MICHAEL CRICHTON

KONGO

/1/

Michael Crichton (942) vytudoval, medicnu a prv knihy

napsal aj preto, aby si zarobil na tdium. U ako lekr a vedeck
pracovnk Harvardovej univerzity napsal svoj prv bestseller Smr
Andromeda, ktor vyiel y celkovom nklade tri miliny vtlakov,
bol sfilmovan a znamenal pre autora svetov slvu. Nasledovali
alie spene przy Vychdzajce slnko, Netvori z hmiel, Sfra,
Odhalenie, priom Jursk park sfilmovan znmym reisrom
Stevenom Spielbergom vyvolal vo svete hotov dinomniu. Romn
Kongo bol napsan roku 1980. Aj v om prejavuje autor dvern
znalos viacerch vednch odborov, ktor spja s vlastnou fikciou
tak hodnoverne, e vznik dielo a faktografickej precznosti a
vierohodnosti, v ktorom itate neraz iba s nmahou oddel tvoriv
fantziu od relneho zkladu.

V hbke konskho daovho pralesa v krtkej chvke zahynie

cel vprava americkej spolonosti ERTS, ktor sa do tchto konn
vybrala hada vzcne belas diamanty, podmieujce revolun
rozvoj potaovej techniky. Na zkladni v Houstone sa o tragdii
dozvedia prostrednctvom televzneho spojenia zhadn tvor, ktor
sa mihne na obrazovke, vzpt zni prenosov antnu. Spolonos
vysiela do Konga nov vpravu, v ktorej je aj primatolg Elliot so
svojou zverenkyou gorilou Amy, o sa vie dorozumieva s umi
posunkovou reou. Vprava sa na ceste stretva so sammi
prekkami, priom najvia ich ak v cieli cesty v dvnovekom
Stratenom meste Zind.

/2/

MICHAEL
CRICHTON

/3/

Vydal Slovensk spisovate, a. s.

Andreja Plvku 12, 813 67 Bratislava
ako 576. zvzok edcie
Spolonos priateov krsnych knh
Editorka Teodora Chmelov
Zodpovedn redaktorka Zuzana Vilikovsk
slo publikcie 4238. Vydanie prv
Vytlaila Knhtlaiare Svornos, spol. s r. o., Bratislava
Preloen z anglickho originlu Michael Crichton: Congo,
ktor vyiel vo vydavatestve
Random House, Arrow Edition 1993, London
1980 by Michael Crichton
Translation Jn Kamenist 1996
Cover Design Duan Grener 1996
Slovak Edition Slovensk spisovate, Ltd, 1996
ISBN 80-220-0664-5

/4/

m viac sksenost zskavam, m hlbie vidm do udskej

povahy, tm vmi som presveden, e lovek je z vej asti
ivoch.
Henry Morton Stanley, 1887
Moju pozornos uptal vek goril samec Psobil dstojne,
slala z neho utajen sila, bol si absoltne ist vlastnm majesttnym
zjavom. Poctil som tbu komunikova s nm Nikdy predtm som
pri stretnut so zvieraom podobn pocit nezaksil. Hadeli sme na
seba cez dolie a ja som si kldol otzku, i rozpoznal prbuzenstvo,
ktor ns k sebe viae.
George B. Schaller, 1964

/5/

PREDSLOV
Iba predsudky a zavdzajce Mercatorovo valcov zobrazenie
rovnka nm brnia, aby sme spoznali, ak je africk kontinent
obrovsk. Afrika sa rozklad na takmer dvanstich milinoch
tvorcovch m, a je takmer dvakrt tak rozahl ako Severn
Amerika a Eurpa dokopy. Je takmer dvakrt tak vek ako Jun
Amerika. Mlime sa v jej rozlohe a mlime sa, aj ke sdime, ak v
podstate je: nazdme sa, e ierny kontinent pokrva z vej asti
erav p a rozahl, trvou porasten plne.
V skutonosti dostala Afrika prezvku ierny kontinent z jednej
jedinej priny: kvli rozahlm daovm pralesom, ktor sa
rozkladaj v jej strednej asti, okolo rovnka. Je to zsobre vody
rieky Kongo. Zaber desatinu celho kontinentu je to jeden a pol
milina tvorcovch m mkveho, vlhkho a tmavho pralesa, tak
meme charakterizova zemie o vekosti takmer polovice
Spojench ttov. Prales, bezo zmien a nedotknut, tam stoj viac
ako esdesiat milinov rokov.
Dokonca aj dnes ije v povod rieky Kongo iba jeden a pol
milina obyvateov, zhrili sa po dedinkch na brehoch pomaly
tecich a mtnych riek, ktor sa ledva vle dungou. Obrovsk
zahy pralesa sa uchovali nedotknut, cel tiscky tvorcovch m
do dnench dn nikto nepreskmal.
Plat to najm o severovchodnom cpe povodia Konga, kde
daov pralesy hraniia s paerkmi sopenho pohoria,
ohraniujceho Vek priekopov prepadlinu. K Virunge nikdy
neviedli obchodn cesty, nedotkali sa jej nijak ivotne dleit
zujmy, a preto na nej Zpadniarov zrak spoinul len pred necelmi
sto rokmi.
Preteky v tom, komu sa podar najvznamnej objav
osemdesiatych rokov v oblasti rieky Kongo, sa rozptali u v roku
/6/

1979 v priebehu iestich tdov. Tto kniha rekontruuje trins dn

ostatnej americkej vpravy do povodia Konga v jni roku 1979, ani
nie sto rokov po tom, o oblas preskmal Henry Morton Stanley.
Stalo sa tak v rokoch 1874-77. Ak obe vpravy porovnme, zistme
mnoh o meniacej sa ale aj nemennej podstate prieskumu Afriky
za storoie, ktor medzi oboma expedciami uplynulo.
O Stanleym panuje veobecn nzor, e to bol novinr, ktor v
roku 1871 naiel Livingstona. Lene jeho skuton vznam tkvie v
tom, o objavil neskr. Moorehead ho nazva ,novm typom loveka
v Afrike bdateom-obchodnkom. Stanley nepriiel do Afriky,
aby pretvral ud, ani aby tu budoval imprium, ba vpred ho nehnal
ani hlbok zujem objavi osi v takch oblastiach, ako je
antropolgia, botanika i geolgia. Povedan bez obalu, iiel tam
preto, aby zskal meno.
V roku 1874 sa Stanley znovu vydal na cestu zo Zanzibaru a
noviny ho na u op tedro zsobili peniazmi. O 999 dn sa vynoril
z dungle na brehu Atlantiku. Zail neuveriten trapy a priiel
takmer o dve tretiny lenov pvodnej vpravy, lene aj on, aj jeho
noviny zskali jednu z najvch senzci storoia: Stanley preiel
rieku Kongo po jej celej dke.
O dva roky nato sa Stanley znova ocitol v Afrike, lene za
odlinch okolnost. Cestoval pod falonm menom, podnikol
niekoko vprav rozmanitmi smermi, aby sa striasol pinov. Iba
zopr ud vedelo o tom, e je v Afrike, a aj t mohli iba tui, e m
za lubom ,aksi vek obchodn pln.
V skutonosti Stanleyho financoval belgick kr Leopold II.,
ktor zamal zska vek kus Afriky do osobnho vlastnctva.
Nemaj to by aksi belgick kolnie, psal Leopold Stanleymu.
Zamam vytvori nov tt, tak vek, ako je to len mon
Kr si el vlastni majetky v Afrike ako skromn osoba. Belgicko
nepotrebuje ani kolnie, ani nov zemie. Pn Stanley preto mus
pozemky kpi, alebo mu ich musia odstpi
Tento neuveriten zmer sa naplnil. V roku 1885 aksi
Amerian vyhlsil, e Leopold vlastn Kongo presne tak, ako
Rockefeller vlastn Standard Oil. Toto prirovnanie sedelo z
viacerch prin, pretoe prieskum Afriky oraz viac ovldal obchod.
/7/

A tak to zostalo dodnes. Stanley by bol americk vpravu z roku

1979 odobril. Odohrala sa v tajnosti a draz kldla na rchlos. Ale
rozdiely by mu boli vyrazili dych. Stanley preiel okolo Virungy v
roku 1875 a trvalo mu takmer rok, km sa k pohoriu dostal.
Americk vprava dorazila na miesto za tde. Stanleyho, ktor
cestoval s malou armdou tyroch stovk ud, by okovalo, keby
zistil, e americk expedcia pozostva len z dvanstich osb a e
jednm z jej lenov je opica. Na zem, po ktorom sa Ameriania o
storoie po om pohybovali, existovali autonmne politick tty.
Kongo sa premenovalo na Zair, rieka Kongo na rieku Zair. Zo
skutonosti zostalo iba toko, e termn Kongo teraz prislchal iba
povodiu rieky Zair, hoci oznaenie Kongo pouvali geolgovia, lebo
bolo zauvan a tie preto, e malo romantick ndych.
Napriek rozdielom obe vpravy priniesli prekvapujco podobn
vsledky. Podobne ako Stanley, aj Ameriania prili o dve tretiny
vpravy a z dungle sa vynorili v rovnako zfalom stave ako
Stanleyho udia storoie pred nimi. A rovnako ako Stanley, aj oni
rozprvali neuveriten prbehy o Pygmejoch, o znienej civilizcii
uprostred dungle a o rozprvkovch, navdy stratench pokladoch.
Rd by som sa poakoval R. B. Travisovi z Technologickch
vskumov prrodnch zdrojov Earth Resources Technology
Services v Houstone, ktor mi dovolil poui videozznamy, dr.
Karen Rossovej z ERTS, ktor mi porozprvala o celom zzem
expedcie, dr. Petrovi Elliotovi z Katedry zoolgie Kalifornskej
univerzity v Berkeley a tbu projektu Amy, vrtane samotnej Amy,
dr. Williamovi Wensovi z Kassajskej aobnej a spracovateskej
spolonosti v Zaire, dr. Smithovi Jeffersonovi z Katedry lekrskej
patolgie Univerzity v Nairobi v Keni, aj kapitnovi Charlesovi
Munrovi zTangeru v Maroku.
alej som zaviazan Markovi Warwickovi z Nairobi za jeho
poiaton zujem o tento projekt, Alanovi Binksovi z Nairobi za
jeho vekorys ponuku vzia ma so sebou do sopenej oblasti
Virunga v Zaire, Joyce Smallovej za to, e mi zabezpeila dopravu
do tchto skrytch ast sveta, a nakoniec zvl akujem svojej
asistentke Judith Lovejoyovej, ktorej nenavn silie aj v najach
/8/

chvach zohralo rozhodujcu lohu pri dokonen tejto knihy.

/9/

PROLG / NLEZISKO KOST

V daovom pralese rieky Kongo svitalo.
Bled slnko prehrialo rann chlad, vlhk hmla, ktor sa drala pri
zemi, sa zdvihla a objavil sa gigantick mkvy svet. Obrovsk stromy
s kmemi, o mali v priemere tyridsa stp, sa tili do vky
dvesto stp. Tam, vysoko nad hlavami, rozprestierali hust
baldachn z listov, skrvali oblohu a zem pod sebou jednostaj
zalievali vodou. Zo stromov ovsali zclony zo sivho machu,
popnavch rastln a lin, z kmeov stromov puali parazitujce
orchidey. Na zemi zasa obrovsk papradie, jagajce sa od spary,
vyrastalo povye muskch hrud a zadriavalo pri zemi vodu. Kde
tu sa zajagala farba: smrtene jedovat erven kvety paznechtka,
belas psie vno, ktor otvralo kvety len zavas rna. Vade
prevldal pocit rozahlho, vetko prerastajceho sivozelenho sveta,
cudzieho, nehostinnho pre loveka.
Jan Kruger odloil puku a pretiahol si stuhnut svalstvo. Na
rovnku svitalo rchlo. Zaraz bolo celkom jasno, hoci hmla sa
nestrcala. Pozrel sa na tbor, v ktorom nocovala vprava a ktor
stril: osem jasnooranovch stanov z nylonu, belas stan,
fungujci ako jedle, ahk celta, priviazan na uskladnen vstroj,
mrne sa snaiaca udra ho v suchu. Zazrel druhho strcu,
Misulua sedie na skale. Misulu mu ospalo zamval. Nealeko stla
vysielaka: strieborn tanierovit antna, ierna skrinka s prstrojom,
hadiace sa koaxilne kble smerujce k prenosnej videokamere,
umiestnenej na skladacej trojnoke. Ameriania pouvali toto
zariadenie na kadodenn prenos sprv prostrednctvom druice na
zkladu v Houstone.
Kruger bol bwana mukubwa. Najali ho, aby vpravu doviedol do
Konga. Vpravy sprevdzal aj v minulosti: naftrov, zememeraov,
drevorubaov a geolgov, akmi boli aj lenovia tejto vpravy.
/ 10 /

Spolonosti, o do tchto konn posielali svoje tmy, potrebovali

loveka, ktor dobre poznal tunajie obyaje a miestne nreia, aby
zvldol nosiov a zabezpeil cel cestu. Kruger sa hodil na takto
robotu. Ovldal nreie kiswahili, podobne bantutinu a trochu aj
bagindinu. V Kongu bol veakrt, hoci ete nikdy sa nedostal a k
Virunge.
Kruger si za ni na svete nevedel vysvetli, preo sa americk
geolgovia trmcaj a k Virunge v Zaire, do odahlho
severovchodnho cpu konskho daovho pralesa. Zair bol na
minerly najbohat v celej iernej Afrike bol to najv producent
kobaltu a priemyslovch diamantov na svete, siedmy najv
producent medi. Na dvaok sa v Zaire nachdzali vek zsoby
zlata, cnu, zinku, wolfrmu a urnu. Lene vina minerlov sa
nachdzala v provincich aba a Kasai, nie pri Virunge.
Kruger mal dos filipa, aby sa Amerianov neptal, preo chc
do Virungy, a ani sa ich nemusel pta. Odpove na svoje dohady
oskoro dostal. Len o vprava prela okolo jazera Kivu a vola do
daovho pralesa, geolgovia zaali ptra v rieke a v korytch
potokov. Snorili po ryoviskch, a to znamenalo, e hadaj zlato
alebo diamanty. Vylo najavo, e s to diamanty.
Lene nie hocijak. Geolgovia hadali diamanty typu II b.
Kad najnoviu vzorku podrobili elektrickmu testu. Rozhovorom,
ktor nasledovali, Kruger nerozumel boli to rei o dielektrickch
doskokovch vzdialenostiach, mriekovch inoch, odpore. Z
rozhovorov vak vyrpzumel, e ich zaujmaj predovetkm
elektrick vlastnosti diamantov. Tie vzorky boli celkom isto ako
drahokamy bezcenn. Kruger si ich niekoko poprezeral, a vetky
boli belas od neistt.
Celch desa dn vprava zisovala pvod losk. Bol to ben
postup: ak v koryte potoka njdete zlato alebo diamanty, poberiete sa
hore tokom k predpokladanmu zdroju, kde by minerly mohli
vyviera. Expedcia sa uberala k vyie poloenm poliam,
rozkladajcim sa na zpadnch svahoch sopenho reazca Virungy.
Vetko lo normlne, a zrazu, jednho da na poludnie, nosii
rozhodne odmietli s alej.
Tto as Virungy sa dajne nazva kanyamagufa, o znamen
/ 11 /

nlezisko kost. Nosii naliehali, e hlupkovi, ktor sa odvi s

alej, ktosi neznmy dolme kosti, a predovetkm mu rozdrv
lebku. Jednostaj sa dotkali vlastnch lcnych kost a bez prestania
mleli, e im ktosi rozbije lebky.
Nosii boli Arawanovia z najbliieho mesta, Kisangani, a
hovorili po bantusky. Ako vina domorodcov, zdrujcich sa v
meste, boli presiaknut vetkmi monmi poverami, tkajcimi sa
dungle okolo Konga. Kruger si dal zavola predka.
o za kmene tu ij? sptal sa Kruger a ukzal na dungu
pred nimi.
Nijak kmene, povedal predk.
Nijak kmene? Nikto? Ani Bambutovia? sptal sa, mieniac
najbli kme Pygmejov.
Nijak lovek sem nevkroi, trval predk na svojom. Toto
je kanyamagufa.
A kto tie lebky rozbja?
Dawa, povedal predk zlovestne, pouijc bantusk nzov
pre magick sily. Je tu siln dawa. udia sem nes.
Kruger si povzdychol. Ako mnohm inm belochom, aj jemu
prichdzalo zle, ke poul slovo dawa. Dawa bolo vade, v
rastlinch, v skalch, aj v nepriateoch kadho druhu. Lene viera v
dawa prevldala takmer v celej Afrike, a predovetkm v Kongu.
Zvyok da musel Kruger strvi navnm vyjednvanm.
Nakoniec nosiom zdvojnsobil mzdu a sbil, e ke sa vrtia do
Kisangani, dostan streln zbrane, take napokon pristali, e pjdu
alej. Cel incident pokladal Kruger za manver domorodcov, take
ho nramne nasrdil. Vdy musel rta s tm, e nosii si prizv na
pomoc nejak miestnu poveru, aby znsobili svoje prjmy, a to najm
vtedy, ke sa vprava ocitla prialeko a stala sa na nich zvisl.
Zsobil sa pre takto prleitos peniazmi, a ke raz pristal na ich
poiadavky, pustil to z hlavy.
Dokonca aj ke sa ocitli na miestach, posiatych lomkami kost
priom nosii sa tvrili nanajv ustraene Krugera to neznepokojilo. Kosti si prezrel a usdil, e nie s udsk, e s to skr mal
krehk kosti opc z rodu guerz, krsnych, chlpatch, iemo-bielych
zvieratiek, ktor ili vo vetvch nad ich hlavami. Pravda, kost bolo
/ 12 /

nerekom a Kruger netuil, preo s tak roztrsen. il vak v

Afrike pridlho a videl mnoho nevysvetlitench vec.
Nijako mimoriadne naho nezapsobili ani zvyky kameov,
ktor vyrastali vade navkol a ktor naznaovali, e na tomto mieste
kedysi stlo aksi mesto. Kruger u v minulosti videl aj
nepreskman ruiny. V Zimbabwe, v Zlmanom kopci, aj v Maniliwi, kde sa nachdzali pozostatky miest a chrmov, ak nijak
vedec, ijci v dvadsiatom storo, ete nevidel a nepretudoval.
Prv veer sa utborili v blzkosti run.
Nosii sa bli, tvrdili, e v noci na nich zatoia zl sily. Ich
strach sa preniesol aj na americkch geolgov. Aby ich upokojil,
Kruger tej noci ustanovil dvoch strcov seba a najspoahlivejieho
spomedzi nosiov, Misulua. Kruger to povaoval za zbyton, ale
prezierav.
Presne poda jeho oakvania, noc sa minula pokojne. Okolo
polnoci zaul aksi pohyb v krov, aj v om osi tlmene zasipelo, ale
nazdal sa, e to mohol by leopard. Vek maky maj asto akosti
s dchanm, najm v dungli. Inak vldol pokoj. Svit, noc je za
nimi.
Jeho pozornos uptalo aksi mkk zappanie. Zaul ho aj
Misulu a sptavo sa pozrel na Krugera. Na vysielake zablikalo
erven svetielko. Kruger vstal a krom cez cel tbor preiel k
prstroju. Vedel s nm zaobchdza. Ameriania nstojili, aby sa to
nauil pre prpad potreby. Kukol si nad iernu krabicu vysielaky
s obdnikovm zelenm displejom.
Postlal tlaidl a na displeji sa objavili litery TX HX, o
znamenalo, e sa hlsi Houston. Vyukal prijmac kd a na displeji
sa ukzalo: CAMLOK. To znamenalo, e Houston si iada
videozbery. Pozrel sa na kameru, stojacu na trojuholnkovom
stojane, a videl, e erven svetielko na jej kryte zablikalo. Stlail
tlaidlo, spajce prenos, a na displeji sa objavilo: SATLOK, o
znailo, e sa zapojil prenosov okruh cez satelit. Nasledovala
esmintov pauza, o bol as potrebn na prechod signlu cez
druicu.
Pomyslel si, e najlepie bude, ak prebud Driscolla, hlavnho
geolga. Driscoll vdy pred prenosom potrebuje niekoko mint pre
/ 13 /

seba. Krugerovi bolo smiene, ako si Ameriania, skr ne

predstpia pred kameru, zakadm oble ist koeu a ue vlasy.
Presne ako televzni reportri.
Opiky guerzy nad jeho hlavou kriekali a vrieskali a triasli
vetvami. Kruger sa pozrel hore, spytujc sa v duchu, o ich to
popudilo. Lene guerzy mali vo zvyku rno bi sa.
osi ho zahka udrelo do ps. Sprvu sa nazdal, e je to nejak
hmyz, potom sa vak pozrel na svoju khaki koeu a objavil na nej
erven kvrnu a erstv chuchvalec z ervenho ovocia mu kzal po
koeli na zablaten zem. Tie prekliate opice na neho hdu nejak
bobule. Zohol sa, e jednu zodvihne. Potom si uvedomil, e to nie
nijak bobua, e to vbec nie je ovocie. Bola to buva udskho
oka, pomliaden a klzk, ruovo-biela a zo zadnej strany ete vdy
tral trok zrakovho nervu.
Obrtil sa, puku pripraven, a pozrel sa na skalu, kde sedel
Misulu. Misulu tam nebol.
Kruger prebehol cez tborisko. Guerzy nad jeho hlavou zmkli.
Ke iel okolo stanov so spiacimi, poul, ako mu imy zalokali v
blate. Potom znova zaul spav zvuk. Bol to zvltny, mkk zvuk.
Niesol sa cez chuchvalce rannho oparu. Kruger uvaoval, i sa azda
nepomlil, i to naozaj je leopard.
Potom uvidel Misulua. Misulu leal na chrbte a okolo neho bola
kalu krvi. Lebku mal z oboch strn roztrieten, lcne kosti
rozdrven, tvr zen a preden, sta otvoren v odpornom kabku, oko, ktor mu zostalo, mal roztvoren a vyplen. Druh
oko vystrelilo von z lebky pri nraze.
Kruger poctil, e sa mu prudko rozbchalo srdce. Sklonil sa, aby
si prezrel mtvolu. Nechpal, o mohlo spsobi takto poranenie.
Potom znova zaul mkk sipenie a tentoraz si bol celkom ist, e to
nie je leopard. Guerzy sa rozskriekali. Kruger vyskoil na rovn
nohy a zvrieskol.

/ 14 /

Prv de

1 / ERTS HOUSTON
O desatisc m alej, v chladnej miestnosti bez okien, v
stredisku spracovania informci akciovej spolonosti Technologick
vskumy prrodnch zdrojov ERTS v Houstone, sa Karen
Rossov zhrbila nad lkou kvy. Sedela pred potaovm
terminlom a znova si prehrvala najnovie obrzky z Afriky, ktor
prili cez druicu Landsat. Karen Rossov bola v ERTS fkou
projektu Kongo. Pohrvala sa s obrazom v umelch kontrastnch
farbch, belasej, purpurovej a zelenej, a netrpezlivo pritom pozerala
na hodinky. akala na najbliie spojenie s Afrikou.
Bolo desa hodn ptns mint veer houstonskho asu, lene v
miestnosti nebolo ni, o by oznaovalo as alebo miesto. Vo dne v
noci zostvali hlavn pomcky na urovanie dt v ERTS tie ist.
Programtori, odet do svetrov, sedeli za pultami so pecilnymi
fluoreskujcimi svetlami, pred dlhmi radmi ticho cvakajcich
potaovch terminlov a poskytovali informcie v relnom ase
pracovnm skupinm, ktor mali ERTS v terne po celom svete.
Neprtomnos relneho asu bola, pochopitene, pre potae
zkladnou podmienkou. Vyadovali si kontantn teplotu okolo 60
stupov Fahrenheita, jednoelov elektrick vedenie, pecilne,
farebne upraven svetl, ktor sa navzjom neruili so sstavou
obvodov. Bolo to prostredie pre potae. Potreby ud boli
druhorad.
Existoval vak aj in dvod, preo vetko vyzeralo tak, ako
vyzeralo. ERTS vyadovala, aby sa programtori v Houstone
stotonili s partiami v terne a poda monosti ili poda ich
/ 15 /

asovho rozvrhu. Vstupova do hry s prenosmi z basebalu a inmi

miestnymi udalosami nebolo iadce. V miestnosti preto neboli
jedin hodiny, ktor by ukazovali houstonsk as, hoci osem
vekch digitlnych meraov asu na zadnej stene zaznamenvalo
miestne asy rozmanitch skupn, pracujcich v terne.
Hodiny s npisom VPRAVA KONGO ukazovali 6,05 rno. Z
reproduktora nad ich hlavami sa ozvalo: Doktorka Rossov,
dostavte sa do RKS!
Odvrtila sa od pultu, ale najprv stlaila digitlne heslo,
blokujce kdy. Kad terminal spolonosti ERTS fungoval na heslo
podobne ako kombinovan zmka. Bola to sas prepracovanho
systmu, ktor znemooval vonkajm zdrojom vstupova do ich
obrovskej databanky. ERTS sa zaoberala informciami, a ako f
ERTS R. B. Travis vravieval, najahou cestou, ako zska
informcie, je ukradn ich.
Dlhmi krokmi prela cez cel miestnos. Karen Rossov mala
takmer es stp. Bola to praliv, hoci akopdna mlad ena.
Mala len dvadsatyri rokov, bola mladia ako vina
programtorov, no napriek veku bola vemi vyrovnan, o vinu
ud okovalo ba aj trochu rozuovalo. Karen Rossov bola
matematick gnius.
V supermarkete, kam ju matka brvala so sebou, ako dvojron
vyrtala, i je desauncov konzerva za 19 centov lacnejia ako
konzerva viaca jednu libru a dvans unc, ktor stla 79 centov.
Ke mala tri roky, ohrila otca, lebo prila na to, e nula, na rozdiel
od inch sel, m v rznych postaveniach rzny vznam. V smich
rokoch zvldla algebru a geometriu, desaron sa nauila narba s
integrlmi, ako trinsron sa dostala na Massachusetsk
technologick intitt a urobila niekoko vynikajcich objavov v
oblasti abstraktnej matematiky. Vetko vyvrcholilo tdiou
Topologick predpove v n-rozmernom priestore, ktor vyuvali pri
urovan zkladnej hmoty, pri kritickch drhovch analzach a
viacrozmernom zobrazovan. Jej zujmy uptali ERTS, kde sa stala
najmladou riaditekou ternneho vskumu v celej spolonosti.
Nie vetci ju mali radi. Roky izolcie, vedomia, e je v miestnosti
najmladia, ju nauili nad vetko sa povznies a vzdialili ju od
/ 16 /

ostatnch. Jeden zo spolupracovnkov ju charakterizoval slovami:

a prehnane logick. Chladn sprvanie jej vynieslo prezvku
poda antarktickho tvaru Rossovej adov barira.
Prve mlados bola prekkou jej postupu mlad vek bol pre
Travisa aspo vhovorkou, ke odmietol poveri ju vedenm
samotnej expedcie do Konga, hoci prve ona vytvorila pre vpravu
do Konga cel databzu a poda vetkho prva sa jedine ona mala
sta vedcou skupiny, pracujcej priamo v terne. utujem,
povedal Travis, ale kontrakt je privemi dleit. Jednoducho ti ho
nemem prenecha. Nstojila, pripomnala mu, ak spechy
dosiahla pod jej vedenm skupina, ktor pred rokom pracovala v Pahangu a v Zambii. Nakoniec dal za vetkm bodku: Pozri sa, Karen,
je to desatisc m odtiato, v terne slo tyri plus. Tam mus s
ktosi, kto je msi viac ne len jednikou za potaom.
Najeila sa, pretoe naznail, e to je vlastne vetko, m je
jednikou za potaom, o vie stla gombky a bavka sa s Travisovmi hrakami. Tila osvedi sa aj v terne, v situcii, ktor
oznaovali tyri plus. A bola odhodlan urobi pri najbliej
prleitosti vetko, aby jej to Travis dovolil.
Vo vahu, na ktorom bol npis Vstup len pre CX, Rossov
stlaila gombk na druh poschodie. Km akala na vah, zachytila
pohad jednho z programtorov. Postavenie vo vntri ERTS
neuroval plat, titul, vekos kancelrie, ani nijak in obvykl
spoloensk ukazovatele moci. Postavenie v ERTS bolo zleitosou
prstupu k informcim a Karen Rossov patrila k smim udom,
ktor mali v hociktorom dennom i nonom ase prstup na tretie
poschodie.
Vola do vahu, premvajceho na tretie poschodie, a pozrela
do objektvu snmacieho zariadenia, namontovanho nad dverami. V
ERTS premval kad vah iba na jedno poschodie a v kadom boli
snmae. Bol to jeden zo spsobov, akm ERTS zaznamenvala
pohyb zamestnancov v budove. Predstavila sa Karen Rossov ,
aby ju zachytili snmae hlasu, a opsala pln kruh kvli monitorom.
Ozval sa jemn elektronick bzukot a dvere sa otvorili. Vah zastal
na treom poschod.
Vystpila v malej tvorcovej miestnosti s videomonitorom v
/ 17 /

strope a zastala pred neoznaenmi dverami do Riadiaceho

komunikanho strediska. Zopakovala Karen Rossov a do
drky zasunula svoju identifikan kartu. Prsty pritom podrala na
kovovom konci karty, take pota mohol zaznamena galvanick
kon potencily. (Toto zdokonalenie zaviedli pred troma mesiacmi,
po tom, o sa Travis dozvedel, e pri armdnych pokusoch na
chirurgii hlasiviek dokzali celkom zmeni hlasov charakteristiku,
aby oklamali program hlasovej identifikcie.) Po krtkej prestvke
dvere zabzuali a otvorili sa. Vola dnu.
Vntri svietili non erven svetl a dodvali RKS
Riadiacemu komunikanmu stredisku atmosfru mkkho,
teplho lona. Tento dojem ete umocoval stiesnen, takmer
klaustrofobick charakter miestnosti, preplnenej elektronikou. Tucty
monitorov a polovodiovch did, nakopench od podlahy po strop,
blikali a iarili, technici sa zhovrali stenm hlasom, vykrcali
rzne sla a toili gombkmi. RKS bolo elektronickm nervovm
centrom ERTS: vetky spojenia so skupinami, pracujcimi v terne
po celom svete, viedli sem. V RKS sa zaznamenvalo vetko, a nie
iba daje, ktor sem prichdzali, ale aj to, o sa povedalo v
miestnosti, take je do detailu znma cel konverzcia z noci 13. jna
1979.
Jeden z technikov jej oznmil: O mintu nasko spojenie. Dte
si kvu?
Nie, povedala Rossov.
Radi by ste boli tam vonku, vak?
Zaslila som si to, odpovedala. Hadela na obrazovky
videorekordrov, na zmten obrazy krtiacich sa a meniacich
tvarov. Technici zaali hotov litnie so zachytvanm vtch
skokov z prenosu z druice na obenej drhe asi 320 m nad ich
hlavami.
Spojovac k.
Spojovac k. Hesjo.
Heslo.
Nosi fixovan.
Nosi fixovan. Ideme.
Sotva si uvedomovala znme slovn spojenia. Hadela na
/ 18 /

obrazovky, na ktorch sa mihotali siv polia praskajcej statickej

elektriny.
Ozvali sme sa my alebo oni? sptala sa.
My, odvetil technik. Mali sme poda rozpisu zavola na
svitan tamojieho asu. Kee sa neozvali sami, ozvali sme sa my.
Ktovie, preo sa neozvali, povedala Rossov. osi nesed?
Nemyslm. Poslali sme im vzvu, oni ju prijali a v priebehu
ptnstich seknd sa napojili, vetko v prslunch normch. U to
ide.
Prenos sa zaal o 6,22 rno konskho asu: naposledy zablikali
siv kvrny statickej elektriny a potom sa obrazovky rozjasnili.
Hadeli na as tbora v Kongu. Bolo zrejm, e je to pohad z
kamery, umiestnenej na trojnohom statve. Potom zazreli dva stany,
mal mudiaci ohnk, prevaujce sa chuchvalce rannej hmly. Ani
stopa po nejakej innosti, ani stopa po uoch.
Jeden z technikov sa zasmial. Prichytili sme ich, ete drichm.
Tum vs tam naozaj potrebuj. Rossov bola povestn tm, e si
potrpela na formality.
Zapojte diakov ovldanie, prikzala mu.
Technik zapojil diakov ovldanie. Prenosn kamera, vzdialen
od nich desatisc m, prela pod kontrolu Houstonu.
Panoramatick zber, prikzala.
Technik pri konzole stisol spna. Videli, ako sa zbery na videu
posunuli doava, a uvideli viu as tbora. Tbor bol znien:
stany boli povan a dotrhan, plachta, prikrvajca zsoby,
strhnut, vstroj rozhdzan po blate. Jeden zo stanov horel jasnm
plameom. Stpali z neho mraky ierneho dymu. Uvideli niekoko
mtvol.
Kristejeii! skrkol jeden z technikov.
venknite to nasp, nakzala Rossov. Zaostrite na eses.
Na obrazovkch uvideli, ako kamera prebehla sp po tbore.
Hadeli na dungu. Nikde nevideli ani najmen nznak ivota.
Sklopte ju. Do protismeru.
Obrazovky im ukzali, e kamera sa sklpa a ukazuje strieborn
tanier prenosnej antny a iernu skrinku vysielaky. Nealeko lealo
/ 19 /

alie telo. Bol to jeden z geolgov a leal na chrbte.

Jeii, to je Roger
Transfoktor a drte zber, nakzala Rossov. Na zzname mal
jej hlas chladn, takmer nezaujat tn.
Kamera sa zaostrila na tvr. To, o uvideli, bolo groteskn. Rozgniaven hlava, krv vytekala z o i nosa, sta otvoren k oblohe.
o sa tam stalo?
V tej chvli na mtvu tvr na obrazovke dopadol tie. Rossov
skoila dopredu, stisla vypna a spustila riadenie transfoktora.
Obraz sa v okamihu rozril. Uvideli obrysy tiea. Bol to lovek. A
pohyboval sa.
Ktosi tam je! Ktosi zostal naive!
Krva. Asi je poranen.
Rossov hadela na tie. Nepripomnal jej krvajceho loveka.
osi nebolo v poriadku, ale nevedela presne uri o.
Prejde pred kamerou, povedala. Bola to a prli smel ndej.
o s to za zvuky?
Pouli aksi udn zvuk, osi ako sipenie alebo vzdychanie.
To nie je porucha, je to v prenose.
Odstrte to, prikzala Rossov. Technici postlali gombky,
zmenili frekvenciu zvuku, ale zvuk zostval naalej zvltny a
neurit. Potom sa tie pohol a lovek zastal priamo pred
objektvom.
Zaostrite, zvolala Rossov, ale bolo neskoro. Tvr sa u
objavila, a privemi blzko pred optikou. Zmekali ancu zaostri.
Zazreli kvrnit, tmav tie, a ni viac. Skr ako staili zapn
diopter, tvr zmizla.
Domorodec?
Tamt oblas Konga nie je obvan, povedala Rossov.
osi tam bva.
Panoramatick zber, prikzala Rossov. Skste ho zachyti
ete raz.
Kamera spravila panoramatick zber. Vedela si ju predstavi:
trni na trojnoke v dungli, motor pradie a objektv sa krti dokola.
Obraz sa zrazu naklonil a zosunul nabok.
Zrazil ju.
/ 20 /

Doerta!
Obraz sa rozsypal, obrazovka sa naplnila iarami statickej
energie. Sotva sa dalo osi rozozna.
Zaostrite ho! Zaostrite ho!
Naposledy, na kratuk okamih, zazreli vek tvr a iernu ruku,
ktor zrazila strieborn tanier antny. Obraz z Konga sa zoveril na
phy bod, potom nadobro zmizol.

2 / PRZNAKY INTERFERENCIE
V jni 1979 tmy Technologickch vskumov prrodnch zdrojov
skmali nlezisk urnu v Bolvii, loisk medi v Pakistane,
vnosnos ponohospodrskej pdy v Kamre, tudovali postup
adovcov na Islande, zsoby dreva v Malajzii a loisk diamantov v
Kongu. Pre ERTS nebola takto situcia neobvykl. Zvyajne mali v
terne es a osem skupn, a to v ktoromkovek ase.
Kee ich tmy sa asto ocitali v riskantnch alebo politicky
nestabilnch oblastiach, ostraito striehli na prv prejavy prznakov
interferencie. (V terminolgii diakovho snmania prznak je
charakteristick vzor predmetu alebo geologickej rty na fotografii
alebo videozzname.) Vina prznakov bola politickho rzu. V
roku 1977 ERTS zariadili leteck odsun svojho tmu z Bornea,
pretoe tam vzbklo komunistick povstanie miestneho vznamu, v
roku 1978 to museli zopakova v Nigrii, kde zosnovali vojensk
pu. Obas to boli prznaky geologickho pvodu. Jeden z tmov
sahovali v roku 1976 z Guatemaly, kde poas vpravy dolo k
zemetraseniu.
Poda nzoru R. B. Travisa, ktorho 13. jna 1979 zavas rna
vytiahli z postele, videozznamy z Konga predstavovali najhorie
prznaky nebezpeenstva, ak zaili, ale ich pvod zostval
neznmy. Vedeli iba toko, e tbor ktosi zniil za phych es
seknd o bol as medzi okamihom, ke z Houstonu iniciovali
prenos a prjmom ich signlu v Kongu. Rchlos v nich vzbudzovala
/ 21 /

hrzu. Prvou Travisovou intrukciou bolo zisti o doerta sa tam

stalo.
Travis, tyridsaosemron, dobre stavan chlap bol na krzy
zvyknut. Pvodnm povolanm bol ininier so pecializciou na
kontrukciu satelitov. Kontruoval ich pre RCA a neskr pre Rockwella. V tridsiatke presedlal na manarstvo a stal sa tm, o technici
z oblasti aeronautiky nazvaj privolva daa. Spolonosti, o
montovali druice, uzatvrali kontrakty na osemns a dvadsatyri
mesiacov dovtedy mala nosn raketa vynies druicu na oben
drhu, a potom museli dfa, e satelit, pozostvajci z pol milina
siastok, bude v de D fungova. Ak nachystan nebol, jedinou
alternatvou bolo modlitbou privola zl poasie, ktor by tart
oddialilo aman prosil bohov o d.
Travis si aj po desaro, plnom problmov so pikovou
technikou, zachoval zmysel pre humor. Vlastn filozofiu manara si
zosumarizoval do vekho npisu nad stolom: NPVVD, o
znamenalo nejak prekliata vec sa vdy dodrbe.
Lene v noci na 13. jna nebolo Travisovi vbec do smiechu.
Stratil kompletn expedciu, vyvradili cel tm ERTS vetkch
osem ud, a spolu s nimi aj domorodch nosiov. Osem ud!
Najstranejia katastrofa v histrii ERTS, horia ako v roku 1978 v
Nigrii. Pri predstave vetkch tch telefontov, o na seba nedaj
dlho aka, sa Travis ctil vyerpan a duevne vyprahnut. Nebl sa
zavola sm, desil sa, e bud vyvolva jeho. Vrti sa ten a ten
naas, aby stihol promciu dcry, synov zveren turnaj v Malej
lige? Vetky tie hovory prepoja Travisovi a on bude pou neukojen
oakvanie v hlase, bezndej, aj vlastn obozretn odpovede Bude
musie klama, a mylienka na to ho vyerpvala u vopred.
Lebo Travis prinajmenej dva tdne, mono mesiac nebude mc
nikomu poveda, o sa vlastne stalo. Potom, len o sa to dozvie, bude
vyvolva sm, bude chodi po nvtevch, bude obchdza
pohreby, na ktorch nebude nijak rakva, nijak urna, iba straideln
pust miesto, przdnota a nevyhnutn otzky najbliej rodiny a
prbuznch, na ktor nebude mc odpoveda, a oni mu bud
skmavo hadie do o, bud aka, kedy sa mu aspo trochu pohne
ktorsi sval na tvri, kedy na chvu zavha, kedy d osi najavo.
/ 22 /

o by im tak mohol poveda?

Bola to jeho jedin techa mono o niekoko tdov im Travis
bude vedie oznmi viac. Jedno bolo ist: ak by sa mal na tie stran
hovory poduja dnes, nebude mc rodinm poveda vbec ni,
pretoe ERTS ani netu, kde sa stala chyba. To len znsobovalo
Travisovu vyerpanos. Potom nasledovali detaily: priiel Morris,
revzor z poisovne, a sptal sa: o chce urobi so spltkami?
ERTS uzatvrala ivotn poistky pre kadho lena vpravy, aj pre
miestnych nosiov. Africk nosii dostvali poistku vo vke 15.000
dolrov, o sa im, Amerianom, zdalo smiene, avak len do chvle,
ke sa dozvedeli, e priemern ron prjem Afriana je 180
dolrov. Lene Travis vdy trval na tom, aby aj domorod astnci
vpravy mali vhody z rizika, ktor podstupuj aj ke to
znamenalo vyplati osirelm rodinm hotov mal poklad, aspo na
ich pomery. A aj za cenu, e ERTS vyd mal poklad za poistky.
Platme naalej.
Tak politika ns denne stoj
Pla alej, zopakoval Travis.
Ako dlho?
Tridsa dn, odvetil Travis.
alch tridsa dn?
Presne tak.
My vak u vieme, e majitelia poistiek s mtvi. Morris sa
nevedel zmieri s takm plytvanm peniazmi. Jeho preczna poisovncka myse sa brila.
Presne tak, povedal Travis. Ba radil by som ti, aby si rodinm
nosiov poslal nejak hotovos, aby boli ticho.
Jeii! O akej sume to hovor?
O piatich stovkch dolrov na kadho.
Ako to vytujeme?
Ako zkonom predpsan poplatky, odpovedal Travis.
Zamontuj do toho miestne prvne predpisy.
A o s americkmi lenmi vpravy, o ktorch sme prili?
T maj najlepie poistky, odpovedal Travis. Presta sa
suova.
Do kancelrie voiel tlaov hovorca Roberts, pvodom Brit.
/ 23 /

Chcete s tm s von?
Nie, povedal Travis. Chcem, aby vetko zostalo pod
pokrievkou.
Ako dlho?
Tridsa dn.
Doparoma! Za tridsa dn to vynesie von v vlastn tb,
povedal Roberts. Dm na to krk.
Ak to urobia, zatuujte to, povedal Travis. Potrebujem tridsa
dn, aby som dal vetko do poriadku.
Vieme vbec, o sa tam vonku stalo?
Nevieme, povedal Travis, ale dozvieme sa to.
Ako?
Z videozznamov.
Je to mazanica.
Zatia, povedal Travis. Zavolal pecilny tm najlepch ud
od potaov. Travis u dvno v minulosti priiel k zveru, e hoci
ERTS doke zmobilizova politickch konzultantov na celom svete,
najlepie je ma informcie doma. Vetko, o vieme o vprave v
Kongu, povedal, je zaznamenan na finlnom videozzname.
Okamite zanite s vizulnou aj zvukovou pravou na siedmich
pskach. Pretoe ten zznam je jedin, o mme.
pecialisti sa dali do prce.

3 / PRAVA
Tento proces ERTS nazvali obnova dajov alebo niekedy aj
zchrana dajov. Tento termn navodzoval predstavy o opercich v
morskch hlbinch, ale napodiv sa hodil.
Obnovi alebo zachrni daje znamenalo, e z hbky objemnej
elektronickej pamte vytiahli logick vznam. A podobne ako pri
zchrannch prcach v hbke mora aj tento proces bol pomal a
chlostiv a jedin chybn krok znamenal nenapraviten stratu
prve tch prvkov, ktor chcel lovek vynies na povrch. ERTS mali
cel zchrann tmy, pecializujce sa na pravu dt. Jeden z tmov
sa dal okamite do prce na rekontrukcii obrazu. Lene Karen
/ 24 /

Rossov sa u sama pustila do rekontrukcie obrazu. Postupy, ktor

pritom uplatovala, boli dokonale prepracovan a dali sa uplatni
jedine v ERTS.
Technologick vskumy prrodnch zdrojov bola pomerne mlad
spolonos. Vznikla v roku 1975 a jej zrod iniciovala explzia
informci o Zemi a jej zdrojoch. Ohromujce bolo mnostvo
materilu, s ktorm ERTS narbali. Samotn fotografie z Landsatu
predstavovali viac ako pstotisc zberov. Kad hodinu pribdalo
alch estns fotografi, a to celch dvadsatyri hodn denne.
Spolu s konvennmi a leteckmi zbermi, infraervenmi zbermi a
zbermi zo siete radarov sa celkov poet informci, ktor mali
ERTS k dispozcii, rozrstol na dva miliny obrzkov, priom kad
hodinu pribdalo do ich archvu alch tridsa novch zberov.
Vetky tieto informcie museli katalogizova, uskladni a sprstupni
na okamit vyhadanie. ERTS boli ako kninica, ktor zskava
sedemsto novch knh denne. Neprekvapovalo, ak knihovnci
pracovali v horkovitom tempe celch dvadsatyri hodn.
Nvtevnci ERTS si neuvedomovali, e ete pred desiatimi
rokmi by zaobchdzanie s takouto kapacitou dajov, dokonca ani za
pomoci potaov, nebolo mon. Nvtevnci nechpali ani
zkladn rty informci, ktor ERTS skladovali boli presveden,
e obrzky na obrazovkch s fotografie, hoci to nebola pravda.
Fotografia predstavuje chemick systm z devtnsteho storoia,
uren na zaznamenvanie informci za pouitia sol striebra,
citlivch na svetlo. ERTS vyuvali elektronick systm
zaznamenvania informci zo storoia dvadsiateho. Bol analogick
so systmom chemickej fotografie, ale zrove odlin. Namiesto
kamier pouvali ERTS multispektrlne snmae, namiesto filmu
kompatibiln potaov zznamy. V skutonosti sa ERTS
nezaoberali obrzkami v obvyklom zmysle, odvodenom od
staromdnej fotografickej technolgie. ERTS nakpili snmae
dt, ktor premenili na premietae dt vtedy, ke tak potreba
vznikla.
Pretoe zznamy v ERTS boli phe elektronick signly,
zaznamenan na magnetickej pske, dalo sa s nimi robi ovea viac
elektronickch obrazovch manipulci. ERTS mali 837
/ 25 /

potaovch programov na zmenu obrazov: na ich zvenie, na

eliminovanie neiadcich prvkov, na zdraznenie detailov. Rossov
pouila na zznam z Konga trns programov predovetkm na
as pokazen elektrostatickmi kvrnami, kde sa objavovala ruka a
tvr tesne predtm, ako zniili antnu.
Najprv spravila to, omu sa tu hovorilo umvanie a zbavila
obraz elektrostatickch kvn. Rozlila prky statickej energie na
tie, ktor naskoili v pecifickej pozcii snmacej kamery, a na tie, o
mali v sivej kle pecifick hodnotu. Prikzala potau, aby tie
iary zmazal.
Vsledn obraz mal tam, kde vymazali statick energiu, biele
miesta. A tak dala prkaz vyplni biele miesta m potau
prikzala, aby introjektoval obraz v slade s tm, o sa nachdzalo
okolo bielych miest. V priebehu tejto opercie pota logicky
doplnil, o na obraze chbalo.
Dostala obraz bez ruivch iar, bol vak rozmazan a nejasn,
chbala mu ostros. Nastavila preto vyahovanie hodnt. Obraz sa
zintenzvnil vyahovanm hodnt sivej kly. Z akhosi dvodu vak
dosiahla aj fzov skreslenie, ktor musela vyli. No skreslenie
odhalilo zmeny v napt, ktor boli predtm potlaen. Na to, aby sa
ich zbavila, musela poui alie tri programy
Technick detaily ju zamestnvali cel hodinu, a nakoniec
vyskoil jasn a ist obraz. Pozrela sa na a zatajila dych. Na
obrazovke sa objavila temn, irok tvr s hustm obom,
pozornmi oami, splotenm nosom, vystpenmi perami.
Na obrazovke videa znehybnela tvr gorilieho samca.
Priiel Travis a pokrtil hlavou. Dokonili sme reparciu toho
spavho zvuku. Pota ho identifikoval ako udsk dych s
prinajmenej tyrmi zkladnmi charakteristickmi prvkami. Ale je to
hrozne udn. Ak vychdzame z rozboru, zvuk pochdza z ndychu,
nie z vdychu, ako je to u ud ben.
Pota sa mli, povedala Rossov. Ten zvuk nevydva
lovek. Ukzala na obrazovku, na tvr gorily.
Travis sa vbec nezatvril prekvapene. Je to umel vtvor,
povedal.
/ 26 /

Vbec to nie je umel vtvor.

Vyplnili ste przdne miesta a dostali ste umel obraz. Tm
lepiov sa s tm okolo obeda pohr znova.
Tm lepiov partia mladch softwarovch programtorov mal
sklony meni vstupn daje, akoby hral vemi komplikovan verziu
hry na hracch automatoch. Ich hry sa obas bonmi cestikami
zatrali aj do inch programov.
Rossov si na to u neraz akala. Tento obraz je skuton,
nstojila a ukazovala na obrazovku.
Pozrite sa, povedal Travis, minul tde Harry vyplnil
przdne miesta v horch Karakorum a vylo mu pristtie na Mesiaci.
Vy pristanete kdesi pri stnku Mc Donalda, a bude to nramn
sranda. Ksok poodstpil. Bude lepie, ak sa stretnete aj s almi
umi v mojej kancelrii. Musme si uri as, za ak sa tam musme
vrti.
aliu vpravu povediem ja.
Travis pokrtil hlavou. Ani npad.
A o s tmto? sptala sa, ukazujc na obrazovku.
Tento obraz neberiem, odvetil Travis. Gorily sa takto
nesprvaj. Je to umel vtvor. Pozrel sa na hodinky. Jedin, o
ma v tejto chvli zaujma, je, ako dlho nm potrv, km do Konga
dopravme al tm.

4 / EXPEDCIA SLO DVA

Travis ani na chvu nezapochyboval o tom, i sa treba vrti. Od
prvej chvle, o uvidel videozznamy z Konga, jedinou otzkou
preho bolo, ako to urobi o najlepie. Zvolal preto fov vetkch
oddelen: rozpotovho, diplomatickho, diakovho riadenia,
geologickho, logistickho, prvneho. Vetci zvali a pretierali si oi.
Travis zaal slovami: Chcem, aby sme sa vrtili do Konga, a aby
nm to netrvalo viac ako devdesiates hodn.
Potom sa pohodlnejie oprel o operadlo kresla a nechal ich
vyklada, preo sa to ned. Prin bolo nad hlavu.
Skr ako za stoesdesiat hodn nezoenieme nkladn dielce na
/ 27 /

dopravu vstroja, povedal Cameron, lovek od logistiky.

Meme odloi vpravu do Himalj, a poui jej dielce,
namietol Travis.
Ale to je predsa horsk vprava.
Za dev hodn sa dielce daj modifikova, trval na svojom
Travis.
Nemme lietadlo, ktor by nm nklad dopravilo,
argumentoval f dopravy Lewis.
Krejsk aerolnie maj k dispozcii nkladn lietadlo Boeing
747. Prve je na SFX. Povedali mi, e tu me by za dev hodn.
To im tam len tak sed lietadlo? sptal sa Lewis neveriacky.
Myslm, povedal Lewis, e ktorsi zkaznk na posledn
chvu zruil let.
tovnk Irwin zachral. o to bude st?
Od zairskho vevyslanectva vo Washingtone nedostaneme
naas vza, povedal Martin z diplomatickho oddelenia. A mm
vne pochybnosti, i nm ich vbec daj. Ako viete, prv vza nm
vystavili na zklade naich prv na mineralogick prieskum, ktor
sme dohodli so zairskou vldou. Nae prva na vskum nie s
exkluzvne. Zaruili vstup nm a zrove aj Japoncom, Nemcom a
Holananom, ktor vytvorili spolon bansk konzorcium. Ale
formulcia je striktn prv priiel, prv naiel. Kto naraz na ilu
prv, zska kontrakt. Ak Zair zist, e naa vprava m problmy,
vypovie ns a dovol, aby astie sksilo euro-japonsk konzorcium.
V Kinshase je prve teraz tristo japonskch obchodnkov. Trovia tam
jeny ako vodu.
Myslm, e mte pravdu, povedal Travis. Pravda, ak vyjde
najavo, e naa vprava m problmy.
Najavo to vyjde vo chvli, ke poiadame o vza.
Nepoiadame o ne. Ako vetci dobre vieme, pokraoval Travis,
ete vdy mme vo Virunge vpravu. Ak dostatone rchlo vyleme
do ternu mal tm, nikto sa nikdy nedozvie, e to nebola pvodn
vprava.
Ale o so zvltnymi osobnmi vzami pri prechdzan cez
hranicu, so zoznamami
Drobnos, povedal Travis. Na to je plenka, priom mal na
/ 28 /

mysli kmene, ktor s ustavine naloen v liehu. V nejednej asti

sveta preli tmy cez hranice len vaka debnm plenky a krabiciam
s takmi trvcnymi suvenrmi, ako s tranzistorov rdi a
fotoaparty Polaroid.
Drobnos? Ako chcete prejs cez hranice?
Na to potrebujeme schopnho loveka. Mono Munra.
Munra? To je drsn hra. Zairsk vlda Munra nenvid.
Je vynaliezav a pozn to zemie.
Martin, expert na diplomaciu, si odkaal a povedal: Nie som si
ist, i by som sa mal zastni na tejto diskusii. Zd sa mi, e tu
ktosi navrhuje vstpi na zemie suvernneho ttu s ileglnou
skupinou vedenou bvalm konskm oldnierom
Kdee, namietol Travis. Musm posla do ternu podporn
skupinu, aby pomohla uom, ktorch tam u mm. To sa me
prihodi kedykovek. Nemm nijak prinu nazda sa, e sa ktosi
ocitol v svrabe. Je to len rutinn pomocn skupina. Nemm dos
asu, aby som vetko vybavil oficilnymi cestami. Mono dobre
neodhadnem, koho naja, ale nejde o ni viac.
Veer o 23,45 13. jna mali na stole pln postupu pri prprave
alej vpravy ERTS. Potvrdil ho aj pota. Plne naloen Boeing
747 odlet nasledujceho veera, 14. jna o 8,oo hod. z Houstonu.
Ptnsteho jna priberie lietadlo v Afrike Munra alebo kohosi
podobnho. Cel tm bude na mieste v Kongu 17. jna.
O devdesiates hodn.
Z hlavnej databzy dovidela Karen Rossov cez sklen steny a
do Travisovej kancelrie. Pochopila, ak debata sa tam odohrva.
Logicky usdila, e Travis sa sm obabral, a to tak, e na zklade
nedostatonch podkladov priiel k nesprvnym zverom a
dokazovanie uzavrel predasne. Rossov pila, e vraca sa do
Konga skr, ako sa dozvedia, omu tam maj eli, nem nijak
zmysel. Zostala pri svojom pulte a prezerala si obraz, ktor
zrekontruovala.
Rossov tomu obrazu verila ale ako donti Travisa, aby tomu
uveril aj on?
V nesmierne komplikovanom svete spracovania dajov v ERTS
/ 29 /

jednostaj existovalo nebezpeenstvo, e zskan informcie zan

plachti e obrazy sa odtrhn od reality, ako sa lo vie odtrhn
od kotvy. Stvalo sa tak najm vtedy, ke databza prechdzala
poetnmi manipulciami ke ste v potaovo stvorenom hyperpriestore obracali 106 pixelov.
ERTS preto vyvinuli nov metdy na preverovanie kvality
obrazov, ktor zskavali z potaa. Rossov prela s celm obrazom
gorily dvoma kontrolnmi programami. Prv sa nazval APNZ, o
znamenalo Animovan pravdepodobn nasledujci zber.
S videozznamom mohla zaobchodi, ako keby to bol film z kina
rad za sebou idcich statickch zberov. Ukzala potau
niekoko takchto mtvoliek za sebou a potom ho poiadala, aby
vytvoril pravdepodobn nasledujci zber (PNZ). Tento PNZ potom
konfrontovala s relnym nasledujcim zberom.
Urobila osem snmok APNZ za sebou, a vychdzalo to. Ak sa
vyskytla chyba v narban s dtami, bola to prinajmenej opakovan
chyba.
Posmelen urobila ,predben a neist trojrozmern obraz.
Ploch videozznam zskal ist trojrozmern vlastnosti, zaloen na
vzoroch sivej kly. V skratke, pota rozhodol, e tie nosa alebo
chrbta hr znamen, e nos alebo kopec prenievali okolit povrch.
Nasledujce obrazy bolo mon konfrontova s takto vytvorenmi
predpokladmi. Pretoe sa gorila pohybovala, pota overil, e
ploch obraz je naozaj trojrozmern a logick.
Vetko bez akejkovek pochybnosti dokazovalo, e obraz je
skuton.
Zala za Travisom.
Tak teda povedzme, e ten obraz beriem, povedal Travis a
zamrail sa. Ani tak vak nevidm dvod, preo by ste mali vies
aliu vpravu vy.
Na o priiel ten druh tm? sptala sa Rossov.
Druh tm? sptal sa Travis nevinne.
Dali ste ten mj zznam inmu rekontruknmu tmu, aby moju
rekontrukciu overil, povedala Rossov.
Travis sa pozrel na hodinky. Ni ete nemaj. Potom dodal:
/ 30 /

Vetci vieme, ako rchlo pracujete s databzou.

Rossov sa usmiala. Prve preto treba, aby som t vpravu
viedla ja, povedala. Poznm databzu, pretoe som ju vytvorila. A
ak tam hodlte ete skr, ako sa t zleitos s gorilou vyriei, posla
al tm, vaou jedinou ndejou je, aby f vpravy vedel rchlo
narba s dajmi. Tentoraz potrebujete v terne jedniku spoza pultu.
Inak aj druh expedcia dopadne ako prv. Pretoe ete vdy neviete,
o sa prihodilo prvej.
Travis sedel za stolom a dlho na u uprene hadel. Videla, e
vha, a pokladala to za znamenie, e mkne.
Chcem do toho zainteresova aj kohosi zvonka.
Odbornka? Zvonka?
no, kohosi, kto je na zozname naich dotci.
Je to riskantn, povedal Travis. Nerd by som do tejto
zleitosti zapjal ud zvonka. Dobre viete, ako nm konzorcium
dcha na krk. Zvyujete tm pravdepodobnos niku informci.
Je to dleit, trvala Rossov na svojom.
Travis si vzdychol. Dobre, ak sa nazdvate, e je to naozaj
dleit. Ete raz si vzdychol. Len to s tm svojm tmom
neodkladajte.
Ale Rossov u mala v hlave vetko poskladan.
Travis zostal osamote. Zamrail sa a v duchu rozoberal vlastn
rozhodnutie. Ak sa nasledujca vprava doslova preenie Kongom
tam a sp za menej ako ptns dn, vdavky na u dosiahnu
tristotisc dolrov. fstvo bude hundra: do ternu a s takouto
zodpovednosou posiela nesksen dvadsatyriron decko, ba
dokonca dievisko. Najm v takomto dleitom projekte, kde bolo v
stvke nesmierne vea, a kde u doteraz prekonali vetky asov aj
finann plny. Rossov je pritom nanajv odmeran,
pravdepodobne sa uke, e za fa expedcie sa nehod, pretoe si
znepriatel cel tm.
Ale Travis vetril osi v svislosti s Rossovej adovou barirou.
Jeho manarska filozofia, zmiernen v doch, ke musel tancom
prosi o d, mu kzala, aby projekt zveril vdy tomu, kto vie z
spechu vyai najviac, alebo kto me, ak by projekt zlyhal,
/ 31 /

najviac strati.
Obrtil sa k svojmu pultu, namontovanmu veda stola. Travis,
povedal a obrazovka sa rozjasnila.
Psychografick zznamy, prikzal.
Obrazovka mu odpovedala, e jeho poiadavku vybavuje.
Rossov, Karen, povedal Travis.
Obrazovka zablikala, PREMAM. Bola to naprogramovan
odpove, ktor znamenala, e informcia sa prve had. akal.
Potom sa na obrazovke objavil vber z psychografickej
charakteristiky. Kad zamestnanec ERTS sa podrobil trojdovmu
intenzvnemu psychologickmu testovaniu, aby preukzal nie iba
sksenos, ale aj potencilne sklony. Tuil, e Rossovej hodnotenie
fov presved.
VYSOKO
INTELIGENTN/
LOGICK/
TVRNA
VYNALIEZAV/ INTUITVNA PRI PRCI S DTAMI/
MYLIENKOV PROCESY STAVAN NA RCHLO SA
MENIACE SVISLOSTI RELNEHO ASU/ TBA USPIE V
URENCH CIEOCH/ SCHOPN TRVALHO DUEVNHO
SILIA
Vyzeralo to na dokonal opis fa druhej vpravy do Konga.
Pohadom preletel obrazovku. Dostal sa a na spodok, hadajc
negatva. Tie zasa uberali na istote. MLADISTVO KRUT/ SLAB
UDSKY RAPORT/ PANOVANOS/ INTELEKTULNA
AROGANCIA/ NECITLIVOS/TBA USPIE ZA KAD
CENU/
Boli tam aj zvery, ktor mali vyli prpadn zlyhanie. Cel
koncept testu, zameranho na eliminciu faktorov zlyhania, preiel
skkami v ERTS. Zvery ukazovali, e ktorkovek dominujci
osobnostn znak sa me v podmienkach stresu v jedinej chvli
obrti: osobnosti s rodiovskmi sklonmi sa mu premeni na
detsky nedotkliv. Hysterick osobnosti mu by odrazu adovo
pokojn, logick osobnosti mu kona absoltne nelogicky.
ZVER: DOMINUJCA/ POTENCILNE A NEIADCO/
OBJEKTIVITA SA ME STRATI V SITUCII KE
VYTEN CIE JE NA DOSAH RUKY/ TBA PO SPECHU
ME
VYPROVOKOVA
NEBEZPENE
NELOGICK
/ 32 /

ODOZVY/ RODIOVSK ZNAKY SA ZREDUKUJ NA

NAJNIIU MON MIERU/ SUBJEKT MUS BY
MONITOROVAN V POKROILOM TDIU POSTUPOV
ORIENTOVANCH NA CIE/
Travis s pohadom upretm na obrazovku usdil, e v svislosti s
druhou vpravou do Konga s tak okolnosti nanajv
nepravdepodobn.
Karen Rossov jej nov autorita vzpruila. Chvu pred polnocou
si dala premietnu zoznam spolupracovnkov ERTS. Spolonos
mala v rozmanitch oblastiach viacero odbornkov zoolgov,
podporovala ich nevekmi grantmi z neziskovej nadcie nazvanej
Nadcia Prrodnch zdrojov pre ivot v divoine. Zoznamy grantov
boli zostaven systematicky. Pod heslom Primty nala trns mien,
vrtane mien ud z Bornea, Malajzie a Afriky, rovnako ako zo
Spojench ttov. V USA sa nachdzal jedin dostihnuten bdate,
pracujci s gorilami, primatolg dr. Peter Elliot, pracujci na
Kalifornskej univerzite v Berkeley.
Zznamy na obrazovke ukazovali, e Elliot m dvadsadev
rokov, je slobodn, je mimoriadny profesor bez definitvy na Katedre
zoolgie. Medzi hlavnmi predmetmi vskumu sa uvdzalo:
Komunikcia primtov /gorila/. Grant dostal na osi, o sa
nazvalo Projekt Amy.
Pozrela sa na hodinky. V Houstone bola prve polnoc, v
Kalifornii 22,00 hod. Vytoila slo domov, ktor objavila na
obrazovke.
Hal, ozval sa ostrait musk hlas.
Doktor Peter Elliot?
no Hlas bol ete vdy obozretn, vhav. Ste novinrka?
Nie, odvetila. Tu doktorka Karen Rossov z Houstonu. Som v
styku s Nadciou Prrodnch zdrojov pre ivot v divoine, ktor
podporuje vae vskumy.
Och, no Hlas zostal aj naalej opatrn. Iste nie ste
reportrka? Azda bude fr, ak vm poviem, e rozhovor si nahrvam
ako mon prvny dokument.
Karen Rossov zavhala. Posledn na svete, o potrebovala, bolo,
aby si nejak paranoidn akademik nahrval osi o zleitostiach
/ 33 /

ERTS. Nepovedala vak ni.

Ste Amerianka? sptal sa.
Prirodzene.
Karen Rossov sa pozerala na obrazovku potaa, kde svietilo:
HLASOV IDENTIFIKCIA POTVRDEN: ELLIOT, PETER, 29
ROKOV
Povedzte, o o vm ide.
Dobre. Chceme vysla vpravu do sopenej oblasti Virunga v
Kongu, a
Naozaj? Kedy odchdzate? V hlase odrazu zaznelo a
chlapensk vzruenie.
Nu, vlastne odlietame v priebehu dvoch dn, a
Pjdem, povedal Elliot. Rossov bola tak prekvapen, e
sotva vedela, o poveda. Dobre, doktor Elliot, preto vm volm, v
skutonosti
Aj tak tam plnujem s, povedal Elliot. Aj s Amy.
Kto je Amy?
Amy je gorila, odvetil Peter Elliot.

/ 34 /

Druh de

1 / PROJEKT AMY
Nie je frov naznaova ako to neskr niektor primatoigovia
urobili e Peter Elliot musel v jni 1979 vypadn z mesta.
Pohntky a plny, ktor ho viedli k rozhodnutiu vybra sa do Konga,
s zaznamenan. Profesor Elliot a jeho tb sa rozhodli pre cestu do
Afriky o cel dva dni skr, ne mu zavolala Rossov.
Lene celkom isto je pravdou aj to, e Peter Elliot sa ocitol pod
ttakom rozmanitch skupn zvonka, tlae, kolegov-akademikov, ba
dokonca aj lenov jeho vlastnej katedry v Berkeley. Nakoniec Elliota obvinili, e je nacistick kriminlnik, zaangaovan do trania
nemch /sic!/ bytost. Nebudeme nijako preha, ak povieme, e
na jar 1979 Elliot bojoval o svoj profesionlny ivot.
A predsa sa jeho vskumy zaali potichu, takmer nhodou. Peter
Elliot mal dvadsatri rokov a bol postgradulnym tudentom na
Katedre antropolgie v Berkeley. Vtedy po prv raz tal o ronej
gorile, ktor ochorela na ambick dyzentriu a premiestnili ju zo
zoo v Minneapolise do sanfranciskej univerzity veterinrnej
medicny na lieenie. To sa stalo v roku 1973, v prvch doch
vzruujceho jazykovho skmania primtov.
Mylienka, e primtov mono naui jazyk, bola vemi star. U
v roku 1661 Samuel Pepys uvidel v Londne impanza a do dennka
si zapsal, e sa tak vemi ponal na loveka, a vo vine vec,
take naozaj verm, e u rozumie dobre po anglicky, a som toho
nzoru, e ho mono naui aj hovori alebo aspo pouva znaky.
/ 35 /

In spisovate zo sedemnsteho storoia zaiel ete alej, ke

povedal: Opice a paviny vedia hovori, ale neinia tak zo
strachu, e ich zamestnaj a zapriahnu do roboty.
Avak nasledujce tri storoia sa pokusy naui hovori opice
skonili pozoruhodnmi nespechmi. Vetko vyvrcholilo
ambiciznym pokusom manelskho pru z Floridy, Keitha a Kathy
Hayesovcov, ktor na zaiatku pdesiatych rokov tohto storoia es
mesiacov vychovvali impanza menom Vicki tak, ako keby to bolo
diea. Za ten as sa Vicki nauila tyri slov mama, tata, ham a
mm. Lene jej vslovnos bola tvrdo vydren a napredovala iba
pomaly. akosti opice akoby podporovali rastce presvedenie
vedcov, e jedinm ivochom, schopnm dorozumieva sa
pomocou rei, je lovek. Typick bolo vyhlsenie Georga Gaylorda
Simpsona: Re je najcharakteristickej jednoduch rozliovac
znak loveka: vetci normlni udia poznaj re. iadne in
momentlne ijce organizmy tak znak nepoznaj.
Bolo to tak samozrejm, e nasledujcich ptns rokov sa nikto
ani nesnail naui opicu rei. Potom, v roku 1966, v meste Reno v
Nevade manelsk pr Beatrice a Allen Gardnerovci obnovili pokusy
naui Vicki hovori. Zdalo sa im, e Vicki nie je a tak neschopn
naui sa vyjadrova, ako je neschopn naui sa hovori. Vimli si,
e zatia o pohyby pier m nemotorn, pohyby rk s plynul a
vrazn. Logickm zverom bol pokus naui opicu posunkovej rei.
V jni 1966 zaali Gardnerovci ui impanzie mla menom
Washoe americk posunkov re (Ameslan), o je tandardn jazyk
hluchonemch. Washoe robila s ASL rchle pokroky. V roku 1971
u ovldala slovnk, pozostvajci zo 160 znakov, ktor pouvala
pri rozhovore. Takisto vytvorila nov slovn kombincie pre veci,
ktor nikdy predtm nevidela: ke jej po prv raz ukzali vodov
meln, oznaila ho ako vodn ovocie.
Prca Gardnerovcov bola nanajv protireiv. Napokon prili na
to, e mnoh vedci investovali do mylienky, e opice nie s schopn
naui sa re. (Ako povedal jeden z vskumnkov: Paneboe, len si
pomyslite na vetky tie vynikajce men, pripojen k vetkm tm
uenm papierom, o vznikli za cel desaroia a vetci shlasia,
e iba lovek je schopn rei. Ak problm!)
/ 36 /

Washoine schopnosti vyprovokovali vea rznych alch

pokusov vo vyuovan jazyka. impanza menom Lucy uili
komunikova prostrednctvom potaa. alieho impanza, Sru,
uili kls na tabuu plastick znaky. Rovnako tudovali aj in
druhy opc. Orangutan menom Alfred zaal s vukou roku 1971.
Koko, gorila z ninnej oblasti, sa podrobila vcviku v roku 1972 a v
roku 1973 zaal Peter Elliot pracova s horskou gorilou Amy.
Pri svojej prvej nvteve v nemocnici, ke priiel za Amy, naiel
uialenho malho tvora, nadopovanho sedatvami, s remienkami na
krehkchh iernych rukch a nohch, ktor ho obmedzovali v
pohybe. Pohladil opicu po hlave a nene ju oslovil: Hej, Amy, ja
som Peter.
Amy ho okamite uhryzla do ruky, a sa mu pustila krv.
Z tohto neblahho zaiatku sa vykul obdivuhodne spen
vskumn program. V roku 1973 Amy zvldla zkladn uebn
techniku, nazvan tvarovanie. Zvierau ukzali predmet a vskumnk
sasne vytvaroval dla zvieraa do prslunho znaku, km
nevznikla pevn asocicia. Nasledujci test potvrdil, e zviera
vznam znaku pochopilo.
No hoci Amy prijala zkladn metodolgiu, jej pouitie sa stalo
predmetom hotovej sae. Vskumnci sa pretekali v rchlosti
osvojenia znaku i rozrenia slovnka. (Medzi umi sa slovnk
poklad za najspoahlivejie meradlo inteligencie.) Rchlos prijatia
znaku mono poklada za znmku bu vedcovch schopnost alebo
inteligencie zvieraa.
Teraz sa dalo poahky rozozna, e rzne opice maj rznu
osobnos. Ako sa vyslovil jeden z vskumnkov: tdium udoopov
je hdam jedin oblas, v ktorej sa akademick klebety upriamuj na
tudentov, a nie na uiteov. Vo svete vskumov opc, kde jednostaj
vzrastala saivos a rzne rozpory, sa povrvalo, e Lucy je
alkoholika, Koko je rozmaznan potvora, e Lane poplietla hlavu
vlastn slva (pracuje iba vtedy, keje pri nej nejak novinr), a e
Nim je tak hlpy, e by sa mal vlastne nazva Nmand.
Na prv pohad by sa mohlo zda udn, e Peter Elliot sa stal
terom tokov, pretoe tento pekn, trochu plach mu syn
majitea istiarne z Marin County sa po cel roky prce s Amy
/ 37 /

vyhbal akmkovek kontroverzim. Elliotove vyhlsenia boli

skromn a zdranliv, jeho napredovanie s Amy bolo dokonale
zdokumentovan. Nejavil nijak zujem o publicitu a nepatril k tm
vskumnm pracovnkom, ktor brali svoje opice na vystpenia v
Cassone alebo Griffine.
Lene za Elliotovou skromnosou sa ukrvala nielen bystros a
inteligencia, ale aj vek ambcie. Ak sa Elliot vyhbal
kontroverzim, tak iba preto, e na ne nemal as cel roky pracoval
aj po nociach a cez vkendy. Svoj tb aj Amy hnal rovnakm
tempom. Popri vedeckej innosti bol aj dobrm obchodnkom, vedel
si zska granty. Na vetkch vedeckch konferencich, kde sa
ostatn premvali v dnsach a kockovanch drevorubaskch
koeliach, Elliot vystupoval v oblekoch s vestou. Jeho cieom bolo
sta sa najpoprednejm bdateom opc a z Amy hodlal urobi
najpoprednejiu opicu.
Pri zskavan grantov mal Elliot tak spech, e v roku 1975
zamestnval tyroch ud, ktor pracovali s Amy na pln vzok. V
roku 1978 mal Projekt Amy ron rozpoet 160 000 dolrov,
zamestnval smich ud, vrtane detskho psycholga a
potaovho programtora. len tbu z Bergrenovho intittu sa
neskr vyjadril, e Elliotovo aro spova v skutonosti, e je dobr
investcia. Naprklad Projekt Amy zskal za tie ist peniaze o
pdesiat percent potaovho asu viac, pretoe pracoval po
nociach a cez vkendy, ke boli tarify niie. Bol vemi rentabiln.
A, pravdae, horliv. Elliot oividne nestl v ivote o ni okrem
svojej prce s Amy. Bol to nanajv nudn spolonk, ale z nho
hadiska bol istou investciou. ako poveda, kto je skutone
bystr. ahie je zisti, koho osi enie dopredu, o pri behoch na
dlh trate me by ovea dleitejie. Elliotove vek objavy sme
predvdali.
Starosti sa Petrovi Elliotovi zaali rno 2. februra 1979. Amy
bvala v pojazdnom dome na pozemku koly v Berkeley. Noci tam
trvila osamote a rno sa s nm zvyajne brlivo zvtala. Avak
spomnanho rna tb Projektu naiel Amy v netypickej, namrzenej
nlade. Bola podrden a tupo pred seba civela, sprvala sa, akoby
/ 38 /

sa jej udiala nejak krivda.

Elliot mal pocit, e v noci ju osi rozlilo. Ke sa jej na to
sptal, gestami mu naznaovala krabicu na spanie. Tomuto
novmu slovnmu spojeniu nerozumel. Samo osebe by to nebolo ni
neobvykl. Amy si jednostaj vytvrala nov slovn spojenia, ktor
bolo tak rozlti. Iba pred niekokmi dami ich zaskoila
spojenm krokodlie mlieko. Napokon pochopili, e Amino mlieko
skyslo, a pretoe nemala rada krokodly (videla ich len v obrzkovej
knihe), akosi usdila, e skysnut mlieko je mlieko krokodlie.
Teraz hovorila o krabici na spanie. Spoiatku sa nazdali, e
mieni vlastn, hniezdu podobn poste. Ukzalo sa, e slovo
krabica pouva vo zvyajnom vzname, ke hovor o televznom
prijmai.
Vetko v jej vozni, vrtane televzie, kontroloval po celch
dvadsatyri hodn pota. Prezreli si zznam, aby zistili, i bol
televzor v noci zapt, i ju neruil v spnku. Amy sa rada pozerala
na televziu, nu bolo celkom dobre mon, e si apart pustila sama.
Lene ke prezerali prijma vo vozni, Amy sa tvrila pohdavo.
Celkom jasne mienila osi in.
Nakoniec usdili, e pod pojmom krabica na spanie mala na
mysli spiace obrzky. Ke sa jej na tie obrzky sptali, Amy
znakmi povedala, e to boli zl obrzky, ba star obrzky a e
dontili Amy plaka.
Snvala.
Skutonos, e Amy sa stala prvm primtom, ktor podal sprvu
o svojich snoch, vzbudila v Elliotovom tbe obrovsk vzruenie.
Lene vzruenie netrvalo dlho. Hoci Amy snvala aj poas
nasledujcich noc, odmietala sa zhovra o svojich snoch. V
podstate akoby vskumnkov vinila, e sa jej mieaj do jej
duevnho ivota. Ba o viac, jej sprvanie po prebuden sa
znepokojujco zhorilo.
Prijmanie novch slov u nej pokleslo z 2,7 slov za tde na 0,8
slov za rovnak obdobie, rchlos spontnnej tvorby slov klesla z 1,9
na 0,3. Monitorovan rozptie jej pozornosti kleslo na polovicu.
Kolsanie nlad narstlo. Rozmary a nemotivovane sprvanie boli na
dennom poriadku. Zchvaty hnevu prichdzali kad de. Amy
/ 39 /

merala tyri a pol stopy a vila 130 libier. Bolo to mimoriadne siln
zviera. tb zanal ma obavy, i ju zvldne.
To, e odmietala rozprva o svojich snoch, ich znechucovalo.
Vyskali mnostvo vyetrovacch postupov: ukazovali jej obrzky z
knh a asopisov, cel de pali videomonitory umiestnen na
strope pre prpad, e by znakmi vyjadrila osi vznamn v ase, ke
bude sama (ako mal deti, aj Amy sa asto zhovrala sama so sebou).
Naordinovali jej dokonca cel rad neurologickch testov, vrtane
EEG.
Nakoniec trafili do ierneho: maovanie prstami.
Tento npad priniesol okamit spech. Amy bola maovanm
vlastnmi nechtami naden, a po tom, o do farieb primieali
cayensk korenie, prestala si nechty oblizova. Obrazy kreslila
rchlo a opakovane a zdalo sa, e je uvonenejia. Bola viac sama
sebou.
Detsk psycholg David Bergman si vimol, e to, o Amy
nakreslila, je zhluk oividne svisejcich obrazov: obrten
polmesiacovit tiene alebo polkruhy, ktor sa zakadm spjaj s
oblasou kolmch zelench pruhov. Amy hovor, e zelen psy
predstavuj les a polkruhy nazva zl domy alebo star domy.
Nadvaok asto kresl ierne kruhy, ktor nazva jamy.
Bergman varoval pred obligtnym zverom, e kresl star stavby
v dungli. Sledoval som, ako kresl jeden obrzok za druhm,
potom alie a dospel som k presvedeniu, e jej obraznos je
utkvel a prirodzen. Amy tie obrazy trpia a sna sa ich zbavi,
vykza ich na papier.
V skutonosti vak podstata jej snenia zostala pre tb Projektu
Amy tajomstvom. Koncom aprla 1979 dospeli k zveru, e jej sny
mono vyloi tyrmi spsobmi. Poda zvanosti ich uvdzame:
1. Sny s pokusom racionalizova udalosti z jej dennho ivota.
To bolo obvykl vysvetlenie (udskch) snov, lene tb pochyboval,
i toto vysvetlenie mono aplikova aj v prpade Amy.
2. Sny s prechodnm adolescentnm prejavom. Amy mala
sedem rokov, a v pomeroch gorl bola v puberte. Pribline rok sa na
nej prejavovali mnoh typick pubertlne sklony, vrtane zrivosti a
podrdenosti, zkostlivosti o svoj vzor a celkom novho zujmu o
/ 40 /

opan pohlavie.
3. Sny s pecifickm fenomnom ivoneho druhu. Existovala
monos, e znepokojujce sny trpia vetky gorily a e v divoine
ich istm spsobom zvldlo ponanie stda. Hoci celch uplynulch
dvadsa rokov vedci podrobili sprvanie gorl v divoine vskumu,
neexistuje o tomto tvrden nijak dkaz.
4. Sny s prvm znakom ponajcej demencie. Tejto monosti sa
obvali najviac. Aby bol vcvik gorily efektvny, museli zana s
mlaom. S postupom rokov sa vedci chceli presvedi, i ich
pokusn zviera je bystr alebo hlpe, nepoddajn alebo poddajn,
zdrav alebo chorav. O zdravie opc mali strach jednostaj. Mnoh
programy sa po rokoch vskumu, nronho na prcu a financie,
skonili nespene, pretoe opice umierali na telesn alebo duevn
choroby. Timothy, impanz z Atlanty, ochorel na psychick chorobu
v roku 1976. Spchal samovradu koprofgiou, ke sa zadusil
vlastnmi vkalmi. Maurice, orangutan z Chicaga, ochorel na
progresvnu neurzu. Vyvinuli sa uho fbie, kvli ktorm pokusy
zastavili. V dobrom, i zlom, prve inteligencia, ktor opiciam
dodvala na cene pri ich tdiu, ich robila nestabilnmi, podobne ako
to vdame u ud.
Lene tb Projektu Amy nemohol pokraova v prci. V mji
1979 sa rozhodli pre osi, o spoiatku vyzeralo ako chvkov
rozhodnutie: rozhodli sa zverejni Amine kresby a poskytli jej
obrzky asopisu Journal of Behavioral Sciences.

2 / PRELOM
Ete nikdy nikto nezverejnil sny horskej gorily. Vo
vydavatestve postpili rukopis obvyklou cestou trom vedcom na
posdenie a jedna kpia sa akosi (dodnes nie je jasn, ako) dostala do
rk Agentry na ochranu primtov, o bola newyorsk skupina, ktor
vznikla v roku 1975, aby ochraovala bezdvodn a nezkonn
zneuvanie
inteligentnch
primtov
v
neodvodnenom

/ 41 /

laboratrnom vskume.*1
Tretieho jna zaala AOP hliadkova pri Katedre zoolgie
Univerzity v Berkeley a zaala iada slobodu pre Amy. Vinu
demontrantov tvorili eny, ba zjavilo sa medzi nimi aj zopr malch
det. Videozznam osemronho chlapeka, ktor niesol transparent
s fotografiou Amy a vykrikoval: Oslobote Amy! Oslobote
Amy! sa objavil v miestnom televznom spravodajstve.
tb Projektu Amy urobil chybu, kecf protesty ignoroval a
obmedzil sa na krtke vyhlsenie pre tla, v ktorom tvrdil, e AOP
nie je informovan. Vyhlsenie vydali pod hlavikou Informanej
kancelrie v Berkeley.
Piateho jna AOP publikovala komentr k prci profesora Elliota
z st viacerch primatolgov krajiny. (Mnoh sa neskr od
komentra ditancovali alebo vyhlsili, e ich necitovali sprvne.)
Dr. Wayne Turman z Oklahomskej univerzity v Normane mal dajne
poveda, e Elliotova prca je vykontruovan a neetick.
Doktorka Felicity Hammondov z Yerkeskho vskumnho centra
primtov v Atlante vyhlsila, e ani Elliot, ani jeho vskum nepatria
k pike. Dr. Richard Aronson z univerzity v Chicagu nazval Elliotov vskum najrdzejm faizmom v prrode.
Ani jeden z tchto vedcov netal Elliotovu prcu predtm, ako ju
komentoval, avak kody, najm po Aronsonovom vyhlsen, boli
nevysliten. Eleanor Vriesov, hovorkya AOP, sa 8. jna
vyjadrila k zloineckm vskumom doktora Elliota a jeho
nacistickho tbu. Elliotove vskumy poda nej vraj spsobili, e
Amy zaali trpi non mory, tvrdila, e Amy podrobili mueniu,
drogm a psobeniu elektrickch okov.
Oneskorene, a 10. jna, vydal tb Projektu Amy obsiahle
vyhlsenie pre tla, v ktorom do podrobnost vysvetlil svoju pozciu,
a spomenul aj zatia nepublikovan prcu. Lene Univerzitn
informan kancelria bola tentoraz privemi zaneprzdnen a
vyhlsenie nezverejnila.
1

* Nasledujci vpoet Elliotovho prenasledovania erp predovetkm z J.

A. Peeblesa: Poruovanie akademickej slobody narkami v tlai, a z Hearsaya:
Sksenos dr. Petra Elliota, v Journal of Academic Law and Psychiatry 52, .
12(1979), s.19-38.

/ 42 /

Na 11. jna fakulta v Berkeley naplnovala poradu, ktor mala

zvi zsady etickho programu na pde univerzity. Eleanor
Vriesov oznmila, e AOP si najala znmeho sanfranciskho
advokta Melvina Belliho, ktor mal dosiahnu, aby Amy
vyslobodili z otroctva. Belliho kancelriu nebolo mon zastihn,
aby cel vec komentovala.
Toho istho da tb Projektu Amy zaznamenal nhly a neakan
prelom v chpan snov Amy.
Napriek vetkej publicite a znepokojovaniu cel skupina
pokraovala v kadodennej prci s Amy a jej ustavin znepokojenie
a oraz astejie vbuchy zlosti im jednostaj pripomnali, e
nevyrieili zkladn problm. Aj naalej k nemu usilovne hadali
k, hoci ke konene prilo k zlomu, stalo sa to takmer nhodou.
Asistentka vskumu Sarah Johnsonov overovala pravek
archeologick nlezisk v Kongu. Nebolo to vemi pravdepodobn,
ale o ak Amy v mladosti podobn nlezisko (star domy v
dungli) videla ete skr, ako sa dostala do zoo v Minneapolise?
Johnsonov pomerne rchlo nala prslun fakty o Kongu:
cestovatelia zo Zpadu poas ciest pred sto rokmi tento regin
nepreskmali. Vedeck vskum im znemonili nepriatesk kmene
domorodcov a ich vzjomn vojny a napokon, vlhk dunga a jej
prostredie nevytvrali predpoklady, e by sa tu zachovali nejak star
umeleck diela.
To dokazovalo, ako mlo vedia o praveku Konga. Johnsonov
bola so svojm tdiom onedlho hotov. Nechcelo sa jej vak tak
rchlo opusti lohu, venovala sa jej naalej a v antropologickej
kninici sa poobzerala po alej literatre hadala etnografiu,
histriu, najstarie zznamy. Najdvnejmi nvtevnkmi
vntrozemia Konga boli arabsk obchodnci otroci a portugalsk
kupci. Niektor z nich postrehy zo svojich ciest spsali. Pretoe
Johnsonov neovldala ani arabinu, ani portugalinu, len hadela na
tabuky.
A tak objavila obrzok, pri ktorom jej prebehol mrz po chrbte.
Bola to portugalsk rytina, pvodne datovan 1642, a
reprodukovan v knihe z roku 1842. Atrament na vychanom
/ 43 /

krehkom papieri u zoltol, avak na obrzku bolo celkom jasne

vidie zboren miesto v dungli, obrasten lianami a obrovskmi
papradinami. Dvere a okn mali tvary polkruhovch oblkov, presne
takch, ako ich nakreslila Amy.
Bol to, vyhlasoval neskr Elliot, urit druh nhody, ak
prichdza bdateovi na pomoc raz za ivot ak m astie.
Prirodzene, o tom obrzku sme nevedeli zhola ni. Titulok bol
napsan rozteenm psmom a obsahoval aj slovko, ktor sa
ponalo na Zind, a dtum 1642. Okamite sme sa obrtili na
prekladateov zo starej arabiny a portugaliny sedemnsteho
storoia, lene to nebolo podstatn. Najdleitejie bolo, e sa nm
naskytla prleitos stanovi si zkladn teoretick problm.
Obrzky, ktor nakreslila Amy, sa zdali by jasnm prkladom
pecifickej genetickej pamti.
O genetickej pamti po prv raz psal Marais v roku 1911 a od
tch ias sa o nej zrivo diskutuje. Zjednoduene tto teria tvrd, e
mechanizmus genetickej dedinosti, ktor ovlda prenos vetkch
fyzickch znakov, sa neobmedzuje len na samotn fyzick znaky. Aj
sprvanie nich ivochov je geneticky jasne uren. ivochy sa
u narodili s komplexnm sprvanm, nemuseli sa ho ui. Ale
sprvanie vych ivochov je plastickejie, zvis od uenia a
pamte. Otzka znela, i vyie ivochy, najm opice a udia, maj
ist as svojho psychickho apartu geneticky uren od narodenia.
Elliot ctil, e v prpade Amy nali dkaz o takej pamti. Amy
priviezli z Afriky, ke mala ete len sedem mesiacov. Ak nevidela
toto rozrumen mesto v najranejom detstve, jej sny predstavuj
pecifick genetick pam, ktor mono overi cestou do Afriky.
Veer 11. jna tb Projektu Amy s takou mylienkou shlasil. Ak
doku cestu pripravi a njs na u financie zober Amy sp
do Afriky.
Dvansteho jna tb ete akal na prekladateov, aby dokonili
prcu s pramemi. Preklady mali by hotov a overen v priebehu
dvoch dn. Lene cesta do Afriky pre Amy a dvoch lenov tbu
mala st prinajmenej tridsatisc dolrov, o bola podstatn as ich
celoronho rozpotu. Preprava gorily okolo polovice zemegule
/ 44 /

predstavovala znepokojujce klbko colnch predpisov a

byrokratickch prekok.
Bolo jasn, e potrebuj odborn pomoc, lene nevedeli, na koho
sa obrti. A potom, 13. jna, im z Houstonu zavolala doktorka
Karen Rossov z Nadcie Prrodnch zdrojov pre ivot v divoine,
jednej z ich sponzorskch ustanovizn, a oznmila im, e o dva dni sa
na ele vpravy vyd do Konga. A hoci nejavila vek zujem o to,
aby Petra Elliota a Amy zobrala so sebou, prejavila prinajmenej
telefonicky sebaist znalos toho, ako sa zostavuj vpravy a ako
si ponaj na vzdialench miestach vo svete.
Sptala sa, i me prs do San Franciska a stretn sa s
doktorom Elliotom. Dr. Elliot odpovedal, e mu bude poteenm
stretn sa s ou, kedykovek sa jej to bude hodi.

3 / PROBLMY SO ZKONOM
Peter Elliot si na 14. jn 1979 spomna ako na de nhlych
zvratov. Zaal sa o smej rno v sanfranciskej advoktskej firme
Sutherland, Morton a OConnell vo veci hroziacej aloby a
uvznenia, o ktor sa usilovala AOP aloby, ktor sa stala
zvanejou vzhadom na to, e plnoval vyviez Amy za hranice.
V drevom obloenej firemnej kninici s vhadom na Grant
Street sa stretol s Johnom Mortonom. Morton si robil poznmky do
ltho prvnickho notesa. Myslm, e mte pravdu, zaal Morton,
ale dovote, aby som si niekoko skutonost objasnil. Amy je
gorila?
no, samica horskej gorily.
Vek?
Sedem rokov.
Take je ete vdy mla?
Elliot mu vysvetlil, e gorily dospievaj vo veku od iestich do
smich rokov, take Amy je pokroil adolescent. Jej vek zodpoved
asi tak estnstim rokom v ivote eny.
Morton si arbal do notesa poznmky. Mohli by sme poveda,
e je ete neplnolet?
/ 45 /

Chceme to tak vyjadri?

Myslm, e no.
no, ete vdy je neplnolet, povedal Elliot.
Odkia prila? Toti odkia pochdza?
Turistka pani Svensonov ju nala v Afrike, v dedine nazvanej
Bagimindi. Aminu matku zabili domorodci kvli potrave. Pani
Svensonov ju kpila ako mla.
Take ju nesplodili v zajat? sptal sa Morton a alej si
zapisoval do notesa.
Nie. Pani Svensonov ju priniesla do ttov a venovala ju
minneapoliskej zoo.
Vzdala sa nrokov na Amy?
Tak som to pochopil, povedal Elliot. Pokali sme sa spoji s
pani Svensonovou, aby sme sa jej povypytovali na Amin
predchdzajci ivot, lene je mimo krajiny. Zrejme jednostaj
cestuje, teraz je na Borneu. Avak ke Amy poslali do San
Franciska, zavolal som do zoo v Minneapolise a sptal som sa, i by
som si ju mohol vzia na vskumy. Zoo shlasilo, dohoda znela na
tri roky.
Zaplatili ste im za u?
Nie.
Existuje psomn dohoda?
Nie, ja som jednoducho zavolal riaditeovi zoo.
Morton prikvol. stna dohoda, povedal a zasa si osi
zapsal. A ke preli tie tri roky?
To bolo na jar v roku 1976. Poiadal som zoo o predenie o
es rokov, a oni shlasili.
Op ste sa dohodli stne?
no. Zatelefonoval som tam.
Neexistuje nijak korepondencia?
Nie. Ke som im zavolal, zdalo sa, e o Amy nejavia vek
zujem. Aby som povedal pravdu, myslm, e na Amy zabudli. Zoo
m es gorl.
Morton sa zamrail. Nie je azda gorila pekne drah zviera?
Myslm, ak by ste chceli kpi jednu ako domceho maznika alebo
pre cirkus.
/ 46 /

Gorily s na zozname ohrozench zvierat. Nemono si ich kpi

ako domceho maznika. Ale mte pravdu, s vemi drah.
Koko asi stoja?
Neexistuje ustlen trhov cena, ale mohlo by to by dvadsa a
tridsatisc dolrov.
A po cel ten as ste ju uili hovori?
no, odpovedal Peter. Americk znakov re. Ovlda slovnk
obsahujci esstodvadsa slov.
Je to vea?
Viac ako ktorkovek in primt.
Morton prikvol a znovu si osi zapsal. Pracujete s ou kad
de, je to prieben vskum?
no.
Dobre, povedal Morton. To me by v prpade vznenia
zvieraa vemi dleit.
Viac ako sto rokov existovali v zpadnch krajinch
organizovan hnutia, ktorch cieom bolo zastavi pokusy so
zvieratami. Viedli ich antivivisekcionisti, RSPCA, ASPCA. Pvodne
to boli aksi blzniv a bezvznamn krky milovnkov zvierat,
ktor si dvali za cie zastavi pokusy so zvieratami.
V priebehu rokov si vedci vypracovali tandardn spsob obrany,
ktor mal na sdoch spech. Bdatelia vyhlasovali, e cieom ich
vskumov je zlepenie zdravia a blaha udstva, ktor m prednos
pred blahom zvierat. Poukazovali na to, e nikto nenamieta, aby sa
zvierat pouvali na nosenie bremien alebo na ponohospodrske
prce o je ivot v otroctve, ktormu lovek podrobuje zvierat u
tisce rokov. Pouvanie zvierat na vedeck pokusy jednoducho
rozvja mylienku, e zvierat slia udskmu biznisu.
A na dvaok, zvierat s nevedom. Neuvedomuj si samy seba,
svoju existenciu v prrode. To znamen, ako povedal filozof George
H. Mead, e zvierat nemaj prva. Slobodne ich meme zbavi
ivota, nespchame ni zl, ak zoberieme zvierau ivot. Nestratilo
ni
Mnohch trpili takto nzory, ale pokusy stanovi vymedzujce
hranice okamite narazili na logick problmy. Najastejie sa tkali
vnmania zvierat na nich stupoch fylogenetickej stupnice.
/ 47 /

Niektor bdatelia operovali na psoch, makch a inch cicavcoch

bez umtvenia, ale o s ervami, obrkavcami, rakmi, pijavicami a
kalmrmi? Ignorova tieto tvory bolo istou formou systmovej
diskrimincie. Avak, ak si tieto ivochy zaslili pozornos,
nemalo by by rovnako nezkonn hdza do vriacej vody iv raky?
Otzka v om spova krutos prejavovan voi zvieratm
miatla aj samotn organizcie sledujce ochranu zvierat. V
niektorch krajinch bojovali za vykynoenie potkanov a v roku
1968 sa do bizarnej situcie dostali austrlski farmri.* Zoi-voi
takmto na hlavu postavenm prkladom sdy zasahovali do
experimentov so zvieratami iba vhavo. o sa praktickej strnky
tka, experimenttori mali von ruku. Mnostvo pokusov na
zvieratch nemerne rstlo: v roku 1970 zabili v Spojench ttoch
pri experimentoch esdesiattyri milinov zvierat.
Lene postoj verejnosti k celmu problmu sa pomaly menil.
tdie o dorozumievan s delfnmi a opicami vyniesli na svetlo
poznanie, e tieto ivochy s nielen inteligentn, ale si aj
uvedomuj samy seba, poznvaj sa v zrkadlch a na fotografich. V
roku 1974 samotn vedci ustanovili Medzinrodn ligu na ochranu
primtov, aby kontrolovali bdanie, tkajce sa opc a udoopov. V
marci 1978 indick vlda zakzala vvoz opc makak rhesus do
vskumnch laboratri na celom svete. Vyskytli sa sdne procesy,
ktor stanovili, e v niektorch prpadoch zvierat skutone maj
svoje prva.
Star nhady na cel problm boli analogick s nhadmi na
otroctvo: zviera je majetok svojho majitea, ktor s nm me urobi,
o sa mu zachce. Lene tentoraz sa vlastnctvo stalo druhoradm. Vo
*

V zpadnej Austrlii postavili nov tovre na lieiv. V tomto zvode

tabletky prepravoval dopravnk, na ps dozeral jedin lovek: stlal gombky, aby
rozdelil pilulky poda farby a vekosti do odlinch priehradok. Bdate,
zaoberajci sa schopnosou zvierat manipulova s vecami, priiel s npadom, e by
bolo vemi prost naui holuby, aby sledovali pilulky na pse, obali do
farebnch kov a tak triedili lieky. Tovrensk manari spoiatku neverili, ale
napokon sa podujali, e to sksia. Holuby pracovali naozaj spoahlivo. Napokon
ich zamestnali na triediacej linke. Do veci sa vak zainteresovala RSPCA a cel
projekt zastavila, dvodiac, e na zvieratch pchaj krutos. Do prce sa vrtil
lovek opertor, pre ktorho to celkom oividne krutos nebola.

/ 48 /

februri 1977 sa konal proces, ktor sa dotkal delfna menom Mary,

ktorho laboratrny technik pustil do vonho mora. Havajsk
univerzita zaalovala technika, pretoe zaprinil stratu drahho
vskumnho zvieraa. V priebehu dvoch procesov porota nebola
schopn prs k zveru a proces napokon zastavili.
V novembri 1978 sa konal in proces, svisiaci s vznenm, a
zainteresovan bol impanz menom Arthur, ktor plynul ovldal
znakov re. Jeho majite, Univerzita Johna Hopkinsa, sa rozhodol
preda ho a ukoni vskum. Cviite impanza Wiliam Levine sa
obrtil na sd. Vyhral proces, v ktorom predmetom aloby bolo
vznenie Arthura, lebo Arthur ovlda re a preto viac nie je impanz.
Jednm zo zvanch faktov bolo, povedal Morton, e kecf
Arthura konfrontovali s ostatnmi impanzami, oznaoval ich ako
ierne veci. Arthura dvakrt poiadali, aby oddelil fotografie ud
od fotografi impanzov, a zakadm ich podelil sprvne, ibae v
oboch prpadoch svoju vlastn fotografiu zaradil medzi zbery ud.
Oividne sa nepokladal za impanza. Sd rozhodol, e me zosta
so svojm cviiteom, pretoe akkovek odlenie by mu spsobilo
vnu psychick ujmu.
Amy plae, ke od nej odchdzam, podotkol Elliot.
Shlas, ke s ou robte pokusy?
Vdy, usmial sa Elliot. Morton oividne nemal potuchy o
kadodennom ivote s Amy. Bolo absoltne nevyhnutn zska jej
shlas na akkovek akciu, dokonca aj ke mala s autom. Bola
mocn zviera a vedela sa sprva tvrdohlavo a zaato.
Vediete si zznamy o tom, i s experimentami shlas?
Existuj o tom videozznamy.
Rozumie, ak vkony od nej vyadujete?
Pokril plecami. Vrav, e no.
Uplatujete systm odmien a trestov?
Robia to vetci bdatelia, ktor skmaj sprvanie zvierat.
Morton sa zachmril. Ako ju trestte?
Nu, ke sa sprva ako zl dieva, mus st v kte tvrou k
stene. Alebo ju polem zavasu do postele a na raajky nedostane
oriekov maslo a ovocn el.
A o trznenie a terapia okom?
/ 49 /

Smiene.
Nikdy netrestte zviera psychicky?
Je to poriadny kus zvera. Obyajne mm strach, e jej ibne, a
ona potrest ma.
Morton sa usmial a vstal. Vetko bude v poriadku, povedal.
Hociktor sd rozhodne, e Amy je v chrnenec, a vy sa muste
rozhodn, ako s ou v konenom dsledku disponova. Zavhal.
Viem, e to bude znie udne, ale dokete Amy dovies pred sd?
Sdim, e no, povedal Elliot. Myslte, e djde a na to?
V tomto prpade nie, povedal Morton, ale skr i neskr sa tak
stane. Uvidte: v priebehu desiatich rokov bud prpady s vznenm
zvierat zahrnova aj primty, o sa vedia dorozumie s umi, a na
lavici svedkov zasadne udoop.
Potriasli si s Elliotom rukou. Na odchode sa Elliot sptal:
Mimochodom, mal by som problmy, keby som sa poksil vzia ju
za hranice?
Ak naozaj prde na alobu o vznen, mohli by ste, ak ju preveziete cez hranice, ma problmy, povedal Morton. Plnujete s s
ou do cudziny?
no.
Potom vm radm, aby ste tak urobili rchlo, a aby ste o tom
nikomu nepovedali, povedal Morton.
Elliot krtko po deviatej voiel do svojej pracovne na druhom
poschod budovy Katedry zoolgie. Jeho sekretrka Carolyn mu
oznmila: Volala nejak doktorka Rossov z tej Nadcie pre ivot v
divoine z Houstonu, je na ceste do San Franciska. Trikrt volal pn
Hakamii, hovor, e je to dleit. Stretnutie tbu Projektu Amy je
zvolan na desiatu. A v kancelrii vs ak Windy.
Naozaj?
James Weldon bol star profesor z ich katedry, krehk, ale brlivcky chlapk. Windy Vetern Weldon sa na karikatrach lenov
katedry objavoval, ako dr naslinen prst vo vetre: bol odbornk na
to, skadia fka vietor. V poslednch niekokch doch sa Petrovi
Elliotovi a jeho skupine vyhbal.
Elliot vkroil do svojej kancelrie.
/ 50 /

Ahoj, Peter, chlape, povedal Weldon a natiahol ruku na

poda svojho sudku srden stisnutie rk. Ide skoro.
Elliot okamite zostraitel. Myslel som, e predbehnem
zstupy, povedal. Demontranti sa neuku pred desiatou, mono
neskr, poda toho, na kedy sa im podarilo zabezpei televzny tb.
Tak to v tch doch chodilo: protest ako dostavenko.
Viac sa nezjavia, usmial sa Weldon.
Podal Elliotovi najerstvejie vydanie Chronicle. Hlavn lnok
bol zakrtnut perom. Eleanor Vriesov rezignovala na funkciu
regionlneho riaditea AOR vyhovrajc sa na prepracovanos a
osobn problmy. Vyhlsenie AOP v New Yorku naznaovalo, e si
vne pomlili charakter aj obsah Elliotovho bdania.
o to znamen? sptal sa Elliot.
Belliho kancelria sa oboznmila s tvojou prcou a pretudovala
si Vriesovej vyhlsenie pre verejnos o tom, e to zviera tra, a
usdila, e AOP sa vystavuje riziku aloby pre urku na cti s
akmi dsledkami, povedal Weldon. stredie v New Yorku je
zdesen. Ete dnes, o osi neskr, ti urobia nvrh na zmier. Ja osobne
dfam, e im vyhovie.
Elliot sa zviezol na stoliku. A o s tou schdzou na fakulte, o
m by na budci tde?
Och, to je nevyhnutn, povedal Weldon. Niet pochb, e
fakulta bude chcie prediskutova otzky neetickho sprvania
aspo pokia ide o mdi, a vyda rzne vyhlsenie na tvoju
podporu. Akurt to vyhlsenie spisujem.
Elliotovi neunikla irnia celej zleitosti. Si si ist, e chce
podstpi tak riziko?
Na tisc percent stojm za tebou. Dfam, e o tom vie, vyhlsil
Weldon. Sprval sa nepokojne, pobehoval po pracovni, civel na
steny, ktor pokrvali Amine kresby. Windy mal zrejme na srdci ete
osi. Ete vdy mauje takto kresby? sptal sa nakoniec.
no, odpovedal Elliot.
A ty ete vdy netu, o znamenaj?
Elliot neodpovedal. Bolo prinajmenej predasn porozprva
Weldonovi o svojich domnienkach, o obrzky znzoruj. Nemm
ani poatia, povedal.
/ 51 /

Celkom isto? sptal sa Weldon a tvr sa mu zachmrila. Ktosi

tum vie, o znamenaj.
Ako to?
Prihodilo sa osi vemi udn, povedal Weldon. Ktosi sa
ponkol, e Amy kpi.
e ju kpi? o to hovor? Preo by ju chcel ktosi kupova?
Vera mi do kancelrie zavolal aksi prvnik z Los Angeles a
ponkol za u stopdesiattisc dolrov.
Akiste to je nejak vemi prachat humanista, povedal Elliot,
ktor chce Amy uchrni pred trznenm.
Nemyslm, povedal Weldon. Po prv, ponuka prila z
Japonska. lovek menom Hakamii v Tokiu m do inenia s
elektronikou. Zistil som to, ke mi ten prvnik dnes rno volal
znova, a ponuku zvil na dvestopdesiattisc dolrov.
Dvestopdesiattisc dolrov? Elliot neveril vlastnm uiam.
Za Amy? Prirodzene, tak osi neprichdzalo do vahy. Nikdy by
ju nepredal. Ale preo by za u ktosi ponkal tak peniaze?
Weldon na to poznal odpove. Tak peniaze, tvr milina
dolrov, mu pochdza iba z podnikateskej sfry. Z priemyslu. Je
jasn, e Hakamii tal o tvojej robote a naiel vyuitie pre
hovoriace primty v priemyslovom kontexte. Windy hadel na
strop, o bol jasn znak, e dostal zchvat vrenosti. Nazdm sa,
e by sme mohli otvori celkom nov pole psobnosti, vcvik
primtov na priemyslov pouitie v kadodennom ivote.
Peter Elliot v duchu zaklial. Neuil Amy hovori iba preto, aby
jej ktosi nasadil na hlavu ochrann prilbu, do ruky stril eus, a aj to
na pln pca povedal.
Asi si si to dobre nepremyslel, povedal Weldon. o ak sme na
samom prahu novho poa itkovho sprvania vekch udoopc?
Len si predstav, o to znamen. Nie iba zdroje financi pre katedru a
prleitos na aplikovan vskum. Najdleitejie bude, e sa tak
njde dvod, preo tie zvierat udra pri ivote. Vie, e vek
udoopice zanaj vymiera. Poty impanzov v Afrike klesaj.
Orangutani na Borneu strcaj svoje prirodzen prostredie, lebo im
rbu lesy, a do desiatich rokov bud celkom na vymretie. V lesoch
strednej Afriky u ije menej ako tritisc gorl. Tieto ivochy
/ 52 /

vyhyn ete za nho ivota ibae by sa nala prina, pre ktor by

ich lovek udral naive ako druh. Mono t prinu objav, Peter,
chlape mj. Premaj o tom.
Elliot o tom premal, ba cel problm prediskutoval na
stretnut svojho tbu, ktor sa konalo o desiatej. Zvili mon
priemyslov vyuitie udoopc, aj tak vhody pre zamestnvateov,
ako je neexistencia odborov a socilnych vymoenost. V druhej
polovici dvadsiateho storoia to boli vznamn poloky. (V roku
1978 vdavky na zdravotn starostlivos o robotnka v tovrni v
Detroite, prepotan na kad automobil, predstavovali sumu
potrebn na vetku oce pouit na vrobu automobilu.)
Prili vak k zveru, e spriemyselnen udoopice s vplodom
bujnej fantzie. Opica ako Amy vbec nebola lacn a nemysliaca
verzia robotnka. Presne naopak: Amy bola vysoko inteligentn a
komplexn bytos, ktor v modernom priemyslovom svete nebola vo
svojom ivle. Potrebovala rozsiahly dozor, bola vrtoiv a
nespoahliv a jej zdravotn stav predstavoval ustavin riziko.
Jednoducho nemalo vznam pouva ju v priemysle. Ak Hakamiiho mtali vzie udoopc, ktor narbaj pjkovakami na kompletizanej linke nejakej tovrne na mikroelektroniku, ako kompletuj televzne prijmae a hi-fi rdi, alostne sa mlil. Jedin
obozretn poznmku utrsil detsk psycholg Bergman. ..tvr
milina je kopec peaz, povedal, a pn Hakamii
najpravdepodobnejie nie je hlupk. O Amy sa musel dozvedie
prostrednctvom jej kresieb, ktor naznauj, e je neurotick a
ako ovldaten. Ak m o u zujem, stavm sa, e je to kvli tm
kresbm. Len si nijako neviem vysvetli, o je na tch kresbch
hodn tvr milina dolrov.
Vysvetli si to nevedel nikto. Re sa zvrtla na samotn kresby a
na erstvo preloen texty. Sarah Johnsonov, ktor mala texty na
starosti, zaala z mosta doprosta. O Kongu prinam zl sprvy.*
Vinu dvnej histrie, o ktorej mme zznamy, vysvetovala,
sa o Kongu nevedelo prakticky ni. Starovek Egypania na hornom
*

Johnsonovej referencia sa vslovne tkala prce A.J.Parkinsona Delta Konga

v mtoch a histrii, Londn: Peters 1904

/ 53 /

Nle vedeli len toko, e ich rieka pramen kdesi aleko na juhu, v
kraji, ktor nazvali Zem stromov. Boli to tajomn koniny s lesmi
takmi hustmi, e aj na prav poludnie v nich bolo tma ako v noci.
Toto ustavin ero obvali zvltne bytosti, vrtane malch ud s
chvostmi a zvierat spolovice iernych a spolovice bielych.
Vedomosti o vntrozemskej Afrike sa za nasledujcich takmer
tyritisc rokov nijako podstatne nerozrstli. V siedmom storo
nho letopotu prili do vchodnej Afriky Arabi. Hadali zlato,
slonovinu, korenie a otrokov. Lene Arabi boli nmorn kupci a
neodvili sa do vntrozemia. Vntrozemie nazvali Zind Zem
iernych kraj bj a fantzie. Z vntra Afriky sa rili povesti o
nekonench lesoch a drobnch uoch s chvostmi, povesti o
dedinch domorodcov, v ktorch vldli opice, ktor sa pohlavne
stkali so enami, prbehy o ozrutnch obroch so zarastenmi telami
a ploskmi nosmi, prbehy o bytostiach spola leopardch, spola
udskch, prbehy o domorodch trhoch, kde vysekvali a ako
lahdku predvali mso z vykmench udskch tiel.
Vaka takm chrom ostvali Arabi na pobre. Hrza z nich
bola mocnejia ako pralivos inch prbehov: o horch plnch
trblietavho zlata, piesitch brehoch riek plnch diamantov, o
zvieratch, ktor hovorili udskou reou, o vekch civilizcich v
dungli, v ktorch vldla nepredstaviten ndhera. Najm jeden z
prbehov sa rozprval stle dokola. Tento prbeh sa vyskytuje u v
prvch sprvach: bol to prbeh o stratenom meste Zind.
Poda legendy bolo mesto, znme idom u za ias alamna,
zdrojom nepredstavitenho bohatstva diamantov. Karavnov cestu
do mesta zkostlivo strili, informcia o nej sa dedila z otca na syna
ako posvtn odkaz starej genercie mladej. Lene bane na
diamanty sa nakoniec vyerpali a z mesta zostali len rozpadvajce
sa rumy kdesi v srdci tmavej Afriky. Nron karavnov cesty
pohltila dunga a posledn obchodnk, ktor sa na cestu pamtal, si
svoje tajomstvo odniesol do hrobu u pred mnohmi stroiami.
Toto tajomn a vbne miesto Arabi nazvali Straten mesto
Zind.* Avak aj napriek povesti, ktor pretrvala, Johnsonov
*

Povesami opraden mesto Zind vytvorilo zklad pre znmy romn

H.Ridera Haggarda Bane kra alamna, ktor po prv raz vyiel v roku 1885.

/ 54 /

objavila len nevea podrobnch opisov mesta. V roku 1187 Ibn

Baratu, Arab z Mombasy, zapsal, e domorodci z toho kraja
rozprvaj o stratenom meste hlboko vo vntrozem, ktor sa
nazva Zind. jeho dvni ierni obyvatelia ili kedysi v bohatstve a
blahobyte a dokonca aj otroci sa zdobili perkami a najm belasmi
diamantmi, pretoe tam s bohat nlezisk diamantov.
V roku 1292 Peran menom Mohamed Zaid vyhlsil, e na ulici
v Zanzibare videl vystaven diamant vekosti muskej pste, a vetci
tvrdili, e pochdza z vntrozemia, kde mono njs zrcaniny mesta
Zind, a takch diamantov sa tam nachdza hojne, roztrsench po
zemi a tie aj v riekach
V roku 1334 in Arab menom Ibn Mohammed tvrdil, e nai
udia sa poksili njs mesto Zind, ale vzdali sa hadania, ke sa
dozvedeli, e mesto je u dlho opusten a le v ruinch. Hovor sa,
e pohad na mesto je krsny a zvltny, pretoe dvere a okn s
vytesan do tvaru polmesiaca a obydlia obva teraz div plemeno
zarastench ud, ktor hovoria poepky neznmym jazykom
Potom prili nenavn objavitelia Portugalci. Od roku 1544 sa
pali zo zpadnho pobreia do vntrozemia, hore mohutnou
riekou Kongo, ale oskoro narazili na prekky, ktor zabrnili
prieskumu strednej Afriky na stovky rokov. Kongo bolo splavn len
po prv riene prahy, ktor sa nachdzali dvesto kilometrov vo
vntrozem (po miesto, kde neskr postavili Lopoldville, a kde je
teraz Kinshasa). Domorodci sa sprvali nepriatesky, boli to
udorti. A horca, pariaca sa dunga bola zdrojom chorb
malrie, spavej nemoci, iernej horky ktor decimovali cudzch
votrelcov.
Portugalcom sa nikdy nepodarilo prenikn do strednho Konga.
Nepodarilo sa to ani Anglianom pod vedenm kapitna Brennera v
roku 1644. Priiel o cel vpravu. Celch dvesto rokov zostvalo
Kongo bielym miestom na mape civilizovanho sveta.
Ale aj prv prieskumnci opakovali legendy z vntrozemia,
vrtane prbehu o meste Zind. Portugalsk maliar Juan Diego de
Valdez v roku 1642 namaoval iroko aleko uznvan kresbu
Haggard, talentovan lingvista, slil v roku 1875 v tbe guvernra Natalu a
pravdepodobne v tom ase poul od susednch Zuluov o meste Zind.

/ 55 /

Straten mesto Zind. Lene, povedala Sarah Johnsonov, ten ist

maliar maoval aj obrazy ud s chvostmi a opc, o sa pohlavne
stkali s domorodmi enami.
Ktosi zachral.
Valdez bol oividne mrzk, pokraovala. Cel ivot preil v
meste Setubal, popjal s nmornkmi a kreslil obrzky poda ich
rozprvania.
Afriku nikto dkladne nepreskmal a do polovice devtnsteho
storoia, ke tak urobili Burton a Speke, Baker a Livingstone, no
najm Stanley. Nikto z nich vak nenaiel ani stopu po Stratenom
meste Zind. A ani za sto rokov po nich sa stopy po tomto dajnom
meste nenali.
Na tb projektu Amy zasadla hlbok depresia. Povedala som
vm, e s to zl sprvy, dodala Sarah Johnsonov.
Chcete poveda, ozval sa Peter Elliot, e ten obraz namaovali
poda rozprvania, a my nevieme, i to mesto naozaj jestvuje alebo
nie?
Toho sa obvam, povedala Sarah Johnsonov. Neexistuje
dkaz, e to nakreslen mesto existuje. Je to len prbeh.

4 / ROZHODNUTIE
Pevn viera Petra Elliota v objektvne daje dvadsiateho storoia
fakty, sla, grafy ho urobila nanajv bezbrannm zoi-voi
monosti, e rytina z roku 1642, aj so vetkmi detailmi, je len
fantazijn pekulcia plachho umelca. T sprva ho zasiahla ako
der.
Plny vybra sa s Amy do Konga sa im odrazu zdali detsky
naivn. Podobnos jej zhruba nartnutch, schematickch kresieb s
Valdezovou rytinou z roku 1642 bola oividne nhodn. Ako vbec
mohli prs na to, e Straten mesto Zind je osi in ako bezcenn
starovek rozprvka? Vo svete sedemnsteho storoia, sveta
rozirujcich sa horizontov a novch zzrakov, bola mylienka o
takom meste dokonale odvodnen, ba dokonca mala podmaujce
aro. Lene v komputerizovanom svete dvadsiateho storoia bolo
/ 56 /

Straten mesto Zind rovnako nepravdepodobn ako Camelot alebo

Xanadu. Boli blzni, e cel vec brali vne. Straten mesto
neexistuje, vyhlsil.
Ale ba, existuje, to je v poriadku, povedala. O tom nemono
pochybova.
Elliot rchlo zdvihol zrak a potom uvidel, e Sarah Johnsonov
neadresovala svoje slov jemu. V zadnej asti miestnosti zastala
vysok vytiahnut dievina, ktorej len nedvno minulo dvadsa
rokov. Keby nepsobila tak chladne a povznesen, dalo by sa
poveda, e je krsna. Obleen bola v strohom radnckom
kostme. Mala so sebou kufrk, ktor poloila na stl a uvonila
zpadky.
Som doktorka Rossov, oznmila im, z Nadcie pre ivot v
divoine a rada by som poznala v nzor na tieto obrzky.
Dala kolova sriu fotografi, ktor si tb poprezeral s hvzdanm
a vzdychanm. Elliot za vrchstolom netrpezlivo akal, km fotografie
dorazia a k nemu.
Boli to zrnit iernobiele zbery, boli na nich vodorovn iary,
stopy po snmai, nafotografovane z obrazovky videorekordra.
Lene obraz samotn bol jednoznan: rozrumen mesto v dungli s
dverami a oknami vytvarovanmi do neobvyklch polkruhovitch
oblkov.

5 / AMY
S zo satelitu? sptal sa Elliot a ctil, ak napt m hlas.
no, pred dvoma dami sme dostali cez satelit tieto obrazy z
Afriky.
Take viete, kde tie ruiny s?
Prirodzene.
A vaa expedcia odchdza o niekoko hodn?
Aby som bola presn, o es hodn a dvadsatri mint, odvetila
Rossov s pohadom upretm na digitlne hodinky.
Elliot odloil schdzku na in termn a v skrom sa s Rossovou
zhovral viac ako hodinu. Neskr Elliot vyhlsil, e Rossov ho
/ 57 /

oklamala, pokia ide o cie vpravy a nebezpeenstv, ktorm

bude treba eli. Lene Elliot dychtil s s nimi a pravdepodobne sa
vemi nestaral o skuton zmery nastvajcej vpravy doktorky
Rossovej, ani o nebezpeenstv s ou spojen. Ako sksen lovec
grantov si u dvnejie privykol na situcie, ke peniaze cudzch
ud a jeho vlastn motivcia tak celkom neladili. Tak bola cynick
strnka akademickho ivota: koko abstraktnch vskumov zskalo
finann podporu, pretoe malo dospie k vylieeniu rakoviny?
Bdate sbil okovek, len aby dostal peniaze.
Elliotovi oividne nikdy nezilo na um, e Rossov ho azda
vyuva, rovnako cieavedome, ako on vyuval ju. Rossov od
samho zaiatku nikdy nepovedala cel pravdu. Travis jej dal
intrukcie, aby o misii ERTS do Konga hovorila s drobnou
korekciou faktov. Korekcia faktov bola jej druhou
prirodzenosou: kad, kto pracoval v ERTS, sa nauil nepoveda
viac, ako bolo nevyhnutn. Elliot s ou zaobchdzal, akoby
zastupovala obyajn charitatvnu organizciu, a to bola vemi vna
chyba.
V konenej analze sa Rossov aj Elliot navzjom chybne
odhadli, pretoe obaja nasadili klamn vraz a klamali rovnakm
spsobom. Elliot sa tvril vemi placho a samotrsky. Jeden z lenov
fakulty v Berkeley to komentoval nasledovne: Neudo, e zasvtil
cel ivot udoopiciam, ve nevie nabra odvahy, aby sa pozhovral
s umi. Lene v kolgiu Elliot vystupoval nanajv tvrdo a za jeho
rezervovanm, akademickm sprvanm sa skrvala krut
ambiciznos, idca cez mtvoly.
Podobne Karen Rossov. Pod mladistvou naivnou krsou,
mkkm, zvodnm texaskm przvukom sa skrvala prenikav
inteligencia a hlbok vntorn tvrdos. (Dozrela privas a uite zo
strednej koly ju nazval ozajstnm kvetom plodnho texaskho
enstva.) Rossov pociovala zodpovednos za predchdzajcu
vpravu ERTS. Dychtila napravi minul omyly. Pokladala za
pravdepodobn, e Elliot a Amy, ke sa ocitn na mieste inu, jej
pomu. Bola to dostaton prina vzia ich so sebou. Okrem toho
robilo Rossovej starosti konzorcium, ktor oividne hadalo Elliota,
pretoe Hakamii mu u volal. Ak zoberie Elliota a Amy so sebou,
/ 58 /

odstrni mon vhodu pre konzorcium a to bola alia prina,

aby ich pozvala na cestu. Napokon potrebovala aksi vhovorku pre
prpad, e by jej vpravu na niektorej hranici zastavili a primatolg
s udoopicou poskytovali t najlepiu zmienku.
V konenom dsledku Karen Rossov chcela len diamanty z
Konga a bola pripraven poveda okovek, okovek urobi a
okovek obetova, len aby ich dostala.
Na fotografich z letiska v San Francisku Elliot a Rossov
vyzerali ako dvaja mlad usmievav vedci, ktor sa bavia o expedcii
do Afriky. V skutonosti vak ich motivcie boli odlin a obaja ich
pred svojm partnerom skrvali. Elliot nebol ochotn vyloi Karen,
ak teoretick a akademick s jeho ciele a na druhej strane
Rossov by ani za svet nebola pripustila, ak s jej ciele
pragmatick.
Tak i onak, napoludnie 14. jna sedela Karen Rossov s Petrom
Elliotom v jeho oklenom fiate a viezla sa po Hallowell Road, popri
univerzitnom atletickom tadine. Mala svoje pochybnosti: li sa
pozrie na Amy. Elliot odomkol dvere s npisom NERUTE
EXPERIMENTY SO ZVIERATAMI. Amy za dverami netrpezlivo
chrochtala a krabala. Elliot zastal.
Ke sa s ou zoznmite, povedal, pamtajte, e je to gorila, a
nie udsk bytos. Gorily maj svoju vlastn etiketu. Nehovorte
vemi nahlas a neurobte nijak nhly pohyb, km si na vs
nezvykne. Ak sa usmejete, neukazujte zuby, pretoe hol zuby
znamenaj hrozbu. A zrak majte sklopen, pretoe priame pohady
neznmych znamenaj nepriatestvo. Nestojte blzko pri mne, ani sa
ma nedotkajte, lebo je vemi iarliv. Ak s ou budete hovori,
neklamte. Hoci pouva znakov re, rozumie vine toho, o
povedia udia, a my sa s ou vinou naozaj zhovrame. Rozozn,
ak budete klama, a to sa jej nepi.
Nepi sa jej to?
Odmietne vs, nebude sa s vami zhovra a bude na vs zl.
Ete osi?
Nie, malo by to vyjs. Povzbudivo sa na u usmial. Mme
svoj tradin pozdrav, hoci je na to u trochu privek. Otvoril
dvere, zaprel sa a povedal: Dobr rno, Amy.
/ 59 /

Cez otvoren dvere preletel vek ierny tie. Padol mu do

nruia. Elliot sa pod nrazom zatackal. Rossov prekvapila vekos
zvieraa. Predstavovala si osi menie a milie. Amy bola vek ako
dospel ena.
Amy pobozkala Eliota na lce svojimi obrovskmi perami. Jej
ierna hlava sa popri jeho hlave zdala obrovsk. Opi dych mu
zarosil okuliare. Rossov zactila sladkast pach. Sledovala, ako
jemne si sklad jej ramen zo svojich pliec. Amy dnes rno
astn? sptal sa.
Amy rchlo zagestikulovala prstami popri lci, akoby odhala
muchy.
Dnes som sa oneskoril, viem, dodal Elliot.
Znova zaibrinkovala prstami a Rossov si uvedomila, e Amy sa
vyjadruje znakmi. Rchlos jej pohybov bola prekvapujca, akala
osi ovea pomalie a rozvnejie. Vimla si, e Amine oi
ustavine sleduj Elliotovu tvr. Bola mimoriadne pozorn,
sstreovala sa na neho so vetkou ivonou ostraitosou. Zdalo
sa, e hlt vetko, jeho postoj, vraz, tn jeho hlasu rovnako ako
slov.
Musel som pracova, povedal Elliot. Znova rchlo
zagestikulovala, a vyzeralo to, ako ke lovek osi odmieta. no, to
je pravda, udia pracuj. Zaviedol Amy sp do voza. Naznail
Karen Rossovej, aby la za nimi. Vntri povedal: Amy, toto je
doktorka Rossov. Pozdrav doktorku Rossov, Amy.
Amy sa s podozrenm pozrela na Karen Rossov.
Ahoj, Amy, povedala Karen Rossov, usmievajc sa na dlku.
Zdalo sa jej trochu hlpe takto sa sprva, lene Amy bola
dostatone vek, aby jej nahnala strach.
Amy chvu na Karen Rossov hadela, potom prela cez cel
voze k maliarskej trojnoke. osi kreslila a teraz sa k svojej aktivite
vrtila. Ignorovala ich.
o to znamen? sptala sa Rossov. Jasne ctila, e ju
demontratvne ignoruj.
Uvidme, povedal Elliot.
Po chvli sa Amy prikolsala nasp. la po kolench. Pobrala sa
priamo ku Karen Rossovej, ouchala jej rozkrok a podrobne si ju
/ 60 /

poprezerala. Zdalo sa, e sa zaujma predovetkm o Rossovej

koen kabelku, na ktorej bola ligotav mosadzn spona. Rossov
neskr povedala, e sa tam ctila ako na ktoromkovek koktaili v
Houstone. Prezrela si ma in ena. Mala som pocit, e vzpt sa ma
spta, kde som kpila aty.
Nebol to vak koniec. Amy sa natiahla a rozvne porobila
zelenou farbou kvrny po Rossovej sukni.
Myslm, e zatia to vemi nevychdza, povedala Karen
Rossov.
Elliot sledoval priebeh tohto prvho stretnutia s vmi obavami,
ako bol ochotn prizna. Vstup novch ud do prtomnosti Amy bol
asto ak, najm ak to boli eny.
V priebehu rokov sa Elliot nauil rozoznva na Amy mnoho
zretench enskch t. Vedela sa sprva ostchavo, reagovala
na lichtky, vemi sa zaujmala o svoj vzor, milovala mejkap a vdy
dbala o farbu svetrov, ktor mala v zime na sebe. Dvala prednos
muom pred enami a otvorene iarlila na Elliotove priateky. Vodil
ich k nej len zriedka, ale obas ho rno ouchvala kvli parfmu a
nikdy nezabudla okomentova, ak si na druh de neobliekol ist
odev.
Tto situcia mohla by smiena, neby toho, e Amy obas
podnikla na cudzie eny tok, na ktor zdanlivo nemala dvod. A
tok zo strany Amy nikdy nebol na smiech.
Amy sa vrtila k podstavcu a naznaila: Nema rada ena nema
rada Amy nema rada cho pre pre.
Po sem, Amy, a sprvaj sa ako dobr gorila, napomenul ju
Peter.
o to povedala? sptala sa Rossov a pobrala sa k vlevke, aby
si zmyla zo iat farbu. Peter si vimol, e nekriala, ani nekriekala
ako mnoh nvtevnci, ktorm sa ulo od Amy nie vemi
priateskho prijatia.
Hovor, e sa jej pia vae aty, povedal.
Amy po om fochla pohadom, ako robila vdy, ke ju Elliot
zle preloil. Amy neklamal Peter neklama.
Bu dobr, Amy, povedal. Karen je dobr udsk bytos.
/ 61 /

Amy zahundrala a vrtila s k svojej prci. Rchlo osi maovala.

o sa stane teraz? sptala sa Karen Rossov.
Dajte jej as. Upokojujco sa usmial. Potrebuje as, aby si
zvykla.
Neunval sa vysvetli jej, e ete horie to je so impanzami.
impanzy hdzali do neznmych ud vkaly, dokonca aj do
vskumnkov, ktorch dobre poznali. Tieto toky podnikali raz za
as, aby si upevnili dominantn postavenie. impanzy mali siln
potrebu stanovi, kto je f. Naastie, gorily boli v tvorbe
dominantnej hierarchie ovea menej formlne a menej div.
V tej chvli Amy strhla zo stojana papier a hlune ho skrkvala.
trky porozhadzovala po miestnosti.
Aj to je sas privykania? sptala sa Karen Rossov. Zdalo sa,
e sa skr zabva ako boj.
Amy, presta, povedal Peter a v jeho hlase sa ozvalo
podrdenie. Amy
Amy si sadla doprostred podlahy, obkolesen papierom. Zlostne
ho trhala a gestikulovala. Tto ensk. Tto ensk. Bol to klasick
prenos emci z jednho objektu na druh. Ke mala gorila pocit, e
jej nesta priama agresia, urobila osi symbolick. Symbolickm
spsobom teraz trhala Karen Rossov na ksky.
A zaala by rozruen, zanal sa u nej stav, ktor tb Projektu
Amy nazval rozfzovanie. Podobne ako uom, gorilm najprv
zaali ervenie tvre, potom im stuhlo telo, potom kriali a hdzali
predmety, a napokon podnikli priamy fyzick tok. Aj gorily
prechdzali na ceste k fyzickej agresii stereotypnmi sekvenciami
sprvania. Po trhan papiera alebo trvy nasleduj rozmanit pohyby,
pripomnajce kraba, a chrochtanie. Potom gorila plieska do zeme a
rob o najv hluk.
A potom, ak sa jej sekvencia nepreru, Amy zato.
Amy, povedal prsne. Karen ena gombk.
Amy prestala trha papier. V jej svete gombk bol uznvan
termn pre osobu vysokho postavenia.
Amy bola mimoriadne citliv na individulne nlady a sprvanie,
bez akost rozoznvala lenov vskumnho tmu a rozhodovala,
kto je komu nadriaden. Lene ak ilo o cudzch, Amy ako gorila
/ 62 /

bola k spoloenskmu rebrku ud celkom hluch a slep. Hlavn

znaky aty a re nemali pre u nijak vznam.
Ete ke bola celkom mlad, z nevysvetlitench prin napdala
policajtov. Po niekokch epizdach s hryzenm, po ktorch hrozilo
sdne pokraovanie, konene pochopili, e Amy poklad policajn
uniformy s ligotavmi gombkmi za osi klaunsk a smiene.
Usdila, e ktosi obleen tak hlpo mus by hlboko podriaden a
preto vhodn na bezpen tok. Potom ju nauili systmu gombk,
a ona sa ku komukovek, obleenmu do uniformy, sprvala s ctou.
Amy teraz hadela na gombkov Rossov s novm repektom.
Obkolesen zdrapmi papiera pripadala im odrazu zaskoen, ako
keby sa dopustila spoloenskho faux-pas. Hoci jej to nikto nenakzal, odila a postavila sa do kta, tvrou ku stene. o to m by?
sptala sa Rossov.
Vie, e sa sprvala zle.
Staviate ju do kta ako diea? Nechcela mi ubli. Skr ako ju
mohol Elliot varova, podila k Amy. Amy hadela uprene na stenu.
Rossov si zloila z pleca kabelku a poloila ju na zem, Amy na
dosah. Chvu sa ni nedialo. Potom Amy vzala kabelku, pozrela na
Karen, potom na Petra.
Zni vetko, o v nej je, varoval Peter.
To je v poriadku.
Amy okamite otvorila mosadzn sponu a vysypala obsah na
podlahu. Naznaujc prstami znaky, zaala veci triedi. R r Amy
sa pi Amy chcie r chcie.
Chce r.
Rossov sa zohla a vyhadala jej ho. Amy zloila vrchnk a
namaovala Karen na tvr erven kruh. Potom sa usmiala a astne
zamrmlala, prebehla cez miestnos k zrkadlu, ktor stlo na podlahe.
Pouila r.
Myslm, e nm to spolu pjde, podotkla Karen Rossov. Na
druhej strane Amy zasadla pred zrkadlom a cel astn si machlila
tvr. Zakabila sa na svoj fecky obraz, potom si rom natrela
zuby. Zdalo sa, e je prhodn as na osi sa jej spta. Chce Amy
na vlet? povedal Peter.
Amy milovala vlety a pokladala ich za mimoriadne poteenie.
/ 63 /

Ak sa im de mimoriadne vydaril, Elliot ju brval do blzkeho

motorestu, kde jej objednal pomaranov ds. Skala ho cez slamku
a teila sa zmtku, ktor vyvolala medzi ostatnmi nvtevnkmi.
R a pozvanie na vlet znamenali pre u privea astia na jedin
rno. Naznaila: Vlet? Auto?
Nie, nie autom. Dlh vlet. Mnoho dn.
Ods z domu?
no, ods z domu. Mnoho dn.
Prebudila sa v nej podozrievavos. Jedin raz sa ocitla na viac dn
mimo domu vtedy, ke ju opatrovali v nemocnici, lebo mala zpal
pc a infekciu moovho strojenstva, a nebol to prjemn vlet.
Naznaila: Kam s vlet?
Do dungle, Amy.
Nasledovala dlh pauza. Sprvu si myslel, e mu nerozumela.
Poznala vak slovo, ktor oznaovalo dungu, a vedela si da vetko
dokopy. Amy si zamyslene gestikulovala osi sama pre seba, znova a
znova, ako mala vo zvyku, ke dumala nad vecami: Dunga vlet
vlet dunga s vlet dunga s. Odstrila r. Civela na trky
papiera na podlahe, potom ich zaala zbiera a nosi do
odpadkovho koa.
o to znamen? sptala Karen Rossov.
To znamen, e Amy chce s na vlet, povedal Peter Elliot.

6 / ODLET
Sklpac nos obrovskho nkladnho Boeingu 747 sa otvral ako
dvojo eust a odhaoval rozahl, jasne osvetlen vntro. Lietadlo
priletelo popoludn z Houstonu do San Franciska. Bolo dev hodn
veer a zmten robotnci nakladali vek hlinkov cestovn klietku,
krabice s vitamnovmi tabletkami, cestovn nonk a kartny
hraiek. Jeden z robotnkov vytiahol lku s Myiakom Mickeym a
krtiac hlavou na u hadel.
Vonku na betne stl Elliot aj s Amy, ktor si zakrvala ui, aby
nepoula svianie leteckch motorov. Znakmi dvala Petrovi najavo
Vtci hlun.
/ 64 /

Letme na vtkovi, Amy, povedal.

Amy nikdy predtm neletela a nikdy nevidela nijak lietadlo tak
zblzka. Ideme auto, rozhodla sa, hadiac na lietadlo.
Nememe s autom, Amy. Poletme.
Letie kam letie? ukazovala Amy.
Poletme do dungle.
Zdalo sa, e ju to poplietlo, lene Petrovi sa nechcelo vysvetova
jej to alej. Ako vetky gorily, aj Amy mala averziu voi vode a
odmietala prejs aj cez mal potok. Vedel, e by ju rozruilo, keby
poula, e poletia nad hotovmi masami vody. Zmenil preto tmu a
vysvetlil jej, e by mali vojs na palubu a poobzera sa tam. Ako
vykraovali naklonenou rampou hore nosom lietadla, Amy sa
posunkami sptala: Kde gombk ena?
Poslednch p hodn sa s Karen Rossovou nestretol, a tak ho
prekvapilo, ke zistil, e je u na palube lietadla a hovor telefnom
pripevnenm k stene v nkladnom priestore, s jednou rukou
priloenou na vonom uchu, aby ju neruil hluk zvonka. Elliot zaul,
ako hovor: no, mme tyri jednotky dev krt sedem a sme
pripraven prispsobi sa a prevzia ich. Dvakrt mikro HUD, to je
vetko. no, preo nie? Dohovorila a obrtila k Elliotovi a Amy.
Vetko v poriadku? sptal sa.
Vetko. Poukazujem vm to tu. Zaviedla ho hlbie do
nkladnho priestoru. Amy la po jeho boku. Elliot sa obzrel a videl,
ako hore rampou kra nosi so sadou kovovch krabc oznaench
npisom INTEC, INC, za ktorm nasledoval rad slic.
Toto, povedala Karen Rossov, je hlavn as nkladnho
priestoru. Paluba bola zaplnen nkladnmi vozkmi s pohonom
oboch nprav, dpmi, obojivelnmi vozidlami, nepotopitenmi
lnmi a policami so atstvom, vstrojom, potravinami vetko bolo
oznaen potaovmi kdmi, vetko bolo poskladan do modulov.
Rossov mu vysvetlila, e ERTS s schopn vystroji vpravu do
akchkovek zemepisnch konn a klimatickch podmienok v
priebehu niekokch hodn. Rchlos sa dala zvi prve pouitm
potaov.
Nao ten zhon? sptal sa Elliot.
Tak to dnes chod, odvetila Karen Rossov. Pred tyrmi rokmi
/ 65 /

spolonosti, ako je ERTS, neexistovali. Teraz ich je na svete dev, a

predvaj konkurenn vhody, o znamen rchlos. Kedysi v
esdesiatych rokoch nejak spolonos povedzme naftrska
strvila mesiace, ba roky prieskumom monho nleziska. S tm by
viac nebola schopn konkurencie, lebo obchodn rozhodnutia s
zleitosou tdov alebo dn. Tempo sa vo vetkch oblastiach
zrchlilo. My u hadme do osemdesiatych rokov tohto storoia,
kde sa bud odpovede rodi v priebehu hodn. V tchto doch je
priemer kontraktov, ktor ERTS uzatvra, osi menej ako tri tdne
alebo psto hodn. Ale okolo roku 1990 bud existova ,daje do
obchodnej uzvierky vedci pracovnk nm rno zavol a vyiada
si informciu o ktoromkovek mieste na svete, a my mu potaom
dorume kompletn sprvu ete pred skonenm radnch hodn
veer toho istho da, povedzme do desiatich alebo dvanstich
hodn.
Pokraovali v ceste a Elliot si vimol, e hoci vade ptali zrak
predovetkm aut a vozidl, viu as nkladnho priestoru
zaberali hlinkov moduly s oznaenm C 31.
Sprvne, povedala Rossov. To s povelov, ovldacie a
informan prenosov zariadenia. S to mikrokomponenty,
najdrahia rozpotov poloka, ak vezeme so sebou. Ke sme
zaali vybavova expedcie, na elektroniku ilo dvans percent
nkladov. Teraz je to zhruba tridsa percent a podiel elektroniky
kadm rokom rastie. S to ternne spojovacie zariadenia, diakov
snmae, obrana a podobne.
Zaviedla ich do zadnej asti lietadla, kde bola tandardn
obvacia as. Bola pekne zariaden, s vekm pultom s potami a
kjou na spanie.
Amy naznaila Pekn dom.
no, je pekn.
Zoznmili sa s Jensenom, mladm bradatm geolgom, aj s
Irvingom Levinom, ktor im oznmil, e je trojit E. Obaja
vypracovvali na potaoch aksi tdiu pravdepodobnosti, spravili
si vak prestvku a potriasli si rukou s Amy, ktor ich zobrala vne,
a potom obrtili svoju pozornos sp k obrazovkm. Amy zaujali
farebn obrzky na obrazovkch a jasn kontroln displeje a sama
/ 66 /

zaala stla gombky. Naznaovala Amy hra katule.

Teraz nie, Amy, zavrtil ju Elliot a odtiahol jej ruky.
Jensen sa sptal: Aj ona je od fachu?
Obvam sa, e no, povedal Eliot. Potae m rada. Pohybuje
sa okolo nich odmlada a nazdva sa, e s jej skromn majetok.
Potom dodal: o je to trojit E?
Expedin elektronick expert, povedal Irving bodro. Bol to
nzky mu s ulinckym smevom. Robm, o mem. Mme tu
nejak materil od Intecu, babreme sa s tm. Bohvie, o t Japonci s
Nemcami na ns chystaj.
Och, doparoma, zasa to babre, povedal Jensen so smiechom,
ke videl, ako Amy stla gombky.
Elliot ju zahriakol. Amy, nesmie!
Je to len hra. Pravdepodobne ni pre opice, povedal Jensen a
dodal: Niomu neubli.
Amy naznaila Amy dobr gorila, a postlala klvesy na
komputeri znova. Zdalo sa, e je uvonen, a Elliot bol van za
rozptlenie, ktor jej pota poskytol. Aj on sa zabval pri pohade
na tmav postavu Amy za pultom s potami. Skr ako stlaila
tlaidl, zamyslene si prela po dolnom pysku. Vyzeralo to ako
pardia na ponanie loveka za potaom.
Rossov, ako vdy praktick, sa vrtila k pozemskm
zleitostiam. Vysp sa Amy na niektorej prini?
Elliot pokrtil hlavou. Nie. Gorily si kad veer stel erstv
lko. Dajte jej zopr prikrvok, ona si z nich skrti na zemi hniezdo
a tam sa aj vysp.
Rossov prikvla. A o jej vitamny a lieky? Prehltne tabletky?
Obvykle by bolo treba podplati ju alebo skry tabletky do
kska banna. Bann m vo zvyku prehltn, neuje ho.
Neuje. Rossov prikvla, ako keby to bolo dleit. Mme
tandardn tabletky, povedala. Pozriem sa, i si jednu vezme.
Uva tie ist vitamny ako udia, ale navye potrebuje vea
kyseliny askorbovej.
Uvame tritisc jednotiek denne. Sta to? Dobre. A znesie lieky
proti malrii? Musme s nimi zaa ete dnes.
V podstate, povedal Elliot, reaguje na lieky ako lovek.
/ 67 /

Rossov prikvla. Nebude ju tlak v kabne rozuova? Je

nastaven na ptisc stp.
Elliot prikvol. Je to gorila z hr, a tie ij v nadmorskej vke
od ptisc do devtisc stp, take v skutonosti je na vky
zvyknut. Je vak aklimatizovan na vlhk podnebie a rchlo sa
dehydruje, budeme jej musie da dostatok tekutn.
Me pouva zchod?
Sedadlo bude pre u privysoko, uvaoval nahlas Elliot. Ale
priniesol som jej nonk.
Pouva nonk?
Pravdae.
Mm pre u nov obojok, bude ho nosi?
Ak jej ho dte ako darek.
Ako preberali alie podrobnosti o potrebch Amy, Elliot si
uvedomil, e v priebehu poslednch niekokch hodn sa osi udialo,
priom si to takmer neuvedomil: Amino nepredvdaten, snami
iven, neurotick sprvanie sa pominulo. Akoby toho
predchdzajceho sprvania ani nebolo. Ide na vlet, u nie je
nladov, ani zahaden do seba, jej zujem je nesebeck: znova je z
nej mlad gorilia samica. Premal, i jej sny, jej depresie
maovanie prstami, a vetko nebolo vsledkom stiesnenho
laboratrneho prostredia, na ktor bola tok roky odkzan.
Spoiatku bolo pre u laboratrium prijaten, ako detsk postieka s
mriekou pre mal deti. Ale mono neskr ju zaalo omna. Mono,
pomyslel si, Amy potrebuje trochu vzruchu.
Vzruenie sa vznalo vo vzduchu. Pri rozhovore s Rossovou
Elliot pocioval, e sa m sta dao dleit. Vprava s Amy bola
prvm prkladom udalosti, ktor bdatelia primtov predpovedali
cel roky Pearlovej tzy.
Frederik Pearl bol teoretik ivony behaviorista. Na stretnut
Americkej etnologickej spolonosti v roku 1972 v New Yorku
povedal: Teraz, ke sa primti uia znakov re, je len otzkou
asu, kedy ktosi zoberie zviera do ternu, aby pomohol tudova div
zvierat toho istho druhu. Vieme si predstavi primtov, ktor
ovldaj re, ako sa bud v kontakte s divo ijcimi zvieratami
sprva ako prekladatelia, ba dokonca mono aj ako vyslanci
/ 68 /

udstva.
Pearlova tza sa stretla s mimoriadnym zujmom a podporou
americkho letectva, ktor a do roku 1960 financovalo jazykov
vskum primtov. Poda istho svedectva letectvo vypracovalo tajn
projekt nazvan CONTOUR (OBRYS), zahrnujci mon kontakt
s neznmymi formami ivota. Oficilny vojensk nzor znel, e UFO
je prirodzenej povahy ale vojsko svoje zvery tajilo. Pre prpadn
kontakt s votrelcami boli mimoriadne potrebn jazykov znalci.
Zobra primtov do ternu pokladali za model kontaktu s
inteligentnmi votrelcami. Stadia pramenila podpora Air Force.
Pearl predpovedal, e pokusy v terne sa uskutonia ete pred
rokom 1976, ale v skutonosti sa na ne ete nikto nepodujal. Prina
spovala v tom, e nikto nevedel predpoveda, o za vhody tak
vskum prinesie vina primtov, ktor ovldali znakov re, bola
z divch primtov rovnako zmten ako z nich boli zmten udia.
Niektor primti, ako naprklad impanz Arthur, odmietli akkovek
spojenie s ich vlastnm druhom a vyjadrovali sa o nich ako o
iernych veciach. (Amy, ktor zaviedli do zoo, aby si prezrela in
gorily, ich rozoznvala, ale sprvala sa k nim poven, nazvala ich
hlpe gorily, najm po tom, o zistila, e neodpovedaj na jej
znakov re.)
Podobn pozorovania priviedli v roku 1977 inho bdatea, Johna Batesa, k tvrdeniu, e vytvrame vzdelan zvieraciu elitu, ktor
prejavuje t ist snobsk povenos, ak prejavuje doktor filozofie
k vodiovi nkladiaka Je nanajv nepravdepodobn, e by
genercia primtov, pouvajca re, mohla by spenm
vyslancom ud v terne. Sprvaj sa jednoducho privemi
pohdavo.
Pravda vak bola tak, e nikto presne nevedel, o sa stane, ak sa
primt ocitne znova v divoine. Pretoe nikto to ete nesksil: Amy
bude prv.
O jedenstej nkladn lietadlo ERTS narolovalo na rozjazdov
drhu sanfranciskho medzinrodnho letiska, akopdne sa
vznieslo do vzduchu a zamierilo na vchod, do tmy, do Afriky.

/ 69 /

Tret de

1 / ZKLADN PRAVDA
Peter Elliot poznal Amy od jej detstva. Pil sa schopnosou
predvda jej reakcie, hoci ju poznal len v laboratrnych
podmienkach. Teraz, ke sa ocitla zoi-voi novej situcii, ho jej
sprvanie prekvapilo.
Elliot predvdal, e Amy naak tart lietadla, a pripravil injekn
striekaku s thoralenom. Ale ukzalo sa, e sedatvum je zbyton.
Amy videla, ako si Jensen a Levine zapnaj bezpenostn psy a aj
ona sa okamite priptala. Oividne pokladala cel procedru za
zbavn, no prostoduch hru. A hoci sa jej oi rozrili, ke zaula
naplno zavy motory, udsk bytosti okolo nej sa jej nezdali
znepokojen, a preto Amy napodobovala ich unuden nezujem a
len zdvhala oboie a vzdychala nad nudou toho vetkho.
Ale ke sa u nachdzali vo vzduchu, Amy sa pozrela von z
okna, a vzpt ju pochytila panika. Uvonila si bezpenostn ps a
dala sa mota hore-dole kabnou pre cestujcich, behala od okna k
oknu, odstrkvala ud a kuala od hrzy. Znakmi sa ptala Kde
zem zem kde zem? Zem vonku bola ierna a nejasn. Kde zem? Elliot
jej dal injekciu thoralenu, usadil ju a skal jej vo vlasoch.
V divoine venuj primty kad de niekoko hodn
vzjomnmu esaniu, odstrauj si z hlv kliete a vi. Hodiny s
esanm boli dleit na to, aby sa ustlila socilna dominan
truktra existoval hierarchick systm, poda ktorho sa zvierat
navzjom esali, uroval aj ako asto. A rovnako ako krabkanie
chrbta u ud, skanie akoby malo upokojujci, tiaci efekt. Za
/ 70 /

niekoko mint sa Amy natoko uvonila, e si vimla, ako ostatn

popjaj a okamite si vyptala zelen kvapkov npoj o bol jej
termn pre martini s olivou a cigaretu. Povoovali jej to pri
pecilnych prleitostiach, ako boli veierky katedry. Elliot jej teraz
povolil aj napoj, aj cigaretu.
Lene ukzalo sa, e vzruenie bolo pre u privek: o hodinu u
pokojne hadela von z okna a gestami si pre seba opakovala: Pekn
obrzok ke vtom zvracala. o najhlbie sa ospravedlovala
Amy je to Amy pini Amy Amy je to.
To je v poriadku, Amy, ubezpeil ju Elliot a pohladil ju po
ztylku. oskoro na to znakmi oznmila Amy sp teraz
poskrcala si na zemi prikrvky do akhosi hniezda a uloila sa na
spnok, hlasno odfukujc irokmi nozdrami. Elliot, ktor leal
najbliie k nej, sa v duchu ptal, ako by asi v takom rachote zaspali
in gorily.
Elliot chpal cel cestu po svojom. Ke sa po prv raz stretol s
Karen Rossovou, zistil, e je akademick rovnako ako on. Lene
toto obrovsk lietadlo pln potaovej techniky, akronymick
nronos celej opercie naznaovali, e ERTS m za sebou mocn
zdroje, mono dokonca aj nejak vojensk spoloenstvo.
Karen Rossov sa zasmiala. Sme prli organizovan na to, aby
sme mohli by vojenskm podnikom. Potom mu porozprvala o
pozad zujmu ERTS o Virungu. Podobne ako tb Projektu Amy, aj
Karen Rossov narazila na legendu o Stratenom meste Zind. Lene
ona si z celho prbehu urobila celkom in zver.
Za poslednch tristo rokov sa uskutonili tri pokusy njs
Straten mesto. V roku 1692 sa anglick dobrodruh John Mariey
vydal do Konga s vpravou, pozostvajcou z dvoch stovk ud.
Nikto o nej viac nepoul. V roku 1774 nasledovala vprava
holandsk. V roku 1804 sa in britsk skupina, veden ktskym
aristokratom Sirom Jamesom Taggertom, priblila k Virunge zo
severu a dostala sa po zkrutu Rwana na rieke Ubangi. Taggert
poslal meniu skupinu ako predvoj alej na juh, lene predvoj sa
nikdy nevrtil.
V roku 1872 preiel Stanley okolo reginu Virungy, ale nevstpil
/ 71 /

do. V roku 1899 do tejto oblasti vstpila nemeck vprava, prila

vak o viac ako polovicu svojho pvodnho stavu. V roku 1911
zmizla v dungli cel skromne financovan talianska vprava.
Potom u nenasledovali nijak pokusy njs Straten mesto Zind.
A tak ho nikdy nikto nenaiel, uzavrel Elliot.
Rossov pokrtila hlavou. Nazdvam sa, e niekoko expedci
mesto nalo, povedala. Lene nikto z nich sa nevrtil.
Takto zver nemusel nevyhnutne skrva tajomstvo. Prv dni
skmania Afriky boli neuveritene nebezpen. Dokonca aj
starostlivo pripravovan expedcie strcali polovicu potu svojich
lenov, ba i viac. T, o nepodahli malrii, spavej chorobe, iernej
horke, ocitli sa zoi-voi riekam plnm krokodlov a hrochov,
zoi-voi dungli plnej leopardov a podozrievavm kanibalskm
domorodcom. Napriek bujnmu porastu daov pralesy poskytovali
len mlo pouitench potravn, a mnoh expedcie umreli od hladu.
Vychdzala som, povedala Rossov Elliotovi, z mylienky, e
to mesto nakoniec predsa len existovalo. Ke som presvedila sama
seba, e kedysi stlo, sptala som sa, kde by som ho asi mohla
njs.
Legenda spjala Straten mesto Zind s diamantovmi baami, a
diamanty sa nachdzali nealeko sopiek. Toto poznanie primlo
Rossov hada pozd Vekej priekopovej prepadliny o bol
obrovsk geologick zlom irok tridsa m, ktor zo severu na juh
delil vchodn tretinu kontinentu v dke tiscpsto m. Priekopov
prepadlina bola tak obrovsk, e do devdesiatych rokov minulho
storoia jej existenciu ani nevnmali. A vtedy si geolg Gregory
vimol, e steny tesov, vzdialen od seba tridsa m, sa skladaj z
takej istej horniny. Zo sasnho hadiska bola Vek priekopov
prepadlina v skutonosti nespenm pokusom vytvori ocen,
pretoe vchodn tretina kontinentu sa zanala trha od zvyku
africkej pevniny to vetko sa udialo pred dvesto milinmi rokov. Z
akejsi neznmej priny sa proces preruil ete skr, ako sa zlom
dokonil.
Na mape je preliaina Vekej priekopovej prepadliny
charakterizovan dvoma znakmi: sriou pretiahnutch jazier
/ 72 /

Malawi, Tanganika, Kivu, Mobutu a sriou sopiek, vrtane

jedinch aktvnych vulknov v Afrike vo Virunge. Tri sopky v
reazi Virungy s inn dodnes: Mukenko, Mubuti a Kanagaravi.
Prenievaj o 11 000 15000 stp nad Priekopov prepadlinu na
vchode a nad panvu Konga na zpade. Take Virunga bola zrejme
na hadanie diamantov prhodnm miestom. Jej alm krokom bolo
preskma pravdu zeme.
o to je pravda zeme? sptal sa Peter.
V ERTS mme do inenia predovetkm s diakovm
prieskumom, vysvetovala. Fotografie zo satelitov, pohady z
vky, zbery z radaru. Na diaku robme miliny zberov, lene tie
nijako nedoku nahradi pravdu zeme, sksenos tmu, ktor sa
nachdza priamo na loisku, zisuje, o to tam vlastne je. Ja som
zaala s prpravnou expedciou, ktor sme vyslali hada zlato. Nali
vak diamanty. Stlaila gombky na pulte a obraz na obrazovke sa
zmenil, svietil tuctami tancujcich bodiek.
Tento zber ukazuje lokalizciu ryovsk v rieitiach blzko
Virungy. Vidte, e zdroje tvoria sstreden polkruhy smerujce sp
k sopkm. Obvyklm zverom je kontatovanie, e diamanty
erodovali zo svahov sopiek Virungy a prdy riek ich vyplavili na ich
terajie nlezisk.
A tak ste tam poslali vpravu, aby preskmala pramene?
no. Ukzala na obrazovku. Nedajte sa oklama tm, o
uvidte. Tento obrzok z druice zachytva pdesiatisc tvorcovch
kilometrov dungle. Vinu z nej oi belocha ete neuzreli. Je to
vemi ak tern, viditenos je tam obmedzen na niekoko
metrov kadm smerom. Vprava me tak zemie skma cel
roky, me prejs okolo dvneho mesta vo vzdialenosti dvesto
metrov, a nezazrie ho. Potrebovala som preto zi priestor hadania.
Rozhodla som sa prs na to, i by sa to mesto dalo njs.
Njs to mesto? Na obrzkoch z druice?
no, povedala. A ja som ho aj nala.
Daov pralesy sveta sa odjakiva vzpierali technike prieskumu
na diaku. Vek stromy v dungli rozprestierali nepreniknuten
baldachn z vegetcie, ukrvajci vetko, o lealo pod nm.
/ 73 /

Obrzky z lietadla alebo druice ukazovali pralesy Konga ako

rozsiahly zvlnen koberec beztvarej a monotnnej zelene. Dokonca
aj vekorozmern prvky, naprklad rieky irok pdesiat alebo sto
stp, sa skrvali pod tmto baldachnom z lstia a zo vzduchu
zostvali neviditen.
Zdalo sa preto nanajv nepravdepodobn, e by na fotografich
z vky objavila nejak dkaz o Stratenom meste. Lene Rossov
bola inej mienky: rozhodla sa poui pri hadan samotn vegetciu,
ktor jej zakrvala vhad na zem. tdium vegetcie v miernom
psme, kde podliehala seznnym zmenm, bolo jednoduch. Lene
rovnkov daov prales sa nemenil: zima i leto, lstie zostvalo
rovnak. Rossov obrtila pozornos na in aspekt, na rozdiely vo
vegetanom albede.
Albedo sa technicky definovalo ako pomer elektromagnetickej
energie odrazenej povrchom k mnostvu energie dopadajcej na. V
podmienkach viditenho spektra to bola miera jagavosti povrchu.
Rieka mala albedo vysok, pretoe voda odrala vinu slnenho
svetla, ktor na u dopadalo. Vegetcia svetlo pohlcovala, preto mala
albedo nzke. V roku 1977 ERTS vyvinula potaov programy,
ktor merali albedo presne, a vemi presne ho aj rozlioval.
Rossov si poloila otzku: ak sa tam kdesi nachdza Straten
mesto, ak viditen znaky vo vegetcii zanechalo? Odpove bola
celkom jednoduch: je to neskoria druhotn dunga.
Nedotknut alebo panensk prales sa nazval primrnou dungou. Primrna dunga bola to, o si vina ud predstavuje pod
tmto termnom, ke hovor o daovom pralese: obrovitnske
stromy s tvrdm drevom, mahagnom, teakom alebo ebenom, a pod
nimi ni prkrov z papradia a paliem, ovsajci a po zem. Primrna
dunga bola tmav a hroziv, ale v skutonosti sa cez u dalo dobre
prejs. Avak ke lovek primrnu dungu vykloval a opustil, na
jej miesto nastpil celkom in, sekundrny porast. Dominantnmi
rastlinami boli ihlinany a rchlo rastce stromy, bambus a tovit,
vetko trhajce poplazy, ktor tvorili hust a nepreniknute bariru.
Rossov nezaujmala nijak in charakteristika dungle, iba
albedo. Pretoe druhotn rastlinstvo bolo odlin, sekundrna
dunga mala odlin albedo ako primrna. Dalo sa to odstupova
/ 74 /

poda veku: stromy s tvrdm drevom v primrnej dungli rstli cel

stovky rokov, km ihlinany zo sekundrnej dungle sa dovali
pribline dvadsiatich rokov. Take ako plynul as, sekundrnu
dungu nahrdzala in podoba sekundrnej dungle a neskr alia
forma.
Pri skman oblast, kde bolo mon njs neskor sekundrnu
dungu ako boli brehy vekch riek, na ktorch obyvatelia vyklovali miesta pre nespoetn udsk sdla a ktor neskr opustili
sa Rossov ubezpeila, e potae ERTS naozaj doku zmera aj
mal rozdiely v odraze svetla.
Dala preto snmaom ERTS prkaz, aby hadali rozdiely v albede
0.03 a ete menie. Hadali miesta o rozlohe sto metrov i menej, po
celej ploche pdesiatich tiscov tvorcovch kilometrov daovho
pralesa na zpadnch svahoch sopiek Virungy. Tto prca by
zamestnala tm pdesiatich ud analyztorov fotografi z vky
na tridsajeden rokov. Pota si prezrel 129 000 fotografi z lietadiel
a druc ani nie za dev hodn.
A naiel jej mesto.
V mji 1979 mala Rossov.k dispozcii potaov obraz,
ukazujci vemi star druhotn dungu. Obraz predstavoval
geometrick tvary, ponajce sa na rot. Lokalizovan bol dva
stupne na sever od rovnka, zemepisn dka tridsa stupov. Bol to
zpadn svah aktvnej sopky Mukenko. Pota uril vek
sekundrnej dungle na psto a osemsto rokov.
A tak ste tam poslali expedciu? sptal sa Elliot.
Rossov prikvla. Pred tromi tdami a viedol ju Juhoafrian
Kruger. Vprava potvrdila nlez diamantovch losk, pokraovala v
hadan pvodnho zdroja a objavila ruiny mesta.
o sa stalo potom? sptal sa Elliot.
Prehrala ten videozznam druh raz.
Na obrazovke uvidel iernobiele zbery znienho a dymiaceho
tbora. Bolo vidie aj niekoko mtvol s dodrzganmi hlavami. Nad
mtvymi telami sa mihol tie, kamera zaostrila a zachytila obrysy
zakrdajceho sa tiea. Elliot shlasil, e obrys sa pona na tie
gorily, ale trval na svojom: Gorily tak osi urobi nevedia. Gorily
/ 75 /

s pokojamilovn, vegetarinske zvierat.

Vykali na koniec psky. Potom si znova prehrali posledn,
potaom zrekontruovan zber, ktor jasne ukazoval hlavu
gorilieho samca.
Toto je pravda zeme, povedala Rossov.
Elliot si tm nebol tak ist. Prebehol posledn tri sekundy
videozznamu posledn raz a zahadel sa na goriliu hlavu. Zber bol
prchav, zanechval straideln dojem, ale osi na om nesedelo.
Nevedel prs na to, o to je. Nepochybne to bolo na gorilu netypick
sprvanie, ale bolo v tom aj osi in Zastavil obraz a hadel na
filmov mtvolku. Aj tvr, aj chlpy boli siv: celkom isto boli siv.
Meme zvrazni kontrast? sptal sa Rossovej. Tento obraz
je aksi rozmazan.
Neviem, i to pjde, odvetila Rossov, dotkajc sa
kontrolnch tlaidiel. Ja si myslm, e je to celkom dobr obraz.
Nedarilo sa jej doda obrazu tmavos.
Je vemi siv, povedal. Gorily s ovea tmavie.
Kontrast je nastaven optimlne.
Elliot bol vak presveden, e tamt bytos je privemi svetl,
e to neme by horsk gorila. Mono videli nov plemeno, alebo
dokonca nov ivony druh. Nov druh vekej udoopice, sivej
farby, agresvneho sprvania, objaven vo vchodnom Kongu A
on prichdza s vpravou ERTS overi sny. Amy fascinujci
psychologick pohad do vntra ivej bytosti ale odrazu je na
dosah ruky osi ovea vznamnejie.
Rossov sa sptala: Myslte si azda, e to nie je gorila?
Existuj metdy, ako to zisti, povedal. Hadel na obrazovku a
mrail sa. Lietadlo zatia letelo nocou alej.

2 / PROBLMY B-8
o to chce odo ma? sptal sa Tom Seamans, zaloil si
slchadlo medzi bradu a knu kos a prevalil sa, aby dovidel na
budk, o stl na nonom stolku. Boli tri hodiny rno.
Cho do zoo, zopakoval Elliot. Hlas mal zastret, akoby
/ 76 /

hovoril spod hladiny.

Peter, odkia mi vol?
Teraz sme kdesi nad Atlantikom, odpovedal Elliot. Na ceste
do Afriky.
Vetko je v poriadku?
Vetko je okej, odvetil Elliot. Ale chcem, aby si rno najprv
zaiel do zoo.
A nao?
Nakr na zznam gorily. Poks sa dosta ich do pohybu. Pre
rozliovaciu funkciu je vemi dleit, aby boli v pohybe.
Ja si to radej zapem, povedal Seamans. Seamans
zabezpeoval pre Projekt Amy potaov program a bol zvyknut
na kadejak neobvykl poiadavky, lene nie uprostred noci. o za
rozliovacie funkcie?
Daj si premietnu vetky filmy, ktor mme v kninici o
gorilch o hocijakch, divch alebo zo zoo i odinakia. m viac
ukok, tm lepie. Len nech s v pohybe. A za zklad bude
najlepie poui impanzy. okovek, o mme o impanzoch.
Prenes to na videozznam a porovnaj s funkciami.
S akmi funkciami? zvol Seamans.
S funkciami, ktor si zape, nakazoval Elliot. Potrebujem
mnohostranne variabiln rozliujce funkcie, zaloen na absoltnej
obraznosti
M na mysli funkcie, rozliujce typy? Seamans mal spsan
funkcie, rozliujce typy, pre Amin jazyk, o im umoovalo
monitorova prslun znaky celch dvadsatyri hodn. Seamans bol
na ten program pyn. Svojm spsobom to bol vemi invenn
program.
Me ho trukturova, ako chce, povedal Elliot. Potrebujem
len funkcie, ktor odliuj gorily od ostatnch primtov, ako s
povedzme impanzy. Rozliovacie funkcie druhu.
artuje? sptal sa Seamans. To je problm B-8. Na
rozvjajcom sa poli potaovch programov, sledujcich
rozliovac vzorec, bol najam oriekom prve problm B-8. Cel
tmy bdateov zasvtili roky pokusom naui potae rozliova
medzi B a 8 prve preto, e rozdiel bol tak oividn. Lene o
/ 77 /

bolo zrejm udskmu oku, nebolo jasn potaovmu snmau.

Snmau bolo treba da prkaz, a vyda pecifick intrukcie bolo
napokon ovea aie ako ktokovek predvdal, najm pre
charakteristick znaky rukopisu.
A teraz chcel Elliot program, ktor by rozlil medzi podobnmi
vizulnymi znakmi gorl a impanzov. Seamans neodolal a sptal sa:
Preo? Ve je to plne jasn. Gorila je gorila a impanz je
impanz.
Len to urob, povedal Elliot.
Mem poui vekos? Na zklade phej vekosti mono
gorily a impanzy rozli celkom presne. Lene vizulne funkcie
nemu uri vekos, iba vtedy, ak je znma vzdialenos
zaznamenvacieho prstroja k predmetu zobrazenia, rovnako ako
ohniskov vzdialenos zobrazujcich ooviek.
Nie, neme poui vekos, odpovedal Elliot. Iba
morfolgiu prvku.
Seamans si vzdychol. Srden vaka. Ak je zver?
Potrebujem devdesatppercentn istotu na urenie druhu, na
zklade menej ako tri sekundy trvajceho iernobieleho zznamu.
Seamans sa zamrail. Elliot m zrejme v rukch trojsekundov
videozznam nejakho zvieraa, a nie je si ist, i je to gorila, alebo
nie. Elliot za tie roky videl dos gorl, aby poznal vetky rozdiely:
gorily a impanzy boli celkom odlin zvierat, o sa tka vekosti,
zjavu, pohybu a sprvania. Lili sa tak, ako sa lia inteligentn
morsk cicavce povedzme sviuchy a veryby. Ak treba robi
rozliovaciu analzu, udsk oko je na tak lohu vybaven ovea
lepie ako akkovek potaov program, ktor mono vymyslie.
A predsa Elliot nedveruje vlastnmu zraku. o m na mysli?
Sksim to, povedal Seamans, ale chvu to potrv. Tak
program sa ned urobi za noc.
Potrebujem to za noc, Tom, povedal Elliot. Zavolm ti o
dvadsatyri hodn.

/ 78 /

3 / V RAKVE
V rohu kabny pre cestujcich v sedemstotyridsasedmike stla
zvukovo izolovan lamintov skrinka so zvesnm prklopom a
malou obrazovkou s tienidlom. Nazvali ju rakva, pretoe prca v
nej prinala pocity blzke klaustrofbii. Lietadlo sa nachdzalo
uprostred Atlantiku. Do bdky vola Rossov. Posledn raz sa
pozrela na Elliota a Amy obaja spali, zhlboka oddychovali a
Jensen s Levinom sa za pultom s potami hrali ponorkov
nahaku. Zloila kryt.
Rossov bola unaven, neakala vak, e sa v najblich dvoch
tdoch dosta vysp. Dva tdne predstavovali v jej plnoch dku
expedcie. V priebehu trnstich dn o je 336 hodn Rossovej tm
bu poraz euro-japonsk konzorcium, alebo zlyh a bansk prva v
zairskej asti Virungy bud navdy straten.
Preteky sa u zaali a Karen Rossov nehodlala prehra v nich.
Postlala houstonsk koordinty vrtane svojho osobnho
vysielacieho ka a pokala, km sa zapoj utajova telefnneho
rozhovoru. Od tejto chvle sa signl na oboch stranch bude o p
seknd oneskorova, pretoe aj ona, aj Houston bud vysiela v
kdoch, aby vylili pasvnych posluchov.
Na obrazovke zasvietilo: TRAVIS.
Odvysielala sp: ROSSOV. Zdvihla telefnne slchadlo.
Je to otrava, povedal Travis, hoci to nebol Travisov hlas, ale
potaom generovan monotnny zvukov signl, zbaven
akhokovek vrazu.
Hovorte, povedala Rossov.
ikmook sa valia, povedal Travisov umel hlas.
Poznala jeho slang: vetkch konkurentov Travis nazval ikmookmi, vo vetkch prpadoch za posledn tyri roky bola
konkurencia iba japonsk. (Travis bol hrd na, vlastn vrok: V
osemdesiatych rokoch to bud Japonci. V devdesiatych ania. V
kadom prpade s to ikmook, t vetci pracuj aj v nedeu, a to
/ 79 /

mme po futbale. Musme s nimi dra krok.)

Detaily, povedala Rossov a akala na psekundov odklad.
Vedela si predstavi Travisa pred apartom v Houstone s RKS, ako
pova jej potaom skreslen hlas. Ten monotnny hlas si
vyadoval zmenu v spsobe rei. To, o sa pvodne oznamovalo
frzami a drazmi, muselo sa vysvetova.
Vedia, e ste vyrazili, kolsal Travisov hlas. Zostavili si
vlastn asov program. S za tm Nemci v priate Richter. V
priebehu niekokch mint zariadim kmenie. To s dobr sprvy.
A zl?
Za poslednch desa hodn sa v Kongu rozptalo hotov peklo,
povedal Travis. Mm neprjemn GP.
Vytlate ich pre ma.
Na obrazovke vyskoil npis GEOPOLITICK DAJE, a za
nimi nasledoval husto psan text. Stlo v om: Zairsk vevyslanectvo
vo Washingtone oznmilo, e vchodn hranica s Rwandou je uzavret/
Nijak vysvetlenie/ Predpoklad sa, e Idi Aminove vojsk unikaj pred
tanznijskou invziou do Ugandy do vchodnho Zairu/ Nsledn
uzavretie/ Miestne kmene Kiganiovia sa bria/ Sprvy o ukrutnostiach
a kanibalizme/ V lesoch ijci Pygmejovia nespoahliv/ Zabjaj vetkch
nvtevnkov daovch pralesov v Kongu/ Zairsk vlda vyslala generla
Muguru Msiar Aka zo Stanleyville potlai povstanie Kiganiov za
kad cenu/ Situcia vemi nestabiln/Jedin leglny vstup do Zairu teraz
zo zpadu cez Kinshasu/ Rozhodnite sa sama/ Najatie bieleho lovca Munra
teraz navsos dleit za kad cenu/ Zabrte prstupu konzorcia k
nemu, konzorcium zaplat okovek/ Vaa situcia je mimoriadne
nebezpen/ Munro nevyhnutn na preitie/

Civela na obrazovku. Boli to najhorie mon sprvy. Sptala sa:

Mte k dispozcii ich asov pln?
Euro-japonsk konzorcium teraz zahruje Hakamiiho (Japonsko),
Gerlicha (Nemecko) a Voorstera (Amsterdam). Naneastie sa rozpory
medzi nimi urovnali a konaj v absoltnom szvuku/ Sleduj ns, ale to im
nepome predvda alie bezpen presuny/ Oakvajte elektronick
predben protiopatrenia a bojov opatrenia v snahe dosiahnu cie Dva-B/
Do Konga vstpia hodnovern prame v priebehu 48 hodn, teraz
hadaj Munra/

/ 80 /

Kedy dorazia do Tangeru? sptala sa.

V priebehu iestich hodn. A vy?
O sedem hodn. A Munro?
O Munrovi neviem ni, odvetil Travis. Mete ho oblafn?
Dokonale, povedala Rossov. Hne to zariadim. Ak nebude
Munro vidie veci naimi oami, subujem vm, e do
sedemdesiatich dvoch hodn bude musie vypadn z krajiny.
o na neho mte? sptal sa Travis.
esk poloautomatick zbrane. Njden v jeho dome, so
starostlivo nanesenmi odtlakami jeho vlastnch prstov. Vyjde to.
no, vyjde, pritakal Travis. A o cestujci? Na mysli mal
Elliota a Amy.
S v poriadku, povedala Rossov. Nevedia o niom.
Udrujte ich v nevedomosti, povedal Travis a zavesil.

4 / AS NA KMENIE
Je as na kmenie, zavolal Travis bodro. Kto je pri koryte?
P nm ich stepuje na datalnii Beta, odvetil Rogers. Rogers
bol expert na elektronick odpovanie, lapa plotc.
Poznme ich?
Poznme vetkch, povedal Rogers trochu znepokojene.
Linka Beta je naa hlavn linka, kriuje dom, take kad, kto sa
chce napoji na n systm, na u naraz. Takto zskavame ovea
viac kskov a trkov. Prirodzene, Betu u nepouvame, len na
rutinn nekdovan serepetiky ceny a ty, ni viac.
Musme im nachysta potravu, povedal Travis. Potrava
znamenala falon daje, vyslan napichnutou linkou, aby ich
odpovajci spapali. Bola to deliktna opercia. Mte na linke
ikmookch?
Pravdae. m ich mme nakmi?
Koordintmi Stratenho mesta, povedal Travis.
Rogers prikvol a utrel si oboie. Bol to zavalit chlap a vdatne
sa potil. Ak dobr to chcete ma?
/ 81 /

Mus to by bohovsky dobr, povedal Travis. ikmookch

neoklamete atmosfrickou poruchou.
Ale ozajstn koordinty im prezradi nechcete?
Paneboe, len to nie. Ale chcem, aby boli rozumne blzke.
Povedzme s odchlkou dvesto kilometrov.
To sa d, povedal Rogers.
Kdovan?
Prirodzene.
Mte kd, ktor rozltia v priebehu dvanstich a ptnstich
hodn?
Rogers prikvol. Mme osi rozkon. Vyzer to hovdsky
skutone, ale ke sa s tm pomaznte, vetko vybuchne. Vntorn
poruchy do skrytej psmovej frekvencie. U nich to vyzer, ako keby
sme urobili chybu, a ahko sa to prekukne.
Nesmie to by privemi ahk, varoval ho Travis.
Kdee, svoje jeny si zaslia. Ani im nenapadne, e ide o
krmivo. Nastraili sme to vojclom, a t nm to vrtili cel usmiati a
podali ns. Nikdy sa nedozvedeli, e to bola nahrvka na sme.
Dobre, povedal Travis, vypustite tie daje a nakmte ich nimi.
Nech sa nasledujcich tyridsaosem hodn, alebo aj viac, kochaj
sami sebou km neprdu na to, e sme ich preali.
Krsa, povedal Rocjers a podiiel k terminlu Beta.
Travis si vzdychol. oskoro zan s kmenm a on dfal, e to
pome tmu, o je v terne e ich to bude chrni, aby sa k
diamantom dostali prv.

5 / NEBEZPEN SIGNATRY
Prebudil ho mkk um hlasov.
Nakoko s tie podpisy jednoznan?
Hovdsk jednoznan. Tu s drky spred deviatich dn, a nie je
na nich dokonca ani epicentrum.
To je oblan pokrvka?
Nie, to nie, na to je to priierne. To je sopen vyvrelina zo
signatry. ,
/ 82 /

Dopekla.
Elliot otvoril oi a uvidel, e rno prenik do kabny tenukm
ervenm prkom, rozrajcim belasoierne pozadie v okne. Na
hodinkch mal 5:11 p hodn rno sanfranciskhoasu. Odvtedy,
o volal Seamansovi, spal len dve hodiny. Zvol a pozrel sa na
podlahu na Amy, schlen do hniezda z prikrvok. Amy nahlas
chrpala. Ostatn prine boli przdne.
Znova zaul tich hlasy a pozrel sa na pult s potami. Jensen s
Levinom hadeli na obrazovku a o omsi sa potichu zhovrali. Je to
nebezpen signatra. Mme na to potaov projekciu?
Je na ceste. Chvu to potrv. Poiadal som o sptn analzu za
p rokov, ako aj o ostatn drky.
Elliot sa vykriabal zo svojho leoviska a pozrel sa na obrazovku.
o s to drky? sptal sa.
DVPV s druicov vstupy prvotnho vznamu, vysvetoval
Jensen. Nazvame ich drky, pretoe o ne iadame obyajne vtedy,
ke nm u ide o drku. Pozerali sme sa na tto sopen signatru,
povedal Jensen a ukzal na obrazovku. Nie je to vemi subn.
o je to sopen signatra? sptal sa Elliot.
Ukzali mu vzdvajce sa chocholy dymu v sstave umelch,
potaom vytvorench farieb boli tmavozelen a stpali z stia
Mukenka, jednej z aktvnych sopiek v oblasti Virunga. Mukenko
sopt v priemere kad tri roky, povedal Levine. Posledn erupcia
bola v marci 1977, lene vyzer to, akoby sa chystala na al
mohutn vbuch na budci tde alebo tak. Teraz akme na
urenie pravdepodobnosti.
Vie o tom Rossov?
Pokrili plecami. Vie, ale zd sa, e ju to vbec netrpi. Pred
dvoma hodinami dostala GP geopolitick daje z Houstonu a
vybrala sa priamo do nkladnho priestoru. Odvtedy sme ju
nevideli.
Elliot zaiel do matne osvetlenho nkladnho priestoru lietadla.
Priestor pre nklad nebol izolovan a bolo v om zima: aut mali na
skle a kove tenk nmrazu. Parilo sa mu od st. Karen Rossov
naiel pracova za stolom pri slabom svetle. Bola obrten chrbtom k
nemu, ale ke k nej podiiel, nechala to, na om pracovala, a obrtila
/ 83 /

sa k nemu.
Myslela som, e spte, poznamenala.
Nemem spa. o sa deje?
Len si kontrolujem zsoby. Toto je n rozvinut technologick
dielec, povedala a zodvihla mal plecniak. Pre vpravy do ternu
sme vyvinuli miniatrne balenie. Dvadsa libier vstroja obsahuje
vetko, o potrebuje lovek na dva tdne: stravu, vodu, atstvo,
vetko.
Dokonca aj vodu? sptal sa Elliot.
Voda je ak: sedem desatn udskho tela, jeho hmotnosti,
predstavuje voda a najviu as potravy tie tvor voda. Preto bola
dehydrovan strava tak ahk. Lene voda mala pre udsk ivot
ovea v vznam ako strava. lovek preije bez potravy tdne,
ale bez vody umrie za niekoko hodn. A voda je ak.
Rossov sa usmiala. Priemern lovek spotrebuje tyri a es
litrov denne, o je osem a trins libier. Na dvojtdov vpravu
do pte by sme museli ma dvesto libier vody na kadho. Lene
my mme jednotku NASA na recyklciu vody, ktor vyist vetky
vluky, vrtane mou. Vi es unci. Tak to robme.
Zbadala, ako sa zatvril, a dodala: Vbec to nie je tak zl. Naa
prefiltrovan voda je istejia ako voda, ktor erpte z vodovodu.
Beriem vs za slovo. Elliot vzal do rk udne vyzerajce
slnen okuliare. Boli vemi tmav a hrub a nad oblkom na ele
mali namontovan zvltne oovky.
Holografick non ochrann okuliare, poznamenala Rossov.
Pouva sa v nich zkostenn difrakn optika. Potom ukzala na
nrazuvzdorn kamerov oovky s optickmi systmami, ktor
nahrdzali pohyb, stroboskopick infraerven svetl a miniatrne
prieskumn lasery, nie vie ako guma na ceruzke. Bolo tam aj
viacero malch trojnoiek s motorekmi na rchly pohon,
namontovanmi navrchu, a svorkami na pridrane ohosi, ale o
tchto prstrojoch sa nezmienila. Povedala o nich iba toko, e s to
obrann jednotky.
Elliot sa zatlal k vzdialenmu stolu, kde naiel es sd
poloautomatickch zbran. Nedopadalo na ne svetlo. Zobral jednu
zbra do rk, bola ak a ligotala sa od vazelny. Sady nbojov
/ 84 /

leali obale. Elliot si nevimol npisy na nich. Samopaly boli

rusk AK-47, vyroben v licencii v eskoslovensku.
Pozrel sa na Rossov.
Iba preventvne opatrenia, povedala Rossov. Berieme ich na
kad vpravu. Ni to neznamen.
Elliot pokrtil hlavou. Povedzte mi o tom geopolitickom
spravodajstve z Houstonu, poiadal.
Hlava ma kvli nemu nebol, odvetila.
Ma teda no, povedal Elliot.
Ako mu Rossov vysvetlila, GPU bola len technick sprva.
Zairsk vlda uzatvorila poas predchdzajcich dvadsiatich tyroch
hodn vchodn hranice. Nijak turista, nijak obchodn zsielka sa
nedostane do krajiny z Rwandy alebo Ugandy. Vetci musia prs od
zpadu cez Kinshasu.
K uzatvoreniu hranc nevydala vlda nijak oficilne
zdvodnenie, hoci pramene vo Washingtone pekulovali, e miestne
akosti maj azda na svedom vojsk Idiho Amina, utekajce cez
zairsk hranicu pred tanznijskou invziou do Ugandy. V strednej
Afrike miestne akosti obyajne znamenaj kanibalizmus a in
ohavnosti.
Verte tomu? sptal sa Elliot. Kanibalizmus a ukrutnosti?
Nie, povedala Rossov. Je to vetko lo. S v tom
Holanania, Nemci a Japonci pravdepodobne v priate
Hakamii. Euro-japonsk konzorcium vie, e ERTS m na dosah
ruky objav vznamnch zsob diamantov vo Virunge. Chc
spomali n postup natoko, nakoko sa bude da. Usadili sa kdesi,
pravdepodobne v Kinshase, a dali zavrie vchodn hranicu. Ni
viac v tom nie je.
Ak nehroz nijak nebezpeenstvo, nao tie zbrane?
Iba preventvne opatrenie, zopakovala. Na tejto ceste tie
zbrane nikdy nepouijeme, to mi verte. Ale preo sa poriadne
nevyspte? Onedlho pristaneme v Tangeri.
V Tangeri?
Tam bva kapitn Munro.

/ 85 /

6 / MUNRO
Meno kapitn Charles Munro sa na zozname vodcov vprav,
ktor pouvali zvyajn tmy v terne, nevyskytovalo. Existovalo
niekoko prin, a spomedzi nich najvznamnejia bola jeho
jednoznane zl poves.
Munro vyrstol v divej pohraninej oblasti na severe Kene. Bol to
nemanelsk syn ktskeho farmra a jeho krsnej indickej domcej.
Munrov otec nemal vea astia zabili ho partiznske oddiely Mau
Mau v roku 1956.* oskoro nato umrela na tuberkulzu Munrova
matka. Munro sa vybral do Nairobi, kde koncom roku 1950 psobil
ako lovec, a vodil do bua skupiny turistov. Prve v tomto ase si
Munro udelil hodnos kapitn, hoci nikdy v ivote vo vojsku
neslil.
Neskr kapitn Munro zrejme zaal poklada vesel turistick
skupiny za menejcenn. V roku 1960 sa o om rozchrilo, e pauje
zbrane do Konga, ktor prve zskalo nezvislos. Po tom, o Moise
ombe v roku 1963 odiiel do exilu, Munrove aktivity zaali by
politicky neiadce. Ete v tom istom roku ho dontili s definitvnou
platnosou zmizn z vchodnej Afriky.
V roku 1964 sa objavil znova ako jeden z bielych oldnierov
generla Mobutua v Kongu. Slil pod velenm plukovnka,
nazvanho ialen Mike Hoare. Hoare odhadol Munra ako
drsnho zabijaka, ktor pozn dungu a len o sa dostane spod
vplyvu ien, je vysoko efektvny. Po spenej opercii Dragon
Rouge, ktor mala za nsledok oslobodenie Stanleyvillu, Munrovo
meno sa zaalo spja s krutosami oldnierov v dedine zvanej
Avakabi. Munro na niekoko rokov znova zmizol.
V roku 1968 sa objavil op, tentoraz v Tangeri. il si tam v
ndhere. Stal sa typickou miestnou figrou. Prame Munrovho
oividne dostatonho prjmu bol nejasn, ale povrvalo sa, e
*

Hoci poas povstania Mau Mau zahynulo viac ako devtnstisc ud, za
celch sedem rokov teroru zabili len tridsasedem belochov. Kadho mtveho
belocha pokladali skr za obe okolnost ako za obe oraz viac sa presadzujcej
ernoskej politiky.

/ 86 /

sudnskych komunistickch povstalcov zsobuje ahkmi zbraami

z vchodnho Nemecka. To bolo v roku 1971. V rokoch 1974-75
pomhal rojalistickm Etipanom v ich povstan a v roku 1978 zasa
asistoval franczskym parautistom, ktorch vysadili v zairskej
provincii aba.
V sedemdesiatych rokoch si Munro svojimi rozmanitmi
aktivitami zskal zvltne postavenie. Hoci v poltucte africkch
ttov bol persona non grata, vone si cestoval po celom kontinente a
pouval pri tom rozmanit pasy. Bol to priehadn trik: kad
radnk na hranici ho poznal na prv pohad, lene radnci sa
rovnako bli pusti ho do krajiny, ako mu vstup odmietnu.
Zahranin bansk a aobn spolonosti, citliv na miestne
nlady, odmietali naja si Munra ako vodcu vpravy. Pravdou bolo aj
to, e Munro bol zo vetkch sprievodcov po bui najdrah. Aj tak
sa vak teil povesti loveka, ktorho dobom s drsn kefty. V
roku 1974 pod falonm menom zaviedol dve nemeck vpravy
dolovaov cnu do Kamerunu a v roku 1977, ke najviac zril
ozbrojen konflikt v Angole, viedol jednu z predchdzajcich vprav
ERTS do tejto krajiny. alej skupiny ERTS, smerujcej do Zambie,
sa vzdal hne nasledujceho roku, po tom, o Houston neshlasil s
jeho finannmi nrokmi: Houston expedciu odvolal.
Skrtka, Munro bol znmy ako lovek priamo stvoren na
nebezpen cesty. Prve preto sa lietadlo ERTS zastavilo v Tangeri.
Nkladn lietadlo ERTS a jeho obsah dali na letisku v Tangeri do
colnho skladu. Cel posdka okrem Amy prela cez coln kontrolu,
nesc si so sebou iba osobn potreby. Jensena a Levina vyzvali na
osobn prehliadku. V ich prrunej batoine nali stopov mnostvo
heronu.
Tto bizarn udalos sa prihodila spolu s celou sriou
pozoruhodnch svislost. Americk colnci zaali v roku 1977
pouva neutrnov prstroj so sptnm rozptylom spolu s
chemickmi plynovmi detektormi a pecilne vycvienmi psami.
Oba prstroje boli elektronick zariadenia a vyrbali ich poda
zmluvy s Hakamii Electronics v Tokiu. V roku 1978 sa zaala
diskusia o tom, i tieto prstroje pouva, alebo nie. Hakamii
navrhol, aby ich vyskali na rznych vstupnch miestach na celom
/ 87 /

svete vrtane Singapuru, Bangkoku, Dili, Mnchova a Tangeru.

Hakamii Electronics teda poznali schopnosti detektorov na
letisku v Tangeri a vedeli takisto, e aj minimlne mnostvo
substancie, naprklad makov zrnk i rozdrven vodnice vyvolaj
falon pozitvnu reakciu senzorov na letisku. Na preverenie falonej
pasce potrebovali tyridsaosem hodn. (Neskr sa ukzalo, e
poplach vznikol kvli stopovm mnostvm kvetu vodnice na
aktovkch.)
Aj Irving, aj Jensen tvrdo odmietali podozrenie, e by vedeli
nieo o nedovolenej ltke, a odvolvali sa na miestny americk
konzult. Lene cel prpad sa dal rozlsknu iba v priebehu
niekokch dn. Rossov telefonovala Travisovi do Houstonu. Travis
usdil, e ide o ikmook rastlinku a o holandskho dena.
Ni sa nedalo robi, len vytrva a pokraova v expedcii najlepie,
ako sa dalo.
Nazdvaj sa, e ns to zastav, povedal Travis, ale to sa im
nepodar.
Kto bude robi geolgiu? sptala sa Rossov.
Vy, odpovedal Travis.
A elektroniku?
Ste gnius a mte na to aj papiere, odvetil Travis. Za kad
cenu zskajte Munra. On je k k vetkmu.
Stmievalo sa a ponad pastelov zmes domov v tangerskom Kasbahu sa niesol spev muezna. Zvolval zbonch na veern
modlitbu. Za starch ias sa na minarete objavoval iv muezn, ale
teraz sa spev ozval zo zznamu a rili ho reproduktory. Bolo to
zmechanizovan zvolvanie k moslimskmu ritulu pokory.
Karen Rossov sedela na terase domu kapitna Munra, odkia bol
dobr vhad na Kasbah, a akala, kedy ju pn domu prijme. Za ou
v kresle sedel Peter Elliot a hlasito odfukoval, vyerpan dlhm
letom.
akali takmer tri hodiny a Karen zanala mat obavy. Munrov
dom bol postaven v maurskom slohu a cel bol otvoren do
zhrady. Zntra poula hlasy, ktor k nej prinal vnok. T dnu sa
zhovrali akmsi orientlnym jazykom.
/ 88 /

Jedna z uhladench marockch slok, ktorch mal Munro, ako

sa zdalo, nekonen zsoby, priniesla na terasu telefn. Formlne sa
uklonila. Rossov zbadala, e dieva m oi ako fialky. Bolo
vnimone krsne a nemohlo ma viac ako estns rokov.
Starostlivo artikulovanou anglitinou povedalo: Vol vs Houston.
O chvu vs prijm.
Karen drgla Petra, ktor sa s nmahou prebral. O chvu ns
prijm, povedala.
Od chvle, o po prv raz vkroil do Munrovho domu, Peter
Elliot nevychdzal z asu. Predpokladal, e to bude drsn vojensk
stavba, a uasol, ke zazrel jemne krojen marock oblky a
tichuko pradce fontny, na ktorch sa zrkadlili slnen le.
V alej miestnosti zazrel Japoncov a Nemcov, ktor zvedavo
hadeli na neho aj na Rossov. Pohady to boli oividne
nepriatesk, ale Rossov zastala a povedala: Ospravedlte ma na
chvu, pokroila alej a vrcne sa objala s mladm plavm
Nemcom. Pobozkali sa a veselo zatebotali. Zdalo sa, e s dvern
priatelia.
Elliotovi sa tak vvoj ani zaleka nepil. Istota sa mu vak
vrtila, len o uvidel, e Japonci vetci poobliekan do iernych
oblekov prejavuj to ist znechutenie. Ke si to Elliot vimol,
vdne sa usmial, aby dal najavo, e si aspo v tomto rozumej.
Lene ke sa Rossov vrtila, nstojivo sa sptal: Kto to bol?
To je Richter, odpovedala. Najbystrej topolg v zpadnej
Eurpe, jeho odborom je n-priestorov extrapolcia. Jeho prca je
mimoriadne elegantn. Usmiala sa. Takmer tak elegantn ako
moja.
Ale on pracuje pre konzorcium.
Prirodzene. Je to Nemec.
A vy sa s nm zhovrate?
Poteila som sa tomu stretnutiu, odpovedala. Karl m osudn
nedostatok. Me narba len s preexistennmi dajmi. Berie, o
mu dvaj, a rob s tm vkruty v n-priestore. Ale neme vymyslie
vbec ni nov. Na M. I. T. som mala profesora, ktor bol z toho
istho cesta. Zviazan s faktami, nepriate reality. Pokrtila hlavou.
/ 89 /

Sptal sa na Amy?
Prirodzene.
A o ste mu povedali?
Povedala som mu, e ochorela a pravdepodobne umiera.
Uveril tomu?
Uvidme. Tamto je Munro.
Vo vedajej miestnosti sa objavil kapitn Munro. Mal na sebe
oblek farby khaki a fajil cigaru. Bol to vysok, drsne psobiaci mu
s fzami a mkkmi tmavmi oami, ktorm ni neulo. Zhovral sa
s Japoncami a Nemcami, ktor boli z toho, o im hovoril, oividne
neastn. O chvu voiel Munro do ich miestnosti. iroko sa
usmieval.
Take vy sa zberte do Konga, doktorka Rossov?
Presne tak, kapitn Munro, odpovedala.
Munro sa usmial. Zd sa, e tam mieria vetci.
Nasledovala rchla vmena otzok a odpoved, ktorm Elliot
jednoducho neporozumel. Karen Rossov povedala: Pdesiattisc
americkch vo vajiarskych frankoch alebo nula cel dva zo
zdanench vnosov z prvho roka aby.
Munro pokrtil hlavou. Stotisc vo vajiarskych frankoch alebo
es desatn z vnosov za prv rok z pvodnch nlezsk, hrub
odhad, nijak diskont.
Sto v americkch dolroch alebo nula cel jeden z vnosov zo
vetkch losk, pln diskont z miesta nlezu.
Z miesta nlezu? To je uprostred krvavho Konga! V takom
prpade by to mali by tri roky: o ak vs tam nepustia?
Viete, e to osi hod, preto riskujete. Ale Mobutu m rozum.
Mobutu to tam nem pod palcom, a ja som naive iba preto, e
neriskujem, povedal Munro. Stotisc alebo nula cel tyri z prvho
roka ako zklad a iba predben reijn prirka.
Ak tu nehrte poker, ponkam vm priamy nkup za dvesto.
Munro pokrtil hlavou. Za prvo kopa ste v Kinshase zaplatili
viac.
V Kinshase vldne inflcia. Vo vetkom, aj v prvach na
mineralogick prieskum. A sasn prieskumn limit, potaov
CEL, ide hlboko pod tisc.
/ 90 /

Ak to hovorte vy. Usmial sa a zamieril do druhej miestnosti,

kde na neho akali Japonci a Nemci.
Rossov rchlo povedala: To by sa nemali dozvedie.
Och, som presveden, e to tak i tak vedia, povedal Munro a
voiel do druhej izby.
Sviniar, zaepkala mu za chrbtom. Potichu povedala do
telefnu: Nezoberie to Nie, nie nesko nm na to strane ho
chc
Elliot povedal: Ponkli ste mu za tie sluby privea.
Je najlep, povedala Rossov a znova osi zaepkala do
slchadla. Vo vedajej izbe Munro smutne krtil hlavou, odmietajc
ponuku. Elliot si vimol, e Richterovi servenela tvr.
Munro sa vrtil ku Karen Rossovej. Ak bol v plnovan
CEL?
Pod tisc.
To hovorte vy. Vy predsa viete, e ruda m svoj limit.
Neviem o tom.
Potom robte hlpos, ke trovte toko peaz na cestu do
Konga, povedal Munro. Nie?
Karen Rossov neodpovedala. Hadela na zdoben strop izby.
Virunga v tchto doch nie je rozkvitnut zhrada, pokraoval
Munro. Kiganiovia sa vzbrili, a to s kanibali. Pygmejovia nie s o
ni priateskej. Za vae trampoty sa vm me ujs p do chrbta.
Aj sopky hrozia, e vybuchn. Poletuj tam muchy tse tse. Je tam zl
voda. Predajn radnci. Na tak miesto sa chod len z nramne
dobrch dvodov, hmmm? Hdam by ste mali cestu odloi, km sa
veci utras.
Peter Elliot mal presne podobn pocity, a aj to povedal.
Mdry mu, poznamenal Munro so irokm smevom, ktor
dovdzal Karen Rossov k zrivosti.
Oividne sa nedohodneme, povedala Karen Rossov.
To je jasn, prikvol Munro.
Elliot vyrozumel, e rokovanie sa skonilo. Vstal, aby si s
Munrom potriasol rukou a odiiel lene skr, ako tak stail urobi,
Munro voiel do druhej izby a dal sa do rei s Japoncami a
Nemcami.
/ 91 /

Vetko sa na dobr obracia, povedala Rossov.

Preo? sptal sa Elliot. Lebo sa nazd, e vs porazil?
Nie. Pretoe si mysl, e poznme ovea lepie ako oni lokalitu
loiska a e mme viac anc narazi na rudu a zaplati.
Japonci a Nemci vo vedajej izbe odrazu vstali a pobrali sa k
vchodu. Vo dverch si Munro potriasol rukou s Nemcami a horlivo
sa uklal Japoncom.
Mte, myslm, pravdu, povedal Elliot Rossovej. Posiela ich
kade ahie.
Lene Rossov sa mraila, tvr mala zachmren. To nemu
urobi, povedala. Nemu len tak ods.
Elliota sa znova zmocnil zmtok. Nazdal som sa, e chcete, aby
odili.
Doerta, povedala Rossov. Obabrali ns. Zaepkala osi do
telefnu, ktorm bola spojen s Houstonom.
Elliot tomu vbec nerozumel. A jeho zmtok sa nerozptlil ani po
tom, o Munro zamkol dvere za poslednm z odchdzajcich,
podiiel k Elliotovi a Rossovej a oznmil im, e veera ich u ak.
Jedli po maroknsky, sedeli na zemi a jedlo si brali prstami. Prv
chod boli pirohy s holubm msom a potom nasledovalo aksi dusen
mso. Poslali ste tch Japonkov do erta? sptala sa Rossov.
Odmietli ste ich?
Och, to nie, odpovedal Munro. To by bolo nezdvoril.
Povedal som im, e o vetkom ete popremam. A to aj urobm.
Tak preo odili?
Munro pokril plecami. To nie je moja vec, ubezpeujem vs.
Myslm, e sa osi dozvedeli z telefontu, a to zmenilo cel ich
pln.
Karen Rossov sa pozrela na hodinky a zaznaila si as. Skvel
mso, povedala. Robila, o bolo v jej silch, aby bola mil.
Som rd, e vm chut. Je to tadin. Mso z avy.
Karen Rossovej zabehlo. Peter Elliot postrehol, e mu ubudlo z
apettu. Munro sa obrtil k nemu. Take vy mte gorilu, profesor
Elliot?
Ako ste to vedeli?
/ 92 /

Povedali mi to Japonci. Japoncov gorila fascinuje. Nevedia si

vysvetli, ak to m vetko zmysel, s z toho cel pre. Mlad mu s
gorilou a mlad ena, ktor had
Priemyslov diamanty, povedala Karen Rossov.
Ach, aha, priemyslov diamanty. Obrtil sa k Elliotovi.
Milujem primn rozhovory. Diamanty, to je asn. Jeho
sprvanie naznaovalo, e mu nepovedali ni dleit.
Rossov povedala: Mali by ste ns tam zavies, Munro.
Svet je pln priemyslovch diamantov, povedal Munro. S v
Afrike, v Indii, v Rusku, Brazlii, Kanade, ba dokonca aj v Amerike
v Arkansase, New Yorku, Kentucky vade, kam obrtite zrak. A
vy muste s do Konga.
Vo vzduchu navidomoi zvisia otzka.
Hadme brom pokryt diamanty typu lib, prezradila Karen
Rossov, s polovodivmi vlastnosami, dleitmi pre
mikroelektroniku.
Munro si prehrabal fzy. Belas diamanty, povedal a pokyvkal
hlavou. To m logiku.
Poda Rossovej bolo prirodzen, e to m logiku.
Nedokete nieo vymyslie? sptal sa Munro.
Nie. U to skali. Existuje priemyseln proces nanania bru
na diamanty, ale je privemi nespoahliv. Jeden poznaj
Ameriania, jeden maj Japonci. Vetci to vzdali ako bezndejn.
Take vy muste njs prirodzen zdroj.
Tak veru. Chcem sa tam dosta o najskr, povedala Rossov
hadiac na akoby ochabnuto.
To verm, povedal Munro. Pre nau doktorku Rossov
neexistuje ni len biznis, vak? Preiel krom cez izbu, oprel sa o
jeden z oblkov a vyzrel von do tmavej tangerskej noci. Vbec ma
to neprekvapuje, povedal. Vlastne
Pri prvom zblesku vstrelov zo samopalu sa Munro kryl. Sklo
na stole sa rozprsklo na vetky strany, jedno z dievat skrklo a Elliot
s Rossovou sa vrhli na mramorov podlahu. Okolo nich zahvzdali
guky, roztiepili omietku nad ich hlavami, a sa na nich zniesol
mrak prachu. Paba trvala osi okolo tridsa seknd, a po nej
nasledovalo pln ticho.
/ 93 /

Ke bolo po vetkom, vhavo vstali, hadiac na seba navzjom.

Konzorcium berie veci smrtene vne, zakabil sa Munro.
S z mjho cesta.
Rossov si striasla prach zo iat. Obrtila sa na Munra. P cel
dva alebo ako predtm dve stovky, nijak zrky, a vo vajiarskych
frankoch, dohodnut.
P cel sedem, a som v.
P cel sedem, dohodnut.
Munro si s nimi potriasol rukou, potom oznmil, e bude
potrebova p mint, aby si zbalil veci, skr ako sa vydaj do
Nairobi.
Iba tak? sptala sa Rossov. Zdalo sa, e ju odrazu osi zaujalo.
Znova sa pozrela na hodinky.
o mte za problmy? sptal sa jej Munro.
esk AK-47, povedala. Vo vaom sklade.
Munro nedal na sebe zna prekvapenie. Bude lepie vzia ich
stadia, povedal. Konzorcium m zrejme za lubom osi podobn a
ns ak v najblich hodinch kopa prce. Ako hovoril, zauli
oraz bliie policajn klaksny. Povedal: Budeme musie ods
zadnm vchodom.
O hodinu boli na palube lietadla a leteli k Nairobi.

/ 94 /

tvrt de

1 / ASOV LNIA
Z Tangeru do Nairobi je alej ako z New Yorku do Londna cez
Atlantick ocen 3 600 m, a let trv osem hodn. Rossov strvila
cel as za pultom s potami, tvorila osi, o nazvala
hyperpriestorov lnie pravdepodobnosti.
Na obrazovke sa objavila potaom zhotoven mapa Afriky s
rozbiehajcimi sa viacfarebnmi iarami. Tu s vetky asov
lnie, vysvetovala Karen. Meme ich porovna z hadiska
trvania a odkladu. Hodiny v dolnej asti obrazovky ukazovali
celkov as, o uplynul. Jednostaj na nich preskakovali slice.
Co to znamen? sptal sa Elliot.
Pota vyber najrchlejiu trasu. Vidte, prve sa stotonil s
asovou lniou, ktor ns dostane k loisku za es dn, osemns
hodn a pdesiatjeden mint. Teraz sa sna ten as prekona.
Elliot sa usmial. Mylienka, e pota predpoved na mintu,
kedy dosiahnu urit miesto v Kongu, sa mu zdala smiena. Ale
Rossov hovorila nanajv vne.
Sledovali obrazovku. Hodiny na nej teraz ukazovali na 5 dn, 22
hodn a 24 mint.
Lepie, prikvla Rossov. Ale ete vdy to nie je vemi
dobr. Stlaila in gombk a iary sa posunuli, natiahli ako gumov
psy cez cel africk kontinent. Toto je trasa konzorcia, povedala,
poda naich predpokladov o vprave. Maj vek vpravu
tridsa alebo viac ud, je to kompletn vprava. Nepoznaj presn
lokalizciu mesta. Aspo si myslme, e to nevedia. Ale maj pred
/ 95 /

nami nskok prinajmenej dvans hodn, pretoe ich lietadlo u v

Nairobi nakladaj.
Cifernk zaznamenal celkov uplynut as: 5 dn, 09 hodn, 19
mint. Potom stisla tlaidlo s npisom DTUM a slice sa ustlili
na 06 21 79 0814. Poda tohto konzorcium doraz k loisku v
Kongu chvu po smej hodine rno 21. jna.
V potai ticho cvakalo, iary sa alej napnali a ahali a hodiny
zaznamenali nov dta: 06 21 79 1224.
Dobre, povedala. Na tomto mieste sme teraz. Ke zapotame
najpriaznivejie skutonosti v n aj ich prospech, konzorcium bude
pri loisku o tyri hodiny skr, a bude to odteraz o p dn.
Munro zaiel dozadu, prevajc sendvi. Bude lepie vybra si
in cestu, povedal, alebo rzne vykroi.
Neodvim sa s na doraz s opicou.
Munro pokril plecami. osi sa s tm asovm rozpisom urobi
mus.
Elliot ich poval s nejasnm pocitom neskutonosti. Debatovali
o rozdieloch v hodinch v priebehu budcich piatich dn. Akoe,
povedal Elliot, ve len pomyslite na celch nasledujcich p dn,
so vetkmi prpravami v Nairobi, a potom s cestou do dungle ako
mete uveri tmto cifrm?
Neijeme v starch asoch africkch prieskumov, odvetila
Rossov, ke cel skupiny ud mizli na mesiace v divoine.
Pota sa me zmli najviac o niekoko mint povedzme zhruba
o pol hodiny z celej pdovej projekcie. Pokrtila hlavou. Nie.
Mme problm, a musme si s nm nejako poradi. V hre je privea.
Mte na mysli diamanty.
Prikvla a ukzala na spodok obrazovky, kde sa objavili slov
Belas kontrakt. Sptal sa jej, o Belas kontrakt znamen.
More peaz, odpovedala Rossov. A potom dodala: Aspo
myslm. Pretoe pravdu povediac, viac nevedela.
Kad nov kontrakt dostal v ERTS kdov nzov. Iba Travis a
pota poznali nzov spolonosti, ktor kontrakt uzatvorila, vetci
ostatn v ERTS, od potaovch programtorov po ud v terne,
projekt poznali len poda kdovanch nzvov: erven kontrakt,
/ 96 /

lt kontrakt, Biely kontrakt. Bola to ochrana pre zainteresovan

firmy. Ale matematici v ERTS nemohli odola hre na hdanky a preli
sa o pvode kontraktov, a o tom klebetila cel kantna spolonosti.
Belas kontrakt uzatvorili ERTS v decembri 1978. Od ERTS
vyadoval, aby objavili prrodn zdroj priemyslovch diamantov v
priateskej alebo neutrlnej krajine. Diamanty mali by typu lib, mali
to by krytly bez duska. Rozmery neboli pecifikovan, na
vekosti teda nezlealo. Neboli pecifikovan ani objaviten
mnostv: zmluvn strana berie toko, koko sa bude da vyai. A,
o bolo najneobvyklejie neexistoval nijak UECL.
Takmer vetky kontrakty obsahovali cenov limit na vyaen
jednotku UECL. Nestailo njs zdroj minerlov, minerly sa
museli da vyai za pecifikovan jednotkov cenu. Cena jednotky
zasa odrala bohatstvo ily, jej vzdialenos, dosiahnutenos
miestnych pracovnch sl, politick pomery, mon potrebu postavi
letisk, cesty, nemocnice, koly, bane alebo rafinrie.
Kontrakt, ktormu chbal UECL, znamenal jedin: ktosi chcel
belas diamanty tak vemi, e sa nestaral, koko ho bud st.
V priebehu tyridsiatich smich hodn kantna ERTS nala pre
Belas kontrakt vysvetlenie. Vylo najavo, e diamanty typu lib s
belas od stopovho mnostva bru, ktor ich robil bezcennmi pre
perkrstvo, ale menil ich elektronick vlastnosti, robil z nich
polovodie s odporom pribline 100 ohmov na centimeter tvorcov.
Mali tie schopnos prena svetlo.
Ktosi potom naiel lnok v Electronic News zo 17. novembra
1978: McPheeov pln zlyhal. lnok informoval, e firma Waltham
z Massachusets, patriaca k Silecu, Inc., sa vzdala McPheeovej
experimentlnej technolgie, poda ktorej sa pokala nana na
diamanty umel vrstvu bru. Proces, ktor vyvinul McPhee, bol
pridrah a privemi nespoahliv, aby jeho vsledkom boli iadan
polovodiov vlastnosti. lnok uzatvral, e in firmy nedocenili
problm s pridvanm borovej vrstvy: Hakamii (Tokio) sa v
septembri toho istho roku vzdal Nagaurovho procesu. Kantna
ERTS sptne dosadila chbajce prvky tajniky na sprvne miesto.
Intec, firma na mikroelektroniku zo Santa Clara, u v roku 1971
ako prv predpovedala, e pre budcu generciu supervodivch
/ 97 /

potaov, ktor prde v osemdesiatych rokoch, bud dleit

diamantov polovodie.
Prv genercia elektronickch potaov, ENIAC a UNIVAC,
ktor postavili v tyridsiatych rokoch a utajovali ich ako najprsnejie
vojensk tajomstvo, pouvala elektrnky. Elektrnky mali
priemern ivotnos dvadsa hodn, ale s tiscami svietiacich
horcich elektrniek v jedinom stroji niektor potae prestvali
fungova kadch sedem a dvans mint. Technolgia elektrniek
urovala aj obmedzen vekos a kapacitu plnovanej druhej
genercie potaov.
Lene druh genercia u elektrnky nepouvala. V roku 1947
vynali tranzistor o bol predmet z pevnho materilu, vek ako
nechet na palci, ktor vykonval vetky funkcie elektrnky a bol to
vynlez, ktor stl na samom zaiatku elektronickch zariaden
tuhho skupenstva. Tranzistory spotrebovali len mlo energie,
produkovali len mlo tepla a boli menie a spoahlivejie ako
elektrnky, na miesto ktorch nastpili. Siliknov technolgia
vytvorila zklad pre tri genercie oraz kompaktnejch,
spoahlivejch a lacnejch potaov, ktor pretrvali celch
nasledujcich dvadsa rokov.
Lene v sedemdesiatych rokoch tvorcovia potaov zaali
prema o zkladnch nedostatkoch siliknovej technolgie.
Obvody sa sce scvrkli na mikroskopick rozmery, avak rchlos
komputerizcie ete vdy zvisela od dky obvodov. alia
miniaturizcia obvodov rozmery dosahovali iba milintiny palca
prinala star problm: teplo. Menie obvody sa doslova roztpali
od tepla, ktor produkovali. Bolo potrebn njs spsob, ako
eliminova teplo, a zrove aj obmedzi odpor.
Od pdesiatych rokov vedci vedeli, e mnoh kovy, ak ibh
ochladme na extrmne nzke teploty, sa stvaj supravodivmi a
prepaj cez seba neruen tok elektrnov. V roku 1977 IBM
oznmila, e postavila ultrarchly pota vekosti grepu, chladen
tekutm duskom. Supravodiv pota si vyadoval revolun
technolgiu a nov rad nzkoteplotnch kontruknch materilov.
Po cel as sa extenzvne pouvali upravovan diamanty.
O niekoko dn prila kantna ERTS s inm vysvetlenm. Poda
/ 98 /

novej terie sa mali sedemdesiate roky sta desarom

bezprecedentnho rastu mnostva potaov. Hoci prv vrobcovia
potaov v tyridsiatych rokoch predpovedali, e tyri vek
potae staia v dohadnej budcnosti vykona vetku potaov
robotu pre cel svet, experti predvdali, e okolo roku 1990 bude na
svete jedna miliarda potaov vina z nich napojen
prostrednctvom komunikanej siete na in potae. Tak siete
neexistovali, ba zdali sa priam teoreticky nerelne. (tdia
Hannoverskho intittu dospela v roku 1975 k zveru, e v zemskej
kre nie je dostatok kovu na kontrukciu potaovch prenosovch
liniek.)
Poda Harveyho Rumbaugha mal by osemdesiate roky
charakterizova kritick nedostatok prenosovch systmov
potaovch dt. Tak ako v sedemdesiatych rokoch zaskoil
priemyslov svet nedostatok foslnych palv, rovnako ho v
nasledujcich desiatich rokoch okuje nedostatok monost prena
daje. V sedemdesiatych rokoch uom odopierali pohyb, ale v
osemdesiatych rokoch im bud odopiera informcie, a uvid sa,
nedostatok oho bude bolestnej.
Laserov le predstavovali jedin ndej, ako tto obrovsk
potrebu dajov zvldnu, pretoe laserov kanly prenes dvadsatisckrt viac informci ako obyajn kovov koaxilny kbel.
Laserov prenos si vyiadal celkom nov technolgie vrtane
optiky z tenkch sklenench vlkien a obaovanch polovodiovch
diamantov, o ktorch Rumbaugh predpovedal, e v nasledujcich
rokoch bud ovea cennejie ako ropa.
Rumbaugh dokonca predvdal, e v priebehu desiatich rokov
bude sama elektrotechnika preitok. Budce potae bud vyuva
iba sveteln obvody a bud sa koordinova so svetelnmi
prenosovmi systmami dajov. Prinou je rchlos. Svetlo,
povedal Rumbaugh, sa pohybuje rchlosou svetla. Elektrina nie.
ijeme na konci ry mikroelektronickej technolgie.
Mikroelektronika celkom isto nepsobila ako umierajca
technolgia. V roku 1979 bola hlavnm odvetvm v celom
priemyslovom svete, iba v samotnch Spojench ttoch
predstavoval jej obrat osemdesiat milird dolrov. es z dvadsiatich
/ 99 /

pikovch spolonost vo Fortune 500 bolo eminentne

zainteresovanch na elektronike. Tieto spolonosti mali za sebou
cel histriu, pozostvajcu z tvrdej konkurencie a napredovania,
hoci to cel netrvalo ani tridsa rokov.
V roku 1958 mohol vrobca vtesna do jedinho siliknovho
ipu 10 elektronickch komponentov. V roku 1970 bolo mon
vtesna do jednho ipu rovnakej vekosti sto jednotiek bol to
desansobn rast za osi viac ako phe desaroie.
Lene v roku 1972 sa u do jednho ipu zmestilo 1000
jednotiek, v roku 1974 u 10 000. akalo sa, e v roku 1980 bude v
jedinom ipe vekosti nechta na palci milin jednotiek, lene po
pouit fotoprojekcie veda tento cie dosiahla u v roku 1978. Na jar
roku 1979 bolo novm cieom desa milinov jednotiek ba o viac,
miliarda jednotiek v jedinom siliknovom ipe u v roku 1980. No
nikto by si nebol myslel, e na tento vvoj si pokaj iba do jna a
jla 1979.
Podobn pokrok vo vntri jednho priemyslovho odvetvia nem
obdobu. Objasuje to porovnanie so starmi vrobnmi
technolgiami. Detroit bol spokojn, ak dokzal urobi nepatrn
zmeny v dizajne ut za tri roky, ale elektronick priemysel zvyajne
akal za tak ist as rad za rozvoj. (Aby udral krok, Detroit by
musel zvi dojazdnos z osem m na galn benznu v roku 1970
na 80 000 000 m na galn v roku 1979. Namiesto toho preiel
Detroit za tento as z 8 na 16 m na galn, o je al dkaz o
budcom stupe automobilovho priemyslu ako centra americkej
ekonomiky.)
V podmienkach tvrdej konkurencie na trhu vldli obavy zo
zahraninch mocnost, najm Japonska, ktor v roku 1973 zriadilo v
Santa Clare Japonsk kultrnu burzu o bola v podstate krycia
organizcia pre oividn a dobre financovan priemyslov pion.
Belas kontrakt bolo mon pochopi iba vo svetle vvoja
priemyselnho odvetvia, robiaceho dleit skok kadch niekoko
mesiacov. Travis kedysi povedal, e Belas kontrakt je to najvie,
o ns v nasledujcich desiatich rokoch ak. Ktokovek tie
diamanty njde, posko vo vvoji technolgie prinajmenej o p
/ 100 /

rokov. P rokov! Viete, o to znamen?

Rossov vedela, o to znamen. V priemyselnom odvetv, v
ktorom sa ostrie konkurennho boja meralo mesiacmi, tie
spolonosti, ktor predbehli konkurenciu o niekoko tdov
nejakou novou technolgiou alebo zariadenm, zarbali hotov
poklady. Syntel v Kalifornii prv skontruoval pamov ip 256 K,
km ostatn robili ipy 16 K a snvali o ipe 64 K. Syntel si svoj
nskok udral phych estns tdov, ale jeho zisk inil viac ako
stotridsa milinov dolrov.
A my hovorme o piatich rokoch, povedal Travis. To je
nskok vyjadriten miliardami dolrov, mono desiatkami milird
dolrov. Keby sme sa len k tm diamantom dostali!
Tak boli priny mimoriadneho tlaku, ktor Rossov pociovala
zoi-voi monitoru potaa. Mala dvadsatyri rokov, stla na ele
vpravy, ktor sa zapojila do pretekov pikovej technolgie, na
ktorch sa zastovalo zo es ttov z celej zemegule, a vetci
pritom zkostlivo skrvali svoje obchodn a priemyslov zdroje.
Pri sume, o ktor tu ilo, boli konvenn preteky na smiech.
Travis jej pred odchodom povedal: Nioho sa nebojte, aj ke sa
vm pri tom tlaku bude zda, e zoaliete. V rukch mte miliardy
dolrov. Urobte vetko, o je vo vaich silch.
Robila vetko, o bolo v jej silch. Rozhodla sa skrti cestu
expedcie na miesto urenia o alie tri hodiny a tridsasedem mint
ale ete vdy o osi zaostvali za plnmi konzorcia. Nie toko, aby
sa ich asy pomaly nevyrovnvali, najm v svislosti s Munrovmi
chladnokrvnmi skratkami, ale aj tak boli pozadu a to mohlo v
pretekoch, v ktorch vaz bral vetko, znamena absoltnu
katastrofu.
A potom dostala zl sprvu.
Na obrazovke sa objavil text:
PIJAVICA / VETKY STVKY STRATEN.
Dopekla, povedala Rossov. Odrazu sa ctila unaven. Pretoe
ak ilo naozaj o pijavicu, ich ance na vhru v pretekoch s straten
ete skr, ako ktokovek z nich vkroil do daovho pralesa
strednej Afriky.
/ 101 /

2 / PIJAVICA
Travis sa ctil ako hlupk.
Civel na vytlaen kpiu sprvy Goddard Space Flight Center
Goddardovho strediska pre kozmick lety, Greenbelt, tt Maryland:
ERTS PREO NM POSIELATE VETKY TIE DAJE O
MUKENKO NEMME O NE ZUJEM VAKA PRESTATE
PODA VLASTNEJ VAHY.
Sprva prila pred hodinou z GSFC z Marylandu, lene aj tak sa
oneskorila o viac ako p hodn.
Doerta! zaklial Travis, hadiac na telex.
Za prv nznak, e osi nie je v poriadku, pokladal Travis chvu,
ke Japonci a Nemci preruili v Tangeri rokovania s Munrom. V
jednej chvli by boli zaplatili okovek, v nasledujcej sa nevedeli
doka, kedy vypadn. Zlom priiel znenazdajky a akoby bez
akejkovek logiky. Naznaoval prtomnos novch dajov v
potaoch konzorcia.
Nov daje? Odkia?
Existovalo jedin vysvetlenie a teraz mu ho potvrdil telex z
Greenbeltu od GSFC.
ERTS PREO NM POSIELATE VETKY TIE DAJE O
MUKENKO
Odpove bola celkom jednoduch: ERTS neposielali nijak
daje. Prinajmenej nie sami od seba. ERTS a GSFC uzatvorili
dohodu o vmene dajov a informci Travis t dohodu podpsal v
roku 1978, aby zskal lacnejie zbery z druice Landsat. Obrazy z
druice predstavovali pre jeho spolonos najvie nklady. Na
revan za nahliadnutie do dajov ERTS shlasila GSFC, e bude
zsobova spolonos prenosmi o tridsa percent lacnejie.
V tom ase to vyzeralo na dobr obchod, najm ke v dohode
bolo pecifikovan aj blokovanie programov.
Teraz vakTravisa omnali na dui potencilne nevhody. A
najvie obavy sa mu potvrdili. Ak ste si otvorili linku medzi
Houstonom a Greenbeltom, dlh dvetisc m priam ste si prosili o
/ 102 /

pijavicu. Kdesi medzi Texasom a Marylandom ktosi zriadil

terminlov spojenie pravdepodobne na nosnch telefnnych
linkch a zaal na pijaviom terminli nasva daje. Bola to t
forma priemyslovej pione, ktorej sa obvali najviac.
Pijavici terminl sa napjal kdesi medzi dvoma zkonnmi
terminlmi a monitoroval pvodn a sptn prenosy. Po istom ase
opertor-pijavica toho vedel dos, aby mohol podnikn samostatn
prenos, vykrdajc daje z oboch strn, a predstierajc pre Houston,
e je GSFC, a pre GFSC, e je Houston. Pijavi terminl mohol
fungova dovtedy, km jeden alebo oba legitmne terminly nezistili,
e ich ktosi vykrda.
Otzka teraz znela, koko dajov za poslednch sedemdesiatdva
hodn vykradli.
Poiadal, aby prezreli zznamy snmaov poas celch
dvadsiatich tyroch hodn, a vsledky boli deprimujce. Vyzeralo to,
akoby sa pota ERTS podvolil a vydal nielen pvodn prvky
databzy, ale aj popis dtovho prenosu o bola as operci, ktor
ERTS uskutonila v priebehu poslednch tyroch tdov.
Ak to bola pravda, znamenalo to, e euro-japonsk pijavica
vedela, ak zmeny vykonali ERTS s dajmi o sopke Mukenko, a s
absoltnou presnosou poznala aj lokalizciu Stratenho mesta.
Poznali, kde to mesto je, tak presne ako Rossov.
Museli zostavi nov asov pln, nevhodn pre tm ERTS. A
modernizovan potaov projekcie ukazovali jednoznane:
Rossov Nerossov, pravdepodobnos, e tm ERTS dosiahne
loisko skr ako Japonci a Nemci, je teraz takmer nulov.
Z Travisovho hadiska cel expedcia ERTS bola odteraz iba
zbyton vychdzka a mrhanie asom. Nemali ancu na spech.
Jedinm nevypotatenm initeom bola gorila Amy. Ale
Travisovi jeho intinkt navrval, e gorila Amy nakoniec nezohr pri
objave diamantovch losk v severovchodnom Kongu rozhodujcu
lohu.
Bolo to bezndejn.
M tm ERTS odvola? Civel na pult s potami. Zistite mi
prieben vdavky, prikzal.
Na potai zablikalo VDAVKY PRSTUPN.
/ 103 /

Kongo, prieskum v terne, uril.

Na obrazovku vyskoili cifry z prieskumu v terne v Kongu:
vdavky na hodinu, akumulovan vdavky, zaznamenan budce
vdaje, zniovanie nkladov, budce krty Expedcia sa v tejto
chvli bli k Nairobi. Doterajie vdavky inili 189 000 dolrov.
Odvolanie bude st 227 455 dolrov.
Faktor BR prikzal.
Obrazovka
sa
zmenila.
BF
Naskoila
cel
sria
pravdepodobnost. Faktor BF bol bona fortuna, astie veliiny,
ktor neprichdzali do vahy pri vetkch expedcich, najm do
vzdialench a nebezpench konn.
MOMENT, PREMAM zasvietilo na potai.
Travis akal. Vedel, e pota potrebuje niekoko seknd na
uskutonenie operci, aby porovnal zvanos problmu s
nhodnmi faktormi, ktor mu ovplyvni expedciu, ktor sa
nachdza p i viac dn od ciea.
Zabzual bzuiak. Roger, o tancom privolval d, povedal:
Vystopovali sme pijavicu. Je v Normane, v tte Oklahoma, presne
v Severnej strednej poisovacej spolonosti Ameriky.
Pdesiatjeden percent kapitlu SUISA je v rukch havajskej
holdingovej spolonosti Halekuli, Inc., ktor je zasa celkom v rukch
japonskho kapitlu. o chcete urobi?
Zanite s pabou, prikzal Travis.
Zaneme, povedal Rogers. Zavesil.
Na obrazovke zablikalo FAKTOR BF UREN a
pravdepodobnos: .499. Prekvapilo ho to. Tto cifra znamenala, e
ERTS m takmer rovnak ance ako konzorcium dosiahnu cieov
miesto ako prv. Travis nepochyboval o matematike: .499 bolo dobr
slo.
Vprava ERTS bude pokraova v ceste do Konga, aspo zatia.
A medziasom urob vetko, o bude v jeho silch, aby konzorcium
pribrzdil. Kdesi v hlave sa Travisovi vynoril jeden i dva npady,
ako to dosiahnu.

/ 104 /

3 / DODATON DAJE
Lietadlo pokraovalo v lete na juh. Prve leteli ponad Rudolfovo
jazero v severnej Keni, ke Tom Seamans zavolal Elliota.
Seamans dokonil potaov analzu, ktor mala odli gorily
od ostatnch udoopc, najm impanzov. Z Houstonu potom dostal
neostr trojsekundov videozznam, ktor zaznamenval zdanliv
gorilu, ako ni tanierov antnu a had do kamery.
No? sptal sa Elliot, civejc na obrazovku. Svietili na nej
nasledujce daje:
ROZLIUJCA FUNKCIA GORILA/IMPANZ
FUNKN ZOSKUPENIA ROZDELEN NA:
GORILA: .9934 IMPANZY: .1132
TESTOVAN VIDEOZZNAM /HOUSTON/: .3349
Dopekla! zvolal Elliot. Podobne ako sla, aj tdia bola
rovnak zbyton.
Je mi to to, povedal Seamans do telefnu. Ale as
problmov pochdza zo samotnho testovanho materilu. Museli
sme sa pohybova v potaovej odchlke obrazu. Obraz u vyistili,
a to znamen, e bol upraven. Kritick materil sa stratil. Rd by
som pracoval s originlnou digitalizovanou matricou. Me mi ju
zohna?
Karen Rossov mu kvala, e sa to d. Pravdae, povedal
Elliot.
Sksim to s ou znovu, sbil Seamans. Ale ak chce pou
mj nzor, nikam to nepovedie. Skutonos je tak, e gorily
charakterizuj pozoruhodn individulne varicie v truktre tvre,
podobne ako ud. Ak zvme zklad vzorky, dostaneme viac
varici a v populan interval. Myslm, e si v koncoch. Nikdy
nedoke, e to nie je gorila ale ja sm sa stavm, e nie je.
o tm chce poveda? sptal sa Elliot.
Je to osi nov, povedal Seamans. Tvrdm, e ak to bola
naozaj gorila, pravdepodobnos by vyskoila kamsi na .89 i .94. Ale
/ 105 /

obraz vychdza na .39. To nesta. Nie je to gorila, Peter.

Tak o to teda je?
Je to prechodn forma. Robm na tom, mono zistm, v om s
zmeny. Vie, kde boli najvie rozdiely? Vo farbe koe. Dokonca
ani v iernobielej verzii to nebolo na gorilu dostatone ierne. Je to
celkom nov zviera, za to ti rum.
Elliot sa pozrel na Rossov. o to znamen pre v asov
pln?
V tejto chvli ni, odpovedala. Ostatn prvky s ovea
kritickejie, tieto netreba bra do vahy.
Pilot im do mikrofnu oznmil: Zaname klesa na letisko v
Nairobi.

4 / NAIROBI
P m za Nairobi mono njs div zver, ak ije na
vchodoafrickch savanch. A ako tvrdia pamtnci z mesta, div
zver bolo mon njs aj bliie gazely, byvoly a irafy obchdzali
okolo dvorov, ba prleitostne vkzol do splne leopard. Za dvnych
ias malo mesto ete vdy charakter kolonilnej stanice v divoine,
no v doch najvieho rozkvetu bolo Nairobi mestom, ktor rstlo
ako z vody: Ste enat alebo ijete v Keni? znela tandardn
otzka. Mui vea pili a boli drsn, eny zasa krsne a vonch
mravov. Obraz ivota sa nedal predvda o ni viac ako poovaka
na lky, ktor sa na vidieku strhla vdy koncom tda.
Modern Nairobi vak nem takmer ni spolon s mestom z tch
neformlnych kolonilnych ias. Tch pr viktorinskych domov, o
zostalo, le v troskch uprostred modernho polmilinovho mesta s
dopravnmi
zpchami,
ervenmi
svetlami
semaforov,
mrakodrapmi, supermarketmi, expresnmi istiarami, franczskymi
retaurciami a zneistenm ovzdum.
Nkladn lietadlo ERTS pristlo na nairobskom medzinrodnom
letisku 16. jna na svitan. Munro naiel pre vpravu nosiov a
pomocnkov. Zamali o dve hodiny Nairobi opusti lene Travis
im z Houstonu zatelefonoval, e Peterson, jeden z geolgov prvej
/ 106 /

konskej expedcie, sa akmsi inom dostal sp do Nairobi.

Rossov tto sprva vzruila. Kde je? sptala sa.
V mrnici, odpovedal Travis.
Elliot podiiel najbliie, ako sa dalo, a zamurkal: telo na stole z
nehrdzavejcej ocele patrilo plavovlasmu muovi pribline jeho
veku. Mu mal dolman ruky, kou mal opuchnut a straideln
sfarben na purpurovo. Pozrel na Rossov. Zdalo sa, e sa dokonale
ovlda, ani nezamurkala, ani neodvrtila tvr. Patolg stpil na
pedl a zapl mikrofn nad ich hlavami. Povedali by ste, prosm,
svoje meno?
Karen Ellen Rossov.
Vaa nrodnos a slo pasu.
Amerianka, F 1413649.
Mete identifikova mua, ktor le pred vami, slena
Rossov?
no, povedala. Je to James Robert Peterson.
Ak je v vzah k mtvemu Jamesovi Rbertovi Petersonovi?
Pracovala som s nm, odvetila tupo. Zdalo sa, e si obzer
geologick vzorku, e ju skma dokonale nevzruene. Na tvri sa jej
neobjavila nijak reakcia.
Patolg sa obrtil k mikrofnu. Identifikcia potvrdila, e mtvy
je James Robert Peterson, mu, beloch, dvadsadevron, ttna
prslunos americk. Obrtil sa k Rossovej. Kedy ste videli pna
Petersona naposledy?
V mji tohto roku. Odchdzal do Konga.
Posledn mesiac ste ho nevideli?
Nie, povedala. o sa prihodilo?
Patolg sa dotkol spuchnutch purpurovch rn na ramench
mtveho. Bruk prstov vkzli dnu, odhaujc v mase zrezy akoby
od zubov. Je to ertovsky udn prbeh, povedal patolg.
Petersona priviezlo na nairobsk letisko predchdzajceho da
15. jna mal nkladn njomn lietadlo. Nachdzal sa v poslednej
fze smrtenho oku. Umrel o niekoko hodn bez toho, aby ete
priiel k vedomiu. Bol to vbec vnimon prpad. Lietadlo zrejme
urobilo kvli mechanickm zvadm neplnovan zastvku na
ponom letisku v Garone v Zaire, kde je kvarov drha. A vtedy sa
/ 107 /

tento chlapk vytackal z lesa a zrtil sa im pri nohch. Patolg

ukzal na dolman kosti oboch ramien. Zranenia, ako vysvetoval,
neboli erstv, util ich prinajmenej pred tyrmi dami, mono
dvnejie. Musel trpie neuveritenmi bolesami.
Elliot sa sptal: o mohlo spsobi tak zranenia?
Patolg ete nikdy predtm ni podobn nevidel. Na prv
pohad pripomnaj mechanick zranenia po havrii osobnho alebo
nkladnho automobilu. Mme ich tu dos, lene mechanick
zranenia nikdy nie s obojstrann ako v tomto prpade.
Take to nebolo mechanick poranenie? sptala sa Karen Rossov.
Nevieme, o to bolo. V mojej praxi je to uniktny prpad, rzne
povedal patolg. Pod nechtami sme nali stopy krvi a niekoko
chumov sivch vlasov. Prve robme testy.
Na druhom konci miestnosti in patolg zdvihol zrak od
mikroskopu. Vlasy s uritosou nie s udsk. Prierez nesed. Je to
nejak druh zvieracch chlpov, podobn udskm.
Prierez? sptala sa Rossov.
Uke nm pvod vlasov, povedal patolg. Naprklad vlas z
ochlpenia pohlavnch orgnov je v priereze eliptickej ako vlas z
inch ast tela alebo chlp z obliaja. Je to sas charakteristiky
uznva ju aj sd. V tomto laboratriu mme asto do inenia s
mnostvom zvieracch chlpov. V tomto odbore sme naozaj znalci.
Vek analyztor z nehrdzavejcej ocele zabzual. Prechdza
nm krv, povedal patolg.
Na obrazovke videa uvideli dvojicu pastelovo sfarbench kvn.
To je elektroforzov vzorec, vysvetoval patolg. Skma
proteny krvnho sra. Naavo je normlna udsk krv. Napravo
mme vzorku krvi spod nechtov. Vidte, s konenou platnosou to
nie je udsk krv.
Nie je to udsk krv? sptala sa Rossov a pozrela sa na Eliota.
Pona sa na udsk krv, odvetil patolg, hadiac na vzorku.
Ale nie je. Mono patr domcemu zvierau alebo nejakmu
zvierau z farmy mono prasau. Alebo nejakmu primtovi. Opice
a udoopice s srologicky vemi blzke udskm bytostiam. O
chvu budeme ma k dispozcii potaov analzu.
/ 108 /

Pota vytlail zznam, ktor sa objavil na obrazovke:

ALFA A BETA SRUM GLOBULNY SHLASIA: KRV
GORILY.
Patolg povedal: Tu mte odpove na otzku, o mal pod
nechtami. Krv gorily.

5 / VYETRENIE
Neubli vm, ubezpeil Elliot vystraenho oetrovatea.
Sedeli
v
kabne
pre
cestujcich
nkladnej
sedemstotyridsasedmiky. Pozrite sa, usmieva sa na vs.
Amy sa naozaj usmievala svojm najvaznejm smevom a
dvala si pritom pozor, aby neodhalila zuby. Lene oetrovate zo
skromnej kliniky v Nairobi nepoznal tieto jemnstky gorilej etikety.
Ruka, v ktorej dral injekn striekaku, sa mu chvela.
Nairobi bolo pre Amy poslednou prleitosou na starostliv
prehliadku. Jej vek, mocn telo bolo v rozpore s jej vrodenou
chlostivosou, rovnako ako zamraen tvr so irokm obom
neladila s pokornou, takmer nenou povahou. V San Francisku ju tm
Projektu Amy podrobil starostlivmu lekrskemu reimu vzorky
mou odoberali kad druh de, vzorky stolice kontrolovali kad
tde kvli skrytej krvi, kad mesiac sa podrobovala kompletnmu
vyetreniu krvi, kad tret mesiac navtevovala dentistu, ktor jej
odstraoval ierny zubn kame, o sa jej usadzoval na chrupe z
vegetarinskej dity.
Amy vetko znala ako samozrejmos, ale vydesen oetrovate
o tom nevedel. Blil sa k nej so striekakou v ruke a dral ju pred
sebou ako zbra. Ste si ist, e nehryzie?
Amy sa mu snaila pomc, zagestikulovala: Amy subuje nepohryzie. Znaky robila pomaly, uvonene, ako robila vdy, ke sa
stretla s kmsi, kto nepoznal jej jazyk.
Subuje, e vs nepohryzie, povedal Elliot.
To hovorte vy, odvrkol oetrovate. Elliot si nedal nmahu
vysvetli mu, e to nepovedal on, e to povedala ona.
Oetrovate jej zobral vzorky krvi a trochu sa uvonil. Zbalil si
/ 109 /

veci a povedal: Urite je to hnusn surovec.

Urazili ste jej city, povedal Elliot.
A naozaj, Amy divo signalizovala: Kto hnusn?
Ni to, Amy, chlcholil ju Elliot. Nikdy predtm nestretol
gorilu.
Oetrovate sa sptal: Prosm?
Urazili ste jej city. Bolo by lepie, keby ste sa ospravedlnili.
Oetrovate prudko zaklapol taku s lekrskymi intrumentmi.
Chvu hadel na Elliota, chvu na Amy. Ospravedlni sa jemu?
Jej, opravil ho Elliot. no. Ako by padlo vm, keby vm
niekto povedal, e ste hnusn?
Elliota cel vec naplila. Po rokoch experimentov so zvieratami
ho urali predsudky, ktor udia pociovali voi udoopiciam.
Hnevalo ho, e impanzov pokladali za roztomil deck,
orangutanov za mdrych starcov a gorily za nemotornch,
nebezpench surovcov. Vo vetkch prpadoch sa mlili.
Kad z tchto zvierat bolo uniktne a prieilo sa udskm
stereotypom. impanzy, naprklad, s ovea otrlejie ako gorily.
impanzy s toti extroverti a rozhnevan impanz je ovea
nebezpenej ako rozzren gorila. Elliot v zoo s prekvapenm
sledoval, ako udsk matky strkaj deti bliie, aby videli na
impanzy, ale cvali pri pohade na gorily. Tieto matky zrejme
nevedeli, e div impanzy chytaj a er udsk mlat tak osi
by gorila nikdy neurobila.
Elliot bol viac rz svedkom udskch predsudkov voi gorilm, a
spoznval, ako tak ponanie inkuje na Amy. Amy nemohla
urobi ni proti tomu, e bola urasten a ierna, e mala hust obrvy
a plosk tvr. Za tvrou, ktor udia pokladali za odpudzujcu, bolo
inteligentn a citliv vedomie, scitiace s umi okolo seba. Bolelo
ju, ke udia pred ou utekali alebo kriali od strachu, i ke mali
surov poznmky.
Oetrovate sa zamrail. Chcete poveda, e on rozumie po
anglicky?
no, ona rozumie. Zmena pohlavia bolo alie, o Elliot
nemal rd. udia, ktor sa bli Amy, vdy usdili, e je to samec.
Oetrovate pokrtil hlavou. Neverm tomu.
/ 110 /

Amy, odpreva toho pna k dverm.

Amy sa odhojdala k dverm a dokorn ich oetrovateovi
otvorila. Jeho oi sa pri odchode rozrili. Amy za nm zatvorila
dvere.
Hlpy udsk samec, gestikulovala Amy.
Ni to, odpovedal jej Elliot. Po, Peter pokrabk Amy.
Nasledujcich ptns mint ju krabkal, Amy sa prevaovala po
zemi a chrochtala od spokojnosti. Elliot si nevimol, e dvere za jeho
chrbtom sa otvorili, nevimol si ani tie, ktor padol na podlahu.
Obzrel sa, a ke bolo neskoro. Zazrel tmav valec, ako sa zna
nadol, hlava mu vybuchla v oslepujcej bielej bolesti a vetko sa mu
pred oami zatmelo.

6 / NOS
Prebral sa na prenikav elektronick krek.
Nehbte sa, pane, povedal aksi hlas.
Elliot otvoril oi a hadel do jasnho svetla, prdiaceho naho
zhora. Ete vdy leal na chrbte v lietadle, ktosi sa nad nm sklal.
Pozrite sa doprava teraz doava Mete pohn prstami?
Poval prkazy. Svetlo odloili, a on uvidel veda seba kvoa
akhosi ernocha. Mu sa dotkol Elliotovej hlavy. Odtiahol ruku a
prsty mal erven od krvi. Nioho sa netreba b, povedal mu,
rana je len povrchov. Fochol nabok. o myslte, ako dlho bol v
bezvedom?
Zopr mint, nie viac, odpovedal Munro.
Prenikav zvuk sa ozval znova. Uvidel Rossov, ako chod po
kabne, na pleci m batok a pred sebou dr aksi paliku. Znova
osi zahvzdalo. Doerta, povedala a osi vytiahla z obruby okna.
To je piata. Naozaj dobr robota.
Munro sa pozrel na Elliota. Ako sa ctite? sptal sa.
Dvadsatyri hodn by ho mali pozorova, povedal ernoch.
Len ako preventvne opatrenie.
Dvadsatyri hodn! zvolala Rossov, naalej chodiac po
kabne.
/ 111 /

Elliot sa sptal: Kde je?

Uniesli ju, odvetil Munro. Otvorili zadn dvere, nafkali
pneumatick kzaku a zmizli skr, ako si ktokovek stail
uvedomi, o sa prihodilo. Toto sme nali pri vs.
Munro mu podal mal sklenen fatiku s japonskmi znakmi.
Boky fatiky boli dokriaban a doryt, na jednom konci bol
gumov uzver, na druhom zlomen ihla.
Elliot sa posadil.
Len pomaly, napomenul ho lekr.
Ctim sa dobre, povedal Elliot, hoci v hlave mu trestalo.
Poobracal fatiku v ruke. Bol na nej ad, ke ste ju nali?
Munro prikvol. Bola vemi chladn.
CO2, vyhlsil Elliot. Bol to nboj z plynovej pitole. Pokrtil
hlavou. Zlomili v nej ihlu. Vedel si predstavi, ako Amy od
zrivosti krieka. Bola zvyknut na najjemnejie zaobchdzanie.
Mono prve to bola jedna z chb jeho prce s ou. Nepripravil ju
dostatone na skuton svet. Ovoal fatiku. Ostro mu zapelo v
nose. Lobaxn. Rchlo psobiaci uspvajci prostriedok. inkuje v
priebehu ptnstich seknd. To pouili. Elliot zril. Lobaxn sa na
zvieratch pouval iba mlo, pretoe mohol pokodi pee. A
navye zlomili ihlu
Vstal a oprel sa o Munra, ktor ho chytil okolo pliec. Doktor
protestoval.
Som v poriadku, povedal Elliot.
Na opanom konci kabny znova zahvzdalo, tentoraz hlasito a
dlho. Rossov mvala palikou nad skrinkou s liekmi, okolo
fatiiek s pilulkami a okolo zdravotnckych potrieb. Zdalo sa, e
zvuk ju znepokojuje. Rchlo odstpila a skrinku zatvorila.
Prela cez cel kabnu. Hvzdanie sa ozvalo znova. Spod jednho
sedadla vytiahla mal iernu veciku. Pozrite sa na toto. Museli
kpi pecialistu, len aby sem nasadil plotice. Zaberie nm hodiny,
km lietadlo vysterilizujeme. A my nememe aka.
Okamite sa pobrala k pultu s potami a zaala osi vyukva.
Kde s teraz? sptal sa Elliot. Myslm konzorcium.
Hlavn as skupiny odletela pred iestimi hodinami z letiska
Kubala pri Nairobi, povedal Munro.
/ 112 /

Tak potom nevzali Amy so sebou.

Prirodzene, e ju nezobrali, povedala Rossov a v hlase sa jej
ozval hnev. Nevedia o s ou.
Zabili ju? sptal sa Elliot.
Mono, povedal Munro ticho.
Och, Jeii
Ale pochybujem o tom, pokraoval Munro. Nepotrebuj
publicitu a Amy je znma v niektorch kruhoch je tak znma
ako vevyslanec alebo hlava ttu. Je to hovoriaca gorila, a takch
vea niet. Bola v televznych sprvach, jej fotografie sa objavili v
novinch Najprv by zabili vs, a potom Amy.
Take ju nezabij, povedal Elliot.
Nie, uzavrela Karen s konenou platnosou. Konzorcium sa
nezaujma o Amy. Dokonca ani nevedia, preo sme ju vzali so sebou.
Pokaj sa len narui n asov pln ale to sa im nepodar.
osi v jej hlase navrvalo, e plnuje ponecha Amy napospas
osudu. Tak mylienka Elliota vydesila. Musme ju dosta sp,
povedal. Som za Amy zodpovedn, nemem ju necha
Sedemdesiatdva mint, povedala Rossov, ukazujc na
obrazovku. Mme presne hodinu a dvadsa mint, potom sa naru
n asov rozvrh. Obrtila sa Munra. Musme uvaova o druhej
monosti.
Dobre, povedal Munro. Zoeniem ud, o na tom zapracuj.
Poletme inm lietadlom, povedala Rossov. Toto si vzia
nememe, je kontaminovan. Bila do znaiek, prsty jej
poskakovali po tlaidlch. Prejdeme priamo k bodu M, povedala
Rossov. Dobre?
Jasne, povedal Munro.
Elliot zasiahol. Amy tu nenechm. Ak ju chcete opusti, budete
tu musie necha aj ma Odmlal sa.
Na obrazovke sa objavil odkaz:
ZABUDNITE NA GORILU POSTUPUJTE K ALIEMU
KONTROLNMU BODU SRNE OPICA NIE JE VZNAMN
ASOV ROZVRH OVEREN POTAOM OPAKUJEM
POKRAUJTE BEZ AMY.
Nemete ju tu necha, povedal Elliot. Zostanem tu s ou.
/ 113 /

Dovote, osi vm vysvetlm, ozvala sa Rossov. r,Nikdy som si

nemyslela, e Amy je pre tto vpravu nejako dleit ba ani vy.
Od samotnho poiatku to bol len dvod na odvrtenie pozornosti. V
San Francisku ma sledovali. Vy a Amy ste mi poslili, aby som ich
zmiatla. Konzorcium spanikrilo. Stlo to za to. Teraz to za to
nestoj. Ak budem nten, nechm vs tu oboch. Je mi to absoltne
jedno.

7 / PLOTICE
Doerta, zaal Elliot, chcete mi azda poveda, e
Tak sa veci maj, povedala Rossov chladne. Meme vs s
ahkm srdcom obetova. No hne pri tch slovch ho chytila
pevne za rameno a vyviedla ho von z lietadla. Prst mala pritom na
perch.
Elliot si uvedomil, e Rossov sa ho bude snai spacifikova
medzi tyrmi oami, bol vak odhodlan necvnu zo svojho
stanoviska ani o pia. Naozaj je za Amy zodpovedn. Doerta so
vetkmi diamantami a medzinrodnmi intrigami. Vonku, na betne
rozjazdovej drhy, tvrdohlavo zopakoval: Neoddem bez Amy!
Ani ja. Rossov rchlo prela cez drhu k policajnej
helikoptre. Elliot sa poponhal za ou. oe?
Vy naozaj ni nechpete? sptala sa ho Rossov. To lietadlo
nie je ist. Je pln plotc. Konzorcium ns odpova. To vetko
som povedala na ich adresu.
Ale kto vs v San Francisku sledoval?
Nikto. Teraz strvia cel hodiny zisovanm, kto to mohol by.
A Amy a ja sme neboli obyajn maskovac manver?
Vbec nie, povedala. Pozrite sa: nevieme, o sa s poslednou
skupinou ERTS v Kongu stalo. Nezle na tom, o hovorte vy
alebo Travis alebo ktokovek in. Ja sa nazdvam, e sa do toho
priplietli gorily. A myslm si, e ke sa tam raz dostaneme, Amy
nm pome.
Ako vyslanec?
Potrebujeme informcie, povedala Rossov. A ona vie o
/ 114 /

gorilch ovea viac ako my.

Njdete ju za hodinu a desa mint?
Doerta, to nie, povedala Rossov a pozrela sa na hodinky.
Nebude to trva viac ako dvadsa mint.
Niie! Niie!
Rossov kriala do mikrofnu, pripevnenho k prilbe. Sedela
veda pilota policajnej helikoptry. Vrtunk obletel veu vldnej
budovy, skrtol sa a zamieril na sever, k Hiltonu.
To sa nesmie, madam, povedal pilot zdvorilo. Letme niie,
ako je povolen.
Ste strane vysoko! zavrtila ho Rossov. Uprene hadela na
katuu, ktor mala na kolench. Boli na nej tyri digitlne kompasy
s dielikmi na ruiciach. Horkovito stlala vypnae. Rdio
vypvalo zlostn sanosti z vee nairobskho letiska.
Teraz na vchod, priamo na vchod, intruovala pilota.
Vrtunk sa naklonil a zamieril na vchod, k chudobnm
predmestiam Nairobi.
Elliot v zadnej asti helikoptry ctil, ako sa mu vdy, ke sa
helikoptra kamsi zvrtne, dvha aldok. Hlava mu dunela, ctil sa
mizerne, ale nstojil, e polet. Bol jedin lovek, ktor vedel, ako
zaobchodi s Amy, ke m zdravotn akosti.
Rossov, ktor sedela veda pilota, povedala: Mm to, a
ukzala na severovchod. Helikoptra zahuala nad bohmi
chatrami, vrakmi automobilov, rozbitmi cestami. Pomalie,
pomalie Kompasy blikali, slice sa menili. Elliot videl, ako sa
vetky odrazu blia k nule.
Dole! zakriala Rossov a vrtunk sa zniesol priamo do stredu
rozsiahleho smetiska.
Pilot zostal v helikoptre. Jeho posledn slov ich znepokojili.
Kde s odpadky, tam s aj potkany, skontatoval.
Potkany ma netrpia, povedala Rossov, kriabuc sa von aj s
krabicou v ruke.
Kde s potkany, tam s aj kobry, povedal pilot. Och, hlesla
vskumnka.
S Elliotom v ptch prela cez smetisko. Zavanul vetrk, pri
/ 115 /

nohch im zavrili papiere a odpadky. Elliota bolela hlava a z pachu,

ktor stpal zo smetiska, mu dvhalo aldok.
Nie je to aleko, povedala Rossov, sledujc krabicu. Bola
vzruen, jednostaj pozerala na hodinky. Tu!
Zohla sa a pohrabala v prachu. Jej ruka krila, rozlene hrabala
hlbie, a po lake sa zabrala do piny.
Nakoniec vytiahla obojok ten, o darovala Amy, ke v San
Francisku po prv raz nasadli do lietadla. Poobracala ho, prezrela si
plastick menovku, ktor bola na obojku. Bola ako si Elliot vimol
nezvyajne hrub. Na rube boli erstv krabance.
Doerta, povedala Rossov. estns mint v keli. Nhlila sa
sp do akajceho vrtunka.
Elliot jej bol v ptch. Ale ako ju chcete njs, ke sa zbavili
plotice aj s obojkom?
Nikto nenasad jedin ploticu, povedala Rossov. Bola to len
nvnada. Predpokladala som, e ju objavia. Ukzala na krabance
na rube. S vak mdri, zmenili frekvencie.
Mono sa zbavili aj druhej plotice, povedal Elliot.
Nezbavili. Helikoptra sa odlepila od zeme, listy vrtule
zahrmeli a papiere a pina na smetisku pod nimi sa zvrili. Pritisla si
mikrofn k stam a pilotovi nakzala: Zavezte ma na najvie
rotovisko v Nairobi.
O dev mint zachytili al, vemi slab signl, vychdzajci z
cintorna automobilov. Vrtunk pristl na ceste. Obahli ho tucty
pokrikujcich deiek. Rossov aj s Elliotom voli na vrakovisko.
Uberali sa popri hrdzavejcich zvykoch osobnch ut aj
nkladiakov.
Ste si ist, e je tu? sptal sa Eliot.
O tom niet pochb. Museli ju obklopi kovom, ni viac urobi
nemohli.
Preo?
Je to ochrann tt. Kliesnila si cestu pomedzi rozbit aut,
obas sa zastavila a skontrolovala krabicu s prstrojmi.
Napokon Elliot zaul chrochtanie.
Prichdzalo zntra obstaronho, hrdzavoervenho autobusu
znaky Mercedes. Elliot sa vykriabal cez otlen dvere. Gumen
/ 116 /

tesnenie sa rozpadvalo v rukch. Nakoniec sa dostal dnu. Amy

naiel lea na chrbte, sptan leukoplastom. Bola ommen. Ke
jej strhval nplas z hlavy, nahlas nariekala.
V pravej asti Aminej hrude naiel zlomen ihlu. Pomocou
lekrskych kliet ju vytiahol. Amy zvrieskla, ale potom ho
vyobjmala. Poul vzdialen zavjanie policajnej sirny.
Vetko je v poriadku, Amy, vetko je v poriadku, opakoval.
Usadil ju a pozornejie ju prezrel. Zdalo sa, e jej ni nie je.
Potom sa sptal: Kde je druh plotica?
Rossov sa zakabila. Prehltla ju.
Amy bola v bezpe a Elliot ctil, ako ho zalieva vlna hnevu.
Dontili ste ju, aby ju prehltla? Elektronick ploticu? Uvedomujete
si, e je to chlostiv zviera a jej zdravie je mimoriadne chatrn
Nerozuujte sa, povedala Rossov. Pamtte sa na vitamny,
o som jej dala? Aj vy ste prehltli jednu tabletku. Pozrela sa na
hodinky. Tridsadva mint, povedala. Nie zl. O tyridsa mint
musme opusti Nairobi.

8 / OKAMIT VCHODISKO
Munro sedel v lietadle a stlal gombky na potai. Sledoval,
ako sa na mapch kria iary, ako naskakuj daje, asov hodnoty,
koordinty blokujce informcie.
Pota rchlo nartol mon trasy expedcie. Na kad mu
stailo desa seknd. Uril trasu a potom vyskoili zvery nklady,
logistick akosti, problmy so zsobami, celkov as, ktor preiel
od tartu z Houstonu, potom zo sasnho vchodiskovho bodu
(Nairobi), kde sa prve nachdzali.
Hadalo sa vchodisko.
Nie ako za starch ias, dumal Munro. Dokonca ete pred takmi
piatimi rokmi sa expedcie vydvali na cestu nazdarboh, veriac v
astenu. Lene dnes kad expedcia potrebuje naplnova relny
as trvania vpravy potaom. Munro sa u dvno nauil BASIC,
TW/GESHUND a alie vie interaktvne jazyky. Nikto sa u
neme spoahn na vlastn sksenos. Biznis sa zmenil.
/ 117 /

Prve kvli zmenm vo veden vprav sa Munro rozhodol pre

ERTS. Celkom isto sa k expedcii nepridal kvli Karen Rossovej,
ktor bola poda neho zaat a nesksen. Lene ERTS mali
najprepracovanejiu databzu a najracionlnejie plnovacie
programy. akal, e pri behu na dlh trate bud tieto programy
znamena kov rozdiely. Okrem toho dval prednos menm
skupinm. Tridsalenn tm konzorcia bude v terne naisto
nemotorn.
Musel vak njs trasu, ktor ich dovedie na miesto skr. Munro
stlal klvesy, sledoval daje, ktor pred nm svietili. Hadal
trajektrie, kriovatky, spojenia. Potom sksenm okom vyberal
alternatvy. Vylil uzuk chodnky, vyradil letisk, eliminoval
cesty pre nkladiaky, vyhol sa brodom cez rieky.
Pota mu zakadm vyslil redukovan hodnoty, ale aj tak bol
as, potrebn na cestu zo sasnho vchodiska Nairobi k cieu
pridlh. Najvhodnejia trasa predbiehala konzorcium o tridsasedem mint. Na to sa vak nedalo spoahn. Zamrail sa a potiahol z
cigary. Mono keby preli cez rieku Liko v Mugane
Stlail klvesy.
Nepomohlo to. Prechod cez Liko by ich zdral. Sksil prejs cez
dolie Goroba, hoci cesta ceze sa ukazovala riskantn.
NAVRHNUT TRASA MIMORIADNE RISKANTN
Vek mozgy premaj podobne, utrsil Munro, fajiac
cigaru. No osi ho zaujalo: existuj azda in, neortodoxn postupy,
ktor prehliadli? A potom dostal npad.
Ostatnm sa to nebude pi, ale mohlo by to vyjs
Munro si na potai vyvolal zoznam logistickej vbavy. no, s
na to vybaven. Vyukal si na monitore vybran trasu a usmial sa,
lebo videl, e iara vedie priamo, krom Afrikou, a kon sa
niekoko kilometrov od miesta urenia. Poiadal o vstup.
NAVRHOVAN TRASA NEPRIJATEN
Postlal alie klvesy. Objavili sa vstupy. Bolo to, ako
predvdal konzorcium predbehn o celch tyridsa hodn. Takmer
o cel dva dni!
Pota sa vrtil k predchdzajcemu zveru: NAVRHOVAN
TRASA NEPRIJATEtN/VKOV FAKTORY/RIZIKO PRE
/ 118 /

LENOV VYSOK/MONOS SPECHU PODLIMITN/

Munro si nemyslel, e pota hovor pravdu. Bol presveden,
e po tej trase doku prejs, najm ak im bude ii poasie. Vka
nebude problm a krajina, hoci drsn, rozumne ustpi.
V skutonosti m viac na to Munro myslel, tm vmi sa
ubezpeoval, e to doku.

9 / ODLET
Mal turbovrtuov lietadlo Fokker S-144 dotiahli k boku
obrovskho Boeingu 747. Vyzeralo ako doja, pijce z matkinho
prsnka. Dve nakladacie rampy boli ustavine run, hmrili sa
chlapmi, ktor prenali vstroj z vieho lietadla do menieho.
Rossov sa vrtila na letisko a vysvetlila Elliotovi, e si prenjmu
menie lietadlo, pretoe 747 je pln plotc a zrove je aj privek
na to, o potrebuj urobi.
Lene my potrebujeme rchlejie lietadlo, namietol Elliot.
To nie je nevyhnutn, odvetila Rossov. alej u ni
nevysvetovala.
Tak i onak, veci teraz nabrali vemi rchle tempo a Elliot mal
in starosti. Pomohol Amy na palubu Fokkera a starostlivo ju
poprezeral. Zdalo sa, e je na celom tele dokriaban
prinajmenom si akala, e ju vade bol, len o sa jej dotkne ale
nijak kos nemala zlomen a mala dobr nladu.
Niekoko ernochov nakladalo do lietadla vstroj. Smiali sa,
bchali po chrbtoch, mali dobr nladu. Amy t chlapi uptali.
Doadovala sa odpovede na otzku: Ak art? Nevmali si ju vak,
sstreovali sa na prcu, ktor mali vykona. A ona bola ete cel
ornmen od liekov. oskoro zaspala.
Rossov dozerala na nakladanie. Elliot sa vybral do zadnej asti
lietadla, kde sa Karen zhovrala s bodrm ernochom. Predstavila
mu ho ako Kahegu.
, povedal Kahega a potriasol si s Elliotom rukou, doktor
Elliot. Doktorka Rossov a doktor Elliot, dvaja doktori, to je
bjen.
/ 119 /

Elliot netuil, o je na tom bjen.

Kahegov smiech bol nkazliv. Vemi dobr kryc manver,
oznamoval. Nie ako za starch ias s kapitnom Munrom. Teraz s
tu dvaja doktori lekrska misia, o? Bjen! Kde mte t lekrsku
vbavu? Povytiahol jedno oboie.
Nemme so sebou nijak lekrsku vbavu, povzdychla si
Rossov.
Och, bjen, doktorka, pia sa mi vae spsoby, skontatoval
Kahega. Ste Amerianka, o? oe to vezieme? M-estnstky?
Dobr puky, M-estnstky. Moje obben.
Kahega si mysl, e prevame zbrane, povedala Rossov. Nie
a nie uveri, e to nie je pravda.
Kahega sa smial. Idete s kapitnom Munrom! povedal, akoby
to vysvetovalo vetko. A pobral sa dozrie na ostatnch robotnkov.
Ste si ist, e neprevame zbrane? sptal sa Elliot, ke
osameli.
Zaujma ns osi ovea vzcnejie ako zbrane, odvrkla
Rossov. Prebaovala vstroj, pracovala vemi rchlo. Elliot sa
sptal, i jej neme pomc, ale pokrtila hlavou. Musm to urobi
sama. Cel to treba zredukova na tyridsa libier na osobu.
Na tyridsa libier? Vetko?
Tak nm to pota vyrtal. Munro priviedol Kahegu a sedem
alch pomocnkov Kikujov. S nami troma je to dokopy jedens
ud, plus Amy aj ona dostane svojich tyridsa libier. Dokopy to
rob tyristo osemdesiat libier. Rossov naalej vila batohy a
balky so stravou.
Tto novina vzbudila v Elliotovi vne pochybnosti. Expedcia
nabrala neakan obrat, stvala sa oraz nebezpenejou. Okamit
nutkav tbu ujs od toho vetkho skrotila spomienka na
videozznam a na siv, gorilm podobn bytosti. Tuil, e je to nov,
dosia neznme zviera. Tak objav stl za riziko. Hadel z okna na
nosiov. S to Kikujovia?
no, odpovedala. S to dobr nosii, hoci ani na chvu
nezatvoria sta. lenovia kmea Kikuju radi rozprvaj. Vetci s
bratia, take len tak mimochodom dvajte si pozor na rei. Len
dfam, e Munro im toho nemusel prezradi privea.
/ 120 /

,.Kikujom?
Kdee tm z TAN.
TAN, zopakoval Elliot.
anom. ania sa ivo zaujmaj o potae a elektronick
technolgiu, vysvetovala Karen. Munro im bude musie osi
navravie, na opltku za rady, ktor mu dvaj. Mvla rukou k
oknu. Elliot vyzrel von. Munro tam stl v tieni Boeingu a zhovral sa
so tyrmi anmi.
Hej, ozvala sa Rossov ulote to tamto do kta. Ukzala na
tri vek polystyrnov kartny, oznaen npisom AMERICK
PORTOV POTPAI, LAKE ELSINORE, CALIF
Budeme pracova aj pod vodou? sptal sa zmten Elliot.
Ale Rossov mu u nevenovala pozornos. Kto vie, o om sa s
nimi zhovra, poznamenala. Ako sa ukzalo, Rossov sa nemusela
nioho b, pretoe Munro zaplatil anom msi ovea cennejm,
ako boli informcie o elektronike.
O 14:24 hod sa Fokker odlepil z nairobskej tartovacej drhy.
Odtartoval o tri minty skr, ako im uroval nov asov rozvrh.
Za estns hodn toko trvalo, km sa Amy pozbierala
expedcia ERTS preletela 560 m ponad zemie tyroch ttov
Kene, Tanznie, Rwandy a Zairu na ceste z Nairobi do Barawandy
na samom okraji konskho daovho pralesa. Uskutoni takto
komplexn presun by sa nedalo bez pomoci vonkajch spojencov.
Munro povedal, e m priateov na nich miestach. V tomto
prpade to bola nska tajn sluba v Tanznii.
ania psobili v Afrike od zaiatku esdesiatych rokov, ke
sa ich pionna sie poksila ovplyvni priebeh konskej obianskej
vojny. na si chcela zabezpei prstup k bohatm zsobm urnu v
Kongu. Opercie v terne vykonvali prostrednctvom nskej
banky, alebo astejie Tlaovej agentry Nov na. Munro mal
do inenia s mnostvom vojnovch korepondentov TAN, najm
ke v rokoch 1963 a 1968 paoval zbrane. O svoje kontakty vlastne
nikdy nepriiel.
Prtomnos nskeho kapitlu v Afrike bola pozoruhodn.
Koncom esdesiatych rokov viac ako polovica z dvoch milird
/ 121 /

nskej oficilnej zahraninej pomoci smerovala do Afriky. Pribline

rovnak sumu na investovala potajme. V roku 1972 si Mao Cetung verejne akal, e peniaze, uren na zvrhnutie prezidenta
Mobutuho v Zaire, vyli nazmar.
nska misia v Afrike mala za lohu eli ruskmu vplyvu. Lene
u od ias druhej svetovej vojny nemali ania privemi v lske
Japoncov a Munrova tba porazi euro-japonsk konzorcium tu
padla na ivn pdu. Aby posvtili zvzok, Munro im venoval tri
zaolejovan kartny z Hongkongu.
Dvaja hlavn nski agenti psobiaci v Afrike Li Tao a Liu uvan pochdzali z provincie J-nan. Prca sa im tu zdala nudn,
najm kvli neslanej nemastnej africkej strave. S vakou preto prijali
Munrov dar katuu nskych hb, katuu tipavej sjovej
omky a katuu ili pasty s cesnakom. Skutonos, e tieto prsady
pochdzali z neutrlneho Hongkongu a neboli to podradn koreniny
z Tchajvanu, bola jemnstka navye. V kadom prpade tento darek
navodil prhodn atmosfru na neformlny rozhovor.
Pracovnci TAN pomohli Munrovi pri papierovan, pomohli mu
zohna inak ako dostupn sasti vstroja a informcie. ania
mali vynikajce mapy a pozoruhodne podrobn informcie o situcii
na severovchodnej hranici Zairu to preto, e pomhali
tanznijskm vojskm prepadn Ugandu. ania mu prezradili, e
rieky v dungli s rozvodnen a poradili mu, aby si na ich
prekonanie zaobstaral baln. Lene Munro o tak radu nestl. Tvril
sa, akoby mal svoj vlastn pln, ako dosiahnu miesto urenia, a
vbec pritom neprechdza cez nijak rieku. Pravdae, o jeho
plnoch nemali ani potuchy.
16. jna o 10,00 hod predpoludnm Fokker pristl na letisku v
Rawamagene, aby si doplnil pohonn ltky. Bolo to na predmest
Kigali v Rwande. Miestny radnk dopravnej kontroly vystpil na
palubu lietadla aj s podlokou na psanie a formulrmi, a sptal sa na
cie ich letu. Munro povedal, e je to letisko v Rawamagene, mieniac
tm, e lietadlo urob oblk nad mestom a znova sa sem vrti.
Elliot sa zamrail. Ale my musme prist kdesi v
Pst, povedala Rossov a pokrtila hlavou. Nerute ich.
/ 122 /

radnk bol s takmto letovm plnom navidomoi spokojn.

Len o pilot podpsal formulr, radnk odiiel. Rossov
vysvetovala, e radnci v Rwande s zvyknut na lietadl, ktor
nemaj vypsan plny. Chce vedie len toko, kedy sa toto lietadlo
vrti. Zvyok u nie je jeho vec.
Letisko v Rawamagene bolo ospal. Dve hodiny museli aka,
km im privez benzn, avak obyajne netrpezliv Rossov akala
celkom pokojne. A Munro driemal. Aj jeho nechalo mekanie plne
ahostajnm.
A o n asov rozvrh? sptal sa Eliot.
Bez problmov, odpovedala. Aj tak musme tri hodiny aka.
Potrebujeme svetlo nad Mukenkom.
Je tam letisko? sptal sa Elliot.
Dalo by sa to tak nazva, odvetil Munro. Stiahol si safari
klobk na oi a spal alej. V Elliotovi to vzbudilo obavy. Rossov
mu musela vysvetli, e vina vidieckych letsk v Afrike s phe
hlinen psy, vysekan do bua. Piloti tam nemu pristva v noci
alebo za hmlistch rn, lebo na drhach s neraz zvierat alebo
utboren koovnci, alebo tam stoj in lietadlo, ktor tam pristlo a
neme sa znova vznies do vzduchu. Potrebujeme svetlo,
vysvetovala mu. Preto akme. iadne strachy: so vetkm sa
pota.
Elliot prijal jej vysvetlenie a vrtil sa dozrie na Amy. Rossov si
povzdychla. Nemyslte, e by bolo lepie vetko mu poveda?
sptala sa.
Preo? sptal sa Munro a ani si nezdvihol klobk z nosa.
Mono bud problmy s Amy.
O Amy sa postarm, povedal Munro.
Elliota to rozli, povedala Rossov.
Prirodzene, e ho to rozli. Lene niet dvodu rozuova ho
skr, ako to bude nevyhnutn. Napokon, koko nm ten skok
prinesie?
Prinajmenej tyridsa hodn. Je to nebezpen, ale budeme ma
k dispozcii celkom nov asov rozvrh. Ete vdy ich meme
predbehn.
Tak, tu mte svoju odpove, povedal Munro. Teraz u mlte a
/ 123 /

trochu si oddchnite.

/ 124 /

Piaty de

1 / ZAIR
Po phodinovom lete z Rawamageny sa rz krajiny zmenil. Za
Gomou, nealeko hranice so Zairom, leteli u nad vbekami
konskho daovho pralesa ahajcimi sa na vchod. Fascinovan
Elliot hadel z okna.
Niekoko krehkch chumov hmly sa v bledom rannom svite
lepilo na baldachn z korn stromov. Preleteli nad temnou, hadiacou
sa krivkou mtnej rieky alebo nad rovnou tmavoervenou iarou
cesty. Lene zva z vky hadeli na nim neruen zahu
hustho pralesa, ahajcu sa do diaky, kam a oko dovidelo.
Pohad to bol unavujci a zrove aj nahal strach bolo
straideln ocitn sa zoi voi tomu, o Stanley nazval ahostajn
rozahlos prrodnho sveta. Ako tak sedel na pohodlnom sedadle a
vychutnval dobrodenie klimatizcie, musel uzna, e tento obrovsk
monotnny les je asn vtvor prrody, ktor vekoleposou pred
najvie mest a in vtvory udstva. Kad zelen chum stromu
mal kme hrub tyridsa stp a nel do vky dvesto stp. Jeho
vzdvajce sa lstie ukrvalo priestor vekosti gotickej katedrly.
Elliot vedel, e prales ahajci sa pribline dvetisc m na zpad sa
nakoniec zastav na brehu Atlantickho ocenu, na zpadnom
pobre Zairu.
Elliot predvdal reakciu Amy pri prvom pohade na dungu, jej
prrodn ivotn prostredie. Uprene hadela z okna. Zagestikulovala
Tu dunga, s takou istou citovou nezainteresovanosou, s akou
/ 125 /

pomenovvala farebn karty alebo predmety, o pred u rozloili na

podlahu jej vagna v San Franciscu. Identifikovala dungu,
pomenovala to, o videla, ale nectil, e by v tom bolo hlbie
poznanie.
Elliot ju oslovil: Pi sa Amy dunga?
Dunga tu, zagestikulovala. Dunga by.
Nedal sa odradi, hadal citov vzby, ktor bol si tm ist v
nej musia existova. Pi sa Amy dunga?
Dunga tu. Dunga by. Dunga miesto tu Amy vidie.
Sksil to z inej strany. Amy i v dungli tu?
Nie. Nijak vraz.
Kde Amy i?
Amy i Amy doma. Hovorila o svojom vagne v San Francisku.
Elliot videl, ako si odopna bezpenostn ps, bradu si podopiera
rukou a lenivo had z okna. Naznaila Amy chcie cigareta. Vimla
si, e Munro faj. Neskr, Amy, povedal Elliot.
O siedmej rno preleteli nad trblietajcimi sa kovovmi
strechami komplexu ban na cn a tantal v Masisi. Munro, Kahega a
ostatn nosii sa pobrali do zadnej asti lietadla, kde sa dali do prce
na vstroji, vzruene sa baviac v swahiline.
Ke Amy uvidela, ako odchdzaj, urobila zopr posunkov. Oni
ma strach.
Strach z oho, Amy?
Oni ma strach mui oni ma strach problmy. Po chvli aj Elliot
zaiel do zadnej asti lietadla a naiel tam Munrovch chlapov spoly
zahrabanch pod vekmi kopcami slamy, ako skladaj vstroj do
podlhovastch oblkovitch kontajnerov tvaru torpda. Nakoniec
kontajnery obalili slamou. Elliot ukzal na torpda. o to m by?
Nazva sa to ,Crosslinove kontajnery, povedal Munro. S
vemi bezpen.
Ete nikdy som nevidel takto bali vstroj, poznamenal Elliot,
sledujc chlapov pri prci. Zd sa, e zsoby mme ako vo vatike.
Veru tak. Munro preiel cez cel lietadlo ku kabne, aby sa o
omsi pozhovral s pilotom.
/ 126 /

Amy naznaila: Mu vlasy nos klama Peter. Mu vlasy nos

bolo meno pre Munra. Elliot si ju nevmal. Vrtil sa ku Kahegovi.
Ako aleko je k letisku?
Kahega vzhliadol. K letisku?
Pri Mukenku.
Kahega zastal, o omsi premal. Dve hodiny, povedal. A
potom sa zachichotal. Povedal osi po swahilsky a aj vetci jeho
bratia sa rozosmiali.
o je tu smiene? sptal sa Elliot.
Och, doktor, povedal Kahega a potapkal ho po chrbte. Ty
m humor v krvi.
Lietadlo sa naklonilo, urobilo vo vzduchu pomal irok oblk.
Kahega a jeho bratia vyzerali oblkami. Elliot sa pridal k nim. Videl
len jednoliatu dungu a potom rad zelench dpov, kolucich sa
hlboko pod nimi blatistou cestou. Vyzeralo to ako vojensk formcia.
Niekokokrt sa za nm ozvalo slovo Muguru.
o sa deje? sptal sa Elliot. Je to Muguru?
Kahega divo krtil hlavou. Doerta, nie. Ten prekliaty pilot! Ja
som kapitna Munra varoval. Ten prekliaty pilot zabldil.
Zabldil? zopakoval Elliot. U samotn slovo mrazilo.
Kahega sa zasmial. Kapitn Munro ho nasmeroval sprvne, a
teraz kaje ostoes.
Lietadlo letelo na vchod od dungle, smerom k zalesnenej
pahorkatine, vlniacim sa kopcom a skupinkm stromov s
opadvajcim lstm. Kahegovi bratia vzruene o omsi trkotali,
smiali sa a navzjom sa potapkvali. Zdalo sa, e im je nramne
dobre.
Potom sa vrtila Rossov. Rchlo prela ulikou. Tvr mala
napt. Otvorila kartnov katule, vytiahla niekoko g vekosti
basketbalovej lopty z tuhej kovovej flie.
Flia mu pripomenula ozdoby z vianonho stromeka. Nao to
je? sptal sa Elliot.
Potom zaul prv vstrel a Fokker sa vo vzduchu otriasol.
Pribehol k oknu a zbadal tenk, rovn, bielu dymov stopu
koniacu sa v iernom oblaku dymu po ich pravici. Fokker sa
/ 127 /

zakolsal. Sklopil nos k dungli. Elliot videl, ako sa zo zelene pod

nimi odptala druh iara.
Je to strela, uvedomil si. Riaden strela.
Rossov! zahrmel Munro.
Pripraven! zavolala Rossov.
Nasledovala ohluujca erven explzia a vhad z okna mu
zastrel dym. Lietadlo sa otriaslo od vbuchu, ale pokraovalo v
manvri. Elliot tomu nemohol uveri: ktosi na nich striea.
Radar! zakrial Munro. Nie je to optika! Radar!
Rossov nabrala do nruia strieborn basketbalov lopty a
rozbehla sa dole ulikou. Kahega otvoril zadn dvere. Kabnou
prefial vietor.
Doerta, o sa to deje? sptal sa Elliot.
To ni, odvetila Rossov cez plece. Zskavame as. Ozvalo
sa hlasit zafianie a po om tret vbuch. Lietadlo sa ete vdy
postupne naklalo. Rossov strhla obal z basketbalovch lpt a
vyhodila ich do priestoru.
Motory hrmeli, Fokker preletel osem m na juh a vykriabal sa
do vky dvanstisc stp, potom obletel les, akoby sa chystal
prist. Pri kadom okruhu videl Elliot psy z flie. Viseli vo
vzduchu ako jagajci sa kovov mrak. Hoci zvuk a nrazy vzduchu
prichdzali z diaky, Amy bola znepokojen. Kolsala sa na sedadle,
dopredu a sp, a potichu chrochtala.
To s kovov psky, ruia radar, vysvetovala Rossov. Sedela
pred svojm prenosnm pultom s potami a stlala klvesy.
Mtie to radarov systmy. Radarom navdzan strely zem-vzduch
ns teraz zaznamenvaj, akoby sme boli kdesi uprostred mrakov.
Elliot poval jej slov spomalene, ako vo sne. Nedvali nijak
zmysel. Ale kto to na ns striea?
Pravdepodobne FZA. povedal Munro. Forces Zairoises
Armoises zairsk armda.
Zairsk armda? A preo?
Je to omyl, odpovedala Rossov. Ete vdy stlala klvesy.
Nezdvihla od nich zrak.
Omyl? Odpauj na ns rakety zem-vzduch, a to m by omyl?
Nemyslte, e by bolo lepie spoji sa s nimi a upozorni ich, e ide o
/ 128 /

omyl?
To sa ned, povedala Rossov.
Preo sa to ned?
Pretoe, povedal Munro, nechceme dodra letov pln z Rawamageny. My toti naruujeme vzdun priestor Zairu.
Jeiikriste, hlesol Elliot.
Rossov nepovedala ni. Naalej pracovala za pultom s
potami, snaila sa ustli obraz na monitore, stlala jednu
klvesu za druhou.
Ke som pristal, e sa na tejto vprave zastnm, povedal
Elliot a zanal kria, netuil som, e sa dostanem do vojnovej
zpletky.
Ani ja, povedala Rossov. Vyzer to, akoby sme obaja dostali
viac, ako znela dohoda.
Skr ako mohol Elliot osi poveda, Munro mu poloil ruku
okolo pliec a odviedol ho nabok. Vetko sa dobre skon, povedal.
S to zastaral rakety, vetky po zrunej dobe a vina z nich
vybuchuje, pretoe im od staroby prask pevn palivo. Nehroz nm
nijak nebezpeenstvo. Len sa pozrite na Amy, potrebuje vau
pomoc. Nechajte ns s Rossovou pracova.
Rossov sa ocitla pod silnm tlakom. Lietadlo krilo osem m
od staniolovho mraku a ona sa musela rchlo rozhodn. Prve toti
narazila na niiv a celkom neoakvan prekku.
Euro-japonsk konzorcium malo pred nimi od samotnho
zaiatku nskok pribline osemns hodn a dvadsa mint. Ete na
zemi, v Nairobi, vypracoval Munro spolu s Rossovou pln, ktor
tento rozdiel zmae a vprava ERTS zska pred tmom konzorcia
nskok tyridsiatich hodn. Tento pln ktor z oividnch prin
Elliotovi neprezradila predpokladal, e vyskoia na padkoch na
hol jun svahy sopky Mukenko.
Munro odhadol, e od Mukenka je to k rozpadnutmu mestu
pribline tridsaes hodn cesty. Rossov predpokladala, e z
lietadla vyskoia o druhej popoludn. Poda prkrovu mraien nad
Mukenkom a charakteru miesta dopadu mohli do mesta dorazi a na
poludnie 19. jna.
/ 129 /

Pln to bol mimoriadne hazardn. Na padkoch mala zoskoi

nevycvien posdka, znies sa mali doprostred divoiny, skadia
boli prinajmenej tri hodiny chdze do najbliieho vieho mesta.
Ak ktosi utrp vne poranenie, ance na preitie m iba mal.
Obva sa museli aj o vstroj: vo vke 8.000 10.000 stp nad
sopenmi svahmi bol odpor vzduchu men, Crosslinove balky ju
mono dostatone neuchrnia.
Rossov pvodne Munrov pln odmietla ako privemi riskantn,
ale Munro ju presvedil, e sa d uskutoni. Poukzal na to, e
padky sa v uritej vke otvoria automaticky, e horn vulkanick
vrstva svahu je mkk ako piesok na pli, e Crosslinove kontajnery
mono obali slamou a e Amy znesie na zem on sm.
Rossov si na houstonskom potai dvakrt preverila
vchodiskov monosti. Vsledky boli nesporn. Pravdepodobnos
spenho skoku bola .7980. Monos, e sa ktosi ako zran, bola
jedna k piatim. Pravda, ak sa im zoskok vydar, spech expedcie
bude ma index .9943. Bolo vlastne ist, e cestou na miesto urenia
konzorcium predbehn.
Nijak alternatvny pln nebol tak subn. Pozrela na daje a
povedala: Tum skome.
Veru, skome, pritakal Munro.
Skok v sebe skrval mnoho problmov, pretoe najnovie
geopolitick informcie boli oraz menej priazniv. Povstanie
Kiganiov vrcholilo. Pygmejovia boli nespoahliv. Zairsk armda
vyslala ozbrojen oddiely na vchodn hranicu, aby pacifikovali
Kiganiov a bojov oddiely africkch armd plili od boku.
Zoskoi na Mukenko znamenalo vystavi sa vetkm spomnanm
rizikm.
Lene to vetko sa odohralo ete skr, ako strely zem-vzduch
zairskej armdy zaali vybuchova vade okolo nich. Ete vdy sa
nachdzali osemdesiat m na juh od zamanho miesta vsadku,
krili nad zemm Kiganiov, plytvali asom a palivom. Vyzeralo to,
akoby ich smel, starostlivo vypracovan a potaom potvrden
pln mal vyjs navnivo.
A na dvaok ku vetkm starostiam sa nemohla poradi s
Houstonom. Pota odmietol spoji sa so satelitom. Ptns mint
/ 130 /

sa mocovala s prenosnm zariadenm, zvovala prkon a zapnala

tajn kdy, a nakoniec pochopila, e jej spojenie blokuj
elektronicky.
Po prv raz, pokia jej pam siahala, sa Karen Rossovej chcelo
plaka.
Upokojte sa, til ju Munro. Zloil jej ruky z tlaidiel potaa.
Obas sa to stane, nem zmysel vzruova sa. Rossov znova a
znova stlala tlaidl a neuvedomovala si pritom, o rob.
Munro si uvedomoval zhorujcu sa situciu oboch, Elliota aj
Rossovej. osi podobn zail aj na inch vpravch, najm ke na
nich boli zainteresovan vedci a technici. Vedci pracovali cel dni v
laboratrich, kde boli podmienky prsne regulovan a
monitorovan. Skr i neskr prichdzali k presvedeniu, e vonkaj
svet mono ovlda rovnako ako svet v ich laboratrich. Hoci v
podstate to dobre vedeli, zistenie, e prrodn svet sa riadi vlastnmi
pravidlami a voi nim je ahostajn, malo za nsledok tvrd
psychick ok. Munro poznal jeho prznaky.
Ve vidia, povedala Rossov, e nie sme vojensk lietadlo!
Ako to mu robi?
Munro sa na u uprene zahadel. V konskej obianskej vojne
vetky zainteresovan strany zostreovali civiln lietadl s rutinnou
samozrejmosou. To sa stva, poznamenal.
A to blokovanie? Zairsk bastardi na to nie s zariaden. Blokuje
ns ktosi medzi vysielakou a satelitom. Aby to mohol urobi,
potrebuje in druicu, a Zmkla a zamraila sa.
Nemete aka, e konzorcium bude neinne sedie na zadku,
povedal Munro. Otzka znie in. Dokete nadviaza nov
spojenie? Mte protiopatrenia?
Pravdae mm protiopatrenia, povedala Rossov. Mem
zakdova cel prenan text, sprvu mem prena opticky, na
infraervenom nosii, mem zapoji zkladn kbel lene ni z
toho nedm dokopy v nasledujcich niekokch mintach, a my tie
informcie potrebujeme okamite. Mme po plne.
To sa stva, zopakoval Munro pokojne. Postrehol naptie na jej
tvri a pochopil, e jej to nemysl jasne. Navye chpal, e sa
/ 131 /

nedoke sstredi. Znova ju musel upokoji.

Poda Munrovho odhadu sa vprava ERTS v tej chvli skonila.
V skutonosti u nemu predbehn konzorcium, nemu sa na
uren miesto dosta skr. Lene nemal v mysle vzda sa. Pridlho
viedol rozlin vpravy a vedel, e prihodi sa me kadeo. Preto
povedal: Ete vdy meme straten as zska sp.
Zska sp? Ako?
Munro spomenul prv, o mu zilo na um: Meme sa vyda na
lnoch Ragorou na sever. Je to vemi rchla rieka, nebude to
problm.
Ragora je privemi nebezpen.
To sa uvid, povedal Munro, hoci vedel, e Rossov m pravdu.
Ragora bola najm v jni vemi nebezpen. Napriek tomu hovoril
alej, ticho, upokojujco, dodval jej odvahu. Mm to poveda
ostatnm? sptal sa nakoniec.
no, pristala Rossov. V diake zaula aliu explziu.
Vypadnime stadiato.
Munro odbehol do zadnej asti Fokkera. Kahegovi prikzal:
Priprav chlapov.
no, boss, povedal Kahega. Dal kolova fau whisky. Kad
z chlapov si z nej dal poriadny glg.
Elliot vyzvedal: o to m, doerta, znamena?
Chlapi sa potuuj, informoval ho Munro.
Kvli omu sa potuuj? sptal sa Elliot.
V tej chvli sa k nim vrtila Rossov. Tvr mala zachmren.
alej ideme peo, oznmila.
Elliot vyzrel z okna. Kde je letisko?
Tu nie je nijak letisko, povedala Rossov.
o tm chcete poveda?
Tm chcem poveda, e tu nie je letisko.
Chcete s tmto lietadlom prist na poli? sptal sa Elliot.
Nie, odpovedala mu Rossov. Toto lietadlo nebude vbec
pristva.
Tak teda ako sa dostaneme na zem? sptal sa Elliot, no ete vo
chvli, ke kldol otzku, sa mu obrtil aldok, pretoe pochopil,
ako znie odpove.
/ 132 /

Amy sa ni nestane, povedal Munro bodro, pevne zapnajc

Elliotovi popruhy na hrudi. Dal som jej injekciu toho vho
utiujceho thoralenu. Bude celkom pokojn. Ni sa nebojte, budem
ju dobre dra.
Budete ju dobre dra? sptal sa Elliot.
Je primal, nesedeli by jej popruhy, povedal Munro. Musm ju
dolu znies. Amy hlasito odfukovala a slintala na Munrovo plece.
Poloil ju na podlahu. Zostala bezvldne lea na chrbte a jednostaj
fuala.
A teraz vy, povedal Munro. Padk sa vm otvor automaticky.
Po oboch stranch mte lank, naavo aj napravo. Ak chcete letie
doava, potiahnete av. Ak doprava, prav, a
o bude s ou? sptal sa Elliot a ukzal na Amy.
Ja ju zoberiem. Dvajte pozor. Ak osi nebude v poriadku, tu, na
hrudi, mte rezervn padk. Poklopkal po gui ltky, na ktorej
spovala mal ierna krabika s npisom 4757. To je v zchrann
vkomer. Ak dosiahnete vku tritiscessto stp a budete pritom
pada vou rchlosou ako dve stopy za sekundu, automaticky
vystrel nhradn padk. Nemte sa oho b: vetko riadi
automatika.
Elliota oblial studen pot. A o pristtie?
Ni zvltne. Munro sa ukrnul. Pristanete takisto
automaticky. Stojte vone a mkko. Nohami stlmte nraz. Je to ako
zoskoi z desa stp vysokho okna. Urobili ste to v ivote u
tisckrt.
Elliot si vimol, e za nm s otvoren dvere a do lietadla prenik
jasn slnen svit. Vietor hvzdal a zavjal. Kahegovi mui vyskoili
rchlo jeden za druhm. Zadval sa na Rossov. Bola bled, vrchn
pera sa jej chvela, kovito zvierala rm dver.
Karen, hdam nepjdete spolu s
Vyskoila, stratila sa im v slnenom svetle. Munro povedal: Ste
na rade.
Nikdy predtm som neskkal, povedal Elliot.
To je najlepie. Aspo nebudete ma strach.
Ale ja mm strach.
Rd vm pomem, povedal Munro a vystril Elliota z lietadla.
/ 133 /

Munro ho sledoval, ako pad, a smev mu z tvre zrazu zmizol.

Srden sprvanie len predstieral, aby Elliotovi pomohol. Ak m
chlap urobi osi nebezpen, povedal neskr, pome mu, ak je
nasrden. Ochrni ho to, naozaj ho to ochrni. Je lepie, ak kohosi
nenvid, ako keby sa mal zosypa iba tak. Chcel som, aby ma Elliot
celou cestou na zem nenvidel.
Munro vedel, ak riziko podstupuj. Vo chvli, ke opustili
lietadlo, opustili aj civilizciu a vetky jej nepochybn vdobytky.
Neskkali iba vzduchom, ale aj asom, sp, do ovea
primitvnejch a nebezpenejch ivotnch podmienok do veitej
skutonosti Konga, ako existovalo storoia pred nimi. Tak boli
najdleitejie fakty, povedal Munro, ale nevidel som nijak
dvod, aby som ostatnch znepokojoval ete skr, ako vyskoili.
Mojou lohou bolo dosta tch ud do Konga, nie na smr ich
vydesi. Na to zostvalo more asu.
Na smr vydesen Elliot skoil.
aldok sa mu vyhupol kamsi do hrdla. V stach poctil i.
Vietor mu hvzdal okolo u a echral vlasy. Vzduch bol studen
okamite premrzol a chvel sa od zimy. Pod nm, na vlniacich sa
kopcoch sa rozkladal prales Barawana. V tej chvli vak nedokzal
oceni krsu prrody pod sebou, ba v skutonosti zatvoril oi, pretoe
letel strmhlav straidelnou rchlosou k zemi. Lene so zavretmi
oami si ovea viac uvedomoval hvzdanie vetra.
Prelo privea asu. Padk (alebo skr krenec padku a krdla)
sa oividne nehodlal otvori. Jeho ivot teraz zvisel od rezervnho
padku, pripevnenho na hrudi. Zovrel ho, mal tuh uzlk nad
vriacim aldkom. Potom ruky odtiahol: nechcel sa miea do
otvrania. Hmlisto si pamtal, e udia umierali prve takto, ke
zbabrali otvranie padka.
Vietor fial naalej. Jeho telo straideln padalo nadol. Ni sa
nedialo. Ctil, ako mu prudk vietor nara do nh, klbe nohavice,
lep mu koeu na ramen. Ni sa nedialo. Odvtedy, o vyskoil z
lietadla, museli prejs prinajmenej tri minty. Neodvaoval sa
otvori oi, mal strach, e uvid stromy, ako sa rtia v strety jeho
telu, padajcemu na ne v poslednch sekundch ivota, ktor si ete
/ 134 /

uvedomoval
Chcel sa vzti.
i mu vytekala z st, ale pretoe padal hlavou dolu, tekutina mu
stekala po brade na krk a potom za koeu. Mrzlo. U nedokzal
ovldnu drkotanie.
Vyletel hore tak prudko, e mu takmer praskla kos.
Chvu si myslel, e dopadol na zem, ale potom si uvedomil, e
ete vdy kles k zemi, no ovea pomalie. Otvoril oi a hadel na
belas nebo.
Pozrel dole a okovalo ho, e je ete vdy dobrch tisc stp nad
zemou. Oividne padal z lietadla len niekoko seknd
Zdvihol zrak. Lietadla nebolo. Priamo nad hlavou mal obrovsk
trojuholnkov tie s jasnmi ervenmi, bielymi a belasmi pruhmi:
padk. Zistil, e je jednoduchie hadie hore ako dole. Pozorne si
padk poobzeral. Predn hrana bola skriven a vydut. Tenk zadn
as sa trepotala vo vetre. Padk sa vemi ponal na krdlo lietadla.
Smerom dole, a k nemu, viedli od neho nry.
Zhlboka sa nadchol a pozrel dole. Ete vdy bol vemi vysoko
nad povrchom zeme. Pomalos, s akou sa znal k zemi, bola
prjemn. Dodvala mu pokoj.
Potom si vimol, e sa nepohybuje priamo k zemi. Hnalo ho
bokom. Pod sebou videl ostatn padky, Kahegu a jeho chlapov,
Rossov. Poksil sa zrta ich, ale nedokzal sa sstredi. Zdalo sa,
e let kamsi bokom od nich.
Potiahol nru, o dral v avej ruke, a poctil, ako sa jeho telo
zvrtlo, ke sa pohol padk, ktor ho teraz zanal viac doava.
Nie zl, pomyslel si.
Prudie potiahol za av nru, ignorujc skutonos, e zrove
nabral na rchlosti. Pokal sa ustli svoju polohu vzhadom na
trojuholnky klesajce pod nm. Poul, ako mu v uiach zavja
vietor. Zahadel sa hore v ndeji, e zazrie Munra, lene dovidel len
na psy vlastnho padka.
Znova sa pozrel dole a prekvapilo ho, e zem je ovea bliie.
Vlastne sa mu zdalo, e sa mu brutlnou rchlosou enie v strety.
Uvaoval, preo m dojem, e kles pomaly a mkko. No v klesan
nebolo ni mkk. Uvidel, ako sa prv padk prelomil Kahega sa
/ 135 /

dotkol zeme potom druh, tret.

O chvu pristane aj on. Dostal sa na rove stromov, ale
privemi ho zanalo do strany. Uvedomil si, e avou rukou strnulo
ah za nry. Pustil ich a bon pohyb sa vyrovnal. Letel dopredu.
Na zemi sa poskladali alie dva padky. Obzrel sa a uvidel
Kahegu a jeho chlapov, ako u skladaj ltku, z ktorej boli padky.
Ni sa im neprihodlo. To mu dodalo odvahy.
Kzal sa priamo do hustej skupinky stromov. Zaahal za povrazy
a zvrtol sa doprava. Cel jeho telo sa naklonilo. Letel rchlo.
Stromom sa neme vyhn. Naraz do nich. Vetvy sa po om
naahovali ako prsty, zvierali ho.
Zatvoril oi a poctil, ako ho vetvy kriabu na tvri a na tele,
padal pomedzi ne k zemi a vedel, e kad chvu naraz, e kad
chvu dopadne na zem a zval sa
Nedopadol.
Vetko zmklo. Ctil, ako sa hojd hore a dole. Otvoril oi a
uvidel, e sa hojd tyri stopy nad zemou. Padk sa zachytil na
stromoch.
Vymanil sa z popruhov a padol na zem. Ke sa zdvhal, pribehli
k nemu Kahega s Rossovou a ptali sa ho, i sa mu ni nestalo. Som
v poriadku, povedal Elliot a naozaj ctil, e je v poriadku, e je iv
ako kedykovek predtm. V nasledujcej chvli sa prevalil na
stpnut nohy a rchlo vstal.
Kahega sa zasmial. Vitajte v Kongu, povedal.
Elliot si utrel bradu a sptal sa: Kde je Amy?
O chvu nato pristal aj Munro. Krvcalo mu ucho, do ktorho ho
v hrze uhryzla Amy. Amy vak zitok nijako neublil. Kolenaky
pribehla k Elliotovi, presvedila sa, e sa mu ni nestalo, a naznaila
Amy letie nepi.
Pozor!
Prv z Crosslinovch balkov, vyformovanch do tvaru torpda,
sfial z oblohy a ke zasiahol zem, vybuchol ako bomba, rozsievajc
vstroj a slamu na vetky strany.
Tamto je druh!
Elliot ozlomkrky uhal do bezpeia. Druh bomba sa zaryla do
/ 136 /

zeme iba ksok od neho. Zahdzali ho kontajnery s potravinami a

ryou. Poul, ako mu nad hlavou vr kriaci Fokker. Vstal prve
vas, aby videl, ako sa na zem znaj posledn dva Crosslinove
kontajnery a ako Kahegovi mui beia do bezpeia, ako Rossov
kri: Pozor, tieto maj lasery!
Bolo to akoby uprostred nletu, ktor sa skonil tak rchlo, ako
sa zaal. Fokker z oblohy zmizol a nebo zmklo. Chlapi zaali
preklada vstroj a zakopva padky a Munro na nich tekal povely
v swahiline.
O dvadsa mint u v zstupe krali lesom. Boli to prv kroky
zo stovk m, ktor ich zaved do neprebdanch konn
vchodnho Konga, k rozprvkovej odmene.
Ak k nej dorazia vas.

2 / KIGANIOVIA
Elliot prekonal prvotn otras zo svojho skoku a s poteenm
vychutnval cestu cez prales Barawana. Vo vetvch sa haterili
opice, v chladnom vzduchu tebotali vtci, Kikujovia nosii li v
rade za sebou, fajili cigarety a artovali vo svojej exotickej
materine. Elliota ovldli sam kladn emcie zaval pocit
oslobodenia od necitlivej civilizcie, pocit dobrodrustva z
neoakvanch udalost, ktor ho mu prekvapi hne v
nasledujcej chvli, a nakoniec pocit romantiky z hadania hlboko
vzruujcej minulosti, zatia o vadeprtomn nebezpeenstvo
zintenzvnilo vetky pocity do najvyej miery. V takejto
preduchovnelej nlade poval zvuky, ktor vydvali lesn zvierat
okolo neho, sledoval hru slnenho svetla a tieov, pod nohami ctil
prun zem. Pooku sa dval na Karen Rossov, ktor sa mu zrazu
zdala celkom neoakvanm spsobom krsna a vzneen.
Karen Rossov mu pohad neoptovala.
Idc krtila gombkmi na jednej zo svojich elektronickch
debniiek, pokala sa ustli signl. Druh elektronick skrinka sa
jej hompala na pleci, a pretoe sa neobzrela a nehadela na neho,
mal dos asu vimn si, e na pleci u m tmav kvrnu od potu a
/ 137 /

druh sa jej rozlieva dolu koeou po chrbte. Tmavoplav vlasy mala

vlhk. Nepralivo je ovsali na temeno. Vimol si aj, e nohavice
m dokrkvan, zablaten od pdu. Ete vdy sa neobzrela.
Vychutnajte si tunaj les, radil Munro. Toto s posledn
chvle, o pociujete chlad a sucho. Potrv to u len chvu.
Elliot shlasil, e les je asn.
no, je asn, prikvol Munro s udnm vrazom na tvri.
Prales Barawana nebol panensk. Z asu na as preli cez mtiny a videli aj in znmky udskho osdlenia, hoci ronkov nikde
nezazreli. Ke sa Elliot o tom zmienil, Munro len pokrtil hlavou.
Ako prenikali hlbie do lesa, Munro sa uzavrel do seba. Odnechcelo
sa mu zhovra. Zaujmal sa vak o rastlinstvo, asto sa zastavoval,
zapoval sa do spevu vtkov, a a potom vprave naznail, aby sa
pobrala alej.
Poas tchto zastvok sa Elliot obzeral sp na rad nosiov s
nkladom vyvenm na hlavch. Ctil spriaznenos s Livingstonom
a Stanleym, aj s ostatnmi cestovatemi, ktor pred storom preli
Afrikou. V tomto boli jeho romantick asocicie sprvne. ivot v
strednej Afrike sa odvtedy, o Stanley v roku 1870 prebdal Kongo,
vemi nezmenil, a rovnako sa nezmenil ani zkladn charakter
vprav do tchto konn. Vnejie bdanie sa ete vdy odohrvalo
peky. Nosii boli aj v dnench doch nevyhnutnosou. Vdavky
boli ete vdy straideln vysok a rovnako aj nebezpeenstvo.
Napoludnie zaali Elliota omna topnky. Zistil, e je nramne
unaven. Bolo vidno, e uahan s aj nosii, pretoe sa mlky zvalili
na zem. Ke krali v rade za sebou, nefajili, ani nahlas neartovali.
Napokon sa Elliot sptal Munra, i sa nezastavia naobedova sa.
Nie, odvetil Munro.
Dobre, povedala Karen Rossov so zrakom upretm na
hodinky.
Chvu po jednej zauli hukot vrtunkov. Reakcia Munra a
nosiov bola bleskov ukryli sa pod prkrov rozahlch stromov a s
pohadmi upretmi nahor akali. Chvu nato im preleteli nad
hlavami dve vek zelen helikoptry. Elliot na nich jasne rozoznal
biele npisy: FZA.
/ 138 /

Munro mril za odlietajcimi vrtunkmi. Boli to americk

stroje znaky Huey. Na vzbroj nedovidel. Je to vojsko, povedal.
Hadaj Kiganiov.
O hodinu dorazili na istinu, kde rstol maniok. V strede stl
dreven domec. Z komna vystupoval biely dym. V jemnom vetre sa
trepotala na pagte vyvesen bielize. Obyvateov vak vidie
nebolo.
Vprava obila istinu, ktor kedysi patrila k farme, ale tentoraz
Munro zdvihol ruku a zavolal, aby zastali. Nosii zloili nklad a
posadali si do trvy. Mlali.
Atmosfra bola napt, hoci Elliot nechpal preo. Munro s Kahegom sa prikren doplili na kraj istiny. Uprene sledovali domec
aj okolit polia. Po dvadsiatich mintach, kec ete vdy nebolo
vidie ani nznak pohybu, Rossov, ktor sa krila blzko Munra,
stratila trpezlivos. Neviem, preo sme
Munro jej poloil dla na sta. Ukzal na istinu a perami
naznail jedin slovo: Kiganiovia.
Rossovej oi sa rozrili. Munro dal ruku pre z jej st.
Vetci uprene sledovali domec. Ani najmen nznak ivota.
Rossov opsala rukou kruh, naznaujc, e by mali istinu obs a
pokraova v ceste. Munro pokrtil hlavou a ukzal na zem,
naznaujc jej, aby zostala sedie. Sptavo sa pozrel na Elliota a
ukzal na Amy, ktor hmatkala vo vysokej trve. Bol zvedav, i
Amy vyd nejak zvuk. Amy vyctila veobecn naptie a z asu na
as vrhla ostrait pohad na dom.
Niekoko mint sa ni nedialo. V horcom poludajom slnku
povali cvrlikanie cikd a akali. Videli, ako sa bielize trepoce vo
vetre.
Potom z komna prestal stpa tenk pruh belasho dymu.
Munro s Kahegom si vymenili pohady. Kahega sa premykol k
nosiom, otvoril jeden z kontajnerov a vytiahol automatick puku.
Poistku prikryl dlaou, aby stlmil cvaknutie, ke zbra odisoval. Na
istine vldlo neuveriten ticho. Kahega sa vrtil na svoje miesto
veda Munra a podal mu zbra. Munro skontroloval poistku a zbra
poloil na zem. Preli alie minty. Elliot sa pozrel na Rossov.
Nevenovala mu pozornos.
/ 139 /

Dvere na domci sa otvorili a ticho vrzli. Munro zdvihol

automatick puku.
Von nevyiel nikto. Vetci civeli na otvoren dvere a akali.
Nakoniec sa v slnenom svite zjavili Kiganiovia.
Elliot napotal dvans vysokch svalnatch chlapov,
ozbrojench lukmi a pmi, nescich dlh pangas. Nohy a hrude mali
pomaovan na bielo, aj ich tvre boli nahrubo natret bielou farbou,
o dodvalo ich hlavm hroziv, lebkm podobn vzor. Kiganiovia
sa strcali medzi vysokmi steblami manioku. Obozretne sa obzerali
vkol seba. Vidie im bolo iba biele hlavy.
Dokonca aj ke odili, Munro vykval a ete alch desa
mint sledoval przdnu istinu. Nakoniec vstal a vzdychol. Ke sa
ozval, jeho hlas im pripadal neuveritene zvun. Boli to
Kiganiovia, povedal.
o tam robili? sptala sa Rossov. Jedli, odpovedal Munro.
Zabili rodinu, o ila v tom dome, a zjedli ju. Vina farmrov
utiekla. Vedeli, e Kiganiovia s na bojovej ceste.
Kahegovi naznail, aby sa vydali na cestu. Vyrazili, obchdzajc
mtinu. Elliot jednostaj hadel na domec a premal, o by uvidel,
keby voiel dnu. Munrove slov boli prost: Zabili rodinu a potom
ju zjedli.
Tum, povedala Rossov, hadiac cez plece, sme mali astie.
Patrme pravdepodobne k poslednm uom na svete, ktor videli
osi tak.
Munro pokrtil hlavou. Pochybujem, povedal. Star zvyky
maj tuh kore.
Poas konskej obianskej vojny v roku 1960 zpadn svet
okovali sprvy o astch prejavoch kanibalizmu a aj o inch
ukrutnostiach. Skutonosou vak zostva, e kanibalizmus sa v
strednej Afrike otvorene praktizoval odjakiva.
V roku 1897 Sydney Hinden napsal, e takmer vetky kmene
ijce v Konskej panve s alebo boli kanibalsk. Medzi niektormi
je udortstvo na vzostupe. Na Hindena silne zapsobila prve
otvoren, nijako nezastieran podoba konskho udortstva.
Kapitni parnkov ma asto presviedali, e kedykovek sa
/ 140 /

pokaj nakpi od domorodcov kozy, t ich iadaj, aby im na

vmenu dali otrokov. Domorodci asto prichdzaj na palubu so
slonmi klami a chc za ne kpi otroka, akajc si pritom, e v ich
okol je teraz pomenej msa.
V Kongu sa kanibalizmus nespjal s ritulmi alebo
nboenstvom. Prednos dostvala obiva. Reverend Holman
Bentley, ktor v tejto oblasti strvil dvadsa rokov, citoval
domorodca, ako povedal: Vy, belosi, pokladte bravovinu za
najchutnejie mso, ale bravovina sa s udskm msom ned ani len
porovna. Bentley mal pocit, e domorodci nedoku pochopi
nmietky voi praktickm poiadavkm. Vy jete sliepky a kozy,
my jeme ud. A preo nie? Ak je v tom rozdiel?
Tto otvorenos pozorovateov ohromila, pretoe viedla k
bizarnm obyajom. Herbert Ward v roku 1910 opsal trhy, kde
otrokov predvali ako iv kusy msa na jedenie. Mnohm sa
mono zd neuveriten, e zajatcov vodili z miesta na miesto, aby si
jednotliv zkaznci mohli znameniami, nakreslenmi na telo obete,
vybra porciu, na ktor maj chu. Porcovacie znaky sa obyajne
robili farebnmi hlinkami alebo chummi trvy zviazanmi
zvltnym spsobom. Prekvapujci pokoj obet, ktor sa takto stvali
svedkom dohadovania o porcovan ich dov, mono porovna u len
s otrlosou, s akou sa vydvali v strety svojmu osudu.
Takto sprvy nemono ignorova ako neskoroviktorinsku
hystriu, pretoe vetci pozorovatelia pokladali kanibalov za in
prjemnch a sympatickch ud. Ward napsal, e kanibali nie s
intrigni a nie s ani zl. V priamom protiklade k vetkm
oprvnenm domnienkam patria k najlepm typom ud. Bentley
ich opsal ako veselch, munch chlapkov, priateskch v
rozhovoroch a nanajv otvorench v citoch.
Pod belgickou kolonilnou sprvou sa kanibalizmus zaal
vyskytova ovea zriedkavejie. Koncom pdesiatych rokov tohto
storoia sa nalo dokonca niekoko cintornov ale nikto sa vne
nenazdal, e kanibalizmus bol vykorenen. H. C. Engert v roku 1956
napsal: Kanibalizmus nie je v Afrike ani zaleka mtvy Ja sm
som ist as bval v udortskej dedine a naiel som niekoko
udskch kost. Domorodciboli celkom prjemn udia. Je to
/ 141 /

jednoducho star obyaj, ktor len ako umiera.

Povstanie Kiganiov z roku 1979 pokladal Munro za politick
vzburu. Kmene rebelovali proti poiadavke zairskej vldy, aby
prestali by lovcami a stali sa farmrmi. Ako keby to bolo tak
jednoduch. Kiganiovia boli chudobn a zaostal, ich vedomosti o
hygiene boli len primitvne. Ich strave chbali proteny a vitamny,
boli astmi obeami malrie, machovca udskho, bilharzizy a
africkej spavej nemoci. Jedno zo tyroch det umieralo u pri prode
a len mlo kiganiovskch dospelch sa dovalo viac ako dvadsiatich
piatich rokov. akosti ich ivota si vyadovali rozumn vysvetlenie
angawu, alebo amana. Kiganiovia verili, e vina mrt m
nadprirodzen motv. Obete boli bu pod vplyvom arodejnkovho
kzla, alebo poruili nejak tabu, prpadne ich zabili pomstychtiv
duchovia mtvych. Lov mal takisto nadprirodzen aspekt: zver bola
pod vplyvom tajomnho sveta duchov. Nadprirodzen svet pokladali
Kiganiovia za ovea relnej ako svet kadodenn, ktor pociovali
ako sen pri vedom a nadprirodzen sa pokali kontrolova
magickmi arami a medicnami, ktor im dval angawa. Holdovali
aj ritulnym premenm tela, ako bolo maovanie tvre a rk na bielo,
vaka omu sa mali sta ovea mocnejmi v boji. Kiganiovia verili,
e kzla sdlia aj v telch ich protivnkov, a preto aby zskali kzla,
ktor rozdval in angawa, jedli tel svojich nepriateov. Magick
sila, sdliaca v nepriateovi, tak prechdzala do nich a deprimovala
nepriateskho arodejnka.
Tto viera bola vemi star. Kiganiovia sa u dvno zjednotili na
tandardnej reakcii na to, o im hroz. Jednoducho jedli in udsk
bytosti. V roku 1890 sa vzbrili na severe. Dolo k tomu hne po
prvch nvtevch cudzincov so strelnmi zbraami, ktor im
vyplaili zver. Poas obianskej vojny v roku 1961 hladovali, a preto
napdali a jedli in kmene.
A preo jedia ud teraz? sptal sa Elliot Munra.
Chc zska ich prvo lovi, odpovedal Munro. Aj proti vli
radnkov v Kinshase.
Skoro popoludn vystpila vprava na kopec, z ktorho dovideli
/ 142 /

za seba do dol na juhu. V diake zbadali vek vzdvajce sa

oblaky dymu a ahajce plamene. Ozvali sa tlmen vbuchy rakiet
zem-vzduch, helikoptry krili na oblohe ako mechanick supi nad
mrcinami.
Tam leia dediny Kiganiov, povedal Munro, obzerajc sa a
krtiac hlavou. Nemaj ani najmeniu ndej, predovetkm preto,
lebo chlapi v helikoptrach a vojaci na zemi s z kmea Abawov, a
to s tradin nepriatelia Kiganiov.
Svet dvadsiateho storoia sa neprispsobil poverm o jeden
udskho msa, ba naopak, vlda v Kinshase, vzdialenej dvetisc
m, sa u rozhodla vyriei problmy s kanibalmi na svojom
zem. Zairsk vlda vyslala v jni ptisc vojakov, es raketami
vyzbrojench americkch vrtunkov UH-2 a desa obrnench
vozidiel, aby potlaili vzburu Kiganiov. Velite vojska generl Ngo
Muguru si nerobil nijak ilzie o svojom poslan. Muguru vedel, e
Kinshasa od neho chce, aby vymazal kme Kiganiov z povrchu
zemskho. A presne to aj zamal urobi.
Zvyok da povali vzdialen vbuchy mnometov a rakiet.
lovek nevdojak porovnval tto modernos vzbroje s lukmi a
pmi Kiganiov. Rossov skontatovala, e je to smutn, ale Munro
namietol, e je to nevyhnutn.
Zmyslom ivota, povedal Munro, je zosta naive. Pozorujte
ktorkovek zviera v prrode jedin, o sa sna dosiahnu, je
prei. Nezle na poverch alebo filozofii. Kedykovek sprvanie
zavedie zviera mimo realitu vlastnej existencie, zomiera. Kiganiovia
nepochopili, e asy sa zmenili a ich povery nefunguj. Umr.
Mono existuje vyia pravda ako pha tba zosta naive,
namietla Rossov.
Neexistuje, povedal Munro.
Uvideli ete niekoko skupn Kiganiov, obvykle na vzdialenos
niekokch m. Na sklonku da, po tom, o preli po rozhojdanom
drevenom moste ponad priepas Moruti, im Munro oznmil, e s
mimo zemia Kiganiov a aspo v tejto chvli s v bezpe.

/ 143 /

3 / TBOR MORUTI
Na istine nad priehybom Moruti, na mieste jemnch vnkov
Munro zakrial aksi pokyny v swahiline a Kahegovi nosii zaali
vybaova nklad. Karen Rossov sa pozrela na hodinky. Tu bude
zastvka?
no, odpovedal Munro.
Je ete len p hodn. Svetlo bude ete prinajmenej dve hodiny.
Zostaneme
tu, nstojil Munro. Moruti lealo vo vke 1500 stp.
v
alie dve hodiny cesty by ich doviedli do daovho pralesa pod
nimi. Tu je chladnejie a prjemnejie.
Rossov namietla, e jej figu zle na tom, kde je prjemnejie.
Ale zane vm na tom zlea, povedal Munro.
Aby dosiahli o najlep as, Munro hodlal vyhn sa pralesu,
kde to len bude mon. Napredovanie v dungli bolo pomal a
nepohodln. Blata a pijavc a horky si uij ete dos.
Kahega na neho zavolal osi v swahiline. Munro sa obrtil k
Rossovej a povedal: Kahega chce vedie, ako postavi stany.
Kahega dral v natiahnutej ruke skrkvan bal ltky. Ostatn nosii
boli rovnako zmten, hrabali sa v nklade, hadali dverne znme
stanov dielce a kolky, ale ni nenali.
Tbor ERTS navrhli na zklade zmluvy s NASA v roku 1977 a
vytvorili ho na zklade poznatku, e vstroj vprav do divoiny sa
od osemnsteho storoia podstatne nezmenil. Kontrukcie pre
modern vskum sa oneskoruj, tvrdili ERTS a iadali vylepenie a
modernizciu, pokia ide o ahkos, pohodlie a innos vstroja
expedcie. NASA navrhla vetko po novom od odevu a obuvi a po
stany a vstroj kuchyne, vbavu prvej pomoci a komunikan
systmy, len aby vyla v strety expedcim ERTS.
Prstup NASA k problmu charakterizovali navrhnut stany.
NASA vychdzala z poznatku, e vhu stanu tvor predovetkm
kontrukcia. Na dvaok jednovrstvov stany boli len chabo
izolovan. Ak by boli stany dsledne izolovan, vhu atstva a
spacch vakov bolo mon zredukova, rovnako ako denn kalorick
spotrebu lenov expedcie. Pretoe vzduch je vynikajci izoltor,
logickm vchodiskom bol pneumatick stan bez kostry. Stan, ktor
/ 144 /

navrhla NASA, vil len es unci.

Rossov pouila mal non pumpiku a nafkla prv stan.
Zhotoven bol z dvojvrstvovho polmilimetrovho postriebrenho
mylaru, a vyzeral ako jagajci sa domec s rebrami z vlnitho plechu.
Nosii od radosti tlieskali. Munro pobavene pokrtil hlavou od
veselosti. Kahega vytiahol mal striebrist krabiku o vekosti
topnky. A toto, doktorka? o je toto?
Dnes v noci to nebudeme potrebova. Je to klimatizcia,
povedala Rossov.
Nikdy sa bez nej nikam nepohnite, povedal Munro ete vdy
pobavene.
Rossov na neho zazrela. tdie hovoria, povedala, e jednm
z rozhodujcich faktorov, obmedzujcich innos prce, je teplota
okolia. Druhm nedostatok spnku.
Veru tak.
Munro sa zasmial a pozrel na Elliota, ale Elliot zamyslene skmal
daov prales vo veernom slnku. Amy k nemu podila a zaahala
ho za rukv.
ena a mu vlasy nos hda, oznamovala.
Amy mala Munra rada od prvej chvle, a tento vzah bol
obojstrann. Namiesto toho, aby ju poklopkval po hlave a
zaobchdzal s ou ako s dieaom, ako vina ud, Munro sa k nej
intinktvne sprval ako k ene. Videl u nejednu gorilu a rozumel
ich sprvaniu. Hoci nepoznal znakov jazyk, stailo, aby Amy
zdvihla ruky a pochopil, e Amy chce, aby ju poteklil. Venoval jej
zopr chv, a ona sa od blaenosti krbala po zemi a slastne
chrochtala.
Lene akkovek konflikt Amy vdy znepokojil. Mraila sa. Iba
sa zhovraj, ubezpeil ju Elliot.
Naznaila: Amy chcie jes.
O chvu.
Obrtil sa a uvidel, e Rossov vztyuje vysielaciu aparatru. Po
cel zvyok expedcie sa to stane kadodennm ritulom. Bolo to
osi, o Amy zakadm fascinovalo. Cel vybavenie na prenos
signlu na vzdialenos desatisc m prostrednctvom satelitu vilo
es libier a elektronick zabezpeovacie zariadenie alebo zariadenie
/ 145 /

ECM vilo iba alie tri libry.

Rossov najprv roztvorila poskladan ddnik striebornej tanierovitej antny, ktor mala v priemere p stp. (Amy sa antna pila
najvmi. Kad rno sa Rossovej vypytovala, kedy otvor kovov
kvetinu.) Potom Rossov pripojila k antne skrinku s prenosovm
zariadenm, zapojila krylonovo-kadmiov palivov lnky. Potom
pridala protiruiace moduly, nakoniec napojila miniaturizovan
potaov terminl s tenkou klvesnicou a trojpalcovm monitorom.
Toto miniatrne zariadenie bolo vemi komplikovan. Rossovej
pota mal pam 189K a cel sstava obvodov bola kapacitne
naddimenzovan. Kryt bol hermeticky uzavret a odoln voi
otrasom. Dokonca aj klvesnica mala impedann ochranu, take
neexistovali nijak pohybliv asti, ktor by sa dali rozhasi alebo
by prepali vodu i prach.
Cel zariadenie bolo neuveritene masvne. Rossov si spomnala
na ternne testy. Technici hdzali zariadenie na parkovisku ERTS o
stenu, kopali ho po betne a cez noc ho nechvali v blate a vode.
Vetko, o na druh de fungovalo, oznaili za schopn fungova v
terne.
Teraz, pri zpade slnka na Moruti, vyukala kdovan
koordinty, aby sa spojila s Houstonom, preverila silu signlu a es
mint pokala, km sa transpondry ustlia. Lene na malom
monitore sa jednostaj ukazovala iba siv statick energia a
nepravideln farebn muhy. To znamenalo, e ich ktosi ru.
V slangu ERTS najjednoduch stupe ruenia sa nazval
stupnice. Podobne ako diea, ktor za dverami cvi stupnicu na
klavri, ruenie len znepokojovalo, vyskytovalo sa v limitovanch
frekvencich a asto bolo nepravideln i nhodn, ale prenos mohol
v podstate pokraova. Nasledujci stupe bolo slikov kvarteto,
kde sa mieali zloen frekvencie v pravidelnom usporiadan.
Nasledoval orchester, kde elektronick hudba pokrvala ir
frekvenn rozsah. Vrcholom bola symfnia, kde bol blokovan
vlastne cel priestor prenosu.
Rossovej sa ula symfnia. Aby cez u prerazila, potrebovala
sa skoordinova s Houstonom a to nebolo v jej silch ale ERTS si
vypracovali niekoko vopred pripravench rutinnch postupov.
/ 146 /

Vyskala ich jeden za druhm a nakoniec prelomila blokdu

technikou nazvanou vsunut kdovanie. (Vsunut kdovanie
vyuvalo skutonos, e dokonca aj hutn hudba obsahovala
sekvencie ticha, i medzier, ktor trvali phe mikrosekundy. Bolo
mon monitorova ruiace signly, rozozna pravidelnos v
medzerch a potom uskutoni prenos preruovane, poas puz.)
Rossov s vakou kvitovala, e na malom monitore zaiaril
mnohofarebn obraz mapa ich situcie v Kongu. Ustlila prjem a
na monitore zablikalo svetlo. Objavili sa slov v zenom rade, o
bol zostrunen jazyk, uren pre mal monitory. S A POZ V TER:
PROS POTVR MSTN S 18:O4 H/6/17/79. Presvedila sa, e v ich
lokalite je naozaj niekoko mint po iestej. Preruovan iary
vytvorili vzpt kdovan obraz to sa ich ternny as porovnal s
asom v Houstone, ktor pota simuloval ete pred ich odchodom.
Rossov sa pripravila na zl sprvy. Poda jej vntornho
presvedenia zaostvali asi sedemdesiat hodn za predpokladanm
asom a asi dvadsa hodn za konzorciom.
Pvodn pln predpokladal, e na svahy Mukenka zoskoia 17.
jna o druhej hodine popoludn, do Zindu sa dostan pribline o
tridsaes hodn neskr, asi na poludnie 19. jna. To im umon
zhruba o dva dni predbehn konzorcium.
Avak tok rakiet ich dontil vyskoi o osemdesiat m
junejie, ako sa nachdzala predpokladan zna zoskoku. Dunga
pred nimi bola pestr. Mohli dfa, e zskaj as, ak splavia
niektor rieky, ale aj tak im potrv najmenej tri dni prejs tch
osemdesiat m.
To znamenalo, e u nemu aka, e prdu na miesto urenia
skr ako konzorcium. Namiesto toho, aby prili o tyridsaosem
hodn skr, bud astn, ak tam dorazia iba o dvadsatyri hodn
neskr.
Na jej prekvapenie na monitore zablikalo: KNTR S A PLH V
TER: O9:O4 H DOBR PRC. Boli len dev hodn za simulovanm
asovm rozvrhom.
o to znamen? sptal sa Munro, hadiac na monitor.
Napordzi bol jedin zver. Postup konzorcia osi spomalilo,
odvetila Rossov.
/ 147 /

Na monitore tali: EURO/JAP KONZRC TAK SO ZAKN NA

LET GOMA ZAIR ICH LTD RADAKTVN SMLA PR NCH
Travis v Houstone zapracoval, poznamenala Rossov. Vedela
si predstavi, koko asi museli ERTS vysoli a o vetko zabezpei
na ponom letisku v Gome. Ale to znamen, e ak nejako zskame
dev hodn, ete vdy to meme dokza.
Dokeme to, ubezpeil ju Munro.
V loch zapadajceho slnka na rovnku iaril tbor na Moruti
ako chum jagavch perkov strieborn tanierov antna, p
striebornch kupolovitch stanov odralo le ohnivho slnka.
Peter Elliot si zasadol na vrchole kopca aj s Amy a hadel na
daov prales, ktor sa rozprestieral pod nimi. Padala noc a objavili
sa prv chume hmly. Tma hustla, v chladncom vzduchu sa zrali
vodn pary a les sa halil do hustho, temnejceho oparu.

/ 148 /

iesty de

1 / DAOV PRALES
Na druh de rno vkroili do vlhkho, jednotvrneho prsvitu
konskho daovho pralesa.
Munro si vimol, ako sa mu vracaj star znme pocity
stiesnenosti a klaustrofbie, prifarben udnou, vetko zmhajcou
maltnosou. Ako konsk oldnier sa v esdesiatych rokoch
dungli vyhbal, ako sa len dalo. Vina vojenskch stretov sa
odohrala na otvorenom priestranstve v belgickch kolonilnych
mestch, na brehoch riek, veda ervench, dobitch ciest. Nikomu
sa nechcelo bojova v dungli. oldnieri ju nenvideli a poveriv
Simbovia sa jej bli. Len o zaali oldnieri postupova, povstalci
utiekli do bua, nikdy vak nezali prialeko a Munrove oddiely ich
nikdy neprenasledovali. Prosto vykali, km sa zasa vrtia.
Dokonca aj v esdesiatych rokoch zostvala dunga terra
techniku
incognita,
neprebdan
zem
schopn
udra
mechanizovanej vojny mimo svojho zemia. A mala na to dobr
dvody, dumal Munro. udia do nej skrtka nepatrili. Vbec sa
neteil, e sa sem vracia.
Elliot ete v ivote nebol v daovom pralese. Fascinoval ho.
Dunga bola celkom in, ako si ju predstavoval. Vbec nebol
pripraven na jej rozmery gigantick stromy, ak sa im tili nad
hlavami, kmene irok ako dom, hust, ako hady sa plaziace a
machom porasten korene. Pohyb v rozahlom priestore pod
korunami stromov pripomnal temn katedrlu: slnka nebolo,
nedokzal preta ani sla na kamere, oznaujce expozin as.
/ 149 /

akal, e dunga bude hustejia, ako bola v skutonosti.

Vprava sa po nej pohybovala celkom vone. Zdala sa mu
prekvapujco pust a mlkva len z asu na as zaspieval vtk a
zakriekala opica, ale in vade vldlo hlbok ticho. Bolo tam
zvltne monotnne: hoci rozoznal kad odtie zelene v lst a na
ovsajcich lianch, iba mlokde zazrel kvety. Dokonca aj orchidey,
ktor sa kde-tu ukzali, boli bled a aksi pritlmen.
Na kadom kroku akal hnilobn rozpad, ale nikde ho nebolo.
Zem pod ich nohami bola skr pevn a vzduch voal neutrlne. Bolo
vak neuveritene horco a zdalo sa, e vetko je vlhk lstie, zem,
kmene stromov, aj sm stiesujco stojaci vzduch, uvznen pod
prevsajcimi vetvami.
Elliot by bol pristal na Stanleyho opis spred storoia: iroko sa
rozkladajce vetvy nad hlavami nm plne prekrvaj slnce li
sme v slabom ere Bez prestania na ns padala a klopkala rosa..
aty nm a na kou nasiakli vlhkosou Pot nm tryskal z kadho
pru, ovzduie bolo dusiv Ako odpudzujco na ns psob tmav
neznmo, na ktor vade narame!
Elliot sa teil na prv zitky v africkom daovom pralese, a
preto ho prekvapilo, ako rchlo podahol tiesni a ako rchlo sa teil
mylienke, e stadia vypadne. No tropick daov prales splodil
najviac foriem ivota, vrtane loveka. Dunga nepredstavovala
jedin uniformovan ivotn prostredie, ale mnostvo rozmanitch
ivotnch mikroprostred, zoradench vertiklne ako skladan torta.
Kad prostredie plodilo hojnos rastlinnho a ivoneho ivota,
lene existovali v om aj typick ojedinel asti jednotlivch druhov.
Tropick dunga ivila tyrikrt viac ivonych druhov ako
porovnaten les v miernom psme. Elliot kral dungou a
zisoval, e mu pripomna obrovsk, horcu, tmav maternicu. Nov
druhy tu v ustlench podmienkach vyivovala dovtedy, km neboli
pripraven migrovado drsnejch a variabilnejch oblast. Takmto
spsobom ili miliny rokov.
Len o vkroili do rozahlej a vlhkej temnoty Aminho pvodnho
domova, jej sprvanie sa zmenilo. Ke si neskr na vetko spomnal,
Elliot dospel k presvedeniu, e ak by si bol mohol vetko jasne
/ 150 /

premyslie, bol by dokzal jej reakcie predvda.

Amy u nedrala krok so skupinou ud.
Nstojila na tom, e pjde popredu, obas sa zastavila a poula
mkk vhonky rastln a trvu. Nedala sa zastavi ani popohna a
ignorovala Elliotovu poiadavku, aby sa drala pri nich. Jedla lenivo
a na tvri sa jej zjavoval poteen, takmer przdny vzor. V
prebleskujcom slnku si lhala na chrbt a jednostaj grgala a
spokojne vzdychala.
Doerta, o to m vetko znamena? ptala sa znepokojen
Rossov. Zaostvali za asovm plnom.
Znova sa z nej stva gorila, odpovedal Elliot. Gorily s
vegetarini a takmer cel de zasvtia jedlu. S to vek zvierat a
spotrebuj mnostvo potravy. Amy sa okamite vrtila k vlastnej
prirodzenosti.
Nemete ju prim, aby sa ns drala?
Pokam sa o to. Ale nedb na ma. Vedel aj preo Amy sa
konene vrtila do sveta, v ktorom vbec nezlealo na Petrovi
Elliotovi, kde si sama vedela njs potravu, bezpeie a prstreie,
vetko, o sa jej zaiadalo.
kola sa skonila, povedal Munro, priom strune zhrnul
situciu. Poznal vak vchodisko. Nechajte ju, povedal rzne a
viedol skupinu alej. Chytil Elliota pevne za lake. Neobzerajte sa,
povedal. Len chote. Nevmajte si ju.
Niekoko mint li mlky.
Potom sa Elliot ozval. Mono ani nepjde za nami.
Pome, pocme, profesor, zahriakol ho Munro. Bol som
presveden, e gorily poznte.
Poznm, povedal Elliot.
Tak potom muste vedie, e v tejto asti daovho pralesa
neij.
Elliot prikvol. Nevidel nijak hniezdo ani vyliapan cestiky.
M tu vak vetko, o potrebuje.
Vetko nie, povedal Munro. Nem okolo seba in gorily.
Ako vetky vyie primty, gorily s spoloensk bytosti. ij v
skupinch a nectia sa bezpen osamote. Vina primatolgov
dospela k zveru, e gorily pociuj potrebu socilneho kontaktu a
/ 151 /

jeho nedostatok prevaj rovnako intenzvne ako hlad, smd alebo

vyerpanos.
My sme jej stdo, povedal Munro. Nenech ns zjs
prialeko.
O niekoko mint neskr sa Amy so uanm predrala cez nzky
podrast pdesiat yardov pred nimi. Sledovala cel skupinu a uprene
sa zahadela na Petra.
Tak po sem, Amy, povedal Munro, trochu a poskam.
Amy vyskoila a ahla si na chrbt priamo pred neho. Munro ju zaal
krabka.
Vidte, profesor? Ni sa nedeje.
Amy sa nikdy nezatlala prialeko od skupiny.
Ak mal Elliot z daovho pralesa, prirodzenho domova svojho
zvieraa, neprjemn pocit, Karen Rossov na hadela ako na zdroj
nerastov a na tie bol chudobn. Nedala sa oklama bohatou,
prerastenou vegetciou, o ktorej vedela, e predstavuje mimoriadne
inn ekosystm, ktor vyrstol na nerodnej zemi.*
Nrody rozvojovch krajn tejto skutonosti nerozumeli. Ak
dungu vyklovali, pda dvala iba boh rodu. Napriek tomu
vak klovali daov prales neuveritenou rchlosou pdesiat
akrov za mintu, a to dom aj nocou. Daov prales na celom svete
obopna zelenm psom rovnk prinajmenej esdesiat milinov
rokov km lovek ho kluje iba asi dvadsa rokov.
Rozsiahle nienie pralesa vyvolalo veobecn znepokojenie,
ktor Rossov nezdieala. Pochybovala, e by sa zemsk klma
zmenila, alebo e by sa zredukovalo mnostvo atmosferickho
kyslka. Rossov nebola typ panikrky. Nepsobili na u ani
kalkulcie tch, o poplachom podliehali. Jedin, o ju
znepokojovalo, bol fakt, e daovmu pralesu tak mlo rozumej.
Rchlos klovania pdesiat akrov za mintu znamenala, e
rastlinn a ivone druhy mizli neuveritenou rchlosou: jeden
*

Ekosystm daovho pralesa je komplex vyuvajci energiu ovea

innejie ako akkovek in systm na premenu energie, vyvinut lovekom.
Pozri C. G. Higgins a i.: Zdroje energie a jej vyuvanie v ekosystme (Englewood
Cliffs, N.J.: Prentice Hall, 1977) str. 232 255.

/ 152 /

druh za hodinu. Formy ivota, ktor sa vyvjali miliny rokov, hynuli

kadch pr mint, a nikto nevedel predvda dsledky tejto asne
rchlej detrukcie. Znik druhov pokraoval ovea rchlejie, ako si
udia uvedomovali. Publikovan zoznamy ohrozench druhov
vypovedali len o zlomkoch celho diania. Katastrofa sa rila celou
ivonou rou a k hmyzu, ervom a machom.
Skutonos bola tak, e lovek zniil cel ekosystmy a
neunval sa ani obzrie sa za seba. Tieto ekosystmy boli z vej
asti tajomn, takmer nepochopen. Karen Rossov mala pocit, e ju
vrhli do sveta celkom odlinho od koristnckeho sveta nerastnch
zdrojov. V tomto ivotnom prostred kraovali rastliny. Neudo,
pomyslela si, e Egypania nazvali tento kraj Zemou stromov.
Daov prales poskytoval pre ivot rastln sklenkov prostredie.
Prostredie, v ktorom boli gigantick rastliny nadraden a navye
preferovan cicavcom, vrtane bezvznamnch udskch cicavcov,
ktor si teraz kliesnili cestu cez jeho ven temnotu.
Nosii Kikujovia zareagovali na les okamite: zaali sa smia,
artova a robili o najv hluk. Rossov povedala Kahegovi: S
celkom isto pripit.
Och, to nie, odpovedal Kahega. Varuj.
Varuj?
Kahega jej vysvetlil, e chlapi, robia hluk preto, aby varovali a
odstraili byvoly, leopardy. A tembo, dodal, ukazujc na cestiku.
Je to trasa tembo? sptala sa.
Kahega prikvol.
Tembo ije nablzku?
Kahega sa zasmial. Dfam, e nie, povedal. Tembo. Slon.
Take toto je chodnk divej zveri. Uvidme aj slony?
Mono no, mono nie, odvetil Kahega. Ja dfam, e nie.
Slony s vemi vek.
S jeho logikou sa nedalo prie. Rossov preto povedala:
Hovoria, e s tvoji bratia, a kvla na nosiov.
no, s to moji bratia.
Ach.
Ale ty si mysl, e s bratia, lebo mme t ist matku?
/ 153 /

no, tak som to myslela.

To nie, povedal Kahega.
Rossov to zmiatlo. Nie ste teda ozajstn bratia?
Ale ba, sme ozajstn bratia. Ale nemme t ist matku.
Tak teda preo ste bratia?
Pretoe bvame v tej istej dedine.
S otcom a matkou?
Kahega vyzeral okovane. Nie, povedal drazne. Nie

z tej

istej dediny.
Tak teda z inej dediny?
no, tak veru my sme Kikujovia.
Zmtok Rossovej sa zavil. Kahega sa smial.
Kahega sa ponkol, e ponesie elektronick prstroj, ktor
Rossovej jednostaj skzaval z pleca. Odmietla. O spojenie s
Houstonom sa musela poka v istch intervaloch cel de.
Napoludnie si nala von okno, pravdepodobne preto, e opertor
konzorcia, ktor mal na starosti ruenie, si vybral obedajiu
prestvku. Nadviazala spojenie a zaznamenala nov asov a
priestorov sradnice.
Na monitore stlo: S A MST V TERN 10:03 H.
Od predchdzajcej kontroly z predolej noci stratili aliu
hodinu. Musme s rchlejie, povedala Munrovi.
Mali by ste pobehn, povedal Munro. Je to skvel telocvik.
A potom, pretoe usdil, e bol na u prihrub, dodal: Medzi tmto
miestom a Virungou sa me prihodi kadeo.
Pouli vzdialen zahrmenie a o niekoko mint neskr ich pohltil
lejak. D bol hust a kvapky tak ak, a boleli. Lialo cel
hodinu, potom d ustal tak odrazu, ako sa spustil. Boli premoen,
ctili sa nani a ke Munro vyhlsil prestvku na nastenie, Rossov
nenamietala.
Amy rchlo zabehla do lesa nakmi sa. Nosii si uvarili
korenen avu z msa s ryou. Munro, Rossov a Elliot si
cigaretami oplili pijavice, ktor sa im prisali na nohy. Pijavice boli
spuchnut od krvi. Ja som si ich vbec nevimla, poznamenala
/ 154 /

Rossov.
V dadi je to s nimi horie, povedal Munro. Odrazu prudko
zdvihol hlavu a zahadel sa do dungle.
osi sa deje?
Nie, vetko je v poriadku, odvetil a zaal im vysvetova, preo
treba pijavice opli. Ak ich odtrhn, as hlavy zostane zavtan v
mase a spsob infekciu.
Kahega im doniesol jedlo a Munro sa potichu sptal: Chlapi s v
poriadku?
no, povedal Kahega. Chlapi s v poriadku. Nioho sa
neboja.
Neboja? A oho? sptal sa Elliot.
Len jedzte. A sprvajte sa prirodzene, zavrtil ho Munro.
Elliot sa nervzne poobzeral po malej istine.
Jedzte! zasyal Munro. Neurazte ich. Neakaj, e viete, kde
s.
Cel skupina niekoko mint mlky jedla. Potom zauchorilo v
blzkom krov. Vyiel z neho Pygmej.

2 / TANENCI BO
Bol to muk asi tyri a pol stopy vysok, mal svetl ple,
obleen mal iba zsterku, na pleci mu visel luk a py. Poobzeral si
vpravu. Oividne sa snail odhadn, kto je vodca.
Munro vstal a povedal osi v cudzom jazyku, ale nebola to swahilina. Pygmej mu odpovedal. Munro mu dal cigaretu, ktorou pred
chvou opaoval pijavice. Pygmej ju nechcel zaplen, miesto toho
ju vloil do malho koenho puzdra na tulci. Nasledoval krtky
rozhovor. Pygmej niekokokrt ukzal na dungu.
Hovor, e v ich dedine je mtvy beloch, povedal Munro. Vzal
si svoj batoh, v ktorom bola lekrnika s potrebami prvej pomoci.
Budem sa musie poponha.
Rossov povedala: Nememe si dovoli strca as.
Munro sa na u zamrail.
No oe, ten lovek je aj tak mtvy.
/ 155 /

Nie je celkom mtvy, vysvetoval Munro. Nie je mtvy

navdy.
Pygmej horlivo prikyvoval. Munro vysvetlil, e Pygmejovia
rozdeuj chorobu na niekoko stupov. Prv je, ke je lovek
rozhoren, potom, ke m horku, potom je chor, potom mtvy,
potom celkom mtvy a nakoniec mtvy navdy.
Z bua sa vynorili al traja Pygmejovia. Munro prikvol.
Vedel som, e nie je sm, poznamenal. Tto chlapci nikdy
nezostvaj osamote. Nenvidia osamel cesty. Ostatn ns
pozorovali. Ak by sme urobili zl krok, vyhojili by ns pmi. Vidte
tie hned hroty? Jed.
Pygmejovia vak psobili uvonene aspo do chvle, ke sa so
ulanm predrala krovm a k nim Amy. Ozvali sa vkriky, ruky
bystro siahli za pmi. Amy dostala strach a pribehla k Petrovi,
skoila na neho a primkla sa mu k hrudi a poriadne ho zablatila.
Medzi Pygmejmi sa rozptala vzruen debata, ktor mala
rozhodn, o Amin prchod znamen. Niekoko otzok smerovalo
na Munra. Nakoniec Elliot postavil Amy na zem a Munra sa sptal:
o ste im povedali?
Chceli vedie, i gorila patr vm, a ja som im povedal, e patr.
Chceli vedie, i je to samica, a ja som im povedal, e je to samica.
Chceli vedie, i udrujete styky s gorilou, a ja som povedal, e
neudrujete. Povedali, e tak je to dobr, e by ste sa nemali ku
gorile privemi priptava, lebo by vm to spsobilo boles.
Preo boles?
Povedali, e ke gorila odrastie, uteie do lesa, a zlom vm
srdce, alebo vs zabije.
Rossov sa ete vdy stavala proti tomu, aby navtvili dedinu
Pygmejov, ktor bola o niekoko m alej na brehu rieky Liko.
Zaostvame za asovm rozvrhom, povedala, a strcame kadou
mintou viac.
Po prv a posledn raz poas celej expedcie Munro stratil
rozvahu. Povajte, doktorka, povedal, tu nie ste uprostred
Houstonu, tu ste uprostred prekliateho Konga, kde sa lovek nem o
ura. Mme lieky. Ten lovek ich mono potrebuje. lovek ho
/ 156 /

neme necha len tak. Prosto neme.

Ak pjdeme do tej dediny, povedala Rossov, stratme zvyok
da. Posunie ns to o alch dev i desa hodn sp. U teraz to
sotva sthame. Ak sa ete kdesi zdrme, nebudeme ma ancu.
Jeden z Pygmejov zaal Munrovi osi rchlo vyklada. Munro
prikvol a niekokokrt sa pozrel na Rossov. Potom sa obrtil k
ostatnm.
Hovor, e ten beloch mal na vrecku koele osi nait. Nejak
npis. Nakresl nm ho.
Rossov sa pozrela na hodinky a vzdychla si.
Pygmej vzal zo zeme paliku a do blata pri ich nohch nakreslil
vek znaky. Kreslil starostlivo, od sstredenia sa mrail. Napokon
im zreprodukoval symboly na vrecku votrelca: ERTS.
Och, Boe! hlesla Rossov.
Pygmejovia cez les nekrali, ale beali rchlym krokom, s
obdivuhodnou ahkosou sa prepletali pomedzi liany a vetvy,
vyhbali sa kaluiam, o zanechal d, a pokrivenm koreom
stromov. Obas sa obzreli ponad plece a zachichotali sa nad
akosami troch belochov, ktor li za nimi.
Pre Elliota to bola nramne ak cesta potknal sa na uzloch
koreov, do hlavy ho udierali vetvy, mso mu trhali tovit liany.
Lapal po dychu, snail sa dra krok s malmi mukmi, ktor
nenavne klusali pred nm. Rossovej sa nevodilo o ni lepie a
dokonca aj Munro, hoci prekvapujco ul, javil znmky vyerpania.
Konene dorazili k malmu potiku a slnkom zaliatej istine.
Pygmejovia zastali pri skalch, upli si a tvre obrtili k slnku.
Belosi popadali na zem, dychali a fuali. Pygmejom sa to zdalo
nramne zbavn, no smiali sa dobromysene.
Pygmejovia patrili k prvm udskm obyvateom konskho
daovho pralesa. Nevek vzrast, typick sprvanie a zrunos ich
preslvili u pred stroiami. Pred viac ako tyritisc rokmi egyptsk
velite menom Herkuf voiel na zpadnej strane Mesanho pohoria
do vekho lesa. Naiel tam rod malch ud, ktor sa spevom a
tancom privrvali svojmu Bohu. Herkufova ohromujca sprva znela
pravdivo. Neskr Herodotos a ete neskr Aristoteles tvrdili, e
historky o malch uoch s pravdiv, nie vymyslen. V priebehu
/ 157 /

stro opriadol Tanenkov boch nejeden mtus.

V sedemnstom storo si u Eurpania neboli tak ist, i mal
udia s chvostami, ktor dokzali lieta medzi stromami, stva sa
neviditenmi a zabjaslony, naozaj existuj. Zmtok zvovalo aj
to, e niekedy sa kostry impanzov zamieali za kostry Pygmejov.
Colin Turnbull poznamenva, e mnoh prvky rozprvok s v
skutonosti pravdiv: bedrov zsterka z roztlenej stromovej kry
im ovsala pomedzi nohy a ponala sa na chvost. Pygmejovia
dokzali splyn s lesom a naozaj by neviditen. Odjakiva lovili a
zabjali slony.
Pygmejovia so smiechom vstali a znova sa dali do behu. Aj
vzdychajci belosi sa s nmahou pozviechali a vliekli sa za nimi.
Beali aliu polhodinu, nezastali ani nezavhali. Potom u Elliot
zactil dym. Dostali sa na istinu pri potoku, kde stla dedina.
Zazrel desa nzkych okrhlych chatr, nie viac ako tyri stopy
vysokch, postavench do polkruhu. Vetci dedinania boli vonku,
na popoludajom slnku, eny istili huby a plody, ktor cez de
nazbierali, alebo na praskajcich ohnkoch opekali hsenice a
korytnaky. Deti sa motkali okolo nich a otravovali muov, ktor
sedeli pred domami a pofajievali tabak, zatia o eny pracovali.
Munro im naznail, aby pokali na kraji dediny, km ich
nezbadaj. Potom ich zaviedli dnu. Ich prchod vzbudil vek
zujem. Deti sa chichotali a ukazovali na nich, mui si od Munra a
Elliota ptali tabak, eny sa dotkali Rossovej plavch vlasov a
hdali sa o ne. Aksi mal dievatko zaliezlo Rossovej medzi nohy a
nazzalo jej hore nohavicami. Munro jej vysvetlil, e eny si nie s
ist, i si Rossov farb vlasy, a dievatko sa na vlastn ps
podujalo odhali pravdu v otzke pravosti a umelosti.
Povedzte im, e s prirodzen, odvetila Rossov a zaervenala
sa.
Munro v krtkosti osi enm vysvetlil. Povedal som im, e
vlasy takej farby mal aj v otec, oznmil Rossovej. Ale nie som si
ist, i uverili. Podal Elliotovi cigarety, aby ich porozdval,
kadmu chlapovi jednu. Prijali ich so irokmi smevmi a
zvltnym dievenskm chichotom.
vodn ceremnie sa skonili. Zaviedli ich do novopostavenej
/ 158 /

chatre na vzdialenom konci dediny, kde ako povedali sa

nachdza mtvy biely mu. Nali tam pinavho, zarastenho mua,
asi tridsiatnika, ktor sedel so skrenmi nohami na prahu a hadel
von. Elliot si po chvli uvedomil, e ten mu je katatonik e sa
vbec nehbe.
Och, Boe, ozvala sa Rossov. Je to Bob Driscoll.
Poznte ho? sptal sa Munro.
Bol to geolg z naej prvej konskej expedcie. Nahla sa a k
nemu a zamvala mu dlaou pred oami. Bobby, to som ja, Karen,
Bobby, o sa ti stalo?
Driscoll nereagoval. Ani len nezamurkal. Naalej hadel uprene
pred seba.
Jeden z Pygmejov sa podujal Munrovi vetko vysvetli. Pred
tyrmi dami priiel do ich tbora, tlmoil im Munro. Bol ako
div. Museli ho kroti. Nazdali sa, e m iernu horku, a tak mu
postavili chatr a dali mu nejak lieky, take u viac nedivel. Teraz
u dovol, aby ho nakmili, ale vbec nehovor. Myslia si, e ho azda
zajali chlapi generla Muguru a muili ho, alebo e je agudu
nem.
Rossov v hrze cvla.
Neviem, o by sme pre neho mohli urobi, povedal Munro. V
stave, v akom je, ni. Fyzicky je v poriadku, ale Pokrtil hlavou.
Oznmim Houstonu polohu, povedala Rossov, pol sem
pomoc z Kinshasy.
Za cel ten as sa Driscoll nepohol. Elliot sa nahol, aby sa mu
pozrel do o. Ke sa k nemu blil, Driscoll pokril nosom. Cel
telo sa mu naplo. Vysokm, tenkm hlasom zakvlil: Ah -ah-ah-,
ako lovek, ktor chce zreva.
Zdesen Elliot odskoil a Driscoll sa uvonil. Znova zmkol. o
to, doerta, malo znamena?
Jeden z Pygmejov zaepkal Munrovi: Hovor, preloil Munro,
e pchnete ako gorila.

/ 159 /

3 / RAGORA
O dve hodiny neskr sa pripojili ku Kahegovi a ostatnm.
Zaviedol ich k nim pygmejsk sprievodca cez daov prales na juh
od Gabutu. Vetci boli namrzen, nebolo im do rei a kvrila ich
dyzentria.
Pygmejovia nstojili, aby u nich zostali na skoriu veeru, a
Munro vedel, e nemaj na vber, len ponuku prija. Jedlom boli
zva mal div zemiaky nazvan kitsombe, ktor vyzerali ako
zvdnut parga, alej lesn cibuka, nazvan otsa, modoka listy
divho manioku spolu s niektormi druhmi hb. Dostali aj trochu
kyslho, tuhho korytnaieho msa a nali sa aj kobylky, hsenice,
ervy, aby a slimky.
Tto strava celkom isto obsahovala dvakrt toko protenov, ako
ich bolo v bifteku, lene nenavyknut aldky sa jej divo vzpierali.
Ani rei, ktor sa okolo tborovho oha hovorili, nepozdvihli ich
ducha.
Poda Pygmejov generl Muguru a jeho mui postavili na svahu
Makranu, ku ktormu Munro cielil, zsobovac tbor. Zdalo sa
rozumn vyhn sa vojskm. Munro vysvetoval, e neexistuje swahilsk vraz pre rytierskos alebo frovos, a to ist platilo aj pre
konsk variant tejto rei, ktor sa nazval lingala. V tejto asti
sveta plat jedine zabi alebo da sa zabi. Musme sa dra bokom.
Jedin alternatvna cesta viedla na zpad, k rieke Ragora. Munro
sa nad mapou mrail, Rossov sa zasa mraila pred potaom.
o je zl na Ragore? sptal sa Elliot.
Mono ni, odvetil Munro. Zle na tom, ak vdatn boli
posledn dade.
Rossov pozrela na hodinky. Mekme dvans hodn,
povedala. Jedin, o meme urobi, je pokraova nocou po
rieke.
To by som navrhol tak i onak, povedal Munro.
Rossov ete nikdy nepoula o sprievodcovi vpravy, ktor by
viedol ud, o mu zverili, cez divoinu nocou. Naozaj? Preo?
Pretoe, odpovedal Munro, prekky na dolnom toku mono
ahie prekona v noci.
/ 160 /

Ak s to prekky?
Pohovorme si o nich, len o sa k nim dostaneme, odbil ju.
Mu predtm, ako dorazili k Ragore, pouli vzdialen hukot
vekej vody. Amy okamite zbystrila, znakmi sa znova a znova
ptala Ak voda? Elliot sa pokal upokoji ju, ale vemi sa mu do
toho nechcelo. Amy sa aj napriek strachu bude musie dosta do
kontaktu s riekou.
Avak ke prili k Ragore, zistili, e zvuk vydva voda padajca
v kataraktoch kdesi v hornom toku. Priamo pred nimi bola rieka asi
pdesiat stp irok a pokojn, hoci hned od blata.
Nevyzer a tak zle, poznamenal Elliot.
Nie, pritakal Munro, nevyzer.
Lene Munro vedel o Kongu svoje. tvrt najvia rieka na
svete (po Nle, Amazonke a Jang-c-tiang) bola v mnohch smeroch
uniktna. Krtila sa po tvri Afriky ako gigantick had, dvakrt
prechdzala cez rovnk najprv na sever, smerom ku Kisangani,
neskr na juh, na Mbandaku. Tto skutonos bola tak
pozoruhodn, e ete pred sto rokmi dokonca ani geografi neverili,
e je tomu naozaj tak. Kee Kongo tieklo aj na sever aj na juh od
rovnka, kdesi na jeho ceste sa vdy vyskytli dade. Rieka
nepodliehala seznnym poklesom a vzostupom, ktor charakterizuj
rieky ako Nl. Kongom vtekalo do Atlantickho ocenu kad
sekundu stabilnch 1 500 000 kubickch stp vody, o bol v
prtok, ako m ktorkovek rieka okrem Amazonky.
Lene krivoak drha robila Kongo najmenej splavnm
spomedzi vekch riek. Prv trhliny dostvala plavebn drha v
splavoch Stanley Pool, tristo m od Atlantiku. O dva tisce m do
vntrozemia, pri Kisangani, kde bola rieka pokojn a mu irok,
plavbu znemoovali katarakty Wagenia. Ak sa u ktosi vydal alej
hore tokom pozd vejra prtokov, narazil na ovea zretenejie
prekky. Nad Kisangani zaali prtoky prudko klesa do niie
poloenej dungle. Vetky pramenili na niie poloench savanch
na juhu, i v 16 000 stp vysokom a snehom pokrytom pohor
Ruwenzori.
Prtoky vymleli rad rokln, z ktorch najvznamnejou bola
/ 161 /

Portes dEnfer Pekeln vrta v Kongolo. Pokojne teca rieka

Lualaba sa tu valila cez roklinu mu hlbok a asi sto yardov irok.
Ragora bola men prtok Lualaby, do ktorej vtekala blzko
Kisangani. Kmene, ktor ili na jej brehoch, sa o nej zmieovali ako
o baratawani, ie o klamnej ceste, pretoe Ragora sa jednostaj
menila. Jej najcharakteristickejm miestom bola roklina Ragora.
Vpenec tu bol vymlet do hbky dvesto stp a na niektorch
miestach bola roklina len desa stp irok. Poda mnostva daov
sa z priepasti Ragora stvala bu prekrsna, malebn scenria, alebo
vriaci kotol, non mora, pln bielej peny.
Pri Abutu boli ete vdy ptns m proti prdu nad roklinou a
stav rieky im neprezrdzal ni o stave v priepasti. Munro to vetko
vedel, ale nepokladal za nevyhnutn vysvetova to Elliotovi, najm
preto, e Elliota v tej chvli plne zamestnvala Amy.
Amy s rastcim nepokojom sledovala, ako Kahegovi mui
nafukuj dva okrhle lny. Podrmala Elliota za rukv a chcela
vedie: o balny?
To s lny, Amy, vysvetoval, hoci ctil, e u na to prila a
naschvl ich oznaila eufemisticky. ln bolo slovo, ktor sa
nauila len s akosami. Pretoe nemala rada vodu, nemala zujem
o ni, o bolo uren na plavbu.
Preo ln? sptala sa.
Pretoe sa na lne budeme plavi, vysvetoval jej Elliot.
A naozaj, Kahegovi mui tlaili lny k okraju vody a nakladali na
ne vstroj. Balky privzovali ku gumennm stpikom na
obrubnkoch.
Kto plavi? sptala sa.
My vetci, odpovedal Elliot.
Amy ich ete chvu sledovala. Naneastie, vetci boli nervzni.
Munro tekal prkazy, chlapi horkovito pracovali. Ako tokokrt
predtm, aj teraz Amy ukzala, e je vemi citliv na nlady ud
okolo seba. Elliot si vdy spomnal, ako nstojivo tvrdila, e sa jej
osi nepi na Sarah Johnsonovej. Bolo to dvno predtm, ako Sarah
tmu Projektu Amy definitvne oznmila, e sa s manelom
rozchdza. Elliot si bol ist, e Amy aj teraz vyctila ich obavy.
/ 162 /

Prejs vodu v lne? sptala sa.

Nie, Amy, povedal. Nie prejs. Plavi sa lnom.
Nie, naznaila Amy, chrbt jej stuhol, plecia sa stiahli.
Amy, povedal, nememe a necha tu.
Mala svoje vchodisko. Ostatn udia s. Peter zosta s Amy.
Je mi to to, Amy, povedal, ale ja musm s. Aj ty mus
s.
Nie, naznaovala. Amy nie s.
Ale ba, Amy. Podiiel k svojmu batohu a vybral z neho
striekaku a fatiku s thoralenom.
Telo mala napt, hnevala sa, zaatou psou sa bchala do
hrude.
Dvaj si pozor na jazyk, Amy, varoval ju.
Rossov priniesla pre neho aj pre Amy oranov zchrann vesty.
osi nie je v poriadku?
Nadva, povedal Elliot. Bude lepie, ak ns nechte osamote.
Rossov vrhla jedin pohad na Amino napt, stuhnut telo a odila.
Amy rukami naznaila Petrovo meno, potom si znova pobchala
pod bradou. V posunkovom jazyku tento znak zdvorilo prekladali
ako pina, hoci udoopice ho vemi asto pouvali, ke
potrebovali s na nonk. Skmatelia primtov si nerobili nijak
ilzie o tom, o nm zvierat v skutonosti mienia. Amy hovorila:
Peter je sraka.
Takmer vetky jazykovo vzdelan opice kliali, a na nadvky
pouvali mnostvo rznych vrazov. Obas sa zdalo, e pejoratvum
si vybrali iba nhodou gua alebo vtk i splaky. Ale
prinajmenej osem primtov v rznych laboratrich nezvisle na
sebe zhodne pouvalo na vyjadrenie mimoriadnej nespokojnosti
zaat ps. Jedinou prinou, pre ktor tto pozoruhodn zhodu
nikto neopsal, bolo, e iadny vskumnk nebol ochotn poksi sa
o vysvetlenie. Ako sa zdalo, tto zhoda dokazovala, e aj udoopice,
podobne ako udia, za prhodn termn na vyjadrenie ponenia a
zlosti pokladaj telesn vluky.
Peter sraka, signalizovala naalej.
Amy Zdvojnsobil dvku thoralenu, ktor naberal do
striekaky.
/ 163 /

Peter sraka ln sraka udia sraka.

Amy, presta. Aj on napl telo, prikril sa, napodobujc tak
goril zlostn postoj. Pred tmto gestom sa u neraz sptila, lene
tentoraz to neinkovalo.
Peter nie rd Amy. Trucovala. Odvrtila sa od neho, gestikulujc
do przdna.
Nebu smiena, povedal Elliot. Prikroil k nej s nachystanou
striekakou. Peter m rd Amy.
Zasptkovala a nedovolila mu, aby sa k nej priblil. Nakoniec
bol donten nabi puku s CO2 a streli jej do hrude ipku. Za
vetky tie roky, o strvili spolu, to urobil len tri alebo tyri razy. So
smutnm vzorom na tvri si pku vytrhla. Peter nie rd Amy.
Je mi to to, povedal Peter Elliot a vykroil, aby ju zachytil.
Prevrtila oi a padla mu do nruia.
Amy leala naznak v druhom lne, Elliotovi pri nohch. Dchala
povrchne. Elliot videl Munra, ako stoj v prvom lne a ukazuje im
cestu. Oba lny kzali po hladine.
Munro rozdelil expedciu do dvoch lnov po iestich uoch.
Sm sa plavil v prvom a Elliot, Rossov a Amy sedeli v druhom, pod
Kahegovm velenm. Ako sa Munro vyslovil, druh ln sa m
poui z neastia prvho.
Lene prv dve hodiny, o strvili na Ragore, ich nijak neastie
nepostihlo. Bol to mimoriadne pokojn vlet. Sedeli v prednej asti
lna a sledovali dungu po oboch stranch rieky. Kzala sa pred
nimi a nadasovo, hypnotizujco mlala. Bolo to idylick, hoci im
bolo horco. Rossov spustila ruku z lna do vody, ale Kahega ju
zavrtl.
Kde je voda, tam je vdy mamba, povedal.
Kahega ukzal na bahnist brehy. Krokodly sa tam vyhrievali na
slnieku, vbec si nevmajc ich prchod. Z asu na as niektor z
vekch plazov zazval, zdvihol ozuben euste do vzduchu, ale
zva psobili otupen, ledva na lny reagovali.
Elliot bol v ktiku due sklaman. Vyrstol na filmoch z dungle,
kde krokodly zlovestne vkzali do vody, len o zazreli ln. Nebud
ns obaova? sptal sa.
/ 164 /

Je prihorco, odpovedal mu Kahega. Mamba je ospal. Nesp,

len ke je chladno, erie rno a v noci, teraz nie. Cez de, ako
hovoria Kikujovia, mamba sli v armde, raz-dva-tri-tyri. A
zasmial sa.
Dobr chvu musel vysvetova, e Kahegovi skmeovci si
vimli, e cez de krokodly robia podpor lemo, periodicky
dvhaj ak hlavy zo zeme, vztyuj sa na krehkch nohch a
predvdzaj pohyb, ktor Kahegovi pripomnal vojensk rozcviky.
Kvli omu m Munro tak starosti? sptal sa Elliot. Kvli
krokodlom?
Nie, odpovedal Kahega.
Kvli rokline Ragora?
Nie, odpovedal Kahega.
Tak teda kvli omu?
Po rokline, povedal Kahega.
Ragora sa zatala, preli cez zkrutu a zauli narastajci hukot
vody. Elliot poctil, ako ln naber rchlos, ako voda rchlejie
prdi okolo gumench okrajov. Kahega zakrial: Drte sa, doktori!
Vchdzali do rokliny.
Elliotovi zostali zo vetkho iba trkovit, kaleidoskopick
obrazy: vriaca mtna voda, ktor na slnku bielo vrela,
nevyspytaten klbanie jeho lna a spsob, akm sa Munrov ln
pred nimi akoby otriasal a dvhal a len zzrakom sa neprevrtil.
Rtili sa vpred tak rchlo, e im prilo zaako zaostri zrak na
beiace kvrny rozoklanch ervench stien kaonu, na hol skaly,
na ktorch sa len zriedkavo objavili zelen plhajce sa porasty.
Vzduch bol horci a vlhk, okujco studen voda, ktor sa na nich
rtila, bola mtna a z asu na as ich znova a znova celch premala. ist biele vlny vreli okolo iernych vynievajcich skalsk,
podobali sa pleatm hlavm utopencov.
Vetko prilo privemi rchlo.
Munrov ln sa asto strcal z dohadu, neraz aj na cel minty ho
skrvali obrovitnske vlny valiacej sa, hrmiacej mtnej vody.
Hrmenie sa odralo od skalnch stien, doznievalo, stvalo sa trvalou
sasou ich sveta. V hbke rokliny, kde sa popoludajie slnko ani
/ 165 /

len nedotkalo zkej struky temnej vody, sa lny predierali cez

drav, seren inferno, cez kymcajce sa skaln steny, kde raz
nevedeli, kde je zaiatok a kde je koniec. udia v lnoch kriali,
preklnali a odrali lny od skl veslami.
Amy leala na chrbte, priviazan k boku lna a Elliot sa jednostaj
bl, e ju utopia mtne vlny, ktor sa prevaovali cez boky lna. Rossov na tom nebola o ni lepie. Ustavine opakovala Och, mj
boe, och, mj boe, och, mj boe, potichu a jednotvrne vdy,
ke na nich narazila jedna vlna za druhou a premoila ich na kou.
Prroda ich vystavila aj inm nedstojnostiam. Dokonca aj vo
vriacom, prudko bijcom srdci rokliny viseli vo vzduchu ierne
mran moskytov a do moru ich bodali. Akosi sa im nezdalo
mon, aby uprostred toho huiaceho chaosu priervy rieky Ragora
ili moskyty, ale pravda bola tak. lny sa valili cez vlny s
prudkosou, ktor im obracala vntornosti. V hustncej tme cestujci
vyskakovali a rozzrene zahali moskyty.
A potom sa odrazu rieka rozrila, mtna voda spomalila a steny
kaonu sa rozostpili. Rieka bola znova pokojn. Na smr vyerpan
Elliot sa zosunul na dno lna. Na tvri ctil zapadajce slnko, pod
sebou vodu pohybujcu sa pod nafknutou gumou lna.
Dokzali sme to, povedal.
Zatia, povedal Kahega. My, Kikujovia, hovorme, e nikto
neujde ivotu iv. Nijak oddych, doktori!
Tum mu verm, povedala Rossov unavene.
aliu hodinu sa plavili pokojne po prde. Skaln steny po oboch
stranch sa rozostpili ete vmi, a sa znovu ocitli na nine, v
africkom daovom pralese. Roklina Ragory ako keby ani
neexistovala. Rieka bola irok a na jej lenivom toku sa zlatisto
odralo zapadajce slnko.
Elliot si zobliekol preman koeu a obliekol si pulver,
pretoe veer vzduch ochladol. Amy sa tackavo postavila.
Poprikrvali ju uterkmi, aby neprechladla. Rossov skontrolovala
prenosov aparatru a presvedila sa, e je v poriadku. Sotva
skonila, slnko zapadlo. Rchlo sa stmievalo. Kahega vytiahol
brokovnicu a do jej hlavne vloil krtke a hrub lt nboje.
/ 166 /

Nao to? sptal sa Elliot.

Kiboko odvetil Kahega. Nepoznm, ako sa to povie po
anglicky. Zavolal: Mzee! Nini maana kiboko?
Munro v lne pred nimi sa obrtil. Hroch, povedal.
Hroch, zopakoval Kahega.
S nebezpen? sptal sa Elliot.
Dfame, e v noci nie, povedal Kahega. Ale ja si myslm, e
s.
Dvadsiate storoie je obdobm intenzvneho tdia ivota v
divoine. V mnohom zvrtilo zakorenen predstavy o zvieratch.
Vedci zistili, e krotk jele s mkkmi oami ije v skutonosti v
nepokojnej, nevraivej spolonosti, zatia o zdanlivo zriv vlk je
priam prkladne oddan rodine a potomkom. Africk lev pyn
kr zvierat plnil lohu zakrdajceho sa zametaa, zatia o s
odporom prijman hyena nadobudla na dstojnosti. (Pozorovatelia,
prichdzajci na rann postrieky, u cel desaroia zisovali, e
levy hoduj na mrcinch, zatia o hladn hyeny sa obmietaj
obale a akaj na prleitos. A neskr zaali vedci sledova
zvierat aj v noci a prili k novm zverom: lovcom je v skutonosti
hyena, ktor neskr od koristi odha oportunistick a leniv lev.
Tak je vklad tradinej scny na svite. To sa zhoduje s objavom,
e levy s v mnohom ohade nladov a podl, zatia o hyeny maj
dobre vybudovan socilnu truktru to je al prklad dlho
prevajceho predsudku loveka voi prrodnmu svetu zvierat.)
Hroch zostva aj naalej mlo poznanm zvieraom. Herodotov
vodn k je po slonovi najv africk cicavec, ale jeho zvyk
lea vo vode, z ktorej mu tria iba oi a nozdry, vemi sauje jeho
skmanie. Hrochy sa organizuj okolo samca. Dospel hroch m
hrem niekokch samc a ich potomkov. Dokopy tvoria skupinu
smich a trnstich zvierat.
Napriek akopdnemu, ba trochu aj komickmu vzhadu s
hrochy neobyajne div. Hro samec je impozantn tvor. Je trns
stp dlh a vi takmer desatisc libier. Podrden hroch dosahuje
na tak vek zviera mimoriadnu rchlos a jeho tyri hrub, tup
zuby s na hranch ostr ako britva. Hroch pri toku nebod, ale
/ 167 /

ree, tlamou plnou dutn pohybuje zboka nabok. Sboj medzi dvoma
samcami nie ako u mnohch inch zvierat sa asto kon smrou
jednho z nich, zaprinenou hlbokmi reznmi ranami. V boji dvoch
hrochov naozaj nie je ni symbolick.
Hroch je nebezpen aj pre loveka. V tch astiach rieky, kde sa
nachdzali stda, polovicu mrt domorodcov bolo mon pripsa
hrochom. Slony a makovit elmy mali na svedom zvyok. Hroch
je vegetarin. V noci sa zvierat chodia ps na lky, priom zoer
nesmierne mnostvo trvy, aby zastili svoje obrovsk telo. Hroch,
ktorho odrezali od vody, je mimoriadne nebezpen. Nikto, kto sa
ocitol medzi zaskoenm hrochom a riekou, do ktorej sa hroch
hodlal vrti, zva nepreil.
Hroch je pre africk rienu ekolgiu nevyhnutne potrebn. Jeho
vkaly, ktorch produkuje obrovsk mnostvo, hnoja rienu trvu,
ktor zasa umouje i rybm a inm tvorom. Bez hrochov by
africk rieky boli pust. Rieky, od ktorch odohnali hrochov, umreli.
Toko sa teda vie o hrochoch. A ete osi. Hroch je kruto
teritorilny tvor. Samce si brnia rieku proti akmukovek
votrelcovi. A ako hovoria zznamy z mnohch situci, medzi
votrelcov mono zarta in hrochy, krokodly a plaviace sa lny. Aj
ud v nich.

/ 168 /

Siedmy de

1 / KIBOKO
K rozhodnutiu napredova pralesom aj v noci priviedli Munra
dva hlavn dvody. Predovetkm dfal, e zska drahocenn as,
pretoe vetky potaov projekcie rtali s tm, e sa kad noc
zastavia. Plavi sa v noci po rieke nevyadovalo nijak mimoriadnu
nmahu. Via as lenov skupiny mohla spa a rno mali za
sebou alch pdesiat alebo esdesiat m.
Dleitejie vak bolo, e zamal vyhn sa hrochom na Ragore, ktor by poahky dokzali znii krehk gumov lny. Cez de
bolo hrochy vda v barinch na brehu rieky. Samce by celkom iste
prepadli akkovek ln, o by sa priblil. V noci, ke zvierat
vychdzali na breh naps sa, mohla vprava bezpene prekznu po
rieke a vyhn sa konfrontcii.
Bol to mdry pln, ale z celkom neoakvanch prin ho
postretli akosti. Postupovali po Ragore prirchlo. Ke dochdzali
k prvm oblastiam, v ktorch ili hrochy, bolo dev hodn veer,
priskoro, aby sa hrochy vydali na pastvu. Hrochy napadn lny ale
napadn ich potme.
Rieka sa vinula a hadila v celej srii zkrut. V kadej zkrute bola
mlka. Kahega tvrdil, e je to pokojn voda, v akej rady ij hrochy.
A ukazoval na trvu na brehoch, kratuk, akoby ju erstvo pokosili.
Priskoro, skontatoval Kahega.
Zauli tich chrochtanie. Hau-huh-huh-huh. Znelo to, akoby si
/ 169 /

nejak starec pokal preisti hrdlo od hlienu. Munro v prvom lne

stuhol. Plvali okolo alej zkruty. Prd ich hladuko unal. Oba
lny boli od seba vzdialen asi desa yardov. Munro dral nabit
puku pripraven.
Zvuk sa ozval znova, ale tentoraz to bol cel chr: Hau-huhhuh-huh.
Kahega ponoril do vody veslo. Okamite narazilo o dno. Vytiahol
ho: iba tri stopy zostali mokr. Nie je tu hlboko, povedal a pokrtil
hlavou.
Je to zl? sptala sa Rossov.
no, myslm si, e je to zl.
Dorazili k alej zkrute. Blzko brehu uvidel Elliot asi es
spoly ponorench iernych skl. Jagali sa v mesanom svetle. Potom
sa jedna zo skl pohla a on uvidel, ako sa z vody dvha obrovsk
bytos, ako sa celkom vynra z plytiny. Uvidel aj tyri krtke a
masvne nohy. Hroch sa vrhol proti Munrovmu lnu.
Zviera zatoilo a Munro vystrelil magnziov raketu. V ostrom
svetle Elliot zbadal obrovsk tlamu, tyri vek, jagajce sa zuby,
hlavu vzten dohora. Zviera zarevalo. Potom u hrocha zahalil
oblak bledoltho plynu. Plyn sa kdolil a tpal ich v oiach.
Pouil slzn plyn, skontatovala Rossov.
Munrov ln postupoval dopredu. Hro samec sa s bolestnm
revom ponoril do vody a stratil sa im z dohadu. V druhom lne,
murkajc zaslzenmi oami, po om ptrali. Blili sa k mlke.
Magnziov raketa nad nimi syala a klesala, predlovala ostr tiene
a osvetovala vodu.
Mono sa vzdal, povedal Elliot. Nikde navkol nezazreli
nijakho hrocha. Plavili sa tichom.
Zrazu sa predok lna vzniesol do vky, hroch zareval a Rossov
vykrkla. Kahega zasptkoval, puka vystrelila do vzduchu. ln
dopadol na hladinu, a zapraalo, voda vyprskla na vetky strany.
Elliot sa s nmahou postavil na nohy. Hadal Amy. Odrazu zistil, e
had priamo do vekej, ruovej, jaskyni podobnej tlame, a cti
horci dych. sta sa zavreli, naboku gumenho lna sa ozvalo
zapraskanie a vzduch zaal sya a unika do vody.
Tlama sa otvorila znova, hroch zachral, ale to u Kahega stl na
/ 170 /

rovnch nohch a z hlavne puky sa vyvalil oblak.tipavho dymu.

Hroch zasptkoval a ponoril sa. ln sa rozkolsal, potom poskoil
dopredu, po prde. Cel prav strana lna sa prepadala, pretoe z
vekch trhln v gume rchlo unikal vzduch. Elliot sa pokal
zapcha diery rukami, lene syanie sa ozvalo alej. O mintu sa
potopia.
Zozadu zatoil in hroch. Rtil sa dole prdom ako motorov
ln, po oboch stranch masvneho tela sa penila voda. Zviera revalo
od zlosti.
Stoj, stoj! krial na neho Kahega. Op vystrelil. Hroch zmizol
v oblaku dymu a ln preplval popri alej zkrute. Ke sa dym
rozptlil, hrocha nebolo. Magnziov raketa zasyala na vode a oni
sa znova ocitli v tme. ln sa topil. Elliot chytil Amy. Zistil, e stoja
po kolen v mtnej vode.
Vytiahli ln na tmav breh rieky. Munro s prvm lnom sa k nim
vrtil, prezrel kody a oznmil, e bud musie nafka al ln a
a potom bud mc pokraova v ceste. Vyhlsil prestvku na
oddych. Leali v mesanom svite na brehu rieky a odhali moskyty.
Ich odpoinok vak onedlho preruil ostr hvizd rakiet zemvzduch a explzia, ktor rozkvitla na nebi nad nimi. Po kadom
vbuchu osvetlilo brehy rieky jasnoerven svetlo. Vrhlo dlh tiene,
a potom znova zhaslo.
Mugurovi mui plia zo zeme, skontatoval Munro a schmatol
alekohad.
Na o strieaj? sptal sa Elliot, hadiac na nebo nad sebou.
Netum, odpovedal Munro.
Amy sa dotkla Munrovho pleca a naznaila: Vtk s. Lietadlo
vak nezauli, iba vybuchovanie rakiet na oblohe.
Munro sa sptal: Myslte, e osi pouje?
Sluch m mimoriadne vyvinut.
Potom zauli bzukot vzdialenho lietadla, ktor sa blilo z juhu.
Len o sa dostalo na dohad, uvideli, ako sa krti, manvruje medzi
jasnmi lto-ervenmi vbuchmi, ktor sa zahali v mesanom
svite a oarovali kovov telo lietadla.
T vivav bastardi sa pokaj zska as, povedal Munro,
prezerajc si lietadlo alekohadom. Je to dopravn lietadlo C-130
/ 171 /

s japonskmi znakmi na chvoste. Zsobovacie lietadlo pre zkladn

tbor konzorcia ak sa mu podar prejs.
Videli, ako sa dopravn lietadlo skrca doava a doprava, ako
kukuje pomedzi vybuchujce ohniv gule striel.
Je to ako zlomi hadovi krk, povedal Munro. Posdka mus
ma v gatiach. O tomto iste ani nesnvali.
Elliot poctil nhly scit s posdkou. Predstavoval si, ako
vyzeraj z okien, vidia, ako ohniv gule vybuchuj oslnivm svetlom
a osvetuj vntro lietadla. Zhovraj sa po japonsky? elaj si, aby
sa sem nikdy neboli vydali?
O chvu im lietadlo zmizlo z dohadu, letelo na sever. Vydala sa
za nm posledn strela s horcim ervenm chvostom, ale ono sa
stratilo nad stromiskami dungle. Poul, ako v diake vybuchla
raketa.
Asi prelo, povedal Munro a vstal. Bude lepie, ak sa vydme
na cestu. Po swahilsky zakrial na Kahegu a jeho chlapov, aby
spustili lny na rieku.

2 / MUKENKO
Elliot sa striasol. Tuhie si pozapnal bundu a akal, kedy sa
krupobitie skon. Chlili sa pod skupinkou vene zelench stromov
vo vke 8000 stp nad morom, na vysokohorskch svahoch hory
Mukenko. Bolo desa hodn rno, teplota vzduchu bola 38 stupov.
Pred piatimi hodinami nechali za sebou rieku a vydali sa na skor
rann vstup pariacou sa dungou, kde teplota dosahovala 100
stupov Fahrenheita.
Amy veda neho sledovala biele guliky vekosti golfovej
loptiky, ktor cupotali v trve a narali do vetiev stromov nad ich
hlavami. Nikdy predtm krpy nevidela.
Naznaila Ak nzov?
Krpy, oznmil jej.
Peter zastavi.
Kie by sa to dalo, Amy.
Chvu hadela na krpy, potom zagestikulovala Amy chcie s
/ 172 /

domov.
O tom, e by sa chcela vrti domov, zaala hovori
predchdzajcu noc. Hoci thoralen vyprchal, naalej sa sprvala
depresvne, uahovala sa do seba. Elliot jej ponkol osi pod zub,
aby ju rozptlil. Naznaila, e chce mlieko. Ke jej vysvetlil, e
nijak nemaj (o vemi dobre vedela), povedala, e chce banny.
Kahega jej priniesol trs malch, trochu kyslch bannov z dungle.
Amy ich u v predchdzajcich doch bez nmietok niekoko zjedla,
ale tentoraz ich s odporom zahodila do vody a naznaila, e chce
ozajstn banny.
Elliot jej vysvetlil, e ozajstn banny nemaj. Naznaila: Amy
chcie s domov.
Ete nememe s domov, Amy.
Amy dobr gorila Peter zobral Amy domov.
Poznala ho iba ako loveka, pod dohadom ktorho sa nachdza,
hlavnho organiztora jej kadodennho ivota v experimentlnom
prostred Projektu Amy. Nijako nevedel vymyslie, ako jej da
najavo, e tu ni neorganizuje a e ju tu nedr za trest.
V skutonosti boli znechuten. Vetci lenovia vpravy sa teili,
e unikn suujcej horave daovho pralesa, ale teraz, ke sa
plhali na Mukenko, ich nadenie rchlo opadlo. Kriste, vzdychala
Rossov. Od hrochov ku krupobitu!
Akoby na povel krupobitie prestalo. No tak, povedal Munro,
pohnime sa.
udia po prv raz vystpili na Mukenko v roku 1933. V roku
1908 skupinu Nemcov pod vedenm Rankeho zastihla brka a
vprava musela zostpi. V roku 1913 tm Belgianov dosiahol
vku 10 000 stp, ale nevedel njs cestu na vrchol. V roku 1919 sa
musel da na ustp in nemeck tm, ke sa dvaja jeho lenovia
zrtili a zahynuli vo vke viac ako 12 000 stp. Avak vina
horolezcov klasifikovala vstup na Mukenko ako ahk
(netechnick). Tvrdili, e na vstup netreba viac ako de. Po roku
1943 nali nov cestu juhovchodnm svahom, ktor bola otupne
pomal, ale absoltne bezpen. Po tejto ceste sa potom uberala na
vrchol vina vystupujcich.
/ 173 /

Vo vke 9 000 stp zmizol borovicov porast. Prechdzali cez

vysokohorsk lky, riedko porasten trvou a obalen chummi
studenej hmly. Vzduch tu bol red a oni si astejie vyiadali
odpoinok. Munro nemal pre sanosti svojich zverencov
pochopenie. A o ste akali? ptal sa. Je to hora. Hory s
vysok. Najmenej zutovania mal s Rossovou, ktor sa unavila
najskr. A o v asov pln? podpichoval ju. Ete sme nepreli
cez najaiu as. Do jedenstich tiscov stp to vbec nie je
zaujmav. Len si oddychujte, a nedostaneme sa na vrchol pred
zotmenm. To zna, e stratme cel de.
Kalem na to, povedala Rossov nakoniec, zviezla sa na zem a
oduu lapala dych.
Ako kad ensk, povedal Munro pohdavo a ke naho
Rossov zazrela, usmial sa. Munro ich ponioval, nadval im,
dodval im odvahy a akmsi inom ich udriaval v pohybe.
V koninch nad 10 000 stp trva zmizla a zostala len machom
obrasten zem. Obas narazili na osamelo rastci strom s tunmi
listami, ktor sa znenazdajky vynoril zo studenej, sivej hmly. Medzi
tmito koninami a vrcholom neexistoval nijak porast, prve preto
ich Munro sril. Nechcel, aby ich azda zachytila brka na holch
svahoch pri vrchole.
Vo vke 11 000 stp prerazilo slnko. Zastali, aby tu umiestnili
druh zo smerovch radarov z laserovho fixanho systmu ERTS.
Prv laser Rossov ete rno umiestnila niekoko m junejie.
Trvalo jej to tridsa mint.
Druh laser bol komplikovanej, pretoe musel ladi s prvm.
Napriek elektronickmu rueniu sa prenosov zariadenie muselo
spoji s Houstonom, a preto musel by mal laser nebol v ako
guma na ceruzke a namontovan bol na malej kovovej trojnoke
presne zacielen. Dva lasery na sopke boli nastaven tak, aby sa ich
le preali o mnoho m alej, nad dungou. A ak boli Rossovej
vpoty sprvne, priesenk sa nachdzal presne nad mestom Zind.
Elliot sa ptal, i takto nechtiac nepomhaj konzorciu, ale
Rossov t monos poprela. Uvidia ich iba v noci, vysvetlila mu,
ke nemu napredova. Cez de nae le neuvidia to je na tom
/ 174 /

systme krsne.
Onedlho poctili vulkanick srov vpary, ktor sa valili dole
svahom z vrcholu, ktor bol o 1 500 stp nad nimi. Tu u nebola
vbec nijak vegetcia, iba hol tvrd skaly a roztrsen ostroveky
snehu, zafarben na lto od sry. Nebo bolo jasne tmavobelas.
Naskytol sa im ndhern vhad na oblas na juh od Virungy
vek kue Nyiragonga, ktor vyrastal priamo a prudko z hlbokej
zelene lesov Konga a za nm Mukenko, zahalen hmlou.
Poslednch tisc stp bolo najach, najm pre Amy, ktor
musela vystupova bos po ostrch lvovch kameoch. Vo vke
nad 12 000 stp pdu pod nohami tvorila iba sopen vyvrelina. Na
vrchol dorazili o piatej popoludn. Hadeli na osem m irok jazero
zo stuhnutej lvy a na dymiaci krter sopky. Elliot bol sklaman
scenriou krajiny. Tvorili ju ierne skaly a siv oblaky pary.
Pokajte v noci, povedal Munro.
Tej noci lva svietila horcou ervenou farbou. Popraskan kra
na povrchu pripomnala sie. Syiaca erven para postupne strcala
farbu a valila sa k oblohe. Stany rozloen na okraji krtera zrkadlili
erven iaru lvy. Rozstrapkan oblaky na zpade zasa odrali
strieborn svit mesiaca. Pod nimi sa na mle aleko rozprestierala
konsk dunga. Uvideli rovn zelen le lasera, pretnajce sa nad
iernym lesom. Ak bud ma astie, zajtra sa dostan na miesto,
nad ktorm sa le pretnaj.
Rossov zapojila prenosov zariadenie, aby podala non sprvu
do Houstonu. Po pravidelnom esmintovom fzovom posune
dorazil signl do Houstonu. Nebolo ho treba kdova, ani in
technicky upravova.
Dopekla, zahreil Munro.
o to znamen? sptal sa Elliot.
To znamen, povedal Munro pochmrne, e konzorcium ns
prestalo rui.
To nie je dobr?
Nie, povedala Rossov. Je to zl. Celkom isto s u na mieste
a nali diamanty. Pokrtila hlavou a zaostrila monitor: HOUSTN
POTDRZJ KONZRC DRZL DO MST ZIND PRAVDPDBN
1000 NRSKJT VC SITCA BEZND
/ 175 /

Nemem tomu uveri, povedala Rossov. Je po vetkom.

Elliot si vzdychol. Bolia ma nohy, povedal.
Som unaven, povedal Munro.
Dopekla so vetkm, uzavrela Rossov.
Do krajnosti vyerpan sa uloili na spnok.

/ 176 /

smy de

1 / ZOSTUP
Rno 20. jna spali vetci vemi dlho. Pohodlne sa naraajkovali,
ba dali si toko prce, e si pripravili tepl jedlo. Oddychovali na
slnku, hrali sa s Amy, ktor sa tejto neakanej pozornosti poteila.
A po desiatej sa vydali dole Mukenkom k dungli.
Pretoe zpadn svahy Mukenka s strm a nepriechodn,
zostupovali vntrom adiaceho sopenho krtera a do hbky pol
mle. Viedol ich Munro. Sm niesol na hlave nklad jednho nosia,
pretoe Asari, najsilnej z nosiov, musel nies Amy skaly boli pre
jej bos nohy prihorce.
Amy mala strach. Vetky udsk bytosti, ktor sa terigali v
hustom rade dolu prudkm vntornm kuelom sopky, pokladala za
ialen. Elliot si nebol ist, i nem pravdu. Horava bola
prenikav. Ako sa blili k jazeru lvy, od tipavch vparov im
slzili oi a plilo ich v nosoch. Pouli, ako lva pod akou iernou
krou vrie a prask.
Potom dosiahli tvar, znmy ako Naragema Diablovo oko. Bol
to prrodn oblk vysok 150 stp a tak klzk, a sa zdalo, e ho z
vntornej strany vyhladili. Cez oblk vial erstv vetrk. Zazreli
zelen dungu hlboko pod sebou. Zastali, aby si pod oblkom
oddchli, a Rossov preskmala hladk povrch. Bola to as
podzemnho lvovho tunela, ktor sa sformovala poas dvnejch
erupci. Hlavn as tunela zvetrala, zostal len thly oblk.
Nazvaj to Diablovo oko, povedal Munro, pretoe poas
erupci sa zdola zd, akoby tu svietilo vek erven oko.
/ 177 /

Od Diablovho oka zostupovali rchlo cez vysokohorsk znu a

odtia cez lenit, akoby nepozemsky tern, pokryt lvou z
poslednho vronu. V splenej zemi sa objavili ierne krtery.
Niektor boli hlbok p a es stp. Munro si spoiatku myslel, e
zairsk armda pouva toto zemie na skobn streby. Ale ke sa
prizreli zblia, zbadali splen, do skaly vyleptan vzorec, ahajci
sa z kadho krtera ako chpadla chobotnice. Munro ete nikdy
predtm ni podobn nevidel. Rossov okamite rozostavila antnu,
napojila pota a nadviazala spojenie s Houstonom. Zdalo sa, e je
vemi vzruen.
Skupinka oddychovala. Rossov si opakovala daje z malho
Monitora. Munro sa ozval: Na o sa ich to ptate?
Potrebujem dtum poslednej erupcie Mukenka a miestne
poasie. Bolo to v marci Poznte nejakho Seamansa?
Poznm, povedal Elliot. Tom Seamans je potaov
programtor Projektu Amy. Preo?
Mte tu od neho odkaz, povedala, ukazujc na obrazovku.
Elliot podiiel bliie a uvidel oznam: SEMNS ODKZ PRE
ELLT PRE JH POTRB.
o je v tom odkaze? sptal sa Elliot.
Stlate prenosov gombk, povedala.
Elliot stlail gombk. Na obrazovke zasvietil odkaz: PRZRL POV
ZZN HOUST D.
Nerozumiem, povedal Elliot. Rossov mu vysvetlila, e D
znamen al odkaz a e mus klvesu stlai ete raz. Stlail
gombk niekokokrt, a sa mu ukzal cel odkaz. Pretal ho.
PRZRL POV ZZNM HOUST NV PZNTK TKJS SLCH SIGN INF
PT ANALZ KOMPLT MYSL JE TO JZK.
Elliot zistil, e doke ta stiahnut riadky, ak si ich bude
opakova nahlas: Prezrel som si pvodn zznam z Houstonu, nov
poznatky tkajce sa sluchovej signlnej informcie, potaov
analza kompletn, myslm, e je to jazyk. Zamrail sa. Jazyk?
Rossov povedala: Poiadali ste ho, aby si ete raz prezrel
originlny zznam Houstonu z Konga?
no, ale ilo mi len o vizulnu identifikciu ivocha na
zzname. Nezmienil som sa o sluchovej informcii. Elliot pokrtil
/ 178 /

hlavou. Rd by som sa s nm pozhovral.

Mete, povedala Rossov. Ak vm nepreka, e ho zobudte. Stlaila klvesu a o ptns mint u Elliot vyukval: Ahoj,
Tom, ako sa m? Monitor ukzal HJTM AK SA MS.
Monitor napsal: SPM KDE STE
Napsal: Virunga VIRNGA
Travis bude reva, ke uvid tak prepis, povedala Rossov.
Uvedomujete si, o tak prenos stoj? Lene Rossov sa nemusela
znepokojova, zvyok rozhovoru bol nanajv vecn.
DOSTL SM ODKZ SLCHV INFO PLS VSVTLNI
NHDN VSVTLNI JE VM VZRJC ROZLVC FNKC
POT ANALZ 99 PTVRDZJCICH LMTV ZAZNAMEN
SLCH
INFOR (DYCH) PRDSTVJE CHARAKT REI
PCFCK CHARAKT
OPKJC SA PRVK BVN VZREC TRUKTR BLZKOST
PRAVDPOD HOV RE
DOKE PREL
NIE S IST
PR?
POT NEM DSTK SLCHVCH INFOR CHCE NV DJ
PRCJ MN ZJTR VIC PRSTYX
NZJ SI MYSL E JE TO GRL RE?
NO AK JE TO GORILA
Nech ma uchyt, povedal Elliot. Skonil s prenosom cez
druicu, ale posledn slov rozhovoru so Seamansom zostali na
obrazovke, iarili jasno zelene:
NO AK JE TO GORILA

2 / VLASAT UDIA
Dve hodiny po tejto neakanej sprve sa vprava po prv raz
stretla s gorilami.
Vrtili sa do temnoty rovnkovho daovho pralesa. Smerovali
priamo na miesto urenia, sledujc laserov le nad sebou. Nevideli
/ 179 /

ich vonm okom, ale Rossov mala stabiln optick sledovac stp,
kadmiov fotobunku, filtrovan takm spsobom, aby zaznamenala
pecifick iarenie na laserovej vlnovej dke. Pravidelne cel de
nafukovala mal hliov baln, pripevnen k sledovau drtom, a
vypala ho do vzduchu. Baln, ah ako vzduch, sa vzniesol nad
stromy k oblohe. Tam sa krtil, km neobjavil jednu z laserovch
trs, a po drte oznmil Rossovej koordinty. Sledovali stopu
zmenujcej sa laserovej intenzity z jednho la a akali, kedy
prstroj stopu vyhodnot. akali na hodnotu dvojnsobnej intenzity,
ktor bude signalizova, e le nad nimi sa preali.
Bolo to pomal napredovanie a u sa im mala trpezlivos, ke
okolo poludnia narazili na charakteristick trojlalokov vkaly
gorily. Potom uvideli na zemi aj na stromoch niekoko hniezd,
uvitch z eukalyptovch listov.
O ptns mint sa vzduch rozochvel ohluujcim revom.
Gorila, oznamoval Munro. Samec komusi ke, aby vypadol.
Amy naznaovala Gorila hovori cho pre.
Musme s alej, Amy, povedal.
Gorila nechcie udia s.
udia neublia gorilm, ubezpeoval Elliot Amy. Amy vak
na neho aj naalej hadela przdnym pohadom a krtila hlavou,
akoby Elliot nechpal, o o ide.
O niekoko dn neskr si uvedomil, e naozaj nechpal, o o ide.
Amy netvrdila, e by azda gorily mali strach z ud. Gorily poda
nej sa bli, e samy ublia uom.
Preli do polovice malej istiny uprostred dungle, ke sa z
krovia za chrbtom vynoril vek samec so striebornm chrbtom.
Skupinu viedol Elliot, pretoe Munro iel pomc jednmu z
nosiov s jeho batohom. Na kraji istiny zazrel es zvierat. Ich
ierne obrysy sa odrali od zelenho krovia. Pozorovali udskch
votrelcov. Niekoko samc zdvihlo hlavy a zovrelo pery, akoby
chceli vyjadri neshlas. Pnovit samec zareval po druh raz.
Bol to ozrutnsky samec. Srs na chrbte mal strieborn. Masvna
hlava sa tila vye es stp nad zemou, sdkovt hru
naznaovala, e vi viac ako tyristo libier. Pri pohade na Elliot
pochopil, preo prv prieskumnci v Kongu verili, e gorily s
/ 180 /

vlasat udia. Tto vekolep bytos sa ponala na loveka obra

vekosou aj tvarom.
Za Elliotovm chrbtom Rossov zaepkala: o budeme robi?
Zostate za mnou, odpovedal Elliot, a ani sa nepohnite.
Samec so striebornm chrbtom klesol na vetky tyri a zaal
vydva tich zvuk: ho-ho-ho, ktor naberal na sile, potom znova
vyskoil na rovn nohy a vytrhol zo zeme za pln hrste trvy.
Vyhodil trvu do vzduchu a potom sa plochmi dlaami zaal
bcha do hrude a vydval pritom dut zvuk.
Och, nie, povedala Rossov.
Samec sa niekoko seknd bchal do hrude, potom sa znova
spustil na tyri. Odbehol nabok, rozrazil krovie, robiac pritom o
najv hluk, aby votrelcov odplail. Nakoniec zaal znova vydva
znmy zvuk: ho-ho-ho.
Goril samec uprene hadel na Elliota. akal, e u samotn jeho
vzor zaenie loveka na tek. Ke sa tak nestalo, vyskoil, udrel sa
do hrude a zareval s ete vou zrivosou.
Potom zatoil.
S hrozivm revom a strach nahajcou rchlosou sa rozbehol
vpred, priamo proti Elliotovi. Elliot poul, ako Rossov za nm
vydchla. Chcelo sa mu obrti a bea, vetky vroden intinkty mu
kzali zdupka. Dontil sa vak zosta celkom pokojne st a hadie
na zem.
Civel na piky vlastnch topnok, poval, ako gorila uchoce
vo vysokej trve a be k nemu, a zrazu mal pocit, e vetky jeho
abstraktn knin vedomosti s nani, e vetko, o si vedci na
celom svete myslia o gorilch, je omyl. V duchu si predstavoval
vek hlavu, klenut hru a dlh ruky, rozhoden do rky, aj to, ako
mocn zviera be po ahuk koris, k zmeravenmu cieu,
dostatone hlpemu, aby uveril vetkm akademickm bludom
posvtenm literatrou
Ticho.
Gorila (u mus by celkom blzko) si hlasito odfrkla. Elliot
uvidel samcov aiv tie na trve blzko vlastnch nh. Nezdvihol
zrak dovtedy, km sa tie neodtiahol.
Ke nakoniec Elliot predsa len zdvihol zrak, goril samec sa
/ 181 /

vracal sp, na vzdialen koniec istiny. Tam sa zvrtol, zmtene sa

pokrabkal na hlave, akoby premal, preo jeho hroziv vzor
nezahnal votrelcov. Posledn raz tresol rukou o zem a potom sa aj so
zvykom stda stratil vo vysokej trve. Na istine zavldlo ticho.
Nakoniec sa Rossov vrhla Elliotovi do nruia.
Nu, poznamenal Munro, ke sa vrtil, zd sa, e o-to o
gorilch predsa len viete. Munro poklopkal Rossovej po ruke.
Vetko je v poriadku. Ak pred nimi neuteiete, ni vm neurobia.
Ak sa zvrtnete, uhryzn vs do zadku. To je tunaj biag zbabelosti
zna, e ste utekali.
Rossov ticho vzlykala. Elliot poctil, ako sa mu tras kolen.
Musel si sadn. Vetko sa zbehlo tak rchlo, e iba o chvu si
uvedomil, e gorily sa sprvali presne tak, ako opisovali knihy, ktor
vyluovali akkovek verbalizciu, ba vetko, o len vzdialene
pripomnalo re.

3 / KONZORCIUM
li cel hodinu, a nali vrak dopravnho lietadla C-130.
Najvie lietadlo na svete naozaj potvrdzovalo prvlastok, ktorm sa
honoslo. Lealo spoly zaboren do dungle, gigantick nos malo
rozbit o rovnako gigantick stromy, obrovsk chvost ohnut k zemi.
Masvne, pozohban krdla vrhali tiene na dungu.
Cez rozbit sklo kabny videli mtvolu pilota pokryt iernymi
muchami. Ke nazreli dnu, muchy zabzuali a narali na sklo. Zali
k chvostu a poksili sa nazrie do trupu lietadla, ale dokonca aj ke
sa lietadlu dolmal podvozok, nelo privysoko nad rove dungle.
Kahegovi sa podarilo vykriaba na prevrhnut strom, odtia
preskoil na krdlo a pozrel sa dnu. Nikto, povedal.
A zsoby?
Je tu mnostvo zsob. Krabice a kontajnery. Munro sa oddelil
od ostatnch, preiel popod dochrman chvost a poksil sa
preskma opan bok lietadla. av krdlo, skryt pred ich
pohadmi, bolo ierne a dotrhan, motorov nebolo. To vysvetovalo,
preo lietadlo spadlo posledn raketa FZA dostihla svoj cie
/ 182 /

a odstrelila viu as avho krdla. Aj tak sa vak Munrovi zdalo,

e na vraku je osi tajomn. osi v jeho vzore nesedelo. Pozrel sa
na trup, na dobit nos, rad okien, pah krdla, zadn vchodov
dvere
Nech sa prepadnem, povedal Munro potichu.
Poponhal sa za ostatnmi, ktor sedeli na jednej z pneumatk v
tieni pravho krdla. Pneumatika bola tak obrovsk, e Rossov na
nej sedela, kolembala nohou, a ani sa pritom nedotkla zeme.
Take tak, povedala Rossov s ako skrvanm
zadosuinenm. Nedostali tie svoje prekliate zsoby.
Nie, povedal Munro. My sme toto lietadlo videli predminulej
noci, o znamen, e je na zemi prinajmenej tridsaes hodn.
Munro akal, km Rossovej zapli.
Tridsaes hodn?
Tak veru. Tridsaes hodn.
A oni sa po svoje zsoby nevrtili
Oni sa dokonca ani nepoksili dosta sa k nim, povedal Munro.
Pozrite sa na hlavn dvere karga, vpredu aj vzadu nikto sa ich
nepoksil otvori. Ktovie, preo si po ne neprili?
V hustej dungli zem pod nohami chrupala a praskala. Odhrnuli
palmov listy a zazreli notov koberec z bielych kost.
Kanyamagufa povedal Munro. Miesto kost. Rchlo sa pozrel
na nosiov, aby sa presvedil, ako reaguj. Nosiov to vak iba
pobavilo, nedvali najavo strach. Boli to Kikujovia z vchodnej
Afriky, nekvrili ich povery kmeov, ktor susedili s daovm
pralesom.
Amy zdvihla nohu z ostrch vybielench lomkov. Naznaila
Zem bol.
Elliot sa jej posunkami sptal: o je to za miesto?
My prs zl miesto.
Ak zl miesto?
Amy neodpovedala.
To s kosti! zvolala Rossov hadiac na zem. Veru tak,
pritakal Munro, ale nie s to udsk kosti. Vak, Elliot?
Elliot takisto hadel na zem. Videl vyblednut lomky lebiek
/ 183 /

rznych druhov, hoci priamo v tej chvli nevedel identifikova ani

jeden z nich.
Elliot? Nie s udsk?
Nevyzeraj ako udsk, pristal Elliot, ete vdy hadiac na
zem. Prv, o si vimol, bolo, e vina kost pochdza z vrazne
malch ivochov vtkov, opc a najrozlinejch drobnch
lesnch hlodavcov. Ostatn mal ksky boli v skutonosti fragmenty
kost vch ivochov, pravda, sotva sa dalo odhadn, akch
vekch. Mono vch opc lene v daovom pralese vek
opice neili.
impanzy? V tejto asti Konga sa impanzy nevyskytovali.
Mono to boli gorily: zazrel lomok lebky s akmi nadonicovmi
oblkmi. Zdvihol ho a poobracal v ruke.
Nebolo pochb, e je to lomok z lebky gorily. Ctil, ak je kos
nad elnmi dutinami hrub, a zbadal zaiatok charakteristickej
predozadnej kosti.
Elliot? oslovil ho Munro stiesnenm hlasom, ale nstojivo.
Nie je udsk?
Celkom isto to nie je udsk lebka, povedal Elliot a naalej
uprene hadel na kos. o doke rozdrvi lebku gorily? Muselo sa
tak sta po smrti, usdil. Gorila umrela a po mnohch rokoch jej osi
rozdrvilo lebku. Celkom isto sa tak nemohlo sta za jej ivota.
Nie je udsk, povedal Munro s pohadom upretm na zem.
Cel kopa kost, ale ani jedna nie je udsk. Ke iel okolo Elliota, vrhol naho veavravn pohad. Drte zobk. Kahega a jeho
udia vedia, e ste na tieto veci odbornk, povedal Munro uprene
na hadiac.
o uvidel Munro? Celkom isto sa neraz ocitol v blzkosti smrti a
vedel rozozna udsk kostru, ke nejak uvidel. Elliotov pohad
padol na aksi skriven kos. Vyzerala celkom ako vidlicovit kos z
moriaka, bola vak ovea dlhia a iria. as ju vybielil. Zdvihol ju.
Bol to lomok jarmovho oblka z udskej lebky. Lcna kos spod
oka.
Poobracal lomok v rukch. Znova sa pozrel na zem a na
popnav rastliny, ktor sa rozprestierali nad bielym kobercom z
kost. Videl vemi vea krehkch kost, niektor boli dokonca tak
/ 184 /

tenk, e boli priehadn kosti, ako sa ubezpeil, z malch

ivochov.
U si viac nebol ist.
Vracala sa mu otzka z postgradulneho tdia. Ktorch sedem
kost tvor oblk udskho oka? Elliot sa poksil rozpamta. Jarmov oblk, nosn kos, spodn onicov, klinov to s tyri
uchov, p osi mus s zospodu, od st podnebn kstoky,
es a ete jedna nemohol si spomen na posledn kos.
Jarmov oblk, nosn, spodn onicov, klinov, uchov,
podnebn jemn kstoky, priesvitn kosti, mal kosti
udsk kosti.
Prinajmenej tieto kosti nie s udsk, povedala Rossov.
Nie, nie s, pritakal Elliot. Pozrel sa na Amy.
Amy osi naznaovala rukami. udia tu umiera.
o to povedala?
Povedala, e uom tunaj vzduch nerob dobre.
Pome alej, povedal Munro.
Munro s nm popoiel o ksok pred ostatnch. Dobr prca,
povedal. Pred Kikujami si musme da pozor. Nechcem ich naplai. o to t vaa opica povedala?
Povedala, e na tom mieste umieraj udia.
Vie viac ako ostatn, povedal Munro, zachmril sa a prikvol.
Hoci osi tuia.
udia za nimi krali v husom rade. Nikto sa neozval.
Doerta, o sa tam mohlo sta? sptal sa Elliot.
Mnostvo kost, povedal Munro. Leopard, guerza, lesn
potkan, mono komba uat, lovek
A gorila, doplnil ho Elliot.
no, pritakal Munro. Aj t som videl. Gorilu. Potriasol
hlavou. o doke zabi gorilu, profesor?
Lene na tto otzku Elliot nevedel da odpove.
Tbor konzorcia leal v ruinch, stany boli rozbit a roztrhan,
mtve tel pokrvali ierne zahy mch. Vo vlhkom vzduchu sa
zovadia ril pach, bzukot mch bol jedin zlostn a monotnny
/ 185 /

 zvuk. Vetci okrem Munra cvli na kraj tbora.

Nemme na vber, povedal. Musme sa dozvedie, o sa im
stalo Dovntra tbora vkroil sm. Najprv vak musel prekroi
zvalen plot.
Munro voiel dnu a vstran zariadenia okolo tbora sa zapojili
a vydvali prenikav vysokofrekvenn signl. T, o zostali za
plotom, si zakrvali ui. Amy odfrkovala od nebosti.
Zl zvuk.
Munro sa na nich obzrel. Ni to, povedal. To preto, lebo ste
zostali vonku. Munro podiiel k prvej mtvole a nohou ju obrtil.
Potom sa zohol, odohnal roj mch a starostlivo si obzrel hlavu.
Rossov sa pozrela na Elliota. Zdalo sa jej, e je v oku. Typick
vedec, paralyzovan zoi-voi katastrofe. Amy po jeho boku si
zakrvala ui a klbala sa. Lene Rossov nebola paralyzovan.
Zhlboka sa nadchla a prekroila bezpenostn zariadenie. Musme
sa dozvedie, o za obrann systm tu naintalovali.
Dobre, povedal Elliot. Bolo v om pusto. Hlavu mal ahuk,
akoby mal z toho, o videl, kad chvu odpadn. Ctil, e sa ho
chyt zvrat. Videl, ako si Rossov kliesni cestu cez to, o zostalo
vntri tbora, potom zdvha iernu krabiku so zvltnym, zhadnm
kueom. Vyhmatkvala drt a k stredu tbora. oskoro nato
vysokofrekvenn signl zmkol. Rossov ho vypla.
Amy naznaila. Teraz lepie.
Rossov jednou rukou hmatkala vovntri elektronickho
zariadenia, druhou si zapchvala nos proti zpachu.
Ozval sa Kahega: Pozriem sa, i maj zbrane, doktor, a aj on sa
vydal do tbora. Nosii ho vhavo nasledovali.
Elliot zostal s Amy sm. Netrpezlivo si obzerala miesto skazy,
potom sa natiahla a dotkla sa mu ruky. Znakmi sa jej sptal: Amy, o
sa sta na toto miesto?
Amy odpovedala: Sta sa veci.
Ak veci?
Zl veci sta sa veci sta sa zl.
Ak veci?
Zl veci.
Videl, e s otzkami takhoto druhu sa nikam nedostane. Nakzal
/ 186 /

jej, aby zostala na kraji tbora a sm voiel dnu, kliesniac si cestu

pomedzi mtve tel a bzuiace muchy.
Rossov sa sptala: Naiel ktosi sprievodcu?
Munro z druhej strany tbor a odpovedal: Menard.
Z Kinshasy?
Munro prikvol: no.
Kto je Menard? sptal sa Elliot.
Mal dobr poves, poznal Kongo. Rossov si razila cestu
pomedzi trosky. Nakoniec nebol dos dobr. Vzpt zastala.
Elliot podiiel k nej. Civela na telo, leiace tvrou k zemi.
Neobracajte ho, povedala. Je to Richter.
Elliot nechpal, ako si me by tak ist. Mtvola bola cel
pokryt iernymi muchami. Zohol sa.
Nedotkajte sa ho!
Dobre, odvetil Elliot.
Kahega! zakrial Munro, zdvhajc dvadsalitrov kanvu z
plastu. V kanvici zapliechala aksi tekutina. Dajte to do poriadku.
Kahega a jeho chlapi sa vrtko zvtali. Stany aj mtvoly kropili
petrolejom. Elliotovi udrel do nosa jeho ostr pach.
Rossov, prikren pod roztrhanm nylonovm stanom so
zsobami, zakriala: Dajte mi ete mintu!
Mte toko asu, koko potrebujete, povedal Munro. Obrtil sa
k Elliotovi, ktor za ohradou tbora dozeral na Amy.
Amy si sama pre seba hovorila: udia zl. Neveri udia zl veci
sa sta.
Zd sa vemi pokojn, povedal Munro.
V skutonosti je to s ou naopak, povedal Elliot. Myslm si, e
vie, o sa tu stalo.
Dfam, e nm to prezrad, povedal Munro. Lebo vetci tto
udia umreli tm istm spsobom. Rozdrvili im lebky.
Plamene z tbora konzorcia vyrazili do vky. ierny dym sa vo
vlnch niesol v stopch vpravy, ktor la alej dungou. Rossov
mlala, pohrila sa do mylienok. Elliot sa sptal: Co ste nali?
Ni dobr, odpovedala. Mali dokonal vstran systm,
/ 187 /

celkom podobn nmu OOSZ obvodovmu obrannmu systmu

proti zveri. Kuele, ktor som nala, s snmae zvuku. Len o
zachytia zvuk, vydaj ultravysok signl, ktor povajcemu
spsobuje boles. Neinkuje na plazy, ale ertovsky inkuje na
cicavce. Vlk alebo leopard okamite zmizn v lese.
Ale tu nefungoval, povedal Elliot.
Nefungoval, zopakovala Rossov. Ani Amy vemi
neznepokojil.
Elliot sa sptal: Ak m inky na sluchov orgny ud?
Sm ste to poctili. Znepokojuje, ni viac. Pozrela sa na Elliota.
Lene v tejto asti Konga nie s nijak udsk bytosti, iba my.
Munro sa sptal: Dokeme nastrai lep vstran systm
okolo tbora?
Dokeme, povedala Rossov. Postavm vstran systm
budcej genercie zastav vetko okrem slonov a nosorocov. Jej
slov vak nezneli presvedivo.
Neskoro popoludn sa dostali k zvykom prvho tbora ERTS.
Takmer ich nezbadali. Za osem dn, o preli, ho liany a popnav
rastliny z dungle takmer prerstli. Zakryli vetky stopy. Z tbora
nezostalo privea niekoko trkov oranovho nylonu, skrkvan
alumniov panvice, dochrman statv a rozbit videokamera.
Zelen obvodov steny kamery leali dolman na zemi. Neobjavili
nijak mtvoly a pretoe svetla ubdalo, ponhali sa alej.
Amy odchod rozruil. Naznaila: Nejs
Elliot jej nevenoval pozornos.
Zl miesto star miesto nejs
Ideme, Amy, povedal.
O ptns mint dorazili k prieseku medzi vetvami, visiacimi po
zem. Zdvihli zrak a uvideli tmav kue Mukenka, ktor sa til
ponad les. Vo vlhkom vzduchu iarili slabuk, skren le
laserov. Priamo pod lmi leali machom obrasten, v dungli spoly
skryt kamenn bloky. Straten mesto Zind.
Elliot sa obrtil. Oami hadal Amy.
Amy vak nebolo.

/ 188 /

4 / OSUD
Nemohol tomu uveri.
Sprvu sa nazdal, e ho chce jednoducho potresta, utiec, aby mu
bolo to, e na rieke do nej strelil pku. Vysvetoval Munrovi a
Rossovej, e je takho ohosi schopn, a spolu sa polhodinu
potulovali po dungli a vyvolvali ju po mene. Lene neozvala sa
nijak odpove, ozvalo sa len ven ticho daovho pralesa. Z
polhodiny bola hodina, potom takmer dve.
Elliota pochytila panika.
Kee sa ete vdy nevynrala z krovia, zvili in monos.
Mono utiekla s poslednou skupinou gorl, povedal Munro.
Nemon, namietol Elliot.
M sedem, je takmer dospel. Munro pokril plecami. Je to
ozajstn gorila.
Nemon, trval Elliot na svojom.
Vedel vak, o om Munro hovor. udia, ktor vychovvali udoopice, nevyhnutne dospeli k istmu bodu, za ktorm si u zvierat
nemohli ponecha. Dospievali, rstli, boli privek, primocn,
privemi sa na nich prejavovali vlastnosti ich druhu. ako sa u
nechali ovlda. Nemohli ich viac prebaova a predstiera, e s to
mil, uom podobn bytosti. V gnoch mali zakdovan
nevyhnutn rozdiely, ktor napokon nebolo mon prehliada.
Gorilie stda sa neuzatvraj, pripomenul mu Munro.
Akceptuj cudzincov, najm cudzie samice.
To by neurobila, trval Elliot na svojom. Nemohla by.
Amy od detstva vychovvali medzi umi. Mala ovea lepie
kontakty so zpadniarskym svetom dianic a retaurci s donkou
do auta ako s dungfou. Ak Elliot preiel autom okolo jej obbenej
retaurcie a nezastavil, poklopkala ho po pleci a upozornila ho na
jeho omyl. o vedela o dungli? Bola jej cudzia, tak ako bola cudzia
Elliotovi. A nielen to
Mali by sme postavi tbor, pripomenula im Rossov, hadiac
na hodinky. Vrti sa ak sa vrti chce. Napokon, povedala, my
sme ju neopustili. Ona opustila ns.
Vytiahli fau ampanskho, znaku Dom Prignon, ale nikomu
/ 189 /

sa nechcelo oslavova. Elliot smtil nad stratou Amy, ostatnch ete

neopustila hrza z toho, o videli v predolom tbore. Noc padala
rchlo na zem, bolo treba rozostavi systm ERTS, znmy pod
nzvom OSVD o bola skratka pre ochrann systm proti
votrelcom v divoine.
Tto exotick technolgia vychdzala zo skutonosti, e v histrii
prieskumov Konga cestovatelia najastejie pouvali ochrann plot
okolo celho tbora. Viac ako pred storom dospel Stanley k zveru,
e iadny tbor nemono poklada za kompletn, km nie je
dookola chrnen stromami alebo buom. V nasledujcich rokoch
sa nenali dvody, preo zmeni zkladn charakteristick rty tohto
pouenia. Ochrann technolgia sa vak menila. Systm OSVD
zahrnoval vetky najnovie poznatky a vdobytky.
Kahega a jeho chlapi nafkli postriebren stany z mylaru.
Postavili ich tesne veda seba. Rossov im ukzala, kam umiestni
teleskopick trojnoky s trubkovitmi infraervenmi nonmi
svetlami. Rozmiestnili ich tak, aby osvecovali okolie tbora.
Potom postavili okolo tbora plot. Bola to ahk, nekovov sie,
podobn skr ltke ako kovu. Pripevnen ku kolkom obklopovala
cel tborisko, a ke ju napojili na transformtor, prdil do nej
elektrick prd 10 000 voltov. Aby o najviac etrili palivov lnky,
prd bol impulzovo modulovan na tyri cykly za sekundu.
Zariadenie vydvalo preruovan bzukot, podobn tepu.
Na veeru 21. jna bola rya s rehydrovanou kreolskou avou s
krevetami. Krevety sa nerehydruj dobre, v zmesi zostvaj mal
hrky s chuou po lepenke. Nikto sa vak na zlyhanie technolgie,
vlastnej dvadsiatemu storoiu, nesaoval. Rozhliadali sa okolo seba,
sledovali, ako v dungli hustne tma.
Munro rozostavil hliadky. Bud sa strieda po tyroch hodinch.
Munro oznmil, e on, Kahega a Elliot bud stri prv.
Strcovia s nonmi okuliarmi vyzerali ako tajomn kobylky s
oami vyplenmi do dungle. Non okuliare znsobovali svetlo a
prenali ho na existujci obraz. Lemovali ho pritom straidelnou
zelenou farbou. Elliotovi sa okuliare zdali priak a elektronick
pohad cez ne zasa prizloit aby si na zvykol. Po niekokch
mintach okuliare zloil. Prekvapilo ho, e dunga okolo neho je
/ 190 /

tmav ako atrament. Rchlo si ich znova nasadil.

Noc sa minula v pokoji, bez incidentu.

/ 191 /

Deviaty de

1 / TIGR CHVOST
Ich vstup do Stratenho mesta Zind rno 21. jna nebol zahalen
zvojom tajomstva a romantiky, ako opisuj sprvy o podobnch
cestch z devtnsteho storoia. Prieskumnci zo storoia
dvadsiateho sa potili a stenali pod archou nkladu, pozostvajceho
z technickho vybavenia optickch diakomerov, kompasov,
vysokofrekvennch smerovch antn s pripojenmi vysielakami
zo vetkho, o pokladali za podstatn pre modern, rchly prieskum
rozrumenho archeologickho nlezisk.
Zaujmali sa len o diamanty. Schliemann, kecf kopal v Trji,
zaujmal sa len o zlato, a venoval mu tri roky. Rossov dfala, e
svoje diamanty objav za phe tri dni.
Vychdzajc zo situcie, simulovanej potaom ERTS, najlep
spsob bol najprv nartn hrub pln mesta. S mapkou v ruke bude
pomerne jednoduch vydedukova, kde boli bane. Prdu na to poda
rozloenia urbanistickch truktr.
Predpokladali, e zhotovi pouiten pln mesta sa im podar za
es hodn. Za pomoci vysokofrekvennch transpondrov im sta
postavi sa do kadho zo tyroch ktov budovy a spusti v om
rdiov bzuiak. Dva prijmae postaven aleko od seba v tbore
zaznamenaj ich signly, take pota ich zachyt dvojdimenzionlne. Lene ruiny boli rozahl, pokrvali viac ako tri tvorcov
kilometre. Rdiov prieskum by ich zaviedol prialeko do hustho
krovia a vzhadom na to, o sa prihodilo predchdzajcej vprave,
/ 192 /

tak in pokladali za neprezierav.

Alternatvu pre nich predstavovalo to, o ERTS nazvali
nesystmovm prieskumom alebo chytanm tigra za chvost. (V
ERTS kedysi koloval vtip o tom, e jednm zo spsobov, ako njs
tigra, je chodi dovtedy, km mu nestupte na chvost.) Motali sa po
rozpadnutch domoch, vyhbali sa hadom a obrovskm pavkom,
ktor ozlomkrk utekali do temnch krytov. Pavky boli vek ako
chlapsk dla a na Rossovej prekvapenie vydvali hlasit klikav
zvuk.
Vimli si, e kamene s vynikajco opracovan, hoci vpenec bol
na mnohch miestach popukan a rozsypal sa. Vade nachdzali
polmesiacovit krivky dvier a okien. Zdalo sa, e poloblk je tu
hlavn architektonick motv.
Okrem tohto tvaru krivky vak v izbch, ktormi prechdzali,
nenali takmer ni typick. Prili k zveru, e izby maj pravouhl
pdorys a s zhruba rovnako vek. Steny boli hol, chbala na nich
vzdoba. Po tokch uplynulch storoiach nenali ani stopu po
nejakom umeleckom vtvore hoci Elliot nakoniec naabil na pr
oblch kameov, opracovanch do tvaru diskov, o ktorch usdili,
e boli uren na drvenie korenn alebo zrna.
Pokraovali v prieskume a oraz viac ich znepokojovala neurit,
bezprznakov tvr mesta. Bola to zrove nevhoda, pretoe
nevedeli nijako oznai to i ono miesto. Rozmanit budovy zaali
preto ubovone pomenva. Rossov objavila rad holubnkov,
vytesanch do steny jednej z miestnost. Usdila preto, e tam
musela by pota, a od tej chvle budovu nenazvali in ako hlavn
pota.
Narazili na rad malch izbiiek s dierami, do ktorch sa zasvali
dreven tye. Munro sa nazdal, e s to cely vo vzen, lene cely
boli mimoriadne mal. Rossov sa vyslovila, e bu boli udia, o tu
ili, mal, alebo tie cely urobili mal myselne, aby zvili utrpenie
potrestanch. Elliot zasa usdil, e to mohli by klietky dvnej
zoologickej zhrady. Lene ak to bolo tak, preo boli vetky klietky
rovnak? Munro namietol, e v takch klietkach by zvierat nebolo
vidie, a zopakoval svoje pevn presvedenie, e ide o vzenie. Od
tej chvle izbm prischlo pomenovanie basa
/ 193 /

Nealeko od vzenia objavili irok dvor, ktor nazvali

telocviou. Oividne to bol atletick tadinik alebo trningov
ihrisko. Stli tam tyri vysok kamenn koly. Navrchu mali
rozpadvajci sa kamenn kruh. Toto zariadenie naisto pouvali pri
hre podobnej tetherbalu. V rohu dvora stla visut hrazda, osi ako
detsk preliezaka, nie vyia ako p stp. Nzka hrazda priviedla
Elliota k zveru, e tu bolo ihrisko pre deti. Rossov znova namietla,
e to udia, o tu ili, boli tak mal. Munro poznamenal, e to mohol
by vcvikov priestor pre vojakov.
Hadali alej a vetci si uvedomovali, e ich reakcie jednoducho
odzrkaduj ich povolanie. Mesto bolo tak neutrlne, tak neinformatvne, e sa pre nich stalo istm druhom Rorschachovho
psychologickho testu. Potrebovali objektvnu informciu o uoch,
ktor toto mesto postavili, a o ich ivote.
Pritom sa tam nachdzala po cel as, hoci si to zaali
uvedomova len vemi pomaly. V mnohch izbch boli jedna i viac
stien porastench iernozelenou plesou. Munro si vimol, e piese
nerstla v zvislosti na svetle prdiacom z okna, alebo na prden
vzduchu, i na omsi inom, o by sa dalo identifikova. V niektorch
izbch sa hust piese rila od stropu a do polovice steny a
zastavila sa v prsnej vodorovnej lnii, akoby ju odrezali noom.
Je to nramne udn, poznamenal Munro. Obzeral si piese a
prechdzal po nej prstami. Zostali mu na nich stopy po belasej farbe.
Takmto inom objavili zloit, dvno maovan basrelify,
rozren po celom meste. Avak vetko prerastajca plese na
nepravidelne obtesanom povrchu a praskanie vpenca im
znemoovali porozumie obrazom.
Pri jedle Munro poznamenal, ak je to koda, e so sebou nevzali
historikov umenia, ktor by basrelifov obrazy zretaurovali. Maj
rzne zvltne svetl a prstroje, t by isto uvideli, o tam je,
povedal.
To vnuklo Rossovej npad.
Poda Degusta a inch, bolo najmodernejou technikou na
prieskum vtvarnch diel infraerven svetlo a zosilnenie obrazu.
Expedcia Kongo mala potrebn zariadenie, aby takto metdu
/ 194 /

mohla poui priamo v terne. Prinajmenej to stlo za pokus. Po

obede sa vrtili medzi ruiny. Priniesli videokameru, jedno z nonch
infraervench svetiel a mal potaov monitor.
Po hodine nastavovania dali systm dokopy. Oiarili steny
infraervenm svetlom, kamerou obraz zaznamenali, potom ho
prostrednctvom satelitu napojili na digitalizujci program v
Houstone. Obraz sa im vrtil na prenosn displejov jednotku na
monitore sa objavili obrazy zo stien.
Pohad na takto upraven basrelify pripomnal Petrovi Elliotovi
pohad nonmi okuliarmi. Ak sa pozrel priamo na stenu, nevidel
ni, len tmav mach a liajnk a popraskan kame. Ale ke sa
pozrel na mal monitor, videl pvodne namaovan scny,
prekypujce ivotom. Bolo to, spomnal si neskr, osi neobyajn.
Boli sme uprostred dungle, ale prostredie, v ktorom sme boli, sme
mohli skma iba nepriamo, prostrednctvom prstrojov. Aby sme
videli v noci, pouvali sme okuliare. Aby sme videli cez de, hadeli
sme na video. Pouvali sme prstroje, aby sme uvideli to, o sa inak
uvidie nedalo, a celkom sme od nich zviseli.
Rovnako sa mu zdalo zvltne, e informcia, ktor zaznamenala
videokamera, musela precestova viac ako dvadsatisc m, a a
potom sa vrtila na ich monitor, ktor bol od nich vzdialen len
niekoko stp. Bola to, povedal neskr, najdlhia miecha na
svete a vytvrala zvltny efekt. Dokonca aj pri rchlosti svetla trval
prenos desatinu sekundy a pretoe i pota v Houstone mal svoj
hoci nedlh operan as, obrzky sa na monitore neobjavovali
okamite, ale prichdzali s polsekundovm oneskorenm. Tento
rozdiel sa vak dal sotva postihn. Scny, ktor sa naskytli ich
zraku, im poskytovali originlny pohad do vntra mesta a do ivota
jeho obyvateov.
Obyvatelia mesta Zind boli pomerne vysok ernosi, mali guat
hlavy a svalnat tel. Vzorom pripomnali ernochov hovoriacich
jazykom bantu, ktor po prv raz prili do Konga pred dvoma
tisckami rokov z vysoko poloench savn na severe. Zobrazen boli
ako ul a energick udia: napriek klme dvali prednos pracne
zdobenm, dlhm a pestrofarebnm rcham. Ich postoje a gest boli
/ 195 /

priatesk. Po kadej strnke ostro kontrastovali s jednotvrnymi a

rozpadvajcimi sa stavbami, jedinm, o zostalo z ich civilizcie.
Prv dekdovan fresky zobrazovali scny z trhu: predvajci
kvoali na zemi veda krsnych pletench koov, obsahujcich aksi
guat predmety a kupujci stli pred nimi a vyjednvali. Spoiatku
sa nazdali, e guat predmety s ovocie, ale Rossov usdila, e s
to kamene.
S to nebrsen diamanty zasaden v matrici, povedala,
hadiac na monitor. Predvaj diamanty.
Fresky ich privdzali k vahm o tom, o sa stalo s obyvatemi
mesta Zind. Bolo zrejm, e obyvatelia mesto opustili, e ho nikto
nezniil nezostali stopy po vojne alebo po okupantoch, nezostala
nijak stopa po pohrome alebo prrodnej katastrofe.
Rossov vyjadrila najhlbie obavy a povedala, e bane na
diamanty s azda vyerpan a e prve tto skutonos premenila
mesto na przrak, ako sa to v histrii stalo s mnohmi inmi
banskmi usadlosami. Elliot sa nazdal, e obyvateov mesta
postihol mor alebo nejak in choroba. Munro sa vyslovil, e za
vetko s zodpovedn gorily.
Nesmejte sa, zahriakol ich. Je to sopen oblas. Erupcie,
zemetrasenia, such, horiaca savana zvierat pochyt amok a vbec
sa nesprvaj, ako im ke ich prirodzenos.
Vzbura prrody? sptal sa neveriacky Elliot, krtiac hlavou.
Sopky tu vybuchuj kadch p rokov, a my vieme, e toto mesto
existovalo cel stroia. To nebude ono.
Mono sa tu odohrala palcov revolcia, pu.
o to m spolon s gorilami? zasmial sa Elliot.
Stva sa, odvetil Munro. Viete, vdy, ke je v Afrike vojna,
zvierat sa sprvaj akosi udne. Porozprval im prbeh o tom, ako
paviny v Juhoafrickej republike napadli domy farmrov a v Etipii
autobusy.
Na Elliota to vak neurobilo nijak dojem. Nzory o tom, ako
prroda odzrkaduje zleitosti loveka, boli vemi star
prinajmenej tak star ako Ezop a asi rovnako vedeck. Svet prrody
sa sprva k loveku ahostajne, povedal.
/ 196 /

Och, o tom niet pochb, zareagoval Munro, lene z

prrodnho sveta u vea nezostalo.
Elliot nebol ochotn shlasi s Munrom, hoci ist vemi znma
akademick tza tvrdila to ist. Franczsky antropolg Maurice
Cavalla v roku 1955 publikoval kontroverzn prcu s nzvom Smr
prrody. Pe v nej:
Pred milinmi rokov charakterizovala Zem vetko prestupujca
divoina, ktor meme nazva prrodou. Uprostred tejto divej
prrody sa nachdzali mal enklvy udskch obydl. i u to boli
jaskyne s umelo zakladanm ohom, ktor mal ud ohria, alebo
neskr mest s domami a umelo kultivovanmi poliami, tieto
enklvy boli jasne neprrodn. V nasledujcich tiscroiach sa oblasti
nedotknutej prrody, obklopujce umel udsk enklvy, rchlo
stenovali, hoci tento trend zostval cel stroia neviditen.
Dokonca ete pred tristo rokmi boli vo Franczsku a Anglicku
vek mest s udskmi obydliami, izolovan celmi hektrmi
divoiny, v ktorej behali div zvierat tak ako tiscroie predtm. A
expanzia loveka neprosne pokraovala.
Pred sto rokmi, v poslednch doch vekch eurpskych
prieskumnkov, prroda tak rapdne ustpila, a vznikla celkom nov
situcia. Prve pre tto prinu africk prieskumy do takej miery
zaujali predstavivos loveka devtnsteho storoia. Vstpi do
naozaj prrodnho sveta bolo osi exotick, osi mimo sksenosti
viny udstva, ktor ilo od narodenia a do smrti v prostred,
ktor cel vytvoril lovek.
V dvadsiatom storo sa rovnovha natoko poruila, e existuj
vetky praktick dvody poveda, e prroda sa stratila. Faunu
divoiny opatruj v sklenkoch, div zvierat chrnia v zoologickch
zhradch a safari parkoch: s to umel zariadenia, ktor lovek
vytvoril ako pamiatku na kedysi vade prevldajci svet prrody.
Lene zviera v zoo alebo v safari parku neije svojm prirodzenm
ivotom, prve tak ako svojm prirodzenm ivotom neije lovek v
meste.
Sme obkolesen lovekom a jeho vtvormi. Pred lovekom
nemono ujs, je vade na zemeguli a prroda je iba prelud, sen o
minulom, ktor dvno zaniklo.
/ 197 /

Rossov odvolala pri veeri Elliota nabok. To je pre vs, povedala a ukzala na pota, stojaci hne veda antny. Znova sa
ozva ten v priate.
Munro sa ukrnul. Dokonca ani v dungli neprestva vyzva
telefn.
Elliot o ksok podiiel. Na monitore tal: POTC ANLZ NG
POTRB DLS VSTP MO OBSTR
AK VSTUP? vyklepkal Elliot.
VIAC SLUCH VSTP PRNSV ZAZNM
Elliot vyklopkal: no, ak sa to podar. N AK SA PDR.
ZAZN FREKV 22-50 000 CYKL KRTICK
Elliot odklopkal: Rozumel som. RZML SM.
Nasledovala pauza, potom sa na monitore objavilo:
AKO SA M AMY?
Elliot zavhal. DOBRE.
STB POZDRVJ nasledovala odpove a vzpt sa spojenie na
chvu preruilo.
DRTTRS.
Nasledujca pauza bola vemi dlh.
NEUVERTL SPR, oznamoval Seamans AKO SME NAL PANI
SWENSN.

2 / SWENSN SPR
V prvej chvli Elliot nechpal, o ak meno ide. Swensn? Kto je
Swensn? Chyba v prenose? Potom mu svitlo Pani Swensonov!
Objaviteka Amy, ena, ktor ju priniesla z Afriky a venovala ju
minneapoliskej zoo. ena, ktor sa toho asu nachdza na Borneu.
KIE BY SME BOLI VDL E AMN MMU NEZBL DMRDC.
Elliot netrpezlivo akal na al odkaz od Seamansa.
Dlho civel na odkaz. Vdy mu hovorili, e Aminu matku zabili
domorodci v dedine zvanej Bagamindi. Matku zabili kvli potrave a
Amy osirela
O ZNAMN?
MTK U MTV NE ZJEDN
/ 198 /

Tak teda domorodci nezabili Aminu matku, aby ju zjedli? Bola

u mtva?
VYSVET L.
SWENSN MA OBR MM ODVYSL?
Elliot rchlo vyukval, hoci prsty na klvesnici sa mu motkali.
ODVYSLJ.
Nasledovala pauza, ktor sa mu zdala nekonen, potom sa na
monitore zjavil obraz. Siahal od vrchu a po spodok obrazovky. Ete
skr, ako sprva zaplnila obrazovku, si Elliot uvedomil, o znamen.
Bol to neumel zber gorilieho tela s rozdrvenou lebkou. Zviera
lealo horeznaky na holej zemi uprostred akejsi istiny,
pravdepodobne v dedine domorodcov.
V tej chvli mal Elliot pocit, akoby zhada, ktor ho toko
zamestnvala a ktor mu dlh mesiace psobila toko mk, bola
vysvetlen. Kie by boli mali tento obrzok skr
iariaca obrazovka potemnela.
Elliotovu myse zaplavila zaha otzok. Rozdrven lebky sa
nali vo vzdialenej a pravdepodobne neobvanej oblasti Konga,
na kanyamagufa, nlezisku kost. Lene Bagimindi je dedinka s
ulm obchodom na rieke Lubula, viac ako sto m odtiato. Ako sa
Amy a jej mtva matka dostali do Bagimindi?
Nejak problm? sptala sa Rossov.
Ja tejto asti nerozumiem. Musm sa spta
Skr ako tak urobte, povedala, prehrajte si cel prenos.
Pota m vetko v pamti. Stlaila tlaidlo s oznaenm
OPAKOVANIE.
Rozhovor, ktor bol pred chvou predmetom prenosu, sa znova
objavil na obrazovke. Ako si Elliot prezeral Seamansove odpovede,
jeden riadok ho mimoriadne uptal:
MTK U MTV NE ZJDN.
Preo opiiu matku nezjedli? Gorilie mso bolo celkom chutn, v
tejto asti Konskej panvy to bola vyhadvan potravina. Vyukal
otzku:
PR MATK NEZJDL?
MTK/DA NAL DMRD VOJNSK HLDK PRNSLTLO SMRM
OD SUDANU/ DA 5 DNI V DDN BAGMINDI NA PRDJ TRST.
/ 199 /

TAM SWENSN.
P dn! Elliot rchlo vyukal dleit otzku:
KDE JU NL?
Vzpt dostal odpove: NEZNM OBLST KONGO.
URT BLE
PDRBNS NZNM. Po krtkej pauze znova tal: MME VIC
FOTO.
PLT, odkzal.
Obrazovka sa vyprzdnila, potom sa znovu zaplnila od vrchu a
po spodok. Rozdrven goriliu lebku uvidel v detailnejom zbere. A
pri vekej lebke leala na zemi mal ierna bytos so zovretmi
rukami aj nohami, sta otvoren v primrznutom vkriku.
Amy.
Rossov niekokokrt prela cel zznam a skonila pri obraze
Amy mlat malho, ierneho, placeho.
Neudo, e ju trpili non mory, povedala Rossov.
Pravdepodobne videla, ako jej zabili matku.
Elliot povedal: Prinajmenej si meme by ist, e to neurobili
gorily. Tie sa navzjom nezabjaj.
V tejto chvli, povedala Rossov, si nememe by ist vbec
nim.
Noc 21. jna bola tak tich, e o desiatej veer vypli
infraerven svetl, aby uetrili elektrick energiu. Takmer vzpt si
vak uvedomili, e v krov z vonkajej strany ohradenho priestoru
nastal pohyb. Munro a Kahega tam natoili puky. Ruch narastal.
Potom zauli zvltne vzdychnutie, osi ako zasipenie.
Aj Elliot ten zvuk zaul a zamrazilo ho pri om: bolo to to ist
sipenie, ak poul na zznamoch prvej konskej vpravy. Pustil
magnetofn a pootoil mikrofnom. Vetci boli napt, vzruen, pln
oakvania.
Lene nasledujcu hodinu sa u ni neudialo. Krovie okolo nich
sa hbalo, ale vidie nevideli ni. Potom, krtko pred polnocou, sa
pri plote nabitom elektrinou zaiskrilo. Munro zamieril puku a strelil.
Rossov zapia non svetl a tbor zaliala tmavoerven farba.
Videli ste to? sptal sa Munro. Videli ste, o to bolo?
Pokrtili hlavami. Nikto ni nevidel. Elliot si pustil psku.
/ 200 /

Ozvalo sa z nej iba ostr teknutie puky a zvuk elektrickch iskier.

Nijak dych.
Zvyok noci sa minul pokojne.

/ 201 /

Desiaty de

1 / NVRAT
Rno 22. jna bolo hmlist a siv. Peter Elliot sa zobudil o iestej
a zistil, e tbor je u hore a kyp ivotom. Munro chodil okolo
tbora, odev mal od vlhkho rastlinstva mokr a po hru. S
triumflnym pohadom pozdravil Elliota a ukzal na zem.
Na zemi boli erstv stopy. Boli hlbok a krtke, mali takmer
trojuholnkov tvar a medzi palcom a ostatnmi tyrmi prstami bola
vek medzera tak vek ako medzera medzi udskm palcom a
prstami.
Celkom isto to nie s stopy po loveku, povedal Elliot a zohol
sa, aby stopy preskmal podrobnejie.
Munro nepovedal ni.
Nejak druh primta.
Munro nepovedal ni.
Neme to by gorila, uzavrel Elliot a vzpriamil sa. Jeho videorozhovor z predchdzajceho da ho utvrdil v presveden, e gorily
nie s do celej zleitosti zapleten. Gorily nezabjaj in gorily tak,
ako zabili Aminu mamu. To neme by gorila, zopakoval.
Ale ba, je to gorila, namietol Munro. Pozrite sa na toto.
Ukzal na in miesto na mkkej zemi. Boli tam tyri odtlaky za
sebou. Toto s lenky, ke id po rukch.
Lene gorily, namietol Elliot, s plach zvierat, ktor v noci
spia a stretnutiu s lovekom sa vyhbaj.
Tak mi povedzte, kto tu tie odtlaky zanechal.
/ 202 /

Na gorilu s mal, povedal Elliot. Prezrel si blzky plot, kde

predchdzajcej noci prilo ku skratu. Na drte viseli ksky sivej
srsti. A gorily nemvaj siv srs.
Samce mvaj, povedal Munro. Strieborn chrbty.
no, lene striebrist farba je svetlejia ako tto. Tto srs je
jasne siv. Zavhal. Mono je to kakundakari.
Munro sa zatvril znechutene.
Kakundakari bol primt, o ktorom sa v Kongu viedli polemiky.
Podobne ako yetiho v Himaljach a vekonoce v Severnej Amerike
ho sce videli, ale nikdy nechytili. Domorodci poznali mnostvo
prhod, v ktorch sa hovorilo o sivom udoopovi, vysokom es stp,
ktor chodil po zadnch a v mnohom sa sprval ako lovek.
Vea vench vedcov bolo presvedench, e kakundakari
naozaj jestvuje. Mono sa pamtali, ako kedysi ven autority
odmietali prizna existenciu gorily.
Lord Monboddo v roku 1774 o gorile napsal, e tento krsny a
obvan vtvor prrody kra vzpriamene ako lovek, je od 7 do 9
stp vysok a prekvapujco siln: pokryt je dlhmi, ako uhol
iernymi chlpmi. Chlpy m na celom tele, ale na hlave s dlhie.
Tvr sa pona na udsk vmi ako tvr impanza, ale koa je
ierna. Gorila nem chvost.
O tyridsa rokpv neskr Bowditch opsal africkho udoopa ako
vo veobecnosti p stp vysokho a v oblasti pliec tyri stopy
irokho. Jeho ruka je vraj ete nepropornejia ako jeho rozloha.
Jedin jeho der me by smrten. Ale a v roku 1874 Thomas
Savage, africk misionr, a Jeffries Wyman, bostonsk anatm,
uverejnili prcu, opisujcu alie druhy v Afrike ktor
prrodovedci nepoznali a ktor navrhuj nazva Troglodytes gorilla.
Ich objav vzbudil vo vedeckom svete mimoriadne vzruenie a v
Londne, Pari a Bostone nahaku za kostrami. V roku 1855 u
vbec nepochybovali v Afrike ije al, vemi vek udoop.
Dokonca aj v dvadsiatom storo objavili v daovom pralese
niekoko novch ivonych druhov. V roku 1944 to bolo belas
prasa a v roku 1961 tetrov s ervenou hrudou. Bolo celkom dobre
mon, e v hlbinch dungle ije ojedinel samotrsky primt.
Lene o kakundakarim ete vdy neexistoval jasn dkaz.
/ 203 /

Tento odtlaok patr gorile, trval na svojom Munro. Alebo

skr skupine gorl. Stopy s vade okolo plota. Prezerali si n
tbor.
Prezerali si n tbor, zopakoval Elliot a neveriacky pokrtil
hlavou.
Veru tak, povedal Munro. Len sa na tie prekliate odtlaky
dobre pozrite.
Elliot ctil, e sa mu ma trpezlivos. Povedal osi o
prilovskch poovnckych historkch, nao Munro poznamenal
osi nie vemi zdvoril na adresu ud, ktor vetky mdrosti maj z
knh.
V tej chvli opice guerzy zaali nad ich hlavami krieka a
trias vetvami.
Malawiho mtve telo nali za ohradou. Nosi iel k potoku po
vodu a vtedy ho zabili. Na zemi veda neho leali prevrhnut
vedr. Lebku mal rozdrven. Purpurov, nafknut tvr bola
rozmliaden, sta otvoren.
Vetkch ich odpudzoval spsob, akm zahynul. Rossov sa
odvrtila a zvracala, nosii sa o omsi dohadovali s Kahegom, ktor
sa ich pokal upokoji. Munro sa zohol nad mtveho a prezeral si
poranenie. Vimnite si tieto sploten miesta, na ktor psobil tlak,
akoby mu hlavu strili medzi osi
Munro poiadal, aby mu ukzali plosk kamene, ktor Elliot de
predtm naiel v meste. Pozrel sa znova na Kahegu.
Kahega stl najvzpriamenejie, ako vedel. Povedal: Vraciame sa
domov, boss.
To nie je mon, povedal Munro.
Ideme domov. Musme s domov, lebo jeden z naich bratov je
mtvy, musme usporiada slvnos pre jeho enu a deti, boss.
Kahega
Boss, musme zaraz ods.
Kahega, pohovorme si o tom. Munro sa narovnal, objal
Kahegu okolo pliec a odviedol ho ksok nabok, na istinu. Niekoko
mint sa tlmene zhovrali.
To je stran, povedala Rossov. Zdalo sa, e ju premohli
/ 204 /

ozajstn udsk city. Elliot sa intinktvne obrtil, e ju upokoj, ale

Rossov pokraovala: Cel vprava sa rozpadva. To je stran.
Musme ju udra pokope, in tie diamanty nikdy nenjdeme.
To je vaa jedin staros?
Hej, ve maj poistku
Pre Kristove rany, zapel Elliot.
Vy ste cel bez seba, lebo sa vm stratila vaa pokaan opica,
povedala Rossov. Ovldajte sa. Sleduj ns.
Kikujovia naozaj Rossov a Elliota sledovali. akali, i zazr
aspo nznak scitu. Vetci vak vedeli, e skuton rokovanie sa
odohrva medzi Munrom a Kahegom, ktor stli bokom od nich. O
niekoko mint sa Kahega vrtil a utieral si oi. Oslovil svojich
zostvajcich bratov a oni prikvli. Vrtil sa k Munrovi.
Zostaneme, boss.
Dobre, povedal Munro znova svojm predchdzajcim
rozkazovanm tnom. Prineste tie kamene.
Priniesli kamene a Munro ich priloil k obom stranm Malawiho
lebky. Dokonale koprovali poloblk hlavy.
Munro potom rchlo osi povedal v swahiline Kahegovi,
Kahega povedal osi svojim bratom, a t prikvli. Iba potom
podnikol Munro al hrozn krok. Doiroka rozopl ruky a potom
rzne udrel kamemi do u takmer rozdrvenej lebky. Pri dutom
zvuku sa loveku obracal aldok. Kvapky krvi mu zababrali koeu,
lene lebku vmi nepokodil.
lovek nem dos sily, aby to urobil, povedal Munro priamo.
Pozrel sa na Petra Elliota. Sksite to?
Elliot pokrtil hlavou.
Munro sa vzpriamil. Sdiac poda toho, ako spadol, Malawi stl,
ke sa to stalo. Munro zastal zoi voi Elliotovi. Vek zviera, asi
tak vysok ako lovek. Vek, siln zviera. Gorila.
Elliot sa nezmohol na odpove.
Nebolo pochb, e Peter Elliot poklad tento vvoj za osobn
hrozbu, hoci sa neboj o vlastn bezpenos. Ja som to jednoducho
nemohol prija, povedal neskr. Vyznal som sa vo svojom odbore
a jednoducho som nemohol akceptova mylienku o nejakom
/ 205 /

neznmom, radiklne tonom sprvan gorl v divoine.

Kadopdne to nedvalo nijak zmysel. Aby si gorily vyrbali
ploch kamene a pouvali ich na drvenie udskch lebiek? Tak osi
jednoducho nebolo mon.
Elliot prezrel mtvolu a potom zaiel k potoku umy si ruky.
Zostal sm, bol aleko od ostatnch. Pristihol sa, ako had do istej,
tecej vody pred sebou a uvauje nad monosou, e sa azda mli.
Bdatelia, zaoberajci sa primtmi, celkom isto maj za sebou dlh
histriu omylov, svisiacich s predmetom ich skmania.
Elliot sm pomohol vymaza jeden z najslvnejch omylov o
brutlnosti a hlposti gorily. Savage a Wyman v prvom spise o gorile
napsali: Toto zviera prejavuje ist stupe inteligencie, niej ako je
inteligencia impanza. Mono to zdvodni vm odstupom od
organizovanosti udskho subjektu. Neskor pozorovatelia hadeli
na gorilu ako na bytos zlostn, morznu a brutlnu. V sasnosti
vak existovali poetn dkazy z divoiny aj z laboratrnych tdi o
tom, e gorila je v mnohch oblastiach bystrejia ako impanz.
Pravdae, kolovali aj populrne povesti o impanzoch, ktor
unaj a jedia mal deti. Bdatelia cel desaroia odmietali miestne
rozprvky ako div a fantazijn, pln povier. Nemohli vak
vyvrti, e impanzy obas naozaj unes a aj zjedia diea. Ke
Jane Goodallov tudovala impanzy v Gombe, zamkla pred nimi
vlastn diea, aby im zabrnila unies ho a zabi.
impanzy poovali na mnostvo inch zvierat, a to poda
komplikovanch ritulov. tdium v terne, ktor podnikol Din
Fossey, ukzalo, e gorily obas lovia, zabjaj mal div zver a
opice vdy, ke
V krov na druhom brehu potoka sa ozval uchot. Z krkov
siahajcich po hru sa vynoril obrovitnsky goril samec so
striebornou srsou. Peter sa strhol. Len o prekonal prv nval
strachu, uvedomil si, e mu ni nehroz. Gorily nikdy nepreli cez
otvoren vodu, dokonca ani cez mal potik. Alebo aj toto poznanie
je falon predstava?
Samec na neho uprene hadel ponad potok. Zdalo sa, e v jeho
pohade nie je nijak hrozba, len aksi obozretn zvedavos. Elliot
zactil zatuchnut pach gorily a poul spav dych vychdzajci z
/ 206 /

ploskch nozdier. Premal, o urobi, ke sa gorila zrazu s hlukom

predrala sp cez krovie a zmizla.
Tto prhoda ho zmiatla. Stl tam, utieral si pot z ela. Potom si
uvedomil, e krovie na druhom brehu potoka sa ete vdy hbe. Po
chvli sa tam vztila in gorila, tentoraz menia. Je to samica,
pomyslel si, hoci si tm nemohol by ist. Nov gorila sa na neho
pozerala rovnako uprene ako predol. Potom pohla rukou.
Peter prs poska.
Amy! zavolal a o chvu sa u brodil cez potok a ona mu
skoila do nruia, objala ho a bozkvala vlhkmi bozkami a od
astia chrochtala.
Amin neoakvan nvrat do tbora jej takmer vyniesol ranu z
puky od jednho z kikujskch nosiov. Elliot ju musel zatti
vlastnm telom, iba tak zabrnil strebe. O dvadsa mint neskr si
vak u vetci na jej prtomnos znova zvykli a Amy sa okamite
zaala domha svojho.
Bola neastn, ke zistila, e poas jej neprtomnosti nezohnali
ani mlieko, ani koliky, ale ke jej Munro ponkol fau teplho
Dom Prignon, prijala ampansk ako nhradu.
Sedeli okolo nej a popjali z malch pohrikov sekt. Elliot bol
rd, e tam sedia aj ostatn, o mu dodvalo rozvahu, pretoe ke u
naradosten Amy sedela s nimi, pokojne popjala ampansk a
rukami naznaovala ska pi Amy ma rada. Ctil k nej hrozn hnev.
Munro mu podal ampansk a ukrnul sa. Pokoj, profesor,
pokoj. Je to ete len mla.
erta starho, odvetil Elliot. Nasledujci rozhovor sa odohral v
znakovej rei. Nepadlo jedin hlasn slovo.
Amy, naznail. Preo Amy ods?
Ponorila papuku do pohra a naznaila: ska pi dobr pi
Amy, zagestikuloval. Amy, povedz Petrovi, preo ods.
Peter nema rd Amy.
Peter ma rd Amy.
Peter ubli Amy Peter letie pendlk au Amy nema rada Peter
nema rd Amy Amy smutn smutn.
V najzadnejom ktiku mysle mu skrsla mylienka, e si bude
musie zapamta zvrat pendlk au, o je metaforou pre nboj s
/ 207 /

thoralenom. Jej obraznos ho poteila. Prsne vak zagestikuloval

Peter ma rd Amy. Amy vedie Peter ma rd Amy. Amy poveda
Petrovi preo
Peter nelska Amy Peter neby dobr k Amy Peter neby dobr
udsk osoba Peter ako ena nebi Amy Peter nema rd Amy Amy
smutn Amy smutn.
oraz rchlejia signalizcia prezrdzala, e je v rozpakoch. Kam
Amy s?
Amy s gorily dobr gorily. Amy ma rada.
Zvedavos v om potlaila hnev. Pridala sa azda na niekoko dn
ku skupine divo ijcich gorl? Ak no, bola to udalos najvyej
dleitosti, kov moment v modernej histrii primtov
jazykovo vyspel primt sa spojil s divm stdom a znova sa vrtil.
Chcel sa o tom dozvedie viac.
Gorily dobr k Amy?
So samobym vzorom: no.
Amy o tom poveda Petrovi.
Hadela kosom do diaky, neodpovedala.
Aby uptal jej pozornos, Elliot luskol prstami. Pomaly k nemu
obrtila hlavu, jej vraz bol znuden.
Amy poveda Petrovi. Amy osta s gorilami?
no.
V jej nezujme sa jasne zrailo poznanie, e Elliot dycht
dozvedie sa, o vie. Amy bola vdy vemi vmav, vdy spoznala,
kedy m prevahu a teraz tomu tak bolo.
Amy poveda Petrovi, naznaoval tak pokojne, ako len vedel.
Dobr gorily ma rady Amy Amy dobr gorila.
Vbec ni mu to nehovorilo. Bezmylienkovite skladala frzy:
al spsob, ako ho ignorova.
Amy.
Pozrela sa na neho.
Amy poveda Petrovi. Amy ila navtvi gorily?
no.
Gorily robi o?
Gorily ovoa Amy.
Vetky gorily?
/ 208 /

Vek gorily vek biele gorily ovoa Amy mla ovoa Amy
vetky gorily ovoa gorily ma rady Amy.
Take ovoniavali ju najprv strieborn samce, potom mlat,
potom vetci lenovia stda. To vetko je jasn pozoruhodne jasn,
pomyslel si, a v duchu si poznamenal jej rozren syntax. Prijali ju
potom v stde? Naznail: o sta s Amy potom?
Gorily da jes.
o jes?
Nema meno Amy jes da jes.
Oividne jej ukzali potravu. Alebo ju naozaj kmili? Nikde sa
nepsalo o omsi podobnom, e by sa prihodilo v divoine. Avak
ete nikto nebol svedkom uvdzania novho lena do stda. Amy je
samica a takmer v reproduknom veku
Ktor gorily da potravu?
Vetky da potravu Amy vzia potravu Amy pi.
Oividne to neboli samce, alebo aspo nie vlune samce. Ale
preo ju prijali? Aj ke sa dalo pripusti, e stda gorl nie s tak
uzavret pre prielcov ako stda inch opc o sa v skutonosti
prihodilo?
Amy zosta s gorilami?
Gorily ma rady Amy.
no. o robi Amy?
Amy spa Amy jes Amy i gorily gorily dobr gorily Amy ma
rada.
Take zapojila sa do ivota stda, ila jeho kadodennm
ivotom. Prijali ju bez vhrad?
Amy ma rada gorily?
Gorily hlpe.
Preo hlpe?
Gorily nehovori.
Nehovori posunkami?
Gorily nehovori.
Oividne zaila vek sklamanie, ke zistila, e gorily
neovldaj posunkov re. (Primty, ktor sa nauili pouva
posunkov re, boli vo veobecnosti frustrovan a zmten, ke sa
dostali medzi zvierat, ktor ich znakom nerozumeli.)
/ 209 /

Gorily dobr k Amy?

Gorily ma rady Amy Amy ma rada gorily ma rady Amy ma
rada gorily.
Preo sa Amy vrti?
Chcie mlieko koliky.
Amy, povedal, ty vie, e nemme ani mlieko, ani koliky.
Jeho nhly prechod od znakov k slovm vyplail ostatnch. Sptavo
sa pozreli na Amy.
Dlho neodpovedala. Amy ma rada Peter. Amy smutn chcie
Peter.
Mal pocit, e sa rozplae.
Peter dobr udsk osoba.
murkol okom, o znailo, e ju polska. Skoila mu do nruia.
Neskr sa jej povypytoval na podrobnosti. Bol to bolestivo
pomal proces, najm preto, e Amy mala akosti s rozdielnosou
asov.
Amy rozoznvala minulos, prtomnos a budcnos. Pamtala si
predchdzajce udalosti a predvdala suby do budcnosti lene
tmu z Projektu Amy sa nikdy nepodarilo naui ju presn rozdiely.
Nerozoznvala naprklad verajok od predverajka. Nevedeli
poveda, i zlyhali uebn metdy, alebo je to vroden rta Aminho
pojmovho sveta. (Existoval dkaz pre pojmov rozdiely. Amy
miatli predovetkm priestorov metafory, viauce sa na as, ako
naprklad to je za nami alebo tamto prichdza. Jej uitelia
chpali minulos ako osi za nimi a budcnos ako osi pred nimi.
Lene Amino sprvanie akoby naznaovalo, e minulos chpe ako
osi pred ou lebo na to videla a budcnos ako osi za ou
lebo to bolo neviditen. Kedykovek ju pochytila netrpezlivos, ke
priate, ktor mal prs, neprichdzal, znova a znova sa obzerala
ponad plece, dokonca aj ke stla predo dvermi.)
V kadom prpade im otzka asu robila pri rozhovore vek
akosti. Elliot vemi starostlivo formuloval otzky. Sptal sa:
Amy, o sa stalo v noci? S gorilami?
Pozrela sa na neho, ako sa neho pozerala vdy, ke sa nazdala, e
odpove je napordzi. Amy v noci spa.
/ 210 /

A ostatn gorily?
Gorily v noci spa.
Vetky gorily?
Pohrdla otzkou.
Amy, povedal, gorily prili v noci do tbora.
Prs sem?
no, sem. Gorily prili v noci sem.
Premala o tom. Nie.
Munro sa sptal: o to povedala?
Elliot mu odpovedal: Povedala nie. Ale no, Amy, prili.
Chvu neodpovedal, potom naznaila. Prs veci.
Munro sa znova sptal, o povedala.
Povedala, ,prs veci, prekladal Elliot zvyok jej odpoved.
Rossov sa sptala: Ak veci, Amy?
Zl veci.
Munro sa sptal: Boli to gorily, Amy?
Nie gorily. Zl veci. Vea zl veci prs les prs. Dych hovori.
Prs noc prs.
Munro sa znova sptal: Kde s teraz, Amy?
Amy sa poobzerala po dungli. Tu. Toto zl star miesto veci
prs.
Rossov sa sptala: o s to za veci, Amy? S to zvierat?
Elliot im vysvetlil, e Amy nedoke abstrahova kategriu
zvierat. Mysl si, e udia s zvierat, vysvetoval. S zl veci
udia, Amy? S to udsk osoby?
Nie.
Opice? sptal sa Munro.
Nie. Zl veci, nie spa noc.
Munro sa sptal: D sa na u spoahn?
o znaii?
no, povedal Elliot. Absoltne.
Vie, o s gorily?
Amy dobr gorila, naznaila.
no, no, si, povedal jej Elliot. Hovor, e je dobr gorila.
Munro sa zamrail. Take vie, o s to gorily, ale tvrd, e
tamtie veci nie s gorily?
/ 211 /

Presne to chce poveda.

2 / CHBAJCE PRVKY
Elliot priml Rossov, aby videokameru postavila na kraj mesta,
smerom od tbora. Videokamera snmala, ako zaviedol Amy na kraj
tbora, aby sa pozrela na rozrumen domy. Elliot zamal
konfrontova Amy so stratenm mestom, o mala by realita
skrvajca sa za jej snami a chcel zaznamena jej reakcie na tto
chvu. Stalo sa vak osi nanajv neoakvan.
Amy vbec nereagovala.
Jej tvr zostala nezastnen, telo uvonen. Ni nenaznaila
posunkami. Naopak, tvrila sa unudene, akoby chcela poveda, e
sce strp aj alie Elliotovo nadenie, ale nezdiea ho s nm. Elliot ju
starostlivo pozoroval. Neodahovala sa. Ni v sebe nepotlala.
Nerobila jednoducho ni. Celkom vyrovnane hadela na mesto.
Amy pozn toto miesto?
no.
Amy poveda Petrovi, o je to za miesto.
Zl miesto star miesto.
Obrzky zo sna?
Toto zl miesto.
Preo je zl, Amy?
Zl miesto star miesto.
no, ale preo, Amy?
Amy sa b
Neprejavovali sa na nej nijak somatick prznaky strachu.
upela na zemi veda neho, hadela pred seba a bola dokonale
pokojn.
Preo m Amy strach?
Amy chcie jes
Preo m Amy strach?
Nehodlala odpoveda, prve tak ako sa jej nerilo odpoveda
zakadm, ke sa nudila. Nevyprovokuje ju, aby sa s nm zhovrala
o svojich snoch. Uzatvrala sa rovnako ako pred asom v San
/ 212 /

Francisku. Ke ju poiadal, aby ila s nimi do run, pokojne

odmietla. Na druhej strane sa ani nezdalo, e by mala strach, e Elliot
vkro do run mesta, a veselo mu zamvala na rozlku. Potom sa
pobrala vypta si od Kahegu osi navye pod zub.
A v Berkeley, ke sa vprava skonila, Elliot naiel vysvetlenie
pre tto mtcu zleitos vo Freudovom Vklade snov, ktor prv
raz vyiel v roku 1887.
Pri zriedkavch prleitostiach sa me sta, e pacient je
konfrontovan s realitou, skrvajcou sa za jeho snami. i ide o fyzick
kontrukciu, o loveka alebo o situciu, ktorej priebeh je dverne znmy,
subjektvna reakcia snvajceho je uniformn rovnak. Emotvny obsah sna
i u je to sen straideln, radostn alebo tajomn sa pri pohade na
skutonos strca Meme si vak by ist, e oividn nuda subjektu
nedokazuje, e by bol obsah sna falon. Nudu mono velmi intenzvne
pociova, aj ke je obsah sna pravdiv. Subjekt v istej hlbokej rovine
rozoznva svoju neschopnos zmeni stav, v akom sa ocitol, a cti, ako sa
ho zmocuje nava, nuda a nezujem, ktor maj pred nm samm skry
jeho bolestn bezmocnos zoi-voi ozajstnmu problmu, ktor treba
uvies na prav mieru.

O cel mesiace neskr priiel Elliot k zveru, e Amina przdna

reakcia v podstate odzrkadovala hbku jej pocitov. Freudova analza
sa nemlila. Chrnila ju pred situciou, ktor bolo treba zmeni,
lene Amy sa na takto zmenu ctila bezmocn, najm ak berieme do
vahy spomienky, ktor jej zostali na traumatizujcu smr matky.
V danej chvli vak Elliot pocioval z Aminej neutrlnosti
sklamanie. Ke sa rozhodoval, i do Konga s, alebo nie,
predpokladal jej rozmanit reakcie, avak nudu a nezujem iba v
poslednom rade, a tak vbec nepochopil, o vlastne znamenaj.
Naznaovali, e mesto Zind je tak presiaknut nebezpeenstvom,
e Amino podvedomie ho odsunulo nabok, ba celkom ho ignorovalo.
Elliot, Munro a Rossov strvili rno v horave a trampotch pri
kliesnen cesty cez hust bambus a ovsajce, vade sa pletce liany
sekundrnej dungle, aby sa dostali do alch domov v srdci mesta.
Okolo poludnia korunoval ich silie spech. Vkroili do domov, o
sa nepodobali na tie, ktor videli predtm. Tieto mali psobiv vzor
a obkolesovali rozahl priestranstvo, pln jask, siahajcich tri i
tyri podlaia pod zem.
/ 213 /

Rossov sa nadchnala podzemnmi kontrukciami. Dokazovali,

e obyvatelia Zindu vyvinuli technolgie, ktor im umonili
prekopa sa pod zem, o bolo pri budovan diamantovch ban
nevyhnutn. Munro vyjadril podobn nzor: Tamt udia, povedal,
vedeli, ako si poradi s kopanm.
Napriek nadeniu nenali v podzem ni, o by ich zaujalo.
Neskr vystpili na najvyiu rove a narazili na dom s tokmi
relifmi, e ho nazvali galria. Za pomoci videokamery napojenej
na satelit si obrzky v galrii starostlivo poprezerali.
Predstavovali vjavy z kadodennho ivota mesta. Nali obrazy
z domcnosti, na ktorch eny varili pri ohni, deti sa hrali s loptami a
palicami, pisri kvoali na zemi a osi zapisovali na hlinen tabuky.
Jedna zo stien bola pln scn z poovaiek muov v krtkych
zsterkch, vyzbrojench otepmi. A nakoniec to boli vjavy z
banskch prc. Chlapi vynali z podzeninch tunelov koe pln
kamenia.
Vimli si vak, e v tejto bohatej panorme osi chba.
Obyvatelia Zindu mali psov, ktorch pouvali pri poovakch,
mnostvo cibetiek, ktor drali ako domcich maznikov ale
nikde nebolo vidie, e by zvierat pouvali pri doprave bremien.
Vetku manulnu prcu vykonvali udia otroci. Celkom oividne
neobjavili koleso, lebo na obrzkoch neboli kry ani in dopravn
prostriedky s kolesom. Vetko nosili v rukch, v kooch.
Munro sa nadlho zahadel na obrzky a napokon skontatoval:
osi tu chba.
Hadeli na scnu z diamantovch ban, na ierne diery v zemi, z
ktorch chlapi vychdzali s komi plnmi diamantov.
Jasn! zvolal Munro a luskol prstami. Chba polcia!
Elliot potlail smev: dalo sa aka, e lovek ako Munro bude v
svislosti s touto dvno mtvou civilizciou prema o polcii.
Lene Munro bol presveden, e jeho postreh m hlbok
vznam. Pozrite sa sem, povedal. To mesto ilo vaka baniam na
diamanty. To bola jedin prina jeho existencie tu, uprostred
dungle. Zind bolo banckou civilizciou jeho bohatstvo, jeho
obchod, jeho kadodenn ivot, vetko sa odvjalo od banctva. Bola
to klasick monokultrna ekonomika a predsa ju nestrili, neregu/ 214 /

lovali, nekontrolovali?
Elliot sa ozval: Mnoho vec sme ete nevideli naprklad ako
jedia. Zobrazova strcov mono patrilo k tabu.
Mono, pritakal Munro, ale nezdalo sa, e by ho presvedili.
Lene v ostatnch banskch komplexoch na svete s strcovia a
ostentatvne v popred. S dkazom o kontrole. Zjdite si do
juhoafrickch diamantovch ban alebo do bolvijskch ban na
smaragdy a prv, o si uvedomte, s bezpenostn opatrenia. Lene
tu, povedal a ukzal na relify, nieto nijakch strcov.
Karen Rossov podotkla, e strcov azda ani nepotrebovali.
Zindsk spolonos bola usporiadan a mierumilovn. Napokon, to
vetko bolo vemi dvno, povedala.
udsk ntura sa nemen, trval Munro na svojom.
Vyli z galrie na von priestranstvo, obrasten pospletanmi
lianami. Dvor bol hadn. Na vzneenosti mu dodvali stpy na
jednej strane budovy, o pripomnala chrm. Ich pozornos okamite
uptala dlaba. Na zemi leali tucty plochch kameov. Takch, ak
predtm naiel Elliot.
Nech sa prepadnem, povedal Elliot. Kliesnili si cestu hotovm
kameolomom. Napokon voli do budovy, ktor potom nazvali
chrm.
Pozostvala z jedinej vekej tvorcovej miestnosti. Strop sa na
niektorch miestach prevalil a dnu sa drali spor slnen le.
Priamo pred sebou zazreli obrovsk kopu lin. Boli azda aj desa
stp vysok, hotov pyramda z vegetcie. Potom zbadali, e je to
socha.
Elliot sa na sochu vykriabal a zaal z nej stha popnav
rastliny. Bola to tak prca. ponky vrstli priamo do kamea.
Obzrel sa na Munra: Je to lepie?
Pote a pozrite sa, povedal Munro so zvltnym vrazom na
tvri.
Elliot skzol na zem. Poodstpil, aby lepie videl. Hoci socha
bola popraskan a bez farieb, jasne rozoznal obrovtnsku, stojacu
gorilu s divou tvrou, s doiroka roztiahnutmi rukami. V kadej
ruke gorila drala po jednom ploskom kameni ponali sa na inely
pripraven zrazi ich dokopy.
/ 215 /

Mj ty boe, vydchol Peter Elliot.

Gorila, s uspokojenm povedal Munro.
Rossov povedala: Teraz je vetko jasn. Tto udia mali gorily
za bohov. Bolo to ich nboenstvo.
Ale preo nm Amy tvrdila, e to nie s gorily?
Sptajte sa jej, povedal Munro a pozrel sa na hodinky.
Musme sa pripravi na dnen noc.

3 / TOK
Sklpacmi kovovmi lopatkami vykopali z vonkajej strany
plota vodn priekopu. Pracovali ete dlho po zpade slnka. Zapli
erven non svetl a pri ich svetle naplnili priekopu vodou z
nealekho potoka. Rossov pokladala priekopu za trivilnu
prekku bola iba niekoko palcov hlbok a stopu irok. lovek ju
poahky prekroil. Namiesto vysvetlenia sa Munro postavil za
priekopu a zavolal: Amy, po sem, poskam a!
S mrmotom plnm poteenia sa Amy k nemu rozbehla, ale
odrazu pred strukou zastala. No po, poskam a, zopakoval
Munro a roztvoril nruie. No po, dieva.
Neprela. Podrdene zagestikulovala. Munro prekroil struku a
preniesol ju cez u. Gorily nenvidia vodu, vysvetlil Rossovej.
Videl som, ako odmietli prejs cez potok ete men ako tento.
Amy sa natiahla a zaliezla mu pod rameno, potom ukzala na seba.
Jej gesto malo celkom jasn vznam. eny, povzdychol si Munro,
naklonil sa k nej a silno ju poskal. Amy sa prevalila na chrbt,
chrochkala a odfukovala a zoiroka sa smiala. Ke prestal, s
oakvanm zostala lea na zemi.
Jo sta, povedal Munro.
osi mu posunkom naznaila.
Prep, nerozumiem. Nie, zasmial sa, nepome mi, ani ke
bude gestikulova pomalie. Potom pochopil, o Amy chce, a
preniesol ju sp ponad priekopu do tbora. Utedrila mu mokr
bozk na lce.
Bude dobre, ak si svoju opiku postrite, povedal Munro
/ 216 /

Elliotovi, ke si sadali k veeri. Aj naalej artoval, pretoe vedel,

e vetci sa potrebuj uvoni. Boli nervzni, krili sa okolo oha.
Po veeri Kahega odiiel rozda strelivo a prezrie zbrane. Munro
vzal Elliota nabok a povedal mu: Uviate ju v stane. Ak sa dnes
veer strhne streba, bol by som nerd, keby pobehovala tu kdesi v
tme. Niektor z chlapcov by si mohol pomli jednu gorilu s druhou.
Vysvetlite jej, e puky mono narobia poriadny hluk, ale ona sa b
nemus.
Bude tu riadny hluk? sptal sa Elliot.
To by som povedal.
Zaviedol Amy do stanu a priviazal ju reazou, ktor pouvali aj
v Kalifornii. Jeden koniec pripevnil k ponmu lku. Bolo to iba
symbolick gesto, Amy sa mohla pohybova tak vone, ako sa jej
zachcelo. Priml ju, aby mu sbila, e zostane v stane.
Sbila. Podiiel ku vchodu do stanu a ona zagestikulovala Amy
ma rada Peter.
Peter m rd Amy, povedal s smevom. Vetko bude v
poriadku.
Voiel do celkom inho sveta. erven non svetl u zapli. V
blikote tborovho oha zbadal strcov s nonmi okuliarmi,
rozostavench okolo tbora. Spolu so slabo pulzujcim elektrickm
plotom psobil tento pohad a neskutone. Peter Elliot odrazu
pochopil prekrnos ich situcie za hrs vystraench ud hlboko v
konskom pralese, viac ako dvesto m od najbliieho udskho
obydlia.
akanie.
Potkoj sa o aksi ierny kbel, natiahnut na zemi. Potom objavil
cel sie kblov. Hadili sa po celom uzavretom priestranstve a viedli
k pukm strcov. Vimol si, e zbrane maj aksi neznmy tvar
boli privemi krehk, subtlne a vimol si aj, e ierne kble ved
od zbran k tuponosm mechanizmom, ktor drepeli na trojnokch,
pravidelne rozmiestnench okolo tbora.
Blzko oha zazrel Rossov, ktor nastavovala magnetofn.
Doerta, o to m vetko znamena? zaepkal a ukzal na kble.
To je LATRAP. Pre laserom navdzan projektily, zaepkala.
/ 217 /

Systm LATRAP pozostva z mnohonsobnch LGSD pripojench

k nslednm RFSD.
Vysvetlila mu, e strcovia dria v rukch puky, ktor s v
podstate laserom navdzan a zameriavan prstroje, pripojen na
rchlopaln senzorov zariadenia, umiestnen na trojnokch.
Zacielia sa na ter, povedala, a len o cie identifikuj, plia. Je to
bojov systm do dungle. RFSD m marlanov tlmie, take
nepriate vlastne netu, odkia paba prichdza. Len si dvajte
pozor, aby ste nezastali pred niektorm z nich, pretoe sa
automaticky zameraj poda zdroja udskho tepla.
Rossov mu dala magnetofn a odila skontrolova batrie,
napjajce pletivo okolo tbora. Elliot hadel na strcov v tme.
Munro na neho veselo zamval. Elliot si uvedomil, e hliadky s
kobylkovitmi okuliarmi a zbraami s nzvom sam skratka ho vidia
ovea lepie, ako on vid ich. Vyzerali ako bytosti z inho sveta,
ktor spadli do dungle mimo asu.
akanie.
Preli cel hodiny. Dunga navkol mlala. Ozvalo sa len zuranie vody v kanli. Hliadky na seba obas ticho zavolali, po svahilsky zaartovali. Nefajili kvli zbraniam citlivm na teplo. Minula
sa jedensta, prila polnoc, jedna hodina po polnoci.
Zrazu zaul, ako Amy v stane zavetrila. Jej hlasit zafuanie
prehluilo pulzovanie v plote, napustenom elektrinou. Pozrel sa na
Rossov, ktor spala na zemi s prstom na vypnai nonch svetiel.
Pozrel sa na hodinky a zvol. Dnes v noci sa ni neprihod. Munro sa
mlil.
Potom zaul odfukovanie.
Zauli ho aj hliadky a zbrane namierili do temravy. Elliot zacielil
mikrofn smerom k zvuku, ale bolo ak uri presne, kde je zdroj.
Sipot prichdzal akoby zovadia z dungle, niesol sa s nonou
hmlou, bol mkk a prenikav.
Sledoval, ako ruika na merai intenzity zvuku poskakuje.
Vyskoila a k ervenej znake a Elliot poul dut uchnutie a potom
zurkot vody. Pouli to vetci. Hliadky odistili zbrane.
Elliot sa priplazil k plotu a pozrel sa na kanl. Krovie za plotom
sa hbalo. Vzdychanie silnelo. Poul zurkot vody a uvidel, e krom
/ 218 /

cez kanl le zvalen kme stromu.

To bolo to uchnutie: urobili si most cez struku. V tej chvli
Elliot pochopil, e si ani zaleka neuvedomili, omu tu elia.
Naznail Munrovi, aby sa priiel pozrie, ale Munro mu takisto
mvanm naznaoval, aby od plota odiiel a zrivo ukazoval na
trojnoku blzko jeho nohy. Skr ako sa Elliot stail pohn, nad
hlavami im zakriekala opica guerza prv gorily potichu zatoili.
Zazrel obrovsk zviera, zretene sivej farby, ako be k nemu.
Poksil sa ujs. V nasledujcej chvli gorila narazila do plota
nabitho elektrinou. Nasledoval ohostroj iskier, poctil zpach
splenho msa.
Bol to zaiatok tajomnej, mlkvej bitky.
Vzduch preali smaragdovozelen le laseru. Puky
namontovan na trojnokch vydvali zvuk: j-j-j, vypvali
guky, zameriavacie zariadenia priadli, hlavne sa otali a strieali,
otali a znova strieali. Kad desiata strela bola bielo
fosforeskujca. Vzduch nad Ellitovou hlavou kriovala zelen a biela
farba.
Gorily toili zo vetkch strn. es ich odrazu narazilo na plot
a cvlo v praskajcom vbuchu iskier. toilo ich oraz viac, vrhali
sa na tenk sie po obvode tbora, ale najprenikavejm zvukom bol
praskot iskier a kriekanie guerz. Potom zazrel gorily na stromoch,
ktorch vetvy prevsali nad tbor. Munro s Kahegom zaali striea
smerom hore, mkve laserov le plili do lstia. Znovu zaul
vzdychanie. Elliot sa obrtil a uvidel, ako sa alie gorily vrhli na
plot, ktor bol odrazu bez elektriny alie iskry nevidel.
Uvedomil si, e toto ikovn, umne vymyslen zariadenie gorily
nezadr potrebovali zvuk. Munro to takisto pochopil, pretoe v
swahiline zakrial na chlapov, aby aj naalej plili a na Elliota
zavolal: Strhnite tlmie! Tlmie!
Elliot zdrapil iernu hlave na prvej trojnoke a s preklnanm ju
strhol bola horca. Len o od trojnoky odstpil, vzduch naplnil
prervan zvuk a dve gorily s akm uchnutm spadli zo stromov.
Jedna ete ila. In gorila ho napadla, prve ke strhval tlmi z
druhej trojnoky. Hrub hlave sa zvrtla a zblzka gorilu zasiahla.
Elliotovu tvr pokropila horca tekutina. Strhol tlmi z tretej
/ 219 /

trojnoky a vrhol sa na zem.

Ohluujca paba z mechanickch puiek a oblaky tipavho
korditu okamite na gorily zainkovali. Chaoticky sa dali na stup.
Nastala chva ticha, hoci hliadky plili z laserovch puiek alej,
prstroje na trojnokch skmali dungu, toili sa dopredu aj dozadu
a hadali cie.
Potom prstroje prestali hada a odmlali sa. Dunga okolo nich
zmkla.
Gorily zmizli.

/ 220 /

Jedensty de

1 / GORILA ELLIOTENSIS
Gorilie zdochliny leali vystret na zemi. Aj v rannom teple u
tel tuhli. Elliot strvil cel dve hodiny skmanm zvierat. Boli to
dva samce v rozkvete ivota.
Najokujcejou rtou bolo uniformn siv sfarbenie. Dva jedin
znme kmene gorily horsk z Virungy a ninn z pobreia mali
srs iernu. Mlat boli asto hned, iba na hlave mali prame
bielych chlpov, ale ich srs za prvch p rokov ivota stmavla. Ke
mali dvans rokov, dospelm samom sa na chrbte a na zadku
vytvoril striebrist ps, o bol znak ich sexulnej zrelosti.
Gorily s pribdajcim vekom siveli rovnako ako udia a aj
podobnm spsobom. Samom oediveli najprv chlpy nad oboma
uami a ako li roky, siv bola oraz via as ich tela. Star
zvierat na konci dvadsiatky alebo tridsiatky osiveli niekedy celkom,
okrem parti na ramench, ktor zostvali ierne.
Poda zubov Elliot usdil, e tieto samce nemali viac ako desa
rokov. Cel ich pigmentcia sa zdala svetlejia, a tkalo sa to aj o a
koe, nielen srsti. Koa gorily bola ierna, oi tmavohned. Ale tieto
gorily mali kou vrazne sivej farby a oi mali svetlo ltohned.
A boli to prve oi, ktor dontili Elliota o najtuhie prema.
Elliot premeral obe tel. Dka od temena po pty bola 139,2 a
141,7 centimetra. Samce horskej gorily bvali od 147 do 205
centimetrov vysok, priemern vka bola 175 centimetrov p
stp a osem palcov. Lene tieto zvierat boli vysok asi tyri stopy a
es palcov. Na gorily boli vrazne mal. Potom ich zvil: 255
/ 221 /

libier a 347 libier. Vina horskch gorl vila od 280 do 450

libier.
Elliot si alej zaznamenal tridsa lebench mier na aliu
potaov analzu, ktor urob, ke sa vrti do San Franciska. Bol
presveden, e je omusi na stope. Noom rozpitval lebku prvho
zvieraa, oddelil siv kou, aby odhalil svaly a kos pod ou.
Zaujmal sa o predozadn kostn hrebe, ktor sa ah stredom
hlavy od ela a dozadu na krk. Predozadn hrebe je rozliovacia
rta stavby gorilej lebky a nenachdza sa ani u inch opc, ani u
loveka. Preto je tvar gorilej hlavy tak picat.
Elliot dospel k nzoru, e predozadn hrebe je u tchto samcov
vyvinut len slabo. Kranilne svalstvo vbec pripomnalo ovea viac
impanza ako gorilu. Elliot urobil ete alie merania hrotov
stoliiek, euste, udoopich rk a mozgovej schrnky.
Na poludnie dospel k jasnmu zveru: je to prinajmenej nov
druh gorily, rovnocenn druhu horskej a ninnej gorily a mono je
to aj nov druh ivocha.
S lovekom, ktor objavil nov ivony druh, sa osi stane,
napsala v roku 1879 Lady Elizabeth Forstmannov. Z nioho ni
zabudne na rodinu aj priateov, na vetkch, o mu boli blzki a
drah, zabudne na kolegov, ktor podporovali jeho profesionlne
snaenie. Najkrutejie je, e zabudne aj na rodiov a na deti, skrtka
opust vetkch, o ho poznali skr, ako ho posadla ialen tba po
slve a skr ako sa ocitol v pazroch dmona nazvanho Veda.
Lady Forstmannov o tom osi vedela, pretoe ju prve opustil
manel. Nedlho predtm, v roku 1878, objavil nrskeho tetrova s
belasou hruou. Mrne, pe lady alej, sa lovek pta, o na tom
zle, e sa do bohatho zoznamu boch vtvorov dostal nov vtk
i zviera, ve sa potaj poda Linnho zoznamu na miliny. Na
tto otzku neexistuje odpove, pretoe objavite sa zaradil medzi
nesmrtench, alebo si to prinajmenej nama, a nie je v moci
obyajnch ud zvies ho z jeho cesty.
Peter Elliot by celkom isto odmietol tvrdenie, e jeho sprvanie v

/ 222 /

omsi pripomna poiny onoho rozmarnho ktskeho achtica.*

Napriek tomu poctil, e ho vyhliadka na al prieskum Zindu
otravuje. Nezaujmali ho viac diamanty, ani sny Amy. Chcel sa len
vrti domov s kostrou novej udoopice, ktor vyraz dych kolegom
na celom svete. Odrazu si spomenul, e nem smoking. Zistil, e v
duchu u prema o nzve. Predstavoval si, e svet v budcnosti
bude pozna tri druhy africkch udoopc:
Pan troglodytes impanz.
Gorilla gorilla gorila.
Gorilla elliotensis nov druh sivej gorily.
Aj keby nov druh a nzov neuznali, dosiahol by

ovea

viac,

ako sa me prisni vine vedcov tudujcich primty.

Elliota ohrili vlastn vyhliadky.
Ke si s odstupom asu na vetko spomnali, v to rno nikto
nepremal s jasnou hlavou. Elliot navrhol, e zvuky opiieho
dychu, ktor nahral, odvysiela do Houstonu, ale Rossov namietla, e
je to trivilny detail, ktor me poka. Elliot nenaliehal a obaja
neskr utovali, e sa rozhodli tak, ako sa rozhodli.
A ke toho rna zauli tup vbuchy, pripomnajce vzdialen
delostreleck pabu, nevenovali im nijak pozornos. Rossov
usdila, e to vojaci generla Muguru bojuj s Kiganiami. Munro
namietol, e boje sa odohrvaj vo vzdialenosti prinajmenej
pdesiat m od nich, prialeko, aby ich pouli, lene neponkol jej
nijak in vysvetlenie.
A pretoe sa Rossov rno nespojila s Houstonom, nebola
informovan o novch geologickch zmench, ktor by detoncim
dodali na vzname.
Venovali sa technike, ktor pouili predolej noci, a pod jej
krdlami sa ctili celkom bezpen. Munro jedin sa nenadchnal.
Prekontroloval zsoby streliva a priiel so sprvou, po ktorej im
srdcia v hrudi poklesli. Ten laserov systm je bjen, ale ak bude
ma tak spotrebu streliva, nedoijeme sa zajtrajka, povedal
Munro. V noci sme spotrebovali polovicu muncie.
*

Sir Antony Forstmann umrel na syfilis a dloby z kart v roku 1880.

/ 223 /

o meme urobi? sptal sa Elliot.

Dfal som, e na to njdete odpove, povedal Munro.
Prezerali ste tie tel.
Elliot vyslovil presvedenie, e sa stretli s novm druhom primta. Zosumarizoval anatomick nlezy, ktor jeho mienku
podporovali.
To vetko je dobr, ba vynikajce, odpovedal Munro. Lene
ma zaujma, ako konaj, nie ako vyzeraj. Povedali ste to sm
gorily s obyajne denn zvierat, ale tieto s non. Gorily s
zvyajne plach a vyhbaj sa uom, zatia o tieto s agresvne,
ud sa neboja, ba napdaj ich. Preo?
Elliot musel pripusti, e nevie.
Vzhadom na zsoby streliva by som povedal, e bude lepie, ak
na to prdeme, uzatvoril Munro.

2 / CHRM
Logickm miestom, kde hodlali zaa, bol chrm s obrovskou,
hrozivo psobiacou sochou gorily. Vrtili sa tam popoludn. Za
sochou objavili rad malch, kockm podobnch izbiiek. Rossov sa
domnievala, e tam ili kazi, ktor vykonvali pobonosti
oslavujce kult gorily.
Nala si zloit vysvetlenie: Gorily z okolitej dungle
terorizovali obyvateov Zindu, ktor ponkali obety, aby si gorily
uzmierili. Kazi tvorili zvltnu kastu, oddelen od spolonosti.
Pozrite sa sem, na vchod do toho radu kociek. Je tam mal
miestnstka. Stla tam str, ktor mala znemoni uom prstup ku
kazom. Bol to cel systm viery.
Eliiota toto vysvetlenie nepresvedilo. Ani Munra. Dokonca aj
nboenstvo bva praktick, namietol Munro. Predpoklad sa, e
bude na itok.
udia sa klaaj tomu, oho sa boja, odvetila Rossov, a
dfaj, e to dostan pod kontrolu.
Ale ako mohli kontrolova gorily? sptal sa Munro. o mohli
urobi?
/ 224 /

Odpove, na ktor prili, bola okujca. Vetko bolo naopak.

Preli popri kjach k radu dlhch chodieb, vyzdobench
basrelifmi. Pouili infraerven potaov systm a relify sa im
odkryli. Zobrazen scny boli starostlivo usporiadan ako obrzkov
uebnica.
Prv scna ukazovala rad gorl v klietkach. Blzko klietok stl
ernoch a v ruke dral palicu.
Druh obrzok predstavoval Afriana stojaceho s dvoma
gorilami. Gorily mali okolo krkov povraz, ktor dral ernoch v
ruke.
A tret ukazoval Afriana, ako na dvore cvi gorily. Opice boli
priviazan ku kolmo stojacim stpom. Kad stp mal na vrchu
krok.
Posledn obrzok ukazoval gorily, ako toia na rad figurn zo
slamy, ktor viseli na kamennej rampe. Odrazu vetci vedeli, o om
hovor ich objav na dvore telocvine a vzenia.
Mj ty boe, vzdychol Elliot. Oni ich trnovali!
Munro prikvol. Cviili ich ako strcov na dozor nad baami.
Zvieracia elita, nemilosrdn a nepodplatiten. Ke o tom tak
premam, nebol to najhor npad.
Rossov sa znova porozhliadala po budove, v ktorej boli, a
pochopila, e to nie je chrm, ale kola. Zila jej vak na um
nmietka: tieto obrzky maj niekoko sto rokov, uitelia sa dvno
pominuli. Ale gorily tu ij alej. Kto ich u dnes?
Ony samy, povedal Elliot. Uia sa navzjom.
Je to mon?
Je to dokonale mon. Medzi primtmi sa obas vyskytuje
druhov vuka.
O tejto otzke sa vedci dlho preli. Lene Washoe, prv opica v
histrii, ktor sa nauila posunkov jazyk, nauila tto re aj svojich
potomkov. Jazykovo zdatn primty samy od seba uili in zvierat v
zajat. Dokzali dokonca ui aj ud. Znaky robili pomaly a
opakovane, a nakoniec aj hlpy a nevzdelan lovek pochopil.
Takisto bolo mon, e primty prenali tradciu rei a sprvania
z genercie na generciu. Chcete poveda, ozvala sa Rossov, e
obyvatelia tohto mesta vymreli pred stroiami, ale gorily, ktor
/ 225 /

trnovali, s tu naalej?
Tak to vyzer, povedal Elliot.
A pouvaj aj kamenn nstroje? sptala sa. Plosk
kamene?
no, odvetil Elliot. Mylienka o pouvan kamennch
nstrojov nebola a tak pritiahnut za vlasy, ako sa azda na prv
pohad mohlo zda. impanzy vykonvali s nstrojmi zloit kony
najokujcejm prkladom bolo chytanie termitov. impanzy si
zhotovili prt, starostlivo ho pozohbali, aby slil ich zmerom, a
potom strvili cel hodiny nad termitm mraveniskom, loviac prtom
tak, aby chytili avnat potravu.
udia, ktor ich pozorovali, oznaili tto aktivitu ako pouvanie
primitvnych nstrojov a nazvali ju tak dovtedy, km to
nevyskali sami. Prili na to, e zhotovi vyhovujcu udicu a chyti
termity vbec nie je primitvny kon. Ukzalo sa, e udia, ktor sa
poksili napodobi impanzy, to jednoducho nedokzali. udia
rybri to vzdali a na impanzy zaali hadie s novm repektom.
Vetko zaali pozorova znova vimli si, e mladie impanzy
strvili cel dni pozorovanm starch. Odpozerali, ako si zhotovuj
prt a ako ho spaj do mraveniska. Mlad impanzy sa doslova
uili, ako to urobi, a vuba sa ahala aj niekoko rokov.
Zaalo sa to podozrivo pona na kultru: uovsk roky
mladho tlaiara Bena Franklina sa vemi neodliovali od
uovskch rokov mladho impanza, lovca termitov. Obaja zskali
zrunos v priebehu celch rokov pozorovania starch. Na ceste ku
konenmu spechu obaja robili aj chyby.
Avak zhotovenie kamennch nstrojov znamenalo zsadn
pokrok v porovnan s udicami a termitmi. Privilegovan postavenie
kamennch nstrojov ako vlunej sfry loveka mohlo zosta
nedotknut, neby obyajnho obrazoboreckho bdatea. Britsk
vedec R. V. S. Wright sa v roku 1971 rozhodol naui udoopicu
vyrba kamenn nstroje. Jeho iakom bol pron orangutan
menom Abang z bristolskej zoo. Wright venoval Abangov katuu,
v ktorej bola potrava, priviazan pagtom. Ukzal Abangovi, ako
mono lomkom pazrika povraz prereza a dosta sa k potrave. V
priebehu hodiny Abang vetko pochopil.
/ 226 /

Wright potom Abangovi ukzal, ako si vyrob kamenn

odtiepok. Plochm kameom musel udiera o pazrikov jadro.
Toto bola aia lekcia. Po niekokch tdoch trningu trvalo
Abangovi tri hodiny, aby chytil medzi prsty kus pazrika, vyrobil si
ostr lomok, prerezal povraz a zskal potravu.
Cieom experimentu nebolo, aby udoopice zaali pouva
kamenn nstroje, ale ukza, e schopnos vyrobi si kamenn
nstroje maj doslova na dosah ruky. Wrightov pokus bol alou z
prin nazda sa, e udsk bytosti nie s tak jedinen, ako si to
donedvna o sebe mysleli.
Ale preo nm Amy tvrdila, e to nie s gorily?
Pretoe to naozaj nie s gorily, odpovedal Elliot. Tieto
zvierat nevyzeraj ako gorily a ako gorily sa ani nesprvaj. S
fyzicky aj sprvanm odlin. Nahlas vyslovil podozrenie, e udia
tieto zvery nielen cviili, ale e ich aj achtili mono ich krili so
impanzmi, alebo, o by bolo ovea zvltnejie, s umi.
Mysleli si, e artuje. Lene skutonos bola znepokojujca. Prv
vskumy krvnho protenu v roku 1960 potvrdili prbuznos medzi
lovekom a udoopicou. Biochemick bol najblim prbuznm
loveka impanz. Bol k nemu ovea bliie ako gorila. V roku 1964
loveku spene transplantovali impanzie obliky. Ako mon sa
ukzala aj transfzia krvi.
Avak a do roku 1975 nebol stupe prbuznosti loveka a
udoopice dostatone znmy. V roku 1975 biochemici porovnali
DNA impanzov a ud. Zistilo sa, e impanzi sa od ud lia iba
jednm percentom reazcov DNA. Takmer nikto nechcel uzna jeden
z dsledkov: s modernmi technolgiami hybridizcie DNA a
implantci embry bolo mon krenie opc. S najvyou
pravdepodobnosou bolo mon aj krenie medzi lovekom a
udoopicou.
Prirodzene, obyvatelia Zindu zo trnsteho storoia nemali
nijak monos pri reazce DNA. Lene Elliot poukzal na to, e
jednostaj podceuj zrunos obyvateov Zindu, ktor predsa
dokzali pred psto rokmi vymyslie zloit procedry vcviku
zvierat, ak zpadn vedci zopakovali iba v priebehu poslednch
/ 227 /

desiatich rokov.
A ako cel vec videl Elliot, zvierat, ktor Zindania vycviili,
predstavovali desiv problm.
Musme eli skutonosti, povedal. Ke Amy podrobili
udskmu testu IQ, dosiahla devdesiatdva bodov. Z mnohch
praktickch hadsk je Amy rovnako rozumn ako udsk bytos, v
mnohom je dokonca rozumnejia je vnmavejia a citlivejia.
Doke nami manipulova prinajmenej tak zrune, ako my
manipulujeme ou.
Tieto siv gorily prejavuj tak ist inteligenciu, krili ich vak
jednoducho tak, aby sa stali primtovskm ekvivalentom dobermana
strnymi zvieratami, vycvienmi k preibanosti a krutosti. S
vak ovea bystrejie a npaditejie ako psy. toi bud dovtedy,
km sa im nepodar vetkch ns pozabja, ako pozabjali vetkch,
o sem prili pred nami.

3 / POHAD CEZ MREE

V roku 1975 matematik S. L. Berensk preskmal literatru o
rei primtov a priiel k prekvapujcemu zveru. Niet pochb,
napsal, e primty s ovea inteligentnejie ako lovek.
Poda Berenskho mienky hlavn otzka ktor si intuitvne
kladie kad udsk nvtevnk zoo je, kto je za mreami? Kto je v
klietke, a kto je von? Na oboch stranch mre vidno primtov,
ako robia na seba grimasy. Je privemi zjednoduujce poveda, e
nadraden je lovek, lebo vytvoril zoo. Prejavujeme hrzu pred
zajatm za mreami je to pre n druh forma trestu a sme
presveden, e ostatn primti sa s naimi pocitmi stotouj.
Berensk prirovnal primtov k cudzm vevyslancom.
udoopice u cel stroia prichdzaj s udskmi bytosami do
styku ako vyslanci svojho druhu. V uplynulch rokoch sa dokonca
nauili s udskmi bytosami komunikova, a to tak, e pouvaj
posunkov re. Lene je to jednostrann diplomatick vmena.
iadna udsk bytos sa nepoksila i v udoopiej spolonosti,
naui sa jej jazyk a obyaje, jes jej potravu a i ako oni.
/ 228 /

udoopice sa nauili zhovra s nami, lene my sme sa nikdy s nimi

zhovra nenauili. Kto je inteligentnej?
Berensk pripojil aj prognzu. Prde as, povedal, ke
okolnosti mono dontia nejak udsk bytosti komunikova so
spolonosou primtov v jej podmienkach. Iba vtedy si udsk
bytosti uvedomia svoj samoby egoizmus vo vzahu k ostatnm
ivochom.
Expedcia ERTS, izolovan hlboko uprostred konskho
daovho pralesa, teraz stla zoi-voi presne takmu problmu.
Zoi-voi novmu druhu gorile podobnho zvieraa, museli s nm
komunikova v jeho vlastnch podmienkach.
Elliot veer odvysielal zznam zvuku podobnho dchaniu do
Houstonu a odtia poslali zznam do San Franciska.
Prepis, ktor nasledoval po odvysielan, bol krtky:
Seamans psal: PRIJM ODKZ. SKSM PMC. DL
POTRBJM SKRY PRKLD. Elliot odpsal: O MTE?
POCIT ANALZ AK PRBLM S PREKL S V AKO
PROBL SPREKLPR AJPR.
o to znamen? sptala sa Rossov.
Hovor, e problmy s prekladom s vie ako s prekladom z
nskej alebo japonskej posunkovej rei.
Nevedela, e existuje aj nska aj japonsk posunkov re, ale
Elliot jej vysvetlil, e kad vek jazyk m svoju posunkov re a
kad m svoje vlastn pravidl. Naprklad BPR, britsk posunkov
re, je celkom in ako APR, americk posunkov re, hoci psan aj
hovoren anglitina je v oboch krajinch prakticky identick.
Rzne posunkov rei maj rznu gramatiku a syntax a dokonca
riadia sa poda rznych posunkovch tradci. nska posunkov re
pouva prostrednk, smerujci von, na niekoko znakov, ako
naprklad DVA TDNE ODTERAZ a BRAT hoci v americkej
posunkovej rei je tto konfigurcia urliv a neprijaten.
Lene toto je hovoren re, namietla Rossov.
Pravdae je, povedal Elliot, ale je to vemi zloit problm.
Pravdepodobne nm to tak skoro nepreloia.
Do zotmenia zskali dve alie iastkov informcie. Rossov
/ 229 /

pustila potaov simulciu cez Houston a vsledkom bolo, e

pravdepodobn termn njdenia diamantovch ban je o tri dni, ben
odchlka me by dva dni. To znamenalo, e sa musia pripravi na
alch p dn na tomto mieste. So stravou problmy nemali,
problmom vak bola muncia: Munro navrhol, aby pouili slzn
plyn.
akali, e siv gorily vyskaj in variant toku, a aj sa tak
stalo, lebo zatoili okamite po zotmen. Bitku v noci z 23. na 24.
jna preruovali kaav explzie kanistier a sykot plynu. Stratgia
bola inn. Gorily zahnali. Tej noci sa viac nevrtili.
Munro mal rados. Oznmil, e slznho plynu maj dostatok,
sta zadriava gorily cel tde, ba mono aj viac. V tej chvli sa
zdalo, e problm vyrieili.

/ 230 /

Dvansty de

1 / OFENZVA
Krtko po rozodnen objavili mtve tel Mulaweho a Akariho.
Leali nealeko od stanu. Non tok bol oividne kryc manver,
ktor mal jednej gorile umoni nepozorovane vnikn dovntra
tbora, zabi nosiov a znova vyklznu. Ete znepokojujcejie vak
bolo, e nevedeli njs nijak k k tomu, ako sa gorila dostala cez
elektrinou napusten plot dnu a potom von.
Starostliv prehliadka napokon ukzala, e kus drtu bol v
spodnej asti jednej sekcie odtrhnut. Nealeko, na zemi, leala
vek palica. Gorily palicou nadvihli spodn drt a umonili tak
jednej preplazi sa popod plot. Skr ako odili, starostlivo vrtili drt
na miesto.
lenovia expedcie sa nevedeli zmieri s tm, koko inteligencie
takto ponanie v sebe skrva. Znova a znova, povedal Elliot,
narame na predsudky, tkajce sa zvierat. Ustavine akme, e
gorily sa zachovaj hlpo a stereotypne, ale nie je to pravda. Nikdy
sme sa k nim nesprvali ako k prunm a vnmavm protivnkom,
hoci n poet zredukovali u o tvrtinu.
Munro len s akosami prijmal cieavedom nepriatestvo
gorl. Sksenos ho nauila, e zvierat v divoine sa sprvaj in
ako lovek. Nakoqiec dospel k zveru, e tieto zvierat vycviil
lovek a ja o nich musm rozma ako o uoch. Otzka znie, o
by som robil, keby to boli naozaj udia.
Munro mal v tejto veci jasno: musia podnikn ofenzvu.
/ 231 /

Amy pristala, e ich zavedie do dungle, tam, kde ako im

povedala ij gorily. O desiatej rno u vystupovali po severnej
strni kopca nad mestom ozbrojen automatickmi pukami. Onedlho
nali stopy gorl mnostvo trusu a hniezda na zemi aj na stromoch.
Munra rozruilo, o uvidel. Na niektorch stromoch bolo dvadsa
alebo tridsa hniezd, o hovorilo o hojnom pote zvierat.
O desa mint narazili na skupinu desiatich sivch gorl, pucich
sa na avnatch lianch: tyria samci a tri samice, jedna nedospel
gorila a dve mlat. Dospel boli leniv, vyhrievali sa na slnku a
rali, akoby sa im nechcelo. Niekoko alch zvierat lealo na
chrbte a nahlas chrpalo. Zdalo sa, e s mimoriadne neopatrn.
Munro im dal rukou signl. Poistky na pukch cvakli. Pripravil
sa, e vystrel doprostred stda, ke ho Amy zaahala za nohavicu.
Pozrel sa bokom a zail som najv ok svojho ivota. Hore na
svahu sa psla in skupinka. Bolo tam mono desa alebo dvans
zvierat potom som zazrel alie stdo a alie a ete alie.
Museli ich tam by tri stovky i viac. Svah sa hmril sivmi
gorilami.
Najvie gorilie stdo, ak kto videl v divoine, sa skladalo z
tridsajeden jednotlivcov. Bolo to v Kabare v roku 1971, a aj o tomto
svedectve sa pochybovalo. Vina bdateov sa priklala k nzoru,
e to v skutonosti boli dve stda, spozorovan krtko za sebou,
pretoe obvykl poet gorl, ijcich v jednom stde, sa pohyboval
od desa do ptns jedincov. Elliot zazrel tristo zvierat na prv
pohad a ten pohad veru nahal strach. Lene ete viac ho
zaskoilo sprvanie zvierat. Ke sa psli a kmili v jasnch
slnench loch, sprvali sa ako obyajn gorily ijce v divoine.
Vimn si vak mohol aj dleit rozdiely.
Od prvho pohadu som nepochyboval, e maj svoj jazyk. Ich
piskav vokalizcia bola okujca. Jasne tvorila ist formu jazyka.
Na dvaok pouvali aj posunkov re, hoci to nebolo ni, o by
sme poznali. Gestikulovali s vystretmi ramenami a gracizne,
ponali sa pritom na thajsk tanenice. Pohyby rukami akoby
dopali vzdychy alebo k nim osi dodvali. Tie gorily boli celkom
oividne cvien, alebo sa vypracovali samy. Ich reov systm bol
/ 232 /

ovea vycibrenej ako ist posunkov re laboratrnych udoopc

dvadsiateho storoia.
V akomsi abstraktnom kte mysle Elliot pokladal tento objav za
asne vzruujci, hoci na druhej strane mal rovnak strach ako
vetci okolo neho. Skren za hustm krovm tajili dych a sledovali,
ako sa gorily na protiahlej strni pas. Hoci sa zdali pokojamilovn,
udia, o ich sledovali, ctili, e sa ich zmocuje tiese blzka panike
z toho, e s tak blzko k takmu vekmu stdu. Nakoniec, na
Munrov povel, zili dole cestou a vrtili sa do tbora.
Nosii kopali hroby pre Akariho a Mulaweho. Takto pochmrne
sa im pripomnalo nebezpeenstvo, aj ke sa zhovrali o svojich
monostiach. Munro povedal Elliotovi: Zd sa, e cez de nie s
agresvne.
Nie s, povedal Elliot. Ich sprvanie je zdanlivo typick
prinajmenej s ovea lenivejie ako obyajn gorily za da. Vina
samcov pravdepodobne cez de sp.
Koko z tch zvierat, o boli na svahu, je samcov? sptal sa
Munro. Doli k zveru, e na toku sa zastnili len samce. Munro sa
teda ptal na vyhliadky.
Vina tdi prila k zveru, odpovedal Elliot, e dospel
samci tvoria ptns percent gorilieho stda. A vina tdi zrove
ukazuje, e izolovan pozorovania podceuj vekos stda asi o
dvadsap percent. Zvierat je vdy ovea viac, ako v danej chvli
vidte.
Aritmetika im brala odvahu. Na strni napotali asi tristo gorl,
o znamenalo, e ich tam bude pravdepodobne tyristo, a z toho
ptns percent bolo samcov. Znamenalo to esdesiat toiacich
zvierat a ud, o sa mali brni, bolo len dev.
ak, povedal Munro a pokrtil hlavou.
Amy mala rieenie. Posunkami im povedala: Ods hne.
Rossov sa sptala, o to Amy povedala, a Elliot jej preloil:
Chce ods. Myslm, e m pravdu.
Nebute smieny, povedala Rossov. Ete sme nenali
diamanty. Nememe ods.
Ods hned, zagestikulovala Amy znova.
Pozreli sa na Munra. Akmsi inom usdili, e Munro vie, o
/ 233 /

urobi. Chcem tie diamanty tak isto ako vetci, povedal, lene
nm nebud nani, ak budeme mtvi. Nemme na vber. Ak sa d,
musme ods.
Rossov avnato, po texasky zakliala.
Elliot sa obrtil na Munra. Ako ste to mysleli, ak sa d?
Myslel som to tak, povedal Munro, e ns mono nenechaj
ods.

2 / ODCHOD
Poslchli Munrove intrukcie a zobrali si so sebou len najmenie
zsoby potravn a muncie. Vetko ostatn stany, modern zbrane,
komunikan systm, vetko nechali na istine, zaliatej poludajm
slnkom.
Munro sa ete raz obzrel ponad plece. Dfal, e kon sprvne.
Konsk oldnieri zo esdesiateho roku mali jedno ironick
pravidlo: Neodchdzaj z domu. Malo viacero vznamov, vrtane
vznamu jasnho na prv pohad: predovetkm nikto z nich nemal
nikdy prs do Konga. Takisto to znamenalo, e ak ste si raz postavili
opevnen tbor alebo kolonilne mesto, nebolo mdre vychdza z
neho do okolitej dungle, nech u ktokovek a akokovek
provokoval. Niekoko Munrovch priateov to schytalo v dungli,
pretoe ako hlupci odili z domu. Potom sa rozchrilo: Austrlan
to minul tde kpil mimo Stanleyvillu. Mimo? Preo odiiel z
domu?
Munro teraz viedol vpravu pre a domom tu bol mal strieborn
tbor so strielami po celom obvode. Tam vzadu, v tbore, boli pre
toiace gorily privemi ahk ter. Aj na to poznali oldnieri
slovie: Lepie ahk ter ako mtvy ter.
Krali daovm pralesom a Munro si bolestne uvedomoval, e
za nm kra jedin krtky rad ud, najmenia mon obrann
formcia. Sledoval krovie v dungli. Hbalo sa. Chodnk sa il.
Nepamtal sa, e by tto cestika bola a tak zka, ke sa pred pr
dami blili k mestu. Teraz bola olemovan pribliujcimi sa tmi
a rozahujcimi sa palmami. Gorily mohli by od nich iba na
/ 234 /

niekoko stp, skrvali sa v hustch krkoch. Neuvidia ich, a ke

bude prineskoro.
Krali.
Munro bol toho nzoru, e ke djdu na vchodn svahy Mukenka, bud v bezpe. Siv gorily sdlili nealeko mesta. Nepjdu s
nimi aleko. Jedna i dve hodiny chdze a bud mimo dosahu
nebezpeenstva.
Pozrel sa na hodinky. Ili desa mint.
A potom poul zvuk, pripomnajci vzdychanie. Zdalo sa, e sa
na nich zna zovadia. Videl, ako sa krovie pred nimi hbe, vln sa,
akoby do dul vietor. Lene vietor nevial. Poul, ako vzdychanie
mocnie.
Rad zastal na okraji rokliny, ktor sledovala koryto potoka pozd
stien dungle, zvaujcich sa na oboch stranch. Bolo to dokonal
miesto na prepadnutie. V rade sa ozvalo cvakanie bezpenostnch
poistiek. Priiel k nemu Kahega. Kapitn, o urobme?
Munro sledoval, ako sa krovie hbe, a poval vzdychanie. Poet
gorl skrytch v krov vedel len odhadn. Dvadsa? Tridsa? Tak i
onak privea.
Kahega ukzal hore stranou na cestu, ktor viedla ponad str.
Vyjdeme tam hore?
Munro dlho neodpovedal. Nakoniec povedal: Nie, tam hore
nie.
Tak teda kam, kapitn?
Nasp, odvetil Munro. Vraciame sa.
Odklonili sa od rokliny, vzdychanie stchlo a krovie sa prestalo
hba. Vrhol posledn pohad ponad plece a roklina sa mu videla
ako obyajn priechod dungou. Akoby im ani ni nehrozilo. Ale
Munro poznal pravdu. Nijako nemu ujs.

3 / NVRAT
Elliotovi ziiel ten npad na um, ako keby ho osvietilo vntorn
svetlo. Uprostred tbora, spomnal neskr, som hadel na Amy,
ako osi ukazuje Kahegovi. iadala ho, aby sa jej dal napi, ale
/ 235 /

Kahega neovldal posunkov re a len bezmocne kril plecami. Zilo

mi na um, e jazykov schopnosti sivch gorl s ich vekou
vhodou, ale aj Achillovou ptou.
Elliot navrhol, aby jednu siv gorilu zajali, nauili sa jej re a
pouili tento jazyk na komunikciu s ostatnmi zvieratami. Za
normlnych okolnost by naui sa nov opi jazyk trvalo niekoko
mesiacov, ale Elliot bol presveden, e by sa mu to mohlo podari
za niekoko hodn.
Seamans u ltil slovn prejav sivch gorl. Potreboval iba al
vstup. Ale Elliot priiel k zveru, e siv gorily pouvaj
kombinciu hovorench zvukov a posunkovej rei. Posunkov re
bude jednoduch rozlti.
Kdesi v Berkeley Seamans vyvinul potaov program nazvan
APE OPICA. Bol to zvierac vyjadrovac vzorec. APE bol schopn
sledova Amy a rozlti vznamy jej posunkov. Program APE
vyuval vyraden armdne softwarov podprogramy na tanie
kdov. Dokzal identifikova nov posunky a rovnako ich aj
preklada. Hoci APE mal pvodne komunikova s Amy v americkej
posunkovej rei, neexistovala prina, pre ktor by nemohol pracova
s celkom novm jazykom.
Ak by sa im podarilo spoji sa prostrednctvom satelitu s Houstonom a potom s Berkeley, mohli by prenies daje, tkajce sa
zajatho zvieraa, priamo na program APE. A APE suboval preklad
tak rchly, na ak by sa nezmohol nijak udsk pozorovate.
(Armdny software mal lti nepriatesk kdy za niekoko mint.)
Elliot s Rossovou boli presveden, e tento princp bude
fungova. Munro pochyboval. Vyslovil niekoko znevaujcich
poznmok na tmu vypovania zajatcov vo vojne. o zamate
urobi? sptal sa. Tra to zviera?
Pouijeme situan stres, vysvetoval mu Elliot, aby gorila
pod jeho vplyvom pouila jazyk. Vyloil na zem vetko, o
potreboval na test: bann, fau s vodou, cukrk, palicu, avnat
lianu, plosk kamene. Ak budeme musie, vydesme ju na smr.
Ju?
Prirodzene, odpovedal Elliot, nabjajc puku so pkou
napustenou thoralenom. Samicu.
/ 236 /

4 / ZAJATIE
Potreboval samicu bez mlaa. Mla by narobilo akosti.
Predral sa cez krovie, ktor mu siahalo po ps, a ocitol sa na
samom kraji zrzu. Pod sebou zazrel stdo deviatich zvierat: dva
samce, p samc a dve nedospel opice. Uberali sa dungou za
potravou dvadsa stp pod nm. Pozoroval stdo dos dlho, aby si
bol ist, e vetky samice pouvaj re a e v krov sa neskrvaj
mlat. Potom vykal na svoju prleitos.
Gorily sa lenivo kmili medzi papradm, vyklbvali tenk
vhonky, ktor zdhavo prevali. Po niekokch mintach sa jedna
zo samc trochu vzdialila od stda, aby sa popsla na vrchole
hrebea, kde sa kril Elliot. Oddelila sa od stda o viac ako desa
stp.
Elliot oboma rukami zdvihol puku so pkou a prekontroloval si
postoj samice. Stla dokonale. Pokal, pomaly stlail sp a v tej
chvli sa mu nohy na okraji zrzu pomykli. Zgal sa dole svahom
priamo doprostred skupinky gorl.
Elliot leal v bezvedom na chrbte o dvadsa stp niie, ako
hal na gorily, ale hru sa mu dvhala a ruka klbala. Munro si bol
ist, e je v poriadku. Munro sa sstreoval na gorily.
Siv gorily uvideli, ak Elliot pad. Vzpt sa pohli k leiacemu
telu. Osem i dev zvierat sa zhrilo okolo neho. Tupo naho
hadeli a osi si posunkami oznamovali.
Munro odistil puku.
Elliot zachral, rukou sa dotkol hlavy a otvoril oi. Munro uvidel,
ako Elliot stuhol, len o zazrel gorily, ale ani sa nepohol. Tri dospel
samce sa prikolsali a k nemu. Elliot pochopil nezvideniahodnos
svojej situcie. Leal, ani sa nehbal, takmer mintu. Gorily si osi
epkali a ukazovali, ale nepribliovali sa.
Napokon sa Elliot zdvihol na lakti. Nasledoval hotov vbuch
znakov, ale v sprvan zvierat aj naalej nebolo ni hroziv.
Na kopci nad nm Amy zaahala Munra za rukv a osi divo
gestikulovala. Munro pokrtil hlavou: nerozumel. Znova zdvihol
automatick puku, ale Amy ho pohryzla do kolennho jabka.
Boles bola neznesiten. Len-len e vldal zadra vkrik.
/ 237 /

Elliot leal na zemi pod nimi a pokal sa ovldnu vlastn

dchanie. Gorily boli privemi blzko dos blzko, aby zavoal ich
sladkast pot, zatuchnut pach ich tiel. Boli vzruen. Samce zanali
chrochta, vydvali rytmick ho-ho-ho.
Usdil, e bude lepie pomaly a postupne vsta. Pomyslel si, e
ak medzi nm a zvieratami bude nejak medzera, ich pocit ohrozenia
sa zmen. Avak len o sa pohol, chrocrrtanie zosilnelo a jeden zo
samcov sa zaal k nemu pribliova. iel bokom ako krab, liapuc
plochmi podovami zem.
Elliot si okamite znova ahol. Gorily sa uvonili a on usdil, e
si ponal sprvne. Zvierat zmiatol pd udskej bytosti priamo
medzi ne. Prirodzene, neakali, e tam, kde sa pas, sa zjav lovek.
Rozhodol sa, e ak to bude nevyhnutn, vyk na chrbte aj
niekoko hodn, km o neho stratia zujem a pober sa pre. Dchal
pomaly, pravidelne. Uvedomoval si, e sa pot. Pravdepodobne
pchol strachom lene podobne ako udia, aj opice mali chabo
vyvinut uch. Nereagovali na pach strachu. akal. Gorily vzdychali
a rchlo gestikulovali, snaili sa rozhodn, o maj urobi. Potom
odrazu jeden zo samcov znova vykroil bokom ako krab, zatapkal
po zemi a zahadel sa na Elliota. Elliot sa ani nepohol. V mysli si
premietal fzy tonho sprvania: chrochtanie, kroky bokom,
plieskanie, vytrhvanie trvy, benie do hrude
tok.
Goril samec zaal trha trvu. Elliot ctil, ako mu bi srdce.
Gorila bola vek, poahky mohla vi tristo libier. Samec sa
postavil na zadn, plochmi dlaami si bil do hrude a vydval dut
zvuk. Elliot sa v duchu ptal, o rob Munro hore nad nimi. Potom
zaul zapraskanie, pozrel sa hore a uvidel, e dolu svahom sa val
Amy, cestou sa zachytvajc vetv a vhonkov. Pristla pri Elliotovch nohch.
Gorily nemohli zai vie prekvapenie. Vek samec si prestal
bi do hrude, klesol na vetky tyri a zamrail sa na .Amy.
Amy zavrala.
Vek samec sa s vhranm vzorom posunul viac k Petrovi,
ale zrak nespal z Amy. Amy ho sledovala, ale neodpovedala. Bola
to jasn skka dominancie. Samec sa prisval bliie a bliie, ani
/ 238 /

na chvu nezavhal
Amy zrevala. Bol to ohluujci rev. Elliot od prekvapenia
vyskoil. Takto zareva ju poul raz i dvakrt a vdy mimoriadne
zrila. Samice nemali vo zvyku reva. Rev vyplail ostatn gorily.
Amine ruky stuhli, chrbt sa jej vypl, tvr napla. Bojovne sa na
samca pozrela a znova zarevala.
Samec zastal, hlavu sklonil na jeden bok. Zdalo sa, e o vetkom
prema. Napokon zasptkoval a zaradil sa do polkruhu, ktor siv
opice vytvorili okolo Elliotovej hlavy.
Amy sama od seba poloila ruku na Elliotovu nohu, m vyjadrila
vlastnctvo. Mladistv samek, asi tvor i pron, impulzvne
pricupkal a k nim a vyceril zuby. Amy ho udrela po tvri, mladk
zaskual a zaliezol do bezpeia k stdu.
Amy sa zlostne zakabila na ostatn gorily. Potom im zaala
osi naznaova. s pre necha Amy is pre.
Gorily neodpovedali.
Peter dobr udsk osoba. Zdalo sa vak, e si uvedomuje, e
gorily jej nerozumej, pretoe napokon urobila osi pozoruhodn:
vzdychla a vydala pritom ten ist piskav tn, ak vydvali gorily.
Gorily boli zmten a v zmtku sa zaali na seba navzjom
pozera.
Ak ich aj Amy oslovila v ich rei, neprinieslo to nijak efekt: aj
naalej zostali tam, kde boli. A m viac vzdychala, tm viac ich
reakcia ustupovala, a nakoniec na u hadeli celkom przdnymi
pohadmi.
Neoslovila ich.
Amy zaala chodi pozd Petrovej hlavy a zaala ho upravova,
poahova za bradu a za vlasy. Siv gorily si osi rchlo posunkami
naznaovali. Samec znova zaal vydva rytmick zvuk: ho-ho-ho.
Ke to Amy zazrela, obrtila sa na Petra a povedala mu Amy obja
Peter. Bol prekvapen: Amy nikdy Petra z vlastnej vle neobjala.
Obyajne sa len domhala, aby Peter objal a poteklil Amy.
Elliot sa posadil a ona si ho okamite pritiahla na prsia a jeho tvr
si pritisla na svoju srs. V tej chvli goril samec prestal chrochta.
Siv gorily zaali cva, akoby sa dopustili nejakho omylu. V tej
chvli Elliot pochopil: sprvala sa k nemu ako k svojmu dieau.
/ 239 /

Bolo to klasick sprvanie gorily v ohrozen. Primty neznali,

ak ktosi ublioval deom, neznali, ak to za akchkovek okolnost
robil dospel jedinec. Pavinsamci asto skonili bitku, ke jeden
zo samcov schytil mla a pritisol si ho na hru. Pohad na mla
vyluoval al tok. impanzy mali vo svojom sprvan k deom
ete jemnejie nuansy. Ak bola hra poloodrastench impanzov
privemi surov, samec schytil jednho z dorastencov a materinsky
ho zovrel v nru, hoci v tomto prpade rodiovsk a detsk vzah
boli iba symbolick. Stail vak spomnan postoj, aby zabrnil
aliemu nsiliu. V tomto prpade Amy nielene zabrnila toku
samca, ale zrove aj ochrnila Elliota, lebo sa k nemu sprvala ako
k dieau ak, pravda, bud gorily ochotn poklada bradatho, es
stp vysokho chlapa za diea.
Pokladali.
Zmizli v krov. Amy uvonila Elliota z prudkho objatia. Pozrela
na neho a naznaila Hlpe veci.
akujem ti, Amy, povedal a pobozkal ju.
Peter polska Amy Amy dobr gorila.
Na to me vzia jed, povedal a niekoko mint ju hladkal,
zatia o sa krbala na zemi a od astia chrochtala.
Boli dve hodiny popoludn, ke sa vrtili do tbora. Rossov sa
ozvala: Zskali ste gorilu?
Nezskal, odpovedal Elliot.
Nu, nezle na tom, povedala Rossov, pretoe aj tak sa
neviem spoji s Houstonom.
Elliot stuhol. Ruia ns?
Ete horie, povedala Rossov. Cel hodinu sa mrne snaila
nadviaza spojenie s Houstonom. Spojenie sa zakadm po
niekokch mintach preruilo. Napokon, ke sa presvedila, e
chyba sa nenachdza v jej prstrojoch, skontrolovala dtum. Je 24.
jna, povedala. Problmy sme mali aj so spojenm s
predchdzajcou vpravou do Konga. To bolo 28. mja. Pred
dvadsiatimi siedmimi dami.
Elliot ete vdy nechpal, a tak Munro vysvetlil: Chce vm
poveda, e je v tom Slnko.
Veru tak, shlasila Rossov. Je to porucha slnenho pvodu
/ 240 /

v ionosfre. Najviac porch v zemskej ionosfre tenkej vrstve

ionizovanch molekl vo vke 50-250 m spsobovali tak
fenomny, ako kvrny na povrchu Slnka. A kee rotcia Slnka
trvala dvadsasedem dn, tieto poruchy sa vemi asto po mesiaci
opakovali.
Dobre, povedal Elliot. Na vine je Slnko. Ako dlho to potrv?
Rossov pokrtila hlavou. Obyajne tak osi trv niekoko
hodn, nanajv de. Lene toto je, zd sa, vna porucha, a prila
celkom znezrady. Ete pred piatimi hodinami bolo spojenie vborn.
A teraz ho niet. Deje sa osi neobvykl. Me to trva aj tde.
Tde bez spojenia? Nijak potaov spojenie, ni?
Veru tak, povedala Rossov priamo. Od tejto chvle sme plne
odrezan od sveta.

5 / IZOLCIA
Najviu erupciu na Slnku v roku 1979 zaznamenali 24. jna v
observatriu Kitt Peak blzko Tucsonu v Arizone a vas o nej podali
sprvu Centru kozmickch enviromentlnych sluieb v Boulderi v
tte Colorado. Centrum spoiatku neverilo vstupnm dajom:
dokonca aj pri obrovskch rozmeroch, v akch sa pohybovala
slnen astronmia, bola tto erupcia, oznaen 78/06/414aa,
montruzna.
Priny slnench erupci nie s znme, ale vedci ich obyajne
spjaj so slnenmi kvrnami. V tomto prpade sa kvrna javila ako
mimoriadne jasn miesto o priemere desatisc m a zachvtila
nielen alfa vodkov a ionizovan vpnikov asti spektra, ale aj
biele spektrum svetla zo Slnka. Erupcia s takm kontinulnym
spektrom bola mimoriadne vzcna.
Centrum rovnako nemohlo uveri dsledkom, o ktorch hovorili
potae. Slnen erupcia uvouje obrovsk mnostvo energie a
dokonca aj menia erupcia doke zdvojnsobi mnostvo
ultrafialovej radicie, ktor vyaruje cel slnen povrch. Lene
erupcia 78/06/414aa tto emisiu takmer strojnsobila. Za 8,3 minty
odvtedy, o sa po prv raz objavila pozd rotujceho prstenca o
/ 241 /

je as, ktor potrebuje svetlo na prekonanie vzdialenosti zo Slnka na

Zem tto vlna ultrafialovho iarenia zaala trha zemsk
ionosfru.
Dsledkom erupcie bolo, e rdiov komunikcie na plante,
vzdialenej devdesiattri milinov m, boli vne naruen. Platilo
to najm o rdiovch prenosoch, ktor pracovali len s nevekou
energiou. Vek akosti mali komern rozhlasov stanice
pracujce s energiou niekokch kilowattov, ale ani retranslan
stanica v Kongu, prenajca signly o dvadsiatich tiscoch wattov,
nebola schopn nadviaza spojenie so satelitom. A pretoe slnen
erupcia vysielala aj rntgenov le a atmov astice, ktor sa ani
za cel de na Zem nedostan, rdiov poruchy mali trva cel de,
ba mono aj dlhie. V ERTS v Houstone technici informovali
Travisa, e Centrum predpoved dku inickch porch na tyri a
osem dn.
Chcete poveda, e na tyri a osem dn s nimi stratme
spojenie? sptal sa Travis.
Tak to vyzer. Rossov na to pravdepodobne prde, povedal
technik, ak sa jej dnes nepodar nadviaza spojenie.
Ale oni spojenie s potaom jednoducho potrebuj, naliehal
Travis. tb ERTS vytvral p potaovch simulci a dsledok
bol vdy ten ist bez vzdunho mosta sa Rossovej vprava, t
mal armda, ocitne vo vnych akostiach. Pravdepodobnos, e
preij, mala tendenciu iarka dve tyri tyri a zmena o
znamenalo, e ance s jedna ku tyrom, e expedcia Kongo
vyviazne iv, za predpokladu, e im pome jedin linka, ktor
zostala bez poruchy.
Travis sa v duchu ptal, i si Rossov s ostatnmi uvedomuj,
ak je ich situcia vna. o hovor Psmo 5 o Mukenku? sptal sa
Travis.
Psmo 5 na satelite Landsat zaznamenvalo daje o
infraervenom spektre. Poas poslednho preletu nad Kongom
Landsat zskal nov vznamn informcie o Mukenku. Za ostatnch
dev dn od predchdzajceho preletu Landsatu sa teplota sopky
zvila o osem stupov.
Ni nov, povedal technik. Potae nepredvdaj nov
/ 242 /

erupciu. tyri stupne mono pripota omylu senzorov na systme a

alie tyri nemaj pre predpove nijak cenu.
Aspo osi, poznamenal Travis. Lene o bud robi s tmi
opicami, ke s celkom odrezan od potaov?
Presne tak znela otzka, ktor si vprava do Konga kldla takmer
cel hodinu. Spojenie bolo preruen, a tak im zostvali iba potae
v ich vlastnch hlavch. A tieto potae neboli dos siln.
Mylienka, e jeho vlastn mozog nepostauje, pripadala Elliotovi udn. Vetci sme si privykli na ahko dosiahnuten
schopnosti potaov, povedal neskr. V kadom slunom
laboratriu je poruke vetka pam a vetka potaov rchlos, na
ak si len zmyslte, a to vo dne v noci. Tak sme si na ne privykli, e
ich berieme ako samozrejmos.
Prirodzene, e napokon aj sami mohli vylti tajomstvo opiej
rei, lene as stl proti nim: nemali mesiace, aby sa s nm mohli
pohra, mali len hodiny. Ich situcia ke boli odrezan od
programu APE bola oemetn. Munro usdil, e aliu noc
frontlneho toku jednoducho nepreij, a mali pdny dvod aka,
e k takmu toku v noci naozaj prde.
Spsob, akm Amy zachrnila Elliota, im nartol vchodisko.
Amy preukzala ist schopnos komunikova s gorilami. Mono by
im mohla posli ako tlmonka. Stoj to za pokus, povedal
Elliot.
Naneastie samotn Amy popierala, e by to bolo mon. Na
otzku ,Amy hovori vec hovori im posunkami odpovedala Nehovori.
Vbec? sptal sa Elliot, pamtajc si, ako vzdychala. Peter
vidie Amy hovori veci hovori.
Nehovori. Robi hluk.
Usdil z toho, e je schopn napodobni gorilie vyjadrovanie, ale
nevie, ak m vznam. Minula druh popoludn, do zotmenia
zostvalo tyri i p hodn.
Vzdajme to, povedal Munro. Je jasn, e nm neme
pomc. Munro navrhoval, aby zloili tbor a ete za svetla sa
vydali na cestu. Bol presveden e aliu noc medzi gorilami
/ 243 /

nepreij.
Lene Elliotovi osi vtalo v hlave. Po rokoch prce s Amy vedel,
e doke ako diea nstoji na doslovnch formulcich. Obas ho
to dohalo do ialenstva. Ak | chcel od nej dosta nleit odpove,
musesa vyjadrova presne, najm vtedy, ke sa jej nechcelo
komunikova. Pozrel sa na Amy a sptal sa: Amy hovori vec
hovori?
Nehovori.
Amy rozumie vec hovori?
Amy neodpovedala. Prevala avnat ponok a tvrila sa
zamestnane.
Amy, pova Peter.
Hadela na.
Amy rozumie vec hovori?
Amy rozumie vec hovori, naznaila mu posunkami. Urobila to
tak mimovone, e spoiatku sa ptal, i si uvedomuje, na o sa jej
pta.
Amy vidie vec hovori, Amy rozumie o hovori?
Amy rozumie.
By si Amy ist?
Amy si by ist.
Nech sa prepadnem, povedal Elliot.
Munro krtil hlavou. Zostva nm u len zopr hodn svetla,
povedal. A keby ste sa dokonca aj nauili ich jazyk, ako sa s nimi
chcete pozhovra?

6 / AMY HOVORI VEC HOVORI

O tretej popoludn boli Elliot s Amy dokonale skryt v krov na
svahu. Jedinm znakom ich prtomnosti bol tenk kue mikrofnu,
ktor vynieval z lstia. Mikrofn bol napojen na videorekordr,
ktorm nahrval zvuky gorl na kopcoch.
Jedinou akosou bolo poksi sa uri, na ktor gorilu zamera
smerov mikrofn a na ktor gorilu sa zameria Amy, a i to bude t
ist gorila. Nemohol si by ist, e Amy preklad vyjadrenia toho
/ 244 /

istho zvieraa, ktor on zaznamenva. V najbliom stde sa pslo

osem gorl a Amy prejavovala znmky nesstredenosti. Jedna zo
samc mala pri sebe asi esmesan mla a vo chvli, ke mla
bodla vela, Amy naznaila Mla zriv. Lene Elliot v tej chvli
nahrval samca.
Amy, zagestikuloval. Dva pozor.
Amy dval pozor. Amy dobr gorila.
no, naznail jej. Amy dobr gorila. Amy dva pozor lovek
vec.
Amy nepi.
Potichu zaklial a vymazal polhodinov zznam Aminho prekladu.
Celkom oividne sa sstredila na nesprvnu gorilu. Ke zaal
nahrva znova, rozhodol sa, e nahr okovek, o Amy sleduje.
Posunkami sa jej sptal: Ktor vec Amy sledova?
Amy sledoval mla.
Nebude to fungova, pretoe mla nevie hovori. Urobil
posunky: Amy sledova ensk vec.
Amy pil sledoval mla.
Zvislos na Amy mu pripadala ako zl sen. Bol v rukch
zvieraa, a jeho zmaniu a sprvaniu ledva rozumel. Bol odrezan
od irej spolonosti udskch bytost a jej mechanizmov, a to jeho
zvislos na zvierati ete zvovalo. A predsa sa na u musel
spolieha.
Po alej hodine, ke u slnko na oblohe bledlo, sa pobral s Amy
sp do tbora.
Munro vymal najlepie, o sa dalo. Najprv vykopal rad dier
pred tborom, ktor sa ponali na pasce na slony. Boli vystlan
ostrmi kolmi, prikryt lstm a vetvami.
Na niekokch miestach prehbil kanl a odpratal padl stromy a
krovie, ktor by sa dali poui ako mosty.
Osekal nzke vetvy, prenievajce nad tbor, take ak by gorily
prili po stromoch, zostali by prinajmenej tridsa stp nad zemou
privysoko, aby mohli skka na zem.
Trom zvynm nosiom Muzezimu, Amburimu a Harawimu
rozdal brokovnice a zsobu sprejov so slznm plynom.
/ 245 /

S Rossovou nabili plot vyou energiou, bolo to takmer 200

amprov. Bolo to maximum, o tenk drt zniesol bez toho, aby sa
roztavil. Impulzy museli zredukova zo tyroch na dva za sekundu.
Lene zvenie naptia premenilo plot z odstraujceho prostriedku
na smrtiaci. Prv zvierat, ktor narazia na plot, okamite zahyn. Na
druhej strane sa zvila monos, e vznikn skraty a e plot nebude
fungova.
Pri zpade slnka Munro urobil najaie rozhodnutie. Nabil trojnoky polovicou zostvajceho streliva. Ke sa minie, zbrane
jednoducho prestan striea. Od tej chvle sa Munro spoliehal u iba
na Elliota a Amy a na ich preklad.
A Elliot, ke ziiel z kopca dole do tbora, sa veru netvril nijako
nadene.

7 / POSLEDN OBRANA
Ako dlho vm to potrv? sptaj sa ho Munro.
Zopr hodn, mono viac. Elliot poiadal Rossov, aby mu
pomohla, a Amy si la vypta od Kahegu nejak makrtu. Bola na
seba vemi pyn a sprvala sa, akoby patrila z celej skupiny k
najdleitejm.
Rossov sa sptala: Vylo to?
O chvu to budeme vedie, povedal Elliot. Mal v mysle
preveri si zznam jedinm spsobom, ak mal k dispozcii. Prehr
ho Amy. Ak bude preklada nahrte zvuky rovnako, bud ma dvod
celej zleitosti uveri.
Bola to vak piplav prca. Mali iba polpalcov psku a mal
diktafn a nebolo spojovacch kblov. Zakriali na ostatnch v
tbore, aby boli ticho, a prehrvali zznamy, nahrvali, prehrvali,
povali epoty.
Okamite pochopili, e ich ui jednoducho nie s schopn
jednotliv zvuky rozli vetko im znelo rovnako. Potom dostala
Rossov npad.
Tieto zvuky s nahrte, povedala, ako elektrick signly.
no
/ 246 /

Dobre, a spojovacie zariadenie m pam 256 K.

Ale my sa predsa nememe napoji na pota v Houstone.
Na to som nemyslela, povedala Rossov. Vysvetlila mu, e
zariadenie, uren na kontakt so satelitom, m 256 kilobitov
pota, ktor mono napoji na vntorne generovan signl
pouvaj ho ako model na videotesty schopn prena signl z
Houstonu. Tak fungovalo spojenie. Takm spsobom bolo
skontruovan prenosov zariadenie, ale oni mohli pova program
aj na in ely.
Chcete poveda, e toto zariadenie mete poui na porovnanie
tch zvukov? sptal sa Elliot.
Mohli, ale ilo to mimoriadne pomaly. Zaznamenan zvuky
museli prenies do pamti potaa a znova ich prehra na ps inej
rky. Tento signl museli vloi do potaovej pamti a druh
porovnvaciu psku prehra na videops. Elliot odrazu zistil, e tam
len stoj a pozer sa na Rossov, ako narba s kazetami a diskami.
Kad polhodinu za nimi priiel Munro a sptal sa, ako sa im dar.
Rossov zaala by oraz podrdenejia a odvrkovala mu.
Napredujeme tak rchlo, ako sa d, povedala.
Bolo osem hodn.
Prv pokusy im dodali odvahy. Amy bola vo svojich prekladoch
dsledn. O deviatej mohli poveda, e im sed takmer tucet slov:
POTRAVA
.9213 .112
JES
.8844 .334
VODA
.9978 .004
PI
.7743 .334
/SHLAS POTVRDENIE/NO
.6654 .441
/ZPOR/ NIE
.8883 .220
.5459 .440
S
PRS
.5378 .404
ZVUKOV KOMPLEX: ?PRE
.5444.343
ZVUKOV KOMPLEX: ?TU
.6344.344
ZVUKOV KOMPLEX: ?HNEV
?ZL
.4232 .477
Rossov poodstpila od potaa. Ste na rade, povedala.

/ 247 /

Munro preiel po celom vntre tbora. Toto bolo najhorie

obdobie. Kad vykval, kad bol napt, nervy vybiovan. Aj
by si zaartoval s Kahegom a almi nosimi, ale Rossov s
Elliotom potrebovali pre svoju prcu ticho. Pozrel sa na Kahegu.
Kahega ukzal na nebo a pochal si prsty.
Munro prikvol.
Aj on to ctil, t ak vlhkos vzduchu, takmer hmataten pocit
elektrickch vbojov. Blil sa d. U len to nm chbalo,
pomyslel si. Popoludn poul v diake hrmenie a vbuchy, ktor
poda neho predstavovali vzdialen hromy a blesky. Lene zvuk
celkom nesedel. Boli to ostr, jednotliv ozveny, skr
aerodynamick treskot ako okovek in. Munro ich poul u
dvnejie a tuil, o asi znamenaj.
Pozrel sa na temn kue Mukenka a na slabo svietiace Diablovo
oko. Pozrel sa aj na skren laserov le nad nimi.
Najprv si myslel, e sa mu to len zd, e sa to hbe lstie, nie l.
No po chvli si u bol na istom: chveje sa l, dvha sa a kles v
nonom vzduchu.
Munro vedel, e je to zlovestn znak, ale to pok na neskr. V
tej chvli ich omnalo osi celkom in. Pozrel sa na Elliota a Rossov
na druhej strane tbora, sklajcich sa nad prstrojmi. Ticho sa
zhovrali a sprvali sa tak, ako keby mali more asu.
Elliot sa v skutonosti inil, ako len najlepie vedel. Mal
nahratch jedens slovnkovch slov. Na tie sa mohol spoahn.
Jeho lohou teraz bolo posklada z nich jednoznan posolstvo.
Nebolo to tak jednoduch, ako sa na zaiatku zdalo.
Po prv, goril jazyk nebol isto verblnym jazykom. Na prenos
informci pouvali gorily kombincie zvuku a znakov.
Predstavovali klasick problm jazykovej truktry ako sa v
skutonosti prena informcia? (L. S. Verinski povedal, e cudz
nvtevnci, ktor videli zhovra sa Talianov, pokojne mohli prs k
zveru, e talianina je v podstate posunkov a znakov re a zvuk sa
k nej pripja len na zdraznenie.) Elliot potreboval zostavi
jednoduch odkaz, ktor nezvisel na sprievodnch znakoch rk.
Nemal vak ani potuchy o gorilej syntaxi, ktor mohla vo vine
/ 248 /

prpadov kriticky meni vznam rozdiel medzi ja bijem a bije

ma. Dokonca aj krtke vyjadrenie me by v inom jazyku
dvojznan. V anglitine LOOK OUT /pozri von/ m v praxi opan
vznam /POZOR!/
Zoi-voi tmto pochybnostiam Elliot uvaoval o monosti
odvysiela cez reproduktory jedin slovo. Lene ani jedno zo slov na
zozname mu nevyhovovalo. Ako alia sa mu naskytla monos
odvysiela niekoko krtkych odkazov pre prpad, e by sa slovo z
prvej eventuality ukzalo ako nechcene dvojzmyseln. Rozhodol sa
dokonca pre tri odkazy: CHO PRE, NECHO a TU JE ZLE. Dve
z tchto kombinci mali vhodu, e vbec nezviseli na porad slov.
O deviatej mali pecifick zvukov komponenty izolovan.
Napriek tomu mali pred sebou ete zloit prcu. Elliot potreboval
sluku, donekonena opakujcu zvuky. Najbliie sa k cieu dostali
cez videorekordr, ktor automaticky znova a znova pretal a
prehrval. es zvukov uloil do pamti 256 K a prehral ich. as ich
neprosne tlail. Nasledujcu hodinu horkovito stlali klvesy,
pokali sa dosta slovn kombincie viac k sebe, aby zneli pre ich
sluch sprvne.
Lene to sa u minula desiata.
Podiiel k nim Munro s laserovou pukou. Myslte si, e to bude
fungova?
Elliot pokrtil hlavou. Nemme sa to ako dozvedie. Na myse
mu schdzal tucet pochybnost. Zaznamenali hlas samice, ale
zareaguj gorily na samicu? Prijm hlas, ktor nesprevdzaj
pohyby rukami? Bude odkaz jasn? Bud pre ne prijaten intervaly
medzi slovami? Bud mu gorily vbec venova pozornos?
Nepoznali spsob, ako sa to dozvedie. Jednoducho to bud
musie sksi.
Rovnako neist bol aj problm s rozhlasovm vysielanm. Rossov vyrobila reproduktor tak, e z vreckovho magnetofnu
vymontovala mal reproduktor a prilepila ho na vrch sklpacej
trojnoky. Tento ndzov reproduktor vydval prekvapujco siln
hlas, ale reprodukcia bola nejasn a nepresvediv. oskoro nato
zauli prv zvuky, pripomnajce vzdychanie.

/ 249 /

Munro preesal laserom temnotu. Na konci hlavne elektronickej

zbrane svietilo erven aktivan svetielko. Nonmi okuliarmi si
prezrel okolie. Vzdychy sa ozvali znova, prichdzali zo vetkch
smerov. No hoci poul ua krovie v dungli, v blzkosti tbora si
nevimol nijak pohyb. Opice nad ich hlavami mlali. Pou bolo iba
tlmen, hroziv vzdychanie. Munro mu pozorne naval a bol
presveden, e je to jazyk v akejsi podobe a
Objavila sa osamel gorila a Kahega vystrelil. Jeho laserov l
preal non tmu priamo ako p. RFSD zavitorilo a lstie zaumelo
od guliek. Gorila sa mlky stiahla nasp na stanovisko v hustom
krov.
Munro s ostatnmi rchlo zaujali postavenie pozd plota,
zkostlivo sa krili a infraerven non svetlo premietalo ich tiene
na drten plot a dungu za nm.
Vzdychanie pokraovalo ete niekoko mint, potom postupne
zmklo a navkol sa znova rozhostilo ticho.
o to m by? sptala sa Rossov.
Munro sa zamrail. Vykvaj.
Na o?
Pokrtil hlavou. Preiel po tbore, skontroloval stre a snail sa
rozlsknu orieok. Neraz u dokzal predvda sprvanie zvierat
zranenho leoparda v bui, byvola zahnanho do zkych ale toto
bolo osi celkom in. Musel prizna, e nevie, o mu aka. Bola
t osamel gorila prieskumnkom, ktor mal odhadn ich obranu?
Alebo sa mal tok u zaa, ale kvli omusi sa zdral? Bol to
manver, ktor im mal zabrnka na nervy? Munro videl stda
impanzov na love. Podnikali krtke vstran njazdy na paviny,
aby znepokojili cel stdo ete skr, ako sa zaal skuton tok, a
izolovali niekoko mladch jedincov, ktorch hodlali zabi.
Potom sa ozval hrom. Kahega ukzal na oblohu a pokrtil hlavou.
To bola ich odpove.
Dopekla, zaklial Munro.
O 10.30 sa spustil prav tropick lejak. Ich krehk reproduktor
vzpt nasiakol vodou. D skratoval elektrick kble a plot na
obvode zostal bez prdu. Non svetl zablikali a dve iarovky
vybuchli. Pda sa premenila na bahno, viditenos sa znila na
/ 250 /

phych p yardov. Najhorie bolo, e d robil tak hluk, e

museli na seba kria. Psky neboli dokonen. Reproduktor
pravdepodobne nebude fungova a celkom isto neprehlu d.
Lejak bude na prekku laserovm lom a zabrni rozptleniu
slznho plynu. Tvre v tbore boli zachmren. O p mint gorily
zatoili.
Ich nstup maskoval d. Zdalo sa, e sa roja doslova z
przdnoty, e preskakuj cez plot z troch strn odrazu. Elliot si od
prvej chvle uvedomoval, e tento tok sa nebude pona na ostatn.
Gorily sa pouili z predolch prepadov a teraz dychtili dokoni
robotu.
Primty napdaj zvierat, s vytrnovan v skonosti a zlobe.
Hoci to bolo Elliotovo vlastn hodnotenie, bol okovan, ke dkaz
o tom uvidel priamo pred sebou. Gorily toili vo vlnch ako
vycvien prepadov jednotky. Ich tok vak vzbudzoval viu
hrzu, ako keby na nich toili udsk bojov jednotky. Pre ne sme
len zvierat, pomyslel si. Aksi votrelci, pre ktorch nepoznaj
iadne zutovanie. Sme iba kodci, ktorch treba eliminova.
Tieto gorily sa nestaraj, kvli omu tam udsk bytosti s, ani
ak dvody ich zaviedli do Konga. Nezabjaj kvli potrave, ani sa
nebrnia, ani neochrauj vlastn mlat. Zabjaj, pretoe ich na
zabjanie vycviili.
tok sa odohral so zarajcou rchlosou. V priebehu
niekokch seknd gorily prelomili plot a drty zaliapali do blata.
Nikto sa im nepostavil zoi-voi, a tak vnikli dovntra tbora, chrali
a revali. ahajci d im premoil srs a vo svetle ervench
nonch svetiel nadobudli slizk, hroziv vzor. Elliot zazrel
vovntri tbora desa alebo ptns zvierat, ako rcaj stany a
napdaj ud. Aziziho zabili okamite, lebku mu rozdrvili dvoma
ploskmi kamemi.
Munro, Kahega a Rossov plili z laserovch zbran, ale v
celkovom zmtku a za slabej viditenosti bola ich efektvnos vemi
obmedzen. Laserov le sa v biujcom dadi lmali, svietiace
strely syali a prskali. Jeden zo stojanov s RFSD sa zblznil, hlave
sa obracala na vetky strany v divch kruhoch, guky lietali vade, a
/ 251 /

vetci sa hdzali do blata. Vbuchy RFSD zabili niekoko gorl.

Umierajce gorily sa drali za hru s bizarnou mimikou
umierajceho loveka.
Elliot sa vrtil k reproduknmu zariadeniu. Amy sa mu drala v
ptch. Pochytila ju panika, chrochtala od strachu. Odstril ju a zapl
magnetofn.
Do tejto chvle sa gorily zmocnili vetkho v tbore. Munro leal
na chrbte, sedela na om gorila. Rossov nebolo vidie. Kahegovi
sa gorila prilepila na hru, spolu sa krbali v bahne. Elliot si ledva
uvedomoval ohavn zvuky, ktor vychdzali z reproduktora, a samojn gorily im nevenovali pozornos.
al nosi, Muzezi, vykrkol, pretoe sa dostal pred hlave
strieajceho RFSD. Cel telo sa mu po nraze guliek otriaslo. Padol
naznak a z tela sa mu dymilo od svietiacich projektilov. Prinajmenej
desa gorl bolo mtvych alebo lealo zranench na zemi.
Zblznenmu RFSD sa nakoniec minula muncia. Hlave
poskakovala dopredu a dozadu, v przdnej komore cvakalo. Gorila
ho skopla na zem, zbra zostala lea v blate a metala sa tam ako
iv bytos, pretoe hlave sa aj naalej krtila.
Opodia zbadal Elliot prikren gorilu, ktor systematicky trhala
stan, driapala strieborn mylar na ksky. Na druhej strane in
nvtevnk trepal hlinkovmi panvicami o seba, ako keby to boli
kovov kamene-ploske. Do tbora prdili alie a alie gorily,
ignorujc hlasy z reproduktora. Zazrel, ako jedna z gorl prela vemi
blzko popri reproduktore a vbec mu nevenovala pozornos. Elliot
si bolestne uvedomil, e ich pln zlyhal.
Je po nich, vetko je len vecou asu.
Napadla ho jedna z gorl, revala od zrivosti a doiroka mvala
ploskmi kamemi. Zhrozen Amy prikryla Elliotovi oi. Amy!
zakrial, strhval jej prsty zo svojich o, lebo akal, e kad chvu
pocti dopad kameov a oksi okamih oslepujcej bolesti.
Uvidel, ako sa gorila na neho rti. Napl telo. es stp pred nm
sa toiaca gorila odrazu tak prudko zastavila, e sa doslova horeznaky zvalil do blata. Sedel tam, neveril vlastnm oiam, zdvhal
hlavu a poval.
Vtedy si Elliot uvedomil, e d takmer ustal, e na tbor sa
/ 252 /

zna iba ahk mrholenie. Na druhej strane tbora Elliot zazrel in

gorilu, ako zastala a zapovala sa potom alia a alia a
alia. Tbor sa v tej chvli ponal na zamrznut vjav, zobrazujci
stojace, zamknut gorily v hmle.
Povali zvuky z reproduktora.
Zadral dych. Neodvaoval sa dfa. Gorily zneisteli. Zmiatli ich
zvuky, ktor pouli. Elliot vak ctil, e kad chvu me stdo
dospie k inmu rozhodnutiu a zatoi znova s tou istou intenzitou
ako predtm.
Nestalo sa tak. Gorily odstpili od ud a povali. Munro sa
saka pozviechal zo zeme a z blata zdvihol zbra. Nevystrelil vak.
Zdalo sa, akoby gorila, ktor stla k nemu najbliie, bola v tranze,
akoby zabudla na tok.
V jemnom dadi, za svetla blikajcich nonch lmp sa gorily
jedna za druhou vytratili. Zdalo sa, e s zmten, vykoajen. Z
reproduktora sa naalej ozvali krpav zvuky.
Gorily odili. Preli cez strhnut plot a stratili sa v dungli.
lenovia vpravy zostali sami, hadeli na seba, chveli sa v hmle a
dadi. Gorily boli pre.
O dvadsa mint, ke sa pokali znova postavi zrcan tbor,
op sa rozpralo, lejak sa spustil s novou zrivosou.

/ 253 /

Trinsty de

1 / DIAMANTY
Rno pokryl tbor popraok ierneho popoleka. Mukenko v
diake vyfukovalo obrovsk mnostvo ierneho dymu. Amy
poahala Ell iota za rukv.
Hne ods, drazne naznaovala posunkami.
Nie, Amy, povedal.
Nikto z expedcie nemal chu ods, ani Elliot. Po torn, o vstal z
mtvych, zistil, e intenzvne prema, ako zska alie daje,
ktor potreboval, ete predtm ako opustia Zind. Elliot sa u
neuspokojil s kostrou jednej z tchto bytost. Podobne ako u ud, ich
jedinenos sa zanala detailmi fyzickej stavby a zahala aj
sprvanie. Elliot potreboval videozznamy sivch udoopc, alie
zznamy vyjadrovania. A Rossov bola oraz viac odhodlan njs
diamanty. Munro mal o ne rovnak zujem.
Hne ods.
Preo by sme mali hne ods? sptal sa jej.
Zem zl. Hne ods
Elliot nemal nijak sksenosti so sopenou aktivitou, ale to, o
videl, neurobilo naho nijak dojem. Mukenko bolo aktvnejie ako
v predchdzajce dni, lene vulkn vypal dym a plyny u od ich
prchodu do Virungy.
Existuje nejak nebezpeenstvo? sptal sa Munra.
Munro pokril plecami. Kahega si mysl, e existuje, lene to
me by aj vhovorka, len aby sa dostal domov.
/ 254 /

Amy pribehla k Munrovi, zdvihla ruky a priamo pred nm nimi

udrela o zem. Munro to pochopil ako vzvu zahra sa, zasmial sa a
zaal Amy lska. osi mu posunkami naznaila.
o hovor? sptal sa Munro. oe to vrav, ty mal diablik?
Amy chrochtala od rozkoe a naalej robila posunky.
Hovor, aby sme zaraz odili, preloil Elliot.
Munro ju prestal krabka. Naozaj? sptal sa. o presne
hovor?
Elliota zaskoil Munrov vny vzor hoci Amy pripadal jeho
zujem o komunikciu s ou ako plne primeran. Znova zagestikulovala, pomalie, iba pre Munra, a zrak upierala na jeho tvr.
Hovor, e zem je tu zl.
Hm, povedal Munro. Zaujmav. Pozrel sa na Amy a potom
na hodinky.
Amy zaposunkovala: Nos-vlasy mu pova. Amy s domov
hne.
Hovor, e ju mte pova a zaraz sa pobra domov, tlmoil
Elliot.
Munro pokril plecami. Povedzte jej, e som rozumel.
Elliot preloil. Amy sa zatvrila neastne a u viac neurobila
jedin posunok.
Kde je Rossov? sptal sa Munro.
Tu, povedala Rossov.
Pohnime, povedal Munro a vetci zamierili k stratenmu mestu.
Zaili alie prekvapenie Amy naznaila, e pjde s nimi. Nhlila
sa im v ptch.
Bol to ich posledn de v meste a vetci astnci vpravy do
Konga neskr opisovali podobn reakcie: mesto, ktor bolo predtm
tak tajomn, o svoju tajomnos do istej miery prilo. Toho rna
uzreli mesto presne tak, ak bolo: chum rozpadvajcich sa
starch domov uprostred horcej a pchnucej nehostinnej dungle.
Vetci ho pokladali za nezaujmav okrem Munra. Munro mal
obavy.
Elliot sa nudil, ustavine hovoril o verbalizovan a o tom, preo
potrebuje alie videozznamy, a i by bolo mon uchova mozog
/ 255 /

jednej z udoopc a vzia ho so sebou. Ako keby bol astnkom

akademickej debaty o tom, odkia pochdza re. udia sa kedysi
nazdvali, e jazyk sa vyvinul zo zvieracch vkrikov, lene dnes u
vedia, e zvieracie tekanie a rev ovlda v mozgu limbick systm,
zatia o ozajstn re vychdza z inej asti mozgu, ktor sa nazva
Brocovo centrum Munro u nevldal venova mu pozornos.
Poval vzdialen hrmenie Mukenka.
Munro mal osobn sksenosti so sopkami. Bol v Kongu v roku
1968, ke vybuchla Mbuti, alia zo sopiek Virungy. Ke vera
zaul ostr vbuchy, spoznal v nich brontidy, zatia nevysvetlen
sprievodn javy nastvajceho zemetrasenia. Munro pochopil, e
Mukenko v dohadnom ase vybuchne, a ke predolej noci videl,
ako sa laserov l chveje, poznal, e na hornch svahoch sopky sa
zana erupcia.
Munro vedel, e sopky s nevyspytaten dkazom bolo aj to,
e tieto ruiny mesta na pt aktvnej sopky zostali viac ako psto
rokov nedotknut. Hore na svahoch sopky boli erstv lvov polia,
alie sa nachdzali niekoko m na juh, ale mesto samotn zostalo
nedotknut. Toto samo osebe nebolo a natoko pozoruhodn
konfigurcia Mukenka bola tak, e k vine erupci dochdzalo na
mkkch junch svahoch. Neznamenalo to vak, e im hroz menie
nebezpeenstvo. Nepredvdatenos sopench erupci znamenala, e
v priebehu niekokch mint sa mu ocitn v smrtenom
nebezpeenstve. Hrozila im nie lva, ktor mlokedy tiekla
rchlejie, ako lovek dokzal s. Lve by trvalo cel hodiny, km
by pritiekla z vrcholu Mukenka a k nim. Ozajstnm
nebezpeenstvom poas sopenho vbuchu boli popolek a plyn.
Prinou smrti viny ud, ktor zahynuli pri poiaroch, bolo
vdychovanie dymu. Vinu mrt pri vbuchu sopky spsobilo
zadusenie prachom a kyslinkom uhonatm. Plyn zo sopky je a
ako vzduch. Ak Mukenko vychli vek mnostvo plynu, straten
mesto Zind v dol me v priebehu niekokch mint pohlti ak
jedovat atmosfra.
Otzka znela, ako rchlo sa Mukenko prepracuje k vekej eruptvnej fze. Prve preto sa Munro zaujmal o Amine reakcie: bolo
dobre znme, e primty doku predvda geologick zmeny,
/ 256 /

naprklad zemetrasenie alebo vbuch sopky. Munra prekvapilo, e

Elliot, ktor jednostaj mlel osi o zmrazen gorilieho mozgu, tak
osi nevie. A ete viac ho prekvapovalo, e Rossov pri svojich
rozsiahlych vedomostiach o geolgii nepoklad rann spd
popoleka za zaiatok vekho vbuchu sopky.
Rossov vedela, e sa schyuje k vekej erupcii. Rno sa ako
zvyajne poksila nadviaza spojenie s Houstonom. Na jej
prekvapenie spojenie naskoilo okamite. Po tom, o sa zapojilo
ifrovacie zariadenie, zaala vyukva najnovie informcie z
ternu. Lene obrazovka bola najprv przdna, potom na nej
zasvietilo:
HUSTN STANC VYISTT PMT
Bol to ndzov signl. Nikdy, na nijakej expedcii v terne ho
ete nevidela. Vyistila pamov zsobnky a stlaila klvesu
prenosu. Nasledoval krtky asov posun, potom sa na obrazovke
objavilo psmo:
POT PREDPVD VEK ERPC MUKENKO RADME
OKAM ODCHOD VPRV V NEBEZP HROZ OPAK OKAM
ODCHOD Z MEST
Rossov sa pozrela na druh stranu tbora. Kahega chystal
raajky, Amy kvoala pri ohni a jedla opekan bann (dosiahla, e
Kahega jej venoval pecilnu starostlivos), Munro s Elliotom
popjali kvu. Okrem ierneho popoleka to bolo plne normlne
rno v tbore. Pozrela sa sp na obrazovku.
PREDPVD VEK ERPC MUKENKO RADME OKAM
ODCHOD
Pozrela hore na mudiaci vrcholec Mukenka. Dopekla, pomyslela
si. Chcela diamanty, zala prialeko, aby sa stadiato vrtila. Na
obrazovke zablikalo: PRSM POLT ODPV. Rossov vypla
prenosov zariadenie.
Za cel rno poctili niekoko ostrch zchvevov zeme, po
ktorch z rozrumench budov vystpili oblaky prachu. Otrasy
Mukenka sa opakovali oraz astejie. Rossov im nevenovala
pozornos. Jednoducho to znamen, e sme v krajine slonov,
/ 257 /

povedala. Star prslovie geolgov znelo: Ak hadte slony, zjdite

si do zeme slonov. Zem slonov znamenala akkovek miesto, kde sa
dali njs tie minerly, ktor ste hadali. A ak chcete diamanty,
pokraovala Rossov a pokrila plecami, chote za sopkami.
Spojenie diamantov so sopkami bolo znme viac ako storoie, ale
ete vdy ho len mlo chpali. Mnoh terie hlsali, e diamanty,
krytly istho uhlka, sa formuj v intenzvnej horave a tlaku v
hornom plti jadra Zeme, tisc m pod jej povrchom. V tejto hbke
zostvaj diamanty neprstupn. Vnimkou s sopen oblasti, kde
ich na povrch vynaj prdy eravej magmy.
Lene to neznamen, e si jednoducho zjdete do oblasti innch
sopiek a zo zeme pozbierate diamanty, ktor tam sopka vyvrhla.
Vina diamantovch ban sa nachdza na miestach vyhasnutch
sopiek, v skamenelch vrcholcoch, nazvanch kimberlitov fajky,
o je nzov odvoden od geologickch formci v Kimberley v
Junej Afrike. Virunga, nachdzajca sa blzko geologicky
nestabilnej Vekej priekopovej prepadliny, poskytovala dkazy o
ustavinej sopenej aktivite u viac ako pdesiat milinov rokov.
Hadaj tie ist skamenel sopky, ktor nali predchdzajci
obyvatelia Zindu.
Krtko pred poludnm ich aj nali. Nachdzali sa v polovici cesty
do kopcov na vchod od mesta bol to rad tunelov vyhbench do
svahov Mukenka.
Elliot pocioval sklamanie. Neviem, o som vlastne akal,
povedal neskr, ale bol to obyajn, do hneda sfarben tunel,
vedci do zeme, z ktorho kde-tu vytala tup hned skala.
Nechpal som, preo je Rossov tak vzruen. Tie matn hned
skaly boli diamanty. Ke ich vyistia, bud priesvitn ako pinav
sklo.
Boli presveden, e som zoalela, povedala Rossov, pretoe
som zaala vyskakova ako pojaen. Lene oni nevedeli, na o sa
pozeraj.
V obyajnej kimberlitovej fajke s diamanty v skalnej matrici
osaden vemi riedko. Priemern baa zskavala len tridsadva
kartov ptinu unce zo sto ton vyaenej skaly. Ak ste sa
/ 258 /

poobzerali po achte, v ktorej sa diamanty aili, nijak ste nevideli.

Ale bane v Zindi boli pokryt vynievajcimi kamemi. Munro
phou maetou vykopal essto kartov. A Rossov uvidela es
alebo sedem skl, vynievajcich zo steny, ktor boli vetky tak
vek ako skala, o vydoloval Munro. Len vonm okom,
povedala neskr, som poahky uvidela tyritisc alebo ptisc
kartov. A nebolo treba kopa, oddeova, ni. Len tam tak sedie.
Bola to bohatia baa ako je baa Premier v Junej Afrike. Bolo to
osi neuveriten.
Elliot im poloil otzku, ktor sa u predtm sformovala
Rossovej v hlave. Ak je t baa tak ertovsky bohat, povedal,
preo ju opustili?
Gorily sa im vymkli z rk, povedal Munro. Zinscenovali pu.
Smial sa a vylupoval zo skaly diamanty.
Rossov o tom popremala, aj o predolej Elliotovej
domnienke, e mesto vymrelo na nejak chorobu. Nazdala sa, e
poruke je aj menej exotick vysvetlenie. Ja si myslm, povedala,
e z ich hadiska sa diamantov bane vyerpali. Pretoe podobne
ako polodrahokamy, ani tieto krytly neboli vemi cenn boli
belas, pln neistt.
Obyvatelia Zindu nemohli ani tui, e o psto rokov neskr tie
ist bezcenn kamene bud vzcnejie a vyhadvanejie ako
ktorkovek in nerastn zdroje na plante.
Preo s tieto belas diamanty tak cenn?
Mu zmeni svet, povedala Rossov potichu. Mu da
bodku za nuklernym vekom.

2 / VOJNA RCHLOSOU SVETLA

V januri 1979 vystpil pred Sentnym podvborom pre
ozbrojen sluby generl Franklin F. Martin z Projeknej agentry
rozvinutch vskumov z Pentagnu a povedal: V roku 1939, na
zaiatku druhej svetovej vojny, bolo pre americk vojensk zujmy
najdleitejou krajinou Belgick Kongo. Martin vysvetlil, e
Kongo, teraz Zair, bolo akousi geografickou nhodou tyridsa
/ 259 /

rokov pre americk zujmy ivotne dleit a v budcnosti bude

ete dleitejie. (Martin stroho vyhlsil, e vstup tejto krajiny do
vojny o Zair je pravdepodobnej ako vstup do vojny o ktorkovek
arabsk ropn krajinu.)
Poas druhej svetovej vojny poslalo Kongo do Spojench ttov
tri vysoko tajn zsielky urnu. Pouili ho na vrobu atmovch
bmb, ktor neskr vybuchli nad Japonskom. V roku 1960 u USA
nepotrebovali urn, strategicky dleitmi sa stali me a kobalt. V
sedemdesiatych rokoch sa draz preniesol na zairsk zsoby tantalu,
wolfrmu, germnia o boli prvky dleit v polovodiovej
elektronike. A v rokoch osemdesiatych najdleitej vojensk zdroj
na svete bud predstavova belas diamanty typu II B priom
odhad znel, e na zem Zairu sa tak diamanty nachdzaj. Poda
generla Martina s belas diamanty ivotne dleit, pretoe
vstupujeme do veku, ke hrub detruktvna sila zbrane bude menej
dleit ako jej rchlos a inteligencia.
Tridsa rokov sa vojensk plnovai klaali medzikontinentlnym
balistickm raketm. Lene Martin povedal, e medzikontinentlne
balistick rakety s primitvne zbrane. Ani sa len nepriblili
teoretickm hraniciam, stanovenm fyziklnymi zkonmi. Poda
Einsteinovch fyziklnych poznatkov sa ni neme udia rchlejie,
ako je rchlos svetla, to jest 186 000 m za sekundu. My teraz
vyvjame vysokoenergetick pulzov lasery a zbraov systmy s
asticovmi lmi, ktor operuj rchlosou svetla. Zoi-voi
takmto zbraniam s balistick rakety, pohybujce sa rchlosou 17
000 m za hodinu, akopdne dinosaury z dvnominulej doby,
rovnako neuiton ako jazda v prvej svetovej vojne a rovnako
zniiten.
Zbrane, toiace rchlosou svetla, sa najlepie ctia v
kozmickom priestore a najprv sa objavuj na druiciach. Martin
poznamenal, e Rusi u v roku 1973 zabili americk pionnu
druicu VV/ 02. V roku 1975 Hughes Aircraft vyvinul
rchlozameraten rchlopaln systm, ktor sa dal navies na
poetn ciele a vystreoval osem vysokoenergetickch pulzov za
menej ako sekundu. V roku 1978 Hughesov tm zredukoval reakn
as na pdesiat nanoseknd pdesiat miliardtn sekundy a
/ 260 /

presnos la zvil na psto zsahov za menej ako jednu mintu.

Takto vvoj vetil koniec medzikontinentlnych balistickch rakiet
ako zbrane.
Ak u nebud existova gigantick rakety, ovea dleitejmi
ako nuklerne bomby sa stan miniatrne, vysokorchlostn
potae. Ich rchlos bude jednoducho najdleitejm faktorom,
urujcim vsledok tretej svetovej vojny. V pretekoch v zbrojen
stoj v strede pozornosti rchlos potaov, tak ako v strede tejto
pozornosti pred dvadsiatimi rokmi stla sila zbrane v megatonch.
Prejdeme od potaov s elektronickmi obvodmi k potaom s
obvodmi svetelnmi, jednoducho kvli rchlosti Fabry-Perotov
interferometer, optick ekvivalent tranzistoru, doke reagova za 1
pikosekundu (10 na mnus dvanstu sekundy), prinajmenej tisckrt
rchlejie ako najrchlejie Josephsonove priechody. Nov
genercia optickch potaov, ako tvrd Martin, bude zvisie na
dostatku brom potiahnutch diamantov typu II b.
Elliot okamite pochopil najzvanejie dsledky zbran s
rchlosou svetla. S prirchle na udsk chpanie. udia boli
zvyknut na mechanizovan bojov prostriedky, lene budca vojna
mala by vojnou strojov v okujco novom zmysle: v skutonosti
kad sekundu konfliktu bud ovlda stroje. Cel konflikt m trva
od zaiatku do konca iba niekoko mint.
V roku 1956, v koniacom sa ase strategickch bombardrov, si
filozofi vojny predstavovali, e cel nuklerne stretnutie bude trva
dvans hodn. Existencia medzikontinentlnych balistickch rakiet
v roku 1963 ho skrtila na tri hodiny. V roku 1974 u vojensk
teoretici predvdali vojnu trvajcu iba 30 mint, a predsa tto
polhodinov vojna mala by aleko komplexnejia ako
ktorkovek doterajia vojna v histrii.
Keby v pdesiatych rokoch dvadsiateho storoia Ameriania aj
Rusi v tej istej chvli vypustili vetky svoje bombardry a rakety, ete
vdy by nebolo vo vzduchu viac ako 10 000 zbraovch systmov,
tonch a protitonch. pln shrn akci zbrojnch systmov by
vyvrcholil v druhej hodine. Ich poet by dosiahol slo 15 000. Na
celom svete by sa kad sekundu odohrali tyri bojov akcie.
/ 261 /

Obmenou taktickch bojovch prostriedkov poet zbran a

systmovch prvkov astronomicky narstol. Sasn odhady
hovoria o 400 milinoch nasadench potaov. Celkov poet
ozbrojench interakci je v ako 15 milird za prv polhodinu
vojny. Znamen to, e kad sekundu by sa uskutonilo osem
milinov interakci. Bol by to ohromujco rchly konflikt lietadiel,
rakiet, tankov a pozemnch vojsk.
Takto vojnu mono zvldnu len za pomoci potaov. Reakn
asy ud s jednoducho pridlh. Tretia svetov vojna nebude vojna
stlania gombkov, pretoe, ako povedal generl Martin: loveku
trv pridlho, km stla gombk prinajmenej 1,8 sekundy, o je v
modernom vojenstve hotov venos.
Tm vznikol problm, ktor Martin nazval problmom skaly.
udsk reakcie boli v porovnan s potami geologicky pomal.
Modern pota uskuton 2000 operci za ten as, km lovek
mihne okom. Take z hadiska potaov, vedcich budcu vojnu,
bud udsk bytosti vlastne fixovan a nemenn veliiny, podobne
ako skaly. Vojny napokon nikdy netrvali tak dlho, aby brali do vahy
geologick zmeny. Potaov vojny zasa nebud trva dos dlho na
to, aby brali do vahy zmeny v ivote loveka.
Kee udia reaguj privemi pomaly, bude nevyhnutn, aby sa
vzdali rozhodujcej moci nad vojnou v prospech rchlejej
inteligencie potaov. V nadchdzajcej vojne musme zabudn
na akkovek ndej, e budeme regulova priebeh konfliktu. Ak sa
rozhodneme vies vojnu udskou rchlosou, celkom isto prehrme.
Naou jedinou ndejou je zveri sa do rk strojom. udsk sudok,
udsk hodnoty, udsk myslenie s v takejto situcii plne
zbyton. Tretia svetov vojna bude vojna v zastpen: bude to ist
vojna strojov, voi ktorm sa neodvime postavi vlastn vplyv,
lebo sa budeme b, e natoko spomalme mechanizmus
rozhodovania, a zaprinme vlastn porku. A konen, kov
prechod prechod od potaov, narbajcich s nanosekundami, k
potaom, pracujcim v pikosekundch zvis na diamantoch typu
II b.
Elliota desila vyhliadka, e lovek strat moc rozhodova a
/ 262 /

prenesie ju na udsk vtvor.

Rossov pokrila plecami. Je to nevyhnutn, povedala. V
Olduvajskej preliaine v Tanznii s stopy po dome starom dva
miliny rokov. Hominidi sa u neuspokojili s jaskyami ani inmi
prrodnmi prstreiami, vytvorili si vlastn prbytok. udia vdy
menili prrodn svet tak, aby vyhovoval ich zmerom.
Lene kontroly sa vzda nemete, namietol Elliot.
Robme to cel stroia, odvetila Karen. o in je domestikovan zviera alebo vreckov kalkulaka ako pokus vzda sa
kontroly? Nechceme ora polia alebo pota odmocniny, take tto
prcu zverujeme celkom inej inteligencii, ktor sme vycviili alebo
splodili alebo vytvorili.
Ale nemete dovoli, aby vae vtvory prevzali rozhodovanie.
Aj to robme u cel stroia, zopakovala. Pozrite sa: dokonca
aj ak odmietneme vyrobi rchlejie potae, urobia to Rusi. Keby
ich neboli vytlaili ania, o takomto ase u by boli v Zaire a
hadali by diamanty. Technologick pokrok nemono zastavi. Len
o sa dozvieme, e osi je mon, musme to uskutoni.
Nie, povedal Elliot. Aj naalej meme rozhodova. Na
tomto sa zastni nechcem.
Potom odte, povedala. Kongo v nijakom prpade nie je
miesto pre profesorov.
Zaala si vybaova batoinu, vybrala rad malch keramickch
homol a viacero malch katuliek s antnami. Ku kadmu
keramickmu kueu pripevnila katuku s tykadlami, potom vola
do prvho tunelu, naplocho pripevnila kuele o steny a vola hlbie
do tmy.
Peter nie astn Peter.
Nie, povedal Elliot.
Preo nie astn?
To je ak vysvetova, Amy, povedal.
Peter poveda Amy dobr gorila.
Ja viem, Amy.
Karen Rossov sa vynorila z prvho tunela a zmizla v druhom.
Elliot zazrel l z jej baterky. Rozmiestnila kuele a potom mu
zmizla z dohadu.
/ 263 /

Munro vyiel na denn svetlo, vreck sa mu vydvali diamantami. Kde je Rossov?

V tuneloch.
o rob?
Nejak vbun test, aspo tak to vyzer. Elliot ukzal na tri
zostvajce keramick kuele na zemi nealeko jej batoha.
Munro zdvihol jeden kue a poobracal ho v ruke. Viete, o je to
za? sptal sa.
Elliot pokrtil hlavou.
S to RC. Nloe s diakovm odpaovanm, povedal Munro.
Zblznila sa, ak to tam rozmiestuje. Me to tu cel vyhodi do
vzduchu.
Resonant conventionals, ie RC, boli asovan nloe, plod
spoluprce mikroelektroniky a techniky vbunn. RC sme pouili
pred dvoma rokmi pri vyhadzovan mostov v Angole, vysvetoval
Munro. Sprvne zoradench es unci vbuniny doke zvali
pdesiat ton vystuenej oceovej kontrukcie. Potrebujete jeden
takto senzor, ukzal na ovldaciu katuku, leiacu nealeko jej
batoha, ktor monitoruje tlakov vlnu z prvch nrazov a alie
nloe odpli v asovanej sekvencii, aby vyvolal rezonann vlny,
ktor stavbu doslova rozmetaj na ksky. Vemi psobiv divadlo.
Munro sa pozrel na Mukenko, dymiace nad nimi.
V tej chvli vyla z tunela Rossov, cel usmiata. oskoro
budeme pozna odpove, povedala.
Odpove?
Budeme pozna rozsah kimberlitovch losk. Rozloila som
dvans seizmickch nlo, o sta, aby sme dostali definitvne
daje.
Tak vy ste rozloili dvans rezonannch nlo, zopakoval
Munro.
no, vetky, o som doniesla. Musme s nimi vystai.
Bud stai, povedal Munro. Mono aj viac ako stai. Tamt
sopka, ukzal hore, je v erupnej fze.
Umiestnila som tam celkovo osemsto gramov vbuniny,
povedala Rossov. To je menej ako jeden a pol libry. Ani najmenej
/ 264 /

to tu nezavi.
Len aby sme nezistili opak.
Elliot poval ich spor so zmieanmi pocitmi. Pri zbenom
pohade sa Munrove nmietky zdali absurdn niekoko malch
vbunch nlo, akokovek naasovanch, sotva spust sopen
erupciu. Bolo to smiene. Elliot sa udoval, preo je Munro tak
zaat, ak ide o nebezpeenstvo. Akoby Munro vedel osi, o Elliot a
Rossov nevedeli a nevedeli si to ani len predstavi.

3 / PROJEKT SOPKA 7021

V roku 1978 viedol Munro do Zambie vpravu, v ktorej bol aj
Robert Perry, mlad geolg z Havajskej univerzity. Perry pracoval
na Projekte SOPKA, o bol najrozvinutej program, financovan
Oddelenm obrany v Divzii rozvinutch vskumnch projektov.
SOPKA bol program natoko kontroverzn, e v roku 1975 sentny podvbor pre ozbrojen sluby na zasadan, venovanom
tomuto programu, cel projekt SOPKA 7021 starostlivo zahrabal
medzi rozlin dlhotrvajce programy tkajce sa nrodnej
bezpenosti. Lene rok nato sentor David Inage (demokrat, Havaj)
napadol projekt SOPKA a vyslovil iados spozna jeho presn
vojensk zameranie a to, preo by mal by cel financovan z
prostriedkov ttu Havaj.
Hovorca Pentagnu projekt neurito charakterizoval ako
vstran systm proti cunami, ktor m mimoriadny vznam pre
obyvatestvo Havajskch ostrovov, rovnako ako pre tamojie
vojensk zariadenia. Experti Pentagnu Inagovi pripomenuli, e v
roku 1948 prebehlo cunami Tichm ocenom, najprv zniilo Kauai a
pozd reazca Havajskch ostrovov sa pohybovalo tak rchlo, e
ke dvadsa mint nato zasiahlo Oahu a Pearl Harbor, neprila
nijak efektvna vstraha.
Cunami spustilo podvodn sopen prval, smerujci od
pobreia Japonska, povedali. Aj Havajsk ostrovy maj svoje
vlastn aktvne sopky a pre Honolulu, polmilinov mesto s
nmornou hodnotou tridsap milird dolrov, m schopnos
/ 265 /

predpoveda cunami po erupcii havajskch sopiek vek a dlhodob

vznam.
V skutonosti projekt SOPKA vbec nebol dlhodob. Zamali
vyjs s nm pri najbliej erupcii Mauna Loa, najvej aktvnej
sopky na svete, ktor sa tila na vekom havajskom ostrove.
Cieom SOPKY bolo ovlda vulkanick erupcie a ich vvoj. Maunu
Loa si vybrali preto, lebo jej erupcie boli relatvne pokojn a mierne.
Hoci Mauna Loa dosahuje nadmorsk vku iba 13 500 stp, je
to najvia hora na svete. Ak ju zmeriate od ptia, ktor je na dne
ocena, m Mauna Loa dvakrt tak objem ako Mount Everest. Je to
jedinen a vnimon geologick formcia. Mauna Loa sa u dvno
predtm stala najstarostlivejie tudovanou sopkou v histrii. Od
roku 1928 je na jej krteri stla vedeck pozorovacia stanica. Bola
takisto sopkou, ktor dala v histrii uom najviac prce, pretoe
lvu, ktor stekala po jej svahoch v trojronch intervaloch,
odvdzali vetkmi monmi prostriedkami, od leteckch
bombardrov po zstupy miestnych obyvateov s lopatami a vrecami
piesku.
Projekt SOPKA mal v mysle zmeni smer erupci Mauna Loa
ventilovanm obrovitnskej sopky, uvonenm asnho mnostva
roztavenej magmy sriou asovanch, ale nie nuklernych vbuchov,
odplench pozd zlomovch iar v jej tte. V oktbri 1978 sa
projekt SOPKA v tajnosti uskutonil. Pouili pri om posdky
nmornch helikoptr, sksen v odpaovan vysoko vbunch
rezonannch knickch nlo. Projekt SOPKA trval dva dni. Na
tret de civiln Sopen laboratrium Mauna Loa verejne oznmilo,
e oktbrov erupcia Mauna Loa bola miernejia, ako sa akalo, a
iadne alie erupn aktivity sa neakaj.
Projekt SOPKA bol tajn, ale Munro sa o vetkom dopoul poas
jednej prepitej noci pri tborovom ohni nealeko od Bangazi.
Spomenul si na teraz, ke Rossov zamala uskutoni
rezonann vbuchy nealeko sopky, ktor sa nachdzala v
eruptvnej fze. Zkladnm princpom SOPKY bolo, e obrovsk,
naakumulovan geologick sily i u to bolo zemetrasenie, sopen
innos alebo tichomorsk tajfn mono zniujcim spsobom
/ 266 /

uvoni aj relatvne malou energiou.

Rossov sa hotovala odpli svoje knick vbuniny.
Ja si myslm, povedal Munro, e by ste sa mali znova poksi
spoji s Houstonom.
Nie je to mon, povedala Rossov nanajv sebavedome.
iadaj odo ma, aby som sa vedela rozhodova samostatne a
ja som sa rozhodla uri rozsah diamantovch losk vo svahu kopca
hne a zaraz.
Hdka pokraovala a Amy sa poas nej vzdialila od ud. Vzala
do ruky detontor, o leal veda Rossovej batoha. Bola to nevek
katuka so iestimi blikajcimi svetielkami, ktor Amy fascinovali.
Zdvihla prsty, e stla gombky.
Karen Rossov sa pozrela tm smerom. Och, Boe!
Munro sa zvrtol. Amy, povedal mkko. Amy, nie. Nie. Amy
nie dobr.
Amy dobr gorila Amy dobr.
Amy drala detontor v ruke. Fascinovali ju blikajce svetielka.
Pozrela sa na ud.
Nie, Amy, povedal Munro. Obrtil sa na Elliota. Neviete ju
zadra?
le, do pekla, povedala Rossov. Stla to, Amy.
Sria ostrch vbuchov zdvihla jagav diamantov prach, ktor
sa vyvalil zo tln. Potom zavldlo ticho. No, poznamenala Karen,
dfam, e ste spokojn. Je dokonale jasn, e takto mal nlo
nedoke ovplyvni sopku. V budcnosti nechajte vedeck aspekty
na ma a
V tej chvli Mukenko zahrmelo a zem sa otriasla tak mocne, e
vetkch zrazilo na zem.

4 / ERTS HOUSTON
O jednej hodine v noci houstonskho asu sa R. B. Travis
zamrail. Stl vo svojej kancelrii pred monitorom potaa. Prve
dostal najnovie snmky fotosfry z observatria na Kitt Peaku.
Obrazy dostal prostrednctvom telemetrie GSFC. GSFC ho nechalo
/ 267 /

aka na daje cel de, ale bola to iba jedna z viacerch prin, pre
ktor bol Travis zle naladen.
Fotosferick zobrazenie bolo negatvne na obrazovke sa Slnko
javilo ierne, s jagavo bielou reazou slnench kvn. Na celom
obraze bolo prinajmenej ptns vekch kvn: jedna z nich
spsobovala vek slnen iaru, ktor menila jeho ivot na peklo.
U cel dva dni spval Travis v ERTS. Cel opercia bola v
kbli. ERTS mali tm v severnom Pakistane, nealeko od suovanej
afgnskej hranice, alia vprava bola v Malajzii, v oblasti
komunistickho povstania, a alia skupina ud sa nachdzala v
Kongu.
T sa ocitla zoi-voi rebelujcim domorodcom a nejakmu
neznmemu stdu bytost, podobnch gorilm.
Na celch dvadsatyri hodn preruila erupcia na Slnku spojenie
so vetkmi tmami na celom svete. Travis pre nich udriaval
potaov simulcie s informciami erstvmi es hodn. Vsledok
ho nepoteil. Pakistansk posdka Bola pravdepodobne v poriadku,
ale as jej psobenia sa predi o es dn, o bude st alch
dvestotisc dolrov, malajsk tm bol vne ohrozen a situciu tmu
v Kongu klasifikovali ako NEOD o v slangu potaov ERTS
znamenalo neodhadnuten. Travis v minulosti u zail dve neodhadnutefn situcie v roku 1976 v Amaznii a v roku 1978 na Sr
Lanke a o obe skupiny priiel.
Veci sa vyvjali zle. Avak najnov GSFC bol ovea lep ako
predchdzajci. Pred niekokmi hodinami sa im podarilo ako sa
zdalo uskutoni krtke spojenie s Kongom, hoci od Rossovej
nedostali odpove, ktor by spojenie potvrdila. Premal, i tm
dostal varovanie, alebo nie. Znepokojene hadel na iernu guu.
Richards, jeden z hlavnch dtovch programtorov, stril hlavu
do dvier. Mm tu osi, o sa tka Konga.
Spusti, povedal Travis. Hocijak sprva, tkajca sa Konga, ho
zaujmala.
Juhoafrick seizmologick stanica univerzity v Johannesburgu
tvrd, e zaznamenala chvenie, ktor sa zaalo o dvanstej hodine
tyroch mintach popoludn miestneho asu. Koordinty
predpokladanho epicentra s toton s Mukenkom vo Virunge.
/ 268 /

Chvenie je rozmanit, dosahuje od piatich do smich stupov

Richterovej stupnice.
Je to potvrden? sptal sa Travis.
Najbliia stanica je v Nairobi, a t zaznamenala od iestich do
deviatich stupov Richtera, alebo dev Morelliho, s akm spdom
popola z krtera. Predpovedaj tie, e vaka miestnym
atmosfrickm podmienkam me prs k vnym elektrickm
poruchm.
Travis sa pozrel na hodinky. Dvans tyri miestneho asu
znamen takmer pred hodinou, povedal. Preo ma neinformovali?
Africk stanice vydali t sprvu a teraz, odvetil Richards.
Myslm, e to nepokladaj za vek udalos. Iba alia sopka.
Travis si vzdychol. To bol vlastne ten problm sopen aktivitu
zaznamenvali v dnench asoch na zemskom povrchu ako osi
vedn. Od roku 1965, ke sa zaali vies celosvetov zznamy,
kad rok dolo k dvadsatim dvom vekm erupcim, zhruba k
jednej erupcii za dva tdne. Odahl stanice sa neponhali poda
sprvu o takch vednch udalostiach odklad bol dkazom o
mdnej nude.
Maj problmy, povedal Richards. Satelity vyrauje slnen
aktivita, vetci musia podva sprvy povrchovmi kblami. Okrem
toho si poda ma nerobia vek starosti: severovchodn Kongo
je neobvan.
Ak zl je to pri Morellim dev? sptal sa Travis.
Richards chvu mlal. Je to vemi zl, pn Travis.

5 / VETKO SA HBALO
Pohyby zeme v Kongu dosahovali poda Richterovej stupnice
hodnotu osem, poda Morelliho dev stupov. Pri takej prudkosti sa
zem trasie tak mocne, e sa lovek sotva udr na nohch. V zemi sa
odohrvaj bon posuny a otvraj sa trhliny. Stromy, ba dokonca
aj budovy s oceovou kostrou padaj.
Pre Elliota, Rossov a Munra bolo nasledujcich p mint po
zaiatku erupcie bizarnou nonou morou. Elliot si spomna, e
/ 269 /

vetko sa hbalo, vetkch ns doslova zmietlo z nh, museli sme

sa plazi ako mal deti. Dokonca aj po tom, o sme sa dostali pre od
tln, sa mesto zmietalo ako poskakujca hraka. Bola to iba chva
mono pol minty a zaali pada domy. Vetko kleslo v jednej
chvli: steny sa prepadli, stropy zrtili, vek kusy kamea sa odvalili
do dungle. Kolsali sa aj stromy a vzpt zaali pada na zem.
Hluk tejto skazy bol neuveriten. K nemu sa pridval zvuk Mukenka. Sopka u nehrmela. Pouli staccato vbuchov lvy, valiacej
sa z krtera. Vbuch spsobil sriu tlakovch vn. Dokonca aj ke sa
zem pod ich nohami upokojila, bez varovania ich zvalili nvaly
horceho vzduchu. Bolo to, spomnal si Elliot, ako ocitn sa
uprostred vojny.
Amy pochytila panika. Zachrochtala od hrzy, skoila Elliotovi
do nruia a okamite sa mu pomoila na aty. Potom u beali
sp k tboru.
Ostr zchvevy zvalili Rossov na zem. Pozviechala sa, tackala
sa vpred, nstojivo si uvedomovala vlhkos, hust popol a prach,
ktor chrlil vulkn. V priebehu niekokch mint bolo nebo nad ich
hlavami ierne ako noc a variace sa mraky preali prv blesky.
Predchdzajcu noc pralo, dunga okolo nich bola premoknut,
vzduch presten vlhkosou. Skrtka, vetky predpoklady, aby sa
strhla brka. Rossov sa ocitla zmietan medzi perverznou chuou
pozorova tento uniktny hypotetick fenomn a tbou zachraova
si ivot.
V pliacom vbuchu belaso-bieleho svetla sa rozptala brka s
poetnmi bleskami. Vade okolo nich sa kriovali elektrick vboje
ako d. Rossov neskr odhadovala, e v prvej minte sa odohralo
asi dvesto vbojov takmer tri za sekundu. Znmy burcav zvuk
hromov nepredstavoval sriu jednotlivch zvukov, ale bol to
jednoliaty zvuk, pripomnajci vodopd. Hrmenie im spsobovalo
ostr boles v uiach a sprevdzajce tlakov vlny ich doslova
hdzali sp.
Vetko sa strhlo tak rchlo, e vlastne ani poriadne nemali
prleitos pocti vzruenie. Ich prost oakvania boli zrazu
postaven na hlavu. Jeden z nosiov, Amburi, sa vybral k mestu
hada ich. Videli ho, ako stoj na istine a mva na nich. Vtom sa
/ 270 /

cez blzky strom prehnal blesk a namieril hore k oblohe. Rossov

vedela, e zblesk prichda po neviditenom, dolu smerujcom
prudkom toku elektrnov a v skutonosti mieri zdola, zo zeme, hore
k oblohe. Lene vidie to! Blesk zdvihol Amburiho z nh a vrhol ho
vzduchom smerom k nim. S nmahou sa postavil a hystericky osi
krial v swahiline.
Vade okolo nich sa lmali stromy, striekali a syali moria blata,
ke sa nimi prehnali blesky, cieliace nahor. Rossov neskr
rozprvala: Blesky ahali vade, oslepujca iara neprestvala a
zovadia sa ozval odporn sykot. Ten lovek (Amburi) jednostaj
krial. V nasledujcej chvli ho blesk prebodol. Bola som tak blzko,
aby som sa ho mohla dotkn, ale tepla bolo iba mlo, len biele
svetlo. Zmeravel a bolo cti hrozn zpach, ke cel jeho telo
pohltili plamene. Padol na zem. Munro sa zvalil na neho a pokal sa
zadusi ohe, lene ten lovek bol u mtvy. Beali sme. Nebolo
asu reagova. Jednostaj sme padali od otrasov. Blesky ns onedlho
spoly oslepili. Pamtm sa, poula som kohosi kria, ale nevedela
som, kto to je. Bola som presveden, e vetci zahynieme.
Blzko tbora sa zrtil obrovsk strom a postavil im do cesty
prekku irok a vysok ako trojposchodov dom. Prebjali sa
ceze. Cez vlhk vetvy zasyal blesk, oholil kru, ktor zaiarila a
vzbkla. Amy zavyla biely vboj jej preiel cez ruku, ktorou sa
drala mokrej vetvy. Okamite sa vrhla na zem, hlavu zaborila do
nzkeho krovia a odmietala s alej. Zvyujcu vzdialenos do
tbora ju Elliot musel odvliec.
Munro dorazil do tbora prv. Naiel Kahegu, ako sa poka
zbali stany, lene otrasy zeme a blesky ahajce temnotou mu v
tom zabrnili. Jeden z mylarovch stanov sa zaplil. Ctili ostr pach
horiaceho plastu. Tanierovit antnu, ktor leala na zemi, zasiahol
blesk a rozbil ju na ksky. Vzduchom lietali iastoky kovu.
Utekajme! zakrial Munro. Utekajme!
Ndio mzee! zavolal Kahega a schmatol svoj batoh. Obzrel sa
za ostatnmi. V tej chvli sa Elliot vytackal z tmy aj s Amy v nru.
Poranil si lenok a krval. Amy bystro zoskoila na zem.
Utekajme! volal Munro.
Len o sa Elliot pohol, z tmy, z popolom prestenej atmosfry, sa
/ 271 /

vynorila Rossov, kaala zohnut vo dvoje. av as jej tela bola

poplen a sernet a kou na avej ruke mala splen. Zasiahol ju
blesk, hoci sa na to neskr nepamtala. Ukzala si na nos a hrdlo,
chrala. Pli bol
To je plyn, zakrial Munro. Oblapil ju, spoly ju zdvihol zo
zeme a odnal pre. Musme sa dosta hore na kopec!
O hodinu neskr, ke sa ocitli vo vych polohch, sa im
naposledy naskytol pohad na mesto zahalen dymom a popolom. Zo
svahov sopky uvideli, ako vzbkol rad stromov: zachytila ich lva, na
ktor nedovideli a ktor sa valila dolu svahom. Pouli zfal rev
gorl, ke k nim dorazila rozeraven lva. Videli, ako pad porast,
vdy bliie k domom, potom sa cel mesto rozmrvilo pod tmavm
klesajcim mranom, a celkom zmizlo.
Straten mesto Zind zostalo naveky pochovan.
Iba v tej chvli si Rossov uvedomila, e navdy pochovan s aj
jej diamanty.

6 / NON MORA
Nemali potravu, nemali vodu a mali len vemi mlo nbojov.
Vliekli sa dungou, aty mali splen a dotrhan, tvre doahan,
vyerpan. Nezhovrali sa, len sa mlky nhlili. Elliot neskr
vyhlsil, e prevali non moru.
Svet, ktorm prechdzali, bol pochmrny a bez farieb. Iskriv
biele vodopdy a potoky boli ierne od sadz, vlievali sa do
zmtench jazierok s iernou penou. Obloha bola tmavosiv, iba
podchvou na nej vyahli erven plamene zo sopky. Samotn
vzduch bol hmlisto siv. Kaali a tackali sa svetom iernych sadz a
popola.
Popolom boli cel pokryt batohy na chrbte mali od piesku,
tvre zapinen, lebo si ich jednostaj utierali, vlasy mali o hodne
tmavie. Nosy a oi ich plili. Ni sa s tm nedalo robi, mohli len
s alej.
Rossov sa plahoila potemnelm vzduchom a uvedomila si
ironick zver svojho osobnho posudku. U dvno predtm zskala
/ 272 /

hodnotenie, umoujce jej vstpi do ktorejkovek databzy ERTS,

ktor si elala, vrtane jej osobnho posudku. Spamti poznala
vlastnosti, ktor sa v om uvdzali:
MLADISTVO KRUT (mono), SLAB UDSK RAPORT
(najm tto as odmietala), PANOVANOS (azda),
INTELEKTULNA AROGANTNOS (celkom prirodzen),
NECITLIVOS (o to vlastne znamen?), TBA USPIE ZA
KAD CENU (je to tak zl?).
Poznala aj zvery o monitorovan subjektu v konenom tdiu
projektu. Vetky tie nezmysly so zvermi o zdedench danostiach a
tak alej. A posledn riadok jej hodnotenia: SUBJEKT MUS BY
MONITOROVAN V POSLEDNOM TDIU POSTUPOV
ORIENTOVANCH NA CIE.
Lene ni z toho nebolo podstatn. Prila sem za diamantmi a
porazila ju najvia sopen erupcia v Afrike za poslednch desa
rokov. Kto ju me vini z toho, o sa stalo? Nebola to jej chyba.
Doke to na alej vprave
Munro pocioval sklamanie hazardnho hra, ktor si pri
vetkch stvkach ponal sprvne, a predsa prehral. Urobil sprvne,
e odmietol eurojaponsk konzorcium, urobil sprvne, ke iiel s
ERTS, a predsa sa vracia s przdnymi rukami. Nu, pripomenul si,
nie s celkom przdnymi rukami
Elliot sa vracal bez fotografi, videozznamov, zvukovch
nahrvok, aj bez kostry sivej opice. Stratil dokonca aj zznamy z
meran. Bez tchto dkazov sa neodvi oznmi nov druh v
skutonosti by konal nemdro, keby o tejto monosti o len
diskutoval. Vek prleitos mu prekzla pomedzi prsty a teraz, ke
kral temnou krajinou, ho ovldol iba jedin pocit: e sa cel
prrodn svet zblznil. Vtky so krekom padaj z oblohy, neudria
sa na nohch, dusia sa vzduchom. Netopiere lietaj na prav
poludnie. Zvierat v diake rev a zavjaj. Napoludnie prebehol
okolo nich leopard s oplenou kouinou na zadku. Kdesi v diake
zatrbili na poplach slony.
Ako straten due sa trmcali sivm, zasadzenm svetom,
ponajcim sa na opis pekla: ven ohe a tma, kde od bolesti kriia
zmuen due. Mukenko za nimi vypvalo erav uhlky a
/ 273 /

rozplen d. V jednej chvli ich zaliala sprcha do erven

rozeravench uhlkov, ktor zasyali, ke padali pomedzi vlhk
vetvy nad ich hlavami, a vlhk zem pod nohami zaala od nich
dymi. Vypaovali im diery do iat, spaovali im kou, zaalo sa im
dymi z vlasov. Tancovali od bolesti a napokon hadali toisko pod
vysokmi stromami, zhrili sa dokopy a akali, kedy sa ten ohniv
d prestane lia z nebies.
Len o sopka vybuchla, Munro hodlal zamieri priamo k
havarovanmu lietadlu C-130, ktor im poskytne kryt a zsoby.
Odhadoval, e k lietadlu sa dostan za dve hodiny. V skutonosti
prelo es hodn, km sa obrovitnsky trup lietadla vynoril z
pochmrnej popoludajej tmy.
Jednou z prin, pre ktor im trvalo tak dlho dosta sa spod
Mukenka, bolo, e sa museli vyhba generlovi Muguru a jeho
vojskm. Kedykovek narazili na stopy dpov, zamieril Munro viac
na zpad, do hlbn dungle. S tm chlapkom nie je rados stretn
sa, povedal. Ani s jeho chlapcami. Nemali by ni proti tomu, keby
vm mohli vyreza pee a zjes ju za surova.
Tmav popol na krdlach lietadla a trupe psobili dojmom, akoby
dopravn obor spadol do ierneho snehu. Z poprehbanho krdla
stekal na zem vodopd popola. V diake pouli tlmen bubnovanie
Kiganiov a mnomety Muguruho vojsk. Inak vldlo znepokojujce
ticho.
Munro vykal v lese za vrakom a pozoroval lietadlo. Rossov
vyuila prleitos nadviaza potaov spojenie, jednostaj stierala z
obrazovky popol, ale s Houstonom sa jej spoji nepodarilo.
Konene im Munro dal znamenie. Zaali postupova vpred. Amy
v panike zaahala Munra za rukv. Nie s, ukazovala. Tam udia.
Munro sa na u zamrail a pozrel sa na Elliota. Elliot ukzal na
lietadlo. O chvu nato zaznel buchot a z lietadla sa vynorili dvaja na
bielo pomaovan kiganiovsk bojovnci. Preli po hornom krdle.
Niesli katule s whisky a hdali sa, ako ich dosta do dungle pod
sebou. O chvu sa pod krdlom zjavilo alch p Kiganiov a t
katule zobrali. Dvaja mui zoskoili z krdla a cel skupinka odila.
/ 274 /

Munro sa pozrel na Amy a usmial sa.

Amy dobr gorila, naznaila posunkami.
Vykali alch dvadsa mint, a ke sa viac nezjavil nijak
Kigani, Munro priviedol cel skupinu k lietadlu. Boli prve pri
dverch nkladnej asti, ke sa na nich zniesol hotov d bielych
pov.
Dnu! zreval Munro a hnal ich hore dokrkvanm podvozkom,
na horn krdlo a odtia dnu do lietadla. Zabuchol za sebou dvierka
ndzovho vchodu. Na kovov povrch lietadla dopadali py ako
krupobitie.
Vntri lietadla bolo tma. Podlaha sa zvaovala v krivom ostrom
uhle. katule s vstrojom skzli do uliiek, navili sa a pootkali.
Pod nohami im praalo sklo z faiek. Elliot doniesol Amy k
sedadlu a a vtedy si vimli, e Kiganiovia sa na sedadl vypinili.
Zvonku sa ozvali bubny a neprestajn d pov, ktor narali
na kov a okn. Vyzreli cez tmav popol von a uvideli desiatky na
bielo pomaovanch muov, ktor pobehovali medzi stromami a
strcali sa pod krdlami.
o urobme? sptala sa Rossov.
Postrieame ich, povedal Munro rzne, pootvral zopr kat
so zsobami a povyahoval zsobnky do automatickch puiek.
Streliva je dos.
Lene vonku je stovka chlapov.
no, ale iba jedin z nich je dleit. Zabite Kiganiho s
ervenmi pruhmi medzi oami. Hne prestan toi.
Preo? sptal sa Elliot.
Pretoe je to angawa, arodejnk, odvetil Munro a pohol sa
dopredu ku kokpitu. Zabite ho a vyhrali sme.
py s otrvenmi hrotmi dopadali na plastikov okn a zvonili o
kov. Kiganiovia hdzali aj vkaly, ktor tupo bchali o trup. Bubny
vrili bez prestania.
Amy chytala hrza. Pozapnala sa na svojom sedadle. Ukazovala
Amy ods hne vtk letie.
Elliot naiel dvoch Kiganiov skrytch v zadnej asti oddelenia
pre cestujcich. Na vlastn prekvapenie ich oboch bez vhania zabil.
/ 275 /

Vystrelil na nich z automatickej puky, ktor zvieral v rukch.

Vstrely ich hodili na operadla sedadiel, rozbili okn a zmasakrovali
ich tel.
Vemi dobre, doktor, zakabil sa Kahega, hoci Elliot sa v tej
chvli u neovldaten triasol. Dopadol na sedadlo hne veda
Amy.
udia toi vtk vtk letie hne vtk letie Amy chcie s.
oskoro, Amy, uteoval ju a dfal, e vemi neklame.
Kiganiovia medzitm prestali toi frontlne. toili zozadu,
kde neboli nijak okn. Vetci pouli apot bosch nh, ktor sa
pohybovali po chvoste a po trupe nad ich hlavami. Dvaja bojovnci
sa poksili vliez dnu cez otvoren dvere karga. Munro, ktor sedel v
kokpite, zakrial: Ak vs dostan, zjedia vs!
Rossov vystrelila na zadn dvere a krv jej pokropila odev.
Kiganiho, ktor sa vkradol dnu, odhodilo dozadu.
Amy nepi, gestikulovala, Amy chcie domov. Zvierala
bezpenostn ps.
Tamto je ten sviniar, zakrial Munro a vystrelil z automatickej
puky. Mlad, asi dvadsaron mu s ervenou farbou medzi oami
padol na chrbt, zrazen gukou z automatickej puky. Dostal som
ho, pochvaoval si Munro. Dostal som angawu. Znovu si sadol a
nechal bojovnkov, nech odnes mtvolu.
tok Kiganiov sa v tej chvli skonil, bojovnci sa stratili v
mkvom bui. Munro sa nahol nad ovisnut telo pilota a hadel von
do durigle.
o sa deje? sptal sa Elliot. Vyhrali sme?
Munro pokrtil hlavou. Pokaj, km sa znesie tma. Vrtia sa,
aby ns vetkch pobili.
Tak o urobme? sptal sa Elliot.
Munro u o tom premal. Nevidel nijak monos, ako sa v
najblich dvadsiatich tyroch hodinch dosta z lietadla. V noci sa
bud musie brni a cez de bud musie vyisti priestor okolo
lietadla. Jednoduchm vchodiskom by bolo vypli bu v
bezprostrednej blzkosti lietadla, krovie, ktor siahalo do psa ak
by sa to dalo urobi tak, aby pritom nevybuchli zvyky paliva v
ndriach.
/ 276 /

Pohadajte plameomety, poiadal Kahegu, alebo kanistry s

benznom. Sm zaal hada dokumenty, ktor by mu prezradili,
kde s v C-130 palivov ndre.
Rossov pristpila k nemu. Mme problmy, vak?
Mme, povedal Munro. Nemyslel na sopku.
Myslm, e som urobila chybu.
Nu, mete ju odini. Popremajte o nejakom vchodisku.
Uvidm, i sa mi dao podar, povedala vne a odila. O
ptns mint neskr vykrkla.
Munro sa prirtil do oddelenia pre cestujcich s pukou
pripravenou na vstrel, uvidel vak, ako Rossov padla na sedadlo a
hystericky sa rehoce. Ostatn na u vyjaven civeli. Nechpali, o sa
s ou deje. Zdrapil ju za rameno a potriasol ou: Spamtajte sa,
povedal, ale ona sa smiala alej.
Veda nej stl Kahega s bombou na plyn oznaenou npisom
PROPN. Ona uvidie toto a spta sa, koko toho ete a ja som
povedal, e ete es, a ona sa smeje.
Munro sa zamrail. Bomba bola vek, dvadsa kubickch stp.
Kahega, nao priviezli propn?
Kahega pokril ramenami. Na varenie privek. Na varenie sta
p, desa kubickch stp.
A maj tu ete es alch a takch istch?
no, boss, es.
To je ertovsky vea plynu, poznamenal Munro a potom si
uvedomil, e Rossov s jej intinktom pre plnovanie okamite
pochopila, nao tam vetok ten propn je, a Munro u tie vedel, o
to znamen, a ukrnul sa. Zmten Elliot sa sptal: Mohol by nm
ktosi, prosm pekne, vysvetli, o o tu ide?
Ide tu o to, povedal Munro, ke premohol smiech, ide tu o to,
e nae ance stpaj.
iariacu plastikov guu balna, ktor patril konzorciu,
nadnalo 50 000 libier vzduchu, zohriateho nad propanovm
horkom. Baln sa vzniesol z dungle a rchlo sa vyplhal na
temnejce non nebo.
Kiganiovia vybehli z lesa, bojovnci mvali otepmi a pmi.
/ 277 /

Biele py sa vzniesli v mizncom svetle, nedoleteli vak a znova sa

vrtili na zem. Baln pokojne stpal na oblohu.
Vo vke 2 000 stp zachytila gua vietor z vchodu, ktor ju
zaniesol pre od temnch rav konskho pralesa, ponad dymiace
sopen srdce Mukenka, krom cez Vek priekopov prepadlinu,
ktorej kolm steny sa chveli v mesanom svite.
Stadia sa baln premykol cez zairsk hranicu a zamieril na
juhozpad smerom ku Keni k civilizcii.

/ 278 /

EPILG / MIESTO OHA

Osemnsteho septembra 1979 druica Landsat 3, obiehajca vo
vke pribline 918 kilometrov, zaznamenala na Psme 6 (.7-.8
milimikrnov v infraervenom spektre) 185 kilometrov irok zber
strednej Afriky. Po preniknut cez prkrov mrakov nad daovm
pralesom nasnmala fotografie, ktor celkom jasne ukazovali, e
erupn innos Mukenka pokrauje aj po troch mesiacoch.
Potaov projekcia odhadla mnostvo exhaltov na 6-8 kubickch
kilometrov, ktor sa rozptlili do atmosfry. alie 2-3 kubick
kilometre lvy stiekli po zpadnch svahoch hory. Domorodci
nazvali to miesto Kanyalifeka, miesto oha.
Prvho oktbra 1979 R. B. Travis formlne zruil Belas
kontrakt. Zver znel, e v dohadnej budcnosti nebude mon njs
nijak prirodzen zdroj diamantov typu II b. Japonsk elektronick
firma Hakamii prejavila nov zujem o Nagaurov proces umelho
obaovania diamantov brom. Americk firmy takisto zaali
pracova na obohacovan diamantov brom. akalo sa, e proces
bude zdokonalen v roku 1984.
Dvadsiateho tretieho oktbra 1979 Karen Rossov odila z ERTS
do U. S. Geologickho prieskumu EDC v Sioux Falls v Junej
Dakote, kde nepracovali na vojenskch projektoch a kde
nevykonvali prce v terne. Vydala sa za Johna Bellighama, vedca z
EDC.
Peter Elliot dostal 30. oktbra 1979 nezvzn shlas na odchod
z oddelenia zoolgie Univerzity v Berkeley. Sprva v tlai uvdzala,
e Amino postupn dospievanie a vekos sauj al
laboratrny vskum Projekt Amy formlne zruili, hoci via
as tmu nasledovala Elliota a Amy do Intitt dEtudes
Ethnologiques v meste Bukama v Zaire. Amine vzjomn vzahy s
divmi gorilami tu alej tuduj priamo v terne. V novembri 1979
/ 279 /

sa nazdali, e je gravidn. Vtedy u trvila vinu asu medzi

divmi gorilami, take si tm nemohli by ist. V mji 1980 zmizla.*
Od marca do augusta 1980 intitt robil stanie horskch gorl.
Odhad znel na ptisc zvierat, o bola pribline polovica odhadu
Georga Schallera, biolga, pracujceho v terne pred dvadsiatimi
rokmi. Tieto daje potvrdzuj, e horsk gorila rchlo vymiera.
Poty gorl, narodench v zoo, narastaj, a nie je pravdepodobn, e
by gorily celkom vymreli, ale ich prirodzen prostredie sa vplyvom
udskej innosti scvrkva a bdatelia tuia, e gorila ako div, vone
sa pohybujce zviera v nasledujcich niekokch rokoch vyhynie.
Kahega sa ete v roku 1979 vrtil do Nairobi a pracoval v nskej
retaurcii, ktor v roku 1980 skrachovala. Pridal sa k expedcii
Nrodnej zemepisnej spolonosti do Botswany, ktor tam ila
tudova hrochy.
Aki Ubara, najstar syn nosia Marawaniho a rdioastronm v
Cambridgi v Anglicku, zskal v roku 1980 Herskovitzovu cenu za
prieskum emisi rntgenovch lov z galaktickho pramea M322.
Koncom roku 1979 Munro predal za celkom slun cenu tridsa
jeden kartov belasch diamantov typu II b na amsterdamskej burze.
Diamanty kpila americk mikroelektronick spolonos Intel.
Neskr, v januri 1980, ho v Antverpch pobodal rusk agent.
Agentovu mtvolu nali neskr v Bruseli. V marci roku 1980 Munra
zatkla ozbrojen pohranin str v Zambii, ale nevzniesli proti
nemu nijak obvinenie. Sprvy hovorili, e v mji sa nachdzal u v
Somlsku, lene tto sprvu nikto nepotvrdil. Ete vdy bva v
Tangeri.
Zbery z druice Landsat 3 z 8. janura 1980 ukazuj, e erupcia
sopky Mukenko sa skonila. Slabuk signl prekrench
laserovch lov, zaznamenan pri niektorom z predchdzajcich
*

V mji 1980 sa Amy na tyri mesiace stratila, ale v septembri sa vrtila aj s

mlaom, samekom, prisatm na jej hrudi. Elliot ju oslovil posunkovou reou a
zail pocit neakanho uspokojenia, ke videl, e mla mu gestami odpoved
Amy ma rada Peter ma rada Peter. Posunky boli rozhodn a presn a
zaznamenali ich na videozznam. Amy k nim s mlaom nepodila vemi blzko.
Ke mla vykroilo k Elliotovi, Amy ho strhla, pritisla si ho k hrudi a zmizla v
bui. Neskr ju videli v stde asi dvanstich inch gorl na svahoch hory Kyambara
v severovchodnom Zaire.

/ 280 /

preletov druice, u nebolo vidie. Projektovan priesenk teraz

oznauje pole iernej lvy s priemernou hbkou osemsto metrov
takmer pol mle nad Stratenm mestom Zind.

/ 281 /