Brazília je tretím štátom Ameriky s 

veľkosťou svetadielu, ktorá predstavuje 8 516 000 km², čím je najväčším

a zároveň najľudnatejším štátom južnej Ameriky. Brazília je rozlohou piata najväčšia krajina na svete. Naopak
Austrália je až šiesta najväčšia krajina s rozlohou 7 692 000 km² a zároveň je aj jediná krajina, ktorá sa rozkladá
na celom kontinente. Hlavným mestom Brazílie je Brazília a hlavným mestom Austrálie je Canberra. Najväčším
mestom Brazílie je Sao Paulo s rozlohou 1521 km². Sydney s rozlohou 12 368 km² je najväčším mestom
Austrálie. Napriek výrazne väčšej rozlohe štátu Brazílie v porovnaní s Austráliou, môžeme vidieť kontrastnosť
rozlohy najväčších miest. Cez územie Brazílie prechádza rovník, pretína jeho severnú časť, na rozdiel od
Austrálie, cez ktorú rovník neprechádza. Napriek tomu sa Austrália radí k teplým a veľmi suchým krajinám.
Brazíliu na východe obmýva Atlantický oceán. Najväčšou a najmohutnejšou riekou Brazílie a aj celého sveta je
Amazonka, prameniaca z Andy, južnej časti pohoria Kordillery. Austrália, ako najmenší svetadiel, sa nachádza
naopak medzi Tichým oceánom a Indickým oceánom. Najväčšia rieka Austrálie je rieka Murray, prameniaca na
západnom svahu Austrálskych Álp v časti Snežné hory. Medzi ďalšie rieky Austrálie patrí napr.- Darling, Murray,
Barwon, Lachlan,... Brazílske rieky ako napr. Paraná, Negro, Xinga, Madeira, Paraguay sú výrazne väčšie naproti
Austrálskym riekam. Medzi argentínsko-brazílsky klenot patria aj dych berúce vodopády Iguazu, ležiacich na
rieke Iguaçu na hraniciach medzi Argentínou 80% a Brazíliou 20%. Známa je aj brazílska priehrada Represa
Itaipú. V Austrálii to je vodopád Wallaman Falls. Vo vnútrozemí Austrálie sa nachádzajú rieky nazývané creeks,
ktorým korytách sú naplnené vodou iba v čase dažďov. Na juhu Brazílie pri Atlantickom pobreží sú lagúnové
jazerá Lagoa dos Patos a Lagoa Mirim.
Austrália je najnižší, najplochejší a mimo Antarktídy aj najsuchší kontinent. Kontinent sa skladá z troch
hlavných celkov- Západná plošina, Centrálna nížina a Východná vysočina. Veľké predelové vrchy, ktoré sa tiahnu
pozdĺž východného pobrežia štátu, sú dominantné pohorie Austrálie a tretie najdlhšie pohorie na svete. Prudko
klesajú k pobrežiu, kde sa na pobrežných nížinách koncentruje väčšina obyvateľstva. Najvyšším pohorím sú
Austrálske Alpy na juhovýchode svetadiela s  Kościuszkým vrchom. Územie Modrých vrchov je od
r.2000 zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Najnižší bod a zároveň najväčšie jazero Austrálie je
slané Eyrovo jazero. Povrch Brazílie je vo veľkej miere nížinatý so sklonom do riek, podobne ako Austrálii, ktorej
členitosť je relatívne malá. Územie Brazílie tvoria tri veľké geomorfologické celky, rovnako ako Austráliu. Na
západe, juhu a v strede Brazílie je Amazonská nížina a na východe a juhovýchode rozsiahla Brazílska
vysočina. Guyanská vysočina je pohorie v severozápadnej časti Južnej Ameriky. Pico da Neblina (2 994 m.n.m.)
je najvyšší vrch Brazílie. Amazonská nížina  je najrozsiahlejšia nížina na svete. Je veľmi riedko osídlená a málo
preskúmaná. Obývajú ju indiánske kmene, takmer úplne bez kontaktu so súčasnou civilizáciou. Obe krajiny
majú významné púšte, počtom však dominuje Austrália, ktorá má napr. Veľkú piesočnú púšť, Veľkú Viktóriinu
púšť a ďalšie. Brazília má na druhej strane jedinečné biele púšte a turistov láka z celého sveta pre svoje tisícky
piesočných dún a lagún- tzv. Zatopená púšť v národnom parku Lençóis Maranhenses.
Podnebie územia Brazílie je pod vplyvom tropického, vlhkého a teplého podnebia, ktoré sa vyznačuje vysokými
teplotami a značnými zrážkami, tie sú z polovice prinášané od Atlantického oceána a z polovice sa tvoria
výparmi. Austrália má pomerne kruté a premenlivé podnebie. Väčšina vnútrozemia je suchá, Severná Austrália
má silné monzúnové dažde počas leta a ojedinele aj ničivé tropické cyklóny. Obe krajiny sú postihované
rozsiahlymi požiarmi.
Brazílska poľnohospodárska produkcia patrí k najväčším na svete, prevláda monokultúrne
veľkovýrobné plantážnictvo. Kávové plantáže Brazílie zaberajú spolu asi veľkosť Sicílie. Austrália je taktiež
vyspelý priemyselný a poľnohospodársky štát s bohatou surovinovou základňou, výrazne exportne
zameraný. Kvôli nedostatku vody musí byť pôda umelo zavlažovaná. Obe krajiny sú typické pestovaním ryže,
bavlny, tabaku, viniču, obilia ako jačmeň a ovos, kukurice, cukrovej trstiny a rôznych druhov ovocia. Ďalšími
pestovanými plodinami v Brazílii sú káva,  sisal, zemiaky, palmové jadrá,  kokosové orechy. Živočíšna výroba
Brazílie je zameraná na chov hovädzieho dobytka, prasiat, oviec,  koní,  kôz a  hydiny, podobne ako v Austrália.
Austrália je najväčším producentom vlny na svete, má najväčšie stáda oviec na svete. Významný pre Brazíliu
a rovnako aj pre Austráliu je rybolov, v Austrálii je najmä pri pobrežiach Západnej Austrálie a Tasmánie. Obe
krajiny majú bohaté ložiská nerastných surovín a obe sú známe ťažbou diamantov a drahokamov. Brazília
s Austráliou majú spoločné ťaženie železnej rudy, uhlia, bauxitu, ropy, zemného plynu, medi a zinku. Austrália
je známa ťažbou mangánu olova, uránu. Austrália nerastné suroviny a výrobky vyváža do celého sveta,
najmä do Japonska. Medzi najdôležitejšie priemyslové odvetvia Brazílie
patrí strojárstvo,  hutníctvo, petrochémia, potravinársky,   drevársky priemysel. Na výrobe elektrickej energie sa
vo väčšej miere podieľajú vodné elektrárne, naopak v Austrálii sú to prevažne tepelné elektrárne.
Obe krajiny na základe šírenia corona vírusu obmedzila cestovanie a obyvateľstvo môže opustiť svoje domovy
len na nákup potravín, liekov, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov a nevyhnutnej návštevy lekára. V Brazílii
je vyučovanie na všetkých verejných a súkromných školách (základné, stredné a vysoké) je pozastavené do 31.
mája 2020, naopak v Austrálii sú všetky školy stále otvorené. Na verejných priestoroch je povinné nosiť rúško a
v prostriedkoch hromadnej dopravy aj rukavice. Brazília má dočasne uzavreté pozemné hranice so všetkými
susednými štátmi. Obe krajiny vyhlásili núdzový stav približne v rovnakej dobe s odchýlkou 3 dní. Počet
infikovaných celkovo presiahol 470 tisíc z ktorých sa vyliečilo 189 tisíc obyvateľov a zomrelo 28 015 ľudí.
Brazíliu považuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) za nové ohnisko pandémie COVIDU-19. Naopak
Austrália zvláda situáciu so šírením corona vírusu výrazne lepšie, čo mu sa pripisuje väčšia disciplinovanosť
obyvateľstva. V súčasnosti je celkovo nakazených corona vírusom 7 183 ľudí, z čoho sa uzdravilo 6582 a 103
ľudí vírusu podľahlo.
Z informácii, ktoré som získala a zhrnula o oboch štátov, si myslím, že by som žila radšej v Brazílii. Obe krajiny
ma zaujali a každá má, čo ponúknuť. Austrália má priam dych berúcu prírodu a zachovalé pamiatky. Brazília
svoje festivaly, temperament či gastronómiu. Ale rozhodla som sa pre Brazíliu aj napr. kvôli vierovyznaniu
obyvateľstva, nakoľko sa ku kresťanskej viery hlási až 90% Brazílčanov a tým mi to ponúkla viac možností
vyznávať moju vieru. Zatiaľ čo v Austrália sa hlási k rímskokatolíckemu vyznanie iba 25% a druhé zastúpenie
má islam s 20%. Na Brazílii ma zaujali aj samotný Brazílčania, v jednom rozhovore so Slovákom, ktorý sa
presťahoval do Brazílie, hovoril, že Brazílčania, konkrétne v Riu veľmi zle prijímajú, keď poviete, že nemôžete
prísť na oslavu. Urazia sa. Pripomínajú veľké hlučné ale milujúce rodiny. Podľa slov viacerých ľudí žijúcich
v Brazílii, sú Brazílčania bezstarostný, spoločenský, čo mi je sympatické. Navštíviť by som chcela ale obe
krajiny. V Austrálii by som rada ochutnala hamdog, čo je spojenie hotdogu a hamburgeru, navštívila by som aj
magické ružové jazero Hillier, púšť pinnacles a ochutnala aj vegemite- tmavohnedú, lepkavú, slanú pochúťku
pripomínajúcu chuť bujónu. V Brazílii by som veľmi chcela vidieť obrovskú sochu Ježiša Krista v Rio de Janeiro,
navštíviť slávne kávové plantáže a vcítiť sa tak do známych telenoviel, metropolitnú katedrálu v Sao paulo,
zažiť najväčší tradičný festival v Rio de Janeiro, ochutnať národne jedlo Feijoada s čiernou fazuľou a rôznymi
druhmi mäsa, vtapá alebo čerstvo otrhnutú papáju. Brazília je mi aj kuchyňou bližšia a svojou farebnosťou si
ma získala.