205

Skka a rektifikcia hlavnej osovej podmienky nivelanho prstroja L ,, Z

Skku hlavnej osovej podmienky nivelanho prstroja sa odpora periodicky opakova. Je to
nutne hlavne v prpadoch, ak pracujeme v dynamicky aktvnom prostred, ako napr. na elezninom
telese, na ceste s hustou automobilovou dopravou. Otrasy mu vyvola mal zmeny jednotlivch
sast prstroja a porui geometrick zvislos osovch podmienok. Okrem toho je sprvne
preska prstroj aj po dlhch transportoch. Poda vsledkov skky pristupujeme k rektifikcii
osovej podmienky nivelanho prstroja. Meme ju vykona dvoma spsobmi:
- pravou polohy nivelanej libely. Tento spsob rektifikcie uplatujeme u prstrojov
s nivelanou libelou,
- posunom zmernho kra vo vertiklnom smere, o vyuvame pri rektifikcii
kompenztorovch nivelanch prstrojov.
Na rektifikciu osovej podmienky L ,, Z s vhodn dve metdy poda schmy merania
A x B x a A x x B, kde x znamen postavenie nivelanho prstroja v nivelanej zostave.
Zostava A x B x sa aplikuje najastejie u optickch nivelanch prstrojov. Prv postavenie
nivelanho prstroja je v strede medzi latami (A x B), druh postavenie nivelanho prstroja je
v blzkosti laty B (A B x).

Obr. 7.45. Skka osovej podmienky L ,, Z nivelanho prstroja
Na pevnom rovinatom terne si stabilizujeme (napr. nivelanou podlokou) body A a B,
vzdialen od seba na 2d = 40 a 60 m (obr. 7.45). Na bodoch postavme nivelan laty. Vzdialenos
rozdelme, do stredu postavme nivelan prstroj a zhorizontujeme ho pomocou kruhovej libely.
Zacielime na bod A a urovnme nivelan libelu. Ak nie je splnen osov podmienka L ,, Z ,
namiesto tania a s vodorovnou zmerou L tame daj a poda sklonenej zmery pod uhlom
. Podobne po urovnan nivelanej libely tame aj na late B daj b . Chyba zo sklonu zmernej osi
sa prejav rovnakou odchlkou A
1
. Prevenie h
AB
vypotame z rovnice:
( ) ( ) b a b a b a h
AB
= A + A + = =
1 1
. (7.31)
206
Z rovnice (7.31) vidme, e aj ke nie je splnen osov podmienka L ,, Z a prstroj umiestnime
do stredu medzi meran body, urme sprvne prevenie. Poda takhoto postupu merania, ako u
bolo uveden, aj jedna z nivelanch metd m nzov geometrick nivelcia zo stredu.
Vlastn vyetrenie polohy osi L a Z dostaneme po prestaven prstroja za jednu z nivelanch
lt (obr. 7.45 dole). Prstroj umiestujeme k late o mono najbliie, napr. 2 a 3 m. Po urovnan
nivelanej libely tame na vzdialenejej late daj c a na bliej late daj d . Pri skke vychdzame
z predpokladu, e uhol 0 a potom aj daj d ~ d . Vlastn skku uskutonme porovnanm
vypotanho latovho seku s vodorovnou zmerou c a odmeranho latovho seku c :
d h c
AB
+ = . (7.32)
Ak 3
2
> A = c c mm, prstroj uren pre TN nespa osov podmienku L ,, Z a je potrebn ho
rektifikova.
Prstroj s nivelanou libelou rektifikujeme tak, e elevanou skrutkou nastavme na vzdialenejej
late tanie c a odchlku nivelanej libely od strednej polohy odstrnime rektifikanmi skrutkami.
Nevodorovn polohu zmernho la u kompenztorovho nivelanho prstroja rektifikujeme
posunom zmernho kra vo vertiklnom smere z polohy latovho seku c do polohy c . innos
rektifikcie sa odpora preska optovnm premeranm latovch sekov c a d .
Zostava A x x B (obr. 7.46) sa na rektifikciu nivelanch prstrojov odpora pri
elektronickch nivelanch prstrojoch. Zisten odchlka zmernej osi od vodorovnej rovne sa
uklad v pamti prstroja ako prstrojov kontanta. V prpade vekej odchlky je hlsen chyba (u
prstroja Leica NA 2002/3003 Error 05). Rektifikcia chyby v takej vekosti sa vykon posunom
vodorovnho vlkna zmernho kra na sprvne tanie.


Obr. 7.46. Skka osovej podmienky L ,, Z v zostave A x x B
Na preskanie hlavnej osovej podmienky u digitlnych nivelanch prstrojov vzdialenos
lt v nivelanej zostave A x x B volme v rozsahu 45 a 60 m. Stanovisk nivelanho prstroja s
v tretinch vzdialenosti d
AB
(obr. 7.46). Poradie tania na latch je z 1. stanoviska merania A
1
, B
1
a
z 2. stanoviska merania B
2
, A
2
. Uhol sklonu Ao kolimanej osi vo vzahu k predchdzajcej
polohe kolimanej osi vypotame z rovnice

4 3 2 1
2 2 1 1
arctg
d d d d
A B B A
+
+
= Ao , (7.33)
kde, , d d , d d
AB AB
3
2
3
1
2 1
= =
AB
d d
3
1
3
= ,
AB
d d
3
2
4
= .
Po meran v zostave A x x B, kontrolu osovej podmienky L ,, Z digitlneho nivelanho
prstroja zaname vyvolanm aktulnej hodnoty vertiklnej kolimanej chyby o' na displeji. Po
vpote Ao, vypotame celkov (nov) koliman chybu o o o A + ' = . Ak potvrdme jej hodnotu,
207
zmen sa predchdzajca koliman chyba o' na o. Ak ju neuplatnme, zostva pvodn koliman
chyba o' .
V prpade, e budeme kombinova digitlnu nivelciu s optickou nivelciou, vertiklnu
koliman chybu rektifikujeme posunom zmernho kra na vyadovan tanie na late A
2
.
Prklad 7.1:
Vzdialenos medzi latami v nivelanej zostave bola d
AB
= 45 m. Aktulna vertiklna koliman
chyba bola = ' o 10.8
cc
. tania na latch s


A
1
= 1,7775 m B
2
= 1,6859 d
1
= 15 m d
2
= 30 m
B
1
= 1, 6246 m A
2
= 1,8392 d
3
= 15 m d
4
= 30 m

A
1
B
1
= 0,1529 m B
2
A
2
= -0,1533
cc
4 3 2 1
2 2 1 1
5 8
30
0004 0
arctg arctg ,
m
m ,
d d d d
A B B A
=

=
+
+
= Ao .
Nov hodnota vertiklnej kolimanej chyby je
cc cc cc
3 19 5 8 8 10 , , , = + = A + ' = o o o .
Vyadovan tanie na late A
2
je 1,8392 + 30 m . 8,5
cc
/
cc
= 1,8392 + 0,0004 = 1,8396 m.
Vertiklna koliman chyba o = 3
cc
spsobuje chybu v meran 0.1 mm/20 m.


Obr. 7.47. Rektifikcia kruhovej libely (V L) Obr. 7.48. Rektifikcia podmienky V H

Skka osovej podmienky V L
Osov podmienku V L u libelovch nivelanch prstrojov meme preska poda postupu
skky osovej podmienky V L u teodolitu pomocou nivelanej libely (kap. 4.4.1). Posta ju
preska pomocou kruhovej libely. Kruhov libelu urovnme a otome prstrojom o 200
g
(obr.
7.47). Zisten vchylka zodpoved dvojnsobnej chybe kruhovej libely. Polovicu chyby odstrnime
stavacmi skrutkami a druh polovicu rektifikanmi skrutkami kruhovej libely.

Skka osovej podmienky V H
Osov podmienku V H preskame tak, e jednm okrajom zmernho kra zacielime na
ostro zobrazen bod a jemnou pohybovkou otame alekohadom okolo vertiklnej osi. Ak
vodorovn ryska zmernho kra na druhom okraji nekryje zvolen bod, zmernm krom je
potrebn pootoi o polovicu zistenej odchlky (obr. 7.48).
Pri skkach nivelanho prstroja, ako aj pri akchkovek meraniach nivelanm prstrojom
dbme na to , aby sme mali bezchybne odstrnen paralaxu horizontlnej rysky zmernho kra.

208
7.3.4 Geometrick nivelcia zo stredu
Urenie prevenia medzi dvoma bodmi, ako sme si to ukzali na princpe nivelcie na obr. 7.19,
je obmedzen vekosou prevenia a vzdialenosou medzi bodmi. Preto si vysvetlme jednotliv
merask kony pri geometrickej nivelcii zo stredu v nivelanej zostave a v astiach nivelanej siete:
v nivelanom oddieli, v nivelanom seku a nivelanom ahu. Technolgia merania sa pritom riadi
vyadovanou presnosou merania.
7.3.4.1 Postup merania v nivelanej zostave
Nivelanou zostavou urujeme prevenie medzi dvoma bodmi, napr. bodom A a B z jednho
postavenia nivelanho prstroja. Prstroj postavme do stredu medzi body A a B a zhorizontujeme
ho poda kruhovej libely. Zacielime na latu postaven na zadnom bode A , urovnme nivelan libelu
(ak pracujeme s prstrojom, ktor m nivelan libelu) a tame zmeru nazad z (obr. 7.19). Podobne
na late postavenej na bode B tame zmeru napred p. Ke poznme nadmorsk vku bodu A ,
vku bodu B vypotame tak, e urme vku horizontu prstroja H
p
:
z H H
A p
+ = , (7.34)
od ktorho odvodme vku bodu B :
p H H
p B
= . (7.35)
Pri technickch nivelanch prcach staviame prstroj do stredu s presnosou prekrokovanej
vzdialenosti d
AB
. Pri presnch nivelanch prcach (PN a VPN) sa vyaduje presnos postavenia
prstroja do stredu na 0,5 m.
S ohadom na zakrivenie Zeme a zvenie alekohadu nivelanho prstroja nememe
neobmedzene zvova dky zmer. Na late s centimetrovm delenm, pri 22-nsobnom zven
alekohadu meme milimetre ta na vzdialenos d = 80 m, pri 32-nsobnom zven d = 120 m
a 40-nsobnom zven d = 150 m. Pre technick nivelan prce sa odpora voli stredn dky
zmer do 50 a 70 m, najviac 120 m. Ak vzdialenos bodov, medzi ktormi mme uri prevenie
prekrauje dvojnsobok tejto vzdialenosti (100 a 140 m), alebo je lenit zemie, musme prstroj a
latu prestavi viackrt (poui viac nivelanch zostv).

7.3.4.2 Meranie v nivelanom oddiele
Nivelan oddiel tvoria dve alebo viac nivelanch zostv vloench medzi body A a B
(znalos vky bodu B nie je podmienkou) a sria nivelanch zostv. Nivelan zostavy
zaraujeme za sebou tak, aby sme poda konfigurcie ternu o mono najkratou cestou preklenuli
vzdialenos medzi bodmi A a B a nsledne urili prevenia a vky vetkch podrobnch bodov
(body P
3
, S
1
, S
2
, , S
i
na obr. 7.49).
Pri meran preven v nivelanom oddieli postupujeme poda obr. 7.49. Nivelan prstroj
postavme do vhodnej vzdialenosti od bodu A a urme tanie nazad z
A
po konoch: horizontcia
prstroja, zacielenie na latu, urovnanie nivelanej libely. Kompenztor na nivelanom prstroji
nahradzuje nivelan libelu a tm kon jej urovnania odpad. Latu prenesieme na bod P
1

stabilizovan nivelanou podlokou, ktor je v rovnakej vzdialenosti od prstroja, ako bod A. Na
bode P
1
urme tanie napred p
1.
Nivelan prstroj potom prenesieme v smere merania nivelanho
oddielu na alie vhodn stanovisko O
2
, zatia o nivelan lata na bode P
1
sa len oto okolo svojej
vertiklnej osi smerom na prstroj. Po zhorizontovan prstroja a urovnan nivelanej libely urme
tania z
1
na bode P
1
a p
2
na bode P
2
a takto postupujeme a do bodu B. Body P
1
, P
2
, , P
i
, na
ktor kladieme nivelan latu nazvame prestavov body. Stabilizovan body (bod P
3
na obr. 7.49
elne vyuvame ako prestavov bod meraskej laty. Zrchlenie merania docielime pouvanm
dvoch nivelanch lt.
Vku bodu B urme tak, e k vke bodu A pripotame set vetkch preven
v jednotlivch nivelanch zostavch. Set preven urme z rovnc:
209
1 1
p z h
A A
= ,
2 1 12
p z h = ,
3 2 23
p z h = ,
B B
p z h =
3 3
,

= p z h
i
. (7.36)

Obr. 7.49. Nivelan oddiel
Vku bodu B vypotame potom z rovnice:

+ = + = p z H h H H
A i A B
. (7.37)
Uren tanie nazad a napred zapisujeme do nivelanho zpisnka v (m) alebo (mm). Kad
tanie je vhodn zapsa do samostatnho riadku (tab. 7.5). V zpisnku neoznaujeme stanovisk,
ani prestavov body. V naom prpade sme si ich uviedli v zujme sledovaniu postupu merania poda
obr. 7.49.
Na stanovisku O
3
sme merali na body S
1
, S
2
, , S
i
. Zmery na tieto body s zmery stranou.
Meranie a zapisovanie zmer stranou do zpisnka organizujeme tak, e ich vkladme medzi zmeru
nazad a napred, teda: z
2
, s
1
, s
2
, , s
i
a p
3
.
Nivelan zpisnk vypotame postupne poda rovnc (7.34) a (7.35). Vky bodov odmeranch
stranou odvodme od vky toho horizontu stanoviska, z ktorho sa merali. V zpisnku nemusme
pota vky prestavovch bodov, ktor sme mali stabilizovan nivelanou podlokou (body P
1
a
P
2
), pretoe zruenm stabilizcie podlokou nevyuijeme ich uren vky. Ak nepoznme vku
bodu B, postup merania, ktor sme si naznaili, nm neposkytuje kontrolu sprvnosti merania..
Kontrolu merania poskytuje meranie v oboch smeroch, tzv. obojsmern nivelcia. Z bodu A
meriame do bodu B (meranie TAM), z ktorho sa op vrtime do bodu A (meranie SP) obr.
7.50.

Obr. 7.50. Obojsmern nivelcia
210

Meranm obojsmernou nivelciou, alebo nivelciou v uzavretom obrazci, vypotame rozdiel
v meranom preven :

= p z , (7.38)
ktor porovnme s krajnou odchlkou pre prslun druh nivelanch prc v nivelanej sieti (kap.
7.3.7).
Ak plat <
max
, vyrovnme nivelan meranie tak, e rozdiel (uzver) rovnomerne
rozdelme na zmery nazad a a potom vypotame nivelan zpisnk (tab. 7.5).
alej si strune zhrnieme postup merania technickou nivelciou. Pri meran pouvame nivelan
laty s centimetrovm delenm a stavebn resp. technick nivelan prstroje. Prestavov body, pokia
nepredstavuj stabilizovan podrobn body, stabilizujeme nivelanou podlokou. Postavenie prstroja
do stredu medzi laty posta uri s presnosou krokovania. Maximlna dka zmery sa riadi
zvenm alekohadu nivelanho prstroja a nem presiahnu 120 m. Laty vo zvislej polohe
drme manulne a latov daj tame na milimetre. U libelovch nivelanch prstrojov pred kadm
tanm urovnme nivelan libelu. Kad oddiel sa meria:
- raz, ak s dan vky bodov A a B a ak sa vyaduje presnos v uzvere nivelanho ahu
40 R , kde R je dka nivelanho ahu v km,
- vdy dvakrt pri vonch nivelanch ahoch (tam a sp),
- vdy dvakrt, ak sa vyaduje presnos v uzvere nivelanho ahu 20 R (mm).

211
7.3.4.3 Meranie v nivelanom seku a nivelanom ahu
Nivelan sie zhusujeme nivelanmi ahmi (polygnmi), ktor sa skladaj z nivelanch
sekov a nivelan seky vytvraj za sebou nasledujce nivelan oddiely. Postup merania
v nivelanom ahu organizujeme poda toho, i ide o pripojen alebo vloen (votknut), resp.
uzavret nivelan ah (obr. 7.10 a 7.11). V kadom druhu nivelanho ahu meranie obojsmernou
nivelciou spresuje urenie vkovej siete, pretoe kad prevenie urujeme dvakrt a meme
tie samostatne uri jeho presnos.
Pred vpotami v nivelanej sieti overujeme pripojenie merania na vkov body. Kontrolujeme
tm vkov stabilitu nivelanej siete a vyluujeme eventulne hrub chyby z priradenia nesprvnej
vky pripojovaciemu vkovmu bodu. Postaujcou kontrolou je porovnanie prevenia medzi
vchodiskovm bodom A a najblim vkovo urenm bodom (bod C na obr. 7.50), priom
rozdiel nesmie prekroi kritrium uveden v tabuke 7.9 pre prslun rd nivelanej siete.
Vkov bodov pole spravidla zhusujeme presnou nivelciou. Pouvame pritom ininierske a
presn nivelan prstroje vybaven mikrometrom, resp. digitlne nivelan prstroje a nivelan laty
so stupnicou na invarovom pse.. Prstroj umiestujeme do stredu medzi laty s presnosou 0,5 m.
Prestavy stabilizujeme klinmi resp. podlokami s dlhmi zapichovacmi hrotmi. Laty vo zvislej
polohe stabilizujeme zvl na tento el vyhotovenmi opornmi tyami. Pri meran na priamom
slnku prstroj chrnime slnenkom a zmery volme tak, aby neprechdzali nad ternom niie ako
0,5 m. Maximlna dka zmer by nemala presahova 30 m. Vsledky presnej nivelcie zapisujeme
do osobitnch tlav (pokia nepouvame digitlny nivelan prstroj, ktorm odmeran daj na late
registrujeme v terminly prstroja).

7.3.5 Rozbor presnosti nivelanch prc

Meranie je odhadom neznmej veliiny. Rozdiely medzi skutonou nepoznanou hodnotou
meranej veliiny a jej hodnotou urenou meranm, ako u vetkch geodetickch meran, tak aj u
nivelcie, spsobuj hrub, systematick a nhodn chyby. Hrub chyby z vsledkov merania
vyluujeme opakovanm meranm. Systematick chyby jednostranne zaauj vsledok merania,
vyluujeme ich vhodnou metdou merania a potrsky. Do vyrovnania zaraujeme len tie merania,
ktor s ovplyvnen len nhodnmi chybami z merania.
Hrub chyby pri nivelcii vznikaj napr. u libelovho nivelanho prstroja neurovnanm
nivelanej libely pred tanm, pomlenm smeru slovania na stupnici laty, tanm na late poda
diakomernej rysky. Vo veobecnosti s to chyby (omyly), ktor vyplvaj z malch meraskch
sksenost.
Pri rozbore presnosti nivelcie sa nebudeme zaobera chybami, ktor vznikaj z nepozornosti pri
meran, ako napr. nesprvne zaostrenie alekohadu na latu, neodstrnanie paralaxy zmernho kra,
nedbal urovnanie nivelanej libely pred tanm na late at.

7.3.5.1 Systematick chyby nivelcie
Medzi systematick chyby nivelcie patr:
- chyba zo sklonu zmernej priamky (nesplnenia hlavnej osovej podmienky L ,, Z ) ,
- chyba zo zakrivenia Zeme a refrakcie,
- chyba z nezvislej polohy laty,
- chyba z nesprvnej dky latovho metra,
- chyba zo zmeny vky prstroja a laty v priebehu merania.
212

1. Chybu zo sklonu zmernej osi u libelovch nivelanch prstrojov spsobuje nepresn
rektifikcia hlavnej osovej podmienky L ,, Z , u kompenztorovch nivelanch prstrojov zmern
l po prechode kompenztorom nie je vo vodorovnej polohe a s horizontlou zviera uhol (obr.
7.45). Ako sme si to dokzali rovnicou (7.31), chybu vyluujeme nivelciou zo stredu. Pri meran so
zmerami stranou (napr. pri meran profilov), kad tanie na late je zaaen chybou A
1
poda
rovnice:
cc
cc
d

= A
1
. (7.39)
Okrem toho, chybou A
1
je zaaen tanie nazad, ktorm urujeme vku horizontu prstroja
H
p
. Vka bodu uren zmerou stranou bude potom ovplyvnen mernou chybou rozdielu dok
zmery stranou (d) a zmery nazad (d
1
):
( )
cc
cc
cc
cc
d d d h

o A = =
1
. (7.40)
Preto pri meran so zmerami stranou, napr. pri meran profilov, musme pracova s nivelanm
prstrojom, ktor spa osov podmienku L ,, Z .
2. Chyba zo zakrivenia Zeme a refrakcie. Spolon inok chyby zo zakrivenia Zeme (z rozdielu
medzi zdanlivm a skutonm horizontom) a z refrakcie (obr. 7.51) teoreticky vylime ako v prpade
predchdzajcej chyby, nivelciou zo stredu. Pri prcach nronch na presnos merania je ete
potrebn doplni poiadavku, aby zmery neprechdzali prli tesne nad ternom (nemaj klesn pod
0,5 m) a poda monosti prechdzali tou istou vzduchovou vrstvou. Na zmeru stranou vplva chyba
hodnotou A
2
:
2
2
2
1
d
r
k
A

= A . (7.41)



Obr. 7.51. inok chyby zo zakrivenia Zeme Obr. 7.52. Chyba z nezvislej polohy laty
a refrakcie pri nivelcii
inok chyby zo zakrivenia Zeme na prevenie odmeran zmerou stranou pri TN povaujeme
za zanedbaten, pretoe poda tab. 7.1 pri zmere d = 50 m je A
2
= 0,2 mm a pri d = 100 m je
A
2
= 0,8 mm.
213
3. Chyba z nezvislej polohy laty predstavuje jednostrann kladn systematick chybu nhodnej
vekosti, t. j. na nezvisle postavenej late v smere zmernej roviny odmeriame vdy v latov sek
(obr. 7.52). Chyba sa vrazne prejavuje hlavne pri meran na hornej asti laty. Chybu odstraujeme
tak, e pomocnk na pokyn meraa mierne pokve latou v smere zmernej roviny a tame najmeniu
hodnotu. Chybu vyjadrujeme rovnicou:
2
sin 2 cos
2
3
o
o ' = ' ' = ' = A . (7.42)
Chyba me nadobudn neprpustn vekos, ak bude lata nedbalo postaven, napr. pri o = 3
g

a = 3,5 m je A
3
= 3,9 mm.
Preto vdy vyadujeme zvisl postavenie laty poda rektifikovanej kruhovej libely. Zvisl
postavenie laty poda kruhovej libely prekontrolujeme napr. teodolitom. Prpadn odchlku kruhovej
libely od strednej polohy opravme rektifikanmi skrutkami kruhovej libely.

4. Chyba z nesprvnej dky latovho metra vznik zmenami dky laty inkami teploty a
vlhkosti vzduchu. S vekosou chyby sa zaoberme u invarovch lt a to v prpadoch presnch meran
realizovanch v lenitom terne, ke sa striedaj zmery na rznych miestach latovej stupnice.
Z tohoto dvodu sa dka latovho metra preskava hlavne u invarovch nivelanch lt osobitnm
kompartorom na nivelan laty. Pri technickej nivelcii chybu z nesprvnej dky latovho metra
nemusme uvaova.

5. Chyba zo zmeny vky horizontu prstroja a laty v priebehu merania vznik tm, e nohy
stojana sa vhou prstroja zatlaj do pdy, take prstroj postupne men vku horizontu. S takouto
chybou sa stretvame hlavne v zime, kedy nohy stojanu roztpaj zmrznut podklad a postupne
zapadvaj. Podobn jav me nasta aj pri zapadvan laty pri nesprvne zatlaenej podloke do
pdy. Teoretick priebeh chyby znzoruje obr. 7.53. Chybu z vsledkov merania odstraujeme
dvojicami zmer, napr. v porad: z
1
, p
1
, p
2
, z
2
. Horizont prstroja a sprvny latov sek vytvorme
priemerom oboch tan poda obr. 7.53.


Obr. 7.53. inok zmeny vky prstroja a laty na tanie Obr. 7.54. Chyba z neistoty v urovnan
libely
7.3.5.2 Nhodn chyby nivelcie
Medzi nhodn chyby nivelcie zaraujeme:
1. chybu z neistoty urovnania nivelanej libely a citlivosti kompenztora,
2. chybu z odhadu tania na dieliku latovej stupnice.
1. Chyba z neistoty urovnania nivelanej libely a citlivosti kompenztora. Sksen mera urovn
bublinu nivelanej libely s presnosou asi 0,2 dielika libely. Pri koincidennom spsobe urovnania
nivelanej libely meme tto presnos zvi dvojnsobne, tzn. na hodnotu, ktor zodpoved asi 0,1
dielika libely. Ak citlivos libely je napr. 60
cc
, d sa predpoklada, e takto koincidenn libelu
urovnme s presnosou 6
cc
. Vo vzdialenosti d laty od prstroja (obr. 7.54) vyvol odchlku od
vodorovnej zmery chybu
214
cc
cc
d

= A
6
. (7.43)
Pre d = 50 m a = 6
cc
bude A
6
= 0,5 mm.
Citlivos kompenztorovch nivelanch prstrojov je rdovo vyia ako schopnos urovnania
nivelanej libely. U tchto prstrojov sa vak stretvame so zlyhvanm kompenztora. Tento
nedostatok vyrieila firma Wild u svojich kompenztorovch prstrojov tak, e prstroje vybavila
tlatkom na kontrolu funkcie kompenztora.
Libelov nivelan prstroj chrnime pred priamym slnenm svetlom slnenkom. Prehriatm
nivelanej libely sa zvyuje jej citlivos natoko, e ju prakticky nememe urovna a nemme istotu,
i sme tanie urobili pri optimlnej polohe jej urovnania.

2. Chyba z odhadu tania na dieliku latovej stupnici. Neistota v uren polohy vodorovnej rysky
na dieliku latovej stupnice zvis od dky zmery, kontrukcie latovej stupnice a atmosferickch
podmienok v ovzdu (chvenie vzduchu, hmla a pod.). Aby sme na centimetrovej latovej stupnici pri
alekohadoch s 20 a 30-nsobnom zven docielili presnos tania 1-2 mm, sa odpora
obmedzova dky zmer pri TN na 50 a 70 m, u sksench meraov do 120 m. V letnch mesiacoch
poas slnench dn nastva siln chvenie vzduchu. V zornom poli je obraz latovej stupnice v pohybe
a nevieme presne ta. Vyadovan presnos merania za takchto podmienok meme docieli
skrtenm dky zmer.

7.3.6 Rozbor presnosti geometrickej nivelcie zo stredu
Psobenie nhodnch chb sa prejav v kadom uren latovho seku celkovou chybou , ktor
je mern dke zmery d (obr. 7.55):
d k = . (7.44)
V rovnici (7.44) k je koeficient mernosti, ktor zvis od pouitho prstroja a pomcok,
technolgie merania a meraskch podmienok (osvetlenie, atmosferick podmienky a pod.).
V nivelanom oddieli o dke R mme n-krt postaven prstroj a vykonme 2n tan. Dku
nivelanho oddielu meme vyjadri rovnicou:
d n R 2 = . (7.45)

Obr. 7.55. Rozbor presnosti v nivelanom oddieli
Poda zkona hromadenia strednch chb, urme stredn chybu vkovho rozdielu v raz
nivelovanom oddieli rovnicou:
215
2 2
2 n M = , alebo (7.46)
n M 2 = . (7.47)
Ke dosadme za a 2n hodnoty z rovnc (7.44) a (7.45) do rovnice (7.47) dostaneme:
d R k
d
R
d k M = = . (7.48)
Vraz d k pri rovnako dlhch zmerch m kontantn hodnotu, ktor povaujeme za
jednotkov stredn chybu a oznaujeme M
0
. Stredn chybu vkovho rozdielu vyjadrme potom
rovnicou:
R M M
0
= . (7.49)
Rovnica vyjadruje, e presnos urenia vkovho rozdielu kles s odmocninou z dky
nivelovanho oddielu.
Ke R = 1, M
0
nm predstavuje (jednotkov) kilometrick stredn chybu raz nivelovanho
vkovho rozdielu.
Od vekosti strednej chyby zvis aj vha merania. Vzah medzi vhovm koeficientom a
strednou chybou nm vyjadruje rovnica (3.15):
2
i
i
M
c
p = . (7.50)
Aplikovanm rovnice (3.15) vhov koeficient odmeranho prevenia vyjadrme:
i
i
R M
c
p
2
0
= . (7.51)
Hodnotu c meme zvoli ubovone. Ak c =
2
0
M , potom koeficient nivelovanho vkovho
rozdielu je nepriamo mern dke nivelovanho oddielu (seku, nivelanho ahu).
i
i
R
p
1
= . (7.52)
Dka R sa spravidla uvdza v kilometroch. Pri R = 1 km m vhov koeficient hodnotu rovn
jednej a nazvame ho jednotkov vhov koeficient (jednotkov vha) - p
0
.
Z porovnania rovnc (7.50) a (7.51) vyplva, e tvorec kilometrovej strednej chyby sa rovn
sinu vhovho koeficienta a tvorca prslunej strednej chyby meranho prevenia:
2 2
0 i i
M p M = . (7.53)
Ak vkov rozdiel urme dvakrt tam a sp (obojsmernou nivelciou), stredn chybu
vkovho rozdielu a kilometrov stredn chybu urme poda rovnice (3.24):
2
;
2
0
0
M
m
M
m = = . (7.54)
Stredn chyba m
0
vyjadruje stredn kilometrov chybu v dvakrt nivelovanom oddieli (seku,
nivelanom ahu).
Vekos kilometrovej strednej chyby m
0
v nivelanom ahu, ktor sa sklad z kratch
nivelanch oddielov, urme nasledovnm postupom:
Vypotame stredn chyby medzi preveniami urenmi v oboch smeroch:
216
2 2
,
2
2
2
1
1
n
n
m m m

= = = , (7.55)
kde
1
,
2
, ,
n
s rozdiely medzi dvakrt urenmi preveniami.
Poda rovnice (7.53) a rovnc (7.55) vyjadrme kilometrov stredn chybu pre kad nivelan
oddiel:
1
2
1 2
1
1
2
1 1
2
0
4
1
R
m
R
m p m

= = = ,
2
2
2 2
2
2
2
2 2
2
0
4
1
R
m
R
m p m

= = = , (7.56)
.
4
1
2
2 2 2
0
n
n
n
n
n n
R
m
R
m p m

= = =

Stanm rovnc (7.56) po stpcoch dostaneme rovnicu:

= =
R R
nm
2 2
2
0
4
1
4

, (7.57)
z ktorej vypotame empirick (jednotkov) kilometrov stredn chybu obojsmernej nivelcie:

=
R n
m
2
0
1
2
1
. (7.58)
Stredn chybu v ubovonom oddieli vypotame poda rovnice (7.53):
R m
p
m
m
R 0
0
= = (7.59)
a analogicky stredn kilometrov chybu pre cel nivelan ah o dke F
km
:
F m m
F 0
= . (7.60)
V tab. 7.6 je prklad 7.2 na odvodenie strednej kilometrovej chyby v nivelanom ahu.
Vpoet strednej kilometrovej chyby Tabuka 7.6

Oddiel

Vkov rozdiel pri meran
Rozdiel
v preven
II I
h h =
Dka
oddielu
R
i
R
2

TAM
(h
I
)
SP
(h
II
)

(m) (m) (mm) (km) (mm)
2121-1
1-2
2-3
3-4
4-5
5-6
2,175
-0,941
-2,886
4,106
3,802
0,212
-2,171
0,944
2,891
-4,101
-3,796
-0,213
+4
-3
-5
+5
+6
-1
1,24
0,95
1,66
1,37
1,45
0,85
12,90
9,47
15,06
18,25
24,83
1,18

mm 0 5
mm 8 1
6
69 81
2
1
0
0
, F m m
,
,
m
F
= =
= =



F = 7,52

69 , 81
2
=