Sn

RONK 45 2/1997 TDIE

KELTSK BOHYA MATKA ACOLIGNSK KALENDR

TATIANA PODOLINSK
Mgr. Tatiana Podolinsk, stav etnolgie SAV Jakubovo nm. 12, 81364 Bratislava, , Slovakia The study deals with the phenomenon of the Celtic Goddess-Mother and her connection with the Celtic Calendar. The author turns attention to the depictions of so called Sheila-na-Gig and identifies her with the kosmogenitrix. Further she makes an attempt of hypothetical reconstruction of the Celtic Calendar on the base of Coligny Fragment. Kov slov: keltsk kultra, keltsk nboenstvo Key words: celtic culture, celtic religion

Nboensk aktivita Keltov bola zko spt sprrodnm cyklom atajomstvom periodickej obnovy sveta, priom toto tajomstvo bolo zveren do rk ien, resp. Vekej Bohyne Matky. Ke si bliie vimneme keltsk kalendr, zistme, e zkladn sviatky keltskho roka sa neriadili Slnkom, ani Mesiacom (hoci dtum slvnosti bol vdy stanoven na obdobie splnu), ale ronmi obdobiami, ktorch prchod jednotliv sviatky ohlasovali. Celkovo sa rok delil na dve zkladn ron odbobia: leto, zanajce vnoci na prelome 30. aprla a1. mja (tzv. geimhredh) azimu, zanajcu vnoci z31. oktbra na 1. novembra (tzv. samradh). Tieto dve hlavn obdobia sa ete delili na polovice zodpovedajce pribline naim ronm obdobiam (jar, leto, jese, zima). Prchod jari vtal Imbolc (Oimelc), leta Beltain (Beltene), jesene Lughnasad azimy Samhain (Samuin). Vnaom klimatickom psme nie je takto rozdelenie roka nim zvltnym, pozoruhodn s vak termny tchto oslv: Imbolc sa zvykol slvi na konci janura, Beltain na konci aprla, Lughnasad na konci jla aSamhain na konci oktbra. Prinajmenom oslava jari (Imbolc) poas najtuhej zimy aoslava jesene (Lughnasad) ete pred atvou sa zdaj by trochu predasn. Tento rozpor sa vysvetl, ak si uvedomme, e Kelti, napriek tomu, e obrbali pdu apestovali obilie, predsa len nikdy neboli klasickmi ronkmi (niekedy sa oznauj aj termnom seminomdi). Caesar vo svojich Zpiskoch ovojne vGalii charakterizuje ostrovnch Keltov ako ud, ktor nesej obilie, ivia se len mliekom amsom aob-

161

a) b) c) Obr. 1 a) Sheila-na Gig zvonkajej vzdoby kostola vKipecku (Herfordshire) b) Sheila-na Gig zBallygawley c) Starena rodiaca apridjajca hada (symbol sexuality, plodivej energie achtonickej zemskej sily)

liekaj sa do ko. 1 Vich mytolgii sa stretvame prevane sdvoma typmi hrdinov: jeden je hrdina-bojovnk adruh je hrdina-pastier (najastejie pastier sv), priom pastier sv je bojovnkovi rovnocenn o do sily idstojnosti. Aj keltsk kalendr sviatkov odra predovetkm udalosti dleit pre ivot pastierov, chovateov kon, ronho statku aovc. Mohli by sme ho dokonca poklada za typick pastiersky kalendr, hoci neskr asimiloval aj rty klasickho ronckeho asolrneho kalendra. Charakter tohto kalendra zko svis skeltskou Vekou Bohyou typu Terra Mater. Ani ona toti nemala vkeltskom prostred svoju klasick podobu, znmu zvchodnch neolitickch kultr. Vklasickch rurlnych kultrach vchodnho typu sa stretvame zvyajne strojjedinou podobou Terry Mater zobrazovanej ako panna, ena astarena, priom plne prirodzene vlohe matky-rodiky vystupuje prostredn znich, t.j. ena.2 UKeltov sa rovnako stretvame spannou, enou astarenou ako tromi rovnocennmi hypostzami trojjedinej Terry Mater. loha matky-rodiky vpodobe eny vak chba. Naproti tomu s vemi poetn zobrazenia matky-rodiky vpodobe stareny. Vkeltskej ikonografii s znme ako tzv. Sheily-na-Gig, hojne rozren na pevnine ipriahlch britskch arskych ostrovoch. Zvyajne ide onie prli umelecky prepracovan zobrazenie starej eny svekou hlavou aoami, sovisnutmi prsiami, vrodiacej polohe, ktor si oboma rukami rozahuje rodidl. Vtakejto podobe sa nachdza dokonca na vonkajej vzdobe ranokresanskho chrmu vanglickom Kipecku (Herfordshire). Ide nepochybne ozobrazenie Bohyne Matky ako kozmogenitrix pramatky vesmru, ale zrove ide ozobrazenie konkrtnej asti keltskho roka, ktor je reaktualizciou tejto mtickej udalosti. Starena, ktor na zaiatku asov porodila vesmr, je identick so starenou, ktor vase treskcej zimy (obdobie smrti) privdza na svet diea (nov ivot). Tak sa praas opakuje vase amtick udalos vprofnnej rea162

a) b) Obr. 2 a) Trojjedin bohya matka z Naix; ssoiu dominuje starena driaca na kolench atribty plodnosti (kok s ovocm). b) Vonkajia tabuka kotlka z Gundestrupu: Boh-Otec a Boh-Syn adoruj pred Bohyou-Matkou.

lite. Motv mtickej rodiacej stareny sa preto viae aj ku konkrtnej udalosti vivote pastierov, ktor je vich kalendri fixovan ako posvtn. Vmesiacoch janur afebrur toti privdzali na svet svoje mlat ovce, vdsledku oho sa unich objavilo aj mlieko. Po krutch zimnch mesiacoch to muselo skutone psobi ako mal zzrak, nvrat ivota, hodn oslvenia. Zrove to bolo neklamnm znamenm toho, e starena-zima je u na stupe; svoje ezlo u toti odovzdala bohyni panne-jari. Jar, ohlasovan sviatkom Imbolc, nebola preto vkeltskom prostred spjan svegetanou aktivitou, ale sobdobm vrhu novch mlat alaktcie oviec adobytka. Vbritskej tradcii sa tento sviatok zvykol slvi vsvislosti spanenskou bohyou Brigit. Vktsku ete v18. stor. slvili tento de na poes sv. Brigity (kresansk transformcia pohanskej bohyne Brigit na svticu, so zachovanm jej pvodnch atribtov). Vtento de vraj plili slamen figurnu obleen do enskch iat apotom kldli do kolsky obkolesenej horiacimi sviekami bbiku, upleten zo sena aobilia so slovami na rodu. 3 Slamen figurna, ktor plili alebo topili, mala symbolizova hriechy, zimu asmr. (Tento ritul mimochodom vemi pripomna slovansk ritul vtania jari, poas ktorho sa plila atopila slamen figurna stelesujca zimu asmr Morena, Morzana apod.) Stredovek legenda zachovan vLismorskej knihe podva u kresansky transformovan vklad sviatku Imbolc vpodobe prbehu oppeovi Bonifcovi, ktor zakzal chlapcom hra vtento de rozren doskov hru sfigrkou arodejnice na jednej strane asfigrkou panny na druhej. Princp hry spoval vich vzjomnom boji, priom arodejnica vypala proti panne draka, zatia o panna proti starene oveku, ktor nakoniec draka preme. Potom starena vypust leva, ale panna ho zaenie daom akrupobitm. 4 Figrka panny satribtmi oveky adaa vtejto hre je nepochybne pohanskou bohyou jari, ktor vaz nad starenou bohyou zimy. 163

Aj ostatn asti keltskho roka boli zko spojen spastierskym kalendrom abohyou Terrou Mater. Sviatok Beltain svis sobdobm vyhania dobytka na pau, pretoe a vtomto obdob sa vytvor svisl trvnat porast. Otomto sviatku ztradcie nevieme vea, bol vraj zasvten bohu menom Belenos. Nzov sviatku Beltain je etymologicky mon odvodi zkorea bel, ktor sa vyskytuje vmene boha Belenosa (ie Jasn, Svetl) atie bohyne Belisamy (iariv, Jasn) atine (ohe).5 Vtento de sa definitvne konila vlda vekho cyklu zimy azanala vlda novho leta. Preto uhasnali vetky ohne, aby sa znovu zaplili ohom zcentrlneho ohniska ritulne nietenho druidmi zdreva deviatich druhov stromov. Sasou obradu bolo tie zaplenie dvoch vatier, pomedzi ktor najskr preli obyvatelia osady, mlad aj star, deti aj chor (nevldnych aako chorch aspo preniesli medzi ohami), potom medzi nimi hnali dobytok, kone ahydinu, aby ich oistili od vetkch zimnch chorb azabezpeili tak ich prosperitu vnadchdzajcom obdob. Vsvislosti stmto sviatkom sa vak op spomna bohya Brigit avekolep oslavy na jej poes. Nepochybne tu ide odruh hypostzu tej istej bohyne, tentokrt vpodobe zrelej eny. (Brigit bola chpan ako trojjedin, mala dve sestry rovnakho mena.) Vmytolgii sa so sviatkom Beltain stretvame pomerne asto (niekedy sa hovor iba omjovej noci, t.j. noc z30. aprla na 1. mja). Najastejie sa spomna vsvislosti stzv. detskm hrdinom i bohom, ktor mus podstpi iniciciu. Tento preto zvdza boj so silami temnt alebo nerodou. Tak walesk hrdina Pryderi zmizol hne po naroden aobjavoval sa potom vpodobe riebtka vdy vnoci na 1. mja, a km nebol porazen temn dmon, ktor ho unal; alebo rsky hrdina Cuchlainn, ktorho narodeniu predchdzal prlet kda vtkov, ktor zozobali vetko obilie, ovocie aj trvu a na kore. Vtto prelomov noc musel kadorone podstpi svoju kvalifikciu aj rsky hrdina Finn, zaviazan rznymi druhmi ritulneho tabu tzv. geasa. Vetci traja hrdinovia s vak spomnan vsvislosti so enami: i u karedmi starenami, nevinnmi pannami alebo zrelmi enami. Vinou nemaj vlastn matku (Cuchlainn, Finn).6 Tento moment ns len op upozoruje na to, e diea, ktor bolo poroden vzime starenou, nem vlastn matku, pretoe t zomrela pri prode, apreto bolo vychovvan pannou, druhou hypostzou trojjedinej bohyne. Teraz, ke nastal as jeho zasvtenia do muskho stavu, podstupuje rozlin skky. Napriek svojmu tlemu veku pora vojsk dospelch bojovnkov, prejavuje mdros arozvahu, ktorou prest azahanb druidov ikrov. Tieto ritulne skky (geasy) mu vinou dvaj eny, i u jeho nevlastn matka alebo jeho poetn snbenice, ako napr. Finnovi jeho Aofe, ktor chcela na Beltain ierneho vtka ako raaj dar. Ke ho dostala, pustila ho aprikzala Finnovi chyti vtka ivho, atak u potom kad rok na Beltain, inak zahynie.7 ierny vtk je tu pravdepodobne symbolom zimy aatribtom Aofe vaspekte bohyne zimy-smrti. Podobne je vtento de skan enou aj Cuchlainn, ato samotnou bohyou vojny asmrti Morrghan. Bohya sa ho poksi zvies, ale Cuchlain jej zvodom odol. Bohya mu prisah pomstu aCuchlain mus bojova sjej premenami vpodobe kravy, vlice aierneho hora. Nakoniec bohyu poraz, atm sa kvalifikuje ako hrdina. Tto detsk hrdinovia sa chpu zva ako bohovia Slnka (mlad Slnko), alebo maj aspo niektor solrne atribty.8 (Pryderi sa objavuje vpodobe koa, Cuchlainn je synom slnenho boha Lugha anad jeho hlavou sa vboji objavuje sveteln iara; meno hrdinu Finna m solrnu konotciu finn, t.j. svetl.) rsky hrdina Finn musel napr. kad rno na Beltain, ete skr ako vylo Slnko, preskoi jednu dolinu tam asp. Zapaovanie ohov na sviatok Beltain a(ich) preskakovanie malo teda nielen purifikan, ale aj inician vznam. Beltain tmto vemi pripomna svtojnsku noc vkresanskej tradcii. Vtto noc sa uns zvykli zapaova ohne, ponad ktor preskakovali najm mlad, slobodn mldenci adevy. Je pravdepodobn, e tento obrad je vo vej asti Eurpy kresanskou transformciou slvnosti Belta164

in. Vokol Para sa ete v18. stor. noc svtho Jna slvila zapaovanm ohov, ponad ktor skkali vlune mal deti.9 Uveden ritul je nepochybne reminiscenciou keltskho Beltainu vjeho istej podobe. Oslavuje toti prchod mladho Slnka, slnenho syneka Vekej Bohyne Matky (Slncov ma). Tto ho vrozlinch svojich podobch ska anakoniec, ke vskkach obstoj, stane sa jeho enou adovol mu zasadn po jej boku na trn.10 Slvnos jesene Lughnasad, slven uprostred leta (na konci jla) sa viae kudalosti kosby. Kosenie trvy, prprava dobytka na ustajnenie, miznca zelen paa ... (trva vauguste je u vinou splen od slnka, such alt) boli predzvesou konca leta anadchdzajcej jesene. Op nm chbaj bliie daje opriebehu oslv, vieme vak, e sa vtedy konali preteky kon, uzatvrali sa svadby arieili sdne spory. Vsvislosti sbohom Lugh, ktormu bol sviatok zasvten, vieme, e vyhlsil na poes bohyne Taltiu slvnostn hostinu pre uchdzaov otrn, ktor u absolvovali vetky skky. Taltiu bola mtickou krovnou Firbolgov, dcrou Mag Mor (Vek rovina) aLughovou pestnkou, ktor umrela od vyerpania, ke sa snaila vyisti vetku zem vrsku apripravi ju tak na obrbanie.11Tento fragment mtu nie je dostaton na intepretciu, ale je zrejm, e sa op spomna bohya Terra Mater, tentokrt vsvislosti sLughnasadom aso svojm chovancom Lughom (matka Lugha op nie je znma; Taltiu sa spomna ako jeho nevlastn matka). Zmtov vieme, e poas Lughnasadu sa predvdzali aksi scny divadelnho charakteru, spomna sa tie udalos oplakvania. Zmysel je op nejasn me toti s, najm vnekorom obdob, ooplakvanie smrti mladho boha (ako vronckom kalendri, ibae tu by sa neviazal so atvou, ale sobdobm kosenia trvy), alebo ooplakvanie smrti solrneho hrdinu (o je vak vzhadom na termn slvnosti dos nepravdepodobn), alebo, ako to ponka u samotn mtus obohyni Taltiu, ide ooplakvanie samotnej bohyne-eny, ktor u zana starn, prichdza osvoje krsne zelen vlasy apomaly sa men na ediv aasom pleiv starenu. (Sheila-na-Gig je znzorovan bez vlasov, ako holohlav.) Slvnos Samhain, vpredveer 1. novembra, je potom u jednoznane vrukch tzv. cailleachs, starch arodejnc zo sveta mtvych, ktor prichdzaj vtto noc do sveta ivch ohria sa pri ohni, nieo si zajes avypi avypou star prbehy. Vtedy neslobodno onich, ani omtvych hovori ni zl.12 Previnilca stihol prsny trest. Verilo sa toti, e nepreije tto zimu, lebo si ho cailleachs vezm zo sebou. Samhain znamen koniec leta.13 Vtto prelomov noc nastval as temna atemn sily zaali vazi nad svetlom. Preto je Samhain vmytolgii zvyajne obdobm skonu vetkch hrdinov kvalifikovanch poas Beltainu. Tak Cuchlainn zomiera poas Samhainu, podobne ako Finn. Obidvom sa pred smrou zjav starena, aby sa nakoniec pozreli tvrou vtvr tej, ktor im na zaiatku dala ivot, aby sou o neustle bojovali, aktor im ho teraz, spohadom o mraziacich a na kos, berie.14 Bohat hostiny poriadan poas Samhainu mali priaznivo nakloni mtvych, aby sa prihovorili za ete ijcich vkrajine mtvych azsobi ich potravou, aby poas zimy netreli ndzu anenavtevovali prbytky ivch. (Tak rozren obrad stravovania sa na hroboch poas 1. novembra, alebo dnen pamiatka zosnulch m zrejme vemi archaick korene.) Vtomto obdob sa porali aj prebyton kusy dobytka pred jeho zimnm ustajnenm. Toto vetko malo oklama starenu-zimu, e sa urodilo dostatok dobytka, ktor sa dobre vypsol na zelenej trve aroda bola bohat, take na tto zimu maj hojnos zsob pre vetkch asmr, zvyknut kosi najm medzi demi astarcami, tento rok nebude slvi svoju atvu hlv. Poda tradcie jej preto priniesli hojn obe vopred, aj vpodobe udskch obet. Vrsku sa ete vasoch psobenia sv. Patrika (5. stor. po Kr.) spomna vmieste Mag Slecht krvav ritul obetovania vetkho prvorodenho (alebo tretiny toho, o sa vten rok narodilo) bostvu Cromm Cruaich, t.j. Krvav Hlava (alebo Hlava nebotka).15 165

Ak by sme teda mali vystihn rmcov charakter Terry Mater vkeltskom prostred, mohli by sme vychdza prve zkeltskho kalendra atermnov najdleitejch oslv, ako je to zachyten vnasledujcej schme:

Charakter Bohyne Matky sa, ako vidie, do znanej miery odra vkeltskom kalendri. Vjej osobe, stelesujcej vetky podoby eny, t.j. pannu, enu astarenu, sa mysticky napa as vprrode do svojej plnosti, aby sa na prahu smrti vtelil do novho ivota prostrednctvom Vekej Bohyne eny. Jej obraz je vak nepln, prve tak, ako zatia zachovan fragment keltskho kalendra. Preto ak chceme pochopi keltsk podobu Bohyne Matky vjej pecifickom prostred, musme najskr pochopi keltsk kalendr ako tak. Keltsk kalendr meme pomerne spene rekontruova na zklade tzv. colignskho kalendra, ktor sa naiel vroku 1897 vo vinici vColigny (dep. Ain, Franczsko). Ide ofragmenty bronzovej dosky zkonca 1. stor. pr. Kr., ktor pvodne tvorila v celok aobsahovala kompletn nzvy keltskch mesiacov vlatinke. Hoci ide odoposia najdlh zachovan text vgalskom jazyku, s nzvy mesiacov len ako preloiten. Zd sa vak, e svisia skonkrtnym ronm obdobm as jeho metaforickou charakteristikou, ako napr. simivisonios (mj/jn), t. j. as jasu alebo equos (jn/jl), ie as kon apod.16 Rok bol alej rozdelen na 12 lunrnych mesiacov (lunci): 7 tridsadovch a5 dvadsadevdovch (rok mal teda 355 dn); priom 29-dov mesiace boli pokladan za neastn a30-dov za astn. Vcolignskom kalendri s priazniv mesiace oznaovan termnom MAT anepriazniv ANM. Kad mesiac bol ete rozdelen na dve obdobia (15 + 15, alebo 15 + 14); prv polovica bola pokladan za jasn adruh za temn. Korekciou poda Slnka bol kad tri roky vkladan do kalendra trinsty mesiac, ktor mal 30 dn abol cel pokladan za neastn. 17 Caesar uvdza, e Kelti nepotaj as poda dn, ale noc.18 Znamen to, e urit de nezanal vchodom Slnka, ale Mesiaca ahviezd. Vcolignskom kalendri sa pre zaiatok da pouval nzov atenoux. Poda preczneho rozdelenia mesiacov ajednotlivch ast roka, ako isprv antickch autorov vieme, e Kelti prsne dbali oto, aby sa sprvne udalosti odohrvali vsprvnych asoch, t.j. dtum kadej dleitej udalosti, i u vskromnom alebo obecnom ivote bol druidmi presne stanoven na priazniv de, mesiac arok. Nezachovali sa nm nijak psomn sprvy oich postupoch, je vak vemi pravdepodobn, e pri stanovovan jednotlivch dtumov zohrval svoju lohu kalendr, postavenie Mesiaca ahviezd. 166

Schma . 1.

Ke si bliie vimneme formlnu truktru colignskho kalendra, zistme vnej urit pravidelnosti. Ide najm oaksi dvojkov polarizovan pulzciu: jasn/temn t.j. astn/ neastn (dve asti roka, striedanie mesiacov, dve asti mesiaca), trojkov celostn periodizciu: vkladanie doplnkovho mesiaca kad tri roky, atm uzavretie jednej peridy, dvanstkov iastkov (jednotliv ron luncie) atrinstkov doplnkov periodizciu (13. doplnkov luncia opakujca sa kad tret rok). Ako mono vidie, ide osla 2, 3, 12 a13. Prirodzene, nemono zabudn ani na slo 4, ktor zatia nebolo spomnan, zkladn 2 asti roka sa toti delili kad ete na dve polovice, take tmto spsobom vznikli 4 asti roka, podriaden dvom zkladnm. Zachovan fragment colignskho kalendra obsahuje 16 stpcov, kad po tyri mesiace. Spolu je tu uvedench 62 lunrnych mesiacov adve doplnkov, prestupn luncie. Njden fragment je teda vsekom piatich rokov zdnes u stratenho celku. Zachovan as nm vak me pomc, hoci len hypoteticky, zrekontruova celok. Vchodiskovm dajom pre rekontrukciu nebude slo 16 (16 stpcov), pretoe vieme, e je to len nhodn slo urujce poet zachovanch, t.j. nie vetkch stpcov. Zrovnakho dvodu je pre ns nezaujmav aj slo 5 (poet nhodne zachovanch rokov). Vchodiskovm dajom pre nau rekontrukciu vak me by slo 4, t.j. poet mesiacov vjednotlivch stpcoch, pretoe ten bol vo vetkch zachovanch stpcoch rovnak, t.j. meme ho poklada za kontantu aj pre ostatn, dnes u straten stpce colignskho kalendra. Ak dodrme vntorn pravidelnosti keltskho kalendra, t.j. jeho lenenie vdy na dva 12mesan ajeden 13-mesan rok apritom dodrme aj jeho rmcov truktru, toti delenie na stpce obsahujce vdy 4 mesiace, meme nartn schmu, ktor svysokou pravdepodobnosou zodpoved pvodnmu kalendru (pozri schmu . 1). Kee je vpodstate jedno, i zaneme 12-mesanm alebo 13-mesanm rokom, zaneme naprklad neastnm 13-mesanm rokom. Ke si bliie vimneme zrekontruovan schmu keltskho kalendra, zistme prekvapivo pravideln kresbu, ktor vystpila len vaka prve vyobrazenmu celku. Kee mesiace s prsne usporiadan vdy po tyroch vjednotlivch stpcoch, jeden idelny 12-mesan rok zaberie vschme tri stpce. Vkladanm 13-mesanch rokov vak dochdza knaraniu tejto truktry akpostupnmu prelievaniu mesiacov/rokov do alieho (tvrtho) stpca. Toto prelievanie sa jav ako zdanlivo chaotick anedleit. Pri podrobnejom skman vak zistme, e je pravideln. Meme kontatova, e vznikaj tyri trojron cykly vytvrajce peridu 12-tich rokov tak, e vprvom cykle sa vetkm trom rokom prelieva 1 mesiac, vdruhom cykle s to 2 mesiace, vtreom 3 avtvrtom 4. Po dvanstich rokoch sa teda dostvame kidelnemu 12-mesanmu roku, ktor sa neprelieva avnaej schme zaber 3 stpce. (Vprpade, e by sme boli zaali schmu variciou 12, 12, 13 alebo 12, 13, 12, vystpili by rovnak pravidelnosti, ibae by boli prslune posunut.) 167

Schma . 2.

Rekontrukcia poda zachovanho fragmentu ns teda spontnne doviedla kstanoveniu hypotzy ojestvovan 12-ronho cyklu, vntorne trukturovanho do tyroch mench sekov, pozostvajcich vdy ztroch rokov. Tto hypotzu nemono potvrdi empiricky vpsomnom materili, take zostaneme pri kontatovan, e nm vyvstala logicky po uskutonen rekontrukcie, ae vprpade, e sme neurobili chybu vpostupe avzkladnch aximach, je mon pri danom stave nho poznania povaova ju minimlne za podnetn. Vprospech danej hypotzy napokon svedia aj sla-pravidelnosti, ktor znej induktvne vyplynuli, pracuje toti zslami 12, 13, 3 a4. Tieto sla-pravidelnosti s typick pre keltsk trukturovanie mench asovch celkov. Ak nm teda bez zavdzania tchto pravidelnost apriori logicky vyplynuli ako charakteristick aj pre vie asov celky, mono to povaova za jednu apravdepodobne zatia aj jedin mon cestu potvrdenia ich sprvnosti. Absencia sla 2 vtomto prpade me by len zdanliv, vychdzajc zpravidelnost zistench vmench asovch celkoch meme toti op suritou pravdepodobnosou tvrdi, e 12-ron cyklus bol rozdelen na dve asti po iestich rokoch, priom jedna zpolovc mohla by povaovan za priazniv i priaznivejiu ako t druh.

Schma . 3.

168

Pri pokuse tto rekontrukciu rozri ete na dlhie asov seky nememe postupova inak ako doteraz, pretoe in pravidl nm nie s znme, ato vpodstate znamen zduplikova u raz uveden schmu. Navonok sa samozrejme ni nezmenilo, pribudlo nm len nov 12-ron obdobie, identick spredchdzajcim. Sksme si vak nau rekontrukciu vimn zhadiska prve novovzniknutej dlhej 24-ronej peridy. Zistme, e medzi ubovonou formciou roka v1. cykle azopakovanm identickej formcie v2. cykle jestvuje op fixn pravidelnos, tentokrt vpodobe sla 13. Znamen to, e km sa celkom zopakovala konkrtna formcia roka vnami rekontruovanom keltskom kalendri, uplynulo presne 13 rokov. Dan zistenie prekvapivo op neodporuje pravidelnostiam fungujcim vmench asovch sekoch, t.j. asovej jednotke roka atroch rokov. Tieto sa riadia dvanstkovou parcilnou atrinstkovou doplnkovou periodizciou. Dalo by sa teda uvaova aj ofunknosti tejto periodizcie vo vch asovch celkoch. Zd sa, e tu ide akoby ostretnutie dvoch periodizci, ktorch pulz je asynchrnny. Dvanstkov sa vtomto 24-ronom asovom rozpt stihne zopakova dvakrt, km trinstkov periodizcia len raz. as poda nej akoby plynul pomalie. Vysvetlenie azda mono op njs vkratom asovom seku, ato konkrtne skmanm asocici viazanch s13. mesiacom, vkladanm do kalendra kad tri roky. Napriek tomu, e 30-dov mesiace boli inak povaovan za astn, tento 30-dov doplnkov mesiac bol cel pokladan za neastn. Naral toti ben poriadok, vymykal sa benmu chodu vec t.j. keltskmu ordinrnemu spsobu rtania asu. Zrove ho vak paradoxne napal ajedine on umooval jeho aliu regularitu. Plynul tak akoby poda vyieho nevyhnutnho poriadku. Cel mesiac bol pokladan za obzvl priazniv pre komunikciu sbohmi aso zsvetm, o vak bolo pre obyajnho smrtenka zvyajne vemi nebezpen. Je rovnako mon, e podobn asocicie ako s13. mesiacom sa viazali aj s13. rokom vkeltskom kalendri, kedy prilo knaplneniu vyej fatlnej peridy, svet sa toti akoby zopakoval vase prostrednctvom zopakovania ronej formcie v13-ronej peride. rtaj sa nm teda dve vie periodizcie, jedna parcilna 12-ron adruh, povedzme e fatlna, 13-ron periodizcia. Sksme si teraz alej pozornejie vma 13-ron peridu na pozad parcilnej 12-ronej peridy aznsobme n pokusn as na trojnsobok zkladnej peridy (vi schma . 3). Zisujeme, e konkrtna formcia roka z1. cyklu a2. cyklu sa zopakuje aj v3. cykle, priom medzi opakovanm v1. a3. cykle uplynie presne 25 rokov. Vasovej peride 25 rokov sa teda poda trinstkovej fatlnej peridy, obrazne povedan, trikrt zopakuje svet. Trikrt, t.j. vkeltskom zmysle plne, vo svojej mystickej totalite. Vznikla nm tmto spsobom op nov perida, tentokrt pozostvajca z25-tich rokov, pre ktor vak op nemme doloen interpretciu vpsomnch prameoch. Tu sa vak zarajco asto stretvame sslom 50, pre ktor zatia nebolo mon poskytn zrozumiten vysvetlenie. Vyskytuje sa vkeltskch mtoch pri vyjadrovan vlastne akhokovek vieho potu ud alebo zvierat, zjavne bez snahy zachyti relny poet, ako naprklad: 50 muov, ktorch na smr pohrzol pred smrou Cuchlainnov k, slvny edivk Macha; 50 druiek Dechtire premenench Lughom na vtky vrskom prbehu oCuchlainnovi; hned bk zCuailgne a50 jalovc, ktor vo vojne pripadli conachtskej krovnej Maeve at. Ponka sa teda vysvetlenie vpodobe zalenenia peridy 25-tich rokov, zskanej poas naej rekontrukcie, do ete vej asovej peridy 50-tich rokov, ktor predstavuje dvojnsobok 25-ronej peridy, napajc tak dvojkov pulzciu (jasn/temn astn/neastn), typick pre kratie asov seky. Vmtoch sa potom vemi asto stretvame aj strojnsobkom 50-ronej peridy, ako napr.: armda 50 chlapcov, ktor poas troch dn, o Cuchlainn spal, porazila 3 x 50 dospe169

lch bojovnkov; 3 x 50 mladkov hrajcich posvtn loptov hru vpredveer Samhainu na ihrisku na vrchu Bruig vrskom prbehu oElcmarovi aOengusovi; 3 x 50 krovien, ktor plakali nad Cuchlainnom anechceli ho pusti do poslednho boja; 3 x 50 unc zlata astriebra, ktor dal raz Fionn vojakovi ako old za jeden de; 3 x 50 chlapcov, ktorch Cuchlainn sm porazil vposvtnej loptovej hre at. Naa, po vetkch strnkach vemi krehk aako potvrditen hypotza ofixcii vch asovch sekov vkeltskom kalendri, teda okrem veobecne uznvanej peridy troch rokov zavdza aj nov peridy dvanstich a trinstich rokov, priom alej rozliuje dva zkladn druhy periodizcie: dvanstkov, ktor slila na akoby ordinrne meranie asu (o je samozrejme dos skresujce oznaenie, kee as ako tak bol reflektovan ako hlboko mystick aposvtn) atrinstkov periodizciu, chpan ako fatlnu. Sledovanie tejto trinstkovej periodizcie, konkrtne jej tretia perida ns priviedla kslu 25 (t.j. peride 25-tich rokov), ktor sa stalo vchodiskom pre uspokojiv interpretciu sla 50 (ako dvojnsobku tejto peridy), vyskytujceho sa vkeltskch mtoch. Mytologizovan kalendrny daj posvtnej 50-ronej peridy sa tu nachdza potom aj vo svojej trojnsobnej peride, o naznauje fixciu ete vieho asovho seku vdke 150 rokov. Zd sa vak, e ani tu ete nie sme na konci radu posvtnch perid. Vmtoch sa toti vyskytuje aj slo 300, ktor je pravdepodobne dvojnsobkom 150ronej peridy, napajc tak dvojkov pulzciu jasn/tmav, resp. astn/neastn (prvch 150 rokov priaznivch adruhch 150 rokov nepriaznivch). Celkovo by sa teda dalo hovori onasledovnch peridach: 3-ron perida 12-ron perida (ktorej sasou mohli by menie peridy, nsobky 3-ronej, t.j. 6 a9 rokov) 13-ron perida 25-ron perida 50-ron perida (2 x 25-ron perida) 150-ron perida (3 x 50-ron perida) 300-ron perida (2 x 150-ron perida), priom 12-ron, 13- a25-ron perida vyplynuli induktvne zrekontrukcie kalendra a50-ron, 150- a300-ron vyplynuli deduktvne ako numerick daje zmytolgie aboli akceptovan ako kalendrne daje, kee neodporuj zatia zistenm vntornm pravidelnostiam keltskho kalendra. Na zklade prve zrekontruovanho keltskho kalendra sa teraz oblkom vrme ktme Vekej Bohyne Matky. Zatia sme zistili, e numerick daje pouvan vkeltskej mytolgii mu by zaifrovanmi kalendrnymi dajmi. sla 50, 150 a300 tak zrejme nie s jedin, ktor poskytuj takto krypto-kalendrnu interpretciu. Sksme si teraz vimn, ak sla sa pouvaj vsvislosti sbohyami, t.j. sla, ktor sa zvyajne povauj za nhodn. slo 300: rska Bohya Matka Flidais, pani divej zveri, sa opisuje ako pani magickho dobytka. Jej bezroh kravy (srny) daj kad veer toko mlieka, e sa nm me nasti 300 ud aj srodinami.19 Vrskom prbehu oSithgailovi sa spomna, ako na sviatok Beltain Munsterania premohli Bresa, ktormu museli kadorone plati tribt vpodobe mlieka z300 krv. Vyuili pritom Bresovo geasa t.j. zkaz odmietnu ponknut npoj. Vyrobili teda 300 drevench krv aknim pripevnili 300 vedier naplnench moiarnou vodou. Toto mlieko ponkli Bresovi. Kee nemohol odmietnu, musel pi, nsledkom oho umrel. 20

170

slo 150: 150 krovien oplakvajcich vUlsterskom cykle Cuchlainna; 150 krajrok ijcich po cel rok aty pre bojov druinu fiannu vrskom prbehu oFinnovi, ... slo 50: 50 jalovc vprbehu obitke ohnedho bka zUlsterskho cyklu; Dechtire ajej 50 druiek premenench na zzran vtky vrskom prbehu oCuchlainnovi; Blodeuwedd ajej 50 druiek, ktor na teku popadali do jazera zwaleskej mytolgie Mabinogi, ... slo 30: rska Blthnad zUlsterskho cyklu vlastniaca magick kotol, do ktorho sa zmest 30 krv. slo 29: Dvadsaosem det arodejnka Catalina vrskom prbehu oCuchlainnovi, ktorch poslala krovn Maeve, aby ho zastavili. Vetkch 29 (Catalin + 27 synov + 1 vnuk) sa pokladalo za jednu osobu arobili vetko naraz. Cuchlainn ich zabil jednm derom mea. slo 13: 12 arodejnc atrinsta pani domu, ktor ich vyenie aprekabti vbritskom prbehu Rohat eny. 21 slo 12: 12 rohatch arodejnc zpredchdzajceho prbehu, kad sprslunm potom rohov na hlave (t.j. prv sjednm aposledn sdvanstimi rohmi), navtvia enu, ktor neskoro vnoci mykala vlnu. Sadn si kohu, utkaj pltno, spievaj starodvnu piese, upe kol, ... slo 4: Spomna sa najastejie vpodobe kombinci enskho amuskho princpu, priom sa stretvame so vetkmi podobami Bohyne Matky: 3 stareny spsobujce prkoria jednmu mldencovi, 3 matky vychovvajce jednho syna, alebo 3 eny vydat za jednho mua, 3 dcry ujednho otca, 3 sestry majce jednho brata alebo naopak jedna starena kladca prekky trom mldencom, jedna matka majca troch synov, jedna ena vydat za troch muov, jedna dcra majca troch otcov, jedna sestra atraja bratia (vetky tieto podoby s vkeltskej mytolgii alebo ikonografii poetne zastpen, vzhadom na priestor ich nebudeme bliie konkretizova). slo 3: Op bez bliej konkretizcie, poetn podoby troch starien, troch ien, troch dcr atroch sestier..., chpanch ako tri ajedna zrove apoetn atribty nleiace tmto enm-bohyniam ako: 3 magick kravy, 3 arovn jablk, 3 magick vtky, 3 vajka,... slo 2: Walesk bohya Ceridwen mala poda tradcie dve deti: dcrku Creirvy, ktor bola najkrajou enou na svete asyna Morvana, ktor bol vstredovekej spisbe prirovnvan kertovi.22 rska bohya Macha, ktor zomrela pri prode porodiac dve deti: chlapeka Fianu adievatko Fial. Ako mme monos vidie, uveden sla vmtoch, ktor sa viau kBohyni Matke, nie s nhodn. Tak slo 300 vprbehu oFlidais aoBresovi je pravdepodobne mytologizciou 300-ronej peridy, priom vprbehu oBresovi vystupuje postava bohyne skryte, ide toti ojeho geasa, ktor sa m splni na jej sviatok Beltain, apreto toto geasa nejakm spsobom svis skravami (jej atribt). sla 150 a50 vspomnanch mytologickch prbehoch s op mytologizciami posvtnch perid 150 a50-ronej. (Vzhadom na poetnos vskytu tchto siel aprevahu ich vskytu so enskmi bostvami je mon sdi, e mohli nejakm pecifickm spsobom svisie sBohyou Matkou.) slo 30 stelesuje 30 dn vmesiaci (zvyajne astnch) vlunrnom kalendri. slo 29 vnaom prbehu me by mytologiz171

ciou neastnho 29-dovho mesiaca, mby konkrtne mesiaca Cantlos (?). Vtomto prpade ide op oskku Bohyne Matky adepta podstupujceho iniciciu. slo 13 je vyjadrenm 13-mesanho roka alebo 13-ronho ronho cyklu. Vmytolgii je vinou rozloen na slo 12 (mytologizcia 12-mesanho roka alebo 12-ronho cyklu) aslo 1, ktor ako trinste vporad predstavuje trinsty neastn mesiac/rok. (Vnaom prbehu ide okresansk inverziu: 12 boh atribty pradenia, tkania, hudby, jedla ktor zjavne stelesuj 12 priaznivch po sebe nasledujcich mesiacov/rokov narastanie potu rohov je vykreslench ako zl arodejnice, km ena, ktor poruila ritulny zkaz, je chpan kladne.) Rytmus sla 4 sa prejavil aj vnami rekontruovanom kalendri vpodobe tyroch sviatkov, zasvtench jednotlivm ronm obdobiam, Bohyni Matke vjej troch podobch ajej synovi. slo 3 m vkeltskej mytolgii azda nespoetn mnostvo varici. Vemi asto sa snm stretvame aj vkeltskej ikonografii zobrazovanie enskch trid, najastejie vpodobe troch matiek, tzv. matres. slo 2 vprbehu obohyni Mache aCeridwen, zktorch kad porod chlapca adievatko, jednoznane umouj kalendrnu interpretciu. Ich dve deti toti stelesuj dulny charakter bohyne Terry Mater, ktor m krsnu tvr vobdob jari aleta atvr podobn smrti (Morvan) vdruhej polovici roka vzime ana jese. Interpretcia keltskej Bohyne Matky pomocou kalendra ajeho rekontrukcia zlomkov colignskho kalendra nemu poskytn pln obraz Bohyne Matky ani vprpade, e s aspo iastone sprvne. Jej obraz mono sklada len zcelkom malch lomkov mytolgie, ikonografie atradcie. Aj napriek jeho fragmentrnosti vystupuje tu na povrch minimlne zka previazanos mystria bohyne-eny skeltskm mystriom asu. Ich vzjomn slad nevypoved ani tak otom, i boli mty inpirovan kalendrom alebo naopak, ale skr ojestvovan akhosi mtickho univerzlneho rytmu vpozad. Na tejto pozoruhodnej symfnii asu je vak najdleitejie to, e nm nesta len sa fascinovane zapova do jej tnov, ale sa u pomaly ume rozoznva azapisova jej partitru.
POZNMKY 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 CAESAR, G. J.: Zpisky ovlce galsk. Praha 1985, s. 102. Svtya vCatal Hyku, kde je zobrazen ako rodiaca ena. ROSEN-PRZEWORSKA, J.: Religie Celtw. Warszawa 1971, s. 205. MATTHEWS, C.: Keltsk duchovn tradice. Brno 1996, s. 128. BOTHEROYD, S. aP F.: Lexikon der keltischen Mythologie. Mnchen 1995, s. 39. . Na fakt, e detsk boh je vinou opusten najdch, upozoruj aj K. KERNYI aC. G. JUNG: Vda omytologii. Brno 1995, s. 33. Citovan zprednky Gerdy PETTERSSON: Finn and the Females, s. 5 (Uppsala, 20.3.1997). Bliie osolrnom bostve vpodobe dieaa pozri KOV, M.: Baby face Hadanie olmckeho slnenho boha. In: HIERON, I/1996, s. 45-64. ROSEN-PRZEWORSKA, J., c.d., s. 207. Bohya vystupuje ako matka, manelka imilenka zrove, s to jej rovnocenn hypostzy. Podobne vo waleskej mytolgii d Pryderi po smrti svojho otca svoju matku za manelku omnoho mladiemu muovi, svojmu priateovi arovesnkovi. Rovnako G. J. Caesar spomna medzi Keltami aksi viacgeneran polygamiu: Deset nebo idvanct mu m spolenou manelku, hlavn brati aotcov se syny, ale dti, kter se jim narod, jsou pokldny za potomky toho mue, za kterho byla ena provdna jako panna (in: Caesar G. J., c.d., s. 102). Je mon, e si vtomto prpade Caesar mlil matrilinearitu spolygamiou, hoci je rovnako mon, e ktakejto viacgeneranej polygamii vrmci matrilinearity dochdzalo (spomeme napr. prvo prvej noci zo strany svokry uniektorch nrodov, ktor je mon interpretova prve vrmci skok inicicie apod.). MATTHEWS, C., c.d., s. 129-130.

11

172

12 Mimochodom, aj to nae znme omtvych len dobre bude ma najskr korene vobdobnch predstavch naich predkov. 13 GASSOWSKI, J.: Mitologia Celtw. Warszawa 1987, s. 74. 14 KFinnovm geasa patrilo preskoi kad rok na prvho mja cel jednu dolinu tam asp. Jedno rno, na ceste kdoline, stretne ryav starenu, ktor doj kravy. Popros ju opohr mlieka, ale starena odmietne. Finn vtom vid zl znamenie. Anaozaj, vskke neobstoj. Podar sa mu preskoi dolinu len na jednu stranu, pri preskoku sp sa zrti do doliny azahynie. (Citovan zprednky Gerdy Pettersson, c.d., s. 2.) Spsob jeho kvalifikcie op pripomna preskakovanie svtojnskych ohov tam asp vnaej tradcii. Je dokonca mon, e vznam tohto obradu je voboch prostrediach toton, toti imitova, atm napomc vyskoeniu Slnka na oblohu. 15 GASSOWSKI, J., c.d., s. 75. 16 MATTHEWS, C., c.d., s. 136. 17 GASSOWSKI, J., c.d., s. 74. 18 CAESAR, G. J., c.d., s. 130. 19 BOTHEROYD, S. aP. F., c.d., s. 186. 20 ROSS, A.: Pagan Celtic Britain. London 1965, s. 306. 21 JACOBS, J.: Keltsk pohdky. Britsk ostrovy aIrsko, I. diel, Brno 1996, s. 27. 22 BOTHEROYD, S. aP. F., s. 56.

Trojjedin Bohya-Matka. Votvny dar njden v horcom riedle v Bath, Anglicko.

173

CELTIC GODDESS-MOTHER AND COLIGNY CALENDAR

Summary The author of this article deals with the phenomenon of the Celtic Goddess-Mother and her connection with the Celtic calendar. She distinguishes three main images of the Goddess-Mother as old woman, virgin and adult woman. The author pays aspecial attention to the depiction of old woman in labour, so called Sheila-na-Gig, and identifies her with the kosmogenitrix, the Mother of Universe. She considers her mythical role is identical with the role of ugly old woman in Celtic mythology and calendar cycle, where she brings to life the child and transforms herself to abeautiful virgin. The ugly old woman is the hyposthasis of winter (GoddessWinter) and the beautiful virgin is the hyposthasis of spring (Goddess-Spring). Just born child (personification of new life) does not have his own mother. In mythology he is usually educated by foster (human) mother. This mythological sequence corresponds to the Celtic festival of Imbolc, held on the First of February. The author points out to the strange date of festival of Imbolc and also of the other important Celtic ceremonies, which were welcoming spring in the middle of winter, summer during the spring, autumn before the harvest ... This fact is interpreted as the celebration of events in pastoral calendar. Thus Imbolc on the First of February is thought to be linked with the lactation of ewes, Beltain on the First of May marked the beginning of open pasturing, Lughnasad on the First of August was connected with the cutting-grass in July and August and Samhain on the First of November was tied up with the end of open pasturing. All the festivals were linked with pastoral events and essentially with fertility and GoddessMother. Her cult was obviously directly connected with the Celtic calendar. The author of this study makes an attempt of hypothetical reconstruction of the Celtic calendar on the base of fragment of so called Coligny Calendar. Surviving fragment consists of 16 columns, each of four months, representing afive-year cycle (62 lunar months plus two intercalary months). The year, divided into twelve lunar months, was adapted to the solar year by adding an extra month of thirty days in every three-year cycle. The author assumes that surviving section was part of alarger more-year calendar. All survived parts of Coligny Calendar were divided into columns of four months, without any gaps between the neighbouring years. She tries to add following years and complete not surviving part with the keeping of regularities of fragment. She comes to conclusion that the Celtic calendar should consisted of 12-year (ordinary) period and 13-year (fatal) period. Further she deals with following intervals of 13-year period: 25-year and 50-year periods. For 50-year period she finds many parallels in Celtic mythology, in what she interprets as crypto-calendar numbers. As possible larger sacral periods she explains also the mythical numbers 150 and 300. On the base of mythological parallels she returns to Goddess-Mother and interprets her calendar numbers. In the very end she concludes that the mystery of Celtic Goddess-Mother, thought to be lost in time, should be at least partially uncovered, because it was written down into the Celtic calendar.

174