PRRODOVEDECK FAKULTA UK, BRATISLAVA

Chorvtske rameno v minulosti a dnes.

SEMINRNA PRCA

Tom Kuk Environmentalistika, 4. ronk Katedra ekosozolgie a fyziotaktiky

Bratislava

vod:

Chorvtske rameno ( starie nzvy Engerauer Arm, Carlburger Arm, Rusoveck rameno ) bolo v stredoveku po Peenskom ramene najmohutnejm meandrom na pravej strane Dunaja. Meandrovalo v priestore dnenho sdliska a oddeovalo viacero ostrovov [ 4 ]. Dnes tvor fragment pvodnho ramena vrazn prrodn prvok a centrlnu os sdliska Petralka. O vzname a vyuit ramena v priestore sdliska sa vdy viedli diskusie. Tto prca strune charakterizuje vvoj Chorvtskeho ramena od prvch historickch zznamov a po sasnos.

Histria Chorvtskeho ramena:

Najstarm, i to len hrubm, obrazom o terne Petralky je opis chotra statku Flanczendorf v donanej listine. Z dajov vyplva, e v 13. storo boli ete aktvne ramen, ktor sa u pred starou Petralkou stali cez lokality Kapitulsk pole a Vojensk dvor. Ich koryt s podnes v terne dobre viditen v oblasti ttnej hranice s Rakskom. Flanczendorf, predchodca Petralky, stl alej od rieky, v priestore dnenej lokality Kapitulsk pole, stranou od bezprostrednho dosahu vysokch vd Dunaja. Spomna sa ete v roku 1496 a je pravdepodobn, e Engerau ( star Petralka ) v tomto roku ete neexistuje, pretoe tern sa zd by ete stle pod priamym vplyvom divoenia Dunaja. Inundan zemie Dunaja na pravom brehu siahalo podstatne junejie ako v 18. storo. Rieite bolo aj v miestach, kde sa v r. 1674 spomna dedina Engerau. V obdob medzi 16. - 18. storom existovalo na pravom brehu Dunaja jedno dominantn, mohutn rameno. Takto vodn tok tu bol zrejme u i v 15. storo. Poetn mapy a plny porienej nivy pochdzaj zo 17. storoia. Prv pouiten zkres oblasti Petral ky, zobrazujci Chorvtske rameno pochdza z roku 1685. Sprvne je zakreslen poloha jednotlivch ostrovov. V roku 1753 bola dka ramena 5,8 km a jeho rka bola na viacerch profiloch a 200 - 300 m. Najzvanejm zsahom do prirodzenho vodnho reimu Ch. ramena bolo prehradenie jeho vtokov dva roky po vekej povodni z r.1771. Prdenie vody sa tak znilo na minimum ( priesak cez hrdze ), take usadzujce sa naplaveniny nemohli by alej transportovan. Koryto sa zaalo zmenova a dno dvha. Po odstaven ramena v priebehu 19. storoia sa postupne zavroval proces jeho zanania. Tvar sa u nemenil, ale bolo takmer vyschnut. Vodn plocha sa postupne redukovala, no ete v polovici 20. storoia bolo krajinrsky zaujmav a biologicky hodnotn [ 2 ]. Vstavba sdliska Petralka ( od r.1973 ) od zkladu rozvrtila sdeln truktru starej Petralky a dokonale zmazala nivn formy relifu.

Vybudovanm pravobrenej hrdze V r. 1950 - 1955 bolo Chorvtske rameno plne odrezan od rieky podzemnou hlinobetnovou clonou v hbke do 12 - 16 m [ 2 ]. Pracovnci Povodia Dunaja zregulovali brehy ramena betnovmi vegetanmi tvrnicami, upravili dno a umiestnili stavidl. rku brehov zjednotili a v seku pribline od dnenho nmestia Mjovho povst. po Tematnsku ul. rameno prebagrovanm prepojili s polovyschnutm korytom severne od Krsnohorskej ulice, kadia tieklo v 18. storo, a ktor v 19. storo opustilo. D sa tu hovori o iastonej rekontrukcii historickho stavu [ 4 ]. Pvodn projekt vstavby ramena zohadoval iba vodohospodrske funkcie diela. Primrnou bola funkcia protipovodov. Rameno s erpacou stanicou malo regulova rove hladiny podzemnej vody a v prpade potreby malo by aj recipientom pre daov vody. prava bola realizovan vo forme umelho kanla bez prtokov s prizmatickm tvarom koryta. Priesakov vody zachyten ramenom, resp. sanitrny prietok dodvan tlakovm prvodom z Dunaja, sa mali odvdza nsoskou alebo preerpva eracou stanicou do Dunaja v rkm 1862,7. Pvodne sa uvaovalo s dotciou vody do ramena v mnostve 2 3 m3s-1. elom bolo zabezpei primeran kvalitu vody. Na ramene sa nachdzaj tri vzdvacie objekty, ktor ho delia na tyri asti. Celkov dka je 5 138m [ 1 ]. Vplyvom zahlbovania Dunaja sa znili hladiny podzemnej vody v oblasti natoko, e sa v 80 tych a zaiatku 90 tych rokov v prevanej asti ramena voda takmer nevyskytovala alebo sa udriavala len kolsav, vemi nzka hladina. Celoron svisl vodn hladina sa vyskytovala len v junej asti ramena. Hetorogenitu ramena spsobovalo okrem vodnho reimu aj podloie. Na niektorch sekoch bolo dno tvoren prirodzenm piesitm alebo bahnitm materilom, a niekde je to hrub vrstva trku,ktor sam naviezlo Povodie Dunaja v snahe zabrni zarastaniu dna prirodzenou vegetciou. Na tchto sekoch s brehy a dno takmer bez vegetcie. Prostredie zneisovali poetn skldky stavebnho a komunlneho odpadu. Poda mjho nzoru ilo o obdobie s najnepriaznivejm prostredm pre mokradn a vodn biotu v histrii ramena. Nastal rozvoj synantropnch druhov. Mnostvo obyvateov sdliska malo tie negatvny vplyv na prostredie a ivochy ramena [ 2 ].

Sasnos:

Svisl vodn hladina sa v ramene objavila a po naplnen zdre Hruov v priebehu roka 1993. Dolo k vraznmu zlepeniu ivotnch podmienik vodnch organizmov. Hbka vody v ramene je rzna, vyhovujca je v junej, najviac zachovalej asti. Plytk voda m za dsledok najm v lete prehrievanie, negat zmeny v kyslkovom reime a eutrofizciu. Vmena vody len z horizontu podzemnch vd je nepostaujca. Pohyb vody sa obmedzuje len na obasn preerpanie vody do Dunaja erpacou stanicou, vo vysch sekoch k vmene prakticky nedochdza. Brehy udruje Povodie Dunaja kosenm a odstraovanm nletovch drevn. Na pobrenej iare sa nachdzaj remzky rkosia, vyie na brehoch ojedinele parkov zele.

Chorvtske rameno predstavuje poda RSES pre Bratislavu regionlny biokoridor. Najzachovalejia as tvor regionlne biocentrum Chorvtske rameno - juh, na opanom konci je navrhovan regionlne biocentrum Chorvtske rameno - sever [ 5 ]. V koryte ramena sa nachdza niekoko vraznch barirovch prvkov. S to stavidl ale najm komunikan presypy s rrovmi priepustami v miestach kriovania ramena s runmi komunikciami. Spsobuj nesvislos koryta a vrazn obmedzenie pohybu ivochov v akvatickej a terestrickej asti. To sa odra aj na heterogenite fauny v jednotlivch sekoch ramena. Biodiverzita ramena je dnes urite vrazne niia ako v asoch, ke sa jednalo o prrodn tok. Napriek tomu bolo v oblasti Chorvtskeho ramena zistench 12 druhov chrnench a ohrozench druhov rastl;n ako napr.: Butomus umbelatus L., Nymphaea alba L. [ 3 ]. Z fauny bolo na tejto lokalite identifikovanch 7 chrnench a 6 ohrozench druhov ivochov, registrovanch v ervenej knihe. S to predovetkm obojivelnky, 1 druh zastupuje ryby [ 2 ]. Ete v polovici tohto storoia tu hojne tu ili napr. korytnaky, zrejme druh Emys orbicularis [ 2 ]. Dnes sa sa tu u nevyskytuj.

Budcnos?
Dlhodobo nevyhovujci stav prostredia ramena vyvolva rastci tl ak na zmeny v jeho rieen a vyuvan. prava ramena a rozrenie jeho funknho vyuitia je postatou projektu Nvrh zsad revitalizcie Chorvtskeho ramena, spracovanho firmou Hydromedia [ 1 ]. Projekt rozober proces, v priebehehu ktorho by sa mal prakticky jednoelov projekt postupne dobudova na polyfunkn dielo s funkciami krajinotvornou, ekologickou a rekreano - portovou. Projekt navrhuje: zachovanie zemnej celistvosti ( spojitosti ) koridoru, odstrnenie barirovch prvkov, vylenenie psma pozd ramena v rke 10 - 15 m, zabezpeenie vhodnho vodnho reimu, obnovu a zachovanie kontinuity akvatickej a terestrickej asti biokoridoru, vybudova vegetan zloku biokoridoru, zachovanie priestorovch charakteristk ramena a jeho ochrannho psma - rka 50 - 100m, z toho akvatick zna 10 - 30m, zriadenie liahniska pre obojivelnky v junej asti, zabezpei konektivitu na prslun prvky SES. Zachovanie zemnej celistvosti ramena a vytvorenie plynulho vegetanho prechodu do priahlej zastavanej asti zemia ohrozuj viacer faktory. Je to napr. plnovan vstavba metra, ktor m niekokokrt kriova koryto ramena a stanica Chorvtske rameno sa m nachdza priamo nad dnenm ramenom. alm negatvnym faktorom je plnovan maloplon vstavba v tesnej blzkosti koryta ramena.

Zver:
Sasn truktra krajiny mestskej asti Petralka je pozmenen silne urbanizovanm prostredm s monotnnou uniformnou zstavbou. 4

Chorvtske rameno v tejto truktre tvor vrazn prrodn a dynamick prvok. Tvor prirodzen os Petralky a aj poda zemnch plnov by sa tto plocha mala v budcnosti sta hlavnou urbanistickou osou mestskej asti. Aj napriek silnm negatvne psobiacim antropognnym vplyvom predstavuje ekosystm Chorvtskeho ramena ete stle zaujmav a cenn refgium viacerch aj chrnench a ohrozench druhov naej sladkovodnej a mokradnej fauny a flry. Predstavuje vek zvenie biologickej diverzity priamo v centre Petralky s funkiou oddychovou, estetickou, ekologickou i vzdelvacou. Je potrebn realizova projekt revitalizcie Chorvtskeho ramena a uchrni toto cenn zemie pred silnejcimi urbanistickmi tlakmi.

Pouit literatra:
1. Hydromedia, 1997: Nvrh zsad revitalizcie Chorvtskeho ramena, Bratislava 2. Kalinkov, K., 1991: Analza abiotickch a biotickch faktorov ekosystmu Chorvtskeho ramena v Petralke, Diplomov prca, PFUK Bratislava 3. Kocinov, E., Szalay, I., 1997: Nvrh revitalizcie Chorvtskeho ramena, manuscript, SAP Bratislava 4. Pit, P.: Morfogenza Chorvtskeho ramena Dunaja v Bratislave. Geografick asopis, ronk 44, 2/1992, p.199 - 211 5. SAP, 1994: Regionlny zemn systm ekologickej stability mesta Bratislavy. Slovensk agentra ivotnho prostredia, Bratislava