MALÁ ÁZIA

Okolo roku 2000 pred Kr. do strednej časti Malej Ázie začali prenikať pastierske
indoeurópske kmene Chetitov.
Kopcovité územie bolo vhodné predovšetkým na chov dobytka. Rástli tu mohutné duby
a v horách sa ťažili rudy -hlavne meď.
Chetiti si najskôr zakladali menšie mestské štáty, ktoré začal v 18. storočí pred Kr.
zjednocovať panovník Anitaš. Hlavným mestom ríše sa stal CHATTUŠAŠ. Na čele štátu
stal kráľ – najvyšší politický a náboženský predstaviteľ. Veľký vplyv mali náčelníci bohatých
pastierskych rodín. Mali svojich zástupcov v kráľovskej rade (pankuš), kontrolovala kráľa
a mohla ho odsúdiť aj na trest smrti. Slobodné obyvateľstvo sa živilo chovom dobytka
a poľnohospodárstvom, remeselnou výrobou a obchodom. Vyrábali železné zbrane dolovali
striebro a železo s ktorým obchodovali.
ASÝRIA
Staroasýrske obdobie (20. – 18. storočie pred Kr.)
V severnej časti Mezopotámie, ktorá sa nazývala Asýria, hlavné mesto Aššur sa prejavovali
cudzie vplyvy susedných krajín, ktoré si tu uplatňovali svoju moc. Asýria v tomto období
prosperovala pod vedením vlastných kniežat. Asýrski obchodníci rozširovali svoj vplyv až do
Malej Ázie, kde zakladali obchodné kolónie., ktoré do Asýrie prepravovali zlato, striebro,
meď. Do Malej Ázie dovážali najmä látky, vlnu a ďalšie výrobky.
Asýrčania – výborní bojovníci, využívali bojové vozy. Po dobytí nepriateľskej krajiny vo
veľkom sťahovali podmanené obyvateľstvo na svoje územie. V 8. storočí pred Kr. bola
Asýria najsilnejším štátom na Blízkom východe. Asýrčania ovládli celú severnú a veľkú časť
južnej Mezopotámie, Palestínu, Sýriu, južnú časť Malej Ázie.
V čase mieru asýrski panovníci venovali poľovačkám, budovali nádherné mestá, preslávená
bola knižnica kráľa Aššurbanipala v hlavnom meste Ninive. Archeológovia tu objavili viac
ako 25 tisíc hlinených tabuliek s literárnymi dielami Summerov, Babylončanov a iných
národov napísaných klinovým písmom. V roku 612 pred Kr. sa proti Asýrčanom spojili
Médovia a Babylončania, dobili Ninive a Asýrska ríša zanikla.

NOVOBABYLONSKÁ RÍŠA
Na troskách Asýrskej ríše vznikla Novobabylonská ríša. Jej panovníci pokračovali v politike
asýrskych vládcov – vojensky obsadzovali susedné územia , sťahovali obyvateľstvo
z dobytých území do Mezopotámie babylonské (zajatie Židov),.
Starobylé mesto Babylon dal nanovo vystavať panovník Nabukadnezar a stalo sa jedným
z najväčších miest svojej doby. Hlavnou stavbou mesta bol chrám boha Markuda, ku ktorému
viedla niekoľko kilometrov dlhá slávnostná cesta. Jej steny a tzv. Ištarina brána boli zdobené
farebnými glazovanými tehlami. V meste bolo niekoľko poschodových terás s okrasnými
cudzokrajnými stromami. Tieto „Semiramidine záhrady“ patrili v staroveku k siedmym divom
sveta.
Novobabylonská ríša neexistovala dlho, v roku 539 pred Kr. dobyl jej hlavné mesto Kýros
Veľký, zakladateľ Perzskej ríše.
Ištarina brána

Semiramidine záhrady
PALESTÍNA
Južná časť medzi Malou Áziou a Afrikou sa nazýva Palestína, podľa kočovného národa
(Peleštim), ktorý sa do oblasti prisťahoval asi v 12. storočí pred Kr. Už pred ich príchodom tu
sídlilo kanáanske obyvateľstvo. Stavali si veľké mestá opevnené mohutnými hradbami.
Okolo miest boli úrodné polia a ovocné sady.
Od 14. stor. pred Kr. začali z východu prenikať do Palestíny a do Egypta kočovné semitské
kmene. Podľa tradície 12 kmeňov vytvorilo židovský národ. Pôvodne sa chceli usadiť
v Egypte, ale dostali sa pod nadvládu egyptských panovníkov, preto s pod Mojžišovým
vedením vysťahovali z Egypta do Palestíny.
Kmene Izraelitov dlho žili kočovným spôsobom života. Viedli ich náčelníci, ktorí mali aj
súdnu moc, preto ich nazývali sudcovia. Kmene sa zjednotili okolo roku 1025 pred Kr. pod
vedením kráľa Saula. Jeho nástupca Dávid rozšíril územie izraelského štátu a za hlavné
mesto si vybral Jeruzalem. Dávidov syn Šalamún pokračoval v otcovej politike. Popri
mnohých stavbách vybudoval v Jeruzaleme ústredný chrám, v ktorom Izraeliti uctievali
svojho boha.

Izraelské náboženstvo bolo najskôr polyteistické, podobne ako náboženstvá ostatných

orientálnych národov. Izraelské kmene začali však uctievať jedného boha (monoteistické
náboženstvo), nazývaného Jahve (Elohim), a pokladali sa za jeho vyvolený národ. Viera
v jediného boha mala udržať jednotu a čistotu izraelského národa. Posvätnou knihou je Starý
zákon – je to súbor viacerých kníh, patria sem historické knihy, knihy náboženských
prepisov, proroctiev, ale aj diela poézie. Najznámejšia je Pieseň piesní, ktorej autorom je
Šalamún.
Po Šalamúnovej smrti sa jednotný štát rozpadol na dve časti :
Severné kráľovstvo (Izrael) – hlavné mesto Samaria
Južné kráľovstvo (Judské) – hlavné mesto Jeruzalem.
Nezhody medzi kráľovstvami spôsobili, že Asýrčania dobyli (722 pred Kr.) Samariu, a neskôr
(587 pred Kr.) aj Jeruzalem. Izraeliti stratili slobodu, veľká časť ich bola násilne
presťahovaná do Babylonu (babylonské zajatie Židov). Židovské obyvateľstvo začalo v zajatí
podliehať vplyvom okolia, ktoré prenikali aj do náboženstva. Mnohí proroci sa snažili udržať
náboženskú čistotu.
Židia sa mohli vrátiť späť do vlasti až v roku 539 pred Kr. , keď perzský kráľ Kýros dobyl
Babylon a povolil Židom návrat. Židia obnovili Jeruzalem aj chrám svojho najvyššieho boha.

OTÁZKY A ÚLOHY NA ZAMYSLENIE :

1. Čo viete o kmeni Chetitov ?
2. Čím sa živili ľudia v Malej Ázii?
3. Čo vplývalo na rozkvet Asýrie ?
4. V čom spočívala vojenská sila Asýrie ?
5. Ktoré oblasti ovládla Asýria ?
6. Čo objavili archeológovia v Ninive ? O čom objav svedčil ?
7. Čo preslávilo novobabylonskú ríšu?
8. Porozprávajte o histórii Izraelitov a ich náboženstve