R E TICH A

Eckhart Tolle
.

Z anglickho originlu: Stillness Speaks: Whispers of Now (2003) preloil Branislav Baik (2010) prv SK vydanie
.

1. DIGITLNA VERZIA - 2/2012

OBSAH
(0) (1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9)

vod ............................................... 4 Ticho a pokoj .................................. 6 Za hranicami mysle ........................ 9 Egoick ja ......................................14 Prtomn okamih ...........................18 Kto v skutonosti ste .....................21 Prijatie a pokora............................26 Prroda ..........................................30 Medziudsk vzahy.......................34 Smr a venos ..............................39 Utrpenie a ukonenie utrpenia ......44 O autorovi .......................................49

(10) (o)

Text zadnej strany oblky: Podstata uenia Eckharta Tolleho je jednoduch: Ak sa napojme na vntorn ticho, dostaneme sa za hranice naej mysle a emci a objavme tak hlbok trval pokoj, spokojnos a vyrovnanos. Jeho mimoriadne spen prv kniha s nzvom Sila prtomnho okamihu oslovila miliny ud na celom svete. V tomto netrpezlivo oakvanom novom diele nm Tolle ponka podstatu svojho uenia v krtkych jednoduchch textoch, zrozumitench pre kadho. Kniha Re ticha je rozlenen na desa kapitol. Zaoberaj sa tmou mysle oslobodenej od myslenia. Kad kapitola je mozaikou jednotlivch vrokov, ktor s ucelen a zmyslupln aj samy osebe, no ako celok nadobdaj silu pozitvne meni udsk vntro.

Eckhart Tolle dobre rozumie duchovnm potrebm dnenej doby. Vychdza z podstaty vetkch duchovnch tradci a ich univerzlne pravdy vyjadruje prekvapivm a osvieujcim spsobom. Vsledkom je kniha, ktor je, paradoxne, starobyl a sasn zrove, pln dobre naasovanch a silnch posolstiev. Re ticha sa me sta prinajmenom prebudenm pre tch itateov, ktor doku da slovm ancu, aby na nich zapsobili svojm tichm kzlom. Je sasn duchovn uite, ktor nezastupuje iadne konkrtne nboenstvo i nboensk tradciu. Nadasovo a pritom jednoducho a zretene odovzdva prostrednctvom knh a seminrov uom svoje jednoduch, no hlbok uenie: Existuje spsob, ako zastavi nekoniaci sa vr starost a njs pokoj. Tolle vea cestuje a ri svoje uenie po celom svete. ije vo Vancouveri.

(0)

VOD

Skuton duchovn uite vs v benom zmysle slova nem omu naui, nem vm o odovzda ani doplni, iadnu nov informciu, presvedenie i pravidl. Jedinou lohou takhoto uitea je pomc vm odstrni to, o vs del od uvedomenia, km v skutonosti ste a o u v hbke svojho bytia viete. Duchovn uite je tu na to, aby vm odhalil dimenziu vntornej hbky, ktorou je okrem inho pokoj. Ak sa obrtite na duchovnho uitea - alebo siahnete po tejto knihe -, hadajc podnetn mylienky, terie, nzory, intelektulne debaty, budete asi sklaman. Inak povedan, ak hadte potravu pre mozog, nenjdete ju. Unikne vm podstata uenia, podstata tejto knihy, ktor nieje v slovch, ale vo vs. Je dobr ma to pri tan na pamti. Slov s len smerovnky. To, na o poukazuj, sa nenachdza vo svete mylienok, ale vo vs, v dimenzii ovea hlbej a nekonene rozahlejej, ako je sfra myslenia. Jednou z jej vlastnost je pokojn rovnovha, take vdy, ke pri tan poctite, ako vo vs rastie vntorn pokoj, kniha pln svoje poslanie a psob ako v uite: pripomna vm, km ste, a ukazuje, kadia vedie cesta domov.

Toto nie je kniha, ktor by stailo iba preta od zaiatku do konca a potom odloi k ostatnm. ite s ou, asto po nej siahajte, no o je dleitejie, asto ju zase odkladajte, niekedy ju namiesto tania len tak drte v rukch. Mnoh itatelia bud prirodzene inklinova k tomu, aby po kadom odseku prestali ta, pouvaovali, pozastavili sa a stili. Vdy je uitonejie a dleitejie presta ta, ako pokraova v tan. Dovote knihe, aby plnila svoje poslanie, aby vs vymanila zo starch zabehanch vzorcov zacyklenho a podmienenho myslenia. Formu tejto knihy mono vnma ako modern podobu najstarch zpisov duchovnho uenia: staroindickch stier. Stry doku vemi presne poukazova na pravdu vo forme jednoduchch a nekomplikovanch aforizmov alebo krtkych vrokov. V podobe stier s zaznamenan aj vdy a upanidy, zbierka prastarch posvtnch nuk, ako aj slov Budhu. Aj Jeiove vroky a podobenstv, ak ich neposudzujeme v rmci ich naratvneho kontextu, by sa dali oznai za stry, rovnako ako hlboko pravdiv uenie obsiahnut v diele Tao-te-ing, starovekej nskej knihe mdrosti. Vhoda stier spova v ich strunosti. Stry nezapjaj do uenia uvaujcu myse viac, ako je potrebn. Podobn charakter textov v tejto knihe je obzvl vrazn v prvej kapitole (Ticho a pokoj"), ktor obsahuje iba tie najstrunejie vroky. Tto vodn as predstavuje podstatu celej knihy a niektorm itateom bude stai, ke si pretaj iba tto kapitolu. Ostatn kapitoly s uren itateom, ktor potrebuj zopr alch znaiek, vedcich na cestu poznania. Tak ako starobyl stry, aj texty v tejto knihe s posvtn a vznikli na zklade stavu vedomia, ktor meme nazva ticho a pokoj. No na rozdiel od starovekch stier nepatria k nijakmu konkrtnemu nboenstvu i duchovnej tradcii, s okamite prstupn celmu udstvu. A je tu aj ist pridan pocit naliehavosti. Transformcia udskho vedomia u nie je luxus, ktor by bol dostupn iba niekokm osamotenm jednotlivcom, ale veobecn potreba, ak sa m udsk rod vyhn sebaznieniu. V sasnost s toti prejavy nefunknosti starho vedomia a vzniku novho oraz vraznejie. Situcia je, paradoxne, oraz horia a zrove oraz lepia, hoci jej zhorovanie je npadnejie, pretoe rob toko hluku".

(1)

TICHO A POKOJ

Tto kniha, ako inak, pouva slov, ktor sa v procese tania stan vaimi mylienkami. Ale nie s to obyajn mylienky - opakujce sa, hlun, samoeln, vynucujce si pozornos. Mylienky v tejto knihe, presne ako vetci duchovn uitelia, presne ako starobyl stry, vm nehovoria: Pozri sa na ma", ale Pozri sa za ma." Kee vznikli z ticha, maj ist moc - moc zavies vs nasp do ticha, z ktorho vznikli. To ticho je zrove vntornm pokojom a podstatou vho Bytia. Toto vntorn ticho zachrni a pretvor svet. Ke stratte vntorn pokoj, stratte kontakt sami so sebou. Ke stratte kontakt sami so sebou, svet vs pomli a vy sa v om stratte. V najvntornej pocit sebaidentifkcie, toho, kto ste, je neoddelitene spojen s pokojom. Je to Ja som, ktor je hlbie ako akkovek meno i tvar.

Pokoj je vaou zkladnou povahou. o je to pokoj ? Je to vntorn priestor alebo vedomie, v ktorom sa slov z tejto strnky vnmanm menia na mylienky. Bez vedomia by neexistovalo vnmanie, mylienky ani svet. Vy ste to vedomie, ktor na seba vzalo podobu udskej bytosti.

Ekvivalentom vonkajieho hluku je vntorn hluk mylienok. Ekvivalentom vonkajieho ticha je vntorn pokoj. Kedykovek sa okolo vs rozhost ticho, zapovajte sa do. Vmajte si ho. Vnmajte ho. Navanie tichu vo vs prebdza dimenziu pokoja, pretoe len v pokoji mete pozorova ticho. Vimnite si, e v momente, ke vnmate ticho okolo seba, nepremate. Ste pozorn, ale nepremate.

Ke si uvedomte prtomnos ticha, okamite sa vynor stav tichej vntornej pozornosti. Ste prtomn. Prve ste vykroili z odvekho prdu kolektvneho udskho podmieovania.

Pozrite sa na strom, na kvet, na rastlinu. Nechajte na nich spoin svoju pozornos. Ak s pokojn, ako hlboko s zakorenen v Byt. Dovote prrode, aby vs nauila umeniu pokoja.

Ke sa dvate na strom a vnmate jeho pokoj, aj vy sa upokojte. Spojte sa s nm na vemi hlbokej rovni. Ctite jednotu so vetkm, o v pokoji a prostrednctvom pokoja vnmate. Cti jednotu so vetkmi vecami je skuton lska.

Ticho je uiton, ale nie nevyhnutn, ak hadte pokoj. Aj ke' je okolo vs hluk, mete si uvedomova ticho pod nm, uvedomova si priestor, v ktorom tento hluk vznik. Je to vntorn priestor istho vnmania, vedomie samo osebe. Svoje vnmanie si mete uvedomi ako pozadie vetkch zmyslovch vnemov, vetkch mylienok. Uvedomovanie si vnmania je brnou k vntornmu pokoju.

Akkovek ruiv zvuk me by rovnako uiton ako ticho. Ako ? Ke sa zbavte vntornho odporu proti hluku a dovolte mu, aby bol tm, m je, vae prijatie vs vovedie do pokoja, do re vntornho mieru. Vdy, ke bezo zvyku prijmate tto chvu tak, ak je, bez ohadu na jej formu, ste pokojn, ste v mieri.

Zamerajte sa na von priestor - medzeru medzi dvoma mylienkami, krtke, tich miesto medzi slovami poas rozhovoru, medzi dvoma tnmi klavra alebo flauty, alebo medzi ndychom a vdychom. Ke sa zameriavate na takto von miesta, vedomie nieoho" sa stva jednoducho vedomm. Beztvar dimenzia istho vedomia vznik vo vaom vntri a nahrdza stotoovanie s formou.

Skuton inteligencia pracuje v tichosti. Tam, kde je pokoj, je aj tvorivos a rieenie problmov.

Je pokoj iba neprtomnos ruchu a obsahu ? Nie, je to inteligencia sama osebe - skryt vedomie, z ktorho sa rodia vetky formy. A to neme by oddelen od toho, km ste. Pochdza z neho forma, za ktor sa povaujete. Toto vedomie ju udriava pri ivote. Je podstatou vetkch galaxi a stebiel trvy; je podstatou vetkch kvetov, stromov, vtkov a vetkch ostatnch foriem.

Pokoj je jedinou vecou tohto sveta, ktor nem formu. Ale ako tak nieje v skutonosti vecou, nepochdza z tohto sveta.

Ke sa v pokoji pozerte na strom alebo udsk bytos, kto sa v skutonosti pozer ? Je to nieo hlbie ako osoba. To sa vedomie pozer na svoje dielo. V Biblii sa pe, e Boh stvoril svet a videl, e je dobr. Presne to vidte aj vy, ke sa v pokoji a bez mylienok dvate okolo seba.

Potrebujete viac poznatkov ? Zachrni svet viac informci alebo rchlejie potae, viac vedeckch alebo intelektulnych analz ? Nepotrebuje udstvo v dnench asoch skr mdros ? Ale o je to mdros a kde sa d njs ? Mdros prichdza ruka v ruke so schopnosou spoin v tichu a pokoji. Iba sa dvajte a navajte. Ni viac netreba. Pokoj, pozeranie a povanie vo vs prebdzaj nekonceptulnu inteligenciu. Nech vetky vae slov a skutky riadi pokoj.

(2)

ZA HRANICAMI MYSLE
del loveka: straten v mylienkach.

Vina ud strvi cel ivot uvznen medzi barirami svojich mylienok. Nikdy nevykroia mimo zky, mysou vykontruovan, zosobnen pocit sebaidentifikcie, podmienen minulosou. Rovnako ako v kadej udskej bytosti, aj vo vs sa skrva dimenzia vedomia, ktor je ovea hlbia ako myslenie. Je to samotn prapodstata toho, km ste. Meme ju nazva prtomnos, uvedomenie, nepodmienen vedomie. V dvnych duchovnch nukch ju pomenvaj vntorn Kristus alebo budhovsk podstata.

Ke njdete tto dimenziu, zbavte seba aj svet utrpenia, ktor spsobujete sebe a inm vtedy, ke vetko, o poznte, je mysou vykontruovan vae mal ja", ktor vm riadi ivot. Lska, rados, tvoriv rozmach ani trval vntorn mier sa do vho ivota nemu dosta inou cestou, ako je tto nepodmienen dimenzia vedomia. Ak sa vm aspo obas podar nazera na mylienky, ktor vm prdia hlavou, ako na obyajn mylienky, ak si dokete uvedomova svoje mentlno-emocionlne vzorce sprvania v momente, ke sa odohrvaj, vtedy sa vo vs tto dimenzia vynra ako uvedomovanie, v ktorom sa odohrvaj mylienky a pocity - vntorn priestor nepodliehajci asu, v ktorom sa odvja obsah vho ivota.

Prd myslenia m obrovsk dynamiku a silu, ktor vs me ahko strhn a vli so sebou. Kad mylienka sa tvri ako nesmierne dleit. Chce plne pohlti vau pozornos. Vyskajte jedno nov duchovn cvienie: neberte svoje mylienky prli vne.


Ako ahko sa daj udia chyti do pasce svojho konceptulneho myslenia ! udsk myse vo svojej tbe pozna, rozumie a ovlda omylom poklad vlastn nzory a stanovisk za skuton pravdu. Tvrd: Je to takto. Muste sa povznies nad svoje mylienky, aby ste si uvedomili, e nech interpretujete svoj ivot alebo ivot, i sprvanie niekoho inho, ako chcete, nech posudzujete nejak situciu, ako chcete, vdy je to iba jeden z mnohch monch uhlov pohadu na dan vec. Je to iba klbko mylienok. Ale realita je jeden zjednoten celok, v ktorom s vetky veci navzjom popretkvan, v ktorom ni nejestvuje samo osebe a zo seba. Myslenie tento celok rozleuje - rozsekva ho na mrne konceptulne ksky. Uvaujca myse je uiton a mocn nstroj, no doke by aj vemi obmedzujca, ke sa plne zmocn vho ivota, ke si neuvedomujete, e je iba malou sasou vedomia, ktorm v skutonosti ste.

Mdros nie je vsledkom myslenia. Hlbok poznanie, ktorm mdros je, sa rod jednoducho tak, e nieomu alebo niekomu naplno venujete svoju pozornos. Pozornos je prvotn inteligencia, vedomie samo osebe. Rozpa bariry vytvoren konceptulnym myslenm, m nastva uvedomenie, e ni nejestvuje samo osebe a zo seba. Spja vnmajceho a vnman v zjednocujcom poli uvedomenia, ktor je liekom na stav oddelenosti.

Vdy, ke ste ponoren v prde nutkavho premania, unikte pred tm, o je. Vtedy nechcete by tam, kde ste. Tu a teraz.

Dogmy - i u nboensk, politick, alebo vedeck - vznikaj z mylnho presvedenia, e mylienka doke obsiahnu realitu i pravdu. Dogmy s kolektvne konceptulne vzenia. A o je vemi zvltne, udia maj tieto svoje vzensk cely dokonca radi, pretoe im poskytuj pocit bezpeia a falonej istoty ja viem". Ni neprinieslo udstvu viac utrpenia ako jeho vlastn dogmy. Je pravda, e kad dogma sa skr i neskr zrti, pretoe realita nakoniec odhal jej falon tvr. No ak nezachytme zkladn klamlivos jej povahy, nahradia ju nov dogmy. V om spova tto klamlivos ? V stotoovan sa s mylienkou.


Duchovn prebudenie je prebudenie sa zo sna mylienok.

Ra vedomia je ovea rozsiahlejia, ako doke mylienka obsiahnu. Ke prestanete veri vetkmu, o si myslte, vykrote za hranice myslenia a jasne uvidte, e ten, kto uvauje, nieje tm, m ste vy.

Myse existuje v stave to nesta", a tak si stle pta viac. Ke sa s ou stotoujete, vemi rchlo sa dostav nuda a nepokoj. Nuda znamen, e myse lacnie po stle novch podnetoch, po neustlom prsune potravy pre mozog a e tento hlad nem o uti. Ke sa nudte, mete uti hlad vlastnej mysle tak, e siahnete po asopise, niekomu zavolte, bezciene prepnate televzne kanly, surfujete na internete, idete nakupova alebo - o je pomerne ast jav presmerujete potrebu dosta viac a pocit nedostatku z mysle do tela, kde ich utite vemi ahko tm, e konzumujete viac jedla. Mete vak zosta znuden a nepokojn a pritom pozorova, ak to je, by znuden a nepokojn. Ke na tento pocit obraciate pozornos, akoby sa okolo neho zjavil aksi priestor a pokoj. Spoiatku je nepatrn, no ako pocit vntornho priestoru rastie, pocit nudy zane strca na intenzite a vzname. Take aj nuda vs me naui, kto ste a kto nie ste. Zistte, e znuden lovek" nieje to, km ste. Nuda je jednoducho podmienen pohyb energie vo vs. A nie ste ani nahnevan, smutn, ani ustrchan lovek. Nuda, hnev, smtok, strach nie s vae", nepatria vm. S to stavy udskej mysle. Prichdzaj a odchdzaj. Nie ste ni z toho, o prichdza a odchdza. Nudm sa." Kto to spoznva ? Som nahnevan, smutn, bojm sa." Kto to spoznva ? spoznva, a nie stav, ktor spoznvate. Vy ste ten, kto

Predsudky akhokovek druhu znamenaj, e sa stotoujete s uvaujcou mysou. Znamen to, e u nevidte in udsk bytos, ale iba svoje predstavy o nej. Obmedzi ivos inej udskej bytosti na predstavu je istou formou nsilia.

Uvaovanie, ktor nie je zakorenen v uvedomen, sa stva samoelnm a nefunknm. Inteligencia, ktorej chba mdros, je nesmierne nebezpen a detruktvna. To je stav, v ktorom sa v sasnosti nachdza vina udstva. Hoci posilovanie sveta mylienok v podobe vedy a techniky nieje samo osebe dobr ani zl, nadobudlo detruktvne rozmery, pretoe myslenie, z ktorho vychdza, nieje zakorenen v uvedomen. Nasledujcim krokom v udskej evolcii je dosta sa nad myslenie. To je naa neodkladn loha. Neznamen to, e by sme mali presta myslie, iba by sme sa s mylienkami nemali plne stotoova, nenecha sa nimi posadn.

Vnmajte energiu svojho vntornho tela. Mentlny hluk okamite poav alebo stchne. Cte ju v rukch, v nohch, v bruchu, v hrudnku. Cte ivot, ktorm ste, ktor prenik vam telom. Vtedy sa telo stane brnou k hlbiemu pocitu prchavch emci a pod hladinou vaich mylienok. ivosti pod vrstvou

Je vo vs ivos, ktor preciujete celm svojm Bytm, nie iba hlavou. V tej prtomnosti, v ktorej nepotrebujete uvaova, je iv kad vaa bunka. No ak v tomto stave z nejakho praktickho dvodu potrebujte prema, myslenie je vdy k dispozcii. Myse doke pracova stle a krsne pracuje vtedy, ke ju vyuva a jej prostrednctvom sa vyjadruje vyia inteligencia, ktorou ste vy.

Mono ste si ani nevimli, e vo vaom ivote sa obas spontnne a prirodzene objavuj krtke momenty, v ktorch vnmate bez premania". Mete sa prve venova nejakej manulnej prci alebo len tak chodi po miestnosti, i aka na letisku, priom ste natolko sstreden a vnmav, e sa zvyajn statika vaich mylienok d do pohybu a nahrad ju uvedomel prtomnos. Alebo si uvedomte, e sa pozerte na oblohu alebo niekoho povate bez akhokovek vntornho komentra. Vae vnmanie je zrazu priezran, nezahmlievaj ho iadne mylienky. Toto vetko je vak pre myse bezvznamn, pretoe ona mus prema o dleitejch veciach". Takto vnmanie sa navye ned zapamta, prve preto ste mohli prehliadnu, e ste nieo tak zaili. Pravda je, e je to najdleitejia vec, ktor sa vm me sta. Je to zaiatok posunu od uvaovaniu k uvedomelej prtomnosti.


Nebojujte so stavom nevedenia". Pomha vm dosta sa za hranice mysle, pretoe t sa vdy sna vetko sumarizova a vysvetova. Boj sa nevedie. Ak dokete prija stav nevedenia, u ste sa dostali za hranice mysle. Z tohto stavu sa postupne rod hlbie, nekonceptulne poznanie.

Umeleck tvorba, port, tanec, uitestvo, poradenstvo - majstrovstvo v akomkovek odvetv udskej innosti ide ruka v ruke s predpokladom, e sa u premajca myse nezapja alebo aspo nehr prvorad lohu. K slovu sa dostva sila a inteligencia, ktor je via ako vy, no zrove tvor celok s vaou podstatou. Proces rozhodovania ustva, sprvna innos prebieha spontnne, vy" ju nekonte. Majstrovstvo ivota je v protiklade s ovldanm. Zladte sa so irm vedomm. To ono kon, rozprva, pracuje.

Okamih nebezpeenstva me doasne utlmi prd myslenia, vaka omu zskavate monos oksi, o znamen by duchaprtomn, vnmav a uvedomel.

Pravda je veobjmajcejia, ako doke myse pochopi. iadna mylienka nie je schopn obsiahnu Pravdu. Me na u prinajlepom poukazova. Me naprklad hovori: Vetky veci tvoria vo svojej podstate jeden celok." To je len znak, nie vysvetlenie. Chpa tieto slov znamen v hbke due cti pravdu, na ktor poukazuj.

(3)

EGOICK JA

Myse nenavne nehad iba potravu pre mozog, had aj potravu pre svoju vlastn identitu, pre pocit sebaidentifikcie. Takto vznik a neustle sa obnovuje ego.

Ke premate alebo rozprvate o sebe, ke hovorte: Ja", zvyajne tm chcete poveda ja a mj osobn prbeh". Toto Ja" vyjadruje, o mme a nemme radi, oho sa bojme, po om time. Nikdy nevydr dlho spokojn. Je to mysou vytvoren pocit identity, podmienen minulosou, hadajci svoje naplnenie v budcnosti. Vimli ste si, e toto Ja" je prchav, doasn tvar, e je ako rozeren kruh na vodnej hladine ? Kto je ten, kto to vid ? Kto je ten, kto si uvedomuje pominutenos vaej fyzickej a psychickej formy ? Ja Som. Je to hlbie Ja", ktor nem ni spolon s minulosou i budcnosou.

o zostane zo vetkch obv a tob spojench s vaou ivotnou situciou plnou problmov, ktor de o de pta vinu vaej pozornosti ? Iba niekoko centimetrov dlh pomlka - medzi dtumom narodenia a mrtia na vaom nhrobku. Pre egoick ja je to vemi depresvna mylienka. Pre vs je vak tto mylienka oslobodzujca.

Ke kad mylienka bezo zvyku pohlcuje vau pozornos, znamen to, e sa stotoujete s hlasom vo svojej hlave. Mylienka tak nadobda pocit vlastnej identity. Je to ego, mysou stvoren ja". Tto mentlne vytvoren identita pociuje neplnos a neistotu. Preto s jej hlavnmi emciami a hnacmi silami strach a chcenie. Ke zistte, e mte v hlave hlas, ktor sa vydva za vs a ani na chvu neutcha, zanete sa prebdza zo svojej nevedomej identifikcie s prdom

myslenia. Ke si ten hlas vimnete, uvedomte si, e vy nie ste ten hlas ten, kto prema -, ale ten, kto si ho uvedomuje. Uvedomi si seba ako vedomie v pozad tohto hlasu je oslobodenie.

Egoick ja stle nieo had. Chce viac toho i tamtoho, chce to k sebe prida, aby bolo plnejie. To vysvetuje nutkav staranie sa ega o budcnos. Kedykovek si uvedomte, e prve ijete pre budci okamih", dostvate sa za hranice egoickho mentlneho vzorca. Sasne sa vynra monos venova pln pozornos namiesto budcnosti prtomnmu okamihu. Ke venujete pln pozornos prtomnmu okamihu, vstupuje do vho ivota inteligencia, ktor vo vetkch smeroch presahuje egoick myse.

Ke ijete prostrednctvom ega, vdy redukujete prtomn okamih na prostriedok. ijete pre budcnos a ke dosiahnete, o ste si zaumienili, vae ciele vs u neuspokojuj. Aspo nie dlhodobo. Ke venujete viac pozornosti samotnmu konaniu ako budcemu vsledku, ktor prostrednctvom neho chcete dosiahnu, prerute tm navyknut postup egoickho podmieovania. Vae konanie bude potom nielen ovea innejie, ale aj neporovnatene napajcejie a radostnejie.

Takmer kad ego obsahuje aspo iastoku toho, o by sa dalo nazva pocit obete". Niektor udia maj tak siln obraz seba ako obete, e sa z neho stane jadro ich ega. Nevraivos a zatrpknutos tvoria podstatn as ich osobnej identity. Dokonca aj ak je v pocit krivdy plne odvodnen", vytvrate si identitu, ktor sa podob na vzenie. Mreami tohto vzenia s mylienkov formy. Pozrite, o sami sebe robte, lepie povedan, o vm rob vaa myse. Preciujte emocionlne priptanie k svojmu prbehu obete a uvedomujte si nutkanie uvaova alebo rozprva o om. Bute prtomn ako svedok svojho vntornho stavu. Nemuste ni robi. Spolu s uvedomenm toti prichdza transformcia a oslobodenie.

Nvyk na vetko sa saova a reaktivita s obben mentlne vzorce, cez ktor ego posiluje samo seba. U viny ud pozostva via as ich

mentlno-emocionlnej innosti zo saovania sa a z reagovania na toto i na tamto. Takmto postupom staviate inch ud alebo situcie do roly nesprvnych" a seba do roly sprvneho". Ke sa staviate do pozcie ja mm pravdu, ja to vidm sprvne", ctite sa nadradene a prostrednctvom pocitu nadradenosti posilujete svoj pocit sebaidentifikcie. Samozrejme, v skutonosti iba posilujete ilziu ega. Dokete si tieto vzorce v sebe vimn a uvedomi si prav povahu toho neustle sa saujceho hlasu vo svojej hlave ?

Egoick pocit sebaidentifikcie vyhadva konflikty, pretoe jeho zmysel oddelenej identity sa posiluje prve v boji proti niekomu i nieomu a pri demontrovan, e toto som ja" a toto nie som ja". Prslunci rznych kmeov, nrodov a nboenskch obc vemi asto odvodzuj svoj siln pocit kolektvnej identity zo spolonho nepriatea. Km by bol veriaci" bez neveriaceho ?

Vimli ste si niekedy poas komunikcie s umi, e k nim pristupujete z nadradenej i podradenej pozcie ? To sa zameriavate na ego, ktor ije z porovnvania. Zvis je vedaj produkt ega, ktor sa cti ukrten, ak sa niekomu prihod osi dobr a vm nie, ak niekto m, vie alebo doke viac ako vy. Identita ega je zvisl od porovnvania a iv sa slovom viac. Chyt sa hocioho. Ak vetky ostatn prostriedky zlyhali, vdy mete posilni svoj fiktvny pocit sebaidentifikcie tm, e sa budete vnma ako ten, ku komu je ivot nespravodlivej alebo kto m vie zdravotn problmy ako niekto in. Z akch prbehov odvodzujete svoj pocit sebaidentifikcie ?

V samotnej truktre egoickho ja je zabudovan potreba oponova, odporova a vyleova sa s cieom udra si pocit oddelenosti a vlunosti, od ktorho zvis dlhodob prevanie ega. A preto tu mme ja" a ostatn", my" a oni". Ego potrebuje pestova konflikty s niekm alebo s niem. To vysvetuje, preo napriek tomu, e hadte lsku a rados, nedokete ich v skutonosti prli dlho vyst. Tvrdte, e chcete by astn, no pritom ste zvisl od svojho neastia.

Vae neastie nevyplva z okolnost vho ivota, ale z podmieujcej povahy vaej mysle.

Prechovvate v sebe pocity viny za nieo, o ste urobili - alebo nedokzali urobi - niekedy v minulosti ? Jedno je ist: konali ste poda stupa uvedomelosti alebo nevedomosti, na akom ste sa v tom ase nachdzali. Keby ste boli vtedy uvedomelej alebo vnmavej, boli by ste konali inak. Pocit viny je al pokus ega vytvori identitu, pocit sebaidentifikcie. Egu je jedno, i takto vytvoren identita je kladn alebo zporn. To, o ste urobili alebo nedokzali urobi, bol prejav nevedomosti. Ego vak tento prejav zosobuje a tvrd: Ja som to urobil," a vy si preto vytvorte o sebe mentlny obraz s nlepkou zl". Poas dejn si udia nespoetnekrt nsilne a kruto ubliovali. A ubliuj si naalej. Treba ich preto vetkch zatrati, s vetci vinn ? Alebo s tieto skutky jednoducho prejavom nevedomosti, evolunm stupom, z ktorho prve postupne vyrastme ? Jeiove slov: Odpus im, lebo nevedia, o inia," sa teda tkaj aj vs.

Ak si budete stanovova egoick ciele v snahe oslobodi sa, posilni seba alebo svoj pocit dleitosti, dokonca aj ke svoje ciele dosiahnete, nebud vs uspokojova. Dvajte si ciele, ale pamtajte na to, e ich dosiahnutie nie je a tak dleit. Ke sa nieo objav v prtomnom okamihu, znamen to, e tento okamih nieje iba prostriedkom na dosiahnutie stanovenho ciea: konanie sa napa v kadej chvli. U viac neobmedzujete prtomn okamih na prostriedok, ktorm by ste chceli dosiahnu nejak cie, ktorm je egoick vedomie.

Ke nemm ja, nemm problm," povedal budhistick majster, ke ho poiadali, aby vysvetlil hlb zmysel budhizmu.

(4)

PRTOMN OKAMIH

Na prv pohad sa zd, e prtomn okamih je jeden z mnohch, mnohch okamihov. Kad de vyznieva, akoby bol poskladan z tiscov chv, v ktorch sa odohrvaj navzjom oddelen udalosti. Ak sa vak pozriete hlbie, nie je tu stle iba tento okamih ? Je ivot niekedy viac ako tento okamih ? Tto jedin chva - teraz -je to jedin, pred m nikdy neuniknete, jedin nepretrit faktor vo vaom ivote. Nech sa deje, o sa deje, nech sa v ivot men, ako chce, jedna vec je ist: stle je teraz. A kee pred prtomnm okamihom niet niku, o keby ste ho sksili privta a spriateli sa s nm ?

Ke sa spriatelte s prtomnm okamihom, ctite sa vade ako doma, nech ste hocikde. Ke sa v prtomnom okamihu nectite vade ako doma, budete vade so sebou nosi svoje starosti.

Prtomn okamih je tak, ak je. Vdy. Dokete ho necha plyn ?

Rozdeovanie ivota na minulos, prtomnos a budcnos je vytvoren mysou a u z podstaty iluzrne. Minulos a budcnos s mylienkov formy, mentlne abstrakcie. Minulos sa d pamta jedine v prtomnom okamihu. Aj budcnos, ke prichdza, sa stva prtomnm okamihom. A preto jedin vec, ktor je skuton, je prtomn okamih. Venova pozornos prtomnmu okamihu neznamen odmieta to, o v ivote potrebujete. Znamen to uvedomi si, o je podstatn. Potom vm ovea lepie pjde aj to druhorad. Neznamen to: Ja u nebudem ni robi, ve ijem v prtomnosti." Nie. Najprv njdite to podstatn a spriatete sa s prtomnosou. Nebojujte s ou. Prijmite ju, vte si ju. ivot plynie ahie, ak je jeho zkladom a hlavnm predmetom zujmu prtomn okamih.


Umvanie riadu, prprava podnikateskej stratgie, plnovanie vletu o je dleitejie: innos i vsledok, ktor prostrednctvom tej innosti chcete dosiahnu ? Tto chva alebo a nejak budca ? Pristupujete k tejto chvli ako k prekke, ktor chcete prekona ? Mte pocit, e sa muste dosta do nejakej dleitejej chvle, ktor m ete len nasta ? Takto ije vinu asu takmer kad z ns. Kee vak budcnos nikdy neprichdza, jedine ako prtomnos, nie je to dobr spsob ivota. Vytvra siln a svisl spodn prd starost, naptia a nespokojnosti. Neoslavuje ivot samotn, ktor sa odohrva v tomto a nikdy v inom ako v tomto okamihu.

Preciujte ivos v celom svojom tele. Telo vs ukotvuje v prtomnom okamihu.

V skutonosti neprijmate zodpovednos za ivot, km neprijmate zodpovednos za tto chvu - za prtomn okamih. ivot sa toti vyskytuje len v prtomnosti. Prija zodpovednos za prtomn chvu znamen vntorne nezpasi s takosou" prtomnho okamihu. Znamen to by zajedno so ivotom. Prtomn okamih je tak, ak je, pretoe neme by in. Fyzici dnes potvrdzuj, o budhisti vedia u dvno: veci ani udalosti neexistuj izolovane. Pod povrchom s vetky navzjom prepojen, s sasou plnosti vesmru, ktor dala tvar tomuto momentu. Ke hovorte no" tomu, o je, splvate s mocou a inteligenciou samotnho ivota. A potom sa mete skutone sta nosiom pozitvnych zmien vo svete.

Jednoduch, no vemi radiklne duchovn cvienie je akceptova vetko, o prtomn okamih prina - vntri aj vonku.

Ke sa vaa pozornos presva do prtomnosti, vznik bdelos. Je to, akoby ste sa budili zo sna, zo sna mylienok, sna o minulosti a budcnosti. Priezranos a jednoduchos. iadny priestor na vytvranie problmov. Iba tento okamih, tak, ak je.

Vo chvli, ke s plnou pozornosou vstpite do prtomnho okamihu, uvedomte si, e ivot je posvtn. Ke ste prtomn, vetko, o vnmate, m ndych posvtnosti. m viac ijete v prtomnom okamihu, tm viac si uvedomujete jednoduch, no hlbok rados z Bytia a posvtnosti vetkho ivota.

Vina ud si mli prtomn okamih s tm, o sa deje v prtomnom okamihu, ale nie je to to ist. Prtomn okamih je hlb ako to, o sa v om deje. Je to priestor, v ktorom sa to deje. Netreba si preto mli obsah tejto chvle s prtomnm okamihom. Prtomn okamih je hlb ako akkovek obsah, ktor v om vznik.

Ke vkrote do prtomnho okamihu, vykraujete z obsahu svojej mysle. Nepretrit prd myslenia poavuje. Mylienky u nevstrebvaj vetku vau pozornos, u vs celch nepohlcuj ako predtm. Objavuj sa medzi nimi von priestory - priestrannos, pokoj. Zanate si uvedomova, o koko ste v skutonosti obsiahlej a hlb ako vae mylienky.

Mylienky, pocity, zmyslov vnemy a vetko, o zaijete, tvor obsah vho ivota. Mj ivot" je to, od oho odvodzujete svoj pocit seba, mj ivot" je obsah, aspo ste o tom presveden. Neustle pritom prehliadate hol skutonos: v najvntornej pocit Ja Som nem ni do inenia s tm, o sa vo vaom ivote deje, nesvis s obsahom. Tento pocit Ja Som tvor s prtomnm okamihom jeden celok. Vdy zostva rovnak. V detstve ani v dospelosti, v zdrav ani v chorobe, v dobrom ani v zlom, Ja Som - priestor prtomnho okamihu - sa nijako zsadne nemen. asto sa zamiea za obsah, a tak mete zava Ja Som i prtomn okamih len slabo a nepriamo, prostrednctvom obsahu svojho ivota. Inmi slovami: pocit Bytia vm zahmlievaj okolnosti, v mylienkov prd a mnoh in zleitosti tohto sveta. Prtomn okamih sa strca v oblaku asu.

A preto zabdate na svoje zakorenenie v Byt, na svoju bosk skutonos, strcate sa vo vre sveta. Ke udia zabdaj, kto s, vznik zmtok, hnev, depresia, nsilie a konflikty. No zapamta si pravdu a vrti sa domov je vemi jednoduch: ja nie som moje mylienky, pocity, zmyslov vnemy a zitky. Nie som obsah mjho ivota. Ja som ivot. Som priestor, v ktorom sa vetky veci dej. Som vedomie. Som prtomn okamih. Ja Som.

(5)

KTO V SKUTONOSTI STE

S prtomnm okamihom je neoddelitene spojen to, km v jadre due ste.

V ivote zle na mnohch veciach, ale iba jedna je skutone podstatn. Zle na tom, i sa vm v oiach sveta dar, alebo nedar. Zle na tom, i ste zdrav, alebo nie, i ste vzdelan, alebo nevzdelan. Zle na tom, i ste bohat, alebo chudobn - by chudobn nieje to ist, o by bohat. no, na tomto vetkom naozaj zle, v relatvnom zmysle slova, ale nie s to tie najpodstatnejie veci vo vaom ivote. Na jednom toti zle viac ako na vetkom ostatnom. Njs podstatu toho, km ste za hranicami tej pominutenej entity, za tm podenkovm zosobnenm pocitom vlastnho ja. Pokoj nenjdete vtedy, ke pozmente okolnosti svojho ivota, ale vtedy, ke si uvedomte, kto v hbke due ste.

Znovuzrodenie vm nepome, ak ani v nasledujcom vtelen nebudete vedie, kto ste.

Vetko utrpenie na naej plante vznik zosobovanm pocitu ja" alebo my". Ten vm toti zakrva, km v skutonosti ste. Ke si tto vntorn podstatu neuvedomujete, nakoniec vdy pomhate vytvra utrpenie. V tom je cel problm. Ke neviete, kto ste, vytvrate iluzrne, mysou vykontruovan ja ako nhradu za ndhern naplnen bytie a zo vetkch sl sa drte svojho bojazlivho a bohho ja. Vaou prvotnou hnacou silou sa potom stva ochrana a posilovanie vho falonho pocitu vlastnho ja.

Mnoh bene pouvan vrazy, a niekedy aj samotn truktra jazyka, odhauj, e udia nevedia, km vlastne s. Hovor sa: Priiel o ivot," alebo To je mj ivot," akoby bol ivot nieo, o sa d vlastni alebo strati. Pravda je vak tak, e iadny ivot nemte, vy toti ste ivot. ivot s vekm , to jedin vedomie, ktor prenik celm vesmrom, nadobda doasn formy, aby sa zailo ako kame, steblo trvy, osoba, hviezda i galaxia. Ctite kdesi hlboko vo svojom vntri, e toto ste u vedeli ? Ctite, e Tm u dvno ste ?

Na vinu vec v ivote potrebujete as: naui sa robi nieo nov, postavi dom, sta sa v nieom odbornkom, pripravi lku aju... as vak nehr iadnu lohu pri tej najzsadnejej veci, pri tej, o ktor v ivote v skutonosti ide. A tou je sebauvedomenie. To znamen vedie, km v skutonosti ste za hranicami svojho plytkho ja - mimo mena, fyzickej podoby, osobnej histrie i osobnho prbehu. V minulosti ani v budcnosti sa nenjdete. Jedin miesto, kde sa njs mete, je tento okamih. Hadai duchovna hadaj sebauvedomenie alebo osvietenie kdesi v budcnosti. By hadaom znamen, e budcnos potrebujete. Ak tomu verte, stane sa pre vs pravdou: budete potrebova budcnos, a km si neuvedomte, e na to, aby ste boli tm, km ste, nijak as nepotrebujete.

Ke sa pozerte na strom, uvedomujete si ten strom. Ke na nieo myslte alebo nieo ctite, uvedomujete si tto mylienku alebo pocit. Ak prevate prjemn alebo bolestn sksenos, uvedomujete si tto sksenos. Tieto vroky sa javia ako samozrejm a pravdiv. No ak sa na ne pozriete lepie, zistte, e u samotn ich truktra obsahuje jednu nenpadn zkladn ilziu. Ilziu, ktorej sa pri pouvan jazyka ned vyhn. Myslenie a jazyk vytvraj zdanliv rozdvojenos, vytvraj oddelen osobu tam, kde iadna nieje. Pravda je takto: nie ste ten, kto si ten strom, mylienku, pocit i sksenos uvedomuje. Vy ste pozornos alebo vedomie, v ktorom a prostrednctvom ktorho sa vetky tieto veci prejavuj. Ke premate o svojom ivote, dokete si uvedomova sami seba ako pozornos, v ktorej sa odvja cel jeho obsah ?

Hovorte: Ja chcem spozna sm seba." Vy ste to Ja". Vy ste poznanie. Ste vedomie, prostrednctvom ktorho sa vetko spoznva. Neme spozna samo seba, ono je samo sebou. Za hranicami vedomia niet o spoznva, no z neho pramen vetko poznanie. Ja" sa neme sta predmetom poznvania, predmetom vedomia. Preto sa nemete sta sami sebe predmetom. To je dvod, preo vznikla ilzia egoickej identity - pretoe ste v mysli urobili sami zo seba predmet. Toto som ja," hovorte. A potom si k sebe vytvorte vzah a rozprvate sebe aj ostatnm svoj osobn prbeh.

Ke si uvedomte, e vy ste pozornos, v ktorej sa odohrva svet javov, oslobodte sa od zvislosti od nich a od sklonu hada sm seba v situcich, miestach a konkrtnych podmienkach. Inak povedan: na tom, o sa deje a nedeje, u a tak vemi nezle. Veci u nie s tak aiv a vne. Do vho ivota vstupuje hravos. Uvedomte si, e tento svet je kozmick tanec, tanec foriem - ni viac a ni menej.

Ke viete, kto v skutonosti ste, stretnete sa s trvalm, ivm pocitom mieru a pokoja, ktor mete nazva aj rados, pretoe rados je presne tak. Je to pulzujci iv pokoj. Je to rados z poznania, e ste samotnou podstatou ivota, ete predtm, ako ivot na seba berie podobu. Toto je rados z Bytia - rados z toho, e ste, kto v skutonosti ste.

Tak ako voda me by tuh, tekut alebo plynn, aj vedomie me by zdanlivo zmrznut" v podobe hmoty, tekut" v podobe mysle a mylienok alebo beztvar, v podobe istho vedomia. ist vedomie je ivot predtm, ako nadobudne podobu. Tento ivot sa na svet foriem pozer vaimi" oami, pretoe vy ste vedomie. Ke spoznte seba ako To, uvedomte si svoju prtomnos vo vetkom. Je to stav reho a jasnho vnmania. U nie ste izolovan entita s aivou minulosou, u nie ste iba premietacia plocha predstv, prostrednctvom ktorch sa vyklad kad zitok. Ke vnmate bez toho, aby ste si vetko nejako interpretovali, mete pocti, o je to, o vnma. Slovami dokeme poveda nanajv to, e existuje pole bdelho pokoja, v ktorom sa odohrva vnmanie. Prostrednctvom vs" si beztvar vedomie uvedomilo samo seba.


ivot viny ud ovldaj tby a strach. Tba je potreba nieo k sebe doplni, aby ste boli plnejie sami sebou. Kad strach je strach z toho, e nieo stratte, e ste menej. Tieto dve sily zakrvaj skutonos, e Bytie sa ned da alebo vzia. Bytie je u v celej svojej plnosti vo vs, a to prve v tejto chvli.

(6)

PRIJATIE A POKORA

Vdy, ke je to mon, pozrite" sa do svojho vntra, i nhodou nevedomky nevytvrate konflikt medzi nm a okolitm svetom, medzi vonkajmi podmienkami v danom okamihu - kde ste, s km ste alebo o robte - a svojimi mylienkami a pocitmi. Ctite, ak je bolestiv vntorne sa vzpiera tomu, o je ? Ke si to uvedomte, takisto si vimnete, e sa tohto zbytonho konfliktu, tohto vntornho vojnovho stavu mete teraz slobodne vzda.

Ak by ste mali v danej chvli pomenova svoju vntorn realitu, ako asto by ste si kad de museli poveda: Nechcem by tam, kde teraz som ?" Ak to je, ke nechcete by tam, kde prve ste - v dopravnej zpche, na pracovisku, v odletovej hale letiska, s umi, s ktormi ste ? Samozrejme, je pravda, e z niektorch miest je najlepie ods - niekedy je to naozaj to najlepie, o mete robi. V mnohch prpadoch vak odchod ni neriei. V takchto situcich je pocit Ja tu nechcem by" nielen zbyton, ale aj kodliv. Kaz vm i ostatnm uom nladu. Ktosi raz povedal: kamkovek idete, tam ste. Inmi slovami: ste tu. Stle. Je naozaj tak ak prija to ? Naozaj potrebujete v mysli zvaova kad jeden zmyslov vnem a zitok ? Naozaj potrebujete ma k svojmu ivotu reaktvny vzah, zaloen na chcen a odmietan, hoci v takomto zvislom vzahu ste takmer nepretrite v konflikte s umi a so situciami, v ktorch sa ocitte ? Alebo je to iba hlboko zakorenen mentlny nvyk, ktor sa d odstrni ? Odstrni sa vak ned tm, e nieo urobte, ale tm, e dovolte tejto chvli, nech je tak, ak je.

Navyknut a reaktvne nie" posiluje ego. no" ho oslabuje. Vaa formlna identita, vae ego nedoke odolva pokore.

Musm toho toko vykona." Dobre, ale ak je kvalita vho konania ? Cesta do prce, rozhovory s klientmi, prca na potai, obstarvanie drobnch sluieb, vybavovanie nespoetnho radu vec, ktor tvoria v kadodenn ivot - nakoko ste sstreden na to, o robte ? Je vae konanie pokorn alebo nepokorn ? Prve to ovplyvuje v spech v ivote, a nie to, ako vemi sa snate. Snaha prina stres a naptie, potrebu dosta sa do nejakho bodu v budcnosti alebo dosiahnu nejak vsledok. Dokete v sebe zaregistrova o len najnepatrnej moment neochoty robi to, o prve robte ? To je popieranie ivota, a preto sa ani nemete dopracova k skutone spenmu vsledku. Ak to v sebe dokete zaregistrova, dokete to aj odloi a totlne sa sstredi na to, o prve robte ?

Nerobi dve veci naraz," takto vysvetlil jeden zenov majster podstatu zenbudhizmu. Nerobi dve veci naraz znamen by totlne sstreden na to, o robte, venova tomu vetku svoju pozornos. Toto je pokorn, vedom konanie.

Prijmanm toho, o je, sa dostvate na hlbiu rove, v ktorej u v vntorn stav ani vae sebavnmanie nezvisia od toho, i im myse prisdi nlepku dobr" alebo zl". Ke poviete scnosti" ivota no", ke prijmete tento okamih tak, ak je, zaijete v sebe hlbok a pokojn pocit priestrannosti. Na prv pohad mete by ete stle spokojn, ke svieti slnko, a nespokojn, ke cel de pr, mete by astn, ke vyhrte milin dolrov, a neastn, ke o vetko prdete. No ani astie, ani neastie vs u nezasahuj tak hlboko ako doteraz. Je to len rozeren hladina vho Bytia. Ni nenaru pokoj, ktor je v pozad toho vetkho, bez ohadu na povahu vaich vonkajch okolnost. Poveda no" tomu, o je, vo vs odhauje hbku, ktor nezvis od vonkajch okolnost ani od vntornch podmienok neustle plyncich mylienok a pocitov.

Pokora je ovea dostupnejia, ke si uvedomte prchav povahu vetkch zitkov, ako aj to, e svet vm nedoke ponknu ni, o by malo trval hodnotu. Naalej sa stretvate s umi, venujete sa rznej innosti a zitkom, ale u zbaven tob a obv egoickho ja. To znamen, e u

viac nevyadujete, aby vm situcie, osoby i udalosti prinali astie a spokojnos. U nezpaste s nestlosou a nedokonalosou ich povahy. Zzrak spova v tom, e ke na situcie, ud, miesta a udalosti nekladiete nesplniten poiadavky, nielene ste s nimi spokojnej, ale aj tieto aspekty s ovea harmonickejie, ovea pokojnejie.

Ke bez vhrad prijmete tento okamih, ke u nezpaste s tm, o je, nutkanie prema poavuje a nahrdza ho bdel pokoj. Ste pri plnom vedom, no myse si u dan chvu nijako neoznauje. Toto vzdanie sa vntornho odporu vs otvra nepodmieujcemu vedomiu, ktor je nekonene vie ako udsk myse. Tto obrovsk inteligencia sa potom me prostrednctvom vs vyjadri a pomc vm, zvntra i zvonku. Preto zisujete, e ke sa vzdvate vntornho odporu, okolnosti vho ivota sa asto menia k lepiemu.

Hovorm vm: Uite si tto chvu. Bute astn ?" Nie. Prijmite takos" tejto chvle. To plne sta.

Pokora je poddanie sa tomuto okamihu, nie prbehu, prostrednctvom ktorho tento okamih interpretujete a s ktorm sa potom snate zmieri. Mete by naprklad postihnut Okolnos je tak, ak je. a by odkzan na invalidn vozk.

Vaa myse mono teraz vytvra prbeh, ktor tvrd: Takto dopadol mj ivot. Skonil som na vozku. ivot je ku mne krut a nespravodliv. Toto si nezaslim." Dokete prija takos tohto okamihu a nezamiea si ho s prbehom, ktor okolo neho myse vytvorila ?

Pokora prichdza, ke si u nekladiete otzku: Preo sa to muselo sta prve mne ?"

Aj v tej zdanlivo najneprijatenejej a najbolestivejej situcii sa skrva hlbie dobro, kad pohroma obsahuje zrodok milosti.

V dejinch sa vdy vyskytovali eny a mui, ktor tvrou v tvr vekej strate, chorobe, uvzneniu i neodvratnej smrti prijali zdanlivo neprijaten a tak nali pokoj, ktor presahuje akkovek pochopenie". Prijatie neprijatenho je najvm zdrojom milosti v tomto svete.

S situcie, ke zlyhvaj vetky odpovede a vysvetlenia, ke ivot nedva nijak zmysel. Alebo sa na vs obrti utrpen lovek s prosbou o pomoc a vy neviete, o urobi alebo poveda. Ke bezo zvyku prijmete, e to neviete, vzdvate sa pornho hadania odpoved pomocou obmedzenej premajcej mysle. Vtedy me prostrednctvom vs psobi vyia inteligencia. Z tej me ma nakoniec prospech aj vae myslenie, kee tto vyia inteligencia me prdi do vaej mysle a inpirova ju. Pokora niekedy znamen vzda sa snahy o pochopenie a uspokoji sa s tm, e nepoznte odpove.

Poznte niekoho, koho hlavnou ivotnou nplou sa zd spsobovanie trpenia sebe aj inm a renie neastia ? Odpuste mu, pretoe aj takto udia tvoria sas prebdzania sa udstva. loha, ktor v om zohrvaj, predstavuje zosilnenie przraku egoickho vedomia, odmietanie pokory. Nie je v tom ni osobn. To nie s v skutonosti oni.

Dalo by sa poveda, e pokora je vntorn posun od odporu k prijatiu, od nie" k no". Ke zlote zbrane, vae sebavnmanie sa posva od stotoovania s reakciou a mentlnym posudzovanm k uvedomeniu, e ste priestor okolo takejto reakcie i hodnotenia. Je to posun od stotoovania s formou - mylienkou alebo pocitom - k tomu, e si uvedomte seba ako nieo, o nem formu - ako priestrann pozornos.

okovek, o bez vhrad prijmete, vs privedie k pokoju, aj prijatie faktu, e nieo nedokete prija, e odporujete. dokonca

Nechajte ivot na pokoji. Nechajte ho plyn.

(7)

PRRODA

Od prrody zvisme nielen z hadiska fyzickho preitia. Potrebujeme ju aj na to, aby nm ukzala cestu sp, vchodisko z vzenia naej mysle. Stratili sme sa v innosti, v myslen, v spomnan, predvdan - zabldili sme v labyrinte komplikci a vo svete plnom problmov. Zabudli sme to, o ete stle vedia skaly, rastliny a zvierat. Zabudli sme, ako by - by pokojn, by sami sebou, nachdza sa tam, kde je ivot: Tu a Teraz.

Vdy, ke zameriate svoju pozornos na nieo prrodn, nieo, o vzniklo bez udskho zsahu, vykraujete z vzenia konceptulneho myslenia a do uritej miery sa podieate na stave prepojenosti s Bytm, v ktorom doteraz existuje vetko prrodn. Zamera svoju pozornos na skalu, strom i zviera neznamen prema o nich, ale jednoducho ich vnma, dra v pozornosti. Nieo z ich podstaty sa potom prenesie aj do vs. Ctite, ak s pokojn. Tm sa vo vs rod rovnak pokoj. Ctite, ako pevne spovaj v Byt s plne zajedno s tm, o je a kde to je. Ke si toto uvedomte, aj vy sa vo svojom vntri ocitnete v oze pokoja a mieru.

Ke sa prechdzate alebo odpovate v prrode, vzdajte hold tejto ri pokoja tm, e sa na u plne sstredte. Bute ticho. Pozerajte. Povajte. Vmajte si, ako je kad zviera i rastlina naplno sebou samm. Zvierat a rastliny, na rozdiel od ud, neij rozpoltene. Neij prostrednctvom mentlnych obrazov o sebe, preto si nemusia robi starosti s tm, aby sa snaili tieto obrazy chrni a posilova ich. Jele je sm sebou. Narcis je sm sebou. Vetky veci v prrode s zjednoten nielen samy so sebou, ale aj s plnosou. Nevylenili sa z tkaniva celku tm, e by trvali na oddelenej existencii: ja" a zvyok vesmru.

Rozjmanie o prrode vs me oslobodi od takhoto ja" - hlavnho vrobcu problmov.

Venujte pozornos nespoetnm nepatrnm zvukom prrody - umu listov vo vetre, padajcim daovm kvapkm, bzuaniu hmyzu, prvej vtej piesni na svite. plne sa do nich ponorte. Za tmi zvukmi je toti osi vie: posvtnos, ktor nemono pochopi myslenm.

Nestvorili ste svoje telo ani nedokete ovlda jeho funkcie. Tu toti psob ovea vyia inteligencia, ako je udsk myse. Je to rovnak inteligencia, ak udriava chod celej prrody. Najviac sa k nej mete pribli, ke si uvedomujete svoje vntorn energetick pole - ke ctite ivos a pulzujcu prtomnos vo svojom tele.

Hravos a rados psa, jeho nepodmieujca lska a ochota v ktorejkovek chvli oslavova ivot s asto v prkrom protiklade s vntornm rozpoloenm, v akom sa nachdza jeho majite - deprimovan, zkostliv, zavalen problmami, straten v vahch, neprtomn na jedinom mieste a v jedinej chvli, ktor skutone existuj: Tu a Teraz. Nka sa otzka: Ako to ten pes rob, e si zachovva zdrav a radostn povahu, hoci ije po boku takho loveka ?

Ke prrodu vnmate iba mysou, cez uvaovanie, nemete cti jej ivos. Vnmate iba formu a neuvedomujete si ivot, ktor ju napa - to posvtn tajomstvo. Mylienky redukuj prrodu na komoditu, ktor treba zuitkova v snahe dosiahnu zisk, poznatky alebo in utilitrne ciele. Z prastarho lesa sa stva rezivo, z vtkov vskumn projekt a z hory osi, o treba vyai alebo doby. Ke vnmate prrodu, ponechajte si v sebe von priestor bez mylienok, bez mysle. Ke budete k prrode pristupova takto, bude vm odpoveda a podiea sa na vvoji udskho a planetrneho vedomia.

Vimnite si, ak prtomn je kvet, ako sa pokorne odovzdva ivotu.

Takmer kad m doma nejak izbov rastlinu - u ste sa na u niekedy skutone pozreli ? Dovolili ste niekedy tej dobre znmej, no stle tajomnej bytosti, ktor volme rastlina, aby vs nauila svoje tajomstv ? Vimli ste si, ak je plne pokojn ? Ako ju obklopuje pole pokoja ? V momente, ke si uvedomte, e vyaruje ticho a pokoj, rastlina sa stane vam uiteom.

Pozorujte zviera, kvet alebo strom a vimnite si, ako hlboko spovaj v Byt. S samy sebou. Maj v sebe ohromn dstojnos, nevinnos a svtos. No aby ste to videli, muste zjs za hranice mentlneho nvyku vetko pomenovva a oznaova. V momente, ke sa dostanete za mentlne oznaovanie, poctite t nevysloviten dimenziu prrody, ktor sa ned pochopi myslenm ani zachyti zmyslami. Je to harmnia, posvtnos, ktor prenik celou prrodou, no je prtomn aj vo vs.

Prroda je vzduch, ktor dchate, ale aj samotn proces dchania. Venujte pozornos svojmu dchaniu a uvedomujte si, e ho nevykonvate. Je to dych prrody. Keby ste museli na dchanie myslie, oskoro by ste zomreli. Keby ste sa ho pokali zastavi, prroda by vs nakoniec premohla. Najintmnej a najmocnej spsob, ako sa znovu spoji s prrodou, je uvedomova si svoj dych a naui sa udra na om svoju pozornos. Je to vemi lieiv a oslobodzujci postup. Vyvolva vedom posun od konceptulneho sveta mylienok k vntornej ri nepodmienenho vedomia.

Prrodu potrebujete ako uitea, ktor vm pome znovu sa spoji s Bytm. Ale nie iba vy potrebujte ju, aj ona potrebuje vs. Nie ste toti od prrody oddelen. Vetci sme sasou Jedinho ivota, ktor sa v celom stvoren prejavuje v nespoetnch formch. Tie s navye navzjom prepojen. Ke si uvedomte posvtnos, krsu, neuveriten pokoj a dstojnos, v akej existuje kvet alebo strom, nieo tomu kvetu i stromu pridvate. Aj prroda spoznva samu seba prostrednctvom vho uvedomenia, vaej pozornosti. Prostrednctvom vs spoznva svoju vlastn krsu a posvtnos !

Prrodu dr vo svojom objat obrovsk tich priestor. Ten pokojn priestor dr aj vs.

Len vtedy, ke ste vntorne tich, mte prstup do re pokoja, ktor obvaj skaly, rastliny a zvierat. Len vtedy, ke vaa hlun myse stchne, dokete sa v hbke due zjednoti s prrodou a dosta sa za pocit oddelenosti, ktor vznik prlinm uvaovanm. Myslenie je stupe vvoja ivota. Prroda existuje v nevinnom pokoji, ktor predchdza vznikajcim mylienkam. Strom, kvet, vtk i skala si svoju krsu a posvtnos neuvedomuj. Ke sa udsk bytosti stia, doku sa dosta za hranice myslenia. V tichu, ktor je za myslenm, sa skrva rozsiahla dimenzia poznania a pozornosti. Prroda vs doke dovies k pokoju. Je to jej dar. Ke ju vnmate a spjate sa s ou v poli pokoja, to pole sa napln vaou pozornosou. To je zase v dar prrode. Prostrednctvom vs si prroda uvedomuje samu seba. Pravdupovediac, prroda tu na vs akala miliny rokov.

(8)

MEDZIUDSK VZAHY

Ako rchlo si dokeme o niekom urobi mienku, ako rchlo si robme o inch uoch zvery. Egoick myse toti uspokojuje, ke me in udsk bytos oznai nejakou nlepkou, uri jej pomyseln identitu, vynies nad ou spravodliv sd. Kad udsk bytos je nastaven tak, aby uvaovala a sprvala sa istm spsobom - je ovplyvnen genetikou, ako aj zitkami z detstva a svojm kultrnym prostredm. To vak nie je jej prav podstata, tak sa iba jav navonok. Ke nad niekm vynesiete sd, zamieate si jeho podmienen mylienkov vzorce s tm, km naozaj je. No aj vynanie sdov je v podstate len hlboko podmienen a podvedom mylienkov vzorec. K loveku, ktorho posudzujete, priraujete pomyseln identitu, no tto falon totonos neuvzn len tohto loveka, ale aj vs samch. Neposudzova neznamen nevma si, o kto rob. Znamen to uvedomi si, e sprvanie danej osoby je formou podmieovania a ako tak ho aj vnma a prijma. Nebudete niekomu vytvra identitu na zklade jeho podmienenosti. To vs oboch oslobod od stotoovania sa s podmieovanm, s formou, s mysou. Vtedy ego prestane ovlda vae vzahy.

Km v ivot ovlda ego, vina vaich mylienok, pocitov a inov vznik z chtivosti a zo strachu. Vo vzahoch potom vdy od inch nieo chcete alebo sa nieoho v svislosti s nimi bojte. To, o od nich chcete, me by poteenie, hmotn prospech, uznanie, pochvala, pozornos i vylepenie vho sebavnmania. Porovnvate sa s nimi a usudzujete, e ste, mte alebo viete viac ako oni. Bojte sa toho, e by opak mohol by pravda, e by v obraz vo vaich oiach mohli nejako zhori. Ke sa ohniskom vaej pozornosti stane prtomn okamih - namiesto toho, aby ste ho iba vyuvali ako prostriedok -, dostvate sa za ego a za podvedom nutkanie vyuva ostatnch ako nstroj na dosiahnutie

svojho ciea, ktorm je zvyajne potreba posilni svoje sebavnmanie na kor ostatnch. Ke kadmu, s km mte do inenia, venujete pln pozornos, vypate z vho vzahu minulos a budcnos, s vnimkou praktickch dvodov. Ke ste pri kadom loveku, s ktorm sa stretnete, naplno prtomn, odkladte nabok pomyseln identitu, ktor ste si pre neho vytvorili - svoju interpretciu toho, km je a o m za sebou a dokete k nemu pristupova bez egoickch sl chcenia a strachu. Kom je pozornos, pokojn bdelos. Posun sa vo vzahoch za tby a obavy je ndhern. Lska predsa ni nechce a nioho sa neobva.

Keby bola jej minulos vaou minulosou, jej boles vaou bolesou a jej stupe vedomia vam stupom vedomia, mysleli a konali by ste presne ako ona. Toto uvedomenie prina odpustenie, scit a mier. Ego to vak nerado pova, pretoe ak sa neme sprva reaktvne a ma stle pravdu, zane slabn.

Ke prijmete kadho, kto vkro do priestoru prtomnho okamihu, ako vzcneho hosa, ke kadmu dovolte, aby bol sm sebou, veci sa zan meni.

Na to, aby ste spoznali in udsk bytos v jej podstate, nemuste o nej v skutonosti ni vedie - nepotrebujete pozna jej minulos, jej histriu, jej prbeh. Zamieame si tu toti dve veci: vedomosti o niekom a poznanie danho loveka v hlbom, nekonceptulnom zmysle. S to dve plne odlin kategrie. Jedna sa zaober formou, druh tm, o nijak formu nem. Jedna pracuje prostrednctvom mylienok, druh prostrednctvom pokoja. Vedomosti o niekom alebo o nieom s uiton z praktickch dvodov. V praktickom ivote sa bez nich nezaobdeme. Ke sa vak stan urujcou kategriou naich vzahov, zan by vemi obmedzujce, dokonca detruktvne. Mylienky a predstavy vytvraj medzi umi umel bariry, oddeuj ich. Vzjomn vzahy potom nie s zaloen na Byt, ale na mylienkach. Bez takchto vymyslench barir je vo vetkch medziudskch vzahoch prirodzene prtomn lska.

Vina kontaktov medzi umi sa obmedzuje na slovn vmenu, na svet mylienok. Vnies do nich trochu pokoja je zkladnou lohou, predovetkm pokia ide o vaich najblich. iadny vzah neme prekvita bez pocitu priestrannosti, ktor prichdza spolu s pokojom. Meditujte spolu alebo spolu strvte v tichosti nejak as v lone prrody. Ke ste na prechdzke alebo sedte v aute i doma, zvyknite si by spolu v tichosti. Ticho a pokoj sa nedaj vytvori cielene, a nie je to ani potrebn. Jednoducho vnmajte to ticho, ktor u s vami je, hoci ho zvyajne prekrva hluk mylienok. Ak tento priestrann pokoj nepoznte, vae vzahy pravdepodobne ovlda myse a ahko v nich prevldnu problmy a konflikty. No ak je prtomn, doke obsiahnu okovek.

alm spsobom, ako vnies do vzahu pokoj, je schopnos skutone pova. Ak niekoho naozaj povate, vznik dimenzia pokoja, ktor sa stane neoddelitenou sasou vho vzahu. Ale schopnos naozaj pova je dos zriedkav. Zvyajne toti viu as pozornosti povajceho pohlcuj jeho vlastn mylienky. V tom lepom prpade hodnot vae slov a pripravuje si, o vm odpovie. V tom horom vbec nepova, pretoe je straten vo vlastnch vahch. Schopnos pova je ovea viac, ako iba vnma sluchom. Je to bdel pozornos, priestor prtomnosti, v ktorom sa prijmaj slov. Tie v takej chvli nadobdaj druhorad lohu. Mu by zmyslupln alebo, naopak, vbec nedva iadny zmysel. Ovea dleitej ako to, o povate, je samotn akt povania, priestor vedomej prtomnosti, ktor sa vo vs pri povan rod. Tento priestor je zjednocujcim poom pozornosti, v ktorom sa stretvate s inou osobou bez oddeujcich prekok, vytvorench konceptulnym myslenm. In osoba potom u nieje in". V tomto priestore sa toti spjate ako jedin pozornos, jedin vedomie.

asto zavate vo vzahoch so svojimi najblimi opakujce sa dramatick chvle ? Stva sa vm, e relatvne bezvznamn nezhody ved k zrivm hdkam a emocionlnej bolesti ? Koreom takchto zitkov s zkladn egoick vzorce sprvania: potreba ma pravdu a presvedi niekoho, e sa mli. Inmi slovami, stotoovanie sa s mentlnymi stanoviskami. Je tu aj potreba ega vies neustle s niekm i niem spor a posilova tak svoj pocit vlunosti a rozliovania ja" a t ostatn", pretoe bez toho nedoke existova.

Navye je tu aj nahromaden emocionlna boles z minulosti, ktor si noste so sebou, rovnako ako kad lovek. Je to boles z vaej osobnej histrie, ale aj kolektvna boles udstva, ktor siaha aleko, aleko do minulosti. Toto bolestiv telo" je energetick pole vo vaom vntri, ktor vs z asu na as ovldne, pretoe potrebuje zai aliu emocionlnu boles, ktorou sa iv a dopa si sily. Poka sa riadi vae myslenie tak, aby bolo o najnegatvnejie. Zbouje vae negatvne mylienky, pretoe je s nimi na rovnakej vlnovej dke. Takisto vyvolva negatvne emocionlne reakcie vo vaich najblich, predovetkm vo vaich partneroch, aby mohlo rs z nslednch dramatickch udalost a zo vzniknutej emocionlnej bolesti. Ako sa d oslobodi od tohto hlboko zakorenenho podvedomho stotoovania sa s bolesou, ktor vm v ivote spsobuje toko problmov ? Uvedomte si ho. Uvedomte si, e toto stotoovanie s bolesou nie ste vy. Vnmajte jeho prav tvr: je to iba boles z minulosti. Ke sa u vho partnera alebo u vs prejavuje, iba ho pozorujte. Ke sa vm toto podvedom stotoovanie s uplynulou bolesou podar prerui, ke ho dokete v sebe spozorova, u ho viac nebudete vyivova a ono postupne strat svoj energetick nboj.

Medziudsk vzahy doku by peklo na zemi. Ale mu by aj skvelm duchovnm cvienm.

Ke sa pozriete na inho loveka a ctite k nemu obrovsk nklonnos a lsku alebo ke rozjmate o krse prrody a niekde vo vs sa ozva nieo hlbok, zatvorte na chvu oi a preciujte v sebe podstatu tej krsy a lsky. S s vami toti neoddelitene spojen, s vaou skutonou podstatou. Vonkajia forma je doasn odraz toho, m ste vntri, v hbke svojej due. Preto od vs lska ani krsa nemu nikdy ods, hoci vetky ostatn formy no.

Ak je v vzah k svetu predmetov, k tm nespoetnm veciam, ktor vs kad de obklopuj a s ktormi kad de narbate ? Stolika, na ktorej sedte, alebo pero, auto, i lka, z ktorej pijete ? S pre vs iba prostriedkom na dosiahnutie nieoho inho alebo ste im obas van za to, e s, e existuj, a vyjadrte to tm, e si ich hoci len na chvu vimnete a venujete im svoju pozornos ?

Ke sa priptate k predmetom, ke ich pouvate na to, aby ste zvili svoju hodnotu vo vlastnch oiach a v oiach inch, cel v ivot me vemi ahko zaa ovlda staros o veci. Ke sa stotoujete s vecami, vtedy si ich u necente za to, e s, m s. Vtedy sa v nich sami hadte. Ke si cente predmet za to, e je, m je, ke ste van za jeho existenciu bez mentlnych projekci, nemete sa necti van za to, e s. Mono dokonca ctite, e nie s v skutonosti neiv. Mono ctite, e sa tak iba javia vaim zmyslom. Fyzici potvrdzuj, e na rovni molekl je kad predmet v skutonosti pulzujce pole energie. Ak si nesebecky dokete ceni ru predmetov, svet okolo vs zrazu ova tak, e to mysou nemte ani zaleka ancu pochopi.

Vdy, ke niekoho stretnete, hoci len na chvu, dokete oceni jeho jestvovanie tm, e mu venujete svoju pln pozornos ? Alebo ho zredukujete len na prostriedok, na obyajn funkciu i rolu ? Ako pristupujete k pokladnke v supermarkete, k strnikovi parkoviska, k opravrovi, k zkaznkovi ? Chva pozornosti sta. Ke sa na nich dvate alebo ich povate, mete im venova okamih bdelho pokoja - mono len dve i tri sekundy, alebo aj viac. To sta na to, aby sa objavilo nieo ovea skutonejie, ako s roly, ktor zvyajne hrme a s ktormi sa stotoujeme. Vetky s toti sasou podmienenho vedomia, ie udskej mysle. To, o sa vynra prostrednctvom aktu pozornosti, je nepodmienen - to, km ste v hbke due, pod nlepkou svojho mena a fyzickej podoby. U neijete poda nejakho scenra, ste skuton. Ke sa tto dimenzia vynra vo vs, vynra sa aj v loveku, ktorho mte pred sebou. V konenom dsledku, samozrejme, pred sebou nemte niekoho inho. Vdy stretvate samho seba.

(9)

SMR A VENOS

Ke krate lesom, do ktorho oividne nezasiahla udsk ruka, nevidte vade okolo seba vdy len prekypujci ivot. V divoine na kadom kroku narazte aj na popadan stromy a hnijce kmene, prchnivejce lstie a rozkladajcu sa masu. Vade, kam sa pozriete, nachdzate smr aj ivot. Pri podrobnejom skman vak zistte, e ten rozkladajci sa kme stromu i hnijce lstie umouj zrod novho ivota. A nielen to, ony samotn s pln ivota. Mikroorganizmy nezahaj. Molekuly sa zorauj do novch zoskupen. Take vlastne nenachdzate smr. Je to len metamorfza foriem ivota. o sa z toho mete naui ? Smr nieje protikladom ivota. ivot nem protiklad. Protikladom smrti je zrodenie. ivot je ven.

Mudrci a bsnici u odpradvna rozoznvaj snov charakter udskej existencie - je zdanlivo neochvejn a skuton, no pritom tak prchav, e by sa mohla v hociktorej chvli rozplyn. V hodine vaej smrti sa vm v ivotn prbeh me naozaj javi ako sen, ktor sa prve kon. No aj sen mus ma nejak podstatu, ktor je skuton. Mus existova vedomie, v ktorom sa tento sen odohrva, inak by nebol. Ako to vlastne je - je vedomie vytvoren telom alebo skr tvor sen o tele, sen o niekom ? Preo sa vina z ud, ktor zaili zitok blzky smrti, prestala b smrti ? Pouvaujte nad tm.

Samozrejme, viete, e raz zomriete, ale to je zvyajne len obyajn mylienkov koncept a dovtedy, km sa so smrou po prvkrt v ivote nestretnete osobne". Me to by prostrednctvom vnej choroby alebo nehody, ktor postretne vs alebo vaich blzkych, alebo ke vs navdy opust milovan osoba. V takej chvli smr vstpi do vho ivota ako uvedomenie si vlastnej smrtenosti.

Vina ud sa od neho vystraene odvracia, no ak necvnete a postavte sa tvrou v tvr skutonosti, e vae telo je pominuten a me sa kedykovek rozplyn, vae stotoovanie s vlastnou fyzickou a psychologickou formou, s vam ja", sa do uritej miery oslab. Ke spoznte a prijmete doasn povahu vetkch foriem ivota, zostpi na vs zvltny pocit pokoja. Vaka kontaktu so smrou sa vae vedomie do istej miery oslobod od stotoovania s formou. Preto zvykli mnsi v niektorch budhistickch kolch pravidelne navtevova mrnice, kde sedeli a meditovali obklopen mtvymi telami. V zpadnch kultrach je vak ete stle vemi rozren popieranie smrti. Dokonca aj star udia sa snaia vyhba mylienkam a rozhovorom na tto tmu. Mtvi sa zkostlivo ukrvaj z dohadu ivch. Kultra, ktor popiera smr, sa asom nevyhnutne stane plytkou a povrchnou a bude sa zaobera iba vonkajou formou vetkch vec. Ke sa popiera smr, ivot strca svoju hbku. Vytrca sa z neho monos spozna, kto sme pod zvojom mena a fyzickej formy, strca sa transcendentno - dimenzia, ktor vetko presahuje, pretoe brnou do tejto dimenzie je smr.

udia mvaj neprjemn pocit vdy, ke sa nieo kon, pretoe kad koniec je ako mal smr. Preto sa v mnohch jazykoch pri len pouvaj vrazy, ktor znamenaj ete sa uvidme". Vdy, ke sa nejak zitok chli ku koncu - priatesk stretnutie, dovolenka alebo ke vm deti odchdzaj z domu - mte pocit, akoby ste tak trochu zomreli. Forma", ktor sa vo vaom vedom javila ako dan sksenos, sa rozplva. asto po sebe zanechva pocit przdnoty, pred ktorou sa vina ud sna zo vetkch sl unikn a necti ju. Ak sa naute prijma a dokonca vta konce vo svojom ivote, mono zistte, e sa ten pocit przdnoty, ktor vm bol spoiatku vrcholne neprjemn, zmen na pocit vntornej priestrannosti a hlbokho mieru. Ke sa budete takto kad de ui zomiera, otvorte sa ivotu.

Vina ud m pocit, e ich identita, ich pocit vlastnho ja, je nieo neuveritene vzcne, o o nechc prs. Preto sa tak vemi bojme smrti. Zd sa vm nepredstaviten a hroziv, e Ja" by mohlo presta existova. Lene vy si to Ja" mlite so svojm menom, s fyzickou formou a osobnm prbehom. To Ja" toti nieje ni viac ako doasn tvar v poli vedomia.

Km je tto formlna totonos vetko, o poznte, neuvedomujete si, e t vzcnos je vaou podstatou. Je vam najvntornejm pocitom Ja som, samotnm vedomm. Je to venos vo vs - a to je to jedin, o o nemete nikdy prs.

Vdy, ke vm do ivota zasiahne vna strata - ako naprklad strata majetku, domova, blzkeho loveka alebo strata dobrho mena, prce i fyzickch schopnost - nieo vo vs odumrie. Mte pocit, akoby ste boli nieo menej ako predtm. Mono sa dostav aj pocit dezorientcie. Je to pre... km vlastne teraz bez toho som ?" Ke vs opust alebo sa rozplynie forma, s ktorou ste sa podvedome stotoovali ako so svojou sasou, me to by nesmierne bolestn zitok. Dalo by sa poveda, e zanechva dieru v tkanive vho bytia. Ke sa to stane, nepopierajte ani neignorujte svoju boles alebo smtok. Prijmite fakt, e tu s. Nezabdajte na tendenciu svojej mysle spriada okolo tejto straty prbeh, v ktorom vm ur rolu obete. S ou s spojen emcie ako strach, hnev, pocit ukrivdenosti i sebatos. Uvedomte si, o le za tmito pocitmi, ako aj za celm domnelm prbehom: diera, przdny priestor. Dokete sa tomu postavi elom a prija tento zvltny pocit przdnoty ? Ak no, mono prdete na to, e to u nieje tak straideln miesto. Mono budete prekvapen, ke zistte, ak pokoj z neho vyaruje. Vdy, ke nastva smr, vdy, ke sa rozplva konkrtna forma ivota, otvorom, ktor tu po nej zostal, iari Boh. To, o nem formu, o je neprejaven. Preto je smr najposvtnejou vecou v ivote. Preto k vm prostrednctvom rozjmania a prijatia smrti me prs Bo pokoj.

Ak krtkodob je kad udsk zitok, ak pominuten s nae ivoty. Existuje nieo, o nie je podroben kolobehu zrodenia a smrti, nieo, o je ven ? Skste poprema o tomto: keby existovala iba jedna farba, dajme tomu modr, a cel svet a vetko v om by bolo modr, potom by vlastne iadna modr neexistovala. Aby sme mohli rozozna modr, mus by nieo, o modr nieje. Inak by modr nevynikala", nemohla by existova. A na to, aby sme mohli rozozna pominutenos vetkch vec, netreba nieo, o je trval a nepominuten ? Inmi slovami: keby bolo vetko vrtane vs samch pominuten, vedeli by ste to vbec ? Neznamen skutonos, e si uvedomujete a mete by svedkom krtkodobej povahy

vetkch vec vrtane vs samch, e vo vs existuje nieo, o nepodlieha rozkladu ? Ke mte dvadsa rokov, vnmate svoje telo ako siln a zdatn, o esdesiat rokov ho u vnmate ako zoslabnut a star. Aj vae myslenie me by in, ako ke ste mali dvadsa. Ale samotn star, alebo T pozornos nem formu. pozornos, ktor si uvedomuje, e je vae telo mlad alebo e sa vae myslenie zmenilo, nepodstpila iadne zmeny. je venos vo vs, je to samotn vedomie. Je to ivot, ktor Mete o prs ? Nemete, pretoe vy ste ten ivot.

Niektor udia njdu krtko predtm, ako zomr, hlbok pokoj. Takmer iaria, akoby cez ich rozplvajcu sa formu nieo presvitalo. Niekedy sa stva, e vemi star alebo vemi chor udia zan by v poslednch tdoch, mesiacoch i dokonca rokoch svojho ivota takmer priesvitn. Ke sa na vs pozr, mete si vimn, e im z o iari aksi svetlo. U v nich nezostalo iadne psychick utrpenie. Pokorne prijali svoju situciu, a tak sa ich osoba, mysou vytvoren egoick ja", u rozplynula. Zomreli pred smrou" a nali hlbok vntorn pokoj, ktor prina uvedomenie si toho, o je v nich nesmrten.

Kad nehoda alebo katastrofa m v sebe dimenziu, ktor si zvyajne neuvedomuje. potencilne spsonosn Hrozn ok z absoltne neakanej, neodkladnej smrti, me donti vae vedomie, aby sa plne prestalo stotoova so svojou formou. V poslednch okamihoch pred fyzickou smrou a poas nej mete zai sami seba ako vedomie osloboden od formy. Strach zrazu pominie a je tu len pokoj a poznanie, e vetko je v poriadku" a e smr je iba rozplvajca sa forma. Smr sa potom zane javi ako nadovetko iluzrna - rovnako iluzrna ako forma, s ktorou ste sa predtm stotoovali.

Smr nie je anomlia ani hrzostran udalos, ako by vs chcela modern kultra presvedi, ale t najprirodzenejia vec na svete, neoddeliten od svojho protikladu - zrodenia. Myslite na to, ke sedte pri zomierajcom loveku. By pri zomieran nejakho loveka ako spolonk a svedok je vek privilgium a posvtn zitok.

Ke robte spolonos zomierajcemu, nepopierajte iadny aspekt tejto sksenosti. Nepopierajte to, o sa deje, ani svoje pocity. Vedomie, e nemete ni robi, vo vs me vyvolva pocit bezmocnosti, smtok i hnev. Prijmite svoje pocity. A potom urobte al krok, prijmite fakt, e nemete ni urobi. Prijmite ho plne. Tu o niom nerozhodujete. Pokorne sa poddajte vetkm aspektom tejto sksenosti, svojim pocitom aj bolesti a nepohode, ktor mono zomierajci podstupuje. Pokorn stav vho vedomia a pokoj, ktor je s nm spojen, bud vekou oporou zomierajcemu a pomu mu uahi jeho odchod. Ak bud potrebn slov, vzdu z ticha vo vaom vntri. Ale bud druhorad. S tichom prichdza vek poehnanie: vntorn mier.

(10)

UTRPENIE A UKONENIE UTRPENIA

Vzjomn prepojenos vetkch vec: budhisti ju poznaj oddvna, dnes ju potvrdzuj aj fyzici. iadna z udalost nie je izolovan, hoci to tak me vyzera. m viac udalosti posudzujeme a oznaujeme, tm izolovanejie sa nm bud javi. Svojimi vahami rozdrobujeme celistvos ivota, hoci prve z nej kad udalos vznik. Predstavuje sas navzjom poprepjanej siete, ktor tvor cel vesmr. To znamen: okovek je, neme by inak. Vo vine prpadov nemme ani poatia, ak lohu me zdanlivo bezvznamn udalos zohrva v plnosti vesmru. Ke si vak uvedomme jej nevyhnutnos v rmci obrovskho celku, me to by zaiatok vntornho prijatia toho, o je. Toto prijatie potom vedie k obnoveniu sladu s celistvosou ivota.

Njs skuton slobodu a koniec utrpenia znamen i tak, akoby ste si dobrovone zvolili vetko, o v tejto chvli ctite a prevate. Tento vntorn slad s prtomnm okamihom je koniec utrpenia.

Je utrpenie naozaj potrebn ? no aj nie. Keby ste nepreli utrpenm, nemali by ste ako udsk bytos iadnu hbku, iadnu pokoru ani scit. Urite by ste teraz netali tto knihu. Psobenm utrpenia prask krupina ega. V tom momente je jeho loha splnen. Utrpenie je potrebn len dovtedy, km si neuvedomte, e je zbyton.

Pocit neastia potrebuje mysou vytvoren ja" s osobnm prbehom, ie konceptulnu totonos. Potrebuje as - minulos a budcnos. Ak oddelte as od svojho pocitu neastia, o vm zostane ? Zostane vm takos" tohto okamihu.

Me to by pocit aoby, nervozita, zkos, hnev i dokonca nevonos. To vak nieje neastie a nieje to ani osobn problm. Na udskej bolesti nie je ni osobn. Je to jednoducho intenzvny tlak alebo energia, ktor ctite v niektorej asti tela. Ak na u zameriate svoju pozornos, pocit sa nezmen na mylienku a nebude obnovova neastn ja". Vmajte si, o sa deje, ke dovolte pocitu, aby tu jednoducho bol.

Vea utrpenia a vea neastia vznik tak, e pokladte kad mylienku, ktor vm prelet hlavou, za pravdu. Nie ste neastn pre jednotliv situcie, ktor prevate. Tie vm mu spsobova fyzick boles, ale nemu spsobi, aby ste boli neastn. Neastn ste pre svoje mylienky. To vae interpretcie a prbehy, ktor sami sebe hovorte, spsobuj, e ste neastn. Mylienky, ktor mi prve teraz vria hlavou, ma robia neastnm." Toto uvedomenie preru vae podvedom stotoovanie sa s nimi.

Ak hnusn de. Nem v sebe ani toko slunosti, aby mi zavolal. Vykaala sa na ma. To s prbehy, ktor rozprvame sami sebe aj inm. asto sa prostrednctvom nich saujeme. S podvedome zameran na to, aby posilovali n pocit vlastnho ja, ktormu vdy nieo chba. Robia to tak, e my sme v nich t dobr" a nieo alebo niekoho inho vykresuj ako tch zlch". Ke vystupujeme ako t dobr", staviame sa do lohy lepch a nadradench, m posilujeme svoj falon pocit vlastnho ja, svoje ego. Tm si zrove vytvrame akhosi nepriatea: no, ego potrebuje nepriateov, aby si vymedzilo svoje hranice. Tto lohu me spa dokonca aj poasie. Prostrednctvom navyknutho mentlneho posudzovania a emocionlneho ka si udriavate zosobnen, reaktvny vzah k uom a udalostiam vo svojom ivote. To vetko je utrpenie vytvoren egom, ale nie je jednoduch si to uvedomi, pretoe egu to takto vyhovuje. Silnie predsa prostrednctvom reaktivity a konfliktov. Ak by bol bez tchto prbehov ivot jednoduch. Pr. Nezavolal.

Bol som tam. Ona neprila.

Ke trpte, ke ste neastn, zostate naplno ponoren v prtomnom okamihu. V prtomnom okamihu toti neastie ani problmy nemu existova.

Utrpenie sa zana vtedy, ke v mysli oznate alebo pomenujete nejak situciu ako zl alebo neprijaten. Odporujete jej. Tento odpor ju zosobn a vtiahne do hry vae reaktvne ja". Pomenovvanie a oznaovanie s navyknut postup, ale aj tento zvyk sa d prekona. Zanite trnova nepomenovvanie" najprv na malikostiach. Ak zmekte lietadlo, padne vm obben lka a rozbije sa alebo ke sa pomyknete a spadnete do blata, dokete sa ovldnu a vyvarova sa toho, aby ste takto udalos oznaili za zl alebo bolestn ? Dokete okamite prija scnos" danej chvle ? Ke nieo oznate za zl, vyvolva to vo vs emocionlny k. Ten vs odpoj od sily, ktor by ste mali inak k dispozcii. Je to sila samotnho ivota. Ke vetko nechte plyn bez toho, aby ste to pomenovvali, zrazu mte nesmierne vea energie.

Jedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Prestate v mysli vetko oznaova za dobr alebo zl a dostanete sa za hranice tchto dvoch kategri. Ke sa vm podar dosta za zvyajn pomenovvanie, zane cez vs prdi energia celho vesmru. Ke sa k svojim zitkom nestaviate reaktvne, to, o by ste predtm oznaili za zl", sa asto silou samotnho ivota vemi rchlo, ak nie dokonca okamite, zmen na svoj protiklad. Vimnite si, o sa stane, ke neoznate zitok za zl" a namiesto toho do vnesiete vntorn no", vntorn prijatie a nechte ho by tak, ako je.

Nech je vaa ivotn situcia akkovek, ako by ste sa asi ctili, keby ste ju plne a bez vhrad prijali tak, ak je - prve v tejto chvli ?

Existuje vea jemnejch aj menej jemnch foriem utrpenia, ktor s natoko normlne", e ich zvyajne ani nerozoznvame, a pre ego mu by dokonca uspokojujce - podrdenos, netrpezlivos, hnev, spory s niekm alebo niem, odpor, sklon saova sa. Mete sa naui rozozna vetky tieto formy utrpenia prve vtedy, ke sa odohrvaj, a vedie: v tejto chvli vytvram utrpenie sm sebe. Ak mte vo zvyku vytvra sm sebe utrpenie, pravdepodobne ho vytvrate aj ostatnm. Tieto podvedom vzorce myslenia sa zvyajne daj ukoni tak, e si ich jednoducho uvedomte vo chvli, ke sa odohrvaj. Nemete si by nieoho vedom a zrove vytvra sami sebe utrpenie.

Toto je skuton zzrak: za kadou okolnosou v ivote, za kadou osobou alebo situciou, ktor sa vm javia ako zl"sa skrva hlbie dobro. Toto hlbie dobro sa vm odhauje - navonok i vntri - cez vntorn prijatie toho, o je. Neodporujte zlmu" je jedna z najvch prvd udstva.

Rozhovor: Prijmi to, o je. Ale ja to nedokem. Som z toho nervzny a hnev ma to. Tak prijmi to, o je. Mm prija to, e som e nedokem prijma ? nervzny a nahnevan ? Mm prija to,

no. Vnes prijatie do svojej neochoty prijma. Vnes pokoru do svojej nepokory. A sleduj, o sa bude dia.

Chronick fyzick boles je jeden z najtvrdch uiteov, akch mete dosta. Jej pouenie znie: Odpor je zbyton." Nie je ni prirodzenejie ako neochota trpie. No ak sa vm podar zbavi sa tej neochoty a dovoli bolesti, aby tu bola, mono zaznamente jemn vntorn odstup od nej. Akoby medzi vami a bolesou existoval von priestor. To znamen trpie vedome, dobrovone. Ke trpte vedome, fyzick boles vo vs doke rchlo spli ego, kee ego pozostva z vej asti z odporovania. To ist plat aj pre vny telesn hendikep.

D sa to poveda aj tak, e obetujete svoje utrpenie Bohu".

Nemuste by kresan, aby ste pochopili hlbok univerzlnu pravdu obsiahnut v symbolickej forme v podobe kra. Kr je nstrojom muenia. Predstavuje to najkrutejie utrpenie, obmedzenie a bezmocnos, s akou sa me udsk bytos stretn. Vtom sa vak t udsk bytos podvol, trp dobrovone, vedome, tak ako to vyjadruj slov: Nie moja, ale tvoja va nech sa stane." V tej chvli odhal kr, nstroj muenia, svoju skryt tvr: je to aj posvtn symbol, symbol boskho. To, o zdanlivo popieralo existenciu akejkovek transcendentlnej dimenzie ivota, sa prostrednctvom utrpenia stva brnou k tejto dimenzii.

(o)

O AUTOROVI

Duchovn uite a autor Eckhart Tolle sa narodil v Nemecku. Vzdelanie zskal na Londnskej a Cambridgeskej univerzite. Ke mal dvadsadev rokov, jeho ivotn smerovanie radiklne zmenila hlbok vntorn transformcia. Nasledujcich p rokov venoval pochopeniu, integrcii a prehlbovaniu tohto prerodu, ktor znamenal zaiatok intenzvnej cesty do vlastnho vntra. Neskr zaal v Londne pracova s jednotlivcami a malmi skupinami ako poradca a duchovn uite. Od roku 1995 ije v kanadskom Vancouveri. Eckhart je autorom bestselleru Sila prtomnho okamihu (ktor bol preloen do tridsiatich troch jazykov) a vysoko hodnotenho pokraovania s nzvom Nov zem. Tieto dve knihy s irokou itateskou verejnosou povaovan za dve najvplyvnejie duchovn knihy naich ias. Medzi Eckhartove alie diela patria: Re ticha, kniha uren na meditatvne tanie, a Sila prtomnho okamihu - Pracovn kniha, pozostvajca z vybranch pas zo Sily prtomnho okamihu. Eckhartovo hlbok, no zrove jednoduch uenie u pomohlo obrovskmu potu ud po celom svete njs vntorn pokoj a plnie prevanie ivota. Jadro jeho uenia spova v transformcii vedomia a v duchovnom prebuden, ktor poda neho tvor nasledujci krok v udskej evolcii. Podstatn prvok tohto prebudenia spova v prekroen stavu vedomia, ktor je zaloen na egu. To je nevyhnutnm predpokladom nielen pocitu osobnho astia, ale aj ukonenia nsilnch konfliktov, ktor suuj nau plantu. Eckhart je vyhadvan renk, intenzvne vyuuje a cestuje po celom svete. Mnoh z jeho prednok, intenzvnych kurzov a seden s zachyten na CD a DVD. Jeho uenie prebieha vinou v anglitine, no prleitostne predna aj v nemine a panieline. www.eckharttolle.com