Professional Documents
Culture Documents
AÌ Â Vod Ku Maturitnej prAÌ Â¡ci 1. - AÌ Â ereAÌ Â¡nAÌ Â K
AÌ Â Vod Ku Maturitnej prAÌ Â¡ci 1. - AÌ Â ereAÌ Â¡nAÌ Â K
tudijn odbor: 7649M U ite stvo pre matersk koly a vychov vate stvo
História okolia
(Človek a spoločnosť)
Matúš Čerešník
(Človek a spoločnosť)
Matúš Čerešník
Vážená pani magisterka Urbanová, touto cestou by sme Vám chceli vyjadriť hlbokú vďaku za
vašu obetavú podporu počas nášho procesu tvorby maturitnej práce. Vaše konzultácie, cenné
rady a ochota boli pre nás nenahraditeľné. Sme vďační za Vašu odbornosť a trpezlivosť, ktoré
nám pomohli dosiahnuť úspešné ukončenie tejto dôležitej etapy. Ďakujeme za vašu prácu a
záväzok.
OBSAH
ÚVOD
Tento citát charakterizuje predprimárne vzdelávanie ako dôležitý krok v rozvoji detí.
Predprimárne vzdelávanie podporuje osobnostný rozvoj detí v rôznych oblastiach, ako je
sociálno-emocionálna, intelektuálna, telesná, morálna a estetická. Deti, ktoré navštevujú
materskú školu, majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú úspešné v škole a v živote (Kačáni, V.,
2002, s. 34).
"Predprimárne vzdelávanie je základom pre ďalšie vzdelávanie.” (Kačáni, V., 2002, s. 35).
Tento citát zdôrazňuje dôležitosť predprimárneho vzdelávania pre ďalší rozvoj detí. Deti, ktoré
navštevujú materskú školu, majú lepšie základy pre učenie v škole. Sú pripravenejšie na nové
výzvy a sú schopné učiť sa efektívnejšie. Oba citáty poukazujú na to, že predprimárne
vzdelávanie je dôležitou súčasťou života detí. Je to investícia do ich budúcnosti a do
budúcnosti spoločnosti. (Kačáni, V., 2002, s. 35).
,,Dieťa v materskej škole je hlavnou postavou, okolo ktorej sa točí celý výchovno-vzdelávací
proces. Je to jedinečná osobnosť s vlastnými potrebami, záujmami a schopnosťami, ktoré je
potrebné rešpektovať a podporovať.” (Duchovičová, J., Lazíková, A., 2008, s.28)
V materskej škole by malo dieťa zaujímať nasledujúce postavenie (Vančíková, K., 2019, s.
119) :
1. Subjekt vlastného rozvoja: Dieťa je aktívnym subjektom svojho vlastného učenia a rozvoja.
Má právo vyjadrovať svoje názory, potreby a záujmy, a jeho názor by mal byť
rešpektovaný a bratý do úvahy pri tvorbe vzdelávacích aktivít.
Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť je viesť dieťa k základnej orientácií
v blízkom spoločenskom prostredí - v jeho časových, priestorových, sociálnych,
medziľudských vzťahoch. Táto vzdelávacia oblasť sa orientuje na poznávanie spoločenského
prostredia a na prosociálnu výchovu (Raabe., 2022, s.17).
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (2016, s. 13) hovorí, že
„Tieto podoblasti predstavujú štruktúrovaný úvod do sociálnej gramotnosti a s ňou súvisiacich
kompetencií vrátane úvodu do kultúry a občianstva!.
1. Orientácia v čase
2. Orientácia v okolí
3. Geografia okolia
4. História okolia
5. Národné povedomie
6. Dopravná výchova
8. Základy etikety
1. Orientácia v čase
2. Orientácia v okolí
3. Geografia okolia
4. História okolia
5. Národné povedomie
6. Dopravná výchova
Podoblasť Ľudia v blízkom a širokom okolí je zameraná na utváranie identity dieťaťa najmä
na základe rodinných väzieb a na získavaní elementárnych sociálnych zručností dôležitých pre
jeho sociálnu komunikáciu medzi rovesníkmi a pre fungovanie dieťaťa medzi ľuďmi v širšom
spoločenskom prostredí v kontexte multikulturalizmu a inklúzie (Raabe., 2022, s.18).
8. Základy etikety
Podoblasť Základy etikety je zameraná na osvojovanie si kultivovaného správania s
dodržiavaním základných pravidiel slušnosti. Deti by mali byť schopné dodržiavať pravidlá
týkajúce sa správania sa pri jedle. Dodržiavať pravidlá týkajúce sa správania voči osobám
druhého pohlavia. A dodržiavať pravidlá týkajúce sa reči a rozhovoru (Raabe., 2022, s.18).
Vzdelávacia podoblasť obsahuje dva výkonové štandardy (Štátny vzdelávací program pre
predprim rne vzdel vanie v matersk ch kol ch, 2016, s. 13) :
Aby sa u dieťaťa postupne vytvárala predstava o histórii, môže táto podoblasť zahŕňať
návštevy miestnych historických pamiatok, rozhovory s miestnymi obyvateľmi, pozorovanie
prírody a geografických rysov miesta a hranie historických hier. Týmto spôsobom deti aktívne
zapájajú svoje myslenie a získavajú nové poznatky o svojom okolí (Raabe., 2016, s.28).
,,História okolia v materskej škole sa neobmedzuje len na študovanie historických udalostí, ale
zahŕňa aj pochopenie geografických, sociálnych a kultúrnych aspektov daného miesta. Je to
vzdelávanie, ktoré sa deje v reálnom prostredí, kde deti môžu objavovať svoje okolie a učiť sa z
vlastných skúseností” (Raabe., 2022, s.17).
Pani učiteľka používa rôzne didaktické metódy, aby si deti rozvíjali svoje schopnosti
pozorovania, komunikácie a spolupráce. Je to príležitosť pre deti naučiť sa otvárať otázky a
hľadať odpovede na základe vlastných pozorovaní a skúseností (Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky, 2016, s. 14).
Týmto spôsobom sa slovo história a aj ako podoblasť história okolia v materskej škole, stáva
dôležitou súčasťou výchovy detí a prispieva k rozvoju ich celkového pochopenia a vzťahu k
okoliu, v ktorom vyrastajú. Je to vzdelávací prístup, ktorý vytvára pevný základ pre budúce
á
á
ý
š
á
vzdelávanie a posilňuje vzťahy detí s ich rodinami, komunitami a kultúrou (Raabe, 2016,
s.12).
,,Dejiny sú vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním minulosti ľudstva. Dejiny sa delia
na niekoľko období, ktoré sa líšia podľa spoločenských, politických a kultúrnych zmien, ktoré v
nich nastali. Dejiny sa skúmajú pomocou písomných prameňov, archeologických nálezov, ale
aj ústnych tradícií a pamätníkov! (Durant, Will., 1998, s.57).
Dejiny sa často vyučujú v školách ako súčasť predmetu dejepis. V materskej škole sa deti
môžu učiť o minulosti a kultúre svojho regiónu a krajiny prostredníctvom archeologických
artefaktov a miestnych pamiatok. Týmto spôsobom sa môžu deti naučiť o minulosti a kultúre
svojho regiónu a krajiny a zároveň sa naučia rešpektovať a chrániť archeologické dedičstvo
pre budúce generácie (Krasnovský, B., 2013, s.21).
3.2 Archeológia
Archeológia skúma rôzne aspekty ľudskej kultúry, ako sú nástroje, umenie, architektúra,
náboženstvo, spoločenská organizácia, ekonomika, demografia a interakcia s prírodou (Paul,
B., 2020, s.8).
V materskej škole sa archeológia môže prezentovať ako súčasť výchovy detí k poznaniu a
rešpektovaniu kultúrneho dedičstva. Deti sa môžu učiť o minulosti a kultúre svojho regiónu a
krajiny prostredníctvom archeologických artefaktov a miestnych pamiatok. Napríklad, deti
môžu navštíviť miestne múzeum alebo archeologické vykopávky, kde sa môžu dozvedieť o
histórii a kultúre svojho regiónu (www.pamiatky.sk, 2023).
Vyhodnotenie :
V motivačnej časti pani učiteľka zaujala deti krátkym príbehom o tom, ako bola na výlete v
jednej dedinke. Opisovala prostredie, v ktorom sa nachádzala až sa dostala na miesto v tej
dedinke, nad ktorou sa týčil na bradle mohutný zámok. Deti ďalej zaujala otázkou, ktorá ich
veľmi nadchla. ,,Kto v takom veľkom zámku môže bývať ?” Deti mali rôzne odpovede : ,,Kráľ
! Služobníctvo ! Princezná ! Ďalej sa ich spýtala, či už niekedy bol na takomto obrovskom
zámku a, ako môže takýto zámok vyzerať. Deti spoločne s pani učiteľkou diskutovali : ,,Môžu
tam byť veľké zdobné sály, mnoho okien, katakomb, ale aj dobytok !”. Pani učiteľka sputila
prezentáciu, aby deťom ukázala, ako v skutočnosti taký zámok vyzerá. Vybrala na ukážku
Smolenický zámok. Deti sa “kochali” krásou a majetkom tohto zámku. Neskôr sa posunuli
ďalej. Pani učiteľka deťom povedala hádanku. . ,,Bradlo, úpätie, všetko horí. Strechy, okná,
hradby na úskalí. Býval tu kráľ, mocný on. So svojím koňom dobil zvon. Zmocnil sa tohto
obra. Vládol.” Čo je to ? Deti diskutovali nad odpoveďami, ale po pár pokusoch prišli na
správnu odpoveď. Bol to hrad ! Deťom bola následne “položená” otázka : ,,Deti, poznáte
nejaký známy hrad v okolí ?” Deti odpovedali : ,,Bratislavský hrad, Ľubovniansky hrad, Hrad
Červený kameň.” Pani učiteľka deťom následne na interaktívnej tabuli zobrazila ďalšiu
pamiatku. Tentokrát to bol, ale hrad. Spýtala sa detí či vedia o aký hrad ide. Deti sa postupne
dopátrali ku správnej odpovedi. Bol to Bratislavský hrad. Pani učiteľka sa ich ďalej
spýtala : ,,Ako sme si už povedali, veľa z týchto pamiatok je na turistiku vhodných, ale, čo,
keď bývame na jednom konci Slovenska a hrad je na druhom konci ?” Úlohou detí bolo prísť
na to, že na prepravu potrebujeme dopravné prostriedky. Pani učiteľka sa ich postupne pýtala,
aké dopravné prostriedky poznajú. Deti odpovedali : ,,auto ! autobus ! elektička ! motorka !”
Následne sa im na interaktívnej tabuli zobrazili tri hádanky, ktoré zneli nasledovne. Prvá :
„Som veľký, hlučný a cez oblohu sa presúvam, vtiahnem si teba aj tvoj tovar, povedz mi, čo to
je. Mám krídla, motory a môžem veľa niesť, na letisku ťa privítam, ak správnu odpoveď vieš.”
Čo som? Deti správne odpovedali, že sa jedná o lietadlo. Druhá hádanka znela nasledovne :
„Na koľajniciach sa pohybujem, dva vagóny spolu ťahám, cestujem po krajinách, mestách, od
jedného stanu k druhému. Niekedy som dlhý ako had, inokedy krátky a rýchly, ak vystúpiš na
správnej stanice, cieľ dosiahneš skvelý.” Čo som? Správnou odpoveďou bol vlak. Deti uhádli
hádanky, bez problémov. Tretia hádanka bola ťažšia : „Po meste sa šmýkam, tichým spôsobom
sa prenášam, cez koľaje elektrinou poháňam, bez výfukov a hluku. Ľudí vo mne vezie sa
zvyčajne viac než dosť, zastavujem na zastávkach a svojím spôsobom som príťažlivý.” Čo
som? Správnou odpoveďou bola električka.
V expozičnej časti si pani učiteľka s deťmi spoločne nakreslila na papier veľkosti A0 obrovskú
mapu Slovenska. Už vopred boli na papieri vyznačené záchytné body ako vo spájačke. Úlohou
detí bolo si zobrať ceruzku a pospájať vyznačené body na mape. Pani učiteľka všetkých
upozornila na pravidlá pri práci. Deti sa nemali sácať, mali spájať body po čiarach a ísť
postupne. Keď deti dospájali mapu, pani učiteľka ich pochválila a zobrala si do ruky štyri
farbičky. Detí sa spýtala na, čo budú potrebovať tieto štyri farby. Deti jej odpovedali : ,,Predsa
sa na mapu ! Pretože sú tam farby, ktoré potrebujeme !” Avšak pani učiteľka im odpovedala, že
majú pravdu, ale spýtala sa ich ešte na jednu otázku. Hovorí vám niečo slovné spojenie
“výškový rozdiel” ? Deti sa čudovali a nevedeli odpovedať pani učiteľke, ale tá im to veľmi
rada vysvetlila. Povedala deťom : ,,Výškový rozdiel na mape znamená rozdiel medzi určitými
bodmi na mape. Predstavte si, kde teraz stojíme. Sme v nížine. To je miesto, kde je málo
kopcov, hôr a máme tu rovný terén. A teraz si predstavte, že “šlapete” na vysokú horu Gerlach
vo Vysokých Tatrách. Je tam rozdiel vo výške ? Správne je ! Pretože stúpame tak nadmorská
výška ide hore, ale zase, keď ideme nižšie napríklad do hlbokej tajomnej jaskyne, klesáme,
preto nadmorská výška, teda výškový rozdiel ide zase hore. Toto milé moje deti znamená
výškový rozdiel na mape. A tento rozdiel sa označuje rôznymi farbami. Pani učiteľka si
zobrala prvú farbu. Zelenú. Prezentovala ju tak, že táto zelená farba nám bude zobrazovať
zelene, lúky, rovinu a nížinu, kde ľudia pestujú rôzne plodiny, sadia stromy a rastú púpavy.
Žije tu napríklad Mačka domáca alebo Líška lesná. Aj naša obec Komjatice a celkovo my sa
teraz nachádzame v tejto zelenej farbe. Deti si zobrali zelenú farbičku a začali vyfarbovať
určitú časť na mape Slovenska. Ďalšiu farbu, ktorú si zobrala pani učiteľka bola žltá. Pani
učiteľka deťom povedala : ,,Deti teraz sme sa dostali do vyšších podmienok, kde sa
nachádzajú husté lesy, veľké kopce a dokonca aj Nízke Tatry. V tejto oblasti ľudia veľmi radi
chovajú ovečky, ktoré im dávajú ovčí syr. Sú tu veľmi dobré podmienky na turistiku a krásne
výhľady na krajinu. V týchto podmienkach to veľmi obľubuje Medveď hnedý alebo Vlk dravý.
Deti si zobrali žltú farbičku a vyfarbili ďalšiu časť na mape. Pani učiteľka sa detí
spýtala : ,,Aká nám chýba farba na mape ?” Deti odpovedali ,,Hnedá !” Hnedá predstavuje
naše vysoké pohoria. Vysoké Tatry a mnohé úskalia hôr. A ďalšia otázka. Aké zvieratká tu
môžu bývať ? Určite to bude Kamzík vrchovský, Svišť tatranský alebo dokonca aj taký Orol
skalný. Deti si do ruky zobrali hnedú farbičku a vyfarbovali podľa zadania do vymedzeného
miesta. Posledná farba, ktorá nám zostala je modrá. Detí sa pani učiteľka spýtala, čo môžeme
takouto farbou označiť na mape. Deti odpovedali : ,,Rieky, jazerá, priehrady.. Pani učiteľka
odpovie : ,,Výbrone ! Sú to rôzne vodstvá. Modrou farbou na mape zobrazujeme rieky, jazerá,
nádrže a mnohé iné. Deti, teraz si zoberte každý modrú farbičku a na papier nakreslíte každý
svoju rieku, jazero alebo nádrž. Je to na vás, fantázií sa, predsa medze nekladú.” Po dofarbní
im pani učiteľka povedala : ,,Deti pozrite aký sme spolu spravili krásny náčrt mapy
Slovenska.” Teraz ešte spolu nakreslíme cestu a koľajnice pre naše dopravné prostriedky. A je
to ! Náš náčrt je kompletne hotový a ešte aj farebný !
Vo fixačnej časti si pani učiteľka posadala s deťmi na koberec. Spýtala sa ich, aké hrady,
zámky alebo dopravné prostriedky si zapamätali. Deti odpovedali : ,,Bratislavský hrad !
Smolenický zámok ! Bojnický zámok ! električka ! Ovca domáca ! Orol skalný ! Pani učiteľka
im odpovedala : Výborne ! Tých, ale je ! Pani učiteľka následne deťom rozdala obrázky
daných objektov, ktoré si spoločne vymenovali počas celej aktivity. . Úlohou detí bolo si tento
obrázok vystrihnúť bez “vychádzania za okraj” a následne nalepiť na mapu Slovenska s
pomocou pani učiteľky. Na mape boli vyznačené aj miesta, ako sú - Bratislava (ako hlavné
mesto Slovenska), Nitra (ako kraj), Nové Zámky (ako okres), Banská Bystrica, Košice, Poprad
(kvôli Vysokým tatrám) a Žilina. Na mape boli spomenuté a nalepené aj znaky Slovenska -
vlajka a erb.
V záverečnej diagnostickej časti sa pani učiteľka detí spýtala, ako sa im aktivita páčila a
zhodnotila prácu detí a, ako pracovali. Poslušné a usilovné deti pani učiteľka pochválila a tie,
čo boli menej poslušné poučila o ich správaní a upozornila ich, aby sa to už neopakovalo. Pani
učiteľka deťom povedala :,,Deti, som veľmi udivená, akú krásnu mapu Slovenska sme spolu
vytvorili. Na našej mape sa nachádza vážne všetko, čo má a musím vás všetkých pochváliť.
Rýchlo si teraz všetci zatlieskame !” Na zadnú stranu mapy sa všetci podpísali a na prednú
stranu veľkým paličkovým písmom pani učiteľka napísala názov : SLOVENSKO.
4.3 Príprava vzdelávacej aktivity č.3
Vzdelávacia oblasť : Človek a spoločnosť
Vzdelávacia podoblasť : História okolia
Obsahový štandard : U ite ka rozpr va a vedie riaden rozhovor o minulosti bl zkeho
okolia aj prostredn ctvom zvykov, trad ci a folkl ru, ktor sa via u na dan lokalitu. Obsah
spr stup uje napr klad prostredn ctvom sviatkov, na ktor sa lok lne zvyky, trad cie a folkl r
via u.
Výkonový štandard : Uvedie pr klad tradi nej region lnej kult ry pod a miestnych
podmienok.
Veková skupina : 5-6 ročné
Výkonová úroveň : (U4) Uvedie príklad tradičnej regionálnej kultúry podľa miestnych
podmienok.
Názov aktivity : Malí archeológovia
Cieľ aktivity : Uvedie príklad tradičnej regionálnej kultúry podľa miestnych podmienok.
Metódy : povzdbudzovania, vlastnej práce, rozhovoru a diskusie, názornej ukážky
Zásady : primeranosti, cieľavedomosti, uvedomelosti, názornosti
Materiálové a organizačné zabezpečenie aktivity :
Pomôcky : kinetický piesok, hlboká nádoba, kosť z “dinosaura”, umelý nábytok, krabica,
lopata, hrable, obrázkové vykopávky “dinosaurov”, tabuľky na kreslenie, fixky .
Organizácia počas aktivity :
Metodický postup :
Motivačná časť : Pani učiteľka povie deťom : ,,Milé moje, teraz sa všetci spolu pochytáme za
ruky a spravíme veľký kruh. Teraz, keď už sme spravili tento veľký kruh sa pustíme druhých
rúk a sadneme si na koberec. Sedíme v sede skrčmo skrížnom.” Tak a teraz prejdeme ku
našemu “bulváru”. Začnem prvá. Tento víkend sa mi sníval veľmi zváštny sen. Bolo to ako
včera, keď som si spokojne snívala, ale zrazu som začula hrozný rachot. Triasla som sa od
hrôzy, nevedela som čo mám robiť. Buchot neprestával preto som sa rozhodla ísť nájsť ložisko
toho problému. Všade som hľadala, no nič som nenašla. Preto som išla spať. Ale ráno pred
mojím vchodom. Div sa svet ! Taká veľká laba tam bola otlačená do hliny, že až mi skoro “oči
vypadli” z jamiek. Rozmýšľala som, čo by to preboha mohlo byť ! Nebodaj dinosaurus ! Ale
ž
í
ň
í
í
č
ľ
í
í
í
á
í
č
ó
é
é
ý
á
á
ž
ú
ú
ľ
í
í
ó
to hádam nie, veď tí už dávno vymreli. Hľadala som na internete a čuduj sa svet, bola to veru
stopa dinosaura alebo čo lepšie ! Keď som sa pohrabala v tej hline, veľmi hlboko ležala
zahrabaná aj jeho kosť ! Tak deti a teraz otázka na vás, čo si myslíte, ako sa tam takáto kosť a
otlačok mohol dostať ? Máte veľmi dobré odhady. Musela tam byť asi veľmi dlho. No, ale keď
som ju našla asi je moja však ? Určite nie, keď nájdeme potenciálnu fosíliu, nemôžeme sa jej
chytať pretože obsahuje veľmi cenné informácie o našej histórií sveta ! Môžeme si povedať je
to len malá bezcenná kosť. Možno pre nás áno ale pre jedného uja úplne nie. A teraz moja
daľšia otázka, táto už bude zložitejšia : ,,Koho si zavoláme, keď nájdeme takúto kosť z
dinosaura ?” Správne je to paleontológ ! Také ťažké slovo, aj mne sa z toho pletie jazyk. A čo
tento Paleontológ s našou nájdenou kosťou spraví ? Výborne ! Príde sa pozrieť na miesto, kde
sme ju našli. Najskôr teda zistí, či je kosť reálna, teda či ide o skutočnú fosíliu. Opíše si ju, ako
vyzerá, akú má farbu, možno z akého storočia pochádza a následne si ju odfotografuje a tuto
začína jeho profesionálny proces uschovávania kosti. Keď sa fosília overí paleontológ oznámi
miestnym úradom, že v našom okolí sa našla nejaká fosília. Následne okolo fosílie sa vytvorí
veľký kruh, aby bola zabezpečená a odstráni sa vrstva pôdy. Tento ťah posyktuje priestor pre
bezpečné odkrytie a umožňuje ďaľšie dokumentovanie. Pomaly a opatrne odokrýva pomocou
nástrojov kosť ako sú napríklad - štetec, rýľ alebo skalpel. Každá kosť sa musí odstraňovať
vrstva po vrstve, aby sme predišli poškodeniu kosti. Keď už budeme mať našu kosť vonku zo
zeme, paleontológ ju zabalí do špecialnej nádoby, ktorá ju chráni pred poškodením. ,,Tak a
teraz keď už keď je vonku, kde sa musí presunúť aby ju vedeli preskúmať ?” Spávne
laboratórium. Tu sa dôkladne kosť (fosília) prečistí a študuje sa pod mikroskopom. Tento
proces môže trvať dlhšie, ale výsledný produkt už následne putuje do múzea. Kde sa na neho
môžete aj vy prísť pozrieť osobne a naživo. Deti a teraz keď už vieme, ako taká kosť z
dinosaura vyzerá, kto sa ňou zaoberá a ako ju vyťahujeme zo zeme, nezahráme sa spolu na
malých Paleontológov ? Áno ? Tak poďme na to !
Expozičná časť : Pani učiteľka na koberec rozprestrie veľkú plachtu. Na plachte bude
položená veľká nádoba plná kynetického piesku v ktorom budú zahrabané “kosti z dinosaura”
a mnohé iné predmety. Popri nádobu položí pomôcky - štetce, hrabličky, lopatky, gumenné
rukavice. Pred začatím deti upozorní na bezpečnostné pokyny aby sa pri hrabaní piesku
rešpektovali, brali na seba ohľad a neohadzovali sa pieskom. Pani učiteľka deťom
povie : ,,Deti, teraz si každý z vás vyhrnie rukávi a pozorne ma bude počúvať, zahráme si
menšiu súťaž paleontológov. V tomto “poli hliny” máte poskovávaných 20 kostí a mnohé
predmety. Vašou úlohou bude tieto kosti vyhrabať, očistiť, uskladniť do nádoby a uložiť na
určité miesto. Ale to nieje všetko. Keď budete mať vašu kosť vyhrabanú musíte ešte na papier,
túto fosíliu (kosť) nakresliť. Papier sa bude nachádzať na stole, kde budete mať ku dispozícií
aj fixky a farbičky. Ten kto to bude mať ako prvý všetko splnené bude výhercom. Uvidíme kto
sa stane slávnym paleontológom v našej triede. Po vyhlásení víťaza pani učiteľka pochváli deti
a poďakuje každému za účasť. Každé dieťa si po sebe uprace piesok a zvyšný kynetický
piesok sa presype do pôvodnej nádoby. Pani učiteľka si s deťmi naspät posadá na koberec.
Deťom povie : ,,Som z vás veľmi nadšená, súťaž Paleontológov ste zvádli na výbornú ! Všetci
si zaslúžite veľkú pochvalu ! Ale teraz, keď sme sa už naučili, kde všade môžu skončiť fosílie
dinosaurov, musíme si predsa povedať, ako tí dinosaury vôbec vyzerali. Deti, kto mi z vás
povie, ako mohol taký dinosaurus vyzerať ? Bolo ich veľmi veľa. Boli aj malý, strednejší ale aj
veľký. Napríklad taký veľký dinosaurus poznáte nejakého ? Výbrone ! Tyranosaurus Rex. A čo
taký menší. Kto mi z vás povie, aký to mohol byť. Správne napríklad Pteranodon. A poznáte
nejakých stredných ? Velociraptor. Môže byť ! (Vymenovaní dinosauri budú zobrazený na
tabuli po pomenovaní) Vidím, že dinosaurov poznáte. Preto moja ďaľšia otázka bude
ťažšia : ,,Ako sa rozdelovali, alebo aké druhy takýchto dinosaurov existovali ? Mäsožravý,
bylinožravý a všežravý. A, čo žrali taký mäsožravý dinosaury ? Presne, mäso alebo mohli aj
menších dinosaurov. A bylinožravce na tom boli ako ? Výborne, žrali rôzne listy, trávu. A ako
posledné všezravce, čo také mohli žrať ? Výborne aj mäso, aj byliny. Vie mi nikto z vás
povedať pred koľkými rokmi mohli takýto dinosaury žiť ? (cca. 245 miliónov rokov)
Výborne ! Ale u každého dinosaura to bolo inak. A teraz najhlavnejšia otázka ! Bol väčší, ako
človek ? Áno ! Neuvriteľné, však ? Ako mohli také tvory žiť na našej planéte ! Lenže počkať,
ako sa tieto dinosaury vlastne pohybovali ? Vie to niekto z vás povedať ? (Väčšina dinosaurov
sa pohybovala po štyroch nohách a tieto nohy sa u každého dinosaura volajú jednotlivo).” Pani
učiteľka priamo na kartičkách ukáže a popíše deťom ich špecifické znaky pohybu. „U
suchozemských dinosaurov to boli od malých nôh až po obrovské rozmery nôh. U tých
lietajúcich to boli krídla, ktoré im umožňovali lietať a u tých morských to boli veľké plutvy.”
Ďalej im pani učiteka povie: „Deti, teraz, keď už vieme toľko poznatkov o dinosauroch dostala
som taký nápad, čo, keby sme si spolu zahrali hru ! Čo na to hovoríte ?
Fixačná časť : Pani učiteľka si deti rozdelí na štyri skupiny (podľa počtu detí). Prvú skupinu
si odvedie ku stolu, kde si deti zahrajú hru, ktorá sa nazýva - Domino s dinosaurami. Pani
učiteľka im vysvetlí pravidlá hry ktoré sú nasledovné : ,,Deti toto je druh hry domina, kde sú
obrázky alebo ilustrácie dinosaurov na každej domino karte. Pravidlá hry s dinosaurami sú
podobné, ako pri bežnej hre domino. Vašou prvou úlohou si bude rozdať určitý počet kariet na
začiatku hry a následne prvý z vás vyloží domino kartu na stôl. Pri každom ťahu sa striedavo
pokladajú karty na základe zhody obrázkov dinosaurov. Na každej karte sú zobrazené guličky
ktoré predstavujú určité čísla a dinosaury, pričom každý dinosaurus je spojený so svojím
zodpovedajúcim obrázkom na druhej polovici karty. Ale vašou hlavnou úlohou bude
nadviazať spojenie medzi obrázkami a pokladať karty tak, aby sa obrázky dinosaurov alebo
guľôčok zhodovali na oboch stranách. Cieľ: Zbaviť sa všetkých kariet z ruky a získať, čo
najviac bodov. Body sa počítajú podľa hodnoty kariet, ktoré deťom zostávajú v rukách na
konci hry. Víťazom je dieťa, ktoré má najnižší počet bodov. Deti, ktoré budú v druhej skupine
dostanú za úlohu zo skladačiek poskladať dinosaura podľa ľubovoľného výberu. (Deti budú
mať k dispozícií knihu a obrázky dinosaurov). K svojmu dinosaurovi každé dieťa vytvorí z
kociek aj okolie, a to napríklad (kvetiny, trávu, stromy, oblaky, slnko). Tretia skupia detí bude
mať na stole prichystané skladačky z papiera dvoch dinosourov. Úlohou detí bude tieto
skladačky poskladať podľa správnosti, čiže tak, ako idú za sebou, aby im vznikol dinosaurus.
A posledná štvrtá skupina detí bude mať na stole pripravenú maketu s rozstrihanými časťami
dinosaura. Úlohou detí bude tieto časti správne poskladať do správneho otvoru, aby bol
dinosaurus celý vyplnený. Postupne sa všetky deti medzi sebou vystriedajú.
Diagnostická časť : Po dokončení každej z aktivít, pani učiteľka deťom povie :,,Deti, vidím,
že ste všetci splnili všetky náročné aktivity a hry, ktoré som vám nachystala. Rýchlo si teraz
všetci zatlieskame !” Pani učiteľka sa detí spýta, ako sa im aktivita páčila a zhodnotí prácu detí
a ako pracovali. Poslušné a usilovné deti pani učiteľka pochváli a tie čo boli menej poslušné
poučí o ich správaní a upozorní ich aby sa to už neopakovalo.
Vyhodnotenie :
Celkovú aktivitu hodnotíme pozitívne. Deti sa zabavili a zoznámili sa s niečím novým, čo ich
obohatilo a prispelo k celkovo pozitívnejšiemu a príjemnejšiemu pohľadu na históriu,
archeológiu ale aj paleontológiu. Spoločne sme spoznávali rôzne druhy dinosaurov, akí na
našej planéte pred miliardami rokov žili. Deti sa naučili, že vytváranie fosílií je proces, ktorý
trvá dlhú dobu a že vďaka nim môžeme spoznať hlbšiu históriu našej planéty. Následne sme si
prakticky s deťmi osvojili svoje získané vedomosti tým, že si samé vyskúšali, aké je to byť
paleontológom a skúmať pradávne kosti už vymretých dinosaurov. Na konci aktivity si deti
spoločne zopakovali všetko, čo sa naučili, čo umožnilo overiť a zhodnotiť ich získané
vedomosti a schopnosti.
V motivačnej časti pani učiteľka deti zaujala svojím príbehom, ako sa jej sníval veľmi divný
sen (vid. PRÍLOHA A : ,, Bolo to ako včera, keď som si spokojne snívala, ale zrazu som
začula hrozný rachot. Triasla som sa od hrôzy, nevedela som čo mám robiť. Buchot
neprestával preto som sa rozhodla ísť nájsť ložisko toho problému. Všade som hľadala, no nič
som nenašla. Preto som išla spať. Ale ráno pred mojím vchodom. Div sa svet ! Taká veľká laba
tam bola otlačená do hliny, že až mi skoro “oči vypadli” z jamiek. Rozmýšľala som, čo by to
preboha mohlo byť ! Nebodaj dinosaurus ! Ale to hádam nie, veď tí už dávno vymreli. Hľadala
som na internete a čuduj sa svet, bola to veru stopa dinosaura alebo čo lepšie ! Keď som sa
pohrabala v tej hline, veľmi hlboko ležala zahrabaná aj jeho kosť !” Deti počas rozprávania
boli veľmi zaujaté, pretože popri príbehu, ktorý im rozprávala, mala pustenú aj prezentáciu, v
ktorej bolo množstvo animovaných obrázkov, ktoré deťom pomáhali pochopiť, čo sa vlastne v
príbehu dialo (vid. PRÍLOHA A). Ďalej sa detí spýtala : ,,Tak, ale keď takúto kosť nájdem je
moja však ?” Odpovede detí boli zmiešané. Niektoré odpovedali áno, niektoré nie. Pani
učiteľka im odpovedala : ,,Určite nie, keď nájdeme potenciálnu fosíliu, nemôžeme sa jej
chytať pretože obsahuje veľmi cenné informácie o našej histórií sveta ! Môžeme si povedať je
to len malá bezcenná kosť. Možno pre nás áno ale pre jedného uja úplne nie. Pani učiteľka
deťom položila zložitejšiu otázku : ,,Koho si zavoláme, keď nájdeme takúto kosť z dinosaura ?
Správne je to paleontológ !” Spoločne si s deťmi toto slovo Paleontológ vytlieskala, aby sa im
lepšie vyslovovalo. Následne deťom pani učiteľka vysvetlila, aký použije paleontológ postup
pri nájdení potenciálnej fosílie (vid. PRÍLOHA A : ,, Tento ujo paleontológ sa príde pozrieť
na miesto, kde sme ju našli. Najskôr teda zistí, či je kosť reálna, teda či ide o skutočnú fosíliu.
Opíše si ju, ako vyzerá, akú má farbu, možno z akého storočia pochádza a následne si ju
odfotografuje. A tuto začína jeho profesionálny proces uschovávania kosti. Keď sa fosília overí
paleontológ oznámi miestnym úradom, že v našom okolí sa našla nejaká fosília. Následne sa
okolo fosílie vytvorí veľký kruh, aby bola zabezpečená a odstráni sa vrstva pôdy. Tento ťah
posyktuje priestor pre bezpečné odkrytie a umožňuje ďaľšie dokumentovanie. Pomaly a
opatrne odokrýva pomocou nástrojov kosť, ako sú napríklad - štetec, rýľ alebo skalpel. Každá
kosť sa musí odstraňovať vrstva po vrstve, aby sme predišli poškodeniu kosti. Keď už budeme
mať našu kosť (fosíliu) vonku zo zeme, paleontológ ju zabalí do špecialnej nádoby, ktorá ju
chráni pred poškodením.” Pani učiteľka pokračovala : ,,No dobre a čo teraz ďalej s touto
kosťou ? Necháme ju len tak vonku ? Alebo ju nebodaj vrátime späť do pôdy ?” Deti
odpovedali : ,,Nie!” Pani učiteľka odpovedala : ,,Správne deti ! Pán laborant v laboratóriu. Tu
sa dôkladne kosť (fosília) prečistí a študuje sa pod mikroskopom. Tento proces môže trvať
dlhšie, ale výsledný produkt už následne putuje do múzea. Kde sa na neho môžete aj vy prísť
pozrieť osobne a naživo. Následne sa ich opýtala : ,,Deti a teraz keď už vieme, ako taká kosť z
dinosaura vyzerá, kto sa ňou zaoberá a ako ju vyťahujeme zo zeme, nezahráme sa spolu na
malých Paleontológov ? Áno ? Tak poďme na to !”
V expozičnej časti pani učiteľka na stôl položila veľkú zelenú nádobu. Nádoba bola plná
kynetického piesku v ktorej boli zahrabané “kosti z dinosaura” a mnohé iné predmety (vid.
PRÍLOHA A). Popri nádobu položila pomôcky - štetce, hrabličky, lopatky, gumenné rukavice.
Pred začatím deti upozornila na bezpečnostné pokyny, aby sa pri hrabaní piesku rešpektovali,
brali na seba ohľad a neohadzovali sa pieskom. Pani učiteľka deťom povedala : ,,Deti, teraz si
každý z vás vyhrnie rukávi a pozorne ma bude počúvať, zahráme si menšiu súťaž
paleontológov. V tomto “poli hliny” máte poskovávaných 24 kostí a mnohé predmety (vid.
PRÍLOHA B. Vašou úlohou bude tieto kosti vyhrabať, očistiť, uskladniť do nádoby a uložiť
na určité miesto. Ale to nieje všetko. Keď budete mať vašu kosť vyhrabanú musíte ešte na
papier, túto fosíliu (kosť) zložiť dohromady. Papier sa nachádzal na stole, kde hneď vedľa
nádoby. Skupina ktorá to bude mať ako prvá všetko splnené bude výhercom. Uvidíme kto
všetko sa stane slávnym paleontológom v našej triede (vid. PRÍLOHA A. Po vyhlásení
víťaznej skupiny, pani učiteľka deti pochválila a poďakovala každému za účasť. Každé dieťa si
po sebe upratalo piesok a zvyšný kynetický piesok sa presypal do pôvodnej nádoby. Pani
učiteľka ukončila s deťmi prvú časť aktivity. Spoločne si pani učiteľka s deťmi naspät
posadala na koberec. Deťom povedala : ,,Som z vás veľmi nadšená, súťaž Paleontológov ste
zvádli na výbornú ! Všetci si zaslúžite veľkú pochvalu ! Ale teraz, keď sme sa už naučili, kde
všade môžu skončiť fosílie dinosaurov, musíme si predsa povedať, ako tí dinosaury vôbec
vyzerali. Deti, kto mi z vás povie, ako mohol taký dinosaurus vyzerať ? Deti sa postupne
hlásili a odpovedali. Bolo ich veľmi veľa. Boli aj malý, strednejší ale aj veľký. Napríklad taký
veľký dinosaurus poznáte nejakého ? Výbrone ! Tyranosaurus Rex. A čo taký menší. Kto mi z
vás povie, aký to mohol byť. Správne napríklad “Pteranodon”. A poznáte nejakých stredných ?
Velociraptor. Môže byť ! (Vymenovaní dinosauri budú zobrazený na tabuli po pomenovaní)
Vidím, že dinosaurov poznáte. Preto moja ďaľšia otázka bude ťažšia : ,,Ako sa rozdelovali,
alebo aké druhy takýchto dinosaurov existovali ? Mäsožravý, bylinožravý a všežravý. A, čo
žrali taký mäsožravý dinosaury ? Presne, mäso alebo mohli aj menších dinosaurov. A
bylinožravce na tom boli ako ? Výborne, žrali rôzne listy, trávu. A ako posledné všezravce, čo
také mohli žrať ? Výborne aj mäso, aj byliny. Vie mi nikto z vás povedať pred koľkými rokmi
mohli takýto dinosaury žiť ? (cca. 245 miliónov rokov) Výborne ! Ale u každého dinosaura to
bolo inak. A teraz najhlavnejšia otázka ! Bol väčší, ako človek ? Áno ! Neuvriteľné, však ?
Ako mohli také tvory žiť na našej planéte ! Lenže počkať, ako sa tieto dinosaury vlastne
pohybovali ? Vie to niekto z vás povedať ? (Väčšina dinosaurov sa pohybovala po štyroch
nohách a tieto nohy sa u každého dinosaura volajú jednotlivo).” Pani učiteľka priamo na
kartičkách ukázala a popísala deťom ich špecifické znaky pohybu. „U suchozemských
dinosaurov to boli od malých nôh až po obrovské rozmery nôh. U tých lietajúcich to boli
krídla, ktoré im umožňovali lietať a u tých morských to boli veľké plutvy.” Na záver im pani
učiteka povedala: „Deti, teraz, keď už vieme toľko poznatkov o dinosauroch dostala som taký
nápad, čo, keby sme si spolu zahrali hru ! Čo na to hovoríte ?
Vo fixačnej časti si pani učiteľka deti rozdelila na 3 skupiny. Prvú skupinu si odviedla ku stolu,
kde si deti mali možnosť zahrať hru s názvom - Domino s dinosaurami. Pani učiteľka deťom
vysvetlila pravidlá hry. Hlavným cieľom hry bolo zbaviť sa všetkých kariet z ruky a získať, čo
najviac bodov. Taktiež aj rozvoj logického myslenia. Druhá skupina detí mala na stole
prichystané skladačky z papiera dvoch dinosourov. Úlohou detí bolo tieto skladačky poskladať
podľa správnosti, čiže tak, ako idú za sebou, aby im vznikol dinosaurus. A posledná tretia
skupina detí mala na stole pripravenú maketu s rozstrihanými časťami dinosaura. Úlohou detí
bolo tieto časti správne poskladať do správneho otvoru, aby bol dinosaurus celý vyplnený.
Postupne sa všetky deti medzi sebou vystriedali.
Vo diagnostickej časti pani učiteľka deťom povedala :,,Deti, vidím, že ste všetci splnili všetky
náročné aktivity a hry, ktoré som vám nachystala. Rýchlo si teraz všetci zatlieskame !” Pani
učiteľka sa detí spýtala, ako sa im aktivita páčila a zhodnotí prácu detí a ako pracovali. Deti
odpovedali : ,,Najviac sa nám páčila hra na paleontológov !” Poslušné a usilovné deti pani
učiteľka pochválila a tie čo boli menej poslušné poučila o ich správaní a upozornila ich aby sa
to už neopakovalo.
DISKUSIA
ZÁVER
ZOZNAM BIBLIOGRAFICK CH ODKAZOV
BARTUŠKOVÁ, M., KOL., 1977, Pedagogika predškolského veku, Bratislava : Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 455s.,
DUCHOVIČOVÁ, J., LAZÍKOVÁ, A., 2008, Rozvoj osobnosti dieťaťa a profesionalita
učiteľky v materskej škole, Bratislava : IRIS, 250s., ISBN 9788089256280
DURANT, WILL., 1998, The Lessons of History, New York : Simon & Schuster, 128s.,
ISBN143914995X
INSTITORISOVÁ, M., , KOVÁCSOVÁ, S., 1986 Základy predškolskej pedagogiky,
Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 295s.,
KRASNOVSKÝ, B., 2013, Dejepis pre 1. ročník gymnázií a strednývh škôl, Bratislava :
Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, 272., ISBN 9788010040247
PAUL, B., 2020, Incredible Archeology : Inspiring Places from Our Human Past, Smithsonian
Books, London : Thames & Hudson, 672s., ISBN 1588346927
RAABE., 2016, Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských
školách, Bratislava : Raabe, 106s., ISBN 9788081402449
RAABE., 2022, Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských
školách, Bratislava : Raabe, 104s., ISBN 9788081407284
STANISLAVOVÁ, M., 2022, Koncepcia rozvoja školy a školského zariadenia, Bratislava :
Wolters Kluwer, 80s., ISBN 9788057105237
SYSLOVÁ Z., 2019, Didaktika mateřské školy, Praha : Wolters Kluwer ČR, 252s., ISBN
9788075982766
VANČÍKOVÁ, K., 2019, Multikultúrna výchova v materskej škole, Bratislava : Raabe, 144s.,
ISBN 9788081403620
VEVERKOVÁ, I., 2014 Materská škola - organizácia a manežment, Bratislava : Wolters
Kluwer, 108s., ISBN 9788081680700
VYŠNOVSKÝ, Ľ., KAČÁNI, V, 2002, Základy školskej pedagogiky, Bratislava : IRIS, 225s.,
ISBN 8089018254
Štátny pedagogický ústav, 2016. t tny vzdel vac program pre predprim rne vzdel vanie v
matersk ch kol ch, Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 112 s.
ý
š
á
Š
á
Ý
á
í
á
á
Zákon č. 245/2008 Z. z. Školský zákon
Ruttkay, Matej., 2023 . [online]. [01-09-2023] Dostupn na internete: < https://archeol.sav.sk/
index.php/sk/>
Pamiatkový úrad SLOVENSKEJ REPUBLIKY., 2023 . [online]. [01-09-2023] Dostupn na
internete: <https://www.pamiatky.sk>
é
é
PRÍLOHY