Katarna Horkov, Svetlana Kapalkov, Marna Mikulajov

Kniha o detskej rei

 Venujeme svojim deom

Kniha o detskej rei

Recenzent: Prof. PhDr. Daniela Slanov, CSc.

Text: Katarna Horkov, Svetlana Kapalkov, Marna Mikulajov
Grafick prava: Viktor Filo
Foto: Juraj Barto, Palo ejka, Katarna Horkov, Svetlana Kapalkov
Obrzky: Palo ejka
Tla: alfaPrint, Martin

Vydavatestvo Slnieko, Bratislava 2005

ISBN 8096907433
 Predslov

Dar rei je vlastn len loveku. Hoci p medziudskho porozumenia a dorozu-

mievania pomocou jazyka trv cel ivot, k najdynamickejm obdobiam patr
prve cesta od plau novorodeniatka k prvm slovm i vetm. A kee je dan,
e sa na poiaton dramatick kroky tohto nikdy sa nekoniaceho dobrodru-
stva my dospel nememe pamta, o to viac fascinciu z postupnho reov-
ho vvinu prevame na vlastnej koi ako rodiia prostrednctvom svojich det.
Vedeck skmanie osvojovania si jazyka m u svoju histriu. Prv serizne
tdie z konca 19. storoia sviseli s dennkovmi zznamami rei det. Tto
metda pretrvala v podstate do 50. rokov minulho storoia, ke s rozvojom
zznamovej techniky, najprv magnetofnovch zznamov, neskr videozz-
namov, nastal brliv rozvoj vskumu detskej rei. Pravda, tento rozvoj nes-
visel len s technickmi monosami, ktor si me dnes vyska kad z ns,
ale aj so zkladnmi otzkami, ktor si bdatelia vo vzahu k osvojovaniu
jazyka kldli a klad. Odpovede na ne jednak osvetuj proces reovho vvi-
nu, no zrove objasuj irie svislosti: vemi siln je naprklad predstava,
e schopnos porozumie rei a tvori reov prejavy je loveku geneticky
dan, praliv je aj predpoklad, e reov vvin jednotlivca akoby zhruba
koproval reov vvin udstva.
Pre kadho rodia je vak jazykovm vesmrom predovetkm jeho diea.
A ako v ostatnch udskch innostiach, ani pri osvojovan jazyka nemus s
vdy vetko poda modelovho predpokladu. O to potrebnejia je v takchto
prpadoch pomoc odbornka.
Knika, ktor itate i itateka prve dr v rukch, je na Slovensku prie-
kopnckym inom. Systematick skmanie neproblmovho reovho vvinu
sa v slovenskom prostred zaalo v podstate a na sklonku 90. rokov 20. sto-
roia a nemalou mierou ho iniciovali prve autorky. Katarna Horkov, Svet-
lana Kapalkov a Marna Mikulajov s rozhaden odbornky a sksen
mamiky, ktorm spojenie profesionlnej a rodinnej odbornosti pomohlo pri
tvorbe vemi uitonho tania. Cesta osvojovania jazyka, v tomto prpade u
celkom konkrtne sloveniny, sa v ich podan stva ivm nunm chodn-
kom so starostlivo naplnovanmi zastvkami na pouenie i oddych, na kto-
rom s vetky tri spoahlivmi a vtipnmi sprievodkyami, a to aj vtedy, ke
treba poda pomocn ruku.

elm tejto vemi potrebnej knike, ako aj vm, mil itatelia, prjemn a uito-
n spolon putovanie...
Daniela Slanov

5
Obsah Obsah

Predslov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5 Kapitola 4:
vod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 Poruchy rei: ke vvin rei neprebieha, ako by mal . . . . . . 122

Kapitola 1: Je porucha vvinu rei vna vec? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122

Komunikan stratgie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
Prv as Stratgie zameran na diea alebo z o do o . . . . . . . . . . . 14
Druh as Stratgie ahieho porozumenia alebo re tela . . . . . . . . . . 21
Tretia as Stratgie vmen alebo raz ty, raz ja . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
tvrt as Stratgie novch pojmov alebo nlepky . . . . . . . . . . . . . . . . 26
Piata as Stratgie reovho vzoru alebo modelovanie . . . . . . . . . . . . 28
iesta as Stratgie konverzcie alebo otzky a odpovede . . . . . . . . . 30
Minitest komunikanho partnera . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33
Kapitola 2:
Vvin a stimulcia rei . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
0 a 8 mesiacov Obdobie nezmernej komunikcie: Max . . . . . . . . . . 36
8 a 12 mesiacov Obdobie zmernej komunikcie: Dorka . . . . . . . . . . 50
12 a 18 mesiacov Obdobie prvch slov: Ninka . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63
18 a 24 mesiacov Obdobie dvojslovnch spojen: Miko . . . . . . . . . . . 74
24 a 30 mesiacov Obdobie rozvitch viet: Andrejka . . . . . . . . . . . . . . 86
30 a 36 mesiacov Obdobie svet: Jurko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97
Kapitola 3:
Pome spolu ta alebo aj o tom, ako vybra vhodn knihu . . . . 112
Nesprvna alebo chybn vslovnos hlsok (dysllia) . . . . . . . . . . . . . . 123
Oneskoren vvin rei . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124
Diea s naruenm vvinom rei (dysfziou) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 125
Diea so zaostvanm v rozumovom vvine (mentlnou retardciou) . . . 125
Diea s autizmom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 126
Diea so sluchovm postihnutm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127
Diea s detskou mozgovou obrnou (DMO) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 128
Diea s rztepom pery a/alebo podnebia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 129
Vvinov neplynulos alebo zajakavos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 129
Niekoko slov na zver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 130
Kapitola 5:
Frum alebo najastejie otzky rodiov . . . . . . . . . . . . . . . . . 134
Problmy s vslovnosou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134
Diea a televzia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136
ast zpaly strednho ucha a vvin rei . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138
Nosohltanov manda a re . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139
Bilingvizmus no i nie? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140
S cumlkom alebo bez? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144
o so skrtenou jazykovou uzdikou? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 146
Mal slovnk odbornch pojmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 148
Pouit literatra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154

6 7
vod vod

vod Ako vznikla naa kniha?

Knihu sme psali ako praktick prruku. Nevychdzali sme vak len z praxe.
Knh o deoch so zameranm na rzne vvinov oblasti je dnes na trhu vea. Chceli sme pretlmoi najnovie vedeck poznatky tak, aby boli vyuiten
Avak knh urench rodiom, ktor sa venuj problematike vvinu rei v praxi. Opierali sme sa o mnoh zahranin vskumy, ako aj o vskum detskej
a jeho podporovaniu, je len nepatrn as. To bol aj dvod, preo sme sa roz- rei, ktor uskutoujeme od roku 2001 v spoluprci s Univerzitou Komensk-
hodli tto knihu napsa. Naa kniha je vak vo viacerch ohadoch ojedine- ho a Preovskou univerzitou. V tejto knike s spracovan viacer vsledky
l. Poste sami tohto vskumu. erpali sme tie z vlastnej odbornej praxe, z trningu rodiov
det, ktor vedieme v Bratislave, ako aj z otzok rodiov, s ktormi sa asto stre-
V om je naa kniha in ako tie ostatn? tvame nielen v praxi, ale aj pri neformlnych stretnutiach v materskch cen-
Prina prehad efektvnych komunikanch stratgi, o ktorch sa u ns trch, na internetovch strnkach alebo strnkach rznych asopisov.
doteraz nepsalo.
Vychdza z vskumu slovensky hovoriacich det a nie je prekladom cudzo- Pre koho sme tto knihu napsali?
jazynej literatry, ktor asto nezodpoved tomu, ako vvin rei u naich Pre vetky mamy a tatov, babky a dedkov, tety a ujov, opatrovateky, uite-
det prebieha. ky predkolskch zariaden a ostatnch ud blzkych dieau s normlne sa
Ponka vm praktick nvody a rady, ako pracova s dieaom, ktor s vyvjajcou reou, ktor chc viac vedie a viac robi pre vvin dieaa.
overen v logopedickej praxi. Je pre rodiov, ktor maj pochybnosti, i vvin ich dieaa prebieha tak,
Autorkami s tri eny matky s rznymi teoretickmi znalosami a praktick- ako m, a hadaj potrebn informcie.
mi sksenosami. Kad z nich vloila do knihy ksok seba: jedna prinies- Je pre rodiov dieaa, ktor zaostva vo vvine, a ktor chc vedie, ako mu
la dlhoron sksenosti z oblasti vskumu detskej rei a teoretick znalosti pomc.
v oblasti porch rei u det; druh vychdzala zo sksenost, ktor zskala Je prrukou pre astnkov trningu rodiov det s poruchami rei.
pri (zatia jedinom) vskume vvinu rei u slovensky hovoriacich det, ako Je pre odbornkov, ktor sa zaoberaj diagnostikou a terapiou porch rei
aj z vlastnej logopedickej praxe; tretia ponkla najnovie poznatky z oblas- v ranom veku pre logopdov, pecilnych a lieebnch pedaggov
ti vzdelvania rodiov, ako aj praktick sksenosti, ktor zskala pri prci a psycholgov, pretoe opsan komunikan stratgie s efektvne nielen
s rodimi nielen na Slovensku, ale aj v zahrani. u normlne sa vyvjajcich det, ale tie (a predovetkm) u det s poru-
Ako prklady s uveden autentick vpovede det a ich rodiov. Preto je chami psychickho vvinu a s poruchami rei.
pravdepodobn, e bud blzke aj vm.
Ako ta tto knihu?
O om je naa kniha? Zklad nho prstupu je opsan v prvej kapitole, ktor vm predstav
O tom, ako sa vyvja re a komunikcia dieaa od narodenia do troch efektvne komunikan stratgie.
rokov, o pre ich rozvoj mu urobi rodiia a ako maj postupova. V druhej kapitole vysvetujeme, ako prebieha vvin rei a komunikcie.
Je o efektvnych komunikanch stratgich, ktor podporuj vvin rei. Prv tri roky ivota sme rozdelili do iestich obdob, take itate si me
Je o tom, ako kadodenne rozvja schopnosti dieaa v zmysluplnch vyhada obdobie, ktor ho zaujma. V kadom obdob opisujeme vvin ir-
hrch, pomocou knh a v bench aktivitch bez toho, aby ste robili nieo ie, nehovorme len o rei. alej nasleduj vhodn komunikan strat-
navye, o vs alebo vae diea zaa. gie pre dan vek. Nakoniec odporame hry, hraky a innosti na rozv-
Je tie o tom, ako pomc deom, ktor zaostvaj vo vvine, doha janie rei a komunikcie.
rovesnkov. Tretia kapitola je cel venovan knihm pre deti najmladieho veku a tomu,
ako ich s demi ta.

8 9
vod vod

tvrt kapitola obsahuje strun informcie o poruchch vvinu rei. vstpi do svojho skromia poas vskumnch pozorovan. S vaou pomo-
Piata kapitola prina odpovede na otzky, ktor najastejie zaujmaj rodiov. cou sme o nieo mdrejie. Naim rodinm za podporu a pomoc poas psa-
Slovnek na konci knihy vysvetuje odborn pojmy. nia tejto knihy. A v neposlednom rade naim vlastnm deom za inpirciu
nielen pri psan tejto knihy, ale aj v kadodennom ivote.
Kto s autorky tejto knihy? Autorky (ktor s aj mamy)
Mgr. Katarna Horkov vytudovala logopdiu na Univerzite Komenskho
v Bratislave. alm tdiom na Torontskej univerzite v Kanade zskala licen-
ciu na prcu logopdky v tejto krajine. Poas svojej praxe v zahrani viedla
vzdelvacie kurzy pre rodiov det s poruchami rei a venovala sa problema-
tike logopedickej diagnostiky a terapie det od narodenia do 6 rokov. Na Slo-
vensku v tejto prci pokrauje: vedie komunikan kurzy pre rodiov a sna
sa o propagciu tohto prstupu v naich podmienkach.

Mgr. Svetlana Kapalkov, PhD., je logopdka. V sasnosti predna na

Pedagogickej fakulte UK v Bratislave kurzy o vvine rei, diagnostike a tera-
pii porch rei v ranom veku a pracuje v logopedickej poradni so zameranm
na tto problematiku. M prax vo veden skupinovej i individulnej logope-
dickej terapie. Je jednou z inicitoriek vskumu vvinu detskej rei na Slo-
vensku. V roku 2004 zaloila vydavatestvo Slnieko s cieom vytvra mdre
knihy pre deti a ich rodiov a je aj autorkou viacerch detskch knh.

Doc. PhDr. Marna Mikulajov, CSc., je docentkou Univerzity Komenskho,

predna kurzy o vvine detskej rei a o poruchch rei u det. Venuje sa
vskumu detskej rei v norme a patolgii a je autorkou mnohch vedeckch
a odbornch prc na dan tmu. Pracuje tie vo Vysokopecializovanom
stave pre deti s poruchami rei a uenia Dialg, spol. s r.o., v Bratislave, kde
vedie metodick kurzy pre odbornkov. Od roku 2004 na pde tohto stavu
organizuje trning rodiov det s poruchami rei.
Marna Mikulajov, Katarna Horkov, Svetlana Kapalkov
Rady by sme poakovali:
Prof. PhDr. Daniele Slanovej, CSc., za recenzovanie a jazykov korektru
rukopisu a tie za predslov k naej knihe, ktor je vrazom dlhoronho pria-
testva a spoluprce. Mgr. Hanke Lacikovej za odborn pripomienky z oblas-
ti vvinovej neplynulosti a zajakavosti. Vdy sa mme o nov ui. Rodiom
a ich deom, s ktormi sa denne stretvame v naej odbornej praxi a ktor ns
neustle obohacuj o praktick sksenosti a nvody, ako riei kadodenn
problmy. Ste pre ns neustlou motivciou. Rodinm, ktor nm dovolili

10 11
Kapitola 1
Komunikan stratgie
 Kapitola 1. Prv as

V tejto kapitole predstavme niekoko postupov stratgi, ktor vm pomu
sta sa efektvnym komunikanm partnerom svojho dieaa, nech je na
akejkovek vvinovej rovni. Mono mnoh z nich u intuitvne pouvate. Pri-
dajte k svojmu repertoru ete niekoko stratgi a odmenou vm bude
smev, nov slovo alebo aj dlh veta z st vho dieaa. Vea astia!
Prv as
Stratgie zameran na diea
alebo z o do o
jom dieati naute. Vea rodiov poklad tto mal zmenu pri komunikcii so
svojimi demi za zzran. Ktovie? Mono aj vy zaijete mal zzrak.
Maxov otec sa rd so synom rozprval, hoci Max zatia vedel vyda len nie-
koko zvukov. Maxov otec sedel v kresle, pozoroval syna a komentoval, o
prve Max robil. Max ticho pozeral zdola na otca a skmal hraky vo svojom
okol. Potom si otec vyloil Maxa do lona spolu s ovekou, ktor prve obli-
zoval. Otec mu vysvetuje: Oveka. B-b. Max sa zadval na otcove sta
a dotkol sa jeho per. Otec zopakoval: B-b. Max s smevom na tvri chy-
til otcove sta. A potom sa zaala hra. Otec povedal b-b a Max mu chy-
til sta. O chvu u aj Max otvral sta tak, ako to robil jeho otec.

Komunikan stratgie zameran na diea s univerzlne a vyuvaj sa v ka- Pokajte ete chvku
dom vvinovom tdiu. Pomocou tchto stratgi vytvorte priazniv ovzduie na alia stratgia, akanie, nie je ahk, lebo dospel intuitvne vypaj przd-
komunikciu a dozviete sa viac o svojom dieati a jeho schopnosti komunikova. ne miesta. Chc dieau pomc, a preto mu klad otzky, nabdaj ho na
odpove a ke diea nereaguje, tak odpovedaj namiesto neho. Vskum
Povedzte si to z o do o ukazuje, e rodiia v priemere akaj na reakciu dieaa jednu sekundu. Po
Skste by na p mint dieaom a pozera sa na svet z jeho perspektvy. ah- nej svoju otzku zopakuj, sptaj sa inak alebo odpovedia za diea. Diea, akanie
nite si na zem, poobzerajte si svet okolo seba a porozprvajte sa s niekm ktor si len osvojuje re, potrebuje omnoho viac asu.
z tejto pozcie. Nezd sa vm vetko vzdialen? Ako sa ctite, ke sa k vm
ozvaj zhora? Ako dobre vidte tvre inch ud, pohyby ich pier a jazyka? Ak dte dieau as na vyjadrenie mylienok a potrieb jeho vlastnm spso-
bom, naute sa o om vea novho. akanm mu dte prleitos komuniko-
Priblte sa k dieau a bute mu tvrou v tvr: sklote sa k nemu, vylote si va a poui komunikan schopnosti, ktor u m.
ho do lona alebo sa posate veda neho. Priblte sa k nemu tak, aby vm
Tvrou v tvr videlo tvr v pohad a vae sta. Nerobte vetko za diea!
Pokajte, skr ako vylote diea na hojdaku.
Preo sa zni na rove dieaa? Pokajte, skr ako mu dte al kus kekska.
Diea bude vedie, na o sa prve pozerte. Bude lepie vidie, ako pohy- Pokajte, skr ako zapnete televziu.
bujete perami a jazykom pri vytvran zvukov rei a slov. Pokajte, skr ako mu op hodte loptu.
Na druhej strane, budete lepie vidie svoje diea. Budete cti jeho zrch- Pokajte, skr ako nafkate baln.
len dych, ke je astn. Budete vidie jeho oi a pohad. Budete pou
jemn vdych vyjadrujci shlas. A ke budete naozaj blzko, budete pou Ak pokte, diea vm uke, o chce:
aj tlkot jeho srdca, ktor vm napovie, ako sa mu pi rozprvka, ktor mu vrazom tvre alebo pohadom, pohybom tela alebo ruky,
rozprvate. prstom, gestom, zvukom alebo slovom.

Okrem toho vae diea bude ma pocit, e hovorte s nm ako s priateom Ak si myslte, e akte dos dlho a vae diea aj tak nevyjadrilo svoju potre-
a nie na neho ako na podriadenho. Skste to a uvidte, o nov sa o svo- bu alebo mylienku, skste to znova. Tentoraz potajte v mysli pomaly do

14 15
 Kapitola 1. Prv as

desa (alebo aspo do p) a diea pozorujte. Jeden, dva, tri, tyri desa. slov vyjadrujcich prve prebiehajcu situciu, pretoe diea me slov pri-
Zmena pohadu? Otoenie hlavy? Pohyb rukou? Zvuk? To vetko me by radi k svojim mylienkam. Ke budete vychdza zo zujmu dieaa, zvite
pokus o komunikciu zo strany Mama, vylo ma na hojdaku! alebo Tato, ancu, e sa s vami podel o svoje pocity a mylienky.
chcem ete pi.
Maxova mama si prisadla k synovi na zem, aby sa spolu zahrali. Mama vybra-
Ak sa aj napriek vmu akaniu nedokte, nezfajte. Aj tich moment je la Maxovo obben auto zo katule a zaala ho tlai po zemi, aby Maxovi
moment, pri ktorom sa diea u. U sa, e mte trpezlivos, e sa o zauj- ukzala, ako sa to rob. Potom podala auto Maxovi. Ten si auto zobral, popre-
mate a e to, o preva, je pre vs dleit. hliadal a stril do st. Mama na to: Maxi, nie do pusy! a pokrtila hlavou. Max
skmavo pozrel na mamu a tie pokrtil hlavou. Jeho mama vyuila jeho zu-
Dorka sa vemi rada hojdala. Preto sa jej mama rozhodla vyui tto prlei- jem a znova pokrtila hlavou. Max sa nahlas zasmial a odpovedal svojej mame
tos na komunikciu. Najprv Dorku poriadne rozhojdala a komentovala: optovnm pokrtenm hlavy. Takto sa Max nauil so svojou mamou strieda-
Hojda, hojda, hojda. Dorka sa od radosti smiala. Hojdaka sa pomaly dohoj- vo krti hlavou tak, akoby sa rozprvali. Tlai auto sa nau inokedy.
dvala, ale mama ju viac nerozhojdala. Pozorovala Dorku, i jej ned nejakm
spsobom najavo, e chce hojdaku znova rozhojda. Dorka vak v hojda- Ako nasledova zujem dieaa?
ke pokojne sedela. Aj ke hojdaka u plne zastala, Dorka v nej len sedela Pozorujte diea. Vimnite si, na o sa pozer, ako sa tvri alebo o asi cti.
a pozerala okolo seba. Mama akala. Potom Dorka zrazu pohla telom, akoby Povajte, o vm chce poveda.
naznaovala pohyb hojdaky. Mama to pochopila ako pokus o komunikciu Potom sa zapojte do jeho hry, innosti alebo pokraujte v rozhovore, ktor
a s vekou radosou Dorku op rozhojdala: no, hojda. Chce sa hojda. zaalo. Slovami vyjadrite jeho momentlny zujem.
To bol zaiatok komunikcie medzi mamou a dcrou na hojdake.
Ninkina mama si vimla, e Nina sa rada pozoruje v zrkadle. V skrini nala
akanie je silnm komunikanm nstrojom, pretoe dva dieau monos zopr starch sukn a klobkov a zavolala Ninku k zrkadlu. Dala Ninke klobk
vyjadri sa jeho spsobom. Nae mlanie mu hovor: Verm, e to doke. na hlavu a sptala sa: Zrkadielko, kto je najkrajie dievatko na svete? Nina
Nech urob okovek, budem repektova tvoj nzor. vak nepozerala na svoj obraz v zrkadle, ale na svadobn fotografiu zavese-
n na stene veda zrkadla. Mama vyuila jej zujem na rozhovor: To je mama
Otzka: Mj syn nevydr dlho pri jednej aktivite. Keby som akala desa a ocko. A Ninka na to odpovedala: Mama. ee.
seknd, u by bol v inej izbe. Ako dlho mm teda aka?
Odpove: Nezabudnite, e akte nielen na slov, ale na akkovek reak- Otzka: Mj trojron syn prejavuje zujem o kladiv a plky. Mm nasle-
ciu dieaa zmenu pohadu, otoenie hlavy alebo pohyb tela. Ak diea dova jeho zujem aj v tom?
reaguje ihne, nemuste aka desa seknd. Reagujte na akkovek pre- Odpove: Nasledovanie zujmu dieaa je komunikan stratgia na pod-
javy dieaa. Naprklad, ak sa v syn zana mrvi na mieste, povedzte: poru vvinu rei. To neznamen, e muste presta vychovva svoje diea.
U si mal asi dos. a pokste sa ho zauja inou aktivitou. Ak syn rob nieo, s m neshlaste (mauje na stenu, trh vau obben
knihu, rozbja kladivom taniere alebo plkou ohrozuje vlastn zdravie), pou-
ite svoje obvykl vchovn metdy (napr. vysvetovanie, odptanie pozor-
Sledujte zujem dieaa nosti, zaujatie dieaa inou innosou).
Zujem dieaa je vchodiskom alej komunikanej stratgie nasledova-
Nasledovanie nie zujmu dieaa. Ke sa diea o nieo zaujma alebo na nieo pozer, je Nasledovanie zujmu dieaa vm pome vyladi sa s nm na rovnak vlno-
zujmu dieaa pravdepodobn, e na to aj mysl. To je najvhodnejia chva na poskytnutie v dku. To vak neznamen, e diea sa bude vdy chcie s vami hra, deli

16 17
Kapitola 1. Prv as

o zitky alebo rozprva. Aj vy mte chvle, ke si chcete sm/sama ta knihu Opakovanie je matka mdrosti
alebo lea a prema. Deti s rovnak. Neiadajte od dieaa, aby hovorilo, Toto znme prslovie stopercentne plat pri rozvjan reovch schopnost. Deti
aby po vs opakovalo alebo aby sa s vami hralo. Riskujete, e diea plne stra- sa najlepie uia nov slov alebo pravidl materinskho jazyka, ke ich
t zujem o vzjomn komunikciu. Motivcia nadvzova kontakt s okolm pouj a zavaj znova a znova. Niektor deti potrebuj pou nov slovo
vychdza zvntra. Ke diea bude pripraven, podel sa o svoje mylienky. alebo pravidlo 20 krt, in 1000-krt. Vytvrajte komunikan situcie, ktor Opakovanie
poskytuj monos na neustle opakovanie novch slov alebo viet. Nevhajte
a opakujte ich, pokia vm to vaa trpezlivos dovol. Diea sa nudi nebude.
o dospel zvyajne robia? Ako to robi inak?

Ke dospel taj knihu s diea-
om, taj ju od zaiatku do konca,
tak ako sa to rob.
Ke sa dospel hraj s dieaom,
maj tendenciu vybera hraky,
navrhova pravidl a ponka npa-
dy, ako hru hra.
Ke dospel kmia diea alebo sedia
pri spolonej veeri, sstredia sa
hlavne na konzumciu jedla ako
diea pouva prbor, i vetko zjed-
lo, i rozprva s plnmi stami.
Ke si dospel kreslia s dieaom,
chc, aby sa iary podobali na ud,
aut a domy. Kreslia za diea, ved
jeho ruku alebo mu ukazuj, ako sa
sprvne kresl.
Ke sa stane nieo nezvyajn
buchn dvere, v parku sa rozplae
diea, zatek pes dospel mlky
pokrauj v tom, o prve robia.
Nechajte diea vybra knihu, otvori
ju a listova v nej. Dozviete sa, o
diea v knihe zaujma.
Nechajte diea vybra hraku, ktor
ho zaujma. Pozorujte ho a nadvia-
te na jeho hru.
Nesstrete sa iba na konzumciu
jedla. Mono vm chce diea ukza
pinav ruky, spadnut lyiku
alebo vek muchu na stene. Poroz-
prvajte sa o tom.
Nechajte diea s ceruzkou experi-
mentova. Obrzok sa nemus na
ni podoba. Namiesto toho vm
diea povie, o nakreslilo.
Povedzte dieau, o sa stalo. Vy-
svetlite mu to, aj ke si myslte, e
tomu nerozumie. Deti sa zaujmaj
o nezvyajn veci.
Dorkina mama chcela naui dcrku poveda p-p. Dorka u vedela zak-
va rukou na rozlku, a tak jej mama chcela prida k tomuto gestu slov.
Dorkina mama vyuvala vetky situcie na uenie novch slov. Hovorila p-
p, nielen ke Dorkin ocko odchdzal rno do prce, ale aj pri odchode
z nvtevy, z obchodu alebo parku. Hovorila p-p aj vetkm veciam, ktor
odkladala pri upratovan. Kvali p-p cez okno uom na ulici. Netrvalo
dlho a Dorka povedala svoje prv p-p.
Vynikajcim prostredm na neustle opakovanie komunikanch situci je
vytvranie rutn. Rutina, teda innos, ktor meme mnohonsobne opako-
va, m pre diea niekoko vhod. Rutina m predpokladaten sled udalost
a diea vie asom predpoklada nasledujci krok. To mu umouje aktvnej-
ie zapjanie sa do innosti. Okrem toho, rutina a rozhovor maj spolon
vlastnosti: toia sa okolo strednej tmy (napr. okolo jedla, obliekania, hry
s loptou, teklenia) a rodi a diea si v nich vymieaj roly hovoriaceho a po-
vajceho. Kee sa rutina me neustle opakova, diea sa u nov
schopnosti, vrtane komunikanch schopnost.
Spomete si na to, ako ste sa uili ofrova alebo vari zloit jedlo. Spo-
iatku ste sa museli sstredi na kad krok rutiny. Dnes sa pri nej mete
porozprva alebo pova rdio. Rovnako vae diea: ak sa nau zvlda
ist rutinu, uvouje sa uho kapacita na uenie novch schopnost. Rutiny
s zzranm mdiom!

Ke je diea smutn, dospel ho Vyjadrite pocity dieaa slovami.

uteia. Ke je diea unaven, uloia
ho spa. Ke je diea nahnevan,
odptaj jeho pozornos.
Mono vm diea povie alebo
uke, preo sa tak cti.
Typy rutn
Rozliujeme tri zkladn typy rutn. Socilne rutiny s hry, na ktorch sa
zastujete vy a vae diea. S to prv socilne hry, ako naprklad hra na
schovvaku pod prikrvkou, hra na nahaku, varila myika kaiku, ak
vek bude?, kolo-kolo mlynsk a in. Rutiny s hrakami s jednoduch Baran baran buc!

18 19
 Kapitola 1. Druh as

innosti, pri ktorch manipulujete s predmetmi alebo hrakami (napr. fkanie Druh as
bubln, stavanie vee z kociek, nafukovanie balnov, kreslenie tvre). Tretm Stratgie ahieho porozumenia
typom rutn s innosti, ktor opakovane vykonvate poas da a dverne alebo re tela
ich poznte. Medzi denn rutiny patr naprklad jedenie, kpanie, obliekanie
a obvanie, upratovanie hraiek, prprava jedla, nakupovanie, zananie svet- Druh as obsahuje niekoko rd o tom, ako pomha dieau rozumie vaej
la a mnoho inch. Ak ste doteraz diea do tchto rutn nezahali, vyskajte rei. Nasledujce stratgie s veobecn a vyuvaj sa na kadom vvino-
to. Diea vs asi spomal, ale koko sa od vs pritom nau! vom stupni.

Prispsobte rutiny tak, e ich rozdelte na mal kroky. Tm vytvorte mnoho- Gest
nsobn situcie, pri ktorch sa vae diea u komunikova: Viete, ak je rozdiel medzi Talianom a Anglianom? Jeden rozprva rukami,
Dajte dieau len ksok keksu a pokajte, km si vypta viac. druh nie. Ak by ich vae diea pozorovalo pri vzjomnej komunikcii, asi by
Dajte dieau len jeden kus skladaky a pokajte, km si vypta al. ho viac zaujal Talian ako Anglian. Talian toti pridva k toku slov aj pohyby
Dajte dieatu len jednu ponoku a pokajte, km si vypta druh. rk, tela a vrazy tvre, ktor s pre diea itatenejie a zrozumitenejie ako Gest
Medzi denn rutiny Zanite hru varila myika a zastavte ju uprostred. Pokajte na reakciu dieaa. jeho slov. Uahite aj vy itatenos slov a pripojte k rei vstin gest,
patr aj kpanie. naprklad pritakanie a krtenie hlavou, privolvanie rukou po sem, ukazo-
Miko obuboval balny. Jeho otec asto vyuval hru s balnmi na rozvoj Mi- vanie prstom na predmety a mnoho inch. Diea vm bude lepie rozumie
kovej rei. Miko priniesol baln k otcovi, ten si ho priloil k stam a zhlboka a samo sa gest nau pouva.
sa nadchol. Potom zastal. Miko u poznal tto hru a od radosti tlieskal a kri-
al: Baln f. Otec ho povol a baln nafkol. Potom ho podal Mikovi. Otzka: Poula som, e ak ute diea pouva gest, bude sa oneskoro-
Baln pomaly vyfual. Otec komentoval: Neni baln. o urobme? Miko va v rei. Je to pravda?
nelenil a odpovedal: Ete baln. Otec pritakal: Ete nafkame baln. Odpove: Nie. Vrazov prostriedky, akmi s gest, mimika a pohyby tela,
s prirodzenou sasou komunikcie. Niektor udia pouvaj menej tch-
Nezabudnite! Pridvajte slov a vety ku kadmu kroku rutiny. Len tak sa to prostriedkov ako in. Kad diea vo svojom vvine prechdza tdiom,
diea nau materinsk re. A nerobte vetko za diea! Pokajte, aby ste mu ke pouva na komunikciu viac gest ako slov. Je to prirodzen vvinov
dali monos vyjadri sa jeho vlastnm spsobom. stupe, ktor sa ned preskoi. Gest s pre vvin dieaa dleit, lebo
mu umouj komunikova s okolm skr, ako je pripraven pouva slov.
Preto podporovanie pouvania gest podporuje aj vvin samotnej rei.

Vylate sa na sprvnu reov rove

Vyladenie sa na sprvnu reov rove je mono jedna z najdleitejch
komunikanch stratgi vbec. Ak zaplavujete diea nepretritm tokom rei
zloenej z dlhch viet, diea vm nielen horie rozumie, ale m aj saen
podmienky na osvojovanie si materinskho jazyka.

Je dleit spomali tempo rei (re vak mus aj naalej znie prirodzene) Vylate sa na reov
a prispsobi dku viet aktulnej vvinovej rovni dieaa. Pokste sa hovori rove dieaa.

20 21
Kapitola 1.
vo vetch, ktor s len o krik zloitejie, ako s vety dieaa. To znamen, e Tretia as
ak je diea v poiatonch vvinovch tdich a vie sa vyjadrova len pomo-
cou zvukov a gest, poskytujte mu len jednoduch slov. Ak je diea na rovni
jednoslovnch viet, vy hovorte v dvojslovnch spojeniach. Ak je diea na rov-
ni dvojslovnch viet, pouvajte trojslovn vety. Ak diea pouva trojslovn spo-
jenia, vyjadrujte sa v tvor- a pslovnch vetch so sprvnou gramatikou.
Samozrejme, nie vdy je mon presne dodra poet slov vo vete. Ve roz-
prvame prirodzene a slov nepotame. Nezabdajte vak na toto pravidlo.
Jurkova mama vedela pohotovo zladi svoju re s vvinovou rovou det svo-
jich kamartok. Ke hovorila so svojm trojronm synom, pouvala dlhie
vety alebo svetia. Ke sa obrtila na kamartkinho jednoronho syna,
skrtila svoje prejavy na jednoslovn prehovory. Pri jednej nvteve sa
s demi rozprvala takto: Jurko, podaj mi faku zo stola. Vzpt sa otoila
k malmu Samkovi a sptala sa ho: Pi? Potom op k svojmu synovi:
Pozri, mal Samko je smdn. Sksime, i chce ajk. Podala faku mal-
mu Samkovi so slovami: ajk. Pi.
Ke dieau nerozumiete
Vy, rodiia, rozumiete svojim deom najlepie viac ako ktokovek in. Na-
priek tomu sa stva, e ani vy neviete rozlti, o vm diea chce poveda.
o mete urobi?
Vyhnite sa negatvnym hodnoteniam. Nehovorte dieau nie, to je zle
alebo zle si to povedal, tak sa to nehovor alebo nerozumiem.
Poiadajte diea, aby slovo alebo vetu zopakovalo.
Poiadajte diea, aby vm ukzalo, o om hovor.
Poiadajte diea, aby vm to povedalo inak alebo aby vm povedalo viac.
Vyhovorte sa na nieo in, napr. Nepoujem, je tu vek hluk.
Priznajte porku, napr. Vemi sa snam rozumie, ale nejde mi to. alebo
Prep, nerozumiem ti, ale meme to sksi neskr.
Modelujte. Ak sa vm podar zisti, o vm diea chcelo poveda, poskytni-
te mu sprvny reov vzor.
22
Tretia as
Stratgie vmen alebo raz ty, raz ja
Rozhovor je sria vmen konverzanch rol. Raz zastvame lohu hovoria-
ceho, potom sme zasa v role povajceho. Diea sa mus naui pravidl
takejto vmeny. Spoiatku sa zapja do vmen bez slov, len pomocou poha-
dov, pohybov tela alebo gest. Poas vvinu sa rozhovor opiera stle viac
o slov. Stratgie vmen pomu dieau aktvnejie zastova sa na hre
alebo na vzjomnej komunikcii. Pokste sa vymiea si roly s dieaom Raz ty, raz ja
najprv na neslovnej rovni. U sa tm dleit schopnos pre budci roz-
hovor u sa, e raz hovor, inokedy pova.
Medzi vhodn aktivity na podporovanie vmen patria: hra s loptou, stavanie
a zhadzovanie vee z kociek, skladanie skladaky, vkladanie kociek do ve-
dierka, ukazovanie na obrzky v knike, mieanie dsu a mnoho inch.
Ako si vymiea roly?
Zapojte sa do hry. Pokajte, km diea nieo urob (hod loptu, buchne do
bubna, zhod veu z kociek).
Potom mu povedzte, e teraz ste na rade vy a rchlo zahrajte svoju rolu,
aby ste diea nenahnevali. Potom mu dajte najavo, e je na rade. Mete
tak urobi naprklad pohadom plnm oakvania, podanm hraky, pria-
mou vzvou a teraz ty alebo poskytnutm pomoci (posunutm ruky diea-
a, ukzanm prstom na predmet at.).
Opakujte posledn krok, km vm to trpezlivos dovol.
Max je ete len mal chlapek, ale u si vie so svojou mamou vymiea roly.
Max zahrk hrklkou. To je pre mamu vzva. Rchlo si zoberie in hrklku
a zahrk ou. Max zopakuje hrkanie po nej, potom je op na rade mama.
Takto si vedia vymiea roly aj desakrt. Podobn hru sa hraj aj s krtenm
hlavy, trbenm do trbky alebo bchanm do stola. Max ete nevie rozpr-
va, ale u pozn zkladn pravidlo rozhovoru raz som na rade ja, potom
zasa moja mama.
23
 Kapitola 1. Tretia as

Viem, o si mysl Zrkadlenie bez zrkadla

Niekedy je ak presne vedie, o vm diea chce poveda. Je vak vemi Napodobovanie alebo zrkadlenie je komunikan stratgia vhodn pre
dleit, aby sme ocenili kad komunikan pokus dieaa a priradili mu deti najm v poiatonch vvinovch tdich. Napodobovanm pohybov
vznam. State sa tlmonkmi a pokste sa pretlmoi, interpretova vetko, tela a rk, vrazov tvre alebo zvukov rozvjame zmern komunikciu, hrov
o om vae diea komunikuje. schopnosti, porozumenie, prv slov. Napodobovanie je tie skvel strat-
gia na predlovanie reazca komunikanch vmen.
Miko vybehol z izbiky za mamou. Baga b, rozruen oznamuje mame
Interpretcia a ukazuje na dvere detskej izby. Mama nerozumela jeho slovm, ale videla Ako napodobova? Napodobovanie
v Mikovej tvri rozruenie, ktor interpretovala: Nieo sa stalo. Ideme sa Pozorujte diea. Vimnite si, ako pohybuje rukami i telom a ak m vraz tvre. alebo zrkadlenie
pozrie. Voli spolone do izbiky a Miko ukazuje prstom na bager. Mama Povajte, ako sa vyjadruje zvukom aj slovom. Pozorujte ho pri hre s hrakami.
pochopila a znova interpretovala: Bager spadol z poliky. Bager urobil Ihne urobte to ist, akoby ste boli zrkadlom dieaa. akajte na jeho reakciu.
buch. Potom ete dodala: Nevad. Dme ho nasp.
Napodobova je jednoduch, najaie je vak vydra. Ns dospelch napo-
Ke interpretujete komunikan pokusy dieaa, dvate mu najavo, e ste ho dobovanie rchlo omrz, pre diea je to vak nielen zbavn, ale aj uiton
pouli a e sa mu snate zo vetkch sl rozumie. Ute ho, e jeho prejavy, hra, pri ktorej nadobda nov schopnosti. Preto skste ete chvu vydra
i u pohybov alebo zvukov, maj vplyv na jeho okolie. Tto stratgia je a napodobujte svoje diea. Ono vm d vedie, i ho tto hra bav alebo nud.
nesmierne dleit hlavne pri prechode od nezmernho sprvania k zmer-
nej komunikcii (bliie v nasledujcej kapitole). Interpretciou ponkate die- Ninkina mama sa so svojou dcrou rada hrvala na zrkadlo poas jazdy
au sprvny vzor pohyb, ktor sa usiluje urobi, alebo slovo i vetu, ktor v aute. Ninka vydala zvuk, naprklad ala-ala-ala a mama to po nej zopako-
sa sna poveda. Ke interpretujete, v podstate hovorte nahlas to, o si asi vala. Ninka tto hru poznala, a preto zvuky a slov obmieala. Niekedy pove-
diea v danej chvli mysl. dala mama, niekedy ad, inokedy zasa brrrrrrrrr. Mama jej bola
vernm zrkadlom a po Ninke vetko opakovala.
Ako interpretova?
Pozorujte diea. Vmajte si jeho pohad, pohyby rk a tela. Dobre po-
vajte, ak zvuky vydva, ak slov alebo vety sa sna vyslovi.
Reagujte na kad pokus o komunikciu (zmena pohadu, pohyb rukou,
letm smev, zvuk, nezrozumiten slovo), i je zmern alebo nie. Prira-
te mu vznam.
Povedzte nahlas to, o si asi diea v danej chvli mysl. Vyjadrite to ozna-
movacou vetou.

Dorka rada chodievala do parku. Aj dnes sa viezla v koku smer park. Slnie-
ko presvitalo cez stromy a Dorka mrila oami. Jej mama si to vimla a hne
interpretovala jej nezmern komunikan sprvanie: Slnieko. Svieti. Dme
na hlavu klobik.

24 25
 Kapitola 1. tvrt as

tvrt as Nlepky
Stratgie novch pojmov alebo nlepky Aby sa diea nauilo men ud a predmetov vo svojom okol, potrebuje ich
viackrt pou. Pomenvajte ud a veci, o ktor sa diea prve zaujma
Ako sa diea u nov slov? Najprv potrebuje sksenos s okolitm svetom, dvajte im nlepky. Pokste sa vyhn veobecnm slovm, ako s napr-
umi a predmetmi v om. Diea sa zoznamuje s okolm vetkmi piatimi klad to, tam, nejak, robi a pouite namiesto nich oznaenia, ako s napr-
zmyslami. Poskytujte mu dostaton mnostvo rznych podnetov ukazujte klad bba, v kuchyni, vek alebo bcha. Pomenvanie je jednoduch
mu predmety, hraky a ud, vysvetujte, o okolo seba vid a pouje, nechaj- komunikan stratgia, ktor mete pouva kedykovek a kdekovek.
te ho veci ohmata alebo ochutna. Po sksenosti prde porozumenie a a Nlepky alebo
potom sa diea nau slov vyslovova a sprvne pouva. Stratgie novch Ninka, rovnako ako jej rodiia, je milovnkou knh. Vea asu trvi prezeranm pomenvanie
pojmov pomu vmu dieau rozumie novm slovm a pouva ich obrzkov v knikch. Rodiia pomenvaj obrzky, na ktor sa Ninka prve
v komunikcii. pozer alebo na ktor ukazuje prstom. Aha! Bba a to je kaka a to s
kocky a to je ao Aha! A to je Ninka! Nina s smevom pozrie na rodiov,
State sa komenttorom potom uke prstom na obrzok dievatka v knike a hovor: Nina. Nina.
Nemuste ma ambcie na medilneho komenttora, aby ste sa stali osobnm
komenttorom svojho dieaa. Opisujte predmety, deje a udalosti, ktor prve Pomenvanie vak na osvojenie si novch slov nesta. Diea potrebuje pou
pozoruje. Rozprvajte mu o tom, o sa deje v jeho okol. o uoch a predmetoch viac ako s ich men. Je dleit, aby ste dieau
nov slov vysvetovali. Prepjate, premosujte poznan s nepoznanm
Mete komentova prostredie dieaa, naprklad poasie, okoloidcich hovorte o hlavnch rtch predmetov a javov, ktor slov oznauj tak, ako Premosovanie
ud, brechot psa alebo krpanie bzd. Rozprvajte dieau o tom, o prve by ste boli vkladovm slovnkom. Naprklad, ak ute diea slovo pes,
robte. O tom, e umvate riad, periete, pozerte televziu, kreslte dom povedzte mu, e je to zviera, e je chlpat a e rob hav-hav. Alebo ak chce-
a oblaky, nakladte kocky do auta alebo e ukladte bbiku spa. Nezabud- te diea naui slovo pohr, povedzte mu, e z neho pijeme, e sa me roz-
nite hovori aj o tom, ako sa ctite. A mete hovori aj o tom, o diea prve bi a e do neho nalievame ds. Pouvajte nov slovo opakovane, v rznych
rob. Pozorujte ho a rozprvajte mu o tom, e sa kpe, tancuje, tlieska a hr, vetch a v rznych situcich. Ukte dieau psa v knike a na ulici. Nechaj-
Komentovanie alebo o tom, ako sa te na prchod otca domov. te diea ohmata pohr, ukte mu rzne pohre. Diea si sksenosou upres-
uje vznamy slov.
Andrejkina mama komentovala okolie svojej dcrky u od narodenia. Ke ju
priniesla z prodnice, ukzala jej cel byt a povedala jej aj to, ktor izba sa Miko sa s mamou rd tlal mestom, lebo mohol pozorova aut a in
ako vol. Ukzala jej velijak domce predmety a zoznmila ju so vetkmi dopravn prostriedky. Jeden de narazili na stavenisko. Miko s radosou
umi. Andrejkina mama vedela, e novoroden diea nebude rozumie jej zakrial: Bager brm. Mama mu vysvetuje: no, to je bager. Bager m kole-
slovm, ale chcela u od narodenia zaa pestova dobr zvyk. A tak aj po s. Koles s vek. Miko opakuje: Bager kolo. Mama pridva: no,
dvoch rokoch Andrejku u od skorho rna sprevdzaj mamine slov. bager m koles. Bager vr vrrrr. Potom sa ete porozprvali o eriave,
Dobr rno, anjelik Andrejka sa vyspinkala Umyjeme si zbky Teraz nkladnom aute a mieake.
sa obleieme Jedna ruka, druh ruka

Nezabudnite na dve dleit pravidl komentovania. Prispsobte dku svo-

jich prehovorov vvinovej rovni dieaa. A hlavne: neiadajte od dieaa, aby
po vs opakovalo. Vy tie neopakujete po televznom komenttorovi.

26 27
 Kapitola 1.
Piata as
Stratgie reovho vzoru alebo modelovanie
Nasledujce stratgie by sme mohli jednoducho nazva stratgiami mode-
lovania. Tak ako modelky na predvdzacom mle udvaj trendy v mde, aj
vy, rodiia, mete dieau poskytova modely alebo vzory sprvnych slov
a viet materinskho jazyka. Diea sa tak u sprvnu vslovnos jednotlivch
zvukov, nov slov, osvojuje si sprvne pouvanie slovnch kombinci a viet,
ako aj sprvnu gramatiku.
Modelovanie Niektor stratgie, ktor sme vm u predstavili (napr. interpretcia, komen-
tovanie, pomenovanie, premosovanie), okrem inho poskytuj dieau aj
sprvny reov vzor. Ich spolonou charakteristikou je, e ponkate dieau
v sprvnom ase sprvne zvuky, slov a vety.
Modelovanie mete pouva na vetkch vvinovch stupoch, nezle na Vea rodiov rado opakuje po svojich deoch maznav alebo nesprvnu
tom, i diea komunikuje zmerne, nezmerne alebo i sa vyjadruje len ges-
tami, zvukmi, prpadne u aj slovami a vetami. Modelovanie mete poui
v rznych situcich. Modelujte re, ktor je blzka vvinovej rovni dieaa.
Formulujte modelovan slov a vety do oznamovacch prehovorov (napr.
chce papa, nie chce papa?). Tu je niekoko prkladov:
Modelujte vhodn zvuk alebo slovo, ak diea komunikuje nezmerne. Na-
prklad, ak si mal diea trie ok a zva, mete modelova zvuk alebo
slov, ktor vyjadruj jeho momentlny stav: Aaaa. Si unaven. Ideme
spinka. Haha. (Tento prklad modelovania je zrove prkladom interpre-
tcie, o ktorej sme hovorili v tretej asti.)
Modelujte sprvne slovo alebo krtku vetu, ak sa diea prejav neverblne
(bez slov). Naprklad, ak sa dieaa sptate, i chce chlebk, a ono vm len
prikvne, mete pre modelova sprvnu odpove: no. Chcem chle-
bk. Modelovanie je vhodn aj v situcich, ak diea kri, fuk alebo sa
doaduje nieoho menej vhodnm spsobom. Vtedy mu mete pripome-
n: Nemus kria. Me poveda daj. Neoakvajte vak, e diea
okamite poslchne, prestane plaka a zane pouva re. Neustlym opa-
kovanm v podobnch situcich sa vak diea u, e dvate prednos slo-
vm pred krikom a plaom.
Modelujte sprvnu vslovnos, ak diea povie slovo nesprvne. Naprklad,
ak diea ukazuje na maku a hovor aha, tita, vy mete modelova spr-
28
Piata as
vnu vslovnos no, to je cica. Nemodelujte sprvnu vslovnos kadej
hlsky a v kadom slove, vyberte si jednu konkrtnu hlsku a niekoko slov,
na ktor sa sstredte.
Modelujte pouvanie sprvnej gramatiky, slovnch spojen a viet, ak ich
diea pouva nesprvne. Naprklad, ak diea pri obede hovor papm lyi-
com, vy mete modelova no, pap lyicou.
Dorotka zatia pouvala na komunikciu len niekoko zvukov a gest, preto sa
jej mama pokala modelova slov pri kadej prleitosti. Dorka momentlne
zpasila s mamou pri obede. Nepozdval sa jej hrok na tanieri. Odvrtila sa
od mamy a hovor: E-e. Mama pre u modeluje: Nie, nie, nie. Hrok ne-
bim. Potom Dorka uke na pohr s vodou. Mama op modeluje: Pi. Pi.
Po chvli, ke Dorka dojedla a dopila, naiahne sa oboma rukami za mamou:
Ma, ma, ma. Mama nevha a modeluje: Mama, hopa. U mm dos!
vslovnos alebo nesprvne slovn spojenia. Je to tak mil! Ak to vak rob-
te neustle, posilujete u dieaa nesprvne nvyky. Radej si tieto mil
vroky zapte do dennka, aby ste mohli na ne o pr rokov s lskou spo-
mna, ale dieau poskytujte sprvny reov vzor.
Ete jedno dleit upozornenie: vyhnite sa negatvnym hodnoteniam (napr.
to si nepovedal sprvne, tak sa to nehovor) a nikdy neiadajte diea, aby
po vs sprvne slovo opakovalo (napr. povedz to ete raz!). Diea sa u aj
tm, e neustle pouje v sprvny vzor.
Andrejka sa rada rozprvala s babikou. Dnes sa jej pokala opsa prhodu
z parku: Tak pet lob hav-hav. Jej mama, ktor s ou v parku bola, vzpt
modeluje sprvne: no, tak vek pes robil hav-hav v parku. Andrejka
pokrauje: Toku sa Ana boj. Mama modeluje: Andrejka sa troku bla.
Potom ete dod: Ale Andrejka neplakala.
29
 Kapitola 1.
iesta as
Stratgie rozvjania konverzcie
alebo otzky a odpovede
Stratgie v iestej asti pomu vmu dieau dlhie zotrva v spolonej kon-
verzcii. Tieto stratgie s uren hlavne pre deti na vych vvinovch stup-
och, ktor sa do konverzcie vedia zapoji. Avak pouvanie efektvnych
otzok je vhodn aj pre deti na nich vvinovch stupoch, ktor nevedia
odpoveda slovom alebo vetou. Pouvajte otzky len vtedy, ak naozaj oa-
kvate od dieaa odpove (i u na rovni slov, gest, zvukov alebo pohybov).
Neptajte sa otzky len preto, aby nestla re.
Vhodne poloen otzky Jurko s mamou boli na prechdzke. Jurkovi sa pilo, ako zo stromov padaj
rozvjaj rozhovor. listy. Mama vyuila tento zujem a zaala rozhovor krtkym komentrom: To
s ale pekn listy. Jurko sa usmial a odpovedal: Padaj. Mama pokrao-
vala: no, padaj zo stromov. A potom pridala otzku: Chce si niektor
zobra domov? Alebo ich tu vetky nechme? Jurko sa zamyslel a vzpt
odpovedal: Pozbieram nejak listy. Pome mi? Mama nevhala a hne
sa pustila do zbierania listov: Mm zbiera mal alebo vek listy? Jurko sa
poponhal s odpoveou: Len vek. Nakoniec sa mama ete sptala: o
budeme s nimi robi? Jurko sa na chvu zastavil a potom mykol plecom: To
ete neviem.
Skr ako si pretate nasledujce riadky, pozrite si v televzii dobr talkshow
(teda relciu, v ktorej pozvan hostia odpovedaj na otzky modertora).
Vimnite si, ak otzky kladie modertor svojmu hosovi, aby mu dal o naj-
v priestor na odpove. Ute sa od dobrch modertorov!
Otzky Rodiia klad svojim deom vea otzok, aby ich tak zapojili do rozhovoru. Nie
vetky otzky vak dvaj dieau monos zapoji sa do konverzcie. Niek-
tor otzky ukonia rozhovor rchlo. Mono to poznte z vlastnej sksenosti:
chcete starm rodiom predvies, o vae diea u vie poveda, a ono v tej
chvli nechce odpoveda na iadnu otzku. Je to asi preto, e diea sa cti
bombardovan otzkami, ktor nezodpovedaj jeho momentlnemu
zujmu. V niektorch situacich je vhodnejie zapoji diea do rozhovoru
pomocou zaujmavho komentra (napr. Babi, to by si neverila, o sme dnes
s Andrejkou videli v parku.).
30
iesta as
Pokste sa vyhn nasledujcim otzkam, ktor nedvaj dieau monos zapo-
ji sa do primnho rozhovoru a vyui u osvojen komunikan schopnosti:
otzkam, ktor diea testuj, napr. o je to? Ako sa to povie? Ak je to
farba? ke viete, e diea pozn odpove,
otzkam, ktor si samy odpovedaj, napr. Chce ajk, vak?,
otzkam, ktor sa ptaj na zjavn informcie, napr. o rob?, ke vidme,
o diea rob,
bombardujcim otzkam, napr. o je to? o je to? o je to?,
zle naasovanm otzkam, ke diea venuje pozornos inej tme,
astmu pouvaniu otzok, na ktor sa d odpoveda no/nie napr. Posta-
vme veu? Ideme spa? Chce sa hra? Chce ajk? Obleieme pyamo?
Andrejka sa hrala s legom. Do izby voiel otec a prisadol si k dcre, e sa
s ou pozhovra. Zobral do ruky niekoko kociek a zaal rozhovor: Ak farby
mm v ruke? a ponkol Andrejke svoju dla. T sa pozrela na kocky, vybra-
la si erven a pouila ju na stavbu domu. Otec sa znova poksil: To je dom,
vak? Andrejka prikvla. Otec pokraoval: Je toto kuchya? Andrejka
znova prikvla. A takto to pokraovalo, a km do izby nevstpila mama.
Andrejka, to je krsny dom! Kto bude v om bva? Andrejka sa usmiala na
mamu a obdarila ju dlhou odpoveou. Otec v tichosti pozoroval rozhovor
medzi dcrou a mamou. Potom sa optal manelky: Ako to rob, e s tebou
sa rozprva a so mnou nie?
Skr ako polote dieau otzku, popremajte o nej. Sprvne poloen
otzky dvaj dieau priestor na vyjadrenie jeho mylienok, ako aj monos
poui u osvojen reov schopnosti. Dobr otzky s otzky, ktor pomu
dieau pokraova v rozhovore. S primn a primeran vvinovej rovni die-
aa. Tu je niekoko prkladov:
otzky, ktor vytvraj atmosfru oakvania, napr. o alej? o ak ?
otzky ponkajce vber, napr. Chce mlieko alebo kakao?
otzky podporujce myslenie dieaa, napr. o sa stalo? Ako to funguje?
otzky interpretujce zvedavos, napr. o? Kto? Kde? Preo? Ako?
otzky tkajce sa pocitov a nzorov, napr. o si mysl? Ako sa cti?
otzky podporujce tvorivos dieaa, otzky, ktor nemaj jednu sprvnu
odpove, napr. o urobme z plastelny?
otvoren otzky, na ktor diea me odpoveda rznymi spsobmi, napr.
o chce robi? S m sa zahrme? Koko vody napustme do vane?
31
 Kapitola 1.
Zapamtajte si: nebombardujte diea otzkami, radej pouite in komuni-
kan stratgie, ako s komentovanie, modelovanie alebo interpretcia.
Otzka: Ke vyberiem syna zo klky, vdy sa ho ptam, o robil alebo o
mali na obed. On mi vdy povie, e nevie alebo si nepamt. o mm robi,
aby mi odpovedal?
Odpove: Netrpte sa tm. Mono v syn nem hne nladu deli sa
s vami o zitky zo klky. Mono ho prve zaujmaj aut na ulici alebo
o bude robi po klke. Skste to neskr. Alebo sa pokste vyprovokova
rozhovor zaujmavm komentrom, napr. Vidm, e m vek fak na tri- Nasledujci minitest vm pome odhali, akm ste efektvnym komunika-
ku. Musme ho vypra.
Ak vidte, e diea vm chce odpoveda, ale nevie, ako na to, napovedzte mu.
Napovedanie je slovo, komentr alebo in otzka, ktor pomha dieau
odpoveda. Napoveda mete prvou asou slova (napr. chce zmrz),
Napovedanie opisom vznamu slova (napr. je to studen a le sa to) alebo poloenm
otzky ponkajcej vber (napr. chce zmrzlinu alebo zkusok?). Nikdy
vak nente diea, aby po vs opakovalo.
Miko a jeho otec si spolu kreslili. Otec sa pta syna: o nakreslme? Miko
sa zamyslel a odpovedal: Vek auto. A ak farbu vyberieme? Miko sa
op zamyslel: Tto iernu. Otec sa pustil do prce: Dobre. Nakreslme ier-
ne auto. Auto bude vek. Ke dokonil kresbu, sptal sa syna: Je auto hoto-
v? Miko si prehliadol kresbu a ukzal na predn as auta: Tuto tak.
Otec mu pomohol: Ty mysl vo A Miko dokonil: Volant. Tuto volant.
32
iesta as
MINITEST KOMUNIKANHO PARTNERA
Predstavili sme niekoko komunikanch stratgi, ktor by vm mali pomc
sta sa efektvnym komunikanm partnerom svojho dieaa. Z vlastnej sk-
senosti vieme, e ich osvojenie a pouvanie v kadodennom styku s diea-
om je zdhav proces, ktor vyaduje od rodiov ist sstredenie a trning.
Vyberte si stratgie, ktor s pre vs a vae diea najvhodnejie a postupne
sa s nimi popasujte.
nm partnerom. Skr ako sa pustte do alch kapitol, pokste sa rozhod-
n, i nasledujce vroky na vs platia alebo nie. V pravidelnch intervaloch
sa k minitestu vracajte.
P N
Pri spolonom rozhovore alebo hre rozprvam viac ako diea.
Zvyajne som to ja, kto vyber tmu rozhovoru alebo hru.
asto diea pouujem a um ho pomenova farby alebo pota.
Viem odhadn, o diea v istch situcich chce a preto to poviem
alebo urobm za neho.
Zvyajne neakm na odpove alebo reakciu dieaa, ale
pomem mu.
Ptam sa dieaa vea otzok, aby som ho vyprovokoval/a k rei.
Opravujem vslovnos dieaa.
asto diea chvlim za sprvnu vslovnos.
Diea asto nem zujem sa so mnou rozprva alebo hra.
Diea nezaham do kadodennch rutn naej domcnosti, lebo
by ma spomalilo.
m viac vrokov ste oznaili za nepravdiv, tm efektvnej komunikan
partner ste pre svoje diea. Dfame, e postupom asu oznate viac a viac
vrokov za nepravdiv. Drme vm palce!
Ak ste komunikan
partner?
33
Kapitola 2
Vvin a stimulcia rei
 Kapitola 2.
V tejto asti knihy vs oboznmime s hlavnmi vvinovmi medznkmi, ako
nimi prechdza normlne sa vyvjajce diea vo veku od 0 do 3 rokov. Vet-
ky daje s zaloen vhradne na pozorovan slovensky hovoriacich det.
Okrem mnohch teoretickch informci vm ponkame aj praktick rady
a npady, ktor vychdzaj z naich vlastnch sksenost, ako aj z pozoro-
van det v prirodzench komunikanch situcich s ich najblim okolm. pokusy vak asto konia nespene. Dleitou pohybovou schopnosou
0 a 8 mesiacov
OBDOBIE NEZMERNEJ KOMUNIKCIE: Max
Max prve dovil svoj tret mesiac a je na nepoznanie od toho malho drob-
eka, ktorho rodiia priniesli z prodnice. Niekoko prvch tdov len spin-
kal a papal. Ani vemi neplakal. To sa vak v poslednom ase zmenilo. Okrem
toho, e vie hlasno plaka (a vtedy mama hne pribehne), vie sa na u aj
usmia. A ke sa mama k nemu prihovor, pozrie sa na u a odpoved jej
milm aaaaaaaaa.
Zaiatok ivota
Poas prvch troch mesiacov ivota diea reaguje na svoje okolie prevane
reflexvne. Narod sa s vbavou vrodench reflexov (napr. sac, obrann alebo
chopov reflex), ktor mu pomhaj regulova okolie tak, aby uspokojilo jeho
zkladn potreby. Hoci reflexy nejak as pretrvvaj, pomaly sa k nim pridvaj
aj in prejavy. V druhom mesiaci sa diea u dobre sstred na podnety z okolia
na sluchov aj zrakov: ak zazvon zvonek alebo sa pred oami objav pes-
tr hraka, diea stchne, jeho pohyby ustan, pova alebo si obzer hraku.
Diea prichdza na svet s vrodenm zujmom o udsk tvre a rado sa pozer
na okovek, o udsk tvr pripomna. Vie udra on kontakt s rodiom, a to ku zrakov a sluchov vnmanie napomhalo vvin pohybovch schopnost,
hlavne poas dennch rutn, ako je kmenie. Tie vie oami sledova pomaly sa
pohybujci predmet vo svojom zornom poli. Jeho vrazy tvre, pohyby tela,
On kontakt rk a nh nm napovedia vea o tom, ako sa cti. Ku koncu druhho mesiaca
sa objavuje siln komunikan nstroj smev. Diea reaguje smevom na hlas
alebo tvr znmej osoby. O nieo neskr sa k smevu pridva aj smiech, kto-
rm vyjadruje rados pri spolonch hrch s rodiom a ktor sprevdza ivou
pohybovou reakciou rk a noiiek. Diea vak aj naalej iada uspokojovanie
potrieb pomocou plau, ktor me znie rzne v zvislosti od potreby (diea
36
0 a 8 mesiacov
inak plae, ke je hladn, unaven alebo osamel). Okolo druhho mesiaca sa
k repertoru dieaa pridva aj hrktanie, teda vydvanie melodickch samo-
hlskovch zvukov pripomnajce hrktanie vtkov (napr. aaaa, eeee).
Ku koncu tretieho mesiaca sa diea poka predmety uchopi a dra. Tieto
dieaa je ovldanie vzpriamenej polohy hlavy, a to hlavne v polohe na bru-
ku, ktor mu umouje pozorova svet z inej perspektvy.
Ako hovor nzov tohto obdobia, dieatko v najranejom veku nevie zmerne
ovplyvni sprvanie druhch osb. Rodiia vak intuitvne prirauj prejavom
dieaa vznam interpretuj jeho reflexn alebo nezmern sprvanie ako
zmern, vedom.
Max vychutnval kad kmenie. Ke mal vak dos, vdy sa od mamiky
odvrtil. T sprvne interpretovala jeho sprvanie slovami: U nie si hladn,
a ukonila kmenie.
Od reflexov k nhodnm objavom
V nasledujcom obdob, vo veku pribline od troch mesiacov, diea zana
objavova svet okolo seba. Je u ovea aktvnejie, zana robi nhodn
objavy. S rozvjajcimi sa pohybovmi schopnosami m lepie monosti sk-
ma svoje okolie. Najprv je to schopnos prevaova sa z chrbta na bruko
a opane, potom zana sedie a lozi. Koncom smeho mesiaca sa plaz po
bruku, hpe na kolienkach alebo dokonca aj plaz tvornoky. Sed samo,
mono ete neisto. Stoj pevne, ak sa me dra rukami. Konene dieatko
nie je odkzan na dospelho, ktor mu prina predmety na objavovanie. Lezenie pomha
Teraz me objavova veci samo z novho uhla pohadu. Km v prvom polro- dieau objavova svet.
v druhom polroku sa to obracia: pohybov schopnosti otvraj nov monos-
ti pre rozvoj vnmania. Zdokonauj sa pohyby rk: dieatko vie vemi dobre
uchopi predmety do jednej ruky, obraca ich a prehadzova z jednej ruky do
druhej. Postupne sa u narba s dvoma predmetmi naraz, naprklad bcha
jednou kockou o druh. U lepie vid, s m a ako manipuluje, rozvja sa koor-
dincia ruky a zraku. Zdokonaujca sa kontrola nad vlastnm telom umou-
je dieau napodobova po dospelom jednoduch pohyby tela (napr. krte-
nie hlavou, kvanie tela) a pohyby rk (napr. tlieskanie, bchanie, kvanie).
37
Kapitola 2. 0 a 8 mesiacov

Max m sedem mesiacov a neobsed na jednom mieste. Nedvno zaal mnostvo sa poas nasledujcich mesiacov rchlo zvuje. Takisto sa zdo-
lozi, o znamen, e sa me k veciam sm pribliova. A to sa mu pi. konauje hra dieaa - doteraz narbalo so vetkmi hrakami a predmetmi
Vetky predmety, ktor m nadosah predmety (aj tie menej vhodn) a hra- rovnako (napr. vkladalo ich do st, bchalo o zem, hdzalo alebo triaslo).
ky strk do st, o u jeho mamy asto spsob reakciu: Nie, Max! Nie do Vaka dospelm vak postupne zisuje, e niektor hraky (lopty) sa hdu,
pusy! Max sa vdy zaraz, oami vyhad mamu a chvu ju pozoruje. Nieke- v niektorch veciach (kniky) sa d listova alebo niektor predmety (lyiky)
dy akoby rozumel a pust sa do hadania inej hraky, astejie vak pokrauje sa strkaj do st. A samo zane tieto innosti napodobova.
v neelanej innosti. Vtedy mama rchlo zasahuje.
Dleitm mnikom prvho obdobia je poznanie, e predmety existuj, aj
ivot dieaa je usporiadan do kadodennch rutn (kmenie, spanie, hra- ke ich nevidme. Diea sa k tomuto poznaniu dopracuje naprklad prostred-
nie, kpanie, prebaovanie a prezliekanie). Poas tchto rutn sa diea u nctvom hier na schovvaku. Na zaiatku tohto tdia schovanie hraky
predpoklada, o bude nasledova, a preto naprklad prejavuje rados pri nespsob ni viac ako letm pohad dieaa v smere zmiznutia hraky. Na
pohade na faku s mliekom alebo na vau pln vody. Diea sa rado zapja konci tdia diea zana oakva znovuobjavenie sa hraky, ktor ste scho-
do hier, ako s varila myika kaiku, ap-ap-apuky alebo schovvaka vali pred jeho zrakom, a dokonca bude hada hraku, ktor je sasti ukryt.
pod plienku. V kontexte dennch rutn a hier sa objavuje aj prv porozume- Tto poznvacia schopnos chpanie stlosti, nemennosti predmetu je
nie zd sa, akoby diea rozumelo niektorm vaim gestm a slovm, ako dleit aj z hadiska budceho rozvoja rei, a to prvch slov. Diea bude tvo-
s p-p, ap, hore, nie alebo svoje meno. Toto porozumenie je vak ri prv slov a vtedy, ak nimi me oznaova veci, ktor sa pre nebud
vemi veobecn a zrove zko viazan na konkrtnu situciu. meni s kadm jeho pohybom alebo so zmenou osvetlenia v miestnosti.

Diea takisto zdokonauje svoje zvukov prejavy. Zana vydva zvuky, ktor V zvere prvho obdobia sa v ivote dieaa bli vek zmena. Z nemyselnej,
pripomnaj spoluhlsky k, g, b, p, m a in. Hovorme, e dieatko davo- nezmernej innosti a komunikcie sa zrod zmern komunikcia: diea v nej
ce. Najprv vydva krtke zvuky ako ba, du, gi, neskr s to reazce zvu- prejav svoj vedom zmer zmeni i ovplyvni sprvanie ud a vec okolo seba
kov mamamamama alebo tatatatata. Niektor rodiia mylne povauj tieto (pozri nasledujce vvinov obdobie). Je vak dleit vedie, e hybnou silou
prejavy za prv slov. Nie s to vak ete prv slov, lebo ni konkrtne neo- vvinu je sprvanie dospelch, ktor interpretuj (vysvetuj) nezmern spr-
znauj a nevyjadruj iaden zmer, mysel. Diea rado experimentuje so vanie svojho dieaa vo veku od narodenia do smich mesiacov ako zmern.
zvukmi a niektor vie aj napodobova. Niekedy vedie so svojimi rodimi dlh Tak sa diea postupne u, e jeho sprvanie me by zmernm.
rozhovor: vyd zvuk, pok na odozvu a potom znova odpoved. A takto to
pokrauje, km dospel je ochotn v hre pokraova. Diea vydva zvuky, ke Max m osem mesiacov a je na konci tdia nezmernej komunikcie. Hoci
je samo, aj vo vaej prtomnosti. svoje okolie ovplyvuje nezmerne, jeho rodiia sa ctia, akoby Max riadil
cel ich ivot. Max je vemi aktvny mal chlapek. Zana vemi dobre lozi
Diea sa sna o kontakt so znmymi dospelmi (vyaduje pozornos, protestuje a tmto spsobom sa dostane vade, aj tam, kam nem. Vetky veci stle
alebo sa prihovra), hoci vetky jeho komunikan prejavy s zatia nezmern. strk do st, ale u vie aj listova v knike a tlai auto po zemi. Max je spo-
Tento kontakt vyaduje pomocou pohybov tela, krikom a vydvanm zvukov. loensk diea a rd vyhadva kontakt s umi. Ke mu mamika ukazuje
okoloidceho psa, Maxa viac zaujma jeho majite ako pes. Max sa rd poze-
Koniec alebo nov zaiatok r na in deti v parku. Sleduje ich a vykrikuje od radosti. Vydva rzne zvuky.
V zvere prvho obdobia (okolo smeho mesiaca) sa objavuj zrodky Najastejie sa podobaj na ta a da alebo tatata a dadada. Obas sa
novch schopnost, ktor sa v nasledujcich obdobiach prehlbuj a zdoko- mu podaria aj zvuky, ako dado alebo tyto. Najobbenejie Maxove hry s
nauj. Diea roziruje svoj komunikan repertor o prv gest, ktorch hra na teklenie a schovvanie pod dekou. Vtedy sa smeje nahlas a jeho

38 39
Kapitola 2. 0 a 8 mesiacov

iroko otvoren oi hovoria: Mamika, ete raz ma potekli. Tie rd napo- nie a prezliekanie neskr sa k nim pridaj socilne rutiny (prv vzjomn
dobuje mamiku, ke tlieska, bcha rukou na stl alebo vydva zvuky. hry s dieatkom) a rutiny s hrakami (narbanie s predmetmi a hrakami). Pri
Posledn tde, na vek rados rodiov, sa nauil rozumie niekokm slo- vykonvan vetkch rutn komentujte kad krok (napr. Ideme papa posa-
vm. Pozrie sa na lampu, ke sa ho mamika spta: Kde je svetlo? Maxovi dme sa na stoliku tu je faka s mliekom pekne pije mlieko u si dopil
rodiia s vemi pyn na svojho syneka. teraz si odgrgne ). Po ase si vimnete, e diea vie predpoklada nasle-
dujci krok rutiny, o mete vyui na komunikciu. Naprklad ak si vimnete,
e diea spoznva fau s mliekom, pred kadm kmenm mu ju ukte
KOMUNIKAN STRATGIE v obdob nezmernej komunikcie a pokajte na jeho prejavy mono zane kopa nohami alebo sa usmieva.
Komentujte jeho sprvanie a pokraujte v rutine. Rovnako mete urobi pre-
Tvrou v tvr. udsk tvre s pre mal diea nesmierne zaujmav. Bute stvku uprostred hry (napr. baran-baran-buc) a poka na reakciu dieaa. Diea
dieatku tvrou v tvr, aby vs mohlo pozorova. Takto ahie nadvzuje on sa neustlym opakovanm rutn nau do nich viac a viac aktvne zapja.
kontakt a napodobuje vae vrazy tvre a pohyby st. Priblte si diea k sebe
alebo vy sa priblte k dieau, kedykovek s nm komunikujete. Vymieajte si Nasledovanie zujmu dieaa. Vetky komunikan stratgie maj vznam
pohady a smevy pri komunikcii, dennch rutinch alebo spolonch hrch. len vtedy, ak vychdzaj z momentlneho zujmu dieaa. Pozorujte diea
a hovorte nahlas slov a vety, ktor vyjadruj jeho zujem.
Interpretcia. V tomto obdob je interpretcia dominantnou a dleitou
komunikanou stratgiou. Pozorujte diea a priraujte vznam jeho nez- Zrkadlenie. Diea vie spoiatku napodobova len pohyby, ktor u samo
mernm a nhodnm komunikanm prejavom. Hovorte nahlas slov a vety, zvldlo a ktor me pozorova na sebe alebo inch uoch. Pozorujte diea
ktor by asi diea, keby vedelo rozprva, povedalo v danej chvli, (formulujte a napodobujte jeho pohyby, vrazy tvre a zvuky. Mete naprklad napo-
ich do oznamovacch viet). Reagujte na jeho prejavy nielen slovom ale aj dobova kvanie celm telom, prikyvovanie a krtenie hlavou, mvanie
inom. Tm ho ute, e me zmerne riadi innos inch osb a ovplyvo- rukou, tlieskanie, zatvranie a otvranie pstiky, bchanie rukou o stl, h-
va svoje prostredie ute ho zmernmu sprvaniu. Nezabudnite, e komu- dzanie predmetov na zem, hrkanie, bchanie dvoch predmetov o seba,
nikanm sprvanm me by okovek zmena pohadu, pohyb rukou, smev a smiech, fkanie, kaanie, hrktanie (napr. , eee), davotanie
kopanie nohami, zmena polohy tela, vraz tvre alebo vydvanie zvukov. (napr. ba, da, ga alebo brrr), opakovan davotanie (napr. babababa) a in.

Maxova mama interpretovala Maxovo sprvanie poas celho da. Aj pri
jeden takto spolu komunikovali: Max priliezol do kuchyne a pozer na
mamu. U si hladn. Budeme papa. Vyloila Maxa do stoliky, Max ucho-
pil lyiku a stril si ju do st. no, u to bude. Si hladn. Budeme papa.
Ukzala mu misku so syrom a misku s hrkom: o chce? Syr alebo hr-
ok? Max pozeral okolo seba, potom nhodne pozrel na misku so syrom.
Mama reagovala: Chce syr. Ham. Syr.
Rutiny. Vytvorte v kadodennom ivote dieaa o najviac rutn. Tm nemys-
lme vytvorenie pevne stanovenho rozvrhu innost vo vopred urenom
ase. Myslme tm opakovan vykonvanie innost s predvdatenm sledom
krokov. Spoiatku to bud hlavne denn rutiny kmenie, prebaovanie, spa-
Max naiel v otcovej zsuvke przdnu rolku od papiera. Najprv ju preskmal
a potom si ju vloil do st. Ke vydal zvuk, prekvapila ho ozvena v papierovej
rolke. Usmial sa na otca, ktor vyuil situciu na napodobovanie. Vydal rov-
nak zvuk ako jeho syn: U. Max pozrel na rolku, znova ju preskmal, pri-
loil k stam a vydal zvuk: U. Otec ho op napodobnil. Takto sa nie-
kokokrt vymenili.
Komentovanie. asto sa dieau prihovrajte, a to u od narodenia. Aj ke
viete, e vm diea nerozumie, zanite dobr zvyk a rozprvajte mu o okoli-
tom svete. Hovorte mu o veciach, ktor prve robte, ktor vid, o uoch, kto-
rch stretva, o prostred, v ktorom sa nachdza. V prvch mesiacoch ivota
nezle na tme, ktor si vyberiete mete sa s dieaom rozprva aj

40 41
Kapitola 2.
o politike, porte alebo financich. Plne vyuvajte tak intonciu a meldiu
hlasu, ktor diea najviac zaujma. Takto sa u pova a rozliova v hlas i vymiea si roly na neslovnej alebo zvukovej rovni. Len mu treba da pr-
a jeho ucho sa vylauje na materinsk jazyk, ktorm hovorte. V druhej polo-
vici prvho roka ivota sa zamerajte na tmy zo ivota dieaa jedenie, spa-
nie, hranie, skmanie, kpanie a in. Diea sa tak pomaly u rozumie vaim
slovm a vetm.
Otzka: Mj manel sa nechce s nam trojmesanm synom rozprva
maznavo. Ako ho mm presvedi, e pouvanie takejto rei je normlne?
Odpove: Typ rei, ktor opisujete, poznme v odbornej literatre ako
intuitvnu re rodiov orientovan na diea. Tento typ rei je pomal s vy-
ie nasadenm hlasom, s astm pouitm zdrobnenn a pecifickch
mien pre osoby a veci. Vety s kratie, ast s priame vzvy, opakovania
a otzky s odpoveami. Takto re je prtomn u rodiov v rznych kult-
rach a njdeme ju v rznych jazykoch, ba dokonca u u tvorronch det,
naprklad ke sa rozprvaj s bbtkom, avak v inej miere. asto sa
otcovia brnia pouvaniu tejto rei, lebo sa ctia hlpo. To vak nevad.
Dleit je prihovra sa dieau, hoci aj prirodzenou intonciou rei. Treba
vak poveda, e prehnan pouvanie rei orientovanej na diea (napr.
vek mnostvo zdrobnenn, otzok, prehnan intoncia rei) tie nie je
vhodn, nakoko dieau neposkytujeme sprvny reov vzor. Neprispso-
benie rei orientovanej na diea v alch vvinovch tdich (napr. dlh V obdob, ke Max zaal prejavova znmky vyieho vvinovho tdia, teda
vety, mnostvo otzok) tie nepodporuje vvin rei.
akanie. S dieatkom v najranejom obdob muste by trpezliv. Pozorujte
jeho nezmern prejavy. Nielen pla a krik, ale aj pohyby tela, rk a nh, vra-
zy tvre a pohad vm prezradia vea o tom, o chce alebo ako sa cti. Nie-
kedy aj rchlos dychu a naptie tela mu ma komunikan hodnotu. Po
druhom mesiaci neprehliadnite smev, smiech a hrktanie, neskr aj davo-
tanie a spievanie, ktor s zo strany vho dieaa komunikanmi prejav-
mi. Prihovrajte sa mu s prestvkami. Ak mu kladiete otzku alebo sa mu pri-
hovrate, pokajte, i sa nejako prejav mono pohne rukou, zasmeje sa
alebo odvrti hlavu. Hoci vetky tieto prejavy bud asi nhodn, vae priho-
vranie a akanie uia diea zkladom konverzcie a pravidlu vmeny rol.
42
0 a 8 mesiacov
Raz ty, raz ja. Hoci diea v tomto tdiu nekomunikuje zmerne, vie sa nau-
leitos. Pozorujte diea pri manipulcii s predmetmi a hrakami. Zoberte si
rovnak alebo podobn hraku a napodobujte ho (napr. bchanie, hrkanie,
trasenie, mvanie, kvanie telom, krtenie hlavou). Pokajte na reakciu die-
aa. Vinou diea innos zopakuje, o vm dva op prleitos zahra si
svoju rolu. Tak pokraujte, a km tto hra diea neomrz. Rovnako si me-
te vymiea roly na zvukovej rovni pokajte na diea, km vyd zvuk,
potom vydajte zvuk vy a pokajte na reakciu dieaa. Zahrajte sa so svojm
dieaom zvukov ping-pong.
Vylate sa na reov rove dieaa. Kee v prvch mesiacoch ivota
diea vnma vau re celostne, mete sa mu prihovra v dlhch a rozvitch
vetch, ktor maj prirodzen alebo mierne prehnan intonciu a meldiu.
Diea je natoko vnmav na meldiu rei, e skr ako zane napodobova
jednotliv zvuky rei, me sa poksi napodobova jej meldiu. Preto sa
vm me niekedy zda, e diea akoby spievalo. m viac sa diea bli
k smemu mesiacu ivota, tm viac skracujte svoje prehovory. i u komen-
tujete, interpretujete alebo kladiete otzky, snate sa pouva jednoslovn
alebo dvojslovn prehovory.
znmky zmernho sprvania, ako s prv gest a porozumenie prvch slov,
jeho rodiia skrtili svoje prehovory k nemu na jednoslovn a dvojslovn vety.
Mama asto komentovala okolie pri prechdzkach, naprklad takto: Max,
aha! Auto. Tut. P-p, auto Teta. Teta sed. Teta pap. Zmrzlinu. Mam-
mam Max, havo! Hav-hav. Mal havo. Utek. P-p, havo Takisto, ke
rodiia interpretovali jeho prejavy a gest, pouvali krtke vety. Naprklad,
ke Max ukzal prstom na pohr, rodiia toto gesto interpretovali takto: Pi.
Chce pi. ajk.
Gest. Kee diea v najranejom obdob nerozumie udskej rei alebo
rozumie len vemi mlo, pridvajte k svojim prehovorom gest a vrazy tvre.
Prv porozumenie sa objavuje v situcich, kde sa spjaj vetky prvky
re, gest, vrazy tvre a prostredie. Vytvorte si niekoko gest, ktor syste-
maticky pouvate. Tu je niekoko prkladov: ukazovanie prstom na predme-
ty a ud, o ktorch hovorte, prikyvovanie hlavou na shlas, krtenie hlavou
43
Kapitola 2. 0 a 8 mesiacov

ako odmietanie alebo neshlas, otvranie a zatvranie st ako jedlo, tlies-
kanie ako vyjadrenie radosti, vystretie rk dohora ako hore, kvanie telom
ako vyjadrenie hudby alebo spevu, dotknutie sa rukou hlavy ako iapka
a podobne. Vae diea bude nielen lepie rozumie tomu, o mu hovorte,
ale samo sa nau gest pouva.
Domce prce vo dvojici
Rozvjame: porozumenie v rmci kadodennch rutn, chpanie okolitho sveta.
Nechajte diea pozorova vs pri kadodennch prcach a dennch rutinch.
Polote ho do vhodnej sedaky alebo postieky, ktor umiestnite do svojej
blzkosti, nech robte okovek umvate riady, upratujete, vyberte bielize
z prky a pod. Hovorte dieau, o robte.

HRY A HRAKY vhodn v obdob nezmernej komunikcie Objavujeme hraky

Upozornenie: Hraky musia by bezpen, nekodn a ist! Kupujte
hraky, ktor maj atest. Bezpen hraky maj pevne zmontovan
asti, hladk hrany, zaokrhlen tvary a nemaj asti, ktor me diea
prehltn alebo odtrhn.
0 a 3 mesiace
Najlepou hrakou pre mal bbtko ste vy, rodiia, pretoe vs me spo-
znva sledova vau tvr, pova v hlas a cti vae nen dotyky. Okrem
toho s vhodn aj hraky, ktor stimuluj zrakov koordinciu a kontrolu, roz-
liovanie rznych zvukov prostredia a zisovanie, odkia prichdzaj, ako aj
pohybov schopnosti. Tu je niekoko prkladov:
visiace hraky pestrch farieb, pomaly pohybujce sa hraky v zornom poli
dieaa (20 a 25 cm od tvre dieaa);
obrazy s kontrastnmi (ierno-bielymi) figrami, napr. smejcou sa tvrou,
achovnicou, geometrickmi tvarmi;
obrazy udskch tvr, hraky alebo vanke so zobrazenmi tvrami;
zvukov hraky, hrklky, zvoneky, magnetofn alebo CD prehrva s pr-
jemnou hudbou, piesami alebo nahratm udskm hlasom;
hraky, ktor sa ahko uchopuj (maj rku, s ahk a pre diea bezpen). si vlastnho tela, zrakov vnmanie, koordinciu o, rk a nh, sluchov vn-
Npady, ako sa zahra s dieaom v tomto obdob:
Vmena smevov
Rozvjame: ran komunikan vmeny pomocou smevov, zrakov vnmanie
tvre blzkej osoby.
Prihovrajte sa dieau, potom urobte prestvku a pokajte na jeho reakciu.
Ak sa diea usmeje, odmete ho slovami a irokm smevom.
Rozvjame: zrakov vnmanie, schopnos sledova pohybliv predmety,
chop a manipulciu s predmetmi.
Poskytujte dieau mnostvo hraiek a predmetov rznych farieb, tvarov, vekos-
t a materilov, na ktor sa me pozera alebo ktor me uchopova. Vkla-
dajte dieau hraky do ruky. Diea ete nevie predmety myselne uchopova,
ale m vyvinut chopov reflex, ktor mu pome pri objavovan predmetov vo
vlastnch rukch. Pomaly pohybujte pestrmi hrakami pred tvrou dieaa (asi
20 a 25 cm od nosa dieaa) a nechajte diea sledova pohyb hraky.
Bum, tlesk, hrk
Rozvjame: sluchov vnmanie, hadanie zdroja zvukovch podnetov.
Zatlieskajte, zapskajte, zazvote, zahrkajte, zaspievajte a pod. z rznych
strn dieaa (zboku, zozadu) a pokajte, km sa diea za zvukom oto. Ak
sa neoto, privolajte jeho pozornos ku zvuku. Upozorujte diea na prirod-
zen zvuky z prostredia, napr. buchnutie dver, zatekanie psa, place diea,
trbiace auto, hkajcu sirnu a pod.
Gymnastika
Rozvjame: pohybov schopnosti, vzpriamen polohu hlavy, uvedomovanie
manie, ran chpanie priny a dsledku.
Dajte dieau dostatok asu, aby mohlo vone kopa nohami. Tto aktivitu
mete spestri tak, e mu k nohm dte zvukov hraku (hraka vyd zvuk
pri kadom kopnut). Tie mete priviaza ahk a bezpen zvonek alebo
hrklku na ruku alebo nohu dieaa. Pohyb ruky a nohy dieaa spsob zahr-
kanie, ktor pritiahne jeho pozornos k vlastnm konatinm. Takto si diea Objavovanie svojho tela
objavuje vlastn ruky a nohy (okolo 3. mesiaca). Dajte dieau dostatok asu
v polohe na bruku, aby posilovalo vzpriamen polohu hlavy. Povzbudzujte
ho a ukazujte mu pestr hraky.

44 45
Kapitola 2.
3 a 6 mesiacov
Aj ke hraky a aktivity z predchdzajceho obdobia s stle vhodn, niie
uveden hraky a hry alej rozvjaj a podporuj vvin dieaa v rznych
oblastiach:
veci dennej potreby, napr. lyice, nerozbitn misky a hrneky, klobky,
ponoky, uterky, ale aj vae nosy, ui alebo vlasy,
hraky so svetlami, blikajce hraky, hraky so svetelnou hudbou,
mal lopty a mkk hraky,
poduky (na podporu sedu alebo ahu na bruku),
zrkadlo,
hraky na skmanie stami, napr. vlhk handrika, zubn kefka, hrebe
(ist), lyika, varecha, ponoka,
hraky vydvajce zvuky alebo svetl pri dotyku, stlaen alebo kopnut,
stojan s visiacimi hrakami a figrkami.
Npady na spolon aktivity s dieatkom:
Zahrajme sa spolu
Rozvjame: komunikciu a porozumenie v rmci prvch socilnych rutn,
schopnos predvda kroky rutiny, vzjomn vmeny, pohybov schopnosti.
Vytvorte si repertor prvch socilnych hier, ako s varila myika kaiku,
ap-ap-apuky, hij, hij na konku, ak bude vek?, baran-baran-buc,
a okrem rei vyuvajte pri nich teklenie, natriasanie, tlieskanie, smiech, pre-
vaovanie sa, pohyby rk, nh a in. Tu je niekoko prkladov:
Beala myka okolo bruka. (krte prstom po bruku dieaa)
up do koka! (jemne zatlate prstom na pupok)
Hijo, heta na konku (hojdajte diea na kolench v rytme riekanky)
do Ratkovej po peniku.
Hijo, heta na koni,
pojedli psy tvarohy.
Iba jeden ostal,
(meno dieaa, napr. Maxovi) sa dostal. (jemne spustite diea z kolien na zem)
Ide pavk po stene, (prstami krajte v rytme riekanky od noiiek smerom
k hlave)
46
0 a 8 mesiacov
km sa (meno dieaa, napr. Maxk) zasmeje.
Ide pavk po papui,
km sa (meno dieaa, napr. Maxk) nerozpu. (dotknite sa nosa dieaa)
Obmena pre dievat:
Ide pavk po stene,
nesie zlat prstene.
(meno dieaa, napr. Anika) sa raduje,
e jej jeden daruje.
Zvukov ping-pong
Rozvjame: komunikan vmeny na neslovnej a zvukovej rovni, vzjomn
vmeny, vnmanie a rozliovanie rznych zvukov alebo hlasu znmej osoby.
Pokste sa vymiea si roly so svojm dieaom na neslovnej rovni. Vyuite
rzne hraky. Naprklad, ke diea zahrk hrklkou, zahrkajte inou hrklkou
aj vy a pokajte na reakciu dieaa. Alebo ke diea vyd zvuk, vydajte rov-
nak zvuk a pokajte na jeho reakciu. Ak diea reaguje, pokraujte v hre.
o to vis nado mnou?
Rozvjame: pohybov schopnosti, chop, zrakov vnmanie, koordinciu
zraku a rk, chpanie priny a dsledku.
Okolo 3. mesiaca sa diea zana naahova a bcha do predmetov. Umiest-
nite nad diea stojan s visiacimi hrakami alebo zaveste v dosahu dieaa
pestr hraky na nrku. Povzbudzujte ho pri hre. Nechajte diea hraku
alebo predmety po chvke uchopi do rk, prezera alebo skma stami.
Kde je mama?
Rozvjame: chpanie stlosti predmetu, socilne vmeny s blzkou osobou.
Hrajte sa s dieaom hry na schovvaku. Najprv sa schovajte nakrtko za
vlastn ruky, potom pod plienku alebo deku. Neskr schovajte na krtku chv-
u diea. akajte na jeho reakciu. Pridvajte k tejto hre jednoduch vety, ako
s Kde je Max?, Kuk!, Tu som! a pod.
Visiace hraky stimuluj
zrakov vnmanie.
47
Kapitola 2.
6 a 8 mesiacov
V druhom polroku dieaa mete rozri repertor hraiek aj o tieto npady:
lopty a kocky rznej vekosti a rznych materilov,
gumov, plastov alebo ltkov kniky a obrzkov leporel,
pohybujce sa hraky, napr. hraky na kik, hraky na kolieskach (kai-
ky, autka),
vedierko s formikami, katua s loptikami, kok s kockami (jednoducho,
vie ndoby obsahujce menie predmety),
ndoby s uzvermi a vrchnkmi na otvranie a zatvranie,
predmety dennej potreby, napr. nerozbitn pohr, hrniec, telefn, metla
s lopatkou, star CD-ko, faa, krhlika, mydelnika a in,
jednoduch prinno-dsledkov hraky, napr. pskacie hraky, hrnce
s varechou na bchanie alebo jednoduch hudobn nstroje (bubon, xylo-
fn), papier na trhanie, auto na nrke,
hraky do vane, napr. ndoby rznej vekosti, sitko, plvajce hraky, strie-
kajce hraky a in,
bublifuk a balny (len pod dozorom dospelho).
A tu je op niekoko npadov, ako sa s dieaom zahra:
Vyletela bublina
Rozvjame: neslovn komunikciu, porozumenie, vzjomn vmeny, schop-
nos predvda udalosti.
Nafknite baln a nechajte ho vyfua alebo vyfknite niekoko bubln
a zatvorte fatiku. Pokajte na reakciu dieaa (smev, pohyb rukou, prik-
vnutie hlavou, zvuk) a potom pokraujte v hre. Jednoduchmi slovami hovor-
te dieau, o robte, napr. f, aha, baln, bublina, neni, ete, lieta a in.
Mozart alebo jazz?
Rozvjame: sluchov vnmanie, hudobn sluch.
Ak tak nerobte u od narodenia, zanite dieau spieva (aj ke nie ste vek
talent) a predstavova mu hudbu. Vyberte si hudobn tly, ktor sa pia
vm a vmu dieau. Pri hudbe vyuvajte rytmus a pohyb.
48
0 a 8 mesiacov
Jedlo, ak si?
Rozvjame: samostatnos, vnmanie a poznvanie textry, pohybov schop-
nosti rk, koordinciu zraku a rk.
Ke kmite diea kaovitou alebo inou tuhou stravou, nechajte ho niekedy
s jedlom experimentova. Ochrte seba, diea aj miestnos od prpadnej
piny a dovote dieau preskma textru jeho ryovej kae, pudingu, jogur-
tu alebo pikty.
Lopta je na ganie
Rozvjame: manipulan a funkn hru s predmetmi, vmenu rol, zrakov
vnmanie.
Ukazujte dieau zaujmav predmety a hraky. Nechajte diea s nimi mani-
pulova (trias, bcha, hdza, trha) alebo skma stami. Potom mu uk-
te, ako sa s predmetom sprvne narba, napr. hrklkou zahrkajte, lyiku si
vlote do st, uterkom si utrite ruky, loptu gajte po zemi, v knike si lis-
tujte. Zahrajte sa s kockami: ukte dieau, ako bcha menie kocky
o seba, ako ich hodi do vedierka, ako postavi veu z kociek. Nechajte diea
veu zhodi a hru opakujte. Povedzte dieau, o robte, napr. kocka, vea,
staviame, bc a in.
Kde je macko?
Rozvjame: chpanie stlosti predmetu, vzjomn vmeny, spolon pozor-
nos zameran na predmet, chpanie priny a dsledku.
Pokraujte s hrami na schovvanie. Najprv pred oami dieaa schovajte pod
deku viu hraku tak, aby z nej ksok videlo. Potom mete schovva
hraky pod deku plne (stle vak pred oami dieaa). Nechajte diea hra-
ku hada a prejavte rados z jej objavenia. Alebo mu ukte, ako hodi pred-
met na zem (napr. ke sed vo vysokej stolike alebo v koku) a potom uk-
te na predmet prstom. Pouvajte jednoduch slov, ako bum, tam, kde je?,
tam je, neni.
49
 Kapitola 2.
8 a 12 mesiacov
OBDOBIE ZMERNEJ KOMUNIKCIE: Dorka
Dorotka objav na zemi otcove roztan noviny. Okamite sa s vekou rados-
ou pa do ich tania. Najprv sa usad na ich okraji, potom ich systema-
ticky zana kri a trha, nasleduje ich ochutnvka. Zhrozen mama zakri:
No-no, no-no Dorotka. Nie! Nesmie. Prekvapen Dorotka ostane zarazene
sedie. Ete raz sksi da do pusy jeden odklbnut ksok novinovho pa-
piera. Nie! Nedvame do pusy! No-no-no! zvol mama a u aj zvyky novn
upratuje. Dorotka sa pozrie na noviny a vzpt na mamu. Pokrti hlavou
e-e. No vid. Ty si moje dievatko, pochvli mama dcrku. Nie-nie.
Nedvame do pusy. E-e, ete raz zopakuje mal Dorotka a pokrti hlavou.
Prv gest
Koncom prvho roku sa sprvanie dieaa zana vrazne meni. Po motoric-
kej, ie pohybovej strnke u doke samostatne sedie a okolo 9. mesiaca
aj liez. Naahuje sa za predmetmi vo svojom okol. Ak je predmet prli ale-
ko alebo mimo dosah, krikom, davotanm, prosebnm pohadom zavol na
pomoc mamu alebo tata. Ak rodiia nepochopia tto detsk prosbu, diea
ju urite niekokokrt zopakuje. Prost naahovanie sa vystretmi rukami
v smere iadanej veci, striedavo sprevdzan pohadom na dospelho, sa
tak stva prvm gestom. K prvmu gestu sa vemi rchlo pridvaj alie.
oskoro zana diea na vzdialenejie predmety a hraky ukazova vystretou
rukou alebo vystretm ukazovkom. Predmety zana podva alebo ich
v ruke ukazuje pyne mame, ako keby hovorilo aha, pozri, o mm. Vetky
Prv gesto: spomenut gest (iadanie, ukazovanie na nieo, podvanie a ukazovanie
naahovanie za hrakou. nieoho) sa objavuj pribline v rovnakom ase koncom prvho roka ivo-
ta - u det na celom svete, preto sa zvykn nazva aj univerzlne.
Medzi alie gest, ktor slovensk deti asto pouvaj, patria tlieskanie,
kvanie pp, iados o papanie alebo pitie (diea napr. otvra a zatvra
pusu). Kad diea si spolu so svojimi blzkymi vytvra vlastn reperotr pou-
vanch zmernch pohybov, teda gest. Zvl dleit je pre diea vyjadre-
nie protestu i neshlasu v rznych dennch situcich.
50
8 a 12 mesiacov
Mama kmi Dorku lyikou. Dorotke sa to vak vbec nepi. Pozrie sa na
mamu, cel sa napne v stolike, hlavu zaklon dozadu. Mama: U si nepro-
s? Stailo. Dorotka u nepap.
Svoj protest, ako aj in iadosti diea doke vyjadri celou klou najrznej-
ch pohybov (patria sem aj mimick pohyby), naprklad kopanm, razantnm
otoenm celho tela, hodenm sa o zem alebo znmym otanm hlavy (nie).
Prv gest maj tieto znaky:
diea sa pozrie na komunikanho partnera;
diea ich vinou sprevdza krikom alebo vydvanm zvukov, vokalizciou;
diea doke zmern pohyby opakova (najmenej dvakrt) preto, aby ste
ich pochopili.
Ke sa u dieaa objavia takto gest (najm tie univerzlne), znamen to
prechod na alie dleit vvinov tdium tzv. tdium zmernej komu-
nikcie. Meme kontatova, e diea sa stva vedomou bytosou. Vimnite
si, ako sa men jeho sprvanie: ke chce nieo dosiahnu, u sa nedva len
na predmet svojho zujmu, ale striedavo na dospelho a na vec, ktor chce.
Doteraz sa venovalo len jednej osobe alebo jednej veci. Teraz u zana ch-
pa, e pomocou mamy me dosiahnu predmet alebo pomocou predmetu
me dosiahnu pozornos mamy. Z hadiska pozornosti sa diea zana
v tomto obdob vemi intenzvne venova jednmu predmetu a jednej osobe
a sasne ich doke prepja pohadom. Jednoducho by sme to mohli
oznai ako pomyseln trojuholnk.
Dorka sa najprv pozrie na lyiku vo svojej ruke, chvku ou udiera o svoju
stoliku, potom sa pozrie na mamu. Budeme ete papa, Dorka? pochop
rchlo mama.
ie diea, lyika a mama boli onm kontaktom prepojen do spomnan-
ho trojuholnka. Dorka dokzala prostrednctvom lyiky upta pozornos
mamy a ete jej aj naznai, o si pros. V inej situcii me diea v podob-
nom trojuholnku iada o predmety.
Dorka oami vyhad mamu, vzpt natiahnutou rukou uke na obben
hraku malho pska. A-a, upresn Dorotka. Hav-hav, reaguje mama.
Tam je havo? Dme hava. A podva hraku Dorke.
51
 Kapitola 2.
Otzka: Moja ron dcra pouva niekoko gest (podva veci, ukazuje
prtekom na jedlo alebo hraky, ukazuje nm predmety, ktor dr v ruke,
naahuje sa za chcenm predmetom). Koko gest by mala vedie a pouva
vo veku jednho roka?
Odpove: Vymenovan gest s prirodzen a objavuj sa vo vvine u det
v rovnakom veku na celom svete. Okrem nich vak kad rodi me diea
naui aj pohyby, ktor s prirodzen v jeho spoloenskom prostred.
Poet gest sa tak me vrazne odliova. Priemerne vak po slovensky
hovoriace deti pouvaj v jednom roku asi 12 rznych typov gest.
Dleit a vemi vrazn zmenu do ivota dieaa prina nov pohybov aj ke ju prve nevid. Zana predmety, ktor mu zmizli z o, aktvne hada.
schopnos lezenie. Diea, ktor predtm len z diaky pozeralo na predme-
ty a hraky, zrazu sa vie k tmto veciam dosta celkom blzko. To umouje
objavovanie novch horizontov. Medzi najdleitejie vlastnosti predmetov,
ktor objavuje, patria vekos, tvar a vha.
Prv detsk hry skmanie predmetov
Km spoiatku hraky a veci sledovali priamu cestu ruka sta, teraz u
diea doke skma hraku dlhie rukami a zrakom. U od 8. mesiaca pre-
javuje zven zujem o drobn predmety. Spoiatku ich uchopuje do celej
dlane. Neskr polo dla na podloku tak, aby mal predmet bol presne
medzi ukazovkom a palcom. Potom ukazovk a palek len pritla k pred-
metu, akoby sa zavreli nonice. Okolo 10. mesiaca je u diea schopn ucho-
pova z podloky aj naozaj mal veci, ako guky, nitky, sponky, omrvinky
z chleba a podobne tak, e ich uchopuje medzi ukazovk a palek tzv. pin-
zetovm chopom. Veci, ktor skma, asto preklad z pravej ruky do avej
a naopak. Chvu nimi bcha o zem, chvu o vlastn noiku. Na chvku ich
Pinzetov chop odhod, a potom hra pokrauje odznova. Spoiatku je schopn venova sa
len jednmu predmetu. Neskr v kadej ruike udr jednu vec. Vemi ob-
benou hrou pritom bva vkladanie jednej veci do inej. Ak m diea na dosah
viu ndobku (hrniec, misku, katuku) a menie veci, ako guky, kocky,
tipce na bielize, urite sa ich poksi hdza dnu. Je sce pravda, e najprv
to rob vihom a kocky lietaj po celej izbe, no tto koordincia ruky a oka sa
v alom obdob vrazne zlep.
52
8 a 12 mesiacov
Najdleitejie detsk objavy
Vaka skmaniu predmetov si diea zana v mysli vytvra o nich prv pred-
stavy, ktor s zkladom budcej pamti a myslenia.
Dorotka m v ruke detsk lyiku. Sed v stolike, mama ju kmi. Dorotka si
strk lyiku sama do pusy, potom ou chvku udiera o tanier. Zrazu jej
lyika vypadne na zem. Dorotka sa nahne ponad stoliku a okami had,
kde asi lyika je.
V tomto obdob si diea zana uvedomova stlos predmetov: lyika spad-
la na zem, chvu ju nevid, ale chpe, e sa nevyparila a mus tu niekde by,
So zlepujcou sa pohybovou schopnosou postupne had predmety aj
v oraz irom priestore (najprv len v postieke, potom vade okolo stola,
nakoniec v rmci celej izby a bytu). Aj samotn hadanie je oraz zaujmavej-
ie. Jednoduch hadanie znamen aj to, e diea oami sleduje obben
hraku, ktor mama umiestni na poliku. Neskr sa tvornoky za touto hra-
kou vyprav. Vo vych tdich, ak mu mama zakota loptu a t zabehne Kuk! Tu som!
pod stl, vyprav sa tvornoky za ou. Ak sa kotala pod stl a zrazu tam nie
je (stihla zabehn pod pohovku), diea sa vyberie hada ju alej. Ete neskr
zane loptu hada, aj ke ju vbec nevid, ale rado by sa s ou a s mamou
zahralo. Na druhej strane, obbenou innosou zana by i schovvanie.
Najprv sa diea samo schov za ruiky alebo plienku, potom bude schov-
va i svoju loptu alebo macka. A vdy sa rovnako te, ke sa mame alebo
otcovi podar veci alebo samo dieatko njs. Odhrn plienku i atku
a diea radostne skrkne, akoby hovorilo: Kuk! Tu je! alebo Tu som!.
Pri aktvnom skman a narban s predmetmi sa diea u ete jednu vemi
dleit schopnos. Meme ju nazva pochopenie jednoduchej priny
a dsledku.
Dorotka sed za stolom vo svojej stolike. Dorotkin pohrik s obbenm ja-
blkovm dsom je vak vemi aleko. Zrazu Dorotka potiahne okraj obrusu
a pohr sa isto pribliuje bliie a bliie k nedokavej smdnej Dorotke.
Vaka obrusu sa me Dorotka napi (ak sa jej pohrik nestail prevrhn
a ds rozlia).
53
Kapitola 2.
Diea sa u zska jeden predmet pomocou inho (pohr obrusom). Podob-
ne pri hudobnch hrakch, ak potiahne za nrku, ozve sa obben hudba.
Pri inej hrake (napr. dreven kaiky alebo aut na nrke) potiahne za
nrku a vzpt sa k nemu spomnan hraka rozbehne. Tak deti vo veku
9 10 mesiacov s obubou stle dokola zapnaj a vypnaj lampu i prep-
naj kanly na televzore opakovanm stlanm gombka na ovldai.
Pochopenie priny a dsledku sa vak vzahuje aj na in okolnosti. Ak
mama peie v rre kol a diea sa na chvu dotkne horcich dvierok, rch-
lo odtiahne ruku. To pli. Tto sksenos neskr diea komentuje , ak
sa znovu pribli k rre v ase varenia. Trvenie spolonch chv rodiov
s dieaom pri bench domcich prcach, ako je umvanie riadu, varenie,
zametanie dlky, umvanie okien, istenie topnok, nakupovanie, prce
v zhrade a pod., a v kadodench rutinch bva pre diea vemi zaujmavou
sksenosou. innosti a kony, ktor sa opakuj pravidelne a spoiatku
i asto, dvaj deom priestor na ich predvdanie, oakvanie a nsledne aj
na ich napodobovanie i imitciu. Diea si pozorne vma, ako rodiia
s vecami zaobchdzaj. Slchadlo od telefnu priloia k uchu, pongiou
umvaj riad, do taky ukladaj nkup, krhlikou polievaj kvety, zubnou kef-
kou si umvaj zuby, perom pu po papieri a v knihe si listuj, taj ju.
Mnoh tieto innosti diea napodobuje a zrove spoznva, e kad pred-
met sa pouva uritm pecifickm spsobom. Veci maj teda svoje vlast-
nosti a funkcie, na zklade ktorch sa s nimi manipuluje. Chceme zdrazni,
e znalosti o tom, ako veci funguj a na o slia, si diea osvojuje od
dospelch v hrch a spolonch innostiach. Keby len samo predmety sk-
malo, dlho by na velio neprilo. Vvin dieaa v tomto obdob zvis aj od
samotnch predmetov, od toho, koko monost na manipulciu a hru posky-
tuj svojimi vlastnosami. Preto je obzvl dleit vybera dobr hraky, aby
sme pomocou nich rozvjali poznvacie schopnosti.
Daj p-p alebo uk ak vek narastie!
S vvinom motoriky, poznvania a myslenia vyvja sa aj porozumenie rei.
Koncom prvho roka m diea reagova na slovn zkaz nie! alebo no-no!.
Pri vykonvanej innosti sa zaraz, po chvke sa k nej vak me a vinou
aj chce vrti.
Prevan vina rodiov m pocit, e ich diea im vetko rozumie. Deti
naozaj vemi citlivo reaguj na prehovory rodiov. Vnmaj ich vak situane,
54
8 a 12 mesiacov
komplexne. Vmaj si pohyby mamy i otca, zaregistruj smev i prve
mraiacu sa tvr, zaujme ich vka i meldia hlasu a rei rodiov. Pre poro-
zumenie je dleit, o dospel prve robia, ke hovoria s dieaom.
Urobme api-api, nadcha sa babika a zrove oduevnene tlieska.
Dorotka ju chvu sleduje. Babka chyt Dorotkine dlane a znovu tlieska: api-
ap. Po chvke prizerania sa a skania sa Dorotka prid. api-api. Nad-
en babika zane zvolva cel rodinu. Poe rchlo sem! Aha, o Dorot-
ka vie. Dorotka, urob api-ap! api-ap. A Dorotka tleskne: ap!
Vemi podobne reaguj deti aj na alie znme a ast pokyny, zkazy i
prosby z vaej strany. Ve to poznte: uk, ak/ vek/- narastie?, urob
varila myika kaiku, to nesmie!, nie-nie, no-no, uk mame, kde je tik-tak?
(mama sa vinou pritom na hodiny dva, teda aspo spoiatku). Dleit
je, e vetky tieto prv kony prebiehaj v radostnej atmosfre, s dieau
vemi blzkymi umi. Ak sa vak diea ocitne v inom prostred, prpadne
s menej znmymi umi (napr. teta, ktor diea nevidelo 3 tdne), na spom-
nan vzvy nemus vbec reagova. Prosto neurob ni. Ak sa mama stretne
s kamartkou na ulici a pros diea, aby urobilo p-p, zakvanie p-p sce
vinou prde, ale a ke je kamartka za rohom.
Predpokladom porozumenia prvch slov je, aby si diea dan predmet alebo
dej vimlo, aby na upriamilo pozornos a aby toto vetko prebiehalo v situ-
cii, ktor dieau nie je ahostajn. V prvom roku deti bene rozumej 10
20 slov. Slov oznaujce innosti (o sa s tm rob) sa deti uia chpa
najm v bench aktivitch, ako s kmenie, kpanie a podobne. Nzvy pred-
metov sa skr nauia, ke si ich prezeraj.
Ke bo znamen pi a du znamen topnka
rove porozumenia predbieha asi o 2 3 mesiace rove hovorenej rei.
Ke teda diea spene reaguje na vinou nauen prv frzy (opsan
vyie), oskoro prde vyten prv slovo. To, o diea spoiatku produku-
je, vak ani zaleka nemus pripomna slov, ako ich poznme my dospe-
l. Prv slov sa vemi npadne podobaj zvukom, ktor diea okolo seba
pova. Vetky tieto slov vak maj jedno spolon: diea nimi nlepku-
je, oznauje konkrtny predmet alebo viacer predmety i konkrtnu in-
nos. Na rozdiel od predchdzajcich zvukov, ktor diea produkovalo len
55
 Kapitola 2.
nhodne, pudovo (naprklad pri hre s jazkom a pusou), u maj nejak
vznam, nieo oznauj, oznamuj alebo prikazuj. Meme ich teda pokla-
da za naozaj prv slov. Vo svojej podstate, svojm obsahom a funkciou
(teda tm, e sa viau ku konkrtnym veciam a menia sprvanie dospelho)
s u slovami, ba dokonca vetami.
Okolo 12. mesiaca prde ete jeden vznamn vvinov medznk. Diea sa u
samostatne chodi. Na konci prvho roku u doke st s oporou, chod
obkromo okolo nbytku a postupne zana chodi s oporou po rovnej pod-
loke. Zana sa pozera na svet z inej perspektvy. Podan mamina ruka sa
stva vemi rchlo len symbolickou istotou a onedlho sa diea bude pohybo-
va v stoji plne samostatne. Porozumenie rei, prv slov a prv samostat-
n kroky na prelome prvho a druhho roka znamenaj aliu prevratn
zmenu v jeho vvine aj v ivote celej rodiny.
Podan ruka sa
stva symbolickou.
KOMUNIKAN STRATGIE v obdob zmernej komunikcie
Tvrou v tvr. Diea potrebuje vidie vau tvr, pohad a sta z niekokch
dvodov. On kontakt a pohad na predmety sa stvaj v tomto obdob
nesmierne dleitmi, kee pomocou nich diea vyjadruje svoj zmer
ovplyvova prostredie. Taktie vrazy tvre (mimick pohyby) nielen pom-
haj rozumie rei, ale diea ich bude oskoro napodobova a pouva pri
vaej vzjomnej komunikcii. Pozorovanie pohybov st mu pome osvojo-
va si zvuky materinskho jazyka a vyslovova prv slov.
Gest. Obdobie zmernej komunikcie je typick rozvojom komunikcie
pomocou gest. Preto je nesmierne dleit podporova pouvanie gest u die-
aa. Mete to dosiahnu tak, e sami budete pri komunikcii s dieaom
gest pouva. Vae gest bud dieau nielen modelom, ale mu aj pomu
rozumie vaej rei. Sstrete sa hlavne na tzv. univerzlne gest, ako s
gesto iadosti (napr. otvoren nru, prikvnutie hlavy alebo predklon tela),
ukazovanie na predmety (ukazovkom), podvanie (predmetov druhej
osobe) a ukazovanie predmetov (druhej osobe). Okrem toho nezabudnite
pouva aj niekoko inch bench gest (napr. kvanie p-p, tlieskanie, otv-
ranie a zatvranie st ako iados o jedlo).
56
8 a 12 mesiacov
Interpretcia. Hoci sprvanie dieaa sa v tomto obdob stva oraz viac
zmern, interpretcia je ete stle dominantnou a dleitou komunikanou
stratgiou. Priraovanm vznamu ku komunikanm pokusom dieaa posil-
ujete zmernos (ute ho, e me ovplyvni svoje okolie). Preto hovorte
nahlas slov a vety, ktor by asi diea, keby vedelo rozprva, v danej chvli
povedalo (formulujte ich do oznamovacch a krtkych viet) a reagujte na jeho
prejavy prirodzenou reakciou (napr. podajte mu hraku, zdvihnite ho). Kee
nahlas hovorte slov vhodn vzhadom na prve prebiehajcu situciu,
poskytujete mu model (sprvny reov vzor) slov, ktor sa oskoro bude
poka vyslovi.
akanie. Pozorovanm svojho dieaa zistte, e k nezmernm prejavom die-
aa, ako s pla, krik, smev, hrktanie, davotanie, pohyby tela, rk a nh
a vrazy tvre, sa postupne pridvaj zmern pokusy o komunikciu. Diea
sa poka usmerova svoje okolie (vrtane vs) striedavm pohadom na
predmety a na vs. Oakvajte takto prejavy, interpretujte ich a odmete ich
okamitou reakciou (napr. ak sa diea striedavo pozer na vs a na hraku,
nahlas povedzte chce macka a hraku mu podajte). Taktie neprehliadni-
te prv gest, ktor mu by celkom nenpadn (napr. priklonenie sa k vm
ako iados o pomoc) a odmete ich prirodzenou reakciou (napr. smevom,
odpoveou alebo podanm predmetu). Spoznajte repertor gest a zvukov
dieaa, vo vzjomnej komunikcii ich oakvajte a dvajte dieau priestor na
ich pouitie.
Nasledovanie zujmu dieaa. Vetky komunikan stratgie maj vznam
len vtedy, ak vychdzaj z momentlneho zujmu dieaa. Pozorujte diea
a hovorte nahlas slov a vety, ktor vyjadruj jeho zujem.
Rutiny. V tomto obdob vae diea pravdepodobne u dobre pozn denn
reim a denn rutiny, ktor opakovane vykonvate pribline rovnakm spso-
bom. Naalej komentujte kad krok rutiny (napr. Mama var ideme papa
sadni si na stoliku tu je hrok tu s zemiaky utrieme pusu napi
sa vodiky hotovo Dorka vetko spapala.). V tomto obdob diea vie pred-
vda nasledujci krok, preto tto schopnos mete vyui na komunikciu.
Ak diea vie, o bude nasledova, prerute innos (napr. podrte pohr
v ruke, nepodajte ho dieau hne alebo drte loptu v rukch, nehote ju
dieau hne) alebo zaskote diea niem neakanm (napr. pri obliekan
57
Kapitola 2.
podajte dieau len jednu ponoku, pri hre vyberte zo katule len jednu as
hraky) a pokajte na reakciu dieaa. Zdranie alebo chyba v rutine me
u dieaa vyprovokova komunikan pokus (napr. pouitie gesta alebo zvuku
ako iadosti). Vtedy ihne interpretujte sprvanie dieaa (povedzte nahlas, o
by asi diea povedalo v danej situcii) a pokraujte v rutine.
Okrem dennch rutn sa vae diea pravdepodobne vie zapoji aj do nieko-
kch socilnych rutn, teda spolonch hier, ako s ap-ap-apuky, hij,
hij, na konku, hra na schovvaku a in. Rozirujte repertor tchto hier
a vyuvajte ich na komunikciu, ak diea pozn nasledujci krok. Rovnako
vyuvajte hraky a predmety zo svojej domcnosti na vytvranie rutn
s predmetmi (napr. stavanie vee z kociek a jej zhadzovanie, mieanie dsu
v pohri, ganie lopty, vkladanie loptiiek do katule a in). Komentujte to,
o robte, a innosti mnohokrt opakujte.
Dorka a jej otec sa radi hrvali rzne hry. Dorka obubovala, ke jej otec posta-
vil veu z kociek a ona ju mohla zhadzova. Otec musel by vemi rchly, lebo
Dorka nikdy nelenila a rznym vihnutm ruky veu zhodila. Otec nezabudol
k spolonej hre pripja slov: Aha, vea! Bum! Vea spadla!
Vylate sa na reov rove dieaa. Snate sa pouva krtke a jedno- ksok melna do st, Dorka s radosou murkala.
duch vety (jednoslovn, dvojslovn). Aj ke je to niekedy nemon, zacho-
vvanie tohto pravidla pomha dieau nielen lepie rozumie vaej rei, ale
utvra aj lepie podmienky na napodobovanie slov, ktor pouje. Komento-
vanie, modelovanie, interpretcia, pomenovanie alebo otzky formulovan do
jedno alebo dvojslovnch prehovorov mu pomu rozumie a v nasleduj-
com obdob vyslovi prv slov.
Raz ty, raz ja. Diea v tomto obdob by si malo vedie niekokokrt vymeni
s vami roly na zvukovej rovni (tzv. zvukov ping-pong) alebo v rmci hry.
Pokraujte v tchto aktivitch a podporujte u neho schopnos raz by v aktv-
nej role a potom zasa aka. Na to vm poslia hraky, ako s lopty, aut-
ka, detsk telefn, kocky, stavebnice, dve bbiky s jednm hrebeom alebo
jednou fakou, kniky a in. Zapojte sa do hry s dieaom, nechajte ho vyko-
na innos a potom rchlo zahrajte svoju rolu so slovami teraz ja. Takto sa
niekokokrt vymete.
58
8 a 12 mesiacov
Zrkadlenie. Diea vie postupne napodobova stle zloitejie pohyby, a to
aj tie, ktor neme pozorova na sebe ani na inch uoch. Preto mete
napodobova naprklad vrazy tvre, vyplazenie jazyka, murkanie, naklada-
nie kociek do auta, stlanie gombkov na hrake, udieranie do bubna, mie-
anie lyikou, tlaenie auta po zemi, hdzanie a ganie lopty, listovanie
v knike, trhanie papiera a pod. Dleit je, aby ste napodobovali gest die-
aa, ako s ukazovanie hraiek, ukazovanie prstom na hraky, podvanie
hraiek a in, pretoe napodobovanm posilujete ich pouvanie. Taktie
nezabudnite napodobova zvuky, ktor diea vydva (napr. brrr pri hre
s autom, pri vysvan, ma-ma-ma pri jeden, ha pri telefonovan), aj ke
ete nemusia vyjadrova objektvny obsah. Pozorujte diea a vyuite kad pr-
leitos na napodobovanie spomenutch pohybov, gest a zvukov.
Dorkina mama pripravila svojej dcre nov pochku meln. Dorka vybrala
ksok melna z misky a vloila si ho do st. Okamite skrtila tvr do vrazu
odporu. Mama sa zaala smia a napodobnila Dorkin vraz. Dorotka presta-
la preva a s asom pozorovala maminu tvr. Prehltla meln, zaala sa
smia a ukazova na maminu tvr. Mama zopakovala zvratenie tvre. Dorka
sa poksila mamu napodobni, ale dokzala len primri oi. Mama ju op
napodobnila a Dorka na to zamurkala. A ke mama Dorke vloila al
Komentovanie. Rozprvanie o tom, o prve robte alebo o rob vae diea,
a o tom, o sa deje v jeho okol, pomha dieau rozumie okolitmu svetu.
Diea opakovane pouje kov slov, ktor sa pre stvaj znme (napr.
papme, auto trbi, bba haj, obleieme sveter, ideme pp, spinkme).
Postupne prirauje slov k veciam a udalostiam, ktor okolo seba pozoruje,
a zana im lepie rozumie. Ak je to mon, hovorte dieau o veciach v krt-
kych vetch (jednoslovnch, dvojslovnch),. Diea vm bude lepie rozumie
a bude ma ahie podmienky na napodobovanie vaich slov.
Nlepky. Kee sa diea oskoro poksi o vyslovenie svojho prvho slova, je
dleit, aby ste mu poskytovali mnostvo nlepiek nzvov predmetov
a udalost z jeho prostredia. Pomenvajte veci, o ktor sa zaujma. Vyberajte si
slov, ktor s pre dleit. Mete pouva detsk vrazy (napr. havo, cica,
pipi, kako) alebo spisovn vrazy (napr. pes, maka, vtk, pinav), hoci tie
maj nronejiu zvukov skladbu. Ak sa aj diea poksi ich napodobova,
59
 Kapitola 2.
zjednodu ich (napr. pes bude pe, maka bude ma, vtk bude ta alebo pi-
nav bude nana). V tomto obdob sa pokste pouva len jedno meno pre
jeden predmet alebo udalos (napr. nazvite psa bu psom, alebo havom). Pou-
vajte vea jednoduchch slov, ktor sa daj vyui v rznych situcich
a hrch, napr. aha, bum, kuk, neni, tam a in.
Otzky. Hoci nikto z ns neoakva, e ron diea bude odpoveda na otz-
ky, rodiia ich svojim malm deom asto klad. V tomto obdob mete svoj-
mu dieau dva otzky typu kde je ?, ale muste mu aj vdatne pomha
svojm pohadom, vrazom tvre alebo vystretm ukazovkom tak, aby vm
porozumelo. Avak u teraz zanite s dobrm zvykom: vdy, ke kladiete
otzku, pokajte na odpove alebo reakciu dieaa (napr. pohyb, gesto, zvuk,
pohad). Ak diea nereaguje ani po dlhom ase, odpovedzte za, m mu
poskytnete sprvny reov vzor. Nedvajte dieau otzky, ak naozaj neoa-
kvate od neho odpove. Radej pouite in stratgiu.
HRY A HRAKY vhodn v obdob zmernej komunikcie
Mnoho hraiek z predchdzajceho obdobia s aj pre diea v tomto obdob
zaujmav a stimulujce. Skontrolujte arzenl hraiek, vyrate tie, o ktor
diea neprejavuje zujem (napr. niektor hrklky, stojan s visiacimi hrakami)
alebo ktor u nie s bezpen (lebo ich diea vie otvori, rozmontova,
odhryzn). Obohate svoju zbierku naprklad aj o nasledujce hraky:
stavebnice s vekmi asami (napr. Duplo), pohre, ktor sa daj do seba
zasva,
prinno-dsledkov hraky, napr. hraky na gombky, hraky na nrke,
hraky na kik, naahovacie hraky,
hraky do vody, napr. naberaky, lyiky, faky, sitk, ndoby s dierkami,
pongie, vodn koleso, odmerky, lieviky,
detsk telefn, hrakrske jedlo a riadiky, aut alebo bbiky,
predmety dennej potreby, napr. zubn kefka, kuchynsk nradie a riady,
metla s lopatkou, przdne ndoby od ampnov, mydiel a krmov a in,
Medzi vhodn hraky vozk alebo auto, ktor diea me tlai pred sebou,
patria aj farebn kocky. stle obbenmi s bublifuk a balny (len pod dozorom dospelch), lopty
a kocky rznej vekosti, kniky s vekmi farebnmi obrzkami a in.
60
8 a 12 mesiacov
Npady na hry s dieaom v tomto obdob:
Pozri, o mm!
Rozvjame: komunikciu pomocou gest, vzjomn vmeny.
Zahrajte sa s dieaom hru na podvanie a ukazovanie hraiek. Zoberte zau-
jmav hraku a podajte ju dieau. Ak si ju vezme, vyptajte si ju nasp. Ak
vm ju op pod, prejavte rados a hraku si dobre poobzerajte. Potom mu
hraku op podajte. Rovnako sa mete zahra s ukazovanm hraiek. Tmto
spsobom rozvjate u dieaa ran komunikciu pomocou prvch gest.
Vek pomocnk
Rozvjame: napodobovanie, funkn pouvanie predmetov, komunikciu
v rmci dennch rutn.
Dovote dieau, aby vm pomhalo pri kadodennch bench prcach.
Diea vs rado napodobn, ak mu poskytnete predmety dennej potreby (napr.
varechu s hrncom, misku s lyikou, star telefn, ceruzku a papier). Bok po
boku vykonvajte tieto innosti a jednoduchmi slovami komentujte dieau,
o robte, napr. mieame, varme, hal-hal, peme a pod.
Kde je lopta?
Rozvjame: chpanie stlosti predmetu, myslenie, vzjomn vmeny.
Hry na schovvanie s pre rozvoj myslenia a rei stle dleit, preto v nich
pokraujte (pozri predchdzajce obdobie). Schovvanie me by v tomto
obdob o nieo zloitejie: diea nemus vidie, ako hraku schovvate, ale
malo by by zjavn, kde ste ju ukryli (napr. lopta pod dekou, maco pod sto-
likou, auto za dverami). K hadaniu ho vyprovokujte otzkou Kde je lopta?
a vydajte sa ju spolone hada.
Pritiahni ma bliie
Rozvjame: myslenie, chpanie priny a dsledku.
Diea zana chpa jednoduch prinno-dsledkov vzahy. Poskytujte mu
vea hraiek, ktor stimuluj tto schopnos, napr. hraky na nrke, hraky
na gombky, zvukov hraky. Tie mete prestrie na zem ahk deku, na jej
jeden koniec umiestni zaujmav hraku a druh koniec vloi dieau do
ruky. Potom mu ukte, ako si ahanm deky me hraku pritiahnu k sebe.
Vyjadrite rados, ke ju dosiahne.
61
 Kapitola 2. 12 a 18 mesiacov

Hrozienko, hrok, omrvinka 12 a 18 mesiacov

Rozvjame: pohybov schopnosti rk, pinzetov chop, koordinciu oka
a ruky, samostatnos.
Poas jedenia dovote dieau, aby sa kmilo samo. Dajte mu na misku nie-
koko malch kskov jedla, ako s mkk hrozienka, hrky alebo drobno
nakrjan ovocie alebo zeleninu. Nechajte ho tieto mal ksky uchopova
a vklada do st. Rovnako ho podporujte v uchopovan vec do oboch rk
ak diea dr keksk v jednej ruke, ponknite mu ete jeden do druhej ruky.
Przdne zsuvky
Rozvjame: chpanie vzahov medzi predmetmi, manipulciu s predmetmi.
Ukte dieau, ako vklada predmety (napr. loptiky, kocky, formiky, hraky,
lyiky) do katule, vedierka alebo koka. Potom mu ukte, ako tieto pred-
mety vyklada alebo vyhadzova (napr. tipce z koka, formiky z vedierka).
Nechajte diea vyprzdova katule, zsuvky, skrinky, koe, vedr a pod.
Komentujte jednoduchmi slovami, o robte, napr. von, dnu, tam, neni a in.
Varila myika a in
Rozvjame: prv socilne rutiny, schopnos predpoklada nasledujci krok.
Hrajte sa s dieaom prv socilne hry. Rozirujte ich repertor a ak diea pozn
nasledujci krok, vyuvajte ich na komunikciu. Tu je niekoko npadov:
Hry s prstami: (pri kadom veri sa dotknite jednho prteka detskej ruky)
To je tatko,
to je mamka,
to je dedko,
to je babka,
to je vna,
mal chlapa.
OBDOBIE PRVCH SLOV: Ninka
Ninkina mama sa chyst pra. Vyber z koa bielize a triedi ju. Ninka ju chv-
u so zujmom sleduje. O chvu vyahuje sama z koa vreckovku a podva
ju mame. Pai, dod s smevom. akujem, usmeje sa mama. Pai, opa-
kuje Ninka a podva z koa svoje nohavice. Ke ich mama vklad do pr-
ky, Ninka ete rchlo povie: Nini. no, to s Ninkine nohavice, prikvne
mama. Tato, pote sa Ninoka a z koa prinesie otcovu koeu. To je tato-
ve, shlas mama. Budeme pra. Dme vetko tam, ukazuje na bubon
prky. Ninka uke prstom na prku a oduevnene prikvne.
Prv slov
Dvansty mesiac je medznk, ke spravidla nastan dva tobne oakvan
momenty: prv kroky a prv slov. Zaiatky chdze a rei s obratom najm
v samostatnosti dieaa: doke sa dosta tam, kam chce, a poveda to, o Diea sa rado
cti. Zana sa nov kvalita poznvania sveta a komunikcie s okolm. Najo- zapja do kadodennch
akvanejm medznkom vo vvine kadho dieaa je vyslovenie jeho prv- innost.
ho slova. Prvmi slovami sa deti snaia vyjadri svoje priania, pocity, nes-
hlas, take za jednm vyslovenm slovom akoby sa ukrvali cel dlh vety.
Mama raz znamen otzku Kde si mama?, inokedy prosbu Mama,
chcem otvori dvere a s von. alebo elanie Mama, nechcem s spa
s tatom, ale s tebou. Rodiia a blzki tieto slov prekladaj, deifruj, a tak
sa snaia pochopi, o konkrtne m diea na mysli. Ak sa rodiom nedar
objasni ich vznam, diea zana by frustrovan. Je nespokojn, zfal, o
sa me prejavi krikom, plaom, zlosou. Vemi asto preto malikm rozu-
mej len t, ktor s nimi trvia vea asu, a preto vedia, ak pocity a zitky
prve prevaj, o vetko nm chc poveda.

Varila myika kaiku Okolo 12. mesiaca slovn zsobu det tvor jedno a estns prvch slov.
Hry s rukami v maovanom hrnku. plne prv prehovory det sa vak zvukovo vinou nepodobaj na slov,
Tomu dala na mitiku, ktor pouvaj dospel. Rodiia sa musia pripravi na:
tomu dala na panviku, rzne novotvary, napr. kako vtik, boka vreckovka;
tomu dala na lyiku, skratky ozajstnch slov, napr. da daj, de dedo;
tomu dala na vidliku. imitcie najrznejch zvukov prostredia, napr. -- vlak, vysva;
Ten najmen nedostal ni, imitcie zvukov zvierat, napr. m krava, hav pes.
utekal do komrky, tam sa napapal. (poteklite diea pod pazuchou)

62 63
Kapitola 2.
Aby ste to ako rodiia mali ete o troiku aie, prvmi slovami deti pome-
nvaj viac rznych predmetov a dejov. Najastejie jednm slovkom ozna-
uj veci, udalosti, osoby, ktor maj podobn funkciu alebo maj z poha-
du dieaa nieo spolon.
Tata me by vetko, o sa hbe, teda kok, auto, autobus. Podobne bbo
me oznaova okovek svisiace s dieatkom, teda knihu o dieati (kad
mama m aspo jednu o tom, ako sa diea vyvja), vaniku na kpanie, bbi-
ku na hranie, ale aj fau s ajom. Bobo me by vetko guat ako lopta,
akkovek cukrk, okrhla lampa, hav sa me viaza k vetkm chlpatm
zvieratkm (vrtane plyovch i tch v obrzkovej knike), ham je lyica,
tanierik, rook, keksky
Zriedkavejie sa stva, e diea jednm slovom pomenva vetky veci, ktor
sa nachdzaj na rovnakom mieste. Tak tikak s hodiny i zarmovan obraz
na jednej stene, prpadne aj chladnika, ktor pri tejto stene stoj.
Vemi asto v repertori det hovoriacich po slovensky znej slov, ako toto,
tam, to, tu, daj, ham, ne a samozrejme aj tak dlho oakvan MAMA a TATA
(prp. oma, opa, baba a in pomenovania dieau najblich ud). Tmito pre-
hovormi doku pomenova akkovek predmet, osobu, miesto, kde predmet
stoj alebo kam ho mme da.
Ke ava je krava a gaga je gitara
Diea vydva zvuky (kombincie spoluhlsok a samohlsok), ktor sa relatv-
ne ahko vyslovuj a predovetkm ahko odzeraj, napodobuj. Prca per
a jazyka je vlastne prejavom vemi jemnej a precznej koordincie pohybov
v stach, ku ktorm sa pridva zvuk. Ide o oromotorick pohyby. Medzi prv
zvuky rei, ktor sa u diea vyslovova, patria samohlsky a, o, u, e, i a zo
spoluhlsok s to predovetkm m, b, t, p. Tieto zvuky rei diea:
napodobuje na zklade sluchu (pouje, ako ich vyslovuj in udia v jeho
okol);
zrove ich napodobuje aj na zklade odzerania, zrakovej kontroly (poze-
r sa, ako pery uklad jeho mama).
Toto plat nielen pre slovensky hovoriace deti, nakoko vslovnos tchto hl-
sok vyaduje najmeniu nmahu.
64
12 a 18 mesiacov
Hovorenie je vlastne vemi preczne vytvran pohyb (prejav jemnej motoriky)
a podobne ako pri inch pohyboch (napr. lezen i uchopovan) cvienm
a opakovanm dochdza k jeho vraznmu zdokonaovaniu. Aj preto sa
v prvch slovch dieaa nevyskytuj spoluhlskov skupiny (ako v slovch
krava, maka). Diea m tendenciu hovori slov zjednoduene, strieda v nich
len samohlsky a spoluhlsky, priom postupuje od jednoslabinch slov
k dvojslabinm (napr. ava je krava, maka je maka) a potom k oraz dlhm
slovm (o tom ete budeme hovori neskr). Rozvoj rei je v tomto vvinovom
obdob priamo podmienen kvalitou sluchovho vnmania a schopnosou
detskho mozgu rozliova a kdova hlsky materinskho jazyka.
Tak ako sa zdokonauj pohyby a koordincia nh (chodenie) a oromotoric-
k pohyby (pohyby st), zlepuje sa i koordincia a pohyblivos rk a prstov.
Precznejia jemn motorika umouje produkciu stle irej variety gest.
Slovo a gesto v detskej rei
V obdob okolo prvho roka gesto i slovo vo vyjadrovan dieaa maj rovna-
k vhu i vznam. Diea vinou to, o ete nedoke vyjadri slovom, asto
vyjadruje prve pohybom.
Ninka chod po predsieni, mama ju pridriava jednou rukou. Po chvli sa
Ninka zastav pred vchodovmi dverami. Pozrie na mamu, pozrie na zatvore-
n dvere a pravou rkou zakva (gesto p-p). Znovu sa zvedavo pozrie
na mamu a op zakva. Ninka chce p-p? Ideme von? opta sa mama.
Ninka vzruene zana bcha pstikou na dvere. Pjdeme von. Dobre,
von. P, zasmeje sa mama. P, povie Nina a znovu zabcha na dvere.
Take diea najprv striedavo pouva len slovo alebo len gesto. Neskr ich
zana spja a takmer ku kadmu gestu prid aj slovo. Na tejto rovni slovo
a gesto oznauj to ist.
Ninka sed v stolike a vystretm prstom ukazuje na krupicov kau v tanieri.
Ham, dod. no. Ham. Kaa. Ninka bude papa. A mama prisunie tanie- Slovo a gesto
rik s kaou bliie. pomenuvvaj to ist:
F + ukazovanie
na svieku.
65
 Kapitola 2. 12 a 18 mesiacov

Vystret ukazovk i slovo ham oznauj to ist. Neskr, okolo 14. mesiaca Zdokonaovanie porozumenia
vak diea akoby prostrednctvom slova a gesta zaalo hovori dvojslovn Diea ovea viac rozumie, ako hovor, to znamen, e pozn vznam viacerch
vety. Slovo znamen prv, gesto druh as vety. slov, ako v skutonosti pouva. Jeho porozumenie u nie je iba globlne,
situan, ako tomu bolo v prvom roku. Diea sa zana opiera u aj o sku-
Mama a Nina sedia na koberci a ukladaj kocky. Zrazu sa Ninka oto, vystre- ton, objektvny vznam slov. V prehovoroch inch sa najastejie orientuje
tou rukou ukazuje na svoju nov obrzkov knihu (gesto ukazovania na pred- na slov, ktor stoja na zaiatku alebo na konci vety a dospelmi s aj melo-
met) a vzpt hovor: Daj! Dme knihu, usmeje sa mama. dicky, rytmicky a drazom najviac zvrazovan.

V tomto prpade diea vystretou rukou pomenovalo predmet knihu a slovom
daj! oznailo svoj zmer (diea vlastne vyjadrilo dvojslovn vetu daj
knihu). Takto spjanie slova+gesta, alebo spjanie dvoch gest
(gesto+gesto) sa objavuje po 15. mesiaci dos asto. Urite to poznte, ke
diea vystretou rukou ukazuje na obben pochku (ukazovanie na pred-
met) a vzpt krikvne hlavou (no). Inokedy ukazuje na dvere kuchyne
a otvor a zatvor pusu (pome papa). Vinou to predznamenva prv dvoj-
slovn vety, ktor sa vak objavia a v alej vvinovej fze.
Diea sa niekedy gestom sna vyjadri to, o ete nevie poveda (artikulova)
v rei. Stva sa, e niektor z gest sa objavia a v krtkom ase, ke ich vy-
Slovo znamen prv, strieda slovo, postupne zanikn. Mohli by sme ich nazva aj opisnmi gesta-
gesto druh as vety: mi, kee sa nimi diea sna vyjadri niektor vlastnos predmetu alebo zsuviek. Diea si stle astejie a podrobnejie vma innosti a aktivity
tato + ukazovanie spsob, akm sa s predmetom narba.
slchadla.
Ninka vdy, ke jej voao chut, zabodne ukazovk do lka. Mama vie, e
Ninka chce vetkm poveda: To je dobr. Ke sa vak nau slovo dobr, ko pritom vysvetuj reou: No napi sa. Dr pohrik rovno. Takto. Diea
gesto bude pouva oraz menej.
Otzka: Mme pocit, e n sedemnsmesan syn s nami komunikuje
predovetkm gestami. Pouva len vemi mlo slov. Je to v poriadku?
Odpove: Frekvencia pouvania gest a do 18. mesiaca vrazne narast.
Na zklade jednho pozorovania bolo zisten, e skoro v kadej minte
rozhovoru s deti v tomto veku schopn poui dve gest (v priebehu hodi-
ny ich bolo 100). V alch vvinovch tdich tento zmern pohyb bude
len dopa a sprevdza re vaich det.
Otec hovor Ninke: Kde je lopta? Hadaj loptu. no, tu je lopta. erven lopta.
Do 18. mesiaca s deti schopn pozna viacer ben predmety alebo hra-
ky, s ktormi sa v domcnosti stretvaj. Spravidla s to aj nzvy ast tela
a tvre (bruko, oi, ui, vlsky ...), obleenia a men blzkych dospelch. Ak
by ste teda pred diea do radu uloili bbiku, fau, loptu, macka a hrebe
a povedali, aby vybralo fau, pravdepodobne tak urob. Je vak dokzan,
e slov, ktorch vznamy deti porozumej ako prv, a slov, ktor ako prv
vyslovia, sa nie vdy zhoduj.
Medzi 12. a 18. mesiacom ivota sa diea zdokonauje v samostatnej chdzi, Kde m ui?
o mu otvra nov monosti poznvania. Nastva zlat as vyhadzovania
rodiov. Je zvedav nielen na to, o s predmetmi robia, ale automaticky si
pamt aj to, ako ich nazvaj. Rodiia bez toho, aby si to niekedy uvedo-
movali, uia diea, nielen o sa s predmetmi rob, ale aj ako sa to rob. Vet-
suvernne telefonuje ako oni, priklad slchadlo k uku a produkuje rzne
zvuky, stavia kocky jednu na druh (doke postavi veu z troch), miea
varechou v miske, tla autko, kota loptu, odomyk dvere.
V tomto veku diea ete nechpe, e hrakrske autko je detskou nhradou
skutonho auta a bbika je nhradou ivho bbtka. Ale u vie, o sa
s nimi d robi: naprklad nakmi bbu. Neskr u bude kmi nielen bbu,
ale aj konka, pska. Postupne zana vetky tieto innosti rozvja alej. Ak
tla auto, neskr ho zaparkuje. Bbu nakmi a ulo do postieky. Jednodu-
ch hrov kony sa stvaj dvojfzovmi. To je jeden zo signlov, e v reo-
vom vvine dieaa sa objavia prv dvojslovn spojenia (okolo 18. mesiaca).

66 67
Kapitola 2.
KOMUNIKAN STRATGIE v obdob prvch slov
Tvrou v tvr. Tak dlho oakvan obdobie prvch slov je tu! Zvuky v prvch
slovch, ktor sa bude diea pravdepodobne snai vyprodukova, s tie,
ktor sa ahko odzeraj (napodobuj). Preto dbajte na to, aby diea videlo
vae sta, ke sa mu prihovrate. Jeho napodobovacie schopnosti s teraz
natoko dobr, e sa bude snai samo slov poveda, i ke mono zatia
neobratne.
Vylate sa na reov rove dieaa. Pouvajte re, ktor je len o stupie-
nok zloitejia ako komunikan schopnosti dieaa. V tomto obdob sa
pokste hovori v krtkych a jednoduchch vetch (jednoslovnch, dvojslov-
nch). Aj ke je to niekedy nemon, zachovvanie tohto pravidla pomha
dieau nielen lepie rozumie vaej rei, ale m aj zlepen podmienky na
napodobovanie slov, ktor pouje. Diea m vyladen ucho na slov, ktor
stoja vo vete na zaiatku alebo na konci, prpadne tie, ktor s zdraznen.
Preto ukladajte dleit slov na zaiatok alebo koniec viet a trochu ich
zdrazujte. Diea im bude venova viu pozornos.
Ninkini rodiia klad draz na slov, ktor chc Ninku naui: Ninka, kde je
lopta? Njdi loptu! Zahrme sa s loptou! Po chvke hadania: Aha, mama
nala loptu! Lopta je guat. Chytaj loptu!
akanie. Objavenie sa prvch slov neurchlite tm, e budete diea nti
hovori. Prve naopak. Diea potrebuje vea asu a vea modelov jednodu-
chch slov (napr. mama, pap, babi, ham, tut, neni, bum, toto), ktor s pre
dleit. Toto obdobie je typick nielen pokusmi o vyslovenie prvch slov, ale
dochdza aj k nrastu pouvania gest a neslovnej komunikcie. Preto ne-
nte diea len hovori, ale prijmite akkovek pokus o komunikciu za plno-
vznamov (napr. smev, pohyb hlavou, gesto, zvuk). Odmete diea za tieto
pokusy smevom, radosou a prirodzenou reakciou. Potom mu ponknite
sprvny reov vzor (modelujte, interpretujte, komentujte).
Nasledovanie zujmu dieaa. Vetky komunikan stratgie maj vznam
len vtedy, ak vychdzaj z momentlneho zujmu dieaa. Pozorujte diea
a hovorte nahlas slov a vety, ktor vyjadruj jeho zujem.
68
12 a 18 mesiacov
Gest. V tomto obdob pozorujeme prudk nrast pouvania gest. Gest
asto nahrdzaj slov, ktor diea ete nevie vyslovi. Preto podporujte diea
v pouvan gest tak, e sami budete gest pouva. Uahte mu porozume-
nie svojej rei, ale zrove mu poskytnete model toho, ako sa me vyjadro-
va. Pridvajte gest k svojim slovm a vetm a pouvajte ich zrove (napr.
ukte na kniku a povedzte dones kniku, alebo vystrite ruky a sptajte sa
dieaa chce hopa?, alebo prikvnite hlavou a povedzte mama d ds).
Interpretcia. Diea pouva na vyjadrenie svojich potrieb rzne gest.
Okrem nich sa objavuj aj prv slov, za ktormi sa skrvaj cel vpovede
(napr. mama me znamena mama, som smdn, chcem pi alebo mama,
po sa sa mnou hra alebo mama, kde je tato?). Preto vae diea stle potre-
buje dobrho tlmonka. Ak diea povie mama a uke na pohr s dsom,
mete interpretova jeho zmer: Chce ds. Mama d. Samozrejme,
komunikan pokusy dieaa nebud vdy tak ahko itaten ako uveden
prklad, ale je dleit, aby ste sa snaili dieau poskytova slov, ktor s
v danej situcii pre neho dleit. Preddete tak jeho frustrcii a rozvjate
u neho slovn zsobu.
Zrkadlenie. S vvinom sa zdokonauje schopnos dieaa napodobova
pohyby, vrazy tvre, gest, zvuky a slov presnejie. Preto sa jeho prejavy
stle viac a viac podobaj na v vzor. Teraz u doke napodobni aj nezn-
me innosti a dva pohyby za sebou. Zahrajte sa s dieaom jeho obben
hru alebo ho zavolajte na pomoc pri vaich dennch aktivitch. Pozorujte ho
a napodobnite jeho pohyby, vrazy tvre, gest a slov. Napodobujte stl-
anie gombkov, otvranie a zatvranie katuky, vyhadzovanie lopty, ovonia-
vanie kvetov, kmenie bbiky, ukladanie bbiky do postieky a in. Taktie
mete napodobni diea a prida jeden krik, innos navye. Naprklad, ak
diea pokr papier, vy tie pokrte papier a hote ho do koa, ak diea zhod
veu z kociek, vy veu postavte a potom ju zhote a pod. Nezabudnite napo-
dobova gest (napr. gesto ukazovania na hraky, ukazovanie hraiek inej
osobe, krtenie hlavou ako vyjadrenie protestu, prikyvovanie hlavou ako
vyjadrenie shlasu, gest p-p alebo ap-ap) a slov (napr. kuk, mam, joj,
bum alebo zvuky zvierat).
Nina a jej mama sa chystali na prechdzku. Mama Ninke obliekla kabt
a iapku a teraz jej podala topnky so slovami: Obujeme boty. Ninka sa
69
Kapitola 2.
posadila na zem a zaala si obva topnku. Kee tto lohu ete nezvld-
la, pozrela na mamu, potom na topnku a povedala: Bota. Mama po nej
zopakovala: Bota. Ninka prikvla, ukzala na topnku a povedala: Bota.
Mama zobrala topnku a zaala Ninku obva. Pritom si pospevovala: Bota,
bota, bota, bota. Ninka sa k nej pridala: Bota, bota, bota, bota.
Komentovanie a nlepky. Komentujte, komentujte, komentujte! Hovorte
o tom, o sa okolo vs deje, o tom, o prve robte vy alebo diea, v jedno-
duchch vetch. Diea nasva informcie, ktor mu poskytujete, a u sa
rozumie svetu okolo seba. Nezabudnite tie pomenva veci a ud okolo
seba, aby si diea mohlo rozirova slovn zsobu prvch slov.
Premosovanie. Diea svojimi prvmi slovami zvyajne pomenva viac rz-
nych predmetov a dejov (napr. bobo je vetko guat, vrtane lopty, cukrka
a lampy). Preto je v tomto obdob vhodn stratgia premosovania. Hovorte
dieau o veciach a udalostiach, ktor spoznva vo svojom okol. Opte mu
zkladn vlastnosti alebo funkcie predmetu. Hoci v tomto obdob niektor
vae vysvetlenia mu by pre nezrozumiten, postupne zana chpa, e
veci sa lia. Naprklad, ak si diea pta cukrk slovom bobo, vyjadrite rados
z jeho komunikanho pokusu a vysvetlite mu: no, chce cukrk. Cukrk je
guat. Cukrk papme. Mam. Inokedy, ke sa hr s loptou, mete mu
op vysvetli: To je lopta. Lopta je guat. Loptu hdeme. Pozri! Chytaj!
Rozprvanm o predmetoch a udalostiach sa diea u o ich vlastnostiach
a v alom obdob ich zane aj sprvne pomenovva.
Modelovanie. Pretoe prv slov vho dieaa sa ete nepodobaj slovm
dospelch, diea potrebuje pou sprvny reov vzor. Zana sa obdobie
nekonenho modelovania prvch slov. Naprklad, ak diea uke na vtika
v knike a povie kako, vy modelujte sprvnu zvukov podobu slova: no,
to je vtik. Svojou mimikou a radostnm tnom hlasu mu dajte najavo, e
sa tete z jeho komunikanho pokusu, ale zrove mu poskytujete sprvnu
podobu slova. Povzbudzujte diea, prejavte rados nad jeho komunikanmi
schopnosami, odmete ho prirodzenou reakciou. Len tak podporte jeho
alie pokusy.
70
12 a 18 mesiacov
Otzky. Diea v tomto obdob rozumie jednoduchm otzkam kde?, kto?
a o?. Pouvajte efektvne otzky, ktor pomu dieau zapoji sa do komu-
nikcie. Dajte dieau as, aby odpovedalo zvukom, gestom alebo slovom.
Neskajte ho a netestujte ho. Takisto mete pouva otzky ponkajce
vber, ktor roziruj komunikciu. Naprklad sa ho sptajte, i chce pi ds
alebo mlieko, a ukte mu katuu s dsom a mliekom. Diea vm uke
alebo povie, vy interpretujte jeho komunikan pokus alebo modelujte sprv-
nu odpove.
Raz ty, raz ja. Diea sa vie zapja do spolonch hier a komunikcie. M
zkladn predstavu o vmene rol, avak ete potrebuje vea pomoci. Preto
pokraujte v hrch, ktor si vyaduj striedanie rol (napr. hry s loptami, koc-
kami a skladakami). Poas bench dennch rutn pouvajte slov a vety,
ktor vyjadruj striedanie rol, napr. teraz idem ja, teraz pokaj, a teraz zasa
ty a pod. Ak diea nevie zahra svoju rolu, pomte mu. Ukte mu, o m
urobi, slovami ho usmernite alebo mu poskytnite pomocn ruku.
Rutiny. Diea v tomto obdob dobre pozn denn rutiny, vie predvda, o
bude nasledova, a ak mu to umonte, aktvne sa do innost zapja. Dop-
rajte mu as, aby vm ukzalo, o u vie. Diea sa tie vie zapoji do hier bez
hraiek (socilne rutiny), ako s ap-ap-apuky, hry na schovvaku alebo
nahaku, a prejavuje pri nich rados. Pokraujte v nich, umonite dieau
sa do nich viac a viac zapja. Modelujte, ako o ne iada (napr. gestom alebo
slovom). U dieaa sa tie rozvja schopnos manipulova s predmetmi a zap-
ja sa do hry s hrakami. Modelujte predstieran hru (napr. esanie bbiky,
parkovanie auta do gare, nalievanie aju do detskho riadu), napodobuj-
te diea a pridajte jeden krok navye (napr. ak diea ee bbiku, vy ju oble-
te, ak diea zaparkuje auto do gare, vy do posate panika).
71
 Kapitola 2.
HRY A HRAKY vhodn v obdob prvch slov
Dobr hry a hraky v tomto obdob podporuj a pomhaj precviova
schopnosti, ako s ukrvanie a hadanie predmetov, chpanie jednoduchej
priny a dsledku, spoznvanie vlastnost vec, manipulcia s predmetmi,
pohybov schopnosti a produkcia prvch slov. Tu je niekoko prkladov:
prinno-dsledkov hraky, napr. zvukov hraky, hraky na nrke (na
ahanie), mechanick hraky, hraky, ktor funguj na gombky a kiky;
vkladaky, jednoduch puzzle s vekmi zkladnmi tvarmi (tvorec, kruh,
trojuholnk), triedie tvarov, krky na palike;
pastelov farbiky a ceruzy, plastelna, piesok, voda;
stavebnice s vekmi asami (napr. plastov Duplo);
vliky, autka, bbiky, koky, detsk alebo star telefn, detsk riad, hra-
krske kladivo, plka alebo nok;
hraky do vane, napr. plastov ndobky na prelievanie, gumov zvieratk.
Niekoko tipov na hru s dieaom:
Hal, hal
Rozvjame: komunikan schopnosti v rmci dennch rutn, poznvanie
predmetov, funkn hru.
Diea rado napodobuje innosti dospelch. Dajte mu detsk alebo star
telefn a ukte mu, ako sa na om tlaia gombky, ako sa priklad k uchu
a o do neho hovorte. Vyuite jeho napodobovacie schopnosti aj pri um-
van riadu, utieran a zametan dlky, odomykan dver, polievan kvetov
a inch bench innostiach.
Oi, ui, sta, nos
Rozvjame: slovn zsobu, poznvanie vlastnho tela, manipulciu s predmetmi
Hal hal. Kto tam? Diea venuje pozornos astiam predmetov a detailom. Zanite ho zozna-
mova so zkladnmi asami tela na om samom (poas obliekania, kpa-
nia, jedenia), na vs alebo na bbike a mackovi. Pomenvajte asti tela
a hovorte mu, o s nimi rob, napr. To je ruka. Rukou kvame p-p. To s
vlasy. Vlasy eeme.
72
12 a 18 mesiacov
Ruky rukat
Rozvjame: komunikciu v rmci socilnych rutn, napodobovanie, porozu-
menie a produkciu prvch slov, pohybov schopnosti.
Recitujte dieau krtke pohybov riekanky a vere, v ktorch sa opakuj jed-
noduch slov. Mete si ich aj sami vymyslie. Spjajte slov s jednoduch-
mi pohybmi. Spomate, aby sa diea mohlo do hry zapoji a napodobova
pohyby alebo slov. Tu je prklad krtkej reovanky vhodnej pre diea
v tomto obdob:
Ruky moje, zatlieskajte! (zatlieskajte rukami)
Ruky moje, zakvajte! (zakvajte rukami)
Ruky hore! (zdvihnite ruky) Ruky dolu! (pripate ruky)
Zahrajme sa s mamou spolu. (objmte diea)
Bba pap, bba haj
Rozvjame: symbolick hru, dvojfzov hru, komunikan schopnosti v rmci hry.
Diea sa vie zapoji do jednoduchej symbolickej hry, to znamen, e vie ue-
sa bbiku, nakmi maca, zaparkova auto do gare alebo posadi panika
do vlika. Modelujte takto druh hry s rznymi hrakami. Ke sa diea spon-
tnne zaober tmito innosami, rozirujte jeho hru o jeden krok. Naprklad,
ak diea nakmi bbiku, vy ju vzpt ulote do postieky. Ak diea posva auto
po zemi, vy do nalote kocky. Ak diea oblieka macka, vy ho polote do ko-
ka a povozte ho. Tmto spsobom modelujete dieau tzv. dvojfzov hru.
Nezabudnite pripja aj jednoduch vety opisujce vau spolon hru (napr.
bba pap, bba haj, kocky dnu, auto ide, obleieme maca, vozme maca).
Kde je Nina?
Rozvjame: chpanie stlosti predmetu, myslenie, vzjomn vmeny.
Hry na hadanie a schovvanie mu by oraz zloitejie (pozri predchd-
zajce obdobia). V izbe ukryte dieau hraku alebo sladkos. Povzbudzujte
diea k hadaniu a usmerujte ho slovami (napr. Kde je cukrk? Pozri pod sto-
lk. Tam neni. Pozri do zsuvky ...). Takisto iadajte diea, aby hadalo pred-
mety a hraky, ktor maj svoje miesto, napr. kniky na polike, hrebe
v kpeni, bbiku v koku alebo autko v gari. Nakoniec skste poiada
diea, aby aj ono nieo schovalo alebo sa samo ukrylo. Spoiatku vm jeho
schovvanie bude smiene, lebo sa len oto alebo si zakryje oi a bude si Hry na hadanie
myslie, e ho nevidte. Ukte mu dobr skre (za dverami, pod dekou, pod a schovvanie s
stolom) a hadajte ho. Prejavujte rados nad jeho objavenm. oraz zloitejie.
73
 Kapitola 2.
18 a 24 mesiacov
OBDOBIE DVOJSLOVNCH SPOJEN: Miko
Miko obeduje. Jednu lyicu d do pusy, aliu vysype na zem, po chvli
pokrauje v jeden rukami. Zemiaky s na zemi, obruse i na Mikovch l-
kach. Mama sa pozrie na Mika: Kde s zemiaky? Miko ukazuje prtekom
do taniera: Papa tu. Ete dme? opta sa mama. Ete, prikvne Miko.
Zrazu si to vak rozmysl. Na kuchynskej linke uvid svoj pohr. Toto da!
zane mrna a ukazuje na pohr. Toto! ukazuje vytrvalo. Mama nalieva do
pohra aj. Miko vak krti hlavou: Nie! a rozplae sa. Dme ds?
ska mama. Miko rchlo uke prtekom na katuu s dsom, prikvne
a striedavo pribli a vzdiali svoje dlane (gesto znamen otvori). Otvorme
ds, komentuje mama. no, prikvne Miko. Mama mu vzpt podva
pohr s dsom a Miko od radosti tlieska.
Ako sa menia slov
Na zaiatku 18. mesiaca slovn zsobu dieaa tvor pribline 50 70 slov
a zrove asi 15 rznych gest. Slov, najm ich zvukov strnka, sa menia,
krik po kriku sa zdokonauj. Ak predtm diea jednm slovom pome-
novalo viacer predmety na zklade spolonej funkcie alebo znaku (bobo
bol cukrk, baln aj lampa), teraz zana presne opan proces. Diea si
vma nov vlastnosti a znaky vec, ktor objavuje pozorovanm svojho okolia
a manipulciou s predmetmi a hrakami. Zrakov vnmanie postupne vytla
Diea spoznva okolie. ohmatvanie a poznvanie vec rukami. Na tomto zklade namiesto starch
spolonch pomenovan prichdzaj nov a ich poet rchlo rastie.
Miko hovoril na vetko okrhle bobo. Bobo raz znamenalo cukrk, potom
zas baln, inokedy tak nazval lampu v splni. Pri bliom spoznvan a hre s tmi-
to predmetmi postupne objavil a pochopil, e maj alie zaujmav vlastnosti:
cukrk me jes, ale baln a lampu nie;
baln vie lieta, ale cukrk a lampa nemu;
lampa svieti a pri dotyku je tepl, ale cukrk ani baln nesvietia a ani nie s
horce, ke sa ich dotka.
Po tchto novch sksenostiach zaal kad predmet vola inak. Star
bobo sa zmenilo na bobko a neskr na cukk, vdy ke chcel nejak
sladk dobrtku; bobo sa zmenilo na ba a neskr na baln; a lampu
zaal vola seti a neskr lampa.
74
18 a 24 mesiacov
Pri pomenvan vec sa diea u zana riadi objektvnymi vlastnosami pred-
metov a nie tm, ako ich subjektvne vnma a preva (napr. predtm vetko
na jednej stene sa volalo tikak, vetko svisiace s dieaom bolo bbo).
Objektvnej pohad na okolit svet sa navonok prejav prudkm nrastom
slovnej zsoby, tvorbou prvch dvojslovnch viet a neskr aj otzkami
o nzvoch vec. Zdokonauje sa aj dialg dieaa s dospelm. Kee vak
vek zva riadia a organizuj cel rozhovor, prve prostrednctvom rei
v om diea zana vyjadrova svoju nezvislos. Nie sa tak stva vzna-
movo dleitm slovom tohto obdobia.
Otec a Miko id na prechdzku. Ideme pozrie rybiky, vysvetuje tato.
Nie! neshlas Miko. Tam bude aj vtik, prehovra Mika otec. Kako?
Ham. Miko ukazuje na dvere do kuchyne. Chce papa kuriatko? smeje
sa otec. Ham kako, prikvne Miko.
Otzka: Moja dvojron dcra hovor len mlo slov, ako mama, oco a ostat-
n predmety alebo innosti pomenva len jednou slabikou (ako je sa,
lyika je li, med je me, konk je ko a pod. Mm pocit, e nm rozumie vet-
ko. Ke ju vyzvem, aby zopakovala nejak slovo, povie mi ne a nezopaku-
je ho. Je to v jej veku primeran a normlne? Mm ju nti do opakovania?
Odpove: Medzi prvmi slovami sa vyskytuj najastejie slabiky, skratky
ozajstnch slov alebo novotvary (koko). Postupne sa bude zvukov strn-
ka tchto slov meni a viac sa podoba slovm, ak pouvaj dospel.
Rodiia si asto myslia, e slovn zsoba ich dieaa je mal, prve preto,
lebo takto slabiky a zvuky, ktormi diea vol predmety, ete za slov
nepotaj. Skste si urobi podrobn zoznam dcrkinch slov. Pripnite na
chladniku hrok papiera a vdy tam pripte nov zvuk, ktorm dcra vol
predmet, osobu, alebo innos.
Dleit ete je, aby ste diea k opakovaniu slov nentili. Prkazy ako
Povedz! Zopakuj! pri budovan slovnej zsoby viac kodia, ako pomhaj.
Prv kombincie slov
oskoro po 18. mesiaci sa objavuj prv dvojslovn vety. To znamen, e
diea doke v mysli uvaova o dvoch veciach, ktor spolu svisia. Prv ne
sa objavia, vae diea zrejme u:
pouva, hovor asi 50 slov samostatne;
75
 Kapitola 2. 18 a 24 mesiacov

aktvne pouva spojenia dvoch gest (naprklad uke na hraku a prikvne); slovensky hovoriace deti to vyjadruj najprv prponou l, -la, -lo. V rei diea-
pouva spojenie slova a gesta (naprklad uke na papue a povie dedo); a mete pou slov, ako papava (papala), pijo (pilo), hajau (hajal).
v hre spja dve innosti (naprklad v hrneku miea lyicou a potom to
ochutn). Mama sa s Mikom hr v obvake. Miko vyberie z poliky omaovanku, na
ktorej je namaovan vielka Maja. Maja, Maja, ukazuje nadene obrzok
Prostrednctvom dvojslovnch viet doke diea lepie opsa, ak s veci, o mame. Mme vielku Maju, zopakuje mama. Miko sa rchlo rozbehne
sa s vecami deje, kde s umiestnen. Zrove sa na ne zana pta. Kde k televzoru a zapne ho. Maja, ukazuje na obrazovku. Pozerali sme roz-
je? zvyajne bva prvou otzkou, ktor slovensk deti zan kls dospelm. prvku o Maji, prikvne mama. V televzii vak prve vysielaj politick bese-
du. Miko vypne televzor a hovor mame: Ujo bou. Mama sa usmeje. Miko
Dvojslovn spojenia vyzeraj spoiatku trochu nedokonalo. S to vety ako op zapne televzor, o chvoku ho znovu vypne. Teta bou, hovor Miko
hai ne, tam haji, auto pe (auto pre), toto tu a pod. Diea v nich a pozer sa smutne na mamu. Tam bol ujo. Tam bola teta. A teraz bude viel-
pomenva blzke osoby, jedlo, hraky, ale aj miesto, innosti a aktivity. Nedo- ka Maja, dod mama a vklad kazetu s rozprvkou do videa.
konalos vyplva z toho, e:
diea slov ete len prilepuje k sebe, oskoro ich vak zane ohba; V rozhovore s rodimi deti zanaj vyjadrova vlastn pocity. Naprklad boj
diea vyjadruje vo vetch len to, o je pre najdleitejie (vetko ostatn to bojm sa toho, bov tu tu ma nieo bol.
me povajci vidie alebo mu to uke).
Nielen gramatika, ale aj detsk vslovnos je znane zjednoduen. Dlh
Prv gramatika slov diea skracuje. Najastejie vyslov len prv, prpadne prv a posledn
Auto pe! (auto pre) Do konca 24. mesiaca zana diea rozliova a vyjadrova mnostvo pred- slabiku slova, v krtkych slovch vynechva posledn spoluhlsku (tam je ta,
metov. Naprklad hovor o balnoch i deoch. O veciach, o inch uoch, rov- bc je b, otvori je oi). Stle zjednoduuje i spoluhlskov skupiny (havko
nako ako aj o sebe samom zatia hovor v 3. osobe jednotnho sla (pap, je havo, mam je am, imy s imy, kde? je de?). Obbenou innosou die-
haj, hopi/hop, ide). V rei diea vyjadruje to, o prve vid, sleduje. Komen- aa sa stva imitovanie, napodobovanie slov a celch viet, ktor okolo seba
tuje, o dr, s m sa prve hr, alebo o sa prve okolo neho deje. Hovor- pouje. Pova rdio alebo televziu a sna sa opakova, imitova prejav
me preto, e diea rozprva tu a teraz. Jeho vnmanie asu i priestoru je dospelch. V rei sa tak objavuje vea zvukov, ktor meldiou a rytmom pri-
obmedzen, diea ich preva vemi subjektvne. pomnaj slov (ajj, ooo). Zo spoluhlsok zana vyslovova d, v, f, v rei sa
objavuje aj k, j. Diea zana sce tieto hlsky vyslovova, ale nevyslovuje ich
Mama uklad Mika spa. Preta mu rozprvku, d pusu na ielko. Potichu ete vdy a vade na sprvnom mieste. Ich zdokonaovanie a pln zvldnu-
vstane a vyjde z izby, ete predtm mu poepk: Hne prdem. Veda je tie ete bude chvku trva.
kuchya, kde ju ak neumyt riad. Mama p! (mama po) rozplae sa
Miko. Mama spoza dver zavol: Ja som tu. Nepla. Hne prdem. Ale Diea sa v druhom polroku druhho roku ivota men nielen z reovho ha-
Miko stle opakuje: Mama p! diska, ale i motoricky. V 18. mesiaci u samostatne chod, doke pomaly
i rchlo uteka, zana zvlda chdzu po schodoch (najprv s oporou). Jednu
Diea nevie, ako dlho trv chva a ani ako aleko je mama. Ak nie je v izbe, nohu vdy polo na schodk, druh k nej prisunie. Napreduje aj vo vvine
je preho rovnako aleko, ako keby odcestovala do susednho mesta a pri- poznvacch schopnost, o sa prejavuje najm v hre.
la o tde. Na ceste vnmania asu vak do konca tohto obdobia prichdza
k vraznmu posunu. Diea zana hovori o udalostiach, ktor sa bezprost-
redne stali, ktor videlo. V rei sa to prejav prvmi zmienkami o minulosti. Po

76 77
 Kapitola 2.
Hra dvojronch det
Miko, podobne ako vetci jeho rovesnci, vinu da trvi hrou. Vykonva
najrznejie innosti. Najprv uee hrebeom mamine vlasy, ska kmi
tata, tla auto, opravuje video rd strk dnu vetko od ceruzky, a po
jedlo, ska kopa do lopty, sm ta knihu. asto potom ska jednu akti-
vitu na viacerch osobch, i hrakch. D lyicu do pusy tatovi, potom
sebe. Ulo do postele svojho macka, svojho konka a potom si sm k nim
ahne. V hre predstiera, e vetci spia. Chvu ta on, chvu jeho maco. Nei-
v hraky vykonvaj innosti tak ako udia v ivote dieaa. Po nvteve budova jeho nezvislos.
lekra si lep nplas na svoju ruku, potom ju nalep mame na nohu a o chv-
u u lep mackovi labku. Km ete nedvno v hre pouval skuton pred-
mety z maminej kuchyne i otcovho kufrka, teraz tieto relne predmety
nahrdzaj hraky, ktor sa na ne podobaj (napr. detsk riad). Objavuj sa
plne prv nznaky symbolickej hry: servtka me sli ako deka do pos-
tieky pre bbiku a pod.
Ak sa stretn napr. na pieskovisku viacer deti tohto veku, s sce veda seba,
ale ete sa nedoku hra spolu. Nevedia spolupracova, deli si lohy. Mono
chvu pozoruj jeden druhho, ale po chvke je kad zahben do svojho
bgrovania alebo peenia kolikov na inej strane pieskoviska.
Obbenou innosou zana by i kreslenie. Deti fascinuje ceruza i pero,
ktor na papieri zanechvaj vrazn stopy. mranie je tak zaujmav, e
diea rchlo prekro hranice papiera a mranice sa potom asto objavia
i na obruse, stolike i stene. Ale mranie je dleit, lebo napomha roz-
voj koordincie ruky a oka, aj celkov vvin detskej kresby.
Nonkov blues
Na zver pr riadkov na tmu, ktor je v tomto obdob nanajv aktulna.
Diea fascinuje Diea zana by prve v polovike druhho roku pripraven na zadriavanie
mranie. cikania a kakania. Ak s ncvikom sedenia na nonku zaneme v prav as,
diea tto nron innos zvldne v priebehu zopr tdov. Najprv doke a povedal: Toto.
by such cez de, a neskr vydr nepocika sa aj v noci. Je vak vemi indi-
vidulne, kedy nastva pre konkrtne diea ten prav as. Do troch rokov
zvldne potrebu vyprzdovania cez de asi 90 % det, aj v noci 75 % det.
Nehody sa vak mu prihodi aj po treom roku. Veobecn pravidl pri-
pravenosti dieaa na nonk s:
78
18 a 24 mesiacov
plienka bva obas such, ke diea rozbalme (intervaly s minimlne
1 hodinu);
diea pozn aspo jedno slovo pre cikanie, kakanie a/alebo nonk;
diea sa poka samo si stiahnu nohavice, o znamen, e cti bliacu sa
potrebu;
diea je nespokojn alebo sa mu nepi, ak m mokr alebo pinav plien-
ku (napr. sna sa ju stiahnu alebo sa jej asto dotka).
Cel proces chodenia na nonk zvyuje sebavedomie dieaa a pomha
KOMUNIKAN STRATGIE v obdob dvojslovnch spojen
Nasledovanie zujmu dieaa. Vetky komunikan stratgie maj vznam
len vtedy, ak vychdzaj z momentlneho zujmu dieaa. Pozorujte diea
a hovorte nahlas slov a vety, ktor vyjadruj jeho zujem.
akanie. Nezabudnite da dieau prleitos a as na vyjadrenie jeho potrieb.
V tomto obdob je z dieaa u dobr komuniktor, ktor vm pomocou gest,
zvukov, prvch slov, ale aj dvojslovnch kombincii d vedie, o potrebuje,
o si mysl alebo o cti. Ak vm to pome, potajte do desa (alebo aspo
do p) a nechajte sa prekvapi schopnosami dieaa. Nerobte vetko za
diea, nepredvdajte jeho potreby. Pokste sa v sebe zadra intikt pomha
mu, m vytvorte nespoetn mnostvo prleitost na komunikciu.
Mikova mama si u dvno vytvorila so svojm synom poas kadho jedla
komunikan ritul. Naliala Mikovi ds len na dno pohra, a to nielen
preto, aby sa neoblial, ale aj preto, aby mal monos vypta si viac. Tie mu
dvala len ksok kekska, bannu alebo inej obbenej makrty a akala,
km si Miko vypta viac. Nikdy ju nesklamal. Hne ako dojedol posledn
ksok, pozrel na mamu, ukzal na al ksok kekska v jej ruke, prikvol
Vylate sa na reov rove dieaa. Pokste sa hovori v krtkych vetch,
ktor s len o krik zloitejie ako prehovory vho dieaa. Ak diea povie
toto a ukazuje na keksk vo vaej ruke, rozrte jeho prehovor o jedno slovo:
Chce toto? alebo Toto papa. Diea sa mono poksi vs napodobni
79
Kapitola 2. 18 a 24 mesiacov

hne alebo o niekoko tdov. Ke komentujete, premosujete, modelujete Kee diea m v tomto obdob dosiahnu schopnos kombinova dve slov,
alebo kladiete otzky, pouvajte krtke dvoj alebo trojslovn vety. Samozrej- poskytujte mu mnostvo modelov dvojslovnch kombinci, ke komentu-
me, nie je to vdy mon, ale pokste sa vyhn dlhm a zloitm vetm, ktor jete, premosujete alebo kladiete otzky (napr. umyjeme ruky, lo plva,
s pre diea nezrozumiten. chce cukrk?). Rozirujte prehovory dieaa o jedno slovo, naprklad ak
povie daj, povedzte daj toto. Nezabudnite tie modelova dvojfzov hru
Komentovanie, nlepky a premosovanie. Diea si potrebuje vybudova (pozri predchdzajce obdobie).
dostaton slovn zsobu, aby mohlo sklada slov do dvojslovnch kombi-
nci. Okrem pomenvania predmetov v okol dieaa je potrebn pomenva Otzky. Aj ke sa v tomto obdob dialg dieaa s dospelm zdokonauje,
aj innosti, ktor vykonvate (napr. hrme sa, sadni si, pozri, njdi, ideme, diea ete potrebuje vea pomoci. Rodiia si asto myslia, e kladenm otzok
nakupujeme, opeme, krjame), ako aj vlastnosti predmetov (napr. pli, doku diea vyprovokova k viacerm odpovediam. Diea vak v tomto obdo-
vek, mokr, mkk) a ich umiestnenie (napr. tam, tu, dole, hore, dnu, von). b asto nie je ochotn spolupracova a lepie reaguje na in stratgie
Samotn pomenvanie vak nesta. Diea potrebuje pou viac ne men (napr. komentovanie, spolon hra, humor, vytvorenie situcie prekvapenia
predmetov, preto komentujte jeho okolie a premosujte znme s neznmym. alebo oakvania). Dobr otzky a vea asu na odpove pomhaj diea-
Poskytujte dieau dostatok sksenost s predmetmi, hovorte o veciach v rz- u zapoji sa do rozhovoru a vyjadri vlastn mylienky a elania. Pouvajte
nych situcich. Ak naprklad ukete dieau v knike lo (neznme slovo), otzky ponkajce vber (napr. Zahrme sa s autom alebo vlikom?), otvo-
povedzte mu, e lo plva na vode (slovo voda je pre diea znme) a pri ren otzky (napr. Ktor kniku pretame?), otzky podporujce myslenie
najbliej vychdzke k rieke mu ukte lo. Jeho sksenos mete rozri a tvorivos (napr. o nakreslme?) alebo otzky vytvrajce atmosfru pre-
o ukku hrakrskej lode v obchode alebo obrzka lode v inej knike. Takto kvapenia i oakvania (napr. Kto priiel? pri zvonen zvoneka). Dajte diea-
si diea nielen rozri slovn zsobu, ale si bude aj upresova vznam slov u dostatok asu, aby vm odpovedalo (gestom, zvukmi alebo slovami).
na zklade objektvnych znakov a vlastnost predmetov.
Raz ty, raz ja. Diea sa vie zapoji do krtkeho rozhovoru alebo hry, v ktorej
Tvrou v tvr. Znte sa na rove dieaa. Prisadnite si k nemu na zem, ke si s nm vymieate roly. Pokraujte v hran takchto hier (pozri predchdzaj-
sa hr, zohnite sa k nemu, ke sa ho nieo ptate, vylote si ho do lona, ke ce obdobia). Rozvjajte jeho konverzan schopnosti tak, e mu budete kls
mu tate z kniky. Diea aj v tomto obdob potrebuje pri vzjomnej komuni- motivujce otzky, reagova na jeho prehovory, komentova a vysvetova.
kcii vidie vau tvr.
Gest. Diea v tomto obdob stle pouva na vyjadrovanie gest. Gest pou-
Modelovanie. Ako sme spomnali v predchdzajcom obdob (pozri obdo- va hlavne vtedy, ak sa nevie vyjadri slovom alebo zvukom. Okrem toho
bie prvch slov), modelovanie slov je dleit, nakoko prv slov s zvuko- diea asto spja dve gest (napr. uke na keksk a prikvne hlavou) alebo
vo vzdialen slovm dospelch. Aby sa prv slov zaali viac podoba na gesto so slovom (napr. uke na keksk a povie no), o predznamenva
slov dospelch, diea potrebuje opakovane pou sprvny reov vzor. Hoci objavenie sa dvojslovnch kombinci v jeho rei. Aby ste podporili pouva-
prv slov s mil, nepouvajte ich vo svojej rei. Ponknite dieau namies- nie gest u dieaa, sami gest pouvajte. Pridvajte ich k svojej rei. Ak opa-
to nich sprvny reov vzor, aby sa nauilo ich sprvnu zvukov podobu. kovane dochdza k zlyhaniu komunikcie v rovnakej situcii alebo ak si diea
Preto sa vyvarujte viet, ako napr. Mama d bobo. alebo Kako rob hop- iada veci krikom alebo plaom (lebo sa nevie inak vyjadri), poskytnite mu
hop. Povedzte radej Mama d cukrk. alebo Vtik rob hop-hop. jednoduch gesto spolu so slovom. Mono nabudce sa poksi o napodob-
nenie gesta, ktor ste mu ponkli.

80 81
Kapitola 2.
Miko sa rd hr s vodou, rd si umva ruky. Nevie vak ete tto svoju ia- lciu s predmetmi, mechanickmi alebo kontruknmi hrakami, arbanie
dos vyjadri inak ako krikom a ukazovanm v smere kpene. Mama, ktor
konene po niekokch opakovaniach rovnakej situcie pochopila, o Miko
od nej iada, zaala pouva gesto pre umvanie rk (chanie jednej ruky
o druh). Miko o niekoko dn priiel za mamou a zaal si cha prstky jed-
nej ruky o palec. Potom ukzal v smere kpene. Mama chvu porozmala
a potom hdala: Chce si umy ruky? Mikov irok smev jej prezradil, e
uhdla. Miko si tak vytvoril nov gesto na oznaenie umvania rk.
Rutiny a komentovanie. V tomto obdob diea dobre pozn svoje denn
rutiny, do ktorch sa aktvne zapja a dokonca si ich aj vyaduje (napr. pri
rutine zaspvania si vyiada svoju obben deku alebo macka). Rutinn in-
nosti s vynikajcim prostredm na uenie rei, nakoko ich diea vie vyko-
nva automaticky. Je vnmav na to, o okolo seba vid a pouje, preto mu
poskytujte dostatok slov a viet vyjadrujcich momentlnu situciu. Naprklad
obliekanie a vyzliekanie mete vyui na pomenvanie ast tela a obleenia,
jedenie na uenie slov opisujcich innosti (napr. papme, krjame, miea-
me) alebo zaspvanie na vyjadrovanie pocitov (napr. mama bi Mika).
Aj ke socilne rutiny (hry na schovvaku, nahaku, ap-ap-apuky
a in) s v ivote dieaa stle dleit a ast, hry (rutiny) s hrakami za- farebn ceruzky, kriedy;
naj dominova. Hrajte sa s dieaom rutinn hry s hrakami, ako napr.
nakladanie kociek do auta a ich vysypvanie, stavanie vee a jej zhadzova-
nie, zariaovanie domeka detskm nbytkom a ukladanie panikov do
domeka, alebo kpanie bbiky a jej obliekanie. Nezabudnite vdy komen-
tova, o prve robte vy alebo diea. Neustlym opakovanm takchto hro-
vch rutn si diea nielen zdokonauje hrov schopnosti, ale rozvjaj sa aj
jeho reov schopnosti.
Zrkadlenie. V tomto obdob aj neskr sa vyvjaj rozumov a pamov
schopnosti natoko, e diea doke napodobni aj zloit pohyby a innosti,
ktor pozorovalo hodiny alebo dni predtm. S oneskorenm vie napodobni aj
slov, ktor poulo dvno predtm. Vznam napodobovania ako komuni-
kanej stratgie sa v tchto tdich postupne zmenuje. Napodobovanie
je vak stle vhodn na uptanie pozornosti dieaa, nadviazanie kontaktu
alebo predenie reazca komunikanch vmen. Preto mete stle napo-
dobova gest, zloit innosti a pohyby, slov a kombincie slov, manipu-
82
18 a 24 mesiacov
a pod. Ak sa chcete zapoji do hry s hanblivm dieaom, skste napodobni
jeho pohyby alebo innosti pri hre. Pokajte na jeho reakciu, ktor mono
bude znamena pozvanie do hry.
Miko sa hral s novou stavebnicou. Nereagoval na vzvy otca bol prli zane-
przdnen novou hrakou. Otec si k nemu prisadol a pozoroval Mika, ako sa
poka nieo postavi. Otec si vybral zo stavebnice rovnak diely a zaal
napodobova snaenie svojho syna. Mika otcova reakcia zaujala a chviu ho
pozoroval. Potom mu podal svoje diely a povedal: Nejde. Urob toto.
HRY A HRAKY vhodn v obdob dvojslovnch spojen
V druhej polovici druhho roku s vhodn hraky a predmety dennej potre-
by, ktor umouj deom rozvin hru do niekokch krokov, vone spja in-
nosti s predmetmi a vytvra tak hrov sekvencie. Patria medzi ne:
bbiky s rznym obleenm, detsk kok, detsk telefn;
detsk riad, cel kuchynka, detsk domeky z plastu alebo dreva obsa-
hujce viacero detailov, ako nbytok, vankiky a pod.;
detsk vlik, aut, frik, lietadlo;
zvukov hraky, ako zvonkohra alebo metalofn, palka;
vedierko a formiky do piesku;
nafukovacie lopty;
vek korlky na navliekanie;
detsk knihy.
Niekoko tipov na hry:
Panik
Rozvjame: slovn zsobu, predstavivos.
Vyberte zo skrine rzne druhy obleenia a polote ich pred diea. Spolu ich
zanite uklada na koberec predstierajte, e obliekate panika. Rozpre-
strite triko, dole ulote nohavice a topnky. Kad as obleenia, ktor
chcete uloi, pomenvajte spolu s dieaom. Naprklad hovorte: Dme tri-
ko. Tatovo triko. Triko je vek.
83
 Kapitola 2. 18 a 24 mesiacov

To je moje!
Rozvjame: dvojslovn spojenia, pouvanie zmen.
Vyberte zo skrinky na topnky niekoko prov topnok a pap. Vetky pri-
kryte dekou. S dieaom sa posate tak, aby ste pod deku nevideli. Potom
vytiahnite spolu s dieaom alebo nechajte diea samo vytiahnu jednu topn-
ku a hdajte, komu patr. Naprklad, ak vyberiete vlastn, povedzte: To je
mamino. Mamina topnka.
Mal kuchri
Rozvjame: komunikciu v rmci hry, pohyby rk (jemn motoriku), tvorivos.
Mete vopred pripravi cesto alebo poui detsk plastelnu. Tie si priprav-
te mal formiky na vykrajovanie. Spolu s dieaom vyvakajte cesto (urobte
teniu placku). Vykrajujte rzne tvary, ktor mete uloi na papier alebo
plech. Rozprvajte sa o tom, o vm tvary pripomnaj. Naprklad hdajte: Ja
mm kvetinku. A ty?. Ako obmenu mete vytvra aj rzne roteky, buchty,
guky, hadky a podobne.
o sa stalo?
Rozvjame: chpanie jednoduchho prbehu, chpanie poradia (najprv
a potom), pouvanie dvojslovnch spojen a minulho asu.
Z rodinnho albumu skste vybra sriu dvoch fotiek, ktor sa viau k jed-
nej udalosti. Naprklad pri tme narodeniny vyberte fotky s horiacou svie-
kou na torte a aliu fotku, ako diea svieku sfklo alebo ako tortu je. Fotky
polote veda seba a diea ta: Fkal svieku. Papal kolik. Ako obme-
nu tejto innosti mete deom ponknu originlnu lotto hru, ktor pozo-
stva z dvojice alebo trojice obrzkov opisujcich jednoduch prbeh alebo
innos (sekvencie, ako zajko sp a potom sa zobudil, tiger sa potkol
o kame a spadol).

Zvieracia drha
Rozvjame: slovn zsobu, pohyblivos, predstavivos.
Na zem vo vzdialenosti jednho metra poukladajte obrzky rznych zvierat,
napr. obrzok abky, medvea, psa, vielky alebo mota. Potom spolu s die-
aom prechdzajte od obrzka k obrzku a napodobujte chdzou i zvukom
dan zvieratko. Naprklad, ke stpite na abku, zanite skka a hovori
kvak-kvak, kvak-kvak, a km nedoskete k obrzku medvea. Tam za-
nete chodi pomalie, kvajte sa zo strany na stranu a hovorte brum-brum,
brum-brum.

Vesel peenie
Rozvjame: pouvanie mnonho sla, koordinciu ruky a oka, pohyby rk
(jemn motoriku).
Pred diea poukladajte na stl rzne ksky potravn, napr. ksky okoldy,
lentilky, vloky, tyinky. Zrove si pripravte przdne ndobky (ist obaly od
jogurtov, papierov pohriky). S dieaom triete rovnak ksky jedla do rov-
nakch pohrikov alebo ich rozdeujte poda predstv dieaa. Hrajte sa, e
Peieme koliky. peiete mal koliky. Pri hre precviujte mnon slo: koliky mme,
dme cukrky, dme tyinky, vloky mal.

84 85
Kapitola 2.
24 a 30 mesiacov
ODBODIE ROZVITCH VIET: Andrejka
Andrejka sa rozprva s mamou v detskej izbe. Vera boli spolu na vlete
autom. U haj auto. U haj autko, hovor zrazu Andrejka. Mama sa udu-
je: Kde m autko, Andrejka? Ale Andrejka sa ned: Vonku na okenku.
Ukem? U aj vstva a lezie na stoliku. Pyne ukazuje na okno, kde
s mamou nalepili farebn obrzky: Tu je na okenku. Pokaj. Okami znovu
had autko a sklamane dod: Kde je autko? Chcem moje autko. And-
rejka dupe na stolike, na chvoku strat rovnovhu. Preaknut sa obrti
k mame: Ne! Nepus Andu! Nepus mama! ale o chvoku u dod: Anda
sama. Sama chcem! Odstrkva mamine ruky a lezie zo stoliky pomaly dolu.
Trojslovn vety
Ke diea vstpi do tretieho roka ivota, rodiia asto maj pocit, e je u
vek. Je pohybovo ikovn, zana by samostatn, rozumie a rozprva, vie
sa hra, velio u chpe a repektuje viacer pravidl. Z hadiska vvinu
komunikanch schopnost pozorujeme skutone nov kvalitu.
S dvojronmi demi sa d rozprva. Doku odpoveda na otzku, ale zro-
ve sa aj pta, komentova, o sa okolo nich deje alebo o sa prve stalo.
Pouvaj vea jednoslovnch, ale aj dvojslovnch viet. asto re dopaj
vraznmi gestami. Medzi vemi pouvan patria naprklad: ukazovk na
puse pssst; kvanie dlane a celej ruky k sebe po; pokrenie pliec
ja neviem.
Typickm pre toto obdobie je prechod k prvm trojslovnm kombin-
cim. Tesne predtm, ako sa prv trojslovn vety objavia, mete si vim-
n, e diea:
pouva rovnako vea jednoslovnch i dvojslovnch viet;
obas spoj tri gest, ak chce nieo rchlo poveda (napr. zoberie za ruku
otca (po), uke na dvere kuchyne (tam), otvor a zatvor pusu (pi/papa);
v hre spja tri innosti (posad bbiku na stoliku, miea jej polievoku,
d jej papa).
86
24 a 30 mesiacov
Ach, tie otzky!
Vrazn posun so sebou prina i celkom obyajn a jednoduch otzka
o to je?. Vimli ste si, e je tie trojslovn? Deti sa zanaj pta na vet-
ko okolo seba. Okrem nej sa diea pta i inak: o je?, To je o?, o to?
Andrejka stoj pri okne s kvetmi a prtekom ukazuje na odtrhnut lstok: To
to je? To? (o to je? o?) Mama dvihne lstok: To je kvetinka. Ale ona
vyzved alej: Tu, aha. To to je? To to je? Prtekom teraz ukazuje na hlinu
a rozliatu vodu. Voda. Polievali sme kvetinky. Boli vemi smdn, odpoved
mama. Vodu dal mama, prikyvuje teraz Andrejka spokojne hlavou.
Otzkou o to je? sa diea nepta len na meno veci. Jednoducho, viac ako
samotn nzov konkrtneho predmetu, na ktor sa pta, ho zaujma jeho zmy-
sel. Diea chce pou nao to je, ako to funguje, o sa s tm rob. A hne to
chce aj vyska. Prve zvedavos pomha budova jeho aktvnu slovn zso-
bu. Poet slov prudko narast kadm dom. Km priemern dvojron diea
pouva okolo 300 slov, dvaapolron diea u okolo 450 a 500 slov. Nieke-
dy ns diea prekvap a pote aj vymyslenm slovkom. Kee vie, e kad
vec sa nejako vol a ono vetky men ete nepozn, vytvor si vlastn. Vych- Som arovnk mama.
dza pritom vinou z oividnej vlastnosti danej veci (loztko je slimk,
pichatko je injekcia, arovnk je kzelnk). Svet okolo seba spoznva cez
otzky. Po otzke o je to? sa neskr zana pta aj na osoby Kto je to?,
ale i na udalosti o (sa) stalo?. Zdokonauje svoje vlastn rozprvanie o pre-
itch zitkoch. Po prvkrt sa zana primerane svojim reovm schopnos-
tiam vyjadrova k vemi blzkej budcnosti (polet, zabalme, urobm, idem pl-
va). V rei sa objavuj slov svisiace s asom, ako teraz, potom, vera,
a miestom, naprklad hovor tu, tam a niektor predloky.
Pr slov o detskej gramatike
Medzi prv predloky, ktor diea zana pouva, patria:
v napr. v izbe, v gulikch, v Donalde (MacDonalde);
na napr. na strome, (ide) na rebrk, na kolotoe;
do napr. (dm) do izby, do domu, do klky.
Do konca tohto obdobia sa vak vyskytn aj in predloky (s mamikom,
s tatom; k babe, k dedemu).
87
Kapitola 2.
Toto vetko naznauje, e diea zana chpa jednoduch asov a priesto-
rov vzahy a hovor o nich. Je to najm vaka rozvoju pamti a predstv, ktor
nastva po druhom roku ivota a prejavuje sa nielen v rei, ale aj v celkovom
psychickom ivote dieaa, predovetkm v jeho hre, kresbe a myslen.
Medzi novmi slovnmi druhmi, ktor pouva, s najm prdavn men
(napr. vek, mal, dobr, zl, mokr, ist) na opis vlastnost vec a ich hod-
notenie a sloves chcem a nechcem, ktormi diea presnejie vyjadruje
svoje potreby a postoje. V spoloenskej konverzcii zana pouva arov-
n slovka, zdvorilostn frzy, ako akujem, pi sa, prosm si. nej fae, nedar sa mu sprvne obliec triko alebo rukavice a podobne);
Objavuj sa slov tak-/-/-, takto. Tie pomhaj bliie naznai charakter
vec a javov v spojen s vstinm gestom. Naprklad, ak diea povie: Auto
ide takto, urite pri tom rchlo mihne rukou vo vzduchu. Diea v tomto obdo-
b nielene zana vyjadrova osobn zmen (ja, ty, my, vy ...), ale vinou
ich aj sprvne ohba. Avak ete nejak as v rei striedavo pouva raz JA,
inokedy svoje meno.
Andrejka stoj s ockom v kuchyni. Otvor mi to! plalivo pros tata a ukazuje na
ds. Hne ti to otvorm. Dme ds do pohra, vysvetuje otec a nalieva aj
sebe. Jej sa to vak nepozdva: Ty m vea. Vea m tatko. Ete mi daj.
Otec preleje svoj ds do Andrejkinho pohra a pod jej ho. Andrejka je vak
znovu nespokojn: Ete ti dm vea pi. Anda m, a pohr vracia otcovi.
Okrem rozvjania slovnch spojen sa stle krok po kriku zdokonauje aj
vslovnos dieaa. V priebehu tohto obdobia zana vyslovova nov hlsky
h, g, s, c.
Tak ako napreduje re dieaa, skvalituje sa i rove jeho porozumenia.
Diea rozumie dlhm prkazom, intrukcim. Neriadi sa len vznamom jed-
nho slova alebo prtomnou situciou i svojou sksenosou. Ak naprklad
poviete dieau Vezmi bbiku a maca a daj im papa a zrove do ruky die-
aa vlote hrebe, mladie diea zane automaticky bbiku i maca esa.
Dvaapolron diea u ostane bezradne st a tvri sa zaudovane, chpe,
e voao nesed. Mono si pomysl: Pomlila sa t moja mama? o mm
vlastne robi?
88
24 a 30 mesiacov
Slovka ja, ja sama, sm rodiov mono vyvdzaj z miery, hlavne ak
maj p mint na to, aby diea obliekli, obuli a stihli dobehn do klky.
Diea chce jednoducho robi samostatne, bez vaej pomoci viac vec, ako
zatia naozaj doke. A tu zana trucovanie alebo obdobie vzdoru. Diea
nedoke riei konfliktn situcie, ktor prichdzaj. Na jednej strane si za-
na uvedomova samo seba, o zana vyjadrova v rei zmenom ja na-
miesto svojho mena (Anda d...), a chpe (aj slovom chcem vyjadruje)
svoje vntorn potreby. Ale na druhej strane:
jeho monosti s obmedzen (nevldze odkrti vrchnk zo silno zatvore-
vonkajie okolie to nedovouje (rodiia a blzki udia brnia dieau vykon-
va niektor innosti, ako kresli po stene v obvake, krja jedlo noom,
sedie v nezapnutej autosedake a podobne). Ja sm obujem.
Tak vznik konflikt a reakcie dieaa s vinou jednoznan: krik, kopanie
nohami alebo hodenie sa o zem. Takto zchvaty sa daj oakva po dru-
hom roku, vyplvaj zo samotnho vvinu dieaa a vlastne znamenaj aj
pozitvnu vec diea sa dostva na vyiu vvinov rove.
Otzka: Naa dcra sa asto hde o zem a strane kri, ak jej nieo
zakeme robi alebo jej nieo nedovolme. Najhorie je, e takto
zchvaty mva aj na ulici a v spolonosti inch ud. Ako mme v takej chv-
li reagova?
Odpove: Je mnoho nzorov, ako maj v takchto situcich rodiia
kona. Najviac sn pomha mamina a tatova trpezlivos. Sprvne je
necha diea robi samo tak vea vec, ako sa len d. Dleit je tie niek-
tor situcie predvda. Na stenu pripevni vek papier (diea me m-
ra alej), pred nkupmi da do vrecka nejak drobnos na jedenie (menej
si tak vma hory inch sladkost), na prechdzku zobra aj obben aut-
ko alebo macka (mono sa vm podar rchlo prejs okolo hrakrstva).
Podplcanie det sa vak neoplat. Ak ste doma, mete necha chvu
diea v izbe samotn. V spolonosti inch ud je to aie. Jeden zo zaru-
ene dobrch tipov je silno svoje diea obja.
89

Kocka nahrad zemiaik. nahrdza chbajce lnky slovami: Papaj, to je polievoka! V inej situcii
Medzi nov pohybov si celkom intenzvne zana uvedomova cel svoje telo, jeho postavenie
aktivity patr bicyklovanie.
Kapitola 2.
Hrme sa na akoe
Prostrednctvom hry mete sledova, ako sa prebdza detsk fantzia, roz-
vja sa predstavivos a symbolick hra. Ben predmety ani hraky u nie s
nutn. Ak vm diea akoe var obed, predstiera, e miea polievku, pod-
va vm ju a vy ju jete. To najdleitejie polievka v hre celkom chba,
diea aj dospel si ju len predstavuj. A dleit kony, ako mieanie
a naberanie, sa vykonvaj len symbolicky, prpadne posli na to akko-
vek palika, ak je nablzku. Z hadiska vvinu rei je zaujmav, e diea
diea relne predmety nahrad zas kamienkami (zemiaky), palikou (hre-
be), kockami (cukrky). V tomto obdob v hre diea zobrazuje u dlhie
reazce konov, ktor pozn zo ivota, naprklad vytla pastu na kefku, za-
vrie tubu a bbe vyist zuby.
Okrem symbolickej hry sa rozvja aj vnmanie, jemn motorika a koordincia.
Diea vie rozli vekosti aj jednoduch tvary a rado vklad vkladaky do
otvorov. Km mladie diea stavalo vee z 2 a 5 kociek, teraz postav aj 7
8-poschodov dom. Detsk prteky s stle ikovnejie, ukryt veci v zaskrut-
kovanch faiach u nie s v bezpe. Diea rado veci otvra a zatvra. Samo
pije z pohra bez toho, aby nieo vylialo. Sna sa obu, doke si obliec
niektor asti obleenia.
Vemi obbenou aktivitou bva kreslenie. Od mranc diea prechdza
postupne k hadnejm pirlam a prvm kruhom. Na konci obdobia niekto-
r deti kreslia vodorovn iaru, ktor pretna zvisl (pr). Svoje kresby v tomto
veku diea ete nepomenva, te ho samotn aktivita a stopy na papieri.
Nov pohybov schopnosti
Dvojron diea je pohybovo vemi samostatn. Chdza, beh, schody u pre
nie s problmom. Vaka navonok nenpadnej novej schopnosti udria-
vaniu rovnovhy dar sa mu zdokonaova vetky u skr osvojen pohy-
by. Prve preto me zaa chodi po pikch (ako baletka), u sa skka
a hopka oboma nohami naraz (ako vrabek), z poslednho stupienka rado
ske oboma nohami rovno na zem. U sa bicyklova, niektor deti sa
v tomto veku po prvkrt zoznamuj s lyami. Pri rznych pohybovch hrch
v priestore. Predstavte si tatov, ako dria za ruku a nohu svojho drobca, toia
90
24 a 30 mesiacov
nm a vskaj. Diea mus ma pocit, e naozaj let. Poas dlhej prechdzky
sa diea usad vysoko na konkovi, teda pleciach tata. Raz je hore, o chvu
zas dole, je vpredu alebo vzadu. Uvedomovanie si svojho tela v priestore je
dleit ete z jednho dvodu. Dieau neskr pomha sprvne chpa zlo-
itejie priestorov vzahy a v rei ich vyjadrova pomocou predloiek (napr.
veda stoliky, pred skriou, za dverami, pod postiekou).
KOMUNIKAN STRATGIE v obdob rozvitch viet
akanie. V obdob rozvitch viet je diea zvyajne u dobr komuniktor.
Mono nemuste ani dlho aka, aby ste sa dokali reakcie alebo odpovede.
aie je to s demi, ktor s od prrody hanbliv, pasvne alebo tich. V takom
prpade je akanie vhodnou stratgiou, nakoko aj tich diea v tomto veku m
schopnos s vami komunikova. Nerobte za vetko, nepredvdajte jeho potre-
by. Vytvorte prjemn komunikan atmosfru a dajte mu mnostvo asu, aby
sa vyjadrilo svojm spsobom. Nezabudnite ho odmeni za kad komunika-
n pokus naprklad smevom, odpoveou alebo reakciou.
Vylate sa na reov rove dieaa. Diea v tomto obdob rozumie
pomerne vea a vyjadruje sa v krtkych vetch. Napriek tomu chpanie zlo-
itch viet s vyjadrenm asovch, priestorovch alebo prinnch vzahov je
obmedzen. Vyvarujte sa dlhch a zloitch prehovorov. Prihovrajte sa die-
au v krtkych vetch, ktor vak u maj niekoko slov. Ak chcete pomc
dieau vyjadrova sa v dlhch vetch, ako momentlne doke, rozrte jeho
prehovor o jedno alebo dve slov. Ak naprklad diea povie chcem keksk,
mete jeho vpove rozri o jedno slovo: Chce okoldov keksk.
Diea sa mono poksi vs napodobni hne alebo nabudce, ke si op
bude pta keksk.
Raz ty, raz ja. Diea sa vie zapja do komunikcie na slovnej rovni pomo-
cou otzok, komentrov alebo odpoved. Niekedy vaa spolon konverzcia
m len niekoko vmen (dve, tri vmeny), inokedy pozostva z dlhho reaz-
ca slovnch vmen. Pomhajte mu rozvja jeho konverzan schopnosti tak,
e budete reagova na jeho otzky a komentre. Motivujte diea kladenm
sprvnych a efektvnych otzok. Napovedajte mu (pozri alej), ak m pro-
blmy vyjadri sa. Rozrte vau spolon konverzciu vdy o jednu aliu
91
Kapitola 2.
vpove (komentr, otzku alebo odpove) a pokajte na reakciu dieaa. Vy
sa snate by tm, kto m vdy o poveda. Ak diea reaguje, pokraujte
v rozhovore a dovote mu, aby ono ukonilo spolon komunikciu.
Modelovanie. Modelovanie sa v tomto a nasledujcom obdob stva stle
dominantnejou komunikanou stratgiou. Diea vs pozorne sleduje poas
vykonvania kadodennch domcich prc (umvanie, upratovanie, nakupo-
vanie, ehlenie), poas hry alebo rozprvania. okovek, o poviete alebo
urobte, me by dieau modelom toho, o samo v budcnosti povie alebo
urob. Preto mu bute dobrm vzorom. V tomto obdob modelujte dieau
vety, ktor vyjadruj blzku budcnos (napr. ideme papa, navtvime babku
a dedka, pokme na tata, budeme sa hra) alebo blzku minulos (napr. vide-
li sme uja, tali sme rozprvku, boli sme tam) a pouvajte slov vyjadrujce
asov vzahy (napr. teraz, potom, vera, dnes). Rovnako vo svojej rei pou-
vajte slov svisiace s miestom predmetov (napr. tu, tam) a predloky (hlav-
ne v, na, do, ale aj predloky s, k a in). Okrem toho modelujte aj sprvne
pouvanie zmen (napr. podaj mi pohr, nalejem ti ds, ja som vemi smd-
n, aj ty si smdn?), prdavnch mien (napr. tto lopta je mal, ale tto je
vek, moje ruky s ist, ty si dobr dievatko) a slovies (napr. chcem sa
hra, nechcem pinav uterk).
Diea v tomto veku je u schopn pouva niekoko zdvorilostnch frz (napr.
akujem, prosm si, pi sa), preto ich mete diea nielen ui, ale mu by aj
dobrm vzorom a asto ich v rei pouva.
Okrem sprvneho reovho vzoru nezabudnite by dieau aj dobrm modelom
poas hry, m podporujete rozvoj jeho hrovch schopnost. Rozvjajte hrov
sekvencie, reazce innost do niekokch krokov. Naprklad, ak diea var poli-
evoku pre bbiku a potom ju kmi, vy pridajte ete jeden krok a utrite bbike
pusu. Ak diea tla auto po zemi a potom naraz do inho auta, vy pridajte ete
jeden krok a prineste sanitku na miesto nehody. Poas hry pouvajte re, hovor-
te o tom, o sa deje (napr. varme polievku, bba spapala, teraz prde sanitka).
Zrove modelujte pouvanie imaginatvnych predmetov (napr. predstierajte, e
pijete kvu z przdneho hrneka alebo e hladkte vekho neexistujceho psa)
alebo nahrdzajte jeden predmet inm (napr. kocky s buchty, kniha je vank
alebo ksok papiera je prikrvka). Takmto spsobom rozvjate u dieaa viacf-
zov hru (s niekokmi krokmi), symbolick pouvanie predmetov a myslenie.
92
24 a 30 mesiacov
Otzky a napovedanie. Diea v tomto obdob rozumie mnohm, vaim otz-
kam a doke na ne odpoveda, preto ich mete pouva na stimulciu roz-
hovoru a vzjomnej komunikcie. Dobr otzky vytvraj atmosfru oakva-
nia (napr. Kto to me by?, o ak zane pra?), podporuj myslenie dieaa
(napr. Ako sa to mohlo sta? Kde to asi bude?), tkaj sa jeho pocitov a nzo-
rov (napr. o si mysl?, Ako sa teraz cti?) a rozvjaj tvorivos (napr. o posta-
vme z kociek?). Vetky tieto otzky motivuj diea k alej komunikcii. Ak si
vimnete, e diea chce odpoveda na otzku, ale nevie sa vyjadri, mete mu
pomc. Preformulujte otzku na tak, ktor ponka vber (napr. otvoren otz-
ku o urobme z kociek? mete zmeni na Postavme dom alebo gar?).
Takto dieau poskytujete model odpovede. Okrem toho mu mete aj napove-
da, naprklad mu napoviete prv hlsku alebo slabiku slova (napr. postavme
ga-) i opete vznam slova (napr. postavme tak dom, v ktorom parkuj aut).
Okrem toho, e svojimi otzkami motivujete diea ku konverzcii, zrove mu aj
modelujete otzky, ktor bude samo pouva v nasledujcich obdobiach.
Nasledovanie zujmu dieaa. Vetky komunikan stratgie maj vznam
len vtedy, ak vychdzaj z momentlneho zujmu dieaa. Pozorujte diea
a hovorte nahlas slov a vety, ktor vyjadruj jeho zujem.
Komentovanie a premosovanie. Slovn zsoba dieaa sa prudko zvu-
je. Diea je zvedav, zaujma sa o to, o sa okolo neho deje alebo o sa prve
stalo. Deti zaujmaj nezvyajn situcie, naprklad ke sa nieo rozbije,
pokaz, spadne, rozleje a pod. Vyuite tieto situcie a povedzte dieau, o sa
stalo. Vysvetlite mu v jednoduchch vetch, ako mno situciu napravi
alebo o bude alej. Odpovedajte na nekonen otzky dieaa o je to?, kto
je to? alebo o sa stalo? Poskytnite mu nov sksenosti, zoberte ho do ZOO,
na vlet vlakom alebo autobusom, do lesa alebo na nvtevu. Komentujte
veci a udalosti okolo seba. Premosujte znme s neznmym. Takmto spso-
bom pomete dieau rozvja si slovn zsobu a pouva dlhie vety.
Nlepky a premosovanie. o je to? o je to? o je to? Nekonen otzka
tohto obdobia. Majte trpezlivos a poskytujte dieau mnostvo nlepiek.
K nlepke pridajte vetu, ktor vysvetl nov slovo. Pomenvajte nielen pred-
mety okolo seba, ale aj innosti (napr. hraba, vozi, bagrova, sypa), vlast-
nosti predmetov (napr. such, hladk, mkk, ahk), ich umiestnenie (napr.
na stole, do koly, v kuchyni) a in.
93
 Kapitola 2.
Tvrou v tvr. Aj ke sa vm diea zd by u vek, aby ste mu boli neust-
le nablzku, komunikcia tvrou v tvr m svoje opodstatnenie aj v tomto
obdob. Re dieaa sa zdokonauje po vetkch strnkach, vrtane vslov-
nosti. Hoci vslovnos nebude ete nejak as ist, v rei sa objavuj nov
hlsky (h, g, s, c) a hlsky, ktor diea v rei u pouva, sa postupne vyis-
uj, a to aj vaka sprvnemu reovmu vzoru. Okrem toho, vaa blzkos
hovor dieau, e mte zujem o neho aj o to, o hovor.
Opakovanie. V prvch dvoch rokoch ivota dieaa hrali rutiny (denn, socil-
ne, s hrakami) dleit lohu (pozri predchdzajce obdobia). Hoci ivot
dieaa aj po druhom roku obsahuje ist rutiny, fantzia a zvedavos sa st-
vaj dominantnmi. Pre vvin rei je vak naalej dleit, aby diea malo
mnostvo prleitost opakovane pou nov slov a slovn spojenia, zava
nov komunikan situcie a samo si ich precviova. Aj tu plat, e opako-
vanie je matka mdrosti. Preto vytvrajte opakovan prleitosti na komuni-
kciu. Opakujte situcie, v ktorch diea pouje, zava alebo si precviuje
nov schopnos. Reagujte na diea, hrajte sa s nm, tajte mu viackrt tie ist
kniky. To vetko mu pome zdokonali jeho komunikan schopnosti.
Andrejka so svojimi rodimi vdy tala kniku pred spanm. Jej lohou bolo
vybra kniku z poliky a prinies ju do postele. Mamina otzka kad veer
znela: Ktor si dnes pretame? Dnes veer Andrejka odpoved: Petame
(pretame) tto. Sepoka (sliepoka) a kohtik. Tto kniku u dvnejie
netali, ale mama si pamtala, ktor asti m Andrejka najradej a ktor vie
sama vyjadri slovami. Dala jej prleitos zapoji sa do tania a precvii si
slov a slovn spojenia.
HRY A HRAKY vhodn v obdob rozvitch viet
Vea hraiek z nich tdi je samozrejme vhodnch aj na rozvjanie hry,
motoriky i rei det vo vych tdich. Medzi nov hraky pribdaj pre-
dovetkm tie, ktor pomhaj rozvja fantziu, predstavivos a tvorivos det.
Veobecne ako vhodn hraky pre toto obdobie odporame:
rzne typy prestrojenia, ako lekrsky pl, montrky, klobk, zsterka a pod.;
rzne nstroje a napodobeniny relnych predmetov, ako mal metla, umel
Hra na lekra fonendoskop, detsk vysva, detsk vtaka at.;
94
24 a 30 mesiacov
kontrukn hraky viacerch typov (Lego, Duplo a in);
kartnov puzzle pozostvajce z 5 6 ast, obrzkov kocky, dreven
alebo kartnov vkladaky;
detsk knihy;
omaovanky s vekmi obrzkami, prstov farby, detsk netoxick plastel-
na alebo cesto, formiky na vykrajovanie, najrznejie peiatky;
detsk trojkolka.
Tipy na hry s dieaom:
Mdna prehliadka
Rozvjame: komunikciu poas hry, pouvanie predloiek, symbolick hru.
Vyberte zo skrine najrznejie asti obleenia. Obliekajte sa s dieaom ako
princezn, krli, lekri, baletky, aovia a podobne. Pri obliekan precviujte
predloky v, na a do. Napr. V skrini je atka. Dme ju na hlavu. alebo Na
polici je triko. Obleieme triko. Po prestrojen hovorte: Ja mm korunu.
Som krovn. A ty? Diea me poveda: Mm metlu. Som jeibabka. Jei-
baba let.
Zamotme
Rozvjame: pohyby rk (jemn motoriku), pohyby st (oromotoriku), vydva-
nie zvukov a hlsok.
Hovorte s dieaom riekanku a zrove vetko znzorujte. Tto hra m vea
obmien. Na zaiatku mete s dieaom urobi dva pohyby, neskr pridajte al-
ie. Naprklad povedzte: Ako psek zabreeme (zavolme) hav hav a pod.
Zamotme, (predlaktiami tote ponad seba ako mlynsk kolo) Som spevka.
zatlieskame. (tlieskajte)
Ako vlik zahkame, (dlane prilote k stam a vyslovte h)
ako meliak zabzume. (vyslovte zzzz)
Na maiku zavolme, (prstom kvajte k sebe gesto po a vyslovte ccc)
kvetinku si ovoniame. (prilote ruku k nosu gesto voa nadchnite sa
nosom a vydchnite stami)
Jazykom med oleme, (oblte si pery)
a pod nos ho vytiahneme. (jazykom sa snate dotka hornej pery alebo a
koneka nosa)
95
Kapitola 2.
Tiene alebo hdaj, o vid
Rozvjame: fantziu, pouvanie rznych slovnch spojen a viet.
V tmavej izbe si sadnite s dieaom veda seba elom k stene. Zasviete lampu
tak, aby svetlo vrhalo tiene na stenu. Pomocou zloench rk vytvrajte rzne
obrazy zvierat v pohybe. Diea vdy hda, o vid a ako sa zvieratko pohybu-
je. Naprklad mama pomaly pohybuje celm predlaktm v jednom smere,
napodobuje hada. Diea hda. To je had. Had ide pomaly. Inokedy mama
prelo ruky v oblasti zpstia a mva prstami (vtik). Diea hovor: Vidm
vtika. Vtik let hore. Pri vytvran tieov sa s dieaom striedajte.
arovn vrecko
Rozvjame: tvorenie a ohbanie prdavnch mien.
Pripravte si vrecko, taku alebo kabelku, ktor sa d zatvori a diea nevid jej
obsah. Zrove si vopred pripravte najmenej tri rzne predmety, ktor sa lia
vekosou, tvarom i povrchom. Me to by naprklad malik kniha, ping-pon-
gov loptika, mal kefa na vlasy, detsk lyika i kocka adu. Potom do taky
vlote vdy jednu vec tak, aby ju diea nevidelo. Poproste diea, aby vloilo ruku
do vrecka a sksilo uhdnu, o je dnu schovan. Pomhajte dieau tak, e
mu dvate na vber vdy dve prdavn men. Ptajte sa ho: Je to vek alebo
mal? Je to hladk alebo pichav/drsn? Je to tepl alebo studen?
Hdaj, na o myslm?
Rozvjame: svisl vyjadrovanie na uren tmu, myslenie.
Tto hru sa mete hra aj v aute alebo v parku na prechdzke. Skste si
predstavi predmet, ktor je prve v blzkosti dieaa. Dleit je, aby ho diea
videlo. Potom sa optajte: Je to vysok a zelen. M to listy. Sedia na tom
vtiky a veveriky. Hdaj, na o myslm? (strom) Po chvke si skste lohy
vymeni. Diea vyma a vy hdate, o m na mysli.
Kreslm kolo guat
Rozvjame: pohyby rk pri kreslen (grafomotoriku), komunikciu pri tvorivej
aktivite.
Dajte dieau do ruky ceruzu (diea ju ete asi bude uchopova do celej dlane,
niektor deti ju u zanaj chyta medzi palec a ukazovk) a spolu s nm
kreslite panika a hovorte:
Kreslm kolo guat a v om oi okat.
Natenko i hrubo. Ha, ve je to Kubo!
96
30 a 36 mesiacov
30 a 36 mesiacov
OBDOBIE SVET: Jurko
Jurkov otec je nruiv rybr. M doma rzne udice, hiky, navijky. Jurko
s nm vemi rd chod k vode. Prve naiel v izbe paliku, tvri sa, e nahad-
zuje udicu: Tk, dme tam do vody. A rybka sko tam. A chytm, chytm.
A tato, chy sa akoe rybika. Otec naozaj chyt koniec palice. Jurko myk
rukou vo vzduchu, akoby otal pomyselnm navijkom a priahoval svoju
rybiku: U mm. Nepus tato, mm, aha. A teraz povedz, e pus ma. Otec
sa zane smia a Jurka silno vystska: To si teda riadnu rybu chytil.
Dvaapolron deti s nami komunikuj prostrednctvom relatvne dlhch viet.
Spjaj hravo tri, tyri i p slov v jednej vete. Slovn zsoba dynamicky
rastie, na konci tretieho roka je to pribline 1000 slov. Rchle napredovanie
vak so sebou prina i urit rizik. Predstavte si, ako sa diea u materin-
sk jazyk. Nevie ete ta a psa, teda re len pova. Kad de sa tak
prostrednctvom sluchu nau 2 3 nov slovka. Dan slovka uklad do
stle dlhch viet a u sa ich aj ohba asova a skloova, u sa pou-
va predloky a spojky. To vetko diea zvlda a postupne sa dostva k dlhm
svetiam (okolo tretieho roka).
Nov predloky a spojky v rei dieaa
V rei sa objavuj tieto nov predloky:
za, napr. Padol macko za posteku. Padol tam.
z/zo, napr. Z papiera spravme snehuliaka.
pod, napr. Skryjem sa pod stolom.
pre, napr. Dme pre babku Annu, pre babku ubu, pre dedka Fera, pre
deda Mia cukriky.
od, napr. Mm koladku (okoldku) od tety Hany.
veda, napr. Mama, tu si hopkaj veda tatika.
o, napr. O Barborke si budeme ta.
po, napr. Potom, po pravke (rozprvke) ideme vonku.
Najvraznejm pokrokom v komunikcii dieaa je zaiatok spjania viet do
prvch svet. Aby to bolo mon, deti objavuj prv spojky i spjacie vra-
zy. Medzi prvmi jednoznane krauje spojka a. Diea ou spja vetky vety, Toto nalejeme
aj tie, ktor dospel spjaj inak. Jurkovi rodiia pouj takto vety: a mme ajk pre tata.
97
Kapitola 2.
Maminka povedala a (e) prdu teta Mia s ujom Tonom. A pojdeme ete
potom do bimby (kostola), a (lebo) zabudol som sveoku zapali tam. Tam
sme boli a (kde) baba Anna bva. Tak si kpime a (ktor) modr, erven je.
Medzi alie spojky, ktor sa do konca tretieho roka objavia, patria:
a potom, aj, napr. Pjdeme do cukne (cukrrne), a potom pjdeme k tete
Hane.
ke-tak, napr. Ke sa napapme, tak potom pjdeme do parku. Hej mami?
e, napr. Tato povedal, e ideme do kolky (klky).
ktor, o, napr. Pome si ta mami t knihu, o sme kpili. nie hlsku alebo slovo. Vemi dleit rozdiel medzi vvinovou neplynulosou
alebo, napr. (A)lebo zemiaiky budem papa,(a)lebo ryu budem.
lebo, napr. Ja nechcem s spa, lebo sa mi nechce.
ale, napr. Ale tam pome, tam, tu nechome.
kde, napr. Tam som si dala knioku, kde je aj t druh. T in.
aby, napr. Mami ja nechcem, aby si ila pre. Ale ja chcem, bu tu.
Ryba, lyba i vyba?
Detsk prehovory sa zdokonauj nielen z hadiska gramatiky, ale aj z ha-
diska vslovnosti. Medzi novmi spoluhlskami, ktor diea zana vyslovo-
va, s pre slovensk jazyk typick, ale zrove najaie hlsky l a r. Ich
pln osvojenie vak me trva a do piateho roku. Do tretieho roka diea
objav a zana vyslovova takmer vetky hlsky. Neznamen to vak, e ich
automaticky sprvne pouva vo vetkch slovch. V slove lopta naprklad
povie pekn l, ale v slove mlo l znie ako u. Do konca tretieho roku, by u
vak malo diea vyslovova sprvne n, m, p, h, t, k takmer vo vetkch posta-
veniach v slove.
Zajakavos alebo vvinov neplynulos?
Vplyvom prudkho tempa vo vvine rei, ktor umouje dieau poveda
ovea viac ako predtm a deti by najradej vetky svoje mylienky vyslovili
odrazu , sa stva, e diea me zrazu:
Opakova viackrt jedno slovo i slabiku bez nmahy, napr. Moja moja moja
maminka prde! alebo To to to to auto mm! i Po-po-podaj mi loptu!.
Meni svoju re v priebehu prehovoru tak, e zamen slovo alebo spojenie,
ale zmysel toho, o chce poveda, ostva rovnak. Naprklad chce poveda
My sme sa presahovali do novho domu, ale povie My sme mme nov
dom., lebo je to pre ahie.
98
30 a 36 mesiacov
Vsva do svojich viet hlsky, slov i zvuky, ktor vbec nesvisia s obsahom,
ale maj za lohu ahie pokraovanie vo vpovedi, napr. To je hm auto.
Re asto celkom prerui, robi npadn pauzy, dlhie ako je potrebn na
nadchnutie sa, napr. Mm -------- pekn auto.
Vetky vymenovan akosti sa odborne nazvaj vvinovou neplynulosou
a aj ke pripomnaj zajakavos, s sprievodnm javom vvinu rei. Len si
spomete, ako diea zanalo chodi: obas zakoplo, spadlo, poskoilo.
A podobne to vyzer aj v rei. Nieo zopakuje, nieo oprav, urob pauzu, vsu-
a skutonou zajakavosou je doba trvania. Vvinov neplynulos trv od nie-
kokch tdov po maximlne 6 mesiacov. Ak potom prirodzene nevymizne,
me sa zafixova a prers do zajakavosti.
Otzka: Moja dvaapolron dcra kokce. Niekedy menej, inokedy viac.
Ako jej mem ja mama pomc?
Odpove: Existuj urit pravidl, ktor by mali dodriava dospel
v komunikcii s dieaom s neplynulosou v rei. Medzi zkladnch desa-
toro patr:
1. neupozorujte diea na neplynulosti v rei a hlavne ho neiadajte, aby
vetu zopakovalo znovu a plynulo!;
2. nehovorte dieau, aby rozprvalo pomalie a aby sa nadchlo alebo
upokojilo;
3. neiadajte od dieaa, najm v tomto kritickom obdob, aby hovorilo
nahlas alebo recitovalo pred prbuznmi, nvtevou;
4. sami tvorte jednoduchie a kratie vety;
5. sami rozprvajte pomalie;
6. odstrte situcie, ktorch sa diea boj (napr. nechajte svieti svetlo,
ak sa boj tmy);
7. nemajte neprimeran oakvania voi dieau (napr. chlapci nepla,
Peter to vie lepie ako ty a pod.);
8. dleit rozhovory nech prebiehaj zsadne v neprtomnosti dieaa;
9. nerobte iadne nhle zmeny ivotosprvy a na nutn zmeny, akmi s
sahovanie i zmena materskej klky, diea vopred pripravte;
10. ak neplynulos pretrvva dlhie ako niekoko mesiacov, porate sa
s logopdom.
99
 Kapitola 2.
Bicyklovanie, kreslenie a hra na doktora
Vznamn pokroky pozorujeme nielen v reovom, ale tie v celkovom moto-
rickom a poznvacom vvine. Z dieaa sa stva ikovn akrobat. Doke vy-
liez na akkovek stoliku, dokonca v nestrenej chvli zdol aj kuchynsk
linku i stl. Po mriku alebo vyom obrubnku ide s vekou radosou. Samo
sa bicykluje na trojkolke, poka sa skacka na jednej nohe.
Pri kreslen sa objavuj prv hlavonoci asn postaviky, ktor maj iba diea zvol tmu hry a potom had a vyber vhodn pomcky (napr. erve-
vek hlavu a nohy. S to nakreslen maminy a otcovia, babiky a dedovia,
srodenci i diea samotn. No skrtka udia, ktor diea obklopuj. Hlavono-
com bvaj vyjadren i zvieratk a hraky. m je diea starie, vvinovo zrel-
ie, tm viac detailov v jeho kresbe (a na hlavonococh) pribda. Najprv
dokresl oi a pusu, neskr ruky, ete neskr nos a vlasy. Rozvjaj sa aj pozn-
vacie schopnosti: diea spamti narta do p, spota dva-tri predmety, chpe
vznam slova jeden, jedna, spja predmety na zklade ich spolonho pou-
itia (napr. hrebe a kefa patria spolu), doke roztriedi predmety poda jed-
Hlavonoec nho kritria (napr. poda tvaru alebo poda farby) a pritom sa nepomli.
v detskej kresbe
Obbenou a naalej i hlavnou innosou det v tomto veku je hra. Deti maj
rady pohybov, kontrukn, ale najm tzv. symbolick hry. V symbolickch
hrch tohto veku diea predvdza aktivity a innosti, typick pre dospelch:
chyt ryby ako ocko, liei bby ako pani doktorka, ee bby ako kadern-
ka. Ale hra u m zloitej a dlh scenr: bbe treba nielen umy vlasy
ampnom, ale potom jej da natky, vyfnova a uesa vlasy, prpadne aj
nasadi klobk.
V ich priebehu sa diea sna kad svoju innos plnova a opisova. Jednu
hrov tmu (napr. u lekra, v kole, v obchode, varenie obeda ...) u doke
rozvja aj pol hodiny a neodbieha pritom do inch tm. Dleit je, e v tch-
to hrch si diea osvojuje kony dospelch, rob veci ako dospel. Samotn
predmety (hraky) nie s pre kvalitu hry rozhodujce, mu ich nahradi ak-
kovek in predmety alebo jednoducho gest. Kocka me by raz zkusok,
o chvu zas mydlo (diea ju vdy nazve inm slovom poda toho, o v hre
Diea plnuje innos: prve symbolizuje). Z takejto rozvinutej symbolickej hry sa oskoro stane
Urobme dierku a toto rolov hra, v ktorej deti vopred plnuj innosti, potom si medzi sebou pri-
dm a ty daj tak! deuj roly a hovoria u za rolu, nie za seba.
100
30 a 36 mesiacov
Men sa aj spoloensk aspekt hier. Ak sa diea stretne s inmi demi, nehr
sa kad samo, ako to bolo doteraz. V poet det sa spontnne rozpad-
ne na skupinky 2 3 det, ktor sa zanaj hra spolone jednu hru. Za-
naj si deli lohy (napr. ty bude mama, ja budem tato).
Km v mladom veku prvotnm impulzom k hre boli predmety (napr. diea
nalo varechu, potom sa hralo na varenie), teraz sa poradie ota. Najprv si
n guky bud paradajky, kniha bude spork...).
Hra, myslenie i re s vemi zko prepojen. Prostrednctvom hry diea vyjad-
ruje a zrove sa u:
spja kony, innosti do sprvneho poradia (napr. najprv ideme k lekrovi,
potom pozrie lekr do pusy, potom predpe lieky a potom ideme domov);
porozumie prinnm vzahom (napr. ke ma bol bruko, mama d sirup-
ek; ke spadnem a zapinm si nohavice, potom ich mama mus vypra...);
orientova sa v ase (napr. niektor innosti vykonvame len rno, in
veer; o bolo a o bude...).
Porozprvam ti, o sa stalo, dobre?
Vetky tieto predpoklady s nesmierne dleit, aby diea dosiahlo al
dleit medznk vo vvine rei: rozprvask (tzv. naratvne) schopnosti.
Vieme, e na prelome druhho a tretieho roka je diea schopn vyjadrova
v rei pomerne zloit mylienky. Prerozprva ich v podobe svet, v rei sa
objavuj spojky a, ke-tak, a potom, kedy, lebo, e, ktor, ale, kde, i Po tre-
om roku tieto mylienky (v podobe svet) zana viaza k jednej tme. Tak-
to detsk monolgy (staia dve a tri vety dieaa k jednej tme) sa po prv-
krt objavuj u po druhom roku. Vinou v nich diea rozprva jednoducho
a strune o tom, o sa stalo v nedvnej minulosti. S to udalosti, ktor v om
zanechali hlbok citov dojem: naprklad narodeniny, nvteva ZOO, ak sa
diea pocik, ke vid niekoho plaka a pod. Neskr sa v rei objavia aj opisy
ud, zvierat, miesta, vysvetovanie alebo podrobnejie objasovanie udalost
a prerozprvania celch prbehov (rozprvok).
Pomerne asto rodiia oakvaj od dieaa perfektn prerozprvanie prve
pretanej rozprvky. Diea sa vak tto schopnos mus postupne naui.
Prerozprvanie prbehu sa zdokonauje a v kolskom veku.
101
Kapitola 2.
V tomto obdob hovor diea o vetkom naraz, vetko je porozprvan
v kope. Navonok diea bez svislost vymenuvva oznamovacmi vetami, o
sa stalo alebo o rob. Tak poas hry na cestovanie Jurko hovor toto:
To je nae auto, idem do Ameriky, mama ide do Ameriky, to je tak zastv-
ka, tu dme a ja budem ma takto, takto ja budem nosi veci domov...
Neskr u doke jednotliv sekvencie zitku i prbehu pouklada do radu
za sebou. Poradie mylienok pritom ete nemus vyjadrova asov alebo pr-
inn svislosti. Tak diea pokojne ope, e spadlo, plakalo a a nakoniec
povie, e na ceste bol kame (preto vlastne spadlo). Takto rozprva Jurko
o tom, ako bol braek chor:
Ale to je lene tuto v iminkovej izbike a mal tu treba da tu tanierik tak,
no lebo umvali a tam grcal a potom povedal, e u je zdrav.
A na konci tretieho roku sa objavuje prv jednoduch prbeh s hlavnmi as-
ami vod-jadro-zver. Zdokonaovanie rozprvania je vak loha na alch
vea rokov.
KOMUNIKAN STRATGIE v obdob svet
Premosovanie. Diea si aj naalej upresuje vznamy slov prostrednctvom
svojej sksenosti, manipulcie s predmetmi, a prostrednctvom toho, o
pouje (napr. ako sa slov pouvaj vo vetch, v akch situcich). Diea si
me niektor prbuzn slov zamiea. Potrebuje preto, aby ste mu vysvet-
ovali rozdiely medzi nimi (napr. rozdiel medzi bgrom a buldozrom, varenm
a peenm, mydlom a ampnom). Taktie mu vysvetujte slov, ktor vyjad-
ruj poradie (najprv, potom, nakoniec), asov vzahy (dnes, zajtra, neskr,
predtm), priestorov vzahy (medzi, aleko, pod zemou) a prinn vzahy
(ke- tak, lebo, ale). Majte trpezlivos a vysvetujte dieau slov, ktor poulo
v klke, v parku alebo na ulici.
Modelovanie. Stratgia modelovania je v tomto obdob dominantnou strat-
giou. Pomocou modelovania mete rozvja nielen reov schopnosti, ale aj
hrov schopnosti a sprvanie. Preto bute dieau dobrm modelom
102
30 a 36 mesiacov
a poskytujte mu mnoho dobrch vzorov, ktor me napodobova. Vo vaej
rei asto pouvajte gramatick spojenia, ako s predloky so slovami (napr.
s maminkou, o babike, k tatikovi), a spojky alebo spjacie vrazy (napr.
a potom, e, alebo, lebo, ale, kde, aby a in). ahko zdraznite tie asti vety,
ktor chcete diea naui, napr. predloku (Pretame kniku o zajkovi).
V komunikcii s dieaom sa pokste pouva jednoduch vety a svetia so
spojkami (napr. Uvidme kravu a kozu a pska. Obleieme sa a potom pjde-
me von. Utrieme ruky, lebo s mokr.).
Okrem modelovania sprvnej gramatiky, poskytujte dieau sprvnu vslov-
nos, a to predovetkm hlsok, ktor ete nevyslovuje sprvne. Nikdy diea-
u nehovorte, e slovo zle vyslovilo, len mu poskytnite sprvny reov vzor
(jemne zdraznite hlsku, ktor chcete, aby si osvojilo). Vyberte si jednu
alebo dve hlsky, na ktor sa budete sstreova a zdrazujte ich len v niek-
torch kovch slovch.
Jurkov jazek vedel vyslovova takmer vetky hlsky sprvne. Obas mu
zabehol, ke chcel vyslovi hlsku s v niektorch slovch. Preto mu jeho
rodiia poskytovali sprvny reov vzor pre tto hlsku. Mami, ke pojdeme
do parku, bude tam peok (piesok) a hojdaka a mykalka a potom a pohoj-
dme, vysvetuje Jurko mame na ceste do parku. Jurkova mama mu priky-
vuje: no, bude tam piesok a potom sa pohojdme. Pritom zdrazuje
slov piesok a sa.
Nakoko sa diea zdokonauje aj v rozprvan prbehov (zatia krtkych, pozo-
stvajcich len z niekokch viet), modelovanie rozprvania m vek vznam.
Opte dieau jeho zitky z blzkej minulosti alebo opte ud, zvierat alebo
miesta v jednoduchom prbehu a nechajte diea prerozprva tento prbeh tre-
tej osobe. Napr. na ceste z parku sa mu mete takto prihovori: Povieme
tatovi, o sa stalo v parku. V parku bol vek pes, ktor tekal. Deti sa ho bli,
ale ty si sa ho nebl. Ty si povedal: Havo cho pre! A havo odiiel. Ty si
odvny chlapec. Ak sa diea sna prbeh tretej osobe prerozprva, ale
nevie sa vyjadri, pomte mu otzkami ako napr. o robil havo v parku?
Okrem rei je dleit, aby ste sa zapjali do symbolickej hry so svojim die-
aom a modelovali mu sprvne poradie krokov. Vyberajte si aktivity z ben-
ho ivota, ktor deti v tomto obdob obubuj. Napr. najprv posadte bbu do
103
Kapitola 2.
kresla u kadernky, potom jej dte ntaky, potom ju ueete a nakoniec
od nej vyptate peniaze. Vetky kroky sprevdzajte reou. Nezabudnite pred-
stiera, napr. e kocky s natky, e palika je hrebe alebo e v ruke
akoe drte sprej na vlasy. Tie nezabudnite hra svoju rolu kadernky
(napr. Ja som kadernka a toto je mj saln.), m podporte rozvoj rolovej
hry. Vyuvajte re na plnovanie hry a jej jednotlivch krokov (napr. Ty bude
kadernka a ja prdem do tvojho salna a ty ma akoe ostrih.) Vae diea
oskoro prevezme velenie a bude vm hovori, o mte robi alebo hovori. Aj
ke v benom ivote je to zvyajne naopak, pokste sa v hre poslcha
vae diea a prispievajte len npadmi, ako rozri spolon hru o nov alebo
zbavn krok.
Otzky a npoveda. Diea vie vemi dobre odpoveda na vae otzky. Vyu-
vajte tto schopnos na rozirovanie konverzanch vmen. Nezabudnite
vak, e prli vea otzok kod a pridajte do konverzcie aj komentre,
odpovede, opisy alebo vysvetlenia. Ptajte sa dieaa primn otzky o jeho
zitkoch, o rozprvkach a prbehoch, ktor poulo alebo videlo. Pomhajte
mu prostrednctvom otzok rozvja myslenie (napr. Preo nememe hladka
kadho psa na ulici?), tvorivos (napr. o ete urobme z plastelny?) a vyjad-
rovanie pocitov (napr. Preo princezn plakala?). Ak diea m problmy
vyjadri sa alebo neodpoved, mete mu da na vber (napr. Urobme z plas-
telny koa alebo maku?), napoveda prv as slova (napr. Urobme z plas-
telny ko-) alebo opsa vznam slova (napr. Urobme z plastelny zviera, ktor
m kopyt a erd.)
Komentovanie a nlepky. Rozprvajte dieau o tom, o sa okolo neho deje.
Hovorte nielen o tom, o diea prve pozoruje, ale aj o tom, o sa stalo
v minulosti alebo o ho ak v blzkej budcnosti (napr. nakrjame cibuu,
kpime zmrzlinu, obujeme boty). To mu pome chpa asov svislosti
a nau sa ich vyjadrova slovami. Taktie oznaujte - nlepkujte neznme
predmety (napr. asti auta, nstroje, zvierat, nbytok, kuchynsk potreby),
innosti a vlastnosti predmetov (napr. farby, tvary). Pouvajte rzne vrazy na
oznaenie jednho predmetu alebo vlastnosti (napr. vek, obrovsk, gigan-
tick), aby si diea rozvjalo slovn zsobu a aby sa nauilo, e jeden pred-
met alebo innos sa daj pomenova rznymi slovami.
104
30 a 36 mesiacov
Raz ty, raz ja. Diea si s vami ochotne vymiea roly na neslovnej (poas hry)
ako aj slovnej rovni (poas konverzcie). Niekedy potrebuje mal pomoc,
aby nezabudlo, e je na rade. Inokedy potrebuje viu pomoc, aby poka-
lo. Ak dieau nevenujete pozornos a ono vm chce silou-mocou nieo pove-
da, urite rado preru v telefonick rozhovor alebo dleit diskusiu
s priatekou. Povedzte mu, e mama alebo tato sa rozprvaj o nieom dle-
itom, a e mus chvku poka. Ke vak dokonte svoj vny rozhovor,
vypoujte si diea a pochvte ho za to, e tak pekne akalo. Taktie sa hraj-
te spoloensk hry (napr. domino, pexeso, lotto), pri ktorch sa striedaj roly,
a pri ktorch sa diea mus ui trpezlivosti a umeniu aka.
akanie. Hoci m diea len necel tri roky, u je zrunm komuniktorom.
Niekedy nemuste na jeho reakciu aka ani sekundu, inokedy by ste mohli
vyst dieru do zeme, km sa dokte odpovede. To zle nielen od jeho
temperamentu, vntornej motivcie rozprva a od osvojenej reovej rovne,
ale aj od jeho momentlneho zujmu a komunikanej situcie. Dajte mu prie-
stor na vyjadrenie vlastnch potrieb a pocitov. Len tak mu pomete trno-
va si reov schopnosti, ktor u m a tie, ktor si mus ete osvoji.
akanie je v tomto obdob dleit aj z dvodu predchdzania vzniku zaja-
kavosti. Diea tohto veku me prechdza obdobm tzv. vvinovej neplynu-
losti. Jednou z dleitch zsad je, aby ste dieau dali dostatok asu na
vyjadrenie svojich mylienok bez toho, aby ste mu pomhali (dokonova vety
za neho) a bez toho, aby ste ho upozorovali na neplynulosti, napr. hovor
pomalie, nadchni sa, povedz to ete raz.
Nasledovanie zujmu dieaa. Vetky komunikan stratgie maj vznam
len vtedy, ak vychdzaj z momentlneho zujmu dieaa. Pozorujte diea
a hovorte nahlas slov a vety, ktor vyjadruj jeho zujem.
Opakovanie. Opakovanie je matka mdrosti stle plat aj v tomto obdob.
Nemuste opakova jedno a to ist slovo alebo vetu, aby sa ju diea nauilo.
Ide skr o vytvranie situci, v ktorch si diea me opakovane precviova
osvojen reov schopnosti a ui sa nov. Naprklad hra na obchod nieko-
ko dn za sebou, tanie jednho prbehu niekoko veerov za sebou, alebo
opakovan vysvetovanie prinnch vzahov (napr. o sa stane, ak pravidelne
nepolievame kvety) pomu dieau osvoji si komunikan a rozumov
105
Kapitola 2.
schopnosti, ktor vyuije v relnych ivotnch situcich. asto sa s dieaom
hrajte hry, ktor pripomnaj situcie z jeho ivota (nvteva lekra, obchodu
alebo ZOO), asto mu rozprvajte prbehy s jednoduchm dejom (najprv
chlapek stratil peaenku a potom ju naiel), a ete astejie mu vysvetujte
udalosti, ktor sa dej okolo neho.
Vylate sa na reov rove dieaa. Nakoko sa diea vyjadruje vo vetch
a dokonca aj v svetiach, aj vy pouvajte vo svojej rei podobn vety. Dvajte si
pozor na abstraktn slov a vety vyjadrujce zloit vzahy, ktorm diea nemu-
s rozumie. Bute dieau dobrm reovm vzorom a hovorte pomalm ale pri-
rodzenm tempom. Aj takto mete preds vvinu zajakavosti (pozri vyie).
Tvrou v tvr. Vaa blzkos aj naalej hr lohu vo vvine rei. Ak sa znite
na rove dieaa, bude sa cti, e je vaim rovnocennm partnerom a ahie
sa podel o svoje zitky z parku, zo klky alebo nvtevy u kamarta. Pozor-
nos dieaa sa sstred na vae slov a vety a bude im lepie rozumie.
Okrem toho bude vidie, ako sprvne tvorte zvuky rei a bude sa snai ich
napodobova. V tomto obdob diea zana vyslovova takmer vetky hlsky,
hoci nie vo vetkch slovch sprvne.
HRY A HRAKY vhodn v obdob svet
V poslednom obdob medzi novmi hrakami ocente najm tie, ktor pom-
haj rozvja rozprvask schopnosti dieaa, svislejie vyjadrovanie na
jednu tmu. Nesmieme vak zabda ani na tie, ktor alej pomhaj rozv-
ja motoriku, tvorivos, priestorov i asov vzahy a vzjomn svislosti
medzi predmetmi:
rzne obrzkov srie (3 obrzky k jednej tme);
prv zjednoduen pexeso (maximlne 6 dvojc rovnakch obrzkov);
netoxick farby na tvr a telo;
vodov farby, bezpen detsk nonice (plastov so zaoblenm hrotom),
farebn papiere, lepidlo;
kontrukn hry (Lego a in);
kolobeka, lye;
detsk knihy.
106
30 a 36 mesiacov
Niekoko tipov na hru s dieaom:
Chodm, hadm
Rozvjame: precviovanie prdavnych mien a predloiek v, na, pred.
Nechajte diea chodi po miestnosti a zrove mu hovorte riekanku:
Chodm, hadm, o mm zna,
po mi (meno dieaa, napr. Andrejka) pomha.
Do kta ty zjdi,
malik vec njdi.
Diea sksi pohada mal predmet. Zo zaiatku mu mete pomha a ha-
da spolu s nm. Po njden sa dieaa optajte, kde predmet nalo (napr. na
stole, na polici, na zemi, v skrinke, v kuchyni a pod.). Obmeny tejto hry s
bohat. Namiesto prdavnho mena malik doplte in: vek, hladk,
pichav, mokr, studen at. V alom vvinovom obdob (okolo tretieho
roku) mete zaa dopa aj farby (erven, lt, a pod.).
Urobte si knihu
Rozvjame: svisl vyjadrovanie na dan tmu, tvorenie prvch truktrova-
nch rozprvan.
Skste si s dieaom urobi vlastn knihu. Pripravte si ist zoit, lepidlo
a rzne obrzky i fotografie zvierat, vec a osb. Mete poui aj hotov
nlepky. Vymyslite si jednoduch prbeh a obrzky vlepujte do zoita, vdy
jeden obrzok na jednu stranu. Tak me vznikn rozprvka o vaom die-
ati (na prvej strane jeho fotografia), ako sa vybralo do sveta a stretvalo
rzne zvieratk (na druhej strane nalepen aba, na alej pes a pod.). Na
druh de sa mete k svojej knihe vrti a diea me samo rozprva,
o sa stalo.
Chy rybiku!
Rozvjame: pohyby reovch orgnov (oromotoriku), predovetkm pohyby
pier dleit pri vyslovovan niektorch hlsok.
Pripravte si niekoko rybiiek vystrihnutch z rznych typov papiera. Mete
poui vlnit kartn, hladk kartn, kancelrsky papier, vkres, pauzovac
tenk papier, toaletn papier a in. Rybiky vyfarbite a poukladajte na stl.
Vezmite dve slamky (jednu pre diea, druh pre vs) a skste s ich pomo-
cou, prisatm, chyti rybiku a prenies ju veda do pripravenej katule ryb-
nka. A nezabudnite, m je slamka iria, tm je satie predmetu ahie. Ako
107
Kapitola 2. Miesto na vae poznmky

obmenu mete pripravi z papiera vystrihnut asti obleenia a s pomocou

slamky obliec bbu alebo panika.

Lebo
Rozvjame: pouvanie spjacch vrazov, predovetkm spojky lebo, logic-
k myslenie, kategorizciu.
K tejto hre si potrebujete premyslie dvojice vec, ktor patria spolu (na tento
el existuj aj puzzle). Naprklad vidlika a lyika s asou prboru, topn-
ky a papue sa dvaj na nohy a pod. Sptajte sa dieaa: Patr stl a sto-
lika spolu? Preo? Formulujte s dieaom odpovede: Lebo na stolike sa
sed a za stolom sa je. In prklady: Patria k sebe bbika a kok? no,
lebo bba sa voz v koku.

Raz sa prsty hdali

Rozvjame: jemn motoriku (pohyby) prstov, stupovanie prdavnch mien.
Hovorte s dieaom riekanku a zrove ukazujte na prstoch:
Raz sa prsty hdali, (prstami a rukami otajte a mrvte)
ak prcu konali.
Palec, ten je siln. (ukazujte vystret palce)
Ukazovk piln. (ukazujte vystret ukazovky)
Prostrednk je najdlh, (dotkajte sa vystretmi prostrednkmi)
prstenk zas najkraj/najdrah (ukazujte vystret prstenky)
a malek najmen. (zakvajte malkami)

108 109
Kapitola 3
Pome spolu ta
alebo aj o tom, ako
vybra vhodn knihu
Kapitola 3. Knihy pre deti (0 a 8 mesiacov)

Keby neexistovali psy, knihy by boli najlepmi priatemi loveka. S knihami sa o ta Max?
d prei vea zbavnch, prjemnch, vtipnch, napnavch, romantickch, Knihy pre deti v obdob nezmernej komunikcie
ale aj intmnych chv. Deom knihy prinaj informcie nielen z relneho (0 a 8 mesiacov)
sveta, ktor poznaj, ale aj zo sveta rozprvok, fantzie, o ktorom snvaj.
Navye, knihy maj ete jednu vek prednos s vynikajcou hrakou, Zoznmenie dieaa s knihami sa zana zvyajne okolo 6. mesiaca. Aj ke
ktor sa d vyui na rozvjanie komunikanch schopnost. ete nechpe ich presn obsah, s knihou sa rado zahr aj takto:

V kadom knhkupectve existuje priestor vyhraden pre detskch itateov. uje ju, kr strany,
Ako medzi rznymi druhmi tovaru aj tu njdete veci priemern, horie, lepie hde na zem, dotka sa obrzkov,
a vborn. Ak chcete z dieaa vychova dobrho itatea, plat zsada, e by bcha ou o stl, pozer na obal knihy,
sa malo stretva od tleho veku len s tmi najlepmi knihami. Prve takmi, trh strany, vydva zvuky pri jej prezeran.
ktor pomhaj rozvja jeho re, pozornos, pam, naratvne schopnosti
(rozprvanie), predstavivos, tvorivos, empatiu, fantziu, logick myslenie V tomto obdob s preto najvhodnejie leporel, obrzkov knihy z tvrdho
a pod. Kee rozumov a komunikan schopnosti sa s vekom zdokonauj, kartnu, textilu alebo z netoxickej gumy. Vhodn s knihy, ktor maj na stra-
men sa i predmet detskho zujmu. Najlepie knihy vdy doku deom ne jeden vek obrzok znmych vec alebo ud. Knihy nemusia ma psan
naepka, o prve prevaj, a prihovoria sa im blzkym jazykom. (Napr- text. Zaujmav a zvl praliv s leporel, ktor vydvaj zvuky zvierat
klad dvojron diea pote kniha o nonku, lebo pravdepodobne preva alebo in zvuky z okolia dieaa. Vynikajce s tie, v ktorch sa vyuva dotyk
vlastn peripetie medzi plienkami a zchodom.) (obrzky vyroben z textli alebo materilov s rznym povrchom).

Ak chcete, aby mali deti knihy rady, kov sa stva ich vber. Pri tan mete s dieaom:
Vhodnos sa me posudzova poda: otvra a zatvra knihu,
obsahu (tmy prbehu alebo obrzkov; to, o vae diea prve zaujma); pouva knihu ako ktorkovek in hraku,
ilustrci (vtvarn spracovanie, jednm sa viac pi kolorovan kresba, dotka sa toho, o je na strane,
inm maovan tempera i linorez); pomenva obrzky.
formy knihy (leporelo, brora, plastov kniha, pevn vzba);
rovne spracovania textu (vzhadom na to, o je diea schopn porozumie Matys:
a na akej rovni prve rozprva). zvukov kniky:
Ide, ide sanitka
V nasledujcom texte vm ponkame niekoko tipov na vhodn knihy pre deti Vie, o robia zvieratk?
v jednotlivch vvinovch obdobiach, vzhadom na ich reov i fyzick vek.
plastov knihy:
Kaika
Mal veryba

PB Press:
Na dvore Prv zoznamovanie
V zhrade sa s knihou.

112 113
 Kapitola 3. Knihy pre deti (12 a 18 mesiacov)

o ta Dorka?
Knihy pre deti v obdob zmernej komunikcie
(8 a 12 mesiacov)
Medzi 8. a 12. mesiacom diea u rozumie prv slov, najm tie, ktor s
sprevdzan gestami. Aj samo zana komunikova prve prostrednctvom
gest. To vetko by sa malo odzrkadli pri vbere knihy. Najvhodnejie s tzv.
interaktvne knihy, ktor umouj pri tan vyui vek klu rznych pohy-
bov. Vae diea bude teraz pravdepodobne:
zhadzova knihu z poliky,
vybera knihu zo katule na knihy,
otvra a zatvra knihu,
v rchlosti si prezera obrzky.
Kee v tomto obdob rado pova pesniky, jednoduch rmy, prpadne a pod. Knihy mu opisova denn rutiny, ako kpanie sa, jedenie, oblieka-
zvuky zvierat, vhodn knihy by mali vetko toto obsahova. Vemi dobr s
leporel na cibrenie hmatu (jednotliv asti s vyroben s rznymi typmi
povrchov). Zaujmav s okienkov knihy. Deti v tomto veku obubuj aj foto-
albumy s fotografiami rodinnch prslunkov alebo knihy s prekvapeniami.
Pri spolonom tan:
obracajte strany a prezerajte si obrzky;
opisujte obrzky gestami alebo pantommou;
napodobujte gest a zvuky dieaa pri prezeran knh;
tajte si jednu knihu opakovane.
Art Area: Matys:
Uk, o je to! Cupi, lupi. Pohybov riekanky pre deti
Rodiny zvierat
o ta Nina?
Knihy pre deti v obdob prvch slov (12 a 18 mesiacov)
Porozumenie slov sa u dieaa zlepuje, objavuj sa prv slov. Diea zana
chpa, e jednotliv ilustrcie v knihe predstavuj skuton predmety
a osoby. Ilustrcia zana by rovnakm symbolom ako slovo, oboje oznau-
je realitu. Preto diea:
spoznva jednoduch obrzky alebo fotografie, ktor mu pripomnaj
obben osoby, zvierat, hraky alebo jedlo,
spoznva znme aktivity na obrzkoch (kpanie, jedenie ...),
prina knihu do vaej blzkosti, aby ste mu ju tali.
Pri vbere by ste mali siahnu po knihch, v ktorch sa astejie opakuj tie
ist slov (tzv. kov slov), v texte s pouit vrazy ako kuk, bc
nie. Celkov text knihy by mal by psan krtkymi, dvoj- a trojslovnmi veta-
mi. Vhodn s vak aj knihy bez textu.
Pri tan mete:
podva knihu dieau, aby vm ukzalo, ktor obrzky ho zaujmaj,
pomte dieau pomenva obrzky,
ke hovorte o obrzkoch, pouvajte jednoduch slov alebo dvojslovn
kombincie,
zahrajte to, o om v knihe tate (naprklad zaklopte, ke tate o klopan,
utrite vreckovkou pinav tvr dieaa na obrzku alebo predstierajte, e
ste si odhryzli z jabka na obrzku).
Diea had
Slnieko: Mlad let: obben obrzok.
S. Kapalkov, P. ejka: Kde je Nina? Mj prv slovnk. Doma

Knihy pln npadov na pohybov riekanky a pesniky, vhodn skr pre rodi- Junior: Fragment:
a ako diea: Moje najmilie zvieratk na dvore o sa deje okolo ns.
Buvik: Junior: Obrzkov slovnk
Zlat hrklka Kom kom kominr, kedy si sa umval?
Diea si v rchlosti Spievanky a hdanky
prezer obrzky.

114 115
 Kapitola 3. Knihy pre deti (12 a 18 mesiacov)

o ta Miko? o ta Andrejka?
Knihy pre deti v obdob dvojslovnch viet Knihy pre deti v obdob rozvitch viet (24 a 30 mesiacov)
(18 a 24 mesiacov)
Diea stle presnejie chpe vznam jednotlivch slov. Kadm dom rastie
V tomto tdiu sa diea viac zapja do spolonho prezerania knh. Zvu- jeho slovn zsoba a diea rozprva prostrednctvom viet aj o veciach, ktor
je sa poet slov, ktorm diea rozumie aj ktor hovor. Pri tan u: prve nevid. Objavuj sa prv pokusy o prerozprvanie vlastnch zitkov.
Rovnako sa diea po prvkrt poka verblne podeli o pocity a dojmy
listuje v knihe, z tania. Na tejto rovni asto diea:
prezer si knihu samo, vie pohada obben knihu,
ukazuje na obrzky a zana ich samo pomenva, prezer si knihu samo, ukazuje na obrzky a pomenva ich,
prina vm knihu, aby ste mu ju tali, dopa slov, zvuky alebo urob gesto, ke je pri tan na rade,
napodobuje vae pohyby a opakuje slov alebo frzy pri tan. zana chpa, e kniha obsahuje urit postupnos,
spoznva a chpe, e v knihe vystupuje hlavn postava,
Vyberajte knihy s krtkymi jednoduchmi prbehmi z kadodennho ivota na pri opakovanom tan spozn hlavn zpletku (naprklad macko spadol
tmy obliekanie, zaspvanie, nvteva ZOO a pod. Vhodn s knihy, v kto- do vody).
rch je predvdaten dej a opakuje sa tam ten ist motv (asto sa v prbehu
me opakova t ist veta). Text by mal by psan troj- a tvorslovnmi veta- Pre diea v tomto obdob s vhodn knihy, kde vystupuje hlavn postava
mi. Je dobr, ak sa op pri tan daj vyui rzne gest a pohyby. v jednoduchom prbehu. innosti alebo deje, o ktorch sa pe v knihe, by sa
mali da prenies do relneho ivota. Naprklad, ak dva v knihe sliepoka
Pri tan: kuriatku pusu, mama me pri tan ihne pobozka svoju dcru, ktor pr-
pomenvajte obrzky, opisujte ich krtkymi vetami, beh pova. Text by mal by psan rozvinutmi vetami, ak podraovacie
vysvetujte, o sa deje na obrzkoch, svetia by vak ete obsahova nemal.
poiadajte diea, aby vm ukzalo znme obrzky,
pouvajte gest a pohyby. Pri tan:
optajte sa dieaa, o om chce ta,
Slnieko: ptajte sa dieaa, ako sa kto vol a o sa stalo,
S. Kapalkov, P. ejka: Dobr noc! tajte a v polovike prbehu urobte dlh pauzu, pokajte na reakciu dieaa,
S. Kapalkov, P. ejka: Kniha o nonku pri tan znmych riekaniek alebo krtkych prbehov nepovedzte posled-
n vetu alebo slovo, pokajte km ju diea dopln.
Knin klub:
J. Hj, H. Zmatlkov: Nakreslm si dom Belimex: Mlad let: Diea si prezer
M. Rzusov-Martkov: Mj mack V. Sutejev O kuriatku Pp knihu samo.
Diea opakuje slov M. Rzusov-Martkov: Zatlan hsa
a vae pohyby.
Ikar:
Z. Miler, E. Petika: Krtkove nohaviky

116 117
Kapitola 3.
o ta Jurko?
Knihy pre deti v obdob svet (30 a 36 mesiacov)
V tomto obdob sa men nielen samotn dka viet, zdokonauje sa spjanie
a ohbanie slov, rastie vekos slovnej zsoby, ale vrazne sa zlepuje i ro-
ve detskho porozumenia. Km menie diea nevid rozdiel medzi vetami
Mama umva Andrejku. a Mamu umva Andrejka. (zo sksenosti vie, e
vdy umva mama Andrejku), koncom tretieho roka u zana tieto vety jasne
odliova. Vetky deti maj sksenosti s komunikciou s inmi demi aj
dospelmi, niektor deti u navtevuj matersk kolu. Vetky nov skse-
nosti, zitky a vedomosti by sa mali odra aj vo vybranch knihch. Teraz
si u diea :
ta, prezer knihu samo a komentuje ju vetami,
spoznva dobr a zl vlastnosti postv v prbehu,
zana chpa vzahy medzi postavami,
aj na zklade prbehov sa u o pocitoch a tom, o ich vyvolva,
poka sa prenies prbeh z knihy do vlastnho ivota,
vie hovori o minulosti, ale aj o budcnosti.
Pre deti vyberme knihy so zaujmavmi prbehmi, na rad prichdzaj aj ima-
ginatvne prbehy i klasick rozprvky. Text by mal by psan inpiratvnym,
zaujmavm jazykom, o znamen, e sa v om objavuj prv prirovnania,
metafory, ale aj archaick slov, ktor v benom ivote nepouje.
Pri tan:
nechajte diea rozprva prbeh poda ilustrci,
pred tanm novej knihy nechajte diea poda obrzkov hda, o om pr-
beh bude,
skste si s dieaom niektor pase zdramatizova, zahra divadielko.
Junior: Buvik:
klkarka Barborka a jej vek starosti M. urkov: O Gukovi Bombukovi
klkarka Barborka a jej mack
Matys:
Tri prasiatka
118
Ako prispsobova knihy vvinovej rovni deaa?
Ako prispsobova knihy
vvinovej rovni dieaa?
Ak je vaa domca kninica pln knh nie prve najvhodnejch pre vvinov
stupe vho dieaa, nelmte si hlavu. Dieau mete predstavi akkovek
kniku, ak dodrte zopr pravidiel:
Spoznajte vvinov rove itateskch schopnost svojho dieaa. Vim-
nite si, ako aktvne sa diea do tania zapja a omu rozumie. Uri vvi-
nov stupe vm pome predchdzajci text.
Netajte knihu od slova do slova, ale nasledujte zujem dieaa.
Ukazujte na obrzky alebo nechajte diea ukazova na obrzky. Potom ich
pomenvajte a hovorte o tom, o v knihe vidte. Alebo si vymyslite krtky
prbeh.
Prispsobte re porozumeniu svojho dieaa. Ak tate deom na nich Diea si rado samo
vvinovch stupoch, pouvajte jednoduch slov alebo jednoduch kom- vyber knihy
bincie slov (napr. aha, kuk, bbo, hav, cica, havo pap, kaka plva, zajo zo svojej poliky.
ske). Vyhnite sa dlhm a zloitm vetm.
Mete hlas, vydvajte zvuky. Deti zbystria pozornos, ke pouj nieo
nezvyajn.
Pomenujte hlavn postavu menom svojho dieaa. Vetky deti rady taj
o sebe.
K slovm pridajte gest a pantommu. Ak mte poruke predmet, o ktorom
tate, ukte ho dieau.
Pozorujte reakcie dieaa. D vm vedie, i tate na jeho rovni alebo nie.
S tmito pravidlami na mysli mete s dieaom ta aj hocktor katalg
alebo asopis v akrni u zubra. Fantzii sa medze neklad.
119
Kapitola 4
Poruchy rei:
ke vvin rei neprebieha
tak, ako by mal...
Kapitola 4.
Je porucha vvinu rei vna vec?
Prevan vina det sa vyvja normlne a to plat aj o vvine rei. S vak nemali pasvne vykva a sa diea rozhovor, lebo vemi asto tak stratia
deti, ktor maj v tejto oblasti akosti. Zaostvanie i odchlka me by rz-
nej zvanosti a tie v rznej miere spsobova alie komplikcie. Niektor
npaditosti a odchlky s vvinovo prirodzen, samy pomin a nenechaj
iadne nsledky: naprklad krtkodob neplynulos rei alebo nesprvna
vslovnos niektorch hlsok. Inak je to v prpadoch, ak ide o poruchu, ktor
m irie vvinov svislosti: naprklad u det s vrodenmi poruchami sluchu,
s detskou mozgovou obrnou, u det zaostvajcich v rozumovom vvine
a pod. Me sa tie sta, e diea sa celkove vyvja normlne, zaostva len
v oblasti rei, v ktorej sa npadne odliuje od rovesnkov.
Re zko svis s myslenm, vnmanm, motorikou, citmi, schopnosou ta
a psa, ui sa, komunikova, presadi sa. Ovplyvuje nae sebahodnotenie
i to, ako ns vnmaj a hodnotia in. V dospelosti nm otvra prstup k vzde-
laniu a k slobodnmu vberu povolania (napr. uiteka, reportr, prekladate).
Preto naruen vvin rei nie je izolovanou poruchou, ale svis s inmi zlo-
kami celkovho vvinu dieaa.
Z hadiska vvinu rei povaujeme za rizikov dve vek skupiny det:
1. Deti s identifikovanm rizikom, kam patria deti s genetickmi poruchami
a chromozmovmi anomliami, neurologickmi ochoreniami, vrodenmi
orgnovmi odchlkami, vrodenmi poruchami metabolizmu, senzorickmi
deficitmi, atypickmi vvinovmi poruchami (autizmom), deti vystaven
toxickm vplyvom, chronicky chor deti a deti s vnymi infeknmi cho-
robami. Tieto deti vyaduj okamit terapiu prakticky od produ.
2. Potencilne rizikov deti, kde zaraujeme deti, ktorch rodiia vyslovia
vne obavy tkajce sa ich vvinu, deti rodiov s duevnou chorobou, deti
drogovo zvislch rodiov a alkoholikov, deti v rodinch s vnym gene-
tickm ochorenm, deti ako chronicky chorch rodiov, deti z extrmne
zlch socioekonomickch podmienok, deti s nzkou prodnou hmotnosou
(pod 1500g) a predasne naroden deti, alej deti s chronickmi zpalmi
strednho ucha a deti s poruchami emocionality a sprvania. Napredova-
nie a reov vvin tchto det by mal pravidelne monitorova logopd.
122
Je porucha vvinu rei vna vec?
Vetky tieto deti by mali by zahrnut do ranej intervencie, ktorej kovou
zlokou je prve rozvjanie komunikanch schopnost. Preto by rodiia
drahocenn as na stimulciu. Je v zujme rodiov, aby sa o najskr pora-
dili s logopdom. Dobr logopd nepovie nikdy mte as, prte, ke sa
diea rozhovor, ale prinajmenom doke poskytn konkrtne preventvne
rady, podrobne zdiagnostikova diea a v prpade potreby navrhn konkrt-
ny terapeutick postup.
Poas vvinu komunikanch schopnost me djs k tmto akostiam:
Nesprvna alebo chybn vslovnos hlsok (dysllia)
Nesprvnu vslovnos hlsok pozorujeme vo vvine rei prakticky u vetkch
det. Na zaiatku reovho vvinu je to prirodzen jav. Najastejie vznik
tm, e diea nahrdza jednu hlsku inou, ktor sa ahie vyslovuje (ryba =
liba, jiba, viba) alebo hlsku v slove vynechva (strom = stom). Do konca pia-
teho roka je nesprvna vslovnos niektorch akch hlsok prpustn
(napr. l, r a sykavky), niekedy aj dlhie. O chybnej vslovnosti dysllii, ktor
je poruchou artikulcie, hovorme, ak zl vslovnos pretrvva dlhie alebo
vtedy, ak diea tvor hlsku na nesprvnom mieste (napr. franczske r) alebo
inm spsobom (napr. ulanie pri vslovnosti sykaviek s unikanm vzduchu
po stranch jazyka). Chybn vslovnos treba odstrni poda odbornch rd
logopda, najlepie pred vstupom dieaa do koly. Sprvna vslovnos je
dleit na zvldnutie zkladov tania a psania v kole.
Ak u dieaa po treom roku pretrvva nesprvna vslovnos viacerch hlsok,
ak m akosti s opakovanm dlhch slov, ak slov komol (zopakuje ich vdy
in a zakadm nesprvne), ak je jeho re pre cudzch zle zrozumiten, ak
sa zd, e sa pri hovoren namha v takom prpade pravdepodobne nejde
len o nesprvnu vslovnos, z ktorej diea oskoro vyrastie, ale me s
o zvanejiu poruchu rei (naprklad tzv. verblnu dyspraxiu alebo in poru-
chu) a treba sa obrti na logopda.
123
Kapitola 4.
Logopedick pomoc vyhadajte:
ak po treom roku diea tvor hlsku na nesprvnom mieste (napr. francz-
ske r) alebo inm spsobom (napr. ule),
ak po treom roku m diea problmy opakova dlh slov, komol ich a re
je celkovo nezrozumiten,
ak po tvrtom roku m diea nesprvnu vslovnos mnohch hlsok,
ak po piatom roku m diea nesprvnu vslovnos niektorch hlsok (l, r,
sykavky: s, c, z, dz, , , , d).
Oneskoren vvin rei
Z benho ivota vieme, e kad diea sa vyvja poda vlastnho cestovn-
ho poriadku. Aj ke existuj veobecne znme tabukov hodnoty, mnoh
deti v rmci prirodzenej variability tieto medznky dosahuj skr alebo
neskr. To ist plat aj o vvine rei. Tu je variabilita ete via, lebo kvalita
stimulcie, ako aj celkov vplyv prostredia hraj rozhodujcu lohu. Variabili-
tu ovplyvuj aj vntorn initele, predovetkm faktory dedinosti a zrenia
nervovej sstavy.
Otzkou je, ako sa alej vyvjaj reov schopnosti dieaa s oneskorenm
vvinom rei. Odpove na tto otzku je zloit: z oneskorenho vvinu rei
sa me a nemus odtartova normlny reov vvin. Niektor deti sa v tre-
om roku rozbehn a oskoro dobehn svojich rovesnkov vo vetkch jazy-
kovch schopnostiach. U inch sa vvin bude alej komplikova a oneskore-
nie prerastie do naruenho vvinu rei. Preto treba oneskoren vvin rei
povaova za rizikov faktor a zaa so stimulciou rei o najskr.
Logopedick pomoc vyhadajte:
ak dvojron diea nem potrebu vyjadri svoje pocity, nekomentuje
a nerozprva, o vid, neiada mamu o opakovanie innost ani o podanie
predmetu i hraky;
v dvoch rokoch pouva menej ako 10 zrozumitench slov;
ako dvojron netvor iadne dvojslovn kombincie (bba tam, toto da a pod.)
ak diea v troch rokoch netvor jednoduch vety.
124
Je porucha vvinu rei vna vec?
Diea s naruenm vvinom rei (dysfziou)
Vvinov dysfzia je vroden porucha vvinu jazykovch schopnost. Vznik
nsledkom nesprvnej funkcie alebo pokodenia v tzv. reovch znach
kry vyvjajceho sa mozgu. Jej prvm prejavom bva oneskoren vvin rei.
Po strnke motorickej a rozumovej sa diea me vyvja celkom normlne,
ale astejie pozorujeme ahie deficity aj v tchto oblastiach. Zvyajne m
diea problm s gramatikou, t. j. pri tvorbe viet nepouva vbec alebo nie
vdy sprvne predlokov spojenia, m problmy s ohbanm slov (tvorenm
pdov), trojron deti netvoria skoro iadne svetia (maj problm s pou-
vanm spojok a spjacch vrazov). Vrazne je naruen vslovnos jednotli-
vch hlsok, asto spsoben znenou pohybovou obratnosou reovch
orgnov (jazyk, pery, ostatn svaly st). V rznej miere bva naruen i ro-
ve porozumenia dieaa a jeho schopnosti aktvne komunikova s inmi
umi v okol. Tto porucha sa d spoahlivo diagnostikova po druhom roku
ivota a vyaduje cielen terapiu v ranom veku.
Logopedick pomoc vyhadajte:
ak u dieaa pozorujete akkovek znak oneskorenho vvinu rei (pozri
vyie);
ak porozumenie rei je vrazne lepie ako reov produkcia dieaa (to, o
hovor);
ak po druhom roku slov, ktor diea tvor, s mlo zrozumiten, asto ich
komol (napr. kefa je tafa), alebo asto tvor slov len za pomoci samohl-
sok (napr. auto je auo, sliepoka pipi je ii);
ak trojron diea pri spjan slov nepouva predloky (napr. kvety vo vze
s vety vze).
Diea so zaostvanm v rozumovom vvine
(mentlnou retardciou)
Veobecn intelektulne a rozumov fungovanie dieaa s mentlnou re-
tardciou je vrazne podpriemern vzhadom na jeho fyziologick vek. Roz-
liujeme rzne stupne mentlneho zaostvania. Vo veobecnosti vak plat,
e myslenie i re dieaa s mentlnou retardciou sa vyvjaj s vraznm
a trvalm asovm oneskorovanm. Najvie rozdiely medzi normlne sa
vyvjajcim dieaom a dieaom zaostvajcim v rozumovom vvine s v pro-
cese uenia a pamti. Z vvinovho hadiska diea s mentlnou retardciou
125
Kapitola 4.
produkuje pribline rovnak gest, ale menej pri nich vokalizuje oproti zdravm
rovesnkom. Neskr je asto opakuje to ist slovo alebo frzu aj v nevhodnej
situcii. Takto diea zaostva vo vmench rol (v hre aj v komunikcii). Zried-
ka zane rozhovor samo, zvyajne len odpoved na otzky (nie je tm, kto roz-
hovor vedie). Jeho slovn zsoba je celkovo chudobnejia, vznam slov chpe
vemi konkrtne (naprklad slovo braek vzahuje len na svojho brata). Vety s
celkovo vemi jednoduch a gramaticky nesprvne. Z hadiska tvorby viet
uprednostuje vo vete tak slovosled, e to, o je pre najdleitejie, povie na
zaiatku. Preto sa zd, e vety s akopdne. Charakteristick je chybn
vslovnos, pri ktorej najastejie vynechva spoluhlsky, chyby s nestle (to
ist slovo ds raz povie ako s, inokedy ako d).
Kategria mentlnej retardcie je vemi irok a okrem rznych stupov m
i rzne formy (Downov syndrm, hydrocefalus a in). Zvyajne rodiia u od
narodenia vedia, e ich diea bude zaostva a potrebuje vhodn stimulciu.
Niekedy sa vak prejavy mentlneho zaostvania objavuj neskr.
Odborn pomoc vyhadajte:
ak pri prode alebo po om bolo diea oznaen ako diea s identifikova-
nm rizikom (pozri vod tejto kapitoly);
ak mte vne podozrenie, e diea zaostva v pohybovom, reovom alebo
rozumovom vvine (diea s potencilnym rizikom);
ak mte pocit, e diea je prli pasvne v komunikcii i hre.
Diea s autizmom
Autistick porucha sa prejavuje kvalitatvne odlinm vvinom dieaa v troch
oblastiach: oblas socilnych kontaktov a sprvania, oblas komunikcie
a oblas zujmov a aktivt (hry). Diea s autizmom neprejavuje zujem o kon-
takt s umi a dianie okolo seba. Diea m problm komunikova aj s najbli-
mi umi (nielen reou, ale aj pohadom a gestami), u niektorch sa re
nevyvinie vbec. Re dieaa asto pripomna ozvenu (nezmyselne opakuje,
o pouje), nerozumie, o mu hovorme. Jeho zujmy s spravidla obme-
dzen, priahuj ho nevedn veci a stereotypn innosti (napr. veci, ktor sa
toia alebo ligoc) a doke sa nimi dlho zaobera. Nezapja sa do hier
s inmi demi, zaostva vo vvine hrovch schopnost (hlavne v symbolickej
hre). Autizmus je irok pojem a zaha v sebe poruchy rzneho stupa.
126
Je porucha vvinu rei vna vec?
Preto sa deti s autizmom od seba lia. Rozdiel je aj v rozumovch schop-
nostiach, vea det s autizmom zaostva v rozumovom vvine. Tto porucha
sa d niekedy diagnostikova medzi druhm a tretm rokom, asto je to omno-
ho neskr (je nutn aj vyjadrenie detskho psychiatra). Diea s autizmom si
od ranho detstva vyaduje pecifick terapiu, ktor poruchu sce nevyliei,
ale me podstatne zmeni stav a sprvanie dieaa s autizmom a ivot
v rodine.
Odborn pomoc vyhadajte:
ak diea neprejavuje zujem o socilny kontakt s najblimi umi alebo
svojimi rovesnkmi,
ak diea komunikuje tak, e opakuje slov a vety, ktor poulo, v neprime-
ranch situcich,
ak diea zaostva vo vvine hrovch schopnost (predstieranej hre), m
obmedzen repertor zujmov a aktivt, ktor maj opakujci sa charakter.
Diea so sluchovm postihnutm
Sluchov postihnutie spsobuje zaostvanie v reovom vvine. V sasnosti
sa u mnohch novorodencov vykonva skrningov vyetrenie sluchu u pri
naroden, o umouje zaa logopedick starostlivos v najranejom veku.
Niekedy sa vak porucha odhal neskr diea spoiatku hrkta aj pudovo
davoce, ale nenapodobuje u svojm davotom re dospelch, lebo ju
nedostatone pouje alebo nepouje. Pre vvin rei je rozhodujci aj stupe
(nedoslchavos a hluchota) a typ (percepn, prevodov alebo zmiean)
sluchovho postihnutia. Dnes existuj modern navacie prstroje, ktor
doku pomerne dobre kompenzova sluchov straty. U je rozren aj tzv.
kochlerny implantt, ktor sa voperuje za uko dieaa a umon mu vnma
zvuky rei. i je diea vhodn kandidt, to zvis od typu poruchy a viacerch
alch faktorov. Poruchu sluchu diagnostikuje a optimlnu liebu navrhuje
lekr foniater alebo otorinolaryngolg. Rodiia by mali by dobre informova-
n, ak vhody a rizik prina rozvjanie hovorenej rei a posunkovej rei. Ak
sa rodiia rozhodn pre nhradn komunikan systmy (napr. posunkov
re), starostlivos o rozvjanie komunikanch schopnost preber pecilny
pedagg surdopd, ktor u diea komunikova pomocou posunkov. Sta-
rostlivos o rozvjanie hovorenej (orlnej) rei je prcou logopda: ak je efek-
tvna, aj nepoujce diea sa me naui komunikova hovorenou reou.
127
Kapitola 4.
Odborn pomoc vyhadajte:
ak sa vm zd, e diea v ranom veku zle pouje alebo nepouje, napr.
neoto sa za hlasnm zvukom,
ak starie diea pova televziu vemi hlasno, asto vs iada o zopako-
vanie intrukcie, nerozumie, o mu hovorte a pod.
Diea s detskou mozgovou obrnou (DMO)
Toto postihnutie vznik nsledkom pokodenia tch ast vyvjajceho sa
mozgu, ktor riadia pohyby tela. Rozliujeme viacer formy: tzv. spastick
(patologicky zven svalov naptie), hypotonick (patologicky znen sva-
lov naptie) a dyskinetick (nepotlaiten mimovon pohyby). Postihnutie
me ma rzny stupe (iaston alebo pln ochrnutie) a typ poda toho,
ktor konatiny, resp. asti tela s postihnut. Motorick postihnutie od naro-
denia alebo od prvch mesiacov ivota m za nsledok aj celkov zaostva-
nie v ranom vvine vtane komunikcie a rei, lebo pokodenie zasahuje aj
pohyby reovch orgnov. daje nie s jednotn, veobecne sa vak u det
s DMO uvdza vysok vskyt porch rei. Deti maj oneskoren vvin rei
a neskr, ke zan hovori, maj akosti s vyslovovanm hlsok (tzv. dyzart-
riu), o rob ich re ako zrozumitenou alebo plne nezrozumitenou. Mnoh
deti zaostvaj tie v rozumovom vvine (uvdza sa 25 50% det s DMO), o
obmedz vvin rei aj v oblasti porozumenia a vyjadrovania. Pre deti s ak-
mi poruchami hovorenej rei, u ktorch sa orlna re neme rozvin, je
vhodn tzv. augmentatvna a alternatvna komunikcia (AAK), ktor im posky-
tuje doplnkov a nhradn prostriedky na dorozumievanie pomocou obrz-
kov, symbolov, prpadne upravench potaovch klvesnc a pod. Kad
diea s DMO vyaduje logopedick starostlivos o najskr po naroden.
Odborn pomoc vyhadajte:
ak pri prode alebo po om bolo diea oznaen ako diea s identifikova-
nm rizikom (pozri vod tejto kapitoly),
ak mte vne podozrenie, e diea zaostva v pohybovom, reovom alebo
rozumovom vvine (diea s potencilnym rizikom).
128
Je porucha vvinu rei vna vec?
Diea s rztepom pery a/alebo podnebia
Ak sa diea narod s touto vrodenou chybou, hne po naroden je v starostli-
vosti tmu odbornkov. Tm tvor plastick chirurg, eustn ortodont (zubr-
pecialista), foniater a logopd. Zklad lieby predstavuje tzv. palatoplastika
chirurgick zkrok krtko po naroden dieaa. Na nadvzuje o. i. syste-
matick logopedick starostlivos a poradenstvo. m s intenzvnejie, tm
viac sa predde poruchm vvinu rei: oneskorenmu vvinu rei, poruche
zvuku rei, typickej nosovosti (kee as vzduchu unik cez nos) a poruche
vslovnosti (hlsky s tvoren na nesprvnom mieste). Vznamn lohu v sta-
rostlivosti o vvin rei dieaa s rztepom pery a/alebo podnebia maj rodi-
ia, ktor pracuj pod vedenm logopda pecializujceho sa v tejto oblasti.
Logopedick pomoc vyhadajte:
po naroden dieaa u logopda pracujceho v pecializovanom rztepo-
vom centre.
Vvinov neplynulos alebo zajakavos
U sme sa zmienili o tom, e v ranom detstve s prejavy neplynulosti rei
ben: diea me opakova slov alebo frzy, robi v rei prestvky, meni re
v priebehu prehovoru alebo vklada do viet hlsky. Pri vvinovej neplynulosti
rei nepozorujeme nadmern nmahu alebo psychick naptie. Avak
ben vvinov neplynulos me prers do poruchy, tzv. zanajcej zaja-
kavosti. Hlavnmi znmkami zajakavosti s zven nmaha a naptie sval-
stva pri hovoren. Diea zvyajne opakuje asti slov, nie cel slov (napr. bu-
bu-budem), predluje niektor hlsky (napr. mmmmoje) alebo niekedy nedo-
ke slovo natartova. Nepravideln je aj rytmus rei a dchanie, diea je
nepokojn, ke hovor. Takto prejavy mu na pr dn vymizn, ale op sa
vrtia. Diea si neuvedomuje, e m problmy v komunikcii, alebo si to uve-
domuje len nejasne, a preto ho na ne netreba upozorova.
Logopedick pomoc vyhadajte:
ak neplynulosti v rei pretrvvaj dlhie ako 6 mesiacov,
ak diea hovor s nmahou, napna pri hovoren svalstvo reovch orgnov
alebo krku,
ak sa v rodine vyskytuje osoba so zajakavosou,
ak si diea zana uvedomova neplynul re a trpi ho to.
129
Kapitola 4. Miesto na vae poznmky

Niekoko slov na zver

Musme kontatova, e priny viny porch rei u det nie s dostatone
vedecky objasnen. Lieba, rehabilitcia a korekcia sa zameriavaj prevane
na ich prejavy, nie na ich priny. Re je schopnos, ktor sa vo vekej miere
rozvja prostrednctvom komunikanch podnetov zo strany najblich ud
a podnetnho prostredia, ktor rodiia pre diea utvraj. Obzvl to plat pre
rodiny, ktor maj diea s poruchou rei. Tradin logopedick prstupy
vymedzovali rodiovi len pasvnu lohu pozorovatea a pomocnka. V sas-
nosti sa vie, e rodiia doku pod vedenm odbornkov vznamne rozvja
a usmerova svoje diea. Na rozdiel od odbornkov to mu robi kad de
a doma, v prirodzenom prostred. loha rodiny sa aj u ns postupne men:
vznikaj rzne rodiovsk skupiny a trningov programy, v ktorch sa rodi-
ia pod vedenm odbornkov vzdelvaj a kolia v efektvnych komunika-
nch stratgich. Takto lepie spoznvaj svoje diea, jeho potreby, vvinov
monosti a spsoby, ako rozvja jeho komunikan schopnosti. To rob rodi-
ov spokojnejmi a slobodnejmi v rozhodovan.

Preto ak mte vy alebo vai blzki akkovek pochybnosti, i vvin rei vho
dieaa prebieha tak, ako by mal, alebo vae diea m akkovek vroden
vvinov poruchu, ktor obmedzuje reov vvin, vyhadajte odbornka m
skr a porate sa v otzkach ranej stimulcie a intervencie.

130 131
Kapitola 5
Frum alebo najastejie
otzky rodiov
Kapitola 5. Problmy s vslovnosou

V logopedickch poradniach sa rodiia zaujmaj o takmer vetky oblasti Okrem toho si treba uvedomi, e diea poas reovho vvinu si uahuje
vvinu svojich det. Rzne otzky nm dvaj aj pri stretnutiach s mamami vslovnos tm, e vynechva hlsky a slabiky alebo zamiea niektor hlsky
v materskch centrch i na diskusnch frach. Mnoh sa asto opakuj za in ahie. Tieto chyby s do istho veku normlne a medzi najastej-
a prve tie sme si dovolili vybra a uvies v tejto asti knihy, pretoe verme, ie patria:
e v niektorch njdete odpovede i vy. vynechvanie hlsky na zaiatku, v strede alebo na konci slova: napr. hal
= al, Katka = kaka, dom = do,
nahrdzanie jednej hlsky druhou na zaiatku, v strede alebo na konci
slova: napr. ryba = lyba, maka = matka, pes = pet,
Problmy s vslovnosou vynechvanie hlsky v spoluhlskovch zhlukoch, napr. strko = tko,
Otzka: Moja dcra bude ma o niekoko mesiacov tri roky, ale nevie vyslovi strom = tom, kresl = kesl,
niektor hlsky. Dokedy by malo diea vedie sprvne vyslovova jednotliv vynechvanie slabiky na zaiatku, v strede alebo na konci slova, napr.
hlsky? Kedy treba vyhada pomoc logopda? Je odstrnenie poruchy veko- topnka = pnka, koloto = koto, gitara = gita,
vo ohranien? Ako mem dcre pomc naui sa sprvnu vslovnos? opakovanie slabiky, napr. voda = vovo, kok = koko,
prehadzovanie hlsok, napr. erven = evren, malinovka = malivonka..
Odpove: Kad diea je vnimon, a preto aj osvojovanie si sprvnej
vslovnosti prebieha individulne. Niektor deti sa nauia sprvnu vslovnos Z toho vyplva, e trojron diea, ktor zamiea napr. hlsky s, l a r za ah-
pomerne rchlo, in aj v troch rokoch ivota hovoria nezrozumitene. Niekto- ie hlsky, nem poruchu rei (dyslliu). Preto nvteva u logopda nie je
r deti u v dvoch rokoch vyslovuj sprvne tie hlsky, ktor v slovenskom v tomto prpade nutn. Do veku troch rokov sa logopdi nprave vslovnosti
jazyku povaujeme za najaie (napr. l, r), in sa s ich vslovnosou pasuj priamo nevenuj, pretoe nervov systm, pohyblivos reovch orgnov
aj v kolskom veku. Napriek tmto rozdielom existuje postupnos vo vvine a presnos sluchovho a zrakovho vnmania sa stle vyvjaj a diea m
vslovnosti, ktorou prechdza vina det. nrok na nesprvnu vslovnos. In je vak prstup u trojronho dieaa,
ktor nesprvne vyslovuje vea hlsok alebo niektor hlsky tvor chybne,
Na Slovensku doteraz neexistuj vskumy, ktor by presne vymedzili vek, napr. vyslovuje tzv. franczske r alebo ule (tvor sykavky s jazkom aleko
v ktorom je nesprvna vslovnos konkrtnych hlsok ete normlna vpredu medzi zbkami alebo mu unik vzduch po stranch jazyka namiesto
a v ktorom nie. Logopdi sa vak riadia istmi kritriami: v strede). Aby sme predili upevovaniu nesprvnych reovch nvykov,
Diea do troch rokov by malo vedie sprvne vyslovova hlsky n, m, p, h, nvteva u logopda je v takomto prpade vhodn. Logopd v prvom rade
t, k vo vetkch postaveniach v slove (teda na zaiatku, v strede a na konci zist, i ide o chybn vslovnos alebo nie a porad vm, ako sprvne stimu-
slova). lova vslovnos v domcom prostred.
Diea medzi tretm a tvrtm rokom by malo zvldnu sprvnu vslovnos
hlsok f, v, g, b, j, d vo vetkch postaveniach v slove. Ako rozvja sprvnu vslovnos?
Diea medzi tvrtm a siedmym rokom ivota by malo sprvne vyslovova V logopdii pouvame tzv. nepriame a priame metdy ncviku sprvnej
vetky ostatn hlsky vo vetkch postaveniach v slove. Medzi najaie vslovnosti. Medzi nepriame prstupy patr poskytovanie sprvneho reovho
hlsky slovenskho jazyka patria l a r, ale aj tzv. sykavky s, z, c, dz, , , vzoru modelu sprvnej vslovnosti. Pri tejto metde sa nevyaduje od die-
, d. Vina det dosiahne sprvnu vslovnos najneskr do 7. roka ivo- aa, aby opakovalo sprvnu vslovnos. Modelovanie je vhodn pre mal
ta. Po tomto veku u hovorme o poruche vslovnosti (dysllii). deti (do tyroch rokov), deti na nich vvinovch stupoch (napr. deti s malou
slovnou zsobou, deti s poruchami porozumenia, deti pouvajce len krtke
vety), alebo pre deti, ktor nedoku spolupracova poas truktrovanho

134 135
 Kapitola 5. Diea a televzia

ncviku. Modelovanie vykonvaj rodiia v domcom prostred. Okrem mode- Len v tchto podmienkach vzjomnch vmen m diea ancu rozvja si slov-
lovania s vhodn aj cvienia reovch orgnov hravou formou (tzv. oromo- nk, zlepova gramatiku, ui sa vhodne reagova na zmenu situcie.
torick cvienia), ktorch cieom je, aby si diea zaalo uvedomova postave-
nie reovch orgnov pri pohyboch a tvoren jednotlivch zvukov (napr. vypla- Na druhej strane, existuj pecilne zostaven programy pre deti, ktor sce
zme jazyk ako kravika, pri volan na maiku c-c-c schovme jazek do nemu obs u spomenut negatva, ale snaia sa vyui to, z oho me ma
domeka za zbky). diea itok. Aj slovensk prostredie ponka niekoko takch programov. Pr-
kladom pre najmladch divkov (pribline do 24. mesiaca veku) je seril, kde
Priame prstupy, ke sa od dieaa vyaduje sprvna vslovnos, s veo- vystupuj tyri znme postaviky. Tie rozprvaj pomaly, slov asto opakuj.
becne vhodn po tvrtom roku dieaa. Terapeut alebo rodi (pod vedenm Vykonvan innosti vhodne komentuj a nikdy nechba ani relny vstup
logopda) pracuj s dieaom poas truktrovanch cvien, ktorch pro- z benho ivota det, naprklad ukka dennch rutn, ako sa deti doma um-
gram a postupnos (hierarchia) je vopred naplnovan a odvodnen. Vo vaj, ako sa hraj s mamou pri veernom kpan a pod. truktra a charakter
veobecnosti plat, e m skr (po tvrtom roku) sa zane, tm ahie sa tejto relcie vychdza z toho, o deti v danom veku zaujma a o s schopn
nesprvna vslovnos odstrni. Odporame, aby sa odstraovanie nesprv- vnma a rozumie. Tento program vak me psobi hlpo, ak ho sleduj
nej vslovnosti zaalo aspo rok pred nstupom do koly, pretoe nesprv- starie ako dvojron deti. Pre tie s vhodnejie in programy, ktor stimuluj
na vslovnos me ovplyvni kolsk spenos v predmetoch, ako s ta- rozumov a komunikan vvin na vyej rovni, napr. programy, v ktorch sa
nie a psanie. To vak neznamen, e aj diea v starom kolskom veku nie hlavn postavy vyjadruj celmi vetami, vystupuj v jednoduchch prbehoch
je schopn naui sa sprvnu vslovnos, ak je dobre motivovan a veden. so zpletkou, pouvaj rzne slov na dan tmu, rieia jednoduch problmy
primeran veku svojich divkov, vyjadruj pocity, mylienky, nzory a pod.

Odporcovia sledovania televzie jej asto vytaj, e pri sledovan pro-

Diea a televzia
Otzka: Mj dvojron syn rd sleduje rzne detsk televzne programy. Pia
sa mu vak nielen veernky a rozprvky, ale aj rzne zvuky programov
a reklamy. Ako mm reagova? Mm mu pozeranie televzie zakza plne?
Odpove: ijeme v dobe mdi, dobe informci. Televzor, video, rdio i
pota sa stali samozrejmosou v kadej domcnosti. Nov technolgie nm
umouj kvalitnej a pohodlnej ivot, ale zrove so sebou prinaj aj vek lode alebo nekonen more i svet vysoko v horch alebo pod vodou.
vek rizik. Niektor vskumy toti dokazuj, e deti priemerne strvia pred
televzorom dve, niekedy a tyri hodiny denne. A tak prve as strven pri
televzii je pre ne najdlhie strvenm asom, poas ktorho vykonvaj len
jednu innos (ak nepotame spnok!).
Ak diea pozer televzor, pasvne vnma rchlo meniace sa obrazy
Pasvne vnmanie a rchlo plyncu re. Takto pasvne vnmanie len mlo prispieva k rozvoju
televzie len mlo rei. Pre vvin komunikanch schopnost dieaa s nevyhnutn konkrtne
rozvja re dieaa. komunikan situcie, v ktorch aktvne vystup obaja komunikan partneri.
gramov je diea ochudobovan o vlastn predstavy postv a situci,
m sa potla rozvjanie fantzie. Ak sa s dieaom rozprvame alebo mu
tame, poskytujeme mu vie monosti budova svet jeho fantzie. asto sa
to stva i dospelm: ak si najprv pretate knihu, film sa vm me pi
menej. Je preto v poriadku, ak sa televzna jeibaba dieau nepi tak ako t
z knihy. Na druhej strane, prostrednctvom mdi mete dieau ukza relne
veci, ktor zatia nemalo monos vidie naivo, naprklad rzne zvieratk,
Otzka preto nestoj tak, i dovoli deom pozera televziu, ale skr ako dosiah-
nu to, aby aj televzia dokzala vvin dieaa sprvnym smerom stimulova. Vdy
predtm, ako zapnete dieau televzor, odpovedzte si na nasledujce otzky:
o chcete, aby sa diea prostrednctvom televzie dozvedelo alebo nauilo?
(Kad rodi je vern uritm vchovnm zsadm, m vlastn filozofiu.)
Je program vhodn z hadiska veku a vvinovej rovne dieaa? (Vhodn
programy by mali rozvja to, o sa diea prve u, i ide o komunikciu
alebo rozumov schopnosti.)

136 137
Kapitola 5.
Ako me diea zska o najviac sledovanm televzie? (Najviac osohu
dosiahnete vtedy, ak pozerte zvolen program spolu. Na jednej strane
presne viete, o vae diea zaujma, na druhej strane sa s nm mete
o vetkom, o prve vid, porozprva, prpadne mu mete poskytova
vhodn komentre a vysvetlenia.)
Na zver len mal poznmka: ak si myslte, e diea vlastne ani nesleduje, o
v televzii be, a mte pocit, e je to len aksi zvukovo-obrazov kulisa, vemi
sa mlite. Rzne vskumy ukazuj, e deti nasvaj vetky informcie (aj
tie, ktor by ste mono nechceli, vrtane nsilia, pouvania nevhodnch
vrazov alebo prejavov sprvania). Preto v prtomnosti dieaa zapnajte tele-
vziu len po zven vetkch za a proti.
ast zpaly strednho ucha a vvin rei
Otzka: Detsk lekrka mjho trojronho syna povedala, e hovor horie
ako jeho rovesnci, lebo mal ast zpaly strednho ucha. Je to mon?
Odpove: Zpal strednho ucha (otitis media) je po ndche jedno z naja-
stejch ochoren detskho veku. Toto ochorenie je zvyajne spojen s tvor-
bou tekutiny v dutine strednho ucha, v dsledku oho vznik prechodn
porucha sluchu. Mnoh vedeck tdie dokumentuj svislos medzi chro-
nickm zpalom strednho ucha a oneskorenm vvinom rei. Diea si osvo-
juje reov schopnosti predovetkm prostrednctvom sluchu. V dsledku
sluchovej poruchy je diea ochudobnen o zvukov podnety, a preto sa jeho
reov vvin me oneskorova. Chronick zpal strednho ucha bez znakov
infekcie (bolesti, horky) je obzvl problematick, kee ochorenie nemu-
s by diagnostikovan niekoko tdov a mesiacov.
Ako spoznte, e diea m zpal strednho ucha? Ak m diea bolesti, chyt
sa za ui alebo si ich ah. Ak je prtomn infekcia, diea m zvyajne teploty
alebo z ucha vytek tekutina. Ak znaky infekcie nie s prtomn, diea me by
nepokojn, plaliv, me zle spva a strati chu do jedla alebo sa asto spr-
va, akoby zle poulo (napr. pova televziu hlasnejie ako obyajne, astejie
nerozumie vaim prkazom alebo vs iada, aby ste zopakovali otzku).
138
ast zpaly strednho ucha a vvin rei
Ak mte podozrenie, e vae diea trp na zpal strednho ucha, navtvte
unho lekra (otorinolaryngolga), ktor posdi stav dieaa a zane vhod-
n lieebn postup. Ak je to nutn, diea absolvuje vyetrenie sluchu a/alebo
logopedick vyetrenie, ktor zhodnot vvin rei dieaa. Vy zatia mete
pomc dieau lepie pou tak, e poas komunikcie mu budete tvrou
v tvr, budete hovori o troku hlasnejie (ale stle prirodzene) a odstrnite
ruiv zvuky okolia (ke hovorte s dieaom, vypnete televziu alebo rdio).
Nosohltanov manda a re
Otzka: Moja dvaapolron dcra m neustle ndchy, preto lekr pecialista
odporuil vybra nosn mandu. Najprv sme shlasili, ale neskr sme sa rozhodli
poka. Je opercia nutn? Me zven nosn manda nejako ovplyvni
reov vvin?
Odpove: Nosohltanov manda (adenoidn vegetcie) je lymfatick tkanivo
v nosohltane, ktorho funkciou je obrana organizmu pred baktriami a inmi
kodlivinami. Nosohltanov manda sa s vekom prirodzene zmenuje, ale
opakovan zpalov ochorenia mu tomuto zmeneniu brni. Prznakom
zvenej nosohltanovej mandle je najastejie dchanie cez sta (lebo nos
je nepriechodn), a to hlavne v spnku, ke diea chrpe, krpe zubami
alebo dochdza a ku krtkodobmu zastaveniu dchania. Z logopedickho
hadiska me nepriechodnos nosnej dutiny spsobi tzv. fufnav re. Pri
dlhodobom dchan cez sta sa zrove men pokojov poloha jazyka, ktor
netla na tvrd podnebie. V dsledku toho me dochdza k zmenm tvaru
stnej dutiny a postavenia zubov, o ovplyvuje vslovnos. Z medicnskeho
hadiska komplikciami zvenej nosohltanovej mandle mu by zpaly
nosnch dutn, hrtana a prieduiek, zpaly strednho ucha spojen s poru-
chou sluchu a pod. Preto ak sa zven nosohltanov manda neodstrni,
me sa sta zdrojom baktri a spsobova opakovan infekcie.
Z tohto strunho prehadu vyplva, e zven nosohltanov manda
predstavuje predovetkm zvan zdravotn riziko. A tak rozhodnutie o vhod-
nosti operanho zkroku je v rukch lekrov pecialistov. Ak sa chcete
presvedi o primeranosti navrhovanho lekrskeho postupu, vyhadajte dru-
hho odbornka, ktor vm ho potvrd alebo vyvrti.
139
Kapitola 5.
Bilingvizmus no i nie?
Otzka: Mj problm spova v rozhodovan sa, i mm alebo nemm so svo-
jou 6-mesanou dcrkou hovori len po anglicky, teda i je sprvne, aby vyra-
stala v bilingvlnom prostred. Kee ijeme na Slovensku, bude pre ma
nron zriec sa sloveniny, ale ak by to malo by pre u dobr, volila by som
tto cestu. Porate mi, o mm robi.
Odpove: Bilingvizmus, alebo schopnos pouva dva jazyky pri komunik-
cii v zvislosti od situcie, je v sasnosti horcou tmou mnohch rodiov.
Monos cestova, pracova alebo vzdelva sa v zahrani spolu s novovzni-
kajcimi jazykovmi a medzinrodnmi klkami, ponukami jazykovch pro-
gramov v predkolskch zariadeniach, monos vyuva cudzojazyn opat-
rovateky alebo opatrovateky so znalosou cudzieho jazyka stavaj dnench
rodiov pred dilemu, i vychovva diea dvojjazyne alebo nie. Rozhodova-
nie nie je jednoduch a rieenia mus hada kad rodina individulne.
Najnovie tdie, ktor skmaj vplyv dvojjazynosti na vvin dieaa, jasne
ukazuj, e diea, ktor ovlda dva alebo viac jazykov, m ist vhody voi svo-
jim jednojazynm rovesnkom. Dvojjazyn deti dosahuj lepie vsledky
v lohch, ktor vyaduj myslenie, kreativitu a jazykov schopnosti (napr. ah-
ie si osvojuj nov slov alebo ikovnejie narbaj so slovami). Tie sa uka-
zuje, e dvojjazyn deti lepie taj ako ich jednojazyn rovesnci. Mnoho
rodiov si vak neuvedomuje, ak skalia, prpadne rizik dvojjazynos pri-
na, ak podmienky na osvojovanie si dvoch jazykov nie s optimlne.
Rozhodnutie pre bilingvlnu vchovu by mala predchdza otvoren disku-
sia nielen medzi rodimi dieaa, ale aj rodinnmi prslunkmi, ktor bud
s dieaom prichdza do styku. V niektorch rodinch takto rozhodnutie
vychdza z prirodzenej situcie, napr. rodina ije na nrodnostne a jazyko-
vo zmieanom zem alebo kad rodi m dominantn in jazyk, ako je to
v zmieanch manelstvch (napr. Slovenka s Nemcom). Vtedy hovorme
o prirodzenom bilingvizme, ktor si vyntilo prostredie samo. Rozhodova-
nie je aie, ak ide o tzv. intenn alebo umel bilingvizmus, teda situciu,
ke jeden z rodiov hovor s dieaom nie materinskm jazykom. V kadom
prpade treba zvi niekoko faktorov, ktor ovplyvnia spenos dvojjazynej
vchovy a dosiahnut rove jazykovch schopnost dieaa. Nasledujce
otzky by vm mohli pomc rozhodn sa:
140
Bilingvizmus no i nie?
Ak je motivcia rodiov?
Pretoe dvojjazyn vchova si vyaduje dlhodob silie, dslednos a pre-
svedenie, rodiia by mali zhodnoti vlastn motivciu pre bilingvizmus. Ak
ide len o experimentovanie, spoloensk trend alebo ukku vyieho statu-
su, dvojjazyn vchova je automaticky odsden na nespech. Ak motiv-
cie s hlboko zakorenen v presveden a cten rodiov (napr. rodiia s
sami dvojjazyn, rodinn prslunci, s ktormi diea bude komunikova, ovl-
daj len druh jazyk, rodina sa bude sahova do inej krajiny alebo rodina ije
v inej krajine, rodiia maj siln jazykov a kultrnu vzbu), dobr vsledky
sa daj predpoklada.
Ak je jazykov znalos rodiov?
Rodiia by sa pri pouvan jazyka poas komunikcie s dieaom mali cti pri-
rodzene a pohodlne. V prpade umelho bilingvizmu nie je nutn, aby mal
rodi perfektn vslovnos, gramatiku a slovn zsobu, je vak nutn vemi
dobr znalos jazyka. Rodi mus by schopn zastova sa na prirodze-
nch socilnych a komunikanch vmench s dieaom (napr. mus ovlda
detsk pomenovania pre hraky, zvierat alebo ud, mal by vedie detsk
riekanky, pesniky a bsniky), ktor s zkladom osvojovania si jazyka v naj-
ranejom veku. Vemi dobr znalos jazyka tie zaha schopnos adekvtne
sa vyjadrova vo formlnych a neformlnych situcich, vysvetova, riei pro-
blmy a hovori o praktickch, socilnych a abstraktnch tmach. Len takto
jazykov znalos rodia me dostatone rozvja jazykov a rozumov
schopnosti dieaa.
Ak jazykov znalos rodia nie je dostaton, existuje riziko, e diea si osvo-
j jazyk na niej rovni (vrtane nedostatonej alebo chybnej slovnej zsoby,
nesprvnej vslovnosti alebo gramatiky). Tieto chyby i zlozvyky sa mu
natoko zautomatizova, e diea v starom veku bude ma problmy sa ich
odui. Ak sa aj v takomto prpade rozhodnete pre bilingvlnu vchovu,
zabezpete dieau mnoho sprvnych reovch modelov (rodinn prslun-
ci s dobrou znalosou jazyka, cudzojazyn opatrovateka, v priate cudzi-
nec, nvteva krajiny, zaradenie do bilingvlnej klky a pod.). Okrem toho
zdokonaujte vlastn znalos danho jazyka.
141
 Kapitola 5.
Mete dieau zabezpei dsledn kontakt s jazykmi?
Dslednos v rozliovan dvoch jazykov je asi najdleitejou zsadou
v bilingvlnej vchove. Znamen to, e nedochdza k mieaniu jazykov v jed-
nej vete alebo prehovore. Najastejia forma bilingvlnej vchovy je zaloen
na princpe jeden rodi jeden jazyk, ke kad z rodiov hovor inm jazy-
kom (napr. matka po slovensky, otec po nemecky). Tto forma poskytuje
dsledn kontakt s oboma jazykmi. Vhodn s vak aj in, menej znme
formy: jedno prostredie jeden jazyk (napr. v domcom prostred sa hovor
po nemecky, mimo domova sa hovor po slovensky) alebo jedna as da
jeden jazyk (napr. cel de sa hovor po slovensky, len posledn dve hodiny
pred spanm sa hovor po nemecky).
Nevhodnou formou, ktor nezabezpeuje dsledn kontakt s jazykmi, je mie-
Mama po slovensky, anie jazykov v zvislosti od tmy, innosti alebo zastnench osb. Takto
otec po nemecky situcia zvyajne nastva v rodinch, kde bilingvizmus je len experimentom.
V takom prpade m diea zhoren podmienky na osvojovanie si jednho aj
druhho jazyka, o sa me neiaducim spsobom prejavi aj na rozvoji rozu-
movch schopnost.
Mete dieau zabezpei dostaton kontakt s oboma jazykmi?
Diea sa najlepie u jazyk, ak v om komunikuje poas mnohch dennch
innost, ako s hra, denn rutiny, povanie hudby, tanie knh a in. Diea u, mali by ste vedie, e bilingvlna vchova prina so sebou nemal ska-
mus aktvne komunikova, aby si osvojilo jazyk, preto vytvrajte prirodzen
komunikan a socilne situcie na osvojovanie si oboch jazykov. Zvte, i
kad rodi (prpadne in dospel) m monos venova sa dieau v dosta-
tonej miere (napr. zaneprzdnen otec strvi s dieaom menej asu ako
matka). Diea sa lepie u jazyk, ak me komunikova s viacermi umi,
napr. rodiia, star rodiia, srodenci, tety, ujovia, uitelia, rovesnci at. Ak
diea nem dostaton kontakt s jednm z jazykov, konenm vsledkom
bva tzv. pasvny bilingvizmus (napr. diea rozumie nemecky, ale odpoved
v slovenine).
Mete dieau zabezpei dlhodob kontakt s oboma jazykmi?
Aby diea nestratilo aktvnu znalos jazyka, potrebuje ho pravidelne pouva.
Ak nezabezpete dlhodob kontakt s oboma jazykmi, vsledkom me by
op pasvny bilingvizmus. Ak je vam cieom dosiahnu akademick rove
znalosti v oboch jazykoch, diea potrebuje kontakt s jazykmi aj poas kolskej
142
Bilingvizmus no i nie?
dochdzky (hlavne v starom kolskom veku). Preto treba zvi dopredu, i
takto monosti vzdelvania vo vaom okol existuj.
Skutonos je tak, e vina bilingvlnych ud na svete ovlda jeden jazyk
lepie ako druh (napr. pouvaj jeden jazyk v rodine a druh v socilnych
situcich mimo rodiny). To znamen, e dosiahli zkladn komunikan
kompetenciu v jednom jazyku a akademick rove v druhom jazyku, ktor
sa stva dominantnm.
Kedy chcete zaa s dvojjazynou vchovou?
Osvojovanie si dvoch jazykov me prebieha naraz (tzv. simultnny biling-
vizmus), ak diea vyrast v dvojjazynom prostred od narodenia alebo ak
prichdza do styku s druhm jazykom v najranejch vvinovch tdich
(pred tretm rokom ivota). Tzv. sekvenn bilingvizmus nastva vtedy, ak
diea prichdza do styku s druhm jazykom, ke prv m u pomerne dobre
rozvinut (po treom roku ivota), spravidla s nstupom do predkolskho
alebo kolskho zariadenia. Vtedy as na osvojenie oboch jazykov je dlh,
ale diea me dosiahnu plne funkn dvojjazynos, ak kontakt s oboma
jazykmi je adekvtny.
Ak ste sa rozhodli, e bilingvizmus je dar, ktor chcete venova svojmu diea-
lia. Bute pripraven eli im a nevzdvajte sa predasne. Tu je niekoko z nich:
Postoje okolia. i u ide o blzku rodinu alebo irie okolie, mete sa
stretn s nzormi, ktor s zaloen na nepravdivch mtoch, napr. biling-
vlne diea sa nenau ani jeden jazyk poriadne, bilingvlne diea to m
v ivote aie, ak sa nehovor s dieaom materinskm jazykom, nikdy sa
ho nenau sprvne a pod.
Kvalita ponkanch sluieb v dvojjazynch predkolskch a kol-
skch zariadeniach. Ak chcete diea zaradi do predkolskho zariadenia,
ktor propaguje dvojjazyn vchovu, presvedte sa o jeho kvalite. Zistite si,
ak jazykov znalos v druhom jazyku maj uitelia, ak je kvalita ich peda-
gogickch schopnost, ak postupy pouvaj na jazykov vchovu, i dok-
u zabezpei nemieanie jazykov a pod.
Vvin rei. V procese simultnneho bilingvizmu sa prv slov objavuj
medzi 12. a 18. mesiacom (teda podobne ako u jednojazynch rovesn-
kov). tatisticky sa vak ukazuje, e bilingvlne deti zanaj hovori o nieo
143
 Kapitola 5.
neskr. Aj ostatn vvinov medznky mu by o nieo oneskoren (avak
stle v norme). Okrem toho, bilingvlne diea prechdza prirodzenmi vvi-
novmi tdiami, ke miea slovn zsobu alebo gramatiku oboch jazyko-
vch systmov. Treba vedie, e tieto fzy s prechodn a poas nich treba
dodriava vetky uveden pravidl bilingvlnej vchovy.
Motivcia dieaa. Diea v istom veku me odmieta hovori v nedomi-
nantnom jazyku z rznych dvodov. Zistite, o je prinou, a odstrte ju.
Nente diea hovori, ale pokste sa ho motivova prirodzenm spsobom.
Ovldanie viacerch jazykov je v sasnosti vhodou a v budcnosti
mono nevyhnutnosou. Ak ste sa rozhodli vies diea k dvojjazynosti, dr-
me vm palce.
S cumlkom alebo bez?
Otzka: Chcem sa opta, ako je to vlastne s cumlkom? Mme ho dieau
dva alebo ho radej nemme pouva vbec? A kedy je najvhodnej as
odnaui diea od cumlka?
Odpove: Cmanie je prirodzen sac intinkt. Sanie je pre kad zdrav
doja charakteristick a vemi dleit. Diea vaka nemu me prijma
potravu, pije mlieko. Pri intenzvnom san sa precviuj a trnuj vetky svaly
Cumlk brni dieau st a hrtana. Sanie ako innos sa me trnova aj pomocou sprvne
spoznva predmety vybranho cumlka.
ich vkladanm do st.
Po naroden kad mama me svojmu dieau cumlk ponknu. Jedno
diea ho vak vbec nepotrebuje, neprejav o zujem, vypuje ho. Naopak,
inmu dieau me pripomna mamin prsnk a jeho sanie ho doke upo-
koji. Rovnomern a rytmick cmanie cumlka doke diea uspa alebo
mu pomha prekonva ak situcie, ako naprklad okovanie u lekrky.
Mnoh logopdi vak tvrdia, e ak diea mus silne cma/sa pri pit (a je
jedno, i je kojen alebo pije z fae), cumlk nepotrebuje vbec, dokonca
ani na zaspvanie. Mnoh in odbornci (viac v minulosti ako v sasnosti)
plne odsudzuj pouvanie cumlka ako zlozvyk. Je to asi preto, e pou-
vanie cumlka sa ahko zvrtne na zneuvanie cumlka. Jednoznan
144
S cumlkom alebo bez?
odmietanie cumlka, ak ho diea potrebuje, sa vak me rodiom tie
vypomsti. Kee neexistuj vskumy, ktor by jednoznane potvrdili vhody
alebo nevhody cmania cumlka, kad rodi sa mus rozhodn sm, o
je pre jeho diea najlepie.
Vemi dleit je, kedy a ako cumlk pouvate
Nepouvajte cumlk ako ztku vdy, ke sa diea rozplae, alebo je nespo-
kojn, i nervzne. Nevhodn je uteova diea pomocou cumlka po kadom
jeho pde i sklaman. Ak sa stva cumlk takmto veliekom, bude pre
diea ovea aie sa ho vzda. Diea nem ma cumlk v puse neustle, lebo
mu to brni v objavovan predmetov vkladanm do st (ktor sa prirodzene
zana okolo tvrtho mesiaca ivota). U starch det nepretrit cmanie
cuma brni v pouvan rei (nemusm hovori, vak mm v puse cume).
V neposlednom rade, dlhodob cmanie cuma spsobuje chybn postave-
nie zubov, o nepriamo me ovplyvni vslovnos dieaa.
Z logopedickho hadiska m
nesprvny nvyk cmania cuma tieto nevhody:
Ak cumlk alebo faa v stach len vis (napr. diea zasp s faou v stach,
cumlk m v puse poas celho spnku), je vyuitie cumlka plne proti-
kladn a dieau kodiace! Prirodzen pokojov poloha jazyka (postavenie
za prednmi hornmi zubami) sa men: jazyk je irok, bez naptia (hypo-
tnny), le na spodnch zuboch, niekedy dokonca na spodnej pere.
Potom pri prehtan jazyk vytvra protitlak proti zubom, nie proti asnm
(ako je to v zdravo vyvjajcej sa stnej dutine). Kad lovek prehltne
denne asi 2000-krt (sliny, pitie, jedlo). Ak pri kadom prehltnut vyvinie tlak
od 1 do 3 kPa, znamen to, e diea s nesprvne postavenm jazykom za
jeden de vytla proti zubom hmotnos jednho hrocha. Preto vsledkom
dlhho a nesprvneho pouvania cumlka je zl postavenie zubov.
Oslaben jazyk, vysunut aleko vpredu (asto a medzi zubami), vrazne
komplikuje detsk re. Najvraznejie sa to prejav na sykavkch (s, , c, ,
z, , dz, d). Vsledkom je udovo nazvan ulanie.
Ak cumlk vone vis v stach, netrnuje sa ani innos pier. Pery strcaj
na sile, ktor potrebuj na to, aby zatvorili sta. Vsledkom je dlhodobo
pootvoren pusa dieaa.
145
Kapitola 5. Miesto na vae poznmky

Sastn zahranin literatra odpora odanie od cumlka do tretieho,

prpadne iesteho mesiaca ivota. V tomto veku si diea nepamt, e malo
cumlk a odanie trv len zopr dn. Okrem toho, diea zana skma pred-
mety vkladanm do st a potreba cmania a sania sa zniuje. V naej litera-
tre njdeme odporania skoncova s cmanm cumlka medzi druhm
a tretm rokom ivota. Rozumn je pouvanie cumlka obmedzova postup-
ne. Naprklad, ute pi svoje diea o najskr z pohra. Tto schopnos me-
te zaa trnova u od 6. 7. mesiaca. Pri rituli zaspvania vymete cumlk
za veern rozprvky. tajte si v posteli alebo povajte hudbu poas usp-
vania. Ak diea plae alebo je nespokojn, njdite in spsoby, ako diea ut-
i. Po treom roku by u diea cumlk nemalo pouva vbec.

o so skrtenou jazykovou uzdikou?

Otzka: Mj syn sa narodil s jazykom, ktor je okrhly, nie picat. Jeho jazy-
kov uzdika je vemi krtka. tala som, e sa uzdika prerezva hne po
prode, ale mjmu synovi ni nerobili a dokonca naa pediatrika si to ani
nevimla. o mm robi? Ovplyvn to jeho reov vvin?

Odpove: Diagnza skrtenej jazykovej uzdiky bola v minulosti mdou

a jazykov uzdika sa asto prestrihvala u v novorodeneckom veku. Na-
astie tento trend pominul, nakoko novorodenci sa rodia s vrazne kratou
uzdikou v porovnan s dospelmi, o im umouje sanie z prsnka. Rovnako
sa v minulosti prerezvanm skrtenej jazykovej uzdiky asto rieila poru-
cha vslovnosti v neskorom veku. Skutonos je tak, e aj diea s vemi krt-
kou jazykovou uzdikou doke po primeranom trningu reovch orgnov
dosiahnu sprvnu vslovnos. Take v sasnosti sa jazykov uzdika tak-
mer vbec neprerezva, ale dva sa prednos pohybovm cvieniam reo-
vch orgnov a ncviku sprvnej vslovnosti.

146 147
Kniha o detskej rei
Mal slovnk odbornch pojmov
Artikulcia = vslovnos hlsok a slov
Autizmus = vroden vvinov porucha s vvinovmi odlinosami v troch
oblastiach: v oblasti socilnych kontaktov a sprvania, komunikcie
a zujmov/aktivt; jej stupe a prejavy s u det rzne
Bilingvizmus = dvojjazynos, schopnos komunikova v dvoch jazykoch
Detsk mozgov obrna = porucha v tch astiach centrlneho nervovho
systmu, ktor riadi pohyby tela; rozliuj sa rzne formy (tzv. spastick, dys-
kinetick, hypotonick), postihnut mu by rzne asti tela, ochrnutie me
by rzneho stupa (iaston alebo pln)
Downov syndrm = vroden genetick odchlka, tzv. trizmia 21. chromoz-
mu; charakterizuje ju typick vzhad dieaa, rzne telesn odchlky a zao-
stvanie rozumovho a reovho vvinu rzneho stupa
Dysllia = porucha vslovnosti; neschopnos pouva v rei jednotliv hlsky
alebo skupiny hlsok poda jazykovej normy (napr. tzv. rotacizmus nesprv-
na vslovnos hlsky r);
Davotanie = predstupe vo vvine rei, ke diea tvor zvuky podobn hlskam
- napodobujce diea napodobuje zvuky, ktor pouje, nalauje si svoj
artikulan apart na hlsky materinskho jazyka
- pudov diea vydva zvuky, akoby sa hralo s reovmi orgnmi, nevya-
duje sa sluchov kontrola
Empatia = schopnos vcti sa do prevania inej osoby
Frustrcia = stav naptia, ak djde k prekke v uspokojovan potreby
Gesto = pohyb (spravidla ruky, hlavy), ktor nieo vyjadruje v komunikcii
Hlska = najmenia jednotka hovorenej rei
148
Mal slovnk odbornch pojmov
Hra
- funkn = diea sa hr s predmetmi v slade s ich funkciou (napr. auto tla
alebo ah za pagtik, hrebeom ee vlasy)
- manipulan = diea narba s predmetmi a skma ich vlastnosti
- rolov = diea hr rolu nejakej osoby alebo rozprvkovej bytosti (napr. hra
na mamiku, na erven iapoku)
- symbolick = skuton predmety sa v hre nahrdzaj inmi predmetmi
alebo len gestami (akoe ti pichnem injekciu)
- spoloensk = vyaduje spoluhra a dodriavanie pravidiel (napr. Pexeso)
Hrktanie = mkk hlasov prejavy dieaa v prvch mesiacoch ivota, kto-
rmi vyjadruje stav pohody
Imitova = napodobova, opakova poda vzoru
Interakcia = vzjomn psobenie
Interpretova = vysvetova, objasova, vyklada zmysel
Kochlerny implantt = sluchov neuroprotza, sprostredkujca vnmanie zvukov
vtanie rei; jedna jej as sa zavdza operane do spnkovej kosti za uchom
Komunikcia = spsob dorozumievania sa medzi umi, pri ktorom dochdza
k vmene informci; obsahuje vyjadrovanie sa (expresiu) a porozumenie rei
- nezmern/zmern = rozliujeme poda toho, i diea komunikuje neve-
dome, automaticky, alebo s vedomm myslom nieo oznmi alebo zmeni
vo svojom okol
- neslovn (neverblna)/slovn (verblna) = rozliujeme poda toho, i sa
komunikujci vyjadruje aj reou, slovami, alebo len zvukmi, pohadom, ges-
tami, pohybmi a pod.
Komunikan stratgie = spsoby, akm komunikujeme s dieaom; rozliu-
jeme efektvne a neefektvne komunikan stratgie
149
Kniha o detskej rei
Koordincia = zosladenie; napr. pohybov rk a o (tzv. vizuomotorick koor-
dincia) alebo striedania nh pri chdzi
Manipulcia = narbanie
Mentlna retardcia = patologick vvin dieaa v oblasti rozumovch schop-
nost; rozliuj sa rzne stupne: ahk, stredn, ak a hlbok MR ktor s nauen, zskan
Mimick pohyby = drobn pohyby svalov tvre, ktor menia vraz tvre
Motorick schopnosti = pohybov schopnosti
- lokomotorick = schopnos premiestova sa pohybom (napr. lezenie)
- grafomotorika = jemn motorick pohyby pri kreslen a psan
- oromotorika = jemn pohyby artikulanho apartu (per, snky, jazyka
a podnebia)
Naratvne schopnosti = rozprvask schopnosti, porozprvanie zitku
alebo prerozprvanie rozprvky
Oneskoren vvin rei = re, prv slov, prv vety sa objavuj neskr, ale
jazykov schopnosti maj normlny profil (nejde o poruchu napr. gramatickej
stavby rei alebo porozumenia)
Percepcia rei = vnmanie rei; nepredpoklad automaticky aj porozumenie
Porozumenie = chpanie obsahu rei; rozliujeme porozumenie vznamu
slov a porozumenie rei ako takej, ktor vyaduje aj ovldanie gramatiky
Prehovor = vpove; to, o osoba hovor (nemus by cel veta)
Produkcia (slov, rei) = hovorenie, vyjadrovanie reou (expresia)
Rztep pery a/alebo podnebia = anomlia vvinu tkaniva pery a/alebo pod-
nebia poas vntromaternicovho vvoja, zanechvajca otvor; spsobuje
typick nosovos zvuku rei a poruchu vslovnosti
150
Mal slovnk odbornch pojmov
Re orientovan na diea = osobitn typ rei, ktor pouvaj dospel v komu-
nikcii s demi; vyznauje sa najm zjednoduenm, krtkymi vetami, speva-
vou meldiou at.
Reflex = zkladn reakcia organizmu na vonkaj alebo vntorn podnet; roz-
liujeme nepodmienen reflexy (napr. krik), ktor s vroden, a podmienen,
Rutiny = znme, ben a opakujce sa innosti; rozliujeme rutiny v hrch
(napr. stavanie vee z kociek), denn (kpanie, jedenie), socilne (napr. vari-
la myika kaiku, pozdrav a pod.)
Skrning sluchu u novorodencov = vyhadvanie novorodencov s pokode-
nm sluchom; ide o vyetrenie pomocou tzv. otoakustickch emisi, ktor trv
niekoko mint, je objektvne a diea nie je potrebn uspva liekmi; takto sa
d zachyti akkovek porucha sluchu u pri naroden
Spolon pozornos = situcia, ke osoba (napr. matka) a diea spolone
nieo vnmaj a ich zrak smeruje na t ist vec
Stlos predmetu (objektu) = poznvacia schopnos, ke diea vo veku okolo
6.8. mesiaca u chpe, e vec existuje, aj ke zmizla z jeho pohadu (napr.
kocky v katuli, bba pod prikrvkou a pod.); pri otzke Kde je? diea ukry-
t predmet aktvne had
Vnmanie = poznvacia schopnos, ktor umouje dieau rozoznva pred-
mety a javy vo svojom okol; rozliujeme zrakov, sluchov a alie formy vn-
mania poda receptorov
Vokalizcia = produkcia zvukov
Vmena rol = v komunikcii reou je to striedanie rol hovoriaceho a po-
vajceho; u det sa nemus vyjadrova len reou, ale aj striedanm v hre alebo
innosti v zmysle raz ja, raz ty (napr. striedanie sa pri stavan vee alebo
kotan lopty)
151
Mal slovnk odbornch pojmov Miesto na vae poznmky

Vvinov dysfzia = vroden porucha v tzv. reovch znach mozgu; diea si

nedoke osvojova materinsk re ahko a rchlo pri normlnej inteligencii
a podmienkach zo strany prostredia; akosti sa prejavuj najm v tvorbe slov
a viet a asto aj v porozumen rei, prp. aj v alch oblastiach vvinu

Vvinov neplynulos = opakovanie slov a zarky v rei pri hovoren, obja-

vujce sa medzi druhm a piatym rokom ivota; vysvetuj sa nezrelosou pro-
cesov tvorby rei na jednej strane a potrebou dieaa vyjadri u pomerne zlo-
it mylienky na druhej strane; nepovauj sa za poruchu rei

Zajakavos = ast zarky v rei, sprevdzan opakovanm a predlovanm

ast slov, sprevdzan nadmernm naptm a nmahou hovoriaceho; pova-
uj sa za poruchu rei

152 153
Kniha o detskej rei Pouit literatra

Pouit literatra Mikulajov, M. Rafajdusov, I.: Vvinov dysfzia. Bratislava, 1993.

Bernstein, D. K. Tiegerman, E.: Language and communication disorders
in Children. Merrill Publishing Co., Columbus, 1989. ISBN 0-675-21005-4
Dietenmeier, M. - Steindlmller-Werz, E.: So frdere ich mein Kind so lernt
mein Kind richtig sprechen. Berlin, Ravensburger 2002. ISBN 3-332-01350-5
Dvok, J.: Logopedick slovnk. r nad Szavou, 2001.
ISBN 80-902536-2-8
Ekonin, D.B.: Detskaja psichologija. Moskva, Upedgiz 1960.
Kapalkov, S.: Vvin jazykovch schopnost po slovensky hovoriacich det HarperPerennial 1994. ISBN 0-06-273176-9
na zklade Laheyovej terie. Dizertan prca. Pedagogick fakulta UK,
Bratislava 2002
Koch, J.: Vchova kojence v rodin. Praha, Avicenum 1977
ISBN 80-900445-0-6
Paul, R.: Language disorders from Infancy through adolescence. Assessment
and intervention. Mosby, 1995. ISBN 0-8016-7927-3
Piaget, J. Inhelderov, B.: Psychologie dtte. Praha, Portl 1997.
ISBN 80-7178-608-X
Rossetti, L. M.: Communication intervention: birth to three. Singular, 2001.
ISBN 0-7693-0093-6
Walther Nathanson, L.: The portable pediatrician for parents. New York,
Weistuch, L. Lewis, M.: Language interaction intervention program:
a workshop curriculum for parent training. Tuscon, Communication
Skill Builders 1991.

Leach, P.: Your baby and child from birth to age five. New York, Alfred A.
Knopf 1994. ISBN 0-679-72425-7

Lechta, V.: Symptomatick poruchy rei. Bratislava: Univerzita Komenskho,

2000. ISBN 80-223-1395-5

Lechta, V.: Koktavost. Komplexn pstup. Praha, Portl 2004.

ISBN 80-7178-867-8

Manolson, A.: It takes two to talk. A parents guide to helping children

communicate. A Hanen Centre Publication, 1992. ISBN 0-921145-02-0

Matjek, Z.: Prvnch 6 let ve vvoji a vchov dtte. Praha, Grada 2005.
ISBN 80-247-0870-1

Mikulajov, M. Kapalkov, S.: Terapia naruenho vvinu rei. In: Lechta,

V. a kol., Terapia naruenej komunikanej schopnosti. Vydavatestvo Osveta,
Martin 2002. ISBN 80-8063-092-5

154 155
Miesto na vae poznmky Miesto na vae poznmky
Miesto na vae poznmky Miesto na vae poznmky
Kniha o detskej rei
2005