Liečivé rastliny v premenách času - od fytoterapie po

aktuálne fytotechnológie
Žijeme v krajine ktorá je plná krásnych zákutí, vysokých a rozsiahlych pohorí,
ihličnatých a listnatých lesov, rozkvitnutých lúk a pasienkov na ktorých sa vynímajú nielen
rôznorodé kvety, trávy a kry, ale nájdeme tam aj mnoho liečivých rastlín, ktoré sa v liečiteľstve
využívajú už celé stáročia. Liečivé rastliny nás sprevádzajú od kolísky až po hrob. Často sa
objavujú na našich stoloch pri raňajkách či večeri počas bežných dní, ale aj pri veľkých
životných či pracovných oslavách. Dnes by som vám rada predstavila aspoň v
krátkosti fytoterapiu, niektoré liečivé rastliny, ich správny zber a využitie, a
aktuálne fytotechnológie. Téma liečivých rastlín je mi veľmi blízka, pretože žijem v malej
dedinke na úpätí Chočských vrchov, ktoré nám ponúkajú krásnu prírodu a množstvo liečivých
rastlín, ktoré som už od mala chodila zbierať s mojou mamkou, babkou a prababkou. Čaje a
tinktúry ktoré si doma z liečivých rastlín vyrobíme denne sprevádzajú náš život v zdraví ale
najme pri oslabení nášho organizmu. Príroda má liek na každú chorobu.

História
Dejiny bylinárstva siahajú až do praveku. Nikto z nás nevie, kedy si vlastne ľudia
uvedomili, že môžu na liečenie svojich chorôb použiť rastliny zo svojho okolia. Používanie
rastlinných liekov na posilnenie chorého alebo oslabeného organizmu, na podporu vlastných
obranných a liečivých síl je azda najstarším lekárskym odborom na svete. Ľudia všetkých
kultúr od pradávna používali rastliny a ich plody na jedenie ale aj na liečenie zranení a chorôb.
Verili v liečivú silu prírody. Liečenie sa často spájalo s náboženskými obradmi, napriek tomu
cirkev bylinkárov považovala za čarodejov a upaľovala ich. Aj antický lekár Hippokrates,
nazývaný aj otec medicíny popisuje vo svojich spisoch ,,corpus Hypocraticum“ rôzne spôsoby
použitia rastlín v medicíne. Neskôr sa tento druh medicíny značne rozvinul. Podľa WHO sa
dnes najviac ľudí na svete lieči čínskou medicínou, na druhom mieste je homeopatia, na treťom
mieste je fytoterapia.

Fytoterapia - z gréckych slov fyton, t.j. rastlina a therapeuein, t.j. starať sa, liečiť - je
liečba pomocou rastlín. Je to odvetvie naturálnej medicíny, ktoré v prevencii a terapii chorôb
využíva liečivé rastliny. Fytoterapia sa pravdepodobne vyvinula z používania rastlín ako
súčasti potravy. Najskôr systémom pokusov a omylov, a čiastočne aj z poznatkov, ktoré ľudia
žijúci v úzkom kontakte s prírodou získali a potom ich odovzdávali z generácie na generáciu.
Vývoj vedy umožnil postupne izolovať jednotlivé rastlinné zložky a zároveň sa zistilo, ktoré z
týchto látok sú najúčinnejšie. Tieto chemické látky boli potom obmieňané a vznikali dnešné
klasické lieky. Práca vedcov pomohla bylinkárom lepšie porozumieť, prečo majú rastliny na
ľudský organizmus také významné účinky. Tieto poznatky a vedecké výsledky však nijako
nezmenili spôsob práce prírodných liečiteľov. Bylinkári sú presvedčení, že prirodzená
vyváženosť jednotlivých zložiek v rastlinách poskytuje oveľa účinnejšie prostriedky na obnovu
zdravia ako syntetické lieky klasickej medicíny obsahujúce iba jednu účinnú látku.
Ako si uchovať zdravie prírodnými prostriedkami
Prírodná medicína priťahuje čoraz väčšie množstvo ľudí. Rozličné formy prírodného
lekárstva ponúkajú nenásilný spôsob starostlivosti o zdravie, ktorý sa stáva čoraz populárnejší.
Väčšina ľudí ho však chce kombinovať s klasickým spôsobom liečenia.
Rastlinná terapia pokladá za rozumné starať sa o zdravie celého človeka - o jeho telo, psychiku
a dušu - nie len na vyliečenie súčasných ťažkostí a príznakov.
Pravdepodobnosť, že prírodná liečba bude mať nepríjemné vedľajšie účinky, je oveľa menšia
ako pri postupoch klasickej, konvenčnej medicíny. Prírodná medicína rešpektuje vlastné
liečivé schopnosti organizmu.

Návšteva odborníka
Rastlinné lieky sú vhodné na liečenie mnohých bežných ochorení, rovnako aj na
podporu imunity a telesnej energie. Hoci ich môžete užívať sami na liečenie mnohých menej
závažných ochorení, je rozhodne lepšie poradiť sa s odborníkom na rastlinnú terapiu.
Aj niektorí kvalifikovaní lekári sa venujú fytoterapii. Ak navštívite fytoterapeuta, bude chcieť
poznať vaše zdravotné problémy, budú ho zaujímať vaše stravovacie návyky a spôsob života.
Naturopati nemajú lekársku kvalifikáciu, ale zväčša absolvujú intenzívne školenia. AK
zvažujete takúto návštevu, presvedčte sa, že odborník ktorého ste si vybrali má príslušnú
kvalifikáciu. Fytoterapeut vám môže odporučiť zmenu jedálneho lístka, vyberie vám zmes
rastlinných liekov vhodných pre vaše individuálne problémy.

Zber liečivých rastlín

Pred zberom sa zoznámte s bylinkou, ktorú budete zbierať, naštudujte si jej poznávacie
znaky, ale tiež nároky na zber, sušenie a skladovanie. Rastliny nezbierajte počas dažďa alebo
bezprostredne po ňom. Niektoré byliny môžeme znehodnotiť už za jednu hodinu po odtrhnutí.
Najväčšie nebezpečenstvo hrozí počas teplých dní a po daždi. Nezbierajte rastliny z
chemicky ošetrených plôch, tovární, skládok odpadu a podobne. Venujte pozornosť preprave
nazbieraných bylín. Najvhodnejšie sú košíky, riedke vzdušné tkaniny, nie však z umelých
hmôt. Bylinky nikdy nezbierajte do igelitových vreciek. Väčšina bylín má špecifické
požiadavky na dobu zberu – skoro ráno, v presne stanovené hodiny, popoludní a pod. Dôležité
je aj miesto, kde zbierate. Podľa miesta výskytu sa menia aj obsahové látky v rastlinách.
Rozlišujeme slnečné stanovištia, polotieň a tieň. Mali by sme dodržiavať doby zberu aj počas
roka. Korene a kôru zbierame na jar a na jeseň. Vňate zbierame počas kvetu. Niektoré byliny
sa zbierajú pred rozkvitnutím, pretože trhané v plnom kvete „dozrievajú“ a tým sa droga
znehodnotí /zlatobyľ/. Cibuľky zbierame vždy až po odkvitnutí rastliny, najlepšie keď
nadzemná časť trochu zvädne. Hľuzy zbierame počas kvitnutia rastliny, ale skoro ráno alebo
večer. Listy môžeme zbierať počas celej vegetačnej doby, všeobecne platí, že jesenný zber je
menej hodnotný než zber jarný. Kôru olupujme na jar pred rašením alebo na jeseň po opadnutí
listov. Vyberáme vždy mladšie jedince, na starších jedincoch olupujeme hrubšie konáre.
Kvety zbierame na začiatku rozvitia, plody a semená až po ich dozretí. Často sa plody a semená
nechávajú dozrieť uložené v suchom a teplom prostredí, hlavne ak nemáme istotu, že dozrejú
vonku /ostropestrec mariánsky/. Pri zbere nadzemných častí postupujeme obozretne, aby
sme nevytrhli aj jemné korienky. Nezbierame rastliny nahnité, poškodené, plesnivé, farebne
zmenené, napadnuté škodcami. Liečivé byliny po ich usušení nazývame drogou.

Fytofarmaká v samoliečbe
Mnohé liečivé rastliny si môžeme kúpiť v lekárni alebo obchodoch s biopotravinami.
Tradičným spôsobom užívania liečivých rastlín je čaj. Sú dva druhy bylinkových čajov. Čaj s
listov alebo kvetov liečivej rastliny sa nazýva zápar /nálev/ a tešia sa veľkej obľube. Pripravuje
sa zaliatím sušenej rastliny vriacou vodou, zakrytím a lúhovaním 5 až 10 minút. Môžu
obsahovať buď jednu bylinu alebo sa pripravujú vo forme tzv. čajovinových zmesí z dvoch
a viacerých bylín. Je však dôležité, aby pri zostavovaní takýchto zmesí lekár alebo farmaceut
poznal účinky jednotlivých obsahových látok a vedel vyhodnotiť pôsobenie celého súboru
navzájom sa ovplyvňujúcich látok. Medzi ďalšie možnosti spracovania drog patrí macerát,
nálev, odvar, tinktúra, extrakt tekutej, tuhej alebo suchej konzistencie. Takto získané prírodné
extrakty sa neskôr využívajú ako základ sirupov a kvapiek. Práškované drogy slúžia ako
medziprodukt pri príprave želatínových toboliek a tabliet. Špeciálnu skupinu tvoria u nás menej
známe aromatické liehy. Destiláciou s vodnou parou sa získavajú silice, ktoré majú svoje široké
uplatnenie najmä v kozmetike či pri výrobe parfumov. Osobitnú skupinu tvoria prípravky
určené na vonkajšiu aplikáciu - masti, gély, pasty, balzamy. Fytofarmaká predstavujú
v samoliečbe dôležitú skupinu liekov.
Najčastejšie sa používajú na zvládnutie menej komplikovaných ochorení ako
sú kašeľ, prechladnutie, zápal hrdla, poruchy trávenia, nespavosť, či bolesti svalov. Tieto
ochorenia by mali byť ľahko prekonateľné a ich liečba by nemala trvať dlhšie ako 3 až 7 dní.
V opačnom prípade je potrebné vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Všeobecne platí, že pri
akútnych a vážnych stavoch sú liekmi prvej voľby chemické rýchlo účinkujúce látky.

RIZIKÁ SAMOLIEČBY
Domáca samoliečba prináša aj určité nebezpečenstvá spojené s nesprávnym výberom
lieku, jeho dávkovaním, dĺžkou užívania, či nevhodným spôsobom prípravy. Užívanie
fytofarmák bez znalosti možných interakcií s chemickými liečivami či nevhodnej kombinácii
viacerých rastlinných prípravkov môže spôsobiť okrem neúspešnosti liečby dokonca zhoršenie
zdravotného stavu. Medzi pomerne často sa vyskytujúcu interakciu patrí užívanie ginka spolu
s prípravkami s obsahom kyseliny acetylsalicylovej. Ak sa tieto látky podávajú súčasne,
dochádza ku zvýšenému riziku krvácania. Ďalšiu skupinu rizík predstavujú možné nežiaduce
účinky ako sú fotosenzitivita, alergie, podráždenie pokožky a škodlivé účinky rastlín
podmienené obsahom toxických zložiek. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať skupinám
tzv. rizikových pacientov, ktorými sú malé deti, tehotné a dojčiace ženy, starší
pacienti. U všetkých fytofarmák sa vyžaduje garancia, že sú bezpečné a ich farmakologické
účinky a účinnosť sú potvrdené nielen dlhoročnými skúsenosťami a tradičným použitím.
Rastlinné lieky, ktoré sú v predaji v lekárňach, by mali vyhovovať normám kvality uvedeným
v európskom liekopise alebo v iných platných normách členských štátov EÚ. V minulosti mali
mnohé cirkevné nemocnice svoje vlastné bylinkové záhrady, aby si zabezpečili trvalé
zásobovanie liečivými rastlinami. V zásade platí, že k prehnaným sľubom na vyliečenie treba
pristupovať s patričnou skepsou a netreba zabúdať na zdravý rozum pri posudzovaní bohatstva
prírody.

Fytotechnológie
Fytotechnológia je veda, ktorá používa rastliny na riešenie environmentálnych
problémov, ako je znečistenie, opätovné zalesňovanie, biopalivá, výrobu papiera a
skládkovanie. Fytotechnológie sú prírodné procesy, ktoré zbavujú pôdu nečistôt a zaoberajú sa
zlepšením nekvalitných alebo kontaminovaných pod.
Fytoremediácia, podkategória fytotechnológie, využíva rastliny na absorbovanie
znečisťujúcich látok z pôdy alebo z vody. Znečisťujúce látky môžu zahŕňať ťažké kovy,
ktoré môžu spôsobiť znečistenie alebo environmentálny problém a ktoré nemožno ďalej
degradovať. Vysoká akumulácia ťažkých kovov v pôde alebo vo vode môže byť považovaná
za toxickú pre rastliny alebo zvieratá. Jednou z najviac používaných rastlín je Ozdobnica
obrovská - Miscanthus × giganteus, Je to trváca tráva s bambusovými stonkami, ktorá môže za
jednu sezónu dorásť do výšky 3–4 metre. M. x giganteus je považovaný za jednu
z najperspektívnejších energetických plodín. Radí sa medzi energetické plodiny druhej
generácie, t.j. nemá konkurenčné využitie ako potravina na rozdiel od repky, kukurice apod.
Výhrevnosť vypestovanej suchej biomasy pohybujúcej sa okolo 18 MJ/kg je
porovnateľná s palivovým drevom alebo hnedým uhlím. Aktuálne je tak primárnym využitím
biomasy z ozdobnice spaľovaním v podobe peletiek alebo brikiet. Vďaka vysokému obsahu
celulózy (42 – 55%) a hemicelulóz (24 – 32%) je možné biomasu využiť ako surovinu pre
výrobu bioethanolu. Ozdobnica sa používa napr. ako podstielka pre hospodárske zvieratá,
pridáva sa do stavebných materiálov alebo slúži pre výrobu papiera a obalových materiálov.
Fytoextrakcia, je ďalšia metóda, ktorá je založená na schopnosti extrakcie
bioprístupných látok z pôdy pomocou koreňov a ich ďalšieho premiestnenia a akumulácie v
pletivách nadzemných častí rastlín, ako sú stonka, listy alebo plody.
Ďalšou metódou je fytofiltrácia, ktorá sa využíva vo vodných ekosystémoch. Na jej
princípoch sú založené tzv. koreňové čističky vodných nádrží a biobazénov. Znečisťujúce látky
sa zachytávajú najmä v koreňovej sústave rastlín, ktoré plávajú na vodnej hladine alebo sú
zakorenené na dne nádrže. Progresívnou metódou je tiež biodegradácia, ktorou možno
degradovať výlučne organické látky pomocou rastlinných enzýmov priamo v rastlinnom tele
alebo v okolí koreňov. Fytovolatilizácia spočíva v príjme látok koreňmi a ich uvoľnením do
atmosféry pomocou listov. Nejde však o priamu dekontamináciu, ale skôr o rozptýlenie
znečisťujúcich látok do okolia. Nie všetky fytoremediačné metódy sú založené na princípe
dekontaminácie. Často na povrchu nachádzame také miesta, kde miera znečistenia daným
prvkom alebo nebezpečnou látkou je taká vysoká, že použitie rastlín na vyčistenie takéhoto
územia nie je pri súčasných možnostiach a našich poznatkoch reálne. Je preto vhodnejšie
zabrániť rozšíreniu takéhoto znečistenia formou veternej alebo vodnej erózie a zvýšiť
environmentálnu hodnotu územia jednoduchým zazelenením. Takýto fytoremediačný postup
sa označuje ako sa fytodesalinizácia. Je založená na odsoľovaní slaných pôd.
Hyperakumulátory sú rastliny, ktoré dokážu tolerovať prítomnosť zvýšeného množstva
prvkov a aj ich aktívne prijímať a ukladať v nadzemných častiach v koncentráciách, ktoré iné
rastlinné druhy zabijú. Pre zaujímavosť môžeme uviesť, že často ide o neesenciálne toxické
prvky ako kadmium, olovo alebo arzén.
Alternatívu k hyperakumulátorom predstavujú tzv. rýchlorastúce dreviny. Hoci príjem
a presun znečisťujúcich látok do nadzemných častí rastlín nie je taký obdivuhodný ako pri
hyperakumulátoroch, ich výhodou je nepomerne väčšia tvorba rastlinnej biomasy a ich
kontinuálny rast. V našich podmienkach ide zväčša o rôzne druhy topoľov a vŕb.

Záver
O aktuálnych fytotechnológiách a ich rôznom využití by sa dalo písať ešte veľmi dlho.
Je to zaujímavá a rozsiahla téma aktuálna k dnešnému znečisťovaniu prírody, či už banskou
činnosťou, spracovaním rúd a iných nerastných surovín, poľnohospodárstvom, produkciou
rôznych chemických látok, plastov a liekov, veľkým tlakom na dopravu a energetiku. Každý z
nás môže podať pomocnú ruku aj keď len maličkosťami ako je domáce triedenie odpadu, skla,
plastov, nevyhadzovanie nepotrebných vecí do prírody ale na zberné dvory, používaním
čistiacich prostriedkov na prírodnej báze a množstvom ďalších vecí. Chráňme si našu krásnu
matku prírodu ktorá má liek na každú chorobu a ona nás naďalej bude obdarúvať svojimi
liečivými rastlinami a blahodarným účinkom na telo aj dušu pri prechádzkach pod korunami
stromov, pri osviežení sa v horských studničkách a bystrinách. Veď čo môže byť lepšie ako
pobyt v neznečistenej a nezničenej v prírode.