c Ê


 
 
 

 
    


á


   

artikulovaná reč
abstraktné myslenie ± vytvárame si pojmy
vzpriamená chôdza (ale toto nie len pre človeka charakteristický znak)
schopnosť predvídania a plánovania aj do ďalekej budúcnosti
práca ± výroba nástrojov a zariadení opakovanie, podľa nejakého vzoru
spoločenská deľba práce ± človek je biosociálna bytosť ± spoločenskosť, sociálnosť

 Ê
£ikrobiológia (baktérie), botanika (rastliny), zoológia (vlastnosti živočíchov podľa tried), anatómia (skúma
organizmy), histológia (skúma tkanivá, ich mikroskopickú stavbu)...

 
Ñátková premena (prijmem látku a premením ju na inú), výmena energií s prostredím, rozmnožovanie, rast, vývoj
druhu (fylogenéza), vývin jednotlivca (ontogenéza), dráždivosť, dedičnosť, premenlivosť, pohyb...


Vývin - rast a vývoj, dozrievanie jednotlivca
Vývoj ± celého druhu

ÿ Ê  

 
 !
 
 

" " #$ %
&'  % (
)')  ') *% 
"
% 
+ &',+ &')+ &'+
&'%% -+ . , 

‰ je procesvzniku a vývinučloveka ako spoločenskej bytosti, proces vyčleňovania sa človeka zo
živočíšnej ríše, kmeňový vývoj človeka a jeho živočíšnych predchodcov v rámci vývoja stavovcov.
Spoločný živočíšny predchodcovia človeka a ľudoopíc (gorila, šimpanz) sa objavili na začiatku treťohôr. Išlo o
antropoidné opice (človeku podobné), ktoré žili na konci treťohôr v nezalesnených oblastiach Afriky, Južnej Ázie.
Boli donútené pohybovať sa po zemi. £ali zvislejšie posadenie hlavy, čo podporuje vývoj mozgu a lebky. Palec bol
posadený oproti ostatným prstom, čo umožňuje používať rozličné predmety ako prirodzené nástroje. Na základe
týchto zmien postupne prešli od zberu k lovu. Bielkoviny z mäsa majú vplyv na vývoj mozgu, čím sa zvýšila
vynaliezavosť a dôvtip. Napriek tomu ešte nevedeli cieľavedome vyrábať nástroje - až postupne si začali uvedomovať
užitočnosť nájdených kyjov a ostrých kameňov, ktoré sústavne používali. Zámernou výrobou sa naši predkovia začali
odlišovať od zvierat - práca utvárala človeka.

Antropogenéza = vznik druhu Homosapiens z jeho živočíšnych predkov a cesty tohto fylogenetického
vývoja

Proces, ktorý pojednáva o vytvorení a priebehu vývoja človeka .

Celý proces antropogenézy trvá od 2. polovice Treťohôr cez najstaršie obdobie Štvrtohôr až po súčasnosť ±
je to cca. od 20-25 mil. rokov až dodnes .

£y žijeme vo fáze Holocénu ± od 10 tis. rokov dozadu až po súčasnosť ± sme stále vo Štvrtohorách

[
 = poľudštovanie± proces pri ktorom sa zo zvieraťa stal človek, čo sa týka fyzickej konštrukcie
 
 = zmúdrievanie
 &'
1.Ê funkčný komplex hominizácie (hornej končatiny a ramenného pletenca)
a.Ê predo-zadnéoploštenie hrudníka
b.Ê uvoľnenie ramenného kĺbu a celej končatiny
c.Ê zvyšuje sa pohyblivosť v ramennom, lakťovom a zápästnom kĺbe
d.Ê hrudník sa splošťuje a rozširuje
2.Ê funkčný komplex hominizácie (dolnej končatiny a panvy)
a.Ê zmeny stavby dolných končatín, panvy, chrbtice
b.Ê základná zmena ± prechod od pohybu po štyroch (quadrupédia) na pohyb po dvoch (bipédia).
c.Ê toto je delítko medzi antropoidami (ľudoopmi) a hominidmi
d.Ê chrbtica dostáva zakrivenie do tvaru S
e.Ê panva sa rozširuje ± na chodidle sa vytvára klenba
3.Ê funkčný komplex hominizácie (lebky)
a.Ê toto je rozlíšenie australopithecov a rodu homo
b.Ê zmeny v tvare a veľkosti neurokránia ± čelo sa stáva vyklenutým
c.Ê zmeny v pomere tvárovej a mozgovej časti lebky
d.Ê vyklenutie zubného podnebia

D 

PRIA£
aÊ paleontológovia, archeológovia určujú podľa vrstvy, kde sa predmet našiel jeho vek
aÊ nájdené pozostatky živočíšnych druhov, ktoré dokumentujú, že v minulosti žiliešte nie ľudia, ale už nie opice
aÊ kostry, šľapaje, zuby, kosti a ich úlomky, odliatky tela a jeho častí
aÊ produkty materiálnej výroby ± šperky, zbrane, obydlia, nástroje, stavby
aÊ vytvára sa celá rekonštrukcia kontextu o prostredí a spôsobe života študovanéhojedinca

N PRIA£ Ê

aÊ dôkazy o príbuznosti medzi človekom a inými živočíchmi, ktoré poskytujúporovnávacie vedy

aÊ skúma sa podobnosť človeka s ostatnými živočíchmi a na základe podobností sanepriamo určuje príbuznosť
aÊ čím väčšia je podobnosť, tým väčšia je príbuznosť
aÊ rudimenty, sedimenty, atavizmy

Z tejto predstavy sa vytvorili tzv. 
 

.
Podľa týchto zákonov sa vyvíja fylogenéza.
Tieto platia pre evolúciu všetkých živých organizmov.
Ê

c Ê 
‰D‰
 
volúcia ako dôsledok prispôsobovania sa organizmov vonkajším podmienkam.Zmena vonkajších podmienok
determinuje aj zmenu organizmu, inak by postupne vyhynul.Akákoľvek funkčná alebo morfologická zmena je
výsledok adaptácie na zmenené vonkajšie podmienky, napr. veľryba ± je to síce cicavec, ale telom sa podobá rybe,
prispôsobil sa vode.Ê

ÿ Ê 

 
mono = jeden + filus = kmeň
Všetky druhy organizmov, súčasné aj vyhynuté, majú spoločného vzdialeného predka- napr. ľudoopy, človek, opice
a poloopice mali niekde v minulosti spoločného predka Ê

 Ê 
 
 
korelácia = vzťah. V organizme všetky časti spolu súvisia. Organizmus je komplex súčastí, ktoré sú vo vzájomnej
zhode, fungujú ako celokak dôjde k adaptačnej zmene jednej časti, zákonite táto determinuje aj zmeny iných častí.
Vzájomné prepojenie spôsobuje to, že každá zmena vyvolá reakciu všetky časti organizmu - nemusia byť v rovnakom
stupni vývoja.Ê
  Ê 
  
ide tu o nezvratnosť
vývoj, evolúcia prebieha iba jedným smerom vždy dopredu, nemôže ísť späť
orgány, ktoré sa v priebehu evolúcie zmenili sa nevrátia k svojmu predchádzajúcemu stavu
napr. keď nejaký orgán zanikne ako nepotrebný, už sa neobjaví ± ak áno, ide o patologické zmenyÊ

 Ê 
D

 ‰ 
 
postupne sa z jednoduchých organizmov vyvíjali zložitejšie
dochádza k diferenciácií jednoduchého tela k zložitejším, špecifickým častiam
organizmus sa stáva zložitejším, z toho vyplýva narastajúca potreba integrácie ± zvyšuje sa podriaďovanie častí celku
ide o to, aby všetky časti pracovali ako celok a aby sa organizmus integroval do prostredia
čím zložitejší organizmus, tým väčšia potreba integrácie a koordinácie všetkých častí dohromady Ê

6 Ê 
 ‰
 

tento zákon sformuloval .Haeckel ± Haeckelov biogenetický zákon
ontogenéza je skrátenou fylogenézou
vývoj, evolúcia sa opakuje, rekapituluje v ontogenéze
napr. štádium jednej bunky, blastocysty, žilkový vačok, žiabrové oblúky ± tieto štádiá prebiehajú aj pri embryonálnom
vývine

'



aÊ niečo zakrpatené, nejaký zvyšok
aÊ ide o orgány a ich časti, ktoré sa u človeka vyskytujú, ale stratilisvoju funkciu ± funkčné boli u predkov
človeka -napr. slepé črevo, zub múdrosti, výbežok chrbtice
aÊ zbytkychrbátovej struny v medzistavcových platničkách ± chordadorsalis
aÊ Darwinov hrbolček na ušnici na vonkajšom okraji
aÊ napr. zachovávajú sa zredukované kostrčové stavce

'
 alebo 

 je zakrpatená štruktúra, ktorá kedysi u predkov plnila nejakú funkciu, ale v
súčasnosti nijakú funkciu neplní. Rudimenty sú nepriamym dôkazom správnosti evolučnej teórie.





 ± nánosy

 ± časti tela vytvorené a funkčné u nižších organizmov, nie u človeka
± niekedy sa môže objaviť ako reminiscencia na doby minulé aj u človeka
± ide o pripomenutie, že sme mali spoločného predka s nejakým cicavcom
± u bežného človeka sa nevyskytujú, ide o vzácnosť, raritu

£edzi atavizmy patrí  ± aj po narodení zachované a trvajúce nadmerné ochlpenie tela.

£edzi atavizmy patrí  ± zmnoženie prsných žliaz
£edzi atavizmy patrí 
 ± viacero párov prsných bradaviek
£edzi atavizmy patrí  - dieťa sa napr. môže narodiť s chvostíkom

   môže byť:

èÊ vývojový zvrat, znovuobjavenie sa vlastností, znakov alebo názorov, ktoré sú už z historicko-vývojového

hľadiska prekonané.
èÊ znaky vzdialených predkov, ktoré sa prejavujú u potomkov, ale už neplnia nijakú funkciu
èÊ v prenesenom slova zmysle: prežitok
èÊ nadbytočný orgán výnimočne sa vyskytujúci

 
‰
Treba vždy uviesť kapacitu mozgu a pri každom zástupcovi čo je uňho novou kvalitou, čím sa líši od
predchádzajúceho druhu, čím je lepší, kvalitnejší

‰!D "D  

' 


názov ÄJužná opica³ podľa náleziska v Južnej Afrikeešte nenesie označenie HO£O - žil si pred 3 ± 5 miliónmi rokov
- ešte nevyrábal vlastné nástroje ± a kapacita mozgu 420 ± 550 cm

Ú  
'

'

začína ako prvý zámerne používať nástroje - kapacita mozgu cca. 500 cm - používanie kostí, úlomkov - zuby ako
nástroj - keratín ± rohy, parohy




 
'

človek zručný - už nesie označenie HO£O - inteligencia je už ľudská, čo dokumentuje výroba nástrojov - kapacita
mozgu 680 ± 800 cm± relatívne veľké zväčšenie mozgu

 ' 

človek vzpriamený ± stavba tela hominídna - žil pred cca. 1700 000 rokmi až pred 300 000 rokmi vyrábal nástroje -
používal už aj oheň ± svedčia o tom náleziská veľkých ohnísk - bol to kanibal, o čom svedčia nálezy kostí okolo ohňa
- udržiavanie ohňa znamenalo možno prvú deľbu práce ± samičky s mladými udržiavali oheň a samce šli na lov ±
kapacita lebky 800 ± 1050 cm

  '

tvoril slepú vývojovú líniu - žil súbežne určitú dobu s HO£O SAPI NSS asi pred 300 000 až 35 000 rokmi - u tohto
druhu je nový rozvoj abstraktného myslenia ± objavujú sa pohrebné rituály, mŕtvi sa upravujú - kapacita lebky 1400
cm a viac - žil v dobe poslednej medziľadovej a ľadovej ± t.j. mal ťažké životné podmienky, z toho vyplynula potreba
väčšieho, mohutného tela a to mohlo mať za následok aj väčší mozog

  

ƒromaňonec podľa náleziska v Cro£agnon vo Francúzsku (traja muži, žena a plod)kameň a kosť boli už jemne
opracované, nástroje mali už účelovú špecializáciu - objavuje sa uňho symbolické stvárnenie reality - využíva maľby,
kresby, sošky - Věstonická Venuša, Altamíra

    

dnešný človek


#   $

Bánovce pri Poprade ± výliatok mozgu neandertálca
naplaveniny Váhu pri Šali ± časť čelovej kosti neandertálskej ženy


 ‰ 

Jednou z hypotéz vysvetľujúcich vznik života na Zemi je tzv. 

 Ê
, ktorá hovorí, že zárodky života
boli prinesené z vesmíru inými vesmírnymi telesami. Ale otázka, ako vznikol život, týmto spôsobom nie je riešená.
Prvým vedcom, ktorý vyslovil názor evolúcie organizmov bol  

. Vypracoval podrobnú teóriu postupného
vzniku a vývoja živočíchov.
Po ňom prevládali až do 14. storočia 

Ê
  , podľa ktorých existuje Stvorenie. V toto veril aj
prírodovedec , autor binomickej nomenklatúry organizmov, ktorý povedal: ÄToľko existuje druhov, koľko
ich stvoril na počiatku stvorila nekonečná bytosť.³
Túto predstavu nahlodali neskôr objavy vyhynutých tvorov. A
Ê Ê Ê
Ê 
Ê
Ê   Ê

Ê  Ê x
‘Preto vznikla 
Ê

Ê
 
 ± po veľkej katastrofe vyhynuli všetky
tvory a nekonečná bytosť stvorila znovu nové, lepšie a dokonalejšie druhy.
Za otca evolúcie môže byť považovaný Î
 

. Ten vyslovil myšlienku stáleho vývoja
a zdokonaľovania organizmov, 
Ê Ê  
Ê ÊÊ
  ÊÊ

Prírodovedec 
Ê  predstavil
  Ê 
 Ê  Ê  Ê 
Ê
Ê 


Ê
Ê 

. Jeho najvýznamnejšou prácou je kniha ÄO vzniku druhu prirodzeným výberom³ (1859), kde opísal
vznik a vývoj druhov. Za mechanizmy evolúcie považoval 
Ê 
Ê 

 tých pre život v daných
podmienkach lepšie adaptovaných, silnejších organizmov. Prírodný výber predpokladá existenciu väčšieho počtu
jednotlivcov, ktorí sa navzájom líšia v niektorých vlastnostiach. Preto
Ê
 Ê  v znakoch,
schopnostiach a vlastnostiach, a preto môže existovať výber.Prežijú tí životaschopnejší, ktorým sa darí viac, tí sa
množia a tak zaberajú stále viac životného priestoru tým slabším.

 Ê /) '' . #0 #0  %  )'

 
'  %'
 %
1
  
1) 1  %  0 #0 )"



 je funkcia genetického materiálu pomocou ktorej dokáže pomocou samého seba prenášať znaky či
vlastnosti s človeka na jeho potomkov.

 sú štruktúry uložené v jadre bunky. Ich počet, tvar a veľkosť sú pre každý druh špecifické a stále.
Telová bunka človeka obsahuje 46 chromozómov -> 23 párov. Pohlavná bunka obsahuje 23 chromozómov. Zníženie
počtu chromozómov v pohlavných bunkách nastáva pri redukčnom delení (). Ak sa pri bunkovom delení
vyskytne nejaká chyba, tak nevznikne v novom jedincovi

 (==normálna) sada chromozómov, ale
 
 čo znamená viac alebo menej chromozómov ako je norma, a na základe toho vznikajú rôzne poruchy.
Základnou funkčnou jednotkou je . Odlišné formy (varianty) jedného génu sa nazývajú .
S 23 párov chromozómov je 22 párov telových chromozómov ( ) a 1 pár pohlavných chromozómov
(). U človeka existujú dva druhy pohlavných chro. ktoré označujeme X a Y. Žena má pohlavné
chromozómy XX. A teda ženská pohlavná bunka môže obsahovať iba chro. X. £už má pohlavné chromozómy XY
a teda spermia môže obsahovať X alebo Y. Pohlavie jednotlivca je teda priamo určené tým aký gonozóm sa dostane
do pohlavnej bunky otca.
X-chromatín, alebo Barrovo teliesko, podľa staršieho označenia aj sexchromatín. Je to hrudka zahusteného,
špiralizovanéhochromatínu, ktorá sa nachádza na vnútornej strane jadrovej membrány buniek ženy. Barrovo teliesko
je charakteristické výlučne pre ženy, keďže ide o chromatín X. Je dôležité pri určovaní pohlavia v prípade rôznych
genetických chorôb, keď nie je jasné, či ide o jedinca mužského alebo ženského pohlavia.
 je súbor všetkých génov organizmu. Fenotyp je súbor všetkých znakov organizmu (ktoré sú dôsledkom
genotypu).
Pri genetickom podmieňovaní znakov rozlišujeme dva extrémne prípady:
èÊ
 

 
monogénna



   
 
 !"

 
 #
 

#   $ 
!
èÊ
   $


  " $ 
  ! %
    $#  $   
 

!
&
$xolygénna




£edzi alelami môžu existovať rôzne vzťahy, napríklad
  ±

 . Dominantná je tá ktorá svojim
účinkom absolútne prekryje recesívnu alelu. Príklad je napríklad autozomálne recesívne dedičný Albinizmus. To
znamená že u človeka sa prejaví albinizmus len vtedy ak má od matky aj od otca recesívnu alelu génu ktorí je za
albinizmus zodpovedný. Taký jedinec sa nazýva recesívny .

Ďalšie možné vzťahy medzi alelami sú 
  ± tu sa oba znaky prejavia súčasne v plnom efekte. Príklad je
krvný systém £N, kde môžeme mať krvnú skupinu £, alebo N, alebo £N. Ďalší vzťah je 


 , kde sa obe
alely prejavia v zmiešanej forme ± pri kvetine s alelou pre červenú a druhou pre bielu bude farba kvetu ružová. (pri
kodominancii by to bola červeno biela fľakatá).
Niektoré znaky môžu mať rôznu expresivitu (silu prejavenia sa) ± polydaktýlia, nadpočetné prsty na končatinách sa
môže prejaviť na 1 ± 4 končatinách.
Pri niektorých fenotypoch sa môžeme stretnúť že je spôsobená rôznymi genotypmi. Napríklad pri vrodenej hluchote
toto môže spôsobovať až 64 rôznych génov.
£endelove zákony dedičnosti sú:
 cÊ '
 
& #
( ) # 
! $
!  !  * 



!   #
! +
$
%$$ 
, 

$!    *&
$
-Ê '
   , $
!$ ()# 
!!    *$#
$ c 
 
!$ 
!

%
!

.Ê '
"

 "
()
  



!
%

 %/  


$

 

 
! *  !$ , 

 

$&
$$  

 Ê *)' '  
 0 #0 %
 2'
0 3'' , 2 %


S 23 párov chromozómov je 22 párov telových chromozómov (autozómy) a 1 pár pohlavných chromozómov

(gonozómy). U človeka existujú dva druhy pohlavných chro. ktoré označujeme X a Y. Žena má pohlavné
chromozómy XX. A teda ženská pohlavná bunka môže obsahovať iba chro. X. £už má pohlavné chromozómy XY
a teda spermia môže obsahovať X alebo Y. Pohlavie jednotlivca je teda priamo určené tým aký gonozóm sa dostane
do pohlavnej bunky otca.

  
 

 (alela neleží na pohlavnom chromozóme, a je dominantná) má tieto
podmienky:

èÊ každý postihnutý má aspoň jedného rodiča postihnutého

èÊ pomer postihnutých k nepostihnutým je približne 1:1
èÊ pomer postihnutých mužov a žien je 1:1

  
 

(alela neleží na pohlavnom chromozóme a je recesívna) má tieto podmienky:

èÊ postihnutý jednotlivec nemusí mať postihnutého ani jedného rodiča

èÊ rodičia postihnutých sú častejšie pokrvný príbuzný
èÊ postihnutý sa vyskytujú aj v širšom príbuzenstve postihnutého
èÊ postihnutý muži a ženy sú v pomere 1:1
èÊ postihnutých a nepostihnutých je možné ľahko rozlíšiť


 
 sú poruchy chromozómov. Napríklad Downov Syndróm je spôsobený v95% trizómiou
chromozómu číslo 21 (namiesto dva krát sa vyskytuje tri krát).

  

 je súčasťou lekárskej genetiky. Pracovník odpovedá na otázku pravdepodobnosti výskytu
určitých patologických javov u možných potomkov.

 Ê (  ' 45 

6'
)
' &'7 ( 
 
 

  ' & % 8 5 !"  9)
% %) :, !
 5 !

Riadenie rôznych funkcií je v organizme zabezpečené dvoma riadiacimi sústavami: endokrinnou anervovou. Žľazy
s vnútornou sekréciou produkujú hormóny (aktívne látky ktoré majú špecifický účinok na niektoré orgány a tkanivá ±
pôsobia ako regulátory funkcií) ktoré sa prostredníctvom krvi dostávajú do celého tela. ndokrinný systém pôsobí
v súhre s fylogeneticky mladšou nervovou sústavou a navzájom na seba vplývajú. Nervová sústava je tá Ärýchlejšia³
a endokrinná je tá Äpomalšia³.

ndokrinné žľazy sú: Hypofýza (hypophysis), šuškovité teliesko (corpus pineale), štítna žľaza (glandulathyreoidea),
prištítne telieska, nadoblička, a Ñangerhansove ostrovčeky v pankrease a pohlavné žľazy.

& %
Hypofýza je centrum endokrinného systému. Hormóny s nej ovplyvňujú ostatné endokrinné žľazy. £á dve časti:
Adenohypofýza (väčšia predná časť) a Neurohypofýza (zadná časť).
Hypofýza je stopkou pripevnená k spodine III. mozgovej komory, kde sa nachádza hypotalamus. Vnej prebieha
množstvo nervových vlákien.

Adenohypofýza je zložená s chromofóbnych buniek (zle sa farbiace ± 20%) a s chromofilných (dobre sa farbiace).
Chromofilné bunky sa ďalej delia na acidofilné bunky (40% všetkých buniek adenohypofýzy ± farbia sa kyslými
farbivami, preto acidofilné) a bazofilné bunky (10 ± 30% buniek adenohypofýzy ± farbia sa zásaditými farbivami).

Hormóny adenohypofýzy:

cÊ  $
!*
 
+0!*
1+ !$

 

2

3   %
!


!
2Ê ß

$
!*
+$




" $


!$& 
a.Ê tyreotropný hormón (TTH) ± podporuje rast a činnosť štítnej žľazy ± v bazofilných bunkách
b.Ê adenokortikotropný hormón - tvorí sa tiež v bazofilných bunkách ± podnecuje tvorbu
glukokortikoidov a androgónov nadobličiek, Äovláda nadobličky³.
.Ê ß

$
!*
+%

$!
! !!


Ê !*
%&4 

 &
!
!5

  
 &
$ 
 $ 
 6 !$
 #


   



!$


Ê  
 
 !*
 7
 
 !&*
! 
! 5!" 
  
  # 
!  5$#

$
%   *

Ê  $
 !*
 7
 + $#
 + $$  $
$

 $  
 $
 " 

$
 

Hormóny neurohypofýzy:

1.Ê Adiuretín ± vazopresín (ADH) - reguluje vstrebávanie vody v obličkových kanáloch

2.Ê Ocytocín ± uvoľňuje sa v prípade potreby, povzbudzuje hladké svalstvo maternice ku kontrakcii aspolu
s ďalšími regulačnými mechanizmami vyvoláva pôrod.

8 5
Štítna žľaza vzniká približne v štvrtom týždni u zárodku. V definitívnom stave je uložená v dolnej prednej časti krku,
prilieha k priedušnici a k štítnej chrupke.

Činnosť štítnej žľazy je riadená tyreotropným hormónom predného laloku hypofýzy (adenohypofýzy).
Štítna žľaza produkuje hormóny:
1.Ê Tyroxín (Tetrajodtyronín, T4) ± tvorí 90-95% hormonálnej produkcie štítnej žľazy. Zvyšuje metabilizmus
a podporuje rast.
2.Ê Trijodtyronín (T3) ± normálne tvorí 5-10% hormonálnej produkcie štítnej žľazy. Pri veľkom psychickom
alebo fyzickom zaťažení a pri hypertyreóze vzrastá jeho podiel až na 50%.
3.Ê Tyrokalcitonín bráni odbúravaniu kostného tkaniva a znižuje hladinu kalcia v krvi.

Vo vzťahu k rastovému hormónu majú hormóny štítnej žľazy doplňujúcu funkciu ± pri ich chýbaní je STH málo
účinný. A zasa pri chýbaní STH môžu hormóny štítnej žľazy vyvolať určitý stupeň dozrievania, nie však rast.

&   %" 5

Sú to 4 drobné, šošovici podobné útvary s priemerom 4-6mm. Sú uložené na póloch štítnej žľazy, na zadnej ploche
čiastočne ponorené do jej púzdra. Produkujú hormón Parathormón ktorí pôsobí na obsah kalcia v krvi. Spolu
s vitamínom D, ktorí riadi obsah fosforu regulujú tvorbu kostného tkaniva (osifikácia).

Pri nedostatku vápnika alebo nadbytku fosforu v krvi parathormón uvoľňuje z kostí a zubov vápnik, ktorý je tam
viazaný. Stúpnutie hladiny kalcia alebo pokles fosforu zasa tlmí činnosť prištítnych žliaz.
:,
Nadoblička je párový orgán, každá je uložená nad obličkami. Skladá sa s kôry a drene. Dreň vzniká s ektodermu
a kôra z mezodermu. ƒôra nadobličiek je pre život bezpodmienečne nutná, funkcie drene sú schopné čiastočne
nahradiť iné orgány.

Hormóny kôry nadobličky označujeme ako kortikosteroidy. Je to okolo 30 látok steroidnej povahy, ktoré sú chemicky
blízke pohlavným hormónom. Delíme ich do troch skupín:

1.Ê £ineralokortikoidy ± udržiavajú rovnováhu medzi sodíkovými a draslíkovými soľami v organizme

a zadržiavajú v tele sodíkové soli.
2.Ê Glukokortikoidy ± pôsobia na hladinu krvného cukru, ktorý zvyšujú tým že podnecujú premenu bielkovín na
cukry. Ďalšie pôsobia protizápalovo a vedú k úbytku väziva.
3.Ê Androgénne hormóny ± pôsobia virilizačne na sekundárne pohlavné znaky. Sú málo významné.

Hormóny drene nadobličky sú adrenalín (pôsobí vzrušivo na CNS, zvyšuje krvný tlak, na srdcovú činnosť pôsobí
dráždivo a mobilizuje glykogénové zásoby čím zvyšuje hladinu krvného cukru) a noradrenalín (zvyšovanie krvného
tlaku). Podporujú svalový tonus rôznych orgánov a funkcie srdca a obehu. Ich pomer je 1 (noradrenalín) : 3
(adrenalín).

9) % %6

 5 -%.
Pankreas obsahuje zvláštne zhluky buniek ktoré tvoria ostrovčeky v tkanive podžalúdkovej žľazy ± Ñangerhansove.

Ñangerhansove ostrovčeky sú u človeka tvorené troma druhmi buniek.

1.Ê A bunky tvoria glukagón, ktorý zvyšuje hladinu krvného cukru (je biologicky
a životne bezvýznamný)
2.Ê B bunky sú najpočetnejšie a tvoria životne dôležitý hormón inzulín, ktorý znižuje
hladinu krvného cukru. A to tým že
a.Ê povzbudzuje ukladanie glykogénu v pečeni
b.Ê brzdí glykogenézu, t.j. tvorbu glykogénu z bielkovín a tukov
c.Ê podnecuje a zlepšuje využitie glukózy v tkanivách
3.Ê D buniek je najmenej a ich funkcia je sporná

&'7 %
 

Sexuálne hormóny slúžia na udržanie druhu, nie sú nevyhnutné pre život. Tvoria sa v pohlavných orgánoch
(semenníky a vaječníky) a v biologicky bezvýznamnom množstve i v kôre nadobličiek a počas gravidity v placente.
Sú to mužské pohlavné hormóny ± androgény a ženské pohlavné hormóny ± estrogény a gestagény. Obidve pohlavia
tvoria oba druhy hormónov, ale v rozdielnych množstvách.

; Ê 3 

  '   ') <
,  ) 3:< 1 !=
'+ '+ '+  '+ ''  % ' ! 


6
 /) ' >)  ' /? -%'+
%'. !'@0 A ') -', 

 

 ' .

˜
˜˜

Ľudia sú vybavení 2 signálnymi sústavami:
c
 ± také mechanizmy, prostredníctvom ktorých reagujeme na konkrétne podmety
vonkajšieho prostredia (signály) ± napr. zmena teploty, svetla, tlaku ± tieto signály vyvolajú vzruch a následne sa
analýzou vytvorí reakcia

 ± také mechanizmy, prostredníctvom ktorých dokážeme reagovať na signály signálov
napr. slovo je signál signálov, ide o zovšeobecnenie vlastností ± teda vzukové vlastnosti majúce všeobecný obsah


˜˜

- pozostáva z centrálnej nervovej sústavy (CNS) a periférnej nervovej sústavy (PNS)
 ± nachádzajú sa tu centrá, v ktorých náš organizmus čosi analyzuje a syntetizuje odpoveď
CNS ± ide o centrá, ktoré majú analyticko-syntetickú schopnosť
CNS ± mozog, miecha
 ± časť NS, ktorá nemá analiticko-syntetickú schopnosť ± t.j. nervy
PNS ± ide o nervové vlákna, ktorými prechádzajú nervové vzruchy
PNS ± cesty, ktorými sú transportované signály
PNS ± spája periférie tela s centrom ± nervy spájajú všetko s mozgom a miechou

V rámci PNS existuje    . Vyčleňujeme sú ako špecifickú súčasť PNS. Ide o také nervy,
ktoré spájajú mozog a miechu s vnútornými orgánmi ± ktoré vedú vzruchy umožňujúce činnosť týchto vnútorných
orgánov bez nášho vedomia, teda autonómne. Je relatívne nezávislá na našom vedomí. Vedome ovládame len kostru
a svaly na nej pripnuté.
Rozlišujeme ešte 
   . Ide o nervové tkanivá pozostávajúce z nervových buniek.
Šedá hmota ± telá nervových buniek a ich krátke výbežky ± dendrity
± má schopnosť analýzy a syntézy
± nachádza sa iba v CNS ± v mozgu
Biela hmota ± tvorená dlhými výbežkami nervových buniek ± neurity
± neurity majú schopnosť viesť vzruch, ale nie uskutočňovať analýzu a syntézu
± nachádza sa iba v PNS ± to sú naše nervy
časti nervovej sústavy

3:< B 19(3&*
Uložená v chrbticovom kanáli zo stavcov, dobre chránená pred poškodením, obalená miechovými obalmi ± tie
zabezpečujú prívod krvi, kyslíka a živín pre nervové tkanivo - stredom prechádza centrálny kanáli ± nachádza sa tu
mozgo-miechový mok - pozostáva aj zo šedej aj z bielej hmoty -šedá hmota je uložená okolo kanálika v tvare
motýlika, okolo šedej je uložená biela
Dráhy, ktoré sú súčasťou bielej hmoty:

% & 
'

1.Ê Tractusspinobulbaris± vedie vzruchy prichádzajúce do miechy dostredivými vláknami miechových nervov zo
senzitívnych receptorov v koži a slizniciach. Stúpa neprekrížene, zadnými povrazcami do predĺženej miechy.
2.Ê Tractusspinothalamicus a tractusspinotectalis slúžia k vedeniu pocitov bolesti, tepla, chladu a tlaku.
3.Ê Tractusspinocerebellaris ± Privádza impulzy z proprioceptorov kĺbov, šliach a svalov do kôry mozočku.
Podiľa sa na regulácii svalovej koordinácie svalového napätia.

% & 
 
  (#'

1.Ê Tractuscorticospinalis ± Äpyramídová dráha³. Začína vo veľkých pyramídových bunkách sivej kôry
koncového mozgu. Ovládajú sa tým mozgové nervy pre jazyk, hltanie a mimické svaly (dráha reči). Proste
impulzy pre vôľou ovládané pohyby.
2.Ê xtrapyramídová dráha ± vychádza s rôznych podkôrových útvarov sivej hmoty mozgu. Sú to fylogeneticky
staré motorické dráhy ktoré regulujú svalové napätie, udržiavanie rovnováhy tela, posturálne reflexy.
Ovládajú automatické a poloautomatické pohyby (chôdza, plávanie, tanec).

V šedej hmote máme uložené regulačné centrá: napínacie reflexy ± udržiavajú automaticky napätie - centrá pre
vylučovanie potu - centrá pre defekáciu ± pre vylučovanie moču -tieto všetky nie sú nevyhnutné pre život -až v mozgu
sú uložené životne dôležité centrá
xistujú senzitívne a motorické vlákna:
senzitívne = dostredivé vlákna ± vedú do miechy
motorické = odstredivé vlákna ± vedú z miechy

xistuje až 31 párov 

 ± napr. krčné, hrudné, krížové, driekové.
 

 i
 t
 tj l   i    l   
 t  j 
£i   j
i   il  li  ti   
t ! 

ĺ j i " i    

 " j i #  " i j
l! l $
 lt 


t !  i % &

 
A <B 
Popis samotného mozgu:
Časti mozgu sú: c  pokračovaním miechy je predĺžená miecha
 Varolov most
 mozoček
!  stredný mozog
" medzimozog
#  predný / koncový mozog
£ozog je obalený aj mozgovými obalmi =  

 (z povrchu dovnútra):
tvrdá plena
pavúčnica
mäkká plena

Vo vnútri mozgu nachádzame dutiny =  

   (z dola hore):
4. štvrtá komora ± v predĺženej mieche
3. tretia komora ± v medzimozgu
2. druhá komora ± v prednom mozgu
1. prvá komora ± v prednom mozgu

Všetky medzi sebou komunikujú, sú vyplnené mozgo-miechovým mokom

'      je pokračovaním miechy v lebke. Je to rozšírená trubica (4). Nachádzame tu aj šedú aj
bielu hmotu. Na spodine je šedá hmota ± vytvára zhluky = @ , z ktorých vystupujú a zároveň do nich vstupujú
hlavové nervy (6 párov).

 #
# 
èÊ je sieť šedej hmoty, je až v medzimozgu
èÊ umožňuje prestup vzruchov do mozgovej kôry, udržiava ju v stave bdelosti, aktivity
èÊ uplatňuje sa pri našom zaspávaní a zobúdzaní
èÊ zabezpečuje koordinačnú činnosť antagonických vzťahov± pracujúceproti sebe, opačne
èÊ zabezpečuje aj činnosť synergetických svalov ± spolupracujúcich

 
 - riadi a reguluje dýchanie
$

 - riadi a reguluje centrum krvného obehu a činnosť srdca

Potravinové reflexy
èÊ sací reflex
èÊ prehĺtací reflex
èÊ vylučovanie tráviacich štiav
èÊ vylučovanie slín
Obranné reflexy
èÊ kašľanie
èÊ kýchanie
èÊ vracanie

'
èÊ odtiaľ vystupuje pár hlavových nervov - trojklanný nerv
Varolov most tvorí priečny valtvorený nad predĺženou miechou. Pomocou ramienok (
 ) je
spojený s mozočkom. Ramienka sa zanárajú do mozočka.

$

èÊ pripomína koncový mozog
èÊ tvorený mozočkovými neuriférami
èÊ šedá, mozočková kôra ± pohyby
èÊ biela hmota vo vnútri
èÊ reguluje svalové napätie, udržiavanie rovnováhy, udržiavanie vzpriamenej postavy a stability tela,
koordinuje motoriku, koordinuje svaly pri pohybe

Vzruchy, ktoré prichádzajú do mozočka mozočkovými ramienkami zo statického aparátu vnútorného ucha,
z kĺbových, šľachových a svalových proprioceptorov a z receptorov kožných, zrakových, sluchových i z vnútorných
orgánov, sú v mozočkovej kôre integrovane spracované spolu s informáciami, ktoré prichádzajú z motorickej oblasti
mozgovej kôry koncového mozgu. Z kôry mozočka idú vzruchy k mozočkovým jadrám, od ktorých začínajú vlastné
odstredivé dráhy mozočka. Prepájajú sa hlavne v nucleusruber (v strednom mozgu) a v retikulárnej formácii. Cez
thalamus (v medzimozgu) vedú čiastočne až do motorickej oblasti kôry koncového mozgu.

£ozočok reguluje svalový tonus a koordináciu svalovej činnosti. Z tohto dôvodu pri poškodení mozočka dochádza
k poruchám svalového napätia (hypotónia), k zlému odmeriavaniu pohybov, nemožnosti uskutočniť pravidelné
pohyby, vrávoranie pri chôdzi (dizmetria a adiadochokinéza). Býva porušená aj koordinácia svalov zúčastňujúcich sa
pri artikulovanej reči. Príkladom prechodne porušenej činnosti mozočka je intoxikácia etylalkoholom.

' 

ƒrátka a úzka časť mozgového kmeňa, u človeka najstarší oddiel mozgu. Spája Varolov most a £ozoček s predným
mozgom. Skladá sa s dvoch častí ± z ventrálnej a dorzálnej. Vedú tadiaľ napríklad vzostupné a zostupné dráhy ktoré
spájajú kôru mozgu s nižšími oddielmi CNS.

Stredný mozog je prekrytý mostom, medzimozgom a záhlavným lalokompredného mozgu . Jeho spodnú časť tvoria
dva valy bielej mozgovej hmoty(mozgové stopky). Prechádzajú v nich vzostupné a zostupné nervové dráhy,ktoré
spájajú mozgovú kôru s nižšími oddielmi ústrednej nervovej sústavy.Spodná časť stredného mozgu je od mozgových
stopiek oddelená tmavopigmentovaným centrom, nazývaným čierna hmota, ktorá riadi činnosť spodinových uzlín
predného mozgu. Pri poruche tej to časti sa objaví trasenie a strataautomatických pohybov . Uprostred strednej časti
stredného mozgu je bledočervené centrum, nazývané červené jadro, ktoré vzniklo nahromadením
retikulárnejformácie. Z tohto centra vychádza jedna z mimopyramidových dráh, ktorá sapodieľa na regulácii
svalového napätia.

Hornú stranu stredného mozgu tvoria štyri vyvýšeniny sivej hmoty (štvorhrbolie). Predný pár vyvýšenín je centrom
nepodmienených zrakových reflexov,pohybov očí, hlavy a celého tela, ktoré vyvolávajú podnety zo sietnice oka.
ƒončí tu časť vláken zrakového nervu. Zadný pár vyvýšenín je centrom nepodmienenýchsluchových reflexov,
pohybov hlavy a celého tela, vzbudzovaných dráždenímsluchového zmyslu. Tento pár vyvýšenín má význam pri
lokalizácii zdrojazvuku. Považuje sa za prevodové jadro sluchovej dráhy. Štvorhrbolie je centromtzv. strážneho
(pohotovostného) reflexu ; je to súbor zložitých nepodmienených reflexov vyvolaných náhlymi, a to najmä zrakovými
a sluchovými podnetmi; Horná časť predného páru vyvýšenín je centrom zrenicového reflexu. Stredný mozog
sprostredkúva aj vzpriamovacie reflexy, ktoré umožňujú (napr. po páde)obnovenie normálnej polohy tela.

 

£edzimozogspája stredný mozog s koncovým mozgom. Je zakrytý a čiastočne zrastený s mozgovými

pologulami. Tvoria ho štruktúry ohraničujúce III. mozgovú komoru. Bočné steny III. komory tvorí pravý
a ľavý thalamus (lôžko). Spodnú stenu tvorí hypothalamus (podlôžko), k jeho prednej časti je pripevnená
hypofýza.
Thalamus je veľkým množstvom vláken spojený s mozgovou kôrou. Thalamus funguje predovšetkým ako
prepojovacia stanica takmer všetkých aferentných dráh, vedúcich od receptorov ku kôre. Prepájajú sa tu
dráhy prichádzajúce z mozočka, z retikulárnej formácie, z nucleusruber a substancia nigra, zo senzitívnych
jadier hlavových nervov a senzitívne ascendentné dráhy z miechy a časť čuchovej a chuťovej dráhy.

Thalamus má teda dôležitú úlohu pri prijímaní a prepojovaní všetkých senzitívnych vnemov do mozgovej
kôry. V ňom sa rozhoduje či je vnem príjemný alebo nie.

Hypothalamus pôsobí ako hlavný integrátor autonómneho nervového systému ažliaz s vnútornou sekréciou. Tento
funkčný komplex sa nazýva hypotalamo-hypofýzový systém. Je najdôležitejším nadradeným koordinačným centrom
vegetatívnych funkcií. Parasympatická regulačná oblasť je v predných hypotalamických jadrách. Zadné
hypotalamické jadrá sú nadradené sympatickým nervom.

Hypotalamus reguluje objem cirkulujúcej krvi, prijímanie vody, potravy, rytmus spánku a bdenia. Podieľa sa nariadení
afektívneho a sexuálneho správania.

Hypotalamus dostáva informácie z vnútorností, chuťovej dráhy, z receptorov všeobecnej citlivosti, z dráždivých zón
(napr. genitálie), z primárnych čuchových centier, z koncového mozgu, z mozgovej kôry....

Hypotalamus je najdôležitejším nadradeným koordinačným centrom vegetatívnych funkcií.

Hypotalamus sa významne podieľa na regulácii telesnej teploty a riadení stáleho objemu telesných tekutín a stáleho
osmotického tlaku. Hypotalamus reguluje aj príjem potravy a vody ± centrum hladu je v laterálnej zóne a centrum
pocitu nasýtenia vo ventrálnej časti.

 

Je to veľký, zaoblený útvar ktorý vyplňuje väčšinu mozgovej dutiny v hlave (neurokránia). Tvoria ho dve hemisféry.
Rozdeľuje ich hlboká brázda v ktorej hĺbke sa nachádza svorové teleso (corpus callosum) ktoré spája obidve
hemisféry. Je to pruh bielej hmoty tvorený nervovými vláknami (najväčšia komisurálna dráha).

Hemisféry sa skladajú s:

a)Ê z rozsiahlej vonkajšej sivej hmoty (cortex cerebri), ktorá obaľuje mozog na spôsob plášťa, preto ju nazývame
pallium,
b)Ê z čuchového mozgu (rhinencephalon) ± u človeka je redukovaný
c)Ê z vnútornej sivej hmoty, ktorá vytvára jadrá ponorené do bielej hmoty hemisfér (bazálne gangliá).
d)Ê z bielej hmoty uloženej pod kôrou (corpus medullare)
e)Ê vnútro vyplňujú postranné komory komorového mozgového systému

Na povrchu hemisfér sú brázdy ktoré rozdeľujú hemisféry na päť lalokov:

1.Ê čelový lalok (lat. lobulusfrontalis) ± najväčší, uložený motorický a čuchový analyzátor,
2.Ê temenný lalok (lat. lobulusparietalis) ± analyzátor citlivosti kože, nervové dráhy tepla, chladu, bolesti a
dotyku,
3.Ê záhlavný lalok (lat. lobulusoccipitalis) ± zrakový analyzátor, končia tu zrakové nervy,
4.Ê spánkový lalok (lat. lobulustemporalis) ± sluchový a polohový analyzátor (analyzátor polohy tela).
5.Ê Insula (ostrov) je skrytý lalok, uložený na spodnej ploche koncového mozgu.

ƒôrové projekčné centrá sú párové a sú umiestnené na zodpovedajúcich si miestach oboch hemisfér. Napriek tomu že
kôrové centrá sú umiestnené v oboch hemisférach, pre niektoré s funkcií, napríklad reč, je funkčne zapojené iba jedno,
umiestnené v tzv. vedúcej ± dominantnej hemisfére. S dominanciou jednej s hemisfér súvisí aj tzv. funkčná
lateralita(praváctvo alebo ľaváctvo).

Bazálne gangliá koncového mozgu sú zhluky sivej hmoty uložené v hĺbke bielej hmoty. Sú uložené
v spodnej časti hemisfér, polkruhovito rozložené okolo pravého a ľavého talamu.
Nepodmienené reflexy sú jednoduché, automatické reakcie. Sú vrodené s trvalým spojením zmyslového
a výkonného orgánu, za určitých podmienok sa dostavia vždy a stereotypne. Ich existencia je daná geneticky
určeným priebehom nervových vlákien. Patria sem ochranné reflexy (kýchanie, žmurkanie) alebo aj
Äpatelárny reflex³ (kladivkom do kolena a koleno vyskočí).

Podmienené reflexy sa vytvárajú v súvislosti so získanými skúsenosťami, učením. Na rozdiel od

nepodmienených sa tieto vytvárajú len dočasne, opakovanými situáciami sa môžu posilňovať, alebo
vyhasínať ak chýbajú podnety ktoré ich vyvolávajú. Takýto reflex vznikne ak napríklad pri kŕmení psa
zazvoníme, tak po cca 20 opakovaniach začne po zazvonení pes sliniť ako keby dostával potravu.


)*

Tvorenie podmienených reflexov je aj fyziologickým základom pamäti.Pamäť je schopnosť organizmu

uchovávať minulé informácie, ktoré podmieňujú adaptívne správanie a regulujú činnosť. Pamäť umožňuje
fixáciu a reprodukciuzískaných skúseností. Na základe podmienených reflexov sa v ústrednej
nervovejsústave vytvárajú pamäťové stopy, ktoré umožňujú zapamätanie naučenéhodeja, vytvárajú a
upevňujú sa v typickom časovom slede. Podľa toho rozlišujemekrátkodobú a dlhodobú (trvalú) pamäť.
ƒrátkodobá pamäť (trvá minúty, maximálnehodiny) je vytváranie pamäťovej stopy, ktorá prebieha od
jedného podmienenéhospojenia k druhému. Dlhodobá pamäť (trvá hodiny až roky) znamenáupevnenie
dočasnej pamäťovej stopy a jej trvalé uloženie. Uvádza sa, žerozhodujúci význam v tvorbe trvalej pamäti
majú ribonukleové kyselinynervových buniek. V prípadoch, kedy sa tlmia podmienené reflexy, t. j.v
situáciách, kedy sa podmienený podnet prestane spájať s biologicky významnýmnepodmieneným podnetom,
vyhasínajú podmienené reflexy, čiže zabúdame.

Ê ! #   

 1  C'  
 <B' 6
D 3,0
Prostredie je súhrn všetkých negenetických činiteľov, ktoré pôsobia na človeka pred narodením, pri pôrode apo
narodení. Prostredie môže byť vonkajšie (prostredie ktoré človeka obklopuje) a vnútorné ± prostredie Ävnútri³
človeka.

    

Člení sa na podskupiny.

Výživa ± primerané množstvo a optimálne zloženie potravy sú nevyhnutnou podmienkou zdravého rastu avývinu.

£aterské faktory ± činitele ktorých nositeľom alebo prenášateľom je organizmus matky.

èÊ Veľkosť pôrodného kanála (maternice)

èÊ Vplyv počtu predchádzajúcich pôrodov.
èÊ Vplyv veku matky.
èÊ Dĺžka gravidity ± u afrických žien je o 2 týždne dlhšia
èÊ Výživa
èÊ Zdravotný stav matky


    

èÊ Sezónne variácie ± výkyvy podľa obdobia roka (zima ± leto)
èÊ napríklad Japonci vysťahovaný do USA dosahujú väčšie priemerné hodnoty základných telesných
rozmerov v porovnaní s Japoncami v Japonsku. Je však otázne či tu neintervenujú iné činitele.
Sezónne variácia: sú to rozdiely medzi novorodencami narodenými v rozdielnych obdobiach roka. Najmenšie rozmery
môžeme pozorovať v zime a najvyššie v niektorom s ostatných období. Niektorí autori hovoria že sezónne variácie sa
objavujú iba u horšie živených detí. Optimálne živené deti sú na ne imúnne.

Príčiny sezónnych variácií sú nejasné ± sú názory uprednostňujúce účinok klímy, ale aj názory ktoré hovoria že ide
o sekundárny efekt iných faktorov prostredia.

<  ' 6

D
Sociálno-ekonomickú úroveň charakterizujeme úrovňou uspokojovania materiálnych, spoločenských akultúrnych
potrieb jednotlivca.

Do činiteľov charakterizujúcich sociálno-ekonomickú úroveň zaraďujeme: výživu, veľkosť a kvalitu bytu, lekársku
starostlivosť, hygienické podmienky, pomer medzi prácou a odpočinkom, zamestnanie a vzdelanie rodičov, počet detí
v rodine, atď...

Chorobnosť ± chorobnosť detí je sa vyskytuje častejšie u detí pochádzajúcich zo sociálne slabšieho prostredia.
Niektorí autori zistili že deti ktoré častejšie ochorejú sú po stránke telesných rozmerov väčšie. Výraznejšie sa toto
prejavuje u dievčat. Častosť chorôb sa určovala počtom návštev lekára.

E Ê A 

  %'   /) ) 

)- 0+
  '+ %.  , +   

(',  

 ' - 
 6
+ 

 6
+  6
+

 
 6
+ 
+ 5 
6'
)
'+ 

 6
+ ' 

 + ')  '. / 


%'  %' ,,
-
+0  ) %$) '0)+ + ,5+ 0 %"

)+0 "
)+ . #%0+ )+ , *
 )  1
)
  , + ')+ ') +


D    
Prenatálne štádium (v prípade cicavcov sa nazýva aj vnútromaternicové)
ryhovanie (blastogenéza v užšom zmysle)
embryogenéza - vznik) a vývoj zárodku ( nazýva sa tiež ako zárodočný vývoj, embryonálny vývoj), začína
uhniezdením nidáciou do ktorej patrí:
aÊ vznik zárodočných listov - gastrulácia a vznik mezenchýmu a mezodermu
aÊ vznik orgánových základov a vznik orgánov (organogenéza)
histogenéza
vznik embryonálnych orgánov
fetogenéza - všetky rastové procesy embryí resp. fétu, končí liahnutím alebo pôrodom
Postnatálnestádium (začína narodením a končí smrťou jedinca (postembryonálny vývoj)

aÊ Obdobie mledzivovej výživy (od narodenia po nezávislosť na matke)

aÊ Obdobie mliečnej
aÊ Obdobie dospelosti - pohlavné dospievanie (adolescencia), rozmnožovanie
aÊ Obdobie starnutia a staroby

Nový jedinec vzniká oplodnením vajíčka, to znamená splynutím mužskej a ženskej pohlavnej bunky. Oplodnené
vajíčko nazývame zygóta. Podstatou vzniku nového jedinca a jeho existencie a vývinu je spojenie genetickej
informácie uloženej v oboch pohlavných bunkách. Oplodnené vajíčko (zygóta) obsahuje 23 párov, teda 46
chromozómov.
Pohlavné bunky sa vytvárajú v mužskej (semenníky) a ženskej (vaječníky) pohlavnej žľaze. Tento proces prebieha
v otcovskom, resp. materskom organizme. Počas dozrievania pohlavných buniek v nich prebieha bunkové delenie
(meióza), ktorej cieľom je zmenšenie počtu chromozómov na polovicu.

£užská pohlavná bunka má hlavičku, ktorá je tvorená takmer výhradne jadrovou hmotou, ďalej krčok, spojovaciu
časť a relatívne dlhý chvostík. Spermie sa dokážu pohybom chvostíka aktívne pohybovať v semennej tekutine smerom
k vajíčku.

Ženská pohlavná bunka ± vajíčko ± je jedna z najväčších buniek ľudského tela a má tvar takmer pravidelnej gule.
Väčšinu hmoty tvorí cytoplazma (ooplazma) ktorá obsahuje žĺtkové zrnká, ktoré vyživujú oplodnené vajíčko počas
transportu do maternice a zabezpečujú energiu pre prvé bunečné delenie až do vzniku blastocysty. Vo vnútri sa
nachádza bunečné jadro.

Počas ženského reproduktívneho cyklu sa odohrávajú zmeny vo vaječníkoch (ovariálny cyklus) av maternici
(uterínny cyklus).

Ovariálny cyklus má fázy:

Folikulárnu (1), počas ktorej dozrieva vo vaječníku folikulus, v ktorom je umiestnené dozrievajúce
vajíčko.Folikulárne bunky produkujú hormón estrodiol, ktorý vyvoláva proliferačnú fázu v maternici.Folikulárna fáza
končí asi 14. deň menštruačného cyklu uvoľnením zrelého vajíčka (ovulácia). Vajíčko je zachytené brušným koncom
vajcovodu, kde sa stretáva (ak došlo k súloži) spermiami. Zo spermií jediná vniká do vajíčka a dáva vznik
zygóte.Zygóta, alebo neoplodnené vajíčko , ktoré pomaly odumrie, je pasívne vajcovodom transportované do
maternice. Vo vaječníku v mieste prasknutého folikulu sa vytvára žlté teliesko, ktoré pôsobí ako dočasná žľaza
s vnútornou sekréciou a produkuje hormón progesterón. Táto fáza sa nazýva luterálna (2) (žlté teliesko ± corpus
luteum).Progesterón vyvoláva v sliznici maternice vznik sekrečnej fázy a zabraňuje dozrievaniu ďalších folikulov vo
vaječníkoch. Ak došlo k oplodneniu, žlté teliesko sa zväčší a zostáva hormonálne aktívne asi do polovice gravidity, ak
nedošlo k oplodneniu zaniká asi 21. deň menštruačného cyklu.

Uterinný cyklus fázy:

Regeneračnú (1) ± prvý deň po predchádzajúcej menštruácii, t.j. prvý deň menštruačného cyklu, počas ktorej sa
epitelizuje (hojí) povrch sliznice maternice. Nasleduje fáza proliferačná (2) počas ktorej sa zvyšuje (rastie) funkčná
vrstva maternice, materničné žliazky sa predlžujú, trvá 6-14. deň menštruačného cyklu a je vyvolaná vplyvom
ovariálnehoestradiolu. Pod vplyvom progesterónu nastupuje 15-28 deň sekrečná fáza (3), počas ktorej sa sliznica
maternice pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka. Sliznica je silne prekrvená, maternicové žlazky sa predlžujú,
špirálovite zakrúcajú a začínajú svoju sekrečnú činnosť. Ak nedošlo k oplodneniu a uhniezdeniu (implantácii) vajíčka,
žlté teliesko zaniká, náhle končí jeho hormonálna činnosť v dôsledku čoho dochádza ku kontrakcii tepničiek a žiliek
sliznice maternice, táto je nedokrvená, ale presiaknutá, odumiera, praská, čím sa narušujú aj krvné cievy. ƒrv ktorá
z nich vyteká vyplavuje aj odumretú odlupujúcu sa sliznicu maternice, táto fáza je menštruačná (4) fáza a prebieha 1-4
deň menštruačného cyklu.


Oplodnené vajíčko (zygóta) sa začína ešte vo vajcovode počas transportu do maternice deliť, až na cca 60. buniek
ktoré vytvárajú morulu. Počas brázdovania sa morula vyživuje zo zásob vlastného žĺtka. šte pred vstupom do
maternice sa bunky moruly usporiadajú tak že vytvoria dutý kruhový útvar, blastocystu. Väčšina jej buniek je v obale.
Vnútri blastocysty zostáva 8 veľkých buniek prisadnutých k jej stene, z ktorých vzniká vlastný zárodok, ktorý
nazývame embryoblast. Zárodok sa v tomto čase vyživuje z výlučkov sliznice maternice.

Do maternice vpláva blastocysta a nasadá na sliznicu maternice tým pólom, kde sú zvnútra bunky embryoblastu.
nzymatickou činnosťou buniek obalu blastocysty dochádza krozrušovaniu steny maternice
a k ponorovaniublastocysty do sliznice maternice (implantácia). (volá sa to nidácia, uhniezdenie, 6-7 deň). V tomto
čase sa blastocysta vyživuje rozpustenou sliznicou maternice.
Počas zanorovania sa bunky obalu cytotrofoblastu ďalej delia a časť s nich vytvára obal blastocysty ktorá sa ďalej
zväčšuje a časť vstupuje donútra a vytvára riedke tkanivo, mezoblast, ktorý vplňuje takmer celú dutinu blastocysty ±
okrem miesta kde neskôr vznikne žĺtkový vačok. Tu vytvoria bunky mezoblastu v priebehu 8.. dňa po oplodnení
jemný blanitý vačok (Heuserova membrána), ktorý nadväzuje na embryoblast, na ktorom sa začne diferencovať
vnútorný zárodkový list ± endoderma. Tento mezoblastický žĺtkový vačok vyplňuje takmer celú blastocystu a v 13.
dni ho obrastá postupne zvnútra endoderma a vytvorí endodermový žĺtkový vačok.

V tom istom čase sa celý zhluk buniek embryoblastu oddeľuje od cytotrofoblastu (obalu) a medzi nimi vzniká dutinka,
základ budúcej amniovej dutiny. Zároveň sa bunky embryoblastu diferencujú a usporiadavajú tak, že smerom
dovnútra blastocysty je uložená tenká vrstva endodermu. Ostatné bunky embryoblastu, ktoré sa klenú nad amniom sa
usporiadajú do viacvrstvového epitelu ± ektodermu. ndoderm a ektoderm spolu vytvárajú dvojvrstvový zárodočný
terčík, diskovitý útvar.

V mezoblaste dokola vznikajú drobné dutinky, ktoré nakoniec splynú vjednu dutinu. Táto zatlačí mezoblast, takže
s neho ostane tenká vrstva obklopujúca žĺtkový vačok, okolo amnia..

Cca v 14. dni sa začína vytvárať mezoderm. Na budúcom dolnom (chvostovom) konci zárodkového terčíka dochádza
k intenzívnemu deleniu ektodermových buniek, ktoré sa vtláčajú medzi ektoderm aendoderm a vytvárajú plochú
brázdu, na dne ktorej je primitívny prúžok (s buniek). Jeho hlavový (kraniálny) koniec sa nachádza asi 1/3 od
kraniálneho konca okraja zárodkového terčíka a je mierne vyklenutý (Hensenov primitívny uzol).

£ezoderm sa rozrastá s primitívneho prúžku do strán...

Z ektodermu vznikajú orgány ktoré sprostredkujú styk organizmu svonkajším prostredím: pokožka, vlasy, nechty,
kožné žľazy, nervová sústava, zmyslové orgány, začiatok a koniec zažívacej trubice.

Z endodermu vznikajú vnútorné orgány slúžiace látkovej výmene ± základ zažívacej trubice, žľazy tráviacej sústavy,
dýchacie cesty, pľúca, štítna žľaza, močový mechúr.

' % 

c Ê  # ++ %  '

Oplodnenie je impulz pre začatie rastu a vývinu ktorý trvá približne do 20. roku veku. Rastová rýchlosť sa však
behom tohto obdobia mení.

Počas druhého prenatálneho mesiaca je rastová rýchlosť väčšia na hlave a v krčnej oblasti ako v dolnej časti trupu;
vyššia je na chrbátovej ako na prednej časti trupu; väčšia je v dolných častiach končatín bližších k ramenu a panve.

ÿ Ê  # ++ %  '

Veľmi krátke obdobie, tvorené samotným pôrodom. Plod sa mení na novorodenca. Zmena prostredia má za následok
tieto zmeny:

èÊ novorodenec si sám reguluje telesnú teplotu

èÊ novorodenec musí prijímať a spracovávať potravu
èÊ dýchanie
èÊ fetálny krvný obeh sa mení na krvný obeh novorodenca
èÊ zmeny v okysličovaní krvi podmieňujú zmeny zloženia krvi (odbúranie časti červených krviniek)

 Ê # ++ %  
  
*'

 cÊ   ++ % 

 +   '

Veľkosť a zrelosť novorodenca ovplyvňujú viaceré faktory, napríklad priama úmernosť sdĺžkou gravidity. V prvých
dňoch po narodení pozorujeme pokles hmotnosti novorodenca. Okolo 10. dňa veku novorodenec znovu dosahuje
hodnotu svojej pôvodnej hmotnosti. Proporcionalita tela je taká že má pomerne veľkú hlavu (1/4 dĺžky tela), relatívne
krátke končatiny (1/4 dĺžky tela) a relatívne dlhý trup (1/2 dĺžky tela). Táto proporcionalita sa časom normalizuje a po
12 roku veku je to už +- normálne.

 ÿÊD    
*

Delia sa na dve skupiny ± do prvej patria deti ktoré sa narodili predčasne, ale vzhľadom na trvanie gravidity majú
normálnu hmotnosť. Do druhej patria tzv. hypotrofici, títo sa narodili načas, ale s malou hmotnosťou. Do tejto skupiny
patria tzv. rizikové deti, u ktorých sa často vyskytujú vývinové chyby a iné poruchy.

S detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou je asi 30% hypotrofikov a 70% predčasne narodených detí.

 ÊD   ++ % c  ,  
  +'

V tomto období ešte pretrváva proporcionalita novorodenca, ale vplyvom rastu do dĺžky sa začína meniť. Za prvý rok
života sa dĺžka tela zväčší o priemerne 25cm. Hmotnosť tela sa zdvojnásobí.

£ení sa tvar chrbtice ± v cca 3. mesiaci sa v súvislosti s dvíhaním hlavičky tvorí krčná lordóza (prehnutie chrbtice)
a v 11-12 mesiaci sa tvorí lumbálna lordóza a nakoniec sa vytvorí hrudná kyfóza.

Ďalšia výrazná zmena je erupcia mliečneho chrupu.

 Ê % ,#  '

V tomto období prebieha oplošťovanie hrudníka, tzn. že sa zväčšuje šírka hrudníka vporovnaní s jeho hĺbkou.
Prebieha tu aj motorický a psychický vývin: lezenie, chôdza, reč...

 Ê    %6 ,  +- .'

Na začiatku tohto obdobia je ešte relatívne veľká hlava a kratšie končatiny. Okolo piateho roku veku sa zrýchľuje rast
končatín do dĺžky, preťahuje sa krk, zásoby podkožného tuku sa zmenšujú atrup sa rozdeľuje na brucho a hrudník ±
prebieha prvé obdobie vytiahnutosti ± medzi priatym a siedmym rokom veku.

Správny rast sa testuje Äfilipínskou mierou³ ± dieťa si má pravou roku krížom cez hlavu chytiť ľavé ucho, pričom
hlava nesmie byť naklonená.

Taktiež je možnosť prvých výchovných problémov s deťmi (Äprvá puberta³).

Na konci tohto obdobia sa začína prerezávať trvalý chrup (5-6 rok veku) ± sú dva typy, ÄI typ³, ako prvý sa prerezáva
hryzák (a nahrádza mliečny zub), a Ä£ typ³ ± ako prvý sa prerezáva stolička (a dopĺňa mliečne zuby).

 6Êo   %6 c6 %6 c
c
c6''

Tesne pred začiatkom puberty sa objavuje druhé obdobie vytiahnutosti, hovoríme o Äpredpubertálnej rastovej
akcelerácii³. Prvá zmena organizmu je prestavba endokrinnej aktivity a s tým zviazané objavovanie sa sekundárnych
pohlavných znakov -> formuje sa charakteristická postava muža a ženy, rozširovanie ramien u chlapcov a panvy
u dievčat, narastanie svalovej sily, ukladanie podkožného tuku.

Prerezávanie druhej trvalej stoličky okolo veku 10 rokov je znamením že končí mladší školský vek a začína puberta.

Akcelerácia sa objavuje skôr u dievčat ako u chlapcov ± a teda dievčatá predbiehajú chlapcov v priemerných
hodnotách telesných rozmerov. Objavuje sa v tomto poradí: dolné končatiny, horné končatiny, šírka hrudníka, šírka
panvy, šírka ramien, dĺžka trupu, hĺbkové rozmery trupu.

V tomto období nastupuje uzatváranie epifyzárnych štrbín dlhých kostí, čím sa spomaľuje až zastavuje rast.

Pubické ochlpenie sa u dievčat objavuje v 8. roku veku a u chlapcov v 10. roku veku. Prsníky sa u dievčat začínajú
formovať okolo 8-9 roku veku. Zdurenie prsnej žľazy sa objavuje aj u 20% chlapcov, neskôr ale mizne.Axilárne
ochlpenie (podpazušnej jamky) sa objavuje u dievčat okolo 12. roku vedu, u chlapcov o cca 2 roky neskôr. Jeho vývin
prebieha u chlapcov a dievčat cca rovnako.
Ochlpenie tváre sa objavuje iba u chlapcov a mužov, začína sa v 15-17 roku veku. Telesné ochlpenie u mužov sa
občas objavuje ochlpenie prednej steny hrudníka, niekedy chrbátu.

£utácia hlasu. Rast chrupiek hrtanu pôsobí na zmenu dĺžky a šírky hlasivkovej štrbiny a tým podmieňuje zmenu farby
hlasu, jeho mutáciu. Hlas sa stáva hlbší, u chlapcov priemerne o oktávu, u dievčat priemerne o kvartu.

Ukončenie puberty u dievčat signalizuje prvá menštruácia, +- 13. rok veku. Potom sa rast dievčat do výšky prudko
spomaľuje, čoskoro zastavuje. Čím skôr sa objaví prvá menštruácia, tým neskôr nastupuje menopauza. U chlapcov
končí puberta pri prvej polúcii (nočný výron), ktoré pozorujeme okolo 15. roku veku.

 ʉ  %c6 c '

Nastáva relatívne spomalenie rastu a vývinu. Zdôrazňujú sa intersexuálne rozdiely: u mužov mohutnie hrudník a šírka
ramien, pokračuje vývin terminálneho ochlpenia, u žien sa rozširuje panva, ukladá sa podkožný tuk na špecifických
miestach.

 ÊD *

èÊ biologické kritérium: ukončuje sa osifikácia a zastavuje sa rast väčšiny telesných rozmerov, ukončuje sa
prerezávanie trvalých zubov, pohlavný vývin dosahuje optimálny stav

èÊ spoločenské kritérium: ukončovanie vzdelania a zaradenie sa do pracovného procesu

A
Akcelerácia: deti a mládež rastú a vyvíjajú sa rýchlejšie ako v predchádzajúcich generáciách.Sekulárny trend:
zvyšovanie sa priemernej telesnej výšky.

xistuje niekoľko teórií ktoré sa toto pokúšajú vysvetliť. Napríklad Heliogénna teória prisudzuje základnú úlohu
slnečnému žiareniu. Oblečenia je stále menej, väčšia časť tela je vystavená slnku, ako v minulosti. Teória
konštitučného výberu hovorí že príčina je v zväčšovaní množstva ľudí líšiacich sa od ostatných zvýšenou schopnosťou
vegetatívnej, vnútrosekretorickej a mozgovej činnosti, alebo so zvýšenou reaktibilitou organizmu.Alimentárna teória
hovorí o zvýšenej spotrebe mäsa zo stále mladších zvierat a tukov. Teória rádiových vĺn zasa prisudzuje úlohu vplyvu
rádiových vĺn na človeka. Najpravdepodobnejšie ale vyzerá teória zvyšovania životnej úrovne ± vďaka čomu je
potravina bohatšia na bielkoviny a vitamíny, zníženie výskytu infekčných chorôb, eliminácia práce detí...

‰