VÝVINOVÁ

PSYCHOLÓGIA 2
LS 2023
KATEDRA PSYCHOLÓGIE
VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. ALŽBETY, BRATISLAVA
Mgr. Soňa Rossi, PhD.
DETSKÁ KRESBA
Má v psychológii široké použitie. Psychológ sleduje výsledok,
proces kreslenia, ako sa dieťa pri kreslení správa.
● Celkový odhad motoriky.
● Vizuálna percepcia, jej kvalita.
● Jemná motorika.
● Hrubý odhad rozumových schopností.
● Odhad úspešnosti v školskej práci v prvých rokoch.
● Prejavujú sa charakteristiky osobnosti.
● Kvalita pamäti a pozornosti.
● Slúži ako pamäťový test.
● Slúži ako test tvorivosti.
● Terapia (arteterapia)
● Prejavujú sa emócie (aké farby dieťa volí, aké veľkosti).
Predpoklady pre kresbu
DETSKÁ KRESBA
• Na začiatku sú vrodené
nepodmienené reflexy (cca. Pre dieťa do 10 rokov je rečou – obrázková reč, v mladšom
prvé 2 mesiace). Reflexné veku sa dieťa lepšie vyjadruje neverbálne – teda aj kresbou.
pohyby postupne zanikajú Má aj komunikatívny charakter – dieťa čaká odozvu.
a súčasne sa začínajú
koordinovať pohyby očí a
rúk – v priebehu od 3
mesiaca do 1 roku sa
úchop a koordinácia
neustále zlepšujú a od
jedného roku sa takmer všetky
deti naučia držať ceruzku.
Úchop ceruzky sa tiež
postupne zlepšuje.
 GENÉZA KRESBY
• Detská kresba sa vyvíja v závislosti od vývinu jedinca a to bez
ohľadu na jeho umelecké schopnosti.
• Každému veku zodpovedá špecifický typ kresby.
• Výtvory prechádzajú štádiami, ktoré úzko súvisia s vývinom
intelektu.
Obdobie náhodného realizmu
Periodizácie vývinu detskej kresby
Podľa Luqueta sú fázy tiež štyri:
1. Obdobie náhodného realizmu (od 2. – 3.roku) - ak nám dieťa
nepovie, čo nakreslilo, nie sme schopní to určiť.

2. Obdobie chybového realizmu (od 3. – 5.rokov) - kresbe sa

objavujú náznaky predmetov a ľudí, ale s chybami. Napr. na jednu
ruku nakreslí 4 prsty a na druhú 6 prstov. Vlasy sú nad hlavou...

Obdobie chybového realizmu

 GENÉZA KRESBY

Periodizácie vývinu detskej kresby

3. Obdobie intelektuálneho realizmu
(od 5. – 8.rokov) Dieťa už kreslí nielen to,
čo vidí, ale aj to, čo o danej veci vie.
Obdobie intelektuálneho realizmu
Napr. pri kresbe postavy z profilu mu
Obdobie vizuálneho realizmu
nakreslí obe oči na jednu stranu tváre,
lebo vie, že oči sú u ľudí párový orgán.

4. Obdobie vizuálneho realizmu (cca 8.

– 9.rok) V tomto období kresba
zodpovedá tomu, čo je dieťaťom
skutočne videné
KRESBA

Štádiom čmáraníc prechádzajú deti vo veku od jedného do asi

dvoch rokov života.
• Dieťa s obľubou čmára všetkými smermi bez toho, aby ceruzku
vôbec zdvihlo. Kresba je zo začiatku bezobsažná, ide najmä o
experimentovanie s ceruzkou a papierom, črtá sa aj mimo
plochu papiera, po stole, dokonca aj do vzduchu.
• Kreslenie je pohybom, z ktorého má dieťa radosť a zároveň sa
rozvíja jeho motorika. Je veľmi blízke hre. Pri kreslení najprv
pohybuje celým ramenom.
 Obsahová čmáranina (náhodný realizmus) -
spätne pomenúva obrazec (2 – 3 roky)

• Čmáranice majú oválny tvar, ktorý vznikol rýchlym,

krúživým pohybom ruky a zvyčajne sa skláňajú podľa
laterálnej preferencie.
• Postupom času vie dieťa nakresliť vodorovnú (zvislú
či vodorovnú ) čiaru. Tento pohyb je už náročnejší z
hľadiska koordinácie jednotlivých svalových skupín. Rýchly,
krúživý pohyb ruky sa spomaľuje, tvary sa začínajú blížiť
oválu. Ten sa potom kreslí už len jedným ťahom, pričom sa
ho dieťa pokúša uzavrieť.
 KRESBA
Štádium spontánnej obsahovej kresby (2.,3. – 7., 8. rok)
• Je dôležité, aby sme sa na jednotlivé fázy nepozerali ako na presne a
striktne vymedzené, ale ako na kontinuum, v ktorom sme vo všeobecnosti
schopní postrehnúť určité orientačné body, pomáhajúce nám pochopiť
mentálnu a kognitívnu zrelosť dieťaťa.
• Trojročné / štvorročné dieťa - v kresbe badať aj nejaký zámer. Dieťa do
obrázku vkladá svoju predstavu, ktorá mu svojím spôsobom pripomína rôzne
predmety. Pri kreslení využíva komentár. Neskôr prejavuje snahu o
napodobňovanie písma dospelých a lepšieho držania ceruzky. Nie je však
schopné udržať dlhšie pozornosť a počas kreslenia svoj nápad niekoľkokrát
mení, ak vôbec kresbu dokončí. Samotný zámer sa častokrát vykryštalizuje až na
konci kreslenia.
• Trojročné / štvorročné dieťa používa ako prvky v kresbe tieto základné formy
– kruh, štvorec, trojuholník, obdĺžnik, kríž. Tieto formy sa vyskytujú buď
samostatne, spolu s čmáranicou, alebo sa ľubovoľne kombinujú.
Prechod k obsahovej kresbe -
súčasné pomenovanie obrazca
počas kreslenia – cca. 3 roky
 Štádium spontánnej obsahovej kresby (2.,3. – 7., 8. rok)
• Niekedy už dvojročné, no spravidla až trojročné deti začínajú kresliť postavy, ktoré sa skladajú z kruhu, prípadne
oválu. Ten reprezentuje hlavu. Z nej vychádzajú čiary, ktoré znamenajú končatiny. Hovoríme tu o štádiu
hlavonožcov. Pribúdajú aj oči, nos a ústa ako čiarky, tiež náznaky vlasov. Až potom sa k hlave alebo k nohám
pripájajú ruky.

Hlavonožec – 3. – 4. rok, vzniká z čmáranín, ktoré majú oválnu formu, z „hlavy“ vyrastajú nohy a neskôr aj ruky
Štádium spontánnej obsahovej kresby (2.,3. – 7., 8. rok)

Panák

• Okolo 4. - 5. roku sa začína objavovať trup znázornený

ďalším kolieskom. Postava je pritom vždy znázornená spredu.

• Od 5. roka, trup sa osamostatní – má rôznu podobu (kruh,

štvorec..) hlava, trup, horné a dolné končatiny – ich pripojenie je ešte
dlho problematické; ruky sú napojené niekde uprostred trupu.

• Až vo veku šiestich rokov dieťa kreslí úplné telo, aj s

končatinami. Postavy šesťročných detí majú aj uši, vlasy po obvode
hlavy aj náznaky oblečenia, ktoré sú priehľadné. Ide o tzv.
“transparentnosť” – to znamená, že vidieť vnútrajšok
vyobrazeného, i keď by malo byť viditeľné len to, čo je zvonku, napr.
je vidieť pupok pod šatami.
Štádium spontánnej obsahovej kresby (2.,3. – 7., 8. rok)
Štvorročné deti kreslia okrem ľudí aj domy, stromy, zvieratká, dopravné prostriedky a ďalšie súčasti bežného
života. Človek je kreslený spredu, no napr. zvieratá sú znázorňované takmer výlučne zboku.
Deti predškolského a mladšieho školského veku sú skúmané z hľadiska kvality jemnej motoriky. U kresby sa sleduje
obsah, forma a farba. Obsah a forma sú priestorové faktory, farba je emocionálny faktor.
Obrat k napodobňovaniu optickej podoby (7., 8. – 11.,12. rok)
• V tomto období sa spresňujú proporcie: ruky sú vo výške ramien,
objavuje sa krk, nenadväzujúci ani na líniu hlavy ani trupu.
Zdokonaľuje sa tiež účes a spolu s ním aj oblečenie postáv.
• Dochádza k ďalšej výraznej zmene, a to ku kresbe ľudí z profilu,
pričom sa znázorňuje obyčajne len jedna ruka. Nohy sa zbiehajú v
rozkroku.
• V kresbách sa zračia snahy o znázornenie pohybu, náznaky
chôdze alebo činnosti rúk. Objavuje sa stále viac detailov.
Opasok, rukávy, výstrih, vrecká, …atď.
• V desiatich až dvanástich rokoch je väčšina postáv kreslená z profilu.
To ale ešte neznamená, že kreslenie spredu úplne zaniklo. Objavujú
sa aj väčšie rozdiely vo výtvarnom prejave medzi chlapcami a
dievčatami.
Obsahová kresba (už pred kreslením povie, čo bude kresliť) Porovnanie

Intelektuálny realizmus - kreslí podľa Vizuálny realizmus – kreslí podľa predlohy – cca. 7 –
predstavy, cca. 5 – 7rokov, nedbá na 12 rokov, kreslí zohľadňuje perspektívu a
perspektívu prekrývanie
Obdobie straty záujmu o výtvarný prejav (po 11. a 12. roku)
• Deti sa pokúšajú o tieňovanie, perspektívu.
• Objavuje sa odkresľovanie, prijímanie a preberanie vzorov od
ostatných. Stráca sa detská originalita a nápaditosť.
• Vo výtvoroch badať prevahu osobnostných prvkov, ktoré umožňujú
nahliadnuť do záujmov a záľub autora a tiež do toho, ako prežíva
prostredie okolo seba.
• Človek sa v tomto období stáva citlivý na kritiku svojich výtvorov, čo
zrejme pramení z faktu, že objavuje nedostatky vo svojej tvorbe a prestáva z
nej mať radosť, prítomnú v predošlých obdobiach.
Vo väčšine prípadov sa kríza kresby prejavuje 2 spôsobmi:
• Dieťa je ochotné kresliť ďalej, aj keď samo už nevie vymyslieť v podstate nič
originálne a odkresľuje cudzie vzory, tvary a nápady.
• V druhom prípade už dieťa vôbec nie je ochotné viac kresliť a ak je k tomu
nútené, cíti silný odpor.
DIAGNOSTICKÉ ASPEKTY KRESBY

Sledujú sa 3 oblasti
• kognitívne procesy a motorika
• úroveň rozumových schopností
• osobnostné charakteristiky (projektívne využitie kresby)

Môže upozorniť na odchýlky (vo všetkých troch oblastiach)

• organické poruchy CNS
• mentálna retardácia
• niektoré psychické ochorenia (od neuróz až po psychózy)
DIAGNOSTICKÉ
ASPEKTY KRESBY
Kognitívne procesy a motorika
• zrakové vnímanie
• jemná motorika
• senzomotorická koordinácia
• zraková pamäť
• predstavivosť
• Rôzne skúšky obkresľovania predlôh (napr. Kernov test)
• Znakmi organicity v detskej kresbe sú sklon väčší ako 95°
alebo menší ako 85° (šikmá os); dvojité línie; prerušované línie;
znaky tremoru (roztrasené línie); nenadväzujúce línie = výskyt
min. dvoch znakov môže byť signálom organicity – potrebné
overiť.
 DIAGNOSTICKÉ
ASPEKTY
KRESBY
Obsahové skoré zachytáva
kvalitu a počet detailov.
Formálne skoré zachytáva
kvalitu spracovania – čiary.
• Vysoké obsahové a nízke
formálne skoré signalizuje
vysokú inteligenciu, ale horšiu
motoriku.
• Vysoké formálne a nízke
obsahové skoré svedčí o
nestimulujúcom prostredí,
prejavuje sa u neurotických
detí.
Úroveň rozumových schopností
Florence Goodenoughová – 20. roky – preukázala
úzku koreláciu medzi vývinom kresby a intelektom
• vytvorila Test kresby ľudskej postavy pre deti od 3
do 13 rokov s inštrukciou: „Nakresli pána, najlepšie ako
vieš.“
• vyhodnocovala 51 položiek - ktoré sú zamerané na
zachytenie jednotlivých častí tela, oblečenia, proporcií.
• V súčasnosti – modifikácia (J. Šturma, M. Vágnerová) –
deti 3,5 – 11 rokov, zlý výsledok môže a nemusí
súvisieť s úrovňou IQ, zistenie je potrebné
preveriť aj inými metódami
• Test kresby ľudskej postavy hodnotí kresbu podľa predstavy, dieťa
nemá žiadnu predlohu.
• Pri kresbe sa pracuje na papieri formátu A4, používa sa obyčajná
ceruzka. Vývin kresby je ovplyvnený sociálnym prostredím (nie
všade sa deti dostanú doma k ceruzke a papieru).
• Vychádzajúc z kresby sa zvykne určovať aj IQ, no určite sa to
nedá posúdiť analýzou len jedného obrázku. Je nutné
poznať okolnosti, kontext, ktorý do toho vstupuje.
• Význam tu nemusí mať kvalita kresby, ale počet a samotná
dôležitosť prvkov v nej. Čo chýba, čo je zdeformované a
podobne.
• Na kresbu môže vplývať zlá motorika, únava, roztržitosť,
zmeny nálady a mnoho iných premenných. Ten, kto detskú
kresbu analyzuje, sa musí usilovať zabudnúť, že je dospelý, aby z
jeho strany nedochádzalo k prípadnej projekcii. Práve
preto vyžaduje taký rozbor široké odborné znalosti a skúsenosti.
DIAGNOSTICKÉ
ASPEKTY Osobnostné charakteristiky
KRESBY Karen Machoverová - 1949 – test DAP (Draw a Person) – ako
projektívnu metodiku slúžiacu na charakteristiku osobnosti
• formálne a obsahové rysy postavy spája s určitými vlastnosťami
osobnosti
• ďalšie projektívne kresbové testy –Test dom, strom, človek;
Baumtest; Test „Pán sa prechádza v daždi“; Test rodiny;
• Test začarovanej rodiny – Brem – Gräserov test. V tomto je
dieťa vedené, aby nakreslilo rodinu, ktorú kúzelník začaroval do
zvierat.

Pri použití projektívnych techník je treba zohľadniť určité špecifiká. Osobnosť

dieťaťa je nestabilná, meniaca sa, a to ovplyvňuje vývin kresby. Malé
deti sa pri kresbe správajú spontánne. Väčšie sú už brzdené
autoreguláciou.

Depistáž v MŠ má tieto časti:
• dotazník pre učiteľky - 10
bodov;
• práca s deťmi: vedomostné
otázky, farby, adresa, meno,
údaje o sebe, určiť
začiatočné písmeno slova,
vytlieskať slová;
• kresba podľa inštrukcií - čo
kde majú deti nakresliť, aké
to má byť, vľavo vo hore na
papieri trojuholník a tiež
kresba postavy.
REALIZÁCIA KRESBY POSTAVY – NA DEPISTÁŽI
Analyzuje úroveň grafomotoriky dieťaťa, spontánnej kresby dieťaťa,
jeho držania ceruzy, dominancie ruky, sleduje tlak na podložku pri
kresbe.
Pred dieťa položíme hárok papiera a ceruzu. Pokračujeme inštrukciou:
„Teraz pozorne počúvaj, čo hovorím. Nakresli postavu človeka
(ocka), najlepšie ako vieš. Ak to bude mamka, nech má na
obrázku nohavice“.
Počkáme, kým dieťa dokreslí. Počas kresby sledujeme:
• držanie ceruzy
• dominanciu ruky Ĺ - P
• správny - nesprávny úchop, ktorý poznačíme priamo do
predlohy (napr. pravá ruka dominantná, úchop nesprávny).
• tlak na podložku silný - primeraný - slabý
 Hodnotenie realizujeme známkami 1-2-3-4-5.
1. kresba má hlavu, trup, končatiny, krk, vlasy, uši, oči,
Hodnotenie kresby postavy nos, ústa. Má 5 prstov na rukách, ruky a nohy sú
dvojdimenzionálne zobrazené (dvojité čiary).
2. ako v 1, ale menej prepracovaná postava – môžu
chýbať krk, vlasy, niekoľko prstov ruky, detaily
tváre majú byť zachované – aspoň oči, nos, ústa.
3. postava má hlavu, trup, končatiny. Ruky alebo nohy
môžu byť nakreslené i jednodimenzionálne (jednou
čiarou).
4. 4(+) = lepšia 4 - hlava a trup sú zachované; aspoň
náznak trupu je zachovaný, niektoré z končatín
(napríklad obe ruky alebo obe nohy) môžu byť
vynechané. 4(-) = slabšia 4 - kresba hlavonožca;
hlava a nohy, prípadne prekonávanie hlavonožca.
5. čmáranie, resp. zlyhanie.
Kresba rodiny
Kreslí svoju skúsenosť z rodiny, tou môže byť jednorazová udalosť,
ktorá sa vyskytla výnimočne, alebo nejaké svoje želanie.Vyhodnocovať
kresbu znamená sledovať aj to, ako sa pri nej dieťa správa. Čo kreslí
prvé, ako ju komentuje, ako drží ceruzku a pod.
• hodnotenie nápadu pri kreslení – veľkosť postavy (veľká
dominantná). Veľkosť postavy môže vyjadrovať postavenie v rodine.
• spôsob zobrazenia postáv, profil, chrbtom, spredu, tieňovaná
postava – zdroj stresu a úzkosti.
• ak je nejaká postava zabudnutá, nemusí ísť o konflikt, ale aj o
hyperaktivitu, ktoré osoby sú nakreslené, ktoré osoby chýbajú;
• kreslí dieťa iba seba?
• sú nakreslení ľudia, ktorí už nežijú?
• aká udalosť je na obrázku zachytená;
• sú zachytené vzťahy medzi jednotlivými ľuďmi?
• konflikty – sú jednorazové alebo opakované?
Kresba stromu
Predstaviteľ Karol Koch (1949). Je to technika z diagnostiky dospelých. Je to
kreslenie predstavy seba samého. U detí sa využíva okolo 9 – 10 rokov. Pri
teste kresby troch stromov je symbolicky znázorňovaná rodina (ak dieťa
vidí viac predmetov spolu, má tendenciu spájať ich do skupiny, ktorá predstavuje rodinu).
Používa sa ako metóda hodnotenia osobnosti. Extroverzia, introverzia, typické
spôsoby emočného prežívania a reagovania, postoj k svetu i sebe samému.Výhody:
umožňuje objaviť potlačené a nevedomé stránky osobnosti, ktoré dieťa
nevie alebo nechce inak prejaviť.

• Kresba stromu obvykle trvá 5 – 10 minút. Po skončení práce sa pýtame na

kresbu.
• Nadmerné množstvo starostlivo prepracovaných detailov – zvýšený sklon k
úzkostnému prežívaniu.
• Dlhá doba kreslenia a nekonečné zlepšovanie, ak s ňou nie je spokojné – prejav
neistoty alebo ctižiadostivosti a potreby ocenenia.
• Veľká kresba – vysoké osobné sebavedomie, snaha o sebazdôraznenie a
sebapresadenie.
• Kresba cez okraj papiera – expanzivita.
• Malá kresba – prejav neistoty a nízkeho sebavedomia.
TEST KREATIVITY – FIGURÁLNY
TEST TVORIVÉHO MYSLENIA
(TORRANCE)

• Nepoužíva sa k bežnému
psychologickému vyšetreniu.
• Môžeme ho použiť ako
doplnok k iným metódam, na
porovnanie s ďalšími
výsledkami (napr.
inteligenčného testu).
• Významný medzník - veľká NÁSTUP DO ŠKOLY
záťaž
• pozornosť • Je to pre dieťa náročné obdobie. Musí sa podrobiť autorite,
fungovať v kolektíve vrstovníkov, musí sa sústrediť,
• normy dochádza k inhibícii spontánnej pohyblivosti a hrovej
• vzťahy činnosti. Motivácia: ešte celkom nechápe, prečo sa má
• Často sa vyskytuje vlastne učiť.
neprispôsobivosť
• Takmer každé dieťa po nástupe do školy prejavuje väčšie či
menšie známky neprispôsobenia. Môžu byť nesústredené,
hravé, zaostávať v učive apod. Môže to viesť k zníženému
sebahodnoteniu a zhoršenému postaveniu v kolektíve, čo
niekedy vyústi k psychosomatizácii (vracanie, bolesti brucha) a
vynechávaniu školy (bludný kruh).
• Otázka školskej zrelosti a jej včasného diagnostikovania
je dôležitá aj preto, že opakovanie druhého a vyšších
ročníkov už má za následok značný demotivačný efekt a
označkovanie dieťaťa.
ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ
Školská zrelosť: Dosiahnutie takého stupňa vývoja, ktorý umožňuje dieťaťu úspešne si osvojovať
školské vedomosti a zručnosti. V odbornej literatúre sa používajú rôzne termíny, napríklad školská zrelosť,
pripravenosť na školu, školská spôsobilosť. Ide o komplexný jav, o dosiahnutie takého stupňa vývinu dieťaťa (telesného,
rozumového, emocionálneho a sociálneho), ktorý mu umožňuje osvojovať si školské znalosti a zručnosti s
relatívnym úspechom.
Ide o somato-psycho-sociálny stav dieťaťa
• Je výsledkom úspešne dovŕšeného vývinu
predchádzajúcich období, splnilo si infantilné
potreby a obracia sa k tomu, čo mu ponúka škola.
• Charakterizujú ho fyzické a psychické dispozície pre
požadovaný výkon v škole a je sprevádzaný pocitom
spokojnosti u dieťaťa, keď už dieťa v škole netrpí a
nečiní utrpenie druhým.
• Je dobrým predpokladom budúceho školského výkonu a
sociálneho zaradenia.
ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ
Biologické zrenie – Stupeň maturácie CNS je podmienkou akéhokoľvek učenia. Vekový a individuálny
vplyv, aj keď je stanovená hranica vstupu do školy na zvyčajných 6, 7 rokov (mladší vek výnimočne, vyšší vek – po
diagnostikovaní nezrelosti, či už celkovej, alebo čiastočnej).

Biologická zrelosť
Najmä CNS, ktorá je v priamej súvislosti s celkovou reaktivitou,
stabilitou a odolnosťou voči záťaži.
Zrením CNS je podmienená lateralizácia ruky, zlepšenie
motorickej, senzomotorickej koordinácie i manuálnej
zručnosti
Zrenie CNS je predpokladom k rozvoju vnímania a
poznávacích procesov:
• zrak – vnímanie detailov, diferenciácia (zrelosť očných pohybov)
• sluch – sluchová diskriminácia dozrieva vo veku 6,5 roka
ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ
Pri vstupe do školy hrá nespornú úlohu vek dieťaťa, kde sa v celej skupine zemí ustálil začiatok vzdelávania a
vstupu do školy okolo šiesteho roku. Na Slovensku je vstup do školy definovaný dovŕšením 6. roku života k 31.
augustu v danom kalendárnom roku.

• Už Langmeier (1961, in Říčan, Krejčírová a kol. 1997) zhromaždil v súbore

264 žiakov všetkých prvých tried jedného mesta a zistil, že najmä
predčasne zaškolení školáci, teda ešte „nešesťroční prváci“ sa pri
vstupe do školy aj napriek dobrému nadaniu vyznačovali v porovnaní so
staršími deťmi: horším prospechom, nesamostatnosťou, hravosťou
a nesústredenosťou pri práci.
• V longitudinálnom výskume sa potom u tých istých detí zistilo, že rozdiely v
prospechu medzi staršími a mladšími deťmi sú vysledované i v
štvrtej triede. Rozdiely v správaní sa však väčšinou zmazali a deti sa v
oblasti správania vývinovo akoby „dobehli“.
ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ
Telesná zrelosť
• V období nástupu do školy prebieha premena telesnej
stavby (predĺženie trupu a končatín, relatívne zmenšenie hlavy k
ostatným proporciám)
• Premena telesnej stavby – filipínska miera (dočiahne rukou na
opačné ucho)
• Posudzovanie výšky a hmotnosti (málo významné pre
skutočnú školskú zrelosť, ale malé deti sú ľahšie unaviteľné, môžu
mať pocit menejcennosti)
• Rastový vek 6 - 7 rokov
• Lepšia koordinácia pohybov, najmä v oblasti jemnej
motoriky – potrebnej pre osvojenie písania
• Dobrým prediktorom je vývoj zubov, tzv. „kostný vek“.
Dieťa má kompletný mliečny chrup - začína sa výmena
zubov.
ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ

Emocionálna, motivačná a sociálna zrelosť

• primeraná kontrola citov a impulzov, t.j. dieťa má byť
schopné odložiť realizáciu svojich plánov, ak je to výhodné
vzhľadom k neskoršiemu cieľu
• schopnosť sebaovládania a sebariadenia (problematické pri
predčasne zaradených deťoch, biologicky nezrelých)
• schopnosť sústrediť sa na úlohu, je vytrvalejšie, dokáže sa
dlhšie sústrediť aj keď je úloha únavná a nezaujímavá. S
tým súvisí aj schopnosť spolupracovať na úlohe s ostatnými
deťmi, t.j. vzdať sa na chvíľu svojich osobných potrieb a
sústrediť sa na spoločný cieľ
• menšia závislosť od rodiny, schopnosť podriadiť sa cudzej
autorite
Kognitívna zrelosť
Dochádza k prestavbe v poznávacej činnosti detí:
• Dieťa začína realistickejšie chápať svet, je menej
závislé na svojich okamžitých potrebách.
• Lepšie rozlišuje časti, detaily obrazu, ktoré
predtým vnímalo ako celok, a to v akustickej
i vizuálnej oblasti. Prejavuje sa to v Kernovom
teste školskej zrelosti (u nás v modifikácií od Jiráska),
v ktorom majú deti nakresliť postavu, napodobiť
písmo a odkresliť bodky zložené do geometrického
tvaru.
• Je nevyhnutné, aby dieťa malo zároveň vyspelejšiu
reč, pamäť, malo určité poznatky o svete.
• Logická pamäť, záujem o zamestnanie s cieľom,
záujem o nové poznatky, schopnosť chápania a
používania symbolov.
Sociálna zrelosť
Spočíva v prijatí roly školáka a zvládnutí jednoduchých
sociálnych situácií v škole, v prejavení potreby stýkať sa s
rovesníkmi a inými ľuďmi, v schopnosti spolupracovať, podriadiť sa
skupine a autorite učiteľa, dobre znášať odlúčenie od matky a
blízkych.

Podľa Končekovej (2010, s. 158) je dieťa sociálne pripravené na zaškolenie vtedy, ak:
1. Je menej závislé na rodine, vie sa od nej na určitý čas odlúčiť a byť činné aj bez jej prítomnosti a podpory.
2. Má potrebu stýkať sa s deťmi, samo vyhľadávať kolektívu rovesníkov a vie sa podriaďovať záujmom a
konvenciám detských skupín (dieťa je schopné nadviazať a udržať kontakt, komunikovať a kooperovať s ostatnými deťmi).
Vie sa včleniť do kolektívu triedy (sociálna rola spolužiaka) a chápe sociálne situácie v triede.
3. Chápe sociálnu rolu žiaka (ako podriadenej osoby) a sociálnu rolu učiteľa (ako autority s určitými právomocami,
ktoré je nutné rešpektovať), vníma požiadavky učiteľa ako určitú normu a rešpektuje ju (ticho sedieť, nehovoriť
bez vyvolania, hlásiť sa, pracovať spolu s ostatnými).
 Príčiny nezrelosti môžeme zhruba zatriediť do nasledujúcich 5 oblastí:
1. Nedostatky vo výchovnom prostredí a pôsobení
2. Nedostatky v somatickom vývine a zdravotnom stave
3. Neurotický povahový vývin, neurotické rysy a symptómy
4. Rané poškodenie CNS, oslabenie čiastkových schopností a funkcií
5. Oneskorený mentálny vývin, znížená inteligencia, výrazne podpriemerný intelekt

• Medzi zásadný faktor, ktorý sa nezávisle od pričinenia

osobnostných a individuálnych predpokladov dieťaťa podieľa
na úspešnom štarte v škole, patrí podnetnosť prostredia,
v ktorom dieťa vyrastá.
• V stimulujúcom prostredí nájdeme pred vstupom do školy asi
7% detí nezrelých, v priemerne stimulujúcom prostredí asi
18,5% nezrelých detí, kým v prostredí stimulačne chudobnom
sa vyskytuje až plná tretina nezrelých detí pre zaškolenie.
 ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ
• Posudzovanie školskej zrelosti: Kernov test
• U nás sa používa Jiráskova skrátená verzia, 3 úlohy
• kresba ľudskej postavy (podľa predstavy)
• napodobnenie písaného písma (podľa predlohy) –
3 krátke slabiky alebo slová
• obkreslenie skupiny desiatich bodiek (podľa
predlohy) – musí sa vôľou prinútiť dokončiť túto málo
atraktívnu úlohu
• Pre vyhodnotenie každej úlohy sa používa škála 1 až 5
(ako v škole)
• Výsledok je pomerne spoľahlivý na posúdenie zrelosti,
ale nestačí na výlučné posúdenie nezrelosti
AUDITÍVNA PAMÄŤ
Opakovanie radu slov
Inštrukcia: „Prosím, dobre ma počúvaj a zopakuj po mne, čo ti poviem!“
Materiál:
stolička - kameň - vrece
lietadlo - fľaša - guma - mrkva
Zadanie: Hovorte dieťaťu každý rad slov tak, aby bol medzi jednotlivými slovami odstup jednej
sekundy, dieťa každý rad opakuje.
Pokyny pre pozorovanie: Pokiaľ dieťa z radu slov zostaví nezmyselnú vetu, neopravujte ho, ale
zapamätajte si túto kompenzačnú stratégiu.
Vyhodnotenie:
Kvantitatívne: Chyba za každé chýbajúce alebo nesprávne povedané slovo.
Kvalitatívne: Rozlišujte dva typy chýb: 1. Dieťa zopakovalo všetky slová, ale v inom poradí: dieťa
urobili chybu v časovom slede (serialite). 2. Dieťa zabudlo jedno alebo viac slov: chyby v pamäti
AUDITÍVNA DIFERENCIÁCIA
Inštrukcia:
„Teraz ti budem hovoriť vždy dve slová. Tieto slová nemajú žiadny význam, sú to nezmyselné slová. Prosím, dobre ma
počúvaj a povedz mi, či sú tieto slová rovnaké alebo rozdielne.“
Materiál:
zácvikové dvojice slov: bim-bam, pul-pul
12 dvojíc slov:
1. pal-val 2. nuk-muk 3. leč-leč 4. bim-bim 5. dít-dýt 6. ves-ves
7. dam-bam 8. žen-šen 9. vok-vok 10. čob-čub 11. nip-nip 12. lin-lin
Zadanie:
Povedzte dieťaťu prvú zácvikovú dvojicu slov: bim-bam a spýtajte sa: „Boli tieto slová rovnaké?“ Ak máte pocit, že dieťa
celkom nerozumie zadaniu, preformulujte otázku, napr.: „Povedal/a som dvakrát to isté? “Prekryte si ústa listom papiera,
aby dieťa nemohlo odzerať z vašich pier.
Kvantitatívne: Za chybu sa počíta každá odpoveď, pri ktorej dieťa označí rozdielnu dvojicu slabík ako rovnakú.
Kvalitatívne: Všímajte si slabiky, pri ktorých dieťa urobilo chyby.
VIZUÁLNA DIFERENCIÁCIA FIGÚRY A POZADIA –
OBRÁZOK
Inštrukcia:
„Nájdi všetky skryté sliepočky!"
Zadanie:
Položte obrázok so sliepočkami pred dieťa tak, aby stred papiera
bol zarovno so strednou líniou tela dieťaťa. Povedzte dieťaťu, že
na obrázku sú skryté sliepočky. Povzbudzujte ho, aby našlo všetky.
Pokyny pre pozorovanie:
Pozorujte, či je nutné dieťa povzbudzovať, aby hľadalo ďalej.
Vyhodnotenie:
Kvantitatívne:
Každá sliepočka, ktorú dieťa nenájde sa počíta za chybu.
Kvalitatívne:
Všímajte si tempo dieťaťa, či sa výrazne spomalí oproti ostatným
predkladaným úlohá
ROZSAH ZÁKLADNÝCH VEDOMOSTÍ A INFORMÁCIÍ O SEBE A RODINE
Dieťa usadíme na stoličku. Zadávame otázky, resp. inštrukcie časti „vedomosti a informácie“:
- „Ako sa voláš?“ Ak dieťa povie iba krstné meno, pýtame sa na priezvisko. Za úspešnú odpoveď rátame celé meno a
priezvisko.
- „Koľko máš rokov“?
- „Kde bývaš?“ Pomáhame otázkami ako sa volá dedina, mesto, kde bývaš, ulica, na ktorej bývaš?
- „Ako sa volá Tvoja mama?“ (pýtame sa na krstné meno)
- „Ako sa volá Tvoj otec?“ (rovnako stačí uviesť krstné meno)
- „Ako sa volajú Tvoji súrodenci (bratia, sestry)?“
- „Poznáš nejakú báseň alebo pieseň? Ak áno, povedz ju (zaspievaj ju)“.
 Chlapec –
6 rokov

Dievča – 4
roky
SPRÁVA Z
PSYCHOLOGICKÉHO
VYŠETRENIA NA
POSÚDENIE ŠKOLSKEJ
SPÔSOBILOSTI
Dôvod realizácie odborného vyšetrenia:
• zváženie odkladu povinnej školskej dochádzky
pre čiastkovú nezrelosť (najčastejšie v grafomotorickej,
emocionálnej, vôľovej, sociálnej oblasti),
• zaškolenie v špeciálnom type školy či triedy (s
ohľadom na identifikované špeciálne výchovnovzdelávacie
potreby v rámci zdravotného znevýhodnenia),
• odporúčanie pre predčasné zaškolenie detí,
ktoré k 1. septembru nedosiahnu fyzický vek 6 rokov,
no sú už v globále pripravené zvládnuť nároky a
požiadavky školy.
SPRÁVA Z
PSYCHOLOGICKÉHO
VYŠETRENIA NA
POSÚDENIE ŠKOLSKEJ
SPÔSOBILOSTI
ĎAKUJEM ZA
POZORNOSŤ