Príslovia
Aj bez brady ľudia mladí, dajú niekedy dobrej rady.
Aby sa i cap nažral i kapusta ostala celá.
Aj červíkovi je milý ten koreň, kde sa vyliahol.
Aj lož je pravdou, ak rozkazuje mocnejší.
Aj majster tesár sa niekedy utne.
Aj malý oheň veliký les zapáli.
Aj pod otrhaným klobúkom múdra hlava býva.
Aj slepá kura zrno nájde.
Aj tebe ešte deň svitne.
Ak nevieš robiť, psota ťa naučí.
Aká bolesť, taká masť.
Aká jabloň, také jablko.
Aká matka, taká Katka.
Aká práca, taká pláca.
Aké drevo, taký klin.
Aké pochválen, také naveky amen.
Aké prasa, taký kvik, aký človek, taký zvyk.
Ako kto robí, tak sa mu vodí.
Ako kto seje, tak žne.
Ako prišlo, tak odišlo.
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Ako sa ty k ľuďom máš, tak sa ľudia k tebe majú.
Ako si ustelieš (postelieš), tak si ľahneš.
Ako si ustelieš, tak budeš spať.
Ako stará vyhráva, tak mladá tancuje.
Ako starí hudú, tak aj mladí budú.
Ako ty mne, tak ja tebe.
Ako vietor duje, tak plachty obracajú.
Ako zaseješ, tak budeš žať.
Aký človek, taká reč.
Aký dobrý deň, taký pánboh daj.
Aký mlynár, taký mlyn.
Aká otec, taký syn.
Aj mladí ľudia môžu dobre poradiť.
Aby sa každému vyhovelo.
Každý má rád rodisko, domovinu.
Mocnejších, nadriadených musíme rešpektovať aj ke-
by nehovorili pravdu.
Aj odborník sa môže zmýliť.
Z nepatrného začiatku môže vzniknúť vážna vec.
Aj skromne vyzerajúci človek môže byť múdry.
Získať niečo výhodné ľahko, bez námahy, často ná-
hodne.
Budeš sa mať lepšie.
Bieda, chudoba ťa donúti pracovať.
Každý nedostatok treba primerane odstrániť; na prob-
lém treba nájsť primerané riešenie.
Potomkovia dedia vlastnosti rodičov.
Dcéra má matkine vlastnosti.
Ako kto pracuje, tak ho odmenia.
Spôsob, postup podľa daných podmienok.
O primeranej odpovedi.
Podľa reči sa dá zistiť úroveň človeka; reč prezrádza
neinteligentnosť človeka.
Práca určuje životnú úroveň človeka.
Výsledok býva primeraný vynaloženému úsiliu,
predchádzajúca činnosť je podmienkou dobrého
výsledku, osohu; ako kto robí, tak sa má.
Ľahko nadobudnuté veci si človek dostatočne neváži.
Ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu; určité
konanie má primeranú ozvenu, reakciu.
Ako sa správaš k ľuďom, tak sa budú správať oni
k tebe.
Ako si život zariadiš, tak budeš žiť.
Ako si život zariadiš, tak sa budeš mať.
Poslušne plní rozkazy, bez odporu sa podriaďuje.
Akí rodičia, také deti.
Reakcia na negatívne správanie voči inej osobe
a snaha odplatiť sa jej rovnakým spôsobom.
Meniť presvedčenie, názor podľa okolností.
Výsledok zodpovedá úsiliu.
Reč prezrádza povahu a charakter človeka.
O primeranej odplate, odpovedi ... .
Aký je človek, také sú aj jeho veci, jeho práca.
Syn má vlastnosti otca.
Aký pán, taký krám.
Aký požičaj, taký vráť.
Aký strom, také ovocie.
Ani kura (zadarmo) nehrabe.
B
Bez práce nie sú koláče.
Bez jednej lastovičky bude leto.
Bez jednej ovce bude salaš.
Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne.
Bieda človeka zjedá.
Bieda je najlepší majster.
Bieda všetkému naučí.
Bláznov nesejú, a rodia sa.
Blázon dáva, múdry berie.
Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie.
Blázon, kto dáva, väčší, kto neberie.
Blízka ruka najviac raní.
Boha ťahá za nohy a čerta za rohy.
Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Brada ako u proroka a cnosť ako u drába.
Brázda hlboká – slama vysoká.
Bujaka za rohy nechytaj.
C, Č
Cudzia voš horšie hryzie.
Cudzie nebolí.
Čas hojí (všetky) rany.
Čas je najlepší lekár.
Čas na nikoho nečaká.
Čas platí, čas tratí.
Čas raní, čas hojí.
Čas všetko zahojí (vylieči).
Časom všetko navrch vyjde.
Častá kropaj i kameň porazí.
Častý hosť nebýva vzácny.
Veci sú zvyčajne také, aký je charakter ich majiteľa;
človeka charakterizujú aj jeho veci, práca.
O primeranej reakcii na niečí podnet.
O činoch, ktoré sú v zhode s charakterom konajúceho.
Každá práca zasluhuje odmenu.
Práca je základom blahobytu; bez úsilia, a námahy ne-
možno očakávať dobré výsledky.
Na jednotlivcovi nezáleží; keď sa odtrhne jednotlivec
od skupiny, nie je to rozhodujúce, nič sa nemení.
Keď sa odtrhne jednotlivec od skupiny, nie je to roz-
hodujúce.
Všetko má svoju príčinu.
Bieda, chudoba človeka zničí.
Keď je človek v núdzi, bez prostriedkov, so všetkým
si musí poradiť.
V núdzi si musí každý vedieť pomôcť.
Nerozumných ľudí stále pribúda.
O nerozvážnej štedrosti.
Iba nerozumný človek nevyužíva skúsenosti iných,
nepoučí sa, aby sa vyhol chybám.
Ak ti niečo núkajú, tak ber.
Najbližší ti môžu najviac ublížiť.
Ešte len ide z kostola, už ohovára, resp. pácha iné zlo.
Každá krivda, nespravodlivosť sa raz potrestá, trest
nikoho neminie.
Niekto navonok vzbudzuje kladný dojem, pod povr-
chom sa však skrývajú negatívne vlastnosti.
Po hlbokom oraní býva pekné, vysoké obilie.
So zlými a nerozumnými ľuďmi treba byť opatrný.
Zlo páchané inými vnímame ostrejšie.
Nemrzí nás škoda niekoho iného.
Časom sa na všetko zlé, nepríjemné zabudne.
Časom sa na všetko nepríjemné zabúda; bolestné
spomienky a pocity sa časom otupia, zmiernia.
O nevyhnutnom plynutí času.
O rozhodujúcej úlohe času.
Časom sa na všetko nepríjemné zabúda.
Časom sa na všetko zabudne.
Všetko sa prezradí, pravda vyjde najavo.
S trpezlivosťou a postupnými krokmi možno dosiah-
nuť úspech aj v zdanlivo beznádejnej situácii.
Často prichádzajúci hosť nie je hostiteľovi príjemný.
Čert nikdy nespí.
Čí (koho) chlieb ješ, toho pieseň spievaj.
Čiň čertu dobre, peklom sa ti odslúži.
Človek mieni, pánboh mení.
Človek si aj na šibenicu privykne.
Čo dom, to iná obyčaj v ňom.
Čo je z mačky, to len myši lapá.
Čo ma nezabije, to ma posilní.
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
Čo nechceš, aby ti robili iní, nerob im ani ty.
Čo oči nevidia, to srdce nebolí.
Čo pri iných haníš, to nechváľ pri sebe.
Čo raz z úst vypustíš, ani štyrmi koňmi naspäť
nevtiahneš.
Čo sa babe zachcelo, to sa babe prisnilo.
Čo sa doma navarí, nech sa doma aj zje.
Čo sa Janko nenaučí, to sa Jano nedoučí.
Čo sa vlečie, neutečie.
Čo sa za mladi (v mladosti) naučíš, na starosť akoby
si našiel.
Čo si kto zaseje, tak bude aj žať.
Čo si kto navaril, to bude jesť.
Čo v srdci vrie, v ústach kypí.
Čomu nerozumieš, to nehaň.
Darebák má vždy nedeľu.
Darovanému koňovi (darovanej kobyle) na zuby
nepozeraj.
Devätoro remesiel a desiata bieda.
Dielo chváli majstra.
Dlhé vlasy, krátky rozum.
Dnes mne, zajtra tebe.
Dní je vždy viac ako klobás (viac dní ako klobás).
Do blata veľa dažďa netreba.
Nešťastie, nepríjemnosti sa môžu prihodiť kedykoľ-
vek, treba byť opatrný, obozretný.
Človek sa musí podriadiť tomu, od koho je existenčne
závislý; kto ťa platí, tomu slúž, toho názory uznávaj.
O nevďačnosti.
Plány sa vždy nepodarí uskutočniť v dôsledku nepred-
vídaných okolností.
Človek si zvykne na všetko; o ľudskej prispôsobivosti.
V každej domácnosti vládnu iné zvyky.
Človek ťažko zaprie svoj pôvod, svoje záľuby.
Po prekonaní ťažkých situácií je človek odolnejší ako
predtým.
Práca sa nemá odkladať.
Človek by sa mal voči iným správať tak, ako chce, aby
iní správali voči nemu.
O čom človek nevie, to ho netrápi.
Človek má byť sebakritický.
Treba si zvážiť, čo povieme; urážky môžu mať ďale-
kosiahle následky.
Čo si človek tajne želá, na to často myslí, tým sa aj
podvedome zaoberá.
Domáce veci netreba vynášať na verejnosť.
Vedomosti a zručnosti treba nadobudnúť v mladom
veku, pretože neskôr sa vedomosti získavajú ťažko.
Veci, ktoré sa neuskutočnia v plánovanom čase, budú
sa musieť urobiť tak či tak inokedy.
Skúsenosti získané v mladosti sa ti neskôr zídu.
O výsledku primeranom k vynaloženému úsiliu alebo
k predchádzajúcej činnosti vôbec.
Za chyby treba znášať tresty, následky.
Prejavovať svoj hnev, rozhorčenie slovami.
Neznevažuj veci, ktorým nerozumieš.
Lenivý človek nikdy nepracuje.
Hodnota daru sa nemá posudzovať; nekritizuj darova-
nú vec.
Kto skúša mnohé zamestnania, nemáva z toho úžitok;
obyčajne nevie poriadne nič robiť.
Kvalitná práca je vizitkou toho, kto ju vytvoril.
O nerozumných ženách.
Čo sa dnes stalo mne, môže sa kedykoľvek i tebe stať.
Treba dbať o to, aby sa jedlo predčasne neminulo.
Zlé sa ľahko zhorší.
Do žihľavy hromy nebijú.
Dobrá myseľ v tŕní rastie.
Dobrá rada nad zlato.
Dobre je zavčasu iskru udusiť.
Dobre myšiam, keď mačky doma nieto.
Dobré sa chváli samo.
Dobré svedomie je mäkká poduška.
Dobrí priatelia sa aj s jednou jahodou podelia.
Dobrodenie a nevďak sú susedia.
Dobrú hrušku najviac trasú.
Dobrý chýr letí ďaleko a zlý ešte ďalej.
Dobrý chýr beží a zlý letí.
Dobrý sused lepší ako (než) rodina.
Dočkaj (vyčkaj) času ako hus klasu.
Dotiaľ sa prút ohýba, kým je mladý.
Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa neroz-
bije.
Dôveruj, ale preveruj.
Dvakrát meraj a raz strihaj.
E
Ešte kože na barane, už mäsiari pijú na ne.
Ešte nie je všetkým dňom koniec.
Ešte nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie.
G
Gazdovať od desiatich k piatim (od tisíca ku stu).
Gazdovať z vreca do tanistry (zo šafľa do šechtára).
Hlad je najlepší kuchár.
Hlad je veľký (mocný) pán.
Hlad nemá oči (hanby).
Hlas ľudu, hlas boží.
Hlavou (čelom) múr neprerazíš (neprebiješ).
Hlúposť a pýcha na jednom strome rastú.
Nenápadný človek sa obyčajne vyhne pohromám, nik
si ho nevšíma, a preto ani nemáva veľké konflikty.
Ľudia mávajú často veselú myseľ, humor i v ťažkos-
tiach, v nedostatku.
Je veľmi cenná.
Včas zabrániť vzniku hádky, konfliktu, hnevu a pod.
Bez dozoru sa človek cíti voľný.
Čo je dobré, nepotrebuje chválu, reklamu.
Človek s čistým štítom žije pokojnejšie, bez výčitiek
svedomia.
Naozajstný priateľ pomáha bez vypočítavosti.
Dobrodenie sa často odpláca nevďačnosťou.
Najviac sú využívaní tí, ktorí sú múdri, ochotní;
svedomitých najviac využívajú.
Nepriaznivé správy sa šíria rýchlejšie ako dobré.
Nepriaznivé správy sa šíria rýchlejšie ako dobré.
Dobré ľudské vzťahy nie sú závislé od príbuzenstva,
nemajú sa obmedzovať iba na rodinu.
Buď trpezlivý, nebuď nedočkavý, trpezlivo čakaj.
O potrebe výchovy v mladosti.
Robievať niečo riskantné, až pokým sa niečo zlé
nestane.
Človek sa nemá spoliehať na konanie iných, ale má si
veci preveriť.
Človek si má každú činnosť najskôr dobre premyslieť
a zvážiť, aby sa nedopustil zbytočných chýb.
Netreba sa predčasne tešiť niečomu, čo je neisté.
Ešte stále je šanca niečo zmeniť, problém vyriešiť.
Človek sa môže dostať do horšej situácie.
Zle hospodáriť, utrácať majetok, mať stále menej.
Zle hospodáriť, utrácať majetok, mať stále menej.
Kto je hladný, nepreberá v jedení, v jedlách; hladnému
všetko chutí.
Pocit hladu vždy núti ľudí vyvíjať nejakú aktivitu.
Hladný urobí všetko, aby sa nasýtil.
Názor najširších vrstiev obyvateľstva je rozhodujúci.
Zbytočne plytvať silami pri neprekonateľných prekáž-
kach.
Prehnané sebavedomie spravidla sprevádza aj nedosta-
tok inteligencie.
Hlúpy dvakrát kúpi.
Hnev je zlý radca.
Hocaký vzácny hosť, za tri dni ho je dosť.
Hora s horou sa nezíde, ale človek s človekom.
Hory s horami a ľudia s ľuďmi (sa schádzajú).
Hosť a ryba na tretí deň smrdí.
Hovoriť striebro, mlčať zlato.
Hriechy mladosti kára boh na staré kosti.
Hrniec sa po zvuku pozná.
Huba človeka všade dovedie.
CH
Chudoba cti netratí.
Chudobnému veľa chýba, lakomému všetko.
Chytrá robota dobrá nebýva.
I
I dobrému kocúrovi (dakedy) myš ušmykne.
I z malej iskry veľký oheň býva.
I čierna kvočka biele vajce znesie.
Iný kraj, iný mrav.
Ívery ďaleko od pňa nefŕkajú.
J
Ja pán, ty pán a kto bude kozy (svine) pásť?
Jablko nepadá ďaleko od stromu.
Jazyk nemá kosti, ale kosti láme.
Jeden dom dvoch pánov nestrpí.
Jedna lastovička leto nerobí.
Jedna prašivá ovca celé stádo (kŕdeľ) nakazí.
K
Kadiaľ vojsko chodí, tráva sa nerodí.
Kam čert nemôže, tam pošle starú babu.
Kaša sa nikdy neje taká horúca, aká sa navarí.
Každá krava bola najprv teľaťom.
Hlúpy človek koná nerozvážne a doplatí na to.
Nahnevaný človek sa obyčajne zle rozhoduje.
Dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná.
Ľudia sa vždy navzájom stretajú.
Ľudia sú si blízki.
Dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná.
Niekedy je lepšie mlčať ako hovoriť zbytočne.
Za hriechy spáchané v mladosti sa pyká v starobe.
Človeka poznáš podľa jeho reči.
Kto niečo nevie, musí sa pýtať druhých.
I chudobného si treba ctiť a vážiť.
Lakomý človek by chcel všetko mať.
Pracuj pomaly, ale poriadne.
Každý sa môže občas zmýliť, urobiť chybu.
Z nepatrného začiatku môže vzniknúť vážna vec;
nemožno podceňovať maličkosti; aj zdanlivo bezvýz-
namné veci môžu mať ďalekosiahle následky.
O častom rozpore medzi vonkajšou podobou a charak-
terom človeka.
Krajiny sa odlišujú svojím spôsobom života, svojimi
hodnotami.
Akí rodičia, také deti.
Nikomu sa nechce robiť podradné práce; netreba sa
odťahovať od (zdanlivo) podradnej práce; obaja máme
rovnakú hodnotu.
Deti majú podobné charakterové črty ako ich rodičia;
akí sú rodičia, také sú aj deti.
Slovami možno ublížiť.
V každej domácnosti by mal mať rozhodujúce slovo
jeden človek.
Konanie jednotlivca vo vzťahu k ostatným nerozho-
duje.
Jeden nepodarený člen rodiny môže skomplikovať
a narušiť vzťahy v rodine.
Všetko je zničené, vyplienené.
Staré ženy často narobia nepríjemnosti.
Časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako
sa to spočiatku vidí.
Každý bol kedysi neskúsený, musel sa učiť.
Každá kura k sebe hrabe.
Každá líška svoj chvost chváli.
Každá palica má dva konce.
Každé hrable k sebe hrabú.
Každý chvíľku ťahá pílku.
Každý je kováčom svojho šťastia.
Každý najlepšie vie, kde ho bolí.
Každý nech do svojho hrnca hľadí.
Každý oráč svoju brázdu chváli.
Každý pes je na svojom dvore najsmelší.
Každý svoju pieseň hudie.
Každý vie, ako mu v hrnci vrie.
Každý začiatok je ťažký.
Kde koho svrbí, tam sa poškrabe.
Kde nechodí slnko, tam chodí lekár.
Kde nič nie je, (tam) ani smrť neberie.
Kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí.
Kde slnko nechodí, tam chodí lekár.
Keby koza neskákala, nohy by si nezlámala.
Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj.
Keď chceš spať sladko, večeraj krátko.
Keď je koze (somárovi) dobre, ide na ľad tancovať.
Keď kocúr nie je doma, myši majú hody (bál).
Keď nejde hora k Mohamedovi, musí ísť Mohamed
k hore.
Keď nieto koláčov, aj chlieb je dobrý.
Keď oheň horí, vtedy kašu varia.
Keď sa (raz) žobrák na koňa dostane, ani čert ho ne-
dohoní.
Keď sa rúbe les, triesky (ívery) fŕkajú.
Keď sused horí, aj teba páli.
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.
Keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi.
Klobásy majú byť dlhé, ale reči krátke.
Každý sa usiluje o svoj prospech.
Ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba; každý
vyzdvihuje svoje zásluhy.
Konečný výsledok počínania nebýva vždy istý;
následky nášho konania môžu byť iné, ako predpokla-
dáme.
Každému ide predovšetkým o vlastný prospech.
Šťastie nie je trvalé, úspechy sú striedavé.
Každý je strojcom svojho osudu, života.
Kde má nevyriešený problém, čo nemá v poriadku
a pod.; pozná svoje ťažkosti.
Nech sa každý stará o svoje záležitosti.
Ľudia radi vyzdvihujú predovšetkým seba.
Doma je každý smelý.
Každý hovorí to, čo mu vyhovuje.
Aké má ťažkosti, starosti.
Treba prekonať počiatočné ťažkosti a nevzdávať sa.
Každý sa snaží tam si pomôcť, kde to najviac potre-
buje.
Nezdravý život a nezdravé bývanie majú za následok
choroby; bez slnka niet zdravia.
Nemožno získať niečo tam, kde nič nie je; o veľkej
biede.
Pri konflikte dvoch strán má prospech niekto iný.
Bez slnka niet zdravia.
Keď je niekto neopatrný, často si ublíži.
Keď ti niečo ponúkajú, zober si.
Ak chceš pokojne spať, jedz večer málo.
Človek si niekedy vlastnou vinou, ľahkomyseľnosťou
spôsobí ťažkosti, nepríjemnosti.
Bez dozoru sa uvoľňuje disciplína.
Keď nechce niečo urobiť jeden z partnerov, musí to
urobiť druhý.
Treba sa uskromniť.
Treba využiť vhodnú chvíľu.
Keď človek dosiahne neprimerane vysoké postavenie,
nedá si ho odňať.
Keď sa robia zásadné zmeny, doplatia na ne aj nevin-
ní.
Človek nežije vo svete sám, vždy sa ho dotýkajú aj
osudy iných.
Pri nahováraní na niečo sa veľa sľubuje; o vábení,
lákaní peknými sľubmi, rečami.
Keď sa stalo niečo zlé mne, nech sa stane aj inému.
Radšej niečo urobiť, ako zbytočne rečniť.
Koho raz kaša popáli, potom všetko dúcha.
Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
Komu česť, tomu česť a pastierovi trúba.
Komu dal Pán Boh úrad, tomu dal aj rozum.
Komu nie je zhora dané, v apatieke nekúpi.
Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Komu pánboh, tomu všetci svätí.
Komu sa nelení, tomu sa zelení.
Koniec dielo chváli.
Košieľka z hodvábu, nevládzem od hladu.
Kováčova kobyla a šustrova žena chodia bosé.
Kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne.
Krása do času, cnosť na večnosť.
Krv nie je voda.
Kto (čo) hľadá, nájde.
Kto často pije na zdravie, príde o zdravie.
Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Kto hlboko orie, zlato vyoráva.
Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce.
Kto chce dačo mať, musí o to dbať.
Kto chce jadro, musí orech prehryznúť.
Kto chce kam, pomôžme mu tam.
Kto chce klamať, musí dobrú pamäť mať.
Kto chce luhať, nech si dá pozor na reči.
Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde.
Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť.
Kto chce žať, musí siať.
Kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči.
Kto je malému daru nevďačný, veľkého nie je hoden.
Kto je v peci, myslí, že sú všetci.
Kto lenivo žije, sám seba bije.
Kto na niečo doplatí, býva potom opatrný.
Čím viac cudzích jazykov ovládaš, tým si múdrejší,
rozhľadenejší.
Každého treba uctiť tak, ako si zaslúži.
Človek poverený istou mocenskou pozíciou by mal
konať zodpovedne a múdro.
Hlúposť sa nedá liečiť.
Ak si niekto nedá poradiť, zle dopadne.
Človek, ktorému šťastie praje; o tom, komu sa stále
dobre darí.
Kto je usilovný, tomu sa darí, má úspech.
Až na konci sa ukáže úspešnosť alebo neúspešnosť
v nejakej činnosti.
Kto veľa míňa na parádu, nemá na jedlo.
Človek a jeho najbližší majú nedostatok toho, čomu sa
obyčajne profesijne venuje.
Každý sa môže zmýliť, aj keď je inak svedomitý,
šikovný; nikto nie je neomylný, dokonalý.
O trvanlivej, stálej hodnote cnosti.
Príbuzenské vzťahy nie sú človeku ľahostajné.
Človek si zaslúži to, čo ho postihlo; sám si to zavinil,
čo ho postihlo.
Nadmerná konzumácia alkoholu poškodzuje zdravie.
Aj za zlé sa treba dobrým odplácať.
Kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou;
zlomyseľnosť a úklady sa nevyplácajú.
Kto tvrdo a potivo pracuje, ten bude odmenený.
Kto neuvážene, zbytočne rozpráva, dočká sa nemilých
slov.
Človek si má chrániť svoj majetok.
Kto chce dosiahnuť cieľ, musí prekonať prekážky.
Ak niekto nepočúva rozumné rady, nech si robí po
svojom a na vlastnú škodu.
Klamár si musí dávať pozor na reči, ľahko sa zamotá
do svojich klamstiev a tým sa usvedčí.
Luhár sa ľahko zamotá do svojich klamstiev, ľahko ho
možno usvedčiť.
Niekto niekomu chce škodiť, príčinu si ľahko vymys-
lí; kto chce páchať neprávosť, ľahko nájde zádrapku.
Treba sa prispôsobiť pravidlám spoločenskej skupiny,
v ktorej chce človek existovať.
Človek si musí včas vytvoriť predpoklady na dosiah-
nutie úspechu.
Človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stý-
ka; s čím sa kto zapodieva, to zanecháva na ňom stopy.
Treba sa tešiť aj z malých darčekov.
Podľa seba súdime iných.
Pasivita a nečinnosť sa negatívne prejavia na človeku.
Kto má dcéry, má rodinu, kto má synov, má cudzinu.
Kto má mrcha ženu, netreba mu chrenu.
Kto má škodu, má i posmech.
Kto mastí, ten sa vezie.
Kto mlčí, ten svedčí.
Kto najviac haní, najskôr kúpi.
Kto nemá chuti, ľahko sa vykrúti.
Kto nepracuje, nech neje.
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
Kto platí, ten porúča.
Kto počtuje, ten gazduje.
Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony.
Kto prútik neohýba, strom ťažko zohne.
Kto prv príde, ten prv melie.
Kto raz klame, tomu neuveria, aj keby hovoril pravdu. Keď niekto raz nepovie pravdu, prestáva byť do bu-
Kto sa bojí, neobstojí.
Kto sa bojí, nesmie do lesa.
Kto sa dá do boja (na vojnu), musí bojovať.
Kto sa hrá s ohňom, ľahko sa popáli.
Kto sa mučí, ten sa učí.
Kto sa raz popáli, aj huspeninu fúka.
Kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí.
Kto sa sám honosí, mnoho v hlave nenosí.
Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
Kto sám neskúsil, druhému neuverí.
Kto seje vietor, žne búrku (dážď).
Kto si mála neváži, mnohého nie je hoden.
Kto spáva v peci, nazdá sa, že všetci.
Kto spí, nehreší.
Kto stojí u dverí, každý ho uderí.
Kto včas dáva, dvakrát dáva.
Kto včas ráno vstáva, tomu pánboh požehnáva.
Kto včera luhal, tomu zajtra neuveria.
Lepšie je mať zaťov než nevesty.
Ženy dokážu často pripraviť nepredvídané situácie.
Poškodenému sa často vysmejú.
Kto podpláca, dostáva protislužbu.
Aj mlčaním sa dá vyjadriť súhlas.
Kto chce niečo kúpiť, znevažuje tovar, aby znížil jeho
cenu.
Komu sa nechce niečo urobiť, nájde si výhovorku.
Lenivý človek si nezaslúži, aby sa mal dobre.
Osoba, ktorá príde neskoro, sa musí uspokojiť s tým,
čo zostalo; je dôležité byť dochvíľny, aby sme nepre-
meškali niečo dôležité.
Hlavné slovo pri rozhodovaní má ten, kto veci finan-
cuje; kto má moc, vplyv, peniaze, ten určuje podmien-
ky.
Kto dobre, rozumne hospodári, má z toho osoh, šetrí.
Treba sa vedieť prispôsobiť prostrediu.
Vychovávať treba od malička.
Kto skôr príde, má prednosť, výhody.
dúcnosti dôveryhodným.
Keď človek nemá odvahu, nemá ani úspech.
Bojazlivý nič nedokáže.
Prijatú úlohu treba splniť.
Kto vyhľadáva nebezpečenstvo, často sa dostane do
zlej situácie, doplatí na to.
Bolestné skúsenosti bývajú človeku poučením.
Človek sa na základe zlých zážitkov správa niekedy
prehnane opatrne, aby sa vyhol rovnakej chybe.
Kto raz na niečo doplatil, neskôr je až príliš opatrný.
O namyslených, hlúpych ľuďoch.
Až na konci sa ukáže, kto má pravdu alebo kto bude
triumfovať.
Aby sme pochopili druhých, musíme niečo zažiť na
vlastnej koži.
Kto spôsobuje zlo, nezhody a pod., musí niesť aj
následky.
Váž si aj to málo, čo máš.
Človek často posudzuje iných podľa seba.
Nemá príležitosť robiť zle.
Je neslušné počúvať za dverami.
Najlepšia pomoc je rýchla pomoc.
Čím skôr človek začne robiť, tým viac spraví.
Ak raz niekoho oklameš, nebude ti nikdy veriť.
Kto veľa haní, ľahko kúpi, kto najviac haní, najskôr
kúpi.
Kto vysoko lieta, nízko padá.
Kto zodral opätky, nech chodí na sáre.
Kujon, kto dá viac, ako má.
Kuť železo za horúca.
L, Ľ
Lacné mäso, riedka polievka.
Láska kvitne v každom veku.
Lenivosť a bieda ruka v ruke chodia.
Lenivý aj pod strechou zmokne.
Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche (zajac
v chrasti).
Lepšia hodinka na rozmýšľanie ako rok na banovanie.
Lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov.
Lepšia prosba než hrozba.
Lepšie bez večere spávať ako s dlhmi vstávať.
Lepšie dobré susedstvo ako planá rodina.
Lož má krátke nohy.
Ľudí sa raď, svojho rozumu sa drž.
Luhára aj na krivom koni dohoníš.
Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti.
Márna práca vodu košom načierať.
Mladosť — pochabosť.
Mlynár sa vtedy prebudí, keď mu mlyn zastane.
Mrcha ovca, čo od čriedy uteká.
Mrcha vták, čo do vlastného hniezda špiní.
Mrcha zelina nevyhynie.
Múdrejší ustúpi.
Múdry sa nik nenarodí.
Muchy lapá, (a) voly púšťa.
Mýliť sa je ľudské.
Kto chce niečo kúpiť, znevažuje tovar, aby znížil jeho
cenu.
Kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa
veľmi sklame; o príliš sebavedomom, pyšnom človeku.
Kto viac míňal, ako si mohol dovoliť, musí niesť
následky.
O podnikavcoch.
Veci treba riešiť hneď, kým sú aktuálne.
Zo zlého materiálu sa nedá urobiť niečo kvalitné.
Aj starší človek sa môže zaľúbiť.
Kto je lenivý a nepracuje, žije biedne.
Lenivý nikdy nič nedosiahne.
Lepšie je mať menšiu vec, ale istú; lepšia je malá
istota ako veľké nádeje.
Nekonaj neuvážene, radšej si všetko premysli.
Radšej mať okolo seba priateľov ako veľa peňazí;
priateľstvo je to najcennejšie.
Viac možno dosiahnuť pekným, láskavým slovom.
Ak je človek chudobnejší, mal by sa uskromniť, radšej
žiť bez dlhov.
Každého dobrého človeka si treba vážiť.
Pravda vyjde vždy najavo, lož sa dlho neutají;
klamstvo sa dlho neuchová v tajnosti.
Poraď sa s ľuďmi, ale urob podľa svojho rozhodnutia.
Klamstvo býva vždy odhalené.
S veľkými deťmi sú oveľa väčšie starosti ako s malý-
mi.
O daromnej, zbytočnej práci.
V mladosti je človek nerozvážny, nerozumný.
Ľuďom chýba to, na čo si zvykli.
Kto zradí svojich, nemá obyčajne dobrý charakter.
O človeku, ktorý nepekne rozpráva o svojich najbliž-
ších.
Zlo sa dá niekedy ťažko vykoreniť.
Rozumný človek sa zbytočne neháda.
Múdrosť treba získať učením, skúsenosťou.
Zle hospodári, gazduje; o nerozumnom, neekonomic-
kom hospodárení, o zlom gazdovaní.
Každý sa môže pomýliť.
N
Na hrubé vrece hrubá záplata.
Na jazyku med, a v srdci jed.
Na každého (raz) dôjde.
Na konci bič plieska.
Najprv (najskôr) mlátia (sa mláti), potom platia
(sa platí).
Najprv vtáčik zaspieva, potom mu dajú semenca.
Nebude vrabec orlom.
Nech si každý pred svojím domom zametá.
Nechváľ deň pred západom (pred večerom).
Nechýba mu nič, iba vtáčie mlieko.
Nechytaj nôž za ostrie.
Nechytaj za nohy (za chvost), keď môžeš za hlavu
(za rohy).
Nekrič (nevrav) hop, kým nepreskočíš.
Nemaľuj čerta na stenu!
Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie.
Neohrievaj sa pri cudzom ohni!
Neskoro zajaca chytať za chvost .
Nešťastie nechodí (nikdy) samo.
Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch.
Netras strom, keď hrušky samy padajú.
Neučený majster (doktor) hotový kat.
Nezvaní hostia nebývajú vzácni.
Nič to zato, že je blato, príde vietor, vyfúka to.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Niet dymu bez ohňa.
Niet ruže bez tŕňov.
Niet takej pesničky, čo by nemala konca.
Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí.
Nikomu nepadajú (nelietajú) pečené holuby do huby
(do úst).
Nikto učený (múdry) z neba nespadol.
Ako sa kto k niekomu správa, tak sa budú správať aj
k nemu.
O zákernom človekovi, predstiera priateľstvo a skrýva
nenávisť.
Spravodlivý trest alebo zaslúžená odplata nikoho
neminie.
Na koniec príde rozhodnutie; rozhodujúci je záver,
výsledok.
Najskôr treba vykonať prácu a až potom čakať odme-
nu.
Najprv sa treba preukázať robotou, výsledkami, až
potom možno očakávať odmenu, úspech, uznanie.
O človeku, ktorý nemá na niečo schopnosti.
Nech sa každý stará o svoje veci.
Neprenáhli sa pri hodnotení.
Má všetkého dostatok, má naozaj všetko.
Treba byť opatrný.
Nekomplikuj zbytočne veci, keď netreba.
Neteš sa predčasne; nerob predčasné uzávery.
Neprivolávaj nešťastie.
Kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno po-
môcť; pomôcť sa dá iba tomu, kto dokáže vysvetliť
svoj problém.
Nevyužívaj cudzie veci, zásluhy a pod.
Je zbytočné, je neskoro ľutovať, banovať za niečím,
čo človek z vlastnej viny zanedbal.
Po jednej nehode často nasleduje druhá.
Nešťastie postihuje ľudí ; ľudský život často sprevá-
dza trápenie, nešťastie.
Nevynakladaj zbytočnú námahu.
O babrákovi; slabá odbornosť je vždy na škodu.
Kto nie je pozvaný, nie je vítaný.
Aj to, čo je zlé, nepríjemné, môže sa pominúť.
Vonkajší lesk, bohatstvo, krása a pod. nemusia pred-
stavovať skutočné hodnoty.
Všetko má svoju príčinu.
Niet veci bez ťažkosti.
Všetko sa raz pominie, aj nepríjemné veci.
Zvyčajne sa rázne, prísne rozhodnutia po dlhšom čase
a uvažovaní zmiernia.
Kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať; úspech ne-
možno očakávať bez práce.
Každý sa musí učiť, získavať skúsenosti.
Nová metla dobre metie (zametá).
Núdza (potreba ) železo láme.
O mŕtvych len dobre.
Od hlavy ryba smrdí.
Od mladi (mladosti) sa tŕň ostrí.
Ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja bu-
dem Jano, neohneš ma, mamo.
Oko do duše (do srdca) okno.
Oko za oko, zub za zub.
Opatrnosť (je) matka múdrosti.
Opatrnosti nikdy nezbýva (nikdy nie je dosť).
Palica má dva konce, bije ona koho chce.
Palica má dva konce.
Panská láska na zajačom chvoste.
Pes breše, vietor nesie.
Pes, ktorý breše, nehryzie.
Po daždi býva pekne.
Po nečase čas býva.
Po rade páni múdri bývajú.
Po radosti býva žiaľ.
Po smiechu býva plač.
Po tme (v noci) každá krava čierna.
Po zlom jarmoku býva dobrý trh.
Podaj čertovi prst, chmatne (chytí) ti celú ruku.
Pomaly ďalej zájdeš (dôjdeš).
Pomaly s dobrým.
Povedz pravdu, prebiješ si (prebijú ti) hlavu.
Pravda oči kole.
Prázdny sud najviac hučí (duní).
Pre stromy nevidí les.
Priatelia buďme, dlhy si plaťme.
Nový pracovník sa usiluje.
Núdza ospravedlňuje aj neobvyklé konanie (napr. po-
rušenie spoločenských konvencií a pod.).
Na mŕtvych sa má spomínať len po dobrom.
Hlavnú príčinu (napr. neporiadkov) treba hľadať vo
vedení.
Od mladosti sa človek cibrí.
O výchove, o naprávaní v mladosti; vychovávať treba
od malička.
Často možno podľa výrazu očí posudzovať charakter
človeka.
Odplatiť rovné rovným (obyč. zlé zlým), pomstiť sa.
Múdry človek býva opatrný.
Nie je nikdy zbytočná, treba byť vždy opatrný.
Následky nesprávneho, zlého činu sa môžu obrátiť
proti pôvodcovi.
Konečný výsledok počínania nebýva vždy istý.
Je falošná, klamná, neúprimná.
Hlúpe reči nemajú účinok, netreba si ich všímať.
Kto len kričí, nadáva, nie je nebezpečný;
človek, ktorý veľa kričí, hrozí, je obyčajne neškodný.
Človek má vždy nádej, že zas bude dobre, že zlé sa raz
pominie.
Nikdy netreba zúfať, vždy treba mať nádej, že bude
lepšie.
Keď sa človek poradí, zmúdrie.
Po šťastných a radostných chvíľach nasleduje smútok.
Po šťastných a radostných chvíľach nasleduje smútok.
V istej situácii, z istého uhlu pohľadu sú odlišnosti
nepodstatné.
O nestálosti šťastia.
Komu poskytnú malú pomoc, žiada stále viac; o zne-
užívaní ponúknutej pomoci.
Rozvážnym konaním dosiahneš viac; radšej konať
rozvážne ako náhlivo. Konaj všetko s rozvahou.
To, čo človek má, treba rozumne užívať.
Ľudia neradi počujú pravdu o sebe.
Pravda je nepríjemná.
Hlúpy veľa hovorí; neschopný človek sa najviac ozý-
va.
Pre časti, jednotlivosti, drobnosti nevidí celok; pre ma-
ličkosti zabúda na veľké veci.
Aj priatelia si musia vyrovnávať dlhy.
Príde hlúpy, čo (to) kúpi.
Príležitosť robí zlodeja.
Prostredná cesta (je) najlepšia.
Proti gustu žiaden dišputát.
Proti jedu nieto medu.
Proti veku nieto lieku.
Proti vetru sa nedá dúchať.
Pustil si medveďa do včelína.
Pustiť si capa do záhrady (kapusty).
Pustiť si hada do rukáva.
Pýcha býva matkou svárov.
Pýcha peklom dýcha (a chodí pred pádom).
Pýcha predchádza pád.
R
Ráno je múdrejšie večera.
Ranný dážď (je) ako starej baby tanec (ako ženský
plač).
Raz do roka (v roku) aj v pekle bývajú hody.
Remeslo má zlaté dno.
Robota má horký korienok, ale sladké ovocie.
Robota nie je zajac, aby ušla.
Robota sa nedá cez koleno prelomiť.
Rovné s krivým, suché s mokrým.
Ruka bez roboty upadá do psoty.
Ruka ruku umýva (myje).
Ryba a hosť na tretí deň smrdí.
Ryba od hlavy smrdí.
S, Š
S múdrou materou sa poradil.
S jedlom rastie chuť.
S ľuďmi sa raď, (a) svojho rozumu sa drž.
S pravdou najďalej zájdeš.
Aj nekvalitný tovar sa napokon predá.
Ak má človek príležitosť, privlastní si cudziu vec.
Treba sa vyhýbať každému extrému.
Každý človek má iný vkus; o vkuse, chuti sa nemožno
s nikým škriepiť.
Nahnevaného človeka nemožno skrotiť prívetivým
slovom.
Starnutie sa nedá zastaviť.
Je zbytočné plytvať silami pri premáhaní neprekona-
teľných prekážok, prirodzený beh udalostí sa nedá
zmeniť.
O škode, ktorú si človek zavinil neopatrnosťou v styku
s niekým.
Zveriť niečo nespoľahlivému človeku.
Dôverovať falošnému človeku; ujať sa naničhodníka.
Pyšný sa s nikým nedohodne.
Je zlá, škodlivá a prináša skazu; odsúdenie pýchy.
Namyslený, povýšený človek obyčajne zle pochodí.
Ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer
po celodennej únave.
Slabý, krátky; dlho netrvá.
Raz za čas si treba dopriať aj niečo výnimočné, drahé.
O výnosnosti remesla, šikovný človek má zabezpeče-
nú budúcnosť.
Vynaložené úsilie býva odmenené dobrým výsledkom.
Netreba sa (zbytočne) ponáhľať s prácou, do práce.
Aby mala robota dobré výsledky, treba vynaložiť pri-
merané úsilie, mať potrebné prostriedky.
Niekedy sa popri vinníkovi aj nevinnému ublíži.
Ten, kto nepracuje, nič nemá.
Spoločníci sa navzájom chránia ( obyčajne kryjú svoje
zámery, previnenia); o vzájomnom preukazovaní a
odplácaní služieb.
Dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná.
Chyba je v riadiacich orgánoch.
O prefíkanom človekovi.
(Ľahko) nadobudnutý zisk, úspech povzbudzuje; ak sa
niekomu niečo zapáči, chce toho čoraz viac.
Spoľahni sa sám na seba.
Buď pravdovravný.
S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť. Neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na
nich.
Skúpa chvála hotová hana. Chválou netreba šetriť.
Skúpy draho platí. Byť skúpym sa nevypláca.
Skúpy dva razy kúpi. Neoplatí sa kupovať lacné veci, pretože sú nekvalitné
a dlho nevydržia.
Slepému darmo ukazuješ a hluchému darmo vravíš. Kto nechce vidieť, nevidí, kto nechce počuť, nepoču-
je; odmietavý postoj človeka.
Sľubovaného sa veľa do vreca zmestí. Sľuby treba zvyčajne brať s rezervou, často sa sľubuje
viac, ako možno splniť.
Smiech je soľou života. Smiech je potrebný pre život.
So suchým aj mokré zhorí. Niekedy sa pri trestaní vinníka ublíži aj nevinným.
Sova nevysedí sokola. Akí sú rodičia, také bývajú obyčajne i deti.
Sprostého postrč, múdremu povedz. Daj mu silný popud, aby sa dovtípil.
Sprostý má šťastie. Často sa aj hlúpemu niečo podarí, pošťastí.
Stará láska nehrdzavie. Trvá stále, nikdy neprestáva, je nezabudnuteľná; láska
z mladosti pretrváva roky, nepominie sa.
Staré hriechy — nové viny. O opakovaní starých chýb.
Staroba – choroba. Starí ľudia často bojujú s rôznymi chorobami.
Starý baran tvrdý roh má. O starom alebo silnom, neúnavnom človeku.
Strach má veľké oči. Kto má strach, zveličuje nebezpečenstvo.
Svätí boli a hrešili. Každý sa dopúšťa chýb.
Sýty lačnému (hladnému) neverí. Kto má dostatok niečoho, často nemá pochopenie pre
toho, kto ho nemá.
Šaty robia človeka. Spoločnosť často posudzuje ľudí podľa ich oblečenia.

Škoda sviniam hádzať perly. Zbytočné je poskytovať niekomu niečo, čo si nevie

vážiť.
Šuster, drž sa svojho kopyta. Rob len to, čo si sa vyučil a čomu sa rozumieš.

T, Ť

Taký vták sa hnusí, čo do vlastného hniezda trúsi.
Ťažko je vlkovi barana zo zubov vydrapiť.
Ten sa smeje najlepšie, kto sa naposledy smeje.
Tichá voda brehy myje (podmýva).
Topiaci sa aj slamky (britvy, stebla) chytá.
Trikrát meraj a raz strihaj.
Trpezlivosť ruže prináša.
Opovrhujeme človekom, ktorý ohovára vlastné
prostredie, svojich najbližších.
Človek sa ťažko vzdáva svojho majetku; o lakomom
človekovi.
Netreba sa tešiť predčasne.
Zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi pre-
kvapiť; o tichom človeku so skrytými zlými vlastnos-
ťami.
V ťažkej, nebezpečnej situácii je každý prostriedok
záchrany dobrý; v nebezpečenstve je každá pomoc
dobrá.
Nekonaj prenáhlene, buď rozvážny a opatrný.
Trpezlivosťou, vytrvalosťou sa dá dosiahnuť úspech.
U
Učený nikto z neba nespadol.
Učiť sa na vlastných chybách.
Urob (sprav) čertovi dobre, peklom sa ti odslúži
(odvďačí).
V cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí.
V malej vode (len) malé ryby.
V mútnej vode je dobre ryby lapať.
V núdzi poznáš priateľa.
V zdravom tele zdravý duch.
Vajatali hory, porodili myš.
Vajce chce byť múdrejšie od sliepky.
Veselá myseľ — pol zdravia.
Viac hláv, viac rozumu.
Viac očí viac vidí.
Viacej veriť svojim očiam, ako veriť ľudským
rečiam.
Vínko hreje, ale nešatí.
Víno ústa otvára.
Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.
Vrana vrane oko nevykole.
Všade dobre , doma najlepšie.
Všade je chlieb s dvoma kôrkami.
Všetkého veľa škodí.
Všetko do času.
Všetko má (doma ) okrem vtáčieho mlieka.
Všetko má svoj koniec.
Vtáka poznáš po perí, človeka po reči.
Každý sa musí učiť, získavať skúsenosti.
Brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti.
Za dobré nečakaj nič dobré, zlý človek je nevďačný.
Vlastné chyby nevidí, a druhého chyby zveličuje;
treba kriticky hodnotiť predovšetkým seba, nielen
iných.
Ťažko mať nároky tam, kde nie sú vhodné podmienky.
O využívaní, zneužívaní chaosu, rozháraných pome-
roch, neporiadku.
Skutočné priateľstvo sa prejaví až vtedy, keď je člo-
vek v kritickej situácii a skutočne potrebuje pomoc.
Ak sa človek hýbe a športuje, cíti sa lepšie.
Po veľkých prípravách sa nedostavil primeraný vý-
sledok.
Mladý a neskúsený chce poučovať staršieho, skúsenej-
šieho.
Dobrá nálada je prospešná zdraviu.
Pri rozhodovaní a pod. je vhodné poznať názory via-
cerých; viac ľudí skôr na niečo príde.
Jedinec sa môže mýliť, úsudok kolektívu je spoľah-
livejší.
Nedaj na ľudské reči, radšej si over na vlastné oči.
Pitie alkoholu je len dočasný únik, po ktorom nasledu-
je ťažká realita.
Kto si vypije, je obyčajne zhovorčivý, veľa rozpráva.
Ľudia s rovnakými záujmami, s rovnakými vlastnosťa-
mi sa obyčajne vyhľadávajú, rozumejú si.
Spoločníci, ľudia s rovnakými (obyčajne nedovolený-
mi) záujmami sa chránia, kryjú; navzájom si neublížia.
Doma sa človek cíti najlepšie.
Človek sa stretáva všade s pozitívami aj s negatívami.
Všetko s mierou.
Všetko sa pominie, o pominuteľnosti vecí.
O veľmi bohatom človekovi.
Všetko sa raz musí skončiť, aj keď nám je to ľúto.
Podľa reči posudzujeme, hodnotíme človeka.
Z, Ź

Z cudzieho krv netečie.
Z deravého duba iba sova vyletí.
Z dlhého jazyka škodlivá muzika.
Z tvári myseľ žiari.
Z cudzej škody sa neraduj, ale sa uč.
Škoda iného nás nemrzí; cudzí majetok ľudia obyčajne
nešetria.
Hlúpy povie len hlúposť, od nerozumného človeka
nemožno čakať múdru myšlienku.
Veľa vravieť škodí.
Vo výraze tváre sa odrážajú myšlienky.
Pouč sa z chýb iných.

Za zlým vždy dobré chodí. V živote sa dobré a zlé strieda, preto netreba zúfať,
treba si uchovať nádej, že ťažkosti raz pominú.
Zakázané ovocie chutí najlepšie. Ľudia často túžia práve po tom, čo nie je dovolené.
Zdravie — najväčší (najdrahší) poklad. Zdravie je pre človeka najdôležitejšie.
Zíde z očí, zíde z mysle (z umu). Čo (koho) nevidíme, s čím (s kým) sa nestretáme, na
to (na toho) ľahko zabudneme; ľahko zabúdame na to,
čo je vzdialené.
Zlá zelina nevyhynie. Prefíkaný človek vyviazne z každej situácie; čo je zlé,
býva často húževnaté, odolné a pod.
Zlodej na zlodeja nepovie. Ľudia, ktorí niečo ukradnú, sa chránia, kryjú.
Zo žobráka býva mrcha pán. Popánený býva horší, krutejší ako pán.
Zomrel (umrel) dávno, čo dával darmo. Za všetko treba platiť.
Zvyk je železná košeľa. Navyknutých spôsobov sa človek ťažko zbavuje.
Žaba kaluž (mláku) nájde. Každý sa snaží dostať do takého prostredia, aké mu
najlepšie vyhovuje; každý (aj neslušný) človek si náj-
de prostredie, ktoré mu je blízke.
Železo sa železom ostrí. Na všetko treba použiť primeraný prostriedok.
Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí. Od slov k činom býva ďaleko.
Žiadny strom nerastie do neba. Nič netrvá naveky, všetko má svoje hranice.
Žihľavu mráz nespáli. Húževnatému alebo zlému obyčajne máločo uškodí;
silnému, zlému nič neuškodí.