Professional Documents
Culture Documents
AFL2602
Semester 2
Department of African Languages
IMPORTANT INFORMATION:
This tutorial letter contains important information
about your module.
CONTENTS
1. INTRODUCTION 3
2. CONTACT DETAILS 3
2
AFL2602/201//2016
Dear Student
This tutorial letter contains feedback on Assignment 01. We are very pleased with the
general performance in this assignment. The correct options to each question are given and
discussed below.
Should you have any questions, please contact the lecturer responsible for the language you
have chosen for this module. Their names appear below.
English
Prof DE Mutasa
Email Address: mutasde@unisa.ac.za
Telephone number: 012 429 8248
IsiZulu
Prof MR Masubelele
E-mail Address: masubmr@unisa.ac.za
Telephone number: 012 429 8638
IsiXhosa
Dr DG Spofana
E-mail address: Spofadg@unisa.ac.za
Telephone number: 012 429 6867
Sesotho sa Leboa
Prof ML Mojapelo
E-mail address: mojapml@unisa.ac.za
Telephone number: 012 429 8038
Setswana
Mr OJ Mokakale
E-mail address: mokakoj@unisa.ac.za
Telephone number: 012 429 6395
Sesotho
Dr RM Nakin
E-mail address: nakinrm@unisa.ac.za
Telephone number: 012 429 8659
3
Siswati
Mrs RJ Lubambo
E-mail address: lubamrj@unisa.ac.za
Telephone number: (012) 429 2083
IsiNdebele
Mrs JN Malobola-Ndhlovu
E-mail address: mndlojn@unisa.ac.za
Telephone number: 012 429 8672
Tshivenḓa
Dr KY Ladzani
E-mail address: ladzaky@unisa.ac.za
Telephone number: 012 429 8227
And
Ms MM Mahwasane
E-mail address: mahwamm@unisa.ac.za
Telephone number: 012 429 6815
Xitsonga (Tsonga)
Ms C Khoza
E-mail address: khozanc@unisa.ac.za
Telephone number: (012) 429 2253
4
AFL2602/201//2016
ENGLISH
1. Proverbs play an important role in the lives of African people. They were used in
different situations that involve the families, in the upbringing of children, to give
solutions to problems, to teach on how to live with each other as people et cetera.
Learners’s responses must show how these were done and be supported by relevant
examples. /25/
2. Folktales were used by African traditional societies to preserve and impart to future
generations valuable moral lessons. The learner is expected to use one folktale and
show how this folktale was used by these African traditional societies in imparting and
preserving valuable moral lessons to future generations. A word of warning the learner
is not expected to write about the folktale BUT to show how this folktale was used in
this regard. /25/
3. Games that benefited the young were encouraged in African societies. The learner is
expected to mention one game that was played by children in these societies and
indicate how such a game helped in the development of linguistic, social and
educational skills. Riddles for example, are such a game, they teach the children
about linguistic skills (the learner has to support this by giving examples of such
riddles in an African language of his/her choice). Riddles teach children about social
skills. When riddles are played the children learn to give each other a chance in asking
and responding. This emphasizes the skill that enhances the process of giving each
other opportunities or chances when they are engaged in a conversation so that they
can live well in life (once more the learner has to provide examples of this in an African
language of his/her choice). Riddles also encourage the following things to children:
knowledge about things that surround them; knowledge about things that are at home;
knowledge about body parts (the learner has to provide appropriate examples that are
taken from an African language of his/her choice). /25/
4. Learners are expected to discuss how African writers and poets have communicated
their views in their literary works on issues of land ownership. A learner is expected to
write about one author or poet in his/her chosen African language with regard to land
ownership issues. /25/
TOTAL: [100]
5
ISIZULU
6
AFL2602/201//2016
ISIXHOSA
3. Umfundi uza kubhala ngamaqhina okanye oorayi-rayi aze atsho ukuba enza ntoni na
ekuphuhliseni izakhono zolwimi, ukuhlalisana kunye nezo eziphathelene nokufunda
izinto ezikhoyo empilweni, Amaqhina ayafundisa abantwana ngezakhono zolwimi. Xa
kusakhiwa amaqhina abo badlalyo bathi benze ingqikelelo ngokuthi basebenzise
ulwimi. Akwafundisa izakhono zokuhlalisana, umzekelo xa bedlala bathi banikane
amathuba okubuza nokuphendula. Lo nto ithi ibafundise ukuba ebomini xa omnye
ethetha kufuneka enikwe ithuba ngokuthi lowo ungathethiyo aphulaphule lowo
uthethayo. Nanzi ezinye izinto ezithi zikhuthazwe ngamaqhina: ulwazi ngezinto
ezingqonge abantwana; ulwazi ngezinto ezikhoyo emakhaya; ulwazi ngezitho zabo
zomzimba. (Umfundi uza kuthi anike imizekelo efanelekileyo yamaqhina ethi
iphathelele kwizinto ezikhankanyiweyo apha ngasentla). /25/
7
SESOTHO SA LEBOA
8
AFL2602/201//2016
SETSWANA
1.
9
MADUO OTHLE: [100]
10
AFL2602/201//2016
SESOTHO
1.
Tataiso
Ditjhaba tsa boholoholo tsa MaAforika di bone hore dithuto tse molemo tsa boitshwaro
ba bona di a bolokeha le hore di ntshetswepele di netefatswe
3. Dipapadi tse putsang ba batjha di ne di kgothatswa ditjhabeng tsa Aforika. Fan aka
papadi e le nngwe e bapalwang ke bana ditjhabeng tsena ho bontsha ka moo e
thusitseng ho hodisa bokgoni ba puo, bodulo le thuto.
Tataiso
11
tla tlameha ho bolela karabo ya selotho sa bona le ho reka seo. Papadi e tswelapele
jwalo.Dilotho di botswa ka ho sebedisa dipolelwana tse fapaneng ho ya ka dipuo tse
sa tshwaneng. Ka Sezulu, motho ya botsang potso kapa ya lothang o re:
Ngiyakuphica, Ka Sesotho o qala ka hore: Ka o lotha. Polelwana ena e latelwa ke
selotho se leng ka mokgwa wa polelo e batlang karabo. Dikateng tsa selotho di fana
ka mehlala ya ho thusa ho fumana karabo. Ho leka ho fumana karabo ya selotho, ho
phephetsa bana ho nahana ka botebo, mme le puo e sebediswang e fa bana
monyetla wa ho ithuta dikapuo le meelelo ya teng. Dilotho tse thata tse batlang karabo
e le nngwe le ho feta, di botswa ba baholo.Tsebo e batsi eo batho ba ithutang yona ka
dilotho e kenyeletsa dintho tse kang, tsebo ya mmele wa motho, dimela, difate,
diketso tsa diphoofolo, dipalo, mebala le bophelo ka kakaretso.
Mehlala:Sesotho
12
AFL2602/201//2016
SISWATI
kwetsmbeka/kungetsembeki
kutiphatsa lokuhle/ kutiphatsa kabi
kwephana/ kwemana
kuhlonipha/ kungahloniphi
lunya/kulunga
kugcina emasiko/ kungawagcini emasiko
kugcina imiyalo / kungayigcini imiyalo
tifumfundziso letintfolakala kuleyo nganekwane
Kubala
Buciko bekukhuluma
Kunotsa kwelulwimi
Kucatulula inkhinga
13
ISINDEBELE
1. Izaga zinomsebenzi omkhulu esitjhabeni. Izaga zinunga ikulumo. Isib. Kazi intandani
engafiko ilinde umnono. Izaga zizingaba ziinhloko zeendaba,zamanovela njll. Isib.
Umntwana ongaliliko ufela embhelekweni. Izaga zandisa ilwazi magama. Izaga zisiza
abafundi kobana bakhaliphe eemfundweni zabo begodu bakhambe bayelele. Izaga
zihlukaniswa ngemikhakha ehlukeneko, isib. Izaga ezimayelana nokukhuliswa
kwabentwan, ezimayelana nokuyelelisa, ezimayelana nehlonipho, ezimayelana
nokufa, njll. Izaga ezinye zimayelana neenkomo, neenlwana, njll. /25/
14
AFL2602/201//2016
15
TSHIVENḒA
Mbudziso 1
Phindulo:
Ndi zwa vhukuma makhadzi ndi muthu wa vhuṱhogwa kha lushaka lwonolwo. Makhadzi ane
avha khaladzi a khotsi kana ane a vha khaladzi a munna wau. Makahadzi muṱani ndi ene
ane a dzhia tsheo musi hu tshi vha na mafhungo a musi muṱhannga kana musidzana a tshi
ṱoḓa u malwa kana u mala. Ndi vhone makhadzi vhane vha thoma u zwi ḓivha sa izwi
musidzana kana muṱhannga a tshi thoma u vhudza vhone uri u ṱoḓa mini. Fhedzi zwa kaleni
ndi vhone makhadzi vhane vha u tela munna kana musadzi ho sedzwa kana ho tamiwa
vhutshilo ha wonoyo muṱa.
Makhadzi vha dovha hafhu vha vhone vhane vha tshimbidza mafhungo afha muṱani, hu nga
vha uri munna na mufumakadzi a vha khou kona u fhirisana kha zwiṅwe ndi vhone vhane
vha tea u lamukanya.
Zwi ḓi nga na kha sia ḽa zwa vhuhosi ndi ene ane a tshea uri khosi ine ya tea u dzhena
vhuhosini ndi ifhio. Hone arali ra sedza miṱani vhafumakadzi ndi vhone vharangaphanḓa,
naho zwi sa ambiwi. Ndo onoyu mufumakadzi ane a fanela u vhona uri vhana vhawe na
mukalaha wawe vho bikelwa, vho kuvhelwa nahone zwoṱhe zwi ngonani.
NB: Matshudeni vha nga ṋea phindulo iṅwe na iṅwe ine ya fusha, tenda vha shumisa luambo
lwo kunaho. /25/
Mbudziso 2
Phindulo:
Ndi zwa vhukuma u wana miṱani vhanna vha tshi shumisa maimo avho nga nḓila ine ya sia
muthu wa mufumakadzi a tshi khou vhaisala vhukuma. Musi ro sedza kha maṅwalwa a
Tshivenḓa ri wana kha bugu ine ya pfi “Ndi miṱodzi muni” hu na mubvumbedzwa ane a pfi
Vho-Itani. Havha munna mushumoni vho vha vhe na maimo, hayani na hone vha tshi swika
vho vha tshi ṱoḓa mufumakadzi wavho a tshi zwi pfa uri vhone a vha muthu phepho. U
tambudzwa ha Vho-Arina nga munna wavho hu vha hu mafhungo a u tsikeledza muṅwe
muthu nga nṱhani ha vhuimo hau ha u vha munna.
Mafhungo aya o raliho ri a wana musi muthu wa munna a tshi tetshela vha muṱa tshifhinga
tsha u vhuya hayani, ngeno tshifhinga tshenetsho ene a sa tshi tevhedzi. Zwi dovha hafhu
zwa ṋaṋa musi munna a tshi nangela mufumakadzi wawe khonani ngeno ene dzawe a sa
nangelwi nga muthu. Munna u wana a tshi nanga uri ene u ṱoḓa u bikelwa zwiḽiwa-ḓe nahone
nga tshifhinga tshifhio. U langula hohu hu vha ho khakhea vhukuma nahone zwi vha zwi tshi
khou vhaisa vhafumakadzi. Mafhungo a u kalelwa tshifhinga uri musi u tshi ya khunini kana
mulamboni u fanela u dzhia tshifhinga tshingafhani, zwi vha zwo khakhea ngauri ene munna
ha swiki hune a ḓi kalela tshifhinga tsha u ita zwithu, u ita nga afho hune ene muṋe a funa.
16
AFL2602/201//2016
NB: Matshudeni vha nga ṋea phindulo iṅwe na iṅwe ine ya fusha, tenda vha shumisa luambo
lwo kunaho. /25/
Mbudziso 3
Phindulo:
Mirero vhukati ha zwitshavha zwa Vharema i na mishumo minzhi vhukuma. Hone arali ro
sedza kha lushaka lwa Vhavenḓa, mirero i dzhiiwa hu lwone lupfumo vhukuma kha luambo
lwa Tshivenḓa. Hone arali ro sedza mishumo ya mirero ri wana uri vhukati ha vhathu i na
mishumo mihulwane vhukuma. Hu na mirero ine ya shuma u eletshedza, u ṱuṱuwedza, u
tsivhudza, u khuthadza arali hu na zwine zwa vha zwi sa khou tshimbila zwavhuḓi kana arali
muthu e maṱunguni kana ho dzhena lufu mashaisalukuna muḓini. Ri ḓo ṋea tsumbo dzi si
nngana afha fhasi:
Naho wa viela bakoni mahunguvhu a ḓo i vhona: Uyu murero u kha ḓivha shuma tshi
tshavhani sa izwi muthu a tshi ita tshithu o dzumbama fhedzi mafheloloni azwo zwa
fhedza zwo ḓivhea uri ndi ene o zwi itaho.
Vhuhadzi ndi ṋama ya thole ya fhufhuma ri a fhunzhela: Hafha vhafumakadzi vho
malwaho vha vha vha khou khuthadzwa uri naho zwa tou vhifha hani vhuhadzi vha
fanela u konḓelela.
Nyavhumbwa wa dagaila matshelo wa kanda vho u vhumbaho: Afha hu vha hu tshi
khou ambiwa na muthu we a thuswa vhukuma kana u aluswa nga vho mu alusaho,
matshelo musi o no vha na zwawe a vho sanda kana u ṱongela vhaḽa vhathu vhe vha
mu ita muthu.
Hu na mirero minzhi ine ra nga i bula, hone ri lavhelela matshudeni vha tshi ṋea phindulo ine
ya nga tshimbilelana na izwi zwi re afha nṱha vha tshi khou shumisa maipfi avho nahone
luambo lwo kuna.
NB: Matshudeni vha nga ṋea phindulo iṅwe na iṅwe ine ya fusha, tenda vha shumisa luambo
lwo kunaho. /25/
Mbudziso 4
Phindulo:
Ndi zwavhukuma Vharema tshifhingani tsha kale vho vha vha tshi vhulunga nyambo dzavho,
mbonalo ya dzhango khathihi na mvelele. Izwi vho vha vha tshi zwi kona nga u amba luambo
lwavho huṅwe na huṅwe hune vha ḓi wana vhe hone. Ho vha hu tshi ri musi shangoni hu na
ṱhunḓu dzi bvaho kha maṅwe mashango ane luambo lwavho lwa vha lwo fhambana na afho
he vha pfulutshela hone, wo vha u tshi ḓo wana hu si kale kale ṱhunḓu dzenedzo dzi tshi vho
amba luambo lwa hanefho. Musi ri tshi sedza kha maipfi ri a wana hu na maipfi ane a
sumbedza u fana kha nyambo dzo fhambanaho, izwi na zwone zwi sumbedza vhuḽedzani
khathihi na vhuthihi ha vhathu. Ri dovha hafhu ra wana hu na mirero, ngano, thai, nyimbo,
ngoma, zwiambaro, luambo lwa kumalele, zwiḽiwa, na zwiṅwe zwine wa wana zwi tshi fana
vhukati ha vhathu vha tshaka dzo fhambanaho.
NB: Matshudeni vha lavhelelwa u ṋea mafhungo ane a tshimbilelana na aya ngeno vha tshi
khou shumisa mihumbulo yavho. /25/
MARAGAGUṰE: [100]
17
XITSONGA
1. Swivuriso i swiphemu swin’wana swa ririmi leswi tirheke ntirho lowukulu evuton’wini
bya Vantima. Kanela xitatimendhe lexi mayelana na ntirho lowu swivuriso swi wu
tirheke exikarhi ka tinxaka ta Vantima kutani u seketela hi swikombiso leswi faneleke
swo huma eka Xitsonga.
Swiletelo
18
AFL2602/201//2016
4. Vun’wini bya Misava Swikombiso swo huma eka Xitsonga swi fanele ku tirhisiwa ku
seketela vonelo ra wena. Leswi hi swin’wana swa leswi vatsari lava boxiweke laha
hansi va swi kombeteke eka matsalwa ya vona mayelano ni vun’wini bya misava.
Misava – mavonelo yo kanetana loko swi ta eka malawulelo ya yona exikarhi ka Afrika
na le Vupeladyambu.
Mavonelo yo kanetana loko swi ta eka malawulelo ya yona/vun’wini bya yona exikarhi
ka Afrika na le Vupeladyambu.
“We allowed him to dig for gold, but the land is not his, the land cannot be owned. We
cannot give him any land, because the land does not belong to the living.”
Ku hambana ka xiyimo xa le henhla exikarhi ka Vantima na Valungu eka mavonelo ya
vona mayelana ni misava ku nga veketeriwa ku ya hi timhaka leti landzelaka:
19
Matsalwa lama vulavulaka hi vonelo ra vun’wini bya misava ya vatsari vo
hambanahambana:
Mhudi – The 1913 Land Act, and its consequences for African people the, and
the implication for both blacks and whites now, in the new South Africa.
Nehada – The struggle for land between the native and British colonisers in the
colonial Rhodesia.
The call of the veld – based on and inspired by the love for the land or the
“veld”, farm life and the fruits of labour from farming.
The events are based on the period of the Union of South Africa around the
1920’s. /25/
TIMARAKA HINKWATO: [100]
20