ŠTRUKTÚRA BUNKY 

Bunka je základná stavebná a funkčná jednotka živých organizmov.

Jej tvar, veľkosť i vnútorné usporiadanie sú dedične a funkčne podmienené. Väčšina buniek je
mikroskopických rozmerov (10 - 100μm), ale existujú aj bunky, ktoré tieto hranice presahujú
(baktérie 0,8μm, ľudské vajíčko 150μm, spermia 60 μm), dokonca je možné bunky vidieť voľným
okom (vajce vtákov).
Podľa stupňa evolučného prispôsobenia sa bunky rozdeľujú na prokaryotické a eukaryotické.
Všetky bunky bez ohľadu na pôvod, veľkosť, funkciu a tvar majú základný princíp stavby.
Ten spočíva v prítomnosti 4 súčastí v bunke:
a) bunkové povrchy – bunková stena, cytoplazmatická membrána
b) cytoplazma
c) bunkové organely – membránové a fibrilárne
d) neživé súčasti bunky = inklúzie

PROKARYOTICKÁ BUNKA

 Je rádovo menšia bunka a jednoduchšia vo svojej stavbe. Tento typ bunky majú len baktérie, sinice
a archeóny. Najčastejší tvar býva guľovitý alebo tyčinkový.
 Všeobecná stavba prokaryotickej bunky
 a) bunkové povrchy
 Bunková stena
 Plní ochrannú funkciu. Na povrchu bunky sú často bičíky, riasinky, ktoré umožňujú pohyb.
 Slizové puzdro
 Je tvorené z polysacharidov a bielkovín. Znásobuje ochrannú funkciu bunky.
 Cytoplazmatická membrána
 Ohraničuje vnútorný priestor od vonkajšieho okolia.
 Funkcie: riadi príjem a výdaj látok, plní úlohy dýchania a fotosyntézy

 b) cytoplazma
 Jej vnútorný priestor nie je členený biomembránami na štruktúrne a funkčné celky.
 c) bunkové organely
 Jadro (NUKLEOID)
 V skutočnosti ide o kruhový chromozóm, ktorý je 1000-krát dlhší ako prokaryotická bunka, preto
býva poskrúcaný do slučiek. Nikdy nie je ohraničené jadrovou membránou. Je tvorené len
molekulou DNA, neobsahuje bielkoviny.
 Plazmidy
Patrí ku genetickej výbave bunky. Ide o malé kruhové DNA, ktoré nesú len doplnkové gény.
Plazmid sa môže ľahko do jadra včleniť, ale aj vyčleniť. Zúčastňuje sa na špecifickom
rozmnožovaní baktérií – konjugácií.
 Ribozómy
 Ich hlavná funkcia je v produkcii bielkovín. V bunke je ich rôzny počet. Svojou stavbou sa odlišujú
od ribozómov eukaryotických buniek.
 Bunkové inklúzie
 Plnia rovnakú funkciu ako u eukaryotických buniek.
 Tylakoidy
 Sú výbežky cytoplazmatickej membrány do vnútra bunky. Obsahujú asimilačné pigmenty len u
fotosyntetizujúcich druhov (baktérie a sinice).
 EUKARYOTICKÁ BUNKA
 
Eukaryotická bunka má dokonalejšiu stavbu ako prokaryotická, vnútorný priestor má rozdelený
biomembránami na štruktúrne a funkčné celky. Tvorí telo prvokov, rastlín, živočíchov, húb, rias.
 
Biomembrána predstavuje dynamický systém, v ktorom je neustály pohyb jednotlivých molekúl.
Umožňujú to slabé nekovalentné väzby a vodíkové mostíky. Má hrúbku 7,5 nm.
 Stavba biomembrány:
1. dvojvrstva fosfolipidov 
2. jedna vrstva bielkovín, ktoré sú dvojaké:
- integrálne bielkoviny – zabezpečujú pevnosť
- periférne bielkoviny - zabezpečujú aktívny transport látok cez membránu

Stavba biomembrány
 
Všeobecná stavba eukaryotickej bunky:

a) Bunkové povrchy

 Bunková stena
- nachádza sa na vonkajšej strane cytoplazmatickej membrány. Je prítomná len u rastlinných buniek
buniek a húb. U nich je tvorená z celulózy alebo chitínu Len niektoré rastliny môžu mať bunkovú
stenu inkrustovanú anorganickými látkami - SiO2 (prasličky) alebo CaCO3 (chary). Impregnovaná
bunková stena býva najčastejšie rozličnými voskami, pektínmi ale aj kutínom a lignínom. U rastlín
sa pozoruje lignifikácia – drevnatenie bunkovej steny a suberinizácia - korkovatenie bunkovej
steny. Obe spomínané látky sa ukladajú medzi vrstvy celulózy.
Živočíšne bunky sú nahé bunky, bez bunkovej steny.
 Funkcia bunkovej steny:
- mechanická (pevnosť, tvar)
- ochranná (určitá hrúbka)
- priepustnosť (permeabilita)
Komunikáciu cez hrubé bunkové steny rastlín zabezpečujú plazmodezmy.
 
Cytoplazmatická membrána (plazmalema)
 Je prítomná pod bunkovou stenou u všetkých buniek.
 Funkcia cytoplazmatickej membrány:
- oddeľuje bunku od okolia a vytvára tak osmotickú bariéru
- umožňuje transport látok
- je miestom prepúšťania len niektorých látok, je semipermeabilná (polopriepustná). Táto
vlastnosť je základnou nevyhnutnosťou, inak by všetky rozpustené látky unikali z bunky do
okolia a vnútorné zloženie by bolo rovnaké ako v okolí bunky.
- obsahuje receptory na zachytávanie signálov z vonkajšie prostredia
 
b) Cytoplazma
 Predstavuje koloidnú sústavu rozličných organických a anorganických látok. Ide o viskózny roztok,
ktorý vytvára vnútorný obsah bunky. Prebieha v nej mnoho metabolických reakcií, výmena látok a
energie.
 
c) Membránové štruktúry:

 Jadro (latinsky NUCLEUS, grécky KARYON)

 Je riadiacim, koordinačným a reprodukčným centrom bunky. Vyskytuje sa u všetkých buniek s
výnimkou niektorých špecializovaných buniek (napr.: erytrocyty stavovcov, sitkovice rastlín).
Väčšinou býva uložené v strede, ale staršie bunky ho majú zatlačené na okraj bunky.
 Stavba jadra:
– jadrová membrána s jadrovými pórmi, ktorými prechádza mRNA a rRNA do cytoplazmy
 – vnútorný obsah jadra = karyoplazma (90% DNA+ bielkoviny), formujú sa z nej chromozómy

Stavba jadra
(1. jadierko, 2. jadrová membrána, 3. jadrové póry, 4. karyoplazma 5. chromozómy)
 
Jadierko (NUCLEOLUS)
 Je prítomné v jadre a počas jadrového delenia sa stráca. Produkuje rRNA.

 Endoplazmatické retikulum
 Ide o systém sploštených mechúrikov a vačkov navzájom pospájaných. Je to jednomembránová
organela prítomná vo všetkých rastlinných aj živočíšnych eukaryotických bunkách.
 Formy:
a) hladké – je tvorené len biomembránami, ktoré produkujú lipidy a vitamín D
b) drsné (zrnité, granulované) – na membránach sú viazané ribozómy a preto je jeho funkcia
dôležitá pre syntézu bielkovín
 Funkcia:
- zabezpečuje vnútrobunkový a medzibunkový transport látok
- podieľa sa na tvorbe bunkových organel (pred každým delením bunky sa znásobuje počet
bunkových organel a membrány na ich tvorbu poskytuje endoplazmatické retikulum).
 

 
Endoplazmatické retikulum
 
Golgiho aparát
 Predstavuje sústavu navzájom prepojených sploštených mechúrikov a kanálikov. Stredná a
najväčšia časť je označovaná ako diktyozóm, z ktorého sa postupne oddeľujú menšie mechúriky –
vezikuly.
 Funkcia:
- syntetická (produkcia enzýmov, tvorba pektínov – cukrov)
- sekrečná (úprava nasyntetizovaných látok)
 

 
Golgiho aparát
(1. diktyozómy, 2. vezikuly)

Mitochondrie
 Predstavujú oválne až vláknité útvary. Sú energeticko–metabolicko–respiračnými centrami buniek.
Najmä svalové bunky obsahujú veľké množstva týchto bunkových štruktúr, pretože sú náročné na
vysokú spotrebu energie.
 Stavba:
- vonkajšia membrána - na povrchu hladká
- vnútorná membrána – vo vnútornom priestore vytvára priehradky = kristy, na ktorých sú
lokalizované enzýmy dýchacieho reťazca
- matrix - vnútorný priestor vyplnený mitochondriálnou DNA a ribozómami

Stavba mitochondrie
(1. vonkajšia membrána, 2. vnútorná membrána, 3. kristy, 4. matrix)

 Poznámka: Teória endosymbiózy hovorí o tom, že niekedy boli mitochondrie samostatné

jednobunkové organizmy, ktoré sa prispôsobili symbióze vo vnútri bunky.
 
Plastidy
Sú membránové organely prítomné len v rastlinných bunkách. Obsahujú farbivá.
 
Typy plastidov:
a) chloroplasty – obsahujú asimilačné pigmenty – chlorofyly
b) chromoplasty - obsahujú karotenoidy. Najviac chromoplastov je zastúpených vo farebných
častiach rastlinných pletív a orgánov (napr.: lupene, plody)
c) leukoplasty – obsahujú zásobné látky, ako škrob (amyloplasty) alebo tuky.
Najväčšie zastúpenie majú v zásobných orgánoch rastlín.
 Stavba chloroplastu:
1. vonkajšia membrána
2. vnútorná membrána
3. tylakoidy – mechúrikovité štruktúry tvorené z vnútornej membrány
4. stróma – hmota, ktorou je vyplnený chloroplast, obsahuje vlastnú DNA s ribozómami.

Stavba chloroplastu
(1. vonkajšia membrána, 2. vnútorná membrána, 3. tylakoidy strómy, 4. tylakoidy grán, 5.
medzimembránový priestor, 7. stróma)
 
 
Vakuoly
Sú prítomné len v rastlinných bunkách a v bunkách jednobunkových živočíchov (potravové a
pulzujúce vakuoly). Obsahujú enzýmy s rozkladnou funkciou ale umožňujú aj uskladnenie
zásobných a odpadových látok.
Mladé bunky obsahujú viac menších vakuol, staršie bunky obsahujú 1 veľkú centrálnu vakuolu.
Na povrchu vakuoly sa nachádza membrána označovaná ako tonoplast (podľa najnovších
poznatkov je trojvrstvová). Vakuoly podmieňujú vnútorný tlak bunky.
 
Lyzozómy
Nachádzajú sa len v živočíšnych bunkách. Majú podobnú funkciu ako vakuoly. Charakteristická je
prítomnosťou enzýmov (peptidázy, lipázy, nukleázy, glykozidázy), ktoré sú schopné rozložiť
akúkoľvek štruktúru bunky.
 
Ribozómy
Nemajú membránovú štruktúru. Nachádzajú sa voľne v cytoplazme alebo viazané na membrány
endoplazmatického retikula. V elektrónovom mikroskope sa môžu pozorovať ako guličkovité
útvary, ktoré pozostávajú z veľkej a malej podjednotky. Po chemickej stránke sú tvorené z
bielkovinových látok a molekúl rRNA. Najväčšie množstvo ich majú mladé bunky, pretože sú
dôležité pre proces proteosyntézy (tvorby bielkovín).
 
d) Fibrilárne štruktúry – plnia pohybovú a mechanickú funkciu

 Cytoskelet (dynamická kostra bunky)

 Je tvorený z:
a) mikrofilamentov – sú to vlákna s kontrakciou a tým umožňujú pohyb cytoplazmy
b) mikrotubúl – ide o trubicovité útvary pri povrchu bunky bez kontrakcie
c) intermadiálne filamenty – sú to prechodné vlákna bez kontrakcie, majú spevňovaciu funkciu

 Funkcia cytoskeletu:
- mechanická – udáva tvar bunky
- podporná – umožňuje priestorové rozloženie bunkových štruktúr
- vykonávanie pohybov
 
Chromozómy
 V nich uložená genetická informácia. Sú to štruktúry, ktoré sa diferencujú počas mitotického
delenia bunky procesom skracovania a špiralizácie z chromatínu. Ich morfológia a štruktúra preto
závisí na fáze mitózy. Najlepšie pozorovateľné sú v metafáze, keď je ich štruktúra charakteristická a
konštantná.
 
Mitotický aparát
Uplatňuje sa pri delení bunky a zabezpečuje presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek.
Vytvára sa len počas bunkového delenia.
 Stavba:
- centrioly – párové teliesko
- miktotubuly deliaceho vretienka – umožňujú prichytenie chromozómov v mieste centrioly
 
Bičíky
Sú pohybové organely bunky, ktoré vyrastajú z bazálneho telieska. Bazálne teliesko nachádzajúce
sa tesne pod cytoplazmatickou membránou má podobnú stavbu ako centrioly, ale základná stavba
bičíka je podľa schémy: 9+2
(okolo 2 centrálnych miktotubulov sa nachádza 9 dvojíc obvodových mikrotubulov).
 
e) Neživé súčasti

Ide o nepohyblivé štruktúry, ktoré sú výsledkom metabolickej aktivity bunky.

Bunka ich potrebuje ako:
 rezervné látky: škrob, glykogénové kvapôčky, tukové kvapôčky ( slúžia na získavanie E)
 sekrečné látky: bielkovinové kryštáliky (dočasne sú skladované voľne v cytoplazme,
v retikule alebo Golgiho aparáte)
 kryštalické inklúzie: najčastejšie šťavelan vápenatý, oxid kremičitý (trávy)