AKADMIA UMEN V BANSKEJ BYSTRICI FAKULTA MZICKCH UMEN

RUSK HUSOV KOLA MINULHO STOROIA DIZERTAN PRCA

92d47845-8d4c-4182-b238-88cfd98d8df2

2013

Mgr. art. Miroslav Potfaj

AKADMIA UMEN V BANSKEJ BYSTRICI FAKULTA MZICKCH UMEN

RUSK HUSOV KOLA MINULHO STOROIA DIZERTAN PRCA

tudijn odbor : tudijn program :

2.2.3 Hudobn umenie 100391 Umeleck interpretcia hudobnho diela

Katedra : kolite (doktorandsk tdium) : Kd (evidenn slo) :

orchestrlnych nstrojov prof. Jela pitkov 92d47845-8d4c-4182-b238-88cfd98d8df2

Bansk Bystrica 2013

Mgr. art. Miroslav Potfaj

Akadmia umen v Banskej Bystrici FAKULTA MZICKCH UMEN

Ul. J. Kollra 22, 974 01 Bansk Bystrica

ZADANIE ZVERENEJ PRCE

Meno a priezvisko tudenta: tudijn program: tudijn odbor: Typ zverenej prce: Katedra: Jazyk zverenej prce: Abstrakt v jazyku: Nzov: Mgr. art. Miroslav Potfaj 100391 Umeleck interpretcia hudobnho diela 2.2.3 HUDOBN UMENIE dizertan prca orchestrlnych nstrojov slovensk anglickom Rusk husov kola minulho storoia

Cie prce a odporan literatra: Cieom dizertanej prce je zachytenie vvoja ruskej husovej koly minulho storoia taktie jej metodick a interpretan vznam. JAMPOLSKIJ, I.: David Oistrach. Muzika, Moskva, 1968. NOPP, V.: Houslov hra v SSSR. Doln Kounice, 1948. AUER, L.: Moja kola hry na husliach. Muzika,Moskva, 1965. MOSTRAS, K.: Intoncia na husliach. Muzika, Moskva, 1962.

Anotcia: Dizertan prca rozpracva vvoj ruskej husovej koly v minulom storo jej vznam v metodike a interpretanej praxi. Na zklade toho meme pojednva o vzniku samostatnej ruskej husovej koly ktor sa vyformovala v minulom storo.

Dtum zadania prce a podpis vedceho prce: Dtum schvlenia a podpis dekana fakulty:

15. 10. 2010

prof. Jela pitkov

prof. PaedDr. MgA. et Mgr. Vojtech Didi, dekan

PREHLSENIE Prehlasujem, e dizertan prcu som vypracoval samostatne s pouitm uvedenej literatry.

POAKOVANIE akujem vetkm , ktor akmkovek spsobom prispeli k napsaniu tejto dizertanej prce.

Abstrakt

POTFAJ, Miroslav: Rusk husov kola minulho storoia [Dizertan prca] Akadmia umen v Banskej Bystrici, Fakulta mzickch umen. kolite: prof. Jela pitkov. Stupe odbornej kvalifikcie : Doktor umenia. Akadmia umen v Banskej Bystrici, Fakulta mzickch umen, Katedra orchestrlnych nstrojov. 2013. Poet strn 65.

Dizertan prca Rusk husov kola minulho storoia sceuje predstavu o jej historickom vvoji od konca 19.storoia po zaiatok 21.storoia. v prci sa opisuje plynul prechod storo ako hlavne vplyv zahraninch aspektov na vvoj samostatnej ruskej husovej koly. Konkrtne vymenva osobnosti, ktor psobili v Rusku, a mali vek vplyv na formovanie ruskej husovej koly minulho storoia. alej rozober vvoj jednotlivch kl v Rusku i samostatn systm vvoja metodiky a truktru hudobnho vzdelvania. V alch kapitolch sa jednotlivo analyzuj najvie osobnosti ruskej husovej koly, taktie ich metodick postup a individulny interpretan prejav. Prca zahruje fakty metodickch poznatkov a sksenost vznamnch interpretov a pedaggov ruskej husovej koly. Opisuje metodiku hracieho apartu a intonciu na husliach. V zvere pojednva o pokraujcej genercii ruskej husovej koly. Dizertan prca je napsan na zklade tdi vysoko odbornch a hodnotnch knh ruskej husovej koly, metodiky a pedagogiky uznvanej nielen u ns, ale i v celom hudobnom svete.

Kov slov: kola. Metodika. Interpretcia. Pedagogika. Formovanie.

Abstract

POTFAJ, Miroslav: Russian violin school of the last century [Dissertation Thesis] Academy of Arts in Bansk Bystrica, Faculty of Fine Arts, Department of Orchestral Instruments. Leader teacher: prof. Jela pitkov. The degree of professional qualification: Doctor of arts. Bansk Bystrica, Faculty of Fine arts of Academy of Arts. 2013. Number of pages 65.

The dissertation thesis focuses on Russian violin school of the last century and offers re uniting idea of its historic development from the end of 19th century till the beginning of the 21st century. The work describes a smooth transition of the centuries and particularly the impact of foreign aspects on the development of the Russian violin school. It specifically gives the list of personalities that operated in Russia and had a great influence on the shaping of the Russian violin school of the last century. Further the work discusses the development of the individual schools in Russia, as well as the system of development of methodology and the structure of music education. The following chapters offer an analysis of the most famous personalities of the Russian violin school, their methodological procedure and their interpretative artistic expression. The thesis includes the facts about methodological knowledge and experiences of significant musicians and educators of the Russian violin school. It describes the methodology of the playing apparatus and the violin intonation. Finally, the work deals with the ongoing generation of the Russian violin school. The dissertation thesis is written on the basis of studies of highly professional and valuable books focused on the Russian violin school, methodology and pedagogy that is recognised not only in our country, but also in the entire music world.

Key words: School. Methodology. Interpretation. Pedagogy. Shaping.

Obsah
Zoznam ilustrci ............................................................................................................... 10 vod .................................................................................................................................... 10 1 RUSK HUSOV KOLA V SKRATKE ............................................................... 11 2 PLYNUL PRECHOD RUSKEJ HUSOVEJ KOLY Z KONCA 19. DO ZAIATKU 20. STROROIA ......................................................................................... 12 2.1 2.2 3 Vplyv berlnskej a viedenskej koly ..................................................................... 12 Vplyv eskej koly na rusk husov kolu.......................................................... 13 KONZERVATRI V RUSKU A ICH DOMINANTN

VZNAMN

PREDSTAVITELIA .......................................................................................................... 19 3.1 3.2 3.3 Petrohradsk konzervatrium................................................................................ 19 Moskovsk konzervatrium .................................................................................. 24 Odesa hudobn centrum ........................................................................................ 26

4 VZNAMN INTERPRTI A PEDAGGOVIA RUSKEJ HUSOVEJ KOLY MINULHO STOROIA ................................................................................................ 30 4.1 David Oistrach ivot v skratke ........................................................................... 30

4.1.1 Pedagogick stratgia Davida Fedorovia Oistracha a jej prnos v ruskej husovej kole .............................................................................................................. 37 4.2 Igor Semjonovi Bezrodnij ........................................................................................ 47 4.3 Nina Michailovna Bejlina .......................................................................................... 47 4.4 Irina Vasilievna Bokova........................................................................................... 48 4.5 Vadim Adolfovi Brodski .......................................................................................... 48 4.6 Zachar Nuchimovi Bron........................................................................................... 48 4.7 Michail Izraelovi Vaiman ........................................................................................ 49 4.8 Elizaveta Grigorovna Gilels....................................................................................... 49 4.9 Boris Emmanuilovi Goldtein .................................................................................. 50 4.10 Eduard Davidovi Gra ........................................................................................... 50 4.11 Leonid Borisovi Kogan .......................................................................................... 50 4.12 Gidon Markusovi Kremer ...................................................................................... 52 4.13 Konstantin Georgievi Mostras ............................................................................... 53

4.14 Igor Davidovi Oistrach........................................................................................... 54 4.15 Miron Borisovi Poliakin......................................................................................... 54 4.16 Lev Mojseevi Cejtlin .............................................................................................. 55 4.17 Dmitrij Michailovi Cyganov .................................................................................. 55 4.18 Abram Ili Jampolskij .............................................................................................. 56 4.19 Izrail Markovi Jampolskij ...................................................................................... 56 4.20 Jurij Isaevi Jankelevi ............................................................................................ 57 4.21 Doslov ku kapitole vznamnch ruskch interpretov a pedaggov ........................ 58 5 SYSTM HUDOBNHO KOLSTVA V RUSKU ................................................... 60 Zver ................................................................................................................................... 61 Zoznam pouitej literatry ............................................................................................. 623 Internetov odkazy ............................................................................................................ 64 Prlohy ................................................................................................................................. 65

ZOZNAM ILUSTRCI

Obrzok 1 Ferdinand Laub ............................................................................................... 14 Obrzok 2 Jan Hmal ..................................................................................................... 14 Obrzok 3 Otakar evk .................................................................................................. 16 Obrzok 4 Jaroslav Kocian ............................................................................................... 17 Obrzok 5 Jasha Heifetz ................................................................................................... 19 Obrzok 6 Henryk Wieniawski......................................................................................... 20 Obrzok 7 Leopold Auer .................................................................................................. 22 Obrzok 8 Petrohradsk konzervatrium N.A. RimskehoKorsakova ............................ 23 Obrzok 9 Moskovsk konzervatrium P.I. ajkovskho ............................................... 26 Obrzok 10 Vek sla konzervatria P.I. ajkovskho .................................................. 26 Obrzok 11 Odessk konzervatrium ............................................................................... 27 Obrzok 12 Petro Solomonovi Stoliarskij ...................................................................... 29 Obrzok 13 David Oistrach v piatich rokoch ................................................................... 30 Obrzok 14 D. Oistrach, P. Stoliarskij.............................................................................. 31 Obrzok 15 Husov sa v Bruseli. v strede A.Jampolskij, zava M. Kozolupova, D. Oistrach, A. Diakov, E. Gilels, M. Fichtengolz, B. Goldstein............................................. 33 Obrzok 16 D. Oistrach a dirigent D. Mitropulos v New Yorku ...................................... 35 Obrzok 17 D.Oistrach a I.Stern ....................................................................................... 35 Obrzok 18 David Oistrach .............................................................................................. 36 Obrzok 19 Leonid Kogan ................................................................................................ 52

VOD
Prv zmienka v staroruskch dokumentoch o Rusku pochdza u z desiateho storoia, take toto storoie meme povaova taktie za prvopoiatok ruskej kultry a umenia. Dejiny ruskej kultry prechdzali dlhm a zloitm vvojom, asto boli ovplyvovan rznymi inmi kultrami. Z vchodu to bolo prdom Orientu, zo zpadu kandinvie, alej eurpskou hudbou a z juhu balknskou hudbou. I napriek tmto vetkm vplyvom sa me tvrdi o istej stabilite, osobitosti a zachovania si hlbokho slovanskho prejavu kultry. Predmetom dizertanej prce je prehad vvoja ruskej husovej koly 20.storoia. Prca pribliuje vzhad a historick opis prechodu storo a konkrtne pojednva a vplyvoch inch kultr a nrodnost, ktor sa podieali na vvoji a formovan samotnej ruskej husovej koly. v prci sme vymenovali najvie osobnosti ruskej husovej koly, ich rozmern prnos v interpretanej a metodickej oblasti. Snaha prce je pochopenie vznamu tejto koly, ktor m asi jedno z najzvunejch mien na svete. Prnosom je opis interpretcie jednotlivch huslistov a podrobn metodick analza ich prce. Dizertan prca je uren nielen pre huslistov, ale aj pre irok okruh hudobnkov m sa sna charakterizova problematiku tohto nstroja v spojitosti s inmi hudobnmi nstrojmi. Hlavnm zdrojom odbornej literatry boli rusk metodiky najvch pedaggov odeskej, leningradskej, kyjevskej a moskovskej koly, alej notov materil, nahrvky a osobn sksenosti z ajkovskho nrodnej hudobnej akadmie Ukrajiny v Kyjeve.

10

RUSK HUSOV KOLA V SKRATKE

Rusk kola (neskr sovietska kola) tvor hudobnkov s dominantnou mocou v klasickej hudbe v 20. storo. Z tried Leopolda Auera v Petrohrade, Piotra Stoliarskeho v Odese a Abrama Jampolskho a Konstantina Mostrasa v Moskve vyrstli vek umelci, ako s: M. Elman, J. Heifetz, N. Milstein, D. Oistrach, L. Kogan a mnoho alch. Tto vzorov huslisti mali vek vplyv na alie genercie huslistov po celom svete. Po revolcii roku 1917 centrum ruskej husovej hry a jej uenia sa postupne presunul z Petrohradu a Odesy do Moskvy, ktor sa stala neskr hlavnm centrom nrodnej kultry. tt poznan v umen s vekou prleitosou k veleniu nadvldy na svetovej scne si v tridsiatych rokoch vytvoril pecilne hudobn koly po celej republike, kde mlad umelci pokraovali v draznej odbornej prprave. To zahalo hodiny dvakrt tdenne individulne ako tandardn reim tdia a repertoru, ale v praxi to bolo vo vea prpadoch ovea astejie. V prvej polovici dvadsiateho storoia boli otvoren vek mnostv rznych hudobnch intitcii, ktor mali za lohu vychovva mladch talentovanch umelcov k profesionlnemu rastu. Treba zdrazni fakt, e v Rusku ale i zpadnej Eurpe rastie obojstrann zujem o vvoj celkovho nielen spoloenskho, ale i kultrneho myslenia. Do Ruska prichdzaj vynikajci svetov umelci a hudobnci, ale zrove sledujeme snahu i u ruskch umelcov, alebo skladateov prenika do zpadoeurpskych kultr. Prve tu nachdzame prepojenie medzi vvinom ruskej hudby a celkovm procesom postupnho pohybu eurpskej hudby, v ktorom rusk hudba zaujmala popredn miesto. Vzah medzi filozoficko-estetickm myslenm a umeleckou praxou bol asi prinou, e v tejto dobe vystpilo do popredia vea zvanch estetickch problmov umenia, ktor sa tkali oblast tvorby, interpretcie a hudobnho vzdelania. Po revolcii prilo k vekmu rozmachu ruskej hudobnej inteligencie. T o prijali nov reim a stali sa podporou Sovietskej vlasti, ako boli naprklad huslisti: Cejtlin, Sibor1, Mostras, Nalbandijan, tvoria jednu skupinu. Druh skupinu tvoria huslisti ktor neprijali nov reim ako naprklad: Misltein, Heifetz, Korgujev a neskr vek poet alch, ktor emigrovali. Moskva sa stala hlavnm hudobnm centrom. Najnadanej tudenti postpili na moskovsk konzervatrium. Na medzinrodnch saiach asto dominovali Sovieti, a to nebolo nezvyajn, ke v sai udelili polovicu alebo viac cien iba pre sovietskych huslistov. Takmito vsledkami sa potvrdzuje vysok rove ruskej koly.
1

SIBOR, Borid Osipovich (1880-1961) rusk huslista, profesor idovskho pvodu

11

2 PLYNUL PRECHOD RUSKEJ HUSOVEJ KOLY Z KONCA 19. DO ZAIATKU 20. STROROIA

2.1 Vplyv berlnskej a viedenskej koly

Smer vvoja ruskej husovej koly v znanej miere ovplyvovali aj in vznamn hudobn eurpske intitty. Technick vvoj huslistov v 19.storo m svoje eurpske zastpenie v berlnskej a viedenskej kole. Vedcimi predstavitemi boli : Jacob Dont, Ferdinand David a Joseph Joachim. V asovom porad meme spomen tieto vznamn men iakov eurpskych huslistov: Maria Even Albrecht (Leningrad 1842 1894) iak Fredinanda Davida v Lipsku. Od roku 1860 bol slista Talianskej opery v Petrohrade, zakladate Petrohradskho komornho spoloenstva a zrove predseda filharmnie. Nikolaj Vladimirovi Galkin (1850 1906) iak Josepha Joachima v Berlne, Emila Saureta v Pari a Henryka Wieniavskeho v Bruseli, tie alej uvdzan ako neskr iak Leopolda Auera. Leopold Auer huslista Maarskho pvodu, o ktorom sa podrobnejie pojednva v 2. kapitole leningradskho konzervatria. Od roku 1880 bol Galkin profesorom leningradskho konzervatria. Adolf Brodsk, huslista svetovho mena, ktor ako prv predviedol verejnosti ajkovskho husov koncert D-dur vo Viedni 4. decembra 1881. Premira koncertu nezoala vek spech vo Viedni, ale a neskr v Londne. Husov koncert D-dur P. I. ajkovskho sa povauje za jeden z najkrajch a zrove technicky a fyzicky najnronejch. Bol venovan Leopoldovi Auerovi, ale ten ho odmietol natudova pre nronos partu. Adolf Brodsk bol iak F. Lauba a Hellmesberga. v rokoch 1875 1879 bol profesorom na moskovskom konzervatriu, potom v Lipsku v rokoch 1882 1892 a od roku 1895 riaditeom Vysokej koly mzickch umen v Manchestri (USA). U J. Joachima a J. Donta dospel k vrcholu svojho umenia husov virtuz Karel Gregorovi (Leningrad 1867 1926). Tmito faktami dokladme as obrovskej mozaiky ruskch huslistov, ktor prevzali a nadobudli svoju technick a umeleck vyspelos v zpadnej Eurpe a alej pokraovali a predvali svoje sksenosti pre rozvoj ruskej husovej koly. 12

2.2 Vplyv eskej koly na rusk husov kolu

esk husov kola, pri ktorej treba zdrazni fakt osobitej vnosti a kvality v tvoriacich sa dejinch husovej hry a technickho rozvoja, metodiky a interpretanho prejavu v hre na husliach, zastupuje nemal percento celosvetovo zvunch mien pedaggov a slistov. Treba spomen osobnosti eskej husovej koly, ktor sa podieali v istej miere na vvoji ruskej husovej koly. Boli to predovetkm bratia Jan a Vojtech Hmalovci, Ferdinand Laub, Jaroslav Kocian a Otakar evk. Ferdinand Laub sa narodil v Prahe v roku 1832. U v detstve prejavoval neobyajn hudobn nadanie, ke dokzal oari takch hudobnkov svetovho mena ako bol Hector Berzlioz, Ferenc Liszt, Heinrich Wilhelm Ersnst,Ole Bull2. Ferdinand Laub bol huslista, o ktorom si sm ajkovskij poznamenal: Najv huslista tej doby. (Nopp, 1948, s17). Fredinand Laub bol Milldnerovm iakom tak isto ako Jan Hmal na praskom konzervatriu. Po psoben vo Viedni v opernom orchestri a koncertnch turn po Nemecku a Anglicku v rokoch 1853 1855 vystriedal J.Joachima ako koncertn majster vo Weimare a neskr prijal miesto profesora na Sternovom konzervatriu v Berlne, kde sa stal komornm virtuzom pruskho kra. Po vetkch bohatch hudobnch aktivitch Ferdinand Laub v roku 1866 prijal miesto profesora na moskovskom konzervatriu, kde psobil iba es rokov. Tam dosiahol vrchol svojej koncertnej, slovej, komornej a pedagogickej innosti, ia pre chorobu musel neskr opusti Moskvu. Napriek tomu miesto na moskovskom konzervatriu onedlho po Laubovi vystriedal al esk huslista Jan Nepomuk Bohaboj estimil Hmal.

BULL, Ole (1810-1880) nrsky husov virtuz

13

V roku 1872 sa Laub stretva v Moskve s Josephom Joachimom, kde spolone odohrali s vekm spechom jedno zo Spohrovch duet. Ako pedagg vychoval rad vznamnch ruskch umelcov. Lauba meme zaradi do kategrie umelcov, ako boli: H. W. Ernst, H. Wieniawski, J. Joachim, H Vieuxtemps. Slista bol popredn obzvl v interpretcii Beethovenovho husovho koncertu, ale i mnohch inch diel, kde prenikala technick vyspelos a prav hbka detailnho natudovania a pochopenia autora. V Rotterdame na koncertnom turn bol nhodou v publiku Ferdinand Laub a poul s vekm nadenm hru Jana Hmalho, kde po jeho vkone s obdivom oslovil Obrzok 1 slistu a doslovne povedal: Hochu, tebe vezmu s sebou do Moskvy, ty bude mm nstupcem. (Nopp, 1948, s19) Tieto Laubove slov boli v krtkom ase skutonosou a tak prevzal miesto koncertnho majstra na konzervatriu v Moskve. v roku 1847 si Jan Hmal zobral za manelku Isabellu, dcru Ferdinanda Lauba. Hmalho aktivity v Moskve boli naozaj obdivuhodn. Bol koncertn majster Crskej hudobnej spolonosti, alej skoro 30ron psobenie ako prv huslista v kvartete a profesor na moskovskom konzervatriu. Z jeho najvznamnejch iakov s znme tieto men: D. A. Krejn, St. Barcewicz, J. Kotek, L. Ljuboic, J. Barmas, M. Press a R. M. Glier. Profesor Jampolskij, ktor sa povauje za najlepieho iaka Jana Hmalho napsal, e hudobn odkaz J. Hmalho pretrval na moskovskom konzervatriu viac ako tyridsa rokov, v podstate a do jeho smrti, kde postupom asu prichdza nov mladia kola, genercia Leopolda Auera. iaci Jana Hmalho reprezentovali a zaujali popredn miesta nielen v Rusku ako slisti a pedaggovia, ale aj po Obrzok 2 celej Eurpe a taktie v Amerike.

Snahou vytvorenia stromu huslistov v historickom prepojen nachdzame skutone blzke spojitosti medzi umelcami a ich pokraovanm v nasledujcich genercich. Ako 14

prklad by sme mohli uvies nesmierne mnostvo spojitost profesora a iaka a po dnen generciu mladch virtuzov. Talentovanm hudobnkom bol takisto brat Jana ,Vojtech Hmal, ktor po tdiu na praskom konzervatriu bol koncertnm majstrom v Rotterdame a neskr Smetanovm nstupcom ako dirigent v Gteborgu. alej psobil v Prahe a v Nemecku a v roku 1874 odiiel do ernovc v Bukovine (dnen zemie Ukrajiny). Ako riadite filharmonickej spolonosti, prv huslista v slikovom kvartete a pedagg pozdvihol tamojiu rove hudobnho ivota. Otakar evk, huslista a hlavne pedagg zvunho svetovho mena. iak Antonna Benewitza, ktor nastpil hne po smrti M. Milldnera na prask konzervatrium. Na Otakara evka vemi zapsobilo stretnutie s Fredinandom Laubom, ke hral iba ako tudent v orchestri a Ferdinand Laub bol slistom Beethovenovho husovho koncertu s ktorm evk onedlho absolvoval konzervatrium v Prahe. Hne po absolutriu v roku 1870 sa evk stal koncertnm majstrom a uiteom na Mozarteu v Salzburgu. Po koncerte v Salzburgu sm evk o sebe kriticky napsal, e mu chba ete vea do technickej dokonalosti, ale stle zdokonaoval svoju technick zrunos ktor, sa neskr odzrkadlila na koncertoch v Prahe a vo Viedni. Po psoben v Prahe a vo Viedni evk odchdza v roku 1874 na vzvu jeho znmeho Hynka Vojka3 z Ruska na miesto koncertnho majstra opery v Charkove (zemie dnenej Ukrajiny). Sklamanie, ktor akalo evka v Charkove, ho dontilo ods do Moskvy. Na jednom vystpen v Moskve poul Otakara evka hra riadite kyjevskho konzervatria a ponkol mu miesto profesora v Kyjeve. v roku 1875 tak nastpil ako v profesor v Kyjeve a tak nadviazal na jeho pedagogick innos zo Salzburgu. Jeho psobenie v Rusku pretrvalo a do roku 1892, kedy sa zaali vrazne prejavova jeho pedagogick schopnosti i popri jeho slistickej a komornej innosti. v dobe jeho psobenia v Kyjeve evk napsal svoje dve zkladn pedagogicky najvznamnejie diela: kola husovej techniky a kola slikovej techniky. Pre iakov v Kyjeve evk psal cvienia pre slikov kvartet , zrove zaklad Spolok pre komorn hudbu, bol prvm huslistom Kyjevskho klavrneho kvinteta, ktorho zakladateom bol vznamn ukrajinsk skladate Mykhola Lysenko, v ktorom sekund hral taktie ech Vladislav Alois (tam vystupoval pod menom Vladislav Francovi Musikant). V tej istej dobe v Rusku psobil belgick huslista skladate a dirigent Eugen Ysaye. Pod jeho taktovkou dokonca evk bol ako slista a neskr vyuoval manelku

VOJEK, Hynek (1825-1916) esk skladate, pedagg, v Rusku pouval meno Ignatij Kaparovi Vojek

15

Eugena Ysayea, Jeanettu Dincin. Poas pobytu v Rusku evk zaal ma problmy s oami a o to sa viac venoval iba pedagogickmu vedeniu. Aj ke evkovi ponkali miesto riaditea kyjevskho konzervatria, odchdza v roku 1892 s vyznamenanm rytierskeho rdu sv. Stanislava spa do Prahy. evk chpal techniku hry a ovldanie celho husovho apartu ako nstroj k tlmoeniu hudobnho obsahu skladatea. Dleitm faktom je pohad a nzor neskorej samostatnej ruskej husovej koly, ktor vytvoril svojrzny uho pohadu na systm pedagogiky Otakara evka. Naprklad profesor Kamilarov4 definuje evkovu kolu ako nekonen technick cvienia a ich varianty za prli mechanick, utvrdzujce iba polohov hru aj to bez prkladov na konkrtnych skladbch alebo pasach z koncertov alebo celkovo rznych problematickejch miest v husovej literatre. v krtkosti mono napsa, e evk v jeho analzach absoltne ignoruje umeleck strnku diela v tvrdeniach profesora Kamilarova. v samej podstate iba okrem evkovho vydania cvien na vmeny polh a rozbory analytickch cvien opus 16,17,18, kde nachdzame podrobn rozobran, diela akmi spsobmi poda evka by sa mali cvii ajkovskho husov koncert, Bazziniho Raj kriatkov, Brahmsov husov koncert a in. Ostatn jeho diela rusk husov kola prli neakceptuje za prnos v husovej technike a umeleckom rozvoji huslistu. Treba taktie pripomen fakt tvrdenia Davida Oistracha o pozitvnom hodnoten rozanalyzovania spomnanch koncertov. V husovej technike neexistuje technick problm ktor by sa nedal rozanalyzova a tm spsobom nacvii v mench Obrzok 3 frzy. (Jamposkij, 1968) I napriek tomu evk vaka svojej metde dokzal vychova slistov svetovho mena ako s naprklad: J. Kubelk, J. Kocian, B. Lhotsk, E. Ondek, K. Moravec a desiatky inch. celkoch a rznych variantoch prpravnch cvien a v konenej fze op spoji do svislho celku danej

KAMILAROV, Emil, lauret Paganiniho husovej sae z roku 1961, inak prezvan bulharsk Paganini

16

Jaroslav Kocian tudoval v triede Otakara evka a Antonna Dvoka kompozciu. Bol to al vznamn esk huslista ktor, psobil ist as v Odese a Petrohrade. Na jeho pamiatku je po om pomenovan husov sa v st nad Orlic. Kocian sa stal profesorom na Odeskom konzervatriu. Stva sa prvm huslistom v kvartete po ruskom Nemcovi Fiedelmannovi (kvarteto zaloen na podnet tie vynikajceho evkovho iaka Frantika Stupku). Toto kvarteto malo najskr nzov Nov esk kvarteto a neskr bolo premenovan na Odesk kvarteto. Na violu hral Benewitzov iak Josef Permann, na violonelo Ladislav Zelenka a husle boli v zastpen evkovch iakov. Psobenie a umeleck odkaz tohto komornho telesa bol naozaj vek. Kvarteto predovetkm reprezentovalo nov diela ruskch skladateov okrem irokho repertoru, ale zrove tak pokraovalo v tradcii eskho komornho psobenia v Rusku. Z junej Odesy sa slva preniesla i na sever Ruska a to do Petrohradu, ke Kocian dostal telegrafick pozvanie od vekovojvodu Meclenburskho. Jaroslav Kocian sa stva prvm huslistom jeho kvarteta. Kocian opa svojich kolegov z Odeskho kvarteta i miesto profesora na odeskom konzervatriu a odchdza do Petrohradu, kde dostva tie ponuku riaditea konzervatria, ktor neprijal. Kocian strvil iba dva roky v Rusku 1908 1910, ale stihol absolvova irok klu koncertov po celej Rusi, ako slista ale i primrius komornch telies. v roku 1910 sa vrtil spa do vlasti pred odchodom do USA. Obrzok 4 V tejto kapitole by sme mohli spomen ete vea alch eskch huslistov, ktor psobili v Rusku a mali tak znan vplyv na vvoj ruskho hudobnho umenia. Mono ete spomen huslistu Josefa Koteka, prostrednctvom ktorho sa P. I. ajkovskij oboznmil so panielskou symfniou od Eduarda Lala, priom skladba tak zapsobila na skladatea, e pozastavil psanie klavrnej sonty opus 37 a s vekm odhodlanm sa pustil do psania husovho koncertu D-dur. Josef Kotek bol osonm konzultantom ajkovskho pri psan husovho koncertu. Po zhodnoten vetkch faktov meme tvrdi, e esk husov kola bola vekm prnosom pre rusk husov kolu po strnke metodickej aj interpretanej.

17

3 VZNAMN

KONZERVATRI

V RUSKU

ICH

DOMINANTN PREDSTAVITELIA

3.1 Petrohradsk konzervatrium

V vode tejto kapitoly treba zdrazni fakt o najstarom hudobnom stave ie konzervatriu v Ruskej ri, ktor bol otvoren u v roku 1787 v meste Kremenug, dnen zemie Ukrajiny. Zakladateom konzervatria bol taliansky skladate Giuseppe Sarti. v predrevolunch asoch na konzervatrich tudovali rzne vekov kategrie, ale neskr sa tento systm pozmenil a na konzervatri sa mohli hlsi jednotlivci a po absolvovan strednej koly v Rusku pod nzvom hudobn uilite. V niektorch zdrojoch sa uvdza petrohradsk konzervatrium za prv otvoren v Rusku. Petrohradsk konzervatrium bolo zaloen v roku 1862 Ruskm hudobnm spoloenstvom vaka vekej aktivite jeho lena slvneho klaviristu a skladatea Antona Grigorievia Rubinsteina, ktorho pokladme za hlavn osobnos zaloenia a prvho umeleckho riaditea petrohradskho konzervatria. v prvom roku otvorenia bolo prijatch 179 tudentov. Jedno asi z najzvunejch mien prvch absolventov je P. I. ajkovskij. Prvm profesorom na husle bol Henryk Wieniawski (v niektorch zdrojoch sa uvdza taktie spolu s Wieniawskym i Leopold Auer). Profesor Henryk Wieniawski priiel do Petrohradu na pozvanie Antona Rubinsteina a stal sa tak prvm profesorom na novootvorenom konzervatriu, kde zotrval do roku 1872 ie desa rokov. Henryk Wieniawski posk huslista, skladate, svetoznmy virtuz svojej doby, bol absolventom parskeho konzervatria. Do Ruska sa ete vracia v roku 1879, ale u iba na koncertn turn, ktor pre chorobu nemohol dokoni. Napriek snahe a pomoci od ajkovskeho patrnky Nadedy von Meck sa jeho stav nezlepil. H. Wieniawski zomrel v Moskve, jeho telo bolo prevezen do Varavy. V husovej literatre asto nachdzame vraz petersbursk dranie, uchopenie slika (petersbursk chvtka v rutine), o v praxi

18 Obrzok 5

meme opsa ako tuh, pevn hlbok uchopenie slika s prstami viac spolu. Ako prklad by sme mohli uvies Heifetzovo dranie slika, ktor je samozrejme dos pecifick, ale je znanm vizulnym prkladom. I napriek asto uvdzanho vrazu petrohradskho uchopenia slika by sme v skutonosti mohli tvrdi, e ide o Wieniawskeho uchopenie. Tmto spsobom Wieniawski dokzal docieli s brilantnou ahkosou pri svojej hre, ale aj u svojich iakov, vemi rchleho radovho staccata, asto vyuvanho v jeho kompozcich. Na Wieniawskeho poes bola zaloen husov sa vo Varave v roku 1935 kde v tom roku prv miesto pre zaujmavos obsadila franczska huslistka Ginette Neveu a druh miesto David Oistrach. Z tchto faktov dokeme tvrdi o znanom prnose a vplyve Henryka Wieniawskeho na vvoj ruskej husovej koly. Po odchode do Ameriky Wieniawskeho miesto preber Henri Vieuxtemps, belgick huslista a skladate, ktor vak krtko psobil v Petrohrade. Treba spomen jeho najvznamnejieho iaka Eugene Ysaye, ktor sce u Vieuxtempsa tudoval v Bruseli, ale patr v histrii v husovej literatre medzi dleit osobnosti. Iba na margo spomeniem jeho es sont pre husle slo taktie sontu pre dvoje husl, ktor sa hrva vemi zriedkavo na koncertoch, ale aspo existuje vemi brilantn nahrvka interpretovan veliknmi ruskej husovej koly Koganom a Gilelsovou. alm nstupcom petrohradskho konzervatria po H. Wieniawskom sa stva vemi vznamnm pedagg a slista husov virtuz Leopold Auer. v roku 1868 bol pozvan Antonom Rubinsteinom. Leopold Auer huslista maarskho pvodu u vtedy svetoznmeho mena prichdza do Londna, kde spolu s violonelistom Alfredom Piattim hrali Beethovenovo Archduke, klavrne trio. Anton Rubinstein, hadajci vhodnho kvalitnho huslistu a pedagga, pozva Obrzok 6 Leopolda Auera ako profesora na petrohradsk konzervatrium. Leopold Auer shlas s ponukou a psob v Petrohrade a do roku 1918, kedy odchdza do Ameriky. Leopold Auer, huslista idovskho pvodu, naroden v roku 1845v maarskom Veszprme, nadobudol svoje vzdelanie najskr vo svojom rodisku, alej v Budapeti a neskr vo Viedni, kde bval u svojho profesora Jakoba Donta, ktor mu dal, ako sm Auer tvrd pevn zklad techniky. 19

Neskr v rokoch 1861 1863 trvi s Josephom Joachimom, ktor mu naozaj dal vrchol horizontu virtuozity. v rokoch 1866 1867 Leopold Auer psobil v Dsseldorfe ako koncertn majster, neskr krtku dobu preil v Hamburgu a do roku 1868 zskal miesto slistu a profesora na petrohradskom konzervatriu. Auerove nesmierne zsluhy boli ocenen udelenm dedinho achtictva. v rokoch 1911 1914 odiiel do Dran a v roku 1914 sa vrtil sp do Petrohradu, kde psobil a do roku 1918. Po nvrate z USA sa vracia do Nemecka, mesteka Lovice v Sasku, kde 16. jla 1930 zomrel. Zsluhy Leopolda Auera, jeho koncertnej, umeleckej a pedagogickej innosti boli skutone pozoruhodn. v Petersburgu sa jeho dom stal stredobodom pozornosti, kde sa stretal s vznamnmi hudobnkmi, ale i umelcami, ako boli naprklad P. de Sarasate, bratia Rubinsteinovci, P. I. ajkovskij, K. David, A. Glazunov, S. Tanajev a in. Tieto stretnutia boli intelektulne veierky, kde sa tali knihy , povala sa hudba a to vetko postupne vemi prispievalo k rozvoju a hudobno - intelektulnemu rastu Auera pri jeho v podstate polstoronom psoben v Rusku. Bol vznamnm pedaggom. Najslvnejch iakov meme spomen naprklad men: J. Heifetz, M. Elmann, J. Cimbalist, M. Poliakin, N. Milstein, I. Achron, N.V. Galkin, alej zakladatelia ruskej husovej koly L. Ceitlin, J. Ejdlin. Znme boli aj jeho pravideln letn kurzy v Londne, ktor boli centrom husovho umenia, kde sa schdzali huslisti a umelci z rznych ktov sveta. Zo zahraninch tudentov meme spomen men: K. Parlo, I. Menges, M. Harrisonov , M. Bang, M. Rozen, M. Braun, S. Dushkin. K pedagogike Leopolda Aura v skratke by sa dalo napsa, e vniesol nov prvky do hracieho apartu, ale v znanej miere i do samotnho chpania vysoko etickho hudobnho a slistickho prevedenia. Ako sme u psali o zmene drania pravej ruky s hlbokm uchopenm a vyie poloenm lakom, v husovej metodike dostalo toto dranie prvlastok ako petersburskaja chvtka alebo jednoducho rusk dranie slika, aj ke ako alej uvidme, pretrvala iba ist dobu. Okrem znanej publikanej innosti z ktorch spomeniem knihy a metodiky: Moja kola hry na husliach 1929,1933, Spomedzi muzikantov 1927, Husov majstrovsk diela a ich interpretcia 1925. Leopold Auer ako uznvan slista psobil taktie ako koncertn majster slista baletu Marnskeho divadla, alej slista Impertorskho dvora, viedol slikov kvarteto v Petersburskom oddelen. Jeho hra sa vyznaovala a lila svojou lyrickosou a eleganciou svojskej interpretanej techniky. Leopoldovi Auerovi boli taktie venovan niektor hudobn diela : Melancholick serenda od P. I. ajkovskho, A. Glazunov a A. Arenskij 20

svoje husov koncerty a S. Tanajev jeho Koncertn suitu. L. Auer bol taktie autorom transkripci pre husle a klavr, niektorch kadenci ku koncertom W. A. Mozarta D-dur .4 L. Beethovena, J. Brahmsa a redakcia koncertu P. I. ajskovskho. Metodiku a spsob vuby Leopolda Auera meme charakterizova tak, e Auer bol skr lovek a nie systm v porovnan s Otakarom evkom, u ktorho prevlda skr systm nad lovekom, i ke samozrejme u oboch nachdzame vea udskosti a citu k hudbe. L. Auer patril k typom pedaggov, ktor cel proces technickho formovania iakov podrobovali iroko umeleckm napaniam danho ciea. v prvom rade kola Leopolda Auera je kola umeleckej hry. Na techniku sa Auer pozer ako na materil, ktor je sm o sebe mtvy dovtedy, pokia ruka umelca nesiahne a neoiv i u dan skladbu ako celok alebo konkrtnu pas i kantilnu. v Auerovej metodike sa stretme s nzorom, kde vdy technika mus by podroben toku hudbe. S podobnm vrokom sa neraz stretvame u vekch pedaggov ako u D. F. Oistracha v jeho dokumente alebo taktie v knihe ktor napsal profesor Jampolskij. Preo huslista hr tak rchlo, ke vdy sa njde niekto, kto to zahr rchlejie. (Jamposkij, 1968) Preto Auer dval draz na rytmick strnku, artikulciu a dkladne prepracovan frzovanie. v tom videl dosiahnutie dokonalej interpretcie diela. V roku 1907 skonil svoje tdium Jefrem Cimbalist, vynikajci huslista iak Leopolda Auera, vyznamenan zlatou medailou na petrohradskom konzervatriu. Vtedaj riadite Alexander Glazunov sa prihovoril, aby bol Jefrem Cimbalist prijat na alie tdium u profesora Otakara evka. Na zver tejto kapitoly je nevyhnutn spomen pokraovateov Auerovej koly. Boli to hlavne Sergej Korguijev, Julij Ilji Ejdlin (1896 1958), ktor psobil u v neskr premenovanom leningradskom konzervatriu. Vychoval rad celosvetovo nrodn uznvanch umelkya, konzervatriu. slistov a pedaggov, z ktorch niektor psobia a dodnes ako naprklad: A. M. Kazarina dnes profesorka alej na

petrohradskom

k jeho

najvznamnejm tudentom sa radia M. I. Vajman, B. L. Gutnikov, E. Kamilarov. Mono iba na okraj spomen Alberta Igolnikova, taktie iaka Ejdlina u ktorho som osobne tudoval v rokoch 1999 2001 v Chicagu.

21

Obrzok 7

K dnenmu du petrohradsk konzervatrium pod nzvom N. A. Rimskho Korsakova zaha osem faklt, ktor s delen na menie katedry poda pecializcie. Od roku 1995 bolo petrohradsk konzervatrium vyhlsen za ttny klenot cennch pamiatok kultrneho dedistva nrodov ruskej federcie.

Obrzok 8

22

3.2 Moskovsk konzervatrium

V historickom vvoji po petrohradskom konzervatriu sa o tyri roky neskr ie v roku 1866 zaklad Moskovsk Konzervatrium. Podnetom boli u v roku 1860 zaloen hudobn triedy Impertorskej ruskej hudobnej spolonosti. Zaslil sa o to brat Antona Grigorievia Rubinsteina, Nikolaj Grigorievi Rubinstein klavrny virtuz, skladate, zakladate a zrove prv riadite moskovskho konzervatria, ktor psobil na tejto funkcii a do svojej smrti 1881. V tomto prpade op nachdzame vplyv eurpskej kultry a rozvoja pre rusk hudobn komunitu, kde N. G. Rubinstein taktie nadobda svoje hudobnoumeleck vzdelanie v Berlne, a to u jednch z najlepch pedaggov tej doby klaviristu Theodora Kullaka a harmniu a teriu hudby u Siegfrieda Dehna .Talent bratov Rubinsteinovcov vysoko ocenili svetov skladatelia F. Liszt, F. Chopin a F. Mendelssohn. V histrii vedenia moskovskho konzervatria by sme nali sam zvun men ako naprklad: Tanejev, Neuhaus, Safonov, ebalin, Kulikov a in. Dnes je rektorom profesor Alexander Sergejevi Sokolov. Z knihy Histria moskovskho konzervatria, kde s uvdzan fakty prvch pedaggov v hre na husliach, no bez presnejch rokov psobenia, to boli : F. Laub (1866 1872), F. Mipkus (1866?) a asistent H. Schradick, neskr to bol ntupca po F. Laubovi J. Hmal, v rokoch 1875 1879 v Moskve psobil A. D. Brodsk, iak F. Lauba. Postupom asu a rozmachu moskovskho konzervatria boli pozvan aj in vznamn huslisti a pedaggovia, niektormi sa budeme zaobera v alch kapitolch. Ako jednu ukku meme zobra strom huslistov ponc od L. Auera, psobiaceho od zaiatkov najstarieho konzervatria v Rusku v Petrohrade, jeho asistenta a iaka Sergeja Korgujeva, z ktorho triedy zase vyiel Abram Ilji Jamposkij a iaci A. Jampolskho boli naprklad: Leonid Kogan, Elizabeth Gilels, sestra znmeho klaviristu Emila Gilels, (neskr sa stala manelkou L. Kogana), I. Bezrodnij, B. Goldstein, I. uk bval koncertn majster moskovkej filharmnie, J. Rabinovich, J. Jankelevi, E. Grach, dnes vedci katedry moskovskho konzervatria a mnoh al. Potom by sme mohli pokraova almi zvunmi menami cez Spivakova, Tretiakova a po ich dnench mladch nadanch tudentov. Treba pripomen i vetvu slovenskch huslistov, ktor sa radia za pokraovateov ruskej husovej koly a absolventov moskovskho konzervatria: J. pitkov, A. estkov, J. Pazdera, K. Jablokovov. 23

Na miesto Petrohradu a Odesy sa postupne Moskva stvala dominantnm centrom kultrneho diania v Rusku a sstreovala hlavn kultrne aktivity a taktie najlepch iakov, pedaggov, skladateov a slistov do jednho centra. Vytvrali sa nov hudobn koly zkladn prpravn koly, stredn hudobn koly, na ktor pravidelne chodievali pedaggovia z moskovskho konzervatria kontrolova a dohliada na kvalitu prce a rozvoja mladch talentov. Dnen systm moskovskho konzervatria pozostva tie z smich faklt a z toho fakulta orchestrlnych nstrojov pozostva z troch katedier husovej hry. V polovici dvadsiateho storoia boli dokonca tyri katedry v hre na husliach a to katedra Cyganova, Oistracha, Kogana a Jankelevia. Kad z tchto hlavnch profesorov, vedcich katedier, mal a doposia m niekoko svojich asistentov. V obdob socialistickho reimu prichdzali na moskovsk konzervatriu rzne vemi striktn nariadenia a poiadavky na jednotliv katedry. Ako prklad mem spomen rozprvanie mjho bvalho profesora z Kyjeva nrodnho umelca Ukrajiny A. I. Baenova, iaka Oistrachovej katedry. Raz priiel prkaz zhora, e katedra Oistracha m vybra svojich najlepch iakov, ktor bud reprezentova Sovietsky zvz na medzinrodnej sai J. S. Bacha. iaci sa vybrali, cviili nron program pre dan sa aj ke v asovej tiesni ale program sa nacviil. Nato priiel nov prkaz, ktor nariaoval zmenu katedry iakov na sa J. S. Bacha, z dvodu e Oistrachova katedra mus s reprezentova Sovietsky zvz na Prask jar do eskoslovenska, ktor sa mala kona o necel dva tdne. Kee dva tdne je dos mlo asu nacvii nielen cel Dvokov husov koncert, ale i alie poadovan skladby, i napriek tomu museli prinies aspo jedno ocenenie, ktor sa im napriek vetkm okolnostiam podarilo (bolo to ocenenie za najlepiu interpretciu skladby eskho skladatea). asto boli vyvjane i ovea vie ntlaky na tch najvch umelcov a slistov v asoch socialistickho reimu. Existuje mnoho prpadov, ktor by sa dali uvies v spojitosti s bvalm reimom. Prve v tomto drsnom reime moskovsk konzervatrium chrlilo nesmierne mnostvo vysoko kvalitnch, a to nielen domcich, ale i zahraninch muzikantov, umelcov svetovo uznvanch mien. Treba spomen fakt, e poas bvalho reimu vea naozaj kvalitnch hudobnkov opustilo zemie Ruska a usadilo sa vinou v zpadnch krajinch. I ke po rozpade Zvzu sovietskych republk hranice po augustovom pui v roku 1991 sa viac menej otvorili, do rodnej vlasti sa vrtilo iba miziv percento umelcov, ktor emigrovali na zpad v ase bvalho socialistickho reimu. Moskovsk konzervatrium P. I. ajkovskho naalej vychovva kvalitnch huslistov,

24

ktor sa uplatuj ako slisti, koncertn majstri, pedaggovia a orchestrlni hri po celom svete.

Obrzok 9

Obrzok 10

3.3

Odesa hudobn centrum

Ndhern prstavn mesto na juhu dnenej Ukrajiny situovan priamo pri iernom mori presten hektickm ivotom a runm obchodom. Mesto Odesa z hlbokou nielen obchodnckou ale i kultrnou tradciou. Na prelome 19. a 20. storoia mesto prekvitalo obchodom a vinu populcie tvorila idovsk komunita. Runm mestom migrovalo vea cudzincov a preto okrem jazyka jidi a rutiny sme tu mohli asto pou aj in jazyky ako francztinu, grtinu a talianinu. Histria vuby v hre na husliach siaha a do roku 1848, kedy sa zaali kona takzvan husov triedykurzy pod vedenm huslistu a skladatea Leopolda Golda. 25

Profesor Jampolskij uvdza vo svojej knihe ako prv profesionlnu hudobn intitciu v Odese. V roku 1897 bolo zaloen prv hudobn uilite, ktor bolo podnetom na vznik odeskho konzervatria v roku 1913 (v tom istom roku bolo taktie zaloen kyjevsk konzervatrium). Konzervatrium v Odese bolo otvoren 8.septembra 1913 po zasadan hlavnho riaditestva Ruskej hudobnej spolonosti. Na zem ruskho impria sa odesk konzervatrium stva tvrtm vym hudobnm stavom po Petrohrade, Moskve a Saratove. Na pozvanie vekch umelcov, slistov a pedaggov z eska, Talianska, Poska, Nemecka, Rakska, ale i z miest Petrohradu a Moskvy, odesk konzervatrium vemi rchlo a kvalitne zabezpeilo obrovsk rozkvet koly. Prvm rektorom sa stal posk klavirista, dirigent a skladate Vitold Jozifovi Malievskij, iak N. A. Rimskho Korsakova, a vaka tomu sa stalo odesk konzervatrium vym hudobnm intittom na eurpskej rovni.

Obrzok 11

Prvmi profesormi v hre na husliach na odeskom konzervatriu boli F. J. Stupka (iak Otakara evka), I. V. Perman a od roku 1919 aj P. S. Stoliarskij. Neskr J. Kocian sa stal taktie profesorom na odeskom konzervatriu. Jaroslav Kocian sa stal prvm huslistom v kvartete po ruskom Nemcovi Fiedelmannovi. Kvarteto bolo zaloen na Stupkov podnet. Toto kvarteto malo najskr nzov Nov esk kvarteto a neskr bolo premenovan na Odesk kvarteto. K najvraznejm osobnostiam sa rad huslista a pedagg Petro Solomonovi Stoliarskij (1871 1944), nrodn umelec a len Komunistickej strany Sovietskeho zvzu od roku 1939. Petro Stoliarskij zaal s hrou na husle u svojho otca neskr u S. Barcewitcza 26

vo Varave. Op pripomeniem historick svislos, e Barcewitcz bol iak Jana Hmalho v Moskve. v Odese sa Stoliarskij uil ete u E. Mlynarskho a Josefa Karbulka. v roku 1893 sa stal lenom Odeskho opernho orchestra a od roku 1912 si Stoliarskij otvra vlastn hudobn kolu v Odese. alej v roku 1919 zana psobi na odeskom konzervatriu a v roku 1923 je menovan profesorom. Stoliarskeho metodika nabrala vek spech u v zaiatkoch jeho praxe uenia vo svojej kole, kde uil deti u od tyroch rokov a vyie. Jeho metda vuby je spjan s vemi profesionlnym a individulnym prstupom ku kadmu talentovanmu iakovi. Stoliarskij vynikal vekm hudobnm intinktom pri vbere tudentov a organizanm talentom, ktor mu umoovali dosahova pozoruhodnch vsledkov na celosvetov ej rovni. Prvm vekm celosvetovm spechom v roku 1935 bola sa H. Wieniawskeho kde druh a tvrt miesto zskali prve iaci P. Stoliarskeho a to David Oistrach a Boris Goldshtein, na prvom mieste sa vtedy umiestnila franczska huslistka Ginette Neveu (tragicky zahynula pri leteckej nehode v roku 1949 so svojm nstrojom od A. Stradivariho), alej na tretom mieste Henri Temianka ktsky huslista poskoidovskho pvodu. estn diplom udelili Josefovi Hassidovi, huslistovia poskoidovskho pvodu, o ktorom sa Fritz Kreisler vyjadril ako o talente, ktor sa rod raz za dvesto rokov. iabohu zomrel u ako 26ron na ak schizofrniu. Nasledujcim vekm spechom Stoliarskeho koly boli vsledky z medzinrodnej sae E. Ysaye, na ktorej vetky prv ceny obsadili iaci od jednho pedagga, a to Stoliarskeho. Ceny boli udelen v porad od prvej Davidovi Oistrachovi, Borisovi Goldshteinovi, Jelizavete Gilelsovej (neskr manelka L. Kogana) a Michailovi Fikthtengoltzovi. Takmito ohromujcimi vsledkami sa dostala odesk husov kola do povedomia a uznania v medzinrodnej hudobnej sfre. K alm vznamnm svetovo zvunm menm iakov Petra Stoliarskeho patria: Nathan Milstein, Igor Oistrach (syn Davida Oistracha), Eduard Grach, Samuil Furer. Stoliarskeho metodika spovala v hre, myslenej ako v hre s malmi demi. Petro Solomonovi nikdy nentil iakov do dlhch hodn cvienia, ale snail sa vyvola samotn zujem tudenta o dan problematiku. Nesnail sa pristupova k iakom ako uite, ale skr ako otec, rodi alebo priatesk poradca. Ku kadmu pristupoval vemi individulne. David Oistrach bol jeden z jeho najlepch tudentov a v jednom interview sa zmieoval o svojom profesorovi ako o jednom z najlepch tej doby. Pre Davida Oistracha to bol 27

jeden z najvch pedaggov, ktor kedy ili. Nemusel nahovra Davida, aby presvedil svojho syna Igora, ktor v mladosti viac inklinoval ku klavru, aby nakoniec preiel na in nstroj, a to na husle. Igor bol vtedy 12ron ale, napriek tomu zvldol zklady hry za niekoko mesiacov (o inm niekedy trvalo aj niekoko rokov) vaka jeho talentu, ale hlavne neobyajnej metde a osobitnom prstupe Petra Stoliarskeho. Svojim najtalentovanejm iakom sa venoval v podstate vemi asto, niekedy kad de od siedmej rna a do neskorho veera a cez leto ich brval so sebou na svoju chatu. Dosta sa do triedy Stoliarskeho bolo snom kadho mladho huslistu v Odese. Profesor bol vemi prieberiv vo vbere iakov a jeho nron posudok sa vzahoval aj na rodiov tudenta a ich intelekt a na celkov pochopenie rozhodnutia do dlhej budcnosti.

Obrzok 12 Eduard Grach (dnes vedci katedry na moskovskom konzervatriu) jeden z jeho poslednch tudentov, ktorho Stoliarskij uil s rovnakou ahkosou hra aj na viole a husliach, je jeden z mnohch pokraovateov Stoliarskeho husovej koly, o om sved i zaloenie jeho vlastnho slikovho orchestra Moskovia. Odesk konzervatrium A. Nedanovej v priebehu 20. storoia znane rozrilo svoje kapacity a k dnenmu du m pribline 800 tudentov, ktorch vychovva 233 pedaggov. Kultra v Odese si naalej dr svoju tradciu, konaj sa tam medzinrodn husov sae pod menami Petra Stoliarskeho a Davida Oistracha.

28

4 VZNAMN

INTERPRTI

A PEDAGGOVIA

RUSKEJ

HUSOVEJ KOLY MINULHO STOROIA

4.1 David Oistrach ivot v skratke

V Odese, v meste huslistov, 30. septembra 1908 sa v skromnej rodine Fedora Oistracha, obdivovatea hudby, amatrskeho muzikanta a matky, profesionlnej spevky v odeskej opere narodil syn David Fedorovi Oistrach.

Obrzok 13 Ako sm o sebe rozprval, svoje detstvo si nevedel ani predstavi bez husl. Mal iba tri a pol roka, ke jeho otec priniesol do domu detsk hraku v tvare husl. Mal David sa nevedel odtrhn od tejto hraky, chodil po dvore a napodoboval huslistu pred seba si kldol noty a tvril sa e tomu vetkmu rozumie. v piatich rokoch dostal svoje prv naozajstn osminov husle a zaal sa ui. Nstroj ho priam pohltil. Vyrastal v opere veda dirigenta kde, dokzal prest i cel skku s obdivom a pozornm sledovanm celho orchestra a prve tu sa u vyvjal vkus mladho umelca. Prve tu si ho vimol pedagg a huslista Petro Stoliarskij. Jeho uite v om nevidel zo zaiatku vekho slistu, ale skr skromnho orchestrlneho hra. Ani vek majstrovstvo ani slva neprila zrazu i napriek jeho talentu. Oistrach sa vemi pomaliky prepracovval na slov kariru. U v roku 1914 (ie ako 6ron) po roku uenia u profesora zahral na veierku s rytmickou presnosou a ahkosou Danclove varicie. Na tom istom veierku na zver programu hral 29

u absolvent Stoliarskeho koly, taktie velikn spomedzi husovch virtuzov minulho storoia Nathan Milstein.

Obrzok 14 S otcovskou trpezlivosou a lskou k deom Stoliarskij rchlo vtepil mladmu Oistrachovi pracovitos a neodluiten vzah k nstroju. v spomienkach Oistracha sa nechodilo hra na husle do Stoliarskeho triedy, ale sta sa huslistom. Oistrach pravidelne a systematicky vystupoval na hudobnch veierkoch, hrval v orchestri a komornch zoskupeniach, ktor automaticky zahala Stoliarskeho metodika vuby. Hra na viole bola taktie povinnosou. Takmto irokm hudobnm zkladom bol veden mlad Oistrach, vaka ktorm neskr dosiahol svoje celosvetov spechy. v roku 1923 Oistrach prvkrt vystupuje ako slista s orchestrom s husovm koncertom amol od J. S. Bacha. O rok neskr ako estnsron hr svoj prv slov recitl so skladbami od J. S. Bacha, G. Tartiniho, P. Sarasateho. v roku 1925 prv krt mlad Oistrach odchdza za spechmi zo svojho rodnho mesta do Nikolajeva, Chersonu a Kirovogradu. Ako vea radosti a inpircie prinieslo prv koncertn turn, (Jampolskij, 1968) spomna Oistrach. O interpretcii ajkovskho husovho koncertu kritika psala ako o vemi isto psobiacom hran, istom tne, dobrej technike hry a hudobnom cite. Oistrachov repertor sa postupne znane roziruje a obohacuje i o sasnch skladateov, ako bol naprklad i vber prvho koncertu od S. Prokofieva, ktor zaradil do svojho absolventskho vkonu na odeskom hudobnodramatickom intitte. v roku 1926 sedemnsron David Oistrach vemi spene absolvuje Odesk hudobno-dramatick intitt s nasledujcim programom: husov koncert .1 od S. Prokofieva, sonta Diablov trilok od G. Tartiniho s doprovodom slikovho kvarteta a sonta pre violu a klavr od A. Rubinsteina. Oistrach v spomienkach na svoj absolventsk vkon povedal : Musm sa prizna, e vtedy som hral dosatone uvonene, zbehlo a intonane isto. (Jampolskij, 1968)

30

Po ukonen v Odese Oistrach samostatne pokrauje vo svojom umeleckom vvoji, a to predovetkm sebakontrolou a sebakritikou. Nastupujca karira slistu nebola jednoduch. V roku 1927 mlad Oistrach dostva vnejiu ponuku na slov vkon husovho koncertu Glazunova do Kyjeva pod vedenm samotnho autora. Nadenie Galzunova z interpretcie Davida Oistracha podnietilo ponuku alch koncertov pod jeho taktovkou v Leningrade (dnenom Petrohrade) a Odese. Kritiky neetrili obdivom z mladho doposia neznmeho umelca. Po prvej skke s Leningradskou filharmniou priiel za Oistrachom vedci violonelovej skupiny Brik, ktor mu povedal : Mlad lovek, s takmto nstrojom sa do Leningradu nechod. Dobr nstroj zneje v naej sle ete lepie ale zl, ete horie... (Jampiskij, 1968) U vtedy Oistrach pochopil zmysel svojej istoty, kde interpret, umelec, slista je sm vlastnm nstrojom. Drah Stradivaky sa daj kpi, ale samho seba si lovek nekpi. (Jampolskij, 1968) V roku 1927 sa David Oistrach presahoval do Moskvy. Ani jedna z dvoch ponk ktor dostal, vemi nevyhovovali jeho predstavm. alie uenie (pokraovanie na moskovskom konzervatriu) si u nevedel predstavi a ponuka koncertnho majstra orchestra baletu Bolovo Teatra bola sce lkav, ale z pohadu mladho umelca dos zavzujca. Oistrach preto podnik rzne vjazdy s koncertnmi skupinami ako slista spolu s opernmi, asto i estrdnymi spevkmi. Takmto spsobom sa postupne zoznamuje s almi umelcami, ale aj so irokm publikom. Jeho prv vlastn koncertn turn po Ukrajine skonilo nespechom, i ke viacmenej zo zle zabezpeenej organizcie. Vekm triumfom sa stva prv miesto, ktor obsadil v ukrajinskej husovej sai v roku 1930 , ktor mu zabezpeilo slov koncerty popri u vtedy koncertujcimi umelcami zvunch mien, ako boli M. Poliakin, N. Perelman, J. Brjukov. V Moskve sa Oistrach postupne zoznamuje s profesormi moskovskho

konzervatria A. Jamposkij, K. Mostras, L. Cejtlin. Ich rady sa stvaj vemi prospenmi a otvraj nov doteraz neznmy rozhad mladmu umelcovi. Osobne medzi vemi hodnotn povaoval Oistrach rady od profesora K. Mostrasa. v jednom liste pe Mostras Oistrachovi o nevyhnutnosti zaa sa venova v hlbej miere klasickm dielam vekej formy. Tieto slov profesora Mostrasa oslovili Oistracha natoko, e jeho zanietenos pre cvienie a svoj rozvoj dokazuje naprklad v roku 1933, kedy v jeden veer odohral naraz s orchestrom tri slov koncerty A. Mozarta, F. Mendelssohna a P. I. ajkovskho. Tmto

31

koncertom zaal nov sriu svojich slovch vystpen, nronosou zodpovedajcich obsahovmu charakteru. V roku 1934 bol Oistrach pozvan ako pedagg na moskovsk konzervatrium. Zaala sa nov zaujmav pedagogick innos, ktor sa stala istm tvorivm laboratriom a prejavila sa v znanom vplyve na interpretcii umelca. v tchto rokoch Oistrach nadobda najvieho umeleckho rastu a interpretanho majstrovstva. Dkazom s naprklad vsledky na husovch saiach : 1930 prv miesto ukrajinsk husov sa 1935 prv miesto na celozvzovej sai v Leningrade 1935 druh miesto na sai H. Wieniawskeho vo Varave 1937 prv miesto na sai E. Ysaye v Bruseli

Obrzok 15 Prve v Bruseli sa Oistrach stretva s Fritzom Kreislerom, vtedy u 62ronm umelcom, ktor tam hral v tom ase koncert. Oistrachova as na generlke, koncerte a potom na osobnom stretnut po koncerte urobili na mladho umelca vek dojem. Kreislerov zujem o mladch umelcov z Ruska bol tie vek. Ke sa dozvedel o preveden Paganiniho koncertu s orchestrom v treom kole na sai v interpretcii E. Gilelsa s nadenm im po koncerte odohral svoju vlastn (v tom ase ete nevydan kadenciu) k Paganiniho koncertu .1 D-dur. Oistrach bol oaren interpretciou Kreislera, preplnenou slou a obrovskm spechom slistu. Vazstvo na sai v Bruseli posunulo

32

Oistracha na celosvetov rove, takisto sa otvorila cesta irokej koncertnej innosti v zahrani. Postupom asu sa mladmu umelcovi dostva prleitos k blzkemu spoznaniu sasnch ruskch skladateov, ako boli: Miaskovskij, Chaaturijan, Prokofiev a neskr ostakovi. Vekmi spechmi boli ocenen prv prevedenia husovch koncertov Miaskovskho v roku 1939 a Chaaturijana v roku 1940. v obdob druhej svetovej vojny sa Oistrach rad medzi sovietsku hudobn inteligenciu v oddan a slubch pre svoju krajinu. Koncertuje vo fabrikch, zvodoch aj na fronte. Jeden z nezabudnutench koncertov sa odohral v Leningrade v roku 1942, kedy poas koncertu v preplnenej sle robotnkmi, vojakmi, oficiermi, generlmi, nmornkmi a almi obyvatemi mesta zaznel protivzdun poplach pod hrozbou nletov nemeckch lietadiel. v otrasoch budovy, vybitmi oknami Oistrach do konca odohral svoj koncert i napriek hrozbe, e prdu o vlastn ivoty. Publikum so strachom, ale s umeleckm nadenm povalo tny umelca a do samho konca. Poas druhej svetovej vojny Oistrach nekoncertoval za hranicami svojej vlasti, ale po ukonen vojny (najm vaka gramofnovm nahrvkam) sa rchlo dostva sp do povedomia v zpadnch krajinch ako slista svetovho uznania. v roku 1945 sa v Moskve Oistrach stretva s Menuhinom kde spolone odohrali Bachov dvojkoncert d-mol. Menuhin sa vyjadril strune pre novinrov so slovami: Je to vek muzikant. (Jampolskij, 1968) V tom istom roku Oistrach spoznva v Bukureti G. Enescu uitea J. Menuhina, ktor taktie zanechal na neho vek umeleck dojem. Postupne Oistrach spoznva mnoho umelcov po celom svete vaka irokmu zberu svojej koncertnej innosti. k vekm Oistrachovm spechom sa radia koncertn turn v roku 1955 v Japonsku a Spojench ttoch americkch. v Japonsku na vypredanom tadine Oistrach bez akhokovek ozvuenia hral takmer pre 40 000 posluchov. v de prvho vystpenia Davida Oistracha 20. novembra 1955 v New Yorku tla nazvala dom huslistov, kedy v Carnegie Hall vystupovali ete dvaja vznamn huslisti M. Elman a N. Milstein. v publiku sedeli taktie vznamn osobnosti hudobnho sveta ako naprklad: F. Kreisler, Z. Francescatti, I. Stern, J. Primros, P. Robson, E. Swarzkopf, P. Monte. Oistrach ete niekokokrt koncertoval v USA v rokoch 1960, 1961, 1962, 1963, 1965 a v roku 1967 ako dirigent i slista.

33

Obrzok 17

Obrzok 16

David Oistrach u v mladosti v Odese prejavoval nadenie k orchestru, vekosti jeho zvuku a samotnmu dirigentskmu umeniu. Rokom 1959 zana svoju druh kariru ako dirigent. v historickom vvoji asto sledujeme huslistov v zmene za dirigentov (J. Joachim, J. Thibaud, H. Wieniawski, L. Auer, G. Enescu a mnoh da). V roku 1962 David Oistrach dirigoval tri husov koncerty (Bacha, Beethovena a Brahmsa) vo vekej sle moskovskho konzervatria, kde slistom bol jeho syn Igor. Dokonal znalos diel do najmench detailov zaruila obrovsk spech. Jeho vystpenia za dirigentskm pultom v zahrani vzbudzovali vek obdivy hudobnej kritiky. No napriek tomu Oistrach vo vej miere vystupoval ako slista. Oistrach ako dirigent alebo slista nikdy neprestval ohromova publikum. V komornej hudbe David Oistrach nachdzal taktie vek zdroj svojej umeleckej snahy. k jeho duu s klaviristom Levom Oborinom sa pridal violonelista S. N. Knuevickij. Vzniklo trio ktorho repertor sa skladal v podstate zo vetkch zkladnch diel svetovej literatry, ale obzvl vynikali v skladbch Beethovena, Schuberta, Schumanna, Brahmsa, Glinku, ajkovskho, Tanajeva, Rachmaninova a ostakovia. S Oistrachovou koncertnou i pedagogickou innosou zko svis i publikan innos pre vydavatestv v Moskve, Lipsku a vo Viedni. Zrevidoval vek poet husovej koncertnej literatry. v spoluprci so skladateom Oistrach prepsal Prokofievovu flautov sontu pre husle. Dal podnet na radu novch vydan klasickch husovch koncertov a skladieb, podrobne ich natudoval a zaslil sa o nvrat mnohch zabudnutch skladieb na koncertn pdium.

34

David Oistrach poas svojho ivota hral asi na siedmich rznych stadivrkach z ruskej ttnej kolekcie. Pribline desa rokov hral na nstroji z roku 1702 Conte di Fontana a v roku 1966 ich vymenil za nstroj z roku 1705 Marsick Stradivarius, na ktor hral a do konca svojho ivota. Jeho slvny pri hre vdy o najviac napnut norimbersk slik s ndhernm elastickm zvukom pouval u od roku 1927.

Obrzok 18

David Oistrach, slov huslista, komorn hr, violista, dirigent a pedagg takto irok zber umeleckej innosti nielen ruskej, ale i svetovej rovne dokzal obsiahnu za svoj ivot. David Oistrach zomrel na koncertnom turn v Amsterdame 24. oktbra 1974. Poas tyridsaronho pedagogickho psobenia na moskovskom konzervatriu David Oistrach vychoval cel rad ruskch ale i zahraninch huslistov svetovho mena, pokraovateov ruskej husovej koly. k najvznamnejm jeho iakom patria: V. Klimov, O. Parchomenko, I. Oistrach (syn), V. Pikaizen, S. Snitkovskij, N. Bejlina, O. Krysa, . TerMerkerian, I. Voicu, S. Georgiu, O. Kagan, L. Fejgin, G. Kremer, M. Bussino, V. Hudeek, J. Erduran, D. Bravniar, G. Schmahl a mnoh da.

35

4.1.1 Pedagogick stratgia Davida Fedorovia Oistracha a jej prnos v ruskej husovej kole

Oistracha radme nielen medzi najvch husovch virtuzov minulho storoia, ale taktie i najvch pedaggov ruskej husovej koly. Oistrach vychoval poas svojho tyridsaronho pedagogickho psobenia na moskovskom konzervatriu mnostvo svetovo uznvanch huslistov. V triede Oistrach mval okolo ptns iakov, vinou tch najtalentovanejch. Poas jeho neprtomnosti sa iakom venoval asistent Petr Bondarenko. Oistrachova katedra mala ete alch svojich asistentov : I. Oistrach, S. Snitkovskij, O. Kazerneva, V. Pikaizen, V. Klimov, B. Belenkij. Tvorba Davida Fedorovia Oistracha je jednm z najvch prnosov a vzorov v ruskej husovej kole a umen. Jeho asn intrumentlne majstrovstvo, filozofick hbka, rozsah interpretcie, citlivos ku vetkmu novmu sa spjali s nadenou pedagogickou prcou a zvltnou starostlivosou o odovzdvanie obrovskej sksenosti novej genercii huslistov. Jeho schopnos vidie v kadom iakovi predpoklady osobitho nadania v systematicky dkladnom pedagogickom rozvjan, mu dovolilo vychova vynikajcich interpretov a pedaggov. Oistrach vytvoril originlny pedagogick systm, ktor je neoddeliten od jeho interpretanho majstrovstva. Davidovi Oistrachovi sa podarilo pospja najmodernejie metdy ruskej husovej koly s presne pochopenou problematikou v umeleckej praxi. Z hadiska obsahu Oistrachov systm vuby iba v malej miere nasledoval vznamnch pedaggov, ie nememe tvrdi, e bol druhoradm. Vzhadom na obrovsk sksenosti a poznatky v oblasti interpretcie Oistrachov systm radme medzi samostatn a primrny, ktor nm ponka bohat materil pre irie pochopenie skrytch zkonitost interpretanho procesu a je dleitm pre al vvoj pedagogickho myslenia. v pedagogickom systme Oistracha meme njs sprvny k k rieeniu najnronejch problmov, ktorm el husov pedagogika. Oistrach oprvnene tvrdil, e pedagogika je uniktne tvoriv laboratrium, kde individulna sksenos umelca nadobda veobecn charakter a kde na zloit otzky interpretcie, vrazu a techniky sa njdu v spolonom bdan potrebn, asto i neakan prekvapujce, ale pravdiv originlne odpovede. Obas vid, pe David Oistrach, ako tvoj iak intuitvne alebo 36

zmerne riei ten problm, nad ktorm sa sm nejedenkrt zama. Takto postupne sa vytvra nov sksenos, ktor priaznivo psob na svoje vlastn interpretan umenie. rove naich mladch huslistov je u tak vysok, e iba samotn komunikcia s nimi u pozdvihuje samho seba... Oistrach bol presveden o tom, e na jeho interpretciu mala vek vplyv jeho pedagogick innos. Samozrejme e spechy majstra v interpretanom umen a evolcia jeho tvorby mala bezprostredne vplyv aj na rast jeho pedagogickho majstrovstva. v jednom lnku napsal: Pozitvne momenty v hre iakov, ich spechy alebo naopak ich negatvne momenty interpretcie a problmy, s ktormi sa stretvaj, zanechvaj u pedagga uiton stopu pre al pedagogick rozvoj, ktor si asto pedagg (interpret) nevma ani sm u seba. Oistrach nezanechal konkrtne metodick prce. Jeho mylienky a pripomienky o husovej pedagogike a metodike s zachyten v mnostve lnkov, interview, edcich husovch diel a v hre jeho iakov, ich spomienkach na hodiny s vynikajcim majstrom. Tento najcennej materil pomha aliemu rozvoju interpretanej koly. Prehlbuje nae znalosti vo vvoji interpreta, v odhaovan jeho individulnych schopnost, spsobov a metd vvoja husovej hry. O pedagogickom systme a kole Davida Oistracha by mala by vytvoren samostatn kniha, v ktorej jeho inovan pedagogick zsady a konkrtne metdy vchovy interpretanho myslenia iaka by boli k dispozcii pre vetkch pedaggov. Pedagogick systm Oistracha je odlin od analogickch ustlench prc takch vynikajcich pedaggov ako A. I. Jampolsk, J. I. Jankelevi, L. B. Kogan. Jeho systm odra nielen obrovsk sksenos huslistuinterpreta, ale aj uniktne udsk vlastnosti, vysok inteligenciu, etick zsady, otvorenos srdca, vek erudciu a neustlu snahu o dokonalos. Sm nemem iaka naui niomu, ale spolu s nm sa meme vea naui a s dopredu. Vdy pamtm na to, e iak mus prekona svojho uitea a to je najaie v pedagogickej profesii. Uveden slov o najpresnejie odraj jeho prstup k vube ako obojsmern proces, kde osobn zodpovednos spad na pedagga, najm ke je sm vekm interpretom. Oistrach sm smeroval k tomu, aby mohol vestranne obsiahnu oblas milovanej profesie nielen ako slista, ale aj ako komorn hr, dirigent a uite. Zuby Oistracha sa neobmedzovali isto len na hudbu, ale zaujmal sa i o literatru, divadlo, filmov tvorbu, dobre sa vyznal v mabe a jeho intelektu prospievalo hranie achu. Rd citoval slov I. P. Pavlova, e veda vyaduje od loveka cel jeho ivot, vea silia a vne. Podobne to ist on vyadoval od iakov. Tieto poiadavky 37

uplatoval aj k sebe ako k uiteovi. Dkazom toho je asn evolcia jeho tlu, ktor trvala do konca jeho ivota. Svojou pedagogickou metdou sa Oistrach snail vychova takho iaka, ktor zodpovedal jeho vlastnmu tlu hry, ale i napriek tomu chcel pozdvihn jeho osobit talent a otvori tendencie jeho talentu, aby mohol a dokzal o najefektvnejie prejavi svoju individualitu. Iba takouto cestou videl Oistrach skuton prstup k umeleckmu rozvoju huslistu. Vo vyuovan Oistrach pristupoval k iakovi nie z pozcie vlastnho ja (Ja teba naum!), ale z pozcie ja iaka. To znamen, ako pozn a cti sm seba iak (Ja pomem tebe preskma seba samho, pozna tvoje siln aj slab strnky). Ale pritom postupne a vytrvalo odhaoval jeho schopnosti a ukazoval mu smer, v ktorom m alej pokraova. To vetko vyadovalo vek psychick naptie, tvoriv vkon a hlbok poznanie svojho iaka. Ja sa obas musm dosta do iaka hovoril Oistrach a poksi sa hra jeho rukami, myslie jeho hlavou a robi dan chyby ako on. A vtedy zanam skutone chpa jeho problmy a ich monosti rieenia. Nie kad mal t monos dosta sa do triedy Oistracha, aj ke mal urit talent. David Fedorovi zastval nzor, e pre tdium na vysokej kole tudent mus ma dleit vlastnosti. Hlavnou z nich bola vrazn individualita iaka. Oistrach hovoril: Pre ma pojem individuality nie je ni originlne. Je to prirodzenos, ivotn pravda, jednoduchos, lskavos vyarujca v nebeskch harmnich podivuhodnej a neopakovatenej krsy HUDBY. (Jampolskij, 1968) V prvom rade Oistrach zdrazoval rove umeleckho myslenia huslistu , rozvoj jeho inteligencie a vedom vzah k tomu o rob a ako hodnot svoju prcu. Kldol draz na prtomnos interpretanej koncepcie alebo aspo na vzah k danej interpretcii, bohatstvo umeleckch predstv a schopnos oddeli zkladn od druhoradho. Po druh, hodnotil osobnos iaka a jeho individulny temperament, iakovu vu a pracovitos. Oistrach rozdeoval temperament na vonkaj a vntorn. Prv vonkaj temperament prirovnval k impulzvnosti pri hre a efektnosti. Druh typ povaoval za viac hodnotn ktor prejavuje umenie vies jedin mylienku, aby dosiahol v danom diele logicky svisl hudobn celok a bol schopn obetova tomu vetky tvoriv sily a monosti. Vlastn vu Oistrach povaoval za zklad cieavedomej innosti na dosiahnutie idelnosti. Pracovitos povaoval za vlastnos, ktor umouje zdokonali profesionlny hrac apart a doke opravi svoje vlastn nedostatky v hre. 38

Po tretie, rozpoznval vekos talentu iaka v jeho vrazovej strnke interpretcie a virtuznej intrumentalite. Oistrach tvrdil, e tch, ktor smeruj k vrazovej strnke a maj vrazn umeleck schopnosti (priom sa virtuozita spontnne neprejavuje) je predovetkm potrebn smerova na samotn vyjadrenie bohatstva vrazovch prostriedkov skladatea, schopnos utvrania koncepcie a umenie nachdza dramaturgick rieenie hudobnho diela. Poda Oistracha u takch hudobnkov sa me neskr vyvin aj virtuozita, ale treba vdy pamta na vytvorenie dobrho zkladu. Pre tch ktor maj intrumentlne schopnosti, je potrebn dokonal forma, precznos, virtuzna jasnos, lebo inak sa me prejavi nevraznos v hre a nenaplnenos poadovanho charakteru diela. Oistrach tvrdil, e v mladosti s vetci virtuzi, ale asom sa tieto vlastnosti postupne vytrcaj. Ak sa hudba nenapa hlbokm zmyslom, huslista ako slista sa zastavuje vo svojom vvoji a stva sa nezaujmavm. Tmto spsobom Oistrach povaoval za idelnu cestu formovania hudobno vrazovej strnky hry a o to menej sstreoval pozornos iaka na samotn techniku hry. Techniku vdy spjal s vrazovou strnkou danho hudobnho diela. Kad technika i pas mus by podriaden hudobnej frze. Oistrach tvrdil, e vina tudentov sa vo vekej miere sstred na technicky nron pase v diele namiesto odhaovania samotnho obsahu diela. alej povaoval za dleit prcu nad zvukom, frzovanm a vrazovosou interpretcie. Pojem individuality Oistrach taktie spojoval s takmi vlastnosami interpreta ako lska k hudbe a svojmu povolaniu. Prejav vlastnej aktivity a iniciatvy iaka u zana vberom programu. k vberu programu by iak nemal by nikdy ahostajn, lebo prve to odra jeho osobnos a umeleck vkus. V prvom rade Oistrach asto poukazoval na formovanie systmu umeleckch idelov. Sebakritiku povaoval za zklad iniciatvy a samostatnosti tudenta. Na tomto zklade posudzoval zvyovanie umeleckej kvality mladho hudobnka. Na otzku najidelnejieho spsobu vchovy huslistu bolo zachova individualitu huslistu. Ak sa hovor o naozajstnej vraznej individualite tak treba k nej pristupova ako k prirodzenej danosti. Oistrach v istej miere pokraoval v tradcii svojho uitea Stoliarskeho a alej rozvjal jeho metdy. v zaiatkoch vyuovania svojho syna Igora Oistrach zaznamenal svoj znan pedagogick nespech, priom takmer dolo k strateniu zujmu syna o tento nstroj. Preto dal sp syna Igora k Stoliarskemu, ktor si ho zobral k vube a prebudil u 39

Igora znovu lsku k tomuto nstroju. Oistrach hodnotil Stoliarskeho, e jeho intucia a dar uitea spovala v tom, aby za kad cenu motivoval a inpiroval diea vytvranm pozitvneho vzahu a lsky k nstroju, cvieniu ,hudbe a jej krse. Stoliarsky tvrdil, e ke m diea nstroj v rukch neme sa nikdy nudi. Jeho cieom bolo o najskr prebudi umeleck kvality dieaa, od tleho veku vytvori profesionlny vzah k prci. Na prvch hodinch bol Stoliarsky opatrn, ale oskoro vtepil iakovi, e prca s nstrojom a prca sama o sebe je astie a jedna z vekch hodnt ivota. Niekedy sa stvalo, e Stoliarsky preceoval fyzick monosti dieaa. asto jeho poiadavky nemali hranc. iaci, ktor chceli tudova u Oistracha, museli technicky dokonale ovlda nstroj. Pod zkladom ovldania nstroja Oistrach chpal kvalitn zklady hry ako naprklad: zkladn postoj, ktor dva slobodu pri hran, ovldanie slikovej techniky (dchanie slika), umenie povania sa, hodnotenie a vek sebakritika, dostaton vnmavos, repekt pred pedaggom, hlbok lska k hudbe, tba po poznan nstroja a jeho monostiach. Oistrach tvrdil, e pre vchovu umelca je dleit vzjomn komunikcia medzi pedaggom a iakom. Na hodinch vdy vldli pozitvne emcie. Podporoval nov umeleck snahy a tvoriv objavy. Oistrach hovoril, e Rachmaninov mal pravdu v tom, e hudobnk potrebuje tri veci: Chvli, chvli a ete raz chvli. (Jampolskij, 1968) Vtedy umelec me sstredi svoju pln pozornos na vetko pozitvne, o me odovzda publiku. Metda vyuovania Davida Oistracha spovala v tom, e na zaiatku hodiny si vypoul iaka od zaiatku do konca. Vdy bral tudentov ako seberovnch umelcov. Za kadm pochvlil tudenta v pokroku v danom diele od intoncie, dynamiky, rytmu, frzach at. a s vekou udskosou pristupoval ku kritike iaka. alm krokom postupne od zaiatku rozanalyzoval skladbu takt po takte a s nstrojom predohrval a ukazoval mnostvo spsobov zlepenia sprvnej interpretcie danho diela. Tto metda na hodine vyuovania o najviac zodpovedala Oistrachovmu charakteru loveka a umelca. Mlad umelci, ktor hrali pred nm nikdy nepociovali naptie. Uvoovanie nepotrebnej trmy sprevdzal lskav smev, pozitvne povzbudzujce slov, ktor boli vdy hlbok a obsan, m otvrali nov perspektvy v interpretcii iaka. David Fedorovi vdy hne zapjal iaka do procesu spolonej tvorivosti s neobvykle vekou pozornosou k jeho interpretcii. U tudenta vznikal pocit, e jeho spsob interpretcie je nesmierne dleit pre pedagga a hudbu samotn. Toto nebol len vonkaj prejav nlady pedagga, ale to bol Oistrachov skuton zujem, ktor zvyoval jeho hodnotu k iakovi. 40

Zoberme do vahy naprklad niekoko technickch problmov, ktor sa asto rieia v hre na husliach. Je potrebn zaa s problmom postavenia rk. Oistrach tvrdil, e na konzervatrium do znanej miery by mali prichdza u sformovan huslisti, s kvalitne postavenm hracm apartom. Samozrejme e nie vdy vetko bolo v idelnom stave. Technika nebola dostatone slobodnou dsledkom niekedy prve nesprvneho postavenia rk hracieho apartu, ktor brnili vyjadreniu vlastnch individulnych hudobnch predstv. Na rozdiel od mnohch uiteov Oistrach nikdy nemenil u ustlen postavenie rk u iaka a nezastavoval huslistu vyadujc pecifick cvienia na otvorench strunch a podobne. Vemi pozorne sledoval, skmal iaka a hadal nov a prispsobiv mechanizmy, ktor by boli perspektvne a vyhovujce pre iaka aby sa mohli sta zkladom pre al tvoriv vvoj. Oistrach hovoril: Niekedy chcem zmeni postavenie rk, chyby s zjavne viditen, ale cesta, ako uskutoni npravu nie je vdy jednoduch. Uvedomujem si, e tento postup me pripravi huslistu o dveru vo vlastn sily a sprvnos dlhej vuby, ktor preiel. asu na vytvorenie plne novho je mlo. Z vlastnej sksenosti viem, e pouvanie existujcej zkladne iakovho apartu je takmer vdy dostaton pre spen postup dopredu pri zodpovednom a postupnom opravovan chb. Takto korekcia hracieho apartu sa uskutoovala v triede postupne a dsledne v procese tudovania mnostva rznych hudobnch diel a skladieb podobnch technickch nronost. v tomto prpade David Oistrach venoval zvltnu pozornos prunosti pohybov pravej ruky, ktor prve uruje kvalitu husovej techniky a je tvorcom tnu tvrdil: Slobodn pohyb pravej ruky me zmierni takmer kad technick nedostatok avej ruky, zatia o idelna technika avej ruky sa neme nijako realizova pri zlej pravej ruke. Nielen Oistrach, ale naprklad i svetoznmy klavirista Sviatoslav Richter a mnoh al nemali radi rutinn technick cvienia. Oistrach sm rozpracoval zaujmav metdu pre rozvoj slikovej techniky, ktor dovouje dosiahnu poadovan umeleck kvality, ako je ataka zvuku, pln masvny tn znenia struny vo vetkch jej polohch a rznorodos artikulcie. Pre vytvranie poiatonho impulzu dchania slika, ktor on povaoval za zklad pohybu pravej ruky, odporal hra stupnice plnm zvukom najprv po dve noty na jeden slik, potom po tyri, po osem, alej to vetko dvakrt a tyrikrt rchlejie, priom dynamika sa nemen. Ihne bez prestvky sa vrti ku dvom legato s tnom vo forte na jeden slik, pritom venova pozornos vraznmu poiatonmu impulzu v pravej ruke, priom na prv tn sa pouva takmer tri tvrtiny slika. Nesci sa mocn 41

zvuk sasne oslobodzuje nielen prav ale i av ruku a tak sa nadobda virtuzna zrunos interpreta. Druh cvienie je v nieom opan oproti prvmu, pomha vyprodukova siln pln zvuk. Na zaiatku sa hr stupnica tvrovmi notami vo forte na cel slik. Potom av ruka pokrauje v rovnakom tempe a prav ruka hr legato po tyri na jeden slik, potom po osem a dvans. Je potrebn dosiahnu pritom vyrovnanos, spevnos tnu, nepouten zmenu slika na dokonal spevnos zvuku nstroja. Toto cvienie poda Oistracha dva prleitos vypracova nielen krsnu kantilnu, ale aj kvalitne znejcu techniku. Okrem kvalitnho poiatonho zvuku Oistrach venoval nemal pozornos taktie jeho zakoneniu, vmene slika a zdvihnutiu slika od struny. Podobne ako potreba ponechania prstov na hmatnku a dokonenia vibrta aj po zdvihnut slika od struny kedy zvuk ete preznieva slou. Prst by sa mal da od struny pre a po skonen vibrcie struny. Oistrach ako doktor vdy bezchybne uril diagnzu svojmu iakovi. Nielene ukzal prinu problmu, ale i navrhol a predloil mnostvo efektvnych cvien ako dan problm mono odstrni. Oleg Krysa spomna na svoju hodinu u Oistracha, kedy nemohol pochopi, e pri smyku detach v dynamike forte nie je potrebn prli tlai na slik, ale skr rozri ah slika a hra dostatone ahko. Husle musia vdy spieva a vdy znie hovoril Oistrach a vdy predohral iakovi, aby utvrdil jeho predstavu nielen po mechanickej ale i po zvukovej strnke. K problematike zvuku Oistrach vdy vychdzal zo zverenho samotnho vychdzajceho znenia nstroja. Hra vo vekej sle znamen vedie sa pova zo strany. Kvalitn piano by sa nemalo hra iba so umom slika, aby posluch nemusel ostri svoj sluch na to, i nieo vbec pouje, ale aby ho kvalitne, plnohodnotne poul a porovnal s ostatnmi dynamickmi rozdielmi. Akustika v triede alebo doma je vdy neporovnaten s akustikou koncertnej sly. Naplni vek slu zvukom vyaduje dostatone intenzvne hranie, preto netreba na tto skutonos zabda pri cvien. S prcou nad zvukom Oistrach kldol tie draz na vzname vibrta a vemi podrobne sa vyznal v jeho mechanizme. Pri tom vdy pouval svoj vraz tepl av ruka. Spomalene si to meme uvedomi pri vibrcii kolembania poslednho lnku prsta pri prechode na in tn tak, e kolembanie sa v tom istom smere prena na in prst, ktor sa v men v meldii. Tmto

42

spsobom dosiahneme sdrnos a plynulos zvuku tnov, ktor po sebe nasleduj. Takto sa rozvja plynul vibrto ktor doke vytvra krsu spievajcej kantilny. K vytvraniu prstokladov David Fedorovi viedol svojich tudentov vdy k vlastnmu nzoru. Nedovooval, aby mechanicky opisovali prstoklady z nt druhch spoluiakov, ktor dan skladbu hrali u predtm. Zastval nzor individulneho prstokladu. Vea zvis od zmyslu, technickch monost a fyziologickch proporci rk. U Oistracha sa asto stretvame s vemi pecifickmi prstokladmi. Jeho odvodnenie bolo jednoduch: zahra s istotou vdy isto. Od tudentov vdy poadoval argumentciu o ich rozhodnut pri vbere prstokladu i u z umeleckho alebo technickho pohadu na problematiku. Pre overenie zrunosti zskanch nvykov hracieho apartu David Fedorovi odporal nasledujci originlny spsob: sksi hra na malch detskch huslikch so snahou dosiahnu toho istho plnho zvuku, istoty a presnosti. Bol to test v inom meradle, v inom priestore a v inej innosti. Ke sa ruky rchlo prispsobuj a vetko funguje tak ako m, to znamen e zkladn nvyky s sprvne. Za hlavn princp v prstupe k technike hry Oistrach povaoval maximlne oslobodenie od akhokovek rozhranienia techniky a hudby. Oistrach sa usiloval o to, aby si iak uvedomil podstatu jednoty v procese interpretcie. Preto mal negatvny postoj k terii postupnho pribliovania relneho vsledku k idelnemu obrazu. Pri postupnom pribliovan tvrdil o nadbytonch vznikajcich doplnkovch javoch, ktor je neskr takmer nemon odstrni. To je kuchya kadho huslistu, ktor vidie dokonca i u vemi sksench interpretov. v takejto jednote vznik prirodzen uvedomel regulcia interpretanho procesu, ktor sa vnma ako dokonalos hry. David Fedorovi tvrdil, e postupn nadobdanie techniky prirodzenou cestou zvyuje mnostvo objektov ovldania a niekedy me is i nad rmec monost udskej psychiky, najm v ndzovej situcii na javisku. Zloit loha hadania optimlnej rovnovhy uvedomelch a neuvedomelch spsobov ovldania sa v praxi spene prejavila prve v neuvedomelch ovldaniach mechanizmov hracieho apartu, pretoe vedom regulcia profesionlneho hracieho apartu je mon len v zaiatonch fzach formovania, ale absoltne nie je vhodn na javisku. Prve toto svis s vm alebo menm oneskorenm v ovldan hracieho apartu a preto virtuzne miesta vtedy strcaj na brilantnosti, stvaj sa akopdnymi, meldia strca svoju prirodzenos a spontnnos frzovania.

43

Prve intucia doke prekona a dovies interpreta do logickch procesov ovldania nstroja. Preto Oistrach neodporal zana rozbor diela v pomalom tempe, ale maximlne sa pribliova k potrebnmu zverenmu tempu. O jednom svojom iakovi ironicky poznamenal: On je natoko talentovan, e sa u dokonca aj meldie! Na zklade tohto chpania jednoty procesu David Fedorovi rieil aj problmy slobody interpretcie. Povaoval za nesprvne dosahova nejakho oslobodenia rk, slobody techniky sprvne predpokladajc, e v slade so zkonmi psycholgie samotn oddeovanie pojmu sloboda je spojen s odvodnenm pojmu nesloboda. Priom dobrovone alebo nedobrovone si iak zana uvedomova, e je neslobodn a potom inklinuje k slobode. Vstupuje do systmu voby a tm pdom odchdza od jednoty procesu. Slobode prejavu oponoval pojmom bohatstvo vrazu. Bohatstvo prejavu vntornej podstaty hudobnkainterpreta, ktor otvra vetky mechanizmy vlastn loveku ako: intucia, logika, emcie, va, predstavivos a fantzia. Tento prstup vrazne prispel k rozvoju prirodzench udskch schopnost a dovooval iniciova svoje obrovsk skryt zdroje. Vedomie tudenta smeroval k hadaniu celistvosti, ktor znamenalo slobodu zlenia hra s objektom interpretanej mylienky. Svalov slobodu Oistrach povaoval ako neoddeliten sas celkovej slobody vrazu. Napt ruky v iadnom prpade neumouj prstup k tvorivmu deju. Sledujme teraz zkladne metdy prce Davida Fedorovia so tudentmi na hudobnom diele. Jeho mottom bolo neuteka v tempch, ani v repertori. Postupova dopredu dsledne a neustle dosahova maximlne monej umeleckosti. Pri cvien nie je mon dva dni st nad jednm problmom. Za potrebn povaoval vdy aspo trochu postupova dopredu. Veril, e existuj vek vntorn zkony interpretcie, ktor je potrebn hada a ktor treba neustle nasledova. Dielo rozdeoval na tri vrstvy hodnt: samotn text (ktor vyjadruje zmer a odkaz skladatea), svislos obdobia (kontext) a podtext diela. Okrem toho zdrazoval aj interpretan koncepciu (interpretan komentr). Vzah medzi tmito hodnotami definoval tak, e text by nemal zakry podtext. Pod termnom podtext chpal ako vyjadrenie uskutonenia v diele ivota a jeho bohatstve. Naprklad romantick diela sa Oistrach nebl prirovnva k duevnm stavom loveka. Na zaiatku prvej sonty od E. Ysaye pre husle slo odporal iakovi predstavi si akoby v hrudi vetko vrelo kedy sa dua bije v zfalstve a vo vntri preva nieo ukrutn, z oho nevie njs iadne vchodisko. Dodval, e pri jasnej predstave zfalstva me dosiahnu vrchol v interpretcii danej frzy. alm prkladom je zaiatok tmy v husovom koncerte 44

J. Sibelia predstava o vychdzajcom slnku nad hladinou mora vo Fnsku, kedy more je pokojn, ale hladina sa stle mliko chveje svojou energiou. S predstavivosou a hranm v obrazoch sa vemi asto stretvame v ruskej husovej kole. Obohacuje skladbu a dan frzu o vy intelekt, o sa v znanej miere pozitvne prejavuje v kvalite interpretcie. Oistrach rozdeoval metdy prce v dielach malch foriem a v dielach vekch foriem v spojitosti s ich rozlinou obsahovosou a umeleckou koncentrovanosou. v miniatre videl ist programovos, ktor je sce menia, ale viditen, spojen s farebnosou nru s presnmi emocionlnymi pocitmi. v krtkom asovom seku je tak potrebn vedie strune vyjadri vetko dleit. v miniatre musia existova vemi vrazn a charakteristick prostriedky. k hadaniu potrebnej farebnosti a vntornho (a nie vonkajieho) rozsahu myslenia venoval osobit pozornos. In prstup kldol k natudovaniu diel vekej formy. Tu sa nachdzaj irok vrstvy hudobnch vznamov a programovos sa nie vdy tak jasne prejavuje ako v miniatre. Vek forma ja spojen s filozofiou a epickm princpom. Je dleit njs koncepn a strategick rieenie celku. Pre vek formu je potrebn hadanie vraznch, zoveobecujcich prostriedkov a treba sa vyhn nadmernm drobnm detailom ktor by mohli rozdrobi dan formu. Na zdokonaovanie slikovej techniky Oistrach asto dval hra skladby od P. Sarasateho, H. Wieniawskeho Scherzotarantellu, Introdukciu a rondo capriccioso od C. SaintSeansa, Scherzo Brahmsa, E-dur preldium J. S. Bacha a presto z prvej sonty, kvintolov a septolov etudu Mostrasa , Locatelliho capriccia a labyrint a rzne in. Nemal zvltna pozornos bola venovan i samotnej prprave k umeleckmu vkonu na javisku. Sm Oistrach sa vdy vemi bl pred koncertom, take poznal do najmench detailov tieto pocity a snail sa tudentom pomc prekona trmu ete pred hranm. Oistrachove rady spovali v udran stability pri hre, presn uvedomenie cieov a svojich monost. Na hodinch sa snail navodi koncertn atmosfru pred budcim vystpenm iaka. Snail sa im vnukn, e pocit trmy pred vystpenm netreba vnma ako zlo, s ktorm treba bojova, ale ako potrebn (nutn) stav umelca, ktor tvor vtedy hudbu, ke k nemu prichdza inpircia. Oistrach rozdeoval javiskov trmu na tri kategrie : 1. Najnebezpenejia prekona a premc sa, o je mon iba cestou zmobilizovania vetkch vlastnch sl, nervovch a fyzickch rezerv interpreta. 45

2. Ke sa umelec doke upokoji a doke sa kontrolova 3. Stav kedy vznik u umelca pln pocit slobody zo svojej innosti a rados z tvorivosti. Prve na tento posledn pocit je potrebn vdy pamta a snai sa k nemu smerova. Predmetom tejto kapitoly bolo podrobne zachyti Oistrachove pedagogick stratgie. Je prkladom pre mnohch pedaggov. S podobnmi pedagogickmi metdami sa stretvame u viacerch ruskch profesorov. Tieto metdy s vekm prnosom pre al profesionlny rozvoj pedagogiky novej genercie. Za al vek prnos v husovej literatre povaujeme Oistrachovu obrovsk diskografiu, ktor nm zanechal. Niektor z jeho nahrvok s a podnes povaovan za najv vzor a idel interpretcie.

4.2 Igor Semjonovi Bezrodnij

Pochdzal s hudobnckej rodiny, kde obaja rodiia boli huslisti. Popredn huslista a dirigent zakonil svoje tdium na moskovskom konzervatriu v triede A. I. Jampolskho. Je lauretom Praskej jari (1949) a lauretom husovej sae J. S. Bacha (Leipzig 1950). Od roku 1955 pedaggom moskovskho konzervatria a v roku 1981 sa stal vedcim katedry. v rokoch 1986 1990 bol hlavnm dirigentom symfonickho orchestra v Turku (Fnsko). V roku 1991 profesor na Hudobnej Akadmii J. Sibelia (Helsinki) Bezrodnij je autorom mnohch husovch transkripci a vznamnej knihy pre rusk husov kolu Pedagogick metdy A .I. Jampolskho (spoluautorom je V. J. Grigorev, Moskva 1995)

4.3 Nina Michailovna Bejlina

Huslistka, slistka a pedagg svetovho mena je iakou A. Jampolskho v Moskve, J. Eidlina v Petrohrade a apirantru ukonila u Davida Oistracha v Moskve. Je lauretka medzinrodnch sa G. Enescu (Bukuret), P. I. ajkovskho (tretia cena), M. Long . Tib (Par cena Grand Prix), zlat medaila na sai G. B. Viotti (Taliansko). v roku 1977 emigrovala do USA, kde spene koncertovala a bola profesorkou na vysokej 46

kole Mannes v New Yorku. Je povaovan za jednu z poprednch iakov Davida Oistracha.

4.4 Irina Vasilievna Bokova

Irina Bokova je ruskou nrodnou umelkyou, profesorkou moskovskho konzervatria a zrove vedcou katedry od roku 2007. Uila sa v triede J. Jankelevia. Je lauretom husovej sae Sovietskych zvzov (Moskva 1961), druh miesto medzinrodnej sae P. I. ajkovskho, prv miesto husovej sae . Tib (Par 1963). Patr k vznamnm profesorom moskovskho konzervatria, ktorch iaci zskavaj ocenenia na medzinrodnch saiach. Jej diskografia je zachyten na smich platniach a piatich CD nosioch.

4.5 Vadim Adolfovi Brodski

Narodil sa v Kyjeve a u jedensron vystupoval ako slista s kyjevskou filharmniou. Bol iakom Davida Oistracha. Patr k poprednm Ruskm slistom a je driteom viacerch prvch ocenen na husovch saiach : H. Wieniawskeho (1977), N. Paganiniho (1984), T. Vargu (1984). Vadim Brodski vystupoval ako slista s poprednmi svetovmi orchestrami. Jeho hra sa vyznauje obrovskou brilantnosou a vekou energiou s krsnym zvunm tnom. Brodskho repertor obsahuje skladby od klasickej hudby a po modern hudbu 20. storoia a taktie populrnu hudbu vo virtuznych prevedeniach. Hr na jednom z najhodnotnejch nstrojov na svete Guarneri del Gesu, na ktor hral sm N. Paganini.

4.6 Zachar Nuchimovi Bron

Rusk nrodn umelec, ktor zaal tudova v Odese na hudobnej kole P. Stoliarskeho v triede A. Zissermana. alej pokraoval na moskovskom hudobnom uiliti Gnesina v triede Borisa Goldsteina a moskovsk konzervatrium ukonil u Igora 47

Oistracha, kde zrove zostal ako asistent. V roku 1977 zskal tretiu cenu na sai H. Wieniawskeho. Hlavn prnos v ruskej husovej kole spova v jeho pedagogickej innosti. k jeho prvm iakom patr Vadim Repin ktor u ako 11ron vyhral v svojej kategrii medzinrodn sa H. Wieniawskeho a o sedem rokov neskr husov sa Queen Elizabeth. v roku 1989 odiiel spolu so svojimi iakmi V. Repinom, M. Vengerovom, N. Madoevim a N. Priepenkovou do nemeckho Lbecku, kde Zachar Bron dostal miesto profesora na miestnej vysokej kole mzickch umen. Od roku 1997 psob na hudobnej akadmii v Nemeckom Kolne spolu s alm ruskm virtuzom a pedaggom V. Tretiakovom. Z. Bron sasne spolupracuj e a psob na viacerch poprednch hudobnch akadmich sveta v Londne, Madride, Rotterdame, Kronbergu a inch. v roku 2010 vo vajiarsku zaloil vlastn hudobn kolu pre nadan deti. k jeho najvznamnejm iakom patria : D. Garrett, V. Gluzman, V. Repin, M. Vengerov, A. Gutnikov, N. Madoev, M. Kuzina, I. Konovalov, N. Priepenko a mnoh al.

4.7 Michail Izraelovi Vaiman

Zaslil umelec Ruskej federcie, huslista a pedagg, profesor leningradskho konzervatria. Bol iakom vznamnho profesora J. Ejdlina. Drite dvoch druhch prmi na husovch saiach J. S. Bacha a Queen Elizabeth. Od roku 1949 bol pedaggom na leningradskom konzervatriu. k jeho vznamnm iakom patria: S. Stadler, A. Kantorov, T. Zanderling, N. Gantvarg a in. irok diskografia I. Vaimana zaha tvorbu od baroka a po hudbu 20. storoia.

4.8 Elizaveta Grigorovna Gilels

Vznamn rusk husov virtuzka, sestra znmeho klaviristu Emila Gilelsa a manelka nrodnho umelca jednho z najlepch ruskch huslistov Leonida Borisovia Kogana. Kvalitn zklady zskala u Petra Stoliarkeho v Odese a alej pokraovala svoje tdium v triede A. Jampolskho v Moskve. Koncertovala so svojm bratom a ich shra bola ocenen na sai E. Ysaye v Bruseli. Neskr pokraovala v duete so svojm muom L. Koganom. O tomto duete sme u pojednvali v prvej kapitole. Od roku 1966 je 48

pedaggom na moskovskom konzervatriu, od roku 1987 profesorom. k jej vznamnm iakom patria : I. Grubert, I. Kaler ( lauret troch prvch prmi na huovch sa iach N. Paganiniho, P. I. ajkovskeho, J. Sibelia ), S. Jakiv, S. Rodestvenskij a in. Pokolenie pokrauje po stopch rodiov: syn Pavel Kogan, huslista (iak J. Jankelevia), hlavn dirigent moskovskho ttneho akademickho symfonickho orchestra, dcra Nina, klaviristka, lauretka sae M. Long v Pari. Od svojich trinstich rokov vystupovala so svojm otcom a neskr koncertovala s poprednmi svetovmi orchestrami.

4.9 Boris Emmanuilovi Goldtein

Narodil sa v meste huslistov v Odese v roku 1922. Odmalika bol povaovan za zzran diea s vnimonm talentom. Uil sa v Odese v triede P. Stoliarskeho, alej pokraoval v Moskve v triede profesora A. Jampolskho a L. Cejtlina. v roku 1933 pod ztitou Stalina bola zaloen hudobn sa sovietskych zvzov, ktorej sa u v mladom veku Boris Goldtein zastnil. Vek nadenie Stalina z hry Borisa Goldteina viedlo k pozvaniu mladho umelca do Krema kde mu bola odovzdan vek finann odmena. O vekom talente Borisa Goldteina hovorili i svetov virtuzi tej doby, ako boli : F. Kreisler, . Tib, J. Szigeti, K. Flesh, M. Poliakin, S. Prokofiev, A. Chaaturian. Od roku 1947 il v Nemecku. K jeho vznamnm iakom patr Z. Bron.

4.10 Eduard Davidovi Gra

Eduard Gra, huslista, violista, dirigent a vznamn pedagg, iak Petra Stoliarskeho a neskr bol dvans rokov pod vedenm A. Jampolskho v Moskve. Po smrti Jampolskho pokraoval v tdiu v triede Davida Oistracha. Od roku 1953 slista Moskoncertu a v roku 1975 sa stal slistom moskovskej filharmnie. v osemdesiatych rokoch minulho storoia sa presadil i ako vznamn violista a dirigent. v roku 1990 sa stal umeleckm vedcim komornho orchestra Moskovia. Profesor moskovskho konzervatria a od roku 1995 sa stal vedcim katedry. E. Gra je astm lenom, ale

49

i vedcim v porotch na viacerch vznamnch medzinrodnch husovch saiach. k jeho najvznamnejm iakom patria: A. Baeva, N. Borisoglebskij, A. Li.

4.11 Leonid Borisovi Kogan

Huslista, pedagg, ktorho meno zaslene patr k tm najvm poprednm virtuzom ruskej husovej koly. Narodil sa v Dnepropetrovsku na zem dnenej Ukrajiny 14.oktbra 1924 v nehudobnckej rodine. U ako trojron nechodil spva bez toho aby nemal husle veda seba. v piatich rokoch zaal u sm hra i ke po tretej hodine husl to chcel vzda pre nronos. Prv spen koncert malikho chlapca v Charkove dostatone presvedil rodiov, aby alej pokraoval v tdiu v Moskve. Ako devron bol L. Kogan prijat do pecilnej skupiny centrlnej detskej hudobnej koly, ktor spolupracovala A. Jampolskho. V Moskve vek dojem zanechalo na devronho Kogana vystpenie o 23 rokov starieho Jasha Heifetza, iaka Leopolda Auera. Vtedy Kogan povaoval Heifetza za svoj idel. Leonid Kogan u ako trinsron bol znmy v hudobnom ivote Moskvy. Svoje tdium ukonil na moskovskom konzervatriu v triede A. Jampolskho. U poas tdia prejavoval najv zujem o technicky najnronejie skladby od N. Paganiniho, Ernsta, Ysaye a mnohch inch. V roku 1947 zskal prv cenu na Praskej jari. alm obrovskm spechom bola prv cena zo sae Queen Elizabeth v Bruseli, kde prve v porote u zasadal David Oistrach. Takmito spechmi sa Koganovi otvorili koncertn dvere do celho sveta. Leonid Kogan si asto vyberal nesmierne nron program. v koncertnej sezne v rokoch 19561957 odohral niekoko koncertnch cyklov niekedy de po dni, kedy kad veer hral tri cel husov koncerty s orchestrom a na druh de zase in tri. v tejto sezne v podstate odohral drviv vinu husovho repertora. Na margo mono spomen Koganovu stvku s jeho manelkou, e o rok odohr vetky Paganiniho capriccia na jednom koncerte. Posluchi, ktor boli na tomto koncerte, hovorili o nezabudnutench dojmoch. Ako in prklad Koganovej pracovitosti spomeniem z rozprvania mjho profesora A. Bazhenova z Kyjeva, kedy Koganovi iaci mali triedny koncert a po koncerte 50 s Moskovskm konzervatriom. Kogan bol prijat do triedy

jeden zo iakov volal svojmu profesorovi neskoro veer domov. Telefn zobrala jeho manelka a ptala sa, o potrebuje, ale iak ju na to preruil, lebo v pozad poul, ako jeho profesor ete cvi a sptal i je to naozaj on. Koganova ena s smevom odpovedala iakovi, e pn profesor necvi, iba si prehrva miesto, na ktorom ste vypadli na koncerte dnes veer a nejde mu to do hlavy, ako a preo sa to mohlo sta. Koganova hra psobila niekedy a dmonicky dokonalou technikou, krsne zafarbenm pecifickm bohatm a avnatm tnom, z ktorho bolo cti obrovsk akoby vdy mlad energiu. Mnoh popredn umelci sa o Koganovi vyjadrovali v superlatvoch. v rokoch 1960 1970 Kogan dostva mnoh tituly a odmeny: cenu Lenina, profesru, nrodnho umelca a taktie sa stal vedcim katedry na moskovskom konzervatriu. Popri tom sa o om krtilo niekoko dokumentov. Okrem toho nahral hudbu do filmu N. Paganini ktor sa na Koganovu poiadavku nahrvala na originlnych husliach N. Paganini Guiseppe Antonio Guarneri Cannon zapoianch z mzea v Janove. Hodnotn umeleck odkaz nm Kogan zanechal taktie vo svojej obrovskej diskografii. K jeho najvznamnejm iakom patria: V. uk, N. Javili, S. Kravenko, A. Korsakov, I. Medvedeva, E. Tatevosian, I. Kaler, V. Mullova, E. Sato, M. Fidzikava, I. Flori a taktie slovensk huslistka A. estkov, ktor je u dlh roky koncertnm majstrom v Malage (panielsko).

Obrzok 19

51

Virtuozita v dielach, ako s naprklad Waxmanova Carmen fantzia, Paganiniho husov koncert .1 a v mnohch inch virtuznych skladbch i koncertoch, je vekm prkladom precznosti, obrovskej hudobnej a technickej vyspelosti umelca. Interpretcia Leonida Borisovia Kogana sa do dnench dn povauje za vek vzor zvukovo technickej dokonalosti.

4.12 Gidon Markusovi Kremer

Gidon Kremer sa narodil v Rige v hudobnckej rodine. Patr ku genercii druhej polovice 20. storoia. Obaja jeho rodiia boli huslisti. Svoje prv hodiny mal u ako tvorron u svojho otca a deda. tdium ukonil na moskovskom konzervatriu v triede Davida Oistracha. Gidon Kremer je lauretom viacerch medzinrodnch sa : N. Paganini (v Janove), Monrelska medzinrodn sa, ajkovskho medzinrodn sa (v Moskve), prmia Akadmie Kii, prmia Ernsta Simensa. V roku 1997 zaloil komorn orchester Cremerata baltica. Gidon Kremer je pokraovateom ruskej husovej koly a patr k vznamnm iakom Davida Oistracha. O jeho kvalitch takisto sved bohat diskografia. G. Kremer sa rad medzi poprednch husovch virtuzov 20. storoia.

4.13 Konstantin Georgievi Mostras

Vek zsluhu na vytvoren a rozvoji ruskej husovej koly m prve K. Mostras. Huslista, vznamn pedagg moskovskho konzervatria od roku 1922. Neskr sa stal vedci katedry. k jeho vznamnm iakom patria : I. Galamian, M. Terian, M. Javili a mnoh al. Mostras sa zaslil o obrovsk prnos v ruskej pedagogike, vytvorenm a rozpracovanm vlastnej husovej koly a metodiky vyuovania. alej je autorom mnohch pedagogickch prc, prekladov, lnkov, redakci husovch diel a medzi najhodnotnejie patria knihy : Dynamika v husovom umen (1956), Intoncia na husliach (1962), Rytmick disciplna huslistu (1951), Systm domcich cvien huslistu (1956). Kad z tchto knh si zasli vek pozornos pre huslistu, ale i pedagga. Ako sme u pojednvali v kapitole o Davidovi Oistrachovi, ktor vdy vysoko hodnotil a vil si pedagogick rady K. Mostrasa. Vysoko hodnotn v husovej literatre 52

s taktie etudy K. Mostrasa. Znma etuda v kvintolch pri ktorej iaci museli opakova slov na zadelenia slika Mostrasprofesor, Mostrasprofesor.... Tieto etudy s vo vydan vybran virtuzne etudy. Mostras vo svojich knihch vemi detailne rozpracoval cel problematiku husovej hry, vinou vdy s uvedenmi konkrtnymi prkladmi na rznych skladbch husovej literatry. Diela K. Mostrasa s obrovskm prnosom pre rusk husov kolu.

4.14 Igor Davidovi Oistrach

Syn Davida Oistracha, dostal svoje zklady v Odese v triede profesora Petra Stoliarskeho, neskr pokraoval v tdiu u svojho otca. Moskovsk konzervatrium ukonil v roku 1955. U poas tdia bol lauretom na medzinrodnch saiach H. Wieniawskeho v Poznani a medzinrodnej sai v Budapeti. Po ukonen tdia sa Igor Oistrach stva pedaggom na moskovskom konzervatriu, na katedre u svojho otca Davida. V tom istom roku sa zrove stva slistom moskovskej filharmnie. Bohat koncertn innos bola asto sprevdzan pod dirigentskou taktovkou svojho otca Davida. Nrodn umelec. Igor Oistrach sa v neskorch rokoch takisto ako svoj otec presadil za dirigentskm pultom na mnohch vznamnch koncertnch pdich. k jeho vznamnm iakom patria : Z. Bron, Y. Kuschnir, A. Prziluckij, A. Strlzavkovska a slovensk husov virtuzka profesorka J. pitkov. Do roku 2010 bol Igor Oistrach profesorom na bruselskom konzervatriu. Dnes ije v Bruseli. Jeho syn Valerij pokrauje v rodinnej tradcii a je profesorom na bruselskom konzervatriu.

4.15 Miron Borisovi Poliakin

Vznamn huslista prvej polovice XX. storoia. Uil sa v Kyjeve, u iaky Ferdinanda Lauba, Eleny Vonsovskej. Od roku 1909 pokraoval v tdiu v triede Leopolda Auera na petrohradskom konzervatriu. Od roku 1917, Miron Poliakin aktvne koncertoval po celom svete. Jeho vekm spechom bolo vystpenie v New Yorku v roku 1922. Po 53

nvrate z USA bol Miron Poliakin profesorom na leningradskom a neskr na moskovskom konzervatriu. k jeho vznamnm tudentom patria: M. I. Fikhtengold a M. S. Kozolupova. Poliakin sa rad medzi poprednch ruskch virtuzov prvej polovice 20. storoia. Miron Poliakin bol jeden z najobbenejch iakov Leopolda Auera. Informcie o tomto vekom huslistovi s dos obmedzen, i ke u existuj nahrvky z jeho vlastnej interpretcie. Z nahrvky vysielanej ruskm rdiom, z relcie Juriho Beliavskeho sa dozvedme zaujmav fakty zo ivota M. Poliakina. v ase tdia u Leopolda Auera bol riaditeom leningradskho konzervatria A. Glazunov, ktor sa v hodnoteniach vyjadroval vysoko pozitvne o Poliakinovi, ako o huslistovi z prvotriednym talentom a sluchom, oarujcej brilantnej technike, a ndhernm teplm zvunm tnom, a dokonale prepracovanch, premyslench hudobnch frzach. Pedagogick stratgia Mirona Poliakina bola podobn Auerovej. Na jeho hodinch sedeli vetci iaci a niekedy i pozvan hostia. Hodina bola zitkom pre kadho prtomnho a mala skr koncertn charakter. Po kadom iakovom preveden Miron Poliakin s husami v ruke virtuzne demontroval a ukazoval mon zlepenia, i u technickho alebo hudobnoumeleckho charakteru v danej skladbe. Poliakin nebol vdy vemi trpezlivm profesorom, asto svojim najnadanejm iakom preukazoval obrovsk nespokojnos sprevdzan nadvkami alebo krianm. Existuje niekoko zaujmavch historiek o jeho povahe. Poliakin sa stretol s A. Jampolskim na chodbe moskovskho konzervatria, kedy prve profesor Jampolskij sa chystal na prednku o Bachovej Chaconne. Na to Poliakin zrazu odpovedal: Na o im treba ta o tom a zbytone ich zdrova reami...kde to mte predna? Dovote, ja im to rovne cel prehrm a bud ma v tom hne jasno ... Miron Poliakin bol huslistom u ktorho kad frza bola vystavan sladkm, romantickopoetickm zvukom. Zaiatkom 20. storoia bol vekm konkurentom, vtedy ete mladmu Davidovi Oistrachovi.

4.16 Lev Mojseevi Cejtlin

Vznamn rusk huslista a pedagg prvej polovice 20. storoia. U v roku 1901, ukonil petrohradsk konzervatrium v triede Leopolda Auera. Koncertoval doma i 54

v zahrani a od roku 1908 1917 bol koncertnm majstrom symfonickho orchestra S. A. Kusovickho v Moskve. alej bol menovanm profesorom moskovskho konzervatria a taktie sa stal vedcim katedry. Lev Cejtlin bol zakladateom prvho orchestra bez dirigenta Persimfans, v ktorom inkovali mnoh popredn umelci tej doby v Moskve a ktor bol vznamnm telesom hudobnho ivota v Moskve. Cejtlin je takisto povaovan za jednho z hlavnch zakladateov ruskej husovej koly. k jeho vznamnm iakom patria : A. K. Gabrielian, M. L. Zatulovskij, B. S. Fiman, S. I. Furer, I. A. pilberg, A. N. Gorochov.

4.17 Dmitrij Michailovi Cyganov

Nrodn umelec, huslista a vznamn pedagg ruskej husovej koly. Moskovsk konzervatrium ukonil v roku 1922, v triede A. J. Mogilevskho (iaka J. Hmalho a taktie L. Auera). Cyganov bol jednm z hlavnch zakladateov Beethovenovho kvarteta v Moskve, v ktorom hral vye pdesiat rokov prv husle. Bol profesorom na moskovskom konzervatriu, vedcim katedry a lauret Stalinovej ceny z roku 1946. Cyganov je uvdzan k rozoberanm grafickm prkladom popri Oistrachovi, takie Rabinoviovi v knihe J. I. Jankelevia o vmench polh. Hlavn prnos Dmitrija Cyganova bol v oblasti komornej hudby a v pedagogickej innosti. Zachovan nahrvky s dostatonm dkazom o kvalitch profesora Cyganova.

4.18 Abram Ili Jampolskij

Huslista, pedagg, zaslil umelec, doktor hudobnch vied, profesor a vedci katedry na moskovskom konzervatriu, zrove profesor na hudobnom intitte Gnesinych v Moskve. Abram Ili Jampolskij sa prvom rad medzi jednch z najvch pedaggov v histrii ruskej husovej koly. Petrohradsk konzervatrium ukonil v husovej triede Sergeja Korgueva (iaka L. Auera) a kompozciu v triede N. Sokolova, J Vitolsa a M. teinberga. Od roku 1920 il v Moskve kde dostal miesto koncertnho majstra v Bolom Teatre a o dva roky neskr bol 55

lenom orchestra bez dirigenta Persimfans. Od roku 1926 bol pedaggom na moskovskom konzervatriu. Jampolskho pedagogick prstup k iakom bol zaloen na hlbokom individulnom podklade. Jampolskij bol pedagg, ktor dokzal vychova iaka od samch zaiatkov a privies ho svojim individulnym prstupom a na vrchol profesionlnej umeleckej husovej virtuozite. Jeden z jasnch prkladov je u spomnan huslista Leonid Kogan v tejto kapitole. Spomedzi jeho najvznamnejch iakov mono spomen tieto zvun men: L. Kogan, B. Goldtein, J. Jankelevi, J. Sitkoveckij, I. Bezrodnij, E. Gra, M. Lubockij, M. Fichtengolc, L. Brutein, A. Gorochov i mnoh in. Jampolskij svoje pedagogick metdy zapsal v mnohch brorach a knihch: O metde prce so iakom (1959) K otzke huslistu o vchove kultry zvuku (1968)

K alm prnosom s redakcie etd pre husle. Jampolskij je autorom husovch kadenc ku koncertom L. van Beethovena, J. Brahmsa a N. Paganiniho. Jeho brat Mark Ili bol takisto vznamn rusk violonelista a pedagg. Abram Jamposkij svojimi vsledkami v pedagogickej oblasti nielen potvrdil, ale i pozdvihol rove kvality ruskej husovej koly.

4.19 Izrail Markovi Jampolskij

I Izrail Markovi je syn Marka Ilia brata, Abrama Jampolskho. Moskovsk konzervatrium ukonil u svojho strka Abrama. Okrem svojho pedagogickho psobenia na moskovskom konzervatriu, hudobnom intitte Gnesinych a centrlnej hudobnej kole, pracoval v hudobnch vydavatestvch a bol hudobnm kritikom. Jampolskij je autorom vye tisc lnkov pre rzne hudobn asopisy doma, ale i v zahrani. Jeho obrovskm prnosom s nasledovn vydan knihy : Rusk husov umenie (1951) Arcangelo Corelli (1953 spoluautor K.A. Kuznecov) Henryk Wieniawski (1955) George Enescu (1956) Hudba Juhoslvie (1958) Encyklopedick hudobn slovnk (1956, druh vydanie 1966) 56

Niccolo Paganini : ivot a tvorba (1961, druh vydanie 1968) David Oistrach (1964, druh vydanie 1968) Kto psal o hudbe ( 197179 spoluautor G. B. Bernadt) Daniil afran (1974) Fritz Kreisler : ivot a tvorba (1975) Sovietski skladatelia a muzikovedci (1978 spoluautor G. B. Bernadt) Izrail Jampolskij zozbieral hodnotn materily, ktormi obohatil a rozril poznatky a intelekt kadho umelca.

4.20 Jurij Isaevi Jankelevi

Svoje zklady zskal v rodnom Omsku u profesora A. A. Berlina (iak L. Auera), kedy u zaal svoju kariru ako slista. alej pokraoval na petrohradskom konzervatriu v triede profesora O. A. Nalbandiana (iaka L. Auera a J. Joachioma) a v roku 1927 prestpil na moskovsk konzervatrium do triedy profesora Abrama Jampolskho. Jankeleviov najv prnos je v pedagogickej oblasti. Vychoval mnostvo svetovo uznvanch virtuzov ku ktorm patria nasledovn zvun men: V. T. Spivakov, V. V. Tretiakov, I. V. Bokova, N. E. kolnikova, I. A. Medvedeva, T. T. Grindenko, M. Kopelman, B. Kotorovi, A. Melnikov, R. Agoronian, D. Schwarzberg a mnoh in. Jurij Jankelevi je autorom nasledovnch vznamnch metodickch prc : Vmeny polh v svislosti technickej strnky hry na husle a lohy umeleckej interpretcie hudobnho diela. (1955, existujci preklad v slovenine J. Kopelman) Prvopoiaton formovanie huslistu, v zbierke Otzky husovej interpretcie a pedagogiky (1968) Na hudobnch seminroch v Japonsku a Nemecku, v zbierke Majstrovstvo muzikantainterpreta (1972) Tieto prce s taktie obrovskm prnosom v ruskej husovej metodike a s vzorom pre mnohch pedaggov a dodnes.

57

4.21 Doslov ku kapitole vznamnch ruskch interpretov a pedaggov

Podstatou tejto kapitoly bolo obsiahnu as vznamnch osobnost ruskej husovej koly, ktor mali znan vplyv na jej samotnom vytvoren a zaslili sa o jej rozvoj. Ako neuveritene obrovsk mozaiku by sme mohli vytvori z mien huslistov a pedaggov ktor odovzdvali sksenosti svojim nasledujcim genercim od zaiatku 20. storoia, a dodnes, a tak postupne vytvorili a zaslili sa o zvun meno zlatej kvality ruskej husovej koly. Zloit vvoj dejn Ruska niekedy nie prli vyhovujci pre rozvoj umeleckch smerov sa taktie podieal k vytvoreniu alej vekej skupiny tvoriacej huslistov ktor emigrovali z ruskho impria neskr Sovietskeho zvzu. K nim patria vznamn osobnosti ako naprklad : J. Heifetz, M. Elman, N. Milstein, A. Brodsky, N. Blinder (uite I. Sterna) A. Igolnikov, N. Bejlina, L. Zaks, V. Mulova, M. Vengerov a obrovsk poet mnohch inch. K alm vznamnm huslistom, virtuzom, lauretom medzinrodnch sa a pedaggom ruskej husovej koly patria : A. Abramenko, R. Agoronian, Ch. Achtiamova, S. Ashkenazi, A. Baranov, G. Barinova, A. Bazhenov B. Belenkij, B. Belkin, L. Brushtein, A. Chebotareva, E. Bukov, A. Gorochov, M. Goldtein, T. Grindenko, V. Gutnikov, K. Dombaev, S. Diaenko, I. uk, L. Isakadze, M. Kozolupova, I. Kaler, S. Kalinovskij, V. Klimov, M. Kopelman, R. Kofman, A. Korsakov, O. Krysa, A. Kramarov, B. Kushnir, A. Markov, A. Mikhlin, I. Medvedeva, B. Mordkovi, O. Nalbandian, R. Nodel, V. Ovarek, O. Parchomenko, V. Pikaizen, V. Repin, A. Ruben, D. Sitkoveckij, J. Sitkoveckij, V. Spivakov, S. Stadler, V. Tretiakov, V. Tolba, L. Fejgin, M. Fichtengolc, S. Furer, F. Chirchorn, A. ilov, N. kolnikova a in. Kad z tchto huslistov si zasli osobit pozornos. Rusk husov kola vychovala a naalej vychovva obrovsk kvantum kvalitnch huslistov, ktor zastvaj miesta a reprezentuj kvalitu tejto koly na mnohch poprednch koncertnch pdich, vo svetovch orchestroch, i na rznych prestnych hudobnch intitcich.

58

SYSTM HUDOBNHO KOLSTVA V RUSKU

Kvalitn meno ruskej husovej koly stoj na pevnch zkladoch, ktor sa postupne formovali v systme hudobnho vzdelvania zaiatkom dvadsiateho storoia. v vodnch kapitolch pojednvame o zaloen vznamnch hudobnch intitci ete koncom devtnsteho storoia a zahraninch vplyvoch, hlavne eskej a nemeckej husovej koly. Obrovsk mnostvo hudobnch kl je v Rusku rozdelen do tyroch zkladnch skupn. Prv skupinu tvoria detsk hudobn koly nazvan sedemroky5. Tieto hudobn koly so sedemronou povinnou dochdzkou s zameran na vchovu det k profesionlnemu hudobnmu rastu a monho profesionlneho uplatnenia v hudobnom ivote. iak po ukonen me alej pokraova vo vzdelvan na hudobnom uiliti. Hudobn uilite je typ strednej hudobnej koly, na Slovensku je to konzervatrium. Sedemroku meme v istej miere prirovna k naej zkladnej umeleckej kole, i ke uebn plny sa znane odliuj. S ast prpady kedy nstup iaka do hudobnej koly je i v niom veku, naprklad diea v piatich rokoch. Druh skupinu tvoria hudobn koly nazvan desaroky6. Desaroka je druh hudobnho lcea s desaronou povinnou kolskou dochdzkou, s vukou veobecnch predmetov so zameranm na hudobn smer. Kvalitatvna rove je vyia v porovnan so sedemrokou. iak po ukonen me priamo pokraova v tdiu na konzervatriu. v Rusku nzov Konzervatrium u ns na Slovensku znamen Vysok kola mzickch umen, alebo Akadmia umen. Vek na prijatie do desaroky je medzi 78 rokom dieaa. kola poskytuje interntne ubytovanie pre svojich posluchov. Tretiu skupinu tvoria hudobn uilitia. Hudobn uilite je typ strednej koly so tvorronou povinnou dochdzkou. Po ukonen koly absolvent obdr diplom mladho pecialistu. Tento diplom oprvuje vyuova na hudobnch kolch. Po ukonen je taktie monos pokraovania v tdiu na konzervatriu. tvrt skupinu tvoria konzervatri. Konzervatrium je pron vysok kola. Je to najvy hudobn stav ktor poskytuje vestrann vzdelanie vkonnm hudobnkom a teoretikom. Po tretom roku tdia
5 6

Termn sa pouva v sasnom Rusku aj bvalom Sovietskom zvze. Ibidem

59

posluch obdr titul bakalra i ke tento systm titulu bakalr bol zaveden a neskr v devdesiatych rokoch. Po ukonen tretieho ronka, iak me alej pokraova po prijmacch skkach v pecilnom tdiu tvrtho a piateho ronka konzervatria. Po ukonen piateho ronka absolvent obdr diplom pecialistu s danmi klasifikciami: slista, koncertn majster, orchestrlny hr alebo uite. Klasifikcie s udeovan poda kvality zverenho absolventskho vkonu. Po ukonen piateho ronka je monos pokraovania trojronho tdia, nazvanho apirantra. Apirantra, u ns doktorandsk tdium je najvy mon stupe akademickho vzdelania. Rusk hudobn kolstvo dosiahlo vysokej rovne, vaka dsledne prepracovanmu systmu. Mnoh hudobn uilitia, ale i hudobn koly, zko spolupracuj s konzervatriami a tm sa zabezpeuje kvalita profesionlneho rastu umelcov. Vo vea prpadoch bola presahovan a zabezpeen cel rodina pre vek talent dieaa do centra hudobnho diania. Boli vybudovan hudobn tbory, v ktorch sa konali hudobn sstredenia pre nadan deti, ktor boli motivovan rznymi vystpeniami a saami. Osobne som bol v jednom hudobnom tbore, kde som sa zastnil na medzinrodnej sai v komornej hre. Tbor bol v krsnej prrode pod mestom Kyjev vybaven chatkami s klavrom. v strede tbora bola situovan koncertn sla kde sa konala samotn sa. Na margo mono spomen prklad vysokej kvality detskch hudobnch kl op s osobnch sksenost z ajkovskho hudobnej akadmie v Kyjeve. Nronos programu det s hudobnej koly, ktor prili na akadmiu odohra koncert pre pedaggov, ale i posluchov akadmie bol naozaj obdivuhodne vysokej hudobnej a technickej kvality. v programe iaci iesteho a siedmeho ronka hrali skladby od Wieniawskeho, Sarasateho Carmen fantzie, Paganiniho capricci a dokonca Paganiniho koncert .1 D-dur. Vemi nadan deti takmto spsobom a obrovskou pracovitosou pod profesionlnym vedenm s schopn obsiahnu u asi v ptnstich rokoch podstatn as technicky ale i hudobne najnronejieho husovho repertoru. Rusk husov kola a jej dokonale prepracovan systm od zkladu a po vrchol profesionlnej virtuozity je prkladom a obrovskm vzorom pre mnoh zahranin hudobn intitcie.

60

ZVER

V vodnch kapitolch tejto dizertanej prce sa pojednva o vznanom vplyve zahraninch huslistov, na zrod a rozvoj prvopoiatonho vytvrania ruskej husovej koly. Prca detailne oboznamuje o hlavnch osobnostiach, ktor mali najv podiel na vytvoren ruskej husovej koly. Konkrtne zaha historick fakty s chronologickou nslednosou. alej opisuje tri najvznamnejie konzervatri v Rusku od ich zaloenia a po sasnos. Za vek prnos povaujem oboznmenie sa s detailne rozpracovanou pedagogickou stratgiou jednho z najvch ruskch huslistov Davida Oistracha. Cieom tejto prce bolo zdokumentova vvoj, ale i systm ruskej husovej koly, z jej hlavnmi predstavitemi a podrobne analyzova interpretciu, ale i pedagogick stratgiu niektorch vznamnch huslistov a pedaggov. v prci som sa snail oboznmi a obsiahnu hlavn aspekty ruskej husovej koly. Povaujem za dleit zmieni sa o minimlnom mnostve preloenej tak kvalitnej a pounej literatry do sloveniny tkajcej sa husovej hry a jej problematiky. Vaka mojim jazykovm znalostiam a osobnm sksenostiam bolo mon zozbiera a analyzova didaktick informcie pouit v tejto prci. Verm, e v prci som opsal podstatu a hlavn vznam ruskej husovej koly a bude znanm prnosom pre kadho huslistu.

61

ZOZNAM POUITEJ LITERATRY

NOPP, Viktor 1948. Houslov hra v SSSR. Brno,1948. JANKELEVI, Jurij Isaevi. Vmeny polh. JAMU Brno, preklad J. Kopelman STRUVE, Boris Alexandrovi 1952 Puti naalnovo razvitia junnych skripaej i viololonelistov. Moskva, 1952. RAABEN, Lev Nikolajevi 1978. Istorija Ruskovo i Sovetskovo skripinovo iskustva. Leningrad, Muzyka 1978. GINZBURG, Lev 1968. Estetika studia nstrojov hry. PrahaBratislava, Supraphon 1968. GALAMIAN, Ivan. Zklady a metody houslov hry, uren pre tudijn ely konzervatria P.J. Vejvanovskho v Kromi. ORLOVOV, Jelena Michajlovna 1977. Kapitoly z dejn Ruskej hudby. Moskva, Muzyka 1977, OPUS SSR 1982 preklad Juraj ebesta. AUER, Leopold 1965. Moja kola igry na skripke interpretacia proizvedenij skripinoj klasiki. Moskva, Muzyka 1965. JAMOPOLSKIJ, Izrail Markovi 1968. David Oistrach. Moskva, Muzyka 1968. JURK, Marian 1977. David Oistrach, Praha, Supraphon 1977. IRINKSIJ, Alexander 1983. trichovaja technika skripaa. Moskva, Muzyka 1983. MOSTRAS, Konstantin Georgievi 1962. Intonacia na skripke. Moskva, Muzyka 1962. DEK, Frantiek 1962. et huoslist t stolet. Praha, Pnaton 1982.

62

INTERNETOV ODKAZY:
http://en.wikipedia.org/wiki/Music_of_Russia [10.12.2012] http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Russian_composers [15.09.2011] http://www.andromeda.at/mus/mil/bio_e.html [08.07.2012] http://www.andromeda.at/mus/oist/index_e.shtml [19.06.2011] http://www.andromeda.at/mus/kog/index_e.shtml [08.11.2011] http://russia.rin.ru/guide_e/3/3.html [05.04.2012] http://www.users.globalnet.co.uk/~leonid/violinist_composers.htm [18.12.2012] http://www.users.globalnet.co.uk/~leonid/violinist_composers.htm [20.12.2012] http://www.conservatory.ru/http://en.wikipedia.org/wiki/Saint_Petersburg_Conservatory# Directors_and_rectors [25.01.2013] http://en.wikipedia.org/wiki/Kiev_Conservatory [16.02.2013] http://bekkerviolins.com/Russian_school [13.12.2011] http://musicparadise.8m.com/russian.htm [19.03.2012] http://pamelahickmansblog.blogspot.com/2009/12/russianjewishmusicofearly 20th.html [26.07.2011] http://english.ruvr.ru/2008/12/01/172476.html

63

PRLOHY
Prloha 1 CD mdium Dizertan prca Rusk husov kola minulho storoia v elektronickej podobe. Citcie z rutiny preloil Miroslav Potfaj

64