Taliansky Fašizmus

Fašizmus ako taký

 Fašizmus bol jednou z hlavných ideológií dvadsiateho storočia, ktorá je charakteristická hlavne
násilným presadzovaním záujmov štátu. Nadraďuje záujmy celku (národa, štátu, prípadne rasy)
nad záujmy jednotlivca, usiluje sa vybudovať totalitný štát a zavrhuje demokraciu
a liberalizmus. Cudzincov a prisťahovalcov považuje za pôvodcov všetkého zlého a na čele
štátu považuje silného vodcu. K potlačeniu opozície využíva násilie a moderné metódy
propagandy a cenzúry. Utláča alebo dokonca likviduje slabých a telesne postihnutých ľudí.
 Vznik fašizmu
 Názov: Slovo fašizmus pochádza z talianskeho slova fascismo (=fašizmus), ktoré pochádza
talianskeho slova fascio =zväzok, zväz, združenie

 Hnutie: Fašistická ideológia je následkom 1. svetovej vojny, prevzala však myšlienky mnohých
politických filozofov. Jedným zo zdrojov bol Aristotelov a Hegelov organicizmus, nadraďujúci
záujmy celku nad záujmami jednotlivca. Významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava
o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca
uplatnenie vodcovského princípu. Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým Benito
Mussolini, Giovani Gentile a Mario Palmieri, ktorý vo svojej Filozofii fašizmu označuje za základné
princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť.

 Príčina vzniku: Za príčinu víťazstva fašizmu v európskych krajinách je možné považovať nestabilitu
a nejednotnosť miestnych (väčšinou koaličných) vlád, pretrvávajúcu ekonomickú a politickú krízu,
nedôveru verejnosti k demokratickým princípom, nakoniec tiež boľševickú revolúciu v Rusku a
obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín a s tým súvisiaci rast
moci komunistických hnutí.
 Srdce Fašizmu...Taliansko
 Prvým politikom, ktorému sa podarilo aplikovať fašizmus v štátnej praxi, bol Benito Mussolini
(1883 – 1945). V roku 1919 založil organizáciu Fasci d'Italiani di Combattimento (Bojové
zväzky Talianov), roku 1921 sa organizácia zmenila na fašistickú stranu nazvanú Partito
Nazionale Fascista (Fašistická národná strana).
 Obdobie do roku 1926 je označované ako obdobie zákonnej diktatúry. V prvej Mussoliniho
vláde dokonca prevažovali nefašistickí ministri. Počas tohto obdobia, konkrétne 10. júna 1924,
bol zavraždený socialistický poslanec Giacomo Matteotti, ostrý kritik fašistického hnutia a
Mussoliniho osoby zvlášť. Mussolini vraždu odsúhlasil. Proti tomuto legálnemu zločinu sa
zdvihla vlna odporu. Časť poslancov dokonca odmietala zasadať, navyše niektorí fašisti opustili
stranu. Benito Mussolini 3. januára 1925 priznal zodpovednosť za vraždu a roku 1926 vyhlásil
fašistickú diktatúru s vládou jednej strany.
 Fašizmus rýchlo vyústil do agresívnej zahraničnej politiky talianskeho štátu a vedenia
dobyvačných vojen. V roku 1936 Taliansko napadlo a dobylo Abesíniu (súčasná Etiópia). Pred
začiatkom druhej svetovej vojny sa Taliansko stalo spojencom nacistického Nemecka. Do vojny
oficiálne vstúpilo 10. júna 1939 a už v apríli uskutočnilo ďalšiu agresiu, a to
napadnutie Albánska.
 Benito Mussolini
 Benito Mussolini (* 29. júl 1883 Predappio, Romagna – † 28. apríl 1945, pri Miláne) bol vodca talianskeho fašizmu a v
rokoch 1922 – 1943 fašistický diktátor v Taliansku.
 Politike sa venoval od mladého veku o čom svedčí aj to že už v 17ich rokoch vstúpil do Talianskej Národnej strany.
 V roku 1902 ušiel do Švajčiarska aby sa vyhol vojenskej službe. Pracoval tam ako pomocný stavebný robotník. Medzi
talianskymi emigrantmi sa formovali aj jeho politické názory a viedol syndikalistickú propagandu (združovanie sa do
odborových organizácií).
 Keď ho doživotne vypovedali zo Švajčiarska, vrátil sa do Talianska, kde absolvoval základnú vojenskú službu. Potom
vyučoval francúzštinu a neskôr bol novinárom. V rokoch 1909 – 1912 bol šéfredaktor socialistických novín La lotta di
classe (triedny boj) v roku 1912 sa stal šéfredaktorom denníka socialistickej strany L'Avanti!.
 Zo socialistickej strany a novín L'Avanti ho vylúčili, keď sa koncom roka 1914 stal prívržencom vstupu Talianska do prvej
svetovej vojny. V novembri 1914 s peniazmi od francúzskej vlády založil nový denník Il Popolo d'Italia (Ľud Talianska).
Po vstupe Talianska do vojny išiel dobrovoľne bojovať. Roku 1917 bol však ranený a musel opustiť vojenskú službu.
 Po vojne, vo februári 1919, Mussolini založil pod názvom Fasci di Combattimento (Bojové zväzky), prvé
ozaj fašistické skupiny - predchodcu toho, čo dnes nazývame fašisti
 Mussolini napokon zatiahol svoju krajinu do druhej svetovej vojny, keď roku 1940 vstúpil s Hitlerom do vojny
proti Francúzsku a vypovedal vojnu Anglicku
 Po neúspechoch v Grécku sa neúspechy Talianska kopili. 25. júla 1943 sa väčšina Mussoliniho kolegov (aj gróf Galeazzo
Ciano, minister zahraničia a Mussoliniho príbuzný) obrátila proti nemu a na hlasovaní Veľkej fašistickej rady hlasovali
proti nemu. Kráľ Viktor Emanuel III. nato vyšiel zo svojho dovtedajšieho ústrania, Mussoliniho odvolal a dal ho rýchlo
zatknúť.
 27. apríla 1945 popoludní pri dedine Dongo, Mussoliniho spolu s vtedajšou partnerkou Clarettou Petacci chytili talianski
partizáni ktorý, ho deň na to popravili
 Pád
 Taliansky fašistický režim padol 25. júla 1943. Mussolini bol odvolaný a uväznený. Nový
taliansky premiér Pietro Badoglio sa rozhodol so spojencami spolupracovať. 3.
septembra 1943 podpísal kapituláciu, ktorá bola zverejnená 8. septembra 1943. Mussoliniho 12.
septembra 1943 oslobodili nemeckí výsadkári a ten na nemeckými vojskami okupovanom
území zriadil bábkovú Taliansku sociálnu republiku (tzv. Republika Salo). Mussolini a jeho
milenka boli popravení na úteku 28. apríla 1945.