______________________________________

DEJINY FILOZOFICKÉHO MYSLENIA;

______________________________________

1. P R E D N Á Š K A
Filozofia – láska k múdrosti, otázky bytia, sveta
filo +sofia
ľúbiť + múdrosť
Čo skúma o tomto svete? Filozoficky – podstata, význam, zmysel, dôvod, zákonitosti
-filozofia skúma podstatu sveta, dôvody, súčiny, zákonitosti – najvšeobecnejšia definícia
-filozofia je typickým príkladom vedeckej disciplíny, ktorá si najskôr stanoví otázku a potom
nasleduje odpoveď.
-z filozofie sa vyvinuli aj ostatné vedy – dnes vedy z filozofie hypotézy, metódy – čo je
významom pre dnešné vedy
-filozofia poskytuje najvšeobecnejšiu metodológiu – indukcia, dedukcia a komparácia.
-filozofia nie je vedou a nemá presne definovaný predmet
-ostatné vedy majú presne zadefinovaný predmet skúmania

Spôsob akým sa filozofia vyvinula z ostatných vied

filozofia na začiatku zahŕňala všetko možné teoretické poznanie – k vyčleneniu
prírodnýcha pod. vied prišlo neskôr

Modernejšie sa k filozofii vyjadril KANT (Nemecko, osvietenstvo)

4 otázky: Čo môžem vedieť? – poznanie, Čo mám urobiť? – konanie, V čo smiem veriť?
– svetonázor, presvedčenie, viera, Čo je človek? – sebapoznanie človeka, sebareflexia
človek dospel zovšeobecnením – ako základne pristupovať k človeku...filozofia nie je
klasická veda, ale špecifická duchovná činnosť
vznik filozofie 7. - 6. st. – prepad z primitívneho myslenia na filozofické

Čo spôsobil vznik filozofie? 2 faktory:

faktor spoločensko-ekonomický rozvoj obchodu, mestských štátov
1 deľba moci
deľba práce – vznikli dve hodnoty materiálne a duchovné
občiansko-polotické hľadisko – Polis
POLIS
– relatívna sloboda slova – aktívne podieľanie ľudí na chode mesta
–rétorika, demokracia (otroci – spoločenská diferenciácia občanov na slobode a otrokov;
mytológia – teoretický faktor)
Mytológia – zn. vysvetľovanie všetkého s čím prišiel antický človek do styku, bodový obraz
sveta a života – nič dokonalejšie a výstižné nebolo
Človek si vedel odôvodniť + vysvetliť – zmeniť búrky... Mytológia je „žitá“ predstava o svete –
Filozofia je teoretická
Mytológia – človek si vysvetľoval svet na tom čomu veril, na tom sa aj podieľal
Mýtický príbeh – zahŕňa to, akým spôsobom sa má človek podieľať. Chápal sa ako „zlatý
vek“ – veľmi veľmi dávno a verili, že všetko čo človek dnes robí má vzor v zlatom veku. Vzor
robí to, čo od neho bohovia chcú – ochrana, to bolo „prvé bytie“ – opakované úkony.
Reprodukcia úkonu. Platí „pravidlo“ – kolobeh čo človek zaviedol neustála reprodukcia toho
čo bolo.
Antický človek tak depadoval prítomnosť – negatívnu
Svet sa chápe ako nedokonalý napriek tomu, že je obraz božstva. Teda aj bohovia sú
v samotnej svojej podstate nedokonalí. Nejde o náboženstvo v pracovnom zmysle. Bohovia
majú antropomorfné prvky.
Existujú dva svety – ľudia a bohovia
Ľudia slúžili bohom a cieľom antického človeka bola harmónia.
1
Homér – najviac preslávil grécke mýty
eposy – z filozofie mytopoézia
Mytolomogónia – mytologický opis vzniku, sveta fungovania (mytologická atmónia)
Ofizmus – medzistupeň medzi mytológiou a filozofiou
Orfeus – spevák – baránkovia ho počúvali - zaoberal sa tým čo človek môže urobiť. Človek
pochádza z dvoch zložiek: telo – materiál; duša – duchovná, pričom duchovná zložka sa
dokáže od materiálneho tela oddeliť.

Prechod od mytológie k filozofii

7. storočie – z mytológie na filozofiu
7 mudrcov – za prvých učiteľov filozofie
Predstaviteľ TALIS, ktorý založil Miletskú školu
Filozofické disciplíny
Ontológia – náuka o bytí
Gnozeológia – náuka o poznaní – najzložitejšia
Doplňujúce filozofické disciplíny:
Antropológia – náuka o človeku
Estetika – náuka o kráse
Etika – náuka o správaní (dobro, cnosť, spravodlivosť)
Axeológia – náuka o hodnotách
Logika – náuka o formách, mysleniach, uvažovania, o schémach, vzorcoch myslenia
Prozofilozofia – zovšeobecnené etické a mravné ponaučenia
***
TÁLES – prvá filozofická škola Milétska škola
- predsokratovská filozofia, 7-6 storočie pred n.l., oblasť Turecka
- dá sa označiť za zakladateľa tejto školy, zaoberala sa prírodou nie človekom
- zaoberali sa otázkou čo je podstatou sveta a bytia, všetko okolo ľudí sa im zdalo rozdielne
a základom z čoho všetko pochádza je podľa Tálesa voda – je stála a večná
- všetko čo vzniká, vzniká z vody a všetko čo zaniká, zaniká do vody
- žiadna vec nevzniká z vody a voda je súčasť všetkého, nič nie je nové ale je to pretvorenie
niečoho iného – vody
- keď vec zanikne, tak podľa Tálesa nikdy nevznikne taká istá vec
Voda = pralátka je stála, večná a absolútne nezávislá
ANAXIMANDROS – z tej istej filozofickej školy, ale nesúhlasil s Tálesom, že voda je hmotná
aby bola počiatkom vecí a vymyslel abstraktný pojem Apeiron – je stály, večný, nezávislosť
a navyše je látkový – má látkovú podobu je, je to niečo fyzikálne(nemá farbu, tvar...), je ešte
neobmedzený (obsahuje všetky kvality). Veci vznikajú z Apeironu a zanikajú do neho. Vec čo
vznikla sa previnila voči Apeironu a teda vznikla, za toto previnenie je trest – zánik. Apeiron =
absolútna možnosť, zahŕňa všetky kvality, môže sa stať hocičím (z možnosti sa mení na
skutočnosť). Apeiron je charakterizovaný večným pohybom. Anaximandros prichádza
s teóriou o vesmíre, existuje veľa svetov a okolo každého je ohnivá guľa a z nej sa vyčleňujú
všetky vesmírne telesá. A. si predstavoval Zem ako valec, voľne sa vznáša vo vzduchu, Zem
je od všetkých telies rovnako vzdialená, život podľa neho vznikol v mori, človek sa vyvinul
z ryby.
ANAXIMENES – nepáčil sa mu ani jeden nápad a zvoli si niečo medzi Apeironom a vodou
a teda si zvolil vzduch – nie je tak abstraktný ani konkrétny. Veci vznikali zhusťovaním.
Zhustením vzduchu vznikne vietor a ešte väčším zhustením vznikne zem a ešte jej
zhustením vznikne kameň. Zriedením vzduchu vznikne oheň. Veci vznikajú zhusťovaním
a rozkladajú sa zrieďovaním. Človek má v sebe vzduch = dušu.

ŠKOLA PYTAGOROVCOV
6. stor. p.n.l. Juhovychodne pobrežie talianska
Zakladateľ PYTAGORAS. Prínos tejto školy – odklon od prírodnej fil. a preklon k teoretickej
fil. Podstata sveta a bytia je číslo. Číslo – podstatný bol geometrický význam. Dôležitá je
2
geometria = číslo má tvar. (6=šesťuholník, zem, 5 =oheň, 8=vzduch, 20=voda). Pytagoras
pridal aj Apeiron teda je nevymedzená látka a tu nastupuje číslo, ktoré mu dáva tvar. Apeiron
a číslo vznikajú súčasne. Apeiron vytvára prázdne miesto medzi vecami aj keď je látkovej
podstaty. Pytagoras uznával 5 základných čísel 1=počiatok všetkých čísiel, teda aj všetkých
vecí, je nedeliteľné. 2=nesúlad, protiklad vymyslel 10 protikladov:
Obmedzené – neobmedzené, nepárne-párne, jednota- mnohosť, vpravo-vľavo, mužské-
ženské, pokoj-pohyb, rovné- krivé, svetlo-tma, dobré-zlé, štvorec-obdĺžnik.
Prvá polovica je podstatnejšia a z nej sa vyvinul protiklad.
3=súlad, prechod od protikladov k jednote, číslo má začiatok, stred a koniec (stred je to čo
ich zmierňuje a vytvára harmóniu). 4=rozvinutá harmónia, počet štyroch základných živlov.
10 = 5. Číslo, je to jednota všetkých základných čísiel a desiatka vyjadruje harmóniu vo
vesmíre. Pytagoras vymyslel aj párno-nepárne číslo (násobok párneho a nepárneho čísla).
Pytagorove vyjadrenie o vesmíre. Vesmír je v harmonickej jednote, vesmír je guľatý, v strede
je svetový oheň. Okolo svetového ohňa je 10 sfér s vesmírnymi telesami. Do 10 sfér rozdelil
slnko, mliečnu dráhu a posledná je Zem. Bolo ich 9 ale niekde vo vesmíre existuje protizem.
Telesá sa pohybujú a pohybom vytvárajú hluk, ktorý je tak harmonický, že ho nepočujeme.
***
HERAKLEITOS z Efezu - 6.-5. st. pnl.
- podľa neho je oheň základom bytia, večný svetový oheň – nikdy nevznikol, ani nezanikol;
nemá svoj pôvod a je nezávislý, nezničiteľný, je stály, nemenný v jeho podstate. Herakleitos
tým chce vylúčiť, že by sa mohol zmeniť na nejaký iný prvopočiatok – živel (voda, zem,
vzduch)
Zmena v rámci tohto živlu je podmienená vnútorným pohybom, ktorý je večný. Súvisia s ním
výroky: Panta Rhei, Dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky.
Vnútorným pohybom sa nemení jeho podstata, ale mení sa stav. U Herakleita to je oheň
jednotou stálosti a menlivosti. Čím sa oheň viac zohrieva alebo ochladzuje zanikajú alebo
vznikajú veci. Zhusťovanie sa priradzuje ochladzovaniu vzduchu a zrieďovanie sa priradzuje
otepľovaniu.
Oheň je večný. Pohyb zapríčiňuje boj protikladov  paradox – boj zapríčenený protikladmi
a na druhej strane harmónia medzi týmito protikladmi.
Herakleitos má zdôvodnenie  bez protikladov by sa nedalo nič rozlíšiť, pochopiť.
Podľa H. existujú protiklady medzi vecami a v rámci jednej veci.
H. naznačil prvú ucelenú koncepciu gnozeológie – teórií o bytí. Svetový oheň je svetovým
rozumom. Podľa neho poznávame vdychovaním. Svetový oheň je chápaný ako logos. Logos
vdychujeme, máme s ním kontakt, a keď spíme, nemáme kontakt s rozumom, a teda
nemyslíme.
H. rozlíšil medzi zmyslovým a rozumovým poznaním. Pripisoval rôznu dôležitosť
a dôveryhodnosť zmyslom, oči boli pre neho najdôležitejšie.
Rozumové poznanie považoval za najvyššiu cnosť človeka.
Zmyslové poznanie má za následok mnohoučenosť (vedenie o niečom, bez poznania
súvislostí medzi faktami) a rozumové poznanie múdrosť(vedenie o niečom sprevádzané
poznaním súvislostí medzi faktami).
Oheň umožňuje človeku rozumové poznávanie, cieľ človeka je múdrosť, resp. rozumové
poznávanie.
ELEÁTSKA FILOZOFICKÁ ŠKOLA
- názov od mesta Elea, južné pobrežie Talianska, 5. st. pnl.
- predstavitelia: Xenofanes, Parmenides, Zenon
Xenofanes – ako prvý razantne vystúpil proti mýtológii, podrobil ju kritike.
Parmenides – „Bytie je a nebytie nie je.“
Bytie a nebytie sú základné pojmy, ktorými sa zaoberal. Bytie je len jedno, nedeliteľné,
nemenné, ucelené, homogénne (vo všetkých častiach je rovnaké), nemá minulosť a nemá
budúcnosť, má len prítomnosť/súčasnosť. Bytie pripisoval rozumovému poznaniu a nebytie
zmyslovému poznaniu. Jedno existuje – má bytie, mnohosť neexistuje - nebytie. Stálosť je,
menlivosť nie je.

3
ZENON – nadväzoval na Parmenida, jeho prínos spočíva v tom, že všetky myšlienky sa
snažil ukázať na konkrétnych príkladoch, podobenstvách, apóriách. Najskôr tvrdenie, potom
protiklady a protirečenia a na záver vyslovil opačné tvrdenie.
Mnohosť – ak existuje mnoho vecí rôznych rozmerov od 0 po nekonečno – ak existuje
nekonečne veľká vec, ostatné sa nikam nezmestia, preto mnohosť neexistuje.
Pohyb 3 apórie:
Nekonečná deliteľnosť dráhy. (rozdelenie priamky na úsečky sa dá deliť do nekonečna)
Apória o letiacom šípe. (vystrelený šíp sojí v každom momente)
Apória o korytnačke a Achylovi. (Ak korytnačka vyštartuje skôr, tak ju Achyles nikdy
nedobehne, lebo sa obaja naraz pohybujú v každom momente)
Poeleátska filozofická škola – 5. st. pnl.
- celá škola bola pluralistická
- predstavitelia: Empedokles, Anaxagoras
EMPEDOKLES – bol pluralista, počiatky bytia sú u neho – oheň, zem, vzduch, voda 
neodlišujú sa od seba, všetky sú večné, sú rovnako staré, sú si absolútne rovné, nemenné,
nehybné samé od seba. Hýbu sa vďaka hybným silám „láska a svár“. Láska spája – vznik
vecí 4 živlov do jednoty; príťažlivá sila. Svár rozlučuje – zánik vecí, odpudzujú sa od seba;
odpudivá sila. L. a S. majú látkový charakter. Najprv pôsobí láska, potom pôsobí svár.
Empedokles ráta s tým, že sa L. a S. istý čas prekrývajú. Poznávame krvou, poznávanie sa
tak rozptyľuje do celého tela. Každá z vecí vysiela svoj obraz, nazýva ich EIDOLY. Dostávajú
sa do tela cez póry a prenáša sa krvou. Čo neprenikne cez póry, to človek nepozná. Všetky
póry a veci majú nejaké tvary. Ak vec neprejde tvarom cez ten pór, tak ju človek nespozná.
Podobné sa pozná podobným. Krv sa skladá zo 4 základných stavebných látok, aj veci,
a preto sa v krvi časť veci poznáva rovnakým stavebným prvkom.
ANAXAGORAS – pluralista, ale za stavebné látky považoval iné prvky ako Empedokles.
Podľa neho sú to: Semená vecí (homoioméry) – všetky sú rovnorodé, obsahuje všetky látky
a prvky (oheň, zem, vzduch, voda), je ich nekonečne veľa . Sú deliteľné, keď sa dodrží
pravidlo, že sa nedelia od seba živly, ale obsahuje všetky tie 4 prvky. Veci vznikajú spájaním
homoiomérov. Sú nehybné, sú večné, spája ich rozum. Rozum je tiež večný.
***
ŠKOLA ATOMIZMU
Objavila sa na prelome 4-5 storočie p.n.l. založil ju atomista Leukippos. Považoval za
základnú zložku bytia atomista, bol pluralista. Atomistický atóm je plný bytia, je veľmi husto
koncentrované, nemajú v sebe žiaden prázdny priestor. Sú najmenšie zložky bytia a sú
nedeliteľné, sú rovnorodé – všade majú rovnakú hustotu. Nemá žiaden vnútorný pohyb
neexistuje prázdno. Existuje nekonečne veľa tvarov, usporiadanie a poloha.
DEMOKRITOS – neodporoval Leukipposovi ale priniesol rozvinutie tejto teórie. Chýbalo mu
nebytie – prázdno. Prázdno je prázdny atóm – nie je v ňom nič, oddeľuje od seba atómy
a umožňuje mechanický pohyb. Celý svet je jednotou bytia a nebytia. Atomistická
gnozeológia – náuka o poznaní a hovorí o tom, že atómy sú poznateľné iba rozumom.
Poznanie sa uskutočňuje zmyslami ale podrobnejšie rozpoznávame rozumom. Súhlasil
s Empedoklesovou teóriou Eidoly.

ŠKOLA SOFISTOV
Považujú sa za učiteľov múdrosti, reči a myslenia. Rozlišujeme dve línie: prvá bola menej
zdeformovaná – išlo o problematiku poznania. Mladšia – zviezlo sa to k relativizmu
a skepticizmu. Protagoras, Gorgias, k mladším Antifón. Sofisti prišli s pojmom z gréčtiny
„techné“ – všetko čo je umelo vytvorené človekom. Najprv sa zaoberali človekom a neskôr
jazykom. Jazyk považovali za umelý a bola to kopa slov. Mladšia vetva chcela aby bolo
pravé poznanie oslobodené od všetkých noriem a pravidiel. Základným znakom mlaších
sofistov a všetko spochybňovali, o každej veci existujú dve výpovede, ktoré sú protikladné
a teda o všetkom chceli pochybovať.
Mierou všetkých vecí je človek: jestvujúcich že sú, nejestvujúcich že nie sú.
O veci sa nedá vypovedať jednoznačne ide iba o tom, čo človek vypovie o veci. Boli voči
všetkým normám, všetkým pravidlám uznávali subjektivizmus, relativizmus. Vytvorili si
4
vlastný spôsob argumentácii aby protivníkov presvedčili o svojej pravde. Boli manipulátori,
ťažili z toho, že pojem fľaša je nie je stále pomenovanie fľaši.

KLASICKÁ GRÉCKA FILOZOFIA

Rozvíjali ju Sokrates, Platón, Aristoteles
Sokrates ostro vystúpil proti sofistom, nevypracoval vlastnú teóriu. Hovoril, že existujú pojmy,
ktoré sú zovšeobecňujúce.

PLATÓN – 5.4. stor. p.n.l. uvedomil si, že existuje hmotný a nehmotný svet = svet ideí
a hmotných vecí. Idea je predloha pre hmotnú vec a hmotná vec by neexistovala bez ideí.
Hmotné veci sú dočasné a idea je večná. Idea sa nachádza mimo ľudskej mysle. Existencia
je hmotný prejav bytia. Bytie je jedno. Existencia je menlivosť, hmotný svet sa mení teda
vznikajú a zanikajú. Každá idea je druhové určenie niečoho. Teleologickosť – princíp, ktorý
platí vo svete ideí, svet ideí je usporiadaný a na vrchu je idea – Platónovho idea Boha.
Všetky idey spejú k absolútnej idey. Jaskyňa – človek sa musí otočiť k svetlu aby pochopil
princíp ideí. Nemá sa zaoberať odrazom ale podstatou ideí. Pre človeka je bolestivé, keď sa
otočí od materiálneho sveta ku svetu ideí. Duša je idea – duša je vzor človeka. Telo je
väzením pre dušu. Duša má tri zložky – rozumová zložka, žiadostivá, statočnosť. Jedine
rozumová zložka je nesmrteľná. Žiadostivá a statočná sú smrteľné a viažu sa na hmotný
svet.
Platónova gnozeólogia pochádza zo sveta ideí a pripája k nemu tri svety a teda tri stupne
poznania: vedenie, mienka, neznalosť. Vedenie = svet ideí. Mienka = svet hmotných vecí,
neznalosť = nebytie, hmota, ktorá ešte nie je sformovaná. Apriórne skúsenosť – poznatok
pred skúsenosťou. Vyššie rozumoví a nižšie rozumové poznanie – rozumové vyššie
poznanie poznáva idey, nižšie poznáva matematické pravdy. Vyššie zmyslové poznanie –
rozoznáva hmotné veci okolo, nižšie zmyslové poznanie – obrazy hmotných vecí. Podľa
platóna existuje Dialektika – vyššie rozumové poznávanie, veda, ktorá vedie k pravde.
Platónová etika – učenie o spoločnosti, najdokonalejšia cnosť je spravodlivosť. Zložky duše
sú spravodlivé ak každý robí na čo má predpoklady. Platón prichádza s myšlienkou štáty
vznikajú preto lebo človek má veľa mat. a duch. Potrieb a nevie si ich sám uspokojiť.
Cnosťou je umiernenosť.Výrobcovia – umiernenosť, strážcovia – statočnosť, vládcovia
múdrosť.
5 typov štátov: 1. Aristokracia – vládcovia, 2. Dimokracia – výrobcovia, 3. Oligarchia –
strážcovia, 4. Demokracia(veľká sloboda) 5. Tyraniássd (vládu chce každý získať pre seba)