Bájka je krátky literárny útvar, ktorý vyslovuje mravné ponaučenie. Ponaučenie
vyplýva z príbehu alebo je na konci bájky. Bájka využíva mnohé umelecké jazykové prostriedky, napríklad nepriame pomenovanie a personifikáciu – zosobňovanie. Autor sa vyjadruje prostredníctvom svojich postáv, nikdy nie priamo. V bájkach vystupujú predovšetkým zvieratá, ktoré sa správajú a konajú ako ľudia. Autor neoslovuje adresáta priamo, ale zakrýva svoj úmysel tým, že za hrdinu príbehu si zvolil zviera/ vec. Autor sa z nepekných ľudských vlastností vysmieva nepriamo, utajene. Umelecký prostriedok, pomocou ktorého sa autor vyjadruje obrazne – nepriamo, utajene sa nazýva alegória – inotaj. Prostredníctvom bájok sa autori vysmievajú hlúposti, neznášanlivosti, samoľúbosti a iným nepekným vlastnostiam. Na vykreslenie určitých situácií využívajú humor a satiru. Satira je ostrý a útočný výsmech.
Na hodine literatúry som spoznal bájky , z ktorých sa mi páčili nasledovné napr.:
Jonáš Záborský – Tulipán a fialka, Netopieri,
EZOP- O vrane a krčahu s vodou Peter Petiška – Havran a líška