Cirkevné konzervatórium, Beňadická 16, Bratislava

Johannes Brahms
Historická a štrukturálna analýza violončelovej sonáty e moll

Pavlína Roščáková

Bratislava, 2019
 Cirkevné konzervatórium, Beňadická 16, Bratislava

Johannes Brahms
Historická a štrukturálna analýza violončelovej sonáty e mol

Absolventská písomná práca

Pavlína Roščáková

Odbor štúdia: 8229 7 06 Hudba - Hra na violončelo

Vedúci absolventskej písomnej práce: Mgr. art. Lilian Puťorová, PhD.

Dátum odovzdania práce:

Dátum obhajoby:

Bratislava 2018
 Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že záverečnú prácu som vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

V Bratislave, .........................................
Abstrakt

ROŠČÁKOVÁ, Pavlína: Johaness Brahms. Historicko-štrukturálna analýza violončelovej

sonáty e mol. – Cirkevné konzervatórium Bratislava, Odbor: Hudba – hra na violončelo. –
Vedúci absolventskej práce: Mgr. art. Lilian Puťorová, PhD. s.

Hlavný cieľ absolvenstkej práce spočíva v analýze sonáty pre violončelo a klavír e mol
op. 38 od Johannesa Brahmsa. Práca je rozdelená do dvoch hlavných kapitol. V prvej kapitole
sa venujeme histórii, vo viacerých podkapitolách postupne prechádzame rôznymi obdobiami
Brahmsovho života. Taktiež stručne mapujeme jeho dielo a prínos spoločnosti. V druhej
kapitole prechádzame k samotnej analýze violončelovej sonáty e mol z pohľadu hráča na tento
sláčikový nástroj. Analýza začína historickým náčrtom udalostí počas vzniku diela, všeobecnou
charakteristikou a taktiež interpretáciou sonáty. Ďalej prechádzame ku konktrétnym častiam
Allegro non troppo, Allegretto quasi menuetto a Allegro. K analýze je pripojená obrázková
dokumentácia na presnejšie opísanie konkrétnych taktov v diele.

V závere podávame zhrnutie výsledkov, konštatujeme splnenie cieľa analýzy.

Kľúčové slová:

Johanes Brahms, violončelová sonáta, Brahmsov život, e mol

Abstract

ROŠČÁKOVÁ, Pavlína: Johaness Brahms. Historical and structural analysis of Cello sonate E
minor. – Church conservatoire Bratislava, Specialization: Music – play the violoncello. –
Supervisor of graduation thesis: Mgr. art. Lilian Puťorová, PhD. pp.

The main goal of a graduation thesis is based on the analysis of cello and piano sonata
E-minor op. 38 written by Johaness Brahms. The thesis is divided into two main chapters. The
first chapter is dedicated to the history, various periods of Brahms' life are then discussed in
particular sub-chapters. The thesis also maps his work and the contribution for the society.
Second chapter is dedicated to the analysis of cello sonata E-minor from the point of view
of a string-instrument player. The analysis starts by a historical outline of the events related to
the creation of a piece of work, general characteristics and by the sonata interpretation.
Particular parts Allegro non troppo, Allegretto quasi menuetto and Allegro are then described
separately. The analysis is accompanied by picture documentation for a further description of
particular bars of the piece of work. Results and fulfillment of the goal of analysis are
summarized in the conclusion.

Keywords:

Johanes Brahms, Cello sonate, life of Brahms, E-minor

Obsah
Zoznam obrázkov..............................................................................................................7
Úvod..................................................................................................................................5
1 Život a dielo....................................................................................................................6
1.1 Detstvo.....................................................................................................................6
1.2 Mladosť a vzťah so Schumannovcami....................................................................7
1.3 Brahmsov neskorší život..........................................................................................8
2 Sonáta pre klavír a violončelo e- moll Op.38...............................................................10
2.1 Rozbor....................................................................................................................13
2.1.1 Allegro non troppo..........................................................................................13
2.1.3 Allegro...........................................................................................................20
Záver................................................................................................................................24
Obrázkové prílohy...........................................................................................................25
Bibliografia a zdroje použitých obrázkových materiálov...............................................26
Zoznam notových ukážok
Obrázok č. 1 Takty 1 - 6..................................................................................................13
Obrázok č. 2 Takty 9 – 13 ..............................................................................................14
Obrázok č. 3 Takty 14 - 28..............................................................................................14
Obrázok č. 4 – Doplniť o ktoré takty ide.........................................................................15
Obrázok č. 6 Takty 120 – 131.........................................................................................16
Obrázok č. 7 Takty 162 – 170.........................................................................................16
Obrázok č. 8 Takty 273-281............................................................................................17
Obrázok č. 8 Takty 1 - 8..................................................................................................18
Obrázok č. 9 Takty 36 - 47..............................................................................................18
Obrázok č. 10 Takty 76 - 81............................................................................................19
Obrázok č. 11 Takty 1 - 4................................................................................................20
Obrázok č. 11 Takty 5 - 9................................................................................................21
Obrázok č. 11 Takty 19 - 27............................................................................................21
Obrázok č. 11 Takty 50 - 54............................................................................................22
Obrázok č. 11 Takty 75 - 79............................................................................................22
 Úvod

Pre absolvetntskú prácu sme si zvolili dielo Johannesa Brahmsa, sonátu pre klavír
a violončelo e-mol op. 38, ktorá patrí k autorovým najznámejším dielam a je často
interpretovaná. Práca je delená do troch hlavných kapitol, ďalej ešte podľa potreby
členených, pri čom jej primárnou časťou je časť analytická. V úvode v stručnosti
predstavíme, čo je nosnou témou jednotlivých kapitol.

Prvá časť práce tvorí sondu do života skladateľa, je poňatá chronologicky a

rozdelená na tri časti. V prvej sa zoznamujeme s pomermi, z ktorých Johannes Brahms
pochádzal a ktoré na neho v detstve vplývali. Druhá je venovaná jeho mladosti a vzťahu
so Schumannovcami, pretože okrem tvorivého vplyvu zo strany Roberta Schumanna
mal na jeho život vplyv aj osobný vzťah, jednak k nemu, ako dobrému priateľovi, ale aj
k jeho manželke. Táto časť je doplnená prekladmi z korešpondencie medzi Brahmsom a
Klárou Schumannovou. Odhaľujú sa nám tak ľudské aspekty života skladateľa majúce v
mnohom zásadný vplyv na jeho ďalší vývoj a profiláciu jeho hudby (inklinovanie ku
klasickým vzorom a odklon od vtedajších nových tendencií reprezentovaných
Wagnerom).

Hlavnou časťou práce je hudobná analýza Brahmsovej sonáty pre klavír a

violončelo e mol op. 38. Začiatok je zameraný na vznik samotnej skladby. Rozoberá sa
tu obdobie vzniku a charakter diela patriaceho do vrcholného obdobia skladateľovho
života. Uvádzajú sa tiež aj ďalšie okolnosti súvisiace so vznikom sonáty, či už
inšpiračné alebo osobné. Odhaľuje sa tak charakter Brahmsovej práce, ako sústredenej
analytickej kompozičnej techniky, kde sú jednotlivé časti prepojené do výsledného
celku (to vysvetľuje aj autorove vlastné rozpory pri písaní diela a jeho konečnú
podobu).

Ďalšie podkapitoly sa zaoberajú samotnou analýzou diela podľa jeho častí –

Allegro non troppo, Allegretto quasi menuetto, Allegro. Každá podkapitola analyzuje
jednotlivú časť, jej charakter a interpretačnú náročnosť. Rozoberá sa charakter prvkov
kompozície, ich skladba v rámci celku, narábanie s témou a ďalšie postupy. Sú
doplnené reprodukciami notových partitúr pre lepšiu ilustráciu a orientáciu.

5
 Záver patrí sumarizácii práce, zhodnoteniu náročnosti diela nielen po interpretačnej
stránke, ale aj po analytickej. Za textovou časťou je práca doplnená o obrazovú prílohu.

6
 1 Život a dielo

1.1 Detstvo

Johannes Brahms1 sa narodil v Nemeckom Hamburgu, 7. mája 1833 ako druhé

dieťa Johanna Jakoba Brahmsa a Johanny Henryky Christiny Nissen (mal ešte staršiu
sestru a mladšieho brata). Jeho vzťah k hudbe určite ovplyvnil jeho otec, ktorý bol
hudobníkom. Viedol malý orchester hrávajúci populárne úpravy uhorských ľudových
piesní (Brahms sa k tejto téme neskôr vrátil a zložil Uhorské tance). Skromné pomery,
v akých Brahms vyrastal sa odrazili aj v jeho neskoršom živote. Nikdy si nepotrpel na
okázalosť ani prílišný prepych a bol skôr utiahnutým človekom.

Okrem toho, že otec bol hudobníkom, malo na mladého Brahmsa vplyv aj

štúdium u Otta Friedricha Cossela. Ten bol hudobným pedagógom a vyučoval ho hre na
klavíri a ten v ňom uvidel veľký potenciál, no bál sa aby nebol zmarený a z Brahmsa sa
nestala atrakcia v podobe „zázračného dieťaťa“, ktoré by svojimi vystupovaniami živilo
rodinu.

Ďalším dôležitým vplyvom na vývoj Brahmsa a jeho diela bolo štúdium

u Eduarda Maxena. Práve ten ho zoznamoval s tvorbou Bacha, Mozarta a Beethovena,
čo sa potom odrazilo aj v profilácii jeho diela a príklonu ku klasickým
a konzervatívnym hudobným tendenciám, na rozdiel od svojich súčasníkov
a predstaviteľov novej nemeckej hudby Liszta a Wagnera. Vtedajší romantický vplyv
mu bol cudzí a vôbec sa necítil očarený napríklad Čajkovského dielami. Dokonca je
možné, že medzi týmito dvomi skladateľmi bola antipatia vyplývajúca práve z ich
rozdielneho hudobného zamerania.2 Nemožno však povedať, že by bol spiatočníckym
skladateľom. Brahmsovi skôr než o senzáciu z novosti išlo o naplnenie starých foriem
novým obsahom. Jeho cieľom bola hudba „trvalá“, neviazaná na zmeny hudobného
vkusu danej doby a de facto módy. Preto uprednostňoval aj komorné diela pred veľkými
opusmi, ako sú symfónie (zložil iba jednu, pretože ako hovorieval, je to kvôli

1
viď príloha č. 1
2
REHÁK, O.: Brahms Johannes [online]. [2018-11-20]. Viac na:
https://encyklopedia.sme.sk/c/894067/brahms-johannes.html

7
„Beethovenovi, hľadiacemu mu cez rameno“, ktorého považoval za neprekonateľného
majstra tohto hudobného žánru) alebo opery.3

1.2 Mladosť a vzťah so Schumannovcami

Brahms mal málo blízkych priateľov, medzi nimi ale významnú úlohu zohrával
Robert Schumann a jeho žena Klára4. Schumann o ňom napísal v časopise Neue
Zeitschriftt für Musik.

„Myslel som si, sledujúc cestu vyvolených s najväčším súcitom, že po takej príprave sa
musí a mal by sa zrazu objaviť niekto určený na to, aby poskytol ideálnu prezentáciu
najvyššiemu prejavu tej doby, kto by priniesol svoje majstrovstvo nie v procese vývoja,
ale myslel som, že s najväčšou sympatiou sledujem cestu týchto vyvolených, že po
takejto príprave sa niekto musí a zrazu objaví, určený na to, aby poskytol ideálnu
prezentáciu najvyššiemu prejavu tej doby, ktorý nám prinesie jeho majstrovstvo nie v
procese vývoja, ale vytryskujúcu ako Minerva plne ozbrojená z hlavy Jupitera. A on
prišiel, mladá krv, pri koho kolíske držali stráž milosti a hrdinovia. Jeho meno je
Johannes Brahms ...“5

V čase keď bol Schumann6 v zlom zdravotnom stave toho napísal veľmi málo
a išlo predovšetkým o variácie na diela jeho priateľa – Opus 9 Variácie na tému
Roberta Schumanna fis mol pre klavír.

Medzi Brahmsom a Klárou Schumannovou vznikol ľúbostný vzťah,

pravdepodobne však len platonický. V liste Josefovi Joachimovi roku 1854 Brahms
píše:

„Verím, že ju obdivujem a ctím si ju nie viac ako milujem a som do nej zaľúbený.
Často sa musím kontrolovať, aby som ju ticho neobjal a napriek tomu : Neviem, zdá sa
3
SANDBERGER, W.: Johannes Brahms (1883-1897) [online].[2018-11-20]. Viac na:
http://www.brahms-institut.de/web/johannes_brahms.html
4
viď príloha č. 2
5
SWAFFORD, J.: Johannes Brahms: A Biography : Vintage Books, New York, s. 85-86, preložené
z originálu: „I have thought, watching the path of these chosen ones with the greatest sympathy, that after
such a preparation someone must and would suddenly appear, destined to give ideal presentation to the
hifhest expression of the time, who would bring us his mastership not in process of development, but
springing forth like Minerva fully armed from the head of Jove. And he is come, a young blood by whose
cradle graces and heroes kept watch. He is called Johannes Brahms...“
6
viď príloha č. 3

8
mi to tak prirodzené, že by mi to nemohla zazlievať. Myslím, že už vôbec nemôžem
milovať mladé dievča, aspoň som na ne už úplne zabudol; koniec koncov, ony iba
sľubujú nebo, ktoré nám Klára otvára.“7

Klára sa k svojim citom k Brahmsovi verejne vtedy nikdy nevyjadrila, až neskôr

v liste svojim deťom z roku 1856, už po manželovej smrti:

„Nikdy som nemilovala žiadneho priateľa tak, ako milujem jeho; je to to

najkrajšie vzájomné porozumenie dvoch duší ... Ver všetkému tomu, čo som ti ja, tvoja
matka, povedala a nevšímaj si tie malé a závistivé duše, ktoré vytvárajú svetlo z mojej
lásky a priateľstva a snažia sa spochybniť náš krásny vzťah, ktorému ani úplne
neporozumeli a ani by nikdy nemohli porozumieť.“8

Počas tohto obdobia pôsobil ako dirigent a klavirista, ale miesto hlavného
dirigenta v Hamburgu sa mu získať nepodarilo. Odišiel preto do Viedne, kde mal väčší
úspech a stal sa riaditeľom Speváckej akadémie, kde pôsobil rok. Zásadný zlom v jeho
umeleckej dráhe je opäť spojený so stratou blízkej osoby. Predstavuje ho Nemecké
rekviem zložené po smrti jeho matky roku 1865. Po uvedení v Brémach (1868) sa
dočkalo významného úspechu a Brahms sa ako skladateľ stal veľmi žiadaný. Bola to
zaslúžená satisfakcia po nezdare v Lipsku spred niekoľkých rokov, kedy kritika strhala
jeho Klavírny koncert d mol.9

1.3 Brahmsov neskorší život

Po prusko-francúzskej vojne (1870 – 1871, k tejto udalosti zložil na počesť

víťazstva Pruska Trimphlied) sa Brahms usadil vo Viedni už natrvalo. Prenajal si byt na
Karlsgasse a zostal v ňom až do konca života. Ako predtým, aj teraz prijal miesto

7
BRAHMS, J.: Life and Letters : Ed. Styra Avins., s. 48, preložené z: „I believe I admire and honour her
no more highly than I love and am in love with her. I often have to restrain myself forcibly just from
quietly embracing her and even - : I don´t know, it seems to me so natural, as though she could not take
it at all amiss. I think I can´t love a young girl at all any more, at least I have entirely forgotten them;
after all, they merely promise the Heaven which Clara shows us unlocked.
8
SWAFFORD, J.: Johannes Brahms: A Biography : Vintage Books, New York, s. 164, preložené
z originálu: „I have never loved a friend as I love him; i tis the most beautiful mutual understanding of
two souls...Believe all that I, your mother, have told you, and do not heed those small and envious souls
who make light of my love and friendship, tryping to bring up for question our beautiful relationship,
which they neither fully understand or ever could.“
9
REHÁK, O.: Brahms Johannes [online]. [2018-11-20]. Viac na:
https://encyklopedia.sme.sk/c/894067/brahms-johannes.html

9
v hudobnej inštitúcii, konkrétne v Spoločnosti priateľov hudby, no opäť na tejto pozícii
zotrval iba rok.10

V tejto dobe bol Brahms už uznávaným skladateľom, ale jeho prijatie bolo
rozličné. V prevažne konzervatívnom Anglicku bola jeho hudba prijímaná s nadšením
a našla tam mnohých priaznivcov. V rodnom Nemecku to nebolo také jednoznačné, čo
už bolo vyššie spomenuté, pretože tamojší milovníci hudby sa delili na dva tábory, teda
prívržencov novej hudby reprezentovanej predovšetkým Wagnerom a tých, ktorí
inklinovali skôr k osvedčenejším prístupom. Podľa neho to však bolo len dôsledkom
toho, že každý, i jemu blízky priateľ Schumann, i Wagner si zvolili iba iný druh cesty
k hudbe.

Pre Brahmsa to bola skôr cesta precíznej práce založenej na znalosti

a pochopení, než trebárs romantický mýtus o skladateľovi ako géniovi, ku ktorému
prichádzajú nápady akýmsi „božským“ vnuknutím.11 Brahmsova hudba si však nenašla
vôbec nadšencov v Rusku a Francúzsku.

Už ako známy skladateľ sa takmer po dvadsiatich rokoch po presťahovaní do

Viedne rozhodol s komponovaním prestať a odísť do dôchodku, hoci ešte do svojej
smrti zložil niekoľko skladieb. Zhoršujúce sa zdravie a aj smútok nad stratou blízkych
priateľov ho veľmi vyčerpávali. Johannes Brahms zomrel 3. apríla 1897 vo Viedni.
Pochovaný je na tamojšom Centrálnom cintoríne (Zentralfriedhof).12

10
SANDBERGER, W.: Johannes Brahms (1883-1897) [online].[2018-11-24]. Viac na:
http://www.brahms-institut.de/web/johannes_brahms.html
11
DUCHEN, J. – HEWETT, I. – NORTHCOTT, B. Who was Johannes Brahms? [online] [2018-11-24].
Viac na: http://www.classical-music.com/article/who-was-johannes-brahms
12
SANDBERGER, W.: Johannes Brahms (1883-1897) [online].[2018-11-24]. Viac na:
http://www.brahms-institut.de/web/johannes_brahms.html

10
 2 Sonáta pre klavír a violončelo e- moll Op.38

Sonáta e mol je veľmi pozoruhodnou skladbou, ktorá v dejinách hudby pritiahla

pozornosť nielen poslucháčov a interpretov, ale aj mnohých hudobných teoretikov a
kritikov. Toto dielo Brahms skomponoval v dobe jeho umeleckého vrcholu, v rokoch
1862-1865. Prvé dve časti vznikli v kúpeľoch Munster am Stein v lete roku 1862.
V tomto období mal skladateľ za sebou už veľa kvalitnej práce, no stále čakal na väčší
úspech, ktorý sa zatiaľ nedostavil. Túto sonátu sám skladateľ považoval za počin, od
ktorého nič veľké neočakával. Na druhú stranu bol Brahms počas celého svojho života
veľký perfekcionista, to znamená, že sa rozhodol oprieť o pevné formy a dôkladnú
prípravu, ktorú určite našiel v Johannesovi Sebastianovi Bachovi a jeho fugách. Táto
inšpirácia je jasná ak sa detailnejšie pozrieme na tretiu časť sonáty. Pre niekoho, kto sa
cielene nevenuje tejto sonáte je ťažké získať informácie, týkajúce sa tretej časti t.j.
Adagia, ktorú skomponoval v roku 1862 spolu s prvou časťou Allegro non troppo
a druhou časťou Allegretto quasi Menuetto. Nakoľko bol ku sebe Brahms veľmi kritický
a s touto pôvodnou treťou časťou, ktorú skomponoval, nebol vôbec spokojný, nie je
prekvapením, že sa ju rozhodol okamžite zneškodniť skôr ako uzrie svetlo sveta.
Rozhodnutie zbaviť sa pôvodnej tretej časti Adagio bolo veľmi impulzívne a okamžité.
O to dlhšie mu potom trvalo kompletné dokončenie sonáty a to finálnou časťou-
Allegro, ktorá mala byť pôvodne štvrtou časťou, avšak po vyradení Adagia sa z celej
sonáty stala trojčasťová skladba. Ako táto časť vyzerala sa už bohužiaľ nedozvieme, no
Brahmsove dôvody k tomuto činu museli byť veľmi závažné. Je to veľmi zaujímavý
fakt a verím, že nejedného hráča na violončelo by táto časť veľmi zaujímala.

Jestvujú špekulácie Donalda Fergusona o tom, že zrušené Adagio je

v skutočnosti použité v druhej Sonáte pre klavír a violončelo op. 99. Tieto tvrdenia sú
založené na dojme, že štruktúra druhej časti patrí skôr do 60-tych, než 80-tych rokov
skladateľovej tvorby. Toto tvrdenie však nevyhovuje Brahmsovmu spôsobu písania, kde
jednotlivé časti diela navzájom súvisia a sú tematicky prepojené. Svoju konečnú podobu
sonáta dostala v roku 1865 v Baden Badene. Vtedy Brahms od základu prepracoval
prvé dve časti diela a skomponoval záverečnú fúgu.13

13
ERHART, L. 1986.Brahms. Opus Bratislava, s.128

11
 Sonáta bola pôvodne venovaná Josefovi Gänsbacherovi,14 profesorovi spevu na
Vienna Singakademie, ktorý bol zároveň klaviristom a amatérskym violončelistom
a v neposlednom rade Brahmsovým priateľom. Gänsbacher mu ponúkol výhodný
obchod, pri ktorom Brahms získal slávnu Schubertovu pieseň „Pútnik“. Na oplátku mu
mal v Allegre ukázať podobnosť so Schubertovým menuetom z Kvarteta a mol, čím
potvrdili svoj obdiv k dielu Franza Schuberta. Tu si tiež môžeme všimnúť súvislosti
s náročnosťou skladby. Ak by sme mali porovnať obe violončelové sonáty e mol a F
dur (Opus 99), na prvé počutie je nám jasná rozdielna technická náročnosť oboch
skladieb, pričom sonáta F dur znie oveľa náročnejšie. Aj napriek tomu by som túto
sonátu neradila medzi „ľahké“ diela. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že sonáta bola
venovaná už spomínanému Josefovi Gänsbacherovi, ktorý bol považovaný za
violončelistu amatéra, takže náročnosť tohto diela nemohla presahovať jeho technické
schopnosti. Sám Gänsbacher počas nacvičovania tohto diela, kedy Brahms sedel za
klavírom vyhlásil, že „sa skoro vôbec nepočuje“. Vždy pohotový a šarmantný Brahms
mu na to odpovedal iba „buď rád, že sa nepočuješ“ a ďalej búšil do klaviatúry. 15

Sonáta bola vydaná v roku 1866. V roku 1865 ponúkol prvopis vydavateľstvu
Breitkopf/Härtel, ktoré ho odmietlo. Brahms dielo poslal aj berlínskemu vydavateľovi
Fritzovi Schimrockovi, u ktorého vyšla väčšina jeho skladieb.16 Ku skladbe pripojil
vlastný komentár: „Violončelová sonáta, v ktorej sú obidva nástroje rovnako
zúčastnené a nie je určite náročná na interpretáciu.“ 17 Zrejme chcel týmto spôsobom
zdôrazniť fakt, že po predchádzajúcich technicky náročných troch klavírnych sonátach
je Sonáta e mol op. 38 po technickej stránke jednoduchšia a teda aj dostupnejšia pre
širší okruh interpretov a snáď i hudobných amatérov.

Ďalší fakt, ktorý nám vysvetľuje rozdielnosť týchto dvoch sonát je, že obidve
diela od seba delí dvadsať rokov, čo znamená, že skladateľ za takýto čas nadobudol
veľa skúseností, taktiež aj ohľadom samotného violončela. O prvé prevedenie sonáty
číslo 1 sa síce postaral Josef Gänsbacher, no toho oficiálneho sa v roku 1874 chopil
David Popper, vtedy už veľmi známy violončelista. Klavírny part Brahms zveril do rúk
Antonovi Doorovi, rakúskemu klaviristovi z triedy Carla Czerneho.

14
viď príloha č. 4
15
REHÁK, O.: Brahms Johannes [online]. [2018-11-20]. Viac na:
https://encyklopedia.sme.sk/c/894067/brahms-johannes.html
16
J. Brahms so Schimrockom podpísal v roku 1874 zmluvu o doživotnom vydávaní jeho diel.
17
WEINER Urtext Edition, 1973, Preface by Hans- Christian Muller

12
 Sonáta e mol op. 38 je pozoruhodná aj tým, že ide o prvú Brahmsovu duo-
sonátu vydanú tlačou. Ivor Keys ju vo svojej knihe Brahms Chamber Music
(Brahmsova komorná hudba) opisuje ako „bez dohadov prvá významná violončelová
sonáta od čias Beethovena napriek občasným krásam Chopinových
a Mendelsshonových výtvorov...“18 Skladba sa však napriek svojim kvalitám stretla aj
s ostrými kritikami. Brahmsovi bolo vyčítané, že tu písal „cudzími perami“ a že
zaradenie fúgy v Sonáte pre klavír a violončelo je z hľadiska zvukových proporcií
bláznovstvom.

18
KEYS, I.1986.Brahms Chamber Music. Ariel Music, preklad Pavlína Roščáková

13
 2.1 Rozbor

1.1.1 Allegro non troppo

Prvá časť sonáty je vystavaná v klasickej sonátovej forme. Môžeme tu vidieť

klasický charakter sonátovej formy - expozícia, rozvedenie, repríza. Aj keď bol Brahms
prísny pri dodržiavaní klasických foriem, využíva niekoľko odchýlok, ktoré sa v období
romantizmu využívajú bežne, takže by sme to mohli nazvať klasickou sonátovou
formou v romantickom prevedení. Hneď v prvom takte nám nastupuje vo
violončelovom parte hlavná téma v tónine e mol, ktorá zostáva hlavnou po celú dobu.
Téma je založená na rozklade e molového kvintakordu. Zaujímavé je, že je symetricky
zrkadlovo skomponovaná, ako len málo diel hudobnej literatúry (približne finále
Schumanovej štvrtej symfónie).19 Charakter je vážny, zádumčivý, pokojný. Túto
vážnosť téme dodáva i hlboká poloha vo violončelovom parte. Téma začína o tónu E.
Po rozklade kvintakordu sa vyšplhá na c a opäť sa vracia späť, obohatená obalom okolo
tónu A. V ďalších taktoch prechádza do dominantnej oblasti a je zakončená na tóne H.
Klavír tu má úlohu sprievodu, je harmonickým a farebným doplnením celej témy. Popri
hlavnej melódii nám vytvára synkopický rytmus, ktorý dodáva neustálu pulzáciu
a plynutie.

Obrázok č. 1 Takty 1 - 6

Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

KROSS, S.1999.Bach- Zitatoder Schubert- Pasticcio? Die 1. Cellosonate e-Moll op.38- Brahms
19

Hamburg Kongress, s. 98 preklad Veronika Patalášová

14
 Táto téma následne zaznieva aj v klavírnom parte a Brahms s ňou pracuje počas
celej prvej časti. V takte 9 sa téma ďalej rozvíja do vyššieho registra. Brahms pracuje
s motívom, ktorý vychádza zo stúpajúcich sekúnd v strede hlavnej témy, ktorá je
jedným z ústredných motívov skladby.

Obrázok č. 2 Takty 9 – 13

Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Sekvencovitým spôsobom stúpa k vrcholu na trikrát, čo je zaužívaný

klasicistický postup. Nasleduje krátka violončelová vsuvka a v takte 21 preberá tému
klavír s vrchným hlasom v dvojčiarkovej oktáve pričom violončelo ho sprevádza.

Obrázok č. 3 Takty 14 - 28

15
Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Po uvedení hlavnej témy v oboch hlasoch prichádza medziveta, ktorá má vo

violončelovom parte pokojný charakter a je doprevádzaná triolovým rytmom, ktorý má
klavír v pravej ruke. Medziveta nám spája hlavnú tematickú oblasť s vedľajšou
myšlienkou. Celá táto plocha graduje až do vedľajšej témy, ktorá je v tónine h mol.
Môžeme pozorovať ako tu Brahms využíva aj dynamiku na vyzdvihnutie atmosféry.

Obrázok č. 4 – Takty 34-37

16
Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

S touto vedľajšou témou Brahms opätovne pracuje, dynamicky sa dostáva až do

piana, občas si môžeme všimnúť ozvenu v klavíri, respektíve zopakovanie toho istého,
čo už odznelo vo violončelovom parte.

Záverečná časť prináša tému v piane a tou aj ukončuje reprízu vo veľmi

pokojnej atmosfére. Končí sa samozrejme repetíciou, ktorá je interpretmi často
nedodržiavaná z hľadiska skrátenia minutáže tejto rozsiahlej skladby. Rozvedenie
začína ozvenou hlavnej témy z expozície, ale najviac s trojtónovým motívom z jej
stredu. Brahms potom na pomerne krátkom úseku prechádza do tóniny g mol, na krátky
čas sa dotkne aj tóniny es mol. Vidíme tu, že rozvedenie prechádza tóninami dosť
vzdialenými základnej. Vo vrcholnom mieste rozvedenia vidíme v klavírnom parte
odťahy v akordoch. Aby sa violončelo zvukom vyrovnalo klavíru, využíva na tomto
mieste v jeho parte arpeggiovanie akordov vo fortissime.

Ďalej vidíme zaujímavé exponovanie vedľajšej myšlienky vo fortissime,

violončelový part je položený v najhlbšej polohe. Tento úsek má veľmi dramatický
charakter aj vďaka zahustenému klavírnemu partu v f mol.

17
 Obrázok č. 6 Takty 120 – 131

Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Repríza je tonálne centralizovaná. Nedochádza tu k väčším zmenám, klavírny

sprievod hlavnej témy je obohatený osminovými rozkladmi, ktorých spôsob
spracovania vychádza z úseku rozvedenia.

Obrázok č. 7 Takty 162 – 170

18
Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Ku koncu sa téma objaví v klavíri, ktorá sa následne opakuje aj vo

violončelovom parte, po ňom nasleduje coda. Coda je zaujímavá tým, že je
skomponovaná v rovnomennom E dure. V záverečných akordoch sa však Brahms
vyhne určeniu tónorodu vynechaním tercie. Celá prvá časť dynamicky klesá, končí v
pianissime.

Obrázok č. 8 Takty 273-281

Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

V Brahmsovom diele možno pozorovať silné ovplyvnenie tvorbou jeho dobrého

priateľa Antonína Dvořáka. Hoci, ako už bolo vyššie spomenuté, sú pre Brahmsovo
dielo typické črty vychádzajúce z baroka, nemožno si nevšimnúť výrazný dosah
súčasných romantikov na jeho tvorbu. Z jeho hudby cítiť „dvořákovský nádych“.

19
2.1.2 Allegretto quasi Menuetto

Vylúčením časti Adagio z op. 38 sa Brahms odklonil od klasického modelu,

pričom priamo odkazuje na ešte skorší vplyv: minuet-trio. Allegretto quasi Menuetto,
charakterové i tempové označenie druhej časti zodpovedá veľkej piesňovej forme ABA,
pričom v diele A je obsiahnuté aba. Ide o neperiodický typ 9+5.

Táto časť je v rámci cyklu najkratšia i obsahovo najmenej náročná. Prináša tak
potrebný kontrast k prvej zádumčivej a tretej energickej časti. Je umiestnená do
subdominantného a molu. Je v ¾ takte. Pri interpretácii je dôležité presné stvárnenie
artikulácie pre dosiahnutie tanečného charakteru hudby. Brahms pomocou frázovania
zdôrazňuje prvú a odľahčuje druhú a tretiu dobu. Staccata musia byť hrané dostatočne
krátko a presne. Prvá doba môže byť dynamicky mierne zvýraznená. Sprievodný part
klavíra ostinátne opakuje jednotaktový motív, ktorý harmonicky obmieňa a transponuje.
Diel A, teda téma menuetu, ktorá sa nachádza hneď na začiatku druhej vety zaznie vo
violončele, hneď potom, v 16. takte, preberá hlavnú melódiu klavír.

Obrázok č. 8 Takty 1 - 8

Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Spôsob artikuácie sa mení v takte 39, kde vidíme dlhšie legátové línie. Vrchný
hlas v klavírnom parte sa kánonicky dopĺňa s partom violončela. Brahms tu využíva
chromatické postupy.

Obrázok č. 9 Takty 36 - 47

20
Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Následne sa vracia hlavná téma a tým sa uzatvára menuet. Nasleduje trio, teda
veľký diel B s niekoľkými repetíciami. Tento diel prináša rozdielnu atmosféru oproti
úseku menuetto, hlavne vďaka dlhým legátam, ktoré niekedy presahujú takt. V menuete
Brahms využíva typické staccato, noty sa skracujú, melódia má ľahký bezstarostný
charakter, prízvuk na prvú dobu. Trio naopak prináša romantickú spevnú atmosféru.
Klavír hrá unisono s violončelom s doplňujúcim rytmom.

Znížením počtu nôt zo šiestich na štyri a opakovaním motívu dvakrát, Brahms

vytvoril ilúziu troch krátkych dvojštvrťových taktov v rámci trojštvrťového označenia,
pričom naznačoval hemiolu, ktorá sa v časti objavuje neskôr.

Obrázok č. 10 Takty 76 - 81

21
Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Nesporne zaujímavým faktom je, že sa stretávame s rôznymi podobami časti

Allegretto quasi Menuetto, respektíve s viacerými spôsobmi jej interpretácie, počnúc
pomalším tempom, cez implementáciu rytmických zmien až po hry s dynamikou.
Svetoznámy violončelista Mstislav Rostropovič je jedným z nemála interprétov,
u ktorých môžeme pozorovať veľmi originálny prístup k tejto sonáte. Stojí za zmienku,
že on sám sa pozeral na túto sonátu z viacerých pohľadov a ponúkol poslucháčom hneď
niekoľko rozličných spôsobov interpretácie (práca s tempom, dynamikou a agogikou).

Po triu nasleduje opäť menuet, teda diel A a uzatvára nám tak klasickú štruktúru
aj celú druhú časť.

Keďže sa menuetová časť opakuje, každý interpret sa pokúša do prevedenia

vložiť kúsok seba, obmieňa dynamiku a napriek skladateľovým zámerom obohacuje
interpretáciu o svoju originalitu.

2.1.3 Allegro

Táto časť by sa dala nazvať voľnou imitačnou formou s mnohými medzivetami

a veľkým množstvom modulácií. Téma, respektíve prvotné fugato, sa neustále prelína
medzi violončelom a klavírom. Ďalej dochádza k jeho variovaniu, nie však variačnou
formou, ale vo vnútri v rámci oboch partov. Téma tejto časti nám už na začiatku
pripomína Bachov contrapunktus č. 14 z Umenia fúgy, avšak vidíme, že u Brahmsa
vychádza z tematických vzťahov diela. Siegfried Kross o tom píše takto: „To, že
Brahms pravdepodobne z úplne iného konca prišiel na Bachov fenotyp, mu pochopiteľe
spôsobilo radosť. S citátom alebo plagiátom to nemá však ani najmenej dočinenia, ale
vyplýva výsledne z presvedčivosti tematického vývoja v cyklickom diele, téma nie je
teda importovaná z cudzej súvislosti, ale imanentne rozvinutá z jeho vlastnej idei.“20

Prvá téma začína v ľavej ruke klavíra v e mol.

20
KROSS, S.1999 Bach- Zitatoder Schubert- Pasticcio? Die 1. Cellosonate e- Moll op. 38- Brahms
Hamburg Kongress, s.102

22
 Obrázok č. 11 Takty 1 - 4

Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Violončelo preberie tému v takte 5 v dominantnej tónine, pričom klavír hrá

druhú tému, ktorá pozostáva z motívu 7 osminových nôt, ktoré sú s výnimkou prvej
všetky staccato. Pri treťom opakovaní motívu sa táto skupina rozšíri na 9 nôt.

Obrázok č. 11 Takty 5 - 9

Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Tretia téma prichádza v takte 10 v ľavej ruke klavíra. Jej motív je vystavaný na
základe e molového rozkladu a končí trilkom.

23
 Obrázok č.12 takty 10-13

Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und
Carl Friedberg

V takte 16 vidíme návrat pôvodnej témy v ľavej ruke klavíra pričom pravá ruka
hrá druhú tému zdvojenú v oktávach a violončelu je pridelená tretia téma. Od taktu 20
nastáva postupná gradácia. Motív tretej témy je v klavíri využitý na budovanie
gradačného stúpania, pričom violončelo hrá druhú tému.

Obrázok č. 11 Takty 19 - 27

24
Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

K vyvrcholeniu dôjde v 25. takte. V klavírnom aj violončelovom parte je

napísané fortissimo. Violončelo hrá dlhé tóny C, ktoré autor zdôrazňuje prízvukmi, aby
boli dostatočne výrazné a počuteľné.

V tomto úseku hrá hlavnú melódiu klavír, zatiaľ čo violončelový part sa

postupne zahusťuje na štvrťové a osminové noty. V takte 31 môžeme pozorovať druhý
vrchol. Vidíme, že odtiaľto Brahms začína pracovať s hlavnou myšlienkou v oboch
nástrojoch na spôsob protipohybu. Vo violončele téma stúpa smerom nahor, v klavíri
klesá dolu, pričom v takte 35 sa smery v nástrojoch navzájom vymenia. V takte 50
prichádza rozvedenie v paralelnej tónine G dur. Staccato sa mení na legátové oblúky vo
violončele aj v klavíri. Téma nadobudne úplne iný charakter s označením tranquillo.

Obrázok č. 11 Takty 50 - 54

Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

Následne graduje až do dynamiky forte a vracia a späť do piana. Od taktu 76

dochádza k oživeniu, tempo narastá, vidíme tu jasné označenie Animato. Brahms sa
opäť vracia ku pôvodnej faktúre a buduje gradáciu smerujúcu k repríze. Záver skladby
je majestátnym vyvrcholením v zrýchlenom tempe Piú Presto.

Obrázok č. 11 Takty 75 - 79

25
Prameň: Johannes Brahms: Cello sonaten, Neuausgabe von Hugo Becker und Carl
Friedberg

26
Záver

27
Obrázkové prílohy

28
29
30
31
 Bibliografia a zdroje použitých obrázkových materiálov

BRAHMS, J. 1997. Johannes Brahms: Life and Letters, Ed. Styra Avins. Trans. Josef
Eisinger, Oxford: Oxford UP 1997

ERHARDT, E. 1986. Brahms Bratislava 1986

KEYS, I. 1986. Brahms Chamber Music, Ariel Music 1986, ISBN 978-0563204855

KROSS, S. 1999. Bach - Zitat oder Schubert – Pasticcio? Die 1. Cellosonate e – Moll
op. 38 – Brahms Hamburg Kongress, G. HENLE VERLAG MÜNCHEN 1999, ISBN 3-
87328-098-1

SWAFFORD, J. 1997. Johannes Brahms: A Biography New York: Vintage Books,

Random House 1997

Internetové zdroje:

REHÁK, O.: Brahms Johannes [online]. [2018-11-20]. Viac

na:https://encyklopedia.sme.sk/c/894067/brahms-johannes.html

SANDBERGER, W.: Johannes Brahms (1883-1897) [online].[2018-11-20]. Viac na:

http://www.brahms-institut.de/web/johannes_brahms.html

DUCHEN, J. – HEWETT, I. – NORTHCOTT, B. Who was Johannes Brahms? [online] [2018-

11-24]. Viac na: http://www.classical-music.com/article/who-was-johannes-brahms

32