Mezopotámia

- dnešný Irak, rozprestierala sa medzi riekami Tigris a Eufrat na Strednom východe

- ,,medziriečie“
- vznikli tu prvé mestá na svete a prvé veľké civilizácie – Sumeri, Akkadi, Babylončania,
Asýrčania, Peržania
- bola to úrodná a bohatá krajina – prví roľníci, t.j. prvá kultivácia pôdy, prvé písmo, prvé
trestné právo, významné objavy
- asi 3500 pr.Kr. sa roľnícke osady zmenili na mestá s vyše 10 000 obyvateľmi
- najväčšie mesto – Babylon – brána bohov (babi – ilani), ľudia si mysleli, že sa tu stretli
bohovia na zemi, významné centrum obchodu, spájal Perzský záliv so Stredozemným morom,
570 pr. Kr, plocha 1000 ha.
- budovy v mestách sa stavali z nepálených tehál, len máloktoré boli z pálených
- každé mesto bolo nezávislé, obchodovalo s inými mestami a národmi, z Indie sa dovážala
slonovina a drahokamy
- významné mestá ako Eridu, Kiš a Uruk postupne ovládli Sumeri (kalendár, koleso, abstraktná
matematika, meranie času (60 minútová hodina), literatúra, zverokruh)
- boli tu vyspelé remeslá - tkanie bavlny a ľanu, nástroje z medi, kvalitná keramiku
- v čele stál kráľ alebo kňaz, t.j. svetská aj náboženská moc bola sústredená v 1 osobe –
v panovníkovi
- zachovali sa ich sošky, ktoré slúžili ako zástupca modliaci sa za človeka v chráme – Gudea
z Lagaša – sošky sú statické, v stojacej alebo sediacej polohe, majú sukňu z jahňacej kože,
zvýraznené oči a blažený výraz tváre, sú symetrické

- používali klinové písmo – piktogramy, na hlinené, kamenné tabuľky, zaznamenávali údaje

o správe krajiny, o významných udalostiach a činoch kráľov
- najstaršia literárna pamiatka – Epos o Gilgamešovi, Gilgameš bol kráľ mesta Uruk, víťazné
vojny, veľmi slávny
- ďalší významní panovníci – Sargon, Chammurapi

Chammurapiho zákonník – najstaršie písané trestné právo, vystavené v Louvri, mal zabrániť
kriminalite v mestách, založené na princípe odvety ,,oko za oko, zub za zub“, mal 282 zákonov,
v každom meste boli vytesané do kamennej stély, zachovala sa len 1 – nájdená 1902, klinové
písmo, 2,25 vysoká stéla z čierneho kameňa, v hornej časti je reliéf, kde je zobrazený
Chammurapi stojaci pred bohom slnka a spravodlivosti Šamašom, ktorý mu diktuje zákony

- vzdelanie – astronómia (využívali horoskopy), matematika (šesťdesiatková sústava, pri

časomiere kruh), technické vedy (mosty, vodovody, kanalizácia), zemepis (najstaršia mapa
sveta - kruh, Babylon - stred), medicína, právo
- v roku 525 pr.Kr. ju dobyli Peržania a dnes je rozdelená medzi Irak, Sýriu a Turecko
Umenie:
- odráža vplyvy mnohých národov, má vysokú kvalitu
- neslúži kultu mŕtvych ako v Egypte – neverili v posmrtný život, smrťou sa z človeka stáva
tieň, pochovávali do podzemných hrobiek s obetovanými ľuďmi a darmi, neskôr do skalných
hrobov, mŕtvi sú bez spojenia so živými ľuďmi
- od mnohobožstva prešli až k jednému bohu – základ kresťanstva
- slúži náboženskému kultu a reprezentácii panovníka, ale aj ľuďom (štátu, ríši)

Architektúra:
- hlavný materiál – hlina, z nej sa vyrábali sušené a pálené tehly s farebnou glazúrou (to bol
dôvod, prečo sa zachovalo málo pamiatok), nedostatok kameňa
- hlavným architektonickým typom je palác (nie hrobka, chrám ako v Egypte)

1. náboženská:
zikkurat – chrám, ktorý sa nachádzal v centre každého mesta na umelo vybudovanom
masívnom pahorku, boli približne rovnako vysoké, priemerná šírka 100 metrov
- postavené boli z nepálených tehál, slamy, hliny (vďaka záplavám to bol hlavný stavebný
materiál), rákosia a dreva
- materiál nebol dostatočne pevný, preto museli stavby každých 100 rokov opravovať
- boli to stupňovité pyramídy, zložené z 3 – 7 častí (7 bolo posvätné číslo)
- na samom vrchu bola miestnosť pre boha
- stupne boli zasvätené hviezdam a podľa nich volené farby (čierna, biela, purpurová, modrá,
červená, strieborná, zlatá)

2. svetská:
paláce – v blízkosti chrámov, uprostred mesta alebo súčasť opevnenia, takmer nič sa
nezachovalo, vysoký komfort – keramické vane, vykurovacie krby, knižnice
domy – obdĺžnikový pôdorys, uprostred dvor, tu bolo centrum rodinného života,
hygienické zariadenie, prístup svetla, vzduchu, vody (dážď)
hradby – opevnenie, aj trojité, zdobené glazovanými tehlami
brány – súčasť opevnenia, vstupy do mesta, výtvarné riešenie
1. Ištarina brána – 1 z 8 hlavných vstupov do Babylonu, hneď po objavení na zač. 20. stor.
presťahovaná do Berlína, na pôvodnom mieste sa nachádza kópia (na objednávku S.
Hussajna), zdobená nádhernými vzormi drakov a levov z vypálených tehál
2. Strážcovia brán – obrovské okrídlené býky s bradatými ľudskými hlavami, používali sa
miesto stĺpov, mali vzbudzovať strach a slúžili na odvrátenie zlých duchov, lemovali obe
strany vstupov do miest a palácov
inžinierske stavby – vodné nádrže, mosty, akvadukty, zavlažovacie kanály, spojenie riek
Tigris a Eufrat (400km) – Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone
Sochárstvo:
- nedostatok kameňa, využíva drevo, kosti, vápenec, hlinu
- striedanie ríš a neustále oje vnášali do psychiky ľudí nepokoj a obavy, čo sa prejavilo
vyobrazením rôznych príšer – Sumerská obluda, Žena s vtáčou hlavou
- uplatňuje:
1. koncepčný realizmus
2. hieratickú perspektívu
3. frontálne zobrazenie
4. priestor rieši do pásov nad sebou
- spočiatku boli postavy strnulé, neosobné, neskôr využitá dynamika, voľnosť, fantázia
- zachovali sa figurálna plastika, reliéfy, rezba do kameňa – reliéf ranenej levice, ozdobné
pečatné valčeky (slúžili na podpis listín)

Maliarstvo:
- monumentálne nástenné (v palácoch) a mozaiky, takmer nič si nezachovala
- na keramike – vtáci, ľudia, zvieratá