Staroveké Grécko

Charakteristika obdobia:
- 2000 rokov pr. Kr. osídlili Balkánsky polostrov grécke kmene Dórov, Iónov, Achájcov
- vytvorili tu vyspelú kultúru, ktorá sa stala základom celej európskej vzdelanosti
- vznikali tu mestské štáty – polis (Sparta, Atény, Mykény...), demokracia, 1. aténska
ústava, prvé OH – 776 pr., kalokagátia (rovnováha ducha a tela)

Grécke umenie:
- bolo ovplyvnené Egyptom, Mezopotámiou, Krétou, ale z nich vytvorilo vyššie diela –
umelecky dokonalé, stali sa normou pre vývoj európskej výtvarnej kultúry.

Znaky gréckeho umenia:

- humanizmus – po 1.krát sa ideálom stáva človek, nie boh ani panovník
- klasické otroctvo – bola tu rozvinutá otrokárska výroba, otrok bol len hovoriaci
pracovný nástroj, grécky ideál človeka sa ho netýkal
- demokratizmus – aténska demokracia vytvorila veľmi vyspelú formu vlády
- antropomorfizmus – veciam dávali vlastnosti alebo podobu človeka, týkalo sa to
najmä náboženstva a mytológie, bohovia už neboli zvieratá, ale ľudia s ľudskými
vlastnosťami (líšili sa len nesmrteľnosťou)
- klasičnosť – je to dokonalosť, ku ktorej dospelo grécke umenie
- estetická forma – umenie vytvorilo ideál ľudskej krásy – zdravý, silný, sebavedomý
a hrdý človek

Obdobia gréckej antiky:

1. prehistorické (10.- 9. st.pr.)
2. archaické (8.-6.)
3. klasické (5.-4.)
4. helenistické (3.-1.)

Architektúra

1. prehistorické obdobie:
- do tohto obdobia spadajú počiatky gréckeho chrámu – jeho základom je mykénsky
megaron, žiadne pamiatky sa nezachovali

2. archaické obdobie:
- vznikali typy gréckeho chrámu:
in antis – najjednoduchší typ, vznikol z megaronu
prostylos – pred predsieňou mal rad 4 stĺpov
amfiprostylos – stĺpy vpredu aj vzadu
peripteros – stĺpy po všetkých stranách
dipteros – 2 rady stĺpov po všetkých stranách
tholos – kruhovitý pôdorys so stĺpmi
 Orientácia chrámu:
- bol orientovaný – priečelie a vchod smerovali na východ, stál v posvätnom obvode,
mal predsieň, svätyňu s kultovou sochou a zadnú miestnosť
- stál v posvätnom obvode, vrchná základňa sa volala stylobatés, na ňom stáli rady
stĺpov, priečelie ukončoval trojuholníkovitý štít – tympanón, strecha bola krytá
mramorovými doskami, klenba sa nevyskytovala, svetlo len zo dverí, lebo okná neboli
- do chrámu smeli len kňazi a kňažky, ľud sa zhromažďoval pred chrámom

Architektonické slohy:
1. dórsky – starší, masívny, jednoduchý, označoval sa ako ,,mužský“
- stĺp sa skladal z hlavice a drieku, bol bez pätky
- hlavicu tvorila vrchná štvorcová doska – abakus
- pamiatky – Parthenon v Aténach, Hérin chrám v Olympii
2. iónsky – mladší, jemnejší, odľahčenejší, ozdobenejší, označovaný ako ,,ženský“
- stĺp bol štíhlejší, po stranách hlavice 2 stlačené perá – voluty (vyjadrovali silu)
- mal pätku – atická pätka
- pamiatky – Artemidin chrám v Efeze
3. korintský – nie je samostatný sloh, ale variantom iónskeho
- líši sa od neho hlavicou – tvar kalicha, v dolnej časti zdobený dvoma radmi
akantových listov
- korintská rímsa je bohato zdobená
- pamiatky – Chrám Dia Olymského

3. klasické obdobie:
- v 5. st. pr. Kr. rozkvet za vlády Perikla – prestaval Akropolu, poradcom mu bol sochár
Feidiás
- pol postavený najkrajší grécky chrám – Parthenon – mramor, 70 m dlhý
- uplatňuje sa aj svetská architektúra:
- divadlo – polkruhové stúpajúce hľadisko, napr. divadlo v Epidaure
- mauzóleum – hrobka obklopená iónskym stĺporadím, strecha v podobe stupňovitej
pyramídy

4. helenistické obdobie:
- obdobie od výbojov Alexandra Veľkého až po ovládnutie Grécka Rímom
- grécka kultúra sa rozšírila na východ, prelínali sa grécke prvky s orientálnymi
- vznikali helenistické mestá – na pravidelnom pôdoryse, akvadukty, kanalizácia, väčšie
paláce a chrámy, námestia zdobené stĺporadím

Maliarstvo

- zachovalo sa veľmi málo pamiatok – len maľby na vázach (amfory) a nástenné

maliarstvo z rímskej doby
- vo vnútri gréckeho chrámu pestro pomaľované steny, rozmerné doskové obrazy,
fresky, podlahy vykladané mozaikami
 Sochárstvo

- z klasického obdobia sa zachovalo málo originálnych diel, ich pôvodnú podobu si

možno predstaviť len z rímskych kópií

1. prehistorické a archaické obdobie:

- z najstaršieho obdobia sa zachovala drobná plastika z keramiky a bronzu, sošky
nahých bojovníkov
- po roku 600 pr. sa rozvíja:
- monumentálna kamenná skulptúra – kolosálne sochy inšpirované egyptskou
kultúrou
- náhrobná kultúra – stély s reliéfom (stojace kamenné platne s nápismi alebo
figúrami)
- najcharakteristickejšia socha tohto obdobia je:

kúros – socha nahého mládenca, predstavuje typ zdatného bojovníka podobného bohu,
víťaza v športových hrách, dokonalé podanie anatómie – vykročená ľavá noha a tvarovanie
tela
kóré – oblečené dievča, mramor, bohatá drapéria

2. klasické obdobie:
- strediskom sochárstva boli Atény
- prevládal tzv. prísny štýl
- neskôr idealizmus ustupuje a prevláda realizmus, zvyšuje sa záujem o duševné stavy,
ľudské city a vášne
- zmenil sa aj ľudský ideál – namiesto fyzicky a duševne zdatného atléta nastupuje typ
zmyselne krásny až žensky jemný, vzniká záľuba kochať sa nahým ženským telom

Sochári:
Myrón – Diskobolos – vrhač disku, rímska kópia z mramoru, originál bol z bronzu, 155cm,
zobrazená realisticky, v pohybe, športovec v skrutkovitom pohybe

Polykleitos – Doryforos – oštepár, apatický pohľad, dokonalé vyváženie postoja, tzv.

kontrapost – vynašiel ho Polykleitos, harmonicky vyvážená postava, prenesenie váhy na
jednu nohu, hlava naklonená, žiadne dielo sa nezachovalo

Feidiás – najvýznamnejší sochár 5 st.pr., jeho najkrajšie sochy – bronzové sochy bohyne
Atény, sochy na Akropole a Parthenone, socha Dia v Olympii, postoje a pohyby
zodpovedajú skutočnosti, kalokagátia

Skopás – ako prvý vyjadril emócie, vášne, bolesť, radosť

Praxiteles – 1.krát zobrazil nahú bohyňu – Afrodita Knidská, uprednostňoval kľud – Hermes
s Dionýzom

Lýsippos – dvorný sochár Alexandra Veľkého, 1500 sôch, podobizne Alexandra Veľkého
3. helenistické obdobie:
- rozšírila sa tematika – námety mučenia, umierania, erotické motívy, zobrazovanie
detí, ľudský život
- prelínanie gréckeho umenia s orientálnym