Milo Urban : Živý bič

(rozbor diela)

Román vyšiel roku 1927. Hlavným autorovým zámerom bolo vystihnúť vnútorný svet ľudí vo
vojne, keď sa trhali tradičné vzťahy, keď sa menili ľudské pravidlá spolužitia. Preto ho zaujíma
predovšetkým to, akú úlohu zohrávali v tejto dráme, čím sa v nej prejavovali.
Román priniesol do slovenskej literatúry postavu vytvorenú pod vplyvom expresionizmu.
Postava- burič je individuálna ale aj kolektívna. Expresionistické postavy konajú pudovo, pociťujú silný
cit, všetko sa koná vo vybičovanej atmosfére. Veľké miesto má v správaní človeka temperament.
Román sa zapája do skupiny literárnych diel s témou 1. svetovej vojny.
Útvar:
Sociálno-expresionistický román s kolektívnym hrdinom. Ľud Ráztok vystupuje ako jedna bytosť,
niektoré repliky sú kolektívne, pre román sú typické masové scény.
Kompozícia:
Skladá sa z dvoch častí:
1. časť: Stratené ruky (24 kapitol – autor demonštruje zhubný vplyv vojny na rozličných dramatických
udalostiach v živote dediny)
2. časť: Adam Hlavaj (24 kapitol – po dezercii Adama Hlavaja z vojny sa protest a hnev ľudu,
vedeného Hlavajom, presúva do výbuchu pomsty.)
Postavy:
V románe niet klasickej hlavnej postavy, chýba priama podrobnejšia charakteristika, podrobný opis
postavy. Najprepracovanejšou postavou je Ilčíčka. Postavy sú odlíšené sociálne: na jednej strane je
dedina, na druhej páni. Při vykresľovaní postáv autorovi záležalo na dedine ako celku, nie na
jednotlivých ľuďoch.
1. Eva Hlavajová – mladá, krásna žena, má rada svojho muža, chce ho zachrániť. Notár ju zneužije;
ona mlčí, odsúdi ju celá dedina, nikto jej nepomáha, splolu so synom hladujú. Keď sa dieťa narodí,
farár ho odmietne pokrstiť. Keďže sa nemôže nikomu zdôveriť, rozhodne sa so životom skončiť.
Utopí sa v rieke. Eva je tichá, pasívna, nevie vzdorovať.
2. Adam Hlavaj – je prchký, rýchlo s nahnevá, koná pudovo. Na vojnu odišiel ako mocný chlap, vrátil
sa zarastený, vyschnutý ako dezertér. Keď videl, čo spôsobila vojna, povedal si, že dosť bolo
odpúšťania a nastal čas pomsty a odplaty. Zrastie s krajinou a prírodou, ktorá ho ukrýva. Po
nejakom čase sa stane pojmom v celom kraji. Postaví sa na čelo živelnej masy. Keď podpáli krčmu,
so smiechom sa díva, ako horí všetko staré a zlé. Bol slobodný.
3. Ilčíčka – vdova. Srdečnosť medzi matkou a synom Štefanom je veľmi hlboká, bojí sa o svoje dieťa.
Veľmi prudko reaguje. Keď Štefan na vojne zabije čatára Rónu a je popravený, matka sa nevie
zmieriť s osudom syna, každého úradníka, vojaka obviňuje zo smrti syna. Bola tvrdá, odbojná žena,
pritom láskavá matka, ale vedela pomôcť aj Eve Hlavajovej a postarala sa o sirotu po Eve.
Forma:
Kapitoly sú väčšinou samostatne vypointované rozprávania. O niektorých udalostiach sa dozvieme
retrospektívou. Dej je často doplňovaný lyrickým opisom prírody, zachytením prudkého duševného
stavu postavy. Autor v lyrickom opise hromadí metaforu a prirovnanie.
Dej:
1. časť: Oravská dedina Ráztoky spočiatku brala vojnu ako narušenie nudy dedinského života. Po
troch rokoch prišiel do dediny prvý zmrzačený vojak, Ondrej Koreň, krstný syn Ilčíčky. Ona ho
odvedie k rodičom a prvýkrát z nej vybuchne hnev proti nezmyselnosti vojny. Ilčíčka má jedného
syna, Štefana, ktorého mala veľmi rada, po smrti otca ho vychovávala ešte starostlivejšie. Štefan
odchádza na odvody, kde vypočuje prázdne reči kaplána Létaya o vlasti a notára Okolického, podľa
ktorého vlasť potrebuje každé rameno. Syna odoberú. Rozmýšľa, či má utiecť do Piľska, ale mu to
matka nedovolí, lebo by ho prenasledovali ako vojnového zbeha. Ľudia sa boja čokoľvek nahlas
 povedať, lebo sa zatváralo na neoverené udanie. Predsa len vzruší dedinu jedna klebeta: Eva
Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž je na fronte. Všetci sa čudovali, lebo videli, ako Eva zamdlievala
od žiaľu, keď jej muž odchádzal na front. Keď Eva bola u notára, aby muža Adama notár
reklamoval z frontu, notár zamkol miestnosť, aby nemohla ujsť a násilím ju zneužil. Eva uverí
notárovi, že sa pokúsi dostať Adama domov z frontu, ak Eva neprezradí, s kým čaká dieťa.Evu
odsúdi celá dedina. Pretože mlčí, myslia si, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. Nik nie je ochotný jej
pomôcť okrem Ilčíčky a Onreja Koreňa.Nevládze obrobiť polia a spolu so svojím synkom hladujú.
Štefan sa dostane v kasárňach pod velenie krutého čatára Rónu, ktorý ich trápi, ubíja ich ľudskú
dôstojnosť. Zasadol si na chlapca-pánča, ktorého ubíja najviac. Nakoniec chlapec spácha
samovraždu. Odvtedy Štefan Ilčík prestáva poslúchať, je stále vo väzení. Jedného dňa po 20-
kilometrovom pochode Róna namiesto odpočinku vydal rozkaz kopať zákopy. Keď to Štefan
odmietne, Róna ho udrie po tvári, na to Ilčík rýľom zabije Rónu. Ilčíka popravia.V dedine žili aj takí,
ktorí ťažili z vojny, napr. krčmár Áron. Z dediny zobrali zvon, lebo vlasť potrebovala oceľ. Narodí sa
Adamko, syn Evy. Farár odmietne pokrstiť nemanželské dieťa.Listy od Adama Hlavaja
neprichádzajú, Eva stráva všetku nádej. Hodí sa do potoka, utopí sa. Notár dá všetko prehľadať, či
nenechala za sebou list, v ktorom by prezradila meno otca Adamka.
2. Adam Hlavaj zbehol z frontu. Od Ilčíčky sa dozvie, že jeho žena sa utopila. Najprv sa nahnevá, ale
potom si uvedomil, že sama od seba si iste takýto koniec nezvolila, že jej niekto musel ublížiť.
Adamovi sa nepáči pasivita dedinčanov, burcuje ich, vyzýva ich, aby sa zbavili pijavíc.Okolický
podplatí Kúrňavu, aby vystopoval Hlavaja, ten ho aj udá. Ale sa nakoniec zľakne hnevu dedinčanov
a pomôže ujsť Hlavajovi z väzenia. Dedina sa dozvie príčinu smrti Evy, rozhodnú sa dať
nemanželské dieťa pred dvere notára. Notár sa odvtedy nevedel zbaviť strachu, každý deň sa
opíjal. Dievčatá a ženy sa stále častejšie stávajú milenkami vojakov, morálka v dedine klesá.
Ilčíčka sa dozvie o smrti svojho syna, odvtedy chodí po dedine ako podpaľač, aby pretiahla bičom
svojej nenávisti po ľahostajných. Adam prespáva na samotách, raz stretne notára, ten, keď uvidí
Adama, od strachu dostane porážku. V dedine zúri červienka, umrie i notárovo a Evino dieťa. Aj
ženy začínajú piť, vo vzduchu bolo čoraz väčšie napätie. Mení sa i vojna, je stále viac dezertérov, aj
do dediny prichádzajú noví. Chlapi pod vedením Adama sa rozhodnú odzbrojiť vojakov. Ilčíčka sa
zavesí na veliteľa vojakov , jeden vojak ju prebodne bodákom . Dav vyženie vojakov.Notár sa snaží
ukryť, ale ho nájdu, zavlečú ho do vody a posadia ho tak, aby mu voda siahala po bradu. Pripevnili
ho ku dnu potoka, aby sa nevedel pohnúť. Neskôr nájdu notára utopeného. Dav pokračuje v zúrení
v krčme, všetko odnášajú, Adam podpáli budovu.
I zdalo sa vtedy, že to nie dom horí, nie krčma, ale rozpúšťa sa obrovský, hnusný vred – prekliaty
pomník jedného veku, zasadený do tváre dediny.Potom sa zasmial. Zasmial. A bol to smiech človeka,
ktorý po dlhom utrpení vstal, vzal rukavicu a smelou, dravou rukou hodil ju budúcnosti do tváre, nie aby
bol hrdinom, pochybným cukríkom ľudských úst, ale aby dosiahol to, čo mu od vekov náležalo :
slobodu!