TAJCHY

História
 Pri tradičnej ťažbe baníci kladivkami a želiezkami (dláta) vyhĺbili
kilometre podzemných chodieb bez významnejšej mechanizácie. 8.
februára 1627 bol v Banskej Štiavnici prvýkrát použitý čierny strelný
alebo pušný prach na iné ako vojenské účely, čo urýchlilo nielen ťažbu,
ale aj úbytok vzácnych rúd. Baníci museli raziť čoraz hlbšie, až náklady
na odčerpávanie spodnej vody ohrozovali výnosy z ťažby, čo viedlo až k
zatvoreniu niektorých baní (napr. vodu zo zatopených baní Hornej
Bieberštôlne do roku 1713 odčerpávalo 220 párov koní). Prvé snahy o
využitie energie tajchov v oblasti Štiavnických vrchov sa datujú okolo
roku 1500. Ich výstavba vyvrcholila až v 1. polovici 18.
storočia vytvorením jedinečnej vodohospodárskej sústavy – sústavy
štiavnických tajchov, ktorá riešila spomínané problémy so spodnou
vodou ale aj s energiou na rôzne úpravárenské práce.
 História
► Za autorov technického riešenia tajchov bývajú označovaní Samuel
Mikovíni (nar. 1686), Matej Kornel Hell (nar. okolo 1651) a jeho syn Jozef
Karol Hell (nar. 1713). V roku 1710 podal Matej Kornel Hell priamo cisárovi
vo Viedni návrh na výstavbu tajchu Vindšachta (Windschachter Teich), aby
sa zabezpečilo dostatočné množstvo vody pre pohon Hellom navrhnutých
a neskôr aj ním skonštruovaných 7 čerpadiel na vodný pohon s kývavým
pákovým prevodom, ktorým sa mala vyčerpať voda zo zatopených baní
podniku V r. 1713 navrhol Matej Kornel Hell zvýšenie hrádze o 2,5 siahy,
vďaka čomu mohlo byť odstavených 220 párov koní, ktoré dovtedy vodu z
bane čerpali.Hornej Bieberštôlne
 Konštrukcia a výstavba
► Tajchov bolo postavených vyše päťdesiat (do 60), s celkovým objemom 7 mil. m³.
Vzhľadom na nedostatok prírodných vodných zdrojov v oblasti sa snehová a
dažďová voda zachytávala a kumulovala v zberných (72 km) jarkoch (po
vrstevniciach okolitých kopcov), náhonovými (57 km) a Okrem jarkov bolo
najdôležitejšou súčasťou tajchu samotná hrádza, ktorá musela byť dosť široká a
pevná aby vydržala tlak vody, ktorý závisel od výšky hrádze. Výstavba bola
technicky aj ekonomicky náročná. Napríklad výstavba dvoch Richňavských
tajchov vyžadovala súčasne prácu okolo 4 000 ľudí, každý deň počas troch rokov
(1738–1740) (dňa 9. 7. 1740 ich pracovalo dokonca 5 283). S objem viac ako 1
mil. m3 vody a výškou hrádze to bolo vtedy najväčšie vodné dielo na svete.
Pôvodne bol postavený len jeden tajch, ale keďže zo severozápadnej strany
hrádze začala presakovať voda, bola nádrž v roku 1746 rozdelená jednou
priečnou hrádzou na jednu väčšiu a jednu menšiu nádrž (Veľká Richňava a Malá
Richňava) s komplikovanou, viacnásobnú sústavou vodných uzáverov a vodných
štôlní, ktorú projektoval Samuel Mikovíni.spojovacími jarkami v celkovej dĺžke
okolo 150 km
 Konštrukcia a výstavba
► Podobný problém s presakovaním vody hrádzou bol aj na Kolpašských tajchoch
(Banský Studenec), ktorý Mikovíni riešil nielen rozdelením hrádze ale aj
špeciálnou technikou spevnenia hrádze.
► Po dokončení tajchy dokázali zbaviť všetky bane od spodnej vody a navyše
poskytli dostatok energie pre ďalšie prosperujúce priemyselné odvetvia
► Väčšinou sa udáva že tajchov bolo 60. 20 z nich bolo však menších. Viaceré z
nich sa nachádzali priamo v areáloch šácht a zabezpečovala sa z nich
prevádzka čerpacích, ťažných a spracovateľských strojov. Y týchto už žiadne
neexistuje. Jedným z väčších zaniknutých tajchov je pri hornej Jergištôlni. V
marci 2021 bolo funkčných už len 26 tajchov. Z nich približne 23 je v Banskej
Štiavnici.
 Geografia
► Piargske tajchy. Sú najrozsiahlejšou skupinou, s najväčšou sieťou zberných
jarkov a najlepšie navzájom prepojené (zbernými jarkami a štôlňami). Tvoria
približne polovicu objemu všetkých štiavnických tajchov. Nachádzajú sa J a JZ
od Banskej Štiavnice. Sú z časti v povodí Ipľa a z časti v povodí Hrona.
► Banskoštiavnické tajchy. Patria k najstarším. Všetky patria do povodia Ipľa.
► Kolpašské tajchy. Nachádzajú sa v okolí Banského Studenca a JV od Banskej
Štiavnice. Sú v povodí Hrona napojené na potok Belá-Kozelník.
► Hodrušské tajchy. Slúžili na pohon zariadení v Hodrušskej doline, ktorá patrí
do povodia Hrona. V súčasnosti sú naplnené vodou iba štyri z nich.
► Vyhnianske tajchy. Slúžili na pohon zariadení vo Vyhnianskej doline, ktorá patrí
do povodia Hrona.
 Geografia
► Belianske tajchy. Slúžili na pohon zariadení v Banskobelianskej a
Kozelníckej doline, patria do povodia Hrona. Sem patria aj Kysihýbelské
tajchy na dolnom toku Kolpašského potoka.
► Rudnianske tajchy. Slúžili na pohon zariadení na spracovanie rúd
ťažených v okolí Rudna nad Hronom v doline smerom na Pukanec,
patriacej do povodia Hrona.
► Tajchy oblasti Počúvadla. Slúžili na pohon stúp a obilných mlynov v
oblasti Dekýša, Piargu, Štefultova. Technicky patria do povodia Hronu,
ale ich vody sa využívali najmä v Poiplí.
 Zachovanie tajchov pre ich turistické a
vodohospodárske využitie
Do dnešných čias sa vo funkčnom stave uchovala iba približne polovica
(24 až 27 pozri zoznam dole) z pôvodného počtu tajchov. Tajch Veľká
Richňava napájala kedysi sieť jarkov dlhá 30 km teraz z nej zostalo len
400 metrov. Úplné naplnenie tajchu po jeho vypustení môže trvať roky.
Niektoré tajchy boli v priebehu posledných rokoch rekonštruované.
Naplnenie Kolpašského tajchu trvalo viac ako dva roky. Slovenský
vodohospodársky podnik rekonštruuje od roku 2012 Dolný Hodrušský
tajch, ktorý doteraz (2019) nie je naplnený a to napriek tomu, že
rekonštrukcia mala skončiť v roku 2015
 Poháňanie strojov
► Voda z tajchov slúžila k poháňaniu rozličných strojov, či už to
boli čerpadlá (primárna úloha bola vyčerpať podzemnú vodu) alebo hámre.
Vodná energia nahrádzala ľudskú a zvieraciu energiu.
► Ako posledný (doteraz zachovaný) tajch Červená studňa bol postavený v
roku 1759. O 6 rokov neskôr, v roku 1765 James Watt vynašiel parný stroj.
Watt významne zdokonalil stroje Thomasa Saveryho a Thomasa
Newcomena, stroje fungujúce na princípe kondenzácie vodnej pary vo valci a
využitia sily vyvolanej podtlakom na čerpanie vody. Prvý atmosferický parný
stroj Thomas Newcomen zostrojil v roku 1712 a už v rokoch 1722-1724
postavil Newcomenov atmosférický parný stroj, prvý na európskom
kontinente, anglický mechanik Issak Potter v Novej Bani. Do roku 1733 bolo
po svete postavených viac ako 100 takýchto strojov a aj na Slovensku po
Novej Bani nasledovalo niekoľko ďalších atmosférických parných
strojov. Objavenie nového zdroja tepelnej energie parných strojov znamenalo
významné zníženie významu základnej funkcie tajchov ako zdroja energie. Aj
keď im naďalej zostal význam vodohospodársky v súčasnosti sú najmä
turistickým lákadlom a technickou pamätihodnosťou (v zozname UNESCO).
 Ďakujem za pozornosť

B.Mikušová https://sk.wikipedia.org/