátnych nemocníc, ktoré dlÏia Sociálnej poisÈovni, aj dodávateºom liekov
a dodávateºom energií, je nevyhnutné. Hovorí sa aj o transformácii na akciové spoloãnosti.
ëalej sa k téme vyjadruje predseda V˘boru NR SR pre zdravotníctvo Viliam NOVOTN¯,
Zmeny,
ktoré sa dotknú nemocníc
Do akej miery vidíte ako nevyhnutnú
transformáciu niektor˘ch zdravotníckych
zariadení, ão sa dá od tohto kroku oãaká-
vaÈ?
Transformáciu nemocníc vidím ako nevyh-
nutn˘ krok vzhºadom na ich stále zadlÏovanie.
Problém so zadlÏovaním sa stal neudrÏateºn˘m
od roku 1998, odvtedy vlády hºadali rie‰enia.
Opakované vlny oddlÏenia, prospektívny roz-
poãet, transformácie niektor˘ch nemocníc na
neziskové organizácie, prenesenie zriaìovateº-
skej kompetencie na mestá a vy‰‰ie územné
celky, Veriteº, a. s., aÏ nakoniec v roku 2004
pri‰iel model transformácie na akciové spoloã-
nosti. To je struãn˘ v˘poãet nástrojov, ktor˘-
mi chceli predchádzajúce vlády zastaviÈ za-
dlÏovanie a zabezpeãiÈ vyrovnané hospodáre-
nie nemocníc. Tie nemocnice, ktoré boli v ro-
koch 2005 aÏ 2006 transformované na akcio-
vé spoloãnosti sa skutoãne nezadlÏujú. Niek-
torí namietajú, Ïe je to spôsobené vy‰‰ími
platbami zo strany zdravotn˘ch poisÈovní pre
tieto nemocnice. Faktom v‰ak je, Ïe netvoria
dlh. Aj zdravotné poisÈovne boli transformo-
vané na akciové spoloãnosti a aÏ do roka 2009
netvorili dlh. Dokonca vykazovali zisk. Od
roku 2009 sa do straty dostala V‰ZP, ão bolo
spôsobené kombináciou dôvodov. Zle nasta-
vená zdravotná politika a nehospodárnosÈ, v˘-
padok príjmov spôsoben˘ hospodárskou krí-
zou a vysoko nastavené oãakávania poskyto-
vateºov. ManaÏment pritom vzhºadom na blí-
Ïiace sa parlamentné voºby nerobil potrebné
re‰trukturalizaãné opatrenia.
S R
s ktor˘m sa rozpráva redaktorka Anna Komová.
Transformácia ‰tátnych nemocníc na akcio-
vé spoloãnosti prinesie niekoºko pozitívnych
prvkov. Prehºadné úãtovníctvo, vnútorn˘ a
vonkaj‰í audit, transparentné hospodárenie s
verejn˘mi zdrojmi, jasnú zodpovednosÈ ma-
naÏmentov, tlak na vyrovnané hospodárenie.
Je moÏné, Ïe by sa zdravotnícke zariade-
nia neoddlÏili stopercentne?
Existujúce dlhy transformujúcich sa ne-
mocníc budú prenesené na ‰tát. Model ako, a
z ak˘ch prostriedkov ich ‰tát bude oddlÏovaÈ,
nie je jasn˘. Technika, rozsah i zdroje oddlÏe-
nia sú v tejto chvíli predmetom odborn˘ch di-
skusií na ministerstve zdravotníctva a násled-
ne na ministerstve financií. Je to preto skôr
otázka pre predstaviteºov t˘chto rezortov neÏ
pre predsedu V˘boru pre zdravotníctvo. Mi-
nister financií opakovane deklaroval, Ïe za-
dlÏujúce sa ‰tátne nemocnice a zadlÏujúce sa
tri Ïelezniãné spoloãnosti sú najväã‰ou hroz-
bou stability rozpoãtu verejn˘ch financií v
najbliωích rokoch. Rezort financií chce, aby
sa uskutoãnila transformácia nemocníc na
akciové spoloãnosti a nájde peniaze na ich od-
dlÏenie. Faktom je, Ïe nemocnice po transfor-
mácii budú bez star˘ch dlhov.
Dokedy by sa mala transformácia uskutoã-
niÈ, ako to pocíti pacient?
Zákon o poskytovateºoch zdravotnej staro-
stlivosti, ktor˘ vstúpi do úãinnosti 1. apríla ho-
vorí o termíne na transformáciu do 31. de-
cembra 2011. V odôvodnen˘ch prípadoch je
moÏné tento termín posunúÈ e‰te o ‰esÈ me-
siacov. Cieºom je, aby zdravotníctvo z tejto
operácie vy‰lo ozdravené, v prospech pacien-
tov, zdravotníkov i daÀov˘ch poplatníkov.
Rozsah potrebn˘ch re‰trukturalizaãn˘ch
zmien si zatiaº netrúfam odhadnúÈ – nemoc-
nice majú teraz za úlohu urobiÈ inventarizá-
ciu svojho majetku a záväzkov a daÈ si ich
oceniÈ znalcami. Ak sa im podarí sformulo-
vaÈ realistick˘ a finanãne udrÏateºn˘ podnika-
teºsk˘ plán, som presvedãen˘, Ïe peniaze na
transformáciu získajú. Ministerstvo zdravot-
níctva by malo v súlade s programov˘m vy-
hlásením vlády predloÏiÈ prehodnotenú mini-
málnu sieÈ. Vytvorí sa tak priestor na optima-
lizáciu niektor˘ch ãinností. Na takéto zmeny
je proces transformácie ideálnou príleÏitosÈou.
A ão prinesie transformácia nemocníc na
akciové spoloãnosti pre pacienta?
Pre stromy nesmieme prehliadaÈ les. Trans-
formácia nie je cieºom, transformácia je ná-
strojom na budovanie lep‰ieho zdravotníctva.
Pre pacienta nie je dôleÏité, ãi na prieãelí ne-
mocnice je napísané akciová, nezisková ãi prí-
spevková organizácia. Pacienta nezaujíma,
ãi nemocnicu kontroloval audítor, alebo ako
vyzerá jej úãtovníctvo. PreÀho je podstatné,
ãi mu v nemocnici pomohli a ãi sa v jej pro-
stredí cítil (pokiaº sa dá) dobre. Pre akciovú
spoloãnosÈ sa stáva pacient klientom a zdra-
votníci zasa cenn˘m aktívom. ManaÏment je
preto motivovan˘ k tak˘m krokom a k také-
mu prístupu, ktoré zvy‰ujú spokojnosÈ pa-
cientov i zamestnancov. Iste, nie je to ºahká
cesta. Pozitívne príklady nemocníc, kde sa to
podarilo, by nám mali byÈ preto v tomto ob-
dobí cennou in‰piráciou.
Ktor˘ch nemocníc sa spomínan˘ proces
dot˘ka a existuje záruka, Ïe sa hospodáre-
nie nemocníc zlep‰í? âo v prípade, Ïe sa to
nepodarí, sú aj náhradné scenáre pre ìal-
‰iu existenciu zdravotníckych subjektov?
V rezorte ministerstva zdravotníctva sa má
transformovaÈ asi 30 zariadení na akciové
spoloãnosti, z nich viac neÏ polovicu je moÏ-
né transformovaÈ uÏ zajtra. Ak majú dlh, tak
len minimálny a nie je ani predpoklad ich ìal-
‰ieho zadlÏovania. Ide o malé zariadenia, lie-
ãebne, ozdravovne. Z fakultn˘ch nemocníc sú
– pokiaº viem – v dobrom stave napríklad ni-
trianska fakultná nemocnica alebo detská fa-
kultná nemocnica v Banskej Bystrici, v cel-
kom dobr˘ch ãíslach sa pohybujú aj nemoc-
nice v Îiline ãi Nov˘ch Zámkoch. Aj tie by
mohli prejsÈ transformáciou v prvej vlne. Po-
zornosÈ sa potom bude môcÈ sústrediÈ na pri-
bliÏne tucet problematick˘ch nemocníc.
29
N Á R O D N Á R A D A
Áno, existuje aj in˘ scenár, ktor˘ nám tu 4
roky predvádzala minulá vláda. PoÏiãiavaÈ
nemocniciam prostredníctvom návratn˘ch fi-
nanãn˘ch v˘pomocí, ktoré sa nateraz zdajú
skôr nenávratn˘mi, deformovanie v˘davkov
V‰eobecnej zdravotnej poisÈovne, diskrimi-
naãné zvy‰ovanie platieb pre ‰tátne nemoc-
nice na úkor ostatn˘ch ne‰tátnych poskytova-
teºov a hromadenie dlhov. Je to scenár, ktor˘
ide na úkor pacientov i zdravotníkov.
Je moÏné, Ïe termín transformácie prv˘ch
nemocníc sa posunie na neskôr? Aká je
ich perspektíva, ak sa to podarí?
Zákon umoÏÀuje v odôvodnen˘ch prípa-
Nemala by sa vytrácaÈ
perspektíva
Richard RA·I, ktor˘ rie‰il problémy ako b˘val˘ minister zdravotníctva, sa ich dnes pokú‰a rie‰iÈ
ako podpredseda V˘boru NR SR pre zdravotníctvo. Svoj pohºad na súãasn˘ a budúci
zdravotnícky systém na Slovensku ponúka aj v rozhovore pre Parlamentn˘ kuriér.
Ako by ste hodnotili legislatívnu ãinnosÈ v
oblasti zdravotníctva? Vidíte v nej systém?
Legislatívne zmeny sú zatiaº z úrovne Mi-
nisterstva zdravotníctva minimálne, nepri-
pravilo sa niã koncepãne ani systémové, tak-
Ïe celkovo hodnotím legislatívnu ãinnosÈ v
porovnaní z ostatn˘mi rezortmi ako nebada-
teºnú. A uÏ vôbec nemoÏno hovoriÈ o práci
systematickej.
Nezdá sa vám, Ïe politici rie‰ia problémy
aj v zdravotníctve najviac na ‰tyri roky, Ïe
absentuje predstava slovenského zdravot-
níctva na dlh‰ie obdobie?
Problémom je, Ïe sa v zdravotníctve nevie
30
S R
doch termín transformácie posunúÈ o pol roka.
O prípadnom posunutí termínu na transformá-
ciu by som v‰ak dnes ne‰pekuloval, v‰etko
bude jasnej‰ie aÏ keì transformácia zaãne
prebiehaÈ. UÏ pred transformáciou by sa mali
nemocnice pripraviÈ na hospodárenie vo vy-
rovnanom rozpoãte, ão bude myslím najÈaÏ-
‰ou a najkomplikovanej‰ou ãasÈou celej trans-
formácie. Teda ani samotná transformácia,
ani oddlÏenie nie sú podºa mÀa tak veºk˘mi
v˘zvami ako re‰trukturalizácia ãinností a vy-
rovnanie rozpoãtu budúcich akciov˘ch spo-
loãností.
Perspektíva nemocníc po transformácii je
plná ìal‰ích v˘ziev, ktoré pred nás kladie po-
P˘ta sa redaktorka Anna Komová.
nájsÈ politick˘ konsenzus a z postoja súãasnej
vlády sa zdá, Ïe zdravotníctvo je priveºmi bizni-
sovo orientované a úplne sa stratil záujem o zdra-
votníkov ãi pacientov. Hovorí sa iba o trans-
formácii nemocníc, ziskoch farmafiriem a zdra-
votn˘ch poisÈovní, ale nikde nie je ani zmien-
ka o podpore nov˘ch diagnostick˘ch ãi tera-
peutick˘ch metód, alebo o potrebe prevencie.
Aké sú moÏnosti na‰ich zdravotníkov, na-
príklad získaÈ skúsenosti na renomova-
n˘ch pracoviskách v zahraniãí?
MoÏnosti sú limitované finanãnou nároã-
nosÈou tak˘chto pobytov, ktoré si nemôÏe do-
voliÈ ani zdravotník, ani zdravotnícke zaria-
krok v medicíne, demografické ukazovatele a
podobne. Transformácia nemocníc nie je v‰e-
liek, len jedna z viacer˘ch úloh, ktoré pred
nami v zdravotníctve stoja. Spomeniem DRG,
teda platenie nemocniciam podºa diagnóz,
ktoré by malo zabezpeãiÈ spravodlivé ohodno-
tenie za poskytnutú zdravotnú starostlivosÈ.
âaká nás jasné rozdelenie ‰tandardu a nad‰tan-
dardu a umoÏnenie pripoistenia. Nesmieme za-
budnúÈ na ochranu zraniteºn˘ch skupín;
ochrann˘ limit pri doplatkoch na lieky je len
prv˘m krokom. Je potrebné aktualizovaÈ a
roz‰íriÈ indikátory kvality, aby sme vedeli po-
rovnávaÈ a uprednostÀovaÈ (i lep‰ie odmeÀo-
vaÈ) kvalitnej‰ích lekárov a nemocnice.
denie. Aj preto sa nám zdravotnícke veºmo-
ci vzìaºujú. Ak si zdravotník nenájde sponzo-
ra, skúsenosÈ môÏe získaÈ, len ak na takéto
pracovisko odíde natrvalo.
Pravdepodobne aj v okresn˘ch nemocni-
ciach by sa robila dobrá medicína, keby bolo
napr. vhodné prístrojové vybavenie, ako je
to s technick˘m rozvojom a moÏnosÈami?
MoÏnosti na zakúpenie nov˘ch prístrojov
budú tento rok prakticky nulové. Ministerstvo
zdravotníctva nemá vo svojom rozpoãte
schválené takmer Ïiadne kapitálové v˘davky
a poisÈovne nemocniciam redukujú finanãne
objemy, takÏe zdravotnícke zariadenia majú
problém ão i len „preÏiÈ“. Na nové prístroje
nemôÏu ani pomyslieÈ...
Aké sú moÏnosti rie‰iÈ veºké regionálne
rozdiely v poskytovaní zdravotnej starostli-
vosti v ‰pecializovan˘ch ambulanciách?
Jednoznaãne treba dodrÏiavaÈ a kontrolovaÈ
kritériá na materiálno-technické vybavenie,
ale zároveÀ treba podporovaÈ aj vzdelávanie
lekárov a implementáciu nov˘ch poznatkov v
medicíne do praxe. Ak zdravotné poisÈovne le-
károv aj finanãne ohodnotia za prvotriedne po-
skytovanie zdravotnej starostlivosti, budú maÈ
o zvy‰ovanie kvality aj sami záujem.
Myslí sa aj na to, Ïe pravdepodobne o de-
saÈ rokov neskôr nastane pokles predo-
v‰etk˘m v‰eobecn˘ch lekárov pre dospe-
l˘ch?
Spôsoby rie‰enia problému nedostatku
v‰eobecn˘ch lekárov sú známe, ministerstvo
by ich malo zaãaÈ aplikovaÈ ão najskôr. Pokles
uÏ zaãal, o niekoºko rokov to môÏe byÈ naozaj
veºk˘ problém.
N Á R O D N Á R A D A S R

Na v˘kon lekárskej posudkovej ãinnosti sa vyÏaduje licencia. Práca posudkov˘ch lekárov je nároãná aj
z pohºadu posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistencov. O jej nároãnosti je nasledujúci
rozhovor poslanca NR SR a ãlena V˘boru pre zdravotníctvo ·tefana ZELNÍKA a redaktorky Anny Komovej.

Aj posudkoví lekári sú potrební podºa zákona o sociálnom poistení zah⁄Àa:

Pracovali ste aj ako lekár, preto sa vás budem
p˘taÈ na posudzovanie dlhodobo nepriazni-
vého zdravotného stavu. Myslíte si, Ïe je dô-
leÏité, aby sa vykonávali tieto posudkové ãin-
nosti?
Podºa zákona o sociálnom poistení sa za dlho-
dobo nepriazniv˘ zdravotn˘ stav povaÏuje aj
choroba a stav vyÏadujúci osobitnú starostlivosÈ.
Ak choroba a stav vyluãujú schopnosÈ sústav-
ne sa pripravovaÈ na povolanie a vykonávaÈ zá-
robkovú ãinnosÈ a podºa poznatkov lekárskej
vedy trvá dlh‰ie ako jeden rok. Je správne, Ïe
Slovenská republika má zákon o sociálnom po-
istení, ktor˘ dáva obãanovi istotu, Ïe aj v prípa-
de dlhodobej choroby, úrazu, keì príde o za-
mestnanie, alebo sa nemôÏe uplatniÈ na trhu
práce, nachádza oporu v tomto zákone. Na zá-
klade neho mu Sociálna poisÈovÀa kryje istú stra-
tu za zhor‰ené spoloãenské uplatnenie. Som
presvedãen˘ Ïe posudkové ãinnosti sú opodstat-
nené, ‰koda, Ïe sa odbor posudkového lekárstva
stáva ãím ìalej menej atraktívnym.
âo sa okrem práve reálneho zdravotného
stavu poistenca – pacienta, posudzuje z po-
zície posudkového lekára?
Posudkov˘ lekár okrem posúdenia zdravot-
ného stavu a jeho zmien zo zákona posudzuje
aj sociálne dôsledky v oblasti kompenzácií, po-
sudzuje druhy odkázanosti osoby s ÈaÏk˘m zdra-
votn˘m postihnutím. Posudkov˘ lekár posu-
dzuje aj fyzickú a psychickú schopnosÈ fyzickej
osoby priamo vykonávaÈ opatrovanie.
âo zah⁄Àa lekárska posudková ãinnosÈ úra-
zového poistenca?
Zákon o sociálnom poistení v § 152 ods. 4 Le-
kárska posudková ãinnosÈ úrazového poistenia
Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti
po‰kodeného pri pracovnom úraze a chorobe z
povolania. (Pokles pracovnej schopnosti u po-
‰kodeného sa posudzuje ako percentuálny po-
kles schopnosti vykonávaÈ doteraj‰iu ãinnosÈ
zamestnanca.)
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti po‰ko-
deného absolvovaÈ pracovnú rehabilitáciu a rek-
valifikáciu na úãely opätovného zaradenia do
pracovného procesu.
Kontrolu bodového ohodnotenia pracovného
úrazu a choroby z povolania na úãely náhrady
za bolesÈ a náhrady za sÈaÏenie spoloãenského
uplatnenia v sporn˘ch prípadoch.
Posudzovanie úãelnosti vynaloÏen˘ch nákla-
dov spojen˘ch s lieãením, za ktoré sa povaÏu-
jú náklady na lieãivá a lieky, zdravotnícke po-
môcky, dietetické potraviny a doprava po‰kode-
ného spojená s lieãením.
V˘sledok posudkového lekára je podkladom
na rozhodnutie o pokynutí dávky sociálneho
poistenia (invalidného dôchodku).
Je podstatné, aby pri v˘kone lekárskej
posudkovej ãinnosti spolupracovali viacerí
odborníci?
Je veºmi dôleÏité a dokonca potrebné, aby
spolupracovali viacerí odborníci, veì posúdenie
zdravotného stavu a najmä kvalifikovan˘ záver
sa mnohokrát dá dosiahnuÈ len v spolupráci od-
borníkov.
Ak˘ je ‰ir‰í úãel posudkov˘ch lekárov, koho
práva zastupujú?
Posudkov˘ lekár nezastupuje nikoho. V pr-
vom rade ako lekár posudzuje zdravotn˘ stav,
ale aj schopnosÈ vykonávaÈ zárobkovú ãinnosÈ
a pracovnú schopnosÈ poistenca a po‰kodeného,
na úãely sociálneho poistenia. Postupuje v in-
tenciách zákona o sociálnom poistení.

Biomedicínsky v˘skum
Biomedicínsky v˘skum je dôleÏitá vedecká ãinnosÈ nielen pre súãasnosÈ, ale aj pre budúcnosÈ.
DokáÏe v‰ak ovplyvniÈ fyzické a rovnako aj psychické zdravie ãloveka. Aké sú súvislosti s jeho
realizáciou, aj o jeho v˘zname sa rozprávame s poslancom Petrom KALISTOM , ãlenom V˘boru NR SR
pre zdravotníctvo. Rozhovor priná‰a redaktorka Anna Komová.
Za ak˘ch podmienok moÏno vykonávaÈ bio- mi právnymi predpismi Slovenskej republiky, pre pacienta, ako aj získanie pridanej vedeckej
medicínsky v˘skum, ão v‰etko musí byÈ do- najmä zákonmi ã. 576/2004 a 342/2006 Z. z. v hodnoty v˘sledkov klinickej ‰túdie. Hlavn˘m
drÏané pre obohatenie vedy a prínos do spo- platnom znení, zákonom ã. 140/1998 Z. z. o lie- cieºom klinick˘ch ‰túdií je rozhodnúÈ, ãi je nov˘
loãnosti? koch a zdravotníckych pomôckach v znení jeho spôsob lieãby bezpeãn˘, úãinn˘, a v neposled-
Biomedicínsky v˘skum je pomerne ‰irok˘ zmien a neskor‰ích predpisov, ako aj vyhlá‰kou nom rade, ãi je lep‰ou alternatívou v porovnaní
pojem, ktor˘ môÏeme vysvetºovaÈ rôzne. Pre Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republi- s doteraz najlep‰ou dostupnou metódou. ÚãasÈ
tento rozhovor by som zúÏil pojem na takzvané ky ã. 239/2004. V‰etky tieto právne, ako aj ìal- pacientov v ‰túdiách je veºmi dôleÏitá preto,
klinické skú‰anie, alebo inak povedané – klinic- ‰ie technické predpisy, ktoré neskôr spomeniem, aby lekári mohli nájsÈ najlep‰í spôsob lieãby. My-
ké ‰túdie. Klinické skú‰anie sa upravuje platn˘- slúÏia v prvom rade na zabezpeãenie prospechu slím si, aj keì sa to nedá povedaÈ stopercentne,

31
N Á R O D N Á R A D A
Ïe dne‰né klinické ‰túdie priamo vedú k ‰tan-
dardnej lieãbe budúcnosti. Pokrok v medicíne je
sumárom nov˘ch poznatkov, ktoré sa získavajú
v˘skumom. Pokiaº vedci dokáÏu vyvinúÈ lep‰iu
lieãbu a niekedy dokonca aÏ dospieÈ k metódam
a liekom, ktoré môÏu danú (skúmanú) chorobu
vylieãiÈ, tak sa to dá jednoznaãne interpretovaÈ
ako prínos.
KaÏdá klinická ‰túdia pred zaãatím podlieha
schváleniu ·tátnym ústavom pre kontrolu lieãiv.
Priebeh ‰túdie musí byÈ v zhode so základn˘mi
podmienkami a zásadami ustanoven˘mi v povo-
lení na vykonanie klinického skú‰ania, ktoré vy-
dal ·tátny ústav pre kontrolu lieãiv, tieÏ v zhode
s protokolom klinického skú‰ania, v ktorom moÏ-
no prípadné zmeny vykonaÈ iba so súhlasom
v‰etk˘ch zmluvn˘ch strán. A takisto musí byÈ v
zhode s in‰trukciami zadávateºa, ktoré sa nieke-
dy naz˘vajú Investigator’s Brochure. Obsahuje
v‰etky v súãasnosti známe informácie o lieãive
pouÏitom v klinickom skú‰aní a jeho vlastnos-
tiach vrátane negatívnych. Okrem toho kaÏdú
klinickú ‰túdiu musí schváliÈ minimálne jedna
etická komisia. Ak je teda vydané povolenie
·tátneho ústavu pre kontrolu lieãiv, je potrebné
e‰te stanovisko etickej komisie zdravotníckeho
zariadenia. Centrálna etická komisia je zriadená
pri zdravotníckom zariadení, ktoré koordinuje
skú‰ajúceho/skú‰ajúcich lekárov. Toto zdravot-
nícke zariadenie pokr˘va v‰etky centrá skú‰ania.
Lokálna etická komisia je zriadená v kaÏdom za-
riadení, kde sa v˘skum vykonáva. Teda obyãaj-
ne je potrebn˘ súhlas dvoch etick˘ch komisií.
Lieky moÏno uvádzaÈ na trh aÏ po úspe‰nej
klinickej ‰túdii. KaÏd˘ liek musí prejsÈ niekoº-
k˘mi fázami klinick˘ch ‰túdií:
Predklinické skú‰anie: Prebieha v laborató-
riu pokusmi s nov˘mi chemikáliami, o ktor˘ch
sa predpokladá, Ïe by sa v budúcnosti mohli staÈ
lieãivami. V súãasnosti sa pouÏíva aj poãítaão-
vé modelovanie molekúl. Laboratórne sa testu-
je obrovské mnoÏstvo nádejn˘ch chemikálií, no
iba malé mnoÏstvo z nich má potenciálne tera-
peutické vlastnosti. Práve pri nich sa sleduje
úãinok budúcich liekov na tkanivov˘ch kultúrach
a na zvieratách. V tomto predklinickom skú‰a-
ní sa na zvieratách stanovia dáta o jedovatosti (to-
xicite), mutagenite, karcinogenite, moÏnom dáv-
kovaní a úãinkoch. Ak v˘sledky nasvedãujú
tomu, Ïe chemikália – budúci liek je bezpeãná,
prechádza sa do ìal‰ích fáz.
32
S R
1. fáza – ide predov‰etk˘m o stanovenie dávky
nového lieku, ktor˘ uÏ bol testovan˘ v labo-
ratóriu (tkanivové kultúry a laboratórne zvie-
ratá). V tejto fáze sú zahrnutí zdraví dobrovoº-
níci v malom poãte (20 – 30). Skúma sa opti-
málne dávkovanie. Obyãajne sa testuje aj to-
lerancia chemikálie – lieku, teda maximálna
dávka, ktorú organizmus zná‰a bez problé-
mov, ìalej sa sleduje osud lieku v organizme.
Pri v˘skume liekov pre onkologick˘ch pacien-
tov sa tejto fázy môÏe zúãastÀovaÈ mal˘ po-
ãet pacientov, ktorí uÏ majú vyãerpanú v‰et-
ku onkologickú lieãbu. ÚãasÈou v tejto veºmi
skorej fáze sa im zvy‰uje nádej na predæÏenie
Ïivota, alebo zlep‰enie jeho kvality. Treba
poznamenaÈ, Ïe je tu stále vysoké riziko ne-
Ïiaducich úãinkov nového lieku. V tejto fáze
sa uÏ dá zistiÈ, pri ktor˘ch diagnózach sa nov˘
liek javí ako úãinnej‰í.
2. fáza – zisÈuje úãinnosÈ dávky lieku, ktorá bola
stanovená v predchádzajúcej fáze. Dá sa nie-
kedy chápaÈ ako súãasÈ predchádzajúcej fázy,
len s vy‰‰ím poãtom dobrovoºníkov, ako aj pa-
cientov. Ide väã‰inou o nerandomizovanú ‰tú-
diu (t. j. nemáme viac skupín, je len jedna sku-
pina s lieãbou). Ak sú v˘sledky pozitívne,
liek postupuje do ìal‰ej fázy.
3. fáza – porovnáva sa efektivita nového lieku
oproti ‰tandardnej lieãbe alebo oproti place-
bu. V tejto fáze je zaraden˘ vysok˘ poãet pa-
cientov – rádovo v tisíckach, obyãajne vo
viacer˘ch krajinách (teda ‰túdia je medziná-
rodná) a vo viacer˘ch zdravotníckych zaria-
deniach (viac centier – ‰túdia je multicentric-
ká). Skupiny pacientov sú porovnávané naj-
mä z hºadiska úãinnosti. ëalej sú obyãajne tie-
to ‰túdie dvojito zaslepené – ani pacient ani
lekár nevie, do ktorej skupiny pacient patrí. Na
základe v˘sledkov tejto fázy je moÏné liek za-
registrovaÈ.
4. fáza – prebieha aÏ po uvedení lieku na trh, a
s touto fázou je spojen˘ pojem farmakovigi-
lancia – sledovanie neÏiaducich úãinkov lie-
ku po registrácii. NajdôleÏitej‰ia je najmä v pr-
v˘ch rokoch po uvedení do beÏnej klinickej
praxe. Vtedy sa liek dostane rádovo miliónom
pacientov v reálnych podmienkach.
Kde sa biomedicínsky v˘skum vykonáva a kto
ho môÏe realizovaÈ?
Klinické skú‰anie sa vykonáva v zdravotníc-
kych zariadeniach, v nemocniciach aj u súkrom-
n˘ch lekárov. RealizovaÈ ho môÏu v˘hradne le-
kári. Lekár pacientovi vÏdy vysvetlí v˘znam
‰túdie, jej predpokladané v˘hody a moÏné rizi-
ká a/alebo neÏiaduce úãinky. Je len a v˘hradne
len na zváÏení pacienta ãi sa rozhodne ‰túdie zú-
ãastÀovaÈ. Túto svoju vôºu vyjadrí podpisom in-
formovaného súhlasu. DôleÏité je to, Ïe pacient
môÏe kedykoºvek zo ‰túdie vystúpiÈ, a to aj po
podpise informovaného súhlasu. A k jeho základ-
n˘m právam patrí to, Ïe nesmie byÈ v dôsledku
vystúpenia zo ‰túdie vystaven˘ ak˘mkoºvek ne-
priazniv˘m následkom tohto rozhodnutia, ani ne-
musí uvádzaÈ dôvody svojho rozhodnutia.
Je potrebné aj zapojenie etickej komisie? Ne-
môÏe sa staÈ, Ïe biomedicínsky v˘skum, kto-
r˘ má priniesÈ prospech pre v‰etk˘ch nesie so
sebou aj isté riziká? / âo v prípade, ak sa sta-
ne, Ïe priamou úãasÈou na biomedicínskom
v˘skume sa po‰kodí napríklad zdravie úãast-
níka, sú zabezpeãené kompenzácie?
Ako som uÏ spomínal, bez schválenia mini-
málne jednou etickou komisiou nie je moÏné kli-
nickú ‰túdiu zaãaÈ. Väã‰inou okrem centrálnej
etickej komisie, zasadne aj lokálna etická komi-
sia (pre kaÏdé jednotlivé zdravotnícke zariade-
nie), priãom centrálnou je zvyãajne etická komi-
sia koordinujúceho skú‰ajúceho. Schválenie etic-
kej komisie je tieÏ potrebné pri kaÏdom podstat-
nom dodatku k protokolu (zmene postupu ‰tú-
die a podobne).
Samozrejme Ïe skú‰anie priná‰a aj riziká.
KeìÏe ide o neschválené lieãivo, e‰te nie je jas-
né, ão so sebou prinesie. Riziká a vedºaj‰ie úãin-
ky sa vyskytujú pri takmer kaÏdej lieãbe, bez
ohºadu na to, ãi je to lieãba ‰tandardná, alebo kli-
nická ‰túdia. Pri klinick˘ch ‰túdiách existujú
mechanizmy, ktoré zvy‰ujú ich bezpeãnosÈ. Pa-
cienti sú v klinick˘ch ‰túdiách veºmi poctivo mo-
nitorovaní. Obyãajne sa pravidelne realizujú
krvné testy a podºa typu ‰túdie a skúmaného lie-
ku aj ìal‰ie vy‰etrovacie metódy, za úãelom za-
chytenia a zaznamenania ak˘chkoºvek zmien v
zdravotnom stave pacienta. V súãasnosti sa beÏ-
ne pouÏíva akreditované laboratórium, kde sa
vzorky krvi odosielajú, málokedy to b˘va „oby-
ãajné“ laboratórium, kde sa realizujú ‰tandard-
né vy‰etrenia. V laboratóriu dochádza k neustá-
lemu vyhodnocovaniu vzoriek a v prípade obja-
venia sa „zl˘ch“ v˘sledkov, je skú‰ajúci lekár
okamÏite upozornen˘ a poÏiadan˘ o opakovanie
vy‰etrení, respektíve aÏ o ukonãenie skú‰ania.
Ako som spomínal predt˘m, sú pacienti samo-
zrejme pred vstupom do v˘skumu oboznámení
s moÏn˘mi rizikami. ëalej je celé skú‰anie po-
istené zadávateºom, teda farmaceutickou firmou
na vysoké sumy. V prípade po‰kodenia zdravia
pacienta bude tento náleÏite od‰kodnen˘. Spon-
zor – zadávateº si uvedomuje prípadnú moÏnosÈ
vzniku rizika pacienta a nie je zvykom, Ïe by ro-
bil prieÈahy v poistnom plnení.
Re‰pektuje sa aj súkromie a ochrana osob-
n˘ch údajov úãastníka v˘skumu?
Súkromie pacienta ako úãastníka v˘skumu
je zabezpeãené, myslím Ïe dostatoãne. Samotná
úãasÈ v ‰túdii je dôverná. Na v‰etk˘ch dokumen-
toch sú pacienti oznaãení len ãíslami a je v záuj-
me v‰etk˘ch zúãastnen˘ch strán, aby sa dodrÏia-
vali v‰etky povinnosti podºa zákona o ochrane
osobn˘ch údajov – Ïiadne vedecké dáta sa nemô-
Ïu uchovávaÈ tak, aby umoÏnili identifikáciu pa-
cienta, a to ani teraz, ani v budúcnosti.
M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A
Dvojroãná dohoda medzi MZ SR a Regionálnym úradom Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu by mala
prispieÈ k zlep‰eniu fungovania systému zdravotníctva. O jej podrobnej‰om cieli v rozhovore s riaditeºkou odboru
záleÏitostí EÚ a medzinárodn˘ch vzÈahov MZ SR Eleonórou BRÁNSKOU a redaktorkou Annou Komovou.
PosilÀovanie
zdravotníckeho systému
Aké sú priority spolupráce medzi WHO a
MZ SR, na aké ãasové obdobia sú rozvrhnu-
té?
Strednodobé priority spolupráce na obdobie
2008 – 2013 sú dohodnuté národn˘mi zdravot-
níckymi orgánmi (MZ SR) a WHO. Priority
pre spoluprácu zohºadÀujú globálne priority a
smerovanie politiky WHO, strategické hodno-
tenie potrieb na‰ej krajiny ako aj vlastné kapa-
city WHO.
Strednodobé priority spolupráce medzi WHO
a MZ SR na roky 2008 – 2013 boli zvolené pre
uºahãenie strategickej orientácie spolupráce. Sú
to Priorita 1: PosilÀovanie zdravotníckeho sys-
tému a Priorita 2: Zlep‰enie akcieschopnosti
voãi neprenosn˘m chorobám vrátane zdravého
Ïivotného ‰t˘lu. Priorita 1 zah⁄Àa posilÀovanie
ºudsk˘ch zdrojov pre zdravotníctvo, posilÀo-
vanie integrovaného prístupu zdravotníckych
sluÏieb s osobitn˘m dôrazom na verejné zdra-
vie, primárnu zdravotnú starostlivosÈ a sociál-
ne sluÏby, s osobitn˘m dôrazom na kvalitu zdra-
votnej starostlivosti a hodnotenie bezpeãnosti
pacienta, posilnenie národn˘ch kapacít pre pre-
venciu a reakciu na zdravotné hrozby a urgent-
né situácie z hºadiska zdravia obyvateºstva, zvy-
‰ovanie pouÏitia ‰tandardizovan˘ch klinick˘ch
pokynov k diagnózam a lieãbe ochorení. V rám-
ci priority 2 boli vybrané ciele, ako posilÀova-
nie politík verejného zdravia vo vzÈahu k popu-
lácii pre lep‰iu odozvu na v˘znamné zdravotné
hrozby a determinanty s dôrazom na monitoro-
vanie opatrení pre redukciu rakoviny a kardio-
vaskulárnych chorôb, vytváranie kapacít zdra-
votníckych profesionálov v oblasti podpory
zdravia a prevencie neprenosn˘ch ochorení s dô-
S R
razom na podporu fyzickej aktivity v kaÏdoden-
nom Ïivote, podpora integrácie a monitorova-
nie nástrojov pre poskytovanie podpory zdravia
pre zraniteºné skupiny.
Tieto strednodobé priority spolupráce sú ‰pe-
cifikované v dvojroãn˘ch dohodách o spoluprá-
ci medzi MZ SR a WHO. Aktuálne je platná
Dvojroãná dohoda o spolupráci MZ SR a WHO
na roky 2010 – 2011.
Od ãoho závisia kladné v˘sledky posilÀova-
nia zdravotného systému?
Prístup k posilÀovaniu zdravotníckych systé-
mov sa mení. Súãasné snahy pri rie‰ení problé-
mov celého zdravotníckeho sektora sa stále viac
orientujú na prístup „steer and negotiate“. Tak˘-
to prístup presúva dodávky sluÏieb zdravotnej
starostlivosti orientovanej na primárnu zdra-
votnú starostlivosÈ, prikláÀa sa k univerzálnemu
finanãnému krytiu zdravotnej starostlivosti pro-
stredníctvom systémov sociálneho zabezpeãe-
nia a implementuje otázky ochrany zdravia do
v‰etk˘ch politík. V neposlednom rade k posil-
Àovaniu zdravotníckych systémov prispievajú aj
moderné trendy v liekovej politike, najmä zavá-
dzanie generickej substitúcie a generickej pre-
skripcie, nov˘ch zdravotníckych technológií .
Aké sú dôleÏité programové aktivity na do-
siahnutie cieºov, ktoré sú e‰te naplánované na
ìal‰ie obdobie?
V priebehu r. 2011 sa budú e‰te realizovaÈ tie
aktivity, ktoré v rámci plánu boli navrhnuté a za-
tiaº neboli ukonãené. Tieto aktivity sa realizu-
jú v rámci naplánovan˘ch úloh a priorít:
Dvojroãná dohoda o spolupráci (BCA) medzi
MZ SR a Regionálnym úradom WHO pre
Európu na roky 2010 – 2011
Priorita I:
PosilÀovanie zdravotníckeho systému
1. POSILNENÉ NÁRODNÉ KAPACITY NA
HODNOTENIE KVALITY POSKYTOVA-
N¯CH ZDRAVOTNÍCKYCH SLUÎIEB
POMOCOU NORIEM, ·TANDARDOV A
NÁSTROJOV MERANIA
Hlavné úlohy:
1.1. Príprava komplexn˘ch schém hlásenia ne-
priazniv˘ch udalostí v zdravotnej staro-
stlivosti
Aktivity:
• Preskúmanie pasívnych postupov hláse-
nia
• Vyhodnotenie aktívnych postupov hláse-
nia
• Odporúãania pre komplexné hlásenie na
základe medzinárodn˘ch noriem a miest-
nych ‰pecifík
33
M I N I S T E R S T V O Z D R A V O T N Í C T V A S R

1.2. Hodnotenie organizácie a poskytovania
sluÏieb primárnej zdravotnej starostlivos-
ti (PZS) Odporúãania, ako sústrediÈ v˘-
kon sluÏieb PZS ºudí
Aktivity:
• Hodnotenie PZS pomocou ‰tandardizo-
vaného nástroja
• Prezentácia v˘sledkov a návrh odporúãa-
ní na zlep‰enie systému PZS v rámci od-
borného podujatia zainteresovan˘ch sub-
jektov („policy dialogue“)
2. POUÎÍVANIE LIEKOV A ZDRAVOTNÍC-
KYCH TECHNOLÓGIÍ NA ZÁKLADE
VEDECK?CH DÔKAZOV, PRINCÍPOV
BEZPEâNOSTI PRE PACIENTA A NÁ-
KLADOVEJ EFEKTÍVNOSTI
Hlavné úlohy:
2.1. Vypracovanie a aplikácia odporúãaní pre
ìal‰í rozvoj nástrojov a procesov pre hod-
notenie zdravotníckych technológií vráta-
ne liekov
Aktivity:
• Workshop o vyuÏití hodnotenia zdravot-
níckych technológií v procese kategori-
zácie liekov
2.2. Vypracovanie ‰tandardizovan˘ch klinic-
k˘ch postupov pre skupiny prioritn˘ch
chorôb, ktoré zaruãia bezpeãnosÈ pacienta,
kvalitu a nákladovú efektívnosÈ poskytova-
n˘ch zdravotníckych sluÏieb
Aktivity:
• Odborné poradenstvo a pomoc pri budo-
vaní kapacít pre národn˘ program vy-
tvorenia ‰tandardizovan˘ch odporúãaní.
3. POSILNENÉ NÁRODNÉ KAPACITY PRE
PREVENCIU A REAKCIU NA ZDRAVOT-
NÉ HROZBY A URGENTNÉ SITUÁCIE
VO VEREJNOM ZDRAVOTNÍCTVE
Hlavné úlohy:
3.1. Krízov˘ plán v zdravotníctve: Poskytnutie
strategick˘ch odborn˘ch odporúãaní pre
plán pripravenosti zdravotníckeho sektora
na núdzové situácie
Aktivity:
• Revízia plánu pripravenosti a odpovede
zdravotníckeho sektora na núdzové situá-
cie
• Workshop zameran˘ na rôzne aspekty
pripravenosti zdravotníckeho sektora na
núdzové situácie
3.2. Odpoveì na núdzovú situáciu a plány ob-
novy
Aktivity:
• Metódy r˘chleho vyhodnotenia situácie
a anal˘za potrieb v núdzovej situácií
• Metódy podrobného vyhodnotenia ka-
pacít zdravotníckeho sektoru v núdzo-
v˘ch situáciách
• Systém koordinácie zdravotníckych ãin-
ností v núdzov˘ch situáciách
medziodvetvov˘ch stratégií v zdravotníct-
ve na zníÏenie sociálnych nerovností v
zdraví
Aktivity:
• Zv˘‰enie kapacít MZ SR na národnej a
regionálnej úrovni na rie‰enie determi-
nantov zdravia v regionálnych rozvojo-
v˘ch plánoch
• Zv˘‰enie in‰titucionálnych kapacít a pri-
jatie ‰tandardov/odporúãaní na monitoro-
vanie a hlásenie zdravotného stavu pod-
ºa sociálnych a ekonomick˘ch faktorov
• Hodnotenie dopadov na zdravie a ÎP
(HEIA): ëal‰ie posilnenie in‰titucionali-
zácie HEIA v procese tvorby politic-
k˘ch/strategick˘ch rozhodnutí
1.2. Implementácia národnej legislatívy v ob-
lasti hodnotenia dopadov na zdravie (HIA)
s podporou medziodvetvov˘ch konzultácií.
Pokraãovanie v ‰koleniach a budovaní ka-
pacít
Aktivity:
• Vytvorenie poradnej skupiny na v˘ber
návrhov HIA (Health Impact Assesment),
• Pokraãujúca podpora HIA formou ‰kolia-
cich workshopov a vypracovania pod-
porn˘ch materiálov
• Rozvoj HIA dokumentácie
• ÚãasÈ na projekte DG SANCO zamera-
nom na budovanie kapacít pre enviro-
mentálne zdravie
2. POSILNENÉ CELOPLO·NÉ POLITIKY
VEREJNÉHO ZDRAVIA S DÔRAZOM NA
PROGRAMY VEREJNÉHO ZDRAVIA,
KTORÉ SÚ ZALOÎENÉ NA DÔKAZOCH
A KTORÉ PODPORUJÚ ZDRAV¯ ÎIVOT-
N¯ ·T¯L A ZNÍÎUJÚ HLAVNÉ RIZIKO-
VÉ FAKTORY NAJMÄ U DETÍ A DORAS-
TU
Hlavné úlohy:
2.1. Podpora politík verejného zdravia pre pre-
venciu hlavn˘ch rizikov˘ch faktorov (ta-
bak, alkohol, nezdravá v˘Ïiva, nedostatok
pohybu a nezodpovedné sexuálne správa-
nie) u detí a dorastu
Aktivity:
• Podpora prieskumu zdravotného správa-
nia detí v ‰kolskom veku v SR
2.2. Posilnenie národnej stratégie prevencie
úrazov a násilia vrátane intersektorálnej
práce a budovania kapacít
Aktivity:
• Preklad uãebného programu TEACH-
VIP do slovenãiny a adaptácia na slo-
venské pomery
• Workshop zameran˘ na za‰kolenie leká-
rov a tvorcov politík z rôznych sektorov
„‰kolenie ‰koliteºov“
• Workshop pre zainteresovan˘ch z rôz-
nych sektorov k vyhodnoteniu plnenia
stratégie prevencie úrazov
tí systému surveilance chronick˘ch ocho-
rení
• Príprava odbornej správy s odporúãania-
mi a ‰pecifikáciami pre v˘voj nového
integrovaného systému surveillance vy-
bran˘ch chronick˘ch ochorení
3.2. Vypracovanie stratégie a odporúãaní pre
dlhodobú starostlivosÈ o star‰ích a chronic-
ky chor˘ch na národnej a lokálnej úrovni
Aktivity:
• Revízia dlhodobej starostlivosti na Slo-
vensku z pohºadu integrovanej zdravot-
nej a sociálnej starostlivosti
• Politick˘ dialóg s národn˘mi expertmi/
zainteresovan˘mi osobami z rôznych sek-
torov o integrovanej starostlivosti o star-
‰ích
Ako vidíte ìal‰iu spoluprácu medzi WHO a
MZ SR?
ZauÏívan˘ základ spolupráce vychádza z
dvojroãn˘ch dohôd o spolupráci WHO a MZ
SR. Z vy‰‰ie spomínan˘ch strednodob˘ch pri-
orít na roky 2008 – 2013 musíme dohodnúÈ pri-
ority na ìal‰ie dva roky 2012 – 2013. V˘chodi-
skom budú aj národné správy hodnotiace zdra-
votnícke potreby. Následne bude vypracovan˘
zoznam priorít, ktor˘ by bol zahrnut˘ do doho-
dy o spolupráci medzi MZ SR a WHO na dvoj-
roãné obdobie 2012 – 2013. Tento proces by mal
prebiehaÈ práve v najbliωích dÀoch v spoluprá-
ci s Kanceláriou WHO na Slovensku, nakoºko
za celkovú koordináciu a riadenie národného
programu v rámci BCA zodpovedá riaditeº ná-
rodnej kancelárie WHO. Po ukonãení prípravy
a schvaºovacieho procesu by mali byÈ Dvojroã-
né dohody o spolupráci na roky 2012 – 2013 v
ãlensk˘ch ‰tátoch pripravené na podpis na 61.
zasadnutí Regionálneho v˘boru v Baku, Azer-
bajdÏan.

Priorita II: 3. ZLEP·EN¯ DOHªAD, PREVENCIA A

PosilÀovanie prevencie a odozvy na predchá-
dzateºnú a predãasnú chorobnosÈ a úmrtnosÈ
1. POSILNENÉ KAPACITY (IN·TITUCIO-
NÁLNE, ODBORNÉ), KTORÉ REAGUJÚ
NA V¯ZNAMNÉ ZDRAVOTNÉ RIZIKÁ,
SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ DETERMI-
NANTY A NEROVNOSTI V ZDRAVÍ
Hlavné úlohy:
1.1. Posilnená kapacita MZ SR (in‰titucionál-
na, odborná) na vypracovanie a plnenie
RIADENIE HLAVN¯CH CHRONICK¯CH
OCHORENÍ, ZRANENÍ, NÁSILIA A
ZDRAVOTN¯CH POSTIHNUTÍ VO
V·ETK¯CH VEKOV¯CH SKUPINÁCH,
VRÁTANE STAR·ÍCH
Hlavné úlohy:
3.1. Vyvinut˘ úãinn˘ systém surveillance vy-
bran˘ch chronick˘ch ochorení
Aktivity:
• Odborné konzultácie o potrebe a pouÏi-

34
N Á R O D N É C E N T R U M
Realizuje sa ìal‰ia vlna integrácie systémov poskytovateºov zdravotnej starostlivosti
a celonárodné roz‰írenie sluÏieb e-Healthu. Na podrobnosti sa p˘tala redaktorka Anna Komová
riaditeºa Národného centra zdravotníckych informácií Andreja ORBANA.
Roz‰írenie sluÏieb eHealthu
Aké sluÏby moÏno uÏ dnes vyuÏívaÈ v rámci
komunikaãn˘ch a integraãn˘ch systémov v
prostredí poskytujúcom zdravotnú starostli-
vosÈ?
Informaãné a komunikaãné systémy nasade-
né v prostredí poskytujúcom zdravotnú starost-
livosÈ sú implementované buì na tzv. lokálnej
úrovni, alebo na národnej úrovni a dnes sa pri-
pravuje ich nasadenie aj na medzinárodnej úrov-
ni.
Na lokálnej úrovni ide hlavne o informaãné
systémy u konkrétnych poskytovateºov zdravot-
nej starostlivosti typu jednotliv˘ch ambulancií,
nemocníc alebo ‰pecializovan˘ch zdravotníc-
kych zariadení. Tam sa pouÏívajú hlavne ambu-
lantné a klinické informaãné systémy, informaã-
né systémy podporujúce laboratórne vy‰etrenia,
podporujúce logistiku liekov a ‰peciálneho zdra-
votníckeho materiálu, podporujúce rádiologické
vy‰etrenia, manaÏérske informaãné systémy a
podobne.
Základn˘mi piliermi na národnej úrovni sú v
súãasnosti najmä národné administratívne a zdra-
votné registre a iné sluÏby celonárodného roz-
sahu. MôÏeme sem poãítaÈ aj informaãné systé-
my podporujúce prácu zdravotn˘ch poisÈovní.
Medzinárodné informaãné systémy sa zatiaº
iba pripravujú a budú slúÏiÈ hlavne na medziná-
rodnú v˘menu zdravotníckych informácií.
Na Slovensku je vyuÏitie informaãn˘ch sys-
témov v zdravotníctve relatívne dobre rozvinu-
té na lokálnej úrovni. Národné informaãné sys-
témy sú na nízkej úrovni a sú zamerané hlavne
na zber údajov od poskytovateºov zdravotnej
starostlivosti do zdravotn˘ch poisÈovní. Spolu s
registrami sú v prevaÏnej miere dekonsolidova-
né a ich miera integrácie je nízka. Obãan nemá
prakticky Ïiadnu moÏnosÈ dostaÈ sa k svojim
konsolidovan˘m zdravotn˘m údajom v prípade,
Ïe zdravotnú starostlivosÈ ãerpal u viacer˘ch
poskytovateºov.
V súãasnosti uÏ niektoré ambulancie prvého
Z D R A V O T N Í C K Y C H
kontaktu a odborné ambulancie vyuÏívajú am-
bulantné informaãné systémy. Spravidla ponú-
kajú evidenciu pacientov, objednávanie pacien-
tov, vedenie zdravotnej karty, preskripciu liekov,
vypæÀanie a evidenciu tlaãív pre pacienta, komu-
nikáciu so sociálnou a zdravotnou poisÈovÀou,
prehºady dispenzarizovan˘ch pacientov, náv‰tev
pacientov, predpísan˘ch liekov a zdravotníc-
kych pomôcok pre pacienta ãi poisÈovne. KeìÏe
sú od rôznych dodávateºov a prevádzkujú sa
pod rôznymi operaãn˘mi systémami, úroveÀ ich
kvality a funkcionality je rôzna.
Takmer kaÏdá nemocnica pouÏíva nemocniã-
n˘ informaãn˘ systém, ktor˘ by mal byÈ spoºa-
hlivou, r˘chlou, integrovanou a v˘vojaschopnou
podporou riadenia a organizovania kaÏdoden-
n˘ch pracovn˘ch tokov (nadväzujúcich rutin-
n˘ch aktivít) súvisiacich so zdravotníckymi, ad-
ministratívnymi, zabezpeãovacími a hospodár-
skymi ãinnosÈami. Mal by optimalizovaÈ orga-
nizaãné ãinnosti jednotliv˘ch odborov zdravot-
níckeho zariadenia, vrátane pomeru v˘konov k
nákladom. Nehovoriac o tom, Ïe informaãn˘
systém by mal uºahãovaÈ prácu predov‰etk˘m le-
károm a zdravotníckym pracovníkom, ktor˘ch
hlavnou náplÀou je poskytovanie zdravotnej sta-
rostlivosti. Nemocniãné informaãné systémy sú
od rôznych dodávateºov, úroveÀ ich kvality a
funkcionality je rôzna. Pozostávajú z ãiastko-
v˘ch, vzájomne spolupracujúcich modulov ako
centrálna evidencia pacientov, ich objednávanie
a plánovanie zdravotn˘ch v˘konov, klinické in-
formaãné systémy (ambulantné informaãné sys-
témy a informaãné systémy pre lôÏkové ãasti a
operaãné sály), laboratórne informaãné systémy,
rádiodiagnostické, informaãné systémy nemoc-
niãnej lekárne, dopravná/záchranná zdravotná
sluÏba aÏ po vedenie agendy. Komunikácia pre-
bieha v on-line systéme a jednotliví poskytova-
telia sú informovaní o následnej lieãbe pomocou
informaãného systému. V‰etky informácie sú
uloÏené len v centrálnom systéme daného posky-
tovateºa. V˘hodou je dobr˘ manaÏment zdra-
votnej starostlivosti v rámci tohto pracoviska po-
skytovateºa. Veºkou nev˘hodou je Ïe do tohto
systému majú prístup len lokálni poskytovatelia
zdravotnej starostlivosti, t. j. len tí, ktorí pracu-
jú pre danú nemocnicu ãi zdravotné centrum.
Na rovnakom princípe pracujú informaãné
systémy aj v niektor˘ch väã‰ích súkromn˘ch
zdravotníckych centrách ãi poliklinikách.
Lekárenské softvéry slúÏia poskytovateºovi
zdravotnej starostlivosti na nákup, vydávanie,
predaj a sledovanie lieãiv, zdravotníckeho ma-
teriálu, ako aj doplnkového sortimentu. Sú pre-
pojené na pokladniãn˘ systém lekárne, ão umoÏ-
Àuje maÈ vÏdy presnú informáciu o vydávanom
lieku (jeho cene, doplatku pre pacienta, stave na
sklade). Jednotlivé lekárne okrem lekárensk˘ch
informaãn˘ch systémov pouÏívajú aj ìal‰ie, pod-
porné softvérové vybavenie, ktoré im umoÏÀu-
je napríklad objednávanie materiálov od distri-
buãn˘ch firiem elektronickou cestou, alebo in-
formaãné systémy poskytujúce zoznamy s detail-
n˘mi informáciami na Slovensku registrova-
I N F O R M Á C I Í
n˘ch liekov, homeopatík, zdravotníckych po-
môcok a ìal‰ích produktov.
V poskytnut˘ch zoznamoch liekov˘ch infor-
maãn˘ch systémov je moÏné vyhºadávaÈ, triediÈ
a filtrovaÈ informácie podºa rôznych kritérií.
Systém poskytuje informácie o liekoch, pouÏi-
tí liekov, úãinn˘ch látkach, indikaãn˘ch skupi-
nách, drÏiteºoch liekov, ATC skupinách a mno-
ho ìal‰ích informácií súvisiacimi s liekmi. MôÏe
ho vyuÏívaÈ odborná ako i laická verejnosÈ, teda
je urãen˘ pre lekárov, lekárnikov, pacientov a
kaÏdého, kto z akejkoºvek príãiny potrebuje
r˘chlo a spoºahlivo zistiÈ informácie o príslu‰nom
lieku.
Jednotlivé pracoviská Národn˘ch transfúz-
nych staníc sú medzi sebou prepojené jednotn˘m
informaãn˘m systémom, ktor˘ umoÏÀuje elek-
tronickú evidenciu darcov a identifikáciu darcov,
krvn˘ch produktov a vzoriek vyuÏitím znaãenia
ãiarov˘m kódom.
Odberové centrá pre svoju ãinnosÈ vyuÏívajú
informaãné systémy pre hematologicko-transfú-
ziologické oddelenia (HTO), ktoré sú buì samo-
statné alebo sú súãasÈou klinického nemocniãné-
ho informaãného systému danej nemocnice.
V Integrovanom záchrannom systéme (IZS)
pôsobia Ministerstvo vnútra Slovenskej republi-
ky, obvodné úrady a záchranné zloÏky (Hasiã-
sk˘ a záchrann˘ zbor, poskytovatelia záchrannej
zdravotnej sluÏby, kontrolné chemické laborató-
riá civilnej ochrany, Banská záchranná sluÏba,
Horská záchranná sluÏba, útvary Policajného
zboru a iné).
Usporiadanie Integrovaného záchranného sys-
tému je postavené na krajskom princípe. V sú-
ãasnosti pôsobí 8 koordinaãn˘ch stredísk IZS
(Bratislava, Trnava, Trenãín, Nitra, Îilina, Bans-
ká Bystrica, Pre‰ov, Ko‰ice). âinnosÈ koordinaã-
n˘ch stredísk IZS personálne zabezpeãujú ope-
rátori – zástupcovia Hasiãského a záchranného
zboru, záchrannej zdravotnej sluÏby a zamest-
nanci obvodného úradu v sídle kraja. Z technic-
kého hºadiska sú vybavené komplexn˘m komu-
nikaãn˘m a informaãn˘m systémom umoÏÀujú-
cim spracovanie tiesÀového volania vrátane
identifikácie a lokalizácie volajúceho. SúãasÈou
kaÏdého koordinaãného strediska je aj operaãné
stredisko záchrannej zdravotnej sluÏby (ZZS). In-
formaãn˘ systém operaãn˘ch stredísk záchran-
nej zdravotnej sluÏby predstavuje kompletn˘
balík softvérovej funkcionality, ktorá umoÏÀu-
je operátorom operaãného strediska zabezpeão-
vanie príjmu tiesÀového volania, vysielanie am-
bulancií záchrannej zdravotnej sluÏby na po-
skytovanie pomoci, poskytovanie potrebn˘ch
informácií pre riadenie a kontrolu ãinností jed-
notliv˘ch záchrann˘ch zloÏiek prostredníctvom
hlasového a dátového prenosu informácií.
Medzi informaãn˘mi systémami jednotliv˘ch
subjektov v zdravotníctve nie je postaãujúca
prepojenosÈ ani funkãná a uÏ vôbec nie séman-
tická interoperabilita, informaãné systémy sa
vyvíjali izolovane, bez koordinácie, ‰tandardizá-
cie a na rôznych platformách. Jednotlivé infor-
maãné systémy majú rôznu architektúru, pouÏi-
35
N Á R O D N É C E N T R U M
té ‰tandardy a mieru funkcionality, s mnoÏstvom
proprietárnych ã⁄t s dôsledkami sÈaÏenej integrá-
cie, niωou mierou adaptability na nové poÏiadav-
ky zdravotníckej informatiky, zv˘‰en˘ch nákla-
dov na implementáciu novej funkcionality, ob-
medzen˘mi moÏnosÈami roz‰irovania funkcio-
nality, zv˘‰en˘ch nákladov na prevádzku, vyso-
kej miery závislosti na dodávateºovi informaã-
ného systému. ëalej má kaÏd˘ subjekt svoju
dátovú základÀu, priãom informaãné systémy
slúÏia hlavne na interné potreby. BezpeãnosÈ
systémov a ochrana osobn˘ch údajov v nich je
veºmi ãasto nepostaãujúca.
Je dokonãená uÏ prvá vlna elektronizácie
zdravotníctva?
Vláda SR v júni 2008 schválila dokument
„Strategické ciele eHealth – kºúãov˘ nástroj in-
formatizácie verejnej správy v oblasti zdravot-
níctva na Slovensku“, na základe ktorej bol vy-
tvoren˘ pôvodn˘ plán implementácie eHealthu.
Tento predpokladal realizáciu robustného infor-
maãného systému pre elektronizáciu zdravot-
níctva v 3 vlnách, v rokoch 2009 aÏ 2013. V pr-
vej vlne malo byÈ vytvorené jadro systému. V au-
guste 2010 boli práce a ãinnosti konzorcia do-
dávateºov súvisiace s realizáciou Národného
projektu Elektronické sluÏby zdravotníctva
(eSO1) pozastavené a boli vykonané audity pro-
jektu zo strany MF SR aj MZ SR. Zaãiatkom
roka 2011 bola dokonãená nová koncepcia pro-
gramu implementácie eHealthu (PieH), ktorá
predstavila novú stratégiu a harmonogram rea-
lizácie upraveného programu eHealthu, ktorej zá-
merom je zabezpeãiÈ r˘chlej‰ie dosiahnutie hma-
tateºn˘ch benefitov pre pacientov ako aj udrÏa-
teºnosti prevádzky Národného zdravotného in-
formaãného systému hneì po implementácii pr-
vej fázy PieH. Tento program implementácie je
momentálne v procese verifikácie kºúãov˘mi
zainteresovan˘mi subjektmi zdravotníckeho sek-
tora, a to najmä prostredníctvom Rady ministra
zdravotníctva pre program implementácie
eHealthu.
Na‰ou absolútnou prioritou je získaÈ spätnú
väzbu v‰etk˘ch relevantn˘ch subjektov pôsobia-
cich v sektore zdravotníctva a v prvom rade
mám na mysli lekárov , zdravotné sestry a ostat-
n˘ch poskytovateºov zdravotnej starostlivosti a
v maximálnej moÏnej miere zapracovaÈ ich pri-
pomienky do programu implementácie eHealt-
hu. Ich aktívna participácia je kºúãov˘m pred-
pokladom pre efektívne zavedenie systému do
praxe.
Nová koncepcia PieH teda upú‰Èa od pôvod-
ného scenára realizácie v 3 vlnách a smeruje k
fázovaniu projektu s cieºom priniesÈ kvalitatív-
ne, ako aj kvantitatívne prínosy s kaÏdou imple-
mentovanou fázou, a to prostredníctvom zabez-
peãenia nevyhnutn˘ch predpokladov a aspoÀ
ãiastoãného nasadenia funkcionalít do praxe v
reálnom ãase, teda uÏ v rámci fázy 1.
âo je dôleÏité dorie‰iÈ, aby sluÏby dosiahli ce-
lonárodn˘ rozsah?
Na naplnenie vízie a poslania eHealthu je ne-
vyhnutné:
• zosúladiÈ legislatívny proces a proces nor-
motvorby s normotvorn˘m a ‰tandardizaã-
n˘m procesom pre eHealth v rámci EÚ, s ná-
rodn˘mi ‰tandardizaãn˘mi procesmi,
• zabezpeãiÈ legislatívne úpravy a zmeny po-
trebné pre naplnenie poslania a vízie eHealth
v súlade s procesom zavádzania eGovern-
mentu,
36
Z D R A V O T N Í C K Y C H
• definovaÈ, schváliÈ a zaviesÈ do praxe záväz-
né ‰tandardy pre potrebnú technickú infra-
‰truktúru, interoperabilitu, zdravotnícku infor-
matiku a ‰tatistiku v súlade s normami a ‰tan-
dardami EÚ a SR.
DôleÏit˘m predpokladom dosiahnutia strate-
gick˘ch cieºov eHealthu je realizácia potreb-
n˘ch legislatívnych opatrení na úrovni zákonnej
a podzákonnej, pretoÏe eHealth sa priamo ãi
nepriamo dotkne viacer˘ch zákonov v pôsobnos-
ti i mimo pôsobnosti MZ SR a in˘ch legislatív-
nych noriem. Na úspe‰né zavedenie v‰etk˘ch
komponentov eHealthu bude nevyhnutné ‰tan-
dardizovaÈ technickú infra‰truktúru zdravotníct-
va, interoperabilitu pouÏívan˘ch informaãn˘ch
systémov a zabezpeãiÈ zjednotenie uÏ existujú-
cich foriem elektronického zdravotného zázna-
mu.
ëal‰ím dôleÏit˘m predpokladom je vytvore-
nie zabezpeãenej infra‰truktúry na realizáciu ví-
zie a poslania eHealthu. Zabezpeãenú infra‰truk-
túru dosiahneme dobudovaním sieÈovej infra-
‰truktúry, vybudovaním infra‰truktúry pre auten-
tifikáciu, riadenie prístupu a ìal‰ie bezpeãnost-
né atribúty, vybudovaním infra‰truktúry pre v˘-
menu zdravotníckych informácií. Nevyhnutnou
súãasÈou zabezpeãenej infra‰truktúry je príslu‰-
ná bezpeãnostná politika, praktiky a procedúry
pre konkrétne ãinnosti, vzdelávanie/‰kolenia po-
uÏívateºov, administrátorov, monitorovanie bez-
peãnosti a zásahy v prípade bezpeãnostn˘ch in-
cidentov. Zámerom je koncipovaÈ infra‰truktú-
ru tak, aby bola pripravená na pouÏívanie elek-
tronického podpisu a zavedenie jednotného iden-
tifikátora obãana SR.
Treba vybudovaÈ národn˘ zdravotnícky in-
formaãn˘ systém zah⁄Àajúci integráciu systé-
mov Národného centra zdravotníckych infor-
mácií, Úradu pre dohºad nad zdravotnou staro-
stlivosÈou, Úradu verejného zdravotníctva, Ná-
rodnej transfúznej sluÏby a informaãn˘ch systé-
mov zdravotn˘ch poisÈovní a vybudovaÈ pre-
zentaãnú vrstvu eHealthu vo forme Národného
zdravotného portálu.
Následne bude nevyhnutná podpora nov˘ch
procesov a foriem zdravotníckych sluÏieb a zdra-
votnej starostlivosti prostredníctvom eHealthu:
• mobilita: zabezpeãiÈ medzinárodnú dostupnosÈ
údajov o pacientovi, mobilitu zdravotnej sta-
rostlivosti a pripojiÈ sa k celoeurópskemu sys-
tému elektronickej podpory poskytovania cez-
hraniãnej starostlivosti,
• samoobsluÏné formy zdravotnej starostlivos-
ti,
• telemedicína: (diagnostika, monitoring, tera-
pia) vrátane telepreskripcie (predpisovanie
liekov na diaºku),
• on-line monitoring: obmedzovaÈ moÏnosÈ
chybn˘ch rozhodnutí lekára pri diagnostike,
pri predpisovaní liekov a lieãebnom postupe
monitoringom v rámci ePreskripcie a dohºa-
du nad poskytovanou zdravotnou starostli-
vosÈou,
• personálna genomika – individualizovaná me-
dicína na báze skenu genetickej informácie.
V rámci definovania nov˘ch procesov a fo-
riem zdravotnej starostlivosti je uÏ v súãasnos-
ti dôleÏité, aby sa pri návrhu ‰tandardov, infra-
‰truktúry a informaãn˘ch systémov zohºadnili aj
poÏiadavky na novo pripravované procesy a
sluÏby v záujme efektívneho vynakladania fi-
nanãn˘ch prostriedkov.
Rozvoj eHealthu predpokladá okrem iného i
dobrú dostupnosÈ a vysokú kvalitu internetové-
ho pripojenia u jednotliv˘ch poskytovateºov
I N F O R M Á C I Í
zdravotnej starostlivosti. Legislatívnym zákla-
dom je V˘nos MZ SR ã. 09812/2008-OL z 10.
septembra 2008 o minimálnych poÏiadavkách na
personálne zabezpeãenie a materiálno-technic-
ké vybavenie jednotliv˘ch druhov zdravotníc-
kych zariadení, ktor˘ ustanovuje poskytovateºom
ambulantnej zdravotnej starostlivosti do 31. de-
cembra 2008 a poskytovateºom ústavnej zdravot-
nej starostlivosti do 31. decembra 2011, povin-
nosÈ zabezpeãiÈ pracovisko informaãno-komuni-
kaãnou technológiou s pripojením na internet tak,
aby systém umoÏÀoval ‰irokopásmov˘ vysoko-
r˘chlostn˘ prenos a spracovanie dát v elektronic-
kej forme.
Stav projektu k dne‰nému dÀu:
Poãas predprípravnej fázy projektu e-Healthu
(2007 aÏ 2009) boli vypracované kºúãové doku-
menty eGovernmentu a následne vytvorené stra-
tegické ciele eHealthu a katalóg potrieb a sluÏieb
eHealthu.
Prípravná fáza (2009 aÏ 2010) zah⁄Àala vypra-
covanie ‰túdií, ktoré definovali prioritnú mno-
Ïinu elektronick˘ch sluÏieb, základn˘ architek-
tonick˘ rámec eHealthu a program implementá-
cie eHealthu.
Prvá vlna realizácie projektu od‰tartovaná v
apríli 2010 sa sústredila na elektronizáciu ‰tyroch
hlavn˘ch oblastí zdravotníckych sluÏieb – eA-
lokáciu, Národn˘ zdravotn˘ portál, eMedikáciu
a ePreskripciu a Zdravotnú kniÏku obãana. Jej sú-
ãasÈou sú tieÏ podporné projekty súvisiace s
tvorbou jednotnej údajovej základne, s prípravou
legislatívy, ochranou osobn˘ch údajov, s prepo-
jením na medzinárodn˘ projekt epSOS a iné.
KeìÏe vládny audit projektu identifikoval ri-
ziká v právnej, rozpoãtovej, organizaãnej a tech-
nologickej oblasti projektu, bolo nevyhnutné
podrobiÈ projekt rezortnému auditu a pokraão-
vaÈ v jeho realizácii aÏ po odstránení rizík a ne-
dostatkov.
Ak˘ prínos pre obãana bude maÈ celonárod-
ne roz‰írenie sluÏieb e-Healthu?
V dôsledku obmedzeného prístupu k autori-
zovan˘m zdravotne relevantn˘m informáciám
nemajú v súãasnosti obãania Slovenskej republi-
ky moÏnosÈ aktívne sa podieºaÈ na manaÏmente
svojich zdravotn˘ch potrieb a kvalifikovanej‰ie
sa zúãastÀovaÈ na rozhodovacom procese v sta-
rostlivosti o svoje zdravie. Obãanom tieÏ ch˘ba
spätná väzba, ãi na nich vykázané v˘kony a me-
dikácia sú zhodné so skutoãne poskytnut˘mi.
Zavedenie elektronick˘ch sluÏieb zdravot-
níctva – sluÏieb eHealth by malo priniesÈ mno-
hé zlep‰enia z pohºadu obãana a vy‰‰iu kvalitu
poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Poskytovaním verejn˘ch zdravotne relevant-
n˘ch informácií na Národnom zdravotnom po-
rtáli bude maÈ obãan moÏnosÈ na jednom mies-
te získavaÈ v‰etky potrebné, autorizované infor-
mácie súvisiace s jeho zdravím ako aj podklady
pre rozhodovanie o svojom zdravotnom stave, pri
v˘bere poskytovateºa zdravotnej starostlivosti ãi
liekovej preferencii.
Verejné zdravotníctvo tak získa unifikovanú
platformu na informovanie obãanov o mnoh˘ch
zdravotn˘ch rizikách. Kvalitnej‰ia informova-
nosÈ obãanov o zdravom Ïivotnom ‰t˘le, preven-
cii a správnom rozhodovaní o zdravotn˘ch pro-
blémoch bude viesÈ k zniÏovaniu mortality, mor-
bidity a zdravotn˘ch dopadov.
Vytvorenie sluÏby eAlokácie umoÏní obãano-
vi u‰etriÈ ãasové náklady vynaloÏené zbytoãn˘m
ãakaním v ãakárni. Pacient sa bude môcÈ aktív-
ne podieºaÈ na manaÏmente svojho zdravia kva-
N Á R O D N É C E N T R U M
lifikovan˘m v˘berom lekára. Rodiãia budú maÈ
lep‰í prehºad o stave oãkovania svojich detí. Sys-
tém bude podporovaÈ automatické generovanie a
zasielanie pripomienok nutnej náv‰tevy lekára, ão
je podstatné najmä u star‰ích ºudí, alebo v prípa-
de dlhodobo vopred plánovan˘ch termínov ìal-
‰ích náv‰tev lekára. Toto je veºmi podstatné aj pre
samotn˘ch lekárov, aby bol ich ãas vyhraden˘ pre
objednaného pacienta naplno vyuÏit˘.
Obãan bude vÏdy a vãas informovan˘ o tom,
kedy sú jeho laboratórne v˘sledky k dispozícii.
PovaÏuje sa to za veºmi dôleÏité pri vzájomnej
nadväznosti v plánovaní jednotliv˘ch úkonov pri
lieãbe. ManaÏment ãakacích zoznamov sa stane
transparentnej‰ím a dôveryhodnej‰ím.
Riziko chybného rozhodnutia lekára pri pre-
skripcii v dôsledku nedostatku podkladov k roz-
hodnutiu sa zníÏi a t˘m sa aj zníÏi riziko násled-
n˘ch komplikácií pre obãana. VyuÏitím sluÏby
ePreskripcie obãan u‰etrí ãas zháÀaním ÈaÏko do-
stupného lieku. Pri opakovanom predpisovaní
lieku nebude musieÈ pacient s chronick˘m ocho-
rením opakovane nav‰tevovaÈ svojho lekára.
Vytváranie receptu s plne kontrolovanou pre-
skripciou zabezpeãí základnú kontrolu náleÏitos-
tí lekárskeho predpisu, zefektívni prácu lekára pri
vyhotovení receptu a zníÏi ãasové straty pacien-
ta v prípade chybnej indikácie. Priradenie hlav-
nej diagnózy ochorenia ku kaÏdému predpisova-
nému lieku a vyuÏitie ‰tandardn˘ch preskripã-
n˘ch schém pre vybrané diagnózy zabezpeãí
kontrolu predpísaného lieku voãi znalostnej da-
tabáze odporúãan˘ch lieãebn˘ch postupov.
Evidencia receptov a vydan˘ch liekov v spo-
lupráci so znalostn˘mi databázami umoÏní skon-
trolovaÈ predpisované lieky na duplicity, lieko-
vé interakcie a kontraindikácie, dá lekárovi spät-
nú väzbu o skutoãne spotrebovan˘ch liekoch a
môÏe taktieÏ upozorniÈ lekára na nedodrÏiava-
nie predpísaného dávkovania pacientom pri opa-
kovanom predpísaní lieku.
ëal‰ou nemenej v˘znamnou skutoãnosÈou je,
Ïe obãan bude maÈ k dispozícii svoje dôleÏité
zdravotné záznamy v elektronickej zdravotnej
kniÏke obãana a bude ich môcÈ podºa svojho uvá-
Ïenia poskytnúÈ lekárovi (‰pecialistovi, lekáro-
vi LSPP), ktor˘ získané údaje zo záznamov vy-
uÏije pri poskytovaní lep‰ej zdravotnej starostli-
vosti.
Kontrolou vykázan˘ch v˘konov a liekov vy-
tvára obãan spätnú väzbu v systéme a podporu-
je efektívne vyuÏívanie zdrojov zdravotníctva.
Elektronická zdravotná kniÏka uºahãí poskyto-
vanie zdravotnej starostlivosti pre obãana nielen
na území SR, ale aj v rámci celej EÚ. Elektro-
nická zdravotná kniÏka bude interoperabilná a
t˘m umoÏní obãanom SR poskytovaÈ svoj pa-
cientsky sumár o‰etrujúcim lekárom v rámci
EÚ, ale aj mimo nej, a to vo forme, ktorá umoÏ-
ní prekonaÈ jazykové bariéry. Obdobné moÏ-
nosti bude maÈ aj obãan EÚ na Slovensku.
Vlastníkom elektronickej zdravotnej kniÏky
bude samotn˘ obãan, ktor˘ bude urãovaÈ kedy,
komu a v akom rozsahu bude jeho súhrnná zdra-
votná dokumentácia jednotliv˘m poskytovate-
ºom zdravotnej starostlivosti prístupná, cez tzv.
manaÏment súhlasu (consent management). Jej
súãasÈou bude stránka EDS (emergency data
set), kde bude aplikovan˘ princíp implicitného
súhlasu obãana, pokiaº sa nevyjadrí inak. V prí-
pade Ïivot ohrozujúcej situácie, kedy je pacient
v bezvedomí, bude záchrana jeho Ïivota nadra-
denou hodnotou nad ch˘bajúcim súhlasom.
Aká je úroveÀ informaãn˘ch systémov, kto-
Z D R A V O T N Í C K Y C H
ré podporujú prácu zdravotníckych poisÈov-
ní?
Slovenská republika dlhodobo zaostáva v in-
formatizácii zdravotníctva za vyspel˘mi európ-
skymi krajinami, ale aj za in˘mi odvetvov˘mi
sektormi. Zl˘ technick˘ stav národnej zdravot-
níckej infra‰truktúry vrátane nízkej miery vyuÏí-
vania IKT v sluÏbách poskytovan˘ch zdravotníc-
tvom je jedna zo slab˘ch stránok slovenského
zdravotníctva.
Táto skutoãnosÈ neobi‰la ani zdravotné pois-
Èovne a má na ne mnohé nepriaznivé dopady v
zmysle nedostatku informácií o poskytnutej zdra-
votnej starostlivosti pre úãely revízneho lekárstva,
nemoÏnosti kvalitnej spätnej kontroly fakturova-
n˘ch v˘konov, moÏnosti nepovolenej manipulá-
cie s údajmi v súãasn˘ch dátov˘ch úloÏiskách.
Z vy‰‰ie uveden˘ch dôvodov nie sú optimál-
ne nastavené ceny kapitácie, bodov za v˘kony
a pau‰ály. Za tejto informaãnej neistoty zdravot-
n˘ch poisÈovní sú finanãné prostriedky vynakla-
dané neefektívne (podºa svetov˘ch ‰tatistík aÏ 20
% nákladov na zdravotnú starostlivosÈ je spôso-
ben˘ch opakovanou a/alebo nadbytoãnou diag-
nostikou, ãi terapiou).
Finanãná strata spôsobená poistn˘mi podvod-
mi zo strany poskytovateºov zdravotnej starostli-
vosti alebo poistencov predstavuje podºa sveto-
v˘ch ‰tatistík cca 5%.
Informaãné systémy zdravotn˘ch poisÈovní
sú zatiaº vybudované len ako lokálne systémy,
ktoré primárne nemajú navzájom zadefinované
‰tandardné komunikaãné rozhrania.
Pacient v nich nie je registrovan˘ pod jednoz-
naãn˘m identifikátorom globálne pouÏiteºn˘m a
duplicity súvisiace so spracovaním jeho zdravot-
n˘ch dát, ãi s jeho lieãebn˘mi aktivitami nie sú
vylúãené. Komunikácia s poskytovateºmi zdra-
votnej starostlivosti neprebieha striktne v elek-
tronicky zabezpeãenej forme a je individuálna.
Zdravotné poisÈovne nemajú ‰tandardn˘ prí-
stup k údajom pre near on-line monitoring rea-
lizovan˘ch zdravotn˘ch v˘konov.
Pripravujú sa uÏ aj medzinárodné informaã-
né systémy, na ão by mali byÈ zamerané?
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej repu-
bliky zodpovedá aj za medzinárodnú spoluprá-
cu v rámci EÚ a v rámci Euroatlantického prie-
storu na poli zdravotníctva. Slovenská republi-
ka je povinná implementovaÈ príslu‰né zdravot-
né politiky dohodnuté v rámci EÚ, OECD, WHO
a OSN.
V júni 2008 Európska komisia v spolupráci s
ãlensk˘mi ‰tátmi EÚ pripravila a predloÏila Eu-
rópskemu parlamentu návrh smernice „o uplat-
Àovaní práv pacientov pri cezhraniãnej zdravot-
nej starostlivosti“.
Cezhraniãná zdravotná starostlivosÈ sa opie-
ra o zdravotné údaje pacientov, ktorí Ïiadajú o
zdravotnú starostlivosÈ v zahraniãí, aby nedo‰-
lo k zbytoãnej duplicite zdravotn˘ch vy‰etrení
a nebola ohrozená bezpeãnosÈ pacienta.
Táto poÏiadavka sa dá efektívne zabezpeãiÈ
pomocou medzinárodnej informaãnej infra‰truk-
túry eHealthu, poskytujúca o‰etrujúcemu leká-
rovi pacientske údaje cudzinca, ktor˘ u neho
poÏiadal o zdravotnú starostlivosÈ. Tak˘to me-
dzinárodn˘ prenos pacientskych údajov je moÏ-
n˘ iba na základe viacúrovÀovej interoperabili-
ty národn˘ch informaãn˘ch systémov eHealthu,
v tomto prípade národného informaãného systé-
mu eHealthu v krajine lekára a národného infor-
maãného systému eHealthu v krajine cudzinca.
Sprostredkovateºom zabezpeãujúcim interopera-
I N F O R M Á C I Í
bilitu bude medzinárodná infra‰truktúra eHealt-
hu, ktorá je práve v procese v˘voja.
ViacúrovÀová medzinárodná interoperabilita
národn˘ch informaãn˘ch systémov eHealth má
tieto aspekty:
• legislatívna interoperabilita
• terminologická interoperabilita
• interoperabilita na úrovni ochrany pacient-
sk˘ch údajov
• iInteroperabilita technick˘ch ‰tandardov a
ìal‰ích technick˘ch ‰pecifikácií národn˘ch
informaãn˘ch systémov eHealthu
V roku 2008 bol od‰tartovan˘ rozsiahly me-
dzinárodn˘ pilotn˘ projekt s názvom epSOS,
ktor˘ je spolufinancovan˘ z prostriedkov Európ-
skej komisie a ktorého cieºom je vybudovaÈ a na
reálnych pacientoch otestovaÈ medzinárodnú in-
teroperabilitu národn˘ch informaãn˘ch systé-
mov eHealthu v 23 krajinách Európy.
Pilotn˘m testom bude podliehaÈ
• cezhraniãn˘ prenos pacientskeho sumára,
• cezhraniãn˘ prenos aktuálnej preskripcie sú-
visiacej s pacientom (elektronická preskrip-
cia),
• cezhraniãn˘ prenos informácie o aktuálnej
medikácii pacienta.
Slovensko je zastúpené v projekte epSOS
prostredníctvom Národného centra zdravotníc-
kych informácií, zúãastÀuje sa na Àom od samot-
ného zaãiatku. Momentálne prebiehajú práce na
oÏivovaní slovenského Národného kontaktného
bodu pre tento systém a na príprave sloven-
sk˘ch poskytovateºov zdravotnej starostlivosti,
ktorí sa na pilotnom testovaní zúãastnia.
Kedy by sa mala dokonãiÈ informatizácia v
zdravotníctve?
V prvom rade by som chcel zdôrazniÈ, Ïe in-
formatizácia zdravotníctva nie je statick˘ projekt,
ale dynamick˘ proces, ktorého cieºom je neus-
tále zlep‰ovanie systému a zavádzanie nov˘ch
funkcionalít s pridanou hodnotou pre verejnosÈ,
zdravotníckych pracovníkov ako aj vedeckú
obec.
Na základe spoloãného postupu s MF SR pre-
bieha prípravná etapa, ktorej cieºom je finalizá-
cia a spôsob zabezpeãenia nevyhnutn˘ch pred-
pokladov na spustenie fázy 1 a potvrdenie obsa-
hu a termínov navrhovan˘ch pre jednotlivé fázy
PieH. Prípravná etapa má byÈ ukonãená do kon-
ca júna 2011.
V rámci novej stratégie implementácie eHealt-
hu máme definované presné ãasové horizonty pre
fázu 1, a to do konca roka 2012, fázu 2 do kon-
ca roka 2013. Predpokladan˘ zaãiatok fázy 3 je
v roku 2014.
Medzi základné ciele fázy 1 patrí nasadenie
základn˘ch funkãností eHealthu s cieºom za-
bezpeãiÈ financovanie prevádzky a implementá-
cia nutn˘ch predpokladov pre nasadenie funkcio-
nalít, ktoré prinesú benefity rezortu, ako aj ob-
ãanovi v ão najkrat‰om ãase.
Vo fáze 2 je to implementácia funkcionalít,
ktoré prinesú najmä kvalitatívne benefity pre
obãanov SR. V tejto fáze bude do systému za-
pojen˘ch väã‰ina poskytovateºov zdravotnej sta-
rostlivosti, a teda v‰etky benefity budú plo‰ne
vnímaÈ v‰etky záujmové skupiny v rezorte.
Fáza 3 sa zameriava najmä na zlep‰enie pre-
ventívnej starostlivosti a implementáciu perso-
nalizovanej medicíny a funkcionalít podporujú-
cich R&D, ktorá umoÏní obãanom efektívnej‰ie
a cielenej‰ie sa staraÈ o svoje zdravie a vedeck˘m
pracovníkom poskytne informácie a platformu
na podporu v˘skumn˘ch aktivít.
37
M I N I S T E R S T V O
Dnes je elektronické zdravotníctvo – eHealth – v dynamickom v˘voji a pomáha rie‰iÈ problémy. Podºa
odborníkov by sa mohlo staÈ motorom rastu ekonomiky v celej Európe. Svoj názor k rozvoju e-Healthu
priná‰a aj Peter KAÎÍK, riaditeº Odboru informatiky MZ SR v rozhovore s redaktorkou Annou Komovou.
Podºa eurokomisárky pre digitálnu agendu
Neelie Kroesovej je eHealth príleÏitosÈou,
ako pacientom umoÏniÈ väã‰iu kontrolu
nad ich vlastn˘m zdravotn˘m stavom. No
nie v‰etci majú rovnak˘ názor, ako to vidí-
te vy?
Pri koncipovaní stratégie eHealthu sme vy-
chádzali z poznatkov, Ïe ºudia ãasto vyhºadá-
vajú informácie t˘kajúce sa zdravia v rôznych
odborn˘ch ãasopisoch, ‰pecializovan˘ch kni-
hách a s rozvojom internetu aj v printov˘ch mé-
diách a pomocou rôznych internetov˘ch vyhºa-
dávaãov, ãasto uÏ pred náv‰tevou lekára. Ne-
t˘ka sa to len Slovenska, tento jav je celosve-
tov˘. Napríklad v Dánsku je jedn˘m z najna-
v‰tevovanej‰ích portálov ‰pecializovan˘ po-
rtál venujúci sa poskytovaniu informácií so
zdravotníckou problematikou. Svedãí to o sku-
toãnosti, Ïe problematike svojho zdravia, zdra-
votnému stavu a ‰irokému spektru informácií
z tejto oblasti venujú ºudia osobitnú pozornosÈ.
I z t˘chto skutoãností sme vychádzali pri
stanovovaní vízie eHealthu na Slovensku
„Prostredníctvom modern˘ch informaãn˘ch a
komunikaãn˘ch technológií podporovaÈ zvy-
‰ovanie kvality a efektívnosti v‰etk˘ch posky-
tovan˘ch zdravotníckych sluÏieb, zniÏovaÈ
chybovosÈ a duplicity, administratívne zaÈaÏe-
nie zdravotníctva a pacientov, zvy‰ovaÈ spo-
kojnosÈ obãanov so systémom zdravotníctva
financovaného z verejn˘ch zdrojov. UmoÏniÈ
vznik nov˘ch foriem poskytovan˘ch zdravot-
níckych sluÏieb a poskytnúÈ zúãastnen˘m stra-
nám relevantné informácie pre rozhodovacie
a monitorovacie ãinnosti v poÏadovanom ãase
a kvalite“.
38
Z D R A V O T N Í C T V A
MoÏno hovoriÈ
o hnacom motore?
Nazdávame sa, Ïe primárnou úlohou preto
musí byÈ vytvorenie „prostredia eHealthu“,
ktoré je predpokladom na‰tartovania a nepre-
trÏitého rozvíjania programov eHealthu a pro-
jektov ústiacich do konkrétnych a praktic-
k˘ch aplikácií.
Na základe dostupn˘ch informácií, doku-
mentov a rozhovorov s relevantn˘mi odbor-
níkmi sme pristúpili k definovaniu hlavn˘ch
princípov, od ktor˘ch sa odvíja návrh budúce-
ho stavu informatizácie identifikovan˘ch pro-
cesov starostlivosti o zdravie obãana. Spraco-
vané ·túdie realizovateºnosti spolu s proces-
n˘m modelom a informatizovan˘mi procesmi
nám definovali oblasti, ktoré je moÏné infor-
matizovaÈ v kontexte eHealthu. TaktieÏ sme
identifikovali predpoklady pre potrebnú zme-
nu v súãasnej legislatíve.
Pri návrhu budúceho stavu informatizácie
procesov sme vychádzali z konceptu eHealt-
hu domén tvoriacich logick˘ celok alebo ãasÈ
systému poskytovania zdravotnej starostli-
vosti v Slovenskej republike. Jednotlivú do-
ménu môÏe tvoriÈ jeden alebo viac procesov
zdravotníctva a môÏe byÈ pokrytá jedn˘m ale-
bo viacer˘mi IS modulmi a komponentmi
tvoriacimi jednotlivé sluÏby eHealthu. Dô-
vodom definície domén bola snaha o ão naj-
vernej‰ie zobrazenie toku informácií, zdrojov,
dát, pacientov medzi jednotliv˘mi typmi a
druhmi procesov zdravotníctva s cieºom ão
najlep‰ie zobraziÈ identifikované oblasti pre in-
formatizáciu.
SluÏba eHealthu pre obãana je v na‰om po-
nímaní mnoÏina sluÏieb informaãného systé-
mu, ktoré jednotlivo predstavujú interakciu en-
S R
tity a zákazníka a ktoré priná‰ajú obãanovi ním
poÏadovan˘ cieºov˘ v˘stup.
Vzhºadom na rozsah a mnoÏstvo ‰pecific-
k˘ch procesov súvisiacich s poskytovaním
komplexu sluÏieb v zdravotníctve ako i na
mnoÏstvo subjektov s rôznou mierou rozvo-
ja informaãn˘ch a komunikaãn˘ch technoló-
gií vstupujúcich do súvisiacich vzÈahov, je in-
formatizácia zdravotníctva jedn˘m z najnároã-
nej‰ích projektov, pred ktor˘m na‰e zdravot-
níctvo stojí.
Ako je rozmiestnená spomínaná technoló-
gia na Slovensku?
SúãasÈou prípravy elektronizácie zdravot-
níctva na Slovensku bolo aj mapovanie aktu-
álneho stavu informaãn˘ch a komunikaãn˘ch
technológií u rozhodujúcej ãasti subjektov
zúãastÀujúcich sa na procesoch zdravotnej
starostlivosti alebo poskytujúcich sluÏby pre
túto oblasÈ. Na‰ím cieºom bolo zobjektívniÈ v˘-
chodiskové informácie o stave a rozmiestne-
ní IKT.
Pri mapovaní stavu sme sa zamerali na zí-
skavanie informácií nie len od poskytovateºov
zdravotnej starostlivosti t. j. subjekty primár-
nej ambulantnej starostlivosti (zariadenia PAS)
– ambulancie primárneho kontaktu (v‰eobec-
n˘ lekár pre dospel˘ch, v‰eobecn˘ lekár pre
deti a dorast), subjekty ‰pecializovanej ambu-
lantnej starostlivosti (zariadenia ·AS), lekár-
ne, nemocnice, spoloãné vy‰etrovacie a lieãeb-
né zloÏky (SVaLZ), záchranná zdravotná sluÏ-
ba (ZZS), lieãebné ústavy a iné ‰pecializova-
né zariadenia (LÚ·Z), ale aj od ìal‰ích sub-
jektov, ktoré budú vstupovaÈ do procesov sú-
visiacich s eHealthom na Slovensku, ako je na-
príklad ·tátny ústav pre kontrolu lieãiv
(·ÚKL), Úrad pre dohºad nad zdravotnou sta-
rostlivosÈou (ÚDZS), Národné centrum zdra-
votníckych informácií (NCZI), zdravotné po-
isÈovne a pod.
MôÏeme kon‰tatovaÈ, Ïe stupeÀ informatizá-
cie zaznamenal v posledn˘ch rokoch v˘razn˘
pokrok, napriek tomu v súãasnosti nepostaãu-
je na jednoduché nasadenie národn˘ch infor-
maãn˘ch systémov. V˘sledky prieskumu uká-
zali, Ïe z hºadiska vybavenia základnou hard-
vérovou a softvérovou technológiou vrátane
vybavenia ‰irokopásmov˘m pripojením do in-
ternetu zaostávajú najmä poskytovatelia pri-
márnej ambulantnej starostlivosti. PrevaÏujú
personálne poãítaãe typu PC, priemern˘ vek
hardvéru je vy‰‰í ako 3 roky, takmer kaÏd˘ po-
skytovateº zdravotnej starostlivosti (PZS) je vy-
baven˘ tlaãiarÀou, v súãasnosti rastie medzi po-
ãítaãmi podiel notebookov oproti desktop po-
ãítaãom, vybavenie skenermi, multifunkãn˘mi
zariadeniami integrujúcimi viacero funkcií:
M I N I S T E R S T V O
tlaãiareÀ, skener, kopírka, fax, vybavenie palm-
topmi, alebo prístrojmi typu smartphone, vy-
bavenie mobiln˘mi zariadeniami s moÏnos-
Èou synchronizácie obsahu so systémom elek-
tronickej po‰ty, resp. s personálnym poãítaãom,
‰pecializované v˘poãtové strediská (serverov-
ne) sa obvykle nepouÏívajú.
Stav SW vybavenia - pri operaãn˘ch systé-
moch je veºká prevaha MS Windows pred
in˘mi distribúciami operaãného systému Li-
nux (OpenSource licencie), príp. in˘mi ope-
raãn˘mi systémami, pri MS Windows preva-
Ïujú verzie MS Windows XP, balíky kancelár-
skych aplikácií MS Office rôznych verzií (s
prevahou verzie 2003) a edícií (s prevahou edí-
cie Standard) pred OpenSource balíkmi kan-
celárskych aplikácií (napr. StarOffice), prevaÏ-
ná väã‰ina PZS má ‰pecializovan˘ ambulant-
n˘ informaãn˘ systém, ktor˘ poskytuje in-
formatickú podporu pri ich profesionálnej
ãinnosti, IS sú od rôznych dodávateºov, priãom
trojica dodávateºov sa delí o viac ako polovi-
cu in‰talácií.
Lep‰ia situácia je u poskytovateºov ‰pecia-
lizovanej ambulantnej starostlivosti, pomerne
dobré je i HW vybavenie nemocníc. Stav SW
vybavenia - pri operaãn˘ch systémoch je veº-
ká prevaha MS Windows pred jednotliv˘mi di-
stribúciami operaãného systému Linux (Open-
Source licencie), resp. pred in˘mi operaãn˘-
mi systémami, pri MS Windows prevaÏujú
MS Windows XP, balíky kancelárskych apli-
kácií MS Office rôznych verzií (s prevahou
verzie 2003) a edícií (s prevahou edície Stan-
dard) pred OpenSource balíkmi kancelárskych
aplikácií (napr. StarOffice), v zásade kaÏdá ne-
mocnica má obstaran˘ nemocniãn˘ informaã-
n˘ systém, ktor˘ obvykle pozostáva z nasle-
dujúcich ãastí: informaãn˘ systém nemocniã-
nej starostlivosti, ekonomick˘ informaãn˘
systém, manaÏérsky informaãn˘ systém. IS sú
od rôznych dodávateºov. Vo veºkej miere sa
vyuÏíva IS XANTA, ktor˘ pozostáva zo ‰ies-
tich modulov (ekonomické procesy, zdravot-
nícka starostlivosÈ, oceÀovanie úãtu pacienta,
komunikácia so ZP a Národn˘m centrom zdra-
votníckych informácií, hospodárske procesy,
manaÏérsky informaãn˘ systém). Internetové
pripojenie má v ambulancii pribliÏne 30 %
PZS, priãom trend je rastúci, ìal‰ích takmer
20 % PZS má internetové pripojenie doma, po-
diel vysokor˘chlostn˘ch internetov˘ch pri-
pojení ambulancií na v‰etk˘ch pripojeniach je
pribliÏne tretinov˘ a má rastúci trend.
Problémom sa ukazujú sieÈové prepojenia
medzi jednotliv˘mi subjektmi vstupujúcimi do
procesov zdravotnej starostlivosti. U primár-
nej ambulantnej starostlivosti a ‰pecializova-
nej ambulantnej starostlivosti sú siete pouÏí-
vané v malej miere, väã‰inou ide o poãítaão-
vé siete bez ‰truktúrovanej kabeláÏe, ak sú po-
ãítaãe, ãi iné zariadenia (napr. tlaãiarne) pre-
pojené poãítaãovou sieÈou, obvykle ide o pre-
pojenie prostredníctvom kombinovaného za-
riadenia (router) jedného z typov „Modem+
Ethernet“ alebo „Modem+WiFi“.
V oblasti ‰irokopásmového internetu (Bro-
adband) – internetov˘m pripojením je stav
pomerne dobr˘, nachádza sa vo v‰etk˘ch ne-
mocniciach. MôÏeme v‰ak oãakávaÈ potrebu
posilnenia prenosového pásma internetové-
ho pripojenia. V oblasti poãítaãov˘ch sieti sú
nemocnice vo vysokej miere vybavené poãí-
taãov˘mi sieÈami, väã‰ina nemocníc potrebu-
Z D R A V O T N Í C T V A
je v najbliωom ãase modernizovaÈ sieÈovú
komunikaãnú infra‰truktúru. V oblasti v˘poã-
tov˘ch stredísk – nemocnice väã‰inou dispo-
nujú v˘poãtov˘m strediskom (serverovÀou),
tieto priestory nevyhovujú nárokom na infra-
‰truktúrne vybavenie a zabezpeãenie takého-
to priestoru, existuje relatívne veºk˘ potenciál
pre modernizáciu ich v˘poãtov˘ch stredísk
resp. serverovní.
Takmer v‰etky lekárne majú lokálne poãí-
taãové siete, sú pripojené na internet, lekárni-
ci vyuÏívajú vyhºadávanie a evidenciu liekov
pomocou poãítaãa. Väã‰ina lekární vyuÏíva
rôzne databázy registrovan˘ch liekov.
Je vytvorená tá správna atmosféra, ale aj
materiálno-technické zabezpeãenie pre
nové technologické postupy v zdravotníct-
ve?
MZ SR na‰tartovalo proces informatizácie
zdravotníctva na základe vládou schváleného
dokumentu „Strategické ciele eHealthu – kºú-
ãového nástroja informatizácie verejnej sprá-
vy v oblasti zdravotníctva na Slovensku“, v
spolupráci s MF SR realizovalo v prípravnej
fáze 3 ·túdie realizovateºnosti zamerané na
uskutoãniteºnosÈ projektov eHealthu, na roz-
voj sluÏieb eGovernmentu na centrálnej úrov-
ni (Elektronické sluÏby zdravotníctva – sluÏ-
by eHealthu obãanom – Prvá prioritná ob-
lasÈ) a na Architektonick˘ rámec a implemen-
táciu Programu eHealthu.
Na základe potrieb a poÏiadaviek jednotli-
v˘ch úãastníkov poskytovania zdravotnej sta-
rostlivosti spracovalo dokument Katalóg po-
trieb a sluÏieb eHealthu.
V období október 2009 aÏ marec 2010 MZ
SR uskutoãnilo verejné obstarávanie dodáva-
teºov Národného projektu Elektronické sluÏby
zdravotníctva – prvá prioritná oblasÈ (eSO1),
priãom jeho rozsah, charakter v˘razne ovplyv-
nili moÏnosti pouÏitia nenávratného finanãné-
ho príspevku v rámci Operaãného programu
Informatizácia spoloãnosti, kde sú poskytnu-
té prostriedky striktne viazané na konkrétne
sluÏby obãanovi. Na základe v˘sledkov verej-
ného obstarávania MZ SR uzavrelo 31. mar-
ca 2010 Zmluvu o dielo s úspe‰n˘mi uchádzaã-
mi vo verejnom obstarávaní, konzorciom spo-
loãností NESS, a. s., Bratislava a LYNX, spo-
loãnosÈ s r. o., Ko‰ice. Na základe zmluvy sa
zaãali realizovaÈ jednotlivé ãinnosti.
V auguste 2010 boli práce a ãinnosti kon-
zorcia pozastavené a MF SR a MZ SR vyko-
nali audit tohto projektu. Na základe auditu,
so zohºadnením súãasnej fi‰kálnej situácie
vznikla zaãiatkom roka 2011 nová koncepcia
Programu implementácie eHealthu (PieH),
ktorá predstavila novú mapu a stratégiu rea-
lizácie upraveného programu eHealthu. Ten-
to program implementácie je v súãasnosti
predmetom verifikácie medzi zainteresova-
n˘mi subjektmi zdravotníckeho sektoru. Pod-
stata inovovanej koncepcie je jasná. Strategic-
k˘m zámerom je ur˘chlenie zavádzania slu-
Ïieb eHealthu s dôrazom prednostne na posky-
tovanie sluÏieb obãanom a realizáciu benefi-
tov. Koncepcia zabezpeãuje:
• vytvorenie motivácie v‰etk˘ch kºúãov˘ch
strán s dôrazom na úlohu zdravotn˘ch po-
isÈovní a lekárov,
• vytvorenie podmienok pre udrÏateºnosÈ pre-
vádzky Národného zdravotného systému a
financovanie jeho ìal‰ieho rozvoja,
S R
• metodiku sledovania úspor liekov a zdravot-
n˘ch v˘konov na strane poisÈovní dosiah-
nutú odstránením neefektívneho nakladania
so zdrojmi,
• spracovanie a podporu prijatia potrebn˘ch
legislatívnych zmien, ktoré umoÏnia zave-
denie elektronizácie zdravotníctva,
• finanãné a personálne zabezpeãenie defino-
van˘ch podporn˘ch projektov.
Obdobie auditu vyuÏilo MZ SR a spolupra-
cujúce organizácie na identifikáciu predpokla-
dov, ktor˘ch realizáciu vníma MZ SR ako
nevyhnutnú podmienku pre úspech Programu
implementácie eHealthu a naplnenie oãakáva-
ní spojen˘ch s jeho realizáciou.
âo sa oãakáva od interoperabilnej v˘meny
zdravotníckych informácií medzi jednotli-
v˘mi poskytovateºmi zdravotníckej staro-
stlivosti?
Interoperabilná v˘mena zdravotníckych in-
formácií medzi organizáciami zabezpeãujúci-
mi zdravotnú starostlivosÈ by mohla viesÈ k
podstatn˘m úsporám pre poskytovateºov zdra-
votnej starostlivosti, ako aj k zlep‰eniu kva-
lity sluÏieb a zjednodu‰eniu procesov v zdra-
votníckych sluÏbách.
Kºúãom na dosiahnutie interoperability sys-
témov pri informatizácii zdravotníctva sú ‰tan-
dardy. Predstavujú nástroje vzájomnej pre-
pojiteºnosti systémov a softvérov˘ch nástro-
jov poskytovateºov zdravotnej starostlivosti,
lekárov, laboratórií, lekární, zdravotn˘ch po-
isÈovní a mnoh˘ch ìal‰ích organizácií a in‰ti-
túcií rezortu zdravotníctva. Sú zamerané na in-
formatizáciu zdravotníckych a medicínskych
procesov a sluÏieb. Súvisia s dátov˘mi ‰truk-
túrami rôznorodého úãelu a zamerania, s ich
obsahom a uplatÀovan˘m kódovaním ãi apli-
kovateºnou terminológiou. T˘kajú sa aj ich
ochrany, bezpeãnosti, uchovávania a sprístup-
Àovania oprávnen˘mi jedincami v rozsahu a
forme, ktorá zodpovedá ich oprávneniam.
·pecifické regulatívy sa vzÈahujú k zdravot-
n˘m údajom t˘kajúcim sa identifikovateºn˘ch
jedincov. Tie, v prípade ich elektronickej for-
my, môÏu zahrÀovaÈ aj pravidlá pre ich kva-
litu (úplnosÈ, konzistentnosÈ a obsahovú bez-
ospornosÈ), spoºahlivú ochranu pred zneuÏíva-
ním, optimálnu detailnosÈ.
V súvislosti s rozvojom informatizácie zdra-
votníctva vo svete stále vzniká veºké mnoÏstvo
‰tandardov, ‰pecifikácií a smerníc, ktoré po-
kr˘vajú rôzne oblasti poskytovania zdravotnej
starostlivosti a jeho podporn˘ch ãinností. Tie-
to siahajú od informaãnej bezpeãnosti, cez
v˘menu údajov aÏ po terminologické zákla-
dy reprezentácie informácií a pokr˘vajú ‰iro-
kú ‰kálu informaãn˘ch systémov a aplikácií
v zdravotníctve. Rozsah t˘chto aktivít doku-
mentuje aj zoznam ‰tandardov technick˘ch
komisií pre zdravotnícku informatiku dvoch
najväã‰ích ‰tandardizaãn˘ch organizácií, ISO
TC 215 a CEN TC 251.
MZ SR v spolupráci s Národn˘m centrom
zdravotníckych informácií venuje tejto proble-
matike osobitnú pozornosÈ a v súãasnosti rea-
lizuje projekt zameran˘ na komplexnú kódo-
vanú zdravotnícku terminológiu pokr˘vajúcu
v‰etky oblasti poskytovania zdravotnej staro-
stlivosti.
Ako sa prekonávajú prekáÏky pri elektro-
nizácii v zdravotníctve, je ich e‰te veºa?
39
M I N I S T E R S T V O
Vzhºadom na súãasnú situáciu v zdravotníct-
ve je pomerne nároãné zvoliÈ správnu cestu
elektronizácie zdravotníctva. Nehovorme v‰ak
o prekáÏkach, ale skôr o v˘zvach. KaÏd˘ pro-
blém alebo riziko, ktoré identifikujeme je pre
nás novou v˘zvou ako dokázaÈ, Ïe my‰lienka
eHealthu je správna a dokáÏeme ju naplniÈ.
Aké v˘hody plynú z vyuÏívania informaã-
n˘ch a komunikaãn˘ch technológií pre pa-
cientov a lekárov, na akej úrovni je IKT v
zdravotníctve na Slovensku?
VyuÏívanie informaãno-komunikaãn˘ch
technológii v zdravotníctve na Slovensku
okrem v‰eobecn˘ch v˘hod plynúcich z pouÏí-
vania nov˘ch technológii by malo v˘znamne
prispieÈ a priniesÈ:
Pre obãana: vy‰‰iu kvalitu poskytnutej zdra-
votnej starostlivosti, moÏnosÈ komunikovaÈ
aj elektronickou cestou so systémom posky-
tovania zdravotnej starostlivosti z verejn˘ch
zdrojov, prehºad o poskytnut˘ch zdravotníc-
kych sluÏbách, nákladoch a o moÏnostiach
zdravotníckych sluÏieb, ktoré sa ho t˘kajú,
bude zabezpeãená nepretrÏitá dostupnosÈ zdra-
votnej dokumentácie, dokumentácia bude au-
torizovaná príslu‰n˘m subjektom, bude zacho-
vaná dôvernosÈ a integrita, ochrana pred stra-
tou, je predpoklad skrátenia ãasu administra-
tívnych prestojov, zníÏenie duplicít vo vy‰et-
reniach, oãakáva sa zv˘‰ená kvalita prijíma-
n˘ch zdravotníckych sluÏieb zníÏením chybo-
vosti diagnostiky a terapie a zv˘‰ením kvali-
ty diagnostiky a monitoringom celého lieãeb-
ného postupu. Obãan bude maÈ ºahko dostup-
né podklady pre rozhodovanie o svojom zdra-
votnom stave, pri v˘bere poskytovateºa zdra-
votnej starostlivosti a pri liekovej preferencii;
Pre poskytovateºa zdravotnej starostlivos-
ti: ich IS sa budú môcÈ pripájaÈ na základné re-
gistre a efektívne ich vyuÏívaÈ, zníÏia sa ná-
klady na administratívne ãinnosti, budú defi-
nované ‰tandardy pre elektronick˘ identifiká-
tor, formáty pre tvorbu a ukladanie zázna-
mov, komunikáciu s ìal‰ími subjektmi v zdra-
votníctve. Jednotlivé IS (ambulantné, ekono-
mické, manaÏérske, nemocniãné, lekárenské,
‰pecializované) na úrovni ambulancie a ne-
mocnice budú plne interoperabilné, schopné
v definovan˘ch formátoch navzájom komuni-
kovaÈ, komunikácia s ìal‰ími subjektmi bude
prebiehaÈ v elektronickej zabezpeãenej forme,
elektronická preskripcia zjednodu‰í a spre-
hºadní cel˘ proces,
Pre dohºad nad kvalitou zdravotnej starostli-
vosti: dohºad nad zdravotnou starostlivosÈou
bude maÈ k dispozícii podklady na proaktív-
ny monitoring. Pri rie‰ení jednotliv˘ch pod-
netov získa ÚDZS z auditovacích záznamov
dostatok podkladov k r˘chlym a relevantn˘m
rozhodnutiam, posilní sa integraãná a analy-
tická funkcia ÚDZS vo vzÈahu k zdravotn˘m
poisÈovniam s cieºom odhaºovania negatív-
nych dopadov na financovanie zdravotnej sta-
rostlivosti.
Aké sú náklady a návratnosÈ investícií do
elektronizácie zdravotníctva? Je moÏné v
zdravotníctve cez investície u‰etriÈ náklady?
MZ SR v rámci Revízie programu imple-
mentácie eHealthu (PieH) spracovalo detail-
nú anal˘zu nákladov a prínosov. Prvé príno-
sy po realizácii implementácie je moÏné oãa-
kávaÈ uÏ v roku 2012 a v roku 2015 kumula-
40
Z D R A V O T N Í C T V A
tívny v˘sledok za fázu 1 a 2 bude v plusov˘ch
ãíslach t.j. návratnosÈ tohto programu je niÏ-
‰ia ako 4 roky.
Pripravované zdravotnícke projekty vráta-
ne eHealthu sú veºk˘m prínosom a urãite u‰et-
ria mnoÏstvo redundantn˘ch nákladov v zdra-
votníctve, ktoré môÏu byÈ pouÏité aj na zv˘-
‰enie miezd lekárov a zdravotníckych pra-
covníkov.
Aká je spolupráca medzi ãlensk˘mi ‰tátmi
EÚ v oblasti elektronizácie v zdravotníct-
ve?
V Európskej komisii zastre‰ujú problema-
tiku eHealthu dve generálne riaditeºstvá:
DG INFSO – The European Commission
Directorate General for the Information Socie-
ty (Generálne riaditeºstvo pre informaãnú spo-
loãnosÈ a médiá) a
DG SANCO – The European Commission
Directorate General for Health and Consumer
Protection (Generálne riaditeºstvo pre zdravie
a ochranu spotrebiteºa).
Elektronizácia zdravotníctva je pravidelne
posudzovaná a hodnotená na konferenciách a
pracovn˘ch stretnutiach, ktoré organizujú jed-
notlivé ãlenské ‰táty EÚ.
V roku 2009 bola prijatá PraÏská deklará-
cia na európskej konferencii „eHealth pre jed-
notlivca, spoloãnosÈ a ekonomiku“. Jej cieºom
bolo zhrnúÈ súãasn˘ stav celoeurópskeho úsi-
lia o vyuÏívanie informaãn˘ch technológií v
zdravotníctve v prospech pacientov i ekono-
mickej efektívnosti zdravotníckeho sektoru a
stanoviÈ ìal‰ie kroky na úrovni ãlensk˘ch ‰tá-
tov i európskych in‰titúcií. ZároveÀ by malo
dôjsÈ k vytvoreniu európskeho priestoru
eHealth, kde jednotlivé národné systémy budú
schopné vzájomnej komunikácie. DôleÏité
bude tieÏ zaradenie rie‰ení eHealthu do národ-
n˘ch stratégií ãlensk˘ch ‰tátov EÚ v oblasti
zdravotníctva.
Na ministerskej konferencii o eHealthe v
roku 2010 v Barcelone bola prijatá deklarácia
k európskej spolupráci v oblasti eHealthu. V
deklarácii bolo potvrdené, Ïe informaãno-ko-
munikaãné technológie (ICT) sú pre zdravie
(eHealth) nástrojom na zlep‰enie kvality a
bezpeãnosti pacienta, na modernizáciu ná-
rodn˘ch zdravotníckych systémov, na zv˘‰e-
nie ich v˘konnosti a ich lep‰iu adaptáciu na
individuálne potreby obãanov, zdravotníc-
kych profesionálov a na v˘zvy starnúcej spo-
loãnosti.
Závery z t˘chto konferencií sú v˘znam-
n˘m impulzom i pre Slovensko a sú rozpra-
covávané do strategick˘ch dokumentov a po-
stupov pri príprave a realizácii eHealthu.
Okrem stretnutí na najvy‰‰ej ministerskej
úrovni spolupracuje MZ SR s ãlensk˘mi ‰tát-
mi EÚ i v rámci celoeurópskych projektov,
ako napríklad v projekte epSOS (Smart Open
Services for European Patients). Slovensko je
prostredníctvom NCZI zapojené do rie‰iteº-
ského tímu 12 ãlensk˘ch krajín EÚ. Tento pi-
lotn˘ projekt posúva vízie eHealthu do novej
roviny, kladie si za cieº ‰pecifikovaÈ, imple-
mentovaÈ a overiÈ pouÏiteºnosÈ my‰lienky pre-
pojenia zdravotníckych systémov s cieºom
zdieºania pacientsk˘ch údajov a elektronickej
preskripcie liekov.
Základn˘m cieºom projektu je zabezpeãe-
nie interoperability v poskytovaní zdravot-
níckych sluÏieb medzi jednotliv˘mi ãlensk˘-
S R
mi krajinami EÚ a to na úrovni organizaãnej
(identifikácia a autorizácia pacienta aj lekára),
sémantickej (spoloãné koncepty preloÏiteºné
do jazykov zúãastnen˘ch krajín) a technickej
(infra‰truktúra a ochrana bezpeãnosti a spoºa-
hlivosti údajov). Oãakávan˘m v˘sledkom troj-
roãného pilotného projektu je vytvorenie a
overenie nadstavby nad fungujúcimi zdravot-
níckymi informaãn˘mi systémami v jednotli-
v˘ch ãlensk˘ch krajinách EÚ tak, aby bola
moÏná ich cezhraniãná súãinnosÈ pri zabezpe-
ãovaní kontinuálnej zdravotníckej starostli-
vosti.
Akú budúcnosÈ má podºa vás elektronické
zdravotníctvo na Slovensku?
Som toho názoru, a poznatky z in˘ch ‰tá-
tov EÚ to potvrdzujú, Ïe ìal‰ie skvalitÀova-
nie zdravotnej starostlivosti nebude moÏné
bez elektronizácie zdravotníctva v tom naj‰ir-
‰om rozsahu, je v˘razn˘m pomocníkom i pri
celkovej re‰trukturalizácii zdravotníctva na
Slovensku. Slovenské zdravotníctvo je na za-
ãiatku t˘chto zmien a bez systému eHealthu
sa uÏ nebude môcÈ v budúcnosti efektívne
fungovaÈ.
Elektronické zdravotníctvo zah⁄Àa komuni-
káciu medzi pacientmi a poskytovateºmi zdra-
votnej starostlivosti, prevod údajov z jednej in-
‰titúcie do druhej alebo osobnú komunikáciu
medzi pacientmi alebo zdravotníkmi; rovna-
ko môÏe zah⁄ÀaÈ informaãné siete o zdraví,
elektronické zdravotné záznamy, telemedi-
cínske sluÏby a osobné prenosné komunikaã-
né zariadenia uãené na monitorovanie a pomoc
pacientom.
Nástroje elektronického zdravotníctva môÏu
napríklad zlep‰iÈ v prípade potreby dostupnosÈ
Ïivotne dôleÏit˘ch zdravotn˘ch informácií,
ão je zvlá‰È dôleÏité vzhºadom na rastúci cez-
hraniãn˘ pohyb obãanov a pacientov. Elektro-
nické zdravotníctvo môÏe byÈ prínosom pre
celé spoloãenstvo vìaka zdokonalenému prí-
stupu k starostlivosti a lep‰ej kvalite starostli-
vosti. Prispieva k upevÀovaniu zdravotn˘ch
systémov zameran˘ch na obãana, ako aj k
úãinnosti, efektivite a udrÏateºnosti zdravot-
níctva.
Európska únia sa vyvíja smerom k tzv. eu-
rópskemu priestoru elektronického zdravot-
níctva prostredníctvom koordinácie ãinností a
podpory vzájomn˘ch vzÈahov medzi súvisia-
cimi politikami a zainteresovan˘mi stranami.
Cieºom je nájsÈ lep‰ie rie‰enia, brániÈ rozdro-
bovaniu trhu a ‰íriÈ osvedãené postupy. Zvlá‰t-
nu pozornosÈ EÚ venuje vytvoreniu systému
elektronick˘ch zdravotn˘ch záznamov cez
podporu normalizácie a v˘meny informácií;
vytvoreniu zdravotn˘ch informaãn˘ch sietí
medzi organizáciami poskytujúcimi starostli-
vosÈ s cieºom koordinovaÈ reakciu na zdravot-
né hrozby; zabezpeãeniu zdravotn˘ch sluÏieb
na internete v podobe informácií o zdravom
Ïivotnom ‰t˘le a prevencii ochorení; rozvoju
telekonzultácií, elektronického predpisova-
nia liekov a elektronickej náhrady nákladov.
Aby bolo toto úsilie úspe‰né, musia sa do
realizaãn˘ch stratégií a projektov zapracovaÈ
poÏiadavky a úlohy obãanov, pacientov a
zdravotníkov.
âakajú nás nároãné úlohy, ale som pre-
svedãen˘, Ïe v spolupráci so v‰etk˘mi zain-
teresovan˘mi stranami sa nám ich podarí
splniÈ, zrealizovaÈ.
N Á R O D N Á R A D A
Zaãiatkom tohto roka sa na pozvanie Ministerstva zahraniãn˘ch vecí Spojen˘ch ‰tátov americk˘ch
zúãastnilo ‰tudijného pobytu v USA päÈ vybran˘ch poslancov NR SR (Bibiána Obrimãáková – Smer-SD,
Jana ÎitÀanská – KDH, Juraj Blanár – Smer-SD, Pavol Hladk˘ a Jozef Miku‰ – SDKÚ). O jeho cieºoch
a obsahu sme sa porozprávali s poslankyÀou Bibiánou OBRIMâÁKOVOU.
Spojené ‰táty z „prvej ruky“
Zºava poslanci Pavol Hladk˘, Bibiána Obrimãáková,
Juraj Blanár, Jana ÎitÀanská.
USA kongresman John L. Mica (druh˘ zprava)
– Washington D.C.
Mohli by ste struãne charakterizovaÈ pro-
gram v rámci, ktorého ste absolvovali ‰tu-
dijn˘ pobyt v USA?
Na‰a náv‰teva je súãasÈou International Vi-
sitors Program, zameraného na politick˘ch lí-
drov. Program má 71-roãnú históriu a bol
pripraven˘ s cieºom zv˘‰iÈ vzájomné porozu-
menie na osobnej, ale najmä pracovnej úrov-
ni a spoznaÈ Spojené ‰táty z prvej ruky. Úãast-
níkmi programu sú teraj‰í, alebo potenciálni
zahraniãní poprední predstavitelia vlád, ‰tát-
nej správy, politiky, vzdelávania, ekonomiky,
prevencie drog a kriminality, médií, vedy, Ïi-
votného prostredia, ºudsk˘ch práv a mno-
h˘ch ìal‰ích oblastí. T˘chto úãastníkov vybe-
rá a náklady na pobyt hradí americká strana.
Poãas doteraj‰ej existencie programu sa zo
stoviek zahraniãn˘ch úãastníkov stali zástup-
covia dôleÏit˘ch postov vo svojej vlastnej
S R
krajine. Medzi absolventmi tohto programu je
pribliÏne 186 teraj‰ích a b˘val˘ch hláv ‰tátov,
alebo vlád, a viac neÏ 600 jeho absolventov
sa stali ministrami. Mnohí ìal‰í b˘valí zahra-
niãní hostia pomáhajú meniÈ podobu svojej
krajiny, ale aj sveta, ako Ïurnalisti, ‰tátni
úradníci, pedagógovia, sudcovia, ekonómo-
via, environmentalisti a aktivisti.
Kto vás vyberal, na základe ak˘ch kritérií,
a preão ste ponuku prijali?
Vybralo nás Veºvyslanectvo USA a odsú-
hlasilo vedenie NR SR tak, aby na‰a úãasÈ
bola z pohºadu bilaterálneho záujmu pre Slo-
vensko a Spojené ‰táty americké reálnym prí-
nosom. Som toho názoru, Ïe je lep‰ie raz vi-
dieÈ, ako tri razy poãuÈ. Spojené ‰táty sú kra-
jinou mnoh˘ch moÏností, ale aj protikladov.
Na druhej strane je to svetová veºmoc, ktorú
je potrebné z tohto pohºadu re‰pektovaÈ. Pre-
to, ak má záujem aj touto formou rozvíjaÈ ko-
rektné vzájomné vzÈahy s na‰ou krajinou, tre-
ba túto iniciatívu iba uvítaÈ. Myslím si, Ïe ne-
prijatie tejto ponuky v ãase nestabilnej poli-
ticko-ekonomickej situácie vo svete, by bolo
v rozpore so záujmami zahraniãnej politiky
Slovenska.
Aké bolo zameranie vá‰ho ‰tudijného po-
bytu?
V rámci podprogramu „The Role of Legi-
slators“ sme nav‰tívili Washington, Texas a
New York, kde sme absolvovali desiatky pra-
covn˘ch stretnutí. Poãas dvojt˘Ïdenného po-
bytu sme sa stretli s predstaviteºmi miest, po-
litikmi, kongresmanmi a ºuìmi z tretieho sek-
tora. Podarilo sa nám tak bliωie spoznaÈ fun-
govanie federálneho systému vlády, politic-
k˘ systém, rozdelenie právomocí medzi záko-
nodarnou, exekutívnou a súdnou mocou,
vplyv a postavenie mimovládnych organizá-
cií pri formovaní politiky USA. Spoznali sme
rozdielnosti medzi politikami na ‰tátnej a fe-
derálnej úrovni, zoznámili sme sa s ãinnosÈou
viacer˘ch ‰tátnych in‰titúcií, ako napríklad
kongres, najvy‰‰í súd, ministerstvo obrany a
ìal‰ie. Zoznámili sme sa aj s rôznorodosÈou
samosprávy na komunálnej úrovni. Na Minis-
terstve zahraniãn˘ch vecí USA, sme absolvo-
vali diskusiu na tému americko-slovensk˘ch
a americko-európskych vzÈahov s dôrazom na
aktuálne politické otázky ako aj energetickú
bezpeãnosÈ. V Texase sme sa zoznámili so za-
ujímav˘m systémom fungovania ‰tatutárne-
ho (profesionálneho) manaÏéra mesta a jeho
kompetenciách. Tento systém vná‰a do riade-
nia ãinnosti mesta viac profesionality a me-
nej politiky pri efektívnej‰om plnení záuj-
mov samotného obãana.
Príjemn˘m a in‰piratívnym moÏno nazvaÈ
stretnutie s americk˘m kongresmanom so
slovensk˘mi koreÀmi – Johnom L. Micom,
predsedom V˘boru Kongresu USA pre dopra-
vu a infra‰truktúru. Ten nás oboznámil so
systémom fungovania Senátu USA a vnútro-
politickou situáciou v súvislosti so zdravot-
n˘m poistením.
V uplynulom volebnom období ste boli
‰tátnou tajomníãkou M· SR. Va‰ou agen-
dou je aj dnes prioritne vzdelávanie a v˘-
chova mlad˘ch ºudí. âo vás v tejto oblasti
poãas pobytu zaujalo?
Zaujímavá bola napríklad predná‰ky a di-
skusie v Texase aj v New Yorku na tému sys-
tému a podpory v˘chovy a vzdelávania, finan-
covania ‰kôl, spôsobu integrácie zdravotne a
sociálne znev˘hodnen˘ch detí a podpory v˘-
uãby cudzích jazykov.
Vzhºadom na rozmáhajúcu kriminalitu na
‰kolách v USA (drogy, alkohol, zbrane), ne-
bolo ojedinelé stretnúÈ v budovách ‰kôl stále
policajné hliadky. Aj keì tie mali najmä pre-
ventívny charakter, som ‰Èastná, Ïe sa s t˘m-
to opatrením na Slovensku e‰te nestretávame.
Na americk˘ch stredn˘ch ‰kolách ma pre-
kvapil, z môjho pohºadu aÏ príli‰ otvoren˘ li-
berálny prístup k homosexuálne orientova-
n˘m ‰tudentom.
PoslankyÀa Bibiána Obrimãáková so svojimi kolegami
nav‰tívili aj sídlo Komisie na kontrolu a optimalizáciu
fungovania ‰tátnych ‰truktúr – Austin.
Pri zohºadnení ‰pecifík ‰kolsk˘ch systé-
mov v oboch krajinách, z mojej praxe môÏem
povedaÈ, Ïe v mnoh˘ch aspektoch by na‰e
‰kolstvo mohlo byÈ pozitívnou in‰piráciou
práve pre americkú stranu.
Akú pozitívnu in‰piráciu by ste po skúse-
nostiach v USA aplikovali v na‰om ‰kol-
stve?
Pri práci s mládeÏou máme jednoznaãne re-
zervy v oblasti motivácie a väã‰ieho národ-
ného sebavedomia.
41
M É D I Á N A S L O V E N S K U
Rádio Expres je najpoãúvanej‰ia rozhlasová stanica na Slovensku. V roku 2005 prekonala v poãúvanosti
prv˘ okruh Slovenského rozhlasu a odvtedy sa s náskokom drÏí na ãele. KaÏd˘ t˘ÏdeÀ si Rádio Expres
naladí 1,5 milióna Slovákov. Eva BABITZOVÁ, riaditeºka stanice, bola pri tomto projekte od zaãiatku,
od roku 2000. Zaãínala tu ako obchodná riaditeºka, v roku 2006 bola vymenovaná za generálnu
riaditeºku. Parlamentn˘ kuriér ju oslovil s niekoºk˘mi otázkami.
Nová legislatíva by mohla otvoriÈ
rozhlasov˘ trh na Slovensku
âo je Èaωie – dostaÈ sa na vrchol alebo
udrÏaÈ sa tam?
ËaÏko povedaÈ. Urãite je zábavnej‰ia tá
cesta hore, to máte e‰te nárok na pokusy a
omyly. Potom je síce fajn byÈ v pozícii najsil-
nej‰ieho na trhu, ale to uÏ vyÏaduje viac dis-
ciplíny a rozvahy.
ByÈ najpoãúvanej‰ím rádiom – ako sa vám
to podarilo? Ako sa buduje marketleader?
My sme mali v˘hodu v tom, Ïe keì sme v
roku 2000 vstúpili na trh, bol pln˘ nad‰encov,
ale, nech mi je odpustené, aj amatérov. My
sme boli síce tieÏ amatéri a aj nad‰enci, ale
na‰i majitelia po úvodnom období pochopi-
li, Ïe ak má byÈ projekt úspe‰n˘, potrebuje po-
moc. Dostali sme prostriedky na zaangaÏova-
nie zahraniãn˘ch konzultantov a tí nám sta-
nicu naformátovali a nauãili to aj nás. Dote-
raz to bol pre mÀa ten najlep‰í záÏitok môj-
ho profesionálneho Ïivota – nastaviÈ rádio
podºa presn˘ch prieskumov a pravidiel a sle-
dovaÈ, ako to funguje. V kaÏdom ìal‰om prie-
skume sme rástli, bolo to fantastické.
Dnes má zahraniãn˘ch konzultantov a
prieskumy aj kaÏd˘ vበrelevantn˘ konku-
rent. Ako a ãím sa drÏíte na ‰pici teraz?
V princípe je to podobné ako s varením –
kvalitné suroviny a recepty má dnes tieÏ k dis-
pozícii kaÏd˘ a nenavaria v‰etci rovnako. Sú-
ÈaÏ sa zostrila a posunula. Ale svoju úlohu zo-
42
hrávajú aj skúsenosti a potom to, ãi do toho,
ão robíte, dáte du‰u.
Rádio Expres má licenciu do roku 2013, ale
uÏ bola raz predlÏovaná a podºa zákona ju
uÏ nie je moÏné znova predæÏiÈ. Bolo vypí-
sané v˘berové konanie na v‰etky frekven-
cie ako otvorená súÈaÏ. Predpokladám, Ïe
ste na to pripravení, ale ako to vnímate a
ako to vnímajú va‰i akcionári?
Nie sme to len my, v tomto kole je to Rá-
dio Max a Rádio Frontinus, o pár mesiacov
to ãaká Fun Rádio. Verím, Ïe to prebehne
hladko, tak ako to bolo v prípade Rádia Eu-
rópa 2. PovaÏujem to za ne‰Èastnú legislatívu,
pretoÏe stavia vysielateºov, ktorí na tomto
trhu investovali peniaze, úsilie, roky zamest-
návali ºudí a odvádzali dane, do nezmyselné-
ho stresu, keì im jedn˘m rozhodnutím môÏe
skonãiÈ cel˘ biznis. To nemáte v nijakom
inom podnikaní. TakÏe veríme, Ïe sa nestane
niã podobné ako pred rokom a pol v Maìars-
ku, kde politici jedn˘m rozhodnutím vygumo-
vali dve najúspe‰nej‰ie stanice z trhu za zde-
senia celej civilizovanej Európy.
Licencií v oblasti FM vysielania je predsa
len limitovan˘ poãet. Ak by sa zmenila le-
gislatíva, mohlo by to znamenaÈ uzavretie
trhu a zabetónovanie limitovaného poãtu
vysielateºov.
Nemyslím si to. V súãasnosti máme naprík-
lad na slovenskom rozhlasovom trhu len dva
naozaj profitabilné veºké projekty – Rádio Ex-
pres a Fun Rádio. V‰etky ostatné stanice sa
motajú okolo nuly alebo roky vytvárajú stra-
tu. TakÏe keby sa sprísnili a naozaj uplatÀo-
vali pravidlá o odÀatí licencie vysielateºom,
ktorí si neplnia svoje povinnosti, alebo naopak
uvoºnili ustanovenia tak, aby bolo moÏné rá-
dio jednoducho predaÈ, otvorilo by to trh.
Tento rok ste boli zvolená aj za prezident-
ku Asociácie nezávisl˘ch rozhlasov˘ch a
televíznych staníc Slovenska. âo vnímate
na tomto poste ako svoju hlavnú agendu?
Je toho viac. Chceme sa aktívne zúãastÀo-
vaÈ legislatívnych zmien v oblastiach, ktoré sa
nás bytostne dot˘kajú – v oblasti vysielania,
reklamy. Chceme iniciovaÈ rokovania so zá-
stupcami RTVS a Rady pre vysielania a re-
transmisiu na tému prideºovania frekvencií.
Slovensk˘ rozhlas sa hlásil do kaÏdého kona-
nia na uvoºnené frekvencie a v poslednom ob-
dobí boli celkom úspe‰ní – podarilo sa im zís-
kaÈ niekoºko frekvencií po súkromn˘ch vysie-
lateºoch – aj vrátane tzv. veºk˘ch Ïenevsk˘ch
frekvencií. Ak to pôjde takto ìalej, tak po is-
tom ãase opäÈ zru‰íme duálny systém na Slo-
vensku. To tro‰ku preháÀam, ale verejno-
právny vysielateº svoje frekvencie neuvoº-
Àuje, preto si myslím, Ïe uvoºnená frekven-
cia po súkromnom vysielateºovi by mala zo-
staÈ v oblasti súkromného vysielania.
Vy ste tieÏ v niekoºk˘ch rozhovoroch tvrdi-
li, Ïe príãina, preão v‰etky rádiá hrajú veº-
mi podobne spoãíva v legislatíve.
Jasné. Slovensk˘ trh je mal˘, v zmysle
poãtu obyvateºov a následne teda aj prostried-
kov investovan˘ch do reklamy. K˘m tu máme
legislatívu, podºa ktorej jeden vysielateº ne-
môÏe prevádzkovaÈ viac staníc, musíte posta-
viÈ stanicu, ktorá sa uÏiví – uÏiví technikov,
úãtovníãky, cel˘ ten aparát, ão rádio na zabez-
peãenie vysielania potrebuje. No a jedin˘ for-
mát, ktor˘ ma potenciál na toto v‰etko zaro-
biÈ je, zjednodu‰ene povedané, mainstream.
A tak v‰etky veºké stanice na trhu hrajú main-
stream. Ak by nám zákon dovolil maÈ jednu,
dve ìal‰ie stanice, tie uÏ môÏu byÈ v uωom
formáte – rock ãi jazz. Zázemie budú maÈ od
tej veºkej stanice a potrebujete uÏiviÈ len pár
ºudí v programe. No a v tomto momente to za-
ãne dávaÈ aj biznis logiku. Lebo bez tej si
môÏe dovoliÈ vysielaÈ len verejnoprávny vy-
sielateº.
Pôvodn˘m zámerom pri t˘chto obmedze-
niach bolo vylúãiÈ koncentráciu elektro-
nick˘ch médií v jedn˘ch rukách, a t˘m aj
ovplyvnenie spravodajstva. VyhnúÈ sa efek-
tu Berlusconi.
Áno, ale to aj tak nikdy nefungovalo naozaj,
staãí si spomenúÈ na ãasy úspe‰ného mediál-
neho magnáta Pavla Ruska, ktor˘, myslím si,
tro‰ku na toho slovenského Berlusconiho a‰-
piroval. âasy sú v‰ak uÏ iné. Televízie beÏia
v digitále a uÏ môÏu maÈ ìal‰ie stanice. Rá-
diá uÏ sú normálne hudobné stanice, správy
zru‰ili alebo zminimalizovali. Skonãila doba
40-minútov˘ch správ na komerãnej stanici.
Nehovoriac o tom, Ïe rozhlasoví vysielatelia
sú dnes jediní na trhu, ktorí, keì nieão vedia
robiÈ a sú úspe‰ní, nemôÏu oficiálne svoj biz-
nis roz‰íriÈ.
Aká je politická orientácia Rádia Expres?
Vychádzame z pozícií zdravého rozumu. A
keì vám z toho nejaká konkrétna orientácia
vyjde… T˘Ïdenne si nás naladí 1,5 milióna
obyvateºov tejto krajiny a my chceme vysie-
laÈ pre nich a priná‰aÈ im správy, ktoré sú pre
nich relevantné.
E U R Ó P S K A Ú N I A

Îiadna ãlenská krajina EÚ by po roku 2015 nemala byÈ izolovaná od európskych plynov˘ch a elektrick˘ch sietí.
Rovnako by nemal jej energetickú bezpeãnosÈ ohrozovaÈ nedostatok prepojení. Na zasadnutí Európskej rady sa
na tom dohodli lídri ãlensk˘ch krajín EÚ. V tejto súvislosti sú podºa predsedníãky vlády SR Ivety Radiãovej
pre Slovensko kºúãové projekty severo-juÏn˘ch energetick˘ch koridorov.

Summit EÚ o energetickej
bezpeãnosti a spoloãnom trhu
Pracovné stretnutie predsedov vlád krajín V4, Bulharska a Rumunska s predsedom Európskej komisie J. M. Barrosom.
Lídri EÚ zároveÀ podporili ambiciózny
cieº vytvorenia fungujúceho vnútorného trhu
s plynom a elektrinou do roku 2014. „Sme
presvedãení, Ïe také projekty ako je prepoje-
nie sietí v strednej a v˘chodnej Európe sú sku-
toãn˘m príspevkom k vytvoreniu vnútorné-
ho trhu a mali by sa ãím skôr realizovaÈ. Spo-
lu so zlep‰ovaním regulácie sú tou správnou
cestou k spoloãnému trhu. Je potrebné tvoriÈ
ho zdola nahor, bez investícií do fungujúcich
medzi‰tátnych sietí to bude iba teória,“ zdô-
raznila predsedníãka vlády SR.
Väã‰inu investícií by mali zrealizovaÈ hrá-
ãi na trhu, priãom ãlenské krajiny by im
mali zabezpeãiÈ vhodné regulaãné a investiã-
né prostredie. Napriek tomu niektoré projek-
ty, kºúãové z hºadiska posilÀovania bezpeã-
nosti dodávok, nemusia byÈ pre trh dostatoã-
ne atraktívne a preto si môÏu vyÏiadaÈ pod-
poru z verejn˘ch zdrojov. „Ukázalo sa to aj
pri realizácii strategického prepojenia plyno-
vodov medzi Slovenskom a Maìarskom,“
povedala predsedníãka vlády SR Iveta Ra-
diãová.
Do konca júna tohto roka by mala Európs-
ka komisia informovaÈ o rozsahu tak˘chto
potenciálnych investícií spolu s návrhmi, ako
by bolo moÏné zabezpeãiÈ finanãné nároky, ãi
odstrániÈ prípadne prekáÏky. Európa podºa
záverov summitu potrebuje diverzifikovaÈ
trasy aj zdroje, z ktor˘ch získava energie.
Podºa prepoãtov Európskej komisie by vìa-
ka skutoãne integrovanému trhu EÚ s ener-
giou mohlo do roku 2020 pribudnúÈ päÈ mi-
liónov nov˘ch pracovn˘ch miest. KaÏd˘ spot-
rebiteº by vìaka moÏnosti vybraÈ si dodáva-
teºa mohol na energiách u‰etriÈ roãne 100 eur.

Energetická bezpeãnosÈ EÚ a Slovensko

Na summite EÚ o energetickej bezpeãnosti a spoloãnom trhu sa stretli lídri ãlensk˘ch krajín EÚ. Jeho obsah
rozvíja v rozhovore s ãlenom v˘boru NR SR pre hospodárstvo Jozefom MIKU·OM redaktorka Anna Komová.
Ako by ste charakterizovali spoloãnú ener-
getickú politiku a solidaritu Európskej
únie v rámci energetickej politiky a bezpeã-
nosti?
Ako vieme, 4. februára tohto roku sa usku-
toãnil summit Európskej únie, z ktorého zá-
verov vypl˘va, Ïe kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát únie by
mal byÈ do roku 2015 zapojen˘ do európ-
skych plynov˘ch a elektrick˘ch sietí. Krátko
pred summitom urobilo Slovensko dôleÏit˘
konkrétny krok k naplneniu tejto my‰lienky
v strednej a Európe. Predsedovia vlád Sloven-
ska a Maìarska Iveta Radiãová a Viktor Or-
bán podpísali medzivládnu dohodu o vybudo-
vaní slovensko-maìarského plynovodného
prepojenia v rámci energetického projektu
sever – juh. Keì sa toto prepojenie vybudu-
je, budú ho spoloãne prevádzkovaÈ. Je známe,
Ïe Slovensko a Maìarsko nemajú rovnak˘ ná-
zor na v‰etky otázky, napríklad v oblasti dvo-
jakého obãianstva. Napriek tomu sa na takej-
to dôleÏitej ekonomickej téme dokázali r˘ch-
lo dohodnúÈ. To len dokazuje, Ïe teraj‰ia vlá-
da má úprimn˘ záujem o budovanie nielen
vlastnej energetickej bezpeãnosti, ale aj bez-
peãnosti v rámci celej Európskej únie. V tom-
to prípade bude môcÈ po dokonãení v˘stavby
prepojenia z terminálov so skvapalnen˘m
zemn˘m plynom z prístavov v Poºsku a Chor-
vátsku prúdiÈ energetick˘ nosiã dovnútra prí-
morsk˘ch ‰tátov, ale i do vnútrozemského
Slovenska, Maìarska a Poºska. MôÏeme ho-
voriÈ, Ïe európska energetická bezpeãnosÈ a
solidarita takto nadobúda v tejto ãasti únie
konkrétne kontúry. Pritom nepochybujem, Ïe
zúãastnené Chorvátsko uÏ bude ãoskoro no-
v˘m ãlensk˘m Európskej únie.
Ako vnímate samostatnosÈ jednotliv˘ch kra-
jín EÚ v otázke energetickej bezpeãnosti?
Energetická bezpeãnosÈ je strategicky dô-
leÏitá pre kaÏd˘ ãlensk˘ ‰tát. Nebudem sa vy-
jadrovaÈ k in˘m ‰tátom, ostal by som iba pri
niektor˘ch medzinárodn˘ch porovnaniach.
Slovensko je dnes takmer naplno závislé od
dovozu energetick˘ch nosiãov, ropy a zemné-
ho plynu z Ruska. Nedávna plynová kríza
ukázala, Ïe aj pri v˘padku dodávok z v˘cho-
du môÏeme poãítaÈ so solidaritou a pomocou
in˘ch ‰tátov Európskej únie. NemôÏeme sa

44
E U R Ó P S K A Ú N I A

v‰ak na to spoliehaÈ, musíme vykonaÈ konkrét-

ne kroky na zv˘‰enie bezpeãnosti. Slovens-
ko má v porovnaní s in˘mi krajinami vhod-
né predpoklady na zv˘‰enie energetick˘ch
dodávok z vlastn˘ch zdrojov. Sú tu ‰truktú-
rované moÏnosti na v˘robu energie. Naprík-
lad máme najväã‰iu rozlohu priemernej far-
my v celej únii. To znamená, Ïe by sme mali
poºahky dokázaÈ efektívne pestovaÈ energetic-
ké plodiny, lebo tie potrebujú veºké plochy.
Slovensko je jeden z najviac plynofikova-
n˘ch ‰tátov v Únii. Distribuãná sieÈ je tu po
Holandsku najhustej‰ia v únii, viac ako deväÈ
desatín obyvateºov má prístup k zemnému
plynu. To sa dá vyuÏiÈ. Tak, ako sa dá zemn˘
plyn z distribuãnej sieti ãerpaÈ, rovnako môÏu
v˘robcovia do tejto siete dodávaÈ vlastn˘,
vyroben˘ biometán.

âo z predpokladanej samostatnosti v rám-

ci energetickej bezpeãnosti vypl˘va pre
Slovensko?
Slovensko nie je dnes jednostranne závis-
lé od jedného zdroja energie. Energetick˘
mix je zhruba na tretiny rozdelen˘ medzi ja-
drové, vodné elektrárne a elektrárne na pev-
né palivo. Zvy‰nú ãasÈ tvoria iné druhy zdro-
jov, vrátane obnoviteºn˘ch. Malú ãasÈ elektric-
kej energie musíme dnes dováÏaÈ, zmeniÈ by
sa to malo po dostavaní elektrárne v Mo-
chovciach, keì budeme schopní nespotrebo-
vanú elektrickú energiu vyváÏaÈ. Podiel v
jadra v energetickom mixe vzrastie. Na‰ím zá-
ujmom je, aby sa do v˘roby energií zapájali
ãoraz viac obnoviteºné zdroje. Napokon nás
k tomu zaväzuje záväzok voãi Európskej únii
– do roku 2020 by malo byÈ zabezpeãen˘ch
20 percent v˘roby z obnoviteºn˘ch zdrojov.
UÏ som spomínal zemn˘ plyn, chceme, aby
sa na Slovensku vyrábalo viac bioplynu. K
tomu napríklad smeruje v Národnej rade SR
novela zákona ã. 309 o podpore obnoviteºn˘ch
zdrojov energie. V stratégii rozvoja Sloven-
ska do roku 2050, ktorú si dala vypracovaÈ
predchádzajúca vláda Slovenskou akadémi-
ou vied sa uvádza, Ïe bez ohrozenia potravi-
novej bezpeãnosti Slovenska máme potenciál
takto vyrobiÈ 3,5 mil. metrov kubick˘ch zem-
ného plynu. Ak by sme naplno podnietili do-
mácich v˘robcov, z celkovej dne‰nej spotre-
by plynu by sme dokázali domácou produk-
ciou biometánu zabezpeãiÈ aÏ 60 percent. A
v tom sú zapoãítaní individuálni odberatelia
i priemysel. Podobne, ak by sme na na‰ich
Tlaãová konferencia Viktora Orbána a Ivety Radiãovej.
veºk˘ch farmách vo väã‰om rozbehli pesto-
vanie energetick˘ch plodín vhodn˘ch na bio-
masu, odbúrali by sme do veºkej miery potre-
bu klasick˘ch fosílnych palív. Pritom rozsah
poºnohospodárskej pôdy nám umoÏÀuje do-
siahnuÈ do bez ohrozenia v˘roby potravín.
Staãí, ak budeme vyuÏívaÈ pôdu efektívne. K
tomu teraz smerujú iniciatívy vlády i parla-
mentu, aby sme vyuÏili potenciál, ktor˘
máme, aby sme boli samostatní a menej zá-
vislí od dovozov energetick˘ch nosiãov. Ve-
rím tomu, Ïe dokáÏeme naplniÈ ciele z februá-
rového summitu Európskej únie a nebudeme
celému zoskupenie príÈaÏou, ale naopak prí-
nosom.

Vytvorenie jednotného trhu

s plynom je aj v záujme SR
O vytvorení jednotného trhu s plynom a podpore rozvoja konkurencie v spomínanej oblasti pred ãasom hovorila
aj Európska únia a tento cieº podporila aj prijatím energetick˘ch balíãkov. Ob‰írnej‰ie v nasledujúcom rozhovore
s v˘konn˘m riaditeºom Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Jánom KLEPÁâOM,
ktor˘ pripravila redaktorka Anna Komová.
V súvislosti s plynárenstvom a energetikou Baumgartenu. Prídavné diverzifikované zmlu-
vôbec sa v posledn˘ch rokoch ãoraz ãastej- vy o dodávkach plynu hlavného dodávateºa
‰ie skloÀuje pojem energetická bezpeãnosÈ. SPP, a. s., zníÏili závislosÈ od dovozov z Ruskej
Myslíte si, Ïe v ostatn˘ch dvoch rokoch sa federácie. Takisto opatrenia v oblasti podzem-
zlep‰ila situácia v oblasti bezpeãnosti dodá- ného uskladÀovania zemného plynu a koordi-
vok zemného plynu pre Slovensko? nácia súãinnosti plynárensk˘ch dispeãingov
Urãite. Plynová kríza v januári 2009, keì boli stredoeurópskych krajín sa stali ‰tandardn˘mi
poãas 12 dní preru‰ené dodávky zemného ply- nástrojmi pouÏívan˘mi v tomto regióne. Prav-
nu pre Slovensko z Ruskej federácie bola ak˘m- depodobne najdôleÏitej‰ím pouãením z posled-
si budíãkom nielen pre Slovensko, ale pre re- nej plynovej krízy je pozornosÈ, ktorá sa zaãa-
gión strednej Európy vôbec. Na Slovensku sa la venovaÈ v˘stavbe novej plynárenskej infra-
dovtedy o energetickej bezpeãnosti viac hovo- ‰truktúry. Z historick˘ch dôvodov boli v minu-
rilo ako konalo, málokto veril, Ïe po takmer ‰ty- losti v krajinách strednej Európy plynovody
ridsiatich rokoch bezpeãn˘ch dodávok zemné- budované v smere v˘chod – západ. Stále neexi-
ho plynu príde k ich preru‰eniu. Prijaté opatre- stuje prepojenie sever – juh. Pritom poãas krí-
nia v‰ak v˘razne zv˘‰ili bezpeãnosÈ dodávok zy pred dvoma rokmi sa ukázalo, Ïe plynu bolo
zemného plynu. Vìaka spätnému toku plynu v v Európe dostatok, len ch˘bal tam, kde ho bolo
prepravnej sústave môÏeme dnes priviesÈ na najviac treba, ch˘bali interkonektory. Prepojo-
Slovensko zemn˘ plyn z âeska i rakúskeho vací plynovod sever – juh, ktor˘ chcú stavaÈ ‰tá-

45
S L O V E N S K ¯ P L Y N Á R E N S K ¯
Centrálny areál podzemného zásobníka zemného plynu
NAFTA a.s.
ty Vy‰ehradskej ‰tvorky (V4) za podpory Eu-
rópskej únie je krokom správnym smerom.
Je v t˘chto iniciatívach priestor aj pre ply-
nárenské zväzy, ako profesijné, nezávislé a
neziskové organizácie?
Sme hrdí na to, Ïe to bol Slovensk˘ plyná-
rensk˘ a naftov˘ zväz, ktor˘ pred tromi rokmi
pri‰iel s my‰lienkou intenzívnej spolupráce
plynárensk˘ch zväzov krajín V4. Trpezlivo,
doslova krok za krokom sme presviedãali svo-
jich partnerov o v˘zname takejto spolupráce.
Prvé oficiálne stretnutie predstaviteºov plyná-
rensk˘ch zväzov V4 sa uskutoãnilo v júni 2009
v Bratislave. Okrem pravidelného stretávania sa
a v˘meny informácií je konkrétnym v˘sled-
kom tejto spolupráce Stredoeurópsky plyná-
rensk˘ kongres, ktor˘ organizujeme spoloãne
kaÏd˘ rok v inej krajine V4. Mali sme ‰Èastie,
Ïe dnes sú tieto iniciatívy prikryté politick˘mi
aktivitami vlád ãlensk˘ch krajín V4. V súãas-
nosti je práve Slovensko predsedajúcou kraji-
nou a spolupráci v oblasti energetiky sa venu-
je najväã‰ia pozornosÈ. Je príjemné kon‰tatovaÈ,
Ïe odborníci, ktorí dnes na v˘zvu svojich vlád
rie‰ia slovensko-maìarské plynovodné prepo-
jenie Veºk˘ Krtí‰ – Vécsés sa dobre poznajú vìa-
ka na‰im konferenciám a kongresom.
Ktoré plynárenské rozvojové projekty sú z
vá‰ho pohºadu v˘znamné a zaujímavé?
NajdôleÏitej‰ím projektom je magistrálny
plynovod sever – juh, ktor˘ bude spájaÈ LNG
terminál, v mesteãku Swinoujscie v Poºsku na
pobreÏí Baltického mora s LNG terminálom
Omi‰alj v Chorvátsku na ostrove Krk na pobre-
Ïí Jadranského mora. Plynovod bude viesÈ cez
v‰etky ‰tyri ‰táty a má podporu Európskej únie.
Plynovod bude sãasti vyuÏívaÈ aj jestvujúce
plynovody, nevyhnutné v‰ak bude dobudovaÈ
interkonektory. Veì v súãasnosti neexistuje ply-
nové prepojenie medzi Poºskom a Slovenskom
a medzi Slovenskom a Maìarskom. LNG ter-
minály v Poºsku a Chorvátsku mierne zníÏia vy-
sokú závislosÈ strednej Európy od dodávok ru-
ského zemného plynu.
Odkiaº sa bude dováÏaÈ LNG a v ak˘ch
mnoÏstvách?
V súãasnosti sú hlavn˘mi dodávateºmi LNG
Katar, Nigéria, AlÏírsko, Nórsko a Egypt. Tam
vyÈaÏen˘ zemn˘ plyn v ‰peciálnych zariade-
niach pod vysok˘m tlakom a teplotou –161 ?C
zmení skupenstvo z plynného na kvapalné, na-
46
A N A F T O V ¯
loÏí sa do prepravn˘ch lodí – tankerov a môÏe
ísÈ tam, kde si ho objednajú. Podmienkou v‰ak
je, Ïe na druhej strane reÈazca musia maÈ LNG
splynovací terminál, v ktorom sa zmení tekuté
skupenstvo na plynné a tak˘to plyn je moÏné
natlaãiÈ do normálnej plynovodnej siete. Zmy-
sel celej operácie je v tom, Ïe 1 m3 LNG = 576
m3 zemného plynu. Kapacita LNG terminálu v
Poºsku je plánovaná na 7,5 miliárd m3 za rok a
kapacita LNG terminálu v Chorvátsku má maÈ
10 miliárd m3 roãne. Ak vezmeme do úvahy, Ïe
krajiny V4 majú roãnú spotrebu zemného ply-
nu na úrovni 42 miliárd m3 roãne, tak ide o veº-
mi zaujímavé mnoÏstvá plynu, ktoré prispejú k
diverzifikácii dodávok plynu. Navy‰e severo-
juÏn˘ interkonektor umoÏní Poºsku a Maìarsku
prístup k slovenskej prepravnej sústave s pre-
pravnou kapacitou 94 miliárd m3 zemného ply-
nu roãne, ão nemá v rámci EÚ obdobu. Naopak
Slovensko získa prístup k poºskému prepravné-
mu systému JAMAL s prepravnou kapacitou 33
miliárd m3 za rok a taktieÏ prístup k maìarsk˘m
podzemn˘m zásobníkom s uskladÀovacou ka-
pacitou 5,3 miliárd m3.
Ako je to s podzemn˘mi zásobníkmi na Slo-
vensku?
Podzemné zásobníky, ktoré sa na Slovensku
v súãasnosti vyuÏívajú, sa v‰etky nachádzajú na
Záhorí v b˘val˘ch uÏ vyÈaÏen˘ch loÏiskách
ropy a zemného plynu medzi obcami Láb a
Plaveck˘ ·tvrtok. Ich uskladÀovacia kapacita
je 2,75 miliárd m3 zemného plynu. Ak vezme-
me do úvahy, Ïe roãná spotreba zemného ply-
nu na Slovensku je 5,5 aÏ 6 miliárd m3, tak je
to veºmi slu‰n˘ uskladÀovací priestor. Navy‰e
pracovníci spoloãnosti NAFTA a. s. pracujú
na sprevádzkovaní piateho podzemného zá-
sobník Gajary-báden s kapacitou ìal‰ích 500
miliónov m3 zemného plynu.
MH SR chystá predloÏiÈ do parlamentu no-
velu zákonov o energetike a o regulácii v
sieÈov˘ch odvetviach. âo povaÏujete v rám-
ci t˘chto noviel za najdôleÏitej‰ie pre slo-
venské plynárenstvo?
Slovenská legislatíva sa chystá t˘mito nove-
lami reagovaÈ na tzv. tretí energetick˘ balíãek
EÚ. Z pohºadu slovenského plynárenstva je ur-
ãite najdôleÏitej‰ou otázkou spôsob vlastnícke-
ho oddelenia prepravcu zemného plynu spoloã-
nosti eustream, a. s., od materskej spoloãnosti
SPP, a. s., ktorá sa zaoberá obchodom so zem-
n˘m plynom. Európske smernice chcú tak˘mi-
to opatreniami reagovaÈ na problémy, ktoré
vznikli v niektor˘ch ãlensk˘ch ‰tátoch EÚ. Od-
delením prepravy a obchodu chcú prispieÈ k li-
beralizácii trhu s plynom a k vy‰‰ej transparent-
nosti pri prideºovaní prepravn˘ch kapacít. To
v‰ak nie sú problémy Slovenska. Trh s plynom
je na Slovensku otvoren˘ pre v‰etk˘ch obchod-
níkov, ktorí majú záujem naÀ vstúpiÈ. B˘val˘
monopoln˘ dodávateº zemného plynu SPP, a. s.,
má v súãasnosti uÏ len 75 % podiel na trhu a
presadzujú sa ìal‰í hráãi, ão je zárukou, Ïe sa
vygeneruje v takejto konkurencii trhovo spra-
vodlivá cena za zemn˘ plyn. Slovensko taktieÏ
nemá ani problémy s prideºovaním preprav-
n˘ch kapacít, keìÏe jestvujúcu kapacitu vyuÏí-
va na 80 %. Preto slovenské plynárenstvo ne-
podporuje úplné vlastnícke oddelenie, pretoÏe
strategické opatrenia súvisiace s bezpeãnosÈou
dodávok zemného plynu sa ÈaÏko realizujú roz-
droben˘mi vlastníkmi so slabou rokovacou si-
Z V Ä Z
lou. Presadzujeme kompromisn˘ model nezá-
vislého prevádzkovateºa prepravnej siete ITO,
ktor˘ t˘m, Ïe umoÏÀuje vlastníctvo toho isté-
ho silného akcionára, zároveÀ dodáva silnej‰iu
pozíciu aj jednotliv˘m právne oddelen˘m spo-
loãnostiam. Rovnakou cestou sa rozhodli ísÈ v
Nemecku, vo Francúzsku i v mnoh˘ch ìal‰ích
európskych krajinách.
Pristavme sa e‰te pri slovenskom plynáren-
skom a naftovom zväze, jeho cieºoch, úlohách
i ãlenskej základni.
Slovenské plynárenstvo oslavuje 19. marca
tohto roku 155 rokov od svojho vzniku. V roku
1856 sa na sviatok sv. Jozefa, ktor˘ sa stal pa-
trónom slovensk˘ch plynárov, prv˘ raz roz-
svietili v Bratislave plynové lampy na svieti-
plyn, ktor˘ vyrábala plynáreÀ lokalizovaná na
dne‰nom námestí Slobody, oproti Úradu vlády
SR.
Táto 155-roãná tradícia zároveÀ znamená
nepretrÏit˘ rozvoj plynárensk˘ch technológií,
projekãn˘ch i stavebn˘ch prác, sústavného
zlep‰ovania efektivity prevádzky a údrÏby, s cie-
ºom zabezpeãiÈ spoºahlivú dodávku plynu na-
‰im zákazníkom.
SPNZ je nezávislé a neziskové zdruÏenie fi-
riem a odborníkov pôsobiacich v plynárenstve
a súvisiacich odvetviach. Je reprezentantom a
hovorcom voãi ‰tátnym orgánom a organizá-
ciám v oblasti legislatívy, ‰tátnej energetickej
politiky, ekológie, normalizácie, skú‰obníctva,
vytvára podmienky na certifikáciu a bezpeãnosÈ
práce. Usporadúva konferencie, odborné se-
mináre a workshopy, ãím poskytuje ‰iroké fó-
rum na odbornú diskusiu, vydáva jedin˘ odbor-
n˘ ãasopis pre plynárenstvo na Slovensku
SLOVGAS. Zastupuje Slovenskú republiku v
medzinárodn˘ch organizáciách (IGU, MAR-
COGAZ, CeoCor). V súãasnosti má 63 kolek-
tívnych ãlenov z oblasti plynárenstva a ropy
(SPP, a. s., SPP - Distribúcia, a. s., eustream, a. s.,
NAFTA a. s., Pozagas, a. s., Transpetrol, a. s.
atì.), ale i zo súvisiacich odvetví, ako sú pro-
jekãné a konzultaãné sluÏby, v˘stavba, rekon-
‰trukcie a opravy plynovodov, informaãné tech-
nológie pre plynárenstvo, v˘roba, predaj a ser-
vis zariadení a prvkov pre plynárenstvo.
Stará sa SPNZ aj o prípravu a v˘chovu no-
v˘ch odborníkov pre plynárenstvo?
âlenmi SPNZ je aj päÈ slovensk˘ch technic-
k˘ch univerzít a dva v˘skumné ústavy. SPNZ
kaÏd˘ rok organizuje súÈaÏ pre vysoko‰kol-
sk˘ch ‰tudentov a udeºuje Národné ceny plyná-
renského priemyslu za najlep‰ie diplomové
práce z oblasti plynárenstva. Pre na‰ich ãlenov
organizujeme projekty vzdelávania a zvy‰ova-
nia odbornosti. A potom sú tu uÏ spomínané
konferencie a workshopy. V rámci Medzinárod-
nej plynárenskej únie (IGU) pracujú na‰i odbor-
níci v celosvetov˘ch odborn˘ch pracovn˘ch
komisiách, ktoré sú zamerané na jednotlivé
komponenty plynárenského reÈazca (prieskum
a ÈaÏba, podzemné uskladÀovanie, preprava,
distribúcia, obchod s plynom atì.). V rokoch
2012 – 2015 bude Slovensko predsedajúcou
krajinou v rámci celosvetovej komisie pre pod-
zemné uskladÀovanie zemného plynu. O tom,
Ïe Slovensko má renomovan˘ch odborníkov v
plynárenstve svedãí aj fakt, Ïe na ostatnom
Svetovom plynárenskom kongrese v Buenos Ai-
res boli akceptované tri odborné predná‰ky zo
Slovenska.
P L Y N Á R E N S T V O N A S L O V E N S K U

UÏ niekoºko rokov prebieha proces liberalizácie trhu s plynom. O tom, aké skúsenosti
z tohto procesu má najväã‰í poskytovateº sluÏieb skladovania zemného plynu na Slovensku,
sme sa porozprávali s generálnym riaditeºom NAFTA a. s., Ing. Martinom HOLL¯M.

Ako NAFTA a.s. prispieva

k liberalizácii trhu s plynom dovaciu kapacitu v objeme pribliÏne 2,5 mi- dovacími kapacitami na európskej úrovni.
liardy m3. Prejavilo sa to vo v˘raznom náras- Aktuálne máme voºnú skladovaciu kapaci-
te poãtu na‰ich primárnych zákazníkov z tu v objeme 225 miliónov m3 urãenú pre na-
dvoch (pred 5 rokmi) na súãasn˘ch jedenásÈ. sledujúce skladovacie sezóny.

Zmenila sa rola podzemn˘ch zásobníkov Ako prebieha príprava verejnej súÈaÏe na

Generálny riaditeº NAFTA a.s. Ing. Martin Holl˘.
âo bolo podºa vá‰ho názoru základn˘m
predpokladom liberalizácie trhu s plynom?
Európska únia si pred niekoºk˘mi rokmi za-
definovala v plynárenstve cieº vytvoriÈ jednot-
n˘ trh s plynom a podporiÈ rozvoj konkuren-
cie v tomto odvetví. Základn˘m krokom bolo
vytvorenie legislatívneho rámca v podobe
tzv. energetick˘ch balíãkov, ktoré prijal Eu-
rópsky parlament.
Spoloãn˘m menovateºom t˘chto legisla-
tívnych krokov v oblasti skladovania zemné-
ho plynu bolo zabezpeãenie transparentného
a nediskriminaãného prístupu tretích strán k
plynárenskej infra‰truktúre a ão sa nás t˘ka,
ku skladovacím kapacitám.
Na Slovensku sa tieto pravidlá prejavili
predov‰etk˘m v zákone o energetike a záko-
ne o regulácii, a v in˘ch súvisiacich sekundár-
nych právnych normách.
zemného plynu v takomto novom prostre-
dí?
Tradiãnou úlohou podzemn˘ch zásobníkov
zemného plynu v rámci plynárenského reÈaz-
ca je vyrovnávanie sezónnych rozdielov v
spotrebe plynu v lete a v zime. ZároveÀ pod-
zemné zásobníky zohrávajú dôleÏitú rolu v
systéme bezpeãnosti dodávok zemného plynu,
ão sa zdôraznilo aj poãas plynárenskej krízy.
Po otvorení trhu s plynom a rozvoji spoto-
v˘ch obchodn˘ch centier, tzv. hubov vznikli
nové poÏiadavky na sluÏby uskladÀovania
plynu. Produkty, ktoré na‰im zákazníkom po-
núkame, sú flexibilnej‰ie a majú krátkodobej-
‰í charakter. V˘vojom nov˘ch skladovacích
produktov reagujeme na aktuálne poÏiadav-
ky trhu, ãi uÏ ich vznesú dodávatelia prítom-
ní na európskom trhu s plynom, alebo obchod-
níci, ktorí sú na tomto trhu aktívni.
V roku 2009 a 2010 ste zrealizovali verej-
né súÈaÏe, v ktor˘ch ste ponúkali voºnú
skladovaciu kapacitu. Aké skúsenosti ste v
tejto súvislosti nadobudli?
Áno, v rámci tohto procesu sme získali 4
nov˘ch zákazníkov, ktor˘mi sú prevaÏne za-
hraniãní obchodníci na spotov˘ch trhoch s
plynom. Práve táto skutoãnosÈ hovorí o otvo-
renom a liberalizovanom trhu s voºn˘mi skla-
predaj skladovacej kapacity zásobníka
zemného plynu?
Prvotn˘m krokom pri obchodovaní so skla-
dovacou kapacitou sú technicko-geologické
v˘poãty potrebné na stanovenie dostupn˘ch
uskladÀovacích kapacít vrátane príslu‰n˘ch
v˘konov˘ch parametrov (najmä intenzity
vtláãania a ÈaÏby) na urãené obdobie. Ná-
sledn˘m krokom je definovanie produktu,
ktor˘ sa bude ponúkaÈ vo verejnej súÈaÏi. Na
úãely cenovej regulácie sa po stanovení kºú-
ãov˘ch produktov˘ch parametrov pristupuje
k tvorbe cenového benchmarku európskeho
trhu, ktor˘ bude predstavovaÈ základ návrhu
ceny za skladovacie sluÏby.
Proces stanovenia cenového benchmarku a
návrhu ceny priebeÏne sleduje Úrad pre regu-
láciu sieÈov˘ch odvetví. Spracovan˘ cenov˘
návrh sa predkladá na schválenie Valnému
zhromaÏdeniu spoloãnosti a následne Úradu
pre reguláciu sieÈov˘ch odvetví, ktor˘ vydá
cenové rozhodnutie. Toto cenové rozhodnu-
tie stanovuje maximálnu cenu vzÈahujúcu sa
na produkty, ktoré plánujeme predávaÈ.
Následne je moÏné spustiÈ verejnú súÈaÏ.
Dokumentácia súvisiaca s verejnou súÈaÏou sa
vÏdy zverejÀuje na na‰ej webovej stránke
www.nafta.sk.
AÏ do termínu na predkladanie ponúk ak-

Ako tieto pravidlá uplatÀuje v praxi pri po-

núkaní skladovacej kapacity zásobníka
zemného plynu spoloãnosÈ NAFTA a. s.?
V súlade s touto legislatívou sme vytvori-
li rámcové zmluvné podmienky na poskyto-
vanie skladovacích sluÏieb, tzv. prevádzkov˘
poriadok, ktor˘ nám schvaºuje Úrad pre regu-
láciu sieÈov˘ch odvetví. Na‰e sluÏby ponúka-
me v zmysle t˘chto podmienok prostredníc-
tvom verejn˘ch súÈaÏí, ãím je zabezpeãen˘
rovnak˘ prístup ku skladovacím kapacitám
pre v‰etk˘ch úãastníkov trhu s plynom.
V posledn˘ch piatich rokoch sme t˘mto
spôsobom ponúkli plynárenskému trhu skla- V srdci podzemného zásobníka zemného plynu – dispeãing.

47
P L Y N Á R E N S T V O
V blízkosti obce Gajary rastie prevádzka skladovacieho objektu Gajary-báden.
tívne komunikujeme so záujemcami, aj pro-
stredníctvom tzv. „Bidder’s conference“, na
ktorej majú záujemcovia moÏnosÈ dozvedieÈ
sa v‰etky informácie o realizovanom v˘bero-
vom konaní. O v˘sledku sú úãastníci verej-
nej súÈaÏe informovaní. S úspe‰n˘mi Ïiada-
teºmi sa uzatvárajú skladovacie zmluvy.
Kde konkrétne sa nachádzate, ão sa t˘ka
rozvoja nov˘ch produktov, ktoré spomína-
te?
Neustále vyvíjame nové produkty, ktoré
budeme ponúkaÈ na‰im existujúcim alebo po-
tenciálnym zákazníkom. DôleÏit˘m parame-
trom t˘chto produktov je dæÏka trvania skla-
dovacích zmlúv. V na‰om portfóliu sú preto
dlhodobé, strednodobé i krátkodobé produk-
ty. V súãasnosti pripravujeme ponuku slu-
Ïieb na dennej, ako aj mesaãnej báze, najmä
v súvislosti s individuálnymi v˘konmi vtlá-
ãania a ÈaÏby. Postupne sa rozvíjajú aj sluÏ-
48
N A S L O V E N S K U
by na preru‰iteºnej báze, ktoré sú vhodn˘m
doplnkom k pevn˘m záväzkom.
Ktoré rozvojové projekty vám umoÏÀujú
roz‰irovaÈ skladovacie kapacity a reagovaÈ
tak na poÏiadavky trhu?
História skladovania zemného plynu na
Záhorí v oblasti tzv. Viedenskej panvy siaha
do 70. rokov, keì sa zaãalo budovanie kom-
plexu podzemn˘ch zásobníkov zemného ply-
nu Láb. Koncom 90. rokov dosahovala skla-
dovacia kapacita zásobníkového komplexu
objem 1,7 miliardy m3. Od roku 2003, keì sa
spoloãnosÈ NAFTA a. s. zaãala re‰trukturali-
zovaÈ, sa podarilo optimalizáciou a ìal‰ími in-
vestíciami zv˘‰iÈ skladovaciu kapacitu pribliÏ-
ne na súãasn˘ch 2,2 miliardy m3.
V roku 2008 NAFTA a. s. zaãala s roz‰iro-
vaním skladovacej kapacity sprevádzkova-
ním prvej etapy skladovacieho objektu Gaja-
ry-báden, druhá etapa projektu bude dokon-
Potrubné rozvody v Centrálnom areáli PZZP.
ãená v roku 2011. Do roku 2014 sa tak cel-
ková skladovacia kapacita podzemn˘ch zá-
sobníkov zemného plynu (PZZP) NAFTA
zv˘‰i na koneãn˘ch 2,5 miliardy m3. V porov-
naní so súãasn˘m stavom predstavuje toto
nav˘‰enie nárast pribliÏne o 14 percent.
Predpokladané náklady na v˘stavbu skla-
dovacieho objektu Gajary-báden sú 166 mi-
liónov eur. Tieto investície sú financované zo
zdrojov spoloãnosti NAFTA a. s., kombiná-
ciou vlastn˘ch finanãn˘ch prostriedkov a
úverov. Po dokonãení investície bude Slo-
vensko patriÈ medzi krajiny s najvy‰‰ím po-
merom existujúcej skladovacej kapacity ku
reálnej spotrebe zemného plynu.
âo je podºa vás predpokladom ìal‰ieho
rozvoja trhu s plynom?
S liberalizáciou trhu s plynom a rozvojom
spotov˘ch trhov sa objavujú poÏiadavky na
Kontrola technológie.
nové produkty. V oblasti uskladÀovania ply-
nu ide predov‰etk˘m o krat‰ie trvanie usklad-
Àovacích zmlúv a flexibilnej‰ie produkty. Ne-
ustále sa snaÏíme prispôsobovaÈ na‰e pro-
dukty poÏiadavkám trhu. To by mali podpo-
riÈ aj adekvátne regulaãné mechanizmy.
Súãasná platná regulácia t˘mto poÏiadav-
kám nevyhovuje, pretoÏe zavádza mnoÏstvo
administratívnych prekáÏok, ktoré nám brá-
nia r˘chlo a pruÏne reagovaÈ na poÏiadavky
trhu. Cel˘ proces ponuky na‰ich sluÏieb je tak
v dôsledku cenovej regulácie predæÏen˘ o tri
mesiace.
Nastavenie primeraného regulaãného rám-
ca s flexibiln˘mi trhov˘mi mechanizmami a
prístupom ku skladovaniu zaloÏenému na
transparentn˘ch a nediskriminaãn˘ch princí-
poch, by prinieslo úÏitok v‰etk˘m stranám, a
predov‰etk˘m na‰im klientom.
M I N I S T E R S T V O
K zjednocovaniu úsilia a nachádzaniu rie‰ení v oblasti energetiky na národn˘ch
a medzinárodn˘ch úrovniach smeruje práca riaditeºky odboru medzinárodn˘ch vzÈahov
v energetike MH SR Aleny ÎÁKOVEJ, ktorá sa zhovárala s redaktorkou Annou Komovou.
Stále treba pracovaÈ
na vytváraní stability
národného hospodárstva
Ako sa darí EÚ napæÀaÈ konkrétne opatre-
nia na ochranu klímy a záväzky v rámci
Kjótskeho protokolu? Aká je nová straté-
gia EÚ v tejto oblasti?
V tejto súvislosti treba zdôrazniÈ, Ïe Eu-
rópska únia, ktorej podiel na celosvetov˘ch
emisiách predstavuje o ãosi viac ako 10 %, si
so zmenou klímy nebude môcÈ poradiÈ sama.
Jedinou cestou rie‰enia problému je pokrok
v medzinárodnom meradle. Je potrebné, aby
Európska únia zazangaÏovala do tohto proce-
su angaÏovaÈ aj svojich partnerov. Vìaka rea-
lizácii ambicióznych interné politick˘ch opat-
rení v oblasti zmeny klímy za posledn˘ch
desaÈ rokov sa podarilo presvedãiÈ aj mnohé
ìal‰ie krajiny k t˘mto politikám. Dne‰ná si-
tuácia je podstatne iná ako na konci roka
2008 v ãase jednostranného prijatia klimatic-
ko-energetického balíãka.
Rada EÚ pre Ïivotné prostredie vo februá-
ri 2011 ocenila pozitívne v˘sledky konferen-
cie o klíme v Cancúne, Mexiko, ktoré pripra-
vujú pôdu pre okamÏité a konkrétne akcie a
sú zdrav˘m základom pre ìal‰í rozvoj a uplat-
Àovanie dohodnutej in‰titucionálnej ‰truktú-
ry v priebehu roka 2011. Majú tvoriÈ v˘cho-
disko pre globálny, komplexn˘ a právne zá-
väzn˘ rámec po roku 2012 pre zabezpeãenie
kontinuity po skonãení prvého záväzného ob-
dobia Kjótskeho protokolu. Je dôleÏité, aby
sa spoloãná vízia dlhodobej spolupráce, kto-
rá je súãasÈou dohôd z Cancúnu vrátane cie-
H O S P O D Á R S T V A
ºa udrÏaÈ nárast globálnej teploty pod úrovÀou
2°C v porovnaní s predindustriálnym obdo-
bím, doplnila t˘m, Ïe sa do konferencie o
klíme v Durbane v decembri 2011 urãí glo-
bálny cieº zniÏovania emisií do roku 2050, ako
aj ãasov˘ rámec vyvrcholenia zvy‰ovania
emisií.
Európska rada vo februári 2011 potvrdila
cieº EÚ zníÏiÈ do roku 2050 emisie skleníko-
v˘ch plynov o 80 – 95 % v porovnaní s ro-
kom 1990. Tento postup je v súlade so stano-
viskom, ktoré vyjadrili svetové veºmoci v
Kodanskej a Cancúnskej dohode. Je dôleÏi-
té, Ïe dohody obsahujú záväzok realizovaÈ
dlhodobé stratégie nízkouhlíkového rozvoja.
Niektoré ãlenské ‰táty uÏ v tomto smere pod-
nikli kroky a plánujú vo svojich dlhodob˘ch
stratégiách príslu‰né opatrenia.
Európska komisia v stratégii Európa 2020
na zabezpeãenie inteligentného, udrÏateºného
a inkluzívneho rastu navrhuje niekoºko dlho-
dob˘ch politick˘ch cieºov a plánov v oblasti
energetiky a zmeny klímy. âlenské ‰táty sa za-
viazali zníÏiÈ svoje emisie skleníkov˘ch ply-
nov do roku 2020 globálne o 20 %, zv˘‰iÈ po-
diel obnoviteºn˘ch zdrojov energie na ener-
getickom mixe EÚ na 20 % a dosiahnuÈ 20 %
cieº zlep‰enia energetickej efektívnosti. Hlav-
nou charakteristikou tejto stratégie je smero-
vanie k tomu, aby sa EÚ do roka 2050 stala
modern˘m konkurencieschopn˘m nízkouhlí-
kov˘m hospodárstvom.
S R
Pri rie‰ení v˘ziev globálneho v˘znamu, k
ak˘m problematika klimatick˘ch zmien v
súãasnosti bezpochyby patrí, je mimoriad-
ne dôleÏitou oblasÈou rozvoja a roz‰irova-
nia ãist˘ch energetick˘ch technológií. Moh-
li by ste na‰im ãitateºom v struãnosti priblí-
ÏiÈ kºúãové opatrenia realizované v EÚ a
IEA v tejto oblasti?
Rôzne formy nízkouhlíkov˘ch zdrojov
energie, ich podporné systémy a infra‰truktú-
ra vrátane inteligentn˘ch sietí, energeticky
pasívnych domov, zachytávania a ukladania
oxidu uhliãitého a pokroãil˘ch priemyseln˘ch
procesov predstavujú kºúãové komponenty,
ktoré postupne poloÏia základy efektívnych,
nízkouhlíkov˘ch energetick˘ch a dopravn˘ch
systémov na obdobie po roku 2020. To v‰ak
predpokladá v˘razn˘ nárast kapitálov˘ch in-
vestícií poãas dlh‰ieho obdobia. EK v marci
tohto roku predstavila oznámenie o cestovnej
mape EÚ k prechodu na konkurencieschopné
nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050.
Hlavnou ãrtou plánu premeny EÚ na konku-
rencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo je
identifikácia nákladovo efektívneho spôsobu,
ako splniÈ cieº v rámci EÚ do roku 2050 zní-
ÏiÈ emisie skleníkov˘ch plynov o 80 aÏ 95 %
v porovnaní s rokom 1990. ZníÏenie emisií
skleníkov˘ch plynov predstavuje hlavn˘ prí-
nos prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Vypl˘va z neho v‰ak aj mnoÏstvo ìal‰ích zá-
sadn˘ch benefitov ako napr. plnenie cieºov v
oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
Okrem zníÏenia závislosti EÚ od dovozu fo-
sílnej energie, a t˘m aj zraniteºnosti ãlensk˘ch
‰tátov EÚ voãi prípadn˘m ropn˘m cenov˘m
‰okom by investície prispeli k zlep‰ovaniu
kvality Ïivota a k vytváraniu nov˘ch pracov-
n˘ch príleÏitostí.
Pri budovaní zelen‰ej a udrÏateºnej‰ej Eu-
rópy, ktorá efektívnej‰ie vyuÏíva zdroje, zo-
hrávajú kºúãovú úlohu národné programy re-
foriem ãlensk˘ch ‰tátov, predkladané EÚ.
Vláda SR v Národnom programe reforiem
2011, vypracovanou v súlade so Stratégiou
Európa 2020 venuje znaãnú pozornosÈ proble-
matike environmentálnej udrÏateºnosti a ener-
getiky.
Z anal˘zy Svetového energetického v˘hºa-
du Medzinárodnej energetickej agentúry vy-
pl˘va, Ïe nasledujúca dekáda bude pre zniÏo-
vanie emisií skleníkov˘ch plynov kritická.
Prechod k nízkouhlíkovej globálnej spoloã-
nosti sa v ãase enormného nárastu dopytu po
energiách a hrozieb plynúcich zo zmeny klí-
49
M I N I S T E R S T V O
my stáva imperatívom. Rôzne medzinárodné
aktivity napr. zaloÏenie Medzinárodnej nízko-
uhlíkovej energeticko-technologickej plat-
formy, iniciovanej IEA v uplynulom roku,
sú odpoveìou na iniciatívy krajín G20 a zá-
very Ministerskej schôdzky IEA. V októbri
2010 bol odsúhlasen˘ koncept posilnenia me-
dzinárodnej spolupráce a ur˘chlenia ‰írenia
nízko-uhlíkov˘ch energetick˘ch technológií,
ktor˘ vychádza z regionálnych potrieb, silné-
ho zaangaÏovania vlád, súkromnej sféry a
obãianskej spoloãnosti v paralele s posilnenou
medzinárodnou spoluprácou pod vedením
IEA. Platforma by sa mala staÈ katalyzátorom
partnerstva a aktivít pre zavádzania nízko-
uhlíkov˘ch technologick˘ch stratégií a ces-
tovn˘ch máp na globálnej, regionálnej a ná-
rodnej úrovni. Nízkouhlíkové technológie
majú kapacitu stimulovaÈ posilnenie energe-
tickej bezpeãnosti, environmentálnej udrÏa-
teºnosti a hospodárskeho rastu.
Kde sa Slovensko nachádza v oblasti ener-
getickej bezpeãnosti? Hºadá Európska únia
rie‰enia v oblasti energetickej bezpeãnos-
ti? Aké sú v tomto ohºade národné aj regio-
nálne aktivity SR?
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniÈ, Ïe
téma energetickej bezpeãnosti je stále Ïivá a
a vyvoláva re‰pekt nielen vo svetovom me-
radle ale je skúman˘m parametrom aj v kon-
texte EÚ a jej jednotliv˘ch regiónov. Kondí-
cia energetickej bezpeãnosti v rámci Sloven-
ska je neustále posilÀovaná. UÏ v roku 2008
schválila vláda Slovenskej republiky Straté-
giu energetickej bezpeãnosti. V súãasnosti
pripravujeme novú energetickú politiku Slo-
venskej republiky, ktorá má zachytávaÈ opat-
renia a odráÏaÈ moderné trendy vypl˘vajúce
z dynamického v˘voja na svetovom trhu s
energiami.
Trendy aktuálneho energetického v˘voja sú
v súãasnosti viditeºné a zrejmé. Neustály rast
cien energií v súãasnom období ovplyvÀuje
politiky ãlensk˘ch ‰tátov EÚ. Ceny ropy, kto-
ré zaznamenávajú prudk˘ nárast (cenová úro-
veÀ presiahla 100 dolárov za barel) ovplyv-
Àujú ceny plynu pribliÏne s polroãn˘m one-
skorením. V súãasnosti v˘razne do tohto roz-
voja zasahuje aj v˘voj nov˘ch technológii
zemného plynu, ktor˘ je naviazan˘ hlavne na
ÈaÏbu bridlicového plynu v USA, ão spôsobi-
lo veºké mnoÏstvo objemu plynu na svetov˘ch
trhoch.
50
H O S P O D Á R S T V A S R
Slovensko sa v˘razne pouãilo z januárovej
plynovej krízy. Slovensko urobilo v˘znamn˘
pokrok v zabezpeãení svojej energetickej bez-
peãnosti a zniÏovaní závislosti od jedného
dodávateºovi. Okrem komerãn˘ch, legisla-
tívnych a okamÏit˘ch technick˘ch rie‰ení re-
verzn˘ch tokov sa na prípadné opakovanie po-
dobn˘ch situácii región strednej a juhov˘-
chodnej pripravuje diverzifikáciou zdrojov a
prepravn˘ch trás. V plyne sa realizovali kon-
krétne projekty umoÏÀujúce dodávku plynu
z Rakúska a âeskej republiky formou tzv.
spätn˘ch tokov. TaktieÏ sa pripravuje nové
prepojenie medzi Slovenskom a Maìarskom,
medzi Slovenskom a Poºskom, a tieÏ sa roz-
‰iruje kapacita podzemného zásobníka plynu
v západnej ãasti Slovenska. V legislatíve sa
po kríze zaviedol ‰tandard bezpeãnosti dodáv-
ky plynu pokr˘vajúci v‰etk˘ch spotrebiteºov.
V súãasnosti sa pripravuje novela zákona o
energetike, ktorá implementuje tretí liberali-
zaãn˘ balíãek, ako aj nariadenie 994/2010 o
bezpeãnosti dodávky plynu. Podºa tohto na-
riadenia pripravujeme vyhodnotenie rizík v
oblasti bezpeãnosti dodávky plynu do de-
cembra 2011, na základe ktorého sa v prvej
polovici roku 2012 bude musieÈ pripraviÈ pre-
ventívny akãn˘ plán a núdzov˘ plán v plyná-
renstve.
V tejto súvislosti si zároveÀ zasluhujú po-
zornosÈ aktivity Slovenskej republiky poãas
jej roãného predsedníctva vo Vy‰ehradskej
skupine od júna 2010 júna 2011. Za posled-
né obdobie sme dosiahli v˘znamn˘ pokrok v
rie‰ení regionálnych otázok v energetike, ãím Aká je úloha zahraniãnej politiky EÚ v
sa dosiahlo v˘razné zviditeºnenie ná‰ho regió- sektore energetiky?
nu v celej Európe. ZaloÏili sme pracovné VzÈahy s tretími krajinami sú povaÏované
skupiny pre diskusiu k energetickej bezpeã- za jednou z priorít európskej energetickej po-
nosti ropy a plynu v regióne a navrhli sme se- litiky. Európska únia uÏ od roku 2007 zdôraz-
vero-juÏn˘ plynárensk˘ koridor spájajúci Àuje potrebu „hovoriÈ jedn˘m hlasom“ v glo-
LNG terminály v Poºsku a Chorvátsku. Na- bálnom kontexte. Zv˘‰enú koordináciu a
‰ím regionálnym zámerom je pripraviÈ projek- schopnosÈ pruÏne reagovaÈ na vzniknutú situá-
ty infra‰truktúry v zodpovedajúcom technic- ciu preukázala EÚ aj pri rie‰ení plynáren-
kom dizajne tak, aby boli k dispozícii pri Ïia- skej krízy a diskusii k vzniknutej mimoriad-
dostiach o finanãnú podporu z európskych nej situácii v Líbyi a Japonsku. V oboch prí-
zdrojov. padoch bolo na mimoriadnych rokovaniach
Na v˘voj a intenzívne úsilie krajín Vy‰e- Rady ministrov pre energetiku hºadané vec-
hradskej skupiny a Chorvátska zareagovala aj né a pragmatické rie‰enie problémov a ich ão
Európska komisia, ktorá zaradila plán rozvo- najr˘chlej‰ia implementácia do praxe.
ja infra‰truktúry v prepojeniach sever – juh Zahraniãná politika patrí aj medzi jednu z
medzi svoje hlavné priority. Zriadila pracov- priorít stratégie Energia 2020, ktorá bola
né skupiny na úrovni ‰tátnych tajomníkov a schválená vo februári tohto roka na rokova-
roz‰írila diskusie na región krajín V4 a Chor- ní Rady ministrov pre energetiku. Posilnenie
vátska o Rumunsko a Bulharsko. Medzi pri- vonkaj‰ej dimenzie energetickej politiky EÚ
ority EÚ okrem plynárenskej a ropnej infra- by sa malo dosiahnuÈ integrovaním trhov s
‰truktúry je zaraden˘ aj rozvoj elektroenerge- energiou a regulaãn˘ch rámcov so susedn˘-
tickej infra‰truktúry. V˘sledkom rokovaní t˘- mi krajinami (vstup Turecka a Ukrajiny do
chto pracovn˘ch skupín by mal byÈ akãn˘ Energetického spoloãenstva – ECTsee), zria-
plán pre cel˘ región analyzujúci situáciu v dením privilegovan˘ch partnerstiev s kºúão-
elektrine, rope a plyne, ktor˘ by mal prepo- v˘mi dodávateºmi, podporou globálnej úlohy
jiÈ priority tohto regiónu s ostatn˘m región- EÚ v nízkouhlíkovom hospodárstve a podpo-
mi EÚ. SúãasÈou akãného plánu rozvoja ener- rou právne záväzn˘ch ‰tandardov mierového
getickej infra‰truktúry v rope, plyne a elek- vyuÏitia jadrovej energie, ako aj zv˘‰enou
troenergetike by mal byÈ aj návrh moÏností fi- koordináciou a transparentnosÈou v rámci
nancovania. EÚ.
V oblasti ropného hospodárstva Slovenská Na záver treba zdôrazniÈ, Ïe hºadanie odpo-
republika spæÀa kritérium minimálnych zásob vedí a spoloãn˘ch rie‰ení na aktuálne otázky
ropy a ropn˘ch produktov, ktoré vypl˘va zo v kontexte EÚ ale aj nad jej rámec sú mimo-
Smernice Rady .2006/67/ES implementova- riadne potrebné, pretoÏe posilÀujú povedomie
nej Zákonom ã.170/2001 Z. z. o núdzov˘ch o dobrej optimalizácii akcií a objektívnosti
zásobách ropy a ropn˘ch produktoch. Ob- opatrení. âím ìalej t˘m viac sa potvrdzuje, Ïe
jem zásob v SR aktuálne zodpovedá poÏia- globálne problémy t rie‰iÈ globálne a súãas-
davkám nielen EÚ, ale aj kritériám IEA. né zahraniãno-politické udalosti sú dôkazom
tejto skutoãnosti.
E U R Ó P S K A Ú N I A

Klimatické zmeny a energetická bezpeãnosÈ patria k popredn˘m európskym témam. Napomohli tomu aj
rastúca cena ropy, neisté dodávky energetick˘ch surovín ãi obavy z globálneho otepºovania. Klimatick˘
balíãek EÚ odobril Európsky parlament v decembri 2008. Jeho cieºom je do roku 2020 zníÏiÈ emisie
skleníkov˘ch plynov a zároveÀ zv˘‰iÈ energetickú úãinnosÈ a podiel obnoviteºn˘ch zdrojov energie.
·etrenie a lep‰ie hospodárenie s energiou rie‰i energetick˘ balíãek. Jeho súãasÈou sú tri zákony.
Prv˘ sa t˘ka hospodárenia s energiou v budovách, druh˘ oznaãovania elektrick˘ch spotrebiãov
a tretí nového oznaãovania pneumatík.

Energetická efektivita
je jednou z hlavn˘ch priorít
Európskej únie
ENERGETICKY ·ETRNEJ·IE BUDOVY
V EÚ existuje asi 160 miliónov budov.
Celkovo sa pritom tieto stavby podieºajú aÏ
40 percentami na spotrebe energie v EÚ a sú
tak najväã‰ím zdrojom emisií CO2. V máji
minulého roku poslanci EP schválili nové
právne predpisy o energetickej úãinnosti bu-
dov, ktoré pomôÏu spotrebiteºom zníÏiÈ ich
úãty za energiu. EÚ ako celku tieÏ napomô-
Ïu splniÈ cieº v oblasti zmeny klímy, ktor˘m
je 20 % zníÏenie spotreby energie do roku
2020. âlenské ‰táty budú musieÈ upraviÈ svo-
je stavebné normy, aby v‰etky nové budovy
postavené od konca roka 2020 spæÀali vyso-
ké ‰tandardy energetickej úspornosti. Exi-
stujúce budovy sa budú podºa moÏnosti mu-
sieÈ zmodernizovaÈ.
V‰etky budovy postavené od konca roka
2020 musia spæÀaÈ vysoké ‰tandardy z hºadis-
ka úspory energie a do veºkej miery musia vy-
uÏívaÈ energiu z obnoviteºn˘ch zdrojov. Sta-
vebné projekty verejn˘ch budov pôjdu príkla-
dom uÏ dva roky predt˘m. Tieto zmeny budú
sãasti financované z rozpoãtu EÚ.
Tam, kde to bude moÏné, sa bude musieÈ
energetická hospodárnosÈ existujúcich budov
zlep‰iÈ rozsiahlymi renováciami. Pritom sa
bude od majiteºov vyÏadovaÈ, aby namonto-
vali inteligentné meraãe a nahradili systémy
vykurovania, potrubia s horúcou vodou a kli-
matizáciu vysokoúãinn˘mi alternatívami, na-
príklad tepeln˘mi ãerpadlami. Bude sa vyÏa-
dovaÈ pravidelná kontrola vykurovacích a
klimatizaãn˘ch systémov.
NOVÉ OZNAâOVANIE ELEKTRICK¯CH
SPOTREBIâOV
Znaãky na domácich spotrebiãoch ako
chladniãky, práãky a sporáky budú musieÈ
obsahovaÈ viac informácií o energetickej spo-
trebe v dôsledku hlasovania poslancov EP z
19. mája 2010. Parlament schválil nov˘ ná-
vrh znaãky energetickej úãinnosti EÚ, priãom
zaviedol dodatoãné plusové triedy k uÏ zná-
mej farebnej schéme. Existujúce energetické
znaãky uÏ pomáhajú spotrebiteºom zhodno-
tiÈ prevádzkové náklady pri kúpe nov˘ch do-
mácich spotrebiãov ako chladniãky, mraz-
niãky, práãky, su‰iãky bielizne, um˘vaãky
riadu, sporáky a klimatizaãné zariadenia. V˘-
robcovia sú v súãasnosti povinní uvádzaÈ
roãnú spotrebu energie bez ohºadu na to, ãi
v˘robok dosahuje dobré v˘sledky (tmavoze-
lená trieda A) alebo slabé v˘sledky (ãervená
trieda G). V závislosti od druhu v˘robku
znaãka tieÏ zobrazuje spotrebu vody, hladi-
nu hluku alebo tepeln˘ v˘kon.
V rámci novej legislatívy koncept znaãky
energetickej úãinnosti umoÏní aÏ tri nové
energetické triedy, aby sa odrazil technologic-
k˘ pokrok, no celkov˘ poãet tried bude stá-
le obmedzen˘ na sedem. Energetické triedy
a konkrétne v˘robky, ktoré sa musia oznaão-
vaÈ, vymedzí pracovná skupina Komisie.
KaÏdá reklama uvádzajúca energetickú
spotrebu alebo cenu konkrétneho modelu do-
mácich spotrebiãov bude musieÈ zobraziÈ
energetickú triedu v˘robku. Reklama s doda-
toãn˘mi informáciami by mala pomôcÈ spot-
rebiteºom pri v˘bere na základe potenciálu
v˘robku na úsporu energie s cieºom zníÏiÈ ich
v˘davky na energiu z dlhodobého hºadiska.
V budúcnosti sa znaãky musia pripevÀovaÈ
aj na v˘robky, ktoré spotrebúvajú energiu na
obchodné alebo priemyselné úãely, ako sú
chladiarenské skladovacie priestory, v˘stav-
né skrine, priemyselné variãe, predajné auto-
maty a priemyselné motory.
Okrem toho sa povinnosÈ energetického
oznaãovania uplatÀuje na v˘robky spojené s
energiou vrátane stavebn˘ch v˘robkov, kto-
ré nespotrebúvajú energiu, ale majú v˘razn˘
priamy alebo nepriamy dosah na energetic-
ké úspory, ako sú okenné sklá a rámy alebo
vonkaj‰ie dvere.
Po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ
budú maÈ ãlenské ‰táty jeden rok na prispô-
sobenie svojich vnútro‰tátnych predpisov no-
v˘m pravidlám energetického oznaãovania.
ÚSPORNEJ·IE PNEUMATIKY
Cestná doprava je zodpovedná za zhruba
‰tvrtinu európskych emisií CO2. âoraz väã-
‰iu úlohu pri zniÏovaní emisií pritom hrajú aj
pneumatiky. Ich podiel na spotrebe benzínu

51
E U R Ó P S K A Ú N I A

ãi nafty je totiÏ 20 aÏ 30 %. Európski spotre-

bitelia sa dnes ãasto rozhodujú o nákupe práã-
ky ãi chladniãky podºa ich spotreby energie.
Od roku 2012 to bude platiÈ aj v prípade
pneumatík pre osobné a nákladné vozidlá.
Podºa autora parlamentnej správy, belgické-
ho poslanca Iva Beleta, by nové pravidlá
mohli u‰etriÈ také mnoÏstvo paliva, ktoré sa
rovná odstráneniu aÏ 1,3 milióna osobn˘ch
automobilov z európskych ciest.
Nové legislatíva zavádza od roku 2012 lep-
‰ie informovanie verejnosti nielen o vplyve
pneumatík na spotrebu vozidla, ale aj na jeho
bezpeãnosÈ a hluãnosÈ. Pneumatiky budú zo-
radené od najúspornej‰ej „zelenej“ triedy A
po „ãervenú“ triedu G. Spotrebiteº tieÏ jedno-
duch‰ie porovná priºnavosÈ pneumatík a ich
vplyv na hluk.
Nové pravidlá budú maÈ veºk˘ dopad. AÏ
v 78 zo 100 prípadov si totiÏ Európania ku-
pujú nové pneumatiky za úãelom v˘meny
star˘ch. Voºba ekologickej‰ích pneumatík sa
tak podºa belgického ºudovca Beleta vìaka no-
vému systému oznaãovania zjednodu‰í.

Zelená pre ekologickej‰ie

úÏitkové vozidlá
Európsky parlament na svojom februárovom zasadnutí v ·trasburgu schválil legislatívu, ktorej cieºom je zv˘‰iÈ
palivovú úãinnosÈ ºahk˘ch komerãn˘ch vozidiel urãen˘ch na prepravu tovarov a zníÏiÈ tak mieru zneãistenia Ïivotného
prostredia. SúãasÈou nov˘ch pravidiel sú aj limity pre emisie CO2, ekonomické stimuly pre v˘robcov vozidiel, ktoré
spotrebujú pri rovnakom v˘kone menej paliva, ale aj sankcie pre producentov, ktorí stanovené ciele nedodrÏia.
roveÀ vyjadril spokojnosÈ s „dobr˘m v˘sled-
kom pre Ïivotné prostredie, pre v˘robcov,
ako aj pre uÏívateºov ºahk˘ch komerãn˘ch vo-
zidiel naprieã EÚ.“

LIMITY V âÍSLACH
Zámerom nariadenia je podporiÈ inovácie v
automobilovom sektore. Prvotn˘ emisn˘ cieº
je stanoven˘ na 175g CO2/km. PoãítaÈ sa bude
ako priemer emisií vozového parku daného
v˘robcu. Do roku 2014 sa pritom bude prie-
mer urãovaÈ zo 70 % vozového parku, v‰et-
ky novo vyrobené automobily daného v˘rob-
cu sa budú braÈ do úvahy aÏ od roku 2017.
Emisn˘ cieº sa do roku 2020 zníÏi na 147g
CO2/km. Ide o ãíslo, ktoré je menej ambici-
ózne, ako by si mnoho poslancov Ïelalo, je
v‰ak v˘sledkom kompromisu s ãlensk˘mi
‰tátmi. Producenti automobilov, ktorí vyrobia
roãne menej ako 22 000 nov˘ch vozidiel,
budú môcÈ poÏiadaÈ o v˘nimku z uplatÀova-
nia nariadenia.

Poslanci prijali nariadenie pomerom hlasov
534:117:15. V prípade, Ïe ho schváli aj Rada,
doplní uÏ existujúce pravidlá obmedzujúcu
emisie CO2 pre osobné automobily. Legislatí-
va, ktorá stanovuje v˘konné emisné normy pre
nové ºahké komerãné vozidlá sa bude vzÈaho-
vaÈ ma tie úÏitkové automobily, ktor˘ch ma-
ximálna váha pri plnom naloÏení je 3,5 tony.
Nariadenie propagujúce vy‰‰iu palivovú
úãinnosÈ má okrem nesporn˘ch v˘hod v ob-
lasti Ïivotného prostredia, aj ekonomick˘ roz-
mer. Automobily, ktoré spotrebujú menej pa-
liva prispievajú k lep‰ej kvalite ovzdu‰ia a t˘m
aj k naplneniu klimatick˘ch cieºov EÚ. Záro-
veÀ v‰ak ‰etria náklady najmä mal˘ch podni-
kateºov, ktorí sú od nich priamo závislí.
Poslanec Martin Callanan (ECR, UK), kto-
r˘ je spravodajcom nového nariadenia priznal,
Ïe „táto legislatíva bola nároãn˘m balansova-
ním medzi environmentálnymi cieºmi, ktoré
sú na jednej strane ambiciózne, na strane dru-
hej z pohºadu v˘robcov dosiahnuteºné.“ Zá-
STIMULY A POKUTY
Vozidlá, ktoré produkujú menej ako 50g
CO2/km, získajú na obmedzen˘ ãas tzv. su-
perkredity, ão v˘robcom automobilov umoÏ-
ní zapoãítaÈ takéto vozidlo do priemeru vo-
zového parku viac ako raz. V rokoch 2014-
2015 to bude 3,5 krát, v roku 2016 2,5 krát a
v roku 2017 1,5 krát. Na druhej strane sa na
vozidlá, ktoré prekroãia stanovené limity,
budú vzÈahovaÈ pokuty aÏ do v˘‰ky 95 eur na
gram. V platnosti budú od roku 2019.

52
A U T O M O B I L O V ¯ P R I E M Y S E L

Je manaÏérom s dlhoroãn˘mi skúsenosÈami v automobilovom obchode a sluÏbách. Vy‰tudoval odbor

Kon‰trukcia motorov˘ch vozidiel na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave a celú svoju
doteraj‰iu profesionálnu kariéru pôsobil v automobilovom priemysle. Má bohaté skúsenosti z budovania
a rozvoja obchodnej siete automobilovej znaãky. Stál za zaloÏením a rozvojom zastúpenia IVECO pre
Slovensko, od vybudovania operaãnej ‰truktúry po vytvorenie stabilnej a ziskovej dílerskej siete. Ako
manaÏér pre predaj a marketing materskej spoloãnosti IVECO SpA v Taliansku bol zodpovedn˘ za
predaj, marketing a administráciu predaja originálnych náhradn˘ch dielov a popredajn˘ch sluÏieb
v 110 krajinách sveta. V rokoch 1999 – 2004 bol ãlenom V˘konného v˘boru Divízie dovozcov vozidiel pri
Zväze automobilového priemyslu SR. V súãasnosti pôsobí ako konateº a riaditeº ·KODA AUTO
Slovensko zodpovedn˘ za divízie Predaj, Marketing a After Sales. Dipl. Ing. Robert BAUMGARTNER.

·koda Auto
smeruje do budúcnosti
Îenevsk˘ autosalón odborníci vnímajú ako
ìal‰í míºnik znaãky ·KODA. Aké novinky
ste predstavili a ão nimi sledujete?
·koda Auto predstavila na Ïenevskom au-
tosalóne nov˘ korporátny dizajn a dizajnovú
‰túdiu „VisionD“ naznaãujúcu nov˘ smer
znaãky. âo sa t˘ka loga, najdôleÏitej‰ia zme-
na sa uskutoãnila na jeho hlavnej ãasti –
okrídlenom ‰ípe, ktor˘ bude v novom stvár-
není podstatne väã‰í, a t˘m aj lep‰ie viditeº-
n˘. OdtieÀ zeleného okrídleného ‰ípu sa zme-
nil z doteraj‰ej „prírodnej zelenej“ na svieÏu
zelenú, tzv. „·KODA green“. Vonkaj‰ie ãas-
ti zdobí chrómov˘ lem. Prostredníctvom di-
zajnovej ‰túdie „VisionD“ necháva ·KODA
nazrieÈ do budúcnosti tvarov svojich vozi-
diel. Ekonomické ciele, ktoré si automobilka
stanovila, vyÏadujú novú orientáciu nadväzu-
júcu na viac neÏ 110-roãnú tradíciu firmy. Po-
uÏitie modern˘ch ‰tylistick˘ch prvkov a naj-
modernej‰ej techniky je logick˘m krokom.
Dizajnová ‰túdia dáva tvar poÏiadavkám ras-
tovej stratégie jasne definovan˘mi rysmi, ma-
ximálnou precíznosÈou a dôrazom na detail.
„VisionD“ odráÏa charakteristické prvky di-
zajnu znaãky ·KODA a posúva ich smerom
k budúcnosti. Dlh˘ rázvor a krátke previsy ka-
rosérie sú základom úspe‰nej architektúry
vozidla. Oboje umoÏnilo vytvoriÈ nadprie-
mern˘ vnútorn˘ priestor a v spojení s dyna-
mickou líniou strechy prepoÏiãaÈ automobi-
lu vysokú dávku vizuálnej suverenity.
Akú modelovú ofenzívu koncernu ·KODA
môÏeme oãakávaÈ v nasledujúcich rokoch?
âo sa t˘ka globálnych trendov celého kon-
cernu, ·koda vynakladá veºké investície do
nov˘ch produktov a na celom svete chce pre
znaãku nadchnúÈ nov˘ch zákazníkov a nové
segmenty trhu. Prv˘ pohºad na budúci dizaj-
nérsky jazyk nov˘ch modelov poskytla na
Ïenevskom autosalóne predstavená uÏ spomí-
naná ‰túdia „VisionD“. E‰te v tomto roku, v
podobe nového modelu „City Car“, príde na
trh prvé auto v rámci produktovej ofenzívy.
Toto auto je na‰ou odpoveìou na silnejúci do-
pyt po mal˘ch automobiloch s nízkou spotre-
bou, priazniv˘mi prevádzkov˘mi nákladmi a
ponúka nov˘ odbytov˘ potenciál nielen na
Slovensku, ale aj v Európe. V roku 2012 bude
tieÏ uroben˘ prv˘ strategick˘ krok v modelo-
vej politike. Kompaktná limuzína, umiestne-
ná medzi modely Fabia a Octavia, má pre
znaãku ·koda otvoriÈ ìal‰í veºkoobjemov˘
segment. V‰etky nové modely pritom budú
bezo zmeny spæÀaÈ prísºub znaãky, ktor˘ znie
„simply clever“. Budú to praktické automo-
bily s optimálnou ponukou priestoru a vyni-
kajúcim pomerom ceny a hodnoty.
Pre kaÏdého motoristu je okrem spokoj-
nosti so samotn˘m automobilom dôleÏitá aj
spokojnosÈ s kvalitou sluÏieb v servisoch.
Ak˘mi v˘sledkami sa tu viete preukázaÈ?
KeìÏe nás zaujíma, ako sú na‰i zákazníci
spokojní s kvalitou sluÏieb, ktoré im posky-
tujú na‰e autorizované servisy, zrealizovali
sme poãas celého roka 2010 prieskum na
vzorke takmer 8 500 zákazníkov. V˘sledky sú
pre nás veºmi pote‰ujúce, pretoÏe 94 % zákaz-
níkov bolo s prácou autorizovan˘ch servisov
·koda spokojn˘ch a 89 % op˘tan˘ch by od-
poruãilo autorizovan˘ servis ·koda svojim
priateºom a kolegom.
Ak˘ bol z pohºadu va‰ej spoloãnosti rok
2010 a aké máte ciele na ìal‰í rok?
Rok 2010 bol pre nás rekordn˘ z globálne-
ho, ako aj slovenského hºadiska. ·koda Auto
celosvetovo predala v roku 2010 viac automo-
bilov ako kedykoºvek predt˘m a dosiahla na
dôleÏit˘ch odbytiskách nové rekordy v dodáv-
kach zákazníkom a trhov˘ch podieloch. So
762 600 celosvetovo predan˘mi automobilmi
sme prv˘krát prelomili hranicu tri‰tvrte milió-
na. To zodpovedá nárastu oproti predo‰lému
roku o 11,5 %. Najobºúbenej‰ím modelom sa
opäÈ stala ·koda Octavia. V˘borne si v prvom
celom roku svojho predaja poãínali aj ·koda
Yeti a ·koda Superb Combi. Podobne dyna-
mick˘ rast sme zaznamenali aj na sloven-
skom trhu. S poãtom 1 585 ks predan˘ch vo-
zidiel sme v decembri dosiahli najlep‰í v˘sle-
dok predaja a prekonali sme tak v‰etky rekor-
dy roku 2010. V roku 2010 sme na Slovens-
ku dosiahli celkov˘ trhov˘ podiel 19,21 %, ão
znamená medziroãn˘ nárast o 2,47 %. âo sa
t˘ka ìal‰ích cieºov, v rámci Rastovej stratégie
·koda, vyhlásenej v roku 2010, chce automo-
bilka do roku 2018 odbyt oproti dne‰nému ob-
jemu minimálne zdvojnásobiÈ na 1,5 milióna
vozidiel. Centrála preto zaãala rozsiahlu pro-
duktovú a trhovú ofenzívu a vo v‰etk˘ch zá-
vodoch plánuje zv˘‰enie v˘roby. Na Slovens-
ku máme ambíciu prispieÈ k tomuto rastu a na-
ìalej si upevÀovaÈ pozíciu lídra na trhu. Za
prvé mesiace máme za sebou v˘razn˘ rast a
v tomto trende chceme pokraãovaÈ po cel˘ rok.
Veºk˘ úspech nielen medzi zákazníkmi, ale
aj odbornou verejnosÈou zaznamenali mo-
tory TSI. V ãom podºa vás spoãíva tajom-
stvo ich úspechu?
KaÏd˘ motor rodiny TSI poskytuje jedineã-
nú moÏnosÈ spojiÈ ohºaduplnosÈ k Ïivotnému
prostrediu s harmonick˘m jazdn˘m v˘ko-
nom. Motory s touto technológiou sa vyzna-
ãujú lep‰ím zr˘chlením, vy‰‰ou maximálnou
r˘chlosÈou a mimoriadne nízkymi emisiami
CO2. Te‰í nás, Ïe si získali veºkú obºubu me-
dzi zákazníkmi, ãoho dôkazom sú aj rekord-
né predajné ãísla.

53
S L O V E N S K O - â E S K Á
VzÈah k ãeskej metropole získal uÏ poãas ‰tudentsk˘ch rokov, keì absolvoval Vysokú ‰kolu ekonomickú
v Prahe. Od osemdesiatych rokov pracoval na obchodn˘ch oddeleniach ãeskoslovenskej a neskôr aj
slovenskej diplomacie. Od novembra 1998 pracoval ako ‰tátny tajomník rezortu hospodárstva, neskôr
ako riaditeº odboru obchodnej politiky Ministerstva hospodárstva SR. V apríli 2008 ho prezident SR
vymenoval za veºvyslanca v âeskej republike. Rozhovor s mimoriadnym a splnomocnen˘m
veºvyslancom SR v Prahe Petrom BR≈OM zaznamenala Izabela Nagyová.
Kvalita na‰ich vzÈahov
nezávisí od ’zafarbenia‘ vlády
54
S P O L U P R Á C A
âo sa vám vybaví v mysli, keì poãujete slo-
vo ‘ãesk˘‘ – ãeská história, ãeská kultúra,
ãesk˘ ‰port, ãeská gastronómia?
Vzhºadom na spoloãnú minulosÈ, osobn˘
pobyt v Prahe v ãase ‰túdií je toho veºa, a to
z kaÏdej spomenutej oblasti. Ale, aby som bol
konkrétny a zároveÀ struãn˘, tak z historic-
k˘ch osobností Karol IV., Ján Hus, Ján ÎiÏ-
ka z Trocnova, Ján Amos Komensk˘, z archi-
tektúry Chrám svätého Víta, PraÏsk˘ hrad,
Karlov most, âesk˘ Krumlov, z ãeskej kultú-
ry Bedfiich Smetana, Antonín Dvofiák, popu-
lárnej hudby Karel Gott, Olympic, herci Jan
Werich, Oldfiich Nov˘, Milo‰ Kopeck˘, z ãe-
ského ‰portu fenomenálny Ivan Lendl, Jan Îe-
lezn˘, Jaromír Jágr, Petr âech, z gastronómie
‘klasika‘ pivo – Plzensk˘ prazdroj, Budvar,
‘knedlo-vepfio-zelo‘, pivn˘ syr a utopenci.
Ako ekonóm musím pridaÈ i priemysel – BaÈa,
·koda, Tatra.
Ako by ste v charakterizovali súãasné slo-
vensko-ãeské vzÈahy na politickej úrovni?
Keì mám byÈ veºmi struãn˘, hodnotím
vzÈahy medzi na‰imi krajinami na politickej
úrovni ako unikátne, vyváÏené, priateºské,
bezproblémové. Najvy‰‰í predstavitelia sú
nezriedka priatelia, pravidelne sa stretávajú v
oboch krajinách aj mimo oficiálnych alebo
pracovn˘ch náv‰tev, frekvencia stretnutí je vy-
soká. Poãas môjho pôsobenia som nezazna-
menal konflikt. RozdielnosÈ názorov bola a je
re‰pektovaná. S radosÈou kon‰tatujem, Ïe
kvalita vzÈahov nie je závislá od ‘zafarbenia‘
vlády a spolupráca bola a je korektná a kon-
‰truktívna. Aj keì je treba spomenúÈ, Ïe sú-
ãasné proreformné politické reprezentácie
majú k sebe programovo veºmi blízko, ão
otvára ‰ir‰í priestor na spoluprácu. Intenzita
stretnutí ãlenov vlády, parlamentu a senátu
âR, ale aj expertov tomu zodpovedá.
Ste ekonóm telom i du‰ou. Ako hodnotíte
súãasné ekonomické vzÈahy medzi oboma
‰tátmi aj s ohºadom na zavedenie eura v
SR?
Myslím, Ïe najlep‰ie bude uviesÈ niekoºko
faktov, ktoré sú presvedãiv˘m dôkazom o
stave na‰ich ekonomick˘ch vzÈahov. âeská re-
publika je z hºadiska objemu obchodu s po-
dielom 12 percent pre Slovensko druh˘m naj-
väã‰ím partnerom po Nemecku – 20 percent,
ktoré je pre obe krajiny jednotkou. T˘m je de-
terminovaná aj pomerne vysoká previazanosÈ
oboch ekonomík. Rozhodnutie o vytvorení
Colnej únie hneì po rozdelení âesko-Slo-
venska udrÏalo relatívne vysok˘ stupeÀ inte-
grácie oboch ekonomík, ão vytvorilo priazni-
vé podmienky pre ìal‰í rozvoj hospodárskych
vzÈahov na novom kvalitatívnom základe.
Samozrejme, do‰lo k zníÏeniu stupÀa previa-
zanosti ekonomík, ale tento v˘voj bol v˘-
sledkom nielen rozdelenia unitárneho
‰tátu/ekonomiky, ale aj radikálnych zmien v
oboch ekonomikách spôsoben˘ re‰trukturali-
záciou, privatizáciou a zahraniãn˘mi investí-
ciami, ktoré následne determinovali re-orien-
táciu obchodn˘ch tokov oboch krajín – hlav-
ne smerom na Nemecko a ostatné vyspelé kra-
jiny Európskej únie. Tento stav sa zachoval aj
po vstupe oboch krajín do Európskej únie.
Obe ekonomiky sa v˘razne otvorili a obchod-
ná v˘mena dnes dosahuje násobky objemu v
porovnaní s exportom âesko-Slovenska za-
ãiatkom deväÈdesiatych rokov. Aj keì podiel
obchodu âR/SR poklesol z pribliÏne 35 per-
cent v deväÈdesiatych rokoch minulého sto-
roãia na spomínan˘ch 12 percent v rokoch na-
sledujúceho desaÈroãia, treba braÈ do úvahy
fakt, Ïe objem vzájomného obchodu prevy‰u-
je dnes objem celkového obchodu Slovenskej
republiky v roku 1993. Pokiaº ide o zavede-
nie eura, myslím, Ïe tento krok sám o sebe v˘-
razne neovplyvnil vzájomn˘ obchod. I keì je
ÈaÏko objektívne hodnotiÈ, do akej miery pre-
pad ekonomík a tieÏ obchodu v ãase finanã-
nej a hospodárskej krízy spred dvoch rokov,
alebo zavedenie eura na Slovensku, pokles
vzájomného obchodu zapríãinili. Krátkodo-
bo úãinkoval efekt silnejúceho kurzu sloven-
skej koruny a následné fixovanie na euro, ale
takmer paralelné posilÀovanie ãeskej koruny
tento efekt marginalizoval. Súãasn˘ dyna-
mick˘ rast obchodu medzi oboma krajinami
naznaãuje, Ïe sa vraciame do ‘normálu‘ z ob-
dobia pred krízou.
Ako pomáha slovenská ambasáda v Prahe
prenikaniu slovensk˘ch firiem na ãesk˘
trh?
Hospodárskym vzÈahom venuje zastupiteº-
sk˘ úrad vysokú pozornosÈ. Hospodárska
agenda je súãasÈou kaÏdého stretnutia najvy‰-
‰ích predstaviteºov oboch krajín, intenzívna
je spolupráca s MPO âR, s Hospodárskou
komorou âR, Zväzom priemyslu âR, Zvä-
zom podnikateºov v stavebníctve, âeskou
plynárenskou úniou, regionálnymi hospo-
S L O V E N S K O - â E S K Á
dárskymi komorami, Czechinvestom, Czech-
tradeom, s odvetvov˘mi komorami. Priorit-
ne sa zúãastÀujeme na v˘znamn˘ch veºtrhoch
v Brne a Prahe. Tieto aktivity vytvárajú priaz-
nivé prostredie na konkrétnu spoluprácu a
prienik slovensk˘ch firiem na ãesk˘ trh ako
aj vytváranie kooperácií v oboch krajinách.
Zastupiteºsk˘ úrad organizuje stretnutia pod-
nikateºov a prezentácie firiem, ktoré majú zá-
ujem o spoluprácu, sleduje vyhlasovanie ten-
drov, vyhºadáva vhodn˘ch obchodn˘ch part-
nerov a potenciálnych investorov .Objektív-
ne v‰ak treba poznamenaÈ, Ïe rastie stupeÀ
kapitálového prepojenia slovensk˘ch a ãe-
sk˘ch firiem, ktoré vznikajú spontánne z pri-
ncípu v˘hodnosti na základe existujúcej zna-
losti trhov, proximity, minimálnej jazyko-
vej bariéry, dobrej komunikácie a historic-
k˘ch väzieb. Pri dne‰nej dynamike zmien v
legislatíve, podmienkach podnikania, daÀo-
vého zaÈaÏenia apod., je dôleÏité poznanie
podnikateºského prostredia. Iniciovanie vzá-
jomnej informovanosti je tieÏ jednou z dô-
leÏit˘ch úloh zastupiteºského úradu, ktoré
âeská republika má záujem
o slovenské skúsenosti
Necíti sa byÈ veºvyslancom len v Bratislave, ale na Slovensku, a preto kladie veºk˘ dôraz
na spoluprácu krajov v âechách a na Slovensku. Kraje pravidelne nav‰tevuje, lebo to povaÏuje
za základ, od ktorého sa dobré partnerstvo a úzke vzÈahy oboch krajín a národov odvíjajú. Slovensko si
podºa neho poradilo so zavedením druhého dôchodkového piliera, a chystá sa ho vylep‰iÈ. Pripomína, Ïe
prepojenie ãesk˘ch a slovensk˘ch firiem na úrovni najnov‰ích ekonomick˘ch ‰truktúr veºk˘ch spoloãností
je veºmi silné. S mimoriadnym a splnomocnen˘m veºvyslancom âeskej republiky na Slovensku
S P O L U P R Á C A
môÏu maÈ synergick˘ efekt. Aktívna úãasÈ na
ekonomick˘ch fórach, konferenciách a semi-
nároch s cieºom získavania informácií o moÏ-
nostiach uplatnenia slovensk˘ch firiem, toto
‰iroké spektrum ãinností vhodne dopæÀa.
Slovensko i âeská republika sú dnes ãlen-
mi Európskej únie, v ktorej do znaãnej
miery vládnu jednotné pravidlá. Napriek
tomu – je tu priestor e‰te uωej spoluprá-
ce medzi oboma krajinami?
Nepochybne áno. Obe krajiny majú v mno-
h˘ch oblastiach podobné, ak nie zhodné pri-
ority. Napríklad energetika, infra‰truktúra,
poºnohospodárstvo, Ïivotné prostredie apod.
Ich presadzovanie v rámci EÚ individuálne je
pochopiteºne Èaωie, ak nie v niektor˘ch prí-
padoch nemoÏné. Hºadanie spojencov na pre-
sadzovanie svojich záujmov je nevyhnutné.
Tu ide aj o to, aby sme jednotné pravidlá
spoluvytvárali a nielen preberali bez ohºadu
na to, ãi sú pre nás optimálne, ãi nás nebudú
nadmerne zaÈaÏovaÈ, ãi budú v súlade s na‰i-
mi predstavami alebo nie. Preto navy‰e hºa-
Jakubom KARFÍKOM sa zhovárala Izabela Nagyová.
dáme ìal‰ích spojencov vo formáte V4 a
V4+. Samozrejme prijímané stratégie – EÚ
2020, liberalizácia a diverzifikácia zdrojov v
energetike, prepravné koridory apod., vnútor-
n˘ trh Európskej únie, ktorého sme súãasÈou,
a snahy odstraÀovaÈ existujúce bariéry, nako-
niec i hºadanie spoloãn˘ch projektov na tre-
tích trhoch vytvárajú priaznivé podmienky na
ìal‰ie prehlbovanie spolupráce.
Kde sa v celom spektre vá‰ho pôsobenia
nachádza krajanská problematika?
Venujeme jej adekvátnu pozornosÈ. Podpo-
rujeme aktivity krajanov, poskytujeme prie-
story Slovenského in‰titútu, a na mnoh˘ch
podujatiach – podºa ãasov˘ch moÏností – sa
osobne zúãastÀujem. Nie je v‰ak úlohou za-
stupiteºského úradu akokoºvek intervenovaÈ
do ich ãinností a predstáv. Re‰pektujem ich
autonómiu, a preto kaÏdé rozhodnutie citli-
vo zvaÏujeme a skôr pri stretnutiach s pred-
staviteºmi krajansk˘ch spolkov ponúkame
spoluprácu a podporu v rozsahu na‰ich moÏ-
ností.
Do akej miery ovplyvnila globálna ekono-
mická kríza vzájomné hospodárske vzÈahy
medzi âR a SR?
Treba si uvedomiÈ, Ïe sme neboli len sved-
kami globálnej ekonomickej krízy, ale do is-
tej miery sme sa stali aj jej obeÈami. Dopady
krízy boli podobné v âeskej republike, ako aj
na Slovensku. ZníÏil sa v˘kon ekonomiky,
vzrástol deficit ‰tátnych rozpoãtov, zv˘‰il sa
poãet nezamestnan˘ch. Ekonomick˘ v˘kon,
ktor˘ sa zhruba v podobnej miere spomalil v
oboch krajinách, neovplyvnil ‰truktúru vzá-
jomnej hospodárskej spolupráce. Naopak, za-
znamenali sme skôr pozitívny dopad. Vlády
oboch krajín prijímajú odborné opatrenia,
oveºa viac spolupracujú, vymieÀajú si skúse-
nosti a hºadajú rie‰enia na prekonanie problé-
mov. âi uÏ v hºadaní správneho nastavenia fi-
‰kálnej politiky, v oblasti zniÏovania defici-
tov ‰tátnych rozpoãtov, podpory zamestnanos-
ti alebo v systéme sociálnych dávok. Ide o
oveºa väã‰iu v˘menu skúseností z toho, ão sa
skôr podniklo v jednej alebo druhej krajine.
Vláda âeskej republiky rie‰i veºmi podob-
né témy ako slovenská vláda. Ministerstvá
âR v rámci úsporn˘ch opatrení prepú‰Èa-
55
S L O V E N S K O - â E S K Á
jú zamestnancov, pripravujú sa zmeny v
zákonníku práce ãi v systéme sociálnych
odvodov. Slovenské ministerstvo práce
chce vyuÏiÈ skúsenosti âR napríklad v ob-
lasti pracovnoprávnej legislatívy a komu-
nikácie s odbormi. O ktoré slovenské skú-
senosti má záujem ãeská strana?
O va‰e skúsenosti máme ãoraz väã‰í zá-
ujem. Napríklad o niektoré reformy, ktoré
vlády na Slovensku prijali, sa uskutoãnili
skôr neÏ v âeskej republike. Jednou z nich je
penzijná reforma. Na Slovensku prebieha uÏ
takmer jedno desaÈroãie a priná‰a aj pre nás
in‰piratívne v˘sledky a skúsenosti, keìÏe sa
snaÏíme o nastavenie ão najvhodnej‰ej polo-
hy pre takúto reformu. Ministri práce a sociál-
nych vecí krajín Vy‰ehradskej ‰tvorky sa v t˘-
chto dÀoch v Bratislave zaoberali systémom
distribúcie sociálnych dávok. Slovensko uva-
Ïuje o jej efektívnej‰om, elektronickom sys-
téme. âeská vláda má vo svojom zámere veº-
mi podobn˘ projekt. Tak, ako to vyzerá, jeho
realizácia bude o nejak˘ ten mesiac r˘chlej-
‰ia na Slovensku. Aj tu môÏeme vyuÏiÈ skú-
senosti z prípravného procesu na Slovensku.
Sledovali sme aj skúsenosti z prijímania opat-
rení predchádzajúcej slovenskej vlády v ob-
lasti fi‰kálnej politiky.
V˘znamnou oblasÈou na úzku spoluprácu,
ktorej opodstatnenie potvrdili aj nedávne
udalosti, je segment energetiky. Zabezpe-
ãenie energetickej stability a infra‰truktú-
ry v ‰ir‰om neÏ národnom kontexte je pre
obe krajiny prioritou. V ãom vidíte najväã-
‰ie pozitíva vzájomnej kooperácie v tejto
oblasti?
Energetiku nemoÏno uzavrieÈ v rámci hra-
níc jednej krajiny, trh je prepojen˘. So zveli-
ãením moÏno povedaÈ, Ïe ak v Severnom
mori zafúka silnej‰í vietor a roztoãí veterné
elektrárne, jeho efekt pocítime aj v na‰ej ener-
getickej sieti. V nedávnej minulosti sme za-
znamenali v˘padok pri dodávkach jedného
energetického zdroja zemného plynu. Pokiaº
ide o závislosÈ od vonkaj‰ích energetick˘ch
zdrojov, âR i SR sú na tom podobne. Prepo-
jenie systémov a vytvorenie reverzného toku,
o ktor˘ch niektorí experti tvrdili, Ïe v krátkom
ãase sú nemoÏné, moÏné sú a dobre fungujú.
Spoloãne pripravujeme komplexné severojuÏ-
né prepojenie, ktoré sa net˘ka iba âR a SR.
56
S P O L U P R Á C A
Ide o to, aby sme neboli závislí len od jedné-
ho zdroja a akvizícií z jedného smeru. âR je
tu moÏno o kúsok ìalej neÏ SR, pretoÏe v mi-
nulosti sa nám podarilo dosiahnuÈ v˘znamnú
diverzifikáciu v oblasti ropy.
ëal‰ou oblasÈou je jadrová energetika. âR
je presvedãená, Ïe jadrová energetika musí byÈ
súãasÈou energetického mixu. SR je tieÏ kra-
jina, ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne.
Nepozeráme sa na to, ão máme, ale na to, ak˘
bude v˘voj v budúcnosti. Aká generácia reak-
torov sa bude in‰talovaÈ v nasledujúcich ro-
koch, aká bude ich bezpeãnosÈ, v˘kon, zdro-
je, efektivita. âeskoslovenské know-how bolo
do znaãnej miery spoloãné. Domnievame sa,
Ïe i tu je veºk˘ priestor na spoluprácu. ëal-
‰ím príkladom sú obnoviteºné zdroje. Nie je
to len ekologická, ale aj ekonomická téma.
Boli sme svedkami toho, Ïe niektoré obnovi-
teºné zdroje a ich dotácie viedli na energetic-
kom trhu k urãit˘m deformáciám a aj k náras-
tu ceny elektrickej energie v âR. Skúsenosti
jednej alebo druhej krajiny sú uÏitoãné pri hºa-
daní spôsobov na rie‰enie t˘chto deformácií.
ëal‰ie moÏnosti na úzke väzby spoãívajú v
malom a strednom podnikaní. Úlohou veº-
vyslanectva âR na Slovensku je priviesÈ
mal˘ch a stredn˘ch podnikateºov na Slo-
vensko. Darí sa vám to?
V zloÏitom ekonomickom organizme pred-
stavujú malé a stredné podniky veºmi dyna-
mické prvky. Flexibilne ovplyvÀujú zames-
tnanosÈ. Dôraz kladieme na podporu rozvoja
ich spolupráce v rámci regiónov a prihraniã-
n˘ch oblastí. Tento v˘voj nemoÏno pláno-
vaÈ, respektíve podniky vodiÈ za ruku. MôÏe-
me im pomáhaÈ. Jednou z tradiãn˘ch aktivít
sú regionálne stretnutia mal˘ch a stredn˘ch
podnikateºov, ktoré organizuje na‰e veºvy-
slanectvo na Slovensku spolu so slovensk˘m
zastupiteºsk˘m úradom v Prahe. Nadväzujú sa
tu kontakty, vymieÀajú skúsenosti, ktoré ãas-
to vyústia do spoloãn˘ch projektov.
Jedn˘m z najdôleÏitej‰ích poslaní Európ-
skej únie je podpora spolupráce jej ãlen-
sk˘ch ‰tátov na regionálnej úrovni. Ako sa
rozvíja spolupráca slovensk˘ch regiónov s
ãesk˘mi, ãi spolupráca veºk˘ch miest b˘va-
lého spoloãného ‰tátu? Ak˘ je tu podiel a
úloha Veºvyslanectva âR v Bratislave?
Komisia pre cezhraniãnú spoluprácu, kto-
rú zastre‰ujú Ministerstvo pro místní rozvoj
âR a Ministerstvo dopravy, v˘stavby a regio-
nálneho rozvoja SR, je jedn˘m z dobre fun-
gujúcich nástrojov vzájomnej regionálnej spo-
lupráce. A to v oblasti turistického ruchu, vy-
uÏívania finanãn˘ch nástrojov EÚ, dopravy i
krízového manaÏmentu. Zástupcovia krajov,
miest a obcí si uÏ cestu k sebe na‰li. Ak chcú
dosiahnuÈ spoloãn˘ cieº, hejtmani i Ïupani
dokáÏu vyvinúÈ tlak na jednotlivé vlády ãi
centrálne úrady. Napríklad pri dopravnom
prepojení âR a SR. Spomenul by som projekt
splavnenia BaÈovho kanála v âR, na ktorom
sa dohodli prihraniãné regióny. Av‰ak pri roz-
delení federácie niektoré pozemky na ãeskej
strane pripadli do vlastníctva SR a naopak. Re-
gióny sú nespokojné s t˘m, Ïe stále sa nepo-
darilo nájsÈ právny nástroj na uzavretie doho-
dy o vyuÏívaní príslu‰n˘ch pozemkov. V prí-
pade ãesk˘ch pozemkov, ktoré potrebovalo
mesto Skalica, sme na‰li cestu medzi uÏívateº-
mi pozemkov, ktorí potom dohodu uzavreli.
âeská republika má za sebou skúsenosÈ s
funkciou predsedníckej krajiny EÚ. âo je
podºa vás dôleÏité pre nové ãlenské kraji-
ny pri riadení únie?
Nie je to jednoduchá otázka. âeské a ‰véds-
ke predsedníctva pred dvoma rokmi boli po-
sledn˘mi efektívnymi predsedníctvami EÚ
systému, predt˘m neÏ sa stala úãinnou Lisa-
bonská zmluva. Tá stanovila in˘ aranÏmán,
ktor˘ uÏ nevkladá toºko iniciatívy do rúk pred-
sedajúcej krajiny, napríklad v oblasti zahraniã-
nej politiky. Predlisabonská skúsenosÈ bola
mimoriadnou príleÏitosÈou na to, aby sme si
dobre osvojili nielen formálne mechanizmy
fungovania, ale aj reálne rozloÏenie síl v rám-
ci EÚ. Krajiny, ktoré majú spoloãné záujmy
a v˘chodiská, ako napríklad âR a SR, by mali
viac spolupracovaÈ s ìal‰ími ãlensk˘mi kraji-
nami únie. V˘razne k tomu môÏe prispieÈ aj
dobre fungujúca vy‰ehradská spolupráca i
keì, prirodzene, nemáme úplne zhodné stano-
viská vo v‰etk˘ch agendách.
Aké predsavzatia z va‰ich diplomatick˘ch
priorít sa podarilo doteraz uskutoãniÈ – a
ktoré zatiaº nie?
âesko-slovenské vzÈahy majú hlboké kore-
ne. Dlhé desaÈroãia sme Ïili v spoloãnom ‰tá-
te. Na‰e krajiny sú si také podobné, Ïe nie je
jednoduché stanoviÈ si obyãajnú cestovnú
mapu toho, ão by sme chceli dosiahnuÈ. Cel˘
rad problémov nachádzame ad hoc, témy a
in‰pirácie prichádzajú s v˘vojom politickej a
hospodárskej situácie v tej ãi onej krajine v
EÚ i vo svete. Podstatn˘m parametrom je, Ïe
pred necel˘m rokom obidve krajiny vytvori-
li nové vlády, ktoré vzi‰li z parlamentn˘ch vo-
lieb. Máme nové politické subjekty, nové
vládne koalície. Na‰e krajiny reagujú na v˘-
voj vo svete i v EÚ. Mojou prácou je prepá-
jaÈ na‰e spoloãné záujmy tam, kde sa nasto-
ºujú v˘znamné témy: rie‰enie deficitov ‰tát-
nych rozpoãtov, nezamestnanosti, nová fi-
nanãná perspektíva na pôde únie, finanãné
zdroje v poºnohospodárskej politike, kohéz-
ne fondy atì. Vlády oboch krajín dokáÏu
pruÏne reagovaÈ na v˘zvy – identifikovaÈ
témy, transponovaÈ spoloãn˘ záujem do kro-
kov ãi postupov, ktoré sú vzájomne uÏitoãné,
napríklad v oblasti obranného systému.
N Á R O D N Á R A D A
PoslankyÀa NR SR Natália BLAHOVÁ je pôvodn˘m povolaním uãiteºka
a rie‰ila aj problematiku náhradn˘ch rodín. Dnes ako poslankyÀa za SaS pracuje
Preão náhradná rodina ...?
âo si treba uvedomiÈ pri v˘chove detí z rôz-
nych detsk˘ch domovov alebo in˘ch so-
ciálnych in‰titúcií? Treba k nim pristupo-
vaÈ inak ako k vlastn˘m?
Deti, ktoré preÏili urãitú ãasÈ svojho Ïivo-
ta mimo rodiny, majú za sebou zväã‰a smut-
nú minulosÈ. Ich biologickí rodiãia sa o ne ne-
chceli alebo nemohli staraÈ. Stretli sa s odmiet-
nutím, neláskou, zanedbávaním ãi t˘raním.
V detskom domove boli súãasÈou kolektí-
vu, reÏimovej v˘chovy a systému, ktor˘ ne-
môÏe nikdy nahradiÈ prirodzené vzÈahy a ro-
dinu, lásku a porozumenie, nemôÏe reflekto-
vaÈ na individuálne potreby dieÈaÈa.
Preto, keì prichádza takto zranené dieÈa do
novej rodiny, prechádza rodina i jej nov˘ ãlen
adaptaãnou fázou. V adaptaãnej fáze je po-
trebné vytvoriÈ také podmienky, aby sa dieÈa
nauãilo znovu dôverovaÈ svetu dospel˘ch,
ktor˘ ho uÏ stihol mnohokrát sklamaÈ. R˘ch-
losÈ adaptácie závisí hlavne od veku dieÈaÈa.
Ide zväã‰a o niekoºko mesiacov.
Rozdiely v správaní a celkovom v˘vine sú
badateºné uÏ od dojãenského veku. Deti z
ústavn˘ch zariadení mnohokrát zaostávajú
vo v˘voji a to práve preto, Ïe im nebola ve-
novaná dostatoãná starostlivosÈ. Správnym
prístupom v novej rodine svoje zaostávanie
v‰ak r˘chlo dobiehajú.
V ãom b˘va najväã‰í problém pri adopcii
detí do náhradn˘ch rodín?
Ako najväã‰í problém vidím súdne prieÈa-
hy v konaní. Rodiãia sa stretnú so svojim vy-
túÏen˘m dieÈaÈom a poãas náv‰tevn˘ch poby-
tov si budujú vzájomn˘ vzÈah. Podajú ÏiadosÈ
na súd o zverenie dieÈaÈa do starostlivosti a s
nádejou ãakajú r˘chle rie‰enie, ktorého resu-
mé bude, Ïe dieÈa sa môÏe staÈ ãlenom ich ro-
diny. Poãas ãakania dieÈa nav‰tevujú, dieÈa si
môÏu vziaÈ na víkendy domov, vzniká medzi
nimi puto.
Po niekoºk˘ch náv‰tevn˘ch pobytoch si aj
S R
vo V˘bore NR SR pre sociálne veci ako jeho podpredsedníãka.
celkom maliãké dieÈa uvedomí, Ïe odchádza
od ºudí, ktorí ho majú radi do prostredia, kde
musí o pozornosÈ dospel˘ch bojovaÈ s mno-
h˘mi in˘mi deÈmi. Túto nestabilitu vzÈahov
zvláda kaÏdé dieÈa veºmi ÈaÏko. Znásobuje sa
jeho nedôvera k dospel˘m, ktorí ho znovu
opú‰Èajú. Rozlúãenia sú plné smútku a sæz.
A pojednávanie stále nie je vyt˘ãené. Spis
sa presúva z jedného súdu na druh˘, nedodr-
Ïiavajú sa lehoty. KaÏd˘ ìal‰í t˘ÏdeÀ a ìal‰ie
rozlúãenie zraÀuje dieÈa viac a viac.
I samotné zákonné lehoty sú pre dieÈa prí-
li‰ dlhé. Uteká mu drahocenn˘ ãas, ktoré by
mohlo stráviÈ v pokoji svojej novej milujúcej
rodiny. ·esÈ mesiacov je pre batoºa polovicou
jeho Ïivota.
âasto sa odráÏa kvalita vzÈahov, ktoré má
dieÈa uÏ preÏité aj v jeho budúcnosti. Ako
to môÏe ovplyvniÈ ìal‰ie spoluÏitie v rodi-
ne?
Tak, ako v‰etky odhady t˘kajúce sa ºudské-
ho Ïivota, sú i takéto predpovede neisté. Dô-
leÏité je, aby sa dieÈa dostalo do pokojného a
láskyplného prostredia ão najskôr. Poznám
veºké mnoÏstvo detí z náhradn˘ch rodín. Îijú
rovnak˘mi radosÈami a starosÈami, ako ich ro-
vesníci. Poznám i deti, ktoré sa do novej ro-
diny dostali vo vy‰‰om veku a po dramatic-
k˘ch udalostiach v kruhu biologickej rodiny,
ãi po dlhom ãase strávenom v anonymite
ústavného prostredia. Tie budú smutné obra-
zy preÏitého niesÈ so sebou do konca svojho
Ïivota. Aby sa s t˘m vyrovnali, aby vedeli dô-
verovaÈ sebe aj in˘m, treba im pomáhaÈ. Osve-
tovou ãinnosÈou sa darí ãím ìalej t˘m viac
spoliehaÈ sa na osvietenosÈ náhradn˘ch rodi-
ãov, ktorí vedia, Ïe nie je niãím zl˘m, prísÈ a
pop˘taÈ o pomoc odborníkov, ktorí im a ich
dieÈaÈu môÏu pomôcÈ. NajÈaωie sa v‰ak t˘m-
to rodinám a ich deÈom bojuje s predsudka-
mi okolia. BohuÏiaº je u nás e‰te stále náhrad-
né rodiãovstvo exotikou. Na jednej sú ne-
odôvodnene stra‰ení povedaãkami o tom, Ïe
im raz dieÈa, ktoré vychovávajú podpáli dom
alebo ich vykradne. Na druhej strane sú vy-
zdvihovaní ako vrchol altruistického snaÏe-
nia a obetovania sa.
Ani pre jeden prístup neexistuje Ïiadne
oprávnenie. Náhradní rodiãia majú ãastej‰ie
problémy s deÈmi v puberte. A to preto, Ïe na
rozdiel od svojho rovesníka má dospievajúci
v náhradnej rodine viac dôleÏit˘ch otázok na
rie‰enie. KaÏd˘ dospievajúci ãlovek sa snaÏí
spoznaÈ seba, svet, dáva si prvé závaÏné otáz-
ky o tom, kam smeruje, ãím bude, ako bude
vyzeraÈ jeho Ïivot. Dospievajúci v náhradnej
rodine má t˘ch otázok pre seba a pre okolie
oveºa viac. Ako by vyzeral môj Ïivot v pôvod-
nej rodine? Ak˘ by som bol? Bol som nehod-
n˘ ich starostlivosti? Ako by ma vnímali, keby
ma poznali dnes? Odpovede sú dôleÏité pre
kaÏdého mladého ãloveka, lebo poãas dospie-
vania hºadá svoju identitu. Ale preto nikoho
neokradne a nikomu dom nepodpáli. MoÏno
bude hºadaÈ svoje korene a osvieten˘ rodiã mu
aj v tomto vie pomôcÈ a byÈ mu oporou.
Vrchol altruizmu a obetovania to tieÏ nie je.
Osvojené dieÈa priná‰a do rodiny takú istú ra-
dosÈ a naplnenie, ako dieÈa, ktoré do rodiny
pri‰lo prirodzenou cestou. Je to toºko isto po-
te‰enia a lásky. I starostí.
âo sa javí ako lep‰ie, vychovávaÈ dieÈa v
detskom zariadení alebo náhradnej rodi-
ne? Je moÏné, z ºudskej stránky, získaÈ v˘-
bornú kvalitu vzÈahov aj v tzv. náhradnej
rodine?
Predstavte si, Ïe va‰e dieÈa by sa dostalo do
ústavnej starostlivosti. Nauãené na to, Ïe jeho
potreby sú uspokojované vtedy, keì o to po-
Ïiada. Najmen‰ie deti tak robia plaãom. Va‰e
dieÈa zaãne uprostred noci plakaÈ, Ïe je hlad-
né. Jeho plaã budú ignorovaÈ, pretoÏe prvé
k⁄menie bude aÏ o ‰iestej ráno. Presne podºa
rozvrhu. Poãas úporného plaãu, keì nikto ne-
uspokojuje jeho potreby sa do plienky poci-
ká a pokaká. Plaãe e‰te viac. Plaã ho vysilí tak,
Ïe zaspí. Ráno, keì príde ãas k⁄menia ho mu-
sia prebúdzaÈ, pretoÏe sa mu uÏ nechce jesÈ,
ale spaÈ. Prebudia ho bez ohºadu na jeho po-
treby. Plaãe. PretoÏe je nevyspaté a má silné
zapareniny. Koneãne dostane potravu. Púta na
seba pozornosÈ. OpäÈ plaãom. Rado by sa ne-
chalo popestovaÈ. K˘m vychovávateºka zaãne
k⁄menie pri prvom a skonãí pri poslednom, je
ãas na ìal‰ie prebaºovanie a k⁄menie. Na pes-
tovanie nezostáva ãas. Nezostáva ãas na hlad-
kanie, prihováranie sa. Nezostáva ãas na niã
iné, neÏ napæÀanie základn˘ch fyziologic-
k˘ch potrieb a aj to hlavne vtedy, keì o ne die-
Èa prirodzene nestojí. K⁄mia ho, keì nemá
chuÈ, zobúdzajú, keì chce spaÈ, prebaºujú,
keì rezignovalo. Na lásku nie je priestor.
V náhradnej rodine dieÈa zaplaãe a matka
vie, ão jej dieÈa potrebuje. Vie, ako plaãe,
keì je hladné, vie, ako plaãe keì potrebuje
prebaliÈ, nosí ho na rukách keì varí, pestuje
ho pri hudbe, prihovára sa mu, chodí s ním na
prechádzky, zoznamuje ho s nov˘mi vecami
a ºuìmi. A hlavne, medzi matkou a dieÈaÈom
je prirodzená väzba. Pripútanie. DieÈa vie, Ïe
matka je jeho oporou, ju volá, keì potrebuje
naplniÈ svoje potreby, keì potrebuje upoko-
jiÈ a poláskaÈ. Vie ju rozoznaÈ od druh˘ch
ºudí. Je to jeho kºúãov˘ ãlovek. Má ju rado.
DieÈa z domova privoláva iba osobu, kto-
rá by mohla naplniÈ jeho fyziologické potre-
by. A aj to volá vo väã‰ine prípadov márne.
Komu by ste zverili svoje dieÈa, keby vás
Ïivot alebo neÏivot pripravil o moÏnosÈ byÈ
matkou?
Zverili by ste ho ústavnému zariadeniu?
Alebo konkrétnemu ãloveku, ktor˘ by bol
garanciou skutoãného vzÈahu k vá‰mu dieÈa-
Èu?
Ako by ste zhodnotili u nás na Slovensku
57
N Á R O D N Á R A D A
moÏnosti systému adopcie zákonne? Je pri-
spôsobená legislatíva v‰estrannému a ne-
ru‰enému v˘voju detí?
Legislatíva je prispôsobená, ale bohuÏiaº v˘-
kon samotn˘ch opatrení je hor‰í. Ch˘ba ak˘-
koºvek vhodn˘ podporn˘ servis pre náhrad-
n˘ch rodiãov. Tí potrebujú hlavne v prv˘ch
mesiacoch poãas adaptácie, aby ich mal kto
sprevádzaÈ, aby im mal kto radiÈ a pomáhaÈ.
Potrebujú podporu do Èaωích ãasov, ktoré ich
môÏu postretnúÈ. Aby mali istotu vo svojich
rozhodnutiach, aby vedeli dieÈaÈu, ktoré pre-
Aj zákony treba prispôsobovaÈ
Zákon o sociálnom poistení sa viackrát novelizoval a vÏdy je ão rie‰iÈ, dopæÀaÈ, prispôsobovaÈ.
NemoÏno hovoriÈ o legislatívnej stabilite, a aj k tomu, preão je to tak, sa vyjadrí predseda
V˘boru NR SR pre sociálne veci Július BROCKA v rozhovore s redaktorkou Anny Komovou.
Preão tá legislatívna nestabilita práve v
zákone o sociálnom poistení?
Nie nestabilita v zákone, ale problémy v
Sociálnej poisÈovni s prefinancovaním dô-
chodkov a in˘ch zákonn˘ch nárokov poisten-
cov – to si vyÏiadalo zmenu zákona. In˘mi
slovami, keì nemáme dostatoãné zdroje, tak
nemôÏeme s nimi plytvaÈ a naopak musíme
‰etriÈ, ‰etriÈ, kde sa len dá. A to je obsahom
zmien v uvedenom zákone. Okrem iného ‰e-
tríme napríklad aj na správnych v˘davkoch
tejto in‰titúcie, ãoho v˘razom je i schválenie
zmeny v tvorbe správneho fondu Sociálnej
poisÈovne vo v˘mere 2,5 %. To v‰etko v zá-
ujme jej finanãnej stabilizácie.
V ktor˘ch oblastiach zákona o sociálnom
poistení sa urobili najv˘raznej‰ie zmeny,
ako ovplyvnia poistencov, ak˘ vplyv budú
maÈ na ‰tát?
V prijatej novele zákona o sociálnom po-
istení sa v súlade s cieºom zjednotenia odvo-
dov a daní nanovo definujú základné pojmy,
ako zárobková ãinnosÈ, zamestnanec, samo-
statne zárobková ãinná osoba, zamestnávateº,
vymeriavací základ. ZároveÀ sa definuje
osobn˘ rozsah sociálneho poistenia a vznik a
zánik sociálneho poistenia, tak aby tieto zá-
58
S R
Ïilo smutné veci, ão najlep‰ie pomôcÈ. Sú ho-
dené do vody a musia plávaÈ. Legislatívnym
problémom je samotná existencia ústavn˘ch
zariadení, ktoré v takomto stave v rozvinutej
spoloãnosti uÏ nemajú Ïiadne oprávnenie na
existenciu. Treba vytvoriÈ nov˘ systém staro-
stlivosti o opustené deti. Viem si predstaviÈ, Ïe
by ho mohol v kvalitatívne podstatne lep‰ej
miere nahradiÈ systém platen˘ch vychováva-
teºov, ktorí by tieto deti vychovávali vo svo-
jom prirodzenom rodinnom prostredí medzi
svojimi vlastn˘mi deÈmi.
kladné pojmy a zásady boli kompatibilné s
príslu‰n˘mi daÀov˘mi predpismi. Zjednotil sa
vymeriavací základ na platenie poistného na
sociálne poistenie s príjmom zo závislej ãin-
nosti alebo z podnikania alebo inej samostat-
nej zárobkovej ãinnosti, ktorá podlieha pod-
ºa zákona o dani z príjmu. S cieºom reduko-
vaÈ neodôvodnené vyplácanie nemocensk˘ch
dávok a v záujme efektívneho a úãelného vy-
nakladania finanãn˘ch prostriedkov na tieto
dávky sa skracuje ochranná lehota zo súãas-
n˘ch 42 dní na 7 dní. V záujme udrÏania odô-
vodnenej miery solidarity v systéme dôchod-
kového sporenia sa navrhla zachovaÈ reduk-
cia aj zv˘‰enie priemerného osobného mzdo-
vého bodu na úãely v˘poãtu dôchodku na
úrovni hodnôt platn˘ch v roku 2011. A v ne-
poslednom rade z dôvodu postupného zniÏo-
vania rozdielov v sumách dôchodkov˘ch dá-
vok medzi vysok˘mi a nízkymi dôchodkami
s úãinnosÈou od 1. januára 2012 bola pôvod-
ne ministerstvom navrhnutá valorizácia jed-
notnou pevnou sumou v závislosti od priemer-
ného medziroãného rastu spotrebiteºsk˘ch
cien vo vzÈahu k priemernej sume starobné-
ho dôchodku.
Od 1. januára 2012 by sa mal zaviesÈ nov˘
spôsob zvy‰ovania dôchodkov, v ãom bude
zmena ako sa zmeny dotknú dôchodcov?
Pôvodn˘ návrh zavádzal nov˘ spôsob va-
lorizovania dôchodkov jednotnou sumou, v
závislosti od rastu cien. Dôvodom bola sna-
ha postupne zniÏovaÈ rozdiely v sumách dô-
chodkov˘ch dávok medzi vysok˘mi a nízky-
mi dôchodkami, ktoré vznikli prijatím zmien
v dôchodkovom systéme e‰te v roku 2004.
Rie‰enie tohto problému obmedzením valo-
rizácie dôchodkov iba do urãitej v˘‰ky, to
znamená nezvy‰ovaÈ dôchodky v‰etk˘m dô-
chodcom, Ústavn˘ súd SR oznaãil za protiú-
stavn˘ a keìÏe niet in˘ch moÏností, ako rie-
‰iÈ tento narastajúci problém, pristúpili sme k
tomuto spôsobu zvy‰ovania dôchodkov. Zvy-
‰ovanie o pevnú sumu znamená, Ïe v‰etci
poberatelia toho istého druhu dôchodku by
mali zv˘‰en˘ dôchodok o rovnakú sumu.
Chcem v‰ak podotknúÈ, Ïe v tejto veci nako-
niec k zmene nedo‰lo a je dohoda, Ïe tak
urobíme v priebehu tohto roka.
K tomu smerujú aj ìal‰ie legislatívne kro-
ky z dielne MPSVaR na podporu profesionál-
neho rodiãovstva, ktoré sa u nás rozvíja ako
svetovo unikátny systém starostlivosti.
Profesionálny rodiã je platen˘ vychováva-
teº, ktor˘ vo svojej domácnosti vychováva
jedno aÏ tri deti z detského domova. Dostá-
va riadnu mzdu a deti v jeho starostlivosti
majú moÏnosÈ spoznaÈ, ão je to skutoãná ro-
dina, skutoãná láska a skutoãné vzÈahy.
Toto poznanie je pre ºudskú bytosÈ nenahra-
diteºné a ovplyvÀuje cel˘ jeho ìal‰í Ïivot.
Ako a preão sa mení vymeriavací základ na
platenie do sociálnej poisÈovne?
Navrhovanou zmenou v § 138 sa realizuje
snaha zjednotiÈ vymeriavacie základy na pla-
tenie poistného na sociálne poistenie a zdra-
votné poistenie s daÀov˘m základom na pla-
tenie daní z príjmu. Vymeriavacím základom
budú v‰etky príjmy, z ktor˘ch sa odvádza
daÀ z príjmov zo závislej ãinnosti. Je na‰ou
snahou zjednodu‰iÈ urãovanie odvodov˘ch a
daÀov˘ch povinnosti zamestnancov, zamest-
návateºov a samostatne zárobkovo ãinn˘ch
osôb, pretoÏe nበdaÀov˘ a odvodov˘ systém
je e‰te stále príli‰ zloÏit˘ a komplikovan˘. Ak
sa nám ho podarí zjednodu‰iÈ, pomôÏeme
nielen t˘m, ktor˘ch sa to dnes t˘ka, ale záro-
veÀ prispejeme k zv˘‰eniu atraktívnosti Slo-
venska v súÈaÏi s in˘mi krajinami, to zname-
ná k vy‰‰ej konkurencieschopnosti.
Pre koho je v˘hodné dobrovoºné pripoiste-
nie, ako sa bude môcÈ vyuÏívaÈ?
Myslíte pravdepodobne in‰titút dobrovoºné-
ho poistenia. V˘razne sme ho zredukovali a
obmedzili, pretoÏe sa v praxi v posledn˘ch ro-
koch veºmi zneuÏíval. Za posledné tri roky na-
rástol napríklad poãet dobrovoºne nemocensky
poisten˘ch osôb na dvojnásobok, ão v˘razne
zv˘‰ilo v˘davky Sociálnej poisÈovne (SP) rá-
dovo o stovky miliónov korún. Îe to boli ‰pe-
kulatívne dôvody uzatvárania poistenia vidno
aj z anal˘zy, ktorú máme vo v˘bore zo SP. Po-
istenec krátkodobo zaplatil poistenie z maxi-
málneho vymeriavacieho základu a následne
vyãerpal zo Sociálnej poisÈovne nemocenskú
dávku vo v˘‰ke aj desaÈnásobku zaplateného
poistného. V˘razne sme zákonom sÈaÏili moÏ-
nosÈ takéhoto zneuÏívania systému.
Aké problémy sa prijatou novelou zákona
o sociálnom poistení vyrie‰ia pre budúc-
nosÈ?
·etríme, resp. odstraÀujeme v dôchodko-
vom systéme moÏnosti zneuÏívania a plytva-
nia zdrojmi, ktoré sú primárne urãené ºuìom,
ão stratili pravideln˘ príjem zo zamestnania,
alebo sa ocitli v situácii, Ïe sa nedokáÏu o seba
sami postaraÈ. A tieÏ zjednodu‰ujeme systém
a robíme ho prehºadnej‰ím. Aj keì je stále e‰te
veºmi komplikovan˘.
N Á R O D N Á R A D A
Demografick˘ v˘voj na Slovensku nie je zìaleka priazniv˘. Problémov v oblasti sociálnej sféry je
naozaj dosÈ, no podstatné je ako sa rie‰ia a vyrie‰ia. K sociálnej problematike sa vyjadruje podpredseda
V˘boru NR SR pre sociálne veci Branislav ONDRU·. Pripravila redaktorka Anna Komová.
Asi v‰etci chceme aby boli
podmienky pre Ïivot dobré
Ako by ste zhodnotili aktuálnu sociálnu politiku
‰tátu , ão vás trápi pri pohºade na mlad˘ch ºudí
a ão pri pomoci star‰ím, ão sa dá urobiÈ viac, inak
ako sa robí ?
T˘ch problémov je dosÈ, samozrejme, nie je to len
záleÏitosÈ rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Na-
príklad sa domnievam, Ïe najväã‰ím sociálnym pro-
blémom mlad˘ch ºudí je popri nezamestnanosti b˘-
vanie. Nedostatok dostupného b˘vania mlad˘m ne-
umoÏÀuje vãas sa osamostatniÈ, zaloÏiÈ si rodinu, maÈ
deti a dostatoãne sa im venovaÈ. Akákoºvek podpo-
ra hypoték v tomto smere nestaãí. Je zrejmé, Ïe je-
din˘m dlhodobo udrÏateºn˘m a efektívnym rie‰ením
je v˘stavba komunálnych nájomn˘ch bytov. Nielen
t˘ch, ktoré by sme zaradili do kategórie sociálne.
Lebo hypotéky. Nech sú akokoºvek dostupné, vytvá-
rajú pre rodiny obrovskú dlhodobú záÈaÏ, ktorá ne-
gatívne ovplyvÀuje rodiny. Buì musia rodiãia veºa
pracovaÈ, ale potom sa v˘razne menej venujú deÈom,
alebo musia – aj na úkor detí a moÏn˘ch investícií
do budúcnosti – v˘razne ‰etriÈ. Napokon, „demogra-
fická kríza“ sa stala priam zaklínadlom a (pseudo)ar-
gumentom na kdejaké zvrhlosti v sociálnej oblasti,
napr. v dôchodkovom systéme. Namiesto toho, aby
sme jej predi‰li. Veì vieme ako. Ústretová rodinná
politika, byty, jasle a materské ‰koly – to v‰etko sme
tu uÏ mali a v˘sledkom bol pozitívny demografic-
k˘ v˘voj. Ale mne sa zdá, akoby sa hrozba demo-
grafickej krízy zámerne udrÏiavala a zveliãovala, aby
sa na Àu bolo moÏné vyhováraÈ.
Mimochodom, opäÈ s b˘vaním súvisí aj druh˘ veº-
k˘ problém mlad˘ch, a t˘m je nezamestnanosÈ. Mla-
d˘ch nezamestnan˘ch nám hrozivo pribúda. Obávam
sa, Ïe ãiastoãne preto, lebo ‰kolstvo „neprodukuje“
len tak˘ch absolventov, ktorí majú aspoÀ ‰ancu nájsÈ
si prácu. Ak ãerstv˘ch absolventov zaraìujeme do
rekvalifikácií, nieão je vo vzdelávacom systéme
„zhnité“. Myslím si, Ïe veºk˘m problémom sú prak-
tické zruãnosti absolventov ‰kôl, preto potrebujeme
také nástroje, ak˘m je absolventská prax. A politi-
ci, známe osobnosti, spoloãensky dôleÏití ºudia by
mali vo väã‰om meradle prejavovaÈ úctu k pracujú-
S R
cim. Nie je ºahké motivovaÈ mladého ãloveka, aby
sa (vy)uãil a potom chcel riadne pracovaÈ, keì zis-
tí, Ïe ako robotník, ãi tzv. stredn˘ káder nemá Ïiad-
ne seriózne spoloãenské postavenie.
Pokiaº ide o star‰ích, ‰tát (a samospráva) musí fi-
nanãné zabezpeãenie viac dopæÀaÈ ìal‰ími sluÏbami.
Dôchodky sú kºúãové, ale penzisti potrebujú aj kva-
litné sociálne sluÏby, aby mohli dôstojne ÏiÈ. Alebo
dokonca, aby mohli byÈ spoloãnosti aj v tomto veku
uÏitoãní. Mám na mysli príleÏitosti na ‰port, kultú-
ru, ba i poznávacie a vzdelávacie aktivity. Star‰í ºu-
dia majú obrovské skúsenosti, vzácne znalosti, veºa
toho vedia – mali dostaÈ príleÏitosti, aby to v‰etko
mohli prejaviÈ a vyuÏiÈ aj v prospech ostatn˘ch. Ale
pochopiteºne, kºúãové je základné hmotné zabezpe-
ãenie – penzia a zdravotná starostlivosÈ.
K starostlivosti o star‰iu populáciu má prispieÈ
aj zákon o sociálnych sluÏbách, na koho sa vzÈa-
huje – ide len o domovy dôchodcov?
Sociálne sluÏby sú dnes uÏ váÏnym odvetvím. A
budú si vyÏadovaÈ ãoraz viac pozornosti, ãoraz viac
financií, pretoÏe sa budú t˘kaÈ ãoraz väã‰ieho poã-
tu ºudí. Nie, samozrejme, nejde len o domovy dô-
chodcov. Ide o v‰etky zariadenia, ktoré poskytujú so-
ciálne sluÏby nielen star˘m, ale aj du‰evne ãi teles-
ne postihnut˘m, ktorí sú odkázaní na pomoc zo stra-
ny spoloãnosti. Urãite je v tejto oblasti ão zlep‰ovaÈ,
ale musím povedaÈ, Ïe práve v minulom volebnom
období sa tejto oblasti zaãala venovaÈ veºká pozor-
nosÈ.
Myslím si, Ïe kritick˘m momentom je zabrániÈ,
aby sa z t˘chto sluÏieb stali komerãné príleÏitosti na
finanãné zisky. Preto Smer-SD presadzoval rovno-
cenné postavenie súkromn˘ch a verejn˘ch zariade-
ní sociálnych sluÏieb. Odmietam úsilie, ktorého v˘-
sledkom má byÈ prílev klientov pre ne‰tátne zaria-
denia, ktor˘ch pobyt v‰ak bude vo veºkej miere fi-
nancovaÈ ‰tát, resp. samosprávy. BohuÏiaº, domnie-
vam sa, Ïe presne toto má byÈ v˘sledkom doteraz po-
slednej novely zákona. Je charakteristické, Ïe jej
predkladatelia stále hovorili o zlom postavení ne‰tát-
nych zariadení, ale o postavení klientov – odkáza-
n˘ch ºudí – sme takmer nepoãuli.
Nemyslím si, Ïe nedávno prijatá novela zákona
o sociálnych sluÏbách bude znamenaÈ prínos pre
odkázan˘ch ºudí. Skôr povedie ku komercionalizá-
cii t˘chto sluÏieb na úkor verejn˘ch financií a na úkor
klientov. A na základe konkrétnych skúsenosti z re-
giónov (aj pri na‰om rozhovore som na v˘jazde, v
Pre‰ovskom kraji) mám obavy, Ïe v praxi sa buì ne-
bude dodrÏiavaÈ, alebo povedie k zruinovaniu roz-
poãtov obcí a miest. Naozaj si myslíte, Ïe ku skva-
litneniu sociálnych sluÏieb prispeje, keì sa bude
musieÈ starosta rozhodovaÈ medzi zaplatením osvet-
lenia alebo rekon‰trukciou materskej ãi základnej
‰koly a vysok˘mi poplatkami pre nejak˘ súkromn˘
domov sociálnych sluÏieb?
Ako hodnotíte novelu zákona o sociálnom pois-
tení, ktorou sa má meniÈ spôsob zvy‰ovania dô-
chodkov?
Jeden nezmysel sme uÏ „odrazili“, som zvedav˘,
s ak˘m zasa vláda príde. V‰imnite si, Ïe aÏ do roz-
hodujúceho hlasovania sme celé mesiace poãúvali
od pána ministra, i od vládnych poslancov, celé
„stohy“ argumentov v prospech zmeny a napokon
to boli práve vládni poslanci, ktorí túto zmenu zba-
belo stiahli tesne pred hlasovaním. Preão, ak boli do-
vtedy presvedãení a presviedãali aj nás, Ïe tá zme-
na je dobrá a bude na prospech ºudí?
Odpoveì je jednoduchá – nie je moÏné obhájiÈ
zmenu valorizaãného mechanizmu, ktorá nebude
postavená na zvy‰ovaní miezd, ako aj na v˘voji
inflácie. In˘ valorizaãn˘ mechanizmus, najmä tak˘,
ktor˘ nezohºadní mzdov˘ v˘voj, nebude spravodli-
v˘ a váÏne po‰kodí dôchodcov. Rozdiel medzi pen-
ziami a mzdami sa tak bude prudko zvy‰ovaÈ a z dô-
chodcov sa stane sociálne „odstrãená“ skupina.
Áno, Sociálna poisÈovÀa má problémy s nedostat-
kom peÀazí (napr. aj na dôchodky). Ale odmietam
spôsob, ktor˘m na tento problém doplatia dôchod-
covia. Nikto z penzistov totiÏ ten problém nespôso-
bil a dôchodcovia uÏ nemajú z ãoho ‰etriÈ. Nech vlá-
da berie tam, kde tie peniaze sú. âiÏe napr. v súkrom-
n˘ch dôchodkov˘ch správcovsk˘ch spoloãnostiach.
·tát si za 4 % poÏiãiava peniaze, aby ich mohol dá-
vaÈ do DSS, ktoré ich potom ºuìom vyplatia s ani nie
1-percentn˘m úrokom. Akú má toto logiku. A pre-
ão za tento nezmysel majú platiÈ dôchodcovia, kto-
rí aj tak dostávajú málo a cel˘ svoj pracovn˘ Ïivot
poctivo do dôchodkového systému platili? Neviem,
s ãím presne príde vláda tentoraz, ale Smer-SD ur-
ãite nepodporí Ïiadne rie‰enie, ktoré po‰kodí dôchod-
cov.
Ak hovoríme o problémoch star‰ích obyvateºov,
akosi sa mi mimovoºne vynára problém chudo-
by. Samozrejme nie kaÏd˘ star˘ musí byÈ chudob-
n˘, ale v súvislosti s dôchodkami je nedostatok
dosÈ váÏnym problémom, nemyslíte ? Ako to
bude ìalej?
A viete si predstaviÈ, ako to bude vyzeraÈ ak vlá-
da naozaj presadí valorizaãn˘ mechanizmus, ktor˘
dôchodcom e‰te uberie oproti teraj‰iemu stavu? Pro-
blém chudoby, resp. problém nedostatku, je s dô-
chodcami spojen˘ veºmi úzko. UÏ som v úvode po-
vedal, Ïe jeho rie‰ením je aj roz‰írenie starostlivos-
ti o star˘ch ºudí, keì finanãn˘ nedostatok nahrádza
spoloãnosÈ bezplatn˘mi sluÏbami. Ale my dnes mu-
síme predov‰etk˘m zabrániÈ poklesu príjmov dô-
chodcov. Preto tak pozorne sledujeme pokusy o
zmenu valorizaãného mechanizmu dôchodkov. Pre-
to sme z iniciatívy poslankyne Viery Tomanovej
traja poslanci (e‰te aj s kolegyÀou J. Vaºovou) na je-
seÀ navrhli uzákoniÈ 13. dôchodok. A preto budeme
veºmi pozorne sledovaÈ aj zámer vlády ustanoviÈ mi-
nimálny dôchodok.
Tento zámer sme mali aj my, v Smere, lenÏe behá
mi mráz po chrbte, keì poãujem ministra Miklo‰a,
Ïe vianoãn˘ príspevok k dôchodku by mali maÈ len
dôchodcovia s príjmami na hranici Ïivotného mini-
ma. Lebo ak táto filozofia bude vládnym v˘chodi-
skom pre minimálny dôchodok, pánboh s penzista-
59
N Á R O D N Á R A D A
mi. Dne‰n˘ mechanizmus totiÏ udrÏuje príjem aj
najchudobnej‰ích dôchodcov v˘raznej‰ie nad
hranicou Ïivotného minima vìaka doplatkom v
podobe sociálnych dávok. Ak by o toto mali ºu-
dia prísÈ, tak tak˘ nízky minimálny dôchodok
bude hor‰ím rie‰ením, ako teraj‰í stav, keì ofi-
ciálne neexistuje.
Sú dobré koncepãné a systémové rie‰enia,
ako zvládaÈ starobu a nedostatok?
Sú, ale treba si uvedomiÈ, Ïe aj tie podlieha-
jú zmenám v ãase. Spoloãensk˘ v˘voj, predlÏo-
vanie priemerného veku doÏitia, nárast poãtu
star˘ch ºudí – to v‰etko ovplyvÀuje schopnosÈ
spoloãnosti postaraÈ sa o dôchodcov tak, aby
nepociÈovali nedostatok. Ale dôleÏit˘m momen-
tom je aj privatizácia sociálnych sluÏieb (v ‰iro-
kom zmysle), napr. dôchodkového systému. Keì
sa ‰tát zbavuje zdrojov a presúva ich do neefek-
tívnych súkromn˘ch rúk, navy‰e bez garancií ºu-
ìom, nemoÏno sa ãudovaÈ, Ïe mu nezostáva dosÈ
peÀazí na to, aby sa dôstojne postaral o star˘ch
a nevládnych.
Uvedomujem si, Ïe toto je téma na samostat-
n˘ (a veºmi dlh˘) rozhovor. Av‰ak pri hºadaní
modern˘ch koncepcií a systémov, ako zabrániÈ
nedostatku v starobe, musíme predov‰etk˘m
opustiÈ paradigmu privatizácie a tzv. liberalizá-
cie verejn˘ch (sociálnych) sluÏieb. Jej v˘sledkom
je totiÏ odliv zdrojov, obmedzovanie sluÏieb,
zhor‰enie prístupu k nim (podºa osobn˘ch finanã-
n˘ch moÏností ãloveka). TakÏe zisÈujeme, Ïe
hoci na sociálnu starostlivosÈ dávame ãoraz viac
peÀazí, ºudia sa ocitajú v hor‰ích situáciách, ako
kedysi.
Jednoducho, predstava, Ïe ºudia sa v starobe
dokáÏu o svoje potreby postaraÈ sami, je ne-
zmysel. Vrátane predstavy, Ïe ºudia si na to do-
káÏu „nasporiÈ“ poãas aktívneho Ïivota. Pre beÏ-
n˘ch ºudí, ãiÏe väã‰inu, je to úplne nereálne.
Je moÏné Ïe sú ºudia chudobní aj bez vlastné-
ho priãinenia ?
Ale, preboha, o tom dnes uÏ vari nikto nepo-
chybuje! Ja sa povaÏujem za s˘teho, ale hladn˘m
verím. Ako svojej chudobe môÏe zabrániÈ dieÈa,
ktoré ledva dosiahne ‰kolsk˘ vek? Alebo dôchod-
ca, ktor˘ cel˘ Ïivot poctivo pracoval a platil
dane (a odvody)? Ale aj ãlovek, ktor˘ bez vlast-
nej viny pri‰iel o zamestnanie a hoci nemá pro-
blém kaÏdé ráno vstávaÈ do práce, zrazu niet do
akej? Ak hovoríme o chudobe bez vlastného
priãinenia, mali by sme hovoriÈ o „dedení“ chu-
doby, presnej‰ie o tom, ako mu zabrániÈ. A, bo-
huÏiaº, najmä v ãase krízy sa ºudia stávajú chu-
dobn˘mi nech sa tomu akokoºvek bránia – keì
niet práce, chuÈ a obetavosÈ nestaãí.
To dôleÏitej‰ie je, aby práca priná‰ala istotu.
Jednak istotu, Ïe ak ju máte, nebude chudobní
(nebude ÏiÈ v nedostatku), jednak istotu pri po-
hºade do budúcnosti. Preto je pred nami veºmi
dôleÏit˘ boj o modern˘ zákonník práce (ZP). Mu-
síme zabrániÈ vládnej koalícii, aby z neho uro-
bila zákon z prelomu 19. a 20. storoãia. Na jed-
nej strane teda ide o to, aby sa ºudia nestávali ne-
voºníkmi, núten˘mi pracovaÈ za ak˘chkoºvek
podmienok – mzdov˘ch i pracovn˘ch. To je naj-
mä pri vysokej nezamestnanosti váÏna hrozba.
ZP musí poskytovaÈ zamestnancom úãinné ná-
stroje na vybojovanie si dobr˘ch platov. Na dru-
hej strane ide o to, aby ãlovek nemusel chodiÈ do
práce kaÏd˘ deÀ so strachom, Ïe je to naposle-
dy a Ïe uÏ zajtra – bez varovania, bez dostatoã-
ného ãasu a bez adekvátneho od‰kodnenia –
bude na ulici.
60
S R
Úspe‰nosÈ závisí
od uhradenia záväzkov
Problémy Sociálnej poisÈovne citlivo vníma aj ãlenka V˘boru NR SR
pre sociálne veci Jana VAªOVÁ, ktorá poskytla rozhovor
pre Parlamentn˘ kuriér redaktorke Anne Komovej.
Dlhy a ich dôsledky smerom k Sociálnej poisÈov-
ni sú zverejÀované dostatoãne, vieme teda o nich
v‰etci – dokedy sa budú daÈ vykr˘vaÈ zo ‰tátne-
ho rozpoãtu?
Urãite to nepôjde donekoneãna, mali by sme uro-
biÈ v‰etko pre to, aby sa posilnilo právne postave-
nie Sociálnej poisÈovne pri v˘bere poistného a pri vy-
máhaní pohºadávok. Je veºmi dôleÏité, aby aj samot-
ná poisÈovÀa mala 100-percentn˘ prehºad pri vymá-
haní pohºadávok a pri odstraÀovaní ch˘b, ktoré sa
aj teraz vyskytli v zozname dlÏníkov. Sociálna po-
isÈovÀa spravuje verejné prostriedky a preto sa jej
problém dot˘ka nás v‰etk˘ch a malo by nám zále-
ÏaÈ na tom, aby odvádzatelia poistného vnímali od-
vodovú povinnosÈ ako zákonnú povinnosÈ, aby sme
im sÈaÏili moÏnosÈ hºadaÈ cesty ako neplatiÈ odvody
a moÏno aj sprísnením legislatívy. Sociálnu poisÈov-
Àu garantuje ‰tátny rozpoãet, a preto by som tu ne-
zachádzala do ãasového horizontu, ale skôr do zá-
konnej povinnosti ako dospieÈ k 100 percentnému
v˘beru poistného.
Aké sú moÏnosti dôslednej‰ieho v˘beru odvo-
dov?
Jednoznaãne zmena legislatívy, teda poskytnúÈ aj
Sociálnej poisÈovni dostatoãné nástroje na vymáha-
nie pohºadávok, ktoré uÏ v minulosti mala. Nie je to
v‰ak problémom len tohto jediného zákona o sociál-
nom poistení, ale aj ìal‰ích v‰eobecne záväzn˘ch
právnych noriem, ktoré majú vplyv na v˘kon sociál-
neho poistenia a na v˘ber a vymáhanie poistného.
Tento problém je podstatne ‰ir‰í a takpovediac ce-
lospoloãensk˘ a morálny, lebo neplatenie poistného
je uÏ dlh˘ ãas „módou“ a vo vzÈahu ku Sociálnej po-
isÈovni zvlá‰È. Niektoré krajiny s neplatením povin-
n˘ch odvodov, ãi s nevymoÏiteºnosÈou práva problém
nemajú. V SR je tento problém veºmi vypukl˘ a v
podstate sa nám vymkol z rúk. Mali by sme vytvo-
riÈ podmienky na zlep‰enie platobnej disciplíny
právnick˘ch a fyzick˘ch osôb. Nemali by sme umoÏ-
niÈ zaloÏenie novej obchodnej spoloãnosti t˘m fy-
zick˘m a právnick˘m osobám, ktoré sú dlÏníkmi So-
ciálnej poisÈovne, ãi in˘ch verejnoprávnych in‰titú-
cií alebo majú daÀové nedoplatky. Mali by sme prí-
snej‰ie posudzovaÈ neplnenie si zákonom stanove-
n˘ch odvodov˘ch povinnosti povinn˘mi subjektmi
a neumoÏniÈ im opätovné vytváranie dlhov nov˘mi
obchodn˘mi spoloãnosÈami, ktoré sa zaloÏia. Rov-
nako by za zmienku stálo aj zjednotenie v˘beru po-
istného a zabezpeãenie 100-percentn˘ch odvodov do
Sociálnej poisÈovne, kde by poistné mohli vymáhaÈ
aj orgány ‰tátnej správy.
Myslíte si Ïe úspe‰nosÈ v˘beru poistného je spô-
sobená len platobnou neschopnosÈou firiem?
V niektor˘ch prípadoch aj áno, no v mnoh˘ch prí-
padoch nejde o skutoãnú platobnú neschopnosÈ fi-
riem, ale o obchádzanie zákonov, o zneuÏívanie ne-
dokonalosti legislatívy a o vyh˘banie sa plneniu
zákonom stanoven˘ch povinností. V mnoh˘ch prí-
padoch je to absentovanie platobnej disciplíny po-
vinn˘ch subjektov a celospoloãenská tolerancia ta-
kéhoto správania. Rovnako dôleÏité je aj zjednote-
nie informaãnej technológie, kde je mnoÏstvo pro-
gramov, ktoré nie sú zosúladené, ão by rovnako po-
mohlo k ur˘chleniu a sledovaniu v˘beru poistného.
TaktieÏ sa podieºa na tejto situácii na v˘bere poist-
ného aj ãastá zmena legislatívy.
Dotknime sa aj zdravotn˘ch odvodov. Ako sa
rie‰ia neuhradené záväzky vo vzÈahu k zdravot-
n˘m poisÈovniam, ktoré vpl˘vajú aj na kvalitu
zdravotnej starostlivosti?
Tu je podobn˘ problém ako má Sociálna poisÈov-
Àa a jej dlÏníci. Je potrebné urobiÈ v‰etko na zacho-
vanie platobnej disciplíny v‰etk˘ch subjektov. Ak sa
teraj‰ia vláda rozhodne oddeliÈ úrazové poistenie,
ktoré je ziskové, zo Sociálnej poisÈovne a dá ho
spravovaÈ fyzick˘m osobám, ão je opäÈ takpovediac
privatizácia druhu poistenia, bude to maÈ za násle-
dok postupné oslabovanie aÏ likvidovanie 1. pilie-
ra. Samozrejme, Ïe neuhradené záväzky vo vzÈahu
k zdravotn˘m poisÈovniam vytvoria nedostatok zdro-
jov, ão urãite bude vpl˘vaÈ na úroveÀ poskytovanej
zdravotnej starostlivosti.
Ako vidíte budúcnosÈ Sociálnej poisÈovne?
Sociálna poisÈovÀa je jedineãná in‰titúcia, ktorá
spravuje verejné financie, disponuje mnoÏstvom
údajov, jej ãinnosÈ sa dot˘ka kaÏdého obãana SR,
preto by sme jej mali vytvoriÈ vhodné právne pro-
stredie, resp. posilniÈ ho tak, aby mohla plniÈ v‰et-
ky zákonom dané povinnosti k spokojnosti v‰et-
k˘ch obãanov. Nie som presvedãená, Ïe v súãasnos-
ti deklarované zniÏovanie stavu pracovníkov tejto in-
‰titúcie je vhodné. Netreba zabúdaÈ, Ïe vplyv na
Sociálnu poisÈovÀu má aj 2. pilier, ktor˘ pravidelne
odãerpáva finanãné prostriedky zo Sociálnej poisÈov-
ne, odvody doÀ sú vysoko nastavené. Na celom
svete aj v Európe sa ukazuje trend, Ïe 1. pilier je nos-
n˘ a 2. a 3. pilier je pre ºudí doplnkov˘. Aj preto by
sa mali kompetentní zamyslieÈ nad postupnosÈou
krokov, ako je prepú‰Èanie zamestnancov a nevyvá-
ÏenosÈ 2. a 1. piliera. PretoÏe takéto dlhodobo nevy-
váÏené zásahy môÏu ohroziÈ funkãnosÈ tejto in‰titú-
cie.
E U R Ó P S K Y P A R L A M E N T
Európsky parlament schválil vo februári tohto roku nové pravidlá pre nakladanie
s neustále rastúcim objemom elektrického a elektronického odpadu. Ich cieºom je zlep‰iÈ
zber a recykláciu odpadu, obmedziÈ nepotrebnú byrokraciu voãi podnikom a zastaviÈ nezákonn˘ v˘voz
Poslanci EP poÏadujú
efektívnej‰í systém nakladania
s elektroodpadom
Za novelizáciu Smernice o odpade z elek-
trick˘ch a elektronick˘ch zariadení z roku
2003 zahlasovalo 580 poslancov, 37 bolo
proti a 22 sa hlasovania zdrÏalo. K návrhu sa
teraz musia vyjadriÈ ãlenské ‰táty v Rade EÚ.
„UÏ si viac nemôÏeme dovoliÈ plytvaÈ na-
‰ím odpadom,“ poznamenal poãas rozpravy
spravodajca návrhu, nemeck˘ poslanec z frak-
cie ºudovcov Karl-Heinz Florenz. Parlament
podºa neho vyslal jasn˘ signál, podºa ktoré-
ho musia svojím dielom prispieÈ zodpovedné
orgány, v˘robcovia, ale aj spotrebitelia. Cie-
ºom prísnej‰ích pravidiel je tieÏ „zastaviÈ ne-
legálny v˘voz potenciálne nebezpeãného od-
padu do rozvojov˘ch krajín,“ dodal na záver.
Zberné ciele
Podiel zberu by mal do roku 2016 v jedno-
tliv˘ch ãlensk˘ch krajinách dosiahnuÈ aspoÀ
85% odpadu z elektrick˘ch a elektronick˘ch
zariadení, ktor˘ sami vyprodukujú. ZároveÀ
by mal do roku 2012 ostaÈ v platnosti pôvod-
n˘ cieº zozbieraÈ 4 kg elektroodpadu na oby-
vateºa, prípadne tak˘ objem, ak˘ sa vyzbie-
ral v roku 2010 – podºa toho, ktorá z hodnôt
je vy‰‰ia.
Cenné suroviny
Správne spracovanie odpadu má v˘znam
nielen v oblasti zdravia a Ïivotného prostre-
dia, ale aj z hºadiska recyklácie cenn˘ch su-
rovín. Poslanci preto odporúãajú recyklovaÈ
50 – 75 % odpadu (v závislosti od kategórie)
a navrhujú, aby bolo aspoÀ 5 % odpadu k dis-
pozícii na opätovné vyuÏitie.
uÏ nepouÏiteºnej spotrebnej elektroniky za hranice EÚ.
Rozsah platnosti a solárne panely
Nové predpisy majú zah⁄ÀaÈ v‰etky typy
elektroodpadu, okrem ‰pecificky vyznaãe-
n˘ch v˘nimiek, ak˘mi sú pevné priemyselné
in‰talácie, nástroje veºk˘ch rozmerov, ãi ar-
mádne vybavenie a vozidlá. Podºa poslan-
cov by sa pravidlá nemali vzÈahovaÈ ani na fo-
tovoltaické moduly v solárnych paneloch, aj
keì do budúcnosti pripú‰Èajú moÏnosÈ zme-
ny postoja. MontáÏ a demontáÏ fotovoltaic-
k˘ch modulov totiÏ uskutoãÀujú odborníci a
navy‰e prispievajú k dosiahnutiu cieºa v ob-
lasti obnoviteºn˘ch zdrojov energií a zniÏova-
nia emisií CO2. Navy‰e sa na ne vzÈahuje
dobrovoºná ekologická dohoda, podºa ktorej
by sa malo recyklovaÈ aÏ 85 % t˘chto modu-
lov.
ZodpovednosÈ v˘robcov a spotrebiteºov
Poslanci zdôrazÀujú, Ïe na zníÏenie admi-
nistratívnej záÈaÏe a zbytoãn˘ch nákladov pre
podniky je nevyhnutné harmonizovaÈ registrá-
ciu a poskytovanie informácií. K zjednodu‰e-
niu postupov má prispieÈ aj zníÏenie poãtu ka-
tegórií elektronického vybavenia.
Podºa zásady „zneãisÈovateº platí“ by sa
na spracovaní elektroodpadu mali podieºaÈ aj
v˘robcovia. PrispieÈ by mohli aj re‰pektova-
ním pravidiel ekodizajnu, ãi v˘robou ºahko
opraviteºn˘ch a recyklovateºn˘ch produktov.
Spotrebitelia by sa odpadu z elektrick˘ch
a elektronick˘ch zariadení mali zbavovaÈ le-
gálne, ako to napríklad uÏ funguje pri bezplat-
nom odovzdaní v˘robku v zbern˘ch centrách.
Produkty mal˘ch rozmerov by sa mali daÈ
odovzdaÈ aj u predajcov, v˘nimku by mali tvo-
riÈ iba veºmi malé obchody.
Nelegálny v˘voz
Veºké mnoÏstvo elektroodpadu sa v súãas-
nosti s falo‰nou nálepkou „znovupouÏiteº-
n˘ch materiálov“ nelegálne vyváÏa za hrani-
ce EÚ. Spracovanie tohto odpadu, ktoré ne-
zriedka vykonávajú deti, je pritom spojené so
znaãn˘mi zdravotn˘mi a ekologick˘mi rizi-
kami. Parlament preto Ïiada, aby právnu zod-
povednosÈ za dokazovanie znovuvyuÏiteºnos-
ti exportovan˘ch materiálov niesol ich v˘voz-
ca. Poslanci tieÏ podporili návrhy Komisie na
prísnej‰ie in‰pekcie v˘vozu.
Poslanec EP Jaroslav Pa‰ka (EFD) z po-
zmeÀujúcich návrhov povaÏuje za prínosn˘
najmä V˘borom pre Ïivotné prostredie na-
vrhnuté znenie ãlánku 47, pretoÏe umoÏní,
aby sa finanãné povinnosti priemyslu orien-
tovali na rozvoj systému zberu elektroodpa-
du, a nie na plnenie sankcií v prípade, Ïe sa
nedosiahnu stanovené ciele zberu. Toto môÏe
byÈ prínosné a uÏitoãné najmä v krajinách,
ktoré zatiaº nemajú vytvorenú dostatoãnú inf-
ra‰truktúru na zber elektroodpadu. Podporil
aj nov˘ ãlánok ãíslo 93, ktor˘ reaguje na sku-
toãnosÈ, Ïe mnoÏstvo povinn˘ch osôb, najmä
internetové obchody, obchádza plnenie svo-
jich povinností. Nové ustanovenie sa pokú‰a
61
M I N I S T E R S T V O
Takmer kaÏdá ãinnosÈ ãloveka spôsobuje zásah do Ïivotného prostredia. S uvedomením si tejto skutoãnosti je nevyhnutné
podporiÈ v‰etky snahy spoloãnosti, ktoré vedú k ochrane jednotliv˘ch funkcií Ïivotného prostredia. So skúsenosÈami
v oblasti environmentalistiky sa s redaktorkou Annou Komovou podelil generálny riaditeº Sekcie environmentálnej
politiky, záleÏitostí EÚ a legislatívy Ministerstva Ïivotného prostredia Slovenskej republiky Kamil VILINOVIâ.
Environmentalistika a Slovensko
Vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení
na obdobie 2010 – 2014 uznala právo na priaz-
nivé Ïivotné prostredie, ão je dôleÏité urobiÈ pre
to, aby sme zabezpeãili jeho dôslednú a moÏnú
ochranu?
Právo kaÏdého obãana na priaznivé Ïivotné
prostredie vychádza z Listiny ºudsk˘ch práv a
slobôd a z ãlánku 44 Ústavy Slovenskej republi-
ky. Vláda SR na túto skutoãnosÈ poukázala vo svo-
jom Programovom vyhlásení na obdobie 2010 –
2014, priãom následne uviedla ciele a opatrenia,
ktor˘mi sa chystá toto právo zabezpeãiÈ a zlep‰iÈ
kvalitu Ïivotného prostredia na Slovensku. Dekla-
rovala t˘m svoju povinnosÈ a zodpovednosÈ za sta-
rostlivosÈ o Ïivotné prostredie s osobitn˘m zame-
raním na zabezpeãenie dostatku pitnej vody, ochra-
nu proti povodniam, ochranu prírody, odpadové
hospodárstvo, likvidáciu environmentálnych zá-
ÈaÏí, podporu environmentálnej v˘chovy a vzde-
lávania v ‰kolskej i mimo‰kolskej sfére.
Vláda prisºúbila, Ïe obnoví Ministerstvo Ïivot-
ného prostredia SR v pôvodnom rozsahu, teda s
kompetenciami podºa 46 zákonov, desiatkami me-
dzinárodn˘ch dohovorov a nariadení Európskej
únie, ão aj splnila. Po zaráÏajúcich praktikách z mi-
nulosti nezabudla ani na potrebu zavedenia trans-
parentn˘ch kritérií pri rozdeºovaní kvót oxidu
uhliãitého vo verejnom záujme a zabezpeãenie
transparentného predaja voºn˘ch jednotiek. Zaru-
ãila sa t˘m, Ïe kauzu Interblue Group pre‰etrí a ne-
dovolí, aby sa zopakovala. Medzi svoje priority za-
radila aj prehodnotenie fungovania ãinnosti Recy-
klaãného fondu, prípadne jeho ìal‰ej existencie,
s ãím súvisí aj transparentné a efektívne zhodno-
covanie a likvidácia odpadov v spolupráci so sa-
mosprávami.
Obnovené Ministerstvo Ïivotného prostredia
SR hneì po svojom vzniku rozpracovalo Progra-
mové vyhlásenie vlády SR do 72 opatrení, ktoré
sú zverejnené na jeho webovej stránke.
Aké sú hlavné úlohy pri organizácii Ïivotného
prostredia, ak˘ v˘znam má novela zákona o
obaloch?
DôleÏit˘m krokom na zabezpeãenie realizácie
62
Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A
Programového vyhlásenia na obdobie 2010 –
2014 bude predov‰etk˘m prijatie zákona o envi-
ronmentálnych záÈaÏiach, ako aj identifikácia a
prieskum environmentálnych záÈaÏí a sanácia
t˘ch, ktoré sú v havarijnom stave, a to podºa ·tát-
neho programu sanácie environmentálnych záÈa-
Ïí na roky 2010 aÏ 2015. Prevenciu, ktorá zabrá-
ni vzniku obrovsk˘ch ‰kôd uprednostÀujeme aj v
protipovodÀovej ochrane, pri ktorej sa vláda za-
meriava aj na zadrÏiavanie vody v prírode, zefek-
tívnenie a racionalizáciu ãinností zainteresova-
n˘ch orgánov a organizácií, priãom ustanovila aj
funkciu svojho osobitného splnomocnenca. V
tomto smere treba spomenúÈ aj prieskum a saná-
ciu havarijn˘ch zosuvov a odstránenie ‰kôd, kto-
ré vznikli povodÀami v roku 2010. V neposlednej
miere bude potrebné realizovaÈ stratégiu ochrany
biodiverzity v Slovenskej republike do roku 2020
v súlade s takouto stratégiou Európskej únie, ako
aj vypracovaÈ a prijaÈ nov˘ zákon o ochrane prí-
rody.
âo sa t˘ka zákona o obaloch – ten priniesol po-
zitívne zmeny hlavne v definícii povinnej osoby
a základn˘ch pojmov. Zaviedla sa povinnosÈ re-
gistrácie povinnej osoby a povinnosÈ pre povinné
osoby zabezpeãiÈ zber odpadov z obalov (vráta-
ne odpadov z opakovane pouÏiteºn˘ch obalov
uveden˘ch na trh a do obehu), ako aj ich zhodno-
tenie a recyklácia najmenej vo v˘‰ke záväzn˘ch
limitov, ak uvedie na trh alebo do obehu viac ako
200 kg obalov za kalendárny rok. Na jednej stra-
ne sme dosiahli jednoznaãnosÈ pojmov, ale na
strane druhej zisÈujeme, Ïe v niektor˘ch prípadoch
jeho v˘klad, resp. implementácia môÏe spôsobo-
vaÈ problémy. Preto verím, Ïe e‰te v tomto roku
dôjde k novelizácii tohto zákona, ktor˘ bude trans-
ponovaÈ aj navrhovanú zmenu smernice EÚ o
obaloch a odpadoch z obalov, ktorú by EÚ mala
prijaÈ a ãlenské ‰táty preniesÈ do svojej legislatí-
vy do konca roka.
âo moÏno povaÏovaÈ za prioritu pri starostli-
vosti o Ïivotné prostredie?
Hlavnou prioritou starostlivosti o Ïivotné pro-
stredie zostáva maximálne zníÏiÈ vplyv environ-
mentálnych rizík na zdravie a Ïivot ãloveka. Za-
bezpeãiÈ environmentálnu bezpeãnosÈ a vhodnosÈ
technológií, zariadení a priestoru, v ktorom ºudia
Ïijú. S t˘m samozrejme súvisí aj zelen˘ rast, zvy-
‰ovanie kvality mestského a vidieckeho Ïivotné-
ho prostredia a celkove úroveÀ kvality Ïivota,
ktorá sa dá dosiahnuÈ len zosúladením aktivít
v‰etk˘ch troch pilierov trvalo udrÏateºného rozvo-
ja – ekonomického, sociálneho a environmentál-
neho. Návod na to poskytuje Národná stratégia
trvalo udrÏateºného rozvoja, ktorú schválila vlá-
da SR a Národná rada SR. Kritériá, ciele, opatre-
nia a kroky, ktoré obsahuje sú stále aktuálne. Via-
cer˘mi z nich sa zaoberala aj Rada ministrov Ïi-
votného prostredia Európskej únie na zasadnutí 14.
marca 2011 a predt˘m ministri Ïivotného pro-
stredia ‰tátov Vy‰ehradskej ‰tvorky na stretnutí 7.
aÏ 8. marca 2011 v Bratislave.
Je dostatoãná podpora starostlivosti o Ïivotné
S R
prostredie aj prostredníctvom Recyklaãného
fondu?
Recyklaãn˘ fond je ne‰tátny úãelov˘ fond zria-
den˘ zákonom ã. 223/2001 Z. z. o odpadoch, kto-
rého prioritnou úlohou je podporovaÈ formou do-
tácií a úverov projekty zamerané na separovan˘
zber a zhodnotenie odpadov. NemoÏno pritom
vynechaÈ poskytovanú finanãnú podporu obciam
a ich zdruÏeniam na separovanie odpadu a jeho
odovzdávanie na ìal‰ie zhodnotenie. Poskytova-
ná podpora zo v‰eobecného sektora Recyklaãné-
ho fondu obciam slúÏi ako jeden z nástrojov, kto-
r˘ má zv˘‰iÈ mieru separácie komunálnych odpa-
dov, a t˘m zabezpeãiÈ pokles zne‰kodÀovania ko-
munálnych odpadov skládkovaním. Recyklaãn˘
fond pritom predstavuje len doplnkové rie‰enie
problémov odpadového hospodárstva a podºa Pro-
gramového vyhlásenia vlády SR analyzujeme v t˘-
chto t˘ÏdÀoch jeho ãinnosÈ a rozhodneme o jeho
budúcnosti.
Aké kroky sa urobili v rámci realizácie ·tátne-
ho programu sanácií environmentálnych záÈa-
Ïí 2010 – 2015, ão sme uÏ urobili pre to aby sme
sa ochránili napríklad od tragédií, ktoré nesú
so sebou povodne...?
V rámci legislatívnych opatrení bol uÏ vypra-
covan˘ návrh zákona o identifikácii environmen-
tálnych záÈaÏí a zodpovednej osobe za environ-
mentálnu záÈaÏ, ktor˘ by mal byÈ predloÏen˘ na
rokovanie vlády SR v apríli 2011.
UÏ v uznesení vlády SR ã. 815/2010 k správe
o moÏn˘ch dopadoch ekologickej katastrofy v
Maìarskej republike (havária odkaliska) na Ïivot-
né prostredie v Slovenskej republike bolo uloÏe-
né ministrovi Ïivotného prostredia zabezpeãiÈ
opatrenia na elimináciu hrozieb vypl˘vajúcich z
odkalísk a skládok gudrónov na obyvateºstvo pri-
ºahl˘ch obcí z rozpoãtovej kapitoly MÎP SR. V
januári 2011 ministerstvo prezentovalo Atlas sa-
naãn˘ch metód a vypracovalo podklady pre vypí-
sanie v˘zvy v rámci Operaãného programu Îivot-
né prostredie. Okrem toho pristúpilo k obnoveniu
pracovnej skupiny so zástupcami priemyseln˘ch
zväzov pod názvom ZELENÁ TRIPARTITA,
spracúvaniu oznámení o identifikovan˘ch nezare-
gistrovan˘ch environmentálnych záÈaÏiach a za-
bezpeãeniu ich následnej registrácie v Informaã-
nom systéme environmentálnych záÈaÏí.
Samotná ochrana pred povodÀami si vyÏaduje
znaãné finanãné prostriedky najmä zo zdrojov
zahraniãnej pomoci. Z uvedeného dôvodu bola do
schváleného Rozpracovania Programového vy-
hlásenia vlády SR v pôsobnosti MÎP SR na roky
2010 – 2014 zahrnutá revízia Operaãného progra-
mu Îivotné prostredie v súvislosti so zv˘‰ením
alokácie finanãn˘ch zdrojov na protipovodÀovú
ochranu. Na celé volebné obdobie sa do popredia
dostáva prioritná os 2 – Ochrana pred povodÀa-
mi. Okrem toho sme v spolupráci so Sekciou in-
tegrovaného záchranného systému a krízového
manaÏmentu Ministerstva vnútra SR vypracova-
li a prijali Spoloãné usmernenie na zabezpeãenie
postupu ãinností obcí pri ohrození alebo vzniku
mimoriadnej udalosti v súvislosti so vznikom sva-
M I N I S T E R S T V O Î I V O T N É H O P R O S T R E D I A S R

hov˘ch deformácií, ktoré bude v najbliωích dÀoch
distribuované v‰etk˘m starostom obcí a primáto-
rom miest.
Ako vnímate vplyv EÚ na legislatívu Sloven-
ska?
Európska únia nemá priamo vplyv na legisla-
tívu Slovenska, zrejme máte na mysli legislatívu
EÚ, ktorú sa Slovenská republika vstupom do
Európskeho spoloãenstva zaviazala prijaÈ do svoj-
ho právneho poriadku, a s ktorou máme povinnosÈ
harmonizovaÈ na‰e právne predpisy. Nesporne sa
t˘m dosiahol veºk˘ pokrok v mnoh˘ch oblas-
tiach, ktor˘ by bez takéhoto záväzku pravdepodob-
ne nemal takú stúpajúcu tendenciu pri pokroku v
starostlivosti o Ïivotné prostredie.
Aj z dôvodu transpozície smerníc EÚ boli pri-
jaté nové zákony a v‰eobecne záväzné právne
predpisy na ich vykonanie, napríklad chemick˘ zá-
kon ã. 67/2010 Z. z., zákon ã. 556/2010 Z. z., kto-
r˘m sa mení a dopæÀa zákon o vnútrozemskej
plavbe, zákon ã. 47/2011 Z. z., ktor˘m sa mení a
dopæÀa zákon o obchodovaní s emisn˘mi kvóta-
mi, vyhlá‰ka ã. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdu‰ia,
vyhlá‰ka ã. 51/2011 Z. z. o nakladaní s elektroza-
riadeniami a s elektroodpadom a podobne.
V súãasnosti sa pripravuje celkom nov˘ zákon
o odpadoch, ktor˘m sa má transponovaÈ rámcová
smernica o odpade. Zákon by mal odstrániÈ v‰et-
ky nedostatky zistené v praxi, a zaviesÈ lep‰í, efek-
tívnej‰í a najmä ekologickej‰í prístup nakladania
s odpadom. Îiaº tu musím skon‰tatovaÈ, Ïe nie vÏdy
sa nám darí drÏaÈ krok s európskou legislatívou (ne-
dodrÏanie lehôt pre zdæhav˘ a nároãn˘ legislatív-
ny proces pri prijímaní nov˘ch právnych predpi-
sov). Na druhej strane, nie vÏdy sú nastavené eu-
rópske ‰tandardy hneì aplikovateºné v podmien-
kach kaÏdej ãlenskej krajiny EÚ. Chcel by som
v‰ak poukázaÈ aj na fakt, na ktor˘ sa ãasto zabú-
da. V skutoãnosti pôvodcom európskej legislatívy
nie je EÚ ako samotná in‰titúcia, ale sú ním v‰et-
ky ãlenské krajiny EÚ, ktoré musia pri jej prijíma-
ní dosiahnuÈ urãit˘ konsenzus. EÚ tvorí platformu,
kde ãlenské krajiny vzájomn˘m dialógom a spo-
loãnou prácou tento konsenzus môÏu docieliÈ.
Európsky parlament má schváliÈ nové pravid-
lá pre nakladanie s neustále rastúcim obje-
mom elektrického a elektronického odpadu.
Cieºom je zlep‰iÈ zber a recykláciu tohto typu
odpadu, obmedziÈ nepotrebnú byrokraciu sme-
rom k podnikom a zastaviÈ nezákonn˘ v˘voz uÏ
nepouÏiteºnej spotrebnej elektroniky za hrani-
ce EÚ. K návrhu sa musia teraz vyjadriÈ jed-
notlivé ‰táty Únie. Ak˘ je postoj SR k tejto
otázke?
Európsky parlament e‰te neschválil nové pra-
vidlá pre nakladanie s odpadom z elektrick˘ch a
elektronick˘ch zariadení. Na rokovaní Rady mi-
nistrov Ïivotného prostredia 14. marca 2011 bola
dosiahnutá politická dohoda k návrhu textu Smer-
nice o odpadoch z elektrick˘ch a elektronick˘ch
zariadení. Návrh tejto smernice spracovala Európs-
ka komisia a dopracoval sa na rokovaniach pra-
covnej skupiny, ktorá zohºadÀovala poãas takmer
dvojroãného pracovného obdobia pripomienky
jednotliv˘ch krajín. Navrhovan˘ text, ku ktorému
Slovensko v zastúpení ministra Ïivotného pro-
stredia SR vyjadrilo súhlasné stanovisko, pôjde do
druhého ãítania Európskeho parlamentu a po jeho
schválení zabezpeãíme jeho transpozíciu do envi-
ronmentálneho práva SR.
Do akej miery sa venuje pozornosÈ environ-
mentálnemu informaãnému systému, aké sú
ìal‰ie moÏnosti a ciele environmentálnej poli-
tiky Slovenska?
V ostatnom období venujeme environmentálne-
mu informaãnému systému znaãnú pozornosÈ.
Zaãiatkom roka 2011 sme prezentovali uÏ sedem-
nástu „Správu o stave Ïivotného prostredia Sloven-
skej republiky“ s upravenou obsahovou ‰truktú-
rou, ako aj novú aktualizovanú environmentálnu
regionalizáciu SR, ktorá vychádza z najnov‰ích
údajov environmentálneho monitoringu na jej
území. Pre problematiku environmentálnych zá-
ÈaÏí bol vytvoren˘ Informaãn˘ systém environ-
mentálnych záÈaÏí (IS EZ), ktor˘ obsahuje regis-
ter environmentálnych záÈaÏí (REZ) zah⁄Àajúci
1 845 lokalít. Tento systém zbiera, uchováva a po-
skytuje informácie o environmentálnych záÈa-
Ïiach na území SR a pre verejnosÈ je dostupn˘ aj
na webovej stránke www.enviroportal.sk. Verej-
nosti je tu taktieÏ sprístupnen˘ aj Informaãn˘ sys-
tém nakladania s ÈaÏobn˘m odpadom a ìal‰ie in-
formaãné systémy.
V súvislosti so spomenut˘m globálnym kon-
cepãn˘m cieºom sa na obdobie rokov 2011 aÏ
2014 urãilo sedem odvetvov˘ch priorít environ-
mentálnej politiky, a to ochrana ovzdu‰ia a ozó-
novej vrstvy Zeme, protipovodÀová ochrana a ra-
cionálne vyuÏívanie vôd, ochrana prírody a zacho-
vanie biologickej diverzity, minimalizácia, zhod-
nocovanie a zne‰kodÀovanie odpadov, odstraÀo-
vanie environmentálnych záÈaÏí a rizík, ochrana
a racionálne vyuÏívanie horninového prostredia a
podpora dobrovoºn˘ch nástrojov environmentál-
nej politiky a environmentálnej v˘chovy.

APOH má záujem
o komplexnú zmenu legislatívy
ktorá umoÏní prehºadn˘ systém spracovania odpadov
Asociácia podnikateºov v odpadovom hospodárstve (APOH) vznikla v roku 1998 a je prv˘m dobrovoºn˘m profesijn˘m zdruÏením
subjektov podnikajúcich v odpadovom hospodárstve zaloÏen˘m v Slovenskej republike. APOH zdruÏuje podnikateºské subjekty
poskytujúce ‰iroké spektrum sluÏieb v odpadovom hospodárstve. Jej ãlenmi sú subjekty zaoberajúce sa zberom, zhromaÏìovaním
odpadov, ich prepravou, úpravou, energetick˘m a materiálov˘m vyuÏívaním, recykláciou aÏ po ekologické skládkovanie nevyuÏiteºn˘ch
ãastí, ale aj oprávnenú organizáciu a poradenské spoloãnosti zaoberajúce sa odpadov˘m hospodárstvom.
Jedn˘m zo základn˘ch zameraní APOH je systém zberu, separácie a recyklácie odpadov cie odpadov a následné zníÏenie finanãnej
vyvíjanie aktivít smerujúcich k presadzova- e‰te viac prehºadnej‰ím a efektívnej‰ím. Aso- záÈaÏe pre obyvateºov. Podºa prezidenta
niu záujmov svojich ãlenov predov‰etk˘m v ciácia podnikateºov v odpadovom hospodár- APOH Dr. Petra Krasneca je nevyhnutné zo-
oblasti harmonizácie legislatívy odpadového stve vzhºadom na to, Ïe má na trhu odpado- súladiÈ legislatívu v oblasti odpadového hos-
hospodárstva SR s právom Európskej únie, vého hospodárstva dominantné postavenie podárstva SR s legislatívou EÚ, ão zároveÀ
dodrÏiavania princípov spoloãného európ- (viac ako 60 %, priãom podiel stále narastá), napomôÏe urobiÈ systém zberu, separácie a re-
skeho trhu a ochrany hospodárskej súÈaÏe. kladie si za cieº iniciatívne sa podieºaÈ i na for- cyklácie odpadov viac transparentn˘m. „Zá-
Praktické skúsenosti a odborné znalosti ãle- movaní legislatívneho prostredia v tejto ob- leÏí nám na plnení cieºov zberu, recyklácie a
nov APOH predurãujú, aby bol v˘znamn˘m lasti a byÈ partnerom organizáciám ‰tátnej zhodnotenia odpadov, ako aj na posilÀovaní
partnerom pre orgány ‰tátnej správy a samo- správy, ktoré majú záujem na rie‰ení aktuál- princípu roz‰írenej zodpovednosti v˘robcu a
správy. âlenovia APOH sú ‰ir‰ou odbornou nych problémov (najmä Ministerstvu Ïivot- dovozcu pri zabezpeãení separovaného zbe-
i laickou verejnosÈou prijímaní ako spoloãnos- ného prostredia SR). ru odpadov,“ zdôraznil prezident APOH.
ti re‰pektujúce environmentálne normy a pra- Medzi normy, ktoré práve vznikajú, patrí aj
vidlá podnikania. APOH je od roka 1999 ãle- Program odpadového hospodárstva na roky Asociácia podnikateºov
nom Európskej federácie (European Federa- 2011 – 2016 ako aj novelizácie kºúãov˘ch le- v odpadovom hospodárstve
tion of Waste Management and Environmen- gislatívnych noriem. Potrebné v‰ak je aj zv˘- RuÏová dolina 6
tal Services – FEAD) so sídlom v Bruseli. ‰enie efektivity separovaného zberu recyklo- 821 08 Bratislava
APOH má jednoznaãn˘ záujem na takej no- vateºn˘ch zloÏiek komunálneho odpadu, spre- tel./fax : + 421 2 444 56 293
velizácii odpadovej legislatívy, ktorá urobí hºadnenie finanãn˘ch tokov v oblasti separá- e-mail: apoh@apoh.sk, www.apoh.sk

63
Î I V O T N É P R O S T R E D I E

Európska únia uÏ niekoºko rokov kladie zv˘‰en˘ dôraz na ochranu Ïivotného prostredia. SúãasÈou krokov
v záujme dosiahnutia tohto cieºa je systém zberu a recyklácie jednotliv˘ch odpadov˘ch druhov, a teda aj
elektroodpadu. O súãasnej situácii v zbere a recyklácii elektroodpadu na Slovensku sa Parlamentn˘ kuriér
rozprával so zástupcami troch slovensk˘ch kolektívnych organizácií v˘robcov a dovozcov elektrozariadení –
Oliverom âELKOM, v˘konn˘m riaditeºom zdruÏenia Ekolamp, ·tefanom STRA≈ÁKOM,
prevádzkov˘m riaditeºom ELEKOS-u a Martinom CIRANOM, generálnym riaditeºom ENVIDOM-u.

V˘robcovia na Slovensku
zbierajú viac elektroodpadu
ako je európsky priemer

Oliver âELKO, v˘konn˘ riaditeº zdruÏenia EKOLAMP SLOVAKIA ·tefan STRA≈ÁK, prevádzkov˘ riaditeº zdruÏenia ELEKOS Martin CIRAN, generálny riaditeº zdruÏenia ENVIDOM

Jednotlivé ‰táty a v˘robcovia elektrospotre-
biãov sa usilujú brániÈ hromadeniu elektro-
odpadu v domácnostiach i prírode a zabez-
peãujú jeho zber a recykláciu na základe eu-
rópskej Smernice 2002/96/EC o odpadoch z
elektrick˘ch a elektronick˘ch zariadení.
Ak˘m spôsobom zabezpeãujú v˘robcovia na
Slovensku plnenie si svojich povinností?
·. StraÀák: Od augusta 2005 sa v˘robcovia a
dovozcovia elektrozariadení zo zákona musia
postaraÈ o svoje v˘robky poãas ich celého Ïivot-
ného cyklu – poãínajúc v˘vojom, pokraãujúc v˘-
robou, pouÏitím u spotrebiteºa a konãiac vyra-
dením spotrebiãa do odpadu, potom ão doslú-
Ïi. A podºa súãasn˘ch zákonov majú právo vy-
konávaÈ svoje povinnosti v zbere a recyklácii
elektroodpadu prostredníctvom kolektívnych
organizácií, ktoré fungujú vo v‰etk˘ch kraji-
nách EÚ. Na lep‰iu ilustráciu, koho vlastne za-
stupujú kolektívne systémy, vymenujem len zo-
pár známych znaãiek v˘robcov a dovozcov. Sú
to spoloãnosti, ako Baumax, Metro, Samsung,
Sony, Whirlpool, Electrolux, Philips, Osram,
General Electric a mnohé ìal‰ie znaãky, ktor˘ch
v˘robky na Slovensku beÏne nakupujeme. Ko-
lektívne organizácie pracujú na neziskovej báze,
preto sa snaÏia zabezpeãovaÈ zber a recykláciu
elektroodpadu ão najefektívnej‰ie.
V apríli 2010 podpísali kolektívne organizá-
cie v˘robcov elektrozariadení Memorandum
o spolupráci so ZdruÏením miest a obcí Slo-
venska. V ãom je jeho prínos?
O. âelko: UÏ viac ako rok je úãinná novela zá-
kona o odpadoch, do ktorej v˘robcovia presa-
dili princípy tzv. kvalitatívnej koncepcie zberu.
Podºa nej je potrebné vykonávaÈ zber elektrood-
padu v obciach a mestách minimálne dvakrát
roãne, priãom kaÏdá kolektívna organizácia sa
musí podieºaÈ na financovaní zberu podºa v˘‰ky
svojho trhového podielu, s adresne definovanou
plo‰nou zodpovednosÈou za zber v rámci celé-
ho územia Slovenska.
Nová legislatíva aj podpis Memoranda o spo-
lupráci so ZdruÏením miest a obcí SR v zbere
elektroodpadu, ktoré sme v apríli 2010 iniciova-
li a podpísali spolu s ostatn˘mi kolektívnymi or-
ganizáciami v˘robcov, nám otvorili dvere k lep-
‰ej vzájomnej spolupráci. Tá je nevyhnutná pri
zavádzaní kvalitatívnej koncepcie do praxe. Ko-
lektívne organizácie vytvorili tzv. Koordinaãné
centrum zberu elektroodpadu (KC ELEKTRO-
ODPAD), v rámci ktorého sa snaÏíme zabezpe-
ãiÈ zber v‰etkého identifikovaného elektroodpa-
du z domácností vo v‰etk˘ch mestách a obciach
SR a nastaviÈ praktické a legislatívne podmien-
ky na transparentné fungovanie a financovanie
zberu. Ak majú obce akékoºvek problémy s elek-
troodpadom, môÏu nás kontaktovaÈ prostredníc-
tvom webovej stránky www.kcelektroodpad.eu
alebo telefonovaÈ na ãíslo 0911 250 211.
Ako by ste po roku zhodnotili fungovanie
takéhoto systému v praxi? Vykonáva sa dnes
zber elektroodpadu vo v‰etk˘ch slovensk˘ch
obciach a mestách?
·. StraÀák: Dnes zaznamenávame zv˘‰enú
spokojnosÈ obcí, miest a samospráv, ako aj sa-
motn˘ch obãanov s úrovÀou zberu elektroodpa-
du. Predchádzajúca legislatíva totiÏ umoÏÀo-
vala v˘robcom a dovozcom, resp. kolektívnym
organizáciám konajúcim v ich mene, uskutoã-
ÀovaÈ zber len do v˘‰ky stanoven˘ch limitov. V
niektor˘ch prípadoch to viedlo k tomu, Ïe v
obciach a mestách zostával elektroodpad, kto-
r˘ nemal kto prevziaÈ a prefinancovaÈ. A aj táto
skutoãnosÈ a z toho prameniaca nespokojnosÈ
obcí a miest viedla v minulosti k návrhom a
schváleniu takého znenia zákona o odpadoch,
podºa ktorého by v˘robcovia museli platiÈ zby-
toãné a v mnoh˘ch prípadoch likvidaãné prí-
spevky do Recyklaãného fondu.
V mene KC ELEKTROODPAD sme poãas
roka 2010 opätovne spolu s ostatn˘mi kolektív-
nymi organizáciami oslovili 2 891 obcí a miest

64
Î I V O T N É P R O S T R E D I E

SR, aby sme si overili ich pokrytie zberom. Po-

darilo sa nám skompletizovaÈ informácie aÏ od
2 209 obcí a miest, ktoré spolu pokr˘vajú 4 733
875 obyvateºov (87 percent z celkového poãtu
obyvateºov Slovenska). AÏ 2 077 z t˘chto obcí
a miest pokr˘vajúcich 4 540 324 obyvateºov
potvrdilo, Ïe má vyrie‰en˘ zber elektroodpadu,
ãi uÏ prostredníctvom zmluvného partnera ale-
bo samostatne. Len 115 obcí a miest, ktoré po-
kr˘vajú 193 551 obyvateºov uviedlo, Ïe doteraz
zber elektroodpadu neuskutoãnili. T˘mto ob-
ciam a mestám, ale nielen im, sa snaÏíme do kon-
ca 1. ‰tvrÈroka 2011 zabezpeãiÈ zmluvného part-
nera na zber elektroodpadu a zrealizovaÈ zber.
Te‰í nás, Ïe pri overovaní t˘chto údajov sme
sa väã‰inou stretávali s ústretov˘m prístupom
obcí, za ão im treba poìakovaÈ.

Koºko elektroodpadu sa teda za rok 2010 vy-

zbieralo na Slovensku?
M. Ciran: Podºa predbeÏn˘ch údajov kolektív- lektívnym organizáciám na Slovensku darí do- V roku 2009 vplyvom hospodárskej krízy
nych organizácií sa v roku 2010 za kategórie sahovaÈ ciele stanovené v Európe. sme vyzbierali dokonca viac chladniãiek – 138
elektrozariadení 1 aÏ 7 vyzbieralo 21 887 ton tisíc kusov ako na‰i úãastníci v tomto roku pre-
elektroodpadu, ão je pribliÏne 4,05 kg na jedné- V médiách v poslednom období sme zazna- dali (129 372 kusov).
ho obyvateºa SR. menali informácie o vyzbieraní polmilióntej Do zberu sa pritom dostávajú skoro v˘luãne
Slovensko teda splní cieº zberu odpadové- chladniãky. âo to znamená pre Ïivotné pro- chladniãky a mrazniãky, ktoré predstavujú tzv.
ho hospodárstva SR v zmysle európskych smer- stredie a pre celkové v˘sledky zberu elektro- historick˘ odpad (zakúpené pred 13. 8. 2005).
níc (4 kg/obyvateºa/rok). Vyzbieran˘ch 21 887 odpadu? Priemern˘ vek zbieran˘ch chladniãiek a mraz-
ton elektroodpadu predstavuje takmer polo- M. Ciran: Od poãiatku svojej ãinnosti sa zdru- niãiek dosahuje podºa na‰ich auditov u spraco-
vicu (asi 48 %) z hodnoty objemu predan˘ch v˘- Ïenie ENVIDOM sústreìuje z hºadiska ‰truktú- vateºov, realizovan˘ch poãas posledn˘ch dvoch
robkov v predchádzajúcom roku 2009 vyjadre- ry zberu predov‰etk˘m na chladniãky a mraz- rokov, aÏ 25 rokov. A práve chladniãky a mraz-
nom v tonách. Podºa údajov WEEE FORUM – niãky, ktoré patria medzi najproblematickej‰í niãky vyrobené pred rokom 1996 obsahujú freó-
európskej asociácie kolektívnych organizácií, elektroodpad pre Ïivotné prostredie. Vo februá- ny, ktoré závaÏn˘m spôsobom po‰kodzujú ozó-
ktorá zdruÏuje 39 tak˘chto organizácií z 21 kra- ri 2011 sme zrecyklovali uÏ polmilióntu chlad- novú vrstvu. Ekologická recyklácia star˘ch
jín, zbierajú európske krajiny v hmote prie- niãku. Poãas posledn˘ch dvoch rokov ENVI- chladniãiek tak v prvom rade zabraÀuje úniku
merne okolo 35 – 38 % z hmotnosti v˘robkov DOM zbiera v kusoch pribliÏne tak˘ poãet ‰kodlivého freónu do ovzdu‰ia a v˘znamnému
predan˘ch v predchádzajúcom roku vyjadrenej chladniãiek a mrazniãiek, koºko sa ich v prí- po‰kodzovaniu ozónovej vrstvy zeme. Jedna
v tonách. Na Slovensku je predaj elektrospotre- slu‰nom roku aj predá. V roku 2010 sme vy- stará chladniãka vyrobená pred rokom 1996 ob-
biãov a elektroniky oveºa niωí ako vo vyspel˘ch zbierali 116 726 kusov t˘chto spotrebiãov, pri- sahuje pribliÏne 400 gramov freónu. Ak toto
krajinách, ão súvisí s niωou kúpyschopnosÈou ãom na‰i úãastníci predali v tomto roku 136 246 mnoÏstvo unikne do ovzdu‰ia, po‰kodí ho rov-
obyvateºstva, a teda aj pomal‰ou a dlhodobej- kusov. Vyzbierané mnoÏstvo t˘chto v˘robkov nako ako 4 tony CO2. Toto mnoÏstvo oxidu uhli-
‰ou obmenou spotrebiãov v domácnostiach za tak v kusoch tvorí aÏ 86 percent kusov preda- ãitého vyprodukuje do vzduchu osobné auto,
nov‰ie modely. Napriek tomu sa v˘robcom i ko- n˘ch v roku 2010. ktoré prejde pribliÏne 20 000 km. Recykláciou
pol milióna kusov star˘ch chladniãiek, sme tak
pomohli zabrániÈ úniku priemerne 200 ton freó-
Vyzbieran˘ elektroodpad
Uvedenie na trh 2009 2010 – kolektívne nu do ovzdu‰ia, ão sa rovná úãinku 2 000 ton
– kolektívne organizácie organizácie SPOLU CO2, zodpovedajúcim emisiám pol milióna osob-
KATEGÓRIA ELEKTROODPADU
SPOLU (kg) podºa ich predbeÏn˘ch n˘ch áut, z ktor˘ch kaÏdé prejde 20 000 km. Zber
údajov (kg) a recyklácia pol milióna chladniãiek nás stála
1.a – chladiarenské, mraziarenské a klimatizačné zariadenia 8 572 217,48 5 787 164,00 vy‰e 11 miliónov eur, ktoré sme zaplatili preprav-
1.b – ostatné veľké domáce spotrebiče 14 689 763,86 6 723 772,48 com, zberov˘m spoloãnostiam a spracovateºom.
1 SPOLU 23 261 981,34 12 510 936,48 ëal‰ím prínosom recyklácie star˘ch chladni-
2 MDS 4 026 765,77 1 682 788,95 ãiek a mrazniãiek je získavanie druhotn˘ch su-
3.a – zobrazovacie zariadenia (aj s katódovými trubicami) 873 122,00 833 587,00 rovín. Z jednej starej chladniãky, ktorá váÏi pri-
3.b – ostatné informačné technológie a telekomunikačné zariadenia 4 376 458,29 2 418 341,81 bliÏne 50 kg je moÏné získaÈ priemerne 26 kg
3 SPOLU 5 249 580,29 3 251 928,81 ocele, 6 aÏ 10 kg plastov, 5 kg polyuretánové-
4.a – zobrazovacie zariadenia (aj s katódovými trubicami) 3 791 526,60 1 835 156,37 ho prachu, 1,7 kg hliníka a 0,7 kg medi. Recy-
4.b – ostatná spotrebná elektronika 1 949 151,04 678 941,37 kláciou pol milióna star˘ch chladniãiek a mraz-
4 SPOLU 5 740 677,64 2 514 097,74 niãiek teda získal ENVIDOM priemerne aÏ 19
5.a – plynové výbojky 498 164,07 352 441,70 700 ton druhotn˘ch surovín, z toho 13 000 ton
5.b – ostatné osvetľovacie zariadenia 2 744 811,64 778 159,00 ocele, 3 000 ton plastov, 2 500 ton polyuretáno-
5c-ož(ex Hg) 6 928,00 63,00 vého prachu, 850 ton hliníka a 350 ton medi.
5 SPOLU 3 249 903,71 1 130 663,70
6. – elektrické a elektronické nástroje Zvlá‰tny reÏim nakladania si vyÏadujú aj
(okrem veľkých stacionárnych priemyselných nástrojov) 3 192 107,35 543 148,00 svetelné zdroje, pretoÏe obsahujú ortuÈ a
7. – hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely 422 361,70 30 494,11 charakterizujú sa ako nebezpeãn˘ odpad.
8. – zdravotnícke zariadenia Ak˘m spôsobom je na Slovensku o‰etrená
(okrem všetkých implantovaných a infikovaných výrobkov) 128 111,97 123 873,00 táto ‰pecifická oblasÈ elektroodpadu?
9. – prístroje na monitorovanie a kontrolu 86 936,30 97 343,00 O. âelko: Do kategórie ã. 5 – osvetºovacie za-
10. – predajné automaty. 54 685,00 82 529,00 riadenia patria dve podkategórie – svetelné zdro-
SPOLU – kategórie 1 až 7 45 143 377,79 21 886 813,79 je a priemyselné svietidlá. Svetelné zdroje, teda
SPOLU – kategórie 1 až 10 45 413 111,06 21 967 802,79 lineárne Ïiarivky, úsporné kompaktné Ïiarivky,
kg/obyvateľa – kategórie 1 až 7 4,05 v˘bojky a podobné svetelné zdroje majú spolu
kg/obyvateľa – kategórie 1 až 10 4,06 s chladniãkami a monitormi zvlá‰tne postavenie,

65
Î I V O T N É P R O S T R E D I E

ktoré si vyÏaduje aj ‰pecifick˘ prístup pri zabez- Zber elektroodpadu od roku 2005 v kg na obyvateºa ky na správanie úãastníkov trhu a ich moti-
peãovaní ich separovaného zberu a recyklácie. Sú váciu. Ako ste spomínali, táto legislatíva má
navy‰e veºmi krehké, ão si vyÏaduje veºkú opa- Rok kg/obyvateºa podºa v‰etkého mimoriadne nároky na spo-
trnosÈ pri ich zbere. Îiarivky sa stávajú nebezpeã- 2005 0,66 luprácu a koordináciu v˘robcov a ich kolek-
né, aÏ keì sa neopatrnou manipuláciou rozbijú, 2006 1,54 tívnych organizácií. Predpokladáte, Ïe aj v sú-
pretoÏe z nich takto unikne toxická ortuÈ. 2007 2,65 vislosti s prípravou novej európskej smerni-
Svetelné zdroje majú ‰iroké pouÏitie v do- 2008 3,24 ce si slovenské zákony budú vyÏadovaÈ ìal-
mácnostiach, preto patria kusovo medzi najpo- 2009 4,05 ‰ie úpravy?
ãetnej‰iu skupinu elektrozariadení uvede- 2010 4,05* ·. StraÀák: Súãasná legislatíva má e‰te mno-
n˘ch na trh. Zo v‰etk˘ch mnoÏstiev elektroza- hé nedostatky, ktoré zabraÀujú rozvoju infra-
riadení v kusoch tvoria aÏ 80 %. Hmotnostne * Poznámka: rok 2010 – predbeÏné údaje kolektívnych ‰truktúry zberu. Veríme, Ïe KC ELEKTRO-
organizácií, ktoré si v rámci ich vzájomnej spolupráce zdieºajú.
v‰ak predstavujú len nepatrnú ãasÈ vyzbierané- ODPAD je a naìalej bude relevantn˘m partne-
ho elektroodpadu. • PredraÏenie celého systému zberu a recyklá- rom pre zástupcov zákonodarcov, v spolupráci
Od roku 2005 do konca roka 2010 v˘robco- cie, a to vplyvom vybudovania nadbytoã- s ktor˘mi sa chceme naìalej podieºaÈ na vytvá-
via a dovozcovia sveteln˘ch zdrojov zdruÏení v n˘ch spracovateºsk˘ch kapacít prostredníc- raní potrebn˘ch legislatívnych noriem. Tie vy-
EKOLAMP SLOVAKIA uviedli na slovensk˘ tvom dotácií z Recyklaãného fondu, priãom tvoria transparentné prostredie pre v‰etky sub-
trh 19,5 mil. ks sveteln˘ch zdrojov, ão predsta- sa vôbec finanãne nepodporoval rozvoj sys- jekty zapojené do procesu zberu a spracovania
vuje 2 155,8 ton a vyzbierali 906,8 ton, ão pred- tému zberu v obciach. Dotácie Recyklaãné- a najmä pre v˘robcov a dovozcov, ktorí sú je-
stavuje asi 4,6 mil. kusov. ho fondu sa poskytovali z prostriedkov sú- diní zodpovední za zber a recykláciu elektrood-
âo sa t˘ka priemyseln˘ch svietidiel, na‰i kromného sektora v˘roby a predaja elektro- padu. Potrebovali by sme, aby sa v rámci legi-
úãastníci uviedli na trh od poãiatku na‰ej ãinnos- zariadení, ktoré zaplatili do RF v˘robcovia a slatívnych úprav zaviedli dostatoãné sankãné a
ti do konca roka 2010 vy‰e 1,6 mil. ks, ão je asi dovozcovia pred rokom 2005 bez moÏnosti, kontrolné mechanizmy na zabránenie existen-
5 015 ton. A 410 ton (39 696 kusov) svietidiel aby títo platcovia kontrolovali efektivitu vy- cie povinn˘ch osôb – tzv. free riderov, ktor˘m
sme za toto obdobie vyzbierali, priãom i‰lo väã- naloÏen˘ch prostriedkov. Z prostriedkov jed- teraj‰ia e‰te stále nedokonalá legislatíva umoÏ-
‰inou o staré svietidlá z verejného osvetlenia a ného súkromného sektora sa tak podporil in˘ Àuje vyh˘baÈ sa povinnostiam v zbere a recyklá-
o svietidlá pochádzajúce z rôznych priemysel- súkromn˘ sektor – spracovatelia. cii elektroodpadu. Na Slovensku totiÏ sústavne
n˘ch objektov. • Nadbytoãné kapacity tak automaticky spôso- rastie poãet neregistrovan˘ch úãastníkov trhu,
Na‰ím cieºom je vyzbieranie v‰etkého vznik- bujú dvakrát aÏ trikrát vy‰‰ie ceny spracova- a to najmä v sektore tzv. diaºkového predaja (in-
nutého elektroodpadu, bez ohºadu na znaãku a nia ako v okolit˘ch krajinách SR. Dotácie ternetov˘ predaj), ãomu chceme venovaÈ pozor-
dátum uvedenia na trh. Na zabezpeãenie zberu spracovateºsk˘ch kapacít umoÏnili ich mono- nosÈ a nájsÈ na tento problém rie‰enia.
sveteln˘ch zdrojov poskytuje EKOLAMP svo- polné postavenie v SR a sú dôvodom pretrváva- O. âelko: Pomohla by nám aj jednoduch‰ia
jim zmluvn˘m partnerom po celom Slovensku júceho zákazu v˘vozu elektroodpadu do kra- administratíva, ktorá by podporila rozvoj infra-
‰peciálne kovové kontajnery. Aby sme zjedno- jín s lacnej‰ím spracovaním. Zákaz v˘vozu ‰truktúry zberu a do zberu sa by sa mohli zapo-
du‰ili odovzdávanie vypálen˘ch Ïiariviek do elektroodpadu vyt˘ka Slovensku aj Európska jiÈ aj in‰titúcie, ktoré sú „blízko“ k spotrebite-
zberu samotn˘m obãanom, v minulom roku komisia, podºa ktorej musí Slovensko vyko- ºom. Aby sa tak˘mto spôsobom mohlo zbieraÈ
sme umiestnili do obchodn˘ch sietí a predajní naÈ zmeny v zákone o odpadoch, ktoré umoÏ- napríklad cez ‰koly alebo úrady, tak ako je to
s elektronikou malé plastové zberné nádoby. nia, recykláciu elektroodpadu v zahraniãí. beÏné aj v ostatn˘ch krajinách EÚ. Jednoduch‰ia
Celkovo sme rozmiestnili 2 710 ks tak˘chto O „opodstatnenosti“ existencie RF v oblasti administratíva podporí rozvoj zberu mal˘ch a
nádob, ktoré môÏu obãania nájsÈ okrem predaj- elektroodpadu sa môÏete presvedãiÈ na základe ºahk˘ch elektrozariadení, ktoré dnes ãasto kon-
ní elektro aj v predajnej sieti COOP Jednota. Po- v˘sledkov zberu, ktoré dosiahli v˘robcovia po ãia v komunálnom odpade práve preto, Ïe ob-
merne vysoké v˘sledky v zbere sme dosiahli aj zavedení ich zodpovednosti za zber a recyklá- ãania nemajú dostatok moÏností, ako sa ich po-
vìaka rôznym marketingov˘m aktivitám a re- ciu. Myslím si, Ïe tie hovoria za v‰etko (pozri hodlne a jednoducho zbaviÈ. Úprava legislatívy
klamn˘m kampaniam, na ktoré roãne vynakla- graf Zber elektroodpadu od roku 2003 a tabuº- v tejto oblasti by uºahãila zber aj prostredníc-
dáme nemalé finanãné prostriedky. SnaÏíme sa ku prezentujúcu náklady, ktoré vynaloÏili kolek- tvom predajní, ktoré dnes musia rie‰iÈ mnoÏstvo
aj takto zvy‰ovaÈ separovan˘ zber tejto kategó- tívne organizácie na zber a recykláciu elektro- zaÈaÏujúcej administratívy. Zber prostredníc-
rie a povedomie obãanov. odpadu od roku 2005). tvom tohto kanála je pritom veºmi populárny
medzi spotrebiteºmi a je veºmi v˘znamn˘ aj z
Má podºa vás v budúcnosti opodstatnenie Nová legislatíva zásadne zmenila poÏiadav- hºadiska kompletnosti zbieran˘ch v˘robkov.
existencia RF?
·. StraÀák: V˘robcovia a dovozcovia zdruÏe- Zber elektroodpadu v SR v rokoch 2003 aÏ 2010 (v tonách)
ní v kolektívnych organizáciách od augusta
2005 zabezpeãili zber a spracovanie celkovo 88 Obdobie bez Obdobie po zavedení
tis. ton elektroodpadu, na ão vynaloÏili pribliÏ- povinnosti v˘robcov povinnosti v˘robcov
ne 60,57 mil. eur (1 831 mil. Sk). Náklady len 25000
samotného zberu z toho predstavovali pribliÏ- 21717 21877
ne 6,2 milióna eur, ktoré nemuseli zaplatiÈ obce 19077
20000
a mestá SR.
Kolektívne organizácie tieÏ zabezpeãili, aby
Slovensko v rokoch 2009 a 2010 splnilo cieº 15000 14329
zberu odpadového hospodárstva SR v zmysle
európskych smerníc.
O. âelko: Recyklaãn˘ fond doteraz nemal a 10000 8309
nemá Ïiadnu zodpovednosÈ za v˘sledky zberu
a zhodnotenia elektrozariadení v SR. Jeho pô- 5000
2935 3560
sobenie na trhu odpadového hospodárstva spô- 2133
sobuje nasledujúce deformácie trhu odpadové- 1102
ho hospodárstva: 0
2003 2004 2005 2005 2006 2007 2008 2009 2010*
2003 – 2005 kolektívne organizácie od roku 2005
2003 2004 2005 2005 2006 2007 2008 2009 2010* KO SPOLU
zber elektroodpadu (tony) 1 102 2 935 2 133 2 560 8 309 14 329 19 077 21 676 21 887 87 838
vynaloÏené náklady kolektívnych organizácií (mil.Sk) 122,2 256,8 327,6 341,2 390,2 393,9 1 831,9
vynaloÏené náklady kolektívnych organizácií (mil.EUR) 4,06 8,52 10,87 11,33 12,83 12,96 60,57

66
Î I V O T N É P R O S T R E D I E
Batérie a akumulátory sú medzi obyvateºmi najbeÏnej‰ie pouÏívan˘m tovarom, ktor˘ sa po vyãerpaní
úÏitkov˘ch hodnôt stáva nebezpeãn˘m odpadom. Vzhºadom na závaÏnosÈ po‰kodzovania Ïivotného
prostredia Rada Európy uÏ v roku 1991 prijala smernicu o nakladaní s batériami a akumulátormi.
Ciele tejto smernice v‰ak neboli úplne dosiahnuté. Smernicu preto v záujme adresnosti revidovali
a nahradili smernicou Európskeho Parlamentu a Rady ã. 2006/66/ES.
Ako sa realizujú v SR odporúãania
Európskej smernice ã. 2006/66/ES
Slovenská republika zákonom ã. 386/2009
uviedla obsah smernice 2006/66/ES do právnych
noriem SR. Smernica stanovila osobitné pravid-
lá zberu, spracovania a recyklácie pouÏit˘ch
batérií a akumulátorov, s cieºom zlep‰iÈ ãinnosÈ
v‰etk˘ch zainteresovan˘ch do Ïivotného cyklu
batérií a akumulátorov, t. j. v˘robcov, distribú-
torov a koneãn˘ch uÏívateºov a najmä subjek-
tov, ktoré sa priamo podieºajú na spracovaní a
recyklácii pouÏit˘ch batérií a akumulátorov.
Pre ãlenské krajiny EÚ sú predpísané minimál-
ne limity na zber. PovinnosÈou zberateºov elek-
troodpadu je prednostne vyberaÈ zo spotrebiãov
batérie a akumulátory, a tie odovzdaÈ oprávne-
nému zhodnocovateºovi. Zákonom ã. 386/2009
bola doplnená do zákona o odpadoch ·iesta
ãasÈ, Batérie a akumulátory.
âO STANOVUJE ZÁKON
Zákon nanovo definuje jednotlivé kategórie
batérií a akumulátorov, vzÈahuje sa na v‰etky
druhy batérií a akumulátorov uvádzan˘ch na trh
v SR vrátane t˘ch, ktoré sú zabudované do prí-
strojov alebo motorov˘ch vozidiel. Predajcovia
– distribútori prenosn˘ch batérií a akumuláto-
rov majú zákonom stanovenú povinnosÈ zabez-
peãiÈ na svojich predajn˘ch miestach zberné
miesto na pouÏité prenosné batérie a akumulá-
tory, a odoberaÈ ich od pôvodcov v celom pre-
vádzkovom ãase bezplatne a bez viazania na
kúpu novej prenosnej batérie alebo akumuláto-
ra a zabezpeãiÈ odovzdanie odobran˘ch pouÏi-
t˘ch batérií a akumulátorov spoloãnosti, ktorej
bola udelená autorizácia podºa § 8, ods. 3, písm.
a). Túto povinnosÈ má aj kaÏd˘ spracovateº elek-
troodpadu.
Zakázané je zmie‰avaÈ pouÏité batérie a aku-
mulátory s ostatn˘mi druhmi odpadov, musí
byÈ zabezpeãen˘ oddelen˘ zber. Zaviedla sa po-
vinná registrácia dovozcov na Ministerstve Ïi-
votného prostredia SR a ohlasovacia povinnosÈ
o objeme dovozu na trh v SR v Recyklaãnom
fonde.
NEDÔSLEDNÉ DODRÎIAVANIE ZÁKONA
Dá sa kon‰tatovaÈ, Ïe aproximácia smernice
EÚ ã. 2006/66/ES je dobrá. Problémom je, Ïe
mnohí, ktorí nakladajú s batériami a akumulá-
tormi a s odpadom z nich, nere‰pektujú zákon
a tí, ktorí by mali podºa zákona v súlade so
smernicou EÚ vyÏadovaÈ a donucovaÈ povin-
n˘ch plniÈ zákonom stanovené povinnosti, túto
ãinnosÈ vykonávajú nedôsledne. ·tátne orgány,
zákonom poverené konaÈ, túto ãinnosÈ nevyko-
návajú napriek tomu, Ïe v ãlánku 25 smernice
2006/66/ES to ãlensk˘m ‰tátom je uloÏené. Po-
‰kodzujú t˘m ãestn˘ch dovozcov, ktorí si plnia
zákonné povinnosti a trhovo zv˘hodÀujú t˘ch,
ão konajú v rozpore so zákonom.
PrevaÏná väã‰ina v˘robcov/dovozcov ne-
predkladá spracovateºom materiálové listy do-
vezen˘ch batérií a akumulátorov, neplatí príspe-
vok do Recyklaãného fondu v zmysle § 56 ods.
1, ale ani nezabezpeãuje zhodnotenie tovarov
umiestÀovan˘ch na trh podºa § 56 ods. 3), ne-
plnia si povinnosÈ podºa § 48 f odsek 5 písm. b)
a príslu‰né orgány ‰tátnej správy odpadového
hospodárstva nekonajú a tvária sa, akoby o tom
ani nevedeli.
Distribútori neodoberajú pouÏité batérie a
akumulátory od obãanov ani ich neinformujú o
moÏnosti ich odovzdania a tí, ktorí odoberajú,
vo väã‰ine si neplnia povinnosÈ podºa § 48 c ods.
4 písm. e) a vyzbierané pouÏité prenosné baté-
rie neodovzdávajú na zhodnotenie. Tie konãia
v ostatnom komunálnom odpade. Obdobne tak
konajú aj niektorí spracovatelia elektroodpadu.
Svoju de facto protizákonnú ãinnosÈ vykazujú
cez niektoré kolektívne systémy, ktoré zas pro-
tizákonne vykazujú zhodnotenie tohto odpadu.
DÁ SA UROBIË PODSTATNE VIAC
Napriek t˘mto váÏnym pochybeniam tie pod-
nikateºské subjekty, ktoré sa priamo podieºajú na
zbere a spracovaní batérií a akumulátorov, ako
sú MACH TRADE, s. r. o., Sereì, AKU –
TRANS, s. r. o., Nitra a INSA, s. r. o., Sereì svo-
jou ãinnosÈou na 100 % zabezpeãujú zber auto-
mobilov˘ch a priemyseln˘ch batérií a akumu-
látorov od pôvodcov, ktorí odovzdajú svoje
akumulátory do organizovaného zberu. Problé-
mom zostávajú prenosné batérie a akumuláto-
ry, ktor˘ch sa podarilo v prvom roku po prijatí
zákona v roku 2010 vyzbieraÈ 559 ton, ão pred-
stavuje len 46 % z predpokladaného celkového
mnoÏstva dovezen˘ch prenosn˘ch batérií do
SR. Bolo vytvoren˘ch viac ako 15 000 zbern˘ch
miest, a to 11 700 spoluprácou spoloãnosti
INSA hlavne so ‰kolami a 3 300 zbern˘ch miest
po celom území SR v spolupráci s niektor˘mi
distribútormi, ako sú COOP Jednota Slovensko,
Autoomega, s. r. o., Elvys, s.r.o., IKEA Bratisla-
va, s. r. o., KONEX elektro, s. r. o., Miroslav Se-
merád FY ROOP, Sconto Nábytok, s. r. o., ELIT
Slovakia, s. r. o., Kaufland. Splnili sme minimál-
ny limit predpísan˘ pre ‰tát. Sme v‰ak presved-
ãení, Ïe dôsledn˘m vyÏadovaním plnenia záko-
nom stanoven˘ch povinností od dovozcov a di-
stribútorov sme schopní pre ochranu Ïivotného
prostredia urobiÈ podstatne viac.
Systém zberu máme vytvoren˘ a technicky
zabezpeãen˘, BAT technológie na zhodnocova-
nie máme vybudované v dostatoãnej kapacite.
Ch˘ba len dostatoãná osveta – informovanosÈ.
Aj tá je pripravená, len ako si nepochopená
subjektmi, ako je Recyklaãn˘ fond, ktor˘ má v
sektore dostatok financií a ktor˘ ju má zo záko-
na povinnosÈ financovaÈ, ale rôznymi ob‰truk-
ciami sa zdráha plniÈ si svoju povinnosÈ. Penia-
ze rad‰ej ukladá na úãty v komerãn˘ch bankách,
aby mu vytvárali úrok, ktor˘ sa nepouÏíva na
podporu nakladania s odpadmi.
MoÏno je to aj t˘m, Ïe pracovník Recyklaã-
ného fondu zodpovedn˘ za komoditu batérie a
akumulátory poãas 10 rokov ani raz nenav‰tí-
vil, ani sa nezaujímal o subjekty, ktoré vykoná-
vajú zber a zhodnotenie batérií a akumulátorov
v SR.
Dr. Ján KAMENICK¯
prezident REBAT
neziskového zdruÏenia podnikateºov,
zabezpeãujúcich zber, dopravu a recykláciu
opotrebovan˘ch batérií a akumulátorov,
obsahujúcich niektoré nebezpeãné látky,
a dovozcov batérií a akumulátorov
67
S A M O S P R Á V A N A S L O V E N S K U
Uvedomujem si, Ïe súãasná vláda má obrovské problémy, ktoré musí ão najr˘chlej‰ie rie‰iÈ.
Okrem v‰etk˘ch známych problémov zverejÀovan˘ch v médiách registrujem e‰te ìal‰í, a to ÈaÏbu
nerastov v na‰ej krajine. K tomuto problému som sa dostala cez kauzu obnovenia ÈaÏby zlata
v Kremnici a neustále sa ním zaoberám, teraz uÏ ako primátorka mesta. Preto som si musela
na‰tudovaÈ mnohé poznatky a súvislosti, aby som veci rozumela.
Environmentálne záÈaÏe
z ÈaÏobného priemyslu
Na prípade Kremnice som pochopila, Ïe je
to celospoloãensk˘ problém – pretoÏe Krem-
nica nie je jediná –, ktor˘ má niekoºko aspek-
tov.
1. Environmentálny – banská ÈaÏba má tak-
mer vÏdy negatívne environmentálne dô-
sledky, jej dôsledkom je vznik trval˘ch en-
vironmentálnych záÈaÏí, a tie si nakoniec
vyÏadujú ‰tátne financie na ich odstráne-
nie
2. Finanãn˘ – ‰tát Èahá obvykle za krat‰í ko-
niec, podºa súãasnej legislatívy je ÈaÏba
v˘hodná pre ÈaÏobnú spoloãnosÈ, ale nev˘-
hodná pre ‰tát
3. Právny – star˘, socialistick˘ a derav˘ ban-
sk˘ zákon a súvisiace predpisy umoÏÀujú
ÈaÏobnej spoloãnosti vyÈaÏiÈ nerast a zbaviÈ
sa zodpovednosti
4. Sociálno-ekonomick˘ – chceme pokraão-
vaÈ v rozvoji ÈaÏkého priemyslu, alebo bu-
deme Slovensko orientovaÈ na technológie
s vysokou pridanou hodnotou?
5. Politick˘ – postoj úradníkov reprezentujú-
cich ‰tátne in‰titúcie
6. Majetkovo-právny – v lokalite, ktorá je ur-
ãená na ÈaÏbu, klesá cena nehnuteºností
7. Obãiansky – neb˘val˘ odpor verejnosti,
obãania si ãoraz viac uvedomujú dôsledky
t˘chto aktivít a za posledné roky sa anga-
Ïovali vo viacer˘ch kauzách, ktoré mohli
zásadn˘m spôsobom ovplyvniÈ Ïivotné pro-
stredie
V‰etky tieto hºadiská samozrejme súvisia.
Pokúsila som sa rozanalyzovaÈ tieto as-
pekty, a to na základe osobn˘ch skúseností a
poznania z posledného obdobia. Poznamená-
vam, Ïe anal˘za sa t˘ka najmä vyhraden˘ch
nerastov, no stretla som sa uÏ s kauzami sú-
visiacimi aj s ÈaÏbou nevyhraden˘ch nerastov.
1. ENVIRONMENTÁLNE ASPEKTY
ËAÎOBNÉHO PRIEMYSLU
Bansk˘ priemysel priná‰a so sebou znaã-
né environmentálne riziká. Pravidelne sa stre-
távame so správami o bansk˘ch ne‰Èastiach, ale
aj o haváriách na star˘ch alebo i fungujúcich
odkaliskách, ako dôsledkoch ÈaÏby. Îiaº, ne-
t˘ka sa to len rozvojov˘ch krajín, ale aj USA,
Kanady, ·panielska – pretrhnutie hrádze od-
kaliska v Aznalcóllare, Rumunska – preliatie
hrádze odkaliska v Baia Mare, ãi ·védska –
pretrhnutie hrádze odkaliska v Aitiku.
68
Vìaka svojej polohe (v Karpatskom oblú-
ku) sa od keltsk˘ch ãias na Slovensku ÈaÏili
mnohé nerasty. Dôsledkom tejto ãinnosti sú
environmentálne záÈaÏe spôsobené banskou
ãinnosÈou. Patria medzi ne haldy a odkaliská
(napr. ·obov lom pri Banskej ·tiavnici, od-
kalisko pri NiÏnej Slanej), nesprávne uza-
vreté staré banské diela (napr. zatopená baÀa
Mária pri RoÏÀave, z ktorej vytekajú kyslé v˘-
luhy), nedávno v˘very bansk˘ch vôd (pri
Spi‰skej Novej Vsi), opakované poklesy a
zosuvy povrchov˘ch vrstiev (napr. v posled-
nej dobe ‰achta Mária v Kremnici alebo po-
klesy povrchu pri Handlovej, prepadnutá ces-
ta prvej triedy pri Vy‰nej Boci).
Odborníci odhadujú, Ïe ich odstránenie si
vyÏiada desiatky miliónov eur. Je namieste
otázka, ako sa máme postaviÈ k budúcim zá-
ÈaÏiam vznikajúcim pri banskej ÈaÏbe, najmä
v súvislosti s husto ob˘van˘m územím v stre-
de Európy. Je rozdiel, ãi sa banská ÈaÏba usku-
toãÀuje v neob˘van˘ch oblastiach, alebo v
osídlenom území.
Podºa banského zákona – ak ide o staré
banské dielo (teda, ak uÏ ÈaÏobná spoloãnosÈ
neexistuje) – musí sanáciu t˘chto záÈaÏí finan-
covaÈ ministerstvo hospodárstva. In˘mi slo-
vami, staré banské záÈaÏe na Ïivotnom pro-
stredí zaplatia daÀoví poplatníci. S t˘m súvi-
sí aj finanãn˘ aspekt.
2. FINANâNÉ ASPEKTY
Na rozdiel od in˘ch druhov v˘roby sa pri
ÈaÏbe a spracovaní nerastov spotrebúva ma-
teriál, ktor˘ je vlastníctvom ‰tátu. Je neobno-
viteºn˘, preto by jeho spotrebu ÈaÏobná spo-
loãnosÈ mala uhradiÈ.
Hovorí o tom nariadenie vlády ã. 50/2002
o úhrade za dob˘vací priestor, úhrade za
vydobyté nerasty a o úhrade za uskladÀova-
nie plynov alebo kvapalín. Podºa tohto naria-
denia: Úhrada za vydobyté nerasty sa za kaÏ-
d˘ ‰tvrÈrok kalendárneho roka vypoãíta ako
súãin podielu nákladov na dob˘vanie neras-
tov k celkov˘m nákladom na zhotovenie v˘-
robkov z vydobyt˘ch nerastov, trÏieb dosiah-
nut˘ch za odpredané v˘robky zhotovené z vy-
dobyt˘ch nerastov a sadzby úhrady. (Sadzba
úhrady je u zlata 5 %.)
Tento zloÏit˘ text prepí‰me do vzorca:
Úhrada za vydobyt˘ nerast: k x sadzba úhra-
dy x trÏby (k – koeficient zohºadÀujúci ná-
klady na ÈaÏbu a úpravu)
S A M O S P R Á V A
náklady na dob˘vanie nerastov po
miesto ich úpravy a zu‰ºachÈovania
Koeficient k =
celkové náklady na zhotovenie
v˘robkov z vydobyt˘ch nerastov
Iste si vieme predstaviÈ, Ïe podiel nákladov
na dob˘vanie nerastov (myslia sa t˘m nákla-
dy aÏ po miesto, kde nerast vstupuje do pro-
cesu jeho úpravy a zu‰ºachÈovania) k celkov˘m
nákladom na zhotovenie v˘robkov z vydoby-
t˘ch nerastov je vÏdy ãíslo men‰ie ako 1.
Teda v médiách sa mylne hovorí, Ïe ide o 5 %
z trÏieb z vyÈaÏeného nerastu (pri zlate). Skôr
to bude ãíslo okolo 3 %, podºa typu ÈaÏby a
úpravy, ak sa nepouÏijú Ïiadne extra triky. (Na
základe ‰túdie uskutoãniteºnosti, ktorú zverej-
nila spoloãnosÈ Tournigan pre svoj projekt
ÈaÏby zlata v Kremnici, sa dalo vypoãítaÈ, Ïe
‰tát by dostal ako úhradu za vyÈaÏené zlato
3,4 % z trÏieb. Pre porovnanie – v stredove-
ku platila zásada, Ïe panovník dostával 40 %
z vyÈaÏeného zlata a 35 % z vyÈaÏeného strieb-
ra, teda zo zisku. Jeho spracovanie – povole-
né len v kráºovsk˘ch hutách – podliehalo prí-
snej kontrole a nesmelo sa vyviezÈ z krajiny.
Po roku 1545 boli v‰etky bane na drahé kovy
v rukách ‰tátu, aÏ do konca éry socializmu.)
V uvedenom vzorci sa hovorí o trÏbách. Ak
slovenská dcéra (v Kremnici napr. Kremnica-
Gold Mining, s. r. o.) bude predávaÈ vyÈaÏe-
né zlato zahraniãnej matke, môÏe to robiÈ za
dohodnutú cenu, teda ‰tát si „utrie ústa“.
Okrem toho by bolo potrebné definovaÈ sys-
tém kontroly, koºko nerastu sa v skutoãnosti
vyÈaÏilo.
Na ÈaÏbu nerastov by sme mali pozeraÈ ako
na spoloãn˘ podnik, do ktorého vkladá Slo-
venská republika svoj majetok – loÏisko – a
ÈaÏiar investície na ÈaÏobné zariadenia. Potom
by sa zisk delil v pomere vloÏen˘ch podie-
lov.
Bansk˘ zákon síce zaväzuje ÈaÏobnú spo-
loãnosÈ k zabezpeãovaniu a likvidácii ban-
sk˘ch diel, no táto môÏe kedykoºvek preru‰iÈ
ÈaÏbu a loÏisko nechaÈ napospas osudu. Zos-
tane ako mnohé staré environmentálne záÈa-
Ïe na Slovensku, odborníci odhadujú nákla-
dy na ich likvidáciu v miliardách korún. Na-
príklad do „ãervenej“ skládky pri Îiari nad
Hronom uÏ vloÏili 100 mil. Sk na jej sanáciu
a predpokladá sa, Ïe bude potrebn˘ch ìal‰ích
900 mil. Sk. Podºa mne dostupn˘ch informá-
cií sa táto hodnota môÏe e‰te zv˘‰iÈ.
Typick˘m príkladom je baÀa Mária pri
RoÏÀave, z ktorej vytekajú kyslé a ÈaÏk˘mi
kovmi zneãistené vody a vtekajú do rieãky
Slanej. ·tát prená‰a zodpovednosÈ na posled-
ného majiteºa bane firmu Îelba, tá je v‰ak v
konkurze a nieto nikoho, kto by sa o starú eko-
logickú záÈaÏ staral.
Aj v Kremnici sa v roku 2009 prepadla ‰a-
chta Mária a sanáciu tejto havárie musí finan-
covaÈ ministerstvo hospodárstva, pretoÏe nie-
to nikoho, kto by za staré banské dielo niesol
zodpovednosÈ.
Podobn˘ch príkladov máme k dispozícii z
celého sveta, nielen z rozvojov˘ch krajín, ale
napríklad aj z Kanady (Timmins, Kam Kotia)
ãi USA.
Pri tomto uhle pohºadu e‰te chvíºu potrvá,
k˘m loÏiská nerastov budú pre Slovensko
v˘hodne a rentabilne ÈaÏiteºné.
Otázne je tieÏ urãenie úhrady za dob˘vací
priestor. Donedávna platil ‰tátu uÏívateº do-
N A S L O V E N S K U
b˘vacieho priestoru 5 tis. Sk za kaÏd˘ zaãa-
t˘ kilometer ‰tvorcov˘. Dnes je to 20 tis. Sk
za kaÏd˘ zaãat˘ km2. Je to smie‰ne málo, s
ohºadom na obmedzenia, ktoré urãenie dob˘-
vacieho priestoru predstavuje pre obyvateºov
takejto lokality a na druhej strane práva, kto-
ré dostane s dob˘vacím priestorom ÈaÏobná
spoloãnosÈ.
(Ako pikantériu uvediem opäÈ príklad
Kremnice. Za dob˘vací priestor platí jeho
drÏiteº roãne 240 tis. Sk, no kremnickí záhrad-
kári platia ‰tátu vo forme spotrebnej dane z
alkoholu, ktor˘ vyrobia zo svojich v˘pestkov
v miestnej v˘robni, od 750 tis. Sk do 1 mil.
Sk podºa úrody v danom roku.)
Domnievam sa, Ïe poplatky za dob˘vací
priestor by mali byÈ minimálne desaÈnásobne
vy‰‰ie, ãím by sa vyselektovali spoloãnosti,
ktoré sú dostatoãne silné a sú schopné skutoã-
ne ÈaÏiÈ, od t˘ch, ktoré len „drÏia“ dob˘vací
priestor kvôli ‰pekuláciám na burzách.
Nedávno uzavrela kanadská spoloãnosÈ
Tournigan Energy Ltd. opãnú zmluvu s brits-
kou spoloãnosÈou Ortac Resources o postup-
nom predaji kremnického projektu – ão zna-
mená aj licencie k dob˘vaciemu priestoru. Pri-
tom Ortac Resources je firma, ktorá vznikla
pred 2 rokmi a dodnes nemá svoju webovú
stránku.
3. BANSK¯ ZÁKON
Bansk˘ zákon ã. 44/1988 Zb. v znení ne-
skor‰ích predpisov nesie na sebe peãaÈ doby,
v ktorej vznikol. Implicitne predpokladá, Ïe
ÈaÏiÈ nerastné bohatstvo je dobré, spoloãensky
prospe‰né a pre ‰tát v˘hodné.
Tento postoj k ÈaÏbe surovín mal pravdepo-
dobne tieto dôvody:
a) v období socializmu bol ÈaÏiarom ‰tát,
b) v druhej polovici minulého storoãia sa
e‰te neuvaÏovalo o vyãerpateºnosti zásob
nerastov,
c) princípy trvalo udrÏateºného rozvoja
boli neznámym pojmom.
Skládka kalu Abrud.
Dnes, súc uÏ pouãení chybami predchá-
dzajúcich generácií, dlhodobou, pretrváva-
júcou a ne‰etrnou exploatáciou prírodn˘ch
zdrojov a hromadením skládok bansk˘ch od-
padov, by sme si pri rozhodovaní o ÈaÏbe ne-
rastn˘ch surovín mali klásÈ takéto otázky:
1. Ako sa správaÈ k neobnoviteºn˘m zdro-
jom?
2. Je potrebné ich ÈaÏiÈ práve teraz, bez ohºa-
du na budúce generácie?
3. Máme k dispozícii vhodné bezrizikové
technológie, ekonomicky v˘hodné a záro-
veÀ ‰etrné k Ïivotnému prostrediu?
4. Nezanecháme na‰im potomkom krajinu
nezvratne po‰kodenú, s ÈaÏko predvídateº-
n˘mi dôsledkami?
5. Bude Slovenská republika z ÈaÏby profito-
vaÈ, alebo jej zostanú len environmentálne
záÈaÏe, zdroje nestability a riziká pre kra-
jinu?
Teda, pokiaº súãasn˘ bansk˘ zákon chráni
záujem ÈaÏiara, potrebujeme nov˘ zákon, kto-
r˘ musí jednoznaãne chrániÈ záujem ‰tátu a
jeho obãanov, priãom ÈaÏiÈ nemusí byÈ vÏdy
pre ‰tát prospe‰né. Vlastník má právo chrániÈ
svoje vlastníctvo, ale nemusí chcieÈ toto vlast-
níctvo vyuÏiÈ v danom ãase (práve vtedy, keì
má oÀ záujem ÈaÏiar).
Zjednodu‰ene povedané, len vtedy je ÈaÏ-
ba nerastu pre ‰tát v˘hodná, ak úhrady za
vydobyt˘ nerast ìaleko prevy‰ujú náklady
na odstraÀovanie následkov banskej ãinnos-
ti vãítane rekultivácie háld, odkalísk, skládok
toxick˘ch odpadov a podobne, a iba vtedy, ak
tieto následky je vôbec moÏné odstrániÈ.
Bansk˘ zákon je v súãasnosti kontra-
produktívny pre ‰tát a kaÏd˘ pokus o ÈaÏbu
vyhraden˘ch nerastov je potrebné zastaviÈ,
k˘m nebude vypracovan˘ a schválen˘ abso-
lútne nov˘ bansk˘ zákon a v súvislosti s ním
novelizované zákony o banskej ãinnosti, o od-
padoch z banskej ãinnosti, geologick˘ zákon
a zákon o posudzovaní vplyvov na Ïivotné
prostredie (EIA).
69
S A M O S P R Á V A
4. SOCIÁLNO-EKONOMICK¯ DOPAD
Len v˘nimoãne si uvedomujeme, Ïe uÏ
úvahy o moÏnej ÈaÏbe nerastu môÏu maÈ vplyv
na rozvoj komunity, ktorej sa táto dotkne.
Príkladom môÏe byÈ list, ktor˘ v roku 2006
poslali primátor Kremnice, starostovia do-
tknut˘ch obcí a OZ Kremnica nad zlato na
Ministerstvo Ïivotného prostredia SR list, z
ktorého vyberám:
Opakovane Ïiadame Ministerstvo Ïivotné-
ho prostredia SR, aby v zmysle § 12, ods. (2)
zákona ã. 127/1994 Z. z. (zákona o posudzo-
vaní vplyvov na Ïivotné prostredie) urãilo
definitívny termín odovzdania Správy o hod-
notení na 31. 12. 2006, ako to uÏ bolo dekla-
rované na rokovaní 2. 3. 2006, bez moÏnosti
jeho posunutia.
Potrebu ukonãiÈ správu v tomto termíne
zdôvodÀujeme t˘m, Ïe obãania dotknut˘ch
obcí sú zámerom navrhovateºa silne frustro-
vaní. Zámer je pre nich svojim rozsahom a ne-
gatívnym vplyvom na prírodu a krajinu v hus-
to osídlenej oblasti absolútne neprijateºn˘.
âím je dlh‰ia doba neistoty a ãakania na
verdikty úradov, t˘m je väã‰ia traumatizácia
obyvateºstva, obãania nie sú schopní pláno-
vaÈ si budúcnosÈ. Toto má za následok socio-
ekonomickú agóniu obcí, zmrazenie podni-
kateºsk˘ch aktivít a rozvoja dotknutej komu-
nity.
UpozorÀujeme na fakt, Ïe zámer takéhoto
charakteru a rozsahu je posudzovan˘ pravde-
podobne prv˘krát od platnosti zákona ã.
127/1994 Z. z. a je v istom zmysle preceden-
som. Z tohto dôvodu je dôleÏité skúmaÈ a braÈ
do úvahy v‰etky aspekty tohto procesu a jeho
vplyvu na Ïivot obyvateºov dotknut˘ch obcí.
Skúsenosti z Kremnice a okolit˘ch obcí by
mali byÈ pouãením pre nasledujúce prípady v
rámci celého Slovenska.
Ako vzor podsúval Tournigan Gold Corp.
Kremniãanom mesteãko Eisenerz v Rakúsku
s t˘m, Ïe sa tam rozvíja turizmus spolu s ba-
Àou Erzberg. Zatajil v‰ak skutoãnosÈ, Ïe za po-
sledn˘ch 20 rokov klesol v Eisenerzi a oko-
lí poãet obyvateºov na tretinu. Podºa ‰túdie
Geologického spolkového úradu vo Viedni s
názvom Sociálno-ekonomick˘ dopad a envi-
ronmentálne riziká rakúski odborníci e‰te
len hºadajú a testujú postupy, ktor˘mi by
mohli zmierniÈ úãinky povrchovej ÈaÏby a
vrátiÈ do krajiny Ïivot.
Obãania sa správne obávajú, Ïe sºubne sa
rozvíjajúci cestovn˘ ruch ÈaÏba definitívne
zastaví. S t˘mto súvisí aj zamestnanosÈ. Ëa-
Ïobné spoloãnosti sºubujú nové pracovné
miesta, ale mlãky obchádzajú skutoãnosÈ, Ïe
by do‰lo k strate zamestnania a Ïivností vy-
tvoren˘ch na báze cestovného ruchu, zaloÏe-
ného na danostiach prírody a krajiny.
5. POLITICK¯ ASPEKT
Keì som sa zaãala pohybovaÈ medzi ºuì-
mi z geologického a banského prostredia, po-
chopila som, Ïe funguje geologicko-banská
loby, ktorej samozrejme vyhovuje tak˘to
právny stav.
Úradníci na bansk˘ch úradoch a minister-
stvách hospodárstva a Ïivotného prostredia
celkom nepochopiteºne podporujú ÈaÏobné pro-
jekty. V praxi sa stretávam s t˘m, Ïe ‰tátni úrad-
níci si mylne (alebo zámerne?) zamieÀajú
70
N A S L O V E N S K U
ochranu nerastného bohatstva (v prospech Slo-
venskej republiky) s ochranou práva toto bo-
hatstvo dob˘vaÈ (v prospech ÈaÏiara).
Nere‰pektujú Národnú stratégiu trvalo
udrÏateºného rozvoja, ani Surovinovú politi-
ku SR, ba ani Aahrusk˘ dohovor. Za ão sú títo
ºudia platení? Ako im máme dôverovaÈ, keì
nechránia záujmy obãanov a Slovenskej re-
publiky?
Vyzerá to tak, Ïe obãania musia bojovaÈ
proti úradníkom vo vlastnom ‰táte, preto-
Ïe sú buì nekompetentní, neznalí problema-
tiky, alebo jednoducho uprednostÀujú iné zá-
ujmy (banská loby) ako sú záujmy tejto kra-
jiny (trvalo udrÏateºn˘ rozvoj, prosperita ‰tá-
tu ako takého, smie‰ne nízke úhrady za vyÈa-
Ïen˘ nerast verzus trvalé environmentálne
záÈaÏe).
Ako jeden z dôkazov takéhoto správania sa
úradníkov je Materiál ã. 10349/2009-9 návrh
dokumentu „Anal˘za palivovo-energetick˘ch
surovín a moÏnosti vyuÏívania zásob a pro-
gnóznych zdrojov z pohºadu ich ekonomickej
efektívnosti, ktor˘ spracovalo Ministerstvo
Ïivotného prostredia a dalo ho k pripomien-
kovaniu v decembri 2009. Okrem in˘ch zá-
vaÏn˘ch nedostatkov v Àom tvrdí: „Krajiny,
ktoré budú schopné dodaÈ vlastn˘ urán a po-
ÏadovaÈ len jeho prepracovanie na palivo,
dokáÏu vyrobiÈ elektrickú energiu podstatne
lacnej‰ie.“
Toto tvrdenie je nezmyselné a zavádzajú-
ce, veì v otvorenej trhovej ekonomike bude
predsa ÈaÏobná spoloãnosÈ predávaÈ surovinu
za trhovú cenu bez ohºadu na to, kde sa vy-
ÈaÏila. Komu mal tento v˘rok poslúÏiÈ? Mal
podporiÈ my‰lienku ÈaÏby uránu na Slovens-
ku?
6. MAJETKOVO-PRÁVNY ASPEKT
Jedn˘m z ìal‰ích dôkazov, Ïe geologicko-
banská loby skutoãne funguje, bol pokus v
roku 2007 nepriamou novelizáciou banského
zákona prepa‰ovaÈ do neho paragraf o vecnom
bremene. Vyberám ãasÈ z jeho návrhu:
§ 33a
Vecné bremeno
(1) Ak nedôjde k vyrie‰eniu stretov záujmov
podºa § 33 ods. 1 aÏ 3 do 60 dní od na-
dobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
obvodného banského úradu o urãení do-
b˘vacieho priestoru, vzniká v neprospech
fyzick˘ch osôb a právnick˘ch osôb – vlast-
níkov alebo in˘ch oprávnen˘ch uÏívate-
ºov nehnuteºností, na ktor˘ch bol rozhod-
nutím obvodného banského úradu urãe-
n˘ dob˘vací priestor vecné bremeno,16n)
spoãívajúce v povinnosti strpieÈ za prime-
ranú náhradu obmedzenia spoãívajúce v
a) povinnosti umoÏniÈ dob˘vaÈ v˘hradné
loÏisko podºa § 31 ods. 3,
b) umoÏnení zamestnancom organizácie
vstupovaÈ na pozemky v dob˘vacom
priestore,
c) strpení umiestÀovania a udrÏiavania
doãasn˘ch zariadení, potrebn˘ch na
v˘kon ãinností v dob˘vacom priestore,
d) strpení vykonania nevyhnutn˘ch opat-
rení na úãel zabránenia závaÏného po-
‰kodenia Ïivotného prostredia,
e) moÏnosti prednostného práva kúpy po-
zemkov, nachádzajúcich sa v dob˘va-
com priestore.
Uplatnením vecného bremena by hodnota
nehnuteºností v dob˘vacích priestoroch kles-
la na nulu a ich vlastníci by zo dÀa na deÀ pri-
‰li o svoj majetok.
Na vysvetlenie: dnes urãené dob˘vacie
priestory pokr˘vajú ãasto zastavané územia
obcí a miest. Napríklad dob˘vací priestor ur-
ãen˘ od roku 1961 v Kremnici predstavuje
plochu 11,2 km2 a prekr˘va väã‰inu zastava-
ného územia Kremnice a Kremnick˘ch Baní,
hoci tzv. bilanãné zásoby sú len na malej plo-
che lokality ·turec. Obvodn˘ bansk˘ úrad v
Banskej Bystrici celé roky vo veci zmen‰enia
alebo zru‰enia dob˘vacieho priestoru neko-
nal (mal tak urobiÈ na základe banského zá-
kona) a ani nekoná a mesto sa nedokáÏe tej-
to Èarchy zbaviÈ, hoci v roku 1971 sa ÈaÏba za-
stavila.
Podobná situácia je aj v in˘ch lokalitách,
staãí si pozrieÈ zoznam dob˘vacích priestorov
na webovej stránke banského úradu.
Proti novele sa postavili nielen jednotliví
obãania, ale aj obce a mestá (ZMOS a Únia
miest SR). Nakoniec v˘bory NR SR neodpo-
ruãili túto novelu schváliÈ ako protiústavnú.
Na‰Èastie aj poslanci NR SR tak˘to paragraf
väã‰inou hlasov neschválili. Domnievam sa
v‰ak, Ïe to bolo len po nátlaku verejnej mien-
ky.
7. OBâIANSKY ASPEKT
V posledn˘ch rokoch si obãania tejto kra-
jiny ãoraz viac uvedomujú v˘znam kvality Ïi-
votného prostredia a krajiny, v ktorej Ïijú.
Svoj odpor voãi ÈaÏobn˘m projektom vyjadri-
li nielen v prípade povrchovej ÈaÏby zlata v
Kremnici, ale aj v prípade ÈaÏby perlitu v To-
kajskej oblasti a naposledy v prípade ÈaÏby
uránu pri Ko‰iciach a v PovaÏskom Inovci
(viac ako 100 tisíc podpisov pod petíciou
proti ÈaÏbe uránu na Slovensku).
Nesmierne sa zv˘‰ilo ich obãianske a en-
vironmentálne povedomie, zaãali si uvedo-
movaÈ svoje obãianske práva a sú rozhod-
nutí ich obhajovaÈ.
Slovenská republika by mala prijaÈ ústav-
n˘ zákon, ktor˘m by definovala svoj postoj
k loÏiskám svojho nerastného bohatstva a ich
vyuÏitiu, s ohºadom na následky na Ïivot-
nom prostredí a krajine, s ohºadom na postoj
verejnosti a s ohºadom na budúce generácie,
ktor˘m by sme mali zanechaÈ krajinu nepo-
‰kodenú a samozrejme majú tieÏ právo na po-
sledné zásoby v˘znamn˘ch surovín.
Na záver si dovolím poloÏiÈ reãnícku otáz-
ku: „Chceme, aby Slovensko zostalo krajinou
s ÈaÏk˘m priemyslom po‰kodzujúcim krajinu
ako za dôb socializmu, alebo chceme, aby sa
tu rozvíjali odvetvia s vysokou pridanou hod-
notou?“
RNDr. Zuzana BaláÏová
ãlenka prezídia Únie miest Slovenska
primátorka mesta Kremnica
S A M O S P R Á V A N A S L O V E N S K U

„Ako hodnotím súãasn˘ stav odpadového hospodárstva v SR z pohºadu obcí a miest? Ch˘bajú dva strategické
materiály: Program odpadového hospodárstva a Stratégia nakladania s biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom.
Jednoducho, stav v odpadovom hospodárstve nie je pre samosprávy dobr˘,“ povedala pre Parlamentn˘
kuriér Viera KRAKOVSKÁ, podpredsedníãka ZdruÏenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Kde mestá a obce

najviac tlaãí topánka?
V súvislosti so separáciou odpadu v mes-
tách a obciach sa asi najviac skloÀujú slo-
víãka financie a transparentnosÈ. Z tohto
hºadiska kolektívne systémy silne kritizu-
jú Recyklaãn˘ fond. Aká je súãasná spolu-
práca ZMOS s Recyklaãn˘m fondom? Po-
vaÏujete jeho existenciu za potrebnú?
Treba sa na vznik a ãinnosÈ Recyklaãného
fondu pozrieÈ aj z pohºadu samosprávy. Pre sa-
mosprávy bol a je Recyklaãn˘ fond jedin˘
ekonomick˘ nástroj financovania separácie
odpadov. V zaãiatkoch (od roku 2001) pokr˘-
val príspevok z RF skutoãné náklady na zber,
zvoz a zhodnotenie vyseparovan˘ch zloÏiek.
Dnes v‰ak, Ïiaº, moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe príspe-
vok z RF ani zìaleka nepokr˘va na‰e nákla-
dy vynaloÏené na zber, zvoz a zhodnotenie
vyseparovan˘ch zloÏiek komunálneho odpa-
du.
Zlom nastal 1. januára 2005, keì si presa-
dili dovozcovia a v˘robcovia ako povinné
osoby, Ïe keì zhodnotia 4 kg odpadu na oby-
vateºa, alebo 30 % z dovozen˘ch a vyrobe-
n˘ch obalov, nemusia platiÈ príspevok do RF.
V rokoch 2005, 2006 a e‰te aj 2007 to e‰te
i‰lo, pretoÏe finanãné prostriedky boli z pred-
chádzajúcich rokov naakumulované. Hor‰ie
to uÏ bolo v roku 2008 a problémy trvajú do-
dnes. Finanãné prostriedky, ktoré dostávame
z RF, nestaãia pokryÈ skutoãne vynaloÏené fi-
nanãné prostriedky. K tomu sa pridala kríza,
vyseparované zloÏky od nás nechceli braÈ,
alebo ak zobrali, tak za smie‰nu cenu.
Omyl je v‰ak v tom, Ïe 4 kg na obyvateºa
predpísala EÚ pre Slovensko a nie pre povin-
né osoby. Povinné osoby – dovozcovia a v˘-
robcovia – sa majú postaraÈ o v‰etky doveze-
né a vyrobené obaly sami, alebo prostredníc-
tvom oprávnen˘ch organizácií. TakÏe sa sta-
lo to, Ïe keì preukázali zhodnotenie 30% od-
padov z obalov, prestali platiÈ do Recyklaã-
ného fondu. Na zber, zvoz a zhodnotenie pa-
piera, skla, plastov a kovov˘ch obalov doplá-
cajú teraz buì obãan alebo samospráva zo
svojich rozpoãtov. Na Slovensku je 8 opráv-
nen˘ch organizácií, ão je najviac v EÚ a v‰et-
ky produkujú zisk. Preão asi? Vo vyspel˘ch
krajinách EÚ si priemysel objednáva u samo-
správ zber, zvoz a zhodnotenie komunálneho
odpadu a platí im skutoãné náklady na túto
ãinnosÈ.
Samospráva nemá záujem na zru‰ení Re-
cyklaãného fondu. Treba povedaÈ, Ïe RF vy-
tvoril 1 200 pracovn˘ch miest, za finanãnej
pomoci RF sa vytvorili spracovateºské firmy.
Cel˘ proces likidácie RF by navy‰e trval 3 –
4 roky (pozri likvidáciu ne‰tátneho protidro-
gového fondu), ão je pre samosprávu nepri-
jateºné. Ak likvidácia RF predsa nastane, sa-
mospráva poÏaduje adekvátnu náhradu, ale-
bo nech sa postarajú o cel˘ systém separácie
povinné osoby tak, ako im to predpisuje smer-
nica EÚ.
Treba v‰ak zmeniÈ filozofiu Recyklaãného
fondu, nech je zameran˘ na plnenie cieºov
Slovenska v rámci prístupov˘ch dohovorov.
Prístupové dohovory podpísalo Slovensko a
nie samospráva. Samospráva v‰ak chce po-
môcÈ Slovenskej republike plniÈ si záväzky,
ale nie na úkor svojich rozpoãtov a obãanov
SR, ktorí vlastne platia dvakrát: raz keì si kú-
pia tovar v obale, napr. nápoj v plastovej fºa-
‰i, kde v cene v˘robku je aj budúce zhodno-
tenie obalu PET fla‰e a druh˘krát pri miest-
nom poplatku.
E‰te pár slov k transparentnosti. Po kaÏdom
zasadaní správnej rady RF sa zverejÀujú
schválené projekty aj s v˘‰kou poskytnut˘ch
finanãn˘ch prostriedkov. Kolektívne systémy
narábajú tieÏ s verejn˘mi finanãn˘mi pro-
striedkami a nezverejÀujú niã. Majú taktieÏ
orgány svojich firiem a nepodliehajú Ïiadnej
kontrole, ani finanãnej, ani NKÚ. Myslím si,
Ïe to treba daÈ do poriadku. Osobne si myslím,
Ïe aj RF by mal podliehaÈ kontrole, ale potom
aj firmy, ktoré narábajú s finanãn˘mi pro-
striedkami obãanov.
Od roku 2013 pribudne mestám a obciam
ìal‰ia povinnosÈ: separácia biologicky roz-
loÏiteºného odpadu. Sú mestá a obce uÏ
pripravené? Darí sa koordinovaÈ budova-
nie splyÀovacích staníc ãi in˘ch zariadení,
ktoré by biologicky rozloÏiteºn˘ odpad
spracovávali?
Myslím si, Ïe nie kaÏdá obec alebo mesto
sú uÏ pripravené separovaÈ biologicky rozlo-
Ïiteºn˘ odpad. Nie sme pripravení ani finanã-
ne, ani odborne ani technicky. Stratégia nakla-
dania s biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom
mala byÈ hotová v roku 2004. V roku 2010 uÏ
mali obce a mestá separovaÈ a nakladaÈ s t˘m-
to odpadom a mali spracovaÈ cca 50 % z
úrovne roka 1995.
Strategick˘ materiál, ktor˘ vznikol podºa
zadania nie je podºa predstáv samospráv.
Îiadna anal˘za, len nar˘chlo spracovaná stra-
tégia bez akéhokoºvek poznania praxe a hlav-
ne reálnych podmienok samospráv. Obce a
mestá podali na Ministerstvo Ïivotného pro-
stredia SR projekty, ktoré rie‰ia aj nakladanie
s biologicky rozloÏiteºn˘m odpadom. Z poda-
n˘ch 400 projektov pre‰lo len 100, ale miest
a obcí je vy‰e 2900.
Dnes spracúvame zeleÀ. Keì chceme spra-
covávaÈ kuchynsk˘ odpad, musíme maÈ vy-
tvorené dobré podmienky.
V súvislosti s budovaním skládok objavili
sa na Slovensku uÏ viaceré kauzy. A pritom
napríklad zne‰kodÀovanie nebezpeãného
odpadu a minimalizácia ekologick˘ch rizík
s t˘m spojená nie je mysliteºná bez naozaj
‰piãkového know-how. Aká je v tomto sme-
re situácia? Ako hodnotíte novelu zákona
ã. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z
ÈaÏobného priemyslu a o zmene a doplne-
ní niektor˘ch zákonov i zákona ã. 42/1994
Z. z. o civilnej ochrane obyvateºstva v zne-
ní neskor‰ích predpisov?
Samozrejme, Ïe obyvatelia na‰ich miest a
obcí sa oprávnene obávajú likvidácie resp. ne-
likvidácie odpadu po banskej ãinnosti.
Môj osobn˘ názor je, Ïe z ÈaÏby sa musia
finanãné prostriedky ukladaÈ aj na rezervn˘
fond, kde by sa pripravili finanãné prostried-
ky aj na likvidáciu odpadu po banskej ãinnos-
ti. Plnenie tohto záväzku by sa malo kontro-
lovaÈ. KeìÏe v˘sledkom banskej ãinnosti sú
zisky, musia ich tvorcovia niesÈ aj zodpoved-
nosÈ za likvidáciu odpadu. Obãania sa právom
obávajú akejkoºvek banskej ãinnosti, lebo
prax ukázala, Ïe zostáva po banskej ãinnosti
spú‰È a Ïiadna zodpovednosÈ.
Niekedy je ekologické nie ekonomické.
Len na nás záleÏí, ão chceme zanechaÈ svo-
jim potomkom, akú prírodu a celú krajinu.
ZodpovednosÈ by mali niesÈ obãania, obec
– mesto a samozrejme ‰tát. Dnes je prax taká,
Ïe kaÏd˘ oãakáva, ão urobí ten druh˘ a keì
nieão urobí, e‰te ho kritizujeme.

71
Î I V O T N É P R O S T R E D I E

V zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR pripravuje v súãasnosti Ministerstvo Ïivotného prostredia
SR návrh zákona o odpadoch, ktor˘ má nahradiÈ súãasn˘ zákon o odpadoch ã. 223/2001 Z. z. v znení
neskor‰ích predpisov. Ako dôvod prípravy nového zákona o odpadoch sa v pláne legislatívnych úloh
vlády na rok 2011 uvádza nevyhnutnosÈ transpozície Rámcovej smernice EP a Rady 2008/98
o odpadoch. Do návrhu v‰ak budú nepochybne premietnuté aj skúsenosti získané pri priebeÏnej
aplikácii súãasného zákona o odpadoch s nevyhnutn˘m zreteºom na ciele, ktoré chce Slovensko
v oblasti nakladania s odpadmi aj v budúcom období dosiahnuÈ.

Kºúãom k rie‰eniu problémov

s odpadmi je legislatíva
V priebehu mesiaca marec 2011 bola od-
bornej verejnosti Ministerstvom Ïivotného
prostredia SR prezentovaná osnova pripravo-
vaného zákona o odpadoch, v ktorej okrem
mnoh˘ch ìal‰ích zmien oproti systematike sú-
ãasného zákona o odpadoch nie je predpokla-
dané budúce pôsobenie Recyklaãného fondu
ako nástroja podporného financovania proce-
sov separovaného zberu a zhodnocovania vy-
bran˘ch druhov odpadov v SR, nie je predpo-
kladané budúce pôsobenie ani iného analogic-
kého nástroja a nie je identifikovateºné ani iné
systémové rie‰enie dodatkového financova-
nia v tejto oblasti.
Nesporné nepochybne je, Ïe nielen separo-
van˘ zber odpadov najmä v komunálnej sfé-
re, ale ani zhodnocovanie väã‰iny druhov od-
padov nie sú doteraz ekonomicky samonosné.
Najmä pri nakladaní s komunálnym odpadom
je jeho zne‰kodÀovanie skládkovaním pre
obce stále ekonomicky v˘razne v˘hodnej‰ie
neÏ separovan˘ zber so zabezpeãovaním kon-
cového zhodnotenia vyseparovaného odpadu.
Samotn˘ trh otázku financovania zberu a
zhodnocovania odpadov vyrie‰i vtedy, keì
v˘robné vstupy pochádzajúce z druhotn˘ch
surovín budú v jednotliv˘ch komoditách ce-
novo v˘hodnej‰ie neÏ vyuÏívanie prvotn˘ch
surovín. Dovtedy v‰ak je doplnkové financo-
vanie systému nakladania s odpadmi nevyh-
nutné a otázka teda neznie „ãi“, ale „ako“.
Ak v súãasnosti existuje koncepcia takého-
to doplnkového financovania prostriedkami
zhromaÏìovan˘mi v Recyklaãnom fonde,
ktoré v rozhodujúcej ãasti pochádzajú z po-
vinn˘ch príspevkov v˘robcov a dovozcov
v˘robkov a materiálov umiestÀovan˘ch na
územie SR a tvoriacich tak na tomto území
potenciálny odpad, je predov‰etk˘m potreb-
né posúdiÈ vhodnosÈ alebo nevhodnosÈ tejto
koncepcie. Ak súãasná koncepcia existencie
a pôsobenia Recyklaãného fondu bude posú-
dená ako preÏitá a zákonnou úpravou nerefor-
movateºná, bude nevyhnutné nahradiÈ ju inou
úpravou financovania. Posudzovanie pôsobe-
nia Recyklaãného fondu a dôvodnosti jeho bu-
dúcej existencie je v‰ak moÏné len jeho po-
rovnaním s víziou moÏného budúceho rie‰e-
nia tejto problematiky.
Hodnota Ïivotného prostredia stále nie je v
podnikateºskej praxi povaÏovaná za ekono-
mickú kategóriu a zákonom uloÏené príspev-
ky do Recyklaãného fondu sú preto mnoh˘-
mi ich platiteºmi povaÏované za bezdôvodne
zaÈaÏujúce. Z pohºadu prvoplánovej firem-
nej ekonomiky je tak˘to prístup pochopiteº-
n˘. Nie je v‰ak celkom korektné, ak sa tak˘-
to prvoplánov˘ prístup transformuje do akti-
vít atakujúcich samotnú koncepciu zákonné-
ho nástroja dodatkového financovania nakla-
dania s odpadmi ak˘m je v súãasnosti Recy-
klaãn˘ fond a nie je ani celkom korektné, ak
z takéhoto hºadiska by mali byÈ podobné ak-
tivity pri posudzovaní dotknutej problemati-
ky vyhodnocované.
Alternatíva zdrojov a postupov financova-
nia systému nakladania s odpadmi pri vy-
pustení Recyklaãného fondu zo systému do-
teraz nebola prezentovaná, nie je s ãím porov-
návaÈ, moÏno sa preto zatiaº obmedziÈ len na
zhrnutie pozitív súãasnej úpravy a doteraj‰ie-
ho pôsobenia Recyklaãného fondu:
1. Do reÏimu platenia príspevkov je premiet-
nutá zodpovednosÈ v˘robcov a dovozcov za
potenciálny odpad vzniknut˘ na území SR
so zachovaním moÏností zabezpeãovania
zhodnocovania tohto odpadu samotn˘mi
platiteºmi príspevku. Príspevok do Recy-
klaãného fondu sa neplatí za objem v˘rob-
kov zodpovedajúci objemu odpadov, zhod-
notenie ktor˘ch zabezpeãil sám alebo pro-
stredníctvom prevádzkovateºa zhodnocova-
cieho zariadenia platiteº príspevku.
2. Pri predpokladateºnom prenesení v˘‰ky
príspevku do Recyklaãného fondu do ko-
neãnej ceny v˘robku je príspevkom do Re-
cyklaãného fondu zaÈaÏen˘ spotrebiteº, toto
zaÈaÏenie, bez ohºadu na jeho len zanedba-
teºn˘ rozsah, je v‰ak adresné a môÏe teore-
ticky ovplyvÀovaÈ environmentálne vhod-
n˘m spôsobom správanie sa spotrebiteºa.
3. ZhromaÏìovanie finanãn˘ch prostriedkov
v Recyklaãnom fonde umoÏÀuje ako kumu-
láciu t˘chto prostriedkov s cieºom podpo-
ry projektov zhodnocovanie odpadu strate-
gick˘ch oblastiach tak priebeÏné ãiastoãné
vykr˘vanie prevádzkov˘ch nákladov a
men‰ích investiãn˘ch nákladov separova-
ného zberu a zhodnocovania odpadov.
4. O umiestÀovaní prostriedkov zhromaÏde-
n˘ch v Recyklaãnom fonde v zákonnom
rámci ich pouÏitia rozhodujú samotní pla-
titelia príspevkov prostredníctvom nimi
nominovan˘ch ãlenov Správnej rady Recy-
klaãného fondu, ktorí majú v správnej rade
majoritu. Toto rozhodovanie sa potom od-
ráÏa vo zv˘‰enej moÏnosti zabezpeãovania
zhodnocovania odpadu priamo alebo pro-
stredníctvom tretích osôb samotn˘mi pla-
titeºmi príspevku a t˘m zniÏovaní ich prí-
spevkovej povinnosti.
5. Pôsobenie Recyklaãného fondu je kontro-
lovateºné ‰tátom prostredníctvom jeho zá-
stupcov v Správnej a Dozornej rade Recy-
klaãného fondu, orgánmi ‰tátneho dozoru
v odpadovom hospodárstve a aj NKÚ.
6. Od roku 2002 bolo prostredníctvom Recy-
klaãného fondu umiestnen˘ch do proce-
sov nakladania s odpadmi 136,91 mil. eur
z ãoho 86,74 mil. eur bolo smerovan˘ch na
podporu separovaného zberu komunálne-
ho odpadu.
Akékoºvek úvahy o budúcej úprave fi-
nancovania separovaného zberu a zhodno-
covania odpadov v rámci komplexnej zá-
konnej úpravy nakladania s odpadmi v
SR by mali vychádzaÈ predov‰etk˘m z po-
Ïiadaviek ochrany a tvorby zdravého Ïivot-
ného prostredia, zakotven˘mi v Ústave SR.
Bolo by zlé, keby sa prípadnou novou úpra-
vou financovania t˘chto procesov mal sú-
ãasn˘ systém ich financovania de‰truovaÈ
bez adekvátnej náhrady.
Ing. Ján LÍ·KA
riaditeº Recyklaãného fondu

72
N Á R O D N Á R A D A
Na Slovensku
sú pozitívne trendy
pri nakladaní s odpadmi
Diskusia okolo pripravovanej novelizácie zákona o odpadoch naberá intenzitu predov‰etk˘m
na poslaneckej pôde. Parlamentn˘ kuriér sa usiluje mapovaÈ reálnu situáciu vo v‰etk˘ch oblastiach,
ktor˘ch sa novelizácia t˘ka. Na otázky odpovedá Ján GOLIAN
z V˘boru NR SR pre pôdohospodárstvo a Ïivotné prostredie.
V ãom vidíte kardinálne problémy odpado-
vého hospodárstva v SR?
Problémy s odpadov˘m hospodárstvom
majú korene v minulosti. Tento systém sa
poãas totality budoval nekoncepãne ad hoc.
Preto je v Slovenskej republike pomerne veº-
ké mnoÏstvo environmentálnych záÈaÏí, kto-
ré pochádzajú z nesprávne zaloÏen˘ch sklá-
dok komunálneho odpadu, ale najmä z poby-
tu cudzích vojsk a ich správania na na‰om
území. Od vzniku samostatnej Slovenskej re-
publiky sa síce zaãala tvoriÈ legislatíva v tej-
to oblasti, ale stále ne‰lo o systémové rie‰e-
nia. AÏ po vstupe do Európskej únie sme ap-
roximovali do na‰ej legislatívy rie‰enia, kto-
ré sú ‰tandardom v b˘valej európskej pät-
nástke. ZauÏívané stereotypy obyvateºstva
pri nakladaní s odpadmi sa v‰ak menia len po-
maly. Treba si uvedomiÈ, Ïe ide o proces, kto-
r˘ si vyÏaduje urãit˘ ãas. Trendy sú v‰ak po-
zitívne.
Európsky parlament schválil nové pravid-
lá pre nakladanie s neustále rastúcim ob-
jemom elektrického a elektronického odpa-
du. Cieºom je zlep‰iÈ zber a recykláciu toh-
to typu odpadu, obmedziÈ nepotrebnú by-
rokraciu voãi podnikom a zastaviÈ nezá-
konn˘ v˘voz uÏ nepouÏiteºnej spotrebnej
elektroniky za hranice EÚ. K návrhu sa
S R
musia teraz vyjadriÈ jednotlivé ‰táty Únie.
Ak˘ je vበpostoj v tejto otázke?
Belgické predsedníctvo v EÚ vyvinulo veº-
ké úsilie práve pri rie‰ení tohto ‰pecifického
problému. Na pozvanie belgického parlamen-
tu som sa v októbri 2010 zúãastnil v Bruseli
na konferencii predsedov v˘borov Ïivotného
prostredia o problematike nakladania s elek-
tronick˘m a elektrick˘m odpadom. Tam sa di-
skutovalo o vzniku de facto nového priemy-
selného odvetvia, ktoré sa naz˘va ,,trvalo
udrÏateºn˘ manaÏment pohybu materiálov“.
Cieºom projektu je komplexné rie‰enie pro-
blematiky t˘chto ‰pecifick˘ch odpadov, kto-
ré má nielen environmentálny, ale najmä eko-
nomick˘ rozmer. Treba si uvedomiÈ, Ïe na-
príklad v mobiln˘ch telefónoch (roãne sa ich
predá viac ako 2 miliardy kusov so stúpajú-
cim trendom) sa pouÏíva mnoÏstvo kompo-
zitn˘ch materiálov, ktoré pozostávajú z rôz-
nych vzácnych kovov, ako je titán, zlato a iné.
Separácia kompozitn˘ch materiálov je vyso-
ko sofistikovan˘ proces na báze plazmov˘ch
technológií, ktoré dokáÏu vyseparovaÈ v‰et-
ky vzácne kovy z t˘chto materiálov. Rovna-
ko chcem upozorniÈ na to, Ïe surovinová zá-
kladÀa, ktorú EÚ pre svoj rozvoj potrebuje,
sa ãasto nachádza v politicky nestabiln˘ch,
ãasto vzdialen˘ch regiónoch a prístup k t˘m-
to surovinám bude ãoraz Èaωí. Preto je nevyh-
nutné vyuÏívaÈ tento recyklaãn˘ zdroj a v
Belgicku to náleÏite robia. Mal som moÏnosÈ
nav‰tíviÈ takéto zariadenie v Antverpách, v
sídle firmy Umicore, kde nám predstavili naj-
sofistikovanej‰iu úroveÀ spracovania t˘chto
problematick˘ch odpadov. Európska únia sa
snaÏí, aby sa táto problematika rie‰ila v súla-
de so v‰etk˘mi zásadami ochrany Ïivotného
prostredia vrátane spôsobu zberu, triedenia,
spracúvania a obchodovania s t˘mito mate-
riálmi. Aj pred Slovenskom preto stoja veºké
v˘zvy a vzhºadom k na‰ej ,,veºkosti“ si to vy-
Ïaduje kooperáciu s na‰imi susedmi, naprík-
lad v rámci V 4.
Odpadové hospodárstvo vo veºk˘ch mes-
tách – problematika komunálneho odpadu
Ne‰pecializujem sa na problematiku odpa-
dového hospodárstva a preto sa mi ÈaÏko po-
sudzuje úroveÀ a stupeÀ rozpracovania tejto
problematiky. Ako beÏn˘ obãan si myslím, Ïe
systém má vybudované pevné základy a aj lo-
gicky usporiadanú a ekonomicky podloÏenú
‰truktúru. Nechcem sa v‰ak jednoznaãne vy-
jadriÈ ãi systém nakladania s komunálnym
odpadom funguje tak ako by mal. Skôr si
myslím, Ïe sú tam veºké rezervy, a to najmä
v separovanom zbere komunálneho odpadu a
v spracovaní a vyuÏívaní biologicky rozloÏi-
teºn˘ch odpadov.
Problematika Recyklaãného fondu
Recyklaãn˘ fond pre‰iel urãit˘m v˘vojom,
priãom dnes je jeho pôsobenie podºa súãas-
ne platn˘ch predpisov prekonané. Je nepo-
chybné, Ïe s pomocou recyklaãného fondu sa
vybudovalo mnoÏstvo pozitívnych vecí. Ne-
treba v‰ak zabúdaÈ, Ïe tento fond bol poãas
svojej doteraj‰ej existencie sprofanovan˘ a je
charakterizovan˘ mnoÏstvom netransparent-
n˘ch rozhodnutí, najmä pri prideºovaní pod-
pôr. Viem, Ïe vláda sa touto problematikou za-
oberá a je snaha Recyklaãn˘ fond v dne‰nej
podobe zru‰iÈ. KaÏd˘ súdne uvaÏujúci ãlovek
chápe dôvody t˘chto úvah. Musíme v‰ak vy-
tvoriÈ nov˘ transparentnej‰í mechanizmus
tak, aby sme dokázali plniÈ nároãné úlohy, kto-
ré pred nás kladie európska politika v oblas-
ti Ïivotného prostredia. Názov nie je dôleÏi-
t˘, dôleÏitá je funkãnosÈ, ekonomická efektív-
nosÈ a transparentnosÈ tohto procesu.
73
N Á R O D N Á R A D A
Pôsobí obãas ako Alica v krajine zázrakov. âuduje sa nad vecami, aké sa pre politick˘ch
matadorov dávno stali súãasÈou beÏn˘ch rituálov. Zaskoãí aktivitami, za aké by reklamné
agentúry platili veºké sumy. Je neriadenou strelou s neraz nevyspytateºnou interpretáciou svojich
i cudzích slov – a keby sa stal súãasÈou rokovaní koaliãnej rady, politick˘ systém by sa chvel
v základoch. Je v‰etk˘m in˘m, len nie obyãajn˘m poslancom. Igor MATOVIâ.
Alica v Národnej rade SR
Aká je súãasná pozícia Obyãajn˘ch ºudí v
Národnej rade SR? Zdá sa, Ïe vy ‰tyria
fakticky drÏíte spolu, ale ãi budete ako ce-
lok vystupovaÈ pri v‰etk˘ch hlasovaniach,
je otázne. Nerozoberú si vás ‰tyroch iné po-
slanecké kluby?
Budeme vystupovaÈ presne tak ako doteraz,
de facto ako nezávislí, formálne rozdelení. Na
na‰e doteraj‰ie hlasovanie nemala formálna
príslu‰nosÈ ku klubu Slobody a Solidarity viac-
menej Ïiadny vplyv. SnaÏíme sa dodrÏiavaÈ
Ústavu SR a hlasovaÈ podºa svojho svedomia
a presvedãenia.
Neºutujete, Ïe ste i‰li v parlamentn˘ch voº-
bách na kandidátke Slobody a Solidarity?
Nie. Chceli sme napomôcÈ k zmene politic-
kej garnitúry, a to sa aj podarilo. Ak by sme i‰li
do volieb samostatne, na‰e hlasy by prepadli
a mohli by ch˘baÈ, takÏe rozhodnutie prijaÈ po-
nuku Slobody a Solidarity bolo z tohto pohºa-
du správne.
Zrejme vás uÏ v ìal‰ích voºbách nikto na
kandidátku nevezme.
Ani nás a obávam sa, Ïe ani in˘ch nezávi-
sl˘ch. (smiech)
Myslíte?
Jasné. Na jednej strane sme prekrúÏkovaniu
urobili maximálnu reklamu, ale myslím, Ïe v
budúcnosti politické strany si na kandidátku
dajú len poslu‰né oveãky aj za cenu toho, Ïe
ich kandidátka nebude maÈ 150 kandidátov.
Ako vyzerá príprava va‰ej vlastnej strany?
74
S R
A aká by to mala byÈ vlastne strana? Kon-
zervatívna, liberálna, kresÈanskí socialisti...
Po vyhadzove zo Slobody a Solidarity som
nadobro stratil ilúzie, Ïe by na‰e politické stra-
ny boli natoºko demokratické, Ïe by boli ochot-
né zmeniÈ volebné zákony tak, aby mohli kan-
didovaÈ nezávislí. Preto pôjdeme urãite s vlast-
nou stranou. Budeme hraÈ podºa dne‰n˘ch pra-
vidiel – nazbierame podpisy a tak ìalej. Ponáh-
ºaÈ sa v‰ak neponáhºame a pozrite sa von,
chcelo by sa vám v takej zime zbieraÈ podpi-
sy? Mne nie. A aké bude? Nechajte sa prekva-
piÈ.
Chcete vytvoriÈ iba tzv. volebnú stranu, ale-
bo je va‰ím cieºom strana, ktorá bude maÈ
vybudované aj regionálne ‰truktúry?
Permanentne volebnú. (smiech) Stranu, kto-
rá v kaÏd˘ch voºbách ponúkne miesto nezávi-
sl˘m kandidátom. MôÏeme ju pracovne nazvaÈ
v˘Èah pre nezávisl˘ch.
Máte uÏ predstavu, na základe ak˘ch kri-
térií by ste tieto osobnosti vyberali?
Mám, ale zatiaº budem drÏaÈ bobríka mlãan-
livosti. MôÏem v‰ak prezradiÈ, Ïe to budú také
kritériá, aby sme oddelili zrno od pliev.
(smiech)
Pripú‰Èate moÏnosÈ, Ïe priveºa nezávisl˘ch
poslancov môÏe zablokovaÈ efektívne vlád-
nutie a prijímanie zákonov?
Nepripú‰Èam. Síce to hlásajú stranícki apa-
rátãici, ale ão iné im ostáva ako kritizovaÈ? Oni
si totiÏ nevedia predstaviÈ, Ïe naozaj slobodní
ºudia dokáÏu nájsÈ kompromis aj bez straníc-
kej disciplíny. Jednoducho to je nieão mimo ich
predstavivosÈ a záujmy.
Takáto strana zrejme nevystaãí s kritikou
politick˘ch spôsobov. Aké by mali byÈ jej
programové priority?
Asi by nebolo vhodné v‰etko prezradiÈ.
Zrejme ste mali nejaké predstavy o tom, ako
vyzerá vrcholová politika – ão sa vám z t˘-
chto predstáv naplnilo a ão nie?
Predstavy sa viac-menej naplnili. Sú v nej
ºudia dobrí, aj zlí. Priateºskí a úprimní, ale aj
zákerní. Sklamal som sa z niektor˘ch, o kto-
r˘ch som si myslel len dobré, nakoniec sa z
nich ukázali falo‰né lí‰ky, ktoré pred kamera-
mi a novinármi nahodia úplne inú tvár.
Máte uÏ zmapované negatívne a pozitívne
prekvapenia z vrcholovej politiky? âo by ste
chceli zo slovenskej politiky odstrániÈ a ão
v nej upevniÈ?
Prvá ãasÈ otázky je viac-menej zodpoveda-
ná v predo‰lej odpovedi. OdstrániÈ falo‰, pre-
tvárku, zlodejov a príÏivníkov. UpevniÈ, ãi
skôr vzkriesiÈ vieru poslancov vo svoje vlast-
né svedomie.
NeuvaÏuje o zmene volebného zákon na
väã‰inov˘ alebo kombinovan˘ model na-
príklad?
Ja by som s t˘m nemal problém, ale nemy-
slím si, Ïe existuje na takú zmenu politická
vôºa.
Myslíte, Ïe sa vám podarí informovaÈ verej-
nosÈ o v‰etk˘ch politick˘ch nomináciách?
Ako chcete zmeniÈ doteraj‰í systém obsa-
dzovania krajiny po vyhrat˘ch voºbách?
Som presvedãen˘, Ïe na‰a koalícia naberie
odvahu a zverejní v‰etky svoje nominácie. Do
budúcna snívam o tom, aby sme urobili hru-
bú ãiaru medzi politikou a verejnou správou a
politike by sme vyãlenili cca 200 – 300 pozí-
cií, ktoré by mohli politici obsadzovaÈ.
Preão chcete byÈ na rokovaniach koaliãnej
rady? Z toho musia maÈ v‰etci koaliãní part-
neri hrôzu, lebo sa budú báÈ, Ïe prezradíte
aj veci, ktoré sa nezvyknú z tak˘chto roko-
vaní vyná‰aÈ...
(smiech) Ja sa na koaliãnú radu netlaãím a
viem si predstaviÈ jej fungovanie aj bez nás. Na
to v‰ak koaliãné strany musia koneãne po-
chopiÈ, Ïe ak chcú maÈ podporu v parlamente,
musia s nami hovoriÈ pred svojím rozhodnu-
tím, niã viac.
Ako mienite roz‰íriÈ koaliãnú dohodu – iba
o to, Ïe sú jej úãastníkmi piati alebo ‰iesti
N Á R O D N Á R A D A
ãlenovia, alebo aj o iné body (obsadenie
pozícií v ‰tátnej správe, doplnenie Pro-
gramového vyhlásenia vlády...)
To sú veci, o ktor˘ch budem, ak by to ná-
hodou bolo niekedy aktuálne, hovoriÈ v pr-
vom rade s koaliãn˘mi partnermi.
Spolu s OKS ste vo veºmi exkluzívnej
pozícii – bez va‰ich poslancov sa nedá
vládnuÈ. Nie je to priveºké poku‰enie?
Ako mu chcete odolávaÈ, aby ste túto
pozíciu nezneuÏívali?
Koalícia nemôÏe vládnuÈ bez akejkoºvek
skupiny ‰tyroch poslancov, nielen bez nás.
Situáciu sa snaÏíme nezneuÏívaÈ. Jasné,
niekto berie nበpostoj proti koaliãnému po-
klonkovaniu Orbánovi za zneuÏitie situácie,
ale my nie. Pre nás to bola otázka presved-
ãenia a nie koaliãn˘ch poãtov.
Pre túto koalíciu zaãína byÈ typické pri-
veºmi komplikované prijímanie rozhod-
nutí a schvaºovanie zákonov – posledné
dva príklady sú poplatky za externé ‰tú-
dium a plánované zvy‰ovanie odvodov
pre Ïivnostníkov a dohodárov. Ako dlho
môÏe takéto vládnutie vydrÏaÈ?
Pre pokoj v koalícii staãí maliãkosÈ, kto-
rú som uÏ spomínal – prichádzaÈ pred mé-
diá a parlament uÏ s predrokovan˘mi ná-
vrhmi zákonov s koaliãn˘mi poslancami.
Alebo kraj‰ie – staãí si uvedomiÈ, Ïe poslan-
ci nie sú len opiãky na stláãanie urãen˘ch
tlaãidiel.
Na spore o dvojaké obãianstvo sa táto
koalícia zrejme nerozpadne – ale ste
schopní prijaÈ kompromis, aby s ním sú-
hlasili aj Most, aj Procházka s Matovi-
ãom?
Neskromne si myslím, Ïe za budúci kom-
promis ma Sloboda a Solidarita vlastne uÏ
z klubu vyhodila. Lep‰ia cesta zo ‰lamas-
tiky neexistuje.
Onedlho sa bude verejne hlasovaÈ o no-
vom generálnom prokurátorovi. Z dote-
raj‰ích pokusov je jasné, Ïe koalícia má
väã‰inu, len ak hlasuje verejne, pri kaÏ-
dom tajnom hlasovaní sa môÏe zaseknúÈ,
ak nie rozpadnúÈ. Lebo je jasné, Ïe pri-
najmenej ‰tyria koaliãní poslanci mali v
úmysle dosiahnuÈ Radiãovej demisiu.
MôÏe takéto vládnutie vydrÏaÈ do kon-
ca volebného obdobia?
Bolo ich presne ‰esÈ a z jednej strany. Po
poskladaní mozaiky bola za ich hlasovaním
najmä snaha o Radiãovej pád a zmenu za
ãele vlády. Malo ísÈ hlavne o revan‰ za to,
Ïe premiérka niekomu opakovane neak-
ceptovala nominácie na dôleÏité posty. âi
túto svoju pomstu spojili aj s vylep‰ením
svojho konta, ako sa verejne v parlamente
‰u‰kalo, sa uÏ asi tak ºahko nedozvieme.
Som v‰ak presvedãen˘, Ïe koalícia má na-
priek tomu silu vydrÏaÈ do konca. Len kedy
príde koniec, to uÏ je otázne. Nie, myslel
som do roku 2014, samozrejme. (smiech)
MôÏete byÈ aj konkrétnej‰í? Teda okrem
ãísla ‰esÈ.
Sorry, ale nie som samovrah. Ten, o kom
hovorím, o tom dobre vie, Ïe to viem. Ak ho
bude svedomie hr˘zÈ, raz sa prizná aj sám.
S R
Priority Obyãajn˘ch ºudí
Aká by mala byÈ strana nezávisl˘ch poslancov,
to sa z rozhovoru s Igorom MATOVIâOM odhaliÈ vlastne nedá.
Nieão by mohli naznaãovaÈ ich priority, ktoré majú na stránke
www.obycajniludia.sk. ZostaviÈ funkãn˘ poslaneck˘ tím bude fu‰ka.
A udrÏaÈ ho, skoro aÏ nemoÏné.
Dajme po prstoch politikom, u‰etríme mi-
liardy
Roãne nás politici okradnú cca o 3,5 miliar-
dy eur. Inak povedané – stihnú rozkradnúÈ toº-
ko, koºko my v‰etci (zamestnanci aj firmy) za-
platíme do ‰tátneho rozpoãtu na daniach z prí-
jmu.
Základn˘ ‰tátny príjem = dôstojn˘ Ïivot
To, ão u‰etríme t˘m, Ïe politikom dáme po
prstoch, môÏeme rozdeliÈ medzi ºudí formou
základného ‰tátneho príjmu. âím niωí plat,
t˘m viac ºudia získajú. ªudia s platom nad
1 000 eur uÏ nezískajú skoro niã.
Nezamestnaní nemôÏu doplácaÈ na politi-
kov
Rozkrádaãkami politici odrádzajú firmy
investovaÈ na Slovensku, a tak nevznikajú
nové pracovné miesta. Ak zastavíme rozkrá-
danie, opäÈ bude aj práca.
Modré z neba pre rodinu
Niã nie je dôleÏitej‰ie ako na‰e deti. Bez
nich nemá zmysel Ïiadne na‰e snaÏenie. Pre-
to chceme vytvoriÈ zodpovedn˘m rodinám
také podmienky, aby nemuseli rozm˘‰ºaÈ, ãi
si môÏu dovoliÈ maÈ deti.
SpravodlivosÈ a poriadok
Úplatné súdy, úrady, polícia. Chudobn˘ sa
práva nedovolá. ByÈ v kúte len preto, lebo
niekto má moc a peniaze, spravodlivé a sociál-
ne nie je. Nechceme byÈ rovní len v povinnos-
tiach, ale aj v právach.
Nesmieme viac ÏiÈ na úkor na‰ich detí a
vnúãat
Ficova vláda nás neuveriteºne zadlÏila. Ten-
to obrovsk˘ dlh budú splácaÈ na‰e deti a vnú-
ãatá. RobiÈ dlhy, nie je sociálna, ºudská a uÏ
vôbec nie zodpovedná politika.
Po krku neplatiãom miezd, daní a faktúr
Svojvoºne neplatia ºuìom mzdy, neplatia
dane, neplatia faktúry. T˘chto podvodníkov
nemienime viac tolerovaÈ. Získajú t˘m ºudia,
získa ‰tát, vráti sa chuÈ podnikaÈ.
Spravodlivé dôchodky, spokojná staroba
Nie je spravodlivé, ak má jeden dôchodca
aj 10-krát vy‰‰í dôchodok ako in˘ … ak sa dô-
chodky nezvy‰ujú o rovnakú sumu, ale per-
cento … ak niekto má niωí dôchodok len pre-
to, lebo i‰iel do dôchodku za platnosti e‰te sta-
rého zákona … ak pracujú dôchodcovia s vy-
sok˘mi dôchodkami a tak berú prácu neza-
mestnan˘m …
Nevyrie‰ime my rómsky problém, vyrie‰ia
oni slovensk˘
PlatiÈ im za niãnerobenie nás stojí obrovs-
ké peniaze. Dajme im ãistiÈ lesy, kopaÈ kaná-
ly, ãistiÈ ulice, kosiÈ trávu a podobné nízko
kvalifikované práce, ktoré zvládnu. Zvyknú
si na prácu a my u‰etríme miliardy, ktoré po-
uÏijeme inde. Bez práce nie sú koláãe, plati-
lo v minulosti a musí platiÈ aj teraz.
Dobré ráno, Slovensko! – modern˘ ‰tát
bez byrokracie
Sme v 21. storoãí, tak sa koneãne zobuì-
me a robme veci elektronicky. Bez buzerácie,
bez ‰ikany. V pohode a pokojne. A zároveÀ
u‰etríme miliardy, ktoré sa nám zídu v zdra-
votníctve, ‰kolstve, ãi niekde inde.
ZakrúÈme krkom korupcii
Je v‰ade okolo nás. RozÈahaná ako chobot-
nica. Bez úplatku to nejde. Úplatné súdy, úra-
dy, polícia … MaÈ strach z toho, Ïe ak leká-
rovi nedám, operácia dopadne hor‰ie ako by
mohla, nie je rie‰enie. Rie‰enie je – vykrútiÈ
jej krk.
Slovensko nie je len Bratislava
âo nám osoÏí, ak v‰etky deti rodiãov odí-
du za prácou do Bratislavy? Niã. Regióny
nám zostanú spustnuté a plné ne‰Èastn˘ch ro-
diãov, za ktor˘mi raz za ãas prídu tí, ktor˘ch
vychovali, aby ich mali pri sebe. Halóóó,
bratislavskí páni, aj inde Ïijú ºudia, nielen v
Bratislave. Investície smerujme hlavne do
regiónov, nie do Bratislavy.
Spokojn˘ zamestnanec – základ úspechu
Vytvorme ºuìom v práci také podmienky,
aby boli ‰Èastní. Vrátia nám to mnohonásob-
ne. Veì niekedy staãí napraviÈ maliãkosti a do-
siahneme viac ako s kopou peÀazí. ªudia nie
sú stroje, ºudia sú ºudia.
Poctivé podnikanie – ãistá hra, jasné pra-
vidlá
Ak hrá podnikateº fér, musíme si ho váÏiÈ
a nie hádzaÈ do jedného vreca s podvodník-
mi. VrátiÈ podnikateºom chuÈ podnikaÈ, zna-
mená daÈ ìal‰ím ºudom prácu. Pracovné mies-
ta nevytvorí ‰tát, ale ten, komu na to ‰tát vy-
tvorí férové podmienky.
Zdravie máme len jedno
Mesiace musíme ãakaÈ na dôleÏité vy‰etre-
nia, obrovské dlhy, poru‰ené nemocnice …
mohli sme vari dopadnúÈ hor‰ie? Nezaplate-
né sestriãky, obrovské rozdiely v platoch le-
károv.
·kola základ Ïivota
Uãiteº sa denne rozpráva s deÈmi v˘razne
viac ako rodiã. Koho chceme, aby vychová-
val na‰e deti, ak nechceme zaplatiÈ dobr˘ch
uãiteºov?
75
D I A L Ó G Y O A & E W

O ãom?
O oddanosti tretiny obyvateºstva Smeru-SD
O tom, kedy je kradnutie politick˘ch obºúbencov v poriadku
O milovaní Fica babkami, aké kedysi milovali Meãiara
O uÏitoãnosti dzurindovsk˘ch reforiem pre úspech Dzurindovej vlády
O tom, kto je sofistikovanej‰í: Meãiar, alebo Fico?
O vyrovnanosti zápasu medzi Ficovcami a Radiãovcami
O tom, preão sa Oliverovi páãi, Ïe v Bratislave vyhral ºaviãiar Ftáãnik
O názore niektor˘ch KDH-ákov, Ïe liberalizmus je hor‰í ako komunizmus
O tom, ako sa z parlamentu vytrácajú osobnosti

Obãania sa raz odºúbia

od kaÏdého politického miláãika
Je e‰te stále záhadou uÏ niekoºkoroãn˘ spo-
loãensk˘ a politick˘ jav, ktor˘ charakteri-
zuje slovensk˘ verejn˘ Ïivot, a v plnej mie-
re ho e‰te nevysvetlil Ïiaden politológ, so-
ciológ, alebo psychológ: Hoci sa ukázalo, Ïe
poãas Ficovej vlády mnohé ministerstvá
vykazovali nepriaznivé a mravne neprija-
teºné ãiny, napriek tomu stále má Smer-SD
závratne priaznivé v˘sledky v prieskumoch
verejnej mienky. Asi je v Európe len málo
politick˘ch strán, ktoré by celé roky stáli na
prv˘ch miestach rebríãkov so ziskom 30,
40-percentnej podpory obãanov. âím si
túto oddanosÈ tretiny obyvateºstva vysvetºu-
jete?
Ja si myslím, Ïe Smer, alebo teda Fico,
viac-menej zdedil t˘ch voliãov, ktorí predt˘m
sympatizovali s HZDS a moÏno ãiastoãne
odlákal voliãov aj SNS, a preto asi znaãnú
mieru tam hrá ist˘ nacionalizmus zmie‰an˘ s
jáno‰íkovskou tradíciou: „My sme tu pánmi
a nám tu nebude nikto, ani Európska únia, ani
americk˘ alebo neviem ak˘ kapitál diktovaÈ.
My si dupneme a proste nás nezaujíma, ão oni
hovoria.“ Podobn˘ jav teraz prebieha v Ma-
ìarsku, tam zase je to zaloÏené na pomerne
veºkom maìarskom ‰ovinizme, ktor˘ má me-
dzi ºuìmi obrovskú podporu. K˘m u nás sa
to vÏdy pohybovalo, na na‰e veºké ‰Èastie, aj
v t˘ch najlep‰ích ãasoch pre tieto strany ma-
ximálne okolo 50 %, tak v Maìarsku je to v
rovine 66 %, ãiÏe tam uÏ je to ústavná väã‰i-
na a z toho vypl˘vajú mnohé problémy. Tie-
to strany, dá sa povedaÈ, hrajú v podstate na
strunu „poruãíme dû‰Èu, vûtru“.

Pravda, podstatou mojej otázky nie je ani

tak to, kde sa taká ‰iroká podpora Smeru
nabrala, ale skôr to, preão pretrváva uÏ
roky, a to aj teraz, keì sa jasne a neod-
‰kriepiteºne ukázalo, Ïe mnohí ministri b˘-
valej vlády alebo ich blízki spolupracovní-
ci nekonali s príli‰n˘m prihliadnutím na zá-
ujmy obãanom a Ïe si niektorí s úplnou sa-
mozrejmosÈou prisvojovali aj to, ão im ne-

76
D I A L Ó G Y O A & E W
patrilo, a robili to niekedy aÏ totálne bez-
ohºadne? A napriek tomu podporu majú
stále úplne rovnakú.
Keì poviete nejakému sympatizantovi Sme-
ru alebo SNS, Ïe toto a toto sa stalo, a povie-
te aj celkom konkrétne, dokázateºné veci, oni
síce uznajú, Ïe ãinitelia im blízkej strany krad-
li, na to v‰ak majú hneì pre nich dostatoãn˘
argument: dobre, kradli, ale veì kradnú aj
v‰etci ostatní. TakÏe sa zaãne relativizovaÈ
v‰etko problematické, ão robia ich spriazne-
ní politici, a t˘m, Ïe v‰etci dookola kradnú, uÏ
je v poriadku aj to, Ïe kradnú ich obºúbenci.
Keì v‰etci kradnú, tak potom uÏ kradnutie nie
je nijak˘ morálny prehre‰ok. A potom, uÏ
som to raz tu spomínal, je to aj v podstate lás-
ka. Pre t˘ch, ão majú radi Fica, to nie sú po-
litické sympatie, ale je to láska. Viete, to je ako
so zaºúben˘m dievãaÈom. To darmo vidí, Ïe jej
miláãik má sklony k alkoholizmu, alebo ju aj
zbije alebo e‰te v‰elião iné, ono si vÏdy po-
vie, hoci my ostatní sa tomu ãudujeme: No tak,
bil ma, lebo ma má rád. Zaºúben˘ ãlovek jed-
noducho nie veºmi zvaÏuje racionálne argu-
menty, a tak aj tie niekdaj‰ie babky-meãiarov-
ky Meãiara milovali a nijako nehºadali odô-
vodnenie pre to, ão robil. Milovali ho a nech
vystrájal ãokoºvek, ony ho mali tak rady, Ïe
nebrali do ohºadu niã iné. V‰etko mu prepá-
ãili, lebo to bola láska. A potom sa od neho od-
ºúbili a teraz sa zaºúbili do Fica, takÏe teraz je
t˘m „líblingom“ zase on.
Je moÏné nejak˘m spôsobom proti tomu
bojovaÈ alebo pokúsiÈ sa to zmeniÈ a dosiah-
nuÈ, aby ºudia kritickej‰ie pristupovali k
tomu, ão sa okolo nich deje? Veì to by bolo
v ich záujme, v záujme ich detí i v záujme
dobr˘ch zákonov a vôbec dobrého systému
riadenia spoloãnosti.
Istá zmena, samozrejme, nastala, veì rozdiel
existuje uÏ aj povedzme medzi Meãiarom a Fi-
com. Fico je predsa len trochu sofistikovanej-
‰í, ako bol Meãiar, a omnoho sofistikovanej-
‰í, ako boli niektorí z t˘ch prv˘ch ponovem-
brov˘ch politikov, ak si e‰te pamätáte, pove-
dzme, meno Pánis, ktorí v t˘ch rokoch doká-
zali strhnúÈ pomerne veºké masy pred starou
Národnou radou, keì sa tam rokovalo o jazy-
kovom zákone. V tom ãase bol aj slovensk˘ na-
cionalizmus veºmi primitívny, veì tam e‰te
opºúvali ãesko-slovenského prezidenta Havla.
Teraz je to uÏ predsa len kultivovanej‰ie, ale
pravda je taká, Ïe je to beh na dlhé trate a moÏ-
no aj na niekoºko generácií. K˘m my dospe-
jeme v obãianskej spoloãnosti k tomu, ão je,
ja neviem, vo ·vajãiarsku alebo moÏno aj v
Anglicku, tak to bude dlho trvaÈ. To nie je na
20 rokov, to je moÏno na 100 rokov, alebo aj
na viac. Veì nie je moÏné, aby to, ão Angliãa-
nom trvalo niekoºko sto rokov, Slováci zvlád-
li za 20 rokov, tak˘ geniálny národ nie sme.
A nie je t˘m veºmi ovplyvnené na‰e posta-
venie v Európskej únii? Lebo na jednej
strane treba si v‰imnúÈ, Ïe aj do tohto eu-
rópskeho spoloãenstva prichádzame s nie-
ãím, ão má úspech a ão si získava uznanie,
ale na druhej strane sa prezentujeme aj v
zahraniãí javmi, ktoré si veºk˘ obdiv neza-
slúÏia?
âo sa t˘ka reforiem, tak ja by som moÏno
veºmi ani nevedel povedaÈ druh˘ ‰tát, ktor˘ sa
tak vcelku odváÏne pustil do viacer˘ch zásad-
n˘ch reforiem, ako to urobila Dzurindova vlá-
da, najmä tá prvá. To bolo naozaj obdivuhod-
né. Samozrejme, Ïe potom prehrali, ão je
moÏno tro‰ku pouãenie aj pre iné európske
krajiny: Pozor na to, keì budete robiÈ nevyh-
nutné reformy, tak sa nedostanete znovu k
moci! Minule som poãúval z úst premiérky –
niekde to spomínala a zov‰eobecÀovala –, Ïe
keì sa vláda dostane do dilemy, ãi prísÈ o
moc, teda prehraÈ voºby, alebo ãi sa má sprá-
vaÈ populisticky, tak skoro kaÏdá vláda sa
rozhodne pre to druhé. A prvá Dzurindova sa
správala z tohto hºadiska zodpovedne. Táto
dne‰ná sa o to viac-menej tieÏ pokú‰a, najmä
Radiãovej krídlo, ale tam niekde vzadu v hla-
ve majú tak˘ ak˘si imperatív, Ïe „proste, ne-
smieme robiÈ také kroky, aby sme uÏ druh˘-
krát nevedeli zostaviÈ vládu“. Aj preto sú asi
niektoré ich kroky t˘m limitované. Ja si my-
slím, Ïe aj Merkelová si plne uvedomuje, ão
by bolo treba urobiÈ v Nemecku, aby stále i‰lo
dopredu, a sotva moÏno povedaÈ, Ïe by to ne-
vedel Sarkozy vo Francúzsku, oni to v‰etci ve-
dia, ale vìaka tomu v‰eplatnému systému: Je-
den ãlovek – jeden hlas! sa do toho nikto ne-
chce veºmi pú‰ÈaÈ, lebo hrozí, Ïe prehrá nasle-
dujúce voºby a to nikto nechce. Keì zváÏi svoj
prospech a prospech ‰tátu, tak vyhráva vlast-
n˘ osoh. A práve v tomto bolo Slovensko ta-
kou svetlou kométou, ktorá síce zaÏiarila, ale,
bohuÏiaº, pomerne r˘chlo zhorela.
Ale nezhorela celkom, pretoÏe strany s ta-
k˘mito svetl˘mi trendmi minul˘ rok vo
voºbách dopadli relatívne slu‰ne, veì zí-
skali väã‰inu a zostavili vládu. Keby obãa-
nia úplne odmietli pozitívne úsilia t˘chto 4
strán, tak by bola malá pravdepodobnosÈ,
Ïe by teraz tvorili vládu.
Tomu, ão sa tu stalo, samozrejme, veºmi po-
mohlo to, Ïe v âechách vyhrala tieÏ pravico-
vá zostava, lebo Slováci e‰te vÏdy sú dosÈ
pod vplyvom âechov. A, po druhé, je tu aj
Grécko. To bolo varovn˘m prstom, aby sme
si aj my uvedomili, Ïe sa nedá len tak úplne
beztrestne míÀaÈ, pretoÏe to môÏe maÈ veºmi
váÏne dôsledky, ão si poãas minulej vlády
len málokto uvedomoval.
V˘sledok volieb v‰ak potvrdzuje, Ïe dosÈ
veºké percento ºudí nie je také nekritické,
nie je také zaºúbené do jedného politika,
ako ste to pred chvíºou prezentovali na vzÈa-
hu dosÈ veºkého poãtu obãanov k Roberto-
vi Ficovi, ale Ïe uvaÏujú a neberú v‰etko, ão
im niekto povie siln˘mi slovami. A to sa po-
tvrdilo uÏ poãas Ficovej vlády, keì odmiet-
li veºké úsilie vtedaj‰ieho premiéra oslabiÈ
a dokonca úplne zru‰iÈ druh˘ dôchodkov˘
pilier. Milión ºudí túto súãasÈ Ficovej poli-
tiky odmietlo. V‰etko moÏné z toho, ão im
predkladal a ponúkal, prijali, ale toto nie,
lebo sa to bytostne dot˘kalo ich peÀazí.
Keì Radiãová kandidovala za prezidentku,
tak dostala takmer milión hlasov, a minule ma
prekvapilo, keì som niekde ãítal, Ïe vlastne
cel˘ Smer dokopy má len nejak˘ch 800 ale-
bo 900 tisíc hlasov. To sa mi nezdalo aÏ tak
hrozne veºa, takÏe ten zápas medzi Ficovca-
mi a Radiãovcami je celkom vyrovnan˘. Hra-
jú teda proti sebe dve muÏstvá, ktoré sú na tom
zhruba rovnako, len to jedno je e‰te vnútorne
viac ãlenené a ‰truktúrované, k˘m to druhé je
pod jednotn˘m vedením dosÈ kompaktné. A
keì je medzi nimi istá poãetná vyrovnanosÈ,
je to pre Slovensko svojím spôsobom dobre,
keìÏe tá moc je predsa len akoby kontrolova-
ná. Omnoho hor‰í stav je, podºa mÀa, v Ma-
ìarsku, keì jedna strana tam má ústavnú väã-
‰inu a môÏe si robiÈ, ão chce. V tomto sú po-
litici hrozní, Ïe pokiaº môÏu nieão urobiÈ, tak
to aj urobia a nemajú nejaké zábrany v sebe,
aby to neurobili. Keby hocijaká vláda, nech by
bola ãi pravicová, ãi ºavicová, mohla nieão, na
ão má chuÈ, prijaÈ ústavn˘m zákonom, tak to
urobí. V Maìarsku vo v˘bore, ktor˘ môÏe
udeºovaÈ prí‰erné pokuty médiám, dosadili
len ãlenov Fideszu, nikoho iného, ani len je-
den aspoÀ na ukáÏku tam nie je z nejakej
opozície. Povedali, Ïe tí ostatní sú zradcovia
a vybrali len ãlenov vládneho Fideszu, lebo to
môÏu urobiÈ, keìÏe v parlamente majú veºkú
prevahu mandátov. Na Slovensku je to dob-
ré, dokonca od Novembra ´89 stále bolo – aÏ
moÏno na nejaké krátke obdobie okolo tej
slávnej noci dlh˘ch noÏov –, Ïe stav medzi
koalíciou a opozíciou bol ako-tak vyváÏen˘,
a dokonca e‰te aj vtedy, v novembri 1994, bolo
‰Èastie, Ïe nemali ústavnú väã‰inu. Keby bol
mal vtedy Meãiar ústavnú väã‰inu, tak zbo-
hom rodina s touto republikou. Ale nemal.
Skutoãne je dobre, Ïe ten stav je tak˘ vyrov-
nan˘. Mne sa napríklad aj v Bratislave celkom
páãi to, Ïe vyhral ºaviãiar Ftáãnik, ale väã‰i-
nu v zastupiteºstve má pravica, ãiÏe asi sa tak
tro‰ku budú kontrolovaÈ. Keby vyhrala len
jedna, alebo len druhá strana, tak asi by to z
hºadiska rozkrádania bolo hor‰ie.
TakÏe vlastne Fico urobil veºmi ‰ikovn˘
Èah, keì pred niekoºk˘mi rokmi spojil úplne
v‰etky malé ºavicové skupiny a vytvoril veº-
k˘ Smer. A zrejme s prihliadnutím na ten-
to Ficov úspech sa pravici ãasto vyãíta, Ïe
to neurobí tieÏ. LenÏe tá to nemôÏe urobiÈ,
lebo keì si uvedomíte do dôsledku jej situá-
ciu, tvoria ju najmenej tri príli‰ vyhrane-
né a dosÈ neústupãivé skupiny, ktoré sa ne-
dokáÏu spojiÈ alebo jedna druhej podvoliÈ.
SDKÚ je naj‰ir‰ia, zh⁄Àa a uspokojuje v‰et-
k˘ch, ktorí – pomenujme to tak – majú zá-
ujem o demokraciu v naj‰ir‰om slova zmys-
le. Vidíte, rad‰ej som nepovedal priamo, Ïe
sú demokrati, lebo prívrÏenci in˘ch strán
by sa modli cítiÈ dotknutí. Ale SDKÚ má
tak ãi tak naj‰ir‰ie rozpätie svojej pravico-
vej ideológie. KDH uÏ ho má oveºa uωie, a
preto je otázne, ãi sa k nemu oznaãenie
„demokratické“ vôbec hodí, pretoÏe ho li-
mituje jeho náboÏenské zázemie, ão sa pre-
javilo aj vtedy, keì Radiãová kandidovala
za prezidentku, a nie v‰etci z KDH ju pod-
porili, hoci i‰lo zdanlivo o spoloãn˘ záujem
slovensk˘ch demokratov.
Lebo ona je povaÏovaná za liberálku a uÏ
som sa stretol s názorom najmä zo strany
KDH-ákov, Ïe liberalizmus je hor‰í ako komu-
nizmus.
A potom je tu ìal‰ia, tretia dôleÏitá skupi-
na, ktorá donedávna tvorila silnú jednotnú
Stranu maìarskej koalície. Dnes sa tvári
Most-Híd – poloviãka z b˘valej nedobytnej
SMK –, keì sa prebojoval do NR SR, Ïe
chce zoskupiÈ do jedného celku aj Maìarov
Ïijúcich v SR, aj roden˘ch Slovákov...
âo nie je jednoduché, lebo „na‰i Maìari“
sú predsa len pod ãiastoãn˘m vplyvom maìar-
77
D I A L Ó G Y O A & E W
sk˘ch médií a bratríãkovanie Maìarov so
Slovákmi v Maìarsku mnohí neradi vidia.
Napríklad keì bol na náv‰teve Slovenska ma-
ìarsk˘ premiér Viktor Orbán, tak sa s Bugá-
rom ani len nestretol a úplne ho ignoroval, pri-
ãom priamo povedal, Ïe to nie je ãisto maìars-
ká strana a s tak˘m vlastne on nemá o ãom de-
batovaÈ. To je dosÈ hrozné...
Ak v SR nevznikne vláda Smeru a jemu po-
dobn˘ch, ako boli v minulom období SNS
a HZDS, a ak nevznikne taká koalícia, aká
je povedzme teraz, ktorá sa naz˘va veºmi
pomocne pravicovo-liberálna, tak na Slo-
vensku nebude jednoduché utvoriÈ vládu.
Opatrne sa hovorí, Ïe by mohla vzniknúÈ
veºká koalícia, teda spojenie dvoch najsil-
nej‰ích, ale v súãasnosti zvlá‰È znepriatele-
n˘ch politick˘ch subjektov. Je to moÏné
za t˘chto psychologick˘ch okolností?
Ja osobne si myslím, Ïe moÏné by bolo, ak
by sa vznik takejto koalície prezentoval tak,
Ïe nijaká iná zostava neprichádza do úvahy a
Slovensko potrebuje maÈ vládu. Ale aj jed-
na, aj druhá strana by to svojim voliãom vy-
svetºovala veºmi ÈaÏko. Fico roky rozpráva,
ão za gauneri a zlodeji sú v SDKÚ a SDKÚ
zase rozpráva, ão za gauneri a zlodeji sú v
Smere. TakÏe keby sa dali dokopy, ÈaÏko by
potom vysvetºovali svojim voliãom, Ïe sa s
t˘mi gaunermi a zlodejmi dali dokopy. Navy-
‰e Smer je omnoho väã‰ia strana ako SDKÚ,
má viac ako raz toºko, v niektor˘ch priesku-
moch moÏno aj trikrát toºko podporovateºov
medzi obãanmi, ako má SDKÚ. Keby sa spo-
jili, tak by sa spojili na nerovnakej báze a
Smer by mal trikrát alebo dvakrát toºko mi-
nistrov, ako má SDKÚ. A to by mohlo zname-
naÈ v podstate koniec SDKÚ, pretoÏe ich spo-
loãná vláda by robila hlavne také kroky, kto-
ré by boli v súlade s líniou Smeru a nie s lí-
niou SDKÚ, ão by, podºa mÀa, odrovnalo
SDKÚ. Keby do toho i‰lo SDKÚ, tak by i‰lo
do zlého obchodu. LenÏe, ako si ja myslím,
v SDKÚ sú natoºko múdri a skúsení, Ïe by do
takéhoto nieãoho ne‰li.
A keby sa im predsa len nejako podarilo do-
staÈ obe strany do pomerne rovnováÏnej
polohy...?
Ale ako by sa mohli dostaÈ? Jedine tak, Ïe
naozaj by tvorili tú koalíciu nielen Smer a
SDKÚ, ale boli by tam, povedzme, e‰te aj iné
strany z tejto súãasnej vládnej koalície, Ïe by
vznikla nejaká koalícia bez Maìarov, takÏe by
i‰li do nej v‰etky teraj‰ie slovenské koaliãné
strany. Maìarov by vlastne nahradil Smer a tá
vyváÏenosÈ by bola tak zhruba pol na pol, ão
by sa, teoreticky, mohlo staÈ, keby Bugár za-
ãal viac koketovaÈ s Orbánom, alebo keby sa
MOST skompromitoval v oãiach sloven-
sk˘ch strán, ão sa stalo napríklad SMK. Vlast-
nou hlúposÈou sa dostali na okraj politické-
ho diania, a keby sa nedajboÏe aj Most dostal
do takejto polohy, ão zatiaº teda nie je, ale teo-
retizujeme, tak vtedy si viem predstaviÈ, Ïe by
vznikla ‰iroká slovenská koalícia, kde by boli
vlastne v‰etky strany okrem maìarsk˘ch. To
by v‰ak tieÏ nebolo dobré. Ale môÏe nastaÈ
taká situácia najmä vtedy, keì maìarsk˘ na-
cionalizmus s jeho predstavou veºkého Uhors-
ka zaãne byÈ e‰te agresívnej‰í, ão sa dá, bo-
huÏiaº, predpokladaÈ. Keby sa Maìarom po-
darilo najmä cez médiá tak ovplyvniÈ alebo
78
priamo zmanipulovaÈ maìarsky hovoriace
slovenské obyvateºstvo, Ïe by aj ono zrazu za-
ãalo maÈ podobné názory, ako má Orbán, tak
by sa mohlo staÈ, Ïe sa v‰etky slovenské stra-
ny scuknú dokopy a uÏ sa nebudú pozeraÈ na
to, ãi sú pravicové, alebo ºavicové, ale Ïe sú
slovenské. Paradoxne s v˘nimkou SNS, lebo
tá je z môjho pohºadu strana ultranacionalis-
tická, a ja dnes neverím, Ïe by sa dokonca aj
Smer s nimi spojil. Neverím, Ïe by s nimi i‰iel
do spolku, lebo by mal obavu, Ïe by si s nimi
mohol „po‰piniÈ ruky“.
Ale ak sa vrátime ku koalícii len Smeru a
len SDKÚ, a – keìÏe niektorí politici z
SDKÚ sú v politickej praxi veºmi ‰ikovní a
vedia sa v˘borne obracaÈ – moÏno by vy-
tvorili so Smerom pomerne rovnocennú
koalíciu, podporovanú v parlamente do-
konca moÏno ústavnou väã‰inou, zaruãene
by vzniklo poãetne silné zoskupenie aj s
niekoºk˘mi osobnosÈami disponovan˘mi
na vládnutie. Predpokladám, Ïe aj Smer-
SD, ktor˘ teraz pôsobí dosÈ rozºútostene
za stratenou mocou, by aspoÀ trochu ustú-
pil zo svojich ideologick˘ch postojov.
LenÏe, ako vidíte aj dnes z turbulencií v tzv.
stredopravej koalícii, na mnoh˘ch konkrét-
nych veciach sa síce vedia dohodnúÈ, ale na
mnoh˘ch zasa nie. Pozrite sa, boj o moc je
veºká bitka, boj o moc je najhroznej‰í boj, pre-
toÏe moc si nemôÏete rozdeliÈ. Peniaze si mô-
Ïete rozdeliÈ, kaÏd˘ dostane istú ãasÈ a obid-
vaja môÏu byÈ teoreticky spokojní. Pri moci
to nie je moÏné, má ju buì jeden, alebo dru-
h˘. A keby sa SDKÚ dalo dokopy so Smerom,
tak tú moc by mal s vysokou pravdepodobnos-
Èou Smer a to by bolo pre SDKÚ zniãujúce.
A ja zasa neverím, Ïe by bolo SDKÚ také hlú-
pe, aby i‰lo do takéhoto nerovného partnerstva
(inak, úplne v zátvorke poznamenávam, Ïe
prvé BoÏie prikázanie sa tieÏ vzÈahuje na boj
o moc; veì poãúvajte: Ja som tvoj Boh a ne-
bude‰ maÈ in˘ch Bohov okrem mÀa! Je prí-
znaãné, Ïe prvé BoÏie prikázanie nie je ani o
morálke, ani o tom, Ïe nepokradne‰ alebo Ïe
nescudzoloÏí‰, ale je o boji o moc: Nebude‰
maÈ in˘ch Bohov okrem mÀa!).
V priebehu minul˘ch 5-6 rokov sa obãas ob-
javil náznak náklonnosti Smeru ku KDH
alebo KDH k Smeru s moÏnosÈou, Ïe vznik-
ne ich koalícia.
Ale nevznikla. A nevznikla, podºa mÀa, ani
nie kvôli tomu, Ïe by sa nevedeli dohodnúÈ na
ist˘ch názorov˘ch veciach, lebo v podstate,
keì to tak vezmete, niektoré dôleÏité socialis-
tické idey nemali by byÈ veºmi ìaleko od kres-
Èansk˘ch ideálov. Veì JeÏi‰ ako tak˘ mal
veºmi silné sociálne myslenie, bol to on, kto-
r˘ pouãil apo‰tolov, Ïe „skôr prejde Èava
uchom ihly, ako vojde bohat˘ do kráºovstva
nebeského“, ão sú veci vyslovene ºavicového
zamerania. Skôr to stroskotalo asi na tom, Ïe
KDH si uvedomilo ten nepomer: keby 9-per-
centné KDH i‰lo do koalície s 38-percentn˘m
Smerom, tak by sa táto avantúra KDH skon-
ãila ako trápna epizóda vo Ficovej vláde.
Myslíte, Ïe by sa premiérom takejto koaliã-
nej vlády – keby predsa vznikla – stal Ro-
bert Fico ako predseda jej najsilnej‰ej stra-
ny – alebo by sa vzhºadom na svojráznu si-
tuáciu rozhodli inak?
Podºa mÀa by to nebol Fico, veì aj sám cí-
tite, Ïe by si to moÏno vôbec nemohli dovo-
liÈ. Fica by nechali napríklad za prezidenta a
premiérom by bol niekto in˘, trochu menej an-
gaÏovan˘ alebo razantn˘ halapartník z prvej
bojovej línie, napríklad Du‰an âaploviã. Roz-
hodne by sa musel, podºa mÀa, Fico stiahnuÈ
a nastúpiÈ by musel nejak˘ kompromisnícky
typ. Ale keì o tom takto uvaÏujem, celé to ne-
predpokladám. Mohlo by to naozaj vzniknúÈ
len pod vplyvom stúpajúceho maìarského na-
cionalizmu, lebo pre kaÏdú súãasnú stredopra-
vú stranu by to zrejme bola tro‰ku nepríjem-
ná vec dávaÈ sa so Smerom dokopy. V hre by
musela byÈ územná celistvosÈ Slovenskej re-
publiky proti zvy‰ujúcemu sa tlaku veºkého
Uhorska. To by bol presvedãiv˘ argument aj
pre ºudí, ktor˘ by mohli prijaÈ: áno, sme v nú-
dzovom stave, tak musíme prijímaÈ aj núdzo-
vé rie‰enia.
Po kaÏd˘ch voºbách sa, samozrejme, dosÈ
zmení parlament. Vo vlaÀaj‰ích pre mÀa
azda najváÏnej‰ím zásahom do zostavy NR
SR bolo to, Ïe z nej vypadol vበdlhoroãn˘
priateº Franti‰ek Miklo‰ko.
V‰eobecne sa dá povedaÈ, Ïe sa z parlamen-
tu vytrácajú osobnosti.
MôÏeme to aj tak povedaÈ, ale pokiaº ide o
Franti‰ka Miklo‰ka, stále mi v⁄ta v hlave
jedna otázka: Iste uznáte, Ïe dve také osob-
nosti, ako ste vy so svojou Ïivotnou filozo-
fiou a so svojou Ïivotnou praxou, teda t˘m,
ão ste vykonali, a on s jeho Ïivotn˘m sme-
rovaním, ste v˘razne odli‰ní. Je naozaj oje-
dinelé, ako ste sa práve vy dvaja ºudsky ne-
uveriteºne zblíÏili. Preão ste vy jeden dru-
hého potrebovali? UvaÏovali ste niekedy o
tom? Naão potreboval Miklo‰ko vás a naão
vy Miklo‰ka?
Na to, naão on potrebuje mÀa, by sa bolo
treba jeho op˘taÈ. Pokiaº ide o mÀa, ja som ãlo-
vek, ktor˘ sa rád stretáva s múdrymi ºuìmi. A
vôbec mi neprekáÏa, ak dotyãn˘ má iné názo-
ry, ako sú moje, pokiaº tomu úprimne verí a
tie názory nie sú povedzme komunistické ale-
bo podobne extrémistické, lebo tam uÏ som
prinajmen‰om zdrÏanliv˘. Ale inak rád vypo-
ãujem aj in˘ názor a rád s ním aj polemizu-
jem. Ale sú aj otázky, o ktor˘ch nedebatuje-
me. Napríklad otázka interrupcií. V tejto
otázke mi Miklo‰ko povedal: Pozri sa, ja ne-
mám kam ustúpiÈ so svojimi názormi a so
svojím presvedãením. A ja som ho pochopil.
On, proste, v rámci svojej celoÏivotnej púte
dospel k nezmeniteºnému postoju a tom nede-
batuje. To je pre neho dané a on o tom neho-
vorí. Ale zasa o mnoh˘ch in˘ch veciach ho-
voríme a pre mÀa sú to veºmi príjemne strá-
vené chvíle, poãas ktor˘ch cibríme aj svoje ar-
gumentaãné schopnosti, aj cizelujeme vzá-
jomnú konfrontáciu my‰lienok. Ja to mám
rád, ja sa rad‰ej stretnem s niek˘m, kto má v
mnohom odli‰né názory, neÏ s niek˘m, kto má
také isté, ako ja, lebo to je koniec debaty, po
piatich minútach si povieme, Ïe áno, obidva-
ja tvrdíme to isté, tak o ãom sa máme rozprá-
vaÈ?
Vበosobn˘ Ïivot a v Àom aj va‰a tvorivá
ãinnosÈ sú uÏ dlhé roky sústredené na tú ob-
lasÈ, ktorej ste venovali aj väã‰inu svojej
tvorivej energie, teda na komediálnu a hu-
D I A L Ó G Y O A & E W
moristickú kreativitu. U Miklo‰ka sú zasa
dominantné duchovné aktivity. OvplyvÀu-
jete jeden druhého práve aj odli‰n˘m ‰t˘-
lom alebo filozofiou svojej kºúãovej pro-
duktivity?
Samozrejme, Ïe áno, ale to, ão nás spája, nie
je to, ãomu sa venujeme alebo to, ãomu sa ja
venujem, lebo – ak mám pravdu povedaÈ –
moje my‰lienky sa uberajú aj in˘m smerom
ako je len humor. Napríklad ma zaujíma his-
tória. Pre mÀa je priam neuveriteºné, ako sa de-
jiny a modelové situácie, ktoré sa v dejinách
objavovali, stále nanovo opakujú a vyskytu-
jú a v podstate aj rovnako rie‰ia. A som dosÈ
ne‰Èastn˘ z toho, Ïe ºudstvo nie je schopné ale-
bo ochotné sa z histórie pouãiÈ a stále opako-
vane robíme, teda ºudstvo, tie isté chyby, kto-
ré sme robili, neviem, e‰te v ãasoch starého
Grécka alebo Ríma, alebo v nedávnej histórii
za Napoleona. ªudstvo je proste nepouãiteº-
né. Takéto náhºady sú skôr t˘m, ão nás moÏ-
no spája, neÏ Ïe by sme preberali nejaké hu-
morné okolnosti. Pritom Miklo‰ko je vtipn˘
ãlovek, on vie povedaÈ aj váÏne veci s vtipom
a na niektor˘ch jeho sentenciách sa smejete,
priãom si uvedomujete, Ïe sú aj nesmierne
múdre a veºa hovoria o svete a o nás v Àom.
A Miklo‰kova neprítomnosÈ v slovenskom
verejnom Ïivote neochudobÀuje jeho chod?
On je stále prítomn˘, lebo keì Ïurnalisti ro-
bia rozhovory, ãasto si vyberajú za partnera
práve jeho. Nedávno som s ním ãítal v jednom
denníku veºk˘ rozhovor, takÏe asi aj noviná-
ri pociÈujú, Ïe stále má aj pre ãitateºov svoju
hodnotu. Tak za k˘m sa majú ísÈ op˘taÈ, ak nie
za ním? Logicky, Ïe idú za tak˘m, ão im po-
vie nieão múdre, a nie za niek˘m, kto im bude
splietaÈ len nejaké frázy. TakÏe on je svojím
spôsobom prítomn˘, aj keì teraz nemá neja-
kú konkrétnu funkciu, a dokonca nie je ani po-
slancom. Ale vidíte, Ïe napriek tomu idú rad-
‰ej za ním, neÏ by i‰li za mnoh˘mi poslanca-
mi, lebo od neho sa dozvedia nieão také ori-
ginálne, ão od mnoh˘ch poslancov nie. Ja
som v‰ak veºmi smutn˘ z tohto javu, Ïe v
parlamente ako keby nebol zo strany straníc-
kych centrál záujem o osobnosti, lebo osob-
nosÈ má, samozrejme, tú nev˘hodu, Ïe má
svoj názor a nie je len tak˘m hlasovacím me-
chanizmom, ktor˘ funguje tak, Ïe ako predse-
da povie, tak v‰etci zdvihnú ruku. Ja si naprík-
lad nemyslím, Ïe je veºmi ‰Èastné, ão sa ide te-
raz diaÈ, Ïe idú zru‰iÈ tajnú voºbu. Nie je to
dobré, lebo to smeruje k tomu, Ïe v parlamen-
te potom naozaj staãia piati alebo ‰iesti pred-
sedovia politick˘ch strán, ktorí dôjdu ako ak-
cionári na valné zhromaÏdenie a jeden povie,
Ïe má 28 hlasov a druh˘ povie, Ïe má 42 hla-
sov, a kaÏd˘ poloÏí na stôl poãet svojich ak-
cií – teda hlasov – a t˘m to bude rozhodnuté.
Naão potom sú ostatní poslanci? Pokiaº tam
poslanci nebudú ako ºudia s vlastn˘mi názor-
mi a nebudú to nejaké osobnosti, tak naozaj
je parlament potom zbytoãn˘. Nech na koa-
liãnej rade predloÏia návrhy v‰etk˘ch zákonov
a tam uÏ o tom rozhodnú. Ja si dokonca my-
slím, Ïe je najvy‰‰í ãas, aby sa niekto zamy-
slel nad zmenou volebného zákona, aby mi-
nimálne ãasÈ poslancov bola volená ako indi-
víduá, ako jednotlivé osoby. Súãasn˘ trend,
Ïe stranícke centrály riadia cel˘ politick˘ Ïi-
vot, je zl˘.
TakÏe ste zrejme obãas rozãarovan˘ z toho,
ako poslanci niekedy hlasujú?
Dalo by sa to aj tak povedaÈ. V na‰om par-
lamente je jeden zl˘ jav, o ktorom sa málo ho-
vorí, alebo vôbec nehovorí, a to je ustaviãné
menenie pravidiel hry. Neviem, ãi sa mi nie-
kedy stalo, Ïe by som dva roky po sebe podá-
val daÀové priznanie podºa t˘ch ist˘ch daÀo-
v˘ch zákonov. KaÏd˘ boÏí rok nieão zmenia,
raz viac zásadné, raz menej zásadné, teraz je
napríklad zase veºká zmena kvôli zdravot-
n˘m odvodnom. V jednom kuse sa to mení. Ja
by som bol veºmi za, keby sa tieto prudké zme-
ny z roka na rok zmiernili. Iste, v‰etko treba
zlep‰ovaÈ, ale treba to robiÈ oveºa premyslenej-
‰ie, neÏ sa to na‰im zákonodarcom darí. Tre-
ba najprv porozm˘‰ºaÈ, ão zmeniÈ, ako to
zmeniÈ a keì sa to uÏ raz zmení, aby to tak zos-
talo aspoÀ 5 alebo 10 rokov. Alebo in˘ prí-
klad: Nedávno riaditeºovi novej verejnopráv-
nej televízie a rozhlasu navrhli plat 7-tisíc, po-
tom ho poslanci zníÏili na 2-tisíc, potom zase
zistili, Ïe to je málo a zase ho idú zmeniÈ, aby
mal predsa len viac. A tak˘to chaos prebieha
aj v daÀovej oblasti, kde by sa naozaj Ïiada-
lo, aby predkladatelia a poslanci v rozprave
chvíºu porozm˘‰ºali a ne‰ili v‰etko horúcou
ihlou, a keby sa v parlamente debatovalo o ve-
ciach, ktor˘m poslanci aspoÀ trochu rozume-
jú, aby vedeli, o ãom hovoria, lebo oni bohu-
Ïiaº ãasto vôbec nerozumejú tomu, o ãom di-
skutujú a za ão majú hlasovaÈ, oni ani neãíta-
li ten zákon, len im povedia v straníckej cen-
trále: názor na‰ej strany je za, alebo je proti –
a tak potom poslanec hlasuje. Druhá vec je, ãi
musí byÈ 150 poslancov. Ja si myslím, Ïe by
úplne staãilo 75, úplne Ïiadna demokratic-
kosÈ by sa nena‰trbila, keby bolo 75 ºudí v par-
lamente, a naozaj tak˘ch, ktorí veciam rozu-
mejú. V‰etko by sa vo vláde a v NR SR po-
riadne prebralo a potom by sa uváÏene hlaso-
valo, a nie aby sa uskutoãÀovali v‰elijaké
skrátené legislatívne konania. Mne sa to hroz-
ne nepáãi. My sme stále e‰te moÏno v takom
nejakom revoluãnom kvase alebo ão. Ustaviã-
né menenie pravidiel hry – lebo zákony sú pra-
vidlá hry, to sa nedá niã robiÈ – nie je dobré,
ani z psychologického hºadiska. UÏ bez ohºa-
du na charakter t˘ch zmien, ak sa dejú usta-
viãne, aspoÀ vo mne vyvolávajú ist˘ nepokoj:
ja by som aj chcel dodrÏiavaÈ zákony, pove-
dzme ão sa t˘ka platieb do zdravotn˘ch pois-
Èovní, aj ão sa t˘ka daÀov˘ch povinností, ale
niekedy ani nie som schopn˘ usledovaÈ zme-
nu za zmenou. A dneska uÏ zisÈujem, Ïe aj da-
Àoví poradcovia mi ãasto povedia: Viete ão,
my nevieme, ktoré znenie dnes platí a podºa
ãoho vám máme pomôcÈ vypoãítaÈ daÀ alebo
odvod. Hovorím im: Ako to, veì to je vá‰
dÏob? A oni mne: Áno, ale to je toºko zmien,
Ïe asi pôjdeme na ‰kolenia, tam sa moÏno nie-
ão dozvieme. A to uÏ naozaj nie je dobr˘ stav,
Ïe keì aj prijmú zákon, niã nie je isté: v uto-
rok nieão prijmú, v stredu to zmenia, v piatok
to e‰te raz zmenia, a to je zle.
Vy moÏno aj preto, Ïe ste v osemdesiatych
rokoch boli blízkym, ãi dokonca jedn˘m z
najbliωích spolupracovníkov nebohého
Stana Radiãa, keì ste obaja robili v rozhla-
se v jednej redakcii, spoznali aj Ivetu Ra-
diãovú a do istej miery ju teda poznáte aj
osobne, takpovediac zblízka. Myslíte, Ïe po
t˘chto niekoºk˘ch mesiacoch, ão je na ãele
vlády, svoje predpoklady, ktoré mala na
to, aby bola riadiacou politiãkou, e‰te pre-
konala a vo va‰ich oãiach je lep‰ia pre-
miérka, neÏ ste si pred polrokom mysleli, Ïe
bude – alebo naopak, nesplnila ich a je hor-
‰ia?
Ja skôr si myslím, Ïe moje oãakávania pred-
stihla, a najmä v tej oblasti, o ktorej som ne-
dávno v súvislosti s Àou ãítal v nejakom ko-
mentári, Ïe lobisti nena‰li na Àu správnu páku.
Zatiaº sa jej zázraãne darí a dúfam, Ïe jej to
aj vydrÏí fungovaÈ mimo rôznych korupãn˘ch
afér. Ja som zatiaº nepoãul ani najmen‰í ná-
znak toho, Ïe by vzniklo ão len podozrenie via-
Ïuce sa na to, Ïe by bola zapojená do nejak˘ch
korupãn˘ch káuz. Jediné, ão jej vyãítali, Ïe
nejaká Nová ãi Mladá generácia, teda mládeÏ-
níci z SDKÚ, má svojich ãlenov medzi pra-
covníkmi úradu vlády, ale v tomto prípade ne-
viem, ão je na tom aÏ také zlé, veì kaÏd˘
zodpovedn˘ politik si zoberie medzi svojich
najbliωích spolupracovníkov tak˘ch, s ktor˘-
mi sa mu dobre robí a ktor˘m dôveruje. Ale
ona zatiaº zostala v podstate ako osoba ãistá
a v tom je úplne v˘nimoãná v slovenskej po-
litike. V tomto je moÏno zrovnateºná s politi-
kom, ktorého sme tu uÏ spomínali – s Miklo-
‰kom, keìÏe ani Miklo‰kovi neviem poãas
koºk˘ch rokov jeho pôsobenia v parlamente,
najmä ako predsedu Národnej rady, nikdy
nikto nevedel vytiahnuÈ nejakú korupãnú afé-
ru alebo nieão také, Ïe by bol podplaten˘ ale-
bo inak zatiahnut˘ do nejak˘ch neãist˘ch hier.
V tomto je Iveta vlastne druh˘ tak˘ ãlovek,
ktor˘ je ãist˘ a ja veºmi dúfam – a aj som jej
poslal zopár esemesiek v tom smere, aby v
tomto úsilí nepo‰piniÈ sa vydrÏala –, Ïe si
svoju dobrú povesÈ nepokazí, ão je naozaj v˘-
nimoãné v slovenskej politike. Verím, Ïe si to
zachová.
To je morálna stránka jej konania. Ale po-
kiaº ide o jej niekoºkomesaãnú profesionál-
nu ãinnosÈ ako premiérky, myslíte, Ïe aj tu
sa v podstatn˘ch veciach dobre prezentu-
je pri svojich rôznych rozhodnutiach?
Viete ão, keì som pozeral povedzme jej
tlaãovky, a poãúval, ako hovorila, tak som
mal z toho dobr˘ pocit, a ak mi niekedy nie-
ão prekáÏalo a prekáÏa, tak je to skôr formál-
na vec, ako teraz nedávno napríklad, keì mala
tlaãovku, na ktorej nebol Dzurinda, lebo bol
vo Vatikáne, Ïe tú tlaãovku viedla ako neja-
ké dievãatko. Túto jej pozíciu, keì sa prezen-
tuje ako roztopa‰né dievãatko – alebo ne-
viem, ako by som to nazval –, nemám veºmi
rád, hoci viem, Ïe mnohé silné Ïeny takéto po-
lohu majú, akoby chceli pôsobiÈ Ïenskej‰ie.
Zato napríklad keì bola pred ãasom v Nemec-
ku a mala spoloãné tlaãovky s Merkelovou, tak
som bol dokonca, trúfam si povedaÈ, na Àu
hrd˘, Ïe máme premiérku, ktorá nesklonila
hlavu ani pred Nemeckom. Veì samotná ne-
mecká verejnosÈ – ako to prezentovali ãlánky
v nemeck˘ch novinách – uznala, Ïe Sloven-
sko malo v mnohom pravdu, keì odmietlo daÈ
Grécku pôÏiãku. Vtedy som bol na Àu hrd˘ a
vravel som si, akú máme dobrú premiérku.
Toto je môj prevaÏujúci pocit z nej.
S Oliverom Andrásym
uvaÏoval Ernest Weidler
79
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Kto stráÏi stráÏcov?
„Z dobre informovaného zdroja vieme, Ïe
s vedomím pána ministra Lip‰ica je odpoãú-
van˘ch 40 poslancov národnej rady SR nie-
len opoziãn˘ch, ale aj koaliãn˘ch. Pán minis-
ter Lip‰ic sa snaÏí sústrediÈ v˘konnú moc do
jedn˘ch rúk, bez ‰krupúº odpoãúva, zbiera in-
formácie o svojich politick˘ch protivníkoch,
ako aj o svojich koaliãn˘ch partneroch a vy-
tvára nátlak na kaÏdého kto s ním nesúhlasí,“
vyhlásil na tlaãovke poslanec NR SR za SNS
Igor ·tefanov, b˘val˘ minister stavebníctva,
odvolan˘ Robertom Ficom za kauzu násten-
kov˘ tender.
Ako sa dalo oãakávaÈ, minister vnútra Da-
niel Lip‰ic obvinenia ·tefanova, ako sa zvyk-
ne alibisticky hovoriÈ, nepotvrdil ani nevyvrá-
til, ale jeho reakcia – „Pre mÀa je podstatné,
aby v‰etky odpoãúvania boli legálne. Nikto
nemôÏe stáÈ nad zákonom, nech je akokoºvek
vplyvn˘, mocn˘ a bohat˘. Tie ãasy skonãili,
aj pre pána ·tefanova, nech si zvyká on aj
jemu podobní. Polícia má rozviazané ruky a
pôjde po veºk˘ch kauzách, podvodoch a spre-
neverách“ – bola dosÈ symptomatická. A aby
boli pokojné aspoÀ insitnej‰ie du‰iãky, e‰te
dodal, Ïe „doteraz podºa neho ministerstvo ne-
zistilo ani jedno nelegálne odpoãúvanie a v˘-
roky ·tefanova vraj súvisia s kauzou násten-
kového tendra, v ktorej je podozriv˘“.
âo bolo treba dodaÈ, lebo hoci by aj mal po-
slanec ·tefanov blízko k pravde, nemenej
dôleÏité sú dve veci – Ïe moÏno maÈ pochyb-
nosti o motivácii jeho vystúpenia a pozícia po-
liticky prenasledovaného by mohla zaváÏiÈ pri
zbavovaní imunity, a to, ãi sú tie odpoãúva-
nia legálne alebo nie. A ak by som chcel byÈ
uÏ úplne kverulantsk˘, ak moÏno braÈ váÏne
vyslovené pochybnosti prinajmenej o ‰ty-
roch koaliãn˘ch poslancoch, hlasujúcich v
tajnej voºba za Dobroslava Trnku, Ïe boli
buì kúpení alebo vydieraní, sú tu prinajme-
nej ‰tyria adepti na legálne odpoãúvanie.
(Igor Matoviã síce v rozhovore v tomto ãís-
le hovorí, Ïe pozná ‰esÈ koaliãn˘ch poslancov,
dokonca z jednej strany, ktorí hlasovali za
Trnku, ale takéto tvrdenie je za hranicou mo-
jich schopností – tieÏ nie som samovrah.)
A teraz sa vráÈme do minulosti. Îe odpo-
ãúvala komunistická tajná sluÏba a polícia, je
jasné. Na to, Ïe po krátkom naivnom obdo-
bí, keì sa slovensk˘m ministrom vnútra stal
najúspe‰nej‰í úãastník konkurzu, sme sa aj u
nás doma vrátili do star˘ch koºají, mal vplyv
aj onen ãlovek, ktorého predstavy o usporia-
daní polície a vnútra tak fascinovali aj Fedo-
ra Gála.
A potom to uÏ frãalo
S nárokom na neúplnosÈ pripomeniem, Ïe
napríklad v druhej polovici roka 1992, keì
e‰te jestvoval spoloãn˘ ‰tát a zákon o SIS bol
prijat˘ aÏ v januári 1993, na tlaãovke HZDS
spomenul Vladimír Meãiar, Ïe jestvuje tajná
sluÏba a robí to, ão robiÈ má.
Ako bonus dodajme, Ïe keì sa v auguste
1992 zasekli rokovania o delení ‰tátu a pre-
miér Meãiar odmietol ísÈ do Brna na rokova-
80
nia s ãesk˘m premiérom Václavom Klau-
som, pretoÏe mal v˘hrady voãi Stanislavovi
Devátému vo vedení FBIS – z jeho listu Klau-
sovi vyberám: „Za provokáciu povaÏujem
postup dohôd okolo FBIS, neochotu odvolaÈ
·tefana Baãinského, pokus presadiÈ Stani-
slava Devátého, ktor˘ je pre Slovensko nepri-
jateºn˘, svojvoºnú interpretáciu politickej do-
hody, pri ktorej odmietate vymenovaÈ nové-
ho riaditeºa FBIS,“ – rokovania sa pohli aÏ po-
tom, ako Klaus Meãiarovi v tejto citlivej
otázke ustúpil. Po brnenskom stretnutí, keì
bol na základe dohôd ODS a HZDS Baãin-
sk˘ odvolan˘, federálny premiér Strásk˘ pria-
mo potvrdil, Ïe odvolanie Baãinského bolo
jednou z prv˘ch podmienok dohody oboch
politick˘ch strán.
Dnes uÏ s poznaním mnoÏstva vecí nemu-
síme ani ‰pekulovaÈ, preão bola otázka taj-
n˘ch sluÏieb pre Meãiara taká dôleÏitá (viac
ako ãokoºvek iné o tom vypovedá napríklad
správa Vladimíra Mitra z februára 1999 –
pozri napríklad na http://www.sme.sk/c/
2179894/sprava-v-mitra-o-plneni-uloh-slo-
venskej-informacnej-sluzby.html).
Mimoriadne zaujímav˘ postreh v‰ak o tej-
to súvislosti napísal slovensk˘ politológ Sa-
muel Abrahám, ktor˘ dokonca vo svojom ãa-
sopise Kritika a Kontext v úvodníku do disku-
sie o fenoméne ·tB (2, 3/2001) tvrdí:
„Mnohí, ão spolupracovali s ·tB, nemajú
prirodzene záujem, aby tieto zväzky boli sprí-
stupnené a poodhalili ich hriechy z minulos-
ti... Napríklad je moÏné argumentovaÈ, Ïe ra-
dikalizácia Vladimíra Meãiara úzko súvise-
la s t˘m, Ïe bol na zozname ·tB a Ïe ako mi-
moriadne ambiciózny minister vnútra v roku
1990 robil v‰etko pre to, aby zahladil svoje
stopy. Zdá sa mi, Ïe Meãiarov príbeh nie je
o démonickej postave, ktorá sa pokúsila a tak-
mer dokázala zniãiÈ demokraciu na Slovens-
ku, no skôr mi pripadá ako prozaick˘ príbeh
figúrky, ktorá sa nejako zaplietla s ·tB a kto-
rá sa bála, Ïe jej táto ‰kvrna v Ïivotopise za-
bráni v postkomunistickej politickej kariére.
Je celkom moÏné, Ïe nadobudol presvedãe-
nie, Ïe jedin˘ spôsob, ako si zachrániÈ karié-
ru, bolo zatajiÈ svoju minulosÈ. Teda urputne
sa snaÏil vybudovaÈ spoloãnosÈ, ktorá by bola
uzatvorená, vo svojej podstate nedemokratic-
ká a ão do najväã‰ej miery kontrolovaná sa-
motn˘m Meãiarom. Na túto úlohu sa podu-
jal v období 1991 – 1998. Stal sa nacionalis-
tom (alebo konal ako nacionalista), v zásad-
nej miere sa zaslúÏil o rozbitie âesko-Sloven-
ska, v ktorom by mu vÏdy hrozilo uplatnenie
lustraãného zákona. Nakoniec urobil v‰etko
pre to, aby Slovensko bolo vyradené zo zoz-
namu prv˘ch kandidátov na vstup do NATO
a EÚ... Toto je samozrejme jedna z moÏn˘ch
interpretácií v˘voja na Slovensku po roku
1989. Ak v‰ak povaÏujeme za ÈaÏisko Meãia-
rovho príbehu jeho meno na zozname ·tB, tak
jeho konanie po roku 1989 je zrozumiteºnej-
‰ie a logickej‰ie ako pri in˘ch interpretáciách
jeho konania.“
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Mitrova správa
O samotnom nezákonnom odpoãúvaní sa
v uÏ spomínanej Mitrovej správe pí‰e dosÈ
rozsiahlo – v rozsahu 6 107 slov. Vyberám z
nej niekoºko skvostov:
„...Najmä v súvislosti s prípadom únosu M.
Kováãa ml. SIS praktizovala rozsiahle sledo-
vanie v‰etk˘ch osôb, ktoré sa snaÏili objas-
niÈ túto kauzu. E‰te rozsiahlej‰ie rozmery
malo pouÏívanie informaãno-technick˘ch
prostriedkov (ITP) proti politikom, noviná-
rom, podnikateºom, kÀazom a in˘m obãa-
nom, ktorí mali kritick˘ vzÈah k vláde...
...Preskúmaním vy‰e 400 Ïiadostí uplatne-
n˘ch v rokoch 1995 aÏ 1998 na pouÏitie ITP
bolo v‰ak zistené, Ïe aÏ 25 % údajov, najmä
o záujmov˘ch osobách alebo ich telefónnych
ãíslach uvádzan˘ch v Ïiadostiach, nesúhlasí
so skutoãnosÈou. Skutoãné dôvody odpoãú-
vania t˘chto osôb nie je ºahké dodatoãne zis-
tiÈ, pretoÏe do‰lo k rozsiahlej skartácii spra-
vodajsk˘ch spisov...
... Vo viacer˘ch prípadoch sa zistilo, Ïe
pod rôznymi in˘mi menami bola snaha zís-
kaÈ súhlas o odpoãúvanie súkromn˘ch tele-
fónnych staníc predov‰etk˘m opoziãn˘ch
politikov a in˘ch osôb, ktoré mali kritick˘ ná-
zor na vládnu politiku. Tak to bolo napríklad
v prípade poslanca KDH J. âarnogurského
alebo poslanca SDª P. Kanisa. Odpoãúvanie
sekretariátov politick˘ch strán, nadácií, cirk-
ví a in˘ch in‰titúcií bolo kamuflované Ïiados-
Èami o mená súkromn˘ch osôb, ktoré praco-
vali v t˘chto in‰titúciách, priãom sa spravid-
la tieÏ uvádzali vymyslené dôvody na pouÏi-
tie ITP...
...Pokiaº ide o priestorové odpoãúvanie,
sluÏobní funkcionári SIS dbali o to, aby boli
zniãené evidencie, resp. záznamy o tak˘chto
spravodajsk˘ch úkonoch. Existujú v‰ak po-
znatky napr. o pouÏití technického zariadenia
na priestorové odpoãúvanie zasadaãky KDH
na Îabotovej ulici v Bratislave. Boli pokusy
in‰talovaÈ priestorové odpoãúvanie v kance-
láriách a bytoch niektor˘ch opoziãn˘ch po-
litikov.
... Nerád, ale musím potvrdiÈ aj prepojenie
SIS s organizovan˘m zloãinom. Písomné vy-
jadrenie príslu‰níkov priamo potvrdzuje pre-
pojenie vedenia sluÏby prostredníctvom 52.
oddelenia vnútorného spravodajstva SIS s
osobami z prostredia organizovaného zloãi-
nu, ako boli napríklad bratia Eduard a Róbert
D., Róbert H., Miroslav S. a ìal‰í.“
Ako dopadla Mitrova správa a v‰etky vy-
‰etrovania spomínan˘ch preãinov tajnej sluÏ-
by, v‰etci vedia.
Legálne i nelegálne
Vo viacer˘ch slovensk˘ch médiách bolo v
t˘chto dÀoch uverejnen˘ch viacero prípadov
nezákonného odpoãúvania a manipulovania
s t˘mto vyuÏitím informaãno-technick˘ch
prostriedkov. Slovensk˘ politick˘ Ïivot nemá
síce veºa istôt – a hoci sa na tomto mieste a
v tomto ãase zmien v daÀovom a odvodovom
systéme priam ponúka jeden z kºúãov˘ch
Murphyho zákonov o ohrození majetku a Ïi-
votov obyvateºstva v ãase zasadania zákono-
darného zhromaÏdenia – jednou z nich v‰ak
je, Ïe organickou súãasÈou politického boja je
aj odpoãúvanie politického protivníka. Legál-
ne ãi nelegálne. Oficiálnymi orgánmi alebo
in˘mi in‰titúciami ãi subjektmi. âi boli ich zá-
klady poloÏené v roku 1992, si netrúfnem po-
vedaÈ, zjavné v‰ak je, Ïe na nich vyrástla im-
pozantná budova.
A ako vyzerajú jej exkluzívne miestnosti?
Mitrovu správu som sãasti citoval.
Rozhovor ministra vnútra Ladislava Hude-
ka s riaditeºom tajnej sluÏby Ivanom Lexom
o v˘mene vy‰etrovateºa únosu prezidentov-
ho syna.
Rozhovor predsedu vlády Mikulá‰a Dzu-
rindu s podnikateºom Vladimírom Mi‰kov-
sk˘m o k‰eftoch na bratislavskom magistrá-
te v roku 1999.
Odpoãúvanie rozhovoru predsedu ANO
Pavla Ruska s novinárom v roku 2002. V
koalícii vypukol spor, ãi odpoãúvala tajná
sluÏba alebo polícia, napokon do‰lo k v˘me-
ne Vladimíra Mitra na ãele SIS.
Rozhovor podnikateºa Jána BadÏgoÀa s
b˘val˘m pokladníkom SDKÚ Gabrielom Pa-
lackom v roku 2003 o úãtoch vo ‰vajãiarskej
banke UBS a prevodoch na nich.
V roku 2004 sa stratili nahrávky v korupã-
nej kauze Pavla Bielika z KDH. K strate
malo prísÈ v archivaãnom systéme rezortu
vnútra, tomu vtedy ‰éfoval Bielikov straníc-
ky kolega Vladimír Palko.
V roku 2006 mali byÈ odpoãúvané politic-
ké strany. O pre‰etrenie poÏiadal Generálnu
prokuratúru predseda HZDS Vladimír Meãiar.
V súvislosti s úplatkárskou aférou, v kto-
rej obvinili Eugena âuÀa, polícia v roku 2004
nahrala aj poslanca Lászlóa Nagya z SMK.
Ako vznikla nahrávka hlasu podobného
hlasu Roberta Fica, podºa ktorej mal vlastnou
hlavou získaÈ iks miliónov na prinajmenej
pochybné stranícke financovanie, sa zrejme
tieÏ nedozvieme.
A menej známou skutoãnosÈou je fakt, Ïe
napríklad v ãase, keì hlavn˘ vojensk˘ proku-
rátor Dobroslav Trnka vy‰etroval odpoãúva-
nie denníka Sme, dostal do svojho mobilu zá-
znam z vlastn˘ch telefonick˘ch rozhovorov
a dokonca spred budovy ministerstva vnútra
mu ukradli sluÏobné auto (vrátené o niekoº-
ko dní, s najazden˘mi niekoºk˘mi kilometra-
mi).
Sú uÏ v‰etci zmierení?
Spomínan˘ kratuãk˘ v˘ber vypovedá, Ïe
situácia je váÏna. Ak sa teda dnes v médiách
veselo pí‰e o tom, Ïe „bezpeãnostné zloÏky
‰tátu ãelia podozreniu, Ïe zneuÏívajú odpoãú-
vanie v politickom zápase. Odpoãúvan˘ch
má byÈ vy‰e 150 vplyvn˘ch ºudí, okrem po-
slancov aj podnikatelia a vysokopostavení
‰tátni funkcionári,“ a rezort vnútra hovorí o
hrách, odpoãúvanie v‰ak nepopiera, iba trvá
na tom, Ïe v‰etky sú legálne, situácia zrie na
systémov˘ zásah.
IsteÏe, odpoãúvaÈ klub ‰achistov dôchod-
cov v Trebi‰ove je hlúposÈ – a zdá sa byÈ ne-
popierateºné, Ïe v ãase, keì prinajmenej o ‰ty-
roch poslancoch jestvuje podozrenie, Ïe pod-
ºahli buì vydieraniu alebo úplatkom, tak je
odpoãúvanie namieste – samozrejme, za pred-
pokladu, Ïe boli dodrÏané v‰etky jeho zá-
konné podmienky, (t. j. podºa zákona vyko-
náva odpoãúvanie Policajn˘ zbor a SIS; prí-
kaz na vytvorenie zvukového záznamu vydá-
va súd na základe návrhu prokurátora), nie-
ão smrdí v ‰táte dánskom a spomínan˘ zápach
nerozptyºujú ani vyjadrenia mnoh˘ch poslan-
cov.
K˘m v‰ak ani samotní zákonodarcovia
zodpovedne neodpovedia na kºúãovú otázku,
kto stráÏi stráÏcov, a ako efektívne ich strá-
Ïi, ak vôbec, bude odpoãúvanie, legálne ale
najmä nelegálne, naìalej dôleÏitou súãasÈou
v‰etk˘ch mocensk˘ch bojov. Nech uÏ sa ich
zúãastÀuje tajná sluÏba, polícia, silní muÏi ãi
mafiáni.
Róbert Kotian
81
G L O S Y – P O Z N Á M K Y – E S E J E
Ktor˘ ãlovek má veãnú pravdu?
Ak hovoríme o politick˘ch systémoch v civi-
lizovanom svete, máme zväã‰a na mysli dualiz-
mus a pluralizmus. A vyhranene proti nim dik-
tatúru alebo absolutizmus. Keì sa povie niek-
tor˘ z prv˘ch dvoch pojmov, obvykle to spája-
me s pocitom demokratického zriadenia, ktoré
re‰pektuje – len kaÏdé trochu odli‰n˘m spôso-
bom – hocijakého obãana a poskytuje mu zá-
kladné ºudské práva. Je to v‰ak zrejme nedoro-
zumenie a nad demokraciou v dualizme sa mu-
síme poriadne zam˘‰ºaÈ.
Najmä Slovensko je eklatantn˘m príkladom
odli‰ného spôsobu existencie ãloveka, „ºudskej
jednotky“, v systéme, ktor˘ plnohodnotne a vo
v‰etk˘ch parametroch zabezpeãuje celú ‰kálu
moÏností uplatnenia slobody názorov, a toho,
ktor˘ ão aj nenápadne oklie‰Èuje slobodnú vôºu
poslanca alebo kohokoºvek iného, kto o nieãom
podstatnom rozhoduje. Treba totiÏ vziaÈ na ve-
domie, Ïe ak obãan môÏe slobodne hlasovaÈ za
rôzne návrhy alebo ak môÏe ãlen NR SR formál-
ne slobodne konaÈ podºa nejak˘ch predpisov ro-
kovacieho poriadku, neznamená to e‰te, Ïe v
praxi môÏe svoju teoretickú moÏnosÈ aj vyuÏiÈ,
a to, ão mu zákon ponúka, aj zrealizovaÈ.
Poãas zasadania NR SR je raz t˘Ïdenne Ho-
dina otázok. Pri posudzovaní realizácie tohto
‰peciálneho bodu programu treba v prvom rade
uváÏiÈ, naão je tak˘to bod v programe. Jeho zá-
kladn˘m a veºmi uÏitoãn˘m a najmä skutoãne
demokratick˘m zmyslom je, aby aj opoziãní
poslanci, ktorí sa vÏdy nedostanú k tomu, aby
komunikovali s ãlenom vlády – aj preto, Ïe ten
je obvykle z koalície a oni nemôÏu prísÈ kedy-
koºvek za ním do jeho kancelárie ministra – a
aby mohli aspoÀ vo vyhradenom ãase dostaÈ od
premiéra alebo ministrov odpovede na dôleÏi-
té aktuálne politické otázky. Podºa odpovedí na
tieto otázky môÏu poãas rokovacích dní pred-
kladaÈ svoje názory, môÏu rôzne návrhy formu-
lovaÈ poãas rozpravy. A môÏu byÈ autormi ná-
vrhov zákonov alebo noviel zákonov. Najmä keì
majú ‰ancu, Ïe niektoré tieto návrhy po pred-
iskutovaní sa v hlasovaní aj presadia.
Ale keì sa to stane tak, ako sa to v NR SR ãas-
82
to stávalo, Ïe koaliãní poslanci – a t˘ch je väã-
‰ina – nahrnú predsedovi NR (alebo premiéro-
vi) toºko otázok, aÏ neostane ani najmen‰í prie-
stor pre pokusy opoziãn˘ch záujemcov o dialóg
s ãlenmi vlády, vtedy je takáto Hodina úplne
zbytoãná. Nemá totiÏ zmysel, ak sa premiér a
ministri úplne vyhnú kontaktu s t˘mi, ktorí sú
tieÏ Ïivou súãasÈou parlamentu – zatiaº ão ich
„vlastní“ poslanci sa bez väã‰ích problémov s
nimi nejak˘m spôsobom spoja. Je to prefíkan˘
spôsob, ako znemoÏniÈ opoziãn˘m politikom,
aby sa zapojili do verejného a parlamentného Ïi-
vota, a spôsob, ako koaliãn˘ch politikov ochrá-
niÈ pred témami, ktoré sa nepríjemne krútia
okolo zloÏit˘ch námetov, alebo pred vysvetºo-
vaním hákliv˘ch situácií pred ‰ir‰ou verejnos-
Èou. Podobnú nízku spoloãenskú úroveÀ pred-
viedli poslanci aj pri voºbe generálneho proku-
rátora. Vtedy sa zasa uskutoãnil súboj t˘ch, ão
boli presvedãení, Ïe táto voºba sa má uskutoã-
niÈ tajne, a z druhej veºkej strany, Ïe sa má vy-
konaÈ otvorene. Tak˘to súboj je márnomyseº-
nosÈ, ktorá ani trochu nepomôÏe k dobrému ko-
neãnému v˘sledku – teda k tomu, aby SR mala
kultivovaného, odborne vzdelaného a morál-
neho generálneho prokurátora. Je to bezhraniã-
né pokrytectvo. Priãom v podstate na v˘sledku
ani trochu nezáleÏí, veì koºko generálnych pro-
kurátorov si uÏ zaslúÏilo, aby sme sa o nich bili?
A tak sa môÏeme vrátiÈ k my‰lienke, Ïe Ho-
dina otázok sa stáva slovn˘m haraburdím, kto-
ré je neraz iba veºkolepou kamufláÏou a lÏivou
hrou pred obecenstvom (pred obãanmi), ale niã
demokratické sa pritom v záujme obyvateºstva
neodohráva.
Súãasn˘ slovensk˘ dualizmus a pluralizmus
Pluralizmus v modernej Európe a USA pred-
stavuje ‰irokú sieÈ rôznorod˘ch názorov a disku-
sie o nich medzi rôznymi politikmi a ideológ-
mi odli‰n˘ch politick˘ch strán, kde nejde nevyh-
nutne o víÈazstvo svetonázoru jednej ãi druhej
strany, ale o takú v˘menu názorov, ktorá umoÏ-
Àuje obãanom, aby hºadali medzi nimi také idey
a anal˘zy, ktoré sú im blízke a dôveryhodné a
ku ktor˘m sa môÏu prikloniÈ.
Slovensk˘ dualizmus je priamym dediãstvom
tvrdohlavej v˘meny pevne stanoven˘ch posto-
jov a náhºadov dvoch politick˘ch strán alebo po-
litick˘ch zoskupení, priãom jedna, tá „na‰a“, je
nespochybniteºne správna a tak aj ich nositelia
– sebavedome a sebaisto – vystupujú, k˘m tí dru-
hí sú nepriatelia a tak ich aj chápeme, ako ich ofi-
ciálne boº‰evické miesta kedysi formulovali: sú
to triedni nepriatelia, ktorí chcú pokrokov˘m
vrstvám a skupinám obyvateºstva ‰kodiÈ a pre-
to ich treba z povrchu zemského odstrániÈ. Ak si
niekto sadne oproti politikovi Smeru-SD v tele-
víznom ‰túdiu a presadzuje akúsi jeho pravdu,
treba s ním ostro polemizovaÈ a nepripustiÈ ani
slovo, ktoré tento triedny nepriateº vysloví. Lebo
sú to prekliate slová.
Skutoãná v˘mena náhºadov a postojov nie je
v‰ak vojnou slov, ktorá je ideálom televíznej di-
skusie „Na telo“ v TV Markíza. Moderátorka
Zlatica Pu‰kárová neprejavuje záujem o to, aby
dvaja diskutujúci hºadali rozumné pohºady na
realitu alebo na konanie ºudí. Doslova vyjadru-
je nad‰enie z toho, Ïe jeden alebo druh˘ – ale-
bo obaja – chrlia voãi sebe fóbiu alebo mizan-
tropiu. Nie je dôleÏité to, ãi divák nejak˘m spô-
sobom zmúdrie alebo nadobudne ‰ir‰í rozhºad
a získa z nieãoho pekn˘ pocit. Staãí, ak kvap-
ká z televízora diabolská nevraÏivosÈ, ak si oba-
ja vynadali a diváci reagujú vysok˘mi percen-
tami sledovanosti.
Ak divák zaÏije pred televízorom súperenie a
v˘menu rozumn˘ch, i keì protikladn˘ch náhºa-
dov, to e‰te nie je to, ão by sa nám nepozdáva-
lo. Diskusia môÏe byÈ, alebo aj má byÈ útoãná,
má provokovaÈ ostré my‰lienky v poãúvajúcich.
Ale je zvrátené, ak sa máme uspokojiÈ iba s ne-
gatívnymi a bezmy‰lienkovit˘mi emóciami.
Dobr˘ Ïurnalista nie je iba ten, kto vyvoláva zlo
a negatívne ohlasy. V˘raznou intelektuálnou ale-
bo kultúrnou osobnosÈou je ten, kto vo svojom
prostredí ‰íri radostiplnú atmosféru a kto robí
v‰etko pre to, aby v nej dominovala „veãnosÈ“.
Dualizmus nie je neprestajn˘ zápas dvoch
znepriatelen˘ch síl, ale vo filozofickom zmys-
le je to uãenie o dvojakej, a to duchovnej a
hmotnej podstate sveta, ktoré sa navzájom po-
pierajú a bojujú medzi sebou. V tomto zmysle
je to hºadanie pravdy o svete v neustálom konf-
likte mnoh˘ch právd, z ktor˘ch len jedna je
skutoãná pravda alebo pravda, ktorá je najbliÏ-
‰ia ÈaÏko nájdenej pravde. NemôÏe maÈ super-
pravdu len Fico alebo len Dzurinda. Musia sve-
tu odhaliÈ práve svoje hºadanie. Dualizmus nie
je teda politick˘ systém zaloÏen˘ na dvoch sa-
mostatn˘ch princípoch. Alebo na dvoch centrách
moci. Ale na hºadaní t˘chto princípov a moÏno
e‰te na ich ukladaní vedºa seba a skú‰aní, kto-
r˘ má väã‰iu silu pravdy.
Komunistická strana sama takmer do detai-
lov zadministrovala politick˘ systém v ‰táte a
dala mu svoju podobu tak, aby nikto nemohol
slobodne vyjadrovaÈ a presadzovaÈ svoje názo-
ry, ale aby musel pracovaÈ a konaÈ podriadene
poÏiadavkám Ústredného v˘boru KSS. Kto sa
vymykal zo straníckej línie, po‰kodzoval komu-
nistickú ideológiu a bol zradcom vedúcej línie
marxizmu-leninizmu. Nebola to ani dualita, ani
pluralizmus, bola to monománia, chorobná sú-
stredenosÈ na jednu vec – zavedenie jednej ideo-
lógie, teda sústavy predstáv, názorov a pojmov
do spoloãenského vedomia.
Hlavn˘m prvkom, ktor˘ má korene v ºavi-
covom systéme vládnutia na tomto území a
ktor˘ vidíme v obrovskom rozmere v boº‰e-
vickom spôsobe uplatnenia svetonázoru pod
vedením komunistov, je zneuÏívanie kla-
mstiev a pokrytectva pri ovplyvÀovaní oby-
vateºstva, aby dôverovalo propagandistic-
k˘m reãiam, ktoré majú oslabiÈ opatrnosÈ
ºudí pri ideologizácii povedzme obchodu. V
komunizme sa realita ustaviãne nenápadne
okúskovala a umelo vylep‰ovala: nebolo dô-
leÏité, aby bol v˘robok estetick˘ a pekn˘,
podstatné bolo, aby ho majiteº dielne alebo
podniku predal ako efektn˘ a Ïelateºn˘ ale-
bo priam vytúÏen˘. Bola to ideológia veºko-
klamstiev, ktorá si vyÏadovala schopnosÈ bez
ostychu klamaÈ. Tak je to vlastne aj s ideolo-
gick˘mi klamstvami, ktoré majú ruÏovou
farbou prekryÈ v‰etky ‰kvrny, ‰pºachy a
f⁄kance.
Ernest Weidler, publicista
N Á R O D N Á R A D A S R

Ktovie, ãi poslanec Ivan ·TEFANEC (SDKÚ-DS), keì sa zaãal sústredenej‰ie venovaÈ problematike mal˘ch
Ïivnostníkov, tu‰il, Ïe tento okruh mu zostane nadlho, aby v parlamentn˘ch aktivitách rie‰il jeho otázky. Je to
nároãná úloha, pretoÏe k˘m iní jeho kolegovia dostanú zväã‰a ucelenú kolekciu povinností, ktorej sa môÏu
venovaÈ pod jednou hlaviãkou, malí Ïivnostníci sa musia sústrediÈ na ‰irokú sériu rie‰ení a pre kaÏdú jej zloÏku
musia maÈ jeden slogan, zh⁄Àajúci mnoÏstvo zadaní a drobn˘ch úloh. Ani jednu sa v‰ak nedá vynechaÈ, nad
kaÏdou musí bdieÈ aspoÀ jeden ãlovek, ktor˘ sa v tejto problematike vyzná. A súãasne ju vie zaãleniÈ medzi
desiatky neveºk˘ch ìal‰ích povinností, aÏ k˘m nevznikne ucelen˘ systém. KeìÏe ·tefanec bol pôvodne úspe‰n˘m
manaÏérom – a to v Coca-Cole! –, je dosÈ pochopiteºné, Ïe svoju pozornosÈ sústredil na niektoré aspekty európskej
politiky, a to vo vzÈah k SR. A rovnako je pochopiteºné, Ïe poslanci ho zvolili práve za predsedu v˘boru NR SR
pre európske záleÏitosti. Obávame sa, Ïe vo v‰eobecnosti obãania dosÈ ignorujú alebo podceÀujú starosÈ
o slovensko-európske dianie, hoci v mnohom práve na Àom zakladáme mnohé kon‰truktívne prvky na‰ej domácej
politiky. A tak stretnutie redaktora Parlamentného kuriéra Ernesta Weidlera s Ivanom ·tefancom
poskytovalo ‰irokú bázu na uvaÏovanie o mnoh˘ch dôleÏit˘ch témach.

V koalícii je Ïivot vesel‰í sovaÈ, priãom rozumiem tomu, ão hovoríte a

Ja som teraz druhé volebné obdobie v NR
SR. Podstatná zmena, ktorú som zaÏil, je pre-
dov‰etk˘m v tom, Ïe teraz sme v koalícii, ão
je nieão úplne iné, ako keì sme boli v opozí-
cii. âlovek má väã‰ie moÏnosti ovplyvÀovaÈ
zákony, lebo v minulom období, aj keì ja
som dal od nás najviac zákonov a snaÏili sme
sa veci ovplyvÀovaÈ, koalícia neumoÏÀovala,
tak z opozície niã neprechádzalo. Teraz sú
moje moÏnosti omnoho väã‰ie a Ïivot je ve-
sel‰í z toho hºadiska, Ïe ãlovek môÏe viac
vecí ovplyvniÈ, keì dá pozmeÀovací návrh
alebo návrh nového zákona – samozrejme, Ïe
mám väã‰iu ‰ancu na úspech. A e‰te jednu
zmenu som zaregistroval z celoeurópskeho
pohºadu: mám siln˘ pocit, Ïe sme re‰pekto-
vanej‰í, keì ideme do zahraniãia, a Ïe si vie-
me povedaÈ aj presadiÈ svoj názor povedzme
v EÚ. A ºudí, ktorí si dokáÏu povedaÈ svoje,
si druhí väã‰inou váÏia.
A tento postoj zahraniãia ovplyvnila do is-
tej miery uÏ aj druhá Dzurindova vláda
niektor˘mi svojimi vtedaj‰ími v˘konmi?
Ja som presvedãen˘, Ïe áno. UÏ len t˘m, Ïe
dokázala presadiÈ a realizovaÈ zatiaº najdôle-
Ïitej‰ie ‰trukturálne zmeny na Slovensku a
zmeny, ktoré zaznamenali rast hospodárstva
a t˘m aj nárast kvality Ïivota ºudí. A t˘m, Ïe
zaãala prudko stúpaÈ Ïivotná úroveÀ v obdo-
bí druhej Dzurindovej vlády, tak ten re‰pekt
pri‰iel automaticky. Domáca a zahraniãná
politika sa celkom nedá oddeliÈ: keì je niek-
to dobr˘ doma, tak jednoducho si ho váÏia aj
vonku, dovolím si dokonca povedaÈ, Ïe prá-
ve základ zahraniãnej politiky je doma. Tre-
ba robiÈ zodpovedné, dobré, poctivé veci, a
t˘m si ãlovek získa re‰pekt aj vonku.
V USA sú proti sebe dve veºké strany, ale
v ist˘ch situáciách prezident, keì má pre-
jav, obráti sa aj na t˘ch, ão sú teraz v opo-
zícii a Ïiada ich o podporu a spoluprácu.
âiÏe tam sa predsa len viac dbá na to, aby
kaÏd˘ senátor alebo kongresman mal moÏ-
nosÈ sa nejako uplatniÈ, ak má dobr˘ ná-
pad. Myslíte si, Ïe aj u nás niekedy si nik-
to ani nev‰imne, ãi je poslanec z opozície
alebo z koalície, ale bude sa prihliadaÈ len
na to, ãi je jeho návrh zaujímav˘, podnet-
n˘ a dobr˘, a ãi priná‰a nieão nové?
Myslím, Ïe hrany sa postupne budú obru-
rozumiem aj tomu, Ïe poslanci v opozícii
majú in˘ Ïivot, ale dovolím si vám ponúknuÈ
zopár ãísiel, ktoré dokumentujú, Ïe súãasná
koalícia sa ináã správa k opozícii, ako to bolo
v minulosti, a Ïe ju re‰pektuje. Napríklad za-
hraniãné cesty vÏdy proporcionálne rozdeºu-
jeme na rozdiel od minulého obdobia, kedy
takmer dva roky opozícia necestovala, bol
tak˘ úzus, Ïe cestovala len koalícia. V súãas-
nosti skutoãne v‰etky zahraniãné cesty sú
proporcionálne rozdelené. ëal‰í dôkaz – za
minulé 4 roky sme nedokázali presadiÈ jeden
opoziãn˘ pozmeÀovací návrh k rozpoãtu. Te-
raz bol presaden˘ aj návrh z opozície. No a
do tretice: ja sám sa snaÏím vo v˘bore pre eu-
rópske záleÏitosti neriadiÈ to koaliãno-opoziã-
ne, ale rozhodne dávam priestor aj koalícii, aj
opozícii. Sám som podporil dva opoziãné ná-
vrhy na vyhlásenia, ktor˘mi sme zaviazali
vládu predloÏiÈ v˘boru jednak stav ãerpania
eurofondov a jednak úroveÀ rozdelenia eu-
rofondov. TakÏe osobne si myslím, Ïe to ob-
rusovanie hrán do budúcna bude prebiehaÈ, ale
vÏdy to záleÏí od politickej kultúry v‰etk˘ch
a predov‰etk˘m toho, kto je pri moci. Ten udá-
va tón a ten môÏe urobiÈ veºa pre politickú kul-
túru aj v parlamente .
A ak˘ vplyv na túto zmenu má premiérka?
Jej ‰t˘l vládnutia a jej ‰t˘l komunikácie?
Myslím si, Ïe pozitívny, pretoÏe premiér-
ka – ako sama deklarovala – má záujem ko-
munikovaÈ o základn˘ch veciach aj s opozí-
ciou, koniec koncov, pokú‰ala sa o stretnutie
s predstaviteºmi opozície, keì ‰lo o imunitu
poslancov alebo o streln˘ zákon, a pravidel-
ne chodí do eurov˘boru pred kaÏd˘m zasad-
nutím rady. Uchádza sa nielen o koaliãnú, ale
aj opoziãnú podporu a o konsenzus v európ-
skych veciach a v otázkach zahraniãnej poli-
tiky. Sú skutoãne veci, ktoré by nemali byÈ
predmetom koaliãno-opoziãn˘ch sporov, ale
musím povedaÈ, Ïe vidím aj ja body, ktoré sú
konzistentné v slovenskej zahraniãnej politi-
ke a sledujeme ich uÏ niekoºko rokov, ãi je to
otázka priority západného Balkánu, krajín
v˘chodného partnerstva, ãi na‰ej rozvojovej
pomoci, alebo ãi je to v európskych veciach,

83
N Á R O D N Á R A D A S R

na‰a pozícia, Ïe odmietame harmonizáciu
priamych daní a snaÏíme sa o suverenitu v tej-
to oblasti. TakÏe v európskych veciach a v
otázkach zahraniãnej politiky vidím veºk˘
priestor pre jednotné a dlhodobé pozície.
Najmä novinári, ale aj niektorí politológo-
via celé mesiace ‰pekulujú o negatívnom
vplyve toho, Ïe va‰u stranu vlastne vedú
dvaja ºudia. V praktickom politickom Ïivo-
te je to premiérka, tá sa pohybuje v parla-
mente a vo vláde s ist˘m poverením, a na
druhej strane je dlhoroãn˘ predseda SDKÚ
pán Dzurinda. Vy sa prikláÀate k t˘m, kto-
rí majú pocit, Ïe to SDKÚ trochu aj ‰kodí,
alebo si myslíte, Ïe je to naopak pozitívny
trend, len zatiaº na Slovensku v podstate
nevyskú‰an˘?
Pravdivé je to druhé. Je to nieão nové, do-
teraz premiér bol vÏdy predsedom strany, u
nás je realitou, Ïe pani premiérka je podpred-
sedníãkou strany a vyvoláva to pochopiteºne
otázniky, ako ste ich sám formulovali. Osob-
ne v tom nevidím problém, je to len vec vy-
medzenia kompetencií, nastavenia spoluprá-
ce a realizovania tejto spolupráce, dobrej ko-
munikácie a ako aj v˘voj ukazuje, tá spoluprá-
ca funguje veºmi dobre. Pani premiérka vyko-
náva svoju prácu, pán predseda si robí svoju
prácu, okrem toho je tieÏ ãlenom jej vlády, je
ministrom zahraniãn˘ch vecí, takÏe to je ìal-
‰ie pole pre spoluprácu, najmä v oblasti zahra-
niãnej politiky. Je to vec vzájomného pocho-
penia, vzájomného nastavenia tejto spoluprá-
ce, ktorá, myslím, funguje veºmi dobre z môj-
ho pohºadu a verím, Ïe to tak aj naìalej bude.
Pán predseda strany, pán Dzurinda, práve re-
bríãky popularity nevyhráva, hoci na jednej
strane krajinu doviedol do únie a realizoval
ÈaÏké ‰trukturálne reformy. Ale niesol aj bre-
meno t˘chto reforiem, ktoré neboli populár-
ne, ktoré boli síce veºmi dobré a potrebné, ale
neboli populárne. Nesie si teda aj bremeno a
peãaÈ nepopulárnych opatrení. Na druhej stra-
ne treba v‰ak povedaÈ aj druhé. V SDKÚ-DS
máme slobodné voºby. âi o predsedovi stra-
ny, ãi o lídrovi do parlamentn˘ch volieb, ale
aj do ostatn˘ch volieb. Ako vieme, sme jedi-
ná politická strana, ktorá vyuÏila in‰titút pri-
márnych volieb. Pán Dzurinda aj na posled-
nom kongrese bol zvolen˘ s viac neÏ 84 %
percentami, ak si dobre pamätám, ãlenov stra-
ny – úãastníkov kongresu – na ìal‰ie ‰tvorroã-
né obdobie, a tak pre kaÏdého, kto by mal po-
chybnosti, toto je najlep‰í dôkaz toho, Ïe má
jednoznaãne dôveru vnútri SDKÚ-DS. Pani
Radiãová vyhrala primárne voºby na lídra do
parlamentn˘ch volieb a z hºadiska tejto pozí-
cie i‰la ako jednotka, a tak sa pochopiteºne le-
gitímne ujala pozície premiérky SR, takÏe
jednoduchosÈ mojej odpovede je aj v tom, Ïe
to bolo rozhodnutie ãlenov SDKÚ-DS.
Dve silné koaliãné strany nominovali do
veºkej bratislavskej firmy dvoch ºudí, a tí
si to tak v‰etko vymysleli, aspoÀ novinári
to kon‰tatujú, Ïe dostali vysoké platy. Na
svojich miestach boli len pár t˘ÏdÀov a uÏ
ich postov zbavili, takÏe dostali závratné
odstupné. Títo dvaja nenásytní ºudia uro-
bili nieão, nad ãím mi rozum stojí. Po 40
dÀoch pôsobenia na poste generálneho ria-
diteºa TEKO zobraÈ 90 000 eur je desivé.
To, ão sa stalo, povaÏujem za nehoráznosÈ
a drzosÈ. Je to skutoãne ‰kandál v súãasnom
období, keì aj verejní ãinitelia dali jasn˘ sig-
nál o potrebe úspor vo v‰etk˘ch verejn˘ch in-
‰titúciách a ‰tátnych podnikoch t˘m, Ïe si
‰krtli svoje vlastné príjmy. Poslanci parla-
mentu mali vlastne tri roky zmrazen˘ plat,
ãiÏe reálne im klesal a tento rok im e‰te kle-
sá aj nominálne. To, ão spravili tí dvaja, po-
vaÏujem ozaj za ‰kandalóznu drzosÈ. Je to ne-
ºudské za pár t˘ÏdÀov práce zobraÈ takéto
obrovské peniaze z verejn˘ch zdrojov, je to
hrozné.
Dnes si uÏ pravdepodobne málokto uvedo-
muje, Ïe vy osobne ste pred rokmi boli na
vysokom poste v súkromnej firme a dokon-
ca v takej exkluzívnej, ako je Coca-cola.
Nie je vám ºúto za t˘m, ako politik nemá-
te niekedy Èaωie dni, neÏ ste mali vtedy, keì
ste rozdávali fºa‰e coca-coly?
MoÏno aj áno, ale kaÏdá práca má svoje v˘-
hody a nev˘hody. Mal som rád aj tú prácu,
ktorú som robil vtedy, a mám rád aj dnes
svoju prácu. Vtedaj‰ie rozhodnutie som uro-
bil s pln˘m vedomím. Neoºutoval som ho
práve preto, Ïe v urãitej Ïivotnej fáze som do-
spel k pocitu, Ïe by som chcel robiÈ aj nieão
iné, neÏ len firemného manaÏéra, ktorá ma
síce uspokojovala, ale chcel som maÈ aj tro‰-
ku ‰ir‰í záber. Moja teraj‰ia práca politika na-
plnila a napæÀa moje oãakávania, a dáva mi
priestor do budúcna realizovaÈ sa nielen mne,
ale aj realizovaÈ svoje plány, ktoré by mohli
byÈ prospe‰né viacer˘m ºuìom. Toto bola zá-
kladná motivácia: ovplyvniÈ viac vecí, ktoré
by mohli pomôcÈ ‰ir‰iemu okruhu ºudí, tak-
Ïe sa o to budem snaÏiÈ aj do budúcna.

OD 15. JANUÁRA DO 28. FEBRUÁRA Ak sa na nieão pri súãasnej koalícii dá spoºahnúÈ, tak na to,
17. januára – Hospodárstvo, kultúra so ‰kol-
Ïe nevynechá ani jednu príleÏitosÈ, aby si skomplikovala Ïivot – ão
stvom a mobilita osôb – to sú tri hlavné okruhy, v v Národnej rade SR znamená prijímanie zákonov. Nebolo to inak
ktor˘ch by podºa poslanca NR SR Róberta Made-
ja malo Slovensko posilniÈ vzájomnú spoluprácu ani pri prijímaní novely zákona o ‰tátnom obãianstve, ktorá sa do
s Bieloruskom. Povedal to na stretnutí s mimoriad- programu vlády dostala v trocha nejednoznaãnej formulácii,
nym a splnomocnen˘m veºvyslancom Bieloruskej
republiky Vladimirom Michajloviãom Serpiko- Ïe eliminuje v‰etky negatívne vplyvy zákona o ‰tátnom obãianstve
vom. Veºvyslanec okrem iného zdôraznil, Ïe Bie-
lorusko a Slovensko sú krajiny s podobnou men-
na obãanov Slovenskej republiky v súvislosti so zákonom
talitou najmä vzhºadom na historické aspekty. o ‰tátnom obãianstve. Ako vedia v‰etci, diabol sa skr˘va
19. januára – Ako postupoval a prispel sloven-
sk˘ parlament k vstupu Slovenska do Európskej v detailoch – hoci nielen v nich.
únie zaujímalo vedúceho kancelárie parlamentu
âiernej Hory Damira Davidoviãa na náv‰teve slo-
venského parlamentu. Davidoviã sa na stretnutí s
vedúcim Kancelárie Národnej rady SR Michalom
NiÏÀanom zaujímal najmä o skúsenosti s aproxi-
Je dôleÏité,
ako sa tu budú cítiÈ
máciou práva, parlamentného v˘skumu, dokumen-
taãn˘ch ãi technologick˘ch sluÏieb, keìÏe âierna
Hora sa len nedávno v decembri 2010 stala kan-
didátskou krajinou pre vstup do európskeho par-
lamentu.
20. január – Boj proti násiliu páchanom na Ïe-
nách sa stal hlavnou témou verejnej diskusie V˘bo-
ru NR SR pre ºudské práva a men‰iny. S predsed-
níãkou v˘boru Annou Belousovovou diskutovala za
ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Mar-
slovenskí Maìari
I. DISKUSIA BOLA BUJARÁ pri‰lo o ‰tátne obãianstvo Slovenskej republi-
tina Janíková, políciu zastúpil prezident Policajné- ky dvadsaÈpäÈ osôb, priãom jedna osoba na-
ho zboru SR Jaroslav Spi‰iak a zúãastnili sa aj ge- Gábor Gál (Most-Híd): dobudla obãianstvo Maìarskej republiky, na-
nerálny riaditeº Sekcie ºudsk˘ch práv a zaobchádza- Mám tu tabuºku z ministerstva vnútra, z priek tomu, Ïe to bolo mementom celej tejto
nia Kálmán PetŒcz a v˘konná riaditeºka zdruÏenia ktorej jednoznaãne vypl˘va, Ïe vinou tejto po- typizovanej novely.
Pomoc obetiam násilia Jana ·ípo‰ová.
slednej novely zákona o ‰tátnom obãianstve Je jasné, Ïe dnes platn˘ právny stav trestá

84
P A R L A M E N T N ¯
v‰etk˘ch, ktorí nadobudli ‰tátne obãianstvo
tretieho ‰tátu bez rozdielu na to, o ak˘ ‰tát ide.
Sme asi jedin˘ ‰tát, ktor˘ nestojí o svojich ob-
ãanov. Pred prijatím zákona v maìarskom
parlamente v‰ak nám tento in‰titút – dvoja-
ké ‰tátne obãianstvo vôbec nevadilo. Tak ãas
ukázal, Ïe by nám to nemalo vadiÈ ani teraz.
Ako predkladateº tohto zákona som sa zú-
ãastÀoval na viacer˘ch zasadnutiach v˘borov,
ktoré sa t˘mto návrhom novely zákona zaobe-
rali, a boli tam uvedené rôzne príklady, k
ãomu to prirovnaÈ. Vzi‰iel z toho tak˘ zaují-
mav˘ príklad: ak si vበsused pú‰Èa hudbu na-
hlas, ão vás vyru‰uje, nezbijete kvôli tomu
svojho syna, aj keì sa mu tá hudba moÏno
páãi, ale idete si to vydiskutovaÈ so svojím su-
sedom.
Rafael Rafaj (SNS)
Podºa môjho názoru z obsahovej stránky
ide v podstate o prázdne gesto, keìÏe podºa
mÀa nedokáÏe naplniÈ ani programové tézy
vlády, ktorá sa zaviazala, Ïe prijme také legi-
slatívne zmeny, ktoré by eliminovali neÏiadu-
ce negatívne úãinky zákona o ‰tátnom obãian-
stve.
Nikde, ani v dôvodovej správe sa totiÏ ne-
doãítame ìalej, ão sú negatívne úãinky, tak-
Ïe z môjho pohºadu, legislatívna úprava nie
je jasná. ëalej sa p˘tam, ão urobíme do bu-
dúcnosti, keì sa zmení Ústava v Maìarskej
republike, umoÏní sa t˘mto obãanom, ktorí
poÏiadajú o takéto obãianstvo, voliÈ. Ako
tomu zabránime. Mám za to, Ïe navrhovaná
úprava vkladaním § 1a ods. 2, Ïe citujem
„Slovenská republika neuznáva úãinky ude-
lenia ‰tátneho obãianstva cudzieho ‰tátu ‰tát-
nym obãanom Slovenskej republiky, pokiaº
toto ‰tátne obãianstvo bolo udelené v rozpo-
re s medzinárodn˘m právom“ a tak ìalej, a tak
ìalej, je v podstate nevynútiteºné. Jednak z dô-
vodu, Ïe ani nevieme a nemáme nástroje na
obãanov, ktorí by poÏiadali a uÏ sú tu evident-
né, aj priznané prípady poÏiadania o vydanie
takéhoto dvojakého obãianstva, sú aj media-
lizované. Staãí, Ïe dotyãn˘ to nenahlási na prí-
slu‰nom krajskom úrade, a tak sa p˘tam, ão
je to teda neuznanie úãinkov.
My by sme sa mali sústrediÈ na toho, kto
túto primárnu normu vyvolal, prijal a ÏiadaÈ,
ãi uÏ diplomatick˘mi prostriedkami v rámci
mechanizmov fungovania medzi‰tátnej zmlu-
vy medzi Maìarskom a Slovenskom alebo za
vyuÏitia aj povedzme niektor˘ch expertn˘ch
in‰titúcií ako je Benátska komisia alebo sa-
motn˘ch orgánov Európskej únie, ktorí na-
príklad dokázali vytvoriÈ ist˘ tlak na juÏného
suseda, v súvislosti s kontroverzn˘m mediál-
nym zákonom, konaÈ orgánmi Slovenskej re-
publiky, predov‰etk˘m vlády tak, aby do‰lo
rovnako k tejto zmene a potom my nebude-
me musieÈ rie‰iÈ tento stav, ãi uÏ kozmetick˘-
mi úpravami alebo deklaratórnymi úpravami
tak, Ïe budeme síce my spokojní, ale v pod-
state problém sa nevyrie‰i, pretoÏe exterito-
riálna platnosÈ zákona Maìarskej republiky o
dvojakom obãianstve zostane naìalej v plat-
nosti. Nemáme moÏnosÈ zabrániÈ ani naprík-
lad hmotn˘m prejavom tejto normy, ktor˘m
je napríklad udelenie pasu. Nemáme nijakú
právomoc v rámci Slovenska zabrániÈ ãleno-
vi Európskej únie, aby vydal ìal‰í pas inému
‰tátnemu príslu‰níkovi a ãlenovi Európskej
únie. TakÏe mám za to, Ïe ide v podstate na-
D E N N Í K
ozaj len o také donkichotské rie‰enie a skôr
deklaratívne, pre akúsi na‰u politickú potre-
bu.
Marek Maìariã (Smer-SD)
Súãasné znenie ná‰ho zákona o ‰tátnom ob-
ãianstve, ktoré bolo schválené 25. mája 2010
bolo dôsledkom a slovenskou odpoveìou na
novelu zákona o ‰tátnom obãianstve prijatú
Národn˘m zhromaÏdením Maìarskej republi-
ky. V tom ãase Národná rada Slovenskej re-
publiky prijala aj uznesenie k návrhu nove-
lizácie zákona o ‰tátnom obãianstve, o ktorom
rokuje Národné zhromaÏdenie Maìarskej re-
publiky, v ktorom vyjadrila hlboké znepoko-
jenie nad iniciatívou maìarského parlamen-
tu a oznaãila ju za jednostrann˘ a neakcepto-
vateºn˘ krok. Za toto uznesenie hlasovali
v‰etky vtedaj‰ie parlamentné strany s v˘nim-
kou SMK. To znamená, dá sa povedaÈ, Ïe tak-
mer celá slovenská politická scéna sa zhod-
ne na tom, Ïe maìarsk˘ zákon o dvojakom ob-
ãianstve, o ‰tátnom obãianstve je zl˘, nere‰-
pektuje medzinárodné právo, najmä Európsky
dohovor o ‰tátnom obãianstve, ktor˘ povaÏu-
je za samozrejmosÈ pri udelení druhého ob-
ãianstva priamu rodinnú väzbu k obãanovi da-
ného ‰tátu alebo dlhodob˘ trval˘ pobyt na
území daného ‰tátu. Tieto podmienky a aj iné
zmluvné záväzky maìarsk˘ zákon nie Ïe ne-
spæÀa, on ich bezprecedentne obchádza a po-
ru‰uje.
Jednoznaãne sa dá povedaÈ, Ïe koaliãn˘
návrh, o ktorom rokujeme, nerie‰i podstatu
problému, ktor˘ spôsobuje maìarsk˘ zákon
poru‰ujúci suverenitu Slovenskej republiky.
Naopak, súãasná vládna koalícia t˘mto ná-
vrhom maìarsk˘ zákon akceptuje a urãite
povzbudí maìarskú stranu k ìal‰ím podob-
n˘m krokom. Dnes je zrejmé, Ïe iluzórnosÈ a
p‰trosí charakter tohto návrhu, ktorého du-
chovn˘m otcom je MikulበDzurinda, si uve-
domujú aj niektorí poslanci koalície a pome-
novali to pomerne v˘stiÏne. A uvedomila si
to zrejme, aj uÏ premiérka Radiãová, ktorá na-
vrhla maìarskej strane rokovanie o dvojstran-
nej zmluve. Iste by to neurobila v prípade, ak
by bola presvedãená o dokonalosti rie‰enia,
ktoré ponúka jej strana, jej minister zahraniã-
n˘ch vecí a koaliãní poslanci.
Radoslav Procházka (KDH)
V tomto veºmi krátkom a v struãnom vy-
stúpení sa pokúsim svojich kolegyniam a ko-
legom vysvetliÈ dôvody, pre ktoré napriek k
svoje príslu‰nosti k vládnej koalícii budem
hlasovaÈ za pozmeÀovací návrh pána poslan-
ca Matoviãa a v prípade, ak tento pozmeÀo-
vací návrh neprejde, budem hlasovaÈ proti
poslaneckému návrhu novely zákona o ‰tát-
nom obãianstve z dielne kolegov Somogyi-
ho, Gála a Kuboviãa.
Na Slovensku je niekedy treba hovoriÈ
úplné samozrejmosti a ja zaãnem t˘mi samo-
zrejmosÈami dvoma. Prvá, hranie maìarskou
kartou je podºa mÀa jedna z najohavnej‰ích
techník politického boja a je to technika, kto-
rá Slovensku skôr ‰kodí, ako pomáha.
Po druhé, myslím si Ïe kvalita verejného Ïi-
vota na Slovensku priamo, úplne priamo zá-
visí, aj závisieÈ bude od toho, ako dobre a ako
doma sa tu slovenskí Maìari cítia a budú cí-
tiÈ. Ale, poslaneck˘ návrh novely zákona o
‰tátnom obãianstve je podºa môjho názoru
20. januára – Predseda Národnej rady SR Ri-
chard Sulík prijal v historickej budove národnej
rady prezidenta Maìarskej republiky Pála Schmit-
ta. Témou stretnutia boli slovensko-maìarské vzÈa-
hy aj otázka dvojakého obãianstva. Náv‰teva ma-
ìarského prezidenta Pála Schmitta na Slovensku
je jeho prvou oficiálnou od nástupu do funkcie v
júni 2010.
26. januára – Predseda NR SR Richard Sulík
odcestoval na zahraniãnú pracovnú cestu do ne-
meckého Berlína. Spoloãne s predsedom Nemec-
kého spolkového snemu Norbertom Lammertom
otvoria v˘stavu venovanú karpatsk˘m Nemcom.
27. januára – âlenovia Stálej delegácie NR SR
v Parlamentnom zhromaÏdení Rady Európy (PZ
RE) podporili Rezolúciu spravodajcu PZ RE Dic-
ka Martyho o neºudskom zaobchádzaní s ºuìmi a
nezákonnom obchodovaní s ºudsk˘mi orgánmi v
Kosove. K téme, ktorá bola na programe utorÀaj-
‰ej schôdze PZ RE vystúpil i vedúci Stálej delegá-
cie NR SR poslanec Pavol Kuboviã. Podporil re-
zolúciu, ktorá Ïiada dôsledné vy‰etrenie podozre-
ní zo zloãinov proti ºudskosti a vyz˘va dotknuté
krajiny na dôslednú spoluprácu pri ich objasnení.
V stredu vo veãern˘ch hodinách vystúpil vedúci de-
legácie Pavol Kuboviã k téme Fungovanie demo-
kracie v Maìarsku. Vo svojom prejave sa dotkol aj
otázky dvojakého obãianstva a poukázal na nesú-
lad maìarského zákona s Európskym dohovorom
o ‰tátnom obãianstve, ktor˘ obidve krajiny ratifi-
kovali.
28. januára – Predseda Národnej rady SR Ri-
chard Sulík sa stretol s predsedom vlády Maìar-
skej republiky Viktorom Orbánom. Aj spolu s pod-
predsedom Národnej rady SR Pavlom Hru‰ov-
sk˘m hovorili o slovensko-maìarsk˘ch vzÈahoch,
priãom sa zhodli, Ïe nechcú, aby sa napätie medzi
oboma susedn˘mi krajinami prehlbovalo. Naopak,
chcú pokraãovaÈ v zlep‰ovaní vzájomn˘ch vzÈahov.
Maìarsk˘ premiér Viktor Orbán pricestoval na
oficiálnu náv‰tevu do Bratislavy po dvanástich
rokoch. Privítal ho prezident Ivan Ga‰paroviã, s
ktor˘m sa rozprávali o maìarskom dvojakom ob-
ãianstve, ale zdôraznili aj tému infra‰truktúry.
Hlavn˘m dôvodom jeho náv‰tevy v‰ak bolo pod-
písanie dohody so Slovenskom v zastúpení pred-
sedníãkou vlády Ivetou Radiãovou o severo-juÏ-
nom plynovom pripojení, ktorá tvorí súãasÈ budú-
cej energetickej bezpeãnosti a má eliminovaÈ prí-
padné problémy pri preru‰ení dodávok plynu z
Ruskej federácie
2. februára – ZloÏitá situácia v arabsk˘ch kra-
jinách a úroveÀ vzÈahov krajín Európskej únie so
‰tátom Izrael bola témou rozhovoru medzi poslan-
cami Národnej rady SR a ministrom izraelskej
vlády Yossim Peledom. Poslanci – ãlenovia Sku-
piny priateºstva NR SR hovorili s ministrom Yos-
sipom aj o aktuálnej revoluãnej situácii v arabsk˘ch
krajinách a vyjadrili obavu, ãi nebude táto atmos-
féra zneuÏitá islamistick˘mi extrémistami. Poslan-
kyÀa Magda Vá‰áryová na stretnutí pripomenula
blíÏiace sa 20. v˘roãie nadviazania diplomatic-
k˘ch vzÈahov medzi ‰tátom Izrael a vtedaj‰ou âe-
skoslovenskou federatívnou republikou, ktorej
kontinuitou sú aj vzájomné izraelsko-slovenské
vzÈahy. Zaujímala sa aj o ministrov názor na situá-
ciu v Libanone. Yossip poznamenal, Ïe je veºmi
zloÏitá, keìÏe libanonská spoloãnosÈ je rozbitá na
viacero konfesijn˘ch skupín. Komplikácie sú aj pre
ãasté zmeny postojov zo strany jednotlivcov i po-
litick˘ch lídrov tejto ÈaÏko skú‰anej krajiny. Yos-
si Peled bol v‰ak optimistom ohºadom budúcnos-
ti vlastnej krajiny a v˘voja v celom regióne, vyja-
dril dokonca presvedãenie o zmene pomerov v
85
P A R L A M E N T N ¯
Iráne, s ktor˘m mal pred islamskou revolúciou
Izrael veºmi dobré vzÈahy. Ako dlhoroãn˘ aktívny
armádny dôstojník verí v mier, nepraje si, aby
jeho vnuci pre‰li rovnakú Ïivotnú dráhu ustaviã-
nej vojenskej pohotovosti, ktorú pre‰iel on sám. Po-
slanci aj izraelsk˘ minister veria, Ïe e‰te v tomto
kalendárnom roku nav‰tívi Slovensko aj izraelsk˘
prezident Shimon Peres.
3. februára – Poslanci Národnej rady SR zvo-
lili v tajnej voºbe na treÈom rokovacom dni 12.
schôdze dvoch ãlenov Rady pre vysielanie a retrans-
misiu (RVR). Zvolení nadpoloviãnou väã‰inou po-
slancov boli Peter Alak‰a, ktorého navrhol Sloven-
sk˘ v˘bor medzinárodného tlaãového in‰titútu, a
Milo‰ Mistrík navrhnut˘ Fakultou masmediálnej ko-
munikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
7. februára – Postavenie novej budovy, zru‰e-
nie desiatok manaÏérskych postov ãi reklamy, „vy-
pnutie“ STV3, ale aj úplné zru‰enie Rozhlasu a te-
levízie Slovenska (RTVS) do jedného roka. Aj to
sú niektoré z návrhov kandidátov na post generál-
neho riaditeºa RTVS, ktoré odzneli na verejnom vy-
poãutí V˘borom NR SR pre kultúru a médiá. Po vy-
Ïrebovaní poradia sa ako prv˘ s projektom pred-
stavil kandidát Jaroslav Rezník. Rozhlas je podºa
jeho slov „fabrika, ktorá nevyrába“, verejnopráv-
ne médiá by mali ráno vzdelávaÈ, poobede infor-
movaÈ a veãer zabávaÈ. Navrhuje postaviÈ novú bu-
dovu, ktorá by bola najefektívnej‰ím rie‰ením,
pretoÏe súãasné dve sú podºa neho nerekon‰truo-
vateºné. Doãasná ‰éfka RTVS Miloslava Zemko-
vá zdôrazÀovala jedineãnosÈ verejnoprávnych mé-
dií aj RádioÏurnálom a Veãerníãkom. Poukázala na
finanãné postavenie STV a rozhlasu v minulosti a
dnes. „Ak by nov˘ riaditeº spojenie nezvládol, tak
dlhy televízie stiahnu so sebou aj rozhlas,“ tvrdí
Zemková. Navrhuje rie‰enie problémov vo vlast-
nej réÏii, ale aj s pomocou ‰tátu, ktorú zdôraznila
najmä pri dlhoch televízie.
10. februára – Generálnou riaditeºkou Rozhla-
su a televízie Slovenska (RTVS) sa v opakovanej
voºbe stala na päÈ rokov Miloslava Zemková. Zí-
skala nadpoloviãnú väã‰inu hlasov prítomn˘ch po-
slancov – 80 hlasov zo 137. Druh˘ v poradí skon-
ãil kandidát Jaroslav Rezník, za ktorého hlasoval len
jeden zákonodarca. Zemková vykonávala aj doãas-
ne funkciu ‰éfky RTVS, predt˘m bola generálnou
riaditeºkou Slovenského rozhlasu. Na post kandi-
dovalo 19 záujemcov. Poslanci zvolili ãlenov Rady
RTVS (I. Nagyová, V. Slovák, V. Talian, A. Miklá-
nek, M. Antol, M. Kollár, M. Kabát, M. Jasenko),
ktorá sa skladá z troch odborníkov na rozhlasové
vysielanie, troch na televízne vysielanie, dvoch z
ekonomickej oblasti a jedného z právnej oblasti.
11. februára – Predseda NR SR otvoril 14.
schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Po-
slanci poãas dne‰nej 14. schôdze schválili tri no-
vely zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.
Ide o novelu zákona o sudcoch a prísediacich, v
skrátenom reÏime ìalej poslanci schválili novelu
zákona o omamn˘ch, psychotropn˘ch látkach a prí-
pravkoch, ktorá roz‰iruje zoznam omamn˘ch a
psychotropn˘ch látok o ìal‰ích 43. Medzi nimi je
aj mefedrón – u nás sa ‰íril najmä predajom rôz-
nych ,,suvenírov“ v tzv. crazy shopoch. No a do tre-
tice v zr˘chlenom reÏime poslanci schválili i no-
velu zákona o ‰tátnej pomoci, ktorá prioritne rie-
‰i komplex otázok súvisiacich s jej neoprávne-
n˘m poskytnutím. Napriek búrlivej polemike a
ostrej kritike zo strany opozície zákonodarcovia na-
pokon schválili aj definitívne znenie poslaneckej
novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorou
ukonãili 14. schôdzu.
16. februára – Jozef Viskupiã, Martin Fecko a
86
D E N N Í K
právne nekvalifikovan˘ a, alebo politicky ne-
poctiv˘.
âo sa t˘ka toho právneho hºadiska, ustano-
venie §1a, ktoré sa dopæÀa, absolútne ignoru-
je fakt, Ïe jurisdikcia Slovenskej republiky na
jej území je zaloÏená priamo ústavou a táto
jurisdikcia má územnú povahu. Neexistuje
Ïiaden dôvod, pre ktor˘ by zákonodarn˘ zbor
Slovenskej republiky mal tento nesporn˘ fakt,
ktor˘ je základom suverenity ‰tátov v po-
stvestfálskom usporiadaní, pre ktor˘ by ten-
to neskor˘ fakt mal slovensk˘ zákonodarca
zdôrazÀovaÈ, alebo ak˘mkoºvek spôsobom
upravovaÈ v jednotliv˘ch zákonoch.
Naopak, existuje viacero dôvodov, pre kto-
ré by to robiÈ nemal. Po prvé to vyvoláva do-
jem, na základe toho právneho argumentu a
contrario, ãiÏe dôkaz opakom, Ïe neuznáva-
me úãinky verejnomocensk˘ch aktov cudzích
‰tátov len v t˘ch prípadoch, v ktor˘ch to v˘-
slovne ustanovíme a v‰etky ostatné, teda
úãinky v‰etk˘ch ostatn˘ch verejnomocen-
sk˘ch aktov cudzích ‰tátov na svojom území
uznávame.
Po druhé, predmetné ustanovenie ma po-
tenciál problémy skôr vyvolaÈ, ako rie‰iÈ.
Mne za cel˘ ãas diskusie o tomto návrhu zá-
kona nebol nikto z predkladateºov schopní
zrozumiteºne vysvetliÈ ako konkrétne v pra-
xi by neuznávanie úãinkov nadobudnutia ‰tát-
neho obãianstva malo vyzeraÈ a ani to nejde.
·tátno-obãiansky vzÈah je vzÈah je vzÈahom
medzi ‰tátom a obãanom do ktorého in˘ ‰tát
nemá ako a ani nesmie zasiahnuÈ. Dva sú
podºa mÀa aj dôvody politickej nepoctivosti
toho rie‰enia.
Po prvé, vláda to má vo vládnom progra-
me. Vo vládnom programe sa vláda zaviaza-
la, Ïe bude reagovaÈ na problémy, ktoré vznik-
li z aplikáciou tej predchádzajúcej reakcie
na Orbánov zákon o dvojitom obãianstve a
keì ma tento rok vláda, myslím v legislatív-
nom pláne úloh pár sto návrhov zákonov, tak
tento sa jej tam zmestiÈ mohol a mal.
Druh˘ dôvod je dôleÏitej‰í moÏno, vec-
nou podstatou právnych úãinkov toho posla-
neckého návrhu novely zákona je zru‰enie
akejkoºvek slovenskej reakcie na Orbánov,
Orbánov zákon o dvojitom obãianstve a je to
nahradenie reakcie jej predstieraním. Ja som
jedin˘, ak vyjmem pred zátvorku pána poslan-
ca Matoviãa, ktorému za jeho úsilie v tejto
veci vyslovujem osobné poìakovanie. Tak
jedin˘ politicky poctiv˘ postoj, ktor˘ ja som
k tejto otázke zaregistroval z radou koalície
bol postoj Ondreja Dostála, ktor˘ na rokova-
nie ústavnoprávneho v˘boru otvorene pove-
dal, Ïe povaÏuje reakciu, slovenskú reakciu
na Orbánov zákon za zlú, chce ju zru‰iÈ a ak
má byÈ ono deklaratórne ustanovenie doplÀu-
júceho § 1 a cenou za to, Ïe sa táto reakcia
zru‰í, tak je ochotn˘ ju akceptovaÈ. Predvo-
lebná, alebo tá predchádzajúca reakcia na
Orbánov zákon potrebuje úpravu, ale nepo-
trebuje nahradenie ma‰karádou, ktoré nemá
in˘ úãel neÏ predstieraÈ, Ïe Slovenská repu-
blika na Orbánovo úsilie zjednotiÈ cudzích
‰tátnych príslu‰níkov maìarskej národnosti a
urobiÈ z nich plnohodnotn˘ch ãlenov maìar-
ského politického spoloãenstva a maìarské-
ho politického národa, Ïe Slovenská repu-
blika na to nijak˘m spôsobom reagovaÈ nemu-
sí a nemá.
V závereãnej skratke, vrátim sa k tomu ão
som hovoril na úvod, najpodstatnej‰ie vo
vzÈahu, vo vzÈahu k reakcii Slovenskej repu-
bliky a hovoril to aj pán poslanec Ondru‰, vo
vzÈahu k reakcii Slovenskej republiky na ten
Orbánov zákon je to, aby sa tu slovenskí Ma-
ìari cítili rovnako dobre a rovnako doma ako
slovenskí Slováci. Ale strkaÈ hlavu do pies-
ku pred t˘m, Ïe Viktor Orbán sa snaÏí z cu-
dzích ‰tátnych príslu‰níkov urobiÈ plnohod-
notn˘ch ãlenov politického národa iného ‰tá-
tu, je absolútne nemiestna reakcia.
Ondrej Dostál (OKS)
Rozhodovaním o tomto návrhu zákona roz-
hodujeme o tom, ãi chceme, aby slovenskí ob-
ãania strácali slovenské obãianstvo proti svo-
jej vôli, alebo nie. Budeme o tom rozhodovaÈ
nielen pri hlasovaní o zákone ako o celku, ale
budeme o tom rozhodovaÈ aj pri schvaºovaní
pozmeÀujúceho návrhmi s ktor˘m príde, ale-
bo pri‰iel pán poslanec Matoviã.
Otázka pred ktorou stojíme, je, ãi si Ïelá-
me aby slovenská právna úprava bola taká, Ïe
bude umoÏÀovaÈ zbavovaÈ slovenského ob-
ãianstva na‰ich vlastn˘ch obãanov proti ich
vlastnej vôli. A musíme si jednoducho pove-
daÈ, ão je pre nás dôleÏitej‰ie. âi je pre nás dô-
leÏitej‰ie bojovaÈ s Orbánom a s úãinkami ma-
ìarského zákona o obãianstve, alebo správaÈ
sa korektne k svojim vlastn˘m obãanom. Pre
mÀa je oveºa, oveºa dôleÏitej‰ie správaÈ sa ko-
rektne k vlastn˘m slovensk˘m obãanom a
nezbavovaÈ ich obãianstva, pokiaº si to oni
sami neÏelajú.
Nezbavujeme obãianstva ºudí, keì spácha-
jú vlastizradu, ão je zloãin, za ão idú do vä-
zenia. Zbavujeme ich za to, ak získajú obãian-
stvo iného ‰tátu. Ak by pre‰li tie zmeny, s kto-
r˘mi prichádza pán poslanec Matoviã alebo
tá novela, s ktorou pri‰iel Smer, tak budeme
zbavovaÈ iba niektor˘ch, t˘ch, ktorí získali ob-
ãianstvo ne‰tandardnou formou. Ale p˘tam sa,
je získanie obãianstva iného ‰tátu ne‰tan-
dardnou formou váÏnej‰ím prehre‰kom voãi
lojalite k Slovenskej republike ako vlastizra-
da? Urãite nie.
DôleÏité je nie to, aby sme postihovali nie-
koho, kto pociÈuje potrebu získaÈ iné ‰tátne
obãianstvo, ale aby sme tu príslu‰níkom v‰et-
k˘ch národnostn˘ch men‰ín a v‰etk˘m obãa-
nom Slovenskej republiky vytvárali dobré
prostredie, v ktorom sa budú dobre cítiÈ, vte-
dy budú dobré vzÈahy na Slovensku a vtedy
sa nebudeme musieÈ obávaÈ o lojalitu slo-
vensk˘ch obãanov ani v najmen‰om.
Miroslav âíÏ (Smer-SD)
Dostávame sa ku koncu diskusie o návrhu
zákona, ktor˘ má podºa môjho názoru ne-
smiernu dôleÏitosÈ. Zasahuje do nesmierne
dôleÏitej sféry a tvorí jednu z podstatn˘ch ná-
leÏitostí súãasnej zahraniãnej a bezpeãnostnej
politiky Slovenska.
Je pre mÀa nepochopiteºné, Ïe táto téma v
kontextoch, o ktor˘ch sa pokúsim hovoriÈ,
prakticky nie je Ïiadnym predmetom pozor-
nosti ná‰ho ministerstva zahraniãn˘ch vecí.
Neviem si predstaviÈ ‰tát, v ktorom tak zásad-
nú vec rie‰ime, kde je aj stanovisko vlády
akoÏe podporné, teda aj následne bez zodpo-
vednosti vlády za v˘sledok, pretoÏe je to vec
poslaneckého zboru, a nie vlády. A táto vlá-
da, pán minister Dzurinda, ale dramatick˘m
spôsobom ignoruje túto diskusiu, a nezaregis-
P A R L A M E N T N ¯
troval som v poslednom období ani jeden
jeho verejn˘ prejav, ktor˘m by slovenskej
verejnosti povedal, ak˘m spôsobom chce k
vzniknutej situácii zaujaÈ úlohu ministerstvo
zahraniãn˘ch vecí, teda následne aj vláda.
Hlavne aké nástroje chce pouÏiÈ pri rie‰ení tej-
to situácie. Ako vôbec vníma túto situáciu.
Vlastne to vyzerá tak, Ïe pár poslancov sa
amatérsky alebo odborne podºa dispozícií
jednotliv˘ch poslancov, zaoberajú otázkou,
ktorá má podºa môjho názoru zásadn˘ vzÈah
k tomu, ako má vyzeraÈ zahraniãná politika
Slovenskej republiky, ale hlavne k Ïivotn˘m
záujmom Slovenskej republiky. Denunciá-
cie akejkoºvek úvahy na túto tému sú spravid-
la vydávané ãasÈou liberálnej opozície a sa-
mozrejme aj politickou reprezentáciou maìar-
skej men‰iny za akési prejavy nacionalizmu,
ãasto rasizmu dokonca, priãom pouÏívanie t˘-
chto slov spravidla je kontrolované iba veº-
mi, veºmi málo.
Igor Matoviã (Obyãajní ºudia)
Súãasn˘ právny stav je v podstate tak˘, Ïe
v Maìarsku platí chor˘ Orbánov zákon, na
Slovensku platí tak˘ trochu chor˘ Ficov zá-
kon. Túto situáciu mi ale pripadá, Ïe sa chce
opraviÈ chor˘m Dzurindov˘m zákonom, moÏ-
no Bugárov˘m. Jednoducho prechádzame na
extrém, sme reagovali extrémom a ten extrém
chcem opraviÈ ìal‰ím extrémom. Preto sme
zhruba pred dva a pol t˘ÏdÀami k tejto téme
vystúpili s t˘m, Ïe navrhujeme kompromis,
navrhujeme rie‰enie, ktoré bude európske,
ktoré opraví moÏno chyby v tom súãasnom
znení zákona, ktor˘ bol moÏno ‰it˘ takou
trochu horúcou ihlou a zároveÀ zabezpeãí, aby
ºudia, ktorí majú nejakú reálnu väzbu na dru-
h˘ ‰tát, aby beztrestne to druhé obãianstvo
mohli na území Slovenskej republiky maÈ,
aby nestrácali Ïiadne práva obãanov Sloven-
skej republiky, ão sa vlastne na základe súãas-
ného právneho vzÈahu stáva. A na základe
toho jednoznaãne pomenuje, Ïe toto je úze-
mie Slovenskej republiky, Ïe tu si politiku ro-
bíme my a politiku Maìarskej republiky nech
si Orban robí na území Maìarskej republiky.
Navrhli sme kompromis, ku ktorému bohu-
D E N N Í K
Ïiaº sa nám nepodarilo získaÈ podporu koalí-
cie, to ma mrzí a myslím si, Ïe viac do toho
vstupuje politiky ako zdravého sedliackeho
rozumu.
Keì sa pozrieme na to, ão vlastne koalícia
navrhuje, tak na prv˘ pohºad vidíme, Ïe sú to
dva zákony, ktoré so sebou súvisia – zákon o
‰tátnom obãianstve a druh˘ zákon o ‰tátnej
sluÏbe.
Nemyslím si, Ïe predkladatelia jedného
(Gál a spol.) a predkladatelia druhého (poslan-
ci KDH) by mali nejak˘ zl˘ úmysel, ale je-
den aj druh˘ si tvrdo‰ijne na t˘ch svojich
koaliãn˘ch vyjednávaãkách stáli za svojím a
silou-mocou chceli presadiÈ ten svoj zákon,
bez toho, aby si uvedomovali, Ïe na konci,
keì sa obidvaja dohodnú a obidva tieto záko-
ny zároveÀ budú platiÈ, Ïe nastane veºmi schi-
zofrenická situácia. Îe jedn˘m zákonom o
‰tátnom obãianstve budeme hovoriÈ – mበdva
pasy, jeden z toho maìarsk˘, ten tu neexistu-
je, ãiÏe mበvlastne iba jeden na území Slo-
venskej republiky, nebudeme uznávaÈ ma-
ìarsk˘. Druh˘m zákonom budeme hovoriÈ
pri zákone o ‰tátnej sluÏbe, Ïe ten, kto má dva
pasy, ten nemôÏe robiÈ na polícii, nemôÏe ro-
biÈ s utajovan˘mi skutoãnosÈami, ale v pod-
state jedin˘, kto by mohol robiÈ v‰ade, by boli
obãania, ktorí by mali slovensko-maìarské
obãianstvo, teda slovenské i maìarské. Lebo
vlastne jedine v ich prípade by ten jeden pas
na Slovensku neexistoval a v‰etci ostatní,
ktorí by mali inú kombináciu obãianstva, na-
príklad slovenské – rakúske, slovenské – ne-
mecké, slovenské – austrálske, akékoºvek
iné, tak títo by boli potrestaní, ãiÏe nastala by
vlastne taká schizofrenická zvlá‰tna situácia,
Ïe jediní, koho by sme zv˘hodnili na území
Slovenskej republiky, by boli obãania s dvo-
jit˘m obãianstvom slovensko-maìarsk˘m,
lebo jedine títo by mohli akúkoºvek pozíciu
zastávaÈ v ‰tátnej sluÏbe.
Som veºmi rád, Ïe s t˘mto kon‰tatovaním
pri‰iel uznávan˘ ústavn˘ právnik a ‰éf ústav-
noprávneho v˘boru Radoslav Procházka.
Som veºmi rád, Ïe sa v podstate priklonil k
tomu ná‰mu pozmeÀovaciemu zákonu a k
tomu rie‰eniu, ktoré ponúkame a aj toto po-
Erika Jurinová z hnutia Obyãajní ºudia (Oª) zostá-
vajú v poslaneckom klube strany Sloboda a Soli-
darita (SaS). „Na‰ím cieºom nikdy nebolo desta-
bilizovaÈ vládu Ivety Radiãovej, a preto situáciu,
do ktorej sme sa my traja nechtiac dostali, ne-
chceme vyuÏívaÈ na vytækanie politického kapitá-
lu. Po zváÏení v‰etk˘ch alternatív sme dospeli k do-
hode. Vedomí si plnej politickej zodpovednosti
sme dnes akceptovali poÏiadavku klubu SaS zotr-
vaÈ v klube,“ vyhlásil Viskupiã. Dodal, Ïe klub SaS
zas akceptoval poÏiadavku Oª, Ïe dÀom zaloÏe-
nia vlastného politického subjektu môÏu Oª z klu-
bu SaS vystúpiÈ bez poÏiadavky vrátenia mandá-
tu. Líder Oª Igor Matoviã oceÀuje „zodpovednosÈ
svojich troch kolegov“ a je presvedãen˘, Ïe „dnes
urobili ‰tátnické rozhodnutie, ktoré Slovensku pri-
ná‰a pokoj a dáva priestor na prácu v prospech
ºudí“. Stabilitu Radiãovej vlády povaÏuje za „naj-
vy‰‰í cieº“ aj strana SaS. „Preto oceÀujeme, Ïe Oª
zostávajú ãlenmi klubu SaS,“ uviedol ‰éf klubu Jo-
zef Kollár s t˘m, Ïe sulíkovci zároveÀ re‰pektujú
ambíciu Oª zaloÏiÈ si v budúcnosti vlastnú politic-
kú stranu. „Pokiaº Igor Matoviã vlastn˘ politick˘
subjekt zaloÏí, tak ich odchod z klubu SaS nebu-
de strana povaÏovaÈ za poru‰enie dohôd z leta
2010,“ vyhlásil. ·éf SaS Richard Sulík uviedol, Ïe
osobné vzÈahy medzi poslancami sú dobré a k
udalostiam z minulosti sa uÏ nebudú vracaÈ. Tro-
jica sa tak nepridala k svojmu lídrovi Igorovi Ma-
toviãovi, ktorého z klubu SaS vylúãili minul˘ t˘Ï-
deÀ po tom, ako hlasoval za novelu zákona o ‰tát-
nom obãianstve od opoziãného Smeru-SD. V prí-
pade, Ïe by odi‰li aj spomínaní traja poslanci,
vládna koalícia by stratila v parlamente väã‰inu.
Stredopravé strany mali pôvodne v pléne 79 záko-
nodarcov. Okrem Matoviãa pri‰la koalícia aj o
Andreja ëurkovského, ktor˘ nedávno opustil klub
KDH. Obaja nezávislí poslanci v‰ak naìalej dekla-
rujú podporu vládnemu programu.
17. februára – Predseda Národnej rady Sloven-
skej republiky Richard Sulík odovzdal novej ge-
nerálnej riaditeºke Rozhlasu a televízie Slovenska
(RTVS) Miloslave Zemkovej poverovací dekrét. Aj
deväÈ ãlenov Rady RTVS si prevzalo poverovacie
dekréty za prítomnosti ministra kultúry Daniela
Krajcera a niektor˘ch ãlenov V˘boru pre kultúru
a médiá NR SR. âlenovia Rady RTVS sa ihneì po-
tom presunuli na svoje prvé zasadnutie, na ktorom
si zvolili za predsedu Miroslava Kollára.
21. februára – Predseda Rady pre samosprávy
pri strane Most-Híd Elemér Jakab podpísal posla-
neck˘ návrh, ktor˘m by poslanci parlamentu po-
zmenili návrh zákona z dielne SaS. „Dohodli sme
sa, Ïe základnú mzdu primátorov a starostov zní-
Ïime o desaÈ percent a zru‰íme odmeny,“ uviedol
Jakab. Pre stranu Most-Híd bolo pri rokovaniach
v˘chodiskov˘m bodom zaruãenie zásad samo-
správnosti, preto môÏu starostovia a primátori rá-
taÈ aj v budúcnosti s nav˘‰eniami. Ale k˘m v sú-
ãasnosti môÏe nav˘‰enie dosiahnuÈ aj sto percent
základnej mzdy, návrh ho má zníÏiÈ na 70 percent.
Po vstúpení zákona do platnosti by mali maÈ samo-
správy dva mesiace na aktualizáciu mzdy. V prí-
pade, Ïe parlament pozmeÀujúci návrh schváli,
zmení sa aj suma odstupného. V súãasnosti majú
niektorí primátori a starostovia nárok na odstupné
vo v˘‰ke ich päÈmesaãného platu, predkladatelia
návrhu by ho zmenili na trojmesaãné odstupné.
22. februára – ZávaÏná situácia v Líbyi a v
Egypte – toto bola tieÏ téma rokovania na‰ich zá-
stupcov s generálnym riaditeºom politickej sekcie
izraelského ministerstva obrany Amosom Gila-
dom. Stretli sa s ním predseda Zahraniãného v˘-
boru NR SR Franti‰ek ·ebej a predseda V˘boru NR
87
P A R L A M E N T N ¯
SR pre obranu a bezpeãnosÈ Martin Fedor. Pred-
sedu ·ebeja zaujímal aj Giladov názor na Irán a ho-
vorili aj o Turecku a zmenách, ktoré ako krajina
podstupuje kvôli záujmu o vstup do Európskej
únie. Zástupcovia slovenského parlamentu v‰ak ho-
vorili s izraelsk˘m vysok˘m úradníkom aj o roz-
víjaní spolupráce medzi rezortmi obrany.
23. februára – Problematika diskriminácie Ïien,
rodovej rovnosti, snaha o zavedenie kvót poãtu Ïien
vo verejn˘ch funkciách zo strany Európskej únie.
O t˘chto témach diskutovali na pôde parlamentu
ãlenovia V˘boru NR SR pre ºudské práva a národ-
nostné men‰iny s delegáciou V˘boru pre rovnosÈ
‰ancí muÏov a Ïien Poslaneckej snemovne Ru-
munska. V diskusii prevaÏovala najmä schopnosÈ
rodín zosúladiÈ rodinn˘ a pracovn˘ Ïivot. Slovens-
kú stranu zastupovali predsedníãka v˘boru Anna
Belousovová, Richard ·vihura (SaS), ªubomír
Îeliezka (Smer-SD) a Richard Oravec (SDKÚ-
DS). Za rumunskú stranu pri‰li na Slovensko pred-
sedníãka C. A. Pocora, podpredsedníãka I. C. Du-
mitrache, C. Gulin a M. Prodan. Obe strany sa
zhodli na nelichotivej situácii, a na tom, Ïe pretrvá-
va diskriminácia Ïien vo svete.
23. februára – Generálny tajomník NATO An-
ders F. Rasmussen a prezident Parlamentného
zhromaÏdenia NATO Karl A. Lamers prijali pozva-
nie Stáleho predstaviteºa Slovenskej republiky pri
NATO Franti‰ka Ka‰ického otvoriÈ v˘stavu sloven-
ského predsedníctva Vy‰ehradskej skupiny. V˘-
stava bola slávnostne inaugurovaná v sídle NATO
v Bruseli za úãasti vedúcich národn˘ch delegácií
a poslancov Parlamentného zhromaÏdenia NATO.
Delegáciu Národnej rady Slovenskej republiky v
Parlamentnom zhromaÏdení NATO zastupovali
Juraj Droba, vedúci delegácie a poslanci Jaroslav
Ba‰ka a Rudolf Puãík. Generálny tajomník NATO
Anders F. Rasmussen vyzdvihol príspevok Sloven-
ska ako ãlenskej krajiny NATO k transatlantickej
bezpeãnosti. Potreba informovanosti ‰irokej verej-
nosti a v˘znam príspevku Vy‰ehradského fondu so
sídlom v Bratislave k príprave novej generácie
bezpeãnostnej komunity dominovali príhovoru
prezidenta Parlamentného zhromaÏdenia NATO
Karl A. Lamersa. V˘stava predstavuje motto pro-
gramu slovenského predsedníctva „Efektívny Vy-
‰ehrad – kontinuita, súdrÏnosÈ, solidarita, informo-
vanosÈ“ a mapuje 20 rokov úspe‰nej existencie
tejto regionálnej ‰truktúry.
23. februára – Pomoc pri európskej integrácii,
slovensko-ukrajinské vzÈahy a bezvízov˘ styk boli
témami rozhovorov medzi podpredsedom parla-
mentu Robertom Ficom a predstaviteºmi Najvy‰-
‰ej rady Ukrajiny. Robert Fico vyjadril súhlas s po-
stojom Ukrajiny voãi rokovaniam V4 a zdôraznil
Ukrajinu ako strategického partnera. Vladimír Ma-
ru‰ãenko sa vyjadril, Ïe mu imponuje postoj pod-
predsedu Fica voãi Ukrajine. Podºa Svatoslava
Olijnyka je potrebné zlep‰ovaÈ vzÈahy nielen na po-
litickej úrovni, ale aj medzi mládeÏou, v podnika-
teºsk˘ch kruhoch a na regionálnej úrovni. Ukrajins-
ká delegácia bola vìaãná za rady pri snahe o inte-
gráciu do Európskej únie. (Daniela Pappová, Ko-
munikaãn˘ odbor)
25. februára – Prezident Slovenskej republiky
Ivan Ga‰paroviã vrátil parlamentu novelu zákona
o sudcoch a prísediacich, novelu zákona o ‰tátnej
pomoci a Exekuãnom poriadku a novelu zákona o
pôsobnosti orgánov ‰tátnej správy pri poskytova-
ní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
Naopak, podpisom potvrdil novelu zákona o uÏí-
vaní pozemkov v zriaden˘ch záhradkov˘ch osa-
dách a novelu zákona o verejnom obstarávaní.
(rk)
88
D E N N Í K
vaÏujem za dôkaz toho, Ïe tak˘to ãlovek,
ktor˘ je v t˘chto veciach nad vecou, sa pri-
klonil k rie‰eniu, ktoré je správne. A to vec-
né rie‰enie situácie si myslím, najviac od-
zrkadºuje práve prijatie pozmeÀovacieho ná-
vrhu, ktor˘ predkladáme, ktor˘ opraví ten
súãasn˘ právny stav a nebude sa zbytoãne po-
klonkovaÈ Orbánovi.
Odporúãam naozaj si v tomto prípade pre-
ãítaÈ koaliãnú zmluvu, preãítaÈ si programo-
vé vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o tom, Ïe
koalícia zabezpeãí, alebo spraví v‰etko pre-
to, alebo zabezpeãí, aby eliminovala v‰etky
negatívne vplyvy zákona o ‰tátnom obãian-
stve na obãanov Slovenskej republiky v sú-
vislosti zo zákonom o ‰tátnom obãianstve.
Podºa ná‰ho názoru eliminovanie t˘ch ne-
gatívnych vplyvov je práve to, aby sme pre-
stali trestaÈ ºudí, ktorí majú nejakú reálnu
väzbu na druhú krajinu a na základe toho zí-
skali obãianstvo. Ak prijmeme nበpozmeÀo-
vací návrh, tak nebudeme trestaÈ ºudí, ktorí v
tej danej krajine aspoÀ 12 mesiacov b˘vajú.
Tí, ktorí 12 mesiacov tam ‰tudujú, sú za-
mestnaní, podnikajú, ktorí odtiaº majú mam-
ku, tatka, babku, dedka. Jednoducho tam je
veºmi veºa moÏností, aby ten, kto naozaj reál-
ne nejakú moÏnosÈ má, aby to obãianstvo
beztrestne mohol maÈ, aby neprichádzal o to
na‰e. A toto si myslím Ïe je v plnej miere na-
plnenie programového vyhlásenia vlády.
Gábor Gál (Most-Híd)
Pán poslanec Matoviã, v tejto rozprave
sme uÏ v‰elião poãuli, ale ão ste vy tu rozprá-
vali, to bola ãere‰niãka na torte, hlavne keì
vás poznáme z va‰ich vystúpení, va‰e posto-
je. ÎiadaÈ Jána Slotu, aby pri‰iel hlasovaÈ, v
opaãnom prípade prejde návrh koalície, kto-
rej ste sám ãlenom, tak toto povaÏujem uÏ za
choré.
Hovorili ste, Ïe veríte, Ïe vyhrá zdrav˘ ro-
zum. A uÏ vyhral. Rozum, neviem, ãi je to ro-
zum, ale podarilo sa vás spojiÈ s ºuìmi, kto-
r˘ch doteraz ste len kritizovali a kydali ste na
nich. Teraz sú va‰imi hlavn˘mi spojencami.
ëalej ste vyuÏili rétoriku, ktorú som uÏ dlh‰í
ãas nepoãul, lebo to i‰lo z úst politikov HZDS,
Smeru a SNS, Ïe skutoãn˘ politik, ktor˘ za-
stupuje práva maìarskej men‰iny, má robiÈ
toto, toto, toto... Vy nám idete rozprávaÈ, koho
ako máme zastupovaÈ. Vy zastupujte svojich
voliãov, my ideme svojich zastupovaÈ. A nie,
nebudete dávaÈ rozum vy na to, Ïe ako ich
máme zastupovaÈ. Zaãiatok vá‰ho vystúpenia
uÏ navodil atmosféru a navodil celú situáciu.
Hovorili ste o chorom Orbánovom zákone.
Povedali ste potom v tretej vete o chorom
Dzurindovom zákone a e‰te ste sa aj ospra-
vedlnili Smeru, Ïe: „No, tak tro‰ka chorom Fi-
covom návrhu.“ âo robíte? Tak sa správajte
riadne, ako chlap a nepodliezajte sa...
TakÏe, zhrniem to, ja si myslím, Ïe keì
chceme urobiÈ, ão sme sa zaviazali v koaliã-
nej zmluve, v programovom vyhlásení vlády,
tak máme spraviÈ zmenu. Máme eliminovaÈ
negatívne úãinky tej poslednej novely záko-
na o ‰tátnom obãianstve. A vieme to urobiÈ len
tak, ako je ten návrh zákona z rúk troch po-
slancov Národnej rady Slovenskej republiky.
II. RAZANTNÉ BOLI AJ ROZHODNUTIA
ZÁKONODARCOV
Potom sa rokovalo o návrhu poslancov
Národnej rady pána Radoslava Procházku,
Pavla Hru‰ovského a Pavla Abrhana na vy-
danie novely zákona o ‰tátnej sluÏbe príslu‰-
níkov Policajného zboru, Slovenskej infor-
maãnej sluÏby, Zboru väzenskej a justiãnej
stráÏe a Îelezniãnej polície.
Potom koaliãná väã‰ina presunula hlasova-
nie o návrhu zákona o ‰tátnom obãianstve na
ìal‰í deÀ.
A potom na druh˘ deÀ bol v hlasovaní pri-
jat˘ pozmeÀovací návrh poslanca Igora Ma-
toviãa (zo 150 prítomn˘ch poslancov hlaso-
valo 76 za, 60 proti, 14 sa zdrÏalo).
A potom Gábor Gál ako jeden z troch pred-
kladateºov novely zákona o ‰tátnom obãian-
stve návrh novely stiahol zo rokovania.
A potom Pavol Hru‰ovsk˘ ako jeden z
predkladateºov zákona o ‰tátnej sluÏbe prí-
slu‰níkov policajného zboru, väzenskej a jus-
tiãnej stráÏe, Slovenskej informaãnej sluÏ-
by, Îelezniãnej polície návrh zákona stiahol
z rokovania.
A potom za Ficovu novelu zahlasovali aj
Igor Matoviã, aj Radoslav Procházka, z ìal-
‰ích Obyãajn˘ch ºudí Martin Fecko zahlaso-
val proti, dvaja sa zdrÏali. Na Slovensku tak
naìalej platí zákon odoberajúci slovenské
obãianstvo t˘m, ktorí si poÏiadajú o iné.
A potom Igora Matoviãa vylúãili z klubu
Slobody a Solidarity.
A potom Igor Matoviã sºúbil premiérke
Radiãovej, Ïe bude jej vládu podporovaÈ aj na-
ìalej.
III. âO BUDE ëALEJ, NEVIE NIKTO
A potom Béla Bugár povedal, Ïe o noveli-
zácii zákona o ‰tátnom obãianstve by sa malo
hovoriÈ aÏ po prijatí novej maìarskej ústavy
a vykonávacích predpisov k nej. „Poãkajme
si, ãi bude aktívne alebo pasívne volebné
právo pre t˘ch obãanov, ktorí poÏiadajú o
maìarské ‰tátne obãianstvo,“ zdôvodnil, pre-
ão Most-Híd povaÏuje za vhodné s novelizá-
ciou zákona o ‰tátnom obãianstve poãkaÈ do
jesene.
(rk)
S U P E R M O N I T O R
SUPERMONITOR
a (medzit˘m) minikomentáre
Politici by mali po novom niesÈ zodpovednosÈ
za svoje podpisy pod zmluvami, ktoré sú pre ‰tát
nev˘hodné. Teraz nesú iba politickú, ãiÏe Ïiadnu.
Budú maÈ v‰ak jednoduchú moÏnosÈ, ako sa posti-
hu vyhnúÈ – stanú sa nemajetn˘mi, v‰etok svoj ma-
jetok prepí‰u na manÏelky.
Publicista Marek Roãkár.
HN 17. 1.
(KomentovaÈ ãokoºvek, v ãom hrajú hlavnú
úlohu politici, si vyÏaduje od analytika siln˘ Ïa-
lúdok. Nikde nie je toºko podvodov, trikov ale-
bo aspoÀ podozrenia zo ‰arlatánstva, ako me-
dzi politikmi, ktorí by mali byÈ, naopak, najÏia-
rivej‰ím príkladom ãestnej sluÏby obãanom.
MôÏe byÈ vôbec popredn˘ ãiniteº charaktern˘?
V‰imnime si, na ãom sa najviac vyÏíva Fico, keì
hovorí o Radiãovej a Figeºovi? Na ich údajnej
nepoctivosti.)
***
Medzi umeleckou zbierkou a zberateºom je veº-
mi osobn˘, aÏ intímny vzÈah. Sú priam ako siam-
ské dvojãatá, ktoré ãasto oddelí aÏ smrÈ. Konkrét-
nej zbierke nikto nerozumie viac ako jej tvorca.
Najspravodlivej‰ie by bolo, keby zberateº a jeho
zbierka odi‰li z tohto sveta spoloãne.
Jeden z najuznávanej‰ích zberateºov umenia
v SR Ivan Melicherãík. Pravda 17. 1.
(Aj keì Slovensko dosÈ uprednostÀuje prie-
mernosÈ, predsa len sa nájdu ºudia, ktorí majú
európsky rozmer, hoci len v takej unikátnej
veci, ako je zberateºstvo.)
***
Kríza je ohromná príleÏitosÈ na uskutoãnenie po-
trebn˘ch reforiem.
·éf Microsoftu pre Európu Jan Muehlfeit.
T˘ÏdeÀ 17. 1.
(K˘m prominentní ãlenovia predo‰lej vlády po-
vaÏovali krízu za dôvod, preão sa nedá niã dob-
re robiÈ, kam smerujú a budú smerovaÈ Miklo‰,
Sulík, Radiãová a Mi‰kov? K názorom a v˘ko-
nom európskych politikov alebo k záchodov˘m
slovensk˘m tendrom?)
***
Slovenskú ekonómiu veºmi negatívne ovplyv-
nil masov˘ odchod najtalentovanej‰ích maturan-
tov, záujemcov o ekonómiu, do âR a do vzdiale-
nej‰ieho zahraniãia.
Hlavn˘ analytik ministerstva ‰kolstva
Martin Filko. T˘ÏdeÀ 17. 1.
(Dlhé roky z neznámych dôvodov mala slovens-
ké ‰kolstvo v rukách SNS. Vlastenci z tejto
strany by mali zváÏiÈ, do akej miery boli jej ak-
tivity osoÏné pre SR.)
***
17. január 2011 – 17. február 2011
ëurkovsk˘ ako primátor Bratislavy nechal spri-
vatizovaÈ ãasÈ mestsk˘ch vodární spôsobom, kto-
r˘ môÏeme pokojne nazvaÈ ako darebácky. A do-
konca bez vedomia mestsk˘ch poslancov.
Komentátor Dag Dani‰.
HN 17. 1.
(Majú novinári ãistej‰iu du‰u, alebo sú len me-
nej ‰ikovní ako politici?)
***
Hocako sa to zdá ãudné, ale existuje uÏ pár
kniÏiek, ktoré mapujú slovensk˘ bigbít. Nech mla-
ìasi otvárajú oãi, ão v‰etko sa dalo vtedy, keì sa
niã nedalo! Lebo autori veºmi chceli!
Básnik Daniel Hevier.
HN 18. 1.
(Bol by zaujímav˘ prehºad, kedy sa vlastne na
Slovensku najviac nedalo? V masarykovskej
âSR, v Tisovom ‰táte blízkom fa‰izmu, v Bacíl-
kovej ãi Husákovej komunistickej âSR alebo v
komfortnej súãasnej situácii, keì nie sú na niã
peniaze?)
***
Kresba: Pavel Jakubec. HN 18. 1.
(Tak máme uÏ koneãne nielen eurofondy, euro-
val a eurozónu, ale aj eurostôl.)
***
Dnes si faktickú moc na miestnej úrovni doká-
Ïu uzurpovaÈ rôzni lokálni boháãi: t˘ch, ão v re-
gióne majú zastupovaÈ obãanov, si jednoducho
kúpia. A krytie – minimálne politické, ale ktovie,
ãi nie aj kriminálne – im pritom poskytujú pohla-
vári z Bratislavy, ktor˘ch si lokálni potentáti po-
z˘vajú na poºovaãky, alebo pre nich organizujú iné
druhy „zábavy a odpoãinku“.
Komentátor Peter JavÛrek.
Pravda 19. 1.
(Komunisti boli a sú rovnakí za komunizmu i
za kapitalizmu.)
***
Úspech sa neodpú‰Èa. Na Slovensku urãite nie.
Preto ma neprekvapili negatívne reakcie na jednu
z vrcholn˘ch spoloãensk˘ch udalostí roka, Ples v
opere. A tak, ako sa úspech spája s peniazmi, cítiÈ
i vyberan˘ luxus. Zv˘‰en˘ záujem oÀ vnímam zo
strany ºudí, ktor˘m prekáÏa, keìÏe v Àom vidia iba
snobskú akciu. Ja v nej vidím krásu a príjemnú spo-
loãenskú akciu.
Generálny riaditeº Tatra banky Igor Vida.
HN 19. 1.
(Závistliv˘ch ºudí je skutoãne veºa. To v‰ak ne-
znamená, Ïe v‰etk˘ch, ktorí kritizovali honos-
n˘ luxus na Plese v opere, treba povaÏovaÈ za
neprajn˘ch primitívov. V ãase krízy by sa mali
úãastníci tohto podujatia správaÈ zdrÏanlivo. A
aj rozumne. ·aty a jedlá za milióny treba vyvá-
ÏiÈ veºkorys˘mi ãiastkami pre invalidov, siroty
a dôchodcov.)
***
Bezplatné zdravotníctvo neznamená, Ïe je za-
darmo. Súkromné zdroje obyvateºov tvoria asi 20
% v˘davkov na zdravotnú starostlivosÈ. Pripláca-
me si za lieky, za prednostné úkony, za objedna-
nie na ãas. Na‰e peniaze miznú v neprehºadnom
systéme platieb.
Peter PaÏitn˘ z Health Policy Institute.
HN 20. 1.
(Ak je v zdravotníctve finanãná dÏungºa – a ona
tam je –, je spôsobená predov‰etk˘m minister-
sk˘mi úradníkmi, ktorí nedokáÏu vytvoriÈ jed-
notn˘ a jasn˘ systém, kto, kedy a za ão má pla-
tiÈ. Súkromní zubári majú svoj pevn˘ cenník –
a tomu kaÏd˘ rozumie.)
***
Fínsko patrí spoloãne s Nemeckom medzi kra-
jiny, ktoré odmietajú zv˘‰enie záÈaÏe krajín s ra-
tingom AAA. Nemecká vláda aj nedávno potvrdi-
la, Ïe nie je správne, aby sa finanãné náklady na
financovanie záchranného fondu rozdelili len me-
dzi niekoºko krajín EÚ.
Fínska premiérka Mari Kiviniemiová.
Bloomberg TV 20. 1.
(BeÏní obãania – na ich ‰Èastie – si ani neuvedo-
mujú, o aké miliardy sa hrá na najvy‰‰ej úrov-
ni ‰tátov EÚ. Ministri hºadajú obrovské sumy pre
euroval a otcovia rodín 500 eur, aby mohli zapla-
tiÈ za t˘ÏdeÀ ‰koly v prírode pre svoju dcéru.)
***
Do zaãiatku 60. rokov existovala trojica – tex-
tár, muzikant a interpret, ale s príchodom pesniã-
károv ako Bob Dylan alebo kapiel ako Beatles sa
to zmenilo. Pesniãka je zvyãajne najzaujímavej‰ia
vtedy , keì je osobná. Keby texty Îiv˘ch kvetov
zaspieval niekto in˘ ako Lucia Piussi, nefungova-
li by a vyzneli by neúprimne.
Îurnalisti Peter Bálik a Oliver Rehák.
TV oko 21. 1.
89
S U P E R M O N I T O R
(Pesniãky, ktoré patria k pop-hudbe, nie sú síce
umeleck˘m v˘tvorom, ale uÏitoãn˘m a náladot-
vorn˘m spotrebn˘m tovarom. Preto ani o ich
textoch nemoÏno hovoriÈ ako o básÀach, i keì sú
ãasto textami ‰lágra texty, ktoré pôvodne vznik-
li ako poézia a vy‰li v básnickej zbierke. Ako sú-
ãasÈ hitu pre‰li do inej kategórie pouÏitia.)
***
Je vÏdy lep‰ie, keì staviate na viacer˘ch pilie-
roch. Keì o jeden prídete, zasiahne vás to, ale ne-
poloÏí. V starobe to platí dvojnásobne. Penzijná re-
forma je dobrá, pretoÏe budeme ÏiÈ z viacer˘ch dô-
chodkov. Okrem starobného bude maÈ súãasná
mlad‰ia generácia aj súkromn˘.
Komentátorka Lenka Zlámalová.
Lidovky.cz 21. 1.
(Tak ako v európskom meradle zlyhal komunis-
tick˘ systém, ktor˘ sa opieral o silné marxistic-
ké heslá, ale ignoroval realitu Ïivota, a preto sa
aj na zaãiatku 90. rokov rozsypal, tak padli aj
protikapitalistické frázy, ktoré v SR ‰írili sociál-
ni demokrati. SR bola na dobrej ceste uÏ hneì
na zaãiatku 3. tisícroãia, keì nátlak Smeru ten-
to trend naru‰il. NastoliÈ skrachovan˘ boº‰evic-
k˘ systém sa mu síce nepodarilo, ale pribrzdil
dobre sa rozvíjajúce dôchodkové ustrojenie,
najmä ão sa t˘ka 2. piliera.)
***
Kino je najmä pre mlad˘ch preÏitkom. ÍsÈ do
kina znamená cestovaÈ, prísÈ vãas a najmä zapla-
tiÈ vstupné. U nás je problémom aj ponuka na‰ich
kín a spomalená distribúcia. TakÏe s dobou dnes
udrÏí krok len pirát. A preto je digitálny formát
DivX noãnou morou Hollywoodu, navy‰e – ale-
bo najmä – filmári e‰te nikdy nemali také vzdela-
né publikum, ako majú dnes, a dôvodom je aj in-
ternet. Hlavnou v˘hodou pirátstva je pohodlnosÈ.
Publicista Milo‰ Krekoviã.
TV oko 21. 1.
(Slogany „Nekradnite filmy! Pirátske sÈahova-
nie odporuje zákonom!“ sú oprávnené, ale ne-
zmyselné, lebo sú takmer neuskutoãniteºné, pre-
toÏe piráti zásluhou vysokej techniky interne-
tu sú v podstate nepolapiteºní.)
***
Prestal som fotiÈ, keì som váÏne ochorel. Keì
som sa dostal na najniωí stupeÀ ºudskej biedy a
utrpenia, tak ma v‰etko prestalo zaujímaÈ. Veºa me-
ditujem, dávam sa dokopy.
Fotograf Tibor Huszár (1952).
Sme 22. 1.
(UÏ roky obdivujeme ãloveka za jeho v˘stupy
do vesmíru. Ale rovnako roky obdivujeme ne-
obyãajnú profesionálnu zdatnosÈ a súãasne cit-
livosÈ Huszára, ktor˘ pov˘‰il technické para-
metre a dal im rozmer slovenskej umeleckej fo-
tografickej geniality.)
***
Práci so Ïenou, pre ktorú idem robiÈ model,
predchádza anal˘za. Neviem si predstaviÈ, Ïe by
som hneì zaãala na nej aranÏovaÈ látku. DôleÏit˘
je pre mÀa rozhovor. P˘tam sa napríklad, po ãom
Ïena, pre ktorú navrhujem model, túÏi. Moje túÏ-
by vychádzajú zo základov Ïivota a t˘kajú sa po-
vedzme zdravia. Ale mám i túÏby, ktoré vychádza-
jú z márnivosti a sú rozmarné.
90
Kost˘mová v˘tvarníãka Simona Vachálková.
Pravda 22. 1.
(Bezprostredn˘ kontakt, teda rozhovor, je ne-
vyhnutn˘m predpokladom, aby sme spoznali
du‰u ãloveka, ktorému máme poslúÏiÈ alebo
pomôcÈ a ktor˘ má pomôcÈ nám.)
***
Rok 2011 sa zaãal novoroãn˘m útokom na kres-
Èansk˘ kostol v egyptskej Alexandrii, pri ktorom
zahynulo viac ako 20 osôb a zranen˘ch bolo sto
ìal‰ích veriacich. Zdá sa vám to nepredstaviteºné,
keìÏe reã je o náboÏenstve, ktoré bolo po stároãia
dominantné – ba moÏno aÏ despotické? Ale je to
tak. Tí, ão sa dopú‰Èajú tak˘chto skutkov, sú bar-
bari.
Francúzsky filozof Bernard-Henri Lévy.
Sme 22. 1.
(Dnes Ïiadne v˘znamnej‰ie náboÏenstvo nie je
„hore“ alebo „dolu“, nie je dominantné alebo
„zavrhnutiahodné“. Ani islam. BohuÏiaº, v‰et-
ky sú viac alebo menej zámienkou na to, aby sa
mohlo s BoÏím ãi Alahov˘m poÏehnaním vraÏ-
diÈ a páchaÈ ohavné zlo.)
***
Je zaujímavé, Ïe príbehy Tisíc a jednej noci, kto-
ré tak fascinujú ºudí na celom svete svojou exoti-
kou a zápletkami, si uÏ pred tristo rokmi dobyli po
prv˘krát Európu a ich ‰arm dodnes nevybledol. Prí-
ÈaÏliv˘ je ich magick˘ svet, snová realita, ktorá si
podáva ruku so skutoãnosÈou. Je v nich ãosi, po
ãom ãlovek túÏi, a predsa je to neulapiteºné. Ako
vôÀa ruÏí.
Arabista Ján Pauliny.
Pravda 22. 1.
(Sme hlupáci, ak trpíme predstavou, Ïe za v‰et-
k˘m arabsk˘m musí byÈ nieão nízke a teroris-
tické. Naopak, aj v tieni islamu vzniklo veºa
krásnych vecí, popri Tisíc a jednej noci i mno-
hé rozko‰né stavby. Stará arabská architektú-
ra s modern˘mi mrakodrapmi.)
***
Ak˘ bol v˘sledok amerického poklonkovania
âíne? Z ãínskych serverov YouTube záhadne mi-
zol obvykle v ãase, keì sa odohrávali chúlostivé
politické udalosti. Nedostupn˘ bol celé mesiace,
keì sa objavili filmy, kde ãínski vojaci bili Ujgu-
rov, demon‰trujúcich v Sin-Èiangu.
Americká spisovateºka a novinárka
Anne Applebaumová. Sme 22. 1.
(Cenzúra sa dnes, v ãase internetu, zdá byÈ tak-
mer nemoÏná a ÈaÏko realizovateºná. Sloboda
slova letí svetom – a to i v krajine, ktorá je po-
dozrivá, Ïe v nej e‰te stále v‰etko, ão sa povie,
je pod dozorom komunistov. Autokrati vedia, Ïe
ich existenciu akákoºvek ohrozuje sloboda, a tak
vyraìujú v‰etko, ão by mohlo ºudí povzbudiÈ k
rebélii.)
***
Musíme smutne podotknúÈ, Ïe mediálne pre-
strelky o policajného prezidenta, ktoré nie sú lo-
gicky pochopiteºné, sú voliãsky vìaãnej‰ie, neÏ
poctivá práca na reformách.
Podpredseda TOP 09 Miroslav Kalousek.
Lidovky.cz 22. 1.
(Nie je to niã nové: keìÏe reformy sú nároãná
dlhodobá ãinnosÈ vzdelan˘ch politikov a ich
v˘sledky celé mesiace niã senzaãné nepriná‰a-
jú, tak obãania o ne záujem nemajú, i keì im
priná‰ajú v˘razné finanãné hodnoty a v politi-
ke potrebnú, ale nudnú stabilitu.)
***
Korupcia zostáva v záujme v‰etk˘ch zúãastne-
n˘ch skrytá. Prezradí sa obvykle len vtedy, keì má
niektor˘ z úãastníkov pocit, Ïe ostatní ho pod-
viedli a udá ich. Preto väã‰inu indícií o korupcii
sa nemôÏe pouÏiÈ ako dôkaz.
Viceprezident NKÚ âR Miloslav Kala.
Blog aktuálnû.cz 22. 1.
(Korupcia sa úÏasne ºahko opºúva v rôznych po-
litick˘ch a Ïurnalistick˘ch anal˘zach, ale veºmi
ÈaÏko dokazuje. Najväã‰ou ‰ancou je prehºad o
v‰etk˘ch pohyboch peÀazí, tovarov a sluÏieb v
danom podniku alebo na oddelení. LenÏe to je
príli‰ namáhavé.)
***
Siln˘ potenciál Tisíc a jednej noci pochopili nie-
len Turci, ktorí tak pomenovali slzavú telenovelu
o architektke ·eherezáde a jej chorom dieÈati, ale
aj TV Markíza, ktorá ju zaradila do vysielania v di-
vácky najatraktívnej‰om ãase 2x do t˘ÏdÀa v dvoch
dieloch za sebou. Romantick˘ seriál vraj v Euró-
pe nadchol milióny divákov.
Publicistka Katarína Sedláková.
OÎene.sk 24. 1.
(Tisíc a jedna noc má v sebe také ãaro, Ïe opráv-
nene môÏe in‰pirovaÈ aj televíznych tvorcov,
aby v súlade s duchom tejto rozko‰nej arabskej
zbierky príbehov – hoci v modernom televíznom
vyuÏití – vytvorili prekvapujúco úspe‰n˘ se-
riál, ktor˘ sa dokázal zaradiÈ do radu najúspe‰-
nej‰ích telenoviel.)
***
Keì sa filmári v terchovskej krãme p˘tali, ako
vyzerá slovensk˘ Superman a kto je na Slovensku
okrem Jáno‰íka skutoãn˘ chlap, jedna z odpove-
dí bola: Radiãová.
ReÏisérka a scenáristka Tina Diosi.
Sme 24. 1.
(Terchovská odpoveì nie je hlúpou slovnou de-
formáciou. Je v nej expresívne vyjadrenie ná-
zoru, Ïe Radiãová je plnohodnotná politiãka a
Ïe je teda „chlap na svojom mieste“.)
***
Televízne spravodajstvá nám priná‰ajú informá-
cie o ne‰Èastiach a ekonomick˘ch v˘sledkoch zo
v‰etk˘ch konãín sveta, ale o tom, ãi sú obyvatelia
t˘ch krajín ‰Èastní, nepovedia ani slovo.
Filozof Miroslav Marcelli.
Pravda 24. 1.
(Zaujímajú v‰ak niekoho v˘sledky firmy, kto-
rá vyrába autá, aké city lomcujú t˘mi, ão mon-
tujú jednotlivé súãiastky? Nie sú na to iné re-
lácie?)
***
Európa zlenivela, rozmaznala sama seba a vo
Francúzsku to vidno najviac. Nechce sa nám uÏ toº-
ko robiÈ, veì viete koºko energie nás stála Veºká
francúzska revolúcia?! V‰etku robotu presúvame
na v˘chod, kde je miliarda ºudí, ktorá je ochotná
robiÈ za dva doláre na deÀ, tak preão by sme si mali
S U P E R M O N I T O R
robiÈ mozole? My Európania sme ãoraz viac majst-
ri v delegovaní povinností. Len my najlep‰ie vie-
me, kto za nás má ão spraviÈ a ão najlacnej‰ie.
Moderátor Matej „Sajfa“ Cifra.
HN 24. 1.
(Iba súci chlapík dokáÏe z historick˘ch ãinov vy-
braÈ najvhodnej‰ie a zakomponovaÈ ich tam,
kde sa to dá efektne pouÏiÈ na vyzdvihnutie
národa. KaÏd˘ má svojich Napoleonov a Svä-
toplukov, a keì nemá, tak si ich vyrobí.)
***
âína uÏ nie je len lacnou manufaktúrou pre
zvy‰ok sveta, ale siln˘m konkurentom na v‰etk˘ch
frontoch. Európa si udrÏí svoje postavenie len vte-
dy, ak sa zomkne a podstúpi reformy. A ak bude
schopná hovoriÈ jednotn˘m hlasom.
Riaditeºka britského ekonomického
v˘skumu Paula Subacchi. HN 24. 1.
(âo by sa v‰ak stalo, keby sa âína stala aj v ob-
lasti ºudsk˘ch práv rovnocenná s EÚ a s USA?
NeudrÏala by svoj ekonomick˘ vzostup? Alebo
by ho, naopak, e‰te upevnila a zv˘‰ila? Niekto-
ré ‰táty sa vedia udrÏaÈ na ceste hore, len ak sú
diktatúrami?)
***
S pribúdajúcimi rokmi som si zaãala klásÈ otáz-
ky, preão je napríklad dobré, Ïe Otec nebesk˘
svojho syna nezachránil, ale nechal umuãiÈ.
Spisovateºka Daniela KapitáÀová.
Sme 25. 1.
(Nie je ºahké odpovedaÈ na túto otázku, preto-
Ïe odpoveì na Àu ohrozuje existenciu kresÈan-
stva. A kto by sa len tak odhodlal zlikvidovaÈ
vieru, ktorá uÏ dve tisícroãia tvorí základ du-
chovnosti miliárd ºudí? A uÏ vonkoncom je ne-
moÏné predstaviÈ si niekoho, kto by objavil inú
základÀu pre vieru úprimn˘ch kresÈanov, neÏ
je ukriÏovanie.)
***
Kresba: Milo‰ Ga‰parec. Pravda 25. 1.
(Niektorí kresÈanskí poslanci mávajú pekelné
sny.)
***
Návrh z dielne OKS uvádzaÈ u sudcov ich mi-
nulé ãlenstvo v KSâ nevzbudil nad‰enie vo mne.
Zdá sa mi dosÈ ne‰Èastné 21 rokov po neÏnej revo-
lúcii tak˘mto spôsobom zaãaÈ nieão s neist˘m
koncom. Nemá zmysel dnes upieraÈ b˘val˘m ko-
munistom právo na ich názor, presvedãenie, na ob-
ãianske slobody, ktoré oni desaÈroãia násilne upie-
rali svojim politick˘m odporcom. Je v‰ak chyba,
ak doteraz v SR nebol nikto za zloãiny komuniz-
mu stíhan˘.
Publicista Miroslav Kocúr.
Sme 25. 1.
(Aj sudcovia majú právo maÈ svoje názory. Ale
keìÏe sú dôleÏit˘mi osobnosÈami, ktoré rozho-
dujú o slobodnej existencii v‰etk˘ch obãanov,
nesmú pouÏívaÈ spôsoby, na aké si zvykli za
komunizmu, keì na jednej strane slúÏili vy‰‰ie
postaven˘m a na druhej súdili ãasto len podºa
svojvôle. Sudcovia by mali byÈ „Bohmi“ demo-
kracie.)
***
Obãania právom oãakávajú, Ïe systém ich dô-
chodkového zabezpeãenia bude vytvoren˘ na vy-
sokej odbornej úrovni a umoÏní im v budúcnosti
lep‰í Ïivot. Problém dôchodkov si nevymysleli
ani politici, ani obãania. Priniesol ho Ïivot a v˘-
voj sveta. Je v‰ak povinnosÈou vládnucej vrstvy
niesÈ zodpovednosÈ a pomôcÈ ºuìom s najlep‰ím
moÏn˘m rie‰ením.
Expert vo finanãníctve Peter Kri‰tofoviã.
HN 26. 1.
(Politici, najmä tí, ão s veºk˘m hurhajom disku-
tujú v televízii, Ïe nie sú hokejov˘mi hráãmi,
ktorí majú daÈ gól, ale vysok˘mi úradníkmi,
ktorí majú nájsÈ alebo vytvoriÈ najvhodnej‰ie
rie‰enia pre beÏn˘ch obãanov, ktorí ich platia.)
***
Kresba: Pavel Jakubec. HN 26. 1.
(Akú rovnováhu má medzi sociologiãkou a po-
litiãkou, nechceme tvrdiÈ, ale jej artistick˘ ba-
lans na lane medzi KDH, SaS, Mostom a SDKÚ
– a e‰te aj OKS a Obyãajn˘mi – je bezchybn˘.)
***
ªudia sa medzi sebou uÏ málo rozprávajú, skôr
si esemeskujú alebo mailujú, no mail ani esemes-
ka nemajú intonáciu, nevedia sa ãervenaÈ, nevedia
sa hanbiÈ, nevedia sklopiÈ zrak. Je tu veºa z vyho-
renia ãloveka, ktor˘ zrazu nevie komunikovaÈ a po-
menovaÈ to, ão ho trápi.
Herec Robert Roth (SND).
Slovenka 26. 1.
(Ak nechceme nikomu povedaÈ, ão nás trápi, a
ak nás nezaujíma, ão znepokojuje jeho, potom
je úplne v poriadku, ak nám namiesto po‰ty sta-
ãí mail alebo SMS. Ak v‰ak e‰te v nás zostali sto-
py po pocitoch a du‰evn˘ch pochodoch, ktoré
tisícroãia boli in‰piráciou, preão sme chceli a
chceme chodiÈ do divadla aj dnes, mailovanie
nám staãiÈ nemôÏe.)
***
Je v ºudskej povahe, Ïe ãlovek povaÏuje vÏdy
toho druhého za hor‰ieho, ako je sám.
Filmov˘ reÏisér Juraj Herz.
HN 27. 1.
(V tom je jedna z najväã‰ích tragédií ºudskej
existencie. Nie len egoizmus – hoci aj ten –, ale
preceÀovanie seba na úkor ostatn˘ch, ktor˘ch
povaÏujeme za podradn˘ch.)
***
Nie je normálne, aby sudca priamo pre‰iel do
funkcie ministra spravodlivosti a potom zasa späÈ
do talára, ako to dokázal pán Harabin. A je skutoã-
ne neobvyklé, aby bolo v rámci disciplinárnych ko-
naní potrestan˘ch toºko sudcov najvy‰‰ieho súdu,
ich v˘kon funkcie bol pozastaven˘ a stále sa neve-
dia doãkaÈ koneãného verdiktu. Konania voãi sud-
com najvy‰‰ieho súdu sa vo svete vedú veºmi vzác-
ne. A je nepochopiteºné, Ïe pre ich kritické názory.
âestn˘ predseda Medzinárodnej
asociácie sudcov Günter Woratsch.
Plus 7 dní 28. 1.
(Obãania sa ÈaÏko môÏu zmieriÈ s t˘m, Ïe vidi-
teºne za sympatick˘mi trendmi, ktoré Èahajú SR
do 21. storoãia, zaostáva justícia – tak, ako ju na-
stavil Meãiar so svojím nominantom Harabi-
nom. A ako ju udrÏiava politik – právnik Robert
Fico. V‰elião naznaãuje, Ïe Meãiar má dôvod
uznávaÈ deformovan˘ ‰t˘l spravodlivosti v SR.)
***
OãakávaÈ konsenzus s odporcami programu sú-
visiacemu s potratmi – KBS a predstaviteºmi KDH
– je nielen naivné, ale aj nezodpovedné. Ich odpor
vyvoláva uÏ samotné slovo sex. Akãn˘ program
populaãnej konferencie OSN totiÏ ako celok od-
mietol na medzinárodnom poli Vatikán a v SR
práve KBS a KDH. Od zaãiatku 90. rokov 20. sto-
roãia sa snaÏia dostaÈ v˘kon umelého preru‰enia
tehotnosti mimo zákona.
Gynekológ Michal Kliment.
Pravda 28. 1.
(Aj keì sa náhle situácia v nemocnici na Kra-
mároch zmenila a zrazu sa zasa otvorila moÏ-
nosÈ pre Ïeny, aby v súlade so zákonom mohli
podstúpiÈ v prípade záujmu interrupciu, t˘ch
pár dní, keì – pod za‰ifrovan˘m dozorom mi-
nistra zdravotníctva – sa verejnosti „oznámilo“,
Ïe Ïenami vyÏiadané potraty nikto robiÈ nebu-
de, ukázali, ako ÈaÏko kresÈanskí demokrati
pristupujú na dodrÏiavanie princípov demo-
kracie.)
***
História pokusov o zru‰enie KSâM je od no-
vembra 1989 pestrá. Vtedaj‰ia spoloãnosÈ v‰ak zo-
stávala v rozpakoch. Zákaz politickej strany sa mno-
h˘m zdal príli‰ príbuzn˘ totalitnej praxi, a keìÏe my
predsa „nie sme ako oni“, nebudeme sa mstiÈ.
Moderátor Ondfiej Konrád.
âesk˘ rozhlas 28. 1.
(Prinajmen‰om v SR sa malo citlivo posúdiÈ, ãi
b˘val˘ ãlen strany bol bezohºadn˘m niãiteºom
existencie slu‰n˘ch ºudí, alebo bol iba radov˘m
a obãas aj úprimn˘m ãlenom strany boº‰evikov.
Ak sa totiÏ pristupovalo ku v‰etk˘m rovnako,
na vlne demokratickej tolerancie sa zviezli aj tí,
ktorí diktátorskú a zi‰tnú podstatu minulého re-
Ïimu niesli v sebe a predrali sa s Àou aÏ do sú-
ãasného justiãného alebo podnikateºského pro-
stredia.)
***
Vraj to budem maÈ ÈaÏké, lebo sa budem musieÈ
zbaviÈ nálepky po rodiãoch. Ale ja neviem, preão
by som sa mala nieãoho zbavovaÈ. Mala by som
sa hanbiÈ, Ïe môj otec je môj otec?
Personálna manaÏérka Hana Lasicová.
TV oko 28. 1.
91
S U P E R M O N I T O R
(Aj boj proti kli‰é môÏe byÈ kli‰é najvy‰‰ieho
rangu. Veì uÏ to, Ïe sa Hanka ãuduje, Ïe má pí-
saÈ o sebe ako o dcére Milana Lasicu, nie je pri-
rodzené. NajdôleÏitej‰ie je, ãi chce ãitateº vedieÈ,
kto je táto manaÏérka. A keìÏe to vedieÈ chce,
je normálne a správne, Ïe autorka venuje tej-
to okolnosti pozornosÈ.)
***
Miroslav Válek nebol len básnikom. Lákalo ho
i nieão iné: TúÏil po moci. T˘m presahuje na‰e chá-
panie. Stretáva sa v Àom vrúcnosÈ aj irónia, niãe-
nie aj sebaniãenie. Stáva sa z neho nihilista, kto-
r˘ v istej chvíli stratil vieru v ãloveka. Zbierka Mi-
lovanie v husej koÏi priná‰a básne o samote a
stratenosti jednotlivca v hodnotovo vyprázdne-
nom svete.
Literáti Milan Hamada a Valér Mikula.
HN 28. 1.
(E‰te sa nena‰iel nik, kto by obsiahol v‰etky Vál-
kove paradoxy. Niã nebolo jednoznaãné uÀho.
Ani jeho city, ani ver‰e. Niektorí tvrdili, Ïe si
Zoru, dcéru sovietskeho diplomata Zorina, vzal
za manÏelku preto, aby sa ºah‰ie vy‰plhal po po-
litickom rebríãku. A iní, Ïe sa na politiku dal
preto, aby dov⁄‰il svoje sebazniãenie básnika.
KaÏd˘ vedel, Ïe politizovaním – ktoré vôbec ne-
potreboval – hodnotu svojej poézie niãí. Ako
básnika ho oÏiarovala gloriola dokonalosti, ako
politika zráÏala morálna úbohosÈ. )
***
NeÏelám si, aby sa pri mojom mene uvádzalo,
Ïe som kandidoval s podporou Smeru. Smer od-
poruãil svojim voliãom voliÈ mÀa ako nezávislé-
ho kandidáta. Asi mesiac predt˘m dala rovnaké od-
porúãanie svojim voliãom aj vládna strana SaS.
Preto uvádzaÈ pri mojom mene, Ïe som bol nezá-
visl˘m kandidátom s podporou Smeru je veºmi
zjednodu‰ené, a najmä nepresné.
Novozvolen˘ primátor Trenãína
Richard Rybníãek. Pravda 29. 1.
(Nie je pekné konanie ani jednej z oboch strán
sporu. K˘m bol Rybníãek kandidátom, zniesol,
aby ho najsilnej‰ia strana aspoÀ verbálne pod-
porila, ão mu tieÏ pomohlo k postu primátora.
A Smer sa zasa za kaÏdú cenu chcel nejako
pridruÏiÈ k tomu, kto mal reálnu ‰ancu zvíÈa-
ziÈ. Po voºbách úspe‰n˘ primátor uÏ nechce o
Smere ani poãuÈ, lebo – a to je zasa memento
pre Roberta Fica – Smer nemá dobré meno
najmä medzi snobmi.)
***
Zatiaº ma nik nepresvedãil o tom, Ïe zákon, kto-
r˘ umoÏnil braÈ ºuìom pozemky pod plánovanou
trasou diaºnice, pomohol r˘chlej‰ej v˘stavbe. Cie-
le sa dali dosiahnuÈ aj prostriedkami, ktoré nezna-
menali popretie toho, ão je v ústave a ão ochraÀu-
je právne istoty.
Predseda Ústavnoprávneho v˘boru Rado
Procházka. „Sobotné dialógy“ (SRo) 29. 1.
(Bolo vy zaujímavé, keby pred voºbami nav‰tí-
vili obãanov v ich domácnostiach tí kandidáti,
ktorí ºuìom rôznymi svojimi v˘konmi váÏne a
priam surovo ublíÏili a pripravili ich povedzme
o majetok.)
***
Nevyluãujem, Ïe o nejak˘ ãas nebudú 4 poslan-
92
ci OKS ãlenmi poslaneckého klubu Most-Híd:
Pre zviditeºnenie politiky OKS by vystúpenie z klu-
bu bolo lep‰ie.
Podpredseda OKS a poslanec NR
Ondrej Dostál. Sme 31. 1.
(Nevyvoláva to dobr˘ pocit z mravnej vyspelos-
ti OKS, ak sa na chrbte inej strany – Mostu –
vy‰kriabe do parlamentu, lebo sama na to nemá
ani silu, ani schopnosti, a keì uÏ 4 poslanci –
stratenci nemôÏu o svoje lukratívne postavenie
prísÈ, chcú na Most ka‰laÈ a domáhajú sa samo-
statnej politiky. Neoprávnene sa stanú parla-
mentnou stranou.)
***
Jestvuje nieão, preão sa ãítaÈ oplatí. Zmie‰an˘
pocit po preãítanej knihe, keì máme na chvíºu
pocit celku a zav⁄‰enia, je zároveÀ okamihom
straty, smutn˘m zaãiatkom zabúdania knihy.
Filozof Marek Debnár.
Pravda 31. 1.
(Je to moment, ktor˘ je charakteristick˘ pre
väã‰inu uÏitoãn˘ch ãinností ãloveka: pocit do-
konalosti sa vÏdy spája s ºútosÈou, Ïe ãosi skve-
lé a nenahraditeºné zaniká.)
***
Ekonomika nás celkom ovládla. Ak má problém
ekonomické dôsledky, ‰ance dosiahnuÈ rie‰enie
sa dramaticky zvy‰ujú.
Riaditeºka Aliancie Fair-play
Zuzana Wienk. Sme 31. 1.
(Je zle, Ïe sa potreba reforiem justície i ‰kolstva
zabaºuje do ekonomick˘ch argumentov. Ale je
dobre, ak ekonomickú anal˘zu spoloãensk˘ch
fenoménov vníma aj dostatoãn˘ poãet veºk˘ch
podnikateºov a investorov, lebo vpl˘vajú na v˘-
‰ku krátkodobého zisku.)
***
Literatúra nikoho nenúti, nik˘m nemanipuluje.
Nemá nijaké úlohy, ani ich neprijíma. âloveku na-
znaãuje, Ïe je slobodná bytosÈ, ktorá sa môÏe roz-
hodnúÈ medzi umením a tvarom alebo sa primkne
k de‰trukcii a chaosu. Tvoriv˘m objavovaním ne-
koneãn˘ch moÏností jazyka sa dnes uÏ slovenãi-
na koneãne stala modern˘m, samostatn˘m jazy-
kom. Ráno sa trasiem od strachu, Ïe ho zniãia po-
litici, moderátori a Ïurnalisti, veãer si poviem, Ïe
Ïiv˘ organizmus má imunitu.
Spisovateº Ivan Kadleãík.
Pravda 31. 1.
(Pravda, je to imunita iná, neÏ tá, ktorú majú
poslanci i sudcovia – je to imunita, ktorá tvorí
a chráni hodnoty. Pritom najvy‰‰ou úlohou li-
teratúry je zväã‰ovaÈ pocit slobody.)
***
Je to ako hollywoodska telenovela, vÏdy s rov-
nak˘m príbehom a rovnak˘m koncom. Hviezdu
opustí stráÏny anjel, pridajú sa k tomu drogy, di-
voké veãierky, dievãatá, niãenie hotelov˘ch izieb.
K tomu mediálne ‰ialenstvo a celé sa to skonãí od-
chodom na lieãenie. PretoÏe je Sheen hviezdou jed-
ného z najlep‰ie zarábajúcich seriálov a zlat˘m vaj-
com pre Hollywood, zaãali sa oÀho producenti na-
toºko obávaÈ, aÏ ho presvedãili ísÈ na lieãenie.
Tam má maÈ svät˘ pokoj.
Publicista Peter Vrábel.
HN 31. 1.
(Je Charlie Sheen hviezdou, ktorej treba závi-
dieÈ jej bujn˘ Ïivot? Alebo chudák, ktor˘ skon-
ãí tak˘m pádom, ako najgeniálnej‰ia blondín-
ka 20. storoãia Marilyn Monroe?)
***
Leonard Cohen kaÏdú zo „skladieb z cesty“
nahral na inom mieste, pred in˘m publikum a v inej
atmosfére. Je to básnik, spisovateº, filozof. Jeho
skladby sú ako nádherné obrazy. Nepreteká sa so
zvy‰kom hudobného sveta. Je totiÏ jeho samo-
statnou kategóriou.
Hudobník Robert Pospi‰.
Pravda 2. 2.
(UÏ to, Ïe sa dá o Cohenov˘ch pesniãkách na-
písaÈ takto elegantne ‰tylizovan˘ text, dokazu-
je jeho v˘nimoãnosÈ. Patrí k t˘m hudobníkom,
ktorí sa z poh⁄davo oznaãovanej kategórie pop-
music zaradili medzi základné fenomény „skve-
lej hudby 20. storoãia“.)
***
Keì sledujem literatúru ãi veãerné správy, tak
za jeden veãer vidím aj 10 – 20 úmrtí. âloveka za-
biÈ niã nie je a brutalita sa povaÏuje za normálnu.
Násilie sa podáva ako zábava. KaÏd˘ si môÏe vy-
braÈ, na ão sa bude dívaÈ. Ale osobne by som chcel
dosiahnuÈ, aby sme nezabúdali na to, Ïe brutalita
je naozaj brutálna a Ïe teda neexistuje nieão ako
nebrutálna vraÏda.
Autor najpredávanej‰ích
mafiánskych kníh u nás Jozef Karika.
HN 2. 2.
(VraÏdenie bolo závaÏnou súãasÈou i najv˘z-
namnej‰ích dramatick˘ch diel Williama Sha-
kespeara. KaÏd˘ kultivovan˘ ãlovek to nauãil
braÈ ako prirodzen˘ prvok silného príbehu – a
sotva to vníma ako krutosÈ, ktorá má zalomco-
vaÈ divákom. Dnes je v‰ak be‰tiálna smrÈ ãas-
to len závaÏnou zloÏkou snahy autora zv˘‰iÈ be-
stsellerovosÈ knihy.)
***
Kresba: Danglár. Pravda 2. 2.
(Takto odhodlane mal generálny prokurátor
stáÈ zoãi-voãi financovaniu SDKÚ, Smeru a ob-
vineniu Hedvigy Malinovej.)
***
âo spravila táto pani premiérka také rukolapné
pre tento národ a také nieão, ão sa dá nahmataÈ fi-
nanãne, okrem nejak˘ch v˘javov, my budeme lep-
‰í, morálni a dobrí? Veì to na kaÏdej dedine ho-
vorí kaÏd˘ starosta pred voºbami.
B˘val˘ generálny prokurátor
Dobroslav Trnka. Pravda 2. 2.
(MuÏ s tak˘mto ‰t˘lom myslenia sa chcel staÈ
opäÈ generálnym prokurátorom?)
S U P E R M O N I T O R
***
Áno, veºmi váÏne tvrdím, Ïe Leonardovi bol
modelom pre jeho slávnu Monu Lisu chlapec –
jeho uãeÀ Salai. Ten spolupracoval s Leonardom
dlh˘ ãas a na základe Salaiho podoby vzniklo via-
cero Majstrov˘ch diel vrátane obrazu Svät˘ Ján
Krstiteº. Ich podobnosÈ s nosom a ústami Mony
Lisy je evidentná. Maºba Mony Lisy je doslova
plná symbolick˘ch v˘znamov.
Umeleck˘ historik Silvano Vinceti.
HN 3. 2.
(Je pozoruhodné, ak˘ principiálny rozdiel v Ïi-
vote ºudí hrá rod a ak˘ je zväã‰a bezv˘znamn˘
vo svete vecí. To, ãi je niekto Ïena alebo muÏ,
dáva farbu ºudsk˘m bytostiam. Hoci v tomto
prípade najdôleÏitej‰ie je, Ïe Mona Lisa vôbec
vznikla.)
***
V búrliv˘ch ãasoch nie je niã hor‰ie, ako do sve-
ta vykrikovaÈ, Ïe v skladoch máme gumipu‰ky a
v kasárÀach neschopn˘ personál.
Politologiãka Katarína Mallok.
Sme 3. 2.
(Armády vo väã‰ine európskych ‰tátov sú
vrcholn˘m príkladom formalizmu. KeìÏe tre-
ba ‰etriÈ ‰tátne peniaze, rezervy sa hºadajú v
málo aktívnych armádach. ZniÏujú sa ich roz-
poãty a tak je vlastne ich pripravenosÈ na prí-
padn˘ boj stále niωia, aÏ nulová. Vzhºadom na
ich stav je takmer úplne zbytoãné míÀaÈ na vo-
jenskú obranu ão len cent. Ale zase urobiÈ v tej-
to situácii to najrozumnej‰ie – armády men‰ích
‰tátov úplne zru‰iÈ – nemá nikto odvahu. Aj zby-
toãná armáda je zdanlivo lep‰ia, ako nijaká.)
***
Kresba: Fedor Vico. HN 4. 2.
(Toto ani nie je vtipná kresbiãka, ale veºmi
trpká v‰eobãianska realita.)
***
Veºa rodiãov si myslí, Ïe keì ich deti majú
osemnásÈ, uÏ ich vlastne ani nepotrebujú. Je to
omyl. Moja Katka má 22, práve je na ‰tudijnom
pobyte v Portugalsku a stále si voláme.
Moderátorka Katarína Brychtová.
TV max 4. 2.
(Pravda, súãasn˘ kontakt matky s dospelou
dcérou má uÏ celkom in˘ charakter, ako bolo ich
úzke spojenie poãas Katkinho stredo‰kolského
‰túdia. Îiaº, v mnoh˘ch rodinách sa emocionál-
ne styky rodiãov a detí dosÈ pret⁄hajú, ale je to
beÏn˘ spôsob fungovania mnoh˘ch dne‰n˘ch
rodín. T˘m sa zhor‰uje aj celková atmosféra
ºudskej komunikácie. KultivovanosÈ ãloveãen-
skej komunikácie je vzácna a je nepochopiteº-
né, Ïe sa jej dobrovoºne zriekame.)
***
Ak chce byÈ ãlovek ‰Èastn˘, bude. Ak nie, hºa-
dá si v˘hovorky. Chcel by som, aby moje filmy ºu-
ìom tieto v˘hovorky brali.
Filmár Marek Mackoviã.
Pravda 3. 2.
(Pozitívne naladení prijmú filmárovo kon‰tato-
vanie s porozumením. Napokon, ºudia priam
bytostne potrebujú povzbudzujúce podnety – a
ãím ich viac vchádza na ulice s istotou, Ïe náj-
de ‰Èastie, t˘m je lep‰ie aj uliciam, aj t˘m, ão po
nich kráãajú. A predsa také jednoduché to nie
je. Sú situácie, keì ani najsilnej‰ia vôºa nepre-
koná prekáÏky. A práve ºudia v takejto nepriaz-
ni potrebujú najintenzívnej‰ie povzbudenie.)
***
Záchrana Ïurnalistiky a médií sa volá „digitál-
na renesancia“. Je v tablete – malom prenosnom
poãítaãi s dotykov˘m displejom. Moje nové novi-
ny vyzerajú ako mix seriózneho t˘Ïdenníka s dlh˘-
mi anal˘zami a r˘chlymi správami z internetu – a
doplnené je to veºk˘mi fotografiami na úrovni
veºkolepého magazínu National Geographic. Ob-
rázkami pritom moÏno pohybovaÈ a vidieÈ 360-
stupÀovú panorámu. Na dotykovej obrazovke sa
dá stlaãením ‰iat modelky zistiÈ, kto ich navrhol a
kde sa predávajú.
Mediálny magnát Rupert Murdoch.
HN 3. 2.
(Majitelia tlaãen˘ch médií pochopiteºne úpor-
ne hºadajú moÏnosti, ako staromódnu tlaã na-
hradiÈ modern˘mi IT prostriedkami. Nikto
v‰ak e‰te s istotou nevyslovil tip, ako sa vo ve-
rejnosti moderná technika uchytí, ãi väã‰inu
ºudí neomrzí a ãi ich neodradí svojou odºud‰te-
nosÈou.)
***
MuÏ loví mamuty, Ïena udrÏiava v jaskyni oheÀ.
Táto Ïivotná múdrosÈ patrí do praveku. PretoÏe
dnes uÏ nie je niãím neobvykl˘m, keì sa v rodine
dostane do role Ïiviteºky, teda ,,lovkyne mamuta“,
Ïena. Odveká tradícia sa v‰ak do muÏskej du‰e
v‰tepila poriadne hlboko a tak pre muÏov nie je
vÏdy najºah‰ie vyrovnávaÈ sa s takouto v˘menou
úloh.
Publicistka Lucia JavÛrková.
Pravda 3. 2.
(Príkladov, keì sa storoãia platné postavenie
Ïien a muÏov ru‰í a prená‰a na opaãné pohla-
vie, je veºa. Je prejav hrdinstva alebo modernos-
ti, ak Ïena robí to, ão je „muÏské“, a muÏ to, ão
je „Ïenské“? Alebo sú to len najhlb‰ie zakore-
nené ‰kodlivé predsudky?)
***
Môj uãiteº, profesor Lukni‰, sa venoval aj bá-
daniu zaºadnenia Tatier v období pleistocénu.
Horolezec Franti‰ek Kele.
TV oko 4. 2.
(Keì ãítame rozprávania pozoruhodn˘ch osob-
ností o ich ceste k nároãnej ãinnosti, ktorej sa
v dospelosti venovali, takmer vÏdy u nich náj-
deme spomienku na nejakého jedineãného uãi-
teºa alebo uãiteºku, ktorí ich svojou ãinnosÈou
alebo slovnou in‰piráciou priviedli k vrcholn˘m
v˘konom. UÏ sa v‰ak v podstate nik z nich ne-
stáva lákavou osobnosÈou ovplyvÀujúcou svo-
jich Ïiakov.)
***
V‰etky témy rozhovorov skonãia pri kli‰é, pre-
toÏe: za v‰etko môÏu moslimovia, v‰etci politici
kradnú, kariéra sa rie‰i cez posteº, Ameriãania to
v‰etko spustili svojimi hypotékami, A keì bude
hlad, tak vedzte, Ïe k˘m tuãn˘ vyhladne, chud˘
umrie.
Moderátorka Adela Baná‰ová.
HN 4. 2.
(Najhor‰ie v‰ak je, Ïe jedine tieto kli‰é sú aj rea-
lita a e‰te hor‰ia ako skutoãnosÈ.)
***
Ak by niekde jestvovala biblia anglo-americkej
populárnej hudby, úvod by pravdepodobne obsa-
hoval vetu: na poãiatku bolo blues, blues bolo v
hudbe a hudba bola blues. DÏez, funk, hiphop, ro-
kenrol, aj pop – to v‰etko sú potomkovia Ïánru,
ktor˘ nachádzame pri koreni „ãiernej“ muziky,
hoci sa v USA od zaãiatku veºmi r˘chlo mie‰ala
s hudbou belochov.
Publicista Milo‰ Krekoviã.
TV oko 4. 2.
(Hoci na Slovensku sa do podobnej pozície ako
v USA ãerno‰sk˘ blues dostala uÏ dávno ci-
gánska hudba – stálo by za pozornosÈ, preão u
nás nedo‰lo k takému jej organickému a vnú-
torne pevnému prepojeniu so slovenskou ºudo-
vou hudbou, aj keì tá má tieÏ vysokú hodnotu
a príÈaÏlivosÈ.)
***
Ku kniÏnej podobe uãebníc by postupne mala
pribudnúÈ aj digitálna. Uãiteº sa bude môcÈ pripo-
jiÈ na internet priamo v triede a ilustrovaÈ látku na-
príklad videom. DieÈa bude maÈ stále prístup ku
kaÏdej elektronickej uãebnici a nebude ju musieÈ
odovzdaÈ na konci ‰kolského roka. A obrovskou
v˘hodou je r˘chla a priebeÏná aktualizácia tak˘-
chto textov bez nutnosti ãakaÈ, k˘m budeme maÈ
peniaze na fyzickú dotlaã kníh.
Minister ‰kolstva Eugen Jurzyca.
Plus 7 dní 4. 2.
(E‰te hor‰ie je, Ïe stovky, ãi tisíce Ïiakov Ïiad-
ne uãebnice nemajú. Je to neprístojné, trápne
dediãstvo po ministrovi Mikolajovi a ‰tudentov
vracia do polovice 20. storoãia. Jurzyca by sa
mal v prvom rade postaraÈ zasa o to, aby ‰tu-
denti uãebnice vôbec mali.)
***
Vy‰kolil ma asi Najvy‰‰í. Myslím na Boha.
StrojenosÈ a umelosÈ mi prekáÏa. Za 13 rokov
podnikania som bol len raz v obleku, a v ten deÀ
sme nepredali Ïiadny inzerát.
Poslanec a líder Obyãajn˘ch ºudí
Igor Matoviã. T˘ÏdeÀ 7. 2.
(NestrojenosÈ politikov a podnikateºov je väã-
‰ine ºudí sympatická. Ale sú citliví na to, ak sa
im zdá, Ïe práve ona je vyumelkovaná a afek-
tovaná. Îe je hraná a nejde z du‰e.)
***
Preão musíme trpieÈ nekompetentné vyjadrenia
slovensk˘ch politológov a analytikov, ktorí v de-
cembri vedeli o Egypte iba to, Ïe v Hurgade je na
pláÏach veºa Rusov?
Teológ a publicista Michal Havran.
Pravda 7. 2.
93
S U P E R M O N I T O R
(KresÈansk˘ teológ Havran svojím jednostran-
n˘m príklonom k moslimom je rovnako málo
dôveryhodn˘, ako sú ‰íritelia neobjektívneho
odporu k prívrÏencom islamu.)
***
Kresba: Natália LoÏeková. T˘ÏdeÀ 7. 2.
(Slovensko-maìarské vzÈahy nie sú aÏ také
stra‰né, keì v nich funguje kontakt takpovediac
eroticko-ropn˘.)
***
Situácia je lep‰ia, neÏ za minulej vlády. K˘m
vtedy motivácia politikov spoãívala v tom, Ïe si
niekam dosadili ºudí, aby kradli, súãasná koalícia
má motiváciu len dosadzovaÈ ºudí. Ale uÏ nie
kradnúÈ. Ak budú kradnúÈ, odídem. Vedia, Ïe to
myslím váÏne a majú strach, takÏe sa toho rad‰ej
vyvarujú. Kradne sa dramaticky menej.
Poslanec Igor Matoviã,
Obyãajní ºudia (SaS). Sme 8. 2.
(Novinári sa priam trhajú o rozhovory s Mato-
viãom. Je tak˘ vzru‰ujúci – alebo v mase ostat-
n˘ch politikov nieto jediného iného vyspelej‰ie-
ho?)
***
Katolícka cirkev je na Slovensku len „vyprázd-
Àujúca sa nádoba“ bez ºudí, no s mnoÏstvom fráz,
pouãiek a dogiem. ªudia sú voãi cirkvi ºahostaj-
nej‰í ako pred ãasom, stále menej sa riadia jej od-
porúãaniami a sú voãi jej vstupovaniu do politiky
stále kritickej‰í. Zato jej vplyv na ºudské du‰e
dlhodobo upadá. Je to v˘sledok politiky cirkvi po
roku 1989. Cirkev totiÏ od zaãiatku stavila na po-
litiku a nie na realizáciu svojej základnej duchov-
nej misie. Viac alebo menej otvorene favorizuje
KDH, priãom KDH nedokáÏe prekroãiÈ ani svo-
jich 10 – 12 %.
Sociológ Miroslav TíÏik.
Pravda 8. 2.
(Nemala by sa pritom obísÈ závaÏná znetvore-
nina, ktorá nie je len hrou na slovíãka, ale od-
zrkadºuje nafúkanosÈ jednej vetvy kresÈanstva
a súãasne bezradnosÈ druhej, síce men‰ej, ale v
slovenskej histórii vo viacer˘ch obdobiach utvá-
rajúcej Ïivotn˘ ‰t˘l a kultúru slovenského ná-
roda. Pre katolíkov je beÏnou samozrejmos-
Èou, Ïe pokojne zah⁄Àajú medzi kresÈanov len
svojich sympatizantov, ale evanjelikov ani ne-
spomenú. A tí zasa sú stále pasívnej‰í a prijíma-
jú bez odporu svoje poniÏujúce postavenie.)
***
Keì hercovi Lubomírovi Lipskému zomrela
manÏelka, tak sa veãer postavil na pódium, hral ko-
médiu a nikto na Àom nespoznal, ão sa mu stalo.
âesk˘ reÏisér Zdenûk Tro‰ka.
HN 8. 2.
94
(To sú tie zloÏité dilemy, ktoré neustále sprevá-
dzajú najmä vyspel˘ch ºudí: Ako sa má zacho-
vaÈ herec, ktorému zomrie zrazu manÏelka, on
veãer hrá jednu z hlavn˘ch postáv excelentnej
komédie a cel˘ tím kolegov závisí od jeho vystú-
penia? Alebo urazí svoju m⁄tvu manÏelku, ak
splní oãakávanie obecenstva, ktoré si zaplatilo
vstupné a na jeho skvelú hru sa te‰í a reaguje
búrliv˘m smiechom?)
***
Hoci vynikajúci slovensk˘ prozaik a filmár
Leopold Lahola náhle zomrel 50-roãn˘ uÏ v roku
1968 po nakrútení jedineãného filmu Sladk˘ ãas
Kalimagdory, aÏ pred 10 rokmi sme o Àom nato-
ãili prv˘ a jedin˘ dokument. Komunistick˘m se-
kretárom prekáÏal siln˘ individualizmus Laholov
a prízemní kritici rozniesli v zuboch jeho najam-
bicióznej‰iu snímku Na kaÏdej míli kameÀ. Osud
dokumentu je príznaãn˘. Ponúkali sme ho STV
hneì trikrát. Ale nedostali sme naspäÈ ani odpoveì,
ani kazety s filmom.
Kameraman Richard Krivda.
Pravda 9. 2.
(Z celého konania filmárov je pochopiteºné je-
dine to, Ïe nevrátili kazetu s filmom Sladk˘ ãas
Kalimagdory. UÏ len názov tohto dielka bol
fascinujúci a “individualista“ Lahola bol jednou
z nemnoh˘ch individualít slovenskej kultúry –
a maÈ ãokoºvek z neho a s ním bolo podmaÀu-
júce.)
***
Koalícia sa zhodla na príprave zákona, ktor˘ by
kaÏd˘ mesiac odobral ãasÈ príjmov b˘val˘m funk-
cionárom KSâ a zamestnancom komunistickej
·tátnej bezpeãnosti. UÏ bolo na ãase. Peniaze u‰e-
trené na boº‰evick˘ch papalá‰och by mali dostaÈ
ºudia, ktorí proti komunizmu bojovali. Keby sme
chceli byÈ dôslední, malo by byÈ trestné uÏ samot-
né ãlenstvo v KSâ. Komunisti ubliÏovali tejto
krajine. Okradli mnoh˘ch ºudí, popravili nevin-
n˘ch, poslali do väzenia vlastencov a antifa‰istov,
rozdelili rodiny, proste spáchali zloãin za zloãinom.
Teológ a sociológ Jan Jandourek.
Reflex 9. 2.
(Keì sa uÏ 20 rokov obãas hovorí, ãi nebolo tre-
ba, alebo ãi dokonca nie je treba vytrestaÈ b˘-
val˘ch komunistov, ozve sa hlas zamatového
Novembra: Buìme ºudskí! Akí humanisti sme
v‰ak k t˘m, ktorí sa nechceli podriadiÈ boº‰evic-
kej diktatúre a rôznym spôsobom na to doplá-
cali? Dá sa dosiahnuÈ rovnováha medzi despo-
tami a zneuÏívateºmi komunistickej moci – a
t˘mi, ktorí boli roky kruto pritisnutí k múru?
MoÏno byÈ k jedn˘m ºudsk˘ a k druh˘m suro-
v˘?)
***
V˘znam ãínskeho jüanu najskôr vzrastie v re-
gionálnom obchode v Ázii, a následne sa pomaly
zaãne stávaÈ celosvetovou menou. Ale je to proces
na ìal‰ích 10 rokov, preto zostane dolár v dohºad-
nej budúcnosti hlavnou svetovou menou.
Portfóliov˘ manaÏér ING Invest Greater China
Michael Chiu. HN 9. 2.
(Ameriãanom sa za desaÈroãia podarilo daÈ do-
láru dominantné postavenie. Majú âíÀania ta-
k˘ch expertov a dosiahnu takú ekonomickú
zdatnosÈ, aby ohrozili úroveÀ zdanlivo bezkon-
kurenãnej stabilnej meny?)
***
Nepodporím koaliãnú novelu zákona o ‰tát-
nom obãianstve. Kvalita verejného Ïivota závisí aj
od toho, ako dobre a ako doma sa tu slovenskí Ma-
ìari cítia. Hranie maìarskou kartou povaÏujem za
jednu z najohavnej‰ích techník politického boja.
Poslanec za KDH Radoslav Procházka.
Pravda 9. 2.
(Spomedzi desiatok poslaneck˘ch názorov je
tento najbliωie k reálnej ochrane SR v ãase, keì
maìarsk˘ premiér Orbán rozohral nebezpeãnú
hru hroziacu rozvrátiÈ územnú a obãiansku ce-
listvosÈ SR. Slovenskí Maìari chcú ÏiÈ v poko-
ji na tomto území a medzi Slovákmi. NiãiÈ túto
situáciu nie je dôstojné pre ãlenov EÚ.)
***
Javy, ktoré ovplyvÀujú tvorbu loga, sú vÏdy
iné. Nie je iba jedna jediná dôleÏitá vec, ktorej sa
treba prid⁄ÏaÈ. Ak by som to musel nejako zadefi-
novaÈ, tak asi tak, Ïe dobré logo musí maÈ charak-
ter. Chcem maÈ pocit, Ïe to, ão robím, má nejak˘
zmysel.
Grafick˘ dizajnér Emil Drliãiak.
Sme 9. 2.
(Veºa povolaní alebo tvoriv˘ch ãinov ponúka v
posledn˘ch rokoch takú ‰irokú ‰kálu moÏnos-
tí, Ïe ÈaÏkopádny alebo leniv˘ ãlovek nemá ‰an-
cu nájsÈ si priestor, ktor˘ by zodpovedal jeho
chuti, potrebám a nápadom. V kaÏdej chvíli tre-
ba byÈ otvoren˘ rôznym podnetom, tie si treba
zadefinovaÈ a napokon zrealizovaÈ, aj keì sa ne-
nájdu v zozname tradiãn˘ch pracovn˘ch príle-
Ïitostí. âo platilo vãera, zriedkakedy platí e‰te
aj zajtra.)
***
Je dobre, Ïe otázka zániku RTVS bola aspoÀ
otvorená. Tak, ako nepotrebujeme verejnoprávne
noviny, moÏno by sme nepotrebovali ani televíziu.
Poslanec Ondrej Dostál, OKS.
Sme 10. 2.
(Ak sa niektor˘ reprezentant OKS obãas blys-
ne tak˘mito v˘krikmi do slovenskej politickej
tmy, strana Petra Zajaca sa nemôÏe ãudovaÈ, Ïe
je na dne aj v rebríãku verejnej mienky. Kul-
túrny Ïivot v SR je tak úzko profilovan˘, Ïe mo-
mentálne jedin˘m v˘chodiskom udrÏania kul-
túry v na‰om ‰tátiku je vyspelá verejnoprávna
STV s hodnotnou ponukou.)
***
Viem, Ïe Shakespearova tragédia Coriolanus sa
odohráva v Ríme v 5. storoãí pred Kristom. Ja som
sa v‰ak rozhodol preniesÈ ju do súãasnosti. Zacho-
val som v‰ak pôvodné dialógy. Poãas rokov som
úãinkoval v mnoh˘ch Shakespearov˘ch hrách a
myslím si, Ïe jedin˘ vhodn˘ spôsob, ako ich ro-
biÈ, je, aby boli úplne súãasné – s hercami v mo-
dern˘ch ‰atách, ktorí pijú kávu a telefonujú z mo-
bilov. Akosi to uvoºÀuje energiu.
Britsk˘ herec Ralph Fiennes.
Pravda 10. 2.
(Inscenátori sa uÏ desaÈroãia trápia – a väã‰i-
nou len pri uvádzaní Shakespearov˘ch hier –
otázkou, ãi majú kost˘mami, kulisami, rekvizi-
tami a ‰t˘lom prednesu zachovávaÈ ãas, v kto-
rom sa príbeh odohráva, alebo ãi majú aktua-
lizovaÈ svoju réÏiu a tváriÈ sa, Ïe dej sa odohrá-
va dnes, priamo pred oãami prítomn˘ch divá-
S U P E R M O N I T O R
kov. Pritom sa energia uvoºÀuje moÏno e‰te v˘-
raznej‰ie, lebo kaÏd˘ prítomn˘ je núten˘ dotvá-
raÈ v sebe reÏisérov ‰t˘l.)
***
Tí, ão majú potenciál prísÈ po arabsk˘ch diktá-
toroch, nie sú ani Václav Havel, ani Lech Walesa.
Titulok v novinách, Ïe tuniskí zeleninári sú ako poº-
skí robotníci v Gdansku, je síce pekn˘, aÏ symbo-
lick˘, ale hlboko nepresn˘. Súãasn˘ch Tunisanov
ãi EgypÈanov a Poliakov za komunizmu spája aku-
rát tak na‰tvanosÈ. Demokratizácia, akoby si ju
predstavovali v Amerike a v ‰ir‰om kontexte aj na
Západe, nefunguje.
Komentátorka Jana Shemesh.
Sme 10. 2.
(Ak si európski a americkí demokrati fandia, Ïe
oÏiaria Afriku a orientálnu Áziu leskom svojej
demokracie, tak sa hlboko m˘lia. V Egypte nie
je v popredí boj proti diktatúre, ale boj rôznych
foriem diktatúry vyslovene o moc, o v˘nosn˘ ka-
nál a o suroviny.)
***
Poºsko vo svojich dejinách nikdy nebolo bohat-
‰ie a bezpeãnej‰ie, nikdy sa nete‰ilo takému me-
dzinárodnému uznaniu, ako dnes. Ale napriek Ïiã-
livosti osudu sa mnohí Poliaci vyÏívajú v tom, Ïe
sa sÈaÏujú: Politici sú darebáci a hlupáci, v‰ade je
korupcia, národné záujmy idú bokom. Je to zvlá‰t-
ny kontrast: krajine sa darí, no ºudia prepadajú po-
chmúrnym náladám.
European Voice 11. 2.
(âasto sa opakuje, akí sú ºudia v strednej Eu-
rópe pochmúrni. Ale nenájde sa nik, kto by
analyzoval príãiny tohto nihilizmu. HádÏe sa to
na hlavy ºuìom a ich neschopnosti te‰iÈ sa, ale
ãi vo vzduchu predsa len nie je bacil trvalého po-
citu neistoty, to nik neskúma.)
***
NerovnosÈ príjmov, bohatstva aj príleÏitostí sú
vnútri ‰tátov zrejme silnej‰ie ako kedykoºvek po-
ãas minulého storoãia. Naprieã Európou, Áziou i
Amerikou sú korporácie napchaté peniazmi, kto-
ré neochabujúcou snahou o efektivitu naìalej za-
rábajú obrie zisky. Diel koláãa pripadajúci na pra-
cujúcich sa v‰ak zmen‰uje vplyvom vysokej ne-
zamestnanosti, skráteného pracovného ãasu a stag-
nujúcich miezd.
Profesor ekonómie na Harvardovej univerzite
Kenneth Rogoff. HN 11. 2.
(UÏ dlhé mesiace poukazujeme na ekonomicko-
sociálny jav vo vyspel˘ch európskych ‰tátoch,
ale aj v USA, ktor˘ môÏe vyvrcholiÈ vzburou vy-
korisÈovan˘ch chudobn˘ch, najmä keì nenásyt-
nosÈ a chamtivosÈ boháãov uÏ nepozná hranice.
AmorálnosÈ na‰ich politikov a podnikateºov je
nekresÈanská, ale to, ão sa deje vo svete, je ne-
bezpeãnej‰ie.)
***
Aj vás ‰okuje záber Afganky s odrezan˘m no-
som a u‰ami, zhotoven˘ fotografkou Jodi Biebe-
rovou? Je takmer samozrejmé, Ïe sme jej dali
prvú cenu v na‰ej súÈaÏi. Na obrázku zvlá‰È vyrá-
Ïa dych, ako krása dievãaÈa ostro kontrastuje s jej
zmrzaãením. Je to desivá ukáÏka „spravodlivosti“,
ktorú presadzuje afganské radikálne hnutie Taliban.
Nos a u‰i odrezal svojej Ïene manÏel ako trest za
„neposlu‰nosÈ“. Je to neuveriteºne silná fotografia.
A je to také silné aj preto, Ïe tá Ïena vyzerá dôstoj-
ne, aÏ ikonicky.
âlenka poroty súÈaÏe World Press Photo
Ruth Eichhornová. Pravda 11. 2.
(Kde sa berie v ºuìoch – akéhokoºvek vierovyz-
nania alebo príslu‰nosti k národu – tá nekon-
ãiaca sa krutosÈ, ktorá ºudsk˘m bytostiam veºa
uberá z ich odli‰nosti od Ïivoãí‰nej prírodnej da-
nosti? Je v kaÏdom z nás? A keì nie, koho ne-
môÏe zasiahnuÈ?)
***
Nedávno som bol v Nepále. Tam ºudia nemajú
Ïiadne úzkosti zo starnutia alebo zo smrti. Îijú
v‰etci na smetisku a je im tam dobre. Budhizmus
ich oslobodzuje, sociálne sa nerozdeºujú, majú
t˘m menej tiarch a problémov a môÏu sa ãistej‰ie
a hlb‰ie zaoberaÈ Ïivotom.
ReÏisér Peter Dimitrov.
Sme 11. 2.
(NemoÏno sa ãudovaÈ kresÈansk˘m cirkvám,
Ïe odmietajú, ba keì môÏu, zakazujú budhiz-
mus. âlovek je zavalen˘ toºk˘mi Èarchami, Ïe
mu je vzácne oslobodenie, aké budhizmus po-
núka. KresÈanstvo chce donútiÈ veriaceho, aby
sa hrbil pod hriechmi.)
***
Karpatskí Nemci vytvárajú „ºudsk˘ most“ me-
dzi SR a Nemeckom, a hoci na‰li nov˘ domov v
Nemecku, pomáhajú pri re‰taurovaní stavieb a
umeleck˘ch diel v SR. Nemecké investície a ino-
vaãn˘ know-how zásadn˘m spôsobom prispieva-
jú k modernizácii SR. Vìaka najväã‰iemu nemec-
kému v˘robcovi automobilov je dnes SR oznaão-
vaná ako „Detroit Európy“.
Minister zahraniãia MikulበDzurinda.
Frankfurter Allgemeine Zeitung 11. 2.
(UÏ je síce otravné stále porovnávaÈ efektív-
nosÈ Ficovej a Radiãovej vlády, ale predsa len
by sa solídni obãania SR mohli menej báÈ voliÈ
Smer-SD, keby mali istotu, Ïe sa Ficova strana
pouãila zo svojich faux pas v období 2006 –
2010.)
***
Katedrála sv. Martina preÏívala najslávnej‰ie ob-
dobie v ãase, keì sa Bratislava doãasne stala síd-
lom ostrihomského arcibiskupa. JuÏné ãasti Uhors-
ka boli obsadené Turkami a v Bratislave sa preto
konali korunovácie uhorsk˘ch kráºov. V rokoch
1563 – 1830 ich bolo 18. Dodnes je najspomína-
nej‰ia korunovácia Márie Terézie z roku 1741.
Ako jedinú Ïenu ju tu korunovali nie ako kráºov-
nú – manÏelku, ale ako plnoprávneho kráºa. Pre-
to jej ostrihomsk˘ arcibiskup Esterházy nasadil
uhorskú kráºovskú korunu priamo na hlavu, nie iba
dotykom na plece.
Cirkevn˘ historik Jozef Haºko.
TV oko 11. 2.
(Keì necitliví Slováci rovno do historickej ãas-
ti bratislavského Podhradia, na úpätie Mar-
tinskej katedrály, postavili diaºniãnú ‰tvorprú-
dovku, úplne zlikvidovali jednu z nemnoh˘ch
pamätihodností, ktoré metropola má. Bratisla-
va nie je bez histórie, je len bez ºudí, ktorí by
zveºaìovali jej nadãasové hodnoty.)
***
Teológovia a ãlenovia rôznych cirkví pri‰li na to,
Ïe musia a dokáÏu komunikovaÈ. Niektorí hovoria,
Ïe silnejúci islam v Európe privedie kresÈanské
cirkvi k tomu, aby sa kvôli preÏitiu nauãili uωie
spolupracovaÈ. V budúcnosti teda prevládne príslu‰-
nosÈ ku kresÈanstvu v zmysle kultúrnej identity.
Religionista Roman Keãka.
Sme 12. 1.
(Veºmi dlho sme patrili medzi t˘ch, ktorí vide-
li v ekumenizme prehæbenie viery ºudí, pretoÏe
nie formálnosÈ cirkví, ale oÏivenie vzÈahu ãlove-
ka k Bohu je predpokladom posilnenia zboÏnos-
ti. Keì v‰ak vidíme, ako aj ekumenizmus zvy-
‰uje formálnosÈ viery, dospeli sme k záveru, Ïe
zbliÏovanie náboÏenstiev, postaven˘ch na jed-
nej báze viery je vlastne smie‰ne a niã osoÏné
nepriná‰a, sme presvedãení, Ïe jednotlivé cirk-
vi treba zru‰iÈ a Ïe treba in‰pirovaÈ ºudí, aby ve-
rili v Boha a nie v nejaké jeho organizácie.)
***
V‰etci vieme, Ïe Albert Einstein je jeden z naj-
v˘znamnej‰ích vedcov 20. storoãia. Ale oveºa viac
nevieme. ªudia nevedia o jeho trápení s chudobou,
o jeho dyslexii, o jeho láske k hudbe, o vzÈahoch
k Ïenám v jeho Ïivote, o jeho prenasledovaní na-
cistami a o snahe vyrovnaÈ sa so Ïivotom pod ne-
ustálym drobnohºadom verejnosti. Musel prísÈ aÏ
hongkonsk˘ reÏisér Wang, aby sme mohli nahliad-
nuÈ za Einsteina vedca a aby sme ho videli ako beÏ-
ného muÏa.
Producent filmu o Einsteinovi
Koldo Eguren. Pravda 12. 2.
(To je otázka, ktorej sa nikdy nezbavíme: Po-
trebujú ºudia vedieÈ o pozoruhodn˘ch osob-
nostiach aj nieão z ich súkromia, alebo staãí, keì
sa poklonia tomu, ão urobili?)
***
Ameriãania zlyhali v arabskom svete viac, neÏ
to pripú‰Èajú. Veì im niã nevy‰lo. Americká pod-
pora prodemokratick˘ch síl v islamskom Iráne
neviedla v tejto republike k zmene reÏimu. V pa-
lestínskych voºbách do parlamentu, ktoré presadzo-
vali v 2006-om USA, zvíÈazil Hamas, ktor˘ zara-
ìujú medzi teroristické organizácie. A keì vrave-
li o demokracii u nás v Egypte, nevedeli, o ãom ho-
voria – takÏe v˘sledkom v celom regióne bude naj-
mä extrémizmus a radikálny islam. A to bude aj
skaza Blízkeho v˘chodu.
B˘val˘ egyptsk˘ prezident Mubarak
v predveãer svojej rezignácie.
Pravda 12. 2.
(Najhor‰ie je to – a práve to by mali vziaÈ Ame-
riãania na vedomie –, Ïe skaza Iránu, Egypta,
Izraelu a v‰etk˘ch krajín Blízkeho v˘chodu
môÏe byÈ aj skazou Európy.)
***
Keì mi moji priatelia zagratulovali na Faceboo-
ku za nomináciu na cenu âesk˘ lev za najlep‰í
hlavn˘ Ïensk˘ hereck˘ v˘kon vo filme Pouta, je-
den dopísal – nezblázni sa z toho. Jasné, Ïe sa z
toho zbláznim! Preão sa mám tváriÈ, Ïe sa ma to
nedotklo, aby som z toho nemala medzi ºuìmi
zle? Mám zl˘ pocit z toho, Ïe sa nemám verejne
te‰iÈ. Pritom môj pocit radosti bol pln˘ pokory, e‰te
nikdy som nezaÏila tak˘ strach pred t˘mi, ktorí v‰e-
lião v Ïivote spravili a nikdy nedostali nijakú no-
mináciu. Pani Milka a Zuzka sa veºmi te‰ili. Bolo
to dojímavé.
95
S U P E R M O N I T O R
Hereãka Kristína Farka‰ová (28).
Sme 12. 2.
(Na‰a neprajnosÈ znemoÏÀuje akúkoºvek ra-
dosÈ v spoloãenskom prostredí. Ak máme viac,
neÏ iní okolo nás, vyvolávame pochybnosti o
tom, ako sme sa k nieãomu dostali.)
***
V sudcovskom stave cítim veºmi málo slobod-
nej vôle.
Ministerka spravodlivosti Lucia ÎitÀanská.
Pravda 12. 2.
(Táto kratuãká veta má 2 ostré v˘stupy: Na
jednej strane je najmä v justícii nutnosÈ, aby
sudcovia re‰pektovali rozhodnutia a nariadenia
svojich ‰éfov, pretoÏe justícia si vyÏaduje discip-
línu. Ale na druhej strane sudcovia musia ko-
naÈ slobodne, skutoãne podºa svojho svedomia
a v absolútnom súlade so znením zákonov.)
***
Automobilizmus má jednu veºkú v˘hodu, a to,
Ïe dokáÏe zamestnaÈ od najmenej kvalifikova-
n˘ch ºudí aÏ po ‰piãkov˘ch odborníkov. Takúto
moÏnosÈ ponúka len málo priemyseln˘ch odvetví.
Prezident ZdruÏenia automobilového
priemyslu SR Jozef Uhrík. Pravda 14. 2.
(V ist˘ch obdobiach sa veºmi spochybÀovali
manaÏéri a politici, ktorí udrÏiavali pri Ïivote
najmä Volkswagen. Asi je nekoneãn˘m ‰Èas-
tím, Ïe nikomu sa nepodarilo vykynoÏiÈ automo-
bilizmus, lebo práve ten najviac udrÏiava sta-
bilitu na‰ej ekonomiky.)
***
Veºmi si váÏim, Ïe nበfilm Dom vybrali na fes-
tival Berlinale. Mám pocit, Ïe ºudia mu rozumeli.
Mnohí ma zastavovali a vraveli mi, Ïe ich film do-
jal, Ïe sa ich príbeh dotkol a pre mÀa to bol ak˘si
návrat energie, ktorú sme do filmu spolu s mojím
tímom dali.
ReÏisérka Zuzana Liová (34).
HN 14. 2.
(Strednú a mladú generáciu slovensk˘ch doku-
mentaristov povaÏujú nielen v SR, ale aj v za-
hraniãí uÏ niekoºko rokov dokonca za vynika-
júcu. Ale uÏ nekoneãne dlho ãakáme, ãi sa do po-
zornosti prederú aj tvorcovia umeleck˘ch fil-
mov. Zdá sa, Ïe sa koneãne tento ãas blíÏi a Ïe
schopnosti, ale aj ambicióznosÈ niektor˘ch mla-
d˘ch sú veºmi nádejné.)
***
V‰etci sme takí – rie‰ime politiku, poãasie, pe-
niaze, telku, noviny a naãahujeme sa za vzÈahmi.
Niã iné ãlovek na tomto pom˘lenom svete nemá.
Niã si z toho nerob, Valentín, Ïe mበmeniny!
Mám Ëa rada. Hádam sa ãasom zmení aj spôsob,
ako sa nauãíme oslavovaÈ tie Tvoje. No teraz rad-
‰ej budem – oslavovaÈ Du‰iãky.
Spisovateºka Veronika ·ikulová.
Pravda 14. 2.
(Prepiate valentínske „oslavy lásky“ sú hum-
bug, na ktorom sa priÏivujú brakoví novinári,
trhoví predavaãi lízaniek a organizátori po-
chybn˘ch akcií. Ale ak nechceme byÈ pohrúÏe-
ní len do nekrofiln˘ch nálad, musíme si nájsÈ as-
poÀ náznak emócií.)
***
96
Západ sa nachádza v stave filozofickej krízy.
KeìÏe sme silne ovplyvnení Marxom, Freudom,
Nietzschem a ich pokraãovateºmi, zaãali sme ove-
ºa viac neÏ na‰i predchodcovia veriÈ, Ïe by idey a
argumenty nemali byÈ hodnotené podºa kritérií
pravdy a lÏi, ale podºa toho, kto ich formuloval a
ak˘ politick˘ záujem majú sledovaÈ .
Profesor filozofie na univerzite v Krakove
Ryszard Legutko. T˘ÏdeÀ
(Filozofia má priniesÈ ão najúplnej‰iu sumu
poznatkov o ãloveku, prírode a spoloãnosti a sú-
hrn názorov na Ïivot a na svet. Úpadok nastal,
keì najznámej‰í filozofovia sa dali do sluÏieb
politiky a ideológie. Rozum mysliteºov najviac
zastrel komunizmus, ktor˘ mal pohºad na v‰et-
ko dôleÏité, ão sa t˘ka ãloveka, skompletizova-
n˘ a za‰títen˘ vzdelancom Marxom. Ten filozo-
fiu oklie‰til, pretoÏe vybral z nej iba to, ão ko-
munisti potrebovali.)
***
Filmov˘ svet sa zaãína dramaticky meniÈ. Prí-
chod nov˘ch technológií, internetovej siete a so-
ciálnych sietí na internete uÏ nie je len prázdnym
v˘razom. Radikálne sa mení klasické ponímanie,
ako filmy vyrábaÈ a najmä financovaÈ.
Publicista Peter Vrábel.
HN 14. 2.
(Podºa v‰etkého, modernosÈ filmovej tvorby sa
dnes uÏ menej spája s tematick˘mi alebo for-
málnymi nápadmi autorov, radikálnosÈ sa vy-
Ïaduje skôr od cesty k nakrúcaniu.)
***
Akcia, ktorá mohla SR spropagovaÈ, sa skonãi-
la fiaskom. Ameriãania na svojej deaflympiáde za-
robili, v Taiwane pripravili ‰portovcom úÏasn˘
ceremoniál, v SR ‰portovci zistili, Ïe nijaká deaf-
lympiáda nebude. Hoci o tom, Ïe v roku 2011
budú hry u nás, sa rozhodlo uÏ pred 6 rokmi, dnes
dávajú od blamáÏe v‰etci ruky preã. Za v‰etko má
byÈ zodpovedn˘ len jeden ãlovek. ·éf deaflympij-
ského v˘boru Jaromír Ruda. Ten sa médiám vyh˘-
ba...
Publicista Boris Macko.
Pravda 14. 2.
(Ministerstvá vnútra a ‰kolstva SR majú tieÏ
svoju zodpovednosÈ za to, Ïe sa celosvetové po-
dujatie – deaflympiáda – skonãilo neuveriteºnou
hanbou. Hoci ‰portovci z rôznych krajín uÏ
pri‰li do Bratislavy, v poslednej sekunde ho
zru‰ili, lebo slovenskí organizátori sa na v‰et-
ko vyka‰lali. Ale nie je v súlade s morálkou
vy‰‰ieho typu, Ïe obe ministerstvá nevstúpili as-
poÀ ãiastoãne do hry, aby fiasku predi‰li, alebo
ho aspoÀ zmiernili.)
***
Sociálna oblasÈ a solidarita je to, v ãom KDH
má skúsenosÈ a malo by do toho premietnuÈ svoj
potenciál.
Poslanec za KDH Radoslav Procházka.
Sme 14. 2.
(Obe oblasti naozaj zah⁄Àajú témy, ktoré by
mali byÈ v popredí záujmu kresÈanskej strany.
JeÏi‰ove aktivity podºa Nového zákona boli prí-
kladom sociálnej starostlivosti o blíÏnych a od-
zrkadºovali spolupatriãnosÈ korektn˘ch ºudí.
Pravda, KDH v praxi – najmä dôchodkovej
alebo komunikaãnej – sa správa veºmi proble-
maticky.)
***
Otvorenie trhu po neÏnej revolúcii prinieslo zá-
plavu erotick˘ch pomôcok ãi pornografie. Tzv.
uvoºnenie vzÈahov v‰ak rozhodne nesúvisí s ich do-
stupnosÈou. VoºnosÈ ºudsk˘ch vzÈahov, a teda aj se-
xuálnych, je daná uvoºnením morálky spoloãnos-
ti. To, ão b˘valo v minulosti aspoÀ tajuplné a di-
skrétne, je teraz verejné. ªudia chodia do sex‰o-
pov a nehanbia sa poradiÈ sa.
Sexuologiãka AneÏka Imri‰ková.
Pravda 14. 2.
(Na kaÏdom kroku vidíme, Ïe spoloãenské uvoº-
nenie prinieslo v˘hody i nev˘hody. Sloboda
prejavu i konania je predsa nenahraditeºná a
skvelá. Ale keìÏe nie v‰etci obãania sú rovna-
ko disciplinovaní a zodpovední, mnohí konajú
veºmi nekontrolovane a ºahkováÏne. To je v‰ak
príleÏitosÈ pre kÀazov, kultúrne osobnosti a ãi-
niteºov obãianskych zdruÏení, aby vychovali v
ºuìoch re‰pekt k nadãasov˘m hodnotám.)
***
ODS má obrovské ‰Èastie, Ïe Pavel Bém uÏ nie
je v jej vedení. Ukazuje sa totiÏ, Ïe b˘val˘ praÏ-
sk˘ primátor je jeden z najzbabelej‰ích ãesk˘ch po-
litikov uplynul˘ch 20 rokov.
Komentátor Viliam Buchert.
Reflex.cz 14. 2.
(Má aj KDH ‰Èastie, Ïe jeho ãlen Andrej ëur-
kovsk˘ uÏ nie je primátorom Bratislavy? Nemá-
me podklady, aby sme mohli hovoriÈ o jeho
zbabelosti, ale nedostal sa v minul˘ch rokoch do
nepriaznivej situácie, ktorá by mohla kresÈan-
sk˘m demokratom u‰kodiÈ?)
***
Je pre mÀa tro‰ku smutné, Ïe vlastne aÏ po mo-
jej nominácii na Grammy sa zdvihla vlna záujmu
o mÀa, ale aj to iba zo strany médií. Mrzí ma, Ïe
na Slovensku sa akoby stále motáme na jednom
mieste a zaoberáme sa nepodstatn˘mi vecami.
Mezzosopranistka Lucia DuchoÀová.
Pravda 15. 2.
(MoÏno presne ani nevieme, ão chceme od Ïivo-
ta a od ºudí okolo seba, ale cítime, Ïe na‰a exis-
tencia je nedostatoãná a najmenej dva rozme-
ry, duchovn˘ a kultúrny, jej ch˘bajú.)
***
Pokiaº nie sú 4 poslanci OKS a 4 poslanci Oby-
ãajn˘ch ºudí integrovaní do vládnej koalície, bude
vÏdy dochádzaÈ k turbulenciám. Formy integrácie
môÏu byÈ rôzne. Niekedy normálne stranícke stret-
nutia, inokedy na rokovaní Koaliãnej rady, dohovo-
ry, ãi úãasÈ v komisiách. OKS sa chce podieºaÈ aj na
koaliãn˘ch rozhodnutiach v personálnej oblasti.
Predseda OKS Peter Zajac.
Sme 15. 2.
(Problémom Zajacovej úvahy je, Ïe neberie do
úvahy obãana – voliãa. Väã‰ina t˘chto ºudí si vy-
brala základnú stranu, SaS alebo Most-Híd. O
ich príveskoch, Obyãajn˘ch ºuìoch alebo OKS,
nechceli moÏno ani poãuÈ a preto ich môÏe po-
búriÈ, ak sa budú domáhaÈ silného slova v jed-
nom ãi druhom zoskupení spomínané apendi-
xy, ktoré sa vlastnou silou do NR nevedia dosÈ
a len vylezú na chrbte niekoho iného.)
Vyberajú a komentujú
Anna Weidlerová a Ernest Weidler
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny

Lobujte
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
s 1. lobistickým časopisom na Slovensku www.pa
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
aj
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
v novom volebnom období
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentny
kurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.par
amentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk
www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentn
ykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.pa
rlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.sk www.parlamentnykurier.s