Vzdelvanie Slovenskho zvzu

pre chladiacu a klimatizan techniku

SP K ZKLADOM
Kniha druh
istota chladiacich okruhov





Ing. Marin Blaha, CSc.
a kolektv

Preo ist vmennky?
Energetick efektvnos a kvalita vyfukovanho vzduchu















Neistoty
organick - anorganick











Zvz je poverenou organizciou MP SR na kolenie na prcu s ltkami poda zkona 76/98.
as tvrt zameran na istotu okruhov, jn 2008
Sp k zkladom a von z bludiska s uebn texty, ktor vydva
Slovensk zvz pre chladiacu a klimatizan techniku v rmci svojho
programu pre celoivotn vzdelvanie. Zvz na zklade dohody s
vrobcami a dovozcami chladiacej a klimatizanej techniky, zabezpeuje
systm kolen a skky na registrciu odbornkov Zvzu.
Zodpovedn redaktor: Peter Tomlein
Adresa: SZ CHKT 900 41 Rovinka,
Tel./fax:02/45646971, E-mail: zvazchkt@isternet.sk
A VON
Z BLUDISKA
Vzdelvanie Slovenskho Zvzu
pre chladiacu a klimatizan techniku
SP K ZKLADOM
Kniha druh, as tvrt, jn 2008

OBSAH Strana

3 ISTOTA CHLADIACICH ZARIADEN 148
3.2 istota vntornch povrchov 150
3.2.1 Poznmky ku istote a k vrobe komponentov 152
3.2.1.1 Chladiace jednotky 154
3.2.1.2 Blokov chladiaca jednotka 155
3.2.1.3 Chladiaci okruh 155
3.2.2 Zhotovenie chladiaceho zariadenia 155
3.2.3 Poiadavky na istotu 158
3.2.4 Rozdelenie neistt 167
3.2.4.1 Pevn neistoty 167
3.2.4.2 Kvapaln neistoty 168
3.2.4.3 Plynn neistoty 169
3.2.5 HLAVN NEISTOTY 171
3.2.5.1 Teplo pri vyej teplotnej hladine 174
3.2.5.2 Vzduch, kyslk, vodn para 174
3.2.5.3 Oxidy 178
3.2.5.4 Hydrolza 179
3.2.5.5 Zhorenie elektromotora 180
3.3 VONKAJIE NEISTOTY 185
3.3.1 Vonkajie neistoty na vzduchom chladench kondenztoroch 185
3.3.2 Vonkajie neistoty na vodou chladench kondenztoroch 186
3.3.2.1 Tvorba vodnho kamea 186
3.3.2.2 Korzia 188
3.3.2.3 Prevencia 189
3.3.2.4 istenie 189
3.3.2.5 istiace prostriedky 190
3.3.2.6 Biologick zneistenie 190
3. Zver a literatra 195

O autorovi









Ing. Marin Blaha, CSc., je rodkom z Vaca. Narodil sa 6.5. 1939. Vysok kolu zaal
navtevova v Koiciach, odkia preiel na VT Praha. V roku 1962 ukonil tdium a
nastpil do prce v n.p. Calex. V roku 1968 ukonil postgradulne tdium na VT na
tmu vysokotlak klimatizcia a v roku 1986 spene obhjil vedeck apirantru
Stretvame sa s nm pravidelne na strnkach nho asopisu, v zbornkoch, je autorom
uebnch textov, garantoval odborn rove mnohch odbornch podujat a zaloil spen
medzinrodn konferenciu "Kompresory" teraz u sponzorovan Medzinrodnm stavom
pre chladenie v Pari ap.
3. ISTOTA CHLADIACICH ZARIADEN
Ing. Marin Blaha, CSc., Dr. Tibor Blaha, Ing. Peter Blaha

3.1 vod
Je znme z praxe, e najmenie poruchy vykazuj chladiace zariadenia s hermetickou
chladiacou jednotkou, ktorch chladiaca jednotka bola zhotoven vo vrobnom zvode.
Takto jednotka m predpoklady udra istotu ast a sast chladiaceho okruhu
v poadovanch medziach a chladiace zariadenie vybaven touto jednotkou m vie ance
dosiahnu deklarovan ivotnos, ako chladiaci okruh zmontovan na mieste pouvania,
pretoe montr nem k dispozcii tak suiace technolgie, meracie a kontroln procesy,
tlakovacie a vyhodnocovacie zariadenia, ako m vrobn zvod.
Montny pracovnk vo vrobnom zvode, ako aj chladiarensk montr na mieste
pouvania chladiaceho zariadenia, mus udriava chladiaci okruh, teda okruh vntornch
plch chladiaceho zariadenia, v takom stave suchosti a istoty, ako je to len mon. Ke
berieme v vahu, e neistoty mu vnika, alebo sa mu aj vytvra, mus by pre tchto
montnych pracovnkov problematika suchosti a istoty okruhu zkladnou aximou
v prstupe k monti chladiaceho okruhu, prpadne k jeho oprave.
V chladiarenskej praxi sa vyskytuj prpady, kedy zlyhanie chladiaceho zariadenia sa
pripisuje nadmernmu zneisteniu vntornch plch chladiaceho okruhu pevnmi,
kvapalnmi alebo plynnmi substanciami, ktor zhoruj pracovn podmienky chladiaceho
zariadenia ako aj jeho ivotnos. Napriek existujcim zvznm predpisom o kvalite
a dodacm podmienkam, s povaovan ako zdroje zneistenia chladiaceho zariadenia
vetky asti a sasti chladiaceho okruhu ako s kompresor, kondenztor, vparnk,
regulan orgny a vetky potrubia, ako aj cel montny proces vrtane spjkovacieho
procesu ast a sast okruhu pomocou tvrdej spjky bez pouitia inertnho plynu. Vekm
problmom je zneistenie aj vonkajmi vplyvmi /istota chladiacej, alebo chladenej vody,
resp. istota chladiaceho alebo ochladzovanho vzduchu/.
Pod istotou chladiacich zariaden, tak, ako u bolo vyie predznamenan, sa mysl:
istota materilov vntornch plch chladiaceho zariadenia /t.j. istota chladiva
a oleja a istota vonkajch plch vmennkov tepla - kondenztora a vparnka
a alch komponentov chladiaceho okruhu/. Vekos dovolench neistt
v komponentoch chladiaceho okruhu poda predpisov a noriem sa sna vrobca
komponentov ete zni. istota vntornch plch hlavnch komponentov sa
zabezpeuje technologickmi procesmi vo vrobnom zvode jednotlivch dielcov.
V nemalej miere sa o istote rozhoduje pri monti chladiaceho zariadenia vo
vrobnom zvode, alebo odbornou montou na mieste pouvania, resp. neskr
servisom.
istotu vonkajch plch /zabezpeuje ju uvate chladiaceho zariadenia, resp. nm
poveren servisn organizcia/. Od istoty vonkajch plch vmennkov tepla
zvisia prevdzkov podmienky chladiaceho zariadenia /tlaky, teploty/. S tm svis
teda, okrem sprvneho nastavenia prevdzkovho reimu chladiaceho zariadenia,
hladina teplt a tlakov v chladiacom zariaden. Pri vysokch teplotch na vtlaku
chladiaceho zariadenia sa urchuj rozkladn procesy, ktor mu spsobi splenie
kompresora a tm zneistenie celho chladiaceho zariadenia.

Vrobcovia kompresorov, kondenzanch jednotiek, chladiacich jednotiek a chladiacich
zariaden sleduj a vyhodnocuj poruchovos lenov chladiaceho okruhu, osobitne
kompresorov, z reklamci. Zskan informcie o pote porch sa dopluj o informcie
zskan od irokho okruhu spotrebiteov a hlavne od pracovnkov servisnej siete. Tieto
informcie s dleit pre:
reklaman konanie, ako aj pre
kontrukn zlepenie vrobkov.
Z poznatkov znmeho vrobcu hermetickch kompresorov Danfoss /L25/ a sksenost
s ich uvatemi a servisnmi organizciami sa ukzalo, e je vek rozdiel vo vke
poruchovosti vrtench kompresorov z chladniiek a mrazniiek pre domcnos /tieto
vrobky sa hotov vyrbaj vo vrobnom zvode/ a kompresorov urench pre vrobky
komernho chladenia /chladiace okruhy tchto vrobkov sa zhotovuj na mieste
pouvania/, priom viu poruchovos vykazovali kompresory z vrobkov komernho
chladenia.

3.1.1 Mont a vroba chladiaceho zariadenia
Mont sa zsadne li, ke chladiaci okruh je zhotoven:
- z nerozoberatench spojov (pouvaj sa vtedy len hermetick kompresory):
zvranch,
spjkovanch
- z rozoberatench spojov (pouvaj sa vtedy hermetick a polohermetick
kompresory):
kalkovch spojov v kombincii s
nerozoberatenmi spojmi.
- z prrubovch, kalkovch spojov, prpadne nerozoberanch spojov: Pouvaj sa
vtedy polohermetick a otvoren kompresory.







a b c
Obrzok 71 Prprava a spjkovanie medench rrok. Legenda: a - odhrotovanie rrok
pred zvranm pomocou odhrotovaky, b - odhrotovanie pomocou pilnka, priom poloha
rrky je zvisl, take piliny nezostvaj v rrke, c - kvalitnm spjkovanm sa vyhneme
netesnm spojom

Pri identifikci chb z hadiska monch netesnost, nikov chladiva a prisatia
okolitho vzduchu do chladiaceho systmu, hlavne, ke sac tlak je ni ako atmosfrick
tlak, sa pristupuje k hodnoteniu, oprave a odstraovaniu vlhkosti a inch neistt
z chladiaceho okruhu.





a/ b/
Obrzok 72a Spjkovanie medench rrok rovnakho priemeru rozhanm priemeru
jednej rrky a spjkovanie rrok rzneho priemeru do uzla pomocou fitingu. Spjkuje sa na
ist, nezoxidovan spjkovacie plochy. Vntorn a vonkajie plochy Cu rrok sa istia
pecilnymi kartmi. Spjkou s mnostvom striebra 30% sa spjkuj materily Cu-Cu
a oce-me. Legenda:
a - minimlny priemer zasunutia rrky s priemerom d,
b - rozhac t pre priemery medench rrok =22x1,= 28x1,5 a = 35x1,5 mm, 4-
strediaci priemer, 5-rozhac priemer.








c d
Obrzok 72b Tavidlo a rozboovac fiting
c - nananie tavidla v tenkej vrstve pred spjkovanm okolo spjkovacieho miesta. Pre
strieborn spjku je to piritus, alebo destilovan /nevodiv/ voda
d:1 - rozboovac fiting, 2 - Cu rrka, 3 - plame horka, S - spjkovacia medzera, L -
spjka,
















a b









c d e

Obrzok 73a Rozoberaten kalkov /pertlovacie/ a prrubov spoje v chladiacich
okruhoch. Legenda:a-zhotovenie kalka /pertlu/ na medenej rrke pomocou pertlovaky,
b-pre zhotovenie pertlu sa na plochch pertlovaky nepouije minerlny olej, c-plochy
pertlu na rrke musia by ist, d-rrkov kalok 4 /pertel/ na rrke 3, e-skrutkov
kalkov rozoberaten spoj s fitingom, ktor m zvit 1 a s prevlenou maticou 2
/vkovok/, ktor m 10odahenie pre podnulov teploty s vskytom adu,







f g h
Obrzok 73b f-detail podobnho spoja ako na obrzku e, g-prevlen matica /vkovok/ pre
podnulov teploty s drkami rovnobenmi s osou matice pre mon vskyt adu, h-
prrubov spoj /pouva sa pre oceov rry/ s tesnenm - v hornej asti: pre nadnulov
teploty, v spodnej asti: pre podnulov teploty.


3.2 ISTOTA VNTORNCH PLCH
Chladiace zariadenie bude v prevdzke dobre a spoahlivo pracova, ke bud splnen
urit poiadavky. Jednou z nich je istota chladiacich zariaden.
Tak, ako je to uveden v alom texte, vlhkos a alie neistoty spsobuj :
rozklad oleja a chladiva,
pomeovanie /v literatre sa tie oznauje termnom pltovanie medi/,
upchatie filterdehydrtorov,
korziu kovovch sast vo vntri systmu,
znen innos vparnka vytvorenm adu na vntornch plochch /pri
vyparovacch podnulovch teplotch/, v dsledku oho sa zniuje vmenn
plocha, ktor spsobuje nedostaton vyparovanie chladiva, m kles dopravn
innos a tm chladiaci vkon,
blokovanie rozanostnch systmov nsledkom tvorenia adu,
upchvanie mazacch kanlov - zhorenie mazania kompresora, pokodzovanie
losk, piestov a apov, t.j. nedostaton mazanie trecch miest kompresora, rast
prkonu kompresora,
nedostaton chladenie kompresorov v dsledku zanesenia pla kompresora
prachom,
skraty elektrickch vinut motorov hermetickch kompresorov, zhorenie motorov.

3.2.1 Poznmky ku istote a k vrobe hlavnch komponentov
istotu hlavnch komponentov chladiaceho okruhu zabezpeuj rzni vrobcovia, ktor
sa pecializuj na vrobu kompresorov /obrzok 74/, kondenztorov /obrzky 96, 97/,
vparnkov /obrzky 94,95/, regulanch orgnov, filterdehydrtorov a i. Tto pecializcia
vroby nie je v celom rozsahu vkonov. S firmy, ktor:
vyrbaj len kompresory malch chladiacich vkonov, in vyrbaj kompresory pre
stredn, resp. vek vkony. S vak firmy, ktor vyrbaj kompresory v celom
rozsahu vkonov predovetkm japonsk firmy. Kompresory s na trhu predmetom
ponuky a dopytu.
Taktie toto rozdelenie pecializcie vroby kompresorov sa tka aj kontrukcie
kompresorov: urit vrobcovia sa pecializuj na piestov, in na rotan, resp.
turbokompresory. Len mal poet vrobcov vyrba kompresory rznych principilnych
kontrukci.
Poznamenvame, e najniie vkony chladnikovch kompresorov s dvojplov a
boli prispsoben na frekvenciu elektrickej siete. To znamen, e zvenie otok
v pdesiatych rokoch minulho storoia viedlo vetkch vrobcov kompresorov malch
chladiacich zariaden pre domcnos k rozmerovej miniaturizcii a hermetizcii celho
chladiaceho okruhu a optimalizci chladiaceho zariadenia, t.j. rozoberaten spoje
chladiaceho okruhu boli nahraden zvranmi, resp. spjkovanmi spojmi.
V dsledku toho hermetick piestov kompresor sa vyrba s vemi malmi
rozmerovmi toleranciami jednotlivch hlavnch ast: piest nem trecie krky /do
priemeru asi 40 mm/ a upchvku hriadea. Za takch okolnost sa vyaduje vek istota
jednotlivch siastok a teda aj zostavy samotnho kompresora.
Kompresor pracuje pri vysokch otkach a vysokch teplotch a rznych tlakoch
v zvislosti od rozsahu vyparovacch teplt a teplt okolia. Mazanie losk a inch trecch
dvojc sa zabezpeuje mazacmi otvormi v hriadeli, ktorch priemer je relatvne mal a ich
dka je relatvne vek, take z hadiska spoahlivej funkcie poas celej deklarovanej
ivotnosti vrobcom kompresora je dodanie vysokej istoty kompresora /aby sa mazacie
otvory neistotami neupchali/ a chladiaceho okruhu nevyhnutn. Podobn nroky na istotu
kompresora s aj pri ostatnch kontrukcich kompresorov a tieto uzvery platia pre vetky
vekosti kompresorov.



Obrzok 74 Hermetick piestov
kulisov kompresor Danfoss

Legenda: 1-vtlan rrka, 2-ap,
3-kulisa, 4-zvesn pruina, 5-
vtlan nstavec, 6-loisko, 7-
mazacia drka, 8-hriade, 9-
prvodn vodie, 10-erpadlo, 11-
sac nstavec, 12-valec, 13-
vtlan ventil, 14-sac ventil, 15-
piest, 16-nosn as kompresora,
17-pl, 18-trojzstrka, 19-
stator, 20-rotor, 21-olej









Niektor firmy okrem kompresorov vyrbaj aj chladiace zariadenia, take kvalita
chladiacich zariaden ich nti, aby istotu a suchos chladiacich okruhov zabezpeovali u
doma vo vrobnom zvode poda platnch noriem.
Na trhu s k dispozcii TEV, EEV, magnetick ventily, filterdehydrtory, uzatvracie
ventily v rozsahu malch a strednch vkonov s nstavcami pre nerozoberaten
spjkovacie spoje a pre rozoberaten spoje aj v rozsahu vekch vkonov.
S firmy, ktor vyrbaj len vmennky tepla, o do typov, ako aj vkonov. Podobne
alie firmy sa pecializuj na vrobu rznych regultorov pre chladiace zariadenia.
Analogicky to plat aj o vetkch ostatnch lenoch chladiaceho okruhu, hlavne o potrub a
filterdehydrtoroch. Firmy sa vo vlastnom zujme snaia dodra deklarovan a
poadovan kvalitu a istotu dodvanch komponentov.







a b c
Obrzok 75 Rrkov tzv. Danconov nstavce na kompresoroch Danfoss TL, FR, SC. S
uzatvoren hlinkovmi Capsolut uzvermi, ktor zabezpeuj vemi dobr utesnenie
ochrannho plynu v kompresore. Nstavce s ohnut, aby sa umonilo lepie prispjkovanie
medench rrok. Legenda: a-plniaci, vtlan a sac nstavec s vyroben z hrubostennch
oceovch rrok na konci pomedench kvli uetreniu spjky a bezproblmovmu
zvraniu, b-otvorenie Capsolut uzverov sa rob pomocou pecilneho nradia, c- zasunutie
Cu rrky a na doraz. Dka zasunutia je minimlne 10 mm zvis od vntornho priemeru
oceovej rrky.

Plat, e hoci kompresory, vmennky tepla, regultory a in leny s vyroben
renomovanmi firmami a spaj ako komponenty chladiaceho okruhu, vsledn
zmontovan chladiaci okruh z uvedench komponentov po monti u nemus spa prsne
poiadavky na istotu, ktor s potrebn pre bezporuchov prevdzku chladiaceho
zariadenia. To preto, lebo vetko, hlavne pri monti chladiaceho okruhu na mieste budcej
prevdzky, zvis od:
sprvneho projektu projektanta /nvrh optimlneho kondenztora /rov/
s ventiltormi, filterdehydrtora, prpadne filtra na san kompresora,
svedomitej innosti montra pri monti chladiaceho okruhu /hlavne kvalitne
uroben vkuovanie a plnenie chladiaceho okruhu/,
prstupu uvatea chladiaceho zariadenia k plneniu pokynov nvodov na
obsluhu, pouvanie a drbu, teda udriava nevyhnutn vonkajiu istotu
zariadenia /vzduchom resp. vodou chladench kondenztorov, vodnch chladiov,
istotu vzduchovch filtrov, at./.

Mont chladiaceho okruhu sa rob:
vo vrobnom zvode
na mieste, kde sa zariadenie bude pouva.

3.2.1.1 Chladiace jednotky
Kompletn chladiace okruhy pre mal chladiace zariadenia, zhotoven vo vrobnom zvode

Obrzok 76 pln hermetick
chladiaca jednotka chladniky Calex
C170 vmena chladiacej jednotky
Legenda:
1 - vypenen skria
2 - chladiaca hermetick jednotka
3 - kryt vparnka
4 - textiln pska
5 - prchytka kondenztora prav
6 - prchytka kondenztora av
7 - samorezn skrutka

Toto rieenie nie je
univerzlne dan pln chladiaca jednotka sa me poui len pre jeden typ chladiaceho
zariadenia. To znamen, e chladiaca skria uruje nielen rozmery ale aj vkon chladiacej
jednotky, ktor obvykle je vsledkom spoluprce dodvatea a odberatea. Ekonomicky je
to /bolo to/ vhodn, pretoe chladniky sa vyrbaj vo vekch srich. Takto chladiace
jednotky pre chladniky do domcnosti dodval podnik Calex desaroie napr. poskmu
odberateovi vo vynikajcej kvalite.
Hermetick chladiaci okruh, t. j. okruh s nerozoberatenmi spojmi /zvran,
spjkovan, resp. lepen/, sa zhotovuje z hlavnch komponentov a potrub vo vrobnom
zvode. Tieto s such a ist. Spjkovanie sa rob za prietoku duska. Systm sa napln
riadnou dvkou chladiva, priom v kompresore je spravidla u predpsan mnostvo istho
a suchho oleja. Chladivo a olej v hermetickej chladiacej jednotke, resp. v hermetickom
chladiacom okruhu s hermetickm kompresorom a zvranmi a spjkovanmi spojmi
vydria po cel dobu ivotnosti /minimlne 12 rokov/ bez toho, aby do okruhu vnikla
neistota alebo vlhkos. Plniaci otvor pre chladivo je zalisovan a plynotesne zaspjkovan.
istotu a suchos chladiaceho okruhu zabezpeuje vrobca chladiaceho zariadenia.
Vber a provanie trecch dvojc kompresora sa rob u v skladoch, resp. medziskladoch:
siastky kompresorov /pred montou/ sa meraj, triedia a oznauj v prostred, kde je
zabezpeen poadovan teplota, vlhkos a istota priestoru bez kodlivch pr vo
vzduchu. Podobne klimatizovan a teda aj ist s priestory monte kompresorov,
kde sa trecie dvojice montuj len so zodpovedajcimi triedami /napr. piestu a valca/.
Na monti je presnos a dodrovanie istoty jednou z hlavnch poiadaviek pri vrobne
kompresoru.

Skka na rozbeh a vkon
Kad pracovnk, po ukonen pracovnej smeny, je povinn oisti montne pracovn
plochy a montne prpravky. Okrem toho sa robia kontroly istoty prostredia, kontroly
rosnho bodu suiaceho vzduchu a dusku /podnik Calex mal predpis pre kvalitu suchho
vzduchu, poda ktorho teplota vstupujceho vzduchu do kompresoru pri suen bola 120C
a rosn bod vychdzajceho vzduchu z kompresoru mal ete teplotu rosnho bodu vzduchu -
50C. Finlny hermetick kompresor sa skal na rozbeh a vkon /kompresor za urit as
musel natlai 40 bar/.
Neistoty na pracovnch ventiloch kompresorov sa prejavili poklesom vkonu. Zo srie
vyrobench kompresorov za pracovn smenu sa skali dva kompresory na chladiaci
vkon, prkon a rozbeh pri stanovench podmienkach. Pravidelne sa odoberali kompresory
na skku mnostva vody vo vysuench kompresoroch skka sa robila poda kapitoly
2.3.7 /tretia as druhej knihy Sp k zkladom/. Mnostvo mechanickch neistt
hermetickho kompresora sa kontrolovalo poda kapitoly 3.2.3.

Vyroben kompresory uritho typu sa mu potom vyhodnocova a vzjomne
porovnva
Popredn vrobcovia kompresorov vyie uveden nutn predpoklady pre kvalitu
vroby spaj - vyrbaj sasti kompresorov presn, such a ist. Vlastnia odmasovacie
procesy, istiace technolgie a vo vrobnom procese zvodu sa nachdzaj vrobn,
kontroln a meracie zariadenia, ktor s schopn odhali prpadn chyby a odchlky od
predpsanej kvality /meranie dopravnej innosti, prkonu, at./.

Chladniky, mrazniky a okenn klimatiztory
Vyrbaj sa na hotovo vo vrobnom zvode /pozrite obrzok 77/. Pritom kompresory
a spravidla hlavn alie leny sa nakupuj od pecializovanch vrobcov. Dodvatelia
komponentov si uvedomuj, e kvalita a istota ich vrobkov s rozhodujce pre alie
odbery.

Obrzok 77 Okenn klimatiztor

Legenda:
1-kondenztor, 2-axilny ventiltor, 3-
ventiltorov motor, 4-radilny ventiltor,
5-vparnk, 6-filter, 7-kompresor, 8-skria,
9-eln clona, 10-klapka odpadovho
vzduchu,11-obslun miesto,12-termostat



3.2.1.2 Blokov chladiaca jednotka strednho a vekho vkonu
Vyroben a dodan blokov chladiaca jednotka prichdza na miesto monte, rm
jednotky sa ulo na tlmiace pruiny, zhotov sa okruh chladiacej vody kondenztora a
okruh vychladzovanej vody chladia a pripoj sa jednotka elektricky cez rozvdza na
elektrick sie. V prpade, ke ide o blokov jednotku, istotu chladiaceho okruhu
zabezpeuje vrobca a chladiaci okruh, z hadiska istoty, povaujeme za optimlny.
istotu vodnch okruhov zabezpeuje uvate chladiaceho zariadenia.

3.2.1.3 Chladiaci okruh vyroben z kondenzanej jednotky /malho a strednho
vkonu/, vparnka a krtiaceho orgnu vo vrobnom zvode
Pri distribunch chladiacich zariadeniach malch a strednch chladiacich vkonov, ako
aj pri malch klimatizanch zariadeniach, sa chladiace okruhy najastejie zhotovuj z
dodanej kondenzanej jednotky, vparnka a potrebnch komponentov, ktor sa spoja
potrubm vo vrobnom zvode.
V tomto prpade sa vyaduje od pracovnkov vetkch operci doda vrobn
postup, to znamen poui vetky komponenty, ako aj chladivo a olej such a ist a urobi
kvalitn a bezchybn mont. Vetky technolgie, vkuovacie, plniace, kontroln /tesnos/
a skobn zariadenia /vkon/ s k dispozcii.


Obrzok 78 Hermetick
kondenzan jednotka Calex typu
KJ5-0 pre chladiace okruhy, kde
riadenie prietoku chladiva je
kapilrnou rrkou




Ak sa montuje kondenzan chladiaca jednotka mimo vrobnho zvodu je vhodn,
ke sa vlo pred sanie chladiva do kompresoru mechanick filter na zachytenie neistt.

3.2.2 Zhotovenie chladiaceho zariadenia, t.j. mont z dodanch komponentov na
mieste pouvania chladiaceho zariadenia
Montr m k dispozcii kondenzan jednotku /o je lep prpad/, alebo len kompresor
a potom alie leny: kondenztor, vparnk a ostatn komponenty chladiaceho okruhu, z
ktorch mus zhotovi chladiaci okruh.



































Obrzok 79 Schma chladiaceho okruhu strednho a vekho chladiaceho vkonu

Legenda: 1-uzatvracie ventily, 2-uzatvracie ventily prietoku chladiva, 3-sptn ventily, 4-
expanzn ventil, 5-manometer, 6-tlakov isti /alebo obmedzova tlaku/, 7-kontrola sacieho
tlaku, 8-obmedzova sacieho tlaku, 9-diferencilny olejov tlakov spna, 10-magnetick
ventil, 11-regultor vyparovacieho tlaku, 12-regultor sacieho tlaku, 13-plavkov
regultor, 15-regultor kondenzanho tlaku, 16-filterdehydrtor, 17-priezornk chladiva
/indiktor vlhkosti/,18-filter, 19-vmennk tepla, 20-odluova oleja


istota chladiaceho okruhu spova na montrovi, ktor zodpoved za mont
a odovzdanie chladiaceho zariadenia do prevdzky. Montr nem technologick zariadenia
a ani tak monosti na zabezpeenie istoty a suchosti jednotlivch komponentov, ako m
vrobn zvod. Napriek tomu montr mus zabezpei istotu a suchos komponentov pri
monti. To prakticky znamen e vetky asti a sasti vloen a zmontovan do
chladiaceho okruhu musia such a ist, vrtane spojovacch rrok, ktor s zbaven ostrn.
Monti chladiaceho okruhu sa mus venova potrebn pozornos po kadej strnke, aby
chladiace zariadenia pracovalo dobre a spoahlivo a aby sa nenaruila dobr poves
chladiarenskej firmy, ktor robila mont. Aj pri sprvnej a odborne urobenej monti,
nepodar sa dosiahnu kvalitu istoty a suchosti chladiaceho okruhu, ako v prpade jeho
zhotovenia vo vrobnom zvode.
V chladiacom okruhu, poda obrzku 79 sa vyskytuj toti nielen spjkovan a zvran
spoje, ale aj kalkov skrutkov spoje, prpadne prrubov spoje a montr nem k dispozcii
tak monosti /technolgie, kontroln a skobn zariadenia/ ako m vrobn zvod.


Obrzok 80 Plnenie chladiva R410A do
chladiaceho okruhu splitu cez ventil
vonkajej jednotky.
Pred plnenm sa chladiaci okruh tlakuje
a kontroluj sa vetky spoje detektorom
chladiva. To sa dosiahne poda zsad
sprvnej chladiarenskej monte, priom
pri spjkovan sa pouije na prefukovanie
such dusk, m sa zabrni kondenzcii pr
z plamea.



Okrem toho montny pracovnk:
mus chladiace zariadenie dobre vyvkuova,
naplni okruh istm a suchm chladivom, resp. olejom.

Vplyv chvenia /vibrci/ a pulzci plynu
Hoci aj kalkov /pertlov/ skrutkov spoje sa pouvaj v takzvanch hermetickch
okruhoch, tieto spoje nie s hermetick. Aj ke je nik chladiva prakticky ako
meraten, nesprvnou montou, asom a hlavne chvenm a pulzciou plynu sa zvyuje.
Chvenm a pulzciou plynu sa toti mu uvoni skrutkov spoje a tm zvi niky
chladiva. Skrutkov a prrubov spoje sa maj doahova pri kadej servisnej prehliadke
chladiaceho zariadenia.















Obrzok 81 Polohermetick piestov kompresor s tlmiacimi podlokami chvenia
kompresoru a amortiztormi pulzci plynnho chladiva. Polohermetick kompresor
uloen na silentblokoch na znenie chvenia a s amortiztorom pulzcii plynu /Anaconda/.
Legenda: S
1
,S
2
- amortiztor pulzcii plynu, P
1
- podpery, rka podpier = 2 x priemer
potrubia
Chvenie a pulzcie plynu s najvie v chladiacich okruhoch s piestovmi
kompresormi, v menej miere tie s rotanmi kompresormi.
Preto sa potrubia ukladaj prune a v uritch vzdialenostiach sa upevuj - robia sa
opatrenia na znenie chvenia. O tom bude pojednan v kapitolch Kompresory a
Potrubia chladiaceho okruhu.
Pulzcie pri chladiacich okruhoch s turbokompresormi s prakticky bezvznamn.
Taktie rovnako to plat pre chladiace okruhy so skrutkovmi kompresormi.

Chvenie potrubia
Hlavne vtlanej rrky, me spsobi uvonenie neistt z chladiaceho okruhu po
R12 a to po retrofite na R134a. Chladivo R134a je toti vemi dobr rozpadlo /podstatne
lepie ako R12/ a usaden neistoty v kompresore, ktor s v rrkach a inch sastiach
okruhu s R12 nerozpusten a prilepen, R134a rozpust a tie potom cirkuluj v chladiacom
okruhu s chladivom R134a a olejom. V chladiacich okruhoch, kde prietok chladiva je
riaden kapilrnou rrkou, je najvm nebezpeenstvom monho vyradenia chladiaceho
zariadenia z prevdzky.

3.2.3 Poiadavky na istotu lenov chladiaceho okruhu
Chladiaci okruh mus by ist z tchto dvodov:
z dvodu funknej spsobilosti,
z dvodu nezhorovania ivotnho prostredia /zvenie hodnoty TEWI - rast
nepriameho vplyvu prevdzky chladiaceho zariadenia/,
zvenie energetickej innosti - chladiaceho vkonu a chladiaceho faktoru,
z dvodov zvenia prevdzkovch nkladov zneistenho systmu.
Absoltne ist chladivo, olej, kompresor alebo vmennk tepla neexistuj. Tieto ltky,
resp. hmoty mu prijma rzne mnostvo vody. Naou lohou je vodu a neistoty
v tchto komponentoch a potom aj v chladiacom okruhu minimalizova. Na chladiaci
okruh sa klad niie uveden poiadavky.

Na jednotliv asti a sasti chlad. okruhu, max. mnostvo neistt: 100 mg/m
2

z toho:
40% rozpustnch a
60% nerozpustnch.
stupe vysuenia : rosn bod -35
o
C
maximlne mnostvo plynov: parcilny tlak 0,1
torr
Na chladivo maximlne mnostvo vody : R12 - 10 mg/ kg
R12
R22 - 25 mg/ kg R22
10 mg/kg chladiva*
Na kompresorov olej maximlne mnostvo vody : 30 mg H
2
O/kg
oleja
maximlne mnostvo kyseln: neutralizan
slo**
*/vetky chladiv firmy Du Pont.
**/ slo kyslosti je < 0,05 mg KOH/g oleja.

Poznmka: Prsne poiadavky na istotu uvdza napr. americk norma na chladiarensk
meden rrky. Stanovuje sa v nej obsah medi na 99,5 %, fosforu 0,05 %, mechanick
neistoty iadne, povrch rekrytalizovan bez oxidov, obsah vntornch neistt 0,018 mg
na tvorcov stopu /t.j. 9,9 dm
2
/, rrky nesm obsahova nijak stopy ostatnch kovov
a technologickm spracovanm a pravou sa nesmie pre uveden pouitie nijako zhori ich
stav.

Kompresory
Hlavne pre hermetick kompresory sa vyaduje vysok akos kontrukcie a vroby.
Kompresor mus by ist, bez mechanickch a chemickch neistt, ktor nesm previ
dovolen medzu. Kad vrobca predpisuje hodnoty max. neistt a vlhkosti.
Tak napr. pre mal hermetick kompresory Calex pre chladniky a mrazniky sa udva
pre zdvihov objem 0,8 m
3
/h max. mnostvo pevnch neistt 40 mg a maximlne
mnostvo vody 60 mg. Je treba poveda e dovolen obsah mechanickch neistt a vody
malch hermetickch kompresorov je podstatne ni pri porovnatench kompresoroch
zahraninch vrobcov /predovetkm s to japonsk a americk vrobcovia/.

Skanie mnostva mechanickch neistt v malom hermetickom kompresore
Skanie malch hermetickch kompresorov je popsan v STN 14 0618 Hermetick
chladivov kompresory do 560 cm
3
.s
-1
/2,0 m
3
.h
-1
/. Technick poiadavky na elektrick
bezpenos, kontrukciu, chladiacu techniku a metdy skok.
Skka sa rob na skobnom zariaden poda obrzku 82. Neistoty, nachdzajce sa
v kompresore, sa zistia vyplavovanm pomocou rozpadiel z pla kompresoru a ich
zachytvanm v sklenom filtranom lieviku a potom venm. Skaj sa len tak
kompresory, ktor ete neboli skan. Po vyliati oleja z kompresora sa do kompresora
naleje rozpadlo, vetky otvory kompresora sa uzavr a striasanm kompresoru sa
dosiahne, e rozpadlo splavuje vetky zmvaten tvrd neistoty. Potom sa rozpadlo
z kompresora vyleje na sklen filtran lievik a odsaje sa. Tento postup vymvania sa 3x
opakuje.

Obrzok 82 Schma skobnho zariadenia na
kontrolu mechanickch neistt hermetickho
kompresora poda STN 14 0618 Legenda: 1-sklen
filtran lievik, 2-zataven sklen filtran
dotika, 3-gumov tesniaci krok, 4-lievik, 5-
ndoba na odsvanie.

Skka mnostva vody v malom hermetickom kompresore
V hermetickom kompresore sa rob poda STN 14 0618. Pri skke sa mnostvo vody v
kompresore ur tak, e sa vytla vysuenm duskom z ohriateho kompresora a absorbuje
sa pentoxidom fosforu /P
2
O
5
/. Pri kompresoroch, naplnench olejom pred zaiatkom
skky, treba olej vylia z pla kompresoru.
Schma skobnho zariadenia je znzornen na obrzok 83 /pozrite kapitolu 2.3.7/.

Obrzok 83 Skka mnostva vody v kompresore
Legenda: 1-faa na dusk, 2-regulan
ventil, 3-suiaca vea, 4-vyhrievacia komora,
5-U-rrka so zabrsenou ztkou naplnen
sklenou vatou, 6a, 6b-U-rrky so zabrsenmi
ztkami naplnen sklenou vatou, P
2
O
5

a pemzou, 7-indiktor bubliniek bez nplne,
8-indiktor bubliniek naplnen H
2
SO
4
, 9-
prietokomer

Mnostvo vody v kompresore naplnenom olejom sa ur zo stu mnostva vody z
kompresora nenaplnenho olejom a mnostva vody v oleji. Mnostvo vody v oleji sa
vypota z urenho mnostva vody poda metdy Karla Fischera nsobenm mnostva
oleja vyliateho z pla kompresora. Tie je dovolen in ekvivalentn metda na urenie
mnostva vody v kompresore. Skka sa rob v chemickom pecializovanom laboratriu.

Chladivo
Chladivo sa pln do chladiaceho zariadenia z ndoby v dodanom stave od vrobcu
chladiva vo vrobnom zvode chladiaceho zariadenia sa u nesu.
Poznmka: Kvapaln chladivo vo fai me vyplni max. 80 % vntornho objemu
fae!!!
Obrzok 84 Najastejie tvary ndob na chladivo
S to tlakov ndoby. Maj oznaenie, ktor je vyznaen na ndobe:
-meno, firemn znaka vrobcu a vrobn
slo,
-znaka o schvlen kontrukcie,
-znaka naplnenho plynu,
-hmotnos przdnej ndoby,
-max. hmotnos v kg, objem v litroch,
-skobn tlak v baroch,
-peiatka odbornho radu,
-mesiac a rok prvho odberu, opakovan
skka a nasledujca skka,
-na poiadanie vlastnka fae: meno a firemn znaka vlastnka.

Fae ska pravidelne vrobca a dodvate chladv na obsah neistt. Podobne sa
maj ska fae na dusk, argn, i hlium na obsah neistt!

Vrobcovia chladv zaruuj uvdzaj tieto 4 zkladn poiadavky:
1. chladiv nesm obsahova viac ako 10 ppm, o je vlastne 10 mg H
2
O v 1kg chladiva,
t.j. 0,001 percenta vlhkosti,
2. nesm obsahova viac ako 0,001 percenta /objemovch/ vysokovriacich neistt,
3. nesm obsahova iadne kyseliny, ani stopov,
4. mnostvo nekondenzovatench plynov v parnej fze chladiva max. 1,5 percenta.

Neexistuje univerzlne chladivo pre kad pouitie. Kad chladivo m celkom urit
vlastnosti. Preto chladivo oznaen na ttku kompresoru sa nem nikdy miea s inm
chladivom alebo nahradzova inm!

Olej

Obrzok 85 Tok chladiva
a oleja v kompresore dkk
Scharfenstein
Legenda:1-stator, 2-rotor, 3-
ventiltor, 4-zvesn pruina, 5-
hlavn loisko, 6-nosn as
kompresoru, 7-zves, 8-vtlan
rrka, 9-sac nstavec, 10-
kame, 11-piest s kulisou, 12-
valec, 13-ventilov doska, 14-
vtlan ventil, 15-vrchn as
pla kompresoru, 16-hlava
valca, 17-sac ventil, 18-vtlan
nstavec, 19-kukov hriade, 20-
spodn as pla kompresora,
21-olej


Vrobca oleja dodva olej vysuen na hodnotu 30 mg H
2
O/kg oleja, ale niektor
vrobcovia hermetickch kompresorov ete alej tento olej suia na hodnotu 20 mg H
2
O/kg
oleja. Pri vobe oleja pre kompresory sa prihliada na jeho kvalitu a predovetkm na jeho
fyziklne a chemick vlastnosti. Kvalitn oleje nemaj iadne kyseliny a alklie, maj mal
neutralizan slo a slo zmydelnenia a mnostvo popola, ivc, tvrdch asfaltov a sry je
nepatrn.

Obrzok 86 Schma zapojenia pri doplnen
oleja do kompresora. Olej sa pln, ke je
kompresor v kude
Legenda:1-uzatvrac ventil, 2-manovkumeter, 3-
ndoba s olejom, 4-kondenzan jednotka, 5-sac
zatvrac ventil, 6-odboka, 7- vtlan uzatvrac
ventil

Do kompresorov a chladiacich zariadeniach sa dopluje /ak je to potrebn/ len dobre
vysuen olej, pozrite obrzok 86 /pozri daje vyie/. Olej nesmie ma iadne neistoty,
ktor reaguj s chladivami, pretoe reakn produkty mu zaprini poruchy, prpadne
zlyhanie chladiaceho zariadenia.

Rrky
Rrky chladiaceho zariadenia na vntornch plochch nesm obsahova neistoty, ako
vlhkos, olejov mastn kvrny, alebo mazadl, ako aj pevn neistoty /hrdzu, okuje,
upiny, triesky/. Vntorn povrch mus by ist. Rrky, v stave dodania, /tye, kote/
maj dovolen mnostvo neistt, ktor je uveden vyie /strana 157/.

Obrzok 87 Meden rrky
pre chladiace zariadenia
Dodvaj sa:
a/v kotoch 25 a 50 m,
b/v tyiach 4, a 6 m,
c/v kotoch s izolciou.







Obrzok 88 Dodvan a skladovan Cu - rrky
s uzavretmi koncami
Legenda /zhora dolu/:
rrky uzavret ztkami z plastickej ltky,
rrky zalisovan a zaspjkovan,
rrky zalisovan a zapskovan.


Rrky, pouvan v hermetickch, polohermetickch a otvorench chladiacich
zariadeniach malho a strednho vkonu s z medi vysokej istoty. V chladiacej technike sa
pouvaj Cu rrky s priemermi od = 6x1 a =108 x 2,5 mm.
Rrky sa dodvaj s uzavretmi koncami, pozrite obrzok 88. S:
uzavret elastickmi iapokami, alebo ztkami /od priemeru =22 mm vyie/
a dodvaj sa v ahanch dkach 4 a 6 m,
zaklepnut /zalisovan/, alebo plynotesne zaspjkovan, alebo zavaren do
vonkajieho =22 mm a dodvaj sa v kotoch s dkou 25, resp. 50 m,
ak je dodan zvzok rrok, konce s zalisovan a zapskovan.
DIN 8905 stanovuje, e vypieranm rozpadlami pri isten, rozpustn, pevn podiel
neistt nesmie presahova 100 mg/m
2
vntornej plochy. Z toho me by:
max. 40 mg/m
2
rozpustnch a
max. 60 mg/m
2
nerozpustnch neistt.
Pre kontrukciu vmennkov tepla chladniiek, hlavne tzv. kondenztorov
s vyarovacmi drtmi, sa pouvaj rrky BUNDY s malch priemerov do 8 mm.
V oblasti vekch vkonov sa pouvaj oceov rrky. Pre chladivo amoniak sa
pouvaj oceov rrky v celom rozsahu chladiacich vkonov. Rozmery najastejie
pouvanch Cu rrok s v tabuke 45.

Tabuka 45 Najastejie pouvan priemery Cu rrok v chladiacej technike
Vonkaj Vntorn Von svetl Vntorn Vonkajia Pomer vonkajej Objem na Hmotnos na
priemer priemer prierez povrchov povrchov povrchovej plochy ben meter ben meter
x hrbka plocha plocha ku vntornej
steny povrchovej ploche
mm mm m
2
m
2
/ m m
2
/ m dm
3
/ m kg / m
6 x 1 4 0,0000126 0,0126 0,0188 1,5 0,0126 0,14
10 x 1 8 0,0000503 0,0251 0,0314 1,25 0,0503 0,252
12 x 1 10 0,0000785 0,0314 0,0377 1,2 0,0785 0,31
16 x 1 14 0,0001539 0,044 0,0503 1,14 0,1539 0,412
22 x 1 20 0,0003142 0,0628 0,0691 1,1 0,3142 0,59
28 x 1,5 25 0,0004909 0,0785 0,088 1,12 0,4909 1,12
35 x 1,5 32 0,0008042 0,1005 0,11 1,09 0,8042 1,42
42 x 1,5 39 0,0011946 0,1225 0,1319 1,08 1,1946 1,71
54 x 2 50 0,0019635 0,1571 0,1696 1,08 1,946 2,94
64 x 2 60 0,0028274 0,1885 0,2011 1,07 2,8274 3,467
76 x 2 72 0,0040715 0,2262 0,2388 1,06 4,0715 4,14

V rrkach so zaklepnutmi koncami nesmie by viac vody, ako 50 mg/m
2
vntornej
plochy - plat skka poda DIN 8964-A1. Ak sa k stanoveniu mnostva vody pouije DIN
8964-A2, plat max. hodnota objemovho podielu 500 cm
3
/m
3
. Rrky, ktor s uzavret
iapokami alebo ztkami, nesm obsahova iaden kondenzt.
Cu rrky sa prefukuj suchm duskom, alebo suchm vzduchom. Nikdy sa neprefukuj
stlaenm vzduchom alebo stami lebo v obidvoch prpadoch je vek mnostvo vlhkosti.
Poznmka: Pre vetky asti a sasti, ktor maj by vmontovan do chladiaceho okruhu:
s uzavret dovtedy ztkami ochrana pred vlhkosou a neistotami. Ztky sa vyber tesne
pred montou.

Kapilrne rrky
Pouvaj sa na krtenie prietoku kvapalnho chladiva v malch chladnikovch
chladiacich zariadeniach, ale aj v malch klimatizanch zariadeniach. Vyrbaj sa
z dezoxidovanej fosforovej medi s obsahom medi a 99,9%, obsah fosforu je 0,15 a 0,04%
/poda dajov firmy Kennmore/.
Konce kapilrnych rrok musia by bez ostrn. Vntorn plocha kapilr mus by
kovove ist, bez rh a mus ma leskl vzhad. Za kapilrnu rrku sa povauj rrky do
vonkajieho priemeru =6 mm. Napr. firma Kennmore predpisuje, e usadeniny
v kapilrnej rrke po vyisten nesm presahova hodnotu vyiu ako 0,0002 g/tvorcov
stopu, o je 0,0929 g/m
2
vntornej plochy. Dleit je vntorn istota a drsnos vntornej
plochy kapilrnej rrky ovplyvuje prietokov vkon kapilrnej rrky. Podobne aj
vonkajia plocha kapilrnej rrky mus by ist, aby sa uahilo spjkovanie, kapilrna
rrka sa zasva do filterdehydrtora, resp. do vparnka na dke 15 mm.
Termostatick expanzn ventil
mus ma vysok kontrukn a vrobn kvalitu a
mus by such a ist.

Pri otvorenom TEV vznik medzi ihlou ventilu a dzou jemn prstencovit medzera s
/pozrite obrzok 89a/, cez ktor prdi do vparnka chladivo. Medzera s je najvia po
rozbehu, zmenuje sa tm viac, m viac kles vyparovacia teplota. Kee sa jedn
o niekoko stotn milimetra, u kvapka sta, aby nastalo iaston /obr. 89b/, alebo pln
blokovanie /obr. 89c/ prietoku adom, o znamen, e ventil vypadva z funkcie a chladiace
zariadenie nepln svoju funkciu sac tlak zariadenia sa nachdza v nzkom vkuu.

Blokovanie adom
Me nasta aj na inch pohyblivch astiach ventilu, napr. na vodiacej asti ihly
ventilu /obrzok 4/ - tto porucha funkcie nastva zvl vtedy, ke sa v chladiacom okruhu
nachdza vek mnostvo vody, ktor spsobuje oneskorenie expanzie a preto voda me
prejs dzu, aby zamrzla a za krtiacim miestom.












Obrzok 89 Voda v chladiacom okruhu zmrzne na mieste, kde je najniia teplota.
Bva to kapilrna rrka, alebo TEV chladiaci okruh je vyraden z prevdzky.
Legenda:
a - normlna prevdzka ventilu,
b - iastone blokovan ventil adom,
c - plne zablokovan ventil adom.




Obrzok 90 Blokovanie pohyblivch ast ventilu
adom v otvorenej polohe ventilu




Filterdehydrtory

pohlcuj zbytkov vlhkos, kyseliny a mechanick neistoty
zabudovvaj sa do okruhu aktivizovan, t.j. prevdzky schopn, ie bez
mechanickch neistt a bez vlhkosti.

Dehydrtor mus ma neporuen parotesn uzvery, in nie je vhodn na mont.
Vinou sa pouvaj filterdehydrtory s pevnm jadrom, ktor s najkvalitnejie.
a b
Obrzok 91 Filterdehydrtory Danfoss s pevnm jadrom typu DN a vzduchotesnmi
uzvermi. Vek priemer filterdehydrtoru znamen nzku prietokov rchlos chladiva
a teda mal tlakov spd. Pevn jadro znamen, e sa poas prevdzky nevytvra prach
v dsledku oteru, ako je to pri vone sypanom suidle. Montuje sa v ubovonej polohe.
Legenda: a-filterdehydrtor na spjkovanie, b-FD pre kalkov /pertlov/ spoje

Z hadiska opotrebenia trecch dvojc kompresora sa dosiahnu najlepie vsledky
/dosahuje sa vysok ivotnos kompresora/, ke pevn jadro filterdehydrtora je vyroben
len z molekulovho sita - jadro neadsorbuje prsady z esterovch olejov. In typ
filterdehydrtora m jadro kombinovan a to z molekulovho sita a aktivovanho kyslinka
hlinitho : takto filterdehydrtor odstrauje nielen zbytkov vodu, ale aj kyseliny. Ak
prevauje aktivovan kyslink hlinit a je menej molekulovho sita v pevnom jadre, potom
tak filterdehydrtor sa pouva na chladiace okruhy so splenm kompresorom.

Obrzok 92
Filterdehydrtor so
sypanm molekulovm
sitom
Legenda: a - chybn
zapojenie,
b- sprvne zapojenie: Tento
FD sa montuje vo zvislej
polohe a vstup kvapaliny je
zhora
a b


Cez to vetko sa vyskytuj na trhu ete filterdehydrtory so sypanm suidlom
molekulovm sitom /nalzitom/ v tvare malch provitch guliiek, resp. zn, ktor pri
chven a vibrcich kvapalinovho potrubia a taktie vren chladiva a oleja sa mu
pohybova v plti dehydrtora tak, e nastva drobenie guliiek a na prach a tento sa
me dosta alej do okruhu, ba, dokonca, spolu s inmi neistotami a do kompresora - do
mazacch kanlov a mazacch miest. Neistoty s olejom spsobuj opotrebenie trecch
dvojc pohybujcich sa sast, upchatie mazacch otvorov, o me vysti do zadretia
kompresora.
Preto, aj ke filterdehydrtory so sypanm suidlom maj vhodn nzku cenu,
chladiari by mali da prednos filterdehydrtorom s pevnm jadrom, ktorho materil
suidla je kompatibiln s materilmi chladiaceho okruhu, je dlhodobo odskan
v chladiacich okruhoch s rznymi prsadami /aditvami/ olejov.
Aditva zlepuj ich vlastnosti a zniuj opotrebenie losk. Pri filterdehydrtore so
sypanm suidlom mont vo vodorovnej polohe nie je vhodn, pretoe nie je istota, e cel
objem prdiaceho chladiva prejde cez dehydratan ltku suidlo, pozrite obrzok 92b.
Filtre
Odstrauj z okruhu chladiva a oleja neistoty, ktor zostali po monti, alebo ktor
vznikaj pri prevdzke oterom trecch dvojc, alebo vyplavovanm neistt chladivom
z kontruknch ast. Montuj sa do sania kompresorov, pred vstup do mazacch kanlov
kompresora, do olejovch i chladivovch erpadiel. S to vinou mosadzn sit, alebo
tzv. spekan filtre, ktor pozostvaj z kovovch guliiek uritej vekosti, m sa vytvor
potrebn provitos. Prietokov odpor bva minimlny.

Vmennky tepla /vparnky, kondenztory/
Vyie a v alom pojednan s uveden pomocou obrzkov niektor kontrukcie
hlavnch lenov chladiaceho okruhu: kompresorov, kondenztorov, vparnkov, TEV,
filterdehydrtorov, ale i rrok, kapilr, chladiva a oleja.
S kontruovan z Cu rrok, platia podobn uzvery, ako sme uviedli pri Cu rrkach.
Z hadiska lepieho prechodu tepla vo vmennkoch tepla sa pouvaj Cu rrky s menou
hrbkou steny: 0,4 mm. Mnostvo neistt vo vmennkoch tepla /kondenztor, vparnk/,
resp. v rrkach sa kontroluje skobnm zariadenm poda nemeckej normy DIN 8905 a je
znzornen na obrzku 93.

Obrzok 93 Schma skobnho zariadenia na
zisovanie mnostva mechanickch neistt v
Cu - rrkach, kondenztorov a vparnkov
Legenda: 1-erpadlo /vveva/, 2-hadica, 3-sklen
predloha, 4-vstup, 5-skan element
/kondenztor, vparnk, alebo rrka/, 6-vstup, 7-
zsobnk so zsobou rozpadla.

Vparnky domcich chladniiek
Vyrbaj z hlinkovch plechov pltovanm. Na nespojench miestach vytvraj sa
pomocou tlakovej kvapaliny dut kanly pre obeh chladiva a oleja.
Kanly sa musia starostlivo oisti a zbavi vonch mechanickch neistt,
predovetkm zbytkov deliacej farby a taktie sa mus odstrni vlhkos z tlakovacej vody,
o je najvm problmom tejto technolgie. istenie dutch priestorov pltovanho
vparnka sa rob toti pomocou vody premvanm a odstraovanie takto vzniknutej vody
sa rob spravidla suchm vzduchom, ohriatym na 120C. Tto opercia je vemi dleit,
pretoe vlhkos sa udruje vysokou
prinavosou v trbinch, proch a dutinch
vparnka. Pltovan vparnky sa dodvaj obvykle v rovnom stave, obstrihnut na
dohodnut rozmer s odberateom.
Obrzok 94 Chladnikov hlinkov
vparnky. Obrzok vavo: Charakteristick
kresba kanlov hlinkovch vparnkov
pecilnou grafitovou deliacou farbou pred
zhotovenm konenho tvaru vparnka/
doskov, U-tvar /je na obrzku 75/,
krabicov, a pod. Obrzok vpravo:Krabicov
vparnk chladniky Calex C200. Tento vparnk mal kanly vydut do jednej strany,
v dsledku oho sa dosahuje lep kontakt s miskami na vrobu adu, resp. s potravinami.








a b c
Obrzok 95 Vparnky: a-statick lamelov nstenn vparnk: 1-kolen rrok, 2-
bonica lamiel, 3-obmedzovacia vodiaca vzduchov stena, 4-zbern vaa kondenzovanej
vody, b-lamelov stropn vparnk s ntenm pohybom vzduchu pomocou ventiltorov
chladi vzduchu /za sebou ich me by 2 a 6/: 5-ventiltor, 6-skria chladia c-kotlov
vparnk so suchou expanziou: 1-pl vparnka, 2-zvzok rrok, 3-trubkovnica, 4-
usmerovacie plechy, 5-klenut dno, 6-deliaca stena, 7-vstup nosia chladu,8- vstup nosia
chladu, 9-vstup chladiva, 10-vstup chladiva.

Z obrzkov a kontrukcie uvedench lenov, z ktorch sa sklad chladiaci okruh, ako aj
z poiadaviek na dovolen mnostvo vlhkosti a neistt v chladive a oleji, je zrejm
obanos doda technologicky poadovan hodnoty vlhkosti a neistt. Snaha vyrobi
chladiaci okruh bez neistt a vlhkosti, je ia, nedosiahnuten idel. Preto pri chladiacom
okruhu sa sname zabezpei, aby mnostvo neistt nepresiahlo urit hranicu. Preto pre
asti a sasti chladiaceho okruhu, ako aj pre chladivo a olej je stanoven max. mnostvo
neistt /pozrite kapitolu 3.2.3/.














Obrzok 96 Rzne typy kondenztorov Obrzok vavo: vzduchom chladen rrko-
plechov, obrzok v strede: vzduchom chladen rrkov s vyarovacmi drtmi /je aj na
obrzku 75/, obrzok vpravo: dvojrrkov vodou chladen Calex VZ-10/1
A B C








Obrzok 97 Kotlov vodou chladen kondenztory
A - kondenztor s hadom, ktorm pretek chladiaca voda, B - kondenztor s trubkovnicou
a rrami, ktormi pretek chladiaca voda, C - stojat veov kondenztor. Legenda: a-pl
kondenztora, b-rrky s prietokom vody, c-nstavce chladiva, d-vodn rozdeovacia
komora, e-rozdeovac zasobnk vody.



3.2.4 ROZDELENIE NEISTT
Ltky v chladiacom okruhu rozdeujeme na:
ltky vykonvajce a umoujce vlastn funkciu chladiaceho okruhu, ako s
kontrukn materily, napr. me, siv liatina, oce, chladivo funkciu olej, at.
ltky neiaduce, ie neistoty, napr. kovov triesky a prach po obrban, vlhkos,
oxidy, nekondezovaten plyny, at.

Neistoty rozdeujeme, poda toho, kde sa nachdzaj, na:
Neistoty vntorn nachdzajce sa v chladiacom a olejovom okruhu.
Neistoty vonkajie vytvrajce sa poas prevdzky na vonkajej strane
vmennkov tepla a prpadne na kompresore.

Neistoty, vlastne cudzie, neelaten hmoty a ltky v chladiacom okruhu, mono
rozdeli na neistoty:
pevn,
kvapaln a
plynn.

3.2.4.1 Pevn neistoty
Medzi pevn neistoty, ktor sa dostvaj do kompresora pri jeho vrobe, patria drobn
zrnieka piesku a grafitu z liatiny /sivej, alebo temperovanej/, z ktorej s vyroben sasti
kompresora: nosn as, resp. blok, hlavy valcov, piesty, spodn loisko, ventilov dosky,
hriade /pri kompresoroch mench vkonov/, alej elezn alebo meden piliny, pony, ako
aj drviny inch kontruknch materilov, ktor zostali v kompresore, resp. v inch
sastiach vplyvom nedokonalch istiacich procesov.
Zvl nebezpen s pony na sedlch ventilov, ktor obvykle znamenaj vyradenie
kompresoru z prevdzky. Tak luxus si vrobca kompresorov neme dovoli a preto
kad kompresor sa kontroluje skkou dopravnej innosti, alebo inm spsobom. Pretoe
tieto neistoty sa mu dosta do kompresoru z vparnka alebo kondenztora chladiva,
i tieto vmennky tepla sa musia kontrolova na mechanick neistoty. Podobne pracovn
ventily musia ma hrany zaoblen musia by zbaven ostrn. Ostriny by sa v chladiacom
okruhu nemali vyskytova.
Uveden neistoty na povrchoch siastok a pri prevdzke chladiaceho zariadenia
inkom toku a vrenia chladiva a oleja sa uvouj a zanaj vntorn plochy
vmennkov tepla, negatvne ovplyvuj vmenu tepla, mazanie losk a funkciu
regulanch ventilov, elektromotora, a mu ovplyvni funkciu ventilovho systmu.
Zistilo sa skkami, e a 70 % tchto neistt zanaj vek sasti /pl kompresora,
elektromotor, loisk/. Medzi tieto neistoty patria zbytky spjok, tavidiel a okuj, ktor
mu zosta v okruhu pri neodbornom spjkovan /spjkovanie bez pouitia inertnho
plynu/. Tavidl s reaktvne substancie, ktor korozvne psobia a v chladivch s
nerozpustn. Pri monti treba zabrni, aby nevnikli do chladiaceho okruhu, pretoe ak u
vnikn, vemi ako sa z okruhu odstrauj.
Zvltnym druhom neistt kompresorov s neistoty po tepelnom spracovan. Pokia
trecie plochy hriadea alebo piestneho apu s pred brsenm kalen, resp. cementovan,
mazacie otvory musia by pred kalenm alebo cementovanm vhodnm spsobom uzavret.
Pri pouvan nevhodnch suidiel filterdehydrtorov mu kompresory zlyha.
Drobiace suidlo vytvra prach, ktor psob ako brusivo na plochch trecch dvojc a do
plnho zadretia. Prina zadretia v loiskch me by aj nedostatonm mazanm.
V prevdzke chladiaceho zariadenia me nasta uvoovanie impregnanho laku
z vinutia elektromotora /okrem inho aj nsledkom krtenia a vzjomnm trenm vinut -
vplyvom magnetickch sl/, opotrebenie pohybujcich sa asti pohonnho mechanizmu
kompresora, prpadne pracovnch ventilov /nezaguaten hrany/.
Sasti kompresora na monti sa nedotkaj rukami a nemanipuluje sa s nimi bez
pouitia vhodnch rukavc. Olej zo zbehu kompresorov sa pravidelne vymiea.
Do tejto skupiny patria neistoty nhodilo pridan, ktor maj pvod v pranosti
vrobnho charakteru /prach na prpravkoch, neistota montnych vrobnch liniek/, resp.
montneho, i servisnho pracoviska /pran prostredie/.
Skrutkov spojenia by sa nemali nikdy nsilne doahova, pretoe pritom sa mu
vytvra kovov pony. Magnetick ventily, TEV, priezornky chladiva, filterdehydrtory,
rrky a i. sasti maj ochrann iapoky zabraujce vniknutiu neistt. iapoky sa
dvaj dole a bezprostredne pred montou. Na mon vniknutie neistt je treba dva
pozor hlavne pri servisnej vmene dielcov okruhu /napr. nov kompresor, filterdehydrtor
a i./.
Kovov prach a kal, ktor boli asto usaden napr. v ohyboch rrok pri chladiacich
okruhoch s chladivom R12, sa pri pouit chladiva R134a po retrofite oddeuj a cirkuluj
s chladivom v okruhu a usadzuj sa v zench miestach okruhu. Dkazom toho s skky,
ktor sme robili s uvedenmi chladivami pri skkach ivotnosti v laboratriu podniku
Calex Zlat Moravce. Toti chladivo R134a je, okrem inho, v porovnan s R12, aj
lepm rozpadlom. Sasti skobnho okruhu /kompresor, vmennk tepla/ s R134a
boli neobvykle ist a splchnut, ale neistoty sme nali predovetkm v dolnej asti pla
kompresoru v oleji, kde sa usadzovali, alej vo filterdehydrtore, v kapilrnej rrke, alebo
TEV a v zench miestach chladiaceho okruhu.
Uvonenie usadench neistt okruhu me nasta nielen chladivom po retrofite, ale aj
chvenm vlastnho chladiaceho zariadenia /kompresora/, ako aj chvenm od ostatnch
strojov. To by mali ma na pamti t servisn pracovnci, ktor pracovali s chladiacimi
okruhmi s chladivom R12 a nevenuj prci na okruhoch s R134a zven pozornos.
Odpruenie kompresoru sa rob pomocou silentblokov, resp. prun. Taktie rrky sacia
a vtlan, pri piestovch kompresoroch vch vkonov, musia by odpruen v troch
rovinch amortiztormi pulzci plynu, pozrite obrzok 81.

3.2.4.2 Kvapaln neistoty
Medzi tieto neistoty patria tie, ktor sa mu rozpa s chladivom a olejom. Je to
hlavn skupina neistt. Predstaviteom tejto skupiny je vlhkos, potom zbytky
odmasovadiel a lhov po istiacich procesoch vo vrobe. Nadmern vlhkos vak me
vnikn do chladiva, oleja, alebo lenov chladiaceho okruhu, aj pri nesprvnej manipulcii,
monti alebo servise /oprave/.
Nsledkom vlhkosti pri vysokch teplotch sa v chladiacom okruhu tvoria smoln
ltky. Pri nzkom bode vzplanutia oleja za tchto podmienok vznik na sedlch pracovnch
ventilov karbonizcia, na trecch plochch kompresora pomeovanie a pri vysokom obsahu
vlhkosti a vysokch teplotch vznik hydrolza, pozrite kap.3.2.5.4. Zmrznutm tzv. vonej
vody v krtiacom orgne nastva porucha chladiaceho zariadenia a v chladiacich okruhoch
vznikne nebezpeenstvo, e sa nedodr pracovn reim prevdzky, pozrite obrzky 89, 90.
Vlhkos v chladiacom zariaden v nadmernom mnostve mono prirovna ku rakovine
u loveka: pri vysokch teplotch, spolu s katalytickm inkom kovov i organickch ltok
vznikaj hydrolzou kyseliny, ktor napdaj vinutie elektromotora, o me vysti do
splenia kompresora a zneistenia celho systmu spalinami. istenie splenho
hermetickho kompresora je vak vemi komplikovan, zdhav a drah.
Nsledkom uvedench procesov chladiace zariadenie me funkne zlyha a by na as,
potrebn na opravu, vyraden z prevdzky.

3.2.4.3 Plynn neistoty
Plynn neistoty sa asto nazvaj zbytkov plyny po vkuovan. S to:
inertn sem patria dusk a argn /tzv. nekondenzovaten plyny/, ktor v chladiacej
technike plnia funkciu ochrannch plynov samotnch kompresorov, alebo
vmennkov tepla /vparnkov a kondenztorov/ a ostatnch lenov chladiaceho
okruhu v stave dodvky a do okamihu namontovania do chladiaceho okruhu.
Pri prci chladiaceho zariadenia inertn plyny/pri nedostatonom vyvakuovan/
klad odpor kompresnmu procesu a spsobuj vy tlak vo valci. Znamen to
aj vyiu teplotu konca stlaenia a pokles chladiaceho faktoru.
Stpnutie tlaku nekondenzovatenmi plynmi v kombincii s vskytom neistt
me spsobi na vtlanej strane blokovanie chladiacich systmov riadench
expanznou rrkou. Tieto plyny ovplyvuj teda sprvnu funkciu, zniuj vkon a
zvyuj prkon, m spsobuj znenie ivotnosti chladiaceho zariadenia.
Nevyvolvaj vak chemick rozkladn procesy ltok chladiaceho okruhu.
Kondenzan tlak za prtomnosti nekondenzovatench plynov je teda zven o
hodnotu tlaku p:
p
kz
= p
k +
p /8/
kde: p
k
kondenzan tlak pri prevdzke chladiaceho zariadenia bez
nekondenzovatench plynov.

aktivan sem patr vzduch /je taktie nekondenzovaten plyn, ale navye vzduch
obsahuje kyslk a vodn paru/, ktor sa dostva do chladiaceho okruhu pri monti
a nedostaujcom vyvkuovan systmu. Vznik tak riziko koksovania na
pracovnch ventiloch kompresoru a zvyuje sa nebezpeenstvo pomeovania.




Obrzok 98 Zvranie kyslko
- acetylnovm plameom
v servisnom stredisku







Na rozdiel od prvej skupiny aktivan neistoty vyvolvaj pri prevdzke chladiaceho
zariadenia chemick rozkladn procesy
Pri zvran rrok a lenov chladiaceho okruhu kyslko acetylnovm plameom,
dochdza ku kondenzcii vodnch pr z plamea poda tchto chemickch reakci:

C
2
H
2
+ O
2
= 2CO + H
2
/9/
kde: C
2
H
2
- acetyln, O
2
kyslk
alej prebieha chemick reakcia takto:
2CO + O
2
= 2 CO
2
/10/
H
2
+ O = H
2
O /11/

Pri spjkovan musia by spjkovan plochy ist
Z chemickch rovnc je zrejm, e pri zvran plameom vznik voda kondenzciou pr
z plamea, omu sa d zabrni tesnm lcovanm spojov a prefukovanm zvranch rrok
a ast chladiaceho okruhu suchm duskom, suchm argnom, alebo suchm CO
2
. Na
ely tlakovania a prefukovania spjkovanch spojov kyslko-acetylnovm plameom sa
najastejie pouva such dusk. Dusk je inertn /neaktvny/ plyn ktor, ako sme u vyie
kontatovali, nespsobuje neiaduce reakcie.

Pri psoben otvorenho oha /pri spjkovan/ a chladiva vznik nebezpen plyn
fosgn. Analogicky plat, e fosgn sa tvor v hermetickom systme, ktorho vinutie
elektromotoru je pokoden.

V literatre /L24/ sa skmala kvalita duska, ak by sa mal poui ako ochrann plyn
s cieom zabrni oxidcii /tvoreniu oxidov CuO/ poas procesu spjkovania Cu rrok. Ku
skkam sa pouil dusk o istote 98 %, potom 99,8 % a nakoniec 99,9 %. Na skku sa
pouila Cu rrka =16x1mm s obsahom medi 99,7 %. Vetky spojovan miesta boli
zhotoven ako prepltovan spoj. Spjkovalo sa tvrdou spjkou. Pri spojoch, ktor boli
zhotoven bez prietoku duska, dochdzalo ku tvorbe okuj na vntornej ploche rrok. To
ist sa vyskytovalo aj pri pouit prietoku duska 98 %, napriek preplachu duskom. Pri
spjkovan za prietoku duska 99,8 %, resp. 99,9 % boli vntorn plochy rrok bez
oxidcie. Dusk pre tto skku bol odoberan z plnej fae /s pretlakom140 bar/.

Obrzok 99 Pri zvarovan tzv. inertnm
plynom sa zamedz vytvranie okuj
/napr. prietokom dusku alebo argnu/

Po takmer vyprzdnen fae pri pretlaku vo fai
5 bar sa taktie spjkovali Cu rrky a vntorn plochy
boli bezvadne ist, bez oxidovania. Bolo zisten, e
pre spjkovanie chladiacich okruhov sa me poui
dusk 99,8 %, resp. 99,9 % a e fae mu by
vyprzdnen a na pretlak 2 bar vo fai.
Podobn uzvery platia o argne na vntornch
plochch rrok nevznikaj okuje. Prietok ochrannho
plynu pri spjkovan mus ma nepatrn pretlak / nesmie by prudk, aby nezhal plame
a aby nebol do chladiaceho systmu strhovan vzdun kyslk nejakmi netesnosami/.
Spjkovan rrky a spoje musia by do seba nasunut tesne.

Kvalita spjkovanch spojov za prietoku inertnho plynu dusku, resp. argnu
v poadovanej istote - a spojov zhotovench bez inertnho plynu je neporovnaten. Aj
z ekonomickho hadiska je pouitie inertnch plynov na zvranie oprvnen.

Z toho dvodu je nevhodn ska tlakov ndoby, pouit v hermetickch systmoch,
pretlakom vodou. Kompresory, vmennky tepla, filerdehydrtory, rrky a i., sa expeduj,
alebo uskladuj v skladoch tak, e predtm, v procese vroby, sa plnia ochrannm plynom
/such dusk/ a uzavr sa tesnmi ztkami, alebo rrky sa mechanicky uzavr /pozrite
obr.88/. Kompresory firmy Danfoss maj pecilne uzvery - tzv. Danconove uzatvracie a
tesniace nstavce /obr. 75/. Kompresory a ostatn dielce sa otvoria a tesne pred montou.
Aktivan neistoty ovplyvuj funkciu a vkon zariadenia a vyvolvaj oxidan,
elektrolytick rozkladn procesy, tvorbu kyseln, karbonizciu, korziu a pomeovanie.
Sklad siastok kompresorov a mont kompresorov vo vrobnom zvode mus by
oddelen od istiacich a zvracch procesov, ktor vparmi spsobuj korziu i na
fosftovanch povrchoch siastok kompresora.

Obrzok 100 Pre dosiahnutie kvalitnho vyvkuovania je potrebn:
vkuova z dvoch strn
poui dvojstupov vvevu



Obrzok 101 Na obrzku je vkuovanie
chladiacej jednotky domcej chladniky
Rovnomern a hlbok vkuum sa dosiahne len
vkuovanm chladiaceho okruhu z dvoch strn.
Za tm elom sa pouva trojvvodov filterdehydrtor a dvojstupov vveva

Na obidve skupiny zbytkovch plynov m vplyv spsob vkuovania. V podniku Calex
sa problematikou neistt zaoberali hlavn kontruktri Ing. Cabalka /problematika
vlhkosti/, Ing. ismi /mechanick a chemick neistoty/ a Ing. Manek ukzal na prklade
malej chladnikovej chladiacej jednotky, e potrebn hlbok, rovnomern vkuum sa me
dosiahnu len vkuovanm z dvoch strn.
Dleit je pritom poui dvojstupov vvevu. Kompresor sa nesmie poui ako vveva
-je nebezpeenstvo skratu motoru kompresoru.
Neistoty z opotrebenia trecch dvojc piest valec, ojnica piestny ap, ojnica
hriade, kulisa kame, hriade loisko bloku s neistoty s katalytickm inkom, t.j.
tak, ktor spsobuj urchovanie rozkladnch procesov.

3.2.5 HLAVN NEISTOTY A FAKTORY VPLVAJCE NA VZNIK
ROZKLADNCH PROCESOV
Hlavn neistoty s:
voda, vodn para,
kyslk, vzduch a alie tzv. nekondenzovaten plyny,
kovov neistoty,
kyslinky kovov,
soli kovov,
kyseliny,
prach.

Dleitm faktorom, ktor rozhoduje o rchlosti rozkladnch procesov, t.j. o rchlosti
ich priebehu, je teplo pri vyej teplotnej hladine.
3.2.5.1 Teplo pri vyej teplotnej hladine
Chladiace zariadenie sa sklad z tchto komponentov: kompresora, kondenztora,
vparnka, krtiaceho orgnu, filterdehydrtora, at. Komponenty s zhotoven z liatiny,
oceli, hlinka, medi, izolanch a tesniacich materilov, trecie sasti kompresora sa ma
olejom, pracovnou ltkou je chladivo. Poda elu pouitia chladiace zariadenie dosahuje
tieto teploty:
teplota konca stlaenia, meran na sedle ventilu t
2
= 150 a 200
o
C
teplota vinutia hermetickho kompresora t
vin
= 140
o
C
kondenzan teplota t
k
= 60
o
C
filterdehydrtor t
d
= 60
o
C
regulan orgn od: vyparovacej teploty a po 60
o
C
vparnk poda elu pouitia od: 0
o
C /klim.zariadenia/ a niie teploty

Chemick reakcie bud prebieha najskr v kompresore a kondenztore, kde je teplota
najvyia. To je vemi nepriazniv, lebo kompresor, zvl hermetick, je nchyln na
pokodenie a tm vyradenie z prevdzky.
Teploty kompresora bud niie pri kondenzanch jednotkch so vzduchom chladenm
kondenztorom malho a strednho vkonu, kde kompresor a kondenztor s uloen na
jednom rme, a ventiltor/y/ fka/j/ ochladzovac vzduch, po prejden cez kondenztor,
priamo na kompresor a intenzvne ho chladia. To je vhoda kondenzanch jednotiek so
vzduchom chladenm oproti kondenzanm jednotkm s vodou chladenm
kondenztorom. Teplotn hladina pre chladiace zariadenia s vodou chladenmi
kondenztormi, poda druhu prevdzky, je s nimi teplotnmi hladinami.
Naproti tomu na strane regulanho orgnu a vparnka hraj dleit lohu
rozpustnos, zmeny viskozity a vlastnosti teenia.
Teplo, pri vysokej teplotnej hladine, je dominantn faktor rozkladnch procesov
v chladiacom zariaden. Aby chemick reakcia mohla prebehn, je k tomu potrebn teplo.
Pri nzkej teplote sa reakcia neme uskutoni. Pri vyej teplote maj u molekuly,
zastujce sa rozkladnch procesov, dostaton pohybov energiu a reakcia me
prebehn. Plat Arheniove pravidlo:
Zvenie teploty o 10 K zdvojnsob a tvornsob rchlos reakcie.
Ak predpokladme ivotnos chladiaceho zariadenia 12 rokov, potom zvenie
vyie uvedench projektovanch teplt napr. o 10 K chladiaceho zariadenia podstatne
skrti ivotnos zariadenia na niekoko rokov.
Pre plnos uvdzame Le Chatetirov princp a zkon reaknej kinetiky:
Le Chatetirovho princp je zkonitos, e ak reakn systm je vystaven
uritmu psobeniu /teplota, tlak/, potom reakcia prebieha v takom smere, e sa toto
psobenie zmenuje. Ak prebieha, napr. exotermick reakcia plynov /reakcia,
vyvjajca urit mnostvo tepla/ v kontantnom reaknom objeme /naprklad
v kompresore/, potom sa tlak plynov zmenuje.
Zkon reaknej kinetiky hovor, e ak mme zneistenie uritej vekosti /napr.
kompresora/, potom rchlos reakcie je tm via, m via je koncentrcia
zneistenia.
Niektor chladiace zariadenia pracuj s vysokmi nasvacmi teplotami chladiva do
kompresoru. Namiesto teploty nasvanch pr kompresorom t
1
= 7 a 13
o
C sa dosahuje
teplota 15 a 20
o
C, ba aj vyie teploty. To znane zvyuje teplotu konca stlaenia chladiva
vo valci.
Chladiace zariadenia jednostupov pracuj s kompresnm pomerom 6:1 a max. 10:1,
pri nzkoteplotnch zariadeniach a vzduchom chladenom kondenztore a 12:1. Pri
nesprvnej prevdzke me by tlakov pomer ete vy, s dopadom na extrmne teploty
/napr. zanesenie vonkajch plch vmennkov tepla neistotami/. V takom prpade, ak je
ete zven hladina vlhkosti, priamo dochdza k chemickm reakcim oleja s chladivom
a spolu s reakciami vznikaj neistoty najrznejieho druhu.
Chladiace zariadenia so vzduchom chladenm kondenztorom maj vyie teploty
a tlaky, ako s vodou chladenmi kondenztormi. Tm sa zvyuje pravdepodobnos vskytu
chemickch reakci. Je preto dleit, aby istote vonkajch plch vzduchom chladenho
kondenztora sa venovala pozornos, zvl, aby nato pamtal prevdzkovate chladiaceho
zariadenia. Zvenie kondenzanch teplt me nasta pri poruche ventiltora
kondenztora. Podobn situcia je pri vysokej teplote okolia. To ist plat aj o istote
vonkajch plch vparnka: ak je dlhiu dobu zanesen prachom, alebo adom i inmi
neistotami, obmedz sa prestup tepla, nastane pokles vyparovacej teploty t
o
, o spsob
pokles chladiaceho vkonu, nrast sacej teploty t
1
a teplota konca stlaenia chladiva t
2

vystpi vo valci nad prpustn hodnotu. Tto porucha, zvl v letnch mesiacoch vysti,
ke sa neodstrnia neistoty na vmennkoch tepla, do splenia kompresora. Podobn
situciu zaregistrujeme pri poruche ventiltora vparnka. Prevdzkov akosti mu
nasta v preplnenom chladiacom zariaden chladivom: hoci vmennky tepla maj ist
vonkajie plochy, zariadenie pracuje pri abnormlnom kondenzanom tlaku a kondenzanej
teplote. Pokles vyparovacej teploty t
o
a s tm svisiaca strata chladiaceho vkonu Q
o
,
nsledn nrast nasvacej teploty t
1
, ako aj teploty t
2
, nastva taktie pri nedostatku
chladiva v systme. Svoj podiel ku zveniu teplt m aj vskyt elektrickho podptia, i
preptia.

3.2.5.2 Vzduch, kyslk, vodn para, voda a nekondenzovaten plyny v systme
Vznik kyseln
Pri vkuovan musme z chladiaceho okruhu odstrni vzduch, cudzie plyny a vodu aby
sme mohli systm naplni chladivom. V systme zostane len mlo vzduchu
a nezkondenzovatench plynov. Prevdzka je sce mon, ale pri relatvne vom
mnostve cudzch plynov treba aj rta s akosami pri alej prevdzke.
Problmy nastvaj pri chladiacich okruhoch, ke okruh na nzkotlakovej strane pracuje
pri niom vyparovacom tlaku, ako je atmosfrick tlak. To bva pri nzkoteplotnch
zariadeniach /pri chladive R22, ke vyparovacia teplota je niia ako -41C, pri NH
3
ke
t
0
<-34C, pri R507 ke t
0
<-47C, pri R134a ke t
0
<-27C/.

Pri prevdzke chladivo men svoje skupenstvo v rozmedz tlakov, ktor sa dosiahnu v
chladiacom okruhu. Tlaky s relatvne mal, ale teploty vysok, pri ktorch vzduch, kyslk
a taktie dusk za danch podmienok nemu skondenzova a zostvaj v chladiacom
okruhu ako nezkondenzovan plyny. Dsledok je ten, e zmes nekondenzujcich plynov
zaujme as kondenztoru m je tto as vlastne vyraden z innosti, ke svoju
funkciu zastva len zostvajca as kondenztoru.

Cudzie plyny /vzduch, kyslk, dusk, CO
2
, at./ zvyuj kondenzan tlak chladiva o svoj
parcilny tlak, zvyuje sa tak teplota konca stlaenia chladiva vo valci a prkon a v dsledku
toho sa zniuje hospodrnos prevdzky chladiaceho zariadenia.

Ako sa spozn prtomnos vzduchu, resp. cudzch plynov v chladiacom
nzkoteplotnom okruhu? Ak zmeriame tlak stej kvapaliny na kondenztore /t.j.
kondenzan teplotu/ a teplotu ochladzovacej vody, resp. teplotu vstupujceho vzduchu do
kondenztoru, potom ich rozdiel by mal by zhodn s podmienkami dimenzovania /to
znamen, e by nemal by v/, t.j. 7K pre ochladzujcu vodu a 12K pre vzduch. To plat,
samozrejme, pri istch /nie zneistench/ teplosmennch plochch a pri plnom prietoku
vzduchu cez kondenztor.
Poda Daltonovho zkona toti plat: Celkov tlak plynov sa rovn stu parcilnych
tlakov jednotlivch plynov. Tento zkon popisuje rovnica:
p
stov
= p
chladiva
+ p
cudzch plynov
/12/

kde: p
chladiva
- kondenzan tlak, ktor by sme namerali, keby cudzie plyny v okruhu
/v
kondenztore/ sa nevyskytovali,
p
cudzch plynov
- parcilny tlak cudzch plynov.

Pri vzduchu nikdy nejde o such vzduch, ale tento obsahuje vdy v sebe vlhkos. Tto
vlhkos spsobuje korziu oceovch sast a in sast oxiduj /napr. olej, priom sa
vytvra kal/, alebo koroduj.
Pri nzkoteplotnch chladiacich zariadeniach miesto odvzdunenia na vysokotlakovej
strane chladiaceho okruhu mus by uren projektantom. Miesto odvzdunenia sa rob na
strane vzdialenej od vstupu prehriateho chladiva do kondenztoru, teda na strane
kvapalinovej a vysuje pri odtoku kvapalnho chladiva z kondenztoru, alebo zo
zsobnkom chladiva.












Obrzok 102 Schma odvzduovacieho zariadenia, ktor pracuje automaticky. V
chladiacom okruhu je vodou chladen kotlov kondenztor KK, alebo vzduchom chladen
kondenztor V. Legenda:1a/1b-zmes chladiva a vzduchu sa odvdza z vstupu
kondenztora, 2-zkondenzovan chladivo na vstupe z odvzduovaa, 3-kvapaln chladivo
k odvzduovau, 4-para chladiva ku nzkotlakovej strane, 5-vstup vzduchu ku
kvapalinovej predlohe, CHV-chladiaca voda, T-teplomer, P-termostat, O-odvzduova.

Obrzok 103 Odvzduovacie zariadenie ktor
pracuje automaticky poas prevdzky.
Pouva sa pri chladiacich zariadeniach vekho
vkonu, hlavne pri chladiacich zariadeniach,
ktor pracuj vzhadom k atmosfrickmu tlaku
v podtlaku.
Legenda:1-teplomer, 2-termostat, 3-
zaplombovan ventil v otvorenej polohe, 4-tok
chladiva k vparnku, 5-zsobnk na vodu, 6-
kvapalinov potrubie, 7-filterdehydrtor, 8-
plavkov regultor, 9-kondenztor alebo
zbera

Vzduch a alie nekondezujce plyny sa odstrauj z kondenztora alebo zberaa
pomocou vmennka tepla a armatr. Vo vmennku tepla sa zmes chladiva a cudzch
plynov ochladzuje tak, e chladivo ochladzuje na nzku teplotu, m skondenzuje v
rrkach malho stojatho rrkovho apartu vlastnho odvzduovaa, pozrite
obrzky102, 103 a sa privdza do pla apartu pomocou plavkovho ventilu, ktor je
spojen z jednej strany s vparnkom. Kondenzciou klesne teplota vzduchu. Tento teplotn
skok sa vyuva ako impulz k automatickmu odtoku vzduchu. Rrkov priestor je na
spodnej strane vmennka tepla spojen s kondenztorom, alebo zberaom.

Cudz plyn /napr. vzduch, dusk, kyslink uhliit, alebo aj as splynenho oleja pri jeho
chemickom rozklade/ sa me z chladiva odstrni aj v chladiacom okruhu, ktor nem
automatick odvzduovacie zariadenie tak, e pri vypnutom kompresore /vypnutch
kompresoroch/ sa odpa v mieste odtokovej rrky kvapalnho chladiva z kondenztora,
alebo zo zsobnku chladiva, priom s stle zapnut ventiltory kondenztora /v prpade,
e zariadenie m vzduchom chladen kondenztor/, alebo za prietoku chladiacej vody /
zariadenie m kondenztor chladen vodou/.

Such dusk a argn s vhodn ako ochrann plyny pri spjkovan sast chladiaceho
okruhu, hlium pri skan tesnosti malch chladiacich okruhov tzv. hliovm detektorom.
Such dusk, ako ochrann plyn pri skladovan a pri preprave kompresorov, vmennkov
tepla, resp. chladiaceho zariadenia, chrni sasti pred korziou a v kompresore difunduje
do oleja. Pred plnenm chladiaceho okruhu chladivom je potrebn odstrni ochrann plyny
dkladnm vkuovanm.
Dusk a argn s chemicky inertn a preto ich vskyt je pri prevdzke chladiaceho
zariadenia menej nebezpen ako prtomnos vzduchu.
Pri vysokch teplotch, pri zariadeniach so vzduchom chladenmi kondenztormi, hoci
je v chladiacom okruhu such chladivo, me vznikn rozklad oleja kyslkom
z nekondenzovatenho plynu - vzduchu v chladiacom okruhu. Napriek tomu, e systm je
plne such, dochdza k usadzovaniu ltok, vzniklch rozkladnm procesom na ventilovej
doske a predovetkm na sedle vtlanho pracovnho ventilu. Tm sa zmenuje
vzdialenos medzi sedlom a ventilom - von prietokov prierez sa stle zmenuje.
V dsledku toho sa zvyuje prietokov rchlos plynu a rastie teplota konca stlaenia plynu
kompresorom t
2
. Teploty s tak vysok, e dochdza k druhmu rozkladu oleja, vznik
kyselina son, fluorovodkov, uhlk a voda.

Voda
Pri hermetickch systmoch so zvranmi a spjkovanmi spojmi nesm vnikn do
systmu neistoty. Ak situciu okruhov s R134a porovnvame so systmami s R12, je treba
poveda, e okruhy s R134a s nronejie na tesnos, pretoe R134a m meniu molekulu
ako R12 a R134a me teda unikn cez menie pry. Okrem toho R134a me prija
podstatne viac vody vtedy, ke je v kvapalnej fze. Kompresory na R134a sa dodvaj
s esterovm olejom so zbytkovm mnostvom vody 60 ppm. Toto mnostvo sa vak pri
prci rchlo zniuje vodu pohlt suidlo filerdehydrtora.
Je dleit si uvedomi, e prtomnos vody v chladiacom okruhu zvyuje inok inch
neistt. Ak by bol prtomn v systme such vzduch /o je v praxi nepravdepodobn/,
nevytvrala by sa korzia. O vetkch kyselinch, obzvl o anorganickch kyselinch,
ako je napr. kyselina son a kyselina fluorovodkov plat, e ich korozvny inok rastie
s prtomnosou vody.

Zdroje vlhkosti
Do chladiaceho zariadenia sa me vlhkos dosta:
nedokonalm vysuenm a odstrnenm vody jednotlivch komponentov pri vrobe,
resp. ako zostatkov vlhkos po vkuovan chladiaceho zariadenia,
vniknutm vlhkosti poas monte: pri zvran kyslko acetylnovm plameom bez
inertnho suchho plynu /dusk, argn/, alebo pri servisnch a drbrskych prcach na
chladiacom zariaden, napr. pri plnen chladiaceho zariadenia chladivom, prpadne pri
doplovan oleja a pri uvdzan do innosti zariadenia,
netesnosami na sacej strane chladiaceho zariadenia, ke sac tlak je ni ako
atmosfrick /hlavne pri nehermetickch okruhoch: cez skrutkov kalkov spoje, cez
upchvku a pod./
netesnosami vodnho kondenztora, prpadne dochladzovaa, chladia pitnej vody ap.
vlhkm chladivom, vlhkm olejom,
rozkladom izolcie motora hermetickho kompresora /elektromotory s celulzovou
izolciou/, ktor pri vysokch teplotch koksuj /nad 125C/, priom sa uvouje voda.

Vlhkos sa dostva do chladiaceho systmu v rznych formch, ako:
Von voda nedostatone vysuench sast, benevolentnosou a nedbalosou pri
technologickch skkach vo vode, napr. kompresora /skka tesnosti kompresor
naplnen suchm duskom sa ponor do osvetlenej vane s vodou, ohriatou na 40C,
priom sa pozoruje, i je hrub netesnos na zvaroch pla kompresora a nevznikaj
bubliny v mieste netesnosti/ vo vrobnom zvode, alej spjkovanm jednotlivch spojov
kyslko acetylnovm plameom ako kondenzan produkt, a tie ako nerozpusten
voda v chladive a v oleji;
Rozpusten voda v chladive a v oleji. Rozpustnos zvis od fyziklnych podmienok,
hlavne od teploty. V kvapalnom chladive R134a, pri teplote t
k
=50
o
C sa me rozpusti
asi 2000 mg vody v 1 kg chladiva. To sa napr. na strane vzduchom chladenho
kondenztora. Ak za prevdzky chladiaceho zariadenia z tohto stavu prejde chladivo do
stavu, ak je vo vyparnku, kde je vyparovacia teplota napr. t
o
= -30
o
C, me sa rozpusti
len 200 mg vody v 1 kg chladiva. Ostatn voda, v mnostve 1800 mg, je von voda,
ktor sa rozhodujcim spsobom podiea na rznych chemickch procesoch. Pri
teplotch pod nulou, ak sa vyskytuj napr. v rozsahu vyparovacch teplt LBP, von
voda vymza v krtiacom ventile, alebo kapilrnej rrke. V takom prpade je potrebn
vymeni filterdehydrtor, prpadne okruh vysui.
Adsorbovan a absorbovan voda na povrchu siastok a v organickch hmotch,
predovetkm v elektrickch izolcich motoru kompresoru. Najviu schopnos
adsorbova /t.j. prijma vodu povrchom siastky/ vodu m vysuen a zven
elektromotor /v peci, pri teplote 105
o
C/, ktor bol po vysuen ponechan niekoko dn
pri teplote 20
o
C a relatvnej vlhkosti 60 %. Navlhavos bola pre 90 W stator 8 g
a k nemu patriaci rotor 2,3 g. Nie je to vek hmotnos, ale z hadiska hermetickho
chladiaceho okruhu, kde prietok chladiva je riaden kapilrnou rrkou je 10 g vlhkosti
neprpustne vea. V elektromotore je adsorbovan voda v plechoch statora /a odtia sa
voda vemi ako dostva suenm aj vkuovanm/ a rotora, a drkovou izolciou.
Uveden skka motoru sa robila v podniku Calex.
Viazan voda ako bunin voda v celulze elektroizolanch materilov elektromotorov.
Pri teplote nad 110
o
C me nasta rozpad celulzy, kedy vznikne 35 % vody, 39 %
uhlku, 15 % plynu a 11 % zbytkov. Z toho dvodu sa celulzov izolcia nahradila
syntetickou izolciou s max. dovolenou teplotou 140
o
C. Dnes sa celulzov izolcia
prakticky prestala pouva, ale kompresory s elektromotormi s touto izolciou s ete
v prevdzke. Pri vysokch teplotch elektromotora s celulzovou izolciou, dochdza
k tvorbe organickch kyseln, ivc, voskov a olejovho kalu. Dsledkom toho je
pokodenie losk, zadretie pohonnho mechanizmu, pracovn ventily netesnia
a spsobuj sptn expanziu plynu a nsledne pokles dopravovanho objemu toku
kompresora.
Motory s vhodne zabalen a dopravuj sa do vrobnho zvodu kompresorov, kde sa
suia v zostave s kompresorom.
Voda v chladiacom okruhu je neiaduca pre chladiarov. Voda je najv nepriate
chladiaceho zariadenia /teda nepriate .1/ a mus sa zvoli tak technolgia pri vrobe,
monti a servise, aby sa vniknutie vody minimalizovalo. Chybou je, ak v dsledku vonej
vody zariadenie zamza. Avak aleko vou chybou je, ke vznikn chemick reakcie,
ktor ved k tvorbe kyslinkov eleza, kyseln a rozkladu oleja a chladiva. Potrubia,
vmennky tepla, kompresory, filterdehydrtory a i., pred montou sm by na nevyhnutne
potrebn krtku dobu otvoren. Chladivo a olej musia by such. Olej mus by v takch
ndobch, aby sa cel spotreboval, vyhn sa odlievaniu potrebnho mnostva oleja
z ndoby vekho objemu do menej ndoby.
Dleit je pritom dobr a sprvne vkuovanie /z dvoch strn, pozrite obr.96/, m sa
urite odstrnia nekondenzovaten plyny /dusk, kyslk, kyslink uhliit, vodk, metn,
vzduch/ v ase, ke zariadenie nie je v chode. Pri vemi dlhch potrubiach je treba rozdeli
chladiaci okruh na sekcie. Aj pri dosiahnut nzkeho vkua nesmie chba v chladiacom
okruhu filterdehydrtor, ba ani vtedy, ke chladiace zariadenie pracuje pri nadnulovch
vyparovacch teplotch.
Nepouvaj sa tzv. antimraziace prostriedky, kee psobia oxidane
a v kompresore, pri teplote konca stlaenia s nestabiln. Ak boli pouit antimraziace
prostriedky, je potrebn vymeni chladivo a olej.

Voda je osobitnm problmom pri chladive amoniaku
Dsledky vekho mnostva vody s tak vek, e ich nie je mon porovna so
iadnym inm chladivom. Odporan mnostvo vody v amoniakovch chladiacich
zariadeniach je sce max. 0,3 %, ale skuton mnostv s aleko vyie. Voda sa do
okruhu dostva so vzduchom, ale pretoe vodu dychtivo pohlcuje amoniak, odvzduova
na vysokotlakovej strane vypa such vzduch prakticky vetku vodu pohltil amoniak
a t sa zdruje na nzkotlakovej strane v odluovaoch kvapalnho chladiva,
stredotlakovch ndobch a pod.
Na vysokotlakovej strane sa iadna voda neobjavuje. Ak chceme odobra vzorku
amoniaku za elom kontroly mnostva vody, tak ho odoberme len na strane nzkeho
tlaku. Vodu nie je hospodrne zachycova dehydrtormi pri komernch chladiacich
zariadeniach s nplou chladiva menej ako 4 kg je elnejie niekoko krt vymeni cel
npl chladiva, ako intalova a vymeni filterdehydrtor.
Vo vekch amoniakovch chladiacich zariadeniach v priemysle sa voda z
chladiaceho okruhu sa odstrauje destilciou v rektifikanom zariaden, kde sa amoniak
pomaly vyparuje a zanech vodu v ndobe /L33/.

3.2.5.3 Kyslinky, pomeovanie a soli kovov
Hlavnmi oxidmi s kyslink eleza a medi. Kyslink eleza /erven kyslink eleza
Fe
2
O
3
/oxid elezit - t.j. hrdza/ a ierny kyslink eleza Fe
3
O
4
/oxid eleziit/ vznikaj
bu inkom vonej vody, alebo kyslka zo vzduchu a s zachyten filtrom. aleko
neprjemnej je vak oxid medn Cu
2
O /erven oxid medi/ a oxid mednat CuO /ierny
oxid medi/, ktor vznik pri spjkovan striebrom, ke sa nepouije ochrann inertn plyn.
erven kyslink medi je tak jemn, e sa dostva dokonca cez vetky leny chladiaceho
okruhu, dokonca as kyslinka medi sa dostva cez filterdehydrtor a sito do krtiacich
ventilov a do krtiacich kapilr a iba vtedy ostva na zenom mieste, ke sa u dosiahol
urit stupe zneistenia: in cirkuluje s chladivom a olejom.
Zo skok vo vskume v podniku Calex vieme, e kyslink medi sa dostva
predovetkm aj do hermetickho kompresora a usadzuje a zra sa na jemne opracovanch
trecch plochch /piest, valec, hriade, loisk, ojnica a obrusuje ich, m kles vkon
kompresoru, ale aj znen prietok m krtiaca kapilra a chladivo cez pracovn ventily/,
upchva filtre, ventily, dokonca prtomnos medi mono zisti v mazacch kanloch.
Spsobuje spoiatku zven trec odpor a neskr zadretie, prpadne splenie
elektromotora. To sa vyskytovalo, predovetkm v okruhoch s chladivami s obsahom chlru
a s minerlnymi olejmi. Pri minerlnych olejoch bola podmienka, aby sa zabrnilo
pomedeniu - aby ivc v oleji bolo menej ako 0,3 % a sry menej ako 0,2 %.
Tenk vrstva pomedenia u chladv s obsahom chlru a minerlnym olejom bola tvrd,
nestieraten.
V okruhoch s fluruhlovodkovmi chladivami a esterovm olejom pomedenie nastva, ale
nie v takom rozsahu ako pri minerlnych olejoch a vrstva pomedenia nie je tvrd, je
stieraten.

Ke sa mont rob nedbalo, dokonca ke sa nevkuuje systm, ale sa len prefukuje
duskom, tento prpad nastane a opravr urite bude ma prcu s tm, o narob voda
v okruhu. Do istej miery sa zlep situcia v okruhu vmenou filterdehydrtora. Po dobe
chodu zariadenia 2 a 4 dn, po uveden chladiaceho zariadenia do innosti, sa
filterdehydrtor automaticky vymiea pri otvorench a polohermetickch systmoch. Proces
pomedenia je nevratn a kon vemi neprjemnmi dsledkami.
Kyslinky pri alch reakcich vytvraj soli kovov. Soli kovov s pevn zbytky
po korzii eleza a CuCl
2
inkom kyseln na kov. Kyselina me vznikn z chladiva
a vody, alej hydrolzou polyolesterovho oleja pri vych teplotch a psob potom na
kov. Pri chladivch, obsahujcich chlr, vytvra sa chlorid eleza. Kyselina, ktor vznikne,
spsobuje korziu a je prinou rozkladu oleja. CuCl
2
sa vyskytuje zriedkavejie, pretoe
reakn rchlos medzi kyselinami a meou je podstatne menia. Soli kovov sa zachycuj
vo filterdehydrtore: ke dehydrtor pohlcuje vodu, tvorba kyseln je spomalen
nedostatkom vody.
Filterdehydrtor je miestom, kde sa zachycuj neistoty, ktor una so sebou chladivo.
Jeho lohou je, aby sa v om zadrali vetky neistoty ako voda, dechtov ltky, pryskyrice,
guma, kyslinky Cu, hrdza a in. Bva umiestnen pred expanznm ventilom
a priezornkom chladiva.
Suidlo filterdehydrtora mus by stabiln v suchom i v mokrom stave s pouitm
chladivom a olejom, nesmie sa rozpusti, alebo z neho vznika prach. Zo suidla sa nesmie
uvoova prijat voda, za podmienok ak s v chladiacom okruhu.

Aj z tchto prin sa povinne vymiea filterdehydrtor po uplynut prvch 48 a 96
hodn /poda pokynov vrobcu kompresora/ od uvedenia zariadenia do prevdzky. Pre
fluoruhlovodkov chladiv /R134a, R407C, R410A, at./ sa pouvaj napr. dehydrtory
Danfoss typu DN s kombinovanm jadrom z molekulovho sita /adsorbuje vodu/ a
aktivovanho kyslinka hlinitho /adsorbuje kyseliny/, ktor vykazuj vyiu adsorpn
schopnos a s vhodn praktick pre vetky chladiva. Cudzie pevn astice sa mu
zachyti aj na termostatickom expanznom ventile a blokova ho. To by sa nemalo sta
malo by ich zachyti sito filterdehydrtora /vekos sita 0,025 mm/. Napriek tomu stva sa
to.

3.2.5.4 Hydrolza
Polyolesterov oleje vznikaj z alkoholov a kyseln pri vyej teplote a tlaku. Popri
estere vznik aj voda /vodn para/, ktor sa odstrauje. Tto reakcia je vratn. Za
dostatonho mnostva vody prebehne opan reakcia, ktor nazvame hydrolza. Okrem
teploty, dostatonho mnostva vody /nad 2000 ppm/, podporuj tto vratn reakciu
kyseliny v systme /pozrite obrzok 47 na strane 108 druhej knihy Sp k zkladom/.
Teda, zven mnostvo vody v chladiacom systme spsobuje zven stupe hydrolzy, za
predpokladu e v systme s zven teploty a mnostvo kyseln a neistt, ktor psobia
katalyticky. Predpokladom je teplota vyia, ako je 80
o
C.
Ak by boli aj vyie teploty a bol by nedostatok vody, hydrolza by pravdepodobne
nevznikla.
Navrhuje sa preto dra hladinu vody v oleji pod 50 ppm oleja a hlavne v chladiacom
systme pod ekvivalentom 100 ppm, najlepie pod 80 ppm.

3.2.5.5 Zhorenie elektromotora kompresora
Tto problematika sa tka predovetkm chladiacich okruhov s hermetickmi
a polohermetickmi kompresormi. Je nepochybn, e hermetick, resp. polohermetick
kompresory maj rad vhod, ale maj aj nevhody, na ktor me poukza nadmern
vlhkos v systme, sprevdzan vysokmi teplotami konca stlaenia chladiva vo valci,
katalytickm inkom kovovch neistt, vznikom kyseln, ktor vystia do do porch
elektromotoru /zvitov skrat, preruen vinutie, skrat na kostru/ a mu skoni splenm
elektromotoru kompresoru.
Splenie, alebo tie vyhorenie, resp. zhorenie motoru nastane, ke izolcia
elektromotoru je dlhiu dobu vystaven kritickej teplote. Plat Arheniove previdlo /pozrite
kapitolu 3.5.1/.

Elektromotor je najchlostivejou asou hermetickho chladiaceho okruhu
Prinou splenia elektromotoru me by prvod prdu, nezodpovedajci dovolenmu
preptiu alebo podptiu v elektrickej sieti /nzke naptie nedovol elektromotoru sa
rozbehn, ale pokles naptia me nasta aj pri chode kompresoru, kedy kles aj
odoberan prd a nadprdov ochrana nevypne, resp. vypne a pri vekom poklese naptia,
ke sa u motor zastav a motorom prechdza skratov prd/, alebo prinou je zlyhanie
ochrannho spnaa /nadprdov istenie/, strata chladiva /alebo chladivo je zneisten/,
nedostaton zsobovanie mazacch miest kompresora olejom, prtomnos vzduchu alebo
vlhkosti a kyseln /aj rozkladom oleja/ v chladiacom systme, prli vysok teplota konca
stlaenia, vonkajie neistoty, chemick reakcie a i.
Poiatok prvho splenia motoru me ma teda viac prin. Dochdza k zneisteniu
chladiva a oleja tm sa zmenuj prietokov prierezy mazacch kanlikov v kompresore.
Chladivom a olejom sa zneistenie rozna do chladiaceho a olejovho okruhu. Sasne
neistoty sa dostvaj aj do kondenztoru, m stpa kondenzan teplota. Zvenmi
teplotami sa stle viac zaauje elektromotor. Z uvedench prin vzrastie teplota na vinut
nad dovolen hodnotu, t.j. nad 140 C a pri uritom asovom psoben dochdza k zhoreniu
elektromotora.
istenie systmu so splenm kompresorom, ako sme u uviedli, je jednou z
najzloitejch oprv, ktor sa vyskytuj pri servisnch prcach.

Aj napriek dkladnmu vyisteniu chladiaceho okruhu, ned sa vyli alie zhorenie
elektromotora kompresora.

Pri malch chladiacich vkonoch hermetickch chladiacich jednotiek sa rob kompletn
vmena chladiacej jednotky, ke systm bol vemi zneisten spalinami. /Najastejie sa
toti najskr upch spalinami kapilrna krtiaca rrka a chladivo pomaly zapa
kondenztor/.

Rozhoduje nielen ekonomick hadisko, ale aj vek riziko optovnho zhorenia
elektromotora po oprave.

Pri vekch chladiacich vkonoch sa vmena kompresora rob na mieste monte.
Opravu splenho kompresora vina vrobcov kompresorov odmieta a taktie
vina servisnch firiem nie je na tto opravu technicky pripraven. Cez to vetko s
firmy, ktor tto opravu robia.
Oprava splenho kompresora je drah /oprava kompresora + doprava kompresora
+ vyistenie jednotlivch hlavnch ast systmu + mont kompresora + prevdzka
chladiaceho zariadenia spojen s definitvnym oistenm chladiaceho okruhu/.
Firma KMP robila skky namontovania novho kompresoru bez predchdzajceho
vyistenia chladiaceho okruhu. Vsledky s tieto:
druh vyhorenie sa prejav po 6 a 12 mesiacoch,
tretie vyhorenie sa prejav po 2 mesiacoch,
tvrt vyhorenie sa prejav po 2 tdoch,
piate vyhorenie sa prejav po 2 doch.

Takto drastick pokus si n chladiarensk opravr neme dovoli. Dnes vak existuje
jednoduchia cesta ako vyisti systm po splen motoru kompresora. Kompresor
prichdza opraven od renomovanej firmy, ktor robila opravu, so zrukou. To vak ete
neznamen, e opraven kompresor po zabudovan do chladiaceho okruhu u nezhor.
Osud opravenho a oistenho alebo novho kompresora spravidla zvis od tchto
faktorov:
na stupni zhorenia elektromotora,
od toho, ako je rozvetven chladiaci okruh /napr. okruh so zdruenmi kompresormi/
a i okruh nem tzv. mtve kty,
na kvalite vyistenia /kompresor, chladiaci okruh/.
Poznmka: Neistoty zo splenia mu by skryt v zbytkoch oleja a tento ich chrni tak, e
benmi prostriedkami, prefukovanm duskom alebo vkuovanm sa nemu odstrni.

Postup po zhoren elektromotoru hermetickho kompresoru
Preskaj sa vetky fzy pod sprvnym naptm a vetky elektrick prpoje.
Megaohmmetrom sa prekontroluje krtke spojenie vo vinutiach alebo medzi
vinutiami, kostrou a zemou. Preruen spojenie signalizuje, e motor je splen.
Kompresor nerozbieha. Ak kompresor m uzatvracie ventily, tieto sa uzavr.
Z kompresora sa odvedie chladivo do zbernej fae. Strhnut asti oleja, pri
odvdzan chladiva do zbernej ndoby sa zachytia anovm pltnom a preskmaj sa
na obsah uhlka.
Z kompresoru sa odoberie skobn vzorka oleja. Poda analzy, ktor urob
servisn technik, mu sa vyskytn tieto prpady zhorenia:
1. odobrat vzorka oleja nem tmav farbu a prtomnos sadz v sacom potrub /pri
piestovch kompresoroch/, resp. vo vtlanom potrub /pri rotanch kompresoroch s
valivm piestom/ sa nezistila. Z toho mono usdi, e nrast teploty, aj ke nadmern,
bol krtky. Motor sa splil napr. zablokovanm rotoru. Tento proces sa nazva rchle
zhorenie. Vzniknut kyseliny a neistoty s rozpusten len v oleji kompresoru.
Zmeran kyslos oleja, vyjadren slom kyslosti 0,05 mg KOH/g, poukazuje na to,
e chladiaci okruh nie je zneisten, nevyaduje sa rozsiahle istenie a sta vymeni
kompresor a filterdehydrtor v kvapalinovom potrub, alebo filtran // vloku /y/.
Mus sa potvrdi, e v kondenztore, zsobnku chladiva, ani v TEV sa nenjdu
prznaky zneistenia spalinami. V takomto prpade sa me sac istiaci filterdehydrtor
po 2-3 hodinch chodu vymontova a chladiaci okruh bude vyisten. Filterdehydrtor
pred TEV by sa mal kadom prpade voli v rade o jeden stupe v, ako pvodne
naintalovan. Po 24 hodinch je potrebn ete raz zmeni filterdehydrtor, alebo
filtran vloku a zmera na alej odobratej vzorke oleja slo kyslosti. Tento prpad
znamen obvykle to, e kompresor pri zhoren nepracoval /vinou ide o zablokovan
rotor z rznych dvodov/. Pri tomto prpade zneistenia je treba da pozor na sptn
prdenie neistt do sacieho potrubia. Preto je potrebn preetri sacie potrubie na
prtomnos sadz.

2. odobrat skobn vzorka oleja m tmav farbu, bola zisten vek prtomnos sadz
v sacom potrub /pri piestovch kompresoroch/, resp. vo vtlanom potrub /pri
rotanch kompresoroch s valivm pohybom piestu/, kysl je aj olej - slo kyslosti >
0,05 mg KOH/g. Vzniknut kyseliny boli roznesen do celho okruhu. Skutonos, e
kompresor nerozbieha, poukazuje, e ide o vek zneistenie. Tento popis predstavuje
tzv. "pomal zhorenie. V prpade, e po zhoren sa zist, e v kompresore s vosky,
pouij sa filtran vloky ITE typu US-CC. Olej z kompresora m siln zpach. V
tomto prpade sa na istenie chladiaceho okruhu ponkaj dve monosti:
preplchnutie chladivom alebo olejom,
metda istiaceho filterdehydrtora.
V praxi sa astejie pouva sa metda istiaceho filterdehydrtora, ktor najviac
odporaj aj vrobcovia kompresorov.

Metda istiaceho filterdehydrtoru
Pouvaj sa istiace filterdehydrtory BURN-OUT, napr. filterdehydrtory Danfoss
typu DAS 165, ktor s vhodn pre mal vkony a ktor sa vymieaj po uritej dobe
prevdzky /nie s uren pre opakovan pouitie/, pozrite obrzok 104.
Burnout filterdehydrtory ITE typu US, ktor maj vymeniten vloky a pouvaj sa
pre vie vkony. Vloky s z oxidu hlinitho a maj ryhovan, t.j. zven povrch asi
o 55 %. Vkladaj do rozoberatenho pla. Ten sa zabuduje spolu s vlokou, resp. s
vlokami do sacieho potrubia, pri vom zneisten a vch vkonoch aj do
kvapalinovho potrubia /odstrnia vlhkos, prach, spaliny a kyseliny po zhoren motoru/.

Obrzok 104 Burnout filter typ DAS Eliminator
pre zabudovanie do sacieho potrubia splench
chladiacich a klimatizanch ohruhov, v ktorch
je fluoruhlovodkov chladivo. Po odstrnen
neistt sa z okruhu demontuj. Legenda:1-vstup,
2-pruina,3-pevn vloka pozostvajca zo 70%
aktvneho kyslinka hlinitho a 30%
molekulovho sita, 4-jemn sito na mal neistoty
pri malej tlakovej strate, 5-podloka z polyetylnu,
6-tesniaci uzver, 7,8-Schraderove ventily na
kontrolu tlakovej straty

Po vmene kompresora /v kompresore je nov olej/ a zabudovan uvedench filtrov do
sacieho potrubia na vstupe do kompresora a aj do kvapalinovho potrubia/ pri vch
chladiacich vkonoch/ a vyisten alebo vymenen expanznho, magnetickho
a tvorcestnho ventilu, sa kompresor spust. Na sacom filtri sa sleduje tlakov strata.

Kad druh tde sa odoberie vzorka oleja a preska sa na kyslos a skontroluje sa
jeho farba. Tlakov strata sa meria priamo na filterdehydrtore. Filter na san sa mus
vymeni skr, ako tlakov strata prekro:
pri klimatizanch zariadeniach 0,5 bar,
pri chladiacich zariadeniach 0,25bar,
pri mraziacich zariadeniach 0,15bar.
V prpade potreby sa filterdehydrtor, alebo vloka, vymen. Filterdehydrtor, resp.
vloka filtra, ako aj olej kompresora, sa vymiea dovtedy, a slo kyslosti a farba /i
nevznikaj nekondenzovaten plyny/ oleja sa zhoduj s vyie uvedenmi poiadavkami:
t.j. e olej je plne jasn a nie je kysl. Potom sa zo sacieho potrubia vyberie filter a na
przdne miesto sa d rrkov adaptr. Taktie sa vymen filter z kvapalinovho potrubia
a vlo sa na jeho miesto nov originlny filterdehydrtor.

Obrzok 105 Pouitie burn - out filtra Danfoss typu
DAS, pouvanho pre splen kompresory. Pevn
vloka pozostva zo 70 % aktvneho oxidu hlinitho
a 30 % molekulovho sita.
Dva Schraderove ventily sa pouvaj na kontrolu
tlakovej straty vplyvom zanesenia a s znzornen na
obrzku. Filterdehydrtory s pre chladiv R134a,
R404A, R410A, E507 a R22, pre chladiace vkony 6,0
a 15 kW a pre priemery rrok 10, 12 a 16 mm.

3.2.5.6 Dodatok ku kapitole 3.2
Poda firmy Danfoss /L28/, pri retrofite chladiva R12 na R134a treba urobi:
vmenu minerlneho oleja a jeho nahradenie esterovm olejom,
poui nov filterdehydrtor
splni poiadavky na istotu, o je najdleitejie.
Poda firmy Castrol pri zmene chladiva R12 na chladivo R134a sa vymen minerlny
olej za esterov 3 krt. Poda postupu Castrol, po trojnsobnom preplachu obsah zvynho
minerlneho oleja nikdy neprevil 1%.
Skky firmy DEA /L29/ ukzali, e pri retrofite na esterov oleje zvykov mnostvo
minerlnych olejov v mnostve 1% neznamen iadne ovplyvnenie funknej spsobilosti
tchto olejov v zariaden, ktor je naplnen R134a. Dleit je rchlos pri retrofite
a istota, ktor je najvym zkonom, mnostvo vlhkosti je dan hodnotou 200 ppm ako
kritick bod pre stabilitu oleja v kompresore.
Neistoty ovplyvuj ivotnos kompresoru. Je to predovetkm vlhkos, ktor
vyvolva alie rozkladn procesy. Preto je dleit vyvkuovanie /na 0,5 mbar/ a tesnos
systmu, hlavne pri vyparovacch teplotch pod rovou atmosfrickho tlaku. Tesnos
chladiaceho zariadenia sa pravidelne kontroluje /minimlne 2 krt za rok/. V prpade, e sa
zist nik chladiva, netesnos sa ihne odstrni a dopln sa chladivo. Taktie sa skontroluje,
i nie je preplnen systm, alebo nekondenzovaten plyny v okruhu, kedy s vysok
kondenzan teploty. Pri dlhom kvapalinovom potrub sa zmeria, i je dostaton
dochladzovacia teplota pred expanznm ventilom. V negatvnom prpade pri tchto
faktoroch dochdza k nrastu teplt, hlavne na vtlaku, so vetkmi dsledkami na tvorbu
rozkladnch procesov.
Pri kadom zsahu do chladiaceho okruhu /vkuovanie, vmena lena/ sa vymen
filterdehydrtor. Chladiace zariadenie by sa malo vybavi indiktorom vlhkosti.
Pre bezchlrov halognovan chladiv, ako napr. R134a, R404A, R407C, ktor s
dodan vrobcom chladiva, vrobca zaruuje , e mnostvo vlhkosti v chladive poda DIN
8960 je max. 10 mg/kg chladiva. Zo sksenost vyplynulo, e kritick obsah vlhkosti
v okruhu, ktor nikdy nesmie by prekroen, je asi 80 ppm.
Ak sa prekro tto hodnota, ktor signalizuje priezornk chladiva, mus sa vymeni
filterdehydrtor, resp. vloka filtra, vymeni olej, prpadne musia sa urobi alie opatrenia
a to tak, aby sa zamedzilo vzniku vonej vody a tm aj pokodeniu chladiaceho zariadenia.
Filterdehydrtor prijme viac vody pri niej teplote, priom prijat mnostvo vody
chladivom zvis aj od druhu chladiva a od mnostva vody, ktor je u v chladive. Preto sa
umiestuje filterdehydrtor, spolu s priezornkom chladiva /s indiktorom vlhkosti/ pred
regulan orgn /AV, TEV, EEV/. Dleit je nielen istota vntornch plch zariadenia, ale
aj technolgia monte a servisu, ako aj istota vonkajch plch vmennkov tepla.
Najlepou metdou istenia pre chladivo a u utesnen okruh je mont dostaujco
dimenzovanho filterdehydrtora na kvapalinovej strane a vymiea ho dovtedy, a sa
zabezpe, e zariadenie je ist, such a bez kyseln /L27/. Dehydrtor sa vymiea vdy, ak
bol otvoren chladiaci okruh. Treba ma vak na pamti, e filterdehydrtor zachyt sce
vinu neistt, ale nie vetky neistoty.

Do neiaducich neistt priraujeme aj nevhodne zvolen olej. Dvojica chladivo R134a
- olej PAG, poda firmy Du Pont /L26/ nemala dobr mieatenos, zmes sa delila na dve
fzy. Olej sa hromadil na strategickch miestach chladiaceho okruhu vo vparnku, o
spsobovalo zhoren vmenu tepla a brnilo to nvratu oleja do kompresoru.
Ak sa vymiea olej v kompresore, nov olej by mal by tak, ak predpisuje vrobca
kompresoru pre dan typ chladiva. In typ by mal by len po dohode s vrobcom
kompresoru. Pri vyliat oleja z kompresoru, zostva na plochch siastok kompresoru
asi 10 % oleja.

Pri chladiacich zariadeniach malch i vekch sa vyskytuje prpad vekho zneistenia
chladiaceho okruhu zlomenm, resp. roztrhnutm potrubia. Pre majitea to znamen, hlavne
vekch zariadeniach, vek ekonomick stratu /chladivo, nsledn zneistenie chladiaceho
okruhu vlhkm vzduchom, vpadok chladenia, ke je potreba chladu/. Priny s tieto:
nedovolen chvenie potrubia /chvenie od kompresoru, resp. pulzciou plynu/,
nedovolen zaaenie potrubia pri zmene dky, nsledkom kolsania teploty,
chemickm psobenm na spjkovan spoje.
K prinm zlomenia, resp. roztrhnutia potrub sa vrtime podrobnejie v kapitole
Potrubie.
Ete pr slov ku spleniu motoru polohermetickch kompresorov. Vina elektrickch
porch motorov je zaprinen preruenm napjania v jednej fze trojfzovho motoru,
prli nzkym napjacm naptm, pokodenm vinutm, abnormlnym prehriatm, alebo
blokovanm rotoru /trenm rotoru o stator, zadretm piestu, ojnice, alebo hriadea
v loiskch/.
K plnmu skratu vinutia motoru dochdza hlavne pri zastaven, kedy je najvyie
elektrick a fyziklne zaaenie. Ak je vtedy prli vysok naptie, alebo ak je z nejakho
dvodu blokovan rotor, dochdza k spleniu elektromotoru /ak nepracuj poistky vemi
rchlo/. Ak splenie motoru je pri spusten, sadze smeruj na stranu sania systmu to by
mohlo pomc pri diagnostike /s sprvne nadimenzovan poistky, nedostaton chladenie
motoru/.
Ak s vetky fze motoru splen a kompresor je zablokovan, takmer s istotou
meme poveda, e prinou elektrickej poruchy motoru je mechanick chyba. Ak
kompresor nie je zadret, meme uvaova o elektrickom pvode poruchy. V tom
prpade by sa mala urobi kontrola naptia a rovnovhy fz. Me s o nerovnomern
napjanie fz. Je taktie potrebn skontrolova stav kontaktov stkaov. Problm me by
taktie v predimenzovanom kompresore vzhadom ku skutonmu zaaeniu pri krtkych
cykloch /mal by by 5 max. 6x za hodinu, vdy je potrebn repektova pokyny vrobcu/,
kedy tento stav taktie me spsobi prehriatie motoru. Pri rozobrat kompresoru meme
spozorova ryhy na pieste, valci a na loiskch.
Pri kompresoroch s jednofzovmi motormi je astou prinou zhorenia zalepenie
kontaktov rel.
Miestne skraty motoru mu by spsoben lomkami kovu tm, e dolo k pokodeniu
izolcie. Miestny skrat me by spsoben relatvnym pohybom jednotlivch zvitov toho
istho vinutia. Pri spusten zariadenia nastva relatvne trenie. Pred montou novho
kompresoru je treba odstrni vetky lomky z okruhu /napr. z klapkovho pracovnho
ventilu/. Zneisten olej sa mus z okruhu odstrni.
Pri rozbore kompresora ani podrobnou analzou nie je niekedy mon zisti prinu
poruchy, pretoe porucha me by zaprinen kombinciou rznych faktorov. Je potrebn
kontrolova aj prvodn kble, stav kontaktov a stav zoradenia tlakovch regultorov.

3.3 VONKAJIE NEISTOTY
Na zvyovan kondenzanho tlaku chladiacich zariaden, teda na zniovan chladiaceho
vkonu a zniovan ivotnosti chladiacich zariaden pre domcnos, pre distribciu potravn
a pre priemysel sa zvl podieaj neistoty na vzduchom chladench kondenztoroch,
vodn kame pri zariadeniach s vodou chladenmi kondenztormi, organick a anorganick
neistoty na odparovacch kondenztoroch, a chladiacich veiach, at.
Po monti strednch i vekch chladiacich zariaden nesksen prevdzkovatelia
nemaj pevn servisn zmluvy na dozor, drbu a servis chladiaceho zariadenia so
servisnou organizciou. Vmennky ochladzujce vzduch, resp. chladen vzduchom, ktor
sa v prevdzke asto zanes prachom, resp. planktnom a lstm zo stromov, prpadne
nemaj vhodn pravu chladiacej a vychladzovanej vody pre vodn kondenztor resp.
chladi, zariadenie pracuje pri vysokch kondenzanch teplotch a vysokch teplotch
konca stlaenia chladiva vo valci, take vypadva z prevdzky hlavne vtedy, ke si to
najmenej elaj. Mnoh chyby sa niekedy prejavia a po niekokch mesiacoch, alebo
rokoch.
Poda vskytu meme rozdeli vonkajie neistoty na:
na vzduchom chladench kondenztoroch a vparnkoch,
na vodou chladench kondenztoroch a chladioch vody, prpadne chladioch
kvapaliny.

3.3.1 Vonkajie neistoty na vzduchom chladench kondenztoroch a vparnkoch
1. Mal chladiace zariadenia so vzduchom chladenm statickm kondenztorom
Pri malch chladiacich zariadeniach v domcnostiach a v maloobchodoch sa dnes u
vyskytuj kondenztory statick takmer vo vetkch chladiarenskch vrobkoch, vinou
s to kondenztory s vyarovacm drtmi /pozrite obrzok 76/.
U tchto sa zhoruje hospodrnos chladiaceho zariadenia nnosom prachu a inch
neistt, ktor treba pravidelne isti:
jemnou kefou, vysvaom, alebo stlaenm vzduchom,
v prpade usadenej mastnej neistoty treba poui vhodn istiaci prostriedok.

2. Mal chladiace zariadenia so vzduchom chladenm dynamickm kondenztorom
V prpade, e tieto chladiace zariadenia maj kondenzan jednotky, alebo dynamick
kondenztory umiestnen priamo v skrini vrobku, je potrebn venova pozornos astej
kontrole zanesenia kondenztorov neistotami. Ventiltor kondenztora, ako aj pohyb ud
okolo chladiaceho zariadenia vria prach. Negatvny vplyv maj koberce a rohoe
v priestore pred kondenzanmi jednotkami V kobercoch sa usadzuj neistoty a pri chdzi
sa zvria a nasvaj ventiltorom kondenztoru.
Takto sksenosti sme nadobudli s distribunm chladiacim zariadenm Calex pre
maloobchod, ktor mali rovnak rkov a vkov modul a vye 30 druhov vrobkov
tak mohlo vytvori linku, ktor bola iadan v maloobchodnch predajniach potravn. S
rovnakm modulom bola vyroben aj mal skria, kde bola uloen kondenzan jednotka.
Zanesenie neistotami kondenztora bolo tak vek, e v obchodoch to vyadovalo
vyistenie kondenztora kad mesiac. Nevyistenie znamenalo vysok kondenzan tlak,
vysok teplotu konca stlaenia chladiva v kompresore, vysok prkon a nsledn vypnutie
chladiaceho zariadenia.

Chladiace zariadenie s dynamickm kondenztorom umiestnenm vonku
Aj ke tu nedochdza k tak rchlemu zaneseniu kondenztora, ako sme popsali pri
distribunch chladiacich zariadeniach, ktor nemali kondenztor umiestnen vonku, predsa
aj tu dochdza k zananiu neistotami:
prachom, planktnom, lstim zo stromov, at.,
mastnotami z dymu, ktor sa vyskytuj zo vzduchu, alebo napr. prisvanm
z okolitch objektov /kuchyne/.
Ak sa jedn o prv prpad, treba neistoty vyfka vzduchom, alebo vystrieka vodou
s odmasovacmi prsadami /L39/. Pri druhom prpade poui vhodn istiace prostriedky.
S na trhu firmy, ktor ich ponkaj pre rzne prostriedky a zariadenia pre typy neistt.
Niektor istiace prostriedky zabezpeia aj potrebn dezinfekciu.

3.3.2 Vonkajie neistoty v chladiacej vode pre vodou chladen kondenztory a vodn
chladie
Neistotm na strane vody je treba venova trval pozornos, lebo sa neustle vytvraj.
Tieto mu by anorganickho a aj organickho pvodu. Aby nedolo k ohrozeniu
vroby, pre ktor obvykle chladiace zariadenie sli, chladiace zariadenia u v projekte s
vybaven zariadenm na zmkovanie, istenie a pravu vody. Okrem toho rznymi
zariadeniami sa zabrauje korzii a mikrobiologickmu rastu.
Neistoty sa usadzuj na rrkach kondenztorov a chladioch kvapaliny a vytvraj
vrstviku, ktor predstavuje tepeln odpor prestupu tepla. Tak napr. me m tepeln
vodivos 350 W/m
2
K, vodn kame 2 W/m
2
K a hlien len 0,4 W/m
2
K, priom najv
tepeln odpor m teda hlien.

3.3.2.1 Tvorba vodnho kamea vo vmennkoch tepla
Absoltne ist voda neexistuje. Pred pouitm vody pre vodn kondenztor alebo
vodn chladi, by mala by uroben analza vody.
Druhy vd:
voda z vodovodu - je drah a pre tieto ely sa preto nepouva
studnin je ist, ale m vysok koncentrciu sol a preto sa mlo pouva.
poton,
voda z chladiacich ve cirkuluje v otvorenom alebo uzavretom okruhu chladiacej
vee. Je o 15 a 20K teplejia ako studnin voda. Mnostvo sol me by a
desakrt vie ako v upravenej mestskej vode. Voda z chladiacich ve me
prijma prach a korozvne plyny.

Vetky vody obsahuj urit mnostvo vpnika /hlavne uhliitanu vpenatho/,
horkovch sol /hlavne uhliitanu horenatho MgCO
3
a sranu vpenatho CaSO
4
/,
ktor v hlavnej miere uruj tvrdos vody. Okrem toho s vo vode aj in neistoty.
Neistoty spsobuj zneistenie povrchu rrok a tlakov stratu, m sa zhoruje prestup
tepla.
Vpnik je v prrode vemi rozren prvok, ale je viazan ako vpenec CaCO
3
/znmy
ako uhliitan vpenat-ako rozpustn/, alebo sdrovec CaSO
4
.2H
2
O /sran vpenat -
gips/, at. Sran vpenat je vemi mlo rozpustn vo vode a je prinou tzv. stlej tvrdosti
vody a varenm sa nevyluuje, take tvrdos vody sa varenm nemen.
Voda, ak prde do styku s uhliitanom vpenatm, vznikne kysl uhliitan vpenat
poda tejto rovnice:

CaCO
3
+ H
2
O + CO
2
= Ca(HCO
3
)
2
,

ktor je vo vode rozpustn. Takto sa vpenec dostva do prrodnch vd a je prinou
prechodnej tvrdosti vody. Prechodnej preto, lebo Ca(HCO
3
)
2
sa men varom na
nerozpustn CaCO
3
, ktor sa vyluuje v podobe usadenn na stench rrok a ndob.
Tento proces je s rastcou teplotou intenzvnej. To je podstatou vzniku kotolnho
kamea, na ktorom sa podiea aj uhliitan horenat, hlavne pri vodou chladench
kondenztoroch.
Tvrdos vody sa vyjadruje v stupoch tvrdosti, priom nemeck stupe tvrdosti /1dH/
zodpoved obsahu 10 mg oxidu vpenatho /CaO/, alebo rovnocennmu mnostvu oxidu
horenatho /MgO = 7,14g/ v 1 litri vody.
Tvrdos vody sa posudzuje poda stupov tvrdosti takto:
0 a 8dH je mkk voda,
8 a 15dH je stredne tvrd voda,
voda, ktor m viac ako 15dH je tvrd voda.

Poda dajov z literatry studnin voda na Slovensku je prevane tvrd. Preto sa mus
chemicky upravova. inky tvrdej chladiacej vody pre sprvnu funkciu vmennkov tepla
je treba bra vne ponc investorom, alej projektantom a nakoniec v hlavnej miere aj
uvateom chladiaceho zariadenia. Treba si uvedomi, e len vasnmi, alebo predasnmi
opatreniami meme zabrni kodm.
Voda pre chladiace zariadenia je drah, aby sa pouvala z vodovodu a po ohriat vo
vmennku tepla aby odtekala do odpadovho kanlu. Preto sa pouva obehov voda, ktor
sa po ohriat vo vodou chladenom kondenztore ochladzuje pomocou chladiacej vee,
pozrite obrzok 101. Do kondenztoru dopravuje vodu vodn erpadlo.
Tepl, priveden voda napr. od kondenztora, sa sprchuje v chladiacej vei pomocou
dz. Pritom dochdza k ochladeniu vody o 4 a 5 K /pod teplotu suchho teplomeru/ tm, e
voda sa pri vmene tepla odpar vo vlhkosou nenastenom vonkajom vzduchu
dopravovanom pomocou ventiltora a nasvanom do vee cez alzie.
as vody sa teda odpar, alia as vody je odviata prdom vzduchu ventiltora
chladiacej vee a tretia as predstavuje mnostvo odkalenej vody v chladiacej vei.

Obrzok 106 Chladenie obehovej vody
pomocou chladiacej vee v najlacnejom
zhotoven. Pri tejto kontrukcii sa dosahuje
najchladnejia voda - v porovnan s inmi
spsobmi zapojenia a inmi kontrukciami
chladiacich ve. Vavo je vodou chladen
kotlov kondenztor a do neho dopravuje
vodu z chladiacej vee erpadlo. Po oteplen
v kondenztore vstupuje voda sp do
chladiacej vee.

Mnostvo odparenej, vzduchom odviatej a odkalenej odpadovej vody sa mus do
obehovho vodnho systmu doplni erstvou vodou. Toto doplnen mnostvo nazvame
dodatkovou alebo doplnenou vodou.
Je mono vypota, ak vysok koncentrciu je mono dovoli v okruhu obehovej
vody.
Pomer medzi koncentrciou sol v doplnenej a obehovej vode je stupe zahustenia
erstv priveden voda sa riadi poda jej akosti a dovolenej koncentrcie tvrdosti
obehovej vody. Me sa prida aj viacnsobok stu mnostva vody odparenho, odviateho
a odkalenho, ale mus nasta rovnovha medzi tvrdosou pridanej vody a dovolenou
tvrdosou v okruhu obenej vody. Nato s potrebn zariadenia na zmkovanie a istenie
vody.

Obrzok 107 Sprchovan voda stek cez
vplov teles vee /pozrite obrzok 102/,
ktor s zhotoven z plastickej hmoty a preto
maj mal hmotnos- daj sa dobre isti od
rias a inch neistot. Prevlda gravitan
rozdeovac systm vody. Zabudovvaj sa na
streche, alebo vonku - s ohadom na poiadavky
na ivotn prostredie /hluk/.


Zavedenie chladiacich ve bolo odozvou vzvy na etrenie vodou /ktorej odbery
v niektorch mestch s u limitovan/ a na stle zvyujce sa nklady na vodu. Na druhej
strane odpadov vody zaauj ivotn prostredie potrebnmi chemikliami na pravu
vody. Okrem toho je potrebn istenie dz, istenie a preplach nplovho materilu /pozri
obrzok 107/, istenie filtrov a erpadla /s 2 erpadl: riadne a paralelne je zaraden
aj rezervn erpadlo v obehovom okruhu vody/, kontrola a istenie plavkovho ventilu,
periodick preplachovanie a istenie spodnej ndoby chladiacej vee, alebo zchytnej
ndre na vodu a istenie vmennkov. V prpade, e tvorba rias, alebo organickch
neistt /pozrite kapitolu 3.3.2.3/ je vek, je treba sa obrti na odborn firmu o pomoc.
Vyskytli sa prpady epidmie z vskytu baktri Legionella pnemophila /pozrite kapitolu
3.3.2.6/.

3.3.2.2 Korzia
Korzia je pokodzovanie kovov chemickou, ale predovetkm elektrochemickou
reakciou. Druhy korzie:
elektrochemick - vznik vo vodnom okruhu, ktor m rzne materily a z dvodov ich
rzneho potencilu vznik v okruhu elektrochemick lnok, ktorho vsledkom je
bodov korzia. Zabrauje sa jej nevodivmi vlokami, alebo tzv. inhibtormi korzie.
Pouva sa kvalitn ochrana, inhibcia:
- anodick - dochdza k rozpaniu zmerne vloenho materilu, ktor psob vo
vodnom okruhu ako anda,
- katdick - kde na katde sa vytvra pre kyslk nepriepustn film,
celkov korzia - vznik na celom kovovom povrchu psobenm silnch kyseln,
bodov korzia - je spsoben trhlinkami a kvapalinami, ktor v uritom mieste s bez
pohybu, alej oxidanm prostredm a malou hodnotou pH /pri pH12 je
nebezpeenstvo miestnej tvorby korzie vemi mal, ale na druhej strane
nebezpeenstvo tvorby vodnho kamea vemi vek/. Korzia nenastane, ak spjkovan
vmennky tepla s v prevdzke. V okruhu treba zabrni vysokej koncentrcii chlru,
ktor nastane napr. vyparenm vody, kedy me vzrs koncentrcia chlru a na
hodnotu, pri ktorej dochdza ku bodovej korzii.
Pri medi nespova problm v korzii medi, ale v psoben medi na in kovy. Vyaduje
sa, aby pomer HCO
3
-/SO
4
->1 a taktie aby pH bolo 7,5 a 9,0.
3.3.2.3 Prevencia a istenie doskovch spjkovanch a rrkovch vmennkov tepla
Pri vlastnom chladiacom okruhu 100 % vkon sa dosiahne vtedy, ke vmennky tepla
s ist za strany chladiva a ochladzujcej alebo ochladzovanej ltky. Ak je to voda,
vyistenie rrok sa najlepie dosiahne pouitm upravenej vody. Toto je vak z hadiska
nkladov niekedy nemon.
Doskov spjkovan vmennky tepla sa zneisuj menej ako rrkov vmennky
tepla. Je to z tchto dvodov:
v doskovch spjkovanch vmennkoch dochdza k silnej turbulencii i pri malch
prietokoch, ktor zabrauje usadzovaniu unanch neistt,
doskov spjkovan vmennky nemaj iadne mtve kty,
povrch dosiek je hladk.

Prevencia sa rob:
a. obrtenm prietoku chladiacej vody, kedy rzne zachyten neistoty na vstupe sa
odplavia. Tto metda sa me poui vtedy, ak voda neobsahuje prli mnoho
jemnch neistt, ktor by mohli zanies doskov vmennky tepla.
b. pouitm sieovho filtru s vekosou k 0,5 a 1,5 mm v okruhu chladiacej vody
pred erpadlami - aby boli chrnen pred neistotami. Vekos k filtru sa vol poda
kvality vody. Z toho dvodu by mal by filter ahko prstupn a otvraten - aby sa
dal rchlo vyisti.

istenie sa rob:
Mal astice neistt prenikaj cez mechanick filter a dostvaj sa do doskovho
vmennka tepla. Teplosmenn plocha vmennkov tepla sa postupne zana a tm zniuje
vkon. Vyaduje sa chemick istenie.
Usaden sran vpenat CaSO
4
, je ako rozpusti aj chemickm istenm, ale uhliitan
vpenat CaCO
3
sa vemi ahko rozpa zriedenmi kyselinami. Stupe tvorby kotolnho
kamea ovplyvuj zloenie, koncentrcia, pH a teplota. Pre tvorbu kotolnho kamea sa
vyaduje teplota vyia ako 45C. Vyskytuje sa preto v tepelnch erpadlch,
v rekupertoroch tepla, prehriatia, at.
Riasy sa zachytia vo filtroch, ale ak s jemn dostan sa aj do kondenztora. Mu
by prinou bodovej korzie. Podmienky vzniku s priazniv v chladiacich veiach
otvoren prostredie a dostatok svetla vytvraj priazniv podmienky pre ich vznik
a rast. V uzavretch okruhoch nevznikaj.
Baktrie na rozdiel od rias mu rs kdekovek. Filtre a sit ich nemu zachyti. S
iven sranmi, zleninami dusku, fosforu, alebo kyslinka eleza, ktor obsahuje
voda. Baktrie menia srany na kyselinu siriit, ktor spsobuje korziu. Zleniny
vyie uvedench prvkov tvoria vzk povlak, ktor zhoruje prestup tepla hlavne
v kondenztoroch.
Huby sa chovaj podobne ako baktrie, ale aie ich meme zlikvidova. Napdaj
dreven kontrukciu chladiacich ve /starie klasick kontrukcie/.
Piesok a prach sa usadzuj na vstupe do doskovch vmennkov tepla pri malch
rchlostiach vody.

3.3.2.4 istenie rrkovch vmennkov tepla sa rob:
Mechanicky - pouitm pecilnych nylonovch kartov, alebo na tyi upevnench
tetinovch kartov. Karte, ktor by vntorn plochy rrok pokriabali, alebo
zdrsnili, sa nesm pouva, pretoe rrky by korodovali a mohli by z tchto prin
nasta netesnosti medzi okruhom
chladiva a okruhom obehovej
vody.

Obrzok 108 Karte na
istenie vmennkov tepla


Pri mechanickom isten m rrkami preteka dostaton mnostvo vody. Najlepch
vsledkov sa dosiahne, ak sa upevn kart do runej vtaky a ist sa krivm pohybom.
alia metda je pretlaovanie gumench ztok s presnmi rozmermi stlaenm
vzduchom.
Taktie na trhu je znmy nstroj pod oznaenm Expando. Je k dispozcii v 5.
potrebnch vekostiach, predovetkm na odstraovanie oceovch pon a neistt. Poas
istenia men nstroj svoj priemer, take sa zabezpeuje, e vetky pony, resp. usadeniny sa
vynes von z otvoru. Dodva sa pre vntorn priemery rrok /pozrite obr. 108/:
Expando 5/16 a 3/8
Expando 3/8 a
Expando a 5/8
Expando 5/8 a 1
Expando 1 a 2.
Chemicky ke mechanick istenie nedostauje, alebo je pre urit vmennk
nevhodn. Pouva sa hlavne pri vch vodou chladench kondenztoroch. Okrem
kondenztoru sa rob istenie celho chladiaceho systmu i spojovacie potrubie vody.
Toto je mon vyisti len chemicky. Chemick istenie sa rob pri silnejch vrstvch
vpencovch usadenn. Na trhu s k tomu elu vhodn chemick prpravky.

Obidva spsoby s vhodn pre zodpovedajce zanesenia rrok neistotami, avak
vyaduje sa, aby potrebn prce boli uroben odborne.

3.3.2.5 istiace prostriedky
istiace kvapaliny nesm by korozvne a jedovat. Musia korzii zabraova, alebo ju
zmenova. Na trhu chladiacej techniky je dostatok vhodnch istiacich prostriedkov.
Pre spjkovan vmennky tepla je pouitie istiacich prostriedkov, ktor obsahuj
amoniak, zakzan. Taktie istiace prostriedky s hydroxidom sodnm spsobuj korziu
hlinku a dokonca me djs k explzii.
Na vodn kame sa pouvaj slab organick kyseliny /5% roztok vo vode - istiaci
prostriedok sa vlieva do vody a nie naopak!/ a to mravia, citrnov, octov, aveov
alebo fosforen. Potom nasleduje preplach vmennku. Nemali by sa poui anorganick
kyseliny!!!

istiace zariadenia
Maj na podvozku ndre na rzne istiace prostriedky, ohrieva, ventily, erpadlo
s prepojovacmi hadicami.

Prevencia proti rastu organickch ltok
K tomu existuje cel rad chemickch ltok /napr. chlorofenoly, manganistan draseln,
dichroman sodn, chlr/.

3.3.2.6 Biologick zneistenie
Vskyt organizmov
V kale, ktor sa hromad na dne zbernch ndr sa vyskytuj organizmy /pozrite
obrzok 109/, ktor sa transportuj vzduchom a mu sa dosta s upravenm vzduchom a
do klimatizanho zariadenia a odtia do klimatizovanho priestoru za tchto podmienok:
nedostatonej filtrcie vzduchu /.4 a 9/,
zneistenm prakovej vody /. 1 a 3 a 10 a 24/,
prli dlhm pracovnm cyklom praky /.25 a 29/
V upravenom vzduchu v klimatizovanch priestoroch pri klimatizanch zariadeniach
s zvlhovami vzduchu sa zistila tie prtomnos plesn a kvasiniek rznych rodov a tieto
mikroorganizmy mu spsobi mykzy alebo alergnne onemocnenie. Aj v tomto prpade
vskyt je ovplyvnen kvalitou nasvanho vonkajieho vzduchu.
Ukzalo sa, e nasvan vzduch bol vinou kontaminovan rznymi rastlinnmi
zbytkami /lstm, rastlinn tkanivo, at./ ako aj to, e bolo nevhodne umiestnenie nasvanie
vonkajieho vzduchu.

Legionella pneumophila
V USA, v roku 1976 sa objavila baktria, ktor bola prinou epidmie zpalu pc, na
ktor onemocnelo 221 vojnovch veternov, z ktorch nakoniec zomrelo 34. Prinou bola
baktria legionella pneumophila. Zistilo sa, e je nebezpen vtedy, ke prenikne vo
forme vodnho aeroslu do pc. Neskr sa dokzalo, e v aldku nie je nebezpen.
Pitie vody nie je nebezpen, ale vdychovanie vlhkej hmly, napr. pod sprchou. Vtedy
koncentrcia vo vzdunom aerosle je asi 10
4
v jednom m
3
vzduchu. Vpotom vylo, e
ke pod sprchou vdychujeme objem 12 litrov vzduchu za mintu, za rovnak as
vdchneme do seba cez 100 baktri. Lekri ukazuj, e modern sprchy s perltormi s
aleko nebezpenejie, lebo vytvraj vie mnostvo vodnho aeroslu.

































Obrzok 109 Organizmy njden vo vodnch zvlhovaoch. Legenda: 1,2 - slizov
baktrie, 3 - vodn huba, 4,5,6,7 - rozsvka, 8 - vlknit sinica, 9 - vlknit zelen riasa,
10,11,12,13,14,15,16 - bezfarebn bikovec, 17 - meavka rodu Amoeba,
18,18,20,21,22,23,24 -nlevnk, 25,26,27 - vrnik, 28 - erv hatko, 29 - erv
mlotetinatec. Latinsk nzvy s v /L38/.
Poda /L32/ existuje 24 rznych druhov baktri rodu Legionella. Prekvapujcim
zistenm bolo, e baktrie Leginella pneumophila sa v prrode vyskytuj normlne vo
vetkch povrchovch vodch, vo vlhkej pde a taktie vo spodnch vodch. V morskej
vode sa nevyskytuj. Pri teplote do 10 C je koncentrcia baktri v prrodnch vodch 1 na
liter vody, teda zanedbaten.
Baktrie Leginella pneumophila s vemi mal, dosahuj vekos do 4m a plvaj vo
vode. Rchlo sa mnoia pri teplotch 25C a 45C, kde koncentrcia baktri dosahuje
v jednom litri a 100 milinov. Nad teplotou 45C sa mnoenie baktri zastavuje pri 70C
hyn vetky poas niekokch seknd.
Pri onemocnen lovek po inkubanej dobe dvoch a desiatich dn m vysok horku.
Onemocnenie sa rozri na cel pca, niekedy aj kon smrou asi pri 10 % infikovanch
osb. Hlavn dvod vysokej mrtnosti spova v nesprvne urenej diagnze, hoci jej
stanovenie je obtiane. Postihuje starch, alebo inmi chorobami oslabench ud: viac
muov ako eny a to v miestach vieho zhromadenia ud /hotely, nemocnice, tulky pre
prestrlch, vekoobchody, sprchrne plavrne/. Mnoho rz je tto choroba skryt a asi 1 %
populcie prejde cez urit formu skrytej legionelzy. Poda svetovej tatistiky onemocnie
1 a 10 % z infikovanch.

Tto nemoc sa vak d liei osvedenmi antibiotikami, nie vak penicilnom, lebo
Legionella pneumophila je voi penicilnu rezistentn.
Poda americkej a anglickej odbornej literatry sta koncentrcia 10
3
zrodkov v 1ml vody
spsobi infekciu s krtkodobm onemocnenm. Pri pote zrodkov nad 10
3
je u vek
riziko onemocnenia.

Mon zdroje infekcie:
sprchy, mieacie batrie, vrivky,
bazny, vodn plochy s ohriatou vodou,
chladiace vee,
zvlhovae a praky vzduchu klimatizanch zariaden,
drobn zariadenia, ktor vytvraj aerosol.

Prevenciu proti legionelze nie je mon dosiahnu zdravotnckym opatrenm-
okovanm, nutn s technick opatrenia.

Technick opatrenia
na zamedzenie legionelzy
Vo vmennkoch tepla a zsobnkoch vody, pri teplote 25 a 45 C, sa mu
rozmnoova baktrie, hlavne na takch miestach, kde sa voda nepohybuje, napr. v
bojleroch. Vrobky, kde je vyie uveden teplota vody a kde je mlo pohybliv voda, alebo
sa vbec nepohybuje, je treba astejie odkalova a isti.
Ohrievae je vhodn prevdzkova s minimlnou teplotou itkovej vody 65 C. Tto
teplota nedovouje u prei baktrim Legionella pneumophila. V tejto svislosti je
vhodn intalova prietokov ohrievae, kedy je doba ohrevu krtka, take nedochdza ku
mnoeniu baktri.
Systm centrlnej prpravy vody, ktor studen vodu 10 C predhrieva
v prietokovom chladii na teplotu 25 C a 30 C sa nakoniec ohreje v zsobnku na
bezpen teplotu 65 C, kedy baktrie u nevznikaj sa nazva tepeln dezinfekcia. Studen
voda v potrub nesmie by z rovnakch prin ovplyvovan teplotou teplej vody a preto
obidve potrubia musia by v takej vzdialenosti a musia by izolovan tak, aby teplota
studenej vody mala len minimlne oteplenie. Vyaduje sa opatrnos.
Prstroje na pravu vody
Baktrie sa vyskytuj aj v prstroji na pravu tvrdosti vody. Tieto prstroje nahradzuj
ionty vpniku a horku iontami sodku. Ak sa sodkov ionty predvkuj, zniuje sa sce
tvrdos vody, ale zhoruje sa protikorzna ochrana potrubia. Preto sa pridvaj inhibtory -
zleniny fosforenanov, ktor s vak ivinami pre rast baktri Legionella pneumphila.

Vplyv materilu
Laboratrne skky materilov vo vode so stanovenou koncentciou zrodkov poas
28 dn ukzali, e vytvranie baktri na medi bolo najniie, viac sa vytvrali na skle
a najvie vytvranie baktri zaznamenali na polybutylne. Me bola klasifikovan ako
materil, ke jej prtomnos brni rastu baktri Legionella pnemophila.
Pri medi sa ukzalo, e vetky baktrie zahynuli pri dosiahnut teplt 40C a 50C. Pri
tchto podmienkach vak baktrie prevaj na plastovom povrchu.

Vskyt mikroorganizmov a legionelzy pri chladiacich a klimatizanch zariadeniach
Pri klimatizanch zariadeniach s okrem toho znme zo zahraninej a naej literatry
prpady vskytu a epidmi legionelzy vtedy, ke naraz sa zhromadilo v poet ud.
Taktie sa vyskytuj organizmy poda obr. 109. Ukzalo sa, e najvie riziko predstavuj:
chladiace vee - v dsledku chybnho projektu a zlho umiestnenia vee dochdzalo
k nasvaniu aerosolu a tm baktri z chladiacej vee cez nasvacie achty
klimatizanho zariadenia, priom vznamn lohu zohral aj smer vetru, rchlos
vetru a skutonos, e niektor chladiace vee boli prevdzkovan a 18 mesiacov
bez istenia. Vsledkom psobenia tchto faktorov bola infekcia baktriami
Legionella pneumophila a to hlavne preto, e baktrie mali /a maj/ vemi dobr
teplotn podmienky pre rozmnoovanie v dolnej otvorenej ndri chladiacej vee.
Chladiaca vea je povaovan za mnoinu baktri.

zvlhovae a praky vzduchu
maj zvl dobr podmienky pre rozmnoovanie mikroorganizmov, pozri obr.109,
ba s doslova ich liahou /L32/, hlavne vtedy, ak nie s riadne isten
a dezinfikovan. Preto je potrebn, v pravidelnch cykloch vau praky vzduchu
vypusti a odstrni vzniknut a usaden kal.
bazny a vodn plochy s ohriatou vodou.

3.3.2.7 Dodatok ku kapitole 3.3
V klimatizovanom priestore sa vyaduje kvalitn, ist vzduch. K tomu je potrebn, aby
sa zabezpeila:
kvalita nasvanho vonkajieho vzduchu /plat: nasvanie o mono najvyie a aby
sa vyhlo kontamincii nasvanho vzduchu aeroslom unanm z chladiacich ve/,
kvalita filtrcie vzduchu /okrem chladenia a zohrievania/,
kvalita zvlhovania vzduchu a
odpadovm vzduchom sa dopravuj ltkov a plynn neistoty /CO
2
z produkcie
osb/ von.

Spomenieme dva odbory, kde sa pri prci vyaduje mimoriadne vysok istota
vzduchu:
Klimatizcia nemocninch operanch priestorov
Vo vzduchu sa mus kontrolova poet zrodkov astc tak, aby po filtrcii zostal nzky
a z hadiska zdravotnho bezpen poet zrodkov.
Pomocou klimatizanch zariaden s obzvl vysokmi poiadavkami na istotu sa
zabezpeuje istota vzduchu v operanch a vo vedajch operanch priestoroch, alej
v sterilnch priestoroch a v jednotkch intenzvnej starostlivosti. Vonkaj vzduch mus
mus by upraven v klimatizanej jednotke a prechdza cez dva filtran stupne F5 a F8.
Tret filtran stupe filtranej triedy H14 alebo U15 sa zabuduje do vustky vzduchu v
operanom priestore ako konen filter. Minimlne mnostvo privdzanho vzduchu pre
operan sl predpsan normou DIN1946 as 4 je 2400 m
3
/h /pozrite obrzok 110/ a na
operan stl a pre skupinu vedajch operanch priestorov a jednotku intenzvnej
starostlivosti 15 a 30 m
3
/(hm
2
).



Obrzok 110 Prvod vzduchu do
operanho a vedajieho
operanho priestoru




Klimatizcia vo vrobnch tzv. istch priestoroch mikroelektroniky
a farmaceutiky
Bez vzduchotechniky a klimatizcie si nevieme predstavi procesy vo vrobnch
podnikoch mikroelektroniky a farmaceutiky. Len s pomocou istenia vzduchu,
merania, resp. evidencie potu astc vo vzduchu, sa v tejto oblasti priemyslu me
zabezpei istota vzduchu v danom priestore, v ktorom sa poet astc vo vzduchu
neustle aj kontroluje. Imisie astc osb, ktor sa zastuj na vrobnom procese
s analyzovan na imisie astc v zvislosti od odevu, ktor pokrva telo a konoch,
alebo pohyboch, ktor vykonvaj:
osoby, ktor maj na sebe jednodielny oblek s pokrvkou hlavy, st a nosa, resp.
osoby, ktor maj na sebe dvojdielny oblek s pokrvkou hlavy,
osoby, ktor stoja, alebo sedia, resp. pohybuj hlavou, i pohybuj telom, alebo
ramenom, vykonvaj pomal, resp. razantn chdzu. V zvislosti od pohybu
potom lovek produkuje neistoty, ktor s prsne diferencovan.

Triedy filtrov sa rozdeuj poda DIN EN 1822-1 a s uveden v tabuke 46.
Triedy istoty vzduchu sa uruj meranm koncentrci astc pri udanch vekostiach
astc. Dosiahnu sa vtedy, ke nameran koncentrcia astc pri kadej udanej vekosti
astc nedosahuje vykazovan medzn koncentrciu poda tabuky 46.

Tabuka 46 Medzn koncentrcia astc na 1m
3
pre triedy istoty vzduchu

Triedy istoty Vekos astc v m
vzduchu 0,1 0,2 03 0,5 1,0 5,0 10,0

0 150 33 14 - 10
0

1 1500 330 140 45 10
1

2 15000 3300 1400 450 10
2

3 33000 14000 4500 10
3

4

45000 10
4
300


450000 10
5
3000

6 4500000 10
6
30000


10
7
300000 70000
Pri triedach istoty 4 a 1 mus sa poui technika tzv. Laminar Flow. Pritom mus
v priestore prdi plone zhora dolu vzduch s rchlosou 0,45 m/s.


Obrzok 111 Usporiadanie stavby istho priestoru
Legenda: KV -upraven vzduch z klimatizovanej jednotky, SP - servisn priestor, SV -
sptn vzduch ku klimatizanej jednotke, MSV - modul sptnho vzduchu, MFV - modul
filter-ventiltor, OM - osvetovac modul


Literatra:
/L1/ /L1/ Cabalka O.: Vlhkost v chladicm zazen. Potravinsk a chladic technika, .1/1970, s.38-44.
/L2/ imi .: Mechanick a chemick neistoty v chladiacich okruhoch. Potravinsk a chladc technika 2/1971,
s.44-45.
/L3/ Manek B.: Vplyv zbytkovch plynov na innos malch hermetickch chladiacich a mraziacich jednotiek.
Potravinsk a chladc technika, .11/1980, s.94-96.
/L4/ Bloch M.: Vlhkost v chladcch zazench. Potravinsk a chladc technika, .3/1972, s.37-39.
/L5/ Blaha M.: Odstraovanie vlhkosti z vekch chladiacich systmov pri prtomnosti vonej vody. Servis pre
chladenie a klimatizciu 2000. Star ubova 4.10.-6.10. 2000 s.78-82.
/L6/ Blaha M.: Plnenie chladiacich okruhov a ich kontrola na tesnos. Servis pre chladenie a klimatizciu 2002, Star
ubova 1.10.- 3.10.2002, s.38- 45.
/L7/ Blaha M.: Neistoty v chladiacich okruhoch. Kurz chladiara I. CALEX 1972-76, s.171-184.
/L8/ Blaha M. a kolektv: Priny zadierania piestovch chladivovch kompresorov s kulisovm mechanizmom.
Vzjomn psobenie materilov v chladiacom okruhu s frenovmi chladivami a olejmi a za psobenia neistt.
Skanie nzkotuhncich olejov. Pomeovanie siastok v hermetickch chladivovch okruhoch. Neistoty
v chladiacich okruhoch. Najdleitejie poruchy chladiacich zariaden. Vlhkos a alie neistoty. Kurz chladiara II.
s.111-115, resp. s.170-176, resp. s.208-216, resp. s.216-217, resp. s. 226-235.
/L9/ Blaha M.: Kvalita malch hermetickch kompresorov vo vrobe. Technick noviny SZCHKT4/2005, s.1-14.
/L10/ STN 14 0618 Hermetick kompresory do 560 cm
3
.s
-1
/2,0 m
3
.h
-1
/.
/L11/ Du Pont : Refrigerants and service pointers manual. ..from Du Pont, the people who know refrigerants and
systems best. R.1981.
/L12/ Du Pont Fluorchemikalien: SUVA Kltemittel. Umgang mit Verunreinigungen. Service Handbuch 1997,s. 25-26.
/L13/Hammer P.: Vzah medzi kvalitou povrchu a opotrebenm pri kznych astiach v kompresoroch. Potravinsk
a chladc technika .13, r.1982, s.74-77.
/L14/Scholten W.: Fluorkohlenwasserstoff-Kltemittel und Feuchtigkeit. Ki-Klima, KH .10/1985, s.391-393.
/L15/Broesby F.,Blom H.: Kyselina v chladiacich jednotkch. Techmick noviny SZ CHKT s.27-29.
/L16/Danfoss: istota systmu. Pstov kompresory Manenrop. Pokyny pro vbr a pouit, rok 2000, s.36.
/L17/Synek V., Fahl J.: Mazac oleje pro modern fluoruhlovodkov chladiva. Firemn meteril DEA.
/L18/KMP: Potentielle Hydrolyse mit Polyestern, rok 2002. Firemn materil.
/L19/Ullrich J.H.: istota v chladicm systmu. Chladic techika II. Svaz CHKT s.r.o., Komunardu 6, 170 00 Praha 7,
s.368-374.
/L20/Hirschberg G.H.: Kupferplattierung. Kltemittel, C.F. Mller Larlsruhe 1966, s.52.
/L21/Cube/Steimle/Lotz/Kunis: Chemische und physikalische Vorgnge in Klteanlagen und gerten. Lehrbuch der
Kltetechnik. Band 1. 4. vydanie, r.1977, Vydavatestvo C.F.Mller Heidelberg, s.324-333.
/L22/Breidenbach K.: Verunreinigungen und ihre Folgen. Der Klteanlegenbauer. Band 1. C.F.Mller, r2003, 330-333.
/L23/Seidel/Noack: Kupferplattierung. Luft im Kltemittelkreislauf. Der Kltemonteur. 10. vydanie. C.F.Mller,
nakladatestvo Heidelberg, s.213-218.
/L24/ Karsch H.: Schutzgasltung von Kltekreislaufteilen ein Beitrag zur Gewhrleistung der Betriebssicherheit von
Klteanlagen. Luft und Kltetechnik, 3/1972, s. 150-151.
/L25/ Danfoss: Kompressorausflle in kommerziellen Kltesystemen. Jn 1993.
/L26/ Du Pont: A la recherche dhuiles compatibles. RpdF, 19.19.1991, s. 36.
/L27/ Dhlinger M.: Kltemittel selbst recyklen. Die Klte und Klimatechnik, 6/91, s400-404.
/L28/ Danfoss aktuell. Die Klte und Klimatechnik, 6/1992, s.391.
/L29/ DIN 8905: Rohre fr Klteanlagen mit hermetischen und halbhermetischen Verdichtern. Aussendurchmesser bis
54 mm. Technische Lieferbedingungen. Okt. 1983.
/L30/ Servisn podklady firmy Carrier.
/L31/ Kopiva M.: Legionella pneumophila. Klimatizace, .60, 1987/12.
/L32/ Kopiva M.: Legionella Pneumophila.Topenstv, teplo, voda, vzduch, 1993/5.
/L33/ Nielsen S.: Voda v pavkovch chladcch zazench. The Danfoss Journal 3/2000
/L34/ Vacek P.:zen a koncentrace obhov vody chladcho systmu-rozbor nejastejch chyb a jejich nsledky.
Zpravodaj SCHKT, .10/1997.
/L35/ Vacek P.: Voda v uzavenm chladcm okruhu. Chlazen a klimatizace 3/1998.
/L36/ Stenhed C., Pasquuier B.,Strmblad M.: Pjen deskov vmnnky tepla v chladc technice. Zpravodaj SCHT
.2/1999.
/L37/ Roderich G., Scheidel P.: Usadeniny a koroze v chladcch systmech. Zpravodaj SCHKT, .7/1997.
/L38/ Organizmy nalezen vo vodnch zvlhovach klimatizanch zazen. Klimatizace . 60.
/L39/ Professional high pressure-jet cleaner. Firemn materil Wigam 2008.


ZBER A RECYKLCIA
CFC a HCFC chladv
od janura do decembra













Chladenie s.r.o.
Kovorobotncka 3
821 04 Bratislava 2 - Trnvka
Tel./fax: 02 43420738
Tel: 02 43423285 (od 8:00 do 16:00 hod.)

Zabezpeenie recyklcie je nutn z dvodu potreby zniovania spotreby chladv, ktorch
spotreba je kontrolovan v rmci Montrelskeho a Kjotskeho protokolu a legislatvy E.
Slovensk zvz
pre
chladiacu a klimatizan techniku

znamen Vae

spojenie
s evolciou v odbore












zdruuje slovenskch i zahraninch, podnikateov,
zamestnancov, projektantov, intitcie, firmy
a ostatnch zujemcov z oblasti vroby,
dovozu, obchodu, servisu, vzdelvania
a uitia
chladiacej a klimatizanej techniky

Kontaktn adresa:

SZ CHKT
Hlavn 325
900 41 Rovinka

tel.: 02/45646971
fax: 02/45646971
zvazchkt@isternet.sk
http://www.isternet.sk/szchkt/