Na ideálnu rodinu podľa mňa neexistuje žiadna definícia ani poučka,

ktorú sa potrebujeme naučiť. Rodina by mala byť založená na dôvere

a úprimnej láske medzi všetkými členmi, ktorú by si mali navzájom
odovzdávať.
Ja mam dve rodiny, ktoré ma vždy podporujú a ako prvá rodina je
moja normálna to znamená, do ktorej som sa narodil a druhá rodina
je môj tím. Títo ľudia sú to pre mňa tí najbližší. Som veľmi rád , že
som sa narodil do takejto rodiny. Niektorý nemajú také šťastie ako ja.
Pretože ako sa rozhodol boh ma dať do takejto rodiny spravil pre mňa
najlepšiu vec na svete. Niektoré  deti vyrastajú v detských domovoch
a na uliciach. Keby sa nenarodím v takejto rodine tak by som nemal
takúto podporu v mojich koníčkoch. Keď som niekedy smutný
pomôžu mi aj v tých najhorších chvíľkach a za to som im veľmi
vďačný. Niektoré deti sa ocitnú v náhradnej rodine, v ktorej často krát
nie sú šťastné, v ktorej sú možno utláčané, šikanované a zneužívané.
Tak ako si predstavujem ideálnu rodinu? Je to veľmi ťažká otázka, na
ktorú ma asi každý z nás inú odpoveď. Každý túži po svojej vlastnej
ideálnej rodine. Podľa mňa by  mala byť každá rodina postavená na
vzájomnej láske a podporovaní. Nezáleží ani na počte členov rodiny,
ale záleží na vzájomnej láske. Podstatné je to, že v rodine vládne
spolunažívanie a sebaúcta. Aby sme si vedeli pomôcť v rôznych
situáciách a trávili spolu dostatok času či už pri pozeraní telky,
športovaní, učení, záľubách, koníčkoch, spoločných obedoch
a večerách.
Všetci členovia by sa mali pokladať sa za seberovných. Navzájom by
sa mali mať neskutočne radi, mali by si dôverovať jeden druhému.
Myslím si, že v rodine je najdôležitejšia láska a podpora ostatných
členov rodiny, lebo všetko ostatné nie je podstatné, ale ľúbiť sa musí
celým srdcom a srdcu sa rozkázať nedá. Prajem si, aby sme si dokázali
odpúšťať a začali si vážiť ostatných ľudí, ale najprv si musíme začať
vážiť samého seba. Dúfam, že sa raz každý bude môcť stať členom
plnohodnotnej rodiny.