Hovorili Sme S Rusmi Na Slovensku - Mnoho Slovákov Nám Nechce Veriť, Keď Opisujeme Pomery Doma

17/02/2022, 16:54 Hovorili sme s
Rusmi na Slovensku: Mnoho Slovákov nám nechce veriť, keď opisujeme pomery doma
17. februára 2022 15:30  Hoaxy a propaganda  Vladimir Putin
Hovorili sme s Rusmi na Slovensku:

Mnoho Slovákov nám nechce veriť, keď
opisujeme pomery doma
VLADIMÍR ŠNÍDL
Moskva krátko po zavraždení opozičného politika Borisa Nemcova, Foto: TASR/AP
U vás aspoň aspoň existuje nejaká politika, zhodlo sa niekoľko našich ruských
respondentov. V Rusku sa z ich pohľadu nič nemení ani voľbami, ani vraždami
novinárov.
https://dennikn.sk/2722290/hovorili-sme-s-rusmi-na-slovensku-mnoho-slovakov-nam-nechce-verit-ked-opisujeme-pomery-doma/ 1/15
17/02/2022, 16:54 Hovorili sme s Rusmi na Slovensku: Mnoho Slovákov nám nechce veriť, keď opisujeme pomery doma
Julia, Žanna, Eugen, Timur a Boris sa rozhodli trvalo žiť na Slovensku. Sledujú aj
slovenskú politiku, majú názory aj na vývoj v Rusku. V tomto článku sme zaznamenali
ich príbehy.
Aj keď nemusia byť reprezentatívnou vzorkou ruskej komunity na Slovensku (hovorili

s nami väčšinou kritici súčasných pomerov), ide o ľudí s rôznymi pohľadmi
i skúsenosťami.
Päť našich respondentov
Julia z ruského Ďalekého východu hovorí, ako ju ohromili protesty po vražde Jána
Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Rodáčka z Minska Žanna Mihaliková viedla Zväz Rusov na Slovensku. Je
fanúšičkou Ľuboša Blahu, nahnevala ju prezidentka Čaputová, keď označila
Rusko za agresora.
Podnikateľ Eugen opisuje, aké je robiť biznis na Slovensku a v Rusku: od istej
úrovne sa vraj firma v Rusku musí deliť o marže s ľuďmi zo štátnej správy.
Kuchár Timur z Petrohradu vidí Slovensko ako krajinu, ktorá si nemôže dovoliť
kritizovať Západ ani Východ: z jednej strany tečú peniaze, z druhej plyn.
Podnikateľ Boris si už od Slovákov vypočul, že je zradca Ruska a americký špión,
keď im opisoval inú krajinu, než poznajú zo sociálnych sietí.
1. Juliu ohromili protesty za Kuciaka
Julia Marčenko cestovala na Slovensko doslova cez pol planéty. Pochádza z Amurskej
oblasti na ruskom Ďalekom východe. Vo svojom rodisku vyštudovala ekonomiku
a niekoľko rokov pracovala vo firme, ktorá obchodovala s Čínou.
„V Amurskej oblasti sú o niečo vyššie platy, než je ruský priemer, ale vyššie sú aj ceny,
pretože je to vzdialený región. Celý obchod je orientovaný na Čínu,“ hovorí Julia.
Táto naviazanosť na Čínu sa podľa Julie negatívne prejavila zvlášť po roku 2014, keď
došlo k sankciám. Rubeľ vtedy skokovo devalvoval voči zahraničným menám vrátane
čínskeho jüanu.
„Odrazu zdražela väčšina tovaru, najprv to bola elektronika, potom oblečenie a napokon
aj viaceré potraviny,“ rozpráva.
Julia aj s manželom nadobudli pocit, že vývoj nejde dobrým smerom, a rozhodli sa odísť
do zahraničia. K Slovensku predtým žiadnu väzbu nemali, priviedli ich sem relatívne
mäkšie podmienky na pobyt.
„Slovensko sme si vygooglili. Zisťovali sme si, aká je v európskych krajinách procedúra
pre cudzincov, a pri Slovensku nám vyšlo, že by to mohlo byť jednoduchšie,“ hovorí.
Od roku 2017 žijú v Bratislave, Julia pracuje v „korporáte“, manžel podniká. So záujmom
sledujú aj dianie u nás. Na Juliu zapôsobili napríklad protesty, ktoré nasledovali po
smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Prekvapilo ju, keď sa po vražde jedného novinára zaplnili námestia. Vysvetľuje, že

v Rusku sú vraždy novinárov bežné a väčšina z nich nevzbudí viditeľnejšie ohlasy.
„Bola som ohromená, koľko ľudí protestovalo, pretože niekto umlčal novinára. V Rusku
len v jednom denníku za posledné roky zabili sedem novinárov a nič podobné
nenasledovalo,“ hovorí.
Sama bola na Slovensku protestovať len jedenkrát, a to vlani na jeseň proti návrhu
poslankyne Anny Záborskej (OĽaNO-Kresťanská únia), ktorého cieľom bolo sprísnenie
interrupcií.
„Keďže nemám slovenské občianstvo, tak sa necítim oprávnená chodiť u vás na politické
protesty. Tento bol výnimkou, pretože sprísnenie interrupcií by mohlo mať dosah aj na
mňa,“ hovorí.
K dianiu v Rusku je Julia pomerne kritická, podobne aj k ruskej politike voči Ukrajine.
Nesúhlasí napríklad s anexiou Krymu.
O týchto témach s ňou pravidelne diskutujú aj Slováci. Podľa Julie viacerí z nich nemajú
o Rusku dobré informácie.
„Keď im poviem, ako sa v Rusku správajú úrady k občanom, tak sú prekvapení.

Nedokážu mi to vyvrátiť, tak radšej odbehnú od témy a začnú hovoriť, že aj na Západe je
to rovnaký hnus,“ hovorí.
Julia niektorým Slovákom opisovala napríklad prípad novinára Ivana Golunova zo

servera Meduza, ktorého zatkli pre údajné prechovávanie drog. Jeho kolegovia boli
presvedčení, že mu polícia drogy podhodila pre jeho investigatívne články.
„Tým, ktorí si myslia, že sa v Rusku žije lepšie než na Slovensku, by som odporúčala ísť
sa tam pozrieť,“ hovorí.
Ani život na Slovensku si však neidealizuje. Vidí množstvo nedostatkov – či už v tom,

ako fungujú verejné služby, alebo aj celá politika. Na druhej strane hovorí, že na
Slovensku „aspoň nejaká politika existuje“.
„U vás sa konajú voľby, po ktorých sa menia vlády. V Rusku vidíte dvadsať rokov v telke
tie isté tváre,“ dodáva Julia.
Prečítajte si
Ukrajinci, ktorí tu žijú s nami: Nezabúdajte,

 že aj vy ste mohli byť na našom mieste
2. Žanna je sklamaná z prezidentky
Žanna Mihaliková je rodáčka z Minska. Na Slovensku žije už viac než 40 rokov,

priviedol ju sem sobáš so Slovákom, s ktorým sa zoznámila počas jeho štúdií na
tamojšej vojenskej škole. Jej rodný jazyk je ruština.
„Vyrastala som v Sovietskom zväze, v tom čase sme ešte nerozlišovali, či je niekto Rus
alebo Bielorus, dnes sa už považujem za hrdú Bielorusku,“ hovorí pani Mihaliková.
Na Slovensku pracovala ako administratívna sila v bratislavskom Dopravnom podniku,

zároveň pôsobila ako predsedníčka Zväzu Rusov na Slovensku. V súčasnosti je v penzii.
Keď otvoríme tému politiky, ako prvé sa dostaneme k prezidentke Zuzane Čaputovej.
Pani Mihaliková žije v Pezinku a Čaputovú evidovala ešte ako právničku a aktivistku.
Ako prezidentka ju sklamala. Má na ňu „ťažké srdce“ zvlášť pre jej postoje k Rusku.
„Kto jej tak strašne ublížil, že môže niečo také vysloviť? Ako môže povedať, keď že zlo
vychádza z Ruska?“ rozpráva pani Mihaliková.
Naráža na nedávny prejav, v ktorom prezidentka kritizovala ultimátum Ruska voči

krajinám NATO, ako aj vojenské manévre pri hraniciach s Ukrajinou.
„Javí sa, že pán prezident Putin je pripravený použiť silu, aby si vynútil aspoň časť
svojich požiadaviek,“ povedala vtedy prezidentka.
Pani Mihalíkovú pohoršuje, keď niekto hovorí o Rusku ako o agresorovi.
„Rusko nikdy nezačalo žiadnu vojnu, v histórii sa vždy len bránilo – či už pred Švédmi,
Francúzmi alebo Nemcami,“ rozpráva.
Rovnako nahliada aj na súčasné dianie pri hraniciach s Ukrajinou. Vyčíta aj slovenským

médiám, že píšu o hroziacej vojne, hoci ruskí vojaci len cvičia na svojom území.
„Moji slovenskí známi sa ma pravidelne pýtajú, či bude vojna. Ja sa ich snažím

upokojovať, že Rusko určite žiadnu vojnu nezačne. Ale ľudia sa boja, lebo u vás sa správy
skoro každý deň začínajú tým, ako sa údajne zvyšuje napätie,“ dodáva.
Z pohľadu pani Mihalikovej je to, naopak, Západ, kto sa správa agresívne. „Veď celé
Rusko je obkľúčené základňami NATO,“ hovorí.
Pýtame sa na zdroj tejto informácie, pani Mihaliková odkáže na mapku údajných

základní NATO, ktorá sa už niekoľko rokov zdieľa na Facebooku.
Niekoľko rokov sa Facebookom úspešne šíri mapka, ako NATO údajne obkľúčilo Rusko. Viaceré údajné základne sú v skutočnosti
vymyslené, napríklad v Kazachstane či Kirgizsku nemá základne NATO, ale Rusko (červené krížiky sme dodali ex post).
Na sociálnych sieťach je pani Mihaliková aktívna, sleduje napríklad poslanca Smeru

Ľuboša Blahu. Jeho statusy sa jej páčia.
„Mne sa zdá, že je to vzdelaný človek, má zdravé názory a svojimi argumentmi o nich

dokáže presvedčiť aj druhých,“ vysvetľuje.
Pozitívne vníma aj súčasného ruského prezidenta Vladimira Putina. Z pohľadu pani

Mihalikovej Putin vrátil Rusku prestíž, o ktorú ho pripravili Putinovi predchodcovia.
„Gorbačov Rusko rozpredal a Jeľcin mal zas rád pohárik. Za Putina Rusko znovu získalo
svoju hodnotu a ľuďom sa začalo dariť lepšie,“ vysvetľuje.
Rovnako vníma aj smerovanie Bieloruska pod prezidentom Alexandrom Lukašenkom

a jeho garnitúrou. Pani Mihaliková každých päť rokov navštevuje rodný Minsk a vždy si
všimne pokrok, ktorý mesto za ten čas urobilo.
„Vždy, keď tam prídem, tak je Bielorusko silnejšie, krajšie, pribúdajú nové budovy
a sídliská. Zároveň je sebestačné, dokáže si pre seba dopestovať dostatok potravín,“
rozpráva.
So Slovákmi má prevažne pozitívne skúsenosti. Občas sa jej však stalo, že keď niekto
započul ruský prízvuk, tak pred ňou utrúsil poznámku o roku 1968.
Aký má pani Mihaliková na túto okupáciu názor?
„Nebolo to správne, nikto nesmie len tak prísť na územie cudzieho štátu. Nikomu by sa
nepáčilo sa jedného dňa zobudiť pod hlavňami tankov,“ hovorí.
Prečítajte si
Pod lesmi nad Mariankou zarábajú ako

 málokto. Bývalí sovietski vedci tam v
tichosti produkujú špičkové kamery
Na druhej strane by však podľa nej bola chyba viniť z okupácie radových vojakov. Otec
pani Mihalikovej slúžil v Sovietskej armáde a sám počúval príbehy od kolegov, ktorí
pôsobili v Československu.
„Obyčajní vojaci netušili, prečo k vám prišli. Mysleli si, že v Československu prebieha
kontrarevolúcia a treba mu ísť na pomoc. Im nemožno dávať za vinu to, o čom rozhodli
iní,“ dodáva.
3. Eugen: Slobodne podnikať v Rusku nejde
Eugen si vyskúšal podnikanie v rôznych odvetviach – v stavebníctve, dodávateľských

službách, v gastre. Podnikal v Rusku, dnes podniká na Slovensku, zamestnáva aj
niekoľkých Slovákov. Prostredie u nás napriek rôznym obmedzeniam považuje za

slobodnejšie.
„Moja skúsenosť s Ruskom je taká, že keď ste podnikateľ, tak vám umožnia vyrásť len do
určitej výšky. Ak chcete rásť ďalej, musíte mať buď známych na dôležitých postoch,
alebo sa deliť s ľuďmi zo štátneho aparátu,“ hovorí.
Eugen súhlasil s rozhovorom pod podmienkou, že neuvedieme jeho celé meno. Dohodli
sme sa, že o ňom môžeme napísať, že je štyridsiatnik s vysokou školou a na Slovensko
prišiel pred niekoľkými rokmi.
Eugen hovorí, že podnikanie v Rusku má nepísané zákonitosti. Ak je firma relatívne

malá, tak jej „stačí“, že niečo občas odvedie hasičom, hygienikom a ďalším, a môže
fungovať ďalej.
„Príde k vám kontrola, ktorá sa snaží niečo nájsť len preto, aby ste jej zaplatili. To je
štandard, s ktorým všetci počítajú,“ rozpráva.
Iná situácia podľa Eugena nastáva, ak podnikateľ expanduje. Vtedy sa už musí deliť
s „tými hore“.
Čo by sa stalo, ak by to neurobil?
Eugen hovorí, že by riskoval napríklad účelové policajné stíhanie. Aj keby sa napokon

pred súdom obhájil, jeho biznis by to medzičasom položilo.
„Rozbehnú proti vám trestné konanie, napríklad pre údajný podvod. To stačí na to, aby
vám mohli zabaviť počítače a zaplombovať sklad. Pár mesiacov sa možno skúsite brániť
a potom skrachujete,“ rozpráva Eugen.
Po roku 2014 sa z pohľadu Eugena začali podmienky pre podnikateľov ešte viac
zhoršovať, preto sa rozhodol odísť do zahraničia. Pôvodne chcel do Česka, ktoré je pre
Rusov tradičnejšou destináciou, povolenie na pobyt však nezískal.
„Kamarát mi poradil, nech teda skúsim Slovensko. Je to mentalitou podobná krajina

a pobyt tu šlo získať jednoduchšie. Nakoniec som rád, že sa presťahoval práve sem,“
hovorí.
Foto N – Vladimír Šimíček
Eugen zo svojich skúseností potvrdzuje, že Slováci majú k Rusom pozitívny vzťah.

A potvrdzuje aj to, že mnohí majú o Rusku skreslené predstavy.
„Veľakrát som počul od Slovákov: Ty si Rus, ty si náš brat. Za to som vďačný. Ak však
príde reč na politiku, často odo mňa počujú iné veci, než na ktoré sú zvyknutí
z internetu,“ rozpráva Eugen.
Príkladom je životná úroveň. Veľa Slovákov si z Eugenových skúseností myslí, že Rusko

je bohatá krajina.
„Potom sú prekvapení, keď im poviem, že priemerná mzda je v porovnaní so

Slovenskom niekoľkonásobne nižšia, ale ceny v obchodoch sú porovnateľné,“ hovorí.
Eugen pochádza z rodiny, ktorá za Sovietskeho zväzu bola úradmi prenasledovaná

a musela sa nútene sťahovať. Hovorí, že v ruských dejinách mal život jednotlivca vždy
menšiu cenu než na Západe.
„Neidealizujem si Západ, ale postavenie človeka je tam iné. Vidíte to aj počas pandémie.
V Rusku zomrelo milión ľudí a berie sa to tak, že nič to, narodia sa ďalší,“ rozpráva.
Kritický je aj k zahraničnej politike Ruska. Putin má podľa neho „psychológiu mafiána“ –

nezaútočí na niekoho, pri kom by si nebol istý, že ho porazí.
Uznáva však, že väčšina Rusov má iný názor. Všímal si, ako aj ľuďom v jeho okolí
dokázali dostať pod kožu posolstvá, ktoré šírila štátna televízia.
„Raz spustia kampaň proti Estóncom, tak ľudia kričia „Estónci sú fašisti“. Inokedy je
problém s Gruzíncami, tak zase kričia „Gruzínci sú fašisti“. No a teraz prišli na rad
Ukrajinci,“ hovorí.
Eugen sa stretáva aj s Rusmi žijúcimi na Slovensku. Hovorí, že ich svetonázory sa

odvíjajú podľa toho, kedy z Ruska odišli. Ak odišli v posledných rokoch, tak sú k dianiu
doma skôr kritickejší.
„Naopak, ak niekto chváli prezidenta Putina, obvykle sú to hlavne Rusi, ktorí na

Slovensko prišli ešte za komunizmu alebo v 90. rokoch,“ dodáva.
A všimol si aj rozdiel medzi Rusmi a Ukrajincami, ktorí žijú na Slovensku. Rusi majú
z jeho pozorovaní väčšinou snahu získať čo najskôr slovenské občianstvo, aby sa
vyviazali z moci ruského štátu.
„Ukrajinci z mojich skúseností sa usilujú len o trvalý pobyt, ale akoby mali stále cieľ, že
raz sa na Ukrajinu vrátia,“ hovorí Eugen.
Prečítajte si
Bol som v miliónovom meste na Urale. Pýtal

 som sa Rusov na Putina
4. Timur: Neverili mi ruské platy
Timur Furaev je tridsiatnik z Petrohradu. V Bratislave pracuje ako kuchár. Z Ruska sa

rozhodol odísť ešte pred Krymom a zhoršením vzťahov so Západom.
„Už pred týmito udalosťami som mal pocit, že sa krajina neuberá dobrým smerom,“
rozpráva.
Timur sa označuje za demokraticky zmýšľajúceho. Pozorne sledoval protesty, ktoré

v Rusku vypukli v roku 2012 po opätovnom nástupe Putina do prezidentského úradu.
„Ľudia masovo protestovali aj v Petrohrade. Výsledok však bol nulový. Časť aktivistov
zatkli, režim pritvrdil a nádeje na zmenu vyprchali,“ rozpráva.
Do toho spomína ešte ďalší problém, ktorý hral úlohu pri jeho rozhodnutí odísť:
bezpečnosť.
Mnoho Slovákov vníma Petrohrad ako nádherné mesto, plné historických budov. Timur
hovorí, že je to zároveň mesto zaťažené pouličným násilím.
„Do Petrohradu sa prisťahovalo množstvo ľudí zo Strednej Ázie, ktorí zvýšili

kriminalitu. Prakticky denne ste si mohli v novinách čítať o prepadoch alebo
znásilneniach,“ hovorí.
Bratislava, kam prišiel začiatkom roku 2014, mu pripadá bezpečnejšia a z pohľadu

zárobkov aj perspektívnejšia. O výške ruských platov má podľa Timura mnoho Slovákov
skreslené predstavy.
„Viacerí sú v šoku, keď im poviem, že kuchár v Petrohrade zarobí 600 eur a predavačka
v obchode 350 eur,“ hovorí.
Krížnik Aurora prichádza do Petrohradu. Foto – TASR/AP
Kolegovi z práce musel nedávno ukázať platové ponuky v ruských inzerátoch, aby mu
veril. Ceny v obchodoch sú pritom podľa Timura porovnateľné.
„Nedávno začali robiť fígle so znižovaním objemu. Miesto kila ryže za rovnakú cenu
kúpite balenie len s 900 gramami. Už som videl aj plechovku so 0,43 litra piva miesto
klasickej pollitrovej,“ rozpráva.
V rámci slovenskej politiky nemá názorovo blízko k žiadnemu táboru. Ak ho niekto

vytáča, tak je to Igor Matovič (OĽaNO).
„On je minister financií, ale rozpráva do všetkého, ešte aj do covidu. Dobre, že ho dali
dole aspoň z tej funkcie premiéra,“ myslí si Timur.
Hneď za tým však vyzdvihne fakt, že na Slovensku k nejakému politickému súpereniu

vôbec dochádza.
„Chvalabohu, že aspoň u vás voľby dokážu veci meniť,“ poznamenáva.

Podobne ako Julia, aj Timur vnímal protesty po vražde Jána Kuciaka a Martiny
Kušnírovej. Aj sa ich zúčastnil a bol prekvapený, že prispeli k odstúpeniu premiéra
Roberta Fica.
„V Rusku zabili viac než 250 novinárov a nič. Rusi sú v tomto smere iní. Neveria, že ak
by vyšli do ulíc, tak by sa niečo zmenilo,“ hovorí Timur.
V zahraničnej politike vníma Slovensko ako krajinu, ktorá si nemôže dovoliť mať spory
ani s Ruskom, ani s Európskou úniou.
„Zo Západu vám idú peniažky, z východu plyn. Ani jednému tak nemôžete povedať nič
zlé,“ dodáva.
5. Boris: Keď kritizujem, tak som americký špión
Mimoriadne kritický je súčasným pomerom v Rusku je ďalší štyridsiatnik, s ktorým

sme sa dohodli, že bude v článku citovaný ako „Boris“.
Podobne ako Eugen, aj on podnikal v Rusku a dnes podniká Slovensku. A podobne

opisuje svoje skúsenosti z Ruska: ak firma vyrastie, tak sa zákonite musí sa deliť
s „činovnikmi“ alebo so „silovnikmi“. Teda s ľuďmi z verejnej správy, prípadne
bezpečnostných zložiek.
„Časť svojej marže jednoducho musíte odovzdávať. A čím sa hospodárska situácia

zhoršuje, tým musíte odovzdávať viac,“ hovorí.
Aj Boris prišiel na Slovensko po roku 2014, podniká v oblasti služieb a hovorí, že hoci
s problémami, tak svoj biznis dokázal udržať aj cez pandémiu.
„Na Slovensku je tiež korupcia, čo si budeme hovoriť. Na rozdiel od Ruska však dokážete
podnikať aj bez nej,“ rozpráva.
Boris intenzívne sleduje slovenskú politiku. Názorovo má bližšie skôr k prezidentke či

vládnej koalícii – aspoň čo sa týka zahraničnej politiky.
Opozícia podľa neho hovorí o Rusku len veci, ktoré „akoby boli prevzaté z ruskej telky“.
Eviduje aj poslanca Blahu, pomenuje ho slovami „stratený týpek“.
„V Blahovej hlave existuje slovanské, pravoslávne Rusko. Skutočné Rusko je z veľkej

časti moslimské. Obrovský vplyv má Ramzan Kadyrov, ktorý si v Čečensku s Putinovým
súhlasom buduje vlastný moslimský emirát,“ rozpráva Boris.
Tieto svoje názory pravidelne hovorí aj Slovákom a je zvyknutý, že sa s nimi bežne
dostáva do polemiky.
„Od pár Slovákov som si už vypočul, že som zradca Ruska a americký špión, keď som im
vyvracal ich dojmy z Ruska,“ hovorí.
Neberie to však osobne. Boris aj v Rusku medzi svojimi kamarátmi videl, čo s nimi
dokázala urobiť propaganda.
„Mal som kamaráta, celý život bol normálny. Stačilo však pár týždňov a začal si myslieť,
že v Kyjeve sú fašisti, ktorí sa chystajú obsadiť Rusko,“ hovorí.
Mnoho jeho krajanov nemá prístup k pluralitným informáciám. Dominantným

zdrojom je televízia a v nej hovoria spravidla to, čo vyhovuje vláde.
„Ktorýsi ruský politik povedal, že ak mu dajú do ruky televíziu, do polroka urobí

prezidenta aj z obyčajnej stoličky. Toto, žiaľ, platí stále,“ dodáva Boris.
[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si

knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
 David Brown
Umenie obchodných vojen.

Cenné lekcie z dejín biznisu
15,90 € 14,90 €
 Vložiť do košika
Knihy a veľa ďalších produktov nájdete v obchode Denníka N Prejsť do obchodu
O denníku N Redakcia Knižný obchod Inzercia Financovanie VOP Ochrana údajov

Kontakt info@dennikn.sk    
Techbox HistoryWeb HistoryWeb Kinečko Futbalisti vo svete 


Copyright © N Press s.r.o.

Hovorili Sme S Rusmi Na Slovensku - Mnoho Slovákov Nám Nechce Veriť, Keď Opisujeme Pomery Doma

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Hovorili Sme S Rusmi Na Slovensku - Mnoho Slovákov Nám Nechce Veriť, Keď Opisujeme Pomery Doma

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

17/02/2022, 16:54 Hovorili sme s

17. februára 2022 15:30  Hoaxy a propaganda  Vladimir Putin

Hovorili sme s Rusmi na Slovensku:

Moskva krátko po zavraždení opozičného politika Borisa Nemcova, Foto: TASR/AP

Aj keď nemusia byť reprezentatívnou vzorkou ruskej komunity na Slovensku (hovorili

Päť našich respondentov

1. Juliu ohromili protesty za Kuciaka

Prekvapilo ju, keď sa po vražde jedného novinára zaplnili námestia. Vysvetľuje, že

„Keď im poviem, ako sa v Rusku správajú úrady k občanom, tak sú prekvapení.

Julia niektorým Slovákom opisovala napríklad prípad novinára Ivana Golunova zo

Ani život na Slovensku si však neidealizuje. Vidí množstvo nedostatkov – či už v tom,

Ukrajinci, ktorí tu žijú s nami: Nezabúdajte,

2. Žanna je sklamaná z prezidentky

Žanna Mihaliková je rodáčka z Minska. Na Slovensku žije už viac než 40 rokov,

tamojšej vojenskej škole. Jej rodný jazyk je ruština.

Na Slovensku pracovala ako administratívna sila v bratislavskom Dopravnom podniku,

Naráža na nedávny prejav, v ktorom prezidentka kritizovala ultimátum Ruska voči

Pani Mihalíkovú pohoršuje, keď niekto hovorí o Rusku ako o agresorovi.

Rovnako nahliada aj na súčasné dianie pri hraniciach s Ukrajinou. Vyčíta aj slovenským

„Moji slovenskí známi sa ma pravidelne pýtajú, či bude vojna. Ja sa ich snažím

Pýtame sa na zdroj tejto informácie, pani Mihaliková odkáže na mapku údajných

Na sociálnych sieťach je pani Mihaliková aktívna, sleduje napríklad poslanca Smeru

„Mne sa zdá, že je to vzdelaný človek, má zdravé názory a svojimi argumentmi o nich

Pozitívne vníma aj súčasného ruského prezidenta Vladimira Putina. Z pohľadu pani

Rovnako vníma aj smerovanie Bieloruska pod prezidentom Alexandrom Lukašenkom

Aký má pani Mihaliková na túto okupáciu názor?

Pod lesmi nad Mariankou zarábajú ako

3. Eugen: Slobodne podnikať v Rusku nejde

Eugen si vyskúšal podnikanie v rôznych odvetviach – v stavebníctve, dodávateľských

niekoľkých Slovákov. Prostredie u nás napriek rôznym obmedzeniam považuje za

Eugen hovorí, že podnikanie v Rusku má nepísané zákonitosti. Ak je firma relatívne

Eugen hovorí, že by riskoval napríklad účelové policajné stíhanie. Aj keby sa napokon

„Kamarát mi poradil, nech teda skúsim Slovensko. Je to mentalitou podobná krajina

Foto N – Vladimír Šimíček

Eugen zo svojich skúseností potvrdzuje, že Slováci majú k Rusom pozitívny vzťah.

Príkladom je životná úroveň. Veľa Slovákov si z Eugenových skúseností myslí, že Rusko

„Potom sú prekvapení, keď im poviem, že priemerná mzda je v porovnaní so

Eugen pochádza z rodiny, ktorá za Sovietskeho zväzu bola úradmi prenasledovaná

Kritický je aj k zahraničnej politike Ruska. Putin má podľa neho „psychológiu mafiána“ –

Eugen sa stretáva aj s Rusmi žijúcimi na Slovensku. Hovorí, že ich svetonázory sa

„Naopak, ak niekto chváli prezidenta Putina, obvykle sú to hlavne Rusi, ktorí na

Bol som v miliónovom meste na Urale. Pýtal

4. Timur: Neverili mi ruské platy

Timur Furaev je tridsiatnik z Petrohradu. V Bratislave pracuje ako kuchár. Z Ruska sa

Timur sa označuje za demokraticky zmýšľajúceho. Pozorne sledoval protesty, ktoré

„Do Petrohradu sa prisťahovalo množstvo ľudí zo Strednej Ázie, ktorí zvýšili

Bratislava, kam prišiel začiatkom roku 2014, mu pripadá bezpečnejšia a z pohľadu

Krížnik Aurora prichádza do Petrohradu. Foto – TASR/AP

V rámci slovenskej politiky nemá názorovo blízko k žiadnemu táboru. Ak ho niekto

Hneď za tým však vyzdvihne fakt, že na Slovensku k nejakému politickému súpereniu

„Chvalabohu, že aspoň u vás voľby dokážu veci meniť,“ poznamenáva.

5. Boris: Keď kritizujem, tak som americký špión

Mimoriadne kritický je súčasným pomerom v Rusku je ďalší štyridsiatnik, s ktorým

Podobne ako Eugen, aj on podnikal v Rusku a dnes podniká Slovensku. A podobne

„Časť svojej marže jednoducho musíte odovzdávať. A čím sa hospodárska situácia

Boris intenzívne sleduje slovenskú politiku. Názorovo má bližšie skôr k prezidentke či

„V Blahovej hlave existuje slovanské, pravoslávne Rusko. Skutočné Rusko je z veľkej

Mnoho jeho krajanov nemá prístup k pluralitným informáciám. Dominantným

„Ktorýsi ruský politik povedal, že ak mu dajú do ruky televíziu, do polroka urobí

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Umenie obchodných vojen.

Knihy a veľa ďalších produktov nájdete v obchode Denníka N Prejsť do obchodu