ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ZÁKLADNÉ UMELECKĚ ŠKOLY

Štátny vzdelávací program pre základné umelecké školy

Gestor prípravy dokumentu:

Štátny pedagogický ústav

Koordinácia:

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Štátny pedagogický ústav

Asociácia základných umeleckých škôl Slovenskej republiky

Koncepcia dokumentu:

Mgr. Eva Nevedelová, PaedDr. Ján Palkovič

Finalizácia dokumentu:

Mgr. art. Tomáš Boroš, ArtD., Mgr. Jaroslava Markofová ,PhD.

Autori jednotlivých častí dokumentu:

Všeobecná časť: Mgr. Eva Nevedelová

Hudobný odbor: PaedDr. Eva Čunderlíková, PhD.

Hra na klávesových nástrojoch: Mgr. Irina Školníková

Hra na sláčikových nástrojoch: Mgr. Juliana Weglorzová

2
Hra na strunových nástrojoch: Mgr. art. Miloš Tomašovič, PhD.
Hra na dychových nástrojoch: Mgr. art. Jozef Baláž, Mgr. Veronika Zapletalová, PhD.
Hra na akordeóne: Mgr. Oto Mello

Hra na organe: Mgr. Peter Čapó

Hlasová výchova, spev a komorný spev: Mgr. art. Eva Plesníková, PhD.

Zborový spev: Mgr. Irina Školníková

Tanečná a džezová skupina: Mgr. Slávka Gerberyová
Sprievod, komorná hra, hra v súbore a v orchestri, ľudová hudba a hra v ľudovom orchestri:
Mgr. Juliana Weglorzová
Cirkevná a chrámová hudba: Mgr. Peter Čapó

Hra na bicích nástrojoch: Mgr. Peter Krško

Hra na ľudových nástrojoch: Mgr. art. Ján Strmenský

Hudba a počítač: Mgr. Peter Vlčko

Hudobná kompozícia: Mgr. art. Viliam Gräffinger

Hudobná náuka: Mgr. Gabriela Füssyová

Literárno-dramatický odbor: Mgr. Zuzana Varhaníková
Odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby: PhDr. Jarmila Uhríková

Výtvarný odbor: prof. Ladislav Čarný, akademický maliar, Mgr. Jaroslava Markofová, PhD.

Tanečný odbor: Mgr. art. Jana Némethová

Odborní spolupracovníci a konzultanti:

Hudobný odbor:

Hra na klávesových nástrojoch:

Hra na klavíri: Mgr. Darja Čerpáková, Mgr. Zuzana Janovičová, Katarína Komáromyová

Hra na čembale: Agnes Ferienčíková, PhDr. Mgr. art. Róbert Grác

3
Hra na keyboarde: Peter Kovárik, Mgr. Peter Vlčko
Hra na sláčikových nástrojoch:
Hra na husliach: Mgr. Ivana Ondrušková, Marta Uhlíková

Hra na violončele: Mgr. Nadežda Holenková, Oľga Pažická, Mgr. art. Zuzana Rahlová,
Miroslava Ticháková
Hra na kontrabase: Mgr. art. Pavol Kušík
Hra na strunových nástrojoch:
Hra na gitare: Tibor Andreas, Mgr. Adriana Kubrická, Mgr. Oľga Labantová, Mgr. Eva

Muchová, Mgr. Helena Roglová, Mgr. art. Mária Sedláková, PhD.

Hra na elektrickej gitare: Peter Stolárik

Hra na cimbale: Jarmila Mušitzová, Herta Ugorová

Hra na harfe: Mgr. Magdaléna Hrubá

Hra na keltskej harfe: Mgr. Magdaléna Hrubá

Hra na drevených dychových nástrojoch:

Hra na zobcových flautách: Mgr. Dagmar Skalická

Hra na priečnej flaute: Mgr. Dagmar Skalická

Hra na pikole: Mgr. Marta Braunsteinerová

Hra na klarinete: Mgr. art. Jozef Baláž, Mgr. art. Kamil Toman

Hra na hoboji: Mgr. Jana Santovjáková

Hra na saxofóne: Mgr. art. Jozef Baláž, Mgr. art. Erik Rotenstein
Hra na fagote: Mgr. Peter Mosorjak
Hra na plechových dychových nástrojoch:
Hra na trúbke: Stanislav Dávid, Mgr. Vladimír Dianiška

Hra na lesnom rohu: Mgr. Vladimír Dianiška

Hra na pozaune: Mgr. art. Anton Bakyta

4
Hra na tube: Anton Pös

Hra na akordeóne:

PaedDr. Mária Budzáková, Mgr. art. Ivan Hudec, Miroslav Košnár, Mgr. Tomáš Kozák, Marek
Kuka, Mgr. Marta Urdová

Hra na organe:

Mária Kosová, Mgr. art. Marek Štrbák

Hlasová výchova, spev a komorný spev:
Mgr. Simoneta Adamková, Mgr. Alena Gavlasová, Eva Poláková, PaedDr. Katarína Verešová

Zborový spev:

Anežka Balušinská
Tanečná a džezová skupina:
PaedDr. Peter Adamkovič, Ivan Baran, Dionýz Zsiga

Sprievod, komorná hra, hra v súbore a v orchestri, ľudová hudba, hra v ľudovom orchestri:
Komorná hra, hra v súbore a v orchestri: Mgr. Ivana Ondrušková, Jana Spálová
Ľudová hudba, hra v ľudovom orchestri: Bc. Ivan Kubiš, Herta Ugorová
Hra v dychovom orchestri: Mgr. art. Jozef Baláž, Štefan Zábojník
Hra v akordeónovom orchestri: Mgr. Oto Mello
Komorná hra, hra v súbore a v orchestri pre hru na bicích nástrojoch: Mgr. Peter Krško
Cirkevná a chrámová hudba:
doc. Mgr. art. Anna Predmerská – Zúriková
Hra na bicích nástrojoch:
Vojtech Oláh, Mgr. art. Ľubomír Seidl, Mgr. Peter Solárik, Mgr. Juraj Šušanik

Hra na ľudových nástrojoch:

Hra na kontrabase: Mgr. art. Peter Hrbík

Hra na aerofónoch: PaedDr. Roman Bienik, PhD.

Hra na heligónke: Bc. Roman Capek

5
Hra na akordeóne: Ľuboš Hrdý

Hra na gajdách: Ing. Juraj Dufek

Hudobná kompozícia:
Mgr. art. Lukáš Borzík, ArtD.

Hudobná náuka:

PaedDr. Eva Čunderlíková, PhD., Mgr. art. Katarína Flochová, PhD., Mgr. Mirka Gáfriková,
Mgr. Anna Praskačová, PaedDr. Viera Schmidtová
Literárno-dramatický odbor:
Slovesné oddelenie: Mgr. Magdaléna Máčiková

Bábkarské oddelenie: Mgr. Natália Novotná

Odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby:

Mgr. Jaroslava Botošová, Mgr. art. Peter Celec, PaedDr. Viera Grohová, doc. PhDr.
Eva Gubčová, ArtD., prof. Mgr. Jozef Hardoš, ArtD., Mgr. Jaroslava Markofová, PhD.

Výtvarný odbor:

Mgr. Blanka Cedzová, Mgr. art. Viera Devečková, Mgr. Eva Chmúrová, Katarína Kuzmová,
akademická maliarka, Mgr. Veronika Mikulášová, Blažej Mikus, akademický maliar, Mgr. art.
Zuzana Pekarová, Mgr. Dana Slejzáková, Mgr. art. Valéria Tittlová, PaedDr. Helena Tomečková,
Marek Žitňan, akademický sochár

Tanečný odbor:
Odborní spolupracovníci:
Ľudový tanec: Mgr. art. Yvona Čižmárová, Mgr. art. Ivana Kleiblová, ArtD., Mgr. art. Etela
Nôtová, Mgr. art. Jana Scheinerová

Tanečná príprava, klasický tanec: Mgr. art. Helena Žitňanová, ArtD.

Kreatívny a džezový tanec: Mgr. art. Dagmar Puobišová, ArtD.

Moderný tanec: Mgr. Oľga Letenajová, ArtD.

6
Historický tanec: doc. Mgr. art. Marcela Grecmanová

Konzultanti tanečného odboru:

Mgr. art. Juraj Jurík, Mgr. art. Linda Luptáková, Mgr. art. Michaela Motlochová, ArtD., Mgr. art.
Eva Ohraďanová, Mgr. art. Katarína Sninská, ArtD.

7
Úvod

História umeleckého vzdelávania v Slovenskej republike

V rozvoji umeleckého vzdelávania znamenal výrazný posun vznikom hudobných škôl,

zriadených v období rokov 1919 – 1945. Začali sa zakladať hudobné školy (Hudobná škola pre
Slovensko, 1919, Hudobná škola v Martine, 1919, Hudobná škola vo Zvolene, 1919), ktoré
pracovali podľa individuálnej koncepcie, no odborne aj tak podliehali inšpektorátu hudobného
školstva. Cieľavedomú, centrálne riadenú koncepciu, organizačnú štruktúru a poslanie si školy
začali budovať po roku 1945. V roku 1951 boli v celej Československej republike hudobné školy
poštátnené a ich názov sa zmenil na Základnú hudobnú školu (ZHŠ).

Na základe nového školského zákona č. 186/1960 sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia

premenovali základné hudobné školy na Ľudové školy umenia (ĽŠU) a v deväťdesiatych rokoch
20. storočia na Základné umelecké školy (ZUŠ) v zmysle zákona č. 171/1990. Zmeny sa
nedotýkali iba názvu, ale aj celej organizačnej a obsahovej štruktúry umeleckého vzdelávania.
Zmenami v podobe nového Zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) č. 245/2008 Z. z. z
22. mája 2008 sa začala nová školská reforma, ktorá zasiahla aj základné umelecké školy.

Školský rok 2009/2010 znamenal prínos v podobe demokratického princípu

uplatňovaného v dvojúrovňovom modeli vzdelávania.

Postavenie umeleckého vzdelávania v základných umeleckých školách vo výchovno-

vzdelávacom systéme Slovenskej republiky

Umelecké školstvo na Slovensku predstavuje ucelenú sústavu výchovy a vzdelania, ktorá

poskytuje mladej generácii možnosť rozvíjať svoje nadanie v niektorej z tvorivých disciplín.
Jednotlivé zložky tejto sústavy a ich výstupy sú uspôsobené tak, že umožňujú žiakovi
pokračovať v umeleckej príprave na vyššom stupni a postupne sa kvalifikovať pre

8
profesionálny výkon niektorého umeleckého povolania. Základné umelecké školy pôsobia na
najširšej základni a v systéme umeleckého vzdelávania predstavujú základný článok.

Časť A

1 Východiská pre tvorbu štátneho vzdelávacieho programu pre základné umelecké školy

- Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “školský zákon”).
- Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 15. júla
2011, ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška Ministerstva Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z.
o základnej umeleckej škole.
V zmysle Zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školského zákona) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov je Štátny vzdelávací program (ŠVP) záväzný národný rámec pre
výchovu a vzdelávanie v škole. Reprezentuje prvú, rámcovú úroveň dvojúrovňového modelu
vzdelávania. Predstavuje východiskový dokument pre tvorbu školského vzdelávacieho programu
každej školy. Vyjadruje hlavné princípy a ciele štátu v oblasti školského vzdelávania, ktoré
zahŕňa aj demokratické a humanistické hodnoty, na ktorých je vzdelávanie založené.

a) Štátny vzdelávací program (ŠVP):

- poskytuje rámec pre povinný obsah vzdelania, ktorým sa majú rozvinúť kľúčové
kompetencie/spôsobilosti1 v rámci konkrétneho stupňa vzdelávania,
- formuluje požiadavky na vedomosti a spôsobilosti (kompetencie) prostredníctvom
výkonového a obsahového štandardu vyučovacích predmetov,
- je založený na princípe následnosti a kontinuity školských stupňov (predprimárny,
primárny, nižší sekundárny, vyšší sekundárny) vo vzdelávacom obsahu,
- podporuje komplexný medzipredmetový prístup s dôrazom na nadväznosť
vzdelávacieho obsahu vyučovacích predmetov vo vzdelávacích oblastiach,
- umožňuje modifikáciu obsahu pre vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami,
- podmieňuje svoje uskutočnenie zabezpečením motivujúceho učebného prostredia
a podporujúcej sociálnej klímy školy,
- uvádza možnosti pre voliteľnú časť vzdelávacieho programu individuálnej školy,
- formuluje základné podmienky fungovania a zabezpečenia kvality školy,
- akceptuje schválené výsledky experimentálneho overovania.

b) Školský vzdelávací program (ŠkVP)

- vychádza zo ŠVP, reprezentuje druhú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávania,

- konkretizuje voliteľný obsah vzdelávania ako profiláciu školy, v ktorej môžu byť
reflektované potreby a záujmy žiakov, rodičov a možnosti lokálnych podmienok.

1
Pojmy kľúčové kompetencie, spôsobilosti sú v texte uvádzané ako rovnocenné synonymické výrazy.

9
Časť B

2 Charakteristika základného umeleckého vzdelávania v legislatíve SR

V súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “školský zákon”) sú pre
realizáciu základného umeleckého vzdelávania záväzné nasledovné ustanovenia:

§ 17

Stupne základného umeleckého vzdelania

(1) Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním

vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké
vzdelanie sa člení na

a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej
školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,

b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej
umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

(2) Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.

§ 18

Doklady o získanom vzdelaní

(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú
zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 2) a školy podľa § 109
zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.

(2) Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie s doložkou.

(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku.

(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených

ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným
orgánom štátnej správy.

10
 (5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati,
žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov
a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.
(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.

(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.

(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého

žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.

(9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu

o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý
obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok k
vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu.

Základná umelecká škola

§ 49

(1) Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a vzdelávanie podľa

vzdelávacieho programu odboru vzdelávania prevažne pre žiakov základnej školy. Základná
umelecká škola môže organizovať aj štúdium pre deti vo veku pred plnením povinnej školskej
dochádzky, žiakov stredných škôl a dospelých.

(2) Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17,
pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a v
konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo
umeleckým zameraním.

(3) V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a

literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže škola zriadiť iba
po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

(4) Výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou 31) alebo
samosprávnym krajom 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(5) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom v základnej umeleckej škole

prispieva
a) zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15% sumy životného minima pre jedno
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, 29)

b) dospelá osoba mesačne sumou najviac 15% sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 43)

(6) Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
príspevku podľa odseku 5, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to

11
písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov
k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. 32)

§ 50

Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole

(1) Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.

(2) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia,
ak
a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,

b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.

§ 51

Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách

(1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s
rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.

(2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa
základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.

(3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a
druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného
štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.

(4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne
nadanie a vynikajúce študijné výsledky.

(5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách,

konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.

(6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.

(7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích

predmetoch určujú učebné plány.

(8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť
alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.

§ 52

12
 Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách

(1) Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia

predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného
štúdia nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.
(2) Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy
žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov, ktorí
nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo
študijného zamerania.

(3) Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy

trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.

(4) Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili

odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.

(5) Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí
úspešne vykonali komisionálnu skúšku.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob

organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium,
priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží.

Časť C

Ciele umeleckého vzdelávania v základných umeleckých školách

Hlavné ciele umeleckého vzdelávania v základných umeleckých školách sa odvíjajú od

cieľov výchovy a vzdelávania uvedených v §4 Zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Umelecké vzdelávanie poskytuje
základy spôsobilostí vedúcich k napĺňaniu cieľov výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.
Vyvážene venuje pozornosť nielen poznávacím (kognitívnym) a intelektuálnym
aspektom vzdelávania, ale rovnocenne aj sociálnemu a emocionálnemu rozvoju žiakov.
Kladie dôraz na činnostne orientované vyučovanie. Čím viac skúseností žiak získa vlastnou
poznávacou činnosťou, tým sú jeho predstavy o svete prepracovanejšie, viac zvnútornené
a získané poznatky vie lepšie využívať v živote.
Pre umelecké vzdelávanie v základných umeleckých školách sa stanovujú tieto ciele:
Žiaci
• sa orientujú v kultúre a svete umenia,
• spracujú informácie z oblasti umenia a kultúry,

13
 • uvedomelo esteticky vnímajú,
• komunikujú a vyjadrujú myšlienky prostredníctvom nástrojov umenia,
• vytvoria artefakty a zrealizujú nápady vlastným (autentickým) spôsobom.

Stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním vzdelávacieho programu

alebo jeho ucelenej časti

Žiak môže získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru

vzdelávania v základnej umeleckej škole, vzdelanie podľa §17, odstavca (1), písmena a) a
b).

Žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka prvej časti prvého stupňa základného
štúdia základnej umeleckej školy získa primárne umelecké vzdelanie. Dokladom o získanom
stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

Žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho program pre druhú časť
prvého stupňa základnej umeleckej školy získa nižšie sekundárne umelecké vzdelanie. Dokladom
o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

Profil absolventa

Profil absolventa je konkretizovaný v každom z odborov základného umeleckého

vzdelávania zvlášť, a to v konkrétnom vzdelávacom štandarde príslušného odboru umeleckého
vzdelávania v základnej umeleckej škole.

Charakteristika odboru vzdelávania, dĺžka, formy výchovy a vzdelávania

a podmienky prijímania uchádzača

Podľa §49 základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie v prvej časti
prvého stupňa základného štúdia, v druhej časti prvého stupňa základnej umeleckej školy a môže
tiež organizovať štúdium pre deti vo veku pred splnením povinnej školskej dochádzky, žiakov
stredných škôl a dospelých.

14
 Poskytuje základné umelecké vzdelanie, ktoré pripravuje na štúdium odborov
vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a konzervatóriách; pripravuje aj na
štúdium na vysokých školách s pedagogickým, alebo umeleckým zameraním.

Základná umelecká škola môže zriaďovať tieto odbory: tanečný, hudobný, výtvarný, ,
literárno-dramatický alebo niektoré iné po súhlase Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu
SR.

15
Časť D

Vzdelávacie štandardy

Vzdelávacie štandardy vyjadrené vo výkonových a obsahových

štandardoch zvyšujú dôraz na výstup zo vzdelávania na úrovni ročníka alebo stupňa
vzdelávania.

Výkonové štandardy sú uvedené ako prvé, pretože napĺňanie samotných výkonov je

špecifikované prostredníctvom obsahových štandardov. Obsahové štandardy približujú, čím
budú výkony dosahované. Jednotlivé výkony uvedené v štandardoch sa rozvíjajú postupne,
preto si učiteľ stanovuje pre jednotlivé výkonové štandardy viacero operacionalizovaných
cieľov. Operacionalizované (konkretizované) ciele napĺňa postupne tak, aby žiaci dosiahli
očakávané (stanovené) výkony na konci príslušného školského roka alebo stupňa vzdelávania.

Stanovené výkonové štandardy učiteľa neobmedzujú v stanovovaní ďalších cieľov,

ktoré považuje vzhľadom na aktuálnu úroveň vedomostí a myslenia žiakov v konkrétnej
triede za vhodné.

Časť E
Formy praktickej výučby
Podľa §51, odstavca (7) je vyučovanie v základnej umeleckej škole individuálne a
skupinové. Bližšie špecifikuje základné formy praktickej výučby konkrétny vzdelávací
štandard príslušného odboru umeleckého vzdelávania v základnej umeleckej škole. Počty
žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.

Učebné plány

Tvoria samostatnú prílohu.

Vyučovací jazyk

Vyučovacím jazykom je podľa §12 štátny jazyk.

Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v jednotlivých formách výchovy

a vzdelávania

Organizáciu výchovy a vzdelávania v základnej umeleckej škole upravuje § 51,

odstavce (1) až (8). Bližšie Časť B Charakteristika základného umeleckého vzdelávania
v legislatíve SR.
16
Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu
o získanom vzdelaní
Podmienky ukončenia štúdia v základnej umeleckej škole upravuje § 50. odstavce (1)
a (2). Bližšie Časť B Charakteristika základného umeleckého vzdelávania v legislatíve SR.
Dokladom o získaní vzdelania v základnej umeleckej škole je vysvedčenie s doložkou
v príslušnom odbore umeleckého vzdelávania v základnej umeleckej škole.

Povinné personálne zabezpečenie

Základné umelecké vzdelanie v konkrétnom umeleckom odbore v základnom

umeleckom vzdelávaní môže viesť pedagogický pracovník, ktorý spĺňa aktuálnou
legislatívou upravené kvalifikačné predpoklady.

Povinné materiálno – technické a priestorové zabezpečenie

Povinnosťou škôl je dodržať a splniť normatív priestorovej, materiálnej a prístrojovej

vybavenosti pre tie odbory, pre ktoré bol schválený MŠVVŠ SR.
Všeobecné požiadavky a podmienky, podľa ktorých sa bude poskytovať odbor audiovizuálnej
a multimediálnej tvorby v základnom umeleckom vzdelávaní, sú nasledovné:
Základné priestorové podmienky
Školský manažment:
- kancelária riaditeľa školy, kancelárie pre zástupcov riaditeľa školy
- kancelária pre ekonomický úsek
- príručný sklad s odkladacím priestorom
- sociálne zariadenie
Pedagogickí zamestnanci školy:
- zborovňa pre rokovania pedagogickej rady, príp. kabinety pre učiteľov
- sociálne zariadenie
Nepedagogickí zamestnanci školy:
- kancelárie pre sekretariát, ekonómov a správcu, príručný sklad s odkladacím
priestorom, archív
- hygienické priestory, sociálne zariadenia, šatne
- sklady učebných pomôcok a didaktickej techniky
- miestnosť pre upratovačky.
Makrointeriéry
- školská budova
- školský dvor

17
Interiéry pre výchovno-vzdelávací proces:
- klasické triedy – učebne pre teoretické vyučovanie
- odborné triedy – učebne pre vyučovanie odborných predmetov
- ateliéry
- hygienické priestory, sociálne zariadenia, šatne.
Normatív priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti - minimálne požiadavky
priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti vymedzujú normatívy priestorového,
materiálneho a prístrojového vybavenia špecifické pre jednotlivé odbory umeleckého
vzdelávania v základnom umeleckom vzdelávaní, ktoré tvoria samostatnú prílohu ŠVP pre
základné umelecké školy.

Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä materiálne a personálne, vrátane špeciálnej
kompenzačnej, rehabilitačnej, didaktickej a audiovizuálnej techniky vyžadovanej
vzhľadom na príslušný druh a stupeň zdravotného postihnutia

Osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami

Dieťa, žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dieťa, žiak, ktorý má

zariadením výchovného poradenstva a prevencie (podľa kompetencie) diagnostikované
špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je
požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód a prístupov) vo výchove a
vzdelávaní pre žiaka. Špeciálne výchovnovzdelávacie potreby vyplývajú zo zdravotného
znevýhodnenia alebo nadania alebo vývinu dieťaťa, žiaka v sociálne znevýhodnenom
prostredí, zohľadnenie ktorých mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný
rozvoj schopností alebo osobnosti ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a
primeraného začlenenia do spoločnosti.

Dieťa, žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla:

1. dieťa, žiak so zdravotným znevýhodnením,
2. dieťa, žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia,
3. dieťa, žiak s nadaním.

Vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením

Dieťa, žiak so zdravotným znevýhodnením je
- dieťa, žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým
postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou
schopnosťou, s autizmom alebo inými pervazívnymi vývinovými poruchami, s viacnásobným
postihnutím),
- dieťa, žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchou
aktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia, žiak s poruchou správania,

18
 Štúdium detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v základnej umeleckej škole
má význam nielen výchovný, vzdelávací, umelecko-estetický, socializačný ale aj
preventívno - terapeutický. Zdravotné znevýhodnenie je v mnohých prípadoch indikáciou
pre vzdelávanie detí a žiakov v základnej umeleckej škole, lebo umenie, umelecké aktivity
efektívne pôsobia na elimináciu alebo kompenzáciu postihnutia, narušenia. Takisto
z hľadiska rovnosti príležitostí a prístupu ku vzdelávaniu je potrebné podporovať vzdelávanie
detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením, umožniť im rozvíjať svoje schopnosti, zručnosti
a následne rozšíriť možnosť profesijného uplatnenia a aktívneho kultúrneho vyžitia.
Dieťa, žiaka so zdravotným znevýhodnením na žiadosť rodiča prijíma riaditeľ
základnej umeleckej školy, ktorý vytvára podmienky pre jeho vzdelávanie v takej miere, aby
boli vytvorené predpoklady pre jeho úspešné vzdelávanie. Vo vyučovacom procese je
potrebné zohľadniť obmedzenia dieťaťa, žiaka, a preto je žiaduce uplatňovať diferencovaný
a individuálny prístup. U individuálne integrovaných detí a žiakov je možné vypracovať
individuálny výchovno-vzdelávací program, pričom všetky špecifické úpravy sa
vypracovávajú v individuálnom rozsahu a kvalite tak, aby zodpovedali špeciálnym výchovno-
vzdelávacím potrebám konkrétneho dieťaťa, žiaka a zohľadňovali jeho postihnutie, poruchu.
V procese vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v základnej umeleckej
škole môžu podľa druhu zdravotného znevýhodnenia a individuálnej potreby uplatňovať
alternatívne formy komunikácie (posunkový jazyk, Braillovo písmo, alternatívna
augumentatívna komunikácia, náhradné formy komunikácie).

Pri vzdelávaní dieťaťa alebo žiaka je možné spolupracovať so základnými zložkami

školského systému výchovného poradenstva a prevencie (podľa kompetencie Centrum
špeciálno-pedagogického poradenstva alebo Centrum pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie) alebo jej ďalšími zložkami (školský špeciálny pedagóg, školský
psychológ, liečebný pedagóg ap.) v zmysle platnej legislatívy.

Zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov

V príslušnom školskom roku vypracujú školský vzdelávací program pre ZUŠ, škola
podľa platného Štátneho vzdelávacieho programu ZUŠ schváleného MŠVVaŠ SR s
platnosťou od 1. septembra 2014 podľa (§ 7 „Školského zákona „, resp. zákona o výchove
a vzdelávaní).
Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej
rade školy a v rade školy . Zriaďovateľ si môže vyžiadať od riaditeľa školy školský
vzdelávací program na schválenie. Riaditeľ školy zodpovedá na základe dohody s vyššie
uvedenými subjektmi za súlade individuálneho školského vzdelávacieho programu so
štátnym vzdelávacím programom daného školského stupňa základnej umeleckej školy.
Školský vzdelávací program musí byť vypracovaní aj v súlade s aktuálnymi princípmi
a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa platného zákona.
ŠkVP si vypracováva škola na základe všeobecne platného a všeobecne záväzného
štátneho vzdelávacieho programu. V ňom odráža poslanie, funkcie a špecifikum školy, ako
aj stratégiu, ktorú určuje vedenie školy spolu s miestnym regiónom a miestnou obcou.
Zohľadňuje v ňom potreby a možnosti žiakov i pedagógov.

Zásady pre spracovanie školského vzdelávacieho programu (ŠkVP)

19
ŠkVP je výpoveďou ZUŠ o predstave hodnoty a kvality poskytovaného vzdelávania,
ŠkVP tvorí spolu celý pedagogický zbor.
V učebnom pláne školského stupňa sú využité všetky hodiny, ktoré má základná
umelecká škola k dispozícii.

Školský vzdelávací program má podľa §7, odstavca (4) obsahovať tieto náležitosti

a) názov vzdelávacieho programu,

b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania,

c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu

alebo jeho ucelenej časti,

d) vlastné zameranie školy,

e) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,

f) učebné osnovy,

g) učebný plán,

h) vyučovací jazyk podľa § 12,

i) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu

o získanom vzdelaní,

j) personálne zabezpečenie,

k) materiálno–technické a priestorové podmienky,

l) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,

m) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,

n) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy,

o) požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov

20