You are on page 1of 40
NostTeL WYINAMENANI ZABRANNOU \cHOvu LAIL STUPNE ADAPROKONSTRUKTERY CCASOPIS PRO ELEKTRONKU 'AAMATERSKE VYSILAN/ ROCNIK xxXvWI863 @ @ CISLO 6 VTOMTO SESTE esvis 201 OBCIANSKE RADIOSTANICE 1. Uvod do problemat {Quod do probiematiy Definic ee sya aaa zs poor 7 eel Brain caeeageae By aise 8 Se eee ‘oor yy Mae pao” 28 iemegay 38 fo Seb 28 = “e ae sa esr 2 eae 2 We sy Seer ets Se mates 2 feshet elon = 2 ‘Wsledky ‘moran na tuakénom 2 vere, an Setsoroehs previ" 238 Sjezdy Svazarmu 236 Opravy @ dopltky a 238 Inzerce 240 AMATERSKE RADIO RADA B ‘yt UV Scary ve yale MASE VOUS, Vrivora 8, 1366 Pow te 280681-7. St redo glian Mla, Rast rod. Te yin", Kaus, OKIFAG Fetthoe ungnanne 24, 11908 Paha, i EEOSSI-7, dao an 954 radar eke 353, Seka rea 35, Pott ye 8 ie Car wht Skis, poser ptiane. 15s, Rah ‘Ceres exteyen a ymin! NAGE VOI ‘36 nammatace serra 26, raat Object Din faa gta Soot Okenay doze ‘nie PN, cos exp og Bh ar 8, Katona 6, 100 Paha 6. Taine NASE VOUS, ‘ibs sod 6, 1005 Pra 6, Vasna ules 8823, 2a pcos & sraest pipe poids au Fete v reciente bo 4 toon i en Tot isto a wi pode plan 7.12 1966, Namal MASE VOUSHO. CESKOSLOVENSKA VEDECKOTECHNICKA SPOLECNOST (Dokonteniz minulého éisla) ‘Jak jsme si uvediv minulém eile, konal ‘se v2af VI. siezd Ceskoslovenské védec: Kotechicks spoieenost jedné 2 nejveticn 2 nejdélesitesicn spoleéenskych organiza i, sdruzenych v Narodni fronts, Probrat Jgme i podrobne nejdbleztjs ukoly a plany ESVTS pro obd0b1 do Vil. sjezdu.a tO ¥ oblast! prohiubevani socaistexé demo- kracie, v poltickowjehomne a odborné éin- ost Pogstatnou ast nnosti CSVTS je i w- cchovne yzdslavacl Ginnost, nebot vyznam ‘3 ona ESVTS v procesu soustavné ane- plettite inovace Rnalost pracujcich stale fostou. Prestavbu hospodaskeno mecha fismu mohou tlt zabezpetit pouze ,zna Fr inlet, kvaiikovan a pribe2n® se vedblavaji pracy. Krome toho je dlezita |'oruna stranka veci - 5 postupucim zava- ‘enim vedeckotechnickeho pokcoku, expan 21 sluzeb a vylukou negfektvnich vyrob je tne | sroks zapojeni CSVTS na rekval- ac! pracujcich. Proto je nutné podstatné 2kvaliioval dosavadni vjchovné vzd6lava- i tinnost,zvyovat opakovatelnast a cyklé- ‘ost v2dsiavacicn ake, jejch kvaltuikvant- {ao predeveim na urovnichkraske a ob- Tasint (pro. bizkost.pracoviste, byalsle a mista olen’) ‘Ye wohowne v2dslavacléinnost je nutno zuasin| peti venovat voy a zvysovani tv. otitatove gramotnost a slejne tak i sou- Slavé Kursu technick® tvotivost, raciondl hich metod tvoren a ekologicke vjchov ‘Veechay tyio éinnost jo ba realzovat 5 nejérsim vyusitin modernich pedagogic- keh avyudovacich metod, spousitm audio- vauali Technik (véetné "videotectniky) 2s Kvaltni lektory tak, aby mely Uroven, ‘dpovidalc! poradavkim Goby. se tieba se te pripravt na ckoly, ters vaniknau CSVTS v souvislost se syatémem ltestacl pracouniki wyoranjeh protesi 2 0b- ast techricko-nospodarske, CSVTS ma bo- hate 2kusenost e Skolcich a konzuitaénich Sfedisek mikroelektroniky ~ to zkuSenost je tebe zobeenit a vyut ich |v dalsich ‘Sborech techniky, wyvatet vyukovacentra f vyutivat pilom vBono, co je k dispozic, ‘neposledni Fado meznasti spoluprace 5 ROH, SSM a dalsim’ organizacer. SVT je znama | svou edien! Cinnost 1 védeckotechnickou propagandou, v eek: {toniee pledevsim 7 oblast mikzoelektoniky. Posminky pro tuo innost doporutil siezd i nadale 2lepsovat a venovat isto éionost ‘yeestrannou pozomost. Krom jiného je tf ba umaznit pode publikaci CSVTS, ziepso val vybaven' organ i organizaci odbornym’ ‘asopisy, rozsit uéast CSVTS pi vydavant ' wyusivani odbornjch Gasopist a odbome Ineratury vibeo. Podstalne je zamenit se na havni ckoly, netlstt sly a intonzimne se ‘venovat modern technice av souvislost sri tape osvelovat ekonomicke otézky, 2e)m6- ‘nav souvislst s prestavbou hospodarské ho mechanismu, novymi podminkam pro ‘ru2stovnictl @ alsimi ekonomickyei pro- ‘lam @ zménami v ekonomice. "Nove Ukaly ie takézvlacnout pS spolu- bracts hromaanyjmi sdBlovacimi prostfecky toi s krajskym, okrosnimi a posinikovym \Vatsl pozornost ‘je treba vénoval 1 dnum nove fechniky, vjstavam | dalsim formam ‘Vedeckotechnicke a ekonamicke propagan oy, ‘CSVTS musi venovat mimotédnou pozor nest | mezinaroant esnnost, nebot O20} Udy atechniky ma v soveasné dobe glodal- Diatfgne spolesensky charakter,izlacio- hismus ve védeekotechnickém rozvoj nutne ede zaostavani a 2st konkurengn: schopnost,Tady by pomahlo vtvafeni spo leenyen pracovnien fyma, jen? navn po Zomost by byla zaméfena na ukaly, vyplyva jel z Komplexniho programu vadeckotech Fického pokroku élenskjch zemi RVHP do ‘oles 2000 a 2 programy dlouhosobé spol race se SSSA calsimi staly VHP. 2viasin’ postaveni @ maximélni pomoc by ‘mely mt pobosky CSVTS v experiment ‘eh podricich a v podricich primjmi Kor ‘operacnimi vztahy 8 podniky socialstickych 'Vsiskavani videckch a lechnickjch po- ‘znatkd mai velky vyznam | tematicke 7a)e2- 6y, jejch? mnodst | uroven nent zatim na ‘yl ospovidajc patfebam ones doay’ Veen tohoto nedostatku by pravdepodob népomonia | vlasin! cestowni Kancelat ésvrs. [Nove a podstatné vadeckotechnické po- anatiy ize vEak 2iskal | dalsimi dvera 2p Soby, hiré nojsou dosud dostateene wyui- vany'~ jde 0 vysiani nasich odborniki oa ‘édecké Kongresy do zahranigi, na velety, Haze apod. na jedne strane ana strand ‘rune 0 pozvani zahranignich odborniki do GSSR adrganzovan jecn predndtek adal- Sen drund stk snail odbornky a spe cially. Je vssk samoztojmé, 2e na zahra fig akce by mei byt wyslani pouze t Ket Is0U dobfe ptipzaven po vsech strankéch, po stance odbomé. pols. jazykove. Prtom by st6 byio mozné naj Cesy, jak ‘dosahnout maximainino efektu s miniani- ‘mi naroky predevsim na valuty,na devizove ‘ydale ~'v teto souviiost je mozno vyust roznost, Keré davali upravend pledpisy ‘ zahvanion inmost pobockim CSVTS. ‘Jako nutné se ukazuie i zepSit spolupract organizacemi Narodh only, Klerou fe hutno rozSit a rozwjel.Phitom je treba vy hazel 2 uzavfenjch dohod, avéak neome ovat so jimi, Koordinované.pracoval ak, ‘by ve Ginna, zamétena na feseni nejdle: itis problémd spoleeneho zajmu, vod- ‘otivyeh organizacien dopinovala, ‘Valkau pozorost je tak6 Weta venovat smldde2 a vyhledavant techrickych talent, ‘soustiegt $e na zajstovani vodoucich pro ‘zajmove krouzky mlacez0 a pomanat 2kva- iovat prazcninové technick® tabory mia deze ~ {0 vée predovtim ve spolupraci se ‘SSM a jeho Pionyrskou organizack. V udobi mez sjezdy nezapomenout ani na nutnost vetsho zapajeni fen do vedeck® a technické Ginnost 'V pocminkach ptestavby hospodatského ‘mechanism ma, podstatné vets vjznam fhe? olive co nelérs! uast praculich na Hzeni, jeich akin! a virel zapojent do Tegeni Ukold ~ zaklacni podminkou pro spécn V tomto sméru je vSak dobra spol prdce se statnimi a hospodafskjmi orga. Piati to, co 1 v jinjeh oblastech Ginnost esvts ="zachoval, upevnit a zdokonalt vée, co $= osvedcio, wpfistoupt_k realzaci novich zpisobd ‘a motod, sibujcich podstatny etek. “akladni vjenam mali dorody tezi po- bboekou a vedenim organizace. 'Sjezd kromé jineho rozhodi o zmbndch vpoltickoorganizatorske okonomické akon {voll innost oganizace, nebot |v téchto ‘oblastech je reba éinostprzpdsobtnovym odminkam a potfebam. Stejné tak je tebe Emenit organizaci CSVTS, praci pobotek, Gna 201 Fad a odbornjch organd a to tak, aby vie byla umoznéna maximdlné samostatna a efektiva prac. Zviasiniéast usnesensjezduje vénovana aparatu a comim techy, v ch? pracy \soutasne dobe asi 1300 zamésinanct Usnesentje zamereno na etektvnost pace na Uspornost, omezovani administatin| prace a srizovani pozetnino stavu pracovni- TT Popti_amatérske| prevadzke v amatér- ‘skych pasmach sa vo svete rozsla aj pre Vaca iv obéianskych pasmach (CITIZEN BAND, C8) ‘Obcianske réciostanioe su stanioe uréené pre spojenie na male vzdalenosh bez nao ‘kuna akost a sporahivostspojenia. Majer ‘mi obSianskyeh rasiostani su siroke masy ‘obyvatetsiva pip. rozne orgarizacce “Tento clanok sa zaoberd s0 vée0beonou problematikou obéianskyen radiostanic. V konstrukéne| éast je uvedeny navod na lav jednoducho| obtianske)radiostanice. ianok’doporuéujeme tym étatefor, aor) ccheu vediet viac © obtianskych radiostani- ‘iach ne? korko stad! k 2viadnut fednodu ‘he prevadzky na nich Upozorfivjome Gtatefov, 20 obtianske siostanice mozno poutivat len na zaklade povolenia vydaneho prsiusnym povotova ‘im organom. 1. Uvod do problematiky obéianskych radiostanic réiokomunikaéne| provédzke je nutné zachovavat urtité praviela, aby nedoche dzalo ku Kolar. Medzinarodna tetekomu: ‘kage nia (ITU) riadraciokomunikaciu na Colom svete. Pridefule trekvencie ject ym sluzbam, prodpsuie rcionomunixaene postupy, doporuduye Komunikagne systémy. ‘To véetio je obsadené v rédiokomunikae ‘nom poriacku_a_v prislusnjch doporute: nach’ V CSSA bol'5. una 1964. vydany ‘28k00 6. 110/1988 20,0 telekomunikaciach 42.12, jina 1964 vyhlagka 111/1966 Ze. Nas ‘ak Zaujima hlavne PREDPIS © OBCIAN: SKYCH RADIOSTANICIACH 6, 3188/1982 2212. marca 1982 vycany Federainym minis {ersivom spojov. Ciujeme ho cely pretoze hho musi dodr2at kazdy kto choe prevaczko- val obéianske radistanice Federdine ministersivo spojov stanovi vy dohode so 2u¢astnenymi ustrednjra or- ‘gai pada §5 adst. "a §22 zakona € 140) {964 Z, 0 lelekomunikaciach |. Véeobecné ustanovenia {§1, Ubel a rozsah platnost Predpis 0 obtianskych rédiostaniciach (alej len ,predps") vymedzuje pojem ob- 202 i apardtu. Pokud jde 0 domy tochniky, ‘sjez0 uot v nich, nebo ped jelch patronael vybudovat utebny pro zavadent osabrich pottath a system auiomatizace inzenyr 'skjch prac‘ a zahajivnien Skoleni stim, 20 Voce 1988-1989 musi byt wySkoleno min ‘mainé 10.000 uBivateld jmenovanjeh pli Stojd a systema, Poslechi Gast sjezdového usnesen! po E RADIOSTANICE Ing. Tichomir Toth ianskych réchostanic, upravule podmianky a spbsdb povofovania a slanov prava apo: ‘innost majtstov povolen. {§2, Obéianske réciostanice (1) Obbianske rédostanice si prenosné (po hyve) wysilacie aprimacio adiove zara enia yhovujuce stanovenyen technickym podiadavkam a uréené pre spojenie na male \zdialenost, nama pri Sporowjch, rekreac- rych a inych prestostiach, Kea sa nevyza Guje zvistna akost ani spotahlvost spoje ria. Su urtené predovsetkym pre oscbna patrebu obeanov. ale mo2u ich na podabne Ueely pouzivat | oganizacte. (2) Obdianske radastanice pouaivalé radio- telefonnu prevadzku. NajySsi ykon Konco: ‘eho stupta pri nemodulavane} nosne| vine esmie presiannut 1'W (prpache 2 W PEP i $58). MGzu pouaivat len jednoprkove Snteny 6 olakou ajviac 1.5m (6) Oneianske radiostanice mézu pracovat fa tychiotrekvenciach: 26.965 MHz 27218 MHe 26/905 Miz 27235 MHz 27/005 MHz 27,245 MHz 27(015 MHz 27,265 MHz 271035 MHz 27.275 MH 27,085 Me 27,065 Mie 27,085 Mie 27,405 Me 27.415 Me 27,135 M2 27.185 Me 27,465 Me 27.485 M2 27,208 Mie (4) Zakladné technick® parametve obtian- skych ragiostanc stanov Federaine minis- terstvo spojev $3. Ziadost 0 povotonio (1) Obéianske radiostanice mozno pousivat len na zakiade povelenia o Kore sa musi Podiadat na predpisanom tative povotova- 1 organ prislusny podta trvalého pobytu Fiadatea (sila organizacie). Ziadost musi ‘bsahovat 1. Meno, priezvisko, datum narodenia, stat. nu prstigrost a presnd advesu 2iadatota (u organiza | presny nazov a adresu), 2rpotet, vyrobne cis a typy raciostanic Ssctvalené Federdinym ministesivom spo- fev, alobo organom nim poverenym (ak sa Fepotaduje zarladenie ako obelanska ra fstanica vopred schvalens, musi sav 2ia: ‘ost viest ez jeho vyrobea, technicks parametre a schema zapojenia) 5S! pozadovana trekvenciatrekvencie; ‘4 meno, priezvisko, datum narodenia a pra- ‘coms zaradenie zodpovedného pracovnika {@k ide 0 Badost organizace 5. vyhldsenieZiadateta(zodpovedného pra- Jednava 0 kadrovs pric \Vsechny zavéry. a ukoly Vil sjezdu SVTS poste rozhodnut seedy must vest Ktomu, aby GSVTS v obdobs mez Vil a Vl sjezdem soustledovala své sly na uspesné Lskutecnéni hospodatske reform, hlboKe \demoktatizace vSecn oblast naseho Zivota {na disledne pinén Ukold hospodarskeho T'sociainine rozvoje CSSA, counka), 26 sa pred zatatim prevadeky ‘btianskych raciostanic podrotne obozna: Ins povotovacimi podmienkami pre obéian ‘Ske radiostanice a 2e ich bude dodrtiava; 6. datum podania Ziadost; 7. podpis 2iadatefa (u organizacie podpis Zodpaveaneho pracovnika a petiatka). (2) K siadosti sa mus! pripoit 1. Wypis z registra estoy. Kory nesmie byt vase podania 2iadost sari ako 8 mesia- 2 powdenku o zaplaten stanovenych po- Piatko. 4, Povotovacie orginy (1) Pavotovacim organom je 1, CSR Ingpektorat rciokomunikc! Pra ha ,V SSR Inspektorat radiokomunikaci Brat- slava. {@} Prot rezhodnutiu povotovacieho orginu 52 mozno odvola pisome prostrecnictvom tohto,organu! 2. OSA k Sprave régiokomunikél Praha: BLVSSRk Spraveraciokomunikaci Bratisla- $5. Povolenio (1) Na kaddu stanicu sa vyda samostatné ppovolenie. K povoleniu pripoj povrovact frgan povorovacie podmieny. (Il cast toh to predpisu) (2) Povolenie sa udetuje bezihonnjm ées- ‘osiovenskjmm obSanom starfim ako 18 r0- kkow a spésobilim na pravne ukony a Gesko- siovenskjm organizaciam. Cudzim Statnym ‘islugnikom a organizaciam mozno povole- hie ude len 0 suhlasom Federdineho mi histersva spoov. (@) Ak pozadované zariadenie ako obtian- Sku radostaricu vopred neschvallo Fede- Fale ministerstvo spojoy, alebo orgén nim povereny, maze povefovacl organ pred ude Fenim povolenia na nékiad aladateta dat stanice preskigat a overt ich technické parameve. (G) Povolenie na zradenieapravadzkovanie obéianskych radiostanie obsanuje: 1. isi a éas platnost 2 meno, priezvisko, datum narodenia a ad- fesumatea pov res nz 8 ad- resu organizace) 8:1yp a vjrobné Gislostanice: 4. povolend trekvenciufrekvencie; '5, meno, prezvisko a datum narodenia 208: powedného pracownixa (len ak je majtetom ovotenia ofganizécia): 8. datum, petiatka a podpis zAstupcu povo- Tevacieho organu. $6. Platnost povolenia (1) Povolenie na ziadenie obtianskych rad- fstanic sa udelve jednotivcom na Cas pia- ‘ie rokov a organizaciam spravila do od- volani (2) Platnost povolenia zaika: 8, uplyautim stanovenéno Easupletnost po ‘Yolona ucelendha na uri 635 »,edvolanim povelenia udeleného .do od- vlan «, zrusenim povolenia; 4. akmajtel povotenia ozndmi povotovacie- ‘mu organu, 26 povolené stance nebude uz ‘prevadzkovat a ak vi dsialplatné pove- fenie, ©, Uti majteta povolenia,alebo zérikom crpanizacie. {@) Povotovact organ mode povolenie zrsit ‘ak zanknu podmienky, nevyhnutne na jsho udelenie; 5 ak majtel povolena hruto poruslustan vena tohto predpisu $97. Osobitné povolenia (1) Na sériove vjobu ana hromadny dovoz ‘obtlanskyeh stanic treba osobiine povole- fie, Osoaiiné pavolenie na zradenie a pre- \Vadzkovanie 9a udeTuje opravnenym organ'- Ziciam, Koré zabezpeduo w¥sKum, vyvo} ‘yyobu, morta, serv, preda| apredvadza- rio obdianskych radiostanc, ak treba tito Stance pt teto Grnostprevadzkovat. Vp ade dovezu alebo vyvoru sa too povolenie {atujeorgari2aciam, kore po2aduj dovez Stance, alebo organizaciam Kio vyrdbaju Stance pre vvoz. Tieto organizace su po- ‘inne vjBiadat si osobitne povolenie pred tplawarim poxadavy na ove, pp. ped zacalim vyroby (2) Osabine pavolenie posta odseku 1. ude Luje Federaine minstersivo spojov. alebo ‘organ rim povereny. {@) Ustanovenia dale] uvedenjch povotova- ‘Sh pocmienok plata primerane aj pre maj- {efor osdbinjch povolen, pokial povotova- ‘organ nestanov v Konkreinom pripade ‘osobiine podmienky. 1. Povorovacie podmionky pre obélanske radiostanice 8. Majer povolenia, Majtet povoleria je povinny zabezpetit ‘aby sa povolend stanlee pou2ivalt len na dgely, na kore 80 urbene a spésobom Wve ‘denyin v toto predpise, Vo vt Gast povole neha zaradenia sa nesmd rot nijake 2m fy, Povolené. stanioe sa musia vhognym sposobom zabezpetit.proti odcudzeniy + a zouat $9, Pouzivanie obtianskych rédiostanic (1) Okrom majteta povotenia(zodpovedn ho pracovnika organzacie] mo2u abclanske rdiostanice pouaivat aj osoby, Kory ich ‘majter povolenia {zodpovedny pracownik) {dotasne zverina pouzivane (dale|len, pou Zivatetov) {@) Majter povolenia musi pouzivateta vo pred oo0znamit stymito povorovacimi pod Imienkami a zabezpect, aby sa mohol v pi Dade poeby preukazat plalnym povolenim, Za jento pocmienok mazu obeianske radi- ‘ostanice poutivat aj asoby mladSe ako ‘sernnast rckov {G) 2a ziadenie a prevadzkovanie obtian- ‘skyeh radiostanic Zospaveda povotovacie- ‘mu organu majtet povolenia, $10. Prevadzka obdianskyeh rédlostanic (1) Obtianske rédiostanice povolené obéa- fom poutivaj pr ysieian na oznatovanie Svojefotoznost spravdiakrstné mena ale bo priezviska obslunujich osdb. Obdianske rachostanioe organizaci oznacuju svolu to- toznost nazvom (pnp. skratenjmn nazvom) forganizacie a poradovjm éislom, Kore per ‘dol ka2de) stanich majiet povolenia, (2) Véetky spravy je dovolené vysielat len V jasne} recs Je zakazane wysiola!najma “spray obsahuluce skutosnost kre tvo- fia predmet statnaho, hospodarskeho a siu- Zobného tajomstva, prip. inv zekonom sta- ovens povinnost mleanivost akékolvek spravy, kroryr’ sa porusult Povinnostulozené » ceskosiovenskjmi ravnym predpismi; SMopravy & programy, Kloré maid povahu ‘eklamného alebo rozhlasoveho vysielania, “peslusne a vulgame vyrazy vratane skra tiek a Kodov haniveho vjznamu, ~auojzmysne spravy 5 dohovorenjm ale- bo skaytym cbsahom, pip. spravy, €astKto- rch sa Gdovzdava iiym sposobom (@) Obtianske radiostanice reznyen maj. Tov pavoleni mé2u navzajom spolupracovat, ‘osm ale nadvazovat spojenie so stance: ‘miinjch slu2ieo. Spojenie coz stétnuvanicu fe je povotene. $11, Rusenio (1) Obéianske réciostanice nesmd rust ine Fdciokomunikagne sluaby, nama prim roz- asu a televzie. Obtianskym réciostani- am ale nemozno zabezpebit ochranu prot refer ny reostanicam at Ltrs {2 Svojvotné enemozhovarie alebo naruto varie prevadzky inych obcianskych radios: tani Je hrubym porusenim povorovacich podmienok. $12, Telekomunikaén tajomstvo (1) Oatianske raiostanice je dovoloné pou ‘vat len na priiem sprav, Kore su pre ne lurdend, vratane teshowych a inych sprav Uureenyen pre veobecny prem. (@) Rozsrovanie alebo zneustve akjchkot- Vek udajov Iykafdeich sa spray, Kore stant tc zach, hook pre fu me si utéené, je fresiné 2k poruserie telekomunikacného tajomatva (§299 a 240 Tresiného zakona &.'140/196"-Zb, v zneni neskorsich pred Sov). Tym ale nie je dotknuté zakonom Stanovena povinnost obtana, prekazi ale- bo oznamif urete tresine Gny (6167 a 168 rest. 78k), 18, Poplathy (1) Za povotenie obéianskych radiostanc sa plata poplatky vo vy8ke stanovene) Poplat- owym poriackom pre nevereinéraciokomu- rnkacne sludby. (2) Zakiadne poplatky za povolenie obtian skyeh radiostanic moze povofovaci organ =vysi podla Poplatkoveho poracku pre ne ‘erejnesluzby, ak ide o stanice vyZaduiuce preschagzajice overenie technickich para fretov a za vaznejie labo opakované po- ‘usenie povofavacich podmienok (3) Zavydanie nahradnéno povolenia (dup Kalu) 88 plat! prt podan! Ziadost)spravay poplatok vo vjtke slanovene| Sadzobnikom Spravnych poplatiov $14, Kontrola (1) Obeianske rddlostanice, ich prevadzky ‘a povolenie mo2U konolovat Kontoiné oF {any a Zbor ndrodnej bezpeénost (2) Majtet povolenia a} pouzivatelia su po vinny na poziadanie Kontrolovanych orga ov spoioy, kore sa preukatu prislugnym Dpravmenim, a Zboru narodne| bezpetnost ‘mod konirolu obganskyen radiostane, predioat povoleie a preukazat svoju totoz- Fost. Ak sa diel stanice nemoze na mies te preukazat povolenim, kontrony organ je spreuney starcy odorata do asia pripadu, O odobrani stanice vyhoton plsar he potvicenie. (3) Na vyzvanie povotovacieho orgénu je Imajtet povelenia povinny predioait povoe 1 zariadenie na preskusanie urdene ski- Eobn, Ak sa 2st, 20 zariadente nezodpove- 90"jestredna {rover vjstupného signalu mensia ako 0.5L 2 pi g > 80 Je strednd Uroven vaetia ako BL. Stredna Uroven sa teda meni v zavis- lost na trekvencit v rozmedzi 0,0 az #,0L: Preto je charalteristika koincdenéneho de- ‘madulatora dokonale ineama t (br. 27. Bokovd schéma demodudtorasig- ‘ndlu FM 5 tzovjm zavesom Uitimiteoretickjmi vahami a wipottom by sme mont odvoait, 26 signal FM ma 32 a8 (kon ep poe SS ako ign! SGamaYI 209 ‘Amplitidova modulécias potlaéenou ‘nosnou ~ DSB, SSB ‘Na zatiatku kepitoly o amplitidove) mod acl sme s ukézal Ze pr prenose informacit ‘pomocou signlov AM spotrebuje nosnd vl. fa vorkh Gast vf wjkonu @ nie Je pritom pri prenose nevyhnutng, pretode neobsahule $zcnu nformacuomoguaénom signee teda s ohfadom na Usporu energie vibodha Prevadzka s patlatenou nosnou vinou. Toto Ziednodugonie na strane wsielata vede ‘Wéak K zloditejSe)konStrukctpriimacov. Pr tomto spésobe prenosu je mozné vy- sielat bud ebtdve alebo len jedno postrannd asm. K democuldc! signalu s potagenou FRosnou vinou je v8ak potrebne tito vn \ pra cbno a pra do dotlrn. Prave tym sa stava pri v rownant s prjimacm pre prjom signalu AM, ‘Vestme 6a este raz kfrekvenenem spek: tru signalu AM 6 hfbkou modulacie 100 %, br. 28. Ampiitida nosne) vny je dvoindso- ze (br. 28. Frekvenéné spektrum signal AM, ‘modulovaného diskrginou” Wekvenciou (m=100%) bok ampltid postrannych zlotiek. Polovica ccelkoveho vykonu toda sa spotebuje na ‘ysielane nosne| viny len poloviea vykont na vysilanie u2itoene| informacie. Tento — pomer bude eéte hors! v pipade, 2 Nika ‘modulécle m< 100 %. Preto poiom vysie ame nosnd vinu a abidve postranné paema, ‘apriek tomu, 26 Upind informaca je obsian- rut v jednom postranrom pasme? Odpo- ved je Jednoducha. Prem takehoto signal je velmijendoduchy. Na demodulaci stael len jedna diéda, Avsak za cenu, 26 vysiela- me zbylotne very vykon. Ako teda postupo. va pr vylepseni tft systému” Najdbledtejsi rok je nevysielat_nosnié vinu.Potiaéenie nosne} viny uskutoeAujeme ‘balanénom modulate, Dostaneme potom ‘signal AM s potlagenou nosnou vinou, OSE SC (Double Sideband, Supressed Carrer, ktorého frekvenéné epekirum je na obr. 29. ae one pte tt Foci, a ‘Cha nosna vina ale méme Kk sispozict hhomé a doiné postranné pasma, Najednoduchéi balanény modulator po- (Obr. 90. Schéma zapojenia jecieduchsho ‘balanéného modulatora vi. Vyvatenie je mozné nastavit potencio- ‘metrom Py, pripadne Kondenzatorom C,. Diogy musia byt wybrané s rovnakymi WIA charaktrisikam Stvordiédova varanta balanéného modu latora je na obr. 31. Aj v tomo prpade, Podobne ako v predchddzajucom, je nun, aby diddy mal rovnaké VIA charakteristky ‘Ako tretiprikiad si uvedieme schéma ba lanéného demodulatora s kapaciinym dio. dam, ob. 32. Kapacta lod sa ment vytme ‘modulaéného signalu, v_dsledku oho vanikne modulovany signal. Vyvazenie 7 Lp ‘svinuiam vytvorenjmina plosnjch spojoch jena obr 33. ‘Ako zmie8avae, modulétoralobo demodu- lator méze pracovat ineamy integrovany ‘bvod MAASO0SI6. Z obr. 34 je znamo. 22 ide 0 dvojéinne jedhoducho vyvazene zap0- Jenie tranzisorov T,, To, kloré su napalané (br, 34, Zapojenie zmiegavada, modulétora (opr. demodulitora) s linedrnyn 1O 20 zéroja pridu Ts. Napatie privedené na roy vstup (1-7) prenika na vystup, napate 2 druného vstupu nie (3-z0m). Vyvazonie Fosne} viny je. moané. zien zapojenim stredného vjvodu transformatora Tr na be- 0c potenciometra, KO Je Pribojen) Caz rezistory na +6V a -6V. ‘Typickd. schéma integrovaného obvodu avojtinne dvoite vyvazensho zapojenia le 1a obr. 35, podrobnejse vit. [15]. V rezime moduldtora je 10 napdjany +12V (U+) 8-8 V (>) prot zemi, vjvod 10. Obvod je maine pouait pre Trekvencle do 200 Miz, ‘Tranzistory Ty, Ts a Te, Te wtvarali ve dvojic spinatow. Nosnd vna sa prvaza na ‘yyvody 8. 7 (vl zem). Sprévnu polarizéc baz zaistuje dele 2 dvach rezistrov 0 odpo- fe as) 1 2a rozstor 0 odpore 51 O medz\ ‘yvodmi 7-8./Ak jo na vyvode 8 Kladna Polaita prot yjvodu 7, vedu tanzistory Ta, Ty a nevedd tanzistory Ts, Ts. V crute) palperioge (na vjvode 8 e péi~ na vyvode 7 pol +) voou tranaisory Ts, Ta a nevedd tranzistory Ta, Ts. Signal sa privadza pro strednicivom Wanistorov Ts, Te, pipolenych Kemitorom tanzistorov T, a2 Ty. Baze tan Zislorov T, Ts (v#vody 1a 4 si priblzne na Polencizeme. Na vjvod 1 sa privadza ‘Sign. Potlagenie nosne| na vjstupe sa na- Slavuje.potenciometrom 'P bez" signal Vemioroch tanzistorov Ts. Ty sutranaistory Ty, Ty (pip. rezistony),zaistujdee nezavis- lest obvodu na teplote: Rezistorom A, medzi \ywedy 2-3 e ma2ne rat veTkost zosine- hia wanzisioroy Ts, To rudy oboch dvoje fy. fs. na vivodoch 6.8, je mozne nastavit pomocou rezistoru rmedzi vvodom a zemau. Pricom lava a) prechadza vyvodom 5, a '5 Vpn, = 25 °C.Napatie ‘na ywodech 6 Sez priomnnost signal je Uz = Up = Us ~ le. Cinnost IO ber skres lotia, i. bez vyskytu wytich harmonickyeh ‘Signdlu Vv. postrannyen pasmach, odmienka Us « if, Napatove zosiinenie ‘Ava nizkych trekvenciach Usa Fe Uh Pe Bie A (38 nastavue rezistorom A, piéom sa na Tiesto nosne| vy prvedis na vyvody 7-8 Jechosmerne napati 0,5 V; re urceny vata hom 1, = 261 [0; mV, mA}, kde 1 je pric precndau UE, Napate postranného pésma ha 2hodne) zatazi bude 2 krat_ mene. Spektrum navystupe odpoveda spektrukru- hveno modulatora.Nosna vina ma mat £0 mazna obdlanikavy priebeh a pre nalensie potlacenie, Kord bjva 6508 pri 0.5 MHz 1360 dB p10 Mize doporuéena ampltoda Osv. Pi nevhodne vedenjch, alebo ahjch spojoch maze dojstk zvaesenému prenika- flu fosno} viny na vjstup, popripade ku Vzniky oscilcl. K ich potateniy je moan out prvodsch 1 a 4Cnok AC (510 © TO pF) a take? tenenie. 'Na prijmace| strane Je pottebné zabezpe- {it obnovenie nosne| viy potlacene) vo vy- Sielats, so spravnou ampltudou a fazou. Ne je to prdve najednoduchsia uloha, preto sa poutlle OSB signalu nerozsirlo. Na demo Sulovanie signal OSB nestati diddovy do: toktor. Po urbe Oprave vSak ano. Namiesto poliacene) nosne} viny sa umiestni medz| Postranne pasma miesina nosnd. Takto u Draveny signal DSB jo mazné potom demo w Hee Lon | OSes (br. 87, Blokova schéma weivlaga SSB ‘jm stimom, Na prenos zvuku vtom pripade ‘Slat obvykly BFO naladeny v bizkostnos- aj ked s nesprévnou Tézou a ampitidou, Zrozumitetnost'sa tym pris nemen, len Zzalarberie demodulovaného signalu. Bez potlagenia Jedného postranneho pasma {kato demodulacia nevediek spect, pre- toze medulovany signal z doiného postan- ného pasma (OPP) znemazn! priem resp. Upine hors zrozumtotnost_ demodulovs ‘ho signdlu. Oveta uéinnesia je modula ‘AM SSB, pl kore sa U2 vo wysielatipolaét sna vina.ajedno postranns pasmo, Nosnd Vina sa potatuje pouziim balanéného mo- dulatora, Ziskany. signal sa potom fitrule ‘Semym from s Uakym pasmom priepust- ‘ost 0br. $7. Takto Upraveny signdl Je uz ‘Signél SSB. Osahule jedno postranné pas- smo, ato bu horné (HPP) aloo doing (DFP), ‘Tato metéda vytvoreni signdlu SSB je t2v fitrova metéda! ‘Ako fite sa pouaivaj mechanické, keys taiovd pri. rezenangne obvody LC. Fire LC fa poutvalu vaesinou pre nasi frekvencie (0.2 100 kita), pretoze na vy88ch Irekven- ‘ach safahko rosladujv dosledku mecha Fickjeh a tepeinjch volyvov. Pozadovand ‘Stmost bokov ulumove} charakterstiky fk {ta LC je he? obtiazne dosiahnut pri vyssich ‘rekvenciach, “Je zname, 2¢ kromkove kystaly maid {iter akost! Q'= 5000 a2 20 000. Taki prvkami Je teda_mozné dosiahnut vetké Etimost bokov rezonanéne) krvky. AVEak \ tomto pripade pésmo priepustnost fitra Teallzovaneho kryStalom |e tak uzke, 20 boz Upravy na anu apikaciu vobec nevyhovuje. Pou2ival sa preto zvlésine zapojena, vk ‘yeh pousitim viackrytalovs roznymirezo anénjmi trekvenciami sada dosiahnut a) otreona sia priepustnost| al potrebna ‘Srmost bokov utmove| charaktersty fra, ‘Bust al iné regen, pri ktorom nezia- dave 2lotky ptlagujome ne fitvovarim, ale {azovjm posuvom zmiesavanych signdloy ‘a poutll dvoch balanénjch modulatorov Bibkova schema vysielaéa vyuzivajdceho fazovy posuy je na obr. $8. Tato metéda vytvorenia signalu SSB je tv. tazovd metd a, Na vystupoch posivatov faz dostaneme Jednak: povedny stupny. signal .jednak Signal ézove posunul 0 90". Kazayztyerto ‘sgnalov je vedeny 2va8t do. balanénéno rmodulatora. Vstuoné signaly z balanénych ‘odulatorov 80 sttané v sdétovom abvode. Na wystupe siétoveho obvodu sa objavi ‘signal SSB, Grafcka interpretacia tonto prin- tr. 96 Signal DSB s potiagenjm dolnjm —Obr. $8. Blokova schéma wsieiaca SSB ostrannym pasmom ' fazavjm posuvom 211 = z)hfadiska obsiuhy by bolo vet neprak ticke neustale doladovat radostanicu pp. nestabiny osciator, ~frekvenci, teda kanal, mdzeme vol je rnoducho napr. otoénjm prepinatom. Pokif raciostanica je vyDavena len jed- nym kanalom stati poutivat len jeden pr krystalov_ (eden keystal vysielact a jeden krystal priimaci) Relécwy medzfrekvencia: Iv kryStalov mézeme vyjadnitnasledujucln spés0b0m, N= bo hy prigom {je frekvencia wsielacieho krystal, Frekvencia prmacioho kyl, medztrekvencia, Akonale bude radiostanica viackanslo- v8, napr. TOkandiova, potrebujeme u2 20 krytdlov. Navyde pro par rddlostanic 40 kusov. Je to vetké mnodstvo kryStdlov a sa- ‘mazreime aj nantnych prostiedkov, Kor mézu Gini a2 50 % celkove ceny stanice (Goda. zlotltost).Prtem hovorime len 0 tOkandlove) staic. Vosvete si bezne na thu 40 ad 120kand- love ORST. Tak vetky potetkanalovnoreu- vedenjm spbsobom, f. kryStaimi, nie Je mokné dosiahnut (predovéetkjm 2 fnan- Enjeh dOvodov). Preto pre taksio deely sa 2za€ali pouzivat frekvenéne syntézery Zakladom frekvenéne} syntézy je postup, ir ktorom zmiesame navzsjom trekvencis ‘Svoch osclatoroy. Je zname, 20 po zmiesant faleeois tlm Eskadha rekwenea VCO je mou sioner menickouvslupneyfekvence.Fazor zaves ‘Rant pads posoo ako dit reve ‘csv U popsovensho systems 2¥S0 rag harmontyan 9 alebo m.smenaue 28 to trekvenenom apektreocstopsuveanjen monk revenei. Kase 0 2Sene “Rafa na evenenu sania VCO, Kors e ruta om aby sytem ronisoval used Narmonick.exvenceU_integrovanjeh ‘ronolncayen fezovjeh zavesov i prerel {ine mals tepors stabity VCO) je preo Shmnedzenj ta namenekjon na Fp. mao. Vaese m. mby olen oho bol Tewhedné 9} prio, 26" 2s K,fazoveho Stektora sa zmeniufe nepiaro meme Sado harmonryen easleckom coho 8 “omvo piped rene ak roesah zach tena, ako a rozsa synchronic “Taigto nani tod, po spinon bck, mozeme navel heavens site Zorom dor 85, Vfomto prpade pracujeme 4 [ee [ewe Bs Lo eee eee oot | [ant _|_onaer ser [=| + LSS. | veo br, 45. Frokventny syntezér s vyutitim techniky PLL ' dvomi frekvenénjmi doiémi. Prvj z nich, Speune nastavenym deliacim pomerom, del frekvenciu kry8tdlom riadeného osciltora ‘ha hednatu fa tym vyraba referencnd tek ene pre tézovy Komparatex. Referencing frekvencia zodpovedd odstupu medz kanal ‘mi pre ORST t, 10 KHz. Tato trokvencia je fofovnavana vo tézovom delekiore s tel Slavtefnym deiacim pomerom. Na vystupce VCO mame kaispazicitrekvencie zodpove- dace jednotivj kanalom, Koch hodno- {ysunasobkamireterenéng|trekvoncie. Star ziskavame Nosni frekvenciu pre vysiela. Frekvencia VCO je priamo vyulta kemiesavan spr manym signlom, v prvom zmieBavadpril- ‘maga (1. medzitrekvencia je 10,698 MHz), Frekvenciaosciatora 1, 10,24 Mtiz je2mic- and s 1. medairekverciou v2. zmiesovadi Dilimata (2. medzitekvencia je 455 kr) Po Jecnoducnich wypotioch sa mézeme Presveddit o spraunost frekvenot vjednot "ih Bodoch na Blokove| scheme Programovatetny debe sa programuje pri vvedenim uit) kombindcie logiekyh ur fa vstupy P, Pravdivosing tabutka vStupov yamovatetného deléa pre obvos MMB5108 e v tab. 1. Tab. 1. Pravalvosin tabutka vstupov pro- gramovateingho detica MMS5105. readin Sand Brigom fins je prva medziteivencia, ‘he rekvencia sytézera (rekvencla VCO) {Je priimana trekvencia \V pripade ‘obvoou MMS5106. vyu2ivame ‘zmieSavact produkt Fit = fy~ ho Poznamenavame si, 26 obidva uvedene symtezery vyudivajd technikuspaineho zmieSavania (vd. obr. 48), priéom pre Skrys- {lows verzu je f~ f 2 intervals 2.24 a2 2,50 MHz, a pre 2hryStdlova verzi je jf interval 0,910 af 1.2 MHz, Nakoniee si uk&#eme blokow schému 29kanalového. syntézera_s 1” kystalom, 5 vyutiim obvodu MMS5106, obf 51. 5) ' tomo pripade st kanaly voloné bindery 8 predstavujd prepinate. Blok C spriahnuty 'biokmi A a 8 prepina Uda| (tio Kandlu) na ispiei. Co sa tyka principu énnost, ten je idonticky 8 predchadzalucim: a na mals ‘ozcely pri ziskavant jodnotivjch rekven Prepinaéom Tx, Fe zavadzame posunutie ovgh (0 x Bera aB6 He) ovens rl prime. © nieto ziositesie su obvady MMS5108,, ‘br. 52 a MMS 10, obr. 53. Principalne sa Zhodujd s predchadzajucimi, ale su rozsire- 1 orniekotko Tunkel decnou 2 yen funk Je ReTx, Kio mézome prepinat logickou \rowtou pipjoney na pissy vive 10 \Vstavané zosinovate pre deliée zaruéuid spofahiva pracu dbvodt aj pr issih urov- ‘iach vstupnych signdlov. Obvod MMS5110, nnavySe obsahuje zosinovat, Kory sa dé Lspesne vyuavat pr fitrovani poruchovsho napalia pre VCO. ‘Vab. 2 su pravavosing tabutky vstupov TSE Pe eee] kbd feces ace ae ee agate SSeS glu oto a 2/0 00000010 de poems §i0agoseoe 617 g een i re) _ Turse ides t nay Le Dl ba ‘zeny y D> ——~ iaitrrtsswe H i ye EE saan Bl 2 | 2 ssonoeasm ea | PFPEFEPE, | leds | i i Dated st dint =. x RX ZEN 260 en simeipyeen MES aa ee Sara, Tests] teat el SSE ae eae Peta sci ee atsero8 br 4. Boho schmahotvonénano syn co — ‘ora wn i, at. tnt a ee oy 4 Bee Me edie! zosil laud & 2 i =~ elilngfaed Skt say Da ‘ =, lp "8 Ks v8 [ny PREEDEFEF— £ } ay lL peepoer ait pete a | PEPER vou we : Ue BARA BA me ee aoa] feel a ttemimine (br 52. Blokowd sehéma1O MIMSS108 Cee a i Baha uk o Obr. 50, Blokova schéma syntezéra na baze tee ~ fe tT = JO MM55106 ff alta blokova schéma, obr. 50, 2ndzor fue apikiciu obvodu MMS5 106 vo frekver: {nom syntézore. V tomo pripade su pouzts va krysaly. Najpodstatneli rozcel oprot TieSeniu 2 obr, 49 Je v sposobe 2mesavana \ prvom zmiesavati priimata. V pripade ‘bvodu MME5104 po zmiegani vyuzivame 214 Gee nee al vip J i Paget we ie Pee ee eee BABAR DUK (br. 53. Blokova schéma IO MMS5110 Tab. 2, Pravdlvosin® tabuthy vstupov progra- Tab, 3. Pravdvosiné_taburka vstupe 10 de 0 synlézerove obvody SPE92', SPEG22 Pes oan mer vor ab Shvod pro VCO SP (LESSEN) Fo me Sree, ‘eco eto Sovedov je Unoznend tava Cisio | ¥SUbAT KES T Vist trek. 40kanaloveho syntézera s rastrom 10 KHz MMS5108 kanalu|F_E DCB Al MHz} vo frekvenénom intervale 26,965 a ATK Vary 1 ]oooTt a] —2aees Stags us. Vten mee Gaara handy Toler ee eee] | 3 (e8foo0] aor ‘stupa kama wetupnu Febvenos Miva tab 2: Uvodove Sovody modulo ed 1 cavadanisretwentryen elon ay [ele eo 0 0 60 0 Coote oudite réznych medatrekvenci. Sposob z]els 8 8a 8e 8 3| [serio zm Fastaveni ogtoy prodisye tab. 4. Vor 4]%]/0 00000171 eee s 16 obvodu SP8922 sa pri normaine} pre- eee a mae oo vadzke nastavuje na uroven H, ked vSak 182} oe 8 1010800) ao -naiho pripojime Urovert L, vystupna frekven- +o 00011 4) |g RESSe 8] —a7aes —| Gaeasmtiosies osateno ved preci. 70j961] 1 0 30 Jorooro| 27075 je ako Lv. ,spinaé half channel” (pokkandlo- i ]oy oot 1] — ars 5 eee | eer oT ro] aris TMESTIO 4 jovoria| 2725 Tab. 4. Ofsety 10 SP8921, SPBB22 ToT Vaupy we Jor ooo] 275 Oot Seanei | SPORE erererere| [is fitete, miss c 3 3 ior ort] eres re : vperentenes abit ge | fel tLe Tar ine = a AS a ed 5\[o oc oeoo0:s Z Hovey] — eras ore ae hiclerelo 0 1 011.014 0) [2 [100005] 27228 | _ Samoty ents na ob. 55 Ores zm hoooct see ‘tonto sep0en precisa ropsifo 100001110) | 2 |ooorol| ras KeyStlom rladeny osclator sa nastavuie na ‘manovt eles pomocou kapactnho eee oe trimra Cs, LiC; tvoria rezonanény obvod. lomeralt sp ts arsit sl | hooroi 27268 \Vzhfadom na to, 3e medzi vysielacou a pi a [roots o| ara manou frewensou erase! vac ako ss108 vimssi10.Naotx sajeapina | 26 [1 0.0119] areas atin," povebod”upravt rezonandnd Sopvod umestony soandiovaname. |2-Jr ooo] 27.205 tetvenclefonanénoho obvodu (vase Soosvyatm’t kysau. Frocp enmost | 30 [101008] 27308 tere Gatton: Oricon wyaoin) prt Syriszer jo posobny ako v precchaczau: rTP OT Ot Of er sis prime mipoenm Cy" Féxow komporstor kh pripedoch BST Bes | Btos.ePser ava napa os af 3 v Horeuvedené obvody znacne zjednodu- a [ro11oo| 27.335 je vhodné vSak pracovat v intervale 1,5 az sujsSrakuns sytezeey. Svopueonedue | 82 [181409] 37s | S\ivworoman’a dona pst leat Chostou a unwerarosiou pe wow |-35—T-o 4 ++ 0] arise] _upvevowu VCO. Dons prepust je orena —dhecne rarsenympobecawon: aces [32 [11419] S368 | GL'cto'ne Wavwedo.dcinoay Srosete Yelkou nowjredou'e, 20 porebuls exere STOTT T2188) CaS ond onankoven synctvenr Imetovtoaveo.tonernannmbssnyt | 3 |} 299°) 3 dow sucker aioveh subnanvadorane Shtadny.retosirdeleom ucatme spike picooy 27389 ropnata Foi Nenaduceposvanne pas Gattentypovenvocavpretewveneneamus. [32 [12910] #395 MavvGd sx polacentoso dS vovsdate Sy kor wesenénaconayodsahih Z Tosh 128 ie a0 70 6b vo vadalnost Sie relorentse tekvence. Skox ska au Oa kanal 40a oa 30 ms _fmone ~ sree Poraronavame, Ye na baze negro Bea aasie jen obvoaon SPORE a SPe0SD fe ot ramet pina ‘Gatzovat ol synezenv pasme 2m pre r re ——- Saipan ffowence 00 "45 Me do 148,050 Mle T 1 Srrastom 25 kHz, a medzifekvengu pile [oe CE, lem [ef aCe ranceare aio tenet he ehenioset iqit j Zils zs spec zavedeiamo- dulaciv réiostaniciach,v Kionyoh je nosna ‘rekvencia generovana ‘pomocou syntéze- rov PLL. Coa ka modulacle FM, 2namend ‘pomeme jasnosucnu Uohd, Ak modula ‘ne napate Dude superponované na raciace Obr. $4. Syntezér s MMSSIO8 —apatie VCO. tak wystupna frekvencia fek- ie Venéneho syniezera bude trekvenéne mo A Bate A dulovana v rytme modulatného napatia, J V pripade. ampitidove). modulacie stati nahvaait lasek" osclator nosne) frek- ‘ence freivenénym syntézerom, 1.4 Antény pre obéianske radiostanice ‘Ako priimacia lobo wysilacia anténa = y méze v podstae sIUBt vodié ak@hokotvek os a {varuafzky, umiesineny v ure wyskenad ‘emou a spojeny viodnym sposobom s vy- Selaéom alebo prlimacom. Kazdy anténny one 0001 e002 br. 55. Frokventny symtezer = SP8521 GEE ‘SP8022 a SP 1688 = 215 ari je charakterzovany smerovym dein kom, susiitefom smerovost, ziskom, vstup- ‘nou impedanciou @ Uenajm frekvengnjmn rezsahom 'V praxije deine posudzovat smerové lasthost anténnych systemov ich poromna ‘anim s polvingjm cipdlom, Kory je zaklad- fiym typom antennehe tiara, navige fanko {8 Opakovatefne reaizovateajm, O tom & Skutoéne nastane v danom mieste ‘ane slsvedenie eerie rezposue a ‘in. host samotného Ziaiéa alebo.antonneho systému. V mnohjeh pxipadoch | (napr. LU palvinneho aipéu) je Utinnost ziariéov bizka 100%, ale Casto je Utinnost znatne mentia vpiyvom strat samotneho Zianéa 4 pohybuje sa napr. medzi 50 az 80%. ‘Skutoény zisk antény (zosinenie v smtere ‘maximaineho vyzarovania) je preto praktic~ ym mertkom vykonnost antény a udava sa Jednoduchym éisiom alebo castefsie v deci Deloch. Vyjadrule skutoénosf, 26 kotkokrat Je skumané pole sinejie nez pole vztazné- hho ziariéa, im je spravidla poleny dps ‘alebo iztropny zierié. ‘Smerovy Ucinok je schopnost Ziariéa 2arovat (pep. priimat) elektromagneticks ‘energiuten do (pip. len 2) urtitsho priestory, sinevanho pesiorovm slam vo vox 'a.2vislo| ovine. Aby sme moni navza- [om rbane antény porovnavat,zavadzame pojem tv. sucinitef smerovost tory udava, ‘koko je v mieste primu elektromagnetcks Pole sinejsie nez pole vybudené v tom Istom mieste Bianéom, ktory by tovnaky pr Vedeny vt wjkon vy2aroval cekom rovno- ‘merne do celého prestor, Takytoteoretichy 2 prakticky nerealzovatetny v2tezny Zane le totropny (véesmerovy) Neexstue Ziadhy kizelny typ antény, Kto- 1 by mal mais rozmery a pritom vetky 2isk Maho nedorozumeni vanika tym, 22 rie je ‘udane (Casto z rekiamnych dovodow) K ake- ‘mu vztaznemu Zier je mtegrovany antén- fy zisk udévanj. Zisk vztazeny kizoropné- ‘mu Zico 1002 0 2.18 dB vatsi nod zisk Valazeny K polvinnem cpl Uxolom Ziariéa je vytiant do priestoru privadzanu vf energiu. Ta sado Zana priv ‘za obvykie napaiacim vedenim. z haiska ‘napajania €a proto Hare jav! ako spotrebl Maximainy prenog energie nastava, Ked je velupny odor Bianéa Ein (realy) a rovny vdtornému odpow zéroja, ti. napéjaca. Vskutognost! ma tare 6asto a reaktangnd (jalovs) zo8ku a preto je spravnesie hovorit © vslupne|impedanci 2ariéa. Vyjacrujeme ju vSeobecne vztanom ‘A= [X, 60 fe sériové spojenie Ginné- pory Ra nduktancse (+) alebo kapa- clancle (-)8), ualova ziozka nespotrebuje ‘ioe Riad vykon, ale sposobuje trekvenénu. citvost Zaria a zhorSuje prenos energie ‘Enapajacieno vedenia do Barta. ‘ORST praculv pasme 111m, proto nas zaujmajd antény pre uvedené pasmo. Pre ppasma KV je 2akladnym typom siren ‘alkovi prevadzku ionostéicka vina od ‘Zend od vrstvy F vo wi8ke asi 400 km. Pr on rk a wg ‘levaénymi uniam, 22 ydacule save horton’ anton €D najvySsie alebo dobry zemniac systém pre Anténu vortkdnu. Diatkova prevadzka vSak 5 nds netjka, pretoze ako to vypliva 221. kaptly, mézeme pracovat s maximal fhym vykonom 1 W pre AM, resp. 2W pre SSB, ‘Smerové antény nebudere,popisovat, protoze antény ORST modu byt len jedno: Prvkove, Tento odsek venujeme v plnom Fozsahu vertkdirym anténam. 216 nara YNUID 5: Verikaine antény sii vjhodné pre male priestorové podiadavky, wfhodny vyzarovacl Siagram 'v Zvisie| roving a véesmerovost \ horizontaing|rovine. Najkrattia rezonanc 1 ddka Biariea je 1/4, kde druhu poloviu polvinne| cltky nahraczuje zemny. obraz, br. 86, Do rezonance 8a daja priviest aj (br. 56, Néhrada zemného odrazu zrkadlo- im obrazom anteny krat8ie tiariée zapojenim preditovace) in- Gukénostv blkost kmitne.prudualebo Zalazovacou kapaciou na vicholu tariéa. farovac diagram v2vsl|rovine zavisi na lake (wke) Ziarata. Niekotko typickych Prikiadoy je na obr. 57,2 Ktorych e vicno, 26 bea br. 57. Vertkaine vytarovacie olagramy ‘TOzne vysokych vertkalnych fiarov sa. vatovanim vty Bariéa sa vtarova fie sustreduje pozdl2 obzory tak dno, Kirn ‘ka nepresiahne 1/2. Pr vaesich wyskach ‘88 objavuj a vzrastajlaioky pod vet ‘levagnymi unlam. Pr vyske 12 8a energia pozalt obzoru vobac nevyzarje 'Nasleckom nedokonalej vdivosti skutoc- ‘ne zeme vokolantény vanikaj stay ktoré ‘maj 2a nasledok, 20 vy2arovanie pod unia- ‘mi mengimi ne2 6° e pollaéovane. Zékiad- nvm predpokladom utinne funkcie vertical: ‘hej antény je dostatotna veka 2ianéa ‘2 hlayne dobry zemriacs system, pokia! je pita 2ara umiestnond priamo nad zemou. Potrobnd vysku tariéaje mo2né znd zave denim kapacine| zafaze na vchole Kapac- {a fe vytvorend apr. vodorovnymi vodtémi (anténa 7) alebo vodiém v tvare krunu, pip. ‘monounoinka, or. 88. Predzovanie elo: Tia (br. 68, Prodltenieetektrckejaeky kapact- ‘nou zatazou na vrchole verikalneho 2ianca trcke|al2ky pomocou indukénosti zapoiene) Dlzko napéjane) paty vedie k znacnémy Doklesu uéinnost a kvetm’ estremu laden prisposobovacich obvodow. ‘Veatme sa teraz k vertkalnemu vydarova- ciomu diagramu vertkalne| anteny, ob. 87 Bo wjéky 0,51 sa objavue len joden lalok '5 maximom vyearovania rovnobe2ne 5 po- vichom zeme. Od vysky 0.52 sa zatina (objavovat lalok sunlom od zeme okolo 60", Maximaine vy2arovanie pri zemskom_po- ‘rehu nastava pn vyske antény 0,625 2 (618), Pri toto vyke antény je cruhy llok ‘5 velkjm vy2arovacim uhlom U2 vB8&\, proto volime vySku vertkalne| antény podta mo2- Fost 2 interval 0,54 a2 0.8 2 So zvatdovenim vjSky antény nad 0.5 & ‘sa duh lalok postupne zvaééuje a jeho \ytarovaci uno! Kesa k 30" pri vjSke antény 1%, kde Talok nadobusne maximalnu hogho- {avy2arovanie pr zem prestava existovat \Vytarovanie vertkdine| anteny rowobezne sozmenou zavisios na vyske anteny jena br. 88. Vidime toda, 20 akokotvek hatha ata teoreticky wyzaruje do nizkych uhiov len nepatime mene) ned anténa stvrtvina \V skutonost im nidsia anténa, tym viac 62 plat straty. Preto je praklcky wyuBiet- 18 vertkalna anténa vyEky 0,08 af 0,1 A Slebo vertkalna antena s kapactnym Keb kom vjky aspot 0,04 a2 0.08 Pr dobre) x LAN ew br. 59. vytarovania vortkaine} antény vv malyeh anioch zomi a kvaltne|clevkev pispBsoben! dava- aj eto nizke antény dobré vystedky. ‘Vzhtacomktomu, 28, ealnych poemien- ach je vplywom strat potacene vyzarovanie » 38 % 215 mm, elkova hmotnost ~ 1,05 kg 2.4 Zahraniéné ORST Obéianske rédostanice v zahranit nie si 2iadnou zvastnostou ani nownkou, Naopak, ‘5 veimi rozSirené. Su vyrdbane predstavie. lia vBetkjch generdci. V tomio odseku sa ‘oboznamimes nieKiorjmi typmi zarranie injeh ORST Pre kazdy typ stan s| wvedie ‘me struény popis a zakladné technicks Uda je. Kloré sb skOr orentatné ako presné ale Lmo2uid vyvort predstavy © niextorych, vo svete dosiahnutyeh, paramotroch ORS 'Prvym predstaviefom e staica JUNIOR, PHONE (NSA), Kore} schema zapojenia je na obr. 73. Je to 7 tvanzistorova stanica, tors vyhowe len nenaroénym poziaday- kam, hlavne €o sa tyka mt selektivity. 23 adhe technicke udaje stance: Pritmae: vi predzosiovt,suparet s jeenodvetym edztrekvencia - 455 KH, ohlivast ~ al 1 HV, If vystupny won — asi 100 mW, potet kandloy ~ 1 (vaésinou 27,125 MHz), Vysiola: vojstuphovy, kryStélom riadony osciétor, vystupay vt wjkon ~ 100 mW, apéjacie napatie 9 V. Primat vyutiva véetkjch 7 tranzistorov. Signal 2 teloskopicke} anteny prichadza na ‘spoloéni dvojti doin priepusttypu x. Tran~ Zbtor Ty pracuje ako vt predzostinovad so Zavedenou AVG. Tranzistor Tz pracuje ako ‘Samotmitajici zmiebavat, priéem primact {y8tl fe zapojeny meds bazou a emtoror ‘Ta, Tranzistor Ty pracuje ako 1. mt zosiho- ve, Kory dostdva signal z mit ranstormato- sapojeného ¥ kolektore tranzisiora To, nalageneno na frekvenciu 455 kHz. Signéi [AVC pre bazy anaistorov ya Tse aigkava- fy 2 demodulaéne| dlody Ds. Tranzistor Ts Dracuje vo funk druheho mt zosihovata, [AM signal je demodulovany diodou 3. Ni zosithovat, realizovany wanzistorom Ts je budeny zpotenciometra reguatora hlasitos- 1. Vjeho Kolektore je transtormator Tr Inver {ujdcifazu a buciac| Koncove tranzistory To, 1, praculice v tiede B. Tranzistory maj iacovny bod stablizovany diodou Dy Tran Sformator Tre Je vystupny transtormétor ‘Vt obvody vysielada su worené tranzistor imiTzaTy,modulatné obvodytranzistormiT a8 Tr, Tranzistor Ty pracuye ako kryStalom fiadeny osciator. Kmity = vaééou ampli ‘dou, Koré 94 potrebné pri vysielany, su za- Dezpetene emitorovym odporom 180.0 za- radenym pri vysielan, Signal 2 Kolektora Ts je vedeny na bazu koncoveho ranzstora T; Praculiceho v trede C. Dioda Dy zaradend, 0 emitora pri vysielan! covotuje pracovat ' vatSimi Koleiaarovymi pradm. ZKolewtora TJesignal vedery na don priepust ada) ‘a prutova anténu ladend (elekticky prec: end) cievkou. Pr wysielan’ je reproduktor pipoleny na bazu Te; pracujeakomikrofon,pidom ga; Pracujd ako modulatny zositiovaé. Zosine- Fy modulagny nf signal je k dispozici na Gruhom sekungamnom vinuti-wtupného transtormatora Tra. Diéda D. a je} AC siot regulujt zosinens tranzistora Ts a tym, ed nie pris ein, ale ucreuju pnbléne konstantnu hibku modulacie 'V zaiaden je moznost generovania jeg rnoduchého volacieho tau. Bézovy Okun tranzisiora T, je modné spoit so sekundar nym vinutim Ty a tym zaviest Kad spatno vvazbu do zosihovata. Vjsledkom toho je {ono frekvencl okoio 1 KHz. Diéda D, 2abra: Fue Kania zosinovaca pal pein asia stanica, ktord popigeme, je STABO BETA, Je to stanica s malym vystupnym vykonom, maljm oderom vnodnna spo rie na male v2dialenost Koncepca stance Je moderna, jednoducna a preto sporaniva, Zaldadné technick® Udale stance ppocet kandiov 2. olovodiée - 2 10, 12 tranzistorov, 5 cod, "ep antena - 90 em, napajacie napatie ~ 9 V, omocné abvody. Vysiota: 3stuphowy, laden krystalom, ‘modulacia ~ FM, frekvengny zovih — 2 kee, volac ton 2 kHz, \ystupny vt wcon'= 100 mW, ‘2dber prdu 20 zdroja = 128A, Priimas: vi predzosiova,superets jdnoduehym citivost ~ 0.8 uv (SIS = 10 48), madztrokvencia ~ 455 KH, a 220 Ga *S br. 73. Schéma zapojena réiastanice Wu- ‘ior Phone’ 1 wjstupny wjkon ~ 200 mV, ‘dber pri 20 26roja -5 mA v pohotovost, "25.mA pr pinom wybuden'. ‘Schema Zapojenia staice jena obr. 74 ‘Na vstupe priimata je antiparaelna dvo cca dd, Kove chvania vatup prot prebus piu. Na zu tanzistora Tyo» je signal viaza- ‘ny induktvne, Zosinenie ctupra sa regulllo zapojenion rezistoru As (pokes citivost asi (020 08), Rezistor Ryzo nastavuje Sku pas- ‘malaenho obvadu vkolektore ranzistora, Signal zkolektor je vedeny cez induktivnu vazbu na bazu tranaictora Typ. Vkolektoro- vom obvade je U2 k cispozici mt signal es = Toi “BF OSE we -BFASC Te -8cz3e@ To ane? ‘ofrekvenci 485 kHz, Na vistup zmie8avaca Je prpoieny titer Fs, 455 KHz, coz transtor nator tivo. Za fiom nasleduje IO TCATTOA, “ktory obsahuje mf zosifovat ademoduiator FM. Zosifovat a spinaé &u- move) Brany Ts, Ty dostavald signal pia mmo 2 vjstupy demodulatora TO TBAS4S pracuje vo uni nf zosiova Ga. Je zauimave, 26 raproduioroePe- pinanj pr prepinan prijem-vysialanie, ale Je prepinane napalacte napatie 210 ori pr- me nant zosiiovae apr vysielanina modu: Iaenj zosifovae. Ponotovostny sav je sig nalizovany LED di6dou Dano Dye Our Dvn Dan PE Ta Fane “BC23B Dg 20822 Te cecaar Dios ~ 18148 rears o.-TaA0 Eotat me sd = Mo Se ergy ¥ iE 1 ke br, 74, Scnéma zapojenia rdiostanice ‘Stabo Beta Modulatny zosilovas je relizovany tran- storm Tog. Ts, Zatranzistorom Tyoe Na Sleduje akthma AC dolna prepust (Tyo). ‘Modulacu FM zavadza kapacina dioda Doe Kora zapojena paraleinekukrtalu, urGujdeemo nosau frekvenciu. Za osciato om nasleguje budiacistupet_ pracujuc! WVittede A (Tres) a koncovy stupen pracuide: \V tnede © (Tye). 2a koncovjm stupfom je hharmonicky titer. Antena sa lad! cevkou Cros “Voigt ton 0 rekvenci 1700 He je gonero- vvany osclatorom § Tie Posledna stanica 2 tych jednoduchych, ' Korou sa ob0znamime, je STABO DELTA (02. (NSR). Patri_medzl ‘stedne. kvaline ‘AST, Co wypiyva aj z jl technickjch para- ‘meiov. Zaklodné techrické udae stanice: frekvenénjrozsah 27,005 a8 27,195 MHz, poset kandlov = 3, Gran moduticte ~ AM, Inapajacie napatie 12 V, ‘aniéna ~ 180 om, polovedice ~ 2 10, 7 tranaistorov, 6 dod, omoone obvedy ~ AVC, Sumova bréna, folaet ton, Prijimae: supemel s jednoduchym zmieBavanim s vt predzosiniovatom, Fredairekvencia 455 KHz, etivost = 1 nV (SiS = 10 6), Stlvast sumove| brany ~ 1 wV — 45 nV, ft wystupny won ~ 140 mW. vysitt resto ade som, sup wjnon = 0.8 ‘ota modulate ~ max. 80%, Novac ton 1100 He SSchéma stanie je na obr. 75. Anténny signal je vedeny na vstupny vt zosifovaé (Ty) sladenym vstupom avystupom. Integro- vvany obvod 10s, TEAS, obsanuje dali vi Zosthovas, zmiesavaé a'at zosilhovae. Vj- ed 1a 2 10; Woria vstup vf zosiovaca, Batam na vjwod 3 mozeme pripojt sign Avc'a tym ovpiyvtovat vi zosiiovat. Na ‘jody 45, 658 pins rezonanény obvod Imiestneno osclatora a hystaly. V nagom Konkretnom pripade si tu zaradené prepina- {om Pray prepinatelne KryStaly (Xy, Ko, Xa) Ne vjvode 7 mame k dlgpozici mf signa ‘Sem je pripojeny rezonantny obvod Ls, Cxs fa demodulatna cloda Ds. VYvod 8 je zen. Yywod 9 je vstup zosiiovaca AVC, Kony ostava signal z diody Ds. Na vjvod 10 sa Drpaja S-meter, v tomio pripade je vSak Fahradeny rezisiorom 10 KQ, navyse nam poskytuje signal AVC, Kory je prvedeny na Natu AVC (vjved 3). Vyvody 11, 12, 1360 Yatupy Astuproveno mf zosifnovata, Tu je Drpojeny Keramich titer 455 KHz, Kor jed+ Roznaéne uréue selektvity clého prjima- a, Navjvod 14a pripaja Kacny po roi \Vjjos 75 e wstup zmiesavata, na Kory je pepojeny mt transtormétor Ls. Vyvod 16 e \Wystup zmiesavate, v tomo pripade je vSak newyualy. Detektor reaizovany dibdou De vyraba signal pre sumovl branu. Cez potenciome- {erFyo a ciddy Dy. sariacia ranzstory Ts ‘Ts zosiiovae urnove| brary. Ked wanzistor ‘Tre zalvoreny, potom tranaistor Ts je vO- Teny a skratuje vyvod 7102 a 20m. Vyvod 70s je. velup. Koncového. zosliovaca, ‘TeAB20: Ked priimame signdl dostatotne| Intenaity, tranaistor Ts preyde do vodivého ‘tava Zatvortranzistor Ts, nf demodulova: fy signal sa teda zosiuje bez zasahu, Potenciometer Res je reguatorhlasitst GaN 221 Dy a By MAKE oy -TOAKAO aa br. 75. Schéma zapojenia rélostanice 10, ~Tesse0 ‘Stabo Delta ~ 02 “ranzistor Te vo vysiolatpracuje ako osc predldena cievkou L, ryt. Na vjstupe zosiio- (Crealizovanho tranzistorom 7 je doin priepust. Sil sutasne aj na isposobenie antény. Prutova anténa je ri vysielanireproduktor pracue ako mik rofén. Je pripojeny na bézu tranistora ‘ory v tomto pripade pracuie ako riadeny Zzosifhovaé. Radiac signdl je odvodeny 2 vj- ‘Stupu koncoveho mt zosovata. Je modu lovany aj osclator a koncovy supe ysiela- os Volaci tan sa_generuje oscittorom AC (72). Aktivizue sa prpojenim emiterového ‘edporu na zem. aka dvom intogrovanym obvodom pou- Zvanjm v teto radiostanicl je obvodove FieSenie vetmi jednoduché pel priatetnych arametvoen a ‘zachovani zakladnyeh do- pinkovych funkei potrebnjen v obtianskych Fagostaniciacn, PodstatneziditejSou je nasledujicarécio- stariea, MIDLAND KOMBI 77 861, Ktorou $a Obaznamime. Co sa tyka je kali, Wor! hho zeroja produkuje wistupny vf vjkon 4 Zékladné technicks ajo si Irekventny ozsan~ 26,965 a2 27 405 MHz, potet kanélov ~ 40 (syntézor PLL), Jimpedancia antény ~ 50 2 (pristugenstvo rnastavenej——frekvencie wTeleskopicka anténa s predi2avacou ciev ou a prispésobovacim from), ‘apajacie napatie - 12 V pi prenosne} pre vaazke, 13.8 V pri mobine| prevadzke, pomocné funk ator. 222 Kole sumova bréna, HiLo repinat vykonu, S-napal, ~ vf vist ind CARAT RADI Wysieia: vstupnywikon 4 W pre mein prevade- 3W pe prenosna prevaczku Hi 41 W pre prenosna prevadzku Lo, loka moduldeie ~ asi 90%. Prima: ‘supethet sdvojtim zmieSavanim, s i pred 2osihovatom, Citvost — 0,5 nV pre SiS = 1008, Selokivita 8 kH2/~6 08, rozsah Sumove} brény ~ 0.5 ad 300 x, ‘medarekvancia ~ 1. 10.965 MHz, 2.455 KHZ, at vjetupny vikon - 2.8 8 2. ‘Schéma zapojeniaragiostance jena ob. 76. Radlostanicu popiseme po hlavnyeh funkénjch éastiac, Syntézer \yutiva,integrovany obvod MMS5104, prip, MCT45108, Podrotnejse o chlo ob Yodoch sme psa vkaptolo rekventnych syntezéroch. Na vjvode 5 10 je logické UtavetH, preto na vystupe osciatorového oi jefekvencia 10 kHz. To znamend, 26 Vnatom pripade je mozné generovat eke vencie v rastn 10 kHz. Vyvod 7 je vystup inikacie synchronizacie lucky PLL. Ked le luca y synehronzic, tak Jona vivode ‘uroveh Ha otvara sa vystupny tranzistor syntezéra (Tro). Zo syntezéra dostava signal jecnak zmie- Savat vysielata (TX oul) a jecnak 1. 2 2 _mieSavaé_ prjimaéa (RX out, REF OSC ou), Vysielaé a pry zmiedavaé priimace ‘ostava rovnaky lrkventny raster (26.965 a2 27.405 MHz + 10,695 MHz). V toto. ob- lasti (okolo 30 MHz) pracuje, VCO, Troy Vstup programovatetného ‘deliéa 10 Je schopny pniimat fen pomeme rizke trek- ‘enc, proto je frekvencia VCO zmiesana SfrekvenciouX,oy,38,38 MHZ(Tio: 2 Tic) Rozcielov) zmietavaci produkt je potom ve- chrénia vstup pri ‘mata pri vyselani. stupny vi zosiitovat so {Zavedenjm AVC je realzovany vanzistorom ‘Tyg. Smeter (meract pristoj M,) je budeny, 2emtocu tranasstora Tys, préom ctivost Pristroja sa nastavue tinwom VR. Signal Jokdlneho osclatora” je vedeny do emitora prveho zmiesavacieo tranzictora Tp. Za ke- Famickjm ftom Fi, (10.7 MHz) nasleduje runy zmiesaveé (Ty). V obsdvach zmiesa- \vatoeh je zavedené AVC. Za keramickymi filam ‘drune|medzirekvencie, Fs, Fla (458 kiH2), su jednostupove mf zosinovace (Tye. Ty) 80 2avedenym AVC. Z emitors trandictora Ty |@ odvodeny signl pre obvod Sumove| bey Sica pasma priimaéa je pevne nastave- dttitvam Fig a Fly Signal AVC fe ziskavany ‘2demodvlasne cody De po fitrovan ean om Py, Gye Sif0U FC oko}o d6dy Dy jo ‘ealizovany obvod ANL (pottacenie porich) Do nf zosifovata je demoduiovany signal vedeny cez potenciometerhlastost VA Nizkotrekvenény stuper Zosifiovaé demedulovansho signal pii- mata a modulacny zosinovat je tvoreny ItanaistormiT++a2 Ty. Preszosinovae (ran Zistor Ty) je riadeny pri prime Sumovou branou (T, Ts) apr wysielani modulagnyn limterom (obmedzovatom) s Ts. Tyo. Na vjstupaom transtormétore Try je oddelené sekundarne vinutie pre reproduktor a vysie~ lacl stupef, Fiadiac sign! Sumove| bran je odobera- fy z emitory mi tanzistora Tj Ooporovym teimcom VA, sanastavujehora mez civos- 1-2 polenciomatiom VR plynule civost ‘obvod Sumovoj any. Chyba-ina anten- ‘nom vstupe uBlloény signal, je potrebné na- Sait potenciometer tak, aby sa Tr peave ‘dost do vostveho stav. Vtedypreide Ts do nevodiveho stavu a dibda D, zvAesi nape a emitore Ty, Klory, Sa. tim. stane Repriepustnjm. Po sinojse anténne signa Iy 2 2mensi napatie AVC a Ty prejde do evodiveho a Te do vodivého stavu. Tym s ‘ebiokuje nt zosiNovac! kan a2 reproduk- {ora ea o2ve demodulovany prima signal Modulatny imiter je tadeny 2 druncho ‘sekundarneho Vinutia Tre, pomocou usmer- fvace) diogy Oa, Koa ma predpetie nasia \vonérezistorn Fs, Flag Jednosmernym na patim po vomerneni nf signalu eu ‘iadene trandistor Tya To Kore upravujuampltudu na bazach Ty a Ty2 Propinanie priem-vysielanie Pri prepinan nie je pousite obvykié ieSe- fle $ rele. V pizdre mikrotonu je dvojpolcho- YW) trojpolovy prepinat Pry, KoNaKt Prac Spe ‘na vysielacie a piimacie obvody. Pr rime Dlokuje miter a odo emitory Ts 22 Ts od ‘zeme. Pr vysielan ion odoiokue @ DIOKue Iranzistor Tye, Kory je suCiasfou priimaca. feito fast sme sa obozndmil so Styrmi typmi zahraniénych obtianskych raciosta le. Nakim cielom bolo poukazat na zauj- ave abvodove regenia, 2 Korjeh by mal Vaniknif dobre a utitocne konstuxsne na acy. 3. Konétrukéna éast V tejo Cast st popisané obvody a névod na stavbu jednoduche| obtianske|raciosta- nice. Jednotive obvody a mechanicka kon- Strukcia su popisane dostatotne podrobne. Menej skisenjm racioamatérom doporuéu- Jomo presne docrtat popisany navod na Stavou, aj co sa tyka mechanicke} Konstruk- ie radiostanice. Vzhtadom na‘modulovd koncepcu stance, skusenejslamateri mO2u votne experimentovat a na zakiadeteoretic- koh kaptol dopifoval uvedené zapojenie raciostance, Tse Ty 250398 asc o2sc1780 $2scm09 Ten 254709, Th fon ascons Taste 2503096 Tacla= 25088 alan 28070 Cova 588 | Dye 160 \ i | J n: Tew Yer] | aeroscout & JS sar Py % am |etogee a Bt oy Lam rn ke is Pet Fo le. [eu] cot i navthovani réciostanice sme brali do Livahy skromne moznost,na kore je viaza- na vatsina radioamaterov. Odzrkadiuje sa to hlavne v jednoduchosti Konoepcie Obvo+ ‘doy stanice av pouslti nendrotne| sucastko- oj zakladne. Naslavenie tidiostanice spotiva pred: véetkjm vnastavenivfobvodov. Vtaka pou Ziv integrovaného cbvodu a kecamického {ira v primagi odpadne potreba zloztého rnastavovania rezonanénjch obvodov vstup- fel jednotky a fia sustredene) selektiviy, Dalsie zjednodusenie znamena aj pouzite Iystalov v osclatoroch Upozortivjeme Gtatetov, 20k stavbe rad ‘ostanic je potrebné povolenie, vydane pv sluBnjm povofovacim organom, vid kapitoly 5 3.1. Blokova schéma rédiostanice Princip Ginnost ésiostanice, rej bioko- va schéma je na obr. 77 vysvetime pro hasledujice ceximy préce: 1 Propinat K je rozopnuty,jedna sa 0 pi jm. 224 Gam 3 2. Prepinaé Ke zopnuty, jedna sao vysiela- mI oe br. 76. Schéma zapojenia rédiostanice ‘Misland Kombi 77861 1. V tomto prpade je relé Re v Kfudove) polohe. Na biokove) scheme ei kresiené ‘ontaky rele v tito polohe (poloha P), ro pte (Obr. 77. Blokova schéma rédiostanice Anténny sind vedeny navtup prima a, Kory jo tadonykryStalm, prepnanyni propinafom Pr, Prlimaé je apaieny @ Kone talfov rele Rey, Na'vystupe.primaca Je Kespozi demodulovany nf signal. 2 pri ‘aca adoberame a signal pre Surmewi bra ‘Ru, Pola nie jana vtupe priimaca sosta- {oéne sin signal Sumeva ana je aktvova- ‘dana ystupe ni preczosinovata sansob- {gv dednysgnal-Acje na vstupe primate Sdaatoene sry sign, tumova trana je Blokovana a prodzosinovae orepusta de: mmodulovany signal ber ovpiymeni. Ci ‘oot (rah spinari) Sumovel bray fe nasta vied jednjm ovladacim prvkor, prstup jmp cba. Ni predzosinovas [eae Iovatefny umodte asta optimal Ha sitostreprodukcie pn prime, 2 vjstupu nt Predzositiovata je signal vedeny na koneo 19 zosovas,korym je budeny reproduktor. V fetime prim meract pristoy M mera intenzty po primaneno signa 2: Prepnae kj zopnuy, el Rejopiiah rut rontaky fos suv pole V-Napalace Rapatijeodpojené od pimata aye pipoe- evra ebvody wysilaca, ‘Signal mivolonuje zsiiovanjkompre- sorom dynamiy, tory je budeny, spb ‘ekonStantnou iow, koncow mf z08In0- ag, nezavisle od lrovne mikolonneho $9. ‘alu Na watup Koncaveho zosingvaca fe Dipojeny modulany tansformator, zaber- Detujielcve ulohy. Jednak jednesmerne rapdjavanasorywsitaceno supra joo nak superponuje noo ednosmené naps tis modulany a sgnal Harmont) ter fo fealzovany doinoy prepustou a pasmovou ‘artou, Zabrafuje prenkani vsti ha imonickjch do anton. Aby nebo rebuden ‘tu primaea sgnaiom wsieata pr vysic Tani jenavstupe primaca och ante raleina dvojea diea. V opabnom orpade by ~boiopovebné daiiorelgna prepinane ante ry. Oscltorvysilata eid lageny kya 1 repinanym repinatom Pre Mera pr- so Mv tomo prpade mera vjstupni oven moduacnehe sind. § prpinetm Pr, osprannuty daiprepinsenapreat- fate Btoine) nace zapeuteho kanal. Zmienku si 2asi2i a) coved tv. beep tone’, ory generuepskfan tons tvanim 1810.58 pt propinan#rzimu vyslania na fedim prima. Oznamue pilemeow Konic ‘solani a prechod na orem ‘Vnasiedyiech asekoch sa, budeme ‘za0berat poarobrjm popisom jednotivycn bioxov radstance, 3.1.1 Spinact obvod P- V “Tento obvod zabezpetuje prepinanie diostanice 2 rezimu prem (P) do rezimu ‘ysielane (V) Jecna ea podstateoranais- {erowy spinaci obvod s rele, obr. 78. Prep pe con (Obr. 78. Schéma spinacieho obvodu relé nat K splnuje fuskoiu Ata. Pri prime je ‘azpojeny a pe vysetan je zoput. ‘Ak prepinaé K rozpojen,rezistory Re, Rezzabezpecujunulowy bazovy pructranzis- tora Te Reié Re je v Ktudove, polohe. Ako- rahe Sa zopne prepinat K, loGie anzisto- ‘om bézovy prud, Korého votkost je nasta- vend rezistorom Rep. Tranzistorprejde do Yodiveho stavu a reid Resa prtianne. Kon~ ‘denzator Czy ma dve Ulohy. Jednak chan tranzistor od prove Speky. vnikalice po Tab. 5. Paramette kontakov relé LUN [Druh rontaktoveho | Prechodow | Pronatane veieiny material edpor imal [Napatietvi | Prada] [Prd [Al [Zaniteny poset zap Gist stebeo 50 |0az3008s]00r a2 1,5] 90 10" 00 8 Ag ioe 2008t [Tw stiebr, Agu 50__| roarvo0 fosaras| 75 10 [aatokel nis) so__| oars | omo2| s 3x10" Stiebropaadum lpowt Ag 70%, Pas0%,Autoum| so | oat25 | oao2| 5 3x10" rozpojeni_obvodu. s indukénou ratazou {a jodnak zavadza tasové oneskorenie me {21 rozopnutim Kontaktoy rola prepinaéaK, ‘Toto éasove oneskorere je vyunte na ger rovanve ton pr prechode 2 fetimu wsiela- ia na teaim prim ovate rls fe ypu LUN 2621.5, Pre zauj mavost sU v tab. 5 zakladné paramete Feanyen ypov Kontaktov rele. Je potrebne si luvedomit,2e vpripade materialyzialo~ n- kel, mozeme ich zatasit maximainym ped- dom 0,2 A Pretote wsielae, Kory odoberd fiskotkonasobne vaesi prud, je napaiany ez kontakt rele, bolo potreané ‘si Zoi Fiesenie na odfahéenie kontakt, Preto sa pri ‘wsielan cez kontakt ele napala lon oscla- {or wysiolata,kjm budiaci a Koncowy supen \ostéva napajacie napatle z modulaéneho twansformatora aj potas primu. Samozre- me bez Budenia osclétorovjm sgnalom ‘odoberajézanedbatetny KUdovy. pred ‘Takeo riesenio umoshuje. poustie rele kontaktmi 2 fubovolneho material 3.1.2 Nizkotrekvenéné obvody Nizkotrekventna dast réciostanice pozo- stava 2 kompcesora dynamiky, nf vykonové ho zosinovaéa a obvodu beep tone”, ob 7, ‘Kompresor dynamiky sid2i na zosinenie ‘a kompresiu mikrotonneno signal, piéom ‘ha jeno vystupe je prioiane Konstantna Uro- ‘en signalu, nezavise na uroval vstupného ‘Signal, Bez Kompresora dynamiky by prak- ticky nebolo mozne.dosiahnut kanstanind lok moaulace. Pre slabe mikrofonne sig- nly by bola hibka modulécie mala anepria- anivo by ovplyvfovala dosah wysielata. Pre ‘rls siné mikrofénne signdly by bol vysie~ Ia¢ promaculovan.V pipade hbky modu: Ice m> 100 % narastaskesienie modulo- vanéto sana a.na vistuoe wscata sa ‘bjavbonate spol wyssicn harmonic Ih 2diek, Koré mali zanasledok vis Wfudenie TV a rozhasovych priimacov. vedone vapofenie Konpresors dynam ty umotivje usinnt Kompresiyvstupajeh ‘Stgndlov 20 Srokeho interva Uv. Joana ‘31 0 neinverujuce zapojenie operaénéno {2osinovata so zavedenou regulatnou spat rou vazbou (0). Prtate napajanie OZ je ‘atom pipade resymevick fe napate- ‘yim delom Ry, Fu vyvorend tz. ume rulana neverujicom vtupe Napalace na PaieOzjelivované Conom Fs, Ce Napa Wi zosinene stupa s rozpojenou regulat Tou spatou vaziou je nastavene restr) Fe. Ry Kondenator Os je odsefovac ma dosafoéne vel kapacty na fo aby neov Bywrovala pronasane tebvencne, paso. Priya Woranapstony doi Vier tozapojeivanzsor race akonapatim fadenyospor Ved odpor parton ombinacierezistow Fa osporutanzistora ‘Wie zavsi od spatrovzboveho toguat nb proc, iskavansho pripoenim Sexo. ‘eho detekiora na vystupu operagneho 20 Ssinovata (0, Dy, CP). Kondenzatory Cs, Ga Ge st odefovace,iorjen pouzie fe nuiné’ 2 hladska.zavedone) umole) MUN. Kondencator Cy tite vt ruse snl. Uroven vystupného signalu a tym a bk rmodulcie vysielaca sa nastavje odporo- “im tom Fa Slacks prvosovd charaterstka kom: presora dyramky pi fekvenct vstupneho Signs 1 Kizjerna br 60. uvedoneho ‘brazku wypva de optmainy interval vtup- ‘yeh napat je 0.02 af 2. (Obr. 80. Staticka prevodova charakterstika ‘Kompresora dynamiky “Takavané .ctivenie” kompresora Je 2é- veld 0d Casovej Konstanty r~ FyCr. ‘alsin obvodom nf Cast radiostanice je ‘ebvod beep tone, realizovany na baze C350 ‘vata 555 (103). Pracuje ako Kasicky stabi 1y.mulivbrétor s motnostou blokovania, ‘Taxéto obvody u niekofkokrat bol popisa- rng na slrankach AR, preto sa s podrobaym popisam nebudems zaoberat. Vysvetime fen princip generavania tonu pri prechode refimu wsielania na prem. 'Vrezime primmu €asovae 103 rie je napdja- ni-cez Kontakt rele ley, nemozeteda gene Tout acy signal. Pyne ha ‘Sbvod pripojené napajacie nape cez kon {akt relé Fo, ale Jo sutasne pripojeny a) Dlokovac stip (vyvod 410) na zem (bod A) ‘kfuéovacieho prepinaéa K. Ant pomocou Vtomto pripade sa negenerue 2iadny sig-. Se peusenacie PCr adil me be ceca rec cia tase tee ise oe terete scene aloe ec beene sd Pepieesr eee Serene Tiseasamearerae tamara (er. 87. Obrazec plosnych spojov (W221) nf Géstirédostantce (str. 3 obalky) rmodulétor rc 2 oa 7 br, 83. Rozmery chladicov nastavuje vetkost vystupného signalu mult- viatora, \V nf vjkonovom zosiovati je pouty Integrovany 0ov0d MBABTO, v kasickom 'doporucenom zapojeni az nakon- Cenzatory Cro, Cy Kore upravul frekven- {nu charaktorstu zosiiovata, Zosiiovaé Spltuje ave ulohy. Pri prime zosiivje demo- ‘Liovany nt signél praca (bod C) a bust reproduktor, pr vysielan pracuje ako modu- lang zosiiovae. ela nf cast rédiostanice spolu s relé ‘a. modulagnym transformatorom je na jed- hostranne|oske posnjch spojov podta ‘br 81, Rozmiesinanie sueiastok na doske jena ob. 82. Je zndme, 38 integrované obvody MBAe10 st znaéne nachyiné na kmitanie, preto doporucujeme pouzvat uvedeny Sbrazee plasnych spojov a rozmiestnenie suéiastok na plosnom spoj Na chladenie IO fie su Kiadene 2adne 2vjsené naroky. Roz: ‘mary a var dvoch moznych chiagitov su na, (br 83, Chladéz ob. 88. a,mOzeme ziskat ‘apr. odrezarim 2 profloveho chladéa. ‘Madulagny translormétor ma prierezjadra "tom. Protoze cez vinute transforms tora ese jednosmemy napajacprud tran- Zstorov vysielaga, je pottebn6 zn pI femanencie jada zavedenim vzduchove} Imodzory prubky 0,16 mm. demodut reproduktor S19N61 ce, i t ig R20 4 += uM : suBpanel aneziodi zs boty pre 10 MBABIOAS 3.1.3 Prijimat ‘Na zakiade pratickjch skasonostinazio- ‘ejgou a najproblematckojéou casfou tadiostanie je prlimae. Musi pint prisne kate, ore Sa amaterskych zariadeniach dosanuju Casio len vetmi obtiazne. Na oD- Jektivne posudenie vastnost piimaca pou- ‘ivame také parametre ako je nap. = pomersigndly k Sumu ~ pomer vjstupné- holwjkonu ubtoéného signaluk ystupnému ‘yjkanu sumu, meraného na wjstupe prima &, ~citvest obmedzend Sumom — minimsina {rover vstupného signal, davajuca Stan- darcny vystupny vykon dosiahnuty pr zvole- ‘ej hodnote pomeru signalu k Suu, ee imaximalna cilivost ~ Woven vstupného ‘signalu modulovaného 400 Hz na'30 %, po- Itebne pre standardny wystupny vykon pr astaven! vEetkjch ovladacich Gast priima- fa pre maximaine zosinenie, = Selekivta ~ schopnostpriimaca odgelit iadany signdl od neziaduceho signélu blz- ie| frekvencie, = frekvencie, “zmena naladene). , = nediadiice viasiné oscléce, at. Na ob. 4 j jedhoduchy priimats integ- rovanjm dbvodom, Kory spina potiadavky agen na priimaée jechocuchych obéian- skyen radiostant, re ORST pouzivame antény so zamou impecanciou. Pri dosiahnutetne}_citivost S-meter —prjimak——_osclétor D 8 “seta SMK_2MK mikroténne | suk ‘Obr. 82. Rozmiestnenie siastok na doske nf éasti (spo) A je realzovany plosnym spojem: do voinych dér 226 Gatti YNUTD *S ‘pod ral pat C+ vievo) axaaee wes (br, a4, Sehéma zapojenia prmaca rédiostanice prjimaga AM na fekvenciach pésma 27 Nz Jo aktualnesia otazka vykonoveho ‘rspdscbenia vot! Sumovem Ak By sme a postavill eniimae s extreme nizkym Sumo ‘tupnjch obvodoy ak pr urovniach vstup- ‘ného signalu pod 1 uV by bol zrozumiteiny prem aj fak znemoznenyrusenim na preno: ove} caste, Kore pancpiaine nemosno pe [Ani odsranit (mal odstup S/S na vstupe). Dominanina je toda podiadavka vjkonoveho prisposobensa. ‘Anteny na fekvenciach daného psma aii) reaktaena 2iozKi @ su Kompencova fe reaktagnjm élankom, pricom je sueasne ‘vanstormovand Ginna. zozka impedancie ‘antany na hodnolu vstupnéno odparu napa ata, resp, prlamo na vstup pelimaea. Také- to anteny” majo. vacsinou. Impedanciu 50.Q{nesymetcks vot! zem)) s pribizne fulovou jalovou zio2Kou v pésme 27 MHZ {ladené anieny). ‘Ladena anténa sa méze tosne naviazat ‘na optinaine navehnuty vstupny obvod pil- ‘maga, pupadne sa naviaze cez impedaneny Iwanstormatoc, ob 85. Transformatorzdvine ¢ Prints br 5. Pispeatent antényk stip pri ne impedancivantény na 2eland uroves im 5a dosiahne prisposabenie. V pra nie v2dy ‘yyhovuje takelo prispésobenie. V urétyeh Pripadocn (napr. paralelné spojenie vstupu Pemaga s Wetupom vysielaea) je wyhacne- Sie votné naviazanie vstupnsho obvodu na anténu, Kora z hladiska prijmaca nemusi byt an'ladena, ‘Sledujeme teraz obr. 84. Vstupny rezo- rnanény obvod Cas, Li s pomeme velkjm fekvivaleninjm ogporom je viazany na anto- fu (0d H) cez vazbovy Kondenzdtor Cia, Kiorymé dostatotne maid kapacty (pt 27 MHz asi 500 ©) k tom, aby anténa siz Kou impedanciou nerozladia rezonancny ‘obvod. Vstupny rezonantny abved je jecno~ ‘uchy pretoze sekundame vinuie Le so YetupnoukapacttoutranzstoryTslacidaleko nad frekvenciou 27 MHz. Diédy Dy, Dg cha hia vslup zosinovaca od velkjch napato- ‘Wjch Urown pi vysieiani ‘Vetupny 20sinovae realzovany wanzsto- rom Ts (isk asi 26 dB) zabezpetije potred- 1 zosiinenie signdlu. Zosiineny anténny Signal sa vedi cez transfoemalor Ly, Ly dO ‘elupného vt zosiovata obvodu IO, (vjvod 1, 2) Rezonanény obvod miesineho osciée toca je rpojeny na vivod 6. Na tento vod a vyvod 4 (bod |, J) SU pripojene krystly Tiestneno osclaiora, urcujuce priimand frekvenci. KryStaly prepina Pr ‘Na wjstupe zmiesavata (vjvod 15) je za Pojeny mitranstormator Ls, naktory je navi Zany." medairekvencny —Keramicky {iter F (ass kr). Filrom sustredena| selektvity 52 vo vBeobecnostl dosahule lepsiasolekt- vita priimaéa. ale vzhfadom na ziobtost \yhotovenia a ladenia rezonanenych obvo ov fia je pousite prifmata s keramickjm fitzom adévodnans. AKO mt vanstormatot fe outtyjaponsky transormator soznacenim lara tou tarbou. Mozeme ho ziskat z0 Starého tranzistoroveho priimaca, Zakladné parametre a Gslovanie vjvodov transforma fora 80 na ob 86 “HC acne {akusticky Sum) na zem. Na potenciomet Fasitost Reva tymaj vbode C bude pribizne ‘uloventnapatie. Aksana anténnom vstupe ‘Objavi uztoény signa, tak sa tanstormuje fa u2ieény mt signal a bude diodou Dio N) je propo. Jeny na dosku nf cast. Zemniace foe Sosiek ‘yslelata, priimaca a nt Cast su takte? prepojené Zo strany spojov apr. tenkyrn ‘medenym pasixom. ‘Napajact konektor ma jednu zvlaéinost Pri pousiraciostarice ako prenosne oopoj ‘obrazovacl prvok @ osvetlenia meracieho Dristoja. Tym sa zmen! odber produ 2 na Dalacieho zdroa asi o 0.2 A. Na tito utely ‘plne|miere vyhovuje nf Skontaktova zasuv- ka, Cistovanie wivodov a zapojenie zasuvky resp. zastciok je na obr. 103. V pripade 2akiadhove| a mobine) prevadzky ma 24. ‘stra prepojens kontakty 5 a 4. Tym je sunrz/e0 — womme marae (Obr. 105. Schéma zapojenia napajacieho ‘slefového 20°02 ‘zapnuty aj zobrazovaci prvok aj osveenie _Obvod_-maracieho,pristola.pozostava Imeracieho pristroja. Pri napajan z prenos- 2 prvkov Dy Dy, Cay Ruy & Ry Pi vyseianl fe ne] baterie su v8ak odpojene vzhladom na nf madulagny signal usmerneny dlodam Ds, rozpojene kontakty 5 @ 4 Dy, Vjchyika meraciono pristoa je zavila Zmienku 81745102 a| mikrofon. Mze byt na Urown modulatného’ signal indkuje Pouttyfubovolny, Kory déva wystupné na- —teda, aj Ked nie pris presné, hibku modula Dalle okolo 50 mV. V mirofone je vstavany cle. Pre na8 Uéal vEak tato presnost uplne ikrospinaé:na prepinanie 2 rezimu primu postatvje pretoze inikator ma len Kontrolo- do refimu vysielania a naspat. Vyhosne je vat spravnu innast ni zosifovacieho 12 pout tovarensky mikrolén s prepinatom, — tazca, t é:ma dostatoénu rover moculaé- Kory 2wpkne byt v prea ako pristusensive ny signal. Vpripade prim je merac prio} ku kazetovému magnetot6nu. V pripade po- budeny signdlom AVC cez obmedzovact {teby je nutne prepojt Kontakty mikrofénne| —rezistor Rap. ANI v tomto pripade podobne ‘Zésuvky podta pousiteho typu mikrofonu. ako v prechadzajicom mie je na 2vadu Zaklaane zapojenie mkrotonne| 2asuvky je mald presnost. fa obr. 104. Av tomto pripade je pouata Bkolikova nf 2asuvka, 3.1. Siefovy napélact 2dro} V pripade zikladove| provadzky sa ré- iostanica napdia zo sietoveho stabilzova 1ného 2droj,obr. 108. Vo funk stabilzato Fa pracuje integrovany obvod MA7812. Us- rmertova¢ e mostikovy (Dy, az Dg). Konden- Zatory Cro, Cr, Diokuju vi zlodky Superpono- vane na sefove napabe. Tantalove konden- zZalory Crea Crs zabezpetuu stabil obvo {4 IOs, Na indikicu zapnutého stavu zeroja (br. 104. Zapojenie mikrotémne| zasuvky siti LED Dex Prierez _“jadra_transtormétora je = em®. Primame vinute (220) ma eet zavilov my = 2000 2 dtu 2 0,46 mm szzige seriope ner rte po Eat sekandémo vate 1759) ne™= 174 rice tnte iar eran Cul, iuneine wens A arazec plosnieh spojoy napéiacicho etm — MaKe A zefojae na Sb 108, cxmesineni seas. oe ion e na obe 107. Inegrvany obvo ie , eI Karr Chladeny miko peckom, Koro rr ee |, | ‘mery sU'90%30 mm, hrdbka 2 mm aje ohnu- joy besrew stov_ bene dow Sioa o za ‘ent ap ros epee etouy Zao} je vyoaveny palubnou zé- Wainy 90S ‘ester oh suvkou pouivanu v automobiioch na pr Pojenie Servisne|ampy. Poutite taketo 28- (br. 108. Zapojenie napajacich kanektorov br. 108. Obrazee plosnych spojov zeroja weer} Sa 003 (br, 107. Rozmiastnenie sutiastok na do- ke 6665568 (Ob, 108, Zostava rédiostanice ‘suvky je vyhodné najm@ pret, 2e pri mobi- ne| prevdzke moze byt radostanica napa Jana pomocou rovnakey napéjace| Sry ako Dri napéjeti zo sietoveho zara. 'Napajct 2dr) je umiestneny vjednodu- ‘cho skritie vyhotovene| 2 hinikoveno ple- thu. Rozmery mechanickjen cast neudava ‘me, pretaze vatsina zaujemcovurtite nebu de méct zohnat doporuéené transtormato rove jadro a bude musiet prispdsobi rozme ry sktne k rozmerom transtormétora 3.2 Mechanické konétrukcia Zakladne rozmery radiostanice su Sevxh ~ 17550200 mm. Na dbr. 108 je z0siava ‘adiostanice, kde Mlavné mechanické East ' vacsie sitiastky su oznaéené poziciami nasiedovne: 4. Predng panel, obr. 109. 2. Zady panel, obr. 110 3, Botnica, obr. 111 4 Suopanel, obr_ 102 5. Doska vysielaéa, ob. 94 8. Vjnonowy tranzstor To, 7. Doska palimata,obr. 9, 8. Doska nt cast, obr. 82 8, Reproduitor. 10. Fels 411, Modutaény transtormator 42, Modul prepinaca, obr. 112, ob. 97, ob. 98. 13, Morac piso 44. Mikcofonna zasuvka 15. Napdjacia zasuvka, 18. Tsegmentovy zobrazovad, 47, Potencomeler Sumove} briny Ps 48. Potenciometer Mlasitost s vypinacom Ra, Sy 19, Anténna zasuvka 20. Distanené tabi. Dosky vysiclata, priimata a nf Casi i priskrutkovane k boeniciam 2 doa. K bot lam je take? priskruttovany zadn a pred- "panel, dale pomocou 4 digtanénych ubi- ek aj Subpanel. Na_zadnom panel je Umiestnena antenna zasuvka, napajacia 2 ‘suvkaataktiez jena zadny pane! pripevneny elektricky izolovane vykonovy tranzistor vy- Silata Ty, Pomeme vetka plocha zadného anelu zabezpecvje potrebné chiadenie stra [Na prednom panel sa otvory pre obicva potenciomete, prepina’ kandlov, 7segmen tov zobrazovae a ncikaeny prio), Okrem {oho je na precnom panel! pripevnend mi- ‘rot6nna 2ésuvka Botnice,obr. 111, s0:zhotovené 2 Hiniko- eho plochurky 1 221.5 mn (prip.2008- Tovéno, RrUbky 0,8 mm). Po prerusovaneh ‘atom priimaga. Generator na ¥stupe pri 8 Seronosnd, Sm 8 Fou * mata ma zapnut AM (m= 0.3, 8 : frog ~ 1 KH2)-Datokéna cidcaostavapipo- Jona, Mesatrokvenene five laime na max Moai ant ado Elo piece torso br. 115. Namerand amplitidovdtrekvené- Tainy signal na vystupe ft zsinovaca, gon Ines “Oss at O2mm Ca, ny charaktensina vat prjinaéa”‘Sueaunesladujeme skresieniedemodvlova- cep wacarter ee ‘ného signalu. Po naladeni musi byt minimal- bite) tartomatn a et ato sal. Ponta yt minimal ‘Solaca_Sonda potyskopu so vstupnou kapa- ee tou 25 pF a veupnjm adporom 100 K2 (8 veqemo sae prolattnes mina 3.3 Odivenie anastavenie _poutiim predrecnéno csiea 101) bola Syodtime saoichpeladtefnost, minimaing radiostanice ana Avene naviazand apacios 1 oF: me minapatenawyvade Past) cosanane Generators wystupnym ederom 02. bol Voch pachach doadovacieno jada 203 Za predookiadustarostve| price pxiosa- Polen na veluprnmakavazbOvoWkape ovedaigach rezonanene|ndukcnost Kad ‘zovan OPS by sanemalvysiytnuttlacno | 3a Ce 9] 2civok.Prladonimedarekvence osc problemy pr outvovan’ a nastavovani bv ‘atone le lve oe Sov racostanice. Nt obvody skonrlujeme nie osclistora primata 30 nedosioKobmedzovant vo a Pomocou nf geraatoraacacioskonsNe- — priamemerane tewence umiora ne osifevad, Sudaae by ae mao do, wenie vt obvodovrozdelime na mekOIKO jp mane fagsceeme chlo ale aie iv detektore 2 Sigjene Mf obvadov rozdelime na niekclko jo meine, kode zromne,rieje vhocné prbo- Fracska musi by vsupna vurove a hibka HE Biel plano na kr resp: na eae. Nadaatw dosiactne vel, 1. Nastavente vstupnjch nantny/govodLs, Cx Vinosnaiisienasia: "a ngsiavovanor vot ol po naladen ‘obvodov prijimaca vata. Clad toda pripoime na wystup mt Priimaca dosiannuty zisk od vstupu po mina Tutiovaea Adsa (had, ha up pipe rode Z ABs prbline 80 dB (pr zapoje mata pipojine genet menovt rek- Tada wysiiac ozdeime na ave cast ‘ime na mi frekvenciy 455 KHz. Ked20 me re ztrekvenéne obvody este nie sU nastave. _ * Ladenle vistupného odladovaéa Nastavenie spotiva v naladen’ rezonan- -Enych obvadov na vstupe a vystun Fozonatng obvedy su impedantne odd 16 wanzistorom Ts, ale venladom na to, Ze Covey, teats Lenemaitenace yy, Sgtabvene cbvoy ote nig ed masave, MG etl armonicks (ni na in ord waza.” FS obe 6. Ak nomame wou te _WtUBNAnO harmonickdo tra) Lorradoatanee Vsup sioata[e copa Detekor postop (ob. 118) ma vstipny ry. Sondu vf volimetra pripojime na ‘anény cbvod Le. Kapacita sondy nesmie byf vacsia ako niekotko pF, vstupny odpor sondy by mal byt minimaing desitky Ko. TNapatla AVC ovpiwhuje odpor na vstupe Integrovaného obvodu A244, so vstupnou Urovtou sa meni tmenie rezonanéného ob- vodu v kolektore Ts, Preto AVC vyradime bripojonim vwodu Shzs4 na zem. Frekven- ‘ia generdtora na vstupe primata nech spada do stredu poutivaneho pasma. Jad- ramicievok Liga La, Ts, Ta). Ostatné obvody (105, meract pistol, Ts, Ts Tyo, Dis ad Day, 2) flo su z Nadia pre: vadzky réciosianice nuiné, zvySujé len kom- frontnost obsisy. Je mozne ich ednoducho vwynechat tak, 22 sa na plosnjen spojoch eosacla prisivéné pozicie sutiastiam: Zobitost mechanicke}, ale a) elektrcke| kondtrukce "zariadenia2vySuje | pousite 8 parov krystalov.Jednotive ryStly nie so a8 Kompenzované (kvl ednoduchost) ‘ preto je nuiné pripadné roztely korgovat "200 uv, + 2 6B = 600 nV, + 3.48 = (br, 128. Blokova schéma pre meranieka- ‘naove} selektvty \berom Krylov. Poutite jednoho pau kryitdlov 2nacne urahéuje ladenie osciato- ‘ov. Naprick tomu mat k dispozii vac kana love addvocnene, hlavne v letnjch mesia- ‘cach ed zahraniGne usenieGasto nemo2- fuje prevadzku na niektoyen kanaloch Zapojenie radostanice je mosné aj dopl- nif o'nlektoré dalsie obvody. Maze to byt apekiad regulator vt zosineria, obvod na pollagenie ruseria, pripacne selektivne vor facie zriadenio (odsek 1.1). Moznost uprav je veta, ale v kaddom pripade musime ve- ‘et co od stanice otakavame, aby sme ‘bytoéne nekompikoval je] zapojenie. 3.6 Skuisenosti s prevadzkou obgianskych radiostanic Funktnost a spotahlivost_réciostanice poplsovane) vkKonstukénej Cast sme overo: ‘all na dvoch funkénych vzoroch, ktoré po ladent @ nastavovani mali parametve podia seku 3.4 Dosah rosarc ule w who, itn ost antény, ibka moduldcie, élentost te Fénuapodmienky Sirenia. V urit| mire ted citvest primata protistanice. Pri praktic- Igyen skuskacn smo uskutosoval spojenia ‘ha vadialenosti 5 a2’ 16km. Vzdlalenost ‘km je zaruéens, ale 15 km je mozne do siahnut len za vhodnych podmienok, nama ed saecna orovny teren av pripade, Ze je jpasmo 27 MHz nerusené. Castérusenie 2a- Frani¢nymi staricami 2nemozfue spojenie ‘na vase vadialenost, Rayne v letnjch me- ‘Slacoch, kad su nanieonch miestach Urov- re ruSivjch signdlov Casto af $6, S7. i sku8kach boll pouaiténasledovne ar tery: 1. Tovdrensky vyrobend anténa ~ prutova, 50'2, vyska 1.5m, preditovgcia ciovka Umiestnens pri pate antény, CSV = 1, 2, Tovérensky vyrobend anténa ~ prutové, 50 0, vyska 1,2 m, predlozovacia cievks Lymiestena asi pri 278 wySky antény, Gveta. 3, Amatérsky vyrobend anténa ~ prutova, piibizne 50 2, yska 1,9 m, predizovacia levka umiesinené pri pate anteny ESV = 113 (it odsoK 3.1.8). Najepsie vjsledky davala anténa 1, medzi fanlenami2a3 nebo! S-metrom pozorovate- ry rozdil Potlagenie ne2iadicich2lotiek vjkonu vy- howe praktickym potiadavkam, Pri uies- ‘en’ anteny racostanice vo v2cialenost asi '30'm 0 Sprvkove} antenytypu Yagi pre TV 4, kanal a prove) arty typu Yagl pre pasmo VKV OIRT a CGIR nebo pozorovay Fé diane rugenio TV a razhlasoveho prii- mata, Civ primaga v porovnani s priimae- rm zahaniénjeh ORST fe skromnejsia. Av ak vahfadom na neustalerugenie sposobe 1é eleKtrckjmi spotrebiémi,stojmi a moto rovjmi veziclam: pine vyhovule. Rugenio \ipaeme je vyhodné polatit Sumovou br ‘ous. Plat tov pripade, 2e signal od provsta- ice je sine ako rudivé signal. Akonale |e uBtotny signal resp. Uroveh uBtoéného Signall porovnatefna’ 8 Uroviou tuSiych ‘signalov, Sumavi branu u? nemozeme pOU- 2Wat, pretoze mala Uroven uBtoeneho sig ‘al nestattk jo} ,otvoreniy Hibka modulaca je deine viadena Kom- ‘presorom dynamiky, 2a predpoNladu, 26 na Jeho vstupe le dostatoéne vetky mkrotbany ‘signal. Znamon to napatie nad 20 mV. i fomu Gtelu nalepsie vyhowue piezoelek- ttiky mikrofon. Newynoda poutita kompre- Soradynamky saprejavuje ody, Keg vysie- lame 7 hlutne} miesinostalebo 7 hlucnéno ‘aula a véotky Nuky st Kompresorom dyna miky 2osiInené, obr. 80 ~ oblast 2.V Tom Dripade je whodneigie pousit dynamicky mikcoton, ktory dava napatie pod 20 mv. Viedy kompresor pracuje ako zosihovad, ‘0b. 80°~ oblast 1 Dobre sa osvedtilo pout meracioho pristroja na merane nioky modu

You might also like