Zobrazenia

Definícia:
Zobrazením Z v rovine nazývame predpis, ktorý každému bodu X roviny priraďuje práve
jeden bod X´ roviny. Bod X nazývame vzor, bod X´ nazývame jeho obrazom.

Zapisujeme: Z : X  X´.
Nech je daný rovinný útvar U, ktorý zobrazíme v zobrazení Z. Množinu obrazov všetkých
bodov útvaru U nazývame obraz útvaru U a označujeme U´.
Bod X, pre ktorý platí X = X´, sa nazýva samodružný bod. Samodružným útvarom nazývame
taký útvar U, pre ktorý platí U = U´.
Príklad:
 Zhodné zobrazenia
Definícia:
Zobrazenie v rovine sa nazýva zhodným zobrazením, alebo tiež zhodnosťou práve vtedy, keď
obrazom každej úsečky AB je úsečka A´B´ zhodná s úsečkou AB (teda majú rovnakú veľkosť).
Zhodné zobrazenie:

 priama zhodnosť
 nepriama zhodnosť
Doplňte:
V zhodnom zobrazení platí:

 obrazom priamky AB je ...................................................................................

 obrazom dvoch rovnobežných priamok sú .....................................................
 obrazom polpriamky ⃗⃗⃗⃗⃗
𝐴𝐵 je .............................................................................
 obrazom uhla ∢AVB je ....................................................................................
 obrazom ľubovoľnej polroviny ⃗⃗⃗⃗⃗
𝑝𝐴 je ..............................................................
Zhodné zobrazenie:
1. osová súmernosť
2. stredová súmernosť
3. posunutie
4. otočenie
 Osová súmernosť
Definícia:
Nech je daná priamka o v rovine. Osovou súmernosťou s osou o nazývame zhodné zobrazenie
O(o), ktoré:

1. každému bodu X  o priraďuje bod X´ tak, že X = X´,

2. každému bodu X  o priraďuje bod X´ tak, že priamka XX´ je kolmá na priamku o a stred
úsečky XX´ leží na priamke o.
Priamku o nazývame osou súmernosti.
Osová súmernosť je nepriamou zhodnosťou.

Osovo súmerné objekty:

 štvorec,
 obdĺžnik,
 kosoštvorec,
 deltoid,
 trojuholník (rovnostranný, rovnoramenný)
 kruh,
 všetky pravidelné mnohouholníky (počet rôznych osí súmerností zodpovedá počtu
vrcholov mnohouholníka),
 ...

Príklady:
1. Zobrazte priamku p v osovej súmernosti podľa osi o, pričom os o je rôznobežná
s priamkou p.
2. Narysujte ľubovoľný obdĺžnik ABCD. Zostrojte jeho obraz, obdĺžnik A´B´C´D´, v osovej
súmernosti, ak os súmernosti o leží mimo obdĺžnika ABCD a je rovnobežná so stranou
BC.
3. Narysujte rovnostranný trojuholník ABC. Zostrojte jeho obraz v osovej súmernosti, ak
os súmernosti o je rovnobežná so stranou AB a bod C trojuholníka ABC leží na osi
súmernosti o.
4. Narysujte bod S a ľubovoľnú kružnicu k so stredom v S. Narysujte priamku p, ktorá je
sečnicou danej kružnice. Zostrojte obraz kružnice k v osovej súmernosti O(p).
5. Narysujte ľubovoľný štvorec ABCD, zostrojte jeho obraz, štvorec A´B´C´D´, v osovej
súmernosti, ak bod B štvorca ABCD leží na osi súmernosti o.
6. Určte počet osi súmernosti v daných objektoch:

a) b) c)

d) e) f)

g) h) i)
 Stredová súmernosť
Definícia:
Nech je v rovine daný bod S. Stredovou súmernosťou so stredom S nazývame zhodné
zobrazenie v rovine S(S), ktoré každému bodu X roviny priradí bod X´ tak, že stredom úsečky
XX´ je bod S.

Zapisujeme: S(S) : X  X´.

Bod S nazývame stredom súmernosti.
Stredová súmernosť je priamou zhodnosťou.

Samodružným bodom je iba stred súmernosti.

Stredovo súmerné útvary:

- musia mať stred súmernosti a ak existuje, tak práve jeden.

Príklady:
1. Zobrazte priamku p v stredovej súmernosti, ktorej stred S neleží na priamke p.
2. Narysujte obdĺžnik ABCD, na strane AB znázornite bod O tak, aby |AO| : |OB|= 1 : 3.
Zobrazte obdĺžnik ABCD v stredovej súmernosti S(O).
3. Dané sú rôznobežné priamky p, q a bod S, ktorý neleží na žiadnej z nich. Zostrojte:
 a) úsečku XY takú, že Xp, Yq a bod S je stredom úsečky XY,
b) štvorec ABCD tak, aby Ap, Cq, bod S je priesečníkom uhlopriečok štvorca.
4. Zistite, ktoré z nasledujúcich útvarov majú stred súmernosti.

a) b) c)

d) e)

f)

g) h)

i) j) k)

5. Dané sú priamky b, d a bod V. Zostrojte štvorec ABCD, ak viete, že V je priesečník

uhlopriečok štvorca ABCD, bod Bb, Dd.
6. Je daný ostrý uhol a vo vnútri bod O. Zostrojte bodom O priamku p tak, aby pretínala
ramená uhla v bodoch X, Y, pričom nech bod O je stred úsečky XY.
7. Z obdĺžnika ABCD sa zachoval iba priesečník uhlopriečok S, bod X na strane AB, bod Y
na strane BC a bod Z na strane CD. Zostrojte obdĺžnik ABCD.
 Posunutie
Definícia:
Nech je v rovine daná nenulová orientovaná úsečka AB. Posunutím (transláciou) budeme
nazývať zhodné zobrazenie T(AB), ktoré každému bodu X roviny priradí bod X´ roviny tak, že
orientované úsečky AB a XX´ majú rovnaký smer a rovnakú dĺžku.

Zapisujeme: T(AB) : X  X´.

Množina všetkých súhlasne orientovaných polpriamok s polpriamkou AB sa nazýva smer
posunutia.
Dĺžka úsečky AB sa nazýva veľkosť posunutia.
Posunutie je priamou zhodnosťou.
Posunutie nemá samodružné body.
Samodružnými útvarmi sú len priamky rovnobežné s úsečkou AB.
Príklady:

1. Daná je kružnica k, priamka p a úsečka XY mimo kružnice aj priamky.

a) Zostrojte úsečku AB tak, aby Ap, Bk, AB||XY a |AB|=|XY|.
b) Zostrojte rovnobežník ABCD, ktorého dva vrcholy ležia na priamke p a ďalšie
dva vrcholy ležia na kružnici k.
2. Dané sú kružnice k(K,r1 ) a l(L,r2 < r1 ). Zostrojte úsečku XY, pre ktorú súčasne platí :
Xk, Yl, XY||KL a |XY|=½|KL|. Nájdite takú polohu kružníc, aby úloha mala
a) jedno riešenie
b) dve riešenia
c) nemala riešenie
3. Dané sú navzájom rôznobežné priamky p,q a úsečka AB. Zostrojte rovnostranný
trojuholník PQR tak, aby Pp, Qq, |PQ|=|AB| a PQ||AB.
4. Dve miesta A a B ležia na stranách kanála, ktorého brehy sú rovnobežné priamky.
Miesta treba spojiť čo najkratšou cestou, pričom most musí byť kolmý na brehy kanála.
Narysuje požadovanú cestu!
 Otočenie
Definícia:
Nech je v rovine daný bod S. Otočením (rotáciou) budeme nazývať zhodné zobrazenie R(S, α),
kde α ≠ 0, ktoré každému bodu X roviny priradí bod X´ roviny tak, že:
1. ak X = S, tak X´ = X,
2. ak X ≠ S, tak |XS| = |X´S| a veľkosť ∢XSX´ = α.

Zapisujeme: R(S, α) : X  X´.

Bod S nazýva stredom otáčania, uhol α sa

nazýva uhlom otáčania.
Otáčanie je priamou zhodnosťou.
Jediným samodružným bodom je bod S.
1. V otočení R(T, α) zostrojte obraz rovnostranného trojuholníka ABC so stranou dlhou
4cm a ťažiskom v bode T, ak
a) α= 60°
b) α= 120°
c) α= 240°
2. V otočení R(T, α) zostrojte obraz štvorca ABCD so stranou dlhou 5cm, ak
a) S je stred štvorca, α= 45°.
b) S = A, α= 135°.
c) B je stred úsečky AS, α= 60°.
3. Otočte rovnoramenný pravouhlý trojuholník ABC s pravým uhlom pri vrchole C okolo
bodu A o 45°.
4. Daná je priamka p, bod A a kružnica k, bod A neleží ani na priamke ani na kružnici.
Kružnica a bod ležia v jednej polrovine ohraničenej priamkou p. Zostrojte všetky
štvorce ABCD , ktoré majú vrchol B na priamke p, vrchol D na kružnici k.
5. Je daný pravidelný šesťuholník ABCDEF a prienik jeho
uhlopriečok je S. Doplňte nasledujúcu tabuľku:

⃗⃗⃗⃗⃗ )
zobrazenie O(𝐹𝐶 ⃗⃗⃗⃗⃗ )
O(𝐵𝐸 S(S) S(S) T(AS) T(CD) R(B,60°) R(S,240°)
vzor D SCD B Δ
obraz D AF SE S