Veža s kaplnkou na Čachtickom hrade – príklad

funkčnej premeny stredovekej fortifikačnej stavby

Martin Bóna

Známa zrúcanina niekdajšieho pohraničné-

ho hradu dominuje na vápencovom horskom
výbežku v severnom okraji Malých Karpát a
napriek svojim vysokým pamiatkovým hodno-
tám jej nebola dodnes venovaná náležitá pozor-
nosť. Pomerne ucelene zachovaná hradná
zrúcanina je totiž nositeľom množstva zacho-
vaných architektonických a fortifikačných
detailov a uchovala si svoju charakteristickú
siluetu a čitateľnú dispozičnú skladbu. Práve Hrad od juhu na kresbe M. Facinika z roku 1932, zachytá-
vajúcej výtvarnú výzdobu fasád obytnej a kaplnkovej veže.
jedna z dvoch dominánt hradu – veža s kaplnkou Archív PÚ SR Bratislava.
– bola predmetom nedávneho pamiatkového
výskumu, ktorého výsledky sú prezentované v
tomto príspevku.1 Doterajšie poznatky o objekte
Výškovo dominujúca päťpodlažná stavba
polelipsovitého pôdorysu tvorí vonkajšiu prí- Poznávaniu pôvodu a stavebnému vývoju
stavbu k severovýchodnému zaoblenému ná- pamiatky sa bádatelia venovali od začiatku
rožiu hradného jadra a spolu s obytnou vežou 19. storočia. Historik Alojz Medňanský sa na
tvorí, tak ako kedysi, výškovú dominantu základe svojej obhliadky hradu v roku 1813
hradu. Dodnes sa stavba zachovala takmer nazdával, že kaplnková veža je románskeho štýlu
do pôvodnej výšky aj so súvislými plochami a vo svojich poznámkach zaznamenal cenné
omietok nesúcimi zvyšky výtvarnej výzdoby. informácie o dnes už neexistujúcej maľovanej
Nakoľko zrúcanina objektu už nenesie zvyšky výzdobe. Napravo od vstupu do kaplnky videl
žiadnych stropných konštrukcií, jej interiér výjav anjelského pozdravu: blahoslavenú Pannu
tvorí spojitý nezastrešený priestor. v hnedom odeve s červeným rúchom a anjela v
zelenom rúchu, po pravici s ľaliou. Výklenok
Letecký pohľad
nad vstupom vtedy spestrovali dva načerveno
na hradné jadro maľované erby, ale ich kresba už bola zvetraná.2
od východu s
dominujúcou
Polkruhové zakončenia vysokých okien
obytnou vežou a kaplnky priviedli k domnienke o románskom
obrannou vežou
s kaplnkou
pôvode objektu aj Ferdinanda Sándorfiho.
označenou Z prítomnosti dvoch nad sebou situovaných
šípkou.
Foto I. Holub
vstupných otvorov do kaplnky zároveň usúdil, že
2002. bola zložená z hornej a dolnej kaplnky.3 V roku
1881 hrad navštívil aj profesor Jozef Könyöki,
aby pre Dočasný pamiatkový výbor v Budapešti
zhotovil grafickú prieskumnú dokumentáciu
pamiatky. Tá sa žiaľ už nezachovala a v docho-
vanej textovej správe i neskoršej súbornej pu-
34
blikácii autor upozornil na viditeľnú exteriéro-
vú výzdobu kaplnky a priľahlého paláca „bielymi
a červenými kockovými ornamentmi.“ Na
rozdiel od predchádzajúcich bádateľov, zaradil
stavbu podľa charakteru okien do 14. storo-
čia.4 Vonkajšej výzdobe kaplnky sa neskôr
bližšie venovali Július Ethey a Jozef Csemegi.
Vychádzajúc z blízkeho charakteru exteriérovej
výzdoby na kaštieli v Čachticiach ju zaradili do
2. štvrtiny 16. storočia.5
V modernejšom prístupe k stavebno-
historickému výskumu hradu pokračovala v
medzivojnovom období historička umenia
Dobroslava Menclová. Napriek tomu, že svoje
zistenia uverejnila iba čiastočne, z náčrtkov a
poznámok uložených v autorkinej pozostalosti
vieme, že za najstaršiu časť stavby pokladala
spodnú prízemnú časť veže, ktorú interpretovala
ako obrannú podkovovitú baštu. Nadstavbu o
2. podlažie s malými „strieľňovými okienkami“
a tehlovou klenbou určila do neskorogotického
obdobia okolo polovice 15. storočia. Aj
ďalšiu nadstavbu o vyššie podlažie s kaplnkou
včlenila do neskorogotického obdobia okolo
roku 1500. „Sgrafitovú výzdobu“ vonkajšej
fasády staršej bašty i kaplnkovej nadstavby s
červenými lemami okolo okien pokladala na
základe motívu gotických mníšok pod oknami
kaplnky za goticko-renesančnú. K poslednej
renesančnej prestavbe okolo roku 1560 autorka
priradila vonkajšie zosilnenie veže opornými
piliermi a nadstavbu „atikového polpodlažia“ s
rímsou.6
Zhodne sa k datovaniu výzdoby fasád do
doby okolo roku 1500 priklonili aj Jiří Kostka
a Albert Leixner, ktorí uviedli, že nárožné
kvádre boli „diagonálne delené a v hornej úro-
vni červeno tónované“.7 Rovnako výmaľbu do
neskorogotického obdobia (začiatku 16. storo-
čia) zaradil aj Václav Mencl v publikácii o
historických omietkach, ktorý v súlade so ziste-
niami D. Menclovej priblížil aj stavebný vývoj
objektu. Maľovaná výzdoba podľa Mencla
pozostávala zo sýto červených paspárt okolo
okien, červenej kvádrovej rustiky na nárožiach,
pričom na rozhraní poschodí „bežali červené
vodorovné pásy po celom obvode.“8
Napriek týmto zisteniam sa autori súpisu
Detailný
východný
pohľad na
obrannú vežu
s kaplnkou
okolo roku
1940 so
zvyškami
výzdoby
fasád.
Foto: J. Halaša
pamiatok vyjadrili k vzniku veže a kaplnky na
konci 14. storočia9 a s odstupom času ju do „čias
stiborovských úprav“ zaradili aj pamiatkárky Eva
Križanová a Blanka Puškárová.10 Do obdobia
držby hradu Stiborovcami v 1. tretine 15. sto-
ročia včlenila kaplnkovú nadstavbu veže aj
Mária Kodoňová vo svojom prieskume hradnej
zrúcaniny z roku 1992, ktorý tvoril zároveň
posledný podrobnejší materiál zaoberajúci sa
vývojom pamiatky.11
Výsledky pamiatkového výskumu
Prezentovaný výskum mal síce len povrchový
charakter z dôvodu neprístupnosti celej pa-
miatky z lešenia a z dôvodu jej havarijného
stavu, umožnil však identifikovať základné
vývojové fázy stavby a nastolil tiež nové otázky
a predpoklady, ktoré bude môcť preveriť budúci
hĺbkový výskum.
Na základe doterajších zistení je najstaršou
viditeľnou konštrukciou v priestore skúmanej
35
 jacich najstarších konštrukciách hradného
jadra, vnáša do počiatkov kamenného hradu
nové otázky. Nevieme totiž s istotou, či išlo
o neznámu románsku (?) stavbu rozobratú
pri výstavbe dnešného ranogotického jadra v
predpokladanom období okolo polovice 13.
storočia, alebo či kvádre patria k zvyškom
samotnej ranogotickej stavby a boli použité
pri bližšie neznámej mladšej novostavbe
zachovaného jadra, azda okolo prelomu 13./14.
storočia. Písomné pramene žiaľ neprezrádzajú
žiaden motív radikálnej prestavby či novostavby
hradu, ktorý v roku 1273 navyše odolal útoku
českých vojsk,13 a tak sa nateraz ponúkajú
minimálne dve možné alternatívy: u prvej by
Celkový motívom radikálnej prestavby mohol byť ničivý
súčasný
pohľad na tatársky vpád v roku 1241, u druhej by ním
obrannú vežu mohla byť predpokladaná násilná demolácia
s kaplnkou
od východu. hradu vojskom Matúša Čáka okolo roku 1297.
Foto: M. Bóna Pre prvú alternatívu sa prihovára podobný
2006
charakter a situovanie obytnej veže Čachtického
veže včasnogotický obvodový múr hradného hradu s vežou neskororománskeho jadra hradu
jadra vymedzujúci juhozápadnú časť stavby v Uhrovec z 50.–60. rokov 13. storočia.14 Pre
úrovni jej 1. a 2. podlažia. Múr sa v skúmanej druhú alternatívu sa zase prihovára pomerne
situácii zalamuje a vytvára tupouhlé nárožie pokrokový charakter cimburia s primárnymi
vbiehajúce do interiéru veže. V spodnej úrovni štrbinovými strieľňami a pomerne veľké okenné
dosahuje hrúbku okolo 2,5 m a dodnes sa niky s bočnými sedadlami v obytnej veži, ktoré
zachoval do pôvodnej výšky okolo 10 m aj s
Vpravo:
Južný pohľad predprsňou opatrenou cimburím. Predprseň
na dvorové hrúbky 63 – 67 cm bola zdokumentovaná v
priečelie veže
pred zrútením rozsahu dvoch neúplných ozubov cimburia šírky
časti fasády 167 – 180 cm a medziľahlých prieluk šírky 80
v roku 1983.
Foto: – 87 cm. V situácii južne pokračujúcej hradby
P. Záhradník je dodnes vidno, že neskôr zamurované ozuby
boli pôvodne opatrené štrbinovými strieľňami a
zakončené sedlovými murovanými strieškami.
Nakoľko uvedený múr predstavuje aj najstaršiu
známu murovanú konštrukciu hradného
komplexu spoločne s obytnou päťbokou vežou
v južnom ukončení hradného jadra, bolo by
možné očakávať jeho výstavbu v priebehu 50. –
60. rokov 13. storočia, keď sa podľa písomných
prameňov predpokladá výstavba hradu bíňskou
vetvou Hunt-Poznanovcov.12 Avšak nález dru-
hotne použitých kamenných kvádrov v hmote
obytnej päťbokej veže, svedčiacich jednoznačne
o tunajšej staršej stavbe ktorej rozobratý
stavebný materiál bol druhotne použitý v sto-
36
časovo inklinujú do mladšieho obdobia. Ďalším
zaujímavým faktorom podporujúcim túto
alternatívu je skutočnosť, že bíňskej vetve Hunt-
Poznanovcov na sklonku 13. storočia patril
i neďaleký hrad Tematín, ktorý, ako ukázali
nedávne výskumy, bol po predchádzajúcom
násilnom zmocnení a výraznom poškodení
Matúšom Čákom radikálne prestavaný práve za
jeho držby.15 Rozlúšteniu otázky presnejšieho
časoveho zaradenia stojaceho jadra Čachtického
hradu môže v budúcnosti napomôcť archeológia
a dendrochronológia, a tak na dnešnej úrovni
poznania vieme opísaný hradobný múr len
orientačne zaradiť do rozmedzia 2. polovice 13.
storočia až začiatku 14. storočia.
Najstaršia spodná časť skúmanej kaplnkovej
veže netvorila pôvodnú súčasť hradného jadra a
bola pristavaná k hradobnému múru druhotne
bez previazania. Pôvodne išlo o nízku obrannú
baštu predĺženého polkruhového pôdorysu s
maximálnymi vonkajšími rozmermi 10 x 8 m.
Bola postavená z lomového vápenca a dodnes
sa jej konštrukcia zachovala do výšky cca 6 m
nad vonkajším terénom. Exteriérová povrchová
úprava v podobe nahrubo roztieranej maltoviny
sa síce zachovala len minimálne, zato na
interiérových lícach sú viditeľné neporušené
primárne povrchy. Kým spodná časť interiéru
bašty s viditeľnými lešenárskymi lôžkami je do
výšky cca 3 m ponechaná bez úpravy malty
v styčných škárach, vyššia úroveň muriva s
mierne ustúpeným lícom a murovaním na
rovnakú maltu má upravený povrch zatie-
raním ložnej malty a je zachovaná do výšky
Východný
pohľad na
kaplnkovú vežu
s vývojovou
analýzou.
Analýza a kresba
M. Bóna
(s využitím
geodetického
zamerania
z roku 1971).
okolo 100 cm, od ktorej potom pokračuje
mladšia nadstavba. Táto skutočnosť spolu s
absenciou lôžok po pôvodnom trámovom
strope umožňuje predpokladať, že dolná časť
bašty s neupravenými stenami bola pôvodne
prisypaná, čomu zodpovedá aj výška prahu
vstupného otvoru v úrovni zmeny povrchových
úprav stien. Vstupný otvor bol vybúraný v
obvodovom múre hradného jadra a ústil tak na
obranné podlažie bašty s obvodovým múrom
– predprsňou - zachovanou dnes do výšky 1 m.
Bašta teda mala čisto obranný význam a bola

Pôdorysy
vybraných
podlaží veže
s vývojovou
analýzou.
Analýza a kresba
M. Bóna
(s využitím
geodetického
zamerania
z roku 1971).

37
 strategicky situovaná do zlomu obvodovej
hradby hradného jadra tak, aby mohla flanko-
vať päty hradieb a zároveň dohliadať na
stáčajúcu sa prístupovú komunikáciu, ktorá
viedla priamo pod ňou. Pre datovanie samotnej
bašty zatiaľ niet známych datovateľných prvkov
a iba z jej stratigrafickej pozície voči mladším
konštrukciám možno predpokladať jej výstavbu
v rozmedzí 1. a 2. tretiny 14. storočia.
Ešte v priebehu 14. storočia dochádza k
úprave horného ukončenia bašty miernou
nadstavbou a v susedstve bašty na ploche
nádvoria hradného jadra vzniká nová hranolová
veža. Nadstavba bašty s výškou okolo 2 m bola
identifikovaná zmenou štruktúry a líca muriva
voči nižšie situovanej staršej časti. Primárnou
súčasťou tejto nadstavby bolo dodnes zachované
štvorcové okno vymedzené obrubou z nahrubo
opracovaného kameňa bez ozdobnej profilácie,
ktorá má na vnútorných stranách zachované
lôžka po mreži. Existencia okenného otvoru
svedčí o prekrytí a zrejme i zmene funkcie
pôvodného obranného podlažia bašty, avšak
vzhľadom na nálezové okolnosti a možnú mieru
skúmania nebolo možné zistiť ďalšie doklady,
ktoré by zodpovedali na otázku o podobe
ukončenia bašty v tejto stavebnej etape.
Výskum ďalej identifikoval súčasnú výstavbu
novej hranolovej veže
Gotické
okienko na
tvoriacej prístavbu k
juhovýchodnom priľahlému včasno-
priečelí veže
v úrovni
gotickému hradobné-
2. podlažia. mu múru zo strany
Foto: M. Bóna
2006
nádvoria hradného
jadra. Veža svojím
čelným múrom širo-
kým 514 cm zamuro-
vala cimburie včasno-
gotickej hradby a ob-
racala sa tak podobne,
ako bašta pod ňou, na severovýchodnú stranu.
Bočné steny hrúbky 95 a 90 cm smerujúce
do nádvoria hradného jadra sa zachovali len
čiastočne, a tak nevieme určiť, či išlo o trojbokú
- smerom do nádvoria jadra otvorenú vežu,
alebo o uzatvorenú hranolovú štvorbokú stavbu.
Zistený zvyšok hranolovej veže v pôdorysnej
situácii za baštou napovedá o potrebe posilnenia
38
obrany a kontroly tohto strategického nárožia
hradného jadra, orientovaného proti smeru
postupne klesajúceho horského hrebeňa, neskôr
zahrnutého do priestoru 1. predhradia. Veža mala
zrejme skôr kontrolnú, než obrannú funkciu,
ktorú zrejme naďalej plnila samotná bašta
svojou výhodnou predstúpenou polohou. Pri
datovaní opísanej stavebnej etapy sme odkázaní
predovšetkým na pozíciu jej konštrukcií
voči murivám nasledujúcej vrcholnogotickej
prestavby, takže možno opäť spolu s ďalej
uvedenými analógiami len predpokladať, že k
nej došlo azda v priebehu poslednej tretiny
14. storočia. V tomto období sa na susednom
území Moravy objavujú trojboké, smerom do
nádvoria otvorené veže spevňujúce opevnenia
predhradí.16 Okrem predpokladu takéhoto
pôdorysu zistenej veže v hradnom jadre
Čachtíc, bola o niečo mohutnejšia a do nádvoria
otvorená veža vybudovaná aj v opevnení 1.
predhradia, ktorá mala čelnú stenu dlhú 6,3
m a nie náhodou bola tiež orientovaná proti
smeru postupne klesajúceho severovýchodného
hrebeňa. Vznik opevnenia predhradia Čachtíc
možno s vysokou pravdepodobnosťou klásť
taktiež do rozmedzia sklonku 14. storočia až 1.
polovice 15. storočia.
V nasledujúcej vrcholnogotickej stavebnej
etape dochádza k ďalšej nadstavbe a zároveň
k celkovej prestavbe bašty. Nová nadstavba
výšky okolo 5 m mala predĺžený polelipso-
vitý pôdorys vybiehajúci svojím oblým
čelom viac smerom von, takže pôdorysne
predstupovala nižšie situovanú staršiu časť
bašty. Vysunuté čelo nadstavby bolo preto
podopreté dvojicou mohutných oporných
pilierov. Interiér nového podlažia presvetľovali
dve dodnes zachované malé obdĺžnikové
okienka s skoseným kamenným ostením. Podľa
primárnych negatívnych odtlačkov zrútenej
klenby v hornej úrovni nadstavby vyplýva, že
interiér bol už od začiatku zaklenutý tehlovou
valenou klenbou. Dlážka klenutého podlažia
bola nesená novou trámovou konštrukciou
stropu nižšieho 1. podlažia a samotný vstup
zabezpečoval novo vybúraný otvor v čelnej
stene susednej hranolovej vežičky. Podľa ďalších
zistení bolo k susednému hradobnému múru v

tomto období pristavané nové palácové krídlo
tvoriace obvodovú zástavbu hradného jadra.
Vonkajší obvodový múr paláca dosahoval v
úrovni nadstavby hradby hrúbku 62 – 70 cm
a v mieste staršej ochodze vymedzil pozdĺž
jej predprsne úzku, cca 90 – 100 cm širokú
komunikáciu, umožňujúcu naďalej realizovať
streleckú obranu za včasnogotickým cimburím.
Či palác pokračoval aj popred hranolovú vežu,
nebolo možné týmto výskumom preukázať.
Pravdepodobne súčasne s opísanou pre-
stavbou bašty sa zdokonaľuje aj obrana hrad-
ného jadra parkanovým múrom, ktorý v odstupe
okolo 2,5 m obkolesoval hradné jadro a na baštu
sa napojil bez previazania. Podľa miest, kde sa
múr zachoval celistvejšie vyplýva, že bol zvonka
pravidelne členený opornými piliermi a zakončený
cimburím, ktorého ozuby boli perforované
štrbinovým strieľňami. Onedlho, podľa všetkého
v súvislosti s neskoršou nadstavbou palácového
krídla hradného jadra, došlo aj k zvýšeniu
obvodovej hradby v susedstve skúmanej bašty. V
dôsledku toho bola výškovo posunutá obranná
ochodza opatrená novou predprsňou s cimburím,
ktoré sa dodnes črtá v odlišnej štruktúre muriva.
Opísané vrcholnogotické stavebné úpravy bašty,
prístavbu paláca a zdokonalenie opevnenia
hradného jadra nie je možné zatiaľ časovo pre-
snejšie zaradiť. Môžeme ale oprávnene pred-
pokladať, že reagovali na potrebu zvýšenia
obranyschopnosti pohraničných hradov počas
husitských vojen. V tomto období, konkrétne
medzi rokmi 1392 – 1435, bol hrad v držbe
zámožných Stiborovcov sídliacich na neďalekom
Beckove, ktorí mali dostatok prostriedkov i
dôvodov venovať pozornosť aj Čachtickému
hradu v náporovom pohraničnom území.
Aj nasledujúce neskorogotické premeny
hradu súvisia so zámožnými vlastníkmi, akými
boli Orságovci. Konkrétne Michal Orság, ktorý
sa vyznamenal v boji proti husitom, nadobudol Vľavo:
Čachtický hrad v roku 1436 a za vlády Mateja Celkový
pohľad
Korvína dosiahol hodnosť uhorského palatína. do severo-
Po jeho smrti sa o zveľadenie otcových majetkov východného
uzáveru
pričiňovali potomkovia, a to až do vymretia interiéru
rodu v roku 1567.17 Práve s Orságovcami kaplnkovej veže.
Foto: M. Bóna
možno spájať rozsiahlu neskorogotickú 2006
prestavbu hradu, ktorá sa veľkou mierou
dotkla aj skúmanej bašty. Kým dovtedy bašta
neprevyšovala susednú zástavbu hradného
jadra, po neskorogotickej prestavbe sa stala
výraznou vežovou dominantou, ktorá výškovo
konkurovala čelnej obytnej veži. Okrem toho sa
dovtedy čisto obranná stavba funkčne povýšila
aj na sakrálnu so zodpovedajúcou výzdobou
interiéru i exteriéru.
V novej nadstavbe Výklenkové
pastofórium
Orságovci situovali v severnej stene
dvojúrovňovú hrad- kaplnky.
Foto: M. Bóna
nú kaplnku zabera- 2006
júcu úroveň 3. a 4.
podlažia veže. Pôdo-
rysne bola kaplnka
limitovaná nižším 2.
podlažím staršej bašty
s oblým čelom, avšak v
snahe o vytvorenie pre
gotiku charakteristického polygonálneho ukon-
čenia uzáveru, bola vonkajšia časť čela mierne
skosená do podoby trojbokého polygonálneho
uzáveru, ktorý následne zvýraznila i výtvarná vý-
zdoba fasád. Na rozdiel od starších poznatkov,
výskum nepotvrdil dvojpodlažnosť kaplnky v
pravom slova zmysle, ale od počiatku jej celistvý
jednoloďový priestor, ktorý na juhozápadnej
39

Ukončenie
juhovýchodného
priečelia veže
s dvojicou okien
kaplnky
a tehlovou
podkrovnou
nadstavbou so
zamurovanými
strieľňami.
Foto: M. Bóna
2006
strane obsahoval emporu. Kaplnka bola preto
na juhozápadnej strane - zo strany susedné-
ho paláca hradného jadra - prístupná dvomi
vstupmi nad sebou. Nižší vstup viedol z
interiéru priľahlého palácového traktu a zacho-
val si len časť murovaného ostenia. Vyššie
situovaný vstup ústiaci na emporu obsahoval
do doby deštrukcie steny v roku 1983 kamenný
sedlový portál „záclonového“ typu. Exteriérová
omietka na juhozápadnej fasáde veže v úrovni
portálu umožňuje spolu s ďalšími zisteniami
predpokladať, že prístup na emporu viedol
z exteriéru po novej ochodzi situovanej na
korune zvýšeného obvodového múru hradného
jadra. Nadstavba zvyšovaného múru si vyžiadala
zamurovanie staršieho cimburia, pričom nová
ochodza bola konzolovito predstúpená aj
smerom von a spĺňala obranné požiadavky.
Existenciu smerom von vysunutej obrannej
ochodze nepriamo dokladajú dva zamurované
vstupné otvory na bočných stenách kaplnky,
ktoré ústili z ochodze na emporu kaplnky.
Samotný interiér sakrálnej stavby bol pô-
vodne prekrytý rebrovou klenbou, z ktorej sa
zachovali dodatočne osekané a preomietané
pätky. Miera ich zachovania a rozloženia zatiaľ
nedovoľuje rekonštrukciu klenbového obrazca.
Presvetlenie lode a jej severovýchodného uzá-
veru zabezpečovali spolu štyri vysoké okná s
kamennými osteniami s celoobvodovou skose-
nou profiláciou. Dodnes sa zachovali len zvislé
a parapetné časti kamenných obrúb, nakoľko
časti prekladov boli v nasledujúcej etape pre-
murované. Z pôvodného zariadenia kaplnky
sa v dolnej časti severnej steny zachovalo vý-
klenkové pastofórium z opracovaného kameňa
s celoobvodovou drážkou pre osadenie uza-
tvárateľnej výplne (dvierok, mriežky). V spodnej
40
časti obruby sa zachovala jazva osekanej parapet-
nej rímsy, ktorá mala podžľabenú profiláciu.
Nad prekladom výklenku pastofória je ešte
viditeľný aj reliéfny kamenný kríž s rozširujúcimi
sa ramenami. Miesto neodmysliteľného a už
zaniknutého oltárneho stola dnes dokladá iba
odtlačok v omietke. K pôvodnej konštrukcii
samotnej empory sa pre jej neskoršiu prestavbu
nedá zatiaľ vyjadriť a pravdepodobne bola
nesená samostatnou klenbou.
Azda k najzaujímavejším súčastiam nesko-
rogotickej prestavby veže patrila vonkajšia
výzdoba fasád. Je síce v hornej úrovni viazaná
na omietkovú vrstvu z nasledujúcej ranorene-
sančnej stavebnej etapy reagujúcej na požiar
stavby, ale s veľkou pravdepodobnosťou vtedy
do veľkej miery nadviazala na starší nesko-
rogotický stav, nakoľko sa vyskytuje nielen na
fasádach kaplnky, ale aj v nižšej úrovni niekdajšej
bašty a jej oporných pilierov. Výzdoba bola
vyhotovená pomocnými ryskami do zavädnutej
omietky a následnou výmaľbou geometrických
obrazcov tehlovočervenou farebnosťou. Dodnes
sa na fasádach zreteľne zachovali len pomocné
rysky, ktoré nám pomocou historických fo-
tografií a kresieb umožňujú vytvoriť konkrét-
nejšiu predstavu o charaktere a rozsahu vý-
zdoby. Ešte v 1. polovici 20. storočia bola
dobre zreteľná výzdoba okienka na 2. podlaží
veže, ktorá pozostávala z pásovej pasparty s
nárožnými ľaliami. Tesne nad oknom, ešte
v úrovni 2. podlažia, boli fasády lemované
geometrickými pásovými obrazcami. Kým
tieto časti výzdoby poznáme len orientačne z
historických fotografií umožňujúcich rozoznať
trojuholníkové a diagonálne členené obrazce,
oveľa lepšie poznáme členenie výzdoby fasád v
úrovni kaplnky. Jej polygonálny uzáver bol na
nárožiach zvýraznený maľovanými kvádrami a
taktiež okenné otvory boli lemované pásovými
paspartami. V dolnej úrovni kaplnky boli fasády
dekorované pásmi jednotnej ornamentálnej
výzdoby. Dolný pás niesol motív mníšiek, nad
ním prebiehal pás diagonálnej „balustrády“,
vyššie potom ležaté trojuholníky, pričom zvyšná
plocha bola členená červenými linkami nepravej
kvádrovej bosáže. Že výzdoba neobišla ani
oporné piliere v dolnej časti stavby sa ukázalo
po nedávnej samovoľnej deštrukcii odkrývajúcej
časť výzdoby čelnej steny piliera, stvárnenej
v podobe rytého a maľovaného kruhového
obrazca s radiálnym členením. .
Pri datovaní uvedenej neskorogotickej etapy
je možné vychádzať z tvaroslovia sedlového
portálu, pastofória a pravdepodobne i výzdo-
by fasád, ktorá bola nanovo obnovená v na-
sledujúcej stavebnej etape. Zriedkavo sa vysky-
tujúci typ záclonového sedlového portálu
na profánnych stavbách sa spolu s druhom
podžľabenej parapetnej rímsy výklenkového
pastofória hlási do vrcholnej až neskorej fázy
neskorogotického umenia, ktorému zodpovedá
aj charakter výzdoby fasád. Známy presne
datovaný druh záclonového portálu z hradu
Csővár v dnešnom Maďarsku nesie letopočet
1482,18 pričom na sklonku 15. storočia možno
tiež očakávať vznik neskorogotického paláca
s rovnakým vstupným portálom na hrade
Uhrovec. Podobne sa druh červeno maľovanej
geometrickej výzdoby, imitujúcej kvádrové
murivo s optickým zvýraznením nárožných
kvádrov a otvorov maľovanými paspartami,
rozširuje na našom území od poslednej štvr-
tiny 15. storočia a pretrváva do polovice
nasledujúceho storočia, v ktorom sa objavuje aj
pokrokovejšia technika sgrafita.19
S obdobím konca 15. storočia sa spája aj
zaujímavý písomný údaj o kamenároch pra-
cujúcich na Čachtickom hrade. Konkrétne
v roku 1480 oznamuje kastelán Čachtíc
provizorovi Topoľčian, že kamenári sa objavili
na Čachtickom hrade a pracujú pre Orsága
a zároveň že posiela dvoch kamenárov do
Topoľčian, kde treba dohliadnuť na ich prácu.20
Spájanie tohto údaju s opísanou prestavbou
je možné zatiaľ len na úrovni predpokladu,
avšak poznatok, že vybudovanie kaplnky s po-
žiadavkou na rozsiahlejšie kamenárske práce
bolo súčasťou rozsiahlej prestavby hradného
jadra túto možnosť nevylučuje. Okrem hradného
jadra sa podľa doterajších poznatkov Orságovci
pričinili aj o zdokonalenie opevnenia výstavbou
druhého vonkajšieho pásu parkanového múru s
predsunutou delovou baštou.
Nasledujúca ranorenesančná prestavba veže
reagovala pravdepodobne na ničivý požiar,
Juhovýchodná
interiérová
stena kaplnky
s dvojicou okien
a nábehmi
tehlovej klenby.
Foto: M. Bóna
2006
nakoľko sa zamerala len na prestavbu najvyššieho
kaplnkového podlažia. Z pôvodných gotických
okien boli ponechané len časti kamenných
ostení a nové zvýšené záklenky boli vymurované
z tehál. Zároveň boli úplne odstránené zvyšky
rebrovej klenby, ktorú nahradila nová tehlová
výsečová klenba. S požiarom pravdepodobne
súvisel aj zánik drevenej obrannej ochodze,
vysadenej pred čelo priľahlého obvodového
múru hradného jadra, pretože vstupné otvory
z kaplnky ústiace na ochodzu boli teraz za-
murované. S ich zamurovkou bola previa-
zaná aj konštrukcia novej tehlovej valenej
klenby nesúcej prestavanú emporu. Celý von-
kajší plášť kaplnky získal novú omietkovú
vrstvu s výtvarnou geometrickou výzdobou
neskorogotického charakteru, ktorá, ako už
bolo uvedené, pravdepodobne nadviazala na
výzdobu z predošlej stavebnej etapy. Zatiaľ nie
sú známe historické údaje, ktoré by napomohli
opísanú rekonštrukciu kaplnky zadatovať a jej
predbežné zaradenie do 1. polovice 16. storočia
vychádza len z predpokladu, že po uvedenom
období by sa už takýto neskorogotický charakter
výzdoby fasády neuplatňoval.
Vývoj stavby sa tým ale neskončil a v rámci
neskorších renesančných úprav hradu bola i táto
vežová dominanta opätovne zvýšená. Získala
nové obranné podkrovné podlažie, ktorého
obvodový tehlový múr bol členený systémom
strieľní a zvonka dekorovaný plastickou rímsou.
Okrem toho bol pravdepodobne zdobený aj
podstrešným plastickým vlysom, resp. niesol
aj maľovanú výzdobu, ako to schematicky
zachytáva kresba zrúcaniny z roku 1932. 21
Pri hľadaní oporných zdrojov pre datovanie
41

Nákres
výtvarnej
výzdoby fasády
uzáveru kaplnky
od E. Csenkeya
(archív
V. Ammera)
renesančnej prestavby sa ponúka historický údaj
o oprave hradu Františkom Nádašdym medzi
rokmi 1664 – 1670, podľa ktorého bola vtedy
vybudovaná aj nová strecha a okná kaplnky.
Či je podkrovná nadstavba so strieľňami o
niečo staršieho vrcholnorenesančného pôvodu
z rozmedzia rokov 1560 – 1570, ako to
predpokladali D. Menclová a V. Mencl, bude
možné doriešiť až pri hĺbkovom výskume po
postavení lešenia.
Inventár hradu z roku 1645 uvádza kaplnku
ako súčasť hlavnej obytnej budovy hradu
a spomína pod ňou aj priestrannú klenutú
miestnosť.22 Nakoľko sa v roku 1670, teda
tesne po oprave hradu, zároveň odhalilo
vešeléniovské povstanie, ktorého účastníkom
bol aj František Nádašdy, v rámci zabratia jeho
majetkov cisárskym vojskom bol poškodený i
samotný hrad, ktorý bol neskôr, v roku 1695,
odpredaný Krištofovi Erdődymu. V prvým
rokoch povstania Františka II. Rákociho sa
na hrade zdržiavala aj cisárska posádka, no
v roku 1708 sa dostal do rúk povstalcov.23
Napriek tomu, že ho onedlho pri odtiahnutí
kurucká armáda podpálila, ho následne labanci
vyhodili do povetria. V istom období tak zostal
hrad v opustenom stave, až kým gróf Pavol
Forgáč nepristúpil k obnove jeho budov. Podľa
archívnych záznamov na tento účel minuli v roku
1716 204 forintov a 85 denárov, avšak v roku
1717 už 377 forintov a 62 denárov. Písomné
pramene tiež uvádzajú, že v tomto období
bola obnovená aj hradná kaplnka. V nej bol
42
osadený nový oltár z červeného mramoru a tiež
bol pre kaplnku odliaty nový zvon.24 Išlo už ale
o posledné úpravy skúmaného objektu, nakoľko
hrad prestal tvoriť trvalé obydlie vlastníkov a bol
v 18. storočí využívaný prevažne ako väzenie.
Postupne ako nevyužitý schátral natoľko, že
na sklonku 18. storočia už jeho rozpadajúce
sa múry ohrozovali obyvateľov Višňového pod
hradným vrchom.
Napriek snahám o záchranu hradnej zrú-
caniny od začiatku 20. storočia a tiež napriek
dielčím konzervačným právam na hrade
uskutočneným v rokoch 1991 – 1992 a 2006,
zostala táto vysokohodnotná pamiatka v ha-
varijnom stave vyžadujúcom si urgentné
sanančné opatrenia, aby nedošlo k tak veľkým
úbytkom historických konštrukcií, k akým došlo
v roku 1980 pri zrútení veľkej časti obytnej veže
a v roku 1983 pri zrútení časti dvorovej steny
skúmanej veže s kaplnkou.
Poznámky
1) Architektonicko-historický výskum autora tohto príspevku bol
uskutočnený v rokoch 2006 – 2007 na základe rozhodnutia KPÚ
v Trenčíne, a to s cieľom vytvorenia prípravnej dokumentácie
obnovy objektu. Výskum mal nedeštruktívny charakter a vzhľadom
na nemožnosť sprístupnenia všetkých častí pamiatky bude možné
niektoré predpoklady overiť až pri hĺbkovom výskume po postavení
lešenia v rámci sanačných a konzervačných prác. Bližšie In: Čachtice
– Čachtický hrad, architektonicko-historický výskum obrannej veže
s kaplnkou. M. Bóna 2007. Výskumná dokumentácia v Archíve
KPÚ Trenčín a ObÚ Čachtice.
2) Medňanského opis neskôr prevzal ETHEY, Gyula.: Vágujhely
története és a szomszédos várak. Nyitra 1926, s. 89; ETHEY, Gyula.:
Vágvölgyi krónika. Komárom 1936, s. 192.
3) Sándorfiho opis použil JEDLICSKA, Pál.: Kiskárpati emlékek.
Éleskőtől – Vágujhelyig, II. kötet. Eger 1891, s. 499 – 500.
4) VÁLINÉ POGÁNY, Jolán.: Az örökség hagyományozása. Könyöki
József műemlékfelmérései 1869-1890. Budapest 2000, s. 83;
Könyöki J.: A középkori várak különös tekintettel Magyarországra.
Budapest: OMH 1905, s. 47, 86.
5) ETHEY, Gyula – CSEMEGI, József: A Stibor család építkezései.
Adatok a felvidéki gótikus építészet történetéhez. In: A Magyar
Mérnök és Építészegylet Közlönye, 1943, s. 11, pozn. 26.
6) MENCLOVÁ, Dobroslava: Archiv Národního muzea Praha, fond
pozostalosť D. a V. Menclovcov, k hradu Čachtice krabice č. 33 a
57.
7) KOSTKA, Jiří – Leixner, Albert: Renesančné priečelie na Nálepkovej
ulici v Bratislave. In: ARS, roč. 1, č. 2/1967, s. 150.
8) MENCL, Václav: Výtvarný vývoj středověkých omítek. Praha 1968,
s. 64.
9) Kol.: Súpis pamiatok na Slovensku, zv. I. Bratislava 1967, s. 255.
10) KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a
kaštiele na Slovensku. Turistický lexikon. Bratislava: Šport, 1990,
s. 63.
11) KODOŇOVÁ, Mária: Čachtice - hrad. Vyhodnotenie priebehu
zrealizovaných prác na statickom zabezpečení hradu Čachtice v
roku 1992 a umelecko–historický a architektonický prieskum hradu
– čiastková správa za rok 1992. In: Archív KPÚ v Trenčíne, výkresy
 č. 1 – 6.
12) FÜGEDI, Erik: Vár és társadalom a 13 – 14. századi Magyarországon.
Budapest: Akadémiai Kiadó, 1977, s. 116; posledne PLAČEK,
Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov.
Bratislava: Slovart, 2007, s. 91.
13) FÜGEDI (1977) c.d. (cit. v pozn. 12), s. 116.
14) PLAČEK–BÓNA (2007) c.d. (cit. v pozn. 12), s. 315.
15) BARTA, Peter - BÓNA, Martin - HEUβNER, Karl, Uwe: Príspevok
k počiatkom hradu Tematín. Výsledky dendrochronologického a
architektonicko-historického výskumu. In: Zb. Dějiny staveb 2005.
Plzeň, s. 57 – 73.
16) Napr. Nový hrad s vežami predhradia z doby medzi 1360 – 1375.
Bližšie PLAČEK, Miroslav: Ilustrovaná encyklopedie moravských
hradů, hrádků a tvrzí. Praha: Libri, 2004, s. 439.
17) KOČIŠ, Jozef: Od Čachtíc po Strečno. Bratislava: Osveta, 1989,
s. 12.
18) FELD, István – CSABA, László: Gótikus és reneszánsz épület-
faragványok a Csővári és a Solymári várból. In: Művészettörténeti
értesitő, 30, č. 2/1981, s. 82.
19) SMOLÁKOVÁ, Mária: K podobám stredovekých priečelí v
mestských komunikáciách. In: Archaeologia historica 23, 1998,
s. 245 – 252. SMOLÁKOVÁ, Mária: Najstaršie sgrafitá v oblasti
stredného Slovenska. In: Archaeologia historica 25, 2000, s. 25
– 32.
20) MOL Budapest: Dl 95407, voľný preklad Doc. PhDr. Jána
Lukačku, CSc.; tiež ETHEY-CSEMEGI (1943) c.d. (cit. v pozn. 5),
s. 9 a pozn. 19 na s. 11.
21) Kolorovaná kresba, zachytávajúca výtvarnú výzdobu kaplnky i
priľahlého obvodového múru paláca a obytnej veže, pochádza od
stavebného inžiniera Michala Facinika a tvorí súčasť projektovej
dokumentácie na konzerváciu, archivovanej v Ústrednom archíve
Pamiatkového úradu SR v Bratislave, A-1654/B.
22) KOČIŠ (1989) c.d. (cit. v pozn. 17), s. 22.
23) KOČIŠ (1989) c.d. (cit. v pozn. 17), s. 24.
24) ETHEY-CSEMEGI (1943) c.d. (cit. v pozn. 5), s. 6 a pozn. 24
na s. 11. Autori citujú aj nápis na zvone hradnej kaplnky: Paulus
Comes Forgach D. G. hanc campanam pro suorum servorum
usu Arcis Cseitha curavit et Illustrissimus ac Reverendissimus
Dominus Gyllány Episcopus Tinniensis illam pro honore S. Ladislai
confessoris benedixit 1717

(Resume)

Príspevok prezentuje výsledky nedávneho architektonicko-historického výskumu, zemeraného na jednu z výškových

dominánt hradnej zrúcaniny. Ide o štvorpodlažnú vežu tvoriacu vonkajšiu prístavbu k nárožiu hradného jadra. Kým v
19. storočí sa bádatelia podľa tvaru okien kaplnky mylne nazdávali, že je románskeho pôvodu (Medňanský, Sándorfi),
moderné bádanie V. Mencla a D. Menclovej korigovalo tieto závery a načrtlo aj vývoj celeho objektu.
Na základe posledného výskumu autora štúdie z roku 2007 sa jednoznačne potvrdilo, že najstaršia spodná časť
veže tvorí mladšiu prístavbu k ranogtickému hradnému jadru. Išlo o baštu predĺženého polkruhového pôdorysu so
sypanou podnožou a obranným podlažím, dohliadajúcu na prístupovú komunikáciu. Vybudovaná bola v priebehu
14. storočia, keď bolo jej obranné podlažie aj prestavané a v jej susedstve na nádvorí hradného jadra vyrástla menšia
hranolová veža.
Vybudovanie dnešného 2. podlažia bašty s valenou tehlovou klenbou sa na základe tvaru okienok dá predpokladať
v priebehu 1. tretiny 15. storočia. Zrejme vtedy bol zo strany nádvoria k susednému hradobnému múru tiež pristavaný
palác a obvod hradu doplnený o parkanový múr ukončený cimburím. Nie je vylúčené, že tieto aktivity súvisia so
zámožnými Stiborovcami, v ktorých držbe bol hrad medzi rokmi 1392 – 1435.
Aj nasledujúce neskorogotické premeny hradu súvisia so zámožnými vlastníkmi - Orságovcami. Tí dali na
sklonku 15. storočia baštu nadstavať o kaplnku, čím vznikla vedľa obytnej veže v hradnom komplexe druhá výšková
dominanta. Interiér kaplnky prekrývala rebrová klenba a presvetľovali štyri vysoké okná. Na severnej stene sa zachovalo
výklenkové pastofórium a do doby deštrukcie roku 1983 sa na juhozápadnej stene nachádzal aj neskorogotický sedlový
portál ústiaci na emporu. K vysoko hodnotným súčastiam prestavby patrila aj vonkajšia výzdoba fasád veže vo forme
nárožných kvádrov uzáveru kaplnky, okenných pásových paspárt a pásov geometrickej výzdoby.
V bližšie neznámom období 1. polovice 16. storočia muselo dôjsť k požiaru stavby, nakoľko následná prestavba
nahradila kamenné záklenky okien tehlovými, nová tehlová klenba nahradila staršiu rebrovú a prebudovaná bola aj
empora. Samotné fasády ale naďalej niesli obnovenú plošnú geometrickú výmaľbu.
Vývoj stavby sa tým ale neskončil a v rámci renesančných úprav hradu bola veža opätovne zvýšená o obranné
podkrovné podlažie opatrené strieľňami. O posledné barokové úpravy poškodenej stavby sa podľa písomných
prameňov pričinil gróf Pavol Forgáč v roku 1717. Kaplnka vtedy okrem nového oltára z červeného mramoru získala
aj nový zvon. Išlo už ale o posledné úpravy skúmaného objektu, pretože hrad prestal tvoriť trvalé obydlie vlastníkov a
bol v 18. storočí využívaný prevažne ako väzenie. Postupne ako nevyužitý schátral natoľko, že na sklonku 18. storočia
už jeho rozpadajúce sa múry ohrozovali obyvateľov obce Višňové pod hradným vrchom.

43