Archív nedeľných čítaní a homílií.

Ak chceme niekomu povedať niečo veľmi

dôležité, použijeme príklad. Príkladom sa povie
najviac. Túto skúsenosť majú aj kňazi, ktorí sú
často pri stretnutí veriacich milo prekvapení, ako
si zapamätajú príklad z homílie, aj keď odznel
pred mnohými rokmi.
Túto skutočnosť veľmi dobre poznal aj
Ježiš, preto často vo svojich rečiach používal
príklady alebo podobenstvá. Inak tomu nie je
ani v dnešnú nedeľu, a preto, že odznelo
podobenstvo, vieme, že Ježiš chce niečo veľmi
dôležité povedať. Toto podobenstvo je teda
rozpovedané Ježišom, ktorý sa nachádza v dome
Šimona, farizeja. Prinášame ho vcelku pre jeho
krásu:
Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k
stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom
dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k
jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala
mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v
duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je
to hriešnica." Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odvetil: "Povedz,
Učiteľ!" "Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý
päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho
bude mať radšej?" Šimon odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu
povedal: "Správne usudzuješ." Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto
ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala
moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som
vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým
olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi
miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje." A jej povedal: "Tvoje hriechy sú
odpustené." Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Ktože je to, že aj hriechy
odpúšťa?" On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!".
"Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje."
Iste všetci chceme mať v duši pokoj a túžime počuť Ježišove slová: Tvoje hriechy sú odpustené. Musíme
však urobiť to, čo oná žena: pokľaknúť a otvorene priznať svoju vinu. Legenda hovorí, že kdesi existuje jazero
sĺz, ktoré je napájané zo všetkých strán sveta potôčikmi z plačúcich ľudských očí, ktoré slzia kvôli svojim
hriechom. Sú tam slzy ľudí, ktorí museli hľadieť na zlo páchané ľudskou rukou, slzy poblúdených, ktorých
cesta k Bohu bola veľmi ťažká, slzy podvedených, ktorí nikdy nenašli to, čo stratili, slzy zradených, ktorých nik
nedokáže potešiť... Sú tam slzy tých, ktorým zobrali česť a nemohli sa brániť, takže nik sa ich nezastal, slzy
oklamaných, ktorým nik nevráti ich práva, slzy vykorisťovaných a zotročovaných, slzy vyznávačov a
mučeníkov, ktorých mená nik nepozná...
Ale zo všetkých sĺz sú najcennejšie slzy Vykupiteľa sveta, ktoré tiekli kvôli tým, o ktorých platila, platí a bude
platiť jeho smutná výčitka: Ty si nechcel. Ak žije na svete človek, ktorý nepociťuje ľútosť nad hriechmi, nech
ide k jazeru sĺz a osvieži si oči slzami iných. Vtedy jeho oči uvidia zlo, ktoré páchal a konečne zvlhnú slzami
ľútosti a napokon sa dotknú sĺz Spasiteľa.
Zamyslime sa dnes nad sebou a nad tým či naše oči, ale najmä srdce, sú zvlhnuté slzami
ľútosti nad svojimi hriechmi. Prosme Pána, aby nás oslobodil od snahy pretvarovať sa a
nahovárať si, že sme lepší, ako druhí. Prosme o milosť, aby sme prestali byť ľahostajní a
nikdy nezabudli, že mnoho sa odpúšťa tomu, kto veľa miluje.