Jedlo v starovekom Ríme

V starovekom Ríme jedlo zohrávalo veľmi dôležitú

úlohu. Rímska strava bola pestrofarebná a plná
chutí, od jednoduchých pokrmov až po luxusné
hostiny.
Základné potraviny: Základom rímskej stravy boli
obilniny, predovšetkým pšenica, ktorá sa používala
na výrobu chleba a múky. Okrem toho sa jedlo aj iné
obilniny ako jačmeň, ovos a špaldový jačmeň.
Rímani mali radi aj mäso, najmä bravčové, hovädzie
a hydinu. Ryby boli tiež populárnym jedlom, najmä
vďaka dostupnosti z pobrežných oblastí.

Spoločenský význam jedla: Jedlo nebolo len

zdrojom výživy, ale aj dôležitou súčasťou
spoločenského života. Hostiny boli príležitosťou na
prejav pohostinnosti a štedrosti. Bohatí Rímani sa
radi chválili svojimi banketmi, kde sa podávalo
bohaté a rôznorodé jedlo, sprevádzané rozmanitými
nápojmi, najmä vínom.
Víno a olivy: Víno a olivy boli neoddeliteľnou
súčasťou rímskej stravy. Víno sa považovalo za
symbol blahobytu a pohody a bolo neodmysliteľnou
súčasťou mnohých spoločenských podujatí. Olivy a
olivový olej boli používané na prípravu jedál a
omáčok a tiež sa konzumovali ako samostatný
pokrm.

>
Kuchárske umenie: Rímani si vážili kuchárskeho
umenia a mnohé recepty a kulinárske techniky sa
uchovali v rôznych kuchárskych spisoch. Marcus
Gavius Apicius, známy rímsky gurmán, zostavil jednu
z najstarších zbierok receptov, ktoré sa nazývajú "De
re coquinaria" (O umení varenia).
Thermopolia: Pre bežných ľudí, ktorí nemali vlastné
kuchyne, boli dôležité miesta zvané thermopolia.
Tieto verejné reštaurácie alebo stánky ponúkali
jedlá pripravené na mieste, ako sú polievky, pečivo a
ďalšie jednoduché pokrmy.

Rímska strava bola zaujímavou kombináciou

základných potravín a exotických prísad. Bola to
zrkadlová reflexia bohatstva, moci a kultúry
starovekého Ríma.