Dies Irae - Martin Kukučín

D i e s irae
Martin Kukun
www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie
I.
Pandr tevko Straka ide vojenskm krokom hore dedinou. Klobk do tyla, rozopt mentieka; veru nie blzon s z mesta do Lomnice v takom peku. S cela sa ced znoj ccerkom; vbec cti sa, ako by bol v horcom kpeli. Vydchol si, zazrc nov, hadn sedliacky domec s npisom: Richtr obce Lomnica." Voiel rovno do priestrannho dvora. Vrta s otvoren dokorn, ako by hosovi na poes. Dvere do domu s zatvoren, zato na humne rozzeven s predn i zadn vrta. Bolo by humnom vidno hen do susednho chotra, keby vhad nebol zaclonen vozom, s ktorho, ako vidno, prve shadzuj ito. Paholok prehadzuje vidlicami snop za snopom do zina. Pn Boh pomhaj!" vol tevko zpod vrt. Pn Boh usly!" akuje paholok, zastanc v prci. Nad prielazom nachlila sa ena v najlepch rokoch, skoro sviatone obleen. Nu, je atva, eniky sa rady obliekaj. Biely, vykrochmlen epiec pekne sa odra od ohorenej, ervenej tvri. Pri ene vyi nul sa i mu, zdrav, erven, utierajc si tvr irokm rukvom. Zpod akej iapky visia cel praden hustch, tmavch vlasov, padajc skoro na plecia. Medzi nimi vstie a stebl slamy. Vitajte, tevko!" vol chlap na prielaze. o ste nm doniesli?" Tuto psmo od slnovstva," i podva ho gazdovi. A o dobrho?" pta sa tento, nepozrc ani, o v psme stoj. Kladie ho za prm iapky, kde je u fajka i kresivo. Ja, ni takho," odpoved tevko, utierajc si tvr. Druh de, o chodm po obciach: vade psma. Ide vraj cholera, nu na to je to psmo." Cholera!" zvolala ena. Veru cholera, richtrka moja. Kdesi z Tureckej sa vybrala a ide vraj do ns. Ak ju mrz neobar, amen iba testament robi." Richtrova bezstarostn tvr zvnela. Predsa vyal psmo zpoza prmu a ta, o je v om. Ostatn hadia na, o povie. Pretal, sloil ho a poloil, kde bolo. No, ete je tu nie," vrav bezstarostne. udia narobia viac, ako o je pravda." S tm sa obrtil k tevkovi s smevom, ako dobr znmy k znmemu: A teraz kdee?" Do abian," odpoved tevko ako nasilu. I ta nesiem psmo."
No len, no!" A richtr sa chutne rozosmial a ostatn tie. No, oe! Pozrite, tu je!" A dvha nad hlavu papier, ako by ho chcel poda richtrovi. Akoe sa m vaa?" pta sa richtr teraz u vne. A ja sm neviem." Ale chotee, chote," zamieala sa richtrka. Tak vy ozajst i tde sa s ou nevidte?" Veru, ako prde. o je atva, ona okolo poa, ja zas v meste a po obciach. Darmo je," povzdychol si, u je raz tak, a inakie nebude." Nu tevko zna svoj tvrd ls. Nesauje sa, e sluba vyaduje od neho tak obe: odlene i od eny. Ve je to vec nevyhnutn a oson. ena gazduje v abanoch, on v meste ah plcu: dchodky duplovan. Nedva zna, ako sli vrecku toto rozdelen hospodrstvo, ale udia predsa ukaj o uloench peniazoch. Richtrka had nedverive na tevka a jeho podivn chladnos. Zd sa jej, e mu m i so enou a neda sa odli od nej, len ru a motyke. ,Nebod j na vojne sa tak nauil mysl si. Proti vyslenm vojakom mala vdy predsudky. ,Ani jeden neprde tak, ako ke ta iel. Prila richtrova dcra Evka. Ete nem dvadsa rokov, je v plnom kvete. Obleen je tie sviatone, lene s tou nedbalosou, ktor tak horos vyaduje. Doniesla v krahu vody. Daj ju sem, daj!" hlsi sa tevko, a pijc pozer ivo do Evkinej tvri. Ako sa m ha? Bude u raz to veselie?" pta sa, murkajc ibalsky. Ej, koda, e mm enu, koda! Na moj' hrienu, neviem, o by sa urobilo... No, ale ma zavol aspo za starejieho!" Kedye to bude!" rozosmiala sa Evka. Do tch ias, bojsa, ostariete." Ve ju len porate niekomu, ke toko pomedzi svet chodte," artuje ma, berc krah od dcry. No, nebude treba, nebude. Dobro sa samo chvli. I bi sa bud. Ej, keby ja bol slobodn!" A vtedy vm neprilo na um!" vyta mu Evka so smienou vnosou. Teraz by u nosila zlat epiec so stukami na dla re. A takto ni."
erti sa nazdali, e takto vyrastie. Bolo si ako ps." Ale tevko zasa zvnel a doloil: No, ja u pjdem, nebudem vs zabva. Prela ma s plnm, azda sa mi bude dobre vodi." I richtrovci dali sa do roboty. Richtr dum, o vetko zas nakzali zo slnovstva: ak nov akosti a vdavky. ena mu podhadzuje snopy a mysl o Evke. Ve u dorstla, je v tch rokoch, kde ma sa neraz zamysl, ba i v noci prebud od starosti. Ktoe in sa star o to? Dievka nem tej sksenosti, otec asu a asto ani vle. Ona sama had tie pokriven, zarasten chodnky, o ved k astiu dcrinmu. Voz przdny vysotili na cestu a zapriahaj voly. Evka zavesila hrable na liev. Tu na zkrute zjavil sa vozisko pod pavzom. Len sa tak hojd, toko na om ita. Popri voloch kra mldenec urasten, s tvrou neobyajne bielou. Plieska biom nad volmi, ktor sa lenivo vle. Richtrovci vetci zastali, ani paholok sa nehbe, hoci voly s u zapriahnut. Voz doiel pred nich a zastal. Ete po ito?" prihovra sa mldenec. Radi by sme ho ma v zine. Keby ete dneska. Ktovie, i sa as nepremen," odpoved richtr. Mte ete mnoho?" Na dva razy. Neviem, i obchodme. Ale i na mrkan sa me. Ak bude rosa, uschne vo vrstve." A kdee idete?" Pod Jamku a potom medzi Skalky." A ty o rob?" obrtil sa k Evke. Bude v tom ist schvlnos, e najprv sa shovral s otcom. Ako teraz. Boli sme pri jameni," odpoved richtrka za u. U tie dochod." Veru, veru," vrav on a pokrauje, obrtiac sa k Evke: Videl som vs na horekoncovej." Hej?" podivila sa Evka, a smev preletel jej tvrou. Videla ho ver' i ona, ale iba ukradomky. Na susednom zhone hrabala stryn Dora; musela sa ma na pozore pred ou, aby ju neohovorila. No, len astliv!" vinuje mldenec richtrovcom.
Pln voz hnul sa dolu dedinou, richtrov przdny v protivn stranu. Vysadol do sm richtr s paholkom. Richtrka Vbehla do domu a Evka zostala na ceste, hadiac dolu dedinou. Mldenec zaostal za vozom; vidno, obzer sa, i sa snop nevymkol zpod pavza a nepadne. Obzrel sa i k richtrskemu domu, usmial sa, a v odpove dostal tie smev od Evky. U sa to ned zataji. Poukva si o tom cel vidiek. Skorov Jurko pozer tuho za naou Evou. Neraz si postli, ke sa nhodou stretli; neraz zbehol i k richtrovi, njduc ve vhovorku. Teraz u chodieva bez vhovoriek. Star Skora ml, richtr ml. A pod tmto mlanm rstla bos medzi nimi. udia myslia, e hdam u v jeseni alebo o faiangoch bude veselie. Jurko je slobodn od vojny, me sa eni, a star Skora bude azda tie rd; neraz povedal, e v dome zle bez eny. Richtrka Katrena je najradej. To je jej mylienka. I akost bolo dos. Star Skora je odud, lovek neprstupn; v dedine ho nenvidia, hoci je vicerichtrom. Pozer vemi na gro. S takm lovekom ako nadviaza priatestvo, aby z toho vykvitla svadba. Keby aspo Skorka ila! Ale t je u dvno, dvno v zemi. Slnko u zachodilo, ke sa richtr vrtil so itom. Dali sa hne do prce, len aby sa lo m skr medzi Skalky. Ale sotva bol drabinovec przdny, ke pred domom ozval sa pleskot bia. To je Jurko. ,Ja som u tu!" oznamuje richtrovi. Vsote voz niekde do ciene, o vtiahnem do humna." Nu ale si sm?" div sa richtrka. Ke si sa tak trpil!" A tvr je vyjasnen, astn. ,Ak hodn lovek, tento Juro, mysl si. ,Kto by sa do nazdal, e sa takto ulove? Ale nem kedy mnoho uvaova, be do kuchyne a u sa vrt okolo ohniska. Richtr je tie uvelien. Jurko je tie rd, e nezahal. Voly beztoho nemal o robi a medzi Skalky nebolo tok svety. A, ha, ak je nateen jeho Eva. Sama vypriaha voly a nesie im pln k voavej trojky. Rados sa dva na jej pohyby. Budee to gazdin! dum Jurko, podhadzujc richtrovi snopy. Nikdy in, ako tto nikdy, nikdy!" Neriekol si to teraz prv raz. Ale dnes mu tak prichod, ako keby , to u nemohlo by in. Rados a spokojnos usalaila sa v om. o mi ete chyb ni na svete, ke sa to raz stane..." Jurko chcel zapriahnu a pobra sa domov. Nie, po ty do ns; toto u Mio zariadi. Zavez voz k nim," rozkazuje richtr paholkovi, voly zave s naimi na pau. A vicerichtrovi povedz," doloil to u tichm hlasom, aby priiel do ns. Ale iste!"
Jurko sa spieral, ale vybehla i richtrka vyhresila ho nesmierne. e by to bolo pekne, e takto a takto... Poddal sa printenosti a voiel do svetlice. A t prinutenos mu lahod. V tejto svetlej, istej izbici mu je tak, ako by vstpil do inho sveta. Dua oije, archy s nej sa vaj. Je mu tu vono; cti na sebe put, ale tie s sladk... Z kadho kta usmieva sa istota a poriadok. Vade stopy jej sporej, prinlivej ruky. Nie, iba v tejto svetlici kvitne jemu astie, uspokojenie. Iba tu je ozajst doma. Ke vyjde z nej, u mu je clivo, sa keby bol pre z domu, v cudzom svete. Preo je to?" ptal sa sm seba. Preo mi je doma nie takto?" Doma, doma! Neraz si predstavoval, ako to bude doma, ke si Evku ta odvedie... A vdy mu je to divno. Ju si me predstavi iba v tejto izbe richtrskej, svetlej, istej. V ich nzkej, tmavej, so zaadenou povalou, nemono, aby ona privykla. Neraz myslel na takto veci, i na in. A ete ke ho otec zaal u nie zvta, ale naozaj trpi. Prilo mu neraz to, a otcov dom, zapusten, polorozpadnut, bol mu ako cudz. osi ho vyhalo z neho, i trpezlivos neraz prasala. Ale vdy prilo mu na um, e to iba do asu. Tuil, e nastane premena: vetko sa prevrti ale kedy, ako, m, to sm nevie. Vie, e takto neme by naveky. Star Skora priiel a zasadol za stl. Mnoho nehovor; ani vemi nepova, o hovoria in. Jeho siv oi sliedia po izbe, ako by nieo hadaly. Hlava je nachlen k prsiam, zpod iapky visia ediv nepodstrien vlasy. Richtrka nesie, o prihotovila napochytre, praenice. Bohvie, ako to narafiila, ale vetky kvarky s pred starm. Do ruky mu vloila i vidliky; tie ist, ktormi richtr na Vianoce jedva. Ako ich chytil, ruka sa mu zatriasla a praenica skotala sa; no nie na zem, ale na av dla, ktor podloil. Eh sedliakovi lyka!" riekol mrzute, poloiac vidliky k mise. Buky sa trasu, nenaucene na tak vmysly." Dali mu lyku, a naozaj zrunejie mu s ou ide. Ke sa misa vyprzdnila a Skora posbieral odrobinky a v tipke vniesol do bezzubch st, cel staros venovali fai s hriatou. Jurko si sadol ku kozubu, nealeko neho Evka. Mlia a pozeraj k stolu. Naraz obrtil sa richtr k Skorovi: Viete, e cholera ide?" Ja nie. Dos m inho trpenia. Umrie sa kedy, smr i tak neobde nikoho. Po uoch chod, a nie po horch." Ve u tak," odpoved richtr trochu zahanben. Ja tie poviem, proti smrti niet lekra. Ale rady!" A o zasa?" A uprel oko na richtra. Zas vymysleli nieo? T iba vyma." Tu je psmo. Predstavenstvu sa naklad, pod osobnou zodpovednosou, zaopatri dom pre pitl, vystavi komoru pre mtvych. Tak stoj tun."
Povedm, vyma!" zasmial sa potupne. pitl, hehehe... Treba nm pitlov! Umrie m kad kde, na to netreba domov. Ja mm kde umrie!" Ale o nemaj domu!" A kdee s? Kad bva, kde bva. Ktoe mu pjde do toho pitla?" I pocestnho, ke choroba pristihne..." Nech sed doma; nech sa nevli, ke je cholera. Veru to cudzm pitle stava! Nemme dos svojich obrkov! Radej umrime naraz, ako takto ni po ni trovy. Ke prdem o vetko, nao som na svete? Zavadza svetu a sebe. Pnom dobre! Ale tu kde vzia, odkia? o neporadia?" Oi mu sria zlosou a strely z nich letia i do richtra. Richtr sklonil tvr a zasmtil. Rd by nieo poveda, ale je splaen prevahou Skorovou. A o urobme?" pta sa richtr. Ni," odpoved Skora. Ale tu je rozkaz!" Nech si robia sami. Ke chc ma pitle, nech si postavia. Ale zo svojho!" Podvihol prav prst, ktor sa ete ligoce od masti. Obec nem peaz, prednovka bola tvrd." Keby sa to mohlo!" vzdychol richtr. Ale povedzte im, o vm urobia! Bud vs preha, i pokutova." Mal in rei na jazyku. Chcel poveda, e ani chudobe nemono da zahyn, e bohat musia na chudobu doplca. I rozloi, o je povinnos kresansk. Ale ponechal to u seba. Nechce sa mu hrach na stenu hdza. Robte si, ako chcete," a z jeho slov vyznieva vsmech. Viem ja, o vy: nechcete vu rui pnom. Nu robte, ma to bolie nebude. A ani obec, lebo t nem ni. Peniaze sa poiaj, lebo stava nikto nebude zadarmo. Na mne to neprischne. A od dediny? Len si vysthajte, o vm povie..." Richtr ml, zahren v trudnch mylienkach. Darmo je, poiiam zo svojho." Povedm, robte, ako chcete. Ja by ani babky nie! Lebo o je obec? Obec je kad, ke treba pi, bra, haba. Ale ke prde plati, kad sa odhod. Ja u viem, o je obec; nauil som sa na druhch. Uvidte, vs tie nau; uvidte." Ale darmo je obci tie musme posli," nadhodil richtr. Velio by bol ete podotkol, e lovek neije iba sebe, ale i druhm: ale okal sa s tm vystpi.
Skora sa usmial a neodpovedal ani slova. A mus by ten pitl?" pta sa richtrka. Ach, ba," odpoved Skora. To len pni. Ale psemko odhodi, ako by nebolo prilo. Pni zabudn. Len neukza hne, e si hotov do vetkho." Jurko a Evka povaj chtive, o otcovia hovoria. Kad slovo Skorovo ako by rezalo do srdca. Jurkovi ako nevyskoi a nezahriaknu otca. I richtr bad, o sa s mldencom rob; pozrie asto na, ako by hadal uho shlas, o hne iba nem. Skora sa vemi neobzer o syna. II. Nad dedinou rozloila noc svoje ierne krdla, pokoj a ticho rozhostilo sa v stavaniach. Msiac vyskoil zpoza hor a zaha tmu do htin a do ktov. Skorovci sa pohli, i faa je u przdna. Richtr vyprevadil ich predo dvere, zazval a vrtil sa do izby. Richtrka la za nimi na ulicu, e zavrie vrta. Skorovci id, neprerec slova. O om by hovorili? Jurko mysl na Evku, jej pevn, tvrd ruky, zrun pohyby a krsu tvri i due. o z toho poveda starmu? Star zas mysl na svoje turky: i s ozaj v stajni pod abom bezpen. Keby ho bol vystriehol nejak zlodej! So strachom zaber k svojmu domu ete teraz pjde do stajne. Richtrka pozer za nimi. Bude to ivot neboiatka!" Mysl na svoje deti, obavy zahrily srdce. Dnes zas videla, o je Skora. Ako mu sveri dievku? i t znesie jeho tyranstvo? Preo ju pochova do takho pekla? Ve inch domov dos, i v jej dome dos miesta prstupnkovi. Preo by nevzala k dievke poriadneho prstupnka? Ale tu vid Jurka. Ve jeho by potrestala, nie starho; jeho, i vlastn dievku. A srdce nedopust. K srdcu u privemi prirstli oba. Z dolnho konca dolieha spev, ale nie vesel. Vy chod slnieko zpoza lesy, u ma v tej Lomnici ni nete..." O chvu zjavili sa dvaja mldenci, oblapen okolo hrdla. Neborci, chodia ako na mukch u nebudete dlho takto chodi." S to lomnick regrti. Spev zanikol kdesi za domami, psi zatchli, zas tichos. Chcela sa vrti do domu, ke zazrela, e sa bli aksi ena. Ktoe si? Durdua veru, Durdua... oe sha zas?" ena zastala, m atku hlboko, skoro na samom nose. Ale u odili?" epk richtrke. Kto?" pta sa tto.
Skorovci ktoe by!" vrav s vitkou. A ako viete?" No, Boe mj! Viezol vm ito, videla som; nu tak. Drte si ich, stvora moja, drte. Nebudete banova!" doklad skoro epky. Tam je vetkch vec dostatok. Skvra, zo seky ska motzy tak gazda! Tam njdete predlansk penicu v stoku, omasty, a groa! Pomyslite si: s Mojiom sa spriahol. Moji rozpoiiava jeho peniaze... A syn nepokaz. Vari je bujan, ako by bol druh? Tich, i potrizn si..." A kdee ste boli?" U Koreov. Zavolala ma, e husi podskuba. Prv raz! In u bud druh raz zanedlho... Neskoro sa vykotlily. Ja, husi treba chova, pohadzova, opatri. Kdee by t gazdin je ona nie. Vlani sa jej dvanstoro vajec zadusilo: sam zvzok! Ale ke neopatr, choe, cho..." Na vetky steny by nepopsal, o Durdua napletie, ke sa jej jazyk rozviae. Ona vie vetko. Je chudobn, i star, i do roboty nesca. Keby nie jazyk, umrela by od hladu. Ten ju iv. eny sa jej boja podplcaj ju. In zas bia klebety odmeuj sa jej. Jedin, o vie ete robi, je, e podskba husi, a tak vandruje z domu do domu. Richtrka s ou nikdy neplietla ploty. Rada je, ke ju nevid. I teraz by najradej la domov. Ale Durdua ju dr za ruku. o vm ja poviem," vrav skoro epky, driac jej ruku, ale sa nikomu nezjavte! V bol v nedeu po veierni v meste." Mal robotu, bol," odpoved richtrka znepokojen. Nu?" pta sa chladno. Vodil sa s Masliakou. Bola vyobliekan vetko ualo na nej." Ml a ak, o t na to. Te ju, ke me ovali niekoho po hlave, tu bodn rovno do srdca. Riditka sa ani nehla. Azda ani nepova. Voli do regla. V bonej, vraj, sedeli do tvrdej tmy..." Richtrke trhlo obe ruky. Vytrhla ich z Durdulinch a naprva si atku. Tras sa, habkaj sem i ta. Ale ml len sama sebe mysl: ,Iste boli, iste nehovorila by... A velio vid teraz, o pred chvou nevidela. Mu je u nie, o bval. osi kuje. Ha, oddvna bad, e sa premenil. Nevedela, zkade, ako, preo. U vie. ,Pre u pre u! bola by zaplakala, zalomila rukami ale premohla sa. Nesmie sa prezradi. Ke sa trochu sosbierala, riekla tichm hlasom: udia zl vymaj..."
Durdua vie, o sa s ou rob. uje, ako b a strach zavieva z jej rei a bytnosti. A srdce sa jej kpe v rozkoi. Ja tie povedm .. No nie?" ozvala sa richtrka skoro s jasotom. Srdce sa jej utilo, objala by Durduu. Ve mj je u v rokoch. M rozum ve ho u nauilo." Ale o vm nepoviem: ja som ho videla na vlastn oi... Kde kde ste ho videli?" U nej, u Masliaky. V utorok veer, prvej, ako o tomto ase. la som po zhumn on iel sadmi. Pekne vyiel z vho humna; mesano bolo, po chdzi som ho poznala. Priiel k humnu a do dvora. Ete sa poobzeral, i ho nikto nestreie. Pritisla som sa k plotu, lebo som sa bla. A pekne som poula dvere pi- tvorn u Masliaky vemi vzgaj ..." To nebol mj!" A kto, ke sa naho ponal!?" Ak paholok!" Kdee paholok! Ten je men. No, pokajte: bol v v utorok doma?" Bol!" riekla odhodlane, hoci elo je mokr od studenho potu. Vie, e priiel, ke ona u spala. Cel veer?" Cel." Durdua sa ned prekabti. Vie, e Katrena cigni. No vie i mla, ke naim. A mne sa vetko tak, e to on. No, chvalabohu! Ale tej, tej iba ju ostriha dohola, to! Len si pomyslite, stvora moja, takto, takto nezdobu! Len, prosm vs, nezjavte sa nikomu..." Richtrka u neuje. Prichlopila dvere a vola do izby. Ete sa svieti, pri stole ka mu; ako vidno, modl sa. sa neboj Pna Boha! mysl si ona. ,,Ete sa modl! Neboj sa, e ho zahri, e sa zem otvor pod nm.... A skutone, ka a nepozoruje, o sa dookola rob. Tvr zakryt rukami, iba hlbok, ak vzdychy sa ohlaj. Ako by sa ronily z najhlbej hlbiny srdca, ako by chcely prebori nebes. Tak sa modlia hrienici, ktorch tla ak vina... Nao tu dkazy? Videli ho ostatok vyznvaj tieto vzdychy.
Vstal od stola aksi vesel. Mono, uahilo sa mu. Hdam sa len pretvaruje. Vidno, ako sa premha, aby osi utajil. Ha, ani do o jej nepozrie, ani sa neprihovor. Ona tie kak na to ist miesto, had potechu a uspokojenie. Ale kde je tu modlitba, ke mylienky sa nahaj, kria divo v hlave. I jej sa ronia ak vzdychy ale kad sad na duu, tla olovenou archou. Aspo trochu sa utila. Sna sa obetova svoj b Bohu, naho sa spusti... Ale o bude s Evkou, ak je toto pravda? o o? ,Nie, to je nie otec. Nehoden toho mena! Dcra odrasten, a on jej vije tak veniec! Srdce sa jej trasie strachom i hnevom. ,A ak je to nie pravda?' Vid, e takto neme by. Mus ma istotu, o ak. Takto by zahynula. So starm si ni nehovoril?" pta sa ho pokojne. Vea ju to stoj premhania. A o om?" Ve na tom sa zostalo, e v jese bude veselie. Ni ste nehovorili?" Tam si bola. Nao bude? Keby nie on, mohlo sa to u o faiangoch odipa." Tu sa mu vykradol vzdych. Ale kdee star: tak skup." Pol roka sem, alebo tam," vrav ona chladno. Nemusme sa nhli." Ba nie tak!" ozval sa neobyajne ivo. Keby bolo po svadbe, bol by pokoj. Nebolo by starosti." Azda ti zavadzia?" Mne nie. Ale jej najlepie, ke m mua. Len tak je bezpen. Nech prde, o chce: m sa oho chyti. A otcovi je to balvan sam staros." Slov tie s jej jasn. U niet v nich ni zhadnho. K m od Durdule. Vie, preo mu zavadzia dcra, akch premien sa boj. e vyjde najavo, o otec rob, a to zni i dievku. Ha, preto ju chce vyda, km je vetko pod pokrvkou. ,o budeme robi?' dolieha na u otzka. ,Vetko straten. I vid, o vetko stratila. Krsna minulos, kde si? Prepadlo sa vetko, astie, pokoj, krsa, mlados zostal kr a b. Neme sa premc, pristpila k nemu pta sa: Jano, o sa to s tebou rob? Ty si sa vemi premenil." Ja?" A sklopil oi. Neme znies jej pohad, ktorm visela na om, vyzvedala, skmala. Ja ni, Ale tebe sa osi rob. Pletie do sveta a vystha odo ma osi... Ty ma u nerd!" zvolala nevdojak. Zahanbila sa, e vypustila tak slovo.
To je slovo! To u hej!" kva hlavou. Rozum nadobva na star dni, nie takto mrnosti. To nech sa tvoja dievka spta svojho frajera." Krv jej udrela do tvri. S na nej vrsky, ostarela ale o urobil on! Ve on tie m svoje roky: a ju karh. A si mi neprisahal?" rozhorlila sa, chytiac ho za ruku. A me sa alova? Vie nieo na ma?" A Masliaka?" Ha, prenhlila sa. Zabudla, e to m utaji, km sa nepresved. Slovo bolo von psobilo ukrutne. Zbledol a odvrtil sa. Ako to vie?" pta sa jej skoro pokorme. Darmo sa sna ututla pohnutie. Boe mj, Boe!" zaplakala a zakryla si tvr. ,Nao som to ja doila?" Mu cel rozparen vyiel na dvor. Had do neba, mesiac sa mu uka, hviezdy padaj do hlbokej tmy, ,Tak polet, tak, mysl si a ia sahuje hrdlo. ,Alebo u letm .. Vyiel na op, hodil sa na seno. Tuh va ho omamuje, divn obrazy mu predchdzaj a on nevie, ako sa ich sprosti. III. Mj mu a Masliaka!" Tou novinou ju pozdravil svit novho da. Bolo by dobre, keby nejak vek staros doahla na u. T by azda zahnala aspo na as vetky mtohy od nej. Ale kde vzia staros tak ohromn? Takej azda niet. Tie, o boly, ustpily, soschly sa. A mylienka jedin kruje vemoene. On a Masliaka!" Preo odiiel, preo sa dnes ete neukzal? Predpoludnm ho zazrela. Ako bez due tmolil sa po dvore. ,Ak je ete mlad!' podivila sa. ,Nezna na om rokov. la popred zrkadlo, vid sa v om. Oi vyplakan, erven, vkol nich drobn vrsky. I na vlasoch vidno stopy rokov. Vea medzi nimi edivch. Hdam v noci oedivel, vera ich nepobadala. Ona nikdy azda nepozrela tak dokonale do zrkadla. On u iste dvno stal tie vrsky, oj, jemu to neulo. A nechal ju!
m zaslila tieto muky? Azda tm, e vydala sa za mladieho? Vtedy ona netala roky, ila za, lebo sa jej bil. o ona vedela, e p rokov sprav tok prevrat? ,A nevedel on, e som staria? no, zabudlo sa vtedy na velio. On jej roky a
ona tie mala mu o prehliadnu... Ona, bohat, jedinka, urobila jeho hofierskeho synka, majetnm gazdom. Mala rada mldenca vrstovnka, ale ten umrel vydala sa po rokoch za Jana Zimu. Vzala ho na prstupky, hoci ju prehovrali, aby to nerobila. I otec jej brnil. Zima u nebol slobodn. Mal znmos s Katrenou Sklenrovie. Znmos sa skonila nie veselm, ale krstenm. Katrena sa potom vydala za Masliaka, a dos skoro ovdovela. Ha, takho si ona vzala! ,Nao som to urobila nao? Kde bol mj rozum? M ju v srdci dodnes rd videl iba ju! A teraz u pred celm svetom.' Sloila hlavu na stl, dum ticho. Tak ju nala dcra. ,,o vm je, mamo?" Ma had do jej istho oka. V om sa odra lska, prtulnos. Tisne ju k srdcu nruive, i jej je akosi ahie. o plaete, o vm je?" Ako ti mm poveda? Ty to ete nevie... Kadeo mi poschodilo na um: mlad vek, a vetko..." Neplate, mamo, preto." Ve u nie. To tak prde niekedy. Bodaj by na teba nikdy, diea moje, nikdy! Lebo je to ako..." Ja by neplakala," ozvala sa Evka. Iba ke vs vidm, i mne potom ide..." A keby a nechal? U Kto?" Jurko." Oj, to nie!" Zasmiala sa radostne. A koho by si vzal? Mono, druh by ho nechcela. Sm poved, e nevie..." Ma sa rozveselila. Dievka rozohnala vetky chmry. Richtr bol cel odpoludnie doma. V pitvore sa stretol s dcrou a obzrel si ju. osi mu nedalo, pohladil ju po lci, ako pred rokmi, ke ju nadhadzval na kolene a volal: Hop, hop!" Jej usmievav oi uprely sa mu do tvri a ona pritlila sa k nemu. Sama je prekvapen, kde sa to v nej berie. Ty mazna ty!" pasol ju po lci a i on sa usmieva. Evka nikdy tak jasne a urite nectila, e otca rada, ako teraz. Duu by poloila zaho. Vskutku, bol vdy dobr na u. Ete zalanskm jej nosieval kole z mesta. Ale
potom srdce inam prirstlo. Na otca sa zabudlo, i otec zostal aksi inak. Iba dnes ete ho nadila star va. A ona tie tak nene tli sa k nemu, i tak primne. A o je materi?" pta sa ho razom. osi jej uk, e otec bude zna prinu. Dnes rno plakala." Otec ju vypustil z nruia, veselos uletela. Nebude u dlho plaka. Ja zariadim vetko. Po obran nepjde nech sa neboj!" Dcra nerozumie, o to vetko zna, ale zdverila sa materi. T neriekla ni. Tie nevie, o tie rei znamenaj. Ostatne, pomaly zabda na svoje neastie. Prstupn je aj inm starostiam. A je ich dos. Takto rei u v dedine: Ej, zl hos je cholera." Mne umrel na u otec." Mne brat." A mne brat i sestra." My zas, koko ns bolo v dome, vetci sme leali. Nemal kto vody poda." To boli vetko pamtnci prvej vekej cholery. Zvesti chodia vakov, ale neurit. A strach je tie tak neurit. lovek nevie, oho sa boj, a predsa sa boj. Ale i uritejie zvesti pou. Vo Sv. Kri nebolo jarmoku. Zakzali ho pre choleru." V Ondraovej u vraj dvaja umreli." Gazda Hubka iel do Rimasiea za junci. Ale darmo chodil, tie nebolo jarmoku. A celou cestou iba zvonenie, pla. Priiel zjaen domov a zapusten. V dome sa bl nocova, spval pod holm nebom. A ke priiel do zdravho kraja, tam ho drali, vykiadzali a kropili akousi vodkou. Zapchal na strelenie, eny sa chytaly za nos, ke ho maly stretn. Vychytili na, e pchne cholerou, a prezvaj ho Cholera". Sm slnodvorsk priiel do Lomnice, prikrtil obanom a nadovetko richtrovi. Komoru pre mtvych nariadil hne a zaraz stava. udia sa tchto prprav hrozne naakali. Boli u ist, e cholera prde, ke sa tak na u zastrjaj.
Ktoe bude v nej prv?" zadvaj si otzky. Ja azda nie," mysl kad sm sebe. Cholera je u v meste! Umrel star kunier Medve, o Lomnianom koky pltaval. Nepa nikoho do mesta!" volaj obania. A kto pjde, nech si tam zostane." Ale ako zavrie dedinu? Ha, do richtra doviedli zas asi dvadsa ud. Pred Vekou nocou li do Peti so spevom, otrhan, smutn. Richtr ich odpravil m skr, aby z batohov nenatrsili cholery. Na cmiteri belie sa srub. Tesri pilne robotuj. Buchot telc a toporov ide do taktu, ale neznie tak veselo ako inokedy. Len majstri s vesel. Mio dr nru a nama do rozrobench sadz. murkne na Paa, hotovho vdy do pestva. Chytili sa nry a okrtili ju okolo ura, lomnickho hrobra. Priiel pozrie, ako sa bdka stavia. Chote, erti! Koeu mi zafate!" To je prun. Bodaj a! Pokaj, a ony fgle prejd, ke a cholera pripu." Ja sa nedm," smeje sa Pao. Keby si sa radej nerhal!" karh ho uro. A u vy nezarobte na mne," posmekuje i Mio. Najprv my zarobme na vs." Nu?" Truhlu vm spravme." Ja mm enu, deti drobn. Ma tu treba. Ale vy vy loptoi!" U ste ich dos zahrabali u mu i vs." Viete o," vrav Pao. Truhlu vm mme spravi i zaraz. Umriete aspo na hotovo." A uijete s nami oldom." Eh, dieky nehodno posmekova, nehodno. Ja viem, o je cholera!" A uro sa zamyslel, i roztopanm tesrom nejde tak vemi do smiechu. Divn, nevesel mylienky prikrdaj sa k nim, a hadia ich dos rozha.
Pred veerom sbehla sa cel dedina k richtrovi. Z mesta prilo pol vreca akejsi zelenej mrzkej soli a dva paky drobnch fatiiek. Znalci rozsdili, e so je koprvas. Varieva sa v nej kra osikov pri farben skna naierno. Richtrka musela prepusti dieu, a tam namoili t so. T so vyhryzie choleru, o by t kde bola," vysvetuje hajtman obianstvu. Lebo to je just tak, ako ke, nehodno primeriava, maj voly voky. Na voky len koloma alebo petriolu, nu ich vonkoncom vyhryzie." Obanom sa to vemi pi, iba richtrka hrom: Ja do tej diee nikdy nedm iat nikdy!" Richtr rozdelil faky s kvapkami boenkom, t ich roznosili po raliach. No obianstvo nedr sa tak prsne intrukcie. Kvapky ete v ten veer boly uit. O dva dni umrel star Ondr Hrka. Ete si vera napoludnie zajedol s chuou mladej vboky s bryndzou. Tak si pochvaoval ete. A rno na doske! Len vek b na om, a hne hynul a hynul." Tak rozprva star ofia kadmu, s km sa snme. Ach, mj mu dobr! o si ma, o tak nhle opustil?" V obci zdesenie. Natiepen umierik nikdy tak smutne nezvonil. Dej, a rno v zdrav vstan a es vzdvam tobe, Pnu..." tak si spievaj veer v kadom dome. Chpu dobre, ak smysel maj tieto slov. Richtr oznmil vetko do slnovstva. Doviezlo sa mnoho pnov s psmami a vakovmi katukami. Stolr prve rozrba kyndrus, e natrie Ondrovu truhlu naierno. Ue vystrihoval z pozltky vek kr, e bude na vrche: tu pribehne richtr s hajtmanom. Vzali truhlu, ako bola: nemaovan, zhruba ohobovan. Nevhodili do nej ani hrs struln tak bolo nhlo. Mtve telo v truhle vyviezli do novej bdky. Tam bol dlh stl, za nm sa kedysi uili dont lomnick uhajci. I lavicu kdesi pochytili. Ndob tie jest hodne. Okolo stola zostali sami pni. Okolo bdy cel dedina. Hrkua zalamuje rukami, eny jej pomhaj, lebo vemi pekne vyklad. Najm ich preniklo, ke povedala: Ej, veru si sa, veru nenazdal, e vyjde na takto posmech udsk moja potecha, mj mu radostn! Ej, nenazdal, e ani po smrti nebude ma odpoinutia..." o smel hadia prami, o sa v bde rob. Na stole porozkladan noky, plka, dlta. Sviaton aty Ondrove v kte na stole sa ernie mtve telo. Ona je chorela je," epkaj si chlapi. Pustila farbu." aa, hlavu mu lpi," epk sused a ustupuje od pry. Ba o mu nedaj pokoja! Duu Bohu telo zemi. Tak je zkon."
Prisviedaj mu vetci. Keby mali tak moc, iste by to nedopustili. Z bdy u, ako ke sa plka zaree do btavho dreva. Hlavu mu plia!" asn obania. Tu sa ohlsil hlas pevn, hlbok: Hadaj chorelu, ale t je nie v hlave." To je star hjnik Buan. Ja som ju tie mal; ale t nebola v hlave. Beh po celom tele ako iv. Tu do nh, tu po chrbte a zas do adv. A val sa v takch gundiach, ako ps, popod kou. T len roztiera a neda sa. Ak sa d, u a berie. Ja som sa s ou pasoval tri dni. Kto m slab nturu, toho berie. Ako ke pierko sfkne. Ale chorely tam u nenjde, na mtvom nie. Me t u hada: kde je t!" Pevn, neohroen hlas, istota, s akou hovoril, dodvaj smelosti i ostatnm. Vetci mu zvidia, e vie, o je cholera, i e sa jej neboj. Chlapec, belko asi osemron, vytveral sa na stenu a had prou do bdky. Vid ud so zakrvavenmi rukami a osi ervenie sa na misch. Nechpe, o je to, ale predsa ide na strach. Vtom lapila ho iasi ruka za plece a strhla na zem. Pakuje sa domov, parev!" hrom zostraen ma. A strhvaj sa mi zo sna, ale a vymarm predo dvere!" Bitkou ho vyprevdza a domov. Konene vyli pni s psmami a katuami. Rozkaz je Ondra naskutku pochova. uro mal pomoc, jama je u vykopan. Pohreb bol vemi krtky, ale zato dojemn. Kaz povedal krtku re, zaspievala sa piese a truhla sa spustila do jamy. udia omrali nad takm nhlenm, ale najvmi pn uite. Mal dra valedikciu, ale t ete nie je hotov. Improvizova nemono. oe kze! Ale sosbiera samopan rmy a posklada pekne z prkladu. Nejak stariu na Ondra pristrihn to tie ako. eny vracaj sa sklaman. Ufaly sa valedikcii, gazdovaly slzy, a tie zostaly nepreliate. Nebodaj sa ete zdu... Ktoe pjde za nm?" rozjmaj, idc nazad. Len nepadnite," napomna ich mlynrka. Kto padne, ten pjde sam prv." Strach dr dedinu ako v eleznch klieach. Len do jednho kta neme sa pretisn. To je komrka richtrovej Evky. Sed na truhle, pri nej Jurko. Had do zeme, je aksi smutn. A o je tebe?" pta sa ho ona. o sa ti stalo?"
M mne o by. Mm sa eni ako a ta zavediem? Ty nepri vykne u ns. Bude sa ti nie za otcom, materou. A mj ten ti odacuje kad lyku, o vlo do st. Sm sa nenajem, o sa ho bojm. Ako ty?" Ja strpm vetko. Ve sa on udobr," doklad veselo. On neodpoved, iba krti hlavou. Zas ti povedal nieo?" Ve vie. Ani nepovie, a horie, ako by povedal. Tak mi je ako pastorkovi. i ukzal kedy lsku? Nem citu, nem!" Siahol do pazuchy a predklad jej pokren papier. Vid to je list od nho Jana. O Vekej noci ho dostal, ale mne ho neukzal. Iba o som ho naiel pod povalou." Od Jana o pe?" Len taj!" A kde je teraz? Na vojne?" U vye troch rokov, o ho pustili. iel do Aradu." Tok svety!" Tam je financom. Nebork, pros otca, aby sa nehneval, aby mu odpsal." A otec?" Ako skala. Ak zbojnk, tak zbojnk inho mena mu ned." Ty," obrtila sa akosi dverne, preo ho dal ostriha?" e mu vraj peniaze pokradol. Pov si len vlastn syn!" A o pe?" Podal jej papier, ona ho rozbalila a ta: Pozdravujem vs na stotisckrt..." Pokaj, odtiato." Eva ta: Nebojte sa, e sa Vm vodvorm do domu a budem na archu. Ja len chcem, aby Vae srdce obrtilo sa ku mne, ako k synovi, lebo bez viny ste ma vyhnali. Vaich peaz nikdy som sa netkal ani som nevedel, e ich niekde pokrvate. Nech je toko rz zatraten moja dua, koko som Vm krajciarov ukradol! Ja som ich nikdy nevidel, nie to aby ich vzal. Nao by bolo dedinskmu mldencovi tri stovky? o by kpil za ne? e ste ma dali ostriha, to som zaslil a bolo mi k dobrmu. Horie
som zaslil, ke som zdvihol ruku na vlastnho otca! Odpuste mi to, sm neviem, ako sa to stalo. Vtedy som u nevedel, o robm..." Ako to bolo?" pta sa Evka. Pobili sa. Hanba!" A vidno mu, e s odporom rozprva.Otec naskoil na pre peniaze. Z rei do rei. Otec mal v ruke cepk chcel Jana bi. Ten mu ho vykrtil a prehodil ponad humno. A tak sa potom bili ... Utiekol z domu, viac sa neukzal. Ke bola asentrka, otec ho dal na vojnu. Toto je prv list od neho." Eva ta alej: ,, Aspo po obci rozhlste, e som nie zlodej. Keby aspo raz mohol dedinu vidie! Ak Vm tie peniaze chbaj, nahradm Vm ich. Ale to s moje! Vane ich dm, len aby u to nebolo na mne. Ja by Vs do smrti spomnal..." ,,U netaj" pros ju on. Daj sem. Nemohol by mu do o pozrie. Videl by, e sa na hnevm." Eva je pobren. Dom Skorov zjavil sa jej v novom spsobe. Takto si to nepredstavovala. Vid cel nzkos Skorovu. Aksi triezvos nadchod na u, socia ju pre od Jurka. Ako ta pjde, o si pone?" Tak otzka sa jej natska. Ak bude na teba, ke na syna je takto?" A tu doma ako je dobre. Sa vtau v teplom hniezde. Stly pokoj, nikdy ni takho ako u Skorov. A ak i on bude tak, ak chyt stranu otcovi?" Sed so sklonenou hlavou, odvracia sa, hdam plae. Nie, nebude tak on je inak," vrav jej vlastn cit. Ve sm sa des, o sa u nich rob. Utek z domu. Nie, on je u nie Skora on u nasiakol zimovskm duchom. Vid, tak sme my, tak!" zvolal nruive. Len i sa i ma neboj?" Odpovedala mu pohadom, z ktorho vytal oddanos. Netrp sa toko. A vie, o?" blysla jej nov mylienka. Po na prstupky! Ako to bude dobre!" I jeho tvr prezradzuje mil prekvapenie. Tak sa rozuzl vetko prirodzene. Pristane oj, bude rd!" IV. Richtrka sa utila. Srdce otupelo, ia ho tome nerozjed. Ale ak to pokoj! Mtvy! Vymrelo, o bolelo najvmi. ivot je zas v starej koaji. Nebada navonok, o sa prihodilo. ij pred Fumi ako predtm. Ale mua streie. Boj sa, e prde do re. Nestlo sa ni novho, ale ju to neuspokojuje. Tu, e sa mu premha, pretvaruje; streie na seba. Cel de sedva
nad lajstrami, vypisuje z nich osi. O pon robotu mlo sa star. Je smutn, zamyslen. Napokon sobral papiere, zaniesol do mesta. A vrtil sa k obvyklm prcam. Beztoho ich je vea. Star Ondr Hrka je vetkmu vina. Pni predsa nali v om choleru. Lomnicu sotili medzi obce nakazen. Kad de prirajtuje vrny pn cholera- komisr". A o rob? Vypisuje, kto ochorel, kto umrel. A e nem koho vpisova, rob krsne iary v rubrikch svojho cholera-dennka". Nezabudne poprosi pani richtrku, aby mu uvarila dve-tri vajka. On za to jej nakvapk ohosi na handriku, o vraj zaha choleru. A zaha nielen choleru, ale i chu do jedenia. Richtr zas pohod jeho ttoovi chpok sena alebo do meriky ovsa. Evke tie venuje pozornos. De po de jej skma lka, i nepobledly od cholery. I tpe ju po nich. Zahad sa jej i do o o, ak niekde na dne uupen je cholera! Raz ju vzal do nruia, tuho, tuho stisol. Mono, vyhal choleru. Tie objavil, e cholera sa vkrda stami treba ich teda zamkn. Bozkva ju na sta a ver sa, e cholere porobil. Sm on si oblizuje gamby po takej porobenine. Evke sa to vetko nepi a najradej ujde, ke uje cholera-komisra. Ale i obania omr. Pnovi i cholera na osoh. Zarba na nej, ako ty na kooch. Sedliak, pla, ak chce chorie." No rady robia predsa, o mu. Pravda, iba o mu. Tu je u nov zsielka soli, hoci star mokne dosia v richtrskej diei. I kura sa v nej utopilo. Tto u nemo, hodil ju pod poste. Priiel nov pak skleniiek. Le v obecnej truhlici, zamknut. Hajtman sa k nim u dobjal, kvapky s vraj tuhie od plenky, teda i lepie. Skoro kad tde prde slnodvorsk s pandrom, i je vetko poda pred- pisu. Najal i dvoch opatrovnkov, o bud chorch liei, mtvych oblieka. ako ich bolo njs, hoci plat bol vek. Ale napokon sa dali navies Jano Luk a Ondro Hntik. Obidvaja mnoho pij, mnoho fajia, uj moku a pracuj okolo duba. Aby choleru ete vmi prestraili vou, ak roziruj, strovia kad rno po hlvke cesnaku. Raz sa doviezol do dediny sm pn fyzikus a s nm pni v okuliaroch i bez okuliarov. Sam doktori! Prezeraj dvory a v nich vetky kty azda hadaj, kde cholera up. Pn fyzikus je hrozne prsny, k tomu m palicu v ruke. Sa by hovoril: Po len, po vak a ja vyplatm!" A cholery v Lomnici nem. Naakala sa alebo slnodvorskho, vlastne pandra s flintou, alebo Luka a Hntika, vlastne vne, o sa vli za nimi, alebo pna fyzikusa a ostatnch prsnych pnov, alebo konene pna komisra, vlastne pauz, o tak ikovne zana do lajstra.
Prv strach preiel, ud sa spamtal, rob si arty V okolitch dedinch hlahol zvonov. Ako dobre v Lomnici! Ako v inom, veselom nejakom svete. Jedin pn uite je nedveriv. Ned sa u cholere prekabti! Pripravuje sa na jej Vhodn uvtanie: rob vere anticipando; kto umrie, umrie na hotovo. On to u tak pi, kto tak asi najskr pjde. A razom prestalo sa o cholere hovori, na u myslie. Priiel od stolice radnk, dal svola boenkov a predloil im ty richtrove z minulch piatich rokov. Veru tak! Zima je u druh turnus richtrom. ty zavisly. Nenalo sa v dedine loveka, o by bol na ne natskal. Vedelo sa, e obci prde doplca nik nebol na ne zvedav. A u Zimu bolo ete horie. tedr oldome, reparcie mlynov, koly, jazov, ciest to vetko sa nevie, kto a kedy zaplatil. Prsan riekol slovo, ktor lo vetkm zo srdca. Poctiv obec! My vieme, n richtr gazdoval re. Kohoe inho budeme voli, ak nie jeho, ke ho vetci radi vidme? I tie poty mu ete ten rok poka a na rok ich prijmeme: aspo bud na es rokov, do pru. Lebo vieme, e s spravodliv." Vicerichtr Skora odpul si zlostne. Maly by sa odobra, maly," riekol urit. Kamarti bume a dlhy si plame." Ale ke mme v richtrovi dveru!" ozval sa ktosi od pece. Zima je ako stena. To je kad richtr, ke predklad na stl ty. Rozervenie sa a potom, ke sa ta punkt za punktom a boenci zan hka, hlavou krti, odpva. Slvna obec!" zana richtr rozochvenm hlasom. Zre dum svuj, nebo umre! Tak vrav prorok Izai krli Ezechiovi. Ja sa toho drm, lebo neviem, i zajtra budeme i. Vidme najlepie, o sa v okolitch obciach rob, a netrfam, e by ns obilo. Ktovie, i na takto rok budeme spolu? A ja chcem vyda poet zo svojho afrstva pred vami; vy ste vedom, i je tak, alebo nie tak, ako v potoch stoj. Ja mm enu a diea" tu vtiahol dych pomedzi zuby a had ku kuchynskm dverm, i s nie odchlen a nepova niekto za nimi tie som lovek smrten, tak by moja ena i dievka prily do vekej kody, ak by sa ja vyvalil. Kto by potom zastupoval vdovu pred obcou?" Boenkom ovisly hlavy. Predsa teda ich to neminie! Bojuje s nm kr Ezechi a to je mocn kr. Nem v Psme miesta, o by kra Ezechia odzbrojilo. Ve ani testament neobde sa bez neho. Hne za Trojicou svtou nasleduje: Majce pred oima krle Ezechie a proroka Izaie, kter prav: Zre dum svuj, nebo umre! nejine i nai vlastn smrtedlnos a pominutedlnos, inm tto posledn vuli..
A ha, predsa jest bohatier, o sa ete neboj: bval richtr Zruba. Vytriasol popol z fajky, hodil klobk do tyla, utrel sta, aby z nich la re ist a spravodliv, a zaal: Ja tie mm enu a deti. Jeden syn sli cisrovi!" tu sa buchol psou do hrude na tch tie muste ma oko, ete skr ako na dievku. Dievka sa vyd, ak je len nie kriv, alebo ak sa nepotkne. I vaa, richtr mj drah, sa vyd, lebo u m hodnho a statonho frajera, ako to vetci vieme, nakoko i vicerichtr, ako otec, sed medzi nami vo vaom poctivom prbytku. Ten nech sa osved, i vravm pravdu, alebo nepravdu, lebo nerd vypustm mrno slovo z st, ako sa hovor, e vtka pozn po per a loveka po rei." Tu sa Skora zahniezdil, ako by mu bolo tesno, a hodil iapku na druh ucho. Nech jej len Pn Boh pomha, ja to vinujem a iadam, lebo je dievka hodn a kaavn i poriadne si vedie, e nik ni nevie do nej. A preto ja povedm, e prvej treba naprklad odobra moje poty, lebo ja som za tie tri roky kodoval vye smich stovk a..." Ba kebys' necignil!" zahriakol ho ktosi od pece. Len si pokaj ete pokaj!" Berko kotloi za nae mozole!" Nesmierna haravara. Pste nad hlavami, hrozia Zrubovi. Ten stoj, odpva si a ak. Mysl si: ,Ve kedysi zatchnete!' A naozaj, boenci zatchli a sadli na miesta. ...a povedm," pokrauje Zruba, nevidm dodnes ajnovho groa od obce. A tak ja ptam, o je moje, a ke mi dte, potom muste prisdi i richtrovi, lebo my nememe kodova, o na obec ilo." Nm, aa, minca bije!" Bolo si vtedy vystha!" Ani babky! Chlapi, pome!" O potoch sa u nehovor. Chlapi sa vytratili a za nimi i stolin pn. V izbe zostal sm richtr so Skorom. Ale Skorovi tie je akosi nhlo, pober sa domov. Ale u idete?" pta sa ho. osi inho chcel poveda, ale zaviazlo mu to v hrdle. A nao som?" hodil hlavu medzi plecia, kosom had k peci. Nepozrel by za svet richtrovi priamo do o. Takto neuzna. Ve s to moje peniaze. Sedem stovk skoro!"
Sedem stovk!" A ihr mu vsmech na tvri. Sedem groi nedm za ne. Sedem groi!" A o budem ich ja kodova?" Hm..." rozhodil ruky a naklonil hlavu. Teraz u neviem. Radilo sa: gazdova, nereparova, nevy- da ani babky zo svojho, rok s rokom robi komput. Neslchlo sa teraz u neviem..." vy sa hnevte?" dohovra mu Zima. Ja? Nebude moja koda." A poloil ruku na kuku. A nae deti?" Vyriekol konene, o mal na jazyku. To je in vec. o som podpsal, zaplatm. To hej. Ale cudzie dlhy coky!" Otvoril prudko dvere a odiiel. Zostal sm ako palec. Na rukch ho nosili, natskali sa mu, km uli nieo uho. I Skora nikdy nevylial, ke sa mu nalialo. A tu uskoia vetci, vytiahnu sa zpod zodpovednosti. Ha, on slil obci primne, a za to m trpk nevak. Zaialil nad mrzkosou udskou, nad sebectvom hrubm zaialil i nad svojou ochotou k obetiam. Tu prv raz sa sklamal v tom, o pevne veril v priazni sveta. Sadol k stolu a zahrabal hlavu medzi dlane. ena netu, ak starosti doahly na. Vie, e Skora odiiel namrzen. Rada by vedie, preo; i azda by Skora u vedel, o ona vie? Zd sa jej, e mu sa na omsi ustlil. Bad na om nepokoj. , vid, e m osi za lubom; nespa ho s o. Ke umvala riad, zaula, e ktosi ide z izby. Srdce jej zabchalo. Pliv boles cti v prsiach, t rozlieva sa celm telom, kolen sa tras. Teraz sa to stane teraz!" hovor jej predtucha. Vrzly na humne vrta, hoci opatrne otvran. U i ona sa pober do humna, do sadu. Nad ou sa knu konre, obakan ovocm, pod nimi tma ernejia ako inde. Vetko ako by ilo, tie stromy dchaly, ako by si epkaly tajomstvo, to ist, o ju dlvi, kru. Utrela si pot s lca, nava. u kroky. To on. Vyiel na miesto, osvieten mesiacom. Ako ide, ako sa zakrda! Preo nejde zhumnm, chodnkom; preo presadzuje ploty? i to me by spravodliv cesta? Koko preskoila plotov, koko ju iblo tov a 'pov, sama nevie. Humnom sa vkrda do dvora u ho tam niet. Let k domku, vha, i vojs, i nevjs.
Nie, ete nie potom..." Stala si pod oblok, had do izby. Izba vemi pekn, ist. Milo posedie v nej! On sed pri stole, pred nm stoj vysok, urasten ena. Ak je pekn!" soznva sama. Pozri, ak mlad ete, ako sa nos! A ty sa chce s ou mera!" Naozaj nemyslela, e Masliaka je tak pekn. A t erven atka okolo hrdla, tie nadudan rukvy na oplecku! vrna ensk! Dva sa na u, trp vek muky... Tu ni nepou, a predsa treba pou..." Zakrda sa do pitvora, chli sa k dverm, ktor s nie privret. u kad slovo. Keby richtrka vedla," u Masliaku z izby, keby vedela..." ida viem! Viem, chvalabohu, viem." T by porazilo od jedu..." Bodaj by teba, teba!" Toto je just tak, ako ke sa chodievalo do Sklenrov. No, nie?" Samopane sa rozosmiala. To boly asy! Iba e star Sklenr brnil blznivej Katrene ma spolky so Zimovie Janom. A na jeho vylo, tak, ako prorokoval. iel do Kubiov dostal bohatstvo, a ja opusten v kte..." Nastalo ticho. Richtrka odchlila dvere a pozer. Ona stoj pred nm, on sed so sklonenou hlavou. Takto ste vy nesedvali!" hovor ona zas veselo. Ako ste sa vedeli zaliea a subova, boi sa! Kto by nebol uveril? A ete tak blzniv Kata ako ja! Potom som zmdrela potom. Ke u bolo neskoro." Nevidno na nej vetenosti. Hovor z nej hnev. A svoje diea odtaji zvali vetku vinu na ma. i vm nebolo to?" On sed, ako by bol skamenel. Ktovie, o sa v om rob, o cti. Tvr ovisnut je v tni; nevidno, ak hra na nej. Pn Boh vs naiel. Za moju krivdu. U vs, o je hanba: ale ake to hanba proti mojej! A o by ste li po obran i to by nebolo ni..." On bubnuje prstami na stole. Podvihol tvr, je bled. Nu, neoam sa," vrav hlasom pohnutm. Darmo je zaslil som. Ale preo si mi to dvno nepovedala? Preo si mlala, iba dnes takto..." Preto, lebo by ste ma neboli povali. Oj, dvno som ja chcela toto poveda a ete in. Ale som akala, km prde tvdza na vs najhoria. lovek bohat pust uchom dnu, druhm von: ale v kri uzn skorej, o porobil. Preto som mlala."
Nu, dobre, ja uznvam. Ja som hotov i do kra zaslim. Ale mm enu, diea na ti maj zrete. Moja dievka o ti urobila? Ak bude alova, hanba padne na u. Prde o astie, Skora sa odhod. Pomysli si, o z toho bude." Hovoril tak pokorne, ako ho ena ete nepoula. Je ako by put padly s nej. Vydchla a so slzami pova, ako on pros i za u. Nenazdala sa, e on je takto. To ju ja budem vydva!" okrkla ho Masliaka. Mater m bohku. Nech u pohne tie star ryn- tiaky! M ich vraj pol miery, i koko. Ve si ona i vedie! Nu spravodliv, sa ten farizeus. Ani v kostole sa mi nepomkla; kdee, ona svt, a ja... Mj syn umrel bez otca, ja la bez party pred oltr: a ja jej dievku vtisn do teplho hniezda! Sem mus prs, prosi, na kolench..." Richtr vstal a riekol: Moja nebola nikdy tak. To je nie pravda. Kebys' vedela, nerobila bys' toto. Pozhovej aspo do takto roka, ja vyplatm vetko. Ako ti to srdce dopust..." Richtrka vstala. Je vesel, bez starosti. Ako ju on me tak prosi? Ako sa tak si pre peniaze! Vstpila do izby. Masliaka oervenela, ale nehad na u. o tu had?" osopil sa mu. Je v zlom poloen, v akom ete nebol. Prv raz s obe zoi-voi, on medzi nimi. Ako by padol s neho zvoj, o vetko ukrval: a on stl pred prsnym sdom. Hriech stoj pred nm cel, nah, jeduje sa sm na sebe, a jed prena na enu. Ale, star, po. Pome domov," vrav mu ona dverne, milo. o sa to s ou rob? Takto jej od rokov nevidel. Po domov, poradme sa..." A vie, v om sme?" pta sa jej, erven od studu. Ve si ty len blzon!" zvolala veselo. ,Ak ja mm enu, mysl si on, hadiac za u. Srdce jej ske pod tm pohadom. U ho zas m, podmanila si ho, kpila jeho dveru. A jemu tie pad archa so srdca. Ako by u bol osloboden, spasen. Prosi sa kadekde!" vytka mu dverne, iariac blahom. Masliaka chpe, o sa tu odohralo. Prehrala. Chcela zrti richtrsky dom a pod zrcaniny pochova blaho domu. A ha, zo zrcann vyrast nov blaho, jasnejie.
A kde ti pomu?" pta sa jej mu. Tu nie tu nie!" vol ona vazne. Tu nem o hada." Masliaku to bol. T hrdos ju ura, ran. Nie, ete sa my vidme, ete!" vol za nimi do pitvora. Kedykovek!" odpoved jej richtrka. Masliaka ostala sama. Richtr vykrauje si ahko popri ene. Polovicu starosti sloil ene na plecia. V. U richtrov je pokoj, tich, skromn rados. Srdce sa pritlilo k srdcu hotov do boja a k obetiam. Navonok je tak, ako bvalo, ale dnu tam je obnova. Len po vekch otrasoch srdce je schopn takch radost. A koko sme jej dlni?" pta sa richtrka o niekoko dn. Dosia o tom mlala. Chcel som ti u dvno rozpoveda, ale sa odkladalo. Bolo ako, i hanba. Trfal som, e uvediem to sm do poriadku, e ty ani nezvie. Ale vie, o obec: poty mi zostaly na hlave, ja som zaviazol." Zamlal sa, ako sa mu premc. To je trest od Boha: a to d i na vs. Grunt bol ist, m na om machuu. Pravdu mal tvoj otec vie, ako brnil!" Ve dlhy maj aj in..." Ale ns mohly min, mohly. Moja ahkomysenos ni in. Poiiaval som, obci dval." Ja len: preo od nej?" To je ten trest. Tri roky na Jozefa minulo, ke som padol do toho. iel som z jarmoku, predal som voly. V kapse bolo vye dvoch stovk. Stavili sme sa na Mte. Ako, ako nie, peaz som u nemal. Rozhlsi, e mi zhynuly hanbil som sa. Tak na neastie stretol som ju. Rozum zatemnen, zdveril som sa poiala." A mne si tajil!" Tak veru. Niekedy sa sveri radej cudziemu. Po- vedm, od Boha! Potom som u vynal stovku za stovkou, ke bolo treba. Iba ke toto prilo." Zamyslel sa, dva sa na minulos t dvnu. Obracia t knihu strnku za strnkou. Na jednej vek machua. Nemono ju sotrie. A tak dlho zabdal na u! Bol celkom ubezpeen, e machua je zahroben.
A je to moc?" pta sa ho ena nesmelo. Vye psto." J e viac!" zvolala ako milo prekvapen. A ono neakala tokej sumy. To ete zdolieme..On sa chytil za hlavu, ako by chcel z nej vyhna, o ho si. Neber si to tak k srdcu. Nae gazdovstvo unesie..." Ale, hanba, to! Pole exekciu. Ja ako ja, ale dievka! Na nej sa to spri. Skora zvie oj, ten nem citu!" Ona sama tie stpa, ale sa premha. Ve i tebe s dlni. Peniaze ly na obec, a t uzn. Nu nie je to tok hanba. A dieva" tu jej chcel zlyha hlas, ale ona mu nedovolila to, ak mu je sden, porueno Bohu. I druh sa nevydaly. Ale ete je nie tak: povedz, koko sa vydalo chudobnejch." V ten ist veer priiel Jurko a s nim Eva, vemi vyplakan. Jurovi zakzali chodi do ns." Viac u neme preriec. Richtr sed zronen, had na enu, ako by vravel: ,,Vid, i som nepovedal? Uspokojuje ho akosi, e sa nesklamal v starom Skorovi. Ona je sken. Predsa to prilo trochu nhlo. Bol ju, ke vid deti svoje, ktor tak miluje, v takom kri. Otec u vie?" pta sa richtr, okajc sa mu pozrie rovno do o. Dnes popoludn bola Masliaka u ns. Ja som ani pova nemohol, o rozprvala. iel som do dvora. Bolo dos dlho. Potom otec mi zakzal, e vraj..." trhol sa a zamlal vzdorne. A tys' priiel!" zvolal richtr. Kto mi rozke?!" zvolal prudko a oi mu za- svietily. Dva roky nemali ni proti tomu, iba teraz naraz... A ja musm slchnu? Radej pjdem do slub, do najhorej. To je nie dom - to je peklo!" Hlas mu zaskoil, oi zvlhly slzami. Eva had na s akmsi obdivom. On ju vid cez slzy a krv sa mu pen, e ho chc od nej odtrhn, Vetko pre peniaze! Jana vyhnali pre peniaze, teraz mne takto ... A abych si vraj vzal ju Masliaku! Nech ert vezme vetky, do krajciara. Nie s hodn!" Azda sa d ete nakriatnu," ti ho richtrka. ,,Skr tento stl - ke u mm hrei. Ten m viac citu!" Mus ma trpezlivos." Kto jej m viac? I na anjela moc. Nie ja tam nebudem!"
Ve ti je otec." Ke mi neuznte! o sa ja nazjedm. Vetko dusm v sebe, hanbm sa poalova. Nik nevie nik! Iba jemu prde kedysi na um ej, d Pn Boh!" Richtr zatna ps. Ach, keby tak mal peniaze, i by ich zahanbil. Ako by sa skrcal pred nm, sa priliapnut zmija. Ale kde s peniaze? Hanba, sm si odhodil jedin zbra, nem m bojova. Jeho ena je zamyslen; ktovie, o t zas var. Pou bcha na oblok. Vetci sa splaili. Richtr, a ste doma?" u zpod obloka trasav hlas. Boe, n Juro le. Dua na jazyku!" Ktoe si?" vol richtr strmo. A ma nepoznte? Ja." V obloku sa ernie dlh brada a svieti pra iernych o. Moji!" div sa richtr a otvra oblok. o nejdete dnu?" Nemem. Idem od cholery. A n Juro je vystret. Psol kone a veer nechodil. li ta kone v trojke vek koda! Trojku vypsly, a n Juro umrie ide!" A kde le?" Na posteli, v stajni." Nie mu je zima?" Statok nadcha. Tam je i horce." Dajte ho do pern. Trie ho treba a kvapk na cukor. I tam z diee si naberte do hrnca." A to bude moc kotova?" pta sa dverne. Ak traf umrie! Plcu vybral do 'ch svtch zapla- ten. A ete iba Vavrinca! A o ja bez Jura? Jednho ovsa v zine bohuprism, vetko na koreni a na radku! Kosi, hraba ajaj! A ak umrie, ten nesmie lea u ma." Ete azda neumrel." Ale pjde! Do gruntu dobr sedliak bol. Ja ho nemem riadi. Ja mm deti..." Chote si po Luka a Hntika." Mojiova tvr zmizla z obloka. Po om zostalo iba zdesenie.
Na druh de po obede richtrka vybrala sa k Skorovi. Nepovedala nikomu ni. S vekou nechuou ide k nemu. Nikdy ho nemala rada, vdy sa musela tuho premha, aby ho trpela. Kad slovo od neho ju uralo. Ale ma za deti podstpi i smr. Jej i tto obe je ahk. Na ten dom nik by nepovedal, e bva v om najbohat gazda. Ani hofier by v om neobstl. tt ako by sa noril do zeme, i nabok je hodne naklonen. Dvor je vek dos, ale tnist. Zd sa tesn zapratan je drievm a radm. Dolu nm teie jarok a roziruje zpach na vetky strany. Zarasten je teraz konskm tiavom a lopuinou. Z jari kvitne na om zrulie. Richtrka sa vemi neobzer. Ide rovno do pitvora. Bil ju do nosa zpach prkrosladkast, smiean s potuchlinou. ako jej je nezuteka. Tu vyiel Skora z izby a postavil sa pred u. Z neho ide tie ten divn zpach. Zd sa, e na vlasoch je to nie srie staroby, ale tie plesnina. Usmial sa, aspo hadel sa usmia. oe nm nesiete?" pta sa. Ako by ozaj strie- hol, e richtrka vytiahne nieo zpod vizitky. Dnuka vs ani nevolm. Ete sme nevyriadili." Ako to len mte!" zvolala rozhoren. Zabudla sa premc. U sa privyklo. Vdovec a slku dra, to ti nedochod. Trpi sa, ako me. Sami len ja v gazdovstve, Juro okolo domu." Kuchynskmi dverami val sa hust dym, ah sa rovno na pjd. ,,Azda peiete?" zvolala richtrka zvedavo. ,,Prirobil som dneska rno. Neviem, i sa vydar. A v izbe sume koe." Ak koe?" Moji ma ptal. o urob, ke a pros? Ja som tak blzon! A smrad ide z nich, sad na pca." Ona ml. Nesmierne sa jej to hnus vetko. A sem m vyda svoju dievku? Jedinku, vychovan v istote a pohodl. Ako t vydr pozera na toto, pova takto rei? Ak to priepas medzi nimi a tmto lovekom! Nie, sem neme s jej diea. Skr vytrhn i Jurka z tohto pekla. Skora mono pi, ak muky zna jeho hos. Vyviedol ju pod cieu. Ciea predsa nie je tak stran, hoci je zapratan drievm. Ja som sa prila spta, preo brnite synovi chodi do ns," zaala hne, ako sadla na brvno. Je erven. Vera priiel cel premenen. Ledva sme ho utili."
Skora odhodil prvetivos. Iba mu zavadzala. Jeho siv oi posmene obrtily sa na richtrku. Len tak," odsekol pohodiac hlavou. o m ta chodi!" Hdam sa nau neporiadku, neistote!" zvolala rozhoren. A obzer sa s vsmechom dookola. A i ho brime proti vm?" U vs sa nem o ui. Pansky i, dlhy robi nm toho netreba. ,My sme chudobn, ijeme, ako mme. Ale vdy na svojom, to je pravda!" Doloil to povenm hlasom. Keby nebolo dlnkov nebolo by ani ery." Skora sa usmial potupne a hodil plecom. A vy nebudete nae dlhy plati." Ani sa nenkam." A rozosmial sa. Kdee ja! Ale platil by mlad, keby starho erti vzali. Potom u hej. Zabudlo by sa, e peniaky s z ery." Richtrka vstala. Tak jej je, ako by jej napuli do tvri. Veru zabudlo hehehe!" A vstal i on. Viem ja u tie chodnky." A teraz vm u poviem doprosta. V syn bude chodi do ns." Trasie sa na celom tele. Ani nie tak rei, ako posunky starho ju rozjedovaly. A k tomu vedomie slabosti. Ako chce. Jedna cesta hore, druh dolu. Ale sem nech nekro ani nohou!" Bolo by mu veru koda. Tu nech bva jeho otec hlavn a Mojiove koe." O ma ako o ma," odpoved on, ke u vyli zo dvora, o ma sa vy netrpte. Ale dievku si strete!" ,,o vs do mojej dievky?" A zastala pred nm, rozhnevan. Nech sa jej to neprid, o Masliake. Je z takej krvi..." Richtrka pobledla, ako by ju bol bil do hlavy. To vm nikdy nezabudnem toto u nie!" Oi sa jej zalialy slzami. Ono, vek staros!" a zaapil dvere. VI.
Darmo nosil kvapky n Moji; darmo nkal Jura polievkou, ktor sama pani Karolna varila; darmo lial doho vekonon boroviku; darmo ho ob- daril mkkou hlavnicou; vetko darmo. Juro nepomyslel, e vea ovsa i jamea jest na koreni, e Mojiovi sprav daromn trovy, ba e mu preriedi poehnan famliu. Juro, ako vdy, myslel i v chorobe hrozne mlo, a teraz u prestal naisto. Ako vyla hviezda a Moji sadol so svojimi k besnmu stolu, Juro bez rozmyslu odpratal sa na in svet. Moji iba zdupnel, ke nad rnom naiel osinut mtve telo. Luk a Hntik zmizli, nemajc tu o hada. Moji be k richtrovi, be ktovie ku komu nikto nechce mtve telo nikam presahova. Tam lealo, km Mio a Pao neshlobili truhlu. Ke bola hotov, sm Moji kldol do nej Jura. Luk a Hntik sa prekryli kamsi. Divkov dos, ale ani jeden nem sa do nioho. Ba so kodoradosou hadia, ako id kladie do truhly kresana. Ste vy kresania!" karh ich Moji. Kresana si neratuj, mus id tak kresania!" Bol ho, e vymrel scit zo srdca udu. Cti sa opustenm, ozaj cudzm. Ja si ho obriadim, sm, ja idisko!" kri na ud, o sa priiel dva. Ja ukem, e mm srdce, nie kame..." Ani toto nepreniklo nikoho. Sm musel Jura prena, iba Mio o mu ho pomohol na nohy. I kone zapriahol a vyviezol truhlu do bdy na cmiteri. Viac mtvy ako iv vrtil sa domov. Tto smr nezdesila tak vemi. Juro bol z cudzej dediny udalos sa nedotkla nikoho bliie. Ale hne sa rozhlsilo, e u Mojia zas ktosi ochorel. Sm richtr poslal k nemu Luka a Hntika. Do krmy viac nikto nevstpi. Ani sa nevedelo urite, o sa tam rob. Iba ve bolo pou, e zas umrelo Mojiovi diea a zas... Bolo ich vea, jedno ako druh. Na pohreb sa im nechodilo. Sm Moji odval si ich nonou hodinou do mesta, na idovsk cmiter. Ale onedlho priiel zkaz, e sa to nesmie sta viac. To ho zabolelo, ako kadho veriaceho bol, ke ho hatia plni, ako sved zkon. Vo vlastnej zhrade dal kopa hroby, a tie sa mnoily. Kto teraz videl Mojia, kad ho poutoval. Choroba zapratala sa i do dediny. Vystpila prudko, ukrutne. Luk a Hntik u nestaia vade. Do nakazench domov nejde nikto. A o tam hada? Skoro kad chor umrie. Rodinn svzky sa uvonily. Kad mysl na seba, modl sa o seba. Hja, egoizmus je to hrozn, kde ide o ivot! I v Lomnici sa u vyzva skoro cel de. Choler a komisr dochdza kad rno, je vesel a jar. Iba nejedva u vajka a nezana phe pauzy do svojho dennka, ale
naozajstn men. Richtr je cel de na nohch, nesmie sa nioho tti. Rozna kvapky, vod doktorov po domoch. Prca ostatn zaviazla. Kopa nevybavench listn zapad prachom za richtrskym zrkadlom. udia by ani nevedeli, o sa rob u susedov, lebo kad sed doma a ak, ak... Ale Durdua udruje styky medzi domami. Chod od domu k domu, lene neklbe husi. Kde gazdin le, tam riadi kuchyu a sypre. Var, sma, kvar sa o faiangoch a najviac sama to i poje. asy m zlat. Kde sa zjav, s radosou ju vtaj. Je ona iv, pohybliv pomnk lepch asov, kde sa udia nebli ud. Pritom sa choroby neboj, ani smrti. Jej zmuilos dva aj inm odvahy. Pribehla i do richtrov. A ste zdrav, vetci? Toto je pd, toto je pd!" A vyratuje, kto ochorel v noci, kto umrel, i kto umrie. Vie i to! Toto u ako by sa blil sdny de. Boe Hospodine, v tom sme ete neboli! A ete sme nie dobr. Vera bol Svork u Skoru. Mal dva pohreby a i ena le a tie pjde. Ptal si dvadsa striebra. i mu ich dal? Ani babky ni! Musel mu jalovicu dovies za ne. Hodna bola tyridsa: ale kde ju pred, ke s jarmoky zapret. Jalovica ako lasica a dvadsa striebra. To je ernk! Stehlka la si poia mieru jamea. On ho m ete lansk. Mentieku dievkinu musela mu donies do zlohu a na Vechsvtch vrti dve miery. Povedzte: m ten Boha pri sebe?" Richtrka neodpoved. Boh i jeho njde," pokrauje Durdua. Oj, nemysli njde! A viete, e chod k Masliake?" Nahla sa jj k uchu, hoci nikto ich nemohol pou. Ako prestal v, zaal on. De po de! Sobra sa vraj id. Ona sa vraj i sbila pomyslite! Nie je to hriech v takomto navtven?" Richtrka sa mus smia, voky-nevoky. U jej never. Sksila, e Durdua asto primlo vie, asto zas privea. Ale priiel Juko a ten vetko potvrdil. Ja som u nadobre odiiel. I tak by ma to u nebolo minulo. Alebo vraj vzia Masliaku, alebo s. ,Pakuj sa mi z domu a povedz im, nech hotuj Masliake peniaze. Tak som tu." Ako a me nti k Masliake?" div sa richtrka. Rozmyslel si on. To len aby ma vyprlil z domu. Poradili sa, ako ma preha. Ke som nepristal, hne mi vedel poveda, e on sa ide oeni. Vidno, e sa radili o tom." Zasadla porada. Zostali na tom, e Jurko bude u nich, aspo km cholera minie.
Ale o urobte, ke prde plati? Bolo by u niekoho poia." Neviem, neviem, kto by ma teraz ratoval," krti richtr hlavou. A t vs chc naa. Odpreda odpoly darmo vetko. Ako to dopustme?" Richtr napna rozum. Nejednu noc takto prerozmal. Cesty zasekan. Na grunte je intabulcia, ako sa hba. roval niekto? V asoch, kde ivot vis na vlsku? Koho oslov na tak vec? Nieo odpreda? Kde, ke nieto jarmoku? Porueno Bohu," vzdych, ja viem, e on to tak chce..." Jeho zfalos zronila vetkch. Iba Evka epla osi Jurkovi. Jurko sa pasol do ela. To je pravda a ja som nepomyslel na to." Zasadol si za stl, kde obyajne notriu sedva, a napsal Janovi do Aradu nesmierny list. Mnoho roboty ho stoj uklada literu k litere. I ruka bol, i litery s poprehadzovan, sa radky nezrunho kosca. Ale o ako, z listu sa d vybra, e Jano m poia richtrovi, vlastne Jurkovi essto zlatch. Stlo v om vetko, o sa ide sta. Len i bude ma toko?" star sa richtrka. Ten pole, o i nem." Nov ndej povstala. List zapeatili. Sm Jurko odniesol ho na potu. Neminulo p dn, richtr dostal doruenie. U sa ho tome nezakol. Ver, e peniaze iste prdu. Medzitm hrobr uro vykopal nejeden hrob. Sm nesta, pomha ena i deti. o menie zabvaj sa v cmiteri na erstvch hroboch. Zanedlho ena vystala. Je doma pri chorom dieati. uro len kope, chor neakaj, km sa hrobr vyplae. Ke umrelo prv, sm iel k tesrom skrz truhliky. Janko umrel, malik celkom. Nu lepie mu tam. ako nm tun." No, chlapca koda," hovor Pao. Prechdzaj ho i smiechoty. Chlapec sa sm pretlie: nie ako dieva, sedie za pecou." Mm ich ete p, chlapcov. Ani jeden! A dievat iba dve. A darmo si bude vybera. Za dievaom tak Tto ako za chlapcom."
Ten nm d roboty!" vzdychol Pao, ke uro odiiel. Cholera sa nevyprace tak chytro od nich." A mal pravdu. uro bol ete tri razy u nich, m alej smutnej. A u viac nepriiel. Zato dostavila sa ona. uro bol na doske. Richtr nevie si rady. Nieto hrobrov! Chod s pandrom dom od domu, vyha chlapov z poriadky. Pohreb urov nebol ni slvnej od inch. Piese, krtka modlitba a u hrmia hrudy na truhle. Tu tich, usedav pla, tam nem b, vyschnut oi, zas rozbren zfalstvo to je vetko. Ak zstup sprevdzal by ho inm asom do hrobu! Dnes je tu, kto mus by. Farr a uite klonia hlavy k tichej modlitbe. Je im clivejie ako indy. Pohreb urov ich u, e ani sluobnci a obecn cirkevnci nie s vyat zpod zkona Pn uite zvlte bude zle spa. Prepsol krsnu valedikciu. Ak uteen tma! i nebol uro druh Tobi? Tento pochovval v mor, uro v choleru. Krsne by sa to dalo rozvies. eny by plakaly a naveky spomnaly krsny carmen urov. Ale kde teraz valedikcia! Pohreb krtky, udu hstka. Krsna tma padla s urom do hrobu a pn uite sotva sa s ou snme. I pn farr je smutn, hoc mu je to proti nture. Humor je udusen cholerou, iba tu i tu blysne iskrika zpod popola. Idc dolu cmiterom, vrav pnu uiteovi: Zle gazdujeme, pn brat, zle." Ej zle!" prisvieda uite. Ono berieme tie tly, ako berieme: ale to je gro neuiton. Ako gazda, ke pomelie zrno, o bolo na siatie." Veru tak. Krst, vdzky, sob to je u ma tla. Ale toto..." A plat od det a ohlky to hej," dopluje pn uite. Ale vetkch pochova kto pochov ns?" Hm, ak takto pjdeme," neme pn farr zamla dobr mylienku, ak takto pjdeme, vygazdujeme ako ten Cign. Ploty plil a popol predval." V dedine tie pou len vzdychy. Iba u richtra maj zujem o ben veci. Staros, nebezpeenstvo to zahluuje vetku in biedu. A staros je naliehav. Osem dn minulo, o list iel do Aradu, a odpove nechod. Evka sa obrtila na cholera-komisra, koko dn treba, aby sa listy vymenily medzi Lomnicou a Ara- dom. Osem-desa," odpoved komisr a usmieva sa. Komue tam? Frajerovi, o?" Veru to!" Ej, ty, ty! Jednho ti mlo o? Ak by jeden umrel, aby bol druh!"
Richtrka nstoj niekde v okol pohada peniaze. Boj sa, e Arad ich nevytrhne. I s fiklmi sa zn, nemohol bys oprobova?" Iba ak by Berg ale i ten ako. Nu zajtra pjdem." A ja s vami," hlsi sa Jurko. Zapriahli kone a vez sa dolu dedinou. Tu sa richtr ohlsi: Ohlsme sa u Mojia ak by ten. Bva pri groi, interes berie vek: ale na as by pomohol." Na toho sa nedrte. Peniaze m, ale dr s otcom. Vetko sa mi vid, e gazduj na jednu ruku. Mono, on m otcove peniaze." Ale predsa sa ohlsili. Moji je smutn a bled. Zahraly mu slzy v oiach, ako ich videl. Ke ste ma prili navtvi!" Vidno, e te ho to naozaj. Kad ns obchod. Ja som choleru zaplatil. Moje deti..." A zakryl si tvr. Moji, ja som priiel k vm," zana richtr bez vodu, i by ste ma neratovali?" Moji pootvoril sta, oi sliedia po izbe. Tu i tu zasiahnu richtra. Karoln!" vol na enu, ktor sa tmol v druhej izbe. Tu je pn richtr, dones vekononej!" Povedal po slovensky. Vyla tun a dos pekn ena. Vlasy rozsypaly by sa jej po pleciach, zaodely by ju cel, keby ich nedral vedno siekovan epiec. Pekne vtam," vrav hosom a ide za mreky. Zratova?" vrav Moji. Ako by vs nezratoval? Ja dm za vs i toto." Poklbol sa za kabt, teraz s golierom oddrapenm. Ostatn koeu, richtrko!" Potreboval bych nejak gro, tak o tde.. Dievku vyda?" A s smevom had na Jurka. Takho zaa to bude pr, bohuprism!" Tapk ho po pleci. I ja by bol mal zaov, ale moje deti.. Zamkol, a ukuc na mreky, doloil epky: Pred ou ani spomen. Plae furt... Dobre sa sili. On hodn mldenec, ona chrna robotnica." Hork vydaj!" pretrhol mu re richtr. Mm zaplati dlh. Okolo essto."
Moji ibe oami sem-ta. ena vyla s faou i kalkami. On jej vzal vetko z ruky a murkol, aby la pre. No, vypime si, ak sa vm nhud. To je nie cholera nebojte sa. No vak dobr? Trnok vemi poriadny. vagor mi ju poslal z Trenianskej... Ale es stovk, toko nemm. Zo srdca vykroji, vane; ale toto..." Gamby sa mu kyvoc, ako by si nieo epkal. A komu to plati? Kto vs suuje?" Masliaka." T osoba neporiadna!" vrav s opovrenm. Me rada by, e toto ... A vemi pta?" Ide by exekcia." Ajaj! To je osoba nemresn richtrka takto. Ja som ju nikdy neuctil, lebo je neporiadna osoba. Ale toko nemm. Teraz som vytroven. Moje deti..." No, len pohadajte. U vs sa vdy njde," zamieal sa Jurko. A kde? V takto asy! Toko pohrebov! A keft stoj krajciara som u nevidel. Odkia? Ale vy dostanete ojej, kad vane. Poriadny lovek njde kredit." Darmo je," vzdychol richtr. Jurko, pome!" Ete vypite! Preo nechcete? Azda vs otrovm, azda neim?" Nie preto, ale..." To sa hnevte? U vidm, e sa hnevte. Na moj' duu, nemem. Nemm babky. No, vypite po jednom. Rozohreje vs... A t stvora je mrzk, o pta v takto as!" Richtr a Jurko si vysadli. Vidte, ako ho otec nauil. Nepovedal som? Nebodaj obchodil u vetkch idov, i v meste." Richtr je zronen, ndej kles, neak nioho dobrho. Ke zatiahli pod regl, na druhej strane zazreli Skoru. ibol za brnu. Povedm, e zasekal cestu u vetkch idov," vrav Jurko. Ale predsa len li na t p. Berg bol vdny, ale peaz nem. Nech id do sporitene, on sa vytrovil. A vade pouli t ist ntu. Mlky id po rnku, nemaj o hovori. Prili pred potu.
Nap ty ete jeden list do toho Aradu. Me ho v regli napsa." Vtom mu ktosi zastrel dlaou oi. Ktoe si?" pta sa dos nechutne. A o tu robte?" stl pred nm pandr tevko. Ja idem do abian, pote. Do polovice pjdeme peky a potom na nohch." To vs my odvezieme, voz je v regli. Vysadneme, len o Jurko nape list." Idem i ja. Vypijeme si, ak by ns t cholera na- popckala." Jurko psal list a richtr so tevkom sedeli v druhom kte. A richtr zdveril sa tevkovi i poptal, i by on nie. U viac z obyaje, ndeje nemal. A o by nie!" ozval sa tevko. Hoci i o polnoci. Prte si, mm ich na kniku." Tu sa trochu zaokal. Richtrko, moja by trafila hundra. Ono ona moc nerozke, ale aby sa jej zapchaly sta: dajte jej zhon pod tvrtnk fanu. Ke pouje o ane za an sa d obesi." No!" shlas richtr a stska mu ruku, i slzy sa mu tisn do o. Jurko, peniaze mme! tevko, ako sa vm odslim?" Ale o! Vy ste lovek staton, a star Skora je kuk. Tu pred synom to poviem. I do o mu poviem, lebo je kuk." Jurko ml. Zpiaton cesta bola vemi vesel. Richtr puk biom, kone letia. Vye mesta dohonili chlapa o ugani. Dlh riedke vlasy poletuj pod klobkom. Jurko sa porne dva nabok, do strne, zarastenej hlm a lietinou. Poznal otca. Ten zastal pri samom garde, opiera sa o ugau, akajc, e voz prebehne popri om. Richtr stiahol liace, kone zastaly. Jurko nechpe, o to m by. Sadnite si, vagre," zve ho richtr. A v tvri nieto stopy hnevu, ani rozhorenia. Zabudol na krivdu, je astn vybozkval by cel svet. Sadnite si, miesta, aa, dos." Jurko had si pod nohy, aby sa nestretol s oami otcovmi. Boj sa ich i nenvid ich. Ale richtra bi. Do oha by skoil zaho. Ja zjdem i peky." A pln nenvisti had na voz. Ja sa nevozievam. Nemusm sa ani teraz." A o som vm urobil?" vyituje mu richtr. Je i zahanben, i to mu je. Vozte sa s nm. So mnou u nikdy!" Zodvihol ritku s ugaou a had na syna.
A Jurko u neklop zrak. Smelo, priamo sa meria s otcom. Krv mu bila do tvri a div rados dvha mu prsia. Richtr, pohnite," vrav tevko. Ke je mlad za, nech vldze. Ja mladm zaom, dom bych bol preskoil." Skora pokval hlavou. Ja neskem, ale chodi vldzem. Len sa vozte, budete i peky..." Ete vol osi za nimi, ale voz prehluil jeho hlas. Jurkovi je zas vonejie. osi ho vbi obzrie sa. Neme odola. Hodil krtky pohad za voz popri ceste kra nahrben starec, opierajc sa o ugau. Z ps sa mu vyrval ak vzdych. Oi zvlhly. U richtra bola vek rados po takej novine. Ale i richtrka m novinu. Masliaka so Skorom boli vraj vera vo fare. Chceli sa sobra bez ohlok. Ale pn farr ich vraj vyctil. Jurko mlal, je smutn, hoci nebezpeenstvo minulo. Nemohol sa zdra, zaiel do humna a oprel sa o stenu. Tam mu bolo tak sladko vyplaka sa. o ti je?" uje pri sebe znmy hlas. Ni," odpoved a chyt ju za ruku. Nepi sa ti u ns?" Oj, keby nie vy, prilo by mi zahyn. Inho u nemm na svete." Ti je to?" Komu by nebolo? Ani dobre mi nei." Vola do dvora slka Mojiova a obzer sa. o je?" vol na u Evka z humna. Ach, mlad pn ochoreli. Prilo naponhle na nich, nemme nikoho." Richtra a Jurka ohromila tto zves. Kto je bezpen ete, ke i tak ochorej! Richtr hne iiel po Luka alebo po Hntika. Veer im zabchal ktosi. Bol to Hntik. Pote k Mojiovi. Zle je!" A o, preboha?"
Skora priiel, kri a kaje, o chrpaneboe. Vystha aksi peniaze." o ja pomem?" odvrva richtr. Miea sa medzi nich!" Necho, star," odhovra ho ena. Pn Boh vie, o maj medzi sebou. Nech sa tam sporiadaj, ako vedia." Je rd, e i ona je tej mienky. Trudno mu s, ete raz by so starm. A, konene, vie, e tam ni dobrho neak na. Iste nov mrzutos. Ete sa zle porob," dohovra Hntik. Ja som zdrav a chlap, a bojm sa ho." Richtr predsa ide. Keby sa nieo pritrafilo, na by padla zodpovednos. Ohlsil sa u hajtmana, aby bola pomoc. Boli ete len v pijrni, u pouli Skoru vykrikova. Bol skoro zachrpnut. ide, daj mi peniaze! Kde s moje peniaze?" ,,o je to tu?" pta sa richtr. Ratujte ns, richtrko!" pros krmrka. Mj umiera a tento takto! Idem zhyn od aku." Prekryl moje peniaze schoval!" kri zas Skora. Hdam ani nevie, kto priiel. Tak je rozlen. Z st mu fkaj sliny, gamby sa potrhvaj. Tuto mm obligtory. Osemns stovk si poial. A to s moje peniaze!" ut chumom novch i ltch papierov, rozhadzujc rukami. Obrtil sa zas ku chormu, ktor le horeznaky a dva sa do povaly. Povedzte, Moji, povedzte na spasen duu: nebolo ich toko?" ak, o odpovie, no Moji ako by mal oi pribit o povalu. Neuje, ty prekliaty, o nepovie..." Nerobte tak div!" dohovra mu richtr, driac ho za ruku a odahujc od postele. Tak ho, richtrko! I tak ho on zmmil. Ach, mj mu..." o to robte?" vytka richtr Skorovi. Ten azda len teraz vid, koho m pred sebou. Nevie, ako richtr priiel; o tu had? Zas mu zastupuje cestu. Iste ho chce zas ukrti. Prichod mu na um, o sa stalo medzi nimi. A vy o?" stavia sa mu spurne. Ja moje peniaze. Dom zrevidova i poste..." Ukradol ich?"
Poial som, poial. Prosil ma!" kri so slzami. Ako sa vlil, ako vysthal! Tu s psma. Nabral, koko mohol. A dnes dnes... V gruntbuchu vetko na nej na tejto... Vetko prepsal, a on nem ni je na ade... o mi je z nich?" A drme papier a hde rukami. Nao s mi, ke nem ni? Peniaze richtr, prosm vs, peniaze!" Hlas mu zlyhal, zalialy ho slzy. Richtr u chpe, o sa porobilo. Jurko teda pil dobre. Moji ernil na Skorovch peniazoch. A ke nabral hodne na kredit, dal vetko prepsa na enu. Nu ni novho ben pekulcia. Tak vm treba, za vau pchu!" chcel poveda starmu. osi ho podkuiava, aby si uchal ruky. Ale sa premohol, beztoho Skora by to nepochopil. Je zfal, zabudol na vetko in. ,,o som sa nautskal, naskvrail!" narieka sa diea, aluje sa, nevie sm komu. Pozer, i postriehne uho iskru scitu a hotovos k inu. Richtr had do zeme a ml. Jemu je to tak cudzie, ani si neme vysvetli b Skorov. Pome domov, dajme mu pokoj," ukazuje na chorho. Ja neviem, o mte medzi sebou. Dajte sa na sd." Ach, richtrko mj!" stska mu ruky Karolna. Na sd!" zvolal Skora divo. A ten umrie neostane ni. o mi zo sdu?" Richtr pokril plecom. Ja inej rady neviem." Tak?" zmeral ho Skora okom plnm nenvisti. Vy sa vyvi chcete ma znivoi. Vs podplatili!" Richtr ho schvtil poza pste, trhnutm srazil ho, e kakol na kolen. ily mu navrely na ele. Dral ho pevne, e star neme sa hn. Ak poviete slovo na mukch pjdete pred sd!" Skora nevidel ete richtra takto. osi mu mkne v prsiach, rozlieva sa a chce ho zadusi. Konene slzy vstpily mu do o. U som obrk, vezmite i toto vetko!" A shadzuje so seba star halenu, vyrieden, e je ako sito. Hajtman, vyvete ho. Nech ide domov."
Skora zlomen, vysilen vytackal sa z izby. Richtr hadel chvku oblokom do tmavej noci. Uvauje, o sa vetko stalo. Cti uspokojenie. Koko utrpel od neho len preto, e nehabal peniaze. A ha, vymohol sa mu z moci, i srezal hodn rov. Obzer sa i na chorho, a je ete spokojnej. Vykonal predsa len skutok dobr, nech bola pohntka akkovek: oslobodil chorho. Pristpil k nemu a kladie mu ruku na prsia. Akoe vm je, Moji?" Moji ml, iba o pochytil ruku richtrovu a stska mu ju vrele. I jeho iv, ierne oi s upret na, ako by mu akovaly, alebo sa s nm lily. o ako, hodn bol id," usudzuje richtr, odchdzajc. Bol bol; len i ete bude?" Druh de o tomto ase dostali i na t otzku odpove. Moji je pridelen k otcom... VII. Richtrka sa vemi zadivila, e sa Jurko tak vas vracia z oraky. Ani neiel popri kooch, sed na ornom vozku. Kone ete vypriahol, ale nedolie u zavies ich do stajne. Pustil ich do dvora. Je vemi slab. Ako vstpil do izby, hodil sa na lavicu. dy ako olovo dopadol na u sa snop. Ja som chor," ozval sa hlasom, ako by sa ozval zpod zeme. I brada sa mu kva, zuby hrkoc. Eva sa des. Ve ledva ho poznva. Richtrka mu kladie ruku na elo je studen, vlhk, sa mramor. Ml, slov jej primrzly na stach. Boe, predsa ns to neobilo!" vzdych sama sebe. o mu je?" pta sa Eva, dotskajc sa k nej. ak odpove s divnou zvedavosou. Ni!" odsekla jej ma surovo. Nemus hne myslie bohvieo. Vetko bude dobre." Dobre padne tak surov slovo, i prsny pohad, kde srdce zmiera zkosou. Zalomila rukami a ide k stolu. Richtrka nezaha, uloila ho do postele. Ak je zmenen! Pery belas, oi vpadnut, nik by neriekol, e to on. Richtr sa zhrozil. Videl mnoho chorch, vetko takto boli. Evka z otcovej tvri sa presvedila, e ju neklamala predtucha. On pristpil k posteli, poloil ruku chormu
na elo a s pohnutm pozer mu do tvri. Chcel by poveda nieo, ale prsia ako by obru stiahla a tlaila. A ti je nie lepie?" pta sa hlasom akmsi hlbokm. Hork!" hodil rukou, ktor klesla nevldne na perinu. Vek archa okolo srdca a zima!" iel k stolu a pristpil k Evke. Zodvihol jej hlavu zpomedzi dlan a had jej vne do tvri. Nie nepla... Je mu ete horie, ke a vid plaka." Boe, Boe, o budeme robi?" vzdych pred enou v kuchyni. Kto by sa bol nazdal..." Porueno Bohu," odpoved ona. U sa spamtala. Par ovos a obklad ho, dva mu kvapky. Vie, o treba robi, a robota chrni ju od zfania. Choroba vypukla celou silou. ako pozera na chorho. Dchal tak ako, ako by centy lealy na om. ,,Ja umriem," vzdych, ,,ja umriem!" Ach, ba!" vysmieva ho richtrka. Trochu si prechladol. Najtia sa zohria." Eva je v komore. Neme sa dva na to, o sa v izbe rob. Ako to len mohlo prs?" vzdych, hodiac sa tvrou na periny. I na ns, i na ns!" Nauila sa dfa, e ich obde. Ako sa mme radi ale takto sa skon naa lska? Ako to me by?" Jej sa vbec zd, e lska sa ned roztrha. Nao je svet, ak ich lska nem min? Ako on me umrie, km ho ona rada? Nao je v nej ten mohutn cit, ke ten by mohol zahyn, na ktorho je priptan? Zd sa jej hriechom myslie na jeho smr. o vetci pomr, on nie. Prila noc tich, ale tmav. Richtrka pradie nad chorm, aby ju sen nezaiel. Od kozuba sa ozva chrpanie. Richtr sa vyvalil na lavicu, e po polnoci vstane a zamen enu. Chor le nepohnute, u sa rozohrial. Iba si osi epce. Pozer na u oami vpadnutmi. Neumrie," te sa richtrka. Ete dos veselo had." Sklonila sa k nemu a pta sa: Ako ti je?" Dobre u vs dobre," odpoved. A nejdete spa?" Ale my?" usmieva sa ona. Ako by sme li? Len sa ut, azda zdriemne." Chor sa obzer po izbe. A kde je otec? A vie, v om som?"
Odkzali sme mu, ale nepriiel." A kde je?" iel vraj kdesi. Ete nepriiel." Chor sa obrtil a zakryl si tvr. u, e plae. Zasa peniaze. Zas len peniaze!" Ale to si len mysl. Prde zajtra..." Neprde. Ja viem." Util sa; richtrka sa nazdva, e zaspal. A Eva?" pta sa po dlhej chvli. V komore je. s po u?" Ke sp." Nesp ete oj, nie." Richtrka cigni. Sama ju vyhnala spa a teraz ju be zobudi. Ale budi ju netreba. Eva nespala. Chytro sa obliekla a pristpila k posteli. On had na u pozorne, kva hlavou, ako by chcel prisvedi na nieo. Nepla nie" vrav vdne. Podaj mi ruku tak. A nepla." Jeho zlomen oko, studen ruka svedia, e ivota tu namle. Zakryla si tvr zsterou, ale neplae. Nazer do akhosi inho sveta, druhho, ako ktormu ila a ktor sa pred ou otvra. Niet v om miesta jej snom, ani jej ndejam... Letiaci as ako by ju ovieval peruami. Pred ou obraz, na ak nebola pripraven. Zd sa jej, e bli sa osi neprosnho. Ete nie je rozhodnut, ale teraz sa ide zvrti osud, na t stranu, alebo na in. Ako sa zvrti? Ak boli len vera ist! A dnes u cel vek budcnos kne sa na ostr ihly. Ak sa zrti t vekolep budova? Ve trmy u pratia, steny pukaj. Vydr, zostane zhrm, a nezostane ni, iba stp prachu? Zaplakala nruivo a zaryla tvr na jeho prsia. Nie, nie," hlad ju nene po hlave. Ak mus by darmo. Dobre i tam." Ako to len me, Jurko?" vykrkla, premoen bom. Ako len me tak hovori?" Nevldze sa opanova, utek do komory. Plae usadave, nie nad nm, ale nad jeho reou. i by povedal, e i tam" je dobre, keby ju mal rd? U ju nem rd!
V trapiech pominula noc. Tam v izbe zpasil mlad ivot so smrou. Kad chvu mohla zhasn iskierka ve u iba iskierka tlie v tej hrudi. No mlad telo bojuje udatne ako vojak. O kad pia ide tuh zpas. A v komore zpas podobn. Eva plae nad znienou lskou. Ve v om lska podahla prvej ako telo, zabudol na u, na vetko, o bolo. i spomenili lsku len slovom? Jej cit sa spiera takej dobrovonej smrti; chce i, rozrasta sa, veadi. Netuila veru, e lska m i tak hlboiny a na ich dne toko mk. o choroba! Ona nedala by sa zlomi. Keby to prilo na u a videla jeho pri sebe nikdy by neuznala, e lska je skonen. Drala by sa jej, zvazila by s ou. A on! Pa ju pri prvom nraze a naahuje ruku za msi novm. Oj, uho nieto tej lsky, o u nej. Nebolo nikdy! S pomtenou hlavou vstala rno a tmol sa po dome. Do izby nenazrie. Nie, e sa choroby boj, nie ve oho sa ete me b? Boj sa pozrie naho, na trosky svojich snov a ndej. Ma netu, o sa rob s dcrou. Do kuchyne priiel k nim i richtr. o si mi dala zaspa?" vytka jej. Mal som vsta po polnoci, a spm do vidna." Spal skoro cel noc, i ja som driemala. Ale nad rnom ho pochytilo. Nebork vie, o bolo prv slovo?" Nu?" Eva ak dychtive. Keby ona! To slovo rozhodne nad jej osudom. Ak spomenul ju, vie, o to zna... i je nie tu otec," odpoved richtrka. Eva sa oprela o dvercia a rozplenm zrakom dva sa na mater. Toho darmo ak," vzdych richtr. Ten oplakva peniaze, o u Mojia prepadly. Od hajtmana odkzal, e neprde, o cestu duktmi vylom." A toho vol! To mu je prv iados," mysl si Evka. Ma potom nevolal?" pta sa materi. In m ten starosti," odvrkla jej s vitkou. Vera si nad nm plakala, chor to neradi. Chorm len vesel tvr; ke vid plaka, iba sa zakne, e je zle." Otca volal otca!" zfa v komore. Ten mu je prednej. Na ma nepomysl. A ako hovorieval, o som mu ja..."
Hntik priiel do richtrov, lebo s chorm je zle a zle. Eva zabudla na vlastn b, uje z izby ak stony chorho. Vek aoba od aldka a ledva sa aldok sprost archy, zasa smd neuhasiten. Nem chvky spokojnej, i sklada ho treba kad chvu. Eva nos erstv vodu a asne, ke je zas krah przdny. Hntik a Luk udomcnili sa plne. I dom u pchne od nich cesnakom, borovikou a tabakom. A o divn, Eva sa im nevyhba. Rada pozer do ich tvr, z ktorch sa nedala zahna veselos a smelos ani takmto asom. Nieto v tom rhania je to skr zmuilos a istota svedomia. Pn cholera-komisr je u inak. Vstpil, ako obyajne, do izby a had prekvapen na chorho. Priklad faku k nosu a vahuje zdravonosn vu. T tvr medzi podukami! To u hotov obraz smrti! Vysilenie. Spsal protokol, nedal ani koa poastova ovsom. Ani na Evu nepozrel vyvihol sa do sedla a let o dedinu alej. ,Ba i ho zastihnem zajtra? mysl si, zapaujc cigaru, lebo mu prilo akosi zle. Veru sotva. o bude robi t ernook? Hm, ale zajtra nepjdem do izby. Protokol spem hocikde vo dvore." Pred veerom Evka vola s vodou do izby. Chce ho vidie ete, ak je, ak by ho u nevidela. Bude vody?" pta sa ho. Prikvol. Zabudla na vetko, o ju mu. Zabudla i na to, e to on, jej Juro. Vid iba loveka, znienho, zabitho. A na toho sa ja hnevm! Kde ten me myslie na ma ve ten neme u myslie... Ke sa napil, pozrel na u okom plnm vaky. U i oko je zlomen, vraz nekonenej slabosti zatisol vetko, o mu kedysi dvalo oha, ivota. Ju i vaka u bla. o by sa ti tak iadalo?" Cho pre..." Odtska ju od seba, o slab ruka sta. Ostr b prerazil jej hruou, sa by jej srdce pukalo. U ma nechce ani vidie! Tome som ti protivn!" vyituje mu so slzami. Jeho tvrou ako by bola mihla mylienka. Pozer na u, pohad, ako bval kedysi... Poznala v om svojho Jura, jeho lsku. Srdce zaplesalo.
Pre!" hovor ete raz, odtiskajc ju. ,,Choroba mrzk ja sa okam... Budem sa ti hnusi." Ha, na o stihne myslie! i to nie dkaz nenosti? Hanb sa pred ou; boj sa, e sa jej zhnus. Preto ju odha. Nie protivn," doloil tichm hlasom a krti hlavou. I ruku poloil na jej. Ale otec otca treba..." Eva vyla rozlen, nevediac, o rob. Otca vol, otca! Ako ho dovies? Pros, a jaja neviem, ako... Boe, daj mi vnuknutia a neber mi ho neber!" A medzitm on, za km syn tak ti, nemysl na syna. Je tie chor. Zoiera sa nad stratou. Ete za mladi si vzal do hlavy, e zbohatne. Videl, ako dobre bohovi. Boh m vetko. Bohatstvo, vldu, mdros, es i pravdu a prvo. Vetko za peniaze! Mal ciele: o vetko vykon, ke zbohatne. A o s nimi? Padly, ke zbohatol. Sha peniaze kvli peniazom. Peniaze s cieom... Len ptisc ma!" zatil najprv. A mal ich. Len desatisc..." A tak potskal mtu iadosti vyie a vyie. Lakomos rstla s bohatstvom i prerastala ho. Iba zvisti sa bl. Aby ju oddialil od seba, aby nikto netuil, ak je boh, nepoiiaval na svoje meno. Mal agentov, t narbali s jeho groom. In opatrn, spustil sa slepo na tto chasu. Najm na Mojia, ten bol najikovnej. Zarbal mu pekn gro, uspokojujc ho orokami. A ha, prve ten ho previedol. Nie osemns stovk omnoho viac trat pri om. Sm sa oka poveda pravdu; boj sa upozorni ud na svoje bohatstvo; i hanb sa, e sa dal tome podvies. ,Ak bol znien, ke sa vrtil od neho. Nestratil iba peniaze, stratil i vieru v ud. Boj sa u vetkho. ak sa kadho uchotu, e to zbojnci. Kad pozor mu je podozriv. Ve je v dome sm a sm. Kto ho zastane? Ako ho mohol podoprie richtr a nie, ete ho zamoil! Nenvid ho vmi ako predtm. Protiv sa mu vetkm: ivotom, zsadami, nadovetko ahkomysenosou pri peniazoch. A ten lovek u siaha na jeho peniaze, ke svoje rozhdzal. Preo pre in odvbil mu syna? Chce Vzia, rozsp plnou hrsou. Jeho bohatstvo rozdrobi, rozmrvi na ksoky, odrobinky, z ktorch vyrstlo po tokej prci! A ke nachdza odpor, aspo sa prid k jeho nepriateom; dovo- uje, aby ho zbjali bez pokuty... A o synovia? Nieto v nich potechy, s proti nemu. Ani jeden neudal sa naho. Ledva dorstli, u sa stavaj proti jeho zmerom. Starieho vyhnal, urobil tulkom dal mu pocti svoj hnev. Mladieho tie vyhnal, tie ho chcel spravi tulkom
richtr ho zastienil pred hnevom jeho ... Zato chcel richtra potresta, znii, vyhna z gazdovstva. Vyplietol sa z jeho ruky a vaz nad nm. Ach, ako ho nenvid! Tu uje, e syn le na choleru. Pn Boh ho tresce!" zvolal v presveden. A nemysl viac na. o ho do? Spastoril sa, zhavranel nechce kra v jeho koaji. Nao mu je? On m in starosti, in ndeje. Chce sa sta muom Masliakinm. Ona nenvid richtrovcov, to ju enie k nemu. Trfa si vmi kodi richtrovcom, ke bude Skorovou enou. Na neastie museli svadbu odloi na jese. Mus za ou chodi; boj sa, e ju in va nadde a nech ho na ade. Priklad polienko za polienkom, aby hnev u nej nevyhasol. I teraz je u nej. Sedia bez svetla, potme. Dme im pokoj, beztoho je chor, a nevieme, ako sa choroba zvrtne." o im vykonte?" rozosmiala sa zlostne. Vyplatili, o boli dlni, maj pokoj. Oj, maj t ete zstupcov!" Kpim obligtor od Straku. o dm tiscku ale ich nevypustm! Kpim ..." Ni im nespravte. o budete o robi, od nej sa vm ned odpudi. U ho dria. I dobre im bude na svete, ak vyjde." Neme utaji vzdych pri tch slovch. Dobre, lebo sa maj radi. A to je nadovetko." Tu sa zamyslela a konene kon: Na niekoho let sam bieda in vie iba o ast. Povedzte, kedy prilo na tch nieo? No teraz, teraz sa ukazovalo a vyplietli sa!" Nad dedinou zjavila sa iara, vnikla oblokmi a hde erven zplavu na steny, sa ke sa zore zaplia. o je to?" zvolal Skora. A o chvu dostal odpove. Hor hor!" u z ulice. To padne kdesi okolo vs," vrav ona dos chladne. Mj dom mj dom!" Chyt sa za hlavu nevid, neuje, be ako bez ducha. Zimomriavky naskoily na, zuby hrkoc. Strach dodva nohm sily. Strach o peniaze. Ukrva ich pred zlodejmi nie v truhlch a armarich, ani v knikch a Biblii. Tak schovnky zn u kad zlodej. On ich m na miestach, kde nikto by nehadal peaz. Na pjde za rohmi a latami v zaadench handrikch. Podplili ma, podplili!", bedka utekajc. Chc ma o vetko pripravi."
Vydchol si. Chalupu naiel tich, zahren v tme. Zaber na pjd, sa osemnsron uhaj. Skre zn i potme. Zpoza lt a rohov vyahuje handriky. Je ich pln klobk. Siiel s pjda, ide pred dom. Had, kde je iara nevidno ni. Dedina je zas tmav. Ach, ako som sa zakol!" Srdce mu bije mocne. Mus sa presvedi, e poklad je tu, cel nedotknut. Zaplil sviecu a vtiahol sa do tmavej komory. Rozklad bankovky na hby. Iba teraz vid, ak je ukonan, ako ho strach naal. Kolen sa mu tras, i ruky. Chvalabohu!" sloil ruky k vrelej modlitbe. Nechyb ni, vetko tu peniaze i obligtory..." Kde by ich dal kde? Na tak nejak miesto... Na pjd u nie, oj, nie! Prde zl lovek, podpli. Ani do izby nikde..." Pozdva sa mu, e sypre je najlep kryt. Ak zhor, zhor iba strecha, cez sklepenie neprehor. A je medzi stromovm. Zlodeji? Ozaj, t mu nie je na oiach. Ach, o vystoj, ak m nieo! Ale nie... Na dverch s dva bachy, elezn futro..." Rozvil chladne vetky okolnosti, rozhodol sa za sypre. Naiel mieok, vpratal do: peniaze naspodok, obligtory navrch. Tak!" obzer si mieok, poakva, nadhadzuje na dlani. Odomkol oba bachy, dvere zavraly, ako by sa vysmievaly zlodejom. Do nosa bije va dobre opatrenho zboia, ktorho s pln skrine, rozostaven popri stench. Zaboril sa rukami do vlaajej penice. Obzrel sa ako zlodej, no sypre zavret, nik ho nevid.. Vzal mieok a zaboril hlboko do penice. Tak!" oddchol si, chytiac sviecu do ruky. Svietil po ktoch, i niet ni podozrivho. ak brvn, z ktorch je srub i sklepenie, s cel, nedotknut. A elezn futro na dverch odol kadmu nporu. Ostatne zazrie tu i tu, i sa niekto nebude dobja, mieok tie nenech vdy na tom istom mieste. Zhasil svetlo, zamkol zmky, ak ke zavesil na reme. U ich viac beztoho nepopust. Vyiel ete pozaviera vrta. Popred dom ide aksi ena. Kde to horelo?" pta sa jej. Nikde. To Kubkovci plili slamu vye dediny." Ak slamu?" Umrel star, nu zpod neho." A nao?" Aby sa cholera splila. Richtr, e slamu spli zakadm."
o nevymyslia!" Ve hej. Aspo keby to na osoh: ale m alej, tm horie." ,I to bolo dobre. Aspo som si ich zariadil. Mem u spa bezpene,' mysl si, vchdzajc do izby tmavej, studenej. VIII. Eva strvila zasa noc bez sna, prehadzujc sa na posteli. Doraly k nej stony a vkriky chorho, ktor mal noc ete horiu ako predol. Ak to pre u muky! Ako by s kadm stonom bola vyletela dula z tela ubolenho. Nad rnom sa stil. Vyskoila z postele, ide do izby. Oi m zavret, boj sa prejs tmavm pitvorom s oami otvorenmi: zd sa jej, e duchovia nadzemsk sa v om hmria. Vstpila do izby, dych jej sekol... Na posteli on, horeznaky, s oami zatvorenmi. Dve tmav jamy keria sa na u, sa by boly vypit. Ruky popri tele, kad ilka oznaen belasm psom. Obraz, skuton obraz smrti. Ma sed na lavici, m prisadnut kde, ale nepradie. Opret o stenu drieme s naklonenou hlavou. Eva had na poste had, i nepostihne nejakho pohybu, ktor by svedil o ivote. Slzy jej zakrvaj zrak oblkom. V tej tichosti hrobovej osi puklo. ajsi stl. Pristpila k nemu, streie, lebo zd sa jej, e teraz- teraz sa rozhodne... Predsa sa hru ete hbe, nevyhasol z nej ivot. Ma sa navila nabok; len-len, e nestratila rovnovhu a nespadla. Strhne sa, oi spanm zmmen upiera na dcru. Biela postava kona postele, vysok, thla, bled: tak si predstavuje dedinsk povera smr, e si chod po chorch. Cho!" kva jej ma. Sp cho spa!" Chor otvoril oi, nespa ich s nej. Nepoznva jej. Otec?" epce viac sebe. A ma nezn?" Naklonila sa mu skoro nad tvr. Oi bldia po jej tvri s akmsi obdivom, sa by chodily na nepovedomch miestach. Zastavuj sa na kadom zhybe. Zanaj sa upamtva, s trochu ivie! Eva!" zaepkaly pery. Cho spa." Schvtila mu ruku, biednu a studen. On zavrel oi. Vrtila sa do komory.
Rno, ke jej slnko zasvietilo do komory, aksi nov fnos zobudila sa v nej. Chor le bezvldny. Dopytuje sa tuho na otca. Nemyslela veru, e on otca tak bi. Tak mlo prezradzoval k nemu lsky, a konene i cty. Dovediem ho, dovediem a o bych ivot dala za to." Hta, vyma spsoby, ako by ho prehovorila najskr. Vie, ako ma pochodila, ke bola uho. Ona pjde cestou inou dlhou, obanejou, ale istou... Nepozorovane sa vytratila. Nesverila sa ani materi. T by jej iste nedovolila. Mono, i nahnevala by sa. A ona je ist, e ak nieo, prchod otcov chorho uzdrav. Pln m odvliv, ale cie je hoden i takch obet... Masliaka asla, ke videla vchdza do dvora richtrovu dcru. Ete nikdy neboly spolu, ich chodnky sa nikdy nekriovaly. Strnily sa jedna druhej. Boily od seba, ale viac z predsudku. Eva sa jej boj: pred Zimovou dcrou neiel veru nikto Masliaku vychvaova; ula na u sam hanu. Doma jej vbec nespomnali, a donedvna. Okrem toho, ke sa nhodou stretly, Masliaka nepozrela na u nejako vdne, take Eva sa jej naozaj boj. I teraz ju vta pohadom spurnm. Ale predsa sa len mierni, sama nevie preo. Azda e vid tak plachos u hosa, neistotu a nesmelos. Nevidno ver na Zimovej dcre, e by prila sem s nenvisou alebo s opovrenm. Takto sa nedr, kto chce ura. o si nm doniesla?" pta sa jej prvetive, ako len me. Akoe a volaj Zuzka?" ,,Eva..." Aha Eva! Ve som zabudla. A ty si ete nebola u ns. Mala bych ti darova vajce." I usmiala sa, len aby rozohnala rozpaky u Evy. Ete som nebola," odpoved Evka hlasom stiesnenm. Nebolo tak po o ..." Veru! I zakazovali mono," na to Masliaka, hodiac na u okom. Mne nie. A kto?" Masliakino podozrenie odpadlo. Jej pohad i hlas svedil o plnej primnosti. Hej, nebolo po o. M pravdu, nebolo. Ba o a sem teraz donieslo? Viem, e nie pletka."
Prila som vs prosi..." Prosi!" Toho slova neakala. A o prosi? Dln ste u nie; vyplatili ste, o bolo. U vs nemm v moci." ,,Oj, vy mte vea v moci. Keby to ja!" Had na u s obdivom i ctou. Ke vy poviete starmu. ,,Ke poviete strkovi Skorovie, aby iel do ns, pozrie, o sa mu so synom rob: ja viem, e vane slchne." Masliaka sa zamyslela. Mus sa posbiera, je prekvapen reou i spsobom Zimovej dcry. Treba si pevne zasta, lebo zd sa, e pda, na ktorej stla, zana sa otriasa. Ani nevie, o odpoveda nanhlo. A nao by tam bol?" pta sa po chvli. Ve je to jeho syn!" zvolala Eva a had jej primne do o. Bze i okavos zmizly. Srdce to rodiovi ke. Tam mu le; ani sem, ani ta ak otca. Ako by sa poteil, keby ho zazrel! I vyzdravel by mono od radosti. A ak by i nevyzdravel," doloila tichm hlasom, aspo by spokojnejie umrel..." Hm," div sa Masliaka, pokyvujc hlavou. To za otcom tome! A preo odiiel od neho?" Ako by neodiiel, ke otec..." Nie, s tejto strany nemono, zane hne s druhej. Keby ste vedeli, ak je to kr, ke id vern lsku trha! Odiiel preto od neho, ke otec tak... Akoe lsku roztrhne iba ak i srdce vydrap! A strk tak chcel... Ale sme my vina? Ve mono i nm by bolo lepie, keby sme sa neboli sali. Mohlo ns min toto. Ila by, za koho by sa trafilo. Ale my u tak nememe. A tu ns trhaj. Oj, keby ste vedeli!" Masliaka sa dva v prekvapen na u. Ona, e to nadut dieva, horenos: a tu tak primn. V reiach i pohade m osi, o ju vemi dojma. Viem, moja dievka viem," odpoved jej tichm hlasom. Ani tvr u nie je chladn, i oi pozeraj na Evku scitne. Oj, viem, ako je to viem ja ete viac. Kebys' to zas vedela ty! Vs iba druh o trhaj, ale vy sa nedte. Ale pov si, keby sa on dal odtrhn, alebo keby zo svojej nuky... Nu, keby si tak naraz vzal in za enu!" Sala oi s Evky a trochu sa odvrtila, i hlas sa zavlnil. In by si vzal, teba by nechal: ale u nie tak, ako a naiel ale bez venca. Rozumie, o je to? Bez poctivosti, dievka! udia ukazuj na teba, vysmievaj sa, nik nepoutuje, kad znevi... Ty sa ukrva a len ako ukradomky prebehne po ulici. Ani do kostola nejde nem o da na hlavu. Veniec ti sal, epca ti nedal. To kebys' vedela to!" Sklonila hlavu a mdl si zsteru. Na hlase pozna, e city s vzbren. Eva je ohluen; vie, na koho Masliaka cieli. Neme preriec slova, aksi tiese pad na u.
A ete ti poviem osi," pokrauje Masliaka, uchnc si zsterou po tvri. To tie nevie ete. Ty na potupu sveta sa ukrva, a on oddat je s druhou. Chod si pyne, m vade ctu, lebo prienil sa na bohatstvo. On je poctiv, iba ty, iba ty... Ani nepozrie na teba, ke a stretne; mono, ke ho nevid, sprav si posmech. Alebo a obde, len aby a nevidel a zabudol na teba." Tu zasa schlila hlavu a ml. A ona ona!" zvolala, pozrc na Evku tm dvnym spsobom. Ako sa pi, e je lepia, e je poriadnejia! V kostole si sadne do prvej lavice. Alebo ako usko, ke si m ty sadn k nej!" Eva had na u s obdivom; vidno, e ozaj nechpe vetko, o tu uje. Je to tak nov! Vid iba to, e kad slovo je pravda, e kad sa zrodilo v akom kri. Ty to nevie, nevie!" A pozer skmavo na u. Chce ju azda prezrie roztvori kad zhyb due. A po dlhom mlan doloila: Nech a Boh chrni, abys' to kedy zvedela!" I had na u okom zarosenm, vdnym. Eva je otrasen nielen tmto, ale i tm, o v tieto dni zaila. Je vnmavejia. Toto zakonenie hlboko ju dojalo. Sila neodolaten nti ju vyplaka sa na prsiach tejto navtvenej eny. Sloi na u svoje stesky, iale. Vrhla sa k nej nruive a schvtila ju okolo hrdla. ,,Co ti je, dieva? o sa ti stalo?" Ke je mne tak Tto, tak..." Masliaka neme odola. Vinie k prsiam rozbrenm Zimovo diea... Toto sa jej nikdy neprisnilo. A akosi jej je i vono, ale i ia. Prily jej na um dvne roky, ke tie bola takto: nesksen a ist. Tie hotov plaka za pletku, lebo nebolo vekch prin. A tli k sebe ten svoj obraz z dvnych rokov, ist, nedotknut. Ke som a vdala, vdy mi priiel na um mj Janko, i vetko, vetko. Neraz mi lo srdce pukn, neraz som bola rozsrden. Bla si sa ma o?" Ke ste ve tak pozreli!" Ma a nestraila mnou?" T nikdy nespomenula. Keby ma vedela! Vy ste ako ona. Ja vs obe, obe..." A pritisla svoje uslzen lce k Masliakinmu. Sedely dlho bez slova. Sladko im takto vypoin si...
No, a teraz, dieva, cho domov. Skoru polem; len neviem, i ma ete slchne. Ak neprde, mne viny nedvaj. Ja ho polem. Tak!" Stisla jej tvr medzi obe dlane. Veru som sa nenazdala, e sa takto potem. Ako mi je ahko!" Ke ju vyprevadila na ulicu, ete sa jej sptala: A prde ete?" Oj, ja prdem." Ke zachodila za uhol susedovie domu, musela sa obzrie. Vesel, jasn pohad hodila k Masliakinm vrtam. V nich stoj ona s tvrou ervenou a utiera si oi. Usmialy sa na seba. Eva pozabudla na vetko, i na Jurka. Takej spokojnosti dvno nectila. Je ako by oaren. Pred vrtami sa zastavila. Prichod jej na um, o sa dnes vetko stalo. U nie je t, o odchodila z domu... Zd sa jej, e medzi dnenm rnom a touto chvou le dlh vek, pln udalost veselch i smutnch najviac smutnch. Koko preila! Ako pozrie na otca? i bude mc tak, ako hadievala? Pane Boe ako ozaj pozrie na? i jej nevyta hne z o, o ona vetko vie? Vstpila do dvora s vekm strachom. On je tam reparuje osi na pluhu. Kde si bola?" vol na u od prce. Ona klop oi za svet by ich na neuprela. Umrela by v t mintu. No ake to m chodnky?" artuje on, pristpiac k nej. Chcel by ju rozveseli. to mu jej, e toko zna pre Jurka. oe nepovie? Ha?" Dr ju za ruku a druhou rukou nadvihuje jej tvr. Hlbok erve rozlieva sa po nej a horos. Srdce zamiera strachom. aa, ako sa zaplila! Kdee si ozaj bola?" U Masliakov," epla a z oka jej vypadla slza. U u..." Nedopovedal. Stoj bled pred ou. Pustil ju zaraz, vysadol mu pot na elo. anko, nehnevajte sa. Ja som la..." Dobre. Cho k materi." Odvrtil sa. Nezazrela mu tvri. Splaen vbehla do kuchyne. Mamo, ja som bola u Masliakov!" A pritlila sa tesno k nej. o si to smyslela! Keby zvedel otec!"
U vie." I toto ete i toto!" zhrozila sa ma.
IX. Richtr sa vybral sia oziminu. Prv raz odchod do poa, o cholera panuje. Treba, aby odiiel z domu. Nechce sa stretn s dcrou po verajom vstupe. Nechce ju ete raz urazi, donti, aby sa ervenala do krvi. I ona ukrva sa pred nm, utek, ako by bol iste utiekol syn Noachov, spatriv hanbu otcovu, keby ho otec sm nebol odpudil od tvri svojej. Zvony vyzvaj, on kra pri ornom vozku. Piskot koliesok miea sa s posvtnm hlasom zvonov; tak, ha, sa mieava slvnostn so vednm. Ide popri dome, skoro novom ete. Pred nm sed dvoje det, neumytch, neuesanch. Vypekaj sa na slnieku a nevinne pozeraj na svet. Dojmaj ho vemi. ,Kde sa to vrhne vo svete, o si to pone? hta, pozerajc na detvky. Kto vm je doma?" prihovra sa im, zastaviac kone. Tetka je sama," odpoved chlapec, osi v. Otvorenm oblokom vyinulo sa poprsie nasej Dur- dule. Vtiahla do rehkovskho vymretho domu. Riadi, gazduje, rozkazuje, i poslcha do dobrej vle. udia sa neptaj, akm prvom rozpiera sa v cudzom dome; ani ju neohovraj. Vychvauj dobr skutok, e sa zaujala opustench det. A kde ti je otec?" pta sa richtr, hladiac chlapca po hlave. Povedz, Janko, strkovi povedz, mj syn drah!" posmeuje ho Durdua. Tam," ukazuje diea do neba. A veer sa dva do izby..." Totka mu ukzala na nebo, e tam je otec. Chlapec videl mesiac na ten si mysl, e je to otec. A ma?" pta sa dojat. Ma bva!" zvolalo dievatko, menie od chlapca. Takto!" Priloilo dla na lce a naklonilo hlavu. Ach, Boe drah!" ozvala sa Durdua polo k nim, polo k richtrovi. Dobre vm je do tch ias, km nezviete, o vs zalo ..."
Veru, veru," prikvol richtr. Len ich opatrujte, Katrena. Nenechajte ich opusten." Ale by mi dalo moje srdce?" vykrkla, udrc sa v prsia. Ve by ma Boh skral, asne i vene! A trochu sme i v rodine, i deti sa anjeli. Ani raz e by ma nahnevalo. Ach, astie, e to aspo nevie, o sa rob. Ale ke podrast!" Richtr ibol kone a kra alej. Veru astie, km ste mal! I moja nevedela, km bola mal... o si myslela, ke som sa jej spytoval? o si mysl teraz a o si bude myslie, ke ma zas vid..." Z mylienok ho vytrhol baa, ktorho stretol vye dediny. Chlapisko zdrav, erven; ruky i tvr vybelen. Najradej by ho bol obiiel, keby mohol Nem vle do rei a ete s baom, vdy veselm. Ktoe umrel vera cez de?" pta sa baa hlasom stiesnenm. ak dychtive; boj sa, e uje meno, ktor mu je drah. Richtr mu menoval jednho mtveho. neochorel niekto?" Iba jeden. V noci neviem, i niekto." I menoval mu chorho. Baa cti uahenie. Azda prestane predsa je u nie toko... A ten v, i Skorov?" Akosi len rovnako. Azda vyjde," odpoved richtr. ,,Ale ja bych nedbal" pokrabal sa za uchom medzi vlasmi, vymastenmi viete, mme na salai vlka.. o zasa?" Takho o dvoch nohch. Ozajstn chvatne od kraja, dojku-nedojku: takto najradej jarky. Dve skapaly predverajej noci. Prepadn sa neprepadly z nho salaa nikto: z druhho niektorho ani tam, neu, e by boli tak vtci. Ktosi z dediny ns navtvil. Lene ns psi nezobudili!" No, o tom sme tie neslchali u ns. A na koho myslte?" Nu my sme hne skrcali sito..." Ale chote s vam sitom! To vm u povie!" zvolal so smiechom. Ej, bysubohu, hej! Svt Peter, svt Jn, povedz... Ani sa nehbalo, iba kdesi na desiatom mene.
Na Parka sa trhlo, e nm vypadlo z ruky. Pamtajte, u Parka bude aspo koa." Ak bude koa bude i jarka! Ale povedte, predverajej noci. Cez verajok a zaverajok kdee bud jarky! o ste neprili zaraz?" Ej, ba nie, richtr. Tak vtk za horca prekryje. Zaverom by ste ho nali koinky plies a v celom dome ni. Zakopal ich niekde v hore a sedel doma ako prikut. Vera mono varil u pcka. A dnes polem mu Durduu do kuchyne, oha poia. Ak ich zajal, u iste bude mso v hrnci. Len sa obrte veer vs mono bude treba. A mono mu sm hnty polmem." Richtra toto vytrhlo z akch dm. Rozma nad tmto zvltnym prpadom. Je ist, e krde nespchal Lomnian. Jarku zaja, to nie. Krde tak je v Lomnici nie v mde. Darmo je i krde podlieha mde. V jednej obci sa kradne statok rovno zo stajne tam najviac kravy, inde kone, alebo voly. Inde zas pundruj sa zhrady a sady, ledva sa ovocie zaviae; lmu sa mlad tepy. Inde zas miluj vely vec vemi bravrna. Lomniania s vemi zbabel. T kradn iba v poli. Podhrabe sa v noci zhon vbky alebo sa kradn snopy z krov i to tak, aby gazda hne nezbadal, e mu v kroch in gazdovali. A vetci bez rozdielu obkrdaj obec lebo vraj to je nae", najm hory. Star Skora vedel by o tom viac poveda. Sa jedu, odviez ju a sloi na ple vetko cez noc; to je ete nie vek fge. Ale na salai jarky nie, to je nie Lomnianova robota! Richtr vynechal iba jednu vec. T, e mimoriadne asy uia loveka mimoriadnym veciam. V takom zmtku, akho narobila cholera, ahko sa njdu, o koristia z rozstrojenia spolonosti. Ostatne vec ho vemi nezaujma. M on na o myslie m! ,Ako dvno sa to stalo, hta za pluhom, ,lovek by myslel, e je u pokoj, a tu naraz pokuta! Nauil sa poklada Masliakinu vec za odbaven, zabudnut. On aspo u zabudol. Hriech sa stal, ale predsa napravil. Ve nezostala tak, vydala sa za Mas- liaka. Ona mono nezabudla, ale svet zabudol, a on tie si namyslel, m prvo zabudn. Pomstu akal dvno, a pomsta nevystala. Ve preo mu poiala peniaze? Kok asy ho drala v strachu o dom, gazdovstvo i o postavenie v obci. i to nie dobr pomsta? I vyhna ho chcela z gazdovstva: a bola by, nech sa nezachrni ... Nu me by spokojn, dos sa ho na- prehala. Ke sa vyslobodil, bol by u za vskal ale sa bl vska: asy s neist, trasie sa nad najhorm, o m nad ivotom. Tu choroba hodila mu Jurka, jeho pchu... A tu sa striasol. pil, e i to pomsta ale u nie od nej. In ruku tam videl.
i v tom nebolo vidno tie pokutu, ke Skora zakzal synovi ma znmos s Evkou? A to pre to ist, preo on opustil Masliaku pre chudobu. no, jeho dcre hrozila tak chudoba ako Masliake, km bola u otca. Ha, i v tom bola t mocn, tajomn ruka... Videl ju, ctil ju odtia t zronenos. No i to minulo. Jurko dokzal viu stlos, ako on u svojej prvej milenky. Nu dos vytrpel strachu, a strach je krut pokuta! Zaal sa fa, e na tom prestane. Zmlil sa. Pokuta prila, ke jej neakal, s tej strany, odkia nemyslel. I via, ako si predstavoval. Nad jeho hriechom pri sa jeho diea! U je dos. Ale z toho nasleduje zas nov trest: mus sa jej vyhba. Nesmie u nazrie do jej o, z ktorch mu iarila detinsk lska. I dvera podkosen nhlym uvedomenm. Dvera, ktor medzi otcom a dieaom je nezbytn. Doteraj pomer je zrten o bude nasledova? A nov hriech m na svedom. Dua dieaa nie je t, o bola. Ofuskol ju brudom svojho hriechu. Dua t vyhnat je navdy z raja nevinnosti oksila so stromu vedomia. Vedomie jeho hriechu sotrelo s nej py nevinnosti. A kto me poveda, ak muky zna jeho dcra? Ve i ona ti za pohadom otcovm ona tie azda ti za starou dverou. A nesmie sa privin k nemu, mus ututla v sebe mocn hlas srdca. To vetko cti, robiac brzdu za brzdou. no, prectil veci, ktor pero nepolo nikdy na papier. Bolo by mu uahenm, keby sa mohol sveri niekomu, keby smel prosi od dcry odpustenie. Ale i sa jej smie zdveri, smie ju prosi? Ve tm vtiahol by ju ete hlbie do mlky. o robi? Kde sa hodi?" pta sa sm seba. ,, Ako by bolo dobre, keby ma nebolo na svete." A to sa mu zd skutone jedinm vchodom. Keby tak cholera! Ve koko ud pomrelo uitonejch na svete.. V om som ja uiton?" predklad si otzku. Had t posta, ktor zaplnil. V rodine? Ha, kam priviedol rodinu. Je pohorenm dcre. Rozmnoil azda majetok? Nie, ete ho naal. Len-len, e ho nerozhdzal. V om teda, v om? V obci. no, vea si zakladal na tom kedysi. Pokladaj ho za prvho richtra v okrese. A o vykonal? Zveadil majetok obce? Ono je pravda, anoval obanov. Len preto reparoval mlyny za svoje peniaze. Ale o dosiahol? Prve opak toho. Seba zamoil do dlhov, a teraz obec mus mu splati naraz, o by bola po iastkach. Nu, to je t dobrota? Alebo ju azda mravne pozdvihol? S obania azda men egoisti, men korheli, men zlodeji?
V niom, v niom," hrm mu mohutn hlas v dui. V niom si nie uiton..." Ale si ho vezmem sm, ten ivot? Sm?" Zhrozil sa takej otzky. Ak hanbu by uvalil na seba a nadovetko na diea! Nie nie..." A tu sa ozval uho in hlas. In tie tak porobili, ako ty: a maj pokoj. ij si, ako by boli celkom spravodliv. I astn s na svete. Ani raz nevzdychn: ,A odpus nm nae viny... Ani len raz nehne sa svedomie..." To sp," odpoved si sm. Sp, ako spalo moje. Ale sa prebudilo, a u ned sa uti ned." Ale preo trp i diea? Ja mem zaslim. Preo trp i nevinnos?" Tu u nenachdza inej odpovede, ako znmu so Starho zkona: Do tretieho i tvrtho pokolenia..." Tak, ha, s neho prela hniloba na rodinu, na obec, na vetko, s m priiel do styku. Sm sebe sa hnus, sm na seba jeduje. A hnev prena, na koho me na Masliaku. Preo to urobila? o sa previnilo moje diea? o ho vbila, o to nastrojila?" Krv mu zovrela, bol by hotov krvavo sa pomsti. Ani u nem pokoja, zem nechal zemou a berie sa do domu. ena sa podivila, e sa u vrtil. I zakla sa, lebo vidno, i zrno doviezol domov. Nie si chor?" ,Ej, chor, chor, dum on. ,Keby to bola choroba, ako si mysl! iel rovnou cestou k Masliake. o chcete ete?" zvolala, vidiac ho zdivenho. Naakala sa, takto ho ete nevidela. o chcem? Spytuj sa ete, o chcem. Nevie, o si urobila? o si mi skynoila diea? ,,Ja? Ja som jej ni... o sa jej stalo?" pta sa s takou asou, s takm strachom, e richtr sa div, kde sa to u nej berie. Azda ochorela?" ,,o si jej povedala? Povedz! o si jej povedala?" zvolal, zalomiac rukami.
A o? To u dvno vie... To u dvno vie... To u mohla vedie dieaom. No ete dieau sa zataj, ale tu odrastenmu! Ak i nevedela, kedysi musela zvedie." Ale preo teraz, preo tak nhle? Aspo niekoko dn ete... A tu hne. Oj, ty nevie, ak je to hriech!" Prely ho vetky mysly na pomstu. Zostal v om nekonen ia. o si chcela? Ma porani vyvi si sa chcela! A na u sa sviezlo, na ..." Masliaka prv raz had na so scitom. Chpe jeho neastie. Nie u ma pomsta zastydla. o tu bola ona ja som zabudla na vetko, i na t krivdu. Ale ke sme boly zoi-voi, nadilo ma tak. Nu, vytila som sa jej; bolo mi hne ahie. A tak sme sa vyplakaly obe..." Nao si to robila nao?!" A chyt si hlavu, lebo mu v nej hu. i si ju nemohla uanova od tej, od tej hanby? Nevie, e jej pri mne bude ako na mukch? o si to robila?" Nehad u vhovoriek, nevytka mu, nevyhadzuje na oi. utuje, e je vinn tokho senia. Nepros ml. Tak sedia zas, obaen bom i trudnmi rozpomienkami. Obidvaja veru, obidvaja nes svoj podiel kadmu sa dostalo. Na richtra zasadla aksi tupos. ahostajnos by to bola, keby sa srdce nestriaslo ete pod rozjatrenou ranou. Ale hne precitol. Vrzly dvere, pri nich stoj Eva, bled, smutn... Dal by vetko svoje, keby ho toto bolo obilo. I Eve zamrelo slovo na stach. Tu je otec, znien neastm. Hodila by sa mu k nohm, prosila by ho, sklonila hlavu na jeho prsia ale ako me? Ve by ho urazila, keby ho zaala odprosova. Nevie, nevie, ako by sa to dalo napravi. ivot by dala, keby sa mohlo odsta, o sa stalo... On vid iba svoj hriech a jej neastie. Nevldze u nies tej archy sm. Neprosn zkon ho nti hada duu, ktor prevezme diel archy. A t dua me by iba ona... Vstal, urobil krok ten ho stl viac, ako smr sama. No ona pobadala, o chce otec. U stoj pri om a kladie jeho ruku k svojim stam. Dievka moja nehnev sa?" V tom bolo i vyznanie viny, i odprosenie. Takej polahody nezail nikdy. Okriala dua pod tmi divotvornmi slovami. Ale ja ja bych sa hnevala?!" A kryje tvr na jeho prsiach a plae nruive. Jej slzy ako by i jemu s due smvaly vetku t trosku i brud dua ako by bola istejia, preplen...
A ke mu je tak vono, neme si odoprie, aby nepozrel do tch o, z ktorch hadievala na dua ist. Podvihol jej tvr ona u neklop oi, nezalieva sa rumencom. Divno u sa prestala b jeho pohadu... A on had ten pohad, had. No to s u nie tie oi. To je u nie ten pohad devy. Zabolelo ho, e on sm ho zahnal kamsi... X. o hadala Eva u Masliaky? To, o prv raz. Jurko tak til za otcom, kad chvu ho oakval, pri kadom uchote myslel, e to on, a rozlen naval, dvhal sa a zas padal do pern a tostive vzdychal: e Eva nemohla sa u na to dva a la ete raz k Masliake upomen ju na sub. Richtr teraz u zvedel od dcry, e Masliaka nie je na vine. Stalo sa, u sa neodstane. In sa beztoho nemohlo sta." Upokojuje sa, ako kad, kto sa upokoji mus. I teraz sa pta chor Evky: Kde je otec?" Iiel sia neme prs. Boj sa, e padn such; tak sa ponha." Takmito vhovorkami ho mus astova. U sa pomaly cigni. Zprvu vymala jednoduch vhovorky teraz sa u chyt i sloitejch. Lebo zprvu ete uveril, uspokojil sa i hlpou vhovorkou teraz je u nedveriv. Mus by vhovorka vemi sca, aby sa dal podvies. A pritom vade jej podklad zl mysly, vo vetkom ju upodozrieva. Hej, iiel!" odpoved, celkom ako rozmaznan decko, so zvltnym nosovm przvukom. Lebo ja neviem, e n otec nesejava oziminy?" A ako by bol bez oziminy?" pta sa Evka. Ve mus sia." Ale iba zpolovice. Do svojich zem seje jarinu." Ozaj divn, e i pri chlapectve v niektorch veciach pamt i takto podrobnosti. asto prezrad vek bystrozrak. Had na bokom, v om sa tak zmenil, i choroba nepostupuje. No on zbadal tento pohad. U ju upodozrieva, e mu osi zatajila.
Vy ma cignite!" zvolal prudko. Nikdy pravdy, iba cignstvo. Vy si mvate, e ja som blzon. e ja uverm... Otcovi ste ani neodkzali. Nechcete ho pusti a ja na posteli... A kto ma to dr? Ide! Trpne s jej jeho blznenia, ale ete trpnejie, ke sa dostavuje ist vedomie. Hne o otcovi. I v blznen ho spomna. Eva u nenvid starho pre tok ahostajnos. A ak prekvapenie! Star Skora ide k nim... Predsa je nie tak. Predsa m ete cit!" Be proti nemu pod stenu. aa, nebork, ak je zmenen!" A ozaj je zmenen, a neastn! A keby sa mohol vyti, o mysl koko srdu, i bu, i zfalstva! No sta s nem, len tvr a oi... Ach, ke ste len prili!" vol mu Evka. My vs tak ako akme. Kad hodinu vs spomenieme desa rz. U sme si, e neprdete. A ono chvalabohu!" o chvalabohu erta chvalabohu!" zvolal divo. Vy ma akte?" usmial sa zlostne. Od troch dn u naisto." o od troch dn!" A tu sa zamyslel a oi mu zablysly. Od troch dn? Ako od zaverajka veer ha?" A s celou duevnou silou sbiera mylienky. ako ich posbiera. Rozpchly sa, ako ke vstrel zhrm nad kdom ponch vrabcov. Mlo chba, e nerozpchnu sa naveky. e neroztratily sa i s rozumom, i smyslami, i ivotom... ak der dopadol na, razom, neakane. Zaverom veer ete vetky peniaze boly v jameni do jamea ich bol preloil a teraz ani jamea, ani peaz. Neveril by sm sebe, keby z fundamentu nebola vyvalen skala. Zlodeji sa vkopali do syprne. Vynosili jame, s jameom vzali i poklad. Iba dnes zvedel, vera ani pri syprni nebol. Prv raz zamekal svoj poklad navtvi. Azda u vera bol odvleen. Vybral sa k richtrovi. ,Ke si richtrom, tak hadaj, pomyslel si. Beal bez rozvenia ako stroj. Zabudol na syna, i vetko. Ale ke Eva vybehla proti nemu, uradovan, e priiel, zvltne mylienky skrsly v pomlenej hlave. Spomnali ma, akaj ma tri dni preo?..." Prilo mu na um, o vetko sa medzi nimi stalo. Syna mu odvbili, Mojia zastali, Masliaku odhovorili od neho vo vetkom mu kodili. Ukzali mu, e sa nedaj, e ho pozavracaj. Mvali si, e pozlotky prijme syna do domu i s nevestou. Dali ho vola. A ke nepriiel, ktovie, i ho neprobovali printi.
Dr sa tej mylienky, ako sa chyt stebla, kto sa u top. Veru, e peniaze njde ukryt v armarii richtrskej. Nu akali ste ma, akali?" Kdee nie!" zvolala Evka. A richtr je doma?" Teraz vyiel kdesi." A vera bol doma? A zaverom?" Ja neviem." M pravdu. Otca nevidela od zavera rna. Dnes oral." Oral?'" pyta sa star. A kde?" Medzi jarkami. Na horekoncovej." Nu niet ho doma? No prebehni, dieva, po, prebehni. Ja ho dokm." A sad si na prah dver. Evka nevie, i ona blaznie, a i star. A nepjdete do izby? Ten vs ak. Tome vs spomna!" Nu hoci i do izby. Len utekaj. Zavolaj ho, zavolaj!" Voiel do izby. Bola v nej richtrka, ale ako ho zazrela, nepozrela na. Bez slova odila do kuchyne. Obzer sa po izbe, i by nevidel nieo. Nieo, o by viedlo na stopu... o len kus pltenka z mieka alebo nieo. No izba je ako inokedy. Ba nie. Poste je odpraven, na nej le... Prizer sa mu tuho. Pohad ten zahnal na chvu in starosti. Veru ledva by ho poznal, keby ho videl takto inde. ,Chor je predsa je chor, dum. ,Ja, e len tak odkazuj .. . A ste prili, ao?" zvolal Juro, zodvihnc hlavu, astn smev na tvri. Ke ste len prili! Ja, e neprdete Sadnite si tuto, ku posteli, sadnite. V oiach sa mi men. Otec slchol. Sadol si na dlh stolicu s operadlom, priloen k posteli, aby chor nevypadol.
Ja som tak rd lebo, vidte, mne bolo vemi ako. Bolo mi neraz v noci, e u nedoijem do rna: tak slabos! Ale ja len vdy: ete si otca nevidel. Veru ako by bolo umrie..." Vid, synku, vid!" vytka star. A slcha nechce." Ve by ja slchal vo vetkom: ale ako som mohol? A ke ste mi lsky nepreukzali. Nao ste ma silili do takej veci?" Nu rob si, ako vie." I zmizlo mu V tvri, o sa bolo usadilo na u. osi takho, o Juro nikdy ete nepobadal. Ako by nenos. Teraz obyajn tvr - zachmren, starosami zaujat. Starosami, ktor aleko, aleko stoja od syna. Ja som chcel dobre. Bol si opatren. A takto ni obrk naveky." Ja radej pri chudobe. Keby sme boli chudobn, bolo by lepie." o?" div sa star. Takho slova ete nepoul. o je nad peniaze? Komu zavadzaj?" A nm hdam nie?" Jurko hovor ticho, ale s presvedenm. Veci, na ktor myslel sto rz, ale otcovi ete nepovedal. Keby sme boli v chudobe, neboli by sme ili tak... Ve viete, ako sme ili. Sa cudz! Vina boly peniaze. A z domu som musel vystpi tie len pre peniaze. o je na nich dobrho, ke toko, toko sa trp pre ne! Ja si myslm, e peniaze s vec vonkoncom nani. Pre ne sa porob najviac zlho na svete." Nao by to povedal, tak vec!" zavracia ho otec. In by mu povedal, keby ho nevidel chorho. Takto predsa m ohad. Bez peaz ni neme robi, ani pohn. o krok u peniaze. S peniazmi zjde kraj sveta a bude tvoje, o sa ti zaiada. Ani do kostola neme s, ak nem krajciara na oferu. A kde by bol kostol i s farrom, keby nebolo peaz? Zavjali by sme ako vlci v horch, keby nie peniaze. Za ne a uct kad. Daj sa ti do znmosti i tak, o si ich nikdy nevidel. Kad ti doi, o si zaiada, lebo sa a boj. To je nie vec nani, ale vemi dobr. Ja som nikoho nepoul, aby bol povedal: nechcem peaz, nate ich, sprte alebo zakopte. Kad povie: keby ich len bolo! Vetko ba za nimi, boh i chudobn. Oj, o sa nabiedime, nautskame, len aby ich bolo..." Sklonil hlavu a zamlal sa. Nemono mu utlai pohnutie. Priiel razom o to, o om tak oduevnene hovor. Hodil rukou a doloil: ,,Ke ti len peniaze zavadzaly, u ti nebud. Nemm ani babky..." A?" Chor nemohol sa viac opta od prekvapenia. Ja vetko lo, vetko ako ke vietor sfkne. Ako pper, ako trva v poli...
Sklonil hlavu na operadlo. Cel telo sa klbe, sa by praly ceze elektrick dery. Chor dobja do otzkami, no on ho u neuje. Len tu i tu vykradne sa ak vzdych zo stiesnenej hrude. Richtr sa skoro vrtil. Cel dom sa vzbril, ke pouli, o sa stalo. Richtr je premenen. Richtrka skoila k posteli, chor plae, klbe si vlasy. Star zabudol na svoj kr, synovo chovanie ho prekvapuje. Vid!" posmieva sa mu. Prvej zle-nedobre na ne teraz zasa takto, e skapaly." Ja nie preto oj, na o s mi? Ale to, e zas len peniaze. Neboli by ste prili, keby nie peniaze. Ja som vs tome akal, a vy pre peniaze!" Star had na spurn, nahnevan. Eva had na s vitkou. Ani do izby nechcel vojs." Ale neopovi sa chorho ete vmi rozbri. Na koho si myslte?" pta sa richtr. Neujete ni?" Na koho? A ja viem? Kad vezme, ke stihne. Z dom' na dom sa pjde, nik sa neobde. Ja ich musm njs, musm..." To svolme boenkov. Kad v svojej ralej bude prezera. Dieva, cho k hajtmanovi, nech ich so- enie. A km prde, chote: prezerajte, prehajte vetko. Ke z dom na dom zanime u richtra. Od hlavy ryba smrd." Richtr chcel Skoru takto zavrti: netuil, e ten m podozrenie. A Skora pochytil ke, duluje po truhlch, armarich, prehadzuje v izbe, kuchyni i komorch vetko. Ani pjda nevynechal. Prve sa vrtil zo syprne, ke sa boenci poschodili. ,,No, nali ste nieo?" pta sa ho richtr trpko. Hanba, posmech! Keby o neianala... Chote mi ho z domu!" kri richtrka. Skora dal najavo podozrenie proti richtrovi vemi urite. Richtr rozloil vec boenkom, printil ich, aby oni ete raz predulovali cel dom. Richtr ak v izbe na vsledok, Eva plae v komore a richtrka nadva v kuchyni. Prehliadka sa skonila bez vsledku. Ke vyli na dvor, richtr pristpil k Skorovi. Za toto sa budete zodpoveda!" A ps mu zodvihol nad hlavu. Ja som nepovedal na nikoho."
Ale viem, na koho padalo!" Do tvrdej noci chodili po dedine. Nenali nioho podozrivho. I ako njs. Skorov jame je len tak ako druh. A u richtra vbec jamea nenali. Podozrenie zostalo zasa len na vetkch a na nikom. Skoru u opustila i ndej, jedin, o ho dralo. o m aka? Krde je oznmen i v slnovstve ale ak bude vsledok? Kde hada peniaze, ke s jedny ako druh a daj sa prekry? Voiel do domu tmavho, studenho. A o teraz?" pta sa sm seba. o budem robi?" ako odpoveda. Hta, rozvauje no nevid ni, o by bolo robi. Dosia bola robota jedin: opatrova peniaze. o bude opatrova, ke ich nem? Vetko skapalo vetko!" Trh si vlasy v zfan. Vetky starosti, vetko moja prca, moje mozole..." Iba tvoje naozaj tvoje? Cudzch nebolo?" pta sa ho tak hlas, ktorho ete nikdy nepoul prehovori. Bola to prca, o si ty robil? Ozajstn mozole?" Obzer ruku, mak, hlad skutone mozole. Jeho prca teda, nie cudzia. On priloil k nej ruku. A u inch mozoov niet? A nie s ete tvrdie? A predsa neshrnuli toko bohatstva. Kde si ho vzal kde?" ; astie," te sa on. Mne slilo, inm nie..." Ale tak hlas ned sa umla, uti, ani podkpi. Ukazuje mu, v om zleala jeho prca". skoky, les, obchdzanie zkona, vyuitie slabost udskch, vykoristenie cudzieho neastia, zapredania cti, statonosti i viery to je t prca. Koko sz sa ronilo preho, koko kliatby ho sprevdzalo, koko neastia sa zrodilo, koko padkov skrslo vetko jeho prcou... Aby on mohol poveda, e m o ptisc, o desatisc viac. o robi teraz u, ke nem ni, ke si star?" Zaa znova?" Predstavil sa mu Skora mlad, pln sily, pln snov o bohatstve a ast. Rob, hrdla, utska, skvra, po troke sa vzmha. Pria sa remeslu dorba peniaze. Kup, klame, ud, poiiava z ery, berie roky i prspevok i rodu. Kupuje voly, dva ich. chudobnm gazdom na prchovok a del sa o prrastok. Sha sumy bez nmahy. Cen kadho, pozer mu do vrecka, v neast mu pomha a potom ho u dr, derie z deviatej koe, cicia z neho krv a piky. Nava prosbm i kliatbam s
smevom potupnm, chladnm, bez milosrdenstva a bzne. uje sa vystatova: Rozlejte sa na koloma, blzni! Ja sa netrpim, mm peniaze..." Jesto ete sily zaa znova prejs touto kolou ete raz? Kde s tvoje peniaze kde s?" posmieva sa mu ten ist hlas. o pone o?" Sed, hlava pochovan v dlaniach. Zaa znova? V doch slabos, staroba vkradla sa do nich. Nie nie!" odpoved si sm. Zana znova u pozde. Keby bol mlad, aspo tyridsaron ja by ukzal! Len dvadsa rokov mlad..." o teda?" sri odpove ten neprosn hlas. Akej roboty sa chyt zajtra, pozajtre ke u nie robi peniaze?" Nevie sm. Nem smeru, nem ciea. o bol jeho cie? Peniaze. Toho sa zrieka o mu bude cieom? Nevie, nevid, oho sa chyti. Nao si tu, nao?" kri v om osi hromovm hlasom. Nem tu o robi. Nezostalo z tvojej prce ni, iba slzy a kliatby. T a u bude sprevdza." Preil noc tak, ktor nem konca; tak, e lovek vol: Svitaj, Boe, svitaj!" Takej noci ete nemal. Bval i chor, nemohol tie spa, ale od bolesti. o je tak boles oproti tomu, o ho teraz mor? Hraka. I tak noci boly, e pri zdrav nemohol usn: ale vtedy sa premalo, koho zaplies do siete, ako dorba peniaze. Alebo duch lietal po nivch a ivil sa ndejami. Ale dnen noc t je in. Tu chorie dua, umiera. Nem z oho i a omu i. Niet ndeje, niet ciea... Na svitan vytratil sa z domu. Pust je, mrzk, odporn ten dom muiare! A vbec o je svet? Pustota, przdnota. Alebo hniloba pod krupinou. Ako je hrozne na tom svete nao som ja tu?" Ide za humn, dedina sa mu brid. Za humnami vid aspo pole, hory-doly tie nikomu neublily ete. udia s zbojnci, zlodeji," hovorieval u dvno, a ha, mal svt pravdu. Oproti kra ensk, pod pazuchou motyku, na chrbte kok. Iste ide nakopa vbky na rno. Na kad jedenie jej minie kok, obsypan je demi. I teraz vedie jedno za ruku, druhmu celemb hlava z koka. To je Stehlka. Skora ju dobre zn, len nedvno zratoval ju jameom... Vidno, boj sa ho; nedbala by ho obs, ale u neme.
,Pane Boe,' mysl si on, ,nao je i toto na svete? Nebolo by jej lepie, keby jej nebolo? Rob, hrdla, a nem ni; iba t ptoru v dome. Niekedy nem o do st poloi! Ke dola k nemu, prihovoril sa jej. Bola prekvapen, e sa jej prihovra a ete otzka podivn: Povedz mi, ty, Zuza, nao si ty na svete?" Zastala, dva sa na a mysl: ,,Pane Boe, ten sa zblaznel. Pre tie peniaze mono. Dobre tak mu treba! Ale oi m takto ete ist, nepona sa na blzna. A vy, Ondr vy mi povedzte." Ja by povedal, keby vedel. Ale neviem od verajka," hovor akosi hrdo. Preto sa spytujem, e azda ty mi povie." Pustila motyku k nohm a rozha skalky, nahdzan pri chodnku. Viete, ja som si neraz pomyslela, nao som. I tak mi bolo, e by mi azda bolo lepie, keby ma nebolo. A neraz som i zhreila, o ma u radej ert nevezme, e by u mala raz pokoj... Ale predsa je to nie tak, ako si mvame. Ke prila tto chorela a Rehka umrela na u a ostalo tch dvoje det tak drobizg, neboiatka! ja som sa preakla. Kakla som na kolen a Boha prosila, aby mi neskrtil ivota. Ja mm kde det. Kdee by sa podely bezo ma? Nu nato som ja na svete, tieto deti riadi." No, m pekn deti. Tak si len cho a nakop tej vboky. Ty by si zaslila duplovan rodu." A pobral sa chodnkom alej. ena postala a mysl si: ,Ak je nesvoj aksi tento Ondr. Ete sa mu stane nieo. ,Nu tak, hta Skora. T vie, preo je tu. T m deti..." Ve i ja mm!" aa, ako som zabudol na ne!" smeje sa srdito. o mi je z nich? Riadi ich u netreba. Pustily sa na vlastn krdla. Ako chytro sa to stalo! Ani neviem, kedy vyrstly, ako..." A blysla mu hlavou divn rozpomienka. Star syn sa narodil. ena zostala v dome, bola prve oraka, nemala o robi na poli. Tak okolo domu sa tmolila. A veer, ke vypriahol voly a voiel do pitvora, zaul detsk pla. Ak to bol divn pocit! Tak
rados aksi. Ako by bol dostal poklad. I ena mu akosi k srdcu vmi prirstla. Ako sa blaznel, ke ho vzal prv raz na ruky! Ale alej nepamt ni zvltneho. Nepamt, e by bol fafrnka vysadil na kolen a nadhadzoval: hop, hop! e by mu bol uplietol bi, e by ho bol uil slabikova v zamastenom labikri. Mal inch starost! A o mm z nich? Azda potechu?" Vyhnal ich z domu, s nepodarenci. Nechceli sa podrobi; nechceli vi, ucti jeho cie, ktormu venoval ivot. Ete sa spierali, robili napriek, spriahli sa s jeho nepriatemi. A diea m slcha otca i mater." o si chcel z nich vychova?" pta sa ho hlas neprosn. Takch ako ty. Aby slili mamone a nevedeli na konci ivota, nao s na svete. i im tak ivot? A nadovetko: i im tak noc ako dnen?" Prisvedi nem odvahy. Predverom bol by prisvedil ale po dnenej noci... ,,Ako si sa ukrivdil! Zabudn, e m deti neui radosti z nich! Neu ich prv aotanie, nepomha pri prvom kroku, nebavi sa s nimi, nealie s nimi! Nevidie, ako zzrane sa ten rozumek rozvja... Koko si ty prepsol!" U je darmo stalo sa." To jedin mu u zbva na potechu i ospravedlnenie. ia mu za tmi asmi: ia, e sa nevrtia. Keby sa to vrtilo keby!" vzdych, a predstavuje si, ako by to bolo. Vychovval by ich u, nedal im rs ako stromom v pralese. A ete sa saoval, e sa neudali na, e nerozumeli jeho snahm. Ako?" div sa teraz. Ako mohli, ke som ich neviedol k niomu, nepouil, nepovzbudil... Azda sami od seba? A za to som ich vyhnal z domu: za to, o som sm zamekal..." Tuil on sce, e to bolo boie riadenie. To nedopustilo mu uvies deti na cestu, na ktor on zabldil. To im dalo vchovu, akej by im otec nebol dal. A je to riadenie dobr. o by mal teraz zo synov, keby boli lakom, keby hadeli iba na gro? Odhodili by sa ho, keby z neho nekynul osoh. Kdeto takto predsa azda, predsa... no, robil deom osoh, e ich zanedbal. Ale o by bol mohol z nich vychova, keby ich bol viedol sm po pravej ceste! Ak schopnosti mohly v nich zakrpatie, ke nemal ich kto rozvja... No star Skora mal by poahenie, keby zvedel, e nie iba on bol tak. o on zamekal, zamekva tisc a tisc otcov. Lene uho to malo vsledok iliv, a u tchto opane. Skorovch synov vychovala dedina; vnukla im svoje star nzory o
ivote, Bohu a prrode: primitvne, ale sedliakovi dos zodpovedajce. Tisc inch synov vychovva irok, cudz svet; vnukva im nzory celkom prevrten i nebezpen. A otcovia to nechpu, neuznaj dobrovone prenaj svoju povinnos i prvo na phu nhodu, iliv alebo neiliv. Zhia sa a vtedy, ke sa uke, e syn nem nioho spolonho s otcom, e nasiakol celkom odchodnmi zsadami. ,Kde sa to v om vzalo ve ja som nebol tak! rozma otec. ,Kde sa to priuil? A dodva s rozhorenm: Nezdaren syn, praiv ovca!" Tm vec poklad za vybaven, ba poklad sa za akhosi muenka. Ako by sa svetu vystatoval: Pozrite, ja som staton, ale syna mm lumpa. Vidte, ja som nie vina..." A svet ochotne prisved: Pomery pomery! Pravdu m pomery s tak!" Veru pomery, stran pomery! Ale tie nie s tam, kde sa hadaj. Tie pomery" s v rodine... o v rodine?" kri tamten otec. Moja rodina je prkladn. Od rna do veera sa trpim, abych ju ivil estne. D Boh, po smrti nebude ma rodina zle spomna: zabezpeil som jej hmotn blahobyt..." A prve v tom nzore je chyba. Honba za majetkom pripravuje otcov o as, ktor by mali venova deom. To je kaz vemi smutn. Urobia synov dedimi domov, panstiev, kapitlov: a zabudli ich spravi dedimi ide, presvedenia, ktor prechovvali. Eh, o chlapec to vcicia do seba s mliekom materinskm," tak hja svoju nedbalos. Dobro pochdza z neba samo od seba sa ri, samo si njde i zastancov. Ono samo si podman srdce naich det..." o zanedbal otec, to u nahrad mamika. Nebork si mysl, e jej syntor je: mdros, krsa, dobrota v jednej osobe. Diea otvor iba sta, u mamika omdlieva: ak to hlbok mdros! Tak mamiky nevychovvaj z ns ud, ale polobohov. Sam genilnos v detskej izbe! A v ivote? Teda nie vdy filipiku mladm. I star zaslia i star... Keby boli ete raz mal, keby!" vzdych Skora. Oj, v deoch je potecha vdy," epce mu ksi hlas, i v odrastench." Ak rados, ke syn urob prv krok samostatn! A ke astlive! Sa ke vta pa prv raz svoje mlad na krdla. A ke je u muom celm, star sa o enu a deti! Ak rados: bra jeho deti na kolen, zava s nimi tie ist rozkoe, o s ich rodimi! o nad to krajieho?"
Oj, u by ich opatroval, vychovval, keby to teraz prilo. Ale prepsol. o teraz? A ten, o le na smrtenej posteli, o tak ti za tebou? Ako sa vera teil, km nezvedel, es' nepriiel kvli nemu. o nejde k nemu, ke ti za srdcom rodiovskm?" Keby azda iel k nemu," prisvieda si sm. I hreje ho osi vo vychladnutom srdci. Skoro tak mu je, ako vtedy, ke sa vrtil z oraky a naiel syna narodenho... Srdce ti napi sa ete raz tej potechy. Vol, plae, nti; vhovorky netrp. A on ho slcha, kra k domu richtrovmu. Ale naraz zastal nohy nechc alej. o som to urobil?" bedka a chyt sa za hlavu. Ja ta nemem s. Zas si bude myslie, e kvli peniazom. o sa naodkazovali a ja ... A vera o som vykonal! i mi ete uver?" A to ho mrz a bol prve tak ako strata pokladu. Ba vmi ho trpi. Lebo teraz ostatn ndej, ostatn steblo sa mu vymykva z ruky. o som ta iel vera? A o som neiel zaraz, ke ochorel? Dnes by sedel pri om, netlal by sa takto..." Cho k nemu, cho ete a ak. Mono, viac ho u neuvid." Boe, ak mi umrel! Ak ho nenjdem ivho! o ja budem robi?" Zachvtil ho v strach ako vtedy, ke sa zakol oha. Be k richtrovi, presvedi sa, i syn ije, ukza mu srdce otcovsk. Na nikoho sa neobzer, ide rovno do izby. Syn le, pri om sed richtrka. Jurko, a ije ete?" pta sa ho strachom, kloniac sa nad neho. Richtrka sa dva z kuchynskch dver. Div sa, Skora je cel inak. Ten lovek sa premenil! Ba i je pri rozume ete?" Syn sa dva do tej tvri citom obmkenej. Nepoznva ho. Tak il iba v jeho tbach od tch ias, o zaal chodi do richtrov. Tak il v obrazoch, ktor mu choroba predvdzala. V skutonosti ho takho nikdy nevidel. A ste to vy?" pta sa hlasom stiesnenm.
\ Ja. Priiel som a pozrie. Ako ti je, i ti je lepie..."
Podajte mi ruku. I snva sa mi niekedy takto a ja ve neviem, o je pravda a o sen." Vzal jeho ruku do svojej a dr ju. Tvr sa mu vyjasnila. To sa naly tie peniaze?"
35
Tie sa u nenjdu!" Nebanujte. Ono ste sa natrpili ale nebanujte. I peniaze bud!" Ja nebanujem ale to, o som vera urobil! Keby sa richtr nehneval!" Tak ste vy prili ku mne! Ve som ja povedal, e prdete. U mi je akosi lepie teraz u vyzdraviem." A o, keby sme my spolu?" prihovra sa synovi. U peaz nemm, ale chcel by s vami, demi... Ty si u tu, pri richtrovi nu dobre; ja u len Jana. Nech gazduje na otcovskom, ke je star. M vraj peniaze, nech si postav dom. Ja si vyriadim komoru. Tak som si rozvil..." Jurko sa dva na otca, pta sa svojho rozumu, kde sa toto vzalo, takto premena, tak poehnanie. Chcel by mu vyta z tvri, koko boja i mk stoja ho takto slov. I boj sa, e to iba sen alebo klam. Richtrka vyla do dvora k muovi, za ou i Evka. Cho pozrie do izby, ten star zas je tam. Aksi je divn. Nieo mu nahudie, zas budeme ma s nm kr ako vera veer. Plakal cel noc. Ete ho do hrobu donesie. Ja by la, ale ja by videla radej toho s rokami ako jeho ..." No, ak ja ta pjdem bohuprism, neviem... Aby nie ten chor, vera by sa bolo zle porobilo. A u sa mi i zdvha ..." Prosm vs, nerobte!" pros ho Evka, veajca sa mu na plece. Had na u; pamt, o pre trpela, ako sa pre- hreil. ,Toto mi 'bude pokuta, mysl si a ide do izby. Kra odhodlane, i v tvri tak odhodlanos. Eva sa boj, e sa tam nieo stane; kra za nm do izby. Richtrka sa postavila do kuchynskch dver, Skora zbledol, ke zazrel richtra. Nadila ho nov mylienka. ,U som i ja chudobn: i ozaj teraz on pristane? Ak iel iba za groom! Ak ma vyenie i so synom! Trasie sa od strachu. Ve on nevie, e v inom loveku zazvu kedy-tedy i struna jemnejia. On u kadho had to, o bolo jeho hriechom. A v strach cti pre verajok. Mus ho odprosi. Ako ako stpi na t cestu! vagre," vstal ako pred richtrom a gamby sa mu tras. Ja som vm mnoho zlho ... Od zaiatku, i vera... Richtr pozer udiven naho a zas na Jurka. Jurko mu prisvieda hlavou.
I mrz ma," pokrauje star, i hanba mi je. A vaa ena tie ke som ju tak zaal..." Richtr mu podva ruku. Ke je tak, nu ja zas poviem: ako by sa nebolo stalo. Nech nm Pn Boh pomha!" A budeme rodina?" pta sa Skora pokorne. Ako Pn Boh d a tto tu" ukzal na Jurka a Evku ako si t zariadia." A u richtra je u pokoj i zovaj, ale nadovetko ten, ktor nikto neodnme.
(1893)

Dies Irae - Martin Kukučín

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Dies Irae - Martin Kukučín

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

D i e s irae

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

U vie." I toto ete i toto!" zhrozila sa ma.

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

www.eKnizky.sk Zadarmo stovky knh na stiahnutie

You might also like