KINEMATIKA HMOTNÉHO BODU

ROVNOMERNÝ POHYB

1. Z dvoch miest A a B vzájomne vzdialených 90 m sa súčasne pohybujú dve telesá tým istým
smerom. Teleso pohybujúce sa z miesta A má rýchlosť 5m/s, teleso pohybujúce sa z miesta B
2m/s. Za aký čas dobehne prvé teleso druhé?. Aké vzdialenosti prejdú telesá za ten čas?
[ t=30s; 150m; 60m]

2. Z dvoch miest M a P vzdialených od seba 275 km súčasne vychádzajú oproti sebe dva
automobily. Automobil vychádzajúci z M sa pohybuje rýchlosťou 60 km/h a z P rýchlosťou 50
km/h. Určte miesto a čas ich stretnutia. [t=2,5h; 150km od M]

3. Cyklista ide do kopca rýchlosťou 5 km/h, dolu kopcom rýchlosťou 20 km/h. Aká je priemerná
rýchlosť cyklistu na celkovej dráhe nahor i nadol, ak dĺžka dráhy pri stúpaní sa rovná dĺžke
dráhy pri zostupe? [ 8 km/h]

4. Vlak ide rýchlosťou 60 km/h 15 minút. V nasledujúcich 30 minútach mal rýchlosť 70 km/h
a potom 0,15 h sa pohyboval rýchlosťou 50 km/h. Aká bola priemerná rýchlosť vlaku?
[ 63,9 km/h]

5. Vlak sa pohybuje rýchlosťou 72 km/h. Cestujúci prechádza vozňom tohto vlaku rýchlosťou
[ vzhľadom na podlahu vozňa] 1,3 m/s. Aká je rýchlosť cestujúceho vzhľadom na koľajnice
v prípadoch, že sa pohybuje a, v smere pohybu vlaku, b, proti smeru pohybu vlaku?
[a, 21,3 m/s; b, 18,7 m/s]

6. Pohyblivý cieľ, ktorý je vo vzdialenosti 250 m od strelca, sa pohybuje rýchlosťou 20 m/s kolmo
na smer hlavne pušky. Na akú vzdialenosť je potrebné mieriť pred cieľ, ak je rýchlosť náboja
800 m/s? Predpokladáme, že strela a cieľ sa pohybujú rovnomerným priamočiarym pohybom.
[ 6,3 m pred pohybujúci sa cieľ]

7. Nákladný automobil je dlhý 6 m a ide rýchlosťou 66 km/h. Predbieha ho motocykel idúci

rýchlosťou 72 km/h. Predbiehanie začína 16 m za automobilom a končí 18 m pred
automobilom. Ako dlho trvá predbiehanie a akú dráhu motocykel pri tom prejde?
[t= 24 s; s=480 m]

ROVNOMERNE ZRÝCHLENÝ (SPOMALENÝ) POHYB, VOĽNÝ PÁD

1. Akú vzdialenosť musí prejsť električka od zástavky, aby dosiahla rýchlosť 72 km/h pri
priemernom zrýchlení 0,2 m/s2 ? [ 1 km]

2. Teleso sa pohybuje rovnomerne priamočiaro rýchlosťou 3 m/s a konci piatej sekundy dostáva
zrýchlenie 20 cm/s2. Akú rýchlosť bude mať teleso na konci 15. sekundy od začatia pohybu?
Akú veľkú dráhu prejde teleso za tento čas? [5 m/s; 55 m]

3. Automobil zväčšil svoju rýchlosť počas 4 s z 36 km/h na 54 km/h. Určte priemerné zrýchlenie.
[1,25 m/s2]

4. Teleso pohybujúce sa rovnomerne zrýchlene prešlo za prvú sekundu dráhu 2 m. Akú rýchlosť
dosiahlo teleso na konci piatej sekundy? [ 20 m/s]

5. S akým spomalením sa zastavoval vlak, keď mal pol minúty pred zastavením rýchlosť 9 km/h?
[ 0,08 m/s2]

6. Lietadlo pri odlete na konci rozbehu má rýchlosť 240 km/h a prebehlo po betónovej dráhe 790
m. Ako dlho trval rozbeh a s akým zrýchlením sa lietadlo pohybovalo. Predpokladáme, že
pohyb bol rovnomerne zrýchlený. [ t= 23,7 s; a=2,81 m/s2]

7. Autobus pohybujúci sa rýchlosťou 36 km/h začne sa pohybovať so zrýchlením 0,2 m/s2. Akú
dráhu prejde za prvú polovicu minúty rovnomerne zrýchleného pohybu?
[ 390 m]

8. Vlak, ktorý vychádzal zo zástavky rovnomerne zrýchleným pohybom, získal počas

10s rýchlosť 0,6 m/s. Za aký čas získa rýchlosť 3 m/s?[ t= 50 s]
9. Auto zväčšilo na dráhe 54 m svoju rýchlosť z 21,6 km/h na 108 km/h. Určte jeho zrýchlenie.
Predpokladáme, že auto sa pohybuje rovnomerne zrýchleným pohybom.
[ a=8 m/s2]
10. Teleso padá voľným pádom z výšky 45 m. Určte dobu jeho pádu a rýchlosť dopadu. Tiažové
zrýchlenie ja 10 m/s2. [ t=3 s; v=30 m/s]

11. Voľne padajúce teleso má v bode A svojej dráhy rýchlosť 30 m/s, v nižšie položenom bode B
rýchlosť 50 m/s. Určte vzdialenosť AB a čas, za ktorý dopadne teleso z bodu A do bodu B.
[ t=2 s; AB= 80 m]

12. Teleso padalo z určitej výšky h a posledných 196 m dráhy prešlo za 4 s. Ako dlho a z akej
výšky padalo? [ t=7 s; h=240 m]

13. Určte hĺbku studne, keď voľne pustený kameň počujeme v nej dopadnúť za 6 s. Rýchlosť
zvuku počítajme 330 m/s. [h= 151 m]

ROVNOMERNÝ POHYB PO KRUŽNICI

1. Kabína centrifúgy, ktorá je umiestená vo vzdialenosti 6 m od osi otáčania vykoná za 60 s 30

otáčok. Určte veľkosť jej rýchlosti a uhlovú rýchlosť. [ 19 m/s; 3,1 rad/s]

2. Priemer kolesa traktora je 1,2 m. Určte uhlovú rýchlosť kolesa, ak traktor ide rýchlosťou 2,4
m/s. [ 4 rad/s]

3. Rýchlosť bodov, ktoré ležia na obvode rotujúceho kotúča, je 6 m/s. Rýchlosť bodov, ktoré
ležia o 20 cm bližšie k osi otáčania, je 4 m/s. Určte uhlovú rýchlosť kotúča.
[10 rad/s]

4. Dve kolesa vykonávajú rovnomerný otáčavý pohyb. Polomer prvého kolesa je 20 cm a jeho
obvodová rýchlosť je 5 m/s. Druhé koleso má polomer 40 cm a obvodovú rýchlosť 10 m/s.
V akom pomere sú dostredivé zrýchlenia bodov ležiacich na obvodoch týchto kolies?
[a2:a1=2]

5. Koleso s priemerom 60 cm vykonáva 1000 otáčok za minútu. Určte dostredivé zrýchlenie

bodov ležiacich na jeho obvode. [3,3.103 m/s]

DYNAMIKA
NEWTONOVE POHYBOVÉ ZÁKONY, TRECIA SILA, HYBNOSŤ, ZÁKON ZACHOVANIA
HYBNOSTI

1. Sila 60 N udeľuje telesu zrýchlenie 0,8 m/s2. Aká veľká sila udelí tomuto telesu zrýchlenie
2m/s2? [150 N]

2. Na teleso s hmotnosťou 0,2 kg, ktoré je na začiatku v pokoji, začne pôsobiť stála sila 0,1 N.
Akú rýchlosť získa teleso za 6 s od začiatku pohybu a akú dráhu pri tom prejde?
[v=3 m/s; s=9 m]

3. Teleso s hmotnosťou 200 g, ktoré bolo na začiatku v pokoji, pôsobením stálej sily dosiahlo na
konci šiestej sekundy rýchlosť 3 m/s. Určte veľkosť sily pôsobiacej na teleso.
[0,1 N]

4. Teleso, ktoré bolo na začiatku v pokoji, sa začalo pôsobením stálej sily 20 N pohybovať
rovnomerne zrýchlene a prešlo pri tom za 10 s dráhu 25 m. Aká je jeho hmotnosť?
[40 kg]

5. Vagón s hmotnosťou 16 t sa pohyboval začiatočnou rýchlosťou 36 km/h a zotrvačnosťou

prešiel do úplného zastavenia dráhu 0,5 km. Určte veľkosť stálej brzdiacej sily, ktorá pôsobila
proti smeru jeho pohybu. [ 1,6 kN]

6. Vlak s hmotnosťou 4.106 kg pohybujúci sa rýchlosťou 36 km/h začal brzdiť silou 2.105 N. Akú
vzdialenosť prejde za 1 minútu od začiatku brzdenia? Za aký čas sa vlak zastaví a akú dráhu
pri tom prejde? [ 510 m; 3 min 20 s; 1 km ]
7. Na teleso s hmotnosťou 10 kg pôsobia v jednom bode dve navzájom kolmé sily o veľkostiach
3 N a 4 N. Určte zrýchlenie telesa. [ 0,5 m/s2]

8. Určte ťažnú silu lokomotívy, ktorá udeľuje vlaku s hmotnosťou 2500 t zrýchlenie 5 cm/s2.
Celková odporová sila pôsobiaca proti pohybu vlaku je 0,5 % jeho tiaže. Tiažové zrýchlenie je
10 m/s2. [2,5.105 N]

9. Teleso s hmotnosťou 500 kg je ťahané rovnomerne zrýchleným pohybom zvisle nahor. Určte
zrýchlenie, pri ktorom sa ťažné lano pretrhne, ak jeho pevnosť v ťahu je 15 kN. Tiažové
zrýchlenie je 10 m/s2. [ 20 m/s2]

10. 10.Kabína výťahu s hmotnosťou 400 kg zavesená na lane sa pohybuje rovnomerne zrýchlene
smerom dole a prejde pri tom za 10 s dráhu 30 m. Určte ťahovú silu, ktorou lano pôsobí na
kabínu. Tiažové zrýchlenie je 9,81 m/s2. [3,7 kN]

11. Delostrelecký náboj s hmotnosťou 10 kg letiaci vodorovne rýchlosťou 500 m/s narazil na
vagón s pieskom s hmotnosťou 104 kg a uviazol v ňom. Pred nárazom sa vagón pohyboval
rýchlosťou 10 m/s rovnakým smerom ako strela. Aká bude rýchlosť vagóna po náraze strely?
[10,5 m/s]

12. Strela pohybujúca sa rýchlosťou 20 m/s sa roztrhla na dve časti s hmotnosťou 10 kg a 5 kg.
Ľahšia časť strely mala rýchlosť 90 m/s a pohybovala sa v rovnakom smere ako strela pred
roztrhnutím. Určte veľkosť rýchlosti a smer rýchlosti ťažšej časti strely.
[ -15 m/s; pohybuje sa opačným smerom ako ľahšia časť]

PRÁCA, VÝKON, ENERGIA

1. Určte prácu, ktorú vykoná sila veľkosti 5 N pôsobiaca na teleso, ktoré sa pohybovalo
rovnomerne priamočiaro stálou rýchlosťou 90 km/h. Sila zviera s vektorom rýchlosti uhol 60 º.
[1,5 .104 J]

2. Určte prácu, ktorú pri voľnom páde telesa s hmotnosťou 2 kg vykoná tiažová sila za prvých 5
s. Tiažové zrýchlenie je 10 m/s2, odpor vzduchu neuvažujeme. [2,5 kJ]

3. Teleso s hmotnosťou 7 kg bolo vytiahnuté pomocou lana do výšky 1 m; prvý raz rovnomerným
priamočiarym pohybom, druhý raz rovnomerne zrýchleným pohybom so zrýchlením 2 m/s 2.
Určte prácu,ktorú v oboch prípadoch vykonala ťahová sila lana. Tiažové zrýchlenie je 10 m/s2.
[W1= 70 J ; W2= 84 J]

4. Aký príkon musí mať elektromotor čerpadla, ktoré vyčerpá za 4 s 100 l vody do výšky 20 m.
Hustota vody je 103 kg/m3. [príkon > 5 kW]

5. Automobil s hmotnosťou 3 t sa pohybuje stálou rýchlosťou 40 km/h po vodorovnej ceste.

Určte výkon motoru, keď súčiniteľ trenia je 0,06. Tiažové zrýchlenie je 10 m/s2.
[19 980 W]

6. Stála sila s veľkosťou F=100 N pôsobí na teleso tak, že so smerom posunutia zviera uhol a/
º , b/ º , c/ º. Určte vykonanú prácu vo všetkých prípadoch pre dráhu s=6m.
[520 J ; 300 J ; 0 J]

7. Keď ťaháme vozík, prekonávame stálu odporovú silu veľkosti 100 N, namierenú proti smeru
posunutia. Človek, ktorý ťahá vozík rovnomerným pohybom po dráhe 12 m, pôsobí naň
ťahovou silou a/ rovnobežnou so smerom posunutia; b/ Zvierajúcu so smerom posunutia uhol
30º; c/ zvierajúcu so smerom posunutia uhol 60º. Akou veľkou silou človek pôsobí na vozík
a akú prácu v jednotlivých prípadoch vykoná? [100 N, 115 N, 200 N; 1 200 J]

8. Určte výkon človeka, ktorý zdvihol pomocou pevnej kladky vrece cementu [m=50 kg] do výšky
1,5 m za 7,5 s rovnomerným pohybom [g = 10m/s2] [100 W]

9. Človek prenesie vo výške 80 cm nad vozovkou rovnobežne s ňou rovnomerným pohybom

kameň s hmotnosťou 2 kg po dráhe 6 m za 10 s. S akým výkonom pracuje?
[0 J]

10. Výťah má zdvihnúť rovnomerným pohybom náklad do výšky 24 m za 12 s. Motor výťahu má

pri rovnomernom chode výkon 20 kW. Akú maximálnu hmotnosť môže mať kabína
s nákladom? [g= 10m/s2] [1000 kg]
11. Automobil ide po vodorovnej ceste rýchlosťou 72 km/h. Odporové a trecie sily pôsobiace proti
smeru posunutia sú 1 kN. Aký veľký výkon má motor? [20 kW]

12. Traktor sa pri orbe pohybuje rýchlosťou 2,88 km/h a má výkon 110 kW. Akou veľkou silou
pôsobí na pluh? [138 kN]

13. Teleso s hmotnosťou 2 kg voľne padá z výšky 45 m. Aká bude jeho potenciálna a kinetická
energia za 2 s od začiatku pohybu? Aká je jeho celková mechanická energia?
[500 J; 400 J; 900 J]

14. Strela s hmotnosťou 8 g pohybujúca sa rýchlosťou 400 m/s prerazila drevenú dosku hrúbky
20 cm a vyletela z nej rýchlosťou 100 m/s. Určte strednú silu, ktorou strela pôsobila na dosku.
[3 kN]

15. Strela pohybujúca sa začiatočnou rýchlosťou v1 prerazí drevenú dosku hrúbky 3,6 cm a ďalej
sa pohybuje rýchlosťou v2 = 0,8v1. Aká je maximálna hrúbka dosky z toho istého dreva, ktorú
sila strely dokáže preraziť? Predpokladáme, že odporová sila, ktorou sila pôsobí na dosku, je
stála. [10 cm]

16. Kameň s hmotnosťou 0,5 kg sme zvisle vrhli z výšky 20m rýchlosťou 18 m/s a dopadol na
zem rýchlosťou 24 m/s. Akú prácu vykonala odporová sila, ktorou vzduch pôsobil na kameň
pri jeho pohybe. [g = 9,8 m/s2] [35 J]

17. Tri telesá boli hodené z výšky 20 m začiatočnou rýchlosťou 15 m/s; jeden zvisle hore, druhý
zvisle dole a tretí vo vodorovnom smere. Určte veľkosť rýchlosti, ktorou telesá dopadnú na
zem. [g = 10m/s2] [25 m/s]

18. Gulička s hmotnosťou 20 g bola hodená zvisle dole z výšky 70cm nad doskou stola
začiatočnou rýchlosťou 2 m/s. Do akej výšky by gulička vyskočila keby boli gulička a doska
stola dokonale pružné. [g = 10m/s2] [0,9 m]

19. Železničný vagón s hmotnosťou 10 t sa pohybuje vzhľadom na Zem rýchlosťou veľkosti

10m/s. Určte kinetickú energiu vagóna vzhľadom na Zem a vzhľadom na iný vagón, ktorý sa
vzhľadom na zem pohybuje rýchlosťou 10 m/s jednak rovnakým smerom, jednak opačným
smerom. [0,5 MJ; 0 J; 2 MJ]

20. Oceľová palica s hmotnosťou 0,5 kg dopadne na klinec rýchlosťou 3 m/s. Akou veľkou
priemernou silou pôsobí palica po dopade na klinec, ak tento prenikne v dreve do hĺbky
45mm. [50 N]

21. Automobil s hmotnosťou 1 t, ktorý má rýchlosť 54km/h vzhľadom na vodorovnú vozovku po

ktorej ode, zabrzdí na dráhe 30 m .Aká veľká priemerná výsledná brzdiaca sila naň pôsobí?
[3,75 kN]

22. Rýchlik s hmotnosťou 400 t zväčší svoju rýchlosť z 36 km/h na 90 km/h vzhľadom na povrch
Zeme. Určte prírastok jeho kinetickej energie. [105 MJ]

23. Teleso s hmotnosťou 10 kg je zdvihnuté do výšky 1m nad stôl rovnomerným pohybom po

šikmej dráhe, ktorá zviera so zvislým smerom uhol 60º. Určte, akú polohovú energiu získa
teleso vzhľadom na vodorovnú dosku stola [g = 10m/s2]. [100 J]

24. Výťah s hmotnosťou 500 kg vystúpi z tretieho poschodia na piate. O koľko sa zväčší jeho
potenciálna tiažová energia, ak výškový rozdiel medzi jednotlivými poschodiami je 4 m
[g=10m/s2]? [40 kJ]

25. Do akej výšky treba zdvihnúť kladivo s hmotnosťou 5 kg, aby sa jeho potenciálna tiažová
energia zväčšila o 40 J [g = 10m/s2]? [0,8 m]

26. Určte rýchlosť guľôčky kyvadla s hmotnosťou 0,2 kg v najnižšom bode jej dráhy, ak je výška
výchylky 0,2 m a g = 10m/s2. [2 m/s]
 MECHANIKA TUHÉHO TELESA

1. Na konci tyče dĺžky 50 cm pôsobia 2 rovnobežné sily s veľkosťami 60 N a 40 N. Určte veľkosť

a pôsobisko ich výslednice, keď majú sily: a/rovnaký smer, b/opačný smer.
[a/ 0,2 m, 100 N; b/ 1m, 20 N]
2. Na konci tyče dĺžky 50 cm s hmotnosťou 10 kg sú zavesené závažia s hmotnosťami 40 kg
a 10 kg. Na ktorom mieste musíme podoprieť tyč, aby bola v rovnováhe?
[0,1m od ťažšieho závžia]

3. Dve gule s rovnakými polomermi sú spojené v bode dotyku. Na prvú guľu pôsobí dvakrát
väčšia tiažová sila než na druhú. Určte ťažisko oboch spojených gulí.
[na úsečke S1S2 vo vzdialenosti x=r/3 od bodu dotyku]

4. Na konci tyče dĺžky 1,2 m pôsobia rovnobežné sily rovnakého smeru, F1 = 50 N a F2 = 70 N.

Určte veľkosť a pôsobisko výslednice graficky aj výpočtom. [120 N; 0,5 m, 0,7 m]

5. Dvaja ľudia nesú teleso s hmotnosťou 90 kg zavesené na vodorovnej tyči. Vzdialenosti bodov,
v ktorých je tyč podoprená ramenami nosičov, od pôsobiska tiaže telesa sú 0,8 m a 1,0 m.
Aké veľké sily pôsobia na ramená nosičov [g = 10m/s2]? [500 N]

6. Nosník dĺžky 5 m je na koncoch podopretý. Kam treba umiestniť teleso s hmotnosťou 12 t aby
na pravú podperu pôsobilo silou 25 kN [g = 10m/s2]? [3,96 m od pravej podpery]

7. Na konci valcovej tyče dĺžky 0,8 m je pripojená guľa s polomerom 0,1 m tak, že jej stred leží
na pozdĺžnej osi tyče. Obidve telesá sú z rovnorodého materiálu. Guľa je dvakrát ťažšia ako
tyč. Určte graficky aj výpočtom polohu ťažiska sústavy telies. [0,17 m od stredu gule]

8. Rotor elektromotora s hmotnosťou 110 kg má moment zotrvačnosti 2 kg/m2 a koná 20 otáčok

za sekundu. Vypočítajte kinetickú energiu rotora. [16 kJ]

MECHANIKA KVAPALÍN A PLYNOV

1. Guľa s hmotnosťou 5,67 kg je ponorená do vody. Lano na ktorom visí, napína silou 50,7 N.
Z akého materiálu je guľa zhotovená ( g=9,81 m.s-2). ( hustota=11 300 kg.m-3, olovo)

2. Hustota ľadu je 917 kg.m-3 , hustota morskej vody je 1 030 kg.m-3. Koľko % objemu ľadovca je
vynorené nad voľnou hladinou? ( 11%)

4. Voda preteká potrubím s priemerom 0,1 m rýchlosťou 1 m.s-1. Akou veľkou rýchlosťou vyteká
voda z výtokového otvoru, ktorý má priemer 0,05 m? ( 4 m.s-1)

5. Voda priteká potrubím s priemerom 0,04 m rýchlosťou 1,25 m.s-1 do dýzy, z ktorej vystrekuje
rýchlosťou 20 m.s-1. Aký veľký priemer má dýza? ( 0,01 m)

6. Otvorom s plošným obsahom 4 cm2 vytečie za minútu 12 l vody. Akou veľkou rýchlosťou voda
vyteká? ( 0,5 m.s-1)

7. Čerpadlo načerpá za minútu 300 l vody. Prívodné potrubie má priemer 80 mm, výtokovým
potrubím prúdi voda rýchlosťou 8 m.s-1. Určte veľkosť rýchlosti vody v prívodovom potrubí
a priemer výtokového potrubia. ( 1 m.s-1; 28 mm)

8. Vo vodorovnej trubici prúdi voda rýchlosťou 2,24 m.s -1 a má tlak 0,1 MPa. Akou veľkou
rýchlosťou prúdi voda v úženom mieste trubice, ak tu nameriame tlak 0,09 MPa? ( 5 m.s-1)

9. Akou veľkou rýchlosťou prúdi voda vodorovnou trubicou s prierezom 15 cm2, keď v zúženom
mieste s prierezom 5 cm2 sa zníži tlak o hodnotu 5 000 Pa? ( 1,1 m.s-1)

10. Akou veľkou rýchlosťou vyteká voda z výstupného otvoru údolnej priehrady, ak je otvor 20 m
pod voľnou hladinou? ( 20 m.s-1)
11. Užší piest hydraulického lisu sa posunul o 25 cm smerom dole a súčasne sa pri tom širší piest
posunul o 5 mm smerom nahor. Aká sila pôsobí na širší piest, ak na užší piest pôsobí sila 200
N? ( 10 kN)

12. V trubici tvare U je naliata ortuť. Na hladinu ortuti v jednom ramene nalejeme vodu tak, že
výška ortuti meraná od spoločného rozhrania oboch kvapalín je 2 cm. Určte výšku stĺpca
vody. Hustota ortuti je 13,6.103 kg.m-3, hustota vody je 103 kg.m-3. ( 27 cm)

13. Zistite, či bude vo vode plávať dutá oceľová kocka, ak dĺžka jej hrany je 20 cm a hrúbka stien
0,5 cm. Hustota oceli je 7,8.103 kg.m-3, hustota vody 103 kg.m-3, g= 10m.s-2.
( Fvz  FG, kocka sa vo vode potopí)

14. Teleso zavesené na nit a ponorené vo vode napína niť trikrát menšou silou ako vo vzduchu.
Určte hustoty látky, z ktorej je zavesené teleso. Hustota vody je 103 kg.m-3, vztlakovú silu
pôsobiacu na teleso vo vzduchu neuvažujeme. ( 1,5.103 kg.m-3)

15. Aký je objemový prietok vody v trubici o priemere 20 cm pri rýchlosti prúdu 0,2 m.s-1.
( 6,3.10-3 m3.s-1)

16. V širšej časti trubice voda prúdi rýchlosťou 10 cm.s-1. Akou rýchlosťou prúdi v jej užšej časti,
ktorá má dvakrát menší priemer? ( 40 cm.s-1)

17. V širšej časti vodorovnej trubice tečie voda pod tlakom 1,5.105 Pa rýchlosťou 0,08 m.s-1. Akou
rýchlosťou preteká užšou časťou trubice, kde je tlak 1,4.105 Pa? Hustota vody je 103kg.m-3.
( 4,5 m.s-1)
18. V stene valcovej nádoby naplnenej vodou je otvor, ktorý je 49 cm pod povrchom vody a vo
výške 9 cm nad povrchom stola. Do akej vzdialenosti x od nádoby dopadne vodný lúč
vytekajúci z otvoru? ( 42 cm )

GRAVITAČNÉ POLE

Gravitačná konštanta  = 6,67.10-11 N.m2.kg-2, hmotnosť Zeme MZ= 5,98.1024 kg

Polomer Zeme RZ=6378 km

1. Dva hmotné gule, z ktorých každá má hmotnosť m, priťahujú sa zo vzdialenosti r gravitačnou

silou 12 N. Akou veľkou gravitačnou silou sa priťahujú hmotné body
a, zo vzdialenosti 2r (3N)
b, zo vzdialenosti r/2 ( 48 N )
c, zo vzdialenosti r, keď hmotnosť jedného bodu je 2m ( 24 N )
d, zo vzdialenosti 2r, keď hmotnosť každého bodu je 2m ( 12 N )

2. Akou veľkou gravitačnou silou pôsobí Zem na Mesiac, keď stredná vzdialenosť Mesiaca od
Zeme je 385 000 km? Hmotnosť Mesiaca = 7,38.1022 kg. ( asi 2.1020 N )

3. Intenzita gravitačného poľa pri povrchu Zeme je približne 10 N.kg-1. Určte veľkosť intenzity vo
vzdialenosti h od povrchu Zeme, ak
a, h = RZ ( 2,5 N.kg-1)
b, h = 4 RZ ( 0,4 N.kg-1 )

4. Intenzita gravitačného poľa Mesiaca je pri jeho povrchu 1,6 N.kg-1. Aká veľká gravitačná sila
pôsobí na povrchu Mesiaca na teleso s hmotnosťou:
a, 1 kg ( 1,6 N )
b, 70 kg ( 112 N )

5. Určte gravitačný potenciál miesta vo výške 2 000 m nad povrchom Zeme, ak predpokladáme,
že gravitačné pole je homogénne a má intenzitu 9,80 N.kg-1. ( 1,96.104 J.kg-1)

6. Teleso bolo vrhnuté zvislo nahor začiatočnou rýchlosťou v0 = 40 m.s-1. Určte:

a, výšku telesa za čas t = 1s, 2s, 3s, 4s od okamihu vrhu ( 35m, 60m, 75m, 80m )
b, rýchlosť telesa za čas t = 1s, 2s, 3s, 4s od okamihu vrhu ( 30m/s, 20m/s, 10m/s, 0m/s )
7. Lopta vrhnutá zvislo nahor sa vrátila na miesto za 6 s. Do akej výšky vystúpila? ( 45 m )

8. Z vrcholu veže vysokej 80 m je vrhnuté vodorovným smerom teleso začiatočnou rýchlosťou

15 m/s . Za aký čas a v akej vzdialenosti od päty veže dopadne teleso na vodorovný povrch
Zeme? ( 4 s, 60 m )

9. Určte gravitačné zrýchlenie na povrchu Venuše, ak stredná hustota látok, ktoré tvoria planétu
Venušu, je 4 900 kg.m-3 a jej polomer je 6 200 km. ( 8,5 m.s-2)

10. Určte gravitačnú silu, ktorá pôsobí na teleso s hmotnosťou 16 kg, ak sa nachádza nad
povrchom Zeme vo výške, ktorá sa rovná 1/3 polomeru Zeme. ( g = 10 m.s-2) ( 90 N )

11. Teleso bolo vrhnuté zvislo nahor začiatočnou rýchlosťou 60 m/s. Určte jeho rýchlosť za 2s
a výšku, v ktorej sa nachádza v tom čase. Aká je najväčšia výška, ktorú teleso dosiahne a za
akú dobu do tejto výšky vystúpi? ( 40m/s, 100m, 180m, 6s )

Zmeny skupenstva látok

1) Vypočítajte teplo potrebné na roztavenie mosadzného predmetu s hmotnosťou 0,5 kg

a začiatočnou teplotou 20°C. Teplota topenia mosadze je 970°C, merná tepelná
kapacita mosadze 394 J.kg-1.K-1 a merné skupenské teplo topenia mosadze je 159
kJ.kg-1.
( 2,67.105J)
2) Vypočítajte teplo potrebné na premenu ľadu s hmotnosťou 10 kg a teplotou –10°C na
vodu s teplotou 20°C. Merná tepelná kapacita ľadu je 2,1 kJ.kg-1.K-1, merná tepelná
kapacita vody 4,18 kJ.kg-1.K-1, merné skupenské teplo topenia ľadu 334 kJ.kg-1.
( 4,39 MJ )
3) Vypočítajte hmotnosť ľadu s teplotou –20°C, ktorý sa rozpustí vo vode s hmotnosťou
1 kg a teplotou 30°C, ak je výsledná teplota vody po dosiahnutí rovnovážneho stavu
20°C. ( použite konštanty z predchádzajúceho príkladu) ( 91 g )

Elektrický náboj, elektrické pole

1) Dve malé guličky, z ktorých jedna má náboj 40 nC a druhá 80 nC, sú umiestené vo

vákuu vo vzdialenosti 1 cm od seba. Akou veľkou silou na seba pôsobia? Akou
veľkou silou by pôsobili na seba, ak budú umiestené v petroleji, s relatívnou
permitivitou 2,1 ? Konštanta úmernosti v Coulombovom zákone pre vákuum je
9.109N.m2.C-2. ( vo vákuu F1=0,29 N v petroleji F2=0,14 N)

2) V určitom bode elektrického poľa kladného bodového náboja pôsobí vo vákuu na

náboj 50 nC sila o veľkosti 10-4N. Určte veľkosť intenzity elektrického poľa v tomto
bode a náboj, ktorý toto pole vytvára. ( 2kV.m-1, 20nC )

3) Vodivá guľa s polomerom 10 cm je nabitá nábojom 2,5.10-7 C. Určte veľkosť intenzity

elektrického poľa v tesnej blízkosti povrchu gule a vo vzdialenosti 10 cm od jej
povrchu. ( 2,3.105V.m-1, 5,6.104V.m-1)

4) V homogénnom elektrickom poli s intenzitou 20 kV.m-1 sa pôsobením elektrickej sily

premiesti častica s nábojom 100C po dráhe 4 cm. Akú prácu sila vykoná, ak sa
častica pohybuje po elektrickej siločiare? ( 8.10-2J )

5) Aká práca sa vykoná pri premiestení naboja 5C medzi dvoma bodmi elektrického
poľa, medzi ktorými je napätie 1,5kV ? ( 7,5 mJ )
6) Bodový náboj 10 nC umiestený v určitom bode elektrického poľa má elektrickú
potenciálnu energiu 10J. Určte potenciál tohto bodu. ( 1 kV )

7) Platňový kondenzátor s kapacitou 1F je nabitý na napätie 100 V. Aký je jeho náboj ?
( 100C )

8) Určte kapacitu kondenzátora, ktorý je potrebné pripojiť ku kondenzátoru s kapacitou

800 nF, aby výsledná kapacita oboch sériovo zapojených kondenzátorov bola 160 nF.
( 200 nF )
9) Dva sériovo zapojené kondenzátory o kapacitách 1F a 2F sú pripojené ku zdroju
jednosmerného napätia 240 V. Určte napätie na oboch kondenzátoroch. ( 160 V, 80 V )

Elektrický prúd

1) Akumulátor sa nabíjal po dobu 10 hodín prúdom 7 A. Ako dlho sa vybíjal, ak sa

z neho pri vybíjaní odoberal stály prúd 0,5 A ? Predpokladajme, že akumulátor ma
účinnosť 100%. (140 hodín)

2) Rezistor s odporom 10  je pripojený k zdroju napätia 12 V. Aký celkový náboj

prejde rezistorom za 20 s ? (24 C)

3) Priečnym prierezom vodiča prejde za každú sekundu 6,25.1012 voľných elektrónov.

Určte prúd prechádzajúci vodičom. Elementárny elektrický náboj je 1,6.10-19 C
(1 A)
4) Medený drôt s priemerom 2 mm máme nahradiť hliníkovým drôtom, ktorý má rovnakú
dĺžku i odpor. Aký musí byť jeho priemer? Merný elektrický odpor medi je 0,017
.m, hliníka 0,027 .m. (2,5 mm)

5) Medený drôt má pri teplote 20°C odpor 40 . Aký odpor má pri teplote 50°C. Teplotný
súčiniteľ elektrického odporu medi je 4.10-3 K-1 (45 )

6) Projekčná lampa má údaje 50 V, 6 A. Aký je odpor rezistora, ktorý musíme lampe

predradiť, ak ju chceme zapojiť na elektrickú sieť 230 V ? ( 30 )

7) Tri rovnaké rezistory zapojené sériovo majú celkový odpor 9 . Aký bude ich celkový
odpor, ak budú zapojené paralelne ? ( 1 )

8) Uzavretým obvodom, v ktorom je zapojený zdroj s elektromotorickým napätím

3,2 V a rezistor s odporom 1,5  prechádza prúd 2 A. Určte vnútorný odpor zdroja.
( 0,1 )
10) K batérii s elektromotorickým napätím 4,5 V pripojíme rezistor s odporom 4 ;
obvodom pri tom prechádza prúd 0,9 A. Určte prúd pri krátkom spojení.
( 4,5 A )
 Elektrická práca a výkon

1) Žiarovka s príkonom 40 W je pripojená ne sieť elektrického napätia 230 V. Aký prúd

žiarovkou prechádza a aký je jej odpor ? ( 1,3 k; 0,17 A)

2) Dve žiarovky na 120 V s príkonmi 60 W a 40 W sú zapojené sériovo ku zdroju,

ktorý má napätie 230 V. Aké bude napätie na oboch žiarovkách ? ( 92 V; 138 V )

3) Dve paralelne zapojené žiarovky s odpormi 360  a 240  sú pripojené ku zdroju

napätia. Určte pomer výkonov elektrického prúdu na oboch žiarovkách.
( pomer = 1,5 )
4) K plochej batérii s elektromotorickým napätím 4,5 V a vnútorným odporom 1  je
pripojená žiarovka s odporom 9 . Určte celkový výkon batérie, výkon vo
vonkajšom obvode ( príkon žiarovky) a účinnosť prenosu elektrickej energie
z batérie na žiarovku.
( celkový výkon batérie = 2 W; príkon žiarovky = 1,8 W; účinnosť = 90%)

5) Aký prúd prechádza elektrickým varičom, ak sa ňom 10 l vody ohreje z 20°C na

100°C za 30 min ? Účinnosť variča je 75 %, napätie v sieti 230 V. Merná tepelná
kapacita vody je 4180 J.kg-1.K-1, hustota vody je 1000 kg.m-3. (11 A)

6) Určte hmotnosť striebra, ktoré sa vylúči prúdom 1 A za 2 h z roztoku AgNO3.

Elektrochemický ekvivalent striebra je 1,118.10-6kg.C-1 ( 8,05 g)

7) Za koľko sekúnd sa vylúči z roztoku CuSO4 meď s hmotnosťou 1,778 g

prúdom 3 A ? ( 1796 s )

Stacionárne magnetické pole

1) Na priamy vodič dĺžky 10 cm, ktorým prechádza prúd 2 A, pôsobí v homogénnom magnetickom
poli, ktorého magnetická indukcia má veľkosť 0,2 T, sila 20 mN. Určte uhol, ktorý zviera vodič so
smerom indukčných čiar. Predpokladáme, že uhol je ostrý. ( 30°)

2) Dvoma priamymi rovnobežnými vodičmi, ktoré sú od seba vzdialené 5 cm, prechádza rovnaký prúd
20 A. Určte magnetickú silu, ktorá pôsobí na časť každého vodiča o dĺžke 1 m, ak obidva prúdy majú
a, súhlasný smer, b, opačný smer. Relatívna permeabilita vákua je 4.10-7 N.A-2. ( 1,6 mN)

3) Určte veľkosť magnetickej sily pôsobiacej na elektrón, ktorý vletí rýchlosťou 4.10 6 m.s-1 do
homogénneho magnetického poľa kolmo na smer indukčných čiar. Veľkosť magnetickej indukcie
poľa je 0,2 T, náboj elektrónu 1,6.10-19 C. (1,3.10-13 N)

4) Protón sa pohybuje v homogénnom magnetickom poli rýchlosťou 2. 106 m.s-1 kolmo na smer
indukčných čiar. Veľkosť magnetickej indukcie je 15 mT, hmotnosť protónu 1,67. 10-27 kg a jeho
náboj 1,6. 10-19 C. Určte polomer kružnicovej trajektórie protónu. ( asi 1,4 m)
5) Dlhou valcovou cievkou husto ovinutou drôtom s priemerom 0,4 mm prechádza prúd 0,6 A. Aká
veľká je magnetická indukcia magnetického poľa cievky ? ( 1,9.10-3 T)

Nestacionárne magnetické pole

1) Aký je magnetický indukčný tok rovinnou plochou s obsahom 50 cm2 umiestenou

v homogénnom magnetickom poli s indukciou 0,4 T, ak jeho indukčné čiary zvierajú
s normálou plochy uhol 60°. ( 1 mWb)

2) Koľko závitov má mať valcová cievka, aby sa na nej indukovalo napätie so strednou hodnotou
10 V, keď sa v jej dutine zmení magnetický indukčný tok z 0,024 Wb na 0,056 Wb
za čas 0,32 s ?. ( 100 závitov)

3) Valcovou cievkou so 120 závitmi prechádza prúd 7,5 A. Magnetický indukčný tok v dutine
cievky je 2,3 mWb. Vypočítajte energiu magnetického poľa cievky. ( 1 J )

4) Kruhový závit je umiestený v homogénnom magnetickom poli tak, že normála jeho plochy
zviera s indukčnými čiarami uhol 45°. Určte veľkosť indukovaného elektromotorického napätia
v závite pri rovnomernej zmene veľkosti magnetickej indukcie o 0,5 T za 0,1 s. Priemer závitu je
40 mm. ( 4,4 mV )

Kmitanie oscilátora

1) Na magnetofónový pásik sme zaznamenali zvuk s frekvenciou 250 Hz záznamovou

rýchlosťou 9,5 cm.s-1. Určte dĺžku stopy, ktorá na zázname zodpovedá 1 perióde zvukového
kmitania. ( 0,38 mm )

2) Číselná hodnota okamžitej výchylky harmonického kmitania je daná vzťahom

y = 0,2 sin 5/2 .t ( m). Určte amplitúdu výchylky, periódu a frekvenciu kmitania.
( 0,2 m; 5/4 Hz; 4/5 s )

3) Hmotný bod harmonicky kmitá podľa rovnice y = 0,04 sin ( 10 t + /2 ). Určte okamžité
výchylky v časoch t = 0; 1/4T ; 1/3T; 1/2T. Nakreslite časový a fázorový diagram kmitavého
pohybu. ( 4 cm; 0 cm; -2 cm; -4 cm )

4) Hmotný bod vykoná 150 kmitov za minútu. Určte začiatočnú fázu kmitania, ak hmotný bod
dosiahol amplitúdu výchylky za 0,3 s od začiatočného okamihu. ( - )

5) Oscilátor harmonicky kmitá, pričom okamžitá výchylka závisí od času podľa vzťahu
y = 0,02 sin ( /2 t + /4 ) (m). Určte periódu kmitania, amplitúdu rýchlosti a amplitúdu
zrýchlenia. ( 4 s; 3.10-2m.s-1; 5.10-2 m.s-2 )
6) Mechanický oscilátor, ktorý tvorí pružina a závažie s hmotnosťou 5 kg, vykoná 45 kmitov za
minútu. Určte tuhosť pružiny. ( 102 N.m-1)

7) Kyvadlo dĺžky 150 cm vykonalo 125 kmitov za 300 sekúnd.Určte veľkosť tiažového
zrýchlenia. ( 10,3 m.s-2 )

8) Mechanický oscilátor kmitá s amplitúdou výchylky 2 cm a jeho celková energia je 3.10-7 J.

Určte okamžitú výchylku oscilátora, pri ktorej na oscilátor pôsobí sila s veľkosťou 2,25.10-5 N.
( 1,5.10-2 m)

9) Oscilačný obvod sa skladá z kondenzátora s kapacitou 100pF a z cievky s indukčnosťou

64 H. Určte periódu a frekvenciu vlastného kmitania oscilátora. ( 0,5 s; 2 MHz )

10) Oscilačný obvod, ktorého cievka má indukčnosť 0,5 mH, kmitá s frekvenciou vlastného
kmitania 1 MHz. Určte kapacitu kondenzátora v obvode. ( 0,05 nF )

Striedavý prúd

1) Striedavé napätie s frekvenciou 50 Hz má amplitúdu napätia 200 V. Napíšte rovnicu pre

okamžitú hodnotu striedavého napätia a určte jeho okamžité hodnoty v časoch 2,5 ms, 4,0 ms
a 5 ms. V čase t = 0 je u = 0 ( u = 200 sin100 t; 0,14 kV; 0,19 kV; 0,20 kV)

2) Na časti obvodu, ktorým prechádza striedavý prúd, je okamžité napätie u = U m sin (t + /6 )
V čase T/12 má okamžité napätie hodnotu 10 V. Určte amplitúdu napätia, uhlovú frekvenciu
a frekvenciu striedavého prúdu, ak jeho perióda je 10 ms. Nakreslite časový diagram
striedavého napätia. ( 11 V; 0,63.10-3 rad.s-1; 100 Hz )

3) Pre striedavý prúd v elektrickom obvode platí rovnica i = 5. sin 200t. Určte amplitúdu prúdu,
periódu a frekvenciu prúdu a jeho okamžitú hodnotu v čase 1,25 ms od začiatočného okamihu.
( 5 A; 0,01 s; 0,1 kHz; 3,5 A )

4) Obvod striedavého prúdu zostavíme sériovým spojením rezistora s odporom 40 , cievkou

s indukčnosťou 0,40 H a kondenzátora s kapacitou 16 F. Obvod je pripojený na zdroj
striedavého napätia s amplitúdou 12 V a s frekvenciou 50 Hz. Určte amplitúdu prúdu
v obvode. Nakreslite fázorový diagram obvodu a určte fázový rozdiel medzi napätím
a prúdom v obvode. ( 0,14 A; UR = 5,6V; UL = 18V; UC = 28V;  = - 61°)

5) Sériový obvod striedavého prúdu sa skladá z rezistora s odporom 90 , cievky s indukčnosťou

1,3 H a kondenzátora s kapacitou 10 F. Obvod je pripojený na zdroj striedavého napätia
s amplitúdou 100 V a frekvenciou 50 Hz. Napíšte rovnice pre okamžité hodnoty napätia a prúdu
v obvode. ( u = 100 sin ( 100t + /4 ); i = 0,79 sin 100t )

6) Striedavé napätie má efektívnu hodnotu 156 V. Určte amplitúdu napätia. Za aký čas od
začiatočného okamihu dosiahne okamžitá hodnota striedavého napätia efektívnu hodnotu, ak
jeho frekvencia je 50 Hz ?. V začiatočnom okamihu je hodnota striedavého napätia nulová.
( 0,22 kV; 2,5 ms )

7) Do obvodu s elektromotorom je pripojený voltmeter, ktorý ukazuje napätie 220 V, ampérmeter

ukazuje prúd 10 A a wattmeter ukazuje činný výkon 2,0 kW. Určte účinník a fázové posunutie
napätia a prúdu v obvode. ( 0,9; 24°)
 8) Primárna cievka jednofázového transformátora má 880 závitov, sekundárna cievka 1 200
závitov. Aké napätie bude na sekundárnej cievke, ak primárnu cievku pripojíme na striedavé
napätie 220 V ? ( 300 V )

9) Sekundárnou cievkou transformátora prechádza prúd 200 mA a je na nej napätie 4 V. Primárna

cievka je pripojená na striedavé napätie 220 V. Aký prúd prechádza primárnou cievkou ? ( 4 mA )

10) Aký prúd odoberá z elektrickej siete jednofázový elektromotor, ktorý pri napätí
220 V a účinníku 0,80 pracuje s výkonom 6,0 kW, ak jeho účinnosť je 82%. ( 42 A )

Mechanické a elektromagnetické vlnenie

1.Aká je amplitúda výchylky, perióda, frekvencia, vlnová dĺžka a rýchlosť vlny vyjadrenej
rovnicou: y = 4.10-2.sin 2p( 8t – 5x ) . Všetky veličiny sú uvedené v jednotkách sústavy SI
( ym = 4.10-2m, f = 8 Hz, T = 1/8 s, l = 0,2 m, v = 1,6 m.s-1)

2. Akú rovnicu má vlna, ktorá má frekvenciu 30 Hz a amplitúdu 2 cm, ak postupuje v kladnom smere
osi x rýchlosťou 3 m.s-1. ( y = 0,02.sin 2p ( 30t – 10 x ) )

3. Zdroj vlnenia koná netlmené kmity, ktoré možno popísať rovnicou y = 0,04.sin600pt. Z tohto zdroja
sa v kladnom smere osi x šíri vlnenie rýchlosťou 300 m/s. Napíšte rovnicu vzniknutého harmonického
vlnenia. Akú okamžitú výchylku má bod vzdialený 75 cm od zdroja v čase 0,01 s ?. Čas počítame od
začiatku kmitania zdroja. ( y = 0,04 sin 600p( t – x/300); okamžitá výchylka = 4 cm )

4. Budeme počuť zvuk, ktorý je popísaný rovnicou y = 0,05 sin ( 1980t – 6x ) ? Vypočítajte tiež
vlnovú dĺžku a rýchlosť tohto zvuku. ( f = 315 Hz – počujeme ho; v = 330 m/s; l = 1,05 m )

5. Aká je vzdialenosť medzi susednými uzlami stojatej pozdĺžnej zvukovej vlny vo vzduchu, ak má
rýchlosť 342 m/s a frekvenciu 440 Hz ? ( 0,39 m )

6. Určte dĺžku elektromagnetickej vlny vysielanej radarovou stanicou, ktorá pracuje na frekvencii
3.109 Hz. Rýchlosť EM vlnenia vo vákuu je 3.108 m/s. ( 10 cm )

7. Televízny vysielač pracuje s frekvenciou 50 MHz. Určte dĺžku polvlnového dipólu pre jeho príjem.
Rýchlosť EM vlnenia vo vákuu je 3.108 m/s. ( 3 m )

8. Oscilačný obvod prijímača sa skladá z kondenzátora o kapacite 400 pF a z cievky

s indukčnosťou 900mH. Je tento obvod naladený na vysielač pracujúci na vlnovej dĺžke 110 m ?
( je naladený na 1 130 m; preto dané vlnenie nebude prijímať)

Optické sústavy a optické zobrazovanie

1. Biely lúč dopadá na flintové sklo ( druh skla používaného v optike) pod uhlom 60°. Index lomu
flintového skla pre červené svetlo je 1,735, pre fialové svetlo je 1,811. Určte uhol medzi lomeným
červeným a fialovým lúčom. ( 1° 23´ )

2. Svetelný lúč dopadá zo vzduchu na rovinné rozhranie vzduchu a skla, odráža sa pod uhlom 60° a
súčasne sa láme pod uhlom 30°. Určte rýchlosť svetla v skle. Rýchlosť svetla vo vzduchu je približne
3.108 m/s. ( 1,7.108 m/s )
3. Určte o aký uhol sa odkloní od svojho pôvodného smeru lúč, ktorý dopadá na rozhranie skla
a vzduchu pod uhlom 30°. Index lomu skla je 1,6. ( približne o 23°)

4. Na vrstvu kvapaliny naliatu na povrch ľadu s indexom lomu 1,31 dopadá zo vzduchu svetelný lúč
pod uhlom 60° a láme sa do kvapaliny pod uhlom 30°. Určte: index lomu kvapaliny, uhol lomu
svetelného lúča prechádzajúceho z kvapaliny do ľadu. Láme sa svetelný lúč pri prechode z kvapaliny
do ľadu ku kolmici alebo od kolmice ? ( n = 1,73; b = 41°23´; lom od kolmice )

5. Svetelný lúč dopadá zo sírouhlíka na rozhranie sírouhlíka a vzduchu pod uhlom dopadu 39°. Prejde
tento lúč do vzduchu. Index lomu sírouhlíka je 1,63. ( neprejde, lebo uhol dopadu je väčší ako
medzný uhol)

6. Akou rýchlosťou sa šíri svetlo v diamante, ak medzný uhol pre prechod svetelného lúča
z diamantu do vzduchu je 24°40´? Rýchlosť svetla vo vzduchu je približne 3.108 m/s. ( 1,25 m/s )

7. Predmet vysoký 1 cm stojí kolmo na optickú os vo vzdialenosti 6 cm od vrcholu dutého

guľového zrkadla s polomerom krivosti 4 cm. Určte polohu a vlastnosti obrazu. Úlohu riešte aj
pomocou geometrickej konštrukcie. ( skutočný a´= 3 cm; prevrátený; zmenšený Z = -0,5)

8. Predmet vysoký 0,5 cm je vo vzdialenosti 1 cm od vrcholu dutého zrkadla s polomerom

krivosti 4 cm. Určte polohu a vlastnosti obrazu výpočtom aj graficky.( a´= -2 cm neskutočný; Z =
2)

9. Duté guľové zrkadlo má ohniskovú vzdialenosť 10 cm. Do akej vzdialenosti od zrkadla je

potrebné umiestiť predmet, aby jeho obraz bol štyrikrát zväčšený ? Uvažujte a, Z = - 4 b, Z = 4
( a = 12,5 cm; a = 7,5 cm )

10. Predmet vysoký 1 cm stojí kolmo na optickú os vo vzdialenosti 2 cm od vrcholu vypuklého

zrkadla s polomerom krivosti 4 cm. Určte polohu a vlastnosti obrazu výpočtom aj graficky.
( a´= - 1 cm neskutočný; Z = 0,5)

11. Dokážte, že obraz vytvorený vypuklým zrkadlom je vždy neskutočný.

( zo zobrazovacej rovnice vyjadrite a´ a ukážte, že daný výraz je vždy záporný)

12. Predmet je vo vzdialenosti 40 cm pred vypuklým zrkadlom s polomerom krivosti 20 cm.

Určte zväčšenie obrazu a jeho vlastnosti. ( Z = 1/5; neskutočný, vzpriamený, zmenšený)

13. Predmet vysoký 1,5 cm stojí kolmo na optickú os vo vzdialenosti 4 cm od spojky

s ohniskovou vzdialenosťou 1,5 cm. Určte polohu a vlastnosti obrazu výpočtom aj graficky.
( a´= 2,4 cm skutočný; Z = - 0,6 )

14. Predmet vysoký 1 cm stojí kolmo na optickú os vo vzdialenosti 1 cm od spojky

s ohnoskovou vzdialenosťou 1,5 cm. Určte polohu a vlastnosti obrazu výpočtom aj graficky.
( a´= - 3 cm neskutočný; Z = 3 )

15. Študent pri čítaní najlepšie vidí text knihy, ak je kniha vo vzdialenosti 10 cm od očí. Akú
optickú mohutnosť by mali mať šošovky okuliarov, aby študent najlepšie videl text knihy
v konvenčnej zrakovej vzdialenosti 25 cm ? ( potrebuje rozptylky s optickou mohutnosťou
– 6 D)

16. Vzdialený bod krátkozrakého oka je vo vzdialenosti 50 cm. Akú optickú mohutnosť majú
okuliare, ktoré posunú vzdialený bod do nekonečna ? ( optická mohutnosť = - 2 D )

17. Ďalekozraké oko má blízky bod vo vzdialenosti 2 m. Aké okuliare potrebuje človek s touto
očnou chybou, aby mohol čítať zo vzdialenosti 25 cm ?( potrebuje spojky s optickou mohutnosťou
3,5 D)
 Vlnové vlastnosti svetla

1. Na priehľadné optické prostredie s indexom lomu 1,2, dopadá svetlo s frekvenciou

5.1014 Hz. Akú má svetlo v tomto prostredí vlnovú dĺžku ? Rýchlosť svetla vo vákuu je
3.108 m/s.
( 500 nm )
2. Dva koherentné svetelné lúče dopadajú do určitého bodu s dráhovým rozdielom 3 mm.
Zistite, či v tomto bode nastáva interferenčné maximum alebo minimum, ak
interferujúce svetlo je
a, červené ( l = 750 nm ) b, fialové ( l = 400 nm )
( pre červené nastáva maximum, pre fialové minimum)

3. Na vrstvu oleja s hrúbkou 0,2 mm vytvorenej na vode dopadá kolmo slnečné svetlo.
Určte vlnovú dĺžku svetla, ktoré sa bude po odraze a, najviac zosilňovať b, najviac
zoslabovať. Rýchlosť svetla v oleji je 2.108 m/s, vo vzduch 3.108 m/s a vo vode 2,2.108
m/s.
( a, 400 nm; b, 600 nm )

4. Monofrekvenčné svetlo s vlnovou dĺžkou 500 nm dopadá kolmo na optickú mriežku

s mriežkovou konštantou 10-2 mm. Určte uhol , o ktorý sa odchyľuje maximum prvého rádu od
smeru kolmého k rovine mriežky. ( 2° 52´)

5.Na optickú mriežku dopadá kolmo žlté svetlo s vlnovou dĺžkou 589 nm. Na tienidle
vzdialenom 1 m sa maximum prvého rádu vytvorilo vo vzdialenosti 5 cm od maxima nultého
rádu. Určte mriežkovú konštantu a počet vrypov pripadajúcich na 1 mm. ( b = 0,012 mm; 85
vrypov )

6. Na optickú mriežku, ktorá má 500 vrypov na 1 mm, dopadá kolmo fialové svetlo s vlnovou
dĺžkou 400 nm. Určte najvyšší rád maxima, ktorý môžeme pozorovať na tienidle. Koľko maxím
uvidíme na tienidle ? ( najvyššie maximum je 4. rádu )

7. Určte osvetlenie plochy, ktorá je vo vzdialenosti 4 m od bodového zdroja svetla o svietivosti

160 cd. Uhol dopadu svetla na plochu je 60°. ( 5 lx )

8. Nad stredom guľatého stola je zavesená žiarovka, ktorá má vo všetkých smeroch rovnakú
svietivosť 200 cd. Na okraji stola vo vzdialenosti 1 m od žiarovky je umiestený papier, ktorého
stred má osvetlenie 100 lx. Pod akým uhlom dopadá svetlo na stred papiera a v akej výške nad
stolom je zavesená žiarovka ? ( 60°; žiarovka je výške 0,5 m )

Fyzika mikrosveta

1. Vypočítajte energiu fotónov prislúchajúcu vlnovým dĺžkam 390 nm a 790 nm.

Energiu vyjadrite v elektrónvoltoch. Planckova konštanta = 6,63.10-34 J.s, 1eV =
1,6.10-19 J, rýchlosť svetla vo vákuu = 3.108 m/s. ( 3,2 eV; 1,6 eV )

2. Aká je minimálna frekvencia EM žiarenia, ktorým je potrebné ožiariť povrch niklu, aby nastal
vnútorný fotoelektrický jav. Výstupná práca elektrónov z niklu je 5 eV. ( 1,2.1015 Hz )

3. Aká je výstupná práca elektrónov z cézia, ak medzná vlnová dĺžka cézia je 642 nm ?
Výstupnú prácu vyjadrite v eV. ( asi 1,9 eV )

4.Môže nastať fotoelektrický jav pri dopade viditeľného svetla na zinok ? Výstupná práca
elektrónov zo zinku je 4 eV. Najkratšia vlnová dĺžka viditeľného svetla je 390 nm. ( jav nastane )

5. Určte vlnovú dĺžku de Brogliovej vlny elektrónu urýchleného v elektrickom poli s napätím
100 V. Náboj elektrónu je 1,6.10-19 C, jeho hmotnosť je 9,1.10-31 kg a Planckova konštanta =
6,63.10-34 J.s.
 ( 1,2.10-10 m )

6. Fotón s energiou 15 eV bol pohltený atómom vodíka a spôsobil jeho

ionizáciu. Určte veľkosť rýchlosti uvolneného elektrónu, ak atóm vodíka bol
pred pohltením fotónu v základnom stave. Energia atómu vodíka v základnom
stave je –13,6 eV, hmotnosť elektrónu je 9,1.10-31kg. ( 7.105
m/s )

7. Vo vzorke rádioaktívneho fosforu 1532P, ktorý má polčas rozpadu 14 dní, je

4.1018 atómov fosforu. Koľko atómov bude v tejto vzorke za 4 týždne ? ( 1018
nerozpadnutých atómov)

8. Polčas premeny nuklidu 22688 Ra je 1 590 rokov. Určte jeho rozpadovú

konštantu. Rok má približne 3,154.107 sekúnd. ( 1,38.10-11 s-1 )

9. V kúsku starého dreva klesol obsah rádionuklidu uhlíka na 72% pôvodnej

hodnoty. Určte vek dreva, ak polčas premeny nuklidu je 5 570 rokov. (2
640 rokov )

10. Jadro kyslíka 168 O bolo ostreľované časticou alfa, ktorá v ňom uviazla a pri
tom sa uvolnil neutrón. Zapíšte príslušnú reakciu a zistite, aký nuklid
v dôsledku tejto reakcie vznikol. ( 168O + 42 He® 10n + AZX; A = 19; Z = 10 )

11. Určte energiu, ktorú možno získať štiepením 1 kg uránu 23592 U, ak sa pri
štiepení jedného jadra daného uránu uvoľní energia asi 200 MeV. Relatívna
atómová hmotnosť uránu je 235, atómová hmotnostná konštanta je 1,66.10 -27
kg. ( asi 8,2.1013 J )

Vnútorná energia , práca a teplo.

1.Teleso s hmotnosťou 2 kg padá z výšky 15 m do piesku. Vypočítajte ako sa zmení po dopade

vnútorná energia telesa a piesku. Tiažové zrýchlenie g = 9,8 m/s². ( zväčší sa o 290
J)

2.Auto s hmotnosťou 900 kg pohybujúce sa po vodorovnej ceste rýchlosťou 80 km/h náhle

zabrzdí. Vypočítajte, ako sa po zastavení auta zmení vnútorná energia jeho pneumatík
a brzdových diskov?
( zväčší sa o 0,22 MJ )

3.Tenisová loptička s hmotnosťou 50 g, ktorá padala voľným pádom z výšky 1 m, vyskočila po

odraze od podložky do výšky 0,6 m. Vysvetlite tento dej z hľadiska zákona zachovania
energie
a určte pri tomto deji celkovú zmenu vnútornej energie loptičky a podložky.
Tiažové zrýchlenie g = 9,8 m/s². ( zväčší sa o 0,2 J )

4. V elektrickej práčke sa zohrieva voda s hmotnosťou 30 kg. Aké teplo prijme, ak sa jej
teplota zvýši z 15°C na 90°C ? Ako dlho trvá zohrievanie, ak je príkon vykurovacieho telesa
práčky 1,7 kW ?
( 9,4 MJ; 92 min.)

5. V Niagarských vodopádoch padá voda z výšky 60 m. Ako sa zvýši jej teplota, ak

predpokladáme, že celá kinetická energia padajúcej vody sa zmení na vnútornú energiu vody ?
( 0,14 K)
6. Hliníkový predmet s hmotnosťou 0,8 kg a teplotou 250°C bol vložený do vody s hmotnosťou
1,5 kg a teplotou 15 °C. Aká je teplota sústavy po dosiahnutí rovnovážneho stavu ?
Predpokladáme, že tepelná výmena nastala iba medzi hliníkovým predmetom a vodou.
merná tepelná kapacita vody = 4,2 kJ/kg.K, merná tepelná kapacita hliníka = 896 J/kg.K ( 39
°C)

7. Železný predmet s hmotnosťou 0,5 kg bol vložený do vody s objemom 2 l a teplotou 15 °C.
Výsledná teplota sústavy po dosiahnutí rovnovážneho stavu bola 28 °C. Akú teplotu mal
železný predmet pred vložením do vody, ak predpokladáme, že tepelná výmena nastala iba
medzi železným predmetom a vodou ? merná tepelná kapacita železa = 452 J/kg.K
( približne 510 °C )

8. V kalorimetri s tepelnou kapacitou 63 J/K je olej s hmotnosťou 250 g a teplotou 12 °C. Do

oleja ponoríme medené závažie s hmotnosťou 500 g a teplotou 100 °C. Výsledná teplota
sústavy po dosiahnutí rovnovážneho stavu je 33 °C. Určte mernú tepelnú kapacitu použitého
oleja.
Merná tepelná kapacita medi = 383 J/kg.K ( 2,2kJ/ kg.K)

9. Plyn uzavretý v nádobe s pohyblivým piestom vykonal pri adiabatickom deji prácu 4.108 J.
Určte zmenu jeho vnútornej energie. Ako sa zmení pri tomto deji teplota plynu?
(-U = 400 MJ; teplota
klesne)

10. Môže plyn prijať teplo 2 kJ a vykonať prácu 2,5 kJ ? Napíšte pre tento dej prvý
termodynamický zákon. Ako sa zmení pri tomto deji teplota plynu? ( áno; teplota sa
zníži)

11. Môže plyn odovzdať chladnejšiemu telesu teplo 2.102 J a vykonať pri tom prácu 3.102 J ?
Ako sa zmení pri tomto deji teplota plynu ? ( áno; U = -5.102 J; teplota sa zníži)

Štruktúra a vlastnosti plynného skupenstva látok

1.Koľko molekúl je za normálnych podmienok obsiahnutých v ideálnom plyne s objemom 1

cm? Ako dlho by trvalo jeho vyčerpanie, keby sme za každú sekundu ubrali 106 molekúl ?
pn = 1,01.105 Pa, Tn = 273 K, Boltzmannova konš. k = 1,38.10-23 J/K
( 2,7.1019 molekúl; 2,7.1013 s)

2. V nádobe s objemom 3 l je dusík s hmotnosťou 56 g a teplotou 27 °C. Aký je jeho tlak ?

Dusík za daných podmienok považujeme za ideálny plyn. Mm = 28.10-3 kg/mol; Rm = 8,31
J/K.mol
( 1,7 MPa)

3. Určte objem kyslíka O2 s hmotnosťou 8 g pri teplote 21 °C a tlaku 1,4.105 Pa.

Mm = 32.10-3 kg/mol Rm = 8,31 J/K.mol (4,4.10-3 m3 )
 4. Ako sa zmení objem ideálneho plynu, keď sa jeho termodynamická teplota zväčší dvakrát
a jeho tlak sa zvýši o 25 % ? (zväčší sa 1,6 – krát)

5. V nádobe s vnútorným objemom 30 l je uzavretý plyn pri tlaku 10 MPa. Aký je jeho objem
pri normálnom tlaku ? Predpokladáme, že teplota plynu je stála a plyn za daných podmienok
ideálny.
pn = 1,01.105 Pa ( 3.103 l )

6. Plyn uzavretý v nádobe má pri teplote 11 °C tlak 189 kPa. Pri akej teplote bude mať tlak 1
MPa ?
Predpokladáme, že vnútorný objem nádoby je stály a plyn je za daných podmienok ideálny.
( 1 500 K )

7. Teplota kyslíka s danou hmotnosťou sa zvyšuje za stáleho tlaku zo začiatočnej teploty –20
°C. Pri akej teplote má kyslík 1,5 – krát väčší objem ako pri začiatočnej teplote ? (107 °C )

8. Pri adiabatickej kompresii vzduchu sa jeho objem zmenšil na 1/10 pôvodného objemu.
Vypočítajte tlak a teplotu vzduchu po ukončení adiabatickej kompresie. Začiatočný tlak
vzduchu je 105 Pa, začiatočná teplota 20 °C. Poissonova konštanta pre vzduch je 1,40. (2,5
MPa; 462 °C)

9. Pri adiabatickej expanzii ideálneho plynu sa jeho objem zväčšil štyrikrát. Vypočítajte teplotu
plynu po skončení adiabatickej expanzie. Začiatočná teplota plynu je 27 °C, Poissonova
konštanta = 1,5.
( -123 °C)

Kruhový dej s ideálnym plynom

1.Akú prácu vykoná vzduch s hmotnosťou 1,3 g, ak sa pri stálom tlaku zvýši jeho teplota
z 20 °C na
100 °C ? Predpokladáme, že vzduch je za daných podmienok ideálny plyn.
Mm = 29.10-3 kg/mol; Rm = 8,31 J/K.mol ( 30 J )

2. Akú prácu vykoná plyn pri stálom tlaku 0,15 MPa, ak sa objem zväčší o 2 l ? ( 300 J )

3. Akú prácu vykoná plyn, ak sa jeho pôvodný objem 0,2 m3 pri stálom tlaku 0,5 MPa
strojnásobí ?
( 0,2 MJ )

4. Plyn prijal z ohrievača počas jedného cyklu teplo 7 MJ a odovzdal chladiču teplo 3 MJ.
Akú prácu
 pri tom vykonal ? Aká je účinnosť tohto cyklu ? ( 4 MJ; 57%)

5. Aká je horná hranica účinnosti parnej turbíny, ak je teplota ohrievača 530 °C a teplota
chladiča
50 °C ? ( 60%)

Štruktúra a vlastnosti pevných látok

1. Vypočítajte normálové napätie v oceľovom drôte s obsahom priečneho rezu 3 mm2, ktorý je
deformovaný ťahom silou veľkosti 0,5 kN. ( 1,7.108 Pa )

2. Osobný výťah s hmotnosťou 500 kg držia 3 oceľové laná, každé s priemerom 1 cm.
Vypočítajte napätie v každom oceľovom lane. Vlastnú tiaž lana zanedbáme. ( g = 9,81m.s-2)
( 20,8 MPa)

3. Oceľová skúšobná tyčinka s priemerom mm sa pretrhla silou 1,63.105 N. Určte medzu

pevnosti v ťahu použitej ocele. ( 923 MPa)

4. Zistite, či sa pretrhne železný drôt s priemerom 2 mm, ak je napínaný silou 1 kN. Medza
pevnosti železa je 314 MPa. ( drôt sa pretrhne, lebo normálové napätie je
318 MPa)

5. Aký musí byť polomer medeného drôtu, aby sa účinkom sily s veľkosťou 500 N pôsobiacou
v smere jeho dĺžky nepretrhol. Medza pevnosti medi je 200 MPa. ( r  0,89 mm)

6. Akú dĺžku musí mať železný drôt zavesený vo vertikálnej polohe, aby sa roztrhol pôsobením
vlastnej tiaže ? Hustota železa je 7 800 kg/m3, medza pevnosti železa je 314 MPa, tiažové
zrýchlenie 9,81 m/s2.
( 4104 m)

7. Oceľová tyč so začiatočnou dĺžkou 2 m a prierezom s obsahom 1 cm2 je na jednom konci

upevnená a na druhom konci napínaná silou 10 kN. Rozhodnite, či je deformácia tyče pružná
a vypočítajte dĺžku
tyče po jej predĺžení. Medza pružnosti použitej ocele je 572 MPa, modul pružnosti v ťahu je
200 GPa.
( normálové napätie je 102 Pa, preto je deformácia pružná, dĺžka bude 2,001 m)

8. Akou veľkou silou je napätá oceľová struna gitary s dĺžkou 0,65 m a obsahom prierezu 0,325
mm2, ak sa pri napínaní predĺžila o 5 mm ? Modul pružnosti ocele je 220 GPa ( 550 N )

9. Mosadzný drôt s dĺžkou 1,1 m a prierezom s obsahom 4 mm2 sa deformoval v ťahu silou 80
N, čím sa predĺžil o 0,2 mm. Vypočítajte modul pružnosti v ťahu mosadze. ( 110 GPa)

10. Železné potrubie parného vedenia má pri teplote 20 °C dĺžku 45 m. Ako sa predĺži, ak ním
prúdi para s teplotou 450 °C ? Súčiniteľ teplotnej dĺžkovej rozťažnosti železa je 1,2.10-5 K-1.
( 23,2 cm)
11. Medený drôt má pri teplote 20 °C dĺžku 50 m. Určte skrátenie drôtu, ak sa ochladí na
teplotu
–25 °C. Súčiniteľ teplotnej rozťažnosti medi je 1,7.10-5 K-1. ( 3,8 cm )

12. Kváder z mramoru má pri teplote 0 °C objem 900 cm3. Aký objem má pri teplote 40 °C ?
Teplotný súčiniteľ dĺžkovej rozťažnosti mramoru je 8,5.10-6 K-1. ( 900,9 cm3 )

Štruktúra a vlastnosti kvapalín

1. Vodnú kvapku s polomerom 3 mm rozprášime na drobné kvapôčky s polomermi 3.10-5 mm.

Koľkokrát sa pritom zväčší povrchová energia vodných kvapiek? ( 105 – krát )

2. Na ráme s pohyblivou priečkou s dĺžkou 10 cm je mydlová blana. Akú prácu treba vykonať,
aby sme priečku posunuli o 2 cm ? Povrchové napätie použitej mydlovej vody je 40 mN.m-1.
(1,6.10-4 J)

3. Aká je hmotnosť kvapky, ktorá odkvapla z rúrky s priemerom 1 mm ? Povrchové napätie

vody je
73 mN.m-1. ( 23 mg)

4. Kapilárou s priemerom 4 mm odmerali 100 kvapiek liehu s hmotnosťou 1,81 g. Rovnaký

počet kvapiek vody s rovnakou teplotou mal hmotnosť 6,26 g. Určte povrchové napätie liehu,
ak povrchové napätie vody je 73 mN.m-1. ( 21 mN.m-1)

5. Aký je kapilárny tlak vo vzduchovej bubline guľového tvaru, ktorá je vo vnútri vody, ak má
priemer
a, 10-4 mm b, 10-1 c, 1 mm d, 10 mm
6 3 2
( 2,9.10 Pa 2,9.10 Pa 2,9.10 Pa 2,9.10 Pa)

6. Určte hmotnosť vody, ktorá vystúpi v kapiláre s vnútorným priemerom 0,5 mm pri teplote
20 °C. Povrchové napätie vody je 73 mN.m-1, tiažové zrýchlenie g = 9,81 m.s-2. (1,2.10-5 kg)

7. Kapilára má vnútorný priemer 0,2 mm. Vypočítajte ako vysoko vystúpi v kapiláre benzén,
ak má teplotu 18 °C, hustotu 870 kg.m-3 a povrchové napätie 29,1 mN.m-1. ( 6,8 cm )

8. V nádobe je lieh s objemom 10 litrov a teplotou 0 °C . Aký bude mať lieh objem pri teplote
30 °C?
Súčiniteľ teplotnej objemovej rozťažnosti liehu je 1,1.10-3 K-1. ( 10,33 litrov)

9. Hustota ortuti pri teplote 0 °C je 13 590 kg.m-3. Akú hustotu má ortuť pri teplote 100 °C?
Súčiniteľ teplotnej objemovej rozťažnosti ortuti je 0,18.10-3 K-1. (13 350 kg.m-3 )

10. Do vody sú vsunuté dve sklenené kapiláry s polomermi 1 mm a 1,5 mm. Vypočítajte
povrchové napätie vody, ak rozdiel výšok vodných hladín pri kapilárnej elevácií v oboch
kapilárach je 4,9 mm.
Hustota vody je 1000 kg.m-3, tiažové zrýchlenie 9,81 m.s-2. ( 72 mN.m-1)
.