Professional Documents
Culture Documents
Dominik Želinský - Ako Skrotiť Príbeh?
Dominik Želinský - Ako Skrotiť Príbeh?
Tieto úvahy sú, samozrejme, pochopiteľné. Odmena nikdy nie je iba čistou obchodnou
transakciou (ak niečo také v nejakom vesmíre existuje), ale symbolickým
komunikatívnym aktom. Napokon, niečo napovedá už samotná suma – rovný milión,
teda číslovka, ktorá sa v bežnej komunikácii používa ako synonymum nemerateľnosti.
To by som teda nespravil ani za milión, hovoríme, mysliac tým, že niečo také by sme
nespravili ani za nič. Už len preto netreba hneď pristúpiť na vykostenú pragmatickú
interpretáciu, ktorá v politických vystúpeniach vidí iba konflikt o moc alebo premyslenú
snahu oklamať naivných voličov. Je nutné pozrieť sa na obsah a súvislosti tohto gesta.
Základný rámec situácie bol v momente vyhlásenia odmeny definovaný spôsobom, akým
bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vykonaná a mediálne prezentovaná.
Chladnokrvná dvojitá vražda (zarátajme napríklad aj neskôr spochybnený symbolický
odkaz, nábojnice poukladané vedľa tiel) skutočne nepatrí do kontextu
východoeurópskej krajiny 21. storočia. Oveľa viac sa hodí do príbehov z prostredia
divokého západu, talianskej či ruskej mafie. Nie náhodou povedal Michal Vašečka, že
premiér na neho pri vyhlasovaní odmeny pôsobil ako „šerif z divokého západu“. Ďalší
rámec, ktorý sa v médiách vynoril, sú slovenské 90. roky. Inými slovami, ide
o „chronotopy“, v ktorých štátna moc nie je konsolidovaná a konkurujú jej iné mocenské
štruktúry.
Cieľom gesta bolo verejne prezentovať odpoveď, ktorej podoba rezonuje práve s týmto
rámcom. Má formu odmeny, pretože jeho autori ju vyhodnotili ako zmysluplnú
vzhľadom k spôsobu, akým bola vražda vykonaná a prezentovaná v médiách. Finančná
odmena je ako taká mimoriadnym opatrením, ktoré sa vymyká štandardnému procesu
vyšetrovania – napokon, ak občania majú vedomosti o spáchaní trestného činu, je ich
povinnosťou políciu iniciatívne informovať. Odmena hovorí, že štátny aparát sa chce
prispôsobiť situácii, v ktorej je jeho pôsobnosť limitovaná, a chce konsolidovať moc
prostredníctvom mimoriadnych opatrení. Forma výzvy určuje logiku, podľa ktorej sa
utvára podoba odpovede. Chcete divoký západ? Budete ho mať. Divákom je pritom
jasné, že táto situácia je dočasná a smeruje k tomu, aby sa všetko vrátilo do normálneho
stavu.
Vojna svetov
Prečo však musí byť gesto adekvátne situácii? Táto rezonancia medzi symbolmi vo
verejnom priestore je dôležitá preto, aby aktéri dostali pod kontrolu celý príbeh zločinu,
ktorý sa v médiách začal utvárať okamžite po tom, čo na verejnosť prenikli prvé
informácie. Každý proces interpretácie je tvorbou príbehu, odhaľovaním kauzálnej
sekvencie, ktorá k udalosti viedla, identifikáciou hlavných a vedľajších postáv, ich
rozdelenie na hrdinov a zloduchov. V tomto prípade sa už len z povahy práce jednej z
obetí pridala aj morálna diagnóza celej spoločnosti.
Je to preto, že Gašpar už v tomto príbehu určitú rolu hrá. Proti mladému novinárovi
stoja dekadentní mafiáni, skorumpovaní politici a policajti, ktorí podľahli nevkusným
lákadlám bohatstva (nedostatok kultúrneho kapitálu u nich zdôrazňuje napríklad Michal
Havran). Jadrom príbehu sa tak stáva súboj dvoch svetov: dobra, skromnosti a čistoty s
amorálnosťou, bohatstvom a dekadenciou. Túto symbolickú opozíciu medzi Kuciakom
a politikmi je pritom, v záujme zachovania sily príbehu, dôležité ochrániť pred
symbolickým znečistením. Príkladom tejto ochrany môže byť radikálna reakcia
novinárov na náznak, že by v príbehu vraždy mohli zohrať rolu drogy, hoci ich polícia
ani priamo nespojila s obeťami. Ochrana, samozrejme, nie je vedomá ani pragmatická –
drogy sú jednoducho vo väčšine kultúrnych okruhov prisilný negatívny symbol, ktorý by
mohol devalvovať morálny apel príbehu.
Ako však vidíme v priamom prenose, príbehy, ktoré sa vo verejnej sfére utvárajú, sú,
najmä vo svojich počiatkoch, krehké. Nie je nemožné zvrátiť ich, ak sa politickým
aktérom podarí vybrať spôsoby reakcie, adekvátne už existujúcim elementom týchto
príbehov – zostáva im dúfať, že s trochou šťastia nebude ich vyjadrenie vzápätí
spochybnené nečakanými udalosťami. Práve v týchto intenciách je nutné rozumieť aj
Ficovej miliónovej odmene. Nielen bývalý premiér, ale aj celá jeho strana má od chvíle,
keď sa začali v médiách utvárať prvé interpretácie, extrémne negatívnu pozíciu. Cieľom
jeho vystúpení je preto, celkom logicky, rozvinutie už existujúceho príbehu novým
smerom, ktorý by zmysluplne predefinoval jeho pozíciu.
Aby tieto gestá fungovali, musia rezonovať s už stabilizovanými prvkami príbehu. Len
tak je totiž možné dostať ho pod kontrolu a spraviť zo vznikajúcej spoločenskej traumy
moment víťazstva a očisty. V situácii mimoriadnej vraždy sa mohlo zdať, že prekročiť
štandardný rámec vyšetrovania a štylizovať sa do roly šerifa v zemi bez zákona môže
byť adekvátne riešenie, ako chytiť nelichotivý príbeh za uši. Ďalšie riešenie Fico
predviedol, keď sa pokúsil presunúť pozornosť zo samotného vyšetrovania na údajný
pokus o prevrat, z ktorého obvinil Georgea Sorosa. Inak povedané, presunúť sa do
defenzívy pred údajnými protislovenskými živlami. Ako sa však prakticky ihneď ukázalo,
pre Fica a možno i celú jeho stranu napokon fatálne, skrotiť silný príbeh nie je vôbec
jednoduché.
Dominik Želinský
Autor je sociológ