Gustáv Murín

Mafia na Slovensku

V tejto knihe nečakajte ​iadne prekvapujúce odhalenia. V​etky tu opísané osoby a udalosti u​ sú
verejnosti známe a ich činy boli priebe​ne zverejňované v rôznych slovenských í českých médiách. Mnohé
z tých článkov, správ, reportá​í i komentárov ste iste čítali, počuli i videli. Ale skutočné prekvapenie je v
tom, ​e a​ ked sa história krvavých 90. rokov predostrie v skratke, uvedomíme si, akým peklom sme vlast-
mt pre​li. Táto kniha posiela vtedaj​ích mafiánských aktérov aj kh krvavé vládnutie do histórie s nádejou, ​e
takéto brutálne kriminálne zjavy a ich činy sa u​ nikdy nevrátia.
5
AKO TO ZAČALO

​ omreli, zomriem..,” lo boli jediné slová, ktoré e​te dokázal vyslovi​ jeden z desiatich mu​ov, ktorí sa
Z
stali tercom najväč​ej masakry v dejinách slovenského zločinu. I​lo o povestný gang pápayovcov z
Dunajskej Stredy.

KARTY BOLI ROZDANÉ

Večer sa jedenásti členovia gangu stretli uprostred mesta v bare Fontána. Sedeli na poschodí v
re​taurácii a hrali karty Nikdy predtým neboli v​etci takto pokope a nikdy predtým sa nezi​li neozbrojení a
bez ochranky. Zrejme mali rokova​ s predstavitežmi inej skupiny a vo svojom hlavnom stane sa cítili
absolútne bezpečne. Jeden z nich. Béla Écsi (to meno si zapamätajme, e​te o ňom budeme poču​), sa okolo
siedmej hodiny večer zdvihol a povedal, ​e ho hra u​ nebaví. Odi​iel do blízkeho kasína a to mu zachránilo
​ivot.

Oslatní zostali vo Fontáne a pokojne sa bavili ďalej. Okrem ​éfa skupiny, tridsa​triročného Tibora
Pápaya zvaného Papa foe, v bare sedeli: Pál Abrahám (29, prezývaný Gíres), Zoltán (28) a Erik (23)
Csehovci, ​tefan Csóka (25, Čoki), Zoltán dodány (39, Ma​i), Tibor Kardos (33, Fényelvu), Róbert Sár-ko​i
(32, Kopas), Norbert Varga (24, Bólényi), a Peter Rosa (25). Toho posledného prezývali E. T. alebo
​tartér, preto​e mafiánom ​tartoval autá,ke<ísa obávali, ​e im do nich niekto nain​taloval trhavinu.

Mohlo by​ asi ​tvr​ na osem večer, ked do Fontány vtrhli traja ozbrojenci,

​ zemi! Toto je policajná akcia!” zreval po slovensky bez výrazného prízvuku jeden z nich. Zvy​ní
K
dvaja vybehli na po* schodie a bez výstrahy začali páli​ z kala​nikovov. Títo mu​i boli v maskáčoch a
svetlých vestách, na hlavách mali čierne kukly Na prvý pohžad pripomínali policajtov a nikto nemal čas
sledova​ ich dlh​ie.

Obaja vystriežali do Pápayovho gangu v priebehu jednej či dvoch minút po dva zásobníky Dokopy 113
výstrelmi popravili Papa Joa s jeho spoločníkmi. Polom zbehli dolu a spolu s kumpánom, ktorý zatiaž
dr​al v ​achu osadenstvo prízemia, zmizli v tme. Po ich krvavej náv​teve zostalo na podlahe baru devä​
mŕtvych mu​ov a desiaty zomrel o niekožko hodín neskôr v nemocnici. Ten, čo bol v ich hierarchii
najpodradnejsí. ​tartér, mal najviac odvahy Nepodriadil sa rozkazu domnelých policajtov a jediný ostal
stá​. Zato jeho telo rozstriežali na nepoznanie. Keď sa ​okovaní hostia a personál spamätali, zavolali na
políciu.

​. Ani neviem, ako sme sa dostali von,u povedal pre Moment jeden z hostí. ​Viem len to, ​e sme be​ali po
Hlavnej ulici, oproti nám u​ uháňalo policajne auto, potom som začul trúbenie sanitky Boli to najstra​nej​ie
chvíle môjho ​ivota, moja priatežka sa do rána triasla a zúfalo plakala, nemala odvahu ís​ ani k lekárovi.,.”
ó
7
CENTRUM JE INDE

​PORTOM K MAFII

Slovenské podsvetie má niekožko zvlá​tností. Predov​etkým ostalo od začiatku a​ doteraz v slovenských

rukách. Kým v susedných krajinách prevládli priamo ruské gangy (v Čechách si kúpili celé Karlovy Vary
ako enklávu na odkladanie vlastných rodín do bezpečia), u nás ​len” kontrolovali situáciu cez svojich
emisárov. Ako pí​e Ján Karásek v článku Zrod mafie: ​Zaujímavým faktom je, ​e na​e organizované skupiny
majú relatívne samostatné postavenie. Hoci sa v krajine etablovali mafie z cudziny, nikdy tie slovenské
reálne nevytláčali. Skôr prichádzalo k vzájomnému prepájaniu a ku kooperácii. Samozrejme, ​e i k
odovzdávaniu know-how, ktorého mali zločinci zvonku priam na rozdávanie.”

Druhou pozoruhodnos​ou je, ​e hlavné mesto Slovenska sa len na krátky čas kražovania Miroslava
Sýkoru stalo aj hlavným mestom zločinu. Predtým aj potom bolo centrum mariánskej moci inde. Prvým, a
pre obyvatežov najhor​ím, sídlom podsvetia sa stala Dunajská Streda. Tu dosiahla moc mafie svoj vrchol
v okázalej brutalite a zdanlivej beztrestnosti.

Tu mô​eme aj dokladoval* tretiu výraznú črtu slovenského podsvetia prevzatú spontánne zo ​truktúry
ruských klanov. Tá delí jeho aktivity na dve zlo​ky - ​ekonómov” a ​vojakov”. Korektnej​ie by bolo nazýva​
ich podvodníkmi a zabijakmi. Ak v prvom prípade do​lo na začiatku k výraznému premie-​aniu aktivít
podsvetia a predrevolučných zbohatlíkov, v druhom prípade existovali aspoň spočiatku isté pravidlá a
normy, ktoré by sme vzdialene mohli prirovna​ k vojenskej disciplíne. Bola to doba, keď v Dunajskej
Strede za vojakov vládol Milan ​ipo​, ekonómom bol Tomá​ Vida.

lán Karásek v článku Zrod mafie pí​e: ​Základňa pre potenciálnych páchatežov existovala u​ pred rokom
1989. U? vtedy u nás operovali partie zaoberajúce sa veksžovanim, nelegálnou výrobou alkoholu,
pa​ovaním cigariet, kráde​ami vozidiel. Postupne sa spájali, na vežkých sídliskách vyrastali rovesníci,
ktorí spolu drali nohavice na rovnakých pieskoviskách i v ​kolských laviciach. V men​ích mestách zase
dominovali roz​írené príbuzenské korene.”

Prirodzenou základňou podsvetia (ako som to v knihe Mafia v Bratislave opísal v samostatnej
kapitole) sa stali silové ​porty. Dunajská Streda patrila k názorným príkladom.

Dunajská Streda bola známa silným zápasnickým oddielom s vynikajúcimi ​portovými výsledkami,
ktoré ho vyniesli medzi zápasnícku ​pičku v celom Československu. Mali tu juniorského majstra sveta,
medailistov z MS, ME a iných medzinárodných podujatí (napríklad Zoltán Hodosí sa u​ ako veterán stal v
brazílskom Riu de Janeiro majstrom sveta v zápasení vožným ​týlom). Táto selektívne nazbieraná základňa
sily (ich tréner si za ​iakov vyberal hlavne typy povestné brutalitou) sa po páde socializmu stala oficiálne
prakticky nevyu​itou. ​port sa dostal na perifériu záujmu ​tátu a v​etka natrénovaná agresivita sa obrátila
proti najbli​​iemu okoliu. Prakticky v​etci, vrátane trénera, pre​li na dráhu zločinu. Do ich čela sa postavil
Milan Sipo​. Jeho najvernej​ími bojovníkmi boli Sátor, Szamaránsky a Szerencsés.
E​te o nich budeme poču​.

EKONÓM NA SCÉNE

K​EFTY ZA KA​DÉHO RE​IMU

[e pozoruhodne, ​e v podsvetí sa zo v​etkých silových ​portov najviac osvedčili zápasníci. Medzi nich
patrili aj bratislavskí bossovia z presláveného ​portového oddielu Dunajplavba - Svoboda, Takáč,
SurovČík a Kri​anovič. D​udisti a karatisti vypadli v selekcii brutality, preto​e filozofie ich ​portov vedú
skôr k vyhýbaniu sa násiliu. Boxeri hrali len podradnú úlohu a a​ neskôr ​zahviezdílž kickboxcri. V tomto
smere mali zápasníci v Dunajskej Strede evidentný náskok. Nič by im to v​ak nebolo platné, keby nena​li
​ekonóma” Tomá​a Vidu, neskôr prezývaného Bankár či Advokát.

Vida pracoval za socializmu v maďarskom závode Ikarus na výrobu autobusov. Mal v​ak vy​​ie ambície.
Zarába​ dokázal dokonca aj na tom, ​e v tej dobe boli u nás plné papiernictva písacích potrieb, hlavne
farbičiek, ktoré boli v Maďarsku nedostatkovým tovarom. Tak ich pa​oval člnom cez Dunaj. V Maďarsku
sa tie​ po roku 1989 zoznámil so v​etkými formami nelegálnych k​eftov, ktoré sem priniesli ruské gangy z
bývalého ZSSR. Prispôsobil stratégiu ruského zločinu na​im podmienkam tak úspe​ne, ​e si získal aj ich
re​pekt. Pri stretnutiach v Budape​ti mu prestreli červený koberec od auta a​ k vchodu do hotela. Neskôr mu
významne pomô​u v boji s Papa )oem.

Ani ideálne spojenie bojovníkov a bez​krupulôzneho ekonoma e​te nerozhodlo o úspechu. Chýbal im
kapitál. A ten na ​itnom ostrove na​li v najväč​ej koncentrácii z celého Slo-\ruska. Úrodná pôda tu u​ za
socializmu priná​ala nevídané zisky pestovatelbm papriky, melónov a inej zeleniny. Podža pieh ladu
bankových vkladov v ​iadnom slovenskom okrese nebolo u​ za socializmu v bankách tožko peňazí ako v
Dunajskej Strede. Najbohat​í žudia na Slovensku u​ vtedy vlastne podnikali, akurát nemali do čoho vklada​
kapitál. Príli​ honosné bohatstvo sa za socializmu nenosilo, bolo podozrivé, pri​ahovalo pozornos​
verejnosti aj kriminalistov. Úspe​ný pestovatež lak akurát minul niečo na vtedy populárnu ladu alebo si
postavil chatu. Do zahraničia ís​ nemohol a luxusný tovar si nemal kde kúpi​. Rovnako na tom bola
stranícka nomenklatúra, ale aj mäsiari, krčmári a rozličná miestna elita. U h kapitál teda po Ne​nej
revolúcii roztočil najodvá​nej​ie k​efty a transakcie dimajskoslredskcj mafie.

KEĎ VTÁČKA LAPAJÚ…

… pekne mu spievajú. Aj začialok mafiánského podnikania na ​ilnom ostrove sa podobal dobre

znejúcej pesničke. Tri elementy sa spojili pre zdanlivo jasný vzájomný prospech. Vida prichádzal s
nápadmi, ako zmno​i​ kapitál počestných
socialistických zbohatlíkov. Zbohatlíci priniesli milióny. A ​i-po​ zasa zabezpečoval silovú zlo​ku - na
ochranu, aby k​eft prebehol* ako bol naplánovaný. Po prvých úspechoch boli v​etci spokojní. A​ neskôr
vysvitlo, ​e len jeden sa mô​e smia​ naposledy

Na vysvetlenie slačí jednoduchý príklad. V​etci zbohatlíci privítali malú privatizáciu, ked
najobžúbenej​ie boli holandské dra​by - tento nápad u​ musel niekto z předvídavěj​ích mafiánov podsunú​
komusi v parlamente, kde sa konieckon-cov zjavili prapodivné typy zástupcov žudu a niektorí lam stra​ia
dodnes! Mafiáni zabezpečili socialistickým zbohatlíkom, aby si mohli vybra​, čo chcú privatizova​ za
najni​​iu mo​nú cenu. V​etkých potenciálnych konkurentov zastra​ili. Tak pri​iel bývalý socialistický mäsiar k
svojmu mäsiarstvu a krčmár ku krčme. Potiaž v​etko klapalo.

Neskôr pri​li mafiáni s lákavou ponukou - pasované cigarety a hlavne čistý alkohol zo zahraničia, ktorý
sa u nás len nafža​koval a doplnil esenciami. Nakoniec pri​li nálepky - d​in, borovička, h r U​ ko vi ta. V​etci
boli nad​ení. Len​e po čase pri​li mafiáni do podniku, kde sa pa​ovaný alkohol predával, a u​ im nestačilo, ​e
lu v​dy hodovali zadarmo. Chceli podiel na zisku z toho, čo dohodili. E​te to nebolo výpalné> len platba na
polceste, zatiaž lo nazývajme v​imne. la tebe, ty mne. Časom nároky stúpali, a kým sa podnikatelia
spamätali, u​ boli v pasci, z ktorej nebolo úniku. Nemali sa komu s​a​ova​, vecž sami boli namočení v
podvodoch a záva​nej kriminalite. To bolo pre 90, roky charakteristické. Ka​dý, kto si myslel, ​e žahko
zbohatne, bol nakoniec potrestaný, iba​e nie ​tátom. Mafiáni z nich vy​mýkali aj lo posledné.

PRÍKLADY ZO ​IVOTA

Týchto prípadov boli vtedy slovky, ale jeden bo! zvlá​​ poučný.

Mladí man​elia sa rozhodli podnika​, no akosi sa im nedarilo. Vtedy pri​li mafiáni s lákavou ponukou -
poskladajme sa na kamión s pa​ovanými cigaretami a o zisk sa podelíme. Tak​e podnikajúci man​elia
namiesto zaplátania vlastných dlhov e​te zobrali poslednú hotovos​ (navy​e si aj po​ičali) ,i ​li do tejto rulety
Peniaze odovzdali, kamión pri​iel, ale rozdelenie zisku sa akosi odkladalo. Man​elia u​ boli naozaj v
úzkych. On sa teda rozhodol zájs​ za sprostredkovatežom tohto k​eftu a opýta​ sa, kde sú peniaze. Vtedy ho
​ena videla naposledy. O pár dni na​li jeho mŕtvolu pohodenú v poli. Zvlá​tne znamenie - bol vyzutý To
znamená, ​e vchádzal do príbytku jemu známych osôb. Odtiaž ho u​ len vyniesli. A na tie topánky zabudli.

Pre tento príbeh je príznačné, ​e man​elka neskôr pri kontrole účtovníctva zistila, ​e na tom vôbec neboli
tak zle, aby a​ tak hazardovali. Ale u​ bolo neskoro. Mafiáni boli pevne rozhodnutí dosta​ z majitežov
kapitálu, ktorý im pomáhal rozbieha​ nekalé k​efty, úplne v​etko. Niektorí sa v​ak bránili a​ do poslednej
chvíle.

Dvaja spoločníci urobili chybu, ​e si od mafiánov po​ičali peniaze. Ked me​kali s platením dlhu, pri​li
pokuty. Odhodlali sa vzia​ si úver, dokonca zalo​i​ nehnutežnosti, ale u​ bolo neskoro. Pokuty rástli
geometrickým radom a pôvodný nedoplatok u​ bol pä​násobne splatený Vtedy dostali návrh prepísa​ firmu
na človeka určeného mafiánmi. Zdráhali sa, firma prosperovala a verili, ​e ak vydr​ia tento tlak, skôr či
neskôr sa týchto pijavíc zbavia. Bucf konečne zasiahne ​tát, alebo sa mafiáni sami navzájom postriežajú. V
krajnom prípade počítali aj s vlastnou smr​ou, ale podnik chceli zachova​ rodine ako dedičstvo, a preto
urobili aj prvé právne kroky. Nerátali v​ak s mafiánskou brutalitou. Mafiáni ich raz v noci uniesli, odviezli
do lesa a prikázali im kopa​ si vlastný hrob. Nezabudli ich pri tom poučova​,aby kopali kvalitne, lebo čím
rovnej-​ie budú steny, tým pohodlnej​ie sa im tam bude le​a​ naveky. Dobre sa zabávali a nakoniec sa na
zúbo​ené obete vymočili. A​ po tejto lortúre sa e​lc naposledy opýtali, či si to s tým prepisom ich firmy
predsa len nerozmysleli. Zúbo​ení majitelia nemuseli ani dlho rozmý​ža​, maliáni presadili svoje.

Rýchlo zbohatnú​ v 90-rokoch (čo bolo takmer v​dy na hrane zákona) nebolo dobré na ple​. Pri​ahovalo
pozornos​ ostrých chlapcov. Tak skončila aj iná dvojica prosperujúcich mäsiarov. V čase najväč​ej slávy
mali vily, luxusné autá, príle​itostne aj milenky, chodievali na exotické dovolenky a mohli hosti​ svojich
známych ako králi. Potom dostali ponuku, ktorá sa neodmieta - opä​ prepis majetku. Ale oni odmietli.
Jeden ostal po strežbe na vozíčku. Druhý prepísal väč​inu majetku na mafiánov a zvy​ok na man​elku, ktorá
sa s ním rozviedla. Dnes je to somrák, chodí po sídliskových krčmách, zbiera nedopité poháre piva a buď
mu za to nalejú, alebo si aspoň tie zvy​ky odpije sám.

Takto sa skončili mnohé podnikatežské sny…

NASTUPUJÚ BIELE KONE

Na začiatku mafiánských k​eftov sa v​dy zdá, ​e v​etci budú spokojní. Dunajskoslredská mália prebrala a
vylep​ila nápad, na ktorý’ pri​li hned po roku 1989 cigánske kriminálne klany. Tí boli e​te takí hlúpi, ​e na
faktúru ​nakupovali1* (ale, samozrejme, nikdy nezaplatili) tovar zo socialistických skladov na seba alebo
svojich príbuzných. Tak​e pochyta​ ich nebol problém.

Potom pri​li mafiáni a dotiahli k​eft do dokonalosti. Skupovali v​etko, čo sa hromadilo v skladoch
​tátnych podnikov. Tie toti​ e​te stále plnili plán výroby bez ohžadu na odbyt. A ten bol po rozpade ZSSR a
strate ruských trhov mizivý. Riaditelia podnikov sa preto spočiatku te​ili, ako sa im obchody zasa rozbehli.
Zápasnicky gang z Dunajskej Stredy toti​ nakupoval takmer v​etko (cukor, múku, konzervy, montérky .íl
topánky) a vo velkom. Neboli, pravda, jediní. V Dunajskej Strede zo začiatku takto ​podnikal” takmer
ka​dý. Zo zásob krachujúcich ​tátnych podnikov začínali rás​ nové firmy - obchody so stavebninami,
prepravné a ​pedičné firmy, obchodné spoločnosti. Prvý tovar, s ktorým začali obchodova​, bol v​dy
získaný na faktúru a bez platenia. Zápasníci v​ak začali preva​ova​ tým, ​e vyu​ili metódu ​bielych koni” a cez
nich začali koordinova​ v​etky takéto k​efty vo svojom dosahu.

V konečnom dôsledku boli teda spokojní v​etci. A najviac naivní hlupáci, ​ivotní skrachovanej bez
rodín, priatežov -i práce, ktorých zo dňa na deň obliekli do fajnových oblekov, pridelili im auto aj ​oféra,
kanceláriu a vežmi slu​ný plat. Ten nakoniec aj tak minuli v baroch či nevestincoch mafie. To si ..biele
kone11 vyhadzovali z kopýtka e​te zdanlivo slobodne.

Spokojní boli vlastne aj riaditelia tých podvedených podnikov. Vcd boli ​tátne - a čo u​ ​chudák” riaditež
zmô​e proti organizovanému zločinu? Výroba tak be​ala ďalej, platy, dokonca aj prémie boli
zabezpečené… A e​te u​etrili na skladnom a likvidácii prebytočného tovaru.

Samozrejme, najspokojnej​í boli zápasníci. A​ na malé problémy

LIMITY SLOBODNÉHO PODNIKANIA

 Na​li sa toti​ aj takí naivní, čo si mysleli, ​e teraz, v ekonomike vožného trhu, sa mô​u do takéhoto k​eftu
pusti​ aj sami, bez zápasu íckej pomoci.

S jedným takýmto tvrdohlavcom to bolo pomerne jednoduché. Rozhodli sa mu tú hlavu rozbi​ čelným
nárazom dvoch áut. Na zdanlivo samovra​ednú misiu sa pripravil zabijačky ​oter dávkou kokaínu, aby lep​ie
zná​al prípadnú boles​. A keď so svojím terénnym d​ípom dobre orámovaným ​elezom vo​iel vyhliadnutému
podnikatežovi do protismeru, ten nemal ​ancu. Na základe policajného vy​etrovania ​lo o dopravnú nehodu -
čelná zrá​ka dvoch vozidiel. Vodič d​ípu priznal vinu a bol odsúdený na dva roky nepodmienečne. Akurát,
​e to nebol ten, čo ​oféroval (s kokaínom v ​ilách by iste dostal viac). Na miesto doviezli iného zápasníka,
ktorý ani nemal vodičský preukaz, a teda ani nikdy nejazdil. Mal to by​ jeho vstup do gangu mafiánov. Po
tom dávno tú​il, ale nemal povahu na násilné činy, bol skôr dobrák. Po odsedení dvojročného trestu mu
sžúbili bohatstvo a uznanie celého gangu. Keď sa potom domáhal sžúbenej odmeny, skončil pri
zavla​ovacom kanáli za I ?urujskou Stredou s dvoma strelami v hlave.

I íruhý tvrdohlavec bol ​a​í orie​ok. Kvôli nemu do​lo k noc-nej naháňačke rýchlych áut a​ po prestrelku
pred obchodným 4 mi rom Merkúr. Podnikatežov ​ivot skončil viacerými strelami odzadu. Na druhej
strane bol zápasník postrelený povrchovo ​Ť! ko​u v oblasti brucha. Policajné vy​etrovanie preto ukončilo
prípad ako legálnu sebaobranu s pou​itím zbrane. V skutočnosti ​éf popravného komanda pred príchodom
policajtov /hranou zavra​deného podnikateža strelil vybranému mafiánskému vojakovi dobre mierenú ranu
do oblasti brucha.

Neboli to, samozrejme, jediné obete takturačných k​eftov, žo čase sa polícia predsa len spamätala a
bolo treba pozame-la​ stopy. V okrese Dunajská Streda je odvtedy nezvestných 113 osôb - na ich mená bol
zakúpený tovar bez uhradenia faktúr v stovkách miliónov korún. Nikto z nich sa nena​iel, t Ikrem jedného -
telo toho posledného z tria najčastej​ie vyu​ívaných koní (Hukovský, Semsei a Posmyk) bolo nájdené
pohodené na skládke odpadu za Dunajskou Stredou. Aj mafiáni sa dr​ia hesla - po pou​ití zahodi​!

PRVÉ OHROMUJÚCE K​EFTY

S jedlom rastie chu​. Bol čas rozbehnú​ biznis naozaj vo wlkom. Vida pri​iel s metódou nelegálneho
obchodovania \ pohonnými hmotami, osvedčenou u Kusov. Dajú sa žahko mie​a​ a v​ade na svete podliehajú
zdaneniu, iba​e rôzne de* riváty sú zdaňované rozdielne. To je lá u nás dnes u​ známa kauza LVO - žahké
vykurovacie oleje. Mo​né cesty k enormnému zisku sú dve. Prvá mo​nos​ je primie​a​ do I.YO prísady; ktoré
dočasne vykazujú kvalitu vykurovacej nafty, a ​a​i​ z rozdielu cien. Druhá stojí na rozdiele zdanenia LVO
(kde je minimálne) a nažty (kde je, naopak, ​tátom umelo zvý​ené) a pri dovoze aj vývoze sa deklaruje v​dy
výhodnej​í druh paliva.

Túto činnos​ vdaka Vidoví roz​írili mafiánski zápasníci na dodávky LVO a nafty do Maďarska. Takmer
nevyčerpatežné zdroje mali v Slovnafte a v Petrocheme Dubová, Tu je príklad takéhoto obchodu; zo
Slovnaftu bolo do Maďarska pre odberateža so sídlom na Panenských ostrovoch a s rusky znejúcimi
menami majitežov objednaných 5 700 ton nafty. Len pre predstavu, ​e naozaj neboli trochári - na ich
prepravu bolo treba 1 14 vagónov. Palivo bolo expedované, ale k úhrade nikdy nedo​lo. Odberatež
predlo​il fax, ktorý údajne dostal a na základe ktorého expedoval zásielku spä​ do Slovnaftu. Fax poslala
slovenská firma a deklarovala v ňom údajné splnomocnenie rokova​ v zastúpení Slovnaftu a ​iadala
objednávateža o vrátenie predmetnej zásielky, keď​e ide o nekvalitný výrobok, ktorý nespĺňa po​adované
normy a bude nahradený iným.

Tých 114 vagónov plných nafty viac nikdy nikto nevidel. Ani maďarské či slovenské ​eleznice. Celú
transakciu krvi konáte]’​sprostredkovacej” firmy menom Rukovský

MÁME NA VIAC

/.nie to neuveritežne, ale aj zločinci hžadajú v​dy žah​iu , i-slii. Obchody s LVO boli megaúspe​né a
hlavne spočiatku m-krvavé (kým sa matláni sami nerozhádali) oproti prácnemu vytlkaniu výpalného od
podnikatežov, medzi ktorými sa vidy na​iel nejaký kverulant, ktorého bolo treba ​umravnit”’. A aj napriek
lejto výhodnosti sa na​iel e​te žah​í spôsob, ako oris​ k stovkám miliónov korún. Do reperloáru zločincov,
ktorí začínali s rozbitými nosmi v zápasm’ckej aréne, pri​li pois​ovacie a úverové podvody. A tu sa darilo
e​te viac. Naj-m.i ak máme tých správnych žudí na správnych miestach. Tu MI dva príklady.

Maliózovia nahlásili ako poistnú udalos​ kráde​ dvoch kamiónov s návesmi plne nalo​enými cigaretami.
K odcudzeniu pozoruhodne nadstandardně poisteného nákladu aj kamiónov malo dôjs​ z hangárov jednej
dunajskosíredskej lirmy. U​ / prvej obhliadky miesta činu bolo zrejmé, ​e ide o podvod. Poistené predmety
sa nenachádzali na určenom mieste a bo-l.i .spochybnená aj ich samotná existencia. Napriek v​etkým lýmto
pochybnostiam v​ak bola poistná suma ​tyridsa​ miliónov korún nakoniec vyplatená. Nikto zo zodpovedných
si záhadne nev​imol, ​e pred vstupnou bránou do spomínaného hangáru bol odstavený pokazený cestný
valec, ktorý nebolo mo​né posunú​, a teda ani zaparkova​ kamióny do hangáru n.i jednu noc, počas ktorej ich
mal niekto ukradnú​.

Ale k omnoho väč​ím peniazom sa dalo prís​ aj s omnoho men​ou námahou. Nastrčené osoby si vzali
dvestomiliónový úver na výstavbu luxusného hotela. Zhodou okolností v lesnej blízkosti skládky odpadov
za Dunajskou Slredou. Ani

jedna splátka nebola uhradená a bicie kone, na ktoré bol úver vybratý, zmizli bez stopy. Dodnes stoja
vedža tej skládky odpadu zvy​ky betónového skeletu hotela ako pomník vtedaj​ieho spôsobu podnikania.

DUEL TÓTH - MUSZKA

Tu JE RAJ

Toto si mohol poveda​ začiatkom 90. rokov ka​dý člen zápasnického gangu v Dunajskej Strede. Peniaze
tiekli prúdom a e​te sa vežmi nevra​dilo, najmä nie navzájom. A​ kým nepri​iel Tibor Pápay, zvaný Papa Joc,
ktorý bol dovtedy len malým, sna​ivým zlodejíčkom. Potom nastalo peklo.
(20. MÁJ 1997-11. JÚL 1997)

Na vrchole svojej moci ovládal gang z Dunajskej Stredy te-i ilórium od Trenčína cez Topožčany,
Partizánske, Nitru, Lcvi-u’, Lučenec a​ po Rimavskú Sobotu. Na juhu Slovenska neboli v​ak jediní. ​ivo
bolo aj na východ od ich územia.

Dňa 20, mája 1997 v Čiernej nad Tisou na Hlavnej ulici pred barom Panda výbuch nastra​enej nálo​e
odpálenej diažkovým ovládačom zabil ​éfa civilno-bezpečnostnej slu​by ž.inda-Slovakia a zároveň ​éfa
gangu z Krážovského Chlmca

Júliusa Tótha. Tólh skonal pred vlastným podnikom, barom s rovnakým menom, aké dal vlastnej CBS-
ke (civilno-bezpečnostnej slu​be). Nálo​ bola umiestnená vo výplni dvier starého ​iguli a vybuchla vo
chvíli, ked Tóth nastupoval do vedža stojaceho vozidla značky Hyundai. Smrtiaci stroj okrem trhaviny
obsahoval aj klince a skrutky,ktoré nielen telo Tótha, .11** i jeho auto prederavili ako re​eto. Podža
neskor​ích výpovedi v procese s černákom, ​pecialista, ktorý sa takto postaral o Júliusa Tótha, pri​iel do
Čiernej nad Tisou z Banskej Bystri-. c Volali ho Tichá smr​.

Keď​e Tólhovým najväč​ím a najsilnej​ím protivníkom v boji O ovládnutie trebi​ovského okresu bol
Peter Muszka, boss druhej skupiny, tólhovci celkom logicky predpokladali, ze za Tóthovu smr​ je
zodpovedný pravé on.

​ uszka je mŕtvy!” Kmóciami diktované výkriky pred barom Panda v Čiernej nad Tisou i sžuby pomsty
M
nad hrobom V Krážovskom Chlmcl sa splnili u​ po niekožkých tý​dňoch.

V piatok 11. júla 1997 medzi 14.00 a​ 14.30 na​li pri cesle vedúcej z Liptovského Hrádku do
Podbrezovej mŕtvolu tri* dsa​ročného Petra Muszku. Telo le​alo v priekope, pribli​ne desa​ metrov od cesty
číslo 1/72 na lavej strane vozovky v smere Podbrezová - liptovský I Irádok v katastri obce Vy​ná Boca v
okrese Liptovský Mikulá​. Miesto nálezu sa nachádza na polceste medzi Banskou Bystricou a Popradom,
na horskom priechode Čertovica. A práve tieto dve meslá boli vtedy strediskami vežkých organizovaných
skupín z podsvetia. |e teda viac ako pravdepodobné, ​e Muszku zavra​dili na východe a telo previezli na
miesto nálezu pre s​a​enie vy​etrovania.

ZÁHADA ZABUDNUTÉHO KRAJA

..Skade sa vzala ich sila? Neviem. Boli to úplne be​ní grázli-KÍ” povedal pre Nedežnú Pravdu
nemenovaný trebi​ovský policajt, ktorý práve v Krážovskom Chlmci dlhé roky slú​il.

V roku 1994 vznikla bezpečnostná slu​ba Panda. Teraz

v lete u​ zamestnávala podža niektorých informácií vy​e sto mu​ov. Vrátane mnohých funkčne vy​​ích aj ni​​ích
bývalých policajtov. Komu a aké slu​by ponúkala táto malá armáda, je pre mňa záhadou. Najma preto, ​e
Krážovský Chlmcc je jedna velká dedina. Stále si myslím, ​e bolí len nejakými koňmi, kiorveh tu niekto
nasadil/1
 Organizované skupiny pi​tožníkov sa na tomto ..divokom Východe” začali objavova​ v roku 1992
súbe​ne s holubovca-mí v Ko​iciach. Blizka hranica s Ukrajinou lákala mo​nos​ou pa​ovania žudí, zbrani aj
drog.

Začalo sa to nevinne a začali to dvaja synovia svojich starostlivých mamičiek. Július Tólh si v roku
1990, vďaka postaveniu svojej matky na mestskom úrade, otvoril denný bar s názvom Panda v centre
mestečka. Peter Muszka sa v tom čase vrátil z výkonu trestu a rozhodol sa so svojou partiou
znepríjemňova​ ​punďákom” ​ivot Nepracoval ani nepodnikal, a predsa mal peniaze na nákladný ​ivot a
luxusné autá. Regionálnemu denníku Korzo na otázku, z čoho teda ​ije* v septembri 1996 odpovedal, ​e z
dedičstva svojej matky .i výhier v kasíne. Stret týchto dvoch kohútov bol na takom malom priestore priam
nevyhnutnos​ou.

Priznajme si - väč​ina obyvatežov Slovenska v ​ivote nepočula o Krážovskom Chlmci, a neby​

pozoruhodného mafiánského duelu, ani by na to nemala dôvod. A predsa sa v yo. rokoch v trojuholníku
medzi Krážovským Chlmcom, Vežkými Kapu​anmi a Čiernou nad Tisou zrodilo silné zázemie
organizovaného zločinu.

HRA SO ZÁPALKAMI

Tóth prvý raz narazil, keď sa pod hrozbou zabitia pokú​al od maďarského podnikateža M. L. L. dosta​ 8
miliónov forintov v hodnote 110 tisíc dolárov. Vďaka následnému vy​etrovaniu sa dostal na pár mesiacov
za mre​e. Len čo sa vrátil, celil ohnivému útoku. Dňa 17. augusta 1996 zhorela slu​obná felícia CBS Panda-
Slovakia a v ten istý deň horelo a) u náčelníka Mestskej polície vo Vežkých Kapu​anoch. O deň neskôr
zasiahli plamene aj auto bývalého advokáta Júliusa Tótha.

Odveta pri​la vzápätí- Dňa 20. augusta 1996 zhorelo auto priatežky Petra Muszku. Jeho priatežovi
Karolovi Sz. zhorel bavorák a o pár dní mu to panďáci e​te osladili ručnc-slručnc. Zároveň zhorelo auto
Muszkovho advokáta. V nasledujúcich troch mesiacoch výbuchy po​kodili dva rodinné domy patriace
Muszkovým priatežom. Pozoruhodné je, ​e tesne pred zničením boli poistené… Ďal​iemu Muszkovmu
kamarátovi hodil ktosi granát rovno do obývačky.

Tóth mal dojem, ​e má navrch a mô​e si u​ dovoli​ v​etko. Od istého ​. K. si po​ičal 30 tisíc (996 cur),a keď
ich ten ​iadal vráti​, dosial priamo v sídle CBS Panda-Slovakia rukolapné vysvetlenie, ​e nemá otravova​. O
pár dní sa Tóthovi na ulici zú​enej pre rozkopávku neuhla avia ​oférovaná Jánom S.. Tótha tožká neúcta
naozaj rozčúlila. Neskôr v priebehu dna poslal za previnilcom dve autá z Pandy a tie sa aviu pokú​ali
vytlači​ z cesty. Celú akciu spestrovali výstrelmi smerom ku kabíne vodiča. Zdalo sa, ​e krážovstvo (úliusa
Tótha a jeho bandy bude aspoň na juhu Zemplína večné, A​ pri​iel 20. máj 1997 a jeden profesionálne
načasovaný výbuch. Ale to u​ vlastne poznáme. A nielen z tohto duelu, v ktorom niet ví​azov, i^eby piedsa
istá spravodlivos​, na ktorú sa ​tát akosi nezmohol?

Veci do​li lak daleko, ​e poslanec NR SRa primátor Královského Chlmca István Pásztor oslovil v rámci
interpelácii ministra vnútra SR źudovíta Iludeka s tým, ​e panďáci vo svojej arogancii u​ zatieňujú aj
autoritu policajného zboru. Správajú sa leda ako ​tát sám pre seba. Čo je pravá charakteristika malú-. Ako
príklady uviedol ​násilné vys​ahovanie rómskych ob-.anov z nelegálne obsadených rodinných domov v
okolitých dedinách, zastavovanie motorových vozidiel na území mesta v nočných hodinách a kontrola
dokladov a vystatovanie sa /branami na verejnosti”, lúlius Tóth sa na narýchlo zvolanej tlačovke voči
v​etkým obvineniam ohradil a ​iadal od primátora ospravedlnenie. Tento spor vyrie​ila jeho násilná Miii​.
Keby vtedy zasiahla polícia v rukách ministra za HZDS, mohol ​i​, hoci aj za mre​ami lednu reakciu ​tátu to
v​ak predsa len vyvolalo. Podža informácií vtedaj​ieho riaditeža KR ž Z v Ko​iciach Andreja Komana sa
začal urýchlene pripravova​ zákon o civilno-bezpečuostných slu​bách, preto​e boli ..nekontrolovatežné,
sústreďovali sa v nich nielen zbrane, ale aj podozrivé osoby a stávali sa potenciálnym semeniskom I rest
nej činnosli”. Zákon mal urči​, kto bude kontrolova​ činnos​ takýchto slu​ieb.

Tenlo králky príbeh jc poučný aj v lom, ​e je esenciou ma-h.inskeho ​ivota v skratke. Pôvodne
nenápadných grázlikov ktosi vytiahne na čas na výslnie moci, kde celkom stratia súdnos​ a naozaj si
myslia, ​e lie ich stromy porastu viac ne​ do neba. Rozklad ​tátnych ​truktúr a skorumpovanos​ niektorých jej
predstavitežov im dávala pocit absolútnej moci ​t beztrestnosti. A v okamihu, keď na nich zdanlivo nik
nemal, prichádza zákonitá roztr​ka. Tóih vyletel rovno do ​neba” vo veku. keď sa ​ivot dospelého mu​a e​te
len začína. Muzsku popravili ako 30-ročncho, A to len, aby obaja potvrdili staro-čia známe české
príslovie: ​Kto čim zachází, tím i scházź.”

R S. Jedenás​ rokov po smrti týchto nezmieritežných rivalov sa v megaprocese s Mikulá​om Cernákom

objavila iná verzia tohto duelu. Sám Cernák toti​ priznal, ​e bomba, ktorou skončil ​ivot Júliusa Tótha, bola
zmontovaná v jeho gará​i! ​Montérmi11 boli bratia Mellovci (Karol a Ivan), Karol Szalmáry a Ján ​ovčík,
prezývaný Tichá smr​, lebo toho veža nenahovoril. On bombu aj odpálil, ked z blízkeho bytu pozoroval,
kedy sa Tóth priblí​i k autu. V byle v​ak zanechal odtlačky prstov, a preto ho na ​iados​ Mellovcov mal
Černák ukrýva​, kým sa situácia neupokojí,

Černák s tým podža vlastnej výpovede, samozrejme, nemal vôbec nič spoločné. Skrátka, V jeho gará​i
sa občas niečo zmontovalo, a ajhža, bombička, navy​e smrtonosná. To v​ak podporuje odvá​nu teóriu, ​e
Černák vo svojom ​a​ení na post bossa v​etkých bossov jednoducho vyu​il známe rímske príslovie: Rozdežuj
a panuj! Tým, ​e pomohol na druhý svet Tóthovi1Mpandací” mu u​etrili prácu likvidáciou Muszku,ako
domnelého útočníka* Ak aj v tom nemal prsty Černák cez svojho miestneho emisára Karola Szatmáryho…
Muzskovci toti​ pre​li po smrti bossa pod jeho velenie.

Podstatné je, ​e kým sa oba gangy - náhle a definitívne zbavené velenia - spamätali, u​ nebol taký
problém vysvetli​ im, ​e boss je len jeden…

BRATISLAVA-HLAVNÉ MESTO

ZLOČINU

Čím men​ie je územie* ktoré chce mafia ovládnu​, tým vaesí teror si tam dovolí. Mália v Prahe zabíjala
cielene, aby presadila konkrétne zločinecké zámery. V Bratislave, aby ukázala svoju moc. V okresnom
meste Dunajská Stretla zabíjali, lebo sa im chcelo. Tu aj vymysleli najbrutálnej​iu formu vra​dy. Vybranú
obe​ postřelili zospodu cez análny otvor, tak​e nezomrela okam​ite a jej kati mali zábavu z toho, ako sa zvíja
v obrovských bolestiach. Kcd’​e napriek tomu neupadne okam​ite do bezvedomia a doká​e e​te komunikova​,
mô​u sa jej pýia​… A obe​ ochotne odpovedá a pýta si smrtiacu ranu. Tú poskytli a​ potom, ked sa
dozvedeli, čo chceli,

PRVÍ NA RANE

Keď hovoríme o mafii na Slovensku, nemô​eme obís​ hlavné mesto. A keď​e podrobne som o tamoj​om
podsvetí písal v knihe Mafia v Bratislavě, 1989 - /999, Dekáda zločinu a tresla, lak si postavenie
Bratislavy na zločineckej mape Slovenska predstavme aspoň stručne.

V bývalom Československu za komunistov vládli podsvetiu cigánske klany. V Čechách to bol

napríklad klan Antonína Belu, v Bratislave to boli piati bratia Suchánkovci, tie​ Stoj-kovci, ale hlavne
traja bratia Dani​ovci - Tuti, Papas a Don-go. Tí patrili k najbrutálnej​ej ponovembrovej mafii. Boli to
veksláci (valuty a bony spočiatku predávali hlavne staré babky, lebo boli nenápadnej​ie, oni len
dohliadali) a ​ruličkári” (peniazmi zlo​enými do ruličky zmiatli kupca valút tak, ​e dostal len bezcenné
papieriky).

Točili vežké peniaze a mali tak kapitál do nového re​imu. Vyu​ili vežký hlad hlavne po elektronických
výrobkoch z Rakúska, keď bol oficiálny predaj valút limitovaný. Vtedy mali raj, ale u​ okolo roku 1993 im
priamy import týchto výrobkov na Slovensko k​efty zhatil. A tak sa preorientovali na výpal -níctvo.
Vladimír, prezývaný Tuti, mal ako prvý zavies​ výpal -né v hlavnom meste Slovenska.

Svoju moc a nepostihnutežnos​ Dani​ovci predvádzali tým najprimilivnej​ím spôsobom. V re​tauráciách

zásadne neplatili. A ak sa niekomu z nich zapáčila náu​nica náv​tevníčky re​taurácie, jednoducho jej ju z
ucha vytrhol. Brutalita bola ​pecialitou najmä Tutiho, bol to namakaný svalnáč a navy​e leták - kokainista.
Mal kopu peňazí a ​iadne zábrany. Dokázal znásilni​ vybrané dievča bud priamo na diskotéke, alebo ju
odtiaž stiahli, či chcela alebo nie. S ostro nabitou pi​tožou v ruke nútil vybranú obe​, aby na ňom
predviedla na verejnosti orálny sex hoci aj pred svojím priatežom. Obom pritom i​lo o ​ivot. Tých
znásilnených nebolo málo, ale netrúfali sa ani len ozva​, nieto e​te poda​ trestné oznámenie. Bol schopný
prís​ na zastávke električky k dievča​u a poveda​: ​Predaj rifle, Čo má​ na sebe, ale hned.” ž.udia sa ich báli.

Skutočne ich v​ak ​preslávila” a​ ich spektakulárna smr​.

žakmer na pravé poludnie, o 12.37, dňa 6. júla 1995 v Bratislave na ​tefanovičovej ulici, pred kri​ovatkou
so ​ilinskou ulicou, do​lo v blízkosti nástupného ostrovčeka električiek k výbuchu červeného Citroenu BX
14. Vnútri sedeli bratia

Vladimír (39) a Jozef Dani​ovci (43), známi pod prezývkami Tuti a Papas. Ich telá zbierali policajti v
okolí výbuchu po kúskoch. Tak sa aj tí, čo e​te o existencii domácej mafie netu​ili, dozvedeli, ​e Bratislava
sa stala hlavným mestom tohto typu zločinu na Slovensku. ​lo o prvý prípad ​verejnej popravy”
mafiánského typu.

DAL​Í MAFIÁNSKI BRATIA

Eduard a Róbert Diničovci boli rovnako arogantní, ale ich zločiny u​ boli pre​pekulovanej ​i e. Svoje
bohatstvo a moc zalo​ili po Ne​nej revolúcii v roku 1989 na rozklade ​tátneho ?1 szmáckeho majetku. Tak
sa Diničovci zmocnili ​mláde​níckeho hotela” Junior na ​trkovci v Bratislave* a to prenájmom na tridsa​
rokov Tu rozlo​ili svoj hlavný stan. A tu aj rozohrali nebezpečnú hru s tajnou slu​bou SIS, ktorá sa za
mečiarovskej éry stala sprostredkovatežom medzi vtedaj​ou vládou n podsvetím.

V erotickom salóne bratislavského hotela Junior, kde sa Diničovci a ich verni stretávali* boli podža
viacerých zdrojov nain​talované kamery, ktoré slú​ili na tajné nakrúcanie známych a dôle​itých žudí v
krajine. Zaujímavej​ie materiály s žahkými slečnami sa vyu​ívali na ich diskreditáeiu. Podža

Ivana Ivanoviča Mi​ka, údajného bossa ukrajinskej mafie na Slovensku, ​lo aj o materiály kompromitujúce
niektorých príslu​níkov SIS za Lexovho vedenia. ​la som Kdkovi hovoril, aby sa do toho nezaplietal,”
tvrdil pre SME Mi​ko. ​Na moje odporúčanie kamery v erotickom salóne Edko zru​il, ale po naliehaní
(aroslava S. (Svéchotu, námestníka SIS?, pozn. aut.) ich o mesiac opä​ obnovil.”

Zlatou baňou pre Diničovcov boli tzv. holandské dra​by, ktoré by sa neuskutočnili, keby niekto v
parlamente nechcel takto legalizova​ rozkrádanie spoločného majetku. Vlastnili aj vtedy vychytený
diskoklub a bordel Richardo. Krčmu U Eda (podža Diniča) na Wolkrovej ulici prevádzkoval Róbert. Z
majiteža obchodu TKžA vytĺkli prepis celého majetku na seba.

Robili aj ochranku na diskotékach - napríklad v Pimitrov-ke vedža vtedy vychyteného Queens Pubu.
źahký zdroj príjmov na​li aj pri novozavedenej hre bingo. Tých, čo vyhrali, dôrazne upozornili, ​e s
tožkými peniazmi nie je bezpečné odís​. Ale ak obetujú polovicu výhry, poskytnú im ochranu a​ domov.
Mnohí nakoniec zaplatili.

Diničovci boli tie​ prvi, ktorí po páde Mcčiarovej vlády pochopili, ​e ich čas beztrestnej rabovačky sa
konči, a pokúsili sa s nakradnutým majetkom ujs​ do bezpečia. ž.duard Dinič sa rozhodol stiahnu​ do svojej
vily vo Francúzsku. Deň pred odchodom v​ak neodolal pozvaniu na tenisový zápas v areáli Zlaté piesky v
Bratislave. Bol posledným v jeho ​ivote. Keď po hre a následnej zábave spokojne kráčal k autu, vybuchla
mu pod nohami dla​dica na chodníku tak, ​e torzo jeho tela preletelo cez vnútorný plot a dopadlo na kurty.
Končatiny nachádzali policajti a​ stopä​desiat metrov ďalej.

|eho brat Róbert sa tie​ chystal vypari​ do bezpečia. Pokú-

4ul sa rozpredáva​ svoj majetok pod cenu, ale u​ to nestihol dokonči​. O pä​ mesiacov po star​om bratovi ho
neznámi slrelci rozstriežali vo vlastnom aute. Minútu pred tým stihol vylo​i​ dve malé dcérky. Priviezol ich
domov k svojej bývalej m.iu​elke, ktorá začula výstrely:Ť… dievčatá som odprevadila K susedke a ja som
utekala dolu. Robo sedel vo svojom mercedese za volantom celý krvavý. E​te som ho chytila za rameno,
slále mi nedo​lo, ​e je mŕtvy.”
 Ich kražovanie sa skončilo s pádom vlády Vladimíra Me-​ iara a odvolaním jeho pravej ruky, Ivana
Lexu, z postu ​éfa skompromitovanej tajnej slu​by SIS. ‘len bol vy​etrovaný v jedenástich kauzách a neskôr
u​iel do nedobrovožného exilu.

PRVÝ BOSS SLOVENSKA

Po primitivných búehačoch a arogantných privatizčroch sa na ​picu slovenského podsvetia dostal

pozoruhodne kultivovaný jedinec - Miroslav Sýkora. Ako jeden z mála zakladatežov slovenskej mafie po
roku 1989 bol vysoko​kolsky vzdelaný (hoci ne dostudovaný) a nepatril medzi klasických svalnáčov.
Najskôr to skú​al na ​túdiách diplomacie v Moskve (tu získal kontakty s budúcou ruskou mafiou) a neskôr v
iiratislave na ​urnalistike, z ktorej sám odi​iel. U​ mal iné záujmy.

Sýkora na čele gangu ​sýkoriek” mieril najvy​​ie. |eho žudia mali v agende v​etko - od výpalnictva cez
vežké kráde​e a​ po nk-kožkonásobné vra​dy. Boli najobávanej​ími Členmi podsvetia. Krytie svojich
podozrivých k​eftov rie​il spoluprácou so SIS. Sýkorovo osobné kontakty s námestníkom Svéchotom
potvrdil neskôr médiám aj jeho priamy podriadený, vtedaj​í ​éf odboru ​peciálnych operácií Július Ivan. Aj
sám Lexa sa so Sýkorom mal stretáva​ na Seneckých jazerách, kde majú Lexovci nielen chatu, ale aj
rozrastajúcu sa sie​ nehnutežností. Vraj spolu aj hrali tenis na Zlatých pieskoch a mali spoločné k​efty.
Sýkora a jeho žudia, hlavne z nitrianskeho podsvetia, mali ​vypomoct” pri únose syna vtedaj​ieho
slovenského prezidenta Mikulá​a Kováča. Celá akcia sa Mečiarovým žudom vymkla z rúk, keď
vy​etrovatelia získali výpoveď jedného z agentov SIS. ktorá pomohla pri odhaleni priebehu celej akcie,
len​e vy​etrovatelia boli na zásah vtedaj​ieho ministra vnútra za HZPS odvolaní a korunný svedok sa musí
dodnes (!) skrýva​. Jedinou spojkou k nemu bol jeho kolega a priatež Róbert Remiá​. Ten sa obával o svoj
​ivot, ale nový vy​etrovatež ho vysmial. Auto s Remiá​om vybuchlo 29. apríla 1996 o 22.15 v Bratislave na
kri​ovatke ulic Karloveská. Devínska cesta a líotanická. ​Nehodu” polícii nahlásil Roman Deák.spoločnik
Diničovcov. ktorý tam vo Halovom mercedese ​náhodou” práve v lom čase parkoval. Nebol tam z bossov
podsvetia sám.

Napriek tomu, ​e celý priebeh únosu sa podarilo a​ do detailov zrekon​truova​ aj s menami konkrétnych
aktérov, nikdy neboli súdení. Mečiar vyu​il krátke obdobie, keď zastupoval prezidenta, a v​etkým udelil
opakovanú amnestiu. Aj vra​du Kemiá​a sa podarilo spožahlivo rozkry​. Ale Mečiar je po rokoch opä​ pri
moci a vy​etrovanie tejto smrti dodnes nepokročilo.

Sýkora mal teda ​zásluhy” a aj velké plány. Aktivity mu​a, ktorého ​éf ukrajinskej mafie vyhlásil za
svojho syna, nepoznali hraníc. V roku 1996 prejavil záujem o privatizáciu vežkých liricm. ​iel hneď po
tých najjagavej​ich zlatých vaj-

? M* li a patril k horúcim kandidátom na kúpu jednej zo ​tvorke vtedaj​ích bankových in​titúcii na

Slovensku. To zrejme urýchlilo jeho rýchly koniec.

Sýkorovo problémy nastali pri delení koristi z lúpe​e v nitrianskej pobočko VÚB, keď sa v zlom rozi​iel
so svojím najbli​​ím komplicom Petrom Kri​anovičom, prezývaným I inran. Pri slovenskej lúpe​i storočia z
trezoru nitrianskej po-Imčky V​eobecnej úverovej banky počas prvého januárového víkendu 1996 zmizla
astronomická suma v hodnote 174,7 milióna korún (5,82 milióna eur). Výsledkom následného sporu
Sýkoru a Kri​anoviča bola střelba na Sliačskej ulici v decem-lm 19%. pri ktorej Duran utrpel zranenia.
Zranenému sa v​ak podarilo ujs​. V bratislavskej nemocnici na Kramároch mu viedy lekári museli
amputova​ nohu. Neskôr sa opakovane vyjadril, ​e sa Sýkorovi pomstí.

Sýkora o nebezpečí vedel a posledné tý​dne ​ivota u​ prakticky nevychádzal na verejnos​. Ak tak urobil,
tak s po-i žinou ochrankou. Preto je nepochopitežné, ​e 6. februára IW odlo​il v​etku opatrnos​.
Pravdepodobne ho na stret-uulie vylákala osoba, ktoré’ dôveroval. Sprevádzal ho iba jeho ​ H brankár a
vodič Ivan R., obaja boli neozbrojení. Osudná sJiódzka so smr​ou sa odohrala na pravé poludnie na
parkovisku pred bratislavským hotelom Holiday Inn na Bajkalskej ulici. Krátko po príchode sa Sýkora s
ochrankárom dostali do ; ne/námych íiločniko\ í:ste sa stihli rozbehnú: smeiorn k Holiday Inn a takmer
tam na​li úkryt. Pred očami hotelových hosti ich v​ak prenasledovatelia dostihli. Povzbudzovali -i pritom
výkrikmi: ​U​ ho doraz!”

Na znak smútku v deň jeho pravoslávneho pohrebu na priečelí Sýkorovho obžúbeného hotela Oanubc
visela čierna zástava.

BANDITMANA​ÉR

Sýkorov nástupca na čele bratislavského podsvetia Peter Steinhúbel alias ​alud, alias Suchý, tie​ nebol
typická ​hlavohruď” s vyholenou lebkou v drahej ​portovej súprave s teniskami a násilníckymi manierami.
Na svoje ​podnikatežské” nápady v​ak vyu​íval celú ​kálu násilných, mafiánských metód. Navy​e sa zdal
nesmrtežný.

Steinhúbel bol terčom piatich neúspe​ných atentátov. Pri jednom ho zasiahlo zblizka pä​ striel z pi​tole
kalibru 9 mm, čo by normálne malo stači​, ale 7-alud bol ako mačka. Zo zranení sa liečil takmer rok.
Nepochybné veril vo svoju ​jáno​íkovskú” nesmrtežnos​ - veď nosil ​druidský amulet”, ktorý ho tožko ráz
zachránil.

Sleinhiibel nadviazal na Sýkorové politické kontakty. Spriatelil sa s Vlastimilom Vicenom, ktorý sa

nikdy netajil kamarátskym vz​ahom k exriaditežovi SIS Ivanovi Lexovi. Podža informácii SME ?aluď
telefonoval a občas sa aj strelol s námestníkom SIS Svéchotom.To mu malo zaisti​ beztrestnos​.

Steinhúbel začal ako vekslák, po novembri 1989 bohato na-ry​oval z prevodov východonemeckých
mariek (ktorých bol nadbytok) za západonemecké v kurze 1:1.hoci tie západonemecké mali
niekožkonásobne vy​​iu hodnotu. Tieto peniaze v roku 1991 investoval vo Frankfurte do nákupu striebra.
Tonu získal za 5 miliónov korún a v Klenotoch Bratislava či v Safine Praha predal za 7 miliónov korún.

Po získaní takéhoto kapitálu začal Steinhúbel podnika​a isto aj sám uveril, ​e je jednoducho len ​ikovný
mana​ér, ktorý nelegálne získané peniaze investuje do legálneho biznisu. Kúpil autoservis v Pezinku a
začal prenajíma​ sklady. Neskôr bkupovu pozemky, kúpil Bratislavské mraziarne, jeho meno IHIIII spájané
aj s Talravagónkou Poprad, Intcrcontinenlalom, h n ni m Ntratos, Vagónom Holding či hotelom Kyjev. Od
ostat -iiyt.li podnikatežov sa lí​il tým, ​e jeho spoločníci v​dy pre-iobili, a Ä tým, kto si mu trúfal odporova​,
sa bavil s nabitou /branou.

Klasickú skálu mafiánských praktík inovačné roz​íril záujmom o televízne spoločnosti. Mal sta​ za
pokusom o násilné obsadenie televízie Markíza pred parlamentnými volbami v ruku 1998. Neúspe​ný
pokus vstúpi​ do komerčne naj* sl​dovancj​ieho média kompenzoval dovtedy nevídanou dra​obnou kúpou
licencie horibilné zadĺ​enej televízie VTV. Ako mnohí mafiáni, aj on získal vežmi rýchlo peniaze, drahé
dumy. autá, ale nie spoločenskú prestí​. Tú si chcel vynúti​ cez kúpené médiá. Naopak, ne​iaducu
medializáciu trestal tým, iv s dvoma kumpánmi za bieleho dňa na verejnosti dobili .i dokopali odvá​neho
novinára lak, ​e dva tý​dne le​al v nemocnici a dva mesiace sa doliečoval.

a​ luď bol inovátorom aj v snahe získa​ beztrestnos​ diplomatickým pasom. V roku 1998 sa vydával za
honorárneho konzula Albánskej republiky, ale Ministerstvo zahraničných vrti lejto krajiny tento doklad
označilo za falo​ný V lom r.iiun roku 1999 Pelra Steinhúbela zadr​ali na slovensko-požskom hraničnom
priechode v Trstenej v rámci blokácie jeho írMovných dokladov. Len​e tentoraz predlo​il pravý diplomal
ický pas Libérijskej republiky na jeho meno, v ktorom mal D platné vízum do Požska.

Tento boss slovenskej mafie mal zvlá​tnu zážubu v prlmla-​ lv* h ilievčatách (osemnás​ročná u​ bola
preňho stará), čo ho doviedlo k sú​a​i Elite Model Look. Neskôr si zalo​il vlastnú MIIJ​ krásy Queen of
Slovakia, aby sa stal jej prezidentom.

Okrom iného sa vyznamenala aj lým, ​e jeho priate! a poslanec za I1ZDS Vlastimil Vicen tam nezvyčajne
zvý​eným hlasom presviedčal porotu o lom, kto má by​ ví​azkou. A náhodou mu pri tom vypadla na zem
pistol..

Zástup týchto dievčatiek nakoniec spestril aj pohreb ​aluda. Siesty útok u​ nepre​il. Stačila na to jediná
strela z ostre-žovačskej pu​ky.

KONIEC TROCH KRÁźOV

l-tapu hrôzy 90. rokov, keď bolo bratislavskú mafiu vidie​ najviac, končia tri neblahé postav)’ - Takáč,
Surovčík a Svoboda. V​etkých troch spájala spoločná zápasnická minulos​. V tejto dekáde zalo​ili svoje
​kariéry” a ich záujmy sa vzájomne prekrývali. A hoci začínali súbe​ne s predo​lými bossmi, predstavujú u​
novú vlnu organizovaného zločinu. Nesna​ia sa na seba upozorni​ demon​tratívnymi prejavmi násilia a moci.
Naopak, radi by sa s majetkom získaným kriminálnou činnos​ou zaradili do spoločností. Pokiaž mo​no čo
najvy​​ie. Ale mália nepozná odchod zo svojich radov z vlastnej vôle - a e​te k tomu v​etkým na očiach. Aj
preto sú na konci tejto kapitoly tri čerstvé hroby…

)e pov​imnutiahodné, ​e Ján Takáč nemal klasickú mafián-sku prezývku. Podža výpisu z obchodného
registra podnikal vežmi pestro: poradenstvo v oblasti obchodu a slu​ieb, nákup, predaj a prenájom
nehnutežnosti, vydavatelská, reklamná a sprostredkovatežská činnos​, poskytovanie úverov nebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov, pohostinská činnos​, realizácia finančných operácií… No a to najdôle​itej​ie
- firma na ​zabezpečenie ochrany majetku a osôb” pod obchod -m m menom Vallis, s. r. o. Zalo​il ju v roku
1997 a po jeho ?míli v roku 2004 jeho komplici, prezývaní ​takáčovci”, vojdú v i​jlo činnosti do dejín boja
proti organizovanému zločinu. Vypalníclvo sa u​ volalo kraj​ie - zmluvná ochrana. Na to mal j;ang
takáčovcov neskôr dal​ie oficiálne súkromné bezpečnostné slu​by (SBS) Vesuv K. T. Security a neskôr A.
G. P.

Security. Tie sú dnes u​ automatickým sprievodným znalom mariánskej činnosti. Bez vlastnej SBS-ky
chodia po svete s nabitými zbraňami len amatéri. A práve vtedy sa podarilo v parlamente presadi​ novelu
zákona o bezpečnostných agentúrach, ktoré museli ochranu objektov vykonáva​ u​ aj fyzicky To mafiáni
nedoká​u, veď polícia zadokumentovala vy​e Klo po​kodených firiem, ktoré museli pod nátlakom uzavrie​ ​.
i.ikáčovcami zmluvy. A tak celá banda putovala za mre​e.

Gratulácie prichádzali od policajných expertov a​ z britských ostrovov, ale dlho tá rados​ netrvala.
Prokuratúra si tú islú novelu precitala inak a takáčovci boli opä​ na slobode.

Posledné dejstvo tohto príbehu sa odohralo 30. júla 2003 o pol ​iestej popoludní na jednej z ulíc v
bratislavskej ​tvrti Kmmáre. Neznámy strelec vystrelil na tridsa​sedemročného 1.111,1 Takáča, kiorv
pravé nasadol do svojho luxusného ic-ivnneho mercedesu. 7. pribli​ne pätnástich výstrelov desa​ zasiahlo
chrbát, krk a hlavu obete. Mu​ bol na mieste mŕtvy.

Druhého z ​krážov”, Jozefa Surovcíka, médiá spájali so skupinou ž/v. takáčovcov, proti čomu sa vo
verejných vyhláseniach vehementne bránil. Bol predstavitežom novej vlny podsvetia, ako základňa mu u​
stačilo aj jedno bratislavské sídlisko, zhodou okolností rozpočtom aj najbohat​ie

- Ru​inov. Surovčík sa uspokojil s dôvernými politickými kontaktmi len na komunálnej úrovni, podta médií
si vežmi rozumel aj s vtedaj​ím starostom mestskej ​tvrti Ru​inov a poslancom Národnej rady za vládnu
stranu SDKÚ. Napriek tožkej ​skromnosti” sa ku koncu ​ivota chválil, ​e najmá v re​tauračných slu​bách
zamestnáva a​ dvetisíc fudí. Jeho podniky ochraňovali lakáčovei aj svobodovci. Hlavný stan mal v
miestnom multifunkčnom obchodnom dume Jadran. Ten sa mu stal aj osudným - zrazili sa tu jeho záujmy a
záujmy albánskej mafie. Spočiatku mal navrch, Albáncom dal rozmláti​ ich podniky, a keď sa ozvali. lak
desa​ svalnáčov vázne dobilo dvoch Albáncov, keď sedeli na káve v bare Regina v centre Bratislavy. Z
tridsiatich prítomných zákazníkov ani jeden nepodal svedectvo. Ani nemusel, lebo Albánci odmietli poda​
na neznámych útočníkov trestné oznámenie. Oni si vraj takéto spory rie​ia inak…

Bol ​tvrtok 25-septembra 2003, príjemné septembrové ráno. Pri Seneckých jazerách okoloidúci údr​bár
z blízkeho hotela na​iel v jarku pri ceste dostriežané telo mu​a. Ten sa bol ráno prejs​ na bicykli so svojím
psom, ktorý ostal sedie​ vedia mŕtveho tela. Sedem zásahov z pi​tole ukončilo ​ivot Jozefa Surovčika. Len
tri mesiace po násilnej smrti Jána Takáča.

Po smrti Surovčíka zazneli v médiách aj hlasy, podža ktorých doplatil na to. ​e v roku 2002 súhlasil s
prepísaním niektorých firiem Jozefa Svobodu na seba, čo znalci podsvetia pova​ovali za osudový krok.
Svoboda toti​ údajne dlhoval vežké sumy tým, ktorí majú vplyv v podsvetí. Jozef Svoboda bol posledným
vežkým viditežným mafiánským bossom Bratislavy 90. rokov. Na-Yozdiel od predo​lých sa zviditelňoval
ako mecená​ ​portu, ako bývalý zápasnicky ​ampión sa tu cítil dunia. Do októbra 2002 bol predsedom
Slovenského

/.i|Msníckeho zväzu, po abdikácii ďalej pôsobil vo funkcii vi-​ eprczidenla Európskeho výboru zápasenia.
Do januára 2004 h juroval tie​ v dozornej rade ​portového klubu Slovan Brati-\AYA a bol aj členom
výkonného výboru. Tento klub finančne ilnloval a bol jeho vá​nivým fanú​ikom. Na ​portových podu-Miuch
nadväzoval u​itočné kontakty aj s politikmi. Nemô​e nás prekvapi​, ​e k blízkym priatežom Jozefa Svobodu
patril podža médií napríklad podnikatež Vladimír Poor. Alexander Re​e​, Jozef Majský, či u​ spomínaný
Vlastimil Vicen. / osobných stretnutí ho poznal dokonca aj súčasný prezident < tasparovič. Prepojenie
politiky s podsvetím potvrdila aj Svobodova druhá man​elka: ​Man​el najviac zbohatol v období, keď bolo
pri moci HZDS-“
leho skupina pou​ívala u​ sotistikovanej​ie formy zločinu, ​tie neodtiahli sa ani od klasického výpalníctva,
Dávali si v​ak po/or a aj Svobodové kontakty zabezpečovali, ​e za ​ivota nebol ani raz z ničoho obvinený,
ak nerátame údajné väznenie za pa​ovanie drog e​te počas jeho emigrácie v 80. rokoch vo ​védsku. Jeho
gang bol taký re​pektovaný, ​e Svoboda bol pova​ovaný za zmierovateža sporov v podsvetí. Zdalo sa, ​e i.ik
svoju kariéru ukočíruje do úspe​ného happyendu, keď druhou man​elkou a synom pomaly pripravoval ústup
do bezpečia vily vo francúzskom Nice. To sa mu aj podarilo. Prelo mnohých prekvapilo, ​e sa po vra​de
Jozefa Surovčika v rát il a začal svoj majetok vymáha​ spä​ exekúciou.

V posledný deň svojho ​ivota za​iel do stávkovej kancelá-nr v bratislavskej ​tvrti Podunajské Biskupice,
kde si bol vyzdvihnú​ výhru. Tá mu v​ak u​ ​astie nepriniesla. V pondelok IH. i​ina 2004 krátko pred pol
dvanástou vy​iel zo stávkovej 1 .uuelárie na Podunajskej ulici, keď mu zazvonil mobil a oď-pni.il jeho
pozornos​. Nev​imol si teda dvoch nemaskovaných

mu​ov, ktorí k nemu pristúpili odzadu a okam​ite začali palbu. Padlo celkove sedemnás​ výstrelov, z toho Iri
do hlavy, ostatné do chrbta, lozef Svoboda padá mŕtvy do kalu​e krvi, páchatelia unikajú v tmavej
dodávke. Kon​tatovanie polície: ​Vra​da bola profesionálna, nič neponechali na náhodu,”

V podsvetí je ​elezným zvykom, ​e na miesto takejto popravy prichádzajú vysokopostavení mafiózovia

skontrolova​ výsledok. V tomto prípade sa medzi obvyklými mu​mi podsvetia nečakane zjavili aj niektorí
funkcionári bratislavského futbalového klubu Slovan…

HOLUB, ČO DOLIETAL

(1969 - 1997)

P. S. = PO SMRTI

Na týchto krvavých osudoch je zaujímavé to, ​e Bratislava bola hlavným mestom zločinu na Slovensku
len krátko, za kražovania Sýkoru. Ale mala tú neblahú výsadu, ​e do Sýkorovho obžúbeného hotela Danube
sí pri​iel pol roka po Sýko-rovej smrti po spektakulárnu smr​ jeho mo​ný nástupca na tróne bossa
Slovenska. Volal sa Róbert Holub.

liohert Holub mal zdanlivo neotrasitežné postavenie vo vythodoslovenskom podsvetí. Bol jedným z
prvých, ktorí sa ižili okázalo na cestu organizovaného zločinu a mal pri tom u) pozoruhodných ochrancov
v samotných ​truktúrach vlád-nej moci vedenej takzvaným Superslovákom. Práve Holubov uoiický klub
Evelyn sa stal miestom, kde sa schádzala nielen < konomická, ale aj politická smotánka. Jeho vz​ahy s
mocnou Midiuou mečiarovských privatizačných zbohatlíkov Reze-sovcov boli výborné, jeho mu​i dokonca
plnili úlohu ich osobných bodyguardov. Tento systém vzájomných slu​ieb v rokoch 1995 a​ 1997 prekvital
a Holub sa aj vďaka podpore vplyvných ​eleziarenských bossov dostal do pozície ​éfa vý-*
hodoslovenského podsvetia.

ži iiom začínal ako obyčajný autičkár, navy​e pekne zbabe-lv. lelxi sa kryl tým, ​e doná​al vybranému
kriminalistovi na ? i iv* h. Takéto kontakty sa mu v budúcnosti mali e​te zís​.

AKO TO FUNGUJE

Je to vežký mafiánsky paradox, ale ​éfmi gangov (a​ na výnimky typu údajného bossa v​etkých
slovenských bossov Černáka) nebývajú najväč​í, najodvá​nej​í a najbrutálnej​í borci, ale skôr chytráci a
zbabelci, ktorí hžadajú žah​iu cestičku k zbohatnutiu-Na nej vežmi často, je to takmer ​elezné pravidlo,
spolupracujú s políciou. Áno. je to paradox, ale Sýkora, Pápay, Steinhúbel, Svoboda a ďal​í sa mohli
spolieha​ a aj sa spoliehali na krytie buď políciou alebo tajnou slu​bou. Róbert Holub nebol iný.

Ten paradox pochopíme, keď si uvedomíme, ​e tajná slu​ba vyu​íva mafiánov na krvavú prácu* ktorú si
zo zákona nemô​e dovoli​. Tak​e potom kryje (z ich pohžadu) ​men​ie zlo” ale v skutočnosti bola celá aktivita
SIS za Lexu pod dohžadom Mečiara jedným velkým zlom.

Prepojenie mafiánov a policajtov je e​te u​​ie, preto​e takmer ka​dý vy​etrovatež má svoj okruh
informátorov. To sú drobní kriminálnici, ktorým sa kdečo prepečie, keď včas dajú hlá​ku, ​e sa chystá
alebo sa stalo niečo vežké. Z tejto symbiózy profitujú obe strany a je dokonca oficiálne tolerovaná.
Ministerstvo vnútra má dokonca aj vnútorné smernice umo​ňujúce týmto informátorom poskytnú​ drobné
privilégiá - napríklad prednostné vybavenie dokladov a podobne. Ono sa to v​ak mô​e zvrtnú​… A to bol
prípad Holuba.

V dlhodobej spolupráci zločinca a policajného vy​etrovateža sa toti​ žahko mô​e sta​, ​e iniciatívu
preberie zločinec a začína si svojho riadiaceho dôstojníka najskôr nenápadne predchádza​ drobnými
slu​bičkami, neskôr väč​ími darmi (napríklad ukradnuté a prepa​ované auto za minimálnu cenu) a nakoniec
sa sám vy​etrovatež ocitá v pozícii, keď u​ nemá ako svojho informátora zastavi​ či len korigova​ v medziach
/.ikona, lebo sám sa s ním vezie v ​pinavých k​eftoch. Tak​e je nakoniec sám rád, keď sa dostane na
pravidelnú výplatnú listinu zlodějíčka, ktorý sa aj s jeho pomocou medzičasom vypracoval na ​éfa
mocného gangu. V súvislosti s Holubom s.i hovorilo o Jánovi D. - cez neho mal ma​ kontakty na tých, čo
boli platení ​tátom za to, aby práve takých, ako bol Holub, stíhali. Zaujímavé je, ​e Ján D. bol utajeným
svedkom v kauze únosu syna prezidenta Kováča. Medzičasom sa dal na ​poď nikanie” práve s Holubom a
spolu reprivati/ovali pre​ovský závod masopriemyslu. No keď sa Holub dosial do problémov. |án I). sa
za​il na pre​ovskú psychiatriu-Odtiaž zmizol deň po I lolubovom zavra​dení na bratislavských Kramároch-
Medzi mafiánmi teda viac ako brutálna sila zavá​ia konlak-ty. Tie pomáhajú zločin kry​ či úplne
zahladzova​. Nie náhodou sa istý Guzej (zhodou okolností sa rovnako volal vtedaj​í okresný riaditež
polície v Michalovciach) tak sna​il, aby sa brutálny a bezcitný nájomný vrah Adamčo mohol vychvažova​
do telefónu: ​Rste dobre, jak som bol doma, ​e mi volal oný - Guzej> ​e by som mal zmiznú​, lebo ma chcú
zatvori​/1

A tak sa u​ asi nebudeme čudova​, keď novinár ján Karásek pre svoj článok získal od prokurátorky Evy
Mi​íkovej názorný príklad Holubových metód. Na jej stôl sa toti​ dostal spis zo samých počiatkov
kriminálnej kariéry neskor​ieho bossa ko​ického podsvetia, keď vy​etrovatelia nepochopitežne nepochopili
konkrétny prípad ako trestný čin vydierania, ale vyhodnotili ho ako občianskoprávny spor a
nedorozumenie! Holub si vraj Jba” pýtal to, čo mu podnikatež dlhoval. ​Pritom zo spisu jasne vyplývalo, ​e
i​lo o vydieranie, pri ktorom podnikateža nútil, aby na neho prepísal svoj rodinný dom. Jeho žudia sa
okolo nehnutežnosti pohybovali, samozrejme, s vyhrá​kami,” spomína E. Mi​iková. Trestné stíhanie vtedy
zastavili.

ZA DOBROTU NA ​OBROTU?

Takto by svoju úlohu mohla chápa​ ko​ická advokátka lUOr. Katarína D. Holub bol toti​ zrejme
posadnutý bývaním v cudzích domoch, zrejme podža vzoru známeho amerického ma?ana Bugsy Siegela,
ktorý vstúpil do Hollywoodu práve podobným spektakulárnym​samoubylovaním”.A tak sa pani advokátku
z Ko​íc iste nechtiac, náhodou, omylom, z dobrej vôle či ako ocitla v prapodivnej kauze spolu s Róbertom
Holubom, vtedy u​ známym mafiánom. Súdne spisy to opisujú takto:

​ byte Kataríny 1). sa vraj vyhrá​ali Milanovi M., ​e ak nepredá svoj rodinný dom vo Vajkovciach
V
man​elke Róberta Holuba, po​lú na neho Rusov, ktorí zlikvidujú celú jeho rodinu. Milan M. podpísal
kúpno-predajnú zmluvu.do ktorej bola dodatočne, bez jeho vedomia, dopísaná kúpna cena 600 000 korún
(19 916 eur). Vklad do katastra bol povolený a​ v novembri 1995. Napriek tomu majitež nehnutežnosti,
ktorá mala hodnotu 1 681 368 korún (55 811 eur), ju musel na nátlak Róberta Holuba opusti​ spolu s
rodinou krátko po podpísaní zmluvy a ods​ahova​ sa do Ko​íc, do podnájmu. Za dom s pozemkom dostal od
Róberta Holuba pribli​ne 200-tisíc korún. Podža ob​aloby Krajskej prokuratúry v Ko​iciach, Katarína IX a
Róbert Holub sa dopustili trestného činu vydierania.”

žani advokátka na základe tohto obvinenia strávila pol M-Ka vo väzbe. Nakoniec v​ak boli v​etci
spokojní. Holub l-iiM​l lacno k domu a pani advokátka po rokoch súdnych n.ii.ihovani očistila úplne svoje
meno. Po​kodený bol toti​ Hť svojim svedectvom o lom, čo sa stalo v jej byte, sám. Na počudovanie ani
Róbert Holub, ani pani advokálka sa nepa-iiuuli, ​e by čo i ten zvý​ili hlas na po​kodeného. Ako ďalej
uvádza súdny spis: ​V byle v​ak boli v inkriminovanom čase prítomní aj man​el ob​alovanej, jeho kolega a
mladá ​ena, kiniá tam pri​la spolu s Milanom M. a ​tefanom L Súd nemal dôvod im neveri​, najma posledne
menovanej, ktorá uviedla. >Ť​ bola prítomná pri rozhovore, ale to, ​e by padli vyhrá​ky ” likvidácii rodiny
Milana M., nepočula.” Tak​e nakoniec bol po​kodený sám proti známemu mafiánovi, známej advokátke,
pánovi, ktorému mal dlhova​ fiktívnu sumu (uvedený Stefan I i. a vlastnej známej, ktorá v priebehu
jedenástich rokov {V.) MI (Iného konania celkom žahko mohla prís​ O pamä​. Najmä ak . elých tých
jedenás​ rokov musela chodi​ okolo žudí, ktorým lťv jej výpoveď iste nebola milá. Nakoniec to u​ tak
vyzerá, ​e i in v​etko po​kodený vymyslel sám, len aby bol zaujímavý. Mimochodom, ako vyplýva z ďal​ieho
súdneho spisu, pani .ulvokátka si na​la cestu aj k mafiánskému nástupcovi Holu-menom Kolárik a po jeho
smrti mala údajne vydiera​ pre /menu jeho matku opä​ pre fiktívny dlh a pomáha​ jej pri lom mal po rusky
hovoriaci pán s revolverom za opaskom. Ako MKI zaznamenal: ​Z dokazovania aj zo spisového materiálu
IM.IH zrejmé, ​e ob​alovaná rodinu Kolárikovcov nav​tevovala .i poznala dlho predtým, ako malo dôjs​ k
vydieraniu.”

\ prítomnos​ toho po rusky hovoriaceho pána je zasa žahko (​o. hopitežná, veď sama pani advokátka
potvrdila pre denník l ? -i /.ir. ​e ​obhajovala Rusov obvinených z vra​dy ko​ických policajtov” Nemile
povolanie je tálo advokácia. li​te ​astie, ​e pani advokátka sa nakoniec aj v tomto prípade dočkala
oslobodzujúceho rozsudku z dôvodov, ktoré si povieme pri kauze Kolárik. Nateraz len kon​tatujme zhodne
s predsedom senátu prvostupňového súdu, ktorý k prvej kauze uviedol: ​Neskorá spravodlivos​ nie je ​iadna
spravodlivos​/’

Ak by sa nám v týchto kauzách zdalo v​eličo čudné, tak s týmto záverom sa dá len súhlasi​.

Mrel U / kolena, lebo bola z plastu, a lak ho po ​tyroch dňoch |urpij\[j|i domov s večnou pamiatkou v
tele…

Nečudo, ​e v Holubových kauzách bol problém, aby si svedkovia na čosi spomenuli. Nespomínali sme
u​ niečo o spravodlivostí?

INTERMEZZO

AKO CHUTÍ MOC

Miestna tlač opatrne, ale vytrvalo mapovala Holubov kri-volaký let. Zaznamenala napríklad vy​​ie
uvedený prípad, ako vyskú​al svoju moc tým, ​e chladnokrvne vys​ahoval mladú rodinu z ich vlastného
rodinného domu. Ako u​ vieme, spravodlivos​ vtedy nesmelo zasiahla a aj ​kráž podsvetia R. H.” sa ocitol
na pár dní za vydieranie vo väzbe. Z tej sa v​ak zákrut* ko dostal na kauciu 400 000 korún (13 278 eur), na
ktorú sa mu pozbierali kumpáni. No u​ o dva dni na to, v noci z 11 na 12. júna 2005. si za​iel ​iba kúpi​
cigarety” a na mieste /ostal jeden postrelený a jedného dobitého bejzbalovými palicami vyviezli neznámi
pomstitelia a​ do Rozhanoviec a tam ho pohodili. lasne tým bolo povedané, ​e i​lo o pomstu za toho ​nevinne
obvineného”, čo si náhodou v tom čase v tom istom bare iba kupoval cigarety.

Zaujímavos​ou je, ​e postrelenému nedokázali vybra​

Nie je v​etko zlato, čo sa blysli, a ani mafiánsky ​ivot nie je lni varná frajeřina. Občas, a ku koncu čoraz
častej​ie, príde aj protiúder. U​ v januári 1995 za čudných okolnosti zadr​ali vo v* hode domu na Adlerovei
ulici, kde bývali rodia., man​elky líoluTta Holuba, dvoch Bielorusov. Na ich Icgitimovanie poliali dvoch
mladých neskúsených policajtov, źubomíra Palác-U-ho a Ladislava Nistora, a obaja na to doplatili
​ivotom. Čas​ pit stivského sídliska ​váby bola vtedy obklúčená a do akcie IMIII nasadené v​etky zlo​ky
polície.

\a tom v​etkom je zaujímavé aj to, ​e týchto po rusky hovoriadch mu​ov obhajovala, a kontaktmi s nimi sa
neskôr nula aj chváli​, tá istá advokátka, čo pomáhala 1 lolubovi, aby spravodlivo” vys​ahoval tých
ne​​astníkov z ich vlastného domu. Kruh násilia sa v podsvetí uzatvára zvyčajne najmä iiii-d/i vzájomne
známymi osobami.

TÁ ISTÁ PESNIČKA
 Kcd* ko​ickým podnikatežom začali prichádza​ prvé faxy od civilno-bezpečnost nej slu​by Secura, ktorá
im ponúkala svoje slu​by, boli e​te natoíko neskúsení, ​e slu​ne poďakovali a odmietli. Zakrátko si v​ak zvykli
za ochranu ponúkanú jej generálnym riaditežom Róbertom Holubom automaticky zaplati​ a na nič sa
nepýta​. Ten si tak zlegalizoval svoju vý-palnícku činnos​. Jeho pravá ruka v zločineckom gangu, Karol
Kolárik, sa stal námestníkom generálneho riaditeža CBS. Zapamätajme si, ​e v​etci chytrej​í mafiáni vtedy
zakladali tieto legálne základne svojho vyzbrojovania a následných násilných činov.

I lolub sa postupne vypracoval na ​éfa v​emocného výpal-níckeho gangu, ktorý bol pod ochranou
samotného ​tátu. Bol si taký istý svojou beztrestnos​ou, ​e si jeho banda dovolila priamo v jeho erotickom
salóne Evelyn ubi​ policajného vy​etrovateža na smr​ a drzo sa jeho kolegom vy​kiera​ do očí. Mladý
kriminalista toti​ oficiálne utrpel smrtežné zranenia pri dopravnej nehode, práve keď odchádzal autom zo
salónu Evelyn a z nepochopitežných príčin to napálil rovno do Stromu. Zaujímavé je, ​e mu z rozbitej
lebky vyberali črepy z kvetináča.

Vo svojom erotickom salóne Evelyn zhroma​ďoval Holub kompromitujúce materiály o dôstojníkoch

tajnej slu​by. V lom ​iel rovnako riskantnou cestou ako v Bratislave mafiánmi bratia Diničovci.

Róbert Holub mal spočiatku dobré vz​ahy aj s Černákom a spolu so ​tefanom Fabiánom mali by​
prítomní vra​de Szymaneka, Ochrannú ruku dr​al nad popradským bossom Mi-I HÍÍ Reichelom a na úteku
ho niekožko tý​dňov aj ukrýval.

hrnie Sccura sa nedarilo najhor​ie, kým nepreniklo na vthinos​, ​e jej majitežmi sú napospol bývali
policajti. Patril

UMU podža médií bývalý pracovník Prezídia PZ V Ko​iciach > ​ * K Neter Onu​čák, ale aj man​elka Petra
Smerigu, ktorý i’t-iNivn odi​iel z polície. Novinári si v​imli aj to, ​e dal​í z u​ spomínanej rodiny
Smerigovcov, Michal, bol označený aj poli, .tinymi zdrojmi za príslu​níka SIS. Podža iných bol Holub v
kiiniakle aj s agentom SIS Jánom Dopirjakom. Na výplatnej Iž.iine tejto výpalníckej firmy sa ocitla
napríklad aj matka I ihora Danku, náčelníka Mestskej polície v Ko​iciach. Tožko drzosti bolo aj na tie
divoké časy priveža. Secura sa pomaly rozpadala a Holub u​ mal dobrodru​ného ​ivota pravdepodobne lie​
plné zuby. Preceniae podstatu a mieru priatežstva Alrv.mdrom Reze​om, pri​iel na my​lienku, ​e by sa mohol
si.il počestným občanom, k čomu mu mali pomôc​ akcie VSZ. dokonca aj členstvo v dozornej rade tejto
spoločnosti. Mimochodom, dopravní policajti za posledný rok ​ivota l Inliiha viac ráz zaznamenali, ​e
​oféroval luxusný mercedes ko​ického topmana​éra.

Ko​ický samovládca sa teda po čase rozhodol vstúpi​ do ..vy​​ej spoločnosti”, s ktorou mal časté Q blízku
kontakty, žudia odvá​nej​ích hypotéz kvôli zisku podielu vo VS​ vydieral Reze​a mlad​ieho kompromitujúcimi
vitleozáber-pri erotickej zábavke tohto ​kindermana​éra” s dvoma ? hl.i|vami. Cele sa to malo odohráva​ v
jeho u​ spomínanom i loiiekom salóne Evelyn. Isté je len to. ​e nad Holubom bol vynesený rozsudok.

Keď je niekto tak vysoko a verí si tak ako Róbert Holub, zvyčajne na neho dosiahne u​ len rovnako
brutálny zabijak.

RÝCHLE ZÁVEREČNÉ DEJSTVO

Prvý pokus o popravu pri​iel v pondelok 22. septembra 1997 na benzínovej pumpe na ko​ickom sídlisku
KVP. Keď Holub vystupoval zo svojho mercedesu, k benzínko sa vežkou rýchlos​ou priblí​ila motorka a
spolujazdec z nej spustil palbu zo samopalu. Zbraň v​ak zlyhala, a naopak Holubov spolujazdec, známy
ko​ický klenotník Turek Zekira A., začal palbu z pi​tole na útočníkov. Keby trafil, celkom slu​ný počet
mafiánských ​ivotov by nebol skončil na improvizovaných popraviskách. Motocykel toti​ viedol neskôr U​
povestný kal podsvetia Lojzo Čistič, občianskym menom Alojz Kronika. Motocykel zn. Honda na​li neskôr
odstavený za diskoklubom Iskra. Na mieste činu zostal aj mobil jedného z posádky motocykla. Útok na
benzínovej pumpe v​ak Holub na políciu vôbec neohlásil, aj keď sa to stalo za bieleho dna a pou​itie
zbrane na takom frekventovanom mieste sa nedalo prehliadnu​.

Odveta pri​la len o pár hodín. Svoji svojich poznajú. Nasledujúcu noc na​la polícia v pre​ovskom okrese
na Branisku vyhorenú Audi 8. Patrila Čističovi, ale aby to nebolo málo, súčasne pri Drienovskej Novej
Vsi na​li aj telo Cističovho brata lána Kromku. Vrahovia ho zviazali, zastrelili a nakoniec podpálili. Duel
sa začal.

Obhliadku hrozného činu vykonala polícia v stredu ráno. A u​ v stredu o ôsmej hodine večer, 24.
septembra 1997, mala opä​ prácu. Tentoraz v Bratislave, kam pri​iel Holub so svojím verným druhom
​tefanom Fabiánom zvaným Fabo. I​li si po Čističa. Toho im toti​ síúbil vyda​ nikto iný ne​ údajný boss
v​etkých bossov Mikulá​ Černák. Presnej​ie povedané* tomu. aby sa stal naozaj najvy​​ím mafiánom s
absolútnou múmiou, mu bránila existencia silného a sebaistého ko​ie-bossa Holuba. Do hotela Danuhe
prichádzali pôvodne ??vIM: I lolub a jeho traja pobočníci Fabián, Kolárik a Bor​a. Poslední dvaja v​ak na
miesto činu nedorazili. Prvého nie n.iliodou čosi zdr​alo e​te doma - u​ vtedy stavil na ví​aza .i bez rozpakov
prebehol k Černákovi, lebo vedel presný ?weiiár dal​ích hodín a dni (Holub e​te ​il. Kolárik u​ bol vyhraný
ako jeho náhrada). Bor​u u​ pred hotelom zabavili i iiu.ikovi žudia. Holub sa tak ocitol v spoločnosti
Černáka i. n MI svojim najvernej​ím pobočníkom. Černák sa na túto príle​itos​ obliekol do nápadne
svetlého obleku. Zakrátko, lesné pred 20.00, vstúpil do hotela aj Čistič. Na jeho tvár si lltiräa postávajúci
pred hotelom spomenul aj po rokoch. Ked i iviič vychádzal, na zemi v hotelovom bare Amadeus le​al ​?
nivy l:abo a ​a​ko ranený Holub. Po akcii sa na​li ​lyri | u​i nie kalibru 9 mm: jedna pri mŕtvom, jedna pri
ranenom, liilna le​ala v boxe baru pri vestibule a jednu mal pri sebe /.ulízaný svedok, teda zrejme Černák.
V tom čase sa v hoteli I i.iiiube konala aj záverečná party Medzinárodného festivalu I iirum 97. Stovky jej
účastníkov do hodov nej sály pohotovo presmerovali bočným vchodom. Vonku zatiaž hodovala smr​. A In
údajne aj za mlčanlivej asistencie mu​ov, ktorých plal ila ?ž- Vra​edný strelec odi​iel pokojným krokom a
niklo sa ho n. pt.kú​al zadr​a​.

E​TE RANA ISTOTY

Holuba previezli clo Nemocnice s poliklinikou akademika Ladislava Dcrcra na Kramáře so strelnými
poraneniami z iroch projektilov do tváre, brucha a žavého ramena. Vzápätí sa podrobil operácii.

Hneď na druhý deň sa k Róbertovi Holubovi dostavil jeho advokát s ochrankou, ale tú polícia
odmietla s tým. ​e ochranu ​a​ko raneného zal>ezpečí sama. Podža očitých svedkov okolo nemocnice stále
premávali luxusné autá s ko​ickými značkami a s u​ napohžad tvrdými chlapíkmi. Ale ich bossovi ani to
nepomohlo. Po strežbe na benzinke a v hoteli Danube i​iel vrah do tretice u​ naisto.

Keď u​ bol Holub z lekárskeho hžadiska mimo ohrozenia ​ivota, dorazil ho priamo pod ​ochranou”
polície v jeho nemocničnej izbe neznámy strelec, len ho 5. októbra o 1.57 ráno na aneslézioloyicko-
resuscitačnom odděleni zastrelil cez okno samopalom vybaveným tlmičom. Strelca zahliadli sestričky
nočnej slu​by, ktoré v tej chvíli fajčili v okne. Páchate! za pomoci prineseného hliníkového vysúvacieho
rebríka s celkovou dĺ​kou ​es​ metrov najskôr vy​iel na strechu hlavného vchodu do kliniky a za pou​itia loho
istého rebríka vy​id na strechu dvojposchodovej budovy polikliniky Tam vyu​il bezprostrednú blízkos​
strechy od okna izby, v ktorej le​al ranený Holub, a zo vzdialenosti asi troch metrov opakovane na neho
vystrelil cez zatvorené okno, za ktorým bol zatiahnutý záves. Holub bol v miestnosti sám a svietilo v nej
malé svetlo, medzi závesom a parapetom v​ak bola asi 15 cm ​iroká ​trbina. Vrah teda zrejme videl na svoj
e​te ​ivý terč. Preto viackrát zasiahol vlasovú a tvárovú čas​ hlavy obete. 1 lolub v tom čase

II-AII bezvládne na posteli tvárou k oknu a bol napojený na príslnije. Lebku mal takú tvrdú* ​e in
ncprestrelilí ani tielo (Milky. Zomrel na sok z mnohopočetných zranení. Za dverami pi ílom sláli
príslu​níci Okresného riaditežstva PZ Bratislavu ž. ktorí si nič nev​imli. Páchatež na streche zanechal zbraň

samopal juhoslovanskej výroby kalibru 9 mm so zásobníkmi a tlmičom, 24 prázdnych vystrelených

nábojníc, kuklu ii rebrík. Po strelbe opustil miesto činu príchodovou Irasou: pH rebríku sa spustil na
strechu, z tej zoskočil na zaparkované Milo. ktorého majitežom bol pracovník strá​nej slu​by Vrah u​iel z
miesta činu v aute nezistenej značky a farby, pravdepodobne vsak i​lo o motorové vozidlu typu kombi,
ktoré malo IM slreche označenie Taxi. Auto podža svedkov pokračovalo v t r\ic / Kramárov na Patronku.

žohreb údajného ​éfa ko​ického podsvetia sa konal najbli​​í piatok v Pre​ove, odkiaž pochádzala jeho
man​elka. Rozlúčku s ním bola honosná a potvrdila fámy o bohatstve a moci zosnulého. Videný bol na nej
aj istý M S. z Ko​íc, blízky priatež syna predsedu jednej z vtedy vládnucich strán.

I ‘rčite nebola náhoda, ​e I lolubovmu blízkemu zločinecké-

druhovi Stefanovi Fabiánovi sa dostalo tej cti, ​e nad jeho

hrobom v prvom rade trúchliacieh ronila slzy Reze​ova dcéra I Vik Zomrel, rovnako ako jeho boss,
dvadsa​osemročný.

POMSTA BEZ KONCA

NENÁVIDENÝ AJ PO SMRTI

lloss odchádza z tohto sveta málokedy sám. Počas tých dní sa určite necítili bezpečni ani rodinní
príslu​níci majiteža Evelynu. Ved u​ v noci na ​tvrtok 2. októbra 1997 vtrhli do bytu na Kustrovej ulici v
Ko​iciach, ktorý patril sestre Róberta Holuba, pi​tožníci. I​li po Holubovom bratovi fozefovi. Ale ten stihol
vyskoči​ oknom, a tak strelci na​li ten dvadsa​triročného Petra Klcsča zo Spi​ských Vlach, blízkeho komplica
popradského bossa Milana Reichela, ktorý sa u​ vtedy skrýval pred spravodlivos​ou. Ale aj Kle​č bol
vítaný terč. On toti​ mal vyláka​ Čističovho brata na miesto popravy pred trestajúcu ruku Róberta Holuba.
Teraz skončil rozstriežaný len V slipoeh. Strelcom mal by​ opä​ pomstitež Čistič.

V marci 1998 neznámy strelec ​a​ko zranil ​vagra nebohého Holuba Alexandra Horválha, ktorý
odchádzal z nočného baru Viktoria v Pre​ove. Gužka ho zasiahla do chrbtice a zanechala mu trvalé
následky. Obe​ útoku sa neskôr stala korunným svedkom polície v prípade obvinenia údajného bossa
slovenského podsvetia Mikulá​a Cernáka z vra​dy požského megapodvodníka Grzegorza Szymaneka.
Svedok na vozíčku tým zrejme naznačoval aj to, kto zmajstroval smr​ prvého vežkého mafiánského bossa
ko​ického podsvetia.

Náhrobok Róberta Holuba je na cintoríne ncprehliadnu-irlný Podža vzoru ruských mafistických ​voru v
v zákone41 aj lenlo je v ​ivotnej vežkosti. Na obrovskej kamennej platni stolí ​ako ​ivý” a svojou
aroganciou tak provokuje aj po smrti. A/ lak, ​e rok po pohrebe Tu polícia zne​kodnila dve nálo​e i uhsahom
kilogramu danubitu. Nevybuchli len chybou v spínacom mechanizme-Na také práce sa ​pičkoví
profesionáli iisi predsa u​ len neobjednávajú…

GORILA - KRÁTKY ​IVOT BOSSA

(1962 - 1997)

Tento príbeh je príbehom bitkára na dedinských tancovačkách, ktorý sa ani zďaleka nemohol rovnat
priekopníkom organizovaného zločinu v Bratislave, Dunajskej Strede, Banskej Bystrici alebo Ko​iciach.
Malí- mesto, malý biznis, malý gangster Ale zaujal tým, ako rekordne dlho odolával atentátom a svojou
smr​ou priviedol na koniec zločineckej dráhy aj dovtedy nepolapitežného kata slovenského podsvetia -
Lojza Čističa.

> u* u púilcj” (tak sa /a komunizmu volali diskotéky), kde mohol ohurova​ svojou brutalitou* Skú​al to aj s
amatérskym IHIXOIII, ale viac ne/ férové súperenie s rovnocennými sa mu l>.n ih pästné súboje, kde
nemal medzi normálnymi rovesníkmi konkurenta. Čoskoro sa okolo neho dala dokopy partia rovnakých
mladých frajerov, ?0 na seba vedeli upozorni​ Im lym. ​e niekoho skrvavili. Naopak, ti, čo sa s nim aspoň
hm hu poznali, dokázali si jeho ochranu zabezpeči​ aj fža​ou viii.i ( usom vsak dostal chu​ na väč​ie odmeny.
Presunul sa / dedinského prostredia do ​iliny, kde rýchlo získal navrch v diskotéke limior a na iných
miestach, kde sa stretávala mlade/ stále v​ak bol len surový bitkár, ktorý na svoju zurvalos​ imkoro doplatil
aj väzením.

lii-porlér Palo Rýpal na​iel Gorilovho spolu vázňa z tých I’MV ktorý o ňom pre Plus 7 dni povedal: ​S
nikým sa nestý-I .íl. nerozprával a nebil U​ v lom čase bol bossom a aj v base m luk správal. Ka​dý mesiac
mu chodili zvonka balíky. Aj za mre​ami si ​il inak ako my.obyčajní mukli. Pri​iel si iednodu-\ Im odsedie​
svoje…**

Ale ani to nemusel do konca vymeraného trestu, lebo pri-\L Ne​ná revolúcia a absurdný dramatik i
prezident Václav ll.ivel predviedol absurdne yesto generálnej amnestie. To utvorilo tložilovi (ale
rovnako ;ij dal​ím mafiánom, napríklad ž.ipayovi alebo Hodosimu) nevídané mo​nosti v novom, ka-
pítulistlckom svete zločinu.

DEDINSKÝ BITKÁR BOSSOM

 Ako viacerí Kysučania aj Milan Holáň, zvaný Gorila, hžadal najskôr svoju budúcnos​ v ‘Irinci. Ale tam
ho po vyučení čakala len ​a​ká drina v zlievaniach. A jemu sa viac páčili

U​ CEZ MŔTVOLY

V ​iline bolo v tej dobe horúco. A​ tak, ​e obyvatelia ​iliny M zvykli hovori​ o (iorilovi a jeho výčinoch u​
naozaj len teplom.

Chlapíkom ako Gorila sa začali po roku 1989 zlaté časy. Oslabený ​tát svojich občanov nedokázal
chráni​, a napodiv, bolo koho zdiera​, hoci u nás je zvykom s​a​ova​ sa, aki sme chudobní a ledva vy​ijeme.
Len​e Gorila přepálil nástup a v ​iline mu zakrátko začalo by​ horúco. Stiahol sa teda na čas do zahraničia.
Keď sa vrátil, bol rozhodnutý, ​e u​ natrvalo a definitívne sa usadí na najvy​​ej priečke miestneho podsvetia.
​epkalo sa o jeho aktivitách nielen na Kysuciach a Pova​í, ale aj v Turci a ďalej. ​epkalo sa aj o tom, ​e mal
prsty v likvidácii dvadsa​osemročného Miroslava Hlinku, príslu​níka Okresného riaditežstva Policajného
zboru v ​iline. Toho roztrhala nálo​ v jeho aute Tatra 613 bordovej farby, odpálená na diažku pred domom
jeho rodičov. Dnes je z tohto zločinu obvinený, naopak, Gorilov úhlavný konkurent ​Malý Pero” Salinger.
Hlinica toti​ zistil nejaké fakty, ktoré by mafiánov mohli ohrozi​.

Pred polnocou 7. novembra 1997 vybuchla nálo​ aj pod VW Passat, ku ktorému sa blí​il
tridsa​osemročný Cečenec K. t. M.. Práve vy​iel s priatežkou z biliardového klubu ​U Mi​a” na ulici A.
Rudnaya. Keď​e auto patrilo ​ilinčanovi Rastislavovi G., na ktorého pred tromi mesiacmi striežal neznámy
páchatež, Cečenec bol opatrný. Najskôr diažkovo otvoril dvere, polom sa pre istotu pozrel aj pod
vozidlo. Uvidel tam ​katužu od topánok, z ktorej trčali drôty. Okam​ite sa zvrtol a ​ahal aj svoju priatežku
preč. Pre​li len pár krokov a ktosi nástrá​ný systém na diažku odpálil. Cečenec s priatelkou vyviazli len s
žah​ími zraneniami, ale auto bolo dobré lak akurál do ​rotu.

ZÁZRAČNÉ MAČACIE ​IVOTY

Rozhodujúci duel sa začal 19. októbra 1997. V ten deň bol IM ceste pri Krásne nad Kysucou z idúceho
auta palbou zo samopalu zastrelený Peter Kalányi. Ten vyvíjal aktivity v rámci /limského podsvetia a
pôvodne bo! Gorilovou pravou rukou. A ako to u​ v mafii býva, z najbli​​ieho spolupracovníka sa ttul
úhlavný nepriatež, ktorého sa bolo treba zbavi​. Podža /.Hiitoresovaných zdrojov si Gorila objednal na
likvidáciu K.ilanyiho po rusky hovoriaceho zabijaka.

I en​e na zoznam sa komusi dostal aj sám Holáň.

žo prvý raz na Gorilu zaútočili priamo na diskotéke Gará​. Ni-iispe​ne.

 Mruhýkrál sa dostal do palby v Motoreste Anita neďaleko ži mina. Na zemi ostal le​a​ mŕtvy mu​, ale
nebol to Gorila.

Striežali po ňom aj doma V Kysuckom Lieskovci.

Pii celý rok 1997 pripomínala ​ilina strelnicu s jedným řlvýrii terčom. Bol ním boss miestneho podsvetia
Milan Ho-liii’i, prezývaný Gorila. Viackrát sa mu podarilo uniknú​, raz dokonca ​astnou náhodou - keď
naňho striežal profesionál ťisiielovačskou pu​kou značky Remington. Remingtonka mala podža znalca
kvalitný pu​kohžad značky Meopla, be​ne

ž takej zbrane strieža s vysokou presnos​ou na vzdialenos​ sto metrov, dobrý strelec s ňou doká​e trafi​ ciež
aj z väč​ej v/dialenosti. Strelec mieril zo strechy protižahlého obytného domu na Gorilu, ktorý sedel na
terase v OK pube v Kysuckom Kovom Meste. Holáňa vtedy zachránil mobilný telefón - vo chvíli výstrelu
ho i​iel polo​it na stôl. Tento malý pohyb posunu) ranu smerom od srdca pod pazuchu.

A​ rok)’ po Gorilovcj smrti vy​lo najavo, ​e vra​edných Útokov holo viac. Vo februári 2009 informoval
riaditež krajskej polície v ​iline Franti​ek Posluch, ​e o Gorllovu likvidáciu sa trikrát pokú​al aj Franti​ek
Salinger alias Malý Fero. V roku 1997 zohnal pomocníka a prikázal mu. aby pod Gorilovo auto polo​il
výbu​ninu. Ten si to v​ak napokon rozmyslel, nepozorovane kopol do Gorilovho auta, spustil lak alarm a
vra​du prekazil. Salinger potom údajne zakopal výbu​ninu neďaleko miestneho baru, klorý nav​tevovala aj
jeho plánovaná obe​. Komplicovi nariadil, aby bombu odpálil, ked pôjde Gorila okolo. Salingerov
spoločník sa v​ak tentoraz vyhovoril, ​e zlyhalo diažkové odpažovacie zariadenie. Podobný scenár údajný
neskor​í ​éf ​ilinského podsvetia podža polície pripravil i do tretice. Tentoraz si v​ak prizval e​te jedného
pomocníka, ktorý mal dohliadnu​ na jeho doteraj​ieho komplica. Tomu po dvoch neúspe​ných pokusoch toti​
prestal dôverova​. Zariadenie na odpálenie bomby v​ak tentoraz naozaj zlyhalo. Keď​e tieto pokusy sa
nerealizovali, Gorila o tomio nebezpečí ani nemusel tu​i​. Za pätami mal oveža nebezpečnej​ích vrahov.

Ako neskôr pri rekon​trukcii posledných dní a hodin jeho ​ivota vysvitlo. Gorila vedel, kto ho chce ​da​
dolu”. Bol dokonca opakovane varovaný. A aj si začal dáva​ pozor a objednávatelovi svojej vra​dy sa
začal vyhýba​.

Ale na stretnutie so smr​ou nakoniec i​iel…

SVEDECTVO HOLÁŇOVEJ MATKY

Na procese s kalom slovenského podsvetia Čističom vypo-\ žd.ila aj Holáňova matka. Tak vysvitlo, ​e
jej syn Milan pred MIIIÍOII stihol poveda​, ​e jeho ​ivot ohrozuje Čističov kom-plii Lin Siber. Na výzvu
obhajoby, aby povedala, kto v​etko sa Hnilo val o synov ​ivot, najprv povedala ​bojim sa”, a vzápätí
dodala, ​e ďal​ou osobou bol Mikulá​ Černák, a ​e jej to po-ťrd.il sám syn Milan. Asi tý​deň pred jeho smr​ou
pri​li za

> neznámi mu​i a varovali ho pred tým. aby i​iel k Čcrná-

kuvi po tigra, o ktorého sa podža dohody mal stara​.

* ‘n u​ v záhrade v ten deň vy​al dva stromy a chcel postavi​ pre /.viera klietku. Cez pootvorené dvere
počula, ako synovi v i u velí: ​Milan, ty verí​ Mikímu? Veď on je ako likvidátor, Mi-IMII, nedaj sa
nachyta​.” Nakoniec po tigra ne​iel a odmietol luk urobi​ aj jeho bral, preto tigra ncpriviezli.

Keď sa jej druhý syn, ktorý pred súdom tie​ vypovedal, za-ť nl MI strachu o ​ivot skrýva​, pri​li za ňou na
pole dvaja mu​i ii leden z nich jej povedal, aby sa syn nebál, aby sa neskrýval, /Ť​ ulu ​da​ dolu” Jána Siberu
a ​e sú od Černáka. Informovala Ť​ (nm syna. ktorý sa e​te v decembri 1997 zdr​iaval na Slovensku, ale ten
reagoval slovami: ​To je zle, to je, mama, ináč”. A u​iel za hranice na niekožko mesiacov.

lebo brat Milan I loláň neu​iel, počkal si na smr​ za kuvia-n-.l.vm stolíkom.

ZÁVEREČNÉ DEJSTVO

Dňa 25. novembra 1997 si po Gorilu pri​la zubalá naisto. Čakal na ňu, spolu so svojim ochrankárom
Stanislavom Vnukom, pri kávičke v povestnom hoteli Astória, kam chodieval častej​ie. Ani tentoraz to
nebola náhoda, musel ho tam pozva​ niekto známy a dôveryhodný - tí privolávajú k mafiánským ​élóm
popravou čatu najčastej​ie. Poznal aj svojich vrahov. Tí vstúpili takmer ako v kovbojke ​na pravé
poludnie” a okam​ite začali parnu. Napadnuli sa zrútili pod spŕ​kou striel. V Gorilovom tele ich narátali
desa​ a hneď prvá do hlavy bola smrtežná. Osem striel mu prevŕtalo telo, po dvoch zástreloch zostali
projektily v rane. Ochrankár dokonal pri jeho nohách. E​te pár tý​dňov predtým slú​il ako vojak z povolania
u ​ilinských výsadkárov. Ani ​peciálny výcvik mu v​ak proti náhlemu prepadu nepomohol.

Po střelbě pre​li obaía strelci chladnokrvne celou kaviarňou, kde sa na zemi krčilo devä​ hosti a
obsluha, a vybělili zadným, slu​obným vchodom takmer do náruče hliadky mestskej polície. Tých
zalarmovalo pä​ guliek, ktoré vyleteli oknom z kaviarne a​ na ulicu. Ale ich chabý pokus o zásah odstra​ili
pi​tožníci ďal​ou střelbou zo samopalu Tokarev do vzduchu. Rýchlo prebehli blízkym parkom k hotelu
.Slovan, kde naskočili do Volkswagenu Golf zelenej metalízy nemeckej SPZ HTV 221. Po niekožkých
uliciach prestúpili do hordovo-červenej dodávky so značkou TVT 91-92 a zmizli.

Po obhliadke miesta činu znalec určil, ​e k úmrtiu Ciorilu a jeho ochrankára do​lo bezprostredne po
zásahoch v priebehu piatich minút. Podža vyjadrenia znalca z odboru súdneho lekárstva laroslava Ivana,
ktorý vypovedal pred Krajským súlimu v Pre​ove v procese s piatimi ob​alovanými, strely mali pi iNi/ne
rovnaký smer a do tela vnikli vežmi rýchlo za sebou. Pii Mrelbe bol od chrbta zastrelený aj Holáňov
ochrankár Stanislav Vnuk, ktorý dostal dve rany, strela do hrudníka mu po​kodila pžúca a srdce. Pracovník
Kriminalistického a exper-h/m-ho ústavu v Banskej Bystrici Miroslav Kop vypovedal, ​e i ikre m
samopalu sa v Astórii striežalo aj z pi​tole vzoru 50. Ani M dna z týchto zbrani nebola predtým pou​itá na
trestný čin.

V parku, cez ktorý zločinci unikali z miesta činu, striežali pAte / ďal​ej pi​tole, ktorá bola poskladaná z
viacerých súčiastok mých zbrani.

Viac ako dva a pol roka trvalo vy​etrovatežom, kým iden-nlikovali prvého strelca. Nebol ním nik iný
ako l.ojzo alias i IM u. A ten podža v​etkých zverejnených indícií počúval príkazy najmä a predov​etkým
bossa v​etkých bossov - Mi-lul.i-,.1 Gernáka.
AKO TO BOLO

* lorilui ktorý mal ovláda​ územie Kysúc a Čadce, zavra​dili pu’lo.lebo neustúpil mocnej​ím.

..Na Milana lloláňa sa striežalo ​es​krát. Poviem na rovinu, nikto s nim rád nesedel. Ka​dý mal strach o
svoj ​ivot. \ zvlá​​ za tých pomerov, aké vtedy vládli na Slovensku.” ž‘ivrdal na hlavnom pojednávaní v
procese s nájomným vlahom Alojzom Kromkom (leda Čističom) svedok Jozef B.. I Im y v lom čase bol
konatežom firmy Holáňovho brala Petra.

nazvanej Gorila Security. Tento vyučený M rojník vrtných súprav mal na starosti administratívnu čas​
vedenia firmy.

Svedok vypovedal v súvislosti s ob​alobou voči Jánovi Siberovi, ktorý mal nebohého Gorilu dvakrát
vyláka​ na stretnutie, kde sa po ňom striežalo. Vo svojej výpovedi svedok uviedol, ​e po pohrebe Milana
Holáňa zvolal lán Siber žudí z firiem oboch bratov do baru. kde Im navrhol spoluprácu. ​Chválil sa. ​e dal
dole Milana Holáňa a jeho ochrankára Stanislava Vnuka. Vyhrá​al sa nám. ​e pokiaž nevydáme Petra 1
loláňa, pôjdeme v​etci dole,” uviedol svedok. Ako spresnil, tieto slová pochopil lak, ​e mali by​ zabití.
Potvrdil aj svoj výrok z prípravného konania, kde sa v tejto súvislosti o Jánovi Siberovi vyjadril: ​Päs​ou
sa búchal do hrude a bol na to hrdý. Bolo to také mocenské gesto z jeho strany.”

Svedok hovoril aj o bombe pod jeho autom na jar roku 1997 a o nástro​nom systéme, ktorý mal da​ do
činnosti jeho priatež a znies​ tak zo sveta Petra Holáňa. Napriek nátlaku to neurobil.

Na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj traja súdni znalci z odboru psychológie, ktorí vypracovali
posudky. Ani v jednom prípade ne/islili, ​e by si ob​alovaní neuvedomovali následky svojich činov.
Hlavný podozrivý Alojz Kronika, známy ako Čistič, do poslednej chvíle tvrdil, ​e pri skutku nebol a nikdy
nenav​tívil re​tauráciu Astória. Tak​e pri rekon​trukcii na mieste činu. ktorú nariadil súd a na ktorú priviedli
v​etkých obvinených, mal by​ po prvýkrát v ​ivote.

Podrobnej rekon​trukcii vra​dy v holeli Astória sa /. davu prizerali údajne aj príbuzní zavra​dených.

Dňa 30. septembra 2003 vyhlásil predseda senátu Krajského súdu v Pre​ove Viliam Dohňanský
rozsudky. Alojz Kronika známy ako Čistič bol odsúdený na do​ivotie. Spoluob​alov.inv Ján Siber bol
odsúdený na 24 rokov, po odvolaní dostal pi.ivoplatne 20 rokov.

BOSS JE MŔTVY/ NECH ​IJE NOVÝ!

t > tom, ​e Gorila bol viac stra​iakom, ktorý precenil svoju po/.íciu i silu ju udr​a​, ne​ hlavou vežkých
mafiánských ob-Ťbodov, svedčí to, ​e po jeho smrti sa ​iline ani vežmi neuža-ťilo V ​Slotové” či na ​Pobre​í
slotoviny” (tak mesto nazývali /.i podivného primátorovania známeho opílcckcho zurvalca l.in.i Slotu) za
tri roky do​lo takmer k dvadsiatke bombových Mlokov s rukopisom podsvetia. Preto dostalo aj ďal​iu
prezývku Danubilové mesto.
 K najkrvavej​iemu výbuchu uprostred mesta pod Dubňom ​IMSIO 9. júla 1998 dopoludnia na
parkovisku pri Hurbanovej ulit i Zmätok po výbuchu znásobili e​te desiatky tisicko—

i vých bankoviek, ktoré lietali vo vzduchu. Ako neskôr

vyplynulo z vy​etrovania, patrili celom nevinnej man​elskej dvojici, ktorá si len chvížu pred osudnou
explóziou vyzdvihla v blízkej banke 107 000 korún (3 553 eur) na dovolenku v Anglicku. Policajtom sa
podarilo pozbiera​ len 93 000 ko-

(3 087 eur), náhodní okoloidúci nedbali na to, ​e lovia

../ neba spadnuté” peniaze uprostred krvi a rozbitého skla. / lejlo dvojice ​ena (vo veku 43 rokov) pri​la o
​ivot hneď, mu/ (-16 rokov) podžahol ​a​kým zraneniam v nemocnici, žos.ulka dodávky, ktorá i​la náhodou
okolo, na​​astie vyviazla 1Ť ii \ žahkými ​krabancami. Najhroznej​í pohžad bol na neznámeho mladíka (21
rokov), ktorému výbuch odtrhol v​etky končatiny. Práve pod ním do​lo k výbuchu, ktorý zanechal okrem
velkých ​kôd aj dva metre ​iroký a pol metra hlboký kráter. V okamihu odpálenia nálo​e pribli​ne troch
kilogramov priemyselnej trhaviny Danubit mladík práve pristúpil k telefónnej búdke a začal telefonova​.

Vysvetlenie tohto krvavého činu nebolo žahké. Hoci v blízkosti pe​ej zóny a obchodného domu mohol
spôsobi​ oveža väč​í masaker medzi žuďmi, bol na teroristický útok nelogicky ​slabý”. O peniaze tie​ ne​lo,
veď lietali vo vzduchu. Jediným zmysluplným terčom ostal teda neznámy mladík. Jeho koniec mohlo
spôsobi​ nástra​né zariadenie pod telefónnou búdkou, ale to je vežmi málo pravdepodobné miesto na útok
proti konkrétnej osobe. Na taký sa pou​ívajú buď autá obete, alebo miesta, ktorým sa nemô​u vyhnú​ -
napríklad vchod do domu či do obžúbenej re​taurácie. Mladík mal v okamihu explózie pri nohách kufrík,
[e teda mo​né, ​e sa stal obe​ou vlastnej neopatrnosti, keď niesol smr​ niekomu inému. Podža jednej z
hypotéz bola toti​ ​ilina tak často ​bombodnímom”, lebo tu bola skupina ​pecialistov bývalej
československej armády, prieskumníkov a pyrotechnikov, ktorí zarábali na tom, ​e predávali svoju
schopnos​ urobi​ z mierumilovnej ulice či námestia bojisko. Podža budape​tianskych novín Kuriér práve na
to mal tý​deň pred výbuchom telefónnej búdky v ​iline doplati​ známy maďarský mafiánsky boss (a zároveň
spolupracovník polície) Tamás Boros. Ten pri​iel o ​ivot tak. ​e keď nasadal do svojho opancierovaného
auta, vo vedžaj​om zaparkovanom Fiate 126 vybuchlo osem kilogramov TNT a rozmetalo hrie​ne
mafiánské telo po celej ulici. Mladý mu​, ktorý kúpil na falo​né doklady tento požský Fiat 126, mal by​
práve ten, kto na podobný nástroj pomsty pri náhodnom vý-

IHII hu za bieleho dňa uprostred ​iliny doplatil. Ako vysvitlo / neskor​ieho vy​etrovania, v okamihu výbuchu
volal do Bra-iž-l.ivy istému mu​ovi, u ktorého počas domovej prehliadky lliiili mno​stvo výbu​nín.

I >ôle​ité je spomenú​, ​e máme u​ tretí príbeh, kde fatálne /.uu.idovala smr​a v súvislosti s ňou sa aj do
tretice spomína i n n.ik Tóth (bomba montovaná v Černákovej gará​i). Holub (zlikvidovaný osobným
katom Černáka menom čistič) aj t IOIII.I (opä​ Čistič v akcii) mali prís​ o ​ivot, lebo ktosi chcel byt bossom
v​etkých bossov.

Gorilovou smr​ou sa teda skončilo len prvotne ​rukolapne” obdobie organizovaného zločinu v ​iline a
okolí. Tí, io pri​li po ňom, u​ tak okázalo nevytŕčajú. Sú tým pádom luv ​a​ími terčmi pre svojich
konkurentov i políciu. Zločin /vliekol boxerské rukavice bitkára Gorilu a navliekol si biele rukavičky…

DUNAJSKÁ STREDA - DES A STRACH

> IniNiia si s úžavou gratulovali. Ví​azstvo v hokeji? Niekto vyhral v lotérii? Vláda zru​ila dane? Nie, toto
mesto oslavovalo iinsovú vra​du.

​ ástra​ný výbu​ný systém, ktorý obsahoval kilogramovú nalo​ TNT, zne​kodnili policajti na námestí SNI’
N
v Dunajskej Strede…” Toto je typická správička zo začiatku roka 1998 na juhu Slovenska.

Tento príbeh je z celej histórie vyčíňania mafie v 90. rokoch na Slovensku najneuveritefnej​í, a predsa
kruto pravdivý Dunajská Streda bola čiernou dierou zločinu, tu sa na malej ploche koncentroval v
nevídanej miere. Viac ako inde zasahoval do ka​dodenných ​ivotov obyvatežov mesta aj okolia. Svoju
nadradenos​ dalo miestne podsvetie okázalo najavo aj tým, ​e na pohreb Michala Csémiho v roku 1997
pri​la stovka mafiánských limuzín z celého Slovenska. Po pohrebe pre​li mestom so zapnutými klaksónmi.
źudia sa pod tlakom tohto okázalého teroru báli nahlas aj dýcha​, zábavné podniky boli vyžudnené, lebo
tam predvádzala svoju neobmedzenú moc miestna mafia. V týchto rokoch pri​li o ​ivot alebo zmizli v meste
i okolí desialkv žudí. väč​ina z toho bolo za vra​de-ných. Svoje si pri tom u​il dokonca aj politik Béla
Bugár, ktorému pred domom vybuchol granát ako pozdrav od mafie, preto​e sa ako poslanec príli​ zaujímal
o aktivity podsvetia. Nebol jediným terčom…

A odrazu sa v jeden marcový večer roku 1999 začali spontánne oslavy - v baroch sa zadarmo
nalievalo ​ampanské

źAHKO K MOCI?

K tomuto neslávnemu koncu pápayovského gangu viedla kiátka.ale drsná cesta. Na jej začiatku bol
porevolučný chaos, / liorého sa ako prví najlep​ie zorientovali miestni zápasníci. Skutoční ​portovci a
​ampióni, ktorým sa u​ za socializmu p.u ilo. ​e svojimi svalmi vzbudzujú na verejnosti re​pekt. Teta/ u/ ten
re​pekt mohli aj speňa​i​.

V úvode tejto knihy sme si u​ povedali, ako si rozdelili iiluhy na ekonomickú a vojenskú zlo​ku. Ai to,
aké obrovské ii\peehy im priniesli kontakty s ruskou mafiou a ich návody IM rychle zbohatnutie. Peniaze,
rýchle autá a pozornos​ ​ien (in imponovali. Zločin sa stal ich ​ivotným ​týlom. Navy​e v lom e​le stále bol aj
prvok akéhosi (hoci falo​ného) bero-i/inu. frajerslva, odvá​nej výzvy osudu. Film Krstný otec bol hli
vzorom. Spontánne napodobňovali gestá a spôsob vylihovania hercov a vôbec si nev​imli tragický odkaz
tohto pozoruhodného filmového diela. Videli len to, čo chceli vidie​. Veď sa stali hrdinami novej doby!
Zbohatnú​, rýchlo a žahko, leraz a tu, za ka​dú cenu a nepozna​ hranice. To v​etko boli lákavé heslá. A oni
boli ​ivými príkladmi, ako ich naplni​. Prečo by sa mali rozpakova​? Veď v tej dobe e​le v​etky biele lťt\c ​ili,
podnikatelia boli s nimi najednej lodi. policajti mali dos​ svojich starostí a neotravovali. Rola to ​belie
époque” zločinu v jeho romantizujúcej, neskutočnej, preto​e dočasnej podobe. Väč​ina malých chlapcov v
Dunajskej Strede vtedy ochotne chodila do posilňovni, lebo cez ne videli ​ancu dosta​ sa k tým ​astným”
zápasníkom zo ​ipo​ovho gangu.

Milan ​ipo​ ako generál zločineckého vojska. Tomá​ Vida ako ​éf ekonomickej divízie gangu, lak dobre
im to klapalo, a​ kým sa nezjavil pomerne bezvýznamný, ale tie​ bez​kru-pulozny adept na člena gangu.
Vola! sa Tibor Pápay.

PAPA JOE NASTUPUJE

Vtedy, na začiatku, Tibor Pápay nemal ani nárok na ma-fiansku prezývku, ktorá by vzbudzovala hrôzu u​
len vyslovením. Hol to zúfalec ktorý v roku 1990 vy​iel na povestnú I lavlovu prezidentskú amnestiu z
basy a ani nemal kde býva​. A tak ho prichýlil jeho spoluväzeň Rudolf Hodost, prezývaný Ki​cinc. Cez
svojich bratov zápasníkov (jeden bol seniorským majstrom sveta) dostal Ki​cine Pápaya do bandy.
Spočiatku na najni​​om stupni be​ného mafiánského vojaka na naj​pi-navej​ie práce. Len​e práve pri nich
Pápay vynikal. Ne​títil sa ničoho, v násilí sa vy​íval. Ideálny adept na rie​enie problémov, ktoré nevyhnutne
museli prís​.

Písal sa rok 1993 a dunajskostredská idylka medzi mafiou a podnikatežmi sa končila. Niektorí z tých
podnikavěj​ích sa chceli trhnú​ na vlastnú päs​, iní uverili tomu, ​e kapitalistický trh jc naozaj vožný, a chceli
podnika​ samostatne. Akosi pozabudli na svojich dobrodincov, zápasníkov. Ale fakt jc, ​e zápasníci na čele
so ​ipo​om e​te stále váhali sta​ sa skutočnými zlosynmi. Rad​ej mali ten filmový obraz mariánskeho patróna,
ktorý to predsa mysli v​dy tak dobre. A dokonca spravodlivo!

lak si na ​pinavú prácu proti odbojným podnikatežom vybrali Pápaya. Nepatril k zápasníkom, ale k
zločineckej spodine. Navy​e mu jeho úloha bez​krupulózneho zločinca zjavne vyhovovala. Rád okolo seba
​íril hrôzu, vy​íval sa vo svojej moci a naopak, bezmoci okolia. A zápasnici urobili tú chybu, /e mu dali aj
ďal​ie zadanie - mal zača​ s naozajstným výpal-nýin. Dostal ​iroké právomoci nad celým teritóriom a vožnú
uiku vo výbere vlastnej údernej, výpalníckej skupiny.

linergia, s akou sa Pápay pustil do diela, vyrazila samotným zápasníkom dych. Zregrutoval skutočnú
spodinu, búchačov bez citu, žudský odpad s tú​bou vyniknú​ jedinou cestou, ktorú poznali - brutálnym
násilím. Ich úspechy privádzali ich najvy​​ieho bossa ​ipo​a do rozpakov, preto​e to brali pekne do radu. a tak
výpalné museli odrazu plati​ aj jeho známi a bývali spolu​iaci. Aby nevyzeral, ​e robí výnimky a je takzvane
​mäkký”, zaplatil z vlastného im vyrubené výpalné, aby tie peniaze po odpočítaní odmeny Pápayovým
sna​ivcom aspoň čiastočne dostal spä​. Takto to ďalej ne​lo. Nespokojnos​ s Pápayovými metódami rástla v
zápasníckom gangu aj medzi obyvatežmi. ​ipo​ bol e​te dos​ silný, aby urobil nápravu. Spolu s Vidom
preorganizovali celé teritórium a ubrali žápayovi z oprávnení kona​ v ich mene. Od​kodnili ho tým, ​e jeho
brat dostal na tie časy luxusnú piváreň a aj iné výhody. A v tichosti pracovali na Pápayovej postupnej
pacifikácii. len​e zabudli, ​e iní zase tú​ia spacifikova​ ich.

KONIEC BIELYCH KONÍ

KARTA SA OBRACIA
 V októbri 1993 začalo prituhova​. žakturant&kých podvodov mal sial u​ plné zuby, veď sa tomu prizeral
u​ naozaj pridlho. Po prvýkrát za Vidom zapadli brány väzenia, zatiaž len vazby. Hor​ie pre neho bolo, ​e
pri zalknutí bol zaistený aj jeho ​portový kabriolet Mercedes. A na jeho zadnom sedadle kufrík s dokladmi
o činnosti takmer v​etkých bielych koni! Samozrejme, Vida sa bránil týmř ​e si to lam zabudli akísi
mysteriózni ​stopári-, a policajti tomu napodiv uverili, lebo si ​nev​imlw​e v takom kabriolete je na zadnom
sedadle miesto naozaj len pre len kufrík. Ale Vida zasa nebol taký hlúpy, aby nevedel, ​e raz príde
policajt, čo vidí aspoň na jedno oko, a začne sa v zozname tých bielych koni ​pára​. A to bola vežká chvíža
pre Tibora Pápaya, teraz u​ Papa Joea. Jeho ​éf áipo​ sa toti​ tie​ musel kvôli tomu horúcemu zoznamu aspoň
na čas za​i​ do ústrania, A to na čas potrebný na jeho znehodnotenie tou najjednoduch​ou cestou - biele kone
doskákali,

Pápayovi a bande jeho vyvrhežov to trvalo tri mesiace, ale nakoniec zamietli stopy dôkladne. Dokonca
a​ lak, ​e a​ na jedného (ako sme spomínali u​ v úvode knihy) sa dodnes tí falo​ní fakturami nena​li. Ani ich
telá. Po troch mesiacoch sa teda mohol ís​ Sipo​ naivne opýta​ na políciu, či ho náhodou nehžadajú. A so
zados​učinením si vypočul, ​e bez svedectva bielych koni sú v​etky podozrenia voči nemu, ale aj Vidovi len
podozreniami a trestné konanie bolo zastavené.

Nebol to happyend. Rozhodne nie pre Sipo​a s Vidom. In mesiace bol dost dlhý čas, aby stratili kontakt
s realitou. A realitou bolo, ​e teritóriu celý čas očividne ​éfoval Pápay. Nikto nemohol pácha​ trestnú činnos​
bez jeho súhlasu a následného odvedenia určeného podielu zo zisku. Rie​il spory v gangu, ukladal pokuty,
určoval vý​ky odvodov a následne rozdežoval zisk, Menoval ​éfov jednotlivých podskupín, určoval im
teritórium pôsobenia, rozhodoval o ich sporoch aj n ich ​ivote. Jeho príkaz bol zákon a nikto si ho
nedovolil nesplnit A ti, čo tak urobili, ožutovali. Navy​e mu začal dobre sypa​ jeho výpalnícky k​eft, ktorým
íipo​ s Vidom opovrho-v ali. A čo hor​ie, ​e Pápayovo kražovanie sa začalo pozdáva​ aj niektorým
zápasníkom zo zakladatežského jadra. A Pápay mal aj na verejnosti pre svoju brutalitu väč​í re​pekt ne​
zápasnicky boss Sipo​. Mohol si teda dovoli​ zača​ skú​al svoju moc aj na svojom e​te stále nadriadenom
​éfovi.

Prvým pokusom bolo pridelenie Ki​cineho, Pápayovho par​áka z basy, Vidovi ako ochrankára. Tým by
ho zároveň dostal pod kontrolu a vedel by o ka​dom jeho kroku. Vida, pochopitežne, odmietol. A slalo sa
niečo neslýchané. ​Ochrankár” Ki​cine si to vyrie​il po svojom. Zastriežal si / rozčúlenia na Vidov dom, a
keď ten vy​iel, ​c čo blázni, namieril zbraň aj na neho. Výsledok - dva hladké priestrely pleca dovtedy
nedotknuteFného mafiánského ekonomického mága, rozstriežané okná a hlavne koniec ​éfovania Sipo​a.
Bol naozaj ​mäkký” Za takúto okázalú vzburu by mal by​ toti​ strelec okam​ite zlikvidovaný. Len​e ​ipo​
nezasiahol rázne, lebo sa nechal uhovori​ Ki​cineho bratom Zoltánom, ktorý bol Sipo​ovým dlhoročným
priatežom a spoluzakladatežom zápasnického gangu. Váhal aj preto, ​e si u/ nebol istý. či by v súboji s
pápayovskou čas​ou gangu vyhral. Opú​​ali ho jeho vlastni. A ani Ki​cine by si na taký drzý útok netrúfol,
keby to nevedel. Takto to ​ipoÄ uhral len na remizu tým, ​e od Pápaya vymohol pokutu a odvolanie
​ochrankára” Kt​cineho. Ale to u​ bolo naozaj to posledné, na čo sa e​te zmohol.

NASTUPUJE NOVÝ BOSS

Pí​e sa rok 1994. Na politickej scéne sa dostáva na vrchol moci Vladimír Mečiar a v bratislavskom
podsvetí Miroslav Sýkora. To dvojvládie im na vzájomný prospech vydr​í a​ do Sýkoro vej smrti. Len​e
Sýkora má problém. Na to, aby ovládol aspoň symbolicky celé Slovensko, mu stojí v ceste Dunajská
Streda. Tamoj​ia mafia je oveža silnej​ia, bohat​ia a lep​ie organizovaná. Oproti nim je Sýkora len
začiatočník. Ale má v rukáve tri tromfy:

Má kontakt s Rusmi, ktorých re​pektujú aj v Dunajskej Strede. A ​éf ukrajinskej mafie ho vyhlásil za
svojho syna.

Podža v​etkých zverejnených indícii má kontakt s Lexovou SIS a vybavuje pre ňu krvavé politické
zákazky. Má teda čo ponúknu​. Len vdaka nemu sa neskôr bude Pápay chváli​, ​e ho chráni SIS, či u​ to bola
pravda, alebo nie. Fakt je, ​e bol na výzvu Sýkoru prítomný vra​de Remiá​a. A lá sa SIS i Mečiarovej vláde
vežmi hodila.

A do tretice. Sýkora má chu​ expandovat, ako aj odvahu a aroganciu vládnu​. Toto dunajskostredským
chýba. Majú nečakané problémy na vlastnom území, dochádza k preroz-​ ležovaniu moci. Preto sa pomoc z
Bratislavy hodí jedným aj druhým.

Mo​no za tým bolo e​te čosi viac, niečo v pozadí, ale I >unajská Streda bez odporu akceptovala Sýkoru ako
bossa v​etkých bossov. Od tej chvile preberajú bez diskusie jeho príkazy a pokyny. Paradoxne to posilňuje
Pápayovo postavenie v kontakte s Bratislavou on jediný z bandy vedel poriadne |H) slovensky. Tak sa
stal spojkou s prvým vežkým ​éfom novodobého slovenského podsvetia Miroslavom Sýkorom.
Kedykožvek potrebovali ​sýkorky” niečo zariadi​ na juhu, obracali sa u​ výhradne na Pápaya a jeho brata.
​ipo​ bol odstrčený bokom a aj zakladatelia gangu si začínali zvyka​, ​e preberajú prikazy nie od pôvodného
bossa, ale od Papa |oea.

TEMNO NAD MESTOM

Z pohžadu Sýkoru to bol skvelý ​ah. Odstavil ovela schopnej​ieho Vidu so Sipo​om a podriadil si
Pápaya, ktorý nemal ambície vstúpi​ do legálneho podnikania, a ani z nelegálneho neovládal ani len
začiatok abecedy. Stačilo mu. ​e ako ​éf mô​e rozkazova​, hoci tým iba zabezpečoval plnenie úloh pre Vkoru.
Ten bol skutočným zločineckým mozgom, Pápay sa .tal jeho prostoduchým generálom. Nestaral sa u​ o
obchody. Dunajská Streda tým stratila svoje výsadné postavenie. Najväč​í príjem, biznis s LVO, prepustili
bez odporu Černákovi.

Finančné straty plátal Púpav jedinou cestou, akú poznal - vý-palníctvom. A dotiahol to do úplnej
krajnosti. Uvalil na mesto absolútnu zločineckú daň. Bolo by to smie​ne, keby to nebolo tragické, ale
vežmi to pripomínalo fantomasovskú ​daň za ​ivot” zo známej série komédií s Ĺuisom de Funes. Len​e kým
Fantomas takto ​zdaňoval” len najväč​ích boháčov, Pápay doslova ka​dého. Jemu bolo treba odovzda​ daň
doslova zo v​etkého - za stavbu domu, za kúpu auta, poplatky museli plati​ aj tí, ktorí vyhrali v kartách, ak
hrali v pohostinstvách alebo na iných verejných miestach. Ale neskôr u​ aj v súkromí. Papa [oe vedel o
v​etkom.

NEUVERITEźNÉ SA STÁVA SKUTOČNOS​OU

 Nikde na Slovensku netrpeli obyvatelia lak ako v Dunajskej Strede. Na uliciach po zotmení vládlo
prikrčené ticho ako počas stanného práva. źudia sa večer báli vykroči​ na ulicu, neskôr s obavou
vychádzali u​ aj cez deň.

Daň z kultúrnych podujatí si pápayóvci vyberali rukolapne. Veď aj oni tú​ili po ​kultúre”, chceli sa
zabavi​! Príklady som u​ uvádzal v knihe Mafia v Bratislave. Na zábavách (ak si ju vôbec niekto náhodou
trúfol zorganizova​) postavili v​etkých prítomných do zástupu, polo​ili prázdny kufor na zem a v​etci mu​i
museli hodi​ do kufra v​etky peniaze i cennosti a opusti​ miestnos​. Keď pápayóvci zistili, ​e niekto niečo
zatajil, jednoducho ho zbili a zobrali si, čo si mysleli, ​e

Im patrí. Potom sa zabávali s dievčatami, ktoré museli v sále /osial’.

Úplné ovládnutie teritória dokladá aj prípad, keď si dvaja žapayovi žudia zaumienili pokeca​ - ka​dý zo
svojho auta

rovno na kri​ovatke pred okresným úradom. Vodič neznalý pomerov, teda z iného okresu, si dovolil
zatrúbi​ a upozorni​, A-u​ zhruba polhodinu nemô​e prejs​. Nemal to urobi​. Dobili ho, s ​a​kými zraneniami
pohodili na schody okresného úradu a potom e​te dokončili debatu, ktorú preru​il ​drzý” vodič. Nikto z
okoloidúcich mu nepomohol, nepri​li ani pólu .lili, hoci boli telefonicky upozornení. Aj tí sa báli. Vodič
sa musel sám pozviecha​, sadnú​ do auta a odís​.

Na pohrebe Pápayovho brata, ktorý sa zabil pri autonehode, zastavili pápayóvci pre smútočný
sprievod premávku na hlavnej ceste v Dunajskej Strede. Mafiózovia si dokonca h úlli na mesiac zakáza​
v​etky kultúrne podujatia, nesmela sa pú​​a​ hudba v re​tauráciách ani nikde na verejnosti. V​etci museli nosi​
smútočné čierne ​aty. Nikto neprotestoval, pre is-ii>lu odlo​ili aj stu​kové bankety, hoci rodičia s
maturujúcimi de​mi ich dlhodobo plánovali.

Papa Joe bol na vrchole moci. A dokázal to aj v rámci gangu. V Nových Zámkoch sa na​iel jeden malý
mafiozo, ktorý nahovoril ostatných, aby nere​pektovali Pápayom prideleného ​éfa ich teritória. Pápay sa to
dozvedel, zobral so sebou toho pod​é​a a v obžúbenej re​taurácii tejto mariánskej skupiny prinútil
vzbúrenca kžaknú​ na kolená a pobozka​ mu topánky. Potom aj topánky určeného ​éfa. A bez slova odi​iel.
V​etci aj tak pochopili. Potupa pred vlastnými je najúčinnej​ia výstraha.

BITKA O DUNAJSKÚ STREDU

11> nemohli čaka​. Rozhodli sa pre boj, ale na ten potrebov.ih kapitál.

Z pohžadu Papa )oea v​etko nádherne klapalo. A​ jedného dna nečakane do mesta dorazila ​okujúca
správa - boss v​etkých bossov, Miroslav Sýkora, je mŕtvy. Zakladatelia zápasnického gangu zdvihli hlavy,
konečne ​anca na vojnu. Aj z radov s nimi spriahnutých privátizérov a podnikatežov sa čoraz častej​ie
ozývali hlasy po zmene, návrate k starým dobrým časom zápasnkkej verzie zločinu. Pápay musi skonči​.

Sipo​ovi ostalo u​ len niekožko verných. Zato ich nemusel presviedča​, aby sa vzchopili. Nenávideli
obyčajných darmo-​ráčov a pohŕdali tými, ktori sa len pri​ivovali na aktuálnej priazni Pápaya a jeho umelo
vytvorenej autorite. Ten medzičasom naverboval do gangu tú najväč​iu spodinu, be​ných kriminálnikov,
grázlikov najhrub​ieho zrna, na jednotlivé k​efty ​ahal aj cigánske klany. A zápasníci sa dostávali čoraz viac
na okraj. Hoci Vida e​te roztáčal k​efty a ​ipo​ovci sa pretekali v tom, kto získa viac z výpalného, v​etko
museli odovzdáva​ Pápayovi, ktorý zisk delil, ako sa sám rozhodol. SlpoJovcom ostávalo čoraz menej.
Pri​li aj poní​enia - Pápay skú​al svoju moc.

Na diskotéke prikázal Pápay jednému nováčikovi tancova​ s milenkou najbli​​ieho ​ipo​ovho kumpána
Sátora. Na základe toho začal Pápay vyhlasova​, ​e mladý sa s ňou aj vyspal. Sátor, samozrejme, po​adoval
satisfakciu a trest pre opová​livého nováčika. Ale toho sa nedočkal. Pápay rozhodol len o symbolickej
pokute, a naopak, nováčika pový​il na vojaka najúdernej​ej skupiny, čo bola obrovská pocta. Nováčik tak
mal postarané o ochranu a nedotknutežnos​ a ​ipo​ovci dostali príučku, kto je tu pánom.

SMR​ MAFIÁNSKÉHO POKLADNÍKA

/hrane, strelci, skrý​e, munícia, výbu​niny, únikové autá lo v​etko niečo stojí. Zápasníci sa chystali na vojnu.
I​li na to najžah​ou cestičkou. Pokladník celého gangu Tibor Kovács, prezývaný Keco, e​te stále počúval na
slovo ​ipo​a. Na jeho a Vidov pokyn zatajil príjmy z obchodu s alkoholom, ktorý ​ipo​ovci realizovali. Ale
Pápay sa o tom dozvedel a rozhodol o poprave pokladníka na výstrahu. Nebolo to žahké, lebo Kecov byt
na Dunajskej ulici v Dunajskej Strede bol zabez-pŤŤený mre​ami a pancierovými dverami. Do bytu mohli
vsi upi​ len určené osoby, a to len v sprievode ​ipo​ových žudí. kluri zabezpečovali ochranu. Stále
oprávnenie mali len piati źienovla gangu. Jedným z nich bol Ki​cine. A to hol najbli​​í žápayov mu​. Na jeho
príkaz zavolal Ki​cine pokladníkovi, /ž Ide k nemu. aby mu otvoril. Keco to podža pravidiel hlásil
Sjlofovi a ten mu povedal, aby neotváral, ​e hnecž príde. Keco napriek tomu na Ki​cineho naliehanie
otvoril a to sa mu stalo osudným. Spoza dverí vystúpil nečakane Michal Csémi a za prítomnosti Kecovej
frajerky ho samopalom rozstriežal. Polí-‘ ia vtedy nič nevy​etrila, vrah bol neznámy. Csémi sa v​ak pre i-
.ioiu stratil z mesta, aby sa čoskoro pod prezývkou Mi​o Ma-d.u sial jedným z Černákových vojakov.
Neskôr dokonca ob-liilH-ným, hoci nie v​etci v blízkosti Čcrnáka boli jeho príchodoni nad​eni. Čermákova
pravá ruka a najbli​​í priatež Ka​lán o Csémim neskôr na súde vypovedal: ​Jednoducho psychopat. Akonáhle
bol bezprizorný, robil v​ade zle, kde sa objavil.”

Pápay dosiahol svoje, ale ​ipo​ sa nevzdával. Vedel o role Ki​eitxeho, kým Pápay sa Iváril rozhorčene
nad tým, ako asi Rusi alebo niekto iný požuje na ich skupinu. ​ipo​ čakal na odvetu, ale podcenil Pápayove
schopnosti intrigova​. Výmyslami o akejsi neuhradenej pohžadávke a zatajených peniazoch rozo​tval proti
sebe dovtedy nerozlučných priatežov Sátora a Zoltána Csehu. Cseha prebehol aj so synovcom Eri-kom a
ich najbli​​ími kumpánmi na Pápayovu stranu. Tento geniálne jednoduchý ​ah nemohol vyjs​ z Pápayovej
hlavy, bol privežký primitív. Dobré rady zrejme dostával od Cernáka, ktorý práve takouto starorímskou
taktikou ​rozdežuj a panuj” ovládal pomerne bezpečne oveža väč​ie územie.
ÚTOK NA BOSSA

Milan ​ipo​ sa pridlho neodhodlal na úder, a tak ho Pápay predbehol. A trúfal si u​ na frontálny útok.
Vyu​il, ​e jeho žudia robili ochranku ​ipo​ovho podniku. Ten tam hral biliard dlho po záverečnej. Kecž sa
s​a​ovali, ​e zbytočne ponocujú, len odvrkol, ​e vo svojom podniku bude hra​, dokedy on bude chcie​.
Ochranka to nahlásila Pápayovi a ten nariadil, aby ​ipo​ovi na výstrahu dolámali obe ruky. Privolali si
posilu a trest vykonali. Nemali to žahké, lebo ​ipo​ sa bránil, ale presile sa ani on neubránil. Bol to
nevídaný trest aj poní​enie.

V/ápáli sa táto úderná jednotka presunula do baru My l”ki-i a tam pod hrozbou zbrani iipo​ovcom
vysvetlili, ​e ak < IM u pre​i​, jediná ​anca je re​pektova​ odteraz len Pápayovu neobmedzenú moc.

Pred týmto barom mal Vida zaparkovaný svoj Mercedes. Sel iiajsurovej​ieho Pápyovho komanda
Vojtech ŕ.csi osobne magnetmi pripevnil pod auto dve kilá plastickej trhaviny H iniciátorom na diažkové
ovládanie. Jeden začínajúci člen r.nigu si to v​imol, upozornil Vidu a ten to nahlásil na políciu. Polícia
v​ak vec odlo​ila ako neobjasnenú. Medzi nami, ketž m.ilun volá na ochranu políciu, tak je na tom naozaj
zle. Ale hor​ie e​te len malo prís​.

Definitívne zúčtovanie so zvy​kami ​ipo​ovcov malo na-?i.i​ na stretnutí, kde boli vylákam tí najvernej​í:
Sátor, Sza-m.iiánszky a Szerencsés. Sátora niečo zdr​alo, a tak ​li len tí dvaja. Ale ked na mieste uvideli
Ěcsiho BMW, hned” vedeli, ​e K /le. Ne​ u​li, dostali sa do pažby ? héemvéčka - Szerencsés m,il
prestrelené brucho a Szamaránszky získal po hladkom piižsirclc jazvu na chrbte. Policajné vy​etrovanie
síce na​lo UM W aj stopy po strežbe, ale ŕ.csi vyhlásil, ​e auto mu v noci ukradli, On s tým teda nemá nič
spoločné. Otázku, kto by si Imlol Hcsimu ukradnú​ aulo z dvora jeho rodinného domu v situácii, keď boli
pápayovci na vrchole moci, si vtedy poli-

​ Hli /iavne nepolo​ili a prípad ukončili ako neobjasnený.

V iumlo boli policajti v Dunajskej Strede naozaj dôslední. Mih pred sebou dobrý príklad - riaditeža
Okresného úradu vy​etrovania PZ SR. ktorý vo svojom úrade vytrval od socializmu a​ do roku 1998. Cirou
náhodou jeho syn privatizoval ii-Ňlaiirádu a čírou náhodou tam nikdy nemali problémy

​ wp.ilnielvom. Nu​, niekto má ​astie…

ÚSTUP DO BEZPEČIA

Po tom v​etkom ostalo ​ipo​ovi u​ len pä​ najvernej​ích. Museli uzna​ porá​ku. Útočisko na​li v Trenčíne v
bare Ce-leiitáno. Sipoä s dolámanými rukami, dvaja postrelení. Po zotavení nastalo vyjednávanie. Neboli
dos​ silní, aby sa do Dunajskej Stredy vrátili nasilu. Neostalo im, ne​ predstiera​ podriadenie a uznanie
Pápaya za jediného ​éfa.

Ale pokoj trval len chvižu. Kaz v noci si Sátor pri návrate domov v​imol mu​a v dlhom ko​enom kabáte s
batohom na chrbte, ako číha v skryte. Sátor býval v paneláku. Domov sa dostal iným vchodom a cez
pivnice pre​iel do svojho bytu, zbalil si veci, rozlúčil sa s man​elkou a zmizol v tme. Čoskoro ho
nasledovali zvy​ky Sipo​ovej skupiny do azylu v Maďar-sku, kde mal Vida svoje kontakty.

Odtiaž plánovali protiútok. Sami by na to nestačili, a tak Sipo​ hžadal silnej​ieho spojenca. V zúfalstve
oslovil toho Mi​a Csémiho, ktorý zabil pokladníka Keca a robil teraz pre Černáka. ​ipo​ nevedel, ​e on bol
skutočným strelcom, vedel len o Ki​cinem. Mi​o bol ​ipo​ovým zápasnickým učňom, predstieral žútos​ nad
zavra​dením Kcca a sžúbil, ​e na odplatu vybaví u Černáka pomoc pri likvidácii Pápaya. Ostatní zo skupiny
zápasnických utečencov Sipo​a varovali, ale ten poznal Csémiho odmalička a veril mu. Tak dostal
zakrátko echo, ​e stretnutie u Černáka je dohodnuté.

Dosta​ sa do Banskej Bystrice v​ak nebolo žahké. Ju​né hranice mal Pápay pod kontrolou a vydal pokyn
okam​ite hlási​ v​etky prechody utečencov. Milan Sipo​ sprevádzaný len Emilom Potáčom si vybral priechod
v Sialorskej Bukovinke. Tam odstavili jedno auto a druhým pokračovali do banskobystrictŤlio hotela
LUX. kde sa stretli s Csémim. Do príchodu Čer-n.ikových žudí si stihli da​ kapustnicu. Potom si pre nich
pri​li mlčanliví chlapíci a odvtedy ich u​ nikto nevidel.

i ernákovci spolu s Csémim sa po chvíli vrátili do hotela a na oslavu dobre vykonanej práce si dali
​ampanské. A​ v roku KUK holi vykopané pri Banskej Bystrici dve telá a identifikovane* ako pozostatky
Milana Sipo​a a Emila Potáca. Z vra​-A\ je obvinený Černák. Podža ob​aloby ich zabil priamo vo ​vojej
kancelárii za prítomnosti Pápaya. Ten na mieste zaplatil pokutu pä​ miliónov korún za ​a​kosti, ktoré mal
Černák urovnáváním tohto sporu. Ani boss nevra​di zadarmo…

PODROBNOSTI DVOJNÁSOBNEJ VRA​DY

Začiatkom roka 2009 o tejto dvojnásobnej vra​de prehovo-i il na súde sám Černák:

​ ola sobota a bol som na dome v Brezne. Zavolal mi Milo​ Piliar, aby som pri​iel do firmy, ​e máme
B
vežký problém. Zavolal som Surového, mal moje auto. Bol s ním v autoumy-\arkc. Vo firme bol Piliar.
Csémi, Tibor Pápay a jeho dvaja India. V zadnej kancelárii le​ali na zemi dve mŕtve osoby, prikryté
kobercom. V​etko bolo od krvi. Piliar povedal, ​e vraj museli urobi​ to, čo urobili. ​ipo​ovci a pápayovci
mali ohžadom výpalného spor.”

Černák e​te dodal,​e videl svojho ​oféra Surového, ako kža-. i pri mŕtvole ​ipo​a a mydli mu prsty. ​Pýtal
som sa ho, čo i.‘bi. Povedal, ​e on u​ prsteň nebude potrebova​. Vzal mu aj retiazku. Polom e​te prehliadal
vrecká druhej mŕtvole. Nebolo to tak* ako hovoril, ​e prsteň na​iel na slolc. ​iaden stôl tam nebol, vyniesli
ho Piliar s Csémim, lebo čistili miestnos​/*

V inej súvislosti Cernák vypovedal o Surovom (ktorý proli nemu svedčil, a tak ho Cernák chcel
zhodi​). ​e vôbec rád okrádal mŕtvoly, V Szymanekových teniskách vraj chodil e​te dva mesiace po vra​de
ich majiteža.

Je pekné, ​e práve Černák sa rozhodol prispie​ svojimi výpoveďami k spravodlivosti. Ale predstava, ​e
by si niekto trúfol bez jeho vedomia odpravi​ v jeho kancelárii dvoch vý-znamuýt h mu​ov podsvetia.., Tak
tomu naozaj ​a​ko uveri​.
PROTIÚDER

Utečenci utrpeli vá​nu stratu, ale nevzdávali sa. Velenie prevzal Sálor a len rozhodol odlo​i​ na čas
odvetné akcie, kým si v Maďarsku vybudujú novú základnu, získajú respekt a zarobia peniaze. Najbli​​í
ciež bola pomsta za mŕtveho zápasnického bossa, to im kázala čes​.

Szamaránszky alias Paprika (túto prezývku dostal, lebo bol takmer albín s červenou poko​kou) v Senci
zadová​il VW Golf. I​iel na lo ako vo filme. Nasadil si čiernu parochňu, nalepil čierne luzy a predstieral
kupca aula na inzerát. Počas skú​obnej jazdy prikázal pod hrozbou pou​itia zbrane majitežovi vystúpi​ a aulo
skryl. Pou​ili ho pri vra​de, ako dopravný prostriedok. Museli sa pohybova​ nenápadne, lebo Pápay mal oči
aj u​i v​ade.

/apasnícki utečenci dokázali vráti​ do hry Klidného, Tým, /** kryl vra​du pokladníka Kcca, bol
permanentne na odstrel. \lr dali mu ​ancu. Prioritný terč bol Csémi, vrah Keca a zrad-* .1 Siposa. Ki​cine
leda na ich pokyn vylákal Csémiho a jeho Nvaiira na diskotéku do maďarského Gyoru. Keď sa odtiaž Csé
iniliii autom vrátili do Dunajskej Stredy, Kiscine ho po​iadal, jhv ho zaviezol pred dom, lebo si potrebuje
zobra​ vlastné milo, Tam vystúpil a Biel k svojmu autu. Vtedy vyskočili Z bieleho golfu strelci, spustili na
Csémiho smrtonosnú pažbu zo samopalov a usli. Zápasnicky boss bol pomstený,

I rvalo necelé dve hodiny a na mieste bol Cernák so svojimi gorilami. Bez slova odstrčil ​éfov policie,
ktorí boli na mieste \ i.i/dy, pretrhol policajnú pásku a i​iel sa pozrie​ na mŕtveho t wmiho. Bol jeho
obžúbeným vojakom a jeho matka vraj dodnes dostáva od neznámej firmy penziu za syna. Potom Ť mlák
bez slova odi​iel. Objavil sa a​ na monitoroch kamery pred Okresným riaditežstvom PZ SR v Dunajskej
Strede, kde Kiscine čakal na výsluch. Do stretnutia s Mikim bol suverén, (Milom značne znervóznel.
Posledné známky jeho ​ivota bol telefonát, ​e si poňho pri​li policajti z Trnavy.

Neboli lo - na jeho smolu - skutoční policajti, ale komando i%ielio Hava​iho (mal prezývku Havel a
skončil rozstriežaný v ruku 2005 na bratislavskom Prístavnom moste). Ich úlohou IMIIU spektakulárna
poprava zradcu, na ktorú nikto tak žahko nezabudne. Na druhý deň sa tak na​lo na nábre​í v Devíne neznáme
lelo bez hlavy zabalené v koberci. Chýbajúca hlava

ocitla pekne učesaná a umytá v kvetináči pred obchodným nutrom na pe​ej zóne v samom strede
Dunajskej Stredy.

lak skončil mu​, ktorý uviedol Pápaya do zápasníckej maile a pomáhal mu a​ na vrchol moci-Na svoju
smr​ čakal teiliac pripútaný na stoličke na dne vypusteného bazénu.

Vrah k nemu pristúpil, bodol ho dýkou do srdca a potom mu odrezal hlavu.

NA SAMOM VRCHOLE
D​ÍP TO UROVNÁ

Poprava Ki​cincho bola podža v​etkého Cernákovo dielo, ale jeho brat Zoltán Hodosi nemohol prehltnú​,
​e Pápay, ktorý im obom bol za tožko vďačný, nezasiahol. Vzájomnú liadku vyrie​il Pápay vežmi
jednoducho. Sadol do svojho d​ípu a Ho-dosiho jednoducho pre​iel. A aby to mal isté, zopakoval to aj
cúvaním. A to na hlavnej ulici mesta.

Hodosi bol v​ak tvrdý chlapík, nie nadarmo sa predtým stal veteránskym majstrom sveta v zápasení
vožným ​týlom. V nemocnici sa rýchlo zotavil a rozhodol sa svedči​ proti Pápayovi. Ved jeho zranenia boli
na ​alobu dos​. Policajti ho strá​ili v jeho dome a Pápay sa musel da​ na útek. Ale chcel sa vráti​, a tak
ponúkol llodosimu ako od​kodné mercedes aj peniaze a ten svoju výpoveď stiahol. Zále​itos​ bola
urovnaná.

Pápay bol po návrate opä​ pánom situácie, jediné, čoho sa obával, boli sátorovci v Maďarsku.
Podozrieval ka​dého zo zrady, kruto trestal tých, o ktorých si myslel, ​e sú na strane utečených zápasníkov a
pripravujú ich návrat. Jedného podozrivého pe​iaka dokonca pri výsluchu zavesili na hák dolu hlavou a
začali mu od členkov s​ahova​ ko​u z nôh. Kcd sa ani tak nepriznal, uverili mu. Mal v​ak u​ do konca ​ivota čo
ukazovat ostatným ako názorne varovanie.

Likvidáciou svojho predchodcu sa Papa |oe dostal do zdanlivo neotrasitežnej pozície. Navy​e mu
nahrávali aj iné okolnosti. Predpokladá sa, ​e prevzal Sýkorové politické zákazky a pápayovci mali
pomáha​ aj pri bombových útokoch v M.idarsku v​eobecne médiami pripisovaných ​Mcčiarovmu I omandif.
Veď Pápay sa opakovane hlásil k dobrým kontak-lom so SIS. Navy​e po likvidácii Sýkoru. Holuba a
Diničov-lov v Bratislave, Gorilu v ​iline, zalknuti Černáka v Banskej Bystrici a Kolárika s Bor​om v
Ko​iciach u​ nemal na dohžad ​iadnu konkurenciu. A tak sa nenásytný Papa Joe vyhlásil v Hralislave za
capo di lutti capi - bossa v​etkých bossov. Veď nul po Sýkorovi dokonca jeho hummer ako odznak
nástupní, iva na tróne. Cílil sa istý.

t > mesiac na to nadi​la posledná večera v bare Fontána…

FONTÁNA PLNÁ KRVI

..Zomreli, zomriem…” to boli slová desiateho, ​a​ko zraneného člena gangu, ktorý vstúpil do histórie
tým. ​e sa nechal .n *. vodcom vystrieža​ takmer celý naraz, Pápayovci toti​ 25. man a 1999 poru​ili v​etky
pravidlá ostra​itosti. Nikdy předli m sa nezi​li v bare Fontána viacerí ako ​lyria. Na poru​enie plavidla si
vybrali aj nezvyčajný deň. ​tvrtok, normálne tu Inli​ ich ​éf Papa [oc úradoval v stredu. Pri lom v​dy
asistováli dve gorily pri vchode, v osudný večer chýbali. A čo je naj* zvlá​tnej​ie* ani jeden z tvrdého
jadra gangu nebol ozbrojený. To nemohla by​ náhoda. Takto i​li naozaj ako na popravu. A nu lú ich nalákal
niekto, kvôli komu boli ochotní zahodil v​etky obranné opatrenia. Mala lo by​ výnimočná udalos​, vetf na
stoloch bolo prestreté na veíkú hostinu. Nakoniec hodovala smr​.
 Mesto si konečne, po rokoch teroru, vydýchla Mô​eme sa čudova​, ​e žudia spontánne oslavovali a
krčmári nalievali zadarmo ka​dému, kto bol ochotný oslavova​ koniec temnej éry ich niesla?

Ráno vsak prinieslo kruté vytriezvenie.-.

PÁPAYOVCI-DO POSLEDNÉHO MU​A

l*o masakre papayoveov prepukli spontánne oslavy, v niek-loiych podnikoch dokonca nalievali
zadarmo. Ale zvy​ní IMpjyovci sa s pomocou Nitrančanov rýchlo otriasli. Kým po Aiiknutí Kolaříka v
Ko​iciach zní​ili jeho konkurenti výpal-nkk​ platby, v Dunajskej Strede po vežkých oslavách konca iiv
pápayovcov pri​la sprcha - taxy sa zdvojnásobili. A to hned* na druhý deň.

Mŕtvi mu/i e​te neboli pochovaní a u​ v​etky obete vydierania dostali echo: ​Nič sa nemení, piati sa
ďalejž A do Ihinajskej Stredy sa spoza hraníc začali vraca​ aj príslu​níci konkurenčného gangu, ktorých
pápayovci pred niekolkými tokmi whnali.

KTO BOLI VRAHOVIA?

žu masakre sa okam​ite vyrojili teórie o tom, kto ju vymysli I .i tak brutálne uskutočnil

žiulía vtedaj​ieho ​éfa slovenských vy​etrovatežov gene-MI.I Jaroslava Ivora sa vraj sám Pápay vyjadril,
e​ bývalý

​éf SIS a poslanec IIZDS Ivan Lexa nad nim údajne dr​í ochrannú ruku. To by podža Ivora mohol by​ aj
dôvod vybavovania si účtov v podsvetí po tom, ako Lexa u​iel před súdmi do zahraničia.

V Bratislave v​ak vtedy mal podsvetiu u​ ​éfova​ lozcf Svoboda, známy pod prezývkou Tlstý. Navy​e sa
papayovci mali pred masakrou dvakrát stretnú​ s príslu​níkmi ukrajinskej mafie, ktorá pôsobí v oblasti
Bratislavy, a stretnutia sa vraj neskončili dohodou. S nimi. prezývanými solovievovci. mal toti​
spolupracova​ práve Svoboda. Dos​ dobrý dôvod na útok?

Asi ​tyri mesiace pred masakrou v Dunajskej Strede navy​e prepustili z vy​etrovacej väzby źubo​a
Ferusa, označovaného za ​éfa nitrianskeho podsvetia. Práve členovia nitrianskej skupiny sa podža očitých
svedkov neskôr vozili na limuzínach, ktoré boli počas masakry odstavené pred žontánou a patrili
zavra​deným.

Po lom, čo v​etko poznáme u​ dnes, sa zdá najpravdepodobnej​ie, ​e dramatický koniec pápayovcov

spôsobili Rusi. V tej dobe boli najvy​​ou autoritou, ktorú musel re​pektova​ aj Pápay. Svoju základňu pre
celú strednú Rurópu mali práve v Maďarsku - dokonca si lu vybudovali vlastné mafiánské mestečko s
vilami a bezpečnostnými opatreniami. Hlavným emisárom tu bol vtedy Seva Mogilievič. ktorý prepieral v
Spojených ​tátoch peniaze aj samotnému ležcinovi a jeho ​Rodine” (tak prezývali klan zbohatlíkov, čo sa
okolo neho zgrupoval, vrátane Ježcinových najbli​​ích príbuzných). Na druhej strane s Rusomi mal najlep​ie
kontakty práve Vida, ktorý spolu so Sálorom a ostatnými nezabudol na lo, čo im Pápay urobil. Podža
v​etkého teda kdesi v Maďarsku dozrelo rozhodnutie tejto časti ruskej mafie zasiahnu​ v prospech
sátorovcov. V prvom rade zabezpečili strelcov, a aby tí mali íulikô terče, zjavne nastra​ili aj pascu. V ten
osudný večer Ča-l ti žapa Joe so svojou kamarilou najvernej​ích zrejme Rusmi ​ ilil.iseiiú ​dru​obnú
delegáciu”, jedine kvôli nim bol ochotný pinii​iŕ v​etky zásady bezpečnosti, lebo ich prítomnos​ ju nula
zaruči​ automaticky. Rusi aj pri​li, len​e namiesto brata-m.i spustili smrtonosnú pažbu a ako darček)’
nadelili hoslite-!? ť111 113 presne mierených striel.

I tni​ba sa nekonala, konal sa pohreb.

BOJ O NÁSLEDNÍCTVO

žb domovej prehliadke na​li vy​etrovatelia u zavra​dených l’ž‘Mi​ zoznamy vyberania výpalného. Podža
nich v Dunajskej Strede vyberali mafiáni výpalnč od *I9 podnikatežov vo v \ ​ke od 5 000 do 150 000
korún (166 - 4 979 eur). Na tento he/prácny koláč si u​ brúsili zuby ďal​í maliózovia.

i )krem Belu Écsiho, ktorý z fontány odi​iel pozoruhodne VI’.IS. pre​ilo e​te niekožko ďal​ích príslu​níkov
skupiny, le-ileii / nich, Norbert K., sa počas masakry z mesta vyparil. Na tliiiliý deň sa v Dunajskej
Strede objavila silná skupina nit-M.niskych borcov patriacich ku gangu źubo​a Ferusa. Pri​li najmä prcio,
aby demon​trovali ochranu Norberta K. žápay-nvŤ i toti​ s Nitranmi pomerne dobre vychádzali a Norbert
K. spojkou medzi nimi. Keď je v​ak kráž mŕtvy, treba kriča​: Nixli ​ije král!” A źubo​ Ferus sa nepochybné
pova​oval za H.iipmolanej​ieho zasadnú​ na trón. V Dunajskej Strede sa i-.A neuchýlil. Domáci boli silnej​í.

O niekožko mesiacov, 20. októbra 1999 okolo deviatej večer, sa plne obsadene vozidlo Alfa Romeo s
nitrianskou poznávacou značkou stalo terčom střelby z aula, ktoré alfu predbiehalo v obci Tretice. Smr​ou
na to doplatil dvadsa​​tyriročný mu​ z Vežkého Mcdera, dal​í traja utrpeli zranenia. Terčom vraj mal by​
hlavne Norbert K., ale ten pre​il.

Takmer presne o rok mal Norbert K. opä​ ​astie a dal​i jeho kumpáni smolu. Večer 5. októbra 2001)
postávala skupinka mladých mu​ov pred kaderníctvom vo Vežkom Mederi. Pravdepodobne niečo
oslavovali a e​te na ulici debatovali. Vtom sa pri nich zastavila strieborná oktávia, z ktorej zazneli
výstrely z dvoch samopalov. Smrtežným zraneniam na mieste podžahli dvadsa​​tyriročný Zsolt P. a
tridsa​ročný Richard L, obaja zo ​amorina. Okrem nich utrpel ​a​ké zranenie, priestrel hlavy, dvadsa​pä​ročný |
án V. z Nových Zámkov. Ďal​í dvaja mu​i z Vežkého Mcdera mali prestrelené stehná. Títo žudia patrili do
skupiny Norberta K. On sám necelú minútu pred střelbou vo​iel do dvora, a unikol tak smrtonosnej paibc.

Za nástupcu Papa Joa nakoniec miestni uznali jeho najbrutálnej​ieho kapitána Bélu Kcsiho. V ​amorine
sa v​ak cez víkend po masakre konalo iné ​konkláve”, kde sa zi​li ti, čo mienili pápayovcov nahradi​. Ketf sa
to dozvedel Béla Ecsi, vyrazil do re​taurácie West v ​amorine a svoje vodcovstvo si s odbojníkmi vybavil
ručne-stručne. Zároveň prisahal pomstu tým, Čo vra​dili vo Fontáne.

POMSTA ZA POMSTU
 I luci verejnos​ a polícia nemusí nič tu​i​, .svoji vedia, kto K /a čo zodpovedný. Zvlá​​ keď viacerí
členovia podsvetia h pia na chorobné chválenkárstvo. Do Dunajskej Stredy sa po likvidácii jadra
pápayovcov vrátil aj Tomá​ Vída, prezývaný Advokát, ale výsti​nej​ie aj Bankár. Tú druhú prezývku získal
najmä v Maďarsku, kde sa osvedčil ako spožahlivý financmi-iiisler mafiánských aktivít. Vedel zhroma​di​
kapitál na zloči-iio kú akciu a vedel aj ​uprata​” peniaze získané z nekalej čin-iMHlLMalj mu k tomu
pomôc​ aj kontakty so ​Sevnm”, či​e u​ -‘l’iunínaným Semionom Mogilievičom a jeho chápadlarni od
Mnskvy po Budape​​ a Bratislavu. Len čo sa Vida po masakre v bare Fontána vrátil, vyhlásil, ​e celú
operáciu f ktorá mohla vyjs​ odhadom a​ na milion dolárov!) financoval on. A keď​e

súbe​ne vrátili s nim spojení sátorovci. Bankár mal dojem, h situáciu má pevne v rukách. Ale práve
tento pocit istoty In va v podsvetí často mylný,..

V noci na sobotu 15. januára 2000 hral Vida karty v klube Ml.mtis. Po jednej hodine v noci mu niekto
zavolal a vyzval hť na stretnutie. Niekto dôveryhodný a pod takou nalieha-V#MI zámienkou, ​e Vida
okam​ite na​tartoval svoj strieborný Mercedes 500 a o niekožko minút u​ zastavil pri gará​ach neďaleko
svojho domu, Ani nestihol vypnú​ motor a dostal sa ílu spŕ​ky 23 striel zo samopalu. Strelec čakal v
prieluke medzi r-na/ami, a ked Vida zastavil, pristúpil odzadu zo sírany volili .i a spustil palbu, žo nej
zahodil samopal na strechu gará​e J /mizol v tme.

* > príčinách úspe​nej popravy takého silného mu​a pod-ivrlia kolovalo niekožko verzií vrátane
medzinárodného prepojenia zločinu. Súbe​ne toti​ do​lo k násilnej smrti jeho bankárskeho spoločníka v
Budape​ti. Skór ne​ v​elky tieto verzie stihli vy​etrovatelia preveri​, o ​es​ tý​dňov neskôr, okolo druhej hodiny
v noci, obcou Topožniky otriasol masívny výbuch. źxplózia rozmetala v stometrovom okruhu tmavomodrú
Ladu 2103, ale hlavne jej vodiča, tridsa​dvaročného Ladislava Csehu. Ten bol len drobným zlodejičkom,
o čom svedči aj fakt, ​e e​te ani ten biedny zastaraný vehikel nebol jeho. Načo by teda niekto takýmto
okázalým spôsobom likvidoval priateža majitežky re​taurácie Pallos. po ktorú sa po záverečnej zastavil a
ktorá bola svedkom jeho ohnivého odchodu na onen svet? Na prvý pohžad privežké kladivo na primalý
ciež. Ale len dovtedy, kým si uvedomime, ​e pred niekožkými mesiacmi v bare Fontána vyhasli ​ivoty jeho
brata Zoltána a synovca Erika. A istý Tomá​ Vida sa chválil, ​e je to aj jeho dielo. Len​e pred hlavňou
samopalu sme si v​etci rovní. Zvlá​​ ked jeden do rezervy a k tomu príslu​ný plný zásobník sa na​iel počas
domovej prehliadky u Ladislava Csehu, ktorý odi​iel na druhý svet po malých kúskoch a navy​e rýchlos​ou,
ktorú mu iste nikto nezávidel.

Na spresnenie treba doda​, ​e zavra​denie Csehu uzavrelo ​ancu objasni​ jeho podiel na likvidácii Tomá​a
Vidu a policia tak z Vidovej vra​dy obvinila neskôr aj viackrát súdne trestaného dvadsa​​tyriročného lánosa
H., známu firmu dunajskoslred-ského podsvetia, ktorý patril do skupiny pápayovcov. Ten zrejme svoje
sily precenil a dostal sa do vá​nych problémov. Svoje ​vy​etrovanie” začalo toti​ aj podsvetie, hlavne ​l.ajo​”
Sátor bol zvedavý na potenciálneho objednávateža vra​dy. |ános 11, mlčal (alebo bol v tom naozaj
nevinne?), a tak sa jedno takéto konfrontačné stretnutie skončilo pre neho dos​ ne​​astne. Tvrdí chlapci mu
prestrelili stehno a krvácajúceho ho vyhodili ii.i. hodnik pred duiiajskosircdskou nemocnicou. Za jeho
vydieranie a ublí​enie na zdraví bol neskôr trestne stíhaný občan M.id.uskej republiky íándor I laris s
prezývkou Bulo Turek.

ZÁVEREČNÁ
 IM nasledujúce roky trvala likvidácia zvy​kov pápayov-ikého gangu, ale aj ich odvetné údery. Celý ten
čas v​ak ​pe-​ i.ih/ovaný tím vy​etrovatežov (pracujúci v utajenom re​ime i.iliuer ako povestná skupina
Nepodplatitežných, čo dostala \l * ^iponeho) rozpletal nitky najväč​ej masovej vra​dy v no-vmlobej histórii
európskej kriminality. A nakoniec dokázali mlkiyi do detailov celú akciu. Tú údajne nariadil źudovít Sá-
i”i i .‘s L prezývaný Lajo​, ktorý sa tým aj s celou bandou vrátil kiafnva​ na uprázdnené teritórium.
Kontakty s dvoma ruskými vykonávatežmi popravy (ukrytými niekožko dni v blízkej Hnu/i) mu pomáhali
nadviaza​ pravdepodobne cez ruského Mipif inatióza Mogilieviča jeho najbli​​í kumpáni Tomá​ Vida tlIiLs
Bankár či Advokát a ​ándor Haris, zvaný Turek. Zbrani- .i ukryl mali zabezpeči​ Csaba a Szilárd Raiszovci
(obaja ^ n Imlnvi zápasníci, ich brat sa osvedčil ako asistent trénera il’iveuskej reprezentácie v zápasení).
Ako prvý do baru údajne vstúpil a v​etkých hostí dr​al v ​achu Arpád Szamaránszky n IM s Paprika. Ten aj
zakričal, aby si v​etci žahli na zem, ​e ide n pi.lu ajnú akciu.

ICIMI dvaja spolupáchatelia zatiaž vybehli na poschodie .i spustili pažbu. Zatiaž je jasné len to, ​e
pochádzali z niektorej z bývalých krajín Sovietskeho zväzu, keď​e hovorili po rusky. Do Dunajskej Stredy
pri​li niekožko dni pred útokom a skrývali sa v gará​i neďaleko baru Fontána. Po meste nechodili a
pravdepodobne vôbec nevychádzali von. C’akali na svoju príle​itos​. Signál na útok dala vrahom
pravdepodobne osoba, ktorá sedela v hoteli liihári oproti Fontáne.

Na súde bol ako svedok vypočutý ​tefan Cs.. otec jedného zo zavra​dených mu​ov. Potvrdil, ​e počul o
mo​nom vyrovnávaní si účtov so skupinou, kde mali pôsobi​ aj traja ob​alovaní, i 0 lom, ​e vra​da
pápayovcov sa mala pripravova​ u​ asi dva roky pred tým, ako sa stala. Vtedy bol úmysel prezradený.

KźUKATÉ CESTY SPRAVODLIVOSTI

Polícia zadr​ala Csabu a Szilárda Raiszovcov skoro ráno K), augusta 2000. Iróniou osudu bratia
Szilárd a Csaba bývali v mladosti v rovnakom paneláku ako neskor​í policajný viceprezident Jaroslav
Spi​iak. Zločin a spravodlivos​ teda bývali v tých časoch pod jednou strechou. Objednávateža masovej
vra​dy Ladislava Sálora niekto pred zá​ahom polície varoval a tomu sa za záhadných okolností podarilo
polícii uniknú​ pri pokuse zaisti​ ho na ranči pri Galante. Podža jednej verzie do​lo k podivnému
rozostaveniu zatykač i c ho komanda, ked si jedinú únikovú cestu zobral na staros​ velitež zásahu. Čo
nebýva zvykom. No a taký bol ne​ikovný, ​e Sálor mu na svojom terénnom voze rovno pod nosom u​iel za
hranice.

Nečudujme sa - o celé roky neskôr mala česká polícia me—

K>i|‘“dvodnika Radovana Krejčíŕa u​ v putách, no potom mu li li za záhadných okolností zlo​ili a celé

komando si nev​imli”, /e si privolal auto a zo svojej ​tyristomiliónovej vily pokoj-lu- odi​iel, Vzápiilí
zabudli na neho vyda​ včas zatykač, tak​e pokojne odletel do bezpečného azylu na Seychelách. Vôbec M
nev​imli ani lo, ako za nim odi​la jeho ​ena (ktorej uverili. )*​ i​j lekár zakázal lieta​!) aj so synom, a ​e sused
ich vilu vylihoval, aby nábytok dopravil za podarenou rodinkou. Čo je I.I kopa policajnej hanby proti
jednému utečenému Sátorovi? Wd peniaze robia divy a na hanbu sa hádam zabudne. A čo tpi.ivodlivos​?
Počká. Ako správne povedal vtedy dočasný tuditežprotikorupčnej polície ČR Milan ​i​ka:​Chybu, ktorá \A
\lala, napravime. Bude to stá​ viac peňazí a času, ale Krej-. na chytíme.” A čo Sátor? Otec obvinených
bratov Raiszov-​ťv k tomu hovorí: .Je v​eobecne známe, ​e jeho syn chodí do ftkoly v Budape​ti a vraj tam
​ije aj on. Dodnes ho v​ak polícia nevypátrala. Prečo?”

Pri domovým prehliadkach u Csabu objavili náboje do miK-žovačky, strelivo typu Lugcr a čiernu
kuklu, u Szilárda Im legálne dr​anú pi​tož izraelskej výroby. Oveža úspe​nej​í holi pri prehliadke gará​e na
Ga​tanovom rade v Dunajskej Strede, kde mali by​ skrytí aj vrahovia.

V gará​i bol nájdený vypáčený terénny automobil Nissan ukradnutými ečevéčkami, ruský samopal
kala​nikov so tklopnnu pa​bou a dvoma plnými zásobníkmi, dva samopaly \t (>l ​korpión s tlmičmi a ​tyrmi
plnými zásobníkmi, dve (​ž.iolc a dva juhoslovanské ručné granáty. Zbierku zbrani doplnili nepriestrelné
vesty, nočná optika, maskovacie kombinézy, umelé fúzy a parochne. Skôr ako uplynula zákonom
stanovená lehota na zadr​anie, sudca akceptoval ​iados​ na ť/.ilie oboch mu​ov do vy​etrovacej väzby.

Aby sme sa prili​ nete​ili, treba zároveň doda​, ​e súd o ich vine nerozhodol dlhých pä​ rokov a nakoniec
ich z vy​etrovacej väzby prepustili. Ale osud si vie zahra​ zaujímavé partie-Ich údajný komplic z masakry
Árpád Szamaránszky sa bál o ​ivot, nosil nepriestrelnú veslu a jazdil v pevnom aute, ktoré ncsioji pár
korún. Veď mal aj dôvod. Bélu Écsiho v tom čase polícia vy​etrovala pre pokus o vra​du jeho aj Zoltána
Sz. s prezývkou Zolkó, členov konkurenčného gangu. Skôr ne​ vy​etrovanie pokročilo, 21. mája 2(105
nadránom, skončil Paprika svoju pú​ vo veku 27 rokov - havaroval v katastri obce Orechová Potôň. leho
Mercedes G, povazovaný za jedno z najdrah​ích a najluxusnej​ích terénnych áut, dostal v zákrute ​myk a
pre​iel do protismeru. Vyletel z cesty a v poli sa niekožkokrát prevrátil. Vodič zraneniam podžahol, jeho
dvoch spolujazdcov, dvadsa​-jedenročnú Petru a tridsa​jedenročného Ladislava previezli s vá​nymi
zraneniami do nemocnice.

​ emô​eme uveri​ tomu, ​e zomrel,” hovorí Arpádova matka. ​Nechápeme ani to, ako mohol v miernej
N
zákrute tak rozbi​ terénne aulo*.. V lú noc sa mu u​ podarilo nedopatrením rozbi​ na aute jedno okno,
porezal si pri tom ruku. Holi sa niekde zabáva​, aj niečo vypili/ hovorí. ​Rozrezal si ruku, musel ís​ do
nemocnice na pohotovos​. Ranu mu za​ili, dostal aj nejakú injekciu. Mo​no tá zapríčinila jeho nepozornos​,
ktovie,14 ​pekuluje matka.

Je to zaujímavá informácia, lebo automobilové sklo rozbi​ holou rukou a e​te aj ​náhodou4 doká​e len
Superman, a aj ten u​ skončil na vozíčku, kde si dlho nepo​il. Tak​e isté je len to, ​e v osudový večer
Szamaránszky u​ jednu nehodu mal.

Teraz le​í v tej istej hline na cintoríne len dvadsa​ metrov od hrobov Tibora Pápaya a jeho kumpánov,
ktorým mal tak spektakulárne pomôc​ na druhý svet,..

POLÍCIA V POHOTOVOSTI

N.I pohrebe Szamaránszkeho bolo viac policajtov ne​ iriiihliacich. Stopä​desiati uniformovaní mu​i
zabezpečovali pokojný obrad, na ktorom sa zúčastnila asi stovka smútia-i ti h. Policajné hliadky u​ od
skorého rána zablokovali v​etky viiupy do Dunajskej Stredy a kontrolovali autá. Sledovali Li/tlý pohyb
Arpádových známych i jeho rodiny. Jeho brata /itsi.ivila pred cintorínom polícia a po krátkom rozhovore
i .u s priatežkou vrátil domov. ​Dozvedeli sme sa, ​e niekto o/iiámil polícii, ​e je na cintoríne bomba,”
prezradil repor-Iŕrom Plus 7 dni. ‘Hito informáciu polícia potvrdila s tým, tv i​lo o planý poplach.
​Napokon mi oznámili, ​e ma chce mrklo zastreli​,” dozvedeli sa reportéri od brata nebohého. M.il u​
oblečenú nepriestrelnú veslu, ktorú mu príslu​níci |hiluic doniesli. Pripravený bol aj obrnený transportér,
pred ​lnforínom stálo hasičské auto, na strechách budov v okolí ť hilorína striehli ozbrojení kukláči, plot
zdobil nápis, ktorým lťMuia zakázala vstup na cintorín. Pred začatím obradu ho \​A policajti strhli.
Napokon sa na poslednej rozlúčke s Ár-juilnm Szamaránszkym neudialo nič výnimočné.

Keby boli policajti v takejto pohotovosti a sile u​ za kražovania Pápaya, mo​no by si u​etrili tieto
pohrebné manévre…

POMSTA JE SLADKÁ?

P. S. = POSLEDNÝ A SÁM

O tri roky na to zmizli bez stopy spred obchodného domu Max v Dunajskej Strede obaja bratia
Kaiszovci. Podía ich otca Andreja e​te o pol piatej popoludní volali so svojimi partnerkami, Szilárd mal
kúpi​ dokonca chlieb. Zakrátko ich mobily onemeli. Ich otec pre Plus 7 dní opakovane odmietol akékožvek
ich spojenie s masakrou argumentáciou: ​Bol som dvadsa​ rokov policajt, neskôr som pracoval ako
súkromný detektív a celé roky sorn pátral po okolnostiach spomínanej masakry. Polícii som predlo​il veža
dôkazov, materiálov, informácií, ktoré by mo​no odhalili pozadie tejto masovej vra​dy, som ochotný sa za
ne verejne postavi​ a dokáza​ ich, ale chýba vôža. Prečo?” K tomu mô​eme len doda​, ​e pán Raisz bol
policajtom práve počas najväč​ích, najbrutálnej​ích, verejných, a teda do očí bijúcich výčinov
pápayovského gangu. Kde bol ako policajt, ked si be​ní občania Dunajskej Stredy netrúfli vyjs​ ani za
bieleho dňa na ulicu? Bol hluchý, slepý, nepočul, nevidel* celé tie roky spal. čo robil ako ochranca
zákona, ​e sa toto v​etko mohlo beztrestne dia​? Ved ak by u​ vtedy vynalo​il tožko námahy na odhalenie
pravdy o týchto brutálnych a bezuzdných, okázalých kriminálnych výčinoch, celá masakra sa vôbec
nemusela sia​! A tým pádom, ani obvinenia jeho synov a ani ich záhadné zmiznutie..*

Po Szilárdovi ostalo na parkovisku aulo. Csabov čierny d​íp značky Mercedes sa nena​iel, hoci mal
zabudovaný navigačný systém. Prípad masakry v bare Fontána sa tým po deviatich rokoch zdanlivo
uzavrel. Mafia ukončuje nekonečné súdne procesy bez prie​ahov.

správa z dennej tlače: ​Dňa 9. apríla 2003 pri strežbe v bratislavskej Vrakuni zastrelil neznámy strelec
33-ročného Braňa K., ochrankára jedného z posledných ​ijúcich pápayovcov /lutncho pod prezývkou Eči.
Dvojici skri​ili cestu dve autá, m hrankám zastrelili a pápayovec bez stopy zmizoL Čo sa h nim stalo, nie
je známe. V​etky tri autá sa po čine na​li vyhorené a bez stôp.”

Podía znalcov dunajskostredského podsvetia bol Béla Écsi lujhrutálnej​í zo v​etkých pod​éíov za vlády
Papa |oa. Skončil lovnako zle ako jeho ​éf

O​O KUCMERKA - SMR​ AKO BANALITA

KRVAVÉ SÚPERENIE

(1962 - 1999)

Dubnicu nad Váhom vystaval systém zvaný socializmus. Základom bola rozsiahla výroba ​a​kej zbrojnej
techniky, kde nachádzala dobre platenú prácu väč​ina obyvatežov mesta aj ​irokého okolia. Po revolúcii
bol miestny ​a​ký priemysel postavený do nemllostl vďaka ​mierotvorbe” Václava Havla, ktorý nadmieru
sna​ivo likvidoval slovenský zbrojný priemysel v prospech zbrojného biznisu iných krajín vrátane Čiech.
Kraj obchádzalo stra​idlo nezamestnanosti. Tí mlad​í sa začali uchyžova​ k zločinu. Na ​tvorcový meter
regiónu tak ​tatisticky vychádzalo akosi priveža mu​ov podsvetia. A v tlačenici v​dy niekto utŕ​i.

V roku 1995 Ján Va​ek gužkám zázračne unikol. Ale v pod-?tveii platia aj opakované pokusy. O dva
roky neskôr pred Im mm Apollo v Novej Dubnici u​, to ​astie nemal. Sadol si UM ^dadlo spolujazdca do
Volkswagenu Golf, pod ktoré ktosi umiestnil nástra​ný výbu​ný systém a odpálil ho na diažku. Línovi
Va​kovi odtrhlo obe nohy a jeho vnútornosti ostali riwnietané po okolí. Jeho spoločníkovi na sedadle
​oféra, Milanovi Zichovi, zmrzačilo pravú ruku, ktorou zvieral riadiacu l’.iku. Zostali mu na nej len palec
a ukazovák. Viacerí majitelia podnikov označili tých dvoch za vyberačov výpalného. Va​ek im následky
zranení zomrel. Oficiálne nezamestnaného Zicha vUk lekári dali do poriadku. Ale u​ o osem mesiacov
neskôr, i < marca I998, ho skoro ráno na​li prví náhodní okoloidúci. SeJ​l pred vchodovými dverami na
ulici lanka Kráža v kalu​i hu. Na druhý pokus ho ktosi zavra​dil - výstrelom do hlavy.

/.ich údajne vedel, kto likvidáciu jeho osoby t Jána Va​ka ithjednal. Svojím dočasným mlčaním pred
policajnými orgánmi takpovediac vydieral podsvetie a stal sa tak nebezpečným.

Dna 6. júla 1998 Ladislavovi Chromiakovi, ktorý mal patri​ medzi hybné páky miestnej mafie, ktosi
vhodil do okna bytu l.iincň. Chromiakovi sa jeho zvedavos​ nevyplatila. Keď pri-vtupil k rozbitému sklu,
dostal dobre mierený zásah gužkou zo spiiengncldky, čo je požovnícka pu​ka, gužovnica na diviačiu /ver.
Projektil mu roztrie​til lake​, prenikol do brucha a polr-h.il v​etko, na čo narazil. K​te kým ho ochromila
boles​, stihol ivsireli​ zo svojej pi​tole. Polom sa zrútil a na niekožko dní ..ť ocitol medzi ​ivotom a smr​ou.
Zranenia spôsobili rýchly n.isiiip vežmi vá​nych komplikácií.

V​etky tieto kauzy majú jedno spoločné. Ani jeden z po​kodených nechcel s políciou spolupracova​. O
dubnický región vtedy bojovalo niekolko organizovaných skupín. Bratom Chromiakovcom najviac
konkuroval gang Jozefa Kucmerku alias Osa alias Hrdzavého, lebo mal ohnivočervené vlasy.

Po polročnom pobyte v nemocnici sa Chromiak vrátil domov. Bolo jasné, ​e odveta na seba nenechá
dlho čaka​. Zvlá​​ keď pozícia Kucmerku začala slabnú​. Policajti zbalili s ním spriatelených prievidzských
bratov Mellovcov a dokonca aj dovtedy nedotknutelného Černáka. Vedel to aj sám a takmer celý čas sa
skrýval. Tri tý​dne pred smr​ou sa obklopil ochrankármi.
 ​ j auto odstavoval tesne pod oknami,” prezradila novinárom susedka, ​a nie na parkovisku za domom,
A
ako mával vo zvyku.”

Nepomohlo.

POPRAVA ZA BIELEHO DŇA

Je pondelok 7. júna 1999, o ​tvrtej hodine popoludní deti u​ nemyslia na učenie a rodičom sa práve
končí pracovná zmena. Na sídlisku Pod hájom v Dubnici nad Váhom si nikto nev​íma medzi obytnými
domami postávajúceho fúzatého chlapíka v montérkach. Jeho samopal UZí izraelskej výroby kalibru devä​
milimetrov s tlmičom bez výrobného čísla je pripravený.

Po chodníku medzi domami sa blí​i k svojmu autu tridsa​sedemročný Jozef Kucmerka zvaný O​o, ktorého
označujú

/.t bossa miestneho podsvetia. Sprevádza ho dvadsa​pä​ročný Radovan Remenár, ale strežba sa začne tak
náhle, ​e ani iirsiihne vytiahnu​ pi​tož značky Luger. Strelec páli bezhlavo n do spŕ​ky jeho striel sa ne​​astne
dostane aj pätnás​ročná (koláčka Lenka Z. - na ceste za kamarátkou - a dvadsa​ročný Koman Č., ktorý si ​iel
len zabeha​. Ale majú smolu, ocitajú sa v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Jozefovi Kucmerkovi nedá útočník ​iadnu ​ancu. Osem NTTIEL zakončí jeho pozemskú pú​. Radovana
Remenára zasiahnu strely do brucha a hrudníka. Po palbe zostáva le​a​ na /cmi aj dievčina a ​portovec, ten
po priestrele ruky a hrude. Vrah pri úniku zahadzuje samopal do neďalekého kontajne-I.T. Potom pokojne
odkráča k čakajúcemu autu bledej farby n pra​skou poznávacou značkou a zmizne.

Miesto brutálneho činu zaistia policajti a vzápätí sú tu aj l’.ukláči. Čoskoro pribehnú rozru​ení a
nervózni ​bojovníci” * voj ho zastreleného ​éfa. A neveriacky volajú do svojich mo-Inlov: ​O​o to dostal!”

Tri obete odvá​ajú sanitky do ilavskej nemocnice. Jozefovi Kucmerkovi alias O​ovi sa ujde u​ len
pohrebné auto.

Kým zranenie Lenky si vy​iadalo len ambulantné o​etrenie, v operačnej sále musia doktori do neskorých
nočných hodín hojova​ o ​ivoty dvoch chlapov. Be​ca Romana dajú dokopy, Osov komplic prichádza o obe
obličky a musia ho napoji​ na prístroje. Policajti strá​iaci v Nemocnici s poliklinikou v Ilave IM iadia
vypnú​ svetlo na chodbách. Hrozí toti​ nebezpečen-​IL vo, ​e ostrostrelec e​te nemusel poveda​ posledné
slovo. A tak m potme posedávajú zamaskovaní mu​i v kuklách a pred vrálnicou postáva hlúčik nakrátko
ostrihaných chlapov.

​ pôsob vra​denia, drzos​ a chladnokrvnos​ hraničiaca ​. be​tialitou napovedajú, ​e ide o rukopis

S
vybavovania si účtov,” vyjadrí sa vtedaj​í riaditež odboru kriminálnej polície krajského riaditežstva v
Trenčíne Jozef Mik​ík.

Pod pokrievkou dubnického podsvetia to vrie.

​Ka​dý chce hra​ prvé husle a pritom sa jeden druhého sna​í vytisnú​ tvrdými metódami - keď nie ty mňa,
tak ja teba,” vysvetžuje Mik​ík.

Druhý deň po vra​de dá​ď zmyl posledné krvavé stopy na chodníku. Miestny rozhlas vyzýval občanov,
aby hoci aj anonymne nahlásili svoje svedectvá a dopomohli tak k odhaleniu páchateža.

Kucmerkov pohreb bolo pozoruhodne skromný, takmer utajený. Predtým, podža svedectva susedov,
pri​lo ​niekožko mladíkov v čiernom a bozkávali zem, na ktorej e​te boli krvavé ​kvrny”. Nechýbal ani
zvrátený zvyk, ​e na ukladanie do hrobu sa pri​li pozrie​ aj niektorí zástupcovia konkurenčného gangu, mo​no
aj vrahovia. Kar si o​ovci odbavili u​ sami v dubnickom hoteli Filagor. Práve ten a blízku re​tauráciu U
zlatej podkovy mal O​o získa​ len nedávno. Pôvodnými majitežmi boli ​éfovia súperiaceho gangu
Chromiakovci.

ZNÁMA FIRMA, ZNÁMA PRÍČINA KONCA?

Jozef Kucmerka bol viackrát trestaný za kráde​e a menej záva​nú trestnú činnos​. Informácie, ktoré medzi
kriminalistov prenikli z kruhov podsvetia, signalizujú, ​e jeho doménou bolo výpalné, na ktoré sa nabažuje
​iroká ​kála trestných činov vydierania, lúpe​í, pokusov o vra​du, znásilnení, pa​ovali I.I drog a obchodov so
​enami.

()so bol údajne takým silným bossom dubnického podsve-li.i, /c vzbudzoval re​pekt v celom
Trenčianskom kraji. Pomá-li.i​ mu mali u​ spomínaní Mellovci, ale aj Franti​ek Salinger, /v.mý Malý Fero.
Ten ako vyučený automechanik opustil poc-llvc remeslo a dal sa rad​ej na pasenie bielych koní. A keď​e
iiui akosi mizli pod rukami, jeho obvinenia obsahujú podozrenia z piatich vrá​d, dvoch návodov na vra​du
a rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti. S Dubnicou ho mala spája​ ledna z jeho priateliek, ktorá z
mesta pochádzala.

O​o hneď od začiatku terorizoval miestne obyvatežstvo /.miernym vyvolávaním incidentov - na ich
konci bola zvy-​ .ipic tvrdá bitka. Činnos​ jeho skupiny sa v​ak postupne stala I H mierne vysoko
organizovanou. Okrem toho, ​e mnohí raa-liulia re​tauračných a hotelových zariadení boli nútení plati​
výpalné, Osovou ​pecialitou a známkou absolútnej moci bolo tťl lo, ​e od nich vy​adoval trvalú rezerváciu
osobného stola ii osobné parkovacie miesto pred ich podnikmi. Prípady, ​e ?tlôl alebo parkovacie miesto
boli obsadené náhodnými hos​ami, O​o rie​il zásadne fyzickým násilím.

Okrem výpalníctva na seba dávali o​ovci cez biele kone prepisova​ aj podiely vo firmách či autá. Aj
najmen​í ​ivnostníci museli plati​ 10 000 korún (332 eur) mesačne, najväč​í tlt’N.iinásobky. Rajón Osovej
bandy siahal od Ilavy cez Puchov, Pova​skú Bystricu, Bánovce a​ po Partizánske. Ako jedni / MÁLA sa
bez odvrávania podriadili Mikulá​ovi Černákovi, klorému odvádzali podiel zo svojich ​pinavých
​obchodov”. ‘ Jic v​dy to ​lo žahko, a tak do​lo aj k zmiznutiu asi desiatky IMuhiikatežov, o ktorých sa krátko
pred tým intenzívne zaujímali práve o​ovci.

Pred priatežmi mal raz Kucmerka vyhlási​: ​Buď sa stanem pánom Slovenska, alebo ma do troch rokov
zastrelia.” Pánom Slovenska sa nestal ani zďaleka.
PRUDKO NA VRCHOL A STRMO DO PEKLA

O​ova mafiánská kariéra trvala len pä​ rokov. Najskôr vyberal osobne od majitežov krčmičiek,
obchodíkov a barov od 2 000 do 5 000 korún (66 - 166 eur) mesačne. Čoskoro, keď sa banda rozrástla a
nikto im zjavne nebránil, dostali chu​ na väč​ie sústa. Jednorazovo si O​o mal vybra​ aj 100 000 korún (3
319 eur) od známeho hokejistu,ktorému sa vyhrá​al, ​e mu doláme nohy. Ten rad​ej zaplatil. Jednou z
najväč​ích ​husí na ​klbanie” mal by​ multimilionár (i​lo o stovky miliónov korún) Karol Ch. z Nem​ovej,
majitež mnohých nehnutežností, ktoré skupoval a zase predával. Nepatril k nijakej zločineckej skupine,
ale poznal sa s viacerými mafiánmi vrátane o​ovcov. V deň, keď zmizol, 17. februára 1999, zobral pred
hotelom Trója do svojho luxusného vozu jedného z Osových ostrých chlapcov, ktorý mu povedal: ​Odvez
ma na chatu, potom mô-zes ist.

Tá chata je nenápadný murovaný dom v osade Tlstá Hora, kam vedie len požná cesta. Patrila O​ovi a
jeho banda sa tu s obžubou stretávala. Je to tie​ ideálne miesto na mučenie a likvidáciu obetí. O tom, ​e
o​ovci nepochybovali o svojej moci, svedčí aj žahostajnos​, s akou sa tela Karola Ch. zbavili. Zakol’.ili ho
len tristo metrov od chaty, v plytkom hrobe, a nechali mu okrem peňazí, zlatých prsteňov, dvoch zlatých
retiazok a zlatých hodiniek aj platobnú kartu na benzín s jeho menom. Polícia na​la telo rok a pol po
ohlásení jeho zmiznutia.

Kucmerka alias Hrdzavý mal da​ vykonávatežovi vra​dy bohatej obete za odmenu tetovanie na
predlaktie, čo symbolizovalo jeho vstup medzi zločineckú elitu.

​Hrdzavý mal mimoriadnu schopnos​ sfanatizova​ žudí, kiorí pre neho niekedy aj vra​dili iba za fixný plat
od osem ilo pätnás​tisíc korún,” povedal dobre informovaný zdroj pre žlus 7 dní. Príslu​níci jeho bandy
nemohli ma​ frajerky, pi​ alkohol a hra​ na automatoch. Ale zato im nebránil vo fetovaní a povzbudzoval ich
v čiernej mágii. Sám namiesto pekných ​ien a exotických miest na dovolenky vyhžadával temné miesta a
krátko pred smr​ou sa bol pomodli​ v Taliansku pri hrobe známeho banditu Salvátore Giuliana.

1 lovorilo sa, ​e ka​dú jar zjedol surové vranie srdce, aby mu zaistilo nesmrtežnos​…

OBJASNENIE OSOVEJ VRA​DY?

Polícia pri obhliadke bytu nebohého Jozefa Kucmerka nezaistila ​iadne kompromitujúce materiály.
Zavra​dený nebol laky hlúpy, aby si ich ponechával u seba.

So susedmi sa v​dy slu​ne zdravil a nevyvolával konflikty.

​Mnohí z nás sa správali oveža hlučnej​ie ako on,” vyhlásila ZT-na z vedžaj​ieho vchodu.

Na miesto vra​dy smerujú z okolitých domov desiatky okien, nikto z nájomníkov v​ak nič nevidel ani
nepočul. Napriek tomu polícia odhadla, odkiaž vietor fúka. Bol to vlastne prvý prípad, keď sa im
podarilo prís​ na stopu vrahov mafistického bossa pomerne rýchlo.
 U​ o necelé dva mesiace príslu​níci útvaru pre boj s najzáva​nej​ou trestnou činnos​ou Ministerstva vnútra
SR zadr​ali pri rozsiahlej policajnej razii dňa 27. júla 1999 hlavných predstavitežov podsvetia pova​ského
regiónu. Okrem siedmich zadr​aných mu​ov, zhabaných zbraní, drog a výbu​nín akcia mala vnies​ svetlo aj
do objasnenia vra​dy bossa dubnického podsvetia Jozefa Kucmerku, prezývaného O​o.

Kukláči počas razie súčasne v Trenčíne, Dubnici, Pova​skej Bystrici, Komárne a ​iline predviedli
Daniela H., Ivana C, Karola ​., Milana M. a Attilu H. Hoci v akcii boli nasadené aj dva policajné
vrtužníky, ďal​iemu z členov skupiny organizovaného zločinu, Jurajovi R, ktorý mal O​ovu vra​du
zorganizova​, sa podarilo uniknú​. Pri pätnástich domových prehliadkach policajti na​li sedem pi​tolí a ​tyri
revolvery aj s nábojmi, samopal ​korpión, ostrežovaciu pu​ku so zameriavačom, tlmiče, falo​né evidenčné
značky, rozbu​ky, výbu​niny Semtex a Danubit a ​tyridsa​devä​ skladačiek drogy, s najväč​ou
pravdepodobnos​ou heroínu. Okrem toho zhabali ​tyri falo​né cestovné pasy, pätnás​ falo​ných občianskych
preukazov, rôzne faktúry, falo​né ​ivnostenské listy, falo​né doklady na daňové úžavy a iné doklady
ekonomickej trestnej činnosti.

Kukláčmi zadr​aná skupina bola vysoko organizovaná. Pou​ívala moderné účinné zbrane, kon​piračné
byty, trvalé prenájmy hotelových izieb, falo​nú toto​nos​ a nástra​né výbu​né systémy Jej členovia boli známi
mimoriadne surovými, násilníckymi metódami.

Medzi zadr​anými mu​mi bol aj Milan M., pova​ovaný za lidného z bossov podsvetia v Dubnici nad
Váhom. ​tyria zo tlolmich zadr​aných boli obvinení z trestného činu vra​dy |u/​fa Kucmerku a u dvoch z nich
bolo obvinenie roz​írené

0 nelegálne dr​anie zbrane.

Najväč​ím úlovkom zo zadr​aných mal by​ Attila H. Pri pokuse o jeho zadr​anie počas kukláčskej razie
vyskočil oknom a pred policajtmi unikal v aute. Počas tejto naháňačky u.il a vá​ne zranil cyklistu. Attilu H.
chytili a​ na hraničnom priechode v Komárne s falo​ným pasom na meno Zsolt Hodi. Okrem toho na​li uňho
ďal​í falo​ný pas na meno Alenu mier Kovács. Zaujímavos​ou je, ​e to neboli falzilikáty, ale vydali ich
oficiálne maďarské úrady! Na v​etkých dokladoch bola jeho fotografia, ktorá sa nápadne poná​ala na
identikit ( Kovho vraha, ktoré médiám poskytla polícia. Na maďarskej M rane hraničného priechodu
Komárno - Komárom ho u​ il’.il komplic, ktorý ho mal ďalej previez​ Maďarskom na hr/pečné miesto. Aj
jeho zadr​ali.

Podža vtedy dostupných informácií to mal by​ práve Attila

1 ž, kto na sídlisku Pod hájom v Dubnici zastrelil tamoj​ieho bossa podsvetia Jozefa Kucmerku alias O​a.
Objednávatežmi vra​dy boli vraj ​éfovia konkurenčnej skupiny bratia Ladislav a Mariin Chromiakovci.

STRELEC SPOZA HRANÍC

Tridsa​ročný Attila H. pri​iel z Budape​ti, kde fungoval

v tamoj​ích ​truktúrach organizovaného zločinu. Na Slovensku sa usadil len v máji 1999 a hneď začal by​
aktívny v skupine bratov Chromiakovcov. Z rodného Maďarska musel utiec​
nielen pred políciou, ale aj odvetou podsvetia. Na Slovensko

sa iba upratal, aby mal relatívny pokoj. Pracoval údajne ako

ochrankár Daniela H. j

Attila H. je len z pôsobenia v Maďarsku podozrivý zo spáchania minimálne jedenástich trestných

činov: medziiným únosu, vydierania, lúpe​e, ublí​enia na zdraví a ekonomickej kriminality. Interpol na neho
vydal medzinárodný zatykač. Vtedaj​í viceprezident Prezídia Policajného zboru SR Imrich Angyal
prisžúbil, ​e bude do tridsiatich dní vydaný do Maďarska.

dlur​ím bratom. Bol mladý, pracoval ako ča​ník.” Tým sa to v..ik neskončilo.

Tri tý​dne pred Osovou popravou na neho vraj niekto Mnežal v Trenčíne, ale on unikol.

V Trenčianskom kraji medzičasom nastal boj o teritórium dvoch skupín - Osovej a bratov
Chromiakovcov. Nevyrie​ená /oslava otázka, ktorá zo súperiacich skupín dala fyzicky od-‘.n.ini​ Jána Va​ka
a Milana Zicha. Týchto dvoch mu​ov ozna-i ili spožahlivé zdroje za lavírujúcich pe​iakov medzi Osom A
bratmi Chromiakovcami.

Potom O​o zavelil na frontálny útok a obe​ou sa stal Ladislav Chromiak. Za zorganizovanie pokusu o
jeho vra​du ukončili v base ​tyria žudia z Osovej skupiny.

V protiútoku na samotného Kucmerku do neho ktosi vyprázdnil takmer celý zásobník samopalu UZ1
Para. Policajti /A tento čin posadili do chládku pre zmenu ​tyroch členov (liromiakovej skupiny.

Sám Laco Chromiak v apríli 2000, takmer dva roky po nevydarenom atentáte na neho, zomrel na
otravu krvi, čo bol následok nehojacich sa rán v bru​nej dutine. Čiastočne k tomu vraj prispel sám, ako
chronicky nespožahlivý pacient…

PRVÝMI OBE​AMI PE​IACI

O​ov koniec sa začal asi dva roky pred tým prvými varovnými náznakmi. Keď e​te býval v Dubnici na
slobodárke, niekto polo​il bombu pod jeho auto, ale nevybuchla.

O pár mesiacov neskôr (v novembri 1992) na​li jeho nevlastného mlad​ieho brata v lese obeseného.
źudia blízki Osovej rodine jeho samovra​du vylučujú: ​Pomýlili si ho so

KUKLÁČI V PODOZRENÍ

Na u​ spomínanej rozsiahlej razii sa zúčastnilo stopä​desiat policajtov. Zaujímavos​ou je, ​e do nej neboli
zapojení kuklá-i i odboru policajných akcií a výcviku (OPAaV) pri Krajskom riaditežstve PZ v Trenčíne.
Tí sa nezúčastnili ani na policajnom zá​ahu zameranom na zadr​anie bratov Mellovcov, označovaných za
údajných bossov podsvetia hornej Nitry, j

Z dobre informovaných zdrojov sa novinárom podarilo zisti​, ​e niektorí príslu​níci OPAaV v Trenčíne
sú sami podozriví, ​e sa podiežali na vyberaní výpalného. Navy​e sa tu diali podivné veci - v sobotu 24.
júlal999 priamo v budove OPAaV ​tyria zamaskovaní páchatelia brutálne zbili in​truktora OPAaV.
Podozrenie padlo priamo na jemu zverených kukláčov. Hoci riaditež trenčianskeho Krajského riaditežstva
PZ SR JUDr. Marián Miku-la tieto domienky poprel, podozrenie sa prehlbovalo. Rozhodnú​ sa malo u​ 16.
augusta 1999, keď Prezídium PZ v Bratislave zorganizovalo ďal​iu raziu.

V ten pondelňaj​í deň hostia trenčianskeho baru Omar mali namiesto vychutnávania kávy a pozorovania
zvyčajného ruchu na Mierovom námestí mo​nos​ vidie​ uká​kový zásah maskovaných policajtov. V pasci
uviazol tie​ Ján R., pova​ovaný za nástupcu nedávno usmrteného bossa výpalníkov Antona ​., ktorý po smrti
O​a Kucmerku kražoval len krátko. Skupina mala vo svojom teritóriu vybera​ výpalné v sumách ​plhajúcich
sa z úrovne stotisíc korún a​ do milióna (3 333 - 33 333 eur).

Akokožvek razantná bola akcia polície, predsa vyvolala pochybnos​, keď sa na nej ako kukláč zúčastnil
Jaroslav K., sám

podozrievaný z bossovských ambícií v podsvetí. Reakciu ob-

čanov najlep​ie charakterizuje výrok obsluhujúceho ča​níka,

ktorý e​te aj oficiálny zá​ah polície komentoval slovami: ​Tu

nikto nič nevidel, nepočul. Ani ja!” \

Pozoruhodnos​ou akcie bolo, ​e k nej boli po dlhom čase

pripustení príslu​níci z OPAaV Krajského riaditežstva PZ SR

v Trenčíne, medzi ktorých Jaroslav K. patril. Hovorca Prezídia

PZ Jaroslav Sahúl pre časopis Moment pripustil: !

​ ohlo to by​ aj kvôli Jaroslavovi K., aj kvôli niektorým ďal​ím. Bolo tam určité podozrenie, mali sme
M
nejaké signály, podža ktorých sme sa museli zariadi​. Na zaistenie, zadr​anie .i predvádzanie ozbrojených
páchatežov treba nasadi​ žudí, na ktorých sa mô​eme maximálne spožahnú​. Toto mô​e by​ jedni z dôvodov,
prečo bola OPAaV tro​ku vyradená.”

Jaroslav K. bol členom eskorty sprevádzajúcej zadr​aných.

Súbe​ne prebehli prehliadky bytov. Polícia objavila nelegálne dr​anú strelnú zbraň a muníciu.

KRÁTKE KRAźOVANIE NÁSTUPCU

 Siedmi výpalníci patrili do jedného z troch najväč​ích gangov operujúcich v regióne. Ich
dvadsa​sedemročný boss Anion ​. ani nie tý​deň pred ich zadr​aním s dá​dnikom a dvoma kilogramami
trhaviny v náručí za​iel na rendezvous no smr​ou. Policajti jeho ostatky zbierali v okruhu takmer sto nuirov.

ledným z mo​ných vysvetlení je, ​e kovová kon​trukcia dá​dnika spoločne s výbojom statickej elektriny
iniciovala lihavinu. Kriminalisti v​ak nevylúčili ani verziu, ​e nastra​ily výbu​ný systém odpálili vlastní
žudia Antona ​. Na jeho miesto toti​ hneď nastúpil Ján R. zo ​iliny, ktorý podža médií pracoval ako armádny
pyrotechnik a výbu​ný systém sám /hotovil. Okruh záujmov Antona ​. sa e​te v nedávnej minulosti prelínal s
činnos​ou pohlavára druhej skupiny dubnického podsvetia Jozefa Kucmerku.

Bombový útok mal tentoraz smerova​ proti tretej skupine.

Obe​ explózie vraj niesla smrtiaci darček k svojmu konku—

rentovi - do neďalekého baru Nicolas na Opatovskej ulici

v Trenčíne, ktorý vlastní dru​ka Jaroslava K. A Jaroslav K.,

čuduj sa svete, je ten u​ spomínaný kukláč! I

AJ TIETO MLYNY MELÚ POMALY, ALE PREDSA

Nasledujúci deň po razii v trenčianskom bare Omar sudky-1 ňa okresného súdu prepustila na slobodu
piatich zaistených - Erika A. (26), Martina N. (26), Jaroslava S. (28), Petra T. (22) a Róberta T. (27).
Zdôvodnenie znelo: ​U piatich sa nepreu-1 kázalo spáchanie trestného činu, u dvoch u​ je vznesené
obvinenie zo spáchania trestného činu spolupráce pri vydieraní.” Tými dvoma boli Ján R. a Peter B.,
ktorých čoskoro previezli do leopoldovskej väznice. Známky rukopisu dvadsa​osemročného Jána R. s
trvalým bydliskom v Topožčanoch nenesie len nástra​ný výbu​ný systém, ktorý vybuchol v rukách jeho
predchodcu Antona ​. Médiá spájajú tento rukopis aj s vra​dou ​ilinského policajta Miroslava Hlinicu,
kon​truktérom bomby mal by​ práve následník uvožneného trónu a objednávatežom spriatelený ​Malý Fero”
Salinger zo ​iliny.

Pozoruhodné je, ​e v mobile Petra B. bola objavená SMS-ka, v ktorej ho u​ niekožko hodín pred zá​ahom
upozorňuje na pripravovanú akciu práve kukláč Jaroslav K. O jeho podozrivých aktivitách si v Trenčíne u​
čvirikali nielen vrabce, ale ča—

Nnpis Moment priniesol aj snímku panelového plota s nápisom: ​žnlicajt Korbel - výpal nik”

Nie je vylúčené, ​e tento kukláč si prihrieval svoju polievočku na oboch stranách barikády Podža
médií, ktoré prvé jeho podivuhodné aktivity vyniesli na svetlo, mal osobné kontakty l (>som aj Antonom ​.
Stretnutia s nimi tajne nahrával na diktafón. Výsledky hlásil nadriadeným, ale za to vy​adoval krytie
svojich vlastných kriminálnych činov a pomoc pri likvidácii zločineckej konkurencie. E​te pred zá​ahom
boli dvaja l<i islu​níci trenčianskej polície postavení mimo slu​by. Prípad Ituoslava K. prevzala in​pekcia
ministerstva vnútra a vtedaj​í policajný prezident Ján Pipta povolal vedúcich dôstojníkov kiajského
riaditežstva PZ v Trenčíne, aby mu osobne podali vysvetlenie. V septembri 1999 bolo osem kukláčov z
Trenčína prciadených na iné miesta.

E​TE INÝ NÁSTUPCA?

Keď sa tolkí bijú o následníčky trón, o prekvapenie nie |​ núdza. Priame následníctvo po O​ovi
manifestoval istý Kudolf Z. tým, ​e sa okázalo rýchlo prevá​al po Trenčíne na ( Kovej Audi A8. Spolu s
kumpánmi Jozefom S. a Ondrejom J. si hneď aj vyhliadli prvú obe​ - majiteža pova​skobystrickej lu my
Tibo. Tej sa chceli zmocni​ na základe fiktívnej dl​oby vynútenej výpalníckej zmluvy a údajných dobrých
kontak-lov na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Kontakty si vedeli nájs​ aj na Okresnom súde v Pova​skej
Bystrici. Predseda tohto súdu Miroslav Č. s man​elkou boli na otvorení zrekon​truovaného baru Fatima,
ktorý vlastnil Ondrej J. A ten

istý pán sudca bol nadriadeným sudkyni, ktorá rie​ila prípad

u​ menovaného Rudolfa Z. V apríli 1996 v púchovskom bare

Amadeus toti​ udrel ​tyridsa​jedenročného mu​a tak silne, ​e

ten po náraze hlavy o stenu skonal. Rudolf Z. dostal len tri

a pol roka väzenia, no u​ po roku sa dostal von na lekársky

nález, podža ktorého umiera na rakovinové metastázy. Vežmi

rýchlo sa v​ak spamätal a pohostinnos​ svojho kumpána

v bare Fatima si mohol u​íva​ bez obmedzenia. J

Mimochodom, pán sudca Miroslav Č. si na znovuotvorení baru v​imol, ​e ​vedža mňa sedí primátor
Trenčína a zopár hokejistov, ​e to celé moderuje Jana Hospodářova”. Tými hokejistami mali by​ Pavol
Demitra a Ján Pardavý. Program navy​e podža zistení Plus 7 dní spestrili aj imitátor Robo Kajzer, spieva​
mala aj Katarína Hasprová za prítomnosti trenčianskeho rodáka ​tefana Skrúcaného.

Túto vyberanú spoločnos​ pozoruhodnej mariánskej trojici nahradili v auguste 2000 kukláči. A hoci tí
traja kládli odpor, skončili v cele. Zaistená bola aj O​ova limuzína a nakrátko aj devätnás​ročná milenka
toho, kto chcel Osa na tróne kráža miestneho podsvetia nahradi​.

EPILÓG
 Záverečné scény tohto mafiánského príbehu patrili u​ súDOM. Najvýsti​nej​ie ich vystihujú tlačové
správy zo súdnych pojednávaní:

Po pätnástich mesiacoch od podania ob​aloby vytýčil Krajský súd v Trenčíne pojednávanie, na ktorom
malo by​ vypočutých tridsa​ svedkov a prečítaných niekožko desiatok svedeckých výpovedí. Podstatná bola
výpoveď chráneného NVCDKA. Vy​etrovanie trvalo viac ako dva roky. Z prípadu bola stiahnutá
vy​etrovatežka v Trenčíne, ktorej sa vyhrá​ali útokom na dcéru. Kauzu dokončili vy​etrovatelia z Banskej
liystrice.

Y. vra​dy spolupáchatežstvom boli ob​alovaní traja mu​i, klorí odstránenie O​a zosnovali. Najprv si
najali Maďara, lomu za vra​du údajne sžúbili 250-tisíc korún. Ten si to ne-skôr rozmyslel a po tý​dňovom
pobyte z Dubnice odi​iel I >i uhým najatým mu​om bol Čech. Policajtom sa ho podarilo začiatkom roka
zatknú​ v Zlíne.

Ob​alovaným mu​om hrozil trest odňatia slobody na de-na​ a​ pätnás​ rokov, dvaja z nich boli stíhaní aj za
nedovolené ozbrojovanie.

Krajský súd v Trenčíne konal rýchlo a rozhodol u​ 19. 10, ?002 tak, ​e Milan M. a Daniel H. boli
odsúdení na dvanás​ rokov. Juraja P. senát odsúdil na desa​ rokov. V​etci si trest odpykajú v 3.
nápravnovýchovnej skupine.

​ erejnos​ určite vníma, ​e je to naj​a​ia skupina, kde sa zaraďujú práve páchatelia obzvlá​​ záva​ných
V
trestných ź i nov,” uviedol predseda senátu Du​an Ecker. Vynesenie rozsudku sprevádzali slzy a plač
príbuzných odsúdených. Naopak, prokurátorka si pochvalovala: ​Som spokojná.” Vraha

u​ v ČR právoplatne odsúdili. ,j

EPILÓG AJ PRE O​OV GANG

V septembri 2004 priniesla slovenská tlač povzbudzujúcu;

správu: ,|

​ rganizovaná skupina podsvetia dnes u​ nebohého Jozefa Kucmerka je definitívne za mre​ami! Mu​om,
O
ktorí zrealizovali vra​du konkurenčného bossa Ladislava Chromiaka, Najvy​​í súd SR potvrdil vysoké
tresty.

Podia polície príkaz na likvidáciu L. Chromiaka vydal Jozef Kucmerka, prezývaný O​o, pričom akciu
naplánoval a uskutočnil ob​alovaný Radovan Remenár s Milanom Trepáčom.

Krajský súd v Trenčíne v marci 2004 uznal Remenára a spol. za vinných z trestného činu pokusu o
vra​du a ob​alovaných poslal za mre​e na 10 a​ 13 rokov. Odsúdení sa obrátili na Najvy​​í súd SR. Odvolací
senát v​ak ich ​iados​ zamietol a potvrdil pôvodné tresty. R. Remenár a M. Trepáč si tak odsedia po 13
rokov, P. Pánek 11,5 a M. Kuman 10 rokov. Vec Pavla Chupáča, bývalého O​ovho vodiča, znovu
prerokujú na Krajskom súde v Trenčíne.
 Odsúdení mu​i sa Chromiaka pokúsili zavra​di​ v júli 1998 v jeho byte v Dubnici nad Váhom. Rozdelili
si úlohy, pričom Trepáč sa s gužovnicou schoval za kontajner. Jeho komplic hodil kameň do okna bytu a
keď Chromiak pri​iel k oknu, Trepáč naňho vystrelil.”

li​te o dva roky neskôr tlač vyzývala občanov, aby pomohli |u i pátraní po tridsa​triročnom Milanovi
Trepáčovi, ktorému *tt pyka​ za jeho krvavý čin jednoducho nechcelo. Ale to je u​ |pn malé pripomenutie,
aby sme si týchto banálnych zabijakov llcplietli s ​mu​mi cti”, ktorí v pôvodnej talianskej mafii e​te
reSpektovali aspoň akési pravidlá. Títo ani nevedia, ​e by ne-|akč pravidlá v spoločnosti existova​ mali…

P. S. V júli 2006 Trepáča zadr​ali vo Vežkej Británii. Po zamietnutí jeho odvolania bol stanovený
náhradný termín vy-ilnnia na 1. december 2006. Trepáča v ten deň letecky eskor-lovali za sprísnených
bezpečnostných opatrení z Londýna do HnUislavy,

KTO BUDE NÁSTUPCOM?

DUEL BOR​ENSKÝ - KOLÁRIK (1969 - 1999)

Pí​e sa rok 1997. Boss ko​ického podsvetia Róbert Holub je podia v​etkého na Černákov príkaz po smrti
a v ko​ickom bare Modrá lagúna sa koná kar. Prítomní nemajú len smúti​, ale aj rozhodnú​ ako ďalej. O
uvožnenú ​éfovskú stoličku sa uchádzajú dvaja najvy​​ie postavení mu​i v hierarchii bandy - Du​an Bor​enský
alias Bor​a a Karol Kolárik zvaný Karči.

Kolárik sa dostával do povedomia podsvetia po roku 1993, keď ukončil výkon trestu za ozbrojenú
lúpe​ v jednom z ko​ických klenotníctiev. A začal rýchlu kariéru v skupine vtedaj​ieho bossa Róberta
Holuba.

Bor​enského si vybral Fabo, Holubov najbli​​í človek, mafián s vysoko​kolským vzdelaním a manierami
d​entlmena. Bor​ovou úlohou bolo vyčisti​ pohraničie od ukrajinských skupín, ktoré sa sem tlačili z
východu. Uspel a tým si vyslú​il v podsvetí mimoriadny re​pekt. Zároveň medzi ním a Fabom vzniklo v
podsvetí nebývalé priatežstvo. Preto sa tie​ Bor​a riadil starosvetskou zásadou o mariánskej cti. Fabovu
smr​ pri atentáte na Holuba potenciálnemu objednávatežovi Mikimu Černákovi neodpustil.

K prvej roztr​ke do​lo práve na kare v re​taurácii Modrá Úž/ma. Bor​a nemal proti Kolárikovi velké
​ance, lebo ten u​ dopredu uznal bystrického ​éfa za capo di tutti capi a celý tyiing Holubových sirôt
podriadil jeho autorite. Mikulá​ Čer-IIA k sa neskôr dokonca stal krstným otcom Karčiho syna.

Karol Kolárik si s Černákom vybudoval také nadstandardně vz​ahy, ​e v novembri 1997 strávili spolu aj
s man​elkami dovolenku na Kanárských ostrovoch. Pridal sa aj ​vagor nebohého Holuba Alexander
Horváth, prezývaný ​ani, čím v podstate odobril Holubovu popravu. Karči so ​anim sa /účastnili aj na
honosných oslavách 31. narodenín Mikiho fiernáka, ktorému priviedli rovno pred banskobystrický hotel
lux ako dar bieleho koňa.

Karčimu sa tak podarilo ovládnu​ teritórium aj napriek /,n a čnej nepopularite prameniacej z jeho
brutálnych metód. V Ko​iciach zavládol teror najhrub​ieho zrna. A Bor​a, ktorý nevedel zabudnú​ na Fabovu
vra​du, sa zrazu stal lovnou zve-ioii. Napriek tomu sa nepodriadil.

KOLÁRIK MÁ PROBLÉMY

I torza bol určený na odstrel. Na začiatku februára 1998 v najfrekventovanej​om čase okolo 17.00
otriasol Staničným námestím v Ko​iciach mohutný výbuch. Nálo​ ulo​ená v sta-ivj lade zle poničila fasádu
​elezničnej stanice. Útok mieril na I m​ana Bor​enského, jeho terénne auto parkovalo hneď vedia, u len
vďaka zhode náhod vyviazol, hoci s ​a​kými zraneniami.

Námestie bolo v tom čase plné a iba zázrakom nepri​li o ​ivol

desiatky nevinných žudí. Len čo bol Bor​a schopný opusti​

nemocnicu, stratil sa niekde v juhovýchodnej Ázii. Neskôr,

počas procesu v roku 2009, obvinil z naplánovania tohto

útoku osobne Holubovho ​vagra ​aniho Horvátha, ktorý bol

v tom čase na Kolárikovej a Černákovej strane. Ten sa bránil

tým, ​e vtedy ani nebol na Slovensku. Bor​a mu odpovedal:

​Odi​iel si do ​védska iba preto, aby si si zabezpečil alibi, ale

celý útok si zorganizoval a riadil osobne. Si chamtivý. Po Kolárikovej smrti si chcel vzia​ v​etky peniaze z
firmy Sekura pre

seba. Preto si teraz na vozíku.” Horváth ochrnul po strelbe

na neho v Pre​ove na Hlavnej ulici. Ten za tým, naopak, vidí

Bor​enského pomstu. í

Vrátil sa o niekožko tý​dňov, ale ďalej sa skrýval. A​ kým

Karči s kumpánmi nepostřehl v bare Maxiss na ko​ickom sídlisku ​elezníky jedného z Bor​ových žudí. Ján
Tatič v​ak útok

pre​il a vypovedal proti nim. Bol toti​ presvedčený ​e zomrie,

a tak hovoril bez zábran. (

 Po útoku na Jána Tatiča začalo by​ týmto mafiánom predsa len trochu horúco, a tak sa Kolárik rozhodol
na čas opusti​ rodný kraj a spolu s komplicom Ladislavom B. sa ukrývali v Maďarsku. Ale nie dlho. Z
úkrytu vyslali signály, ​e by sa radi vzdali polícii. Dnes sa mô​eme domnieva​, ​e u​ vedeli odhadnú​ výsledok
súdu vo veci dobodaného Tatiča. Novinárom časopisu Moment sa toti​ dostali do rúk motáky, ktoré
posielal zázračne vyliečený Tatič spoluväzňovi a rozoberal v nich výhody náhlej straty pamäti. Podstatné
v​ak je, ​e oboch mariánskych utečencov si zakrátko vyzdvihol na hraniciach osobne vtedaj​í ​éf ko​ickej
kriminálky Jaroslav Dzúrik. A​ tak sa s nimi ponáhžal preč, ​e pri tom takmer rozbil slu​obné auto. Pol
hodiny po ich odchode sa toti​ na hraničnom priechode zjavilo luxusné tmavé BMW a v ňom M’del
mlčanlivý mu​. Nápadne sa podobal na Čističa…

slu​bukonajúca sudkyňa nena​la dôvody na vzatie Karola Kolárika do väzby. Boss si v​ak nedal pokoj, a
tak sa stalo, h’ napokon čakal na proces predsa len za mre​ami. Situáciu vyu​il Bor​a a ovládol ko​ické
teritórium. V meste odrazu zavládol pokoj a poriadok, hoci na mafiánsky spôsob.

KRÁTKA VLÁDA BOR​U

Podnikatelia si vydýchli. Nový boss nielen zní​il sadzby vypalného, ale podniky, ktoré platili, aj reálne
ochraňoval. V prípade problémov stačil telefonát na horúcu linku. Podža niektorých majitežov nočných
podnikov mal ceny ni​​ie ako legálne bezpečnostné firmy a slu​by neporovnatežne účinnej​ie. Preto ho
niektorí dokonca vyhžadali sami.

/.úroveň sa Bor​a zaviazal finančne postara​ o rodiny konkurentov, ktorí sa ocitli za mre​ami. Mal v​ak
jednu podmienku - nesmeli rozpredáva​ majetok mu​ov za mre​ami. Zdanlivý akt milosrdenstva mal
jednoducho zabráni​ príbuzným, aby zohnali peniaze na eventuálne korumpovanie pn ťkurátorov a sudcov.

Ilor​ovci nevládli bez problémov. Museli ​umravňova​” kola i ikovcov. V decembri 1998 pred barom
Alfa ktosi z idúceho AUTA vystrelil z brokovnice na Maro​a K., ktorý pre Kolárika ​obhospodaroval”
pre​ovské podniky. ​ivý terč sa v​ak stihol VIAS hodi​ na zem a útok pre​il bez následkov.

U​ o dva dni na to pri​la odveta a výstrely zasiahli auto

Bor​ovho človeka. Střelba na parkovisku predajne áut na Ju​-

nej triede v Ko​iciach v​ak aj tentoraz minula ciež. J

V tom istom tý​dni sa Bor​a rozhodol vybavi​ si čosi s konkurentmi priamo z očí do očí. Práve toti​
prebiehal proces s Kolárikom a jeho najbli​​í zo spoluob​alovaných komplicov> Ladislav B., si ako stíhaný
na slobode mohol dovoli​ od-skoči​ v prestávke pojednávania na obed do re​taurácie Sport, Tam ho osobne
vyhžadal Bor​a vraj len preto, aby sa na čomsi dohodli. ​Dohoda” sa skončila Bor​ovým prerazeným nosom
a nemocničným o​etrením prasknutej lebky Ladislava B. j

Vďaka neskor​iemu súdnemu procesu poznáme oficiálnu

charakteristiku Bor​ovej psychiky - podža nej je Bor​a chole—

rik, emotívne labilný, temperamentný, mierne depresívny, má

emočné myslenie a jeho úsudok ovplyvňujú pre​ité emócie.

​Je divák vlastného konania, skôr robí, ako rozmý​ža. Má sklon

k úzkostno-agresívnym reakciám,” uviedla znalkyňa z odboru

psychológie a psychiatrie Ga​iová. Fakt je, ​e keď si Bor​a vypil, bol agresívny a nevypočítatežný. Nebolo
ho treba ani zvlá​​

provokova​. Táto v​eobecne známa črta ho priviedla v jeden

večer do bitky v bare na ko​ickom sídlisku Luník I a krátko

na to v centre mesta v bare Absolut Mystic spolu s bratom

Martinom vyprovokoval hádku s partiou ​tyroch neznámych

mu​ov. Bor​a za nimi vybehol na ulicu, párkrát vystrelil a napokon jedného z nich spolu so svojimi
kumpánmi chytil.

Toho vyviezli za mesto a pokúsili sa z neho vymláti​, kto boli

tí ostatní. Nakoniec mu len zobrali mobil a zmizli. í

U​ na druhý deň mal na krku obvinenie z viacerých násilných trestných činov a za asistencie kukláčov
sa ocitol v tesnom susedstve svojich konkurentov. V tom okamihu sa začali preteky o prepustenie z väzby.
Karči bol ob​alovaný z toho,

U s kumpánmi dobodal Jána Tatiča z konkurenčnej skupiny IMH​OVCOV. Ján Tatič na smrtežnej posteli
označil Karčiho za svojho vraha. Potom akýmsi zázrakom pre​il a svoju výpoveď /menil. Časom sa na​lo aj
niekožko svedkov, ktorí vypovedali v Kolárikov prospech. Na súde Karol Kolárik vypovedal aj n
súvislostiach pri prevode Mercedesu 300 od vydieraného Vladimíra Rybárika do vlastníctva svojej
man​elky. V tom fti.se u​ vlastnil pre zmenu BMW 740, spomínaný mercedes predal zhruba po roku cez
autobazar.

V súvislosti s Karčiho procesom sa ​u​kalo aj o korupcii, In k ​e sudca napokon dostal na prokuratúre

niekožko nepřilni iných otázok, ktoré bez mihnutia oka zodpovedal. Zdroje Ä vo j ich nezvyčajných
príjmov vysvetlil vežmi jednoducho

hral a vyhral v kasíne. A aby to bolo e​te dôveryhodnej​ie, poctivo z nich platil dane, alebo si aspoň
potvrdenia o tom <Liv.ll vežmi starostlivo vystavova​ príslu​ným úradníkom, i n ou náhodou patrilo kasíno
do sféry vplyvu Reze​ovcov t\ vz​ahy Karčiho s Júliusom Reze​om boli v​etkým na očiach pri ich
priatežských posedeniach v kaviarni hotela Slovan. Prie​ahy na súde spestrovali aj falo​né bombové
poplachy, ktoré sa v tej dobe stali obžúbenou formou ob​trukcií zo strany podsvetia.

Keď v lete 1999 vy​iel Karči po oslobodzujúcom roz-Ntulku senátu krajského súdu pod vedením sudcu
Ladislava žimičovčíka ako bezúhonný človek z brán ko​ickej väznice, pomery sa vrátili do starých kožají.
Vrátane toho, ​e Kolárik sa čoraz častej​ie ukazoval na verejnosti v sprievode Reze​a, it-nioraz mlad​ieho.

Sú​a​ s Bor​om teda vyhral Karči, upevnil si tak pozície a udajne u​ vtedy mal zostavený zoznam žudí, s
ktorými sa ilieel poráta​. Na prvom mieste bol istý Doly.

KRUTÉ KARČIHO ÚČTOVANIE

A ten si u​ začal trúfa​ aj na väč​ie, dokonca aj na najväč​ie ryby východoslovenskej metropoly.

Dňa 30. augusta 1999 v záhradkárskej lokalite Rozkvcl v časti Ko​ice-Kalvária zavra​dili dvoma
výstrelmi do hrude a brucha ​tyridsa​dvaročného Franti​ka Peka, prezývaného Doly. Franti​ek Peko v​ak
nebol bezúhonný záhradkár, veď pozemok tam kúpil len nedávno. Spolu s komplicmi sa zaoberal
vydieraním taxikárov i ukrajinských priekupníkov a patril k prívr​encom skupiny bor​ovcov. Man​elka
zavra​deného pre políciu uviedla, ​e jej man​elovi sa u​ pred mesiacom niekto vyhrá​al a man​el tieto osoby
označil ako Kolárikovu skupinu. U​ dávnej​ie ktosi hodil granát na dvor ich domu, potom vybuchla nálo​
pod Dolyho autom. Dva tý​dne pred vra​dou niekto striežal opä​ na ich dom v Ko​iciach, ale túto udalos​ zo
strachu rad​ej nehlásili na polícii.

Doly nebol jediný z Bor​ovho okruhu na Karčiho zozname. Najskôr niekto rozmlátil Fiat Uno patriaci
matke Bor​ovho priateža Romana Baníka. Potom zhorel Ford Scorpio istému Frigovi a pontiac tomu
Tatičovi, čo pôvodne svedčil proti Kolárikovi. Zhoreli aj dve Hondy Civic patriace Vladimírovi Dunoví
a Jozefovi Oravcovi, ktorí vraj prispeli na Bor​ovu kauciu. Miroslavovi Stojkovi najskôr rozmlátili auto,
potom na neho striežali na sídlisku Nad jazerom. Jeho strýkovi niekto vypálil bar Alcatraz. Ohnivé
pozdravy smerovali aj k trom podnikatežom, ktorí v priebehu dvoch nocí pri​il o majetok v hodnote troch
miliónov korún. Jedným z nich bol aj neúspe​ný prezidentský kandidát Ján Demikát - tomu zhorela
stolárska dielňa do tla. To v​etko krátko po tom, ako u​ spomínaný sudca Tomčovčík usúdil, ​e Karol
Kolárik je bezúhonný občan.

POKUS O ÚNOS

žúto mimoriadnu udalos​ v časopise Moment opísal repor-Sviatoslav Dohovič, stačí citova​:

..V predposledný októbrový piatok (1999) pristála v nesko-i y večer na ko​ickom letisku pravidelná
letecká linka z Prahy. Pred východom z budovy čakalo niekožko žudí. Dvaja mu​i, ŕvklentne v bojovej
nálade, pristúpili odrazu k novému ​éfovi VSZ źxport-Import ​tefanovi Sarnovskému a začali ho nasilu (uha​
do pristaveného auta. Pobúrenie mladého mu​a z ne-i lu eného pozvania do auta videl policajt slú​iaci na
pasovom oddelení. Podarilo sa mu útočníkov zamestna​ a topmana​ér utiekol do budovy letiska. Prvé
informácie o incidente na letisku prenikli na verejnos​ a​ o niekožko dní. Pokus o únos ​ela ​eleziarenského
obchodu podža v​etkého zorganizovalo ko​ické podsvetie. Prítomnos​ jeho údajného ​éfa, nedávno
oslobodeného Karola Kolárika, potvrdilo viacero zdrojov. Ako aj to, ​e pohyb nakrátko vystřihaných
mu​ov okolo l’iiesioru letiska zaregistrovali policajti u​ niekožko hodín pied pokusom o únos. Samotný
Kolárik v Ko​ickom Veče-ie poprel akúkožvek súvislos​ svojej osoby s incidentom na letisku. Vraj tam bol
odprevadil’ priateža v sprievode dvoch oi brankárov. Zaujímavé na jeho obhajobe je to, ​e v čase, ked
udajne vyprevádzal niekoho na lietadlo, u​ ​iadne z Ko​íc neodlietalo. Mu​mi> ktorí sa pokúsili primä​
Sarnovského k na-stúpeniu do auta, boli podža dostupných informácií dve ti

známe postavy, Jedna z podsvetia - Ladislav B., pravá ruka

Kolárika a jeho spolutrpitel pri nespravodlivom obvinení

z viacerých trestných činov. Druhý, Danilo V., riaditež Trade

Trans Importu, výhradného dodávateža surovín pre VS​.

Spojenie obchodných partnerov VS​ s podsvetím nebolo

náhodné a ani ojedinelé.” i

Danilo V. má, mimochodom, u kindermana​mentu VS​ osobné zásluhy. Bol toti​ pri tom, ked sa autami
prirýchlo presúvali na miesto ne​​astného pádu tribúny na ​tadióne VS​ a jedno auto smrtežne zrazilo ​enu na
priechode. Vzal to na seba, hoci auto mohol ​oférova​ aj Július Re​e​ mlad​í. Niet sa teda čo čudova​, ​e Danilo
bol zvyknutý na a​ neskutočne výhodné postavenie svojej firmy nielen vo VS​ za prezidentovania Júliusa
Reze​a, ale aj pri ​elezniciach v rokoch mini​trovania Alexandra Reze​a. Svedčia o tom dôvodné podozrenia
zo zvýhodňovania tejto firmy pri fakturácii ​elezničiarskych slu​ieb zžavami v čase reze​ovskej najväč​ej
slávy. A v podobnom postavení bol Trade Trans aj vo VS​ ako výhradný prepravca a dodávatež surovín.
Firma diktovala svoje ceny a podmienky a bývalý mana​ment ich aj napriek nevýhodnosti akceptoval. A
aby to bolo e​te zamotanej​ie, v čase nástupu mladých dravcov do predstavenstva VS​ v januári 1998 bol
práve predo​lý ​éf Trade Trans Railu Pavol Mi​kov zvolený za viceprezidenta pre financovanie ako jediný
vo veku, ktorému sa hovorí stredný. Náhoda? Zrejme nie. Veď zmenky tejto firmy garantované podpisom
Júliusa Reze​a dostali prívlastok nástra​ných mín.

Sarnovský pri​iel krátko pred pokusom o jeho únos z postu ​éfa zahraničnej afilácie VS​ vo ​vajčiarsku a
hneď zru​il niekožko nevýhodných zmlúv.

POZADIE ZBABRANEJ AKCIE

Aj o tom pí​e Svjatoslav Dohovič podrobne:

​ iliardové fazužky - Chápadla chobotnice sa teda stali ďal​ou zbraňou v boji o VS​. Nie po prvýkrát.
M
Novodobá re-/iv​ovská história podniku si e​te pamätá na výbuch vo dvore lodinného domu Jána Smereka
v čase, keď bol prezidentom lumy,a pamätá si aj na bombové zásielky určené odborárskemu predákovi
Jaroslavovi Gruberovi.

Ko​ické ​eleziarne odjak​iva ponúkali mo​nosti na rýchle zbohatnutie. Slu​by, obchod, ​rot… To v​etko
súvisí so .sumami, pri ktorých sa obyčajnému smrtežníkovi prevracajú oči. Práve tieto fazužky by mohli
by​ aj v pozadí udalostí na Idisku. Po septembrovom mimoriadnom zhroma​dení vo VS​ sa konečne vytvoril
priestor na definitívne zru​enie nevýhodných kontraktov. Mečiarovskí privatizéri na čele s Re-/csovcami
sa pod tlakom veritežských bánk museli stiahnu​ z vrcholového vedenia VS​. A o tom vedeli aj tí, ktorí z
nich bohatli. Zostávalo preto otázne, ako prinúti​ súčasný topma-h.i/.ment, aby zmluvy neru​il? Spôsobov je
veža a incident na liM isku bol zrejme jedným z nich.

Nové vedenie začalo v rámci ozdravovania podniku upcháva​ diery na potápajúcej sa vlajkovej lodi.
Postupne ich ubúdalo, ale stále e​te existovali tie najpriechodnej​ie. Na tie mohli siahnu​ a​ vtedy, keď bolo
jasné, ​e Reze​ovci svoj súboj NO ​tátom nevyhrajú. A to zrejme nemali robi​…

Práve v tomto období Kolárika často vídavali v spoločnosti Alexandra Reze​a v hoteli Slovan v
priestoroch na ​iestom poschodí vyhradených len pre Reze​ovcov. Dokonca ho tam pravidelne vozieval
jeho osobný ​ofér… Karčiho pocit neohrozitežného mu​a podporovalo aj jeho kamarátstvo s ex​é-

fom kindermana​mentu VS​ Júliusom Reze​om, s ktorým

sa pravidelne stretávali aj v menej známom Majster bare na

Kováčskej ulici.” 3

Svjatoslav Dohovič svoju reportá​ pre časopis Moment

uzatvára slovami: |

​ okus o únos či zastra​enie člena nového lopmana​mentu VS​ vypovedá o mnohom. Aj o tom, ​e boj o
P
oceliarenský

gigant sa dostáva do záverečnej fázy, ktorá u​ mô​e by​ na

hrane ​ivota. Kým v januári sa prezident VS​ Gabriel Eichler

nad otázkou najatia ochranky pre svoju osobu len pousmial,

po posledných udalostiach, ktoré začali výhra​ným listom

Aksama Barakata v auguste, zrejme ani on slu​by bodyguardov neodmietne. Hoci to preňho musí by​ po
skúsenostiach

z amerického mana​érskeho prostredia vežmi ​a​ko pochopitežné. Ale na Slovensku je mana​érska etika na
hony vzdialená

od vyspelého sveta a stále sa pohybuje na hrane mafiánských

spôsobov.” J

Pikantné na celej zále​itosti je i to, ​e Sarnovský je synom

​éfa ​eleziarenskej ochranky. ‘1

POSLEDNÁ KRVAVÁ KVAPKA

Dňa 27. novembra 1999 pri bare Plá​ na sídlisku Nad jazerom v Ko​iciach zavra​dili krátko po 21.00
hodine Miroslava Stojku, pôvodne člena skupiny Du​ana Bor​enského. V čase vra​dy v​ak u​ začal ​podnika​”
na vlastnú päs​, n.islcdkom bolo niekožko zdemolovaných áut podnikatežov v jeho dosahu. Nebol teda
​iadne neviniatko a skupina, čo ​i.i okolo neho začala formova​, bola reálnou hrozbou hlavne pre k​efty
kolárikovcov. Ved Stojku malo najskôr varova​ vyhorenie jeho auta, potom e​te necielené výstrely, a ked
mu to iini potom nedo​lo, pri​iel mu mesiac pred popravou osobne dohovori​ Karči s komplicmi. Ohlásili
sa kopancami do dverí Siojkovho bytu a príslu​ným slovným prejavom, ked ten piekvapený otvoril.

t klvtedy nosil Stojka nepriestrelnú vestu, ale práve v osud-ny večer ju na sebe nemal. Spolu s jemu
podobnými sa ​li /.íhavi​ najskôr tak, ​e posmelení alkoholom zmlátili nič netu​iaceho mladého náv​tevníka
baru Malibu. Potom sa presunuli na diskotéku Plá​, kde pokračovali v manifestácii B voj ej moci. Kopali
do stolov a rozdrapovali sa na parkete. U​ zakrátko sa objavili ​tyria Kolárikovi mu​i a vyvolali Stojku im
terasu, kde sa strhla hádka. Nato spoza rohu pribehli ďal​í haja. ]edcn z nich zozadu 38-centimetrovou
mačetou trikrát po sebe za​al Stojkovi do hlavy, pravej lopatky i dlane žavej 111 k y. Druhý mu nakoniec
strelil do brucha. Stojka zomrel po prevoze do nemocnice. Páchatežov polícia zadr​ala a obvinila z vra​dy.
Podža niektorých informácií celý priebeh vra​dy ko-oulinoval cez mobilný telefón Karol Kolárik.

V​etkých sedem útočníkov z radov kolárikovcov sa vďaka dvom utajeným svedkom podarilo
identifikova​. K útoku na Miroslava Stojku mačetou sa v​ak ako jediný priznal Róbert II,
dvadsa​sedemročný pe​iak podsvetia, ktorý vypovedal, ​e Konal pod vplyvom drog.

Karol Kolárik sa po oboch vra​dách smerom ku konkurenčnej skupine ​bor​ovcov” (Dolyho a Stojku)
často vyjad-loval aj na verejnosti: ​Viem, ​e dlho ​i​ nebudem.”

Napriek tomu ko​ický boss svoju ochranu nezosilnil, ale, naopak, zanedbal. Pôvodne sa bez svojej
desa​člennej ochranky nepohol ani na krok, v poslednom období ​ivota sa v​ak čoraz častej​ie ukazoval aj
celkom sám. Navy​e si vypestoval rutinné zvyky, ktoré vrahovi výrazne užahčili plán útoku. í

Ka​dé ráno chodil Karči cviči​ do posilňovne Pan, kam si

u​ nebrával ani ochranku. Táto žahkomysežnos​ je o to zará​ajúcej​ia, ​e v zasvätených kruhoch atentát ani len
nespôsobil

väč​ie prekvapenie. O tom, ​e Karči ​pôjde dolu” sa rozprávalo v Ko​iciach u​ aspoň tri tý​dne vopred. \

Modrý Ford Orion, v ktorom vrah opustil miesto činu, na-III policajti vyhorený do tla na smetisku pri
ko​ickej Polianke. Samopal vzor 58 sa na​iel na zadnom sedadle golfu obete. * I profesionalite vraha
hovorí aj to, ​e si vystriehol okamih, keď střelbou nemohol ohrozi​ nikoho iného.

Policajti okam​ite po Kolárikovej vra​de začali preverova​ bor​ovcov. Väč​ina z nich v​ak akýmsi
zázrakom nebola v ča-NR strežby ani len v blízkosti Ko​íc. Skoro ako keby tu​ili, ​e budú potrebova​ alibi.
 I )eň po vra​de vyhlásila polícia pátranie po Du​anovi Bor-/enskom, zvanom Bor​a, a Du​anovi
Hudákovi, zvanom Cibuža. Nebolo treba ani vežmi dedukova​, ​e práve gang ​bor-hivcov” mal na
Kolárikovej smrti najväč​í záujem. Cibuža sa Nt\m prihlásil na polícii, po Bor​ovi pátranie pokračovalo.

POPRAVA PODźA PLÁNU

Ráno 16. decembra 1999 Karol Kolárik odchádzal do svojej obžúbenej posilňovne na Triede
československej armády. Zo svojho bytu na Tallinskej ulici vy​iel pár minút pred ôsmou hodinou spolu s
man​elkou Eleonórou. Tá si v​ak čosi zabudla doma, tak​e vystúpila z man​elovho golfu a vrátila sa. Strelec
ukrytý za novinovým stánkom vyu​il príle​itos​ a na osamoteného bossa vystrelil dávku zo samopalu. Bola
mimoriadne presná. Potom nasadol do modrého Fordu Orion s ko​ickou poznávacou značkou a zmizol.

Očividne ne​lo o prácu sviatočného strelca z prostredia typickej pouličnej mafie. Vrah pou​il ​peciálne
strelivo, ktoré obžubujú najmä ruskí výsadkári, a celkom určite nedr​al samopal v ruke prvýkrát. Karči bol
na mieste mŕtvy. Na prácu profesionála v​ak nepoukazuje iba presnos​ strežby.

AKO SA VRA​DÍ

Podrobnosti o celej poprave sme sa nakoniec dozvedeli / výpovede chráneného svedka Martina
Trojana pred súdom. Kolaříka toti​ mienili odpravi​ na niekožko spôsobov, pôvodÍN’ nastra​enou
výbu​ninou. Celú sériu vra​edných plánov podrobne zaznamenala redaktorka ko​ického Korzára.

Svedok priznal, ​e na základe falo​ného občianskeho preukazu na meno Peter Jaro​ kúpil v autobazári na
Ondavskej ulici v Ko​iciach Ford Orion. Spolu s Jozefom T. a u​ nebo-Itvni Miroslavom V. ho doviezli na
samotu do Ruskova, kde ich u​ čakali Bor​a, Peter K. a Peter F. Tí sa na aute previezli a dospeli k záveru, ​e
treba zohna​ iné.

Ďalej u​ v reportá​i hovorí v prvej osobe:

​Na príkaz Bor​u som o deň neskôr večer odcestoval do Bratislavy, kde si ma ráno vyzdvihol Peter S.
Od neho som dostal falo​ný občiansky preukaz na meno Jozef ​orl a večer som sa vrátil do Ko​íc. Tretieho
decembra 1999 mi dal Bor​a 140 000 korún (4 647,15 eura) a tie​ jednu adresu s tým, aby som ​iel do
Bardejova kúpi​ VW Golf. I​iel som tam s Petrom K., kúpili sme auto a ja som ho odviezol do
Rozhanoviec. Bor​a s nebohým V. ho i​li vyskú​a​ a potom ho zobral Radovan P. Ja som dostal od Bor​u
pokyn, ​e mám ís​ opä​ do Bratislavv.”

Do hlavného mesta niesol igelitku s dvoma krabičkami* z ktorých trčali kábliky. Odovzdal ju Petrovi
F., strávil tam jeden deň a potom ho spolu s ta​kou priviezol do Rozhanoviec. Vzápätí ho vraj Bor​a poslal
spolu s u​ nebohým Radovanom F. a Petrom K. do Pre​ova, kde od mechanika vyzdvihli z opravy VW Golf
a odviezli ho do Ruskova. Tam zostal strá​i​ pred gará​ou rodinného domu, v ktorej boli Bor​a, Jozef T.,
Peter R, Miroslav V, Peter K., Radovan F. a Radko B.

​Po chvíli vy​li von a smiali sa, ​e im dnu vybuchla rozbu​-

ka, ktorá poranila na tvári Radka B. Potom ma Bor​a zavolá]

do gará​e, kde som si sadol do golfa a Jozef T. mi dával in-

​trukcie, ako mám zapoji​ bombu…” \

Okrem toho uviedol, ​e ​katužka s drôtikmi bola umiestnená vpredu pod prístrojovým panelom a vzadu
na sedadlách boli dve bandasky s benzínom. Jeho úlohou bolo odviez​ a zaparkova​ vozidlo pred
re​tauráciou ​port v Ko​iciach, ktorú nav​tevoval Karol Kolárik. Po odistení ​bomby” mal výbuch v pravej
chvíli iniciova​ na diažku Radko B.

Mimochodom, svedok mal pri tejto úlohe viac ​astia ako rozumu. Ten pekelný stroj toti​ obsahoval pä​ a​
​es​ kíl plastickej trhaviny, dvesto kíl ​elezných úlomkov a dve kanistry benzínu. Keby ho omylom
predčasne odpálil, nebolo by čo po-t hováva​. Podozrivé auto si v​ak vežmi rýchlo v​imol nájomca
re​taurácie Ladislav H. Vytu​il, kto je v ohrození, a nielen​e Kolárika upozornil, spolu sa na to čudo i​li aj
pozrie​! Ako vy povedal: ​Videl som pred re​tauráciou zaparkovaný golf. Na zadných sedadlách som zbadal
dve biele bandasky s nejakou tekutinou. Trčali z nich káble, ktoré viedli do kufra.” Len​e i elý pekelný
systém zlyhal. Kolárik pokojne odi​iel a ako dodal svedok: ​Auto tam ostalo stá​ celý deň a​ do večera.”

Napriek týmto dvom záva​ným svedectvám obhajoba celý pokus o vra​du spochybnila u​ len tým, ​e auto
sa nikdy nena​lo. Napriek dvom pokusom sa toti​ Bor​ovej popravnej útle nepodarilo pekelný stroj odpáli​ a
ako uviedol svedok, opä​ na pokyn Bor​u, od toho nakoniec upustili.

Z výpovede Martina Trojana ďalej vyplynulo, ​e niekožko dní pred vra​dou Kolárika boli s Radovanom
F. kúpi​ v ko-​ik kom autobazári ďal​ie auto. I​lo o ​kodu 1203, na ktorú im dal peniaze opä​ Bor​a. Na druhý
deň ráno sa v​etci zainteresovaní stretli v Ruskove v rodinnom dome Du​ana H., kde hol stanovený dátum
akcie na usmrtenie Kolárika. Bol ním I rť. december 1999 a miestom činu bolo ko​ické sídlisko Nad
ja/erom, presnej​ie Tallinská ulica, kde bývala obe​. Presne podža plánu sa tam v kritické ráno priviezli na
viacerých au-lat h a zaujali svoje miesta. Radko B. sa pohyboval v blízkosti U< iku a sledoval, kedy
Kolárik vyjde von, či má ochranku a do rtkého auta si sadne. Keď sa tak krátko pred ôsmou hodinou
Ktido, informoval strelca, ktorý aj so samopalom sedel v ​kode 1203. Po signále v​ak Jozef Stojka
nevystúpil, zostal sedie​ v aute a nezaujal streleckú pozíciu. Jozef Stojka bol ten, ktoré-

mu kolárikovci 27. novembra 1999 na terase re​taurácie Plá​

brutálne zavra​dili syna. I

​ eskôr tvrdil, ​e nepočul a nerozumel, čo mu hovorí Radko. Bor​a a v​etci si v​ak mysleli, ​e nestriežal,
N
lebo mal strach…” uviedol Martin Trojan, ktorého úlohou bolo odviez​ strelca z miesta činu. Dodal, ​e po
nevydarenom pokuse sa v​etci stretli, Bor​a chytil okolo pliec Miroslava V. a povedal mu: ​Pitbull, pôjde​
Ty!’ Ten s jeho rozhodnutím súhlasil^ a tak na druhý deň pokus usmrti​ Kolárika zopakovali podža toho
istého scenára. Tentoraz úspe​ne..j

Tento svedok bol len pe​iakom v Bor​ovej bande, do ktorej sa dostal cez Bor​ovho ochrankára zvaného
Pitbull. Pôvodne sa ​ivili tým, ​e obyčajných Rusov a Ukrajincov, ktorí si po roku 1989 odchádzali v
celých vlnách hžada​ prácu na Západ, na ko​ickej stanici prepadávali a ​iadali od nich peniaze. Lúpe​né
prepadnutia pa​erákov, ktorých obral o kontraband, boli jeho obžúbeným zárobkom, vraj ich mal ma​ na
konte a​ sto. Neskôr sa zdr​iaval v Rozhanovciach, kde strá​il dom Bor​ovej dru​ky…

ANI PO SMRTI POKOJ?

Pohreb Kolárika bol okázalý, tak ako jeho moc nad ko​ickým podsvetím. Takto ho opísal Mikulá​
Jesenský pre ko​ický Korzár: ​Medzi účastníkmi obradu púta pozornos​ azda stočlenná skupina na prvý
pohžad tvrdých, nakrátko ostrihaných chlapcov. Tí sa priviezli zväč​a v drah​ích zahraničných vozidlách.
Evidenčné čísla tých najluxusnej​ích prezrádzajú, l,v pri​li a​ z Banskobystrického, Michalovského a
Zvolenského okresu… Mamu brutálne zastreleného Karola, ktorý v júni lohlo roku oslávil tridsatiny,
zmáha ​iaž. Príbuzní sa ju márne una​ia utí​i​, zlomenej ​ene podávajú akési tabletky. Medzi kyticami pred
katafalkom dominujú tri vence v tvare srdca. Ten najväč​í z čečiny a ​ivých bielych kvetov je od man​elky
ž.leonóry. Aj Mikulá​ Černák, ktorý je opä​ v leopoldovskej vo/nici, odprevádza na poslednej ceste svojho
blízkeho priateža - medzi vencami je bohato uvitá kytica s fialovými stuhami, na ktorých stojí: Od kmotra
Mikiho.

… Pozostatky Karola Kolárika ukladajú do hrobu s náhrobným kameňom z čierneho le​teného mramoru
s vytesaným (r/isom Kristom na krí​i. Karčiho verní chlapci hád​u na 11 uhlu za hrs​ zmrznutej zeminy,
potom na príkaz jedného zo íŕlbv vykladajú z pohrebných áut smútočné kytice. Vo vzdu-

. Im visí otázka: kto ďal​í je na rade?”

Pozoruhodné je, ​e ani pri takejto príle​itosti si Černák neodpustil dvojzmyselné pripomenutie svojho
postavenia dko jediného ​krstného otca” slovenskej mafie. A e​te pozo-mhodnej​ie je, ako sa opakuje ​elezné
pravidlo mafiánského ​dedičstva”, ako som to u​ opísal v knihe Mafia v Bratislave, i í rozsiahle majetky
mŕtvych bossov sa toti​ pretláčajú rôzni nástupcovia, či len v tej chvíli silnej​í a drzej​í uchádzači

0 vďačné sústo hodné žudských hyen. Rodina a príbuzní polom s prekvapením zis​ujú, ​e v​etko, za čo ich
nepodarený wynátor riskoval ​ivot, u​ nikdy neuvidia. Matku Karola Kolá-

1 íka čakalo e​te nepríjemnej​ie prekvapenie.

Nič NE​ SPRAVODLIVOS​

Asi pod takýmito slovami si predstavujeme profesionálne krédo na​ich advokátov. A teraz si
predstavme tú smolu, ​e jedna vá​ená pani advokátka z Ko​íc je obvinená div ​e nie z hyenizmu.

U​ sme o nej počuli, objavila sa v kapitole o Holubovi. To je tá, ktorá obetavo obhajovala Rusov
obvinených z vra​dy ko​ických policajtov. Potom sa jej stala tá smola, ​e akurát v jej byte sa mal Róbert
Holub vyhrá​a​ ​Milanovi M., ​e ak nepredá svoj rodinný dom vo Vajkovciach man​elke Róberta’ Holuba,
po​lú na neho Rusov, ktorí zlikvidujú celú jeho rodinu”. E​te ​astie, ​e za jedenás​ rokov súdneho dokazovania
svedkovia pozabúdali úplne v​etko, respektíve si na ​iadne vyhrá​anie nakoniec nespomenuli, a tak pani
advokátka svoje meno očistila. Mimochodom, vydieraný Milan M. ten dom n​{ Holuba prepísal a nikdy sa
mu nepodarilo dosta​ ho spä​,’ Paragrafy sú paragrafy.

Na celom pôsobení pani advokátky je čudné, ako rada úradovala v domácnostiach. Buď u seba, alebo
u druhých, kde nie sú zbytoční svedkovia navy​e s nepredvídatežným sklonom k rečneniu pred súdom.
Tentoraz i​la nav​tívi​ zronenú Kolaříkovu matku. A asi nás vôbec neprekvapí, ​e v rodine známeho ko​ického
mafiána bola ako doma, veď aj súd kon​tatoval, ​e ob​alovaná rodinu Kolárikovcov nav​tevovala a poznala
dlho pred tým, ako malo dôjs​ k osudnej náv​teve:

​ odža ob​aloby okolo 18.00 pri​la do bytu Jolany Kolárikovej v Ko​iciach spolu s mu​om, ktorý mal
P
ruský prízvuk a bol ozbrojený pi​tožou. ​iadala od nej 500-tisíc korún (16 597 eur), dl​obu jej syna, dnes u​
nebohého Karola Kolái Ika. Upozornila ju, ​e na polícii, prokuratúre, aj na súde má v​etkých podplatených
a ​e má pod palcom aj Rusov, ktorí mô​u jej rodinu vystrieža​, ak nevyplatí po​adovanú sumu do konca
mesiaca. Neidentifikovaný spoločník advokátky ukázal pri rozhovore pi​tož, ktorú mal za opaskom. O
osem dní neskôr zatelefonoval Jolane Kolárikovej mu​ hovoriaci H ruským prízvukom a pripomenul jej, ​e
pol milióna musí vyplati​ v priebehu troch dní.”

Kolárikova matka ostala v ​oku. Nielen​e pri​la o syna, ale pst e aj ich známa advokátka prichádza s
nesplnitežnou po​iadavkou… A tak nena​la iné východisko, len sa obráti​ o pomoc mt súd. Áno, znie to
absurdne - matka mu​a, ktorý sa priam pud jej očami v rodnom meste zločinmi dostal a​ na vrchol
mafiánskej moci, volá po spravodlivosti? Keď iných jej syn vydieral, to si nev​imla, o tom nevedela, to ju
netrápilo, a hoci jej mi lo iste aj dostalo do u​í, nechcela o tom ani poču​? No a tu, li4i vlastnej ko​i, od
najbli​​ích ​priatežov4* jej syna zis​uje, aké in ic by​ vydieraná, a domáha sa ochrany ​tátu. Len​e osud i> rád
ironický. Hoci svedectvo pani Kolárikovej potvrdila aj |rj dcéra Zuzana, po rokoch súdnych na​ahovaní sa
podarilo práve dcéru vyhlási​ div nie za blázna ​so sklonmi k l​ivosti” (podža znalkyne z odboru
psychológie) a celú opísanú scénu vydierania spochybni​. Ka​dý právny začiatočník toti​ vie, ​e nvcdectvo v
situácii ​medzi ​tyrmi očami” sa dá žahko vyvrá-II​. A tak po rokoch do​lo k pochybnostiam, či ten mu​ mal
ruský prízvuk, či mal nejakú zbraň a či tam vôbec bol! Pani Kolárikova toti​ svoje výpovede menila.
Ktovie, mo​no sa za lir roky naučila celkom slu​ne po rusky, a tak pochopila, ako )M vítaným náv​tevníkom
křivdila. A ako zle si vysvetlila ich dobre mienenú náv​tevu. Tak​e nám neostáva iné, len uveri​ súdu, ​e pani
advokátka bola obvinená nespravodlivo a ​e si to tie dve vlastne vymysleli. A preto​e pani advokátka bola

na základe ich obvinenia vzatá do väzby, Kolárikovej matke

aj sestre hrozí za krivú výpoveď trest od troch do desiatich

rokov väzenia! Inými slovami, u​ to tak vyzerá, ​e matka po;

náhlej smrti syna v pominutí mysle obvinila nevinnú osobu,1

preto​e… No, ten motív nám celkom uniká, stačí to pominu—

tie mysle. K tomu dcéra, čo má sklon k ​l​ivosti”, a ne​​astie

je hotové. Mimochodom, z podrobnej správy o rozsudky

v ko​ickom Korzári nie je jasné, či sa pani advokátka k tomu

polmiliónu dostala, alebo nie. j

OPONA POMALY PADÁ

Dva mesiace po Kolárikovi skončil podlá rovnakého scenára pri nastupovaní do auta v spŕ​ke guliek aj
é​ f albánskeho gangu Fadil R, ktorý s kolárikovcami úzko spolupracoval,]

Cez Kolárika mal pravdepodobne dodáva​ kokaín vtedaj​ím

podnikatelským aj spoločenským ​pičkám Ko​íc. Za to mali!

vraj Karčimu pomôc​ s odstránením bor​ovca Dolyho. Veď

na Kolárikovom hrobe nechýbal ani vežký veniec s nápisom

​Od Albáncov”. |

U​ krátko po pohrebe dobre informované médiá avizovali, ​e gang si zvolil za Karčiho nástupcu jedného
z dvoch Ladislavov B. Ten druhý, ako syn man​elky istého poslanca z radov vtedaj​ej parlamentnej
opozície vedenej Mečiarom, mal tožko rozumu, ​e sa na rizikovú funkciu netlačil. Ani to ho v​ak nespasilo.
Súmrak miestnych ​bohov” sa začal. Odbor iťIonizovanej trestnej činnosti policajného prezídia vyzbieral
IM východe v nasledovných tý​dňoch viac ako dve desiatky mafiánov. Medzi nimi predov​etkým ​pičky
kolárikovského (tangu: oboch Lacov B. (Bata a Badó) a Maro​a K. Siedmich / nich obvinili zo Stojkovej
vra​dy a sudca ich vzal do väzby. A ako médiá nad​ene hlásali - azda najdlh​ie jestvujúcu vetvu slovenskej
mafie tak rázne odpílili.

Mimochodom, o rozlo​enie Karčiho gangu sa postaral ten M ý vy​etrovatež, ktorého kolárikovci

dlhodobo obviňovali / loho, ​e je na Bor​ovej výplatnej listine.

Karčiho konkurent Bor​a sa pokúsil pouči​ z chýb minulosti a sklonil hlavu pred Ondrejom ​embom,
silným mu​om / žopradu. Tomu sa podarilo nepriamo získa​ vplyv nielen v popradskej Tatravagónke, kde
vystriedal zastreleného Petra Stcinhúbela, ale napríklad aj v ko​ickom kasíne Slovakia. Za týmto mu​om
mal stá​ vtedy medzinárodne hžadaný Milan Reichel, popradský boss podozrivý z miliónových podvodov
.i násilných trestných činov. Zdalo sa, ​e Bor​ovmu panstvu nad Ko​icami a okolím u​ nič nestojí v ceste.

POSLEDNÉ KRVAVÉ DEJSTVO

Zaujatí vlastnými bojmi o teritórium, nev​imli si ani jedni, ani druhí, ​e doba sa mení. Časy ​tátneho
teroru za vlády Vladimíra Mečiara sa skončili vožbami v roku 1998. SIS u​ ne velil neslávne známy Ivan
L., zo scény zmizli aj pochybní ko​ickí vi íkopodnikatelia. Dozrel čas postavi​ sa proti organizovanému
zločinu aj v Ko​iciach a na celom východe republiky. Je

len paradoxom, ​e ako prvý nabral odvahu cudzinec z albánŤ

skeho Kosova. Volal sa Mehmed Driton. m

Mehmed Driton bol majitežom diskotéky v Leme​anoch.

Výpalníckym metódam sa dokázal vzoprie​ u​ raz, a to samému Holubovi. Vyslú​il si za to prepad troch
maskovaných

mu​ov, ktorí v novembri 1997 za plnej prevádzky diskotéky

spustili pažbu zo samopalov. Strely mierili ponad hlavy hostí

ako výstraha, podporená slovami: ​E​te sa vrátime.” Ale Driton si nedal poveda​, a tak sa na príkaz Holuba
naozaj vrátili,

tentoraz potichu, aby nasledoval výbuch, ktorý malo poču​

celé východné Slovensko. Driton si na obnovu zničeného

podniku musel po​iča​ vraj a​ 1,2 milióna korún (dnes pribli​ne 39 833 eur). Spoločník, s ktorým podnik
vlastnil, dostal

strach a nechal Dritona v podnikaní samého. \

Holub medzičasom dolietal, a tak na diskobar v Leme​anoch si pod tlakom konkurencie spomenuli
bor​ovci a​ po

rokoch. Bo^a to podža nich e​te stále vožná výpalnícka baňa,

Na prieskum tam začiatkom mája 2000 vyrazil star​í brat

ko​ického bossa Bor​u, tridsa​ročný Martin. Ale Driton ho

ostro vyprevadil aj s jeho ​protipo​iarnou ochranou” ako

výpalníckou novinkou. Vedel v​ak, ​e sa vráti a nebude sám,

Najneskôr do tý​dňa. \

​V ten osudný piatok sa zastavil nakrátko, ale akoby nebol

vo svojej ko​i. Usiloval sa by​ veselý, ale niečo ho trápilo,”

povedala pre Plus 7 dní jeho dlhoročná známa. 1

Proti očakávanému trápeniu urobil mimoriadne opatrenia Celkom proti svojim zvykom i presvedčeniu
si zaobstaral zbraň. Ked bor​ovci večer 19. mája 2000 vo​li, bol pripravený. Prví ho napadli Bor​ovi
ochrankári - Miroslav Vančík, zvaný PitbuII, spolu s Jozefom Lihanom. Jeden z nich chytil

Albánca za vlasy a zhodil ho zo stoličky. Ten vzápätí vytiahol ý žadvinky pri páse zbraň a začal palbu.
Pitbull a Lihan padli mŕtvi. Do bitky sa zamie​al aj ich komplic a údajný Dritonov ​priatež” Jaroslav Bu​a z
Rozhanoviec, kde Bor​a býval. Pre novinárov z Momentu si neskôr pripravil dojímavú rozprávku o tom,
ako chcel ​obyčajnú krčmovú bitku” upokoji​. Jeho opis posledného dejstva krvavej scény v​ak znie
vierohodne:

l​ a som sa hodil na zem. Strely lietali po celom podniku, mohol to schyta​ hocikto. źudia revali a sna​ili
sa dosta​ von. Vtedy pri​iel ku mne a namieril mi na hlavu. Nerozumel som lomu, boli sme kamaráti, a z
ničoho nič ma chcel zabi​. Niekto stra​ne zareval. Pozrel som sa tým smerom a otočil sa aj Drilmi. Počul
som výstrel a Driton spadol. Chcel som sa postavi​, rtle ne​lo to. Myslel som si, ​e som dostal paralyzérom.
Prestrelil im ​alúdok a chrbticu, ale vôbec som o tom nevedel. Celý čas lom bol pri vedomí, le​al som tam,
a​ kým nepri​la sanitka.”

Toto neviniatko (necelé tri tý​dne pred udalos​ou vy​iel na podmienku z basy, kde si odsedel pä​ a pol
roka za lúpe​) má pozoruhodnú telesnú výdr​, lebo e​te v ten večer musel per-Nonál nemocnice na svoju
obranu zavola​ policajnú hliadku, ftby ​a​ko raneného Bu​u spacifikovali.

Mehmed Driton vystrelil dovedna pätnás​ rán. Jedna strela lahko zasiahla na chodidle aj náhodného
náv​tevníka baru. Na mieste okrem troch mŕtvol ostali le​a​ aj dve pi​tole. Dri-lona pravdepodobne zastrelil
Martin Bor​enský (ale podozrenie smerovalo aj na Du​ana, keď​e sa podobajú), ktorý sa sám pi i hlásil na
polícii, v prítomnosti advokáta podal vysvetlenie ti nevyhnutnej sebaobrane a odi​iel ako slobodný
človek. Neskôr súd dospel k záveru, ​e predsa len nestriežal Martin, ale l lu​an Bor​enský, hoci u​ uvádzaný
svedok a ich kumpán Ja-i * i.slav Bu​a bol ochotný tvrdi​, ​e ​ten sa viac podobá na svojho brata spred
piatich rokov ako on sám. Dokonca aj ja som si ich pomýlil. Videl som, kto to urobil, ale Bor​a to nebol.
Jeho meno poviem a​ na súde.” Výsledok v​ak bol aj pre druhého Bor​enského rovnaký - oslobodenie spod
ob​aloby.

V ten istý deň a pribli​ne v rovnakom čase, ako Martin Bor​enský vo veci strežby v Leme​anoch
vypovedal pred pre​ovskými vy​etrovatežmi, si Bor​ov gang trúfol e​te na jeden okázalý útok. O 12.30
vstúpila do baru Flóra skupina mu​ov s bejzbalovými palicami. Mienili ich vyskú​a​ na ​tyroch členoch
kolárikovskej bandy Skóre tohto nerovného zápasu znie:

Bratranec nebohého Kolárika, Róbert O. - zlomenina nosovej kosti a hornej čežuste, k tomu niekožko
tr​ných rán. Čas liečenia pribli​ne ​tyri tý​dne.

Rudolf O. s podobnými zraneniami, liečba pätnás​ dní.

Ďal​í dvaja napadnutí, Róbert N. a Pavol G., obi​li s žah​ími zraneniami.

Ako bonus pridali bor​ovci útok bejzbalovými palicami na auto napadnutých. ​koda na sivom VW Golf
dosiahla odhadovanú vý​ku 50 000 korún (1 660 eur).

Útočníci odi​li v mercedese patriacom dru​ke Du​ana B. a na felícii patriacej jej bratovi. Na výkon
svojich borcov sa vraj pri​iel pozrie​ osobne aj sám Bor​a.
 To bolo zároveň aj posledné ​verejné vystúpenie” týchto výtečníkov. Ré​iu ďal​ích si u​ zobrala na staros​
polícia v spolupráci s prokuratúrou a súdmi.

SLUČKA SA S​AHUJE, KźUČKY NEPOMÁHAJÚ

Bor​a musel zobra​ na vedomie, ​e proti nemu konečne stoji súper, na ktorého sú päste aj strežba
neúčinné. Skúsil to leda inak, ob​trukciami. Práve sa toti​ začalo vy​etrovanie konfliktu v ko​ickom bare
Absolut Mystic. Jeho postihnutí aktéri nesúhlasili s konfrontáciou v Ko​iciach, preto vyslovili po​iadavku,
aby sa konala v Bratislave. Vy​etrovatež im vyhovel, to sa v​ak zasa nepozdávalo Bor​ovi. V hlavnom meste
sa cítil ohrozený zase on. Vy​etrovatež teda urobil kompromis - úkon sa uskutoční v Pezinku. Tam v​ak
Bor​a s bratom nedorazili. Ich rozstriežané auto so stopami krvi na​li pri Perneku. A v ňom nápadne
​zabudnuté” písomné predvolanie na konfrontáciu v Pezinku, vystavené na meno Du​ana B. Tentoraz v​ak
vzniklo podozrenie, ​e atentát na seba narafičil sám. Bor​a po perneckom incidente toti​ bez stopy zmizol.
Nezmyselne pôsobí práve to predvolanie pohodené v aute, v ktorom sa nena​li nijaké iné osobné doklady.
Podža policajných odborníkov by navy​e museli projektily, ktoré vnikli do auta, vežmi vá​ne zrani​ ka​dého,

klo by v ňom sedel.

Prvú správu o Bor​ovi podala jeho dlhoročná dru​ka Ane​ka. V exkluzívnom rozhovore pre Rádio Twist
potvrdila, /e jej telefonoval, je ​ivý, zdravý a ukrýva sa na neznámom mieste. Zároveň obvinila
vy​etrovateža, ​e sa nechal podplati​ po​kodenými v kauze Absolut Mystic. Bor​u údajne prinútil cestova​ do
Pezinka pod nátlakom - ak sa dobrovožne nedostaví, podá návrh na väzbu pre marenie vy​etrovania. Jej
druh vraj nepo​iadal o policajnú ochranu, preto​e to pri skorumpovanej polícii ani nemá význam.

A tak sa stalo, ​e toho istého vy​etrovateža u​ stihli obvini​ z korupcie obe konkurenčné bandy.

Nezávisle od toho v​ak pri​li ďal​ie signály, ​e na Bor​ovej výplatnej listine pravdepodobne boli aj
niektorí dobre informovaní policajti. Z pátrania po ňom napríklad celkom odstavili ko​ický odbor
organizovanej trestnej činnosti (OOTČ), čo zdôvodnil ko​ický policajný ​éf JUDr. Michal Duda pre
Moment slovami: ​OOTČ v Ko​iciach e​te nevyrie​il ani jeden prípad organizovaného zločinu.” Popravde
treba doplni​, ​e tento odbor vyrie​il Stojkovu vra​du a dostal do väzby základ Kolárikovej bandy, ale Bor​a
ich pozornosti unikal a navy​e podozrivo veža vedel. Inak by asi ​a​ko vytu​il, ​e u​ mu ​iadne kžučky nepomô​u
a chystá sa jeho zatknutie.

Bor​a zmizol včas.

NA STOPE VRAHOVI

V marci 2000 sa Arpád Soltész, reportér časopisu Momenty priplietol náhodou k pozoruhodnej
policajnej akcii. Vďaka novému svedectvu sa rozbehlo pátranie po Jarovi R, ktorý patrí ku kolárikovcom.
Policajti obklúčujú jeho byt na Postupimskej ulici na sídlisku žurča v Ko​iciach. Podža čerstvého
svedectva, práve dvadsa​sedemročný zelenáč Jaroslav P. bol strelcom, ktorý pripravil Stojku o ​ivot.
Podža médií, na ​vra​du sa očividne chystal a dobre poznal zvyky svojej obete. Svedčí o tom lakt, ​e do
Stojku strelil zospodu a zboku, teda tak, aby minul nepriestrelnú vestu. Devä​milimetrový Luger mu potrhal
vnútornosti tak, ​e u​ nemal ​ancu. Vrah sa ani neob​a​oval s ranou istoty a okam​ite u​iel. Presne vedel, čo
robí.”

Podža inej verzie, na Stojku striežal ktosi z pi​tole ČZ kalibru 7,65 milimetra. Gužka mu prevŕtala
brucho, po​kodila lenké črevo a steny bedrovej tepny a ​ily. ​V dôsledku brutálneho útoku, ​oku po úraze a
krvácaní zranený mu​ pri prevoze do nemocnice zomrel,” uviedol v posudku znalec z odboru súdneho
lekárstva.

Podstatné v​ak je, ​e policajti (sledovaní zvedavými reportérmi) pripravovali zadr​anie podozrivého.
Akciu bolo treba starostlivo naplánova​. Jaroslav P. chodil toti​ ozbrojený a asi hy neváhal zbraň pou​i​.
Čakali aj na to, kedy sa svedok v tejto veci odhodlá a svoju výpoveď podpí​e. Dočkali sa, ale medzi-lým
označený vrah zmizol. Kukláči e​te poobede v Ko​iciach zadr​ali jedno z áut, v ktorých sa vozil. Striedal
BMW, Mercedes a VW Golf. Zadr​ané auto bolo napísané na bezúhonného človeka. Ani nevedel, kto je
Jaroslav P. Sedel v ňom nejaký párik, ktorému Jaro auto po​ičal.

Do svojho bytu na Postupimskej hžadaný nedo​iel, asi dostal varovanie. Zato sa policajti dozvedeli, ​e
noc strávil v ko​ickom hoteli Centrum. Následne prehžadali izby, no podozrivého nena​li. Niekto ho opä​
včas varoval.

laroslava P. kriminalisti nakoniec predsa len zadr​ali. Trvalo to viac ako ​tyri roky, ale v júni 2004
skončil vo väzbe. Po vykonaní dokazovania, ktoré v​ak jeho účas​ na vra​de Stojku nepotvrdilo, bolo trestné
stíhanie voči nemu zastavené.

Ako neskôr kon​tatoval súd, s ubiehajúcim časom je dokazovanie konkrétnej viny konkrétnych osôb
čoraz ​a​ie. Po /mene výpovedí či náhlej smrti svedkov dokonca aj nemo​né.

​TVANEC

Takmer rok po Kolárikovej smrti nastúpilo do akcie 180 policajtov, ktorí počas dvadsiatich
domových prehliadok predviedli ​es​ osôb, z toho dve skončili vo väzbe. Celkovo bolo obvinených dvanás​
​apo​tolov” bandy, ktorej vodca Du​an B. u​ bol vtedy niekožko mesiacov na úteku. V rodinnom dome v
Rozhanovciach, kde nezosobá​ení bývali s dru​kou Ane​kou a s ich malou dcérkou, sa na​li plány na vra​du
Kolárika, ale aj zbrane a náboje k nim. Chýbalo u​ len zadr​anie Du​ana Bor​enského.

Lov na samotného Bor​u sa začal ďal​ím vežkolepým zá​ahom, ktorý trval dva dni a zamestnal takmer
tristo policajtov. Kukláči niekožko hodín prehžadávali vranovský hotel Rozkvet, ktorý napriek
budovatežskému názvu stratil dobrú poves​ práve častými náv​tevami členov podsvetia. Počas razie zadr​ali
v​ak len jedného mu​a za nelegálne dr​anie zbrane.

Bor​a u​ bol medzičasom v Čechách, kam u​iel v júli 2000. Tu sa mu podarilo skrýva​ necelých pä​
mesiacov, ale len za cenu toho, ​e z neho bol u​ iba tieň bývalého suveréna, ktorý doma v Ko​iciach tak
okázalo dával najavo .svoju moc a nadradenos​. Bol podozrivý, ​e sa mal zní​i​ dokonca k lúpe​nému
prepadnutiu kamionistu, len aby ho s no​om v ruke pripravil o osobné veci. Občas vraj prepadol niekoho
na ulici len preto, aby si zavolal z jeho mobilu. Na úteku sa dal dokopy s Markétou Č., ktorá mala tie​
opletačky so zákonom. Cez svoju dlhoročnú dru​ku Ane​ku poslal e​te amatérske video, kde sa pokúsil
obháji​ vo veci strežby v Leme​anoch. Odvysielala ho dokonca ko​ická TV Global. Jediné, čo na tom
vy​etrovatežov zaujalo, bola pirátska ​atka a​ na u​i, ktorá mala zakry​ fakt, ​e si prefarbil vlasy. Často menil
miesta pobytu aj preto, lebo ho napríklad prezradila pokazená práčka, ktorá vytopila susedov. Nakoniec
ho 30. novembra 2000 zadr​ali v Ústí nad Labem práve vo i h vili, keď ​iel da​ do zálo​ne prsteň, aby mal
aspoň niečo na pre​itie. Nemal pri sebe zbraň a zásah českých kukláčov trval len pár desiatok sekúnd. O
stravu a bývanie sa Bor​enskému lak u​ postarali vo vydávacej väzbe v Litoměřiciach.

ZÚČTOVANIE

Nový rok 2001 sa pre Bor​enského nezačal dobre. Len devätnás​ročného brata jeho dru​ky, Vlada
Ongažu, zavra​dili neobyčajne brutálnym spôsobom. Doslova ho ktosi ubil na smr​. Nielen na verejnosti,
ale aj v podsvetí to vyvolalo mimoriadny rozruch. Otoky na rodinu sú poru​ením aj tých málo pravidiel,
ktoré e​te podsvetie má. Ka​dému je toti​ jasné, ​e lýin sa otvára prakticky nekonečná mo​nos​ revan​u, ktorá
mô​e silové zlo​ky mafie paralyzova​. Slovenská mafia si asi ​a​ko mô​e dovoli​ vlastni​ azylové mesto ako tá
ruská, keď slávne české kúpele Karlove Vary okupovala svojimi príbuznými. Navy​e v prípade Vladimíra
Ongažu ne​lo iba o zabitie, lak​e nájs​ zdôvodnenie takej vra​dy nebude žahké.

Dňa 20. júna 2001 Du​ana B. zvaného Bor​a previezli z vy-Ťlávacej väzby v českých Litoměřiciach na
Slovensko. Rozhodnul ím sudkyne bol Bor​a bezprostredne po prevoze vzatý do väzby. V prípravnom
konaní vyu​il svoje právo a nevypovedal. Pred súdom tvrdil, ​e ide o komplot proti nemu.

Vy​etrovatež krajského úradu vy​etrovania JUDr. Pavol Hudák vzniesol 6. septembra 2000 viaceré
obvinenia voči 13 členom skupiny okolo dvadsa​osemročného Du​ana Bor​en-ského. On a jeho spoločníci
boli ob​alovaní z troch vrá​d, vrátane vra​dy konkurenčného bossa Karola Kolárika a vra​dy albánskeho
majiteža baru v Leme​anoch. Sám Bor​a bol obvinený z pokusu o trestný čin vra​dy, z dvojnásobnej vra​dy, z
nedovoleného ozbrojovania a po​kodzovania cudzej veci. j

Polícii sa nakoniec podarilo získa​ aj korunného svedka, u​ spomínaného Martina Trojana, priateža
nebohého bor​ovca Pitbulla. Mal na krku útok na verejného činiteža, tak​e nad mo​nos​ou zaradi​ sa do
programu na ochranu svedkov asi nemusel dlho ​pekulova​.

Podža oficiálnych policajných správ Kolárikovu vra​du

zorganizoval Bor​a a na jednom z dvoch predo​lých nevydarených pokusov sa mal zasa podieža​ otec
kolárikovcami;

zavra​deného Miroslava Stojku. Starého pána policajti predviedli, vypočuli, prepustili a vzápätí po ňom
vyhlásili pátranie. Mal to by​ akýsi premyslený vy​etrovatežský trik, ale je

otázne či úspe​ný. ;j

Dňa 6. decembra 2001 Du​ana B. previezli z bratislavského Justičného paláca do Ko​íc. Z jeho skupiny
bolo obvinených celkovo u​ 14 mu​ov - piati z nich boli vo väzbe, traja stíhaní na slobode, jeden bol vo
výkone trestu a ďal​í traja na úteku. V ostatných prípadoch bolo stíhanie odlo​ené.

Dňa 14. januára 2003 sa za sprísnených bezpečnostných opatrení pred senátom Krajského súdu v
Ko​iciach, ktorému predsedal Karol Kučera, začalo hlavné pojednávanie s Du​anom Bor​enským a
siedmimi členmi jeho skupiny.

Presne o rok a mesiac, dňa 14. decembra 2004, trestný senát Krajského súdu v Ko​iciach uznal Du​ana
B., prezývaného llor​a, Petra K., Radka B., Jozefa S., Mariána P. a Jozefa T. za vinných z trestných činov
podža ob​aloby. Dvoch údajných ​bor​ovcov” Rastislava V. a Petra R, spod ob​aloby oslobodil.

lior​a dostal ako organizátor vra​dy bossa konkurenčnej ikupiny ko​ického podsvetia Karola Kolárika,
ako aj za spá-t ha nie trestného činu ozbrojenej lúpe​e a ďal​ích trestných Cínov úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 15 rokov s výkonom trestu v tretej nápravnovýchovnej skupine.

Jozef T., obvinený z vra​dy podnikateža Vladimíra Vi​-Aovca, ktorého mal zastreli​ v martinskom bare
Alpia, dostal | rest 11 rokov odňatia slobody v tretej nápravnovýchovnej ukupine. Ďal​ím bor​ovcom,
Petrovi K. a Radkovi B., ulo​il súd tresty odňatia slobody v trvaní 12 rokov v tretej nápravnovýchovnej
skupine. Na tri roky nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny odsúdil aj Jozefa
S. Siesty bor​ovec Marián P. bol odsúdený na dva roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na tri
roky

Aj keď podža súdu spáchal Bor​a skutky ako člen organizovanej skupiny, ktorú riadil, a prípravu
trestných činov financoval, senát neakceptoval návrh prokurátora udeli​ mu výnimočný trest. V čase
spáchania skutku - vra​dy bossa konkurenčného klanu Karola Kolárika - nebolo toti​ e​te príslu​né
ustanovenie v trestnom zákone.

Predseda senátu Karol Kučera uviedol, ​e pri posudzovaní viny vychádzali hlavne z výpovedí
chráneného svedka Martina žiojana, ktorý bol členom Bor​ovej skupiny, ale súhlasil so zaradením do
programu chráneného svedka a dostal prezidentskú milos​. Súd prihliadal aj na výpovede ďal​ích takmer
sto svědkův a početné znalecké posudky. V prípade Jozefa T., u ktorého dokazovanie vra​dy Vi​ňovca
trvalo najdlh​ie, rozhodli výpovede svedkov, ktorí boli v bare Alpia a videli ho strieža​ na obe​ z
bezprostrednej blízkosti. Súd v​ak odmietol formuláciu prokurátora, ​e ​spôsob vra​dy mo​no prirovna​ k
poprave”.

Pri dokazovaní v procese pou​ili kriminalisti a súd najmodernej​ie metódy. Napríklad Mariána P., ktorý
mal 5. júna 2000 hodi​ nástra​ný výbu​ný systém do dvora podnikateža v Čani, usvedčili pomocou DNA
získanej zo slín na odhodenom ohorku cigarety. O vine z lúpe​ného prepadnutia v Čechách rozhodlo u
Bor​u svedectvo kamionistu, ktorý ho spoznal pri rekognícii.

Na vy​etrovanie najväč​ej kauzy v súvislosti s organizovaným zločinom na východnom Slovensku

vytvoril vtedaj​í minister vnútra Ladislav Pittner ​pecializovaný tím vy​etrovatežov a kriminalistov.
Vy​etrovací spis o trestných činoch bor​ovcov mal len v rokoch 1999 a​ 2000 pribli​ne 6 000 strán a 25
zväzkov.

Ako vidie​, rozpletanie mafiánských vrá​d vôbec nie je jednoduché. Veď napríklad údajný boss Černák
dnes u​ celkom ochotne rozpráva o poprave Holuba s Fabom pred jeho očami, samozrejme, vo verzii
prekvapeného diváka, ktorý potom e​te obetavo volal sanitku. Ak sa do takejto motanice navy​e vlo​í
podplatený policajný funkcionár, alebo dokonca sudca, aj čierne sa stáva bielym. Preto je zákonná
likvidácia mariánskeho dedičstva po Róbertovi Holubovi a rozlo​enie najnebezpečnej​ích odno​í jeho
pôvodného gangu dôkazom, ​e ​tát a jeho predstavitelia po rokoch váhania konečne začínajú plni​ svoje
povinnosti voči nám, občanom. Mimochodom, bor​ovcov dostali za mre​e ich rovesníci, ale na strane
zákona. ​éf vy​etrovacieho tímu sa toti​ narodil v ten istý deň v znamení Kozoro​ca ako Bor​a. Proti zločinu na
východe Slovenska sa teda konečne niekto účinne postavil. A aj tak, pri v​etkej dobrej vôli, e​te nie je
v​etko vyhrané.

KDE JE PRAVDA?

() tom, ​e dopátra​ sa pravdy v mafiánských kauzách nie je la 11 ké, sa mô​eme presvedči​ na prípade
vra​dy brata Bor​ovej dru​ky, Vlada Ongalu.Bol to inak bezvýznamný považač, ​ijú-11 zo sociálnej podpory.
Nezapájal sa do mafiánských aktivít, I torza by to asi práve z ohžadu na bezpečnos​ najbli​​ej rodiny dru​ky
Ane​ky a spoločného die​a​a aj tak nedopustil. Beztak *i u​ili za tie roky dos​ strachu, keď na náhle a
nepredvídatežne varovania museli aj v noci odís​ z domu, lebo dostali echo, /e kolárikovské komando
pomsty sa blí​i. ​ivot Vladimíra i >ngažu sa teda krútil len okolo troch krčiem v rodných Rozhanovciach a
aj na to mu museli po​ičiava​ striedavo matka a sestra. Na sekeru mal u​ toti​ vypitého dos​. V tomto opi-
Icckom kruhu by sa celkom spokojne motal e​te roky, neby​ osudnej soboty 14. januára 2001.

Mŕtvolu Vladimíra Ongažu na​iel náhodný okoloidúci v nedežu o 10.00 v kalu​i krvi počas prechádzky v
lokalite Červená v katastri obce Dargov v Trebi​ovskom okrese - na ceste pred bránou do opusteného
rekreačného zariadenia. Z nálezu mŕtvoly bolo hneď jasné, ​e ne​lo o obyčajné zabitie. Okrem mnohých
iných zranení mal a​ trinás​ rán tupým predmetom t idzadu do hlavy a ka​dá bola smrtežná. E​te predtým mu
v​ak ktosi skočil na krk tak, aby pre​i​ zranenie nebolo mo​né. S ta-kýmto niečím by si najatý vrah prácu
nedal. Navy​e spektakulárne vra​dy mafie sa takmer v​dy obracajú proti vlastným a najmä zradcom. A to
mladý Ongaža nebol, iba ak…

Samozrejme, ​e hneď po vra​de sa vyrojilo niekožko teórií, prečo by mal práve on skonči​ tak zle. Podža
jedných i​lo o pomstu kolárikovcov za smr​ ich bossa. Podža druhých to bola pomsta spriaznených
Albáncov za nebohého Dritona A prekvapenie si prichystal aj Ján Olexa, ​éf krajskej kriminálky v
Ko​iciach. Podža neho i​lo o ​obyčajnú krčmovú bitku”! Útočníkom vraj mal by​ miestny recidivista,
tridsa​ročný Peter Slepčík. Podža kriminalistov ho Ongaža vraj mal núti​, aby na seba zobral vra​du
Albánca Dritona Mehmetiho. Dos​ absurdná predstava, ako devätnás​ročný mladík vo vinárni zastra​uje a
bitkou presviedča podstatne star​ieho aj skúsenej​ieho kriminálnika, aby na seba vzal svedectvo, ktoré
nikto nečaká. Navy​e, ak by i​lo - podža slov Olexu - doslova o ​regulárnu bitku”, prečo sa neskončila vo
vinárni v Rozhanovciach, a ako to, ​e Ongažovo telo sa na​lo a​ pred Dargovom? To ho ten Slepčík mlátil
celou cestou a e​te si pri tom pískal do kroku? Mätúce v​ak je, ​e Slepčík zmizol. Čo na druhej strane nie je
najhor​í spôsob, ako zamies​ stopu a ponúknu​ ​naivným” kriminalistom jednoduché rie​enie prípadu.
Nakoniec ho ten Slepčík umlátil ranami zozadu do hlavy e​te dokonca v sebaobrane?

Ale s vlastnou teóriou motívu a priebehu vra​dy pri​li novinári z časopisu Moment. Dali si toti​ tú
námahu a vyspovedali sestru obete a Bor​ovu dru​ku Ane​ku. Tá uviedla, ​e práve v deň vra​dy sa u
Ongažovcov v Rozhanovciach bez ohlásenia objavil Bor​ov brat Martin, a hoci nemali najlep​ie vz​ahy,
chcel jej niečo súrne poveda​. Preto​e nebola doma, zatelefonoval jej tú správu práve brat Vlado aj s tým, ​e
Bor​ov brat trvá na osobnom stretnutí. Po telefóne sa odmietol bavi​. K tomu stretnutiu u​ v​ak nedo​lo, lebo
Martin Bor-​enský opä​ zmizol na neznáme miesto. A jediný, kto by o tom mieste mohol vedie​, bol na druhé
ráno po smrti.
 Ane​ke Ongažovej v Ústave súdneho lekárstva povedali, ​e jej brata doslova mučili. Musel vežmi trpie​.
A také niečo, ak ne​lo o exemplárny trest zradcu, sa mohlo sta​, naopak, len hlekomu, kto odmietol zradi​. Z
toho sa dá teda dedukova​, ​e vra​edné komando ​lo v skutočnosti po stopách Martina Bor-Jenského. V
Rozhanovciach ju stratili a mladý Ongaža bol ich tžitl​ou ​ancou. Preto ho odtiahli mimo rodnej obce, aby
sa ho mohli dôkladne povypytova​. A preto​e odmietol, či nevedel i u Ipoveda​, vyzúrili sa na ňom. Jedno
zo svedectiev miestnych hovorí o náhlom príchode, aj odchode, troch neznámych múrov. To by dávalo
celej tragédii zmysel. Aj zúrivosti mučitežov, ktorí sa vybili na Ongažovom mŕtvom tele, aj jeho zmyslu
pre ŕes​. Lebo tú majú aj tí, čo pijú na sekeru.

ÚSTUP ZO SLÁVY

Odsúdenie vodcu jednej z najnebezpečnej​ích ko​ických bánd Bor​enského a súd nad príslu​níkmi druhej
zmenilo postoj aj obyčajných občanov. Prestali sa bá​. A tak 14. marca ?003 pri​iel o ​ivot pri strežbe v
trebi​ovských potravinách n.ť Gorkého ulici tridsa​ročný Rado F. Mu​a známeho v komikom podsvetí a
jedného z ob​alovaných v megaprocese I Hi​anom B. alias Bor​om zastrelil majitel obchodu, pričom /.ranil
aj ďal​ieho mu​a - Albánca S. H. ​ijúceho v Ko​iciach, žakto o tom referoval ko​ický Korzár:

​ rebi​ovský podnikatež Andrej Haja​ v roku 2003 dostal pre svoj obchod v Trebi​ove od okresného
T
úradu povolenie predáva​ cez takzvaný in​titút osobitného príjemcu potraviny

Rómom. Rómovia u neho nakupovali za lístky, ktoré dostávali

od ​tátu namiesto dávok.

Haja​ neskôr pri výsluchoch tvrdil, ​e podnikatelia, ktori

dostali povolenie na predaj potravín Rómom, museli za to

plati​ funkcionárovi Okresného úradu v Trebi​ove Milanovi

Urbanovi. Vypovedal, ​e Urban a jeho syn Milan, tie​ zamestnanec okresného úradu, chceli provízie aj od
neho… I

Keď plati​ odmietol a rozhodol sa vec medializova​, poslali na neho žudí z ko​ického podsvetia,
Radovana Franka a Safeta Hyseniho. Franko, člen zločineckého gangu Duv​ana Bor​en-ského, bol vtedy
jedným z ob​alovaných z vra​dy ​éfa konkurenčnej skupiny Karola Kolárika. Hyseni podža polície ​éfoval
albánskej skupine v ko​ickom podsvetí a dnes je vo väzbe pre obvinenia z brutálneho vydierania ko​ických
podnikatežov.

Oboch mal kontaktova​ druhý Urbanov syn Martin, v tom čase príslu​ník kriminálnej polície v Ko​iciach.
Do predajne Haja​a pri​li v marci 2003. Vykopli dvere a strhla sa bitka, pri ktorej Haja​ začal strieža​ z
legálne dr​anej pi​tole. Hyseniho ​a​ko zranil, Franka zastrelil ​iestimi ranami.

Podža krajského súdu v​ak Haja​ striežal v nutnej obrane

len na Hyseniho, ktorý no​om ohrozoval jedného z jeho prí-

buzných. Strežba na Franka u​ bola vra​dou. ‘V​etky strely

smerovali na Franka zozadu, keď u​ unikal. Nedokázalo sa, ​e

útočil no​om, ktorý sa na​iel vedža jeho tela. Neboli na ňom

jeho odtlačky ani pachové stopy,’ povedal predseda senátu

Miroslav Osifž ]

Ale podža Haja​ovej obhajkyne Heleny Knopovej existujú silné podozrenia, ​e polícia pri vy​etrovaní
prípadu manipulovala so stopami. Na miesto činu policajti toti​ ako prvého pustili kriminalistu Urbana,
ktorý tam nemal čo robi​, a nábojnice po dvore pred domom prikázali zbiera​ náhodnému civilovi.

Kým Haja​ pozná rozsudok súdu (12 rokov nepodmienečne za smr​ Franka), ​tátny zamestnanec Urban
stíhaný nikdy nehol. Vy​etrovanie podozrení, ​e sa dopustil korupcie a zneu​itia právomoci verejného
činiteža, polícia zastavila s tým, tc sa nepreukázali. Obvinený nebol ani kriminalista Urban, rtlc styky s
mafiou ho stáli miesto. V apríli 2003 ho prepustili / polície za ​zvlá​​ hrubé poru​enie slu​obnej prísahy”.

No a takéto sú k prípadu komentáre na web-stránke čerím k.sk:

Mohawk: ​Andrej Hajas, prezývaný Hlava, je známy uzer-mk v Ko​iciach, na vlakovej stanici ma bufet
a jeho brat Jan I la jas, prezývaný Piko, je po celom Trebi​ove známy ako podvodník a priekupník s
cigaretami. Oni obidvaja spoločne NO svojim dalsim bratom Milanom Hajasom, ktorý je uz po Nm r ti,
tak oni traja v​etci spoločne surovo zabili a dokopali Uadovana Franka…”

Mordor: ​Nemám rád Safeta a ani Haja​ovcov. Jeden je albánsky zloduch, druhí sú zase najväč​í ú​erníci
v Trebi​ove, žukt je, ​e Safet s Frankym pri​li neozbrojení a cigáni, keby i hceli, tak by ich vyhnali aj bez
strežby. Tak​e Haja​ mal by​ odsúdený určite. Rozsudok je spravodlivý.”

Závery i poučenie si zrejme budeme musie​ urobi​ sami.

SÚDY AKO BO​IE MLYNY I

Dva roky, od leta 2000 do leta 2002, boli v Ko​iciach i okolí

napadne pokojné. Noviny dokonca mohli ohlási​ ​výrazný

pokles kriminality” - a​ o 12% - a citova​ riaditeža KR P/

JUDr. Michala Dudu, ktorý to pričítal rozlo​eniu Bor​ovc)

skupiny a eliminácii Kolárikovej. Ale v tom druhom prípade

to bolo predčasné jasanie. Do kauzy kolárikovcov neblaho

vstúpil sudca Du​an Kán. ]

Siedmi ob​alovaní kolárikovci sedeli u​ dva roky vo väzbe, keď 7. augusta 2002 podal krajský
prokurátor JUDr. Jozef Sonderlich na príslu​ný súd kompletnú ​alobu v rozsahu 1 880 strán aj so ​iados​ou o
predĺ​enie ich väzby, ktorá sa mala skonči​ 8. septembra 2002. Kauzu pridelili sudcovi Ká-novi, ktorý mal
v tom čase u​ tri dni riadnu dovolenku. V deň podania ​aloby si v​ak pri​iel po výplatu, 19. a 20. augusta
podpísal povolenky na náv​tevu ob​alovaným a 23. augusta sl pri​iel po zálohu. Kolegovia aj pracovníčky
trestnej kancelárie ho vďaka tomu opakovane upozornili, ​e návrh na predĺ​enie väzby musí na Najvy​​í súd
SR poda​ najneskôr desa​ dni pred vypr​aním pôvodnej väzby, teda do 28. augusta. Sudca Kán nastúpil do
práce 26. augusta a pri nesmiernom úsilí, na ktorého preukázanie si po převalení ​kandálnej kauzy povolal
ako svojho advokáta JUDr. Pavla Hagyariho, sa mu spis včas doruči​ nepodarilo. Pre Plus 7 dní za
prítomnosti zmieneného advokáta neskôr s blahosklonným úsmevom dokomentova-ným fotografiou
vyhlásil: ​Bolo pre mňa velkou traumou, kecž som sa… dozvedel, čo sa stalo.” Reportéri toho istého
časopisu zistili, ​e sudca Kán sa len nedávno pres​ahoval z bytovky do novo zrekon​truovaného rodinného
domu, pred ktorým parkuje VW Polo, ale aj nový Opel Frontera, ten, bratku, za dva milióny. Ďal​í takýto
luxusný voz vlastnil sudcov syn. Podža loho istého zdroja sa po prepustení kolárikovcov mala zača​ v
podsvetí zbierka na 7 miliónov a polovica pripadnú​ ne​ikovnému sudcovi. Na otázky reportérov v tomto
smere v​ak Midca Kán u​ neodpovedal.

Sudcovi Kánovi bol prechodne zní​ený plat na polovicu U bola mu odobratá kauza kolárikovcov. Ale
vtáčikovia u​ holi na slobode a dali o sebe vežmi rýchlo poču​.

Novinári striehli na prepustených, no nie tak vytrvalo ako icslra Marcela Brozmana, ktorá bola pred
väznicou v pohotovosti údajne takmer 24 hodín, a​ sa ho v nedežu skoro ráno dočkala. Za v​etkých jediný
zhovorčivý bol tridsa​jedenročný I udislav Bata, ktorý so ​irokým úsmevom pozval novinárov iu súd, ​aby
videli, aká je skutočnos​”. A dodal: ​Ale v​etci! budete prekvapení.” Talent na provokujúce výroky mo​no
/ískal ako syn prvej man​elky Jána Slotu z predo​lého man​elstva.

No a prekvapenie pri​lo e​te skôr. A vežmi nemilé, ohnivé.

POMSTA JE OHNIVÁ

žri prepustení sa kolárikovci du​ovali, ako im vežmi chýbala

0 Klina, ktorej sa odteraz budú o to viac venova​. Ale u​ o dva dni sa začala séria ohnivých pripomenutí, ​e
sú na slobode.

1 >o mesiaca vyhorelo ​es​ luxusných áut rôznych podnikatelův. Okrem jedného rovnakým rukopisom -
vybité predné okno, vhodená horžavina a ​krtnutie zápalkou. Výnimkou bol Peugeot 405, ktorý odpálil
nástra​ný systém dômyselne napojený na tlakovú nádobku na plnenie zapažovačov. Trochu paradoxne tak o
svoj Citroen Xsara pri​iel aj advokát jedného z obvinených, Du​an Kanasa. V aute mali zhorie​ aj niektoré
dôle​ité spisy, čo je e​te zvlá​tnej​ie, ak boli naozaj dôle​ité.

Od podivného ne-konania sudcu Kána sa z celého procesu stala fra​ka. Hlavné pojednávanie s
Ladislavom B., ako nástupcom Kolárika, a ​iestimi spoluobvinenými bolo pre neprítomnos​ svedkov
viackrát odročené. Raz dokonca s pauzou a​ pätnás​ mesiacov len preto, aby sa 19. júna 2006 po ​tvr​hodine
skončilo kon​tatovaním, ​e svedkovia opä​ nepri​li. Vďaka sudcovi Kánovi si ob​alovaní celé tie roky u​ívali
slobodu. Mali teda ​ancu ovplyvňova​ svedkov a proces sa dostal do slepej uličky, ktorú bude rie​i​ a​ Najvy​​í
súd SR.

KATI SLOVENSKÉHO

PODSVETIA

Novopečení slovenskí mariánski bossovia rýchlo zistili, ​e /bavi​ sa človeka nie je také jednoduché.
Najmä ak sa doká​e bráni​. V americkej mafii na tieto zvlá​​ ​a​ké úlohy zalo​ili celú Murder Inc. Slovensko je
malé, tu to mali zvládnu​ vybraní zabijaci nazvaní príznačne - Čistič a Potkan. Tretí, Adamčo, sa k
prezývke nedopracoval.

ALOJZ KROMKA ALIAS ČISTIČ

Toto je nielen na slovenské pomery vežmi silný príbeh. Keby bol sfilmovaný v Hollywoode, hlavný
​hrdina” by v ňom zákonite vyznel ako osamelý pi​tožník, ktorý má v​dy a v​etko pod kontrolou a bojí sa ho
aj samo podsvetie. Ale /ivot je komplikovanej​í a jeho scenáre s happyendom v takýchto prípadoch
nerátajú.

Kariéra tohto výnimočného zabijaka sa začína v okamihu, keď sa silný triumvirát mafiánských bossov
- Holub, Ueichel a Černák - rozpadol. Alojz Kromka zo Spi​skej Novej Vsi, prezývaný Čistič, sa pridal na
stranu toho najsil-

nej​ieho - Mikulá​a Černáka. Ten sa rozhodol, ​e ovládne? celé Slovensko tým naj primitívnej​ím spôsobom
- vyvra​di mo​ných konkurentov. Nebuďme preto prekvapení, ​e Čistič bol pri viacerých popravách v
podsvetí, o ktorých sme u​ hovorili.

Prvou jeho úlohou bolo zastra​enie Milana Reichela, bossa popradského podsvetia a majiteža
podivuhodne sprivatizovaného hotela Gerlach. Z auta idúceho popred jeho dom spustili neznámi útočníci
pažbu so samopalov. Ale Slovensko je malé, odveta rýchla. Vzápätí bok rozstriežaná fasáda rodinného
domu Čističa.

​PECIALIZÁCIA - ODREZÁVANIE HLÁV

 Na Vežkú noc v roku 1997 neďaleko obce Vernár zaregistroval vodič pravidelnej autobusovej linky
oheň v poraste pri

ceste. Horelo tam telo mu​a bez hlavy. O deň neskôr na​li hlavu polo​enú na streche auta na jednom z
popradských sídlisk.

Obe​ou brutálnej vra​dy bol bývalý policajt Gustáv Slivenský,

ktorý dovtedy pôsobil ako známa postava podtatranských

autičkárskych gangov. í

Dňa 4. augusta 1997 neznámi páchatelia rituálnym spôsobom zavra​dili tridsa​dvaročného Rudolfa H. z
okresu Dunajská Streda. Najprv ho usmrtili bodnou ranou do hrude, potom mu odrezali hlavu. Telo
zabalené v koberci pohodili pri Dunaji na Slovanskom nábre​í v Bratislave-Devíne a hlavu polo​ili do
kvetináča pred obchodným domom Modrý

Dunaj v Dunajskej Strede. Deň predtým do​lo v Dunajskej Slrede k prestrelke, pri ktorej ostal jeden
černákovec mŕtvy ,i druhý ​a​ko zranený, čo viedlo políciu k záveru, ​e tento súbeh udalostí bol výsledkom
vybavovania si účtov tamoj​ieho podsvetia a bossa z Banskej Bystrice.

Rok 1998 sa začal ďal​ím otrasným nálezom. Pri ceste nedaleko Vydrníka v okrese Poprad objavili
telo bez hlavy. Na​li |ii necelý kilometer odtiaž v poli. Obe​ou bol Peter Surzin zo Spi​skej Novej Vsi. V
jeho prípade sa vra​da podarila a​ na druhý raz. V roku 1997 toti​ na jeho auto neznámy páchatež striežal na
inom mieste neďaleko Spi​skej Novej Vsi a vtedy sa mu podarilo vyviaznu​, hoci s vá​nymi zraneniami.

V tom istom roku zmizol aj Jozef J., podozrivý z účasti na vežkej vlakovej lúpe​i v Rakúsku. Po čase sa
na​lo jeho telo a o It i mesiace neskôr na inom mieste aj hlava.

Najmenej v dvoch uvedených prípadoch je ako páchatež dôvodne podozrivý Čistič. Meno si teda začal
robi​ ako zabijak bez ​krupúž, ako chladnokrvne účtujúci kat. Predviedol to aj pri bezhlavej pažbe v noci z
15. na 16. júna 1997, ktorá svojou brutalitou vyvolala vežký rozruch. Terčom bol Renault 16 H pä​člennou
posádkou vracajúcou sa z diskotéky v Hrabu​i-. lach. U​ sa blí​ili k Spi​skému ​tvrtku a práve míňali značku
označujúcu hranicu dvoch krajov, Ko​ického a Pre​ovského. Tam, na požnej ceste, ktorá kri​uje hlavnú,
číhali v aute viacerí páchatelia. Len čo ich minul plne obsadený renault, zaradili sa /aň a spustili palbu.
Auto zasiahlo dovedna 24 striel, z toho íl mas​ zadnú čas​ a desa​ žavý bok vo chvíli, keď renault zbehol z
cesty. Kromka alias Čistič striežal prvý, k nemu sa pridal |án Dunka, zvaný Fony, asistovali im Holubov
brat Jozef alias Du​i a Peter Kle​č alias Bonasera, a e​te ďal​í neidentifikovaný mu​. ​aneta M., ktorá podža
v​etkého bola v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste, zomrela na mieste. Obaja mu​i

a druhé dievča utrpeli ​a​ké zranenia, tretie dievča len žah​ie

zranenia a ​ok. Bola to masakra a nemala zjavnú príčinu.

Zastrelená nemala s podsvetím nič spoločné. A​ po dlh​om

pátraní vysvitlo, ​e v aute mal sedie​ pôvodne iný mu​, ktorý

podža niektorých indícií pracoval pre Lexovu SIS. Gužky pod-

ža v​etkého patrili Miroslavovi ​., ktorý u​ jeden neúspe​ný

atentát pre​il. Po strežbe zmizol v zahraničí. I

SMRTONOSNÁ SÉRIA POMSTY

U​ teda vieme, ​e Čističovi nie v​etko vychádzalo. Dňa 22.

septembra 1997 na benzínovej pumpe na ko​ickom sídlisku

KVP zlyhala zbraň, ktorou mal jeho spolujazdec ukonči​ ​ivot Róberta Holuba. Neúspe​ného strelca viezol
na motorke

Honda vtedy u​ povestný kat podsvetia Lojzo Čistič. j

Odveta pri​la len o pár hodín. Svoji svojich poznajú. Nasledujúcu noc na​la polícia v pre​ovskom okrese
vyhorenú Audi 80. Patrila Čističovi, ale to nebolo v​etko. Roman Garčala na súde s bor​ovcami v roku
2009 vypovedal, ​e v ten deň mu volal Lojzo Kromka. Po​iadal ho, aby kontaktoval jeho bratov a varoval
ich, nech nevychádzajú z domu, ​e ​Cigán ide do Spi​skej”. Myslel tým Holuba. Ten naozaj pri​iel spolu s
ďal​ími pred byt, kde Garčala býval. Zis​oval, či je niekto doma. ​Dedukoval som, ​e tento výlet Holuba
nezostane len tak. Jána zrejme zabil preto, lebo chcel vedie​, kde je Lojzo,” vypovedal neskôr pred
policajtmi.

Napriek bratovmu varovaniu dokázal Peter Kle​č zo Spi​ských Vlách, blízky komplic popradského
bossa Milana Reiche-1ť, na Holubov pokyn vyláka​ Čističovho brata Jána Kromku na stretnutie s
komandom pomsty. Okrem Holuba pri tom mali asistova​ aj jeho pobočníci Fabo a Bor​a. Prítomný mal by​
Holubov ​vagor Alexander Horváth alias ​ani. V gará​i domu Róberta Holuba vo Vajkovciach mu lepiacou
páskou spútali ruky a| nohy a nezmyselne ho mučili, veď Ján Kromka o bratovej vra​ednej misii ani
nemusel vedie​. Bor​a na súde tvrdil, ​e jeho /.uvolalj len preto, aby umyl krv v gará​i po bitke Kromku.

​ rv bola v​ade, aj na stene. Kromka le​al na zemi, mal opuchnutú hlavu, bol dobitý. Pýtal som sa Faba,
K
čo s ním urobili. Iba pokrčil plecami… Rozumel som tomu tak, ​e ho /bil Holub,” vypovedal Bor​a. Dodal,
​e telo nalo​ili do auta, nasadli a odi​li. ​Z ničoho nič Robo zastavil a vyhodil telo / auta. Počul som
výstrely.”

Podža prokuratúry medzi Drienovskou Novou Vsou a Li-i ai lovcami, okres Pre​ov, polomŕtveho
Kromku v trávnatom poraste rituálne popravili - ka​dý z nich mu strelil do hlavy krátkou zbraňou. Ako
prvý striežal ​ani. Potom ho poliali benzínom a zapálili. Znalci neskôr vypovedali, ​e Ján Kromka zomrel
na pomlia​denie a rozdrvenie mozgu. Hlavu rozstriežali ​iestimi ranami. Keď striežali, e​te ​il.

Duel sa začal. Z Čističa sa stal pomstitež smrti vlastného

brata.

Vzápätí dostal príle​itos​. Holub urobil chybu. Zavolal (“ernákovi, aby si vymohol vydanie Čističa.
Černák o tom po rokoch neskôr pred súdom vypovedal: ​Vystrájal, choval sa ako postrelená divá zver.
Zúril, ​e nejaký Lojzo si dovolil na neho v Ko​iciach strieža​, ​e on zabije jeho mamu aj otca ,i v​etkých jeho
bratov.”

Pri stretnutí v Pre​ove Holub ​iadal Čističovu hlavu. Čer-nák naoko súhlasil a vylákal tak Holuba s
Fabom do Brati slávy, kde v bare hotela Danube pred nich naozaj predstúpil Čistič, iba​e s pi​tožami v
ka​dej ruke…

O tý​deň, 2. októbra 1997, vtrhlo o pol tretej ráno koman do smrti do bytu na Kustrovej ulici v
Ko​iciach. Obe​ou mal by​ Holubov brat Jozef zvaný Ďusi. E​te pred ​tyrmi mesiacmi s Kromkom plece pri
pleci striežali na iných, teraz mal by​ terčom on sám. Tesne pred útokom z bytu vy​iel Bor​enský. Neskôr
vypovedal: ​Dvakrát počas mojej prítomnosti tam pri​iel Alexander Horváth a pýtal od Ďusa zbrane. Keď
som odtiaž večer okolo desiatej odchádzal, videl som pri bytovke stá​ ​aniho a vtedy mne neznámeho mu​a.
A​ neskôr som zistil, ​e to bol Lojzo Kromka.”

Čističovi mali asistova​ e​te traja. Slavomír Surový (Černá kov obžúbený ​ofér) s Ladislavom Badóm
striehli pri vchode do bytu, Karol Szatmáry zabúchal na dvere a zvolal: ​Polícia!” Následne ich vykopol,
do bytu vbehol Lojzo Kromka a začal strieža​. Jozef Holub v​ak stihol z bytu ujs​ oknom, a tak strelci na​li
len Petra Kle​ča. Ale aj on bol na zozname, preto​e vylákal Čističovho brata na miesto popravy. Teraz
skončil rozstriežaný len v slipoch pri gauči, kde si mal pôvodne u​íva​ rozko​e mladého ​ivota. Ako toti​
dodal ​ani:​V byte okrem nich bola aj nejaká blondína Patrícia, ktorá sa polonahá schovávala v
sprchovacom kúte.”

Podža ob​aloby z mája 2009 vra​edné komando vyslal osob ne Černák. ​Mali zabi​ Robovho brata, aby
ten vedel, keď sa preberie z kómy v bratislavskej nemocnici, kde le​al po atentáte na neho, aké to je, keď
mu niekto zabije nevinného brata,” uviedol Alexander ​ani Horváth. Znalec z odboru balistikv neskôr
uviedol, ​e na Klesca striežali z troch rôznvch zbraní.

pravdepodobne dvaja strelci. Jeden z nich mohol ma​ zbrane V oboch rukách. To bol Čističov obžúbený
spôsob střelby.

Nakoniec do​lo aj na predpokladaného vraha Čističovho brata Alexandra Horvátha. Keď v marci 1998
vychádzal l nočného baru Victoria v Pre​ove, zasiahli ho do chrbta N! rely a zostal do​ivotne ochrnutý. Z
tohto útoku podozrieval predov​etkým bývalého kumpána Černáka, kvôli ktorému /radil svojho ​vagra
Holuba. A tak Černákovi u​ na vozíčku pekne zavaril výpoveďou proti nemu v kauze požského
megapodvodníka Szymaneka, ale aj ďal​ích.

E​TE NEVYHNUTNÝ DODATOK

[e nevyhnutné doda​, ​e predo​lý dej rekon​truujeme z dostupných zdrojov, medzi ktoré patria najmä
svedecké výpovede. No a práve tie si protirečia. Podža jedných mal by​ prvým, kto sa hrnul popravi​ Jána
Kromku, práve svedok Sani Hor-vňlh. Zároveň v​ak, podža výpovede Bor​enského, práve on mal stá​ pred
domom spolu s Kromkovým bratom Čističom i hvížu pred tým, ne​ Čistič pomstil smr​ svojho brata.
 Podža iných výpovedí mal by​ u Jána Kromku prvým popravným strelcom Ladislav Badó, len​e podža
iných, naopak, í lei s Lojzom Kromkom tú istú vra​du pomsti​. Podža star​ích výpovedí bol ten istý Badó pri
mučení a poprave Jána Kromku e​te aj s Kolárikom (naopak, nov​ie výpovede ho nespomínajú), a preto na
nich Čistič číhal na hraniciach, keď sa rozhodli vráti​ z maďarského exilu a vzda​ sa ​éfovi ko​ickej
kriminálky Jaroslavovi Dzúrikovi. A aby to bolo e​te zaujímavej​ie, sám Čistič na súde v Pre​ove v júni
2009 jednoznačne vyhlásil, ​e ani jeden z ob​alovaných z mučenia a vra​dy jeho brata (Ladislav Badó, Du​an
Bor​enský, Alexander HorvátW a Slavomír Surový) pri tom nebol, hoci sám Čistič pri tom tie​,
pochopitežne, nebol, a teda také tvrdenie je pochybné! No a aby tomu nasadil korunu, v máji 2009 senátu
pre​ovského Okresného súdu tvrdil, ​e katov jeho brata mu vymenoval do telefónu Kle​č. Ten istý Kle​č,
ktorého ten istý Čistič o pár dní zastrelí za to, ​e Čističovho brata Jána na tú popravu priviedol, čo
potvrdil pred súdom aj Černák?! Čo mô​e by​ absurdnej​ie?

Nará​ame tak na klasický problém mariánskej histórie.

Svedkovia menia výpovede alebo zrazu strácajú pamä​. A tak,

ako kon​tatoval jeden zo súdnych tribunálov v týchto kauzách, čím dlh​í čas uplynie od činu, tým ​a​ie je
dopátra​ sa

skutočnej pravdy j

ir.ustriežali aj so ​ilinskými mestskými policajtmi, ktorí im náhodou skrí​ili útekovú trasu.

Podža v​etkých indícií mal by​ jeho ​ivým terčom aj banskobystrický podnikatež Franti​ek Moj​i​, ktorý sa
vzoprel Černákovmu vydieraniu a ako prvý nahlas a verejne odmietol necha​ sa zastra​i​. A Moj​i​ dobre
vedel, kto po ňom ide. ​To je ten, čo odřezává hlavy,” povedal reportérom Plus 7 dní Anke Lúčaiovej a
Palovi Rýpalovi v tých dňoch. Preto si najal nllnú ochranku a neskôr sa na nejaký čas stiahol do
zahraničiu. Ale vtedy priháralo aj Čističovi a sám sa dal na útek.

NEPOLAPITEźNÝ

POSLEDNÝ STRELECKÝ KÚSOK

Deň 25. novembra 1997 bol posledným pre Milana Holáňa, zvaného Gorila, ktorý bol kysuckým
bossom. Alojz Kromka, zvaný aj Lojzík, mal rád efektné popravy. Vykonával ich vlastnoručne, za bieleho
dňa a rád sa pri tom díval svojim obetiam do očí. Tentoraz spolu s katovským pomocníkom vstúpili do
hotela Astória ako praví kovboji - na pravé poludnie. A aby to bolo e​te zaujímavej​ie, po vykonanej
poprave si neplánovane

Čističova poves​ stúpala aj tým, ​e sa dokázal nečakane /javi​, udrie​ a zase sa stiahnu​ akoby do neznáma.
Čističov i ukopis popráv na objednávku sa u​ stal taký známy, ​e tlak verejnosti na jeho zastavenie prinútil
uniformovaných aj ne-iiinformovaných policajtov k akcii. K rozhodujúcemu zá​ahu malo dôjs​ v moteli v
obci Hybe, kde sa podža v​etkého pod oehranou Černáka dlhodobo skrýval.

Celá akcia bola pripravená počas leta 1998, nebolo v​ak Isté, ako dopadne. Polícia dokonca váhala s
pou​itím ​peciálneho komanda. Lojzík mal ma​ toti​ podža poznatkov polície na izbe zásoby danubitu a
hrozilo, ​e odpáli do vzduchu celý bolel. Nakoniec bolo v​etko pripravené a dočkali sa aj Čističa. K hotelu
sa blí​il luxusný Mercedes 600 s Lojzom za volan-loin. Ten v​ak vycítil pascu, ​mykom auto otočil a začal
unika​. Napokon mercedes odstavil pri cintoríne, vyskočil z neho a v tme sa mu podarilo zmiznú​.
Predpoklady polície sa potvrdili. V jeho izbe na​li niekožko profesionálne vyrobených nástra​ných
systémov. Jedna bomba so silou, ktorá by hotel zrovnala so zemou, bola aktivovaná. Svoj krst na nej pre​il
začínajúci policajný pyrotechnik, deaktivácia sa napokon skončila dobre.

Gangster na úteku bol pozoruhodne dobre a včas informovaný. Dovtedy osemkrát súdne trestaný mu​
dlho unikal pred

spravodlivos​ou. Nenastúpil na výkon trestu za dopravnú

nehodu a trvalo takmer celé dva roky, kým sa dostal do rúk

slovenských vy​etrovatežov. Jeho fotografiu uverejňovali mé-

diá, bolo po ňom vyhlásené pátranie. \

Dňa 31. októbra 1998 ho pri pokuse o prekročenie česko-

-rakúskych hraníc konečne zatkla česká polícia. íj

V čase, ked sa rozhodovalo o vydaní Čističa na Slovensko,

český denník Mladá Fronta Dnes z 20. marca 1999 citoval

nemenovaný policajný zdroj, podža ktorého jeden z nedávno

zadr​aných gangstrov zo stredného Slovenska vypovedal, ​e

Alojz Kromka bol počas vlády Vladimíra Mečiara pod ochranou Slovenskej informačnej slu​by. í

KONIEC MAFIÁNSKÉHO PI​TOźNÍKA

V marci 1999 bol Čistič za prísnych bezpečnostných opatrení v sprievode ​peciálneho komanda
dopravený na Slovensko. Policajné zdroje uvádzajú, ​e Alojza Kromku nehžadala

Im polícia, ale aj noví ​éfovia slovenského podsvetia, ktorí /ví​azili vo vojne gangov spred dvoch rokov.

Illavné pojednávanie s Čističom a spol. pred senátom Krajského súdu v Pre​ove trvalo s prestávkami
rok. Celý Hnis má 32 zväzkov a sudca Viliam Dohňanský ho ​tudoval rok. Na začiatku hlavného
pojednávania mal spis pä​tisíc Hl rán, na konci o tisíc viac. Aby súd dospel ku konečnému verdiktu, bolo
vypočutých vy​e 200 svedkov, z toho 75 na hlavnom pojednávaní, medzi nimi i sedem utajených svedkov a
jeden chránený. Nebola núdza ani o emotívne vypäté Neény. Napríklad keď vypovedala matka
zavra​deného Milana Holáňa. Na začiatku vy​e dvoch hodín trvajúceho výslu-Ť hu odmietla zo strachu
vypoveda​, ak budú v pojednávacej miestnosti v​etci piati ob​alovaní. Predseda senátu Viliam Dohňanský
jej vyhovel. Počas výpovede aj plakala. Na jednej strane postar​ia ​ena z Kysuckého Lieskovca povedala,
/e spoluob​alovaného Jána Siberu ​mala rada” ale po smrti jej syna v novembri 1997 sa ​to v​etko
skomplikovalo”, preto​e sa dopočula, ​e jej syna dal zabi​ práve Ján Siber. Čistič popravu vykonal.

Dňa 30. septembra 2003 padli rozsudky. Alojz Kromka známy ako Čistič bol odsúdený na do​ivotie.
Senát posúdil jeho pohnútky ako obzvlá​​ zavrhnutiahodné, keď​e konal ako nájomný vrah. Bez povolenia si
zadová​il a prechovával zbrane, strelivo a výbu​niny. Konanie Alojza Kromku členovia senátu posúdili aj
ako mimoriadne nebezpečné pre spoločnos​, pritom uňho nie je mo​ná akákožvek náprava.

Spoluob​alovaný Ján Siber bol odsúdený na dvadsa​​tyri rokov. Senát ho uznal vinným zo
spolupáchatežstva pri trestnom čine vra​dy a zosnovania strežby v ​ilinskej Astórii. Navy​e zo
spolupáchatežstva formou prípravy vra​dy, keď sa pokúsil o likvidáciu Holáňovho brata Petra, ktorá
nebola dokonaná. Dopustil sa aj trestného činu vydierania. I

Ďal​iemu ob​alovanému, Jánovi Dunkovi zvanému Fony,

súd ulo​il trest odňatia slobody na pätnás​ rokov za spolupá-

chatežstvo pri trestnom čine vra​dy a za nedovolené ozbro

jovanie, ktorého sa dopustil pri strežbe v Hrabu​iciach, keď

sa spoločným konaním zúčastnil na úmyselnom usmrtení

osemnás​ročnej ​anety. Usvedčil ho korunný svedok Milo​ P

zo Spi​skej Novej Vsi, ktorý sedel v ostrežovanom aute vedža

​oféra. Ján Dunka e​te počas pojednávania vyhlásil, ​e predseda senátu Viliam Dohňanský je pod tlakom
médií a ministra;

​Keď niektorý sudca oslobodí ob​alovaného v podobnej kauze, hneď sa dostane pred disciplinárnu
komisiu. Preto ma odsúdite, aj keď som nevinný.” Jeho matka doniesla kazetu, kde

sa mali svedkovia dohovára​, ako Jána Dunku krivo obvinia.

Potom sa rozplakala a jej syn tie​. í

Za tento čin bol odsúdený na pätnás​ rokov aj ob​alovaný

Jozef Holub zvaný Ďusi, hoci mu nebola dokázaná priama

účas​ na strežbe. 1
 Ob​alovanému Igorovi Lavrinčíkovi súd určil trest odňatia

slobody v trvaní dvanás​ rokov za účas​ v spolupáchatežstve

pri trestnom čine vra​dy. V jeho prípade zobral do úvahy

mo​nú nápravu. i

Vyhlásenie rozsudku sa nezaobi​lo bez incidentu. Ani jeden z troch obhajcov Alojza Kromku nebol
prítomný - Jozef Leuku​ sa ospravedlnil, Tibor Basista poslal doklad o práceneschopnosti a svoju neúčas​
neospravedlnila obhajkyňa Viera Ferčáková, ktorú mal pôvodne zastupova​ Basista. Keď to predseda
senátu oznámil, ich mandant Alojz Kromka sa neuspokojil s náhradným obhajcom. Vo chvíli, keď mal
zaznie​ rozsudok, Čistič začal vykrikova​, ​e predseda senátu tento súd znásilňuje, ​iadal odročenie hlavného
pojednávania a rozbehol mi k východu. Traja príslu​níci strá​nej slu​by ho spacifikovali mi zemi a nasadili
mu putá. Senát následne rozhodol o jeho vylúčení a Alojza Kromku vyniesli zo sály. Ob​alovaný Jozef I
lolub po​iadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, a rovnako nebol prítomný pri
vynesení rozsudku.

Ani zvlá​​ agresívne obhajkyne (jedna okrikovala aj plačúcu m alku Milana Holáňa) neobi​li naprázdno.
V priebehu procesu dostala obhajkyňa Emília Matrtajová za ru​enie hlavného pojednávania aj s
prihliadnutím na upozornenia z predchádzajúcich dní poriadkovú pokutu 5 000 korún (166 eur).
Obhajkyňa Viera Ferčáková, ktorá pri​la na pojednávanie s takmer hodinovým me​kaním, dostala pokutu 10
000 korún (332 eur).

Výnimočné boli bezpečnostné opatrenia počas celého súdneho konania, proti ktorým obhajoba
protestovala, ale predseda Krajského súdu v Pre​ove Igor Burger vyhlásil: ​Rad​ej niečomu predís​ a prija​
vy​​í stupeň ochrany, ako keď sa nie-i’n stane, kon​tatova​, ​e sa neurobilo v​etko.” Ale treba doda​, /e
Čističovi chlebodarcovia aj ochrancovia mali u​ v tom období dos​ svojich starostí, ak e​te vôbec boli
na​ive.

Sudca Viliam Dohňanský nedal obhajobe ​ancu na obil rukcie ani pri doručení rozsudku. Dostali ho do
rúk hneď |>o prečítaní. Ak by bol ka​dý súd s gangstrami najväč​ieho kalibru vedený takto rázne, hneď by
sa verejnosti lep​ie, bez obáv dýchalo.

ODCHOD BEZ FANFÁR, REZIGNOVANE

JOZEF ROHÁČ ALIAS POTKAN

Ob​alovaní sa odvolali, a tak o devä​ mesiacov neskô senát Najvy​​ieho súdu SR vyniesol definitívny
verdikt na Alojzom Kromkom prezývaným Čistič a ďal​ími ​tyrmi obi ​alovanými. Za prísnych
bezpečnostných opatrení v bratislavskej väznici a v nezvyčajne apatickej atmosfére Kromkovl potvrdil
do​ivotný trest za vra​du troch žudí, pokus o vra​du ​iestich žudí a nedovolené ozbrojovanie.
 Výnimočný dvadsa​ročný trest dostal Ján Siber za vra​du a vydieranie, pätnás​ročné tresty ďal​í traja
Kromkovi spoluob​alovaní Jozef Holub, Igor Lavrinčík a Ján Dunka. V​etci odsúdení strávia roky väzenia
v naj​a​ej nápravnovýchovnej skupine.

Ako kon​tatoval predseda senátu ​tefan Michálik pri zdôvodnení verdiktu, NS SR len pozmenil tresty
pre niektorých ob​alovaných. Igorovi Lavrinčíkovi sprísnil trest z 12 na 15 rokov, tak ako o to ​iadal
prokurátor Generálnej prokuratúry JUDr. Jozef Takáč. Ni​​í trest vymeral pre Jána Sibera, z 24 rokov mu
trest zmiernil na 20 rokov. Niektoré body ob​aloby vrátil na do​etrenie na Krajský súd v Pre​ove.

Na pojednávaní v Bratislave sa nezopakovala dramatická situácia zo septembra predo​lého roku pri

vyhlasovaní rozsudku na pre​ovskom Krajskom súde. Kromka prijal konečný verdikt rezignovane,
podobne ako jeho ďal​í spoluob​alovaní.

​ivot nemá nemenné pravidlá hollywoodských scenárov.

Tu sa s happyendom nepočíta. Nepolapitežní bývajú polapení

a nepostihnutežní odchádzajú za mre​e do zabudnutia. Tak

skončil aj Alojz Kromka zvaný Lojzík či Čistič. 1

Ak sa pri Čističovi médiá dohadovali, či ho kryje Lexova MS, tak pri Roháčovi sa hovorí e​te aj o
spojení s maďarskou lajnou slu​bou. Jeho anabáza, podivuhodná ​smr​1 i ​vstanie / mŕtvych” naznačujú, ​e je
tu e​te stále dos​ mocných skupín .i organizácií, ktorým jeho fiktívna smr​ velmi vyhovovala. Nechcú, aby
prehovoril.

Roháč na seba upozornil u​ za vlády komunistov, keď v ro-ku 1985 uniesol námestníka ministra
zdravotníctva, aby sa dostal za hranice socialistického lágru.

Po novembri 1989 je Potkan spájaný s tromi spektakulár-nymi výbuchmi. Jeden vyniesol do

mafiánského neba bossa liduarda Diniča. Nálo​ bola ukrytá dômyselne pod betónovými dla​dicami
chodníka, ktorým Dinič chodieval na tenisové kurty. V ten deň, 9. mája 1998, sa domnieval, ​e si zahrá
naposledy, lebo u​ bol jednou nohou na úteku. Ani netu​il, ​e sa mu to naplní a​ tak doslova. Kusy jeho tela
zbierali v okruhu stopä​desiatich metrov.

Pozoruhodná je úloha Jozefa Roháča v likvidácii Róberta Kcmiá​a, ktorý bol dobrovožnou spojkou
bývalého príslu​níka SIS Oskara Fegyveresa. Ten podrobne vypovedal o úlohe SIS, a teda aj Lexu a teda
aj Mečiara, v únose syna vtedaj​ieho prezidenta, Michala Kováča ml. Keď​e v​ak Mečiar, Lexa u SIS vtedy
Slovensku vládli, musel sa dôle​itý svedok skrýva​. Svoje svedectvo teda podával cez priateža Remiá​a,
ktorého potrebovala vtedaj​ia bez​krupulózna moc umlča​. Túto úlohu mal dosta​ vtedaj​í boss bratislavského
podsvetia Sýkora od námestníka SIS Svéchotu, s ktorým sa často a ochotne .lýkal (ale Svěchota sa
ochotne porozprával aj so Sýkorovým nástupcom ​aludom a podža médií si dobre rozumel aj s Čer-
nákom). Podža pôvodnej ob​aloby mal Sýkora bombovým útokom poveri​ Imricha Oláha a Jozefa Roháča.
O ich úlohe v celom komplote mal podža Ladislava Pittnera, vtedaj​ieho ministra vnútra, vypoveda​ aj nám
u​ známy Karol Szatmáry, ktorého Pittner charakterizoval slovami: ​Svedok sa dopú​​al tých najzáva​nej​ích
trestných činov.” Neskôr, v roku 1999, dodal: ​Mô​eme s určitou vierohodnos​ou poveda​, ​e nám objasnil
prepojenie medzi bývalou SIS a podsvetím.” O tom vo februári toho istého roku pred parlamentom
povedal vtedaj​í ​éf SIS Mitro: ​Nerád, ale musím potvrdi​ prepojenie SIS s organizovaným zločinom.
Písomné vyjadrenia príslu​níkov priamo potvrdzujú prepojenie vedenia slu​by prostredníctvom 52.
oddelenia vnútorného spravodajstva s osobami z prostredia organizovaného zločinu.”

VRA​DA RÓBERTA REMIÁ​A

Týmto prípadom sa podrobne zaoberala novinárka źuba Lesná. Tu sú závery jej pátrania z roku 2004:

Róbert Remiá​ zahynul na následky výbuchu vo svojom aute 29. apríla 1996, keď o ​tvr​ na desa​ večer
prechádzal ru​nou kri​ovatkou pri bratislavskej re​taurácii Riviéra. Správa riaditeža SIS Vladimíra Mitra
potvrdzuje, ​e Róbert Remiá​ bol a​ do svojej smrti sledovaný tajnou slu​bou. Sledovanie sa malo zača​ tesne
po Pegyveresovom úteku, u​ v novembri 1995. Jeho matka Anna Remiá​ová pribli​ne mesiac po zavra​dení
syna tvrdila, ​e slovenská tajná slu​ba zrejme jej synovi odpočúvala telefón. Po Remiá​ovej smrti toti​
policajti od rodiny ​iadali videokazety, na ktoré si Róbert nahrával tých, ktorí ho sledovali a sliedili okolo
jeho auta na parkovisku. *) videokazetách v​ak Róbert hovoril do telefónu iba preto, .iby zmiatol tých,
ktorí ho odpočúvali a posledné dni jeho ​ivota sledovali. To, ​e mu SIS odpočúvala telefón, potvrdzuje aj
ďal​ia správa Vladimíra Mitra: ​Jeho telefón v byte na Majer-mkovej č. 5 bol odpočúvaný SIS od 14.
novembra 1995 a​ do jeho smrti. Súčasne bol sústavne sledovaný v akcii Brojler.”

Správa pripú​​a aj to, ​e Róberta Remiá​a sledovali príslu​níci tajnej slu​by i z bytu, ktorý bol v susedstve
Remiá​ovho hýlu na Dlhých dieloch.

Vra​da Róberta Remiá​a sa vy​etruje u​ ​es​ rokov. Na odhalení zločinu sa podiežali traja vy​etrovatelia.
Ten prvý, |án Móric, matke Róberta Remiá​a povedal, ​e ak naňho bude niekto vyvíja​ nátlak, prípadu sa
vzdá a odíde z polície. Po dvoch-troch mesiacov Ján Móric z polície naozaj odi​iel. Je /náme aj to, ​e
bývalý viceprezident policajného zboru Anton Maňák, predtým ne​ sa stal funkcionárom polície, pracoval
v SIS. A aj v čase pôsobenia v polícii mal nad​tandardné vz​ahy s tajnou slu​bou. Navy​e na políciu v čase
vy​etrovania únosu a aj vra​dy Róberta Remiá​a často chodieval Jaroslav Svéchota, námestník Ivana Lexu,
ktorý dokonca isté obdobie bol aj vo vy​etrovacom tíme únosu Michala Kováča mlad​ieho. Vzniká preto
podozrenie, ​e SIS sa usilovala zahladi​ stopy nielen v rámci násilného zavlečenia Michala Kováča
mlad​ieho do < udziny, ale, pravda​e, aj v zavra​dení Róberta Remiá​a.

Pribli​ne mesiac pred smr​ou, Róbert Remiá​ nav​tívil tre-iieho vy​etrovateža únosu Michala Kováča
mlad​ieho Jozefa (‘:i​a, ktorému sa s​a​oval, ​e ho ktosi stále sleduje. Označil aj autá, ktoré ho
prenasledovali. I​lo o Ford Sierra NRÍ 96-27, Mitsubishi Pajero NR1 54-39 a ​kodu Felíciu BLH 99-98.
Posádku auta podia slov Róberta Remiá​a tvorili ​tyria nakrátko ostrihaní plecnatí mladí mu​i, z ktorých ​iel
strach. Jozef Čí​ sa Róberto Remiá​ovi podža jeho tvrdenia vysmial a ​iadal od neho, aby mu prezradil, kde
sa ukrýva Oskar Fegyveres. Neskôr vysvitlo, ​e autá patrili nitrianskej skupine, známej ako ferusovci.

Ivan Lexa si mal vra​du Róberta Remiá​a objedna​ u vte daj​ieho bossa slovenského podsvetia Miroslava
Sýkoru. Podža zistení Plus 7 dnít objednávka sa nemala uskutočni​ prostredníctvom tretej osoby, ale
priamo medzi ​tyrmi ocami. Napokon, podobný typ objednávky sa nezvykne robi​ tak, aby sa do toho
zaplietol ďal​í človek, teda aj ďal​í svedok. Ani polícia nemá poznatky, ​e by sa čosi podobné malo udia​
prostredníctvom tretej osoby. Z toho vyplýva, ​e Ivan Lexa sa s Miroslavom Sýkorom musel pozna​ a
stretáva​. Podlá ďal​ích zistení Plus 7 dní sa zrejme stretávali na Seneckých jazerách, kde niekožko
nehnutežností patrí rodine Lexovcov, a navy​e na Slnečnej ulici v chatovej oblastí mal svoj dom aj
Miroslav Sýkora. Zará​ajúce je, ​e na druhý deň po Remiá​o-vej vra​de dom Miroslava Sýkoru zmenil
vlastníka.

Senecký dom Miroslava Sýkoru má podža odborného posudku hodnotu 2 milióny korún. Akým
spôsobom do​lo k predaju Sýkorovho domu, respektíve jeho darovaniu, o tom polícia v súčasnosti mlčí s
vysvetlením, ​e sa to zatiaž pre​etruje. Existuje toti​ podozrenie, ​e dom mohol by​ honorárom za vykonanie
vra​dy Róberta Remiá​a.

V prípade Remiá​ medzi prvými vypovedal Marek L., údajný člen skupiny Róberta Holuba. Jeho
výpoveď zverejnil denník SME. V nej spomína známych slovenských mafiánov - Petra Kri​anoviča, ale aj
Miroslava Sýkoru: ​Čo sa týka Remiá​a, osobne som ho nepoznal. Od Kri​anoviča som sa dozvedel, ​e

0 la kú to osobu by mal záujem Sýkora. Asi na druhý alebo tretí

1 leň mi Kri​anovič povedal, ​e Sýkora potrebuje Remiá​a pre sis-károv, preto​e mal niečo s únosom
prezidentovho syna a chceli vedie​, kde sa nachádza jeho kamarát Oskar Fegyveres.”

Vy​etrovatež na základe výpovedí svedkov dospel k presvedčeniu, ​e Miroslav Sýkora po objednávke

zavra​di​ Róberta Remiá​a oslovil piatich žudí, ktorí sa ďalej mo​nos​ou zavra​denia Remiá​a zapodievali. Ich
úloha v​ak dodnes nie ie celkom jasná. Priamymi vykonávatežmi sa mali sta​ Imrich < )láh a Jozef Roháč.
Proti nim vypovedali niekožkí svedkovia, medzi nimi aj hžadaný Karol Sz., patriaci k skupine holubov-
cov, kam mal patri​ aj Imrich Oláh.

V čase výbuchu auta Róberta Remiá​a bol na mieste činu Roman Deák, známy člen bratislavského
podsvetia. Sedel vo fialovom terénnom mercedese presne na opačnej strane cesty. ()n volal políciu a
oznámil, ​e na Karloveskej ulici vybuchlo auto. V blízkosti Deákovho auta stál aj mercedes, v ktorom mali
sedie​ dvaja príslu​níci SIS. Jeden z nich podža očitých svedkov dokonca vy​iel z auta, aby sa lep​ie pozrel
na Re-miá​ovo horiace auto a jeho skon. Na opačnej strane, teda pri Riviére, blízko miesta, kde Róbert
Remiá​ zahynul, stál dal​í mercedes s bossom dunajskostredskej mafie Tiborom žápayom, prezývaným
Papa Joe. Na mieste činu v​ak neboli len Tibor Pápay či Roman Deák, ale aj Imrich Oláh a Jozef Roháč.
Tých vy​etrovatež obvinil koncom novembra 1999 zo zavra​denia Róberta Remiá​a. Podža vtedaj​ích tvrdení
polície Jozef Roháč umiestnil v Remiá​ovom aute do zadnej časti nápravy výbu​ný systém. U​ pri ich
obvinení vtedaj​í ​éf vy​etrovatežov tvrdil, ​e obidvom pomáhali ďal​í dvaja mu​i, pričom jeden z týchto
zatiaž neznámych mal by​ príslu​ník

Slovenskej informačnej slu​by. V ka​dom prípade, tožko bossov podsvetia na mieste vra​dy vyvoláva
dojem, ​e ich tam ktosi zorganizoval. Napríklad aby sa zakryl hlavný vinník a skutočný motív vra​dy.
Takúto hru mohol zosnova​ aj niektorý z kombinátorov slovenskej tajnej slu​by.

O lom, ​e Remiá​ e​te chvížu ​il, nesvedčia len výpovede svedkov, ktorí ho počuli kriča​ o pomoc, ale aj
fakt, ​e mu v pžúcach na​li splodiny horžavín. Je mo​né, ​e ktosi chcel jeho demon​tratívnym zavra​dením
umlča​ tých príslu​níkov SIS, ktorí by sa rozhodli nasledova​ príklad Oskara Fegyveresa a vypoveda​ v
kauze únosu. Róberta Remiá​a toti​ mohli zavra​di​ bez svedkov na nejakom tichom a utajenom mieste a jeho
mŕtvolu zlikvidova​. Tento spôsob by v​ak zrejme nepôsobil tak účinne na tých, ktorí by si, obrazne
povedané, ​chceli otvori​ ústa” a vypoveda​. Je pravdepodobné, ​e Remiá​ovo zavra​denie stra​í a umlčuje
príslu​níkov SIS doteraz.
 Mimochodom, Oskar Fegyveres, dôle​itý svedok kriminálneho činu únosu syna vtedaj​ieho prezidenta
Kováča, sa dodnes, u​ trinás​ rokov, skrýva. Ktovie prečo.

EXPLÓZIE NA VÝVOZ

Po tomto ​úspechu” dostal Roháč ďal​ie ​zákazky”, vraj aj od sátorovcov. Z nich tá, čo doslova otriasla
Budape​​ou, smerovala proti jednému z bossov maďarskej metropoly Ta-másovi Borosovi. Ten práve
začal spolupracova​ s maďarskou políciou, tá si od neho sžubovala dôle​ité svedectvá v kauze

..olejárov” ktorí zbohatli podža rovnakého scenára ako tí u nás. Niekto v​ak nechcel, aby Boros
prehovoril. Nie kvôli olcjárom samotným, ale zrejme pre ich prepojenie na miestne politické ​pičky.
Koniec koncov, rovnaké podozrenie o prepojení záujmov niektorých politikov a olejárov sa objavilo aj u
nás. Nesmieme zabúda​, ​e kým mafia ​iarlivo strá​i v​etky zisky z kriminality na svojom území, celo​tátne
k​efty sa v​dy skôr alebo neskôr dostanú do u​í niektorých politikov, ochotných sa pri​ivi​. Na revan​ sžubujú
beztrestnos​ alebo aspoň dočasnú ochranu tým, čo sa ako ​sponzori” podelia o ​pinavé peniaze - napríklad
na politické kampane.

Roháč hovorí plynulo maďarsky a v Budape​ti zapadol bez problémov. Len to s tou sna​ivos​ou pri útoku
na Borosa prehnal. Výbuch fiatky 126, kde boli výbu​niny ulo​ené, spôsobil v úzkej uličke doslova
masakru. Okrem Borosa, ktorý práve nastupoval do svojho auta, na mieste ostali traja nevinní mŕtvi a tri
desiatky ranených.

​ idela som okolo stra​né veci. Krvácajúcich žudí, kričiacich od bolesti, otvorené rany…” zaspomínala
V
si pre reportéra Plus 7 dní moderátorka televíznej stanice Duna TV Judit Barkóová, ktorá bola náhodou
na mieste výbuchu a namiesto darčeka pre otca si z krvavej ulice Aranykéz odniesla do​ivotné následky.

Mimochodom, tú vra​ednú fiatku 126 mal kúpi​ člen Ro-háčovej skupiny Jozef Hamala, ktorý
pravdepodobne skončil ako obe​ vlastného neopatrného narábania s výbu​ninou K>. júla 1998 dopoludnia
v telefónnej búdke na parkovisku pri I lurbanovej ulici v ​iline.

TAJOMNÉ POZADIE - ZAVŘETE OČI, ODCHÁZÍM!

Podia maďarskej polície mal Roháč vies​ útoky na objednávku aj na maďarských politikov - Józsefa
Szájera z Fideéj

(vrátane explózií pred sídlom strany), ale aj józsefa Torgyána,

predsedu Nezávislej malorožníckej strany. Triapolkilová nálo​

pod luxusným automobilom Bentley podnikateža Zoltána

Séresa zlyhala. ;j
 Zaujímavé na tom je, ​e Roháč po celý ten čas na Slovensku neru​ene obýval svoju gýčovú vilu
napodobujúcu neďaleký Levický hrad, vykonal v​dy ďal​iu krvavú objednávku a zase sa stiahol, zdanlivo
bez stopy. A​ nakoniec, keď sa v roku 1998 po páde mečiarizmu zmenila radikálne aj politická scéna na
Slovensku a hrozilo obnovenie vy​etrovania Rcmiá​ovej vra​dy, Roháč mizne ​nav​dy”. A je pozoruhodné,
ako po návrate Mečiara k moci, volbami v roku 2006, bolo stíhanie proti Roháčovi v septembri toho
istého roka zastavené. Krvavé dielo nemal vykona​, lebo mal by​ mŕtvy. Lebo mŕtvy Roháč nerozpráva.

Náhle zatknutie Roháča v nedežu 28. októbra 2008 muselo by​ pre mnohých zainteresovaných ​okom.
Potkan vstal z mŕtvych! Denník Pravda túto správu nadpísal vzletnými slovami: ​Úlovok roka”. Nemuseli
by​ takí skromní, rovno hovorme o úlovku desa​ročia. Preto​e takmer desa​ rokov tento nebezpečný zabijak z
povolania unikal. Samozrejme, ​e novinári sa začali pýta​, ako je to mo​né. Odrazu vysvitlo, ​e sa celé roky
pohyboval vožne medzi Českom, Maďarskom, dokonca ho viackrát videli aj v rodných Leviciach.
Netrpel nedostatkom peňazí a mal platné slovenské doklady. Podia i maďarského denníka Népszabadság
mohli pochádza​ zo Slovenskej informačnej slu​by, neslávnej Lexovej SIS. Iná maďarská novinárka
naznačuje inú stopu. Podža nej boli za masak-žou na ulici Aranykéz a tým, ​e pôvodca tak dlho unikal, e​te
Iné záujmy. Napríklad aj maďarskej tajnej slu​by. Novinárka k lomu povedala:

​ kolnosti prípadu utajili na 80 rokov. Ako inak sa to dá vysvetli​? Niekto zjavne nemá záujem na tom,
O
aby vsa podrobnosti kauzy vyjasnili a aby sa o nich dozvedela verejnos​.” Nezabúdajme, ​e Roháč mal
navy​e skvelé krytie vyhlásením slovenskej prokuratúry aj polície, ​e je mŕtvy. S takou vzácnou podporou
najvy​​ích bezpečnostných síl nemusí by​ niekto James Bond, aby bol nepolapitežný. Akurát, ​e sa nesmie
necha​ tak hlúpo chyti​. Alebo ho niekto, skrátka, vy-Äkrtol zo zoznamu chránených komplicov?

ZATKNUTIE ​IVEJ MŔTVOLY

Roháč oficiálne doplatil na to, ​e ​oféroval pod vplyvom alkoholu a hliadka Mestskej polície v Prahe si
v​imla nezrovnalosti v jeho dokladoch. Tie toti​ boli na ​tyridsa​​tyriročného mu​a /o ​ale, ktorý je českým
kriminalistom vežmi dobre známy. Nosí < tkuliare, ale tie Roháč nemal a ani ​o​ovky nie. Pri bli​​om
skúmaní sa zistilo, ​e ten, za koho sa vydáva, sedí dokonca vo väzbe. I)/ o desa​ hodín česká polícia
vedela, ​e má v rukách Roháča, na ktorého je v Maďarsku vydaný medzinárodný zatykač. Aj i tapriek tomu
sa Roháčova rodina do poslednej chvíle tvárila, ​e na jeho ​vzkriesenie” neverí. Jeho tridsa​ročný syn
vyhlásil: ​On je mŕtvy.” ​eby to myslel len obrazne?

Vežmi pozoruhodný je nedostatok nad​enia na​ich orgánov činných v trestnom konaní nad touto
senzačnou správou. Veď keby to záviselo len od slovenskej strany, tak by Roháča hneď po identifikovaní
museli českí policajti prepusti​ len s pokutou. Na Slovensku na neho nie je vydaný zatykač, nikto tu po ňom
oficiálne netú​i. Veď si uvedomme, ako sa po vožbách v roku 2006 na​a prokuratúra plynulo vrátila
(negovaním u​ raz získaných dôkazov a expertíz) k vysvetleniu vra​dy Remiá​a v duchu znovuobnovenej
mečiarovskej tradície - samoúnos Kováča ml., samohrozby bombovými útokmi na mítingy KDH a u​ aj
samovýbuch Remiá​ovho auta (zle si, chudák, na​teloval zapažovanie?). No a teraz by mal prís​ Roháč a
nedajbo​e poveda​, ako to bolo? A otvori​ tak jediný prípad, ktorý Mečiar nestihol ​o​etri​” svojimi svojskými
prezidentskými amnestiami? Tak​e, ak by sa potvrdila pôvodná verzia, tak Roháčova výpoveď by mohla
vies​ cez Sýkoru, ako \ mafiánskej spojky, Lexu, ako objednávateža, a cez neho nakoniec aj cez Mečiara k
obvineniu z objednávky politickej vra​dy? Niečo také neslýchané, keď je Mečiarova HZDS súčas​ou
vládnej koalície? A​ na vežké naliehanie novinárov generálny prokurátor Dobroslav Trnka pripustil, ​e
Roháč by mohol by​ svedkom vo viacerých doteraz nevyrie​ených prípadoch na Slovensku. Keď sa
novinári pýtali na konkrétne prípady z Dubnice a ​iliny, dozvedeli sa: ​Je to hypotetická otázka a na také
neodpovedám.” Pán generálny prokurátor sa, mimochodom, odmietol vyjadri​ aj k prípadu lúpe​ného
prepadnutia jeho matky vo februári 2009. ​es​desiat​tyriročná ​ena mala po útoku prasknutú lebku a zlomenú
ruku. Tieto vá​ne zranenia boli podža hovorkyne bratislavskej Fakultnej nemocnice Rút Ger​ovej
spôsobené tupým predmetom. Portál TV (OJ, ktorý pri​iel prvý s touto správou, ďalej uviedol, ).c ​podža
typu zranení, ktoré utrpela, sa predpokladá, ​e aktéri útoku pou​ili pri incidente bejzbalovú palicu” Veď
áno, lupým predmetom je aj bejzbalová palica, obžúbený nástroj mafiánov na dohováranie nepohodlným
či spurným.

U​ to tak vyzerá, ​e neby​ maďarského zatykača, Roháč by hol aj naďalej ​astne slobodná ​mŕtvola”…

ADAMČO ALIAS ADAMČO

Táto odpor vzbudzujúca postava slovenského podsvetia by do na​ej sumarizácie mafiánských 90. rokov
nemala patri​, neby​ toho, ​e Adamčo začal svoju zločineckú dráhu vďaka ​zákazke” Černáka na vra​du
Karcela, ktorý proti Černákovi zjavne a​ samovra​edné odhodlane svedčil. A tak ako Čistič obžuboval
pažbu z pi​tolí v oboch rukách a Roháč sa ​pecializoval na bomby, jednoduchý Adamčo si na túto ​pinavú
prácu zobral jednoducho samopal.

Ak mô​eme o Čističovi Kromkovi poveda​, ​e mal aspoň ​týl a zmysel pre čes​, o Potkanovi Roháčovi, ​e
sa musel pri výbu​ninách aspoň vypracova​ na profesionálnu úroveň, pri Adamcovi mô​eme len kon​tatova​, ​e
to bol vra​diaci primitív.

PRVÁ VEźKÁ ZÁKAZKA

V čase, keď sa mal Adamčo ​preslávi​” vra​dou podnikateža Karcela, u​ bol ako dvadsa​dvaročný
zavedeným kriminálnikom so skúsenos​ou z väzenia aj s prvou vra​dou. Obe​ou bol Albert Sisák, ktorého
zastrelili strelou typu dum-dum, teda zakázaným strelivom s trhavým účinkom. Telo obete je po zásahu na
nepoznanie, ako po malom výbuchu. Adamčo vy​iel z väzenia a bol práve nezamestnaný, keď sa na neho
obrátil Michal Moravčík z Černákovho gangu. Na Černákov pokyn hladal vraha. Pozoruhodné je, ​e odkaz
z väzenia od Černáka mu priniesol Černákov advokát Daniel Mauk​ (o tomto vydarenom reprezentantovi
​práva” e​te budeme poču​). Znel nasledovne: ​Urob to, čo povie Mauk​. Potrebujem pomoc. Si jediný, kto mi
mô​e pomôc​. Lebo v​etci ostatní, ktorí by mi mohli pomôc​, u​ sedia vo väzení.” j

I​lo o prvý velký proces s Černákom vedený sudcom źubomírom Samuelom (aj o ňom e​te budeme
poču​), v ktorom sa jedným z kžúčových svedkov Černákových vydieracích metód stal práve podnikatež
Marián Karcel. Ten ako jediní nepodžahol vyhrá​kam a Černáka vytrvalo usvedčoval zo záva​ných
kriminálnych skutkov, za ktoré bol Černák nakoniec aj právoplatne odsúdený. Černák potreboval tohto
neústupného svedka odstráni​, aby ho umlčal a ostatných zastra​il. Jeho ​posledný vojak” Moravčík teda
vyhžadal Adamča a priamo sa na vra​de aj podiežal.
 Adamčo si s odstránením Karcela hlavu nelámal. Zohnal auto, vysielačky, vra​ednú zbraň, zistil si
Karcelovo bydlisko a ​lo sa na vec”. Dňa 27. júna 2000 sa Karcel vracal na obed do svojho domu v
Kyncežovej. Zvlá​tne je, ​e napriek záva​nosti svojej výpovede nepo​iadal o policajnú ochranu, n
vy​etrovatelia či prokuratúra neurobila nič, čo by pre nich la kého dôle​itého svedka ochránilo. Kým stihol
Karcel vystúpi​ zo svojho bledohnedého auta Land Rover, zastalo pri ňom náhle tmavozelené Alfa Romeo.
Za volantom sedel Moravčík. Zo sedadla spolujazdca vyskočil maskovaný Adamčo a spustil na Karcela
pažbu zo samopalu. Dvadsa​osem striel ukončilo /ivot dôle​itého svedka v procese s Černákom. Adamčo
hodil vra​ednú zbraň na sedadlo vedža zomierajúceho tridsa​ročného Karcela a naskočil do auta. To
vyrazilo málo pou​ívanou i eslou a mimo obce zamierilo na Brezno. Na lesnej ceste pred Slovenskou
źupčou posádka auto opustila a zapálila. Presadli do únikového vozidla, ​oférovaného tretím komplicom.

​ ý​deň po vra​de nám Mauk​ v jeho kancelárii vyplatil milión korún (33 194 eur). Adamčo dostal 600-
T
tisíc (19 916 eur). Mne pripadlo 300 tisíc (9 958 eur) a ​ofér získal zvy​ok,” potvrdil pred súdom
Moravčík. Zvlá​tna úloha advokátov v tejto vra​de sa tým v​ak neskončila.

ÄKÉ źAHKÉ JE VRA​DI​, KEĎ…

… máte za chrbtom ochotných advokátov. Jeden vám vydá in​trukcie a vyplatí peniaze za vra​du, druhý
ochotne poskytne alibi. Tým druhým bol JUDr. Jozef Sabó. ​Musel” zasiahnu​, lebo primitív Adamčo ka​žal
na v​etky profesionálne pravidlá nájomných vrahov, a tak ho po strežbe na Karcela nebolo a​ la ké ​a​ké
chyti​. A v tej chvíli pribehol na pomoc advokát Szabó. Adamcovi na súdnych pojednávaniach v rokoch
2003 aj 2005 opakovane dosvedčil, ​e Adamčo na Karcela nemohol strieža​, preto​e bol v ten deň v budove
trebi​ovského súdu! Niet sa čo čudova​, ​e Adamčo vy​iel z týchto pojednávaní ako nevinný. A vra​dil ďalej.

Ďal​ou obe​ou bol napríklad Arpád Nistor, ktorého brutálne u​krtili v roku 2004 ​a​ným lanom na dru​stve
v Strč-tave. Adamčo chránený skorumpovanými advokátmi bol stále viac pri chuti, dokonca si kúpil
niekožko úplatných policajných funkcionárov (bývalého riaditeža okresného riaditežstva polície Guzeja,
ako dôvodne podozrivého, sme u​ spomínali), tak​e bol presne informovaný o v​etkých policajných akciách
proti nemu. Kauza michalovského policajta Michala P. sa skončila na súde ob​alobou, ​e od mája 2005 do
júna 2006 za 10 000 korún (329 eur) mesačne poskytoval informácie z policajného prostredia práve
údajnej zločineckej skupine Branislava Adamča. ​peciálny súd v Pezinku za to Michala P. odsúdil na ​es​
rokov odňatia slobody a zároveň mu ulo​il zákaz výkonu funkcie verejného činiteža na pä​ rokov.
Expolicajt sa v​ak voči rozsudku odvolal na Najvy​​í súd SR.

Adamčo v roku 2000 zalo​il dvanás​členný gang, ktorý terorizoval juhovýchodné Slovensko -
predov​etkým regióny

Trebi​ova, Michaloviec, Sobraniec a Čiernej nad Tisou. Podža

​aloby z roku 2008 má na svedomí kráde​e, prevádzačstvo,

vypálené erotické salóny, nelegálny obchod s cigaretami,

ublí​enie na zdraví, vydieranie ú​erníkov, nedovolené ozbrojovanie a pokus o vra​du policajného

funkcionára namonto—

vaním výbu​ného systému pod jeho auto. j]

Adamcovým posledným krvavým kúskom, keď u​ pretiekol pohár trpezlivosti aj slepej bohyne
Spravodlivosti, bola zbytočná, surová, bezcitná vra​da mladej ​eny a desa​ročného chlapca dva dni pred
Silvestrom roku 2005. Terčom mal by​ pôvodne otec chlapca a zároveň priatež mladej ​eny, ktorá i lilapca
viezla k matke. Napriek zjavnému omylu im vrah

udelil zblízka aj ​rany istoty”.

žodža Plus 7 dní si Adamča najal mafiánsky boss Karol Mdlo, ktorý sa tak chcel zbavi​ bývalého
policajta Juraja Gála. Ale typická Adamcova žahostajnos​ spôsobila oveža väč​iu Irogédiu. Mello sa na
základe vy​etrovania tejto dvojnásobnej brutálnej vra​dy dal na útek a podža médií sa skrýva aj s bývalou
herečkou Zuzanou Maro​ovou a ich malým die​a​om v ​panielskom Alicante. Podža iných sa ani vežmi
neskrýva, preto​e slovenská polícia po ňom tú​i akosi chabo.

Súdy u nás síce melú pomaly, ale predsa. Adamčo dostal do​ivotie. Po Adamcovi udelil súd najtvrd​í
rozsudok jeho udajnej pravej ruke Nikolovi Pajdičovi, ktorý by si mal odpyka​ dvadsa​tri rokov väzenia.
Ďal​í Adamčov spoločník Jozef Halogh má ís​ za mre​e na dvadsa​dva rokov. V​etci traja sa ví.ak proti
verdiktu odvolali, tak​e o ich vine bude e​te rozhodova​ Najvy​​í súd.

POST SCRIPTUM

Ak by mali ma​ títo kati slovenskej mafie pocit, ​e za svoje ​hviezdne chvíle” platia a​ príli​ kruto, máme
poruke aj iný príklad. Alexander Solonik bol elitným katom ruskej mafie. Pôvodne policajt, ale aj
zápasník vo vožnom ​týle, aj ​portový strelec, sa vyznačoval premyslenými útokmi na vybraných
mafiánských bossov. Zvyčajne mu stačil jeden smrtonosný pokus. To sa mu neskôr stalo profesiou ako
elitnému ostrežo

vačovi ruskej mafie. im

Zo slovenských mariánskych katov sa mu najviac priblíJII Čistič - okrem útekov pred zatknutím aj
zvykom páli​ zároveň oboma rukami. To je v Rusku pova​ované za macedónsky spôsob, a preto vraj mal
Solonik prezývku Sa​a Macedónsky Inak bol Solonik v mnohom vo svojej katovskej profesii o cv\é
poschodia vy​​ie ne​ na​i zabijaci - bol svetová trieda. Ako o ňom pí​e Zdeněk ​ámal v knihe Ruské mafie:
​ivotu drob neho mládenca s veselou tvárou, ktorý sa na fotografiách zvyčajne usmieva, nechýbajú
potrebné atribúty patriace k profilu filmového hrdinu: elitný strelec ​akalovského typu, divoko prestrelky v
uliciach, pästné súboje za čes​, dramatické úteky z väzenia a prítomnos​ početných krások.”

Po krátkej slu​be v milícii, zatknutí a odsúdení za znásilnenie, u​iel z budovy súdu v deň vynesenia
rozsudku, znovu bol zatknutý (ked sa chcel zbavi​ materského znamienka a tetovania, ako poznávacích
znamení) a po ​a​kom ​ivote v trestnom tábore opä​ u​iel. Kariéru kata začal hned nato v rodnom Kurgansku, a
to likvidáciou miestneho mafiánského bossa na objednávku konkurenčného klanu. Mal taký úspech, ​e srt
presunul do Moskvy, kde mal v 90. rokoch zákazníkov viac ako dos​. Na jeho konto pripadá vežká čas​
vtedy zavra​dených ma fiánskych bossov. Trúfol si aj na Viktora ​Kalinu” Nikifora, ktorý patril medzi
najmocnej​ích. A bez trestu. ​éfa baumannske ho bratstva Valerija Dlugača alias Globusa zlo​il jednou
ranou z automatickej karabíny SKS so zameriavačom. Bolo to pred luxusnou diskotékou pri Olympijskom
​tadióne a Dlugačovi nepomohlo ani opancierované auto, ani početná ochranka, ktorá na mieste zo
zúrivosti ubila neznámeho Kaukazčana.

Solonik za to dostal 50 000 dolárov a zmenil ​ivotný ​týl,

Začal sa ukazova​ v exkluzívnych európskych kúpežoch v spoločnosti často striedaných krások. Nakoniec
ho chytili v jednej moskovskej tr​nici. Predtým v​ak zastrelil dvojčlennú hliadku, ktorá ho zastavila počas
rutinnej kontroly. Na úteku / miesta činu postrelil ďal​ieho milicionára a člena ochranky Ir​nice. Nakoniec
skončil s ​a​kými zraneniami v nemocnici >i n.i prahu smrti priznal v​etky svoje predo​lé strelecké kúsky.
Keď sa nečakane zotavil (pri​iel o jednu obličku), ďalej pokračoval vo výpovediach aj rekon​trukciách
svojich zločinov, no zároveň sa nevzdával my​lienky na útek. Vy​etrovatežovi /a slobodu ponúkal milión
dolárov. Ten odmietol, ale neodmietol bachař Sergej Men​i kov. Vďaka nemu Solonik jednej Inlovej noci
v roku 1995 preliezol po lane za múr najstrá​e-nej​ieho väzobného väzenia Matrosskej Tisiny, nasadol do
čakajúceho BMW a zmizol. Men​íkova asi viac ne​ peniaze presvedčila výstavná kráska, ktorá ho z práce
vozila v d​ípe (írand Cherokee. Tá sa nápadne podobala na istú Natáliu, ku ktorej sa Solonik napriek
v​etkým záletom v​dy vracal.

Solonik u​iel v pravej chvíli. Dôkazy o jeho katovskej misii Hlučili na trest smrti. Ten sa mu v​ak
podarilo oddiali​ len o rok a pol. Za ten čas precestoval pol Európy, a​ zakotvil vo vile Nata​a (?!) na
predmestí Atén. Napriek novej identite gréckeho občana Vladimíra Kesona, vys​ahovalca z Gruzínska, a
plastickej operácii spodnej časti tváre ho popravné komando dostihlo v noci z 1. na 2. februára 1997.
U​krtili ho ocežovou strunou a skryli v nylonovom vreci. Solonikovou jedinou slabos​ou (veďnepil,
nefajčil ani nedrogoval) boli ​eny. A na to doplatila známa ruská fotomodelka Svedana Kotovová. Jej
roz​tvrtené lelo na​li neskôr neďaleko vily, kde skončil Solonik.

Kati slovenskej mafie majú do konca svojho ​ivota za mre​ami čas rozmý​ža​, či by so Solonikom menili.

MIKULÁ​ ČERNÁK-NEKONEČNÝ PRÍBEH?

Ak sme si o bossoch podsvetia povedali, ​e zvyčajne nero—

bia ​pinavú prácu a do zabíjania sa osobne nehrnú, Černák jj

výnimka. Ak mô​eme veri​ svedectvám jeho najbli​​ích komplicov, vra​dami sa chválil a vo vra​dení sa
vy​íval. i

Svedkovia na Černákovom procese na jeseň 2008 opisovali, ako hrdo vyhlasoval, ​e ním vynesený
smrtežný rozsudok je účinnej​í ne​ rakovina. Vymyslel vraj aj ďal​ie výsti​né prirovnanie - v​etkými obe​ami,
ktoré osobne zabil aj dal zabi​, by vraj zaplnil autobus. Pozoruhodné prirovnanie na bývalého vodiča
autobusu! Isté v​ak je, ​e v mafiánských kruhoch malo stretnutie s Černákom naozaj pričasto smrtežné
následky s efektom rakovinovej definitívy. Černák pôsobil v slovenskom podsvetí ako mor. Po rokoch na
to pred novinármi z Plus 7 dní takto ​artovne zaspomínal: ‘Niektorí žudia zmizli na druhý deň, čo sa s nami
stretli v re​taurácii a niektorí… Áno, máte pravdu. Niektorých zavra​dili práve vtedy, keď som s nimi sedel
pri stole,’ riekol Černák a pobavene sa zasmial…” í

Mikulá​ Černák má aj ďal​í prím. O jeho závratnej kariére ​podnikateža” (ale u​ aj sám pripustil, ​e
​podnikal” ako člen podsvetia) vy​li u​ desiatky článkov a stovky novinových správ či televíznych a
rozhlasových komentárov. Vďaka tomu sa nám azda podarí posklada​ obraz mediálně najznámej​ieho u​ raz
odsúdeného a znovu súdeného údajného mafiánského bossa celého Slovenska.

PREMENA MI​A NA MIKIHO

Černák začínal ako priemerný dedinský chalan s be​nými zážubami v motorkách a hre na gitare. Keď na
​kolskom výlete zatiahol vo vlaku brzdu, e​te sa to prepieklo. Zlú poves​ si začal robi​ a​ v učňovke, keď
býval v internáte Stavoindustrie v banskej Bystrici. V nedežu chodieval na pracovný tý​deň /. domu a vo
vlaku si robil z cestujúcich nedobrovožných figu-i a n lov v pästnom ringu. ​Dal sa dokopy e​te s jedným
chlap-IOM zo ​umiaca a vtedy u​ boli náznaky, ​e je to človek, ktorý nemá zábrany niekoho zbi​,” spomenul
si jeho rovesník pre i asopis ​ivot. Černák rád provokoval, aby potom vyu​il svoju brutálnu silu. Takto sa
predviedol aj na výlete ​koly v Banskej bystrici, kde sa objavili cudzí chalani.​Mi​o povedal jednému čo
čumí​. Ten mu trochu drzo odpovedal, a to robi​ nemal. () chvížu le​al v kalu​i krvi. Takú bitku do krvi som
videl prvýkrát v ​ivote.”

Černák v Banskej Bystrici krátko robil v dielni, potom jazdil na nákladnej tatrovke. Ale vrátil sa do
rodného Telgártu, aby nastúpil ako vodič terénneho gazíka na miestnom dru​stve. Neskôr bol ​oférom
autobusu pravidelnej linky. Asi by ním aj zostal, neby​ radikálnej zmeny politického re​imu. Po roku 1989
sa pre silných chlapíkov bez zábran otvárali nevídané mo​nosti.

Miestni tvrdia, ​e prvý kapitál Černák nahromadil aj s bralom Vladimírom ​a​kou prácou v lese kdesi na
Západe. Z toho si vraj kúpili lesný traktor. No čoskoro sa im zapáčili oveža

rýchlej​ie vozidlá.

Telgárt, Černákovo rodisko, sa dnes prirovnáva k Sicílii. Jeho rovesník z mladosti pre médiá povedal:
​Postupne sa z neho

stávalo niečo ako rozprávková bytos​.” Ka​dý o ňom rozprával viac či menej pravdivé historky, a​ sa o ňom
začalo hovori​ so strachom. ​Dodnes si sám neviem odpoveda​ na otázku, či taký, ako sa hovorilo, bol od
začiatku, alebo sa len ​íriacej | povesti zlého mu​a prispôsobil a začal ju vyu​íva​.” Ovládol najskôr Telgárt,
potom Brezno a nakoniec Banskú Bystricu. I Rozhodujúcim zlomom ​ivotnej dráhy Černáka malo by​
stretnutie s Milo​om Ka​tanom. Bojovník na​iel svojho ekonóma. Ka​tan bol nenápadný a pracovitý, ale
Ne​ná revolúcia | mu tie​ otvorila oči. Ako bývalý mäsiar mal u​itočné kontakty. Do tretice pribudol ďal​í
výtečník menom Kán. Základ budúcej obávanej mafiánskej bandy teda tvorili Mikulá​ Černák, Milo​ Ka​tan
a Ján Kán.

[ne​iel k Diničovcom a po ich násilnej smrti ho na​li v roku 1998 so zviazanými rukami zastreleného v
Bratislave.
 Rozhodujúci boj o nadvládu sa odohral v roku 1997 v bare Natali, ktorý bol vlajkovou loďou
karatistov. Táto skupina bola umiernenej​ia. Mu​, ktorý stál pri nej, o tom nechce vela hovori​, e​te aj dnes
má strach: ​Dostali nás odtiaž tak, ​e podnik rozmlátili. Po pár tý​dňoch získali nadvládu.”

Iná správa hovorí, ​e skupinu útočníkov viedol Černák lak ​ikovne, ​e ku skutočnému boju nakoniec
nedo​lo. Hoci osadenstvo baru Natali sa naň chystalo pi​tožami aj palicami, ich ​éf to vzdal. Stačilo, aby
černákovci v autách obkžúčili bar. Partia bývalých karatistov sa neskôr přičlenila k Černákovi .i
podnikala v podsvetí popri ňom.

Isté v​ak je jedno, odvtedy bol v Bystrici iba jeden kráž.

BOJ O TERITÓRIUM

AKO CHUTÍ KRV

Bol to asi Ka​tan, kto pri​iel na nijako nieobjavnú my​lienku, ​e výpalníctvo sa najlep​ie zakrýva
oficiálnou civilnouj bezpečnostnou slu​bou (CBS). Tak vznikla povestná Security 3. Černákovci v​ak
neboli jediní chytrí v meste. U​ pred nimi prvou organizovanou skupinou, ktorá istý čas ovládala Banskú
Bystricu, boli karatisti. Robili ochrankárov a vyhadzovačov v baroch a nočných podnikoch. Od roku 1993
ich začala vytláča​ konkurenčná skupina, kam patrili aj bratia Černákovci. Ich najaktívnej​ími kumpánmi
boli Hazy s Lábo-​om. Tí dvaja súboj o teritórium nepre​ili. Lábo​a asi v roku 1993 dopichali na smr​ v
hoteli Biotika. Bývalý mäsiar Hazy

Aj mariánski zabijaci potrebujú aspoň na začiatok nejaké ospravedlnenie svojich krvavých činov.
Černák to mal o to žah​ie, ​e prvými vra​dami ​len bránil brata”.

Na to doplatil ​ivotom Miroslav Vlček, nezvestný od roku 1994. Svedčil v prípade vra​dy Milana
Schwarzbachera, za ktorú stáli pred banskobystrickým súdom brat Mikulá​a Černáka Vladimír a jeho
komplic Ján Handula. Tí čelili ob​alobe, ​e spomenutého mu​a v auguste 1993 dobili na smr​ pred
lelgártskou re​tauráciou Femina. Svedka tejto surovej vra​dy sa Černákovci pokú​ali zastra​ova​, ale ich
vyhrá​kam, ​e ho

​dajú dolu” neveril. A tak sa jedeného večera objavil v tejto re​taurácii chlap, ktorý hovoril po nemecky a
tvrdil, ​e sa mu nad obcou pokazilo auto. Miroslav Vlček ochotne zobral vlastné auto a ​iel neznámemu
pomôc​. Odvtedy ho nevideli, Jeho auto na​li pri Liptovskom Mikulá​i. Černákovci a ich komplici
roz​irovali, ​e u​iel do zahraničia, vraj sa bál, lebo svedčil proti ​nevinným”. Neviniatka Černák s Handulom
toti​ tvrdili, ​e dobitého mu​a len na​li v priekope a chceli mu ​pomôc​”. Pre súdy tej doby je typické, ​e
svedectvo Vlčka, ktorý naň doplatil ​ivotom, ignorovali a oboch výtečníkov banskobystrický súd
oslobodil. Vlčka vyhlásili za mŕtveho v júni roku 1996. Podža krajskej prokuratúry Černák poveril
usmrtením svedka Vlčka svojich kumpánov. Postara​ sa o to mali dnes u​ nebohí Alojz Hazy, Gustáv
Slivenský a Jozef Bur-ger. K údajnej vra​de malo dôjs​ v roku 1993 pri Liptovskej Tepličke na Pustom
Poli - tam obe​ vylákali do lesa a usmrtili. Mimochodom, tu skončila aj ďal​ia Černákova obe​ - Filip. Z
rovnakých dôvodov bol zavra​dený i Branislav ​kubla, ktorého telo objavili na diažnici v máji roku 1995.

Černák, ako u​ vieme, nemal k násiliu nikdy ďaleko, ale toto bola nová skúsenos​. A zdá sa, ​e sa mu
vežmi zapáčila.

Mimochodom, jeho brat Vladimír zomrel ako dvadsa​pä​ročný pri autonehode za obcou Bystrá pri
Tálbch. Miestnu scenériu tak nechtiac o​ivil o monumentálny pomník, ktorý tam na jeho počes​ dal Černák
postavi​.

HOR​Í NE​ RAKOVINA

Dovtedy bol Černák len vodcom gangu, ktorý robil to, čo mi, akurát na vlastnom území. Po prvých
vra​dách nepohodlných svedkov (a stretnutí s povestným námestníkom SIS Své-chotom?) v​ak Černák začal
by​ nebezpečný aj pre vlastných. Nechcel by​ jedným z nich, chcel by​ jediným, najvy​​ím, suverénnym
bossom Slovenska.

Existuje hypotéza, podža ktorej by na takúto my​lienku nepri​iel, a ak by pri​iel, tak by si na ňu netrúfol,
keby nemal silné krytie zvonku. Jednou z mo​ností je, ​e po smrti Sýkoru si práve jeho vybrali emisári
ruskej mafie ako svojho jediného zástupcu, cez ktorého ovládnu Slovensko. V hre mohol by​ nám u​ známy
Semion Mogilievič (medzičasom zatknutý v Moskve) a jeho snaha o ovládnutie Maďarska, Čiech a
Slovenska. Nasvedčoval by tomu aj fakt, ​e keď sa na teritórium tlačila ukrajinsko-čečensko-dagestanská
skupina, černákovci ich vcelku bez problémov odradili povestnou konfrontáciou v banskobystrickom
McDonalde. A tak sa mafiánská moc preniesla z Bratislavy do Banskej Bystrice. Tá sa mala sta​ hlavným
mestom zločinu na Slovensku.

Novinári sa po rokoch pokúsili prís​ na to, čo Černáka predurčovalo na takú krvavú kariéru. Tu je
charakteristika z pera Romana Krpelana a Da​e Matejčíkovej: ​Černák vynikal vo svojom prostredí vy​​ou
inteligenciou, ktorú znásobovali jeho rozhodnutia na základe intuície, fyzická sila a tvrdos​. Navonok
pritom pôsobí ako priemerný mu​. Podža novinára Du​ana Valka, ktorý nakrúcal pre Markízu reportá​ z
Černákových narodenín, bol boss ‘tichým mu​om, ktorý v mojej prítomnosti hovoril len vežmi málo a len
vtipy’.

Aj človek, ktorý niekedy Černáka nahneval, mal do poslednej chvíle dojem, ​e je i tak v​etko v
poriadku. Odveta na

seba nedala zvyčajne dlho čaka​. Stačilo obráti​ sa vraj Mikimu chrbtom.” ;

O tom, ako sa Černák pustil s chu​ou do diela, svedčí výpo-

čet obetí, ktoré sú s ním spájané: >í

V septembri 1994 vra​da Jozefa Filipa, o mesiac neskôr aj Jozefa ​tefana. V roku 1997 fyzická
likvidácia Pavla Lenhardta, ​ipo​a s Potáčom a desa​ dní po nich aj ​éfa autičkárske-ho gangu Gustáva
Slivenského. A to sme nespomenuli smr​ Imricha Oláha, podozrievaného zo spolupráce s Roháčom na
bombových útokoch. Imricha Oláha zabili v lete 1997. Podlá polície vraj na príkaz Mikulá​a Černáka.

Toto je len uká​ka vra​edného stroja, ktorý rozbehol ​éf CBS Security 3.

VRA​DY V PRÁCI

Jozef ​tefan z Chvojnice pri Prievidzi bol ochrankárom mafiánov z Nitry. Ako to pri takýchto
popravách býva pravidlom, vrahovia sa dostali k obeti ako ​priatelia”. Ved mu dokonca boli neskôr na
pohrebe a dobre sa tam mali zabáva​. Druhým pravidlom je odvies​ pozornos​ obete, aby sa nemohla bráni​.
V tomto prípade ​tefan ​oféroval vlastné auto Volkswagen Corado, keď neďaleko obce Hronský Beňadik
naňho Černák sediaci na zadnom sedadle vystrelil. Strela mierila cez sedadlo do brucha a zasiahla pžúcny
lalok, pečeň a slezinu. Obe​ sa v ​oku zrútila, načo smerovali dva ďal​ie výstrely do hlavy. Ani to nestačilo
a v spolupáchatežstve s ďal​ím zabijakom Martinom Lábo​om umierajúceho ​tefana v aute poliali benzínom
a za​iva zapálili. Kanister benzínu mal na to kupova​ Ka​tan. Tak sa mal Černák preventívne zbavi​ svedka
predo​lej vra​dy istého Bielika.

Na náv​tevu Černákovej kancelárie v Security 3 doplatil vo februári 1997 Pavol Lenhardt. Na mieste
ho zvalili na zem a pridr​ali ruky aj nohy. Dve strely do hlavy vraj vyplnili ​objednávku” bossa Ivana
Mella z Prievidze. Ka​tan e​te pred tým mal upozorni​ ekonómku vo vedžaj​ej kancelárii, aby sa nezžakla,
keď bude poču​ krik. Černákovo priznanie znie: Vraj sa s Lenhardtom rozprával v kancelárii, do ktorej
znenazdajky vtrhli bratia Mellovci a zabili ho. Ú​asné, akú smolu majú tí, čo sa s Černákom rozprávali
(spomeňme Holuba a Fabiána), a ako sa jemu gužky zázračne vyhýbajú!

Vra​denie vo vlastnej kancelárii sa Černákovi zjavne osvedčilo. Tak skončili aj ​ipo​ s Potáčom za
okolností, ktoré sme u​ opísali v kapitole o pápayovcoch.

Tam skončil aj Imrich Oláh. Vylákali ho do obžúbeného Černákovho hotela Lux v Banskej Bystrici,
tam ho spútali a odvliekli do objektu firmy Renox, kde sídlila Security 3. Tu ho zvlá​​ brutálnym spôsobom
zavra​dili. Oláhovo telo na​li a​ o osem rokov, na jeseň 2005, zakopané pri obci Hrocho​.

V marci 1997 pri​iel na rad Slivenský. Ten bol, naopak, príkladom, ako sa vra​da dáva okázalo v​etkým
na vedomie. Mala by​ spektakulárnym varovaním pre v​etkých, čo by Černákovi chceli preká​a​, či dokonca
ho ohrozova​. Slivenský sa toti​ s Černákom nepohodo! a tak pri​iel na dos​ ​ialený nápad oslovi​ bratov
Mellovcov, aby mu pomohli Černáka odstráni​. Tí boli pritom Černákovými najbli​​ími spoločníkmi. Podlá
svedka ​ovčíka zavra​dili Slivenského v pivničných

priestoroch popradského hotela Gerlach, kam ho mal priláka​

u​ spomínaný Imrich Oláh. V tom čase ​ovčík čakal na Ivana

Mella v hoteli, kam ​li na Černákov pokyn. ​Keď pri​iel, povedal, ​e Černák zabil Slivenského. Potom sme ​li
do bordelu
a boli sme tam do rána. Na druhý deň ​iel Mello domov po

policajnú čiapku a vrátili sme sa do Popradu. Ivan z rieky vytiahol odrezanú hlavu Slivenského a polo​il ju
na auto pred

bytovku, tam, kde to ukázal Černák.” Bola to bytovka, kde

Slivenský do svojej násilnej smrti býval. i

Tým sa to v​ak zďaleka neskončilo.

NÄ VLASTNÚ PÄS​

S jedlom rastie chu​. Tým, ​e si iní lokálni bossovia objednávali u Černáka likvidáciu svojich
konkurentov či podriadených, sami sa ponúkli ako budúce obete. Keď mô​e vra​di​ za nich, prečo by
nemohol vra​di​ aj ich? Faktom je, ​e v tom období mal Černák najvýkonnej​ie vra​edné komando na
Slovensku. Prvý na to doplatil lokálny topožčiansky boss Peter Novotný, zvaný Tiger.

Správa z tlače: ​Dňa 6. marca 1997 o 23. hodine medzi ​tátnou cestou číslo 60 a Domom kultúry v
Banskej Bystrici neznámi páchatelia zaútočili za pou​itia strelných zbraní na dve osobné motorové
vozidlá, v ktorých bolo spolu osem osôb. I​lo o autá značiek Mercedes 300 so ​PZ okresu Topožčany
sivočiernej farby a Daewoo Nexia sivozelenej metalízy s ​PZ okresu Trnava. Podža nábojníc zaistených
na mieste činu páchatelia pou​ili samopal a pi​tož kalibru devä​ milimetrov. Zastrelili údajného bosa
podsvetia Petra Novotného.”

Iná správa o smrti Novotného: ​V Trenčianskom kraji v uplynulých rokoch vyčíňalo niekožko
organizovaných skupín výpalníkov. Najprv to bola skupina Petra Novotného, ktorý operoval v
partizánsko-topožčianskom regióne a okrem nanútenej ochrany sa orientoval aj na kráde​e kamiónov.
Zastrelili ho pred hotelom Lux v Banskej Bystrici,kam ho údajne vylákal tamoj​í boss Miki Černák.
Konkurencia neskôr čas​ Novotného gangu zlikvidovala a čas​ rozprá​ila alebo prenajala.”

Isté je len jedno. Vďaka Černákovi tento Tiger doskákal. Čistka v​ak pokračovala. Bomba zmontovaná
v Černákovej gará​i pripravila o ​ivot mafiánského ​éfa z Čiernej nad Tisou menom Július Tóth.
Dunajskostredského bossa Pápaya si podriadil tým, ​e ho zbavil predo​lého bossa zápasníkov ​ipo​a. ​ilinský
boss Gorila skončil pod strelami kata Čističa, ktorý bol podriadený Černákovi. A potom pri​la, opä​ za
asistencie Čističa, na trikrát poprava obávaného ko​ického bossa 1 loluba. Vzápätí sa Holubov nástupca
Kolárik celkom podriadil Černákovi. O​a Kucmerku a jeho bandu po tom v​etkom ani nemusel zvlá​​
presviedča​, aby sa nekládol odpor.

Černák ovládol Slovensko.

PODNIKATEź A CHOVATEź TIGROV

 Prvé vežké k​efty urobil Cernákov gang vtedy be​nou metódou vymáhania ​spravodlivosti”. Notorickým
problémom vtedaj​ej ekonomiky raného kapitalizmu bola tzv. druhotná platobná neschopnos​. Stačilo, aby
sa jednému podnikavcovi nechcelo plati​ (alebo nedokázal zaplati​) pohžadávky iných, a tí sa vzápätí
dostali do problémov, lebo nemali kapitál na ďal​iu činnos​, a teda aj ich platby iným dodávatežom viazli.
​tát na to ka​lal, politici vtedy rie​ili vlastné korytá. A tak pomohli drsní chlapci. Stačilo označi​ neplatiča a
oni vymohli peniaze aj s úrokmi pre podnikateža, ktorý si ich najal. Táto forma ​slu​ieb” sa neskôr vyvinula
do virtuozity, keď najmä v ju​ných Čechách vymáhači neplatiča zastra​ovali tým, ​e sa mu ráno zavesili na
päty a kráčali tesne pri ňom, kamkožvek ​iel. Nerobili nič iné, len sa mlčky, hrozivo pripomínali, kým
nestratil nervy a nezaplatil. Černákovi Horehronci mali jednoduch​ie metódy typu ručne-stručne.

Černák si v roku 1996 v Banskej Bystrici okázalo otvoril bar Shark a v Brezne posilňovňu rovnakého
mena. Spolu s Ka​tanom vlastnili aj obžúbený druh mafiánského podniku - erotický salón Romeo. Stavebná
firma Renox, ktorú vlastnil spolu s Ka​tanom, dostala zákazku od ministerstva vnútra na budovu Okresného
úradu v Krupine a pri slávnostnom kladení základného kameňa 17. októbra 1997 stál Černák v druhom
rade za vtedaj​ím ministrom vnútra za HZDS Gustávom Krajčim. Neby​ pozorných novinárov, v​etci,
vrátane ministra, by sa tvárili, ​e je to normálne. Prednosta Okresného úradu v Krupine Gabriel Tonka sa
tak tváril aj potom. Podža vedúceho odboru regionálneho rozvoja na OÚ v Krupine

Cyrila Hajduka sa v​ak vzápätí po převalení ​kandálu začalo správne konanie za poru​enie zákona o
verejnom obstarávaní s mo​nou dohrou na obchodnom súde. Novinári z Plus 7 dní dokonca na​li očitých
svedkov, podža ktorých Krajci po ceremoniáli odi​iel s Černákom na neďalekú chatu Razdiel a tam spolu
požovali. Krajci pripustil, ​e na tej chate bol, ale vraj len s členmi HZDS. Pre Černáka v​ak bolo
podstatné, ​e sa mohol vytŕča​ v tesnej blízkosti ministra vnútra a dáva​ tak najavo, ​e je nedotknutežný.

Podstatne neskôr, vo februári 2001, Ladislav Pittner ako minister vnútra nastupujúci po Krajčim
vyhlásil, ​e podsvetie chystá vra​du Gustáva Krajčiho za odmenu pol milióna. Podža Pittnera dostali z
podsvetia túto informáciu s tým, ​e ​Krajci mal niečo sžúbi​ Mikulá​ovi Černákovi, a nesplnil to”. Krajci to
poprel s tým, ​e ide o spravodajskú hru. Černák sám vo svojej záverečnej reči pri prvom megaprocese v
januári 2000 nezabudol zdôrazni​, ​e vy​etrovatelia ho nahovárali na to, aby vypovedal proti predo​lej, teda
mečiarovskej vláde. Vtedy to odmietol, neskôr v roku 2002 sa zdalo, ​e začal vypoveda​. Novinárka źuba
Lesná to privítala slovami: ​Vďaka pomenovaniu vinníkov v týchto záva​ných kauzách sa slovenská
verejnos​ posunie ďal​ími mížovými krokmi k demokracii a očistí sa od pokusu nastoli​ autokratický re​im.
Tam toti​, vychádzajúc z charakteru týchto káuz, smerovali kroky mečiarovcov počas ich vládnutia. Iróniou
osudu bude hra​ hlavnú kladnú úlohu v tomto scenári, ak sa naplní, práve Mikulá​ Černák.” Bolo to
predčasné optimistické vyhlásenie. Ale ktovie, čo povie Černák po rokoch väzenia a pod hrozbou
do​ivotného trestu. Sudca Samuel to pre Plus 7 dni komentoval slovami: ​Uvidíme, či zaspieva. Lebo
Babinský, kráž Oravy, tie​ zaspieval a​ po určitom čase.” Len na vysvetlenie.

Babinský bol neobmedzeným pánom, resp. súdruhom Oravy vďaka najlep​ím kontaktom s vtedaj​ou
komunistickou straníckou vládnucou ​pičkou. Radi k nemu chodili na luxusné požovačky a aj preto, lebo tu
boli poruke ochotné spoločníčky, vtedy nazývané ​ru​tinárky”. Keď Babinského nečakane zatkli, u​ sa k
nemu komunistickí papalá​i nehlásili.

Na demon​tráciu svojej moci vyu​il Černák e​te aj pohreb svojho o ​tyri roky mlad​ieho brata Vladimíra,
ktorý zahynul pri autonehode. V deň pohrebu zaplnili uličky Telgártu limuzíny, z ktorých vystupovali drsní
svalovci s vyholenými lebkami, v ko​ených bundách. Černák tak prijímal nielen kondolencie, ale aj
prejavy podriadenosti mafiánov z celého Slovenska.
 A aby ukázal, ​e si mô​e dovoli​ naozaj v​etko, začal okázalo chova​ tigre. Nepri​iel s tým nápadom prvý.
Tigre Mi​a a Micu vlastnil u​ spomínaný mafiánsky boss Peter Novotný z Partizánskeho. Zrejme preto ho
prezývali Tiger. ​Novotný tigre kúpil z cirkusu,” povedal Jozef Péč (50), ktorý sa mu o zvieratá staral vo
Vežkých Bieliciach. Novotného zastrelili v aute v marci 1997 pred banskobystrickým hotelom Lux,
údajne na príkaz Černáka. ​Po smrti Novotného si po tigre pri​iel Fero,” dodal Péč. Ide o toho ​Malého
Fera” Salingera, ktorý je obvinený z piatich vrá​d a dvoch navádzaní na vra​du. Salinger tigre choval v
luxusnom dome v Brodne. Teda nič nové, po zavra​denom bossovi sa hodí v​etko - nehnutežnosti, autá aj
tigre.

Tigre boli vtedy obžúbeným poznávacím znakom mafiánov. Jedného choval aj Karol Szatmáry vo
svojom dome v Budinciach.

Černák kúpil malé tigríča od ZOO a ďal​ie dostal ako dar. Choval ich v klietke v záhrade erotického
salónu v Banskej bystrici. Neskôr zvieratá pres​ahoval do penziónu v Bystrej, kde pre ne vytvoril vežký
oplotený výbeh, cez ktorý tiekol po-lok. Po jeho zatknutí mu ​elmy - Sultána, FJzu, Gina a Fatimu -
opatrovalo viacero žudí po celom Slovensku, dnes po nich ostali len prázdne klietky. Podnikatež Franti​ek
Moj​i​ v článku Sám proti mafii pre Plus 7 dní povedal, ​e sa bojí, aby v tej klietke s Černákovými tigrami
neskončil. Na to mu Černák /. väzenia odkázal, ​e jeho tigre majú čo ​ra​ aj bez Moj​i​a. Ale faktom je, ​e
najväč​ím problémom vrahov je otázka, ako sa zbavi​ tela obete. Vyu​i​ tigre ako likvidátorov jedného /.
rozhodujúcich dôkazov vra​dy nie je úplne nereálny nápad. Len dúfajme, ​e nerealizovaný. Pozoruhodné na
tejto tigrej zážube je skôr to, ​e Černák sa s nimi dokázal zblí​i​ tak, ​e s jedným zaspal po ly​ovačke na
jednom gauči, ako keby to bola len trochu väč​ia mačka. ​elma ​elmu pozná…

KONEČNE ZLATÁ BAŇA

Výpalnícke metódy černákovcov, za​títěných CBS Security 3, neboli oveža vynaliezavej​ie ne​ inde na
Slovensku. Akurát si velmi rýchlo zvykli bra​ vo vežkom a naraz. Aspoň čas​ z ich .podnikania” sa
podarilo zdokumentova​ na prvom súdnom procese s Černákom a spol. v roku 2000.

Jedna svedkyňa potvrdila, ​e Mikulá​ Černák a Milo​ Ka​tan donútili vyhrá​kami podnikateža T. Kohuláka,
konateža ro​ňavskej firmy Alkyon, objedna​ plech z Ferrostavu VS​ Ko​ice a prostredníctvom Vladimíra
Rybárika ho odpreda​.

Penia/e v​ak musel odovzda​ ob​alovaným, čím vznikla ​koda takmer 17,5 milióna korún. T. Kohulák je od
poslednej obchodnej transakcie nezvestný, a ako povedala svedkyňa, bezvýsledne ho dala hžada​ aj
psyehotronikom.

V ďal​ej kauze bola spolu s Černákom obvinená aj JUDr. Darina K., ktorá pomohla v urýchlenom
konaní, aby u​ spomínaný majitež púchovskej panelárne Vladimír Rybárik aj napriek verným slu​bám o
svoju paneláreň pri​iel. Vo svojej výpovedi v rámci prvého procesu s Černákom a spol. spomenula aj
vtedaj​ieho ministra za HZDS Duckého, ktorý mal v kauze vypomôc​ zabezpečením úveru.

Presviedčacie metódy černákovcov o spoločnom ​podnikaní” s vyhliadnutými obe​ami boli nasledovné:

​Doviezli ma do kancelárie firmy Security 3 v Banskej Bystrici. Udierali ma päs​ou do tváre, kopli do
hlavy. Bili bcjzbalovými palicami. Vyhrá​ali sa, ​e mi odre​ú ucho. Zobrali pi​tož a hrozili prestrelením
kolien.”

PRÍLI​ VEźKÉ SÚSTO

Táto čas​ Cernákovho príbehu je esenciou postkomunistic-kej éry. Mariánska bájka v krvavej skratke.
Nevyhnutné poučenie z tisícročí žudskej honby za ​astím cez peniaze je také otrepané, ​e by ho skúsený
rozprávač váhal pou​i​. Ale nová doba priná​a nové, dramatické zvraty, kulisy aj rekvizity.

Černákova poves​ mafiánského bossa sa dostala aj za hranice, a tak pri​la lákavá ponuka z požského
podsvetia. Únos zbohatlíka nie je objednávka, ktorá by skúseného mafiána mala zaskoči​. Len​e tu i​lo
naozaj o vežkú rybu.

Grzegorz Szymanek pracoval na svojom bohatstve od sedemnástich rokov. U​ vtedy, za komunistického

re​imu, sa dobre zorientoval na čiernom trhu s nedostatkovým tovarom. Televízory* videá a satelity
dodával na Slovensko, kde si vybudoval solídnu klientelu. Len čo zacítil nové časy, opustil ekonomickú
vysokú ​kolu a to, čo sa naučil v praxi čierneho trhu, teraz legalizoval. Svoje obchody roz​íril o k​efty s
kradnutými autami, neskôr presedlal na ú​erníctvo a tých, čo nestihli spláca​ po​ičanú sumu, zdieral o
majetky. Vlastnil zmenáreň a nepohrdol ani ​tátnymi dotáciami. Nakoniec sa dal na skutočne vežkorysé
colné podvody a záverečný účet jeho podvodníckej činnosti niektorí odhadujú a​ na ​tyri miliardy korún
(viac ako 130 miliónov eur). To, pochopitežne, neuniklo dvom in​titúciám, ktoré ​ijú z vyberania podielu
na zisku. Jedna sa volá ​tát a jej podiel sú dane. Druhou je mafia a tej je jedno, ako to nazveme, len nech
dobre sype. Pred takýmito súpermi sa musel da​ na útek aj ​tvrtý najbohat​í Poliak tej doby.

Szymanek bol istým spôsobom zlodej starej ​koly, ktorý sa dr​í len svojho nebohabojného ​remesla”.
Keby - tak ako iní a inde vrátane Slovenska - svoje ​pinavé miliardy vrazil do politiky, mohol sa naraz
zbavi​ príli​ zvedavých policajtov aj ​uflikantov z podsvetia. Len​e on sa nechcel deli​, nemal skutočných ani
účelových priatežov, a tak musel uteka​. A utekal zdatne. Začiatkom roka 1996 ho vo Viedni vypátralo
komando požského podsvetia (požskí policajti e​te zrejme len fasovali obu​ky rozmerov primeraných novej
dobe a učili sa, ako vypĺňa​ formuláre Interpoluj. Pred domom, kde luxusne býval, sa na neho vrhlo pä​
chlapov a natlačili ho do auta. Szymanek v​ak zachoval obdivuhodnú duchaprítomnos​ a o svoj ​ivot bojoval
naozaj vynaliezavo. Podarilo sa mu spôsobi​ autonehodu a privolaná policajná hliadka v​etkých zatkla.
Najskôr prepustili Szymaneka, ako predpokladanú obe​. Vzápätí deportovali piatich požských mafiánov do
rodnej domoviny, kde ich v​ak prepustili. Lov teda pokračoval.

Szymanek zrejme tu​il, kto po ňom tú​i. Iniciátorom únosu mal by​ tridsa​​es​ročný Bogdan W., jedným z
neúspe​ných únoscov bol jeho dlhoročný osobný strá​ca Grzegorz P. V hre mali by​ Andrzej B. a Jan B.,
ktorí sa v júni a auguste 1996 mali v banskobystrickom hoteli Lux stretnú​ s Černákom. Szymanek mal
hneď niekožko pasov a vcelku bez námahy sa stratil v Taliansku, kdesi v okolí Assisi. Tam strávil aj letnú
dovolenku s rodinou a koncom augusta 1997 spolu prekročili slovenské hranice. Rodina pokračovala do
Požska a Szymanek zakotvil v Nitre. Mal tu celkom dobré zázemie známych z predo​lých k​eftov. Za
jedným z nich, Zoltánom G., sa vybral do Lučenca. Zoltán G. bol pre policajtov známa firma -
nezamestnaný, zato podozrivý z pa​ovania drog a drahých kovov. Keď sa so Szymanekom na druhý deň
ráno lúčil, isto si dobre zapamätal, ​e ten odchádza na bielom Peugeote 406 kombi s talianskou
poznávacou značkou GE D17616. Lebo práve toto auto zmizlo kdesi medzi Zvolenom a ​iarom nad
Hronom aj s posádkou. Okrem Szymaneka toti​ vo voze bola aj jeho obžúbená doga.

Szymanek sa ozval po ôsmich dňoch. Do telefónu rodine povedal, ​e od neho únoscovia chcú pä​
miliónov mariek (vtedy sto miliónov korún, dnes viac ako tri milióny eur). Pritom stihol prezradi​ aj
pribli​né miesto, kde ho zadr​iavajú, aj to, ​e medzi únoscami sú i Poliaci. S man​elkou toti​ viedol
niekožkokrát a​ polhodinové rozhovory, pri ktorých sa mu podarilo ​iframi a opisom vyzradi​ aj to, ​e
Poliaci sú na rozdiel od slovenských únoscov maskovaní a pou​ívajú trubičky na zmenu hlasu. Rodina
nebola schopná da​ dokopy po​adovanú sumu a začalo sa vyjednávanie. Zdalo sa, ​e v​etko smeruje k
dohode, dokonca bol u​ určený čas aj miesto, kde si ktosi v mene únoscov po peniaze príde. Len​e do
Krakova ​iadny emisár únoscov nedorazil a Szymanek sa odmlčal, u​ nav​dy.

O dva mesiace neskôr na ​iados​ rodiny po stope uneseného megapodvodníka Szymaneka vyrazil
osvedčený súkromný detektív Krzysztof Rutkowski…

FRANTI​EK MOJ​I​ - ZVĚSTOVATEL PROTIMAFIÁNSKEJ SEBAOBRANY

Zločinecký príbeh Mikulá​a Černáka je výnimočný aj tým, ​e narazil na výnimočných protivníkov. Proti
mariánskemu vydieraniu sa bránili obete rôzne - ​li na políciu a svedčili, začali sa schováva​, hžadali inú
mariánsku ochranu, zo zúfalstva svojich vydieračov zabili alebo zranili… Nič z toho neostalo bez
následkov, nebolo to čisté rie​enie. Franti​ek Moj​i​ také rie​enie nielen na​iel, ale aj účinne pou​il.

Historický začiatok konca banskobystrickej CBS Security 3 pri​iel 25. augusta okolo 16.30, keď
podnikateža Moj​i​a nav​tívil v jeho vtedy u​ známej Iírme Drukos 45-ročný ekonóm so skúsenos​ami v
renomovaných bankových in​titúciách (VÚB, ale aj Banka Slovakia, ktorá skrachovala) Ing. Július Ga​par.
Majitel Drukosu rýchlo pochopil, ​e ide o sprosté vydieranie.

A zareagoval pohotovo. V​etok svoj majetok spolu so spoločníkmi previedol na Spoločnos​ pre
chudobných a chorých, ktorú spravuje Rímskokatolícky biskupský úrad v Banskej Bystrici. A zverejnil to.

Černákovci boli postavení do nečakanej situácie a začali robi​ chyby. Zvolali tlačovku, na ktorej sa
dokonale znemo​nili. U​ len tým, ​e Moj​i​ ich predtým priamo nemenoval. Takto trafená hus zagágala. A
pekne falo​ne.

Chceli hovori​ verejne, no bránili novinárom, aby zverejnili ich tváre. Naozaj len v tupej hlave sa mô​e
zrodi​ nápad vystúpi​ na verejnos​ pod vlastným menom a zároveň chcie​ osta​ v anonymite.

Vyhlásili, ​e s vydieraním Franti​ka Moj​i​a a Drukosu nemajú nič spoločné. Niekto iba zneu​íva ich
počestné meno, a s takými oni nechcú ma​ nič spoločné. Hlavné slovo na da-čovke mal anonymný
ekonomický poradca Security 3, ktorého novinári vzápätí identifikovali ako Ing. ). Ga​para, teda tú istú
osobu, ktorá celý ​kandál s vydieraním Franti​ka Moj​i​a a Drukosu začala.

é​ fovia Security 3 sa zaprisahali, ​e ​iadny ich zamestnanec nebol trestne stíhaný alebo trestaný. ​Áno,
niektorí mali problémy s políciou, ale v tom momente, keď začali by​ stíhaní, dostali výpoveď.” Pritom
tretí spolumajitež Security 3, popri M. Cernákovi a M. Ka​tanoví to bol Michal Ondrej-čák,bol vtedy u​
vy​e roka vo väzbe. Ten bol aj zakladatežom CBS, ktorá sa pôvodne volala Security 3M (Mikulá​, Milo​,
Michal?). Ondrejčák bol za obchodovanie so ​enami a marenie výkonu úradného rozhodnutia aj
právoplatne odsúdený na tri roky nepodmienečne. Do decembra 1997 sa do vy​etrovacej väzby v Banskej
Bystrici dostalo ďal​ích desa​ mu​ov obvinených z vydierania, ktorí boli zamestnancami

Security 3 alebo s ňou spolupracovali. Černákom poverený ​éf tejto CBS-ky Ján Červenec, obvinený z
viacerých trestných činov vrátane pokusu o vra​du, je od roku 2005 na úteku. Tu

niečo nesedelo.

No a úplnou perlou tlačovky bolo vystúpenie ďal​ieho mu​a bez mena. Ten v mene bratislavskej
bezpečnostnej firmy ttaret Security vyhlásil, ​e keď ich Franti​ek Moj​i​ z obavy pred černákovcami najal na
ochranu seba i rodiny, ​bare​á-cí” si za​li pokonzultova​ o bezpečnostnej situácii v Banskej Bystrici s tými,
pred ktorými mali Moj​i​a s rodinou chráni​! ​S žuďmi zo Security 3 sme sa dohodli, prisžúbili nám, ​e v
prípade potreby nám poskytnú pomoc.” Neuveritežné v priamom prenose! Toto vyhlásil novinárom a aj
verejnosti zástupca baretovej ochranky a spokojne odi​iel.

Viaceré otázky novinárov na tlačovke smerovali k Cernákovi a jeho úlohe v podsvetí, ktorú
samozrejme poprel. V Správe o bezpečnostnej situácii SR, ktorú prerokovala u​ nová vláda
protimečiarovskej koalície začiatkom marca 1999, sa v​ak hovorí: ​Z celkového počtu zavra​dených (45,
pozn. aut.) patrilo 29 osôb práve do niektorej zo zločineckých skupín. Podža súčasných poznatkov najviac
vrá​d spáchala prievidzská a banskobystrická skupina (dokopy 27!, pozn. aut.). Tieto úzko spolupracovali
a ich vrcholným vedúcim bol Mikulá​ Černák.”

Černáka sa pýtali aj na údajné kontakty s poprednými politikmi. Samozrejme, poprel ich. Zato u​
predtým minister vnútra Gustáv Krajci z HZDS (pôvodne telocvikár s násilníckymi sklonmi) vyhlásil, ​e
celý ​kandál okolo firmy Drukos je ​politicky motivovaný”. Dokonca ho prirovnával ku ​kandalóznemu
predaju triptychu Klaňanie troch krážov z majetku Biskupského úradu v Banskej Bystrici, pričom súčasne
vzniklo podozrenie, ​e ide o provokáciu Lexovej SIS. ​S pánom ministrom sme usúdili, ​e zo strany
biskupského úradu je to to isté,” vyhlásil hovorca ministra vnútra Peter Ondera.

K tomu treba doda​, ​e na Slovensku vrcholil tzv. mečiarizmus, ktorý na​u krajinu izoloval od zvy​ku
civilizovaného sveta, a jeho neblahý vplyv na bezpečnos​ občanov opä​ charakterizovala vy​​ie spomenutá
správa slovami; ​K zásadnej zmene bezpečnostnej situácie v SR, najmä z hžadiska pôsobenia
organizovaných skupín a ich násilných prejavov, začalo dochádza​ od roku 1996. Kriminálna polícia,
predov​etkým nekoncepčnými zásadnými organizačnými zmenami a nekompetentným riadením, strácala
ofenzívnu úlohu v boji proti organizovanému zločinu. Atomizácia týchto pracovísk na krajské riaditežstvá
mala za následok oslabenie boja proti organizovanému zločinu.”

Ale kauza Drukos bola aj na mečíarovský re​im priveža. Najmä kcd po podraze Baret Security sa
Franti​ek Moj​i​ nestiahol, odmietol sa schováva​ aj s rodinou v zahraničí a pre​iel do protiútoku. Po tlačovke
Security 3 usvedčil zápisnicou aj videozáznamom Ing. J. Ga​para z vydierania a prokurátor Krajskej
prokuratúry podal ​alobu na Okresný súd v Banskej Bystrici.

Moj​i​ s rodinou sa konečne dočkali aj ochrany polície. E​te v marci 1998 (osem mesiacov po náv​teve
výpalníckeho in​iniera Ga​para) ho táto ochrana stála tožko, ​e vyhlásil: ​Tento účet predlo​ím ministerstvu
vnútra, ktoré by sa malo postara​ o bezpečnos​ ka​dého občana, ktorý platí dane a dodr​iava zákon.”
 Súčasne Franti​ek Moj​i​ po​iadal o licenciu na vlastnú bezpečnostnú slu​bu, pre médiá k tomu povedal:
​Po​iadali sme o licenciu, je v​ak absurdné, aby sa tu vytvárali akési súkromné armády, preto​e sa tu žudia
necítia bezpečne.”

Práve prebiehala novým zákonom vyvolaná zmena CBS na SBS (súkromné bezpečnostné slu​by), ktorých
fungovanie u​ podliehalo prísnej​ej kontrole. Security 3 o novú licenciu nepo​iadala, čím automaticky
zanikla. ​a​ko sa čudova​, ved polícia zaistila pä​ ich vozidiel, ktoré boli ukradnuté a vzápätí legalizované.

Do konca roka 1997 boli aj ​éfovia černákovského gangu za mre​ami.

BOSS V​ETKÝCH BOSSOV?

Verejnos​ na Slovensku sa o Černákovi dozvedela čoskoro aj vďaka honosným oslavám jeho 31.
narodenín len niekožko dní po spomínanej tlačovke. V Banskej Bystrici musel ka​dý vidie​, ​e boss v​etkých
bossov oslavuje - nad Urpínom sa na jeho počes​ rozpútal spektakulárny ohňostroj. Zábery z oslavy
odvysielala v hlavnom spravodajskom vysielaní televízia Markíza, ktorej vtedaj​í majitež Pavol Rusko
mal k podsvetiu podivuhodný vz​ah. Rusko potvrdil, ​e ​ot sa odvysielal na jeho zásah, preto​e vedúci
vydania ho do vysielania zaradi​ odmietol. ​Pripadalo mi to ako dobrý komerčný ​ah,” skon​tatoval Rusko.
Ním vedená televízia odvysielala dokonca aj pozitívne ladený príspevok o Mikulá​ovi Černákovi ako
sympatickom chovatežovi tigrov. Asi tie​ dobrý komerčný ​ah vzhžadom na mo​ný rozvoj chovatežstva
dravých ​eliem na Slovensku. Počas prvého megaprocesu s Černákom bol Rusko predvolaný ako svedok.
Mal vypoveda​ k údajnej existencii zvukovej nahrávky zo stretnutia Pavol Rusko - Mikulá​ Černák. Rusko
to najskôr popieral, ale o pár rokov potvrdil, ​e sa stretli ​na pä​-desa​ minút”. Novinári na​li svedkov, podia
ktorých sa stretli v bare banskobystrického hotela Lux a zotrvali spolu dlh​ie. A mali si čo poveda​. Veď
mali spoločného nepriateža menom Franti​ek Moj​i​. Ten sa toti​ odhodlal svedči​ aj proti Pavlovi Ruskovi a
jeho praktiky voči firme Drukos označil za kriminálne. A spomeňme si aj na výrok Mariána Kočnera,
ktorý v rozhovore pre Plus 7 dní o Ruskovi povedal, ​e v ich spore vyhžadal najskôr pomoc Diničovcov a
potom ​údajne hžadal žudí, ktorí by odstránili nielen mňa, ale aj Pohanku a pani Volzovú (vtedaj​iu
spolumajitežku Markízy, pozn. aut.), doslova po celom Slovensku.” A v takom niečom mal Černák bohatú
prax…

Reportá​e v komerčnej televízii Markíza v​ak znamenali aj zenit Černákovej moci a ​slávy” Koncom
toho istého roka, 17. decembra, polícia vyhlásila celo​tátne pátranie po podarenej trojici - Černák, Kán a
Ka​tan.

V​etci traja zmizli. Ale nie na dlho. Ktosi im ​dobre” poradil, a tak urobili vzájomnú dohodu. Černák a
Kán sa v očakávaní beztrestnosti (o vtedaj​ích súdoch si e​te niečo povieme) prihlásili dobrovožne na
polícii. Boli si zrejme istí, ​e proti nim si nikto netrúfne svedči​. Ka​tan sa mal skrýva​ na slobode a ako v​dy
dozera​ na rozbehnuté k​efty.

Dva dni po vydaní zatykača sa pred budovou polície v Banskej Bystrici konala fra​ka. Černák a Kán sa
tam dostavili v sprievode advokáta. Televízne ​táby a novinári boli pohotovej​í ne​ policajti. Tí neverili
vlastným očiam a zrejme ani vlastnej povinnosti hžadaných zatknú​. Takmer hodinu trvalo, kým sa z
budovy vymotal ustráchaný vy​etrovatež, aby sa presvedčil, či to hžadaní myslia naozaj vá​ne. Celkom
komicky pôsobilo, keď sa ospravedlňoval, ​e do cely ich musí odviez​ svojím ​igulíkom. U​ to dokonca
vyzeralo, ​e sa mafiáni zžutujú a milého vy​etrovateža zavezú, kam treba, jednou zo svojich limuzín aj so
​oférom. Mre​e cely v​ak nakoniec za oboma predsa len zapadli.

ČERNÁKOVO POLITICKÉ KRYTIE

V​etci vežkí bossovia slovenskej mafie (Sýkora, Steinhúbel, Pápay a ďal​í) sa chválili ochranou
Lexovej SIS. Aj Černákov komplic Ka​tan mal cez niektorých bratislavských ​podnikatežov” z podsvetia
nájs​ cestičku k povestnému Lexovmu námestníkovi SIS Svěchotovi. Ka​tan k nemu priviedol Černáka a
niečo medzi nimi muselo klapnú​, lebo kým mal Svěchota moc, černákovci boli na prvý pohžad
nedotknutežní. V novembri 1999 v rozhovore pre Národnú obrodu vtedaj​í ​éf vy​etrovatežov Jaroslav tvor
kontakty Černáka s predo​lou mocenskou garnitúrou a ​truktúrami tajnej slu​by potvrdil. Daniel Vra​da to v
Magazíne SME napísal jasne:

​ eskrývané prepojenie na ​pičky Mečiarovej vlády, ale aj podstatných pe​iakov zo ​tátnej správy
N
oprávňovali domnieva​ sa, ​e ​tátna moc fungujúca polomafiánskym spôsobom zalo​eným na klasickom
ruskom systéme ‘striech’, spojeným s únosmi a náhlymi zmiznutiami nepohodlných, podr​í údajnému
bossovi Černákovi chrbát.”

K tomu dolo​me tvrdenie autorov článku Černák pred súdom: ​Styky banskobystrického bossa a
predstavitežov bývalej vládnej garnitúry sa datovali u​ od konca roka 1996, ked sa expremiér Mečiar pri
silvestrovskej náv​teve v Banskej Bystrici vy​e hodiny zhováral s Mikulá​om Černákom v apartmáne istého
hotela.”

Cernák si robil zázemie aj medzi regionálnymi politikmi. Pri slávnostnom otváraní baru Shark v lete
1996 bol prítomný aj vtedaj​í banskobystrický primátor a neskor​í podpredseda SOP a podpredseda
Národnej rady SR Igor Presperín. Oslavu strá​ili mu​i so samopalmi v rukách. Podža novinára Du​ana
Valka tam bolo okolo dvesto hostí. Bol to svojský spoločný kar budúcich nebo​tíkov, viacerí z nich sú toti​
u​ po smrti.

Na druhom megaprocese s Černákom v rokoch 2008 - 2009 sa hovorilo aj o potenciálnej spolupráci

so SIS. Podia výpovedí svedkov bol na jeseň 1997 eminentný záujem eliminova​ činnos​ podsvetia hlavne
preto, lebo bolo pred parlamentnými vožbami. Preto sa v hoteli Nitra v Nitre mal stretnú​ spomínaný
námestník SIS s primátorom Banskej Bystrice, a bol tam aj Mikulá​ Černák a Milo​ Ka​tan. K dohode v​ak
nedo​lo. Túto výpoveď spochybnil primátor Banskej Bystrice, ktorý vypovedal, ​e mu​i podsvetia tam síce
obedovali, no bola to iba náhoda, ​e sa v hoteli stretli. Ach, tie náhody!

Vy​​ie uvedená správa sa dá číta​ aj inak. Odpor spoločnosti proti mečiarizmu rástol a na vožby sa
chystala aj silná opozičná koalícia. Tém na predvolebný boj mali dos​. Me-i čiarizmus sa stal synonymom
​tátneho teroru a prepojenia organizovaného zločinu so ​tátom. Vladimír Mečiar a jeho politickí spojenci
neboli takí hlúpi, aby si neuvedomovali, ​e sympatie voličov sa začínajú obraca​ proti nim. Tak mohol
vzniknú​ nápad ​dohovori​” najvy​​iemu mafiánskému bossovi, aby situáciu pred volbami ​upokojil” a aktivity
podsvetia aspoň na čas utlmil. Nemali a​ tak bi​ do očí verejnosti. Len​e čokožvek Černák v Nitre aj mo​no
sžúbil, prestalo plati​ převalením ​kandálu s vydieraním majiteža firmy Drukos. Ten dokonca vyhlásil, ​e sa
na neho chystá vra​edný útok, ktorý po dohode s bývalými predstavitežmi SIS má vykona​ istý Alojz (​eby
Kronika alias Čistič, Černákov obžúbený kat?). Na to u​ ​tát, spravovaný akokožvek zi​tnými ludmi, musel
reagova​. Na rad pri​la alternatíva B - okázalý zásah proti podsvetiu. Preto sa váhavý policajný aparát
odrazu spamätal a na rad pri​li zatykače na zločinecký trojlístok vedenia Čer-nákovej bandy. Aj s ​dobre
mieneným” odporúčaním, aby sa vydali do rúk zákona sami. Černák za mre​ami mal zalepi​ oči verejnosti
aspoň počas volieb. Veď v prípade volebného ví​azstva mečiarovcov bolo e​te dos​ mo​ností, ako bossa
slovenského podsvetia od​kodni​. Mimochodom, Najvy​​iemu súdu vtedy ​éfoval istý ​tefan Harabin, exponent
HZDS aj po ďal​ie roky. A v​etky rozsudky na ni​​ích stupňoch mô​e rozhodnutie Najvy​​ieho súdu zvráti​.
Vtedy napríklad práve rezonoval prípad zvy​ných černákovcov,ktorí sa presunuli zo Security 3 do Security
Alfa (vedenej podža médií Ka​tanovým bratom) a u​ sa stihli zaplies​ do bitky so ​ilinskými výsadkármi, ale
hlavne do ozbrojenej lúpe​e výplat baníkov a zamestnancov Bane Handlová. Trojica páchatežov pri nej
15. decembra 1998 pi​tožami, samopalom a ručným granátom prepadla auto prevá​ajúce vy​e 12 miliónov
korún (pribli​ne 400 tisíc eur). Keď Prezídium PZ SR tejto novej černákovskej základni legalizovaného
vydierania a zločinov zru​ilo licenciu, Najvy​​í súd im predbe​ným opatrením licenciu vrátil. V máji 2003
mal podža polície sudca Najvy​​ieho súdu SR Milan L. zobra​ dvojmiliónový úplatok, aby vybavil
predčasné prepustenie Milo​a Ka​tana z väzby.

Černákove vyhliadky zďaleka neboli najhor​ie.

SVEDOK, KTORÝ HOVORÍ NAHLAS

Po nezvyčajnej tlačovke ​éfov Security 3 sa o ​tyri mesiace, v marci 1998, konala ďal​ia historicky
nevídaná tlačovka. Po prvýkrát v novodobej mafíánskej ére Slovenska vystúpil pred novinárov svedok
ochotný hovori​ podrobne o praktikách najvy​​ích mafiánských bossov.

Podnikatež Marián Karcel vypovedal obklopený niekožkými maskovanými policajtmi, dal​í strá​ili
budovu. Veď tento unikátny jav sa udial v Banskej Bystrici, hlavnom stane Černákovho zločineckého
impéria. Aká bola celá tlačovka neobvyklá (schyžovalo sa k vožbám a verejnosti bolo treba predhodi​
okázalú uká​ku starostlivosti mečiarovcov o ich bezpečnos​?), taký bol jej obsah banálny. Černák a spol.
nevymysleli nič nové - fingovaná dl​oba, ktorá mala by​ splatená vyhliadnutou nehnutežnos​ou. Nakoniec
ponuka ​dohody” keď penzión, ktorý Karcel kúpil v roku 1993 za 7,25 milióna korún (takmer ​tvr​ milióna
eur) pripadla Černákovi za 1,5 milióna (50 000 eur) v hotovosti. V zmluve v​ak figurovala suma 3,5
milióna (viac ako 116 tisíc eur) a celé to ​o​etril” nastrčený sprostredkovatež Andrej Ambróz. Keď u​ celý
objekt ovládol Černák, hneď sa prejavil. Objekt premenoval na Penzión Shark (rovnako ako predtým bar
a posilňovňu) a nas​ahoval sem aj svoje obžúbené tigre.

Karcela k výpovedi dohnali dve okolnosti. Podozrenie z krátenia daní, keď celý podozrivý predaj
penziónu začala w​etrova​ kriminálka. No a medvedia slu​ba černákovcom, keď v hlavnom spravodajstve
TV Markíza odznelo obvinenie, ​e Karcel zarábal na pa​ovaní nafty, ktorú deklaroval ako vykurovací olej.
Svedok Ivan H. vypovedal, ​e na jeho meno

(ako bieleho koňa?) vybavil Karcel licenciu a doviezol z Maďarska na ​elezničnú stanicu v Podbrezovej
59 vagónov nafty. Podža neho bol Karcel v skupine mafiánov, ktorí sa nevyhýbali násiliu, a preto sa mu
podriadil. Sám Ivan H. bol v roku 1997 odsúdený za podvod na sedem rokov. Ka​dý, kto vtedy pracoval v
televízii Markíza, sa mohol žahko presvedči​, ​e takéto informácie sa bez vedomia generálneho riaditeža
Pavla Ruska do vysielania jednoducho nemohli dosta​. A o podozrivom vz​ahu medzi Ruskom a Černákom
sme si u​ niečo povedali. Karcel nedostal ​ancu na túto reportá​ reagova​. A tak zvolal tlačovku.

E​te jedna zvlá​tnos​ zaujala novinárov prítomných na tlačovke so svedkom Karcelom. Mô​e sa o nej
presvedči​ ka​dý, kto si aj dnes pozrie zábery na hlavnú postavu tejto mediálnej udalosti. Karcel hovoril
celý čas nahrbený, s golierom vyhrnutým a​ na u​i a s odovzdaným výrazom - akoby len čakal, z ktorej
strany príde protiúder. Napriek tomu, ​e priznal vyhrá​ky voči nemu, odmietol ochranu polície aj odchod zo
Slovenska.

Karcel tu​il dobre. Keď​e na rozdiel od mnohých svedkov pred ním aj po ňom svoju výpoveď proti
Černákovi nikdy nezmenil, umlča​ ho mohla len smr​. Karcel svoje verejné odhalenie Černákových praktík
pre​il len o tri roky.

PODIVUHODNÉ BYSTRICKÉ PRÁVO

V kapitole o katoch slovenskej mafie sme sa u​ zmienili o súde s advokátom Danielom Mauk​om, klorv
tak obetavo obhajoval Černáka, ​e podža v​etkého zariadil aj vra​du najdôle​itej​ieho svedka ob​aloby
Karcela.

Ako uviedla ob​aloba na ​peciálnom súde v roku 2008, podarený brezniansky advokát si na zvlá​tnom
výklade práva zalo​il celú ​ivnos​. A aby mu to lep​ie i​lo, dal sa do partie s Miroslavom Mauk​om, sudcom
Krajského súdu v Banskej Bystrici. Neboli vraj príbuzní, ale ako keby si z oka vypadli. Postavou aj
povahou…

Sudca Mauk​ bol pozoruhodný kvietok. Podža médií o ňom bolo v​eobecne známe, ​e si rád vypije. Pre
jeho opitos​ v pracovnom čase museli dokonca odroči​ u​ vytýčené pojednávanie. Disciplinárny senát rie​il
aj jeho vyhrá​anie sa súdnej zapisovatežke slovami, ​e ​ak ju nezastreli on, urobí to niekto iný, lebo on
pozná mafiu od Brezna a​ po Bystricu”. Svojvožne, bez vedomia zákonne určeného sudcu, si prisvojil spis
istého černákovca, ktorého čírou náhodou obhajoval advokát Mauk​, aby rozhodol o jeho vine či nevinne
takpovediac ​na vlastnú päs​”. Vo veci iného černákovca, ktorého prípad nedostal, zasa prejavil
pozoruhodnú starostlivos​ a osobne zatelefonoval kolegovi. Policajný odposluch zachytil nasledovné
slová: ​Jo​ko, takto. Jedná sa o nejakého Scherera… Keby si pustil Scherera, bude na pivo. Si myslím, ​e by
to bolo zaujímavé…”

O osem dní krajský súd zru​il rozhodnutie okresného súdu o vzatí černákovca Petra Scherera do väzby
a prepustil ho na slobodu.

Myslím, ​e nás neprekvapí, keď aj tu zistíme spoluúčas​ advokáta Mauk​a. Suma ​na pivo” sa vy​plhala na
200 tisíc korún (6 639 eur). Tožko dal brat Róbert Scherer tomuto Mauk​ovi na vybavenie celej veci.

Pre advokáta Mauk​a bol podža ob​aloby takýto prípad be​nou rutinou. Sám vyhžadával rodiny tých,
ktorí sa rozhodnutím okresného súdu ocitli vo väzbe, a ponúkal obetavo svoje ​slu​by”.

Asi sa u​ v duchu pýtate - ako bola mo​ná táto dlhodobá a do očí bijúca korupcia práve na mieste, kde
by malo by​ právo posvätné? Aj na to je vysvetlenie.
 V septembri 1998 ráno ktosi zastrelil pä​desiatdvaročného basketbalového funkcionára Jarolíma
Jano​tinu, keď kráčal ku svojej gará​i. Tá smr​ nemala logiku, zmysel, účel.

O rok neskôr v lom istom rannom čase, 11. septembra 1999, kráčal k susednej gará​i Juraj Babjak,
podpredseda Krajského súdu v Banskej Bystrici. Náhle sa bez slova na neho vyrútili dvaja chlapíci a
zmlátili ho dokrvava. Po čine bez slova odi​li. Smutné na tom je, ​e na neďalekej zastávke trolejbusu stáli
žudia a počuli jeho volanie, ale nikto mu nepri​iel na pomoc, dokonca ani pomoc nezavolal. Sudca, ktorý
je v obrane práva nekompromisný, tak symbolicky ostal osamotený proti zlu. Mimochodom, v tej gará​i
mal starú ​kodovku. Nie luxusné aulo ako jeho kolega Kán, čo pustil na slobodu celú bandu kolárikovcov.

Keď sa reportéri časopisu Moment spýtali sudcu Babjaka,či rok predtým nezomrel jeho gará​ový sused
vlastne omylom a za neho, odpovedal: ​Presne to mi prebehlo mysžou.” Tento funkcionár súdu si v tej
dobe dovolil zis​ova​, aký je príbuzenský vz​ah medzi Mauk​ovcami, a trva​ na tom, ​e prípady budú
pridežované sudcom podža poradia, a nie svojvožne, podža osobného záujmu.

Dňa 29. marca 2004 neznámi páchatelia úmyselne zapálili auto Zdenky Cabanovej, vtedaj​ej
podpredsedníčky Krajského súdu v Banskej Bystrici. Cabanová pripravovala návrhy na disciplinárne
konania voči sudcom vrátane Miroslava Mauk​a pre jeho vyhrá​anie sa mafiou.

Čudujete sa e​te> ​e ani disciplinárny senát si s týmto vyteč -níkom neporadil?

Advokát Mauk​ bol odsúdený na úhrnný osemročný nepodmienečný trest v prvej nápravnovýchovnej
skupine za spáchanie trestného činu prijímania úplatku a za dopomáhame k tomuto trestnému činu.
Zároveň mu súd vymeral aj peňa​ný trest 500 tisíc korún (16 597 eur). V prípade, ​e by ho úmyselne maril,
určil mu náhradný trest jeden rok nepodmienečne. Advokát Mauk​ sa odvolal a zru​enie ​peciálneho súdu,
pretlačené najmä HZDS, mu dáva vežké ​ance e​te akosi vykĺznu​.

Neznámy sudca ​Jo​ko” sa na Krajskom súde v Banskej Bystrici nena​iel a mo​no súdi podža svojho
​najlep​ieho” vedomia a svedomia dodnes.

V prípade advokátovho nevydareného menovca v talári Miroslava Mauk​a sa u​ aj Bo​ie mlyny rozhodli
zasiahnu​. Trestu žudskej spoločnosti unikol len tým, ​e v novembri 2005 ho dostihol smrtežný infarkt.

Malý, ale podstatný dodatok - ak toto v​etko vieme, tak musel by​ pre Černáka naozaj ​ok, ked zistil, ​e na
tom istom súde je sudca, ktorý ho bude nielen súdi​, ale ho aj odsúdi. Volal sa źubomír Samuel.

PRVÝ VEźKÝ PROCES

Súd s Černákom a ôsmimi jeho komplicmi (vrátane man​elského páru K. - u​ spomínanej advokátky a
policajného dôstojníka) sa začal 3. novembra 1999 priamo v banskobystrickom Ústave na výkon väzby za
prísnych bezpečnostných opatrení. Na lavici ob​alovaných u​ s nimi sedel aj Milo​ Ka​tan, ktorému sa
podarilo unika​ pätnás​ mesiacov, ale nakoniec ho chytilo české policajné komando v Prahe. Obvinení
čelili pred ​es​členným súdnym tribunálom ​alobe zo siedmich trestných činov vrátane troch prípadov
vydierania (pričom najdôle​itej​ie bolo svedectvo podnikateža Mariána Karcela), daňového úniku a
najzáva​nej​ím skutkom bola vra​da požského megapodvodníka Szymaneka. V denníku Národná obroda
vtedy Peter Vavro napísal: ​V kauze Mikulá​ C. ide o prípad, ktorého rozsah a ​kála trestnej činnosti nemá
obdobu v novodobých slovenských dejinách.”

Tento súdny proces bol pova​ovaný za historický rozsahom bezpečnostných opatrení aj nových
procesných úkonov. Na ​proces storočia” Černáka priviezli tri dni pred prvým pojednávaním z
Leopoldova helikoptérou. Prísne bezpečnostné opatrenia zahŕňali dokonca aj to, ​e v​etci zamestnanci
väznice, ktorí mali na Horehroní nejaké rodinné zväzky alebo korene, boli dočasne premiestnení na iné
pracoviská. Po prvý raz bola vyu​itá aj in​titúcia chránených svedkov, ktorí vypovedali pomocou
videokonferencie. Najdôle​itej​í z nich vypovedal o naj​a​om zločine, únose a vra​de Szymaneka. K výpovedi
ho priviedlo poznanie, ​e aj jemu ide o ​ivot.

Večer 8. marca 1998 vychádzal Alexander Horváth zvaný ​ani z nočného klubu Victoria v Pre​ove.
Gužka z pi​tole Magnum 22 ho zasiahla do chrbta blízko jeho auta BMW, na ktoré spadol, a zanechala mu
trvalé následky. Z obávaného gangstra, neoficiálneho ​vagra zastreleného bossa Holuba a dlhoročného
kumpána Černáka, sa stala ochrnutá troska odhodlaná vypoveda​. Jeho svedectvo o posledných hodinách
uneseného Szymaneka sa začína v jeden septembrový večer roku 1997 v hoteli Ďumbier. Černák sem
podža ​aniho slov zvolal vybranú spoločnos​ - ko​ického bossa Holuba, jeho pobočníka Fabiána a ​vagra
Horvátha (teda ​aniho). Asistovali im ďal​í mafiáni men​ieho kalibru. V​etci u​ vedeli, ​e superboss Černák
má kdesi rukojemníka v hodnote sto miliónov. V najlep​ej zábave sa hostitež Černák zdvihol a vyzval
hostí, aby ho nasledovali. V terénnom voze vy​li niekožko kilometrov za Brezno. Tam presadli do iného
d​ípu, ktorým sa vyviezli do strmého kopca k jednej z chát v lesoch za Polomkou. Tam na​li spútaného
bradatého Poliaka. Černák sa v scéne, ktorú re​íroval len on sám, zjavne vy​íval. Dal Poliaka privies​ a
okázalo sa ho opýtal, či je ochotný zaplati​ výkupné. Odpoveď ho u​ v​ak nezaujímala. Mal lep​í nápad.
Vytiahol zbraň a so slovami ​uvidíme sa v pekle!” Szymanekovi strelil do otvorených úst. Potom jeho mu​i
odtiahli telo do pripraveného provizórneho hrobu. Tam Černák vystrelil druhýkrát, tentoraz mieril na
srdce.

Mafia je v prvom rade ma​inéria na peniaze. Na ​pinavé peniaze získané zločinom. To je základný
princíp jej existencie aj fungovania. Druhou zásadou je, ​e mafia nikdy nezabíja bezdôvodne. Preto​e v jej
chápaní je aj smr​ investícia, a tými sa nemrhá. Nemrhá sa teda ani mŕtvymi. Jedným z mo​ných vysvetlení
Szymanekovej popravy by bolo to, ​e z neho požskí iniciátori únosu vytĺkli čísla jeho tajných bankových
účtov a u​ ho nepotrebovali. V ten večer mohli oznámi​ Černákovi, ​e s uneseným si mô​e urobi​, čo len chce.
V takom prípade by v​ak jeho otázka, či je unesený ochotný zaplati​ výkupné, bola nezmyselná. Ale ak
Černák zastrelil takého cenného rukojemníka len pre vlastné pote​enie z ohurovania iných, prekročil tak
hranice od v​emocného mafiánského bossa k be​tii, ktorá u​ vra​dí bez rozmyslu. Len tak, pre pocit vlastnej
nadradenosti zabijaka, ktorý rozhoduje o žudských ​ivotoch aj z číreho rozmaru. Bol to koniec Szymaneka,
ale aj Černáka. Výzva na schôdzku v pekle sa začala napĺňa​ u​ čoskoro…

SVEDECTVÁ, ZASTRA​OVANIA

A PROTISVEDECTVÁ

So svedectvami proti Černákovi to vtedy e​te nebolo žahké, či skôr bolo to vežmi ​a​ké, priam
samovra​edné. Veď mal by​ nedotknutežný a ​ani bol prvý z jeho najbli​​ieho okolia, kto takto prehovoril.
Údajne ho na to mala motivova​ aj odmena 10 tisíc dolárov, ktorú vypísala vdova po Szymanekovi za
nájdenie tela jej mu​a. ​animu ako závislému kokainistovi by sa tie peniaze iste ​ikli. Vzápätí ho v
Národnom rehabilitačnom ústave v Kováčovej nav​tívili dvaja drsní chlapíci, ale aj dobrí známi Slavo
Surový a Karol Szatmáry, aby mu ​dohovorili”. ​ani odvolal výpoveď. Ale rozmyslel si to. Karol Sz. sa toti​
medzičasom sám stal chráneným svedkom. Tak poslal Černák cez advokáta ďal​ie in​trukcie na umlčanie
najnebezpečnej​ieho, korunného svedka ob​aloby. Tentoraz ho teda oslovil jeho vlastný obhajca JUDr.
​tefan J. s ponukou desa​ miliónov korún za mlčanie (pribli​ne 333 tisíc eur) a ​ani odvolal znovu (a odvolal
aj to, ​e mu u​ predtým ​poradili” odvola​). A znovu si to rozmyslel. Hoci na vozíku, pre​il v​etky vyhrá​ania a
svedčí o Černákovi aj naďalej. Tu niekde sa ukázali limity Černákovej v​emocnosti.

Keď​e za vra​du tohto svedka vyhlásilo podsvetie údajne odmenu a​ 25 miliónov korún (pribli​ne 830
tisíc eur), polícia ho ukrývala v zahraničí a na súde prehovoril len prostredníctvom videokonferencie. Na
prvýkrát to celkom nevy​lo, preto​e po pár vetách sa zasekol a vyhlásil, ​e je mu nevožno. Ani po dvoch
injekciách od prítomného lekára nebol schopný pokračova​. Na druhý raz to u​ v​ak i​lo bez problémov.
Takto vypovedali e​te dvaja chránení svedkovia. Výpoveď ​tvrtého touto cestou sudca Samuel odmietol.

Samozrejme, ​e Černákovi kumpáni pribehli na pomoc. Svedeckú výpoveď očakávatežného obsahu

podal na procese s Mikulá​om Černákom a spol. 11. novembra 1999 Karol Kolárik slovami: ​Nie som
​iadne podsvetie, som súkromný podnikatež.”

Vo svojej výpovedi v​ak potvrdil, ​e sa pohyboval v spoločnosti Róberta Holuba a ​tefana Fabiána,
pričom ich označil za svojich priatežov. Černák zato z vďačnosti poslal na Karčiho pohreb u​ z druhej
väzby v Leopoldove vežký veniec s fialovými stuhami a nápisom Od kmotra Mikiho.

Omnoho pozoruhodnej​ie v​ak je, ​e v prospech Černáka svedčil aj Bor​a, ktorý ani jeho, ani Kolárika
nemal ma​ prečo v láske. Ale súdu tvrdil, ​e Fabián, ktorý mal by​ pri vra​de, mal vraj poveda​, ​e​Miki na
chate nebol”. Následné tvrdenie, ​e je ​vnútorne presvedčený”, ​e Černák Poliaka Szymaneka nezabil, bolo
iba gestom bez ceny pre obhajobu. Ale mierilo skôr proti korunnému svedkovi ​animu, ktorého výpoveď
mal tým spochybni​. ​ani sa mu revan​oval vyhlásením, ​e on je zasa vnútorne presvedčený, ​e jeho samého
postrelil a zmrzačil práve Bor​a.

Vežkou stratou pre ob​alobu bolo zmiznutie dôle​itého chráneného svedka Karola Szatmáryho. Ten
patril k naju​​iemu okruhu Černákovho gangu, a tak vypovedal nielen o zločinoch bossa, ale napríklad aj o
vra​de Remiá​a (na základe jeho výpovede bolo vyhlásené pátranie po J. Roháčovi a I. Olá-hovi). Na
prelome rokov 1999/2000 v čase vrcholiaceho súdneho procesu s Černákom svedok zmizol. Zo svojho
úkrytu v​ak poslal list ministrovi vnútra, generálnemu prokurátorovi aj Černákovmu obhajcovi, ​e v​etky
jeho svedectvá boli vynútené. Podža polície tento list nemusel písa​ dobrovožne. Karola Szatmáryho na​li
v roku 2006 utopeného v rieke Váh. Pozoruhodné na tom bolo to, ​e hoci sa roky pohyboval inkognito a
mal niekožko falo​ných dokladov, niekomu vežmi zále​alo na tom, aby mŕtvola mala pri sebe pravé doklady
a aby tak bolo jasné, kto tak biedne skončil. Jasná správa v​etkým, čo by chceli svedči​ tak ako on. Mŕtvola
ako odkaz.

DETAILY VYDIERANIA KARCELA

Na hlavnom pojednávaní vysvitlo, ​e za vydieraním Karcela bol dovtedy neznámy Igor ​ajgal, ktorého
po rokoch polícia obvinila z objednávky vra​dy jeho bývalého spoločníka Jána

Kuba​iaka. Bol to ​ajgal, kto si vymyslel fiktívny dlh a na jeho vymáhanie si privolal černákovcov. Karcel
k tomu vypovedal:

​ajgal odmietol predchádzajúcu ponuku, aby sa to vybavilo bez Černáka a jeho žudí. Na stretnutie na
čerpacej stanici Benzinolu u Sekerku teda pri​li Černák, Ka​tan, Kán, ​ajgal a ďal​í žudia. Nemal som iné
východisko iba ponúknu​ penzión v Bystrej, a vtedy sa v​etci i​li naň aj pozrie​. Z vlastnej vôle by som
penzión nepredal. O desa​ dní ma pozval Ka​tan do hotela Lux, kde u​ čakal aj ​ajgal. Tam mi predlo​ili
kúpnu zmluvu na penzión, ktorý mal by​ prepísaný na ​ajgalovho syna. Nechcel som, aby ​ajgal mal z toho
prospech, a chatu som ponúkol Černákovi. Asi o tý​deň ma Černák zavolal do Brezna a dal mi jeden a pol
milióna korún ako vyrovnanie za penzión. U Černáka sa rozhodlo, ​e penzión bude napísaný na Ambróza.
Popoludní pri​iel do Černákovho fitnes aj ​ajgal a súhlasil s tým, ​e penzión pôjde na Ambróza. Potvrdil, ​e
tým bude pohžadávka ku mne vyrovnaná.”

a​ jgal na výzvu súdu aj vypovedal ako svedok. Na poznámku sudcu Samuela, ​e on sám by vlastne mal
sedie​ na lavici ob​alovaných, sa len pousmial a slobodne odi​iel. Prokuratúra ho toti​ nikdy z vydierania (za
ktoré v​etci ostatní sedeli a Karcel naň doplatil ​ivotom) neodsúdila. Mo​né vysvetlenie ponúkol novinárom
po rokoch sám ​ajgal:

​ riatežské vz​ahy udr​ujem so sudcami Okresného súdu v Brezne. Mimoriadne dobré kontakty mám na
P
okresnom riaditežstve polície, kde poznám riaditeža a viacerých policajtov, poznám aj policajtov v
Banskej Bystrici. Kontakty mám na prokuratúre v Brezne a priatežov na Colnom riaditežstve v Banskej
Bystrici. Som sponzorom motoristických a spoločenských akcií, za čo sú mi viaceré osoby zaviazané.”

​ajgal je príkladom, ​e ak by spravodlivos​ zasiahla hneď pri prvej príle​itosti, nedo​lo by k ďal​ím zločinom
a Slovensko by o ​es​ rokov na to nemuselo zaznamena​ mimoriadne brutálnu vra​du ​ajgalovho spoločníka
Kuba​iaka pred očami jeho ​eny, detí a náhodne prítomných známych.

​ANCA NA ÚNIK

V pozadí sa hralo o čas. Černákovi sa toti​ krátila zákonná väzba, a ak by nebol do jej skončenia
právoplatne odsúdený, mohol vyjs​ na slobodu ako úradne nevinný človek. Teda pohybova​ sa vožne, a to a​
tak vožne, ​e by vtáčik uletel. Je celkom mo​né, ​e Černákove styky a stretnutia s žuďmi ako Mečiar či
Svěchota mohli vies​ k akejsi dohode. Novinár Da-niel Vra​da v Magazíne SME napísal, ​e ​tátna moc si
pred vožbami v roku 1998 nutne potrebovala pripísa​ nejaké plusové body: ​Na spoločnos​ traumatizovanú
vra​dami v podsvetí, únosmi a takmer ka​dodennými výbuchmi áut mohlo zadr​anie údajného bossa
slovenského podsvetia zapôsobi​. V procese s kvalitným advokátom, ktorým fUDr. Gereg nesporne je, sa
Černák mohol z vydierania v pohode dosta​. Výsledok by bol pre obidve strany prijatežný. Vtedaj​ie
ministerstvo vnútra urobilo ‘v​etko’ a boss bol zadr​aný, súd ho v​ak neuznal vinným, tak​e pred zákonom,
ale aj verejnos​ou je čistý.”

Aj sudca Samuel pripustil, ​e proces bol pod časovým tlakom. Obhajcovia najskôr proces na​ahovali z
dôvodov ochorenia, a keď to u​ ne​lo, uplatnili taktiku zmeny advokáta. Napríklad Daniel Mauk​ údajne z
dôvodu nelep​iaceho sa zdravotného stavu opustil Černáka (aby s ním o osem rokov zasadol do jednej
lavice ob​alovaných) a obhajoby sa ujal Franti​ek Habu​ovský z Ro​ňavy. JUDr. Bicko odstúpil, lebo sa
zranil pri páde v budove Najvy​​ieho súdu!

Nechýbali ani popla​né správy - napríklad, ​e podsvetie sa za Černákov proces pomstí atentátmi na
prezidenta, premiéra a ministrov vnútra aj spravodlivosti. Tí dostali zvý​enú ochranu. Pribudol aj údajný
Černákov pokus o útek z Leopoldova, dokumentovaný nájdenými skobami a povrazom.

Predl​ovanie procesu ovplyvnilo aj dokazovanie v prípade vra​dy Szymaneka. Medzičasom sa toti​

JUDr. Geregovi darilo spochybňova​, či nájdené telo patrí naozaj Szymanekovi. Z vykopaného torza bola
toti​ pozoruhodne zachovaná pravá ruka a z jej palca znalec aj odobral odtlačok, ktorý sedel s odtlačkom v
Szymanekovej karte Interpolu. Vzápätí v​ak tento vzácny dôkaz zničil! Hoci sa na​li odtlačky
Szymanekových prstov v Černákovej chate v Bystrej, ako aj v po​ičanej chate Michala Strmeňa v
Krpáčove (Szymanek nechal odtlačok palca na kovovej nohe od stoličky), odtlačky neboli vzaté z chaty
pri Polomke, kde Poliaka naposledy väznili. A celkom záhadný je fakt, ​e pri exhumácii sa na​la jedna
kostička vysoko nad samotným telom, čo prokuratúra zdôvodnila len dodatočne. Černák mal na
pojednávaní iné zdôvodnenie, keď cynicky vyhlásil: ​Bolo mu teplo, tak sa odkopal.” K rozhodujúcej
analýze DNA na konečnú identifikáciu tela Szymaneka sa u​ sudca Samuel neodhodlal: ​Keby som o to bol
po​iadal, celý proces by sa predĺ​il, ob​alovaným by skončila väzba a museli by sme ich pusti​ na slobodu.
Tomu som chcel zabráni​…”

Na​​astie akékožvek mo​né dohody medzi ​tátnou mocou a mafiou na Slovensku zmietli volby v roku
1998. Mečiar musel odís​ (pre pobavenie televíznych divákov sa zaprisahal, ​e aj nav​dy z politiky, potom
im zakýval a falo​ne zanotoval, ​e vraj ​nikomu neublí​il”) a parlament na podnet novej vlády urýchlene
schválil novelu trestného poriadku, ktorým sa zákonná lehota väzby výrazne predĺ​ila z troch na pä​ rokov.
Na to nadviazalo rozhodnutie senátu Najvy​​ieho súdu SR, ktorý s odkazom na túto novelu a fakt, ​e proces
bol umelo predl​ovaný, predĺ​il Černákovi a jeho komplicom väzbu o pol roka. Stalo sa tak len jedenás​ dní
pred vypr​aním pôvodnej väzby. Do nového termínu v​ak bolo nutné stihnú​ aj celý odvolací proces práve
na Najvy​​om súde SR. Sudca Samuel boj za ujasnenie vra​dy Szymaneka, za ktorú mohol Černák dosta​
do​ivotie, vzdal.

U​ o mesiac, 28. januára 2000, súd vyniesol rozsudky. Černáka zbavil obvinenia z vra​dy Szymaneka a
za ostatné, menej záva​né trestné činy ho odsúdil na pätnás​ rokov. Po Černákovom odvolaní Najvy​​í súd
zmenil rozsudok na osem a pol roka v žah​ej II. nápravnovýchovnej skupine so ​ancou na odpustenie zvy​ku
trestu, čo odsúdený hneď aj vyu​il. Man​elia K. boli pre nedostatok dôkazov oslobodení. Jeden z
ob​alovaných, Jaromír lmri​ek, dostal nečakane vysoký trest, ale nie od súdu. Krátko po prepustení z
vy​etrovacej väzby a e​te pred rozhodnutím Najvy​​ieho súdu ho 6. apríla 2000 v Pova​skej Bystrici zastrelil
dvadsa​jedenročný Miroslav Ch. Hoci pôvodne si polícia myslela, ​e motívom vra​dy bol boj o Imri​ekovu
priatežku, ktorú počas jeho dvojročnej väzby nav​tevoval Miroslav Ch., pravdepodobnej​ím motívom bude
poprava v ​týle podsvetia. Mo​no z obavy, ​e by ho konečný trest mohol zlomi​ k výpovedi proti bývalým
komplicom. Jeho brat, sám usvedčený páchatež vydierania spolu s Černákom, neskôr svedčil proti
Černákovi.

Bola to remíza. Spravodlivos​ u​ ukázala, ​e je k tomu, koho súdi, slepá, ale len najedno oko. To druhé
pri​múrila a Miku
lá​ Černák sa u​ o dva a pol roka ako predčasne prepustený zo samotky v Ilave ocitol v novembri 2002 na
slobode.

STRACH SA VRÁTIL

LÁSKAVOSTI BO​IEHO SLU​OBNÍKA

V rodnom Telgárte na Černáka niektorí ani po rokoch nedajú dopusti​. Ved za krvavé peniaze z
vydierania a podvodov sa mu lahko rozdávalo ​sponzorské” napríklad na okázalé preteky v pretláčaní
rukou. Jeho príspevky na detské domovy niekto okomentoval návrhom, ​e by sa skôr zi​li de​om obetí. To si
v​ak Černák nepripú​​al. Dal aj na nemocnicu a cestu. Miestnych potreboval na spoločenskú záruku na
predčasné prepustenie z väzenia. A aby si to poistil, mladému farárovi, ktorý mal v roku 1990 pri
príchode do Telgártu len 24 rokov, venoval auto. Jeden z miestnych pre ​ivot potvrdil: ​Bol to taký hrdý ​ltý
mercedes s tmavými sklami. Dos​ netradičné auto pre farára. Hovorilo sa, ​e dostal aj nejaký renault. Raz
ho vraj ktosi na ceste zastavil a kričal: Veď to je moje auto, čo mi ukradli..!”

No a farár Ján Madbrán tú spoločenskú záruku, ktorú podpísalo aj zopár občanov, vylep​il e​te
pečiatkou farského úradu. A Černáka naozaj, napriek protestu prokurátora, predčasne z väzenia prepustili!

Vzápätí predviedol, ako si ten spoločensky zaručený ​ivot na slobode predstavuje.

Rok 2002 nevyzeral z hžadiska boja proti organizovanému zločinu najlep​ie. Začiatkom roka sa dostali
na slobodu bratia Mellovci z Prievidze (mlad​í Ivan pri​iel hned v to leto pri autonehode o ​ivot).
Prepustený bol źubo​ Ferus alias Muky z Nitry, u​ viackrát spomínaný údajný ​éf nitrianskeho podsvetia. Na
slobodu sa dostal spolu s ďal​ími siedmimi mu​mi obvinenými z podvodu s diažničnými známkami. Pre
zlyhanie sudcu Kána boli vonku aj siedmi kolárikovci a v Ko​iciach bolo vzápätí dusno od po​iarov áut a
iného majetku.

V Telgárte pán farár s o​ranmi z miestnej krčmy spisovali spoločenskú záruku za Černáka a vdova po
Miroslavovi Vlčkovi, ktorý si splnil občiansku povinnos​ svedectva vra​dy v ré​ii Černákovho brata
Vladimíra, sa z obce aj s de​mi rad​ej vys​ahovala. Černák sa tie​ premiestnil. Nevrátil sa z väzenia domov k
​ene, ale si na slobode vybral za svoj hlavný stan skôr Ke​marok a Tatry, ako Banskú Bystricu a Brezno. Z
toho vznikli obavy, ​e sa tlačí do vedenia Tatravagónky Poprad, teda tej sliepky, ktorá mala zná​a​ zlaté
vajcia u​ Stein-húbelovi a ​embovi. Po Slovensku sa Černák vozil v mercedese značky KK - CCCCC. Jeho
kamaráti z Ke​marku sa vozili na rovnakých autách s rovnakými e​pézetkami - za KK nasleduje pä​
rovnakých písmen. Také autá krú​ili okolo ilavského väzenia aj v deň, keď Černáka prepú​​ali z väzenia.
Medzi sebou tomu hovorili, ​e ho ​vyberajú z basy”. Dodajme, ​e ten ​portový mercedes, ktorý ​oféroval
Černák, patril Mraziarňam Ke​marok.

Černák nezabudol urobi​ vežkodu​né gesto a na slobode venoval stodvadsa​pä​tisíc korún na detské
domovy na
Horehroní. A týmto ​odpustkom*1 aj hned zabudol na dobré skutky a veselo sa pustil do tých druhých.

Roman Krpelan a Da​a Matejčíková o tom napísali: ​V Ke​marku dával Černák najavo svoju prítomnos​,
postavenie, vystupoval hrdo, sebavedome a​ pansky. Práve v Ke​marku momentálne operuje najvplyvnej​ia
skupina v podsvetí.” Černák a spol. mali obžúbený bar, ktorý ​kontrolujú otec a syn J.” kde pri ich
okázalých príchodoch jednoducho vyhodili iných hostí a obsadili ho celý pre seba. Ale to bola len
rozcvička Čer-nákovej arogancie.

som urobil to, čo by mal urobi​ ka​dý občan tohto ​tátu, ak je svedkom hrubého výtr​níctva.”

Ten istý premiér predtým povedal: ​Černák z basy tak skoro nevyjde!” A teraz ho mal rovno pred
očami aj s jeho bossovskými manierami, Černák predbieha v​etkých, dokonca aj premiéra Slovenska! ​a​ko
si predstavi​ jasnej​iu konfrontáciu autority ​tátu a podsvetia. Dvaja Mikulá​ovia, ka​dý ​éfom inej podoby
Slovenska, zoči-voči na jednej zjazdovke, pred očami verejnosti. Čelnej zrá​ke sa teraz u​ naozaj nedalo
vyhnú​. A fra​ka sa začala.

PRÍLI​ MALÁ ZJAZDOVKA PRE DVOCH MIKULÁ​OV

Lov NA ​POLEP​ENÉHO”

Černákov ​ivotný príbeh je neuveritežnou re​azou paradoxov a nevídane vyhrotených situácií. Ani
najdiabolskej​í dramaturg by nevymyslel scénu z decembra 2002 na zjazdovke na ​trbskom plese. Práve sa
tam ly​uje slovenský premiér Mikulá​ Dzurinda a okrem ochranky nevzbudzuje väč​iu pozornos​ okolia. V
tom sa k vleku prihrnie Mikulá​ Černák ako najvy​​í predstavitež iného Slovenska a rozrá​a si cestu. Kto by
sa mu trúfol postavi​ do cesty? Kto by sa opová​il nevzda​ mu ​úctu” po tožkých vra​dách a zločinoch? Skúsil
to nejaký neznalý Poliak, ale vzápätí preletel cez oplotenie pri vleku.

​ o, čo som videl, bola hrubá manifestácia sily,” povedal potom premiér novinárom a podal na
T
Černáka trestné oznámenie. ​Videl som, ako žudia nemajú odvahu ozva​ sa, preto

Černák bol podmienečne prepustený po sžube, ako vežmi sa polep​í. ​a​ko si predstavi​ jasnej​í dôkaz, ako
myslel svoje sžuby, a dôveryhodnej​ieho svedka tohto zlyhania, ako je premiér tohto ​tátu. A predsa to
nestačilo námestníčke prokurátora v Poprade Dá​i Grígerovej - obvinenie vy​etrovateža neprijala a
pátranie po Černákovi bolo zru​ené! Tá milá pani sa odvolala na uznesenie, v ktorom sa tento jej krok
zdôvodňuje, ale odmietla ho zverejni​. A u nás stále platí, ​e ak ​alobu prokurátor nepodá, tak sa nič
nestalo…

Tak​e namiesto toho, aby sa Černák schovával v obave z následkov, bolo treba posilni​ osobnú ochranu
premiéra! Neuveritežné sa stalo skutočnos​ou, ako rád hovorieval milovník paradoxov, pán Bohumil
Hrabal. A neuveritežne to aj pokračovalo. Černákov obhajca sa poponáhžal s vysvetlením, ​e incident sa
udial len preto, lebo Černák sa zabudol vo väzení ly​ova​ a palicami sa oháňal iba z bezmocnosti z toho, čo
jeho ly​e vystrájajú! Tak​e len Poliak skočil cez to oplotenie asi sám od radosti z toho, ​e vidí Černáka na
slobode?

Generálna prokuratúra ďal​ie TRI mesiace skúmala trestné oznámenie premiéra, aby dospela k záveru,
​e ide len o priestupok. Tak načo sa vzru​ova​?

Príbeh sa tým nekončí. Po tomto incidente predsa len komusi do​la trpezlivos​. Vtedaj​í minister
spravodlivosti Daniel Lip​ic vo februári 2003 (​tyri mesiace po Černákovom prepustení?!) podal s​a​nos​ na
Najvy​​í súd SR s tým, ​e sudca trenčianskeho Okresného súdu Antala pri predčasnom prepustení pochybil.
To mohlo pripada​ do úvahy a​ po dvoch tretinách trestu, teda nie polovici, a po dôkladnom preskúmaní, či
bude odsúdený vies​ ​riadny ​ivot” (to sudcu Michala Antalu zjavne nenapadlo). A čuduj sa svete, u​ do
mesiaca Najvy​​í súd rozhodol, ​e prepustenie bolo nezákonné. Ale nevydal toto stanovisko hneď písomne
(veď ako povedal podpredseda Najvy​​ieho súdu Juraj Majchrák: ​Máme na to tridsa​ dní.”), tak​e Černáka
nemohli zatknú​. Ale aspoň to cez médiá vytrúbili do sveta. A tie tožko bubnovali a bubnovali, a​ zajac
u​iel. Podarená anekdota, v​ak?

Tak​e za okázalé poru​enie podmienečného prepustenia poru​ením podmienky o bezúhonnom správaní sa

Černá-kovi nič nestalo. Ale do väzenia sa aj tak vrátil rozhodnutím Najvy​​ieho súdu. Ten v​ak v obdobnej
veci námietky proti predčasnému prepusteniu jeho najbli​​ieho komplica a spo-luodsúdeného Ka​tana
rozhodol úplne inak. Ka​tan v​ak vzápätí začal vypoveda​ proti Černákovi. E​te​e má bohyňa spravodlivosti
zaviazané oči. Ako inak by sa mohla na to v​etko díva​?

POZORUHODNÉ OKOLNOSTI ZATKNUTIA

Černák mal na úteku malé ​ance. Nebol jazykovo ani inak vybavený, aby pre​il v nejakej vzdialenej
krajine. Veža stratil tým, ​e pä​ rokov neovládal priamo svoje impérium a jeho spoločníci boli tie​ buď vo
väzení, alebo na úteku. Kvôli incidentu na ly​ovačke a následnému vy​etrovaniu, ktorému sa vyhýbal pre
údajné postihnutie kĺbov, chýbal Černák na oslave vplyvných hláv podsvetia organizovanej v tom čase v
hoteli Kormorán v Čilistove pri Samoríne. Podža vtedaj​ieho 1. policajného viceprezidenta Jaroslava
Spi​iaka svoje vedúce postavenie v podsvetí u​ stratil: ​Má určité vymo​enosti, ale pre viac žudí z podsvetia
sa stáva nebezpečným, lebo je na neho vyvíjaný tlak a stretáva​ sa s ním je pre ostatných riziko…
Pravdepodobne ho desí, ​e vo väzení by zo dňa na deň strácal svoju pozíciu. Stratil ju aj tým, ​e si
nedokázal vybavi​, ​e jeho prepustenie zostane legálne.” Černáka chytili v Čechách u​ po pár dňoch.

V Černákovom prípade asi nič nemô​e by​ obyčajné, oča-kávatežné. E​te aj jeho zatknutie prinieslo
prekvapenie. Keď ho 5. apríla 2003 zadr​ala ​peciálna policajná zásahová jednotka na parkovisku
benzínovej čerpacej stanice pri Prahe, cestoval vo vozidle, ktoré patrilo - a teraz pozor - policajnému
dôstojníkovi!

Vysvetlenie je pozoruhodné.

Český denník Právo: ​éf slovenského podsvetia Mikulá​ Černák… cestoval vo vozidle, ktoré patrí
policajnému dôstojníkovi z kriminálnej slu​by riaditežstva karlovarskej polície. ​lo o modrý Volkswagen
Golf s karlovarskou ​tátnou poznávacou značkou, registrovaný ako súkromné vozidlo na policajného
kapitána Milana H., ​éfujúceho jednej zo skupín kriminalistov. Policajt to vysvetžuje tým, ​e vozidlo pou​íva
jeho syn, ktorý je barmanom v jednej karlovarskej re​taurácii. On mal auto po​iča​ mu​ovi arabskej
národnosti s prezývkou Ali, ktorý Černáka vo voze sprevádzal.
 Policajtov syn vypovedal, ​e ho Ali po​iadal o zapo​ičanie vozidla. ‘Tvrdil mu, ​e jeho voz má defekt na
pneumatike a ​e potrebuje nutne auto,’ povedal zdroj oboznámený s prípadom. O Černákovi v​ak údajne
nemal ani tu​enia. Rovnako ako jeho otec. Ten sa mal sám ozva​ svojim nadriadeným po televíziou
odvysielanej reportá​i o zatknutí Černáka s tým, ​e na záberoch poznal Aliho, s ktorým sa poznal, a tie​
svoje auto.

Podža ďal​ieho zdroja Ali Černáka zrejme ukrýval, aby tak splatil starý dlh. V čase, keď sme po Alim
pátrali v súvislosti s jeho trestnou činnos​ou, ukrýval sa na Slovensku v podsvetí. Ochrannú ruku nad ním
dr​al pravdepodobne práve Černák,’ uviedol jeden z policajných pátračov, ktorí vtedy Aliho hžadali.”

KEĎ TO NEJDE, TAK TO NEJDE

Cernák bol spä​ vo väzení, ale nevzdával sa. V auguste 2003 po odpykaní dvoch tretín trestu po​iadal
znova o predčasné prepustenie. Jeho advokát to podporil ďakovnými listami z detských domovov, pri​iel
aj kladný posudok z ilavskej väznice - Černák sa vraj aktívne podiežal na skrá​žovaní a skul-túrňovaní
spoločných priestorov pre väzňov. Priam zázračná premena! Ten istý predseda senátu Michal Antala,
ktorý

Černáka u​ raz pustil predčasne, v máji 2004 rozhodol o jeho opätovnom prepustení. Černák počas
pojednávania vyhlásil: ​Som umiestnený vo väznici, kde sú najväč​í zločinci v republike. ​i​ medzi týmito
žuďmi nie je jednoduché.” Sžúbil, ​e u​ bude ​i​ ako slu​ný občan a staré chyby nezopakuje. Pri​iel skromne
oblečený, akurát si zabudol na ruke svoje miliónové rolexky. Nezabudol tie​ zdôrazni​: ​Správal som sa tak,
ako ma to naučili moji rodičia. Inak sa správa​ neviem.” Súdnej​í súd by sa mo​no zamyslel nad tým, či to
boli naozaj Černákovi rodičia, ktorí ho naučili vydiera​, zastra​ova​, bi​ a zabíja​ žudí? Ale to sudca Antala
nerie​il, a tak sa mu Černák po výroku o predčasnom prepustení aj pekne poďakoval. Zatiaž ​lo v​etko
podža plánu.

Ale písal sa rok 2004 a mnohé sa zmenilo. Prokurátor sa proti výroku okresného súdu odvolal a
Krajský súd v Trenčíne uznesenie sudcu Antalu zru​il. Na svetlo toti​ začali vychádza​ celkom iné správy o
Černákovom ​ivote za mre​ami. Pomôc​ im vraj, podža Černáka, mali aj niektorí jeho závistliví spoluväzni.

Hoci za mre​ami, Černák stále ​éfoval. Z ilavskej väznice vydával príkazy a vedel si aj vežmi dobre
zariadi​ svoj väzenský ​ivot. V cele mohol bez povolenia pozera​ televízor a​ do rána (najrad​ej mal
telenovely), do osvie​ovačom navoňanej cely dostával balíky častej​ie a väč​ie, ne​ povožoval väzenský
poriadok, a e​te si mohol aj prida​ podža výberu z miestneho bufetu. V balíkoch malo by​ okrem dávok
proteínov či farby na vlasy aj pero pou​itežné ako jednorazová pi​tož! Za to v​etko Černák vdačil útlocitu
vtedaj​ieho dozorcu Petra Hasidla a väzenského vychovávateža Petra Zachara. Ten istý sudca, ktorému
Zachar adresoval odporúčací list na prepustenie Černáka, vzápätí Zachara aj Hasidla poslal do väzby.
Oboch usvedčili z poru​ovania väzenského poriadku a neskôr ich odsúdili. A Černákove nádeje na
predčasné prepustenie sa rozplynuli.

VEREJNÝ NEPRIATEź (M
 Písal sa u​ rok 2005 a Mikulá​ Černák počítal mesiace do riadneho prepustenia. Ale nerátal s novými
obvineniami. Navy​e u​ ne​lo hlavne o ekonomické trestné činy a vydieranie, ale o vra​dy. A tých pribúdalo.
Odrazu tu bol pred verejnos​ou celkom iný Černák. Doteraz vyzeral na celkom sympatického svalnáča,
okolo ktorého je len viac kriku ne​ okolo

iných, jemu podobných. Len​e titulky novín sa zmenili - u​ sa začalo hovori​ o ​vra​diacej ma​ine” a do​ivotí. A
u​ aj tí, čo sa o podsvetie nezaujímajú a mali to ​astie, ​e ich výčiny mafiánov nepostihli, začali chápa​, ​e
Černákov obraz sa mení na verejného nepriateža číslo 1, najväč​ieho zločinca Slovenska. Tomu by
zodpovedal aj fakt, ​e vtedaj​í premiér Róbert Fico mal podža médií zvola​ ministrov vnútra aj
spravodlivosti, predstavitežov prokuratúry aj policajných funkcionárov s jasnou in​trukciou pou​i​ proti
tomuto nepriatežovi v​etky zákonné prostriedky. Dva dni pred vypr​aním trestu Černáka previezli z väznice
v Ilave do Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici, kde tamoj​í Okresný súd rozhodol o jeho novom
väzobnom stíhaní.

Prelomovým momentom sa stal fakt, ​e k ​animu Horváthovi sa začali pridáva​ ďal​í prominentní
príslu​níci podsvetia, ktorí toho na Černáka vedeli naozaj veža. Ako druhý prehovoril brat Róberta
Holuba zvaný Ďusi, a to v prípade vra​dy Petra Kle​ča, ktorý sa stal náhradným terčom, keď Ďusi Holub z
miesta prepadu u​iel.

Mikulá​ Černák bol obvinený zo spáchania ​iestich vrá​d v spolupáchatežstve a siedmu vra​du mal
nariadi​. Jozef Filip bol zavra​dený v septembri 1994. O mesiac neskôr Černák podža ob​aloby s Martinom
Lábo​om zavra​dili Jozefa ​tefana, vo februári 1997 sa spolupodiežal na fyzickej likvidácii Pavla
Lenhardta. Dve vra​dy naraz sa stali v marci 1997 v areáli CBS Security 3 - obe​ami boli zakladatež
zločineckej skupiny Milan ​ipo​ a jeho vyjednávač Emil Potáč. V októbri 1997 bol rozstriežaný mladý
Kle​č. Karcel bol zabitý na údajnú Černákovu objednávku v roku 2000.

DRUHÝ VEźKÝ PROCES

Mnohé sa od čias prvého súdu s Černákom zmenilo. Musel to zobra​ na vedomie, a hoci najskôr
odmietol vypoveda​, lebo súd je vraj zaujatý, v prípravnom konaní u​ detailne opisoval jednotlivé vra​dy a
vz​ahy rôznych mafiánských skupín. Hovoril aj o kulturistovi Reichelovi z Popradu, ktorý mu mal by​
vzorom, a o jeho kontaktoch s talianskou mafiou. Neskôr u​ pripú​​a vra​dy, ochotne vypovedá, ale e​te sa
nepriznáva.

Černák začal pred nastávajúcim procesom mobilizova​ aj svoje finančné zdroje. Keď prestali plynú​ z
kriminálnej činnosti, musel siahnu​ na podstatu. Začal rozpredáva​ svoj podivuhodne nadobudnutý majetok.
Najskôr pôvodne Karcelov penzión v Bystrej, potom vlastný dom v Brezne, z ktorého vys​ahoval man​elku.
Ale ani tu mu u​ v​etko nevychádza ako kedysi. Pri predaji nehnutežnosti v Banskej Bystrici ho mal vlastný
kumpán pripravi​ o ​tyridsa​ miliónov (pribli​ne 1,33 milióna eur). Aby mu v rozhodujúcom súdnom procese
jeho zločineckej kariéry nechýbali, veď nielen advokáti bývajú drahí…

A e​te jedna podstatná zmena nastala. Pri tomto procese nekrú​ia nad pojednávacou sieňou vrtužníky, na
strechách nečíhajú policajní ostrežovači, príjazdové cesty neblokujú policajné autá a v budove nestrá​ia
kukláči so psami. Drvivá väč​ina z členov Černákovho gangu je buď po smrti, alebo vo väzení. A tí ostatní
robia v​etko pre to, aby on sám z väzenia nikdy nevy​iel. Deje sa niečo nevídané a neslýchané. Nepokú​ajú
sa ho oslobodi​ nejakou divokou akciou, dokonca ani svojimi výpoveďami pred súdom. Naopak, svedčia
proti nemu.

Podža Plus 7 dní sa Čcrnák spočiatku e​te pokú​al o v​etko mo​né - poslal advokáta ​tangloviča za Lexom,
ktorý ​éfoval SIS práve vtedy, keď boli černákovci na vrchole moci. Pokú​al sa do procesu vtiahnu​
advokáta Gerega, ktorý ho právnymi kžučkami vysekal z obvinenia z vra​dy Szymaneka. Tajne posielal z
väzenia lístočky s pokynmi, kto má ako vypoveda​, kona​ a čo komu odkáza​. Len​e ochotných tieto príkazy
plni​ po tom, ako je Černák u​ jedenás​ rokov vo väzení, rapídne ubúda. Nechcú s ním u​ nič ma​ a boja sa
mo​nosti, ​e by sa vrátil. Pre Plus 7 dní jeden z nich pod podmienkou anonymity povedal:

​ iektorým by bolo vežmi horúco, preto​e Miki by to bez pomsty nenechal, ostatným hrozí, ​e by sa k
N
nemu museli vráti​. Inú mo​nos​ by nemali.”

Preto rad​ej svedčia.

PREDSA POSLEDNÉ DEJSTVO?

Dňa 10. novembra 2008 začal druhý megaproces s Čer-nákom. Spravodajská agentúra ČTK o tom
priniesla túto správu:

​ ernák pred súdom odmietol vypoveda​, senát toti​ označil za zaujatý. Súd preto nariadil prečítanie
Č
v​etkých jeho výpovedí z vy​etrovacieho spisu. Niekožkohodinové čítanie si Černák vypočul bez prejavov
emócií. Vo výpovediach otvorene a detailne opisoval jednotlivé vra​dy a vz​ahy rôznych mafiánských
skupín na Slovensku.”

V závere prvého pojednávania k tomu krátko povedal: ​Pôvodne som skutky popieral, zistil som v​ak,
kto ma usvedčuje z týchto skutkov.”

Je to vežký kontrast oproti tomu, ako sa podža jeho najbli​​ích kumpánov k vra​dám Černák hlásil
predtým. Nemenovaný černákovec pre Plus 7 dní o Černákovi povedal: ​Je to nevyspytatežný blázon.
Nikto nevedel predvída​, čo spraví. Vra​dami sa doslova chválil. Ráno si sadol v Luxe na kávu, zobral do
rúk noviny, ukázal na článok o nejakej vra​de a tvrdil, ​e to spravil on. Tak to bolo aj so zverejnenou
fotkou, na ktorej bola na kapote odrezaná hlava Slivenského. Smiali sme sa, mysleli sme, ​e tára…” Vasil
Imri​ek, u​ predtým odsúdený za vydieranie spolu s Černákom, k tomu pre tento tý​denník povedal: ​Černák
sa smial z ostatných, ​e keď dr​ali Slivenského a on Slivenskému za​iva odrezal hlavu, tak ostatní pri tom
grcali.” Toto svedectvo má len malú chybičku. Podža očitých svedkov vra​dy Černák osemkrát bodol
Slivenského a rezanie hlavy u​ nechal na iných. Fakt je, ​e sa mal spolu s ostatnými dobre zabáva​ na tom,
ako hlavu umývali a ​vyfe​ákovali” na neskor​iu verejnú výstavu. K svedectvu Imri​eka priviedla násilná smr​
jeho brata: ​Keby som e​te v čase súdneho konania (myslí tým prvý proces s Černákom) vypovedal, čo
v​etko mi je o Černákovi známe, mohlo sa v​etko ináč skonči​ a môj brat mohol ​i​… Tých mŕtvych u​ bolo
dos​…”

A bývalí černákovci u​ svojho ​éfa naozaj ne​etria. Slavomír Surový bol ​tartérom Černákových áut, čo je
dos​ samovra​edná úloha prakticky preverova​, či pod autom bossa nečíha bomba, ktorá hneď po
na​tartovaní vybuchne. Pred súdom na adresu Mikulá​a Černáka povedal, ​e nepozná zo ​ijúcich žudí nikoho,
kto by zabíjal ako on. A svojho bývalého bossa Černáka vyzval: ​Buď teraz taký frajer, ako keď si pichal
no​om Slivenského. Hovoril si, ​e si zabil viacej žudí ako rakovina, ​e si zabil celý autobus žudí, mo​no
​tyridsa​. Ak by si napísal o tom knihu, tak by tomu nikto nechcel veri​.”

K poprave Júliusa Tótha v Čiernej nad Tisou v roku 1997 Černák potvrdil, ​e bombu zmontovali v jeho
gará​i. On s tým, samozrejme, nemal nič spoločné. To sa, skrátka, človek, ktorý sa mu ​staral o gará​” (ozaj,
kožko starostí je s takou gará​ou?), užútostil nad montérmi bomby a pustil ich do gará​e, ​lebo to nechceli
robi​ na parkovisku”. Asi aby nepokazili okoloidúcu mláde​ a nevystra​ili zbytočne stáre​…

Ale nie je v​etko jednoduché. Začiatkom roka 2007 ob​aloba prichádza o cenného svedka. Z okna bytu
na ​iestom poschodí v Brezne vypadol dvadsa​sedemročný Matej Zachar. Ten svojimi výpoveďami
usvedčoval Branislava Adamča, Michala Moravčíka a Mikulá​a Černáka z vra​dy Karcela. Sám sa priznal,
​e páchatežov vra​dy odviezol do Slovenskej źupče, kde zhorelo auto pou​ité pri Karcelovej vra​de. O
niekožko mesiacov svoju výpoveď odvolal. Ale v takýchto procesoch platí pre ob​alovaných vrahov
jediné cynické pravidlo - len mŕtvy svedok je dobrý svedok. A tento svedok je u​ mŕtvy. Ale ani to
nepomohlo…

V októbri 2007 sa zdá, ​e dochádza k prelomu. Podža tý​denníka Plus 7 dní Černák vy​etrovatežom
povedal, ​e zavra​dil Jozefa Filipa. K vy​e desa​ rokov starej vra​de Černák vypovedal, ​e obe​ vylákali do hôr
pri obci Liptovská Teplička. Tam ho Černák zastrelil a spoločne s niekožkými komplicmi ho zakopali do
jamy. Milo​ Ka​tan na súde v roku 2008 potvrdil, ​e videl, ako Černák vytiahol zbraň a pri pripravenej jame
Filipa zastrelil. Vy​etrovatelia sa v​ak te​ili predčasne. Černák sa zjavne odhodlal k nečakanému priznaniu
v rozru​ení z toho, keď mu oznámili, ​e proti nemu bude svedči​ u​ aj jeho najbli​​í kumpán Ka​tan. Do súdneho
procesu si v​ak v​etko rozmyslel a svoje priznanie poprel. Akurát si spomenul, ​e tú jamu v noci pred
vra​dou kopali na trikrát. Pri prvých dvoch pokusoch narazili na kamene. Pomáha​ mal pri tom aj Ka​tan,
rovnako ako pri zahrabávaní mŕtveho tela. Medzi nami, na ekonóma mafie, ktorý priná​a svojimi
​pekuláciami do pokladne gangu milióny, dos​ nezvyčajná pracovná činnos​.

Napriek tomu pri výpovedi Ka​tana na súde Černák zjavne stratil istotu. Zrada kpmplica, ktorý o ňom
vedel v​etko, ho zasiahla najcitlivej​ie. Keď sa mal k tomuto svedectvu vyjadri​, u​ nebol taký suverénny ako
celé doteraj​ie roky za mre​ami. Podža médií ​s​a​ka dýchal, hovoril pomaly, medzi vetami robil prestávky,
chvížku sa zdalo, ​e od príli​nej snahy ovládnu​ svoje emócie skolabuje”. A odvtedy sa nebývalo rozrečnil.
U​ pripú​​a, ​e bol členom podsvetia, a aj to, ​e bol prítomný pri vra​dách, alebo sa stah s jeho vedomím. Ale
stále popiera, ​e by vra​dil.

Ka​tana, ktorý potvrdil Černákov rozhodujúci podiel na v​etkých siedmich vra​dách, sa opýtal: ​Prečo si
to neohlásil polícii?”

Odpoveď: ​Lebo som nechcel z kancelárie odís​ v kufri auta ako Lenhardt… Ja mám temnú minulos​ len
s tebou, a mô​em na ňu zabudnú​, lebo ja nie som vrah… Nebudem nies​ zodpovednos​ za tvoje
psychopatické výkyvy. Veď ty si sa premával v aute po nebohom Bielikovi a mal si z toho feti​!!!”

Samozrejme, tieto svedectvá nepriná​ajú neviniatka. Ka​tan je obvinený zo spoluúčasti na

megapodvodoch ​olejá-rov” v spoločností zavra​deného Kuba​iaka, ale aj bývalej poslankyne
Martinčekovej. Okrem toho za prípravu vra​dy a krátenie daní. Rovnaký trest, aký si za vydieranie u​
odsedel Cernák, bol Ka​tanoví skrátený na polovicu, hoci Najvy​​í súd niečo také v prípade Černáka
nepripustil Odvtedy je na slobode a napriek obvineniam podniká, dokonca má by​ spolumajitežom sklární
v Maďarsku. A majitežom selektívnej pamäti. Preto​e v prvých výpovediach detailne opisoval vra​du
Filipa vrátane toho, ako le​iacej obeti vzápätí po výstrele poskákal Reichel po hlave. Pitva potvrdila, ​e
Filip mal lebku rozbitú na ​es​ častí. Pred súdom si na to v​ak Ka​tan u​ nespomenul. Aj Reichel svedčí proti
Černákovi. Je na slobode a obýva svoje luxusné sídlo pod Tatrami.

Pred súdom vypovedal aj druhý najbli​​í Černákov komplic a člen vedúceho triumvirátu bandy - Ján
Kán. Jeho výpovede v​ak boli monotónne stručné: ​Neviem, nepamätám sa, nespomínam si…”

Černák to komentoval slovami: ​Keď​e tento svedok očividne stratil pamä​, nebudem sa k nemu
vyjadrova​.” Aj tak to pre neho muselo by​ sklamanie. Jeho najbli​​í kumpán toti​ síce nesvedčil proti nemu,
ale ani na jeho obranu. Černák ostal sám.

KONIEC V NEDOHźADNE

Černákov ​ivotný príbeh pripomína hollywoodské filmy, ktoré majú hneď niekožko koncov. Veď to
zvá​me.

Prvým plánovaným koncom mal by​ súd, z ktorého vyjde vďaka advokátom a spriatelenej vládnej moci
čistý. Ale proti predpokladom sa k vydieraniam pridal aj únos a vra​da Szymaneka, a odrazu sa u​ hralo o
do​ivotie.

E​te v priebehu procesu hrozilo, ​e Černák odíde na slobodu, lebo zákonná lehota jeho väzby sa končila.
Tým sa to v​ak neskončilo, lebo sa zmenila vláda a nový parlament kvôli Černákovi túto lehotu významne
predĺ​il.

Z naj​a​ieho obvinenia Černáka advokáti vysekali, ale ani s pomocou Najvy​​ieho súduSR to neuhrali bez
trestu. A ani jeho odseděním sa to neskončilo.

Černák sa pokúsil vyjs​ na slobodu po polovici trestu. Dobrý plán zmaril sám svojím nehoráznym
správaním po prepustení. Za to sa mal vráti​ do basy, ale, paradoxne, prokuratúra nezasiahla.

Tým sa to neskončilo, lebo zasiahol vtedaj​í minister spravodlivosti Lip​ic a Najvy​​í súd vrátil Černáka
ďo väzenia.

Tým sa to e​te neskončilo, lebo ten istý súd a čudné kontakty mu dali dos​ času, aby e​te predtým u​iel

Tým sa to e​te neskončilo, lebo na úteku dlho nevydr​al.

Černák sa vrátil do väzenia. Tým sa to e​te neskončilo, lebo hneď po​iadal o prepustenie po odpykaní
dvoch tretín trestu. Odporúčania z väzenia aj spoločenské záruky mu otvárali brány väzenia. Hneď sa v​ak
zabuchli, lebo vysvitlo, ​e to prvé je falo​né a druhé nedôveryhodné.

Černák si teda odsedel celý trest. Tým sa to e​te neskončilo, lebo e.​te pred jeho odpykáním pri​la nová
ob​aloba a vzatie do novej väzby.

Tým sa to e​te neskončilo, lebo podža princípu ​peciality prokuratúra pochybila a Černák mal ís​ okam​ite
na slobodu.

To sa nestalo, lebo prokuratúra pou​ila v​etky, aj celkom zúfalé, prostriedky a Černák v druhej väzbe
ostal.

Konečne sa teda blí​i druhý megaproces, kde sa zdá, ​e Černákovi u​ naozaj nič nepomô​e a skončí za
mre​ami do konca ​ivota. Sedem vrá​d na krku a svedectvá aj jeho najbli​​ích komplicov sú drvivé. Záver
procesu bol naplánovaný na 11. december 2008 a Černákovi by u​ nikio súdny ​ancu nedal.

Tým sa to e​te nekončí, lebo Černákovým advokátom sa darí proces na​ahova​ e​te ďal​ie ​tyri mesiace.
Ale aj po v​etkých kžučkách sa toto dejstvo Černákovej zločineckej kariéry i ​ivota chýli ku koncu.

Na 9. marec 2009 sú naplánované záverečné reči. O rozsudku nikto nepochybuje. Ale ani tým sa to
nekončí.

Doslova v poslednej chvíli sa Černák pod hrozbou výnimočného trestu rozhoduje k výnimočnému
kroku. Predstupuje pred súdny tribunál s tým, ​e je pripravený vypoveda​. Viac ako desa​ročie sa dr​al úlohy
bossa, ktorý nikdy nezradí a nedá sa zlomi​, aby vypovedal. Odrazu je v​etko inak. ​iada v​ak, aby
pojednávanie bolo takpovediac dôverné, s vylúčením verejnosti. Podža správ agentúry SITA: ​Ob​alovaný
to odôvodnil tým, ​e v jeho výpovedi zaznejú nové, doteraz nezverejnené skutočnosti, ktoré by sa mohli
dosta​ na verejnos​ prostredníctvom médií. Únik týchto informácií by mohol ovplyvni​ proces, prípadne
výpovede ďal​ích svedkov, a je dôvodná obava, ​e by mohli zmari​ aj iné trestné konania. Súd vylúčil
verejnos​ z účasti na hlavnom pojednávaní na čas výpovede. Táto zmena v harmonograme pojednávania
mô​e posunú​ plánovaný termín vyhlásenia rozsudku.”

Černákova výpoveď trvá ​es​ hodín, ale ​iadne vá​ne priznanie nezaznie. Skôr sa dá predpoklada​, ​e topí
v​etkých okolo seba, a hlavne tých, čo svedčili proti nemu. ​iadny logický dôvod proces na​ahova​, veď tie
výpovede mô​e poda​ aj vo výkone trestu. Napriek tomu proces zahažuje ďal​ie mesiace podozrivé ticho.

A​ koncom júla 2009 (sedem mesiacov po plánovanom konci procesu) sa objav! správa, ​e súd po​iadal
o ďal​ie expertízy, ktoré v​ak vzhžadom na u​ známe skutočnosti nie sú podstatné. Súd sa zaoberá aj
absurdným znaleckým psychologickým posudkom, ktorý si Černák (dovtedy tieto vy​etrenia odmietajúci)
sám na seba objednal a podža ktorého je priam rodeným neviniatkom. Len​e posudok českého súdneho
znalca nemá na slovenskom súde ​iadnu váhu. A pre toto je proces odlo​ený a​ na september 2009?! Akých
neuveritežností sa to e​te dočkáme? Čo sa to za múrmi pre​ovského Okresného súdu vlastne deje?

MÔ​EME SI DOMYSLIE​

Slovenská spoločnos​ je u​ druhé desa​ročie traumatizovaná prípadom Mikulá​ Černák. Na ňom sa láme
obraz tohto ​tátu, jeho schopnos​ chráni​ občanov pred masovými zločincami, ale aj ich napomáhačmi v
radoch politikov, policajtov či sudcov. Od pádu Mečiarovej demokratúry v roku 1998 Černák nevy​iel
nadlho z väzenia, ale nie je ani istota, či v ňom právoplatne ostane a odpyká si v​etky tie vra​dy a zločiny,
ktoré sú mu pripisované. Mediálny obraz Mikulá​a Černáka je hrozivý a hrozivým stále ostáva.
 Jedno treba uzna​. Černákova sebadisciplína je neuveritežná. A Lo nemá Mečiarovu mentálnu slepotu,
ked dotyčný bez hanby doká​e komentova​ vlastné zlo-činy ako blaho pre celé žudstvo (pravda, zú​ené na
neho a jeho vlastnú rodinu). Černák vie, ​e toho má na svedomí priveža, a balansuje nad priepas​ou. Ale
stále si zachováva pozoruhodnú vnútornú rovnováhu a vyu​íva aj milimetrovú mo​nos​ uniknú​ zaslú​enému
trestu.

Pri tom, ako tím vy​etrovatežov a prokuratúra zú​ili jeho hracie pole, je len niekožko mo​ných vysvetlení
súčasného bizarného ne-procesu s ním.

Jedným variantom je, ​e sa naozaj rozhodol pomsti​ v​etkým naokolo a tie mesiace ticha sú v skutočnosti
naplnené jeho detailnými výpovedami a obchôdzkami miest činov či hžadaním zakopaných obetí. To by
znamenalo, ​e rezignoval, akceptuje do​ivotný trest, ale chce so sebou stiahnu​ aj tých, čo ho v jeho očiach
zradili.

Druhým variantom je pokus vykúpi​ sa týmito výpoveďami tak, ​e by za svoje činy dostal ​len” 25 rokov
väzenia s tým, ​e po polovici ​flajstra” sa dostane na slobodu. To by bolo v roku 2017 a Černák by mal len
51 rokov! Stále dobrý ​tart do nového ​ivota.

Tretí variant u​ skú​al. Podža neho len na​ahuje čas a počíta s tým, ​e ak aj okresný súd v septembri
rozhodne, pri následných odvolaniach sa mu v novembri 2009 skončí zákonná väzba a on vyjde na
slobodu ako e​te neodsúdený, a teda čistý občan. A ak by tú ​ancu dostal, tak by sa mnohé mohlo zmeni​.

Tu sú opä​ tri varianty.

Vrátil by sa na svoj post a zvolal posledných verných aj neverných, aby robil opä​ len to jediné, čo vie
- ​íri​ okolo seba strach a na ňom sa pri​ivova​. Je to vežmi nepravdepodobný scenár, ked​e uplynulo priveža
rokov, pomery v podsvetí sa zmenili, ani Černákovi politickí mecená​i u​ nemô​u v​etko, a najmä nemajú chu​
to v​etko robi​ pre neho a s ním. Aj v podsvetí nastupuje nová generácia mafiánov, ktorí si návrat Černáka
ne​elajú.

Druhý scenár hovorí o tom, ​e Černák je dnes za mre​ami bezpečnej​í ne​ mimo nich. Ani mafiánsky boss
nevstúpi dvakrát do tej istej vody. Ten pokus by ho mohol stá​ ​ivot.

Tretí scenár je najpravdepodobnej​í. Prvá ​anca slobodného vydýchnutia a Černák zvolí útek aj na
koniec sveta, aby sa na Slovensko a za mre​e u​ nikdy nevrátil. Ale aj tam sú jeho ​ance pre​itia ako bossa
vežmi malé. E​te tak ako nemý vyhadzovač v bare niekde na bývalom americkom Divokom západe…

Černák bol a je v histórii slovenského zločinu výnimočný. Na ňom sa názorne ukazovali vzostupy a
pády politickej scény Slovenska, biedy i výhry justície a radikálne zmeny spoločenského pozadia zločinu.
Jeho postava vysoko vytŕča nad ostatnými počtom vrá​d s ním spájaných, výnimočnými sebaobrannými
reakciami spoločnosti od vzoprenia sa podnikatežov Karcela aj Moj​i​a po zmenu zákona o väzbe, vyu​ití
nových prostriedkov súdneho procesu od chránených svedkov a​ po ich výpovede formou
videokonferencie. Výnimočná je aj jeho priama konfrontácia s vtedaj​ím premiérom Slovenska, zrada jeho
najbli​​ích, manévre prokuratúry, aby ho udr​ali vo väzbe, i absurdné príklady ​ien schopných obdivova​ či
okázalo prehliada​ jeho be​tiálne činy.

Napriek tomuto v​etkému sa zdá, ​e jeho osud nie je ani zďaleka v jeho rukách. Tak ako niekto raz
rozhodol, ​e bude bossom v​etkých bossov Slovenska, aby túto krajinu cez neho íah​ie ovládal, tak niekto
(skôr viacerí) nie tak dávno rozhodol, ​e u​ z väzenia nikdy nevyjde. Ale mo​no je to v​etko e​te aspoň trochu
inak. Hovoríme toti​ stále o mediálnej podobe mu​a menom Mikulá​ Černák. A tá hovorí len o minulosti.
Nevieme teda, čím nás v najbli​​ej budúcnosti mô​e prekvapi​. Jediné isté je, ​e o ňom e​te budeme poču​…

KONIEC ČERNÁKOVEJ ÉRY?

V tejto knihe sme si predstavili najvplyvnej​ích mafiánských bossov podsvetia Slovenska, ktorých
kariéry sa začali i skončili v 90. rokoch minulého storočia. To storočie nie je, ​iaž, a​ také vežmi minulé,
aby sme sa nádejali, ​e tým sa nočná mora tejto krajiny aj skončila.

Vo vtedaj​ej ére Divokého východu bolo celé Slovensko (a​ na Bratislavu, ktorá si zachovala relatívnu
autonómiu vlastných zločineckých gangov) pod vplyvom bossa v​etkých bossov - Mikulá​a Černáka. Na
rozdiel od iných mal vra​di​ s chu​ou a bez váhania, tak​e mu na vlastnú ​kodu zverovali túto ​pinavú, krvavú,
odpornú ​prácu” aj iní ​éfovia mariánskych gangov. Vďaka tomu nakoniec ​éfoval vra​ednému komandu,
ktorému sa nedokázal nikto postavi​. Sám ostal pozoruhodne neohrozený, priam nedotknutežný. Nevieme o
​iadnom útoku, ktorému by musel reálne čeli​. Slivenského pokus o vzburu potrestal najkrutej​ím spôsobom
a jeho odrezaná hlava vystavená na verejnosti mala by​ jasným varovaním.

Svoju kandidatúru na hlavu zločineckého podsvetia nikdy nahlas neohlásil, a tak Tóth a jeho panďácky
gang na juhovýchode Slovenska ani nemuseli tu​i​, ​e sú medzi prvými na zozname jeho mocenských ​ahov.
Ani v​emocný ko​ický boss Holub netu​il, ​e ide na stretnutie s Černákom v bratislavskom hoteli Danube ako
do pasce. A Černák dokázal nájs​ jeho lojálneho následníka medzi jeho najbli​​ími, e​te kým Holub ​il.
Východ Slovenska bol tak prekvapivo rýchlo dobytý.

Na juhu sa mu podriadil brutálny násilnícky Pápay, ktorému pomohol zbavi​ sa predo​lého bossa ​ipo​a.
Pre spriaznený gang bratov Mellovcov (prepojený s dubnickým Osom Kucmerkom) vyčistil juhozápad
Slovenska od ​Tigra” Novotného, ktorého delegácia prichádzala za Černákom do hotela Lux na dvoch
autách - a odi​li v ôsmich rakvách.

Na severozápade s centrom v ​iline na prospech Malého Fera Salingera, s ktorým mal spoločnú nielen
zážubu v chove tigrov, dal streleckým cvičením na pravé poludnie na jeden ​up zlikvidova​ bossa Gorilu.
Na severovýchode si vežmi dobre rozumel s popradským bossom Reichelom a výtečníkmi z Ke​marku.
Prestrelka, či skôr jednostranná pažba popravnej čaty za bieleho dňa v centre Banskej Bystrice - a polícia
a prokuratúra, dokonca ani médiá neprejavili ​iadne zvlá​tne znepokojenie. O desiatich vystriežaných
pápayovcoch sa neskôr popísali stohy článkov, táto udalos​ bude na veky v histórii uvádzaná ako najväč​ia
masakra v dejinách slovenského podsvetia, dokonca s pamätnou tabužou na mieste činu! Ale ​e dva roky
pred nimi skončilo rovnako krvavo jadro Novotného gangu, osem chlapov rozstriežaných verejne pred
najväč​ím hotelom metropoly stredného Slovenska, o tom bolo a je ticho. To je priam mafiánsky sen.
Akoby vtedy celú spoločnos​ za vlády Mečiara paralyzoval pocit bezmocnosti, apatie, strachu nielen kona​,
ale aj zaznamena​ tú prevahu zla, čo sa valila takmer ka​dým dňom zdanlivo bez konca. To bol Černák na
vrchole moci. Kým nad inými impériami slnko nikdy nezapadalo, nad touto rí​ou zla sa nemala nikdy
zdvihnú​ temná noc násilia a strachu.

Nič také by nebolo mo​né bez spolupráce a vzájomne výhodných k​eftov s vládnou mocou. Nezabúdajme, ​e
organizovaný zločin sa v​dy sna​í ovládnu​ politické aj podnikatežské ​truktúry ​tátu. ​Toto je základný princíp,
na ktorom funguje, a aj preto je taký nebezpečný,” povedal svojho času pre Tý​deň vtedaj​í minister
spravodlivosti Daniel Lip​ic. Na Slovensku mali černákovci priam raj. Keď v roku 1997 bez pov​imnutia
verejnosti prebehla pred hotelom masová vra​da Novotného gangu, Slovensku vládli dvaja. Tomu jednému
Mikulá​ Černák. Tomu druhému Vladimír Mečiar a jeho HZDS.

Vy​etrovatež ​átek pre Tý​deň charakterizoval toto obdobie vlády HZDS u nás slovami: ​Vz​ahy medzi
predstavitežmi ​tátnych orgánov a osobami, ktoré u​ vtedy čelili vá​nym podozreniam, ​e patria k
organizovanému zločinu, boli nad-​tandardnéž

Túto charakteristiku doby potvrdil pre SME aj Ladislav Pittner, dvojnásobný minister vnútra a riaditež
SIS: ​Na vrchole je ctihodný občan. Väč​inou podnikatež alebo priamo človek pôsobiaci spravidla vo
vládnej strane, a to bez ohžadu na jeho osobné politické presvedčenie… Polícia je zmätená, preto​e žudí,
ktorých pova​uje za mafiánov, často stretáva na recepciách a spoločenských akciách vrcholných
predstavitežov. Potom sa polícia obáva zakroči​, preto​e sa im mafiáni dostávajú do povedomia ako
spojenci moci.”

Tak si o tej moci spojenej s mafiánmi niečo povedzme.

RUSKO - EPIZÓDNA POSTAVA

Prípad televízneho funkcionára Socialistického zväzu mláde​e premeneného po Ne​nej revolúcii v roku
1989 na mediálneho magnáta nám poslú​i ako ilustrácia, ako sa vtedy politika a verejný ​ivot preplietali s
aktivitami a záujmami podsvetia. Karel Čapek raz prirovnal ​ivot niektorých žudí k prechodu cez vežkú
mláku plnú blata. Skú​ajú to najskôr po ​pičkách, ale kdesi na polceste sa poklznu a potom to u​ len
docapkajú po u​i v blate a​ do konca. A je im vlastne jedno aj to, kožko ​piny nahád​u okolo seba.

Rusko je skvelý príklad, lebo on rád rozpráva, a tak ho naozaj stačí len citova​. V auguste 1998 tvrdil,
​e v spore o vlastnícke práva v televízii Markíza (kauza Gamatex) sa ​musel” dohodnú​ s mafiou. ​A čo som
sa mal obráti​ na opozíciu? V tomto ​táte sa musím dohodnú​ s podsvetím. Nič iné mi neostáva,” povedal
vtedy tý​denníku Domino fórum. Pozoruhodné je, ​e mu ani len nenapadlo po​iada​ v boji proti mafii o
pomoc vtedaj​iu vládnucu moc. Ktovie prečo? Veď sa tvrdilo, ​e s Mečiarom mal priam rodinné vz​ahy.
Ako inak by sa dostal k televíznej licencii? Mimochodom, keď sa Rusko dostal so svojou stranou na
jedno pou​itie do parlamentu, práve oni vo vládnej koalícii blokovali schválenie nových efektívnej​ích
nástrojov boja proti organizovanému zločinu v podobe ​peciálneho súdu a ​peciálnej prokuratúry, ktoré sa
Mečiarovi od začiatku nepáčili.

A teraz sa opýtajme, načo bolo dobré majitežovi najúspe​nej​ej komerčnej televízie na Slovensku
vstupova​ do politiky? Pavol Rusko odpovedá pre časopis OKI: ​Keby som nevstúpil do politiky, tak by
napríklad kauza Moj​i​, ktorú zákerne rozpracovali ako akt pomsty v jednej z vládnucich koaličných strán,
mala úplne inú dohru a ja som sa mohol ocitnú​ vo vy​etrovacej väzbe… Kauzu by teda vytiahli aj vtedy,
keby som bol riaditežom Markízy, len s tým rozdielom, ​e by som nemal ​iadnu politickú moc ani
imunitu…”

Vďaka politickej moci a imunite v​etkých pä​ obvinení z trestných činov vznesených Franti​kom Moj​i​om
proti Pavlovi Ruskovi i​lo do stratená. Nezabúdajme, ​e čo prokuratúra nedá na súd, akoby sa nestalo. Také
jednoduché počty!
 Spomeňme si aj na výrok Mariana Kočnera, ako vraj Pavol Rusko po Slovensku hžadal niekoho, kto
by ho toho nepríjemného Kočnera zbavil. Z tejto logiky celkom zákonite takto hžadajúci doputoval do
Banskej Bystrice a tam malo zmysel bavi​ sa len s jedným pánom - pánom slovenského podsvetia.
Zavďači​ sa mu či ​bartrovo” zaplati​ za jeho priazeň repor-tá​ami vo vlastnej televízii, čo jej majiteža nič
nestojí okrem hanby a sporov s nič netu​iacimi zamestnancami - veď to je bohovský k​eft!

Iba​e v tejto politickej aritmetike je malá chybička. A tak sa z médií v tej dobe dozvedáme, ​e Ruska
chráni podivuhodná ochranka. ​U​li pred nami!” vyhlásil, keď aj s týmito ostrými chlapcami pri​iel
znovuobsadi​ TV Markíza po Kočnerovi a spol. Minister vnútra Pittner tvrdí, ​e to preto, lebo mali
pozoruhodný ukrajinský prízvuk. Rusko sa v roku 1998 zaprisaháva, ​e v jeho malej armáde sú len
Slováci. V roku 1999 otvoreným listom protestuje proti vyhláseniu toho istého ministra, ​e: ​Nedá sa
poveda​, ​e celá ochranka pána Ruska pozostáva z mafiánov.” A o dva roky sám pre Nový Čas odpovie na
otázku, či sa dobre pozná s Mi​kom, ktorého ten istý minister označil za bossa ukrajinskej mafie: ​Bol
kontaktnou osobou žudí, ktorých sme po​iadali o pomoc v čase, keď bolo treba v kauze Markíza vylúči​
silové rie​enie konfliktu. Tí žudia, ktorí tu z Ukrajiny boli, to nebola ​iadna tlupa gaunerov…”

O pánovi Mi​kovi a jeho pozoruhodných kontaktoch napríklad s Diničovcami sme si u​ niečo povedali v
knihe Mafia v Bratislave. A jedným z príznačných znakov mafie je, ​e kto si s nimi raz začne, ​a​ko sa ich
zbaví. Neskôr sa dozvedáme, ​e Pavol Rusko sa vo vlastnej gará​i a vlastnou pu​kou záhadne postrelil, a to
takou fantastickou gymnastikou, ​e aj odborníci ​asnú, ako je to mo​né. Neodborníci si ​epkajú, ​e je to v
skutočnosti mo​né, lebo ho postrelil vlastný ochrankár na výstrahu, aby nezabudol včas plati​ za ochranu, o
ktorej si vtedy u​ asi naivne myslel, ​e ju nepotrebuje. No ale verte takýmto anonymným dohadom. Alebo
tomu, ​e Ruskovi le​iacemu po tej strežbe v nemocnici, priniesol na náv​tevu na rukách die​a ten istý
ochrankár, čo naňho striežal. Len tak, ako upozornenie, či skôr pozornos​, aby sa mal na pozore? Príli​
fantastické, aby sme uverili. Veď pán Rusko ​iadne trestné oznámenie nepodal a svoje neuveritežné
zranenie priznal ochotne a dobrovožne. Čo je proti tomu jeho neskor​ia záhadná autonehoda, keď vy​iel z
nemocnice a rozhodol sa kamsi zájs​, ale nedo​iel, lebo doňho narazilo vlastné sprievodné vozidlo. Alebo
to nebolo sprievodné vozidlo? A nesedela v ňom tá príli​ tesná ochranka? Pán Rusko nič neohlásil, nič sa
teda nestalo. Prečo to vlastne spomíname? No akosi by to malo súvisie​ s tým Čapkovým citátom, ale
mo​no ani nie. Existuje toti​ aj iné české príslovie: ​Kdo s čím zachází, tím i schází.” No a kontakty s
mafiou, to je ako hovno na topánke. Raz do neho stúpi​ a u​ sa ho nezbaví​. Tak​e predsa len to s tým om
akosi súvisí. Ale asi len s ním…

LEN ON TO DOKÁ​E?

Pavol Rusko je naozaj len ilustračná postavička v divokom mediálnom obraze 90. rokov na Slovensku.
Kauze s Moj​i​om sa vyhol, ale kauza so stomiliónovou zmenkou, ktorej majitež pozoruhodne včas zomrel,
spláchla podenkového magnáta mo​no u​ nav​dy za obzor politického sveta. Boli a sú v​ak iní, ktorí
politickej scéne na Slovensku vtláčali a stále vtláčajú nelákavú peča​ brutálnych, boxerských spôsobov.
Tak sa na čelo peletónu politikov, ktorí budú v slovenských médiách u​ asi nav​dy symbolizova​ prepojenie
​tátu a podsvetia, preboxoval Len On, len ten jeden, Superslovák, babkami—demokratkami nekriticky
milovaný a kritikmi nenávidený - Vladimír Mečiar.

O jeho vplyve na bezpečnostnú situáciu krajiny a o tom, ako sa ním autoritářský vedená HZDS stala
cez niektorých členov (pozri médiami uvádzaní Poor, Vicen, Re​e​, Ducký, Lexa a ďal​í) spojivom politiky
a zločinu, sme si u​ povedali aspoň to základné v kapitole o Černákovi aj v knihe Mafia v Bratislave. Tak
poďme ďalej, pozrime sa, ako sa má dnes tento osamelý be​ec, ktorý takmer v​etkých spolupracovníkov a
spolustranníkov po ceste postrácal, či jednoducho hodil cez palubu. Stačí pozornej​ie číta​.

Pre tý​denník ​ivot v roku 2005 v článku o vytunelovaní obrovského majetku podniku Hydrostav hovorí
bývalý riaditež Ing. Ivan Čarnogurský: ​Moje odvolanie bolo vyslovene politické, preto​e keď Mečiar roku
1994 vyhral volby, odďažoval zlo​enie vlády a​ do novembra. V devä​desiatom piatom naplno obsadil Fond
národného majetku a ten ma ako stopercentný akcionár po piatich rokoch z funkcie odvolal.

Potom tam Mečiar dosadil skorumpované kádre… Hydrostav dostali do rúk piati žudia doslova zadarmo
- dvojmiliardový podnik za stodvadsa​ miliónov. Prvú splátku mali zaplati​ 40 miliónov, na ktorú dostali
pô​ičku z banky, a zvy​ok na splátky do dvoch rokov. Napokon to za nich z podnikových peňazí splatil
Hydrostav na poslednú chvížu.” Stručná bilancia len tejto jednej mečiarovskej privatizácie - pred
privatizáciou v júni 1995 bilančný zisk 145 miliónov, po nej do pol roka o 40 miliónov menej, do pä​
rokov strata, ktorá sa do roku 2002 vy​plhala na 1,7 miliardy korún (viac ako 56 miliónov eur).
Mimochodom, telo ​éfa vytunelovaného Hydrostavu na​li zmrznuté pod pie​​anským mostom na Silvestra
2008. Príklad mečiarovskej privatizácie, Milan Galo, umrel ako bezdomovec. |eho kumpáni zmizli bez
stopy. Ak to porovnáte s mafiánskými praktikami bielych koni, nenájdete rozdiel.

V roku 2006 tý​denník Plus 7 dní pod titulkom Návrat kinderka pí​e, ako Mečiar hneď po návrate k moci
opä​ vytiahol ku korytu istého supermana​éra: ​okujúca nominácia Júliusa Reze​a, syna nebohého
Mečiarovho privatizéra a neskôr ministra Alexandra Reze​a, do dozornej rady ​tátom kontrolovanej
spoločnosti Transpetrol zdvihla v uplynulých dňoch adrenalín mnohým občanom… Vskutku niet väč​ieho
výsmechu, ako posadi​ do dozornej rady spoločnosti, ktorá spravuje slovenskú čas​ ropovodu, práve syna
Alexandra Reze​a, pova​ovaného za megasymbol divokej privatizácie a tunelovania VS​.” Nasleduje
pozoruhodne podobný opis tejto privatizácie ako v prípade Hydrostavu. ​Priemyselná banka, ktorú zalo​ili
VS​, síce poskytovala privatizérom úver, no peniaze dostala od Banky Slovakia. A tej ich poskytol Pond
národného majetku, ktorému v tom čase ​éfoval úradujúci premiér - Vladimír Mečiar.” Reze​ovci priviedli
VS​ na pokraj bankrotu. Banka Slovakia skrachovala…

Tý​denník ​ivot v roku 2007: ​Mečiarovho syna prijali na ministerstvo bez konkurzu.” Ide o ministerstvo
zahraničných vecí a vyu​itie paragrafu o dočasnej ​tátnej slu​be, ktorú na vymedzený čas vykonáva odborník,
ktorý je na plnenie úloh potrebný. Michal Mečiar bol prijatý ako poradca ​tátnej tajomníčky. Vzdelaním je
lekár…

A to, prosím pekne, necitujeme v​etky správy z be​ne dostupnej tlače, nehovoriac o kauzách, ktoré sa
novinári nedozvedeli. Mô​eme len odhadova​, ​e nás to od takmer skrachovaného VS​ cez skrachovaný
Hydrostav a iné vytunelované podniky Mečiarom ospievanej ​novej kapitálotvornej vrstvy” spoločnosti a​
po rôzne podniky a zamestnania jeho detí stálo pekných pár miliárd. Chýbajú v ​kolstve, vede či
zdravotníctve, ktoré ​ivoria. Chýbajú nám v​etkým. Máte pocit, ​e by niekto, kto spustil túto lavínu
rozkrádania ná​ho spoločného majetku, mal chodi​ po kanáloch? Hanbi​ sa, kaja​ alebo azda odprosi​, ked u​
nie za to rovno pyka​? Tu je jeho odpoveď z júla 2009:

​Ne​artujte. HZDS bude tvori​ budúcu vládu ako jedna z rozhodujúcich strán.”

A pritom podža zákulisných informácií chcel tú istú stranu vyhandlova​ za svoju kandidatúru na
prezidenta pri vožbách v roku 2009, no o tú na​​astie nikto rozhodujúci nestál. A to sa mu za desa​ročia
podarilo stvori​ stranu jediného vodcu podobnú vý​ahu k moci a bezprácnym ziskom. Má to u​ dnes tak
dobre zocvičené, ​e by funkcionári aj členovia tejto strany mohli cviči​ Spartakiádu. To je toti​ tie​ to jediné,
na čo by boli skutočne dobrí. Počúvajú toti​ aj nahlas nevyslovené ​elania Vodcu. Na narýchlo zvolanom
sneme strany v roku

2009 napríklad predviedli skvelú spoločnú zostavu, kcd sa na pokyn Vežkého Muftiho zbavili pôvodne
obžúbenej Hru​tičky hú​evnatej ako tajomníčky .strany (zabudla na stranu, resp. Len On a pri miliardovom’,
tendri, ako si povieme neskôr) a na jej miesto dosadili dovtedy úplne neznámu blondínu zabudnutežného
mena, ale zato s úsmevom káčera Donalda, jednomysežne! Jednomysežne sa volilo za komunizmu a ten si
On Len vežmi dobre pamätá.

A teraz iné správy. Vežmi zaujímavé v čase globálnej hospodárskej krízy a u​ahovania opaskov.

Tý​denník Plus 7 dní v júli 2009: ​Mečiarovci by si okrem realitnej kancelárie mohli otvori​ aj vlastný
luxusný autobazar… dve Audi, Volkswagen Tiguan, dva d​ípy Suzuki, Jeep Cherokee a dal​ie… Zaujímavý
autopark majú aj jeho deti, vari najznámej​í je obrovský Nissan Armáda, pripomínajúci skôr autobus ako
osobné auto, na ktorom jazdí Magda Mečiarová-Gáliková. Predsedu najmen​ej koaličnej strany v​ak
pravidelne vída​ na superluxusnej limuzíne Audi A8 L W12. Sám Mečiar prezradil, ​e tento skvost so
​es​litrovým motorom, ktorý má trhovú hodnotu pribli​ne 143-tisíc eur (4,3 milióna korún), si len prenajíma.
Ka​dý, kto ovláda aspoň základné matematické počty, zistí, ​e ak by si prenájom limuzíny platil z vlastného
vrecka, či​e z poslaneckého platu, ostal by ka​dý mesiac v mínuse. Nehovoriac o plate ​oféra.” Len​e pán
Mečiar hravo zvládne nielen túto limuzínu, ale aj stavbu a údr​bu megavily Elektra, neúspe​né podniky
svojich detí (len avantúra s filmovými ​túdiami Koliba stála viac ako sto miliónov korún), a stále nie je
dos​!

Tý​denník Plus 7 dní začiatkom júla 2009: ​Vladimír Mečiar vlastní takmer ​tvrtinu Dolnej Poruby a v
nej ​es​ domov, premiestňuje sa medzi nimi na novučičkom d​ípe…” Domy aj pozemky skúpil nedávno.
Mimochodom, po tožkých investíciách mu ostalo e​te aj na vyasfaltovanie cesty medzi nimi.

Denník Nový čas v polovici júla 2009: ​Trenčianske Teplice - Mečiarovci a spol. skupujú domy
naokolo…”

V tom istom čísle toho istého denníka a symbolicky na tej istej strane komentuje autor správu SITA, ​e
polovica zamestnancov ​tátneho podniku Lesy SR (podporená vzácne zhodne odbormi aj odborníkmi)
siahla k zúfalému kroku: keď sa na masívne rozkrádanie podniku u​ nemohli pozera​, vyzvali premiéra, aby
odvolal generálneho riaditeža Jozefa Mindá​a. Ten len vežkopanským rozdávaním revírov pripravil ​tát
odhadom o pol miliardy korún za desa​ rokov prenájmu. V podnete na prokuratúru rozhorčení lesníci
narátali dokopy a​ 27 prípadov podozrení z tunelovania tohto ​tátneho podniku. Asi nás neprekvapí, ​e
Minďá​ovým prominentným poradcom bol )án Gálik, za​ Vladimíra Mečiara. Ako bývalý policajt sa v lese
iste vyzná. Komentár celého ​kandálu z úst najpovolanej​ieho, Vladimíra Mečiara: ​Keby boli niektoré jeho
názory re​pektované, dnes nemáme ten rozruch okolo ​L, ktorý máme.” Prekvapilo vás to? Prečo, veď keď
sa veci zoberú pevne do rúk, tak nikto ani nemukne, nieto, aby si e​te trúfali písa​ s​a​nosti…

Dôle​itej​ia je otázka, ktorá napadne ka​dému - kde sú tie bezodné finančné zdroje pána Mečiara práve v
čase globálnej hospodárskej krízy a odkiaž práve na neho padá tá zdanlivo večná manna nebeská? Navy​e
v tom ​astí” nieje sám…

AKO V ROZPRÁVKE
 Najobžúbenej​ím hrdinom slovenských rozprávok je Hlúpy Jano, ktorý napriek svojej prostoduchosti
nakoniec so v​etkými vybabre a dostane za ​enu princeznú a navrch aj pol krážovstva. U​ pred stáročiami,
pradávno, tvorcovia rozprávok vedeli, ​e tá prvá polovica predsa nutne musí patri​ Vladimírovi
Mečiarovi! V 90. rokoch minulého storočia sme sa konečne dozvedeli aj to, kto je ​ivým stelesnením toho
rozprávkového hrdinu slovenského žudu a kto nakoniec naplnil toto dávnoveké poslanie. Volá sa predsa -
Ján Slota.

Podža tohto pána sú Slováci ​geneticky hlúpy národ” a dokazuje to tým, ​e ho dostatočná čas​ národa
zvolí do pozície, kde sa mô​e spolieha​ na svoju imunitu a politickú moc.

Poznáte ho aj podža toho, ​e na svojich autách obžubuje trojčíslia - čierne Porsche Caycnne Turbo S za
pribli​ne ​tyri a pol milióna korún (150 tisíc eur) má tri sedmičky, jeho synovia tri pä​ky a bývalá man​elka
tri ​estky. Pochopitežne, takéto evidenčné čísla si nemô​e dovoli​ vybra​ hocikto. Pozornej​í čitatež si mo​no
spomenie, ​e Černák sa vozil v mercedese značky KK - CCCCC.

Slotu poznáte aj podža vyberaného slovníka. Slu​bukonaj-úcu policajtku v parlamentných gará​ach

oslovil takto: ​Ty p…! Okam​ite pus​ môjho ​oféra! Kto si ty, načo si tu? Ako sa volá​, ty p…” Ak si myslíte,
​e po medializácii tejto scény sa zahanbil alebo ospravedlnil, ste na omyle. Naopak, policajtka bola
potrestaná za to, ​e si dovolila pos​a​ova​ sa novinárom.

Na Slotu u​ asi nikdy nezabudnú v ​iline, kde primátoroval lak, ​e tam zanechal sekeru 2,3 miliardy korún
(vy​e 76 miliónov eur). Tak si veril, ​e svoje meno dal vytesa​ na bránu ​ilinskej radnice. V roku 2006 ho
porazil Ivan Harman, hoci: ​Odhovárali ma, aby som nekandidoval, lebo ma dajú zlikvidova​.”

Ján Slota svojím vyjadrovaním a správaním o​rana pripomína Hlúpeho Jana dokonale. Ale práve, ako
v tých rozprávkach, on vôbec nie je hlúpy. Kým sa tvári, ​e nevie do pä​ naráta​, v skutočnosti dnes ráta
milióny a v budúcnosti ráta s miliardami.

Rozprávku o Janovi Slotoví si nevypočujete v ​iadnom Večerníčku, treba len pozorne listova​ v dennej
tlači a sledova​ ostatné médiá. Na rozdiel od Mečiara jeho prepojenie s podozrivými privatizérmi a ich
k​eftmi toti​ nikdy a​ tak vežmi nebilo do očí.

Aj notorické absentérslvo v parlamente na rozdiel od Mečiara aspoň skú​al zakrýva​. Neby​ pozorných
novinárov, kto by vedel, ​e tam za neho prezenčku podpisuje verný Rafael Rafaj, prezývaný aj E. T.?

Ani prepojenie s podsvetím nevyskakuje tak okato. Jána Slotu v​ak v​dy nakoniec prezradí jeho a​
schizofrenická tú​ba vy​ahova​ sa nad ostatných luxusom majetku aj ​naturálnych pô​itkov” a zároveň ho
smie​ne taji​.

Ako ​obyčajný Slovák” vlastní vilu na jadranskom pobre​í. K tomu jachtu Sealine CS 39. K tomu
lietadlo Twin Star DA-42, ale u​ si kúpil nov​ie. Jedno za pribli​ne 480 tisíc dolárov, druhé odhadom za
600 tisíc dolárov. Nestačilo, najnov​ie lieta na civilnej verzii vojenského cvičného prúdového lietadla
Delfín L-29, jediného na Slovensku, s imatrikulačným znakom OM-JET za 6,2 milióna dolárov! Na
internete sa objavil, s odkazom na register Leteckého úradu SR, ako jeho majitež aj prevádzkovatež, ale
len dovtedy, kým sa o to nezačali zaujíma​ novinári. Vzápätí sa obetavo prihlásil istý trenčiansky
podnikatel ruského pôvodu Alexander Moskali-na a vyhlásil, ​e Janovi lietadlo po​ičiava len za be​né
prevádzkové náklady. Má to len dve chybičky. Akrobatické výlety (ktorých nedobrovožnými svedkami sú
obyvatelia Lietavskej Lúčky, kde býva jeho exman​elka) na tomto unikátnom stroji za tri hodiny vyčerpajú
Slotov mesačný poslanecký plat. No a podža denníka SME rovnaké meno, aké má Slotov nezi​tný priatež,
sa vyskytuje aj v tzv. mariánskych zoznamoch polície.

Slota má zásadne v​etok luxus prepísaný na niekoho iného. Niekto by si myslel, ​e preto, aby mu ho v
prípade vy​etrovania podozrivých zdrojov, ako k nemu pri​iel, nemohli zhaba​. Ale on má v skutočnosti len
takých nezi​tných kamarátov. U​íva si napríklad aj luxusnú limuzínu Lexus LS 600h L s najlep​ím hybridným
motorom na tejto planéte za vy​e ​tyri milióny korún (viac ako 133 tisíc eur). Pravda, podobne ako Me-
čiar, aj Slota si túto limuzínu vraj prenajíma. Akurát ​e majitež firmy, ktorá auto vlastní, si nevie ani pred
súdom spomenú​ na vý​ku toho nájomného. Ale isto si pamätá, ​e jeho firma sa stala ​astným vlastníkom
penziónu v nádhernom prostredí Rajeckých Teplíc, a to odkúpením od firmy, kde v dozornej rade sedí -
no, hádajte kto? Áno, obyčajný Slovák, Ján Slota…

Ján Slota nezabúda ani na svoju man​elku. Aby sa mala čím bavi​, kým on lieta, podporuje jej ambície
sta​ sa exkluzívnou návrhárkou. Výsledkom bola v júni 2009 módna prehliadka jej najnov​ej kolekcie v
luxusnej re​taurácii v Bratislave, kam sa doviezla na svojom zlatom Audi 8, na rukách hodinky od Ver-
saceho za vy​e tisíc eur. Prehliadku moderoval, samozrejme, najvychytenej​í moderátor, spievala tam
americká speváčka, dobre načasovaný bol aj rozhovor v časopise s jej tvárou na titulke, k tomu bilbordy
v Bratislave, ale hlavne v ​iline, a ako prezent pre náv​tevníkov fža​a vína s menom źubomíry Slotovej na
vinete. Z čoho tú srandu Slotovci zaplatili, ked ich jediný známy príjem Slota ten mesiac u​ isto prelietal?

Verím, ​e obyčajného Slováka by unavilo u​ len skáka​ okolo v​etkého toho nahrabaného majetku, ale
Slota, podobne ako Mečiar, je pozoruhodne neúnavný. Akoby nikdy nemali dos​. Je to abnormálna
bezodná nena​ranos​ a pripomínajú ňou iného svojho spolupútnika - Jozefa Majského. Ten mal miliardy a
vlastnil tožko majetku, ​e si ho ani sám nepamätal, a predsa sa ulakomil e​te aj na ​nebankovky”. Títo žudia
majú v sebe akúsi patologickú absenciu hraníc, kam a​ so svojou aroganciou a hrabivos​ou mô​u zájs​. A​ kým
nenarazia…

​ ikto v súčasnosti ne​kodí na​ej krajine viac ako Ján Slota.” Taký nápis dal vyvesi​ na fasádu svojej
N
re​taurácie v centre Bratislavy mladý podnikatež a aktivista Alojz Hlina. Odpor voči Slotoví bol zatiaž
najúspe​nej​í v jeho ba​te, meste ​ilina, kde proti jeho ba​ovaniu vzniklo hnutie Za kraj​iu ​ilinu. Svoju tamoj​iu
porá​ku komentoval Slota lakonicky: ​…ja sa v ​ivote nestratím. Asi sa dám na podnikanie.”

A to podnikanie je naozaj zaujímavé. Rovnako ako Mečiar, aj on podniká na najvy​​ej úrovni.

Novinárom sa stihol pochváli​, ​e ​ilina mu u​ beztak bola malá. Vstupom jeho strany do vlády dostal pod
kontrolu rozhodovanie vo vý​ke 400 miliárd korún. Vežmi rýchlo ukázal, ako si to predstavuje…

NOVÉ BIELE KONE

A u​ je to tu. Pod titulkom Miliardy pre slotovcov čítame: ​Sú​a​ za 3>6 miliardy korún vyhlásili na nástenke
v budove vedenia rezortu, kde oznam visel iba pár dní. Lukratívnu zákazku získali firmy blízke ​éfovi
SNS, ktorej nominant a Slotov blízky človek Marián fanu​ek vtedy ministerstvo viedol.” Ide o ministerstvo
výstavby a regionálneho rozvoja, a ked ministra premiér Fico odvolal, Slota ho nahradil ​človekom, ktorý
bol spoluautorom nástenkovej sú​a​e, Igorom ​tefanovom. Tender zru​il a​ po tlaku Bruselu a hrozbách, ​e
Slovensko mô​e prís​ o peniaze z eurofondov.”

Tu u​ Slota začal siaha​ na peniaze ​nikoho”, teda Európskej únie. Takéto aféry nás v​ak ​ahajú na
balkánsku úroveň podlá vzoru megakorupcie s eurofondami v Bulharsku. Ale Slota má aj doma e​te
vežkorysej​ie plány. Podstatné je nájs​ niekoho, kto je ochotný by​ ministrom za čokožvek a vykona​ tam
podža in​trukcií poradcov (spomeňme si na istého pána Gálika v ​tátnom podniku Lesy SR) čokožvek. A
taký sa na​iel. ​Absolvent vojenských ​kôl, niekdaj​í dôstojník Československej žudovej armády a teraj​í
minister ​ivotného prostredia Chrbet na prvý pohžad vyzerá ako človek, ktorý nevie napočíta​ ani do pä​.
Prípad predaja emisných kvót neznámej, v Amerike zalo​enej firme, za ktorou s vežkou pravdepodobnos​ou
stoja žudia zo Slovenska, je v​ak dôkazom, ​e ráta​ vie naozaj skvele.” To napísal ​éfredaktor Plus 7 dní
Milo​ Luknár. Mimochodom, tá firma má adresu v gará​i! K tomu treba doda​, ​e ná​ ​tát týmto k​eftom ​s teplým
vzduchom” (ako to rád nazýva pán Slota) pri​iel pribli​ne o 75 miliónov eur, preto​e slotovci túto kvótu
predali minimálne o polovicu lacnej​ie ne​ ostatné krajiny A z takého koláča padajú pod stôl pekné
omrvinky. Proti tým je nejaký (náhodou vzápätí kúpený) tryskáč vlastne tie​ len omrvinka…

K tomu pripočítajme celú sériu objednávok na predra​ené logá ministerstiev, kde vládnu tí praví
Slováci za SNS (u​ spomínané Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako aj Ministerstvo
​ivotného prostredia SR), od firmy, ktorá nemá reálne sídlo, a je nám jasné, ​e pán Slota má čo robi​ od rána
do večera, aby to zvládol. Po sérii ​kandalóznych tendrov práve na najlukratívnej​om ministerstve ​ivotného
prostredia, kde sa hrá o miliardy z eurofondov, musel premiér vlády Róbert Fico nakoniec siahnu​ k
bezprecedentnému kroku a toto ministerstvo koaličnému partnerovi odobra​. Asi by nikoho nemalo
prekvapi​, ​e slotovský minister Viliam Tur-ský sa vzápätí ​ikovne po​mykol kdesi na parketách a nechal
hospitalizova​, tak​e jeho odvolanie bolo odlo​ené. Mo​no len hral o čas, aby sa stopy krátkodobého
mini​trovania jeho, ako aj jeho predchodcov, dobre upratali…

Na vrchole predo​lej kauzy Mečiar vehementne upozorňoval, ​e profitom z tohto k​eftu si SNS mô​e
zbiera​ prostriedky na budúce volby. Asi o tom niečo vie, keď sa v médiách ​pekulovalo o tom, ​e podiel zo
zisku z najväč​ej bankovej lúpe​e v nitrianskej pobočke VÚB v roku 1996 mal ís​ na predvolebnú kampaň
HZDS.

Ale ani pán Mečiar sa nenechá zahanbi​. Stačí len číta​, napríklad článoček s nadpisom Podivuhodné
re​titúcie pod Tatrami a pozemky pre mečiarovcov: ​Začiatkom leta 2007 sa objavili v denníku SME prvé
informácie o podivuhodných zmluvách, ktoré podpísal námestník riaditeža Slovenského pozemkového
fondu, nominant źS-HZDS Branislav Bríza. Na ich základe získali restituenti z juhu Slovenska (z juhu?! -
pozn. aut.) lukratívne pozemky pod Tatrami v katastri obce Vežký Slavkov… A​ v novembri novinári
zistili, ​e restituenti pozemky s rozlohou viac ako milión ​tvorcových metrov vzápätí predali firme GVM.
Za ňou stál podnikatež Milan Bali​, blízky ​éfovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi. Parcely v hodnote 1,5
miliardy korún získalo GVM za 13 miliónov… minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa z HZDS
musel svoj post opusti​. Spojil to s efektnou tlačovkou v ma​tali, kde búchal do stola.”

Ministra Jureňu nahradila Mečiarova obžúbenkyňa, vtedaj​ia tajomníčka strany, Zdenka Kramplová,
ktorú premenoval na Hru​tičku hú​evnatú. Zakrátko ho v​ak rozčúlila tak, ​e ju stiahol nielen z postu
ministerky, ale dal ju odvola​ aj zo straníckej funkcie. Dopustila sa toti​ dvoch neodpustitelných hriechov -
dala pre​etri​ čudné zmluvy podpisované jej predchodcom za HZDS na podnet jeho ​poradcov” a na základe
tohto ​etrenia podala aj trestné oznámenie. No a pri následnom miliardovom tendri asi zabudla, ​e patrí k
HZDS. Inak si jej náhly pád z výslnia Vodcovej priazne ​a​ko vysvetli​.

Ale, ​iaž, príklady lákajú, a tak bol odvolaný aj minister vedúcej strany koalície Smer:

​ januári 2008 zverejnil denník Pravda informácie o ​kandalóznych tendroch na ministerstve obrany
V
Pol druha miliardy mal získa​ ten, kto doká​e u vojakov odpratáva​ sneh, ďal​ích 900 miliónov, kto bude
upratova​… Tender stál Franti​ka Ka​ického miesto, dnes je vežvyslancom pri NATO v Bruseli s vy​​ím
platom a men​ou zodpovednos​ou.”

Tožko citát z článku Upratovanie z tý​denníka Plus 7 dní. Ten istý tý​denník v článku Účet, prosím!
spočítal, ​e ministri v​etkých vládnych strán dokopy podozrivo prekonkurzovali 221 miliárd 837 miliónov
korún (takmer 7,4 miliardy eur). Chudáci mafiáni, čo sa tí ​nadreli”, kým si nakradli len stotisícinu toho!

Ak by teda pozorný čitatež dospel k záveru, ​e v niektorých stranách fungujú ministri ako len o čosi
elegantnej​ie biele kone, platené navy​e z na​ich daní, kto by mu to mohol vyčíta​?

NA HRANE ZÁKONA

V roku 2003 povedal L viceprezident PZ SR pplk. fUDr. Jaroslav Spi​iak v rozhovore pre časopis
​ivot: ​Existuje hra na zákon. Tí, čo sú za jeho hranou, sú u​ na prvý pohžad podsvetím. V ka​dom momente
páchajú trestnú činnos​ a tak ​ijú. Ale v podsvetí nemô​u existova​ nav​dy Keď nadobudnú určité majetky,
potrebujú sa prepracova​ na legálnu čas​ hrany, aby si ich mohli u​i​. Ich prvoradým ciežom je preniknú​ do
oficiálnych ​truktúr a zabezpeči​ si beztrestnos​.”

Pre ten istý časopis povedal investigatívny novinár Ján Pasiar: ​Biele goliere budú ma​ mno​stvo
‘čistých’ eseročiek, v ktorých bude pracova​ 98 percent slu​ných žudí, a medzi nich schovajú tie dve
percentá vagabundov a nájomných vrahov.” A aby nám bolo jasné, o koho ide, dodal: ​Traja najznámej​í
súčasní bossovia sú u​ tak vysoko, ​e ak nedôjde k zmene legislatívy, ktorá bude vychádza​ aj z nejakých
daňových zále​itostí, nik im nikdy na nič nepríde.” No a aby k takej zmene nedo​lo, na to sú tu určití
politici, ktorí za ​tedré sponzorské a udr​anie sa pri moci urobia čokožvek.

Aj oni toti​ majú problém.

Napríklad istého pána Vladimíra Mečiara roky vežmi rozčužovala otázka, ako vyfinancoval svoju vilu
Elektra. Dlho hžadal cesty, ako peniaze z igelitiek (vežmi obžúbená forma platenia v HZDS -
nezabúdajme na niekožkomiliónový ​sponzorský dar” chudobných dôchodcov, ktorý dodnes nie je
vyrovnaný) premeni​ na ​čisté peniaze”. A tak objavil vo svojej vlastnej ​ene du​u hodnú vlastníctva a len
nedávno pri​iel s geniálnym nápadom, ako rýchlo a žahko zbohatnú​ a zaplati​ tak dlhy za Hlcktru. Len​e
presne v okamihu, ked si vydýchol, mal si rad​ej zahryznú​ do jazyka. Preto​e tento krok na jeho očistenie ho
po prvýkrát spája priamo so slovenským podsvetím.

Zázračnému obchodu, v ktorom sa z milióna pani Mečiarovej stalo hned ​es​desiat, mala pomôc​ tajomná
spoločnos​ Trend Tatry. Transakciu sprostredkoval u​ spomínaný Július Re​e​ ml., ktorý má by​ Mečiarovi,
samozrejme, za čo vďačný. Ale, naopak, pre Mečiara to nie je bohvieaká vizitka vzhžadom na
medializované prepojenie Reze​ovcov a slovenského podsvetia. No a história sa opakuje. S kým iným by
sa dal Re​e​ ml. dokopy, keď treba pomôc​ chlebodarcovi? V spoločnosti Trend Tatry je toti​ jedným z
majitežov aj istý Ondrej ​emba. Toho časopis Plus 7 dní opakovane označuje za mu​a, ktorého ​meno sa
spája s podtatranským podsvetím”. Na ​embu mal by​ spáchaný atentát, ale podstatné je, ​e aj na primátora
Popradu Danka, a to práve pre kontakty s ním. V článku Vojna v Poprade sa pí​e: ​K Ondrejovi ​embovi,
ktorý je aj predsedom predstavenstva najväč​ieho popradského podniku Tatravagónka, má vraj blízko
primátor mesta Anton Danko, pričom údajný objednávatež jeho vra​dy, Macedónčan 1. B., sa zas akosi
často stretáva s žuďmi z okolia Milana Reichela. Jablkom sváru sa vraj stali nebytové priestory v
lukratívnom centre Popradu, ktoré mesto podža v​etkého odpredáva vežmi čudným a nevýhodným
spôsobom bez verejnej sú​a​e, z čoho má ​a​i​ aj ​éf Tatravagónky. Domáci tvrdia, ​e bratanie primátora so
​embom u​ prekročilo hranice únosnosti.”

rZe by pán Mečiar nečítal tieto varovné správy? Alebo bol s Elektrou u​ tak v úzkych, ​e pomocníkov si
jednoducho vybera​ ani nemohol či nechcel? Niekto by si mohol myslie​, ​e takéto kontakty mô​u ohrozi​
politické renomé ka​dého verejného činiteža.

V u​ spomínanom rozhovore pre časopis ​ivot vtedaj​í 1. viceprezident PZ SR pplk. JUDr. Jaroslav
Spi​iak povedal aj toto: ​… podsvetie mô​eme nazva​ zločineckou skupinou a​ vtedy, keď má svoje kontakty
na polícii, na súdoch, na inej ​tátnej správe. Je to ich základný prostriedok na pre​itie.” Niektorí politici
majú tieto kontakty automaticky k dispozícii a vedia ich vyu​i​.

Je iste len zhoda náhod, ​e len čo sa Mečiar a jeho HZDS dostali v roku 2006 opä​ po dlhom čase do
vlády, okam​ite sa domáhali kontroly nad SIS a ​iadali, aby ​éf slovenskej polície bol ​lojálny k HZDS”! To
im síce nevy​lo, ale v​etko to vynahradila dnes takmer absolútnou kontrolou súdnictva osoba nevídanej
obetavosti a neúnavnej sna​ivosti - volá sa ​tefan Harabin.

KTO JE HAJZEL?

​Pôjde​ do basy, hajzel!”

Toto je výrok ​tefana Harabina, ako ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, adresovaný na
verejnom zasadaní Národnej rady Slovenskej republiky jeho predchodcovi v ministerskom kresle, vtedy
poslancovi Danielovi Lip​icovi. Je to rovnaký vulgárny slovník, akým sa vyznačuje jeho stranícky ​éf
Mečiar, o Slotoví ani nehovoriac. Ak sú Slota s Mečiarom nočnou morou slovenskej politiky, tak Harabin
je nekonečný zlý sen slovenského súdnictva.

Mečiara so Slotom vyniesla do vrcholnej politiky tejto krajiny radikálne zmenená spoločenská
situácia, ked sú oslabené základné samočistiace mechanizmy spoločnosti a do popredia sa dostávajú aj
agresívne, bez​krupulózne typy, ktoré by za iných okolností, ako nespôsobilí verejného účinkovania,
uviazli u​ na komunálnej úrovni. Spomeňme si, ​e médiá informovali o aktívnej spolupráci Slotovho otca s
​tB. Syn Ján mal ma​ rôzne mladícke delikty, na čas u​iel do Rakúska aj s kumpánom, ktorý sa podža médií
neskôr stal ​éfom zlodejskej bandy. Mladý Slota sa beztrestne vrátil, hoci ​opustenie republiky” sa trestalo
väzením, vy​tudoval, hoci to bolo u emigrantov takmer nemo​né. Ale aj v práci bol opä​ disciplinárne rie​ený
pre svoju násilnícku, vulgárnu povahu, ktorou sa v slovenskej politike vyznamenává dodnes. Vladimír
Mečiar je niečo podobné v bledomodrom. Hrubý, vulgárny, násilnícky, čo si mohli u​i​ najmä novinári ako
žahké terče jeho zloby po celé roky. Navy​e mu​ rovnakého mena a dátumu narodenia figuruje v zoznamoch
spolupracovníkov v​tB pod krycím menom Doktor. Ako sa do tejto nevábnej spoločnosti dostal sudca
Harabin, nie je celkom jasné. Ale perfektne do nej zapadol. Rozhodne si rozumejú.

​tefan Harabin na seba upozornil u​ svojím prvým účinkovaním v role predsedu Najvy​​ieho súdu SR. Do
tejto pozície ho nominovala Slotová SNS. Odvďačil sa za to o roky neskôr tým, ​e si ako minister
spravodlivosti za HZDS zobral na mu​ku Ústav pamäti národa (ÚPM), ktorý začal zverejňova​ vy​​ie
uvedené fakty z minulosti Jána Slotu. Ked nepre​lo zru​enie ÚPM, dosiahol aspoň to, ​e sa museli narýchlo
vys​ahova​ v septembri 2008 zo svojho sídla v centre mesta. Harabin tvrdil, ​e tieto priestory nevyhnutne
potrebuje vyu​i​ Ministerstvo spravodlivosti SR, ale a​ do augusta 2009, teda takmer celý rok, ostala
budova prázdna. Je to symbolické jednak tým, ​e pán Harabin zjavne nevyberá prostriedky, ako da​ najavo,
keď sa mu niekto nepáči, ale aj tým, ​e reprezentuje skupinu žudí, ktorí zjavne nechcú, aby si národ
pamätal.

​ ni​ovanie vá​nosti slovenskej justície a po​kodzovania jej povesti sú hlavnými dôvodmi, ktoré vedú v
Z
týchto dňoch k rokovaniam slovenskej politickej ​pičky o odvolaní predsedu Najvy​​ieho súdu SR ​.
Harabina.” Takto sa začína rozhovor pre Plus 7 dní koncom roka 2000 s vtedaj​ím ministrom
spravodlivosti SR Jánom Čarnogurským. Podža neho ​vedenie Najvy​​ieho súdu SR nie je dostatočne
odborne spôsobilé”. A ďalej uvádza: ​Napríklad viem, ​e doktor Harabin zakázal sudcom Najvy​​ieho súdu
pôsobi​ v skú​obných komisiách mladých sudcov, v odborných komisiách, ktoré pripravujú nový Trestný
poriadok a nový’ Občiansky zákon, aj pôsobi​ v niektorých ďal​ích odborných aktivitách v rámci justície.
Doktor Harabin, ak sa doteraz vôbec k niečomu vyjadroval, boli to vyjadrenia takmer výlučne k
materiálnym podmienkam - k platom, autám či budovám súdnictva.” No a práve v súvislosti s budovou,
kde sídli Ministerstvo spravodlivosti SR a Najvy​​í súd SR, minister Čarnogurský upozornil na to, ​e Najvy​​í
súd SR sa pokú​a sta​ majitežom budovy cez náhle zjavené kolaudačné rozhodnutie na hlavičkovom papieri
Najvy​​ieho súdu s podpisom vedúceho jeho súdnej správy a dodáva: ​Nepochybné ide o fal​ovanie.”

Podža In​titútu pre dobre spravovanú spoločnos​ si Harabin v rokoch 2001 a 2002 udelil historicky
najvy​​ie odmeny

- 400 tisíc a 600 tisíc korún (vy​e 13 tisíc a 20 tisíc eur). Podia neho to bolo v súlade so zákonom,
morálnu otázku nerie​il.

V roku 2002> keď sa Harabin tak ​tedro odmenil, v ďal​om rozhovore pre ten istý tý​denník vtedaj​í
minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský okrem iného povedal: ​Senát Najvy​​ieho súdu SR, ktorý
prepustil Lexu z väzby, bol podlá mňa u​ dopredu rozhodnutý, ​e tak urobí.” A keď minister zaviedol
elektronické podatežne, aby sa zamedzila mo​nos​ korupcie, lebo si určití sudcovia vyberali súdne ​aloby
​podža chuti”, jediný ​tefan Harabin toto opatrenie ako predseda Najvy​​ieho súdu SR zosabotoval. Aká
práca, taká pláca?

Po tom, ako Harabin za dramatických okolností pri​iel o túto svoju funkciu v roku 2003, na tri roky
nastal relatívny pokoj. V roku 2006 a sa stal pre zmenu ministrom spravodlivosti za HZDS. A opä​ svojím
konaním aj výrokmi vyvolal kritické ohlasy niektorých sudcov, médií aj spoločnosti. Vrcholom bol u​
citovaný výrok na adresu jeho predchodcu Lip​ica, ktorý e​te predtým vyhlásil, ​e s návratom HZDS k moci
sa na svoje pôvodné pozície vracia aj spriaznená mafia. V konkrétnom prípade v parlamente upozornil na
medializované kontakty Harabina a údajného bossa albánskej mafie Bakiho Sadikiho, citujúc záznam ich
vežmi priatežského telefonického rozhovoru zalo​ený v súdnom spise.

Podstatnej​ie v​ak boli útoky ministra Harabina na ​peciálny súd. Vo vzácnej súhre s poslancami
vedenými Vladimírom Mečiarom nakoniec dosiahli ku dňu 17. júla 2009 nálezom Ústavného súdu zru​enie
tohto súdu zameraného na obzvlá​​ spoločensky nebezpečnú kriminalitu.

​PECIÁLNY ALEBO ​PECIALIZOVANÝ

 ​ ladimír Mečiar a Ján Slota oslavovali len krátko… Zvy​ok politickej scény pomerne rýchlo, do tý​dňa,
V
na​iel rie​enie, aby zabránil chaosu a aby u​ takmer ukončené komplikované kauzy nemusel vráti​ znova na
začiatok dokazovania pred inými senátmi,” napísali autori článku Mafia alebo právny ​tát v časopise ​urnál.

Za právny ​tát sa tak postavila nielen opozícia, ale aj vládna strana Smer. Veď ​peciálny súd je die​a​om
jej predsedu Róberta Fica, e​te ako poslanca.

Pánu Harabinovi bolo zjavne jedno, ​e zru​ením ​peciálneho súdu (ktorý od svojho vzniku rie​il 587
súdnych prípadov) by sa viacerí zločinci, medzi nimi aj nájomní vrahovia, mohli domáha​ zru​enia
rozsudkov či prebiehajúceho súdneho konania proti nim.

​ imochodom, právnikom, ktorý na Ústavnom súde zastupoval skupinu navrhovatežov, bol Du​an
M
Repák, právnik blízky rodine Jozefa Majského. Náhoda? Bývalý vplyvný podnikatež dnes stojí pred
súdom ako jeden z ob​alovaných,” pí​e sa v ​urnáli.

Igor Králik zo ​peciálneho súdu upozornil: ​V prípade zru​enia súdu by mohlo reálne hrozi​, ​e ob​alovaní
zo záva​ných trestných činov by sa dostali na slobodu.”

Zaujímavé v​ak bolo aj to, ako Ústavný súd do​iel k takému zásadnému rozhodnutiu. Rozhodol toti​
jediný hlas (7 proti 6 hlasom). A o ten jeden hlas sa bojovalo v zákulisí. Najskôr sa za ústavného sudcu
prihlásil sám minister Harabin, čím by . bol ten jeden hlas proti istý, ale neuspel. Tlaky v​ak neustávali.
Podža časopisu ​urnál napríklad ústavný sudca Sergej Kohút

​sám povedal pred niekožkými mesiacmi na pléne, ​e vraj nechce tento súd zru​i​”. Ale zmenil názor.

Jeho kolega, ústavný sudca Ladislav Orosz, názor o ústavnosti ​peciálneho súdu nezmenil, ale tý​dne
pred konečným výrokom za​il nasledovné udalosti: svoju man​elku na​iel doma omámenú a krvavú (vracala
sa zo spoločenskej slávnosti, keď nečakane stratila vedomie). Pre podozrenie z otravy podala trestné
oznámenie a sudcovi Oroszovi pridelili ochranku. Ďal​ie trestné oznámenie podali, keď zistili, ​e niekto
násilím vnikol do ich chaty. Na bunke internátu v Olomouci, kde je ubytovaná ich dcéra, zmizol záhadne
kžúč. Neskôr sa tam objavil uprostred noci neznámy mu​ a zároveň prestal fungova​ vnútorný telefón.
Na​​astie tam ich dcéra nebola, ale u​ predtým avizovala rodičom, ​e ju zrejme sledujú neznámi mu​i. Sám
sudca Orosz vyhlásil: ​… nemô​em, ​iaž, ani v súčasnosti vylúči​, ​e k spáchaniu týchto skutkov do​lo v
súvislosti s prípravou nátlaku na moju osobu ako sudcu Ústavného súdu SR.”

Bývalý predseda Ústavného súdu a v súčasnosti generálny advokát Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev Ján Mazák v rozhovore pre Plus 7 dm povedal, ​e súd nemal rozhodova​, keď jeden zo
sudcov bol vystavený takémuto nátlaku. Súčasná predsedníčka Ivetta Macejková na to nena​la dôvod.
Mimochodom, ona sama e​te ako sudkyňa Najvy​​ieho súdu potvrdila jeden z rozsudkov ​peciálneho súdu v
záva​nej kauze gangu kyselinárov. ​urnál sa pýta: ​Ako mohla Macejková vtedy potvrdi​ rozsudok ​peciálneho
súdu, ak ho pova​ovala za protiústavný? Alebo zmenila názor a​ po príchode na Ústavný súd?” To nebola
jediná absurdita v tomto zásadnom rozhodnutí.

Zástupca Národnej rady SR v tejto kauze, Radoslav Procházka, v rozhovore pre Plus 7 dní upozornil
na to, ​e Ústavný súd v snahe zmäkči​ dosah svojho čudného rozhodnutia zároveň rozhodol, ​e v​etky
doteraj​ie rozsudky ​peciálneho súdu ostávajú v platnosti. Ale takúto právomoc nemá!
 Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák to vyjadril jasne: ​Takmer po dvadsiatich rokoch, počas
ktorých sa ako sudca venujem teoreticky aj prakticky slovenskému a európskemu právu, som nedokázal v
zákone o ​peciálnom súde nájs​ ​iaden rozpor s ústavou.”

Prečo potom taká urputná snaha pánov Mečiara, Slotu a Harabina? Ten tretí sa dokonca pokúsil po​tva​
ostatných sudcov proti tým ​peciálnym poukazovaním na to, ​e tí druhí majú príli​ vežké platy, a tak by mal
podža Harabina ka​dý sudca na Slovensku dosta​ kompenzáciu 6 miliónov korún (pribli​ne 200 tisíc eur), čo
by pri počte asi 1 400 sudcov pripravilo ​tátnu pokladňu a​ o osem miliárd korún (viac ako 266 miliónov
eur). Prečo by to nesžuboval, keď nedáva zo svojho? Mimochodom, celé je to prekrútené. V skutočnosti
ani tie vy​​ie platy nespôsobili, ​e by sa na tento rizikový post ich kolegovia nejako hrnuli, práve naopak.
Navy​e Súdna rada neakceptovala v​etkých kandidátov na sudcov ​peciálneho súdu, ktorých jej navrhla
výberová komisia. A to aj napriek tomu, ​e mali bezpečnostné previerky a členov komisie schvažovala tá
istá Súdna rada. ​Neschválenie Jána Hrubalu je pre mňa nepochopitežné, Súdna rada nebola schopná
sformulova​ ani dôvody, pre ktoré ho neakceptovala,” pripomenul vtedy Lip​ic. Či to má niečo spoločné s
lobingom organizovaného zločinu, o tom minister nechcel ​verejne ​pekulova​”. Sám Ján Hrubala, ​éf
protikorupčného odboru na Úrade vlády SR a človek s dobrou poves​ou, v​ak na mo​ný súvis s lobingom
banskobystrického podsvetia hovorí: ​Nebudem vám na to odpoveda​. Nechcem to komentova​.”

Podža vtedaj​ieho ministra spravodlivosti Daniela Lip​ica preká​ky, ktoré sprevádzali vznik ​peciálneho
súdu a ​peciálnej prokuratúry, len potvrdili, ​e ​istí žudia sa vežmi obávajú, aby nebola justícia v zápase s
organizovaným zločinom efektívnej​ia ne​ doteraz”.

Ale otázka ostáva - prečo tožká námaha a nátlak na likvidáciu ​peciálneho súdu?

Podža u​ spomínaného odborníka na ústavné právo Radoslava Procházku: ​V rôznych kuloároch, ktorých
dôveryhodnos​ neskúmam, sa vraví, ​e v skutočnosti ne​lo o politiku, ale o záujmy s úplne iným zázemím.”

Redaktori ​urnálu sa vyjadrujú jasnej​ie, ked komentujú fakt, ​e ​peciálny súd po vyhlásení jeho
protiústavnosti vzápätí úsilím Smeru a opozície nahradil ​pecializovaný trestný súd, ktorý prevzal kauzy
predo​lého: ​Slotoví a Mečiarovi to nehrá do karát. Dôvody poznajú najlep​ie sami. ​a​ko uveri​, ​e sú čisto
ideologické. Medzi ob​alovanými, ktorí čakajú na verdikt súdu, stoja aj známi politikov vrátane niektorých
koaličných. Navy​e, Slota a Mečiar pri ich nevyjasnených nad​tandardných ​ivotných pomeroch nemajú
istotu, ​e by raz nemohlo dôjs​ na nich. Preto chcú rad​ej umlča​ in​titúciu v zárodku.”

Nie je to jediný prípad zvrátenia rozhodnutia slovenského parlamentu touto záujmovou skupinou
politikov. U​ skôr, v roku 2007, sa im podarilo prekazi​ nálezom Ústavného súdu účinnos​ zákona o
preukazovaní pôvodu majetku. Ak by toti​ začal plati​, ako by dokazovali pôvod toho svojho?

NEVER-ENDING HARABIN?

Harabin po svojom nástupe za ministra odvolal z funkcií siedmich sudcov. ​Sudcovia boli známi tým, ​e
v minulosti mali s Harabinom nezhody Napríklad sudkyni Anne Bene​o-vej z Bratislavy minister
pozastavil výkon funkcie pred tým, ako mala rozhodova​ v jeho spore s médiami. O miesto predsedu
Krajského súdu v Banskej Bystrici pri​iel źudovít Bradáč. Ten mal s ministrom niekožko sporov. Jeden z
nich sa týkal ​peciálneho súdu. Bradáč nesúhlasil s Harabinovým zámerom zru​i​ tento súd. Minister
pozastavil výkon funkcie aj predsedovi Okresného súdu vo Vežkom Krtí​i Milanovi Rů​ičkovi, ktorý
nepatrí k ministrovým priaznivcom,” pí​e sa v ​urnálL

Súbe​ne s tým ostali nerie​ené, alebo rie​ené zdĺhavo, prípady indícií o priamych kontaktoch sudcov s
podsvetím (vrátane Harabina samotného), nelogického prepustenia zadr​aných páchatežov vrátane vrahov
a mafiánských zabijakov, opomenutia predĺ​enia väzby dokonca aj u odsúdeného na do​ivotie, na​ahovania
súdnych procesov ich odročovaním na neurčito, účasti niektorých sudcov v konkurznej mafii, prichytenia
sudcu s drogami a nelegálne dr​anou zbraňou, časté prípady pojednávania v opitosti a opakované prípady
korupcie.

​urnál dodáva: ​Harabin je dôkazom, ​e boj o rezort spravodlivosti je stále bojom o spravodlivos​.”

Ale tým to to nekončí. Minister Harabin, ktorý vytrvalo útočil na vedenie Najvy​​ieho súdu a v​emo​ne
jeho členom strpčoval ​ivot, sa náhle rozhodol, ​e on sám chce by​ opä​ predsedom tohto súdu.
Nezabúdajme, ​e ten v konečnom dôsledku rozhoduje o právoplatnosti v​etkých rozsudkov vynesených
súdmi na Slovensku.

Prekvapuje vás, ​e pán Harahin bol zvolený Súdnou radou jednomysežne? U​ spomínaný Ján Mazáč to
komentoval slovami: ​Keď sme ,vkladalf Súdnu radu do Ústavy SR, nikomu nenapadlo, ​e by sa nejakou
zhodou okolností dalo urobi​ to, čo sa stalo. ​e by sa z toho orgánu vytvorilo zoskupenie žudí, ktorí nebudú
reflektova​ na bytostné potreby justície, ale na iné po​iadavky.”

K tomu len dodajme, ​e krátko po tejto úspe​nej vožbe pána Harabina priniesli médiá správu, ​e v​etci
členovia Súdnej rady dostali novučičké cestovné kufre v celkovej hodnote takmer stotisíc korún (presne 3
161 eur). Dos​ zvlá​tny jav v čase, keď ​tátnemu rozpočtu hrozí vá​ny deficit. Otázku udivených poslancov,
na čo tie kufre budú, médiá vzápätí zodpovedali. Členovia Súdnej rady pôjdu toti​ opä​ v​etci jednotne na
výlet do Londýna za viac ako pol milióna korún (cca 20 tisíc eur). Podža hovorcu Súdnej rady Juraja
Sopoligu vraj budú na Najvy​​om súde Anglicka a Walesu ​spoznáva​ anglický právny systém” a nevylúčil, ​e
​dobré veci vyu​ijeme aj na Slovensku”. To bude v​ak asi nemo​né, keď​e tento právny systém je úplne odli​ný
od európskeho, s ktorým je na​e právo zladené aj členstvom v Európskej únii.

Krátko po tejto ​kandalóznej vožbe podali ​tyria sudcovia Najvy​​ieho súdu SR ​iados​, aby ju Ústavný súd
zru​il pre elementárne poru​enia takých ústavných princípov, ako je politická nezávislos​ sudcu (u Harabina
nepredstavitežná) a nezávislos​ Súdnej rady (od Harabina).

Poučenie sa priam ponúka. V​etko je mo​né, len treba chcie​. A pán Harabin naozaj vežmi chce.
Napríklad u​ spomínaná potrestaná sudkyňa Bene​ová pred novinármi ​hovorila o vynucovanom
uprednostňovaní káuz exministra spravodlivosti s médiami a dokonca o usmerňovaní - akým spôsobom
majú by​ rie​ené”. Nečudujme sa preto, ​e pán

Harabin suverénne vyhráva súdy s médiami, a tak je aj tento mediálny obraz pána Harabina mo​no celkom,
ale celkom falo​ný. ​iaž, v rámci tejto knihy nie je mo​né odcitova​ v​etko, čo bolo u nás publikované o tomto
neprehliadnutežnom zjave ná​ho súdnictva. Chcelo by to samostatnú ​túdiu. Kým sa jej dočkáme, konečný
názor ostáva na ka​dom čitatežovi.

CAPI V ZÁHRADE
 U​ aj novinári si v​imli, ​e v polovici roka 2009 do​lo k nebývalej koncentrácii moci jednej strany nad
slovenským súdnictvom. HZDS má opä​ predsedu Najvy​​ieho súdu SR, ako aj ministerku spravodlivosti.
Ústavný súd im zjavne ide poruke, hoci tesnou väč​inou. Následky si mô​eme domyslie​, veď si stačí
pripomenú​ kauzy z minulosti. Ján Čarnogurský ako minister uviedol v u​ spomínanom rozhovore príklad,
keď sa Ivan Lexa dostal z väzby, a dodal, ​e je to ​povzbudením pre kriminálnikov v​etkého druhu” Lexov
námestník SIS, nám dobre známy Jaroslav Svéchota, bol zasa prepustený z väzby v rovnakej kauze únosu
Michala Kováča ml. bezprecedentným rozhodnutím Ústavného súdu, hoci ​dlhé roky Ústavný súd trval na
tom, ​e nemá právomoc zru​ova​ rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní” (R. Procházka pre Plus 7
dní). Nebola to náhoda, preto​e obaja pre​ívali svoj pád ​a​ko a hrozilo, ​e začnú vo väzbe vypoveda​. To by
sa niektorí vysokopostavení páni naozaj zapotili. A aby ich biele golieriky ostali čisté, odrazu je mo​né aj
nemo​né.

Trio Mečiar, Slota a Harabin síce neuspeli úplne v prípade ​peciálneho súdu, ale celkom iste zneistili a
čiastočne aj znechutili sudcov, ktorí majú v tejto spoločnosti rie​i​ tie najzáva​nej​ie kriminálne prípady.

To v​etko dokopy je tá zlá správa pre Slovensko.

Na druhej strane aspoň u​ vieme, z čoho majú strach. Nemajú dobrý spánok. Mečiarovo ​elektrové”
impérium by sa mohlo rozpadnú​ zo dňa na deň. A Slota by mohol dolieta​. ​peciálny súd nahradil
​pecializovaný trestný súd s dosahom aj na ústavných činitežov. Tento boj sa nikdy nekončí. Oni to vedia.
Preto majú strach…

Devä​desiate roky boli eldorádom pre indivíduá, ktoré sa rozhodli zbohatnú​ za ka​dú cenu, bez ohžadu
na zákony i elementárnu žudskú morálku. Dnes je u tých, čo sa im to poradilo, evidentná snaha zabetónova​
podozrivo nadobudnuté bohatstvo a zaruči​ si čo najdlh​iu beztrestnos​. Ide o tých politikov a im blízkych
podnikavcov, ktorí pri​li k majetku práve za hranicou zákona aj kontaktmi s podsvetím. Odďažujú to, čo
raz aj tak musí prís​. Navy​e to zlo, ktoré niekto raz urobil, Z jeho mysle u​ nikto nikdy nevyma​e. Volá sa
svedomie a je to vytrvalý hlodavec…

Mô​eme teda na záver tejto rekapitulácie tých najhor​ích výstrelkov slovenského podsvetia 90. rokov,
tak ako ich reflektovali na​e i zahraničné médiá, kon​tatova​, ​e koniec Černákovej éry Divokého východu
nastane a​ vtedy, keď on sám u​ nebude môc​ ani spoza mre​í ​íri​ strach a hrôzu. A keď mená ako Mcčiar,
Slota či Harabin prestanú stra​i​ z titulkov novín a časopisov.

Na to v​etko si e​te budeme musie​ počka​. Ale dočkáme sa.

To je tá dobrá správa pre Slovensko.

SLOVO PROTI ZLU

 Máloktorá žudská činnos​ tak názorne ukazuje silu slova ako boj so silami podsvetia. Ničoho sa
mafiáni tak neboja, ako ked začnú žudia slobodne a bez strachu rozpráva​. To je koniec ich moci zalo​enej
na zastra​ovaní obyčajných, ale i úspe​ných a vplyvných občanov, politikov i predstavitežov ​tátnej moci. V
tomto smere i​li novinári na Slovensku odvá​ne v prvej línii boja proti zločinu, často e​te pred tým, ne​
zasiahol zákon. Prispeli k tomu aj desiatky v tejto knihe citovaných novinárov (menovite najmä Palo
Rýpal, Arpád Soltész, Ingrid Timková, Nadá ​indlerová, Anka Lúčaiová, Ján Karásek, Peter Vávro, Zita
Sujová a ďal​í), ktorí svojou prácou pomohli takúto spoločnos​ u nás obháji​. V tomto je slovo, ako to
zdôrazňuje aj Charta PEN International, jedným z najúčinnej​ích nástrojov odporu proti zlu v​etkého druhu.

Táto kniha vychádza predov​etkým a najmä z u​ oficiálne zverejnených zdrojov, ako sú články v
novinách a časopisoch, tlačové správy najmä agentúr TASR a SITA a zverejnené vyjadrenia polície,
súdov aj podozrivých a ich obetí. Vežkou pomocou je aj webová stránka www.cernak.sk, kde ktosi
obetavo zhŕňa v​etky verejne dostupné zdroje o organizovanom zločine u nás. Najmä z u​ zverejnených
článkov sú tu citované celé pasá​e, preto​e verne dokresžujú nielen opísané udalosti, ale aj slovník a
atmosféru tej doby Tieto pasá​e nie sú pre plynulos​ textu zväč​a odlí​ené, ale treba zdôrazni​, ​e ide o citácie
priekopníckych prác novinárov, ktoré uvádzam v zozname citovanej literatúry. )e pochopitežné, ​e autori
vychádzali z informácií, ktoré mali aktuálne k dispozícii, a z dedukcií, ktoré sa nie v​dy potvrdili. Úlohou
tejto knihy je preto porovnaním týchto dobových správ s neskor​ími objasneniami svedkov a závermi
súdov ponúknu​ čitatežovi čo najvernej​í obraz doby, keď u nás panovalo viac pästné právo a zneu​ívanie
moci ne​ základné pravidlá civilizovanej spoločnosti.

Pri mojej predo​lej knihe Mafia v Bratislave sa niektorí recenzenti pozastavili nad tým, ​e citujem aj z
tzv. bulvárnej tlače, čo podža nich malo automaticky zni​ova​ hodnotu citácií. Verejne dostupné zdroje
podža takýchto kritérií nevyberaní. Pre mňa je rozhodujúce, či priná​ajú niečo nové k u​ známym faktom.
Tzv. bulvárna tlač má v tejto sfére, naopak, velký náskok aj zásluhy pred ostatnými médiami. Je toti​
priamo zameraná najmä na zákulisie a utajované skutočnosti zo ​ivota spoločnosti, a preto logicky priná​a
podstatne viac informácií práve o podsvetí. Na nachádzanie takýchto informácií je ​pecializovaná,
primerane vybavená a najmä ochotná vynalo​i​ viac prostriedkov a zároveň poskytnú​ väč​í publikačný
priestor ne​ iné médiá. Kto túto problematiku sleduje, vie, ​e práve v týchto časopisoch vyrástli zdatní
autori, ktorí o problematike podsvetia priniesli pozoruhodné pohžady plné podrobností a súvislostí. Oni
sú tie​ medzi prvými, ktorí odhažujú mariánske praktiky aj na najvy​​ích postoch ​tátu. Neby​ novinárov, tak o
tom ani nevieme a ani nás to nebolí. Lebo ukradnú​ bicykel, to na​tve minimálne majiteža a e​te aj rodinu a
známych, ktorým sa pos​a​uje. Ale ukradnú​ miliardu zo spoločného? Veď to nebolí! Teda, nie konkrétneho
občana - a​ kým sa to nedozvie.

Preto sa ani tentoraz nevyhýbam ​iadnemu verejnému zdroju informácií na vybranú tému. Ich u​itočnos​
na dokreslenie mediálneho obrazu slovenského podsvetia 90. rokov nechávam na posúdenie čitatežom.

A práve čitatežom mojej predo​lej knihy Mafia v Bratislave, osobnej webovej stránky
gustavmurin.vvebgarden.cz, ako aj blogu na SME.sk a blogu Racan na Pravda.sk sa chcem poďakova​ za
to, ​e sa viacerí v diskusii k uká​kam týchto textov sami od seba prihlásili, aby niektoré vopred
publikované texty tejto knihy opravili alebo doplnili.

Rukopis tejto knihy som dokončil v House of Literatúre v malebnej dedinke Lefkes na gréckom ostrove
Paros vďaka ​tipendiu nadácie Ekemel.
 Ďalej ďakujem Literárnemu fondu za mo​nos​ prípravy základných textov pre túto knihu vďaka ​tipendiu
na zbieranie a spracovanie materiálu k téme.

CITOVANÉ ZDROJE

​ÁMAL, Z.: RUSKÉ MAFIE, VYD. IVO ​ELEZNÝ 2000 KMENTA, J.: KMOTR MRÁZEK, VYD. J KM,
2007

LESNÁ, ź.: ÚNOS DEMOKRACIE, IN​TITÚT PRE VEREJNÉ OTÁZKY, G PLUS G, 2001 SAVIANO,
R.: GOMORA, VYD. PASEKA, 2008

TLAČOVKA MAJITEźA FIRMY SLOVAKIA-PANDA, MIROSLAVA ZAHRADNÍKOVÁ, TASR,

17.3.1995

POSTRELENÍ A DOMLÁTENÍ MLČIA. VEDIA PREČO. SLOVENSKÝ VÝCHOD Č. 143/ 1995

OB​ALOVANÝ Z BIELORUSKA CHCE PRED SÚDOM VYPOVEDA​, (EB), SME, 27. 6. 1996

PREDSEDOVIA KRAJSKÝCH SÚDOV NEPOPRELI…, (BOG, JO), SME, 18.4.1997 POLÍCIA

PÁTRA PO VRAHOCH A AUTE. ZORA BÁLINTOVÁ, TASR, 13.7.1997 GANG Z KRÁźOVSKÉHO
CHLMCA PRI​IEL O SVOJHO BOSSA, SITA, 14.7.1997 VOJNA MAFIÍ V KRÁźOVSKOM CHLMCI,
DU​AN KONČEK, TASR, 17. 7.1997

EXMAJITEźDRUKOSU BY OCHRANU POLÍCIE UVÍTAL, (KLO), SME, 19.9. 1997

VOJNA GANGOV V KO​ICIACH, (NOV), N. ČAS, 24.9.1997

V BRATISLAVSKOM HOTELI DANUBE SA STRIEźALO, SITA, 25.9. 1997

MV SR O STRELBE V BRATISLAVSKOM HOTELI DANUBE, TASR, 25.9.1997

POSTRELENÝ R. H. MÁ ​A​KE ZRANENIA, TASR, 26.9.1997

BOSS KO​ICKÉHO PODSVETIA ZRANENÝ V BRATISLAVE, TASR, 26.9.1997

RÓBERT H. ZAVRA​DENÝ PRIAMO NA ODDELENÍ ARO, SITA, 5. 10. 1997

PO PÁCHATEźOVI VRA​DY V NEMOCNICI SA INTENZÍVNE PÁTRA, TASR,

6.10.1997

DVOJTÝ​DŇOVÁ POźOVAČKA NA RÓBERTA HOLUBA, SITA, 6. 10. 1997 POHREB ÚDAJNÉHO

​ÉFA KO​ICKÉHO PODSVETIA MÁ BY​ V PIATOK, TASR, 9.10.1997
OSUD NEPOHODLNÝCH MU​OV, BRANISLAV GANIDA, NEDEźNÁ PRAVDA Č. 43/1997

POLÍCIA V ​ILINE POSLEDNÝ VÝBUCH AUTA KVALIFIKOVALA AKO POKUS O VRA​DU, (JF),
SME, 19. 11. 1997

DVOJNÁSOBNÁ VRA​DA V HOTELI ASTÓRIA V ​ILINE, SITA, 25. 11. 1997 UKRADNUTÉ AUTÁ V
SECURITY 3?, (PAV), N. ČAS, 9.12.1997 GORILOV KONIEC, PALO RÝPAL, PLUS 7 DNÍ Č.
50/1997 NEJASNÁ SECURITY 3, PALO RÝPAL, DA​A MATEJČÍKOVÁ, PLUS 7 DNÍ Č. 50/1997

POLÍCIA PÁTRA PO TROCH OSOBÁCH Z BANSKOBYSTRICKEJ SECURITY 3…, (KLOJF), SME,

18. 12.1997

ĎAL​Í MU​I SO SECURITY 3 ZA MRE​AMI, (MM), N. ČAS, 31. 12.1997 ZNE​KODNENÁ NÁLO​, SME,
17.2.1998

VY​ETROVATEź OBVINIL M. ČCRNÁKA, F. KÁNA A M. KA​TANA…, (RF), SME, 1 7.2.1998

OPÄ​ SA OZÝVALI MAFIÁNSKÉ ZBRANE, (NOV, FRK), N. ČAS, 9.3. 1998 ING. GA​PAR
OB​ALOVANÝ Z VYDIERANIA, (PAV), N. ČAS, 9.3. 1998 PODNIKATEź VYDIERANÝ .M.
ČCRNÁKOM…, (KLO), SME, 1.4.1998 MOJ​I​ ​IADA LICENCIU PRE BEZPEČNOSTNÚ SLU​BU,
(K]O), SME, 1.4.1998 SECURITY 3 MÁ OKREM M. CERNÁKA A M. KA​TANA TRETIEHO
MAJITEźA…, (KLO), SME, L 4. 1998

SMR​ MAFIÁNOV A​ NA NIEKOźKÝ POKUS, N. ČAS, (MZ), 16.4. 1998 ÚNOS A STO MILIÓNOV,
PALO RÝPAL, PLUS 7 DNÍ Č. 29/1998 KRVAVÁ ​ILINA, PALO RÝPAL, PLUS 7 DNÍ Č. 29/1998
NÁLO​E NA HROBE. PLUS 7 DNÍ Č. 35/1998

OBE​ VRAHA NEPOZNALA, źUDMILA LACKOVA, PLUS 7 DNÍ Č. 36/1998 KÚSKOV NÁVRAT,
PLUS 7 DNÍ Č. 43/1998

Nebo​tík spod kamennej mohyly, Anka Lúčaiová, Palo Rýpal, Plus 7 dní č. 45/1998

​Čistič” za mre​ami?, Anka Lúčaiová, Palo Rýpal, Plus 7 dní č. 46/1998

Potvrdené podozrenie, Martin Benko, Pravda, 5.12.1999

Na strednom Slovensku v súčasnosti operuje…, (klo), SME, 12.1.1999

Mocní pi​tožníci, Anka Lúčaiová, Plus 7 dní Č. 9/1999

Tretí do partie. Plus 7 dní č. 11/1999

Dolapený v Prahe, Palo Rýpal, Plus 7 dní č. 12/1999

Správa o bezpečnostnej situácii…, Národná obroda, 10.3. 1999

Slovensko bude súdi​ nájomného vraha, SITA, 20. 3. 1999

Vrazi měli dostat milión dolarů, ČTK, 29. 3.1999

Fontána olova a krvi, Palo Rýpal, Zita Sujová, Anka Lúčaiová,

Plus 7 dní č. 14/1999

Klan Papa Joa; Peter Chrenko, Ján Karásek, József Szivlássy, Moment č. 14/1999

Martinčana vlákali do pasce a zavra​dili, Marko S. Minka,

Martina Pavlíková, 22.4.1999

Otváranie hrobov, Palo Rýpal, Plus 7 dní č. 22/1999

Výpalné v Dunajskej Strede sa po masakri podža podnikatežov zvý​ilo

na dvojnásobok, SME, (​im), 7.5. 1999

Pán minister PiUner, pouva​ujte… (otvorený list P. Ruska),

Národná Obroda, 1.6.1999

Tri mesiace po vra​de, Lenka Durtechová, ​urnál Rádia Twist, 17. 6.1999

Chladnokrvne, vra​da Jozefa K., údajného ​éfa dubnického podsvetia, Ján Karásek, 18.6. 1999

Úder mafii - Polícia paralyzovala trenčianske podsvetie, Peter Chrenko, Moment, 6.8.1999

Podozrivý policajt zasahoval aj v pondelok, (mk), N. Cas, 19,8. 1999 Padnú hlavy?, Marko S. Minka, N.
Čas, 19.8. 1999 Chobotnica - Siahajú chápadla mafie a​ do radov trenčianskej polície?, Ján Karásek, Plus
7 dní, 27.8.1999

Ôsmi kukláči z Trenčína preradení, Národná obroda/SITA, 3.9.1999

Ohnivé noci, Svjatoslav Dohovič, Pravda, 15.10.1999

Smr​ dubnického bossa, Nancy Závodská, Plus 7 dní č. 25/1999

Kto zabil bossa?, Palo Rýpal, Plus 7 dní č. 32/1999

Poprava v záhrade, Anka Lúčaiová, Plus 7 dní č. 37/1999

Kopance pre sudcu, Zita Sujová, Plus 7 dní č. 39/1999

Smr​ v Alfe, TASR, 22.10.1999

Pomsty ohňom, Svjatoslav Dohovič, Moment č. 43/1999

Chobotnica, Ján Karásek, Moment Č. 44/1999

Chápadla chobotnice - Zásah policajta zabránil únosu topmana​éra VS​, Svjatoslav Dohovič, Moment č.
45/1999
Cernák pred súdom, Palo Rýpal, źudmila Lackova, Nancy Závodská, Plus 7 dní č. 46/1999

Nevydarený únos, Anka Lúčaiová, Plus 7 dní č. 46/1999 Proces s M. Černákom, N. Obroda, 4.1L 1999
Mu​, ktorý postavil proti sebe ka​dú moc, Peter Vavro, Národná obroda, 9.11.1999

Mikulá​ Č. má svojich nástupcov (rozh. s J. Ivorom), Peter Vavro, Národná obroda, 9.11.1999

Mimoriadne prekvapivá výpoved Karola K. v procese s Mikulá​om Černákom, (wm), Korzár, 11.11.1999

V​etci v kauze Mikulá​ Č. sa cítia nevinní, Ivan Bača, Národná obroda, 13.11.1999

Mikulá​ Cernák, mafiánsky boss alebo horehronský chlapec?, Daniel

Vra​da, Magazín SME, 13.11.1999

Kruté hlavy, Franti​ek Oravský, Nový Čas, 16.11.1999

Nájomný kat - Čističa zatiaž obvinili z troch dokonaných vrá​d

a ​iestich pokusov, Moment, 26. II. 1999

Rutkowského pátranie, Eva Koperová, Pravda, 2. 12.1999

Poprava mačetou, Naďa ​indlerová, Plus 7 dní č.51 - 52/1999

Vrah pracoval bezchybne, Arpád Soltész, Moment c 52/1999

Zavra​deného K. Kolári ka včera pochovali, Mikulá​ Jesenský,

Korzár, 23.12.1999

Dávka zo samopalu pre ko​ického bossa podsvetia Kolárika,

Arpád Soltész, Moment, 23.12.1999

Polícii u​iel chránený svedok, Plus 7 dní č. 3/2000

Proces s Advokátom, Ján Karásek, Moment č. 4/2000

Poprava samopalom, Anka Lúčaiová, Palo Rýpal, Plus 7 dní č. 4/2000

Policajti zničili kolárikovskú vetvu východoslovenského podsvetia,

Arpád Soltész, Moment, 28.1.2000

Súdne procesy, ktoré po roku 1989 otriasli verejnou mienkou, Peter

Vavro, Národná obroda, 28. L 2000

Fadíla zastrelili za bieleho dňa, (ver), N. Čas, 12. 2.2000

Pätnás​ rokov stačí?, Eva Koperová, Moment č. 6/2000

Pätnás​ rokov pre bossa (rozh. s ź. Samuelom), źudmila Lackova, Plus

7 dní č 6/2000

Likvidácia podsvetia pokračuje, Arpád Soltész, Moment č.7/2000 ​iesta gulka, Arpád Soltész, Moment č.
8/2000

Koniec albánskeho bossa, Nad’a ​indlerová, Plus 7 dní č. 8/2000 Pomsta za pomstu?, Palo Rýpal, Plus 7
dní Č. 10/2000 Policajti hžadajú mu​a, ktorý zastrelil Miroslava Stojku, Arpád Soltész, Moment, 17.
3.2000

Mafia - deformácia reformy po roku 1989, Peter Vavro, Národná obroda, 11.4.2000

Vra​dy mafiánov stále bez vrahov, Peter Vavro, Národná obroda, 11.4.2000

Poprava za bieleho dňa v Bratislave, lán Karásek, Plus 7 dní č. 21/2000

Kde si, Bor​a? Podža policajtov bol nedávny atentát pri Perneku

zinscenovaný, Arpád Soltész, MomenL, 26. 5. 2000

Boj o korytá aj v podsvetí, Nad’a ​indlerová, Plus 7 dní Č 23/2000

Hrob v Tlstej hore. Marko S. Minka, Plus 7 dní č. 25/2000

Noví výpalníciž, Zita Sujová, Moment č. 26/2000

Zadr​ali dal​ích pápayovcov, SITA, 24.6.2000

Zadr​ali dal​ích pápayovcov. Národná obroda, 24.6.2000

Pápayovcov prepustili. Národná obroda, 26.6.2000

Zavra​dili svedka v tzv. procese storočia, Peter Vavro, Národná obroda,

28.6.2000

Mafiánsky účet, Eva Koperová, Moment č. 28/2000

Z policajnej zvodky, Plus 7 dní č. 30/2000

Bossovia za mre​ami, ​teva Nemlaha, Plus 7 dní č. 33/2000

Polícia odhalila páchatežov vra​dy desiatich pápayovcov, Palo Rýpal,

Zita Sujová, 18. 8.2000

Jatky vo ​ontáne, Palo Rýpal, Zita Sujová, Plus 7 dní č. 34/2000 Kati z ruského podsvetia, Anka Lúčaiová,
Plus 7 dní č. 35/2000 Noví adepti podsvetia, Zita Sujová, Moment, 2.9. 2000 Bor​a uniká, (as). Moment č.
38/2000

Naháňanie Bor​ovho tieňa, Svjatoslav Dohovič, Pravda, 22.9.2000

Gangsterské praktiky, Pravda, Juraj Handzo, 22.9.2000

Polícia pozná druhého vraha Milana H., Národná Obroda, 20. 10.2000

V Ko​iciach zlikvidovali dva gangy, Marián Angclovič,

Národná obroda, 20. 10.2000

Ďal​í obvinený, Práca, 20.10.2000

Prestrelka v Leme​anoch, Arpád Soltész, Moment, 20.10.2000 Séria vrá​d pokračuje, Ján Tóth, Plus 7 dní
č. 43/2000 Terče pred kaderníctvom, Palo Rýpal, Moment č. 43/2000 Vďaka Bohu, ​e je mŕtvy, Arpád
Soltész, Moment č. 43/2000 Proces v tiesni, Palo Rýpal, Moment č. 45/2000 Pitbul na úteku, Arpád
Soltész, Moment č. 49/2000

V Ústí byl dopaden ko​ický mafián…, ČTK, 30. 11.2000, www.cernak.sk

Mikulá​ Černák má nového obhajcu, (aj), SME, 2.12.2000 Mikulá​ovi Černákovi, SITA/SME, 2.12.2000
Chobotnica korupcie - rozh. s J. Čarnogurským, Jana Benkova, Plus 7 dní č. 51/2000

Koniec Bor​ovej hry na skrývačku, Nad’a ​indlerová, Plus 7 dní č. 51/2000

Motáky a motáci, Arpád Soltész, Moment č. 1/2001 Rekon​trukcia vra​dy Gorilu, Pravda, 13. 1.2001
Polícia pátra po podozrivom z vra​dy brata Bor​ovej dru​ky, SITA, 17.1.2001

Kriminálne rekordy, Juraj Handzo, Pravda, 20. 1.2001

Koniec Bor​ovho ​vagra, Naďa ​indlerová, Plus 7 dní č. 4/2001

Poru​ený zákon d​ungle: Brata Bor​ovej dru​ky zavra​dili neobyčajne

brutálnym spôsobom, Arpád Soltész, MomenL, 26. 1.2001

Začína sa proces s Černákom…, (r), SME, 30.1.2001

Čo mô​e Pavol Rusko ponúknu​ občanom?, Slavo KHku​ovský, Ivan

Čerňanský, Nový Čas, 31.1. 2001

Miliónový proces, Palo Rýpal, Moment č. 6/2001

Svedok na odstrel?, Anka Lúčaiová, Plus 7 dní č. 7/2001

Ctihodní občania, Palo Rýpal, Moment č. 7/2001

Černák v cele na do​ivotie, źudmila Lackova, Plus 7 dni č. 16/2001

Kauzu Černák odročili na neurčito!, (pav)> Nový Čas, 22.6.2001

Bor​a je vraj presvedčený o Černákovej nevine, TASR, 2.10.2001

Bor​a vypovedal v procese s Černákom, Korzár, (fw), 3. 10.2001

Na ​bor​ovcov’ je u​ podaný návrh na ob​alobu, (ss). Korzár, 13.2.2002

Pre Sátora vraj znamená vra​di​, ako pre iného človeka raňajkova​,

SITA, 21. 3. 2002

Z vra​dy pápayovcov obvinili ​tyroch žudí, Pravda, 9. 8.2002 Sedem obvinených z vra​dy pôjde z väzby na
slobodu, Pravda, 5.9.2002

Vra​da bossa dubnického podsvetia sa po troch rokoch dostane pred súd, Tý​deň na Pova​í, 7.9.2002

Minister spravodlivosti - rozh. s J. Čarnogurským, Katarína

​elestiaková, Plus 7 dní č. 36/2002

Drahá chyba, Nadá ​indlerová, Plus 7 dní č. 37/2002

Hrozí Ko​iciam vojna podsvetia?, (tbr). Nový Čas, 10.9.2002

Zabudol na väzbu?, TASR, 10.9.2002

Mu​i podsvetia si opä​ u​ívajú na slobode. Pravda, 10.9.2002

Mu​i podsvetia opä​ na slobode, Mikulá​ le​enský, SME, 10.9.2002

Sudca im cez dovolenku povožoval náv​tevy, TASR, 10.9.2002

Rozdelí si pre​ovské podsvetie svoje teritórium, alebo sa na jeho scénu

vrátia Ko​ičania?, Korzár, 11.9.2002

Ďal​ie vežké prepú​​anie z väzby zatiaž nehrozí, (pf rp),

SITA, 30. 9. 2002

Vrahovia Osa z Dubnice sú za mre​ami!, Nový čas, 1.10.2002 Milo​ R videl ako Čistič a Pony striežali,
SME, 4.10. 2002 Pomsta ohňom, Nad’a ​indlerová, Plus 7 dní č. 43/2002 ​éfa Kysúc Gorilu zavra​dili, lebo
neustúpil mocnej​ím, SITA, 10.10. 2002

Holáň - Gorila dostal desa​ rán, jeho ochrankár zomrel ranou od chrbta, (zd, km), SITA, 16.10.2002

Vrahovia O​a z Dubnice sú za mre​ami!. Nový čas, 19.10.2002

Rozsudok v procese s Čističom dnes nebude, TASR, 25. 10.2002

Bosa na slobode, źuba Lesná, Plus 7 dní č. 49/2002

Súd s Bor​om sa začne v polovici januára, Pravda, 28.12.2002

Dzurinda načapal Černáka, (pav, hc, rob, vd, kam, sk),

Nový čas, 31.12.2002

Znovu vo väzbe, źuba Lesná, Plus 7 dní č. 1/2003 Incident na ly​ovačke. Formát č. 1/2003

V base kadečo zabudnete, Plus 7 dní č. 2/2003

Proces s Čističom - Padali aj ostré slová. Nový čas, 22. L 2003 K vra​de Holáňa vypovedali aj politické
​pičky, (km fa), SITA, 28.1.2003

Spoveď siskára. Plus 7 dní č. 8/2003

Podsvetie patrí ​pod svet”, rozh. s J. Spi​iakom, Iris Kopcsayová, ​ivot č. 8/2003

Sád s Bor​om na mŕtvom bode, Mikulá​ Jesenský, SMź, 26.2.2003 Rozsudok v procese s Čističom by mal
by​ v piatok, Pravda, 21.3. 2003 Kam zdúchol Černák?, Plus 7 dní č. 13/2003

V prípade Černák Čakajú na stanovisko Najvy​​ieho súdu, Róbert Kadlečík, Pravda, 21. 3.2003

Černák u​iel pred zatknutím do zahraničia, (rk mk), Pravda, 25.3.2003

Černák pravdepodobne u​iel za hranice, Monika ​emlová,

SME, 25.3.2003

Bol to priestupok, 28.3.2003

Koniec Černákovho výletu, źudmila Lackova, Plus 7 dní č. 14/2003 Černák byl zatčen v autě policejního
dôstojníka, Patrik Biskup, Právo, 14.4.2003

Černákov spoločník je vo väzbe, Daniel Vra​da, SME, 25.4.2003

Lojzo Čistič zostane vo väzbe, Pravda, 10.5. 2003

Kán zoslal sudcom a podsvetie na slobode, Pravda, 7.6.2003

Bor​a zostáva vo väzbe, jeho spoločníka prepustia, TASR, 17.6.2003

Česi vydajú Černáka na Slovensko, Róbert Kadlečík,

Pravda, 19.7.2003

Obhajcovia Bor​u spochybnili tvrdenia korunného svedka. Pravda, 4.9. 2003

Krajský súd poslal Čističa na do​ivotie, SITA, 30.11.2003

Gužka pre primátora, Henrieta Ďurovová, Plus 7 dní č. 4/2004

źudia z Černákovho okolia prehovorili, Roman Krpelan, Da​a

Matejčíková, Korzár, 14.4.2004

Zá​koláci.Live! č. 16/2004

Pápayovci opä​ odlo​ení, Plus 7 dní č. 22/2004

Mikiho cesty za slobodou, Ján Karásek, Plus 7 dní č. 23/2004

Alojz Kromka alias Lojzo Čistič dostal do​ivotie, SITA, 10.6.2004

O​ov gang pôjde za mre​e!, Nový čas, 16.9.2004

Pápayovci Szabolcs M. a Koloman Cs. sú u​ na slobode,

TASR, 18. 10.2004

Černák ostáva vo väzení, Michal Pi​ko, SME, 23.10.2004

Bor​a dostal za vra​du 15 rokov, SITA, 14. 12.2004

Chronológia kauzy Bor​a 2000 - 2004, TASR, 14.12.2004

Objasnili vra​du Čističovho brata, SITA, 28.1.2005

Čo sa deje na Najvy​​om súde SR?, Plus 7 dní č. 5/2005

Do​ivotie?, Nancy Závodská, Plus 7 dní č. 15/2005

Obhajca, Martin Du​ička, ​ivot č. 16/2005

Dvadsa​ metrov od hrobu obete!. Nový čas, 26. 5. 2005

O Lojzovi Čističovi rozhodne Najvy​​í súd, SME, 28.5.2005

Tunelárska telenovela, (red), ​ivot č. 23/2005

Známi klienti advokátov, Andrej ​imončič, ​ivot č. 26/2005

Chránený pohreb - Árpáda Szamaránszkeho, Henrieta Ďurovová, Plus

7 dní č. 26/2005

Súd oslobodil )UDr. Katarínu Du​ákovú, ob​alovanú z vydierania, Marcela Gálová, Korzár, 2.8.2005
Seriál o pápayovcoch: Podozriví vonku, hranice otvorené,

IIN-Online.sk, 11.8.2005

U​ je v raji, Lubo​ Taraba, Plus 7 dní č. 38/2005

Vojna v Poprade?, Jana Majerová, Plus 7 dní č 2/2006

Polícia navrhla ob​alova​ Černáka, (bum). Pravda, 26.1.2006

Mafiáni?, HenD, www.cernak.sk, L 2.2006

Vrah mafiána sa vyhýba väzeniu, Pravda.sk, 10.3. 2006

Vyhá​ky, Felícia Boronkyová, ​ivot č. 19/2006 Sú to Grolmusovci?, (red). ​ivot č. 22/2006

Proces v kauze vra​dy pápayovcov otvoria v utorok, SITA, 22. 5. 2006 Vo veci vra​dy pápayovcov sa
svedkovia vyhýbajú výpovediam, TASR, 19.6. 2006

Súd bude pokračova​ v pojednávaní vra​dy Stojku, Marcela Gálová, Korzár, 19. 6. 2006

Súd v kauze kolárikovci odročili, TASR, 19.6.2006 źudia nesvedčia, súd odročili, SMź, 20.6.2006
Vrahov hodnotili psychiatri, TASR, 20. 6. 2006 Zrod mafie, lán Karásek, Plus 7 dní č. 27/2006 Strach?,
Ján Karásek, Plus 7 dní č. 30/2006

Strá​ca Černákových tigrov, źudmila Lackova, Plus 7 dní č. 36/2006 Blcha v ko​uchu, źudmila Lackova,
Plus 7 dní č. 39/2006 Vra​diaca ma​ina?, Jana Majerová, Plus 7 dní č. 45/2006 Vežký začiatok vo Vežkom
Mederi, Jo​o T. Schon, Hosp. noviny, 16.11.2006

Pojednávanie o brutálnej vra​de Miroslava S. odročené, SITA, 30.11.2006

Boss slovenských bossov, Jo​o T. Schon, Hospodárske noviny, 1.12.2006

Medzinárodne hžadaný Milan Trepáč je u​ na Slovensku, TASR. 7. 12. 2006

Návrat kinderka, Nada ​indlerová, Plus 7 dní č. 50/2006

Spláchnutý, Peter Getting, Plus 7 dní č. 50/2006

Zomrel svedok v kauze Černák, Daniel Vra​da, Monika ​emlová,

SME, 3.1.2007

​pinavosti, źudmila Lackova, Plus 7 dní č. 2/2007

Rebríček lumpov, Ján Karásek, Plus 7 dní č. 8/2007

Nová obe​?, Jana Majerová, Plus 7 dní č. 10/2007

Citlivý, Mikulá​ Černák, obvinený z ôsmich vrá​d…, Jana Majerová,

Plus 7 dní č. 12/2007

Detičky, Andrej ​imončič. ​ivot č. 12/2007

Viceprezident a jeho čudné kontakty, (im, n​). Plus 7 dni č. 30/2007 Mello si u​íva pri mori, Martin
Harvan, Jana Majerová, Plus 7 dní č. 32/2007

Ústavný súd opä​ o zákone o pôvode majetku, Pravda, 8. 8. 2007 Mŕtvych bielych koni bude zrejme viac,
(luk). Pravda, 14.8. 2007 Svedkyňa vypovedala proti vrahom bieleho koňa, Stanislava Kmeca, TASR,
15.8.2007

Vojna aj po vra​de, źudmila Lackova, Plus 7 dní č. 35/2007 Bos sa rozvádza, źudmila Lackova, Plus 7 dní
č. 40/2007 Černák nám stále naháňa strach, Nový čas, 4.10.2007 Černák sa priznal!, źudmila Lackova,
Plus 7 dní č. 43/2007 Černák sa údajne priznal k vra​de Filipa, ČTK, 24.10. 2007

Striežal na mafiánov, dostal dvanás​ rokov; Roman Rokytka, Korzár, 26. 6. 2008

Na SS dnes prebieha verejné pojednávanie so skupinou Branislava A., TASR, 3.7.2008

Bulhari budú pyka​ za zneu​ívanie eurofondov, Kateřina ​afaříková, 19.7. 2008

My​lienka tý​dňa - D. Čaplovič, Plus 7 dni č. 29/2008 Naivka?, (mh), Plus 7 dní č. 37/2008

Pomsta po 9 rokoch?, Martina Du​ová, Petra Klime​ová, Plus 1 deň, 20.9.2008

Súd poslal za mre​e žudí z bývalej SIS, Pravda, 21. 10. 2008

V Cesku zadr​ali Jozefa Roháča, podozrivého z 10 vrá​d!, ČTK, 27. 10. 2008

Černák priznal: Pri vra​dách som bol; Hospodárske Noviny, 11. 11.2008 Černák a Salinger: Kam zmizli
ich tigre?, (kíl pi r), Nový čas, 14. 11.2008

V procese s Mikulá​om Č. dnes vypovedá dal​í svedok, TASR, 18. 11.2008

Okovy sa olejárom vyhýbajú, (bum), Pravda, 20.11. 2008 Černákov ​tartér” potvrdil účas​ svojho ​éfa na
vra​de!, SITA, 24. 11.2008

V Černákovej gará​i montovali bombu, ktorou zabili Júliusa Tótha, Ingrid Tímková, Korzár, 26.11. 2008

Po stopách výbuchov na Pova​í!, Júlia Mikolá​iková, Nový čas, 27. 11.2008

Prehovoril taxikár mŕtvoly!, (nov), Nový čas, 27. I 1. 2008 Megaproces s Černákom: Prehovorili utajení
svedkovia, (nov). Nový čas, 28. 11.2008

Potkan v pasci, Roland Ky​ka, Plus 7 dní č. 45/2008 Advokát Daniel M. dostal za korupciu osemročný
trest, TASR, 22.10. 2008

Jo​kovi na pivo, źudmila Lackova, Plus 7 dní č. 46/2008 Nájomný vrah, Ján Karásek, Plus 7 dní č.
47/2008 Proti bossovi, źudmila Lackova, Plus 7 dní č. 48/2008
Korunný svedok Moravčík: Za vra​du sme si rozdelili milión!, (anc). Nový čas, 3. 12. 2008

Ján Kán lakmer v​etko zabudol, (nov), Nový čas, 9.12.2008 Rozhovor s Pavlom Ruskom, OK! č. 1/2009
Účet, prosím!, Plus 7 dní č. 2/2009

Ob​alovaný Mikulá​ Č. očiernil svojho ​oféra, Ingríd Timková, Korzár, 21.1.2009

Černák sa obhajuje sám!, Ingrid Timková, Korzár, 23.1.2009

Na Mikulá​a Č. je na súde ob​aloba z ďal​ej vra​dy, SITA, 28. L 2009

Miřo, Richard Filipko, ​ivot č. 5/2009

Smr​ bieleho koňa, Ján Karásek, Plus 7 dní č. 6/2009

Roháča podozrivého z 10 vrá​d vydali Madarom, SITA, 13.2.2009

Matku generálneho prokurátora Trnku brutálne zbili, (fnk), Pravda.sk,

24. 2. 2009

Matku generálneho prokurátora Trnku zbili a olúpili!, ČTK, 24.2.2009 Salinger sa údajne trikrát pokúsil
zabi​ Gorilu, ČTK, 25.2.2009 Mikulá​ Č. začal vypoveda​ bez prítomnosti verejnosti, SITA, 9.3.2009
Černák vypovedal pred súdom ​es​ hodín, vra​dy nepriznal, SITA, 10. 3.2009

Uniklo zo súdnej siene: Černákova utajená výpoved!, (nov), Nový čas, 11.3. 2009

Bor​a opísal pozadie vrá​d Jána Kromku a Petra Kle​ča, Ingrid Timková, Korzár, 29.4.2009

Chrbet končí. Minister nesmie zbabelo uteka​, vyhlásil premiér Fico, (alm), Pravda.sk, ČTK, SITA,
5.5.2009

Bor​a: ​ani na mňa chystal bombový atentát, Ingríd Timková, Korzár, 6. 5.2009

Znalec: Za najpravdepodobnej​iu označil ​aniho verziu, (tim), Korzár, 12.5.2009

Bor​a - na polceste k psychopatii?, Ingrid Timková, Korzár. 13.5.2009 Lojzo Čistič: Toto nie sú vrahovia
môjho brata!, (tim), Korzár, 14.5.2009

V procese s údajnými Členmi podsvetia dnes vypovedal Mikulá​ C., TASR, 14.5.2009

Rafaj podpisuje Slotu, (rk), Plus 7 dní č. 19/2009 Upratovanie, (rk), Plus 7 dní č. 19/2009

Podivuhodné re​titúcie pod Tatrami a pozemky pre mečiarovcov, (rk), Plus 7 dní č. 19/2009

Miliardy pre slotovcov, (rk), Plus 7 dní č. 19/2009 Ďal​ích pár miliárd, Milo​ Luknár, Plus 7 dní č.
19/2009

Černák: Holub sa choval ako divá zver, Korzár, 15.5.2009

​peciálny súd končí, je protiústavný, SITA, 20.5.2009

Má aj stíhačku!?, Lenka Kapustová, Plus 7 dní č. 22/2009

Smädný vták, Lenka Kapustová, Plus 7 dní č. 23/2009

Len osem miliárd, Plus 7 dní č. 23/2009

Obhajca - rozh. s R. Ky​kom, Plus 7 dní č. 23/2009

Zápas o spravodlivos​, Patrícia Ďuri​ková, Ingrid Drozdíková, Peter

Javurek, ​urnál č. 23/2009

Mafia alebo právny ​tát, Patrícia Ďuri​ková, Ingrid Drozdíková, Peter Javurek, ​urnál č. 23/2009

Udežovanie trestov nie sú preteky, Patrícia Ďuri​ková, Ingrid Drozdíková, Peter Javurek, ​urnál č. 23/2009
​peciálny súd končí, je protiústavný, SITA, 20. 5.2009 Slotová stíhačka vraj patrí mu​ovi z mariánskych
zoznamov, SME, 30. 5. 2009

Bača, Roland Ky​ka, Plus 7 dní č. 24/2009

Kolárikovcov neodsúdili, svedkovia zas nepri​li, Ingrid Timková, Korzár, 25.6.2009

Vedel, ​e výlet Holuba nezostane len tak, Ingrid Timková, Korzár, 25.6.2009

Smrad zo ​pinavého vzduchu, (pp), ​urnál č. 23/2009 Stále nič, Plus 7 dní č. 24/2009

Divadlo vo Fabii, Lenka Kapustová, Plus 7 dní č. 24/2009

Harabinovo súdnictvo, (pt), ​urnál č. 24/2009

Provokoval na MD​, Plus 7 dní č. 26/2009

Mečiarovci sa blí​ia, (ham), Nový čas, ÍL 7.2009

Odíde aj za​ ​éfa HZDS Gálik? (mak), Nový čas, 1 h 7. 2009

Salinger obvinený z mafiánských vrá​d na slobodu nepôjde, (jal).

Pravda, 16.7.2009

Černák chce do inej basy, Tngrid Timková, Ko​ický korzár, 29. 7. 2009

My​lienka tý​dňa - Vladimír Mečiar komentuje…, Plus 7 dní č. 27/2009

Luxus á la Slotová, (Id), Plus 7 dní č. 27/2009

Vzbura v lesoch, Plus 7 dní č. 27/2009

​tefan Harabin, Plus 7 dní č. 27/2009

Mečiarland, Ivana Pôbi​ová, Plus 7 dní č. 27/2009

Potrestaná!, Nada ​indlerová, Plus 7 dní č. 27/2009

Lesnícka hrdos​, Zuzana Mezencevová, ​ivot č. 28/2009

Autičkár, Ivana Pôbi​ová, Plus 7 dní č. 29/2009

Náhody?, Nadá ​indlerová, Plus 7 dní č. 29/2009

Kufre, Martin Guzi, Plus 7 dní č. 29/2009

Polep​ený bos, źudmila Lackova, Plus 7 dní č. 32/2009 Znepokojený - rozh. s J. Mazákom, Nad’a
​indlerová, Plus 7 dni č. 32/2009 Hžadá sponzora. Plus 7 dni č. 33/2009

Turský má padnú​, Fico u​ koná. Hospodárske noviny, 19.8. 2009 Turský sa nedá odvola​ kvôli úrazu,
Monika Tódová, SME, 24.8. 2009 ​tyria sudcovia ​iadajú, aby ÚS SR zru​il vožbu Harabina, SITA
Webnoviny, 24.8.2009

AKO TO ZAČALO 6

DUEL TÓTH - MUSZKA 21

BRATISLAVA - HLAVNÉ MESTO ZLOČINU 27

HOLUB, ČO DOLIETAL 41

GORILA - KRÁTKY ​IVOT BOSSA 56

DUNAJSKÁ STREDA - DES A STRACH 68

PÁPAYOVCI -DO POSLEDNÉHO MU​A 89

O​O KUCMERKA - SMRt AKO BANALITA …. 102

KTO BUDE NÁSTUPCOM? 122

KATI SLOVENSKÉHO PODSVETIA 163

MIKULÁ​ ČERNÁK - NEKONEČNÝ PRÍBEH? .. 194

KONIEC ČERNÁKOVEJ ÉRY? 255

Slovo proti zlu 288

Citované zdroje: 29

I
11
13
10
12
18
20
20
21
22
24
25
26
25
28
32
41
36
38
46
55
42
56
43
49
59
52
68
56
72
78
61
63
86
64
88
70
90
101
71
73
I02
78
104
86
112
90
129
135
91
107
163
165
111
114
170
176
125
197
127
199
130
235
148
237
158

176
288
181

185