ROZBOR DIELA NA ZÁPADE NIČ NOVÉ – ERICH MARIA REMARQUE

autor: Erich Maria Remarque (1898-1970), vlastným menom Erich Paul Remark bol nemecko-
švajčiarsky prozaik a dramatik. Úspech E. M. Remarqua je založený na tvorbe napínavého deja, na
účinnej charakterizácii osôb a nekompromisnom antifašistickom, antimilitaristickom a
humanistickom postoji. Charakterom svojej tvorby, aj priamou účasťou vo vojne, patrí do zásadnej
spisovateľskej skupiny tzv. „stratenej generácie”.
literárny druh: epika
literárna forma: próza
literárny žáner: vojnový román
literárne obdobie: medzivojnové obdobie svetovej literatúry; avantgarda – expresionizmus
námet: dej sa odohráva na západnom fronte vo Francúzsku v priebehu 1. svetovej vojny; Nemecko
– Anglický front, bojové pole Nemecko – Francúzsko
téma: téma lásky kamarátov/spolužiakov, do popredia sa dostáva dôležitosť ľudského života; osudy
nemeckých vojakov na západnom fronte počas 1.svetovej vojny; téma prvej svetovej vojny, hnevu,
smútku a sklamania z nej, téma rozbitej krajiny a zničených ľudských životov
hlavná myšlienka (idea): zobrazenie nezmyselnosti a zbytočnosti vojny, ktorá zničila životy
miliónom ľuďom po celom svete a ukradla život mladej generácii
motto: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo
o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“ týmto autor vysvetľuje, že nechce
opisovať politické príčiny a ciele vojny, ale chce iba podať obraz ľudí, ktorí museli bojovať, i keď
vlastne ani nevedeli prečo.
vonkajšia kompozícia: román sa skladá z 12 kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je
často prerušovaný rozhovormi a veľa priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy; dielo sa začína mottom

vnútorná kompozícia:

dej:
1. KAPITOLA - Paul je už rok vo vojne, keď sa príbeh začína. Predstavuje sa v okamihu,
kedy jeho jednotka po návrate z boja oddychuje na pokojnom úseku za frontom. Rozpráva príhody
z desaťtýždňového výcviku plného šikanovania pod vedením tyranského desiatnika Himmelstossa,
budovania zákopov na západnom fronte i prvé bojové stretnutia. Táto skupina, dostane poriadnu
dávku jedla aj fajčiva, lebo to, čo bolo prichystané pre 150 ľudí dali 80tim. Medzi ranenými bol aj
Franz Kammerich. Spomienkami sa dozvedáme, ako sa Paul a jeho spolužiaci dostali na vojnu – ich
triedny profesor Kantorek toľko chválil službu vlasti, že sa všetci prihlásili. Nikto nechcel byť
zbabelcom. Paul s Müllerom idú do nemocnice za Kammerichom, má horúčku a bolí ho
amputovaná noha.
2. KAPITOLA - Paul spomína na časy pred vojnou a na chvíle, keď sa šli prihlásiť na front.
Jeho trieda bola rozhádzaná do viacerých jednotiek, no Paul, Müller, Kammerich a Kropp ostávajú
spolu, pod velením Himmeltossa. Odmietajú sa pokoriť, Paul udiera veliteľa ťažkým bodákom,
oblievajú veliteľovi naleštené čižmy. Znovu navštevujú Kammericha, Paul mu sľubuje, že bude
dobre, no on umiera a dáva Müllerovi svoje čižmy.
3. KAPITOLA - Vojaci prichádzajú na front, tu zažívajú nepredstaviteľné hrôzy. Kat sa ich
ujme a pohostí ich jedlom. Na front prichádza aj Himmelstoss. Vedeli, v ktorej krčme vysedáva,
počkali si na neho a zbili ho.
4. KAPITOLA - O chvíľu sa vojaci dostávajú na front, uprostred bitky. Začínajú si
uvedomovať, čo vlastne vojna je. Zranení nie sú len ľudia, ale aj zvieratá. Je počuť strašný rev
zranených koní. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte.
5. KAPITOLA - Tí, čo útok prežili oddychujú. Krátia si chvíle debatou o tom, čo by robili,
keby vojna skončila. Himmelstoss bol preložený na front, očakával krotkých nováčikov, no Tjaden
sa k nemu správa drzo. Situácia sa mení a chlapi nevedia, čo od života čakať. Kat a Paul jedia hus
počas leteckého náletu. Porciu odnesú aj Tjadenovi a Kroppovi, ktorí sú za drzosť 3 dni v
provitórnom väzení.
6. KAPITOLA - Povráva sa o ofenzíve, Anglicko zosiľuje paľbu delostrelectva. Rozmnožujú
sa potkany. V noci, počas neustálej paľby vojaci spia v zákopoch, niektorí to ťažko zvládajú, no
starší im bránia v úniku. Nemci ustupujú. Paul uvidí v jednom zákope Himmelstossa ako simuluje
mŕtveho. Vyhnal ho von, ale Himmelstoss sa prestal brániť, až keď stretli nadriadeného.
Himmelstoss má na fronte strach... Bojovať na front šli v lete, vracajú sa v neskorú jeseň a zo 150
vojakov ostalo 32. Westhus zomrel na zásah do chrbta. Paul sa pomerí s Himmelstossom, lebo vidí
ako pomáha niesť Westhusa. 
7. KAPITOLA - Jednotku stiahnu, dostávajú jedlo a pokoj. Počas oddychu sa zoznámia s
troma francúzskymi dievčatami, opijú Tjadena a strávia s nimi noc, po prinesení jedla a cigariet. Na
druhý deň sa Paul dozvie, že po dvoch rokoch dostal dovolenku na 17 dní a cestuje domov.
Dozvedá sa, že je jeho matka chorá a otec tvrdo pracuje, aby zarobil na operáciu. Už si s nimi
nerozumie, lebo oni nechápu jeho pocity, neboli na fronte. Zisťuje, že ľudia v Nemecku vôbec
netušia, aká je vojna strašná. Jeho izba a knihy sú mu cudzie, má obavy že keď sa vráti domov
nastálo, nebude sa vedieť zaradiť do života. Uvedomuje si, že jeho život už nikdy nebude ako
predtým. V kasárňach sa stretáva so spolužiakom Mittelstaedtom, ktorý je veliteľom novo
naverbovaného profesora Kantorka, ktorý ho nechal prepadnúť. Paul zažíva ťažkú chvíľu, keď
oznamuje Kemmerichovej matke, že jej syn je mŕtvy. Zatají, že umieral v bolestiach. Paul odchádza
do tábora. Má stráž a vidí ruských zajatcov ako žobrú. Skamaráti sa s nimi a úprimne ich ľutuje.
Pred odchodom ho navštevuje otec.
8. - 9. KAPITOLA - Paul sa vracia na front. Mali veľké straty. Ide na prieskum, dostáva sa do
krátera a padne na neho postrelený nepriateľský vojak, ktorého Paul bodne. Vojakovi z náprsnej
tašky vypadne fotka, z ktorej Paul zisťuje jeho meno a povolanie - typograf. Je s ním, pokiaľ
neumrie a má výčitky. Tie však pomaly vyprchajú, keď ho nájdu jeho kamaráti.
10. - 12. KAPITOLA - Chlapci strážia opustenú dedinu s množstvom proviantu. Pohoda však
netrvá dlho, začne ostreľovanie a Kropp aj Paul sú zranení. Odvezú ich do katolíckej nemocnice,
kde Albertovi amputujú nohu. Paul dostane dovolenku, lebo sa nadýchal plynu. Po návrate na front
Detering dezertuje, Müller zomrie (svetlica ho trafila do brucha). Kat pri ďalšom útoku v lete 1918
dostane ranu do nohy, Paul mu pomáha, ale nakoniec zistí, že Kat dostal aj črepinu do hlavy a niet
mu pomoci. Nemeckí vojaci hovoria o prímerí, s napätím čakajú na koniec. Nakoniec sa
dozvedáme, že Paul zomrel v októbri 1918 ako posledný zo skupiny, s pokojným výrazom. Správa z
frontu sa obmedzila iba na slová: “Na západe nič nového…” Tým, že zomrel ku koncu vojny, bola
jeho smrť absolútne zbytočná.

rozprávač: Hlavná postava je zároveň aj rozprávačom (priamy rozprávač). Je ním študent strednej
školy Paul Bäumer. Pod vplyvom propagandy, ktorá ho ovplyvní počas stredoškolského štúdia, sa
spolu so spolužiakmi dobrovoľne prihlási do armády. Všetci spolu majú romantické predstavy o
vojne, o  boji, hrdinských činoch a veľkom víťazstve Nemecka.

kompozičný postup: Román je písaný chronologicky, pomocou retrospektívy sa však dostávame

aj do obdobia pred príchodom hlavnej postavy na front – hlavná postava sa spätne vracia do
minulosti a začína vojenským výcvikom. 10 – týždňový pobyt vo výcvikovom tábore je ale plný
šikanovania. Už tu sa celej skupine spolužiakov rozpadajú takmer všetky romantické predstavy.
Román je rozprávaný v 1. osobe v prítomnom čase prostredníctvom hlavnej postavy. Iba posledné
riadky, ktoré hovoria o Paulovej smrti sú písané v 3. osobe.

jazyk: hovorový, časté sú expresionizmy ( svinstvo, žrať, šmariť,…); V rozhovoroch o vojne sú

vojaci veľmi kritickí, ironickí a uštipační. Často si uťahujú z  vojenských spôsobov nadriadených. -
tento humor im pomáha k tomu, aby im vojna nevošla kompletne do hlavy a nepriviedla ich k
šialenstvu. Vulgárne výrazy zväčšujú napätie.
charakteristika postáv:
 Paul Bäumer – hlavná postava, rozprávač. Pochádzal z chudobnej nemeckej rodiny. Keď
spolu so svojimi spolužiakmi narukoval na vojnu, mal iba 18 rokov. Je citlivý, priateľský,
pomáha ostatným. Za svojich kamarátov by bol ochotný aj padnúť v boji. Do vojny šiel,
lebo veril, že ide brániť svoju vlasť, ale rýchlo stráca svoje ideály. Priznáva, že keď idú
vojaci na front, menia sa na krvilačné beštie a zabíjajú, len aby sami prežili.
Počas odpočinku v tábore spolu s kamarátmi uvažuje o tom, pre koho je vlastne vojna
prospešná, že oni k svojim vojnovým nepriateľom nepociťujú nenávisť, a takisto sa
zamýšľajú nad tým, čo budú robiť po vojne. Bojí sa o svoju budúcnosť, vie, že ostane
vojnou navždy poznačený, cíti sa stratený. Po návrate z dvojtýždňovej dovolenky doma je
akýsi neistý, nedokáže sa vcítiť naspäť do vojenského prostredia. Má chorú matku, ktorá má
rakovinu a nevyzerá to s ňou dobre, ale napriek tomu sa viac strachuje o svojho syna, ktorý
od nej nechce odísť. Paulov otec je na svojho syna hrdý a neustále chce, aby mu Paul
rozprával príhody z frontu.
Po zabití francúzskeho vojaka má Paul výčitky, rozpráva sa s ním, dáva mu piť a stará sa
oňho. Nakoniec umiera samotný Paul v poli opustený, ale pokojný, bez svojich kamarátov,
ktorí taktiež padli v boji. Oficiálne správy z frontu jednoducho oznamujú, že na západe nič
nové.
 Stanislaus Katczinsky (Kat) – štyridsiatnik  s nehybnou tvárou, modrooký, s ovisnutými
plecami a úžasným nosom, čo vždy zaňuchá, keď sa má čosi zomlieť, kde možno prísť k
dobrému jedlu, alebo kde sa dá poriadne uliať. Skúsený, kamarátsky, ľstivý, prefíkaný,
húževnatý. Vždy pomáhal nováčikom a ostatní ho brali ako svojho vodcu. Mal rodinu
a povolaním bol obuvník. Paul ho mal najradšej zo skupiny, bol mu skvelým kamarátom.
Kata zasiahla črepina do nohy, Paul ho chcel odviesť do ošetrovne, ale kým tam prišli, tak
Kata zasiahla malinká črepina do hlavy, ktorú Paul nezaregistroval a v následku rany do
hlavy Kat umiera.
 Albert Kropp – Paulov spolužiak.  Najbystrejší a jediný slobodník. Malý stavbou tela, ale z
nich najinteligentnejší. Spolu s Paulom sa dostáva do lazaretu, musia mu amputovať nohu
kvôli ranenému kolenu. Odvtedy je mĺkvy, stráca zmysel života a rozmýšľa nad
samovraždou, lebo nechce byť mrzákom.
 Müller – Paulov spolužiak. Mal svoje sny a predstavy o budúcnosti – chcel si urobiť
vojnovú maturitu, a preto sa stále učil a všade zo sebou nosil učebnice. Po Kammerichovej
smrti zdedí čižmy, a aj keď mu je to nepríjemné, pretože Kammerich bol jeho priateľ, vie, že
on ich už potrebovať nebude. Zomrel na zásah svetlicou do brucha z blízkej vzdialenosti.
 Franz Kammerich – zomrel medzi prvými. Ešte pred smrťou ho Paul a Műller boli navštíviť
v poľnom lazarete (poľnej nemocnici). Kammerichovi po zranení amputovali nohu.
Műllerovi daroval svoje čižmy. Zakrátko na to zomrel na otravu krvi. Paul počas svojej
dovolenky zašiel za Kammerichovou mamou, aby jej oznámil, že jej syn umrel; klame jej,
že zomrel rýchlou a bezbolestnou smrťou.
 Tjaden – povolaním bol zámočník. Z celej kompánie zjedol vždy najviac, napriek tomu bol
celkom chudý. Rebeluje proti Himmelstossovi – je naňho nazlostený, lebo ho vo
výcvikovom tábore šikanoval. Čuduje sa nad vojnou a nemá pocit, že bojuje za štát. Pre
neho znamená štát iba nepríjemnosti. Pomočuje sa, je lakomý, zručný.
 Detering – sedliak, myslí len a svoju rodinu a hospodárstvo. Keď počuje krik ranených koní,
je mu ich ľúto („Poviem vám, najväčšie svinstvo je, že vo vojne sú zvieratá“). Dezertuje po
tom, ako vidí zakvitnuté čerešňové halúzky v jednom sade a zacnie sa mu za domovom, ale
chytia ho a uväznia ho. Ďalej už o ňom kamaráti nepočuli.
 Leer - mal dlhú bradu. Ustavične sníval o dievčatách a dôstojníckych bordeloch. Bol prvý z
Paulovej triedy čo mal pomer a stále o tom rozprával. Vykrvácal po tom, čo mu črepina
roztrhla bok.
 Haie Westhus – mladý kopáč rašeliny. Ako jediný sa nechce vrátiť k predošlému životu,
chcel sa stať poddôstojníkom, neskôr žandárom.
  Desiatnik Himmelstoss – desiatnik, veliaci vo výcvikovom tábore. Povolaním bol poštár. Bol
krutý, týral a šikanoval nováčikov a vymýšľal im nezmyselné tresty; bol považovaný za
najväčšieho surovca, na čo bol pyšný. Jeho nadriadení nesúhlasili s jeho metódami a často
mu aj preto vynadali, on si potom vylieval zlosť opäť na vojakoch. Keď sa však dostáva na
front, uvedomuje si, že to je boj o holý život. Simuluje zranenie, lebo má strach. Bojovať ide
až na pokyn poručíka. Odvtedy je ľudskejší. V priebehu deja sa mení, formuje.
 Profesor Kantorek – Paulov triedny profesor, prísny, malý človek so špicatou tvárou,
energický, neznášanlivý. Na jeho podnet šli žiaci dobrovoľne do vojny. Báli sa ho, verili
jeho rečiam o vlastenectve. Nakoniec musí narukovať aj on a dostáva sa pod velenie žiaka,
ktorého nechal prepadnúť a ten mu všetko spočíta. Je to nemožný vojak. Paul nechápe ako
sa ho mohol kedysi báť, pretože teraz si ho už ani nedokáže stotožniť s tým prísnym
profesorom za katedrou.

konflikt:
 spoločenský konflikt – situácia prvej svetovej vojny, bojujúce krajiny, ničia životy mnohých
ľudí, Nemecko sa na začiatku z vojny teší, ospevuje ju, ku koncu sa už nevie dočkať na jej
koniec, lebo vie, že ako krajina prehráva
 Paul – intrapersonálny – po návrate domov počas dovolenky zisťuje, ako sa necíti v rodnom
meste „doma“, uvedomuje si, že po skončení vojny sa už nebude vedieť začleniť naspäť do
svojho predvojnového života, teší sa naspäť na front, lebo tam má svojich kamarátov
 žiaci ↔ profesor Kantorek – interpersonálny – nárokoval ich na vojnu, presviedčal ich aké
to bude skvelé, že budú za hrdinov, bol prísny; po zistení ako to naozaj na fronte funguje
boli žiaci zhrození
 vojaci ↔desiatnik Himmelstoss – interpersonálny – tyranský desiatnik, ktorý vymýšľal
nezmyselné úlohy, len aby mohol ostatných potupiť; nemali ho radi; často bol vyhrešený
vyšším riadením kvôli sťažnostiam a potom si svoju zlosť vybíjal na vojakoch
 Tjaden ↔ desiatnik Himmelstoss – interpersonálny – Tjaden sa pomočiaval a Himmelstoss
si myslel, že sa to dá vytrénovať (aby sa to nedialo); nútil Tjadena spať na poschodovej
posteli s ďalším vojakom, ktorý sa tiež pomočiaval, ale namiesto stavania postele bola pod
matracom iba sieťka, takže na spodného vojaka vždy pretiekol moč toho vrchného. Takéto
potupy si Tjaden nenechal a keď sa Himmelstoss objavil na fronte, tak mu odvrával a bol k
nemu drzý