Internet a počítačové siete

Na to, aby mohli komunikovať ľudia medzi sebou prostredníctvom počítačov, musia vedieť medzi sebou
komunikovať samotné počítače. Počítačom umožníme komunikovať, ak ich navzájom prepojíme niečím, čo im
umožní navzájom si odovzdávať informácie a určíme im pravidlá, ktoré budú pri komunikácii dodržiavať. Vo
chvíli, keď sa tak stane, vzniká počítačová sieť. Tzn. počítačová sieť je skupina zariadení (počítače, tlačiarne,
mobily, digitálne fotoaparáty, ...), ktoré sú vzájomne prepojené s cieľom komunikácie a zdieľania zdrojov.

História Internetu
S prvou myšlienkou siete prišiel v roku 1966 BOB TAYLOR. Na jej základe sa začala budovať sieť ARPANET
pomenovaná po americkej agentúre ARPA (Advanced Research Project Agency), ktorá ju
financovala. Agentúra ARPA prišla s myšlienkou prepojiť jednotlivé počítačové systémy univerzít
a federálnych výskumných stredísk medzi sebou. Takto vznikla prvá sieť ARPANET, ktorú uviedli do prevádzky
v roku 1969.

Internet pri svojom vzniku ako ARPANET spájal v roku 1969 len 4 počítače, v roku 1972
23 počítačov, v roku 1984 už okolo 1000, v roku 1987 asi 10 000 počítačov, 1993 viac ako 1,3 milióna
počítačov dnes spája ešte viac počítačov a menších sietí.

Komponenty siete:

 Koncové zariadenia predstavujú zdroj alebo cieľ komunikácie. Patrí tu napr. počítač, notebook,
tlačiareň, tablet, ...
 Zariadenia, ktoré sprostredkujú pripojenie k sieti
Pripájajú koncové zariadenia do siete, spájajú siete do väčších sietí, poskytujú pripojenie k Internetu.
Zaraďujeme tu napr. switch, router, firewall.
Switch (prepínač) – údaje posiela len tomu zariadeniu/zariadeniam, ktorému/ktorým sú určené.
Zabezpečuje komunikáciu v rámci jednej siete.

Router (smerovač) – má za úlohu smerovať dáta

zo siete do siete, tj. nájsť najefektívnejšiu cestu router
od zdroja k cieľu (najefektívnejšia neznamená
najkratšia, ide skôr o rýchlosť prenosu).
Zabezpečuje komunikáciu medzi viacerými sieťami. switch switch
switch

1
 Prenosové médiá:
Každá komunikácia v sieti je prenášaná cez médium. Rozlišujeme média:
a) metalické káble, ktoré prenášajú elektrické impulzy
Koaxiálny kábel:
Kábel, ktorý je tvorený dvomi vodičmi. Po vnútornom vodiči
obklopenom izolačnou vrstvou sa prenášajú dáta. Izolačná
vrstva je ovinutá druhým vodičom, ktorý je tvorený sieťou
tenkých drôtikov. Tento slúži k elektromagnetickému
odtieneniu vnútorného vodiča.

Dnes je koaxiálny kábel postupne nahrádzaný inými

vysokokapacitnými prenosovými káblami hlavne na báze optických vláken. Využíva sa hlavne na prenos
analógového signálu prakticky vo všetkých druhoch diaľkových komunikácií (napr. diaľkové telefónne a TV
trasy, siete káblovej televízie)

Krútená dvojlinka:
Kábel je tvorený ôsmimi farebne odlišnými vodičmi, ktoré vždy po dva tvoria krútené páry. Stočenie
vodičov eliminuje elektrický šum z priľahlých párov alebo z iných zariadení. Podľa toho, či sú krútené páry
vo vnútri káblu tienené alebo nie, sa káble rozlišujú na :

- netienená krútená dvojlinka UTP: - tienená krútená dvojlinka STP:

b) optické káble, ktoré prenášajú impulzy svetla

Optické káble sú zložené z optických vlákien a
ochranných častí. Prostredníctvom optického
vlákna sa šíri signál rýchlosťou svetla. Jedno
optické vlákno má na dnešné požiadavky
prakticky neobmedzenú kapacitu. V súčasnosti
je to najrýchlejší a najstabilnejší spôsob
prenosu dát, využívaný najmä
telekomunikačnými operátormi k
zabezpečeniu rýchlej a stabilnej siete.

c) bezdrôtová komunikácia, využíva vlny elektromagnetického spektra

je komunikácia, ktorá spočíva v spojení dvoch subjektov iným spôsobom, než mechanicky (káblom)

2
Ďalšie dôležité zariadenia:
Sieťová karta - každý počítač je prostredníctvom nej fyzicky zapojený
do počítačovej siete. Väčšina počítačov má túto kartu integrovanú už na
základnej doske. Sieťová karta dekóduje z elektrických impulzov
informáciu, ktorú počítač prijíma, alebo naopak kóduje do elektrických
impulzov informáciu, ktorú počíta vysiela cez metalický kábel.
Modem – (interný alebo externý) – slúži na prenos digitálnych dát
pomocou analógovej (napr. telefónnej) linky. Modem digitálne dáta upraví (moduluje) na analógové pre
prenos po analógovej linke a modem na druhej strane linky dáta demoduluje do pôvodnej
digitálnej podoby a odovzdá počítaču na spracovanie.

Anténa – zariadenie, ktoré sa používa na vysielanie a prijímanie signálu pri komunikácii pomocou
bezdrôtových technológií.

Optický prevodník – ak na pripojenie bol použitý optický kábel, jeho úlohou je premieňať svetelné údaje na
digitálne a naopak.

Počítačové siete rozlišujeme podľa viacerých hľadísk:

1. Podľa ich veľkosti (rozľahlosti):

PAN (Personal Area Network) – sieť vytvorená v okolí konkrétneho človeka s cieľom
prepojiť elektronické zariadenia dennej potreby (počítač, tlačiareň, mobilný telefón,
webová kamera, ...).

LAN (Local Area Network) – lokálna počítačová sieť spájajúca zariadenia v jednej
miestnosti, budove alebo v rámci komplexu blízkych budov, napr. školská sieť. LAN používa len jednu
technológiu prepojenia počítačov, najrozšírenejšou technológiou je Ethernet.

3
MAN (Metropolitan Area Network) – je to sieť pokrývajúcu väčšie (no obmedzené) územie. Typickým príkladom
sú rôzne mestské komunikačné siete, univerzitné siete, siete veľkých firiem. Tento typ siete zvyčajne využíva
viacero technológií vzájomného prepojenia počítačov. Spája počítačové siete typu LAN.

WAN (Wide Area Network) – rozľahlá, globálna počítačová sieť, ktorá nie je ohraničená geografickou
oblasťou. Spája počítače alebo menšie počítačové siete typu LAN a MAN po celom svete. Používa všetky známe
a dostupné technológie na prenos informácií. Najznámejším príkladom takejto siete je celosvetová sieť počítačov,
ktorú poznáme pod názvom Internet.

Nové pojmy 

INTRANET
Intranet je vnútropodniková (univerzitná,...) sieť založená na
internetových technológiách. Umožňuje bezpečné pripojenie
zamestnancov lokálne aj vzdialene (práca z domu). Využívanie
intranetu zvyšuje produktivitu, zlepšuje komunikáciu a znižuje
náklady firmy.

EXTRANET
Ak prístup k službám intranetu majú aj iní zákazníci, obchodní
partneri, označujeme takúto sieť pojmom extranet. Aj na prístup
externých návštevníkov sa využíva Internet. Prístup vonkajších
užívateľov môže byť obmedzený len na určité časti a služby
intranetu. Toto oddelenie sa realizuje najčastejšie
prostredníctvom tzv. firewall-u. Firewall hardvérový alebo
softvérový oddeľuje vnútorný intranet od zvonku prístupného
extranetu.

4
2. Podľa fyzickej topológie

 zbernicová (bus)
• Počítače sú zapojené za sebou pozdĺž jediného kábla (segmentu).
• Umožňuje pre všetky zariadenia vidieť všetky správy, zariadenie,
pre ktoré je správa určená ju prijme.

Výhody: Ekonomické využitie kábla. Média nie sú drahé a ľahko

sa s nimi pracuje. Jednoduchá, spoľahlivá. Ľahko sa rozširuje.

Nevýhody: Sieť môže pri veľkej prevádzke spomaliť. Porušenie

kábla môže ovplyvniť veľa používateľov.

 kruhová (ring) • Je to jednoduchý uzavretý kruh, v ktorom každý bod je

spojený s dvomi susednými bodmi.
• Správa sa šíri jedným smerom od jedného zariadenia
k druhému a každé ho posiela ďalej k svojmu susedovi, až
kým nedôjde k cieľovému počítaču.

Výhody: Rovnocenný prístup pre všetky počítače. Vyvážený

výkon aj pri veľkom počte používateľov.

Nevýhody: Zlyhanie jedného počítača môže mať dopad na celú

sieť. Rekonfigurácia siete preruší jej prevádzku. Sťažená
inštalácia siete a obmedzený počet staníc v kruhu.
 hviezdicová (star) • Hviezda má centrálny uzol, ku ktorému sa pripájajú všetky
ostatné uzly, žiadne iné spojenia neexistujú.
• Všetky informácie prechádzajú cez centrálne zariadenie,
výhodné kvôli bezpečnosti.

Výhody: Ľahká modifikácia a pridávanie nových počítačov.

Zlyhanie jedného počítača neovplyvní ostatok siete. Všetky
prepojenia prechádzajú cez stred, čo umožňuje pohodlnú
komunikáciu medzi zariadeniami.

Nevýhody: Ak zlyhá centrálny prvok, zlyhá celá sieť.

 stromová (tree) • Kmeň stromu je kábel, ktorý má niekoľko úrovní.

• Uzly sú usporiadané do stromovej, viacúrovňovej
štruktúry, pričom každý uzol (okrem koreňového) je
spojený s jedným uzlom vo vyššej úrovni. Každý uzol
(okrem uzlov najnižšej úrovne) je spojený s niekoľkými
uzlami nižšej úrovne.

Výhody: Jednoduché rozširovanie siete.

Nevýhody: Pri výpadku centrálneho uzla je nefunkčný

celý podstrom siete.

 zmiešaná (mesh)
• Všetky uzly sú vzájomne prepojené.

Výhody: z prepojenia vyplýva, že pri poruche niektorého z

vedení sa sieť nenaruší, čiže je veľmi spoľahlivá

5 rozšíriteľná, je použiteľná len pre malé siete

Nevýhody: zle
  celulárna (cellular)
• Táto topológia sa využíva pri bezdrôtovom spojení.
(Informácie sa šíria pomocou elektromagnetických vĺn).
• Delí určitú geografickú blasť na regióny tzv. bunky.
• Komunikácia medzi jednotlivými uzlami je priama.

Výhody: nepoužíva fyzické médium na prenos informácií

Nevýhody: rušivé prvky v jednotlivých bunkách, nie je

zaručená bezpečnosť údajov

3. Delenie sietí podľa spôsobu komunikácie počítačov

Tu rozlišujeme dva základné spôsoby usporiadania siete. Sú to modely „klient-server“ a „Peer-to-Peer“.

Model Peer-to-Peer - „rovný s rovným“

Táto architektúra je vhodná pre lokálne siete LAN a malý počet spojených počítačov. Počítače sú navzájom
prepojené pomocou jednoduchého komunikačného zariadenia (switch). Žiaden z počítačov nie je nadriadený.
Všetky počítače majú rovnocenné postavenie, zariadenia vzájomne spojené v sieti spolupracujú na rovnakej
komunikačnej a riadiacej úrovni. Do siete sa hlásia len tie počítače, ktoré sú momentálne zapnuté.

Model klient-server
Hoci sa tento model vyskytuje aj v malých sieťach,
ale hlavné využitie má v sieťach s veľkým počtom
počítačov. V sieti existuje jeden alebo viacero
nadradených počítačov (server), ktoré poskytujú
svoje služby klientskym počítačom (klient) - aj
viacerým naraz. Aby sieť v tomto usporiadaní
fungovala, server musí byť neustále zapnutý. Podľa
typu poskytovaných služieb, delíme servery na
súborové, tlačové, poštové, webové, ... Všetky služby
však môže poskytovať aj jeden počítač.

PS: Čistá Peer-to-Peer architektúra - všetky

uzly siete sú si rovnocenné a pôsobia súčasne
ako klienti i ako servery.

Možnosti prístupu k internetu

Štandardný prístup k Internetu sa realizuje prostredníctvom niektorého z existujúcich poskytovateľov
pripojenia = Internet service provider (ISP). Je to spoločnosť, ktorá zvyčajne za poplatok poskytuje prístup na
Internet. Mnohí poskytovatelia internetových služieb poskytujú aj doplnkové služby, napríklad e-mailové
kontá alebo priestor na vytvorenie webovej lokality, ... (napr. v KE: Antik, Slovak Telecom, UPC, Orange
Slovensko, Swan, ...)

6
SPÔSOBY PRIPOJENIA NA INTERNET:
V minulosti, v internetových začiatkoch sa pre pripojenie k Internetu
používala klasická pevná analógová telefónna linka. Takéto pripojenie sa
nazývalo dial-up, pre pripojenie počítača bol potrebný aj modem.
Spojenie prebieha rovnako ako pri telefonovaní, počítač vytočí číslo
poskytovateľa pripojenia.
Maximálna prenosová rýchlosť na takejto linke je približne 56Kb/s.
Pri dial-up v čase používania internetu nebolo možné telefonovať (a
naopak).

Spôsoby pripojenia dnes:

1) DSL (Digital Subscriber Line) - využíva k vysokorýchlostnému pripojeniu na internet tiež pevnú telefónnu
linku, pre pripojenie je potrebný modem. Neplatí sa však za čas pripojenia (to je trvalé), niektorí operátori však
znižujú rýchlosť po stiahnutí určitého objemu dát (napr. 300 GB), prípadne nadlimitné dáta spoplatňujú navyše.

Najčastejšia forma je tzv. ADSL, teda asymetrické pripojenie, kedy je download - rýchlosť sťahovania dát
(prezeranie stránok) výrazne rýchlejšie ako upload - rýchlosť odosielania dát (posielanie mailov). ADSL je stále
veľmi rozšírený spôsob pripojenia na internet, vzhľadom na to, že je dostupné (vďaka pevnej telefónnej linke)
aj v menších obciach a mestách.

2) Pripojenie k internetu cez rozvody káblovej televízie.

3) Optický internet - signál je vedený prostredníctvom optického kábla, teda pomocou svetla. Pri kladení
optických káblov je nutné dodržať maximálny povolený polomer ohybu. Vo veľkých mestách sa stáva
štandardom, jeho rýchlosti sa pohybujú v desiatkach Mbit/s, poskytuje dátovo neobmedzené pripojenia a je
cenovo veľmi výhodné. U nás je optika využívaná pre chrbticovú (nosnú) sieť. Na rozvody v rámci obytného
domu a do domácnosti používame metalické káble, ktoré na malé vzdialenosti a pre koncové body s veľkou
rezervou pokrývajú naše kapacitné potreby.

4) Bezdrôtové pripojenia:
Výhodou je, že nie sú viazané na dĺžku kábla, či umiestnenie prípojky, nevýhodou je možnosť
rušenia a nižšia rýchlosť v porovnaní s káblovým a optickým internetom.

a) Mobilné internetové pripojenie - využíva infraštruktúru mobilných operátorov (mobilné

vykrývače). Internet je dostupný buď priamo v mobilnom telefóne alebo je mobilný telefón
prijímačom, ku ktorému je notebook alebo stolný počítač pripojený napr. pomocou USB
rozhrania.

b) Satelitné pripojenie - bezdrôtové pripojenie, komunikácia medzi počítačmi prebieha cez satelit umiestnený
na obežnej dráhe.
Satelit nie je vhodný pre domácnosti najmä pre jeho cenu. Výhodou je pokrytie
(prakticky všade na svete). Pripojenie má jedno špecifikum – je nevhodné pre
real-time aplikácie ako videokonferencie, hranie hier vďaka oneskoreniu (lagu)
zhruba do 10 sekúnd. Už pri telefonovaní cez satelit (kde sa používa omnoho nižší
dátový tok) sa oneskorenie signálu pri dlhej ceste „zem1 – družica – zem2“
pohybuje okolo sekundy.
Pre príjem takéhoto vysielania stačí klasická televízno-satelitná parabola a satelitná
karta do PC.

7
c) bezdrôtové lokálne siete Wi-Fi - prepojené zariadenia komunikujú
prostredníctvom rádiového signálu. Kvalita spojenia závisí od priamej viditeľnosti,
počasia a pod. Dosah sa pohybuje od niekoľko metrov až po niekoľko kilometrov.
Klienti so zariadením schopným prijímať wi-fi signál sa k Intenetu pripájajú
prostredníctvom prístupového bodu (acces point). Oblasť pokrytá jedným alebo
viacerými prístupovými bodmi sa nazýva hotspot.
Wi-fi sa často používa najmä v domácnostiach pre vytvorenie lokálnej domácej
počítačovej siete. Do domácnosti vedie jedno internetové pripojenie (napr. optický kábel, dsl...) a
prostredníctvom wi-fi routra sa k tomuto pripojeniu môžu bezdrôtovo pripájať všetky zariadenia (notebooky,
smartfóny, tablety...) schopné prijímať wi-fi signál.

NÁSTROJE INTERNETU, tzn. na čo sa Internet využíva, jeho účely:

• poštová schránka
• veľká knižnica
• obchodný dom
• banka
• a kaviareň – diskusný klub a herňa

Neinteraktívna komunikácia
NEINTERAKTÍVNA KOMUNIKÁCIA – účastníci komunikácie nie sú v rovnakom čase on-line (napr. e-mail,
internetové fórum, dátová úschovňa, ...).

VŠETKO O E-MAILY:

e-mail server – súbor hardvérového a softvérového vybavenia, ktoré zabezpečuje spravovanie elektronickej
pošty (gmail, yahoo, hotmail, post)

e-mail klient – program, pomocou ktorého sa dá pripojiť na emailový server a pracovať tak s e-mailovými
správami – písanie, čítanie, spravovanie správ. Napr.: Microsoft Outlook, Mozilla Thunderbird, atď. (príklad:
pomocou MS Outlooku vieme spravovať správy gmailu alebo firemné e-maily)

skladba e-správy – hlavička: To - definuje adresu príjemcu, Cc - kópia emailu, Bc - skrytá kópia, Subject –
predmet a telo správy
Mailová adresa je zložená z dvoch častí oddelených znakom @, vľavo od neho je názov samotnej schránky,
zväčša meno či prezývka jej majiteľa, a vpravo takzvaná doména. Domény si podrobnejšie vysvetlíme neskôr.

posielanie správ: preposlať (forward), odpovedať (reply), prílohy (attachments), elektronický podpis
(signature)

pravidlá pri posielaní e-správ: predmet správy vždy vyplňte, mal by obsahovať kľúčové slová alebo slovo,
ktorým by ste celú správu charakterizovali, píšte gramaticky správne, na konci sa podpíšte, ak to neočakávate,
vyhnite sa správam s anglickým textom. Rovnako neverte tomu, že ste vyhrali 20 miliónov v španielskej lotérii
a neklikajte na odkazy či prílohy, ktoré tieto maily obsahujú . Nikdy do mailov nepíšte vaše prístupové heslá
na internet banking či údaje z platobných kariet, banka tieto informácie má a nepotrebuje ich od vás.

Hromadné rozosielané e-mailové správy

Hoax – elektronicky šírená správa, ktorá napriek svojej nezmyselnosti vyzýva na to, aby bola preposielaná
ďalším používateľom systému. Zvyčajne varuje pred údajne vážnym (v skutočnosti neexistujúcim)
8
nebezpečenstvom (počítačovým vírusom), môžu prosiť o pomoc v núdzi (občas ide o prosby, ktoré boli na
začiatku aktuálne, napr. darovanie krvi, ich preposielaním však rotujú po Internete aj niekoľko rokov) alebo
tvrdia, že prinášajú šťastie, prípadne sľubujú peniaze za preposielanie (čo je úplný nezmysel).
Spam - nevyžiadaná e-mailová správa, ktorá bola doručená do e-mailovej schránky účastníka.. Zväčša je
používaný ako reklama

Interaktívna komunikácia
INTERAKTÍVNA KOMUNIKÁCIA – všetci účastníci komunikácie sú v rovnakom čase on-line, majú možnosť
okamžitej reakcie (napr. zasielanie okamžitých správ (SMS), chat (ICQ, Viber, Skype, Facebook Messanger ...),
videokonferencia, hlasový chat, ...)

emotikony – sú to ikony, tzn. malé obrázky vyjadrujúce emócie , , ...

videokonferencia je vzdialená interaktívna komunikácia medzi dvomi a viacerými

účastníkmi, pričom dochádza medzi nimi k prenosu zvukovej a obrazovej informácie
(účastníci sa vidia aj počujú).

Netmeeting = telefonovanie cez internet, nižšie náklady (medzištátne hovory sú účtované ako miestne), nižšia
kvalita, na obidvoch stranách (počítačoch) musí byť spustený telefónny program (virtuálny
telefón) – zaistí prenos digitalizovaného ľudského hlasu

multimediálny počítač – počítač, ktorý vie pracovať s viacerými typmi dát (nielen textovými a grafickými, ale i
zvukovými)

NETIKETA- pravidlá etikety na Internete (vedieť vymenovať „zopár“ pravidiel).

Získavanie a vyhľadávanie informácií

VŠETKO O WWW (WorldWideWeb)

Na prezeranie www stránok potrebujeme mať v našom počítači nainštalovaný prehliadač www stránok
(www browser). Najznámejšie prehliadače sú Mozilla Firefox, Google Chrome, Opera, Netscape Navigator,
Microsoft Internet Explorer...

3 základné funkcie prehliadača sú:

 komunikáciu so zdrojom www stránky – www serverom (stará sa napríklad o presunutie
www stránky z Internetu na používateľov počítač),
 zobrazenie www stránky,
 prácu s www stránkou (uloženie, vytlačenie, ...).

Svet www pracuje na princípe klient – server.

Webovým klientom je prehliadač na našom lokálnom počítači. Klient sa obracia na server so žiadosťou
o zaslanie stránky cez Internet.

9
Webový server je program bežiaci na počítači, na ktorom sú umiestnené www stránky.
Keď si chceme pozrieť určitú webovú stránku, vyžiada si ju náš prehliadač (klient) od serveru. Keďže klient
i server sú programy, nemôžu spolu komunikovať ľudskou rečou, ale nejakým iným, presne definovaným
spôsobom. V Internete sa takýmto pravidlám komunikácie hovorí protokoly. Pre prenos webových stránok sa
používa protokol HTTP (HyperText Transfer Protocol).

Na nájdenie www stránky na Internete potrebuje prehliadač poznať jej adresu nazývanú URL – Uniform
Resource Locator. Pomocou URL sú všetky stránky na Internete jednoznačne určené.
príklad URL: http://www.spn.sk/knihkupectvo/knihy.html
Preložené do ľudskej reči – chceme, aby nám prehliadač zobrazil stránku knihy.html, ktorú nájde na počítači
(servri) s adresou www.spn.sk v jeho adresári knihkupectvo:
 http:// označuje protokol umožňujúci prehliadaču komunikáciu s počítačom, na ktorom je hľadaná
stránka
 www.spn.sk je doménová adresa - adresa počítača na Internete, na ktorom sa nachádza stránka
 knihkupectvo je názov adresára, v ktorom má počítač hľadať požadovanú stránku
 knihy.html je meno súboru so zdrojovým textom požadovanej stránky

Doménové adresy a DNS

IP adresa – jednoznačná identifikácia každého zariadenia v sieti (najčastejšie počítača, ale aj routra,
tlačiarne,...). Ide o štvoricu 8-bitových čísel (s hodnotami 0 až 255) oddelených bodkou, napr. 158.197.36.165.
Na Internete neexistujú 2 zariadenia s rovnakou IP adresou. Každý počítač zapojený do počítačovej siete musí
mať svoju IP adresu.
Vzhľadom k tomu, že sa v sieti Internet vyskytujú milióny počítačov a tým aj milióny IP adries, bolo by veľmi
ťažké si tieto číselné kombinácie zapamätať.
Preto bol zavedený systém DNS – Domain Name Systém, ktorý umožňuje priradiť k číselnej IP adrese určité
symbolické meno, tzv. doménové meno (doménovú adresu), ktoré si užívatelia ľahko zapamätajú. Napr.
stránka Facebooku má IP adresu 179.60.192.3 a doménovú adresu facebook.com
Doménová adresa sa skladá z
 domény najvyššieho rádu – skratka štátu alebo oboru, napr. .sk, .cz, .de, .com (komerčné),
.edu (vzdelanie), .org (nezisková oblasť), .mil (armáda USA)
 domény druhého rádu – názov si zvolí majiteľ stránok , musí ho zaregistrovať – napr: google, sme,
meteo,...
DNS servery obsahujú databázu domén a IP adries s nimi spojených.

WWW Stránky:
hypertext – jednotlivé www-stránky sú vzájomne pospájané pomocou odkazov, vytvárajú tak hypertextový
dokument
jazyk HTML – jazyk, v ktorom sú písané www-stránky
štruktúra www-stránok:
 lineárna

Jednotlivé stránky obsahujú odkazy na nasledujúcu a predchádzajúcu stránku, listujeme stranu po strane.
Je vhodná pri menšom počte informácií.

10
  hierarchická

Vetví sa ako strom, viac využíva možnosti hypertextu. Odkazy sú na ďalšie stupne hierarchie.

 pavučinová

Najviac využíva možnosti hypertextu, najťažšie sa v nej orientuje. Nie je veľmi častá.

Najčastejšie sa využíva kombinácia lineárnej a hierarchickej štruktúry.

VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIÍ NA INTERNETE

 katalógy Internetu – hierarchicky usporiadaná databáza webových
stránok, ktorá umožňuje návštevníkovi hľadať cez kategórie a
podkategórie. Napr. zoznam.sk, atlas.sk,... Internetové katalógy slúžia
zároveň ako webové vyhľadávače, obsahujú však oveľa menej stránok,
než automaticky vytvorené databázy stránok. Na druhej strane
kategorizácia stránok umožňuje sprístupňovanie dôveryhodnejších
stránok.
výhoda: jednoduchá orientácia
nevýhoda: časom niektoré odkazy nefungujú

 vyhľadávacie stroje – programy, ktoré prehľadávajú www stránky a z textu sa snažia zistiť obsah. Stroje si
vytvoria databázu, v ktorej je adresa stránky, prvých pár slov zo stránky. Pri vyhľadávaní sa
hľadané slová porovnávajú s obsahom stránky. napr. google
výhody: obsahujú informácie o veľkom množstve stránok
nevýhody: nie vždy sa nám zobrazia správne stránky

11
 Spresnenie internetového vyhľadávania
Na spresnenie vašich výsledkov vyhľadávania môžete vo vyhľadávaní používať symboly alebo slová.
 Vyhľadávanie Google zvyčajne ignoruje interpunkciu, ktorá nie je súčasťou operátora vyhľadávania.
 Medzi symbol alebo slovo a hľadaný výraz nevkladajte medzery. Vyhľadanie dopytu site:sme.sk bude
fungovať, ale dopyt site: sme.sk fungovať nebude.

Spresnenie vyhľadávania obrázkov

Celkové rozšírené vyhľadávanie
1. Prejdite na Rozšírené vyhľadávanie obrázkov.
2. Spresnite výsledky pomocou filtrov, napríklad podľa oblasti alebo typu súboru.
3. Dole kliknite na Rozšírené vyhľadávanie.
Vyhľadanie presnej veľkosti obrázka
Za slovo, ktoré hľadáte, pridajte text imagesize:šírkaxvýška. Rozmery musíte uviesť v pixeloch.
Príklad: imagesize:500x400
Bežné techniky vyhľadávania
Vyhľadávanie v sociálnych médiách
Ak chcete vyhľadávať v sociálnych médiách, zadajte pred slovo znak @. Príklad: @twitter.

Vyhľadávanie cien
Zadajte pred číslo znak $. Príklad: fotoaparát $400.

Vyhľadávanie hashtagov
Zadajte pred požadované slovo znak #. Príklad: #ciernypiatok

Vylúčenie slov z vyhľadávania

Pred slovo, ktoré chcete vynechať, zadajte znak -. Príklad: jaguár rýchlosť -auto

Vyhľadávanie presných zhôd

Slovo alebo frázu zadajte do úvodzoviek. Príklad: "najvyššia budova".

Vyhľadávanie v rozsahu čísiel

Medzi dve čísla zadajte symbol .. (dve bodky). Príklad: fotoaparát $50..$100.

Kombinovanie vyhľadávaní
Medzi jednotlivé vyhľadávacie dopyty zadajte výraz OR. Príklad: maratón OR preteky.

Vyhľadávanie konkrétneho webu

Pred web alebo doménu zadajte výraz site:. Príklad: site:youtube.com alebo site:.gov.

Vyhľadávanie súvisiacich webov

Pred webovú adresu, ktorú už poznáte, zadajte výraz related:. Príklad: related:dennikn.sk.

12
 Bezpečnosť na Internete
Najcennejšou a najzaujímavejšou časťou „obsahu“ počítača sú dáta v ňom uložené. Dáta môžu mať charakter
databázy množstvom osobných údajov o zamestnancoch firmy, dáta k účtovníckym programom, údaje o
zdravotnom stave pacientov... Tieto citlivé informácie je potrebné bezpodmienečne chrániť, pretože v
internetovej sieti sa obrovské množstvo ľudí živí a zabáva práve vykrádaním týchto dát. Ochranu údajov
nazývame aj bezpečnostná politika v oblasti ochrany dát. Ochranu zadeľujeme do dvoch úrovní:
 fyzickú ochranu
 softvérovú ochranu

Fyzická ochrana predstavuje zabezpečenie výpočtovej techniky pred ukradnutím, stratou a poškodením či
zničením. Tu sa uplatňujú rôzne zabezpečovacie zariadenia (poplašné zariadenia, zámky, mreže, trezory,...),
ochrany pred stratou dát v prípade výpadku napájania, prepäťové ochrany, ...

Softvérová ochrana - prístup k dátam v prípade zlyhania fyzického zabezpečenia sa blokuje pomocou
programového vybavenia počítača. Napr. prístup k počítaču chránime loginom a silným heslom, biometrickými
údajmi (napr. odtlačok prsta), používame antivírusové programy. Požívame bránu „firewall“, ktorá je buď
súčasťou operačného systému počítača alebo iný softvér či hardvér s touto funkciou, ktorý bráni preniknutiu
neoprávnených užívateľov do počítača prostredníctvom siete. Samozrejme zálohujeme si svoje dáta .

Pred čím sa chrániť:

 zneužitie identity – heslá držať v tajnosti, používať bezpečné heslá (dostatočne dlhé, obsahujúce aj iné
znaky ako je a-z A-Z, heslo sa nedá vyhľadať v slovníku,... )
 získanie privátnych údajov (čísla kreditných kariet, prístupové heslá, ...)
 emailové správy - môžu obsahovať vírusy alebo spam
 podvodnícke stránky - hrozí samoinštalácia škodlivého softvéru, phishing (bankové podvody)
 škodlivé programy, ktoré sa tvária, že sú na niečo užitočné
 sociálne inžinierstvo - z banky Vám nikdy nebudú volať, že potrebujú vedieť Vaše heslo
Hacker - počítačový špecialista (programátor) s detailnými znalosťami fungovania systému, dokáže s ním
výborne pracovať a najmä si ho upraviť podľa svojich potrieb.

Malware je všeobecné označenie škodlivého softvéru. Patria sem napr. vírusy, trójske kone, spyware a
adware. Malware sa do počítača v dnešnej dobe dostáva zvyčajne cez Internet, hlavne pri prezeraní škodlivých
stránok
s nie dobre zabezpečeným systémom.
 Adware je softvér, ktorý automaticky zobrazuje, prehráva reklamný materiál na počítači po svojej
inštalácii alebo pri používaní tohto softvéru. Reklamy v týchto programoch slúžia niekedy na pokrytie
nákladov na tvorbu programu, a vďaka nim je možné, aby program bol dostupný zadarmo. Množstvo
adware programov neobsahuje reklamy iba na podporu autorov, ale i sleduje činnosť používateľa bez
jeho vedomia.
 Počítačový vírus je program alebo kód, ktorý sa dokáže sám šíriť bez vedomia používateľa. Počítačové
vírusy môžu rýchlo spotrebovať všetku voľnú pamäť počítača a spomaliť systém alebo ho zastaviť.
Vírusy môžu poškodiť dátové súbory alebo urobiť pevný disk nečitateľným. V súčasnosti sú klasické
počítačové vírusy na ústupe oproti červom a spyware, ktoré sa šíria prostredníctvom počítačových
sietí, najmä Internetom.
 Počítačový červ je program, ktorý napáda počítač, využíva jeho prepojenie cez sieť s ďalšími počítačmi
a prostredníctvom nich sa šíri ďalej. Na rozdiel od počítačových vírusov, červ nepotrebuje na svoje
šírenie hostiteľský program. Sám si vytvára vlastné kópie a šíri ich na ďalšie počítače zapojené v sieti.

13
  Spyware je program, ktorý sa bez vedomia užívateľa pokúša „vyšpehovať“ citlivé dáta z počítača (napr.
heslá). Tieto dáta sa potom pokúša poslať tretej strane.
 Trójsky kôň je program, ktorý okrem užitočnej funkcie obsahuje skrytú časť, ktorá sa aktivizuje po
splnení určitej podmienky (zvyčajne ide o viazanosť na určitý dátum, napr. 1. apríl, piatok trinásteho,
Nový rok, ...). Táto ukrytá časť spravidla vykonáva činnosť deštrukčného charakteru (modifikácia
údajov, vymazanie súborov, formátovanie disku a pod.) Tento typ vírusov je v dnešnej dobe najmenej
rozšírený, keďže ich funkcia je relatívne rovnaká a tak pre antivírus nie je problém ju detekovať.

Fungovanie Internetu

Pakety (packet)
Po Internete (po každej počítačovej sieti) sa všetky údaje prenášajú pomocou paketov. Pakety sú malé balíčky,
ktoré obsahujú časti pôvodných údajov ale aj množstvo ďalších informácií, ktoré sa použijú pri konečnom
poskladaní.
Paket je teda ucelený blok dát, ktorý sa v sieti prenáša a spracúva ako celok. Skladá sa zo záhlavia, kde je
cieľová adresa a dátovej časti, kde sú údaje.
Aby sa pakety dostali na miesto určenia a v cieli sa zoradili v správnom poradí, musia bezprostredne
komunikujúce zariadenia zapojené do siete dodržiavať pri komunikácii ten istý sieťový protokol.
Protokol – spoločné pravidlá komunikácie, ktoré sú potrebné, aby bola možná komunikácia aj medzi
zariadeniami od rôznych výrobcov.

Sieťová komunikácia je rozdelená do vrstiev. Na každej vrstve sú iné protokoly.

Balík internetových protokolov je tak možné podrobne opísať OSI modelom (7 vrstiev) alebo TCP/IP
modelom (4 vrstvy).

TCP/IP model vznikol ako riešenie praktického inžinierskeho problému. Na druhej strane OSI model je
výsledkom teoretického prístupu a vznikol tiež v skoršej fáze evolúcie počítačových sietí. Preto je jednoduchšie
porozumieť OSI modelu, ale TCP/IP model je v skutočnosti aplikovaný. Je užitočné poznať OSI model pred
začiatkom štúdia TCP/IP, keďže platia rovnaké princípy, ale je jednoduchšie pochopiť ich v OSI modeli.

14
 Fyzická vrstva charakterizuje komunikáciu po fyzickej
stránke - používané médium (drôty, optické vlákno,
rádiové spojenie) a všetky súvisiace podrobnosti.
Zaisťuje prenos bitov medzi príjemcom a odosielateľom.
Spojová vrstva (linková vrstva)
Fyzická vrstva poskytuje služby na prenos bitov.
Spojová vrstva má pomocou týchto služieb za úlohu
zaistiť bezchybný prenos blokov dát označovaných ako
rámce.
Sieťová vrstva
Spojová vrstva zaisťuje prenos rámcov iba medzi dvoma
uzlami, medzi ktorými vedie priame spojenie. Keď spojenie
medzi príjemcom a odosielateľom nie je priame, nastupuje
sieťová vrstva, ktorá má zaistiť smerovanie rámcov,
označovaných teraz ako pakety. Zaisťuje voľbu vhodnej cesty
cez „medziležiace“ uzly.
Transportná vrstva sa zaoberá iba komunikáciou
koncových účastníkov. Pri odosielaní dát zaisťuje transportná
vrstva zostavovanie jednotlivých paketov, do ktorých sa
rozdeľujú prenášané dáta a pri prijme ich z paketov vyberá
a skladá do pôvodného stavu.

Relačná vrstva – nadväzuje, udržuje a ukončuje spojenie

medzi koncovými účastníkmi.
Prezentačná vrstva rieši problém rozdielnej syntaktickej
reprezentáciou dát medzi koncovými používateľmi (napr.
strediskové počítače firmy IBM používajú kódovanie
EBCDIC, zatiaľ čo väčšina ostatných pracuje s ASCII
kódom), zabezpečuje kódovanie, kryptovanie.
Aplikačná vrstva je vrstva používaná väčšinou programami,
ktoré pracujú so sieťou. (programy na komunikáciu v sieti).

Na obrázku je znázornené porovnanie OSI modela s TCP/IP

modelom:

Niektoré protokoly TCP/IP:

DHCP (Dynamic Host Configuration Protocol) – systém na automatické prideľovanie IP adries zariadeniam
v sieti.
15
FTP (File Transfer Protokol) – protokol na prenos súborov medzi počítačmi v Internete.
Na jednom počítači beží FTP klient (Total WinCMD, WinSCP) a na druhom FTP server. FTP klient sa spojí s FTP
serverom a požiada ho o zaslanie príslušného súboru – download. Upload – spätné zaslanie súboru na FTP
server. Anonymný FTP server – nemusíme mať na danom počítači, kde beží FTP server zriadené konto.
HTTP (Hypertext Transfer Protocol) – protokol na prenos hypertextových dokumentov (www) v sieti Internet.
Zabezpečuje komunikáciu medzi prehliadačom a serverom.
POP3 (Post Office Protocol version 3) – protokol určený na prenos elektronickej pošty z poštového servera na
klienta
SMTP (Simple Mail Transfer Protocol) – protokol na posielanie elektronické pošty z klienta na server
IMAP (The Internet Message Access Protocol) – umožňuje manipuláciu s e-mailovými správami na poštovnom
servery (sťahovať, mazať, ...)
SSH (Secure Shell) – protokol, umožňujúci bezpečné, šifrované pripojenie k vzdialenej stanici.
Telnet (Telecommunication Network) – protokol, ktorý umožňuje vzdialenému používateľovi pripojenie
k vzdialenej stanici.

16