VÄZBOVÁ ENERGIA JADRA

alebo
Čo sa skrýva v atómovom jadre

PaedDr. Jozef Beňuška

jbenuska@nextra.sk
Atómové jadrá sú zložené sústavy.

A 235
Z X 92 U
Z 1 Z  92
AZ N A  235
N 0 N  143
X - všeobecná značka prvku
Z - protónové (atómové číslo)
A - nukleónové číslo
N - neutrónové číslo
Chemický prvok, izotop

31 30
15 P 15 P
Z  15 Z  15
31 30
15 P je stabilné jadro 15 P je rádioaktívne jadro

Jadrá s rovnakým protónovým číslom patria atómom

toho istého prvku.
Chemický prvok ZX je látka, ktorej atómy majú
rovnaký počet protónov Z v jadrách.
Izotopy prvku sa líšia nukleónovým číslom A, teda
majú rozličný počet neutrónov v jadrách.
Hmotnosť atómu prvku m(X)
m X   Ar  X  mu
Ar (relatívna atómová hmotnosť) udáva, koľkokrát je
pokojová hmotnosť atómu väčšia, ako je atómová
hmotnostná konštanta.
mu = 1,66057.10-27 kg

m U   Ar  U  mu  238,0508.1,66057.10 27
kg
m U   3,953.10 25 kg
Relatívne atómové hmotnosti iónov sa určujú hmotnos-
tným spektrometrom.
Hmotnosť jadra

4
2 He

m  Zmp   A  Z  mn m j  He   Ar  He .mu
m  6,6952.10 27
kg m j  He   6,6448.10 27
kg

m  mj

mj - skutočná, experimentálne určená hmotnosť jadra

m - súčet hmotností nukleónov v jadre
Hmotnostný úbytok - Bj

m  mj
Bj = m - mj

Bj=Zmp+(A-Z)mn- mj
mj
m

Hmotnosť jadra je vždy menšia, ako je súčet hmotnosti

Z protónov a (A-Z) neutrónov.
Hmotnostný úbytok - Bj
B j  Zmp   A  Z  mn  m j
Podľa Einsteinovho vzťahu E=mc2 každej zmene
vnútornej energie E zodpovedá zmena m pokojovej
hmotnosti sústavy.

E j  B jc 2

Ej - väzbová energia
Čím je väčší hmotnostný úbytok Bj, tým je jadro ľahšie
a tým väčšia je väzbová energia Ej a nukleóny sú
silnejšie v jadre viazané.
Dodaná energia Ej

Energiu Ej musíme jadru dodať, ak ho chceme rozložiť

na jednotlivé nukleóny.
Uvoľnená energia Ej

Energia Ej sa uvoľní pri syntéze jadra z jednotlivých

nukleónov.
Väzbová energia

E j  B jc 2

Priemerná väzbová energia

Ej
j 
A

- je väzbová energia pripadajúca na jeden nukleón.

Priemerná väzbová energia v jadrách s rôznym A
j
10 56
MeV 26 Fe 235
9
92 U
8
4
7
2 He
6 7
5 3 Li
4
3
2
2
1
1 H
0 50 100 150 200 250 A

Najväčšiu j majú jadrá s počtom nukleónov 50 - 150.

Energia sa uvoľňuje...
j
10 56
MeV 26 Fe 235
9
92 U  j
8
4
7
2 He
6 7
5 3 Li
 j 4
3
2
2
1
1 H
0 50 100 150 200 A 250
Ak sa jadrá s menšou väzbovou energiou menia na jadrá
s väčšou väzbovou energiou, uvoľňuje sa rozdiel energií.
Jadrové procesy, pri ktorých sa uvoľňuje energia:
1. syntéza ľahkých jadier na ťažšie
(procesy prebiehajúce vo vnútri hviezd),

2. štiepenie veľmi ťažkých jadier na ľahšie

(v reaktoroch jadrových elektrární).
Jadrové sily - viažu v jadre nukleóny.

Vlastnosti jadrových síl:

- sú príťažlivé sily,
- nezávisia od elektrického náboja nukleónu,
- ich pôsobenie veľmi rýchlo klesá so zväčšovaním
vzdialenosti medzi nukleónmi (dosah 10-15 m).
 Test

Pri syntéze jadra z jednotlivých nukleónov sa:

a) energia stráca,
b) energia nespotrebuje ani neuvoľňuje,
c) energia uvoľňuje,
d) energia spotrebuje.

1
 Test

Pri rozdelení jadra na jednotlivé nukleóny sa:

a) energia stráca,
b) energia nespotrebuje ani neuvoľňuje,
c) energia uvoľňuje,
d) energia spotrebuje.

2
 Test

Priemerná väzbová energia je väzbová energia:

a) stredne ťažkých jadier,
b) pripadajúca na jeden nukleón,
c) ľahkých jadier,
d) ťažkých jadier.

3
 Test

Pre priemernú väzbovú energiu jadra platí veličinová

rovnica:

Bj Ej
a)  j  b)  j 
Z Z

Ej Bj
c)  j  d)  j 
A A

4
 Test

Energia sa uvoľňuje ak:

a) sa jadrá s väčšou väzbovou energiou menia
na jadrá s menšou väzbovou energiou,
b) sa jadrá s menšou väzbovou energiou menia
na jadrá s väčšou väzbovou energiou,
c) sa jadrá menia na jadrá s rovnakou väzbovou
energiou,
d) sa jadrá menia na jadrá s menšou väzbovou
energiou.