Benelux

Región Benelux tvoria konštitučné monarchie. Spoločným znakom región sú prírodné pomery.
Najväčšie rozdiely možno pozorovať v národnostnom jazykovom zložení obyvateľstva, čo vedie až
k etnickým nepokojom. Spoločné historické udalosti a úzke hospodárske vzťahy spájajú monarchie do
jedného regiónu. Do Beneluxu sa zaraďujú 3 štáty: Holandsko, Belgicko a Luxembursko, ležia na
severozápade Európy.

Poloha

Holandsko a Belgicko sú prímorské štáty (Severné more), Luxembursko je vnútrozemský štát.

Najrozsiahlejšie z nich Holandsko na približne takú rozlohu ako Slovensko. Najmenší štát regiónu
Luxembursko je asi 17-krát menšie ako Holandsko a patrí medzi najmenšie európske štáty.
Najvýznamnejšou riekou regiónu je Maasa. Rieky spája sústava kanálov. Pobrežné oblasti patria
medzi významné lokality výskytu vodných vtákov. Región sa vyznačuje vysokým stupňom urbanizácie.

Poľnohospodárstvo

Krajiny Beneluxu patria medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Výškou HDP na obyvateľa je
najrozvinutejšou krajinou Luxembursko (takmer štvornásobne viac ako Slovensko), najmenej Belgicko
(1,7-krát viac ako Slovensko). V poľnohospodárstve všetkých štátov Beneluxu pracuje nízky počet
ekonomic ky aktívnych obyvateľov. Prevažuje živočíšna výroba so zameraním najmä na chov
hovädzieho dobytka, keďže pôvodné lesy na mnohých miestach odstránili a pastviny zaberajú veľké
plochy. Poľnohospodárska produkcia je určená na ďalšie priemyselné spracovanie. Vo svete je známa
belgická čokoláda a holandské syry. Rastlinná výroba sa orientuje na obilniny a krmoviny, cukrovú
repu a zeleninu.

Doprava

Región Beneluxu je známy hustou sieťou dopravných systémov. Dôležitým dopravným uzlom je
Brusel s medzinárodným letiskom. Amsterdamské letisko patrí do svetovej desiatky letísk podľa
prepočtu prepravených cestujúcich. Pre sever regiónu je strategická vodná doprava na vodných
kanáloch. Okrem Rotterdamu ďalšie dôležité prístavy sú Amsterdam a Antverpy.

Holandsko a Belgicko

Povrch Holandska a Belgicka formovali viaceré činitele (ľadovec more), pričom výrazne ho pretvoril aj
človek. Nad úroveň morskej hladiny vystupuje južná časť územia Holandska a Belgicka. Juh Belgicka
vypĺňajú Ardeny s charakterom náhornej plošiny. Podnebie Holandska a Belgicka je mierne, oceánske
s chladnejším letom a miernou, daždivou zimou s častými hmlami. V Holandsku a Belgicku sú mnohé
územia odvodňované, keďže nemajú prirodzený odtok a potom zúrodňované – vznik poldrov.
Počtom obyvateľov Holandsko trojnásobne a Belgicko dvojnásobne prevyšujú Slovensko.

Holandsko
V minulosti vodu odčerpávali pomocou vodných mlynov, ktoré sú symbolom Holandska. Živočíšstvo
výrazne pozmenil svojimi činnosťami človek. Značné plochy na severe regiónu boli časom odlesnené..
Holandsko je hustejšie zaľudneným štátom Európy a spolu s Belgickom patria medzi najhustejšie
zaľudnené štáty Zeme (okrem mestských štátov). Holandsko je národnostne jednotné. Významnejšiu
skupinu predstavujú Frízy na severe krajiny a prisťahovalci z bývalých kolónií. Úradným jazykom je
holandčina. Obyvateľstvo spája jednotné rímskokatolícke vierovyznanie.

Hlavné korunovačné mesto Holandska je Amsterdam, je zároveň administratívnym, kultúrnym

a dopravným strediskom krajiny. Sídlom holandskej vlády, ako aj Medzinárodného súdneho dvoru, je
mesto Haag. Najväčším európskym prístavom je Rotterdam.

Pre Holandsko je typické pestovanie kvetín, ktoré predstavujú významnú exportnú komoditu.
Holandsko má obrovské zásoby zemného plynu, ktorý sa spolu s dovezenou ropou spracováva (Shell).
Väčšina energie je vyrobená v tepelných elektrárňach. Okrem výroby potravín je významná aj
elektrotechnická produkcia (Phillips).

V Holandsku je jediná lokalita Beneluxu zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva

UNESCO (Waddenzee). Okrem nej 7 lokalít z Holandska zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho
dedičstva UNESCO. V mnohých mestách je rozvinutý kongresový cestovný ruch.

Belgicko

Belgicko je národnostne a jazykovo rozdelené na 2 oblasti (národnostný dualizmus). Väčšinu

obyvateľov tvoria Flámi, žijú na severe a hovoria flámčinou (holandčinou). Valóni žijú na juhu
a hovoria valónčinou (francúzštinou). Brusel je dvojjazyčný. Pri nemeckých hraniciach sa používa
nemčina.

Najľudnatejším mestom regiónu je Brusel (má dvojnásobný počet obyvateľov ako Bratislava). Je
hlavným mestom Belgicka a jedným zo sídiel Európskeho parlamentu. Najvýznamnejším belgickým
prístavom sú Antverpy.

Belgický priemysel zamestnáva najviac ekonomicky aktívnych obyvateľov v regióne Beneluxu.

Hutnícky priemysel vyrába z importovanej železnej rudy z Francúzska. Najvýznamnejšie priemyselné
centrá sú v prístavných mestách. Antverpy sa stali celosvetovo známe brúsením diamantov
a obchodovaním s nimi.

Turistami vyhľadávaným belgickým mestom sú Bruggy, ktoré spolu s ďalšími 9 lokalitami Belgicka sú
taktiež zapísané do tohto zoznamu.

Luxembursko

Sever Luxemburska je hornatejší ako juh, ktorý je teplejší a úrodnejší. V Luxembursku sa prejavuje
kontinentálnejšie podnebie s chladnejšou zimou a snehovými zrážkami. V Luxembursku a Ardenách
sa však zachovali aj ihličnaté lesy. Národnostne a jazykovo rôznorodé je aj Luxembursko s tromi
úradnými jazykmi: luxemburčina, nemčina a francúzština. V krajine žije vysoký podiel cudzincov.
V Luxembursku žije približne toľko obyvateľov ako v Bratislave.

Hlavné mesto Luxemburska je Luxemburg, ktorý je taktiež sídlom Európskeho parlamentu.

V Luxembursku vznikli viaceré vinohradnícke oblasti. Luxembursko patrí vo výrobe ocele na obyvateľa
medzi svetových lídrov. V hospodárstve tejto krajiny má však stále významnejšie postavenie
finančníctvo a bankovníctvo.

V Luxemburgu je centrum mesta zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.