Študentská vedecká a odborná činnosť
Fakultné kolo, 29. apríl 2009
Fakulta elektrotechniky a informatiky STU Bratislava
Modulačné techniky v optickom prenosovom médiu
Kamil Bartovič, doc. Ing. Rastislav Róka, PhD. *
Katedra telekomunikácií FEI STU
kamilbartovic@gmail.com
Abstrakt
Ľudia už od nepamäti hľadali prostriedky ako sa
dorozumievať. Pozorovaním okolitých dejov v prírode
sa naučili vnímať ich podstatu, pretvoriť ich, či využiť
vo svoj osoh. Iste tomu bolo tak aj pri jednej z
najdokonalejších foriem komunikačných systémov, aké
dnešný svet pozná. Je to optická komunikácia.
Kvantum informácií v priebehu jednej sekundy, mizivá
bitová chybovosť, je to takmer dokonalý, neobmedzený
komunikačný kanál, ktorý bude spĺňať požiadavky na
nároky stále sa zvyšujúcej prenosovej rýchlosti. Alebo
azda má aj svoje hranice, ku ktorým sa pomaly blížime?
Je niekde strop, ktorý nás ďalej nepustí? V čom
spočívajú obmedzenia? Opýtajme sa inak. Ako tieto
problémy riešiť? Jedna z odpovedí : Použime
modulácie.
1. Úvod
Ako už bolo spomenuté, problematika, ktorú budem
rozoberať sa týka modulačných techník. Pojednáva
o metódach , ktoré sa využívajú pri optických prenosoch
cez optický prenosový kanál, o  ich výhodách
a nevýhodách, realizáciách, efektívnosti a nasadeniach
v systémoch. Optický vlnovod vykazuje nedostatky pri
prenosoch s vysokými rýchlosťami, ktoré sa prejavujú
znehodnoteným prenosu. Hoci súčasné technologické
procesy prispeli k zníženiu týchto nedostatkov, bolo by
neekomické prerábať nanovo kompletnú infraštruktúru
optickej sieti. Tieto riešenia sú len čiastočné. Preto sa
pristupuje k ekonomicky výhodnejším metódam ako sú
modulácie.
*
Vedúci práce
sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2009
2. Modulácie
Modulácia je vo všeobecnosti prispôsobenie
prenášaného signálu danému prenosovému kanálu.
Digitálna modulácia je proces vtláčania digitálnych
symbolov do signálu vhodného pre prenos cez
komunikačný kanál. Digitálne modulácie všeobecne, ale
aj v optickom prostredí, môžeme rozdeliť na 2 základné
skupiny:
 2.1 Modulácie v základnom pásme
 2.2
Moduláci
e
v prelože
nom
pásme
[1]
Modulácie v základom pásme sú modulácie, ktoré sa
využívajú pri prenosoch na relatívne krátku vzdialenosť.
V týchto moduláciách sa využívajú linkové kódy.
Známe sú unipolárne a bipolárne signály. Nakoľko
záporné svetlo nie je technicky možné zrealizovať,
budeme uvažovať len  unipolárne signály. Všeobecne
sa dajú linkové signály deliť na :
 NRZ ( non return to zero )
 RZ ( return to zero )
 odvodená CSRZ
(Carrier-Suppressed Return-to-Zero)
Obr. 1. Linkové kódy.
Modulácie v preloženom pásme sú modulácie
využívané na diaľkových alebo vzdušných prenosoch.
Sú tak tiež nazývané nosné modulácie (carrier
modulation). Pri týchto moduláciách sa využíva
sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2009

samotná postupnosť digitálnych symbolov na

ovplyvnenie, a tým samotné zdeterminizovanie,
parametrov stochastického vysokofrekvenčného
harmonického (sínusového) signálu. Tento nosný signál
má 3 základné parameter, ktoré moduláciami
ovplyvňujeme:
 fáza
 frekvencia
 amplitúda
Moduláciou dosahuje zmena základných parametrov.
Vo všeobecnosti hovoríme potom o modulácii:
 FSK ( frequency shift keying)
 PSK ( phase shift keying)
 ASK-OOK( amplitude shift {on/off }
keying)
Optické systémy môžeme rozdeliť z hľadiska modulácie
na:
 koherentné
 nekoherentné (on/off keying) [1]
Cieľom týchto systémov (koheren./nekoheren.) je
zvyšovanie prenosovej kapacity média. Zistilo sa, že
maximálna prenosová rýchlosť pri on/off modulácii je
približne 10 GB/s. Preto sa začína pristupovať ku
koherentným systémom využívajúce viacstavovú
moduláciu  ( FSK, PSK, ASK ). [2]
3. Faktory limitujúce prenos
Pri použití hocakej modulačnej techniky musíme mať na
zreteli faktory, ktoré nejakým spôsobom limitujú
prenos. Limitujú v zmysle, zhoršujú vlastnosti
prenosového média, v našom prípade optického
vlnovodu. Sú to napr.:
 tlmenie, disperzia, polarizačná módová disperzia
 nelineárne efekty:
Brillouinov rozptyl, vlastná fázová modulácia –
(SPM - self phase modulation)
Ramanov rozptyl, štvorvlnové zmiešavanie [3]
kde je koeficient strát spôsobený rozptylom, je
koeficient tlmenia spôsobený absorpciou hydroxylových
OH iónov a koeficient tlmenia spôsobený ohybom
3.2 Disperzia
Ak sa impulz šíri vláknom dôsledkom disperzie sa
časovo rozšíri a na konci vlákna sa jednotlivé impulzy
začínajú zlievať, vzniká medzisymbolová interferencia
(ISI). Disperzia pozostáva z dvoch hlavných zložiek:
módová disperzia a chromatická disperzia, tie sa
následne ďalej špecifikujú. Všeobecne sa disperzia
udáva pre optické vlákno v jednotke:
[4]
Najrozšírenejšie modulačné techniky
v optickom médiu
4.1 Modulácie v základnom pásme
4.1.1 NRZ a RZ modulácie (linkové kódy)
Tieto modulácia sú všeobecne používaná v rozhraniach
s „pomalými“ komunikačnými prenosmi. NRZ
neobsahuje jednosmernú zložku, ako je to pri RZ
modulácii. Ako už bolo spomenuté NRZ a RZ signály
sa dajú realizovať aj unipolárne. Pravé unipolárna
realizácia je používaná pri optických prenosoch.
Predpokladajme, že amplitúda vyslaného signálu má
hodnotu A, potom jednosmerná zložka signálu je A / 2,
tá sa prejaví ako impulzná funkcia s veľkosťou pri
nulovej frekvencii. Potom PSD (Power Spectral
Density) unipolárneho NRZ signálu sa rovná:
(2)

V skratke si priblížime dva primárne faktory, ktorých

vplyv sa najviac prejavuje pri optických prenosoch. kde A je amplitúda signálu, je dlážka trvania
bitového intervalu, je frekvencia , je
sondovací impulz.
3.1 Tlmenie
a PSD unipolárneho RZ signálu sa rovná:
Optické žiarenie pri prechode optickým vláknom stráca
energiu, teda je tlmené. Veľkosť strát vo vlákne závisí
okrem iného i od prenášanej optickej dĺžky žiarenia.
Tlmenie v kremennom skle je zapríčinené rozptylom,
absorpciou a ohybom. Celkový koeficient tlmenia
sa vypočíta zo súčtu jednotlivých prispievateľov:
(1)
(3)
 sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2009

kde Rb je bitová rýchlosť [1]

4.1.2 CS-RZ, porovnanie s  NRZ a RZ

CS-RZ je modulačný formát, ktorý je odvodený od

konvenčnej RZ modulácie. Hlavný rozdiel medzi týmito
formátmi je, že pri CS-RZ modulácii je medzi
susednými bitmi fázová zmena o π. Z tohto dôvodu je
priemerné optické pole v CS-RZ rovné nule,
nenachádza sa tu jednosmerná zložka. Priemerná
hodnota optického signálu je znížená na jednu polovicu.
Práve pre tento fakt je CS-RZ modulácia pri vyšších
prenosových rýchlostiach menej náchylná na Obr. 2. Optické spektrum pre 80 Gbit/s CS-RZ signál
znehodnotenie signálu nelineárnymi efektmi, ktoré sa
vyskytujú pri prenosoch s rýchlosťami 40 Gb/s a viac. (b), 80 Gbit/s pre RZ signál (c)
Táto modulácia sa vyznačuje lepším pomerom odstupu
optického signálu od šumu ( OSNR- Optical Signal 80 Gbit/s pre RZ signál
Noise Ratio ) v porovnaní s NRZ. Napriek týmto
výhodám má CS-RZ obmedzenie pre systémy s hustým
vlnovo dĺžkovým multiplexom ( DWDM - Dense
Wavelength Division Multiplexing), nakoľko nemôže
pracovať pri 50 GHz mriežke, ktorá je nevyhnutá
k podpore 80-tich kanálov DWDM systémov. Pre toto
obmedzenie sa CZ-RZ využíva v systémoch pracujúcich
s  100 GHz mriežkou pri použití 40 kanálov. Nelineárne Obr. 3. Optické spektrum pre vlnovú dĺžku 1550 nm
efekty vo vláknach sú spôsobené najmä veľkosťou pre 40 Gbit/s.
energie signálu. Nakoľko pri tejto modulačnej technike
je energia signálu znížená na polovicu, je tento signál Vidíme, že pri zmene mriežky CS-RZ je zmena mriežky
odolnejší voči nelineárnym efektom. Zvýšiť počet oproti NRZ polovičná (80Ghz160GHz). Taktiež je
kanálov pri použití vlnovo dĺžkového multiplexu
z obrázku Obr. 2 vidno, že je odstránená jednosmerná
( WDM – Wavelength Division Multiplexing) a zúžiť optická zložka. Pri požiadavke dosiahnuť výraznejšie
kanálové rozostupy (channel spacing) sú základne body, zväčšenie prenosovej kapacity (10Gb/s a viac) musíme
ktoré sa budú musieť dosiahnuť, aby spektrálne šírka prejsť od on/off keying modulácie na viacstavovú
a úzke kanály vyhovovali budúcim optickým sieťam, moduláciu ako napríklad ASK, FSK, PSK. To je ale
potrebe šírke pásma a kapacite. Týmto požiadavkám sa jedine možné ak prejdeme od nekoherentného svetla ku
prispôsobuje aj modulačný formát CS-RZ. Následné je koherentnému. NRZ, RZ či CS-RZ modulácie nie sú
potrebné upraviť signál pre čo najväčšiu vzdialenosť ako také (samé o sebe) vhodné na prenos vyšších
medzi dvoma regenerátormi. Použitie RZ formátov, bez prenosových rýchlostí ako 40Gb/s ~ XXX Gb/s. Pri
ďalšej úpravy nie je vhodné pre optický prenos. nasadení týchto modulácii dochádza k výrazným
Jednotlivé impulzy sú úzke a preto ich spektrum je vzrastom chybovosti, ktorá je spôsobená hlavne
široké v porovnaní s NRZ formátom. Pravé z tohto prítomnosťou faktora PMD (Polarization Mode
dôvodu sa využíva CS-RZ, kde ako sme spomínali Dispersion) a iných. Tieto nedostatky sa pri použití
vyššie, nastáva síce navráť k nule, no každý susediaci systémov s hustým vlnovo dĺžkovým multiplexom
bit je s inom fázou. To má za efekt odstránenie ( DWDM - Dense Wavelength Division Multiplexing)
optického nosného komponentu z optického spektra budú značne prejavovať a znehodnocovať prenos. Práve
a redukovanie spektrálnej šírky na polovicu, povoľujúc pre tento fakt sa hľadajú nové modulačné metódy, a to
zhustenie rozmiestnenie kanálov pri WDM. Spektrálna v modulácie v preloženom pásme.
využiteľnosť sa zvýši > 0.4 bit/s/Hz. V obrázku Obr. 2
môžeme vidieť porovnanie robustnosti RZ (c) signálu
s CS-RZ (b) pri 80 Git/s pri nelineárnom efekte SPM
a interakcii susedných impulzov, v Obr. 3 porovnanie
spektier CS-RZ, NRZ a RZ pre 40 Gbit/s [5].
sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2009
4.2 Modulácie v preloženom pásme
Medzi základné patria :
 (NRZ, RZ, CSRZ) – ASK (OOK)
 (NRZ, RZ, CSRZ) – DPSK
(Differential Phase-Shift Keying)
 (NRZ, RZ, CSRZ) - DQPSK
(Quadrature DPSK (4-DQSK))
 (NRZ, RZ, CSRZ) - DUOBINARY
Ako už bolo spomenuté, sú to techniky, ktoré pracujú
s koherentnými systémami, a ich realizácia vychádza
z časti aj z linkových kódov (NRZ, RZ, CSRZ), resp.
toku dát. Koncepcia signálového priestoru pre
modulačné techniky v optike je na Obr. 4.
Obr. 4. Symbolvé rozmiestnenie pre viacstavové
modulácie
4.2.1 Základné charakteristiky
viacstavových modulácií
OOK technicky nenáročná, ľahko detekovateľná
1 prenesený symbol = 1 bit
DPSK zložitejšia detekcie zmeny fázy
bit {0, 1} à symboly {-1, 1}
fázová zmena {expjp, expj0}
1 prenesený symbol = 1 bit
DQPSK náročná detekcia zmeny fázy (drahé)
bit {00,01,10,11} à symboly
{exp± jp/4, exp± j3p/4}
1 prenesený symbol = 2 bit; Ts = 2Tb
šírka pásma je iba polovica z prenosovej rýchlosti
[6]
Jednotlivé optické spektrálne funkcie pri vlnovej dĺžke
1550 nm sú na obrázkoch Obr. 5 pre DPSK, Obr. 6 pre
NRZ DQPSK , Obr. 3 pre OOK.
Obr. 5. 
Obr. 6.
4.2.2 DUOBINARY
Duobinary modulácia je schéma pre prenos R bitov/s
s použitím menej ako šírky pásma. Nyquistove
výsledky hovoria, že na prenesenie R bitov/s bez medzi
symbol ovej interferencie ( ISI Inter-Symbol
Interference ) je požadovaná minimálna šírka pásma
. Z toho vyplýva, že táto modulácia bude mať
medzisymbolovú interferenciu. Avšak ISI bude
udržiavaná v medziach , kedy sa budú dať obnoviť
počiatočné hodnoty signálu. Uvažujme signál :
(4)
kde dk je hodnota ( „0“ , „1“ ) informačného bitu, q(t)
je prenášaný impulz , perióda bitu, q(t) je
impulz zvyčajne volený tak, aby nevznikala ISI pri
vzorkovaniach, prípadoch (t + kT, k + 0,±1,... ,) potom
hodnoty q(kt) sú :
(5)
Pri NRZ signáli potrebujeme na prenos R*bitov/s šírku
pásmu rovnú R*Hz a to je dvojnásobne viacej než
Nyquistova šírka pásma . Ak túto moduláciu
porovnáme s NRZ dostávame sa k nasledujúcim
záverom. Duobinary modulácia je omnoho viac
flexibilnejšia ako NRZ aj za prítomnosti chromatickej
disperzie. Pokiaľ NRZ je limitovaná na 80 Km,
prechodom na DUOBINARI kódovanie sa vieme dostať
do vzdialenosti 120 Km, bez kompenzácie disperzie vo
vlákne, pri tejto vzdialenosti sú duobinary systémy
limitované.[7]
 sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2009

Obr. 7. Porovnanie spektier NRZ a DUOBINARY generátorom. Vzorkovací čas je nastavený na hodnotu
Sample Time : 10^-10 z čoho vyplýva, že sa jedná
o rýchlosť prenosu  10 GBit/s, jedná sa o NRZ signál,
5. Simulácia modulačných techník s pravdepodobnosťou výskytu nuly Propability of
v simulačnom programe Matlab - Simulink. a zero: 0.5. Tento signál vstupuje do subsystému
Modulátory, kde sa člení ďalej na jednotlivé subsystémy
Na vytvorenie  optickej  prenosovej cesty som použil samotných modulátorov, ako je vidno na nasledujúcom
knižnicu Communications Blockset, ktorá obsahuje prvky obrázku Obr. 9.
ako modulátory, počítadlá chybovosti, prvky na
vykreslenie symbolvých rozmiestnení hodnôt signálu,
generátor náhodných binárnych čísel atď. .
Tento simulačný program však neobsahuje priamo
optickú knižnicu, ktorá by značne rozširovala možnosti
využitia aj pre simuláciu tohto druhu.  Ak chceme
vytvoriť funkčný model nejakého systému, potrebujeme
podrobne poznať jeho vnútornú štruktúru a náveznosť
na ostatné modely a bloky. Nakoľko program
neobsahoval hore spomínanú optickú knižnicu, pokúsil Obr. 9. Podsystém modulátorov
som sa o vytvorenie dvoch základných blokov, ktoré by
vystihovali čiastočnú charakteristiku optického vlákna. Následne si priblížime jeden z troch blokov
V úvode článku som ich spomínal ako primárne modulátorov. Nie je potrebné rozoberať každý
limitujúce faktory, ktoré znehodnocujú prenos a to: jednotlivo, nakoľko principiálne sú bloky rovnaké.
tlmenie a disperzia. Ako už bolo spomenuté, informácia Pozrieme sa bližšie na blokovú štruktúru DBPSK Obr.
sa do vlákna viaže cez optický výkon. Tento výkon je 10
utlmovaný pozdĺž vlákna. Simulácia tlmenia spočívala
v zaradený bloku tlmenia do komunikačného kanálu. Je
otázne, či je vhodné riešiť útlm jediným blokom, ktorý
nemá žiadne prepojenie s ostatnými súčasťami
komunikačnej cesty. Toto tlmenie je lineárne
a nezávisle od žiadnych iných blokov v prenosovom
kanály. Útlm samotný nepôsobí ako jav, ktorý by
značne znehodnocoval prenos v zmysle, vnášal
chybovosť. Tento efekt zapríčiňuje disperzia vo vlákne.
Tento blok by dával celej simulácii správny nádych,
pripodobňujúci charakteristiku skutočného optického Obr. 10. Schematické zapojenie blokov
média. Disperzia spôsobuje ISI, efekt, ktorý vnáša
chybovosť do celého prenosu, nakoľko jednotlivé NRZ signál vychádza do DBPSK modulátora, na
impulzy sa zlievajú, a detektor nevie detekovať, o akú prenosovom médiu je utlmený o 3 dB, čo odpovedá
optickú hodnotu ide. Na tomto efekte stále pracujem, tabuľkovej hodnote (0.16 dB/km) útlmu v SIO2 vlákne
preto ho nezaradím do koncepcie práce. Ako pri vlnovej dĺžke 1550 nm na vzdialenosti približne 20
chybovostný model použijem AWGN kanál z knižnice km, prechádza cez AWGN kanál, ktorý vkladá do
Random Data Sources. prenosu bielu šum (chybovosť), následne signál vedie
do demodulátora DBPSK, potom vedie do BER
5.1 Bloková štruktúra simulačného zbernice. Na prenosovú cestu sú pripojené grafické
programu displeje, ktoré zobrazujú signál počas, pred a po prenose
Obr.11.

Obr. 8. Schematické zapojenie simulačných blokov

Táto simulácia je koncipovaná ako systém, ktorý sa

ďalej člení na subsystémy. V hornej časti obrázku Obr.
8 sa nachádza komunikačná cesta, v dolnej časti
zbernice BER (bit error rate) pre jednotlivé modulácie.
Dátový signál je generovaný Bernoulliho binárnym
sekcia: Telekomunikácie ŠVOČ 2009

Dostupné z:
http://downloads.lightreading.com/wplib/siemens/40
G_Transmission_DWDM.pdf
[3] 40Gb/s in metro and regional optical networking
Dostupné z:
http://www.terena.org/events/tnc2006/core/getfile.ph
p?file_id=707
[4] Jozef Magdolen, Základy prenosu optickými
Obr. 11. vláknami, kap 4.1.4 str.45, 1996

Na hornej časti obrázku Obr. 11 je zobrazený signál

ktorý je generovaný modulátorom, na pravo od neho
signál, ktorý prešiel cez AWGN kanál a útlmový blok.
Bod nimi je zobrazený signálové rozmiestnenie pred
prenosom a po prenose. Chyba nastáva ak nejaký
symbol prejde z jedného signálového priestoru do
druhého. Tieto prechody sú monitorované cez BER
zbernice a zobrazené na Obr. 12
[5] Investigation of 80 Gbit/s signal transmission with
carrier-suppressedreturn-to-zero signal format
Dostupné z:
http://www.ee.ucl.ac.uk/lcs/prog01/LCS074.pdf
[6] Jin Wang,Performance Evaluation of DPSK Optical
Fiber Communication Systems,
Dostupné z:
https://inst.eecs.berkeley.edu/~ee290f/sp04/Dissertat
ionTalk.ppt April 22, 2004
[7] Duobinary Modulation For Optical Systems,
Dostupné z:
http://www.inphicorp.com/products/whitepapers/
DuobinaryModulationForOpticalSystems.pdf

Obr. 12. Schematické zapojenie simulačných blokov

Simulácia zobrazuje len približný priebeh signálov,

chybovosť, signálový priestor. V blízkom časovom
horizonte by som chcel simulácie spresniť, aby čo
najpresnejšie odpovedali charakteristike optického
systému. Ako som už spomenul, Simulink nie je nástroj,
ktorým sa daná problematika študuje a preto hľadám
možnosti ako sa dostať k software-om vhodnejších na
dané simulácie.

6. Záver
V mojej téme som rozpracoval modulačné techniky,
ktoré sa využívajú pri prenose cez optické médium.
Myslím si, že v tejto problematike je ešte mnoho
faktorov, ktoré treba zohľadňovať, preverovať
a napokon inovatívne nasadzovať v praxi pre vylepšenie
priepustností už nasadených sieťových prvkov ale aj pri
novo inštalovaných optických sieťach. V ďalšom štúdiu
by som sa danej problematike chcel aj naďalej venovať,
nakoľko ju považujem za perspektívnu a smerodajnú
v mojom ďalšom vedomostnom raste.

7. Odkazy na literatúru

[1] Fuqin XIONG, Digital Modulation Techniques kap.

2. Baseband modulation,
str. 17 ~ 85, 2000
[2] 40G Transmission in DWDM Long-Haul Networks