Prehistorické obdobie

Prehistorická doba – doba pred dejinami, t.j. pravek (doba kamenná)

- vznikali prvé umelecké diela, ale umelecký dojem nehral dôležitú úlohu, ale
bežná práca nutná k prežitiu a tiež mágia

- z tohto obdobia sa zachovali prvé kusy pravekého umenia – skalné rytiny a maľby, tvarované
alebo vyrezávané sošky, rytá alebo maľovaná výzdoba na kosť, tesák, kameň, hlinenú nádobu,
monolitické kamenné stavby
- vylúštenie ich odkazu bez poznatku ich historicko-spoločenského pozadia vytvára množstvo
problémov pre dejiny umenia
- pri určovaní veku jednotlivých nálezov sa môžu vyskytnúť nejasnosti

Pravek rozdeľujeme na:

Paleolit – najstaršia doba kamenná
- trval od objavenia človeka po oteplenie po tretej dobe ľadovej (600 000-12 000 pr.Kr.)
Mezolit – stredná doba kamenná (12 000-5 000 pr.Kr.)
Neolit – mladšia doba kamenná
- na Blízkom východe 6 000-4 000 pr.Kr., v Európe 5 000-3 000 pr.Kr.

- zárodky umenia je možné hľadať v mágii (čarodejníctve) zrodenej v pravekej kultúre, ale nevie sa,
kedy a kde vznikli prvé umelecké diela (napr. pazúrik-20 mil. starý, opočlovek., čepele, škrabky
z kremenca-neandertálec, 50 000 pr. Kr.)
- pračlovek žil nomádskym spôsobom života a svoje prvé umelecké pokusy uplatnil na
predmetoch, ktoré mohol nosiť so sebou – mobiliárne umenie, sú to „prenášané“ doklady
najranejšej fázy vývoja výtvarného umenia ( malé zvieracie a ženské figúrky z kameňa, hliny, kosti
a slonoviny)
- na zobrazeniach ženy – črty tváre nevýrazné, ale prehnane zveličené ženské pohlavné znaky,
tieto sošky – symbol plodnosti, niektoré majú výraznú vulvu (lono), tento prvok sa často vyskytuje
na stenách jaskýň.
 Paleolit – charakteristika obdobia

Prvé výtvarné prejavy:

- stretávame sa s nimi už v praveku, v staršom paleolite (staršia doba kamenná) , asi 500 000 pr. Kr.
- sú to technicky a tvarovo ešte nedokonalé pästné kliny, ale pri ich opracovávaní sa začali už
prejavovať základné estetické zásady súmernosti.
- v strednom paleolite (300 000-40 000 pr.Kr.) sa vyskytujú pästné kliny pravidelného tvaru
a remeselnou virtuozitou. Všetky výrobky, ktoré slúžili ako každodenné pracovné nástroje,
predstavujú najstaršie príklady výtvarnej kultúry.

Prvé umelecké prejavy:

- s 1. prejavmi výtvarného umenia (maliarstvo, sochárstvo) sa stretávame až v mladšom paleolite
(40 000-10 000 pr.), keď sa objavuje Homo sapiens (človek rozumný).

Život pračloveka:
- pračlovek (napr. neandertálec) používal oheň (ochrana pred zimou, zverou, zohrievanie potravy),
vyrábal nástroje z pazúrika a kostí, lovil väčšie zvieratá, obliekal sa do zvieracích koží, žil v menších
skupinách a členovia sa vedeli dorozumieť.
- využívali lovecký kult a pohrebné obrady ( zdobenie tela farebnými hlinkami, vrypy prstom do
jaskynného ílu-napodobňujúce driapanie medveďa)

Vznik umenia:
- až Homo sapiens dokázal vytvoriť obraz zvieraťa či človeka podľa vlastnej predstavy, umenie
vzniklo vtedy, keď človek začal tvoriť, aby dačo zobrazil a vyjadril.
- umenie sa stalo posolstvom a prostriedkom medziľudskej komunikácie.

Život človeka v mladšom paleolite:

- človek vedel abstraktne myslieť a zrozumiteľne artikulovane hovoriť, vďaka súhre oka a mozgu sa
jeho ruky naučili vykonávať najzložitejšie pohyby, čo sa prejavilo na výrobe technicky vyspelých
kamenných a kostených nástrojov a na vynájdení nových nástrojov (zložené nástroje – harpúny,
vrhače oštepov)
- vznikali aj prvé stroje (drevené pasce na chytanie veľkých zvierat)
- lovili vo veľkých skupinách (až 100 mužov), lovy boli organizované (mamuty, bizóny, soby)
- usadzovali sa v jaskyniach alebo jednoduchých obydliach, venovali sa výmennému obchodu
Spoločnosť v praveku:
- existovala prirodzená deľba práce (muž lovil, žena sa starala o oheň, úrodu a jedlo) do
matriarchátu – vedúce postavenie ženy ako rozmnožovateľky rodu a ochrankyne ohňa
- žena si postupne vytvárala vlastnú ideológiu, v ktorej sa nachádzajú počiatky primitívneho
náboženstva:
Animizmu - (lat. anima, duša) je základný stupeň náboženského myslenia, v ktorom sa všetkému
živému i neživému pripisuje vlastná životná sila (duša). Pravekí ľudia prostredníctvom tohto
náboženstva nadväzovali kontakt so silami i duchmi prírody a vesmíru. Týka sa uctievania
niektorých zvierat (napr. bizónov) a rastlín. Animisti veria v nesmrtelnosť duše, prevteľovanie.
- prejavom bol kult mŕtvych (pohreby s milodarmi)
Totemizmus – nadprirodzené sily-bytosti prebývajú v zvieratách
- je náboženská predstava o príbuzenskom vzťahu skupiny ľudí s mystickou bytosťou alebo
prirodným objektom (totemom). Duša kmeňa alebo klanu je spojená s dušou zvieraťa, rastliny a
podobne. Totemové zviera alebo rastlina sa nesmie jesť, alebo sa je iba pri konkrétnom sviatku.
- prenikol do loveckého života človeka, sústredený na úspešný lov – obrady pri loveckej mágii
Fetišizmus – nadprirodzené veci prebývajú vo veciach, napr. v kameni, strome..., uctievajú objekt
(zub, kosť) a veria, že im ten predmet prinesie šťastie.
- pud o zachovanire rodu sa prejavil v kulte matky – bohyne plodnosti (tzv. paleolitické „venuše“)
 Paleolit – výtvarný prejav jaskynnej maľby

- z mladšieho paleolitu ( 40-10 000 pr.Kr.) sa zachovali 4 druhy výtvarnej práce:

1. jaskynné maľby a maľby na skalných stenách
2. sošky ľudí a zvierat
3. drobné predmety zdobené kresbou, rytinou, rezbou
4. šperky

- na základe výtvarného slohu rozlišujeme:

1. západoeurópsky – realistické zobrazenie
2. východoeurópsky – vrátane strednej Európy, geometrická abstrakcia

Jaskynná maľba:
- stopy pravekej umeleckej činnosti sa nachádzajú v starých jaskyniach starých asi 30 000 rokov
- formy zobrazovania sú nepravidelné, zamotané, navzájom sa prelínajúce vlny, špirála, hadovité
čiary a ryhy, odtlačky rýk a farebným pozadím ( tzv. „makaróny kresby“, makarónovité obrazce),
neskôr sa scelili do figurálnych útvarov.

- asi 15 000 pr.Kr. sa archaický štýl figurálneho zobrazovania rozvinul do pestrofarebnosti

naturalistického zobrazovania zvierat
- najznámejšie jaskynné maľby vznikli 15-10 000 pr. a toto obdobie sa považuje za rozkvet
pravekého maliarstva
- v Euroázii sa rozmnožili zvieratá, ktoré zabezpečovali obživu človeka (divé kone, zubry, mamuty,
kozorožce, bizóny, divaky..) a stali sa obľúbenou témou lovcov
-v období poslednej doby ľadovej žil človek na chránených miestach – jaskyniach, a preto sa tu
nachádzajú najvýznamnejšie výtvory pravekého umenia – jaskynné kresby a skalné maľby
- vápencové pohoria Západnej Európy: Pyreneje, jaskyne na franc. a španiel. strane pohoria
Kantabria

Námety a technika:
- prevažne zver, ktorú človek lovil, objavujú sa aj ľudské postavy
- maľby vznikali rytím rydlami z kremeňa a nátermi z ľahko dostupných nerastných farieb (hrudky,
oker, mangán) spájaných s vodou, organickým tukom, krvou alebo močom
- rozotieraním dosahoval maliar žlté, červené, hnedé a bronzové odtiene, studené farby-zelená
a modrá- ale ani biela farba sa nevyskytujú

Výskyt a umiestnenie:
- maľby sa nachádzajú v podzemných, ťažko prístupných jaskyniach bez slnečného svetla, maliari
pracovali pri svetle lúčov a kahancov
- v niektorých jaskyniach sú na hlinenej podlahe odtlačky ľudských nôh po obradných tancoch
a hlinené zvieracie amulety, rytina veľkej zveri na stenách so zásahmi poľovníckych zbraní, ľudské
postavy vo zvieracích maskách
Najvýznamnejšie jaskyne:
Altamira – španielska jaskyňa, na stenách a strope asi 180 obrazcov zvierat, najmä bizónov,
zachované vo veľmi dobrom stave, objavená 1869 (poľovníkovi sa zatúlal pes do jaskyne) a jej
maľby 1879 (objavila dcéra amatérskeho archeológa Sautoulu), 15 000-10 000 rokov pr.
Pindal – obraz mamuta s anatomicky správne vyznačeným srdcom a zásahmi
Lascaux – francúzska jaskyňa, 6m veľké obrazy zvierat, výjavy so zápasom 2 čarodejníkov, viac ako
600 malieb, najpozoruhodnejšia je Sieň býkov – kompozíciu tvoria 4 čierne býky veľké 5 m, objavili
náhodne 4 chlapci, ktorí sa hrali v lese
Trois Fréres – franc., Traja bratia-podľa objaviteľov jaskyne, postava tancujúceho čarodejníka
Niaux – franc., maľby začínajú až 1114m od vchodu
Rouffignac
El Castilo
Montespan

Sochárske prejavy:
1. kultové sošky ženskej postavy -Veľká matka-„venuša“, zasvätené kultu plodnosti (zachovanie
rodu)
- materiál-kameň, slonová kosť, hlina
- paleolitické venuše sú figúrky nahých žien bez pohybu, s nečlenenou hlavou a neprepracovanými
končatinami, ale s nápadnými a zvýraznenými znakmi ženskosti, ktoré zdôrazňujú materskú
funkciu
- výskyt: od západnej Európy po Ďaleký východ
- Věstonická, Willendorfská, Smolenická, Moravianska Venuša, Venuša z Lespugue.
Willendorfská venuša – najslávnejšia z venuší, pomenovaná podľa dolnorakúskej dediny,
objavená pi stavbe železničnej trate, zhotovená z malého kusa kameňa, sfarbená červeným
okrom, vápenec, 11 cm, 24 000 pr.

2. sošky zvierat – slúžiace ako amulety v loveckej mágii