Študentská vedecká a odborná činnosť
Fakultné kolo, 25. apríl 2007
Fakulta elektrotechniky a informatiky STU Bratislava
Simulácia optickej siete DBORN s využitím Network Simulatora
Peter Chamula, I. Kotuliak*
Katedra telekomunikácií, Fakulta Elektrotechniky a Informatiky, Slovenská Technická Univerzita
peter.chamula@ktl.elf.stuba.sk
Abstrakt
DBORN (Dual Bus Optical Ring Network) je sieťová
architektúra pre vlnovo delený multiplex bez optického
prepínania paketov metropolitných sietí. V tomto článku
predstavíme architektúru DBORN a zameriame sa na
detailnú analýzu výkonu MAC protokolu DBORN
architektúre. Zameriame sa na problémy asynchrónnych
sieti, hlavne problému pozičnej priority a s tým
súvisiaceho „problému hladovania“. Porovnáme výkony
troch rôznych prístupových metód CSMA/CA , TDMA a
Locomotive z pohľadu prístupových nódov.
1. Úvod
Pokrok optických prenosových technológií v uplynulých
rokoch je badateľný hlavne pri dosahovaní Tbps (Terabit za
sekundu) triedy prenosovej rýchlosti. Prenosová rýchlosť sa
zväčšila hlavne kvôli výhodám technológie optických
prenosov, keďže pri elektronických technológiách takmer
dosiahla svoj limit. To je jedným z dôvodov búrlivého
vývoja optických sietí. Avšak optické prepínané siete sú
stále pomerne drahé, preto optická sieť bez prepínaných
častí je jedným z riešení zníženia ceny [1].
Rozhodujúci aspekt MAN sietí je návrh silnej
a jednoduchej prístupovej metódy pre stavbu prenosovo
výkonnej a flexibilnej metropolitnej optickej siete.
Asynchrónna CSMA/CA schéma bola navrhnutá v dvoch
experimentoch Dual-Bus Optical Ring Network (DBORN)
and Hybrid Optical Ring NETwork (HORNET) [2].
My sa budeme zaoberať DBORN architektúrou. Zdá sa že
asynchrónny CSMA/CA prístup je dobrým kandidátom
kandidát pre prístupový protokol v metropolitných
optických sieťach ďalšej generácie. Potvrdzuje to viacero
argumentov. Za prvé, môže sa chovať ako plne-
distribuovaný asynchrónny protokol nezaložený na
centrálnom riadení alebo oddelenom riadení vlnovej dĺžky
pre synchronizáciu úkonov nódov v kruhu. Ďalej,
prístupové protokoly založené na CSMA/CA technikách
zdieľajú účinne dostupnú kapacitu medzi prístupovými
bodmi, v časovej mierke jednotlivých paketov. Nakoniec,
keď použijeme asynchrónne CSMA/CA protokoly
v pasívnom optickej kruhovej sieti náklady sa výrazne
znížia.
V tomto článku sa zameriame výkon siete DBORN. Zbežne
opíšeme DBORN architektúru. Výkon asynchrónnej
optickej CSMA/CA techniky závisí hlavne na tom ako sa
* Vedúci práce
sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2007
optické zdroje (kanál/vlnová dĺžka) zdieľajú medzi
jednotlivými prístupovými nódmi. Napriek tomu že MAC
protokol umožňuje bezkolízny prenos cez zdieľané
médium, nemá vstavanú fair (rovnocennú) politiku, ktorá je
dôležitá v prípade sietí so zdieľaným médiom.
Predchádzajúca analýza výkonnosti sietí so zdieľaným
médiom s kruhovou topológiou poukázala na najvážnejší
problém takejto konfigurácie, a to že výkon nódu závisí od
jeho fyzického umiestnenia na sieti[2]. Relatívny rozdiel
výkonu medzi nódmi sa ukázal ako dosť podstatný.
Problémy súvisiace s fair prístupom v DBORN, ako
ukážeme v tejto práci sú priorita polohy a fragmentácia
šírky pásma[2]. Priorita polohy fair prístupu je pri
kruhových topológiách nesmierne dôležitá. Kvôli priorite
danej upstream prevádzke v prístupovom mechanizme
môže nastať prípad keď downstream nódy sú konštantne
pokryté upstreamovou prevádzkou a niesú schopné prístupu
k sieti na veľmi dlhý čas. Tento problém nazývame
„problém hladovania“. V DBORN , je priorita polohy viac
dôležitá , lebo čiastočné znovupoužitie prenosového pásma
nie je možné[2]. Fragmentácia pásma sa zdá byť priamym
dôsledkom náhodného a asynchronného vkladania
optických rámcov medzi nódmi kruhu. Upstream nódy
vytvoria nepoužiteľné periódy neaktivity ktoré zvyšujú fair
problémy downstream nódov. Väčšina schém navrhnutých
na odstránenie „problému hladovania“ používa globálny
fair algoritmus. My sa zameriame na tri konkrétne
prístupové metódy. CSMA/CA ako základnú metódu,
Locomotive ako rozšírenie CSMA/CA a TDMA prístup a
zhodnotíme ich použitie prípadne použitie ich kombinácii.
Spomenieme aj metódy SPACES a TCARD ktoré určitým
vylepšujú správanie sa nódov pri vyšších záťažiach.
2. DBORN architektúra
DUAL-BUS OPTICAL RING NETWORK (DBORN)
architektúra je sieť s kruhovou topológiou zobrazená na
obr.1.
Sieť je usporiadaná do kruhu pričom začiatok resp. koniec
je reprezentovaný HUB-om ktorý pripája metro sieť ku
chrbticovej sieti (backbone). Dva zberné do kruhu zatočné
optické vlákna s transparentnými a pasívnymi Optickými
Add – Drop Multiplexmi vytvárajú vysielacie sieťové
médium.
 sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2007
Obr. 1. DBORN architektúra.
Optický add-drop multiplex (OADM) je zariadenie
používané v systémoch vlnovo deleného multiplexu na
smerovanie rozdielnych kanálov do alebo zo single-
módového vlákna. Tento typ optického nódu sa používa na
pridanie vlastnosti na pridanie alebo odobratie jednej alebo
viacerých vlnovo delených kanálov na existujúci mulit-
módový (WDM) signál.
Architektúra je založená na dvoch zberniciach, jednou pre
upstream a jednou pre downstream. Upstream zbernica
pozostáva z jednej alebo viacerých vlnových dĺžok
pripojených k nódom a zakončených v HUBe.
Downstreamová zbernica začína od vysielača v HUBe a je
ukončená v jednotlivých nódoch. Niekoľko nódov zdieľa
upstream a donwstream kanál.
Obr. 2 Pasívny prístupový nód DBORN architektúry
Prístupový nód (Obr. 2) môže mať priradenú viac ako
jednu upstream alebo downstream vlnovú dĺžku.
Jednoduchý kolíziám predchádzajúci mechanizmus je
zostrojený pomocou fotodiódy a linky oneskorovacieho
vlákna (Fiber Delay Line, FDL), nódy na kruhu detekujú
voľné periódy a zužitkujú dostačujúce prázdne periódy.
V optických sieťach použijeme linky oneskorovacieho
vlákna (FDL, Fiber Delay Lines) [6] ktoré oneskorujú
pakety o pevný čas. Nevýhodou FDL je, že dĺžka vlákna je
priamo úmerná oneskoreniu času svetla vo vlákne. Sú teda
potrebné pomerne veľké dĺžky vlákna. Ďalším obmedzením
je že každé FDL potrebuje vlastný port, čo zvyšuje celkovú
cenu riešenia s rastúcim počtom potrebných FDL
v zariadení, v našom prípade nódov.
FDL si môžeme predstaviť ako FIFO (First In First Out)
zásobník. Takto ho realizujeme aj pri simulačnom procese.
Pre nás sú FDL dôležité na prenosovej ceste, ako zdržanie
jedného maximálneho rámca pre čas na spracovanie
prístupového algoritmu. Veľkosť FDL musí byť o málo
väčšia ako veľkosť MTU, kvôli poskytnutiu MAC jednotke
dostatočný čas na spracovanie dát a zmeranie obsadenia
média. Nód začne vkladať dáta do nájdenej medzery len ak
sa veľkosť paketu je menšia ako veľkosť medzery.
Neodoslané dáta zostávajú v elektronickom zásobníku nódu
až kým nieje detekovaná dostatočne veľká medzera, alebo
kým paket nieje zahodený. Takto je zabezpečený
bezkolízne vkladanie paketov. Je to technicky jednoduché
riešenie založené len na pasívnych komponentoch (spojoch,
FDL vlákne a fotodiode), ktorých náklady sú pomerne
nízke.
Obr. 3. Detekovanie prázdnych miest
Veľkosť FDL musí byť väčšia ako Maximálna prenosová
jednotka (Maximal Transmission Unit, MTU ) zaisťujúca
vloženie paketu na upstream vlnovú dĺžku bez kolízie. Ak
nulová (prázdna) perióda je príliš malá, informácia zostáva
elektronicky bufrovaná v nóde až kým nedetekuje
dostatočné voľné miesto. Je zrejmé že táto architektúra
prináša dve nevýhody pre výkon siete. Prvou je že
neexistuje priama komunikácia medzi prístupovým bodom
a všetká prevádzka (interná aj externá) musí prejsť cez
HUB. Druhou je, že nódy nemôžu prijať alebo odstrániž
prenášané rámce na upstream kanáloch alebo vkladať
prevádzku do downstream kanálou. Táto architektúra
určuje multibod-bod komunikáciu na upstream zbernici a
bod-multibod komunikáciu na downstream zbernici. Toto
naznačuje že fair prístup je relevantný len na upstream
zbernici, kde sa niekoľko nódov uchádza o tú istú šírku
pásma. Pretože HUB vysiela výlučne na downstream
vlnových dĺžkach, môže byť použitý bežný časovací
mechanizmus.[4]
2.1. Problém pozičnej priority
Teraz sa zameriame na problémy priority polohy a
fragmentácie pásma. Na začiatku musíme uvážiť situáciu
keď dva nódy zdieľajú jednu zbernicu. Kanál je pre prvý

nód na upstream zbernici stále nečinný. Paket na začiatku
druhej fronty môže použiť šírku pásma len ak médium na
prenos je voľné. Preto vysielanie druhého nódu závisí na
aktivite prvého. Následne proces vysielania j-teho nódu (j=
2,...,N) závisí na aktivite predchádzajúcich j-1 nódov [3].
Ak upstream nódy stále zaberajú vysielacie médium,
„hladovanie“ sa prejaví aj na downstream nóde. To vedie
k tomu, že DBORN nemôže poskytnúť súvislý prenos cez
rozdielne segmenty kruhu, pretože HUB je jediný kto môže
odstrániť pakety z upstream kanálov[2].
Obr. 4. Obsadzovanie pásma paketmi.
Na obr.4, vidíme že dáta v kanály majú len dva stavy voľno
(idle) a obsadené (busy). Prvý nód na upstream zbernici
môže fragmentovať šírku pásma na nepoužiteľné voľné
periódy. Keď veľkosť voľných miest vytvorených prvým
nódom nieje dostatočne veľká na umožnenie bezkolízneho
prenosu packetu na začiatku fronty, prenos je zablokovaný.
Pretože službe je založená na FIFO časovaní, paket menší
ako paket na čele fronty nemôže použiť voľné miesto preň
dostačujúce. To sa na nazýva Head of Line (HoL) fenomén
blokovanie, kvôli ktorému je šírka pásma stratená. [2].
Analýzou asynchrónneho CSMA/CA protokolu.
Posudzujeme kruh s N nódmi zdieľajúcimi bežné médium
(napr. jeden optický kanál) ktorého kanály prenášajú
prevádzku do HUBu. Cieľom je prezentovať priemerné
prístupové oneskorenie a distribúciu voľných periód medzi
jednotlivé prístupové nódy. Definujeme prístupové
oneskorenie ako čas ktorý strávi paket vo fronte až po jeho
úspešné vyslanie.
3. Prístupové metódy
Z predchádzajúcich riadkov je zrejmé, že CSMA/CA
metóda bude len obmedzene použiteľná, hlavne pri vyšších
záťažiach. Na odstránenie problému pozičnej priority teda
treba použiť premyslenejšie metódy, ktoré zároveň nebudú
príliš zložité a teda cenovo dostupné. Porovnávať metódy
budeme pomocou simulácií riadených diskrétnimi
udalosťami.
3.1 Simulačný scenár
Na simulácie sme použili Network Simulator 2 (ns-2)
konkrétne verziu 2.9.29. Simulačný skript obsahujúci
DBORN sieť a jej parametre je naprogramovaný v jazyku
TCL/TL. Pre trvanie simulácie bolo zvolený čas 20 sekúnd.
Budeme skúmať jednotlivé metódy pre záťaže 10%-99%.
Zvolili sme nasledovné parametre simulácie:
sekcia:Telekomunikácie ŠVOČ 2007
• Všetky nódy zdieľajú bežný upstream optický
kanál s kapacitou 10Gb/s
• Zvolíme počet nódov na 8, (N = 8 )
• Príchod paketov bude modelovaný Poissonovským
procesom
• Použijeme tzv. vyvážený mód, teda všetky nódy
budú produkovať identickú záťaž
• Kapacita elektronickej pamäte pre každý nód
nastavíme na 5Mbajtov (5MB).
• Budeme uvažovať optickú réžiu 56Bajtov
V simulácii uvažujeme elektronické pakety variabilnej
dĺžky (napr. 64, 576, 1518) reprezentujúce veľkosti paketov
v internete. Veľkosť paketov bude: 33,3 percent je
prevádzka s nastavenou veľkosťou 64bajtov (napr. TCP
ACK) , 33,3 percent prevádzka s veľkosťou 576 bajtov a
zvyšných 33,3 percent prevádzka s veľkosťou 1518 bajtov (
tým reprezentujeme pakety MTU Ethernetu).
3.1 Topológia
Budeme uvažovať kruhovú topológiu siete. Pre prvé dva
spôsoby prístupu CSMA/CA a TDMA použijeme hub a 8
nódov. Použijeme DBORN architektúru, teda jedno optické
vlákno pre downstream a jedno pre upstream. Virtuálne
trochu inú topológiu budeme uvažovať pre Locomotive
mechanizmus (Obr.5) . K prvému nódu bude pripojený
ďalší nód mimo kruhovej topologie, ktorého úlohou je
generovať sychronizačný impulz (bude vysvetlene neskôr).
Obr. 5. Výstup z NAM (Network ANimator)
3.2 Metóda CSMA/CA
Prístupová metóda je najjednoduchšia metóda pre prístup
k zdieľanému médiu. Je modifikáciou pôvodnej CSMA
metódy. Je to pokus o obmedzenie metódy na „menej
pažravú“[5], tým že zisťuje obsadenie kanála a odstraňuje
kolíziu. Jednotlivé časti skratky ozrejmujú správanie sa
tejto metódy. CS znamená (Carrier sense), teda citlivosť na
prenášaný signál, teda vieme určiť keď niekto iný vysiela.
MA (Multiple access) v preklade viacnásobný prístup, ide
teda o multiplexnú techniku. Pri tejto metóde stanica ktorá
chce vysielať (teda pristupovať k zdieľanému médiu) musí
najprv počúvať vopred dohodnutý čas, či na kanály nieje
iná aktivita. Ak je kanál v stave „idle“, teda nieje
 sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2007

zaznamenaná dosť dlho žiadna aktivita, má stanica
povolené vysielať. Ak je kanál detekovaný ako „busy“ teda
obsadený, stanica musí zdržať svoje vysielanie až do času
kým nebude kanál v stave „idle“. Toto sa nazýva
predchádzanie kolíziám , skratka CA (Collision avoidance).
3.3 Metóda TDMA
TDMA(Time division multiple access) je multiplexný
prístupový mechanizmus pre prístup na zdieľané médium.
Jeho základom je TDM (time division multiplex) teda
rozdelenie kanála na prediodicky sa opakujúce časové
úseky. V našom prípade má každý nód na vysielanie
pridelený určitý časový úsek ktorý sa periodicky opakuje.
Teda rozdelením šírky pásma do presných časových blokov
(timeslots). Za synchronizáciu platíme prenosovým
pásmom, pretože množstvo voľných miest zostáva
prázdnych. Praktická realizácia TDMA pre sieť DBORN
by bola čiastočne problematická vzhľadom k tomu že
TDMA je synchrónna metóda a DBORN architektúra je
nesynchrónna. My v našej implementácii TDMA takéto
problémy neberieme do úvahy.
vzhľadom k zaťaženiu, ďalej oneskorenie paketu, teda čas
kým sa paket odošle a nakoniec počet zahodených paketov.
Zaťaženie je vo všetkých prípadoch konštantné, tvorené
tromi druhmi paketov rozdelených Poissonovou
pravdepodobnosťou. Ďalej uvažujeme tzv. vyrovnaný mód,
teda všetky nódy generujú rovnakú prevádzku. Na základe
výsledkov získaných zo simulácií s sme vyrobili grafy troch
porovnávaných metód. Urobili sme celkovo 19 simulácií
v so záťažami v rozsahu od 10% až po záťaž 99%.
4.1 Porovnanie priepustnosti
Na Obr.7 sú zobrazené všetky tri metódy pre nód číslo 6.
Na osi y je vynesený percentuálny priepust a na osi x
generovaná záťaž na nódoch. Z grafu vidíme, že pri záťaži
približne 85% sa pri metóde CSMA/CA priepustnosť
výrazne začne znižovať, čo je spôsobené príliš veľkým
zaplnením pásma predchádzajúcimi nódmi. Pri metóde
TDMA sa síce priepustnosť od tejto hranice nezvyšuje no
ani neklesá. To je spôsobené nasýtením pásma. Pri
Locomotive vidieť ,že pre 6ty nód je priepust takmer
úmerný záťaži.

Vlastnosti TDMA:

 Zdieľa jedno médium bez nadbytočnosti

 Nie-nepretržitá komunikácia, umožňujúca
synchronizáciu
 Takmer istá dostupnosť zdieľaného média pri
veľkej záťaži predchádzajúcich nódov

3.4 Metóda Locomotive

Základom je CSMA/CA prístup spolu s „lepením“ paketov
a použitím synchronizačného paketu. „Lepenie paketov“ je
metóda pri ktorej nód čaká na určitý zhluk paketov a až za
nimi začne vysielať. To má za následok zvýšenie využitia
prenosového pásma tým, že hlavne pri vyšších záťažiach
nieje vytvorené množstvo malých medzier (voids) medzi Obr. 7 Priepustnosť siete voči záťaži pre 6.ty nód
paketmi.,Obr.6.
Pre posledný nód (ôsmy) sa situácia mierne zmení. Za prvé,
metóda CSMA/CA sa zníži hranica pri ktorej priepustnosť
začne klesať pričom hranica pre TDMA zostáva rovnaká.
Ďalej vidíme, že aj Locomotive sa pri záťaži 85% správa
podobne ako CSMA/CA. Z toho vyplýva, že Locomotive sa
správa pre rovnaké záťaže lepšie ako metóda CSMA/CA.
Naopak metóda TDMA sa pri hraničnej záťaži vyrovnané
Obr. 6. Metóda Locomotive a poskytuje 80%nú priepustnosť aj pre veľmi veľké záťaže.
Locomotive pridáva ďalšiu vlastnosť a to synchronizačný
paket, ktorý je periodicky vysielaný prvým nódom. Tým sa
zvyšuje účinnosť „lepenia“ paketov. Názov Locomotive
vychádza z obr.6 na ktorom zhluk paketov predstavuje
vagóny a sychronizačný paket predstavuje lokomotívu.

4. Porovnanie metód
Na porovnanie jednotlivých metód použijeme tri druhy
grafov. Prvým je graf priepustnosti jednotlivých nódov
 sekcia:Telekomunikácie ŠVOČ 2007

Obr. 8 Priepustnosť siete voči záťaži pre 6.ty nód

Obr.10 Oneskorenie voči záťaži pre 8my nód
4.2 Porovnanie oneskorenia
Zaujímavé je, že oneskorenie sa začne zvyšovať rovnako
Ďalším atribútom pre porovnávanie oneskorenie, teda čas pri Lokomotive a TDMA, je to spôsobené nastavením
ktorý strávi paket v zásobníku až kým je vyslaný. Tu sa Lokomotivy a TDMA. Pri Lokomotive je synchronizačný
najviac prejaví nevýhoda TDMA metódy. Na Obr.9, ktorý impulz nastavený na rovnakú periódu ako slot TDMA
zobrazuje situáciu na 6tom nóde vidíme ako sa oneskorenie metódy.
rapídne zvýši pri záťaži 85% až na 35ms. To je presne
v mieste kde dochádza k nasíteniu ako sme videli aj pri 4.3 Porovnanie zahodených paketov
grafoch priepustnosti (Obr. 6 a 7). Na obrázku ďalej vidíme
že pre zvyšné dve metódy sa oneskorenie takmer nezvýši. Ďalším faktorom pre porovnanie, sú zahodené pakety
Na zväčšenej časti vidíme, kde sa začína pre jednotlivé jednotlivých nódov. Na Obr.11 ako sa pri jednotlivých
metódy zvyšovať oneskorenie. Pre metódu TDMA sa záťažiach postupne zvyšuje počet zahodených paketov pre
mierne začína zvyšovať od 80% záťaže, pri 85% je už CSMA/CA metódu. Vidíme, že pre záťaž 65% je počet
nárast rapídny. Pre CSMA/CA sa oneskorenie začne zahodených paketov takmer nulový.
zvyšovať až pri záťaži 95%. Metóda Locomotive sa pri
6tom nóde ešte udržiava na konštantnej úrovni, je to
spôsobené samotným princípom metódy, keďže nód musí
určitý čas čakať až kým lokomotíva dorazí. Z podobných
dôvodov je pri metóde TDMA pomerne vysoké
oneskorenie pri nízkych záťažiach. Pri tomto porovnaní
teda najlepšie vychádza CSMA/CA metóda ktorá pre záťaž
po 90% je takmer nulová.
Situácia sa zmení pri 8mom nóde na Obr.10. kedy pre
metódu CSMA/CA sa záťaž začne prudko zvyšovať už pri
záťaži 55%. Vidíme aj ako za začne na rozdiel od 6teho
nódu prudko zvyšovať pri 85%, TDMA zostáva voči
8memu nódu nezmenená.

Obr. 11 Nárast zahodených paketov pre

CSMA/CA.(aproximované)

Na Obr.12 je zobrazená rovnaká metóda iným spôsobom.

Vidíme že po 6ty nód je počet zahodených paketov
prakticky nulový no už pri 8mom nóde a záťaži 65% je
takmer 40% paketov zahodených a pri záťaži 70% dokonca
100%. Z toho vyplýva že metóda CSMA/CA je v praxi
nepoužiteľná.

Obr. 9 Oneskorenie voči záťaži pre 6ty nód so zväčšením

 sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2007
Obr. 12 Zahodené pakety pre CSMA/CA
Na Obr.13 vidíme počet zahodených paketov pre metódu
Locomotive. Je zjavné, ako táto metóda vyrovnáva pozičné
znevýhodnenie jednotlivých nódov, kedy sa pozičné
nevýhoda prejavila len pre záťaž nad 90% pre posledný
nód. Tu vidíme ako pomerne jednoduché vylepšenie
CSMA/CA metódy vedie k dobrej a v praxi použiteľnej
metóde prístupu na zdieľané médium.
Obr. 13 Zahodené pakety pre metódu Locomotive
Na Obr.14 je zobrazenie metódy TDMA, tu môžeme vidieť
úplné odstránenie problému pozičnej výhody no za ceny
zvýšenia oneskorenia a zníženia priepustnosti.
Obr.14 Zahodené pakety pre metódu TDMA
5.Zhodnotenie
V tomto článku sme sa zamerali na tri metódy prístupu na
sieť typu DBORN a zo simulačných výsledkov sme
porovnávali metódy CSMA/CA, Locomotive a TDMA.
Zistili sme že metóda CSMA/CA trpí problémom pozičnej
priority a rovnako aj problémom framentácie pásma.
Z uvedených výsledkov vyplýva že použitie metódy
CSMA/CA je pre vysoké záťaže nereálne. Locomotive
zmenšuje nedostatky CSMA/CA pomocou
synchronizačného paketu a pomocou „lepenia paketov“.
Ako veľmi výhodná sa zdá metóda TDMA pre veľmi
vysoké záťaže, pretože odstraňuje problém pozičnej
priority. Logickým vyústením je teda kombinácia týchto
dvoch metód, čoho dôkazom je metóda TCARD (Traffic
Control Architecture using Remote Descriptors) [4] a metóda
SPACES ( Smart sPACEd tranSmission )[3]. TCARD
rezervuje určitú čas pásma pre nasledujúce nódy, podobne ako
TDMA, no po nevyužití predchádzajúcim nódom, je môže
pásmo použiť jeden z nasledujúcich nódov.
Veľmi zaujímavé by bolo vytvorenie metódy kombinujúcej
Locomotive a TDMA, s možným prepínaním medzi
jednotlivými metódami na základe zaťaženia v sieti.
6. Odkazy na literatúru
[1] Buabdallah N.,Beylot A.L.,Pujolle G., Fair Access in WDM
ring network, Alcatel Research & Innovation
[2] Popa D., Atmaca T., A Distributed Fairness Algorithm for
Bus-Based Metropolitan Optical Network, D´epartement R
´eseaux et Services des T´el´ecommunications
[3] Popa D., Atmaca T., SPACES: A Distributed Fairness
Algorithm for Bus-Based, National des Télécommunications,
Dept. RST
[4] Hu G., Gauger Ch.M., Junghans S., Performance Evaluation
of the DBORN MAC Layer ,University of Stuttgart, Institute
of Communication Networks and Computer Engineering
[5] Hu G., Gauger Ch.M., Junghans S., Performance analysis of
the CSMA/CA MAC protocol in the DBORN optical MAN
network architecture , ,University of Stuttgart, Institute of
Communication Networks and Computer Engineering
[6] Zhang T., Lu K., and. JueShared J.P., Fiber Delay Line
Buffers in Asynchronous Optical Packet Switches, Journal of
Electrical Engineering, Vol. 24, 4.2006,