Zimný zážitok

(Ja- rozprávanie)

Začalo to jednou zimnou dovolenkou v slovenskom stredisku Jasná Nízke Tatry, ktorá
ponúka malebnú krajinu s veľmi dobre upravenými zjazdovkami a nádhernými hotelmi.

Prvé tri dni sme mali nepriaznivé počasie, bola hmla, fúkal silný vietor a snežilo. Bývali
sme v krásnej priestrannej chate na južnej strane Chopku. Na ďalší deň sme sa zobudili a po
nepriaznivom počasí sa črtal vonku nádherný slnečný deň. Tak sme sa rýchlo pobalili
a vyrazili si užiť lyžovačku- smer Chopok. Nedočkaví sme sa vybrali na úplný vrch Chopku.
Na lanovky som išiel s rodinnými známymi, ktorý boli na lyžovačke s nami. Rodičia boli
o dve lanovky za nami. Samozrejme vystúpili sme ako prví a už sme sa aj spúšťali dolu
kopcom severnou stranou. Keď sme boli v strede zjazdovky tak známym zazvonil
mobil: ,,Zhorelo elektrické trafo na severnej strane Chopku!“ zahlásil ocko.Vysvetlil nám, že
dnes na severnej strane Chopku už lanovky nepôjdu. Museli sme sa rozhodnúť - buď
zlyžujeme dolu kopcom a odnesie nás skibus na južnú stranu, ale potom by sme tento deň už
nelyžovali, alebo kopec vyšlapeme asi štyristo metrov na vrch Chopku a prejdeme na južnú
stranu. Napokon známy povedal: ,,Vyšlapeme to!“Tak sme šlapali z lyžami a palicami do
kopca. Bolo to veľmi náročné. Keď sme boli v strede cesty hore na Chopok, tak sme zbadali
skúter a rýchlo sme na neho zakývali. Našťastie nás uvidel a zobral nás hore. Najprv zobral
syna našich známych a potom sa ešte vrátil po mňa.Zvážali len deti. Bohužiaľ jeho rodičia si
to museli vyšlapať. Keď sme boli na vrchole Chopku, odľahlo nám, boli sme nahnevaní,
unavení, ale slnečné počasie bez jediného mráčika, nádherné výhľady nás z toho rýchlo
dostali. Spustili sme sa dole južnou stranou a zvyšok dňa sme si fantasticky užili. Objavili
sme zjazdovky, ktoré sme predtým nikdy nevyskúšali. Večer sme aj zabudli , čo sa nám stalo
a už sme sa na tom len z chuti zabávali pri vynikajúcej večeri. Navyše nám vrátili nie
najlacnejšie lístky späť, takže na ďalší deň sme mohli opäť lyžovať a to úplne zadarmo.

Zase sa mi potvrdilo, čo mi mamička stále hovorí: „Všetko zlé je na niečo dobré.“ Opäť
mala pravdu. Už teraz sa teším na zimu.