Pracovný list č 16

Vektorový súčin vektorov v trojrozmernom priestore

Vektorový súčin dvoch vektorov je zavedený ako operácia, ktorej výsledkom je vektor. Preto treba
definovať nie iba veľkosť výsledku, ale aj smer výsledného vektora. Vektorový súčin sa označuje krížikom
medzi vektormi : c = a  b

Veľkosť c výsledného vektora c je definovaná ako súčin veľkostí násobených vektorov a sínusu uhla
nimi zovretého : |c| = |a| . |b| . sin

Pre smer vektora c platí definícia, že je kolmý na rovinu násobených vektorov. Jednoznačnosť definície
však vyžaduje určiť, na ktorú stranu roviny smeruje. O trojici vektorov a, b, c v danom poradí potom
hovoríme, že tvoria pravotočivú sústavu vektorov.

Na obr. je trojica vektorov a , b , c znázornená v axonometrickom pohľade. Pre názornosť sú nakreslené aj

súradnicové osi karteziánskej sústavy, vektor a leží v rovine (x,y). Vektor a budeme otáčať smerom
k vektoru b po kratšom oblúku. Ak rovnako budeme otáčať pravotočivú skrutku, umiestnenú v začiatku
súradnicovej sústavy - kolmo na rovinu vektorov (a , b) - skrutka sa bude posúvať v smere vektora c . Aj
tento model pomáha pri určovaní smeru vektora, ktorý je výsledkom vektorového súčinu .

Ako vypočítame veľkosť vektorového súčinu ak nepoznáme uhol, ktorý vektory zvieraju?

Nech sú dané vektory a [a1; a2; a3] a b [b1; b2; b3] potom pre súradnice vektora c [c1; c2; c3], ktorý je na ne
kolmý platí:

c1 = a2 . b3 – a3 . b2, c2 = a3 . b1 – a1 . b3, c1 = a1 . b2 – a2 . b1

Pomôcka:

Vypočítajte súradnice vektorového súčinu c = u x v, aj je dané u [1, 3, -2], v [4, -1, 5].
zapíšeme pod seba súradnice oboch vektorov tak že začneme druhou a pokračujeme tretia, prvá, druhá

u 3 -2 1 3 Násobíme v smere šípok, celá mínus čiarkovaná:

v -1 5 4 -1 c1 = 3 . 5 – (-1) . (-2); a2 = (-2) . 4 – 5 . 1 ; a3 = 1 . (-1) – 4 . 3

c [13, - 13, - 13]

Niektoré vlastnosti vektorového súčinu

• Vektorový súčin nie je komutatívna operácia, lebo zámena poradia vektorov poskytuje síce vektor
rovnako veľký, ale opačného smeru. Táto skutočnosť sa zapisuje v tvare
ab = − ba
• Z definície veľkosti vektorového súčinu vyplýva, že vektorový súčin dvoch kolineárnych vektorov sa
rovná nule (je nulový vektor).

• Vektor c = a  b je kolmý na vektory a a b aj každý vektor d = k . c kde k ∈ R je kolmý na vektory

a a b.

• Pre jednotkové vektory i , j , k , ktoré sú navzájom na seba kolmé, platia vzťahy :

ii=0 jj=0 kk=0
ij=k jk=i ki =j ji=−k kj=−i i  k = −j

• Pre vektorový súčin platí distributívny zákon :

a  (b + c) = a  b + a  c (b + c)  a = b  a + c  a

Dva prípady distributívneho zákona sú uvedené preto, lebo vo vektorovom súčine nemožno zamieňať
poradie vektorov bez zmeny znamienka.

Aplikácie vektorového súčinu:

S vektorovým súčinom sa stretneme napríklad:

pri vyjadrení momentu sily:
M = r  F, kde r je polohový vektor pôsobiska sily F

pri vyjadrení vzťahu pre Lorentzovu silu:

F = Qv  B, pôsobiacu na elektrický náboj Q pohybujúci sa rýchlosťou v v magnetickom poli s
magnetickou indukciou B

pri výpočte obsahu obdĺžnika ABCD v priestore:

S = |u x v|, ak AB a AC považujeme za umiestnenia vektorov u a v,

pri výpočte obsahu trojuholníka ABC v priestore:

𝟏
S = 𝟐 . |u x v|, ak AB a AC považujeme za umiestnenia vektorov u a v,
ak AB a AC považujeme za umiestnenia vektorov u a v a ak poznáme uhol zovretý vektormi
𝟏
u a v v trojuholníku ABC tak pre jeho obsah navyše platí: S = 𝟐 . |u| . |v| . sinα

pri výpočte objemu rovnobežnostena ABCDEFGH:

V = |( u x v) . w|, ak považujeme AB, AD, AE za umiestnenia vektorov u, v, w

Učebnica riešené príklady str. 47 – 54

úlohy str. 54 a 55